Post on 06-Mar-2023
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
OBCHODNÁ FAKULTA
SÚKROMIE NA INTERNETE – MONITOROVANIE
KOMUNIKÁCIE
Seminárna práca z predmetu Nové trendy v
komunikáciách
2015 Petra
Kormančíková
Frederika
Kulfanová
OBSAH
ÚVOD.........................................................3SÚKROMIE NA INTERNETE – MONITOROVANIE KOMUNIKÁCIE............4Ochrana osobných údajov.....................................6Ako si chrániť súkromie na internete........................6Sociálne siete..............................................8
PRÍPADY MONITOROVANIA KOMUNIKÁCIE Z PRAXE...................11NSA – Edward Snowden.......................................11Wikileaks..................................................11KĽDR a útok na Sony Pictures Entertainment.................12
ZÁVER.......................................................14ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY..................................15PRÍLOHY.....................................................16
ÚVOD
Internet je v súčasnej dobe jedným z najpoužívanejších
komunikačných médií. Je celosvetovo rozšírený a do internetovej
komunikačnej siete sa každým dňom pridávajú tisícky nových
užívateľov. Čo na jednej strane predstavuje nové príležitosti
v zreálňovaní komunikačných možností, kedy je komunikácia možná
v reálnom čase a z ktoréhokoľvek miesta na zemi, môže
predstavovať stratu anonymity pre jeho používateľov.
V súčasnosti je monitorovanie komunikácie jedným
z najdiskutovanejším problémom, kedy sa používatelia internetu
pýtajú či monitorovanie komunikácie je v súlade s ochranou
osobných údajov alebo nie je. Aj napriek tomu, že téma sa stala
široko diskutovanou medzi verejnosťou, bezpečnosť na internete
nie je prioritou a stále zaobchádzajú veľmi neopatrne so
svojimi údajmi.
Práca sa venuje priblíženiu problematiky súkromia na
internete s dôrazom na monitorovanie komunikácie. V prvej časti
práce sú definované jednotlivé pojmy súvisiace s problematikou
súkromia na internete a monitorovania komunikácie a ochrany
osobných údajov. Prvá časť sa rovnako venuje otázke sociálnych
sietí ako jedných z najrizikovejších v oblasti ochrany
súkromia. V tejto časti sa nachádzajú aj rady, resp. návod na
ochranu súkromia na internete, ktorý bol vydaný Európskou
komisiou.
4
Ďalšia časť obsahuje prípady z praxe zaoberajúce sa
monitoringom komunikácie na medzivládnej úrovni a praktikami,
ktoré sa pri tomto monitoringu využívajú.
Práca sa v každej časti snaží poukázať na dôležitosť
ochrany súkromia na internete a poukázať na možné prípady
zneužitia osobných údajov, alebo informácií zo súkromnej
konverzácie.
5
SÚKROMIE NA INTERNETE – MONITOROVANIE
KOMUNIKÁCIE
Internet predstavuje obrovský priestor na realizáciu
každého používateľa, či už na sociálnych sieťach, v mailových
službách alebo pri práci s informáciami. Stále však ostáva v
popredí otázka, či je používanie internetu bezpečné a či
samotné surfovanie neprestavuje isté riziko. Vývojári neustále
varujú používateľov, aby si dávali pozor, aké osobné údaje a
aké informácie o sebe zverejnia.
Prístup na internet nie je v súčasnosti možný už len
prostredníctvom počítačov a notebookov, ale i prostredníctvom
mobilov, resp. smartphonov, ktoré sú veľmi populárne. Dnes už
je takmer samozrejmosťou mať prístup na internet aj cez mobilné
zariadenie.1
Neoprávnené získavanie údajov online (anglicky phishing) je
spôsob podvodného vylákania osobných alebo finančných
informácií od používateľov počítačov pomocou e-mailovej správy
alebo webovej lokality. Tieto informácie sa potom obvykle
použijú na krádež osobných údajov. Filter SmartScreen v
programe Internet Explorer 8 alebo funkcia Filtrovanie
neoprávneného získavania údajov v programe Internet Explorer 7
1 MEDIALNAGRAMOTNOST.SK. (2014). Súkromie na internete - otázka bezpečnosti. Dostupnéna Internete: http://www.medialnagramotnost.sk/sukromie.html
6
môžu pomôcť pri identifikácii podozrivých alebo nahlásených
webových stránok zameraných na neoprávnené získavanie údajov.2
Súbory cookie sú malé textové súbory, ktoré webové
lokality umiestňujú do počítačov. Súbory obsahujú informácie o
používateľovi. Vďaka súborom cookie je prehľadávanie webu
pohodlnejšie, umožňujú totiž návrat na webovú lokalitu bez
opätovného prihlasovania a uchovávajú informácie o obľúbených
webových stránkach používateľa. Väčšina súborov cookie
vytvorená navštívenými webovými lokalitami je pre používateľa
užitočná. Niektoré súbory cookie však v počítači vytvárajú
inzerenti na účely sledovania používateľových vyhľadávacích a
nákupných návykov bez jeho vedomia a súhlasu. Program Internet
Explorer umožňuje súbory cookie blokovať alebo povoliť.3
Mnohé webové lokality, ktoré zbierajú osobné informácie,
zverejňujú aj politiku ochrany osobných údajov popisujúcu
spôsob použitia osobných údajov danou lokalitou. Pred zadaním
osobných údajov na webovú lokalitu by ste si mali starostlivo
prečítať prehlásenie o ochrane osobných údajov, najmä ak
lokalitu nepoznáte. Zamerajte sa na podmienky, s ktorými
nesúhlasíte, napríklad povolenie pre webovú lokalitu na
zdieľanie informácií o používateľovi s inými spoločnosťami
alebo požiadavku na súhlas s prijímaním reklamných e-mailov a
inzercie. Nezabudnite, že ak webová lokalita zverejní2 WINDOWS.MICROSOFT.COM. (2014). Ochrana osobných údajov online: najčastejšie otázky. Dostupné na Internete: http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-vista/online-privacy-frequently-asked-questions3 WINDOWS.MICROSOFT.COM. (2014). Ochrana osobných údajov online: najčastejšie otázky. Dostupné na Internete: http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-vista/online-privacy-frequently-asked-questions
7
prehlásenie o ochrane osobných údajov, neznamená to, že vaše
údaje nezneužije. Nemali by ste poskytovať osobné informácie
webovým lokalitám, ktorým nedôverujete.4
Na konferencii Federálnej obchodnej komisie v Spojených
štátoch sa Steve Cerf, ktorého mnohí právom označujú za jedného
z otcov internetu, vyjadril na tému súkromia na internete.
Podľa Cerfa je pojem „súkromie“ veľmi relatívny. Ešte pred
niekoľkými desiatkami rokov súkromie nikto negarantoval a ani
neočakával.
V súčasnej dobe, kedy sa internet stáva prirodzenou
súčasťou väčšiny prístrojov v domácnosti (fenomén odborne
označovaný ako „internet vecí“) sa snaží prístup k súkromiu
získať každá firma, ktorá ho bude vedieť nejakým spôsobom
zúžitkovať. Nemusí ísť len o cielenú reklamu, ale napríklad aj
o zistenie návykov či definovanie sociálnych kruhov, ktoré môžu
byť použité pri doručovaní relevantného obsahu alebo v procese
automatizácie. Zachovanie si súkromia či určitého stupňa
anonymity nabralo podľa Cerfa nový rozmer po príchode
priemyselnej revolúcie. Davy ľudí, ktoré sa koncentrujú na
jednom mieste, ako sú mestá a veľkomestá, si v neznámom
prostredí chcú zachovať istý stupeň anonymity. „V takomto
prostredí má anonymita čoraz väčší zmysel,“ myslí si Cerf,
ktorý zároveň dodal, že v blízkej budúcnosti, ale už aj dnes,
bude čoraz ťažšie zachovať si svoje súkromie.
4 WINDOWS.MICROSOFT.COM. (2014). Ochrana osobných údajov online: najčastejšie otázky. Dostupné na Internete: http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-vista/online-privacy-frequently-asked-questions
8
Vinton Cerf vo svojej prednáške nenarážal na monitorovacie
aktivity americkej NSA či FBI. Upozorniť chcel najmä na
súkromie a morálka na sociálnych sieťach, ktoré si nevedia
ustrážiť sami užívatelia. Ako príklad uviedol človeka, ktorý si
chce ustrážiť tajomstvo, no v zápätí ho niekto označí na
kompromitujúcej fotografii na Facebooku, o ktorej existencii
ani nevedel. „Je potrebné vytvoriť si určité sociálne konvencie
a viac rešpektovať súkromie iných ľudí. To ale nie je možné
nadiktovať zhora, je potrebné si to uvedomiť a začať sa podľa
toho správať,“ uzatvoril svoju prednášku Cerf.5
Ochrana osobných údajov
Komisia navrhla zásadnú reformu právneho rámca EÚ o
ochrane osobných údajov. Tieto návrhy majú za cieľ posilniť
práva jednotlivcov a reagovať na výzvy, ktoré prinášajú
globalizácia a nové technológie.
Prehľad informácií o rozsudku SD, ktorý sa týka „práva byť
zabudnutý“. Súdny dvor Európskej únie vydal zásadný rozsudok o
práve na vymazanie osobných údajov z výsledkov vyhľadávania na
internete (tzv. „práve byť zabudnutý“).
Vždy, keď si otvoríte bankový účet, pripojíte sa na
internetovú stránku sociálnej siete alebo si rezervujete let
online, odovzdávate dôležité osobné informácie, ako je vaše
meno, adresa a číslo kreditnej karty. Čo sa stane s týmito
5 VAT.PRAVDA.SK. (01. 12 2013). Súkromie na internete môže byť v skutočnostilen anomáliou. Dostupné na Internete: http://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/301107-sukromie-na-internete-moze-byt-v-skutocnosti-len-anomaliou/
9
údajmi? Mohli by sa dostať do nesprávnych rúk? Aké sú vaše
práva vo vzťahu k vašim osobným údajom?6
Domácnosti ako spotrebitelia a údaje o nich čelia rôznym
zneužitiam, najmä o ochrane osobných údajov. 74% Európanov si
myslí, že odhaľovanie osobných údajov je zväčšujúcou sa
súčasťou moderného života. 78% amerických občanov si myslí, že
spoločnosti, ktoré zhromažďujú osobné informácie online
napádajú zákaznícku slobodu. 72% používateľov internetu má
obavy z prílišného poskytovania osobných údajov. 88% Európanov
verí, že ich dáta by boli lepšie ochraňované vo veľkých
spoločnostiach, ktoré sú povinné zverejňovať pracovníkov
ochrany údajov.7
Ako si chrániť súkromie na internete
Európsky parlament (EP) pracuje na zvýšení ochrany
osobných údajov Európanov, ktoré sú na internete. Už aj dnes
môžete urobiť veľa vecí, aby ste zabránili krádeži totožnosti
alebo tomu, aby mali k veciam, ktoré chcete, aby zostali
súkromné, prístup iní.8
6 EC.EUROPA.EU. (2014). Ochrana osobných údajov. Dostupné na Internete: http://ec.europa.eu/justice/data-protection/index_sk.htm7 WORLD ECONOMIC FORUM. (2014). The Global Information Technology Report 2014. Rewardsand Risks of Big Data. Dostupné na Internete:http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalInformationTechnology_Report_2014.pdf8 EUROPARL.EUROPA.EU. (12. 12 2013). Ako si chrániť súkromie na internete. Dostupné na Internete:
10
10 tipov, ako si chrániť súkromie na internete (podľa EP):9
1. Nedostanete otázku, neodpovedajte.
Nemusíte odpovedať len preto, že sa vás niekto niečo pýta.
Ak si len vytvárate e-mailovú schránku, nemusíte mať
podrobný profil. A ak sa prihlasujete do sociálnej siete,
množstvo osobných údajov, ktoré poskytujete, môžete
obmedziť na minimum. Ak nepotrebujete odpoveď, môžete
zadať vymyslenú e-mailovú adresu.
2. Cookies sú chutné, ak sa do nich môžete zahryznúť.
Nastavte si prehliadač tak, aby odmietal cookies tretích
strán. Tým zabezpečíte, aby informácie o vás získavali len
vami navštevované internetové stránky. Takto znížite
riziko, že informácie ukradnú bezohľadní zlodeji údajov,
napríklad prostredníctvom falošnej reklamy na webovej
stránke, ktorú navštívite.
3. Heslá, nie pasy.
Presvedčte sa, že vaše heslá sú skutočnou ochranou vašich
údajov, a nie kľúčom k vašim osobným údajom. Nepoužívajte
všade to isté heslo, ani užívateľské meno z jednej
internetovej stránky ako heslo na inej stránke, pretože
hackeri dokážu kombinovať informácie získané z rôznych
stránok. Kombinujte čísla s malými a veľkými písmenami
tak, aby nevznikli žiadne slová, ktoré sa dajú nájsť
v slovníkoch.
http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20131003STO21413/html/Ako-si-chr%C3%A1ni%C5%A5-s%C3%BAkromie-na-internete9 EUROPARL.EUROPA.EU. (12. 12 2013). Ako si chrániť súkromie na internete. Dostupné na Internete: http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20131003STO21413/html/Ako-si-chr%C3%A1ni%C5%A5-s%C3%BAkromie-na-internete
11
4. Poskytujete iným údaje, aby ich predávali.
Zalovte trochu na sieti a pozrite si profily iných ľudí –
to, čo si môžete prečítať vy o iných, môžu si prečítať iní
o vás. Aj uverejnenie obrázkov vám môže spôsobiť problémy.
Ak raz uverejníte svoju fotku na sieti, máte len veľmi
malú kontrolu nad tým, ako sa s ňou zaobchádza. Tak čo,
ešte stále máte chuť zadať na internet toľko informácií?
5. Držte svoje osobné údaje pod zámkom.
Stránky sociálnych sietí sú pre lovcov údajov zlatá baňa,
preto by ste im to mali čo najviac sťažiť nastavením
najvyššej úrovne bezpečnosti svojho profilu. V zápale
diskusie sa vám môže stať, že vyzradíte viac, ako si
myslíte. Preto si radšej skontrolujte, čo uverejňujete,
aby ste si boli istí, že nedopatrením nezverejníte žiadne
osobné údaje.
6. Najskôr zatvorte jedny dvere, až potom otvorte tie ďalšie.
Odísť zo stránky sociálnej siete alebo bankového účtu bez
odhlásenia je ako nechať na ulici odomknuté auto. Znamená
to totiž dvere dokorán pre hackerov. Vyhnite sa preto
riziku a pred ďalším surfovaním sa odhláste.
7. Kto je čierny pasažier na vašej sieti?
Ak používate bezdrôtové pripojenie na sieť, uistite sa, že
s vami nesurfuje nikto neoprávnene. Zabezpečte si sieť
spoľahlivým heslom, pokiaľ možno prostredníctvom protokolu
WPA, ktorý je bezpečnejší.
8. Bezpečnosť- obojsmerná cesta.
Svoj počítač máte dobre zabezpečený, dávate si pozor, čo
uvádzate na internete, ale čo s tými, u ktorých sú uložené
12
vaše informácie? Možno ste si zvolili to najbezpečnejšie
nastavenie, ale napriek tomu ste zraniteľní, ak nejaká
stránka nedokáže chrániť vaše informácie. Nakoľko môžete
dôverovať vlastníkom internetových stránok a ich
bezpečnostným systémom?
9. Obmedzenie škôd.
Zamyslite sa, či pri nakupovaní na internete používajte tú
najsprávnejšiu metódu platieb. Na kreditnej karte si
nastavte nízky limit – ak sa niekto dostane k údajom vašej
kreditnej karty, nespôsobí vám toľko škody.
10. Veľkými písmenami vám niečo zaručia, nečitateľnými dodatkami vás o to
oberú.
Rovnako aj na internete platí: presvedčte sa, že viete, čo
podpisujete. Napríklad, niektoré zmluvy sa automaticky
predlžujú a vy musíte v určitej chvíli túto možnosť
vylúčiť, ak nechcete, aby vám boli z kreditnej karty
strhávané peniaze.
Sociálne siete
Populárne sa čoraz viac stávajú sociálne siete, avšak
práve pri nich narastá otázka bezpečnosti.10 Čoraz viac ľudí je
10 MEDIALNAGRAMOTNOST.SK. (2014). Súkromie na internete - otázka bezpečnosti. Dostupnéna Internete: http://www.medialnagramotnost.sk/sukromie.html
13
pripojených na sociálnych sieťach a zverejňujú údaje, ktoré
môžu byť zneužité. Ľudia môžu zneužívať identitu ostatných
ľudí, uploadovať fotky, ktoré môžu poškodiť dobré meno
jednotlivcov.
Ako môžeme vidieť na obrázku 1, na sociálnych sieťach je
zastúpenie všetkých vekových kategórii vo väčšej alebo menšej
miere. V rozmedzí 18-29 rokov bolo v roku 2010 až 86%
respondentov tejto kategórie, vo veku 30-49 bolo spomedzi nich
na sociálnych sieťach 61%, vo veku 50-64 47% a najmenšie
zastúpenie je v kategórii 65 rokov a viac, kde len 26% z nich
je na sociálnych sieťach.11
Obrázok 1 Časová os používateľov
Zdroj: WORLD ECONOMIC FORUM. (2013). Global Risks 2013. Eight Edition. Dostupné naInternete: http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalRisks_Report_2013.pdf
Na obrázku 2 môžeme pozorovať rozšírenie sociálnych médií
vo svete. Medzi najrozšírenejšie sociálne médiá patrí Facebook,
Twitter, LinkedIn, Vkontakte a mnohé iné.
11 WORLD ECONOMIC FORUM. (2013). Global Risks 2013. Eight Edition. Dostupné na Internete: http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalRisks_Report_2013.pdf
14
Obrázok 2 Svet sociálnych médií
Zdroj: WORLD ECONOMIC FORUM. (2013). Global Risks 2013. Eight Edition. Cit. 05. 112014. Dostupné na Internete:http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalRisks_Report_2013.pdf
15
PRÍPADY MONITOROVANIA KOMUNIKÁCIE Z PRAXE
Pri zneužití údajov je veľmi dôležitý postoj vlád, ktoré
musia ochraňovať osobné údaje svojich občanov a takisto rôzne
tajné údaje štátov, ktoré sú dôvernými. Rozhodovanie o ďalšom
konaní v oblasti predchádzania podvodov a zneužívania dát je
vlastne v ich rukách, preto je nevyhnutné, aby sa vlády
k danému problému postavili zodpovedne. V tejto oblasti
pociťujeme nedostatok zo strany vlád. V posledných rokoch
a desaťročiach sa prevalili mnohé kauzy, kedy samotné vlády,
ktoré majú ísť príkladom, samy uskutočňovali dátové podvody
a zneužívali dáta. Už z histórie je známe, že sa odcudzenie dát
používalo ako vojenská špionáž. V dnešnej dobe však dané straty
dát majú omnoho väčší dopad.
NSA – Edward Snowden
Jedným z veľkých škandálov, ktoré otriasli celým svetom
bolo odhalenie v roku 2013. Unikli informácie od bývalého
kontraktora NSA Edwarda Snowdena, ktoré začal zverejňovať
Guardian v roku 2013. Tieto dokumenty ukazujú, že Washington
cez NSA (Národná bezpečnostná agentúra) sleduje nepriateľské
krajiny, ale aj lídrov spojeneckých štátov. Príkladom je
telefonické sledovanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej,
ktoré prebiehalo v rokoch 2002 až 2010. Podľa niektorých
zdrojov prezident USA Barack Obama mal o tomto odpočúvaní
vedieť, iní tvrdia, že prezident o tom nevedel. Okrem toho sa16
k novinárom dosalo množstvo utajovaných dokumentov. NSA
sledovala internetovú komunikáciu ľudí s britskou tajnou
službou GCHQ bez toho, aby boli títo ľudia podozriví
z teroristického spojenectva.12
Wikileaks
Ďalšou zaujímavosťou je webová stránka Wikileaks, ktorá sa
zaoberá zverejňovaním citlivých firemných a vládnych
dokumentov, zohľadňuje pritom zachovanie anonymity a
nevystopovateľnosti spolupracovníkov. Funguje od decembra 2006.
Web Wikileaks zverejnil v apríli 2010 video, na ktorom vojaci v
americkej helikoptére zabíjajú irackých civilistov. V júli 2010
uverejnil 77 tisíc predtým neznámych dokumentov o vojne
v Afganistane. V novembri 2010 odhalil štvrť milióna amerických
diplomatických depeší, ktoré mali dovtedy rôzne stupne
utajenia, a dnes si v nich môže listovať každý s prístupom na
internet. V depešiach figuruje aj Slovenská republika. Hovoria
o rusko-gruzínskej vojne v roku 2008.13
KĽDR a útok na Sony Pictures Entertainment
12 SME.SK. (27. 10 2013). Obama o odpočúvaní Merkelovej nevedel, bráni sa NSA. Dostupnéna Internete: http://www.sme.sk/c/6984694/obama-o-odpocuvani-merkelovej-nevedel-brani-sa-nsa.html13 SME.SK. (05. 11 2014). WikiLeaks - všetko o zverejňovaní tajných dokumentov. Dostupnéna Internete: http://www.sme.sk/tema/wikileaks/?utm_source=sme&utm_medium=itext&utm_campaign=art-7226026
17
Vláda amerického prezidenta Baracka Obamu oficiálne
obvinila Severnú Kóreu zo zodpovednosti za zničujúci hackerský
útok proti filmovej spoločnosti Sony Pictures Entertainment.
Administratíva poskytla dosiaľ najpodrobnejší komentár k
nákladnému a rozsiahlemu útoku. Americký Federálny vyšetrovací
úrad (FBI) vo vyhlásení uviedol, že má dostatok dôkazov na
vyjadrenie záveru, že za hackerským útokom stojí Severná Kórea.
Výsledkom útoku bol únik a odhalenie desaťtisícov e-mailov i
ďalších materiálov filmovej spoločnosti Sony Pictures,
americkej dcérskej firmy koncernu Sony. "Akcia Severnej Kórey
mala za cieľ spôsobiť značnú škodu americkému biznisu a
potlačiť právo amerických občanov na sebavyjadrenie. Takéto
zastrašovanie ďaleko vybočuje z rámca prijateľného správania
štátu," uviedol FBI vo vyhlásení. FBI poukázal okrem iného na
to, že na hackerskom útoku proti spoločnosti Sony zistil
podobné technické črty, aké mali aj predchádzajúce "zákerné
kyberaktivity" spáchané priamo Severnou Kóreou. Predstavitelia
Obamovej vlády dosiaľ odmietali otvorene obviniť Severnú Kóreu.
Teraz tvrdia, že zvažujú rôzne reakcie. Počítačový útok vyústil
dokonca do teroristických hrozieb, ktoré donútili spoločnosť
Sony zrušiť vianočné premiéry svojho satirického filmu Šialené
interview. Komédia sa zaoberá prípravou atentátu na
severokórejského vodcu Kim Čong-una. Hackeri sa vyhrážali, že
zaútočia na každého, kto si príde do kín pozrieť tento film, a
spomenuli v tejto súvislosti útoky z 11. septembra 2001.
Hackeri, ktorí podnikli kyberútok na Sony, pochválili
rozhodnutie spoločnosti zrušiť premietanie filmu Šialené
interview. Podľa tlačovej agentúry Reuters tiež uviedli, že
18
ukradnuté údaje spoločnosti budú v bezpečí, ak bude naďalej
plniť ich podmienky a "nebude robiť problémy". Informovala o
tom americká spravodajská stanica CNN, ktorá sa odvolala na
odkaz od hackerov.14
14 AKTUALNE.ATLAS.SK. (09. 12 2014). FBI obvinila KĽDR z kyberútoku na Sony. Hackeri pochválili firmu za poslušnosť. Dostupné na Internete: http://aktualne.atlas.sk/fbi-obvinila-kldr-z-kyberutoku-na-sony-hackeri-pochvalili-firmu-za-poslusnost/zahranicie/amerika/
19
ZÁVER
Pri používaní internetu rovnako ako pri používaní
ktoréhokoľvek komunikačného média je dôležité si vždy uvedomiť
možné hrozby. Jednotlivci rovnako ako organizácie si musia
určiť mieru kedy je poskytovanie údajov na internete pre nich
ešte bezpečné a do akej mieri už nie je. Je dôležité si
uvedomiť, že aj keď mnohokrát používame internet v pohodlí
domova, to čo do neho vkladáme, a informácie, ktoré poskytujeme
nie sú úplne v bezpečí a veľmi často môžu byť použité proti
nám. Preto by rodičia, mali viac pozornosti venovať ochrane
detí pred nástrahami internetu. Dôležitá je najmä
informovanosť širokej verejnosti o možnými nástrahami a spôsobe
ako sa pred ňou chrániť.
Práca sa venuje najmä vymedzeniu pojmom súvisiacich
s monitorovaním komunikácie na internete a ochrany súkromia na
internete. Obsahuje odporúčania a bližšie informuje o možných
prípadoch zneužívania osobných údajov na internete. Dôležitou
súčasťou práce sú aj príklady z praxe, kedy bola komunikácia
monitorovaná na najvyššej úrovni a toto monitorovanie sa
stretlo s veľkou mierou kritiky zo strany verejnosti. Avšak
realita je taká, že internet nie je tak bezpečným miestom, ako
si mnoho ľudí ešte do nedávna myslelo, kde stačí jediný klik na
vymazanie všetkých informácií o používateľovi. Preto
monitorovanie komunikácie a súkromie na internete nie je len
otázka verejných činiteľov, ale je to otázka širokej
verejnosti, ktorá tiež musí veľmi pozorne sledovať všetky
upozornenia a varovania na internete týkajúce sa súkromia.
20
Z uvedeného vyplýva, že je dôležité nepodceňovať ochranu
súkromia na internete a správne narábať so súkromnými údajmi.
21
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
AKTUALNE.ATLAS.SK. (09. 12 2014). FBI obvinila KĽDR z kyberútoku na Sony. Hackeri pochválili firmu za poslušnosť. Dostupné na Internete: http://aktualne.atlas.sk/fbi-obvinila-kldr-z-kyberutoku-na-sony-hackeri-pochvalili-firmu-za-poslusnost/zahranicie/amerika/
EC.EUROPA.EU. (2014). Ochrana osobných údajov. Dostupné na Internete: http://ec.europa.eu/justice/data-protection/index_sk.htm
EUROPARL.EUROPA.EU. (12. 12 2013). Ako si chrániť súkromie na internete.Dostupné na Internete: http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20131003STO21413/html/Ako-si-chr%C3%A1ni%C5%A5-s%C3%BAkromie-na-internete
MEDIALNAGRAMOTNOST.SK. (2014). Súkromie na internete - otázka bezpečnosti. Dostupné na Internete: http://www.medialnagramotnost.sk/sukromie.html
SME.SK. (27. 10 2013). Obama o odpočúvaní Merkelovej nevedel, bráni sa NSA. Dostupné na Internete: http://www.sme.sk/c/6984694/obama-o-odpocuvani-merkelovej-nevedel-brani-sa-nsa.html
SME.SK. (04. 06 2014). V Nemecku začali vyšetrovať odpočúvanie Merkelovej telefónu. Dostupné na Internete: http://www.sme.sk/c/7226026/v-nemecku-zacali-vysetrovat-odpocuvanie-merkelovej-telefonu.html
SME.SK. (05. 11 2014). WikiLeaks - všetko o zverejňovaní tajných dokumentov. Dostupné na Internete: http://www.sme.sk/tema/wikileaks/?utm_source=sme&utm_medium=itext&utm_campaign=art-7226026
VAT.PRAVDA.SK. (01. 12 2013). Súkromie na internete môže byť v skutočnosti len anomáliou. Dostupné na Internete: http://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/301107-sukromie-na-internete-moze-byt-v-skutocnosti-len-anomaliou/
WINDOWS.MICROSOFT.COM. (2014). Ochrana osobných údajov online: najčastejšie otázky. Dostupné na Internete: http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-vista/online-privacy-frequently-asked-questions
WORLD ECONOMIC FORUM. (2013). Global Risks 2013. Eight Edition. Dostupnéna Internete:
22