EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

OBCHODNÁ FAKULTA

SÚKROMIE NA INTERNETE – MONITOROVANIE

KOMUNIKÁCIE

Seminárna práca z predmetu Nové trendy v

komunikáciách

2015 Petra

Kormančíková

Frederika

Kulfanová

OBSAH

ÚVOD.........................................................3SÚKROMIE NA INTERNETE – MONITOROVANIE KOMUNIKÁCIE............4Ochrana osobných údajov.....................................6Ako si chrániť súkromie na internete........................6Sociálne siete..............................................8

PRÍPADY MONITOROVANIA KOMUNIKÁCIE Z PRAXE...................11NSA – Edward Snowden.......................................11Wikileaks..................................................11KĽDR a útok na Sony Pictures Entertainment.................12

ZÁVER.......................................................14ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY..................................15PRÍLOHY.....................................................16

ÚVOD

Internet je v súčasnej dobe jedným z najpoužívanejších

komunikačných médií. Je celosvetovo rozšírený a do internetovej

komunikačnej siete sa každým dňom pridávajú tisícky nových

užívateľov. Čo na jednej strane predstavuje nové príležitosti

v zreálňovaní komunikačných možností, kedy je komunikácia možná

v reálnom čase a z ktoréhokoľvek miesta na zemi, môže

predstavovať stratu anonymity pre jeho používateľov.

V súčasnosti je monitorovanie komunikácie jedným

z najdiskutovanejším problémom, kedy sa používatelia internetu

pýtajú či monitorovanie komunikácie je v súlade s ochranou

osobných údajov alebo nie je. Aj napriek tomu, že téma sa stala

široko diskutovanou medzi verejnosťou, bezpečnosť na internete

nie je prioritou a stále zaobchádzajú veľmi neopatrne so

svojimi údajmi.

Práca sa venuje priblíženiu problematiky súkromia na

internete s dôrazom na monitorovanie komunikácie. V prvej časti

práce sú definované jednotlivé pojmy súvisiace s problematikou

súkromia na internete a monitorovania komunikácie a ochrany

osobných údajov. Prvá časť sa rovnako venuje otázke sociálnych

sietí ako jedných z najrizikovejších v oblasti ochrany

súkromia. V tejto časti sa nachádzajú aj rady, resp. návod na

ochranu súkromia na internete, ktorý bol vydaný Európskou

komisiou.

4

Ďalšia časť obsahuje prípady z praxe zaoberajúce sa

monitoringom komunikácie na medzivládnej úrovni a praktikami,

ktoré sa pri tomto monitoringu využívajú.

Práca sa v každej časti snaží poukázať na dôležitosť

ochrany súkromia na internete a poukázať na možné prípady

zneužitia osobných údajov, alebo informácií zo súkromnej

konverzácie.

5

SÚKROMIE NA INTERNETE – MONITOROVANIE

KOMUNIKÁCIE

Internet predstavuje obrovský priestor na realizáciu

každého používateľa, či už na sociálnych sieťach, v mailových

službách alebo pri práci s informáciami. Stále však ostáva v

popredí otázka, či je používanie internetu bezpečné a či

samotné surfovanie neprestavuje isté riziko. Vývojári neustále

varujú používateľov, aby si dávali pozor, aké osobné údaje a

aké informácie o sebe zverejnia.

Prístup na internet nie je v súčasnosti možný už len

prostredníctvom počítačov a notebookov, ale i prostredníctvom

mobilov, resp. smartphonov, ktoré sú veľmi populárne. Dnes už

je takmer samozrejmosťou mať prístup na internet aj cez mobilné

zariadenie.1

Neoprávnené získavanie údajov online (anglicky phishing) je

spôsob podvodného vylákania osobných alebo finančných

informácií od používateľov počítačov pomocou e-mailovej správy

alebo webovej lokality. Tieto informácie sa potom obvykle

použijú na krádež osobných údajov. Filter SmartScreen v

programe Internet Explorer 8 alebo funkcia Filtrovanie

neoprávneného získavania údajov v programe Internet Explorer 7

1 MEDIALNAGRAMOTNOST.SK. (2014). Súkromie na internete - otázka bezpečnosti. Dostupnéna Internete: http://www.medialnagramotnost.sk/sukromie.html

6

môžu pomôcť pri identifikácii podozrivých alebo nahlásených

webových stránok zameraných na neoprávnené získavanie údajov.2

Súbory cookie sú malé textové súbory, ktoré webové

lokality umiestňujú do počítačov. Súbory obsahujú informácie o

používateľovi. Vďaka súborom cookie je prehľadávanie webu

pohodlnejšie, umožňujú totiž návrat na webovú lokalitu bez

opätovného prihlasovania a uchovávajú informácie o obľúbených

webových stránkach používateľa. Väčšina súborov cookie

vytvorená navštívenými webovými lokalitami je pre používateľa

užitočná. Niektoré súbory cookie však v počítači vytvárajú

inzerenti na účely sledovania používateľových vyhľadávacích a

nákupných návykov bez jeho vedomia a súhlasu. Program Internet

Explorer umožňuje súbory cookie blokovať alebo povoliť.3

Mnohé webové lokality, ktoré zbierajú osobné informácie,

zverejňujú aj politiku ochrany osobných údajov popisujúcu

spôsob použitia osobných údajov danou lokalitou. Pred zadaním

osobných údajov na webovú lokalitu by ste si mali starostlivo

prečítať prehlásenie o ochrane osobných údajov, najmä ak

lokalitu nepoznáte. Zamerajte sa na podmienky, s ktorými

nesúhlasíte, napríklad povolenie pre webovú lokalitu na

zdieľanie informácií o používateľovi s inými spoločnosťami

alebo požiadavku na súhlas s prijímaním reklamných e-mailov a

inzercie. Nezabudnite, že ak webová lokalita zverejní2 WINDOWS.MICROSOFT.COM. (2014). Ochrana osobných údajov online: najčastejšie otázky. Dostupné na Internete: http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-vista/online-privacy-frequently-asked-questions3 WINDOWS.MICROSOFT.COM. (2014). Ochrana osobných údajov online: najčastejšie otázky. Dostupné na Internete: http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-vista/online-privacy-frequently-asked-questions

7

prehlásenie o ochrane osobných údajov, neznamená to, že vaše

údaje nezneužije. Nemali by ste poskytovať osobné informácie

webovým lokalitám, ktorým nedôverujete.4

Na konferencii Federálnej obchodnej komisie v Spojených

štátoch sa Steve Cerf, ktorého mnohí právom označujú za jedného

z otcov internetu, vyjadril na tému súkromia na internete.

Podľa Cerfa je pojem „súkromie“ veľmi relatívny. Ešte pred

niekoľkými desiatkami rokov súkromie nikto negarantoval a ani

neočakával.

V súčasnej dobe, kedy sa internet stáva prirodzenou

súčasťou väčšiny prístrojov v domácnosti (fenomén odborne

označovaný ako „internet vecí“) sa snaží prístup k súkromiu

získať každá firma, ktorá ho bude vedieť nejakým spôsobom

zúžitkovať. Nemusí ísť len o cielenú reklamu, ale napríklad aj

o zistenie návykov či definovanie sociálnych kruhov, ktoré môžu

byť použité pri doručovaní relevantného obsahu alebo v procese

automatizácie. Zachovanie si súkromia či určitého stupňa

anonymity nabralo podľa Cerfa nový rozmer po príchode

priemyselnej revolúcie. Davy ľudí, ktoré sa koncentrujú na

jednom mieste, ako sú mestá a veľkomestá, si v neznámom

prostredí chcú zachovať istý stupeň anonymity. „V takomto

prostredí má anonymita čoraz väčší zmysel,“ myslí si Cerf,

ktorý zároveň dodal, že v blízkej budúcnosti, ale už aj dnes,

bude čoraz ťažšie zachovať si svoje súkromie.

4 WINDOWS.MICROSOFT.COM. (2014). Ochrana osobných údajov online: najčastejšie otázky. Dostupné na Internete: http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-vista/online-privacy-frequently-asked-questions

8

Vinton Cerf vo svojej prednáške nenarážal na monitorovacie

aktivity americkej NSA či FBI. Upozorniť chcel najmä na

súkromie a morálka na sociálnych sieťach, ktoré si nevedia

ustrážiť sami užívatelia. Ako príklad uviedol človeka, ktorý si

chce ustrážiť tajomstvo, no v zápätí ho niekto označí na

kompromitujúcej fotografii na Facebooku, o ktorej existencii

ani nevedel. „Je potrebné vytvoriť si určité sociálne konvencie

a viac rešpektovať súkromie iných ľudí. To ale nie je možné

nadiktovať zhora, je potrebné si to uvedomiť a začať sa podľa

toho správať,“ uzatvoril svoju prednášku Cerf.5

Ochrana osobných údajov

Komisia navrhla zásadnú reformu právneho rámca EÚ o

ochrane osobných údajov. Tieto návrhy majú za cieľ posilniť

práva jednotlivcov a reagovať na výzvy, ktoré prinášajú

globalizácia a nové technológie.

Prehľad informácií o rozsudku SD, ktorý sa týka „práva byť

zabudnutý“. Súdny dvor Európskej únie vydal zásadný rozsudok o

práve na vymazanie osobných údajov z výsledkov vyhľadávania na

internete (tzv. „práve byť zabudnutý“).

Vždy, keď si otvoríte bankový účet, pripojíte sa na

internetovú stránku sociálnej siete alebo si rezervujete let

online, odovzdávate dôležité osobné informácie, ako je vaše

meno, adresa a číslo kreditnej karty. Čo sa stane s týmito

5 VAT.PRAVDA.SK. (01. 12 2013). Súkromie na internete môže byť v skutočnostilen anomáliou. Dostupné na Internete: http://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/301107-sukromie-na-internete-moze-byt-v-skutocnosti-len-anomaliou/

9

údajmi? Mohli by sa dostať do nesprávnych rúk? Aké sú vaše

práva vo vzťahu k vašim osobným údajom?6

Domácnosti ako spotrebitelia a údaje o nich čelia rôznym

zneužitiam, najmä o ochrane osobných údajov. 74% Európanov si

myslí, že odhaľovanie osobných údajov je zväčšujúcou sa

súčasťou moderného života. 78% amerických občanov si myslí, že

spoločnosti, ktoré zhromažďujú osobné informácie online

napádajú zákaznícku slobodu. 72% používateľov internetu má

obavy z prílišného poskytovania osobných údajov. 88% Európanov

verí, že ich dáta by boli lepšie ochraňované vo veľkých

spoločnostiach, ktoré sú povinné zverejňovať pracovníkov

ochrany údajov.7

Ako si chrániť súkromie na internete

Európsky parlament (EP) pracuje na zvýšení ochrany

osobných údajov Európanov, ktoré sú na internete. Už aj dnes

môžete urobiť veľa vecí, aby ste zabránili krádeži totožnosti

alebo tomu, aby mali k veciam, ktoré chcete, aby zostali

súkromné, prístup iní.8

6 EC.EUROPA.EU. (2014). Ochrana osobných údajov. Dostupné na Internete: http://ec.europa.eu/justice/data-protection/index_sk.htm7 WORLD ECONOMIC FORUM. (2014). The Global Information Technology Report 2014. Rewardsand Risks of Big Data. Dostupné na Internete:http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalInformationTechnology_Report_2014.pdf8 EUROPARL.EUROPA.EU. (12. 12 2013). Ako si chrániť súkromie na internete. Dostupné na Internete:

10

10 tipov, ako si chrániť súkromie na internete (podľa EP):9

1. Nedostanete otázku, neodpovedajte.

Nemusíte odpovedať len preto, že sa vás niekto niečo pýta.

Ak si len vytvárate e-mailovú schránku, nemusíte mať

podrobný profil. A ak sa prihlasujete do sociálnej siete,

množstvo osobných údajov, ktoré poskytujete, môžete

obmedziť na minimum. Ak nepotrebujete odpoveď, môžete

zadať vymyslenú e-mailovú adresu.

2. Cookies sú chutné, ak sa do nich môžete zahryznúť.

Nastavte si prehliadač tak, aby odmietal cookies tretích

strán. Tým zabezpečíte, aby informácie o vás získavali len

vami navštevované internetové stránky. Takto znížite

riziko, že informácie ukradnú bezohľadní zlodeji údajov,

napríklad prostredníctvom falošnej reklamy na webovej

stránke, ktorú navštívite.

3. Heslá, nie pasy.

Presvedčte sa, že vaše heslá sú skutočnou ochranou vašich

údajov, a nie kľúčom k vašim osobným údajom. Nepoužívajte

všade to isté heslo, ani užívateľské meno z jednej

internetovej stránky ako heslo na inej stránke, pretože

hackeri dokážu kombinovať informácie získané z rôznych

stránok. Kombinujte čísla s malými a veľkými písmenami

tak, aby nevznikli žiadne slová, ktoré sa dajú nájsť

v slovníkoch.

http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20131003STO21413/html/Ako-si-chr%C3%A1ni%C5%A5-s%C3%BAkromie-na-internete9 EUROPARL.EUROPA.EU. (12. 12 2013). Ako si chrániť súkromie na internete. Dostupné na Internete: http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20131003STO21413/html/Ako-si-chr%C3%A1ni%C5%A5-s%C3%BAkromie-na-internete

11

4. Poskytujete iným údaje, aby ich predávali.

Zalovte trochu na sieti a pozrite si profily iných ľudí –

to, čo si môžete prečítať vy o iných, môžu si prečítať iní

o vás. Aj uverejnenie obrázkov vám môže spôsobiť problémy.

Ak raz uverejníte svoju fotku na sieti, máte len veľmi

malú kontrolu nad tým, ako sa s ňou zaobchádza. Tak čo,

ešte stále máte chuť zadať na internet toľko informácií?

5. Držte svoje osobné údaje pod zámkom.

Stránky sociálnych sietí sú pre lovcov údajov zlatá baňa,

preto by ste im to mali čo najviac sťažiť nastavením

najvyššej úrovne bezpečnosti svojho profilu. V zápale

diskusie sa vám môže stať, že vyzradíte viac, ako si

myslíte. Preto si radšej skontrolujte, čo uverejňujete,

aby ste si boli istí, že nedopatrením nezverejníte žiadne

osobné údaje.

6. Najskôr zatvorte jedny dvere, až potom otvorte tie ďalšie.

Odísť zo stránky sociálnej siete alebo bankového účtu bez

odhlásenia je ako nechať na ulici odomknuté auto. Znamená

to totiž dvere dokorán pre hackerov. Vyhnite sa preto

riziku a pred ďalším surfovaním sa odhláste.

7. Kto je čierny pasažier na vašej sieti?

Ak používate bezdrôtové pripojenie na sieť, uistite sa, že

s vami nesurfuje nikto neoprávnene. Zabezpečte si sieť

spoľahlivým heslom, pokiaľ možno prostredníctvom protokolu

WPA, ktorý je bezpečnejší.

8. Bezpečnosť- obojsmerná cesta.

Svoj počítač máte dobre zabezpečený, dávate si pozor, čo

uvádzate na internete, ale čo s tými, u ktorých sú uložené

12

vaše informácie? Možno ste si zvolili to najbezpečnejšie

nastavenie, ale napriek tomu ste zraniteľní, ak nejaká

stránka nedokáže chrániť vaše informácie. Nakoľko môžete

dôverovať vlastníkom internetových stránok a ich

bezpečnostným systémom?

9. Obmedzenie škôd.

Zamyslite sa, či pri nakupovaní na internete používajte tú

najsprávnejšiu metódu platieb. Na kreditnej karte si

nastavte nízky limit – ak sa niekto dostane k údajom vašej

kreditnej karty, nespôsobí vám toľko škody.

10. Veľkými písmenami vám niečo zaručia, nečitateľnými dodatkami vás o to

oberú.

Rovnako aj na internete platí: presvedčte sa, že viete, čo

podpisujete. Napríklad, niektoré zmluvy sa automaticky

predlžujú a vy musíte v určitej chvíli túto možnosť

vylúčiť, ak nechcete, aby vám boli z kreditnej karty

strhávané peniaze.

Sociálne siete

Populárne sa čoraz viac stávajú sociálne siete, avšak

práve pri nich narastá otázka bezpečnosti.10 Čoraz viac ľudí je

10 MEDIALNAGRAMOTNOST.SK. (2014). Súkromie na internete - otázka bezpečnosti. Dostupnéna Internete: http://www.medialnagramotnost.sk/sukromie.html

13

pripojených na sociálnych sieťach a zverejňujú údaje, ktoré

môžu byť zneužité. Ľudia môžu zneužívať identitu ostatných

ľudí, uploadovať fotky, ktoré môžu poškodiť dobré meno

jednotlivcov.

Ako môžeme vidieť na obrázku 1, na sociálnych sieťach je

zastúpenie všetkých vekových kategórii vo väčšej alebo menšej

miere. V rozmedzí 18-29 rokov bolo v roku 2010 až 86%

respondentov tejto kategórie, vo veku 30-49 bolo spomedzi nich

na sociálnych sieťach 61%, vo veku 50-64 47% a najmenšie

zastúpenie je v kategórii 65 rokov a viac, kde len 26% z nich

je na sociálnych sieťach.11

Obrázok 1 Časová os používateľov

Zdroj: WORLD ECONOMIC FORUM. (2013). Global Risks 2013. Eight Edition. Dostupné naInternete: http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalRisks_Report_2013.pdf

Na obrázku 2 môžeme pozorovať rozšírenie sociálnych médií

vo svete. Medzi najrozšírenejšie sociálne médiá patrí Facebook,

Twitter, LinkedIn, Vkontakte a mnohé iné.

11 WORLD ECONOMIC FORUM. (2013). Global Risks 2013. Eight Edition. Dostupné na Internete: http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalRisks_Report_2013.pdf

14

Obrázok 2 Svet sociálnych médií

Zdroj: WORLD ECONOMIC FORUM. (2013). Global Risks 2013. Eight Edition. Cit. 05. 112014. Dostupné na Internete:http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalRisks_Report_2013.pdf

15

PRÍPADY MONITOROVANIA KOMUNIKÁCIE Z PRAXE

Pri zneužití údajov je veľmi dôležitý postoj vlád, ktoré

musia ochraňovať osobné údaje svojich občanov a takisto rôzne

tajné údaje štátov, ktoré sú dôvernými. Rozhodovanie o ďalšom

konaní v oblasti predchádzania podvodov a zneužívania dát je

vlastne v ich rukách, preto je nevyhnutné, aby sa vlády

k danému problému postavili zodpovedne. V tejto oblasti

pociťujeme nedostatok zo strany vlád. V posledných rokoch

a desaťročiach sa prevalili mnohé kauzy, kedy samotné vlády,

ktoré majú ísť príkladom, samy uskutočňovali dátové podvody

a zneužívali dáta. Už z histórie je známe, že sa odcudzenie dát

používalo ako vojenská špionáž. V dnešnej dobe však dané straty

dát majú omnoho väčší dopad.

NSA – Edward Snowden

Jedným z veľkých škandálov, ktoré otriasli celým svetom

bolo odhalenie v roku 2013. Unikli informácie od bývalého

kontraktora NSA Edwarda Snowdena, ktoré začal zverejňovať

Guardian v roku 2013. Tieto dokumenty ukazujú, že Washington

cez NSA (Národná bezpečnostná agentúra) sleduje nepriateľské

krajiny, ale aj lídrov spojeneckých štátov. Príkladom je

telefonické sledovanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej,

ktoré prebiehalo v rokoch 2002 až 2010. Podľa niektorých

zdrojov prezident USA Barack Obama mal o tomto odpočúvaní

vedieť, iní tvrdia, že prezident o tom nevedel. Okrem toho sa16

k novinárom dosalo množstvo utajovaných dokumentov. NSA

sledovala internetovú komunikáciu ľudí s britskou tajnou

službou GCHQ bez toho, aby boli títo ľudia podozriví

z teroristického spojenectva.12

Wikileaks

Ďalšou zaujímavosťou je webová stránka Wikileaks, ktorá sa

zaoberá zverejňovaním citlivých firemných a vládnych

dokumentov, zohľadňuje pritom zachovanie anonymity a

nevystopovateľnosti spolupracovníkov. Funguje od decembra 2006.

Web Wikileaks zverejnil v apríli 2010 video, na ktorom vojaci v

americkej helikoptére zabíjajú irackých civilistov. V júli 2010

uverejnil 77 tisíc predtým neznámych dokumentov o vojne

v Afganistane. V novembri 2010 odhalil štvrť milióna amerických

diplomatických depeší, ktoré mali dovtedy rôzne stupne

utajenia, a dnes si v nich môže listovať každý s prístupom na

internet. V depešiach figuruje aj Slovenská republika. Hovoria

o rusko-gruzínskej vojne v roku 2008.13

KĽDR a útok na Sony Pictures Entertainment

12 SME.SK. (27. 10 2013). Obama o odpočúvaní Merkelovej nevedel, bráni sa NSA. Dostupnéna Internete: http://www.sme.sk/c/6984694/obama-o-odpocuvani-merkelovej-nevedel-brani-sa-nsa.html13 SME.SK. (05. 11 2014). WikiLeaks - všetko o zverejňovaní tajných dokumentov. Dostupnéna Internete: http://www.sme.sk/tema/wikileaks/?utm_source=sme&utm_medium=itext&utm_campaign=art-7226026

17

Vláda amerického prezidenta Baracka Obamu oficiálne

obvinila Severnú Kóreu zo zodpovednosti za zničujúci hackerský

útok proti filmovej spoločnosti Sony Pictures Entertainment.

Administratíva poskytla dosiaľ najpodrobnejší komentár k

nákladnému a rozsiahlemu útoku. Americký Federálny vyšetrovací

úrad (FBI) vo vyhlásení uviedol, že má dostatok dôkazov na

vyjadrenie záveru, že za hackerským útokom stojí Severná Kórea.

Výsledkom útoku bol únik a odhalenie desaťtisícov e-mailov i

ďalších materiálov filmovej spoločnosti Sony Pictures,

americkej dcérskej firmy koncernu Sony. "Akcia Severnej Kórey

mala za cieľ spôsobiť značnú škodu americkému biznisu a

potlačiť právo amerických občanov na sebavyjadrenie. Takéto

zastrašovanie ďaleko vybočuje z rámca prijateľného správania

štátu," uviedol FBI vo vyhlásení. FBI poukázal okrem iného na

to, že na hackerskom útoku proti spoločnosti Sony zistil

podobné technické črty, aké mali aj predchádzajúce "zákerné

kyberaktivity" spáchané priamo Severnou Kóreou. Predstavitelia

Obamovej vlády dosiaľ odmietali otvorene obviniť Severnú Kóreu.

Teraz tvrdia, že zvažujú rôzne reakcie. Počítačový útok vyústil

dokonca do teroristických hrozieb, ktoré donútili spoločnosť

Sony zrušiť vianočné premiéry svojho satirického filmu Šialené

interview. Komédia sa zaoberá prípravou atentátu na

severokórejského vodcu Kim Čong-una. Hackeri sa vyhrážali, že

zaútočia na každého, kto si príde do kín pozrieť tento film, a

spomenuli v tejto súvislosti útoky z 11. septembra 2001.

Hackeri, ktorí podnikli kyberútok na Sony, pochválili

rozhodnutie spoločnosti zrušiť premietanie filmu Šialené

interview. Podľa tlačovej agentúry Reuters tiež uviedli, že

18

ukradnuté údaje spoločnosti budú v bezpečí, ak bude naďalej

plniť ich podmienky a "nebude robiť problémy". Informovala o

tom americká spravodajská stanica CNN, ktorá sa odvolala na

odkaz od hackerov.14

14 AKTUALNE.ATLAS.SK. (09. 12 2014). FBI obvinila KĽDR z kyberútoku na Sony. Hackeri pochválili firmu za poslušnosť. Dostupné na Internete: http://aktualne.atlas.sk/fbi-obvinila-kldr-z-kyberutoku-na-sony-hackeri-pochvalili-firmu-za-poslusnost/zahranicie/amerika/

19

ZÁVER

Pri používaní internetu rovnako ako pri používaní

ktoréhokoľvek komunikačného média je dôležité si vždy uvedomiť

možné hrozby. Jednotlivci rovnako ako organizácie si musia

určiť mieru kedy je poskytovanie údajov na internete pre nich

ešte bezpečné a do akej mieri už nie je. Je dôležité si

uvedomiť, že aj keď mnohokrát používame internet v pohodlí

domova, to čo do neho vkladáme, a informácie, ktoré poskytujeme

nie sú úplne v bezpečí a veľmi často môžu byť použité proti

nám. Preto by rodičia, mali viac pozornosti venovať ochrane

detí pred nástrahami internetu. Dôležitá je najmä

informovanosť širokej verejnosti o možnými nástrahami a spôsobe

ako sa pred ňou chrániť.

Práca sa venuje najmä vymedzeniu pojmom súvisiacich

s monitorovaním komunikácie na internete a ochrany súkromia na

internete. Obsahuje odporúčania a bližšie informuje o možných

prípadoch zneužívania osobných údajov na internete. Dôležitou

súčasťou práce sú aj príklady z praxe, kedy bola komunikácia

monitorovaná na najvyššej úrovni a toto monitorovanie sa

stretlo s veľkou mierou kritiky zo strany verejnosti. Avšak

realita je taká, že internet nie je tak bezpečným miestom, ako

si mnoho ľudí ešte do nedávna myslelo, kde stačí jediný klik na

vymazanie všetkých informácií o používateľovi. Preto

monitorovanie komunikácie a súkromie na internete nie je len

otázka verejných činiteľov, ale je to otázka širokej

verejnosti, ktorá tiež musí veľmi pozorne sledovať všetky

upozornenia a varovania na internete týkajúce sa súkromia.

20

Z uvedeného vyplýva, že je dôležité nepodceňovať ochranu

súkromia na internete a správne narábať so súkromnými údajmi.

21

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

AKTUALNE.ATLAS.SK. (09. 12 2014). FBI obvinila KĽDR z kyberútoku na Sony. Hackeri pochválili firmu za poslušnosť. Dostupné na Internete: http://aktualne.atlas.sk/fbi-obvinila-kldr-z-kyberutoku-na-sony-hackeri-pochvalili-firmu-za-poslusnost/zahranicie/amerika/

EC.EUROPA.EU. (2014). Ochrana osobných údajov. Dostupné na Internete: http://ec.europa.eu/justice/data-protection/index_sk.htm

EUROPARL.EUROPA.EU. (12. 12 2013). Ako si chrániť súkromie na internete.Dostupné na Internete: http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20131003STO21413/html/Ako-si-chr%C3%A1ni%C5%A5-s%C3%BAkromie-na-internete

MEDIALNAGRAMOTNOST.SK. (2014). Súkromie na internete - otázka bezpečnosti. Dostupné na Internete: http://www.medialnagramotnost.sk/sukromie.html

SME.SK. (27. 10 2013). Obama o odpočúvaní Merkelovej nevedel, bráni sa NSA. Dostupné na Internete: http://www.sme.sk/c/6984694/obama-o-odpocuvani-merkelovej-nevedel-brani-sa-nsa.html

SME.SK. (04. 06 2014). V Nemecku začali vyšetrovať odpočúvanie Merkelovej telefónu. Dostupné na Internete: http://www.sme.sk/c/7226026/v-nemecku-zacali-vysetrovat-odpocuvanie-merkelovej-telefonu.html

SME.SK. (05. 11 2014). WikiLeaks - všetko o zverejňovaní tajných dokumentov. Dostupné na Internete: http://www.sme.sk/tema/wikileaks/?utm_source=sme&utm_medium=itext&utm_campaign=art-7226026

VAT.PRAVDA.SK. (01. 12 2013). Súkromie na internete môže byť v skutočnosti len anomáliou. Dostupné na Internete: http://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/301107-sukromie-na-internete-moze-byt-v-skutocnosti-len-anomaliou/

WINDOWS.MICROSOFT.COM. (2014). Ochrana osobných údajov online: najčastejšie otázky. Dostupné na Internete: http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-vista/online-privacy-frequently-asked-questions

WORLD ECONOMIC FORUM. (2013). Global Risks 2013. Eight Edition. Dostupnéna Internete:

22

http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalRisks_Report_2013.pdf

WORLD ECONOMIC FORUM. (2014). The Global Information Technology Report 2014. Rewards and Risks of Big Data. Dostupné na Internete: http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalInformationTechnology_Report_2014.pdf

PRÍLOHY

23