Budaj, M.-Richtera, L.-Jankovič, P.-Zmrzlý, M.-Másilko, J.: Dobové falzum uhorského anonymného...

15
1. Uhorsko, dobové falzum anonymného denára bez letopočtu podľa predlohy Huszár 167, Unger 86/83. (Obr. 1). AE falzum, žiarovo pocínovaný medený mincový kotúčik; 0,253 g; 11,5 × 12,3 mm. Analyzované falzum denára patrí do špeci- fickej skupiny mincí, ktoré boli produkova- né v Uhorsku pravdepodobne od konca 11. až v priebehu 12. storočia. Uvedené obdo- bie patrí medzi najkomplikovanejšie úseky hospodárskych dejín v Uhorsku, ktoré vý- raznou mierou zasiahli aj mincovníctvo. Niekedy na konci 11. storočia, prípadne na začiatku 12. storočia prešlo Uhorsko na razbu menších, výrazne zľahčených de- nárov. K uvedenej reforme došlo niekedy za vlády Kolomana (1095–1116), lebo jeho prvé denáre H 31 patria ešte medzi väčšie mince. Až jeho nasledujúce razby sú výraz- ne menších rozmerov. Sprievodným javom reformy bolo aj zhoršenie ich kvality a iko- nografického prevedenia. Vládou Bela II. (1131–1141) bola zave- dená každoročná výmena peňazí, ktorá pri- nášala do obehu mince s nižším obsahom striebra a menšou váhou. Výmena peňazí sa uskutočňovala vždy od 15. marca do 24. apríla. V tom čase dostal majiteľ za staré peniaze nové, ktoré mali svoju hodnotu iba v čase výmeny. Po 24. apríli nové peniaze strácali 25 % hodnoty a do ďalšej výmeny ďalších 25 %. Keď nastal čas ďalšej výmeny peňazí majiteľ dostal za dva staré denáre jeden nový. 1 Na minciach 12. storočia sú pomerne ťažko čitateľné opisy a nie je jed- noznačná ani identifikácia jednotlivých ob- razov. 2 Zľahčenie mincí bolo jednoznačnou predzvesťou hospodárskej krízy, ktorá naplno prepukla v nasledujúcich desaťročiach 12. storočia. Sprievodným javom bola razba nekvalitných denárov, ktoré patria medzi najhoršie mince v uhorských dejinách. Z nich predstavujú unikátnu skupinu tzv. anonymné denáre, ktoré snáď nemajú žiadnu obdobu v európskom mincovníctve 12. storočia. 3 Uhorsko sa totiž v tomto období dopra- covalo do takého štádia, kedy sa na min- ce neumiestňovali mená ich vydavateľov. Dobové falzum uhorského anonymného denára typu Huszár 167 MAREK BUDAJ – LUKáš RICHTERA – PETER JANKOVIČ – MARTIN ZMRZLý – JIří MáSILKO

Transcript of Budaj, M.-Richtera, L.-Jankovič, P.-Zmrzlý, M.-Másilko, J.: Dobové falzum uhorského anonymného...

1. Uhorsko, dobové falzum anonymného denára bez letopočtu podľa predlohy Huszár 167, Unger 86/83. (Obr. 1).

AE falzum, žiarovo pocínovaný medený mincový kotúčik; 0,253 g; 11,5 × 12,3 mm.

Analyzované falzum denára patrí do špeci-fickej skupiny mincí, ktoré boli produkova-né v uhorsku pravdepodobne od konca 11. až v priebehu 12. storočia. uvedené obdo-bie patrí medzi najkomplikovanejšie úseky hospodárskych dejín v  uhorsku, ktoré vý-raznou mierou zasiahli aj mincovníctvo. Niekedy na konci 11. storočia, prípadne na začiatku 12. storočia prešlo uhorsko na razbu menších, výrazne zľahčených de-nárov. K  uvedenej reforme došlo niekedy za vlády Kolomana (1095–1116), lebo jeho prvé denáre H 31 patria ešte medzi väčšie mince. Až jeho nasledujúce razby sú výraz-ne menších rozmerov. Sprievodným javom

reformy bolo aj zhoršenie ich kvality a iko-nografického prevedenia.

Vládou Bela  II. (1131–1141) bola zave-dená každoročná výmena peňazí, ktorá pri-nášala do obehu mince s  nižším obsahom striebra a  menšou váhou. Výmena peňazí sa uskutočňovala vždy od 15. marca do 24. apríla. V  tom čase dostal majiteľ za staré peniaze nové, ktoré mali svoju hodnotu iba v  čase výmeny. Po 24. apríli nové peniaze strácali 25  % hodnoty a  do ďalšej výmeny ďalších 25 %. Keď nastal čas ďalšej výmeny peňazí majiteľ dostal za dva staré denáre jeden nový.1 Na minciach 12. storočia sú pomerne ťažko čitateľné opisy a nie je jed-noznačná ani identifikácia jednotlivých ob-razov.2 Zľahčenie mincí bolo jednoznačnou predzvesťou hospodárskej krízy, ktorá naplno prepukla v nasledujúcich desaťročiach 12. storočia. Sprievodným javom bola razba nekvalitných denárov, ktoré patria medzi najhoršie mince v uhorských dejinách. Z nich predstavujú unikátnu skupinu tzv. anonymné denáre, ktoré snáď nemajú žiadnu obdobu v európskom mincovníctve 12. storočia.3 uhorsko sa totiž v  tomto období dopra-covalo do takého štádia, kedy sa na min-ce neumiestňovali mená ich vydavateľov.

Dobové falzum uhorského anonymného denára typu Huszár 167m a R E k b u d a j – lu k á š R i C h t E R a – P E t E R j a n k o v i Č   – m a R t i n z m R z lý – j i ř í m á s i l k o

DENARIUS04.indd 46 21.6.2015 8:38:53

47

Nachádzali sa tu len rôzne obrazce, guľôč-ky, bodky, kríže, čiarky a pod. Panovníkom teda vôbec nezáležalo na celkovom preve-dení mincí a  ani na ich vzhľade. uvedený fakt len dokazuje obrovskú hospodársku krízu, ktorá zasiahla v tejto dobe uhorsko. V súčasnosti sa anonymné denáre delia do dvoch veľkých skupín, ktoré sú rozdelené ikonograficky a  čiastočne chronologic-ky. Staršie anonymné denáre sa vyznačujú skomolenými nápismi mena sv. Ladislaus na reverze (H 76–107). Tieto sa pravdepo-dobne razili už na konci 11. storočia a  ich produkcia trvala aj v nasledujúcom storočí. Pre mladšie anonymné denáre (H 108–190) je typické to, že sa na nich nachádzajú rôzne značky, ornamenty či písmená.

Produkcia uvedených mincí trvala prav-depodobne až do vlády Bela III. (1172–1196), ktorý uskutočnil významné menové reformy a tým stabilizoval menu v uhorsku. Medzi mladšie anonymné denáre možno zaradiť aj nami skúmaný exemplár, ktorý svojim spôsobom patrí medzi špecifické razby. Dodnes poznáme niekoľko typov týchto mincí, ktoré sa vyznačujú najmä va-riabilitou na reverznej strane mince. Averz mince je totiž viac-menej konštantný. Tvorí ho malý grécky barličkovitý kríž so štyrmi menšími krížmi a štyrmi polmesiacmi. Re-verzy poznáme v štyroch odlišných varian-toch (H 164–167). Tieto sú zaujímavé tým, že sú prakticky prevzaté z reverzov ďalších anonymných denárov, čím vznikli špecific-ké hybridné razby. Nami popisovaný denár patrí do poslednej skupiny týchto mincí, ktoré sa vyznačujú zvislou čiarkou umiest-nenou v strede medzi dvoma dvojitými ob-lúkmi (H 167). Tento motív sa nachádza aj na anonymných denároch typov H 113, 120,

128 a  172. Aj tu môžeme vidieť zaujímavé ikonografické prelínanie jednotlivých typov anonymných denárov. Všetky vyššie spo-mínané kombinácie obrazov na denároch H 164–167 boli zaznamenané v unikátnom náleze z  Bácsu, ktorý bol objavený v  roku 1913.4 Na základe uvedeného pokladu boli následne jednotlivé razby zaradené F. Nu-berom ku konkrétnym panovníkom.5 Tu narážame na jeden z najväčších problémov, ktoré sa vynárajú pri hodnotení anonym-ných denárov. Chýbajú nám totiž akékoľvek oporné body pri ich identifikácii, lebo tieto neniesli meno panovníka, nemáme o  nich žiadne písomné pramene a  len sporadicky sa objavujú v  uzavretých nálezových cel-koch. Preto je ich zaradenie k  jednotlivým panovníkom prakticky nemožné. Napriek tomu sa k takémuto kroku odhodlalo viace-ro bádateľov, no ich výsledky sú rozporupl-né. uvedenú nejednotnosť môžeme vidieť aj v prípade nami skúmaného denára. Ten bol považovaný v prvých uhorských katalógoch pochádzajúcich z 19. a zo začiatku 20. sto-ročia za razby Bela III.,6 prípadne sa radili len všeobecne k Belovi III., Imrichovi a On-drejovi, čiže do rokov 1172–1235.7

K prehodnoteniu ich zaradenia došlo opätovne F. Nuberom po revízii už zmieneného vzácneho pokladu z Bácsu. Ten zaradil mince H 164–167 jednoznačne pred vládu Bela III. a považuje ich za razby Štefana III. (1163–1172).8 uvedené tvrde-nie prevzali aj ďalší bádatelia, ktorí ich au-tomaticky priradili k  tomuto panovníkovi.9 O presnejšie chronologické zaradenie nie-ktorých anonymných denárov sa pokúsil na základe analýzy sedmohradských poh-rebísk aj L. Kovács.10 Ten datoval denár H 164 do druhej polovice 12. storočia. Jediný

DENARIUS04.indd 47 21.6.2015 8:38:53

48

kto nesúhlasil so zaradením týchto mincí ku konkrétnym panovníkom bol L. Huszár, kto-rý považoval všetky denáre 12. storočia bez označenia mena panovníka za anonymné denáre.11 Na základe doterajších poznatkov musíme súhlasiť s uvedeným tvrdením. Po-kiaľ totiž nebudú jednoznačné dôkazy o da-tovaní týchto mincí, musíme ich považovať všeobecne za anonymné denáre. S  istotou vieme len to, že sa razili pred vládou Bela III. Horeuvedený prehľad poukazuje na ob-rovský chaos v uhorskom mincovníctve 12. storočia. Takýto trend sa odrazil aj do nízkej kvality týchto mincí. Priemerné hmotnosti denárov H 164–167 sa pohybujú v rozmedzí od 0,19–0,22 g a  akosti denára H 164 boli namerané medzi 48–60 % Ag v minci.12 Ďal-ším problémom, ktorý sťažuje ich zaradenie je aj to, že sa len sporadicky objavujú v po-kladoch alebo presne datovaných archeolo-gických situáciách. Nie je vylúčené, že vďaka svojej nízkej kvalite a hodnote sa neukladali. Denáre tejto skupiny sa našli na území Slo-venska len v jedinom poklade mincí pochá-dzajúcom z  Krupiny, ktorý obsahoval dva exempláre typu H 164.13 Keďže  nález bol ukrytý niekedy v  časoch tatárskeho vpádu, čiže v rokoch 1241–1242, nič bližšieho nám nenapovie k ich datovaniu. Ďalšie dva exem-pláre pochádzajú z pohrebísk. Denár H 164 sa našiel na veľkom pohrebisku v  Krásne14 a jeden denár H 165 pochádza z pohrebiska v Hurbanove.15 To znamená, že ani jeden kus denára H 167 dosiaľ nie je známy zo Slovenska.16 Podobný obraz pochádza aj z  ostatných častí bývalého uhorska, kde denáre H 167 patria skôr medzi vzácnej-šie mince. Saltzer Ernő vo svojom súpise uhorských arpádovských mincí poznal len jediný poklad, ktorý obsahoval aj uvedený

denár. Ide o tzv. Schmidegov poklad, v kto-rom boli údajne dve mince typu H 167.17 Zo skupiny anonymných denárov H 164–167 poznáme najväčší počet zo základného typu H 164. Zmienený Saltzer poznal sedem po-kladov s  576-imi exemplármi týchto min-cí.18 Okrem nich pochádzajú tieto mince aj z  archeologických výskumov. Denár H 164 sa našiel aj na významnej lokalite vo Vise-gráde, či tri ďalšie takéto mince sú známe zo  sedmohradskej Zabolyi.19 Z krátkeho prehľadu uhorských nálezov môžeme vidieť, že zo skúmanej rady patria anonymné denáre H 164 medzi najpočetnejšie. Z tohto dôvodu je o to zaujímavejší nami skúmaný falošný denár, ktorý patrí medzi vzácnejšie mince. Na druhej strane je na zamyslenie to, prečo niekto falšoval už aj tak nekvalitnú mincu. Tieto totiž opúšťali samotnú kráľovskú mincovňu ako menejhodnotné platidlo. Aj uvedený fakt dokladá rozmáhajúcu sa hospodársku krízu, ktorá v tej dobe zasiahla Uhorsko. Falšovanie muselo byť v 12. storočí pomerne rozšíreným javom, hoci z tohto obdobia nepoznáme takmer žiadne písomné pramene poukazujúce na túto činnosť.20 Prvou písom-nou zmienkou o falšovaní uhorských minci je až donačná listina Bela IV. (1235-1270), ktorá bola vydaná v Budíne 10. januára 1245. Vtedy bol Fulcus, syn Šimona potrestaný odobratím Fiľakovského hradu za zradu, urážku majestátu a razbu falošných mincí.21 Rozsah falšovania dokladajú nálezy faloš-ných denárov, ktoré sú známe v  relatívne veľkých počtoch. Takéto anonymné denáre sa našli napríklad počas archeologických výskumov v Nitre na Kupeckej ulici, v Brati-slave – na Hlavnej ulici, alebo pochádzajú zo zaniknutej stredovekej dediny zo Svinice.22 Jedenásť falošných anonymných denárov

DENARIUS04.indd 48 21.6.2015 8:38:53

49

sa našlo aj neďaleko Bíne.23 časté falšovanie mincí v  12. storočí zistil aj Hóman počas analýzy numizmatického fondu v  Maďar-skom národnom múzeu. Ten objavil falošné mince veľkého množstva rôznych typov: H 34, 36, 42a, 53, 57, 82, 95, 97, 100, 110, 117a, 136, 140, 181, 183, 185, 186.24 Horeuvedené fakty a  nami skúmaný denár poukazujú na to, že napriek absencii písomných prameňov bolo falšovanie v 12. storočí pomerne rozší-reným javom.

Mimo zistenia základných metrologic-kých údajov bola minca taktiež podrobe-ná nedeštruktívnemu skúmaniu pomocou hydrostatickej skúšky, EDS analýzy a  XRD analýzy. Hydrostatickou skúškou bola zis-ťovaná hustota mince ako celku, aby bolo možné s  dostatočnou pravdepodobnosťou vylúčiť použitie olova či zliatiny z jeho väč-ším obsahom na jadro mincového kotúči-ka.25 Hoci hydrostatická skúška neumožňu-je urobiť jednoznačné závery s ohľadom na chemické zloženie skúmaného objektu (jed-ná sa o skúšku založenú na čisto fyzikálnych princípoch), môže výsledky povrchových analýz vylúčiť, potvrdiť alebo spresniť. Po-vrchová EDS mikroanalýza naopak posky-tuje jednoznačné informácie predovšetkým o  chemickom (prvkovom) zložení poko-vovania na povrchu mince (do hĺbky max. niekoľko málo μm, ale z možnosťou presné-ho výberu meranej plochy). Pomocou XRD analýzy možno identifikovať, takisto iba na povrchu a  navyše iba s  obmedzenou mož-nosťou výberu, prítomné kryštalické fázy. Jednoznačne je tak možné identifikovať prítomnosť koróznych produktov a  inter-metalických fáz, na ktoré možno veľakrát usudzovať aj z výsledkov EDS analýzy. Prí-tomnosť konkrétnych intermetalických fáz

v  kombinácii s  prítomnosťou či absenciou ortuti, môže za určitých okolností viesť k odhaleniu technológie pokovovania pou-žitého k výrobe falza.

Hydrostaticky zistená hustota skúma-ného falza predstavuje 8,01 g·cm-3. To je hustota veľmi nízka, nižšia ako tabelova-ná hustota samotnej medi (8,92 g·cm-3) a s ohľadom na absenciu výraznejších stôp koróznych produktov vypovedá buď o prí-tomnosti nehomogenít (dutín a  pórov) vo vnútri mince alebo o  využití väčšieho množstva kovu s  nižšou hustotou ako má samotná meď. S  ohľadom na predchádza-júce skúsenosti autorov a  s  ohľadom na vzhľad falza sa možno právom domnievať, že tým kovom je cín (7,31 g·cm-3), resp. jeho zliatina. I  bez prevedenia ďalších analýz je možné na základe pomerne nízkej hustoty predpokladať, že koncentrácia ďalších bež-ne prítomných kovov (napr. striebra alebo olova) bude nízka, alebo tieto kovy nebudú prítomné vôbec. Pokiaľ by sme uvažovali iba o použití cínu k pokovovaniu medeného mincového kotúčika a neuvažovali o vzniku intermetalickej fázy, potom pre percentuál-ny (hmotnostný) obsah cínu vo falze platí vzťah:

7,31 · wSn(%) + 8,92 · (100-wSn(%)) = 8,01 · 100

Výpočtom možno zistiť, že teoretický hmotnostný obsah cínu wSn(%) vo falze pred-stavuje 56,5  %. Jednoduchým teoretickým výpočtom tiež možno dospieť k  hrúbke kotúčika (samozrejme za aproximácie, že sa jedná o  valec). Vypočítaná idealizova-ná hrúbka kotúčika falza predstavuje 0,28 mm, čo je vo veľmi dobrom súlade s hrúb-kou kotúčika zisteného ako posuvným meradlom, tak aj s  pomocou svetelného

DENARIUS04.indd 49 21.6.2015 8:38:53

50

mikroskopu a  objektívového meradla (zis-tená hrúbka 0,31 mm). Teoreticky je mož-né spočítať aj hrúbku pokovovania cínom za predpokladu, že sa jedná o rovnomerné pokovovanie valcovitého, čisto medeného kotúčika, čistým cínom. Teoreticky vypo-čítaná hrúbka takéhoto pokovovania pred-stavuje približne 87 μm. Ak pri výpočtoch berieme do úvahy reálne zloženie povrchu (pozri EDS, XRD) a  odhadované zloženie jadra (t.j. predovšetkým meď, cín a zinok), možno získať hodnoty veľmi podobné, pri-bližne v intervale 50–100 μm. Pokovovanie (resp. správnejšie jeho zvyšky, pozri ďalej) zrejmé na niekoľkých defektných miestach na hrane mince je evidentne nerovnomer-né a  jeho hrúbka preto kolíše (pomocou objektívového meradla zistené medzné hodnoty 56 μm a 107 μm nie sú v rozpore s teoreticky vypočítanou hodnotou hrúbky pokovovania).

uvedené hrúbky zvyšku pokovovania, či už namerané alebo vypočítané, je sa-mozrejme treba, napriek ich pomerne dob-rej zhode, vnímať ako hodnoty orientačné. Napriek tomu sa jedná o  hodnoty značne

prínosné, pretože nespochybniteľná hrúbka pokovovania rádovo v  niekoľkých desiat-kach μm pomerne jednoznačne vypovedá o najpravdepodobnejšom spôsobe pokovo-vania mince, a  to v  tomto prípade takmer celkom jednoznačne o  využití technológie žiarového cínovania (mince pokovované amalgačne majú hrúbku pokovovania ob-vykle rádovo v jednotkách μm).26

Hoci sú teoreticky vypočítané hodnoty v pomerne dobrom súlade s reálne overiteľ-nými skutočnosťami, je potrebné vypočíta-né hodnoty obsahu cínu i teoretickú hrúbku pokovovania brať ako orientačné hodnoty. Do pomerne nízkej hodnoty hustoty sa totiž mimo nespochybniteľnej prítomnos-ti cínu premieta aj prítomnosť koróznych produktov. Aj keď korózne produkty nie sú na základe vizuálneho posúdenia zastúpené vo významnej miere, použitými spektro-skopickými technikami zaznamenané boli (pozri ďalej).

Detailná fotografia poškodenej hrany fal-za (obr. 2) vyššie uvedené závery a skutoč-nosti dobre demonštruje. Pri posudzovaní

Obr. 2. Detailná fotografia poškodenej hrany falza.

Pri okrajoch mincového kotúčika falza je zreteľne viditeľná vrstva reprezentujúca zvyšky pokovovania, tvorená intermeta-lickými fázami (podľa výsledkov EDS a XRD analýzy). Hrúbka vrstvy je nerovnomerná a miestami od kotúčika delaminuje. Miestami je vrstva intermetalickej fázy zachovaná aj na hrane falza, nielen na jeho ploche.

DENARIUS04.indd 50 21.6.2015 8:38:53

51

podobných záberov je treba mať na pamäti, že reálnu situáciu, resp. situáciu zachytenú na fotografii, nie je možné posudzovať tak schematicky a zjednodušene ako vyššie uve-dený aproximatívny (avšak názorný) výpo-čet. Dochovaná vrstva pokovovania nie je v  skutočnosti tvorená iba cínom, ale v  zá-vislosti na jej zachovalosti sa možno skorej stretnúť s  intermetalickými fázami, zatiaľ čo pôvodná vrchná vrstva relatívne čistého cínu nebýva zachovaná. Vrstva pokovova-nia na povrchu kotúčika môže byť navyše vytvorená nielen jedným, ale opakovaným ponorom do taveniny a  jej profil môže byť veľmi komplikovaný. V  závislosti na pod-mienkach a  prevedení môžu byť vo vrstve pokovovania prítomné opticky nerozozna-teľné nehomogenity a fázové rozhrania. Pri ponore medeného kotúčika do roztaveného cínu dochádza k rozpúšťaniu medi v  cíne a tiež k difúzii cínu do medenej matrice. Do-chádza k vzniku difúzneho profilu a vznika-jú intermetalické fázy (v prípade žiarového pocínovania, ktoré zvyčajne prebieha pri pomerne nízkych teplotách sa tvorí predov-šetkým fáza ε-Cu3Sn a η-Cu6Sn5). Tieto javy sú okrem iného časovo závislé a významnú rolu zohráva i  teplota. K poškodeniu a de-laminácii pokovovania potom môže pred-nostne dochádzať práve na vzniknutých rozhraniach a  opticky viditeľné rozhranie preto nezodpovedá rozhraniu medi a  cínu (tým skorej nie, že u žiarového pokovovania medi cínom takéto rozhranie defacto ani neexistuje). Celá situácia je navyše kompli-kovaná skutočnosťou, že falšovateľ používal pokovovaciu kúpeľ s  roztaveným cínom dlhšiu dobu a  počas používania sa mohlo stať, že napríklad vďaka opomenutiu mohol v kúpeli zostať medený kotúčik dlhšiu dobu

než falšovateľ zamýšľal a  časť (alebo v  ex-trémnom prípade i  kotúčik celý) sa v  roz-tavenom cíne rozpustil. Následné pokovo-vanie ďalších mincových kotúčikov potom už neprebiehalo čistým cínom, ale zliatinou cínu s určitým nezanedbateľným podielom medi (čo mohlo mať pozitívny vplyv na rýchlosť vzniku difúzneho profilu a  vznik požadovanej intermetalickej fázy a  tým aj kvalitu pokovovania a vierohodnosti falza). Tiež nie je možné vylúčiť, že tento proces vykonávali falšovatelia úmyselne. Napriek tomu, že stredoveký falšovatelia nemali o  difúzii či o  intermetalických fázach teo-retické povedomie, nie je možné ich schop-nosti podceňovať a  v  žiadnom prípade im odopierať ich veľakrát značné praktické skúsenosti a schopnosti.27

Falzum bolo taktiež skúmané pomocou EDS analýzy (energiovo disperzná röntge-nová analýza) za účelom zistenia zloženia

Obr. 3. Detailná fotografia delaminujúce-ho pokovovania na reverze mince.

Tmavšie plochy korešpondujú s odhaleným medeným jadrom (resp. s koróznymi produktmi medi na povrchu odhaleného medeného jadra). Aj z tejto fotografie je zrejmé pomerne masívne pokovovanie falza, ktoré je charakteristické pre využitie najrozšírenejšej technológie žiarového cínovania.

DENARIUS04.indd 51 21.6.2015 8:38:54

52

jestvujúceho povrchu a  prípadné nájdenie preukázateľných dokladov o  spôsobe po-kovovania.28 Aby prevedené meranie šta-tisticky čo najlepšie vypovedalo o  zložení povrchu, bolo kvantitatívne analyzovaných šesť náhodne vybraných oblasti o  ploche 2×3  mm na reverze mince, teda celkom 24 mm2. Vzhľadom k rozmerom mince bolo teda analyzovaných viac ako 20 % povrchu analyzovanej strany. Spektrá sú pre vizuálne porovnanie uvedené na obr. 4, výsledné obsahy jednotlivých prvkov vrátane prie-mernej, minimálnej a maximálnej hodnoty a smerodajné odchýlky σ sú potom zhrnuté v tabuľke 1.

Aj keď počas jednotlivých meraní nebol detekovaný výskyt ortuti, ktorej významná prítomnosť by vypovedala o  amalgamač-nom procese, bol okrem prevedených me-raní za účelom jej minoritnej detekcie pre-vedený na všetkých skúmaných plochách tzv. mapping. Rovnomerná distribúcia de-tekovateľného množstva ortuti bola týmto screeningom jednoznačne vylúčená, čím je možné alternatívu amalgamačného poko-vovania dostatočne spoľahlivo vylúčiť. Pre úplnosť je však treba dodať, že pri mappin-gu sa na jednej z analyzovaných plôch po-darila nájsť mikroskopická oblasť o rozme-roch 50×50 μm, v nej celkový obsah ortuti

Obr. 4. EDS spektra povrchu mince.

Séria šiestich EDS analýz povrchu skúmaného falza. Spektrá preukazujú prítomnosť zliatinových prvkov, koróznych produktov a zvyškov zeminy. Jednotlivé píky predstavujú uhlík (0,23 keV), kyslík (0,52 keV – v Tab. 1 nie sú pre lepšiu prehľadnosť tieto dva prvky zahrnuté), ďalej hliník (1,49 keV) a kremík (1,74 keV). V zázname je tiež zjavné aj minoritné množstvo síry (2,31 keV) a chlóru (2,62 keV), dobre viditeľný je aj nízky signál prislúchajúci striebru (2,98 keV), ťažšie pozorovateľná, ale spoľahlivo detekovaná bola aj prítomnosť zinku (8,64 keV). Všetkým nameraným spektrám jednoznačne dominujú signály medi (0,93 keV a 8,04 keV) a cínu (charakteristický súbor signálov pri 3,44 keV), ktoré súvisia s prítomnosťou v texte diskutovaných, a pomocou XRD jednoznačne preukázaných nasledovných fáz: kovová meď, oxid a intermetalická fáza Cu3Sn a Cu6Sn5.

DENARIUS04.indd 52 21.6.2015 8:38:54

53

dosahoval 1 %. S ohľadom na rozmery tejto mikroskopickej oblasti, ktorá je približne len päťdesiattisícinou plochy reverzu, je zrejmé, že sa jedná o náhodnú kontaminá-ciu a takto minoritný výskyt ortuti nemož-no dať s  procesom pokovovania do súvis-losti. Pri falošných minciach, pri  ktorých amalgamácia ako fáza výrobného procesu pripadá do úvahy, významná koncentrácia ortuti je detekovaná obvykle celoplošne (alebo aspoň na väčšine povrchu) a obsahu-je i niekoľko jednotiek percent.

Pri pohľade na EDS spektrá (obr. 4) je zrejmé, že mierny pokles signálov jedné-ho z  majoritne prítomných kovov (meď, cín) je naopak spojený s  miernym ná-rastom intenzity prvku druhého. Táto skutočnosť vypovedá o istej nehomogeni-te v distribúcii týchto dvoch prvkov (po-zri nižšie). Píky ostaných prvkov naopak potvrdzujú veľmi rovnomerné rozloženie týchto prvkov na povrchu mince, čomu zodpovedajú aj nízke hodnoty smerodaj-ných odchýlok. V prípade prvkov súvisi-acich so znečistením povrchu (Al, Si, S, Cl, napr. z pôdy či prachu) to vypovedá o skutočnosti, že tieto prvky kontaminovali

povrch až po vzniku súčasnej štruktúry povrchu mince – teda po korózii či de-laminácii pôvodnej vrstvy pokovovania a  koróznych produktov. Vyššie uvedené pozorovanie veľmi pravdepodobne sved-čí o tom, že už pred uložením či stratou mince prišlo k čiastočnému poškodeniu či odkorodovaniu pokovovania, v  opačnom prípade (mnoho storočná korózia v mies-te nálezu) býva rozloženie uvedených prv-kov oveľa menej rovnomerné.

Kolísanie koncentrácie zinku a  koncen-trácie striebra je v medziach absolútnej chy-by ich stanovenia (vypočítané ako dvojná-sobok štandardnej odchýlky) a z tohto javu nemožno vyvodzovať žiadne zásadné záve-ry. S najvyššou opatrnosťou možno konšta-tovať nie celkom výraznú zhodu v trendoch týchto prvkov a v trende medi, kedy sú vo všeobecnosti vyššie hodnoty obsahu medi sprevádzané vyššími priemernými koncen-tráciami zinku a  striebra. Táto skutočnosť by mohla zodpovedať pôvodu oboch kovov skôr v  podkladovom materiáli, ako v  po-kovovacej zliatine (t. j. je možné očakávať, že jadro falza nebude tvorené len čistou meďou).

Al Si S Cl Cu Zn Ag Snspektrum 1 1,20 5,94 0,27 0,52 47,85 1,79 1,07 41,37spektrum 2 1,60 6,79 0,28 0,57 45,93 0,88 0,86 43,08spektrum 3 1,49 6,47 0,33 0,65 43,33 0,70 0,78 46,25spektrum 4 1,27 7,62 0,25 0,79 49,32 1,78 1,07 37,89spektrum 5 1,19 7,05 0,45 0,48 52,49 1,41 1,72 35,20spektrum 6 1,24 7,04 0,36 0,82 50,86 1,95 1,24 36,49

priemer 1,33 6,82 0,32 0,64 48,30 1,42 1,12 40,05σ 0,17 0,57 0,07 0,14 3,34 0,52 0,34 4,25

max. 1,60 7,62 0,45 0,82 52,49 1,95 1,72 46,25min. 1,19 5,94 0,25 0,48 43,33 0,70 0,78 35,20

Tab. 1.Výsledky EDS analýzy falza denára.

DENARIUS04.indd 53 21.6.2015 8:38:54

54

Je zrejmé, že horná vrstva cínu bola odstránená niektorým degradačným pro-cesom. Vzhľadom k pomerne vysokým obsahom kovových prímesí aj v  horných vrstvách povlaku možno takmer vylúčiť, že by tomuto procesu dominoval cínový mor. Zrejme sa jednalo o bežnú elektrochemic-kú koróziu. Tomu nasvedčuje aj pomerne vysoký obsah kyslíka v  povrchovej vrstve (27,8 %) ktorý je prakticky nezávislý na po-mere obsahov medi a  cínu. Zároveň s  prí-tomnosťou Cu2O bezpečne preukázaného pomocou XRD analýzy sa jedná o bežný prejav takto skorodovanej mince. Primár-nym oxidačným produktom je síce neroz-pustný SnO2, ako však bolo podrobnejšie diskutované,29 proces odstránenia tohto ko-rózneho produktu možno pomerne ľahko vysvetliť prevedením na rozpustné korózne produkty či už v  mieste nálezu (zvyčajne v zemi), alebo pri čistení mince. Do rozpust-ných produktov môže prechádzať aj meď. Treba podotknúť, že po každom koróz-nom a  aj čistiacom pôsobení zostávajú na

povrchu v štrbinách a podobných defektoch drobné častice oxidickej povahy, a to ako na báze medi, tak aj na báze cínu. Tieto časti-ce sú zvyčajne pozorovateľné elektrónovým mikroskopom na báze odlišného kontrastu (pre analýzu sú príliš malé) a dotvárajú tak typický stav povrchu po korózii. V prípade významnejšieho pôsobenia cínového moru býva obsah týchto oxidov v povrchovej vrst-ve mince oveľa menší.

Z porovnania podielov signálov obsahu cínu a  medi v  jednotlivých EDS spektrách vyjadrených v atómových percentách (Tab. 2) je zrejmé, že povlak je z väčšej časti tvore-ný fázou ε-Cu3Sn (ideálne zloženie v atómo-vých percentách predstavuje 75,0 % at. Cu a  25,0  % at. Sn), pričom na rôznych mies-tach sú na nej zachované rozlične hrubé zvyšky fázy η-Cu6Sn5. Je zrejmé, že najviac sa zloženie blíži čistej fáze epsilon v ploche spektra číslo 5, najväčšie množstvo fázy eta bolo pozorované v  ploche spektra číslo 3. Tieto výsledky sú v dobrej zhode s výsledka-mi XRD. Hoci intermetalická fáza η-Cu6Sn5

Cu [ % at.] Sn [ % at.] Cu [ %] Sn [ %] Cu3Sn [ %] Cu6Sn5 [ %]

spektrum 1 68,5 31,5 53,8 46,2 54,1 45,9spektrum 2 66,7 33,3 51,7 48,3 44,6 55,4spektrum 3 63,8 36,2 48,5 51,5 31,2 68,8spektrum 4 71,0 29,0 56,7 43,3 69,3 30,7spektrum 5 73,7 26,3 60,0 40,0 89,0 11,0spektrum 6 72,4 27,6 58,4 41,6 79,1 20,9

priemer 69,3 30,7 54,7 45,3 58,7 41,3σ 3,7 3,7 4,3 4,3 21,8 21,8

max. 73,7 36,2 60,0 51,5 89,0 68,8min. 63,8 26,3 48,5 40,0 31,2 11,0

Tab. 2. Porovnanie vzájomných koncentrácií medi a cínu v atómových a hmotnostných percentách, odhad zastúpenia jednotlivých fáz (za predpokladu dvojfázového systému).

DENARIUS04.indd 54 21.6.2015 8:38:54

55

tvorí pri vzniku povlaku hrubšiu vrstvu ako fáza ε-Cu3Sn (v závislosti na teplote proce-su – podrobnejšie pozri L. Richtera a  M. Zmrzlý).30 Jej hrúbka je zmenšená dlhoroč-nou koróziou a  výsledný stav je teda daný nielen koróziou cínu, ale aj koróziou fázy eta. Z uvedených výsledkov možno urobiť záver, že podkladová meď zrejme obsahova-la určité množstvo zinku a striebra, cínový povlak bol vytvorený žiarovo a minca bola mohutne napadnutá koróziou, a  to zrejme pred uložením na miesto nálezu.

Vykonaná XRD analýza (röntgenová dif-rakčná analýza)31 skúmaného falza preuka-zuje, že mikroštruktúra povrchu mince sa skladá z niekoľkých fáz, pričom podľa EDS analýzy ich distribúcia na povrchu nie je celkom rovnomerná. V spektre (obr. 5) sú jednoznačne zrejmé najmä difrakčné línie čistej medi, ďalej sú tu zastúpené interme-talické fáz ε-Cu3Sn, η-Cu6Sn5 a  korózny produkt Cu2O (oxid meďnatý, tzv. kuprit).

Prítomnosť intermetalických fázy ε-Cu3Sn a  η-Cu6Sn5 je v  súlade s  už uvedenými zi-steniami o žiarovom pokovovaní mince a  výsledky XRD experimentu možno teda považovať za nezávislý dôkaz uvedených tvrdení. Zistené zastúpenie jednotlivých fáz zhŕňa Tab. 2, je však potrebné mať na pamäti, že tieto hodnoty vypovedajú iba o zložení nám presne neznámeho meraného objemu materiálu falza a nie sú teda hodno-tami reprezentujúcimi celkové zloženie fal-za a zastúpenia jednotlivých prvkov v ňom. Za pomerne oprávneného predpokladu, že povrch je tvorený výhradne intermeta-lickými fázami ε-Cu3Sn a  η-Cu6Sn5, mož-no z  ich vzájomného pomeru po prepočte konštatovať, že povrch obsahuje približne 55 % Cu a 45 % Sn, čo je v dobrom súlade s  priemernými výsledkami EDS analýzy pri prepočítaní na tieto dva kovy (54,8  % Cu a 45,2 % Sn). Kovová meď a jej korózne produkty boli v XRD spektre zaznamenané

Obr. 5. XRD spektrum povrchu mince.

XRD analýza povrchu skúmaného falza jednoznačne preukazujúca prítomnosť kovovej medi, oxidu meďného a intermetalických fáz ε-Cu3Sn a η-Cu6Sn5. Naopak kovový cín ani jeho korózny produkt SnO2 (oxid ciničitý, tzv. kasiterit) neboli detekované.

DENARIUS04.indd 55 21.6.2015 8:38:54

56

predovšetkým vďaka masívnym prasklinám a lokálnej delaminácii pokovovania, násled-kom čoho prišlo k odhaleniu podkladového materiálu mincového kotúčika. Vzhľadom k vyššej miere prieniku rtg. žiarenia (v prí-pade XRD až niekoľko desiatok mikromet-rov oproti rádovo jednotkám mikrometrov v prípade EDS analýzy) je pomerne vysoká koncentrácia medi sčasti spôsobená aj prie-nikom žiarenia cez vrstvu intermetalík (po-zri predchádzajúce úvahy o hrúbke poko-vovania). Kryštalické fázy obsahujúce zinok a striebro neboli pomocou XRD detekované (minoritnú prítomnosť týchto prvkov však preukázala EDS spektroskopia). Vypovedá to o skutočnosti, že v skúmanom materiáli nie sú tieto prvky prítomné ako samostatné kovy s  vlastnou kovovou mriežkou, ale sú prítomné iba ako legujúce v zliatine, veľmi pravdepodobne s  meďou. V získanom zá-zname je tiež významná aj absencia píku prislúchajúca kovovému cínu a  jeho ko-róznym produktom (kasiterit, SnO2). Táto skutočnosť znamená, že pokovovanie bolo buď priamo vykonané zliatinou medi a cínu alebo pravdepodobnejšie, ak bol na povrchu falza čistý cín pôvodne prítomný, nezacho-val sa a na povrchu falza sa teraz nachádza iba intermetalická fáza. Podrobnejšie je problematika výskytu intermetalických fáz medi a  cínu a  súvislosť ich výskytu s  kon-krétnym procesom pokovovania diskutova-ná v práci L. Richteru a M. Zmrzlého.32

V tomto príspevku prezentované vyda-rené falzum anonymného denára z  druhej

polovice 12. storočia je jedným z ďalších do-kladov rozsiahlej falšovateľskej činnosti pre-biehajúce na území uhorského kráľovstva.33 Podobne ako v  nedávno zverejnenom prí-spevku o falzách denárov Mateja Korvína,34 text poukazuje na nevyhnutnú nutnosť pre-hodnotenia (a tiež správneho chápania) do-teraz častých a  terminologicky nepresných tvrdení o postriebrovaní mincí. Hoci prípa-dy skutočného postriebrovania falzifikátov nie sú vyložene výnimočné, a  možno ich v rade prípadov jednoznačne doložiť, nie je postriebrovanie falošných mincí ani zďale-ka tak často využívanou technológiou, ako by sa mohlo na základe dostupných zdro-jov zdať. Doteraz publikované informácie o postriebrení, ak nie sú skutočne exaktne a nevyvrátiteľne doložené vykonanými ana-lýzami, treba spätne interpretovať ako falzá „pokovované striebristým kovom“ a nie ako falzá „postriebrené“.

fáza Cu Cu2O ε-Cu3Sn η-Cu6Sn5

zloženie [ %] 51 17 23 9Tab. 3. Výsledky XRD analýzy falza denára.

DENARIUS04.indd 56 21.6.2015 8:38:54

57

Poznámky:

1 HLINKA, Jozef – KAZIMíR, Štefan – KOLNíKOVá, Eva. Peniaze v našich dejinách. Bratislava: Obzor, 1976, s. 115.

2 GáBOR, Soltész Ferenc. Veľ konočné mystérium na arpádovskom „nemom” obole. Denarius, 2013, č. 3, s. 22-29.

3 Súhrnne pozri: HuNKA, Ján. Mince Arpádovcov a ich odraz v hospodárskych vzťahoch stredovekého Slovenska. Nitra: Kandidátska dizertácia, 1998, s. 117-126; HuNKA, Ján. Mince Arpádovcov z rokov 1000-1301. Ich podiel na vývoji hospodárstva stredovekého Slovenska. Nitra: AÚ SAV, Veda, 2013, s. 52-59; BuDAJ, Marek – TÓTH, Csaba. Uhorské mincovníctvo v 12. storočí a jeho špecifiká. MAŠEK, Michal et. al. (ed.). Vladislav II. druhý král z Přemyslova rodu. K 850. výročí jeho korunovace, Praha, 2009, s. 152-153.

4 GuBITZA, Kálmán. A bácsi középkori éremlelet. Numizmatikai Közlöny, 1913, roč. 12, s. 1-15; HARSáNYI, Pál. Egy árpád-házi magyar éremlelet. Numizmatikaiközlöny, 1913, roč. 12, s. 81-104.

5 HÓMAN, Bálint. Magyar pénztörténet 1000-1325. Budapest, 1916. s. 248-249.

6 RuPP Jakab. Magyarország ekkorig ismeretes pénzei. Árpádi korszak. Buda 1841, tab.IV., č. 98; WESZERLE, József. Hátrahagyott érmészeti táblái. Pest: A M. Nemzeti Múzeum érem- és régiség-osztálya, 1873, tab. XIII., č. 11-19.

7 RÉTHY, László. Corpus Nummorum Hungariae. Magyar Egyetemes Éremtár. I. kötet. Budapest: Magyar Tudományos Akadémia, 1899, s. 22.

8 Nuberove výsledky boli publikované B. HÓMANOM, ref. 5, príloha medzi stranami 248-249.

9 uNGER, Emil. Magyar éremhatározó. I. kötet. Budapest: Magyar éremgyűjtők egyesülete, 1997, s. 74, č. 86.

10 KOVáCS, László. A kora-Árpád-kori magyarpénzverésről: Éremtani és régeszeti tanulmányok a Kárpát-medence I. (Szent)

István és II. (Vak) béla uralkodása közötti időszakának (1000–1141) érméiről. Budapest, 1997.

11 HuSZáR, Lajos. Münzkatalog Ungarn von 1000 bis Heute. Budapest: Corvina Kiadó; München: Ernst Battenberg Verlages, 1979, č. 76-190.

12 HÓMAN, ref. 5, s. 257, 620-621; Najviac mincí sa analyzovalo typu H 164, ktorých Hóman poznal až 524 exemplárov. Tie pochádzali najmä z nálezu v Bácsi; denár H 165 poznal len jediný, denár H 166 žiadny a nami skúmaných denárov H 167 len štyri. Ich hmotnosti sa pohybovali z rozmedzí od 0,18–0,26 g.

13 HuNKA, Ján – BuDAJ, Marek. Poklad mincí a sekaného striebra z 13. storočia z Krupiny. Zborník Slovenského národného múzea 97. História 43, 2003, s. 127-153.

14 HuNKA, Mince, ref. 3, s. 357-363; KRuPICA, Oldrich. Stredoveké Krásno. Západné Slovensko, 1981, roč. 8, s. 91-229.

15 HuNKA, Mince, ref. 3, s. 345-346.16 Pôvod skúmaného exemplára analyzovanej

v tejto práci sa bohužiaľ nepodarilo dopátrať, falzum bolo zakúpené v novembri roku 2013 na aukčnom serveri Allegro od poľského predajcu.

17 SALTZER, Ernő. A történelmi Magyarország területén fellelt 156 Árpádházi éremkincs lelet összefüggő áttekintése. Budapest: Szinovszki és Tsa. Kft. 1996. Ide o problematický poklad s nejasnými nálezovými okolnosťami a nie je vylúčené, že v skutočnosti ide o časť pokladu z Bácsu.

18 SALTZER, ref. 17, s. 23. Sem je zarátaný aj zmienený poklad z Krupiny.

19 Súhrnne pozri KOVáCS, ref. 10, s. 294–309.20 OSLANSKý František. Z písomných prameňov

o falšovaní mincí v stredoveku. Slovenská numizmatika, 1998, roč. 15, s. 77-88.

21 Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. MARSINA, Richard (ed.). Bratislava, 1987, s. 148-151, č. 217; OSLANSKý, ref. 20, s. 77.

22 HuNKA, Ján. Falšovanie mincí na Slovensku počas 11. až 17. storočia. In Ľudia – Peniaze – banky. Zborník z konferencie. Bratislava: NBS, 2003, s. 134.

DENARIUS04.indd 57 21.6.2015 8:38:54

58

23 BuDAJ, Marek. Arpádovské mince z okolia Bíne. Denarius, 2011, č. 1, s. 8–15.

24 HÓMAN, ref. 5, s. 472, pozn. 1. 25 Prípad, kedy namiesto bežnej medi ako

podkladového materiálu bolo použité olovo, bol už publikovaný: CIHLář, Jan – RICHTERA, Lukáš – ZMRLý, Martin. Dobové padělky pražských grošů Václava II. Folia Numismatica, 2013, roč. 27, č. 1, s. 107-126 a je preto na mieste túto možnosť vylúčiť (hoci ide o alternatívu oveľa menej pravdepodobnú, aspoň pokiaľ možno súdiť z doteraz zaznamenaných prípadov). Hoci evidentne neide o falšovateľmi bežne používaný postup, autori majú o jeho použití k dispozícii ďalší doklad v podobe falošných drobných rakúskych mincí (nepublikované oznámenie). Vo všeobecnom povedomí rozšírenú informáciu o používaní olova pre výrobu liatych novodobých falošných mincí (napr. pri falšovaní rakúsko-uhorských zlatníkov či strieborných mincí korunovej meny) je potrebné na základe aktuálnych poznatkov podrobiť kritickému preskúmaniu, tieto razby obsahujú zvyčajne len malé množstvo olova. Podrobnejšie pozri: RICHTERA a kol. Falza rakousko-uherských zlatníků. Folia Numismatica, v recenznom konaní.

26 Podrobnejšie pozri: RICHTERA, Lukáš – ZMRZLý, Martin. Identifikace způsobů pokovení mincovních falz a možnosti jejich citlivého ošetření. In Ochrana mincí a medailí v muzejních sbírkách. 1. vyd. Brno: Technické muzeum, 2013, s. 9.

27 O kvalite a schopnostiach práce falšovateľov svedčí napr. aj tá skutočnosť, že niektoré pocínované (či všeobecne striebristými zliatinami pokovované) razby sú od svojich originálnych predlôh prakticky na nerozoznanie aj po niekoľ kých storočiach a majú často svoje miesto v numizmatických zbierkach ako mince pravé, bez toho, aby ich ako falzá rozpoznali ich súčasní majitelia (Richtera, ústne oznámenie).

28 EDS analýza bola vykonaná na FE-SEM JEOL 7600F s EDS analyzátorom Oxford Instruments Xmax 20 mm2 a softvérom Inca.

urýchľovacie napätie predstavovalo 15 kV, čas efektívnej akvizície 50 s pri mŕtvom čase detektora predstavujúcim 30 %. Prúd zväzku mal hodnotu cca 2 nA, rýchlosť načítania bola cca 8000 cps. Kvantifikačná optimalizácia bola vykonaná na 99,99 % Si, kalibrácia stanovenia kovov na štandardoch čistých kovov.

29 Pozri pozn. 26, str. 38.30 Pozri pozn. 26, str. 32.31 Meranie XRD bolo vykonané na prístroji

Empyrean od firmy PANalytical a boli použité automatické divergenčné clony. Skenovaná oblasť bola konštantná po celú dobu merania a bola fokusovaná na rozmery 5 × 5 mm.

32 Súvislosť výskytu fáz s technológiou pokovovaniapozri pozn. 26, str. 47.

33 Podrobnejšie pozri: RICHTERA, Lukáš – KALINA, Lukáš. XPS analýza dobového falza uherského denáru Rudolfa II. Folia Numismatica, 2012, roč. 26, č. 2, s. 117-125 a odkazy tam uvedené.

34 RICHTERA, Lukáš – JANKOVIč, Peter – ŠVEC, Aleš. Dvě dobová falza uherského denáru Matyáše Korvína H 722. Denarius, 2013, č. 3, s. 22-29.

DENARIUS04.indd 58 21.6.2015 8:38:54

OBSAHČAMBAL, R.: Keltská minca z Plaveckého Podhradia-Pohanskej 1

SOJÁK, M. – STRUHÁR, V.: Pozoruhodné nálezy antických mincí z prostredia jaskýň 5

RUDD, Ch.: Ďalší falšovateľ v severnom Hampshiri?/Another forger in north Hampshire? 10

RUDD, Ch.: Unikátna minca kráľa Britov, ktorý utiekol do Germánie/Unique coin of British king who fled to Germany 21

SKALSKÝ, M.: Aureolus – neznámý, úspěšný, ale přesto brzy mrtvý 27

BAZOVSKÝ, I. – BUDAJ, M.: Nové nálezy mincí z Bratislavy – Rusoviec 29

RAMADANSKI, R.: Nálezy mincí zo srbského Popovića neďaleko Senty/Coin finds from Popović near Senta in Serbia 32

BUDAJ, M. – RICHTERA, L. – JANKOVIČ, P. – ZMRZLÝ, M. – MÁSILKO, J.: Dobové falzum uhorského anonymného denára typu Huszár 167 46

BUDAJ, M. – ŠVEC, A.: Vzácny pražský groš Václava II. z nálezu Melčíc-Zemianskeho Lieskového 59

BUDAJ, M.: Pražský groš Václava II. z Obišoviec 61

HUNKA, J.: Význam mincí z hradu Uhrovec 67

ŠVEC, A.: Nález drobných mincí z obdobia vlády Žigmunda Luxemburského z Hlohovca 72

CYCOŇOVÁ, L.: Pražské groše Vladislava II., 3 varianty typu Hásková XXIII. 77

MARCIŠ, P.: Mincová reforma v Tirolsku v rokoch 1477-1486 79

FURMAN, M.: Stratený poklad mincí z Čičmian 84

SOLTÉSZ, F. G.: Vyznamenanie kremnických rytcov z roku 1897/ Körmöcbányai vésnökök kitüntetése 1897-ben 87

D e N A R I U S , Numizmatický časopis.Zostavovateľ a redakčná úprava: Marek Budaj.Vydavateľ: Slovenské národné múzeum – Historické múzeum. Recenzoval: Ján Hunka.Grafická úprava: Bumbayo Font Fabrik ([email protected]). Autori kresieb a fotografií: archív autorov. Neprešlo jazykovou úpravou.

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ M Ú Z E U M

SlovenSké národné múzeum – HiStorické múzeum

numizmatický Časopis - 4. Číslo - 2014

ISBN 978-80-8060-351-9EAN 9788080603519

DENARIUS04_COVER.indd 1 21.6.2015 8:11:21

OBSAHČAMBAL, R.: Keltská minca z Plaveckého Podhradia-Pohanskej 1

SOJÁK, M. – STRUHÁR, V.: Pozoruhodné nálezy antických mincí z prostredia jaskýň 5

RUDD, Ch.: Ďalší falšovateľ v severnom Hampshiri?/Another forger in north Hampshire? 10

RUDD, Ch.: Unikátna minca kráľa Britov, ktorý utiekol do Germánie/Unique coin of British king who fled to Germany 21

SKALSKÝ, M.: Aureolus – neznámý, úspěšný, ale přesto brzy mrtvý 27

BAZOVSKÝ, I. – BUDAJ, M.: Nové nálezy mincí z Bratislavy – Rusoviec 29

RAMADANSKI, R.: Nálezy mincí zo srbského Popovića neďaleko Senty/Coin finds from Popović near Senta in Serbia 32

BUDAJ, M. – RICHTERA, L. – JANKOVIČ, P. – ZMRZLÝ, M. – MÁSILKO, J.: Dobové falzum uhorského anonymného denára typu Huszár 167 46

BUDAJ, M. – ŠVEC, A.: Vzácny pražský groš Václava II. z nálezu Melčíc-Zemianskeho Lieskového 59

BUDAJ, M.: Pražský groš Václava II. z Obišoviec 61

HUNKA, J.: Význam mincí z hradu Uhrovec 67

ŠVEC, A.: Nález drobných mincí z obdobia vlády Žigmunda Luxemburského z Hlohovca 72

CYCOŇOVÁ, L.: Pražské groše Vladislava II., 3 varianty typu Hásková XXIII. 77

MARCIŠ, P.: Mincová reforma v Tirolsku v rokoch 1477-1486 79

FURMAN, M.: Stratený poklad mincí z Čičmian 84

SOLTÉSZ, F. G.: Vyznamenanie kremnických rytcov z roku 1897/ Körmöcbányai vésnökök kitüntetése 1897-ben 87

D e N A R I U S , Numizmatický časopis.Zostavovateľ a redakčná úprava: Marek Budaj.Vydavateľ: Slovenské národné múzeum – Historické múzeum. Recenzoval: Ján Hunka.Grafická úprava: Bumbayo Font Fabrik ([email protected]). Autori kresieb a fotografií: archív autorov. Neprešlo jazykovou úpravou.

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ M Ú Z E U M

SlovenSké národné múzeum – HiStorické múzeum

numizmatický Časopis - 4. Číslo - 2014

ISBN 978-80-8060-351-9EAN 9788080603519

DENARIUS04_COVER.indd 1 21.6.2015 8:11:21