zostavil i

Juraj Šedivý a Tatiana Štefanovičová

D B 1Od p očiatkov do prelomu 12 . a 13 . s toročia

Dejiny Bratislavy 1

Brezalauspurc – na križovatke kultúr

Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia

Zostavili Juraj Šedivý a Tatiana Štefanovičová.

Autori textov © Juraj Bartík, Igor Bazovský, Radoslav Čambal, Zdeněk Farkaš, Mária Hajnalová, Martin Hanuš, Katarína Harmadyová, Peter Holec, Drahoslav Hulínek, Ján Hunka, Pavol Jelínek, Titus Kolník, Eva Kolníková, Branislav Kovár, Eduard Krekovič, Ivan Kuzma, Branislav Lesák, Elena Mannová, Margaréta Musilová, Libor Petr, Magdaléna Pichlerová, Branislav Resutík, Matej Ruttkay, Jaroslava Schmidtová, Ján Steinhübel, Etela Studeníková, Peter Šalkovský, Juraj Šedivý, Alena Šefčáková, Tatiana Štefanovičová, Vladimír Turčan, Vladimír Varsik, László Veszprémy, Andrej Vrtel, Herwig Wolfram 2012

Slovenské vydanie © Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o., Bratislava 2012Design © Borgis, s. r. o., 2012

Preklady © Beáta Pinterová (z maďarčiny), Juraj Šedivý (z nemčiny) 2012Mapy © Daniel Gurňák 2012Fotografie © Peter Horanský (ak nie je uvedené v zozname vyobrazení inak) 2012Kresby © Zdenka Šedivá, Vlasta Vančová (ak nie je uvedené v zozname vyobrazení inak) 2012

Odborní lektori Juraj Pavúk (od paleolitu po halštat), Karol Pieta (od laténu po obdobie sťahovania národov), Alexander Ruttkay (slovansko-avarské až uhorské obdobie a vybrané témy), Richard Marsina (veľkomoravské a uhorské obdobie), Milan Thurzo (antropológia)

ISBN 978-80-556-0330-8

Príklad citácie: Meno autora kapitoly: Názov kapitoly. In: Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc – na križovatke kultúr,

zost. Juraj Šedivý a Tatiana Štefanovičová, Bratislava: Slovart 2012, rozsah strán citovanej kapitoly.

O

Na cestu vedeckému dielu... • Milan Ftáčnik / 13

Projekt Dejiny Bratislavy 1 – 5 • Juraj Šedivý / 17

Úvod / 17

Dejiny Bratislavy ako osudy kníh a ich autorov / 18

Koncepcia a forma nových Dejín Bratislavy / 20

Metodické problémy / 22

Poďakovanie / 24

Tým pred nami... / 25

Kráľovstvo prírody a osady človeka

Reliéf a živá príroda v bratislavskom regióne • Peter Holec / 29

Svedkovia prvohôr – geologická stavba okolia Bratislavy / 29

Relikty druhohôr okolia Bratislavy / 31

V treťohorných moriach a pralesoch / 32

Geologická súčasnosť / 37

Štvrtohorné rastliny a živočíchy / 39

Najstaršie dejiny vegetácie v okolí Bratislavy. Palynologická analýza prirodzených sedimentov

na lokalite Jurský Šúr • Libor Petr, Mária Hajnalová / 49

Archeobotanické nálezy z územia Bratislavy • Mária Hajnalová / 52

Dejiny Bratislavy a jej okolia v toku času

Prví ľudia na území dnešného mesta • Zdeněk Farkaš / 61Paleolit a mezolit – staršia a stredná doba kamenná (500 000? až 5600 rokov pred n. l.)

Človek pretvára prírodu / 67Neolit a eneolit – mladšia a neskorá doba kamenná (5600 až 2300/2000 rokov pred n. l.)

Starý neolit na území Bratislavy (5600 až 5300/5200 pred n. l.) • Zdeněk Farkaš / 70

Stredný neolit na území Bratislavy (5300/5200 až 4800 pred n. l.) • Zdeněk Farkaš / 71

Osady nositeľov lengyelskej kultúry (4800 až 4400 pred n. l.) • Zdeněk Farkaš / 79

Eneolit na území Bratislavy (4400 až 2300/2200 pred n. l.) • Zdeněk Farkaš / 88

Sídlisko želiezovskej skupiny v Bratislave-Zlatých pieskoch • Ivan Kuzma / 99

Čas kovových zbraní a šperkov / 103Doba bronzová (2300 až 800 pred n. l.) a staršia doba železná (800 pred n. l. až 500 pred n. l.)

Doba bronzová • Juraj Bartík / 103

Raná a staršia doba bronzová (2300 až 1550 pred n. l.) • Juraj Bartík / 106

Stredná doba bronzová (1550 až 1300 pred n. l.) • Juraj Bartík / 119

Mladšia doba bronzová (1350 až 1000 pred n. l.) • Juraj Bartík / 124

Neskorá doba bronzová (1000 až 800 pred n. l.) • Juraj Bartík, Katarína Harmadyová / 127

Územie Devína v dobe bronzovej • Katarína Harmadyová / 129

Staršia doba železná (800 až 500 pred n. l.) • Etela Studeníková / 133

Pri kolíske halštatskej civilizácie / 135

Hallstatt a kalenderberská kultúra / 136

7

Výšinné sídliská (hradiská?) nad Dunajom / 137

Nížinné sídliská v priestore dnešnej Bratislavy / 140

Sakrálne a profánne. Kult a jeho prejavy na sídliskách / 144

Remeslá a obchod. Všedný deň naplnený „lopotou“? / 148

Pohrebný rítus / 153

Dobytie hradísk a územia devínsko-hainburskej brány. Koniec jednej kultúry / 156

Oblasť Devína v dobe halštatskej • Katarína Harmadyová / 156

Halštatská kultová jama z Devínskeho hradu • Drahoslav Hulínek / 158

Od keltských osád k oppidu / 161Mladšia doba železná (druhá polovica 5. storočia pred n. l. až prelom letopočtov)

Prví Kelti v strednom Podunajsku • Igor Bazovský, Radoslav Čambal / 161

Rozmach keltského osídlenia • Igor Bazovský, Radoslav Čambal / 162

Keltské oppidum v Bratislave • Andrej Vrtel / 164

Charakter zástavby a sídliskových objektov / 164

Materiálna kultúra / 168

Svedectvo historických prameňov / 177

Význam keltského oppida / 179

Keltské osídlenie na území Vydrice • Branislav Kovár, Martin Hanuš / 180

Remeselnícka osada v zázemí oppida na Námestí slobody • Radoslav Čambal / 183

Širšie zázemie bratislavského oppida • Igor Bazovský, Radoslav Čambal / 185

Nálezy z laténskeho obdobia na Zlatých pieskoch • Ivan Kuzma / 189

Oblasť Devína v dobe laténskej • Katarína Harmadyová / 191

Prienik rímskej kultúry do neskorolaténskeho prostredia. Najnovšie výskumy

na Bratislavskom hrade • Margaréta Musilová, Branislav Lesák, Branislav Resutík / 197

Výskum zimnej jazdiarne • Margaréta Musilová / 197

Výskum na nádvorí Hradu • Branislav Lesák / 201

Výskum na severnej terase Hradu • Branislav Resutík / 202

Mince – svedectvo prosperity Keltov • Eva Kolníková / 205

Prvé mince v bratislavskom priestore / 205

Zlaté mince bratislavského oppida / 206

Biateky – tetradrachmy s nápismi / 207

Razba drobných mincí / 213

Svedectvo nálezov / 213

Na hranici Rímskeho impéria / 217Doba rímska na území dnešnej Bratislavy (1. až 4. storočie)

Prienik Rimanov na stredný Dunaj • Vladimír Varsik / 217

Pôvod Germánov a ich osídľovanie stredného Podunajska • Herwig Wolfram / 219

Kelti, Rimania a Germáni na území Bratislavy • Titus Kolník / 220

Vanniovo kráľovstvo • Herwig Wolfram / 221

Vznik severopanónskeho limes Romanus • Vladimír Varsik / 222

Kastel Gerulata a ala I Cannanefatium civium Romanorum • Vladimír Varsik / 223

Vojenská posádka kastelu Gerulata / 227

Zázemie tábora Gerulata a osudy autochtónneho obyvateľstva / 228

Na scénu prichádzajú Kvádi • Titus Kolník / 231

8

Germánske sídla v 2. storočí • Vladimír Varsik / 236

Markomanské vojny v rokoch 166/167 až 180 • Herwig Wolfram / 238

Problém rímskych stavieb a germánskeho osídlenia v centre dnešného mesta • Titus Kolník / 240

Kvádska nobilita v 3. storočí • Titus Kolník, Vladimír Varsik / 243

Posledná fáza rímsko-kvádskych konfrontácií • Titus Kolník, Vladimír Varsik, Herwig Wolfram / 248

Záverečný rozmach kvádskeho osídlenia • Vladimír Varsik / 249

Ústup Kvádov zo stredodunajského regiónu. Koniec antiky v oblasti Bratislavy • Titus Kolník / 253

Počiatky kresťanstva v bratislavskej oblasti • Vladimír Varsik / Titus Kolník / 253

Hospodárstvo Germánov v bratislavskom priestore • Vladimír Varsik / 254

Rusovce: rímsky vojenský kastel Gerulata a jeho zázemie • Jaroslava Schmidtová / 256

Kastel Gerulata / 258

Civilná osada – vicus / 263

Obyvatelia Gerulaty a život po smrti / 265

Villa rustica v zázemí Gerulaty / 268

Devín v dobe rímskej • Katarína Harmadyová / 271

Peniaze v rímsko-germánskych vzťahoch • Eva Kolníková / 276

Rusovce-Gerulata, brána k prieniku mincí do barbarika / 276

Rímske mince v germánskych osadách / 277

Funkcia rímskych mincí v barbariku / 278

Význam rímskeho obdobia pre oblasť Bratislavy • Vladimír Varsik / 281

Jazdci a roľníci / 283

Obdobie sťahovania národov a slovansko-avarské obdobie (5. až 8. storočie)

„Barbarské gentes“ ako zakladatelia nových politických útvarov • Herwig Wolfram / 283

Sťahovanie národov v naddunajskej časti Bratislavy • Vladimír Turčan / 285

Devín v období neskorej antiky a sťahovania národov • Katarína Harmadyová / 287

Sídliská z doby sťahovania národov v zadunajskej časti Bratislavy • Vladimír Turčan / 289

Longobardské pohrebisko zo 6. storočia v Rusovciach • Jaroslava Schmidtová, Matej Ruttkay / 289

Historické pozadie nálezov z Rusoviec • Jaroslava Schmidtová, Matej Ruttkay / 297

Počiatky Slovanov • Tatiana Štefanovičová / 298

Najstarší Slovania na území Bratislavy • Tatiana Štefanovičová / 299

Avari a Slovania v oblasti Bratislavy • Tatiana Štefanovičová / 300

Nálezy z avarsko-slovanských pohrebísk / 303

Sídliská v avarsko-slovanskej oblasti / 307

Brezalauspurc a Dowina – hradiská nad Dunajom a Moravou / 309

Osídlenie Bratislavy a okolia vo veľkomoravskom a poveľkomoravskom období (9. a 10. storočie)

Veľkomoravské hrady Devín a Preslava • Ján Steinhübel / 309

Bavorskí misionári a Bratislava / 309

Pohraničné pevnosti veľkomoravského štátu / 310

Bitka pri Bratislave 4. júla 907 / 312

Usadenie Maďarov a bitka pri Bratislave • László Veszprémy / 313

Priebeh a význam bitky pri Bratislave / 316

Archeologické výskumy veľkomoravskej Bratislavy • Tatiana Štefanovičová / 318

9

Bratislavský hrad v období Veľkej Moravy • Tatiana Štefanovičová / 320

Svetské stavby v areáli hradu / 322

Sakrálne stavby a pohrebisko z 9. až zo začiatku 13. storočia / 323

Arabská minca z veľkomoravského hradu? • Ján Hunka / 326

Osídlenie bratislavského podhradia v 9. až 10. storočí • Branislav Lesák / 327

Vývoj priestoru Hlavného námestia / 328

Južné podhradie Bratislavského hradu v 8. až 11. storočí • Tatiana Štefanovičová / 332

Podhradské osídlenie v 9. až 10. storočí v zrkadle hrobových nálezov • Margaréta Musilová / 337

Pohrebný rítus / 341

Hromadné hroby, alebo sídliskové objekty s ľudskými jedincami / 345

Okolie Bratislavy vo veľkomoravskom období • Vladimír Turčan / 346

Veľkomoravské pohrebisko pri Zlatých pieskoch • Ivan Kuzma / 348

Devín v 9. a 10. storočí • Katarína Harmadyová / 351

Uhorský hrad Preslava / Prešporok a jeho podhradie / 361

Bratislava a jej okolie od 10. do začiatku 13. storočia

Osudy hradu Preslava v 10. až 12. storočí • Ján Steinhübel / 361

Bratislava a Štefan I. / 361

Útoky Henricha III. a Břetislava I. / 364

Kráľ Šalamún v Bratislave / 365

Obliehanie Bratislavy Henrichom V. / 367

Bratislava v bojoch o uhorský trón – tretia križiacka výprava / 368

Bratislava ako centrum uhorského komitátu • Ján Steinhübel / 370

Cirkevná správa / 371

Ľudia na hrade a v podhradí. Spoločenská štruktúra obyvateľov Bratislavy

a jej okolia v 10. až 12. storočí • Juraj Šedivý / 374

Východisková situácia – dve spoločnosti v 10. storočí? / 374

Stratifikácia spoločnosti v prvej polovici 11. storočia / 376

Rozvoj uhorskej spoločnosti koncom 11. storočia / 378

Obyvatelia hradu a podhradia Preslava / 379

Výzor podhradia a jeho obyvateľov / 389

Bratislavský hrad od 10. do 12. storočia • Tatiana Štefanovičová / 392

Cirkevný komplex na východnej terase / 394

Stavby na západnej terase / 396

Osídlenie bratislavského podhradia od 11. do prvej polovice 13. storočia • Branislav Lesák / 397

Topografia ranostredovekého podhradia / 399

Materiálna kultúra obyvateľov podhradských osád / 407

Bratislavské pohrebiská od konca 10. do prvej polovice 13. storočia • Margaréta Musilová / 414

Nálezy z 10. až 12. storočia z naddunajských častí dnešnej Bratislavy • Vladimír Turčan / 421

Devín v ranom stredoveku • Katarína Harmadyová / 423

Ranostredoveké nálezy v zadunajskej časti dnešnej Bratislavy • Vladimír Turčan / 425

Mincovníctvo v ranostredovekej Bratislave • Ján Hunka / 426

Od županovho podhradia ku kráľovskému mestu • Juraj Šedivý / 431

Vývoj Prešporku/Bratislavy po 12. storočí

Origo civitatis alebo dlhý zrod stredovekého mesta / 433

10

Vybrané kapitoly z najstarších dejín Bratislavy

Názvy osídlení na území mesta Bratislavy do konca 12. storočia • Juraj Šedivý / 443

Pôvod mena Pressburg, Prešporok / 445

Pôvod mena Poson(ium), Pozsony / 447

Komunikácie, cesty a diaľkové kontakty v oblasti Bratislavy • Zdeněk Farkaš / 451

Oblasť Bratislavy ako strategické územie fortifikácií • Zdeněk Farkaš / 459

Od chatrče ku kamennému domu • Peter Šalkovský / 471

Náboženské predstavy a pohrebný rítus • Pavol Jelínek / 479

Stopy dávnych ľudských osudov • Alena Šefčáková / 489

Antropologické nálezy z oblasti Bratislavy do 12. storočia

Najstaršie ľudské pozostatky / 489

Hroby z doby železnej / 490

Hroby Rimanov a Germánov / 493

Od slovansko-avarských pohrebísk k uhorským cintorínom / 498

Ako sa spomínalo na najstaršie dejiny Bratislavy • Elena Mannová / 509

Spoločenská recepcia udalostí do 12. storočia v novoveku

Skupinové spomínanie vo verejnom priestore / 509

Konkurujúce pamäti / 511

Motívy z najstarších dejín ako námety spomínania / 512

Formy spomínania na obdobia do 12. storočia / 516

Od zbierania starožitností k profesionálnym výskumom

Odkrývanie najstarších dejín Bratislavy. Výskumy, inštitúcie a bádatelia • Magdaléna Pichlerová / 523

Letecká archeológia na území Bratislavy • Ivan Kuzma / 530

Zoznamy a registre

Použité skratky / 534

Použité pramene / 534

Použitá literatúra / 536

Zoznam vyobrazení / 572

Menný register / 588

Miestny register / 592

Poďakovanie / 602

O zostavovateľoch a autoroch / 604

11

Od keltských osád k oppiduMladšia doba železná (druhá polovica 5. storočia pred n. l. až prelom letopočtov)

Na  konci staršej doby železnej sa po  dlhom období stabilného vývoja výrazne zmenil etnický obraz

stredného Podunajska. Vpád nomádskeho etnika spriazneného so Skýtmi prispel k  zániku vyspelej

kalenderberskej kultúry. Toto nové obyvateľstvo vytvorilo spolu so zvyškami domácich starousadlíkov

osobitú kultúru Vekerzug. Po vyvrcholení a pozvoľnom doznievaní tejto kultúry sa už v druhej polovici

5. storočia pred n. l. aj do širšieho okolia Bratislavy tlačil ďalší bojovný národ. Jeho príslušníci pochádzali

zo Západu a aj antickí autori mali o nich spočiatku len hmlisté predstavy. Až neskôr, keď títo divokí barbari

prenikli aj na juh od Álp, sa začali množiť správy o ľuďoch zvaných Kelti či Galovia. Kelti vytvorili v takmer

celej strednej a západnej Európe vysoko rozvinutú a organizovanú kultúru so spoločnými črtami.

Najstaršie nížinné sídliská z včasnolaténskeho obdobia sú známe z Bratislavy-Dúbravky, z polo-hy Veľká lúka a z Trnavy z polohy Horné pole448. Donedávna sa predpokladalo, že včasnolaténske osídlenie nepokračovalo ďalej na východ od tých-to spomínaných lokalít. Podľa najnovších zistení sa však podarilo doložiť významné včasnolaténske osídlenie aj na lokalite Slepý vrch v katastri obce Horné Orešany449. Ide o centrálnu výšinnú opev-nenú polohu s množstvom dokladov včasnolatén-skeho umeleckého štýlu a militárií zo stupňa LT A. Lokalita je opevnená dvojitým valom.

Včasnolaténsky umelecký štýl bol charakteristic-ký používaním rôznych ľudských, zvieracích často až fantastických motívov z ranej keltskej mytológie. Prejavovalo sa to predovšetkým vo výzdobe a spôso-be zhotovenia tzv. maskovitých spôn a uplatňovaní tejto vyvinutej formy dekorácie najmä na kovových výrobkoch. V tomto prípade môžeme aspoň podľa doteraz známych poznatkov predpokladať, že išlo o najvýchodnejším smerom vysunutú enklávu včas-nolaténskeho osídlenia. Predpokladáme, že na tejto opevnenej polohe sa nachádzala aj remeselnícka dielňa, ktorá produkovala rôzne predmety ume-leckého, vojenského, ako aj úžitkového charakteru v typickom, už vyvinutom včasnolaténskom štýle. Včasnolaténske osídlenie sa teda koncentruje pre-dovšetkým v najzápadnejšej časti juhozápadného Slovenska, v blízkom okolí Bratislavy a pod úpätia-mi Malých Karpát.

Do oblastí smerom na východ od Álp expando-vali Kelti v niekoľkých vlnách. Niektoré kmene sa usadili v priebehu 4. storočia pred n. l. v Karpatskej kotline, iné pokračovali na Balkán. Neskôr sa na jed-nej zo svojich výprav v rokoch 278 až 277 pred n. l. dostali až na Peloponézsky polostrov. S keltský-mi žoldniermi sa možno stretnúť takmer v celej oblasti Stredomoria. Slúžili Alexandrovi Veľkému (336 – 323 pred n. l.) a neskôr helenistickým vlád-com v Malej Ázii, Egypte či na Sicílii. V službách kar-táginského vojvodcu Hannibala bojovali v druhej púnskej vojne, ktorú viedol proti Rímu.

Do stredodunajského priestoru prenikli prví Kelti už vo včasnolaténskom období. Možno pred-pokladať, že išlo spočiatku o malé prospektorsky zamerané a dobre vyzbrojené skupiny, ktoré sa v druhej polovici 5. storočia dostali až na stredný Dunaj444. Doposiaľ jediné známe lokality z včasno-laténskeho obdobia, ktoré je ohraničené približne druhou polovicou 5. storočia až prvou štvrtinou 4. storočia pred n. l. (včasnolaténsky stupeň, LT A), boli donedávna známe predovšetkým z preskúma-ných kostrových pohrebísk včasnej doby laténskej. Išlo o pohrebiská v Stupave a v Bučanoch445. Pochá-dzajú odtiaľ nádoby, ktoré vychádzajú ešte z nesko-rohalštatského domáceho podložia, čo sa prejavuje predovšetkým v znázorňovaní tzv. býčích protómov na keramike. Do včasnolaténskeho obdobia patrí aj ojedinelý nález nádoby pravdepodobne z porušené-ho hrobu vo Veľkom Grobe446, ako aj zatiaľ nepub-likovaný nález kostrového hrobu z Bernolákova447.

Termín „laténska kultúra“ vznikol na základe eponymnej lokality La Tène vo Švajčiarsku, kde bolo objavené nálezisko z  tohto obdobia s  vý-znamnými pamiatkami (predovšet-kým železnými zbraňami vysokej kvality). Pôvod keltskej civilizácie možno hľadať v priestore tzv. Soľnej komory v okolí dnešného rakúskeho alpského mesta Hallstatt. Odtiaľ-to sa jej nositelia, ako aj  jej civili-začné výdobytky šírili do  priestoru alpských častí Švajčiarska, južného Nemecka a Francúzska. V minulosti sa v Hallstatte preskúmalo význam-né pohrebisko s  množstvom hro-bov a  so sieťou baní na  soľ, ktoré sú datované od  doby bronzovej po dobu laténsku443. Zaujímavosťou je, že išlo o nadštandardne vybave-né hroby s  luxusnými predmetmi stredomorského pôvodu, ktoré boli umiestnené v hroboch ako milodary. Bohatstvo tu žijúcich ľudí pramenilo predovšetkým z obchodu so soľou, s  ktorou sa obchodovalo takmer v  celej Európe. Niekedy v  závere doby halštatskej sa tu pravdepodob-ne vytvorila spoločenská elita, ktorá si mohla dovoliť kupovať luxusné výrobky dovezené z vyspelejších juž-ných oblastí. Miestni umelci vytvorili pod vplyvom nových umeleckých a  duchovných impulzov osobitý umelecký štýl, ktorý sa rýchlo šíril v  oblasti západohalštatskej kultúry a  časom sa stal jedným z  charak-teristických znakov novovzniknutej laténskej kultúry. K  jej konečnému sformovaniu však došlo až v období keltskej expanzie na  juh, keď Kelti v rokoch 396 – 386 prekročili Alpy a obľahli Rím.

Prví Kelti v strednom Podunajsku

vľavo: 234. Bronzová opasková zápona s mýtickými zvieratami v podobe gryfov a plastickou ľudskou maskou z porušeného keltského hrobu (včasná doba laténska – 2. pol. 5. stor. pred n. l., Stupava).

443 K, 1959.444 Z, 1987a, s. 13; BV, 2006, s. 10.445 E, 1933b, 168 a n.; P – Z, 1993, s. 143;

B – R, 1983, s. 277 a n.446 F, 1956, s. 186.

447 B, nepublikované.448 P / Z, 1993, s. 143 a n.; S-R, 1996,

s. 455 a n.; B / BV, 1996, s. 57 a n.449 Č, 2005, s. 37 a n.; B, 2006, s. 315 a n.;

P, 2007a, s. 295 – 310; P, 2008.

161Prví Kelti v strednom Podunajsku

Je veľmi pravdepodobné, že prvé prichádzajúce skupiny Keltov v druhej polovici 5. storočia pred n. l. sa v priestore juhozápadného Slovenska stret-li alebo dostali do kontaktu s tu prežívajúcim do-mácim neskorohalštatským obyvateľstvom, ako aj s nositeľmi kultúry Vekerzug. Predpokladáme, že časť obyvateľstva vekerzugskej kultúry Kelti z toh-to priestoru vytlačili. Vo včasnolaténskom období sa ešte stále prejavuje vplyv neskorohalštatských

tradícií predovšetkým na uchách keramiky, na kto-rých sú vymodelované býčie rohy. Keramika v dobe laténskej sa už vyrábala na hrnčiarskom kruhu, ale objavuje sa aj keramika vyrábaná bez kruhu, prípad-ne iba na ňom obtáčaná. Možno sa domnievať, že aj napriek novým včasnolaténskym lokalitám bolo osídlenie v stredodunajskom priestore Slovenska skôr sporadické a v najstaršom období nedošlo k vý-raznému prílevu nového keltského obyvateľstva.

Medená pozlátená ozdoba (obr. 236) z areálu Bratislavského hradu. V spod-nej časti hlava šelmy, po  stranách boli pôvodne symetricky umiestne-né dve menšie podobné hlavy a šty-lizované končatiny zvierat. Zoo morf-nými motívmi aj celkovým spôsobom zobrazenia je ozdoba blízka výrob-kom včasnolaténskeho štýlu (5. až 4. sto r. pred n. l.)450.

Rozmach keltského osídlenia

Kelti začali masívnejšie osídľovať región dnešné-ho západného Slovenska až v priebehu 4. storočia pred n. l. Archeologicky sú tu doložení predovšet-kým rozsiahlymi plochými kostrovými pohrebiska-mi (Veľká Maňa, Dubník, Trnovec nad Váhom, Levice), ktoré sa zaraďujú do staršej doby laténskej (stupeň LT B)451. V regióne súčasnej Bratislavy sa však pohrebiská z tejto doby nevyskytujú. Jedinou výnimkou je snáď starší nález dvojice bronzových nánožných kruhov z Bratislavy-Rače, vyhotovených v plastickom štýle. Pochádzajú pravdepodobne z hrobu zo starolaténskeho stupňa LT B2, ktorý mo-hol byť súčasťou menšieho, bližšie nelokalizované-ho pohrebiska452. Podľa súčasného stavu výskumu

sa zdá, že podobne ako v starolaténskom, tak aj v stredolaténskom období sa väčšina sídlisk a poh-rebísk koncentruje mimo bratislavského regiónu. Z hrobového celku pravdepodobne pochádza nádo-ba nájdená v tridsiatych rokoch minulého storočia pri stavbe kaviarne Luxor na Štúrovej ulici, ktorá má analógie na stredolaténskych pohrebiskách453. Zo zadunajskej časti Bratislavy pochádza kostrový hrob s dvoma nádobami nájdený pri stavbe rodin-ného domu na Kovácsovej ulici v Rusovciach454.

V strednej dobe laténskej (od stupňa LT C1) možno u Keltov pozorovať výrazné zmeny pohreb-ného rítu. Na Slovensku sa prestali používať ploché kostrové a žiarové pohrebiská, čo zrejme súvisí so

235. Misy s uchami s býčími

protómami (2a – 2c), resp.

býčou hlavou (1a – 1c) a kol-

kovanou výzdobou z keltských

hrobov (včasná doba latén-

ska – 2. pol. 5. stor. pred n. l.,

Stupava).

162 Od keltských osád k oppidu (druhá polovica 5. storočia pred n. l. až prelom letopočtov)

450 B, 2005, s. 47 – 64.451 B2, 2006, s. 10.452 P / Z, 1993, s. 145.453 Z, 1982, s. 29, obr. 5A.454 P, 1980b, s. 29.455 K, 1964, s. 397 n.456 P / Z, 1993, s. 145; S / Z, 1980a,

s. 254 a n.

457 F / N / G, 2006, s. 161 a n.; B / Č / G, 2008, s. 495 a n.; Č, 2009, 131 a n.

458 Č / K, 2006, s. 109; Č / M8 / Z, 2010.

459 P, 1976; P / T8, 2004, s. 43 a n.; P / T8, 2005, s. 85 a n.; P, 2001, s. 781; P, 2008; Č, 2009, s. 153 a n.

236. Medená pozlátená ozdoba (5. až 4. stor. pred n. l., Bratislavský hrad).

237. Lokality v Bratislave a okolí s nálezmi z mladšej doby železnej.1: Braunsberg nad Hainburgom; 2: Devínska Nová Ves, poloha Nové diely; 3: poloha Hoferské lúky; 4: Devín, hrad; 5: Devínska Nová Ves, poloha Nad lomom; 6: poloha Na pieskoch, 7: poloha Devínska Kobyla; 8: poloha Útočnica; 9: Stupava; 10: Záhorská Bystrica, poloha Dievčí hrádok, 11: poloha Krče, 12: poloha Holý vrch; 13: Dúbravka, poloha Za Krpášom; 14: poloha Veľká lúka; 15: Lamač, poloha Hrubé lúky; 16: Karlova Ves, poloha Dlhé diely; 17: poloha Nad Dunajom; 18: poloha Pri vodárni; 19: poloha Lafranconi/Mlynská dolina; 20 a 21: Prellenkirchen; 22: Potzneusiedl; 23: Deutsch Jahrndorf; 24: Rusovce, poloha Za parkom kaštieľa; 25: Irkutská ul.; 26: poloha Ľanoviská; 27: Kovácsova ul. (hrob); 28: Jarovce; 29: poloha Kilometrák; 30: Staré Mesto: Čajkovského 9; 31: Štefanovičova ul.; 32: Nám. slobody; 33: Žilinská ul.; 34: Hrad; 35: Rača, Pekná cesta; 36: Rača; 37: Zlaté piesky; 38: Trnávka, poloha Silničné; 39: Vajnory, poloha Vlčí klin; 40: poloha Háj; 41: Čierna voda, poloha Čerešňové; 42: Slovenský Grob, poloha Padelky; 43: poloha Pri Čiernej vode a Domovina; 44: Čierna Voda, poloha Čerešňový háj; 45 a 46: Bernolákovo; 47: Dunajská Lužná.

zmenou posmrtných predstáv Keltov. Od strednej doby laténskej totiž nejestvujú žiadne doklady sú-visiace s pohrebiskami. Možno preto predpokladať, že Kelti začali používať taký spôsob pochovávania, ktorý nie je možné archeologicky doložiť. Spopolne-né ostatky mohli napríklad rozptyľovať na poliach alebo vo vodných tokoch. Nové pohrebné predsta-vy mohli súvisieť s príchodom nových keltských skupín: podľa historických písomných prameňov (Strabón) porazili Rimania okolo roku 190 pred n. l. kmeň Bójov sídliaci v severnej Itálii a vytlačili ho na sever. Onedlho potom sa títo keltskí presídlenci či skôr utečenci usadili na území Čiech, Moravy a ju-hozápadného Slovenska455.

Z tohto obdobia, t. j. z rozvinutej fázy stred-nej doby laténskej, sa objavujú sporadické stopy po osídlení aj v okolí Bratislavy. Nachádzajú sa v mestských častiach Devínska Nová Ves, Devín, Dúbravka a Vajnory456. V ostatnom čase sa neďale-ko severovýchodného okraja Bratislavy preskúmali časti nížinných sídlisk v Chorvátskom Grobe – čas-ti Čierna Voda – a v Slovenskom Grobe457. Dôležité nálezy pochádzajú aj zo Senca a z jeho časti Svätý Martin458. Významným centrom v závere strednej doby a na začiatku neskorej doby laténskej bolo predovšetkým hradisko Pohanská v Plaveckom Pod-hradí. V jeho areáli sa sústreďovala kováčska výroba, čoho dokladom sú početné depoty železných pred-metov459. Hradisko Pohanská predchádzalo vzniku bratislavského oppida a pravdepodobne zaniklo vpádom germánskych Kimbrov zo severu.

163Rozmach keltského osídlenia