V. Varsik: Germánske osídlenie na východnom predpolí Bratislavy. Sídliská z doby rímskej v ...

germánske osídlenie na východnom predpolí bratislavy

sídliská z doby rímskej v bratislave-trnávke a v okolí

vladimír varsik

Archaeologica Slovaca Monographiae

FONTES

Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slovacae

TOMUS XVIII

nitrae mmXi

Archeologický Ústav Slovenskej Akadémie ViedNitra

germánske osídlenie na východnom predpolí bratislavy

sídliská z doby rímskej v bratislave-trnávke a v okolí

vladimír varsik

(s príspevkom Aleny Šefčákovej)

publikácia vznikla v rámci centra excelentnosti savstaré slovensko: dejiny slovenska od praveku po vrcholný stredovek

Zmluva iii/1/2009

a

grantového projektu VEGA č. 2/0159/09

nitra 2011

Vladimír Varsik

Germánske osídlenie na východnom predpolí BratislavySídliská z doby rímskej v Bratislave-Trnávke a v okolí

Nitra – 2011

Archaeologica Slovaca MonographiaeFontes, Tomus XVIII

Vydal© Archeologický ústav SAV Nitra

Hlavný redaktor – PhDr. Karol Pieta, DrSc.

Recenzenti – Prof. Klára Kuzmová, CSc., PhDr. Titus Kolník, DrSc.

Počítačová sadzba – Zuzana Turzová

Nemecký preklad – Jana Kličová

Tlač – VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava

Rozširuje a objednávky prijíma – Archeologický ústav SAV Akademická 2, 949 21 Nitra tel.: +42 / 37 / 6943 209 fax.: +421 / 37 / 733 56 18 e-mail: [email protected]

Za znenie a obsah príspevkov, ako aj za kvalitu obrazových príloh zodpovedá autor.

Na prednej strane obálky - rímska zoomorfná spona z Bratislavy-TrnávkyNa zadnej strane obálky - germánska zemnica z 2. storočia z Bratislavy-Trnávky

ISBN 978-80-89315-34-5

o b s a h

predslov ................................................................................................................................................................................................... 7

A. ÚVOD ............................................................................................................................................................................................... 11 A.a. ARCHEOlOGICKý VýSKUM NA VýCHODNOM OKRAJI BRATISlAVy ................................................................ 11 A.b. NálEZISKá ............................................................................................................................................................................ 13 A.c. SPôSOB SPRACOVANIA, CHRONOlOGICKé VýCHODISKá A člENENIE PRáCE ........................................... 19

B. ŽiArOVé pOhrEBiSkO BrAtiSlAVA-VAjnOry „StAVEBný DVOr“ ...................................................................... 21 B.a. NálEZy Z HROBU 1 ............................................................................................................................................................. 21 B.b. POVRCHOVé NálEZy ........................................................................................................................................................ 22

C. SíDliSká BrAtiSlAVA-trnáVkA „ZADné“ (StArŠiA fáZA) A „ŠAjBA i“ .......................................................... 23 C.a. STAVBy A SíDlISKOVé OBJEKTy ...................................................................................................................................... 23 C.a.1. nadzemná stavba (?) .................................................................................................................................................. 23 C.a.2. Zemnice ........................................................................................................................................................................ 28 C.a.3. pece ................................................................................................................................................................................ 31 C.a.4. Studne ........................................................................................................................................................................... 36 C.a.5. iné zahĺbené objekty ................................................................................................................................................. 37 C.b. NálEZy ................................................................................................................................................................................... 37 C.b.1. Mince ............................................................................................................................................................................ 37 C.b.2. Spony ............................................................................................................................................................................ 40 C.b.3. Ďalšie predmety z farebných kovov ....................................................................................................................... 43 C.b.4. predmety zo železa .................................................................................................................................................... 44 C.b.5. predmety z kosti a parohu ........................................................................................................................................ 45 C.b.6. predmety z hliny a kameňa ...................................................................................................................................... 46 C.b.7. Sklo ............................................................................................................................................................................... 46 C.b.8. keramika ...................................................................................................................................................................... 47 C.b.8.1.Zloženieazákladnácharakteristika......................................................................................................... 47 C.b.8.2.Rímsko-provinciálnakeramika ................................................................................................................. 51 C.b.8.2.1. Terra sigillata .................................................................................................................................. 51 C.b.8.2.2. Tzv. raetska keramika ..................................................................................................................... 52 C.b.8.2.3. Panónska keramika ......................................................................................................................... 53 C.b.8.3.Domácagermánskakeramika .................................................................................................................... 54 C.b.8.3.1. Formy nádob ................................................................................................................................... 54 C.b.8.3.2. Výzdobné motívy ............................................................................................................................ 71 C.b.8.4. PorovnaniekeramickýchsúborovstaršejdobyrímskejzBratislavy-DúbravkyazBratislavy-

Trnávky .......................................................................................................................................................... 88 C.b.8.4.1. Porovnanie foriem domácej germánskej keramiky .......................................................................... 91 C.b.8.4.2. Porovnanie výzdobných motívov ................................................................................................... 99

D. SíDliSkO BrAtiSlAVA-trnáVkA „SilniČné“ .............................................................................................................105 D.a. STAVBy A SíDlISKOVé OBJEKTy .....................................................................................................................................105 D.b. NálEZy ..................................................................................................................................................................................106 D.b.1. Drobné nálezy ...........................................................................................................................................................106 D.b.2. keramika ....................................................................................................................................................................107 D.b.2.1.Zloženieazákladnácharakteristika .......................................................................................................107 D.b.2.2.Rímsko-provinciálnakeramika ................................................................................................................109 D.b.2.2.1. Terra sigillata ................................................................................................................................109 D.b.2.2.2. Panónska keramika ........................................................................................................................109 D.b.2.3.Domácagermánskakeramika ...................................................................................................................110

E. SíDliSkO BrAtiSlAVA-trnáVkA „ZADné“ (MlADŠiA fáZA) A ĎAlŠiE SÚDOBé nálEZiSká ............................................................................................................................................113 E.a. STAVBy A SíDlISKOVé OBJEKTy .....................................................................................................................................113 E.a.1. Zemnice ........................................................................................................................................................................113 E.a.2. iné sídliskové objekty ...............................................................................................................................................115 E.b. NálEZy ..................................................................................................................................................................................116 E.b.1. Mince ............................................................................................................................................................................116 E.b.2. Spony ...........................................................................................................................................................................116

E.b.3. Ďalšie predmety z farebných kovov ......................................................................................................................119 E.b.4. predmety zo železa ....................................................................................................................................................121 E.b.5. predmety z kosti a parohu .......................................................................................................................................123 E.b.6. predmety z hliny a kameňa .....................................................................................................................................125 E.b.7. Sklo ...............................................................................................................................................................................126 E.b.8. keramika .....................................................................................................................................................................127 E.b.8.1.Zloženieazákladnácharakteristika ........................................................................................................127 E.b.8.2.Rímsko-provinciálnakeramika ................................................................................................................131 E.b.8.3.Domácagermánskakeramika ...................................................................................................................135 E.b.8.3.1.Germánskyhrnčiarskyriadvyrobenýnakruhu ...........................................................................135 E.b.8.3.2.Formynádobgermánskejručneformovanejkeramiky ..................................................................142 E.b.8.3.3.Výzdobnémotívygermánskejručneformovanejkeramiky ...........................................................152 E.b.9. Mazanica a troska ......................................................................................................................................................173

f. náČrt VýVOjA GErMánSkEhO OSíDlEniA V DOBE ríMSkEj nA VýChODnOM predpolí bratislavy ...........................................................................................................................................................177

G. pOStAVEniE OSáD nA VýChODnOM prEDpOlí BrAtiSlAVy V kOntExtE ChrOnOlOGiCkéhO VýVOjA kVáDSkyCh SíDliSk nA juhOZápADnOM SlOVEnSku ........................181 G.a. SíDlISKOVý HORIZONT I – STUPEň B1 A VčASNá FáZA STUPňA B2 ...............................................................181 G.b. SíDlISKOVý HORIZONT II – STUPEň B2 A B2/C1 .......................................................................................................184 G.c. SíDlISKOVý HORIZONT III – STUPEň C1 .....................................................................................................................189 G.d. SíDlISKOVý HORIZONT IV – STUPEň C2-C3 ..............................................................................................................194 G.e. SíDlISKOVý HORIZONT V – STUPEň C3-C3/D1 .........................................................................................................199 G.f. SíDlISKOVý HORIZONT VI – STUPEň D1-D2 ..............................................................................................................204

h. ZuSAMMEnfASSunG .............................................................................................................................................................209

i. kAtAlÓG .......................................................................................................................................................................................231

j. ZOZnAM litErAtÚry .............................................................................................................................................................289

k. AlEnA ŠEfČákOVá: ArChEOZOOlOGiCká AnAlýZA nálEZOV Z germánskych sídlisk nA VýChODnOM OkrAji BrAtiSlAVy ...........................................................................................................................385

predslov

Germáni nezanechali v priestore dnešnej Bratislavy také impozantné archeologické svedectvo o svojom živote ako pred nimi Kelti. V mladšej a neskorej dobe laténskej sa v centre Bratislavy rozvinulo hospodárske a politické centrum keltských Bójov – bratislavské oppidum s akropolou na Bratislavskom hrade. Dunaj vtedy ešte nerozdeľoval, ale spájal, pretože husté osídlenie s významnými keltskými nále-ziskami sa rozkladalo po oboch jeho brehoch. V dobe rímskej sa priestor Bratislavy ocitol v pohraničnej zóne rímskeho impéria, kde sa navzájom krížili ekonomické, kultúrne, ale aj vojensko-politické záujmy dvoch svetov – anticko-rímskeho a barbarsko-germánskeho. Počas druhej polovice 1. a v prvých rokoch 2. storočia Rimania aj východne od légiového tábora v Carnunte vybudovali reťazec opevnení rímskeho limitu, ktorý v nasledujúcom období podčiarkoval hraničný charakter rieky Dunaj. Pravobrežná strana Bratislavy bola priamou súčasťou provincie Panónia s dôležitou pevnostnou bázou v Bratislave-Rusov-ciach (Gerulata). Do ľavobrežného predpolia začali v desaťročiach nasledujúcich po prelome letopočtov prenikať západogermánski Kvádi. Zvyšky pôvodného kelto-dáckeho obyvateľstva pravdepodobne veľ-mi rýchlo kultúrne asimilovali alebo ich vytláčali pred sebou do okrajových oblastí či horských údolí stredného a severného Slovenska.

Obr. 1. Mapa germánskeho osídlenia severne od stredného Dunaja v 2. až 3. storočí (podľa Rajtár 1998) s vyznačenou skúmanou oblasťou na východnom predpolí Bratislavy. Abb. 1. Germanische Besiedlung nördlich der mittleren Donau im 2. bis 3. Jh. (nach Rajtár 1998) mit eingezeichnetem Raum am östlichen Vorfeld von Bratislava.

Kľúčová pozícia v bratislavskom priestore severne od Dunaja pripadla v dobe rímskej dolnému Po-moraviu s jeho strategickou baštou na devínskom brale. Počas prvých štyroch storočí tu rozkvitla hustá sieť dôležitých germánskych sídlisk. Niekde na tomto území prekračovala Dunaj Jantárová cesta sme-rujúca popri Morave na sever. Táto skutočnosť zohrala v ďalšom vývoji vzťahov s Rimanmi významnú

Obr. 2. Bratislava a jej okolie v dobe rímskej. Obdĺžnik – vojenský tábor, kruh – sídlisko, trojuholník – pohrebisko.1: Rusovce/Gerulata; 2: Rusovce; 3: čuňovo; 4: Bernolákovo; 5: Devín-hrad; 6: Devín „Farárova lúka“; 7-9: Devínska Nová Ves; 10: Dúbravka; 11: Šancová ul.; 12: Trnávka „Haithova tehelňa“; 13: Trnávka „Zadné“; 14: Vajnory „Pri Visáku“; 15: Vajnory „Stavebný dvor“; 16: Vajnory „Vlčí klin“; 17-18: Záhorská Bystrica; 19: Dunajská lužná; 20: Ivanka pri Dunaji; 21: Most pri Bratislave; 22: Slovenský Grob. Abb. 2. Bratislava mit Umgebung in der Römischen Kaiserzeit. Rechteck – römisches Militärlager, Kreis – Siedlung, Dreieck – Gräberfeld.

MalýDunaj

Dunaj

úlohu. Od 3. storočia disponujeme dokladmi pozoruhodnej kultúrnej symbiózy barbarského a antického sveta v podobe rímskych architektúr v Stupave, v Bratislave-Dúbravke a na Devíne. Areál bývalého keltského centra sa z pohľadu archeológie ocitol akoby v druhoradom postavení. Nálezy germánskeho charakteru sa v bratislavskom Starom meste vyskytujú len sporadicky. Nie je však vylúčené, že to súvi-sí so stredovekou, novovekou a modernou zástavbou a obťažnosťou či medzerovitosťou výskumu. Za neprítomnosťou germánskeho elementu by však mohla stáť aj – zatiaľ hypotetická – aktivita Rimanov. V minulosti sa v literatúre viackrát uvažovalo o prítomnosti rímskej stavby, či dokonca vojenského tá-bora v centre mesta, čoho dokladom by mali byť početné nálezy rímskych tehál z viacerých polôh (napr. Kolník et al. 1993, 236-240).

Druhá významná aglomerácia kvádskych barbarských sídlisk, ktorá je témou predloženej práce, sa pravdepodobne už pred polovicou 1. storočia začala formovať na východnom okraji Bratislavy (obr. 1). Jej ťažisko sa nachádza na území mestských častí Trnávka, Vajnory a priľahlej obce Ivanka pri Dunaji. Germánske osídlenie sa nachádza v rovinatej krajine medzi hrebeňom Malých Karpát na západe a se-verozápade a Malým Dunajom so Žitným ostrovom na juhovýchode. Smerom na juh a juhozápad sa tu otvára voľný koridor. Ten je priechodný až k hlavnému toku Dunaja s rímskym limitom a práve v ňom sa nachádza dnešné centrum Bratislavy (obr. 2). Sledovať pohyby na tomto území mohlo byť jednou z úloh rímskej jazdeckej jednotky v kasteli Gerulata.

Jadro tejto práce vzniklo v rokoch 2001 až 2002 počas môjho štipendijného pobytu v Römisch-Ger-manische Kommission desDeutschenArchäologischenInstituts vo Frankfurte nad Mohanom. Je mojou milou povinnosťou poďakovať vtedajšiemu prvému riaditeľovi tejto inštitúcie Siegmarovi von Schnurbeinovi za srdečné prijatie, vytvorenie inšpiratívneho pracovného prostredia a neustály záujem o výsledky mojej práce. Srdečná vďaka patrí Nadácii Alexandra von Humboldta (AlexandervonHumboldtStiftung) za ude-lenie výskumného štipendia a umožnenie práce na tomto významnom vedeckom pracovisku.

Terénny archeologický výskum viacerých nálezísk v Bratislave-Trnávke v rokoch 1996 až 1997 uskutočnil Pavol Ivan, ktorému sa chcem poďakovať za kolegiálne a priateľské poskytnutie všetkých podkladov a nálezov na spracovanie. Za neustálu podporu, vedecké rady a odborné nasmerovanie, ale aj srdečné a priateľské konzultácie som pocitom mimoriadnej vďaky zaviazaný Titusovi Kolníkovi. Ti-tus Kolník a Klára Kuzmová veľmi dôsledne prečítali celý rukopis ešte pred definitívnym dokončením a nakoniec ho aj ochotne zrecenzovali. Rímske mince z nálezísk na východnom okraji Bratislavy určila E. Kolníková a posúdenia súboru zlomkov terry sigillaty sa zhostila K. Kuzmová. Obom patrí moja vďa-ka. Za nespočetné rady, pripomienky a upozornenia vďačím svojim kolegom z Nitry Jánovi Rajtárovi, Karolovi Pietovi a Kristiánovi Elschekovi. Srdečnou vďakou som napokon zaviazaný Barbore Glockovej za zhotovenie kresieb nálezov, Jane Kličovej za preklad nemeckého súhrnu a Zuzane Turzovej za trpez-livosť pri zalamovaní a počítačovom spracovaní môjho rukopisu.

Vladimír Varsik

11

A. ÚVOD

A.a. Archeologický výskum nA východnom okrAji BrAtislAvy

Archeologické výskumy na území bratislavských mestských častí Trnávka, Vajnory a priľahlej obce Ivanka pri Dunaji vyvolala výstavba diaľnice D-61 Mierová ulica – Senecká cesta. Výskumy boli limitované termínmi stavby. Tento diaľničný úsek bol dostavaný a odovzdaný do užívania v roku 2002. Financovanie záchranných archeologických výskumov zabezpečil vtedajší investor stavby Slovenská správa ciest. Te-rénne práce sa uskutočnili v rokoch 1996 až 2000 čiastočne pred zahájením stavebných prác a čiastočne aj počas ich realizácie. Skúmali sa nielen náleziská v hlavnom koridore diaľnice, ale aj na priľahlých plochách, v miestach cestných nájazdov na diaľnicu a v jej premosteniach. Na niekoľko archeologických objektov sme narazili pri sledovaní zemných prác v súvislosti s prekládkami inžinierskych sietí (obr. 3; 4).

Celé územie sa vyznačuje rovinatým terénom s lužnými a nivnými pôdami, kde sa len miestami nepatr-ne dvíhajú sprašovo-piesčité duny. Oblasť je zbrázdená miernymi depresiami – meandrovitými pozostatkami bývalých riečnych ramien. Kedysi patrili k ramennému systému Malého Dunaja alebo jeho prítokov Čierna a Biela voda. Malý Dunaj ohraničuje mikroregión z juhu (obr. 3; 4). Významný krajinotvorný prvok smerom na severozápad predstavuje Šúr pri Svätom Jure, v súčasnosti prírodná rezervácia. Dnes sa nachádza asi päť kilometrov severovýchodne od našich sídlisk. Kedysi však bola táto plytká močaristá depresia podstatne roz-ľahlejšia a siahala od Modry až po Bernolákovo. Skúmané osady sa tak ocitli takmer bezprostredne pri jeho ju-hovýchodnom brehu. Plytké jazero napájané malokarpatskými potokmi, s rašeliniskami a barinato-slatinným lesom, predstavovalo prirodzené útočište zveriny a vtáctva, možný zdroj obživy okolitých sídlisk. Dodnes sa v ňom nachádza aj prameň so sírnatou vodou (Lukniš 1977, 11-49; Petrlík 1968, 5-6). Zároveň mohlo byť vhod-ným prostredím ku starogermánskym kultovým praktikám (Kolník 1977, 164).

Pred rokom 1996 neboli priamo z koridoru plánovanej diaľnice známe žiadne archeologické ná-leziská. Zo širšieho okruhu do vzdialenosti asi dvoch kilometrov sa pred týmto dátumom skúmali síd-liskové objekty z doby halštatskej a chata zo staršej doby rímskej v Ivanke pri Dunaji (Kraskovská 1970). Časti dvoch halštatských sídlisk na rozhraní katastrov obce Ivanka pri Dunaji a mestskej časti Vajnory preskúmala v 70. rokoch E. Studeníková (súhrnne Studeníková 1993, 133-137). Pri stavbe závlahového sys-tému v polohe „Vlčí klin“ vo Vajnoroch boli v rokoch 1978-1979 odkryté sídliskové objekty, pece a zem-nice z mladšej doby bronzovej, z doby halštatskej, laténskej a staršej doby rímskej, ako aj kostrový hrob z doby sťahovania národov (Studeníková/Zachar 1980a, tí istí 1980b). Necelé dva kilometre vzdušnou čia-rou sú vzdialené aj obe birituálne včasnostredoveké slovansko-avarské pohrebiská vo Vajnoroch (Kras-kovská 1948; Mináč/Slivka 1976). Ďalšie nálezy majú zberový charakter (Farkaš 1980). Významné žiarové pohrebisko z mladšej doby rímskej z Ivanky pri Dunaji sa nachádza vo vzdialenosti necelých štyroch kilometrov (Kraskovská 1965). Z okrajovej južnejšej časti katastra mestskej časti Trnávka sú známe nálezy z údajných žiarových hrobov, ktoré časovo patria medzi neskorú dobu laténsku a staršiu dobu rímsku (Pichlerová 1961a, 68, 69, obr. 11; Kolník et. al. 1993, 259, obr. 157). Nedávno sa v tomto priestore vyskytli aj nálezy z doby halštatskej (Studeníková 1992).

Záchranné výskumy v súvislosti so stavbou úseku diaľnice D-61 Mierová ul. – Senecká cesta začal v roku 1996 P. Ivan prieskumom koridoru budúcej stavby a objavil sídlisko v polohe „Zadné“ (Ivan 1998). V nasledujúcom roku uvedený pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre zistil stopy osídlenia aj v polohách „Silničné“ a „Šajba III“ (obr. 3; 4). Zároveň na všetkých troch náleziskách rezmi uskutočnil zisťovací výskum. Rozsiahlejšiu plochu v roku 1997 odkryl len na lokalite „Silničné“, kde záchranný výskum v tom istom roku aj ukončil (Ivan 1999). V roku 1998 po odchode P. Ivana z Archeologického ústavu SAV pokračoval vo vedení záchranných výskumov V. Varsik. V jesenných a zimných mesiacoch bol výskum obnovený len na nálezisku „Zadné“ (Varsik 2000a). Najrozsiahlejšia výskumná kampaň sa uskutočnila v roku 1999, kedy sa intenzívne rozbehli aj stavebné práce na samotnej diaľnici. V tomto roku bola predovšetkým doskúmaná ohrozená časť lokality „Zadné“. Okrem toho sa zachraňovali sídliskové objekty z doby rímskej v polohe „Šajba I“ a žiarové halštatské a germánske hroby na lokalite „Staveb-ný dvor“ (Varsik 2000b). V hlavnom koridore diaľnice sa preskúmala aj časť eneolitického a stredove-kého sídliska v polohe „Fafruny“, ako aj jedna zemnica zo staršej doby rímskej na nálezisku „Šajba III“ (Marková/Elschek/Varsik 2000). Povrchovým prieskumom sme v roku 1999 zistili stopy osídlenia z doby rímskej v polohe „Šajba II“. V tomto roku boli terénne archeologické práce z podstatnej časti ukončené. V nasledujúcom roku 2000 sme sledovali už len zemné práce pri prekládkach inžinierskych sietí pozdĺž Seneckej cesty, kde bolo narušených niekoľko objektov z neskorej doby rímskej vo Vajnoroch „Pri Visá-ku“ a v Ivanke pri Dunaji „Barnak“ (Varsik/Elschek 2001).

12

Obr. 3. Germánske náleziská v priestore mestských častí Bratislava-Trnávka a Bratislava-Vajnory. 1: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 2: Bratislava-Trnávka „Silničné“; 3: Bratislava-Trnávka „Šajba I“; 4: Bratislava-Vajnory „Stavebný dvor“; 5: Bratislava-Trnávka „Šajba II“; 6: Bra-tislava-Trnávka „Šajba III“; 7: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 8: Ivanka pri Dunaji „Bar-nak“; A: Ivanka pri Dunaji „Pri hydinárni“ (Kraskovská 1970); B: Ivanka pri Dunaji (Farkaš 1980); C: Bratislava-Vajnory „Vlčí klin“ (Studeníková/Zachar 1980a, 1980b). Abb. 3. Die kaiserzeitlichen Fundstellen im Raum von Bratislava-Trnávka und Bratislava-Vajnory.

Obr. 4. Germánske náleziská v priestore mestských častí Bratislava-Trnávka a Bratislava-Vajnory na leteckej snímke, ktorú láskavo poskytla firma Eurosense, s r. o. Bratislava. Čís-lovanie lokalít zodpovedá predchádzajúcemu obrázku. Abb. 4. Die kaiserzeitlichen Fundstellen im Raum von Bratislava-Trnávka und Bratislava-Vajnory auf einer Luftaufnahme, die liebenswürdig Gesellshaft Eurosense s r. o. Bratislava zur Vefügung gestellt hat. Die Nummerierung der Fundstellen entspricht der vorangehen-den Abbildung.

13

A.b. NáLEZISKá

Charakter a kvalita poznatkov z jednotlivých archeologických výskumov boli podmienené zá-chranným rázom všetkých terénnych aktivít. S ohľadom na veľkosť preskúmanej plochy a podmienok za akých sa odkryvy uskutočnili, poskytli jednotlivé náleziská poznatky rôznej hodnoty. Kvôli prehľadnosti bude užitočné úvodom zhrnúť stručnú charakteristiku jednotlivých nálezísk, čo sa týka veľkosti odkrytej plochy, podmienok výskumu a celkovej skladby preskúmaných objektov.

Bratislava-Trnávka „Zadné“ (obr. 3: 1; 4: 1; 5; 6)

Nálezisko v roku 1996 objavil P. Ivan a v nasledujúcom roku na ňom otvoril terénny výskum. Ďalšie odkryvy uskutočnil v rokoch 1998 a 1999 V. Varsik. Lokalita ležala pôvodne na brehu dnes zaniknutého riečneho ramena, ktoré bolo ešte v čase výskumu zreteľné ako tiahla a meandrovite sa stáčajúca terén-na depresia. V priebehu stavby bola zavezená hlinou, takže v súčasnosti ju už voľným okom nevidno. Pozdĺž jej brehu sa rozprestierali aj ďalšie skúmané lokality „Silničné“, „Šajba I-III“ a „Fafruny“ (obr. 3; 4). Možno teda predpokladať, že v čase existencie sídlisk tvorilo riečne rameno výrazný terénny ele-ment ovplyvňujúci sídliskovú štruktúru. Na jej severovýchodnom okraji sa nachádza nevýrazná duna s nadmorskou výškou 130-131 metrov (obr. 3: 1). Osídlený bol vrchol duny, ale aj priestor západne od nej na brehu riečneho ramena. Časť náleziska dnes prekrýva násyp nájazdu na diaľnicu smerom na Tr-navu. Výskum sa uskutočnil predstihovo a to na severnom a západnom svahu duny, kde sa v súvislosti s novou diaľnicou realizovala stavba premostenia miestnej komunikácie. Na dunovej vyvýšenine sa na sprašovo-piesčitom podloží nachádzala iba tenká vrstva ornice. Západná časť skúmanej plochy klesala smerom k zaniknutému riečnemu meandru. Tu sa ukladaním sedimentov vytvorila veľmi mocná (jeden meter a viac) vrstva tmavej humusovitej hliny, ktorá prekrývala tvrdé ílovité podložie. Objekty sa v sivo-čiernej hline farebne črtali len veľmi nevýrazne alebo vôbec. Niektoré zemnice1 (objekty 2, 3, 4, 5 a 30 na plánoch obr. 5 a 6) boli zachytené len podľa kumulácie fragmentov keramiky, mazanice a zvieracích kos-tí. Na druhej strane bolo pozoruhodné, že v hĺbke 30-50 cm od súčasného povrchu sme v tmavej vrstve nachádzali zvýšené množstvo rozptýlených nálezov z doby rímskej. Nie je vylúčené, že tu bol pozostatok pôvodnej úrovne dobového terénu. Ornica bola strojovo odstránená len do tejto hĺbky. Vďaka tomuto postupu sa podarilo zistiť niekoľko objektov postavených pravdepodobne na úrovni vtedajšieho terénu (plytké piecky 27-29, zvyšok štrkového dláždenia 32, povrchový objekt 33/34/53 – obr. 5; 6). Svahy a hre-beň duny boli vystavené intenzívnejšej erózii. Na sprašovo-piesčitom podloží ležala len tenká vrstva humusu. Vo východnej polovici skúmanej plochy sa preto objekty výrazne farebne odlišovali. Pôvodná úroveň terénu však bola zničená orbou.

Na nálezisku „Zadné“ sme spolu preskúmali 2937 m2. S výnimkou jednej malej jamky (objekt 26) s obsahom včasnoslovanskej keramiky zo 7. storočia (tab. 20: 13-19) patrili všetky objekty do doby rím-skej. Nachádzalo sa tu 12 zemníc, dve studne, jedna zásobná jama, osem voľne stojacich piecok, viaceré úseky žľabov, samostatné kolové jamy, funkčne bližšie neurčené zahĺbené objekty. Žľab (objekt 13 na obr. 5), ktorý vymedzuje pravouhlý priestor, spolu s priľahlými kolovými jamami možno indikuje prí-tomnosť nadzemnej stavby. V preskúmanej časti germánskej osady „Zadné“ sa podarilo vyčleniť dve chronologické fázy, navzájom oddelené časovým hiátom. Staršia fáza (obr. 5) je z 2. storočia a končí pravdepodobne markomanskými vojnami. Po prerušení osídlenia sa život do osady vracia v rámci mlad-šej fázy (obr. 6) až v druhej polovici alebo v poslednej tretine 3. storočia a trvá prinajmenšom do druhej tretiny 4. storočia (stupne C2-C3). Chýbajúci sídliskový horizont záveru 2. a prvej polovice 3. storočia (stupeň C1) je doložený na neďalekej lokalite „Silničné“.

Bratislava-Trnávka „Silničné“ (obr. 3: 2; 4: 2; 7)

Nálezisko objavil (v roku 1996) a preskúmal (v roku 1997) P. Ivan. Nachádza sa na severozápadnom brehu toho istého zaniknutého riečneho ramena ako predchádzajúce sídlisko. Vzájomná vzdialenosť oboch osád je asi 500 až 700 metrov. Aj lokalitu „Silničné“ dnes čiastočne prekrýva násyp nájazdu na diaľnicu D-61 v smere na Trnavu (obr. 3: 2; 4: 2). Prieskumom sa podarilo potvrdiť, že osídlenie z doby laténskej pokračuje severným smerom až za dnešný nájazd a dosahuje pole západne od Vajnorského ja-

1 Termín „zemnica” v texte používam namiesto obvyklého termínu „polozemnica”, pretože rozdiel medzi zemnicou (ne-mecky Grubenhaus) a polozemnicou nie je v archeologickej literatúre zadefinovaný. Zároveň ho pokladám za rovnocen-ný ekvivalent k termínu „chata”.

14

Obr

. 5. B

ratis

lava

-Trn

ávka

„Za

dné“

. Odk

rytá

čas

ť síd

liska

z d

oby

rím

skej

. Šed

é a

očís

lova

né o

bjek

ty s

ú zo

sta

ršej

fázy

výv

oja

(2. s

toro

čie)

.A

bb. 5

. Bra

tisla

va-T

rnáv

ka „

Zadn

é“. F

reig

eleg

ter A

bsch

nitt

der k

aise

rzei

tlich

en S

iedl

ung.

Ger

aste

rt u

nd n

umm

erie

rt s

ind

die

Sied

lung

sobj

ekte

aus

dem

2. J

h.

23

15

Obr

. 6. B

ratis

lava

-Trn

ávka

„Za

dné“

. Odk

rytá

čas

ť síd

liska

z d

oby

rím

skej

. Šed

é a

očís

lova

né o

bjek

ty s

ú z

mla

dšej

fázy

výv

oja

(stu

pne

C2

až C

3).

Abb

. 6. B

ratis

lava

-Trn

ávka

„Za

dné“

. Fre

igel

egte

r Abs

chni

tt de

r kai

serz

eitli

chen

Sie

dlun

g. G

eras

tert

und

num

mer

iert

sind

die

Sie

dlun

gsob

jekt

e au

s der

jüng

eren

Sie

dlun

gsph

ase

(etw

a di

e St

ufen

C2-

C3)

.

16

Obr

. 7. B

ratis

lava

-Trn

ávka

„Si

lnič

né“.

Odk

rytá

čas

ť síd

liska

. Šed

é a

čísl

ovan

é sú

obj

ekty

z d

oby

rím

skej

(stu

peň

C1)

. A

bb. 7

. Bra

tisla

va-T

rnáv

ka „

Siln

ičné

“. F

reig

eleg

ter A

bsch

nitt

der F

unds

telle

. Ger

aste

rt u

nd n

umm

erie

rt s

ind

die

Sied

lung

sobj

ekte

der

röm

isch

en K

aise

rzei

t (St

ufe

C1)

.

17

Obr. 8. Bratislava-Trnávka „Šajba I“. Odkrytá časť sídliska z doby rímskej. Abb. 8. Bratislava-Trnávka „Šajba I“. Freigelegter Abschnitt der kaiserzeitlichen Fundstelle.

zera (poloha Prostredné). Výskum sa uskutočnil predstihovo, pred začatím zemných prác na stavbe. Na sprašovo-piesčitom podloží tu bola len relatívne tenká vrstva ornice; táto bola odstránená zemným stro-jom UDS. Preskúmala sa plocha 1842 m2. Areál sídliska bol narušený novovekými štrkovými ťažobnými jamami a modernými vojenskými zákopmi. Je tu zastúpené osídlenie v neolite, mladšej dobe bronzovej, neskorej dobe laténskej, mladšej dobe rímskej a vo včasnom stredoveku (Ivan 1999, 73-74).

Do doby rímskej (obr. 7) patrili tri plytko zahĺbené zemnice (objekty 25, 26 a 43) a jedna nepravidel-ná jama (objekt 24). Šestice kolových jám usporiadané do šesťuholníka pravdepodobne tvoria pozostatok ďalších dvoch plytko zahĺbených chát porušených hlbokou orbou (jedna šestica bola označená číslami 27-32 a druhá spoločným číslom 54). Rozptýlená zástavba a pomerne jednotný charakter nálezov svedčia o jednofázovom osídlení lokality v dobe rímskej. Na základe zlomkov terry sigillaty a spony z chaty 26 ho možno datovať do desaťročí po ukončení markomanských vojen, resp. do obdobia stupňa C1.

Bratislava-Trnávka „Šajba I“ (obr. 3: 3; 4: 3; 8)

Nálezisko bolo objavené až v priebehu stavebných prác po odhumusovaní koridoru diaľnice v roku 1999. Nachádzalo sa na severnom brehu bývalého riečneho ramena. V nevhodných podmienkach pa-ralelne s výstavbou sa na ploche 350 m2 podarilo zdokumentovať osem sídliskových objektov z doby rímskej (obr. 8). Väčšinou mali hospodársky charakter – zemnica s pecou, dve samostatne stojace pece, zásobné a exploatačné jamy. Rámcovo ich možno datovať do 2. storočia. Nie je vylúčené, že nálezisko „Šajba I“ predstavuje okrajovú zónu sídliska „Zadné“, od ktorého je vzdialené 150 m a dnes oddelené násypom nájazdu na diaľnicu.

18

Bratislava-Vajnory „Stavebný dvor“ (obr. 3: 4; 4: 4)

V apríli 1999 ohlásili pracovníci stavebnej firmy Doprastav nález hlinenej urny. Narazili na ňu v ryhe pri príprave stavebného dvora. Lokalita sa nachádza v úzkom trojuholníkovom cípe dnes ohrani-čenom Seneckou cestou a nájazdom diaľnice D-61. Pri výstavbe týchto ciest v minulosti bola konfigurácia terénu celkom zmenená a je len šťastnou zhodou okolností, že sa neporušený hrob v týchto miestach vô-bec zachoval. Krátky overovací výskum si za cieľ stanovil nájsť a zachrániť ďalšie predpokladané hroby. Napriek niekoľkým zisťovacím rezom sme žiarové hroby z doby rímskej už nezistili. Objavili sa tu však dva žiarové hroby z doby halštatskej a jeden (zrejme sídliskový) objekt z rovnakého obdobia. O tom, že sa v týchto miestach nachádzalo germánske pohrebisko, svedčia rozptýlené nálezy germánskych a rím-skych spôn so stopami poškodenia žiarom ohňa. Nájdené artefakty patria na sklonok stupňa B1 alebo do staršej fázy stupňa B2. Najbližšie sídlisko „Zadné“ sa od nekropoly nachádza vo vzdialenosti asi 400 až 500 metrov.

Bratislava-Trnávka „Šajba II“ (obr. 3: 5; 4: 5)

Povrchové nálezy svedčia o prítomnosti germánskeho osídlenia aj na južnom brehu zaniknutého riečneho ramena oproti nálezisku „Zadné“. Okrem fragmentov keramiky sa podarilo nájsť aj jednu rím-sku mincu z 3. storočia (Philippus II. z rokov 247-249) a fragment vruborezom zdobenej šálky terry sigil-laty formy Drag. 41.

Bratislava-Trnávka „Šajba III“ (obr. 3: 6; 4: 6)

Lokalita sa nachádza na juhovýchodnom brehu riečneho ramena oproti nálezisku „Silničné“ vo vzdia-lenosti asi 200 metrov južne od neho. Objavil ju v roku 1997 P. Ivan. Napriek výrazným povrchovým nále-zom, ktoré časovo reprezentujú takmer celú dobu rímsku (dve spony, dve mince, pinzeta, terra sigillata), sa P. Ivanovi zisťovacím rezom (150 x 2,5 m) nepodarilo zachytiť sídliskové objekty (Ivan 1999, 74). Po od-humusovaní koridoru diaľnice asi 150 m juhozápadne od uvedeného rezu sa podarilo identifikovať jednu zemnicu z 2. storočia. Túto v roku 1999 preskúmal K. Elschek (Marková/Elschek/Varsik 2000, 84).

Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ (obr. 3: 7; 4: 7)

Pri sledovaní zemných prác počas prekládky inžinierskych sietí pozdĺž Seneckej cesty zistili K. Elschek a V. Varsik dva objekty z doby rímskej. Jeden z nich – zemnica so šesťkolovou konštrukciou – posky-tol bohatý nálezový súbor z neskorej doby rímskej (stupne C2-C3 – Varsik/Elschek 2001, 208). Následná povrchová prospekcia v okolí potvrdila väčší rozsah germánskeho sídliska. Severným smerom siaha až k miestam (obr. 3: A), kde v 60. rokoch preskúmala jednu zemnicu z 2. storočia Ľ. Kraskovská (Kraskovská 1970, 111-117). V posledných rokoch bol v areáli osady zozbieraný bohatý súbor germánskych aj rímskych spôn, ktorý svedčí o intenzívnom osídlení v staršej aj mladšej dobe rímskej (Bazovský 2005, tab. V: 1, 7; XVIII: 2, 5, 12; XXIII: 1-4, 8, 10-12; XXVIII: 1 a ďalšie).

Ivanka pri Dunaji „Barnak“ (obr. 3: 8; 4: 8)

Dva sídliskové objekty (zemnica a pravdepodobne studňa), ktoré preťala kanalizačná ryha pozdĺž južnej hrany Seneckej cesty boli preskúmané v roku 2000 (Varsik/Elschek 2001, 208-209). Výraznejší kera-mický nálezový súbor z mladšej až neskorej doby rímskej (stupne C2-C3) pochádzal zo zemnice. Nále-zisko „Barnak“ sa nachádza na opačnom (východnom) brehu toho istého ramena ako predchádzajúca lokalita „Pri Visáku“. Prieskumy na poli severne od Seneckej cesty (obr. 3: B – Farkaš 1980, 67) potvrdzujú väčší rozsah osídlenia aj na východnom brehu riečneho ramena.

Bratislava-Trnávka „Fafruny“

Nálezisko sa síce nachádza v hlavnom koridore diaľnice D-61, ale nakoľko prinieslo iba zvyšky eneolitického a stredovekého sídliska (Marková/Elschek/Varsik 2000, 84), nebude predmetom analýz v tejto práci.

Počas záchranných výskumov v rokoch 1996-2000 teda na ôsmich z deviatich nálezísk bolo zis-tené osídlenie z doby rímskej. Popri intenzívnom halštatskom osídlení mikroregiónu medzi Vajnormi a Ivankou pri Dunaji (resp. až Chorvátskym Grobom), ktorého význam sa oprávnene už dlhšiu dobu vy-

19

zdvihuje (napr. Studeníková 1986), zohralo dôležitú úlohu v pravekom a včasnohistorickom vývoji tohto územia aj germánske obyvateľstvo doby rímskej. Všetky objavené sídliská sa rozprestierali pozdĺž jed-ného zaniknutého ramena, ktoré je dobre viditeľné na leteckej snímke (obr. 4). Na základnej mape z roku 1973 je táto depresia zakreslená aj na oraných poliach v polohách „Silničné“, „Šajba“ a „Zadné“ (obr. 3). Ako už bolo uvedené, v súčasnosti ju voľným okom nevidno, pretože ju počas výstavby vyplnili ornicou z priľahlého koridoru diaľnice. Zaniknuté rameno východným smerom meandruje smerom k Ivanke pri Dunaji. Zvlášť markantné je pri dnešnom ovocnom sade, kde sa v ňom na jar dodnes drží voda. Ešte ďalej na východ býva táto depresia na niektorých mapách označovaná ako Ľadová voda s vyústením do potoka Čierna voda.

V súvislosti s germánskym osídlením mikroregiónu mimoriadny význam má aj osada v polohe „Vlčí klin“ vo Vajnoroch (Studeníková/Zachar 1980a, tí istí 1980b). Toto nálezisko (obr. 3: C), vzdialené len necelý kilometer severne od osady „Pri Visáku“, je dôležité predovšetkým vďaka dokladom osídlenia v 1. storočí (Kolník et al. 1993, 257; na publikovanie ho pripravuje V. Turčan). Je to časový horizont, kto-rý sa v nálezoch z našich výskumov podarilo doložiť len náznakovo v podobe niekoľkých ojedinelých (antikvovaných ?) artefaktov. Osada „Vlčí klin“ teda predchádza osídleniu lokalít, ktoré sa rozprestierali pozdĺž nepomenovaného riečneho ramena.

Okrem rozrušených hrobov vo Vajnoroch „Stavebný dvor“ sa ďalšie germánske pohrebiská zo star-šej doby rímskej nachádzali v Bernolákove (Turčan 2009) a v južnej časti katastra Trnávky, v priestore tzv. Haithovej (niekedy označovanej aj ako Resslerovej) tehelne (obr. 2: 12). Odtiaľ je pozoruhodná ihlica s profilovanou hlavicou a najmä tzv. vojenská spona s vnútornou tetivou (Almgren 15 – v ďalšom texte sa bude používať len skrátené označenie A 15), ktorá zatiaľ v kvádskom prostredí severne od stredného Dunaja nemá veľa paralel (Pichlerová 1961a, 68-69, obr. 11). Neďaleko sa našla aj ataša ucha situlovitého vedra (Eggers 27-28), ktorú možno zaradiť do stupňa B2/C1 (Pichlerová 1992, 102, obr. 5: 4; Tejral 1999b, 178, Abb. 33: 3-6). Tieto skromné indície napovedajú, že tu išlo zrejme o pohrebisko, na ktorom sa po-chovávalo od druhej polovice 1. až po záver 2. storočia. Ďalšia rozsiahla nekropola, ale až z mladšej a neskorej doby rímskej, sa rozprestierala na východnom okraji obce Ivanka pri Dunaji (obr. 2: 20), vo vzdialenosti asi štyri kilometre na východ od našich sídlisk (Kraskovská 1965).

Zostáva ešte dodať, že germánska sídlisková aglomerácia na východnom okraji Bratislavy je vzduš-nou čiarou vzdialená osem kilometrov od hranice provincie Panónia na hlavnom toku Dunaja. Najbližší limitný tábor predstavuje Gerulata v Bratislave-Rusovciach (obr. 2).

A.c. SPôSOB SPRACOVANIA, CHRONOLOGICKé VýCHODISKá A ČLENENIE PRáCE

Charakter časovo limitovaných záchranných výskumov predurčil aj spôsob spracovania nálezových situácií a nálezov. Na jednotlivých sídliskách boli odkryté len menšie plochy alebo ojedinelé objekty, kto-ré neposkytujú veľa možností k úvahám o vnútornej štruktúre a zástavbe germánskej osady. Poznatky, ktoré sme v tomto smere získali, sú uvedené vždy v úvodoch k jednotlivým kapitolám. Ťažisko analy-tickej časti predloženej práce spočíva v rozbore nálezového fondu, predovšetkým domácej germánskej keramiky. Počas výskumov sme mali možnosť získať niekoľko bohatých keramických súborov, ktoré neraz sprevádzali pomerne dobre datovateľné drobné nálezy (spony, mince, hrebene, terra sigillata ap.). Platí to predovšetkým pre výskum na lokalite „Zadné“. Sídlisko Trnávka „Zadné“ navyše reprezentuje ten šťastný prípad, kde sú doložené dve výrazné sídliskové fázy oddelené zreteľným časovým hiátom. Keramické súbory preto nie sú natoľko prestúpené intrúziami zo starších období, ako to spravidla býva na dlhodobo a kontinuálne osídlených osadách. Jednotlivé nálezové celky možno relatívne spoľahlivo chronologicky zaradiť. Predstavujú teda „čistejšie“ súbory, ktoré poskytujú predpoklady pre vyčlenenie charakteristických typov nádob a ornamentov.

Pri analýze som postupoval chronologicky. Najskôr boli vyhodnotené nálezy z rozrušeného žia-rového pohrebiska vo Vajnoroch (poloha „Stavebný dvor“ – kapitola B). Najstarší hodnotený horizont zo sídlisk doby rímskej na východnom okraji Bratislavy predstavuje horizont 2. storočia (kapitola C), kde ťažisko predstavuje staršia fáza náleziska „Zadné“ a hospodárske objekty z lokality „Šajba I“. Pred-pokladám, že osada „Zadné“ vznikla už na prelome 1. a 2. storočia a že tento horizont končil v období markomanských vojen. Pre nasledujúci časový úsek záveru 2. a prvej polovice 3. storočia (stupeň C1) disponujeme poznatkami z lokality „Silničné“ (kapitola D). Tamojšie nálezové súbory sú datované ter-rou sigillatou a sponou VII. Almgrenovej skupiny. Slabý stav zachovalosti a relatívne malé množstvo domácej keramiky neumožnili vyčleniť charakteristické typy a výzdoby v takej šírke, ako je tomu v pred-

20

chádzajúcom a nasledujúcom období. V tomto smere sa bude treba oprieť o bohatšie keramické súbory z iných sídlisk stupňa C1 (napr. Chotín, Šaľa, Branč a čiastočne aj Veľký Meder). V poslednom horizonte stupňov C2 až C3 z druhej polovice 3. až 4. storočia ťažisko hodnotenia spočíva v nálezových súboroch z mladšej fázy sídliska „Zadné“, ktoré vhodne dopĺňajú bohaté keramické komplexy zo zemníc „Pri Vi-sáku“ a „Barnak“ (kapitola E).

Jadro tejto práce predstavuje vyhodnotenie domácej germánskej hrnčiarskej produkcie. Katalóg vy-obrazuje a popisuje drobné nálezy spolu s reprezentatívnym výberom keramiky z každého nálezového celku. Nakreslené boli všetky okrajové zlomky a zdobené fragmenty. Snahou bolo vyhnúť sa duplicitám, teda, pokiaľ to bolo možné, z každej nádoby vyobraziť len reprezentatívne fragmenty. Katalóg by však mal obsahovať všetky nádoby vyskytujúce sa v danom nálezovom súbore. Nezdobené a atypické zlomky boli hodnotené len sumárne v štatistickom prehľade s tabelami a grafmi.

Pri chronologickom rozbore som vychádzal z tradičnej a zaužívanej Eggersovej schémy (Eggers 1951; ten istý 1955; ďalšie modifikácie chronológie prehľadne opisuje Lund Hansen 1987, 33-36), ktorú pre stredodunajskú oblasť aplikovali a upravili najmä T. Kolník (Kolník 1971, ten istý 1981), K. Godłowski (Godłowski 1992) a J. Tejral (pre sídliská najmä v prácach Tejral 1998a, ten istý 2008).

Sídlisková keramika z 2. storočia na nálezisku „Zadné“ (kapitola C) má pomerne homogénny cha-rakter a nedajú sa presvedčivo odlíšiť dva samostatné stupne B2 a B2/C1. Preto sa uvedené stupne v texte používajú len okrajovo. Pre germánske sídliská na južnej Morave sa o rozdelenie do samostatných periód B2 a B2/C1 pokúsil E. Droberjar (Droberjar 1997, 65-148; skepticky k tomu Komoróczy 1999, 176-178). Od-hliadnuc od Bratislavy-Trnávky disponujeme na juhozápadnom Slovensku aj ďalšími nálezovými kom-plexmi zo sídlisk z 2. storočia. V niektorých z nich možno vytušiť „archaickejšie“ a v iných „pokročilejšie“ črty (por. napr. Varsik 2009a). Aby sme ich však mohli rozdeliť do dvoch samostatných chronologických stupňov v ponímaní E. Droberjara (stupeň B2 = 1. polovica 2. storočia, stupeň B2/C1 = 2. polovica 2. sto-ročia – Droberjar 1997, 134, 140-148), nevyhnutne potrebujeme širšiu materiálovú bázu a predovšetkým datovanie nezávislé od keramiky (t. j. chronologicky citlivými drobnými nálezmi alebo importmi). Na druhej strane máme na juhozápadnom Slovensku vďaka výskumom T. Kolníka a K. Elscheka v Bratisla-ve-Dúbravke výraznými súbormi zastúpený sídliskový horizont pokročilej fázy stupňa B1 (zhruba klau-diovsko-flaviovská doba). Aj keď súhrnne a katalógovo toto sídlisko z 1. storočia ešte zverejnené nebolo, obsiahla predbežná štúdia (Elschek 1995) ponúka možnosť vzájomného porovnania domácej germánskej keramiky z Dúbravky (1. storočie) a z Trnávky (2. storočie) v samostatnom exkurze v kapitole C.

V posledných rokoch antoninovského alebo na začiatku severovského obdobia sa osídlenie v Bra-tislave-Trnávke presunulo z náleziska „Zadné“ na lokalitu „Silničné“ (kapitola D). Osídlenie na „Silnič-nom“ vypĺňa obdobie stupňa C1, ktorého počiatok predpokladám v rokoch po markomanských vojnách, vývoj v severovskej dobe a jeho vyznievanie – v súlade s názormi K. Godłowskeho a J. Tejrala – v období okolo alebo po polovici 3. storočia. Podľa K. Godłowskeho (Godłowski 1992, 49) stupeň C1 končí „um die Mitte des 3. Jhs. oder bald danach.“ J. Tejral necháva stupeň C1 vyznievať pred rokom 270 (Tejral 1975, 3, 14), v novších prácach tiež v desaťročiach okolo alebo po polovici 3. storočia (Tejral 1993, 465; ten istý 1998, 187-188; ten istý 2008, 90).

Posledný výrazný horizont predstavuje osídlenie v stupňoch C2-C3, t. j. v 2. polovici 3. až 4. storočí (kapitola E). V rámci pomerne dlhého obdobia sa nepodarilo nálezové celky ďalej časovo roztriediť. Kým pre stanovenie počiatkov tohto časového úseku máme relatívne spoľahlivé opory (napríklad dve mince z rokov 270-276 ako terminus post quem), problémom aj po analýze archeologických prameňov zostáva určenie doby zániku našich sídlisk. Predpokladám, že sa tak stalo niekedy v priebehu druhej tretiny alebo druhej polovice 4. storočia. V texte sa vyskytujú aj pojmy mladšia a neskorá doba rímska. V zhode s chronologickým vývojom sídlisk na východnom okraji Bratislavy pod nimi rozumiem obdobie stupňa C1 (mladšia) a stupňov C2-C3 (neskorá doba rímska).

21

B. ŽIAROVÉ POHREBISKO BRATISLAVA-VAJNORY „STAVEBNÝ DVOR“

Na jar roku 1999 stavebná firma Doprastav začala pripravovať stavebný dvor v úzkom voľnom priestore medzi cestnými nájazdami pri vyústení diaľnice D-61 do Bratislavy (obr. 3: 4; 4: 4). Pri ručnom kopaní našli robotníci hlinenú nádobu, ktorú rozbili a jej obsah vysypali. Po ohlásení a následnej obhliad-ke sme zistili, že okrem veľkej nádoby sa vo vysypanej hline nachádzal aj menší pohárik, zlomok bron-zovej spony, niekoľko ďalších žiarom deformovaných bronzových plieškov a kalcinované kostičky. Niet dôvodu pochybovať, že nálezy tvoria súčasť jedného žiarového hrobu uloženého v urne. Isté nie je len to, či je tento nálezový súbor kompletný. Podľa určenia A. Šefčákovej zo Slovenského národného múzea v Bratislave patria kalcinované kostičky ľudskému jedincovi v detskom veku.

Dohoda so staviteľom umožnila presondovať okolitý voľný priestor s cieľom zachrániť ďalšie pred-pokladané žiarové hroby. Pri sondáži sme síce objavili dva žiarové hroby a sídliskový objekt z doby hal-štatskej, avšak ďalšie hroby z doby rímskej už nepribudli. O tom však, že sa tu nachádzalo menšie poh-rebisko, svedčia nálezy dvoch žiarom poznačených spôn z ornice. S veľkou pravdepodobnosťou možno tvrdiť, že pohrebisko bolo zničené stavebnými prácami už v minulosti.

B.a. NáLEZy Z HROBU 1

Široká terina s kónickým hrdlom (tab. 62: 12), ktorá slúžila ako urna v zachránenom hrobe, je zá-kladným keramickým tvarom urien na žiarových pohrebiskách staršej doby rímskej (Tejral 1970, 135-136). Začína sa vyskytovať už v spoločnosti spôn s očkami (napr. Abrahám, hrob 2 – Kolník 1980, 22, Taf. XI: 2a,c), ale najmä výrazne členených spôn A 68 (napr. Sládkovičovo, hrob 42 – Kolník 1980, 143, Taf. CXLV: 42a,b; Láb – Tejral 1970, 173, obr. 7: 9-10, 23: 6-7; alebo Mistelbach hroby 1, 2 – Mitscha-Märheim 1956, 188, Abb. 1: 1, 3-4, 5-6). Ďalšie hrobové celky – ako napríklad hrob 172 v Abraháme s dvojicou železných trúb-kovitých spôn – dokladajú jej výskyt aj v nasledujúcom období stupňa B2 (Kolník 1980, 61-62, Taf. XLIX: 172a,c1-2). Najmladší výskyt teriny s kónickým hrdlom evidujeme v hrobe A v Bešeňove, ktorý patrí k najstarším na nekropole, kde ťažisko pochovávania patrí už do mladšej doby rímskej (Kolník 1961, 220, Tab. I: b). T. Kolník uloženie tohto hrobu na základe prítomnosti rímskych importov predpokladá v dobe okolo polovice 2. storočia (tamže 258). Možno preto usudzovať, že s doznievaním stupňa B2 sa postupne vytráca aj forma teriny s kónickým hrdlom. V najstarších hroboch pohrebiska v Očkove slúžia ako urny už výlučne mladšie esovité teriny s plynulejšou profiláciou a von vyhnutým ústím (Kolník 1956, tab. I).

Fragment spony s vyklenutou plochou hlavicou a plnoplastickým gombíkom na lučíku (tab. 62: 9) nesie znaky typu A 68/69. Vo všeobecnosti je táto forma datovaná od klaudiovskej po neskoroflaviovskú dobu (Tejral 1970, 150-151; Gugl 1995, 12; Mączyńska 2001, 165, 167). Na možný retardovaný výskyt v ná-lezových celkoch 2. storočia v Noriku poukázala H. Sedlmayerová (Sedlmayer 1995, 15-17). V panónskom Zalalövő sa našli štyri jednodielne výrazne členené spony formy A 68 v datovateľných nálezových súvis-lostiach. Išlo o vrstvy ohraničené rokmi: 10 až 120, 15 až 80, 85 až 120 a 100 až začiatok markomanských vojen (Berecz 1990, 88, Abb. 2: 1-6). Mladšiu podobu formy A 68 s celoplastickým avšak nečleneným uzlí-kom z germánskeho objektu v Nitre-Chrenovej III zaradil K. Pieta na začiatok stupňa B2, teda na prelom 1. a 2. storočia (Pieta 1993, 77, obr. 3: 1).

Odhliadnuc od presne neidentifikovateľných úlomkov bronzového plechu (zlomky panvice ? – tab. 62: 10-11) dopĺňa inventár hrobu sivý pohárik na vysokej nôžke (tab. 62: 13). Tvarovo podobné poháriky sa v Abraháme vyskytli v hrobe 100 datovanom podľa T. Kolníka už do stupňa B1a (Kolník 1980, 45-46, Taf. XXXIII: 100,m1-2; datovanie hrobu – ten istý 1971, 511, 513). Zvyk vkladať nádobky na pitie do bohato vybavených hrobov sa udržal i v mladších fázach staršej doby rímskej. Dokladá to hrob 32 v Sládkovičo-ve (Kolník 1980, 139, Taf. CXXXVIII: 32,b1-2) so spoločným výskytom spony A 68 a trúbkovitej spony A 77 (stupeň B1c podľa Kolník 1971, 518-519). Až do stupňa B2 patrí už spomínaný hrob 172 z Abrahámu, kde sa okrem dvojice železných trúbkovitých spôn opäť vyskytla dvojica pohárikov na nôžke (Kolník 1980, 61-62, Taf. XLIX: 172,b1-2). Párový výskyt nádobiek na pitie v žiarových hroboch staršej doby rímskej postrehol už T. Kolník (Kolník 1971, 519) a s odvolaním sa na štúdiu J. Wernera (Werner 1950, 168-176) ho pokladá za doklad prenikania mediteránneho kultúrneho vplyvu medzi germánsku nobilitu. V rímskom urbánnom prostredí sa na hostinách pilo víno z dvoch nádob (tamže, 172).

V tejto súvislosti je pozoruhodný nezvyklý nález z lokality „Silničné“. Toto nálezisko bolo silne na-rušené novovekými vojenskými zákopmi a modernou ťažbou štrku (obr. 7). Pri planírovaní a zasypávaní ťažobných jám sa do ich obsahu dostalo množstvo pravekej a včasnohistorickej keramiky. Neobvyklý

22

nález ležal na dne jednej takejto jamy (objekt 14). Vo veľkej hrncovitej nádobe (tab. 59: 10), z ktorej bola zhruba polovica odrazená, ležali dva sivé germánske poháre (tab. 59: 11-12). S ohľadom na opätovný párový výskyt dvoch nádob na pitie nemožno vylúčiť možnosť, že ide o sekundárne premiestnený hrob zo staršej doby rímskej. Zvyšky pohrebnej hranice ani kalcinované kostičky však neboli pri výskume objavené.

B.b. POVRCHOVé NáLEZy

Ďalšie dve spony z vajnorskej nekropoly pochádzajú z premiešanej vrstvy ornice a nesú znaky poškodenia ohňom. Jednodielna trúbkovitá spona zdobená striebornými drôtikmi (tab. 62: 5) nachádza viacero paralel v Abraháme (napr. hroby 87, 137, 224). Vyskytla sa i v hrobe 25 v Kostolnej pri Dunaji, ktorý T. Kolník zaradil do stupňa B1c (Kolník 1980, 105-106, Taf. XCIII: 25,k). Podľa J. Tejrala sa najstaršie jednodielne trúbkovité spony mohli vyskytnúť už vo včasnoklaudiovskom období (Tejral 1995b, 235). Bronzové exempláre zdobené drôtikmi budú však pravdepodobne o niečo mladšie, s počiatkami výroby až od flaviovského obdobia (Tejral 1970, 116; ten istý 1983, 90). Od fázy B1c predpokladá rozvoj rôznych foriem trúbkovitých spôn aj T. Kolník (Kolník 1971, 518). Na pohrebisku przeworskej kultúry v Kamień- czyku vystupujú najstaršie formy trúbkovitých spôn A 74 a 75, niekedy zdobené perlovcovými drôtikmi, už v rámci mladšej fázy stupňa B1 (Dąbrowska 1997, 82, 83, napr. Taf. XXII: 45,1 alebo LXXXVII: 166,1). Naproti tomu na nekropole Nadkole 2 sa spony typu A 75/77 vyskytli až na začiatku stupňa B2a (An-drzejowski 1998, 105, 107, napr. Pl. XXIV: 31,9). Na dolnolabskom pohrebisku Putensen sa s najstarším výskytom trúbkovitých spôn počíta v mladšej fáze stupňa B1 a na prechode ku stupňu B2 (Eger 1999, 59-60, exemplár so striebornými drôtikmi z hrobu B 212 – Taf. 131: B212). Formu spony z Vajnor možno po-rovnávať aj s párom honosných strieborných spôn z kniežacieho hrobu 5 v Zohore (Kraskovská 1959, 107, obr. 64-65). Vo všeobecnosti platí, že jednodielne trúbkovité spínadlá s nízkym zachycovačom sú staršie a spravidla neprekračujú 1. storočie. Dvojdielne formy s vyšším zachycovačom a bohatou inkrustovanou výzdobou patria do 2. storočia (Peškař 1972a, 84-85; Jobst 1975, 39-40). Naposledy sa s chronologickým postavením podobných spôn zaoberal J. Tejral (Tejral 2001, 203-205, 217, Abb. 3). Na základe porovnania s ďalšími barbarskými aj provinciálnymi analógiami sa vyslovuje za počiatky výskytu spôn typu A 77 už v závere 1., s hlavným ťažiskom však až v 1. tretine 2. storočia. O prežívaní jednodielnych trúbkovitých spôn až do doby okolo polovice 2. storočia svedčí výskyt spínadla A 77 v germánskej chate 3 v Mušove „Na pískách“, ktorá bola narušená priekopou dočasného rímskeho tábora (Komoróczy 1999, 171-172, Abb. 4: 3).

Spona s dvoma uzlíkmi typu A 236 má, žiaľ, odlomený zachycovač (tab. 62: 6), čo znemožňuje jej presnejšie typologické zaradenie. Patrí zrejme k najhojnejšie sa vyskytujúcemu variantu A 236c podľa J. Garbscha, ktorý vystupuje v priebehu celého 1. storočia (Garbsch 1965, 29-32). Vzhľadom na poškodenú hlavicu však nemožno vylúčiť ani dvojdielnu konštrukciu a vyšší zachycovač (typ A 236g-h), čo by mož-nosti datovania posunulo až hlboko do 2. storočia (Garbsch 1965, 26-38; Gugl 1995, 25-26; Sedlmayer 1995, 30-33).

Datovanie všetkých nálezov pochádzajúcich z rozrušeného pohrebiska v Bratislave-Vajnoroch sa stretáva na sklonku stupňa B1 a v staršej fáze stupňa B2. Predpokladám preto, že s pochovávaním tu možno počítať vo flaviovskej dobe alebo na prelome 1. a 2. storočia.

23

C. SÍDLISKÁ BRATISLAVA-TRNÁVKA „ZADNÉ“ (STARŠIA FÁZA) A „ŠAJBA I“

c.a. STAVBy A SíDLISKOVé OBJEKTy

C.a.1. Nadzemná stavba (?)

V sektoroch C-E/18-20 na lokalite „Zadné“ sa nachádzal nepravidelný žľab (objekt 13 – obr. 9: 1; tab. 14: 1), pravdepodobne narušený neskororímskou zemnicou (objekt 1). Žľab bol veľmi plytký a v nálezo-vej situácii sa vzájomný vzťah zemnice a žľabu nepodarilo spoľahlivo stanoviť. Žľab vymedzoval obdĺž-nikový priestor so šírkou 5,8 metra, orientovaný dlhšou osou v smere SZ-JV. Smerom na severozápad sa žľab (hlboký len 10-30 cm a široký 20-40 cm) strácal. Vo vzdialenosti 1 až 1,5 m od juhozápadnej kratšej línie žľabu bola skupina deviatich kolových jám. Sedem z nich bolo rozmiestnených zhruba v jednom rade približne paralelnom so žľabom. Mierne odchylná orientácia žľabu a neskororímskej zemnice 1 ako aj skromné nálezy keramiky zo žľabu a kolových jám (tab. 14: 2-14) navodzujú datovanie celej situácie do 2. storočia. Snáď nie je náhodou ani skutočnosť, že v priestore sektorov C-E/18-19 sa v ornici našli dve dvojdielne výrazne členené spony A 84 ako aj rímska zoomorfná spona s emailovou výzdobou (tab. 50: 1-2, 8).

Veľmi torzovitá zachovalosť celej situácie neumožňuje jednoznačnú interpretáciu. Na sídlisku v dolnorakúskom Bernhardsthali bolo odkrytých niekoľko pravouhlých stavieb vymedzených žľabom so stranou dlhou 6 až 8 metrov. H. Adler predpokladá ich hospodársku funkciu (stajne? Adler 1976a, 10; ten istý 1980, 447-448). Bližšie neinterpretovaná žľabová stavba s dĺžkou 6 metrov bola zdokumen-tovaná aj na dolnorakúskej lokalite Schletz (Windl 1996a, 23, Abb. 1; ten istý 1996b, 585-587). Celkom inú funkciu mala sústava žľabov v Chotíne, kde boli pravdepodobne pozostatkom ohrád oválnych sídlis-kových areálov s priemerom 20 až 27 metrov. V nich sa nachádzali zemnice a ďalšie sídliskové objekty (Romsauer 1978, 207-208). Pri nedostatku ďalších analógií zo stredodunajského priestoru nevylučujem, že pravouhlý žľab z Trnávky je pozostatkom nadzemnej stavby so šírkou 5,8 m. Tento rozmer zodpovedá šírke dvoch nadzemných kolových stavieb z územia Dolného Rakúska, ktoré autori pokladajú za obytné budovy (Bernhardsthal: 10,7 x 5,8 m – Adler 1978, 414-415; Lobisser/Stuppner 1998, 75-80; Schletz: trojlo-ďová kolová stavba so šírkou 6,5 m – Windl 1996a, 23, Abb. 1; ten istý 1996b, 585-587). Najvýznamnejšie príklady predpokladaných drevených nadzemných stavieb zo stredodunajského barbarika sú stručne opísané v nasledujúcej prílohe.

Príloha 1. Najdôležitejšie príklady predpokladaných nadzemných stavieb z germánskych sídlisk v stredodunajskom priestore.Beilage 1. Die wichtigsten Beispiele der vermutlichen oberirdischen Bauten aus den germanischen Siedlungen im mitteldanubischen Raum.

Do súpisu zámerne nie sú začlenené drevené stavby z Bratislavy-Dúbravky (plán: Elschek, 2000, Abb. 2), Cí-feru-Pácu (Kolník 1986, 416-418, Abb. 3), Oberleiserbergu (Stuppner 2002, 381-382, Abb. 3) a z Veľkého Kýru (kedysi Milanovce – Kolník 1986, 413, Abb. 2), pretože tieto súvisia skôr s anticko-rímskou ako s domácou germánskou sta-vebnou tradíciou.

1. Bernhardsthal, Dolné Rakúsko (obr. 9: 3)V roku 1977 tu bola odkrytá obytná stavba s rozmermi 10,7 x 5,8 m. Konštrukciu dlhších stien tvorilo po desať

stĺpov, v kratších stenách bolo po troch zdvojených stĺpov. V interiéri sa nepodarilo objaviť ohnisko. V priestore stavby sa našli dve spony z druhej polovice 2. storočia (Adler 1978, 414-415). H. Adler najskôr tento objekt pokladal za sýpku („Speicherbau – Adler 1980, 447-448). W. Lobisser a A. Stuppner ho interpretovali ako stĺpovú stavbu s obyt-nou funkciou a vypracovali projekt na jej rekonštrukciu v archeologickom parku v Elsarne (Lobisser/Stuppner 1998, 75-80). Iným typom drevených stavieb boli takmer kvadratické nadzemné budovy so základovými žľabmi. Rozmery stien sa pohybovali medzi šiestimi až ôsmimi metrami. V žľaboch sa dali rozoznať jednotlivé kolové jamky (Adler 1976a, 10). V jednej zo stavieb sa nachádzal vstup (šírka 0,8 m) a vnútri bola 0,7-0,8 metra hlboká pivnica (Adler 1980, 447-448).

24

Obr. 9. Zvyšky nadzemných drevených stavieb na sídliskách z doby rímskej a z doby sťahovania národov v stredodunaj-skej oblasti. 1: Bratislava-Trnávka; 2: Schletz (podľa Windl 1996a, Abb. 1); 3: Bernhardsthal (podľa Lobisser/Stuppner 1998, Abb. 2); 4-5: Vyškov (podľa Šedo 1991, Abb. 8); 6-7: Veľký Meder.Abb. 9. Reste der Pfosten- und Gräbchenbauten aus den kaiser- und völkerwanderungszeitlichen Siedlungen im donau- swebischen Raum. 1: Bratislava-Trnávka; 2: Schletz (nach Windl 1996a, Abb. 1); 3: Bernhardsthal (nach Lobisser/Stuppner 1998, Abb. 2); 4-5: Vyškov (nach Šedo 1991, Abb. 8); 6-7: Veľký Meder.

25

2. Chotín, juhozápadné SlovenskoPočas záchranného výskumu P. Romsauera v rokoch 1977-1979 sa preskúmalo spolu 185 objektov z neskorej

doby halštatskej, z doby rímskej a zo stredoveku. Plán výskumu nie je zatiaľ zverejnený. Podľa publikovaných opi-sov sa na lokalite s ťažiskom osídlenia v mladšej dobe rímskej odkryli okrem zahĺbených chát aj nadzemné a bližšie nešpecifikované stĺpové stavby. Ďalej tu boli tri komplexy žľabov (objekty 80, 94 a 111-112), ktoré vymedzovali oválny priestor s priemerom 20 až 27 metrov. V takto ohradenom areáli stáli jedna až dve zemnice a zásobné objek-ty. V jednom prípade sa podarilo identifikovať aj vstup o šírke štyroch metrov. Podľa autora výskumu ide o zvyšky dvorcovitej štruktúry osady z doby rímskej (Romsauer 1978, 207-208).

Okrem toho tu boli preskúmané dve rozsiahle hlinité dlážky na rozhraní ornice a podložia. Objekt 134 bola podlaha s rozmermi 8,5 x 17-18 m (Romsauer 1980a, 235). Obrysy podlahy objektu 135 neboli celkom zreteľné a do-sahovali rozmery 8 x 23-25 m. Na tejto dlážke ležala mazanicová deštrukcia hrubá 0,4 až 0,5 m. Pod podlahou bola planírková vrstva a pod ňou ďalšia podlaha (objekt 173). V podlahe sa nepodarilo zistiť kolové jamy a jediným po-zostatkom stien je mohutná deštrukcia mazanice. Zvyšky rozmerných objektov sa nachádzali v hĺbke 0,8 až 1 meter od pôvodného povrchu (Romsauer 1980a, 234-235; ten istý 1980b, 184).

3. Láb, juhozápadné SlovenskoObjekt 1/97 predstavoval podľa K. Elscheka pravdepodobne rozmernú nadzemnú stĺpovú stavbu, ktorej pres-

né rozmery neboli zistené. Zachovalo sa z nej šesť stĺpových jám a 8 až 20 cm hrubá prepálená vrstva v hĺbke 20 až 30 cm pod súčasným povrchom. Vrstva bola zachytená na oválnej ploche asi 190 m2. okrem keramiky a zvieracích kostí sa v nej našli dve mince: Aurelianus (270-275) a Carinus (283-285). Po zániku a splanírovaní bola do zvyškov stavby zahĺbená zemnica z prvej polovice 4. storočia (Elschek 2005, 262, 264, tab. V: 1).

4. Nitra-Párovské Háje, juhozápadné SlovenskoOkrem 53 zemníc boli na tejto významnej lokalite do roku 1995 zdokumentované aj štyri stĺpové, resp. zrubové

(žľabové) stavby. Patrila medzi ne šesťkolová sýpka, stĺpová stavba s rozmermi 6 x 4 metra (záver 4. storočia) a ďal-šia, len čiastočne odkrytá stĺpová stavba z doby sťahovania národov (Pieta/Ruttkay 1997, 146, Abb. 4). O prítomnosti viacerých nadzemných stavieb by mohli svedčiť „relatívne súvislé vrstvy deštruovanej mazanice nachádzané tesne pod ornicou“ (Ruttkay 1997, 159).

5. Pellendorf, Dolné RakúskoNa ploche s rozlohou okolo 30 000 m2 odkryli G. Artner a M. Krenn v rokoch 2003 až 2005 časť germánskej

osady z 2. až 3. storočia. Okrem 30 šesťkolových zemníc, pecí, obilných sýpok a ďalších objektov preskúmali aj šesť dvojloďových stĺpových stavieb s dĺžkou do 20 metrov. Pripísali im obytnú funkciu (Artner/Krenn 2004, 25).

6. Schletz, Dolné Rakúsko (obr. 9: 2)Na sídlisku z 5. storočia sa podarilo odkryť trojloďovú stĺpovú stavbu širokú 6,5 metra. Severozápadne od nej

sa nachádzali zvyšky ďalšej nerekonštruovateľnej stĺpovej stavby a takmer kvadratická stavba s rozmermi 6 x 6 met-ra, ktorú vymedzoval základový žľab. Okrem toho sa na lokalite preskúmali aj zemnice, sídliskové jamy a studňa (Windl 1996a, 23, Abb. 1; ten istý 1996b, 585-587).

7. Slatinice, stredná Morava (obr. 10: 3)Zo sídliska z neskorej doby rímskej pochádza rozsiahla stavba so stĺpovou konštrukciou a s rozmermi 36 x 10

metrov. Dlhšou osou bola orientovaná v smere východ-západ. Budovu nečlenili pozdĺžne „lode“, ale bola priečne rozdelená do troch samostatných priestorov, resp. do centrálnej miestnosti s dvoma prístavkami. Vývoj osady, ktorej bola súčasťou, je ohraničený časovým obdobím od konca 3. po prvú polovicu 4. storočia (Kašpárek 2008, 182, 196-197, obr. 4).

8. Veľký Meder, juhozápadné Slovensko (obr. 9: 6-7)V roku 1992 sa preskúmala čiastočne zachovaná nadzemná stavba orientovaná v smere sever-juh, teda kolmo

na pozdĺžnu os väčšiny preskúmaných zemníc (Varsik 2003, 159-160, Abb. 6; 9: 4). V jej severnej časti sa zachoval žliabok, ktorý vymedzoval tri strany obdĺžnikového pôdorysu so šírkou 8,5 m. Vo vnútri stavby a v jej okolí sa nachádzalo množstvo kolových jám, z ktorých niektoré môžu patriť aj stredovekému osídleniu. Napriek tomu sa podarilo navrhnúť hypotetickú štvorloďovú dispozíciu stavby. Jej dĺžka dosahovala minimálne 9,5 m. Obe vnútorné lode boli širšie (2,5 a 2,35 m) než vonkajšie (1,8 a 1,85 m). Pre datovanie stavby je dôležitý fragment neglazovaného mortária v jednej z kolových jám, ako aj prekrytie obvodového žliabku pecou z 10.-12. storočia. Vo vnútri stavby sa nachádzala inak orientovaná a staršia pec 162/163 z konca 2. storočia. Zaujímavé je, že v línii dlhšej východnej steny stála kolmo na os stavby neskororímska zemnica 97. Vzájomnú súvislosť oboch objektov nemožno vylúčiť. Prí-tomnosť ďalších nadzemných stavieb na sídlisku signalizujú tri zhluky kolových jám, z ktorých sa však nepodarilo zrekonštruovať zmysluplné pôdorysy. Na lokalite sú okrem toho doložené aj dve menšie obdĺžnikové šesťkolové stavby (pravdepodobne sýpky – obr. 9: 7).

26

Obr. 10. Nadzemné kolové stavby v Čechách a na Morave. 1-2: Březno (podľa Pleinerová 2007, Abb. 36 a 39); 3: Slatinice (podľa Kašpárek 2008, obr. 2); 4: Kanín (podľa Vávra/Šťastný 2006, obr. 2).Abb. 10. Reste der Pfostenbauten aus Böhmen und Mähren. 1-2: Březno (nach Pleinerová 2007, Abb. 36 a 39); 3: Slatinice (nach Kašpárek 2008, obr. 2); 4: Kanín (nach Vávra/Šťastný 2006, obr. 2).

27

9. Vlčnov-Dolní Němčí, južná Morava

Nadzemnú stavbu s tromi trojicami kolových jám a rozmermi 5 x 3,5 metra interpretuje E. Droberjar ako de-väťkolovú sýpku a pokladá ju za súčasť menšieho germánskeho dvorca z prvej polovice 3. storočia (Droberjar 1997, 26, Abb.10).

10. Vyškov, južná Morava (obr. 9: 4-5)

Na sídlisku z 2. až začiatku 3. storočia sa nachádzali tri nadzemné stĺpové stavby, ale publikované sú zatiaľ len dva pôdorysy. V dvoch budovách sa našli aj plytké oválne piecky s vymazanými stenami. Rozmery jednej zo stavieb boli 7 x 4,4 m (Šedo 1991, 30, Abb. 8).

Šaratice. Na tejto juhomoravskej lokalite bola v roku 1945 odkrytá dlhá stĺpová stavba. Autor výskumu ju dato-val do mladšej doby rímskej (Staňa 1956, 26-28, obr. 6). Na nezvyčajnosť jej pôdorysu v rámci doby rímskej upozornil E. Droberjar (Droberjar 1997, 28). Podľa ústnej informácie J. Tejrala stavba pochádza z doby bronzovej.

Súhrnné publikácie z posledných dvoch desaťročí (Droberjar 1997; Kolník 1998; Kolník/Varsik/Vladár 2007; Tejral 1998a; Droberjar/Komoróczy/Vachůtová 2008) odzrkadľujú výrazný pokrok sídlis-kového bádania v oblasti naddunajských Svébov. Platí to predovšetkým pre vyjasnenie základných chronologických tendencií a vývoja jednotlivých osád. Napriek tomu zostávajú niektoré významné otázky a problémy stále otvorené. V prvom rade sa to týka vnútornej štruktúry kvádskych a mar-komanských sídlisk. Tento nepriaznivý stav určite súvisí aj so skutočnosťou, že sídla boli väčšinou skúmané len v malom plošnom rozsahu (ako napríklad v Bratislave-Trnávke). Jednotlivé objekty síce poskytli významné nálezové súbory, ale obmedzená plocha odkryvu, ktorú pri väčšine záchran-ných výskumov ohraničoval záber modernej stavby, neumožnila veľkorysejší pohľad na vnútorné rozloženie jednotlivých budov a ich vzájomné vzťahy z nutného nadhľadu. Kvádskym sídliskám v oblasti nad stredným Dunajom chýba charakteristická štruktúra západogermánskych osád, kde obytný dom predstavuje nadzemnú stĺpovú stavbu najčastejšie s trojloďovou konštrukciou a s integ-rovanou stajňou (tzv. Wohnstallhaus). Dvorcovú štruktúru potom dopĺňajú tzv. vedľajšie budovy, štvor- až šesťkolové sýpky, zemnice, chlebové pece, výrobné objekty, studne a podobne. Charakte-ristický ráz germánskym sídliskám na juhozápadnom Slovensku – ale aj na južnej Morave a v Dol-nom Rakúsku – vtláčajú zemnice, najčastejšie s tzv. šesťkolovou konštrukciou. Napriek neprítom-nosti vykurovacích zariadení sa často pokladajú za obytné stavby. Iní bádatelia tento názor striktne odmietajú (napr. Adler 1976a; Lobisser/Stuppner 1998, 75; širší prehľad diskusie – Leube 2009, 157-159). Keďže nadzemné kolové domy z väčšiny germánskych sídlisk na juhozápadnom Slovensku nepo-známe, nevieme v súčasnosti poskytnúť uspokojivú odpoveď na otázku, kde sa bývalo. Jasné nie je ani to, kde bol v zime alebo počas nepriaznivých poveternostných podmienok ustajnený dobytok. V niektorých prácach z posledných rokov (Kolník 1998, 144-145; Donat 2001, 103) býva preto právom nastoľovaná otázka, či archeologický obraz germánskeho sídliska severne od stredného Dunaja je naozaj objektívny a či absencia nadzemných kolových stavieb nie je len dôsledkom rôznych skres-ľujúcich faktorov (napríklad nepriaznivé podmienky pre uchovanie stôp po nadzemných stavbách, nevhodné techniky výskumu, malé výskumné plochy, ničivý vplyv hlbokej orby alebo pôdnej erózie a podobne). P. Donat prednedávnom poukázal na to, ako moderné veľkoplošné výskumy na území východného Nemecka v krátkom období zmenili obraz o výzore tamojších germánskych osád (Donat 2001, 113). Autor postuloval súvislosť medzi veľkosťou odkrytej plochy a prítomnosťou dlhých nad-zemných domov. Poukázal na to, že tieto dlhé stavby sa vo východnom Nemecku objavili až v po-sledných dvoch desaťročiach a to na náleziskách, kde celková preskúmaná plocha dosiahla veľkosť aspoň jedného hektára (tamže 108, 113). Na Slovensku sa takýto veľkorysý plošný odkryv uskutočnil len v Branči v rokoch 1961-1962 (Kolník/Varsik/Vladár 2007) a novšie v Zohore (výskum K Elscheka v rokoch 2008 až 2010). Na prvej z oboch lokalít bola hrubá vrstva humusovitej ornice ešte pred zača-tím výskumu odstránená buldozérom. Pozostatky nadzemných stavieb mohli byť týmto postupom celkom zničené.

V snahe vyriešiť otázku prítomnosti väčších nadzemných obytných domov na germánskych síd-liskách v stredodunajskom priestore, uvažujú niektorí autori aj o existencii iných typoch stavieb, kto-rých šance pre zachovanie a identifikáciu terénnym archeologickým výskumom nie sú veľmi veľké. Napríklad objekty postavené na zrubovom základe na úrovni súdobého terénu mohli vďaka erózii

28

a intenzívnej orbe úplne zmiznúť. Za ich pozostatok sa niekedy pokladajú ohraničené kumulácie síd-liskového odpadu a prepálenej mazanice zisťované nehlboko pod súčasným terénom (Chotín, Láb, Nitra-Párovské Háje).

Príklady uvedené v prílohe 1 svedčia o tom, že aj na markomansko-kvádskych sídliskách severne od stredného Dunaja treba počítať s prítomnosťou väčších nadzemných domov. Presnejšie poznatky o ich výzore môžu priniesť len veľkoplošne zamerané odkryvy a nové zjemnené výskumné techniky. Doposiaľ zistené stavby poskytujú skôr heterogénny obraz, ktorý neumožňuje stanoviť istý charakte-ristický stavebný typ (akým je v západogermánskej oblasti trojloďový obytný dom). Pokiaľ nie je pre-svedčivo preukázaná obytná funkcia istých budov, problematické je riešiť vnútornú štruktúru agrárnych osád doby rímskej. Nadzemné stĺpové stavby z juhozápadného Slovenska, južnej Moravy a z Dolného Rakúska patria k stavbám skôr menších až stredných rozmerov, ktoré by v západogermánskej oblasti boli pravdepodobne pokladané za takzvané vedľajšie budovy. Stavby bývajú jednopriestorové (napr. Vyškov), inokedy majú dvoj- (Bernhardsthal, Pellendorf) či až štvorloďovú (Veľký Meder) konštrukciu. Môžu mať aj halový charakter s postrannými miestnosťami (Slatinice). Rozmerné nadzemné domy boli prednedávnom preskúmané aj na moravskom sídlisku z 3. storočia v Pasohlávkach (zatiaľ nepublikova-né, za informáciu ďakujem B. Komoróczymu). Isté nálezové situácie (Chotín, Láb, Nitra-Párovské Háje) nás nútia zamyslieť sa aj nad tým, či povrchové stavby na kvádskych sídliskách nemohli mať takú sta-vebnú dispozíciu, ktorá nemusela vždy a všade zanechať výrazné archeologické pozostatky (napríklad zrubový základ).

Pozoruhodné sú aj nedávne objavy sídliskovej archeológie v susedných Čechách. Česká kotli-na patrí tiež k oblastiam, kde väčšie nadzemné stavby neboli až donedávna známe. V posledných rokoch českí bádatelia publikovali dve osady s dlhými domami – Březno (obr. 10: 1-2) v západných (Pleinerová 2007) a Kanín (obr. 10: 4) v stredných Čechách (Vávra/Šťastný 2006). Najmä z druhé-ho náleziska pribudli pôdorysy s typickou trojloďovou dispozíciou. Najlepšie zachovaný dom 1 v Kaníne má rozmery 27,5 x 6 metrov (Vávra/Šťastný 2006, 473, obr. 2). Paralelu v stredodunajskom priestore poskytuje jedine časť trojloďového domu na dolnorakúskej lokalite Schletz (Windl 1996a, 23, Abb. 1). Tieto stavby možno bez problémov porovnávať s podobnými domami v západnejšie položených oblastiach tzv. slobodnej Germánie (Brabandt 1993). Obe české sídliská sú však dato-vané až na prelom doby rímskej a doby sťahovania národov (Kanín – Vávra/Šťastný 2006, 477-479), resp. až do mladšej fázy sťahovania národov, t. j. do prvej polovice 6. storočia (Březno – Pleinerová 2007, 101-102). Aj jednofázový dvorec z dolnorakúskeho náleziska Schletz pochádza pravdepo-dobne až z druhej polovice 5. storočia (Windl 2002, 361). Otázkou teda zostáva, či tieto budovy postavili potomkovia domácich Svébov (potom by predstavovali domácu stavebnú tradíciu), ale-bo či bol stavebný typ trojloďového domu „importovaný“ populáciami doby sťahovania národov prenikajúcimi zo severozápadu.

C.a.2. Zemnice

Na sídlisku „Zadné“ sa preskúmalo sedem zemníc z 2. storočia (obr. 5; 11), v dvoch prípadoch (ob-jekty 30 a 60) len ich menšie časti, ktoré neposkytli dostačujúce metrické údaje. Zemnice 19, 30 a 60 boli silno poškodené pri hĺbení ryhy moderného plynovodu. Štyri zemnice (obr. 11: 1, 3-5) mali šesťkolovú schému – typ III podľa T. Kolníka (Kolník 1998, 145) alebo typ C1 podľa A. Leubeho (Leube 2009, 147-148, Abb. 99). Chaty tohto typu sú charakteristické stavby germánskych sídlisk svébskej sídliskovej oblasti nad stredným Dunajom a v Čechách, pričom východným smerom zasahujú až na východné Slovensko (mapa rozšírenia Droberjar 1997, 22-23, Abb. 12), na západ zase do oblasti Sprévy vo východnom Nemec-ku (Donat 2001, 114, Anm. 24). Na iných územiach vystupujú len ojedinele vedľa iných typov zahĺbených budov (Leube 2009, 147-148). Izolovaný ostrov predstavuje ich výskyt v prostredí tzv. neckarských Své-bov pri ústí Neckaru na strednom Rýne (Schlegel 2000, 139-141, Abb. 51, 53). Najstaršie príklady šesťko-lových zemníc na juhozápadnom Slovensku poznáme už z 1. storočia (Elschek 1995, 41, Abb. 6: 1). Potom sú počas celej doby rímskej určujúcim znakom kvádskych osád (Varsik 2003, 161-163, Abb. 10, 13; Kolník/Varsik/Vladár 2007, 19, obr. 7).

V čiastočne preskúmaných chatách 30 a 60 na lokalite „Zadné“ nebolo usporiadanie kolov cel-kom zrejmé. Pôdorys zemnice 4 bol zistený len na základe kumulácie fragmentov keramiky a zviera-cích kostí. Pôvodne mala pravdepodobne dvojkolovú schému (obr. 11: 2), pričom prítomnosť jedného z dvojice podporných stĺpov naznačoval výklenok v strede kratšej steny. Dvojkolové zemnice na juho-

29

Obr. 11. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zemnice zo staršej sídliskovej fázy (2. storočie). 1: objekt 3; 2: objekt 4; 3: objekt 19; 4: objekt 50; 5: objekt 42.Abb. 11. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Die Grubenhäuser der älteren Siedlungsphase (2. Jh.). 1: Objekt 3; 2: Objekt 4; 3: Ob-jekt 19; 4: Objekt 50; 5: Objekt 42.

30

západnom Slovensku zatiaľ poznáme len zo staršej doby rímskej (Bratislava-Dúbravka, Čaka, Branč) a potom až z počiatkov doby sťahovania národov (Nitra-Chrenová III – Pieta 1993, obr. 8: 2). Takéto chaty sú typickou stavbou neskorolaténskych sídlisk a aj preto sa na germánskych sídliskách niekedy pokladajú za dedičstvo autochtónnej populácie (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 19). Podobný výklad pre územie Čiech však kritizuje V. Salač s poukázaním na skutočnosť, že na dolnej Labe sa podobné chaty vyskytujú už v predrímskom období a teda Germáni so znalosťou tohto stavebného typu mohli prísť zo severozápadu (Salač 2008, 42). Základné metrické údaje k zemniciam z Trnávky poskytuje nasledu-júca tabela:

Tabela 1. Základné metrické údaje k zemniciam z Bratislavy-Trnávky (2. storočie). Tabelle 1. Metrische Angaben zu den Grubenhäusern aus Bratislava-Trnávka (2. Jh.).

Lokalita/ objekt plocha v m2 hĺbka v cm schéma výmaz dlážky priehlbeň pred vchodom orientácia

„Zadné“ 3 11,15 45 šesťkolová áno 58x46x25 cm 55º, JZ-SV

„Zadné“ 4 9,35 15 dvojkolová 119º, ZSZ-VJV

„Zadné“ 19 13,57 62 šesťkolová 137º, SZ-JV

„Zadné“ 30 54 124º, SZ-JV

„Zadné“ 42 6,12 20 šesťkolová 136º, SZ-JV

„Zadné“ 50 14,96 30 šesťkolová 112x86x12 cm 124º, SZ-JV

„Zadné“ 60 66 áno

„Šajba I“ 1 10,96 10-15 áno

„Šajba III“ 27 12,40 5-10

Merateľné plochy dlážok sa pohybovali v rozmedzí 9,35 až 14,96 m2, len zemnica 42 bola podstatne menšia s plochou 6,12 m2 (obr. 12). Priemerná plocha dlážky činila 11,20 m2. Hĺbka zemníc od úrovne zistenia po strojovom odhumusovaní na lokalite „Zadné“ sa pohybovala od 15 do 66 cm, čo je v priemere 41 cm. S výnimkou opačne orientovanej chaty 3 (JZ-SV) boli zemnice dlhšou osou orientované v smere ZSZ-VJV, resp. SZ-JV. Z južnej Moravy udáva E. Droberjar plochu dlážok chát v rozmedzí 9,5 až 20,5 m2, v priemere 14,18 m2 (Droberjar 1997, 25). Len na sídlisku vo Vyškove boli niektoré chaty výrazne väčšie (10-30 m2, priemerne 14 m2 – Šedo 1991, 30).

Obr. 12. Plocha podlahy zemníc z Bratislavy-Trnávky. Abb. 12. Fußbodenfläche der Grubenhäuser von Bratislava-Trnávka.

31

V zemniciach 3 a 60 zo „Zadného“ a v chate 1 zo „Šajby I“ sme zistili zámernú úpravu dlážky vý-mazom („estrich“), ktorú poznáme aj z iných germánskych osád. Nikde sa však nezistili charakteristické vchodové výklenky v strede dlhšej južnej steny. V dvoch chatách (3 a 19) sa pri južnej stene nachádzali oválne misovité priehlbne (plocha 0,27 a 0,96 m2, hĺbka 25 a 12 cm), ktoré obvykle sprevádzajú vchodový výklenok (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 19). Zaujímavé bolo, že tesne pri južnej stene medzi oboma kolovými jamami v chate 3, v miestach, kde je obvykle doložený vstup, stála na dlážke takmer nepoškodená misa (obr. 11: 1, tab. 7: 23). Je to jeden z mála nálezov in situ, ktorý patril k vnútornému zariadeniu tohto ob-jektu. Celá nádoba sa našla aj v priehlbine pred južnou stenou v jednej zo zemníc v Brne-Starém Lískovci (Vachůtová-Víchová 2004, 125). Na dlážke chaty 50 v Trnávke zas ležala veľká rozbitá zásobná nádoba (obr. 11: 4; tab. 44: 24). Táto hlinená zásobnica bola rozbitá pravdepodobne v čase zániku sídliska a dva jej fragmenty so dostali aj do zásypu studne 52. Všetky ostatné nálezy pochádzajú zo zásypových vrstiev, ktoré sa do zahĺbených častí objektov dostali až po ich zániku.

V strede zemnice 3 a v severnej časti chaty 19 boli na dlážke plytké (hĺbka 10 a 20 cm) a oválne (dlhšia os 86 a 115 cm) priehlbne (obr. 11: 1, 3). Ich výplň sa od ostatnej výplne chaty líšila väčšou prí-mesou uhlíkov. Steny ani dná však nejavili stopy prepálenia. Je preto otázne, či ich možno pokladať za ohniská.

Len pri zemnici z polohy „Šajba I“ možno uvažovať o hospodárskej funkcii v súvislosti s dvoma pieckami v jej interiéri. Viac informácií o nej možno nájsť v nasledujúcej pasáži o peciach. O funkcii ger-mánskych zemníc vo všeobecnosti sa vedie rozsiahla diskusia (jej novší prehľad – Leube 2009, 157-159; Salač 2008, 47-48; Zimmermann 1992, 192-211). V oblastiach ako je juhozápadné Slovensko, kde zatiaľ chýbajú presvedčivé doklady prítomnosti nadzemných obytných domov, sa obytná funkcia pripisuje aj zemniciam. A to aj napriek tomu, že v nich chýbajú vykurovacie zariadenia (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 19-20). Chaty v stredodunajskom priestore sú väčšinou rozmernejšie, než zemnice v západnejších ger-mánskych oblastiach (Leube 2009, 158; Varsik 2003, 162). Napríklad dvojkolové zemnice z lokality Flögeln dosahovali priemernú plochu dlážky len 7,99 m2, šesťkolové chaty boli o čosi rozmernejšie s plochou 10,45 m2 (Zimmermann 1992, 184). S výnimkou chaty na sídlisku „Šajba I“ nie je v súčasnosti možné roz-líšiť, ktoré zemnice v Trnávke plnili obytnú a ktoré hospodársku úlohu. Nepokladám za vylúčené, že v rozmernejších chatách niektorí obyvatelia sídliska aj bývali (por. aj Salač 2008, 48). Dočasné alebo stále bývanie sa predpokladá aj v zemniciach na území stredodunajských provincií Rímskej ríše, čo samozrej-me nevylučuje rôznorodé remeselné aktivity v ich interiéri (Groh 2006, 131-133).

C.a.3. Pece

Odhliadnuc od vyššie spomenutých priehlbní s výplňou uhlíkov na dlážkach chát 3 a 19 sa v osa-dách „Šajba I“ a „Zadné“ odkrylo aj niekoľko ďalších piecok a ohnísk. Možno ich rozdeliť do nasledujú-cich skupín:

A. piecky umiestnené v zahĺbených pracovných objektochB. voľne stojace piecky

B1. pece s predpecnými jamamiB2. jednoduché oválne alebo obdĺžnikové piecky/ohniskáB3. dvojice okrúhlych šachtovitých piecokB4. piecky s pozdĺžnym pôdorysom

A. V zemnici 1 v polohe „Šajba I“ sa nachádzali zvyšky až dvoch zariadení, v ktorých sa pracovalo s ohňom (obr. 13: 1). Z piecok zostali zachované len spodné časti a k výzoru ich eventuálnych kopúl ne-disponujeme žiadnymi relevantnými faktami. V severnom výklenku chaty sa tesne pri stene nachádzala oválna priehlbeň s oranžovo prepálenými stenami a dnom. V západnej polovici zemnice bolo na dlážke mierne vyvýšené a vymazané dno piecky lichobežníkového pôdorysu (132 x 105 až 120 cm). Pod hlini-tým prepáleným výmazom ležali dve vrstvy riečnych okruhliakov s funkciou akumulovať teplo ohňa. Podobná zemnica s hlinenou pieckou (objekt 190) sa zistila aj na rozsiahlom sídlisku v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 19, tab. 157: A; IX: 3). Pece s akumulačnými vrstvami štrku alebo keramických zlom-kov, väčšinou aj s pracovnou predpecnou jamou, sa častejšie vyskytujú ako samostatné objekty v areáli germánskych sídlisk. Niektoré príklady sú uvedené pri type B1.

Druhý príklad pece umiestnenej v samostatnom zahĺbenom objekte pochádza z lokality „Zadné“ (obr. 13: 2). Piecka zapustená do dna objektu mala podkovovitý pôdorys (80 x 64 cm) a vypĺňala ju sivastá popolovitá hlina. Dno i steny piecky boli prepálené do oranžova. Jej funkcia je neznáma.

32

Obr. 13. Pece. 1, 3-4: Bratislava-Trnávka „Šajba I“ (objekty 1, 3, 2); 2, 5-10: Bratislava-Trnávka „Zadné“ (objekty 18, 46, 41, 51, 17, 27, 28). Mierka a: 1-2; mierka b: 3-10.Abb. 13. Ofenanlagen. 1, 3-4: Bratislava-Trnávka „Šajba I“ (Objekte 1, 3, 2); 2, 5-10: Bratislava-Trnávka „Zadné“ (Objekte 18, 46, 41, 51, 17, 27, 28). Maßstab a: 1-2; Maßstab b: 3-10.

33

Pozoruhodnú stavbu sa podarilo nedávno odkryť v Tesárskych Mlyňanoch. Po vonkajšom obvode germánskej chaty so šesťkolovou konštrukciou boli rozmiestnené štyri, resp. až päť hlinených kupolo-vých pecí s čeľusťami smerom dovnútra objektu. Pece mali oválny pôdorys a ich dná s hlinitým výmazom boli o 30 cm vyvýšené nad podlahou zemnice. Autori výskumu objekt datujú na prelom doby rímskej a doby sťahovania národov (Bielich/Ruttkay 2008, 43-44, obr. 16). Podobné zahĺbené chaty s vystupujúci-mi hlinenými pecami sú dobre známe v stredovekom období (napr. Šalkovský 2001, Abb. 3: 3; 5: 5, 9). Pre dobu rímsku je to v kvádskej oblasti na Slovensku zatiaľ prvý prípad.

B1. K oválnej peci 2 na lokalite „Šajba I“ sa zo severu pripájala podkovovitá predpecná jama (obr. 13: 3). Pec s rozmermi 92 x 70 cm mala do oranžova prepálené steny. Nad dnom bez akumulačných vrstiev ležala vrstva popola a uhlíkov. Celková dĺžka pece aj s predpecnou jamou bola 190 cm. Kupolové pece s obdĺžnikovými, oválnymi a okrúhlymi predpecnými jamami nie sú na germánskych sídliskách ničím neobvyklým (napr. Branč, Komjatice, Lipová-Ondrochov, Veľký Meder). Ich dná bývajú vymazané hli-nou (estrich). Pod prepáleným a tvrdým výmazom sa zvyknú nachádzať akumulačné vrstvy štrkových okruhliakov alebo keramických črepov (podobne ako v prípade vyššie uvedenej pece v zemnici zo „Šajby I“). Príklady možno uviesť z juhozápadného Slovenska (napr. Veľký Meder objekt 162/163, Bánov – lite-ratúru k jednotlivým lokalitám pozri v prílohe 2), z Dolného Rakúska (Michelstetten – Lauermann 2000, 29, Abb. 30) a z južnej Moravy (Vyškov – Šedo 1991, 30-31). Vyskytujú sa aj v predchádzajúcom laténskom (napr. nepublikovaná trojica pecí so spoločnou obslužnou jamou zo susednej lokality „Silničné“) a v nasle-dujúcom období sťahovania národov (napr. Veľký Kýr), ako aj na stredovekých sídliskách (Ruttkay 1990, 343-345, obr. 7). Z časového i kultúrneho hľadiska ide teda o irelevantný fenomén. Pri určení ich funkcie sa uvažuje najmä o tepelnom spracovaní potravín, pečení chleba či placiek a sušení rôznych plodín.

Podobné pracovné zariadenia poznáme aj z časovo paralelných sarmatských lokalít (Vaday 1996, 76-77, Fig. 24) alebo z (východo?)germánskeho sídliska Miskolc-Szirma v severnom Maďarsku. Tam sa medzi zemnicami nachádzali jednoduché pece i pece s predsunutými pracovnými priestormi, niektoré z nich mali akumulačné vrstvy striedajúcich sa hlinitých výmazov a štrku (Végh 1989, 498, Abb. 2; 4: 4-5, 8-10). Veľké kamene na akumuláciu tepla ležali pod hlinitým výmazom pece na pečenie chleba v poľ-skom Lubieszewe (Wołągiewicz 1968, 147, Ryc. 8). Nepochybne na pečenie chleba slúžila aj pec z 5. storo-čia v Bratislave-Devíne, v ktorej sa okrem obilia našiel aj celý bochník a odkrojky zuhoľnateného chleba (Pieta/Plachá 1989, 69-88). Dno tejto pece malo hlinitý estrich nad vrstvou z plochých kameňov a fragmen-tov kamenných žarnovov. Časovo paralelná je pec na pečenie s rozľahlou pracovnou jamou odkrytá na barbarskom sídlisku z 5. storočia na bývalom provinciálnom území v dolnorakúskom Unterlanzendorfe (Stadler 1981, 151, Abb. 2: Grube 2).

B2. Najjednoduchším typom voľne stojacich piecok (alebo ohnísk) sú malé oválne kotlovité jamky (max. priemer 80-104 cm, hĺbka od úrovne zistenia 10-40 cm). Ich dno síce iba niekedy javilo známky prepálenia, avšak vo výplni sa nachádzalo väčšie množstvo uhlíkov a prepálenej hliny. Ich spoločným znakom sú aj veľké fragmenty mazanice pochádzajúce pravdepodobne z deštruovaného kupolovitého zaklenutia (obr. 13: 5-6). Zaujímavé je, že pece 6, 41 a 46 sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti zemníc 3, 41 a 45 (obr. 5; 6). Prvé dve dvojice patria do 2. storočia, zemnica 45 s pieckou 46 pochádza až z ne-skororímskej fázy. Vzájomnú súvislosť možno predpokladať aj v prípade zemnice 4 s kotlovitou jamkou 16. V niektorých pieckach sa našli celé nádoby (neskororímsky objekt 54 – tab. 45: 6, 10) alebo ich veľké fragmenty (piecka 41 z 2. storočia a piecka 46 z neskororímskeho obdobia – tab. 23: 16, 19). Veľké kusy rozbitej hrncovitej nádoby boli aj vo výplni pece 3 na nálezisku „Šajba I“ (tab. 61: 4). Mohlo by to súvisieť s prípravou potravy v týchto zariadeniach2. Využitie jednoduchých jamových pecí však bolo veľmi roz-manité, čo dokladajú podobné zariadenia, v ktorých sa mohla vypaľovať aj keramika (z južnej Moravy – Droberjar 1997, 153, Abb. 67: 1; zo severného Nemecka – Hingst 1975, 94-96).

Podstatne väčšie rozmery mala oválna pec z lokality „Šajba I“ (154 x 84 cm) so silno prepálenými stenami (obr. 13: 4). Nad jej menej výrazne prepáleným dnom ležala vrstva popola a uhlíkov, v hlinitej výplni sa okrem početných fragmentov prepálenej mazanice našla spomenutá veľká hrncovitá nádoba (tab. 61: 4). Aj v tomto prípade ide zrejme o pec na pečenie alebo sušenie (por. Günther 1990, 112, Abb. 33-37; Halpaap 1994, 271, Abb. 84).

2 Niekedy sa celé nádobky v peciach pokladajú za doklad kultových praktík (Leube 1989, 285). V našom prípade by kulto-vé deponovanie snáď mohlo prichádzať do úvahy v prípade neskororímskej jamky 54. V oboch celých nádobách sa po preplavení objavili zvyšky obilných zŕn (por. Harck 1984, 102-121, najmä 120-121). Na druhej strane ohniská obložené kameňmi na nálezisku Klein Köris v Brandenbursku pokladá S. Gustavs za „Kochstelle” a celú nádobu v jednom z nich za „Kochgefäß” (Gustavs 1995, 46-47, Abb. 1).

34

B3. Dve dvojice malých šachtovitých piecok (objekt 17 a 51 – obr. 13: 7-8) sa nachádzali pri zemni-ciach 19 a 50 z 2. storočia (obr. 5). Ich priemer bol 44 až 48 cm, steny mali výrazne prepálené do hnedo-oranžova, dno bolo prepálené len slabo. V jednej „šachte“ piecky 17 sa našiel okrajový zlomok laténskej zásobnice (tab. 15: 6), ostatné keramické zlomky však datujú oba objekty do 2. storočia (tab. 15: 7-10; 45: 1-3). Funkcia ani paralely zo súčasných sídlisk nie sú mi známe.

B4. Orbou takmer celkom zničená bola skupina troch veľmi plytkých piecok s pozdĺžnym pô-dorysom pri západnom okraji lokality „Zadné“ (objekty 27, 28 a 29 na pláne – obr. 5). Piecky sa pre-javili len vďaka oranžovo prepáleným dlhším stenám. V prípade objektu 29 sa podarilo vysledovať len jednu stenu. Šírka piecok 27 a 28 bola 30 až 40 cm, najväčšiu dĺžku (90 cm) dosahovala piecka 29 (obr. 13: 9-10). Predpokladám, že pôvodne (pred zásahom hlbokej orby) boli piecky dlhšie. Ich výplň neobsahovala nálezy. Piecka 28 však pravdepodobne nemohla existovať súčasne s neskororímskou zemnicou 2, čo sa prihovára pre ich datovanie do 2. storočia. Podobný pozdĺžny pôdorys majú pece zo sídlisk v západogermánskej oblasti, interpretované ako pece na pečenie chleba a iných potravín (napr. Kahl am Main – Teichner 1999, 29 s ďalšou literatúrou). Ide však o podstatne rozmernejšie zariadenia. Pec z Waltersdorfu merala 2,8 x 1,2 metra (Krüger 1987, 74, Abb. 59) a zo Schlichowa 1,9 x 1,5 metra (Neubauer-Saurer 1995, 303-306, Abb. 4-6). Pozdĺžny pôdorys mali aj pece s horizontálnym dymovým kanálom na sarmatských sídliskách v maďarskom Potisí. Opäť však ide o podstatne rozsiahlejšie za-riadenia skladajúce sa z predpecnej jamy na kúrenie, pozdĺžneho pod zem vydlabaného kanálu a z dy-movej komory (Vaday et al. 1999, 361, Abb. 31-32). Na sarmatskom sídlisku Gyoma 133 sa nachádzali celé batérie takýchto zariadení so spoločnými dymovými komorami a viacerými pracovnými jamami (Vaday 1996, 77-79, Fig. 24-25).

V prílohe 2 prikladám súpis publikovaných a niektorých nepublikovaných voľne stojacich „kuchyn-ských“ pecí z 1. až 5. storočia na juhozápadnom Slovensku. Pece sú, žiaľ, väčšinou len stručne spomenu-té v texte bez patričného vyobrazenia. Neuvádzam špecializované výrobné zariadenia ako hrnčiarske, hutnícke, kováčske alebo vápenné pece. Taktiež neuvádzam obdĺžnikové jamy vyplnené prepálenými kameňmi. Ich funkcia nie je uspokojivo osvetlená, väčšinou sa spájajú s metalurgiou železa (naposledy Kolník/Roth 1985, 129-132; Lamiová-Schmiedlová 1987, 31-32; Roth 1995, 115-116 – k jeho súpisu možno pri-pojiť novšie objekty tohto typu zo Zohora – Elschek 1997, 41).

Príloha 2. Príklady samostatne stojacich piecok na germánskych sídliskách juhozápadného Slovenska.Beilage 2. Beispiele der freistehenden Öfen in den germanischen Siedlungen in der Südwestslowakei.

1. Bánov III „Strážsky kút“. V jame II boli zvyšky ohniska, na dne hlinitý estrich namazaný na vrstve črepov. V ďal-šej peci našiel K. Pieta zvyšky krúžkového panciera a fragment prepálenej terry sigillaty. Datovanie: 2. storočie.

Pavúk 1963, 335-336, obr. 102: 6-7; Kolník 1962b, 146.

2. Beckov. Spolu sedem voľne stojacich pecí typov B1 a B2 priniesol odkryv sídliska v Beckove. Rámcovo spadajú do 2. až začiatku 5. storočia.

Varsik/Hanuliak/Kovár 2006, 205-206, obr. 126: 1.

3. Branč. Pri veľkoplošnom výskume začiatkom 60. rokov 20. storočia bolo v rozsiahlom areáli germánskeho sídliska odkrytých trinásť samostatne stojacich piecok. Len pri jednej z nich sa nachádzala pracovná jama (typ B1), ostatné mali jednoduché oválne alebo obdĺžnikové pôdorysy s prepálenými stenami a dnami (typ B2). Ich rozmery sa pohybovali v rozmedzí 63-136 x 90-140 cm. Datovanie: 2. až 4. storočie.

Kolník/Varsik/Vladár 2007, 21.

4. Bratislava-Devín. a. V roku 1984 pri západnej bráne preskúmané ohnisko obložené kameňmi. Vo vnútri ležala hrncovitá nádoba.

Datovanie: doba rímska. Maarová 1985, 151. b. V roku 1986 preskúmaná pec s hlinitým estrichom na vrstve z plochých kameňov a fragmentov žarnovov.

Celý pôdorys objektu sa nepodarilo zistiť. Pracovná jama mala kvadratický pôdorys a kolmé steny, jej dno ležalo hlbšie než dno samotnej pece. Rozmery: 148 x 110 cm. Datovanie: okolo tretiny 5. storočia.

Pieta/Plachá 1989, 69-72, Abb. 1-2.

5. Bratislava-Dúbravka. V roku 1987 preskúmaná pec s estrichom z doby rímskej. Kolník/Roth/Schmidtová 1988, 77.

35

6. Bratislava-Vajnory. V ryhách závlah sa v roku 1979 podarilo čiastočne preskúmať šesť objektov zo stupňa B1 doby rímskej a tri nedatované piecky možno z toho istého obdobia. Datovanie: 1. storočie.

Studeníková/Zachar 1980b, 198-199, obr. 111: 8.

7. Čaka. V 50. rokoch minulého storočia A. Točík preskúmal „súvisle vypálené dlážky so spodkami pecí“. Datova-nie: 2. až 3. storočie.

Točík 1951, 159.

8. Komjatice „Kňazova jama“. Okrúhle alebo oválne plytké piecky s klenbou boli len plytko zahĺbené do sprašové-ho podložia a preto často padli za obeť buldozérom pri rozsiahlych zemných úpravách. Predpecná jama nebola pravidlom. Datovanie: 2. až 3. storočie.

Točík 1980, 221.

9. Kuchyňa. Objekt 2: štvorcové ohnisko so zaoblenými rohmi (60 x 60 cm), nachádzala sa v ňom štyri centimetre hrubá vrstva prepálenej hliny, vedľa bola kolová jama. Datovanie: 2. storočie.

Turčan 1988, 109-110, obr. 2: 2.

10. Lipová-Ondrochov. a. Objekt 5: oválna piecka 60 x 70 cm, dno vymazané, klenba zachovaná do výšky 20 až 25 cm. Okolo piecky boli

štyri kolové jamy vymedzujúce zastrešený priestor 220 x 190 x 190 x 135 cm. Objekt 21: oválna piecka. Objekt 90: obdĺžniková piecka 130 x 106 cm, hĺbka 20 cm, prepálené steny, slabo prepálené dno. Datovanie: doba rímska. Kolník 1962a, 354, obr. 107, 111.

b. Objekty 3 a 4/80: Dve kupolové pece s rovnými estrichmi a predpecnými jamami, ktorých dno ležalo o 30-40 cm hlbšie. Datovanie: 2. storočie.

Točík 1987, 256.

11. Pata. V roku 1997 odkrytá kupolová pec z doby rímskej. Cheben 1999, 65.

12. Skalica. V roku 1991 bol odkrytý oválny objekt s malou pieckou, ktorej zadná a bočné steny boli obložené kameň-mi, dno vymazané hlinou. Datovanie: mladšia doba rímska.

Drahošová 1992, 27.

13. Šarovce. Pri výskume B. Novotného v 50. rokoch 20. storočia boli odkryté dva objekty interpretované ako pece. Mali okrúhly pôdorys s priemerom 1,08 a 0,85 metra, dosahovali hĺbku 80 a 60 cm. Na stene plášťa oboch pecí boli odtlačky prútov, ktoré tvorili konštrukciu klenby. Na dne jednej z pecí bola vrstva uhlíkov.

Beljak 2010.

14. Štúrovo. Na tomto sídlisku sa podarilo odkryť päť voľne stojacich piecok alebo ohnísk. Veľké kusy mazanice svedčia o prítomnosti kupol. Dve pece ležali v tesnej blízkosti germánskych zemníc. Datovanie: 2. až začiatok 5. storočia.

Beljak/Kolník 2007, 140.

15. Veľký Kýr. Chlebová pec s predpecnou jamou preskúmaná v roku 1997. V peci bol estrich tvorený drobným lomovým kameňom a črepmi spevnenými do červena vypáleným výmazom. Datovanie: prvá polovica 5. storo-čia.

Kuzma/Rajtár/Tirpák 1999, 100.

16. Veľký Meder. Pri veľkoplošnom výskume sa na sídlisku z doby rímskej odkrylo sedem pecí. Z nich päť pat-rilo k najjednoduchšiemu typu B2. Väčšinou mali oválny, v jednom prípade obdĺžnikový pôdorys (rozmery: 61-130 x 86-150 cm). Dno pece 162/163 bolo dláždené okruhliakmi a črepmi. K peci sa pripájala obdĺžniková pra-covná jama. Pec 117 mala taktiež okrúhly pracovný priestor a pravdepodobne dlhý podzemný tunelovitý kanál. Datovanie: 2. až 4. storočie.

Varsik 1998b, 19.

17. Zohor. V roku 1958 sa v stene štrkovne zistil profil pece. Pec sa rysovala ako poloblúk z červenej mazanice (výška 60 a šírka 65 cm). V zásype ležali germánske črepy. Datovanie: doba rímska.

Kraskovská/Studeníková 1996, 134.

36

C.a.4. Studne

Lokalita „Zadné“ patrí k nepočetným kvádskym osadám, na ktorých boli objavené studne. Studne nepatrili k bežnému vybaveniu každého dvorca ani na dobre preskúmaných germánskych sídliskách v severozápadnom Nemecku a za možný zdroj vody sa pokladá aj tečúci potok (Zimmermann 1992, 291-293). V tomto prípade však išlo zrejme skôr o úžitkovú než pitnú vodu. Výskum studní v Trnávke bol sťažený rýchlym postupom stavebných prác a vysokým stavom spodnej vody v lete 1999. Napriek nasadeniu čerpadla spodná voda veľmi rýchlo pritekala a znemožňovala patričnú dokumentáciu. Ne-bezpečenstvo hrozilo aj v podobe tzv. tečúcich štrkopieskov, ktoré sa na lokalite nachádzali pod ne-priepustnou vrstvou ílu. Studne preto neboli doskúmané na žiaducej úrovni až po dno. Obe studne 52 a 57 sa nachádzali blízko seba, vo vzdialenosti asi štyroch metrov (obr. 5). Súdiac podľa keramiky zo zásypov, obe boli používané v 2. storočí. Toto datovanie potvrdzuje aj skutočnosť, že studňu 57 prekrývala deštrukcia povrchového neskororímskeho objektu 33/34/53. V šachte studne 52 sa našli dva črepy z veľkej zásobnice, ktorá ležala rozbitá na dlážke chaty 50. Nasvedčuje to časovú súbežnosť oboch objektov. Studňa 52 mala veľmi široký oválny pôdorys s priemerom až 5,1-5,8 metra (tab. 46: 1). Steny klesali len pozvoľna šikmo a od hĺbky jedného metra sa zvažovali prudšie nadol. V hĺbke 130 cm sa objavila spodná voda. Studňu sa podarilo prehĺbiť do hĺbky 170 až 180 cm od úrovne zistenia. Úpra-va alebo spevnenie šachty neboli zistené. Studňa 57 mala oválny pôdorys s priemerom 190 cm (tab. 28: 6). Steny sa po schodovitom odsadení takmer zvisle zvažovali ku dnu. V hĺbke 110 cm sa objavila spodná voda. S pomocou čerpadla a zapaženia pracovnej jamy sa podarilo studňu prehĺbiť až do hĺbky 210 cm. Prílev spodnej vody bol však natoľko silný, že sa nedalo pokračovať hlbšie. V hĺbke 180 cm sme narazili na pôvodné spevnenie šachty studne, ktoré pozostávalo z drevenej rámovej konštrukcie (por. Leube 2009, 164-167). V Trnávke sa zistili len zvisle zapustené štiepané brvná usporiadané do štvoru-holníka s jednou stranou okolo 40 cm. Pôvodná konštrukcia mohla vyzerať podobne ako v jednej zo studní vo Feddersen Wierde (Haarnagel 1979, 168-169, Taf. 149-150) alebo v studni z poľského Karczyna (Bednarczyk 1998, 70).

Odhliadnuc od studní v Pobedime (literatúru pozri v prílohe 3), ktoré pravdepodobne súviseli s bližšie nešpecifikovaným výrobným procesom, poznáme doposiaľ z nížinných oblastí juhozápadného Slovenska len sedem kvádskych sídlisk (vrátane Trnávky), na ktorých sa odkrylo spolu dvanásť studní (literatúra v prílohe 3). Až tri z nich boli súčasťou neskororímskeho panského sídla v Cíferi-Páci. Na veľ-koplošne skúmanom sarmatskom sídlisku z doby rímskej na nálezisku Kompolt Kistér-Tanya pripadalo na dvanásť príbytkov až jedenásť studní. Podľa A. Vadayovej patrili niektoré studne obyvateľom jedné-ho domu, iné boli v spoločnom používaní viacerých domácností. Jedna studňa na okraji osady slúžila na napájanie dobytka (Vaday 1999, 116-117). Poloha studní v Trnávke, bez zjavnej súvislosti s konkrétnym domom, svedčí skôr o ich kolektívnom využívaní.

Na juhozápadnom Slovensku bola výdreva šachty studne okrem Trnávky zistená aj v Cíferi-Páci. V dvoch studniach pozostávala zo zrubovej konštrukcie z dubového dreva, v jednom prípade dokonca nadstaveného kamenným plášťom. Na sídlisku Peder na východnom Slovensku bol na výdrevu použitý taktiež dub v kombinácii s lieskou (Lamiová-Schmiedlová 1969, 415). Početnejšie a dobre dokumentované príklady studní zo západnejšie položených germánskych sídlisk dokumentujú veľmi rôznorodé kamen-né a drevené konštrukcie studňových šácht. Veľmi nákladnú a náročnú stavbu s rozmermi 10 x 14 metrov predstavuje napríklad studňa 1 z osady Flögeln. Kamenný plášť spevňoval nielen samotnú šachtu, ale aj rozmernú prístupovú rampu. Vlastná studňa, do ktorej bol zasadený dutý dubový kmeň, bola ešte orá-movaná hrubými dubovými doskami (Zimmermann 1992, 278, 281, Abb. 222-223, 227).

Príloha 3. Studne z germánskych sídlisk na juhozápadnom Slovensku.Beilage 3. Die Brunnen aus den germanischen Siedlungen in der Südwestslowakei.

1. Biely Kostol. Pri výskume trasy ropovodu v roku 1993 sa okrem zemníc, pecí a zásobných jám odkryla aj jedna studňa. Datovanie: 2. až 4. storočie.

Bartík et al. 1995, 21.

2. Cífer-Pác. Na panskom sídle zo 4. storočia boli odkryté spolu tri studne. Jedna sa nachádzala v blízkosti ústrednej stavby I, dve ďalšie pri kamennej stavbe II. V spodnej časti mali zrubovú konštrukciu z dubového dreva, ktorá bola v jednom prípade nadstavená kamenným plášťom. Datovanie: 4. storočie.

Kolník 1986, 418, Taf. IV: 3; ten istý 1975, 59, obr. 36-37.

37

3. Komjatice „Tomášove“. V rámci germánskeho sídliska boli pri záchrannom výskume zistené dve kruhové studne (priemer 90 až 100 cm). V ich zásype sa striedali vrstvy popola, uhlíkov, štrku a hliny. Preskúmané boli len po úroveň spodnej vody v hĺbke 2,5 m. Datovanie: 2. až 3. storočie.

Točík 1978, 253.

4. Nitra-Chrenová I. Záchranný výskum pri stavbe športovej haly. Dve okrúhle studne (objekty 4 a 12/83) s takmer kolmými stenami (priemer 100 a 120 až 128 cm). Preskúmané boli po úroveň spodnej vody v hĺbke 2,6 a 0,9 metra od úrovne zistenia. Datovanie: 2. až 3. storočie.

Chropovský/Fusek 1988, 145, 146, obr. 8: 1-2.

5. Nitra-Párovské Háje. Neskororímska studňa 9/72 bola pri záchrannom výskume preskúmaná do hĺbky 600 cm. Datovanie: neskorá doba rímska.

Pieta/Ruttkay 1997, 147.

6. Pobedim, Dolné pole. Vo výrobnom areáli (spracovanie železa ?) z mladšej doby rímskej sa nachádzalo niekoľko valcovitých jám s priemerom asi 1,2 metra a hĺbkou 1 až 1,3 metra od úrovne zistenia. Autori záchranného výsku-mu ich interpretujú ako studne a ich použitie spájajú s výrobným procesom. Datovanie: mladšia doba rímska.

Roth/Kolník 1986, 204.

7. Žabokreky nad Nitrou. Valcovitá studňa s priemerom ústia 110 cm bola skúmaná po úroveň spodnej vody v hĺb-ke 280 cm od úrovne zistenia (60 cm od súčasného povrchu). V hĺbke 2,3 až 2,5 metra sa nachádzalo päť väčších lomových kameňov a autorka v tejto úrovni predpokladá niekdajšiu úroveň spodnej vody. Datovanie: doba rím-ska.

Vendtová 1966, 422.

C.a.5. Iné zahĺbené objekty

Prítomnosť osihotene stojacich stĺpov dokumentuje pravdepodobne kolová jama 56 a dvojica kolo-vých jám 24 a 25. Tieto objekty neobsahovali nálezy, ich datovanie je preto otvorené. Funkcia žľabovitých útvarov 23 a 43 nie je známy. Datované sú keramikou do 2. storočia.

Na uchovanie zásob mohla slúžiť valcovitá jama s rovným dnom (objekt 21). Jej zvrstvená výplň s mazanicovými hrudami svedčí o tom, že ju postupne zasypali domovým odpadom. Zásobná jama sa nachádzala na okraji sídliska z 2. storočia (obr. 5). V pomere k zemniciam sú zásobné jamy v menšine aj na ďalších veľkoplošne skúmaných kvádskych sídliskách na juhozápadnom Slovenskom. Vo Veľkom Mederi to bolo 43 zemníc k 15 zásobným jamám a v Branči 38 zemníc k 32 jamám. Na prvej lokalite pri-padá teda len 1/3 zásobnej jamy na jednu chatu a na druhom sídlisku 0,84 jamy na jednu chatu (Hajnalová/Varsik 2010, 205, tabela 6).

Zásobnú funkciu pravdepodobne plnila aj ďalšia valcovitá jama s rovným dnom (objekt 6) z lokality „Šajba I“. V jej bezprostrednom susedstve sa preskúmala aj plytká lavórovitá jama s prepáleným dnom, obkolesená trojicou kolových jám (objekt 5). Možno, že aj v tomto prípade ide o zahĺbené silo s ochran-nou nadzemnou konštrukciou (obr. 8).

c.b. NáLEZy

C.b.1. Mince

V sídliskových objektoch z 2. storočia sa našli dve rímske mince (objekt 4 a 60 – príloha 4)3. v oboch prípadoch ide o republikánske denáre z rokov 104 a 79 pred Kr., čo ich vylučuje ako datovaciu pomôc-ku. Na druhej strane to však svedčí o dlhom obehu kvalitných strieborných mincí z obdobia republiky. V jednom prípade išlo o denár s narezávaným okrajom, serratus. Z obdobia od konca 1. až po 2. storočie sa vo vrstve ornice našli ďalšie tri denáre (Domitianus, Hadrianus a Marcus Aurelius) a jeden as (Ves- pasianus). Naposledy menovaná minca je zároveň jediným bronzovým nominálom z lokality „Zadné“ (rozšírenie mincí na ploche výskumu – obr. 14). Všetky ostatné sú striebornými razbami (21 denárov a 4 antoniniány). Svedčí to o obľube strieborných peňazí u Germánov, ktorú možno sledovať aj v iných oblastiach tzv. slobodnej Germánie (napr. Pomohanie – Steidl 2000a, 107-108).

3 Všetky mince z výskumov na diaľnici D-61 v rokoch 1997 až 2000 odborne určila E. Kolníková, za čo jej patrí moja úprim-ná vďaka. Tieto určenia boli už v minulosti publikované – Hunka/Kolníková 1999, 59; tí istí 2001, 91; Varsik 2002b, 44-45)

38

Obr

. 14.

Bra

tisla

va-T

rnáv

ka „

Zadn

é“. V

ýsky

t rím

skyc

h m

incí

na

odkr

ytej

plo

che

výsk

umu.

Abb

. 14.

Bra

tisla

va-T

rnáv

ka „

Zadn

é“. V

erte

ilung

der

röm

isch

en M

ünze

m im

Gra

bung

sber

eich

.

39

Veľmi pozoruhodným, ale aj problematickým zostáva súbor mincí z chaty 5. Táto zemnica je keramikou spoľahlivo datovaná do mladšej fázy vývoja osady (posledná tretina 3. až 4. storočie). Ná-lezové pomery tu však neboli jednoduché, pretože zemnica 5 pravdepodobne takmer celkom zničila starší objekt 5A a celá situácia bola narušená novovekou ryhou plynovodu (tab. 11: 1). V zásype chaty 5 sa našlo až desať rímskych denárov a to v dvoch zhlukoch po tri a štyri mince (v hĺbkach 10 až 15 a 30 cm od úrovne zistenia). Zvyšné tri mince boli rozptýlené v rôznych častiach zásypu chaty, jedna až pri jej dlážke. Ďalšie tri denáre sme objavili vo vrstve ornice tesne nad chatou 5. Celkovo teda súbor pozostáva z 13 denárov vyrazených od vlády Nera po Marca Aurelia. Najmladšou je razba z roku 170. Z toho vyplýva, že medzi keramickým komplexom a súborom mincí leží časová diskrepancia mini-málne jedného storočia.

Vzhľadom nato, že ide o výnimočný jav a tak veľký súbor mincí z jedného sídliskového objektu nemá v kvádskom prostredí juhozápadného Slovenska obdobu, zaslúži si pokus o interpretáciu (Varsik 2002b). Pozornosť upútavajú predovšetkým tri skutočnosti: a. ide napospol o denáre; b. ide o razby od Nera po Marca Aurelia s prevahou Traianových mincí; c. záverečnou je razba Marca Aurelia z roku 170. Takéto zloženie mincí pripomína štruktúru depotov uložených v súvislosti s markomanskými vojnami. Zo západného a stredného Slovenska sú známe štyri podobné hromadné nálezy denárov s počtom mincí od 14 (Hriňová) po cca 1200 z Vyškoviec (žiaden z hromadných nálezov však nie je kompletný – Kolní-ková 1994, 489, Tabelle 4a-b). Podobné svojím zložením sú aj bohaté denárové depoty ukončené razbami Marca Aurelia zo vzdialenejších oblastí barbarika (Bursche 1994, 471-473, Abb. 2), alebo depoty uložené evidentne v súvislosti s markomanskými vojnami v Panónii (napr. Bíró-Sey 1977, 9, Anm. 31; Farkas 1999, 131-140; Farkas/Kőhegyi 2002, 71-78) alebo v Raetii (Fischer 1994, 347-348 – tu však ide väčšinou o pokla-dy zlatých mincí). Súbor trinástich denárov zo zemnice 5 pokladám preto za súčasť depotu uloženého v súvislosti s markomanskými vojnami. Jeho pôvodné miesto uloženia bolo narušené pravdepodobne už v mladšej alebo neskorej dobe rímskej a do neskororímskej zemnice 5 sa dostal sekundárne po jej zániku a zasypaní. Depot preto asi nie je kompletný.

Pokiaľ predpoklad, že ide o poklad mincí ukrytý v súvislosti s markomanskými vojnami, je naozaj pravdivý, máme k dispozícii veľmi cenný časový a historický údaj k ukončeniu staršej fázy germánskej osady v polohe „Zadné“.

Pre úplnosť dodajme, že v neskororímskych kvádskych objektoch sa objavujú i súdobé hromadné nálezy bronzových mincí (Kolníková/Pieta 2009, 120-121; Pieta/Ruttkay 1997, 148). Tieto sa však odlišujú druhom nominálov (ide väčšinou o ošúchané malé bronzy) a aj svojím zložením so záverečnými razbami Valentiniana, Valensa alebo Gratiana (tamže).

Tri denáre zo začiatku 3. storočia (dvakrát Septimius Severus a Caracalla) spolu s tromi sponami stupňa C1 (tab. 50: 9, 11, 15) svedčia pravdepodobne o príležitostných návštevách alebo krátkodobom pobyte Germánov v areáli opusteného sídliska.

Príloha 4: Súpis rímskych mincí zo sídliska Bratislava-Trnávka „Zadné“ podľa určení E. Kolníkovej (obr. 14).Beilage 4. Verzeichnis der römischen Münzen aus der Siedlung Bratislava-Trnávka „Zadné“ nach den Bestimmun-gen von E. Kolníková (Abb. 14).

Objekt 4:1. Ti. Claudius, denár serratus 79 pred Kr. Syd 770.

Objekt 5:2. Nero, denár, 65-66. RIC 46. 3. Vespasianus, denár, 70-72. RIC 39.4. Vespasianus, denár, 78-79. RIC 131.5. Nerva, denár, 96. RIC 3.6. Traianus, denár, 103-111. RIC 147.7. Traianus, denár, 103-111. RIC 119.8. Traianus, denár, 112-114. RIC 270.9. Hadrianus, denár, 119-122. RIC 137a.10. Hadrianus, denár, 125-128. RIC 175c.11. Antoninus Pius, denár, 143-144. RIC 111a. Sektor D/2, ornica nad chatou 5.12. Lucilla, denár, 161-167. RIC 758. Sektor D/2, ornica nad chatou 5.13. Marcus Aurelius, denár, 165. RIC 123.14. Marcus Aurelius, denár, 170. RIC 225. Ornica nad objektom 5 a 2.

40

Objekt 33/34/53 (?):15. Aurelianus, Med? antoninián, 270-275. RIC? Ornica, sektor D/10.

Objekt 44:16. Tacitus, antoninián, 275-276. RIC?

Objekt 60:17. P. Porcius Laeca, Rím, denár, 104 pred Kr. Syd 571.

Ojedinelé nálezy mincí z vrstvy:18. Vespasianus, Rím, as, 74. Podobný ako RIC 557. Sektor D/18.19. Domitianus, Rím, denár, 92-94. RIC 178. Sektor C/4.20. Hadrianus, Rím, denár, 119-122. RIC 127b. Sektor C/4.21. Marcus Aurelius, Rím, denár 169-170. RIC 212. Sektor B/3.22. Septimius Severus, Rím, denár 193-194. RIC 24. Sektor E/3.23. Septimius Severus, Laod? denár, 198-202. RIC 516? Sektor B/3.24. Caracalla, Rím, denár, 207. RIC 96. Sektor C/4.25. Probus, Rím, antoninián, 279. RIC 157. Sektor a/7.26. Maximianus Herculius, Rím, antoninián, 291. RIC 515. Sektor a/4.

C.b.2. Spony

Z nálezísk „Zadné“ a „Šajba I“ pochádza spolu šestnásť spôn, ktoré typologicky patria do 2. sto-ročia. K nim možno prirátať ešte jeden ojedinelý nález spony z polohy „Šajba III“ (obr. 15). Päť z nich sa našlo v zásypoch súčasných objektov (objekty 4, 19 a 60 na „Zadnom“ a objekt 1 na „Šajbe I“) a znač-nou mierou tak prispievajú k datovaniu príslušných nálezových celkov. Jedna spona s trojuholníkovou nôžkou sa ako intrúzia objavila v zásype neskororímskej chaty 45. Ostatné spínadlá sme našli pomocou detektoru kovov pri strojovom odkrývaní plochy. S patričnou dávkou opatrnosti možno u niektorých z nich hľadať súvislosť s objektmi, nad ktorými boli nájdené. Jedna spona s trojuholníkovou nôžkou sa našla nad zásypom studne 52 (obr. 15: 15) a ďalšie tri spínadlá pochádzajú z priestoru predpokladanej nadzemnej stavby – objekt 13 v sektoroch C-D-E/18-19 (obr. 15: 3, 8, 12).

Najpočetnejšie sú neskoré dvojdielne výrazne členené spony A 84. Okrem siedmich celých (alebo takmer celých) exemplárov vykazujú črty tohto typu aj dva ďalšie zlomky (obr. 15: 5-13). Spony A 84 sú hojne rozšírené v stredodunajskom barbariku, ale aj v priľahlých provinciách Rímskej ríše. Bez prírodo-vedeckých analýz nie je možné určiť pôvod jednotlivých exemplárov a je pravdepodobné, že sa paralelne vyrábali v provinciálnych aj v barbarských dielňach. Toto isté platí aj pre variant výrazne členených spôn s trojuholníkovou nôžkou (obr. 15: 14-15). Nepochybne germánskeho pôvodu sú železná spona s názna-kom valcovitej hlavice zo „Šajby I“ (obr. 15: 17) a spona so širokým pásikovým lúčikom zo „Zadného“ (obr. 15: 16). Výrobky provinciálnych dielní predstavujú zas obe spony s emailovou výzdobou (obr. 15: 3-4), spona z „bieleho“ kovu zo „Šajby III“ (obr. 15: 2) a okrúhla bronzová spona (obr. 15: 1).

Naposledy menovaný exemplár predstavuje šarnierovú tutulovitú sponu (obr. 15: 1 – typ Riha 7,11,1; Feugére 25; Philippe 25a). Ťažiskom jej výskytu sú severogalské oblasti vrátane Porýnia od flaviovskej doby po 1. polovicu 2. storočia (Feugére 1985, 351-356, Taf. 148: 1866-1867; Riha 1994, 159-160, Taf. 41: 2820; Philippe 1999, 143). Blízka paralela sa objavila v hrobe 97 na pohrebisku II pri tábore Gerulata spolu s bronzovou mincou cisára Domitiana z roku 84 (Pichlerová 1981, 148, tab. CXXI: 97,9). Západným importom je taktiež šarnierová spona s pozdĺžne profilovaným lúčikom (obr. 15: 2 – typ Riha 5.12.2 ale-bo Feugére 23a). Našla sa pri sondáži v koridore diaľnice v polohe „Šajba III“ vo vzdialenosti asi 400 m západne od sídliska „Zadné“. Hoci priamo s ním nesúvisí, svedčí o sporadickej prítomnosti kvádskeho obyvateľstva v jeho užšom okolí už v druhej polovici 1. alebo na začiatku nasledujúceho storočia. E. Riha (1994, 124) tento typ datuje od 2. štvrtiny 1. po začiatok 2. storočia, M. Feugére (1985, 331-332) kladie jeho výrobu medzi vládu Tiberia a Flaviovcov, J. Philippe (1999, 103-109) jej výskyt zasa ohraničuje rokmi 40/45 a 80. Len mierne odlišnou paralelou tohto inak na strednom Dunaji zriedkavého typu je dvojica spôn z hrobu 225 v Abraháme (Kolník 1980, 78, Taf. LXIII: 225,b1-2).

V ornicovej vrstve v sektore D/18 sa našla zoomorfná rímska spona s výzdobou červeným emailom (obr. 15: 3). Isté je, že tento importovaný šperk patrí do veľkej rodiny spôn s platničkovým šarnierom (Backenscharnierfibeln) a to na rozmedzie typov Riha 7.16 (rovnostranné doštičkové spony) a Riha 7.18 (doštičkové spony so symetrickou osou – por. Riha 1979, 191-196, Taf. 62: 1627 až 64: 1668; 64: 1676 až 65: 1691). Presná analógia sa v prácach E. Rihovej nenachádza. Vysoko klenuté spony so skromnejšou ema-

41

ilovou výzdobou sa začínajú vyskytovať už v 3. štvrtine 1. a držia sa v 1. polovici 2. storočia (Riha 1979, 192, 195; tá istá 1994, 163, 167). Určitú tvarovú príbuznosť, najmä čo sa týka trojuholníkovej záhlavnej doštičky, vykazujú zoomorfné emailované spony v tvare delfína z Galie, ktoré J. Philippe datoval do zá-veru 2. a prvej polovice nasledujúceho storočia (typ 29a1d2 – Philippe 1999, 173, Fig. 78: 534-535). Jedinou identickou paralelou je spona nájdená pri výskume divadla v meste Argentomagus v provincii Gallia Aquitania, ktorá je datovaná rámcovo do 2. storočia (Bourgeois 1975, 219-220, 223, Pl. III: III).

Obr. 15. Spony z Bratislavy-Trnávky. Nálezisko „Šajba III“: 2; „Šajba I“: 13, 17. Všetky ostatné: nálezisko „Zadné“. 1: sektor a/6; 3: sektor D/18; 4: chata 4; 5-6: chata 19; 7: chata 60; 8: sektor E/18; 9: sektor a/9; 10: sektor E/2; 11: sektor C/9-10; 12: sektor C/19; 14: chata 45; 15: sektor C/12; 16: sektor C/2. Mierka 2:3.Abb. 15. Fibeln aus Bratislava-Trnávka. Fundstelle „Šajba III“: 2; „Šajba I“: 13, 17. Alle andere: Fundstelle „Zadné“. Maßstab 2:3.

42

V ornici tesne nad chatou 4 sa našla emailom zdobená provinciálna terčovitá spona ukončená na oboch stranách zvieracími hlavičkami (obr. 15: 4). Jej súvis s nálezovým inventárom chaty je veľmi prav-depodobný. Rovnostranné doštičkové spony (Exner Gruppe II, Riha Typ 7.16) sú rozšírené vo všetkých provinciách rímskeho impéria a ich výzdoba býva veľmi rôznorodá. E. Riha datuje typ 7.16 do doby od 2. polovice 1. až po záver 2. storočia (Riha 1994, 163). Náš exemplár s plošnou emailovou výzdobou ur-čite patrí až do 2. storočia. Spony tohto typu, avšak s kosoštvorcovou doštičkou, sa v 2. storočí nosili aj v blízkom Carnunte (Rauchenwald 1997, 84, 186, Taf. 40: 415 – aj s ďalšími analógiami). Formou i výzdo-bou blízku paralelu predstavuje spona z hornogermánskeho kastela Saalburg (Exner 1939, 94, Taf. 11: 5; Böhme 1972, 104, Taf. 25: 959).

Najpočetnejším typom spony na sídlisku „Zadné“ sú neskoré dvojdielne výrazne členené spo-ny bez záhlavnej doštičky typu A 84 (obr. 15: 5-11). Dvojica týchto spínadiel sa našla v zásype chaty 19, ďalšia pribudla zo zásypu chaty 60 a štyri exempláre pochádzajú z vrstvy ornice. Spony s odlomenou hlavicou zo zemnice 1 na nálezisku „Šajba I“ (obr. 15: 13) a zo sektoru C/19 na „Zadnom“ (obr. 15: 12) patria k typu A 70/73 (pokiaľ mali hlavicu so záhlavnou doštičkou) alebo opäť A 84 (hlavica bez záhlav-nej doštičky). Pôvod spôn A 84 treba hľadať v stredodunajskej oblasti, kde sú hojne rozšírené po oboch stranách noricko-panónskej hranice. Odtiaľto ich výskyt vyžaruje smerom na východ do sarmatského Potisia a až do Dacie, smerom na sever zasa k Visle až po jej ústie do Baltského mora (mapa rozšírenia Dąbrowska 1992, 104, Karte 1; novší súpis aj s mapou – Sedlmayer 2006, 421-422, Abb. 192). Odlievacie for-my sa našli v panónskom Brigetiu (Kovrig 1937, 91, Taf. XXVII: 1a) a v norickom Welse (Sedlmayer 1995, 29, Taf. 8: 71 – pravdepodobne pre blízku formu A 83). Z exemplárov pochádzajúcich z datovateľných vrstiev v Panónii možno uviesť Zalalövő s jednou sponou hadriánovskou a druhou z vrstvy datovanej od markomanských vojen po 2. polovicu 3. storočia (Berecz 1990, 80, 89, Abb. 3: 5,13). Nálezové okolnosti v insule XLI v meste Flavia Solva dokladajú ich tamojší výskyt najneskôr v polovici 2. storočia (Puhm 1993, 74-75). V Noriku a v Raetii sa spony A 83/84 vyskytujú najčastejšie v súvislostiach 2. polovice a záveru 2. storočia, hoci ojedinele sa objavia i v nasledujúcom období (Sedlmayer 1995, 29-30). Na nedáv-no opätovne analyzovanom markomanskom pohrebisku Dobřichov-Pičhora zaradil E. Droberjar spony A 84 do stupňa B2/C1 (150/160 až 180/200 – Droberjar 1999a, 142). Do Povislia podľa T. Dąbrowskej prúdi-li v čase pred markomanskými vojnami a počas nich (Dąbrowska 1992, 107)4. na severnom slovensku sú spony A 84 charakteristické pre záverečnú fázu púchovskej kultúry v stupni B2/C1 (Pieta 1994, 256, napr. Abb. 1: 6). Pozoruhodný je spoločný výskyt spony A 84 s neskorou sponou s očkami a s jednodielnou bronzovou trúbkovitou sponou v zemnici 3 v Mušove „Na Pískách“ (Komoróczy 1999, 170-172, obr. 4: 1-3; tam aj ďalšie paralely z Moravy). Táto chata musela zaniknúť pred markomanskými vojnami alebo v ich prvých fázach, pretože je narušená priekopou dočasného rímskeho tábora (tamže 166-169, obr. 1: 1, 3: 1). Na kvádskom teritóriu na juhozápadnom Slovensku sú spínadlá A 84 početne doložené v hroboch (súpis uvádza Dąbrowska 1992, 107), ale aj na sídliskách, ktoré boli osídlené v druhej polovici 2. storočia5. Záve-rom teda treba súhlasiť s J. Tejralom, ktorý typ A 84 pokladá za vedúcu formu stupňa B2b a v absolútnej chronológii jeho výskyt zaraďuje do druhej tretiny, resp. do druhej polovice 2. storočia (Tejral 2004, 333; novšie aj ten istý 2008, 70). Domnievam sa, že početne zastúpené spony A 84 na sídlisku v Bratislave-Tr-návke sa nosili od hadriánovskej doby a do zeme sa dostali v období okolo markomanských vojen.

Dve výrazne členené spony s trojuholníkovou nôžkou (typ Jobst 4F) sa našli v ornici nad studňou 52 a v zásype neskororímskej zemnice 45 (obr. 15: 14-15). Obe majú dvojdielnu konštrukciu. Táto forma je rozšírená predovšetkým v podunajských provinciách Rímskej ríše (mapa rozšírenia: Andrzejowski 1992, 113, Fig. 2). Mimo ich hraníc boli obľúbené v sarmatskom Potisí (Vaday 1989, 77-78, Abb. 12: 9), menej výrazná koncentrácia je vo svébskej oblasti v predpolí stredného Dunaja. Dvojdielne exempláre s faze-tovanou hlavicou z vnútropanónskeho Zalalövő sa našli v nálezových súboroch z obdobia od 80/120 po polovicu 2. storočia (Berecz 1990, 90, Abb. 4: 3,4,6,8). Vo všeobecnosti sa prijíma ich datovanie od flaviov-ského obdobia po tretiu štvrtinu 2. storočia (Andrzejowski 1992, 112-114; Gugl 1995, 19-20; Sedlmayer 1995, 27-28).

Jednodielna bronzová esovite prehnutá spona s pásikovým lúčikom (približne typ A 148 – obr. 15: 16) má početnejšie paralely predovšetkým zo severnejšie položených oblastí európskeho barbari-ka. Formy A 148 patria medzi vedúce formy stupňa B2, predovšetkým jeho pokročilejšej fázy (B2b) na wielbarskom pohrebisku Lubowidz (Wołągiewicz 1995, 44), ale aj na przeworskej nekropole Kamieńczyk

4 Výskyt spôn A 84 v poľskom Pomoransku najnovšie vymapovala K. Hahuła a jeden nový exemplár z hrobu s kamenným kruhom z Grzybnice datovala do neskorej fázy stupňa B2 až B2/C1 (Hahuła 1999, 195, Ryc. 3: 2).

5 Napr. Branč (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 27, obr. 12: 1-3); Nitra-Mikov dvor (Pieta 1993, 79, obr. 3: 6,10); Hurbanovo (Rati-morská/Žundálek 1992, 100, obr. 62: 7); Trnava (Turčan 2002, 387-390, Abb. 1: 4-5).

43

(Dąbrowska 1997, 84). Takémuto datovaniu plne zodpovedá ich výskyt v germánskej oblasti nad stred-ným Dunajom. Doposiaľ sa väčšinou vyskytli železné dvojdielne exempláre – napríklad v kostrovom hrobe 6 v Mikulove (spolu s výrazne členenou sponou s trojuholníkovou nôžkou Jobst 4F: Peškař 1972a, 91, Taf. 15: 3) alebo v žiarovom hrobe 1 vo Velaticiach (spolu s dvojicou železných spôn s valcovitou hlavicou: naposledy Tejral 1999b, 151, Abb. 10: 12-14). Do vyvinutej fázy stupňa B2 možno zaradiť aj slo-venské exempláre z hrobu H v Bešeňove (opäť spolu so železnou sponou s valcovitou hlavicou: Kolník 1961, 222, Tab. I: b,b1) a z hrobu 175 v Abraháme (spolu so železnou trúbkovitou sponou: Kolník 1980, 62, Taf. L: 175,b,c1-2).

Pôvod pravdepodobne v prostredí przeworskej kultúry prezrádza aj pomerne úzka železná spona s valcovitou hlavicou z rozrušenej vrstvy sídliska „Šajba I“ (obr. 15: 17). Spona patrí ešte medzi staršie varianty (A 120) s úzkym lúčikom, ktoré sa v priebehu neskorého stupňa B2 a B2/C1 pretvárajú na široké železné formy (Godłowski/Wichman 1998, 54; Tejral 1999b, 149, 151). Najbližšiu paralelu z územia podu-najských Svébov predstavuje bronzová spona (A 121) z hrobu 1 vo Velkých Hostěrádkach, datovaná do stupňa B2 (Tejral 1999b, 149, Abb. 8: 3), resp. do 1. polovice či doby okolo polovice 2. storočia (Peškař/Ludikovský 1978, 16-18, 77, obr. 4: 2, Tab. 3: 1). Aj v domovskej oblasti przeworskej kultúry sú včasné úzke tvary datované do stupňa B2 (Dąbrowska 1997, 84; Godłowski/Wichman 1998, 54). Ojedinele sa typ A 120 vyskytne aj v dolnolabskej oblasti. Na pohrebisku Putensen je jeden železný exemplár zdobený striebor-nými drôtikmi datovaný do včasnej fázy stupňa B2 (Eger 1999, 60-61, Taf. 132: 106).

C.b.3. Ďalšie predmety z farebných kovov

Z vrstvy v sektore F-G/17 pochádza honosná bronzová pracka (obr. 16: 1). Aj keď súčasti noricko-panónskych pásových garnitúr sú charakteristické pre horizont najstarších kvádskych hrobov z 1. storo-čia, ich výskyt na sídliskách je veľmi zriedkavý (Bratislava-Dúbravka: Elschek 1995, 42, Abb. 1: 2,8). Súvisí to samozrejme aj so skutočnosťou, že sídliská z 1. storočia sú na našom území, odhliadnuc od Bratisla-vy-Dúbravky, prakticky neznáme. Pracka z Trnávky sa skladá z rámčeka typu Garbsch G2d a z kovania Garbsch B1a. Má takmer presné paralely v hrobe 100 z Abrahámu (Kolník 1980, 45, Taf. XXXIII: 100,d) a v urnovom hrobe B z Bratislavy-Devína, oba datované do prvej polovice 1. storočia (Kolník 1971, 511-512; ten istý 1991, 82-83, Abb. 6: 7). Aj podľa M. Deimelovej možno pracky s jemným geometrickým sieťovaným vzorom vo všeobecnosti datovať do 1. polovice 1. storočia. Podobná a celkom zachovaná pracka z Magdalensbergu patrí podľa nálezových súvislostí do augustovského obdobia (Deimel 1987, 74, Taf. 52: 2, 6, 8-13, 53: 5). Na českej nekropole Dobřichov-Pičhora sa noricko-panónske súčasti opaska vyskytovali výlučne v hroboch zo stupňa B1, prevažne v jeho staršej fáze (Droberjar 1999a, 144-145). O vý-nimočnej hodnote a zrejme dlhom používaní pracky z Trnávky svedčí úsilie o jej opravu a sfunkčnenie po poškodení pomocou dvoch bronzových slučiek. Jedna slučka sa našla priamo na pracke, druhá ležala odpadnutá asi 0,5 metra od nej (obr. 16: 3). Pracka z bohato vybaveného ženského kostrového hrobu z 1. polovice 1. storočia v Baumgartene sa líši len inak stvárneným sieťovaným vzorom (Adler 1976c, 7-10, Abb. 11). Je pozoruhodné, že aj v tomto prípade bolo kovanie s rámčekom dodatočne spojené bronzovým plechom (tamže).

Z vrstvy pochádza aj bronzový a deformovaný náramok so štítkovými ukončeniami (obr. 16: 2) typu Blume I (Blume 1912, 64-68). Podľa typológie T. Wójcika by exemplár z Trnávky patril do skupiny I s výrazným rozšírením predovšetkým na dolnej Visle6. Spomenutý autor datuje skupinu I do stupňa B2 (Wójcik 1978, 110, 111, Tab. I). Výrazne členená spona A 72 a spona A 28 sprevádzali náramok Blume I v przeworskom hrobe 31 v Niedanowe zo stupňa B2a (Ziemlińska-Odojowa 1999, 17, 114, Taf. XII: 31,3). V dobre datovaných nálezových súvislostiach stupňa B2b sa vyskytli náramky typu Blume I na dolno-vislianskom pohrebisku wielbarskej kultúry Pruszcz Gdański (Pietrzak 1997, 80, 92, Taf. XI: 58,1; XXIV: 79,13-14). Ďalšie exempláre datované do stupňa B2 nájdeme na nekropolách v dnešnom Poľsku7. Napriek takmer masovému výskytu náramkov so štítkovými ukončeniami v prostredí wielbarskej kultúry ob-hajuje J. Tejral ich samostatný vývoj aj v stredodunajskej oblasti (Tejral 1999b, 175). Odvoláva sa pritom najmä na pomerne včasne datované exempláre z hrobu 5 v Zohore (Kraskovská 1959, 107, Abb. 62-63) a z vrstvy včasného stupňa B2 na Liptovskej Mare (Pieta 1972, obr. 6: 1).

V oválnej jamke 59 sa našiel jednoduchý bronzový krúžok so štvoruholníkovým prierezom (obr. 16: 4), ktorý mohol nájsť rozličné uplatnenie ako spojovací článok retiazok či postrojov. Len veľmi zried-

6 Rozdielom je, že na exemplári z Trnávky sa prierez mení z oválneho na obdĺžnikový.7 Kamieńczyk, hrob 64 (Dąbrowska 1997, 22-23, 85, Taf. XXXII: 64,3); Lubowidz, hroby 10, 12, 20, 21 (Wołągiewicz 1995, 14, 21,

Taf. III: 10,4-5, IV: 12,4-5, VI: 21,4, VII: 22,4).

44

kavo slúžili krúžky so štvoruholníkovým prierezom aj ako prstene (Riha 1990, 46, Taf. 14: 296-297, 15: 298-301).

Pri chatách 3 a 4 sa našli dva bronzové nity s vyklenutou hlavicou (obr. 16: 5-6), ktorých využitie bolo taktiež široké v rímskej vojenskej (Oldenstein 1976, 166-167, Taf. 46: 451-465) i civilnej sfére (Riha 2001, 80-81, Taf. 49: 663-691). Nity s dutou hlavicou a dlhším zahroteným tŕňom bývali aplikované pre-dovšetkým do dreva, napríklad na pripevnenie ozdobných plieškov a kovaní skriniek či nábytku (Riha 2001, 73).

Neisté je časové zaradenie dvoch kónických olovených závaží s vertikálnym otvorom (obr. 16: 7-8). Ich výška dosahuje 1,4 a 1,7 cm a priemer podstavy 1,6 cm. Hmotnosťou 12,1 a 20,9 gramu nezapada-jú celkom do rímskeho váhového systému (1 uncia = 27,3 g). Prvé sa našlo v ornici v priestore chaty 3 a druhé pri neskororímskom objekte 33/34/53. K. Kuzmová uvádza paralely z provinciálneho prostredia, kde sa podobným závažiam pripisuje rozličná funkcia. Mohli slúžiť aj ako prasleny alebo na zaťaženie rybárskych sietí (Kuzmová 1999, 298, Taf. 1: 1-3).

C.b.4. Predmety zo železa

Zo zásypu studne 57 pochádza masívny kus železa dlhý vyše 14 cm, pripomínajúci tuľajku (obr. 17: 1). Objímka s polkruhovým prierezom je na oboch koncoch prekorodovaná a pravdepodob-ne aj ulomená. Funkcia masívneho, možno poľno-hospodárskeho nástroja, ktorého bola súčasťou, sa nedá určiť. Tuľajky s polkruhovým prierezom má-vajú napríklad rímske rýle a lopaty (napr. Pohanka 1986, 32, 115-117, Taf. 23: 93-94, 96 alebo Henning 1987, 70-72, Taf. 34), ale aj oblúkovité kosy (typ I1 podľa Henning 1987, 91, Taf. 42: 12-16).

V porovnaní s neskororímskym horizontom sídliska sú objekty z 2. storočia oveľa chudobnej-šie na nálezy železa. Dobre zachovaným je jediný príklad noža s obojstranne odsadenou čepeľou (obr. 17: 2 – por. Dolenz 1998, 270-271) z objektu 5 na „Šajbe I“. Odhliadnuc od drobných amorfných fragmentov sa jediný väčší zlomok klinca našiel v studni 52 (obr. 17: 3). Zdá sa, že železo patrilo v dobe rímskej k vzácnej surovine a len zriedkavo končilo medzi bežným domácim odpadom.

Obr. 16. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Nálezy z bronzu (1-6) a olova (7-8). Mierka 2:3.Abb. 16. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Bronze- (1-6) und Bleifunde (7-8). Maßstab 2:3.

Obr. 17, Bratislava-Trnávka. Nálezy zo železa. Abb. 17. Bratislava-Trnávka. Eisenfunde.

45

C.b.5. Predmety z kosti a parohu

Poškodené kostené ihlice s jednoducho profilovanou hlavicou sa našli v zemniciach 30 a 50 (obr. 18: 1-2). Celý zachovaný exemplár takejto vlasovej ihlice pochádza aj z chaty 114 fázy B (3. storočie) vo Veľkom Mederi (nepublikované). Inak sú rozšírené vo všetkých provinciách Rímskej ríše s výskytom naj-mä v 2. až 3. storočí. V rímskom meste Augst sa tento jednoduchý a obľúbený typ vyrábal nielen z kosti a bronzu, ale i zo železa a dokonca aj z olova (Riha 1990, 111-112, Taf. 60, 62 – typ 26; ďalšie analógie: Ruprechtsberger 1979, 29, Nr. 39-42; Bíró 1994, 33-34, Pl. XXIX: 318-321, XXX: 322-332).

V nálezovom súbore z chaty 4 pozornosť upútava kostená (parohová?) platnička s dvoma prevŕta-nými otvormi (obr. 18: 3). Podobná masívna oblúkovitá platnička taktiež s dvoma otvormi sa našla v zá-sype chaty 125 z úvodnej fázy osídlenia v druhej polovici 2. storočia vo Veľkom Mederi (nepublikované). Fragment masívnej kostenej platničky s otvorom pochádza aj z pece 3 v polohe „Šajba I“ (obr. 18: 4). Zo stredodunajskej oblasti možno uviesť ešte jeden príklad, a síce povrchový nález z dolnorakúskeho Rin-gelsdorfu (Stuppner 1984, 303, Abb. 777). Hoci tieto predmety na prvý pohľad pripomínajú polotovar ale-bo nepodarok z výroby hrebeňov, ich funkcia bola iná. V dôsledku ich používania vznikli na pracovnej hrane nepravidelné šikmé zárezy. Preto sa niekedy uvažuje, že slúžili pri výrobe kožených remienkov alebo šnúr či tenkých povrázkov (Beneš 2007, 481; Zeman 2001, 137 – v oboch štúdiách aj paralely s lite-ratúrou). Ďalší príklad podobnej platničky s dvoma otvormi pochádza z germánskeho sídliska Tuklaty v Čechách, ktoré je datované do stupňov B1-B2 (Motyková-Šneidrová 1967, 46, Beilage 4: 8). Na tom istom sídlisku sa našiel aj tvarom zhodný bronzový nástroj, opäť s dvoma otvormi, ktorý K. Motyková-Šnei-drová s otáznikom označuje ako škrabák (Motyková-Šneidrová 1967, 46, Taf. XXXI: 8; tá istá 1964, 203, obr. 1: 6-7). Bez ohľadu, aká bola funkcia týchto jednoduchých nástrojov, je zaujímavé, že všetky podobné a doposiaľ známe artefakty sa vyskytli v kontextoch staršej doby rímskej. Výnimkou je len nástroj zo sídliskovej jamy z 3. storočia na nálezisku Mořice na Olomoucku (Beneš 2007, 480-481, obr. 19: 2). Oblú-kovité kostené nástroje s dvoma otvormi sa objavujú aj v przeworskom prostredí – napríklad na sídlisku Inowrocław (Bednarczyk 1988, 213, Ryc. 14: j). Ani tam nie je ich funkcia uspokojivo vysvetlená. A. Cofta-Broniewska ich pokladá za tkáčske nástroje s funkciou podobnou ako tkáčsky mečík (Cofta-Broniewska 1979, 110, Ryc. 5)8. Len na okraj možno uviesť, že v prostredí przeworskej kultúry sa vyskytujú železné pravouhlé nože, ktoré takisto mávajú dva otvory (Dąbrowska 1997, 96). Charakteristické sú predovšetkým pre ženské hroby v stupňoch B2 a B2/C1 a predpokladá sa, že sa používali pri spracovaní kože (Godłow-ski/Wichman 1998, 64).

Spatulovité nástroje (chata 3 – tab. 5: 10) sa vyskytujú od praveku (por. v neolite: Pavúk 1994, 128, Abb. 53: 8-13,15-16) až po stredovek (Bartošková 1995, 40, Abb. 7: 1 – tu interpretovaný ako hladidlo). Jednoduchý kostený hrot (šidlo?) pochádza zo zásypu chaty 50 (tab. 41: 4).

8 Podobný výklad ponúka Kokowski 1999, 92, Abb. 114b - “Gegenstände von einem kleinen Webstuhl”. Ďalšie paralely v Čechách: Močovice (Motyková-Šneidrová 1968, 196, obr. 3: 2), Prosmyky u Lovosic (Hrala 1978, 161, obr. 12: 2) a v Poľsku: Kraków-Nowa Huta (Hachulska-Ledwos 1996, 39, Tab. XV: 21).

Obr. 18. Bratislava-Trnávka. Nálezy z kosti a parohu. 1-3: nálezisko „Zadné“. 4: nálezisko „Šajba I“. Mierka 2:3. Abb. 18. Bratislava-Trnávka. Knochen- und Geweihfunde. 1-3: Fundstelle „Zadné“. 4: Fundstelle „Šajba I“. Maßstab 2:3.

46

C.b.6. Predmety z hliny a kameňa

Predpokladá sa, že každá samostatná germánska komunita sa venovala textilnej produkcii – výrobe nití a látok (Haarnagel 1979, 282-283; Halpaap 1994, 193). S týmito činnosťami súvisia nálezy praslenov a hli-nených závaží tkáčskych krosien. V chate 3 na „Zadnom“ sa našli tri (obr. 19: 1, 3, 5), v chate na „Šajbe I“ dva (obr. 19: 2, 6) a v chate 60 na „Zadnom“ (obr. 19: 4) jeden hlinený praslen. Reprezentujú tri najbežnejšie typy praslenov z doby rímskej – kónické (obr. 19: 1), bikónické (obr. 19: 3-4) a diskovité (obr. 19: 5-6). Neobvyklý je len kónický exemplár s diskovitou podstavou zo „Šajby I“ (obr. 19: 2). Pozornosť si zasluhuje kolkovaná výzdoba koncentrickými krúžkami na jednom praslene z chaty 3 na „Zadnom“ (obr. 19: 1). Podobný orna-ment sa objavuje na keramike zo staršej doby rímskej (Droberjar 1997, Abb. 21: 412).

Hlinené závažia sa našli v chate 3 (jeden fragment – tab. 5: 9) a v zásype studne 52 (fragmenty aspoň troch exemplárov – obr. 19: 7; tab. 46: 2, 47: 23). V ornici v sektore G/2 (priestor chaty 3) sa našlo piate hlinené závažie (tab. 53: 9). Všetky patria kužeľovitému typu s okrúhlou podstavou. Drobné fragmenty neurčiteľných závaží pochádzajú aj zo zásypov zemníc 30 a 50 a z pece 6.

Kamenné pieskovcové brúsiky sa zachovali v zlomkoch. Len jeden z nich pochádza zo sídliskového objektu z 2. storočia (obr. 19: 9). V neskororímskej fáze je doložených naproti tomu až deväť exemplárov. Z troch brúsikov nájdených v ornici boli ďalšie dva nad neskororímskymi objektmi. Brúsik z chaty 50 pat-rí k najčastejšie sa vyskytujúcemu typu hranolovitých brúsikov prvej morfologickej skupiny triedenia J. Leichmanna (Leichmann 1994, 104-107), resp. typu 2 podľa R. Halpaapa (Halpaap 1994, 199-200).

Je pozoruhodné, že výlučne v zahĺbených objektoch z 2. storočia sa vyskytovala štiepaná kamenná industria (chaty 3, 19, 42 – tab. 5: 3-4, 16: 6, 29: 3; výnimku predstavuje len úštep z neskororímskeho objektu 54). V troch prípadoch ide o čepele z rádiolaritu, v jednom o čepeľ z patinovaného rohovca a jeden zlomok predstavuje úštep z kremenca (za ich určenie ďakujem J. Hromadovi). Praveká keramická intrúzia sa v ger-mánskych zahĺbených objektoch vyskytuje len výnimočne. Nevylučujem preto, že Germáni staré štiepané nástroje zámerne vyhľadávali a používali (ich výskyt na sídliskách doby rímskej v dolnom Polabí – Eger 1999, 180). Potvrdzujú to aj nálezy štiepanej industrie v germánskych žiarových hroboch, kde sa interpretu-jú ako súčasti kresacích súprav na zapálenie ohňa (Kolník 1961, 256; Kvetánová 2008, 200-203).

C.b.7. Sklo

Len dva drobné atypické zlomky sklenených nádob pochádzajú zo zásypu chaty 30 a 60. Ide o číre a priehľadné sklo.

Obr. 19. Bratislava-Trnávka. Prasleny (1-6), hlinené závažie (7), sklenený korálik (8) a brúsik. 1, 3-5, 7-9: nálezisko „Zadné“; 2, 6: nálezisko „Šajba I“. Mierka 8 – 2:3, ostatné 1:2.Abb. 19. Bratislava-Trnávka. Spinnwirtel (1-6) und Gewicht aus Ton (7), Glasperle (8) und Wetzstein. 1, 3-5, 7-9: Fundstelle „Zadné“; 2, 6: Fundstelle „Šajba I“. Maßstab 8 – 2:3, andere 1:2.

47

V chate 50 ležal valcovitý korálik z tmavého zelenočierneho skla s rôznofarebnými fľakmi (obr. 19: 8). Podobné koráliky možno nájsť na rímskom území (typ Riha 11.4 – paralela z Augstu je datovaná už do 2. štvrtiny 1. storočia, má však základnú hmotu z bieleho skla – Riha 1990, 84, Taf. 37: 1175). Oveľa početnej-šie sa však vyskytujú v barbariku (Stawiarska typ Op1 F1.3; Tempelmann-Mączyńska Gruppe XX Typ 198). Datovanie je široké – od stupňa B2 až po ich najväčšiu obľubu v neskorej dobe rímskej (Stawiarska 1987, 58, Nr. 91; Tempelmann-Mączyńska 1985, 47-48, Taf. 4: 198). Ich dlhodobý výskyt potvrdzuje i situácia v Trnávke, kde sa ďalší korálik tejto skupiny (len s inými farebnými odtieňmi skla) našiel v neskororímskom objekte 44 (tab. 64: 1). V bádaní o korálikoch nevládne jednota v tom, ktoré druhy majú pôvod v provinciách a ktoré sa vyrábali v domácich barbarských dielňach (k diskusii – Erdrich/Voss 1997, 77-91).

C.b.8. Keramika

C.b.8.1. Zloženie a základná charakteristika

Nasledujúce všeobecné poznámky o zložení keramiky sa týkajú lokality „Zadné“. Do štatistického vyhodnotenia bola poňatá len keramika zo sídliskových objektov, keramické fragmenty z vrstvy neboli zohľadnené. Vyhodnocovaná bola osobitne importovaná rímsko-provinciálna keramika a domáci ger-mánsky hrnčiarsky riad.

Importovanú keramiku som pre potreby štatistického vyhodnotenia rozdelil do nasledujúcich skupín: 1. terra sigillata; 2. jemný tovar („Feinware“ – v Trnávke bola v rámci tejto skupiny zastúpená len tzv. raetska keramika); 3. tzv. tehlová keramika alebo keramika tehlovej farby (pod týmto pojmom v celom texte rozu-miem keramiku oxidačného výpalu žltej, oranžovej, červenej až hnedej farby, niekedy s maľovaným povr-chom alebo poťahom); 4. sivá jemná keramika (keramika redukčného výpalu sivej až čiernej farby s hladkým povrchom a často aj lesklým sivým, sivočiernym až čiernym poťahom); 5. sivá drsná keramika (riad redukč-ného výpalu s neupravovaným drsným povrchom sivej až čiernej farby); 6. glazovaná keramika.

V rámci domáceho hrnčiarskeho riadu som podobne ako E. Droberjar na Morave (Droberjar 1997, 30, 117-122) sledoval osobitne zloženie hliny a úpravu povrchu. Z hľadiska zloženia hliny možno analogicky

k Morave vyčleniť dve základné skupiny: 1. jem-nozrnná keramika vyrobená z jemnej hliny bez alebo len s nepatrnou prímesou jemného piesku so zrnom v priemere menším ako 1 mm; 2. hrubozrn-ná keramika formovaná z hliny s prímesou piesku (ktorého zrno presahovalo priemer 1 mm) a nie-kedy aj drobných kamienkov. Z hľadiska úpra-vy povrchu boli v rámci oboch skupín sledované štyri technologické postupy: a. tuhovaný (a lešte-ný) povrch; b. leštený povrch (bez tuhovania); c. hladený povrch; d. neupravovaný (drsný) povrch. Toto triedenie bolo uplatnené len na germánsku keramiku formovanú v rukách. V rámci neskoro-rímskej fázy osídlenia pribudla podrobnejšie ne-členená skupina – germánska keramika vytočená na hrnčiarskom kruhu.

Všetky ukazovatele boli sledované len mak-roskopicky. Pri takomto postupe sa len ťažko dá vyhnúť skresleniam individuálneho pohľadu. V rámci neskororímskych sídliskových nálezov bolo napríklad neraz problematické rozlíšiť pa-nónsky tovar s drsným povrchom od domáceho na kruhu točeného hrnčiarskeho riadu. Je treba aj podotknúť, že fragmenty z jednej jedinej germán-skej nádoby sa mohli niekedy ocitnúť vo viacerých skupinách. Napríklad niektoré hrnce či misy býva-li pod okrajom a na hrdle leštené a ich spodná časť bola len vyhladená alebo drsná, to znamená, že fragment z okraja jednej nádoby sa mohol ocitnúť v jednej a fragment z dna v inej kategórii.

Graf 1. Základné rozdelenie keramiky z lokality Bratislava-Trnávka „Zadné“.Graph 1. Zusammensetzung der Keramik aus Bratislava-Trnávka „Zadné“.

Tabela 2. Základné členenie keramiky z lokality Bratislava-Trnávka „Zadné“.Tabelle 2. Zusammensetzung der Keramik aus Bratislava-Trnávka „Zadné“.

fáza A fáza B spoluimport 593 521 1114domáca keramika 4176 6161 10337spolu 4769 6682 11451

48

Celkovo bolo zo sídliska „Zadné“ analyzovaných 11.629 keramických fragmentov. Z toho 178 zlom-kov tvorilo pravekú intrúziu, z doby rímskej pochádzalo 11.451 zlomkov. V nasledujúcich grafoch je ako fáza A označovaná staršia fáza sídliska „Zadné“ z 2. storočia a ako fáza B mladšia fáza z 2. polovice 3. až 4. storočia. Základné zloženie keramiky doby rímskej (v počte fragmentov) vyjadruje tabela 2 s grafom 1.

Podiel importovanej keramiky v celom keramickom súbore z polohy „Zadné“ v Trnávke predsta-voval 10%. V 2. storočí to bolo 12%, v mladšej fáze osídlenia poklesol podiel importu na 8%. Na klaudiovsko-flaviovskom sídlisku v Bratislave-Dúbravke predstavoval podiel hrnčiarskeho importu len 1,4% (Elschek 1995, 41). Svedčí to o tom, že pravidelné obchodné styky s provinciálnym prostredím nadviazalo obyvateľstvo v bratislavskom limitnom predpolí až od 2. storočia. Na druhej strane hodnoty z Trnávky ležia na spodnej hranici čísiel udávaných z južnej Moravy, kde sa podiel importu v 2. storočí (v rámci stupňov B2 a B2/C1 podľa E. Droberjara) pohybuje v rozmedzí od 10 po 16,6% (Droberjar 1997, 150, 155). Ešte výraznejší je tento rozdiel v porovnaní s kvádskou osadou vo Veľkom Mederi. Podiel importu sa tam od 2. polovice 2. až po 4. storočie udržiaval na priemernej hodnote okolo 20% a v 3. storočí – v seve-rovskom období – vystúpil dokonca až na 25% (Varsik 2005c, 284, Abb. 6). Nie je nezaujímavé, že Veľký Meder aj Trnávka sú sídliskami rovnako (7 až 8 kilometrov) vzdialenými od Dunaja, t. j. od rímskeho limitu.

Podiel importu v jednotlivých nálezových celkoch z 2. storočia (tabela 3, graf 2) bol rozdielny a ko-lísal v rozmedzí od 6 po 30%. Zaujímavé, že najvýraznejší bol v zásypoch oboch studní 52 a 57. V zemni-ciach sa množstvo importovanej keramiky pohybovalo v rozmedzí od 9 po 18%.

Graf 2. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Podiel keramického importu v objektoch z 2. storočia.Graph 2. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Anteil des kerami-schen Importes in den Siedlungsobjekten des 2. Jh.

Tabela 3. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Podiel keramického importu v objektoch z 2. storočia.Tabelle 3. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Anteile des kerami-schen Importes in den Siedlungsobjekten des 2. Jh.

objekt import domáca keramika import %

3 140 1009 14%

4 39 266 15%

18 6 87 7%

19 42 479 9%

21 3 53 6%

30 61 482 13%

42 15 131 11%

43 23 99 23%

50 124 679 18%

52 64 267 24%

57 6 20 30%

59 20 92 22%

60 32 218 15%

Základné zloženie importovaného hrnčiarskeho riadu v 2. storočí (počet fragmentov) vyjadruje tabela 4 s grafom 3. V počte fragmentov s 88-percentným zastúpením jednoznačne prevažuje keramika tehlovej farby. Okrem niekoľkých typologicky určiteľných džbánov (obr. 20: 3-5) je medzi tvarmi doložená misa (obr. 20: 6). Sivý jemný riad reprezentujú prstencové misy (obr. 20: 8) a jedenkrát aj misa imitujúca tvar Drag. 37 (tab. 48: 6). Všetkých osem fragmentov „jemného tovaru“ pochádza z dvoch pohárov tzv. raetskej keramiky (obr. 20: 1-2). Markantným rozdielom oproti zloženiu keramiky v provinciách je pod-priemerné zastúpenie sivého drsného kuchynského riadu (hrnce, misy, pokrievky – celkovo len 7%). Pre porovnanie možno uviesť situáciu z drevozemného tábora z doby markomanských vojen v Iži, kde sivý drsný riad dosahuje podiel 43% (Kuzmová 1997b, 45-46, Fig. 1C). Zdá sa, že Germáni uprednostňovali do-voz jemnejšej stolovej keramiky a pri kuchynských hrncoch si vystačili aj s vlastnou domácou produkciou. O čosi diferencovanejšia situácia bola vo Veľkom Mederi, kde v druhej polovici 2. storočia má sivý drsný riad v rámci importu podiel 16 percent. Jeho dovoz má stúpajúcu tendenciu a v záverečnej fáze tamojšieho osídlenia (koniec 3. až 4. storočie) sa podiel zvýšil až na 44 percent (Varsik 2005c, 284, Abb. 5). V rovnakom

49

neskororímskom období v Trnávke dosahuje len 28-percentný podiel. V rámci sivej drsnej keramiky sa Trnávke vyskytli dva menšie vajcovité hrnče-ky (obr. 20: 9-10). Funkciu obalu na prevoz alebo uskladnenie potravín mohol plniť jeden veľký hr-niec a zásobnica s horizontálnym okrajom (obr. 20: 11-12). Pozoruhodné je, že veľmi podobné zloženie keramického importu s jasnou dominanciou nádob na pitie a podradnou úlohou hrncov vykazuje aj germánske sídlisko Gaukönigshofen na strednom Mohane (Steidl 2000a, 106). Na rozdiel od Pomo-hania však na juhozápadnom Slovensku takmer celkom absentujú rímske amfory (jednu z mála vý-nimiek predstavuje exemplár z Vlčkoviec – Varsik 2009a, 228-229, Abb. 12: 6).

Výrazný podiel keramiky tehlovej farby v jed-notlivých sídliskových objektoch dobre ilustruje aj nasledujúca tabela 5 s grafom 4.

Ďalšie grafy a tabely vyjadrujú základné zlo-ženie domácej germánskej keramiky. Pri hodno-tení rozlišujem dve základné skupiny. Medzi tzv. jemný („stolový“) riad sú započítané nielen jemno-zrnné fragmenty so všetkými kategóriami úpravy povrchu (tuhovaný, leštený, hladený, drsný), ale aj hrubozrnné fragmenty s tuhovaným alebo leš-teným povrchom. Vychádzam pritom z praktickej skúsenosti, keď niektoré germánske stolové misky a šálky s lešteným alebo tuhovaným povrchom boli formované z hrubozrnnej hliny s prímesou piesku. Pod pojmom hrubý („kuchynský“) riad chápem len hrubozrnnú keramiku s hladeným alebo neuprave-ným (drsným) povrchom. Pri takomto základnom rozdelení (graf 5) prevládal v domácej germánskej keramike z 2. storočia hrubý „kuchynský“ riad nad jemnou „stolovou“ keramikou v pomere 2242 frag-mentov (54%) ku 1934 fragmentom (46%).

Tabela 4. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zloženie importo-vanej rímsko-provinciálnej keramiky z 2. storočia (počet fragmentov).Tabelle 4. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zusammensetzung der importierten provinzial-römischen Keramik (2. Jh.) – Feinware (raetische Keramik), gelbtonige, feine grautonige, raue grautonige Keramik (Zahl der Fragmente).

jemný tovar (raetska)

keramika teh-lovej farby

sivá jemná keramika

sivá drsná keramika

8 518 24 43

Graf 3. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zloženie importovanej rímsko-provinciálnej keramiky z 2. storočia.Graph 3. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zusammensetzung der importierten provinzial-römischen Keramik (2. Jh.) – Feinware (raetische Keramik), gelbtonige, feine grautonige, raue grautonige keramik.

Tabela 5. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zloženie importovanej rímsko-provinciálnej keramiky vo vybraných objektoch z 2. storočia (počet fragmentov).Tabelle 5. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zusammensetzung der importierten provinzial-römischen Keramik in den ausge-wählten Siedlungsobjekten des 2. Jh. (Zahl der Fragmente).

objekt keramika tehlovej farby raetska keramika sivá jemná keramika sivá drsná keramika

3 135 2 3

4 33 6

18 5 1

19 32 6 4

21 3

30 58 1 2

42 13 2

43 11 7 5

50 108 8 8

52 62 2

57 5 1

59 14 2 4

60 30 1 1

50

Graf 4. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zloženie importovanej rímsko-provinciálnej keramiky vo vybraných objektoch z 2. sto-ročia.Graph 4. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zusammensetzung der importierten provinzial-römischen Keramik in den ausge-wählten Siedlungsobjekten des 2. Jh. – gelbtonige, raetische, feine grautonige und raue grautonige Keramik.

Graf 6. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zloženie domácej germánskej keramiky vo vybraných objektoch z 2. storočia.Graph 6. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zusammensetzung der einheimischen germanischen Keramik in den ausgewählten Siedlungsobjekten des 2. Jh. – feine „Tischware“ und grobe „Küchenkeramik“.

51

Aj v jednotlivých objektoch z 2. storočia väčšinou mierne prevláda hrubá keramika nad jemnejším stolovým riadom. Ako ukazuje graf 6, výnimkou sú len niektoré zemnice (objekty 19, 30, 42 a 50). Na južnej Morave je podľa E. Droberjara prevaha hrubej domácej keramiky o čosi výraznejšia, v jeho chro-nologických stupňoch B2, B2/C1 a C1 dosahuje podiely 65,5; 71,7 a 68% (Droberjar 1997, 117). Podrobnej-šie triedenie germánskej hrnčiarskej produkcie podľa úpravy povrchu sumarizuje nasledujúce tabela 6 s grafom 7.

Tabela 6. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zloženie germánskej keramiky podľa keramickej hmo-ty a úpravy povrchu.Tabelle 6. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zusammensetzung der germanischen Keramik nach der Tonqualität (fein- und grobkörnige) und Behandlung der Gefäßoberfläche (graphitierte, polierte, geglättete und raue).

jemnozrnná hlina hrubozrnná hlina spolu

povrch tuhovaný 657 6 663

leštený 197 41 238

hladený 628 729 1357

drsný 405 1513 1918

spolu 1887 2289 4176

C.b.8.2. Rímsko-provinciálna keramika

C.b.8.2.1. Terra sigillata

Počas výskumu sídliska „Zadné“ sa našlo spolu desať fragmentov terry sigillaty. Napospol ide o drobné a nevýrazné fragmenty. Žiaden z nich nepochádza z objektu, ktorý by bolo možné datovať do 2. storočia. Šesť malých zlomkov sa našlo v kontexte neskororímskych sídliskových objektov, kde ich podobne ako ďalšiu primiešanú keramiku staršej doby rímskej treba pokladať za sekundárnu intrúziu (tri fragmenty v objekte 44, dva v zásype chaty 5 a jeden v objekte 33/34/53). Ďalšie štyri zlomky sa na-šli v ornici (v sektore B/2, A/5 a F/18). Nálezy terry sigillaty z výskumov v Bratislave-Trnávke a v okolí určila K. Kuzmová. Podľa jej určenia sú tri zlomky pravdepodobne výrobkami stredogalských dielní a 7 zlomkov pochádza z Rheinzabernu. Bližšie určenie vzhľadom na fragmentárnosť materiálu nebolo možné. Tvarovo je najčastejšie zastúpená misa Drag. 37 (trikrát), misa s golierom Drag. 38, mortárium Drag. 43/45 a dvakrát pohár Drag. 54. Tri zlomky sa nepodarilo tvarovo určiť.

Graf 5. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Základné zloženie do-mácej germánskej keramiky (2. storočie). Graph 5. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Grundsätzliche Glie-derung der einheimischen germanischen Keramik des 2. Jh. – feine „Tischware“ und grobe „Küchenkeramik“.

Graf 7. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zloženie germánskej keramiky podľa keramickej hmoty a úpravy povrchu.Graph 7. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zusammensetzung der germanischen Keramik nach der Tonqualität (fein- und grobkörnige) und Behandlung der Gefäßoberfläche (gra-phitierte, polierte, geglättete und raue).

52

Dva povrchové nálezy terry sigillaty pochádzajú z areálu sídliska „Šajba I“. V oboch prípadoch ide o bližšie nedatovateľné výrobky rheinzabernských dielní. Polguľovitá šálka formy Drag. 41 s rastlinnou vruborezovou výzdobou (povrchový nález zo sídliska „Šajba II“ – tab. 62: 4) predstavuje po exemplári z Bratislavy-Dúbravky zatiaľ druhú nádobu tejto formy v kvádskej oblasti severne od Dunaja (por. Kuz-mová 1997a, 45, 46). V oboch prípadoch ide o výrobky rheinzabernskej proveniencie.

C.b.8.2.2. Tzv. raetska keramika

Z chaty 30 a zo žľabu 43 pochádzajú zlomky dvoch pohárikov tzv. raetskej keramiky. Oba majú kvalitný tmavohnedý poťah. Pohárik zo žľabu 43 (obr. 20: 1) patrí pravdepodobne štýlu Drexel 1. Pred-pokladá sa, že tovar najstaršieho Drexelovho štýlu sa v provinciálnom prostredí vyskytuje len po marko-manské vojny (Kronberger 1997, 87-88 aj s ďalšou literatúrou; pre Carnuntum aj Gassner 1999, 38). Pohár z chaty 30 (obr. 20: 2) patrí Drexelovmu štýlu 2 (2b?). Podľa posúdenia E. Krekoviča nejde v tomto prí-pade o pravý raetsky tovar, ale o jeho panónsku napodobeninu. Oba mladšie štýly 2 a 3 sa v Carnunte objavujú až po zničení auxiliárneho kastela v markomanských vojnách (Jilek 1994, 391-392, Abb. 9: 46; Kronberger 1997, 87-88), resp. až od včasnoseverovskej doby (Gassner 1999, 38). Aj v okolí Regensburgu sa Drexelov štýl 2b vyskytuje po roku 180 (Fischer 1990, 56-57). Naproti tomu sa zdá, že na mušovskom Burgstalle je výskyt pohárov štýlu Drexel 2b doložený už v čase prítomnosti rímskej armády za marko-manských vojen (Droberjar 1993, 48-49, Taf. 3). Aj v podunajskom kasteli Ad Statuas sa keramika Dre-xelových štýlov 1 a 2 vyskytuje spoločne v antoninovských vrstvách (Gabler 1989, 467-468). V norickom Mauterne sa poháre s Drexelovými dekoráciami štýlu 2a/b nachádzali vo vrstvách periódy 3 datovanej medzi roky 130/140 až 170/180 (Sedlmayer 2002, 193-194). Na základe stratigraficky datovaných zlomkov z podunajských provincií sa teda oba poháre tzv. raetskej keramiky (resp. ich panónske imitácie) mohli do Trnávky dostať už pred markomanskými vojnami alebo počas nich.

Obr. 20. Bratislava-Trnávka „Zadné“ (1-7, 9-12) a „Šajba I“ (8). Hlavné formy keramického importu z 2. storočia. 1-2: tzv. raetska keramika; 3-7: keramika tehlovej farby; 8: jemná sivá keramika; 9-12: drsná sivá keramika. Mierka 1:3.Abb. 20. Bratislava-Trnávka „Zadné“ (1-7, 9-12) und „Šajba I“ (8). Hauptformen des keramischen Importes aus dem 2. Jh. 1-2: sog. rätische Keramik; 3-7: gelbtonige Ware; 8: graue feine Ware; 9-12: graue rauhe Ware. Maßstab 1:3.

53

C.b.8.2.3. Panónska keramika

Panónska keramika tehlovej farby je zastúpená džbánmi a širokými misami. V chate 3 sa našiel okrajový fragment džbánu (obr. 20: 3) s viacnásobne profilovaným lievikovitým okrajom (por. Gassner 1990, 137, Taf. 1: 2-5). Aj keď forma samotná sa vyskytuje pomerne dlho, v Carnunte boli tieto džbány najobľúbenejšie v 2. storočí (tamže; Gassner 1999, 40). V carnuntskom auxiliárnom tábore sú veľmi počet-né v nálezových súboroch kamenného kastela I (t. j. medzi rokmi 110/120 až 160/170 – Kronberger 1997, 90, Taf. 8: 72). V severopanónskom tábore Barátföldpuszta/Quadrata sa džbán s podobne profilovaným okrajom našiel v kontexte doby pred markomanskými vojnami (Gabler/Lőrincz 1977, 174-175, Abb. 10: 11).Veľmi dlho, počas celého 2. a 3. storočia, sa v Panónii vyrábali džbány s jednoduchým von vyhnutým ústím (por. Gassner 1990, 138, Taf. 1: 8-11), ktorých dovoz je v Trnávke doložený v chate 60 (obr. 20: 4, tab. 48: 8) a pravdepodobne aj 50 (obr. 20: 5; tab. 41: 14). V 2. storočí sa opakovane objavujú v staršej fáze kamenného kastela Carnuntum (Kronberger 1997, 90, Taf. 8: 76) a vo vrstve z markomanských vojen v Mušove (Droberjar 1993, 52, Taf. 6: E4).

Žlté prstencové misy sú zastúpené v chate 50 jedným charakteristickým fragmentom (obr. 20: 6; tab. 41: 11), avšak pravdepodobne aj ďalšie dva zlomky budú patriť tejto forme (tab. 41: 8-9). Nádoby ešte nemajú vyvinutú okrajovú lištu, ústie je len odsadené žliabkom. Podobné misy s nevýraznou okrajovou lištou sa podľa V. Gassnerovej v Carnunte vyskytujú od polovice 1. storočia po záver markomanských vojen (Gassner 1990, 143, Taf. 3: 13-14). Takéto datovanie našlo oporu aj v tamojšom auxiliárnom kasteli, kde sa vyskytli v staršej fáze kamenného kastela (Kronberger 1997, 89, Taf. 9: 80).

Neobvyklý je malý fragment s oranžovočerveným poťahom a s barbotinovou výzdobou (obr. 20: 7). Z auxiliárneho kastela v Carnunte pochádzajú dve napodobeniny terry sigillaty formy Drag. 37 s oran-žovohnedým poťahom, ktoré taktiež nesú barbotinovú výzdobu (Kronberger 1997, 89, Taf. 7: 70-71). M. Kronbergerová predpokladá ich výrobu v hrnčiarskej dielni v okolí Carnunta (tamže 89).

Iba v zlomkoch, ale opakovane sa vyskytla tzv. mramorovaná (tab. 29: 5, 48: 7, 60: 14) a panónska pásikovaná keramika s vlnovkovou výzdobou (tab. 5: 13, 21: 3a-b). Fragmenty tzv. mramorovaných ná-dob z chaty 26 na susednej lokalite „Silničné“ (tab. 56: 10) dokladajú dovoz tohto panónskeho riadu aj v nasledujúcom období začínajúcej mladšej doby rímskej.

Ani spektrum sivej importovanej keramiky nie je veľmi široké. V chate 50 na „Zadnom“ (tab. 41: 10) a v jame 5 na „Šajbe I“ (obr. 20: 8, tab. 61: 7) sa objavili sivé prstencové misy. Aj okrajový fragment z chaty 3 (tab. 5: 14) bude pravdepodobne patriť tomuto typu nádoby. é. Bónisová predpokladala výskyt prs-tencových mís v Panónii už od záveru 1. storočia (Bónis 1942, 49), k ich výraznému rozšíreniu však došlo až v nasledujúcom období (Miglbauer 1999, 46; Petznek 2000, 239-241 – aj s ďalšou literatúrou). V kvád-skom prostredí nad stredným Dunajom patria prstencové misky od 2. storočia k veľmi obľúbenému typu importovanej keramiky (Krekovič 1981, 364-365). Doložené sú aj v drevozemnom tábore z doby marko-manských vojen v Iži (Kuzmová 1997b, 45-46, Fig. 2). Misa z chaty 50 má okraj len zdôraznený obežným žliabkom. Misa zo „Šajby“ má už slabo vyvinutý okrajový prstenec. K obom formám nájdeme paralely v keramike z Carnunta, kde sú datované od prvej polovice 2. po 3. storočie (Petznek 2000, 241, napr. Taf. 14: 1705-1706).

Fragmenty z chaty 30 (tab. 21: 6) a 60 (tab. 48: 5) reprezentujú hlboké misy napodobňujúce formu terry sigillaty Drag. 37. Tento tvar sa veľkej obľube tešil na kvádskom sídlisku vo Veľkom Mederi v jeho najstaršej fáze z 2. polovice 2. storočia (Varsik 2004a, 259, Abb. 3: 10; ten istý 2005c, 284, Abb. 4: 1-19). Tamojší dopyt po importovanej keramike mohli uspokojovať hrnčiarske dielne v polohe „Gerhát“ pri légiovom tábore Brigetio (Bónis 1979, 146, Abb. 8: 9-11).

Sivé hrnce a hrnčeky s drsným povrchom a s prežliabnutým okrajom trojuholníkového prierezu (chata 4 – obr. 20: 9) sa v kasteli Gerulata vyskytujú už od najstaršej domitianovsko-trajánovskej fázy (Varsik 1996, 570, Abb. 19: 2, 20: 2). Exemplár z chaty 4 v Trnávke patrí do okruhu typov 6.4 alebo 8.1 podľa B. Petznekovej. Najväčšie rozšírenie dosahujú v 2. storočí a po markomanských vojnách postupne miznú (Petznek 1998, 205, 214, Falttaf. 2: 6.4, 8.1).

Aj typ vajcovitého hrnčeka z chaty 19 (obr. 20: 10) sa objavuje už v domitianovsko-trajánovskej vrstve v Gerulate (Varsik 1996, 570, Abb. 21: 2-6). Možno ho zaradiť k typu 7.4 z Carnunta, ktorého vý-skyt končí markomanskými vojnami (Petznek 1998, 211, Falttaf. 2: 7.4). V Carnunte ho nájdeme medzi charakteristickými formami staršej fázy kamenného kastela (110/120 až 160/170 – Kronberger 1997, 90, Taf. 9: 83). Podobné hrnčeky nechýbajú ani vo vrstvách z doby markomanských vojen na mušovskom Burgstalli (Droberjar 1993, 61, Taf. 12: H1-2). Zo zásypu studne 57 pochádza posledný z trojice typologic-

54

ky určiteľných sivých hrncov z Trnávky (obr. 20: 11). Ide v podstate o zväčšenú formu predchádzajúceho exempláru, len s tým rozdielom, že hrniec zo studne nemá pod hrdlom zväzok rytých línií (zhruba typ 7.3 podľa Petznek 1998, 210-211, Falttaf. 2: 7.3).

Zásobnica (obr. 20: 12) s tenkým a žliabkovaným horizontálnym okrajom (typ 3.2 podľa Petznek 1998, 195, Falttaf. 1: 3.2) sa v Panónii vyskytuje od 1. polovice 2. až po 3. storočie (Petznek 1998, 195 tam aj ďalšie provinciálne paralely).

C.b.8.3. Domáca germánska keramika

C.b.8.3.1. Formy nádob

Zostaviť klasifikačný systém sídliskovej keramiky z doby rímskej na Slovensku sa pokúsila J. Heč-ková (Hečková 1991, 129-241) a na južnej Morave E. Droberjar (Droberjar 1997, 29-122). Tak ako každý v rukách tvarovaný hrnčiarsky riad vykazuje aj germánska keramika 1. až 4. storočia veľkú variabilitu tvarov a ornamentov. Snaha o stanovenie jednoznačne a presne definovaných typov preto nevyhnutne prináša veľmi široké spektrum tvarových obmien, v ktorom sa neraz stráca prehľadnosť. Na druhej strane úsilie o jednoduché, široko a voľne poňaté typy neumožňuje spoľahlivo zaradiť každú nádobu a pri snahe o klasifikáciu sa vynára množstvo hybridných medziforiem. Zvážiac tieto úskalia, bola pri hodnotení germánskeho keramického riadu z Bratislavy-Trnávky zvolená druhá spomenutá cesta a zároveň uprednostnená snaha o čo najvýstižnejšie postihnutie tvarovej typologickej klasifikácie, aj s vedomím rizika nadmerného zjednodušenia. Viedlo to k definícii štyroch základných foriem. Pri ta-komto postupe sa však v nálezových súboroch vyskytlo viacero hybridných alebo ojedinelých tvarov.

F o r m a I

Pod formou I chápem jednodielne nečlenené nádoby, ktoré patria k bežnému a početnému tvaru sídliskovej keramiky vo všetkých fázach germánskeho osídlenia juhozápadného Slovenska (obr. 21). Naj-častejšie ide o misy so zatiahnutým okrajom, ktoré sa aj v iných germánskych oblastiach vyskytujú od počiatku po záver doby rímskej (napr. Pescheck 1978, 61). V rámci formy I možno v staršej dobe rímskej rozlíšiť dva varianty. Oveľa častejší je variant A so zaobleným profilom. Jeho ústie býva neraz mierne zatiahnuté dovnútra. Tieto nádoby môžu mať odsadené dno, čo im dodáva mierne esovitý profil. Forma IA sa vyskytuje v širokej škále rozmerov od vysokých hrncovitých tvarov, cez hlboké alebo široké misy až po malé poháriky a šálky (obr. 21: a-d). Výnimočne sa objavujú malé prevŕtané ušká (napr. Branč – Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 148: 19). Vysoké hrnce vajcovitého tvaru sa vo zvýšenej miere vyskytujú v najstaršom horizonte svébskej sídliskovej keramiky (Elschek 1995, napr. Abb. 4: 18, 20; 5: 10, 14; 6: 14) a na sídlisku v Trnávke ich výskyt doznieva (poznáme len jeden exemplár z chaty 3 – obr. 21: a, tab. 8: 9). Opätovne vyššia forma I ožíva v neskorých fázach kvádskych sídlisk (napr. tab. 73: 1). Na rozdiel od vyšších foriem nachádzame nižšie misy a malé šálky a poháriky počas celej doby rímskej a formu samu nie je možné bližšie datovať. Ako výzdobné prvky na nádobách formy IA sa v Trnávke uplatnili hrebe-ňované oblúčiky (obr. 21: c, tab. 7: 21) a vrypy prstom (obr. 21: a, tab. 8: 9, 22: 13). Väčšinou sú však tieto misy nezdobené.

Nádoby formy I sa v 2. až 3. storočí len zriedka používali ako urny. Ako príklady zo staršej doby rímskej (stupne B2 a B2/C1) uveďme hroby 72 z Bešeňova (Kolník 1961, 233, Taf. X: 72a) a 131 z Abrahá-mu (Kolník 1980, 53, Taf. XLII: 131a). Výskyt „svébskych“ alebo „neskororímskych hrncov“ sa v hroboch zvyšuje v závere doby rímskej a na počiatku sťahovania národov (Kolník 1973, 386, 388, obr. 30: 2-3, 5-6, 8; 31: 2, 5; Peškař/Ludikovský 1978, 47-51; Tejral 1975, 89).

Napriek tomu, že samotná forma I sa v rámci doby rímskej nedá užšie datovať, istú chro-nologickú hodnotu nesie jedna špecifická forma okraja. Ide o dovnútra zatiahnutý okraj so šikmo zrezaným ústím, ktoré má vonkajšiu hranu mierne vytiahnutú nahor. Ústie býva zvnútra šikmo presekávané (obr. 22). V takomto prevedení sa vyskytuje len v objektoch z 1. storočia v Bratislave-Dúbravke (obr. 22: 1-2 – Elschek 1995, Abb. 2: 16, 5: 14, 6: 16), z Trnávky ho nepoznám. Reminiscenciu na takto stvárnené okraje reprezentuje fragment misky z chaty 50/80 v Lipovej-Ondrochove (obr. 22: 4 – Točík 1987, 254-255, obr. 15: 7) a kónická miska s odsadeným okrajom z Bohdanoviec (obr. 22: 3 – Turčan 1996, obr. 6: 13). Jednodielne nádoby s podobnými okrajmi sa v 1. storočí vyskytujú aj medzi sídliskovou keramikou v Čechách (obr. 22: 5 – Motyková/Pleiner 1987, Abb. 32: 8, 35: HI,E), ale aj ďalej

55

na západ v sídlach neckarských Svébov (Lenz-Bernhard 2002, 74-75, Abb. 57: 1-7; Schlegel 2000, 92, Abb. 9: 9). V západnejšie položených germánskych oblastiach nádoby formy I s prstovaným alebo presekávaným okrajom prežívajú hlbšie do 2. storočia (napr. Rockenberg-Oppershofen vo Wette-rau – Lindenthal 2000, 123, Abb. 4: 10-11, 5: 1 alebo Kolitzheim-Herlheim v Pomohaní – Steidl 2000b, 153-154, Abb. 2: 12).

Na rozdiel od variantu IA je kónický variant IB (obr. 21: e-f) oveľa zriedkavejší. V Trnávke pozná-me z dvoch chát (objekty 19 a 30) spolu tri exempláre (tab. 16: 20, 17: 19; 21: 20). Na kónických miskách formy IB sa opäť objavuje ryté hrebeňovanie (obr. 21: e, tab. 17: 19) alebo jemné trojuholníkové vpichy (tab. 21: 20). Nádobu z chaty 38 vo Veľkom Mederi (obr. 23: 2) sprevádzala samostrelová spona s vyso-kým zachycovačom VII. Almgrenovej skupiny (Varsik 2003, Abb. 18: 2), čo svedčí o výskyte v 1. polovici 3. storočia. Kónickú šálku z Mojzesova zdobia oválne (obr. 23: 3 – Ruttkay 1991, 91, obr. 45: 7) a nádobu zo Stupavy okrúhle (Vrba 2007, 142, Fig. 10: 1) jamky. Ide pravdepodobne o napodobeninu rímskych skle-

Obr. 21. Domáca keramika formy I. a-f: Bratislava-Trnávka „Zadné“. Mierka 1:3.Abb. 21. Einheimische Gefäßform I. a-f: Bratislava-Trnávka „Zadné“. Maßstab 1:3.

56

nených pohárov s brúsenými oválmi (por. Drober-jar 1997, 112). Nenáročný tvar opakovane nájdeme aj medzi neskororímskymi keramickými nálezmi zo 4. storočia v Bratislave-Dúbravke (Elschek 2004, Abb. 4: 21, 5: 21-22, 6: 10), takže forma samotná sa opäť vyskytuje počas celej doby rímskej.

Forma I je početne zastúpená medzi kera-mikou doby rímskej na južnej Morave. Jej roz-ličné varianty charakterizoval E. Droberjar ako typy 2400, 2500, 2600 a 2700 (Droberjar 1997, 43, Abb. 37-40). Ponímanie E. Droberjara je odlišné od typológie z Trnávky a v rámci jeho naposledy menovaného typu 2700 sú zastúpené tvary, ktoré v Trnávke patria k formám I, II, ale aj III. Variant IA zodpovedá typom mís MI a MII, ako aj hrn-com typu HI podľa typológie keramiky z českého náleziska Ořech (Motyková/Pleiner 1987, 423, Abb. 34-35). Variant misiek IB je totožný s tamojším ty-pom MIII (tamže).

Záverom možno konštatovať, že forma I patrí k osvedčeným a dlho žijúcim tvarom, chronologicky len málo citlivým. Iba v kombinácii s výzdobou získa-va istú výpovednú hodnotu.

F o r m a I I

Formu II reprezentujú členené misy s valcovitým hrdlom, ktoré v ostrom lome prechádza do kónic-kej spodnej časti, často mierne prehnutej dovnútra (obr. 24). Charakteristický je výrazný lom, pre ktorý sa v nemeckej literatúre označujú ako Knickwandgefäße. Ústie býva jednoducho zaoblené, niekedy smerom von lištovite zhrubnuté. Lištovite zhrubnutý môže byť aj lom misiek (obr. 25) a nádoby vtedy navonok pripomínajú rímsko-provinciálne prstencové misky. Misy s prstencovým členením sa v staršom období vyskytujú najmä medzi funerálnou keramikou. V skupine drobných nádob vystupuje množstvo hybrid-ných tvarov medzi formami II a III. Vznikajú predovšetkým vtedy, keď ostrý lom nádoby nahradí ply-nulejšie odsadenie a spodná časť misiek nie je vtiahnutá dovnútra, ale vypuklá smerom von (napr. obr. 27: 1). V rámci formy II sú zastúpené hlboké misy (obr. 24: a), plytšie až tanierovité nádoby (obr. 24: b-d),

Obr. 22. Nádoby formy I s vrypmi na vnútornom okraji. 1-2: Bratislava-Dúbravka; 3: Bohdanovce; 4: Lipová-Ondrochov; 5: Ořech (Čechy). Podľa Elschek 1995, Turčan 1996, Točík 1987 a Motyková/Pleiner 1987. Bez mierky.Abb. 22. Gefäße der Form I mit gekerbtem Innenrand. 1-2: Bratislava-Dúbravka; 3: Bohdanovce; 4: Lipová-Ondrochov; 5: Ořech (Böhmen). Nach Elschek 1995, Turčan 1996, Točík 1987 und Motyková/Pleiner 1987. Ohne Maßstab.

Obr. 23. Nádoby formy IB z Bratislavy-Trnávky (1), Veľké-ho Mederu (2) a z Mojzesova (3). 3: podľa Ruttkay 1991. Bez mierky.Abb. 23. Gefäße der Form IB aus Bratislava-Trnávka (1), Veľký Meder (2) und Mojzesovo (3). 3: nach Ruttkay 1991. Ohne Maßstab.

57

ale aj drobné šálky (obr. 24: f). Menej časté sú ostroprofilované poháriky na nôžke (obr. 24: g). V Trnávke sa nádoby formy II sú prítomné vo všetkých bohatších objektoch z 2. storočia.

Na najstaršom svébskom sídlisku na Slovensku v Bratislave-Dúbravke sa vyskytol variant formy II s lištovite zhrubnutým ústím a mäkšie odsadenou spodnou časťou (obr. 25: 2-3 – Elschek 1995, Abb. 4: 22, 5: 5). Misu s lištovite zhrubnutým ústím a lomom poznáme v 1. storočí aj z dolnorakúskej osady v Michelstettene (obr. 25: 4 – Lauermann 1995, 16, Abb. 20). Podobné tvary sa objavujú medzi funerálnou keramikou tohto obdobia (napr. Velatice hrob 17: Tejral 1970, 161, obr. 10: 7; alebo Sládkovičovo hrob 43: Kolník 1980, 144, Taf. CXLVI: 43,a,e). Príklad zo zemnice 44 v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 51: 11) upozorňuje na ich prežívanie v 2. storočí. Typologicky príbuznú formu na pohrebiskách przeworskej kultúry predstavujú nádoby s odsadeným hrdlom a trojdielnym profilom typu A.1 podľa T. Dąbrowskej

Obr. 24. Domáca keramika formy II. a-b, e-f: Bratislava-Trnávka „Zadné“; c-d: Branč; g: Bratislava-Vajnory „Stavebný dvor“ (hrobový nález). Mierka 1:3.Abb. 24. Einheimische Gefäßform II. a-b, e-f: Bratislava-Trnávka „Zadné“; c-d: Branč; g: Bratislava-Vajnory „Stavebný dvor“ (Grabfund). Maßstab 1:3.

58

Obr. 25. Nádoby formy II s lištovitým členením. 1: Sládkovičovo, hrob 43; 2-3: Bratislava-Dúbravka, 4: Michelstetten (Dolné Rakúsko); 5: Solany (Čechy). Podľa Kolník 1980; Elschek 1995; Lauermann 1995; Koutecký 1999. Bez mierky.Abb. 25. Gefäße der Form II mit leistenartiger Gliederung. 1: Sládkovičovo, Grab 43; 2-3: Bratislava-Dúbravka, 4: Michels- tetten (Niederösterreich); 5: Solany (Böhmen). Nach Kolník 1980; Elschek 1995; Lauermann 1995; Koutecký 1999. Ohne Maßstab.

Obr. 26: Hlboké misy formy II. 1: Neuruppersdorf (Dolné Rakúsko); 2: Abrahám, hrob 16; 3-4: Carnuntum; 5: Komjatice. Podľa Adler 1976b; Kolník 1980; Grünewald 1983; Točík 1978. Bez mierky.Abb. 26: Tiefe Schüsseln der Form II. 1: Neuruppersdorf (Niederösterreich); 2: Abrahám, Grab 16; 3-4: Carnuntum; 5: Kom-jatice. Nach Adler 1976b; Kolník 1980; Grünewald 1983; Točík 1978. Ohne Maßstab.

(Dąbrowska 1997, 104, Taf. VI: 7,11; XXVII: 57,2; LIV: 104,8). Vyskytujú sa prevažne v hroboch zo stupňa B1 a len ojedinele prechádzajú do staršej fázy stupňa B2 (tamže). Misky s prstencovitým členením nájde-me aj v sídliskovom materiáli v Čechách – napr. v Záluží u Čelákovic (Motyková-Šneidrová 1960, 172, obr. 12: 8) alebo v Solanoch (obr. 25: 5 – Koutecký 1999, 83-85, Tab. 3: 52), kde sa držia až do 2. storočia.

V 2. storočí sa v germánskom prostredí nad stredným Dunajom presadzujú „klasické“ misy s ostrým lomom formy II. Jeden z najstarších exemplárov sa vyskytol v bohatom kostrovom hrobe v Neuruppers- dorfe (obr. 26: 1), ktorý H. Adler datoval na začiatok 2. storočia (Adler 1977, 24-25, Abb. 15) a neskôr J. Tejral do stupňa B1c alebo B2a (Tejral 1983, 92, Abb. 8: 7; ten istý 2001, 219, Abb. 7: 4). Pre pomerne skorý

59

výskyt formy II sa prihovárajú aj fragmenty germánskej keramiky nájdené na antickej skládke odpadu v Carnunte (obr. 26: 3-4), ktorá vznikala postupne od klaudiovskej po neskoroflaviovskú dobu (Grüne-wald 1983, 38, Taf. 51: 6-8). Pre viaceré sídliskové nálezy disponujeme relatívne spoľahlivým datovaním sponami A 84 (okrem chát 19 a 60 v Trnávke aj Komořany, chata Z-9 – Droberjar 1997, 185-186, Taf. 35: 5,12; Mušov – Komoróczy 1999, 174, obr. 7: 2-4), hrebeňmi typu Thomas AI (Křižanovice – Droberjar 1997, 193, Taf. 113: 2,5, 118: 1,3,5,8; Ivanka pri Dunaji – Kraskovská 1970, 111, obr. 11: 1, 16: 1) alebo mincou Had-riana zo sídliskovej jamy BA-110 v polohe „Kňazova jama“ v Komjaticiach (obr. 26: 5 – Točík 1978, 253, obr. 143: hore). V hroboch sa táto typicky sídlisková keramika vyskytuje zriedkavejšie. Napriek tomu vďaka spoločnému výskytu so sponami s valcovitou hlavicou z Abrahámu (obr. 26: 2) máme aj z tejto sféry datovateľné exempláre (hroby 16 a 182 – Kolník 1980, 26, Taf. XV: 16,a,g-h; 65 Taf. LII: 182,a,b1-2). Ostro profilované situlovité nádoby sa niekedy pokladali za prejav vplyvu zo sféry przeworskej kultúry (Tejral 1971, 66-68, naposledy ten istý 1999, 142, Abb. 4: 1,7). Ovplyvnenie možno pripustiť pri nádobách, ktoré nesú aj ďalšie formálne alebo výzdobné znaky pochádzajúce z tejto vzdialenej oblasti9. Prevažná väčšina ostro profilovaných mís formy II s typickým oblúkovitým alebo vlnovkovým hrebeňovaním je nepochybne prejavom domáceho vývoja svébskej keramiky v stredodunajskej oblasti (podobne aj Tejral 1999b, 142). Na sídliskách przeworskej kultúry sa ostro profilované nádoby s podobnou tektonikou vy-skytujú v mladšej fáze staršej doby rímskej a prežívajú aj na začiatku mladšej doby rímskej (Podgórska-Czopek 1999, 153, tab. II: 11, IV: 6, IX: 2, X: 12 – aj s ďalšou literatúrou). Na rozdiel od podunajskej formy II máva však charakteristická przeworská váza výraznejšie sformovanú nôžku (tamže tab. IV: 6, XXV: 3).

Vyššie a hlboké misy formy II s nízkym hrdlom sa v dobe po markomanských vojnách vytrácajú. Medzi najmladšie príklady patria nádoby z maďarského sídliska Ipolytölgyes, kde je takáto nádoba dato-vaná terrou sigillatou z Westerndorfu, provinciálnou emailovanou a barbarskou samostrelovou sponou Almgrenovej skupiny VII do mladorímskeho stupňa C1 (Erdélyi/Lamiová-Schmiedlová 1971, 51-72, obr. 7: 3, 5). Je však pozoruhodné, že rozmermi drobnejšie dvojdielne šálky a misky formy II v tvarovo ne-zmenenej podobe pretrvávajú do stupňa C1 (napr. na sídlisku „Silničné“ v Trnávke – tab. 54: 20) a, ako to dokladajú exempláre zo zemnice “Pri Visáku” v Bratislave-Vajnoroch (tab. 66: 2, 10), nepochybne aj neskôr.

Na nádobách formy II býva výzdoba na kónickej spodnej časti. Časté je hrebeňovanie rôznymi ob-lúčikmi alebo viacnásobnými vlnovkami (napr. obr. 24: c). V Trnávke je výraznejšie zastúpené aj plošné ryhovanie v poliach (obr. 24: e, tab. 9: 12, 29: 12, 46: 25). Ostatné druhy výzdob sú zriedkavejšie. Patrí k nim plošné žliabkovanie na miske z chaty 30 v Trnávke (obr. 24: f) alebo viacero kombinovaných tech-ník na hlbokej mise z juhomoravských Chrlic (barbotino, brázdovanie, krátke zvislé žliabky a lomená lí-nia ozubeným kolieskom – Pernička 1968, 128, obr. 3: 18, tab. XXV: 1). Na zaoblených dnách dvojdielnych tanierov z Branču sa opakovane vyskytol žliabkovaný motív svastiky (obr. 27: 5 – Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 3: 12; 8: 9).

Samostatný variant formy II predstavujú plytké taniere a misky so zalomeným telom a zaobleným dnom (obr. 27). V Branči sa takéto taniere (napr. obr. 27: 5-6) vyskytovali v nálezových celkoch z 2. (ob-jekty 8 a 16 – Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 8: 9; 15: 15), ale aj z prvej polovice 3. storočia (objekty 3 a 5 – Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 3: 12, 7: 13). Pre misku disponujeme príkladmi z chaty 30 v Trnávke. Ich spodné časti zdobia široké žliabky (obr. 24: f, tab. 21: 21-22). Ďalšie paralely možno uviesť z nasledujúcich nálezísk (obr. 27):

1. Holubice, zemnica. Šedo 1985, 446, obr. 1: 4.2. Ipolytölgyes, zemnica, terra sigillata Westerndorf, emailovaná spona Riha 7.13, samostrelová spona s vysokým

zachycovačom. Erdélyi/Lamiová-Schmiedlová 1971, obr. 7: 4.3. Křepice, zemnica XVI. Droberjar 1997, 192, Taf. 102:18, 103: 12.4. Senec, zemnica. Turčan 1984, 120, obr. 3: 7.5. Sládkovičovo, kostrový hrob 27, kolienková spona A 145 a spona A 69. Kolník 1980, 137-138, Taf. CXXXVI: 27,e.6. Sládkovičovo, kostrový hrob 28, spona s očkami približne A 60. Kolník 1980, 138, Taf. CXXXVI: 28, c1-2.7. Sládkovičovo, žiarový hrob 33. Kolník 1980, 139-140, Taf. CXLI: 33,b1-2.

Bližšie sú datovateľné vďaka sprievodným sponám exempláre v oboch kostrových hroboch 27 a 28 zo Sládkovičova. V hrobe 27 bola polabská germánska kolienková spona A 145 (k datovaniu Pieta 1993,

9 Napríklad v prípade ostro profilovanej urny s kolienkovými uchami z hrobu 2 v Kostolnej pri Dunaji (Kolník 1980, 95, Taf. LXXVI: 2,a; príbuzné nádoby na przeworskom pohrebisku Nadkole 2 – Andrzejowski 1998, Pl. XCV).

60

Obr. 27. Misky a taniere formy II so zaobleným dnom. 1: Holubice; 2: Křepice (obe južná Morava); 3-4: Sládkovičovo (hroby 27 a 28); 5-6: Branč. Podľa Šedo 1985; Droberjar 1997; Kolník 1980; Kolník/Varsik/Vladár 2007. Bez mierky.Abb. 27. Tassen und Teller der Form II mit abgerundetem Boden. 1: Holubice; 2: Křepice (beide Südmähren); 3-4: Sládkovičovo (Gräber 27 und 28); 5-6: Branč. Nach Šedo 1985; Droberjar 1997; Kolník 1980; Kolník/Varsik/Vladár 2007. Ohne Maßstab.

77, 79, obr. 3: 2-3; Gupte 1998, 208-210) spolu so sponou, ktorú T. Kolník určil ako A 69 (k datovaniu Sedl- mayer 1995, 14-17). V druhom hrobe sa vyskytla neskorá spona s očkami tzv. pruskej série (k datovaniu Kolník 1981a, 121, Fig. 5: 10; Andrzejowski 1998, 105-107; Pfeiffer-Frohnert 1998, 130, 133). Oba hroby dobre zapadajú do rámca stupňa B2. Charakteristické nálezy staršej fázy mladšej doby rímskej (stupeň C1) po-skytol spomenutý sídliskový celok z náleziska Ipolytölgyes na maďarskom brehu Ipľa.

Ako osobitý prejav formy II vystupujú poháriky na nôžke. Podľa vypracovania nôžky možno roz-líšiť dva podtypy – zvnútra (obr. 24: g, tab. 59: 11) alebo zospodu zvonka (tab. 59: 12) dutá nôžka. Oba varianty sa spoločne vyskytli v spomínanom súbore nádob zo „Silničného“ (tab. 59: 11-12). Inak sú za-stúpené v hroboch aj na sídliskách.

F o r m a I I I

Formu III predstavujú nádoby s tromi viac-menej samostatnými článkami: hrdlo s okrajom, plecia a spodná časť s dnom (obr. 28). Charakteristické je odsadenie pliec, ktoré môže byť zdôraznené vhĺbenou (jedna alebo viac rýh, brázd, úzkych žliabkov) alebo plastickou líniou (plastická lišta často z jednej alebo z oboch strán sprevádzaná ryhou čí žliabkom). Ďalším vývojom sa odsadenie stráca a zostáva len líniovo naznačené. Nádoby tak nadobúdajú esovitý profil. Ústie je najčastejšie jednoducho zaoblené, len niekedy lištovite zhrubnuté. Spodná časť nádoby pod plecami býva mierne vtiahnutá dovnútra, pri esovitých tva-roch je krivka profilu plynulá a spodná časť vyklenutá von. Dno je rovné, pri menších tvaroch aj zaoblené

61

s centrálnym omfalom. V rámci nižších miskovitých a šálkovitých tvarov sa vyskytuje množstvo hybrid-ných medziforiem II/III. Forma III reprezentuje široké spektrum germánskych nádob s rôznymi funkciami – od vyšších váz, cez hlboké alebo plytšie misy a teriny až po rozmanitú škálu misiek, pohárov a šálok.

Vyššie vázovité tvary sú pomerne zriedkavé. Esovite profilované vázy, ktoré poznáme z Branču (napr. obr. 28: b; Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 3: 9, 57: 21, 122: 3) a iných germánskych sídlisk v stre-dodunajskej oblasti (fľašovité nádoby typu 5200 podľa Droberjar 1997, 108, Abb. 46: 5200; por. aj Varsik/Schmidtová 2007, 182-183, Abb. 3) sa v Trnávke nevyskytli. Jediným zástupcom vyšších foriem je horná časť ostro profilovanej vázy s obežnou lištou pod kónickým hrdlom z chaty 30 (obr. 28: a, tab. 21: 26). Ide o pomerne zriedkavý tvar na rozhraní foriem II a III s nemnohými paralelami (obr. 29). Na juhozá-padnom Slovensku k nim patria sídliskové nálezy z Bohdanoviec (obr. 29: 2 – Turčan 1996, 108, 110, obr. 4: 2) a zo Zohora (obr. 29: 4 – Pichlerová 1961b, 855-856, obr. 305: 1). Žiaľ, ani jeden z objektov neposkytol datovanie nezávislé od keramiky. Len na základe zloženia hrnčiarskeho riadu datoval V. Turčan zem-

Obr. 28. Domáca keramika formy III. a, c-h: Bratislava-Trnávka „Zadné“. b: Branč. Mierka 1:3.Abb. 28. Einheimische Gefäßform III. a, c-h: Bratislava-Trnávka „Zadné“. b: Branč. Maßstab 1:3.

II/III

62

nicu z Bohdanoviec do prvej polovice 2. storočia (Turčan 1996, 119). Nedatovateľný je povrchový nález z dolnorakúskeho sídliska Drösing (Jedlicka 1995, 564, Abb. 685). Sídliskové paralely z juhomoravských Křepic (Droberjar 1997, 188, Taf. 66: 14) a z Mušova „Na pískách“ (Komoróczy 1999, 174, obr. 7: 1) patria k typologicky vyspelejšej forme s lievikovite roztvoreným hrdlom. Pre datovanie je dôležité, že napo-sledy menované germánske sídlisko prekrýval dočasný rímsky tábor z obdobia markomanských vojen (Komoróczy 1999, 166-170). Do druhej polovice 2. storočia je datovaný zásyp jamy 23 z Hurbanova, kde sa vázovitá nádoba (obr. 29: 3) stretla so železnou symetrickou oblúkovitou ostrohou (Rajtár 2004, 148, obr. 113: 2).

S vázou z chaty 30 možno porovnávať aj niektoré nádoby z hrobov 1. storočia. Najbližšou paralelou je bikónická urna s tromi plastickými lištami na hrdle a výzdobou ozubeným kolieskom zo Žlkoviec (Kol-ník 1959, 153, Tab. IV: 4). Urna z hrobu 6 v Mistelbachu (Mitscha-Märheim 1956, 190, 192, Abb. 4) a z hrobu 26 v Abraháme (obr. 29: 5 – Kolník 1980, 28, Taf. XVII: 26,a-b) – obe sprevádzané sponami A 68 – a najmä sídliskový nález z Devína (Plachá/Hlavicová 1986, 197, obr. 85: 2) majú o niečo mäkšiu profiláciu. Uvede-né vázovité nádoby z 1. storočia, ku ktorým možno ešte pripojiť exemplár z okolia Sopronu (Bóna 1963, 247, Taf. XXXVIII: 1), sa niekedy pokladajú za prejav prežívajúcej laténskej tradície (Bóna 1963, 258-260; Kolník 1959, 153; ten istý 1971, 514, obr. 12: 10, 15: 1). Tvarovo blízke paralely poskytuje aj súbor nádob zo žiarového hrobu v Uherčiciach (obr. 29: 6 – Peškař 1961, 28, obr. 21). Hrob s ostro profilovanými situlovi-tými nádobami z 1. alebo začiatku 2. storočia prezrádza podľa moravských autorov przeworský vplyv (Peškař 1961, 29-30; Tejral 1999b, 142, Abb. 4: 10-11). Geograficky vzdialenú, ale dobre datovateľnú analó-giu z doby okolo polovice 1. storočia, predstavuje nádoba z bohatého kostrového „lübsowského“ hrobu z náleziska Quetzdölsdorf v oblasti stredného Polabia/Posália (Nitzschke/Schröter 1989, 74, 79, Abb. 3, Taf. 14: 2). Zdá sa, že váza z chaty 30 predstavuje pomerne starobylú formu v rámci súboru keramiky zo staršej doby rímskej v Bratislave-Trnávke.

Obr. 29. Vázovité nádoby formy II/III a III. 1: Bratislava-Trnávka; 2: Bohdanovce; 3: Hurbanovo; 4: Zohor; 5: Abrahám, hrob 26; 6: Uherčice (južná Morava). Podľa Turčan 1996; Rajtár 2004; Pichlerová 1961b; Kolník 1980; Tejral 1999b. Bez mierky.Abb. 29. Vasenartige Gefäße der Form II/III und III. 1: Bratislava-Trnávka; 2: Bohdanovce; 3: Hurbanovo; 4: Zohor; 5: Ab-rahám, Grab 26; 6: Uherčice (Südmähren). Nach Turčan 1996; Rajtár 2004; Pichlerová 1961b; Kolník 1980; Tejral 1999b. ohne Maßstab.

63

Hlboké misy (teriny) reprezentujú formu III strednej výšky (obr. 30). Typologicky staršie sú misy s odsadenými plecami a kužeľovitým hrdlom (Droberjar Typ 3600 – Droberjar 1997, 43, Abb. 43: 3600). Tvar sme už zaznamenali ako urnu zo žiarového hrobu v polohe „Stavebný dvor“ vo Vajnoroch (obr. 30: 4). Takáto terina patrí v oblasti nad stredným Dunajom k základnému tvaru urien na pohrebiskách staršej doby rímskej v stupňoch B1 a B2. V závere stupňa B2 sa vytráca a jeden z najmladších exemplárov pochádza z hrobu 210 v Abraháme (obr. 30: 7), kde ho sprevádzal zlatý hruškovitý závesok (Kolník 1980, 74, Taf. LIX: 210,a,h). T. Kolník datoval nálezový inventár hrobu do prechodného stupňa B2/C1 (Kolník 1981a, 125, Fig. 7: 4-5; k datovaniu zlatých hruškovitých záveskov Godłowski/Wichman 1998, 57, Taf. LVIII: 39,10). Teriny formy III s kužeľovitým hrdlom nájdeme aj v sídliskovom materiáli tohto obdobia. Ešte do 1. storočia sú zaradené exempláre z Bratislavy-Dúbravky (obr. 30: 1-2 – Elschek 1995, 40-42, napr. Abb. 2: 10, 3: 7 alebo 5: 6). Pravdepodobne o niečo mladšie budú nálezové celky 11/80 a 50/80 z Lipovej-Ondrochova (obr. 30: 5-6 – Točík 1987, 253-255, obr. 12: 7, 14: 1, 8) a zo Senca (Turčan 1984, 120, obr. 3: 1). V Trnávke sa vyskytli v chatách 3 a 30 (obr. 28: d, tab. 5: 23, 6: 15, 21: 24). Z južnej Moravy možno uviesť napríklad vysokú nádobu z chaty III v Blučine, ktorú v nálezovom súbore sprevádzali až tri jednodielne hrebene typu Thomas AI (Droberjar 1997, 179, Taf. 7: 4).

Obr. 30. Teriny formy III s kužeľovitým hrdlom. 1-2: Bratislava-Dúbravka; 3: Bratislava-Trnávka; 4: Bratislava-Vajnory; 5-6: Lipová-Ondrochov; 7: Abrahám, hrob 210. Podľa Elschek 1995; Točík 1987; Kolník 1980. Bez mierky.Abb. 30. Terrinen der Form III mit kegelförmigem Hals. 1-2: Bratislava-Dúbravka; 3: Bratislava-Trnávka; 4: Bratislava-Vajnory; 5-6: Lipová-Ondrochov; 7: Abrahám, Grab 210. Nach Elschek 1995; Točík 1987; Kolník 1980. Ohne Maßstab.

Príbuzný variant predstavujú hlboké misy (obr. 31) so zvislým valcovitým hrdlom, von vyhnutým ústím a stále odsadenými plecami (Droberjar Typ 3300-3400 – Droberjar 1997, 43, Abb. 42: 3300, 43: 3400), ktoré sa vyskytli v sídliskových súboroch 34 v Lipovej-Ondrochove a v objekte 1 v Bohdanovciach (obr. 31: 2). Ani jeden z nich neobsahoval chronologicky citlivé drobné nálezy. Domáca keramika sa však hlási skôr do staršej polovice 2. storočia (Kolník 1962a, 376, obr. 128: 10; Turčan 1996, 119, obr. 3: 5). V Trnávke ich poznáme z chát 3 a 50 (obr. 28: e, tab. 6: 21, 41: 16). Nižšia široká misa z chaty 3 (obr. 28: e, 31: 1) má analógiu v detskom kostrovom hrobe z dolnorakúskeho Wilfersdorfu (obr. 31: 3), ktorý M. Pollaková datovala na prelom 1. a 2. storočia (Pollak 1980, 175, Taf. 198: 3) a J. Tejral do stupňa B1c (Tejral 1983, 92, Abb. 8: 8).

64

Obr. 31. Misovité nádoby formy III so zvislým hrdlom. 1: Bratislava-Trnávka; 2: Bohdanovce; 3: Wilfersdorf (Dolné Ra-kúsko). Podľa Turčan 1996; Tejral 1983. Bez mierky.Abb. 31. Schüsselförmige Gefäße der Form III mit senkrechtem Hals. 1: Bratislava-Trnávka; 2: Bohdanovce; 3: Wilfersdorf (Niederösterreich). Nach Turčan 1996; Tejral 1983. Ohne Maßstab.

Typologicky vyspelejší variant hlbokých mís reprezentuje elegantná esovitá forma (obr. 32), na kto-rej sa odsadenie pliec stráca a je len líniovo naznačené (jedným alebo viacerými žliabkami, ryhami či liš-tami). Okraj s ústím sa nakláňa čoraz viac von (Droberjar Typ 3100 – medziformy II, resp. 3202, 3204-3205, 3207 – Droberjar 1997, 43, Abb. 42). Zdá sa však, že vývoj osady „Zadné“ v Trnávke sa zastavil pred všeo- becným zavedením tejto formy. S istou rezervou k nemu možno priradiť len nádobu z pece 51 (obr. 32: 2, tab. 45: 4). Vývoj keramických tvarov však nebol priamočiary, preto typologicky „staršie“ formy sa môžu vyskytnúť v mladších nálezových kontextoch a naopak. Chronologické postavenie esovito profilovaných mís je dobre dokumentované v hroboch. Najstarší výskyt, pravdepodobne už vo vyspelej fáze stupňa B2, signalizuje inventár hrobu 70 v Bešeňove (spolu so sponou s valcovitou hlavicou a sponou typu A 84 – Kolník 1961, 232-233, Tab. X: 70a-c) a 11 v Kostolnej pri Dunaji (obr. 32: 3 – spolu s bronzovou trúbkovitou sponou – Kolník 1980, Taf. LXXVIII: 11a-b). Do záverečnej fázy stupňa B2 (B2c) datoval T. Kolník hrob 5 z Kostolnej pri Dunaji, v ktorom esovite profilovanú terinu sprevádzal viacdielny hrebeň typu Thomas B a emailovaná spona Riha 5.17.5 (Kolník 1981a, 121, Fig. 5: 14-16). V nálezovom prostredí horizontu B2/C1 vystupujú tieto nádoby čoraz častejšie, napríklad v hrobe 47 v Kostolnej pri Dunaji (obr. 32: 6 – Kolník 1981a, 125, Fig 7: 19-26; k datovaniu hrobu naposledy Tejral 1999b, 172-173) alebo v hroboch 6 a 8 z juho-moravských Šitbořic (Droberjar/Kazdová 1993, 107 Taf. 2: 6,1; 110 Taf. 3: 8,1; Tejral 1999b, 178). Ich výskyt pokračuje neprerušene aj v mladšej dobe rímskej, čo okrem charakteristických urien z Dolných Lovčíc (Bóna 1963, 241-243, Taf. XLI: 1, 3-4, XLII: 1) ilustrujú najmä exempláre datované samostrelovými spona-mi s vysokým zachycovačom skupiny A VII (obr. 32: 1, 4-5 – Očkov hroby 121 a 174 – Kolník 1965, obr. 6: 1-6, 7: 8-9; Šoporňa – Vajdíková 1999, 160, obr. 131: 6) a sponami s podviazanou nôžkou, či ich derivátmi skupiny A VI,2 z Pasohlávok na južnej Morave (Tejral 1975, Taf. 12: 5-7) alebo z Ivanky pri Dunaji (hrob 15 – Kraskovská 1965, 165, tab. III: 11-12) a z Očkova (hrob 130 – Kolník 1965, obr. 14: 16-17) na západnom Slovensku. V sídliskovom materiáli sa tvar esovitej teriny vyskytuje aj v závere 3. (datovanie mincami v Lábe – Elschek 2005, 265, tab. V: 17) a prinajmenšom ešte aj v prvej polovici 4. storočia, napr. v objekte z polohy „Barnak“ v Ivanke pri Dunaji (tab. 71: 16).

Medzi drobnými šálkami a miskami formy III sa v Trnávke (obr. 33: 1-4) vedľa seba vyskytujú nádo-by s odsadenými plecami a nádoby s plynulou esovitou profiláciou. Ako paralely možno uviesť príklady z nasledujúcich nálezísk:1. Abrahám, žiarový hrob 118. Samostrelová spona (A skupina VII?). Kolník 1980, 49-50, Taf. XXXVIII: 118,a.2. Abrahám, kostrový hrob 124. Kosoštvorcová doštičková spona, spona A 67. Kolník 1980, 52, Taf. XLI: 124,a.3. Abrahám, žiarový hrob 170. Šarnierová spona typu Riha 5.16.2. Kolník 1980, 61, Taf. XLVIII: 170a.4. Abrahám, žiarový hrob 209. Spona A 69/70. Kolník 1980, 74, Taf. LIX: 209,f.5. Abrahám, žiarový hrob 210. Hruškovitý zlatý závesok. Kolník 1980, 74, Taf. LIX: 210,g.6. Biely Kostol, zemnica. Spona A 41. Hüssen/Rajtár 1994, 220, Abb. 8: 4-5.7. Bratislava-Dúbravka, objekt 10/88. Elschek 1995, 40-41, Abb. 5: 9.8. Bratislava-Dúbravka, zemnica 129/93. Spony A 11 a 68. Elschek 1995, Abb. 4: 9.

65

9. Čáčov (dnes Senica-Čáčov), kostrový hrob. As Hadrianus, spona A 43. Ondrouch 1957, 59-60, Tab. 15; Pieta 2002, 345, Abb. 2: 1-2.

10. Eggenburg, sídlisková jama? Terra sigillata, Lezoux? Mitscha-Märheim 1962, 85, Abb. 1 vpravo.11. Hanfthal, zemnica. Terra sigillata, Rheinzabern, Bernhard skupina IIa. Sauer 1994, 270, Abb. 8: 3.12. Ipolytölgyes, zemnica. Terra sigillata, Westerndorf, emailovaná spona Riha 7.13, spona skupiny A VII. Erdélyi/

Lamiová-Schmiedlová 1971, 51nn, obr. 7: 4.13. Komořany, zemnica Z-3. Hrebeň s prelamovanou rukoväťou typu Thomas C. Droberjar 1997, 185, Taf. 34: 9.

Obr. 32. Esovite profilované terinovité nádoby formy III. 1: Očkov, hrob 121; 2: Bratislava-Trnávka; 3: Kostolná pri Dunaji, hrob 11; 4: Šoporňa; 5: Očkov, hrob 174; 6: Kostolná pri Dunaji, hrob 47. Podľa Kolník 1965; Kolník 1980; Vajdíková 1999. Bez mierky. Abb. 32. S-förmige terrinenartige Gefäße der Form III. 1: Očkov, Grab 121; 2: Bratislava-Trnávka; 3: Kostolná pri Dunaji, Grab 11; 4: Šoporňa; 5: Očkov, Grab 174; 6: Kostolná pri Dunaji, Grab 47. Nach Kolník 1965; Kolník 1980; Vajdíková 1999. Ohne Maßstab.

66

14. Křepice, zemnica II. Terra sigillata, Cinnamus, železná spona s valcovitou hlavicou. Droberjar 1997, 186-187, Taf. 51: 15

15. Mušov, „Na pískách“, zemnica. Komoróczy 1999, 175, obr. 8: 3.16. Očkov, žiarové pohrebisko. Kolník 1961, obr. 300: 1-2.17. Šitbořice, žiarový hrob 6. Žliabkované bronzové vedro, hrebeň typu Thomas AI. Droberjar/Kazdová 1993, 107, Taf.

2: 6,3.18. Veľký Cetín, žiarový hrob 17. Bronzový závesok. Cheben/Ruttkayová/Ruttkay 1994, 197, obr. 23: 13.

Abb. 33. Šálky a misky formy III. 1-4: Bratislava-Trnávka; 5-6: Bratislava-Dúbravka; 7: Abrahám, hrob 124; 8: Abrahám, hrob 170; 9, 17: Čáčov; 10: Křepice (južná Morava); 11: Abrahám, hrob 210; 12-13: Biely Kostol; 14: Abrahám, hrob 118; 15: Eggenburg (Dolné Rakúsko); 16: Abrahám, hrob 209; 18: Veľký Cetín, hrob 17. Podľa Elschek 1995; Kolník 1980; Pieta 2002a; Droberjar 1997; Hüssen/Rajtár 1994; Pollak 1980; Cheben/Ruttkayová/Ruttkay 1994. Bez mierky.Abb. 33. Tassen und Schüsseln der Form III. 1-4: Bratislava-Trnávka; 5-6: Bratislava-Dúbravka; 7: Abrahám, Grab 124; 8: Abrahám, Grab 170; 9,17: Čáčov; 10: Křepice (Südmähren); 11: Abrahám, Grab 210; 12-13: Biely Kostol; 14: Abrahám, Grab 118; 15: Eggenburg (Niederösterreich); 16: Abrahám, Grab 209; 18: Veľký Cetín, Grab 17. Nach Elschek 1995; Kolník 1980; Pieta 2002a; Droberjar 1997; Hüssen/Rajtár 1994; Pollak 1980; Cheben/Ruttkayová/Ruttkay 1994. Ohne Maßstab.

67

Zdá sa, že šálky s odsadenými plecami sú typologicky starším variantom a stretávame sa s nimi už v síd-liskových (Bratislava-Dúbravka – obr. 33: 5-6) ako aj hrobových (Abrahám, hrob 124 – obr. 33: 7) súboroch z 1. storočia (literatúra k jednotlivým exemplárom je uvedená v súpise vyššie). Včasné časové zaradenie platí aj pre exemplár z hrobu 170 v Abraháme (obr. 33: 8), ktorý sprevádzala šarnierová spona typu Riha 5.16.2. Tento západný typ šatového spínadla sa začína vyskytovať už okolo polovice 1. storočia, najčastejšie sa s ním stretávame v jeho druhej polovici a vyznieva začiatkom storočia nasledujúceho (Riha 1994, 137). V Trnávke sa šálky a misky s odsadenými plecami vyskytli v nálezových komplexoch z chát 4, 30 a 50 a zo zásypu studne 52 (tab. 9: 16, 21: 18, 42: 30, 46: 23). Odsadenie býva niekedy zdôraznené len špecifickým spôsobom výzdoby – napr. barbotino (obr. 33: 1) alebo žliabkovanie (obr. 33: 2). V prípade drobných miskovitých a šálkovitých nádob s rovným alebo zaobleným dnom sa často strácajú hranice medzi formami II a III.

Šálky s plynulou esovitou profiláciou sa vyznačujú veľmi dlhým časovým výskytom. Nádoby z Hanfthalu a z hrobu 118 v Abraháme sú zdobené trojicami zvislých žliabkov (obr. 33: 14), šikmé žliab-ky nesie zase urna z Veľkého Cetína (obr. 33: 18). Plošným žliabkovaním je zdobená miska z Trnávky (obr. 33: 2) a z Očkova, lúčovitými žliabkami šálka z Čáčova (obr. 33: 17). Plošné brázdovanie v trojuhol-níkových poliach pokrýva zaoblenú spodnú časť šálky z Boroviec (Kolník/Paulík 1957, 285, obr. 13: 2). Už vymenované výzdobné prvky svedčia o tom, že tu máme do činenia s keramickou skupinou z mladšej fázy staršej a zo staršej fázy mladšej doby rímskej.

Takéto datovanie podporuje aj výskyt sprievodných nálezov. Okrem exemplárov z Trnávky možno do 2. storočia zaradiť aj nádobku z chaty II v Křepiciach (obr. 33: 10), ktorú sprevádzala Cinnamova terra si-gillata z Lezoux a železná spona s valcovitou hlavicou. Do druhej polovice 2. storočia patrí nádoba nájdená spoločne (?) so stredogalskou terrou sigillatou v dolnorakúskom Eggenburgu (obr. 33: 15 – Mitscha-Märheim 1962, 85; Pollak 1980, 26-27). V období okolo markomanských vojen sa do zeme dostali nádoby z moravské-ho Mušova (sídlisko „Na pískách“ prekryté rímskym dočasným táborom – Komoróczy 1999, 166-170) a slo-venského Bieleho Kostola (obr. 33: 12-13 – datovanie do stupňa B2/C1 – spona s krytom špirály typu A 41, nálezy rímskej výzbroje v tom istom nálezovom komplexe – Hüssen/Rajtár 1994, 220). Celkom do záveru 2. alebo na prelom 2. a 3. storočia patrí šálka, ktorú v chate na dolnorakúskom nálezisku Hanfthal sprevádzala rheinzabernská terra sigillata z dielne Cerialis VI (Bernhardova skupina IIa – Sauer 1994, 270-271). Typické-ho reprezentanta stupňa B2/C1 predstavuje kostrový hrob z Čáčova (obr. 33: 9, 17 – Pieta 2002a, 349-350; Tej-ral 1999b, 167-168, 171; k datovaniu B2/C1 naposledy – Tejral 2004, 330-335). Do rovnakého obdobia (stupeň B2/C1) možno zaradiť aj hrob 210 z Abrahámu (obr. 33: 11) so zlatým hruškovitým záveskom (Kolník 1981a, 125, Fig. 7: 4-7) a hrob 17 z Veľkého Cetína (obr. 33: 18) so záveskom s krížovitým rámom („gebundenes Anhänger“ – Ruttkayová 2009, 572, obr. 2: 9). Podľa triedenia poľskej bádateľky K. Stanekovej by cetínsky exemplár závesku patril k typu IIIA, ktorý sa v przeworsko-wielbarskom priestore vyskytuje od neskorej fázy B2 po stupeň B2/C1 (Stanek 1999, 336-338, Ryc. 7, 8: D-F). Nádobky z Očkova pochádzajú zo staršej fázy pohrebiska (Kolník 1961, 831, obr. 300: 1-2). Do mladorímskeho stupňa C1 možno datovať dva nálezové celky s prítomnosťou samostrelových spôn Almgrenovej skupiny VII. Prvý predstavuje inventár chaty 26 z neďalekej polohy „Silničné“ v Bratislave-Trnávke (tab. 56: 2, 57: 12), druhý je z maďarského brehu Ipľa (Ipolytölgyes), v ktorom sa vyskytla severovská terra sigillata z Westerndorfu (Gabler 1968, 110).

Zhrňujúc tieto pozorovania možno konštatovať, že počiatky drobných šálok a misiek formy III siahajú až do najstaršieho horizontu svébskeho osídlenia nad stredným Dunajom z 1. storočia (Brati-slava-Dúbravka, Abrahám), kedy prevládajú najmä formy s odsadenými plecami. V 2. storočí, najmä v jeho druhej polovici, sa k nim pridávajú aj plynulo esovite profilované nádobky. Na oboch tvaroch sa uplatňuje pestrá paleta výzdob charakteristická pre toto obdobie. Zdá sa, že ani v nasledujúcom období mladorímskeho stupňa C1 obľuba týchto nádob neklesá. V pokročilej fáze mladšej doby rímskej sa šálky a misky formy III pretvárajú na príbuznú skupinu esovito profilovaných šálok a pohárov na úzkej nôžke a s lievikovite roztvoreným, neraz odsadeným hrdlom (obr. 74).

Osobitú formu predstavuje esovitá šálka s masívnym oblúkovitým uchom z chaty 3 (obr. 28: h, 34: 1). Možno k nej uviesť nasledujúce paralely (obr. 34):

1. Barca, povrchový nález. Kovács 1982, 158, obr. 91: 4.2. Komořany, zemnica Z-11. Droberjar 1997, 186, Taf. 39: 2.3. Křepice, zemnica V. Droberjar 1997, 187-188, Taf. 64: 9.4. Křepice, zemnica IX. Droberjar 1997, 189, Taf. 81: 9.5. Milovice, sídliskový nález. Peškař 1970, 86, Tab. 1: 2, 3: 9.6. Mušov „Na pískách“. Zemnica. Komoróczy 1999, 176, obr. 13: 3.7. Sládkovičovo, žiarový hrob 77. Spona A 67/68. Kolník 1980, 156, Taf. CLIX: 77g.

68

Obr. 34. Šálky s uchom. 1: Bratislava-Trnávka; 2: Mušov (južná Morava); 3: Báhoň; 4: Kři-žanovice (južná Morava). Podľa Komoróczy 1999; Bartík/Turčan 1990; Droberjar 1997. Bez mierky.Abb. 34. Henkeltassen. 1: Bratislava-Trnávka; 2: Mušov (Südmähren); 3: Báhoň; 4: Křižanovice (Südmähren). Nach Komoróczy 1999; Bartík/Turčan 1990; Droberjar 1997. ohne Maßstab.

Dve z týchto šálok boli zdobené, a síce lúčovitými žliabkami zbiehajúcimi sa v zahĺbenom omfale (Křepice, chata V) a vtláčanými jamkami (Barca). Do hrobu 77 v Sládkovičove nádobku s uchom vložili zrejme ešte v 1. storočí. Nádobka z Mušova sa našla na germánskom sídlisku, ktoré prekryl rímsky dočasný tábor z doby markomanských vojen (Komoróczy 1999, 166-170). Esovite profilované šálky s ma-sívnym uchom poznáme aj z prostredia przeworskej kultúry, kde vystupujú od stupňa B2 až po stupeň C2 (Machajewski 1995, 71, Tab. II:4). Výskyt v Čechách signalizuje šálka zo sídliskovej jamy 2. storočia na lokalite Záluží u Čelákovic (Motyková-Šneidrová 1960, 172, obr. 8: 3).

Okrem tohto typu sa v sídliskovej keramike 2. storočia vyskytujú aj príbuzné esovité šálky so zalo-meným kolienkovým uchom (obr. 34: 3-4): Nejdek (Tejral 1983, 103, obr. 17: 15) a Křižanovice (Droberjar 1997, 193, Taf. 113: 20) na Morave, Báhoň (Bartík/Turčan 1990, 79, obr. 4: 3) a Bánov (Pavúk 1963, 349, obr. 100: hore) na Slovensku.

F o r m a I V

Formu IV predstavuje široká skupina esovite profilovaných hrncov. Ide o kuchynskú keramiku vy-rábanú z hrubšej keramickej hliny s prímesou piesku i kamienkov. Len zriedkavo je celý povrch hrncov hladený alebo leštený. Väčšinou býva upravovaná len horná časť nádoby pod okrajom vrátane hrdla. Ako výzdobné techniky sa uplatňujú rôzne druhy vrypov prstom, nechtom, dreveným či kosteným ná-strojom, ryhy a mrežovité šrafovanie. Zriedkavejšie je zámerné zdrsnenie spodnej časti nádoby, ktoré slúžilo skôr praktickým účelom (lepšie uchopenie hrnca) než jej skrášleniu. Esovite profilovaný hrniec je veľmi univerzálna forma, stretávame sa s ním počas celej doby rímskej. Samotný tvar nemožno časovo vymedziť a výzdobné techniky k presnejšiemu datovaniu napomáhajú len v obmedzenej miere. V kera-mickom súbore z 2. storočia v Bratislave-Trnávke možno podľa výšky rozlíšiť dva varianty (obr. 35).

Oveľa početnejšie počas celej doby rímskej sú vyššie a štíhlejšie hrnce (obr. 35: a-c). Nájdeme k nim analógie na každom skúmanom sídlisku. Ich výskyt je doložený už v súboroch z 1. storočia v Bratisla-ve-Dúbravke (Elschek 1995, napr. Abb. 2: 18, 3: 14, 5: 16). V tomto období však funkciu hrncov plnili predovšetkým jednodielne nádoby so zatiahnutým okrajom formy I, ktoré sú tu početnejšie (napr. Abb. 4: 16, 18, 20, 5: 10, 13-15). V Trnávke sa vysoké hrnce formy I so zatiahnutým okrajom síce ešte ojedinele vyskytujú, ale v porovnaní s esovitou formou IV vykazujú tendenciu ústupu.

Tvar širokého misovitého variantu B (obr. 35: d-f; obr. 36) je evidentne ovplyvnený súčasnými dvoj-dielnymi misami formy II. Aj preto sa na ňom niekedy vyskytuje hrebeňovaná výzdoba (vlnovky, oblú-čiky) charakteristická práve pre túto formu. V Trnávke tento tvar poznáme z keramických súborov v cha-tách 3, 4, 19, 30 a 50 (tab. 6: 31, 10: 16, 17: 11, 18: 15-16, 22: 25, 44: 18). Na základe doposiaľ publikovaného materiálu možno usudzovať, že hrebeňovaním zdobené exempláre sa vyskytujú v 2. storočí:

69

Obr. 35. Domáca keramika formy IV. a-f: Bratislava-Trnávka „Zadné“. Mierka 1:3.Abb. 35. Einheimische Gefäßform IV. a-f: Bratislava-Trnávka „Zadné“. Maßstab 1:3.

70

1. Abrahám, žiarový hrob 217. Výrazne členená a dve trúbkovité spony (A 77). Kolník 1980, 76-77, Taf. LXII: 217,a.2. Bešeňov, žiarový hrob 69. Hrebeň typu Thomas B. Kolník 1961, 232, Tab. IX: 69,a.3. Mušov „Na pískách“, zemnica. Komoróczy 1999, 175, obr. 9:1.4. Štúrovo „Obidská pustatina“ zemnica. Terra sigillata, Lezoux. Rajtár 1998, Abb. 19: 5.

Nádoby zo sídliska „Silničné“ v Trnávke (tab. 55: 4) ako aj jeden hrniec z Kuchyne (Turčan 1988, 114, obr. 7: 6) dokumentujú, že nezdobené široké hrnce sa môžu vyskytnúť v treťom, ale aj v nasledujúcom storočí (príklady z mladšej fázy sídliska „Zadné“).

Formy okrajov esovitých hrncov z Trnávky sú predstavené na obrázku 77 (obr. 77: a-g). Najčas-tejšie sú jednoduché zaoblené (obr. 77: a-b) alebo zobákovite nadol zahrotené (obr. 77: d) ústia. Okraje s prežliabnutím na zachytenie pokrievky (obr. 77: f) sa vyskytli len v dvoch exemplároch v chate 3 (tab. 6: 24, 30). Paralely možno uviesť z 2. storočia (Křepice II: Droberjar 1997, 186-187, Taf. 50: 6,11), zo strednej (Nitra-Chrenová I: Chropovský/Fusek 1988, obr. 10: 14) a neskorej doby rímskej (Nitra-Párovské Háje: Pieta/Ruttkay 1995, 147, Abb. 5: 18). Naproti tomu ostro von zalomené okraje z dvoch ďalších hrncov v chate 3 (obr. 77: e) vykazujú analógie zo staršej doby rímskej (Bohdanovce: Turčan 1996, 114, 119, obr. 7: 5). V stvárnení okraja však sotva možno hľadať chronologickú oporu pre datovanie, pretože všetky podoby z 2. storočia nájdeme aj v mladšej fáze sídliska „Zadné“ z neskorej doby rímskej (obr. 77: h-p).

Zvláštnu formu esovite profilovaného hrnca predstavujú nádoby s jedným alebo s dvoma uchami (Droberjar Typ 1600), ktoré v Trnávke reprezentuje len jeden exemplár zo zásypu studne 52 (obr. 35: c). Paralely nachádzame na nasledujúcich náleziskách:

1. Bohdanovce, zemnica. Turčan 1996, 9: 14, 10: 9.2. Bratislava-Dúbravka, sídliskový objekt. Elschek 1998a, Abb. 13: T7.3. Horní Věstonice, sídlisková jama 1. Emailovaná spona Riha 5.17.5. Droberjar 1997, 125, 183, Taf. 25: 23.4. Komjatice „Kňazova jama“, sídliskový objekt 9. Točík 1980, 222, obr. 131: 16.5. Komořany, zemnica Z-9. Spona A 84. Droberjar 1997, 185-186, Taf. 35: 16.

Obr. 36. Široké nádoby formy IV s hrebeňovanou výzdobou. 1: Štúrovo-Obidská pustatina; 2: Bešeňov, hrob 69; Abrahám, hrob 217. Podľa Rajtár 1998; Kolník 1961; Kolník 1980. Bez mierky.Abb. 36. Breite Gefäße der Form IV mit Kammstrichverzierung. 1: Štúrovo-Obidská pustatina; 2: Bešeňov, Grab 69; Abrahám, Grab 217. Nach: Rajtár 1998; Kolník 1961; Kolník 1980. Ohne Maßstab.

71

6. Křižanovice, zemnica. Hrebeň Thomas AI. Droberjar 1997, 193, Taf. 114: 15.7. Mušov, „Na pískách“, sídliskový objekt. Komoróczy 1999, 175, obr. 11: 1-3; 176, obr. 13: 2.8. Sládkovičovo, žiarový hrob 75. Kolník 1980, 156, Taf. CLX: 75a.

Už v 1. storočí sa hrniec s dvoma uchami vyskytol v osade Bratislava-Dúbravka. Do nasledujúceho storočia možno na základe neskorej výrazne členenej spony A 84 datovať exemplár z Komořan a naj-pravdepodobnejšie aj z Křižanovic, sprevádzaný hrebeňom typu Thomas AI (k datovaniu do stupňov B2 a B2/C1 – Thomas 1960, 56-57; Adler 1977, 20-21; Teuber 2005, 210). Emailovanú sponu typu Riha 5.17.5 z Horních Věstonic zaradil E. Droberjar do prvej polovice 2. storočia (Droberjar 1997, 125), hoci datova-nie tohto typu môže mať aj širší rámec (Riha 1979, 159; tá istá 1994, 138-140). Aj na germánskom sídlisku v Mušove, ktoré prekrýval rímsky dočasný tábor z doby markomanských vojen sa našlo niekoľko okra-jových črepov z hrncovitých nádob s uchami. Nálezové celky z mladšej a neskorej doby rímskej, ktoré by obsahovali hrniec s dvoma uchami zatiaľ nepoznám.

Na dlážke chaty 50 v Trnávke ležala rozbitá, rekonštruovateľná, v ruke formovaná germánska zá-sobnica s jednoduchým von vyhnutým okrajom (tab. 44: 24). Priemer jej ústia je 38 a výška 64 cm. Je po-zoruhodné, že dva črepy tejto nádoby sme našli v zásype studne 52. Svedčí to pravdepodobne o časovej súbežnosti oboch objektov.

C.b.8.3.2. Výzdobné motívy

Výzdobné motívy a ornamenty na ručne zhotovenej germánskej keramike budeme osobitne posu-dzovať na jemnom („stolovom“) a hrubom („kuchynskom“) hrnčiarskom riade. V oboch kategóriách je to spolu dvadsať výzdobných motívov. Na jemnej germánskej keramike sú to tieto motívy a techniky (obr. 37 a 78):

I. motívy nanesené ozubeným kolieskom (2. storočie) alebo kolky (3. až 4. storočie)II. jamky a okrúhle vpichyIII. jemné trojuholníkové vpichyIV. brázdovanie (ryhovanie) v poliach V. skupiny brázdVI. žliabkyVII. fazetovanie povrchuVIII. plastické presekávané lištyIX. plastické výčnelkyX. barbotino

V staršej dobe rímskej sa na analyzovaných sídliskách na východnom predpolí Bratislavy vyskyt-li výzdobné skupiny I až IV, VI a X (obr. 37), v mladšej dobe rímskej to boli skupiny I, II, IV až IX (obr. 78).

Na hrncovitých a misovitých nádobách „kuchynského“ riadu možno rozoznať tieto skupiny motí-vov (obr. 38 a 79):

XI. kolkovaná výzdobaXII. okrúhle jamkyXIII. trojuholníkové a klinovité vpichy XIV. vrypy prstom alebo nechtomXV. hrebeňovaná výzdobaXVI. plošné ryhovanieXVII. ryté zárezyXVIII. plastické lištyXIX. plastické výčnelkyXX. zdrsňovanie povrchu

V staršej dobe rímskej sa na analyzovaných sídliskách na východnom okraji Bratislavy vyskytli skupi-ny XIII až XVI a XX (obr. 38), v mladšej dobe rímskej to boli ornamenty XI až XIV a XVII až XIX (obr. 79).

72

S k u p i n a I – ozubené koliesko (obr. 37: Ia-f)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“, zemnice 3, 42, 50, 60, objekt 43; ako intrúzia v neskororímskych objektoch 1, 2, 5, 33/34/53 a 44 (tab. 1: 14; 3: 3-4; 7: 5; 12: 19-20; 25: 15; 26: 2; 29: 7; 30: 42; 34: 6; 42: 16; 48: 19.

Paralely:

k motívu ia:1. Dolné Lovčice, pohrebisko, ojedinelý nález. Bóna 1963, 242, Taf. XLI: 3.2. Chrlice, sídliskový objekt. Pernička 1968, 128, Tab. XXV: 1.3. Michelstetten, jama V 212. Lauermann 1995, 16, Abb. 20.4. Mušov, chata II. Trojvrstvový hrebeň Thomas I, spona A VI,2. Droberjar 1997, 196, Taf. 136: 17, 20-21; 138:

16.5. Očkov, pohrebisko, povrchové nálezy. Kolník 1956, 270, obr. 15: 1, Tab. VI: 1-2.6. Šitbořice, hrob 23. Droberjar/Kazdová 1993, 121, 123, Taf. 8: 23,1.7. Veľký Meder, chata 125. Varsik 2004a, Abb. 3: 16.8. Žlkovce, žiarový hrob. Kolník 1959, 153, tab. IV: 4.

Obr. 37. Výzdobné motívy domácej germánskej keramiky. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Mierka 1:3.Abb. 37. Verzierungsmotive der einheimischen germanischen Keramik. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Maßstab 1:3.

73

Obr. 38. Výzdobné motívy domácej germánskej keramiky. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Mierka 1:3.Abb. 38. Verzierungsmotive der einheimischen germanischen Keramik. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Maßstab 1:3.

i

74

k motívu ib:1. Ketzelsdorf, povrchový nález – podobný motív. Pollak 1980, 48, Taf. 22: 11.2. Kostolná pri Dunaji, hrob A. Spona A 68. Kolník 1980, 94, Taf. LXXIV: A,a.3. Veľký Meder, sídlisková jama 160. Nepublikované.

k motívu ic:1. Grund, ojedinelý nález. Farka/Pollak/Schön 1984, 292, Abb. 627.2. Kostolná pri Dunaji, hrob A. Spona A 68. Kolník 1980, 94, Taf. LXXIV: A,a.3. Kostolná pri Dunaji, hrob 25. Trúbkovitá spona A 75, dve rímske šarnierové spony (pravdepodobne Riha

skupina 5.15). Kolník 1980, 105-106, Taf. XCII: 25,a.4. Sopron, okolie, ojedinelý nález. Bóna 1963, 262, Abb. 3: 1.5. Wulzeshofen, ojedinelý nález. Adler/Toriser 1979, 368, Abb. 461.

K motívu Id:1. Veľký Meder, chata 125. Nepublikované.2. Veľký Meder, chata 114. Spona s hrotitou nôžkou, terra sigillata, Westerndorf, Helenius. Nepublikované. 3. Báhoň, chata. Bartík/Turčan 1990, 79, obr. 4: 11-12.

Výzdoba ozubeným kolieskom (obr. 39) nenašla v kvádskej sídliskovej keramike na juhozápad-nom Slovensku príliš široké uplatnenie. Potvrdzujú to aj nálezy zo sídliska „Zadné“. Nemožno ani tvrdiť, že v staršom období by bola situácia odlišná. Zo sídliska z 1. storočia v Bratislave-Dúbravke bol publikovaný len jeden malý zlomok nádoby s výzdobou ozubeným kolieskom (Elschek 1995, 40, Abb. 4: 5). V Trnávke sme sa s touto výzdobnou technikou stretli v desiatich objektoch, z nich však len polovica patrí do 2. storočia. V ostatných prípadoch ide o primiešanú keramickú intrúziu v neskoro-rímskych nálezových celkoch. Zastúpené sú oba typy vrypov, aké poznáme aj z iných lokalít, i keď po-četne prevláda ozubené koliesko s jemnými bodkovými vpichmi (obr. 37: Ia-c, e-f) oproti čiarkovitým zárezom (obr. 37: Id; 39: 1).

Veľmi starobylým motívom je svastika nachádzajúca sa na dne pohárika z objektu 43 (obr. 37: Ic). Takáto svastika sa na dne germánskych nádob vyskytuje prevažne v 1. storočí10. Príklady možno uviesť z hrobov A (Kolník 1980, 94, Taf. LXXIV: A,a) a 25 (tamže 105, Taf. XCII: 25,a) v Kostolnej pri Dunaji a na jednom z pokálov z okolia Sopronu (Bóna 1963, 262, Abb. 3: 1). Podobné datovanie platí aj pre niektoré nálezy z Čiech11. Svastika sa objavila aj na dne nádobky nájdenej vo vrstve stupňa B2 (2. storočie) z vý-chodoslovenského sídliska v Trstenom pri Hornáde (Jurečko 1983, 305, obr. 49: 3).

Početnejšie je doložená jednoduchá alebo viacnásobná lomenica (obr. 37: Ia) v páse medzi dvo-ma líniami. Tento výzdobný motív sa vyskytuje v pomerne dlhom období. Jeden z najstarších do-kladov predstavuje starobylá urna z doby okolo polovice 1. storočia zo Žlkoviec (Kolník 1959, 153, Tab. IV: 4) a nádobka zo sídliska 1. storočia v dolnorakúskom Michelstettene (obr. 39: 5 – Lauermann 1995, 16, Abb. 20). Zvýšenej obľube sa jednoduchá lomenica tešila v závere staršej a na začiatku mladšej doby rímskej, a to najmä na bohato zdobených nádobách v kombinácii s ďalšími výzdobný-mi technikami. Do stupňa B2/C1 zaradil J. Tejral vázu z Prosiměřic (obr. 39: 8 – Tejral 1994, 305-306, Abb. 16: 9). Do rovnakého obdobia možno datovať misu z chaty 125 z Veľkého Medera (obr. 39: 6) a pravdepodobne aj časť teriny z náleziska Wien-Leopoldau (obr. 39: 7 – Beninger 1934, Abb. 32: 2; Pollak 1980, 158, Taf. 161: 24). Na týchto nádobách sa lomenica nachádza v páse pod okrajom alebo na podhrdlí a ohraničená je dvoma líniami. Pod ňou nasleduje plošne nanesená výzdoba brázdovaných polí. Zaujímavé je porovnanie ornamentov na nádobách z Wien-Leopoldau a z Chrlic na južnej Mo-rave (Pernička 1968, 128, Tab. XXV: 1). Na prvej z nich (obr. 39: 7) je výzdoba v pásoch od okraja ku dnu v nasledovnom poradí: oválne žliabky, pás lomenice ozubeným kolieskom a brázdované polia. Na nádobe z Chrlic je poradie presne opačné, len s tým malým rozdielom, že brázdované polia sú kombinované s plošným barbotinom.

S výzdobným motívom lomenice ozubeným kolieskom musíme počítať aj v nasledujúcom období 1. polovice 3. storočia, resp. stupňa C1. Presviedča nás o tom jedna z urien z Dolných Lovčíc (Bóna 1963, 242, Taf. XLI: 3), nádoba z hrobu 23 v Šitbořiciach (obr. 39: 9 – Droberjar/Kazdová 1993, 121, 123, Taf. 8: 23,1; datovanie 144), fragmenty z chaty II v Mušove (obr. 39: 2-3 – Droberjar 1997, 196, Taf. 136: 2-3, 17, 20-21, 138: 16), zlomky nádob z rozrušenej vrstvy v Očkove (Kolník 1956, 270, obr. 15: 1, tab. VI: 1-2)

10 Rytú alebo žliabkom vytvorenú svastiku nájdeme na dne nádob aj neskôr – niekoľko príkladov je z Branču (napr. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 3: 12, 8: 9, 14: 11).

11 Napríklad Tuklaty, sídlisko stupňov B1 a B2 (Motyková-Šneidrová 1967, 46, Beilage 1: 16; 7), Starý Vestec, chata zo stupňa A alebo B1 (Motyková-Šneidrová 1958, 167-168, obr. 13).

75

a z objektu 7 v Brode nad Dyjí (Tejral/Jelínková 1980, 404, obr. 9: 4). V priebehu stupňa C1 sa výzdoba ozu-beným kolieskom vytráca a v nasledujúcom období sa už nevyskytuje. Aj v Čechách patrí jednoduchá lomenica k tým motívom, ktoré sa dožívajú prahu mladšej doby rímskej (Zeman/Venclová/Bubeník 1998, 108-109, obr. 4: 13; k prežívaniu výzdoby ozubeným kolieskom do stupňa C1 Břicháček/Košnar 1998, 68, 72, obr. 11: 4, 6).

K motívom Ie-f nepoznám presvedčivé analógie, ktoré by boli sprevádzané chronologicky citlivými drob-nými predmetmi. Výzdoba mohla byť v týchto prípadoch vytvorená kosteným alebo dreveným nástrojom.

Obr. 39. Nádoby s výzdobnými motívmi skupiny I – ozubené koliesko. 1, 4, 6: Veľký Meder; 2-3: Mušov (Morava); 5: Mi-chelstetten; 7: Wien-Leopoldau (obe Dolné Rakúsko); 8: Prosiměřice (Morava); 9: Šitbořice (Morava), hrob 23. Podľa Drober-jar 1997; Lauermann 1995; Pollak 1980; Tejral 1994; Droberjar/Kazdová 1993. Bez mierky.Abb. 39. Verschiedene Gefäße mit den Zierelementen der Gruppe I – Rollrädchen. 1, 4, 6: Veľký Meder; 2-3: Mušov (Mäh-ren); 5: Michelstetten; 7: Wien-Leopoldau (beide Niederösterreich); 8: Prosiměřice (Mähren); 9: Šitbořice (Mähren), Grab 23. nach Droberjar 1997; Lauermann 1995; Pollak 1980; Tejral 1994; Droberjar/Kazdová 1993. Ohne Maßstab.

76

S k u p i n a I I – jamky a okrúhle vpichy (obr. 37: IIa-f)

IIa. Drobné vpichy v radoch (obr. 37: IIa)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“, chata 60 (tab. 48: 12).

Paralely:1. Bratislava-Dúbravka, chata 129. Bronzové spony typu A 11 a A 68. Elschek 1995, 40, Abb. 4: 10.2. Grund, povrchový nález. Farka/Pollak/Schön 1984, 292, Abb. 629.

Paralelu k dvojitému radu jamiek (IIa) nájdeme v chate 129 v Bratislave-Dúbravke (obr. 40: 1). V tej istej chate sa našli aj dve spony (A 11 a A 68) z doby okolo alebo po polovici 1. storočia (Elschek 1995, 40, Abb. 4: 10). S podobnou výzdobou sa stretneme na keramike (obr. 40: 2) z germánskeho sídliska Ořech v Čechách, ktoré vzniklo v 1. a zaniklo okolo polovice 2. storočia (Motyková/Pleiner 1987, 427, 438-439, 443, Abb. 32: 1,10; 36: Xa).

IIb. Jamky v radoch (obr. 37: IIb)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“, chata 19 (tab. 17: 3).

Paralely:1. Abrahám, hrob 181 – podobná výzdoba. Kolník 1980, 64-65, Taf. LII: 181,a.2. Komjatice „Kňazova jama“, objekt 9. Točík 1980, 222, obr. 131: 9.3. Křepice, chata I – podobná výzdoba, jeden rad jamiek. Droberjar 1997, 186, Taf. 42: 6.4. Láb, povrchový nález – podobná výzdoba, štyri rady jamiek. Drahošová 1992, 27, obr. 11: 9.5. Mistelbach, pohrebisko, povrchové nálezy. Mitscha-Märheim 1956, 198, 199, Abb. 3: 5, 9.

Najbližšiu analógiu predstavuje fragment z objektu 9 z Komjatíc (obr. 40: 3), ktorého keramický súbor datoval A. Točík do 1. polovice 2. storočia (Točík 1980, 222). I keď tento nálezový celok neobsahoval

Obr. 40. Výzdobné motívy skupiny II – jamky. 1, 8: Bratislava-Dúbravka; 2: Ořech (Čechy); 3: Komjatice; 4: Kostolná pri Dunaji, hrob 26; 5: Bratislava-Trnávka; 6: Křižanovice; 7: Blučina (obe Morava); 9: Ivanka pri Dunaji; 10: Abrahám. Podľa Elschek 1995; Motyková/Pleiner 1987; Točík 1980; Droberjar 1997; Kolník 1980; Kraskovská 1970; Kolník 1981b. Bez mierky.Abb. 40. Zierelemente der Gruppe II – Grübchen. 1, 8: Bratislava-Dúbravka; 2: Ořech (Böhmen); 3: Komjatice; 4: Kostolná pri Dunaji, Grab 26; 5: Bratislava-Trnávka; 6: Křižanovice; 7: Blučina (beide Mähren); 9: Ivanka pri Dunaji; 10: Abrahám. Nach Elschek 1995; Motyková/Pleiner 1987; Točík 1980; Droberjar 1997; Kolník 1980; Kraskovská 1970; Kolník 1981b. Ohne Maßstab.

77

chronologicky citlivé predmety, stretávajú sa v ňom viaceré tvarové a výzdobné elementy charakteristic-ké pre 2. storočie. Ostatné vyššie uvedené analógie nie sú celkom presné, pretože ide o jeden rad malých alebo väčších jamiek, nanesených – pokiaľ sa to z publikovaných vyobrazení dá zistiť – na podhrdlí (Mistelbach, Abrahám, Křepice).

IIc. Vlešťovaná lomenica s bodkami (obr. 37: IIc)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“, chata 30 a žľab 43 (tab. 21: 15; 30: 28).

Paralely:1. Gbelce, pohrebisko, povrchový nález. Pichlerová 1957, 814-816, obr. 327.2. Kostolná pri Dunaji, hrob 26. Štyri spony: typ A 68, dve železné trúbkovité spony, rímska terčovitá spony

typu Riha Typ 7.3.2. Kolník 1980, 106, Taf. XCIV: 26,a.

Motív jemnej vlešťovanej lomenice s drobnými vpichmi na vrcholoch sa v Trnávke vyskytol v chate 30 a v žľabe 43. Okrem toho ho poznám na jednej nádobe z rozrušeného žiarového pohrebiska v Gbel-ciach. Hrob 26 v Kostolnej pri Dunaji s podobne zdobenou urnou (obr. 40: 4) datoval T. Kolník na základe spôn do stupňa B1c (Kolník 1971, 518).

IId-e. Ryté trojuholníky vypĺňané bodkovými vpichmi (obr. 37: IId-e)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“, chaty 19, 50, 60, studňa 52 (tab. 17: 7; 44: 15-16; 46: 18; 48: 11).

Paralely k IId:1. Blučina, chata I. Droberjar 1997, 178, Taf. 1: 9, 5: 2, 17.2. Křižanovice, chata. Hrebeň typu Thomas A. Droberjar 1997, 193, Taf. 115: 8.3. Láb, povrchový nález. Elschek/Drahošová 1998, 53, obr. 21: 8.4. Sládkovičovo, hrob 43 – podobná výzdoba. Pracka skupiny Madyda-Legutko B1. Kolník 1980, 144, Taf.

CXLVI: 43a.5. Stupava, ojedinelé nálezy. Bujna 1976, 500, Tab. IV: 2-3.

Paralely k IIe:1. Bratislava-Dúbravka, chata 129 a jama 10. Spony typu A 11 a 68. Elschek 1995, 40, 41, Abb. 4: 13, 5: 8.2. Ostrožná Nová Ves, chata. Galuška 1988, 64, tab. VII: 12.

Trojuholníky s vyplnené bodkovými vpichmi (ornament IId) majú v 2. storočí subtílnejší charak-ter a aplikované bývajú väčšinou na jemnej keramike s lešteným alebo tuhovaným povrchom. Tým sa odlišujú od neskoršej podobnej výzdoby tzv. zavesených trojuholníkov vypĺňaných hrubými vpichmi alebo vrypmi na hrncoch z mladšej doby rímskej. Tieto dve na prvý pohľad podobné výzdoby nemož-no zamieňať, pretože majú odlišné chronologické postavenie. V Trnávke sa vypĺňané trojuholníky typu IId vyskytli v chatách 19 a 60 v spoločnosti spôn A 84 a v studni 52. Početné sú povrchové a žiaľ neda-tovateľné nálezy z Dolného Rakúska (Poysdorf, Rabensburg, Straning – Pollak 1980, Taf. 88: 16, 96: 1, 123: 1, 131: 6, 8, 10). O to dôležitejšia je preto urna z hrobu 43 v Sládkovičove. Na jej podhrdlí sa vyskytla príbuzná výzdoba. Hrob možno na základe pracky s volútovými ukončeniami skupiny B1 podľa R. Ma-dydy-Legutko datovať do záveru stupňa B1 alebo na začiatok stupňa B2 (Madyda-Legutko 1986, 12, Taf. 4: B1). Najpravdepodobnejšie do 2. storočia patria aj doklady tohto motívu z južnej Moravy (obr. 40: 6-7). V zemnici I v Blučine sa vyskytla panónska kolkovaná keramika (Droberjar 1997, 178, Taf. 1: 9, 5: 2, 17) a v Křižanoviciach jednodielny kostený hrebeň typu Thomas A (tamže 193, Taf. 115: 8).

Kombinovanú výzdobu bodkových vpichov a rytých línií, ako aj bodkovaných trojuholníkov nájde-me v prostredí przeworskej kultúry – napríklad na sídlisku Otałęż zo stupňa B2 až zo staršej fázy mladšej doby rímskej (Podgórska-Czopek 1999, 153, Tab. X: 8, XI: 3, XIV: 8). Lomenica v kombinácii s vpichmi vy-stupuje v przeworskej kultúre od prelomu stupňov B1/B2 po začiatok mladšej doby rímskej (Machajewski 1995, 75, Tab. VII: 5, tam aj ďalšie paralely).

Do tejto skupiny som zaradil aj fragmenty z chaty 50 (obr. 37: e; tab. 44: 15-16), ktoré očividne pripo-mínajú podobne zdobené leštené nádoby (obr. 40: 8) z dvoch objektov 1. storočia z Bratislavy-Dúbravky (Elschek 1995, 40-41, Abb. 4: 13, 5: 8). Predstavujú jedno z mála spojív týchto dvoch chronologicky odliš-ných sídliskových komplexov.

78

IIf. Plošne a nepravidelne nanesené jamky (obr. 37: IIf)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“, chata 30 (tab. 22: 11-12).

Paralely: 1. Abrahám, jama 2. Kolník 1981b, 133-134, obr. 75: 5.2. Ivanka pri Dunaji, objekt I. Hrebeň typu Thomas AI. Kraskovská 1970, 112, obr. 16: 6.3. Láb, povrchový nález. Elschek/Drahošová 1998, 53, obr. 22: 11.4. Komořany, chata Z-3. Hrebeň typu Thomas C. Droberjar 1997, 185, Taf. 34: 11.5. Komořany, chata Z-9. Spona typu A 84. Droberjar 1997, 185-186, Taf. 37: 6-7.6. Křepice, chata XVII. Droberjar 1997, 192, Taf. 106: 11, 21.7. Stupava „Urbárske sedliská“, chata. Turčan 1985, 96, obr. 4: 5.

Jediný príklad tejto výzdoby sa na sídlisku „Zadné“ objavil v chate 30 spoločne s raetskou kera-mikou štýlu Drexel 2b. Do horizontu nálezov v Trnávke však dobre zapadá objekt Z-9 z náleziska Ko-mořany na južnej Morave, ktorý je datovaný sponou A 84 (Droberjar 1997, 185-186, Taf. 35: 5). Najskôr do 2. storočia patria aj ďalšie dve chaty s jednovrstvovými hrebeňmi typov Thomas AI a C z Ivanky pri Dunaji (obr. 40: 9) a opäť z Komořan na južnej Morave. Ďalšie ukážky podobnej výzdoby z Moravy uvá-dza E. Droberjar (Droberjar 1997, 85-86). Do neskorej fázy stupňa B2, resp. do 2. tretiny 2. storočia, zaradil T. Kolník inventár jamy 2 v Abraháme (obr. 40: 10 – Kolník 1981b, 134) a k polovici 2. storočia zase V. Tur-čan obsah zemnice zo Stupavy (Turčan 1985, 114). Oba naposledy menované objekty však neobsahovali na keramike nezávislé datovateľné artefakty.

S k u p i n a I I I – jemné trojuholníkové vpichy (obr. 37: IIIa)Výskyt v Trnávke: „Zadné“, chata 30 (tab. 21: 20)

Paralely:1. Komořany, chata Z-9, spona A 84. Droberjar 1997, 185-186, Taf. 36: 16.2. Křepice, chata VII. Rímska doštičková spona typu Riha 7.16, terra sigillata, Lezoux. Droberjar 1997, 188-189,

Taf. 72: 19, 73: 3, 7, 11, 74: 3.3. Křižanovice, chata. Kostený hrebeň typu Thomas AI. Droberjar 1997, 193, Taf. 114: 8.4. Láb, povrchový nález. Elschek/Drahošová 1998, 53, obr. 22: 13.5. Mušov „Na Pískách“, chata. Komoróczy 1999, 175, obr. 10: 1.6. Stupava „Urbárske sedliská“, chata. Turčan 1985, 96, obr. 4: 8.

Výzdoba jemnými trojuholníkovými vpichmi (obr. 41) sa v Trnávke vyskytla len na miske z cha-ty 30. Častejšie sa rôzne klinovité a trojuholníkové vpichy uplatnili na hrubšej kuchynskej keramike (výzdobná skupina XIII – obr. 38: XIII). Na jemnom riade trojuholníkové vpichy pokrývajú spravidla väčšie plochy na povrchu nádob. Na iných sídliskách z územia Slovenska nedisponujeme zatiaľ dobre datovanými príkladmi tejto výzdoby. Priaznivejšia je situácia na Morave, predovšetkým vďaka nále-zovému inventáru z chaty VII v Křepiciach (obr. 41: 2), ktorý do 2. polovice 2. storočia posúva rímska

Obr. 41. Výzdobné motívy skupiny III – trojuholníkové vpichy. 1: Mušov; 2: Křepice (obe južná Morava). Podľa Komoróczy 1999; Droberjar 1997. Bez mierky.Abb. 41. Zierelemente der Gruppe III – dreieckige Einstiche. 1: Mušov; 2: Křepice (beide Südmähren). Nach Komoróczy 1999; Droberjar 1997. Ohne Maßstab.

79

spona (Droberjar 1997, 188-189, Taf. 70: 2; k datovaniu od 2. polovice 1. po záver 2. storočia – Riha 1994, 163) spoločne so stredogalskou terrou sigillatou (Droberjar 1997, 126, 188-189). Plošnú výzdobu trojuholníkovými vpichmi v kombinácii s barbotinom alebo lúčovitými žliabkami na miskách so zaob-leným dnom pokladá E. Droberjar za charakteristický výzdobný prvok stupňa B2/C1 (Droberjar 1994, 182-183, Abb. 4).

S k u p i n a I V – brázdovanie (ryhovanie) v poliach (obr. 37: IVa-b)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“, chaty 4, 19, 30, 42, 50, 60, studňa 52; ako intrúzia v neskororímskych objektoch 2, 33/34/53, 40, 44 a 45 (tab. 3: 5; 9: 12; 17: 4; 21: 14; 25: 16-17; 29: 12-13; 30: 8; 34: 1, 4; 39: 2; 44: 20-22; 46: 25; 48: 17-18). „Šajba III“, chata 27 (tab. 63: 10).

Paralely:1. Bešeňov, hrob 71. Kolník 1961, 233, Tab. XI: 71,b2.2. Blučina, chata III. Tri hrebene typu Thomas AI, terra sigillata, Rheinzabern, skupina Bernhard IIIa. Drober-

jar 1997, 178-179, Taf. 9: 19-20.3. Křepice, chata II. Terra sigillata, Lezoux, železná spona s valcovitou hlavicou. Droberjar 1997, 186-187, Taf.

48: 7.4. Křepice, chata VII. Terra sigillata, Lezoux, rímska doštičková spona typu Riha 7.16. Droberjar 1997, 188-189,

Taf. 72: 6, 73: 16.5. Křepice, chata IX. Droberjar 1997, 189, Taf. 83: 1.6. Křepice, objekt 2. Droberjar 1997, 192-193, Taf. 112: 5.7. Nové Zámky „Zúgov“, povrchový nález. Liszka 1983, 160, obr. 107: 3.8. Očkov, pohrebisko, povrchový nález. Kolník 1956, 270, Tab. VI: 9.9. Poysdorf, povrchový nález. Pollak 1986, 149-150, Abb. 5: 16, 19.

Výzdoba hustého rytého šrafovania usporiadaného do viacuholníkových polí sa v Trnávke ob-javuje na stolovom riade, najmä na spodných častiach misiek foriem II a III (obr. 42). Príklad hlbokej misy z chaty IX v moravských Křepiciach ukazuje, že tento ornament sa môže vyskytnúť aj na vyšších tvaroch. Pozoruhodné je, že z Trnávky nepoznáme príbuznú ornamentiku vytvorenú širšími a hlbšími brázdami, ktorá je relatívne častá na iných kvádskych sídliskách v pokročilej fáze stupňa B2 a v stupni B2/C1 (por. Tejral 1994, 305-306, Abb. 15-16). V Trnávke sú nálezové celky s dokladmi ornamentov skupiny IV sprevádzané rímskou emailovanou sponou (typ Riha 7.16 – chata 4), dvojdielnymi spona-mi A 84 (chaty 19, 60) a tzv. raetskou keramikou (Drexel 2b – chata 30). Okrem Trnávky nie je žiadna

Obr. 42. Výzdobné motívy skupiny IV – brázdovanie/ryhovanie v poliach. 1-2: Bratislava-Trnávka; 3: Křepice (Morava); 4: Bratislava-Trnávka „Šajba III“. Podľa Droberjar 1997; Marková/Elschek/Varsik 2000. Bez mierky.Abb. 42. Zierelemente der Gruppe IV – geritzte/gerillte Felder. 1-2: Bratislava-Trnávka; 3: Křepice (Mähren); 4: Bratislava-Trnávka „Šajba III“. Nach Droberjar 1997; Marková/Elschek/Varsik 2000. Ohne Maßstab.

80

z vyššie uvedených analógií zo Slovenska bližšie datovateľná. Ide o povrchové nálezy z pohrebiska v Očkove a zo sídliska v Nových Zámkoch. Hrncovitú urnu z hrobu 71 v Bešeňove, kde sa vyskytol aj sekundárne prepálený črep s ryhovaním, možno datovať len rámcovo do 2. až 3. storočia. Priaznivejšia je situácia na južnej Morave, odkiaľ E. Droberjar publikoval niekoľko dobre datovateľných nálezových celkov. Ako chronologicky citlivé drobné nálezy možno uviesť stredogalskú terru sigillatu (Křepice II, VII), železnú sponu s valcovitou hlavicou (Křepice II) a rímsku doštičkovú sponu typu Riha 7.16 (Křepice VII). V chate III v Blučine sa vyskytli až tri jednovrstvové hrebene typu Thomas AI (k datova-niu do stupňov B2 a B2/C1 – Thomas 1960, 56-57; Adler 1977, 20-21). Podľa novšej typológie hrebeňov S. W. Teubera by patrili typu E I, ktorý sa síce vyskytuje od stupňa B1 po stupeň C1, absolútna prevaha datovateľných exemplárov však pochádza z obdobia B2 a B2/C1 (Teuber 2005, 210, Abb. 24). E. Drober-jar tento nálezový celok datoval do stupňa B2, pričom severovskú terru sigillatu z Rheinzabernu v ňom pokladá za intrúziu (Droberjar 1997, 126, 128). Stredogalská terra sigillata prúdila na územie severne od stredného Dunaja hlavne v 2. polovici 2. storočia (Droberjar 1991, 28-29; Kuzmová 1997a, 18-20, 87-92). Jej dovoz ustáva v neskoroantoninovskom období a do zeme sa dostávala počas alebo najneskôr krátko po markomanských vojnách (Kuzmová tamže; Tejral 1999b, 185). Železná spona s valcovitou hlavicou (Křepice II), pravdepodobne typu A 123, patrí do neskorej fázy stupňa B2 (Droberjar 1997, 132; Tejral 1999b, 146-147). Provinciálne spony typu Riha 7.16 (Křepice VII) datuje autorka do časového rozpätia od 2. polovice 1. po záver 2. storočia (Riha 1994, 163, spone z chaty VII v Křepiciach tvarovo blízka spona z Augstu č. 2844 bola sprevádzaná keramikou z 2. polovice 1. storočia – tamže 163, Taf. 42: 2844). I. Peškař túto sponu zaradil na záver 2. storočia (Peškař 1972a, 98-99, Taf. 19: 1) a E. Droberjar do stupňa B2 (Droberjar 1997, 125).

Ako poukazuje aj E. Droberjar (Droberjar 1997, 92), motív trojuholníkových polí vyplnený hustým ryhovaním sa objavuje aj v neskoršom vývoji germánskej keramiky stupňa C1. Aj keď výzdobná techni-ka zostáva rovnaká, motívy sa menia. V 3. storočí vystupuje do popredia predovšetkým motív do seba zapadajúcich trojuholníkov – tzv. vlčie zuby – nanesený na nádobu v horizontálnom páse.

S k u p i n a V I – žliabky (obr. 37: VIa-d)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“ chaty 3, 30, 50, studňa 52, objekt 32 (tab. 6: 9; 21: 13, 17, 21; 23: 10; 42: 9; 46: 23). „Šajba I“ chata 1 (tab. 60: 7)

Paralely k VIa:1. Abrahám, hrob 214. Kolník 1980, 75, Taf. LX: 214,c2.2. Blučina, chata I. Droberjar 1997, 178, Taf. 4: 6.3. Blučina, chata VI. Droberjar 1997, 180, Taf. 16: 21-22.4. Čáčov (dnes Senica-Čáčov), kostrový hrob. As Hadrianus, spona A 43. Ondrouch 1957, 59-60, Tab. 15.5. Eggenburg, sídlisková jama. Mitscha-Märheim 1962, 85, Abb. 1.6. Křepice, chata III. Droberjar 1997, 187, Taf. 54: 21.7. Mušov „Na pískách“, chata. Komoróczy 1999, 175, obr. 8: 4.8. Straning, povrchový nález. Pollak 1980, 126, Taf. 111: 3.9. Vávrovice, hrob V. Železná spona s valcovitou hlavicou. Franz 1930, 59-60, Abb. 8a-b.

Paralely k VIb:1. Křepice, chata V. Droberjar 1997, 187-188, Taf. 65: 9.2. Křepice, chata XI. Droberjar 1997, 190, Taf. 86: 16.3. Křižanovice, chata. Hrebeň typu Thomas AI. Droberjar 1997, 193, Taf. 113: 16.4. Lipová-Ondrochov „Homoky“, chata 50/80 – podobná výzdoba. Točík 1987, 254-255, obr. 16: 12.5. Milovice, sídliskový nález. Peškař 1970, 84-86, Tab. 1: 1, 3: 11.6. Straning, povrchový nález. Pollak 1980, 126, Taf. 111: 2.

Paralely k VIc-d:1. Bešeňov, hrob 70. Železná spona s valcovitou hlavicou, bronzová spona A 84. Kolník 1963, 232-233, Tab. X:

70,a.2. Stupava „Urbárske sedliská“, chata. Turčan 1985, 100, obr. 4: 15.

Na drobných trojdielnych nádobách s odsadenými plecami formy III alebo na jednodielnych mis-kách a šálkach sa na zaoblenom dne často objavujú lúčovité žliabky (motív VIa – obr. 43: 1-6). Tieto šálky

81

a misky sa niekedy pokladali za doklad prenikania vplyvov przeworskej kultúry (Tejral 1971, 68-69; ten istý 1999, 142, Abb. 5: 3, 7: 4, 6). Napríklad na przeworskej nekropole v Kamieńczyku sa podobné šálky s omfalom a lúčovitými žliabkami vyskytujú v priebehu celého stupňa B2 a ojedinele aj v nasledujúcom období stupňa B2/C1 (Dąbrowska 1997, 107, Taf. LVI: 108,13; LXXXV: 157,7; CLXXIX: 385,9). Poznanie vzájomných vplyvov by si však vyžadovalo podrobnejšiu štúdiu jednotlivých keramických tvarov a vý-zdobných ornamentov. Dekoratívny motív žliabkov zbiehajúcich sa k omfalu na dne sa totiž v stupňoch B2 a B2/C1 vyskytol aj v iných oblastiach – napríklad v Čechách (Beroun-Závodí – Břicháček/Košnar 1998, 69, 71, obr. 5: 4, 10: 9 – tam aj ďalšie paralely), hoci tam patrí skôr medzi zriedkavé výzdoby.

Početný výskyt v hroboch umožňuje presnejšie datovanie v stredodunajskej oblasti. Železnú sponu s valcovitou hlavicou zo žiarového hrobu V z moravského náleziska Vávrovice datoval J. Peškař do 2. po-lovice 2. storočia (Peškař 1972a, 94, Taf. 16: 1). Z chronologického hľadiska je dôležitý výskyt misky s lúčo-vitou žliabkovanou výzdobou na sídlisku z 2. storočia v Mušove „Na pískách“ (obr. 43: 4), ktoré zaniklo pred markomanskými vojnami alebo na ich začiatku (Komoróczy 1999, 175, 178, obr. 8: 4). V kostrovom hrobe z Čáčova (obr. 43: 1) sa okrem iných predmetov vyskytla bronzová postriebrená spona A 43 (On-drouch 1957, 54-55, 62, obr. 16, tab. 13: 12a-b). Inventár tohto hrobu pokladá J. Tejral za charakteristického reprezentanta stupňa B2/C1 v stredodunajskej oblasti (Tejral 1999b, 167-168, 171; naposledy k hrobu z Čá-čova: Pieta 2002a, 343-354). Absolútne datovanie stupňa B2/C1 je v chápaní J. Tejrala ohraničené 70. rokmi až záverom 2. storočia (Tejral 1999b, 187-188; ten istý 2004, 334-335). Germánsku žliabkovanú šálku z dol-

Obr. 43. Výzdobné motívy skupiny VI – žliabky/kanelúry. 1: Čáčov; 2: Abrahám, hrob 214; 3, 10: Křepice; 4: Mušov (obe Morava); 5, 11: Straning; 6: Eggenburg (obe Dolné Rakúsko); 7: Lipová-Ondrochov; 8: Bešeňov, hrob 70; 9: Stupava. Podľa Pieta 2002a; Kolník 1980; Droberjar 1997; Komoróczy 1999; Pollak 1980; Točík 1987; Turčan 1985. Bez mierky.Abb. 43. Zierelemente der Gruppe VI – Riefen/Kanneluren. 1: Čáčov; 2: Abrahám, Grab 214; 3, 10: Křepice; 4: Mušov (beide Mähren); 5, 11: Straning; 6: Eggenburg (beide Niederösterreich); 7: Lipová-Ondrochov; 8: Bešeňov, Grab 70; 9: Stupava. nach Pieta 2002a; Kolník 1980; Droberjar 1997; Komoróczy 1999; Pollak 1980; Točík 1987; Turčan 1985. Ohne Maßstab.

82

norakúskeho Eggenburgu (obr. 43: 6) sprevádzala stredogalská terra sigillata z Lezoux. Uzavretosť tohto nálezového celku však nie je celkom zaručená (Mitscha-Märheim 1962, 85-87, Abb. 1-2).

Aj ornament hustého a plošne naneseného žliabkovania v tvare písmena V alebo U (motív VIb – obr. 43: 7, 10-11) pokrýva zaoblené dná misiek. V chate na juhomoravskom sídlisku Křižanovice sa ako sprie-vodný nález objavil hrebeň typu Thomas AI (Droberjar 1997, 193, Taf. 113:2; ťažisko výskytu v stupňoch B2 a B2/C1 – Thomas 1960, 56-57; Adler 1977, 20-21; Teuber 2005, 210). V iných oblastiach datovanie nezá-vislé na keramike pre túto výzdobu nepoznám. Iba na základe zloženia keramiky datoval E. Droberjar chatu V z Křepic do stupňa B2/C1 a chatu XI z toho istého sídliska do stupňa B2 (Droberjar 1997, 143-144). Nálezový celok z objektu 50/80 z Lipovej-Ondrochova zaradil A. Točík do strednej doby rímskej (Točík 1987, 254-255). Nádobku z Milovic pokladá J. Tejral za keramiku typickú pre 2. storočie (Tejral 1993, 448, obr. 299: 10).

Keramický zlomok z chaty 3 (obr. 37: IVd, tab. 6: 9), pokrytý hustým šikmým žliabkovaním pod horizontálnym odsadením, pochádza pravdepodobne z vyššej misovitej alebo terinovitej nádoby. Po-dobné zlomky sa v Trnávke našli aj v ďalších objektoch (chata 30 a 50, objekt 32 – tab. 21: 13; 23: 10; 42: 9). Vázovité teriny, ktorých telo je zdobené šikmým alebo zvislým žliabkovaním, sa začínajú vyskytovať už v 2. polovici 2. storočia. Najlepšie to dokladá hrob 70 v Bešeňove, kde podobnú urnu (obr. 43: 8) sprevá-dza železná spona s valcovitou hlavicou a dvojdielna bronzová spona A 84 (Kolník 1961, 232-233, Tab. X: 70a-c). Ďalší sídliskový doklad takto poňatej výzdoby už v 2. storočí poskytuje fragment z chaty s do-kladmi práce šperkára a zlatníka zo Stupavy (tu však od keramiky nezávislé datovanie chýba – Turčan 1985, 100, obr. 4: 15). Pri analýze sídliskovej keramiky z Brodu nad Dyjí J. Tejral a D. Jelínková presved-čivo ukázali, že po skromných počiatkoch v 2. polovici 2. storočia prežíva husté žliabkovanie rozkvet v nasledujúcom období stupňa C1, resp. v 1. polovici 3. storočia (Tejral/Jelínková 1980, 402-403, obr. 4: 6 – tam aj početné paralely).

S k u p i n a X – barbotino (obr. 37: X)

Výskyt v Trnávke: „Zadné“, chaty 19, 30, 60, ako intrúzia v chate 5 (tab. 12: 16; 17: 2; 21: 25; 48: 14-15).

Paralely:1. Biely Kostol, chata 1/1993. Spona A 41. Hüssen/Rajtár 1994, 220, Abb. 8: 3, 4.2. Čaka. Točík 1951, 173, obr. 133.3. Komořany, chata Z-3. Prelamovaný kostený hrebeň typu Thomas C. Droberjar 1997, 185, Taf. 34: 1, 9.4. Komořany, chata Z-9. Spona A 84. Droberjar 1997, 185-186, Taf. 36: 2.5. Křepice, chata II. Terra sigillata, Lezoux, Cinnamus. Droberjar 1997, 186-187, Taf. 47: 13, 26; 48: 6.6. Křepice, chata VII. Rímska emailovaná spona typu Riha 7.16, terra sigillata, Lezoux. Droberjar 1997, 188-189,

Taf. 71: 5, 72: 27.7. Křepice, chata X. Jednoduchá nečlenená spona s opornou doštičkou. Droberjar 1997, 190, Taf. 84: 2; 85: 15.8. Křižanovice, chata. Hrebeň typu Thomas AI. Droberjar 1997, 193, Taf. 113: 1-2, 15; 115: 10.9. Mušov „Na pískách“, chata. Komoróczy 1999, 176, obr. 13: 1.10. Mušov „Na pískách“, chata II. Bronzová spona skupiny A VI,2, hrebeň typu Thomas I. Droberjar 1997, 196,

Taf. 136: 2-3, 15; 137: 20.11. Mušov „Na pískách“, chata III. Terra sigillata, Rheinzabern, skupina Bernhard Ia a IIb. Droberjar 1997, 126,

128, 196-197, Taf. 141: 14, 142: 9.12. Ringelsdorf, povrchový nález. Pollak 1980, 109, Taf. 96: 6.13. Šitbořice, hrob 19. Droberjar/Kazdová 1993, 117, Taf. 6: 19,1.14. Straning, povrchový nález. Pollak 1980, 128, Taf. 122: 3.15. Stupava „Urbárske sedliská“, chata. Turčan 1985, 99, obr. 5: 11.16. Stupava „Kopec“, ojedinelé nálezy. Bujna 1976, 500, tab. IV: 1.17. Štúrovo „Obidská pustatina“. Terra sigillata, Lezoux, Cinnamus. Kuzmová/Roth 1988, 104-105, obr. 24: 1;

Rajtár 1998, obr. 18: 4.18. Štúrovo, chata II. Rímska kolienková spona. Kolník 1962a, obr. 130: 4-5.

Barbotino je veľmi charakteristická a výrazná výzdobná technika (obr. 44). Vyskytuje sa takmer na každom sídlisku z 2. storočia, kde sa robil výskum alebo podrobnejší povrchový prieskum. Vyššie sú preto uvedené len výrazné alebo datovateľné paralely. Na sídlisku „Zadné“ sa barbotino objavilo spolu na piatich keramických fragmentoch, ale len v jednom prípade sa dala rekonštruovať polgu-

83

ľovitá miska s jemným odsadením hrdla (obr. 37: X). Vo všeobecnosti sa táto výzdoba uplatňuje na jemnej stolovej keramike, akou sú misky, šálky alebo taniere (obr. 44: 1-6). Na vyšších vázovitých alebo terinovitých tvaroch (ako napr. v juhomoravských Křižanoviciach alebo Šitbořiciach) ju nachá-dzame zriedkavejšie (obr. 44: 7-10). Na rozdiel od sídlisk sa keramika zdobená barbotinom v hroboch vyskytuje ojedinele. Z kvádskej oblasti nad stredným Dunajom možno uviesť len tri takéto príklady. V hrobe 194 v Abraháme bola malá barbotinom zdobená polguľovitá miska spolu so sekundárne prepálenou importovanou tenkostennou šálkou (Kolník 1980, 68-69, Taf. LIV: 194,b-c). Do záveru stupňa B1 alebo do staršej fázy stupňa B2 možno vďaka spone s naznačenými očkami A 60 datovať kostrový hrob 28 v Sládkovičove (Kolník 1980, 138, Taf. CXXXVI:28). Pri ľavom predlaktí zosnulého bola dvojica misiek s výraznými bradavkami (tamže Taf. CXXXVI: 28,c1-2). Je zaujímavé, že oba tieto hroby stoja na začiatku výskytu barbotinovej keramiky. V časoch jej masového výskytu na sídliskách sa takéto nádoby do hrobov nevkladali. Výnimkou je len urna z hrobu 19 v Šitbořiciach (obr. 44: 7) zdobená striedajúcimi sa poľami zvislých brázd a barbotina. E. Droberjar hrob datoval do stupňa B2/C1 (Droberjar/Kazdová 1993, 144) a J. Tejral do B2/C1 alebo na začiatok C1 (Tejral 1999b, 175, 178). Hro-by nám teda vyznačujú spodnú aj hornú hranicu výskytu nádob s barbotinom. Väčšinu sídliskových nálezov možno vsunúť do tohto rámca. Sprievodné nálezy ich datujú do pokročilej fázy stupňa B2 alebo do obdobia B2/C1. K datovateľným sprievodným artefaktom patrí predovšetkým terra sigil-lata z Lezoux (Štúrovo „Obidská pustatina“, Křepice chaty II a VII), spony A 84 (okrem chát 19 a 60 v Trnávke aj chata Z-9 v Komořanoch), rímska kolienková spona (Štúrovo, chata 11), jednoduchá spona s opornou doštičkou (Křepice chata X – k datovaniu spony do 2. polovice 2. storočia Peškař 1972a, 89), jednovrstvové hrebene typov Thomas AI a C (Křižanovice, Komořany Z-3). Barbotino sa vyskytlo aj na germánskom sídlisku z 2. storočia v Mušove „Na pískách“ (obr. 44: 8) a v chate z ju-homoravského náleziska Modřice, ktoré prekryli rímske dočasné tábory z obdobia markomanských vojen (Komoróczy 1999, 176, 178, obr. 13: 1; ten istý 2002, 129-134, Abb. 4). Na Slovensku sa keramika zdobená barbotinom v severovskej dobe a neskôr zatiaľ nevyskytla (pokiaľ odhliadneme od intrúzií

Obr. 44. Výzdobné motívy skupiny X – barbotino. 1: Biely Kostol; 2-3: Štúrovo-Obidská pustatina; 4: Stupava; 5-6, 8 Mušov; 7: Šitbořice, hrob 19 (obe Morava); 9: Komořany; 10: Křižanovice (obe Morava). Podľa Hüssen/Rajtár 1994; Rajtár 1998; Tur-čan 1985; Droberjar 1997; Droberjar/Kazdová 1993; Komoróczy 1999. Bez mierky.Abb. 44. Zierelemente der Gruppe X – Barbotineverzierung. 1: Biely Kostol; 2-3: Štúrovo-Obidská pustatina; 4: Stupava; 5-6, 8 Mušov; 7: Šitbořice, Grab 19 (beide Mähren); 9: Komořany; 10: Křižanovice (beide Mähren). Nach Hüssen/Rajtár 1994; Rajtár 1998; Turčan 1985; Droberjar 1997; Droberjar/Kazdová 1993; Komoróczy 1999. Ohne Maßstab.

84

malých fragmentov, ako v prípade neskororímskej chaty 5 v Trnávke). Bronzová spona Almgrenovej skupiny VI,2 a trojvrstvový hrebeň typu Thomas I v chate II, ako aj severovská sigillata Bernhardovej skupiny IIb z Rheinzabernu v chate III v Mušove dokladajú dožívanie barbotinovej výzdoby (obr. 44: 5-6) na južnej Morave aj v mladorímskom stupni C1.

Záverom dodajme, že barbotinová výzdoba je známa aj z ďalších oblastí tzv. slobodnej Germánie. V Čechách sa s ňou stretávame – podobne ako v stredodunajskej oblasti – od stupňa B2, resp. od záve-rečnej fázy staršej doby rímskej (Motyková-Šneidrová 1967, 49, Taf. XXVII: 11; Venclová 1982, 19, obr. 6: 7). V oblasti przeworskej kultúry je datovaná od stupňa B2 po stupeň C1b (Domański 1967, 137-150, Godłow-ski 1977, 146). Od stupňa B2 a v mladorímskych stupňoch C1 a C2 sa tzv. Warzendekor (bradavkovitá výzdoba) objavuje v severnom Bavorsku (Pescheck 1978, 68, napr. Taf. 7: 28, 33: 6, 40: 2; Haberstroh 2000, 118, Abb. 5: 14). Vďaka spoločnému výskytu s terrou sigillatou je do záveru 2 až po začiatok 3. storočia spoľahlivo datovaný bohatý nálezový celok z jamy 597 na sídlisku Gaukönigshofen (Steidl 2000b, 159, 165, Abb. 10: 35). Mapku rozšírenia nádob s barbotinom von Uslarovej formy II medzi Rýnom a Veze-rou publikoval F. Siegmund (Siegmund 1996, Abb. 30). Táto výzdoba je podľa neho rozšírená v celom germánskom porýnsko-vezerskom okruhu od 2. až po 4. storočie (Siegmund 1996, 59; por. aj Kempa 1995, 91, Halpaap 1994, 109-110). Bradavkovitá výzdoba je doložená vo viacerých objektoch sídliska Mardorf 23 v Hesensku, ktorého vývoj bol ukončený už v priebehu druhej polovice 2. storočia (Meyer 2008, 141, napr. Taf. 5: 3,4; 75: 777; 101: 999e/g,3). Medzi najmladšie príklady patrí fragment z objektu 700 zo stupňa C1a (Meyer 2000, 142, Abb. 8: 10, 20). V polabskom kraji Altmark uvádza R. Leineweberová barbotino síce zriedkavo, ale vo všetkých stupňoch mladšej doby rímskej od B2/C1 po C2/C3 (Leineweber 1997, 57, Taf. 21: 1).

S k u p i n a X I I I – trojuholníkové a klinovité vpichy (obr. 38: XIIIa-f)

Výskyt v Trnávke napríklad: „Zadné“, chaty 3, 19, 30, 42, 50, objekty 10, 21, 41, 43, 52 (tab. 7: 2-3; 14: 7; 17: 12-13; 20: 8; 22: 7; 23: 15; 29: 10; 30: 38; 43: 23-25; 44: 18; 47: 7). „Silničné“, chata 25, 43 (tab. 55: 3; 58: 14). „Šajba I“, chata 1, objekt 3 (tab. 60: 12; 61: 9)

Paralely k XIIIa:1. Křepice, chata II. – podobný motív. Terra sigillata, Lezoux, železná spona s valcovitou hlavicou. Droberjar

1997, 186-187, Taf. 51: 2.

Paralely k XIIIb: 1. Horní Věstonice, objekt 1. Rímska emailovaná spona typu Exner I/39-41. Droberjar 1997, 125, 183, Taf. 25: 9.2. Láb, povrchový nález. Elschek/Drahošová 1998, 53, obr. 22: 13.

Paralely k XIIIc-d – plošne nanesené klinovité vpichy: 1. Bohdanovce, objekt 1. Turčan 1996, 114, obr. 5: 5.2. Komjatice „Tomášove“, objekt 2. Točík 1980, 230, obr. 140: 3.3. Nitra-Chrenová I, objekt 18/83. Chropovský/Fusek 1988, 148, obr. 6: 6.

Paralely k XIIIe-f – klinovité vpichy v motíve vetvičky:1. Bešeňov, hrob 76. Samostrelová spona s vysokým zachycovačom, železná spona skupiny A VI,2. Kolník

1961, 234, Tab. XII: 76a.2. Biely Kostol, objekt 1/1993. Bronzová spona A 41. Hüssen/Rajtár 1994, 220, Abb. 8: 6,10.3. Bratislava-Devínska Nová Ves, objekt 6. Terra sigillata, Rheinzabern. Elschek 1998b, 45, obr. 14: 4.4. Červeník, sídliskový objekt. Strieborný nákrčný kruh s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, 122, obr. 4: 8.5. Hontianske Moravce, objekt 1/86. Železná oblúkovitá spona. Šalkovský/Roth 1991, 95, obr. 8: 12.6. Ivanka pri Dunaji, objekt I. Hrebeň typu Thomas AI. Kraskovská 1970, 112, obr. 16: 3.7. Iža, drevozemný tábor. Rajtár 1992, 162, Abb. 20: 6.8. Láb, objekt 2/97. Bronzová spona s hrotitou nôžkou. Elschek 1999b, 38, obr. 17: 4.9. Mužla-Jurský Chlm, chata. Terra sigillata, Lezoux. Rajtár 1998, obr. 67: 3.10. Sládkovičovo, kostrový hrob 27. Výrazne členená spona A 69 a kolienková spona A 145. Kolník 1980, 137-138,

Taf. CXXXVI: 27d.11. Štúrovo „Obidská pustatina“, objekt 32/84. Terra sigillata, Lezoux, Cinnamus. Kuzmová/Roth 1988, 104-105,

obr. 24: 1; Rajtár 1998, obr. 18: 4.

85

Obr. 45. Výzdobné motívy skupiny XIII – trojuholníkové a klinovité vpichy. 1: Branč; 2: Bohdanovce; 3: Nitra-Chrenová; 4: Biely Kostol; 5: Iža; 6: Mužla-Jurský Chlm; 7: Bratislava-Devínska Nová Ves; 8: Láb. Podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007; Tur-čan 1996; Chropovský/Fusek 1988; Hüssen/Rajtár 1994; Rajtár 1992; Rajtár 1998; Elschek 1998b; Elschek 1999b. Bez mierky.Abb. 45. Zierelemente der Gruppe XIII – dreiecks- und keilförmige Einstiche. 1: Branč; 2: Bohdanovce; 3: Nitra-Chrenová; 4: Biely Kostol; 5: Iža; 6: Mužla-Jurský Chlm; 7: Bratislava-Devínska Nová Ves; 8: Láb. Nach: Kolník/Varsik/Vladár 2007; Turčan 1996; Chropovský/Fusek 1988; Hüssen/Rajtár 1994; Rajtár 1992; Rajtár 1998; Elschek 1998b; Elschek 1999b. Ohne Maßstab.

13. Zohor, objekt 3/78. Terra sigillata, Rheinzabern, Westerndorf. Kuzmová/Roth 1988, 116-117; Kraskovská/Stu-deníková 1996, 132-134, obr. 16: 4, 7.

Do skupiny XIII som zaradil výzdobné prvky vrývané do mäkkej hliny kosteným alebo dreveným nástrojom (obr. 45). Tieto vpichy bývajú najčastejšie trojuholníkové, klinovité, okrúhle alebo polmesiači-kovité. Nanesené bývajú v pásoch, radoch alebo na väčšej ploche, niekedy aj neusporiadane a chaoticky,

86

či v kombinácii s prstovými vrypmi a rytým šrafovaním. Ťažiskom ich výskytu je 2. až 3. storočie. Na najstaršom germánskom sídlisku na území Slovenska – v Bratislave-Dúbravke – sa výzdoba skupiny XIII ešte nevyskytuje.

Hoci sa to zatiaľ nedá presvedčivo dokázať datovateľnými súbormi, zdá sa, že plošne nanesené kli-novité vpichy (motív XIIIc – obr. 38: XIIIc; 45: 1-3) sú charakteristické predovšetkým pre 2. storočie. Nie je nezaujímavé, že vo včasnom úseku staršej doby rímskej (stupeň A a B1) sa plošne nanesené klinovité a trojuholníkové vpichy nevyskytujú ani v Čechách. Nádoby s touto výzdobou vystupujú až v sídlisko-vých súboroch, ktoré sú datované do stupňa B212, do 2. storočia13, na sklonok staršej doby rímskej14 alebo až do doby okolo roku 20015. Treba ale dodať, že všetky uvedené nálezové komplexy z českého územia sú datované len na základe zloženia keramiky a chronologicky citlivé nálezy tam absentujú.

Pásový motív vetvičky (obr. 38: XIIIe-f; 45: 4-8) naproti tomu prežíva veľmi dlho. Už v 1. polovici 2. storočia sa objavuje na váze z kostrového hrobu 27 v Sládkovičove, spolu so sponami A 69 a 145 (Kolník 1980, 137-138, Taf. CXXXVI: 27a-b,d). Výskyt v čase markomanských vojen dokladá germánska kerami-ka z dobre datovateľných vrstiev drevozemného tábora v Iži (obr. 45: 5). Zo staršej fázy mladšej doby rímskej sú fragmenty nádob sprevádzané severovskou terrou sigillatou z Devínskej Novej Vsi (obr. 45: 7) a zo Zohoru. Neskorí zástupcovia tohto motívu – až zo záveru 3. alebo zo začiatku 4. storočia – sa vy-skytli v chate 2/97 v Lábe (obr. 45: 8 – k datovaniu Elschek 2005, 264-267) a v sídliskovej jame z Červeníka. Strieborný nákrčný kruh s hruškovitým uzáverom a glazovaná keramika datujú tento nálezový súbor najpravdepodobnejšie do stupňa C2 – Kolník 1963, 113-132; ten istý 1964, 337-346). Motív vetvičky XIIIe sa na hrncovitých nádobách najčastejšie vyskytuje v horizontálnom páse na rozhraní hrdla a tela nádoby a pretrváva od 1. polovice 2. prinajmenej po začiatok 4. storočia.

Kombinácie horizontálnych a zvislých či šikmých pásov vetvičkového motívu (obr. 38: XIIIf) sú zatiaľ sprevádzané drobnými nálezmi z 2. storočia (Ivanka pri Dunaji – jednovrstvový hrebeň typu Thomas AI; Veľký Meder chata 107B – terra sigillata z Lezoux) a zrejme teda zaujímajú relatívne staršie postavenie.

S k u p i n a X I V – vrypy prstom a nechtom (obr. 38: XIVa-f)

Zlomky hrncovitých a misovitých nádob s prstovými alebo nechtovými vrypmi sa vyskytujú takmer vo všetkých obsiahlejších nálezových komplexoch z doby rímskej na juhozápadnom Slovensku. Preto na tomto mieste upúšťam od uvádzania analógií ku skupine XIV. Hoci vývoj tejto ornamentiky neprebiehal priamočiaro, možno sledovať tendenciu od zdobenia celého povrchu nádob, resp. väčších plôch, cez viacnásobné vodorovné a zvislé pásy vrypov až po výzdobu jedným alebo dvoma radmi na hrdle esovite profilovaných hrncov. V zhode s tendenciou celkového ústupu výzdoby na ručne formovanej domácej keramike sa aj táto ornamentika definitívne vytráca na sklonku doby rímskej, resp. v prechodnom obdo-bí k sťahovaniu národov. Tento vývoj možno dokumentovať nasledujúcimi príkladmi.

Na rozdiel od skupiny XIII sa vrypy skupiny XIV vyskytujú početne aj na sídliskovej keramike 1. storočia z Bratislavy-Dúbravky. Ide o plošne zdobené hrnce a vrypy boli často nanášané dvojicou prs-tov „zaštipnutím“ (napr. Elschek 1995, Abb. 2: 13; 3: 19; 4: 17; 5: 13, 17; 6: 11-12). Technika „zaštipovania“ prežíva do 2. storočia. Dokladom je hrnček z chaty 3 (obr. 38: XIVb; tab. 8: 13) a keramický fragment z jamy 59 (tab. 4: 26) v Trnávke, ako aj zlomky z Bohdanoviec (Turčan 1996, obr. 5: 8) a z Nitry-Chreno-vej I (Chropovský/Fusek 1988, obr. 8: 13). Plošne zdobené nádoby (motív obr. 38: XIVe) taktiež nájdeme medzi keramikou 2. storočia v Trnávke. Ďalšie datovateľné príklady pochádzajú zo Štúrova „Obidskej pustatiny“ (terra sigillata z Lezoux – Rajtár 1998, obr. 18: 5) a v uvoľnenejšej podobe z chaty II v Štúrove (rímska kolienková spona – Kolník 1962a, obr. 130: 4, 9), ako aj z objektu BA 110 v Komjaticiach „Kňazova jama“ (minca Hadriana – Točík 1978, 253, obr. 143: druhý zhora). V hroboch sa táto typická sídlisková keramika vyskytuje menej často. Do vyvinutej fázy stupňa B2 (alebo až B2/C1) patrí hrob 72 z Bešeňova (dve železné trúbkovité spony a trojvrstvový hrebeň typu Thomas I – Kolník 1961, 233, Tab. X: 72a,b1-2,d). Naposledy sa plošne nanesené prstové vrypy vyskytujú v nálezových súboroch z mladorímskeho stupňa C1 (napr. Mušov „Na pískách“, v chate I spoločne so severovskou terrou sigillatou – Droberjar 1997, 196, Taf. 132: 3, 134: 9-10).

12 Napr. Dolní Břežany: Motyková 1981, 513, obr. 5: 7,15; Ořech: Motyková/Pleiner 1987, 438-439, Abb. 27: 13, 30: 4; Stradonice: Motyková-Šneidrová 1967, 44, Abb. 20:1.

13 Napr. Dubeč: Vencl/Venclová/Zadák 1976, 266, 268, obr. 12: 1, 3.14 Napr. Močovice: Motyková-Šneidrová 1968, 196, obr. 5: 4, 6: 19, 25.15 Napr. Beroun-Závodí: Břicháček/Košnar 1998, 73, obr. 8: 1.

87

Stredný stupeň v rámci typologického vývoja motívov skupiny XIV zaujímajú kombinácie zvislých a vodorovných pásov prstových alebo nechtových vrypov (obr. 38: XIVb-c). Medzi zverejneným mate-riálom z 1. storočia z Bratislavy-Dúbravky (Elschek 1995) sa tento motív ešte nevyskytuje. V Trnávke ho poznáme z piecky 17 (tab. 15: 8), jamy 21 a 59 (tab. 4: 26; 20: 9), zo žľabu 43 (tab. 30: 33), studne 52 (tab. 47: 19) a z chát 3, 19 a 60 (tab. 8: 13; 17: 14, 17-18; 18: 15; 49: 2, 5), v posledných dvoch spolu so sponami typu A 84. V chate I zo Štúrova sa hrniec zdobený vodorovnými a šikmými radmi vrypov objavil spolu so stredogalskou terrou sigillatou (Kolník 1962a, obr. 129: 8). Ďalšie nálezové súbory s motívom XIVb-c neposkytujú datovanie nezávislé od keramiky16.

V rovnakom období (mladšia fáza staršej doby rímskej, resp. 2. storočie) sa vyskytuje aj motív radu vrypov prstom alebo nechtom tesne pod ústím hrncovitých nádob. Príklady v Trnávke poskytli súbory z chát 3, 50, 60 (tab. 6: 18; 8: 13; 44: 14; 48: 32), z ďalších lokalít je dôležitý výskyt na hrnci zo sídliska pre-krytého rímskym dočasným táborom v Mušove „Na pískách“ (Komoróczy 1999, 176, obr. 14: 1)17.

Od 2. až po prvú polovicu 4. storočia (ojedinele pravdepodobne aj neskôr) pretrváva motív jedného až dvoch (miestami až štyroch) horizontálnych radov vrypov prstom či nechtom pod hrdlom alebo na pleciach germánskych hrncov. Na pohrebisku v Bešeňove sa takéto hrncovité urny objavili v hrobe 68A zo staršej doby rímskej (hrebeň typu Thomas AI: Kolník 1961, 232, Tab. IX: 68A,a,c), ale aj v mladorím-skych hroboch 46 (železná spona s podviazanou nôžkou typu A 161/162 – tamže, 228-229, tab. VI: 46,b-c) a 67 (trojvrstvový hrebeň typu Thomas I – tamže 232, tab. VIII: 67,a-b). Aj v sídliskovom materiáli zo stup-ňov C1 až C2 sa táto výzdobná technika na hrncoch ešte stále početne vyskytuje. Dokladom sú nálezové súbory z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi (Elschek 1998b, 45, obr. 14: 5-6), z Červeníka (Kolník 1963, 116, obr. 1: 16-18, 3: 12), z Hontianskych Moraviec (Šalkovský/Roth 1991, 95, obr. 8: 5-6, 16) a z polohy „Pri Visá-ku“ v Bratislave-Vajnoroch (tab. 67: 9, 12, 26). V tzv. zlechovskom horizonte svébskych sídlisk zo záveru doby rímskej a z počiatku doby sťahovania národov (stupeň C3/D1 podľa J. Tejrala) sa výzdoba skupiny XIV takmer celkom vytratila (Tejral 1990, 18-21, Abb. 4-13). Hrnce zo záveru 4. a z počiatku 5. storočia sú väčšinou nezdobené a prstom pretláčané býva nanajvýš ich ústie.

S k u p i n a X V – hrebeňovaná výzdoba (obr. 38: XVa-j)

Nádoby zdobené hrebeňovitým nástrojom sa nachádzajú takmer v každom bohatšom nálezovom súbore zo staršej a menej často i z počiatku mladšej doby rímskej. Preto aj v tomto prípade uvádzanie analógií nepokladám za účelné. V 1. a v 2. storočí predstavujú prstové a nechtové vrypy skupiny XIV spolu s hrebeňovanou výzdobou skupiny XV v stredodunajskej oblasti najbežnejšie výzdobné techniky predovšetkým hrubšej germánskej keramiky. V priebehu 3. storočia sa však hrebeňovanie rýchlo vytrati-lo a v pokročilej mladšej dobe rímskej (stupne C2 až C3) sa na rozdiel od ornamentov skupiny XIV už ne-vyskytuje. Hrebeňovaním sú najčastejšie zdobené misovité nádoby foriem I a II. Len v najstaršom sídlis-kovom horizonte z Bratislavy-Dúbravky je hrebeňovanie doložené taktiež na vyššej forme I/III s krátkym odsadeným ústím (napr. Elschek 1995, Abb. 5: 11, 6: 9). Na urnách z pohrebísk sa hrebeňované oblúčiky často vyskytujú aj na trojdielnej forme III. Vo všeobecnosti sa v rámci tejto výzdobnej techniky uplatnila vývojová tendencia od vysokých oblúkov nanesených jedným ťahom od dna nádoby až po hrdlo po nízke oblúčiky, resp. vlnovky vo viacerých radoch. V absolútnej chronológii sa však tieto dva vývojové stupne nedajú ostro oddeliť a v určitom období sa vyskytovali paralelne. Pre vysoké oblúky poskytuje najlepšie príklady keramika z Bratislavy-Dúbravky (Elschek 1995, Abb. 3: 6, 5: 11, 6: 8, 13) a niektoré urny z 1. storočia (napr. Abrahám hrob 6 alebo Kostolná hrob 36: Kolník 1980, 24, Taf. XIII: 6a; 111, Taf. CI: 36a). Zo sídliskových objektov z 2. storočia na „Zadnom“ vysoké oblúky už nepoznáme. Nájdeme ich však v takmer súčasných nálezových celkoch z Bohdanoviec (Turčan 1996, obr. 5: 9-10), z Komjatíc (To-čík 1980, 222, obr. 131: 12), z Lipovej-Ondrochova (Točík 1987, 254-255, obr. 19: 14) a zo Stupavy (Turčan 1985, 100, obr. 6: 9). O niečo neskôr, ale pravdepodobne dlhšiu dobu aj paralelne, sa začínajú objavovať urny zdobené radmi nízkych oblúčikov (ako na obr. 38: XVb-d). Svedčia o tom hroby datované sponami A 68 a sponami s očkami typu A 53/55 (napr. Abrahám 176, Sládkovičovo 36 a 37: Kolník 1980, 63, Taf. LI: 176,a; 142, Taf. CXLIII: 36a, 37a). Výzdoba hrebeňovanými oblúčikmi a vlnovkami sporadicky doznieva v priebehu stupňa C1, ako to dokladá výskyt v sídliskových objektoch datovaných severovskou terrou sigillatou, napríklad z Mušova „Na pískách“ (Droberjar 1997, 195-196, Taf. 133: 6, 135: 4 a ďalšie). V nále-

16 Napr. Báhoň: Bartík/Turčan 1990, 75, 79, obr. 3: 3, 6; Komjatice „Kňazova jama“, objekt 9: Točík 1980, 222, obr. 132: 5; Kuchy-ňa, objekt 4: Turčan 1988, 114, 117, obr. 6: 8, 7: 2; Stupava „Urbárske sedliská“: Turčan 1985, 104, obr. 8: 2.

17 Ďalší výskyt napr.: Kuchyňa: Turčan 1988, 114, obr. 6: 15; Lipová-Ondrochov, chata 85/80: Točík 1987, 255-256, obr. 21: 8.

88

zových súboroch stupňa C2 sa hrebeňovanie na ručne zhotovenej keramike nevyskytuje. A to aj napriek tomu, že hrebeňovaná viacnásobná vlnovka nachádza následne široké uplatnenie na germánskom riade vytočenom na hrnčiarskom kruhu.

Osobitné postavenie v rámci hrebeňovaných motívov zaujíma ornament v podobe šachovnicového poľa (obr. 38: XVj). V Trnávke sa vyskytol spolu v piatich objektoch (3, 19, 30, 52, 60 – tab. 7: 12; 18: 3; 22: 20; 46: 16; 49: 9). Z hrobov sú mi známe len dva datovateľné príklady z neskorej fázy stupňa B1 až včasného obdobia B2. Ide o žiarový hrob 177 z Abrahámu so sponou s očkami tzv. pruskej série A 60 (Kolník 1980, 63, Taf. L: 60a-b) a urnový hrob 32 zo Sládkovičova s dvoma trúbkovitými a jednou výrazne členenou sponou A 68 (Kolník 1980, 139, Taf. CXXXVIII: 32a, f-h). Ďalšie paralely z kvádskych sídlisk neposkytli na keramike nezávislé datovanie (napr. Lipová-Ondrochov: Točík 1987, 254, obr. 13: 10 alebo Komjatice: Točík 1980, 222, obr. 131: 13). Na základe súčasných poznatkov možno teda šachovnicový or-nament pokladať za výzdobnú techniku záveru 1. až 2. storočia.

S k u p i n a X V I – plošné ryhovanie (obr. 38: XVIa-c)

Ryhovanie hrncovitých nádob jednotlivými, väčšinou vzájomne krížiacimi líniami (mrežovité šra-fovanie) sa často vyskytuje spoločne s vrypmi prstom/nechtom. Je to opäť výzdobná technika pretrvá-vajúca dlhšie obdobie od 1. po 3. storočie. V Bratislave-Dúbravke sa síce vyskytuje aj mriežkovitý motív (ako obr. 38: XVIb: Elschek 1995, Abb. 5: 15), prevláda však zvislé alebo šikmé ryhovanie (tamže Abb. 3: 12, 5: 10, 14). Mrežovité šrafovanie predstavuje motív charakteristický pre kuchynskú germánsku keramiku stupňov B2 a B2/C1. Datovateľné príklady poznáme zo sídliskovej jamy BA-110 v Komjaticiach (min-ca Hadriana: Točík 1978, 253, obr. 143: hore), zo zemníc v Štúrove „Obidskej pustatine“ (terra sigillata, Cinnamov výrobok z Lezoux: Rajtár 1998, obr. 19: 3, 20: 1), v Mušove „Na pískách“ (germánska osada prekrytá rímskym dočasným táborom z obdobia markomanských vojen: Komoróczy 1999, 175-176, obr. 9: 3, 14: 3) a na dolnorakúskom nálezisku Hanfthal (terra sigillata z Rheinzabernu, skupina Bernhard IIa: Sauer 1994, 270, Abb. 8: 2, 9: 4). Severovská terra sigillata sprevádzala takto zdobené hrnce v objekte 3/78 v Zohore (Kraskovská/Studeníková 1996, 132-133, obr. 16: 2). Najmladšími dokladmi výzdobných elemen-tov skupiny XVI sú fragmenty nádob z Červeníka (Kolník 1963, 114, obr. 1: 19) a zo zemnice v Bratislave-Vajnoroch „Pri Visáku“ (tab. 68: 14; 69: 2).

Menej časté je neusporiadané chaotické ryhovanie (obr. 38: XVIc), ktoré má tendenciu vystupovať skôr v časovo starších nálezových súboroch z Bratislavy-Dúbravky (Elschek 1995, Abb. 2: 14) alebo z Boh-danoviec (Turčan 1996, obr. 5: 16, 8: 17).

S k u p i n a X X – zdrsňovanie povrchu (obr. 38: XXa)

Výskyt v Trnávke: chata 3 a 19 (tab. 8: 14; 18: 16).

Zdrsňovanie povrchu slúžilo skôr praktickým účelom lepšieho uchopenia nádoby do rúk, než jej estetickému skrášleniu (Halpaap 1994, 104). Na sídlisku v Bratislave-Dúbravke sa jednodielne nádoby so zatiahnutým okrajom formy I a so zdrsňovaným povrchom vyskytli vo všetkých analyzovaných objek-toch (percentuálne zastúpenie zdrsňovaných črepov v pomere ku všetkým – aj nezdobeným – fragmen-tom sa pohybuje od 1,1 do 10,7%: Elschek 1995, Abb. 7). V priebehu 2. storočia sa zdrsňovanie povrchu na germánskej keramike stredodunajskej oblasti rýchlo vytratilo. V Trnávke sme sa s ním stretli len v dvoch chatách. Okrem tvarovo neurčiteľných črepov to bola široká esovitá misa formy IV z chaty 19 (tab. 18: 16). Zdrsňovanie povrchu sa často vyskytuje aj v západnejšie položených oblastiach (napr. Čechy: Motyková/Pleiner 1987, 423, Abb. 36: Da; Vestfálsko: Halpaap 1994, 104; Porýnie a Pomohanie: Walter 2000, 33-34). V Čechách sa zdrsňovaná kuchynská keramika podobne ako na Slovensku dožíva stupňa B2 (Motyková 1981, 513, obr. 5: 2).

C.b.8.4. Porovnanie keramických súborov staršej doby rímskej z Bratislavy-Dúbravky a z Bratislavy-Trnávky

Na sídlisku v Bratislave-Trnávke sa v rámci nálezového horizontu z 2. storočia nepodarilo oddeliť dve fázy, ktoré by zodpovedali chronologickým stupňom B2 a B2/C1 tak, ako sa ich na južnej Morave pokúsil

89

charakterizovať E. Droberjar (Droberjar 1997, 134, 140-148). Na druhej strane sa pre bratislavský región ponúka porovnanie keramických súborov zo sídlisk Bratislava-Dúbravka a Bratislava-Trnávka, ktoré re-prezentujú dva dobre datovateľné časové horizonty staršej doby rímskej. Obe sídliská sú vzdušnou čiarou navzájom vzdialené asi 14 kilometrov a oddelené hrebeňom Malých Karpát. Datovanie germánskej osady v Bratislave-Dúbravke do klaudiovsko-flaviovského obdobia (Elschek 1995) bolo bádaním všeobecne prijaté (Tejral 1998a, 181; Rajtár 1998, 19). Počiatky sídliska v Bratislave-Trnávke možno tušiť v závere 1. alebo na prelome 1. a 2. storočia a jeho zánik pravdepodobne v dobe okolo markomanských vojen.

Výsledky výskumu germánskeho sídliska z 1. storočia v Bratislave-Dúbravke predstavil na VII. sympóziu Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im nördlichen Mitteldonauraum v malých Vozokanoch v roku 1994 K. Elschek (Elschek 1995). Novšie výskumy priniesli odvtedy aj ďalšie sídliskové komplexy z 1. storočia. Najvýznamnejšie pochádzajú z dlhotrvajúceho výskumu polykultúrnej lokality v dolnorakúskom Michelstettene (zhrnutie výsledkov: Lauermann 2000, 24-27) a zo Zohora na sloven-skom Záhorí (výskum sídliska zatiaľ nebol ukončený, predbežné výsledky: Elschek 2009, 244-245). O nie-čo neskôr – až v druhej polovici 1. storočia – sa začína vývoj sídliska Vlčkovce na riečke Dudváh, ktorý je pravobrežným prítokom Váhu (Hanuliak/Varsik 2005, 139-149; Varsik 2009a, 228-236). Napriek tomu ale Dúbravka dodnes predstavuje najrozsiahlejší preskúmaný a navzdory predbežnému charakteru aj publikovaný germánsky sídliskový komplex z 1. storočia v stredodunajskej oblasti.

Odhliadnuc od nemenej významných sídliskových fáz z mladšej a neskorej doby rímskej tu v ro-koch 1982 až 1993 Archeologický ústav SAV pod vedením T. Kolníka a neskôr K. Elscheka preskúmal časť osady z včasnej doby rímskej. Sídlo pozostávalo zo zemníc, jám a menšieho hutníckeho okrsku s nie-koľkými železiarskymi pecami (Elschek 1995; ten istý 2000). Počiatky osídlenia datoval K. Elschek už pred polovicu 1. storočia a jeho ťažisko do klaudiovsko-flaviovského obdobia. Oporou mu boli predovšetkým spony. Výrazne členená spona A 68 (obr. 46: 2) sa našla spolu s jednodielnou samostrelovou sponou typu A 11 (obr. 46: 1) v chate 129. Z areálu osady pochádza aj spona s krytom špirály A 24 (obr. 46: 3), ako aj

Obr. 46. Bratislava-Dúbravka. Datovateľné drobné nálezy a keramické tvary negermánskej tradície. Podľa Elschek 1995. Bez mierky.Abb. 46. Bratislava-Dúbravka. Datierbare Kleinfunde und keramische Formen nichtgermanischer Tradition. Nach Elschek 1995. Ohne Maßstab.

90

spona Aucissa typu Riha 5.2.4 (obr. 46: 4). Okrem niekoľkých ďalších drobných nálezov má pre datova-nie význam tenkostenná miska (obr. 46: 5) najpravdepodobnejšie italského pôvodu – tzv. Netzwerkschale (Elschek 1995, Abb. 1: 2, 5-6, 8; 2: 3; 4: 3-4). Na tom, že ťažisko výskytu uvedených spôn sa stretáva v klau-diovsko-flaviovskom období, tak ako to predpokladal K. Elschek, sa nič nemení a potvrdzuje to aj novšia, odvtedy publikovaná literatúra (k spone A 11: Grasselt 1998, 37; Eger 1999, 54-56; k spone A 24: Leube 1998, 58-59; Droberjar 1999a, 82-83; Eger 1999, 56-57; k sponám typu Aucissa: Riha 1994, 101).

Z bežnej germánskej keramickej produkcie sa v Dúbravke vymykajú fragmenty troch nádob, ktoré si preto zaslúžia bližšiu pozornosť. Kónicky rozovrená šálka s uchom z objektu 22/88 (obr. 46: 7) pripomí-na svojím tvarom tzv. dácke šálky. Líši sa však od nich subtílnejšou stavbou a jemnejším vypracovaním. V germánskej keramike síce jednoduché kónické misky a šálky poznáme, avšak sú takmer bez výnimky bezuché (por. formu IB – obr. 21: f), alebo predstavujú črpákovité nádoby s inak stvárneným uchom (napr. obr. 34 alebo Pernička 1966, 68, Taf. XVI: 3-4). Nádoba z Dúbravky predstavuje natoľko výraznú formu, že ju napriek uvedeným odlišnostiam možno najlepšie porovnávať práve s tzv. dáckymi šálkami, ktoré sa opakovane nachádzajú v neskorolaténskych sídliskových celkoch v Bratislave-Starom meste a na Devíne (Pieta/Zachar 1993, 163, 165, obr. 93, 108: 2; Plachá/Hlavicová 1986, 197, obr. 85: 1; Čambal et al. 2009). Z bližšie-ho okolia možno uviesť paralely z Müllendorfu v Burgenlande (Foltiny, 1966, 79-89, Abb. 1: 1; Horedt 1969, 53-58) a z Oberleiserbergu a Prellenkirchenu v Dolnom Rakúsku (Karwowski 2008, 481-494, Ryc. 5, 8).

S odvolaním sa na kantaroidnú nádobu na pohrebisku v Zemplíne (Budinský-Krička/Lamiová-Schmied-lová 1990, 301, Pl. I: 7) spojil K. Elschek (Elschek 1995, 40) okrajový zlomok s vlešťovanou mriežkou (obr. 46: 6) taktiež s dáckym kultúrnym okruhom. Paralely možno uviesť aj priamo z centra dáckeho osídlenia v dnešnom Rumunsku (Crişan 1969, Pl. LXXI: 1,7). Prednedávnom boli podobné kantaroidné poháre s uchami a s vlešťovaným ornamentom publikované z neskorolaténskych vrstiev zmiešaného kelto-dác-keho charakteru v Nitre (Bednár/Březinová/Ptáčková 2005, 145, 146, tab. 11: 1, 17: 16). Treba však zdôrazniť, že nádobu z Dúbravky vzhľadom na jej ojedinelosť a fragmentárnu zachovalosť nemožno jednoznačne spájať s istým kultúrnym okruhom. Okrem toho sa zdá, že kantaroidné šálky s vlešťovaným motívom mriežky predstavujú kultúrny fenomén vlastný širšiemu územiu strednej a juhovýchodnej Európy. Prí-klady možno nájsť aj medzi neskorolaténskou a dáckymi vzormi ovplyvnenou keramikou v sídliskovom priestore Skordiskov v severnom Srbsku (Popović 2000, 84, Pl. 2: 3, 5; 10: 6). Netreba zabúdať, že aj vo vrstvách z 1. storočia v Carnunte sa vyskytuje na kruhu točená sivá keramika s vlešťovanou výzdobou (Grünewald 1979, 50-51, Taf. 38: 1-6; tá istá 1983, 37, Taf. 47-49: 3). Vlešťovanie sa tam však obmedzuje len na pásy, mriežkové ornamenty zatiaľ publikované neboli. M. Grünewaldová pripísala tento hrnčiarsky riad autochtónnemu nerímskemu obyvateľstvu – Bójom (Grünewald 1983, 38).

Treťou negermánskou nádobou z Dúbravky je hrubostenný hrnček zdobený plastickým výčnelkom, objavený v dvojkolovej chate 13/88 (obr. 46: 8). Dobrú paralelu mu poskytuje v ruke formovaný hrniec z keltskej šperkárskej dielne na devínskom hradnom brale (Pieta 1996, Abb. 4: 4). K. Pieta nálezový komplex datoval na prelom neskorolaténskych stupňov D1 a D2 a spomenutú nádobu pokladá za dácky keramic-ký výrobok (tamže 187). Podobná nádoba s plastickou výzdobou bola priložená do mohylového hrobu 4 z doby okolo polovice 1. storočia po Kr. v dolnorakúskom Katzelsdorfe (Urban 1984, 89, 93, Abb. 19: 6). Aj na dne prvej hrotitej priekopy légiového tábora Carnuntum sa našiel hrniec s podobnou výzdobou, ktorý pravdepodobne taktiež súvisí s dáckym kultúrnym okruhom (Grünewald 1979, 66-67, Taf. 62: 12).

Úlohou predchádzajúcich riadkov nebolo presné kultúrne či dokonca etnické zaradenie troch „cu-dzích“ nádob z germánskeho sídliska v Dúbravke. Vzhľadom na ojedinelý výskyt podobných foriem na jednej strane a predpokladanú kultúrno-etnickú heterogenitu obyvateľstva, ktoré v desaťročiach okolo zlomu letopočtov obývalo priestor tzv. Bratislavskej brány na strane druhej, to za súčasného stavu vý-skumu ani nie je celkom dobre možné. Tri „cudzie“ nádoby z germánskej osady v Bratislave-Dúbravke svedčia o tom, že prenikajúci Germáni sa nielen mohli, ale pravdepodobne aj stretli s autochtónnym obyvateľstvom zmiešaného kelto-dáckeho charakteru. Prežívanie tohto obyvateľstva sa na neskorolatén-skom Devíne predpokladá až po tiberiovskú dobu, resp. po 30. roky nového letopočtu (Pieta 1996, 187; ten istý 2008a, 50-53). Najstaršia germánska keramika sa spolu s rímskymi a dáckymi nádobami vyskyto-vala na Devíne v tých istých polohách (Plachá/Hlavicová 1986, 197, obr. 85: 1-2).

Kónické šálky s uchom a hrnce s plastickými výčnelkami, spolu s ďalším hrubým a v ruke formova-ným hrnčiarskym riadom pretrváva v desaťročiach po zlome letopočtov aj na autochtónnych sídliskách a pohrebiskách južne od Dunaja, t. j. na území formujúcej sa provincie Panónia18. Už dávnejšie bol publi-

18 Napr. Gellérthegy-Tabán v Budapešti: Bónis 1969, 188-191; vidiecka osada Győr-Ménfőcsanak: Szőnyi 1995, 219, Abb. 2-3; tá istá 1996, 254-255, Abb. 8-10; alebo eraviská nekropola Sárbogárd: Bánki 1998, 94-95, Abb. 25; súhrnne Horváth 2004, 343-365.

91

kovaný z viacerých hľadísk pozoruhodný nálezový súbor zo zemnice v Soproni v západnej časti Panónie (Gömöri 1973, 69-97, 122-123). Jeho keramika, odhliadnuc od niekoľkých provinciálnych zlomkov, vy-kazuje nespochybniteľný germánsky charakter a nájdeme tu viacero spoločných čŕt s keramikou v Bra-tislave-Dúbravke. Svedčí to o nie príliš vzdialenom datovaní. Je isté, že tu máme doklad barbarského obyvateľstva, ktoré sa z územia severne od Dunaja presídlilo do Panónie. J. Gömöri datuje celý nálezový celok do druhej polovice 2. storočia a udalosť presídlenia spája s markomanskými vojnami (Gömöri 1973, 123). S ohľadom na viacero podobností s keramikou v Bratislave-Dúbravke je podľa môjho názoru prav-depodobnejšie skoršie datovanie, možno už do 1. storočia. Jedna hrncovitá nádoba s výraznými vrypmi a plastickými výčnelkami (Gömöri 1973, 89, Abb. 11: 2a-b, 19: 3) pôsobí cudzorodo aj v sopronskom súbo-re a mohla by byť dokladom kontaktu s tamojším autochtónnym elementom.

Pre nasledujúce porovnanie keramických foriem a výzdobných ornamentov domácej germánskej keramiky z Dúbravky a z Trnávky slúži ako podklad obrazová príloha z publikácie K. Elscheka (Elschek 1995, Abb. 2-6).

C.b.8.4.1. Porovnanie foriem domácej germánskej keramiky

Okrem foriem I až IV, ktoré boli definované na základe keramiky z Bratislavy-Trnávky, bolo potreb-né v súboroch z Dúbravky vyčleniť aj samostatnú formu I/III, ktorá sa v stredodunajskej oblasti vyskytla zatiaľ len v 1. storočí.

F o r m a I (obr. 47)

Jednoduché nádoby s dovnútra zatiahnutým ústím predstavovali v keramickom súbore z Brati-slavy-Dúbravky najviac frekventovaný tvar (45% z určiteľných tvarov), ktorý sa opakovane vyskytoval v každom z publikovaných objektov.

Ústie týchto nádob bolo najčastejšie zaoblené, objavili sa však aj hranené a zvnútra presekávané okraje (obr. 22: 1-2; 46: j). Vonkajšia hrana okraja bola niekedy vytiahnutá nahor. V Trnávke sa preseká-vané ani vytiahnuté hrany okrajov nevyskytli, čo pravdepodobne svedčí o ich staršom chronologickom postavení. Urny formy I s mierne vykloneným alebo zhrubnutým okrajom poznáme v hroboch 158 a 160 v Abraháme, ktoré ale neobsahovali ďalšie nálezy (Kolník 1980, 58-59, Taf. XLVI: 158a, XLVII: 160a). Oje-dinele sa takáto forma okraja môže vyskytnúť aj na sídliskách stupňa B2 (napr. v chate VI z Křepic alebo v objekte z Bohdanoviec: Droberjar 1997, Taf. 69: 4; Turčan 1996, obr. 5: 17).

Pri celkovom porovnaní nádob formy I v Dúbravke a v Trnávke zistíme, že na staršom sídlisku jed-noznačne prevládajú rozmernejšie a vyššie guľovité až súdkovité tvary, na ktorých býva najväčší priemer nádoby posunutý výrazne nižšie než je jej ústie (obr. 47: g-k). Odhliadnuc od drobných fragmentov je tento variant v Trnávke doložený len jedným väčším fragmentom zdobeným prstovými vrypmi v chate 3 (obr. 47: a). Naopak na mladšom sídlisku sú v prevahe nižšie misky, ktorých najväčší priemer býva na ich ústí alebo len tesne pod ním (obr. 47: b-d). Jedna málo známa a archaická súdkovitá urna, pripomínajúca nádoby z Dúbravky, pochádza aj zo Skalice (Točík/Budinský-Krička 1987, 82, obr. 9: 1).

V Čechách patria hrnce s dovnútra vtiahnutým ústím k početne sa vyskytujúcej sídliskovej forme už od prechodného stupňa A (Motyková-Šneidrová 1965, 151-152). Niektoré morfologické prvky, ktoré by sme na základe porovnania Dúbravky a Trnávky mohli pokladať na Slovensku za staršie (hranené okraje so zárezmi, vyššie formy s najväčším priemerom hlboko pod ústím), prežívajú však v Čechách podstat-ne dlhšie. Napovedajú to niektoré nálezové súbory, ako chata 1/78 z Berouna-Závodí (Břicháček/Košnar 1998, 73, obr. 4: 1; 5: 7, 9, 12; 6: 3) alebo keramika z Kutnej Hory-Malína (Čižmář/Valentová 1979, 148, obr. 2: 2-3).

F o r m a I / I I I (obr. 48)

Forma I/III mohla byť definovaná až na základe keramiky z Bratislavy-Dúbravky. V Trnávke sa v čistej podobe nevyskytla. Formu I/III predstavujú nádoby so zaobleným telom a s krátkym v ostrom lome odsadeným okrajom. V takto jasne definovanej podobe sa prejavuje len ako vysoká terinovitá ná-doba, v Dúbravke často zdobená hrebeňovaním (obr. 48: a-b, g-h). V prípade nízkych misiek (obr. 48: c-f,

92

Obr

. 47.

Bra

tisla

va-T

rnáv

ka (a

-f) a

Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(g-n

). Po

rovn

anie

nád

ob fo

rmy

I. g-

n: p

odľa

Elsc

hek

1995

. Mie

rka

zhru

ba 1

:4.

Abb

. 47.

Bra

tisla

va-T

rnáv

ka (a

-f) u

nd B

ratis

lava

-Dúb

ravk

a (g

-n).

Gef

äße

der F

orm

I im

Ver

glei

ch. g

-n: n

ach

Elsc

hek

1995

. Maß

stab

etw

a 1:

4.

93

Obr

. 48.

Ker

amic

ké n

ádob

y fo

rmy

I/III

. a-f:

Bra

tisla

va-D

úbra

vka,

g: A

brah

ám, h

rob

40; h

: Běc

hovi

ce; i

: Tuc

hlov

ice

(obe

Čec

hy);

j: H

oštic

e; k

: Bře

žánk

y (o

be Č

echy

). Po

dľa

Elsc

hek

1995

; Kol

ník

1980

; Ven

clov

á 19

75; M

otyk

ová-

Šneid

rová

197

0; M

otyk

ová

1974

; Ern

ée 1

999.

Bez

mie

rky.

Abb

. 48.

Ker

amis

che

Gef

äße

der F

orm

I/II

I. a-

f: Br

atis

lava

-Dúb

ravk

a, g

: Abr

ahám

, Gra

b 40

; h: B

ěcho

vice

; i: T

uchl

ovic

e (b

eide

Böh

men

); j:

Hoš

tice;

k: B

řežá

nky

(bei

de B

öhm

en).

nac

h El

sche

k 19

95; K

olní

k 19

80; V

encl

ová

1975

; Mot

ykov

á-Šn

eidro

vá 1

970;

Mot

ykov

á 19

74; E

rnée

199

9. O

hne

Maß

stab

.

i

94

i-k) sa rozdiely medzi jednotlivými formami strácajú a vznikajú hybridné tvary. Pokiaľ majú misky zaob-lené telo, priraďujem ich k forme I/III. Odlíšenie je tu možné len podľa stavby tela, pretože von vyhnutý, odsadený alebo lištovite zhrubnutý okraj mávajú misky foriem I/III, II a III.

Formu I/III v jej klasickom prevedení, ako ju predstavujú vysoké nádoby z Dúbravky, nepoznám ani zo sídliska v Trnávke, ani z ďalších publikovaných nálezových súborov na juhozápadnom Sloven-sku. Jedinú výnimku predstavujú tri exempláre z osady vo Vlčkovciach (Varsik 2009a, 231, Abb. 13: 15-16) a jedna hlboká misa z Blatného (Bartík et al. 2009, obr. 5: 1). Podobne tvarované urny však nájdeme v tom horizonte žiarových hroboch, ktorý je datovaný archaickými sponami s očkami a výrazne členenými sponami A 67 a 68. Príklady predstavujú hroby 40 (obr. 48: g) a 86 z Abrahámu alebo hrob 39 v Kostolnej pri Dunaji (Kolník 1980, 30 Taf. XIX: 40a; 41 Taf. XXIX: 86a; 112 Taf. CIV: 39a).

Misa formy I/III s krátkym odsadeným okrajom jasne demonštruje svoj polabsko-germánsky cha-rakter. V Čechách ju možno nájsť už medzi sídliskovým materiálom z prechodného horizontu A v Běcho-viciach (obr. 48: h – Venclová 1975, 425, obr. 3: 1). Výskyt v rámci stupňa B1 dokladajú exempláre z Hoštic (Motyková 1974, 505 obr. 4: 15, 5: 1, 3). Do toho istého obdobia zaradil E. Droberjar dve urny z hrobov 13 a 14 z Dobřichova-Pičhory, ktoré boli bohato zdobené ozubeným kolieskom (teriny typu 12 – Drober-jar 1999a, 46, Taf. 30: 13,1; 31: 14,1). Paralely však bez problémov nájdeme aj v západnejšie položených oblastiach polabského okruhu. Napríklad na pohrebisku Neubrandenburg sa teriny so zdrsneným po-vrchom a širokým ústím vkladali do hrobov v prvej polovici a okolo polovice 1. storočia (Leube 1978, 26, Abb. 14: 2). Nielen tieto výrazné vysoké tvary, ale aj drobnejšie misky s odsadeným ústím nájdeme medzi sídliskovou keramikou včasného obdobia staršej doby rímskej v Čechách. Vyskytnúť sa môžu už v závere stupňa A (Rybová 1974, 488-489, 492, obr. 6: 6, 9: 12). Do 1. storočia sú datované napríklad nále-zy z Tuchlovic (obr. 48: i – Motyková-Šneidrová 1970, 254, obr. 9: 17) alebo z Břežánek (obr. 48: k – Ernée 1999, 93, obr. 3: 2-3, 6, 8). Teriny so zdrsneným alebo hrebeňovaným povrchom a nízkym odsadeným okrajom, ale aj nižšie misky s lištovite zvýrazneným ústím nájdeme na lokalitách Baldersheim, Hallstadt, Scheßlitz a na ďalších včasnorímskych sídliskách silne ovplyvnených polabským germánskym okruhom v Hornom Fransku (Pescheck 1978, 56, 58-59, napr. Taf. 46: 10; 51: 11, 12, 18; 78: 18 a iné; Haberstroh 2000, 125-127, 191, 197-198, Taf. 96: 22; 106: 1; 108: 5-6).

Zdá sa, že predbežne možno formulovať záver, že v kvádskej oblasti nad stredným Dunajom sa vysoké teriny s krátkym odsadeným okrajom (obr. 48: a-b, g) vyskytujú len v stupni B1. Nižšie misko-vité nádoby formy I/III s lištovite zhrubnutým okrajom (obr. 48: c-f) môžu prežívať aj do nasledujúceho obdobia stupňa B2.

F o r m a I I (obr. 49)

Misy s ostrým lomom, charakteristické pre nálezové komplexy z 2. storočia v Trnávke, sa v Dúb-ravke vyskytujú menej často. Vysoká forma (obr. 49: a) na sídlisku z 1. storočia ešte nie je prítomná. Za-stúpené sú len nižšie nádoby s dvojdielnou stavbou, valcovitým hrdlom a kónickou podstavou. Všetky nesú charakteristický dobový prvok – lištovite zhrubnuté alebo mierne von vyklonené ústie (obr. 49: h-j). Ľahko dovnútra prehnutá spodná časť môže byť lištovite (obr. 49: i) alebo len zľahka odsadená (obr. 49: h). Naposledy menovaný variant predstavuje hybridný tvar na pomedzí foriem II a III a znemožňuje presné typologické zaradenie. Rozlišovacím kritériom by mohlo byť tvarovanie spodnej kónickej časti, ktoré býva buď vtiahnuté dovnútra (forma II) alebo vyklenuté von (forma III). Ale ani to neplatí zakaž-dým. Misky formy II z Dúbravky sú bez výnimky menších rozmerov. Ich povrch je nezdobený alebo pokrytý plošným hrebeňovaním. Hrebeňovanie zostalo charakteristickým druhom výzdoby formy II aj v nasledujúcom období 2. storočia.

Výskyt nízkych misiek formy II s lištovitým odsadením už v 1. storočí potvrdzuje okrem Dúbrav-ky aj nález z dolnorakúskeho sídliska na lokalite Michelstetten (obr. 25: 4 – Lauermann 1995, 16, Abb. 20 dole). Opakovane ich nájdeme aj medzi funerálnou keramikou tohto obdobia. Do 1. storočia sa hlási miska s dvoma prstencami sprevádzaná sponou typu A 68 v kostrovom hrobe 17 vo Velaticiach (Tejral 1970, 161, obr. 10: 6-7). Na sklonok fázy B1 datoval J. Tejral aj obsah kostrového hrobu z Ladné na južnej Morave s dvoma miskami foriem II a III (Tejral 1983, 92, obr. 9: 2-3). Pracka s volútovým rámčekom sku-piny B1 podľa R. Madydy-Legutko (záver stupňa B1, resp. začiatok stupňa B2 – Madyda-Legutko 1986, 12, Taf. 4: B1) sprevádzala urnu (obr. 25: 1) v hrobe 43 v Sládkovičove (Kolník 1980, 144, Taf. CXLVI: 43,a,e).

V Čechách sa nízke misky s valcovitým hrdlom a lištovite odsadenou spodnou časťou vyskytu-jú pomerne často medzi sídliskovou keramikou. Pozoruhodný je ich výskyt v spoločnosti plaňanských pohárov v zemnici 14 na lokalite Kadaň-Jezerka (Kruta 1972, 326, obr. 4: 11, 17). O ich dlhšom prežívaní

95

Obr

. 49.

Ker

amic

ké n

ádob

y fo

rmy

II. a

-b, e

-f: B

ratis

lava

-Trn

ávka

„Za

dné“

; c-d

: Bra

nč; g

: Bra

tisla

va-V

ajno

ry „

Stav

ebný

dvo

r“; h

-j: B

ratis

lava

-Dúb

ravk

a (p

odľa

Elsc

hek

1995

). Be

z m

ierk

y.A

bb. 4

9. K

eram

isch

e G

efäß

e de

r For

m II

. a-b

, e-f:

Bra

tisla

va-T

rnáv

ka „

Zadn

é“; c

-d: B

ranč

; g: B

ratis

lava

-Vaj

nory

„St

aveb

ný d

vor“

; h-j:

Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(nac

h El

sche

k 19

95).

Ohn

e M

aßst

ab.

i

96

– až do stupňa B2 – svedčí nálezový komplex zo zemnice zo Solan (obr. 25: 5 – Koutecký 1999, 83-84, Tab. 3: 52). Na druhej strane vysoké misy formy II s ostrým lomom, tak ako ich poznáme z Trnávky, neboli v Čechách príliš časté. Dôležité však je, že tieto vysoké a ostro profilované nádoby sa na základe dopo-siaľ publikovaných nálezových celkov na Slovensku aj v Čechách začínajú objavovať až od mladšej fázy staršej doby rímskej, resp. od prelomu stupňov B1 a B219.

F o r m a I I I (obr. 50)

Trojdielna forma III patrila v staršej dobe rímskej k najčastejšie používanému tvaru funerálnej kera-miky. V hrnčiarskom riade zo sídlisk nehrala síce primárnu, predsa však len dôležitú úlohu. V Dúbravke zaujíma medzi určiteľnými tvarmi s 22-percentným podielom druhé miesto v početnosti, v Trnávke jej podiel klesol na 13 percent. Najčastejšie sa vyskytujú misovité a terinovité tvary strednej veľkosti (obr. 50: c-e, k-m). Početné sú aj misky a šálky malých rozmerov, ktoré patrili k stolovému riadu. Trojdielna stavba a odsadenie pliec býva na niektorých nádobách len naznačené zahĺbenou alebo plastickou líniou a nádoba tak získala esovitý profil.

V Čechách sa vyvinuté terinovité nádoby formy III vyskytujú až od stupňa B1. Túto staršiu tézu (Motyková-Šneidrová 1965, 144 – teriny s odsadeným hrdlom; Rybová 1974, 484) potvrdili aj výsledky novších analýz (Droberjar 2006b, 616-617, obr. 10, autor ich nazýva „klasické“ teriny), hoci isté prototypy možno nájsť už medzi keramikou plaňanskej skupiny zo sídliska Mlékojedy (napr. Droberjar 2006a, obr. 40: 6-7). Podľa K. Motykovej-Šneidrovej (Motyková-Šneidrová 1965, 144) staršia je forma teriny s krátkym kužeľovitým hrdlom a hraneným okrajom, neskôr sa hladký okraj postupne vykláňa smerom von. Na nekropole Dobřichov-Pičhora sa výskyt terín s kužeľovitým hrdlom obmedzuje na trvanie stupňa B1 (Droberjarove typy 6a-c, 8a-c, 9 – Droberjar 1999a, 42-45, Abb. 12). Niekoľko takýchto typologicky starších nádob obsahoval aj nálezový súbor zo zemnice v Trubíne (Benková 1997, 304, obr. 3: 17-18, 4: 7). Zdá sa, že podobný typologický vývoj sa do istej miery uskutočnil aj v kvádskej sídliskovej keramike v bratislav-skom priestore. V Dúbravke sa vyskytuje ešte starší variant formy III s kužeľovitým hrdlom a výrazným odsadeným okrajom (napr. obr. 50: i, k). Už v Dúbravke však vystupuje aj typologicky mladšia forma s von vyhnutým hrdlom a len mierne zhrubnutým, resp. hladkým okrajom (napr. obr. 50: j, l). Na ňu potom nadväzujú nádoby z 2. storočia v Bratislave-Trnávke (napr. obr. 50: c-d).

Terinovité nádoby s kužeľovitým hrdlom a silným odsadeným okrajom sa vo funerálnej keramike na Slovensku vyskytli len zriedkavo. Príklady predstavujú urny z hrobov 14 a 25 v Kostolnej pri Dunaji, ktoré patria do vyvinutej až neskorej fázy stupňa B1 (Kolník 1980, 100 Taf. LXXXIV: 14a, 105 Taf. XCII: 25a)20.

Teriny formy III s nezdôrazneným alebo len mierne lištovite zhrubnutým okrajom sa v rámci staršej doby rímskej vyskytujú paralelne vedľa seba. Toto konštatovanie platí pre sídliská (vyskytli sa v Dúbrav-ke aj v Trnávke), ako aj pre pohrebiská. Rôzne tvarovanie hrdla (kužeľovité, valcovité, von vyhnuté) sa v rámci staršej doby rímskej nedá na Slovensku zatiaľ chronologicky vymedziť. Tak sa v spoločnosti spôn A 68 ocitla urna s krátkym kužeľovitým (Abrahám hrob 106 – Kolník 1980, 47, Taf. XXXVI: 106a-b), ale aj s valcovitým až von vyhnutým hrdlom (Abrahám hroby 179 a G – tamže 64 Taf. LI: 179a-b, 19 Taf. LXIV: Ga-b). Teriny s kužeľovitým hrdlom sú doložené v Abraháme od stupňa B1 (hrob 2 – tamže 22, Taf. XI: 2a) až po prechodný stupeň B2/C1 (hrob 210 – Kolník 1981a, 125, Fig. 7: 4). Na prechode od staršej k mladšej dobe rímskej ich vystriedali nádoby s plynulejšou esovitou profiláciou.

Tvarové rozdiely sa ešte viac strácajú medzi drobnými miskami a šálkami a jednotlivé exempláre z Dúbravky a z Trnávky sa dajú navzájom ľahko zameniť (obr. 50: f-h, n-p). Jediným odlišovacím zna-kom je opäť archaický, výrazne zdôraznený okraj, ktorý sa vyskytuje len na niektorých nádobách v Dúb-ravke (napr. obr. 50: n).

F o r m a I V (obr. 51)

Počnúc 2. storočím predstavuje esovito profilovaný hrniec formy IV najpočetnejšie sa vyskytujúci typ nádoby na germánskych sídliskách juhozápadného Slovenska. Už na sídlisku v Trnávke dosahuje

19 V Čechách napr. Kadaň-Jezerka, zemnica 44: Kruta 1972, 326, obr. 6: 9; Dubeč: Vencl/Venclová/Zadák 1976, 256, obr. 6: 14; solany: Koutecký 1999, 83-84, tab. 3: 57; Stradonice, chata XXXI: Motyková-Šneidrová 1967, 44-45, Abb. 20: 2.

20 K datovaniu: hrob 14 – pracka A15 podľa Madyda-Legutko 1986, 7; hrob 25 – importované predmety fázy B1c – Kolník 1971, 518-519.

97

Obr

. 50.

Ker

amic

ké n

ádob

y fo

rmy

III.

a, c

-h: B

ratis

lava

-Trn

ávka

; b: B

ranč

; i-p

: Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(pod

ľa E

lsche

k 19

95).

Bez

mie

rky.

Abb

. 50.

Ker

amis

che

Gef

äße

der F

orm

III.

a, c

-h: B

ratis

lava

-Trn

ávka

; b: B

ranč

; i-p

: Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(nac

h El

sche

k 19

95).

Ohn

e M

aßst

ab.

i

98

Obr

. 51.

Ker

amic

ké n

ádob

y fo

rmy

IV. a

-c, e

-f: B

ratis

lava

-Trn

ávka

; g-j:

Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(pod

ľa E

lsche

k 19

95).

Bez

mie

rky.

Abb

. 51.

Ker

amis

che

Gef

äße

der F

orm

IV. a

-c, e

-f: B

ratis

lava

-Trn

ávka

; g-j:

Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(nac

h El

sche

k 19

95).

Ohn

e M

aßst

ab.

i

99

46-percentné zastúpenie. Je pozoruhodné – a má to pravdepodobne aj chronologické pozadie – že takýto hrniec na sídlisku v Bratislave-Dúbravke nehrá takú dôležitú úlohu a zastúpený je len trinástimi per-centami určiteľných tvarov. Ako kuchynský typ nádoby nenašiel esovitý hrniec väčšie uplatnenie ani vo funerálnej keramike staršej doby rímskej. Pre 1. storočie možno uviesť ako príklad urnu z Malaciek sprevádzanú sponou A 68 (Kraskovská 1956, 731, obr. 275: 3, 5). V Dúbravke je zaujímavý esovitý hrniec s ryhou na podhrdlí (obr. 51: i), ktorý navodzuje dojem trojdielnej stavby terín formy III (Elschek 1995, Abb. 2: 15).

V Čechách sa esovité hrnce vyskytli už v nálezových celkoch zo záveru prechodného stupňa A (Rybová 1974, 484, obr. 2: 5, 4: 2, 8). Hoci nie sú veľmi početné, objavujú sa takmer na každom sídlisku v stupňoch A a B1 (Motyková-Šneidrová 1965, 152-153, Anm. 216). Zdá sa však, že na českom území, po-dobne ako na Slovensku, sa výraznejšie presadzujú až v pokročilejších fázach staršej doby rímskej, najmä od stupňa B2 (Břicháček/Košnar 1998, 69-70).

Tabela 7. Porovnanie zastúpenia jednotlivých foriem keramiky vo vybraných objektoch z Bratislavy-Dúbravky a Bratisla-vy-Trnávky.Tabelle 7. Vertretung einzelner keramischen Grundformen in den ausgewählten Siedlungsobjekten aus Bratislava-Dúbrav-ka und Bratislava-Trnávka im Vergleich.

Bratislava-Dúbravka

Objekt I I/III II III IV iné/neurčené

22/88 4 1 0 2 2 1

13/88 5 2 0 2 2 2

129/93 6 1 1 4 1 3

10/88 4 2 1 2 1 1

74/89 6 2 1 2 1 0

Spolu 25 = 45% 8 = 15% 3 = 5% 12 = 22% 7 = 13% 7

Bratislava-Trnávka

Objekt I II III IV iné/neurčené

3 6 4 4 13 10

19 7 1 0 12 5

30 4 2 4 6 6

50 8 5 3 10 14

60 2 2 2 4 4

Spolu 27 = 27% 14 = 14% 13 = 13% 45 = 46% 39

C.b.8.4.2. Porovnanie výzdobných motívov

Pri porovnaní výzdobných motívov keramických súborov z Bratislavy-Trnávky a z Bratislavy-Dúb-ravky sa podarilo zistiť niekoľko spoločných znakov, ale aj viacero pozoruhodných rozdielov.

S k u p i n a I – ozubené koliesko (obr. 52: I)

Prekvapujúce je, že ozubené koliesko, ako typická polabsko-germánska výzdobná technika, nenašlo na žiadnom zo sledovaných bratislavských sídlisk širšie uplatnenie. Z Dúbravky publikoval K. Elschek len jeden fragment nádoby zdobený zvislým rebríčkovým motívom (obr. 52: a). V Trnávke bola škála motívov o čosi širšia (lomenica, meander, svastika – tab. 52: Ia-f). Rebríčkový motív poznáme zo stre-dodunajskej oblasti na niekoľkých vázovitých alebo terinovitých urnách, kde podobne ako na fragmen-te z Dúbravky pokrýva spodnú, kónickú časť nádoby. Prevažná väčšina dokladov patrí ešte do rámca stupňa B1. Príklady reprezentujú bohato zdobené teriny z hrobov 2, 3 a 8 v dolnorakúskom Mistelbachu (Mitscha-Märheim 1956, 188, 192, Abb. 1: 5, 6, 9; 6) alebo z hrobov 20 a 24 v Kostolnej pri Dunaji (Kolník 1980, 102-103 Taf. LXXXVII: 20a, 104-105 Taf. XCI: 24a). Rebríčkový motív sa ale nachádzal spolu s ďal-šími ornamentmi aj na bohato zdobenom keramickom fragmente z chaty IV na sídlisku Hrušky, ktorú E. Droberjar datoval až do stupňa B2/C1 (Droberjar 1997, 256, Taf. 30: 14). Zatiaľ ojedinelý je výskyt tohto

100

Obr

. 52.

Por

ovna

nie

výzd

obný

ch m

otív

ov d

omác

ej k

eram

iky.

Vľa

vo: B

ratis

lava

-Trn

ávka

; vpr

avo:

Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(pod

ľa E

lsche

k 19

95).

Bez

mie

rky.

Abb

. 52.

Ver

zier

ungs

mot

ive

der e

inhe

imis

chen

Ker

amik

im V

ergl

eich

. Lin

ks: B

ratis

lava

-Trn

ávka

; rec

hts:

Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(nac

h El

sche

k 19

95).

Ohn

e M

aßst

ab.

101

motívu vo veľmi neskorom nálezovom kontexte chaty I v Mušove, kde sa našiel spolu so severovskou terrou sigillatou z Westerndorfu (Droberjar 1997, 128, Taf. 134: 5). V stredodunajskej oblasti rebríčkový motív nanesený ozubeným kolieskom najvýraznejšie vystupuje v nálezových komplexoch – najmä na fu-nerálnej keramike – v 1. storočí, ale jeho prežívanie možno doložiť až do začiatku 3. storočia. Výskyt tohto ornamentu v stupni B1 v Čechách potvrdzujú doklady na funerálnej (napr. Dobřichov-Pičhora: Droberjar 1999a, 50-51, Taf. 30: 13,1; 31: 14,1; 45: 50,1), ale aj na sídliskovej keramike (napr. Hoštice: Motyková 1974, 505, 507, obr. 5: 2). Spoľahlivé datovanie do nasledujúceho stupňa B2 poskytuje inventár hrobu 92 v Lužci nad Vltavou, kde urnu zdobenú trojradovým kolieskom sprevádzal pár železných a striebornými drôtik-mi inkrustovaných trúbkovitých spôn a jedna kolienková spona (Kytlicová 1970, 354, obr. 34: 1, 3-6).

S k u p i n a I I – jamky a okrúhle vpichy (obr. 52: II)

Jedno z vlákien, ktoré prepájajú ornamenty oboch sídlisk, predstavuje motív malých okrúhlych jamiek. Jamky bývajú nanesené v radoch alebo v skupinách na väčšej ploche.

Paralely k prvému z oboch motívov (obr. 52: IIa) patria síce do rámca staršej doby rímskej, nie sú však, žiaľ, datované nezávisle od keramiky. Do prvej polovice 2. storočia patrí podľa A. Točíka nálezový komplex chaty 9 v Komjaticiach (obr. 40: 3 – Točík 1980, 222, obr. 131: 9), bližšie nedatovateľný je povr-chový nález z Lábu, z areálu sídliska s intenzívnym osídlením v staršej dobe rímskej (Drahošová 1992, 27-28, obr. 11: 9; z lokality pochádza viacero zlomkov stredogalskej terry sigillaty: Kuzmová 1997a, 123). Presnejšie datovať sa nedajú ani ojedinelé nálezy z nekropoly staršej doby rímskej v rakúskom Mistel-bachu (Mitscha-Märheim 1956, 198-199, Abb. 3: 5, 9). Rozličné motívy s jamkami poskytol inventár chaty IV z Křepic, ktorú E. Droberjar datoval do stupňa B2 (Droberjar 1997, 18, 143, 282, Taf. 56: 14, 17). Jamky pozdĺž vodiacej línie sú aj na fragmente urny bližšie nedatovaného hrobu 117 v Abraháme (Kolník 1980, 49, Taf. XXXVIII: 117,a). Zlomok nádoby s dvojitým radom jamiek pochádza zo zemnice v Soproni (Gö-möri 1973, 122-123, Abb. 10), ktorej nálezový inventár je veľmi príbuzný s keramikou z Dúbravky. Ani v Čechách sa motív dvojitého radu jamiek nedá v rámci staršej doby rímskej presnejšie časovo fixovať. Vyskytuje sa v nálezových komplexoch zo samých počiatkov doby rímskej (Kadaň-Jezerka, chata 18: Kruta 1972, 326, obr. 5: 1), ale aj z obdobia pokročilej staršej doby rímskej, resp. zo stupňa B2 (motív Xa na nálezisku Ořech: Motyková/Pleiner 1987, 438-439, Abb. 32: 1, 10; 36: Xa).

Veľmi starobylý motív na polabskej germánskej keramike predstavujú polia vyplnené jamkami. V Čechách sa vyskytujú už na nádobách z prechodného stupňa A (Motyková-Šneidrová 1965, 163, Taf. 39: 4, 7, 8), okrem iného aj na tzv. plaňanských pohároch (Rybová 1974, 481, obr. 1: 7). Motív samotný však prežíva aj v pokročilejších obdobiach staršej doby rímskej (Vencl/Venclová/Zadák 1976, 264, obr. 8: 12) a dožíva sa až stupňa B2 (Venclová 1982, 19, 20, obr. 6: 3). V stredodunajskej oblasti, odhliadnuc od príbuzného motívu tzv. zavesených trojuholníkov vyplnených bodkami (v Trnávke – obr. 52: IId), nie je takáto výzdoba veľmi čas-tá. Navyše jej doklady sú zachované len na malých fragmentoch, takže pôvodný motív sa nedá vždy spo-ľahlivo rekonštruovať. Patria sem zlomky nádob, ktoré zdobia polia vyplnené bodkami z objektov 129/93 a 10/88 v Dúbravke (obr. 52: IIb) a z chaty 50 v Trnávke (obr. 52: IIe). Ďalšia paralela pochádza zo zemnice v Ostrožskej Novej Vsi na južnej Morave (Galuška 1988, 64, Tab. VII:12).

S k u p i n a V I I I – presekávaná plastická lišta (obr. 52: VIII)

Na trojdielnych nádobách formy III hrdlo od baňatého tela často oddeľuje jedna alebo viac rytých rýh či brázd alebo plastických líšt. Takéto členenie sa objavuje takmer počas celej doby rímskej. Plastická lišta môže byť niekedy šikmo presekávaná, tak ako na nádobke zo zemnice 13/88 z Bratislavy-Dúbravky (obr. 52: VIIIa). Tento znak však nemá veľký význam z chronologického hľadiska. To, že sme sa s prese-kávanou plastickou lištou v 2. storočí v Trnávke nestretli, je zrejme len zhodou náhod. Inak presekávaná plastická lišta člení už najstaršie urny z 1. storočia (napr. hrob 100 v Abraháme: Kolník 1980, 45, Taf. XX-XIII: 100; alebo urna z pohrebiska Mannersdorf an der March: Lauermann 1995, 284, Taf. 4: 1), vyskytuje sa na keramike sídlisk z 2. storočia na južnej Morave (Droberjar 1997, Taf. 11: 22, 17: 6) a nie je žiadny problém nájsť ju na urnách z 3. storočia (napr. Dolné Lovčice: Beninger 1937, 103, Taf. 18: 183 alebo Dunaj-ská Streda: Eisner 1933, 223, Taf. LXXIII: 1). Na prelom 3. a 4. storočia je datovaná urna z dolnorakúskeho náleziska Rothensee (Pollak 1980, 114, Taf. 100: 1). Zdá sa, že len plošná výzdoba presekávanými plastic-kými lištami je chronologicky preukaznejšia, pretože jej výskyt sa sústreďuje najmä na nálezové celky z mladšej až neskorej doby rímskej (obr. 86).

102

S k u p i n a X I V – vrypy prstom alebo nechtom (obr. 53: XIV)

Výzdobná technika vrypov nechtom alebo prstom sa na juhozápadnom Slovensku drží takmer v ce-lej dobe rímskej. Uplatňuje sa predovšetkým na esovitých hrncoch formy IV. V Dúbravke ju nájdeme opakovane (v Trnávke len v dvoch prípadoch – chaty 3 a 30: tab. 8: 9; 22: 13) aj na hrncovitých nádobách so zatiahnutým ústím formy I. Na staršom sídlisku v Dúbravke pokrýva výzdoba vždy väčšie plochy povrchu nádob, pričom jednotlivé vrypy bývajú nanesené v horizontálnych alebo vertikálnych radoch (obr. 53: XIV: a-d). V mladšej Trnávke sa taktiež stretávame s plošným charakterom tejto ornamentiky. Čoraz častejšie sa však vyskytuje voľný priestor medzi jednotlivými vodorovnými alebo zvislými radmi (napr. tab. 8: 13), alebo sa vrypy obmedzujú len na jeden až dva rady medzi hrdlom a telom nádoby (napr. tab. 23: 16). Vrypy bývali v Dúbravke väčšinou nanesené dvoma prstami „zaštipnutím“. Aj toto je, zdá sa, archaický element, pretože v Trnávke sa „zaštipovanie“ vyskytlo len na dvoch nádobách (objekt 3 a 59 – tab. 4: 26; 8: 13).

S k u p i n a X V – hrebeňovaná výzdoba (obr. 53: XV)

Na sídlisku v Dúbravke sa vo výzdobnej technike hrebeňovania často vyskytuje motív vysokých oblúkov, ktoré boli nanesené jedným ťahom od dna nádoby až po hrdlo a naspäť (obr. 53: XVa-b). V 2. storočí v Trnávke sa tento motív nevyskytol a prevládajú tam nízke oblúčiky a vejáriky usporiadané do vodorovných radov, ktoré pokrývajú spodnú časť misovitých nádob (obr. 53: XVb-d). Za istý medzi-stupeň možno pokladať vyššie i kratšie, navzájom neusporiadane sa prekrývajúce oblúky. Tento motív poznáme z oboch sídlisk. V Dúbravke naproti tomu chýba motív šachovnice (obr. 53: XVj) a viacnásobnej hrebeňovanej vlnovky (obr. 53: XVf-g). Vývoj hrebeňovaných motívov však nebol taký priamočiary, ako by sa pri porovnaní oboch bratislavských sídlisk mohlo zdať. Vysoké oblúčiky prežívali až do stupňa B2 a máme na to celý rad dokladov. Napríklad v sídliskových objektoch preskúmaných v roku 1982 v Zo-hore sa vedľa seba vyskytli nádoby zdobené vysokými oblúčikmi, ako aj plošne nanesenými klinovitými vpichmi, charakteristickými pre 2. storočie (Studeníková 1983, 232, obr. 140: 13-14). Aj medzi keramikou z rozrušených objektov z Devínskej Novej Vsi sa vedľa seba nachádzali vysoké oblúky, aj nízke vejáriky v radoch (v tomto prípade ide však o premiešané nálezové celky: Kraskovská 1985, 137-138, obr. 45: 12-13). V sídliskovej jame v Bánove sa našli dve nádoby – jedna zdobená nízkymi oblúčikmi v radoch a druhá s vysokými hrebeňovanými zväzkami rýh ako v Dúbravke (Pavúk 1963, 335, obr. 102: 6-7). Zdá sa teda, že motív vysokých oblúčikov sa na juhozápadnom Slovensku vyskytuje už v najstaršom kvádskom síd-liskovom horizonte stupňa B1. Neskôr, ale ešte pred zavŕšením vývoja stupňa B1, sa začína vyskytovať aj motív nízkych oblúčikov a vejárikov, ktorý na sídliskách celkom prevládol v 2. storočí. V tomto období je už bežný aj motív šachovnice a hrebeňovanej vlnovky.

V Čechách sa hrebeňované vysoké oblúky vyskytli už v prechodnom stupni A (Motyková-Šneidrová 1965, 161; Rybová 1974, 492, obr. 9: 15). Podobne ako na Slovensku, aj tu patrí ťažisko výskytu hrebeňo-vanej ornamentiky do staršej doby rímskej s vyznievaním na začiatku nasledujúceho obdobia stupňa C1 (Zeman/Venclová/Bubeník 1998, 109, obr. 4: 5, 8: 1). Na retardovaný výskyt vysokých hrebeňovaných oblú-kov v pokročilej mladšej dobe rímskej (zhruba stupeň C2) poukazuje urna z hrobu 272 v Opočne (spolu s trojvrstvovým hrebeňom s trojuholníkovým držadlom: Pleinerová 1995, 32, Taf. 48: 6, 8).

S k u p i n a X V I – plošné ryhovanie (obr. 53: XVI)

Jednoduché zvislé, šikmé a navzájom sa križujúce ryhy pokrývali v Dúbravke predovšetkým telá hrncov formy I. V Trnávke prevládal motív navzájom sa križujúcich rýh – mrežovité šrafovanie (obr. 53: XVIb). Takto zdobené kuchynské hrnce sa vyskytujú počas 2. až po prvé desaťročia 3. storočia. Pekné príklady sprevádzané rheinzabernskou a westerndorfskou terrou sigillatou zo severovského obdobia pochádzajú z jamy 5 v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 67, tab. 7: 21) a z chaty 3/78 zo Zohora (Kraskov-ská/Studeníková 1996, 132, obr. 16: 2; terra sigillata: Kuzmová/Roth 1988, 116-117).

Husté zvislé ryhovanie v Dúbravke (obr. 53: XVIc), aj keď nebolo nanesené hrebeňovitým, ale jed-noduchým nástrojom, možno snáď – podobne ako v Čechách (Motyková-Šneidrová 1965, 161, Taf. 25: 14, 37: 5; Motyková 1974, 505, obr. 5: 1, 3; Venclová 1975, 425, obr. 3: 7, 8) – odvodiť z tradície laténskych hre-beňovaných sitúl. V stredodunajskej oblasti sa však aj tento motív dožil prinajmenšom prvej polovice 2. storočia. Dokladá to spodná časť nádoby z jamy 20A-H v Branči, ktorú sprevádzalo niekoľko zlomkov terry sigillaty z juhogalskej dielne Banassac (Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 24: 6). Môžeme však uviesť

103

Obr

. 53.

Por

ovna

nie

výzd

obný

ch m

otív

ov d

omác

ej k

eram

iky.

Vľa

vo: B

ratis

lava

-Trn

ávka

; vpr

avo:

Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(pod

ľa E

lsche

k 19

95).

Bez

mie

rky.

Abb

. 53.

Ver

zier

ungs

mot

ive

der e

inhe

imis

chen

Ker

amik

im V

ergl

eich

. Lin

ks: B

ratis

lava

-Trn

ávka

; rec

hts:

Bra

tisla

va-D

úbra

vka

(nac

h El

sche

k 19

95).

Ohn

e M

aßst

ab.

i

104

aj ďalšie príklady z Bohdanoviec (Turčan 1996, obr. 7: 12) alebo z Lipovej-Ondrochova (Točík 1987, obr. 12: 8). Z pohrebísk máme na porovnanie niekoľko spodných častí nádob s vertikálnymi ryhami alebo so zvislým hrebeňovaním. Žiaľ, žiadna z nich nie je presnejšie datovaná (Kolník 1980, 35 Taf. XXII: 65a; 48 Taf. XXXVI: 111a).

S k u p i n a X X – zdrsňovanie povrchu (obr. 53: XX)

V Bratislave-Dúbravke sa nádoby so zdrsňovaným povrchom vyskytli vo všetkých publikovaných nálezových súboroch. Zdrsňované boli predovšetkým jednodielne hrnce so zatiahnutým ústím formy I. V 2. storočí zaznamenávame prudký pokles tejto techniky, pretože v Trnávke sme ju evidovali len v dvoch objektoch (tab. 8: 14; 18: 16).

V Čechách podľa K. Motykovej-Šneidrovej táto technika plynule prechádza z doby laténskej do staršej doby rímskej a často sa uplatňuje už na nádobách prechodného stupňa A (Motyková-Šneidrová 1965, 160; ďalšie príklady: Rybová 1974, 484, 488, obr. 2: 8, 4: 11, 6: 9, 11). Postupom času jej výskyt na síd-liskovej keramike zoslabuje a vytráca sa v stupni B2 (Motyková-Šneidrová 1967, 9; Motyková 1981, 512, obr. 5: 2). Len celkom ojedinele sa zdrsnený povrch v Čechách dožíva začiatkov mladšej doby rímskej (napr. tuchlovice: Pleiner 1959, 166, obr. 24: 12).

Závery tohto krátkeho vzájomného porovnania sídliskovej keramiky z Bratislavy Dúbravky a Bra-tislavy-Trnávky možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

1. Porovnávala sa domáca svébska keramická produkcia z dvoch sídlisk, ktoré reprezentujú dva odlišné a navzájom sa striedajúce chronologické stupne staršej doby rímskej na juhozápadnom Slovensku. V budúcnosti by bolo vhodné tieto zistenia konfrontovať s ďalšími náleziskami. Veľmi zaujímavé by bolo sledovať vývoj hrnčiarskeho riadu v osade, ktorá sa vyvíjala počas celej staršej doby rímskej. Žiaľ, dodnes nepoznáme z kvádskej sídliskovej oblasti na Slovensku lokalitu s kontinuitou od 1. po záver 2. storočia. Život väčšiny kvádskych sídlisk začína – podobne ako v Trnávke – až v závere stup-ňa B1, resp. na začiatku stupňa B2. Osada Bratislava-Dúbravka predstavuje svojím chronologickým postavením zatiaľ jedinú rozsiahlejšie preskúmanú výnimku21.

2. Sídlisková keramika 1. storočia z Dúbravky vykazuje úzke väzby ku germánskej keramike na úze-mí dnešných Čiech. Presun kultúrneho a mocenského centra z Českej kotliny na územie severne od stredného Dunaja bolo doposiaľ v odbornej literatúre (napr. Kolník 1977, 163; Tejral 1977, 311-312) dokumentované predovšetkým na základe nálezov zo súdobých pohrebísk a spája sa so známymi historickými udalosťami, ktoré viedli ku vzniku Vanniovho kráľovstva.

3. Pri porovnaní keramických foriem a výzdobných motívov z oboch sídlisk sme mali možnosť pozo-rovať viaceré spoločné, ale aj rozdielne znaky. Spoločné črty (napríklad výskyt mís so zatiahnutým okrajom formy I, trojdielnych terín formy III, výzdoba ozubeným kolieskom, vrypmi prstom či nech-tom alebo hrebeňovanie) patria do spoločného kultúrneho dedičstva, ktoré je príznačné pre širokú germánsku zónu severne od Dunaja až po Polabie. Výzdobné motívy, ktoré sa od začiatku 2. storo-čia presadzujú na kvádskej keramike z Bratislavy-Trnávky, možno len obmedzene odvodzovať od staršieho hrnčiarskeho riadu 1. storočia v Dúbravke. Na mysli mám predovšetkým ornamenty na jemnejšom „stolovom“ riade (napríklad drobné jamky, jemné trojuholníkové vpichy, plošné brázdo-vanie/ryhovanie v poliach, žliabky a barbotino). Práve takáto keramika pravdepodobne predstavuje prvý výsledok postupne sa formujúcej a čoraz viac sa osamostatňujúcej zóny svébskej (kvádsko-mar-komanskej) kultúry v oblasti severne od stredného Dunaja.

21 Medzičasom boli tieto analýzy rozšírené o porovnanie s keramikou z osady vo Vlčkovciach, ktorá svojím datovaním stojí niekde na rozhraní medzi oboma bratislavskými sídliskami. Ukázalo sa, že aj typologicko-štatistické vyhodnotenie foriem kvádskej keramiky staršej doby rímskej môže predstavovať chronologickú pomôcku pri datovaní jednotlivých nálezových súborov (Hanuliak/Varsik 2005, 139-149; Varsik 2009a).

105

D. SÍDLISKO BRATISLAVA-TRNÁVKA „SILNIČNÉ“

d.a. STAVBy A SíDLISKOVé OBJEKTy

Polykultúrne sídlisko v polohe „Silničné“ skúmal v roku 1997 P. Ivan. Do doby rímskej zaradil tri zemnice (objekty 25, 26 a 43) a jamu s nepravidelným pôdorysom (objekt 24). Všetky tri zemnice boli umiestnené zhruba v jednej línii a vo vzájomnom rozstupe asi 7 až 8 metrov (obr. 7). Toto rozmiestnenie by mohlo svedčiť o ich súčasnosti, čomu neodporujú ani nálezy. Približne v strede skúmanej plochy sa nachádzal zhluk kolových jám, ktoré však nálezmi nemožno datovať. Nie je vylúčené, že viaceré z nich (ak nie všetky) patria do doby rímskej. Autor výskumu P. Ivan takéto datovanie pripúšťal v prípade kolových jám 27-32, usporiadaných do šesťuholníka. Predpokladal, že ide o pozostatok plytko zahĺbenej a orbou zničenej zemnice, podobne ako aj v prípade ďalšej šestice kolových jám označenej spoločne ako objekt 54 (obr. 7). Spolu sa teda podarilo preskúmať päť zemníc a jednu jamu neznámeho účelu. Predpo-kladám, že výskumom bola odkrytá časť jednofázovej osady z posledných desaťročí 2. až prvej polovice 3. storočia.

Celá plocha výskumu bola silne narušená novovekými vojenskými zákopmi a ťažobnými jamami na štrk. V jednej z moderných ťažobných jám ležala poškodená hlinená nádoba, v ktorej boli vložené dva germánske poháre na nôžke (tab. 59: 10-12). Súbor nádob bol hypoteticky interpretovaný ako pozostatok sekundárne premiestneného žiarového hrobu.

Základné metrické údaje k zemniciam poskytuje nasledujúca tabela.

Tabela 8. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Základné metrické údaje k zemniciam. Tabelle 8. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Metrische Angaben zu den Grubenhäusern.

objekt plocha v m2 hĺbka v cm schéma ďalšie KJ výmaz dlážky priehlbeň pred vchodom orientácia

25 15,86 14 šesťkolová 1 KJ strojená áno 67º, SVV-JZZ

26 18,88 22 šesťkolová 3 KJ zdvojené áno 62º, SVV-JZZ

43 30 1 KJ pred vchodom 120x92x25 54º, SV-JZ

Obr. 54. Bratislava-Trnávka „Silničné“. 1: chata 25; 2: chata 26.Abb. 54. Bratislava-Trnávka „Silničné“. 1: Grubenhaus 25; 2: Grubenhaus 26.

106

Dve lepšie zachované zemnice (objekty 25 a 26 – obr. 54) mali šesťkolovú schému a u tretej zemnice 43 (tab. 58: 1) je takéto usporiadanie kolov taktiež pravdepodobné. V chatách 25 a 26 sa vyskytlo zdvoje-nie až strojenie kolových jám, ktoré zrejme dokladá dodatočné opravy konštrukcie krovu alebo stien na stavbách. Priemerná plocha dlážok zemníc 25 a 26 bola 17,37 m2, čím sa potvrdzuje tendencia postupné-ho zväčšovania interiérovej plochy zemníc. Na „Zadnom“ v 2. storočí to bolo 11,03 m2, na „Silničnom“ z konca 2. až prvej polovice 3. storočia 17,37 m2 a na „Zadnom“ v 2. polovici 3. až v 4. storočí priemerná plocha dlážky dosahovala až 22,6 m2 (obr. 12). Všetky tri chaty zo „Silničného“ boli jednotne orientované v osi SV-JZ (resp. SVV-JZZ). Vchodové výklenky, ktoré sa v germánskych zemniciach vyskytujú v strede dlhšej južnej steny – napr. vo Veľkom Mederi (Varsik 2003, Abb. 10) alebo v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 19, obr. 7) – sa na sídliskách „Silničné“ ani „Zadné“ nepodarilo zistiť. Na vchod poukazuje len oválna priehlbeň pred dlhšou juhovýchodnou stenou v chate 43 (tab. 58: 1). Takéto priehlbne sa totiž spravidla vyskytujú pred vchodovým výklenkom (Droberjar 1997, 25, Abb. 14: 1-5; Kolník/Varsik/Vladár 2007, 19). Zvonka chaty sa pred predpokladaným vchodom nachádzala kolová jama. V dvoch chatách na „Silničnom“ sa zistil hlinitý výmaz dlážky (estrich). Možno by sa v tejto súvislosti v budúcnosti oplatilo sledovať, či takýto výmaz nesúvisí so sprašovo-piesčitým podložím. Hlinité výmazy boli takmer pravid-lom v zemniciach vo Veľkom Mederi, kde podložie predstavovala taktiež spraš. Na sídlisku „Zadné“, kde podložie tvorila väčšinou ílovitá hlina sa výmaz objavil len v dvoch až troch prípadoch z celkového počtu dvanásť zemníc.

d.b. NáLEZy

D.b.1. Drobné nálezy

Dôležité miesto z hľadiska datovania zaujíma samostrelová bronzová spona s vysokým zachyco-vačom VII. Almgrenovej skupiny zo zásypu chaty 26 (tab. 56: 2). Vo vrstve ornice nad tou istou chatou sa našiel aj zlomok hlavice spony typu A 84 (tab. 59: 2), ktorá má početné paralely v starších nálezových komplexoch z osady „Zadné“.

T. Kolník rozdelil samostrelové spony VII. Almgrenovej skupiny na základe vedenia tetivy na dve, pôvodom odlišné skupiny. Spony s vnútornou tetivou majú pôvod v polabskej germánskej oblasti a spony s vonkajšou (hornou) tetivou označil v zhode s ich najvýraznejším rozšírením ako sarmatský typ. Časovo sa však obe skupiny vyvíjali paralelne a v stredodunajskej oblasti ich maximálny výskyt T. Kolník predpokladal v období od markomanských vojen po prvú polovicu 3. storočia (Kolník 1965, 189-199). Spona zo „Silničného“ má hornú tetivu a predstavuje teda Kolníkov sarmatský typ. Datova-nie do staršieho úseku mladšej doby rímskej, resp. do záveru 2. až prvej polovice 3. storočia (stupeň C1) podporili aj analýzy ďalších autorov (Peškař 1972a, 103-107; Jobst 1975, 75-76; Vaday 1989, 78; Leineweber 1997, 65, 129; Tejral 2006, 137-138). Jednoduché varianty samostrelových spôn s vysokým zachycova-čom sa ojedinele môžu vyskytnúť už v nálezových kontextoch z doby markomanských vojen (naprí-klad v drevozemnom tábore Iža: Hüssen/Rajtár 1994, 219, Abb. 2: 4) alebo stupňa B2/C1 (wielbarská nekropola Łubowidz: Wołagiewicz 1995, 44, Taf. V: 15-3, XXVIII: 268-3). Vo všeobecnosti je ale tento typ aj podľa K. Godłowskeho charakteristický pre staršiu fázu mladšej doby rímskej, teda pre stupeň C1 (Godłowski 1992, 36, 42). Vyznievanie mladorímskeho stupňa C1 ten istý autor predpokladá okolo polo-vice 3. storočia alebo tesne po nej (tamže 49). Zaujímavé je pozorovanie M. Mączyńskej, podľa ktorej sa tieto spony vyskytujú len v ženských hroboch a boli preto súčasťou ženského odevu (Mączyńska 2003, 303). Táto bádateľka je aj autorkou posledného súpisu a mapovania tzv. sarmatských spôn v barbariku severne od Dunaja (tamže, Karte 1). O tom, že sa samostrelové spony s vysokým zachycovačom vyrá-bali aj v kvádsko-markomanskej oblasti severne od noricko-panónskej hranice, svedčia hrubé odliatky, resp. polotovary z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi (Elschek 2002a, Abb. 6: 6) a zo Zvončína (Bazovský 2009, 435-436, obr. 1: 11), ale predovšetkým početné zlomky hlinených kadlubov z germánskej kovole-járskej dielne v Pasohlávkach na južnej Morave (Tejral 2006, 134-138, Abb. 6-7, 9). Pripomeňme, že tri samostrelové spony VII. Almgrenovej skupiny sa našli aj vo vrstve ornice na sídlisku „Zadné“ (tab. 50: 9, 11, 15). Dve z nich mali hornú tetivu („sarmatský“ typ), poškodená tretia spona sa nedá bližšie určiť. Pravdepodobne sú svedectvom príležitostného pobytu (alebo sporadického osídlenia?) v areáli osady, ktorá svoj rozkvet prežívala pred markomanskými vojnami.

V novovekom vojenskom zákope (tab. 59: 1) a vo vrstve ornice (tab. 59: 3) v areáli sídliska „Silničné“ sa našli ešte dve spony, ktoré typologicky patria do 2. storočia a časovo tak pravdepodobne predchádza-

107

jú tunajšie osídlenie. Obe patria k dvojdielnemu variantu výrazne členených spôn so záhlavnou doštič-kou typu A 70 (datovanie: Jobst 1975, 33-34; Sedlmayer 1995, 21-26). O tom, že sa tieto spony nosili ešte v dobe markomanských vojen nasvedčuje jeden exemplár z drevozemného tábora v Iži (Rajtár 1992, 157, Abb. 15: 1)22. Pravdepodobne do obdobia až po zániku príbytkov v osade „Silničné“ sa do zeme dostala jednodielna spona s pevným zachycovačom a s pravouhlou nôžkou (tab. 59: 6). Ťažisko výskytu tohto spínadla patrí až do 4. storočia (Tejral 1998b, 396, Taf. 3: 18).

Z ostatných kovových nálezov si pozornosť zaslúži bronzová ihlica s kónickou hlavicou (tab. 59: 4). Našla sa v zásype novovekého vojenského zákopu. Presnú analógiu sa mi nepodarilo nájsť, ale jej dato-vanie do doby rímskej pokladám za pravdepodobné.

Drobné, typologicky neurčiteľné fragmenty sklenených nádob sa vyskytli v oboch fázach vývoja sídliska „Zadné“. Rekonštruovateľné fragmenty však pochádzajú len zo zemníc 25 a 43 na „Silničnom“. Zlomok z chaty 25 (tab. 54: 6) by mohol pochádzať z väčšieho balzamária (ako napr. Welker 1974, Taf. 8:137) alebo z guľovitej fľašky s rúrkovitým hrdlom (tamže Taf. 8:139). Sú to bežné formy vyskytujúce sa na území provincií počas celej doby rímskej (tamže 50). Fragment z chaty 43 (tab. 58: 4) patrí pravdepo-dobne pohárovitej forme príbuznej typu Isings 85, ktorá sa občas vyskytuje aj s dutým okrajom (Welker 1985, 41-42, Taf. 12:169). Podobné cylindrické poháre nechýbajú na viacerých náleziskách panónskeho limitu a datované sú do 2. až prvej polovice 3. storočia (Barkóczi 1988, 69-70, Taf. VI: 60-62; Grünewald 1981, 17, Taf. 11: 7-13). Pozoruhodný je drobný fragment zo zelenkavej nádoby, ktorá má na povrchu brúsenú výzdobu s pastóznym bielym a červenohnedým maľovaním. Podobný fragment s maľovanou výzdobou poznáme na Slovensku z kvádskych sídlisk vo Veľkom Mederi (Varsik 2009b, obr. 7: 2; F38: 2) a pravdepodobne aj zo Šale (Hrnčiarik 2009, 164, Abb. 2: 169). Severovská vlna rímskeho importu prinies-la aj na ďalšie kvádske sídliská juhozápadného Slovenska sklené fľašky a poháre príbuzných tvarov ako v Trnávke „Silničné“ (Varsik 2009b, 143-144).

D.b.2. Keramika

D.b.2.1. Zloženie a základná charakteristika

Na sídlisku „Silničné“ bolo analyzovaných spolu 571 keramických zlomkov, z ktorých abso-lútna prevaha pochádza z troch zemníc (objekty 25, 26 a 43). V nálezových súboroch sa nachádzala aj primiešaná praveká keramická intrúzia (spo-lu 24 zlomkov). Podiel importovanej keramiky je pomerne nízky (len 9 percent – graf 8), a to najmä v porovnaní s inými sídliskami zo severovského obdobia, kde práve v desaťročiach po markoman-ských vojnách dosahuje import vyššie hodnoty. Z vybraných nálezových súborov niektorých ger-mánskych sídlisk na slovenskej strane Pomoravia uvádza K. Elschek priemernú hodnotu importu 22 percent (Elschek 1999a, 860, Abb. 2), vo Veľkom Mederi je to až takmer 25 percent (Varsik 2005c, Abb. 6).

Podiel importu v jednotlivých súboroch ko-líše, ako to dokumentuje aj nasledujúca tabela 9 s grafom 9.

22 K tomuto typu patria zrejme aj dva exempláre zo štvorice spôn zo zásypu rozsiahleho zahĺbeného objektu v polohe „Hor-né pole“ v Trnave, kde ich sprevádzal príbuzný typ A 84: Turčan 2002, 387, Abb. 1: 1,3.

Graf 8. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Podiel rímsko-pro-vinciálnej importovanej a domácej germánskej keramiky.Graph 8. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Anteile der impor-tierten provinzial-römischen und einheimischen germani-schen keramik.

108

Základné zloženie importovaného riadu v zá-vere 2. a v prvej polovici 3. storočia na „Silničnom“ vyjadruje tabela 10 s grafom 10.

Rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu sa prejavuje len vo výraznejšom dovoze terry sigilla-ty. Kategória jemnej keramiky (Feinware), repre-zentovaná na „Zadnom“ tzv. raetskou keramikou, nie je na „Silničnom“ zastúpená. Podiel riadu teh-lovej farby síce mierne poklesol, ale naďalej zaují-ma vedúce postavenie. V porovnaní s náleziskami na území provincie zostáva zastúpenie kuchynskej sivej drsnej keramiky poddimenzované. Jej podiel sa začína mierne zvyšovať až v nasledujúcom ne-skororímskom období.

V domácej keramike jemný alebo „stolový“ riad zahrňuje – podobne ako na sídlisku „Zadné“ – hrnčiarske výrobky z jemnozrnnej hliny so všetký-mi úpravami povrchu spolu s hrubozrnnou kera-mikou s tuhovaným alebo lešteným povrchom. Zastúpený je 159 zlomkami oproti hrubému („ku-chynskému“) riadu s 360 fragmentmi. V percentu-

Tabela 9. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Podiel importova-nej rímsko-provinciálnej a domácej germánskej keramiky v nálezových súboroch zo zemníc.Tabelle 9. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Anteile der impor-tierten provinzial-römischen und einheimischen germani-schen Keramik in den einzelnen Grubenhäusern.


26 28 183 13%

43 7 167 4%

25 16 144 10%

Graf 9. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Podiel importovanej rímsko-provinciálnej a domácej germánskej keramiky v ná-lezových súboroch zo zemníc. Graph 9. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Anteile der impor-tierten provinzial-römischen und einheimischen germani-schen Keramik in den einzelnen Grubenhäusern.

Graf 10. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Zloženie importo-vanej rímsko-provinciálnej keramiky.Graph 10. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Zusammen- setzung der importierten provinzial-römischen Keramik – Terra sigillata, gelbtonige, feine grautonige, raue grautoni-ge keramik.

Tabela 10. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Zloženie impor-tovanej rímsko-provinciálnej keramiky.Tabelle 10. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Zusammen- setzung der importierten provinzial-römischen Keramik – Terra sigillata, gelbtonige, feine grautonige, raue grautoni-ge keramik.

terra sigillata

keramika tehlovej farby

sivá jemná keramika

sivá drsná keramika

9 32 7 4

Graf 11. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Základné zloženie domácej germánskej keramiky.Graph 11. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Grundsätzliche Gliederung der einheimischen germanischen Keramik – feine „Tischware“ und grobe „Küchenkeramik“.

109

álnom vyjadrení (31 percent : 69 percent – graf 11) je to takmer ten istý pomer ako v nasledujúcom neskororímskom období na „Zadnom“.

Zloženie germánskej keramiky hodnotené z hľadiska úpravy povrchu sa v priebehu doby rímskej mení len nepatrne. Severovská doba na „Silničnom“ (tabela 11, graf 12) sa oproti iným ča-sovým fázam vyznačuje len prevahou hladeného povrchu v rámci hrubozrnnej keramiky:

Graf 12. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Zloženie germán-skej keramiky podľa keramickej hmoty a úpravy povrchu.Graph 12. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Zusammen- setzung der germanischen Keramik nach der Tonqualität (fein- und grobkörnige) und Behandlung der Gefäßoberflä-che (graphitierte, polierte, geglättete und raue).

Tabela 11. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Zloženie germán-skej keramiky podľa keramickej hmoty a úpravy povrchu.Tabelle 11. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Zusammen-setzung der germanischen Keramik nach der Tonqualität (fein- und grobkörnige) und Behandlung der Gefäßoberflä-che (graphitierte, polierte, geglättete und raue).

jemnozrnná hlina

hrubozrnná hlina spolu

povrch tuhovaný 63 12 75

leštený 6 8 14

hladený 54 218 272

drsný 16 142 158

spolu 139 380 519

D.b.2.2. Rímsko-provinciálna keramika

D.b.2.2.1. Terra sigillata

V preskúmanom areáli sídliska „Silničné“ sa našlo spolu 12 fragmentov nádob terry sigillaty (všet-ky láskavo určila K. Kuzmová). Tri z nich pochádzajú z vrstvy ornice alebo zo zásypov novovekých ob-jektov (tieto nie sú zahrnuté do vyššie uvedenej štatistiky). Až osem zlomkov možno s jednou výhradou zaradiť k nálezovému súboru zo zemnice 25. Výhrada sa týka troch fragmentov, ktoré sa našli vo výplni novovekého vojenského zákopu v úseku, ktorý porušoval zemnicu 25. Jeden fragment terry sigillaty pochádza zo zemnice 26.

Väčšina nádob bola vyrobená v dielňach v Rheinzaberne (10 zlomkov). Hrnčiarske výrobky z Westerndorfu a z Pfaffenhofenu sú zastúpené po jednom fragmente. Výrobky zo starších juho- a stre-dogalských dielní sa na tomto sídlisku nevyskytli. Tvarmi je doložená misa Drag. 37 a baňatý vázovitý pohár Drag. 54. V rámci rheinzabernského tovaru sa K. Kuzmovej podarilo presnejšie určiť jeden zlomok (tab. 54: 11), ako výrobok z dielenského okruhu Arvernicus-Lutaevus (skupina Bernhard Ib), ktorého činnosť spadá do obdobia vlády Marca Aurelia. Predpokladá sa, že rheinzabernský tovar Bernhardovej skupiny Ib mohol dosiahnuť územie severne od stredného Dunaja ešte v rokoch markomanských vojen (Kuzmová 1997a, 67, 90; Stuppner 1994, 289). Ďalší zlomok (nezobrazený fragment z novovekej štrkovej jamy – objekt 14) určila K. Kuzmová ako výrobok z okruhu majstrov Janu(arius) II / Julius II – Julianus I / Respectinus I (Bernhardova skupina IIIa), ktorý už reprezentuje severovské obdobie prvej tretiny 3. storočia (Gabler/Vaday 1992, 135, 137-138; Kuzmová 1997a, 25). Do rovnakého alebo mierne neskoršieho obdobia patria aj dva bližšie neurčené fragmenty z Westerndorfu a Pfaffenhofenu.

D.b.2.2.2. Panónska keramika

Úžitkový kuchynský riad dovezený z Panónie je v zlomkoch zastúpený vo všetkých troch zemni-ciach. Avšak len v chate 26 sa vyskytli rekonštruovateľné, resp. typologicky určiteľné tvary. Medzi kera-mikou tehlovej farby sú to fragmenty dvoch mís, v jednom prípade s prstencom (tab. 56: 9, 11). Výzdoba červeného „mramorovania“ sa vyskytla na dvoch zlomkoch (tab. 59: 10-11). Používam tento termín, aj keď nie je celkom výstižný, pretože pravé mramorovanie má iný charakter a v Panónii sa vyskytlo len na nádobách s kvalitným lesklým poťahom. Pre misu zo „Silničného“ by bol vhodný termín „plamienko-

110

vá“ výzdoba alebo „streifig rot bemalte Ware“, ktorý pre carnuntské nádoby použila M. Grünewaldová (Grünewald 1979, 29-30, Taf. 15). Pravé mramorovanie sa v Panónii vyskytuje od polovice 1. storočia (Fé-nyes 2003, 110, pozn. 45) a bežným sa stáva od flaviovskej po antoninovskú dobu (Gabler 1989, 474-476). Menej kvalitné mramorované („plamienkové“) nádoby v provincii prežívajú až do prvej polovice 3. sto-ročia (Fényes 2003, 110, pozn. 45; Krekovič 1997, 41-42). V auxiliárnom tábore Carnuntum sa vyskytujú v staršej fáze kamenného kastela (medzi rokmi 110/120-160/170) a v planírkových vrstvách, ktoré vznikli po jeho opustení (Kronberger 1997, 89, Taf. 9: 80-81). Nádoby s takouto mramorovanou výzdobou nie sú výnimkou ani medzi dovezenou keramikou severne od Dunaja (Krekovič 1981, 349-350). Celá misa sa už dávnejšie našla na sídlisku v Čake (Točík 1951, 173, obr. 132). Vo Veľkom Mederi sa vyskytli v chatách z úvodnej fázy osídlenia, ktorú rámcovo možno datovať do 2. polovice 2. storočia (Varsik 2004a, 259, Abb. 3: 13). Niekoľko mís s podobnou výzdobou sa objavilo aj v bohatých nálezových súboroch z 2. storočia v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, obr. 18: 9-10).

Sivá prstencová miska so slabo vyvinutým okrajovým prstencom z chaty 26 (tab. 56: 13) patrí k bež-nému dovozovému repertoáru, ktorý sa vyskytol už v 2. storočí na sídliskách „Zadné“ a „Šajba I“ (tab. 41: 10; 61: 7). Veľkú obľubu sivých prstencových mís v severovskom období dokladá početný výskyt vo Veľkom Mederi. Nechýbali tam v žiadnom bohatšom nálezovom celku strednej fázy osídlenia (Varsik 2004a, 261, Abb. 4: 12). Rovnako dobre ich v 2. až 3. storočí poznáme z Branču (Kolník/Varsik/Vladár 2007, obr. 18: 14; 19: 13-14).

Sivý hrnček s plochým okrajom a drsným povrchom (tab. 56: 7) je typologicky vyvinutejšou formou hrnčeka z chaty 4 na „Zadnom“ (tab. 9: 9). Vzhľadom na malý priemer ústia nie je vylúčené, že okraj zo „Silničného“ pochádzal z džbánu alebo kanvice. V Carnunte sa podobné okraje vyskytujú v 2. a v prvej polovici 3. storočia (Grünewald 1979, 58, Taf. 49: 10-15; Petznek 1998, 216 Falttaf. 2: Typ 8.4-5; 274-275 Falt-taf. 5: Typ 38). Neznámy tekutý alebo sypký obsah bol pravdepodobne z Panónie do Trnávky privezený v zásobnici (tab. 56: 12) s ryhovaným horizontálnym okrajom (Petznek typ 3.2 s datovaním do 2. až 3. sto-ročia: Petznek 1998, 195, Falttaf. 1: Typ 3.2).

D.b.2.3. Domáca germánska keramika

Nepočetný súbor domácej keramiky nedáva možnosť jej konfrontácie s chronologicky staršími a mladšími keramickými súbormi zo „Zadného“. Lepšie poznanie keramickej škály z obdobia po marko-manských vojnách a z 1. polovice 3. storočia možno očakávať od publikovania bohatších a rozmanitejších nálezových celkov iných kvádskych sídlisk. Ani štatistické vyhodnotenie a porovnanie výskytu jednot-livých keramických foriem by neviedlo k všeobecnejšie platnému záveru. Zastúpené sú síce všetky štyri

Obr. 55. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Domáce keramické formy I-III. Mierka 1:3.Abb. 55. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Einheimische Gefäßformen I-III. Maßstab 1:3.

111

formy z predchádzajúceho vývoja, celých alebo rekonštruovateľných exemplárov je však veľmi málo. Pri jednoduchej forme I možno sledovať tendenciu odsadenia alebo zvýraznenia nôžky (obr. 55:

a-b; tab. 54: 21; 57: 13), čo vedie k esovitej profilácii. Ostro zalomené nádoby formy II sú zastúpené len jednou pohárikovou nádobou (obr. 55: c; tab. 54: 20), ktorej paralely sa nachádzajú v sídliskovej keramike z 2. (napr. Křepice: Droberjar 1997, Taf. 95: 11), ale aj z 3. storočia (napr. Branč, objekt 55, spolu s terrou sigillatou z Westerndorfu/Pfaffenhofenu alebo objekt 163: Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 65: 13, 18; 64: 9; 119: 10). Ostro profilované nádoby s prehnutým hrdlom slúžili ako urny v Šitbořiciach (podľa E. Drober-jara zo stupňa B2b/C1a: Droberjar/Kazdová 1993, 115 Taf. 4: 13-1, datovanie – 144) a v Očkove (Kolník 1965, obr. 8: 11 – spolu so železnou sponou z mladšej doby rímskej).

Šálku so zaobleným dnom a esovitou profiláciou formy III (obr. 55: d; tab. 57: 12) nemožno v rámci 2. až 3. storočia presnejšie datovať. Podobné tvary sa vyskytli už na sídlisku „Zadné“ a zdá sa, že zvýše-nej obľube sa tešili najmä v období na prechode staršej a mladšej doby rímskej (napr. Čáčov: naposledy

Obr. 56. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Domáca keramická forma IV. Mierka 1:3.Abb. 56. Bratislava-Trnávka „Silničné“. Einheimische Gefäßform IV. Maßstab 1:3.

112

Pieta 2002a, 345, Abb. 2: 1-2 alebo Hanfthal: Sauer 1994, 270, Abb. 8: 3). Otázne je, či výskyt podobnej zvoncovitej šálky v neskororímskom objekte 2 na „Zadnom“ (tab. 4: 7) svedčí o používaní tejto formy aj v neskorom období, alebo či ide o intrúziu. Medzi hrncami formy IV sú prítomné štíhlejšie (obr. 56: a-d; tab. 57: 11, 14; 58: 20), ale aj nižšie a širšie nádoby (obr. 56: e-f; tab. 55: 3-4).

Z výzdobných motívov predstavujú vtláčané jamky v trojuholníkovom (?) poli (tab. 54: 14) remi-niscenciu na predchádzajúce obdobie (obr. 37: IId; 40: 5-7). Taktiež lúčovité žliabky na dne miskovitých nádob sa vyskytovali už v 2. storočí (obr. 37: VIa; 43: 1-5) a pokračujú v horizonte sídliska „Silničné“ (tab. 56: 16). Šikmé plošné žliabkovanie na stenách vyšších nádob (tab. 56: 17) sa objaví ojedinele už v 2. storočí (aj na „Zadnom“ – obr. 37: VId). Hlavný rozkvet podobných plošných výzdob však spadá až do 3. sto-ročia (Tejral/Jelínková 1980, 402-403). Dlhé prežívanie tohto ornamentu dokladajú nádoby z mladšej fázy osídlenia na „Zadnom“.

Na úžitkovej kuchynskej keramike badať zreteľný ústup od plošných výzdob prstovými vrypmi a hrebeňovanými vzormi, ktoré boli charakteristické pre keramiku z 2. storočia na sídlisku „Zadné“. Hre-beňovanie sa až na jeden drobný fragment z chaty 26 (tab. 56: 15) vytratilo celkom. V obľube zostáva ryté plošné a mrežovité šrafovanie (tab. 57: 10; 58: 16), ktoré ustupuje do úzadia až v nasledujúcom období. Vrypy prstom, nechtom alebo trojuholníkové vpichy kosteným či dreveným nástrojom sú nanesené pre-dovšetkým v jednom až dvoch radoch na rozhraní hrdla a tela (tab. 55: 3; 57: 11; 58: 14-15, 20), čo sa opäť opakuje v nasledujúcom období. Pre motív radu dvojitých trojuholníkovitých vpichov na širokom hrnci zo zemnice 25 (obr. 56: f; tab. 55: 3) máme dobré paralely z Chotína (Hečková 1994, tab. 6 horný rad). Motív výraznej presekávanej plastickej lišty (tab. 57: 8) zo zemnice 26 nachádza jednu paralelu na fragmente z chaty na nálezisku „Pri Visáku“ (tab. 67: 28).

Pre poznanie kvádskej sídliskovej keramiky z desaťročí po markomanských vojnách a z 1. polovice 3. storočia nedisponujeme z nášho mikroregiónu takými výraznými nálezovými celkami ako v predchá-dzajúcom a v nasledujúcom období. Presnejšie spoznať a charakterizovať tento horizont bude možné až na základe analýzy ďalších germánskych sídlisk. Nálezový inventár troch zemníc z náleziska „Silničné“ tvorí akési premostenie medzi nálezovými komplexmi z 2. storočia z osady „Zadné“ na jednej strane a súbormi z 2. polovice 3. až 4. storočia z viacerých nálezísk na východnom okraji Bratislavy na strane druhej. Napriek tomu umožnil spoznať isté tendencie najmä vo vývoji ornamentov na germánskej ke-ramike. Na jemnejšom domácom „stolovom“ riade to bol ústup od rytých a vpichovaných ornamentov a postupný nástup plastickejších, napríklad žliabkovaných motívov. Na kuchynskej keramike to bola zase všeobecná rezignácia na používanie techniky hrebeňovania. Úpadok plošných ornamentov viedol k aplikácii len jedného alebo dvoch radov vrypov alebo vpichov na podhrdlí. Treba však zdôrazniť, že ide o postupné a dlhodobé tendencie vo vývoji ornamentov na kvádskom hrnčiarskom riade.

113

E. SÍDLISKO BRATISLAVA-TRNÁVKA „ZADNÉ“ (MLADŠIA FÁZA) A ĎALŠIE SúDOBÉ NÁLEZISKÁ

e.a. STAVBy A SíDLISKOVé OBJEKTy

E.a.1. Zemnice

Z piatich zemníc mladšej fázy sídliska „Zadné“ boli tri narušené ryhou moderného plynovodu (obr. 6). Len dve zemnice mali merateľnú plochu dlážok, ktorá v priemere dosahovala 22,60 m2, čo oproti priemernej ploche dlážok zemníc z 2. storočia (11,03 m2) predstavuje dvojnásobné zväčšenie. Podobne ako v 2. storočí, aj tu boli veľmi rozdielne hĺbky jednotlivých chát (v rozmedzí 15 až 54 cm od úrovne zis-tenia). Dve chaty (objekty 1 a 45), zahĺbené do sprašovo-piesčitého podložia, mali charakteristickú šesť-kolovú schému (obr. 58: 1, 3). V dvoch chatách (objekty 2 a 5) neboli zistené žiadne kolové jamy. Obe boli

zahĺbené do veľmi kompaktného a tvrdého sivého ílu. Neskororímske zemnice zo „Zadného“ sú orien-tované nejednotne (S-J, SV-JZ a SZ-JV). Porovnanie orientácie dlhšej osi zemníc poskytuje obrázok 57. Z neho vyplýva, že v 2. storočí prevládala orientácia v osi SZ-JV („Zadné“, fáza A), v nasledujúcom období na „Silničnom“ to bola orientácia SV-JZ. Nejednotná orientácia zemníc je teda charakteristická len pre neskororímske obdobie. V nálezovom materiáli z neskororímskej zemnice 48 je možné sledovať isté archaické prvky, ktoré by sa mohli prihovárať pre jej včasnejšie chronologické postavenie (2. polovica 3. storočia ?). Zmienku si preto zasluhuje skutočnosť, že práve táto zemnica bola orientovaná rovnako (SV-JZ – obr. 57), ako zemnice z predchádzajúceho obdobia na „Silničnom“. Neobvyklú orientáciu v osi S-J mali zemnice 2 a 5. Vzhľadom na silné narušenie plynovodom (obr. 6), nie je celkom jasné, či objekty 2 a 5 tvorili pôvodne dve samostatné alebo len jednu stavbu. Na lokalite „Zadné“ mala len neskororímska zemnica 1 náznak vchodového výklenku v juhozápadnej stene, ktorý sprevádzala oválna priehlbeň hl-boká len 6 cm (obr. 58: 1). V zásype chaty 48 sa vyskytla kostra psa (por. Droberjar 1997, 25; Kolník/Varsik/Vladár 2007, 21).

Obr. 57. Orientácie dlhšej osi zemníc v Bratislave-Trnávke.Abb. 57. Orientierung der Längsachse der Grubenhäuser in Bratislava-Trnávka.

114

Obr. 58. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Zemnice a zvláštna kolová zahĺbená stavba z mladšej fázy vývoja. 1: objekt 1; 2: objekt 5 a 5A; 3: objekt 45; 4: objekt 40.Abb. 58. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Grubenhäuser und ungewöhnlicher Pfostenbau aus der jüngeren Siedlungsphase. 1: Objekt 1; 2: Objekt 5 und 5A; 3: Objekt 45; 4: Objekt 40.

115

Tabela 12. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Základné metrické údaje k zemniciam.Tabelle 12. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Metrische Angaben zu den Grubenhäusern.

objekt plocha v m2 hĺbka v cm schéma vchod estrich priehlbeň pred vchodom orientácia

1 25,48 15 šesťkolová áno 74x60x6 137º, SZ-JV

2 54 áno? 352º, S-J

5 47 5º, S-J

45 19,712 20 šesťkolová 127º, SZ-JV

48 30 51º, SV-JZ

E.a.2. Iné sídliskové objekty

Ako objekt 33/34/53 (obr. 6) bola označená antropogénna vrstva s vysokým obsahom fragmentov keramiky, zvieracích kostí, mazanice a ďalších nálezov. Išlo o súvislú kumuláciu nepravidelného obdĺž-nikového tvaru, orientovanú dlhšou osou SV-JZ, na ploche asi 13,2 x 6,8 m (89,76 m2). Funkcia objektu zostáva nejasná. Možno vznikol len deponovaním sídliskového odpadu na pomerne veľkej ploche.

Na sídliskách Seňa III a Šebastovce-Barca na východnom Slovensku boli taktiež odkryté súvislé vrstvy deštruovanej mazanice, pod ktorými sa ale nachádzali kolové jamy a ohniská (Lamiová-Schmiedlová 1963, 59-65, obr. 2 a 4). Vzhľadom na sondážny charakter oboch výskumov sa pôdorysy eventuálnych stavieb ne-dali presne vysledovať. Autorka výskumu nevylučuje, že kolové jamy pod mazanicou niesli konštrukciu nad-zemných stĺpových stavieb (tamže, 64). Podobné mazanicové deštrukcie sú známe aj z niektorých sídlisk ne-skorej doby rímskej v južnej časti Poľska a taktiež sa pri nich nevylučuje možnosť interpretácie ako pozostatku domu (Madyda-Legutko/Tunia 1993, 95-96 aj s ďalšou literatúrou). Plocha týchto stavieb dosahovala veľkosť 150-200 m2 (tamže, Abb. 4). Žiaľ, paralely k objektu 33/34/53 z juhozápadného Slovenska väčšinou nie sú pub-likované a k dispozícii je väčšinou len stručný slovný opis. Podľa neho možno s podobnými objektmi počítať minimálne na troch lokalitách. V Chotíne bola preskúmaná súvislá hlinou vymazaná „podlaha“ (objekt 135) na ploche asi 23-25 x 8 m (192 m2). Prekrývala ju deštrukcia mazanice hrubá 0,4-0,5 m. V podlahe, ani v jej okolí, neboli zistené kolové jamy (Romsauer 1980b, 184). Aj na sídlisku z mladšej doby rímskej až sťahovania národov v Nitre-Párovských Hájoch sa spomínajú tri prípady súvislých vrstiev deštruovanej mazanice, pod ktorou sa nachádzali kolové jamy. Funkciu nadzemných obydlí autor výskumu nevylučuje (Ruttkay 1997, 159). V Lábe (dolné Pomoravie) sa na oválnej ploche 190 m2 zistila prepálená vrstva s mazanicou, fragmentmi keramiky a zvieracích kostí. Túto vrstvu sprevádzalo šesť kolových jám a našli sa v nej dve mince zo záveru 3. storočia. Autor výskumu nálezovú situáciu interpretuje ako pozostatok nadzemnej stavby hospodárskeho rázu (Elschek 2005, 264). Všetky tieto vrstvy mazanice a ďalších nálezov, sprevádzané alebo nesprevádzané kolovými jamami, sú datované až do mladšej a neskorej doby rímskej. S nutnou dávkou opatrnosti bývajú interpretované ako zvyšky väčších (90-200 m2) nadzemných stavieb.

V prípade objektu 33/34/53 v Trnávke sa výskumom nepodarilo identifikovať žiadne stavebné de-taily (upravená dlážka, vykurovacie zariadenie, kolové jamy alebo iné pozostatky po konštrukcii stien), ktoré by pripúšťali interpretáciu nadzemnej (zrubovej ?) budovy. Hoci túto možnosť nemožno celkom vylúčiť, pravdepodobnejšie sa mi zdá, že ide o skládku sídliskového odpadu.

Veľké množstvo rôznorodého archeologického materiálu poskytol aj rozsiahly objekt 44 (obr. 6). Na roz-diel od podobného objektu 33/34/53 bol objekt 44 mierne (30-40 cm) zahĺbený do podložia. Nemohol byť pre-skúmaný celý, lebo severným smerom ho pretínala moderná ryha plynovodu a južným smerom zachádzal mimo skúmaný koridor (plocha min. 41 m2). Jeho interpretácia zostáva otvorená (plytká exploatačná jama?).

Tri malé oválne jamky (objekty 46, 54 a 55) obsahovali veľké kusy prepálenej mazanice a v dvoch prípadoch aj popolovitú hlinu. Nevylučujem preto, že ide o pozostatok jednoduchých oválnych kupolo-vých piecok (typ B2 – por. kapitolu C.a.3). Jamka 46 sa nachádzala tesne pri chate 45 (obr. 6) a možno tu uvažovať o vzájomnej súvislosti. Zaujímavá bola prítomnosť celej šálky, hrnčeka a ďalšieho rekonštruo-vateľného hrnca v jamke 54 (tab. 45: 6, 10-11). Ani jeden z týchto troch objektov však nemal výraznejšie prepálené steny či dno. Stopy ohňa niesla len ich výplň (mazanica, popol).

Ako objekt 47 sme označili samostatný germánsky hrniec (zásobnica) vyrobený na kruhu (tab. 49: 10-11). Nádoba bola zakopaná do podložia na voľnej ploche areálu osady medzi rozsiahlymi objektmi 33/34/53 a 44 (obr. 6).

Neobvyklý bol mierne zahĺbený obdĺžnikový objekt 40 s dvoma úrovňami zásypu, navzájom odde-lenými zvyškami hlineného estrichu. Pôvodne bol zastrešený, pretože v jeho rohoch sme zistili tri kolové jamy. Štvrtá bola pravdepodobne zničená ryhou plynovodu (obr. 58: 4).

116

e.b. NáLEZy

E.b.1. Mince

S mladšou fázou osídlenia náleziska „Zadné“ súvisia pravdepodobne nálezy siedmich denárov a antoniniánov, ktoré boli vyrazené medzi koncom 2. a záverom 3. storočia (určenia všetkých mincí pod-ľa E. Kolníkovej sú uvedené v prílohe 4 v tejto práci; publikované boli už aj v minulosti – Hunka/Kolníková 1999, 59; tí istí 2001, 91; Varsik 2002b, 44-45). Ide o dva denáre Septimia Severa (vyrazené v poslednom desaťročí 2. a na prelome 2. a 3. storočia), jeden denár Caracallov (z roku 207) a antoniniány Aureliana (270-275), Tacita (275-276), Proba (z roku 279) a Maximiana Herculia (z roku 291). Severovské denáre sa na západnom Slovensku ešte stále objavujú v nálezových súboroch zo začiatku 4. storočia. Príkladom je obsah zemnice 3 z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi, z ktorej pochádza denár Septimia Severa z rokov 196-197 a dva antoniniány Claudia II. Gothica (268-270) a Diocletiana (z rokov 285-286 – Elschek 2005, 256). V Trnávke si povšimnutie zasluhuje absencia mincí z obdobia medzi 20. a 60. rokmi 3. storočia, t. j. z neskorého stupňa C1 (C1b). Skupina štyroch antoniniánov vyrazených v krátkom období poslednej tretiny 3. storočia (medzi rokmi 270 a 291) pravdepodobne odzrkadľuje nástup mladšej fázy osídlenia na sídlisku „Zadné“ v stupni C2. Dva z antoniniánov možno spojiť s dvoma konkrétnymi nálezovými cel-kami, pre ktoré poskytujú vítanú datovaciu oporu. Tacitova minca sa našla priamo v zásype objektu 44. Antoninián cisára Aureliana pochádza z vrstvy ornice v sektore D/10, tesne nad deštrukciou označenou ako objekt 33/34/53. Napriek tomu, že na lokalite „Zadné“ sa počíta s pretrvávaním osídlenia prinajmen-šom v prvej polovici 4. storočia, nenašli sme pre tento časový úsek žiadnu rímsku mincu.

E.b.2. Spony

Typologicky staršiu skupinu predstavujú tri samostrelové spony s vysokým zachycovačom VII. Almgrenovej skupiny (obr. 59: 1-3). Nemožno ich spojiť so žiadnym objektom alebo nálezovým súborom, pretože sa našli stratené vo vrstve ornice na voľnom priestranstve sídliska „Zadné“ (dve v sektore G/2 a jedna v sektore B/14). Dve z nich (obr. 59: 1-2) mali hornú tetivu (sarmatský typ), podobne ako exemplár z osady „Silničné“ (tab. 56: 2), poškodená tretia spona (obr. 59:3) sa nedá bližšie určiť. Zvláštnosťou jednej zo spôn je trojuholníková roztepaná nôžka (obr. 59: 1). Nejde o neznámy prvok, pretože trojuholníkovú nôžku má aj povrchový nález z juhomoravskej lokality Rakvice (Peškař 1972a, Taf. 20:6) alebo skupina šiestich nepublikovaných exemplárov z blízkeho sídliska vo Vajnoroch (povrchové nálezy – Bazovský 2005, tab. XXIII: 1-4; XXIV: 6-7). Táto nápadná koncentrácia v blízkom okolí by mohla svedčiť o ich miest-nej produkcii. Stručná analýza samostrelových spôn sarmatského typu sa nachádza v patričnej pasáži o sponách zo sídliska „Silničné“ (kapitola D.b.1). Chronologické ťažisko ich výskytu spadá do rámca mladorímskeho stupňa C1. Trojica spôn z osady „Zadné“ svedčí o počiatkoch mladšej fázy už v závere stupňa C1 alebo o príležitostných návštevách náleziska obyvateľstvom z okolia v tomto období (extravi-lán alebo hospodárske zázemie osady „Silničné“, pole? pastviny?).

Početnejšiu skupinu v mladšej fáze osady „Zadné“ predstavujú spony s pevným zachycovačom skupiny A VI,2 (spolu deväť exemplárov – obr. 59: 4-9, 11-13). Štyri z nich majú hrotitú a tri obdĺžnikovú nôžku. Ďalšie dve spony z tejto skupiny mali nôžku odlomenú. Spona s hrotitou nôžkou sa našla aj v zá-sype zemnice vo Vajnoroch „Pri Visáku“ (obr. 59: 10). Pre datovanie keramického súboru z rozsiahleho objektu 44 je okrem Tacitovho antoniniána z prelomu rokov 275-276 dôležitá aj štvorica spôn s hrotitými nôžkami (obr. 59: 5-7, 9). Zo spínadiel, ktoré sa našli vo vrstve ornice pri strojovom začisťovaní plochy výskumu, možno s rozsiahlou kumuláciou antropogénneho materiálu, ktorá bola označená ako objekt 33/34/53, s istou opatrnosťou spojiť jednu striebornú a jednu bronzovú sponu (obr. 59: 11-12).

Spony s hrotitou nôžkou sú charakteristické pre územie južnej Moravy a juhozápadného Sloven-ska. Ich nápadnú koncentráciu v týchto oblastiach spozoroval už E. Beninger (Beninger 1937, 112-113). J. Zeman ich pokladal za deriváty spôn s podviazanou nôžkou a datoval ich do obdobia od záveru 3. po prvú polovicu 4. storočia (Zeman 1961, 188-195). T. Kolník nesúhlasil s takým neskorým počiatkom ich výskytu a predpokladal, že všetky rôznorodé deriváty podviazaných spôn sa sformovali už v prvej po-lovici 3. storočia. Ich hlavný výskyt posunul do 2. polovice 3. až do 4. storočia (Kolník 1965, 214, 216). S týmto včasnejším chronologickým zaradením sa stotožnil aj I. Peškař (Peškař 1972a, 118-120). J. Tejral spojil výskyt spôn s hrotitou nôžkou s keramickým štýlom urien typu Dolné Lovčice. Taktiež sa priklonil k včasnejšiemu datovaniu T. Kolníka a počítal s ich výskytom od záveru stupňa C1, resp. od doby pred polovicou 3. storočia (Tejral 1975, 13-14). Detailnej analýze podrobila spony Almgrenovej skupiny VI,2

117

M. Schulzeová. Podľa jej záverov by spony z objektu 44 na „Zadnom“ patrili do časového rámca 3. až za-čiatku 4. storočia (skupiny 60, 118 a 120 podľa Schulze 1977, 47, 73-74, 75). Spona zo zemnice „Pri Visáku“ má najviac spoločných znakov so skupinou 117, ktorú M. Schulzeová len hypoteticky zaradila do časo-vého úseku od neskorého 3. po 4. storočie (Schulze 1977, 73). Už od staršej fázy mladšej doby rímskej (t. j. od stupňa C1) počíta s výskytom jednodielnych spôn s pevným zachycovačom v stredodunajskej oblasti aj K. Godłowski a to najmä na základe spoločného výskytu so samostrelovými spínadlami Almgrenovej skupiny VII (autor uvádza príklady železných spôn z Bešeňova, hrob 76 a z Očkova, hrob 174 – Godłowski 1992, 36-37). Na rozdiel od spôn Almgrenovej skupiny VII pokračuje výskyt spôn s hrotitou alebo úzkou obdĺžnikovou nôžkou aj v ďalšom vývoji mladšej až neskorej doby rímskej (tamže, 42). V novšom pre-hľade o vývoji a výskyte spôn na susednej Morave sa J. Tejral opäť priklonil k datovaniu spôn s hrotitou nôžkou do obdobia od druhej štvrtiny 3. po začiatok 4. storočia (Tejral 1998b, 394). Od tohto prehľadu ná-zorov, ktorý končí rokom 1998, nepribudli z germánskych nekropol nad stredným Dunajom žiarové hro-by s takými nálezovými kombináciami, ktoré by umožnili datovanie užšie vymedziť alebo korigovať.

Dve strieborné spínadlá s hrotitými nôžkami sa vyskytli v kniežacom hrobe I zo Stráží (Kolník 1964a, 422, obr. 6: 5-6). Oproti pôvodným názorom sa časové zaradenie kniežacích hrobov v Strážach posúva stále nadol. E. Krekovič datoval tento mladší z dvojice strážanských hrobov do záveru 3. storočia alebo do doby okolo roku 300 (Krekovič 1992a, 57), K. Godłowski ho zaraďuje do vyvinutého stupňa C2, v abso-lútnych dátach do druhej polovice 3. storočia (Godłowski 1992, 37). J. Tejral nevylučuje dokonca možnosť datovania hrobu I zo Stráží už k rokom okolo polovice 3. storočia (Tejral 1995a, 141).

Obr. 59. Spony. 1-9, 11-13: Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1-2: sektor G/2; 3: sektor B/14; 4: sektor E/2; 5-7, 9: objekt 44; 8: sektor G/1; 11-12: objekt 33/34/53 (?); 13: sektor B/5. 10: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“. Mierka 2:3.Abb. 59. Fibeln. 1-9, 11-13: Bratislava-Trnávka „Zadné“. 10: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“. Maßstab 2:3.

118

V poslednom období pribudli nálezy spôn s hrotitými nôžkami predovšetkým zo sídlisk. V nále-zovom komplexe chaty 114 vo Veľkom Mederi sa deformovaná spona s hrotitou nôžkou našla spolu so zlomkom terry sigillaty z Heleniovej produkcie z Westerndorfu (nepublikované). Helenius bol činný v prvej tretine 3. storočia (Kuzmová 1997a, 28). Pre datovanie je významný aj nálezový celok z objektu 44 z Trnávky, kde bola štvorica takýchto spôn sprevádzaná mincou Tacita (275-276), poskytujúca datovanie terminus post quem. V objekte 44 sa vyskytla aj germánska na kruhu točená keramika. Spoločný výskyt germánskeho hrnčiarskeho riadu vytočeného na kruhu a spony s hrotitou nôžkou dokladá aj zemnica 168 z Veľkého Mederu (nepublikované). Dôležitá bola aj situácia v Lábe, kde sa v deštrukcii rozsiahlej nadzemnej stavby našli dve mince Aureliana (270-275) a Carina (283-285). Až začiatkom 4. storočia moh-la byť do tejto deštrukcie zahĺbená zemnica s nálezom spony s hrotitou nôžkou (Elschek 2005, 264-265, tab. VI: 2).

Sumarizujúc možno konštatovať, že spony s hrotitou nôžkou sa používali pomerne dlhú dobu tr-vajúcu približne jedno storočie. Ich najstaršie vystúpenie dokladá spoločný výskyt so zlomkom terry sigillaty Heleniovej produkcie z Westerndorfu. Do rámca stupňa C1 patria aj hroby so sponami A VI,2, ktoré sprevádzali samostrelové spony skupiny A VII (Ivanka pri Dunaji hrob 25 – Kraskovská 1965, tab. IV: 27-28). O nosení spôn s hrotitou nôžkou v stupni C2 svedčí ich spoločný výskyt s germánskou kera-mikou vytočenou na kruhu v hrobových (Hrubčice hrob 3, Abrahám hrob 90 – Tejral 1975, Taf. 5: 4, 9; Kolník 1980, Taf. XXX: 90a-b) a v sídliskových celkoch (napr. Bratislava-Trnávka objekt 44, Veľký Meder objekt 168). Výskyt v prvej polovici 4. storočia dokladá stratigrafická situácia z Lábu. So sponami s hroti-tou nôžkou treba počítať už pred polovicou 3. a s ich doznievaním v prvej polovici 4. storočia.

K nálezovému súboru z objektu 33/34/53 možno snáď priradiť dve spony (obr. 59: 11-12) sku-piny A VI,2 s obdĺžnikovou nôžkou (našli sa v ornici tesne nad objektom). Prvá z nich, vyrobená zo striebra (obr. 59: 11), patrí k derivátu podviazaných spôn tzv. uhorského typu s výzdobou per-lovcovými drôtikmi (por. Kolník 1964a, 420-421; ten istý 1965, 204). Prehľad datovateľných celkov známych do konca 60. rokov uverejnil I. Peškař. Z nich vyplýva zaradenie spôn uhorského typu do časového úseku od posledných rokov 2. po záver 3. storočia (Peškař 1972a, 113; por. aj Tejral 1975, 36, 38). Spona z Trnávky však nepatrí k „čistému“ uhorskému typu, pretože nemá podviazanú nôžku, ale pevný zachycovač. Svojimi morfologickými znakmi sa najviac blíži skupine Schulze 55, ktorú autorka datuje od prvej polovice 4. storočia až po dobu okolo roku 400 (Schulze 1977, 44). Naposledy sa týmto sponám venovala M. Mączyńska a rozlíšila dva podtypy (Mączyńska 2001, 81). Náš exem-plár by patril k prvému z nich s fazetovaným lúčikom. Oba podtypy sa podľa autorky vyskytovali súčasne v stupňoch C2 až D1. V štúdii je uvedený aj súpis a mapka rozšírenia týchto spôn. Hlavná koncentrácia sa nachádza v sarmatskom Potisí, len nepatrne menšia je vo svébskej oblasti nad stred-ným Dunajom (Mączyńska 2001, 81, 85-89, Abb. 4). Pohybujúc sa v užšom priestore juhozápadné-ho Slovenska sa azda nepomýlime, ak striebornú sponu z Trnávky spojíme s okruhom honosných, drôtikmi zdobených spôn z drahých kovov (Kolník 1964a), a datovať ju budeme do rámca od druhej polovice 3. po prvú polovicu 4. storočia.

Mladšie chronologické postavenie zaujíma deformovaná spona s mierne odsadenou krátkou obdĺž-nikovou nôžkou a s lúčikom štvoruholníkového prierezu (obr. 59: 12). Je to opäť typická stredodunajská forma, ktorú M. Schulzeová zaradila do doby okolo polovice a do druhej polovice 4. storočia (Schulze 1977, 50). Lúčik so štvoruholníkovým prierezom, fazetovanie a pravouhlá odsadená nôžka sú aj podľa J. Tejrala charakteristickými znakmi spôn, ktoré sa na svébskych pohrebiskách a sídliskách vyskytujú predovšetkým v druhej polovici 4. storočia a dožívajú sa až jeho záveru (Tejral 1975, 54-55, 62-63; ten istý 1998b, 396). Veľavravný je v tomto zmysle rozptyl spôn na sídlisku v Bratislave-Dúbravke. Kým v mu-rovanej stavbe z 3. storočia sa našla jednodielna spona s hrotitou nôžkou (Kolník/Kulichová 1985, 127, obr. 41: 2), v nálezových komplexoch germánskeho osídlenia z pokročilého 4. storočia jednoznačne prevláda-jú železné a bronzové spony s pravouhlou odsadenou nôžkou (Elschek 2004, 240, Abb. 2: 3, 5: 3, 6: 2, 7: 2, 9: 2).

Neskoré časové zaradenie platí aj pre sponu s obdĺžnikovou nôžkou a priečne ryhovaným lúčikom s okrúhlym prierezom (obr. 59: 13). Je to ojedinelý nález z vrstvy v sektore B/5. Spona patrí do skupiny Schulze 59, ktorá je datovaná do neskorého 4. storočia (Schulze 1977, 47). Štvorzávitové spony s hornou tetivou, obdĺžnikovou nôžkou a priečne ryhovaným alebo členeným lúčikom poznáme aj z ďalších kvád-skych lokalít na juhozápadnom Slovensku. Všetky patria pravdepodobne až do 4. storočia (Očkov – po-vrchové nálezy: Kolník 1956, 260, 262, obr. 9: 12-13; Nitra-Párovské Háje: Pieta 1993, obr. 3: 23; Šaľa-Duslo: Liptáková 1963, obr. 115: 3, Kolník 1964a, 422, obr. 6: 10 a i.). Obe spony s odsadenou obdĺžnikovou nôžkou (obr. 59: 12-13) svedčia pravdepodobne o tom, že posledné stavby na sídlisku „Zadné“ mohli zaniknúť až na prahu druhej polovice 4. storočia.

119

Zostáva ešte spomenúť fragmenty dvoch spôn z ornice (obr. 59: 4, 8). U oboch chýba nôžka, takže priradenie k istému konkrétnemu typu nie je možné. Obe však majú v priereze duto vyklenutý lúčik, ktorý M. Schulzeová v skupine jednodielnych exemplárov pozná predovšetkým pri sponách s hrotitou nôžkou typov 124-126. Datované sú do širokého časového úseku od záveru 2. po začiatok 4. storočia (Schulze 1977, 76-78, Taf. 9: 124-126).

E.b.3. Ďalšie predmety z farebných kovov

Z ornice v sektore a/6-7 pochádza bronzový prsteň (obr. 60: 1). Patrí medzi špirálovité prstene sku-piny VI,30 podľa triedenia Chr. Beckmannovej, ktoré sa môžu objaviť už v staršej dobe rímskej. Paralely zozbierané uvedenou autorkou však svedčia o ťažisku ich výskytu v barbariku v mladšej až neskorej dobe rímskej (Beckmann 1969, 42-43). Strieborný prsteň skupiny VI,30 pochádza aj zo ženského hrobu zo stupňa D z Altendorfu v Hornom Fransku (Haberstroh 2000, 75, Taf. 13: 1). Špirálovité prstene, ako zjed-nodušená forma apotropajných prsteňov s hadími hlavičkami, sa menej často vyskytujú aj v rímskych provinciách (typ Riha 2.18.2 – Riha 1990, 42, Taf. 12: 209, tam aj ďalšie paralely). Rímsky pôvod bude mať pravdepodobne fragmentárne zachovaný bronzový prsteň so štítkom zo sektoru A/8 (obr. 60: 2). Prstene so štítkom (typ Riha 2.1.2; k ich vývoju Riha 1990, 26-27) boli obľúbené v provinciách počas 1. až 3. storo-čia (Riha 1990, 30-31; Mihovilić 1979, 227, napr. Taf. 1: 36-37, 40). Z naddunajského barbarika ich poznáme z germánskych hrobov vo Velaticiach (Tejral 1977, Abb. 14: 6) a v Čáčove (železný prsteň s gemou – na-posledy Pieta 2002a, 346, Abb. 1: 13b-c).

Medzi ojedinelé nálezy patrí aj malý bronzový vedierkovitý závesok (obr. 60: 3) zo sektoru F/1. Táto u Germánov obľúbená forma šperku obsahovala pôvodne organickú hmotu alebo rastlinku kultového a ochranného významu (Leube 1975, 28-29; Leineweber 1997, 76). Na juhozápadnom Slovensku sa doposiaľ vyskytuje až od stupňa B2/C1 (Čáčov, Očkov hrob 69) a potom v priebehu mladšej a neskorej doby rím-skej (Kolník 1961, 251). Z mladšej doby rímskej pochádzajú aj zatiaľ posledné publikované exempláre zo žiarových hrobov vo Veľkom Cetíne (Ruttkayová 2009, 572, obr. 2: 3, 5-6, 11). Dvojica železných spôn so striebornými drôtikmi sprevádzala skupinu vedierkovitých záveskov v hrobe 48 vo východoslovenskom Zemplíne a svedčí o ich tamojšom výskyte už v rámci stupňa B2 (Budinský-Krička/Lamiová-Schmiedlová 1990, 294, Pl. VI: 1-4, 8-9).

Pri strojovom začisťovaní plochy a odstraňovaní humusu sa tesne nad rozsiahlym objektom 44 našiel bronzový kruh s trojicami plastických uzlíkov („Knotenring“) a s priemerom 4,7 cm (obr. 60: 8). Táto pôvodne laténska forma náramku prežívala do doby rímskej (Balke 1999, 61-79). Vzhľadom na malý priemer však kruh z Trnávky slúžil asi skôr ako závesok alebo jednoduchá zápona. Kruhy s uzlíkmi boli rozšírené vo východo- (Balke 1999, 61-79; Ziemlińska-Odojowa 1999, 114, Taf. CVI: 306,5, CLXXIV: 478,5) aj v západogermánskej oblasti (Leube 1975, 28 s ďalšou literatúrou). Nie identické, ale príbuzné kruhy sa objavujú i v sarmatských hroboch z 2. až 3. storočia (Vaday 1989, 58-59). V stredo-dunajskej oblasti sa s prvým výskytom kruhov s uzlíkmi v dobe rímskej stretávame už v jednej chate z 1. storočia v dolnorakúskom Michelstettene (Lauermann 1996, 13, Abb. 19). Exemplár ešte veľmi pri-pomína svojich laténskych predchodcov (lokalita bola osídlená aj v neskorej dobe laténskej!). Latén-sky pôvod nie je vylúčený ani pri malom krúžku s uzlíkmi zo žiarového hrobu A z Bratislavy-Devína z doby pred polovicou 1. storočia (Kolník 1991, 83, Abb. 5: 8). Opätovnú obľubu nadobúda táto forma v mladšej dobe rímskej. Do stupňa C2 patrí bohatý kostrový hrob z lokality Görlsdorf v strednom Ne-mecku, ktorý okrem iných nálezov obsahoval aj kruh s uzlíkmi, samostrelovú sponu skupiny A VI,2 a strieborný nákrčný kruh s hruškovitým uzáverom (Leube 1975, 27, 91, Taf. 17: 13-17). Podobné da-tovanie platí aj pre sarmatský hrob 9 na maďarskej nekropole Gombos (Párducz 1950, 166, Taf. CXVII: 8-9), kde takýto kruh sprevádzala minca Saloniny, manželky cisára Galliena (253-268). Kruhy s uzlíkmi sa však dožívajú až počiatkov doby sťahovania národov (Tejral 1986, 197, 203, 206, Abb. 6: 4, 10: 19, 11: 15) a J. Tejral ich výskyt v strednej Európe pripisuje východným impulzom (tamže). Okrem exem-pláru z Trnávky pochádza z juhozápadného Slovenska ešte jeden kruh s uzlíkmi z hrobu 47 v Očkove (Kolník 1956, 252, obr. 5: 3).

Funkciu jednoduchej pracky (nález zo sektoru sektor C/4) mohol plniť hladký tyčinkovitý bronzový kruh s priemerom 4,4 cm (obr. 60: 9). Takéto artefakty sa vyskytujú v slobodnej Germánii a aj v sarmat-skom prostredí od konca 2. storočia (Raddatz 1953, 73-77). Podobným kruhom sa uzavieral aj rímsky vo-jenský opasok od konca 2. po začiatok 4. storočia (tamže 76, Abb. 2-3). R. Madyda uvádza z územia Poľska okrem mlado- a neskororímskych exemplárov aj jeden kruh z przeworského hrobu 16 v Kryspinówe, ktorý je datovaný už do stupňa B1 (Madyda 1977, 379-380, tab. VI: 3-4).

120

V čiastočne preskúmanej zemnici 2 v osade „Pri Visáku“ sa našla ihlica s klincovitou hlavicou (obr. 60: 16). Z juhozápadného Slovenska možno paralelu uviesť z rozrušenej vrstvy nekropoly v Očkove (Kol-ník 1956, 262, obr. 12: 4). B. Beckmann pozná takéto ihlice v slobodnej Germánii len v staršej dobe rímskej (stupne B1 a B2, skupina V,95 – Beckmann 1966, 31-32, Taf. 3: 95). Neskororímsky je však pravdepodobne ojedinelý nález z výšinného sídla Reisberg pri Burgellern v Hornom Fransku (Haberstroh 2000, 48-49, Taf. 30: 16). V rímskych provinciách sa vlasové ihlice s klincovitou hlavicou síce vyskytujú, vyrobené sú ale väčšinou z kosti a ich hlavica je subtílnejšia. Datované bývajú do 3. až 4. storočia (Riha 1990, 108-109 – typ 12.20.3; Ruprechtsberger 1979, 32-34 – typ 5.g).

V záverečnej fáze doby rímskej a na začiatku sťahovania národov sa na širokom území barbarskej Európy objavujú jazykovité nákončia opaska (Tejral 1986, 197, 203, Abb. 6: 5, 11; 8: 18; 10: 9, 13, 15). Ich

Obr. 60. Nálezy z bronzu. 1-3, 6-10, 12-15, 17-19: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 4, 11, 16: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 5: Bratislava-Trnávka „Šajba III“. Mierka 2:3.Abb. 60. Bronzene Kleinfunde. 1-3, 6-10, 12-15, 17-19: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 4, 11, 16: Bratislava-Vajnory „Pri Visá-ku“; 5: Bratislava-Trnávka „Šajba III“. Maßstab 2:3.

121

horné ukončenie býva väčšinou rozštiepené, aby sa tam mohol vsunúť remeň. Niekedy, ako napríklad na zlatom nákončí z Jakuszowic, sa remeň pripevňoval pomocou malých nitov a zátylných plieškov (Ma-dyda 1977, 387, Tab. VIII: 5). Toto mohol byť aj prípad jednoduchého nezdobeného bronzového nákončia z Trnávky (obr. 60: 6).

Vo vrstve ornice v sektore D/20 sa našlo obdĺžnikové plechové kovanie s centrálnym železným nitom (obr. 60: 12). Po obvode má rad vytepaných bodov a v strede vypuklý kruh. Podobné panónske kovania skriniek sú datované do záveru 3. až do 4. storočia (Gáspár 1986, 74). Ďalšie analógie pre kovanie z Trnávky pochádzajú z podunajského kastela Intercisa (Radnóti 1957, 353, Nr. 132, Taf. LX: 6, Abb. 75: 132; 344, Nr. 89, Taf. LX: 5, Abb. 80: 89). Vo vzdialenosti asi desať metrov od skrinkového kovania sa vo vrstve ornice našlo bronzové ucho. Taktiež by mohlo pochádzať z drevenej skrinky (obr. 60: 19). Podobné uchá sú rozšírené vo všetkých rímskych provinciách a nachádzali mnohoraké použitie (okrem skriniek slúžili aj ako rúčky nádob alebo vedierok (Riha 2001, 30, Taf. 9: 118-126). Na skrinku mohol byť pôvodne aplikovaný aj tenký, silne poškodený pravouhlý bronzový fragment plechu z objektu 44 (obr. 60: 10).

V rozsiahlom objekte 33/34/53 ležal drobný úlomok hladkého bronzového plechu s koncentrickými kruhmi – pravdepodobne z rímskeho zrkadla (obr. 60: 7). Ďalší drobný a nekreslený fragment striebor-ného zrkadla sa objavil v objekte 44. Importované zrkadlá nebývajú veľmi častým nálezom na germán-skych sídliskách. Z nepočetných príkladov možno uviesť povrchové nálezy z areálu osady Oberrohrbach v Dolnom Rakúsku (Lauermann/Zickbauer 1983, 289, Abb. 876).

Z lokality „Šajba III“ pochádza jedno rameno bronzovej pinzety (obr. 60: 5). Zlomok z Trnávky patrí medzi pinzety s uškom a prehnutými ramenami, variant G podľa triedenia E. Rihovej. Táto rudimentárna forma je podľa autorky rozšírená v 1. až 4. storočí vo všetkých rímskych provinciách (Riha 1986, 37, Taf. 13: 105-111). V barbarskom prostredí severne od Dunaja sa však pinzety predsa len nachádzajú prevažne až v mladšej a neskorej dobe rímskej. Napríklad v kostrových hroboch v Hornom Fransku bývajú sú-časťou toaletných súprav v mužských hroboch zo stupňov C2, C3 a D a slúžili starostlivosti o zovňajšok a bradu (Haberstroh 2000, 82 aj s ďalšou literatúrou). Aj na území severne od stredného Dunaja ich možno uviesť z mlado- a neskororímskych nekropol v Kostelci na Hané (Zeman 1961, 267 napr. obr. 70Ae; 73Bc; 80Ac), v Očkove (Kolník 1956, obr. 12: 2-3) a v Dolných Lovčiciach (Bóna 1963, Taf. XLIII: 11). Výnimku zo staršej doby rímskej predstavuje len jedno „pinzetovité kovanie“ zo žiarového hrobu 12 v Sládkovičove (Kolník 1980, 133 Taf. CXXX: 12g). Na sídliskách sa pinzety nachádzajú zriedkavo – povrchový nález je zo Zohora (Elschek 1997, 41, obr. 16: 4).

Masívny nit s vyklenutou hlavicou a zátylným plieškom (obr. 60: 4) z chaty v osade „Pri Visáku“ slúžil na spojenie dvoch kusov organického materiálu (koža alebo textil). V rímskom prostredí sa takéto predmety objavujú od polovice 2. storočia (Oldenstein 1976, 167-169). Fragmenty troch bronzových ihiel na šitie pochádzajú z objektu 33/34/53, z ornicovej vrstvy v sektoroch F/1 a F/2 (obr. 60: 14-15, 18). Rôzne rozlámané, rozstrihané a navzájom znitované plechy, ktoré svedčia o opravách kovových artefaktov, sa vyskytli v objekte 44 na „Zadnom“ a v chate 2 „Pri Visáku“ (napr. obr. 60: 11, 13). Ďalšie podobné neda-tované exempláre pochádzajú aj z ornicovej vrstvy.

E.b.4. Predmety zo železa

Železné pracky neposkytujú bližšie opory pre datovanie. Jedna sa našla v objekte 44, ďalšie dve po-chádzajú z vrstvy ornice (obr. 61: 1-3). Pracka s okrúhlym (Madyda-Legutko typ C13), s oválnym (Madyda-Legutko typ H1), ale aj so štvoruholníkovým rámčekom (Madyda-Legutko typ G1) patria k tým najjedno-duchším typom a vyskytujú sa prakticky počas celej doby rímskej (Madyda-Legutko 1986, 18-20, 46, 61).

Početnejšie než v predchádzajúcej fáze z 2. storočia sa v neskororímskych objektoch vyskytli želez-né nože, ktoré mali obojstranne schodkovito odsadenú (obr. 61: 10), jednostranne šikmo odsadenú (obr. 61: 9, 11) alebo len listovite rozšírenú čepeľ (obr. 61: 7). Na jednom noži sa nachádzal zvyšok bronzovej objímky pre drevené obloženie (obr. 61: 10). Železný nožík s bronzovou objímkou pochádza aj z hrobu 47 v Bešeňove (spolu s trojvrstvovým kosteným hrebeňom: Kolník 1961, 254, Tab. VII: 47,b).

Početnejšie v neskororímskych objektoch sú aj železné klince. Oproti jednému klincu s hlavicou v tvare T z 2. storočia (obr. 17: 3), stojí päť klincov s okrúhlou hlavicou z mladšej fázy osídlenia lokality „Zadné“ (z objektov 5, 44 a 33/34/53; ďalší klinec sa našiel v zemnici v polohe „Barnak“ – tab. 11: 2; 24: 7-8; 32: 17; 71: 3). Obyvatelia sídlisk v západnej časti Germánie používali klince na spájanie rôznych ko-vových a drevených častí poľnohospodárskych nástrojov a vnútorného zariadenia domov (Halpaap 1994, 207). V stavebníctve sa pracovalo s drevenými tesárskymi spojmi, klince tam doložené nie sú (Haarnagel 1979, 301).

122

Tri drobné klinčeky zo zásypu zemnice 2 a z objektu 44 by vzhľadom na svoju veľkosť mohli byť pozostatkom podbitia rímskej koženej obuvi (obr. 61: 4-6). Nálezy podobného druhu sú v poslednej dobe hlásené aj z iných germánskych sídlisk na juhozápadnom Slovensku (napríklad objekt 6 z 3. storočia z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi: Elschek 1998b, 45).

Dva kľúče (obr. 61: 13-14) sa našli v zásype objektu 44. Jeden z nich nesie zvyšok železnej retiazky z osmičkovitých článkov na zavesenie pravdepodobne k opasku. Oba kľúče patria ku kotvovitému typu D podľa A. Kokowskeho (Kokowski 1997, 14, Abb. 18D). Z juhozápadného Slovenska uvádzal T. Kolník

Obr. 61. Nálezy zo železa z Bratislavy-Trnávky „Zadné“ (1-11, 13-14, 16) a z Bratislavy-Vajnor „Pri Visáku“ (12, 15). Mierka 1:2.Abb. 61. Eiserne Gegenstände aus Bratislava-Trnávka „Zadné“ (1-11, 13-14, 16) und Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ (12, 15). Maßstab 1:2.

123

už dávnejšie šesť exemplárov takýchto kľúčov (Kolník 1961, 252), ku ktorým pribudol ďalší kľúč z výšin-nej polohy v Smoleniciach (Dušek/Dušek 1995, 31, Taf. 62: 19). Podľa A. Kokowskeho možno kľúče typu D datovať do mladšej doby rímskej až sťahovania národov (Kokowski 1997, 27). Takémuto datovaniu neodporujú sprievodné nálezy slovenských exemplárov23. V provinciách sa naproti tomu objavujú už vo včasnorímskych kasteloch (napríklad Aislingen: Ulbert 1959, 77, Taf. 28: 21-23).

Forma lyžicovitého vrtáku (obr. 61: 16) sa v Európe vyskytuje už od neskorej fázy popolnicových polí, dominovať začala v dobe laténskej a v dobe rímskej reprezentovala najpočetnejšiu skupinu vrtákov (Gaitzsch 1980, 26, 28-29). Artefakt zo zemnice 45 v Trnávke predstavuje exemplár s odsadenou lyžicou a s trojuholníkovitým ukončením terminálnej časti, teda typ A podľa triedenia M. Pietscha (typ B nemá odsadenú lyžicu – Pietsch 1983, 42-44, Taf. 14: 326-330). Používal sa na prevŕtanie hrubších driev a vysky-tuje sa počas celej doby rímskej (tamže, 43).

V bohatom nálezovom súbore z neskororímskej zemnice 1 „Pri Visáku“ pozornosť upútava masív-ny železný tuľajkovitý predmet (obr. 61: 15). Pripomína podobný masívny železný artefakt zo studne 57 z 2. storočia na nálezisku „Zadné“ (obr. 17: 1) s tým rozdielom, že predmet zo zemnice má pravouhlý prierez. Mohlo by ísť o odlomenú tuľajku z nejakého poľnohospodárskeho nástroja, stavebné kovanie alebo kovanie z voza.

E.b.5. Predmety z kosti a parohu

V objekte 44 sa našiel jeden takmer celý a niekoľko zlomkov platničiek z ďalšieho trojvrstvového hrebeňa s oblúkovitým držadlom (typ Thomas I – obr. 62: 1; tab. 31: 17-19). Druhý mierne poškodený hrebeň toho istého typu pochádza z nálezového súboru zemnice „Pri Visáku“ (obr. 62: 2; tab. 64: 13). Zlo-mok ďalšej platničky trojvrstvového hrebeňa z toho istého objektu sa nedá presne typologicky určiť (tab. 64: 8). Trojvrstvové hrebene s držadlom v tvare kruhového segmentu typu Thomas I sa tradične poklada-jú za nálezy charakteristické pre dobu od záveru 2. po prvú polovicu 4. storočia, t. j. najmä pre stupne C1 a C2 (Thomas 1960, 85-92; Schach-Dörges 1994, 667-675). H. Schach-Dörgesová poukázala na skutočnosť, že v rôznych geografických oblastiach sa datovanie ich výskytu môže mierne odlišovať. Tak napríklad v ju-hozápadnom Nemecku južne od Mohanu sa tieto hrebene v stupni C3 už nevyskytujú, kým zo stredného Nemecka autorka uvádza príklady datované od polovice 4. po 1. polovicu 5. storočia (Schach-Dörges 1994, 672, 674-675 Anm 54). Zdá sa, že aj v stredodunajskej oblasti sa hrebene typu Thomas I držia pomerne dlho. Už do 2. polovice 2. storočia na základe stratigrafickej situácie datuje H. Adler jeden takýto hrebeň z dolnorakúskeho sídliska Bernhardsthal (Adler 1977, 24). Aj K. Godłowski upozorňoval na spoločný výskyt trojvrstvových hrebeňov so sponami vyvinutého stupňa B2 v niektorých žiarových hroboch na ju-hozápadnom Slovensku (uvádza hroby Bešeňov 72, Kostolná 47 a snáď aj Abrahám 104: Godłowski 1992, 36). Na druhej strane nálezový inventár z chaty 125/92 v Bratislave-Dúbravke dokladá nielen používanie hrebeňov typu Thomas I až po sklonok doby rímskej, ale aj časové stretanie sa všetkých troch základných typov trojvrstvových hrebeňov – Thomas I, II a III (Elschek 2004, 240, Abb. 8: 3-5). Na kvádskom sídlisku Veľký Meder sa napriek intenzívnemu osídleniu už v stupni C1, hrebene typu Thomas I vyskytli len v troch chatách (39, 87 a 90) zo záverečnej fázy osady, ktorá je datovaná do stupňov C2-C3 (spoločný vý-skyt s panónskou glazovanou keramikou a s germánskou keramikou vytočenou na hrnčiarskom kruhu: Varsik 2004a, 262, Abb. 5: 12).

Z neskororímskeho objektu 33/34/53 pochádza jeden (obr. 62: 6) a z objektu 44 až štyri kostené hroty a šidlá (obr. 62: 3, 5, 7-8). Jemne vyhladený exemplár z objektu 44 (obr. 62: 3) by mohol patriť do kategórie šperkov a síce medzi nezdobené vlasové ihlice typu Riha 12.27, ktoré sa vyskytujú vo všetkých rímskych provinciách počas celej doby rímskej (Riha 1990, 112-113). Trojicu šidiel z objektu 44 dopĺňa ešte jeden exemplár z vrstvy ornice nad tým istým objektom (sektor D/7 – obr. 62: 6). Šidlá s rozšíreným koncom a prevŕtaným otvorom (obr. 62: 8) slúžili aj pri tkaní alebo výrobe rybárskych sietí (Haarnagel 1979, 289, Taf. 59: 1-5, 9).

Kostená „korčuľa“ sa v Trnávke objavila v objekte 44 (tab. 32: 21). Jej spodná časť bola zrezaná a vyhladená, predné ukončenie zahrotené a zdvihnuté nahor. Tento artefakt nemal prevŕtané otvory pre šnúrky na upevnenie k obuvi, čo však nevylučuje jeho použitie ako korčule (Barthel 1969, 205-206). Kostené korčule sa vyrábali z dlhých kostí koňa alebo hovädzieho dobytka a v niektorých oblastiach

23 Trnávka, objekt 44, spolu s mincou Tacita z rokov 275/276; Bešeňov hrob 22, spolu so sponou s hrotitou nôžkou a želez-nými vedierkovitými záveskami – Kolník 1961, 226, tab. IV: 22b-d; Cabaj-Čapor, spolu s germánskou urnou vytočenou na kruhu – Kolník 1962c, 281, obr. 1: 9-10.

124

sa používali až po 19. storočie (tamže). Kostené nástroje, vonkajšou formou identické s korčuľami, našli uplatnenie v garbiarstve ako hladidlá pri spracovaní zvieracích koží. Jediným spôsobom, ako sa dá od-líšiť korčuľa a kostené hladidlo, je mikroskopické pozorovanie škrabancov, ktoré vznikli pri používaní predmetu na spodnej hladkej ploche. Na korčuliach sú pozdĺžne a na hladidlách priečne (Barthel 1969, 215-216, Taf. XL-XLI). Početné kostené korčule sú známe aj zo súdobých sarmatských sídlisk vo Veľkej uhorskej nížine (Choyke 1996, 308).

Z objektu 44 na „Zadnom“ pochádza jeden (tab. 32: 22) a zo zemnice „Pri Visáku“ celá séria (tab. 64: 12, 14-15) hrotov z odrezaných a vyhladených jeleních alebo srnčích parohov. Tieto predmety mohli slúžiť aj ako rukoväte rôznych nástrojov. Kumulácia viacerých hrotov a narezaných parohov zo zem-nice „Pri Visáku“ (tab. 64: 12, 14-15; 65: 27-30) by sa mohla pokladať za doklad miestneho remeselného spracovania parohovej suroviny. Pripomeňme, že z toho istého nálezového celku pochádza aj jeden celý a ďalší zlomok kosteného hrebeňa (obr. 62: 2; tab. 64: 8, 13) a ružica zo zhodeného jelenieho parožia (tab. 65: 29). Zhodené parohy obyvatelia germánskych sídlisk zámerne vyhľadávali, pretože boli kvalitnejšie a tvrdšie ako parohy ulovených zvierat (Teichert 1983, 117, 120). V dielni na spracovanie parohov na ne-skororímskom sídlisku Mühlberg (Kr. Gotha) pochádzalo z celkového počtu 91 jeleních ružíc až 73 kusov zo zhodených parohov (tamže). Dielne na opracovanie parohov sú známe z celého germánskeho sveta a doložené najmä pracovným odpadom (Teichert 1983, 115-122; Koch 1994, 23-31; Haberstroh 2000, 91; Bednarczyk 1998, 77; Hrubý 1967, 644). Na juhozápadnom Slovensku sa parohovinový odpad uvádza na-príklad v nepublikovanom súbore z neskororímskej chaty 15 v Pobedime (Kolník 1962a, 349), hrebenárska dielňa je zasa doložená v neskororímskej osade Zlechov na susednej Morave (Zeman 2006, 462, obr. 9).

Obr. 62. Nálezy z kosti a parohu. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1, 3, 5, 7-8: objekt 44; 6: sektor D/7; 4: objekt 33/34/53. Brati-slava-Vajnory „Pri Visáku“. 2: zemnica 1. Mierka 2:3.Abb. 62. Geweih- und Knochenfunde. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1, 3, 5, 7-8: Objekt 44; 6: Sektor D/7; 4: Objekt 33/34/53. Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“. 2: Grubenhaus 1. Maßstab 2:3.

125

E.b.6. Predmety z hliny a kameňa

Z objektov mladšej fázy na „Zadnom“ pochádza spolu 14 hlinených praslenov, z toho až desať (tab. 32: 1-9, jeden zlomok je nezobrazený) sa našlo v objekte 44. Najpočetnejšie sú kónické prasleny (obr. 63: 1-3 – spolu 10 kusov, k nim možno prirátať aj praslen zo zemnice „Pri Visáku“ – tab. 64: 7). Dva prasle-ny sú bikónické (obr. 63: 4-5) a dva diskovité (obr. 63: 6-7). Neisté je časové zaradenie praslenu z jamky 35 (obr. 63: 3), ktorá sa nachádzala pod rozsiahlym objektom 33/34/53. Podobné hranené prasleny sa vo Veľkom Mederi vyskytli v neskororímskych zemniciach 30 a 39 (nepublikované). V tomto prípade pôjde teda zrejme naozaj o neskorú formu, ako to predpokladal už I. Bóna (Bóna 1963, 282 aj s ďalšími analógia-mi). Priemer väčšiny praslenov sa pohybuje v rozmedzí od 3,5 do 4,3 cm. Len dva prasleny z objektu 44 sú menšie a ich priemer dosahuje len 2,6 a 3 cm. Hrúbka pradenej nite závisela od veľkosti a hmotnosti praslena (Koch 1994, 51). Podľa toho posledné dva prasleny umožňovali priasť jemnejšie nite. Luxusné a extrémne tenké nite mohli byť upradené s pomocou malých praslenov s priemerom menším ako 2 cm (tamže, 78).

Z objektu 44 pochádzajú aj tri kužeľovité hlinené závažia (tab. 33: 1-3). Jediné pyramídovité závažie z Trnávky sa našlo v zásype zemnice 2 (tab. 2: 7) a fragment neurčiteľného ležal v chate 1. Závažia sú vyrobené zo slabo vypálenej hliny, pripomínajúcej mazanicu. Na sídliskách v Trnávke sa nevyskytujú diskovité závažia, ktoré sa od mladšej doby rímskej a predovšetkým vo včasnom stredoveku nachádzajú v západogermánskych osadách (Koch 1994, 93-95 s početnými paralelami). Ani jedno zo závaží v Trnávke sa nenašlo v pôvodnej polohe, všetky pochádzajú zo zásypových vrstiev objektov, resp. z ornice. U. Ko-chová s poukázaním na hlinené závažie z rímskeho vojenského kastela upozornila na skutočnosť, že nie všetky tieto artefakty museli slúžiť len pri tkaní látok (Koch 1994, 92, Anm. 4). Závažia sú pomerne bež-ným nálezom na kvádskych sídliskách juhozápadného Slovenska. Ich väčší počet, ktorý umožňuje pred-pokladať prítomnosť zvislých tkáčskych krosien, sa však objavil len v tkáčskych dielňach zo 4. storočia, ktoré stáli v hospodárskom areáli kniežacej rezidencie v Cíferi-Páci (Štolcová/Kolník 2010, 481-482 – autori uvádzajú aj ďalšie nálezy súborov závaží zo širšej oblasti barbarika severne od stredného Dunaja).

Až z mladšej fázy osídlenia máme doložené kamenné žarnovy (neurčiteľné zlomky z objektov 2 a 44). Lepšie zachované fragmenty z vrstvy ornice predstavujú jeden ležiak (tab. 53: 10) a dva behúne (tab. 53: 11-12). Nedajú sa s istotou datovať, hoci ležiak s jedným behúňom ležali v bezprostrednej blízkosti neskororímskej zemnice 45 a ďalší behúň v priestore objektu 33/34/53. Ležiak je vyrobený z granitu, oba behúne sú z andezitu, horniny sopečného pôvodu24. Oba behúne z Trnávky majú miskovito prehnutú hornú plochu a vyvýšenú okrajovú lištu. Žarnovy tejto formy sú známe predovšetkým z územia rím-

24 Srdečná vďaka autora patrí Ľ. Illášovej, autorke predbežných makroskopických určení kamennej suroviny žarnovov z Bratislavy-Trnávky.

Obr. 63. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Prasleny z hliny (1-7) a kamenné brúsiky (8-9). Mierka 1:2.Abb. 63. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Spinnwirtel aus Ton (1-7) und Wetzsteine (8-9). Maßstab 1:2.

126

skych provincií25 a pôvod južne od Dunaja budú mať zrejme aj oba exempláre z Trnávky (k možnosti výskytu rímskych žarnovov na južnej Morave – Halama/Zeman 2009, 521). V systematicky preskúma-nej osade Feddersen Wierde na pobreží Severného mora sú rotačné žarnovy doložené už od 1. storočia (Haarnagel 1979, 280-281). Naproti tomu existujú oblasti, napríklad Stará marka (Altmark) v dnešnom severnom Nemecku, kde sa nepresadili ani v neskorej dobe rímskej a na drvenie obilia sa veľmi dlho po-užívali tradičné zrnotierky (Leineweber 1997, 83). Zo západného Slovenska najstarší germánsky kamenný žarnov reprezentuje pravdepodobne exemplár zo sídliskovej jamy 65 v Branči, ktorý s istou opatrnosťou možno datovať do 2. storočia (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 96, tab. 73: 5). Počet nálezov z kvádskych osád sa však výraznejšie zvyšuje až v priebehu 3. a 4. storočia (Hajnalová/Varsik 2010, 183, 186-188, 191). Podobná je situácia aj na južnej Morave, kde oproti štyrom fragmentom žarnovov zo staršej doby rímskej stoja desiatky exemplárov datovaných do mladšej až neskorej doby rímskej (Halama/Zeman 2009, 512-514).

Pieskovcové brúsiky boli s výnimkou zemnice 45 zastúpené v každom väčšom nálezovom súbore neskorej doby rímskej. Tri z nich majú plochý pravouhlý prierez (obr. 63: 8) a patria k typu 1 podľa R. Halpaapa (tento je na západogermánskom sídlisku Soest-Ardey najpočetnejší: Halpaap 1994, 199, Abb. 59: 1). V Trnávke sú ale početnejšie (5 kusov) užšie brúsiky s pravouhlým až kvadratickým prierezom (typ 2 podľa Halpaap 1994, 199, Abb. 59: 2; početné príklady brúsikov zo západogermánskej oblasti – Koch 1994, 200-203).

E.b.7. Sklo

Zo sklených nádob pochádzajú len štyri drobné fragmenty z objektu 44 (tab. 31: 6-7). Typ nádoby sa nedá určiť. Ide o zlomky svetlomodrého a bieleho číreho skla.

Z objektu 44 pochádza valcovitý korálik z tmavomodrého skla, zdobený žltými a belasými škvrna-mi (obr. 64: 1). Podobné koráliky (Tempelmann-Mączyńska Typ XX,198) boli obľúbené najmä v neskorej dobe rímskej (Tempelmann-Mączyńska 1985, 47-48). Existujú však príklady ich staršieho výskytu (tamže), o čom svedčí aj jeden exemplár z Trnávky zo zásypu chaty 50 z 2. storočia (obr. 19: 8).

V objekte 33/34/53 sa našli dva kónické gombíky z priehľadného modrastého skla pripomínajú-ce prasleny (obr. 64: 2-3). Vyrobené boli koncentrickým omotaním skleneného vlákna, čím vznikla ich stupňovitá štruktúra. Do centrálnych otvoroch boli vsunuté bronzové nity s dutou polguľovitou hlavi-cou. Oproti hlavici nitu, na užšej strane jedného gombíka, sa nachádzala železná trúbkovitá objímka so zvyškami dreva. Podobné sklenené gombíky s bronzovými nitmi a zvyškami dreva sa našli v hrobe 4 v dánskom Juellinge (Müller 1911, 19, Fig. 35-36). Poznáme ich aj z niekoľkých hrobov na území dnešné-ho Poľska – napríklad Kowalewko, hrob 379 (Skorupka 2001, 102-103, tab. 121: 9) alebo Leśno, kniežací hrob 1 (Walenta 2009, tab. VIII: 7-8). V týchto prípadoch bol však nit zastoknutý z opačnej, teda z užšej

25 Z podunajského limitu napríklad z oboch kastelov na území Slovenska – z Gerulaty (Varsik 1996, Abb. 14: 9) a z Iže (lás-kavá informácia J. Rajtára).

Obr. 64. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Sklenené koráliky a hlavica praslice (?). 1: sklo; 2: sklo a bronz; 3: sklo, bronz a železo so zvyškami dreva. Mierka 2:3.Abb. 64. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Glasperle und Spinnrockenkopf (?). 1: Glas; 2: Glas und Bronze; 3: Glas, Bronze und Eisen mit Holzresten. Maßstab 2:3.

127

strany gombíka. Vzhľadom na prítomnosť bronzových nitov, železnej objímky a zvyškov dreva sa zdá, že gombíky z Trnávky boli aplikované na drevenom paličkovitom predmete a nie je vylúčené, že slúžili ako praslen na drevenej praslici, podobne ako to v prípade nálezov z Juellinge predpokladá E. Munks-gaard (Munksgaard 1974, 26-27, Fig. 9). Podobné vysvetlenie sa hľadá aj v prípade uvedených poľských nálezov (Skorupka 2001, 164 aj s ďalšími analógiami z územia Poľska). V literatúre však nájdeme zmienky aj o iných funkciách týchto sklenených artefaktov. Sklenené „prasleny“ z Trnávky boli vyrobené namo-taním len jedného skleneného vlákna. Väčšinou však bývajú zhotovené až z dvoch vlákien a to z jed-ného priehľadného a druhého nepriehľadného. T. E. Haevernicková ich pomenovala typom Kempten a pokladala ich za hlavice ozdobných ihlíc (Havernick 1972, 136-138). Autorka zozbierala 274 takýchto artefaktov z provincií aj z barbarika a na základe miernej koncentrácie nálezov ich výrobu hľadala na severojadranskom pobreží (tamže 138, Abb. 3). Zo Slovenska uvádza aj dva nálezy z Púchova a jeden z Cíferu (tamže 143, Nr. 74, 78-79). K nim najnovšie pribudol aj bledozelený exemplár z výšinnej polohy hradiska Kalamárka v Detve, ktorý tu najpravdepodobnejšie súvisí s neskorosvébskym osídlením na prelome doby rímskej a sťahovania národov (Šalkovský 2002, 119, obr. 18:8). M. Tempelmann-Mączyń-ska pripúšťa nosenie takýchto korálikov ako súčasti náhrdelníkov (Tempelmann-Mączyńska 1985, 45-47, Taf. 3: 184-187, 193-194). Výroba korálikov typu Kempten sa v rímskych provinciách obvykle datuje do 1. storočia (Haevernick 1972, 140; Riha 1990, 90). Na druhej strane sa tieto koráliky vyskytujú aj v hroboch wielbarskej kultúry, kde sú sprevádzané nálezmi z počiatočnej i rozvinutej mladšej doby rímskej (Tempel-mann-Mączyńska 1985, 47; Stawiarska 1987, 59). Nálezy z Trnávky možno datovať až do obdobia stupňov C2-C3, ešte neskoršie datovanie platí pre uvedený exemplár z Detvy. Podľa T. E. Haevernickovej nie je takéto široké datovanie pri korálikoch žiadnou výnimkou, pretože istý typ sa obvykle len krátku dobu vyrábal a potom veľmi dlho nosil a používal (Haevernick 1972, 140).

E.b.8. Keramika

E.b.8.1. Zloženie a základná charakteristika

V rámci sídliskových objektov z mladšej fázy sídliska „Zadné“ bolo sledovaných 6682 keramických fragmentov, z ktorých osem percent (521 zlomkov) patrilo importovanému riadu. Podiel importu tak v porovnaní s 2. storočím zhruba o tretinu poklesol. Nie je veľmi pravdepodobné, že by rímsko-provin-ciálnej keramike dokázali od záveru 3. storočia konkurovať domáce nádoby vytočené na hrnčiarskom kruhu. V Trnávke je ich celkový počet pomerne nízky, a to aj napriek tomu, že sú zastúpené v každom väčšom nálezovom súbore.

Vzhľadom na predchádzajúce osídlenie v staršej dobe rímskej, nie sú v neskororímskych objektoch výnimkou keramické fragmenty zo staršieho obdobia. Tieto sa dajú rozoznať len po-

Tabela 13. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Po-diel importovanej rímsko-provinciálnej a domácej germán-skej keramiky vo vybraných objektoch.Tabelle 13. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. An-teile des keramischen Importes in den ausgewählten Sied-lungsobjekten.


1 24 196 12%

2 64 955 7%

5 69 871 8%

33/34/53 146 1128 13%

40 1 101 1%

44 162 2533 6%

45 48 182 26%

48 4 76 5%

Graf 13. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Podiel importovanej rímsko-provinciálnej a domácej germánskej keramiky vo vybraných objektoch.Graph 13. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. An-teile des keramischen Importes in den ausgewählten Sied-lungsobjekten.

128

kiaľ ide o črepy s výraznými morfologickými alebo výzdobnými znakmi. Z tohto dôvodu som nebral ohľad na tento druh intrúzie, hoci pri niektorých fragmentoch terry sigillaty alebo rímskych džbánov tehlovej farby je evidentné, že boli vyrobené už v 2. storočí. Vylúčené zo štatistiky boli len spoľahlivo odlíšiteľné praveké črepy.

Pomerné zastúpenie importu v jednotlivých vybraných objektoch vyjadruje tabela 13 s grafom 13. Vyplýva z nich, že v neskororímskom období podiel dovozového riadu v jednotlivých vybraných objek-toch veľmi kolísal (od 1 po 26 percent). Najvyšší podiel s 26 percentami dosiahol v nálezovom komplexe zo zemnice 45.

V rámci importovaného riadu pribudla oproti staršej dobe rímskej kategória glazovanej keramiky.

Tabela 14. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Zloženie importovanej rímsko-provinciálnej keramiky.Tabelle 14. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Zusammensetzung der importierten provinzial-römischen Kera-mik – Terra sigillata, gelbtonige, feine grautonige, raue grautonige und glasierte Keramik.

terra sigillata keramika tehlovej farby sivá jemná keramika sivá drsná keramika glazovaná keramika

6 308 51 145 11

Zloženie importu (tabela 14, graf 14) sa v mladšej fáze osídlenia v Trnávke len mierne líši od štruktúry keramického dovozu v 2. storočí. Na-ďalej prevláda keramika tehlovej farby reprezen-tovaná predovšetkým džbánmi a menej aj misami. Oproti staršiemu obdobiu mierne stúpol podiel sivého jemného riadu, v ktorom najdôležitejšie miesto zaujímajú prstencové misky a na druhom mieste poháre s prehýbanými stenami. Výraznejšie stúpajúcu tendenciu možno sledovať aj pri sivých nádobách s drsným povrchom (hrnce a zásobnica, džbány, miska a opäť poháre s prehýbanými stena-mi). Na druhej strane sa zloženie importu v druhej polovici 3. a v 4. storočí líši od štruktúry doveze-ného riadu v časovo paralelnej fáze C vo Veľkom Mederi (Varsik 2005c, 284, Abb. 5). V tamojšom súbore dominuje sivá drsná (44%) pred jemnou sivou keramikou (37%) a nádobami tehlovej farby (16%). Tieto odlišnosti pravdepodobne poukazujú na možnosti individuálneho výberu tovaru podľa potrieb a vkusu obyvateľov jednotlivých sídlisk. Zaujímavé by bolo porovnanie s ďalšími osadami v tesnom predpolí limitu.

Zloženie dovezeného riadu v jednotlivých vybraných nálezových celkoch ilustruje tabela 15 a graf 15.

Tabela 15. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Zloženie importovanej rímsko-provinciálnej keramiky vo vybraných objektoch.Tabelle 15. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Zusammensetzung der importierten provinzial-römischen Keramik (Terra sigillata, gelbtonige, feine grautonige, raue grautonige und glasierte Keramik) in den einzelnen Siedlungsobjekten.

objekt terra sigillata keramika tehlovej farby sivá jemná keramika sivá drsná keramika glazovaná keramika

1 9 14 1

2 31 10 23

5 2 55 6 5 1

33/34/53 1 83 19 41 2

40 1

44 3 122 12 23 2

45 5 38 5

48 3 1

Graf 14. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Zlože-nie importovanej rímsko-provinciálnej keramiky.Graph 14. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Zu-sammensetzung der importierten provinzial-römischen Keramik – Terra sigillata, gelbtonige, feine grautonige, raue grautonige und glasierte Keramik.

129

Na rozdiel od staršieho obdobia sa v neskorej dobe rímskej jednotlivé nálezové súbory zložením do-vozového riadu výraznejšie od seba odlišujú. Kým v rozsiahlych objektoch 33/34/53 a 44, ako aj v zemni-ci 5 v súlade so všeobecnou tendenciou jasne pre-vláda keramika tehlovej farby, zloženie importu v zemniciach 1 a 45 pripomína situáciu vo Veľkom Mederi s prevahou sivého drsného riadu (graf 15).

V domácej hrnčiarskej produkcii v mladšom období výraznejšie prevláda hrubá „kuchynská“ keramika nad jemnejším „stolovým“ riadom. Do počtu „stolového“ riadu je v nasledujúcom grafe 16 zaradená aj hrubozrnná keramika s tuhovaným alebo lešteným povrchom. Zdá sa, že germánsky tovar vytočený na hrnčiarskom kruhu, i keď je do-ložený v každom väčšom nálezovom súbore, nezo-hral svojím počtom významnejšiu úlohu.

Graf 15. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Zloženie importovanej rímsko-provinciálnej keramiky vo vybraných objektoch. Graph 15. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Zusammensetzung der importierten provinzial-römischen Keramik (Terra sigillata, gelbtonige, feine grautonige, raue grautonige und glasierte Keramik) in den einzelnen Siedlungsobjekten.

Graf 16. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Základ-né zloženie domácej germánskej keramiky. Graph 16. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Grundsätzliche Gliederung der einheimischen germani-schen Keramik – feine „Tischware“, grobe „Küchenkera-mik“ und Drehscheibenware.

Tabela 16. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Zá-kladné zloženie domácej germánskej keramiky.Tabelle 16. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Grundsätzliche Gliederung der einheimischen germani-schen Keramik – feine „Tischware“, Drehscheibenware und grobe „Küchenkeramik“.

jemná / „stolová“ keramika

keramika toče-ná na kruhu

hrubá / „kuchyn-ská“ keramika

1955 167 4039

130

Nasledujúci graf 17 sumarizuje zastúpenie hlavných druhov germánskej keramiky v jednotlivých vybraných sídliskových objektoch zo „Zadného“ v mladšej fáze z konca 3. a zo 4. storočia.

Graf 17. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Základné zloženie domácej germánskej keramiky vo vybraných objek-toch. Graph 17. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Grundsätzliche Gliederung der einheimischen germanischen Kera-mik (feine „Tischware“, grobe „Küchenkeramik“ und Drehscheibenware) in den einzelnen Siedlungsobjekten.

Graf 18. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Roz-delenie germánskej keramiky podľa keramickej hmoty a úpravy povrchu.Graph 18. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Zusammensetzung der germanischen Keramik nach der Technologie, Tonqualität (Drehscheibenware, fein- und grobkörnige) und Behandlung der Gefäßoberfläche (gra-phitierte, polierte, geglättete und raue).

Tabela 17. Bratislava-Trnávka „Zadné“, mladšia fáza. Zlo-ženie germánskej keramiky podľa technológie výroby, ke-ramickej hmoty a úpravy povrchu.Tabelle 17. Bratislava-Trnávka „Zadné“, jüngere Phase. Zusammensetzung der germanischen Keramik nach der Technologie, Tonqualität (Drehscheibenware, fein- und grobkörnige) und Behandlung der Gefäßoberfläche (gra-phitierte, polierte, geglättete und raue).

keramika točená na kruhu

jemnozrnná keramika

hrubozrnná keramika

povrch tuhovaný 695 21

leštený 96 6

hladený 743 1471

drsný 394 2568

spolu 167 1928 4066

Kým v 2. storočí vo väčšine nálezových cel-kov zo zemníc na sídlisku „Zadné“ (v štyroch zo siedmich) prevažovala jemnejšia „stolová“ germán-ska keramika nad hrubším „kuchynským“ riadom, v mladšej fáze osídlenia obsahuje vyšší podiel jem-nej keramiky len zemnica 5 a vyrovnaný zemni-ca 45. V ostatných zahĺbených objektoch výrazne prevažuje hrubý („kuchynský“) riad (graf 17).

131

Vzájomný pomer jednotlivých keramických skupín s ohľadom na charakter hrnčiarskej hliny a úpravu povrchu (tabela 17, graf 18) sa v Trnávke oproti 2. storočiu nezmenil.

E.b.8.2. Rímsko-provinciálna keramika

V keramike tehlovej farby je tvarovo najpočetnejšie doložený džbán (obr. 64: 1-4), spolu ôsmimi exemplármi, oproti ktorým stojí jedna misa s horizontálnym okrajom (obr. 65: 5). Až šesť džbánov patrí k typu s profilovaným lievikovitým okrajom a zhrubnutým ústím (obr. 65: 1-2; tab. 2: 12-13; 24: 14-15; 33: 13, 15). Podobné džbány sú početne doložené v Carnunte (Grünewald 1979, 42, Taf. 26: 2-4; 29). Doba ich rozkvetu spadá do 2. storočia, avšak vývoj tohto typu možno sledovať aj v nasledujúcom storočí (Gassner 1990, 137, Taf. 1: 2-5; tá istá 1999, 40; Kronberger 1997, 90, Taf. 8: 72-73). Výrobu džbánov s profilovaným okrajom možno pred markomanskými vojnami predpokladať aj v hrnčiarskych dielňach v meste Aquin- cum (Póczy 1956, 105, Abb. 8: 3-4). V neskororímskom období sa táto forma vyskytuje menej často. Jeden príklad pochádza z konštantínovskej vrstvy kastela Ad Statuas (Ottományi 1989, 514, Fig. 120a: 8). Vzhľa-dom na ťažisko výskytu v Panónii v 2. storočí prekvapujúco pôsobí skutočnosť, že ten istý typ predsta-vuje hlavnú formu importu v neskororímskej fáze v Trnávke. Situáciu pravdepodobne skresľujú nádoby, ktoré boli dovezené už v 2. storočí, a v neskorých nálezových celkoch sú len primiešanou intrúziou. Pripomeňme, že import tohto typu džbánu máme v 2. storočí doložený v chate 3 (tab. 5: 15).

Obr. 65. Hlavné formy keramického importu z neskorej fázy vývoja (stupne C2-C3). Bratislava-Trnávka „Zadné“ (1-5 ,7, 10-14, 17); Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ (8-9, 16) a Ivanka pri Dunaji „Barnak“ (6, 15). 1-5: keramika tehlovej farby; 6-7: glazovaná keramika; 8-9: jemný sivý riad; 10-17: drsný sivý riad. Mierka 1:3.Abb. 65. Hauptformen des keramischen Importes der Spätphase (Stufen C2-C3). Bratislava-Trnávka „Zadné“ (1-5, 7, 10-14, 17); Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ (8-9, 16) und Ivanka pri Dunaji „Barnak“ (6, 15). 1-5: gelbtonige Ware; 6-7: glasierte Keramik; 8-9: graue feine Ware; 10-17: graue rauhe Ware. Maßstab 1:3.

132

Džbány s jednoduchým von vyhnutým ústím, ktoré sú zastúpené dvoma exemplármi z chaty 1 a z objektu 44 (obr. 65: 3; tab. 1: 5; 33: 14), predstavujú chronologicky nepreukaznú formu. V provincii sa vyskytuje v 2. až 3. storočí (Gassner 1990, 138, Taf. 1: 6-7; tá istá 1999, 40, Taf. 45: 79,2; Grünewald 1979, 42, Taf. 26: 8-12). Exempláre s glazovaným povrchom alebo vlešťovanou výzdobou nájdeme aj vo valentiniá-novských a povalentiniánovských opevneniach na dunajskej hranici (napr. Leányfalu: Ottományi 1991, 92, Taf. 18: 19-20 alebo Cirpi: tá istá 1999, 340, Pl. IV: 5-6).

Drobný zlomok z chaty 5 (obr. 65: 4; tab. 11: 13) patrí pravdepodobne džbánu s trojuholníkovým okrajom. Je to forma, ktorú poznáme najmä v 3. storočí (napríklad Müllendorf v Burgenlande: Alram-Stern/Gassner 1989, 77, Taf. 3: 32-34 alebo nálezové súbory 3. až 4. periódy v polohe „Mühläckern“ v Car-nunte: Gassner 1990, 139, Taf. 1: 17-19).

Na sídlisku „Zadné“ sa našlo spolu 11 glazovaných črepov, čo v rámci celkového keramického importu (spolu 521 kusov) predstavuje podiel len 2,1 percenta. K tomu možno prirátať ešte fragmenty glazovaných mortárií zo zemnice v polohe „Barnak“ v Ivanke pri Dunaji. Určiteľné tvary predstavujú neskororímske trecie misky (obr. 65: 6-7; tab. 1: 6; 11: 11; 24: 10; 71: 9). Len v chate 45 sa vyskytli atypické zlomky z tela džbánu tehlovej farby, zvonka potiahnutého hnedozelenou glazúrou. Trecie misky sú z hli-ny tehlovej farby, vo vnútri sa nachádza zelená glazúra. Mortárium zo zemnice v polohe „Barnak“ (tab. 71: 9) malo okrem toho povrch zvonka maľovaný tmavočervenou farbou.

Mapku hrnčiarskych dielní, ktoré na území Panónie produkovali neskororímsku glazovanú ke-ramiku publikovala é. B. Bónisová (Bónis 1990, 37-38, Abb. 7). Na rozdiel od starších názorov, ktoré pripúšťali výskyt neskororímskej glazovanej keramiky až od druhej polovice 4. storočia (napríklad Grünewald 1979, 72-74), posúva panónske bádanie jej výskyt do staršieho obdobia (novší prehľad názo-rov: Gassner 2000, 233-236; Cvjetičanin 2006, 191-192). V kasteli Ad Statuas sa glazované mortáriá našli už v konštantínovských vrstvách (Ottományi 1989, 507-509), v Arrabone (Szőnyi 1984, 346) a v Carnunte (Gassner 2000, 235 aj s ďalšou literatúrou) dokonca už v závere 3. storočia. K. Ottományiová predpokla-dá, že napriek počiatkom výskytu neskororímskej glazovanej keramiky v Panónii už v prvej polovici 4. storočia, bežne dostupnou začína byť až v jeho druhej polovici a doznieva v prvej polovici 5. storočia (Ottományi 1996, 94-96; tá istá 1999, 362-363). Všetky trecie misky (mortáriá) z Trnávky mali zelenú gla-zúru. Je zaujímavé, že v panónskom kasteli Ad Statuas prevládali v staršom období hnedo- a žltohnedo glazované exempláre a zelená glazúra mala podiel len šesť percent. Až od vrstiev spájaných s vládou Constantia II. (337-361) pribúdajú aj zeleno glazované misy (s podielom 49 percent: Ottományi 1989, 538-539). Nie je však jasné, či farebné rozdiely glazúry majú chronologickú platnosť, alebo či vysvetle-nie súvisí so zmenou zásobovania kastela z iných hrnčiarskych dielní. Trecie misky patrili v 4. storočí k veľmi obľúbenému dovozovému riadu do germánskeho prostredia nad stredným Dunajom (mapka ich rozšírenia: Kolník 1995, Abb. 1) a ich forma bola napodobňovaná aj domácimi hrnčiarmi (tamže 250, Taf. XVIII: 2). E. Droberjar uvádza príklad jednoduchej pece z juhomoravského sídliska Vlčnov-Dolní Němčí, v ktorej sa okrem domáceho v ruke zhotoveného riadu našli aj fragmenty na kruhu točených mortárií (Droberjar 1997, 153, Abb. 67). Podľa menovaného autora by to mohlo svedčiť o ich výrobe v barbarskom prostredí už v stupni C1 (tamže). Početný výskyt mortárií v naddunajskom barbariku svedčí o rímskom vplyve na germánsku kuchyňu a stolovacie zvyky. Zaujímavý je aj početný výskyt zlomkov mortárií vo vrstve nad žiarovými hrobmi niektorých germánskych nekropol. Pravdepodobne zohrávali istú, dnes už len ťažko postihnuteľnú úlohu pri pohrebných obradoch (Peškař/Ludikovský 1978, 12, Abb. 18: 1-10, 19: 6, 8, 10, 12-16).

Rekonštruovateľné tvary sivej jemnej keramiky predstavujú len prstencové misy a jeden pohár s prehýbanými stenami (obr. 65: 8-9). Sú zhotovené z jemnej plavenej hliny sivej farby, ich povrch je tmavší, sivý až sivočierny.

Prstencové misy z objektu 44 a z chaty „Pri Visáku“ vo Vajnoroch (tab. 33: 11-12, 16; 65: 1, 7) majú na rozdiel od exemplárov z 2. (obr. 20: 8) a 3. storočia (tab. 56: 13) pri prstenci výraznejšie zalomené telo. Lištovite zdôraznený okraj je odsadený smerom von. Pre lepšie odlíšenie by sme staršie prstencové mis-ky mohli označiť ako typ 1 (obr. 20: 8) a exempláre z neskororímskych objektov v Trnávke ako typ 2 (obr. 65: 8). Chronologicky najmladší typ 3 (napr. obr. 106: 15-16) by potom predstavovali misky s výrazným okrajovým prstencom, ktoré sa vyskytli objektoch fázy C v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, obr. 20: 6-7) alebo vo Veľkom Mederi (Varsik 2004a, Abb. 6: 3).

Misy typu 2 sú vo všeobecnosti nižšie a plytšie než typ 1 a v podstate zodpovedajú variantu Wölfl Abb. 1: 9, ktorý sa v auxiliárnom tábore Carnuntum vyskytoval výlučne vo fáze kamenný kastel II, teda

133

v dobe od ukončenia markomanských vojen po 2. polovicu 3. storočia (Wölfl 1996, 107, Abb. 1: 9). Exem-pláre z Trnávky boli zvonka i zvnútra zdobené jemnými zárezmi ozubeným kolieskom. Vo Veľkom Mederi sa našiel len jeden takýto exemplár v chate 103 spolu s terrou sigillatou z Westerndorfu a Rhein-zabernu, ale aj s malým zlomkom hnedoglazovaného mortária (nepublikované). Medzi chronologicky staršie exempláre z Panónie patria fragmenty prstencových mís z hrnčiarskych dielní „Papföld“ v Aquin- cu, ktorých činnosť K. Póczyová predpokladá v čase do 1. polovice, resp. 2. štvrtiny 3. storočia (Póczy 1956, 124, Abb. 9: 8, 9, 11, 12). V Carnunte (canabae) sa takáto miska vyskytla v nálezovom súbore, ktorý vznikol koncom 3. storočia, ale obsahoval mnoho staršieho materiálu (Gassner/Jilek 1999, 57, 62, Abb. 7: 2). V légiovom tábore sa príbuzné tvary početne vyskytujú vo vrstvách zo 4. storočia (Grünewald 1979, 59, Taf. 52: 9-11). Panónske paralely možno uviesť aj zo Zalalövő (Mócsy et al. 1975, 185, Abb. 18: 20) alebo zo severopanónskeho kastela Ad Statuas, kde sa podobný exemplár vyskytol vo valentiniánovskej alebo dokonca povalentiniánovskej vrstve (Ottományi 1989, 504, Fig. 116: 29). S vlešťovanou výzdobou sa však na nich stretneme len celkom výnimočne, čo svedčí o tom, že v povalentiniánovskej dobe sa pomerne rýchlo vytratili (tamže, Taf. 76: 1).

Niekoľko sivých prstencových mís typu 2 sa vyskytlo vo vrstvách a v objektoch z doby pred rokom 400 v dolnorakúskom Unterradlbergu spolu s keramikou točenou na kruhu neskorosvébskeho charak-teru (Rodriguez 1997, 173-175, Taf. 2: 4, 13; 3: 6-10 a ďalšie). Tento nálezový komplex súvisí s príchodom svébskej etnickej skupiny na územie provincie na sklonku doby rímskej (tamže, 180-181). Tvary podobné prstencovým miskám typu 2 sa objavujú aj medzi produktmi z hrnčiarskych dielní zo 4. storočia v juho-moravských Jiříkoviciach (Peškař 1988, 123, napríklad Abb. 11: 21, 24, 28, 30, 49).

Sivé prstencové misky typu 2 sa v panónskych hrnčiarskych dielňach začali vyrábať už pred alebo okolo polovice 3. storočia (Aquincum, hrnčiarska dielňa „Papföld“). Ich včasný import na územie se-verne od Dunaja dokladá exemplár z chaty 103 vo Veľkom Mederi. Exempláre z Trnávky budú patriť pravdepodobne až do nasledujúceho obdobia. V 4. storočí sa tieto misky početne vyskytovali — spolu s posledným a najmladším variantom 3 — v légiovom tábore Carnuntum (Grünewald 1979, Taf. 52). V po-valentiniánovskej dobe sa však rýchlo vytrácajú a v neskoroantických pevnostiach typu Pilismarót-Ma-lompatak sa v sprievode keramiky s vlešťovanou výzdobou už nevyskytujú (por. Ottományi 1996; tá istá 1999; jeden ojedinelý exemplár z Ad Statuas: Ottományi 1989, 504, Fig. 116: 29).

Pohár s prehýbanými stenami (Faltenbecher) vyrobený z jemnej sivej hliny a s hladkým tmavším sivým povrchom sa vyskytol len v zemnici „Pri Visáku“ vo Vajnoroch (obr. 65: 9; tab. 65: 6). Vo Veľkom Mederi bol zastúpený početnejšie najmä vo fáze C (v štyroch sídliskových objektoch, napríklad Varsik 2004a, Abb. 5: 11). Jeden takýto pohár sa našiel aj v zemnici 114 z Veľkého Mederu (Varsik 2004a, Abb. 4: 13), kde ho sprevádzala spona s hrotitou nôžkou a terra sigillata datovaná už do stupňa C1. Pohár zo zemnice 114 vo Veľkom Mederi má ešte vyvinutý jemne profilovaný a lištovite členený okraj (Kar-niesrand). Exempláre z mladšej doby rímskej z toho istého sídliska stelesňujú už len jeho zjednodušené formy (napr. tamže, Abb. 5: 11), podobne ako pohár z Trnávky, ktorý má jednoduchý a smerom von zhrubnutý okraj (obr. 65: 9). Rôzne formy okrajov sa však môžu vyskytovať aj súčasne. Zemnica „Pri Visáku“ obsahovala okrem pohára so zhrubnutým okrajom aj pohár s elegantnejším členeným okrajom a so sivočiernym drsným povrchom (tab. 65: 5-6). Import pohárov s prehýbanými stenami na územie severne od Dunaja trvá až do záverečných fáz doby rímskej, čo dokladá napríklad exemplár z objektu 70/94 v Nitre-Párovských Hájoch (Pieta/Ruttkay 1997, 147, Abb. 5: 12).

Pohár s prehýbanými stenami a s lištovite členeným okrajom nie je v Panónii domácou formou, do-stal sa tam pravdepodobne zo západu. V Carnunte sa jeho objavenie spája s príchodom 14. légie z Porý-nia (Gassner 1990, 275). Jemné formy z 2. storočia s červeným a červenohnedým poťahom a pieskovaným povrchom na sídliskách v Trnávke ešte nenachádzame. V priebehu 3. storočia sa v Carnunte presadzuje tendencia prechodu od oxidačného k redukčnému výpalu, čo platí pre rôzne keramické tvary a medzi nimi aj pre poháre s prehýbanými stenami (Kronberger 1997, 95). Forma pohára (bez ohľadu na spôsob výpalu a úpravu povrchu) sa v Panónii drží prinajmenšom do polovice 4. storočia, čo v hroboch dokladá ich spoločný výskyt s mincami konštantínovskej dynastie (Somodor-puszta: Burger 1974, 88, Fig. 6: 213; Gerulata, hroby 3 a 19: Kraskovská 1974, 14 Taf. XIV: 5, 17 Taf. XVI: 5; Brunn am Gebirge, hroby 14 a 17: Farka 1977, 45 Taf. 8: 1-2; 46 Taf. 10: 6). Exempláre z neskorých vrstiev 4. storočia v légiovom tábore Car-nuntum boli publikované už dávnejšie (Grünewald 1979, 63). Na panónskom limite sa táto forma v pova-lentiniánovskom období v sprievode keramiky s vlešťovanou výzdobou už nevyskytuje.

V rámci keramickej kategórie sivého drsného riadu sú tvarovo doložené opäť poháre s prehýbaný-mi stenami, ale aj tanier/misa, džbán (?), hrniec a zásobnica (obr. 65: 10-17).

134

Oba poháre s prehýbanými stenami zo zemnice „Pri Visáku“ a z rozsiahleho objektu 44 na sídlisku „Zadné“ (obr. 65: 10; tab. 33: 10; 65: 5) možno porovnávať s pohármi z Carnunta, najmä s typom 20.1. podľa B. Petznekovej (Petznek 1998, 254-255). Tieto poháre sa vyskytujú pravdepodobne od polovice 2. storočia, ale vyrábali sa aj v 3. a 4. storočí (tamže, aj s ďalšími analógiami; por. aj Petznek 2000, Taf. 48: 930-937). Poháre zo „Zadného“ a z chaty „Pri Visáku“ majú lištovite členený okraj, o ktorom bolo písané vyššie.

Okrajový fragment z chaty 45 z Trnávky „Zadné“ (obr. 65: 11) predstavuje tanier s mierne zhrub-nutým ústím, ktoré je zvonka zdôraznené obežnou ryhou. Sivé taniere, označované aj „vojenské taniere“ (Soldatenteller), sú časté vo vojenských táboroch, kde sa vyskytujú od konca 1. až po 5. storočie (Grünewald 1979, 63-64). Exemplár z Trnávky je príbuzný s neskoroantickými formami zo 4. storočia (Ottományi 1989, 497-503, Fig. 115: 21-22; Gassner 2000, 223-224, Abb. 188: b), ktoré môžu byť aj glazované (Grünewald 1979, 71, Taf. 68: 7).

Pravdepodobne z džbánu pochádza fragment z objektu 44 (obr. 65: 12). Podobne tvarované frag-menty džbánov z légiového tábora Carnuntum datovala M. Grünewaldová “najvčasnejšie do druhej polovice 2., pravdepodobne až do 3. storočia” (Grünewald 1979, 58, Taf. 49: 13-15). Exemplár z Trnávky ale paralelu nachádza aj v džbáne z neskoroantických vrstiev druhej polovice 4. storočia kastela Duna-bogdány/Cirpi (Ottományi 1999, 355, Pl. X: 3).

Rekonštruovateľné okrajové časti viacerých nádob z Trnávky predstavujú rôzne formy hrnca s plo-chým a horizontálnym okrajom (obr. 65: 13-16). Takéto hrnce sa vyvinuli zo starších foriem s trojuhol-níkovým profilom okraja, pričom medziformu tvorili nádoby s okrajom v tvare písmena T (Grünewald 1979, 57), ktoré sú jedným exemplárom doložené v chate 2 na „Zadnom“ (obr. 65: 13). Hrnce s plochým okrajom sa v Carnunte presadzujú až po markomanských vojnách a vyskytujú sa tam v celom 3. storočí (Petznek 1998, 223). Dožívať môžu aj v nasledujúcom období, hoci v 4. storočí sa dominantným stáva esovitý hrniec s von vyhnutým, prípadne prežliabnutým okrajom (por. Ottományi 1989, 518-523, Fig. 127: 41-43). Ku každej forme uvádzam len niekoľko analógií:

• Hrniec z chaty 2 (obr. 65: 13): Aquincum, vila na ulici Csikós, postavená po markomanských vojnách, obývaná do 60. rokov 4. storočia (Zsidi 1991, 149, Abb. 19: 78).

Carnuntum „Steilhang“ (Petznek 2000, Taf. 28: 540, 545). Carnuntum, légiový tábor (Grünewald 1979, 57, Taf. 48: 12-13).• Hrniec zo zemnice „Pri Visáku“ (obr. 65: 16): Carnuntum, légiový tábor (Grünewald 1979, 58, Taf. 49: 6). Müllendorf, Burgenland, 3. storočie (Alram-Stern/Gassner 1989, 78-79, Taf. 4: 52).• Hrniec zo zemnice v polohe „Barnak“ (obr. 65: 15): Carnuntum „Steilhang“ (Petznek 2000, Taf. 27: 511-512). Carnuntum, auxiliárny tábor, fáza kamenný kastel II (Kronberger 1997, 96, Taf. 13: 128).• Hrniec z objektu 33/34/53 (obr. 65: 14): Carnuntum, auxiliárny tábor, fáza kamenný kastel II (Gassner/Jilek 1999,

53, Abb. 5: 3). Carnuntum „Steilhang“ (Petznek 2000, Taf. 30: 591).

Hrubostenná zásobnica s horizontálnym okrajom sa našla v objekte 33/34/53 (obr. 65: 17). Niekoľko takýchto exemplárov pochádza aj z neskororímskych zemníc vo Veľkom Mederi (fáza C: napr. Varsik 2004a, Abb. 6: 17). Táto forma je za súčasného stavu bádania prakticky nedatovateľná. V kasteli ács-Vaspuszta/Ad Statuas sa nachádzala v antoninovských vrstvách (Gabler 1989, 489, Fig. 112: 622), ale aj v zásobnej jame z povalentiniánovského obdobia (Ottományi 1989, 519, Fig. 127: 43). Veľmi neskorý výskyt potvrdzuje aj nádoba zo strážnej veže (burgus) v Leányfalu (Ottományi 1991, Taf. 34: 2). B. Petzneková rozlišuje dva varianty, podľa toho, či horizontálny okraj má (typ 3.4) alebo nemá (typ 3.3) vnútorné odsa-denie. Obe formy v Carnunte („Steilhang“) vystupujú viac-menej paralelne od polovice 2. po 3. storočie (Petznek 1998, 195-196). Do 3. storočia patrí aj nádoba z Müllendorfu (Alram-Stern/Gassner 1989, 78-79, Taf. 6: 77). Sivé zásobnice so zrnitým povrchom, von vyhnutým, ale i horizontálnym okrajom v závere doby rímskej produkovali hrnčiarske dielne aj na území severne od Dunaja (napríklad Cífer-Pác: Kolník/Varsik 2006, 419, obr. 3-5; Nitra: Březinová 2006, tab. 2: 1, 6; 3: 6-7; Stupava: Turčan 2006, 433-435, obr. 2; Jiříkovice: Peškař 1988, 126, obr. 14).

135

E.b.8.3. Domáca germánska keramika

E.b.8.3.1. Germánsky hrnčiarsky riad vyrobený na kruhu

Hoci sa domáca keramika vyrobená na hrnčiarskom kruhu vyskytla v každom obsiahlejšom nále-zovom súbore z mladšej fázy sídliska na „Zadnom“, jej celkové kvantitatívne zastúpenie v pomere ku keramike formovanej v rukách, ale aj k importovanému tovaru nebolo veľmi výrazné. Z nasledujúceho prehľadu vyplýva, že podiel germánskej točenej keramiky na sídlisku „Zadné“ v celkovom počte sledo-vaných zlomkov dosahoval len 2,5 percenta:

domáca v rukách formovaná keramika 5.994 kusov 89,7%

domáca točená keramika 167 kusov 2,5%

rímsko-provinciálna keramika 521 kusov 7,8%

Na druhej strane druhová skladba týchto výrobkov v Trnávke je veľmi pestrá a doložené sú takmer všetky typy nádob používaných v tej dobe. Keramika z Trnávky je zachovaná vo veľmi torzovitom stave a neumožňuje vypracovať typológiu, ktorá by mala platnosť pre širšiu kvádsku oblasť. Takúto možnosť poskytnú snáď oveľa bohatšie nálezové súbory z Cíferu-Pácu (Kolník 1976, 135-136).

V nálezových súboroch z Trnávky a okolia sa vyskytli nasledujúce typy nádob:

1. šálka (obr. 66: 1)2. plytká misa a. s valcovitou hornou časťou (obr. 66: 3) b. s von vykloneným ústím (tab. 71: 11, 13) c. s horizontálnym ústím (obr. 66: 2)3. hlboká misa a. s viacnásobne horizontálne členeným telom (obr. 66: 4) b. s ostrým lomom (v Trnávke chýba; obr. 68: 2-5)4. hrniec (obr. 66: 6)5. džbán (? obr. 66: 5)6. zásobnice (obr. 66: 7-8)

Drobná šálka so zaobleným telom a von odsadeným ústím z chaty 45 (obr. 66: 1; tab. 38: 7) nepatrí medzi bežné tvary germánskej na kruhu točenej keramiky. Jednoduchý tvar možno však ľahko odvodiť od plytkých ručne zhotovených mís a šálok formy I. Na kruhu sa sériovo vyrábali napríklad v morav-ských Jiříkoviciach (Peškař 1988, 123, Abb. 12: 1-37, 39, 43-44). Charakteristický tvar z kvádskych sídlisk severne od stredného Dunaja predstavuje plytšia tenkostenná misa s rôzne stvárneným ústím, ktorej telo členili horizontálne lišty a žliabky (obr. 66: 2-3; por. aj Cífer-Pác: Kolník 1972, Tab. VI: 10 alebo Jiříkovice: Peškař 1988, obr. 8: 1-47, 9: 4-30). Hlbšie misovité tvary zdobené viacnásobnou hrebeňovanou vlnovkou (ako obr. 66: 4) majú viacero analógií na súvekých pohrebiskách (napr. Očkov hrob 7: Kolník 1956, Tab. III: 8 alebo Abrahám hrob 90: Kolník 1980, Taf. XXX: 90a). Aj esovité alebo ovoidné hrnce (obr. 66: 6) patria k základným tvarom germánskej na kruhu vyrobenej keramiky (napr. Michelstetten: Lauermann 2000, Abb. 27: 5; Abrahám hrob 154: Kolník 1980, Taf. XLVI: 154a). Fragment nádoby z objektu 33/34/53 som na základe malého priemeru ústia (obr. 66: 5) priradil k džbánom. Džbány patria medzi zriedkavejšie vý-robky domácich hrnčiarov. V moravských Jiříkoviciach džbány síce doložené sú (Peškař 1988, 126, Abb. 13), avšak iného charakteru než reprezentuje exemplár z Trnávky. Kolekciu nádob z Trnávky dopĺňajú obtáčané hrnce/zásobnice (obr. 66: 7) so zhrubnutým ústím (por. Cífer-Pác: Kolník 1972, Tab. V: 13; Kolník/Varsik 2006, obr. 9: 2 alebo Jiříkovice: Peškař 1988, 126, Abb. 14: 1-4) a zásobnica, ktorú sme objavili zámer-ne zakopanú do zeme na voľnej ploche sídliska v polohe „Zadné“ (obr. 66: 8).

Sivá kvádska keramika z juhozápadného Slovenska patrí do geograficky rozsiahlejšej skupiny podobného hrnčiarskeho tovaru na južnej Morave a v Dolnom Rakúsku. J. Trňáčková ju už dávnejšie nazvala moravsko-slovenskou skupinou vytáčanej domácej keramiky (Trňáčková 1960, 599-604). Vý-roba keramiky na kruhu v stredodunajskej oblasti nie je izolovaným fenoménom. V pokročilej fáze mladšej doby rímskej sa s germánskymi nádobami na kruhu stretávame v širokej oblasti Rimanmi ne-

136

Obr. 66. Bratislava-Trnávka. Hlavné formy germánskej keramiky točenej na hrnčiarskom kruhu. Mierka 1:3, len 8 – 1:6.Abb. 66. Bratislava-Trnávka. Hauptformen der germanischen Drehscheibenware. Maßstab 1:3, nur 8 – 1:6.

137

obsadenej Európy od Porýnia na západe cez sféru przeworskej kultúry až po lesostepné oblasti Ukra-jiny na východe (Kolník 1956, 276-278; ten istý 1971, 524, 529; Zeman 1961, 238-244; Tejral 1985b, 106-112; čiastočná mapa rozšírenia: Hegewisch 2008, Fig. 1). Jednotlivé skupiny „sivej“ keramiky sú na takomto širokom území lokálne podfarbené, čo súvisí s rôznorodými kultúrnymi vplyvmi, ktoré pôsobili pri ich zrode, a ktoré ich aj v ďalšom vývoji ovplyvňovali. Tak napríklad stredonemecká skupina prejavuje podľa S. Dušekovej výrazný vplyv provinciálnych dielní produkujúcich tzv. terru nigru v porýnskom ľavobreží. Pre durínske dielne v Haarhausene autorka predpokladá prítomnosť rímskych hrnčiarov, ktorí sa po páde hornogermánsko-raetskeho limitu po roku 260 presídlili do barbarika, kde mali nájsť nové možnosti odbytu pre svoj tovar (Dušek 1992, 131-133). Do okruhu rímsko-germánskych vzťahov tak okrem obchodu, rímskych subsídií a darov, či vojenských konfrontácií pridáva ďalšiu a novú ka-tegóriu – „transfer rímskych technológii do slobodnej Germánie” (tamže, 147). Obmenu tejto teórie pre územie stredného Pomohania priniesol B. Steidl. Aj v tejto oblasti sa v pomerne krátkom časovom úseku od druhej polovice 3. po začiatok 4. storočia objavila miestna keramika vyrobená na kruhu s viacerými rímskymi formami nádob – mortáriá, džbány, hrnce, pokrievky a ďalšie (Steidl 2002, 87-99). Autor však nevidí dostatok argumentov pre hypotézu S. Dušekovej o dobrovoľnom odchode hrnčia-rov z limitnej oblasti, ktorí by v barbariku hľadali nové možnosti a odbytištia pre svoje aktivity. Skôr sa prikláňa k názoru, že táto keramika je svedectvom násilne odvlečeného romanizovaného obyvateľstva z provincií v čase veľkých germánskych vpádov v druhej polovici 3. storočia (Steidl 2002, 105-110). Vo východnej časti strednej Európy sa impulzy k zavedeniu kruhu do germánskej hrnčiarskej výroby hľa-dajú skôr vo vplyvoch z dáckej kultúrnej sféry v dnešnom Rumunsku, najmä z hrnčiarskeho prostredia dáckeho Porolissa (Jurečko 1984, 75; Lamiová-Schmiedlová 1997, 769-770). Pre samotné Porolissum na území provincie sú charakteristické sivé nádoby zdobené kolkovaním. Ich masovú produkciu zahájili okolo polovice 2. storočia a podľa N. Gudeu sa o rozšírenie techniky kolkovania v rímskej provincii Dacia Porolissensis zaslúžili kolonisti z Dolnej Panónie. Tí sem mali prísť v sprievode rímskeho voj-ska po založení provincie v Dácii (Gudea/Filip 1997, 29-31). Pôvod sivej keramiky vyrobenej na kruhu v przeworskej kultúre hľadá K. Godłowski taktiež v dáckej kultúrnej sfére. Nositelia przeworskej kul-túry nadviazali kontakty s týmto okruhom po svojej expanzii smerom na juhovýchod (Godłowski 1984, 331 aj s ďalšou literatúrou).

S otázkami pôvodu úzko súvisí aj problém datovania počiatkov výroby keramiky vyrobenej na kruhu na území mimo hraníc rímskeho impéria. Vo všeobecnosti pre celé územie rozšírenia „sivej” keramiky platí, že masovo sa začína vyrábať až od horizontu bohatých kniežacích hrobov typu Leuna-Hassleben, teda v stupni C2. Jej výskyt je dobre sledovateľný v celom 4. storočí a doznieva diferencova-ne v priebehu 1. polovice 5. storočia S rozdielnymi prvotnými podnetmi v jednotlivých regiónoch však pravdepodobne súvisia aj rozdiely v počiatkoch jej výroby. Názory na datovanie a pôvod germán-skej točenej keramiky v jednotlivých kultúrnych provinciách na území východne a severovýchodne od Rýna, medzi dolným Saskom až stredným Nemeckom, zosumarizovala S. Dušeková (Dušek 1992, 70-75). Z jej práce vyplýva predpoklad, že v západnej časti Rimanmi neobsadenej Germánie sa tento tovar vyskytuje od záveru 3. a masovo až v 4. storočí. V samotnom Haarhausene sa podľa S. Dušekovej začalo pracovať až po páde hornogermánskeho limitu v roku 260 (tamže, 42-52). V novších prácach sa však ozývajú hlasy pre včasnejšie datovanie počiatkov tamojšej produkcie, a síce už v rámci stupňa C1 (Schuster 2003, 301-302).

O včasných počiatkoch výroby „sivej“ keramiky v oblasti przeworskej kultúry – už od neskorej fázy stupňa C1 (C1b), alebo dokonca ešte skôr – uvažuje najmä na základe opakovaného spoločného výskytu s terrou sigillatou a inými datovateľnými drobnými nálezmi v hroboch H. Dobrzańska (Dobrzańska 1980, 149, Tab. III). Na známom sídlisku Igołomia pri Krakove sa sivá točená keramika v menšom množstve vyskytuje už v nálezových celkoch zo stupňa C1a, hoci odkryté hrnčiarske pece sa dajú datovať až do na-sledujúceho obdobia stupňa C1b (Dobrzańska 1990, 137-138). Taktiež v ďalšom hrnčiarskom centre pri obci Zofipole sa s produkciou na kruhu točeného riadu počíta od včasnej fázy stupňa C1 (C1a), čo potvrdzujú aj získané dáta rádiokarbónového datovania (Dobrzańska 2008, 187-188, 195). S názorom o takomto skorom výskyte sa stotožnil K. Godłowski, ktorý včasné objavenie sa točenej keramiky na území severne od Karpát spojil s expanziou nositeľov przeworskej kultúry do východnej časti Karpatskej kotliny, do susedstva dác-keho kultúrneho okruhu, a s prenosom kultúrnych impulzov do starej domoviny (Godłowski 1984, 328, 331; ten istý 1992, 37). Včasné datovanie podporuje aj novšia analýza bohatého keramického súboru z význam-ného centra przeworskej kultúry v Jakuszowiciach (Rodzińska-Nowak 2006). Prvé doklady výskytu domácej keramiky zhotovenej na kruhu pochádzajú zo stupňa C1a (či dokonca možno už z B2/C1), početnejšie sú však až v nasledujúcom období C1b. Masovo sa na kruhu točená keramika na tomto sídlisku používa od stupňa C2, kedy je hrnčiarskou pecou doložená aj miestna výroba (Rodzińska-Nowak 2006, 268-273).

138

Na území medzi riekami Labe a Odra (teda medzi oboma vyššie zmienenými veľkými kultúrnymi okruhmi – polabsko-germánskym a przeworským), vo východnom Brandenbursku a východnom Sasku, sa najstaršie sivé nádoby vytočené na kruhu vyskytujú vo včasných nálezových kombináciách stupňa C1 (terra sigillata a spony s krytom špirály A 41: Schuster 1998, 204-205 aj s ďalšou literatúrou). Zaujímavý je poznatok J. Schustera, ktorý v týchto skorých prípadoch identifikoval importy z oblasti przeworskej kultúry. Vlastná výroba na území východného Brandenburska a Saska sa začala rozvíjať až od druhej polovice 3. storočia, resp. od stupňa C2 (tamže). V tejto súvislosti treba spomenúť na kruhu točenú misku zo žiarového hrobu na nálezisku Vrchnice v severozápadných Čechách (Braun/Košnar 1981, 233, obr. 2). Hrob je vcelku spoľahlivo datovaný pomocou šálky tvaru Drag. 33 z Westerndorfu a samostrelovej spo-ny s vysokým zachycovačom do stupňa C1 (tamže, 236-237, obr. 2:1,3). Na kruhu točená miska z Vrchnic vykazuje podobnú profiláciu ako nádoby „horizontu importov“ na území medzi strednou Labe a Odrou (por. Schuster 1998, Abb. 2: 4-5).

Ďalší okruh výroby tzv. sivej keramiky v barbariku sa vytvoril v hornom Potisí pod vplyvom pro-dukcie sivej kolkovanej keramiky v provincii Dácia. Inšpiračným zdrojom boli predovšetkým hrnčiar-ske dielne v dáckom Porolisse, ktoré, ako už bolo uvedené, začali s výrobou okolo polovice 2. storočia a charakteristickú keramiku zdobenú kolkovaním vyrábali sériovo aj v nasledujúcom období (Gudea/Filip 1997, 31). Veľký význam pre poznanie prenosu rímskych technológií do barbarika majú nedávne odkryvy hrnčiarskych pecí v okolí Zalău, ktoré dokazujú výrobu podobného riadu aj v etnicky zmieša-nom východogermánsko-dáckom prostredí v bezprostrednom limitnom predpolí (Matei 1997, 367-375). Činnosť týchto dielní sa datuje do druhej polovice 3. storočia (tamže, 369, 372). Pomerne skoro – už od záveru 2. storočia – sa predpokladajú počiatky výroby sivej točenej keramiky na východnom Slovensku, v ktorej sa okrem vplyvu z rímskej provincie Dácia predpokladá aj silná domáca laténsko-dácka tradícia (Lamiová-Schmiedlová 1969, 467-474; Jurečko 1984, 75; naposledy Lamiová-Schmiedlová 1997, 767-770). Toto datovanie však bude potrebovať istejšie ukotvenie, najmä vo svetle posledných zistení v hrnčiarskom centre príbuzného kultúrneho okruhu pri maďarskej obci Beregsurány alebo Csengersima v Potisí. Tam sa ukazuje, že s miestnou výrobou sivej keramiky na kruhu možno počítať až od druhej polovice alebo až od záveru 3. storočia. E. Istvánovitsová predpokladá súvislosť s vydaním rímskej provincie Dácia a odchodom rímskych remeselníkov do bližšieho i vzdialenejšieho okolia (Istvánovits 1997, 722; tá istá 2004, 221).

Aj v stredodunajskej oblasti sa s rozšírením germánskej keramiky točenej na hrnčiarskom kruhu počíta až od stupňa C2, t. j. v dobe po polovici alebo až od záveru 3. storočia (Peškař 1988, 128-130; Peškař/Ludikovský 1978, 66-68; Tejral 1975, 42; ten istý 1985, 112, 114, 118). Na základe nepublikovaných nálezov zo sídliska Trebatice a z pohrebiska v Očkove predpokladal T. Kolník počiatky výroby točenej keramiky v oblasti stredného Považia už v prvej polovici 3., či dokonca už v závere 2. storočia. Na jej výrobe sa mali podieľať hrnčiari z rímskych provincií presídlení severne od Dunaja po markomanských vojnách (Kolník 1971, 524; ten istý 1975, 360). Zaujať stanovisko k tejto pozoruhodnej hypotéze bude možné až po publikovaní dotyčných nálezových celkov.

Moravskú formu tejto keramiky nazval na základe hrnčiarskej dielne v Jiříkoviciach R. M. Pernička ako “keramiku jiříkovického typu” (Pernička 1970, 76-80). Priliehavejším sa mi zdá byť pomenovanie “sivá domáca keramika” (J. Tejral) alebo “germánska na kruhu točená keramika” (M. Pollak), ktoré vyjadruje spätosť stredodunajskej keramiky s ďalšími vyššie uvedenými skupinami hrnčiarskej produkcie mladšej až neskorej doby rímskej. Zverejnenie keramického súboru z Jiříkovíc (Peškař 1988, 113-130) umožnilo nahliadnuť do pestrej typologickej škály produkovaného riadu, ktorý nachádza paralely najmä na súve-kých sídliskách. Činnosť dielne v Jiříkoviciach sa kladie do 4. storočia (Peškař 1988, 130), resp. až do jeho druhej polovice (Tejral 1999a, 225). V neskoroantickom panskom sídle v dolnorakúskom Oberleiserbergu dosahuje germánska keramika zhotovená na kruhu až 70-percentné zastúpenie v rámci celého keramic-kého komplexu. Jej produkcia sa predpokladá v bezprostrednom okolí náleziska v dobe od polovice 4. a až po prvú polovicu 5. storočia (Pollak 1997, 165-170; tá istá 1999, 208-210). Nemožno zabudnúť v tejto súvislosti ani na početnú skupinu germánskej točenej keramiky z náleziska Unterradlberg, ktoré sa na-chádza v Dolnom Rakúsku južne od Dunaja, teda na území rímskej provincie. Fragmenty z hrnčiarskej pece dokladajú tamojšiu miestnu výrobu (Rodriguez 1997, 171-214). Tieto nádoby sa spájajú s presídlenou skupinou svébskeho obyvateľstva, ktoré okolo roku 400 našlo útočište na provinciálnej pôde a postupne sa tam asimilovalo (tamže, 177-181).

Čo sa týka počiatkov výroby germánskej na kruhu točenej keramiky v kvádskom prostredí juhozá-padného Slovenska, pozoruhodná je skutočnosť, že tento hrnčiarsky riad sa zatiaľ nevyskytol v silnom sídliskovom horizonte stupňa C1, ktorý je pomerne spoľahlivo datovaný nálezmi severovskej a pose-verovskej terry sigillaty. Platí to predovšetkým pre veľkoplošne skúmané osady v Branči (Kolník/Varsik/

139

Vladár 2007, 35) a vo Veľkom Mederi (Varsik 2004a, 260-262)26. Jedinú výnimku zatiaľ reprezentuje dva-násť zlomkov rheinzabernskej sigillaty zo zemnice 8/97 v Bratislave-Devínskej Novej Vsi (Elschek 2008, 270-274, Abb. 3: 5-11), ktoré sa našli spolu s jedným fragmentom sivej nádoby vyrobenej na kruhu (obr. 67: 4). Okrem zlomku mortária Drag. 43 a bližšie neurčiteľnej misky Drag. 37 sa v objekte podľa určenia K. Kuzmovej vyskytli výrobky dielní B. F. Attoni a Comitialis V (skupina Bernhard IIa) zo včasnoseve-rovského obdobia (tamže, 272). Podľa D. Gablera sa výrobky Comitialis IV-VI do Panónie a priľahlého sarmatského barbarika mohli dostať až v dobe po markomanských vojnách (Gabler/Vaday 1992, 134). Aj sivá panónska misa, ktorá napodobňuje tvar Drag. 37 (Elschek 2008, Abb. 4: 1), sa na kvádskych sídliskách vyskytuje najmä v objektoch z 2. a z prvej polovice 3. storočia (napr. Branč: Kolník/Varsik/Vladár 2007, obr. 18: 13, 16-17; 19: 11-12; alebo Veľký Meder: Varsik 2005c, Abb. 4: 1-19). V nálezovom súbore z chaty 8/97 v Devínskej Novej Vsi sa vyskytli dve železné jednodielne spony – spona s podviazanou nôžkou typu A 158 a derivát takejto spony s pevným zachycovačom (Elschek 2008, Abb. 3: 2-3). Žiaľ, obe predstavujú pomerne dlho sa vyskytujúce artefakty. Predovšetkým spona typu A 158 však nevylučuje výskyt už od posledných rokov 2. storočia a v nasledujúcich desaťročiach 3. storočia, čo potvrdzujú aj ďalšie nálezové komplexy, kde sa vyskytla spoločne s terrou sigillatou (Kolník 1965, 202; Szydłowski 1979, 27-28; Vakulenko 1998, 241-246). Podľa môjho názoru možno nálezový celok z objektu 8/97 z Devínskej Novej Vsi, obsahu-júci zlomok germánskej na kruhu točenej keramiky (Elschek 2008, Abb. 4: 8), datovať ešte do rámca stupňa C1. Na to však, aby sme mohli tvrdiť, že počiatky germánskej produkcie keramiky na kruhu siahajú už do tohto obdobia, musíme počkať na ďalšie, čiastočne už avizované (Trebatice, Očkov), doklady. Z južnej

26 Drobné a bližšie neurčiteľné fragmenty terry sigillaty stredogalskej alebo porýnskej proveniencie sa v spoločnosti ger-mánskeho na kruhu točeného riadu vo Veľkom Mederi vyskytli len v niektorých neskororímskych objektoch sídliskovej fázy C. Vzhľadom na celkovú povahu dotyčných nálezových celkov ich však musíme pokladať za primiešanú intrúziu zo starších sídliskových fáz. Toto konštatovanie platí aj pre zlomky terry sigillaty z objektov 5 (tab. 11: 5), 33/34/53 (tab. 24: 9) a 44 (tab. 33: 4) zo sídliska „Zadné“ v Trnávke (ďalšie nekreslené zlomky sú uvedené v katalógu).

Obr. 67. Germánska keramika točená na hrnčiarskom kruhu. 1: Kostelec na Hané, hrob 201; 2: Veľký Meder; 3-4: Devínska Nová Ves; 5: Kráľová pri Senci. Podľa Zeman 1961; Elschek 1998b; Elschek 2006b; Turčan 1984. Bez mierky.Abb. 67. Scheibengedrehte einheimische germanische Gefäße. 1: Kostelec na Hané Grab 201; 2: Veľký Meder; 3-4: Devínska Nová Ves; Kráľová pri Senci. Nach Zeman 1961; Elschek 1998b; Elschek 2006b; Turčan 1984. Ohne Maßstab.

140

Moravy bol publikovaný jeden podobný nálezový celok. V chate 71 v Brne-Starom Lískovci sa vyskytli tri zlomky terry sigillaty (dva drobné fragmenty a jeden celý profil šálky typu Drag. 49) spoločne so zlomkami spodných častí dvoch nádob germánskej proveniencie, ktoré boli vytočené na hrnčiarskom kruhu (Víchová 2002, 280, obr. 17: 3-5; 19: 5).

Pevnejšími záchytnými bodmi pre datovanie germánskej na kruhu točenej keramiky disponujeme na sídliskách z nasledujúceho obdobia stupňa C2. V posledných rokoch sa totiž podarilo získať viacero nálezových celkov s touto keramikou, kde sa vyskytli aj mince razené v poslednej tretine 3. storočia. Ich súpis podáva nasledujúca tabela 18.

Tabela 18. Objekty z kvádskej sídliskovej oblasti, v ktorých sa germánska na kruhu točená keramika vyskytla spoločne s mincou z poslednej tretiny 3. storočia.Tabelle 18. Kaiserzeitliche Objekte aus dem quadischen Siedlungsbereich, wo germanische Drehscheibenware mit Münzen aus dem letzten Drittel des 3. Jh. vergesellschaftet wurde.

Nálezisko Minca Doba razby podľa E. Kolníkovej Literatúra

Bratislava-Devínska Nová Ves, objekt 3/96

Septimius Severus Claudius II. Gothicus Diocletianus

196-197 268-270 285-286

Elschek 2005, 256

Bratislava-Dúbravka, objekt 86/90 Aurelianus 270-275 Elschek 2004, 240

Bratislava-Trnávka, objekt 33/34/53 Aurelianus 270-275

Bratislava-Trnávka, objekt 44 Tacitus 275-276

Láb, objekt 1/97 Aurelianus Carinus

270-275 283-285 Elschek 2005, 264

Rímske mince sa na súdobých kvádskych pohrebiskách nevyskytujú. Z územia západného Sloven-ska možno uviesť len štyri žiarové hroby, v ktorých sa na kruhu točená urna vyskytla spoločne so spo-nou. Opäť však ide o veľmi dlho obľúbené spínadlá VI. Almgrenovej skupiny, ktoré možno len rámcovo datovať od sklonku stupňa C1 až po začiatok stupňa C3. V hrobe 90 z Abrahámu a 14 z Očkova to boli bronzové spony s hrotitou nôžkou (Kolník 1980, 42, Taf. XXX: 90b; ten istý 1956, 241, obr. 9: 2) a v hroboch 154 z Abrahámu a 7 z Očkova chronologicky neveľmi preukazné železné spony (Kolník 1980, 58, Taf. XLVI: 154b; ten istý 1956, 238, obr. 4: 5).

Viacerí autori už v minulosti konštatovali, že hlboké misy s von vyhnutým lievikovitým ústím a plasticky členeným telom s pásom vlnovky na najširšom vydutí zaujímajú chronologicky staršie po-stavenie v rámci na kruhu točeného hrnčiarskeho riadu (Kolník 1956, 280, pozn. 68; Tejral 1975, 39; ten istý 1985, 112; Peškař/Ludikovský 1978, 65). Často sa vyskytujú ako urny v žiarových hroboch (obr. 67: 1), nájdeme ich však aj medzi sídliskovou keramikou (obr. 66: 4; 67: 2). Tento tvar pravdepodobne repre-zentuje aj zatiaľ najstaršie datovaný fragment z Devínskej Novej Vsi (obr. 67: 4). Podobné hlboké misy sa vyrábali prinajmenšom ešte v dobe okolo alebo tesne po polovici 4. storočia, čo dokladajú nádoby z hrnčiarskej pece v Cíferi-Páci (Kolník/Varsik 2006, obr. 6: 13-16; 7: 12). Domácu tradíciu ručne formova-ných hlbokých mís a terín formy III reprezentuje na kruhu vytočená urna z porušeného žiarového hro-bu z juhomoravských Skoronic (Tejral 1975, Taf. 13: 3). Sprevádzala ju deformovaná jednodielna spona s úzkou podviazanou nôžkou, ktorej výskyt sa v časovom rámci od včasného 3. po pokročilé 4. storočie nedá užšie ohraničiť (Peškař 1972b, 107-108, obr. 1: 6,8). Jej svojrázna forma upútala aj J. Tejrala, ktorý na-vrhol hrobový celok datovať do záveru 3. alebo na začiatok 4. storočia (Tejral 1975, 80). Už v tejto staršej skupine kvádskej keramiky vytočenej na kruhu sa stretávame aj s esovite profilovanými hrncami alebo vázami. Ako príklad možno uviesť vyšší hrniec z Kráľovej pri Senci, ktorý sa našiel v spoločnosti železnej ostrohy s asymetrickými ramenami a háčikmi (obr. 67: 5; Turčan 1984, 127, obr. 4: 1, 3).

V chronologicky mladšej skupine dominujú bikónické formy, resp. nádoby s ostro zalomeným telom (por. neskoré formy podľa Tejral 1985b, 112, 114). Typologický vývoj vychádzajúci z hlbokých mís staršej skupiny cítiť ešte zreteľne na urne zdobenej pásom vlnovky z hrobu 415 v Kostelci na Hané (obr. 68: 1; Zeman 1961, obr. 80: Ab). Výrazne bikónickú formu prezentuje urna z hrobu 22 vo Velkých Hostěrádkach na južnej Morave (obr. 68: 2; Peškař/Ludikovský 1978, obr. 8: 1) a zavŕšenie typologickej línie predstavuje misa (obr. 68: 3) zo sťahovania národov z rakúskeho sídliska Unterlanzendorf (Stadler 1981, Abb. 5: 3). Početnú sériu tvoria aj nižšie misy na nôžke s valcovitým telom a kónickou spodnou časťou (obr. 68: 5), známe z viacerých nálezísk (napríklad kostrové hroby z Pohořelic na južnej Morave: Čižmář 1997, Abb. 5: 2; 6: 1; 7: 14). Zalomené telo je však charakteristické aj pre skupinu hlbokých mís (obr. 68: 4) z dolnorakúskeho Oberleiserbergu (Pollak 1997, 166, Abb. 1: 2). Ústie týchto nádob býva buď odsadené

141

a lievikovite roztvorené alebo zvnútra prežliabnuté. Baňaté nádoby (obr. 68: 6) nie sú v tomto období veľ-mi početné (napr. Drslavice: Tejral 1999a, Abb. 36: 12). V mladšej skupine máme spoľahlivejšie doložený aj výskyt vyšších hrncov. Patria sem exempláre zo susedných oblastí (obr. 68: 7-8 – Mikulčice a Michels-tetten: Tejral 1999a, Abb. 20: 11; Lauermann 2000, Abb. 27: 5). Ovoidné hrnce s odsadeným hrdlom pokladá za najmladšiu skupinu tzv. sivej keramiky aj T. Kolník (Kolník 1975a, 361, obr. 14: 2).

Z predchádzajúcich riadkov vyplýva, že datovanie počiatkov výroby kvádskej na kruhu točenej keramiky na západnom Slovensku už do stupňa C1 (t. j. do prvej polovice 3. storočia) potrebuje ešte spo-ľahlivejšie potvrdenie. Čím viac sa blížime k záveru 3. storočia, tým častejšie sa stretávame s dobre dato-vanými na kruhu točenými germánskymi nádobami. Maximálny rozkvet germánskej produkcie na kru-hu spadá však zrejme až do 4. storočia. Do doby okolo polovice 4. storočia je datovaná hrnčiarska dielňa s pecami v remeselnom okrsku pri kniežacej rezidencii v Cíferi-Páci (Kolník/Varsik 2006). Pravdepodobne v 4. storočí pracovalo aj ďalšie centrum na výrobu na kruhu točeného riadu v Skalici na Záhorí (Turčan 2006). Zlomky nádob z hrnčiarskych pecí v Nitre-Chrenovej (Chropovský/Fusek 1988, 150-152; Březinová 2006) nie sú veľmi početné. Bez poznania keramického spektra zo zatiaľ neodkrytých prináležiacich osád ťažko rozhodnúť, či ide o produkciu ešte v kvádskej tradícii doby rímskej, alebo či tu už máme do činenia

Obr. 68. Germánska keramika točená na hrnčiarskom kruhu. 1: Kostelec na Hané; 2: Velké Hostěrádky (obe Morava); 3: Un-terlanzendorf; 4: Oberleiserberg (obe Dolné Rakúsko); 5: Pohořelice; 6: Drslavice; 8: Mikulčice-Padělíky (všetko Morava); 7: Michelstetten (Dolné Rakúsko). Podľa Zeman 1961; Peškař/Ludikovský 1978; Stadler 1981; Pollak 1997; Tejral 1999a; Tejral 1990; Lauermann 2000. Bez mierky.Abb. 68. Scheibengedrehte einheimische germanische Gefäße. 1: Kostelec na Hané; 2: Velké Hostěrádky (beide Mähren); 3: Unterlanzendorf; 4: Oberleiserberg (beide Niederösterreich); 5: Pohořelice; 6: Drslavice; 8: Mikulčice-Padělíky (alles Mäh-ren); 7: Michelstetten (Niederösterreich). Nach Zeman 1961; Peškař/Ludikovský 1978; Stadler 1981; Pollak 1997; Tejral 1999a; Tejral 1990; Lauermann 2000. Ohne Maßstab.

142

s novou vlnou produkcie na kruhu vytočenej keramiky na začiatku doby sťahovania národov. K druhej možnosti sa možno prikloniť v prípade hrnčiarskej dielne s dvoma pecami z Nitry-Párovských Hájov (Pieta/Ruttkay 1997, 146).

Na juhozápadnom Slovensku výroba a výskyt domácej germánskej keramiky vytočenej na kruhu postupne ustáva v posledných rokoch 4., resp. na prelome 4. a 5. storočia. Príklady z Bratislavy-Dúbrav-ky (Elschek 2004, 241, Abb. 7: 14) alebo zo Štúrova (tu však nie v jednom spoločnom objekte: Beljak/Kolník 2008, 80, Fig. 5: 14, 16), kde sa svébsky na kruhu točený riad stretol s keramikou s vlešťovanou výzdobou sú veľmi zriedkavé. Naproti tomu v dolnorakúskom priestore sa výroba na kruhu v domácej tradícii udr-žala hlbšie do 5. storočia. Svedčí o tom opakovaný spoločný výskyt s keramikou s vlešťovanou výzdobou z doby sťahovania národov na lokalitách ako sú Schletz (Windl 1996a, 23, Abb. 4-9), Wien-Aspern (Kast-ner/Mitscha-Märheim 1932; Pollak 1980, 152-153, Taf. 153: 4-6; 154: 1-9; 155: 1-22) alebo Wien-Leopoldau (Pollak 1980, 160, Taf. 164: 10-12). Na kruhu točená keramika vyrábaná v domácej germánskej tradícii sa na panskom sídle v dolnorakúskom Oberleiserbergu používala až do doby okolo polovice alebo dokonca až v druhej polovici 5. storočia (Pollak 1999, 210; Stuppner 2002, 307, 309, Abb. 6-7).

E.b.8.3.2. Formy nádob germánskej ručne formovanej keramiky

F o r m a I

Aj v neskororímskej dobe možno, podobne ako v 2. storočí, rozdeliť nádoby formy I na zaoblený variant IA a kónický IB. V tomto období však pribúda aj nový tvar IC, ktorého charakteristickým znakom je šikmo odsadené ústie (obr. 69). Podobne tvarované ústie sa v tomto období vyskytuje aj na esovitých hrncoch formy IV (napr. obr. 76: e). Nádoby formy I zostávajú až na ojedinelé výnimky nezdobené.

Vo všeobecnosti sa jednodielne nádoby formy IA vyskytujú počas celej doby rímskej. Platí to najmä pre misy a misky, ktorých priemer ústia je väčší než výška nádoby. V neskorej dobe rímskej nezisťujeme žiadne tvarové zmeny, na základe ktorých by ich bolo možné výlučne typologicky datovať. Po dlhšej pre-stávke sa v záverečnom horizonte kvádskych osád do používania opäť vrátili vyššie hrncovité nádoby formy I, aj keď ich výskyt na sídliskách zostáva obmedzený len na niekoľko málo exemplárov. Okrem nádoby zo zemnice na sídlisku „Barnak“ (obr. 69: a; tab. 73: 1) možno uviesť príklad aj z neskororím-skej zemnice 100 vo Veľkom Mederi (Varsik 2004a, Abb. 6: 15). V závere doby rímskej sa hrnce a hlboké misy so zatiahnutým ústím formy I, niekedy označované aj ako „neskororímske“ alebo „svébske“ hrnce, častejšie vyskytujú vo funkcii urien v záverečných fázach žiarových pohrebísk (na Slovensku napríklad Abrahám, Bešeňov, Očkov: Kolník 1973, 386, 388, obr. 30: 2-3, 5-6, 8; na Morave: Peškař/Ludikovský 1978, 47-51; Tejral 1975, 89).

K variantu IC s odsadeným ústím (obr. 69: g), ktorý sa začína vyskytovať až v období mladšej fázy sídliska „Zadné“, možno uviesť tieto významnejšie paralely (obr. 70):

1. Abrahám, kostrový hrob 26. Kolník 1973, 372. obr. 29: 2-3.2. Beluša, chata 5. Pieta 1974, obr. 7: 6.3. Bratislava-Devínska Nová Ves, chata 3. Mince: Septimius Severus (razba z rokov 196-197), Claudius II. Gothicus

(268-270) a Diocletianus (razba z rokov 285-286). Elschek 2005, tab. II: 10.4. Bratislava-Dúbravka, chata 125/92. Hrebene typov Thomas I, II a III. Elschek 2004, Abb. 8: 16.5. Červeník, sídlisková jama. Strieborný nákrčník s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, Abb. 1: 1, 3.6. Hontianske Moravce, chata 1/86. Železná spona. Šalkovský/Roth 1991, 95, obr. 9: 17, 20.7. Jacovce. Krupica 1973, tab. XXIII: 7-8.8. Láb, objekt 1/97. Mince Aurelianus (270-275) a Carinus (283-285). Elschek 2005, 264, tab. V: 11.9. Maiersch, jama III. Pollak 1980, 66, Taf. 43: 11.10. Nitra-Párovské Háje, chata 70/94. Dve bronzové spony s pevným zachycovačom série A VI,2. Pieta/Ruttkay 1997,

147, Abb. 5: 20.11. Nitra-Párovské Háje, jama 8/94. Bronzová terčovitá spona, keramika zdobená vlešťovaním. Pieta/Ruttkay 1997,

148, 149, Abb. 10: 36.12. Stupava. Bujna 1976, 502, obr. 5: 29, tab. IV: 13.13. Štúrovo, chata 6/6a. Keramika s vlešťovanou výzdobou. Beljak/Kolník 2008, Fig. 5: 7.

Na Morave výskyt misiek s odsadeným ústím na viacerých miestach hodnotil J. Tejral, ktorý uvádza aj početné moravské paralely. Spomenutý autor ich pokladá za charakteristickú formu pre prechodné obdo-

143

Obr

. 69.

Dom

áca

kera

mic

ká fo

rma

I. a:

Ivan

ka p

ri D

unaj

i „Ba

rnak

“; b

-g: B

ratis

lava

-Trn

ávka

„Za

dné“

. Mie

rka

1:3.

Abb

. 69.

Ein

heim

isch

e G

efäß

form

I. a

: Iva

nka

pri D

unaj

i „Ba

rnak

“; b

-g: B

ratis

lava

-Trn

ávka

„Za

dné“

. Maß

stab

1:3

.

144

bie medzi dobou rímskou a dobou sťahovania národov (Tejral 1989, 80, Abb. 2: 2, 5; ten istý 1990, 20, Abb. 5: 5-7, 7: 2). V kostrovom hrobe 26 v Abraháme sa až tri takéto misky (jedna sa pri vyberaní rozpadla) objavili spoločne so zelenoglazovaným rímskym mortáriom. T. Kolník predpokladal (Kolník 1973, 389) – a neskôr sa k tomuto názoru pripojil aj J. Tejral (Tejral 1990, 20) – že práve mortáriá s horizontálnym golierovitým okrajom mohli dať impulz k vzniku tohto tvaru germánskej keramiky. Počiatky výskytu misiek formy IC možno hľadať už v druhej polovici, resp. v závere 3. storočia, používali sa v celom 4. a vyznievajú na za-čiatku 5. storočia. Len ojedinele sa vyskytujú ešte v prvej polovici 5. storočia. Medzi najstaršie patria exem-pláre zo sídliskového objektu v Červeníku z obdobia stupňa C2 (v jame sa našiel aj strieborný nákrčník s hruškovitým uzáverom – literatúra je uvedená v záhlaví tejto kapitoly). Na prelom 3. a 4. alebo do prvých desaťročí 4. storočia patrí nálezový inventár zo zemnice 3 v Devínskej Novej Vsi. Z troch mincí, ktoré sa v nej vyskytli je najmladšou razba Diocletiana z rokov 285-286 (Elschek 2005, 256). Mincami z poslednej tre-tiny 3. storočia sú formou terminus post quem datované aj nádoby z Lábu a z objektov 44 (tab. 36: 21-22, 24) a 33/34/53 (tab. 26: 32, 44, 50; 27: 2) na sídlisku „Zadné“ v Trnávke. Ostatné príklady patria pravdepodobne do rámca 4. storočia. Objavujú sa v sprievode germánskej keramiky vytočenej na hrnčiarskom kruhu a pro-vinciálnych glazovaných keramických importov (Maiersch, Beluša). V Nitre-Párovských Hájoch a v Hon-tianskych Moravciach sa vyskytli spolu s jednoduchými železnými alebo bronzovými sponami s pevným zachycovačom. Hrebene typov Thomas II a III s trojuholníkovým a omegovitým držadlom z chaty 125 z Bratislavy-Dúbravky svedčia o datovaní do záveru 4. storočia alebo až do doby okolo roku 400 (Elschek 2004, 240, Abb. 8: 3-5). Časovo najmladšími sú pravdepodobne misky z Nitry-Párovských Hájov a zo Štú-rova, ktoré sa našli v sídliskových objektoch spoločne s keramikou s vlešťovanou výzdobou. Datovať ich možno na samotný sklonok 4. alebo až do prvých desaťročí 5. storočia.

Zaujímavý je výskyt kónických misiek formy IC v areáli „stanice“ v Stupave (obr. 70: 6), kde sú jed-ným z dokladov prítomnosti germánskeho obyvateľstva v areáli (Rimanmi?) opustených murovaných stavieb. V samotnej Trnávke sa v štyroch nálezových celkoch (objekt 2 – tab. 4: 4, 6; objekt 5 – tab. 13: 19-21; objekt 33/34/53 – tab. 26: 32, 44, 50; 27: 2; objekt 44 – tab. 36: 21-22, 24) vyskytlo až 12 exemplárov, čím početne výrazne prevyšujú výskyt formy II (dva kusy) a vyrovnávajú sa forme III (12 kusov). Pozo-ruhodná je ich absencia v zemnici „Pri Visáku“ vo Vajnoroch (starší charakter tohto nálezového celku?). V zemnici na sídlisku „Barnak“ v Ivanke pri Dunaji sa našiel jeden exemplár (tab. 72: 3).

Obr. 70. Misky formy IC. 1: Bratislava-Dúbravka; 2-3: Nitra-Párovské Háje; 4: Červeník; 5: Bratislava-Devínska Nová Ves; 6: Stupava. Podľa Elschek 1993; Pieta/Ruttkay 1997; Kolník 1963; Elschek 1998b; Bujna 1976. Bez mierky.Abb. 70. Schalen der Form IC. 1: Bratislava-Dúbravka; 2-3: Nitra-Párovské Háje; 4: Červeník; 5: Bratislava-Devínska Nová Ves; 6: Stupava. Nach Elschek 1993; Pieta/Ruttkay 1997; Kolník 1963; Elschek 1998b; Bujna 1976. Ohne Maßstab.

K výbave germánskych domácností tohto obdobia patrili aj taniere s kónickými stenami (obr. 69: e) a drobné poháriky a šálky (obr. 69: d, f). K tanierom nájdeme paralely v bohatých nálezových komple-xoch z neskororímskych objektov 56 a 182 v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 69: 25; 146: 12) a me-dzi povrchovými nálezmi na neskororímskom sídlisku Piešťany-Kocurice (Bialeková/Klčo 1986, 64, Abb. 15: 16). Malé poháriky a šálky formy I (obr. 69: d, f) sa nevyskytujú len na sídliskách (Kolník 1963, Abb. 1: 2; Tejral 1990, 20, Abb. 5: 1-4, 9), ale aj na pohrebiskách. A to nielen v žiarových (Čierny Brod, Šoporňa-Štrkovec), ale aj v kostrových hroboch (Abrahám) zo záveru doby rímskej a z počiatku doby sťahovania národov (Kolník 1973, 389, obr. 31: 2, 4-5; ten istý 1975, 365, obr. 22-23).

145

Do kategórie zvláštnych foriem (obr. 71: 1-5) patria horné časti nádob s rovnými zvislými alebo šikmými stenami. Podobné tvary nie sú medzi sídliskovou keramikou celkom neznáme a niekedy sa pokladajú za napodobeniny sklenených pohárov (por. aj obr. 23: 3; Droberjar 1993, 46-49, obr. 5: 1-6). Vyskytujú sa v staršej (tamže) a aj v mladšej dobe rímskej (napr. Červeník: Kolník 1963, obr. 2: 5; Havřice: Geisler/Kohoutek 1998, 89, tab. 13).

Obr. 71. Zvláštne keramické tvary: 1: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 2-7: Bratislava-Trnávka „Zadné“. Mierka 1:3.Abb. 71. Keramische Sonderformen. 1: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 2-7: Bratislava-Trnávka „Zadné“. Maßstab 1:3.

F o r m a I I

Forma II je v neskororímskom období zjavne na ústupe. Možno k nej priradiť len dva okrajové fragmenty z chaty 2 na sídlisku „Zadné“ (obr. 72: 3; tab. 3: 10, 15) a ďalšie tri fragmenty zo zemnice „Pri Visáku“ (obr. 72: 1-2; tab. 65: 24; 66: 2, 10). Datovanie do mladšej až neskorej doby rímskej možno pred-pokladať aj pri týchto ďalších nádobách:1. Dolné Lovčice, žiarový hrob. Bóna 1963, 242, Taf. XLII: 2.2. Ipolytölgyes, chata. Terra sigillata, Westerndorf, emailová spona typu Riha 7.13, samostrelová spona skupiny

A vii. Erdélyi/Lamiová-Schmiedlová 1971, obr. 7: 3, 5.3. Očkov, hrob 12. Kolník 1956, 240, tab. IV: 6.4. Očkov, hrob 191. Železná oblúková spona. Kolník 1965, obr. 8: 11.5. Brno-Starý Lískovec, chata 13. Germánska na kruhu točená keramika. Víchová 2002, obr. 9: 4-5.6. Šitbořice, žiarový hrob 13. Droberjar/Kazdová 1993, 115, tab. 4: 13,1.7. Veľký Meder, chata 116. Nepublikované.

Kým vysoké nádoby s lomom formy II sú charakteristické najmä pre 2. storočie, rozmerovo drobné misky alebo šálky sa v sídliskovej keramike držia aj v mladšej a neskorej dobe rímskej. Exempláre z Tr-návky a z Vajnor dokladajú ich doznievanie koncom 3., resp. až v 4. storočí. Fragment misy zdobenej šikmým žliabkovaním zo zemnice 2 na sídlisku „Zadné“ (obr. 72: 3) predstavuje hybridnú formu II/III. Nádobka z maďarského náleziska Ipolytölgyes je sponami a terrou sigillatou datovaná do obdobia stup-ňa C1. V sídliskovom materiáli z neskorej doby rímskej sa forma II vyskytuje len veľmi zriedkavo. Jeden z mála príkladov pochádza z chaty 116 vo Veľkom Mederi, kde sa rozmerná misa (obr. 72: 4) našla spolu s germánskou na kruhu točenou keramikou (podobne ako nádoba z Brna-Starého Lískovca) a s panón-skym glazovaným mortáriom.

Medzi funerálnou keramikou sa v staršej fáze mladšej doby rímskej (stupeň C1) ako urny používajú dvojdielne nádoby tvarovo príbuzné misám formy II z 2. storočia. Ich horná časť však býva vyššia a naj-mä výrazne lievikovite prehnutá (napr. obr. 72: 5-6). Pre datovanie je dôležitý exemplár z hrobu 191 v Oč-kove sprevádzaný železnou oblúkovou sponou (Kolník 1965, obr. 8: 11-12). Takmer identickú nádobu ako urnu použili v hrobe 13 v moravských Šitbořiciach. Z rozrušenej vrstvy v Očkove pochádza ďalšia misa s lievikovite roztvoreným hrdlom, zdobená pásom šikmých žliabkov (Kolník 1956, 258, obr. 15: 2). Takto rozvrhnutá výzdoba sa opakuje aj na terine formy III z kniežacieho hrobu I v Strážach (Ondrouch 1957, tab. 21: 1), na základe čoho možno obe nádoby datovať do včasnej fázy stupňa C2 (k datovaniu hrobov zo Stráží: Godłowski 1992, 37; Krekovič 1992a, 57). Ďalšie nezdobené príklady ostro profilovaných urien s lievikovitým hrdlom z Očkova (Kolník 1956, 240, tab. IV:6) a z juhomoravských žiarových pohrebísk patria pravdepodobne až do 4. storočia a podľa J. Tejrala sú prejavom vzájomného ovplyvňovania sa germánskej keramiky vyrábanej v ruke a na kruhu (Tejral 1975, 85, Abb. 14: 1, 6, 8, Taf. 16: 2).

146

F o r m a I I I

Typologicky najstaršie exempláre formy III s kužeľovitým, dovnútra sa skláňajúcim hrdlom a s od-sadenými plecami sa vyskytli už na sídlisku z 1. storočia v Bratislave-Dúbravke. Typologický vývoj týchto nádob viedol k plynulej esovitej profilácii, odsadenie pliec sa stratilo alebo bolo len líniovo na-značené, hrdlo s ústím sa vyklonilo smerom von. Jednotlivé varianty formy III sa však nedajú celkom presne chronologicky fixovať. Jednak chýbajú sprievodné spoľahlivo datované drobné nálezy a jednak sa jednotlivé tvary dlho vyskytovali súčasne vedľa seba. Zdá sa však, že od mladšej doby rímskej prevlá-dajú nádoby s esovitou profiláciou a von vyhnutým hrdlom (obr. 73). Plynulá stavba viedla k vytvoreniu odsadeného dna, prípadne nízkej nôžky (obr. 73: e-f; 74). Nádobky s odsadeným dnom sa môžu vyskyt-núť už v 2. storočí, častejšie sú až v mladšej a neskorej dobe rímskej. Pokiaľ možno súdiť podľa torzovite zachovaného materiálu, tak v nálezových komplexoch z mladšej fázy sídliska „Zadné“ a na súčasných náleziskách v Ivanke pri Dunaji a vo Vajnoroch mali všetky nádoby formy III viac alebo menej výrazne odsadenú nôžku. V rámci formy III prevládajú predovšetkým šálky a poháre menších rozmerov. Väčšie misy a teriny (ako obr. 73: a) sú zastúpené zriedkavejšie.

Neobvyklý tvar predstavuje nádoba s kužeľovitým hrdlom bez zvýrazneného ústia a s výzdobou šikmých žliabkov z objektu 44 (obr. 73: b). Šikmé žliabky zdobia aj vázovitú terinu zo zemnice „Barnak“ (obr. 73: a) a z podobnej nádoby mohol pochádzať aj väčší fragment z nálezového súboru 33/34/53 na sídlisku „Zadné“ (tab. 25: 32).

Niektoré nádoby stredných rozmerov zo zemníc 2 na „Zadnom“ (obr. 73: d, g; tab. 2: 18; 4: 7) a z cha-ty „Pri Visáku“ (tab. 66: 9) nemajú hrdlo odčlenené líniou, čím získali celkom plynulý profil a svojím tvarom sa priblížili k forme IV. Na rozdiel od hrncov formy IV však mali upravený povrch leštením a niekedy aj tuhovaním.

Pre sídliskové komplexy z obdobia stupňov C2 až C3 z východného okraja Bratislavy je charakte-ristickou predovšetkým nasledujúca skupina stolového riadu. Ide o šálky, misky a poháre menších roz-merov, vždy s lešteným alebo tuhovaným povrchom a s plastickou výzdobou (žliabky, brázdy, plastické lišty, zvislo pretiahnuté výčnelky). Hrdlo obvykle oddeľovala ryha, žliabok alebo plastická lišta. Nechý-

Abb. 72. Domáca keramická forma II. 1-2: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 3: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 4: Veľký Meder; 5: Očkov; 6: Šitbořice (južná Morava). Podľa Kolník 1965; Droberjar/Kazdová 1993. Bez mierky.Abb. 72. Einheimische Gefäßform II. 1-2: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 3: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 4: Veľký Meder; 5: Očkov; 6: Šitbořice (Südmähren). Nach Kolník 1965; Droberjar/Kazdová 1993. Ohne Maßstab.

147

bajú ani výraznejšie sformované úzke nôžky. Vyskytli sa v každom bohatšom nálezovom súbore (obr. 74: 1-7; tab. 34: 42; 35: 32-33; 65: 19; 66: 1, 3-4, 6-8). Ďalšie významné paralely pochádzajú z nasledujúcich nálezísk:1. Bratislava-Dúbravka, chata 86/90. Minca Aurelianus (270-275). Elschek 2004, Abb. 4: 14-15.2. Brod nad Dyjí, sídlisková jama 2. Tejral/Jelínková 1980, 395, Abb. 4: 1.3. Branč, jama 203. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 162: 23. 4. Ivanka pri Dunaji, žiarový hrob 22. Spona s hrotitou nôžkou. Kraskovská 1965, 166, Taf. IV: 21.5. Kostelec na Hané, žiarový hrob 314. Zeman 1961, 134, Abb. 64: Aa.

Obr. 73. Domáca keramická forma III. a: Ivanka pri Dunaji „Barnak“; b, d-e, g: Bratislava-Trnávka „Zadné“; c, f: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“. Mierka 1:3.Abb. 73. Einheimische Gefäßform III. a: Ivanka pri Dunaji „Barnak“; b, d-e, g: Bratislava-Trnávka „Zadné“; c, f: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“. Maßstab 1:3.

148

Dobrú paralelu reprezentuje šálka z jamy 203 v Branči (obr. 74: 8), ktorá však, žiaľ, obsahovala premiešaný keramický materiál (Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 162-164). Tvarovo príbuzný je aj pohárik na nôžke z juhomoravského Brodu nad Dyjí (obr. 74: 9). Inventár dotyčnej jamy pokladá J. Tejral za cha-rakteristického zástupcu sídliskového horizontu C1b z doby okolo polovice 3. storočia (Tejral/Jelínková 1980, 404-405; Tejral 1998a, 183, 186, 187-188, Abb. 2: 14). Rôzne formované nôžky, pravdepodobne z po-dobných pohárov, sa objavili aj v objektoch z Trnávky (tab. 3: 14, 18; 34: 13-14). Okrem urny sprevádza-nej sponou s hrotitou nôžkou v hrobe 22 v Ivanke pri Dunaji, možno ako analógie uviesť aj ďalšie urny z tohto pohrebiska v hroboch s bližšie nedatovateľnými sprievodnými nálezmi (napr. hroby 4, 23 a hrob ii: Kraskovská 1965, tab. I: 9; IV: 24; V: 5). Slúžili ako urny, preto sú väčších rozmerov, ale celkovou stavbou tela aj poňatím výzdoby sú veľmi podobné našej skupine šálok. Pripomeňme, že pohrebisko v Ivanke pri Dunaji je od našich sídlisk vzdušnou čiarou vzdialené len štyri kilometre. Mincami z poslednej tretiny 3. storočia sú okrem nádob z objektu 44 (tab. 34: 42; 35: 32-33) datované aj dve šálky zo zemnice 86/90 v Bratislave-Dúbravke (minca Aureliana z rokov 270-275 – Elschek 2004, 240, Abb. 4: 14-15).

Esovite profilovaná šálka zo zemnice 2 na sídlisku „Zadné“ (obr. 75: 3) predstavuje tvar vychádza-júci zo starších domácich tradícií. Tvarovo takmer identickú šálku nájdeme aj na sídlisku z predchádza-júceho obdobia v polohe „Silničné“ (obr. 75: 2). Korene tohto tvaru siahajú až do 2. storočia (napr. obr. 75: 1). Pomerne neskorý výskyt zvoncovito formovaných šálok dokumentujú aj moravské exempláre z Brna-Starého Lískovca (obr. 75: 4: Víchová 2002, obr. 13: 2) a z Havřic (obr. 75: 5: Geisler/Kohoutek 1998, 88-89, tab. 11-12: 2).

Obr. 74. Šálky a misky formy III a ich paralely. 1, 5-7: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 2-4: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 8: Branč; 9: Brod nad Dyjí; 10: Kostelec na Hané (obe Morava). Podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007; Tejral/Jelínková 1980; Zeman 1961. Bez mierky.Abb. 74. Tassen und Becher der Form III und ihre Parallelen. 1, 5-7: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 2-4: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 8: Branč; 9: Brod nad Dyjí; 10: Kostelec na Hané (beide Mähren). Nach Kolník/Varsik/Vladár 2007; Tejral/Jelínko-vá 1980; Zeman 1961. Ohne Maßstab.

149

Obr. 75. Esovité šálky formy III so zaobleným dnom. 1: Bratislava-Trnávka „Zadné“, včasná fáza (2. storočie); 2: Bratislava-Trnávka „Silničné“; 3: Bratislava-Trnávka „Zadné“, neskorá fáza (záver 3. až 4. storočie); 4: Brno-Starý Lískovec; 5: Havřice (obe Morava). Podľa Víchová 2002; Geisler/Kohoutek 1998. Bez mierky. Abb. 75. S-förmige Tassen mit abgerundetem Boden der Form III. 1: Bratislava-Trnávka „Zadné“, frühe Phase (2. Jh.); 2: Bratislava-Trnávka „Silničné“; 3: Bratislava-Trnávka „Zadné“, späte Phase (Ende des 3. bis 4. Jh.); 4: Brno-Starý Lískovec; 5: Havřice (beide Mähren). Nach Víchová 2002; Geisler/Kohoutek 1998. Ohne Maßstab.

F o r m a I V

Esovite profilovaná forma IV (obr. 76), či už vo vyššej hrncovitej alebo nižšej a širšej misovitej po-dobe, sa takmer bezo zmeny udržuje počas celej doby rímskej a nájdeme ju aj v najmladšom období v Tr-návke a okolí. Práve nádoby formy IV tvoria najpočetnejšiu skupinu keramiky v sídliskovej fáze od po-slednej tretiny 3. a v 4. storočí. Platí to pre všetky sledované náleziská vo východnom predpolí Bratislavy. Výzdoba v podobe šikmých zárezov (tab. 68: 9; 69: 2-3), trojuholníkových vpichov (tab. 36: 9), prstovitých vrypov (tab. 67: 9, 26), okrúhlych jamiek (obr. 76: b; tab. 37: 16-17, 19) alebo podkovovitých kolkov (obr. 76: g; tab. 68: 10) sa obmedzuje na jeden pás na rozhraní hrdla a tela nádoby. Tendenciu obmedzovania výzdoby na hrncoch sme sledovali už v predchádzajúcom období stupňa C1. Charakteristickým pre túto fázu je aj pretláčanie okraja prstom (obr. 76: c; tab. 1: 29; 37: 19; 39: 19 a ďalšie). V neskorej dobe rímskej sa vo zvýšenej miere vyskytujú nádoby s takmer bikónickým telom. Najväčšie vydutie sa posúva nadol do polovice výšky alebo až mierne pod ňu (obr. 76: f-g). Bikónické hrnce nájdeme v poslednej fáze svébskych žiarových pohrebísk (napr. Abrahám, Čierny Brod, Očkov, Bešeňov, Velké Hostěrádky: Kolník 1956, 274, 278, tab. V: 1, 4, 7; ten istý 1975, 364-365, obr. 17; Peškař/Ludikovský 1978, 53-54, obr. 7: 4, 8; 8: 11; 12: 2, tab. 8: 2, 3-5), ale aj na kostrových pohrebiskách z počiatkov doby sťahovania národov (Kolník 1973, 389, obr. 31: 1). Vyskytujú sa aj v germánskych osadách z prechodného obdobia medzi dobou rímskou a sťahova-ním národov (Tejral 1989, 79, obr. 1: 3; 2: 11-14; ten istý 1990, 18-19, Abb. 6: 1-2, 4; 7: 10, 15) a neprekvapuje preto ani ich výskyt v neskorých nálezových súvislostiach na hradnom kopci v Bratislave-Devíne (Pieta/Plachá 1989, 80, Abb. 3: 6-7, 10: 5). Bádanie ich datuje do 2. polovice 4. a na začiatok 5. storočia (Kolník 1973, 389; ten istý 1975, 365; Pieta/Plachá 1989, 80, 82; Tejral 1990, 19, 23-28).

Keď porovnáme jednotlivé varianty profilácie okrajov na hrncoch formy IV zo staršej (2. storočie) a mladšej (tretia tretina 3. až 4. storočie) fázy sídliska „Zadné“ v Bratislave-Trnávke (obr. 77), zisťujeme väčšiu variabilitu v mladšom období. Všetky varianty sa však v podstate vyskytujú v oboch časových úsekoch a žiaden z nich nemožno pokladať za charakteristický len pre isté užšie vymedzené obdobie. Výnimkou je len neskororímsky okraj pretláčaný prstom alebo nechtom (obr. 77: p).

Záverom sa treba ešte zmieniť o rozmernej a baňatej zásobnici, z ktorej sa v zlomkoch zachovala horná časť v zemnici „Pri Visáku“ (tab. 69: 1). Na pleciach je zdobená trojuholníkmi vyplnenými koso-štvorcovými vpichmi. Tvar jej hornej zrekonštruovanej časti s odsadeným hrdlom a so širokými plecami pripomína zásobnicu vyrobenú na kruhu a čiastočne zámerne zakopanú v osade „Zadné“ (tab. 49: 10).

150

Obr. 76. Domáca keramická forma IV z Bratislavy-Trnávky „Zadné“. Mierka 1:3.Abb. 76. Einheimische Gefäßform IV aus Bratislava-Trnávka „Zadné“. Maßstab 1:3.

151

Obr. 77. Typy okrajov na domácej keramickej forme IV. a-i, k, m, p, r-s: Bratislava-Trnávka „Zadné“; j, o: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; l, n: Ivanka pri Dunaji „Barnak“. Mierka 1:3.Abb. 77. Randtypen der einheimischen Gefäßform IV. a-i, k, m, p, r-s: Bratislava-Trnávka „Zadné“; j, o: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; l, n: Ivanka pri Dunaji „Barnak“. Maßstab 1:3.

i

152

E.b.8.3.3. Výzdobné motívy germánskej ručne formovanej keramiky (obr. 78, 79)

S k u p i n a I – kolkovaná výzdoba na jemnej keramike (obr. 78: Ia)

Výskyt: Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 65: 18).

Paralely:1. Bešeňov, žiarový hrob 99. Kolník 1961, 236, tab. XIV: 99a.2. Bratislava-Devínska Nová Ves, chata 8/97. Dve železné spony skupiny A VI, terra sigillata, Rheinzabern.

Elschek 2008, Abb. 4: 4.3. Dvory nad Žitavou, sídlisková jama. Točík 1982, 286, obr. 154.4. Mušov, chata II. Spona skupiny A VI,2, hrebeň typu Thomas I. Droberjar 1997, 196, Taf. 136: 23.5. Veľké Zálužie, objekt 5. Žaár/Poláková/Bielich 2009, obr. 8: 16. 6. Zlechov, povrchový nález. Zeman 2004b, 211, Abb. 2: 4.7. Žiar nad Hronom „Senková“, sídlisková vrstva. Trgina 1981, 315, obr. 176: 10; ten istý 1982, 294-295, obr. 158: 6.

Obr. 78. Výzdobné motívy domácej germánskej keramiky. Mierka 1:3.Abb. 78. Verzierungsmotive der germanischen einheimischen Keramik. Maßstab 1:3.

c

153

Obr. 79. Výzdobné motívy domácej germánskej keramiky. Mierka 1:3.Abb. 79. Verzierungsmotive der germanischen einheimischen Keramik. Maßstab 1:3.

154

Na malom fragmente nádoby zo zemnice „Pri Visáku“ sa pod plastickou lištou zachoval zvyšok kolku s motívom lístku (tab. 65: 18). Nádoba mala starostlivo tuhovaný a vyleštený povrch a hlásila sa k stolové-mu riadu. Lístky a rozety patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce motívy kolkov na germánskej keramike mladšej až neskorej doby rímskej. Nezriedka bývajú používané v rôznych kombináciách na jednej nádobe (obr. 80: 1-7). Za všetky príklady uveďme aspoň hlinenú hrkálku v podobe vajíčka (obr. 80: 1) z (kultovej?) jamy v Dvoroch nad Žitavou, kde sa našli výlučne zvieracie kosti, vrátane niekoľkých lebiek tura (Točík 1982, 286, obr. 154). Datovateľných príkladov je však pomerne málo, väčšina kolkovaných črepov pochádza z povrchových nálezov. Obsah zemnice 8/97 v Bratislave-Devínskej Novej Vsi možno vďaka terre sigillate zaradiť do stupňa C1 (Elschek 2008, 272). Do neskorej fázy toho istého obdobia (C1b) datujú moravskí au-tori zánik zemnice II z Mušova (obr. 80: 2 – Droberjar 1997, 196, Taf. 136-140; Tejral 1998a, 183, 186, Abb. 2: 3, 5, 12). Len na základe zloženia keramiky možno snáď do stupňa C1 začleniť aj spodnú časť kolkovanej nádoby z Veľkého Zálužia (Žaár/Poláková/Bielich 2009, obr. 8). Pozoruhodná je zrekonštruovaná nádobka zo sídliskového objektu C/1 v maďarskom Szobe (Bóna 1963, 282, Abb. 8, Taf. XLVII: 10). Sú na nej kombi-nované dve výzdobné techniky mladšej doby rímskej: lístkovité kolky a do seba zapadajúce šrafované troj-uholníky (motív „vlčích zubov“). I. Bóna ju typologicky datoval do 3. storočia (tamže). Z vrstvy z mladšej až neskorej doby rímskej pochádzajú fragmenty germánskych kolkovaných nádob (obr. 80: 3) z kvádskeho sídliska v Žiari nad Hronom na strednom Slovensku (Trgina 1981, 315; ten istý 1982, 294-295). Žiarový hrob 99 z Bešeňova s bohato zdobenou urnou (obr. 80: 7) neobsahoval ďalšie nálezy. Kolkovanú nádobu datoval T. Kolník len na základe tvaru a výzdoby do 4. storočia (Kolník 1961, 263).

Obr. 80. Výzdobné motívy skupiny I – lístkové a rozetovité kolky. 1: Dvory nad Žitavou; 2: Mušov (južná Morava); 3: Žiar nad Hronom; 4: Branovo; 5: Komjatice „Legionárske“; 6: Tvrdošovce; 7: Bešeňov; 8: Kleinmeiseldorf (Dolné Rakúsko); 9: Komjatice „Tomášove“; 10: Branč. Podľa Točík 1982; Droberjar 1997; Trgina 1982; Cheben 1997; Točík 1980; Kolník 1958; Kol-ník 1961; Pollak 1980; Kolník/Varsik/Vladár 2007. Bez mierky.Abb. 80. Zierelemente der Gruppe I – Blatt- oder rosettenförmige Stempel. 1: Dvory nad Žitavou; 2: Mušov (Südmähren); 3: Žiar nad Hronom; 4: Branovo; 5: Komjatice „Legionárske“; 6: Tvrdošovce; 7: Bešeňov; 8: Kleinmeiseldorf (Niederöster-reich); 9: Komjatice „Tomášove“; 10: Branč. Nach Točík 1982; Droberjar 1997; Trgina 1982; Cheben 1997; Točík 1980; Kolník 1958; Kolník 1961; Pollak 1980; Kolník/Varsik/Vladár 2007. Ohne Maßstab.

Na fenomén výskytu kolkovanej výzdoby na kvádskej keramike upozornil už v roku 1958 T. Kol-ník. Touto výzdobou sa germánski hrnčiari snažili pravdepodobne napodobniť panónsku sivú keramiku zdobenú rastlinnými a geometrickými kolkami (Kolník 1958, 66-68). Snaha napodobniť rímsky import je viac než očividný na jednej kolkovanej mise z Branču, ktorá aj tvarom imituje formu Drag. 37 (obr. 80: 10). Našla sa v narušených nálezových súvislostiach nad chatou 20 spolu so severovskou terrou sigil-latou a mortáriom s hnedou glazúrou (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 75-76, tab. 24: 14).

Rozetovité a lístkovité kolky nastupujú pravdepodobne až v pokročilej fáze mladšej doby rímskej (od vyvinutého stupňa C1). Viaceré príklady z Moravy a zo Slovenska uvádza T. Zeman (Zeman 2004b, 211-212). Na prelom staršej a mladšej doby rímskej patrí snáď len nálezový inventár zo zemnice 2/79

155

z lokality „Tomášove“ v Komjaticiach (obr. 80: 9). Nálezový celok sa však len na základe publikovanej keramiky dá ťažko presnejšie datovať (Točík 1980, 230, obr. 140: 1-7, 9, 10, 13). Do neskorej fázy stupňa C1 datoval J. Tejral misu s rozetovitými kolkami z náleziska „Mezi mlýnem“ v Mušove (Tejral 1998a, 184, Abb. 2: 8). Až do záveru 3. alebo do nasledujúceho 4. storočia (stupne C2-C3) patrí podľa môjho názoru keramický súbor z chaty v Želiezovciach (Novotný 1984a, tab. IV: 5). Ani urna zdobená kolkova-nými rozetkami a žliabkovanými podkovami z hrobu 53 v Čiernom Brode sa podľa T. Kolníka nemohla vyskytnúť pred 4. storočím (Kolník 1975a, 364, obr. 9: 22). Do pokročilého 4. storočia bývajú datované ná-doby s kolkovanými rozetami z rakúskeho Kleinmeiseldorfu (obr. 80: 8 – Mitscha-Märheim 1965, 214-215, Taf. I: 2; Pollak 1980, 199, Taf. 29: 2). Rozetovité kolky sa opakovane vyskytli aj na nádobách z rozrušenej vrstvy pohrebiska v Očkove (Kolník 1956, tab. IX: 18-19, 22) a v keramickom materiáli severokarpatskej skupiny z prelomu doby rímskej a doby sťahovania národov (Pieta 1987, 388, Abb. 3: 18). Lúčovité a krí-žové kolkované rozety nájdeme ojedinele aj na najstaršej slovanskej keramike pražského typu (Hromada/Kolník 1991, 265, tab. III: 5-9; Hromada 1991, 280, obr. 2: 4; Novotný 1999, 308-309, obr. 1).

S k u p i n a I I – jamky na jemnej keramike (obr. 78: IIa)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 44 (tab. 34: 12); Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 67: 11-12).

Paralely:1. Červeník, sídlisková jama. Nákrčník s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, 118, obr. 4: 1, 2.2. Ivanka pri Dunaji, hrob 25. Dve spony skupín A VI,2 a VII. Kraskovská 1965, 166, tab. IV: 29.3. Mušov, chata III. Terra sigillata, Rheinzabern. Droberjar 1997, 196-197, Taf. 144: 9, 145: 1.4. Veľký Cetín, hrob 25. Cheben/Ruttkayová/Ruttkay 1994, 198, obr. 24: 15.5. Velké Hostěrádky, hroby 3 a 5. Peškař/Ludikovský 1978, 88-89, obr. 5: 2, 5.6. Veľký Meder, chata 60. Varsik 2004a, Abb. 5: 4.7. Želiezovce, chata. Novotný 1984a, 111, tab. III: 4.

Výzdoba plytkými jamkami sa vyskytla len na dvoch fragmentoch stolovej keramiky zo zemnice „Pri Visáku“ (tab. 67: 11-12) a na jednom zlomku z objektu 44 na sídlisku „Zadné“ (tab. 34: 12). Keď sú jamky nanesené v hustých radoch (obr. 81: 1, 5), výzdoba nápadne pripomína podobný motív z 2. sto-ročia (obr. 37: IIb; 40: 3). Iným variantom sú voľnejšie rozostavené skupiny od jednej po tri jamky pod líniou zdôrazňujúcou plecia nádoby (obr. 81: 2-3) alebo na jej najväčšom vydutí (napr. Velké Hostěrádky: Peškař/Ludikovský 1978, obr. 5: 2).

Obr. 81. Výzdobné motívy skupiny II – jamky. 1: Červeník; 2: Veľký Meder; 3: Velké Hostěrádky (južná Morava); 4: Želie-zovce; 5: Mušov (južná Morava). Podľa Kolník 1963; Peškař/Ludikovský 1978; Novotný 1984a; Droberjar 1997. Bez mierky.Abb. 81. Zierelemente der Gruppe II – Grübchen. 1: Červeník; 2: Veľký Meder; 3: Velké Hostěrádky (Südmähren); 4: Želiezovce; 5: Mušov (Südmähren). Nach Kolník 1963; Peškař/Ludikovský 1978; Novotný 1984a; Droberjar 1997. Ohne Maßstab.

156

Paralely patriace do 2. storočia boli uvedené v príslušnej pasáži (kapitola C.b.8.3.2.2.) venovanej rozboru keramiky zo staršej doby rímskej. Do severovského obdobia, resp. do stupňa C1, patrí keramic-ký inventár zemnice III v Mušove „Na pískách“ (obr. 81: 5), v ktorej sa vyskytla rheinzabernská terra sigillata Bernhardových skupín Ia a IIb (Droberjar 1997, 126, 196-197). V hrobe 25 v Ivanke pri Dunaji sa našla dvojdielna spona Almgrenovej skupiny VII spolu so sponou s hrotitou nôžkou skupiny A VI,2, čo sa prihovára pre rámcové datovanie do 1. polovice alebo okolo polovice 3. storočia. M. Schulzeová pred-pokladala ešte včasnejšie uloženie tohto hrobu – v závere 2. alebo na začiatku 3. storočia (Schulze 1977, 78). Na základe tvarových a ornamentálnych analógií datovali J. Peškař a K. Ludikovský urny z hrobov 3 a 5 z Velkých Hostěrádek do doby okolo polovice a do druhej polovice 3. storočia (Peškař/Ludikovský 1978, 35-40). Do stupňa C2 patrí s najväčšou pravdepodobnosťou nálezový súbor objektu z Červeníka (obr. 81: 1) a do toho istého (alebo o niečo mladšieho) obdobia aj keramika zo zemnice v Želiezovciach (obr. 81: 4). Dodajme, že v objekte 44 v osade „Zadné“ túto výzdobu sprevádzala minca Tacita z rokov 275-276.

Výzdoba jamkami sa na jemnej keramike začína vyskytovať už v horizonte sídliskových objektov, ktoré zanikajú v druhej polovici 2. storočia. Väčšina dobre datovateľných nálezov spadá do 3. storočia a v priebehu prvej polovice 4. storočia sa výzdobné motívy skupiny II vytrácajú. V záverečných fázach kvádskeho osídlenia sa jamky akoby presunuli na hrubšiu hrncovitú „kuchynskú“ keramiku (výzdobná skupina XII).

S k u p i n a I V – ryhovanie v poliach („vlčie zuby“ – obr. 78: IVa)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 44 (tab. 34: 7).

Paralely:1. Bešeňov, hrob 30. Spona s hrotitou nôžkou. Kolník 1961, 227, tab. V: 30,d3.2. Branč, chata 172. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 131: 13.3. Brno-Starý Lískovec, objekt 10. Víchová 2002, obr. 5: 4.4. Brod nad Dyjí, sídlisková jama 7. Tejral/Jelínková 1980, 405, obr. 9: 1.5. Červeník, sídlisková jama. Nákrčník s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, obr. 2: 5.6. Kostolná pri Dunaji, hrob 47A. Hrebeň typu Thomas I. Kolník 1980, 115, Taf. CVIII: 47A,a.7. Mušov, chata II. Hrebeň typu Thomas I, spona skupiny A VI,2. Droberjar 1997, Taf. 136: 4, 18; 138: 13; 139: 7.8. Očkov, hrob 191. Železná spona. Kolník 1965, obr. 8: 11.9. Štúrovo, „veľký objekt“, spodná vrstva. Minca, Claudius II. Gothicus (268-270). Beljak/Kolník 2008, 72, Fig.

11: 14.10. Štúrovo, chata 12. Beljak/Kolník 2008, Fig. 9: 9.11. Veľký Meder, chata 154. Varsik 2004a, Abb. 6: 9.

Na tenkostennom fragmente neobvyklej nádobky so zvislým ústím z objektu 44 sa objavila výzdo-ba rytých, striedavo do seba zapadajúcich trojuholníkov ohraničených dvojicou brázd (obr. 78: IVa; tab. 34: 7). Tento motív sa väčšinou vyskytuje v horizontálnom páse (obr. 82). Jeho pôvod možno snáď hľadať v podobne koncipovanej výzdobe do seba zapadajúcich brázdovaných alebo ryhovaných polí (obr. 42), ktorú niektorí autori pokladajú za charakteristickú pre stupeň B2/C1 (napr. Tejral 1994, 305-306, Abb. 15-16). Na rozdiel od 2. storočia nevypĺňa tento motív v mladšej až neskorej dobe rímskej veľké plochy nádob, ale v podobe tzv. vlčích zubov vytvára len jeden horizontálny pás na rôznych partiách nádoby (obr. 82).

Výzdobný motív „vlčích zubov“ už dávnejšie pokladal J. Tejral za charakteristický pre stupeň C1 (Tejral/Jelínková 1980, 405, obr. 9: 1). Nádobku zo Szobu, ktorá spájala výzdobné motívy do seba zapada-júcich trojuholníkov a lístkovitých kolkov, datoval I. Bóna do 3. storočia (Bóna 1963, 282, Taf. XLVII: 10, Abb. 8). Spoločný výskyt so sponami z 3. až prvej polovice 4 storočia (Bešeňov, Mušov, Očkov – obr. 82: 2, 6, 7) potvrdzujú takéto datovanie. Na sídlisku v Štúrove sa vyskytli dva fragmenty nádob s motívom „vlčích zubov“ (obr. 82: 10) – v chate 12 (Beljak/Kolník 2008, Fig. 9: 9) a v spodnej vrstve v tzv. veľkom objekte, kde sa vyskytla aj minca Claudia II. Gothica z rokov 268-270 (tamže, Fig. 11: 1, 14). Oba nálezové súbory možno podľa môjho názoru datovať do stupňa C2 (alebo staršej fázy stupňa C3). Terminus post quem poskytuje aj minca cisára Tacita (275-276) z objektu 44 v osade „Zadné“ v Trnávke. Neskorý panón-sky keramický import a germánska na kruhu točená keramika v chate 154 vo Veľkom Mederi (obr. 82: 9) sa prihovára pre výskyt motívu IV prinajmenšom prvej polovici 4. storočia.

157

Obr. 82. Výzdobné motívy skupiny IV – ryhovanie v poliach. 1: Brod nad Dyjí (južná Morava); 2: Bešeňov, hrob 30; 3, 9: Veľký Meder; 4: Červeník; 5: Brno-Starý Lískovec; 6: Mušov (obe južná Morava); 7: Očkov, hrob 191; 8: Straning (Dolné Rakúsko); 10: Štúrovo. Podľa Tejral/Jelínková 1980; Kolník 1961; Kolník 1963; Víchová 2002; Droberjar 1997; Kolník 1965; Pollak 1980; Beljak/Kolník 2008. Bez mierky.Abb. 82. Zierelemente der Gruppe IV – geritzte Felder. 1: Brod nad Dyjí (Südmähren); 2: Bešeňov, Grab 30; 3, 9: Veľký Me-der; 4: Červeník; 5: Brno-Starý Lískovec; 6: Mušov (beide Südmähren); 7: Očkov, Grab 191; 8: Straning (Niederösterreich); 10: Štúrovo. Nach Tejral/Jelínková 1980; Kolník 1961; Kolník 1963; Víchová 2002; Droberjar 1997; Kolník 1965; Pollak 1980; Beljak/Kolník 2008. Ohne Maßstab.

S k u p i n a V – brázdy (obr. 78: Va-b)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 44 (tab. 34: 15, 17, 42).

Paralely:1. Abrahám, žiarové hroby 123 a 125. Kolník 1980, 51 Taf. XL: 123a; 52 Taf. XL: 125a.2. Branč, chata 43. Terra sigillata, Rheinzabern a Westerndorf. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 47: 10-12.3. Brod nad Dyjí, sídlisková jama 7. Tejral/Jelínková 1980, 404, obr. 9: 4.4. Červeník, sídlisková jama. Nákrčník s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, 116, obr. 2: 2.5. Dunajská Streda, žiarový hrob. Eisner 1933, tab. LXXIII: 4.6. Ivanka pri Dunaji, žiarový hrob 8. Kraskovská 1965, 164, tab. III: 1.7. Očkov, žiarový hrob 117. Železná spona, bronzové nádoby. Kolník 1965, obr. 8: 1.8. Prečín, povrchový nález. Pieta 1999, Abb. 7: 4.9. Štúrovo, „veľký objekt“, spodná vrstva. Minca, Claudius II. Gothicus (268-270). Beljak/Kolník 2008, 72, Fig.

11: 17.

Ornament plošne aplikovaných tenkých rýh alebo širších brázd, ktorý sa na kvádskych nádobách vyskytoval v 2. a začiatkom 3. storočia, od začiatku mladšej doby rímskej ustupuje a v stupňoch C2 až C3 sa už nevyskytuje. Namiesto toho sa od 3. storočia objavujú skupiny zvislých a šikmých brázd, ktoré členia telo nádob do niekoľkých zón (obr. 83). Zaujímavý je v tejto súvislosti keramický inventár chaty 43 v Branči, kde sa oba tieto ornamenty stretli v jednom nálezovom celku (plošné „brázdovanie“: Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 47: 9; skupiny brázd: tamže, tab. 47: 10-12). Chata je datovaná do fázy B v Branči, t. j. do stupňa C1 mladšej doby rímskej (tamže, 35, 85).

158

Nezvyklé je horizontálne členenie vodorovnými brázdami, aké sa vyskytlo na spodnej časti pohárika z objektu 44 na sídlisku „Zadné“ (obr. 78: Va). Paralelami oveľa lepšie je doložený ornament skupín zvis-lých alebo šikmých brázd (obr. 83), ktorý zdobí inú šálku z toho istého objektu (obr. 78: Vb). Zväzky brázd sa vyskytujú na nádobách samostatne (obr. 83: 5-7), ale neraz aj v kombinácii s pretláčanými vypuklinami (napr. obr. 83: 3-4, 8). Najstaršie príklady (obr. 83: 5-7) sa vyskytli v severovskom období, čo potvrdzuje terra sigillata z chaty 43 v Branči (určenie terry sigillaty: Kuzmová/Roth 1988, 23, č. 15, 18) alebo hrob 117 z Očkova (obr. 83: 9), ktorý sa svojím inventárom (železná spona, bronzové nádoby) hlási za reprezentanta stupňa C1a (Tejral 2006, 155). Nádobky s plastickými vypnulinami kombinovanými s brázdami sa pokla-dajú za jeden z charakteristických prejavov hrnčiarskeho štýlu typu Dolné Lovčice, ktorého vyvrcholenie J. Tejral predpokladal v dobe okolo polovice 3. storočia (Tejral 1975, 10-14). V spodnej vrstve „veľkého ob-jektu“ v Štúrove je tento ornament sprevádzaný mincou Claudia II. Gothica (268-270). Dožívanie výzdob-ného motívu až do záveru 3 alebo až do 4. storočia dokladajú nádoby z objektu 44 v Trnávke (minca Tacita z rokov 275/276) a z chaty 30 vo Veľkom Mederi (obr. 83: 2), v ktorom sa vyskytli panónske glazované trecie misky a germánska keramika vytočená na hrnčiarskom kruhu (fáza C vo Veľkom Mederi – Varsik 2004a, 262-264). Nádobka z Prečína na strednom Považí (obr. 83: 3) súvisí podľa K. Pietu s neskorosvébskym osíd-lením stredného Slovenska na sklonku doby rímskej (Pieta 1999, 178).

Obr. 83. Výzdobné motívy skupiny V – brázdy. 1: Rišňovce; 2: Veľký Meder; 3: Prečín; 4: Červeník; 5-7: Branč; 8: Abrahám, hrob 123; 9: Očkov, hrob 117. Podľa Točík 1984; Pieta 1999; Kolník 1963; Kolník/Varsik/Vladár 2007; Kolník 1980; Kolník 1965. Bez mierky.Abb. 83. Zierelemente der Gruppe V – Furchen. 1: Rišňovce; 2: Veľký Meder; 3: Prečín; 4: Červeník; 5-7: Branč; 8: Abrahám, Grab 123; 9: Očkov, Grab 117. Nach Točík 1984; Pieta 1999; Kolník 1963; Kolník/Varsik/Vladár 2007; Kolník 1980; Kolník 1965. Ohne Maßstab.

159

S k u p i n a V I – žliabky (obr. 78: VI: a-d)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, chaty 2 a 5, objekty 33/34/53, 44, 54 (tab. 3: 7, 15-16; 12: 26-27; 25: 18, 32; 33: 28-29; 34: 34; 35: 25, 33; 45: 6); Vajnory „Pri Visáku“, chata 1 (tab. 65: 13, 16-17); Ivanka pri Dunaji „Barnak“, chata 1 (tab. 71: 16).

Paralely:

1. Bešeňov, hrob 70. Spona s valcovitou hlavicou, spona typu A 84. Kolník 1961, 232, tab. X: 70a.2. Branč, jama 60. Minca Claudius II. Gothicus (268-270). Kolník/Varsik/Vladár2007, tab. 74: 18.3. Brod nad Dyjí, jama 2. Terra sigillata, Drag. 37, neurčená. Tejral/Jelínková 1980, 402, obr. 4: 6.4. Červeník, sídlisková jama. Nákrčník s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, 118, obr. 3: 7.5. Čierny Brod, žiarový hrob 17. Kolník 1975a, 346, obr. 6: 17, 13.6. Dolné Lovčice, žiarové hroby. Bóna 1963, 242, Taf. XLI: 3-4, XLII: 1.7. Drösing, kostrový hrob. Pollak 1980, 21, Taf. 10: 10.8. Ivanka pri Dunaji, žiarový hrob 4. Kraskovská 1965, 164, tab. I: 9.9. Kleinmeiseldorf, jama I. Pollak 1980, 54 Taf. 29: 2.10. Kostelec na Hané, žiarový hrob 229. Zeman 1961, 105, obr. 49: Da.11. Kostolná pri Dunaji, žiarový hrob 55. Kolník 1980, 117, Taf. CXI: 55a.12. Mušov, chata II. Bronzová spona série A VI,2, hrebeň typu Thomas I. Droberjar 1997, 196, Taf. 139: 7, 11.13. Mušov, chata III. Terra sigillata, Rheinzabern, skupina Bernhard Ia a IIb. Droberjar 1997, 196, Taf. 144: 3-4.14. Očkov, žiarový hrob 127. Spona s hrotitou nôžkou. Kolník 1965, obr. 8: 13.15. Šitbořice, žiarový hrob 36. Droberjar/Kazdová 1993, 128, tab. 9: 36,1.16. Stupava, nálezy z vrstvy. Eisner 1933, tab. LXXVII: 1; Kraskovská 1979, 45, obr. 9: 1-2.

Výzdoba žliabkami sa na sídlisku „Zadné“ vyskytla v každom rozsiahlejšom nálezovom súbore z mladšej fázy osídlenia a prítomná bola aj v zemniciach „Pri Visáku“ a „Barnak“. Žliabky pokrývali vydutie nádoby od podhrdlia až po dno, resp. po jej nôžku. Nanesené bývali ako husté plošné kanelúry (obr. 78: VI: c-d), ale predovšetkým individuálne vo väčších vzájomných rozstupoch (obr. 78: VIa-b). Žliabkami/kanelúrami bývali zdobené hlavne menšie šálky a poháriky, ale aj objemnejšie teriny.

Podobný ornament sa vyskytol už v staršej fáze sídliska „Zadné“. Boli to predovšetkým lúčovité motívy na zaoblených dnách šálok (obr. 43: 1-5). Už v 2. polovici 2. storočia však treba počítať aj s výsky-tom husto žliabkovaných terín (obr. 43: 8-9). Najlepším a dobre datovaným príkladom je urna z hrobu 70 v Bešeňove, sprevádzaná sponou A 84 a železnou sponou s valcovitou hlavicou (obr. 43: 8 – Kolník 1961, 259, tab. X: 70a-c). Najväčší rozmach však husté žliabkovanie dosahuje až v nasledujúcom období 3. storočia. Početné paralely zo stredodunajského svébskeho prostredia, ale aj zo vzdialenejších oblastí nerímskej Germánie, uviedli pri rozbore keramiky z juhomoravského Brodu nad Dyjí (obr. 84: 2) J. Tejral a D. Jelínková (Tejral/Jelínková 1980, 402-404, obr. 4: 6). Takéto teriny neraz slúžili ako urny na nekropo-lách, kde sa pochovávalo v 3. storočí (Bešeňov, Čierny Brod, Dolné Lovčice, Ivanka pri Dunaji, Očkov – obr. 84: 3, 6). Menej citované príklady zo Slovenska máme aj zo Šoporne (Krekovič 1979, obr. 2: 1) alebo z Bánova (Eisner 1933, tab. LXXXIV: 2). Zo sídlisk možno uviesť príklady sprevádzané ešte severovskými sigillatami (napr. Mušov chata III). Fragmenty zo Stupavy svedčia o prítomnosti germánskeho elementu v areáli opustenej (?) rímskej „stanice“ (literatúru viď v záhlaví kapitoly).

Pre sídliskovú keramiku zo „Zadného“ sú zvlášť charakteristické menšie šálky na nôžke zdobené individuálnymi žliabkami vo väčších rozstupoch. Vo fragmentoch sa vyskytli v zemniciach 2 a 5 (tab. 3: 16; 12: 26), takmer celé kusy sa našli v rozsiahlom objekte 44 (tab. 35: 33) a v jamke (piecke?) 54 (tab. 45: 6). Tvarovo aj výzdobne blízke paralely predstavujú urny z hrobov 4, 22 a II na neďalekej nekropole v Ivanke pri Dunaji (Kraskovská 1965, tab. I: 9, IV: 21, V: 5). Nálezový súbor z objektu 44 zo „Zadného“ je sprevádzaný mincou Tacita (275-276). Minca sa vyskytla spolu s fragmentom žliabkovanej nádoby (obr. 84: 1) aj v sídliskovej jame 60 v Branči (Claudius II. Gothicus z rokov 268-270). Do neveľmi vzdialené-ho obdobia patril pravdepodobne komplex nálezov z Červeníka, kde sa vyskytol strieborný nákrčník s hruškovitým uzáverom. Predbežne sa teda zdá, že motív šikmých žliabkov vo väčších rozstupoch má chronologicky mladšie postavenie ako husté plošné kanelúry. Potvrdzovať by to mohli aj niektoré ďalšie príklady z neskorosvébskych nálezových súborov, ktoré však nie sú až tak spoľahlivo datované nezá-visle od keramiky (napr. Beluša, chata 3: Pieta 1974, obr. 7: 7). Zaujímavý je v tejto súvislosti keramický inventár kostrového hrobu na nálezisku Drösing pri rakúskom brehu rieky Morava, v ktorom sa vedľa vázičky so šikmým žliabkovaním (obr. 84: 7) vyskytli aj dve germánske misy vytočené na kruhu (Pollak

160

1980, 21-22, Taf. 10: 10-13). Datovanie hrobu nie je celkom jednoznačné. M. Pollaková ho pokladala za reprezentanta stupňa C2 (tamže 198-199), J. Tejral sa naposledy priklonil k jeho zaradeniu až na záver doby rímskej (Tejral 1999a, 219). Pozoruhodný je výskyt šikmo žliabkovanej urny v hrobe 55 v Kostolnej pri Dunaji (obr. 84: 5). Pravdepodobne ide o jeden z najmladších hrobov na veľmi bohatej nekropole zo staršieho obdobia. Hrob ďalej obsahoval len jednoduchú železnú pracku v tvare písmena D (Kolník 1980, 117, Taf. CXI: 55a-b)27. Podobná pracka sa vyskytla aj v hrobe 36 v Šitbořiciach, kde ako urna opäť slúžila šikmo žliabkovaná široká misa (obr. 84: 4). E. Droberjar tento hrob predbežne datoval do stupňa C3 doby rímskej (Droberjar/Kazdová 1993, 144). Zvislé žliabky sa udržali na terinovitých nádobách až do záverečných desaťročí doby rímskej a ako príklad možno uviesť fragment nádoby z jamy I na rakúskom nálezisku Kleinmeiseldorf (literatúra v záhlaví).

27 Značne skorodovanú železnú pracku zaradila R. Madyda-Legutko k typu D1, ktorý sa na Slovensku vyskytuje predo-všetkým v staršej dobe rímskej. Ale už na susednej Morave (Kostelec na Hané) je jej používanie doložené až po samotný záver doby rímskej (Madyda-Legutko 1986, 24-26).

Obr. 84. Výzdobné motívy skupiny VI – žliabky. 1: Branč; 2: Brod nad Dyjí (Morava); 3: Čierny Brod, hrob 17; 4: Šitbořice, hrob 36 (Morava); 5: Kostolná, hrob 55; 6: Očkov, hrob 127; 7: Drösing (Dolné Rakúsko); 8-9: Mušov (Morava). Podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007; Tejral/Jelínková 1980; Kolník 1975a; Droberjar/Kazdová 1993; Kolník 1980; Kolník 1965; Pollak 1980; Droberjar 1997. Bez mierky.Abb. 84. Zierelemente der Gruppe VI – Riefen. 1: Branč; 2: Brod nad Dyjí (Mähren); 3: Čierny Brod, Grab 17; 4: Šitbořice, Grab 36 (Mähren); 5: Kostolná, Grab 55; 6: Očkov, Grab 127; 7: Drösing (Niederösterreich); 8-9: Mušov (Mähren). Nach Kolník/Varsik/Vladár 2007; Tejral/Jelínková 1980; Kolník 1975a; Droberjar/Kazdová 1993; Kolník 1980; Kolník 1965; Pollak 1980; Droberjar 1997. Ohne Maßstab.

161

S k u p i n a V I I – fazetovanie povrchu (obr. 78: VIIa)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 44 (tab. 35: 1).

Paralely: 1. Veľký Meder, chata 132. Varsik 2004a, Abb. 6: 7.2. Brno-Starý Lískovec, objekt 13. Víchová 2002, obr. 9: 4.

V objekte 44 na sídlisku „Zadné“ v Trnávke sa vyskytol fragment tenkostennej nádobky s po-vrchom upraveným zvislým fazetovaním. Paralely sú mi známe z dvoch nálezísk (obr. 85). Vo výplni zemnice 132 vo Veľkom Mederi sa vyskytol zlo-mok baňatej šálky so zvislým fazetovaním (obr. 85: 2). Nálezový inventár chaty patrí do fázy C vo Veľkom Mederi (druhá polovica 3. až 4. storočie). Šálka s príbuznou výzdobou sa našla aj na morav-skom sídlisku Brno-Starý Lískovec v sprievode germánskej na kruhu točenej keramiky. Existencia osady ako celku je datovaná do obdobia stupňov C1b a C2 (Víchová 2002, 293).

S k u p i n a V I I I – plastické presekávané lišty (obr. 78: VIIIa-c)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 44, chata 45 (tab. 34: 2; 39: 1); Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 66: 1, 3).

Paralely:1. Abrahám, žiarový hrob 123. Kolník 1980, 51-52, Taf. XL: 123c.2. Branč, chata 12. Železná spona typu A 166, terra sigillata, Lezoux a Rheinzabern/Westerndorf. Kolník/Var-

sik/Vladár 2007, tab. 12: 1-2,5. 3. Branč, chata 83. Terra sigillata, Rheinzabern a Pfaffenhofen. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 89: 15-18. 4. Červeník, sídlisková jama. Nákrčník s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, obr. 2: 2.5. Kammern, povrchový nález. Pollak 1980, 45, Taf. 20: 2.6. Ladná, Chata I. Ostroha s asymetrickými ramenami. Tejral 1998a, Abb. 2: 2, 10.7. Očkov, žiarový hrob 65 a nálezy z vrstvy. Kolník/Paulík 1959, obr. 2: hore vpravo; Kolník 1956, tab. VI: 5-7.8. Skalka nad Váhom, nález z kultúrnej vrstvy. Hanuliak 1998, 319, obr. 5: 1.9. Veľký Meder, chata 106. Terra sigillata, Lezoux, Rheinzabern, Westerndorf a Westerndorf/Pfaffenhofen.

Varsik 2008, obr. 4: 2.

Samostatná plastická lišta, presekávaná aj nepresekávaná, sa počas celej doby rímskej vyskytuje najmä na terinovitých nádobách formy III, kde tektonicky zdôrazňuje prechod hrdla a tela. Naproti tomu sa zdá, že plošne nanesené a presekávané lišty sa na germánskej keramike vyskytujú až od mladšej doby rímskej. Staršie príklady sú sprevádzané severovskou a poseverovskou terrou sigillatou z Rheinzabernu, Westerndorfu a Pfaffenhofenu (Branč, Veľký Meder – obr. 86: 1-6, 11). Niekedy nie sú vytvorené sku-točné plastické lišty, ale povrch nádoby je pokrytý horizontálnymi presekávanými pásmi nanesenými pravdepodobne ozubeným kolieskom. Práve táto ornamentika sa niekedy nazýva „nepravé barbotino“ (obr. 86: 1, 6, 7, 12), na rozdiel od „pravého“ barbotina (obr. 44), ktoré zaujíma staršie chronologické postavenie. „Nepravé barbotino“ sa vyskytlo už v spomínaných súboroch z Branču a neskôr v nálezo-vých súvislostiach stupňa C2 (Červeník – obr. 86: 7) a C2-C3 (napr. v objekte 44 v Trnávke spolu s min-cou Tacita z rokov 275-276). Prežíva však aj vo vyslovene neskorých nálezových súvislostiach. Nádoby s nepravým barbotinom nájdeme napríklad medzi keramikou zo Skalky nad Váhom (obr. 86: 12). Táto výšinná poloha bola opätovne osídlená v samom závere doby rímskej (Hanuliak 1998, 319). Veľmi pozo-ruhodný je germánsky hrnček s nepravým barbotinom, ktorý sa našiel v detskom kostrovom hrobe na jednom z pohrebísk pri Brigetiu, teda na panónskej pôde južne od Dunaja. Hrob je rámcovo datovaný do

Obr. 85. Výzdobné motívy skupiny VII – fazetovanie. 1: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 2: Veľký Meder; 3: Brno-Starý Lískovec (južná Morava). Podľa Víchová 2002. Bez mierky.Abb. 85. Zierelemente der Gruppe VII – Facetten. 1: Bratis-lava-Trnávka „Zadné“; 2: Veľký Meder; 3: Brno-Starý Lís-kovec (Südmähren). Nach Víchová 2002. Ohne Maßstab.

162

4. storočia (Bóna 1963, 287, Taf. LII: 4). Výzdobný motív sa objavil aj na ďalšej germánskej nádobe, ktorá sa vyskytla medzi keramickým materiálom z rímskeho prístaviska z druhej polovice 4. storočia na ľavom brehu Dunaja na lokalite Nógrádverőce (Bóna 1963, 288, Taf. LII: 9; Soproni 1985, 77-78).

S k u p i n a I X – plastické výčnelky na jemnej keramike (obr. 78: IXa-e)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 44 (tab. 35: 32); Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 65: 15, 26; 68: 7).

Paralely: 1. Branč, jama 55. Terra sigillata, Westerndorf/Pfaffenhofen. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 66: 9.2. Bratislava-Rusovce/Gerulata, vicus, sídlisková vrstva. Varsik/Schmidtová 2007, Abb. 2. 3. Brod nad Dyjí, sídlisková jama 2. Terra sigillata Drag. 37, neurčená. Tejral/Jelínková 1980, 404-405, obr. 4: 1.4. Hontianske Moravce, chata 1/86. Železná spona skupiny A VI. Šalkovský/Roth 1991, 95, obr. 8: 19.5. Ivanka pri Dunaji, hrob 26. Kraskovská 1965, 166, tab. V: 1.6. Mušov, chata III. Terra sigillata, Rheinzabern. Droberjar 1997,196-197, Taf. 142: 12. 7. Očkov, žiarový hrob 237. Spona typu A 166. Kolník 1965, obr. 11: 5.8. Veľký Meder, chata 106. Terra sigillata, Rheinzabern, Westerndorf, Westerndorf/Pfaffenhofen. Varsik 2008,

obr. 4: 13. Chata 5. Varsik 2004a, Abb. 5: 7.

Odhliadnuc od zvnútra vytlačenej vypukliny na fragmente jednej nádoby (obr. 78: IXd) sa v zemnici „Pri Visáku“ v Bratislave-Vajnoroch vyskytli aj nalepované výčnelky (obr. 78: IXb-c). Podobne zdobená nádoba nechýbala ani v rozsiahlom nálezovom celku z objektu 44 na sídlisku „Zadné“ (obr. 78: IXa), kto-rý je datovaný (terminus post quem) už viackrát spomínanou mincou cisára Tacita (275-276).

Obr. 86. Výzdobné motívy skupiny VIII – plastické presekávané lišty. 1-3: Branč, chata 12; 4-6: Branč, chata 83; 7: Červeník; 8: Kammern (Dolné Rakúsko); 9: Očkov, hrob 65; 10: Abrahám, hrob 123; 11: Veľký Meder; 12: Skalka nad Váhom. Podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007; Kolník 1963; Pollak 1980; Kolník/Paulík 1959; Kolník 1980; Varsik 2008; Hanuliak 1998. Bez mierky.Abb. 86. Zierelemente der Gruppe VIII – plastische gekerbte Leisten. 1-3: Branč, Grubenhaus 12; 4-6: Branč, Grubenhaus 83; 7: Červeník; 8: Kammern (Niederösterreich); 9: Očkov, Grab 65; 10: Abrahám, Grab 123; 11: Veľký Meder; 12: Skalka nad Váhom. Nach Kolník/Varsik/Vladár 2007; Kolník 1963; Pollak 1980; Kolník/Paulík 1959; Kolník 1980; Varsik 2008; Hanuliak 1998. Ohne Maßstab.

163

Od mladšej doby rímskej sa plastické výčnelky na kvádskej keramike vyskytujú v dvoch podobách. Najskôr sú to drobnejšie oválne alebo slzičkovité nálepy usporiadané väčšinou do trojuholníkových zostáv (obr. 87: 2-3, 5, 7). Väčšina takýchto príkladov je datovaná do stupňa C1 (Tejral/Jelínková 1980, 404-405 – Brod nad Dyjí; Droberjar/Kazdová 1993, 144 – datovanie hrobu 23 v Šitbořiciach), čo potvrdzuje aj terra sigillata zo zemnice 106 vo Veľkom Mederi (obr. 87: 2) a v chate III v Mušove „Na pískách“ (obr. 87: 8). Železná spona typu A 166 (spona s podviazanou nôžkou tzv. uhorského typu) zo žiarového hrobu 237 v Očkove by mohla svedčiť o výskyte tejto ornamentiky (obr. 87: 5) aj v pokročilejšom období mlad-šej až neskorej doby rímskej (naposledy k týmto sponám Mączyńska 2001, 81-82). Pozoruhodný je výskyt takmer nepoškodenej germánskej vázičky na okraji táborovej osady (vicus) pri rímskom limitnom tábore Gerulata v Bratislave-Rusovciach (obr. 87: 6). Nádoba sa našla v planírkovej vrstve v nehlbokej depresii s množstvom ďalších nálezov, medzi ktorými nechýbala ani severovská terra sigillata z Rheinzabernu a Westerndorfu (Varsik/Schmidtová 2007, 182).

Druhým typom sú výrazné zvislé výčnelky, ktoré sa vyskytujú samostatne na najväčšom vydutí nádob. Okrem fragmentu šálky z objektu 44 na sídlisku „Zadné“ (obr. 78: IXa) sa takéto výčnelky objavili aj na terinovitej urne z hrobu 26 na neďalekej nekropole v Ivanke pri Dunaji. Ešte lepšiu paralelu pred-stavuje ostro profilovaná nádoba z jamy 55 v Branči (obr. 87: 4), v ktorej sa okrem germánskej keramiky typickej pre 3. storočie vyskytli aj dva fragmenty terry sigillaty určené ako výrobky zo strednej Gallie

Obr. 87. Výzdobné motívy skupiny IX – plastické výčnelky. 1: Branč, chata 123; 4: Branč, objekt 55; 2: Veľký Meder, chata 106; 3: Veľký Meder, chata 5; 5: Očkov, hrob 237; 6: Bratislava-Rusovce/Gerulata; 7: Brod nad Dyjí; 8: Mušov (obe južná Morava). Podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007; Varsik 2008; Varsik 2004a; Kolník 1965; Varsik/Schmidtová 2007; Tejral/Jelínková 1980; Droberjar 1997. Bez mierky.Abb. 87. Zierelemente der Gruppe IX – plastische Buckeln. 1: Branč, Grubenhaus 123; 4: Branč, Objekt 55; 2: Veľký Meder, Grubenhaus 106; 3: Veľký Meder, Grubenhaus 5; 5: Očkov, Grab 237; 6: Bratislava-Rusovce/Gerulata; 7: Brod nad Dyjí; 8: Mušov (beide Südmähren). Podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007; Varsik 2008; Varsik 2004a; Kolník 1965; Varsik/Schmidtová 2007; Tejral/Jelínková 1980; Droberjar 1997. Ohne Maßstab.

164

a z Westerndorfu alebo z Pfaffenhofenu (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 93). Nie je vylúčené, že táto plastická výzdoba prezrádza ovplyvnenie polabským kultúrnym okruhom, ktoré sa po polovici 3. storočia preja-vuje na moravských pohrebiskách tzv. kosteleckej skupiny. Práve na nekropolách typu Kostelec na Hané a Hrubčice sa podobné zvislé plastické výčnelky vyskytujú na najväčšom vydutí misovitých urien. S ich výskytom možno počítať až do pokročilého 4. storočia (Tejral 1975, 45, Abb. 7: 6, 8, 11, Taf. 6: 8, 16).

S k u p i n a X I – kolkovaná výzdoba na hrubej keramike (podkovovitý motív – obr. 79: XIa)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 54 (tab. 45: 10); Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 67: 3; 68: 10).

Paralely: 1. Beluša, chata 5. Pieta 1974, 91, obr. 7: 13.2. Branč, objekt 181/205/206. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 141: 16.3. Bratislava-Dúbravka, chata 87/90. Železná spona série A VI,2. Elschek 2004, Abb. 5: 7, 17.4. Detva-Kalamárka, sídlisková vrstva. Šalkovský 2002, obr. 13: 4-5.5. Kleinmeiseldorf, jama I. Pollak 1980, Taf. 29: 6. 6. Mojmírovce, povrchový nález. Kolník 1993, 112, obr. 2: 3.7. Očkov, nález z rozrušenej vrstvy. Kolník 1956, Taf. VII: 19, 22.8. Veľký Ďur, povrchový nález. Bátora 1976, obr. 15: 16; Kolník 1993, 112, obr. 1: 2.9. Veľký Meder, chata 30. Varsik 2004a, Abb. 6: 8.

Neskororímsky typ predstavuje podkovovitý kolok, ktorý sa niekedy označuje aj ako kolok v podobe „medvedej labky“ alebo motív „dekomponovaného vajcovca“ (Kolník 1993, 114). Nanesený býva zväčša na podhrdlí, zriedkavejšie pod okrajom hrncovitých ručne formovaných nádob (obr. 88: 6-8). Nezvyklý je jeho výskyt na praslene v Bratislave-Dúbravke (obr. 88: 1) a na kvadratických hlinených vaničkách z Veľkého Ďura a z Mojmíroviec (obr. 88: 4-5). Kolky nanesené oblúkom smerom nadol (obr. 88: 2, 3, 6) pripomínajú zdegenerovanú napodobeninu rímskeho vajcovca z terry sigillaty. Väčšinou sa však vyskytuje jeho opačná orientácia, t. j. oblúkom smerom nahor (obr. 88: 7). Na hrnci z objektu 54 v Trnávke bolo na hrdle osem odtlačkov tohto kolku, z toho päť otočených oblúkom nahor (len tieto sú zachytené na obr. 88: 8) a tri boli orientované oblúkom nadol ako vajcovec. Nie je vylúčené, že tento ornament vznikol odtlačením štvorzá-vitového vinutia a vonkajšej tetivy neskororímskych spôn VI. Almgrenovej skupiny. Podobné značky sa vyskytli aj na tkáčskych závažiach z Cíferu-Pácu (Štolcová/Kolník 2010, 474, obr. 5: 6).

Obr. 88. Výzdobné motívy skupiny XI – kolkovaná výzdoba (podkovovitý motív). 1, 7: Bratislava-Dúbravka; 2: Branč; 3: Veľký Meder; 4: Mojmírovce; 5: Veľký Ďur; 6: Kleinmeiseldorf (Dolné Rakúsko); 8: Bratislava-Trnávka „Zadné“. Podľa Elschek 2004; Kolník/Varsik/Vladár 2007; Varsik 2004a; Kolník 1993; Bátora 1976; Pollak 1980. Bez mierky.Abb. 88. Zierelemente der Gruppe XI – gestempelte Verzierung (hufeisenförmiges Motiv). 1, 7: Bratislava-Dúbravka; 2: Branč; 3: Veľký Meder; 4: Mojmírovce; 5: Veľký Ďur; 6: Kleinmeiseldorf (Niederösterreich); 8: Bratislava-Trnávka „Zad-né“. Nach Elschek 2004; Kolník/Varsik/Vladár 2007; Varsik 2004a; Kolník 1993; Bátora 1976; Pollak 1980. Ohne Maßstab.

165

Motív podkovovitého kolku sa zatiaľ neobjavil v nálezových súboroch, ktoré by sa dali datovať do mladorímskeho stupňa C1. Jediné na keramike nezávislé datovanie poskytla ale len železná jednodielna spona s pevným zachycovačom zo zemnice 87/90 v Bratislave-Dúbravke (Elschek 2004, Abb. 5: 3). Nále-zové prostredie, v ktorom sa vyskytli všetky nádoby s podkovovitým kolkom, je však typicky neskoro-rímske. V sídliskových objektoch z Branču, Veľkého Mederu, Bratislavy-Trnávky, Bratislavy-Dúbravky ich sprevádzala germánska na kruhu točená keramika a neskoroantický keramický import na čele so sivým jemným a glazovaným riadom (datovanie: C2-C3/D1). Okrem toho sa takéto kolkovanie vyskytlo na nádobách z neskororímskej osady Kleinmeiseldorf v Dolnom Rakúsku (Pollak 1980, Taf. 29: 6) a na neskorosvébskych sídliskách v hornatých oblastiach stredného Slovenska (Beluša a Jastrabá: Pieta 1974, obr. 7: 13; Kolník 1993, 114). Neskororímskemu datovaniu neodporujú ani nálezy z rozrušenej vrstvy na pohrebisku v Očkove (tam aj v kombinácii s jednoduchým okrúhlym kolkom: Kolník 1956, tab. VII: 19, 22). Priamo na pohrebných urnách sa v Očkove táto výzdoba nevyskytla.

S k u p i n a X I I – okrúhle jamky na hrubej keramike (obr. 79: XIIa)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, chata 2, objekt 44 (tab. 4: 5, 11; 36: 7, 13, 23; 37: 16, 17, 19); Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 66: 15); Ivanka pri Dunaji „Barnak“ (tab. 72: 5, 11).

Paralely: 1. Abrahám, žiarový hrob 127. Kolník 1980, 52, Taf. XL: 127a.2. Beluša, chata 6. Pieta 1974, obr. 8: 7 , 11: 6.3. Bratislava-Devín. Pieta/Plachá 1989, Abb. 10: 7.4. Čierny Brod, žiarový hrob 43. Kostený hrebeň. Kolník 1975a, 350, obr. 8: 18. 5. Ipolytölgyes, chata. Terra sigillata, Westerndorf, emailová spona a spona skupiny A VII. Erdélyi/Lamio-

vá-Schmiedlová 1971, obr. 7: 2.

Obr. 89. Výzdobné motívy skupiny XII – jamky. 1: Mušov (južná Morava); 2-3: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 4: Čierny Brod, hrob 43; 5: Láb; 6: Bratislava-Devín. Podľa Droberjar 1997; Kolník 1973; Elschek 2005; Pieta/Plachá 1989. Bez mierky.Abb. 89. Zierelemente der Gruppe XII – Grübchen. 1: Mušov (Südmähren); 2-3: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 4: Čierny Brod, Grab 43; 5: Láb; 6: Bratislava-Devín. Nach Droberjar 1997; Kolník 1973; Elschek 2005; Pieta/Plachá 1989. Ohne Maßstab.

166

6. Ivanka pri Dunaji, žiarový hrob 25. Spony Almgrenovej skupiny VI a VII. Kraskovská 1965, 166, tab. IV: 29.7. Láb, objekt 1/97. Mince Aurelianus (270-275) a Carinus (283-285). Elschek 2005, tab. V: 16. 8. Mikulov, žiarový hrob 12. Železná spona s obdĺžnikovou odsadenou nôžkou. Tejral 1975, 81, Taf. 12: 3.9. Mušov, „Na pískách“, chata I. Terra sigillata, Rheinzabern, Westerndorf. Droberjar 1997, Taf. 135: 5.

Osamotené jamky sa na väčších terinovitých a hrncovitých nádobách začínajú vyskytovať už v stup-ni C1 mladšej doby rímskej a na kuchynských hrncoch potom pretrvávajú až po záver doby rímskej.

Včasné príklady tejto výzdoby sú datované severovskou terrou sigillatou a samostrelovými sponami skupiny A VII (stupeň C1: Mušov, chata I; Ipolytölgyes; Ivanka pri Dunaji, hrob 25). V tomto období bývajú jamky nanesené najmä na podhrdlí pod líniou oddeľujúcou hrdlo od tela nádoby (obr. 89: 1). Na jednom hrnci z objektu 44 zo sídliska „Zadné“ v Trnávke sa táto kompozícia udržala aj v období stupňov C2-C3 – terminus post quem pre datovanie poskytuje minca cisára Tacita z rokov 275-276 (obr. 79: XIIa, tab. 37: 16). Vo väčšine prípadov z neskororímskeho obdobia sa však horizontálna línia stratila a jamky vystupujú samostatne, ako na ostatných príkladoch zo sídlisk na východnom okraji Bratislavy (napr. obr. 89: 3) alebo v Lábe (obr. 89: 5) a inde. Menej často sa jamky vyskytujú na misách so šikmo odsadeným okrajom formy IC (obr. 89: 2). Pravdepodobne v pokročilej fáze 4. storočia sa jamky presúvajú smerom nadol na najväčšie vydutie neskorých bikónických hrncov. Poškodenú urnu z Čierneho Brodu (obr. 89: 4) síce nemožno pres-nejšie datovať, naproti tomu hrob 12 z Mikulova so železnou sponou datoval J. Tejral k polovici 4. storočia alebo ešte neskôr (Tejral 1975, 81). Do neskorosvébskeho nálezového milieu zapadá aj obsah zemnice 6 z Beluše, v ktorej sa okrem ručne hnetenej keramiky objavil aj germánsky na kruhu točený riad a neskorý panónsky import (pohár s prehýbanými stenami: Pieta 1974, 100, obr. 8: 10-11). V publikovanej časti nále-zových celkov z Bratislavy-Dúbravky sa jamky vyskytli len v jednom sídliskovom objekte v kombinácii s podkovovitými žliabkami (obr. 107: 13 – Elschek 2004, Abb. 2: 14). Veľmi neskorým dojmom pôsobí aj hrniec s jamkami na najväčšom vydutí z neskoroantickej vrstvy z hradného brala na bratislavskom Devíne (obr. 89: 6 – Pieta/Plachá 1989, 80, Abb. 10: 7). Výzdoba jamkami patrí teda k tým výzdobným motívom, ktoré sa na juhozápadnom Slovensku dožili až samého záveru doby rímskej.

S k u p i n a X I I I – trojuholníkové a klinovité vpichy (obr. 79: XIIIa-g)

Mäkký povrch ešte pred vyschnutím hotovej nádoby zdobil germánsky hrnčiar kosteným alebo dreveným nástrojom. Tieto klinovité, trojuholníkové, štvoruholníkové, niekedy aj polmesiacovité vpichy bývali v mladšej dobe rímskej usporiadané do dvoch motívov: a. rady alebo dvojrady vrypov na podhrd-lí, niekedy sprevádzané vodiacou rytou líniou; b. tzv. zavesené trojuholníky vyplnené vpichmi.

a. Vpichy v rade, motív vetvičky (obr. 79: XIIIa-e)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 44, chata 45 (tab. 35: 19-20, 29; 36: 9; 37: 3; 39: 16); Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 67: 2, 16, 27; 68: 9, 11-12, 14).

Paralely: 1. Bešeňov, žiarový hrob 76. Spony VI. a VII. Almgrenovej skupiny. Kolník 1961, tab. XII: 76a.2. Červeník, sídlisková jama. Nákrčník s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, obr. 4: 3-4.3. Hontianske Moravce, chata 1/86. Železná spona skupiny A VI. Šalkovský/Roth 1991, 95, obr. 8: 11, 18.4. Láb, objekt 2/1997. Spona s hrotitou nôžkou. Elschek 2005, tab. VI: 13. 5. Mušov, chata II. Spona série A VI,2, kostený hrebeň typu Thomas I. Droberjar 1997, 196, Taf. 137: 5, 138: 10,

139: 10.6. Straning, povrchový nález. Pollak 1980, 131, Taf. 130: 1.7. Štúrovo, „veľký objekt, spodná vrstva. Minca, Claudius II. Gothicus (268-270). Beljak/Kolník 2008, Fig. 11: 18.8. Žiar nad Hronom, povrchové nálezy. Trgina 1981, obr. 175: 6.9. Veľký Meder, chata 301/03. Mince, Iulia Maesa z roku 219 a Claudius II. Gothicus (268-270). Varsik 2005a,

obr. 4: 8.

Vpichy nanášané do mäkkej hliny na plecia nádoby sa vyskytujú v jednoduchých radoch (obr. 79: XIIIa; 90: 1-4) alebo v motíve vetvičky (obr. 79: XIIIb, d; 90: 5-6). V rámci tejto ornamentálnej skupiny môžeme sledovať podobnú tendenciu ubúdania výzdoby ako v prípade nasledujúcej skupiny XIV prsto-vitých vrypov. Už v 2. storočí boli trojuholníkové a klinové vpichy nanášané väčšinou na väčšie plochy

167

nádob (obr. 38: XIIIb-d; 45: 1-3). Od 3. storočia plošná výzdoba ustúpila a zostal len jeden alebo dva rady trojuholníkových alebo klinovitých vpichov na podhrdlí (obr. 90: 1-4). S motívom vetvičky sme sa taktiež stretli už v 2. storočí a tento motív bezo zmeny pretrváva aj v nasledujúcich obdobiach až po začiatok 4. storočia. Chronologicky najstarším reprezentantom motívu je napríklad hrniec s jedným radom troju-holníkových vpichov zo zemnice v Mužli-Jurskom Chlme (Rajtár 1998, 88, obr. 67: 5). V chate, ktorá bola narušená priekopou rímskeho pochodového tábora, sa našiel zlomok terry sigillaty pôvodom z Lezoux. Obe skutočnosti svedčia o datovaní do druhej polovice 2. storočia (Rajtár 1998, 88). Na sídlisku „Silničné“ (záver 2. a prvá polovica 3. storočia) sme mali možnosť sledovať tendenciu ústupu výzdoby hrncovitých nádob. V tamojšej zemnici 25 sa vyskytol hrnček s dvojradom trojuholníkových vpichov (tab. 55: 3). Ďal-ší príklad zo stupňa C1 pochádza z moravského Mušova „Na Pískách“. Na hrobovej keramike sa táto výzdoba vyskytuje len ojedinele. Jednu z mála výnimiek predstavuje urna z hrobu 76 v Bešeňove (obr. 90: 5), ktorá je datovaná dvoma sponami do 3. storočia. Pomerne často sa motív vetvičky a jednoduché-ho radu trojuholníkových a klinovitých vpichov vyskytuje ešte v závere 3. a v staršej časti 4. storočia. Príklady poznáme zo sídliskovej jamy z Červeníka (obr. 90: 1) alebo z dvoch nálezových súborov, ktoré obsahovali aj mince Claudia II. Gothica (268-270) – Štúrovo (obr. 90: 4) a Veľký Meder (obr. 90: 2). Dob-re datovaný je aj fragment hornej časti hrnca z Lábu, ktorý sa našiel v zemnici 2/1997 spolu so sponou s hrotitou nôžkou. Táto chata bola navyše zahĺbená do deštrukcie objektu 1/1997, pre ktorý terminus post quem poskytujú mince Aureliana (270-275) a Carina (283-285). K. Elschek datoval zánik chaty 2/1997 do 1. polovice 4. storočia (Elschek 2005, 265, 267). Tento exemplár by potom predstavoval zatiaľ najmladší doklad výskytu motívu vetvičky. V pokročilom 4. storočí sa už s ním nestretávame, čo dokladá jeho ab-sencia napríklad na neskororímskom sídlisku v Bratislave-Dúbravke.

b. „Zavesené“ trojuholníky vyplnené vpichmi (obr. 79: XIIIf-g)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, chata 48 (tab. 40: 15); Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 67: 7-8; 69: 1); Ivanka pri Dunaji „Barnak“ (tab. 73: 2).

Paralely:1. Branč, chata 20. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 22: 12.2. Branč, jama 55. Terra sigillata, Westerndorf/Pfaffenhofen. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 66: 13.

Obr. 90. Výzdobné motívy skupiny XIII – trojuholníkové a klinovité vpichy. 1: Červeník; 2: Veľký Meder; 3: Straning (Dolné Rakúsko); 4: Štúrovo; 5: Bešeňov, hrob 76; 6: Láb. Podľa Kolník 1963; Varsik 2005a; Pollak 1980; Beljak/Kolník 2008; Kolník 1961; Elschek 2005. Bez mierky.Abb. 90. Zierelemente der Gruppe XIII – dreieck- und keilförmige Einstiche. 1: Červeník; 2: Veľký Meder; 3: Straning (Nie-derösterreich); 4: Štúrovo; 5: Bešeňov, Grab 76; 6: Láb. Nach Kolník 1963; Varsik 2005a; Pollak 1980; Beljak/Kolník 2008; Kolník 1961; Elschek 2005. Ohne Maßstab.

168

3. Čechynce, povrchové nálezy. Samuel 1996, 157, obr. 127: 8, 128: 5.4. Červeník, sídlisková jama. Nákrčník s hruškovitým uzáverom. Kolník 1963, 118, obr. 1: 20; 3: 11; 4: 5, 7, 10-

12.5. Komárno-Veľký Harčáš, objekt 5. Terra sigillata, Westerndorf. Rajtár/Roth 1982, 227, obr. 125: 5.6. Láb, chata 2/97. Spona s hrotitou nôžkou. Elschek 1999b, 38, obr. 17: 8.7. Mušov, chata I. Terra sigillata, Rheinzabern, Westerndorf. Droberjar 1997, 195-196, Taf. 134: 7.8. Nitra-Chrenová, objekty 44/96 a 52/96. Březinová 2003, tab. 17: 11; 26: 8.9. Očkov, rozrušená vrstva. Kolník 1956, tab. XI: 5.10. Štúrovo, chata 12. Beljak/Kolník 2008, Fig. 9: 11.11. Veľký Meder, chata 110. Varsik 2004a, obr. 5: 8.12. Žiar nad Hronom, povrchové nálezy. Trgina 1982, obr. 158: 4.

Motív vyplnených trojuholníkov patrí k tým výzdobným ornamentom, ktoré sa na prelome star-šej a mladšej doby rímskej presunuli z jemnej stolovej keramiky na hrubší kuchynský riad. Jeho orna-mentálne stvárnenie malo v staršom období subtílnejšiu podobu (obr. 37: IId; 40: 5-7), v mladšej dobe rímskej bolo hrubšie a výraznejšie (obr. 79: XIIIf-g; 91: 1-6). Jeden z najstarších dokladov „zavesených trojuholníkov“ na hrncoch pochádza z chaty 20 v Branči (obr. 91: 1). Tento objekt možno datovať do druhej polovice, alebo skôr až na záver 2. storočia, pretože sa nachádzal v superpozícii nad objektom, ktorý obsahoval viacero zlomkov terry sigillaty z juhogalskej dielne Banassac (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 73-75). Z rozľahlého sídliska v Branči pochádza aj hrniec z objektu 55 (obr. 91: 2), ktorý je terrou sigilla-tou (Westerndorf/Pfaffenhofen) datovaný do stupňa C1. Severovská terra sigillata sprevádzala aj ďalšie príklady tejto výzdoby (Mušov „Na pískách“ a Komárno-Veľký Harčáš – obr. 91: 5). Na základe strati-

Obr. 91. Výzdobné motívy skupiny XIII – trojuholníky vyplnené vpichmi. 1: Branč, chata 20; 2: Branč, jama 55; 3: Štúrovo; 4: Láb; 5: Komárno-Veľký Harčáš; 6: Veľký Meder. Podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007; Beljak/Kolník 2008; Elschek 2005; Rajtár/Roth 1982; Varsik 2004a. Bez mierky.Abb. 91. Zierelemente der Gruppe XIII – gefüllte Dreiecke. 1: Branč, Grubenhaus 20; 2: Branč, Grube 55; 3: Štúrovo; 4: Láb; 5: Komárno-Veľký Harčáš; 6: Veľký Meder. Nach Kolník/Varsik/Vladár 2007; Beljak/Kolník 2008; Elschek 2005; Rajtár/Roth 1982; Varsik 2004a. Ohne Maßstab.

169

grafickej situácie možno do stupňa C1 (fáza B) datovať aj nádobu z chaty 110 vo Veľkom Mederi (obr. 91: 6). Veľkú obľubu tohto motívu v nasledujúcom období dokumentuje bohatý výskyt v sídliskovej jame z Červeníka, kde trojuholníky vypĺňali najrozličnejšie typy vpichov a jednoduchých zárezov. V Nitre-Chrenovej sú trojuholníky vypĺňané prstovými vrypmi. Určite až do 4. storočia možno datovať nálezový celok zo zemnice v Lábe, v ktorej sa vyskytla spona s hrotitou nôžkou. Neskoré datovanie je podporené stratigrafickou situáciou, pretože zemnica bola zahĺbená do vrstvy, v ktorej nechýbali ani dve mince zo záveru 3. storočia: Aurelianus (270-275) a Carinus (283-285) (Elschek 2005, 265, 267). Do stupňa C2 mož-no podľa môjho názoru zaradiť aj nálezový inventár zo zemnice 12 v Štúrove, hoci v nej chronologicky citlivé drobné nálezy chýbali. V objektoch z pokročilého 4. storočia sa doklady tejto výzdoby v Štúrove už nevyskytli (Beljak/Kolník 2008). Taktiež chýbali na neskororímskom sídlisku v Bratislave-Dúbravke (Elschek 2004). Ornamenty motívu vyplnených trojuholníkov sa na hrncovitých nádobách prvýkrát vy-skytli na prelome staršej a mladšej doby rímskej. Viacero dobre datovateľných príkladov pochádza zo stupňa C1, ale obľuba tohto ornamentu sa nezmenšila ani v nasledujúcom období. Pravdepodobne okolo stredu 4. storočia sa motív z kvádskej keramiky vytratil.

S k u p i n a X I V – vrypy prstom alebo nechtom (obr. XIVa-c)

Pri jednoduchej a bežne sa vyskytujúcej germánskej výzdobnej skupine XIV upúšťam od uvádzania analógií a paralel. Hoci je tento druh ornamentiky v priebehu neskorej doby rímskej na ústupe, v osa-de „Zadné“ sa vrypy prstom alebo nechtom vyskytli v každom bohatšom nálezovom súbore z mladšej fázy osídlenia. Určité (a ťažko odhadnuteľné) množstvo keramických fragmentov v týchto nálezových súboroch však predstavuje prímes zo staršieho obdobia (intrúzia). Táto skutočnosť sťažuje hodnotenie významu a početného výskytu skupiny XIV v mladšej fáze osídlenia z druhej polovice 3. až 4. storočia.

Oveľa menej premiešané sú nálezové súbory z Vajnor „Pri Visáku“ a z Ivanky pri Dunaji „Barnak“. V prvom z nich sa vrypy prstom alebo nechtom vyskytli len ojedinele v podobe jednoduchých horizontál-nych radov (tab. 67: 9, 26) a v druhom chýbali úplne. Tendencia ústupu od plošných výzdob, ktorú sme mali možnosť sledovať už na keramike zo sídliska „Silničné“, teda neprerušene pokračuje ďalej. Navyše sa zdá, že vrypy prstom/nechtom sa v pokročilom 4. storočí vytratili úplne. Medzi publikovanou keramikou z bohatých nálezových komplexov z neskororímskych sídlisk v Bratislave-Dúbravke (Elschek 2004, Abb. 2-9) a v Štúrove (Beljak/Kolník 2008, Fig. 5-8; 10; 12-16) sa už nevyskytujú.

Na druhej strane práve v neskororímskom období sa výraznejšie začína uplatňovať členenie okraja prstovými vrypmi (obr. 79: XIVc). Nemožno ho ale zamieňať s presekávaným okrajom (napr. obr. 77: g), ktorý sa početne vyskytuje v oveľa dlhšom časovom úseku, predovšetkým v 2. až 3. storočí. Pretláčanie okraja prstom na hrncovitých a misovitých nádobách ako neskororímsku ornamentálnu techniku defino-val už T. Kolník (Kolník 1961, pozn. 350). J. Tejral ju taktiež pokladal za charakteristický výzdobný prejav na neskorosvébskych sídliskách tzv. zlechovského horizontu. Tento horizont zo záveru 4. a začiatku 5. storočia predstavuje záverečnú etapu homogénneho germánskeho osídlenia oblasti nad stredným Du-najom (Tejral 1989, 79; ten istý 1990, 18, Abb. 4: 5, 7; 7: 15; 8: 2-3; ten istý 1999, 220, Abb. 14: 2-3; 8). Prstom členené okraje sa opakovane vyskytli na misovitých a hrncovitých formách z mladšej fázy osady „Zad-né“ (tab. 1: 29; 36: 3; 37: 19; 39: 19).

S k u p i n a X V I I – ryté zárezy (obr. 79: XVIIa-c)

Výskyt: Trnávka „Zadné“, objekt 33/34/53, 44, chata 48 (tab. 26: 20, 29-30; 35: 3; 40: 16-17); Vajnory „Pri Visáku“ (tab. 65: 22; 67: 6; 68: 11; 69: 2-3).

Paralely: 1. Abrahám, žiarový hrob 107. Kolník 1980, 47, Taf. XXXVII: 107a.2. Beluša, chata 6. Pieta 1974, 92, obr. 11: 8.3. Bešeňov, žiarový hrob 57. Bronzová spona s podviazanou nôžkou typu A 158. Kolník 1961, 230, tab. VIII:

57a.4. Bratislava-Devínska Nová Ves, chata 3/1996. Mince, Septimius Severus z rokov 196/197, Claudius II. Gothi-

cus (268-270) a Diocletianus z rokov 285/286. Elschek 2005, 256, tab. III: 1, 5.5. Ivanka pri Dunaji, žiarový hrob 9. Kraskovská 1965, 164, tab. I: 14.6. Hevlín, žiarový hrob 6. Tejral 1971, obr. 6: 6.

170

7. Szőny/Brigetio, hrob 21. Minca, Licinius (308-324). Bóna 1963, 287, Taf. XLII: 5.8. Štúrovo, chata 12. Beljak/Kolník 2008, Fig. 9: 14.9. Zohor, chata 3/78. Terra sigillata, Rheinzabern, Westerndorf. Kraskovská/Studeníková 1996, 132-133, obr. 16:

4, 7.10. Želiezovce, chata. Novotný 1984a, tab. IV: 1, V: 5.

Obr. 92. Výzdobné motívy skupiny XVII – ryté zárezy. 1-2: Bratislava-Devínska Nová Ves; 3: Abrahám, hrob 107; 4: Beše-ňov, hrob 57; 5: Štúrovo. Podľa Elschek 2005; Kolník 1980; Kolník 1961; Beljak/Kolník 2008. Bez mierky.Abb. 92. Zierelemente der Gruppe XVII – geritzte Einschnitte. 1-2: Bratislava-Devínska Nová Ves; 3: Abrahám, Grab 107; 4: Bešeňov, Grab 57; 5: Štúrovo. Nach Elschek 2005; Kolník 1980; Kolník 1961; Beljak/Kolník 2008. Ohne Maßstab.

Výzdobná skupina XVII (ryté zárezy) pripomína skupinu XIII (trojuholníkové a klinovité vpichy). Rozdiel je len v tom, že nejde o vpichy, ale zárezy kosteným alebo dreveným nástrojom. Šikmé a rozlične dlhé zárezy sú väčšinou usporiadané do horizontálneho radu pod rytou líniou na pleciach hrncovitej nádoby (obr. 92). Príbuzná skupina XIII klinovitých a trojuholníkových vpichov sa vyskytuje od záveru 2. až po začiatok 4. storočia. V mladšom úseku uvedeného obdobia sa obe skupiny motívov vyskytujú paralelne vedľa seba. Najstaršie doklady výzdoby skupiny XVII sú sprevádzané už severovskou terrou sigillatou zo Zohora (literatúra je uvedená v záhlaví). Dobre datované príklady pochádzajú z objektov 33/34/53 a 44 v Trnávke a z chaty 3/1996 v Bratislave-Devínskej Novej Vsi (obr. 92: 1-2), ktoré sa našli spoločne s mincami z poslednej tretiny, resp. zo záveru 3. storočia. Je zaujímavé, že hrnce so šikmými zá-rezmi sa viackrát vyskytli aj v germánskych hroboch (Abrahám 107, Hevlín 3, Bešeňov 57 – obr. 92: 3-4). Mimoriadne postavenie medzi nimi zaujíma hrob 21 zo 4. nekropoly pri Brigetiu. Dôvodom nie je len skutočnosť, že pochádza z územia provincie, ale aj to, že sa v ňom vyskytla minca Licinia, ktorá svedčí o jeho uložení najskôr v 1. štvrtine 4. storočia.

171

S k u p i n a X V I I I – plastické lišty na hrubej keramike (obr. 79: XVIIIa)


Paralely: 1. Branč, chata 83. Terra sigillata, Rheinzabern, Pfaffenhofen. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 91: 4.2. Mušov, chata I. Terra sigillata, Rheinzabern, Westerndorf. Droberjar 1997, 195-196, Taf. 135: 8.3. Maiersch, povrchový nález. Pollak 1980, 69, Taf. 56: 2.

Plastické lišty na hrubšej kuchynskej keramike sa vyskytujú na nádobách väčších rozmerov (objem-né hrnce, zásobnice). Je to zriedkavý motív, ktorý mohol mať aj praktický význam pre lepšie uchopenie nádoby. Plastická lišta sa objavila na nádobe v jednej zo zemníc na sídlisku „Silničné“ (tab. 57: 8) a ďalší príklad pochádza z lokality „Pri Visáku“ v Bratislave-Vajnoroch (tab. 67: 28). Porovnateľných nádob tak-tiež nie je veľmi veľa. Oba terrou sigillatou datované príklady z Mušova (obr. 93: 2) a z Branču (obr. 93: 3) možno zaradiť – podobne ako exemplár z Trnávky („Silničné“) – do severovského obdobia. Exemplár zo sídliska „Pri Visáku“ vo Vajnoroch pochádza až z nasledujúceho obdobia neskorej doby rímskej.

Obr. 93. Výzdobné motívy skupiny XVIII – plastické lišty. 1: Maiersch (Dolné Rakúsko); 2: Mušov (južná Morava); 3: Branč. Podľa Pollak 1980; Droberjar 1997; Kolník/Varsik/Vladár 2007. Bez mierky.Abb. 93. Zierelemente der Gruppe XVIII – plastische Leisten. 1: Maiersch (Niederösterreich); 2: Mušov (Südmähren); 3: Branč. Nach Pollak 1980; Droberjar 1997; Kolník/Varsik/Vladár 2007. Ohne Maßstab.

S k u p i n a X I X – plastické výčnelky na hrubej keramike (obr. 79: XIXa)


Paralely: 1. Biely Kostol, chata. Spona s krytom špirály typu A 41. Hüssen/Rajtár 1994, 220, Abb. 8: 6.2. Branč, chata 12. Železná spona typu A 166, terra sigillata, Lezoux a Rheinzabern/Westerndorf. Kolník/Var-

sik/Vladár 2007, tab. 12: 22; 13: 4, 6. 3. Branč, objekt 133. Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 108: 8.4. Bratislava-Záhorská Bystrica, žiarový hrob. Kraskovská 1965, obr. 115.5. Brod nad Dyjí, objekt 2. Tejral/Jelínková 1980, 396, Abb. 6: 2-3.6. Iža, vrstva drevozemného tábora. Rajtár 1992, 162, Abb. 20: 6.7. Komořany, chata Z-3. Prelamovaný hrebeň typu Thomas C. Droberjar 1997, 185, Taf. 34: 12.8. Křepice, chata II. Železná spona s valcovitou hlavicou, terra sigillata, Lezoux. Droberjar 1997, 186-187, Taf.

51: 2.9. Očkov, žiarové hroby 3 a 5. Kolník 1956, tab. I: 3, 6.

172

Jednoduché plastické výčnelky sa v 2. a v prvej polovici 3. storočí pomerne často vyskytovali na germánskej kuchynskej keramike, na hrncoch a misách. Aj keď zo samotnej Trnávky nám takéto príkla-dy chýbajú, početne sú zastúpené na iných sídliskách na Slovensku a južnej Morave. Dobre datovaný je hrniec (obr. 94: 5), ktorý sa našiel celý na podlahe jednej zo stavieb drevozemného tábora v Iži z doby markomanských vojen. Takéto hrnce bývajú zdobené ďalšími charakteristickými výzdobnými motívmi 2. až 3. storočia ako je ryté mrežovité šrafovanie, vrypy prstom alebo nechtom a zárezy usporiadané do motívu vetvičky (obr. 94: 1-3, 5). V Branči sa vyskytli dva druhy plastických výčnelkov – nízke diskovité (obr. 94: 4) a vyššie kužeľovité (obr. 94: 1-3).

Obr. 94. Výzdobné motívy skupiny XIX – plastické výčnelky. 1-2: Branč, chata 12; 3: Branč, objekt 133; 4: Branč, chata 20; 5: Iža, drevozemný tábor. Podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007; Rajtár 1992. Bez mierky.Abb. 94. Zierelemente der Gruppe XIX – plastische Buckeln. 1-2: Branč, Grubenhaus 12; 3: Branč, Objekt 133; 4: Branč, Gru-benhaus 20; 5: Iža, Holz-Erde-Lager. Nach Kolník/Varsik/Vladár 2007; Rajtár 1992. Ohne Maßstab.

Väčšina datovaných exemplárov pochádza z druhej polovice 2. a z prvej polovice 3. storočia. V ne-skoršom období sa s plastickými výčnelkami stretávame len zriedkavo. Neveľmi častý je ich výskyt na urnách zo žiarových hrobov. Do 3. storočia možno zaradiť v záhlaví uvedené urny z Očkova a z Bratisla-vy-Záhorskej Bystrice.

Osobitý druh predstavuje akási hlinená zátka z objektu 33/34/53 na sídlisku „Zadné“ (tab. 26: 10). Bola sformovaná samostatne a následne pravdepodobne vsadená do pripraveného otvoru na nádobe. Pozostatky takýchto otvorov sa vyskytli na nádobách z oboch fáz sídliska „Zadné“ – v chatách 1 a 50 (tab. 1: 23; 42: 11).

173

E.b.9. Mazanica a troska

Zo sídliska „Zadné“ v Bratislave-Trnávke sa pre účely analýz odobralo celkovo 131 zlomkov prepálenej mazanice (obr. 95). Tento súbor bol už samostatne vyhodnotený v minulosti (Varsik 2004b) a preto na tomto mieste uvediem len základné informácie a krátky súhrn poznatkov. Fragmenty mazaníc sú väčšinou spále-ným pozostatkom hlineného výmazu drevených stavebných štruktúr. Najlepšie sa preto zachovali tam, kde hlinené výmazy prichádzali do dlhodobého styku s ohňom (pece), v obmedzenej miere i tam, kde daná stavba zanikla v dôsledku požiaru. Pri analýze boli sledované odtlačky drevených konštrukcií (prútov, štiepaného a neštiepaného dreva – guľatiny) s cieľom doplniť poznatky o nadzemných stavebných konštrukciách. Naj-viac zlomkov mazaníc – spolu 54 kusov – sa našlo vo výplniach zahĺbených chát (obr. 96). Počtom na druhom mieste – 25 kusov – stáli mazanice z nadzemnej stavby (objekt 13) a z rozsiahleho objektu 33/34/53. Celkovo 24 zlomkov sa našlo vo výplniach voľne stojacich piecok. Zvyšné mazanice pochádzajú zo sídliskových jám 21 a 59 (14 fragmentov) alebo sa nedali priradiť k žiadnemu archeologickému kontextu (11 kusov).

Napriek tomu, že voľne stojace piecky boli rozmerovo oveľa menšie objekty ako stavby (zemnice), mazanice z nich sú v priemere rozmernejšie a lepšie zachovalé. Vyplýva to zo skutočnosti, že fragmenty deštruovaných kupol sa pri pravidelnom pôsobení ohňa dobre vypálili. Možno predpokladať, že v piec-kach sa mazanice nachádzali v primárnej polohe a teda pochádzajú priamo z ich nadzemných kupolovi-tých konštrukcií. V zásypoch ostatných objektov sa mohli nachádzať aj v sekundárnej polohe, keď sa tam dostali spolu s ostatným odpadom, ktorý sa nahromadil na inom mieste a vo výplni zahĺbenej stavby sa ocitol až pri planírovaní plochy sídliska. V tomto prípade preto nie je isté, či mazanica tvorila pôvodne výmaz stien danej stavby.

Najvyššiu vypovedaciu hodnotu majú mazanice s odtlačkami drevených konštrukčných prvkov (obr. 95)28. Možno ich rozdeliť do troch skupín: A – mazanice len s odtlačkami prútov; B – mazanice s odtlačkami prútov a dreva; C – mazanice len s odtlačkami dreva (štiepaného alebo neštiepaného). Naj-početnejšiu skupinu (45 fragmentov) tvoria mazanice skupiny A s odtlačkami prútov. Priemer prútov sa pohyboval v rozmedzí od 0,5 po 2,5 cm, najčastejšie však osciloval okolo hodnoty 1,5 cm. Prúty mohli byť radené husto vedľa seba (obr. 95: 2, 12) alebo v istom rozstupe (obr. 95: 3). Prúty bývali častejšie rov-nobežné, získali sme však aj doklady výpletu, keď boli susedné prúty odtlačené vo vzájomnom ostrom uhle (obr. 95: 4, 8). V jednom prípade sa zachoval odtlačok pevnejšej horizontálnej (?) tyčoviny (priemer min. 2 cm), okolo ktorej sa prúty prepletali (obr. 95: 9). Z neskororímskej chaty 1 pochádza väčší fragment z vnútornej partie steny, kde bola mazanica natlačená medzi dva rady prútov (obr. 95: 12). Zaujímavý je aj fragment mazanice zo žľabu 13 s odtlačkami prútov kolmo na seba, ktoré pravdepodobne dokladajú horizontálny aj vertikálny výplet jednej steny alebo stropu (obr. 95: 6).

Len nepočetne boli zastúpené mazanice s kombinovanými odtlačkami prútov a štiepaného dreva (spolu tri zlomky). Ide o odtlačky masívneho štiepaného stavebného dreva na jednej strane a prútov na strane druhej. Mazanica bola natlačená medzi nimi (obr. 95: 14). Zaujímavý bol aj fragment s hladenou stenou z deštrukcie objektu 33/34/53, kde sa okolo masívneho štiepaného brvna ovíjal prút (obr. 95: 13).

Fragmenty s odtlačkami štiepaného alebo neštiepaného dreva (bez prítomnosti prútov) sme zazna-menali na šestnástich zlomkoch. Vo väčšine prípadov ide o menšie kusy, na žiadnom sa nezachoval celý priemer dreva. Väčší fragment sa našiel len v sektore F-G/2 v tesnej blízkosti chaty 3. Sú na ňom vedľa seba odtlačené dve štiepané brvná, medzi ktorými je natlačená hlina. Z druhej strany je tento fragment vyhladený (obr. 95: 16). Pokiaľ by patril k stene blízkej zemnice, mohol by predstavovať doklad jej zrubo-vej konštrukcie. Pochádzať však mohol aj zo stropu z horizontálne ukladaných štiepaných driev obmaza-ných hlinou. Pozornosť si zasluhuje ďalší fragment z chaty 3 s odtlačkom zvislého štiepaného brvna, na ktorom bola v pravom uhle vodorovne uložená hrubšia drevená tyč alebo guľatina (obr. 95: 15).

Z hľadiska výskytu mazaníc v jednotlivých druhoch objektov (obr. 96) je pozoruhodné, že na síd-lisku „Zadné“ sa preskúmali zemnice s prítomnosťou všetkých skupín mazanice (napr. chata 2 z mlad-šej doby rímskej – obr. 95: 3-4, 14) a na druhej strane tu stáli zemnice, v ktorých sme nenašli žiadne fragmenty mazaníc (napr. chata 50). Existuje viacero možných vysvetlení tohto javu. Okrem rozličných stavebných konštrukcií, či iného spôsobu zániku, prichádza do úvahy opäť alternatíva, že prítomnosť či neprítomnosť mazaníc súvisí so zložením sídliskového odpadu na celkom inom mieste sídliska, ktorý sa až sekundárne pri planírovaní dostal do zásypu zemníc.

28 Graficky sa jednotlivé fragmenty dokumentovali rezom. Rez však nie vždy dokázal vystihnúť všetky odtlačky driev, preto boli niektoré mazanice kreslené aj pohľadovo, resp. v kombinácii rezu a pohľadu. V texte pod obrázkom (obr. 95) je uvedené, o aký druh kresby ide. Šípka vyznačuje vyhladenú stranu mazanice (t. j. je to vonkajšia alebo vnútorná stena, či vyhladená kupola pece). Kvôli lepšej názornosti je do kresieb doplnená aj náznaková rekonštrukcia odtlačených driev.

174

Obr. 95. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1-12: mazanice skupiny A s odtlačkami prútov; 13-14: mazanice skupiny B s odtlač-kami dreva a prútov; 15-17: mazanice skupiny C s odtlačkami dreva. Pôvod nálezov – 1, 5: chata 5; 2, 13: objekt 33/34/53; 3-4, 14: chata 2; 6-7: žľab 13; 8, 17: pec 41; 9: sektor F/1; 10-11: pec 46; 12, 15: chata 1; 16: sektor F-G/2. Všetky mazanice sú dokumentované rezom, len fragmenty s číslom 4, 8-9 sú kreslené v reze a v pohľade zboku. Šípka označuje vyhladenú (povrchovú) stranu. Mierka 1:3.Abb. 95. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1-12: Lehmbewurfstücke der Gruppe A mit Rutenabdrücken; 13-14: Lehmbewurf-stücke der Gruppe B mit Holz- und Rutenabdrücken; 15-17: Lehmbewurfstücke der Gruppe C mit Holzabdrücken. Alle Lehmbewurfstücke sind im Schnitt gezeichnet, die Fragmente Nr. 4, 8-9 sind im Schnitt und Seitenansicht gezeichnet. Pfeil bezeichnet die geglättete Oberfläche. Maßstab 1:3.

175

Z priestoru rozsiahleho povrchového objektu 33/34/53 pochádza dvadsať fragmentov evidovaných mazaníc všetkých vyššie uvedených skupín (obr. 96). Pokiaľ by objekt predstavoval pozostatok zaniknu-tej nadzemnej stavby, jej steny by boli postavené z kombinácie štiepaných driev a prútov obmazaných hlinou (obr. 95: 2, 13). Pozostatok nadzemnej stavby predstavuje pravdepodobne žľab 13 vymedzujú-ci obdĺžnikový priestor. V týchto miestach sa pôvodná úroveň „rímskeho“ terénu nezachovala a preto i počet nálezov je oveľa nižší. Niekoľko fragmentov (5 kusov) nesie odtlačky prútov (skupina A), čo sa prihovára skôr pre ľahšiu nadzemnú konštrukciu (obr. 95: 6-7).

Je zaujímavé, že aj na mazaniciach z voľne stojacich piecok sa okrem prútov (obr. 95: 8, 10-11) za-chovali aj odtlačky guľatiny a štiepaného dreva (obr. 95: 17). Pri stavbe nadzemných hlinených kupol stavitelia použili väčšie dosky alebo brvná v kombinácii s prútmi, ktoré boli potom vymazané hlinou a následne vypálené. Aj keď sa na niektorých zlomkoch zachovalo aj zaoblenie kupoly (obr. 95: 8, 11, 17), veľká fragmentárnosť neumožňuje rekonštrukciu jej pôvodného výzoru. Tieto zariadenia boli pri nedo-statku bližších indícií interpretované ako jednoduché kuchynské pece na pečenie alebo sušenie rôznych potravinárskych produktov.

Mazanice zo sídliska „Zadné“ sa zachovali v príliš fragmentárnom stave a neposkytli presvedčujú-cejšie podklady pre rekonštrukciu stavebných či tesárskych techník uplatnených v nadzemných častiach drevených stavieb. Zachované odtlačky svedčia skôr pre konštrukcie stien ľahšieho typu z prútov, štie-paného dreva alebo ich kombinácií. Okrem hustého radenia prútov vedľa seba sa opakovane vyskytla aj vypletaná konštrukcia. Zrubová technika je doložená na jednom otáznom zlomku, čo však ešte nemusí znamenať, že ju na sídlisku v Bratislave-Trnávke vo väčšej miere nepoznali. V budúcnosti bude zaujíma-vé porovnať súbor mazaníc z Trnávky s ďalšími kvádskymi sídliskami na juhozápadnom Slovensku.

Fragmenty železitej trosky sa na sídlisku „Zadné“ vyskytli v zásypoch objektu 44, studne 57 a chaty 5 (obr. 97). Na posledne menovanom zlomku sú zreteľné stopy po osekávaní alebo delení ostrým kovovým nástrojom. Až niekoľko fragmentov trosiek pochádza zo zásypu chaty 1 v polohe „Pri Visáku“ v Bratislave-Vajnoroch. Je pozoruhodné, že z tej istej zemnice máme aj doklady remeselného spracovania parohu. Väč-šina trosiek pochádza z nálezových kontextov datovaných až do mladšej doby rímskej. Jedinou výnimkou je fragment trosky zo studne 57, ktorá bola zasypaná pravdepodobne už v 2. polovici 2. storočia.

Obr. 96. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Nálezy fragmentov mazaníc. Šedo vyznačené objekty obsahovali fragmenty mazaníc (aj amorfné).Abb. 96. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Verbreitung der Lehmbewurfstücke. Gerasterte Objekte beinhalteten die Lehmbe-wurfstücke (auch amorphe). Kreis – Lehmbewurfstücke mit Rutenabdrücken (1, 2-3, 4 und mehr Stücke), Dreieck – Lehm-bewurfstücke mit Holz- und Rutenabdrücken, umgedrehtes Dreieck – Lehmbewurfstücke mit Holzabdrücken.

176

Pri prvotnej evidencii nálezov po ukončení výskumu boli do kategórie trosiek zaradené aj silne prepálené mazanice, ktoré opticky (pórovitá štruktúra, sklovitý povrch) pripomínali odpad zo spraco-vania kovových rúd. Prítomnosť kovu sa v nich pri nasledujúcej jednoduchej skúške (detektorom kovov a magnetom) nepodarilo preukázať. Silné, až sklovité prepálenie hlina mohla získať len pri veľmi vyso-kom žiari dosahovanom dúchaním vzduchu. Nemožno preto vylúčiť, že aj tieto intenzívne prepálené mazanice sú pozostatkom technických remeselných zariadení (napr. pece-vyhrievačky pri dodatočnej úprave železa alebo nadzemné kováčske pece). Navyše je pozoruhodné, že ich nálezy sa koncentrovali v priestore objektov odkiaľ pochádza i železitá troska (obr. 97).

Priame doklady kovovýroby v podobe pozostatkov pecí alebo iných hutníckych či kováčskych za-riadení sme na sídlisku „Zadné“ nenašli. Jednoduché voľne stojace piecky v areáli osady slúžili skôr kuchynským účelom. Nepriamo to potvrdzuje aj skutočnosť, že priamo v nich sa nenašiel žiaden zlomok trosky alebo intenzívne do sklovita prepálenej mazanice.

Aj na ostatných svébskych sídliskách západného a južného Slovenska panuje podobná situácia ako v Brati-slave-Trnávke. Priamych dokladov metalurgie kovov je doposiaľ pomerne málo. Hutnícke zariadenia na tavenie železa sú presvedčivo doložené len v staršej dobe rímskej na troch sídliskách na Záhorí (Bratislava-Dúbravka, Láb a Zohor: Elschek 2000, 33-4629). Novšie k nim pribudli zvyšok taviacej železiarskej piecky spolu s vyhrieva-cím ohniskom na sídlisku vo Zvolene-Haputke (Cengel/Hanuliak/Hollý 2002, 53-60, obr. 6-7) a dve hutnícke piec-ky v Beckove (Varsik/Hanuliak/Kovár 2006, 206, obr. 126: 3). Kováčstvo železa je na kvádskych sídliskách doložené len nepriamo prítomnosťou trosiek v zásypoch zemníc a iných objektov (Pieta 2002b, 63).

Záverom možno konštatovať, že zo sídliska „Zadné“ v Bratislave-Trnávke pochádzajú len nepria-me doklady práce so železom v podobe železitých trosiek. Väčšina z nich sa našla v objektoch z neskorej doby rímskej. Sú pozostatkom produkcie malého rozsahu slúžiacej potrebám obyvateľov sídliska. Sa-motné výrobné zariadenia (pece, vyhrievačky) sa nenašli. Zaujímavý bol obsah zemnice v polohe „Pri Visáku“ v Bratislave-Vajnoroch, kde sa okrem väčších fragmentov trosiek zistili aj doklady práce s paro-hom. Z blízkeho okolia sa zatiaľ nepublikované železiarske pece spomínajú v areáli sídliska „Vlčí klin“ zo staršej doby rímskej v Bratislave-Vajnoroch (Studeníková/Zachar 1980a, 255).

29 V Zohore sa počet hutníckych zariadení zo staršej doby rímskej podstatne zvýšil aj počas najnovších záchranných výsku-mov K. Elscheka v rokoch 2008 až 2010 (za láskavú informáciu ďakujem autorovi výskumu).

Obr. 97. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Nálezy trosky a intenzívne prepálenej mazanice.Abb. 97. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Verbreitung der Schlacke (Kreis) und intensiv durchgeglühten Lehmbewurfstücke (Dreieck).

177

F. NÁČRT VÝVOJA gERMÁNSKEHO OSÍDLENIA V DOBE RÍMSKEJ NA VÝCHODNOM PREDPOLÍ BRATISLAVY

Najstaršie nálezy zo záchranných výskumov pri výstavbe diaľničného obchvatu na východnom okraji Bratislavy poskytlo pohrebisko v Bratislave-Vajnoroch „Stavebný dvor“. Na dnes už pravdepo-dobne celkom zničenej nekropole sa pochovávalo vo flaviovskej dobe alebo na prelome 1. a 2. storočia. Na tomto mieste však treba spomenúť aj staršie nálezy z mikroregiónu, ktoré pripúšťajú možnosť ger-mánskeho osídlenia už v 1. storočí (obr. 98: A). Ide predovšetkým o niekoľko zatiaľ nepublikovaných sídliskových objektov z polohy „Vlčí klin“ vo Vajnoroch. Okrem zemnice sa z lokality spomína aj nález železiarskych piecok zo staršej doby rímskej (Studeníková/Zachar 1980a; tí istí 1980b). Keramika z týchto objektov pripomína nádoby z najstarších germánskych hrobov na juhozápadnom Slovensku (Kolník et al. 1993, 257). Veľmi pravdepodobný je preto predpoklad, že sídlisko na „Vlčom kline“ sa začalo rozvíjať už pred polovicou 1. storočia. Najstaršia vlna germánskych kolonizátorov už v stupni B1 dosiahla nielen západný (Dúbravka, Devín, Devínska Nová Ves), ale aj východný okraj dnešnej Bratislavy.

Prinajmenšom o príležitostnom pohybe germánskych osadníkov už v 1. storočí svedčia ojedinelé ná-lezy drobných predmetov zo sídliskovej vrstvy osád, ktoré boli intenzívne osídlené v nasledujúcom 2. sto-ročí. Na prvom mieste možno uviesť honosnú bronzovú noricko-panónsku pracku, vyrobenú ešte v prvej polovici 1. storočia z polohy „Zadné“ (obr. 16: 1; tab. 51: 20), ale aj rímsku šarnierovú sponu s pozdĺžne profilovaným lúčikom z lokality „Šajba III“ (obr. 15: 2; tab. 62: 1). Germánske osídlenie postupne zapúšťalo

Obr. 98. Náčrt vývoja germánskeho osídlenia v dobe rímskej na východnom predpolí Bratislavy. 1: Bernolákovo; 2: Brati-slava-Trnávka „Haithova tehelňa“; 3: Bratislava-Trnávka „Silničné“; 4: Bratislava-Trnávka „Šajba I“; 5: Bratislava-Trnáv-ka „Šajba III“; 6: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 7: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 8: Bratislava-Vajnory „Stavebný dvor“; 9: Bratislava-Vajnory „Vlčí klin“; 10: Ivanka pri Dunaji „Barnak“; 11: Ivanka pri Dunaji, pohrebisko; 12: Ivanka pri Dunaji „Pri hydinárni“. Krúžok – sídlisko; trojuholník – pohrebisko.Abb. 98. Entwicklungsabriss der germanischen Besiedlung in der römischen Kaiserzeit am östlichen Vorfeld von Bratislava. Kreis – Sieldung; Dreieck – Gräberfeld.

178

pevnejšie korene, o čom svedčia dve nekropoly, na ktorých sa začalo pochovávať v druhej polovici 1. sto-ročia. Okrem polohy „Stavebný dvor“ vo Vajnoroch tým mám na mysli urnový hrob objavený na vysokej riečnej terase v Bernolákove (Turčan 2009). Nie je vylúčené, že do 1. storočia siahajú počiatky aj tretej nekro-poly v priestore tzv. Haithovej tehelne v južnej časti katastra Trnávky (obr. 98: A). Získané nálezy pripúš-ťajú len širšie datovanie do stupňov B1 až B2 (tzv. vojenská spona typu A 15, ihlica s profilovanou hlavicou typu Beckmann IIb – Pichlerová 1961a, 68-69). Neďaleko sa našla aj ataša ucha situlovitého vedra (Eggers 27-28), ktorú možno zaradiť do stupňa B2/C1 (Pichlerová 1992, 102, obr. 5: 4; Tejral 1999b, 178, Abb. 33: 3-6).

V 2. storočí sa intenzita germánskeho osídlenia v sledovanom priestore zvyšuje. Do tohto obdobia patria časti sídlisk preskúmané v Bratislave-Trnávke, v polohách „Zadné“, „Šajba I“ a „Šajba III“ (obr. 98: B). Všetky sa rozkladali pozdĺž jedného, dnes už vyschnutého riečneho meandra. Pri tom istom riečnom toku stála aj zemnica, ktorú v katastri Ivanky pri Dunaji už dávnejšie preskúmala Ľ. Kraskovská (poloha „Pri hydinárni“ – Kraskovská 1970). Naposledy menované sídlisko zohrávalo určite dôležitejšiu úlohu, než sa to zatiaľ javí zo skromného sondážneho výskumu. Južným smerom sa popri nepomenovanom vodnom toku pravdepodobne tiahlo aj do susedného katastra Vajnor („Pri Visáku“), odkiaľ pochádza viacero povrchových nálezov spôn z druhej polovice 1. a z 2. storočia (spony typu A 68, A 84, trúbkovitá a rímska kolienková spona – Bazovský 2005, tab. IV: 12; V: 1, 7; VIII: 1; XVII: 12).

Z hľadiska poznania vnútornej štruktúry osady a materiálnej kultúry jej obyvateľov najviac poznat-kov priniesol plošný odkryv v polohe „Zadné“ v Trnávke. K tejto osade pravdepodobne patril aj okrsok s hospodárskymi objektmi (pece, jamy) v polohe „Šajba I“. Kým hornú hranicu existencie osady „Zadné“ vyznačuje depot denárov s najmladšou razbou Marca Aurelia z roku 170, počiatky sídliska môžeme len tušiť za chronologicky najstaršími nálezmi. Významné miesto medzi nimi zaujímali dvojdielne výrazne členené spony A 84 a ďalšie kovové nálezy.

Porovnanie sídliskovej keramiky z Bratislavy-Dúbravky a Bratislavy-Trnávky prinieslo taktiež isté indície k datovaniu počiatkov druhého z uvedených sídlisk. Predovšetkým sa ukázalo, že hrnčiarsky tovar z Dúbravky vykazuje užšie väzby ku keramike sídlisk stupňa B1 v Čechách, než ku keramike z na-sledujúceho 2. storočia v Trnávke. Okrem iného to potvrdzuje poznatok získaný už štúdiom najstarších kvádskych pohrebísk o presune ťažiska historického vývoja po páde Marobudovej ríše z Čiech do oblasti nad stredným Dunajom (Kolník 1977, 161, 168). Nálezové súbory z oboch sídlisk reprezentujú dva po sebe nasledujúce časové horizonty staršej doby rímskej na západnom Slovensku. Časovým medzníkom, kedy staršie sídlisko v Dúbravke končí a mladšie v Trnávke začína, bude pravdepodobne záver 1. alebo prelom 1. a 2. storočia. Keramické súbory z 2. storočia z Trnávky naznačujú, že predchádzajúce väzby na západ oslabli a keramika nadobudla špecifický stredodunajský charakter. K lepšiemu pochopeniu a interpretácii týchto javov môžu prispieť budúce výskumy.

Zaujímavé je, že zmeny reprezentované zánikom sídliska v Dúbravke a vznikom osady v Trnávke v desaťročiach okolo prelomu 1. a 2. storočia majú širší kultúrno-historický rámec. V ich politickom po-zadí mohli stáť aj svébske vojny na strednom Dunaji za vlády cisára Domitiana. K. Strobel predpokladá, že blízke Carnuntum bolo jednou z hlavných východiskových báz rímskych ťažení (Strobel 1989, 200). Za Domitiana vznikol aj najstarší drevozemný tábor v Gerulate (Varsik 1996). Jednou z úloh jeho posádky, ktorú najneskôr od Traianovej vlády predstavovala ala I Cannanefatium, bol pravdepodobne dozor nad pohybmi na priľahlom zadunajskom území medzi Malými Karpatmi a Malým Dunajom. Germánske sídliskové štruktúry na východnom predpolí Bratislavy, ktoré pevnejšie kontúry nadobúdajú práve od prelomu 1. a 2. storočia, sú vzdušnou čiarou od tábora vzdialené asi 15 km.

Z orbou rozrušených vrstiev sídlisk „Zadné“ a „Šajba“ pochádzajú železná a bronzová spona (obr. 15: 16-17), ktorých pôvod možno hľadať v severnejšie položených oblastiach barbarika, za karpatským oblúkom. Časovo patria do vyspelej fázy stupňa B2. Zaraďujú sa tak do okruhu nálezov, prezrádzajúcich infiltráciu przeworských elementov do svébskej oblasti nad stredným Dunajom. Tieto kontakty, ktoré sa zintenzívňujú najmä v mladšej fáze stupňa B2 a v prechodnom stupni B2/C1, sú témou viacerých archeo-logických príspevkov (v poslednom čase napr. Tejral 1999b; Rajtár 2002). V nich sa vyprofiloval názor, že nešlo o mohutnú jednorazovú migráciu s dlhotrvajúcimi následkami pre vývoj domácich germánskych kmeňov, ale skôr o postupnú infiltráciu menších skupín obyvateľstva predovšetkým z prostredia przewor-skej kultúry. Písomné pramene sa o kontaktoch naddunajských Svébov a zakarpatských Lugiov zmieňujú len veľmi sporadicky. Je zaujímavé, že tieto kontakty vo svetle historických prameňov neboli obzvlášť pria-teľské. Boli to napríklad práve Lugiovia, ktorí v polovici 1. storočia prispeli k zvrhnutiu kvádskeho kráľa Vannia. V roku 92 sa za vlády cisára Domitiana do svébsko-lugijského konfliktu zamiešala aj rímska moc a stovkou jazdcov podporila Lugiov (Godłowski 1994, 66, 68). Žiaľ, pre obdobie druhej polovice 2. storočia, kedy vrcholí prílev severských prvkov do prostredia stredodunajských Svébov, nám chýbajú podrobnejšie písomné správy, ktoré by z historického hľadiska osvetlili podstatu týchto vzťahov.

179

Markomanské vojny predstavujú vyvrcholenie vážnej krízy v rímsko-germánskych vzťahoch. Vy-pukli nečakaným vpádom Longobardov a Obiov. Tí niekedy na prelome rokov 166/167 prekročili dunajskú hranicu a vtrhli do Panónie. Za ukončenie konfliktov sa tradične pokladajú mierové dohovory, ktoré v roku 180 uzavrel s naddunajskými Germánmi cisár Commodus. Malý hromadný nález trinástich rímskych de-nárov s najmladšou razbou Marca Aurelia z roku 170 nasvedčuje, že vývoj sídliska „Zadné“ bol pravdepo-dobne prerušený práve počas týchto nepokojných rokov. Nemusí to však znamenať, že ho priamo zasiahli vojnové udalosti. V areáli osady sme neobjavili stopy násilnej deštrukcie. Domáce obyvateľstvo ho pravde-podobne v predtuche hroziaceho nebezpečenstva opustilo. Niekoľko fragmentov zo zásobnej nádoby, kto-rá ležala rozbitá na dlážke chaty 50 (tab. 44: 24), sa našlo aj v zásype studne 52. Minimálne tieto dva objekty zanikli (resp. boli zasypané) naraz alebo len v neveľkom časovom odstupe. Pomerne homogénny charakter nálezov však neprotirečí domnienke, že súčasne zaniknutých stavieb bolo viac.

Pochovávanie v pokročilom 2. storočí v oblasti východného okraja Bratislavy možno predpokladať na zničenom pohrebisku v Haithovej tehelni v Trnávke (obr. 98: B). Z tohto priestoru pochádza ataša ucha situlovitého vedra (Eggers 27-28) z obdobia stupňa B2/C1 (Pichlerová 1992, 102, obr. 5: 4; Tejral 1999b, 178, Abb. 33: 3-6). Nie je vylúčené, že pochádza z rozrušeného hrobu.

Po ukončení vojen sa život na sídlisko „Zadné“ nevrátil. Miestni osadníci si nové príbytky posta-vili v polohe „Silničné“, ktoré je vzdialené necelý kilometer na východnom brehu toho istého riečneho ramena (obr. 98: C). Okrem niekoľko menej významných jamových objektov tu boli odkryté tri zemnice (a stopy po stĺpoch ďalších dvoch podobných stavieb). Sídlisko je pomerne spoľahlivo datované samo-strelovou sponou s vysokým zachycovačom a rheinzabernskou terrou sigillatou (z narušenej vrstvy sú doložené aj fragmenty z Westerndorfu a Pfaffenhofenu). Žiaľ, plytko zahĺbené zemnice neposkytli natoľ-ko výrazný keramický materiál, aby si bolo možné utvoriť jasnejšiu predstavu o tvarovej a ornamentálnej škále domácej germánskej keramiky tohto obdobia a konfrontovať ju s predchádzajúcim a nasledujúcim vývojom na „Zadnom“. V tomto smere sa pre porovnanie hodia bohatšie nálezové súbory z iných kvád-skych sídlisk (napríklad Branč, Chotín, Šaľa). Pre úplnosť treba dodať, že v ornicovej vrstve na sídlisku „Zadné“ sa našli až tri samostrelové spony s vysokým zachycovačom, jedna z nich je veľmi príbuzná exempláru zo „Silničného“. Na prvý pohľad by mali dokazovať prítomnosť sídla v závere 2. a v prvej polovici 3. storočia aj na „Zadnom“. V preskúmanom areáli osady sa však nevyskytol ani jeden sídlis-kový objekt, ktorý by bolo možné zaradiť do severovského obdobia. Predpokladám preto, že nálezisko „Zadné“ v prvej polovici 3. storočia nebolo znovu osídlené a tri spony svedčia o stratách pri občasných návštevách lokality.

Súdiac podľa povrchových nálezov samostrelových spôn VII. Almgrenovej skupiny je možné s po-merne intenzívnym osídlením v období stupňa C1 počítať na susednom sídlisku vo Vajnoroch (obr. 98: C). I. Bazovský z tejto polohy uvádza až desať takýchto exemplárov (Bazovský 2005, tab. XXII: 10; XXIII: 1-4, 8, 10, 12; XXIV: 6). Okrem povrchovej prospekcie sa však archeologické odkryvy na lokalite zatiaľ neuskutočnili. V pokročilom 3. storočí sa začalo pochovávať na žiarovom pohrebisku z mladšej a neskorej doby rímskej v Ivanke pri Dunaji (Kraskovská 1965).

Až po relatívne dlhej prestávke, trvajúcej niekoľko desaťročí, sa v druhej polovici (alebo až v po-slednej tretine) 3. storočia vracia germánske osídlenie do polohy „Zadné“ v Trnávke (obr. 98: D). Víta-nou pomôckou pre datovanie počiatkov obnoveného života sú dve mince – antoniniány cisára Tacita (275-276) z objektu 44 a Aureliana (270-275) z objektu 33/34/53. Obe posúvajú terminus post quem osídlenia do 70. rokov 3. storočia. Z rozrušenej vrstvy pochádzajú ďalšie dve mince zo záveru 3. storočia, opäť antoniniány Proba (276-282) a Maximiana Herculia (286-305). Naposledy menovaný exemplár je podľa určenia E. Kolníkovej razbou z roku 291 a predstavuje zároveň najmladšiu mincu na lokalite. Zo spôn sú zastúpené domáce formy s pevným zachycovačom a hrotitou nôžkou. Až štyri takéto exempláre sa vyskytli v objekte 44 spoločne so spomenutou mincou Tacita. Zmienku si zasluhuje aj strieborná spona s ozdobnými perlovcovými drôtikmi (obr. 59: 11). Radí sa medzi honosné spony, aké nosili vyššie posta-vené kruhy kvádskej spoločnosti (Kolník 1964a). Vo všeobecnosti je spektrum nálezov v neskororímskom období pestrejšie a bohatšie. Týka sa to šperkov a ozdôb, medzi ktorými nájdeme aj neobvyklé a v ger-mánskom prostredí vzácne formy (bronzový kruh s plastickými uzlíkmi, vretená, fragmenty zrkadla). Medzi železnými artefaktmi sa objavili nástroje (vrták) a kľúče. Až pre toto obdobie máme spoľahlivo doložené aj rotačné kamenné žarnovy. Rámcovo možno túto fázu datovať do poslednej tretiny 3. a do 4. storočia, je teda paralelná s nadregionálnymi stupňami C2 a C3. Okrem mladšej fázy osady „Zadné“ sa v tomto období rozvíjalo aj ďalšie sídlisko rozprestierajúce sa na oboch brehoch riečneho ramena, vzdušnou čiarou vzdialené zhruba kilometer na východ. Preskúmať sa však zatiaľ podarilo len izolované objekty narušené líniovými výkopmi na katastrálnom rozhraní Bratislavy-Vajnor a Ivanky pri Dunaji (polohy „Pri Visáku“ a „Barnak“ – obr. 98: D). Ťažisko pochovávania na významnom, už dávnejšie pre-

180

skúmanom pohrebisku v Ivanke pri Dunaji spadá taktiež do obdobia druhej polovice 3. a prvej polovice 4. storočia. V hroboch sa vyskytli aj neobvyklé artefakty provinciálneho pôvodu, ktoré pravdepodobne dokladajú prenikanie rímskych predstáv o záhrobnom živote do ideového sveta Germánov (bronzová soška Merkúra a hlinený kahanec – Kraskovská 1965, 172, tab. II: 1; Turčan 2004, obr. 3: 3). Nekropola je vzdialená tri až štyri kilometre smerom na východ od osád v priestore Trnávky.

Pre neskororímske obdobie disponujeme aj nepriamymi dokladmi (nástroje, výrobný odpad) o nie-koľkých remeselných odvetviach, pravdepodobne lokálneho významu pre naplnenie potrieb miestnych obyvateľov. Okrem praslenov, praslice a hlinených závaží, ktoré sa pokladajú za pozostatok textilnej vý-roby, je to predovšetkým odpad zo spracovania kostí a parohov zo zemnice „Pri Visáku“. Je zaujímavé, že v tej istej zemnici sa našli aj početné a veľké kusy železitej trosky. Kováčske remeslo dokladajú aj ďalšie trosky zo zásypov objektov na „Zadnom“. Hutnícke pece alebo iné železiarske výrobné zariadenia sme pri našich výskumoch nezistili. Snahu o domácke opravy bronzových predmetov a nádob odzrkadľujú rôzne plechy so stopami strihania a nitovania. Jediným masívnejším železným nástrojom je vrták (obr. 61: 16) používaný pri práci s drevom.

Vo vývoji domácej keramiky najväčšiu novinku predstavuje zavedenie hrnčiarskeho kruhu pri vý-robe germánskeho riadu. Hoci sa na kruhu točená keramika na sídliskách v Trnávke vyskytuje v kaž-dom väčšom súbore, jej celkový počet je veľmi nízky. S celkovým 2,5-percentným podielom v Trnávke nepredstavovala veľkú konkurenciu stále dovážanému panónskemu riadu.

Vážnym problémom je datovanie zániku skúmanej sídliskovej aglomerácie na východnom okraji Bratislavy. Mince poskytujú len nedostatočnú oporu, pretože posledná razba Maximiana Herculia po-chádza z roku 291. Početná skupina spôn s hrotitou nôžkou bola v móde pomerne dlhú dobu od polovice 3. po polovicu 4. storočia. Mladšie postavenie majú dve bronzové spony s obdĺžnikovou odsadenou nôž-kou. Prvá pochádza z nálezového súboru objektu 33/34/53, druhá je bez nálezového kontextu – z ornice na sídlisku „Zadné“ (obr. 59: 12-13). Obe možno zaradiť zrejme až do druhej polovice 4. storočia a pred-stavujú tak typologicky najmladšie artefakty.

Istú pomôcku pre datovanie zániku sídlisk v Trnávke a okolí by mohlo poskytnúť porovnanie s ne-skororímskou osadou v Bratislave-Dúbravke (Elschek 2004) . Na rozdiel od Trnávky sa tu vyskytli aj mince zo 4. storočia. Je však pozoruhodné, že – podobne ako v Trnávke – aj tu mince poskytujú len terminus post quem datovania počiatkov neskororímskej fázy osídlenia. Všetky mince zo 4. storočia patria totiž konštan-tínovskej dynastii (spolu štyri kusy, ale len dva sú z objektov – Elschek 2004, 240) a vyrazené boli v prvej polovici 4. storočia. Najmladšou je malý bronz Constansa (333-350) s otvorom na zavesenie. Mince boli teda razené v prvej polovici 4. storočia, ale ťažisko osídlenia jednofázového sídla spadá podľa názoru ar-cheológov až do jeho druhej polovice (Elschek 2004, 242). Celkový charakter nálezových súborov (drobných kovových nálezov a aj keramiky) však vykazuje pokročilejší a neskorší charakter než je tomu v prípade Tr-návky. Napríklad medzi sponami takmer výlučne prevládajú spony s pevným zachycovačom a odsadenou obdĺžnikovou nôžkou. Železné exempláre početne zastúpené v Dúbravke sa v Trnávke vôbec nevyskytli. Pokiaľ tento rozdiel nereprezentuje kultúrny (Malé Karpaty oddeľujúce obe osady sú niekedy považované aj za kmeňovú hranicu medzi Markomanmi a Kvádmi – Tejral 1983, 93, Abb. 12), ale chronologický faktor, bolo by možné predpokladať, že obe sídliská boli časovo súbežné len niekedy okolo polovice 4. storočia. Zánik sídla v Dúbravke K. Elschek predpokladá až v samom závere 4. alebo na začiatku 5. storočia. Vývoj kvádskych osád na východnom okraji Bratislavy bol ukončený zrejme o čosi skôr, snáď niekedy v priebehu druhej tretiny alebo druhej polovice 4. storočia. Presnejšie datovanie alebo väzba na konkrétne historické udalosti nie je pri možnostiach tradičného archeologického datovania zatiaľ možná.

Na základe súčasných poznatkov terénneho výskumu sa zdá, že kvádske sídliskové štruktúry na východnom okraji Bratislavy sa v druhej polovici 4. storočia postupne vytrácajú. Migrujúce východoger-mánske etnické skupiny doby sťahovania národov tu zanechali len sporadické stopy svojej prítomnosti. Bohatý kostrový hrob so zlatými náušnicami so zúženými ukončeniami sa podarilo zachrániť pri stavbe cesty v Ivanke pri Dunaji (Točík 1962, 193; Pieta 1987, 386). Ďalší kostrový hrob s obojstranným kosteným hrebeňom a sivým na kruhu točeným džbánom sa preskúmal v polohe „Vlčí klin“ v Bratislave-Vajno-roch (Studeníková/Zachar 1980b, 198-199). Ide o nepublikované nálezové celky, oba pravdepodobne patria do stupňa D2, teda do doby okolo polovice 5. storočia. V nasledujúcich storočiach začali do priestoru na východnom okraji Bratislavy prenikať prvé skupiny slovanského obyvateľstva. Najstaršia vlna slovan-ského osídlenia zo 6. storočia tu zatiaľ nie je archeologicky doložená. Včasnoslovanské osídlenie priesto-ru donedávna dokladali dve birituálne pohrebiská vo Vajnoroch, ktoré sú datované do 8. (Fusek 1994, 114, tab. 3, 177-178) alebo možno už na záver 7. storočia (Štefanovičová 1993, 288). Najstarším hmotným prejavom slovanskej prítomnosti je však ojedinelý sídliskový objekt 26 z lokality „Zadné“ (tab. 20: 13-19), ktorý rámcovo patrí do 7. storočia.

181

g. POSTAVENIE OSÁD NA VÝCHODNOM PREDPOLÍ BRATISLAVY V KONTExTE CHRONOLOgICKÉHO VÝVOJA KVÁDSKYCH SÍDLISK NA JuHOZÁPADNOM SLOVENSKu

g.a. SíDLISKOVý HORIZONT I – STUPEň B1 A VČASNá FáZA STUPňA B2

Jediné veľkoplošne skúmané germánske sídlisko, ktorého počiatky siahajú do stupňa B1, predsta-vuje na západnom Slovensku Bratislava-Dúbravka (Elschek 1995). Je nepochybné, že v období, kedy nás antické písomné pramene informujú o politickom vzostupe a o tzv. Vanniovom kráľovstve, musela byť koncentrácia kvádskych osád hustejšia. Archeologické bádanie však najstaršie sídliskové štruktúry doby rímskej zatiaľ zachytáva len veľmi náznakovite. Dokladajú ich napríklad povrchové nálezy spôn a mincí z 1. storočia v dolnom Pomoraví. Spomenúť treba predovšetkým včasné varianty spôn s očkami A 45, spony typu Aucissa a výrazne členené spony A 68 z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi, z Vysokej pri Mo-rave, zo Zohora a z Lábu (obr. 99: 1-3 – Elschek 2006a, 193-194, Abb. 2). Podobná situácia sa ukazuje aj na území východne od Malých Karpát, kde sa v areáloch germánskych sídlisk sporadicky vyskytujú samo-strelové spony so širokou nôžkou typu A 11 (Vištuk obr. 99: 6 – Bartík/Štrbík 1997, 26, obr. 3: 2), spona s očkami A 45 (Bernolákovo – Bazovský 2005, 128, tab. XII: 7) a o niečo mladšie výrazne členené spony typu A 68 (Čataj a Bratislava-Vajnory – Bazovský 2005, 119, tab. III: 7-8). Žiaľ, nepublikovaný zostáva nálezový súbor z niekoľkých objektov 1. storočia v Bratislave-Vajnoroch („Vlčí klin“), kde germánska keramika pripomína nádoby z najstarších germánskych hrobov (do tlače pripravuje V. Turčan). Na zá-klade foriem a výzdoby hlinených nádob možno do stupňa B1 položiť aj počiatky osady v Blatnom (obr. 99: 18 – Bartík et al. 2009, obr. 4: 7; 5: 1-7).

Prítomnosť sídlisk možno očakávať aj tam, kde sa v 1. storočí pochovávalo. Najmä v okolí bohatých pohrebísk Abrahám, Kostolná pri Dunaji a Sládkovičovo (Kolník 1980) treba hľadať súdobé kvádske osa-dy. V Abraháme sa rozkladá až niekoľko sídlisk z doby rímskej a T. Kolník predpokladá, že ich obyva-telia pochovávali súčasne na centrálne umiestnenej nekropole (Kolník 1981b, 133-134). Problémom je, že na žiadnej z týchto osád sa doposiaľ neuskutočnil plošný odkryv a ich datovanie do 1. storočia zostáva len v rovine pravdepodobnosti. Z jedného sídla pri Abraháme pochádza výnimočný nález. Je to frag-ment skyfosu tzv. kameového skla, výrobku sklárskych dielní z augustovsko-tibériovského obdobia asi priamo v Ríme (Varsik 1998a). Svedčí nielen o osídlení v predflaviovskej dobe, ale aj o prítomnosti vyššie postavených osobností kvádskej spoločnosti, ktoré túto luxusnú sklenenú nádobu vlastnili.

• Bratislava-Dúbravka

V Bratislave-Dúbravke sa v rokoch 1982-1993 podarilo preskúmať časť osady s hutníckym žele-ziarskym okrskom z klaudiovsko-flaviovského obdobia (Elschek 1995; ten istý 2000). Datovanie sa opiera najmä o nálezy štyroch spôn. Je pozoruhodné, že dve z nich majú pôvod v polabskej oblasti na západe. Platí to pre spony typov A 11 a 24 (obr. 46: 1, 3). Ťažisko výskytu spínadiel A 10-14 (obr. 99: 4, 6) spadá do dolnolabskej oblasti, kde sa hľadá ich pôvod a zároveň sa tam považujú za typický langobardský šperk (Grasselt 1998, 32, Abb. 1). Zvýšenú koncentráciu ich výskytu možno sledovať aj v hermundurskom Durínsku a v markomanských Čechách (tamže). Vo svojej domovskej oblasti sú datované predovšetkým do stupňa B1 a len veľmi zriedkavo prekračujú jeho rámec (Grasselt 1998, 35, 37; Eger 1999, 54-56). Spona s krytom špirály a s prelamovaným zachycovačom typu A 24 je taktiež polabsko-germánskou formou spínadla. Chr. Eger ju zaraďuje do stupňa B1. Spoločný výskyt so sponami A 68 je podľa jeho názoru len zriedkavý a patrí do obdobia doznievania jej módy (Eger 1999, 56-57). Ďalšie dve spony so širším, resp. o niečo mladším chronologickým postavením majú rímsko-provinciálny (typ Aucissa – obr. 46: 4) alebo domáci stredodunajský pôvod (A 68 – obr. 99: 5).

Napriek tomu, že légiový tábor v Carnunte, založený za cisára Claudia, je vzdialený len 13 kilomet-rov, množstvo rímsko-provinciálneho tovaru v keramike barbarského sídliska v Dúbravke dosahuje len zanedbateľný podiel (1,4 percenta – Elschek 1995, 41). Okrem niekoľkých zlomkov džbánov pravdepo-dobne panónskeho pôvodu (Elschek 1995, Abb. 2: 5; 3: 5; 5: 4; 6: 4) dôležité miesto zaujíma miska jemnej italskej keramiky so sieťovaným vzorom (tzv. Netzwerkschale – obr. 99: 10). Na jej datovanie do klaudiov-ského obdobia, ako aj na paralely z Carnunta a Magdalensbergu upozornil K. Elschek (tamže, 40).

Domáca germánska v ruke formovaná keramika z Bratislavy-Dúbravky svojím celkovým tvaro-vým a výzdobným prejavom nespochybniteľne patrí k polabsko-germánskemu kultúrnemu okruhu

182

Obr. 99. Drobné nálezy a charakteristická keramika sídliskového horizontu I. 1-2: Devínska Nová Ves (podľa Elschek 2009); 3: Zohor (podľa Elschek 2009); 4-5, 10-17, 19: Bratislava-Dúbravka (podľa Elschek 1995); 6: Vištuk (podľa Bartík/Štrbík 1997); 7-9: Vlčkovce (podľa Varsik 2009a); 18: Blatné (podľa Bartík et al. 2009). Mierka: 1-6, 8-9 – 1:2; 7, 10-19 – 1:4.Abb. 99. Kleinfunde und charakteristische Keramik des Siedlungshorizontes I. 1-2: Devínska Nová Ves (nach Elschek 2009); 3: Zohor (nach Elschek 2009); 4-5, 10-17, 19: Bratislava-Dúbravka (nach Elschek 1995); 6: Vištuk (nach Bartík/Štrbík 1997); 7-9: Vlčkovce (nach Varsik 2009a); 18: Blatné (nach Bartík et al. 2009). Maßstab: 1-6, 8-9 – 1:2; 7, 10-19 – 1:4.

183

(obr. 99: 11-17, 19). Očividné je to najmä pri porovnaní so sídliskovou keramikou z 1. storočia v Čechách. Ku všetkým tvarom i ornamentom tam bez problémov nájdeme početné paralely. Ide o kultúrne väzby ukazujúce podobným smerom, aký sme konštatovali pri sponách. Náhodnou zrejme nebude ani prí-tomnosť hutníckych zariadení na výrobu železa v Bratislave-Dúbravke. Dovedna sa v tejto osade po-darilo odkryť desať jednoduchých taviacich šachtovitých pecí (Elschek 2000, 33-34). V tejto súvislosti je príznačné, že v Čechách sa podobné železiarske pece celkom bežne vyskytujú na germánskych sídliskách („niekoľko tuctov výrobných objektov – zemníc – so stovkami pecí“: Salač 2000, 93-94). Na pomorav-skom Záhorí sa vyskytli ďalšie dve hutnícke osady v Lábe a v Zohore (Elschek 2000, 35-36), naproti tomu v kvádskej sídliskovej oblasti východne od Malých Karpát sú železiarske zariadenia nanajvýš zriedkavé. Z celej doby rímskej poznáme zatiaľ len tri pece z dvoch sídlisk (Beckov: Varsik/Hanuliak/Kovár 2006, 206; Zvolen-Haputka: Cengel/Hanuliak/Hollý 2002)30.

Bratislava-Dúbravka predstavuje najstaršie germánske sídlisko na západnom Slovensku, na kto-rom máme možnosť poznávať a študovať nálezové súbory zo zahĺbených sídliskových objektov. Jeho počiatky siahajú do stupňa B1, t. j. pred polovicu 1. storočia. Možno teda predpokladať, že je súčasné so staršou fázou pohrebísk skupiny Kostolná-Abrahám-Sládkovičovo a aspoň čiastočne aj s historicky doloženým tzv. Vanniovým kráľovstvom (Kolník 1977, 161, 163-164). Na území severne od stredného Dunaja reprezentujú tieto nálezy po kultúre neskorej doby laténskej nový fenomén bez nadväznosti na domáce korene. V materiálnej kultúre sídliska sú nápadné väzby k polabsko-germánskemu kultúrnemu okruhu a týmto smerom treba hľadať aj pôvod jeho osadníkov. Sporadický výskyt rímskych kovových a keramických importov svedčí o tom, že novým obyvateľom sa pomerne rýchlo podarilo nadviazať vzťahy s panónskym prostredím. V porovnaní s nasledujúcim obdobím čulého obchodného ruchu, mali však tieto kontakty zatiaľ len veľmi sporadický a príležitostný charakter. Súvisí to aj so situáciou v novo konštituovanej provincii Panónia, kde sa v klaudiovsko-včasnoflaviovskom období ešte len začala for-movať hospodársko-obchodná infraštruktúra. Provinciálna remeselná výroba až v nasledujúcom 2. sto-ročí vytvorila dostatočne vysoký nadprodukt, ktorý mohol byť vyvážaný do barbarských oblastí severne od Dunaja.

V rámci bohatého keramického fondu z Bratislavy-Dúbravky sa vyskytli aj v ruke formované nádoby negermánskeho charakteru (obr. 46: 6-8). Tri „cudzie“ tvary naznačujú, že prenikajúci Germáni sa pravde-podobne stretli s prežívajúcim domácim autochtónnym obyvateľstvom. K bližšiemu osvetleniu podobných kontaktov však zatiaľ na území severne od Dunaja chýbajú relevantné archeologické pramene.

Na sídlisku v Dúbravke chýbajú germánske nálezy, ktoré by bolo možné datovať do pokročilej fázy Eggersovho stupňa B2 a nevyskytli sa tu importy, ktoré by jednoznačne patrili až do 2. storočia. Môže to byť dôsledok neúplného odkryvu celého areálu osady, ale môže to svedčiť aj o tom, že vývoj sídla sa ukončil ešte pred koncom 1. storočia. K. Elschek nedávno vyslovil názor, že jeho zánik by mohol súvisieť s vojnami, ktoré viedol cisár Domitianus proti Kvádom koncom 80. a v 90. rokoch 1. storočia (Elschek 2006a, 192-193). I keď je takáto súvislosť lákavá, zostáva len hypotézou, pretože severne od Dunaja zatiaľ nepoznáme priame archeologické doklady prítomnosti rímskej armády v domitiánovskom období.

• VlčkovceSídlisko vo Vlčkovciach leží na Považí, západne od rieky Váh. O jeho včasných počiatkoch ne-

priamo svedčí ojedinelý kostrový hrob, vzdialený len asi pol kilometra od germánskej osady. Hrob obsahoval okrem hrnčekovitej nádoby aj pracku s dlhým osmičkovitým rámom a sponu typu A 68 (naposledy Varsik 2009a, Abb. 12: 1-3). T. Kolník ho datoval do stupňa B1b (Kolník 1977, 152). Nálezy zo samotného sídliska však pochádzajú z nepatrne mladšieho obdobia. Jednoduché bronzové nákon-čie (obr. 99: 9) patrí do neskorej fázy stupňa B1 (B1c) alebo včasnej fázy stupňa B2 (B2a). Jednodielny kostený hrebeň s oblúkovým držadlom (obr. 99: 8) sa vyskytuje až od chronologického stupňa B2, ale i neskôr. Rímsko-provinciálna importovaná keramika dosahuje v keramickom súbore celého sídliska podiel 2,5%, čo je hodnota stále veľmi nízka a neveľmi sa líši od podielu v Bratislave-Dúbravke. V rámci keramického importu opäť nachádzame jeden výnimočný nález, ktorý nemá paralely v germánskom sídliskovom materiáli doby rímskej. Ide o fragment dvojuchej amfory typu Dressel 6B (obr. 99: 7). Takéto amfory, pôvodne určené na transport olivového oleja z Istrie, sa vyskytujú pomerne bežne v Panónii v 1. storočí, ale len po prvú tretinu 2. storočia – zhruba po hadriánovské obdobie (Bezeczky 1997, 149).

30 Ďalšie tri pece sa objavili aj pri výskume v polohe „Vlčí klin” v Bratislave-Vajnoroch. Ich datovanie do staršej doby rímskej je len pravdepodobné (Studeníková/Zachar 1980b, 199.

184

V domácej germánskej keramike z Vlčkoviec sa vyskytujú formy a ornamenty, ktoré na jednej strane majú paralely na staršom sídlisku v Bratislave-Dúbravke, a na druhej strane elementy, aké poznáme až z mladších nálezových súborov z 2. storočia. Do prvej skupiny možno zaradiť hlboké hrncovité nádoby formy I; hlboké nádoby podobnej formy s mierne von vykloneným ústím; baňaté nádoby formy I/III s ostro nasadeným krátkym ústím. Povrch keramiky býva zdobený plošným prstovaním alebo hrubými zvislými ryhami, k čomu opäť nájdeme početné analógie v Bratislave-Dúbravke. Medzi ornamenty, ktoré sa začínajú vyskytovať až v mladších nálezových súboroch horizontu II (t. j. v 2. storočí), patria plošne nanesené trojuholníkové vpichy či zahĺbené jamky, ale aj barbotino.

Vo svetle drobných nálezov, ale aj na základe výpovede keramiky, preukazuje sídlisko vo Vlčkov-ciach mladší charakter ako Bratislava-Dúbravka, ale zároveň starší ako sídliská z nasledujúceho vývojo-vého stupňa. Takéto chronologické postavenie Vlčkoviec medzi dvoma hlavnými chronologickými hori-zontmi staršej doby rímskej potvrdilo aj štatistické porovnanie základných foriem germánskej keramiky (Varsik 2009a). Zdá sa teda, že sídlisko vo Vlčkovciach vzniklo ešte počas existencie sídliska v Dúbravke, ale zaniklo neskôr a časovo bolo súbežné aj so staršou fázou sídlisk z nasledujúceho horizontu. Ak sme pre sídlisko v Dúbravke predpokladali zánik v závere 1. storočia, osada vo Vlčkovciach bola opustená pravdepodobne až v prvej polovici 2. storočia. Toto sídlisko teda reprezentuje akúsi prechodnú fázu medzi sídliskovými horizontmi I a II.

g.b. SíDLISKOVý HORIZONT II – STUPEň B2 A B2/C1

Na rozdiel od predchádzajúceho sídliskového horizontu sledujeme v tomto období rozmach ger-mánskeho osídlenia na území západného Slovenska. Sieť osád sa výrazne zahusťuje v staršej sídliskovej oblasti v Pomoraví a na území medzi Malými Karpatmi a Váhom. V období sídliskového horizontu II vzniká celý rad nových sídlisk v Ponitrí a na Pohroní. Osídľovací proces zasiahol teda aj nové územia východne od Váhu. Nárast počtu germánskych sídlisk možno v tomto období zaznamenať aj na susednej južnej Morave (Droberjar 1997). Počet doposiaľ preskúmaných sídliskových objektov niekoľkonásobne prevyšuje počet objektov z horizontu I. Za týmito kvantitatívnymi zmenami treba pravdepodobne vidieť aj výrazný vzrast počtu a hustoty obyvateľstva. Otázkou zostáva, či je to dôsledok vnútornej akcelerácie vývoja, alebo či treba počítať s ďalšími kolonizačnými vlnami na územie stredodunajského barbarika.

Počiatky horizontu II možno tušiť už v závere 1. storočia, kedy boli založené kvádske osady v Bratisla-ve-Trnávke a pravdepodobne aj v Nitre (Pieta 1993, 77). Nálezy juhogalskej terry sigillaty (Kuzmová 1997a, 16-17) sú dokladom toho, že najneskôr začiatkom 2. storočia začali Germáni obsadzovať úrodné nížiny stredného a dolného Ponitria (Komjatice, Chotín) a Pohronia (Šarovce, Bíňa). Početne výraznejší a spoľahli-vo datovaný súbor neskorej juhogalskej terry sigillaty z Banassacu však pochádza len z jednej exploatačnej jamy (objekt 20A-H) z Branču. Svedčí o tom, že základy tejto rozsiahlej osady prví osadníci položili už pred polovicou 2. storočia (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 31, 35).

Charakteristického reprezentanta sídliskového horizontu II predstavuje osada v Bratislave-Trnávke „Zadné“. Jej datovanie sa opiera predovšetkým o nálezy spôn. Okrem niekoľkých honosných provinciál-nych spínadiel (obr. 15: 1, 3-4) vedúcu pozíciu zaujímajú neskoré dvojdielne výrazne členené spony typu A 84 (obr. 15: 5-11). Takéto spony pochádzajú aj z ďalších súdobých kvádskych sídlisk na západnom Slovensku (obr. 100: 1-3). Dôležité sú najmä tie, ktoré sa našli v sídliskových objektoch v Trnave (Turčan 2002, 388, obr. 1: 4-5) a v Branči (objekt 4 a 168: Kolník/Varsik/Vladár 2007, 27, obr. 12: 1-2, tab. 5: 1, 127: 1), a prispievajú tak k datovaniu sprievodných keramických súborov. Nechýbajú ale ani v kvádskych osadách sídliskovej aglomerácie v priestore Nitry (Pieta 1993, obr. 3: 6, 10). Na významné chronologické postavenie spôn typu A 84 upozornil J. Tejral, ktorý ich pokladá za vedúci typ („Leittyp“) neskorej fázy stupňa B2 a datuje ich do strednej tretiny, resp. do druhej polovice 2. storočia, teda do obdobia, ktoré sa už čiastočne mohlo prekrývať s markomanskými vojnami (Tejral 2004, 334). Novšie mapovania ich výskytu akcentujú domáci pôvod v stredodunajskej oblasti, kde sa husto vyskytujú severne i južne od rímskeho limitu (Dąbrowska 1992, Karte 1; Sedlmayer 2006, 421-422, Anm. 1215, Abb. 192).

Opakovane sa v tomto období objavili aj rímsko-provinciálne kolienkové spony s polkruhovou zá-hlavnou doštičkou (obr. 100: 4). Aj keď datovanie tohto typu môže byť širšie – od druhej polovice 2. po 1. polovicu 3. storočia – v dvoch prípadoch sa vyskytli v zahĺbených chatách s veľmi bohatým keramic-kým súborom sídliskového horizontu II (chata 2 v Štúrove: Kolník 1962a, obr. 130; chata 189 v Branči: Kolník/Varsik/Vladár 2007, 132-134, tab. 152-156). Provinciálne kolienkové spony poznáme aj z ďalších kvádskych sídlisk, ide však o povrchové nálezy alebo dosiaľ nepublikované nálezové celky (napr. Hur-banovo: Rajtár 2004, 145, obr. 106: 2; Nitra: Pieta 1993, obr. 3: 8-9).

185

Z hľadiska rozvoja špecializovaného remesla má pre toto obdobie mimoriadny význam objav šper-kárskej dielne v Stupave (poloha „Urbárske sedliská“ – Turčan 1985). V jednoduchej zemnici sa našli zlomky viacerých téglikov so stopami po tavení farebných kovov – medi, striebra a zlata (tamže, 112). Počiatky okolitej osady siahajú pravdepodobne už do staršieho obdobia a jej chronologické postavenie by mohlo byť podobné, ako v prípade vyššie uvedených Vlčkoviec. Svedčí o tom inventár dvoch zemníc, ktoré preskúmal E. Vrba (Vrba 2007). Keramika má síce ráz horizontu II, sprievodné nálezy však vykazu-jú archaický charakter (napríklad spona typu A 68).

V objektoch horizontu II sa po prvýkrát stretávame s rímskymi mincami. V jame BA-110 v Komjati-ciach to bol Hadrianov (117-138) sestercius (Točík 1978, 253) a v chate 194 z Branču minca Faustiny staršej z roku 141 (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 129). Reprezentatívnejší keramický súbor však obsahovala len jama z Komjatíc (Točík 1978, obr. 143). Pre datovanie sídliska v Bratislave-Trnávke, predovšetkým jeho záveru, je zase dôležitý malý depot trinástich rímskych denárov. Ide o razby cisárov od Nera po Marca Aurelia (najmladšia z roku 170). Hoci sa našiel v sekundárnej polohe – rozptýlený v jednej z neskororímskych chát – zloženie a datovanie mincí sa prihovára za jeho pôvodné uloženie v súvislosti s markomanskými vojnami.

Markomanské vojny boli pravdepodobne príčinou prerušenia kontinuity osídlenia nielen v Bratisla-ve-Trnávke, ale i na celom rade ďalších germánskych sídlisk severne od stredného Dunaja. Na túto skutoč-nosť poukázali v minulosti viacerí autori na susednej Morave (naposledy napr. Komoróczy 2002, 134; Tejral 2004, 332-334; ten istý 2008, 68, 74). Ako exemplárne prípady slúžia predovšetkým tie germánske osady,

Obr. 100. Drobné nálezy a rímska importovaná keramika sídliskového horizontu II. 1, 5, 8, 11, 19: Bratislava-Trnávka „Zad-né“; 2, 4, 7, 9-10, 12-14, 16, 18: Branč (podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007); 3: Trnava „Horné pole“ (podľa Turčan 2002); 6: Biely Kostol (podľa Hüssen/Rajtár 1994); 15, 17: Štúrovo (podľa Beljak/Kolník 2007). Mierka: 1-6 – 1:2; 7 – 1:3; 8-19 – 1:4.Abb. 100. Kleinfunde und provinzial-römische Keramik des Sieldungshorizontes II. 1, 5, 8, 11, 19: Bratislava-Trnávka „Zad-né“; 2, 4, 7, 9-10, 12-14, 16, 18: Branč (nach Kolník/Varsik/Vladár 2007); 3: Trnava „Horné pole“ (nach Turčan 2002); 6: Biely Kostol (nach Hüssen/Rajtár 1994); 15, 17: Štúrovo (nach Beljak/Kolník 2007). Maßstab: 1-6 – 1:2; 7 – 1:3; 8-19 – 1:4.

186

kde priamo v ich opustených areáloch zriadili Rimania dočasné vojenské tábory. Do dnešných dní sa takéto situácie podarilo archeologicky zdokumentovať v Dolnom Rakúsku (Bernhardsthal: Adler 1979, 328-329; ten istý 1981, 502; Stuppner 1994, 287), na južnej Morave (Mušov „Na pískách“: Komoróczy 1999; Modřice: ten istý 2002), ale aj na Slovensku (Mužla: Rajtár 1998, 87-88, obr. 67-70). Treba však zdôrazniť, že na žiadnom z doposiaľ skúmaných germánskych sídlisk z 2. storočia sa neobjavili prepálené či deštrukčné vrstvy alebo iné priame svedectvá násilných vojenských udalostí. Nie je preto vylúčené, že Germáni opúšťali svoje sídla už skôr, v predtuche blížiaceho sa nebezpečenstva zásahu rímskej vojenskej sily.

Je pozoruhodné, že napriek bohatej prítomnosti rímskeho keramického importu vo všetkých doposiaľ spomenutých sídlach, nevyskytla sa v Bratislave-Trnávke, ale ani v objektoch narušených priekopami rím-skych dočasných táborov (Mušov „Na pískách“, Modřice) stredogalská terra sigillata. Výnimkou je len inven-tár zahĺbenej chaty z Mužle, kde sa našiel fragment z neskoroantoninovskej doby, určený ako výrobok majstra Laxtucissa (Rajtár 1998, 88, obr. 68: 1). Stredogalská terra sigillata z Lezoux pritom predstavuje ďalší chrono-logicky signifikantný nález germánskych sídlisk tohto obdobia. Okrem spomenutej Mužle sa na západnom Slovensku objavila aj v bohatom nálezovom súbore z exploatačnej jamy 169 v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 121-122, tab. 128-129)31 a zo zahĺbených chát 1 a 4 v Štúrove (Beljak/Kolník 2007, 136). Nezvyklo vysoké je zastúpenie terry sigillaty zo strednej Galie na kvádskom sídlisku vo Veľkom Mederi na Žitnom ostrove, kde dosahuje podiel až takmer 50% celého sigillatového dovozu. K. Kuzmová určila stredogalskú provenienciu v prípade 36 zlomkov (Kuzmová 1997a, 83-85). Žiaľ, len časť z nich sa našla v zásypoch časovo súdobých ob-jektov a umožnila tak vyčlenenie fázy A na tamojšom sídlisku32 (2. polovica 2. storočia – Varsik 2004a, 259-260, Abb. 7). Bližšie určiteľné zlomky pochádzajú z dielní majstrov Albucia a Cinnama v Lezoux (Kuzmová 1997a, 140-145). Ďalší zlomok misy formy Drag. 18/31,31 s kolkom CRVCVRO, opäť produkt z Lezoux, sprevádzal fragmenty rímskej výzbroje a výstroja v inventári germánskej chaty v Cíferi-Páci (Hüssen/Rajtár 1994, 220, Abb. 9). Terra sigillata z Lezoux, predovšetkým výrobky Albucia, Cinnama, Laxtucissu a Paterna, sa v Pa-nónii opakovane vyskytli v deštrukčných a zánikových vrstvách z doby markomanských vojen (Gabler 1994, 355-359). Stredogalská terra sigillata z Lezoux tvorí súčasť nálezov v prepálenej vrstve a v objektoch expe-dičnej základne rímskeho vojska v Mušove (Tejral 2004, 334; Klanicová 2008; Komoróczy 2008, 415-417) a spolu s včasným rheinzabernským tovarom aj vo vrstvách drevozemného tábora v Iži33 (Kuzmová 1997a, 90, 91). Oba naposledy menované nálezové kontexty sú spoľahlivo datované do obdobia markomanských vojen. Možno azda predpokladať, že i do germánskeho prostredia na západnom Slovensku bola neskoroantoninovská stre-dogalská sigillata distribuovaná v čase markomanských vojen. Germánske objekty s touto sigillatou by potom zaujímali relatívne mladšie chronologické postavenie v rámci horizontu II. Podobne aj súčasti rímskych mili-tárií zo spomenutého Cíferu-Pácu, či z podobného nálezového súboru v Bielom Kostole (Hüssen/Rajtár 1994, 220, Abb. 8), sa do rúk Germánov dostali až v čase vojnových udalostí, bez ohľadu na to, či išlo o korisť, alebo či predmety zozbierali na opustenom bojisku. Pri datovaní nálezových komplexov však nedokážeme odhad-núť, aký časový interval uplynul medzi získaním nálezov a dobou ich uloženia do zeme. Do zásypu sídlisko-vých objektov sa mohli dostať veľmi rýchlo, ešte v priebehu vojenských udalostí, ale aj s časovým odstupom, až po ich ukončení. Pri sídliskách, kde po markomanských vojnách dochádza k opätovnému osídleniu toho istého areálu (Branč, Veľký Meder), nemožno vylúčiť, že opustené sídliskové objekty boli zasypané až pri úpravách plochy pre stavbu nových príbytkov. Preto ako hornú časovú hranicu sídliskového horizontu II chápem širší časový rámec osemdesiatych až deväťdesiatych rokov 2. storočia. V prechodnom období medzi rokmi 180 až 200 sa na niektorých lokalitách mohla rozvíjať už nasledujúca etapa osídlenia (sídliskový hori-zont III). V objekte z Bieleho Kostola sa spolu s fragmentmi rímskeho šupinového panciera vyskytla aj spona so širokým lúčikom typu A 41 (obr. 100: 6 – Hüssen/Rajtár 1994, Abb. 8: 3). Spona toho istého typu pochádza aj z Veľkého Medera (tu sa však našla mimo nálezových kontextov doby rímskej – Varsik 2004a, Abb. 3: 8). Spony A 41 sa pokladajú za formu typickú pre chronologický stupeň B2/C1 (naposledy Schuster 2006 a Mączyńska 2006). Vyššie uvedené datovanie hornej hranice sídliskového horizontu II sa tak dostáva do súladu s úvahami J. Tejrala, ktorý počiatky stupňa B2/C1 datuje síce do doby markomanských vojen, ale jeho ťažisko posúva až do obdobia po uzavretí Commodovho mieru v roku 180 (Tejral 2004, 335; ten istý 2006, 149).

31 Na tomto rozsiahlom sídlisku sa našli aj ďalšie zlomky terry sigillaty z Lezoux (Kuzmová 1997a, 70-71). Pochádzajú však zo sídliskovej vrstvy alebo z mladších a premiešaných nálezových celkov.

32 Podobne ako v Branči, aj vo Veľkom Mederi sa časť zlomkov terry sigillaty z Lezoux našla v mladších objektoch z 3. až 4. storočia, či dokonca v zásypoch kostrových avarských hrobov zo 7. až 8. storočia.

33 Zlomky terry sigillaty z Lezoux a včasné výrobky z Rheinzabernu (Bernhardove skupiny Ia a Ib) pochádzajú aj z areálov ďalších germánskych osád na západnom Slovensku (Kuzmová 1997a, 88, 90). Ide však o nálezy z vrstiev alebo z nepubli-kovaných sídliskových objektov, ktorých nálezový kontext a datovanie nie sú bližšie známe.

187

V priebehu prvej polovice 2. storočia sa upevnili sídliskové štruktúry na západnom Slovensku. Mno-hé zo sídlisk, ktoré boli vtedy založené, prežili – napriek rôznym otrasom – až do mladšej a neskorej doby rímskej. Vo flaviovsko-trajánovskom období nadobudol pevnú štruktúru aj severopanónsky limes. Rímske remeselné a obchodnícke vrstvy z pohraničia zohrali dôležitú úlohu pri šírení provinciálnych výrobkov na sever, do zadunajského barbarika. Rímsky import už nebol určený len pre vyššie vrstvy kvádskej spo-ločnosti, ako v predchádzajúcom období, ale postupne nadobudol „ľudový“ charakter. Archeologicky to môžeme sledovať predovšetkým pri rímsko-provinciálnej keramike, ktorá sa od 2. storočia stala pevnou zložkou hmotnej kultúry v kvádskych osadách. Jej podiel niekoľkonásobne stúpa. Kým na sídliskách v Bra-tislave-Dúbravke a vo Vlčkovciach dosahoval len 1,4 až 2,5 percenta, v nasledujúcom 2. storočí to v Branči bolo 7% a v Bratislave-Trnávke 12% (Varsik 2005c, 283, Abb. 6). Ešte vyššie hodnoty sa zistili po prepočítaní keramiky zo sídlisk v tesnom predpolí limitu. Z bohatých súborov chát 1 a 2 v Štúrove udávajú J. Beljak s T. Kolníkom hodnoty 16 až 17% (Beljak/Kolník 2007, 142, obr. 11) a v najstaršej fáze Veľkého Mederu to bolo do-konca takmer 20 percent. Tieto osady ležali v bezprostrednej blízkosti dunajskej hranice a tešili sa z výhod prihraničného obchodu. Nie je vylúčené, že ich obyvatelia zohrali úlohu aj pri redistribúcii rímskeho tovaru do okolia. Pozoruhodné sú v tejto súvislosti celé sady nádob rovnakého typu zo zásypov niektorých chát vo Veľkom Mederi (Varsik 2005c, 284, Abb. 4) alebo v Štúrove (Beljak/Kolník 2007, obr. 4). Škála dovezenej keramiky napovedá, že Germáni nenakupovali celý sortiment panónskej hrnčiarskej produkcie, ale upred-nostňovali len isté druhy. Obľubu nadobudli predovšetkým poháre, džbány, hrnčeky a misy žltej až tehlo-vej farby (obr. 100: 10-14), niektoré zdobené aj tzv. mramorovaním (obr. 100: 9). Zo sivej jemnej keramiky to boli najmä misy imitujúce tvar Drag. 37, medzi nimi aj kolkované exempláre (obr. 100: 15-16). Už v tomto období sa vyskytli staršie varianty prstencových mís (obr. 100: 17). Zo vzácnejších druhov stolového riadu to bol okrem terry sigillaty aj tzv. raetsky tovar (obr. 100: 8). Oveľa menej početný v germánskych osadách je bežný rímsky kuchynský riad, hoci tento na panónskych lokalitách prevažuje. Reprezentuje ho niekoľko hrncov (obr. 100: 18-19), zásobníc a tanierov zo sivej hliny s drsným povrchom. Severne od Dunaja zatiaľ celkom chýbajú rímske keramické pokrievky.

Aj v domácej germánskej keramike môžeme oproti predchádzajúcemu obdobiu sledovať zmeny. V tvarovej náplni až na výnimky (obr. 101: 18) miznú vysoké hrncovité nádoby so zatiahnutým ústím for-my I. Nízke misky so zatiahnutým ústím (obr. 101: 8-10) sa držia naďalej a predstavujú obľúbenú formu počas celej doby rímskej. Taktiež sa celkom vytratili hlboké baňaté misy s ostro nasadeným ústím formy I/III. Naproti tomu stúpa podiel mís, misiek, šálok a pohárov ostroprofilovanej formy II (obr. 101: 6, 15) a rozličných rozmerovo drobnejších medzitvarov medzi formami II a III (obr. 101: 2, 4-5). Tieto nádobky patrili k stolovému riadu, ich povrch je kvalitne leštený alebo tuhovaný a často sú na nich nanesené roz-ličné ornamenty. Stúpajúcu tendenciu má podiel esovite profilovaných hrncov formy IV (obr. 101: 16-17), ktoré teraz už zaujali vedúcu pozíciu v tzv. kuchynskej keramike. V ornamentike hrubších kuchynských nádob ustupuje technika zdrsňovania povrchu, naďalej však v obľube zostávajú prstovité a nechtovité vrypy (obr. 101: 16-17), ako aj rôzne hrebeňované ornamenty (obr. 101: 6, 8, 10, 15). V naposledy menova-nej skupine možno sledovať ústup vysokých oblúkov v prospech nižších oblúčikov, vejárikov, vlnoviek a šachovnicového vzoru. Novú výzdobnú techniku predstavujú trojuholníkové alebo klinovité vpichy nanášané kosteným alebo dreveným nástrojom (obr. 101: 18). Ešte výraznejšie rozdiely možno sledovať vo výzdobe jemnejšieho stolového riadu. Z predchádzajúceho obdobia sa udržala technika ozubeného kolieska (obr. 101: 7, 13) a rozličné jamky (obr. 101: 11). Od 2. storočia však nastupuje celý rad nových ornamentov: trojuholníkové vpichy, žliabkovanie, barbotino, plošne alebo v uzavretých poliach naná-šané ryhy a brázdy (obr. 101: 1, 2, 4, 5, 9, 11). Nové výzdobné techniky, z ktorých väčšina pretrváva aj v nasledujúcom 3. storočí, sú výrazom formovania samostatného kultúrneho okruhu stredodunajských Svébov (Markomanov a Kvádov).

V období horizontu II vznikla hustá sieť kvádskych osád na západnom Slovensku. Germáni pevne zaujali aj oblasti východne od Váhu, stredné a dolné povodia riek Nitra a Hron. Počiatky osád sídlisko-vého horizontu II siahajú do záveru 1. storočia (Bratislava-Trnávka, Nitra), iné sídla založili začiatkom 2. storočia (Branč), alebo možno i neskôr, až okolo polovice alebo po polovici 2. storočia (Veľký Meder, Štúrovo). Stabilizácia pomerov sa prejavila aj v hmotnej náplni kvádskych osád. Je príznačné, že pri vzájomnom porovnaní keramiky sledujeme výraznejšie rozdiely medzi keramikou I. a II. horizontu, ako medzi keramikou II. a III. horizontu. Aj toto vysvetľuje fakt, prečo na západnom Slovenska náleziská zistené povrchovým zberom a datované len rámcovo do 2. až 3. storočia, vysoko prevažujú.

Záver sídliskového horizontu II je úzko spätý s markomanskými vojnami. To však nemusí zname-nať, že všetky tieto osady zanikli súčasne v krátkom časovom úseku. Niektoré z nich mohli byť opustené už pred alebo v prvej fáze vojnových udalostí (Mušov „Na pískách“, Bratislava-Trnávka), iné zase počas vojen. Existuje aj skupina sídliskových objektov, v ktorých sa vyskytli predmety rímskej proveniencie,

188

Obr. 101. Príklady domácej germánskej keramiky sídliskového horizontu II. 1, 5-7, 10-11, 16: Branč (podľa Kolník/Varsik/Vla-dár 2007); 2-4, 8, 12, 17: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 9: Veľký Meder (podľa Varsik 2004a); 13: Trnava „Horné pole“ (podľa Turčan 2002); 14-15, 18: Hurbanovo (podľa Rajtár 2004). Mierka: 1:4.Abb. 101. Beispiele der einheimischen germanischen Keramik des Siedlungshorizontes II. 1, 5-7, 10-11, 16: Branč (nach Kolník/Varsik/Vladár 2007); 2-4, 8, 12, 17: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 9: Veľký Meder (nach Varsik 2004a); 13: Trnava „Horné pole“ (nach Turčan 2002); 14-15, 18: Hurbanovo (nach Rajtár 2004). Maßstab: 1:4.

189

aké sa na územie severne od Dunaja mohli dostať až v čase markomanských konfliktov (rímske militáriá, neskoroantoninovská terra sigillata z Lezoux). Z čisto archeologického pohľadu nemožno vylúčiť mož-nosť, že takéto jamy a chaty (napr. vo Veľkom Mederi, v Štúrove alebo v Cíferi-Páci a v Bielom Kostole) boli zasypané až po skončení vojen (t. j. medzi rokmi 180-200). Prerušenie kontinuity je s istotou doložené len v tých osadách, v areáloch ktorých Rimania zriadili vojenské poľné tábory (Mušov „Na pískách“, Bernhardsthal, Modřice, Mužla). Sídliskový hiát a posun osady do inej polohy sme sledovali v Brati-slave-Trnávke. Sídliskové horizonty II a III tu nie sú oddelené len časovo, ale aj teritoriálne. V tomto prípade možno teda hovoriť o diskontinuite vývoja jednotlivých osád, ale o kontinuite osídlenia v rámci mikroregiónu. Naproti tomu existujú sídliská – a tých je väčšina – kde osídlenie pokračuje aj v nasledu-júcom období horizontu III (napr. Branč, Veľký Meder, Nitra-Chrenová III, Nitra-Mikov dvor). Zasypa-né – a teda zaniknuté – sídliskové objekty sú však svedectvom preskupovania a zmien v ich vnútornej štruktúre. Keďže procesy zániku sídliskových objektov nevieme spoľahlivo interpretovať, nemôžeme ani s istotou rozhodnúť, či pri tejto skupine sídlisk došlo ku krátkodobému prerušeniu kontinuity osídlenia, alebo či ide len o priebežné a cyklické vnútorné zmeny, keď časť objektov zanikla a bola zasypaná, iné pretrvávali alebo sa presunuli a zároveň sa budovali aj nové príbytky. V takýchto prípadoch germánske obyvateľstvo dané osady nemuselo vôbec opustiť.

g.c. SíDLISKOVý HORIZONT III – STUPEň C1

Pre datovanie tretieho sídliskového horizontu je na západnom Slovensku určujúca predovšetkým terra sigillata z obdobia po ukončení markomanských vojen, t. j. zo severovského a poseverovského ob-dobia (obr. 102: 7-9, 12). Ide o produkty dielní v Rheinzaberne (Bernhardove skupiny II a III), Western-dorfe a Pfaffenhofene. Aj datovanie hornej hranice tohto sídliskového horizontu dávam preto do sú-vislosti s ukončením pravidelného dovozu terry sigillaty. Odhliadnuc od ojedinelých neskoroantických zlomkov severoafrického a argonského pôvodu kladie K. Kuzmová ukončenie prílevu terry sigillaty na Slovensko do polovice päťdesiatych rokov 3. storočia (Kuzmová 1997a, 92, 95). Sídliskový horizont III teda časovo korešponduje so stupňom C1 mladšej doby rímskej. Vyznievanie stupňa C1 v stredodunajskom barbarskom priestore sa predpokladá v dobe okolo alebo krátko po polovici 3. storočia (Godłowski 1992, 49; Tejral 1998a, 188).

Okrem terry sigillaty patria k chronologicky signifikantným nálezom horizontu III niektoré typy spôn. Na prvom mieste treba uviesť dvojdielne samostrelové spony s vysokým zachycovačom VII. Alm- grenovej skupiny (obr. 102: 1-2). Povrchové a zberové nálezy by sa dali uviesť z celého radu kvádskych sídlisk na Slovensku. Priamo zo zahĺbených sídliskových objektov pochádzajú exempláre z chaty 26 v Bratislave-Trnávke „Silničné“ (tab. 56: 2) a z chát 38 a 129 z Veľkého Mederu (Varsik 2003, Abb. 18: 1-3). Doklady miestnej výroby predstavujú polotovary z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi (Elschek 2002a, 249, Abb. 6: 6), zo Zvončína (Bazovský 2009, obr. 1: 11) a predovšetkým asi desiatka hlinených kadlubov z moravských Pasohlávek (Tejral 2006, 135-138, Abb. 6-7, 9). Doterajšie bádanie sa zhoduje v tom, že oba základné varianty tohto typu spínadiel – so spodnou aj s hornou tetivou – sú charakteristické pre-dovšetkým pre stupeň C1, t. j. pre obdobie od záveru 2. po prvú polovicu 3. storočia, a len zriedkavo sa vyskytnú včasnejšie exempláre (Mączyńska 2003, 303, 309, 314; Schulte 1998, 294, 296; Tejral 2006, 137-138). Spony VII. Almgrenovej skupiny sa vyskytujú na sídliskách, kde sa hojne objavuje aj severovská a po-severovská terra sigillata. Žiaľ, na Slovensku nepoznáme zatiaľ prípad, kedy by sa tieto dva významné druhy nálezov stretli v jednom nálezovom celku. Príklady však možno uviesť zo susedných oblastí: z maďarskej lokality Ipolytölgyes (Erdélyi/Lamiová-Schmiedlová 1971, obr. 5: 3) a z juhomoravskej Klentni-ce (Klanicová/Komoróczy 2008, 282, obr. 6).

Okrem spôn VII. Almgrenovej skupiny sa v tomto období začínajú vyskytovať aj spony šiestej sku-piny, teda železné a najmä bronzové exempláre s podviazanou nôžkou a ich deriváty (obr. 102: 3-6). Z nich sú zvlášť početné spony s hrotitou nôžkou. Z publikovaných nálezov možno uviesť tri príklady so spoločným výskytom s terrou sigillatou v jednom sídliskovom objekte. V chate 12 v Branči železnú sponu tzv. uhorského typu (A 166 – obr. 102: 4) sprevádzala terra sigillata z Lezoux (intrúzia?) a bliž-šie neurčiteľný zlomok z Rheinzabernu alebo Westerndorfu (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 69, tab. 11: 1-2). V chate 114 vo Veľkom Mederi sa objavila zase bronzová spona s hrotitou nôžkou (obr. 102: 3) spoločne so zlomkom z Heleniovej dielne z Westerndorfu (Varsik 2004a, 260, Abb. 4: 4; určenie terry sigillaty – Kuz-mová 1997a, 145, Nr. 70, Taf. 32: 11). Z viacerých hľadísk je dôležitý nálezový súbor zo zahĺbenej chaty 8/97 v Bratislave-Devínskej Novej Vsi, z ktorej okrem viacerých zlomkov rheinzabernskej terry sigillaty

190

Obr. 102. Drobné nálezy a rímska importovaná keramika sídliskového horizontu III. 1, 12, 20: Bratislava-Trnávka „Silnič-né“; 2-3, 9, 14-15, 19, 23: Veľký Meder (podľa Varsik 2004a); 4, 7-8, 10-11, 13, 16-18, 21-22, 24-25: Branč (podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007); 5-6: Bratislava-Devínska Nová Ves (podľa Elschek 2008). Mierka: 1-6 – 1:2; 7-9, 12 – 1:3; 10-11, 13-25 – 1:4. Abb. 102. Kleinfunde und provinzial-römische Keramik des Siedlungshorizontes III. 1, 12, 20: Bratislava-Trnávka „Silničné“; 2-3, 9, 14-15, 19, 23: Veľký Meder (nach Varsik 2004a); 4, 7-8, 10-11, 13, 16-18, 21-22, 24-25: Branč (nach Kolník/Varsik/Vladár 2007); 5-6: Bratislava-Devínska Nová Ves (nach Elschek 2008). Maßstab: 1-6 – 1:2; 7-9, 12 – 1:3; 10-11, 13-25 – 1:4.

zo severovského obdobia pochádzajú dve železné spony šiestej Almgrenovej skupiny (obr. 102: 5-6 – Elschek 2008, 272, Abb. 3: 2-3).

Viacerí autori predpokladajú, že tvrdé podmienky mierových zmlúv uzavretých po markoman-ských vojnách, zrušil v roku 193 Septimius Severus, ktorý si z Carnunta potreboval zabezpečiť podporu Markomanov a Kvádov pri svojej kandidatúre na trón (Friesinger/Mitscha-Märheim 1973, 123). Nasledujú-ce obdobie vlády severovských panovníkov sa označuje ako doba najväčšieho hospodárskeho rozmachu provincie Panónia (Mócsy 1962, 564). Ekonomická konjunktúra sa veľmi priaznivo prejavila aj v príleve rímskych výrobkov na územia severne od Dunaja. V tomto čase kulminuje prílev terry sigillaty (Kuzmová

191

1997a, 91-92, 95). Najlepšie zásobené sídlisko v panónskom predpolí predstavuje zatiaľ osada v Chotíne, odkiaľ bolo do roku 1997 známych 234 zlomkov tejto luxusnej keramiky (Kuzmová 1997a, 72-73). Taktiež rímske sklenené nádoby sa na kvádskych sídliskách najpočetnejšie vyskytujú práve v období stupňa C1 (Varsik 2009b, 145, graf 1). O niečo zložitejšia je situácia v prípade dovozu tzv. úžitkovej panónskej keramiky. V súlade s celkovou tendenciou sa jej podiel v niektorých oblastiach a lokalitách zvyšuje. Na-príklad na Záhorí dosahuje podiel provinciálneho importu 22 percent (Elschek 1999a, 860) a v osade Veľ-ký Meder na Žitnom ostrove až takmer 25 percent (Varsik 2005c, 284, Abb. 6). Je preto prekvapením, že v iných osadách vykazuje podiel keramického importu opačnú tendenciu. V Bratislave-Trnávke (sídlisko je vzdialené len 7 km od rímskeho limitu, rovnako ako Veľký Meder!) klesol podiel importu v keramike z 12,4 percenta v 2. storočí na 9,1 percenta v stupni C1 a v Branči v rovnakých obdobiach zo 7 na 6,4 per-centa (tamže). Pre lepšie pochopenie a vysvetlenie týchto rozdielov bude potrebné štúdium nálezov z ďal-ších lokalít a porovnanie viacerých mikroregiónov v širšom meradle. Už teraz však možno konštatovať, že zjednodušená úmera – čím je barbarská osada bližšie k Dunaju s panónskou hranicou, tým je aj vyšší podiel importu – neplatí. Okrem chronologického faktoru treba zohľadniť aj existenciu a situovanie bro-dov cez Dunaj, prístupnosť na panónske trhy a priebeh obchodných ciest. Úloha kvádskych osád v bar-barskej redistribučnej sieti nebola rovnaká a treba rátať aj s určitým konzervativizmom a uzavretosťou voči vonkajším vplyvom u niektorých germánskych komunít. V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na situáciu v predpolí hornogermánskeho limitu. Na sídliskách vo franskom Pomohansku vzdialených asi 45 kilometrov od hranice s impériom (napríklad Gaukönigshofen) možno sledovať intenzívnejší rímsky vplyv ako v údolí rieky Lahn vo vzdialenosti len 15 kilometrov od limitu. Možné vysvetlenia ponúka S. von Schnurbein (von Schnurbein 2006, 30-39).

Okrem dovozu tovaru však rímsky vplyv zasiahol hlbšie do života kvádskych komunít na úze-mí západného Slovenska. Z rozvíjajúcich sa mierových kontaktov profitovala predovšetkým prorímsky orientovaná germánska šľachta. Dávala si budovať rezidencie v rímskom štýle. Najlepším príkladom je Bratislava-Dúbravka (Kolník 1986, 420-425), ale civilné murované stavby vznikli aj na bratislavskom De-víne (Pieta/Plachá 1999, 180-187), kde stavebná aktivita spadá do severovskej alebo poseverovskej doby. Na prelome 2. a 3. storočia sa rozsiahle prestavby uskutočnili aj v Stupave. Vznikol tam rozsiahly a viac-krát prestavovaný architektonický komplex (Staník/Turčan 2001; Turčan 2007, 119-123).

V období po uzavretí Commodovho mieru Germáni obnovili osady v Bernhardsthali (Stuppner 1994, 287) a v Mušove „Na pískách“ (Komoróczy 2002, 134), ktorých život bol dočasne prerušený prítomnosťou rímskych vojsk a existenciou poľných táborov v markomanských vojnách. Zahĺbená chata zo stupňa C1 bola preskúmaná v Závode na ľavom brehu Moravy, ktorá taktiež čiastočne prekrývala zasypanú prieko-pu rímskeho tábora (Elschek/Rajtár 2008). Severovská a poseverovská fáza je nálezmi doložená aj v ďalších rozsiahlych osadách, ktoré vznikli už v predchádzajúcom období, ako Branč (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 35, obr. 16), Nitra (Pieta 1993, 79-80) alebo Veľký Meder (Varsik 2004a, 260-262, Abb. 8). V Bratislave-Trnávke nedošlo k obnoveniu staršieho sídliskového areálu, ale nová osada v polohe „Silničné“ sa posunula necelý kilometer na východ od svojej predchodkyne. Skupina nemenej významných sídlisk však bola zakladaná až v období tretieho sídliskového horizontu. Na základe nálezov uvádzaných v literatúre (Hečková 1994, 40-41) a najmä zloženia mimoriadne rozsiahleho súboru terry sigillaty (Kuzmová 1997a, 72-73) to možno pred-pokladať v Chotíne (poloha „Délihegy“). Do severovského obdobia patrí menšie sídlo v Plaveckom Štvrtku (Elschek 2003, 47-48). Na dolnom Záhorí však oveľa väčší význam zaujímalo sídlisko v Bratislave-Devínskej Novej Vsi. Jeho najväčší rozmach K. Elschek predpokladá v prvej polovici 3. storočia (Elschek 2006c, 63-65). Do tohto obdobia pravdepodobne patrí aj väčšina zlomkov rímskej strešnej krytiny, ktoré naznačujú, že aj tu kdesi mohla stáť budova postavená rímskou stavebnou technikou (tamže, 65). Zo severovského obdobia pochádza viacero zemníc, ktoré sú datované terrou sigillatou z veľkej hrnčiarskej manufaktúry v porýnskom Rheinzaberne (Elschek 1997, 37; ten istý 1998, 45-46). O prosperite sídliska svedčia aj doklady šperkárskej výroby. Okrem uvedeného polotovaru germánskej spony s vysokým zachycovačom sa našli tri zliatky strieborných denárov, ktorých roztavením sa remeselník pravdepodobne snažil získať surovinu na výrobu šperkov. Spolu to bolo jedenásť alebo dvanásť mincí cisárov Septimia Severa, Getu a Caracallu, teda z krátkeho časového úseku medzi rokmi 199 až 213 (Elschek 2006c, 64).

Pred polovicou 3. storočia vzniklo sídlisko v Nitre-Párovských Hájoch, ktoré svoju dôležitosť a hlavný rozkvet dosiahlo až v nasledujúcich rokoch (Pieta 1993, 80; Pieta/Ruttkay 1997, 145-146). Do severovského obdobia patria aj počiatky germánskeho osídlenia v polohe „Nad mlynom“ v Cíferi-Pá-ci, na lokalite, ktorú si v 4. storočí za svoju rezidenciu vybrala miestna nobilita (Kolník 1986, 418, 420). Významný je v tejto súvislosti najmä obsah chaty 194, v ktorom sa okrem početného súboru keramiky a rheinzabernskej terry sigillaty (Kuzmová 1997a, 119-121) vyskytol aj dobre zachovaný denár Alexandra Severa z rokov 222-235 (Kolník 1986, 418).

192

Obr. 103. Príklady domácej germánskej keramiky sídliskového horizontu III. 1, 6-9, 11, 13-15, 18-21, 25: Branč (podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007); 2-3, 10, 16-17, 23-24: Veľký Meder (podľa Varsik 2004a); 4-5, 22: Bratislava-Trnávka „Silničné“; 12: Pla-vecký Štvrtok (podľa Elschek 2003). .Abb. 103. Beispiele der einheimischen germanischen Keramik des Siedlungshorizontes III. 1, 6-9, 11, 13-15, 18-21, 25: Branč (nach Kolník/Varsik/Vladár 2007); 2-3, 10, 16-17, 23-24: Veľký Meder (nach Varsik 2004a); 4-5, 22: Bratislava-Trnávka „Silničné“; 12: Plavecký Štvrtok (nach Elschek 2003). .

193

Len v niektorých osadách umožnili rozsiahlejšie plošné odkryvy nahliadnuť do ich vnútorného vývoja. Porovnaním sídliskových štruktúr môžeme sledovať dve protichodné tendencie. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa intenzita osídlenia v Branči v 3. storočí znížila. Týka sa to počtu pre-skúmaných objektov (v 2. storočí 33 objektov, v 3. storočí 23 objektov), ako aj záberu osídlenej plochy. Rozmach, ktorý sme tu mohli sledovať pred markomanskými vojnami, sa už v neskoršom období nikdy nepodarilo dosiahnuť (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 31, 35, obr. 15-16). Naproti tomu vo Veľkom Mederi, po skromných počiatkoch v druhej polovici 2. storočia, došlo v severovskom období k nárastu počtu objektov i veľkosti osídlenej plochy. Najväčší rozkvet zaznamenala tunajšia osada pravdepodobne až v neskororímskej dobe (Varsik 2004a, 260-262, Abb. 7-9).

Okrem kontinuity osídlenia v starých sídliskových areáloch v dolnom povodí slovenských riek Mo-rava, Váh, Nitra a Hron dochádza v období sídliskového horizontu III k ďalšiemu posunu kvádskeho osídlenia východným smerom do Poiplia a na juhovýchod pozdĺž dunajského ohybu. Dobre datovaný nálezový súbor z údolia Ipľa predstavuje inventár zahĺbenej šesťkolovej chaty z lokality Ipolytölgyes na maďarskom brehu rieky. Okrem germánskej a rímsko-provinciálnej keramiky obsahoval aj terru sigillatu z Westerndorfu, rímsku doštičkovitú emailovanú sponu a ďalšiu bronzovú samostrelovú sponu s vy-sokým zachycovačom (Erdélyi/Lamiová-Schmiedlová 1971, 51-72). Posun germánskeho osídlenia pozdĺž dunajského ohybu na juhovýchod dokumentujú aj rozsiahle archeologické odkryvy v okolí Vácu. Po-zoruhodné je predovšetkým sídlisko Vác „Csörögi-rét“ vzdialené len 5 kilometrov východne od Dunaja a 15 kilometrov severne od tzv. sarmatských valov. Osada zaujímavým spôsobom dokumentuje germán-sko-sarmatské spolužitie v tejto pohraničnej oblasti (Kulcsár 2004, 229-230). Predovšetkým na základe bohatého súboru terry sigillaty (110 kusov) možno počiatky osídlenia datovať do doby po ukončení markomanských vojen (Kulcsár/Horváth 2002, 318-319).

Keramický import z rímskych provincií – i keď v rozdielnych percentuálnych podieloch – je stálou súčasťou všetkých sídliskových nálezových súborov z tohto obdobia. Okrem terry sigillaty (obr. 102: 7-9, 12) a tzv. raetskeho riadu (obr. 102: 10-11) sú jeho hlavným zdrojom panónske hrnčiarske dielne. Tvarová škála rímsko-provinciálnej keramiky sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podstatnejšie nemení. V tzv. tehlovej keramike opäť prevládajú poháre, hrnčeky, džbány a misy (obr. 102: 13-14, 16). Vyskytli sa taniere (obr. 102: 15) a opakovane i neglazované mortáriá (obr. 102: 17). V sivom jemnom riade sa aj v tomto období dovážali hlboké misy imitujúce tvar terry sigillaty Drag. 37 (obr. 102: 21), na ktorých sa naďalej mohla vyskytovať kolkovaná výzdoba. Oproti predchádzajúcemu horizontu II sú však teraz po-četnejšie poháre s prehýbanými stenami (obr. 102: 22-23) a predovšetkým sivé prstencové misy (obr. 102: 19-20), ktoré sa stali veľmi obľúbeným dovozovým druhom keramiky. Aj keď sa podiel sivého panónske-ho riadu s drsným povrchom (hlavne kuchynské hrnce a zásobnice – obr. 102: 24-25) postupne zvyšuje, stále ešte nedosahuje tú dôležitosť, akú mal v samotnej provincii (Varsik 2005c, 284, Abb. 5).

Germánska keramika je v tomto období vyrábaná ešte výlučne v rukách. V nálezových súbo-roch datovaných terrou sigillatou do prvej polovice 3. storočia sa zatiaľ nevyskytol domáci hrnčiarsky riad vytáčaný na hrnčiarskom kruhu. Jedinú výnimku na Slovensku predstavuje už spomínaná zem-nica 8/97 z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi, kde sa spolu s dvoma železnými sponami a bohatým sú-borom severovskej terry sigillaty vyskytol aj drobný zlomok germánskej nádoby vyrobenej na kruhu (Elschek 2008, 270-274, Abb. 3; 4: 3). Tvarové spektrum v ruke formovanej keramiky zostáva v podsta-te rovnaké ako v predchádzajúcej dobe. Isté zmeny možno sledovať skôr v ornamentoch nádob. Na jemnejšom „stolovom“ riade sa vytráca plošná výzdoba polí vyplnených brázdami alebo ryhami, charakteristická pre predchádzajúce obdobie. Namiesto nej zostávajú nanesené len skupiny zvislých alebo šikmých brázd (obr. 103: 13-15). Taktiež do úzadia sa dostáva barbotino (tzv. pravé barbotino, t. j. plošne nalepované „bradavičnaté“ hrudky hliny) a jeho miesto zaujíma tzv. nepravé barbotino (zväz-ky presekávaných plastických pásikov alebo husté vrypy nanesené pravdepodobne ozubeným kolies-kom – obr. 103: 6). V takmer nezmenenej podobe zo staršej doby rímskej pretrváva výzdoba ozubeným kolieskom (meandre, kľukatky ap. – obr. 103: 12, 14). Novým dekoračným prvkom horizontu III sú plas-tické oválne nalepované výčnelky (obr. 103: 17-18). Počas celej staršej doby rímskej boli v obľube rôzne oblúkovité, vejárovité, šachovnicovité a vlnovkovité motívy vyryté hrebeňovitým nástrojom. Tieto sa už v období horizontu III nevyskytujú. Hrncovité nádoby bývajú naďalej zdobené nechtovitými a prstovi-tými vrypmi, avšak i v tejto technike badať isté rozdiely. Bohaté plošné ornamenty z predchádzajúceho obdobia sa redukujú na jednoduchý pás vrypov na podhrdlí nanesený prstom alebo trojuholníkovite zahroteným nástrojom (obr. 103: 20, 22). Obľúbeným motívom horizontu III sú tzv. zavesené a vrypmi vypĺňané trojuholníky (obr. 103: 21, 23).

Sídliskový horizont III na juhozápadnom Slovensku sa časovo kryje s horizontom germánskych sídlisk na južnej Morave, s ktorými sa detailnejšie zaoberal J. Tejral. Jeho nálezová náplň je podobná ako

194

na západnom Slovensku. J. Tejral ho spojil s neskorou fázou stupňa C1 (C1b), pričom jeho doznievanie datoval do doby okolo polovice 3. storočia alebo tesne po nej. Pri hľadaní príčinných historických súvis-lostí J. Tejral poukázal na nepokoje a migračné pohyby barbarských kmeňov na širokom fronte od Rýna až po dolný Dunaj (Tejral 2008, 90). V 60. rokoch 3. storočia došlo aj k vpádom barbarských kmeňov do Panónie (Tejral 1998a, 187-188). Archeologickému výskumu v kvádskej oblasti na západnom Slovensku sa však dosiaľ nepodarilo jednoznačne zodpovedať na otázku, či sídliskové objekty a sídliskové areály zanikli naraz, v krátkom časovom úseku okolo polovice 3. storočia alebo tesne po nej, alebo či zanikali postupne v priebehu celej prvej polovice 3. storočia. Iba v prípade platnosti prvej z oboch možností by bolo prípustné takýto masívny zánik sídlisk spojiť s uvedenými historickými udalosťami.

g.d. SíDLISKOVý HORIZONT IV – STUPEň C2-C3

V časovom horizonte IV sa v sídliskových objektoch na západnom Slovensku prestala vyskytovať terra sigillata. Naproti tomu sa v nálezových súboroch čoraz častejšie stretávame s germánskou keramikou vytáčanou na hrnčiarskom kruhu. Aj v keramickom importe pribúdajú niektoré typy nádob, ktorých výskyt zaznamenávame až od tohto obdobia. Na prvom mieste treba uviesť glazovanú keramiku, predovšetkým glazované trecie misky – mortáriá (obr. 104: 8). Dominantné postavenie medzi sponami zaujali exempláre s hrotitou nôžkou (obr. 104: 1-4), ktoré sa miestami mohli vyskytnúť už aj v predchádzajúcom období.

Tabela 19. Sídliskové objekty z juhozápadného Slovenska, ktoré obsahovali mince z poslednej tretiny 3. storočia.Tabelle 19. Kaiserzeitliche Siedlungsobjekte aus der Südwestslowakei mit der Anwesenheit der Münzen aus dem letzten Drittel des 3. Jh.

Nálezisko Minca Doba razby podľa E. Kolníkovej (1-6, 8-9) a E. Minarovičovej (7) Literatúra

1. Branč, objekt 60 Claudius II. Gothicus 268-270 Kolník/Varsik/Vladár 2007, 96

2. Bratislava-Devínska Nová Ves, chata 3/96


196-197 268-270 285-286

Elschek 2005, 256

3. Bratislava-Dúbravka, chata 86/90 Aurelianus 270-275 Elschek 2004, 240

4. Bratislava-Trnávka, objekt 33/34/53 Aurelianus 270-275

5. Bratislava-Trnávka, objekt 44 Tacitus 275-276

6. Láb, objekt 1/97 Aurelianus Carinus

270-275 283-285 Elschek 2005, 264

7. Stupava, chata 1/96 Elagabalus Probus

218-222276-282 Turčan 2005, 293

8. Štúrovo, „veľký objekt“, dolná vrstva Claudius II. Gothicus 268-270 Beljak/Kolník 2008, 76, Fig. 11

9. Veľký Meder, chata 301 Iulia MaesaClaudius II. Gothicus

219268-270 Varsik 2005a, 303

Významnú úlohu pri datovaní horizontu IV, najmä jeho počiatkov, zohrávajú rímske mince. V dô-sledku politickej a hospodárskej krízy rímskeho impéria v druhej polovici 3. storočia podľahla rímska mena rýchlemu procesu devalvácie. Do obehu sa dostalo obrovské množstvo mincí, ktoré však mali nízku hod-notu. Tento vývoj našiel svoje odzrkadlenie aj v príleve rímskych mincí do svébskeho barbarika severne od stredného Dunaja. Presvedčivé príklady ponúkajú bohaté mincové súbory z germánskych sídlisk dolného Pomoravia, ktoré sa rozkladali pozdĺž predpokladanej trasy Jantárovej cesty. Krivka na grafoch výskytu mincí z oblasti Drösingu na rakúskej strane Moravy dosahuje jednoznačný vrchol masovým výskytom nekvalitných razieb z 50. až 70. rokov 3. storočia (Jedlička/Allerbauer 2004, 111-112, grafy na s. 114 a 118). Zo slovenského brehu Moravy sa obsiahle súbory mincí podarilo získať pri prospekcii germánskych sídlisk v Bratislave-Devínskej Novej Vsi a v Zohore (Elschek 2007). Na prvej spomenutej lokalite sa uvádza 65 urči-teľných mincí, z čoho 26 predstavuje razby od Traiana Decia (250-251) po včasné mince Diocletiana z rokov 285-286 (tamže, Abb. 3). Na druhom sídlisku je známych 52 určiteľných mincí (tamže, Abb. 2) a z nich 22 kusov patrí razbám od Galliena (253-268) po Proba (276-282). Z toho vyplýva, že v Devínskej Novej Vsi až 40 percent a v Zohore 42 percent všetkých rímskych mincí predstavujú razby z 2. polovice 3. storočia. Nie je preto náhodou, že v rámci masívneho prílevu nekvalitných mincí sa niektoré exempláre dostali aj do

195

nálezových súborov sídliskového horizontu IV. V dôsledku finančnej krízy v Rímskej ríši sme tak získali vítanú chronologickú pomôcku v barbarskom predpolí Dunaja. V sídliskových objektoch horizontu IV sa vyskytli predovšetkým razby z poslednej tretiny 3. storočia (odhliadnuc od starších a primiešaných mincí z obdobia severovskej dynastie). Ich súpis uvádza tabela 19.

Nálezový súbor z exploatačnej jamy 60 v Branči bol datovaný až do stupňa C3 a minca Claudia II. Gothica v ňom predstavuje pravdepodobne antikvárny kus, ktorý bol pomerne dlho v obehu (Kolník/Varsik/Vladár 2005, 316). Toto je však v rámci vyššie uvedených objektov výnimka. Mince z poslednej tretiny 3. storočia predstavujú málo kvalitné razby, pri ktorých neexistoval vážny dôvod pre ich dlhšiu tezauráciu. Možno preto predpokladať, že všetky ostatné exempláre sa do zeme dostali krátko po razbe a uvedení do obehu.

Iný problém otvárajú objekty zo Stupavy a z Veľkého Mederu. V chate zo Stupavy sa vyskytol výrazný podiel keramiky zo staršieho severovského obdobia (terra sigillata, panónska keramika). Pred-

Obr. 104. Drobné nálezy, rímska importovaná a germánska na kruhu točená keramika sídliskového horizontu IV. 1-6: Bra-tislava-Trnávka „Zadné“; 7: Červeník (podľa Kolník 1963); 8, 17: Bratislava-Devínska Nová Ves (podľa Elschek 2005); 9-10, 12-13, 15, 18-19: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 11, 14, 16: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“. Mierka: 1-6 – 1:2; 8-19 – 1:4; 7 – bez mierky.Abb. 104. Kleinfunde, provinzial-römische Keramik und germanische Drehscheibenware des Siedlungshorizontes IV. 1-6: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 7: Červeník (nach Kolník 1963); 8, 17: Bratislava-Devínska Nová Ves (nach Elschek 2005); 9-10, 12-13, 15, 18-19: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 11, 14, 16: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“. Maßstab: 1-6 – 1:2; 8-19 – 1:4; 7 – ohne Maßstab.

196

stavuje pravdepodobne zvyšok pôvodného inventára susediacej rímskej „stanice“, ktorý si Germáni od-niesli z jej ruín po jej opustení (Turčan 2005, 298). Podobne staršou germánskou keramikou zo stupňa C1 je presýtený obsah chaty 301 vo Veľkom Mederi. Vyskytli sa v ňom ale aj nálezy, ktoré nemožno zaradiť skôr, ako do stupňa C2. Hoci germánska na kruhu točená keramika je zastúpená len jedným drobným fragmentom (Varsik 2005a, 305, obr. 3: 21), pozornosť si zasluhuje v ruke formovaná nádoba, ktorá svojou horizontálnou profiláciou imituje na kruhu točenú keramiku (obr. 105: 6).

Horizont IV sa neprejavuje tak výrazne ako predchádzajúce sídliskové fázy. Odhliadnuc od vyš-šie uvedených objektov s mincami (nie všetky však obsahovali dostatočne reprezentatívne spektrum keramiky) ho v súčasnosti vieme charakterizovať aj vďaka niekoľkým osihoteným nálezovým súborom z plošne neveľkých odkryvov alebo sondáží (Bratislava-Vajnory, Červeník). Napriek tomu sa jeho náplň a datovanie dajú v súčasnosti charakterizovať len v hrubých obrysoch.

Významné zmeny v štruktúre osídlenia možno sledovať v mikroregióne Trnávky. V období po po-lovici 3. storočia bolo opustené sídlisko v polohe „Silničné“ a germánske osídlenie sa po hiáte trvajúcom vyše polstoročia opäť vrátilo na staršiu lokalitu „Zadné“. V dvoch objektoch sa našli aj mince (tabela 19), ktoré ako terminus post quem (70. roky 3. storočia) datujú tieto udalosti. Pre poznanie obsahovej náplne horizontu IV je dôležitý najmä nálezový súbor z rozsiahlej a len mierne zahĺbenej jamy 44. Práve v nej sa našla minca Tacita, cisára, ktorý vládol len niekoľko mesiacov na prelome rokov 275 a 276. Z boha-tého nálezového súboru treba vyzdvihnúť štyri bronzové spony s hrotitou nôžkou (obr. 104: 1-4), jeden takmer celý a zlomky ďalšieho kosteného hrebeňa s oblúkovitým držadlom typu Thomas I (obr. 104: 5), dva železné kľúče a iné nálezy. Zložením a celkovým charakterom veľmi podobný súbor keramiky po-chádza zo zahĺbenej chaty na neďalekom sídlisku v Bratislave-Vajnoroch „Pri Visáku“ (tab. 64-69). Aj tu sa vyskytla spona s hrotitou nôžkou a kostený hrebeň typu Thomas I. Pravdepodobne je len dôsledkom náhody, že v chate z Vajnor chýba importovaná glazovaná keramika a germánsky riad vyrobený na kru-hu je zastúpený len jedným drobným zlomkom.

Ďalší bohatý nálezový súbor sídliskového horizontu IV pochádza z regiónu na západnom okraji Bratislavy. V chate 3/1996 z Devínskej Novej Vsi sa našli dokonca až tri rímske mince, z ktorých najmlad-šou je Diocletianov antininián vyrazený v rokoch 285-286 (Elschek 2005, 256). Keramický súbor napĺňa základné charakteristiky sídliskového horizontu IV, vrátane prítomnosti glazovaného mortária (obr. 104: 8), panónskych pohárov s prehýbanými stenami, germánskej na kruhu točenej keramiky (obr. 104: 17) a pestrého sortimentu germánskeho riadu formovaného v rukách (Elschek 2005, 256-257, Tab. I-IV).

Už dávnejšie bol publikovaný pozoruhodný obsah jamy z Červeníka na Považí. Našiel sa v nej zdobený strieborný nákrčník s hruškovitým uzáverom (obr. 104: 7 – Kolník 1963, 127, obr. 2:8). Aj keď sa podobné šperky mohli vyskytovať pomerne dlhú dobu, výrazné zvýšenie počtu nálezov sledujeme v bohatých kostrových hroboch zo stupňa C2, predovšetkým v západnejšie položených oblastiach (Blažek 1995, 156; Droberjar 1999b, 5, tab. 23: 1, 6) 34. V nálezovom celku z Červeníka chýbala síce germánska kera-mika točená na kruhu, obsahoval však bohatý súbor v ruke formovanej domácej keramiky a panónskeho importu (glazované mortárium, poháre s prehýbanými stenami a sivé prstencové misy). Aj na ďalších sídliskách sa vyskytujú nálezové súbory, ktoré svojím zložením patria do tohto obdobia. Príkladom je kolekcia nálezov zo zahĺbenej chaty 86/90 v Bratislave-Dúbravke. Objavila sa v nej aj minca a opäť je to razba z poslednej tretiny 3. storočia – Aurelianus z rokov 270-275 (Elschek 2004, 240, Abb. 4). Celkový charakter keramiky z chaty 12 v Štúrove sa taktiež hlási do horizontu IV, podobne ako inventár spodnej vrstvy tzv. „veľkého objektu“ z toho istého náleziska spolu s mincou Claudia II. Gothica z rokov 268-270 (Beljak/Kolník 2008, 76, Fig. 9; 11). S určitou dávkou opatrnosti možno medzi sídliská horizontu IV zaradiť aj Hontianske Moravce (Šalkovský/Roth 1991, 95-96, obr. 7: 8-17; 8-11).

V období sídliskového horizontu IV nastáva v importe keramiky panónskeho pôvodu zmena. Ťa-žisko sa presúva z tzv. tehlového riadu v prospech keramiky sivej farby. Oproti predchádzajúcemu ob-dobiu menšie zastúpenie majú žlté a oranžovo-červenkasté džbány (obr. 104: 9-10), poháre a misy tehlo-vej farby chýbajú celkom. Výnimku predstavujú len mortáriá s glazovaným povrchom (obr. 104: 8), ktoré sa vyskytujú od tohto obdobia čoraz častejšie a pretrvávajú až po začiatok doby sťahovania národov. V rámci sivého stolového riadu sa najobľúbenejšími tvarmi stali poháre s prehýbanými stenami (obr. 104: 11-12) a prstencové misky (obr. 104: 13-14). Tvarovo sa však zmenila aj naposledy menovaná forma. Prstencové misky sú teraz plytšie, ich horná časť býva mierne naklonená dovnútra a mávajú výrazne odsadený okrajový prstenec. Celkom sa vytratili hlboké misy imitujúce tvar Drag. 37.

34 Strieborný nákrčník s hruškovitým uzáverom sa prednedávnom našiel aj v zemnici 35/2005 v Šarovciach (Beljak 2010, 38, obr. 9: 4). Sprievodná keramika však podľa môjho názoru neumožňuje presnejšie datovanie v rámci stupňov C1-C2 (tamže, obr. 10-12).

197

V domácej germánskej keramike chronologicky signifikantnú úlohu má výskyt nádob vytáčaných na hrnčiarskom kruhu (obr. 104: 17-19). To aj napriek tomu, že ich podiel v sledovaných nálezových sú-boroch nebol príliš vysoký. Napríklad v bohatom nálezovom celku z objektu 44 v Bratislave-Trnávke do-sahovali podiel len 2,26 percenta z celkového objemu germánskej keramiky. V súbore ručne formovanej keramiky sa vyskytuje početná skupina nádob, ktorá tvarovo aj výzdobne vychádza zo starších tradícií. Platí to predovšetkým pre šálky a poháre menších rozmerov s lešteným alebo tuhovaným povrchom a s rytou (pásy do seba zapadajúcich trojuholníkov – tzv. motív vlčích zubov) alebo plastickou (šikmé žliabky, zvislé brázdy, plastické presekávané lišty, zvislé plastické výčnelky) výzdobou (obr. 105: 1-9, 11). Zriedkavejšie sa objavujú hlboké misy (tzv. teriny) s podobnými ornamentmi (obr. 105: 10, 12). Medzi hrubšími „kuchynskými“ misami sa vyskytujú predovšetkým dva základné tvary. Exempláre s oblým profilom a dovnútra zatiahnutým ústím (forma IA – obr. 105: 15-16) sú priebežným tvarom počas celej doby rímskej. Novú formu od horizontu IV predstavujú kónické misy so šikmo von odsadeným okrajom formy IC (obr. 105: 13-14), ktoré bezo zmien pretrvávajú v nasledujúcom období horizontu V. Esovite profilované hrnce s ústím, ktoré je pretláčané prstom, je taktiež charakteristická forma neskorej doby rímskej. Z hrncov sa postupne stráca doposiaľ veľmi obľúbená výzdoba vrypov prstom alebo nechtom. Namiesto nich nastupujú jamky, podkovovité kolky (motív dekomponovaného vajcovca), ale aj hori-zontálne rady trojuholníkových a klinovitých vpichov či zárezov (obr. 105: 17-22, 25). Z predchádzajúce-ho obdobia pretrváva ornament v podobe rytých trojuholníkov vypĺňaných rôzne stvárnenými vrypmi (obr. 105: 23-24).

Vážnou otázkou zostáva, prečo sa sídliskový horizont IV výraznejšie neprejavil na veľkých skú-maných sídliskách z 2. až 4. storočia v Branči a vo Veľkom Mederi. Ani na jednom z nich sa nepodarilo oddeliť chronologické horizonty IV a V, ktoré v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 35), rovnako ako vo Veľkom Mederi (Varsik 2004a, 262-264), splývajú do tamojšej fázy C. Táto fáza C bola na oboch lokalitách datovaná do časového úseku od rokov 250/270 až po druhú polovicu alebo záver 4. storočia. Najjedno-duchším vysvetlením by bol predpoklad, že absenciu štvrtého horizontu spôsobil hiát v osídlení. Preru-šenie vývoja na dobu vyše polstoročia je ale nepravdepodobné. Preto treba hľadať iné vysvetlenie.

Fáza C vo Veľkom Mederi predstavuje obdobie sídliskového rozmachu s veľkým počtom objektov. Tieto objekty však boli relatívne chudobné a obsahovali len skromné nálezové celky, najmä čo sa týka keramiky. V Branči zase patrí do fázy C predovšetkým skupina rozsiahlych a hlbokých exploatačných jám. Tie síce obsahovali značné množstvo nálezov, ale ako intrúzia sa v nich po predchádzajúcom dlhom vývoji sekundárne ocitlo značné množstvo starších keramických zlomkov (z 2. až 3. storočia). Chro-nologické hodnotenie v oboch prípadoch naráža na problémy, ktoré neumožnili spoľahlivé vyčlenenie horizontov iv a v.

Určité vysvetlenie možno hľadať aj v odlišnom datovaní zániku jednotlivých osád. Sídlisko Brati-slava-Trnávka („Zadné“) zaniklo v období stupňa C3, niekedy po polovici 4. storočia. Zostalo opustené a prázdne zemnice a jamy následne zaplnil sídliskový odpad. Vo Veľkom Mederi aj v Branči vývoj prav-depodobne plynulo pokračoval ďalej a sídliskový odpad horizontu IV mohol byť vynesený za hranice odkrytých sídiel. Preto ho nemáme doložený v takej reprezentatívnej miere ako v Trnávke.

Skutočnosť, že osady Veľký Meder a Branč boli osídlené aj v období horizontu IV, dokladajú niekto-ré nálezy príznačné pre toto obdobie. Nie sú kumulované v jedinom objekte (ako v Trnávke alebo vo Vajnoroch), ale nachádzame ich rozptýlené vo viacerých objektoch tamojšej fázy C. Vo Veľkom Mederi (Varsik 2004a, Abb. 6: 7, 9), ale aj v Branči (Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 162: 23), sa vyskytli aj charakte-ristické šálky s plastickou alebo rytou výzdobou (obr. 74: 8; 82: 9; 85: 2).

Niektoré nálezové celky naznačujú prítomnosť časovo paralelného horizontu aj na južnej Morave. Tento by časovo predchádzal sídliská tzv. zlechovského typu (Zeman 2004a, 513-517; Tejral 2008, 92-93). Jeho najvýraznejším reprezentantom je osada skúmaná v Brne-Starém Lískovci, datovaná do obdobia stupňov C1b a C2 (Víchová 2002, 293). Jediným rozdielom v porovnaní so slovenskými osadami je výskyt rheinzabernskej terry sigillaty, čo zrejme svedčí o mierne včasnejšom datovaní (C1b). V chate 71 v Starom Lískovci sa terra sigillata dokonca objavila v jednom nálezovom súbore spoločne so zlomkom germán-skej misky vytočenej na kruhu (Víchová 2002, 280, 286, obr. 17: 3, 5). Je však veľavravné, že všetky bližšie určiteľné fragmenty terry sigillaty patria najmladšej Bernhardovej skupine III z neskoroseverovského obdobia (Víchová 2002, 280, 293).

Ďalšie sídlisko, ktoré je datované do neskorého 3. až do 4. storočia bolo preskúmané v polohe „Kozí brada“, v blízkom susedstve známej nekropoly v Kostelci na Hané (Vachůtová 2007). Žiaľ, v tomto prípa-de chýba podobne pevné chronologické ukotvenie, aké na západnom Slovensku poskytli rímske mince. V Kostelci sa až na niekoľko výnimiek (Vachůtová 2007, obr. 8: 13; 13: 4, 6, 11; 14: 15; 15: 16-17) nevyskytla jemná germánska keramika s plastickou výzdobou, ktorá je charakteristická pre horizont IV na Sloven-

198

Obr. 105. Príklady domácej germánskej v rukách formovanej keramiky sídliskového horizontu IV. 1-2, 18: Bratislava-Dúb-ravka (podľa Elschek 2004); 3, 19, 22, 24: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 4-5, 7-9, 14-16, 21: Bratislava-Trnávka „Zadné“; 6: Veľký Meder (podľa Varsik 2005a); 10-11: Červeník (podľa Kolník 1963); 12, 23, 25: Štúrovo (podľa Beljak/Kolník 2008); 13, 17, 20 Bratislava-Devínska Nová Ves (podľa Elschek 2005). Abb. 105. Beispiele der einheimischen germanischen handgeformten Keramik des Siedlungshorizontes IV. 1-2, 18: Bratisla-va-Dúbravka (nach Elschek 2004); 3, 19, 22, 24: Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“; 4-5, 7-9, 14-16, 21: Bratislava-Trnávka „Zad-né“; 6: Veľký Meder (nach Varsik 2005a); 10-11: Červeník (nach Kolník 1963); 12, 23, 25: Štúrovo (nach Beljak/Kolník 2008); 13, 17, 20 Bratislava-Devínska Nová Ves (nach Elschek 2005).

199

sku. Pozoruhodná je aj úplná absencia rímskeho keramického importu, vrátane typických glazovaných mortárií. Spoločným prvkom je výskyt spony s hrotitou nôžkou (Vachůtová 2007, 405, obr. 12: 9).

Horizont IV sa v kvádskych osadách na západnom Slovensku začal rozvíjať po doznení prílevu terry sigillaty. K datovaniu jeho počiatkov máme k dispozícii niekoľko nálezov mincí (terminu post quem), napospol razieb z poslednej tretiny 3. storočia. Niektoré sídliská (alebo ich časti) doznením tohto hori-zontu zanikli (Bratislava-Trnávka), na iných pokračoval vývoj pravdepodobne bez výraznejších zmien ďalej (Branč, Veľký Meder, Bratislava-Dúbravka). Žiaľ, zatiaľ chýbajú oporné body pre stanovenie hornej časovej hranice a nevieme preto posúdiť, ako hlboko do 4. storočia mohli prežívať sídliskové objekty tejto chronologickej skupiny. Postupný prechod medzi horizontmi IV a V v dobe okolo strednej tretiny 4. sto-ročia možno hypoteticky predpokladať, ale potvrdenie treba očakávať až od budúcich výskumov.

Začiatky sídliskového horizontu IV patria do obdobia vrcholiacej krízy rímskeho impéria v posled-nej tretine 3. storočia. Jeho ťažisko ale spadá do pokojného obdobia rímsko-kvádskych vzťahov počas vlády konštantínovskej dynastie. Po vojne s Kvádmi, ktorú v roku 285 ukončil Diocletianus, nemáme nasledujúcich sedemdesiat rokov písomné správy o vojenských konfrontáciách so svébskymi kmeňmi na strednom Dunaji (Mócsy 1972, 83). Vyvolalo to rozvoj obchodných vzťahov, ktoré do kvádskych osád priniesli ďalšiu silnú vlnu keramického importu. Až v rokoch 356/357 vpadli Sarmati spolu s Kvádmi do provincie Valeria a Pannonia Secunda. Trestná výprava Constantia II. bola namierená predovšetkým proti Sarmatom. Ako hlboko a či vôbec vtedy rímske jednotky prenikli aj na územie Kvádov, nie je z his-torických zmienok zrejmé (Mócsy 1972, 89-90). Nasledujúci mohutný barbarský vpád nasledoval o dvad-sať rokov neskôr. Odvetné operácie, ktoré viedol osobne cisár Valentinianus I., predstavujú posledné aktivity rímskeho vojska severne od Dunaja, na slovenskom území. Podľa svedectva historika Ammiana Marcellina sa väčšina Kvádov priamemu vojenskému stretu vyhla a obyvateľstvo sa stiahlo do horna-tých oblastí. Cisárske jednotky však dôkladne vyplienili krajinu a pozabíjali obyvateľstvo, na ktoré ešte narazili (Dittrich 1984 114-115; Mócsy 1972, 93). Vzhľadom na problém archeologického datovania hor-nej hranice horizontu IV by však bolo predčasné spojiť zánik kvádskych osád horizontu IV s niektorou z uvedených a písomnými prameňmi zaznamenaných historických udalostí.

Horizont IV sa kryje s chronologickým stupňom C2 a stupňom (jeho starším úsekom ?) C3 ne-skorej doby rímskej. Aspoň čiastočne sa tak nálezovými súbormi darí vypĺňať pomerne dlhé obdobie medzi „silnými“ chronologickými skupinami sídliskových objektov zo stupňov C1b a C3/D1 v ponímaní J. Tejrala (Tejral 1998a, 187-188, Abb. 4).

g.e. SíDLISKOVý HORIZONT V – STUPEň C3-C3/D1

Sídliskový horizont zo sklonku doby rímskej, resp. z prechodného obdobia medzi dobou rímskou a dobou sťahovania národov na viacerých miestach výstižne charakterizoval J. Tejral (Tejral 1989; ten istý 1990, 12-28; ten istý 1998, 186, 188; ten istý 1999, 220-229). Na základe niektorých chronologicky citlivých drobných nálezov ho datoval do poslednej štvrtiny 4. storočia, resp. do doby okolo roku 400. Podľa J. Tej-rala predstavuje záverečnú fázu vývoja väčšiny svébskych sídlisk severne od stredného Dunaja. Svedčí o masovom opúšťaní germánskych osád a o ich zániku v rámci relatívne krátkeho obdobia. Časovo tento archeologický jav korešponduje s historickými zmienkami o odchode pôvodného obyvateľstva smerom na západ v rámci veľkého sťahovania v rokoch 405/406 (Tejral 1998a, 188, 194). Najvýraznejším predsta-viteľom tejto skupiny sídlisk na južnej Morave je plošne preskúmaná osada v Zlechove, ktorej celkové vyhodnotenie sa pripravuje do tlače (Zeman 2006, 451-469). Podľa nej sa niekedy hovorí aj o sídliskách „zlechovského typu“ (Tejral 1989).

Na západnom Slovensku charakteristiky tejto chronologickej skupiny najlepšie spĺňa sídlisko v Bra-tislave-Dúbravke. Do neskororímskej fázy osídlenia zaradil K. Elschek niekoľko zahĺbených chát s rôz-nymi stĺpovými konštrukciami, ktoré datoval do stupňov C3 a D1 (Elschek 2004, 239-242). Medzi sponami sú zastúpené exempláre s podviazanou nôžkou a predovšetkým bronzové a železné spony s pevným zachycovačom a obdĺžnikovou, neraz odsadenou nôžkou (obr. 106: 1-2, 5-6). Naposledy menovaný typ je pre piaty sídliskový horizont obzvlášť charakteristický a nájdeme ho aj v Zlechove (tu dokonca v strie-bornom prevedení – Zeman 2006, 460, obr. 6: 11-12, 14). Pre datovanie jednotlivých variantov spôn šiestej Almgrenovej skupiny je dôležité, že v sídliskových objektoch, ktoré možno s väčšou či menšou istotou datovať do horizontu V sa doteraz nevyskytli bronzové spony s hrotitou nôžkou, veľmi obľúbené v pred-chádzajúcich obdobiach. Príznačné je to práve pre Bratislavu-Dúbravku, odkiaľ sú spony s hrotitou nôž-kou známe z areálu stavby „kúpeľa“ z 3. storočia a z jeho bezprostredného okolia (Kolník 1986, 424,

200

Obr. 106. Drobné nálezy, rímska importovaná a germánska na kruhu točená keramika sídliskového horizontu V. 1-2, 5-9, 11, 17-20: Bratislava-Dúbravka (podľa Elschek 2004); 3: Šaľa (podľa Liptáková 1963); 4: Nitra-Párovské Háje (podľa Pieta/Ruttkay 1997); 10, 12-16: Branč (podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007); 21: Skalica (podľa Turčan 2006); 22: Cífer-Pác (podľa Kolník/Varsik 2006). Mierka: 1-8 – a; 9-20 – b; 21-22 – c.Abb. 106. Kleinfunde, provinzial-römische Keramik und germanische Drehscheibenware des Siedlungshorizontes V. 1-2, 5-9, 11, 17-20: Bratislava-Dúbravka (nach Elschek 2004); 3: Šaľa (nach Liptáková 1963); 4: Nitra-Párovské Háje (nach Pieta/Ruttkay 1997); 10, 12-16: Branč (nach Kolník/Varsik/Vladár 2007); 21: Skalica (nach Turčan 2006); 22: Cífer-Pác (nach Kolník/Varsik 2006). Maßstab: 1-8 – a; 9-20 – b; 21-22 – c.

201

Abb. 5: 3-4). Medzi kostenými hrebeňmi sa v tomto období naďalej vyskytuje dlhdobý typ s oblúkovým držadlom typu Thomas I. Až v období piateho horizontu sa stretávame s variantmi s trojuholníkovou (typ Thomas II) a s odsadenou omegovitou rukoväťou typu Thomas III (obr. 106: 7-8 – Elschek 2004, 240, Abb. 3: 4, 8: 3-4). Hrebene typu Thomas III sa v hrebenárskej dielni v Zlechove dokonca aj vyrábali (Zeman 2006, 462, obr. 9). Z chronologického hľadiska je dôležitý výskyt mincí zo 4. storočia v dvoch ob-jektoch z Bratislavy-Dúbravky. V objekte 131/92 to bol follis Crispa (316-327) a v chate 85/90 malý bronz Constansa z rokov 333-350 (Elschek 2004, 240). V súvislosti s mincami sa teda stretávame s podobným fe-noménom ako v predchádzajúcom horizonte IV. Mince poskytujú terminus post quem len pre vznik osady v Dúbravke. Pre obdobie jej rozmachu, ktorý sa predpokladá v druhej polovici 4. storočia, rímske mince aktuálnych razieb doložené nie sú.

Druhé, ale nemenej dôležité sídlisko na západnom Slovensku je známe z Nitry-Párovských Hájov. Datovanie sa opiera opäť o spony s pevným zachycovačom a obdĺžnikovou nôžkou (obr. 106: 4), ale aj o ďalšie druhy nálezov – zlomky sklenených nádob s brúsenou výzdobou, sklenené náramky, hrebene s trojuholníkovým držadlom a podobne (Pieta/Ruttkay 1997, 146, 147, Abb. 3; 5: 1-2, 6; 6: 1,4). V Párov-ských Hájoch sa v dvoch objektoch z neskorej doby rímskej vyskytli mince. Ide opäť o razby z časov konštantínovskej dynastie – Urbs Roma (335-337) z chaty 21a/86 a Constantius II. (337-361) z chaty 22/72 (Pieta/Ruttkay 1997, 148). Obe tieto významné a veľkoplošne skúmané sídliská spája aj výskyt výnimoč-ných druhov importov, napríklad terry sigillaty zo 4. storočia. V Dúbravke to bola severoafrická a v Pá-rovských Hájoch argonská sigillata (Kuzmová 1997a, 31, 45).

Zaujímavé je porovnanie vnútorného vývoja ďalších dvoch kvádskych sídlisk, na ktorých máme možnosť hlbšie nahliadnuť do vnútornej štruktúry. V osade v Branči pri rieke Nitra sme od markoman-ských vojen mohli sledovať klesajúcu tendenciu intenzity osídlenia. Týka sa to počtu sídliskových objek-tov, ale aj veľkosti osídlenej plochy. Do záverečnej fázy osídlenia patrí v Branči len niekoľko rozsiahlych exploatačných jám a dve zemnice. Na rozdiel od 2. až 3. storočia neskoré osídlenie nadobudlo veľmi rozptýlený charakter v úzkom páse pozdĺž brehu rieky. V exploatačných jamách sa síce nahromadilo značné množstvo keramiky, chýbajú však chronologicky citlivé šperky, či iné drobné nálezy (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 35, obr. 17). Opačné tempo vývoja naproti tomu vykazuje osada vo Veľkom Mederi na Žitnom ostrove. Toto sídlisko, zdá sa, prežíva najväčší rozkvet vo svojej najmladšej fáze C, do ktorej je možné zaradiť najväčší počet objektov z preskúmaných plôch (Varsik 2004a, 262-264, Abb. 9). Treba však opäť pripomenúť, že pri datovaní narážame na problémy a fáza C v oboch osadách zahŕňa dlhé obdobie sídliskových horizontov IV a V, pre ktoré sa nálezové súbory nepodarilo navzájom spoľahlivo odlíšiť35.

Z hľadiska poznania sídliskového vývoja v neskorej dobe rímskej má veľký význam osada v Štú-rove. Do stupňa C3 patrí podľa J. Beljaka a T. Kolníka niekoľko zemníc, ale aj stĺpové nadzemné stavby a zásobné jamy (Beljak/Kolník 2008, 81, Fig. 3). Tieto nálezové celky, žiaľ, opäť neobsahovali chronologic-ky citlivé drobné nálezy, okrem jedného zlomku skleneného pohára s brúsenými oválmi (tamže, Fig. 14: 13). Do horizontu V možno podľa môjho názoru zaradiť keramické súbory zo zahĺbenej chaty 9 (tamže, Fig. 6) a zo sídliskových jám D, D1 (tamže, Fig. 12), F1 (tamže, Fig. 14: 5-13) a G (tamže, Fig. 15: 3-6). Nie je vylúčené, že do tohto obdobia patria aj ďalšie objekty s chronologicky menej výraznými artefaktmi.

Z publikovaných nálezov je osídlenie horizontu V doložené ešte v Pobedime (Kolník 1962a, 350, obr. 132: 1-2, 4-6) a predovšetkým v Šali, kde sa vyskytli aj dve spony s pevným zachycovačom a obdĺžniko-vou odsadenou nôžkou a vyklenutým, priečne ryhovaným lúčikom (obr. 106: 3 – Liptáková 1963, 332-335, obr. 115: 2-3, 116). Z rovnakého obdobia pochádzajú aj stopy germánskeho osídlenia v areáli rímskej „stanice“ v Stupave. Doložené sú spony aj germánska keramika (Ondrouch 1941, 89, obr. XI; XV: 15; Bujna 1976, 509, obr. 5: 12, 29-30; tab. IV: 13).

Spektrum dovážanej rímsko-provinciálnej keramiky je v období piateho horizontu na západnom Slovensku stále relatívne široké. Charakteristický je glazovaný riad zastúpený dvojuchými šálkami (obr. 106: 9), džbánmi, taniermi a predovšetkým mimoriadne obľúbenými trecími miskami – mortáriami (obr. 106: 10-11 – Elschek 2004, 241). Pestré je aj zastúpenie sivého jemného riadu. Pretrvávajú poháre s prehý-banými stenami, rôzne tvary šálok a hrnčekov a neskoroantické typy džbánov (obr. 106: 12). Pre kvádske sídliská na Slovensku je však príznačný aj výskyt neskorého typu prstencových misiek s výrazným okra-jovým prstencom (obr. 106: 15-16). Je pozoruhodné, že tento tvar je na susednej južnej Morave takmer neznámy. Na Slovensku patrí spolu s glazovaným mortáriom k najobľúbenejšej forme dovážanej kerami-ky. Súvisí to pravdepodobne s geografickou blízkosťou k panónskym hrnčiarskym dielňam. Vo všeobec-

35 Presnejšiemu chronologickému zaradeniu v rámci horizontov IV-V sa vymykajú aj ďalšie nálezové celky, ktoré sa získali pri plošne menších sídliskových odkryvoch: napr. Beluša (Pieta 1974, obr. 7: 6-13, 8: 4-16, 10-12); Čeľadice (Ruttkayová/Ruttkay 2004, 162, obr. 123-124); Sekule (Elschek 2002b, 42, obr. 19).

202

Obr. 107. Príklady domácej germánskej v rukách formovanej keramiky sídliskového horizontu V. 1-5, 7-9, 11-12, 14-16, 18: Branč (podľa Kolník/Varsik/Vladár 2007); 6, 13: Bratislava-Dúbravka (podľa Elschek 2004); 10, 17: Skalka nad Váhom (podľa Hanuliak 1998). Mierka: 1:4.Abb. 107. Beispiele der einheimischen germanischen handgeformten Keramik des Siedlungshorizontes V. 1-5, 7-9, 11-12, 14-16, 18: Branč (nach Kolník/Varsik/Vladár 2007); 6, 13: Bratislava-Dúbravka (nach Elschek 2004); 10, 17: Skalka nad Váhom (nach Hanuliak 1998). Maßstab: 1:4.

203

nosti sa smerom k záverečným obdobiam doby rímskej zvyšuje podiel sivej provinciálnej keramiky na úkor dovážanej keramiky žltých až oranžovočervených farebných odtieňov (tzv. tehlový riad). V súlade s touto tendenciou sa zvyšuje aj podiel importovaných sivých hrncov a zásobníc so zrnitým povrchom (tzv. sivý drsný riad – obr. 106: 14).

Domáci germánsky hrnčiarsky tovar sa skladá z keramiky vyrobenej na hrnčiarskom kruhu a for-movanej voľne v rukách. Zlomky nádob vytočených na kruhu sú zastúpené na každom skúmanom síd-lisku z tohto obdobia, ich počet však nie je vysoký. Pre Bratislavu-Dúbravku uvádza K. Elschek podiel 1,8% (Elschek 2006b, 391) a pre Zlechov J. Zeman zhruba 3% (Zeman 2006, 437) zo všetkej keramiky. O čosi vyšší je jej podiel na moravskom sídlisku v Kostelci na Hané – 8,5% (Vachůtová 2007, 402). Podstatne vyš-šie hodnoty možno očakávať v Cíferi-Páci, čo je dané jednak prítomnosťou hrnčiarov priamo na lokalite (Kolník/Varsik 2006) a jednak významným spoločenským postavením obyvateľov panského sídla. Z tva-rovej analýzy v Bratislave-Dúbravke vyplýva, že dominujúcou formou boli rôzne stvárnené tenkostenné misky (obr. 106: 17-20). Hrubostenné hrnce a zásobnice sú doložené len ojedinele (Elschek 2006b, 391, Abb. 10). Inak tomu nie je ani na ďalších kvádskych sídliskách na Slovensku a podobná situácia je aj vo vý-skyte na kruhu točenej keramiky v Zlechove. Najpočetnejšie sú tam misovité tvary, džbány a rozmerné zásobnice sú zastúpené minimálne (Zeman 2006, 440, obr. 2). Výroba podobných tenkostenných misiek je doložená predovšetkým v Jiříkoviciach na Morave (Peškař 1988, 113-130). V rozľahlom hrnčiarskom areáli v Olomouci (spolu 14 pecí) prevládajú naopak zásobnice (až 60% určiteľných tvarov) nad jem-nejšími misovitými a džbánovitými tvarmi (Kalábek/Šrámek 2006, 227). Aj medzi keramickými nálezmi z hrnčiarskych pecí na západnom Slovensku prevažujú rozmerné hrncovité a zásobnicovité tvary. Platí to pre Nitru (Březinová 2006, 376), Skalicu (obr. 106: 21 – Turčan 2006), ale aj Cífer-Pác (obr. 106: 22 – Kol-ník/Varsik 2006, 419, 421). Toto pozorovanie sa na prvý pohľad zdá byť v rozpore so situáciou na bežných sídliskách, na ktorých – ako sme videli – prevláda tenkostenný riad. Treba mať ale na zreteli, že keramika nachádzaná v peciach predstavuje pozostatky posledného výpalu (ak nejde o sekundárny sídliskový odpad zo zásypu pecí). Výrobný program hrnčiarov bol v skutočnosti podstatne širší.

V rámci ručne formovaných nádob sa prehlbuje tendencia k uniformite tvarov a k zhrubnutiu jed-notlivých foriem. Prevládajú najmä misy s dovnútra vtiahnutým okrajom (forma IA – obr. 107: 8, 14), kónicky rozovrené tvary (forma IB – obr. 107: 2-4) a misy so šikmo až horizontálne odsadeným ústím (forma IC – obr. 107: 1, 5). Z esovite profilovaných hrncov formy IV sa celkom stráca výzdoba a zostáva-jú len okrúhle jamky alebo podkovovité kolky (obr. 107: 6, 13). Rozetovité a lístkovité kolky sa vyskytli v Zlechove (Zeman 2004b). Ústie nádob býva pretláčané prstom (obr. 107: 9-11). Aj keď sme tieto tvary a ornamenty mohli sledovať už v predchádzajúcom období, až teraz tendencia zhrubnutia v rukách for-movanej keramiky vrcholí. Evidentné je to najmä na hrnčiarskom riade z Bratislavy-Dúbravky (Elschek 2004, Abb. 2-9) a z Nitry-Párovských Hájov (Pieta/Ruttkay 1997, Abb. 5-6). V Branči sa v menšej miere ešte vyskytujú aj hlboké misy s upravovaným (lešteným aj tuhovaným) povrchom a s výzdobou v podobe vtláčaných jamiek alebo zvislého či šikmého žliabkovania (obr. 107: 7, 12, 16). Zdá sa, že až tohto obdobia sa mohol dožiť ornament plošne nanesených a presekávaných líšt (tzv. nepravé barbotino – obr. 107: 17). Dokladajú to zlomky nádob zo Zlechova (Zeman 2006, obr. 5: 13), Kostelca na Hané (Vachůtová 2007, 402, obr. 8: 13) a na Slovensku zo Skalky nad Váhom (Hanuliak 1998, obr. 5: 1).

Ťažisko osídlenia piateho horizontu spadá do druhej polovice 4. storočia. Oporu pre datovanie ako terminus post quem poskytujú spomínané mince – razby z čias konštantínovskej dynastie – z Bratislavy-Dúbravky a z Nitry-Párovských Hájov. Sídlo z Bratislavy-Dúbravky pokladá K. Elschek za jednofázovú osadu rozvíjajúcu sa v časovom úseku 40 až 50 rokov počas druhej polovice 4. storočia (Elschek 2004, 242). V prípade moravského Zlechova predpokladá T. Zeman založenie osady okolo polovice 4. storočia a jej opustenie na prelome 4. a 5. alebo začiatkom 5. storočia (Zeman 2006, 464). Isté prekvapenie preto pri-niesli absolútne dáta, získané rádiokarbónovou metódou zo zvieracích kostí z troch rôznych neskororím-skych objektov, ktoré by podľa tradičného archeologického datovania patrili do druhej polovice 4. alebo na prelom 4. a 5. storočia (Zeman 2009, 283-291). Prírodovedné analýzy poskytli hodnoty 306 ± 35, 314 ± 38 a 351 ± 35 (Stadler et al. 2008, 161, Abb. 9; Zeman 2009, 286, 291). Tieto dáta sú teda zhruba o polstoročie včasnejšie ako doterajšie tradičné archeologické datovanie. Pred definitívnym zaujatím stanoviska k tejto disproporcii je potrebné počkať na ďalšie prírodovedné merania z iných sídlisk piateho horizontu. Do súladu by sa obe metódy datovania dali priviesť len v tom prípade, keby sme zohľadnili úplný záver in-tervalu na úrovni 1σ, ktorý siaha do doby okolo roku 405, resp. záver intervalu na úrovni 2σ s hodnotou okolo roku 420 (Stadler et al. 2008, 161).

Nálezová náplň horizontu V mohla byť sformovaná už okolo polovice 4. storočia. Toto tvrdenie podporuje i situácia zistená pri výskume v Cíferi-Páci. Ťažisko stavebnej aktivity miestneho panského sídla predpokladá T. Kolník v druhej štvrtine 4. storočia (Kolník 1986, 419). Patrili k nemu aj dve roz-

204

siahle zemnice 58 a 60, slúžiace ako tkáčske dielne. Germánska keramika nájdená v ich výplni bude ešte predmetom analýz, už teraz však možno konštatovať, že svojím tvarovým a ornamentálnym prejavom celkom zapadá do charakteristického spektra piateho horizontu. V dielni označenej ako objekt 58 sa na-šla okrem iného aj minca Constantia Galla (351-354) a v dielni 60 cibuľovitá spona typu Keller 4A alebo Pröttel 3/4B datovaná do druhej polovice 4. storočia (Keller 1971, 38-41; Pröttel 1988, 361-364).

V období doznievania horizontu V sa stretávame s fenoménom, ktorý dokresľuje nepokojný charak-ter záveru doby rímskej. Ide o osídlenie výšinných polôh hornatých oblastí v okrajových častiach západ-ného a stredného Slovenska. Neraz sú to staré praveké hradiská, čo len zdôrazňuje refugiálny charakter sídiel. Viacerí autori už poukázali na túto charakteristickú črtu záverečnej fázy doby rímskej, ktorá pred-znamenáva nepokojné udalosti doby sťahovania národov (Pieta 1999, 175, 178; Tejral 1999a, 241). Na Slo-vensku boli v posledných rokoch publikované niektoré náleziská s charakteristickými súbormi keramiky a iných artefaktov (Skalka nad Váhom – Hanuliak 1998, 319, obr. 5; Detva – Šalkovský 2002). Hromadia sa aj ojedinelé nálezy šperkov (Pieta 2008b, 460-461, Abb. 2-3). Osídlenie niektorých výšinných polôh však presahuje tento horizont a siaha i do počiatočných fáz obdobia sťahovania národov (Pieta 1999, 182), ba niekde aj hlboko do 5. storočia (Bojná II – Pieta 2007, 175-179).

Sídliskovým horizontom V sa končí vývoj viacerých veľkých a dôležitých kvádskych sídlisk na ju-hozápadnom Slovensku (napr. Branč, Bratislava-Dúbravka, Cífer-Pác, Pobedim, Veľký Meder a i.). Roz-padanie starých sídliskových štruktúr a opúšťanie sídlisk by mohlo súvisieť s historickými udalosťami, ktoré našli svoj odraz aj v historických prameňoch svedčiacich o hromadnom odchode častí kvádskej populácie spolu s Vandalmi a Alanmi v roku 406 smerom na západ (Kolník 1988, 71; Tejral 1999a, 220, 238). Do záverečného obdobia doby rímskej patrí aj skupina depotov bronzových mincí so záverečnými razbami zo 70. až 80. rokov 4. storočia (Valentinianus, Valens, Gratianus). K. Pieta v roku 1999 vymapoval v kvádskej sídliskovej oblasti a na jej okrajoch prinajmenšom 11 takýchto pokladov (Pieta 1999, 182, Abb. 9: e; novšie aj Kolníková/Pieta 2009, 120-121). Podobný nálezový kontext reprezentujú hromadné nálezy železných poľnohospodárskych nástrojov (kosáky) ukrývané do opustených sídliskových objektov. Ta-kéto nálezy poznáme zo Zlechova na Morave (Zeman 2006, 460, obr. 8) a z Beckova na Slovensku (Varsik/Hanuliak/Kovár 2006, 207, obr. 126:2). Pravdepodobne aj tieto archeologické fenomény sú odzrkadlením nepokojnej doby a začiatku migračných pohybov.

g.f. SíDLISKOVý HORIZONT VI – STUPEň D1-D2

V závere doby rímskej, doznením piateho sídliskového horizontu, končí vývoj viacerých veľkých kvádskych sídlisk na západnom Slovensku, ktoré boli osídlené už od 2. storočia. Počet nálezísk klesá a osídlenie nadobúda skôr rozptýlený charakter. Namiesto veľkých kumulovaných osád predchádza-júceho obdobia sa v horizonte VI – až na niekoľko málo výnimiek – stretávame len s ojedinelými síd-liskovými objektmi, čo zrejme odzrkadľuje aj pokles počtu a hustoty obyvateľstva. Napriek lokálnym odlišnostiam ide pravdepodobne o podobný vývoj ako na susednej južnej Morave, kde sa uvažuje o vy-prázdňovaní starých sídiel a o hromadnom odchode obyvateľstva v rámci pomerne krátkeho časového obdobia (Tejral 1999a, 220; ten istý 2008, 93). Výrazné zmeny sídliskových štruktúr sú sprievodným javom kultúrno-etnických premien, ktoré sa udiali v prvých desaťročiach 5. storočia, po historicky doloženom odchode časti Kvádov na západ v roku 406 (Kolník 1988, 71).

Stále sa však objavujú sídliská, v ktorých neskororímsky horizont V prevrstvuje ešte mladší hori-zont nálezov. Datovať ho možno až na začiatok doby sťahovania národov (horizont VI). Názorný príklad poskytla osada v Štúrove. Po objektoch, ktoré J. Beljak a T. Kolník datovali do stupňa C3 (horizont V), sa v tom istom sídliskovom areáli objavuje neskoršia skupina stavieb. Autori ju datovali do stupňa D1 doby sťahovania národov (Beljak/Kolník 2008, 81, 83). Okrem niekoľkých zásobných jám k nim patria predo-všetkým chaty 6/6a, 10 a 11. Posledné dve sa vyznačujú neskororímskou stavebnou schémou s nárožný-mi stĺpmi (tamže, Fig. 7: 1; 8: 1). V ruke formovaná keramika zahrňuje hrncovité a misovité tvary (tamže Fig. 5: 7, 9-11; 8: 11) s koreňmi v predchádzajúcom období (obr. 109: 1, 3, 6). V nálezových súboroch však významné postavenie nadobudla sivá keramika s drsným povrchom vyrobená na rýchlo rotujúcom hrn-čiarskom kruhu. Vyskytujú sa džbány, ale hlavný tvar predstavujú hrnce (obr. 109: 9, 11) so zhrubnutým alebo prežliabnutým okrajom a s odsadeným telom (tamže, Fig. 5: 12-13; 7: 2, 4, 6-7; 8: 4, 6-9, 12; 16: 5). Podiel na kruhu točenej keramiky v jednotlivých nálezových súboroch kolíše v hodnotách od 7 do 34 per-cent (tamže, 78). Pre datovanie do včasnej fázy doby sťahovania národov majú veľký význam zlomky tzv. foederátnej keramiky s vlešťovanou výzdobou (tamže, 80, Fig. 5: 14, 16) v chate 6/6a a obojstranný kostený

205

Obr. 108. Drobné nálezy a na kruhu točená keramika sídliskového horizontu VI. 1-2, 4: Nitra-Párovské Háje (podľa Pieta/Ruttkay 1997); 3: Nitra-Chrenová III (podľa Pieta 1993); 5: Vinodol (podľa Ruttkayová/Ruttkay 1998); 6, 9: Bratislava-Devín (podľa Pieta/Plachá 1989); 7, 12: Cífer-Pác (podľa Varsik/Kolník 2009); 8, 13: Štúrovo (podľa Beljak/Kolník 2008); 10-11: Výčapy-Opatovce (podľa Pieta/Plachá 1989). Mierka: 1-5 – 1:2; 6-12 – 1:4; 13 bez mierky.Abb. 108. Kleinfunde und scheibengedrehte Keramik des Siedlungshorizontes VI. 1-2, 4: Nitra-Párovské Háje (nach Pieta/Ruttkay 1997); 3: Nitra-Chrenová III (nach Pieta 1993); 5: Vinodol (nach Ruttkayová/Ruttkay 1998); 6, 9: Bratislava-Devín (nach Pieta/Plachá 1989); 7, 12: Cífer-Pác (nach Varsik/Kolník 2009); 8, 13: Štúrovo (nach Beljak/Kolník 2008); 10-11: Výčapy-Opatovce (nach Pieta/Plachá 1989). Maßstab: 1-5 – 1:2; 6-12 – 1:4; 13 – ohne Maßstab.

hrebeň z chaty 11 (tamže, Fig. 8: 3). Obojstranné hrebene (obr. 108: 4-5) na prelome doby rímskej a doby sťahovania národov vystriedali staršie typy trojvrstvových hrebeňov s jedným radom zubov. Hoci sa ojedinele mohli vyskytnúť už okolo roku 400, severne od Dunaja veľkú obľubu nadobudli predovšetkým v nálezových celkoch zo strednej tretiny 5. storočia (Tejral 1990, 37).

206

Obr. 109. Príklady v rukách formovanej (1-6, 14-15) a na kruhu točenej (7-13) keramiky sídliskového horizontu VI. 1, 3, 6, 9, 11: Štúrovo (podľa Beljak/Kolník 2008); 2, 4, 7-8, 13: Nitra-Párovské Háje (podľa Pieta/Ruttkay 1997); 5: Výčapy-Opatovce (podľa Pieta/Plachá 1989); 10: Nitra-Chrenová III (podľa Pieta 1993); 12: Veľký Kýr (podľa Kuzma/Rajtár/Tirpák 1999); 14-15: Bratislava-Devín (podľa Pieta/Plachá 1989). Mierka: 1:4.Abb. 109. Beispiele der handgeformten (1-6, 14-15) sowie scheibengedrehten (7-13) Keramik des Siedlungshorizontes VI. 1, 3, 6, 9, 11: Štúrovo (nach Beljak/Kolník 2008); 2, 4, 7-8, 13: Nitra-Párovské Háje (nach Pieta/Ruttkay 1997); 5: Výčapy-Opatovce (nach Pieta/Plachá 1989); 10: Nitra-Chrenová III (nach Pieta 1993); 12: Veľký Kýr (nach Kuzma/Rajtár/Tirpák 1999); 14-15: Bratislava-Devín (nach Pieta/Plachá 1989). Maßstab: 1:4.

207

Na začiatku 5. storočia sa v oblasti severne od stredného Dunaja čoraz častejšie objavujú kultúrne elementy nomádskeho a východogermánskeho pôvodu. Vyskytujú sa predovšetkým v súdobých kostrových hroboch, nechýbajú však ani na niektorých sídliskách (Tejral 1990, 26-28). Do podobného okruhu by sa v Štúrove mohla zaradiť jedna rozmerná na kruhu vytočená nádoba s dovnútra vtiahnutým horizontálnym okrajom (obr. 108: 13), ktorej paralely autori uvádzajú v oblasti čerňachovskej kultúry (Beljak/Kolník 2008, 80, Fig. 13: 6).

Ešte väčší plošný odkryv osady horizontu VI sa uskutočnil v Nitre-Párovských Hájoch (Pieta/Ruttkay 1997). Osídlenie v neskorej dobe rímskej a na začiatku sťahovania národov je tu doložené – podobne ako v Štúrove – v tej istej polohe. Zmeny v nálezovej náplni, najmä keramického inventára, sú ale očividnejšie než na štúrovskom sídlisku. V horizonte počiatkov doby sťahovania národov pribúda podiel na kruhu točené-ho hrnčiarskeho riadu, ktorý v niektorých objektoch dokonca výrazne prevažuje. Treba dodať, že v osade je pre toto obdobie doložená miestna hrnčiarska produkcia v podobe dvoch vypaľovacích pecí (Pieta/Rutt-kay 1997, 146). Zastúpená je najmä sivá keramika so zrnitým povrchom (obr. 109: 7-8, 13), menej často sa vyskytli nádoby s vlešťovanými ornamentmi a len celkom ojedinele džbánky typu Murga. Kým na kruhu točená keramika odzrkadľuje nové módne trendy doby sťahovania národov, v ruke formovaný hrnčiarsky riad (obr. 109: 2, 4) nadväzuje na domáce svébske tradície. Pre hrnce s pretláčaným ústím alebo misky so šikmo odsadeným okrajom (Pieta/Ruttkay 1997, Abb. 10: 24, 29, 36) nájdeme bez problémov paralely v pred-chádzajúcom vývoji piateho horizontu. O prosperite osady svedčia aj doklady šperkárskej výroby. Výrazné zmeny v náplni oboch hlavných fáz sídliska viedli autorov výskumu dokonca k domnienke o krátkom pre-rušení osídlenia niekedy na prelome 4. a 5. storočia (Pieta/Ruttkay 1997, 148-151). Z drobných nálezov treba okrem spôn (obr. 108: 1-2) a mince Aelie Flaccilly, manželky Theodosia I. (razba z roku 383), vyzdvihnúť niekoľko exemplárov dvojradových hrebeňov (obr. 108: 4 – tamže, 149, Abb. 11: 1-3; 12, 14-15, 17).

Poučná je v tejto súvislosti nálezová situácia v Cíferi-Páci. V 4. storočí tu vzniklo významné sídlo kvádskej nobility s priľahlým hospodárskym okrskom (Kolník 1986, 415-420; ten istý 1994, 360-362). Opus-tené bolo v posledných desaťročiach 4. storočia, pravdepodobne ešte pred rokom 400. Po istom čase sa do jeho ruín opäť vrátilo osídlenie, ktoré však malo veľmi rozptýlený charakter. Svedčí o tom jedna zemnica s pieckou a so stĺpmi v rohoch a jedna zásobná jama (Varsik/Kolník 2009, 257-263, obr. 1-3). Žiaľ, datovanie sa opiera len o veľmi skromný nálezový inventár z oboch objektov. Je medzi ním ručne formovaná aj na kruhu točená keramika ešte v kvádskej tradícii, neskoré glazované panónske výrobky (mortárium a ze-leno glazovaný tanier – obr. 108: 7) a fragment džbánu s vlešťovanou výzdobou, ktorý sa radí medzi tzv. foederátnu keramiku (obr. 108: 12). Len na základe takýchto skromných indícií bolo opätovné osídlenie ruín rímskej „stanice“ datované na prelom 4. a 5., resp. do prvých desaťročí 5. storočia (Varsik/Kolník 2009, 260-263, obr. 4-5). Okolie neskororímskej rezidencie v Cíferi-Páci však priťahovalo pozornosť rôznych skupín obyvateľstva doby sťahovania národov aj v nasledujúcom období. Dokladom je jedna sídlisková jama odkrytá v katastri obce, necelý kilometer severne od neskororímskej rezidencie. Obsahovala v ruke formovanú a sivú na kruhu točenú keramiku. Obojstranný kostený hrebeň a predovšetkým strieborná vruborezová spona s kosodĺžnikovou nôžkou svedčí o datovaní okolo alebo po polovici 5. storočia (Che-ben/Ruttkay 1997, 89-98).

Kontinuita osídlenia v tých istých polohách, spolu s výskytom ručne formovanej keramiky domácej tra-dície, by mohli svedčiť o tom, že na rozvoji sídlisk v Nitre-Párovských Hájoch a v Štúrove sa na začiatku sťaho-vania národov podieľali aj zvyšky starousadlého kvádskeho obyvateľstva. Na zložité pomery v tomto období poukazuje zároveň skutočnosť, že paralelne a následne s týmto vývojom sú osídľované aj nové polohy, bez stôp predchádzajúcich sídlisk z doby rímskej. Žiaľ, väčšinou ide len o ojedinele preskúmané objekty, ktoré neumož-ňujú sledovať vývoj sídliska na väčšej ploche: Lužianky (Novotný 1984b, 114-116), Nitra-Chrenová III (Pieta 1993, 81, obr. 5), Veľký Kýr (Kuzma/Rajtár/Tirpák 1999), Vinodol (Ruttkayová/Ruttkay 1998), Výčapy-Opatovce (Pieta/Plachá 1989, 80, Abb. 9). Do doby okolo prvej tretiny 5. storočia patrí pozoruhodný nález pece so zvyškami zu-hoľnateného kysnutého chleba na bratislavskom Devíne (Pieta/Plachá 1989, 82)36. Vo všetkých týchto objektoch sa vyskytovali ručne formované nádoby (obr. 109: 1-6, 14-15) spoločne so sivou keramikou s drsným povrchom zhotovenou na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu (obr. 109: 7-13). Vo všetkých je zastúpená aj keramika s vlešťovanou výzdobou (obr. 108: 9-12), väčšinou to boli džbánky typu Murga (obr. 108: 10-11). Je pravdepo-dobné, že – podobne ako v susedných oblastiach (napr. Tejral 1998a, 193-202) – aj na západnom Slovensku sa v budúcnosti podarí v rámci sídlisk z doby sťahovania národov horizontu VI (t. j. v období prvých dvoch

36 V tomto období pokračuje osídlenie aj ďalších výšinných polôh. Nálezy z viacerých hradísk (napr. Bojná II, Rybník-Krivín, Nitra-Zobor, Kostoľany pod Tríbečom) priniesli nemalé prekvapenia, čo sa týka datovania ďaleko za polovicou 5. storočia, ale aj dokladov prítomnosti vyššie postavených vrstiev, či dokonca neskorogermánskych elít (Pieta 2008b, 468-472, Abb. 6-7). Tieto sídla predstavujú významnú a poslednú predslovanskú etapu rozvoja sídliskových štruktúr doby sťahovania národov, ktorá je zatiaľ len pomerne hmlisto známa v rovinatých oblastiach.

208

tretín 5. storočia) vyčleniť dve chronologické skupiny. Pramenná základňa, publikovaná do dnešných dní, je však zatiaľ veľmi skromná. Po vyjasnení chronologických problémov bude snáď možné riešiť aj otázku etnicity a vzťahu obyvateľov sídlisk z 5. storočia k starousadlej kvádskej populácii.

209

H. GermaniscHe BesiedlunG am östlicHen Vorfeld Von BratislaVa

Kaiserzeitliche siedlungen von Bratislava-trnávKa und umgeBung

zusammenfassung

Archäologische Untersuchungen am östlichen Vorfeld von Bratislava

die archäologischen grabungen am östlichen rand von Bratislava, auf dem gebiet der stadtteile trnávka, vaj-nory und der anliegenden gemeinde ivanka pri dunaji, hat der aufbau der autobahnlinie d-61 hervorgerufen. die grabungsarbeiten wurden in den Jahren 1996-2000 teilweise vor dem Beginn und teilweise auch im laufe der Bau- arbeiten durchgeführt. Während der rettungsgrabungen ist auf acht von neun Fundstellen die Besiedlung aus der römischen Kaiserzeit belegt worden. neben intensiver hallstattzeitlicher Besiedlung des gebietes zwischen Bratisla-va-vajnory und chorvátsky grob, deren Bedeutung schon längs und mit recht hervorgehoben wird (z. B. Studeníko-vá 1986), spielte auch die germanische Bevölkerung der Kaiserzeit im rahmen der urzeitlichen und frühgeschichtli-chen entwicklung eine wichtige rolle.

die umliegende Flachlandschaft ist mit zahlreichen mäanderdepressionen durchgewebt – reste von ausgetrock-neten Flussarmen – die zum einzugsgebiet der Kleindonau gehörten. nur stellenweise erheben sich kleine und trockene löß-sand-dünen. ein bedeutendes landeskundliches element der umgebung bildet sog. Šúr bei svätý Jur, heute das naturschutzgebiet, das sich etwa 5 km nordöstlich von unseren siedlungen befindet. diese morastige depression bildete früher einen flachen see mit moorgeländen. Bis heute entspringt dort Wasserquelle mit einem hohen anteil am schwefelwasserstoff.

die germanische siedlungsagglomeration am östlichen vorfeld von Bratislava liegt nur acht Kilometer von der grenze der Provinz Pannonia superior an der donau entfernt (abb. 1-2). die nächste militärbesatzung stationierte im Kastell gerulata, heute Bratislava-rusovce. das lager wurde in der spätflavischen zeit errichtet und spätestens seit der regierungszeit traians war hier die reitereinheit ala I Cannanefatium tätig (Varsik 1996, 585-589).

erforschte siedlungen erstreckten sich einen untergegangenen und heute ausgetrockneten Flussarm entlang (abb. 3-4). manche Fundstellen wurden leider durch ältere Baumaßnahmen aus den Jahren 1972-1975 teilweise (oder fast völlig) zerstört. die Karte auf abbildung 3 zeigt die situation vor der eröffnung der Bauarbeiten im Jahre 1998. die luftaufnahme (abb. 4) illustriert auch den neuen autobahnabschnitt (nach 1999). in den Jahren 1996-2000 wurden folgende Fundorte untersucht:

1. Bratislava-trnávka, Flur „zadné“die archäologische Fundstelle befindet sich am nordöstlichen ufer des ausgetrockneten Flussmäanders, wo eine

kleine düne mit etwa 130-131 m Überseehöhe steht (abb. 3: 1; 4: 1). es wurde eine Fläche von fast 3000 m2 unter-sucht. Bis auf ein kleines grübchen (objekt 26) mit frühslawischer Keramik aus dem 7. Jahrhundert (taf. 20: 13-19) werden alle anderen Befunde in die römische Kaiserzeit datiert (taf. 1-53). Freigelegt wurden zwölf grubenhäuser, zwei Brunnen, eine vorratsgrube, acht freistehende Öfen, verschiedene gräbchenabschnitte, Pfostenlöcher usw. ein Befund (gräbchen 13 mit umliegenden Pfostenlöchern – abb. 9: 1) ist mit vorbehalt als rest eines oberirdischen holzbaues gedeutet. in diesem zusammenhang sind in der Beilage 1 und auf den abbildungen 9 und 10 die reste der oberirdischen Bauten aus den kaiserzeitlichen siedlungen im mitteldanubischen raum (und einige aus Böh-men) zusammengetragen. im untersuchten teil der germanischen ansiedlung „zadné“ können zwei zeitphasen unterschieden werden, die durch eine unbesiedelte Periode abgetrennt sind. die ältere Phase gehört grob in das 2. Jahrhundert (abb. 5) und ihr abschluss wahrscheinlich in der zeit der markomannenkriege findet. einen da-tierungshinweis stellt neben anderen Kleinfunden auch ein schatzfund von dreizehn römischen denaren mit der jüngsten Prägung von mark aurel aus dem J. 170 dar. obwohl der hort in der sekundären lage – verstreut in der einfüllung der spätrömischen hütte 5 – gefunden wurde (abb. 14), ihre ursprüngliche versteckung ist während der Kriegsereignisse vermutet. nach dem unbesiedelten hiatus kommt das leben in die Fundstelle „zadné“ erst in der zweiten hälfte oder im letzten drittel des 3. Jahrhunderts zurück und dauert bis in die 2. hälfte des 4. Jahrhunderts (stufen c2-c3 – abb. 6). es ist bemerkenswert, dass der fehlende horizont des ausgehenden 2. und der ersten hälfte des 3. Jahrhunderts (Stufe C1) gerade auf der nicht allzu entfernten Fundstelle „Silničné“ belegt ist.

2. Bratislava-Trnávka, Flur „Silničné“der Fundort liegt am nordwestlichen ufer des gleichen ausgetrockneten Flussarms in der 500-700 m entfernung

nach Westen (abb. 3: 2; 4: 2). die untersuchte Fläche (1842 m2) ist ziemlich stark durch neuzeitliche schottergruben, sowie moderne militärschützengräben beeinträchtigt. die Besiedlungsspuren stammen aus dem neolithikum, der

210

jüngeren Bronze-, späten latène-, jüngeren Kaiserzeit, sowie aus dem Frühmittelalter. in die Kaiserzeit gehören drei flach eingetiefte grubenhäuser (objekte 25, 26 und 43) und eine unregelmäßige grube (Befund 24). Wahrscheinlich auch zwei sechsergruppen der Pfostenlöcher (objekte 27-32 und 54) bilden reste von zwei durch Pflügen zerstörten hütten (abb. 7). homogener charakter der Funde (taf. 54-59) und anordnung der grubenhäuser in eine bogen-förmige reihe deuten die einphasigkeit des kaiserzeitlichen gehöftes an. vor allem auf grund der Bruchstücke von severischen terra sigillata und einer armbrustfibel almgrens gruppe vii kann es in die Jahrzehnte nach dem abschluss der markomannenkriege datiert werden, bzw. in die Periode der stufe c1. durch diese Besiedlung wird die fehlende Phase aus der Fundstelle „zadné“ ergänzt.

3. Bratislava-trnávka, Flur „Šajba i“die Fundstelle (abb. 3: 3; 4: 3) wurde erst während der Bauarbeiten im autobahnkorridor entdeckt. unter den

ungünstigen arbeitsbedingungen ist es gelungen auf einer kleinen Fläche von 350 m2 acht siedlungsbefunde aus der Kaiserzeit zu erfassen – grubenhütte mit einer ofen/trockenanlage, zwei freistehende Öfen, vorrats- und lehmgru-ben (abb. 8; taf. 60-61). die Befunde können grob in das 2. Jahrhundert datiert werden. es ist nicht ausgeschlossen, dass die Fundstelle „Šajba i“ eine wirtschaftliche randpartie der siedlung „zadné“ repräsentiert, von der sie nur 150 m entfernt und durch eine moderne autobahnanfahrt abgetrennt ist.

4. Bratislava-vajnory, Flur „stavebný dvor“im april 1999 meldeten die arbeiter der Baufirma Doprastav den Fund einer tonurne, an die sie bei den erdar-

beiten angestoßen haben. das gefäß beinhaltete weitere Funde (reste des leichenbrandes, Fibel a 68/69, tonbecher u. a. – taf. 62: 9-13). der Fundort befindet sich in einem schmalen streifen zwischen den modernen Fernstraßen (abb. 3: 4; 4: 4). Beim Bau dieser verkehrslinien (vor 1975) wurde die Konfiguration des geländes ganz verändert und nur dem zufall ist zu danken, dass das grab ungestört blieb. die suchschnitte wurden mit dem ziel angelegt, auf der gefährdeten Fläche andere gräber sicherzustellen. es wurden zwar zwei hallstattzeitlichen gräber und ein siedlungsobjekt aus der gleichen zeitperiode festgestellt, aber keine kaiserzeitlichen Befunde mehr. dass sich an diesen stellen ein gestörtes germanisches gräberfeld befand, ist aber auch durch zwei mit metallsuchgerät gefun-dene Fibeln mit Brandspuren belegt (a 77 und 236 – taf. 62: 5-6). das grab und aufgelesene Fibeln gehören an die neige der stufe B1 oder in die ältere Phase der stufe B2. am nächsten von dem gräberfeld befindet sich die siedlung „zadné“ in der ca. 400-500 m entfernung.

5. Bratislava-trnávka, Flur „Šajba ii“nur verstreute artefakte zeugen von der anwesenheit einer germanischen Besiedlung auch am südlichen ufer

des ausgetrockneten Flussarms, gegenüber der Fundstelle „zadné“ (abb. 3: 5; 4: 5). außer den Keramikfragmenten wurden auch eine römische münze aus dem 3. Jahrhundert (Philippus ii., 247-249) und ein mit Kerbschnitt verzier-tes Fragment der terra sigillata tasse drag. 41 (taf. 62: 4) gefunden.

6. Bratislava-trnávka, Flur „Šajba iii“neben den wichtigen streufunden – Fibeln, münzen von sabina (128-136) und gordianus (aus dem Jahre 240),

eine Pinzette, terra sigillata (taf. 62: 1-3) – wurde im autobahnkorridor (abb. 3: 6; 4: 6) ein grubenhaus aus dem 2. Jahrhundert untersucht (taf. 63).

7. Bratislava-vajnory, Flur „Pri visáku“in einer Künette längs der senecká straße wurden zwei angeschnittene kaiserzeitliche Befunde entdeckt (abb. 3:

7; 4: 7). Besonders das grubenhaus mit der sechspfostenkonstruktion hat ein reiches Fundinventar aus der späten Kaiserzeit (stufen c2-c3) geliefert (taf. 64-70). durch die Begehung am umliegenden Feld konnte ein größeres aus-maß der germanischen siedlung vor allem in die nördliche richtung bestätigt werden. die Besiedlung reicht bis zu der Stelle (Abb. 3: A), wo in den 60er Jahren Ľ. Kraskovská eine Hütte aus dem 2. Jahrhundert untersucht hat (im Ge-meindekataster von ivanka pri dunaji – Kraskovská 1970). diese ausgedehnte und bis jetzt nur punktuell untersuchte siedlung entwickelte sich vom 2. bis 4. Jahrhundert.

8. ivanka pri dunaji, Flur „Barnak“anfangs des Jahres 2000 wurden teile von zwei siedlungsobjekte (grubenhaus und wahrscheinlich ein Brun-

nen) untersucht, die durch die Kanalisationsrinne längs der südlichen Kante der senecká straße geschnitten wurden (abb. 3: 8; 4: 8). reiche Keramikkollektion aus der späten Kaiserzeit gewannen wir aus dem grubenhaus (taf. 71-73). die Fundstelle „Barnak“ befindet sich am östlichen ufer des gleichen Flussarms wie die Fundstelle „Pri visáku“.

der charakter der rettungsgrabungen prädestinierte auch die art und Weise der Bearbeitung von den kai-serzeitlichen Befunden und Funden. in den einzelnen siedlungen wurden nur kleinere abschnitte oder vereinzelte objekte freigelegt, die keine sichere Basis zu den erwägungen über die innere struktur und die komplexe Bebauung der quadischen siedlung darbieten. der schwerpunkt der vorgelegten arbeit besteht daher in der auswertung des Fundbestands, besonders der einheimischen germanischen Keramik.

211

die analyse der Fundverbände ist chronologisch vorgegangen. zuerst wurden die Funde aus gestörtem gräber-feld von Bratislava-vajnory „stavebný dvor“ ausgewertet (Kapitel B). die ältere römische Kaiserzeit in Bratislava-trnávka repräsentiert die ältere Phase der Fundstelle „zadné“ und wirtschaftliche objekte aus der Fundstelle „Šajba i“ (Kapitel c). es ist anzunehmen, dass die siedlung „zadné“ schon an der Wende des 1. und 2. Jahrhunderts ent-stand, und dass diese Besiedlungsphase die ereignisse der markomannenkriege beendet haben. Wichtige Kleinfun-de stellen die römischen und germanischen Fibeln (abb. 15), eine antiquarische und reparierte norisch-pannonische gürtelschnalle, sowie ein schildkopfarmring (abb. 16: 1-2) dar. in zwei grubenhütten kamen denare aus der zeit der römischen republik ans licht (abb. 14). eine besondere stellung nimmt schon erwähnter hort von dreizehn denaren mit der schlußmünze von mark aurel aus dem Jahre 170 (alle münzen aus den grabungen hat liebenswür-dig e. Kolníková beurteilt, ihre Bestimmungen sind in der Beilage 4 beigefügt).

die statistischen angaben zur zusammensetzung der älterkaiserzeitlichen Keramik aus Bratislava-trnávka „zadné“ bieten die tabellen 2-6 und graphen 1-5. obwohl aus der Fundstelle „zadné“ einige terra sigillata Bruch-stücke aus mittelgallien und rheinzabern stammen, keines wurde im zeitgleichen objekt aus dem 2. Jahrhundert gefunden. aus zwei siedlungsobjekten stammen dagegen Becher der sog. rätischen Ware (drexel stil 1 und 2). die pannonische gebrauchskeramik wurde in drei Kategorien verteilt – gelbtonige, graue feine und graue raue Ware (abb. 20).

die einheimische germanische handgeformte Keramik beurteilte man in vier grundlegenden Formen – Form i (abb. 21), Form ii (abb. 24), Form iii (abb. 28) und Form iv (abb. 35). im 1. Jahrhundert (in trnávka nicht anwe-send) kommt dazu noch Form i/iii (abb. 48). verzierungstechniken und ornamente wurden getrennt bei der feinen „tischkeramik“ und groben „Küchenkeramik“ untersucht. in beiden Kategorien ist es insgesamt zwanzig verzie-rungsmotive.

auf der feinen germanischen „tischkeramik“ wurden diese motive und techniken appliziert (abb. 37 und 78): i. rollrädchen- (im 2. Jahrhundert), bzw. stempelmotive (im 4. Jahrhundert); ii. grübchen oder punktartige einstiche; iii. feine dreieckige einstiche; iv. geritzte oder gerillte Felder; v. Furchenbündel; vi. riefen/Kanneluren; vii. Facet-tierung; viii. gekerbte leisten; iX. plastische Knubben; X. Barbotine (Warzendekor). in der älteren römischen Kai-serzeit treten in den siedlungen am ostrand von Bratislava die verzierungsgruppen von i bis iv, vi und X (abb. 37) auf. in der jüngeren und späten Kaiserzeit waren die gruppen i, ii und iv bis iX beliebt (abb. 78).

auf den töpfen und schüsseln aus der Kategorie der groben „Küchenware“ kann man folgende motivgruppen, bzw. verzierungstechniken unterscheiden (abb. 38 und 79): Xi. stempelverzierung; Xii. grübchen/dellen; Xiii. keil- und dreieckförmige einstiche; Xiv. Finger- oder nagelkerben; Xv. Kammstrichverzierung; Xvi. schraffierung; Xvii. strichförmige einschnitte; Xviii. plastische leiste; XiX. plastische Knubben; XX. geraute oberfläche. in der älteren Kaiserzeit kommen verzierungsgruppen Xiii bis Xvi und XX (abb. 38) vor und in der jüngeren bis späten römischen Kaiserzeit wurden die ornamente der gruppen Xi bis Xiv und Xvii bis XiX appliziert (abb. 79).

die siedlungskeramik aus dem 2. Jahrhundert von der Fundstelle „zadné“ in Bratislava-trnávka (Kapitel c.b.8.3) weist einen homogenen charakter auf und lässt sich nicht in zwei getrennte chronologische stufen (B2 und B2/c1) einteilen. es scheint, dass die entwicklung der siedlung „zadné“ kontinuierlich und ohne unterbrechungen wäh-rend des ganzen 2. Jahrhunderts (bis zu den markomannenkriegen) lief. deswegen verwende ich die unterteilung in die stufen B2 und B2/c1 für diese Fundkomplexe nicht. Für die germanischen siedlungen in südmähren bemühte sich um eine solche gliederung e. droberjar (Droberjar 1997, 65-148). abgesehen von Bratislava-trnávka verfügen wir in der südwestslowakei auch über weitere keramische verbände des 2. Jahrhunderts. in einigen von ihnen spürt man „archaische“ (z. B. Vlčkovce, Komjatice, Bohdanovce) und in anderen „fortgeschrittene“ (z. B. Štúrovo, Veľký meder) züge. um sie in zwei chronologische stufen in der auffassung von e. droberjar einzuteilen (stufe B2 = erste hälfte des 2. Jahrhunderts, stufe B2/c1 = zweite hälfte des 2. Jahrhunderts – Droberjar 1997, 134, 140-148), brauchen wir eine breitere materielle Basis und vor allem eine von der Keramik unabhängige datierung. auf der anderen seite haben wir dank der grabung von t. Kolník und K. elschek in Bratislava-dúbravka eine sehr bedeutsame siedlung zur verfügung, deren reiche objekte den siedlungshorizont der stufe B1 (ungefähr claudisch-flavische zeit) reprä-sentieren. obwohl dieser Fundort ausführlich noch nicht veröffentlicht wurde, bietet ein umfangreicher vorbericht (Elschek 1995) die möglichkeit eines vergleichs der heimischen germanischen Keramik aus Bratislava-dúbravka (etwa 1. Jahrhundert) und Bratislava-trnávka (etwa 2. Jahrhundert) in einem selbständigen exkurs (Kapitel c.b.8.4; abb. 47-53).

nach den markomannenkriegen und in der severerzeit verschob sich die Besiedlung in Bratislava-trnávka aus der Fundstelle „Zadné“ in die Flur „Silničné“ (Abb. 3: 2; 4: 2; 7). Die Besiedlung von „Silničné“ (Kapitel D) erfüllt die zeitspanne der jungkaiserzeitlichen stufe c1. die dortige ansiedlung lässt sich durch terra sigillata (insgesamt 12 Bruchstücke aus rheinzabern, Westerndorf und Pfaffenhofen – alle terra sigillata Fragmente aus den grabungen hat sehr entgegenkommend K. Kuzmová bestimmt) und eine Fibel almgrens gruppe vii chronologisch einreihen. der erhaltungszustand und kleine menge der heimischen Keramik (abb. 55-56) verhinderten jedoch die ausgliede-rung der charakteristischen typen und ornamente behandelter Periode. in dieser richtung ist auf die veröffentli-chung reicherer Keramikverbände aus anderen Siedlungen der Stufe C1 in der Südwestslowakei (z. B. Chotín, Šaľa, Veľký Meder) abzuwarten.

die letzte Phase untersuchter Fundstellen am östlichen vorfeld Bratislavas aus den stufen c2-c3 (zweite hälfte des 3. bis 4. Jahrhundert) vertreten die Fundverbände aus der jüngeren Phase der siedlung „zadné“ in Bratislava-trnávka (abb. 6) zusammen mit grubenhäusern von Bratislava-vajnory „Pri visáku“ und ivanka pri dunaji „Bar-nak“ (Kapitel e). Für die Bestimmung des anfangs dieses zeithorizontes verfügen wir über ziemlich verlässliche

212

datierungshinweise, z. B. Fibeln mit spitzigem Fuß (abb. 59: 5-10) oder zwei münzen aus den Jahren 270-276 als terminus post quem. unter den anderen Kleinfunden die aufmerksamkeit erwecken Fingerringe (abb. 60: 1-2), ein Knotenring (abb. 60: 8), eine Bronzenadel (abb. 60: 16), spiegelfragmente (abb. 60: 7), Kästchenbeschläge (abb. 60: 10, 12), eisenschlüssel und eisenbohrer (abb. 61: 13-14, 16), Beinkämme (abb. 62: 1-2), spinnrockenköpfe mit glas-perlen vom typ Kempten (abb. 64: 2-3) u. a.

die angaben über die grundlegende zusammensetzung der Keramik sind aus den tabellen 13 bis 17 und gra-phen 13 bis 18 zu entnehmen. die hauptformen des keramischen importes sind auf der abbildung 65 abgebildet. die größte neuigkeit im keramischen Fundbestand seit der stufe c2 stellt die einführung der scheibengedrehten germanischen töpfereiprodukte (abb. 66) auch in den ansiedlungen am östlichen vorfeld von Bratislava dar. ob-wohl quadische scheibengedrehte Ware mit ihrem relativ niedrigen anteil (nur etwa 2,5 % der gesamtmenge) keine bedrohliche Konkurrenz für pannonischen keramischen import (abb. 65) darstellte, ist sie in jedem größeren Fund-bestand unserer siedlungen vertreten (graph 17).

Was den anfängen der quadischen drehscheibenware in der südwestlowakei im allgemeinen betrifft, ist es beachtenswert, dass in dem ziemlich starken siedlungshorizont der stufe c1, der vor allem durch zahlreiche Funde der severer- und Postseverer terra sigillata (rheinzabern, Westerndorf und Pfaffenhofen) datiert wird, bis jetzt keine germanische drehscheibenware vorgekommen ist. die einzige ausnahme repräsentiert das grubenhaus aus Bratislava-devínska nová ves, wo zusammen mit der terra sigillata auch das Bruchstück einer scheibengedrehten germanischen schale gefunden wurde (abb. 67: 4 – Elschek 2006, 398, abb. 9:2). eine ähnliche Fundkombination lieferte auch eine hütte in der südmährischen siedlung Brno-starý lískovec (Víchová 2002, 280, 286, abb. 17: 3-5; 19: 5). nur in diesen zwei – bisher eher solitären – Fällen könnte man über die datierung in die stufe c1 (c1b) erwä-gen. eine festere chronologische verankerung bieten jedoch erst Fundkomplexe aus dem folgenden zeitabschnitt. in der letzten zeit kamen in den quadischen siedlungen der Westslowakei mehrere Fundkomplexe ans licht, wo heimische drehscheibenware von münzen der letzten drittel des 3. Jahrhunderts vergesellschaftet wurde (tabelle 18). diese münzdatierte objekte erleuchten zugleich die Formen und die zusammensetzung der siedlungskeramik in bisher nur wenig bekannter zeitperiode der stufe c2.

die erörterung der heimischen handgeformten töpfereiproduktion folgt mit den keramischen Formen i bis iv (abb. 69-77) und einzelnen verzierungsgruppen (abb. 78-79). zum abschluss sind noch lehmbewurfstücke (abb. 95-96) und schlackenfragmente (abb. 97) diskutiert.

Entwicklungsabriss der germanischen Besiedlung in der römischen Kaiserzeit am Ostrand von Bratislava

die ältesten Funde aus rettungsgrabungen beim aufbau der autobahn am ostrand Bratislavas lieferte das grä-berfeld in Bratislava-vajnory, Flur „stavebný dvor“ (taf. 62: 5-13). die heute vermutlich bereits völlig zerstörte nekropole ist in der flavischen zeit oder an der Wende zwischen dem 1. und 2. Jahrhundert belegt worden. auf die möglichkeit der germanischen Besiedlung bereits im 1. Jahrhundert verweisen jedoch auch weitere Funde aus der mikroregion (abb. 98: a). es handelt sich vor allem um einige bisher unpublizierte siedlungsobjekte aus der Flur „Vlčí klin“ in Vajnory (Studeníková/Zachar 1980a; 1980b). die Keramik dieser objekte erinnert auffällig an die gefäße aus den ältesten germanischen gräbern in der südwestslowakei (Kolník 1993, 257). sehr wahrscheinlich ist deswe-gen die Annahme, dass sich die Siedlung „Vlčí klin“ schon vor der Mitte des 1. Jahrhunderts zu entwickeln begann. die erste Welle von germanischen Kolonisten erreichte bereits in der stufe B1 nicht nur den westlichen (dúbravka, devín, devínska nová ves), sondern auch östlichen rand von heutigem Bratislava.

eine wenigstens gelegentliche anwesenheit der germanischen siedler schon im 1. Jahrhundert belegen auch spo-radische einzelfunde aus den siedlungsarealen in Bratislava-trnávka, die erst im folgenden 2. Jahrhundert intensiv bewohnt waren. an erster stelle ist eine prunkvolle bronzene norisch-pannonische schnalle aus der Flur „zadné“ (abb. 16: 1) zu nennen, die noch in der ersten hälfte des 1. Jahrhunderts hergestellt wurde, aber auch die römische scharnierfibel mit längsprofiliertem Bügel aus der Fundstelle „Šajba iii“ (abb. 15: 2). germanische Besiedlung ver-wurzelte sich allmählich, davon zeugen zwei nekropolen, die man in der zweiten hälfte des 1. Jahrhunderts zu belegen begann. außer der Flur „stavebný dvor“ in vajnory ist es ein Brandgräberfeld, entdeckt auf der steilen Flussterrasse in Bernolákovo (Turčan 2009). ins 1. Jahrhundert reichen möglicherweise auch die anfänge einer drit-ten nekropole zurück, im raum des sog. haith-ziegelwerks im südteil des Katasters von trnávka. die gewonnenen Funde lassen bloß eine breitere datierung in die stufen B1 bis B2 zu (sog. soldatenfibel almgren 15, nadel mit profi-liertem Kopf vom typ Beckmann iib – Pichlerová 1961a, 68-69). in der nähe fand man auch henkelattasche eines situ-lenartigen eimers (eggers 27-28) aus der stufe B2/c1 (Pichlerová 1992, 102, obr. 5: 4; Tejral 1999b, 178, abb. 33: 3-6).

im 2. Jahrhundert ist die intensität der germanischen Besiedlung im behandelten raum angewachsen. in diese Periode fallen die untersuchten abschnitte der siedlungen in Bratislava-trnávka in den Fluren „zadné“, „Šajba i“ und „Šajba iii“ (abb. 98: B). alle erstreckten sich entlang eines einzigen, heute bereits ausgetrockneten Fluss-mäanders (abb. 3-4). Bei demselben Fluss befand sich auch ein grubenhaus, das im Kataster von ivanka pri dunaji schon vor längerem Ľ. Kraskovská untersucht hatte (Kraskovská 1970). die letztgenannte siedlung spielte gewiss eine wichtigere rolle als es bisher anhand der bescheidenen Probegrabung aussieht. entlang des Wasserlaufs dehnte sie sich vermutlich in südlicher richtung bis in den nachbarkataster von vajnory („Pri visáku“) aus, von wo mehrere oberflächenfunde der Fibeln aus der zweiten hälfte des 1. und aus dem 2. Jahrhundert stammen (Fibeln almgren 68, 84, trompetenfibel und römische Kniefibel – Bazovský 2005, tab. iv: 12; v: 1, 7; viii: 1; Xvii: 12).

213

die meisten erkenntnisse über die innere siedlungsstruktur und sachkultur der quadischen einwohner hat die Flächenabdeckung in der Flur „zadné“ in Bratislava-trnávka geliefert. zu dieser zweiphasigen ansiedlung (abb. 5-6) gehörte vermutlich auch ein Bezirk mit wirtschaftlichen objekten (Öfen, gruben) in der Flur „Šajba i“ (abb. 8). Während die obere chronologische grenze der siedlung „zadné“ (seiner älteren Phase) durch ein denarendepot mit der jüngsten Prägung von mark aurel aus dem Jahre 170 dargeboten wird, sind die anfänge der siedlung durch die chronologisch ältesten Funde nur nebelhaft angedeutet. einen wichtigen Platz nahmen dabei zweiteilige kräftig profilierte Fibeln almgren 84 (abb. 15: 5-11) ein.

ein vergleich zwischen der siedlungskeramik aus Bratislava-dúbravka und Bratislava-trnávka (abb. 47-53) lieferte ebenfalls gewisse indizien zur datierung der anfänge der letztgenannten siedlung. die Fundverbände aus diesen zwei Fundstellen repräsentieren zwei nacheinander folgende zeithorizonte der älteren römischen Kaiserzeit in der Westslowakei. der zeitpunkt, wann die ältere siedlung von dúbravka endet und die jüngere von trnávka be-ginnt, ist vermutlich das ausgehende 1. Jahrhundert oder die Wende zwischen dem 1. und 2. Jahrhundert. es zeigte sich unter anderem, dass die töpferware aus dúbravka (1. Jh.) engere Bindungen zur siedlungskeramik der stufe B1 in Böhmen aufweist, als zu derjenigen aus dem nachfolgenden 2. Jahrhundert in trnávka. die Keramikverbände aus trnávka deuten an, dass die früheren Bindungen zum Westen locker wurden und die Keramik einen spezifischen mitteldanubischen charakter annahm. diese erscheinungen besser zu verstehen und interpretieren bleibt eine auf-gabe für die zukunft.

interessant ist, dass die Änderungen und umgruppierungen, die sich im untergang der siedlung in dúbravka und entstehung von trnávka in Jahrzehnten um die Wende des 1. und 2. Jahrhunderts widerspiegelten, auch ei-nen breiteren kulturhistorischen rahmen besitzen. in deren politischem hintergrund konnten auch die suebischen donaukriege zur regierungszeit domitians stehen. K. strobel nimmt an, dass das naheliegende carnuntum eine der wichtigsten ausgangsbasen der römischen Kriegszüge gewesen ist (Strobel 1988, 200). unter domitian entstand das älteste holzerdelager in gerulata (Varsik 1996). eine der aufgaben seiner Besatzung, die spätestens seit der re-gierungszeit trajans die ala I Cannanefatium repräsentierte, war vermutlich die aufsicht über die Bewegungen im beiliegenden gebiet jenseits der donau zwischen den Kleinkarpaten und der Kleinen donau (abb. 2). germanische siedlungsstrukturen am ostrand Bratislavas, die gerade seit der Wende des 1. und 2. Jahrhunderts festere Konturen erlangen, sind von dem lager etwa 15 km in der luftliniendistanz entfernt.

aus den durch Pflügen gestörten schichten der siedlungen Bratislava-trnávka „zadné“ und „Šajba i“ stammen eine eiserne und eine bronzene Fibel (abb. 15: 16-17), deren herkunft in den nördlicheren gebieten des Barbarikums jenseits des Karpatenbogens zu suchen ist. zeitlich gehören sie in die fortgeschrittene Phase der stufe B2. sie ordnen sich damit in denjenigen Fundkreis ein, der eine infiltration der Przeworsk-elemente ins suebische gebiet nördlich der mitteldonau indiziert. diese Kontakte, die vor allem in der spätphase der stufe B2 und in der Übergangsstufe B2/c1 intensiver werden, bilden das thema von mehreren Fachbeiträgen (in letzter zeit z. B. Tejral 1999b; Rajtár 2002). es zeigt sich, dass es um keine massive migration mit langdauernden Folgen für die entwicklung der heimischen mit-teldanubischen stämme ging, sondern eher um eine infiltration von kleineren Bevölkerungsgruppen vor allem aus dem Bereich der Przeworsk-Kultur.

die markomannenkriege repräsentieren den gipfel einer ernsten Krise in römisch-germanischen Beziehungen. sie entflammten mit einem unerwarteten einfall der langobarden und obier. diese haben irgendwo an der Jahres-wende 166/167 die donaugrenze überquert und drangen ins Pannonien ein. als ende der Konflikte betrachtet man üblicherweise die Friedensabkommen, die im Jahre 180 Kaiser commodus mit den germanen nördlich der donau geschlossen hat. ein kleiner hortfund (Beilage 4 – aus dem objekt 5) von dreizehn römischen denaren mit der jüngsten Prägung des mark aurel aus dem Jahre 170 unterstützt die vermutung, dass die entwicklung der siedlung „zadné“ gerade während dieser unruhigen Jahre unterbrochen wurde. das muss aber nicht unbedingt bedeuten, dass sie direkt von den Kriegsereignissen betroffen war. im areal der siedlung entdeckten wir keine spuren einer gewaltsamen destruktion. die heimbevölkerung konnte ihre Behausungen gewisse zeit vorher, in angst vor ge-fahr, verlassen. mehrere Fragmente von einem vorratsgefäß, das auf dem Boden der hütte 50 lag (taf. 44: 24), fand man auch in der Füllung des Brunnens 52. Wenigstens diese zwei objekte sind etwa zur selben zeit untergegangen (bzw. waren zugeschüttet). der relativ homogene charakter der Funde dieser siedlungsphase lässt aber die annah-me zu, dass am ort eine größere zahl der Wohnbauten etwa gleichzeitig zugrunde ging.

Bestattungen im fortgeschrittenen 2. Jahrhundert am ostrand Bratislavas kann man auf dem vernichteten grä-berfeld im haith-ziegelwerk in trnávka voraussetzen. aus diesem raum stammt nämlich eine henkelattasche von einem situlenartigen eimer (eggers 27-28) der stufe B2/c1 (Pichlerová 1992, 102, obr. 5: 4; Tejral 1999b, 178, abb. 33: 3-6).

nach dem ende der Kriege ist das leben in die siedlung „zadné“ nicht zurückgekehrt. die örtlichen siedler bauten sich neue Wohnhütten in der Flur „Silničné“, die weniger als einen Kilometer auf dem Ostufer desselben Flussarmes entfernt ist (abb. 3-4). außer einigen weniger bedeutenden objekten entdeckte man hier drei gruben-häuser (und spuren von Pfosten weiterer zwei ähnlicher Bauten – abb. 7). die siedlung ist relativ verlässlich durch eine armbrustfibel mit hohem nadelhalter (taf. 56: 2) und durch die rheinzaberner terra sigillata datiert (aus der gestörten schicht sind auch Fragmente aus Westerndorf und Pfaffenhofen belegt). die seichten grubenhäuser liefer-ten leider kein dermaßen ausgeprägtes keramisches material (abb. 55-56; taf. 56-58) als die Fundorte im vorange-hendem und nachfolgendem zeitabschnitt.

anhand der oberflächenfunde von armbrustfibeln almgrens gruppe vii kann man mit einer relativ intensiven Besiedlung in der stufe c1 auch in der nachbarsiedlung in Bratislava-vajnory „Pri visáku“ rechnen (abb. 98: c).

214

i. Bazovský führt aus dieser Fundstelle sogar zehn solche Fibeln an (Bazovský 2005, tab. XXii: 10; XXiii: 1-4, 8, 10, 12; XXiv: 6). außer der oberflächenprospektion hatten an der Fundstelle jedoch bisher fast keine archäologischen ab-deckungen stattgefunden. im fortgeschrittenen 3. Jahrhundert begann man auf dem jung- und spätkaiserzeitlichen Brandgräberfeld in ivanka pri dunaji zu bestatten (Kraskovská 1965).

erst nach einer relativ langen Pause von mehreren Jahrzehnten kehrt in der zweiten hälfte des 3. Jahrhunderts die germanische Besiedlung auf die Fundstelle „zadné“ in Bratislava-trnávka zurück (jüngere Phase – abb. 6). eine willkommene hilfe für die datierung der anfänge des erneuten lebens bilden zwei münzen – antoniniane der Kaiser tacitus (275-276) aus dem objekt 44 und aurelian (270-275) aus dem objekt 33/34/53 (Beilage 4). Beide münzen verschieben die terminus post quem datierung in die 70er Jahre des 3. Jahrhunderts. aus der geackerten humusschicht stammen noch zwei andere münzen aus dem ausgehenden 3. Jahrhundert, ebenfalls antoniniane des Probus (276-282) und maximian herculius (286-305). das letztgenannte exemplar repräsentiert laut Bestimmung von e. Kolníková eine Prägung aus dem Jahre 291 und gleichzeitig die jüngste münze am Fundort. unter Fibeln waren die heimischen Formen mit festem nadelhalter und spitzem Fuß beliebt (abb. 59: 5-10). vier solche exemp-lare erschienen im objekt 44 zusammen mit der obengenannten münze des tacitus. eine erwähnung verdient auch eine silberne Fibel mit Perldrahtverzierung (abb. 59: 11). sie fällt in die Kategorie von Prunkfibeln, die in höheren schichten der quadischen gesellschaft getragen wurden (Kolník 1964a).

das Fundspektrum in der spätkaiserzeitlichen Periode ist im allgemeinen bunter und reicher. dies betrifft schmuckstücke, bei denen wir auch einige ungewöhnliche und in germanischem Bereich seltene Formen finden (bronzener Knotenring, spinnrockenköpfe mit Perlen vom typ Kempten, Fragment eines spiegels – abb. 60: 7-8; 64: 2-3). unter eisernen artefakten erschienen Werkzeuge (Bohrer) und schlüssel (abb. 61: 13-14, 16). erst für diese Pe-riode sind die steinernen drehmühlen verlässlich belegt. rahmenhaft kann man diese Phase in das letzte drittel des 3. bis ins 4. Jahrhundert datieren, sie ist also parallel mit den überregionalen stufen c2 und c3. außer der jüngeren Phase der siedlung „zadné“ entwickelte sich in dieser zeit auch eine andere siedlung, erstreckt auf beiden ufern des Flussarmes, etwa einen Kilometer östlich in der luftliniendistanz entfernt (abb. 98: d). untersuchen konnte man jedoch nur vereinzelte objekte, gestört durch liniengräben an der Katastergrenze zwischen Bratislava-vajnory und ivanka pri dunaji (Fluren „Pri visáku“ – taf. 64-70 und „Barnak“ – taf. 71-73). der schwerpunkt der Bestattung auf dem bedeutenden gräberfeld in ivanka pri dunaji liegt ebenfalls in der zweiten hälfte des 3. und der ersten hälfte des 4. Jahrhunderts. in den gräbern entdeckte man auch ungewöhnliche artefakte römisch-provinzieller herkunft, die das durchdringen von römischen Jenseitsvorstellungen in die ideenwelt der germanen andeuten (Bronzesta-tuette von merkur und eine tonlampe – Kraskovská 1965, 172, tab. ii: 1; Turčan 2004, obr. 3: 3). die nekropole ist von unseren siedlungen drei bis vier Kilometer nach osten entfernt.

Für die spätkaiserzeitliche Periode verfügen wir auch über indirekte Belege (Werkzeuge, Produktionsabfall) ei-niger handwerkfächer, vermutlich nur vom hauscharakter zur Bedarfsbefriedigung der hiesigen Population. außer spinnwirteln (abb. 63: 1-7), spinnrocken und tongewichten, die man als Belege der textilherstellung betrachtet, ist es vor allem der abfall von Knochen- und geweihverarbeitung aus einem grubenhaus in Bratislava-vajnory „Pri visáku“ (taf. 64: 12-15; 65: 27-30). interessanterweise wurden in demselben grubenhaus auch zahlreiche und gro-ße stücke von eisenschlacke gefunden. das schmiedehandwerk ist auch durch weitere schlacke in Füllungen der objekte in „zadné“ belegt (abb. 97). hüttenöfen oder andere herstellungsanlagen für die eisenverarbeitung haben wir bei unseren ausgrabungen nicht erfasst. auf eine Bemühung um reparaturen von bronzenen gegenständen und gefäßen verweisen verschiedene Bleche mit schnitt- und vernietungsspuren (taf. 52: 12-13; 70: 3). das einzige massivere eisengerät ist ein Bohrer (abb. 61: 16) für die arbeit mit holz.

die größte neuigkeit in der entwicklung der heimischen Keramik repräsentiert die einführung der töpferschei-be bei herstellung von germanischem geschirr. obwohl die drehscheibenkeramik (abb. 66) in unseren siedlungen in jedem größeren verband vorkommt, ist deren gesamtmenge (2,5 %) sehr niedrig.

ein ernstes Problem ist die datierung des untergangs der behandelten siedlungsagglomeration am östlichen vorfeld Bratislavas. die münzen liefern nur eine schwache stütze, denn die letzte Prägung des maximian herculius stammt aus dem Jahre 291. eine reiche gruppe von Fibeln mit spitzem Fuß war relativ lange zeit im gebrauch, u. z. von der mitte des 3. bis zur mitte des 4. Jahrhunderts. eine spätere stellung nehmen zwei Bronzefibeln mit rechtecki-gem abgesetztem Fuß ein (abb. 59: 12-13). die beiden kann man in die zweite hälfte des 4. Jahrhunderts einordnen und sie repräsentieren damit die chronologisch spätesten artefakte.

eine gewisse hilfe für die datierung des untergangs der behandelten siedlungen könnte ein vergleich mit der spätkaiserzeitlichen siedlung in Bratislava-dúbravka darstellen (Elschek 2004). im unterschied zu trnávka kamen hier auch münzen aus dem 4. Jahrhundert vor. es ist jedoch bemerkenswert, dass – ähnlich wie in trnávka – die münzen wieder nur eine terminus post quem datierung für den anfang der spätkaiserzeitlichen siedlung liefern. sämtliche münzen aus dem 4. Jahrhundert gehören nämlich der konstantinischen dynastie an (insgesamt vier exemplare, doch nur zwei aus objekten – Elschek 2004, 240) und geprägt wurden sie in der ersten hälfte des 4. Jahr-hunderts. die jüngste unter ihnen gehört dem Kaiser constans (333-350). die münzen wurden also in der ersten hälfte des 4. Jahrhunderts geprägt, aber der siedlungsschwerpunkt fällt erst in die zweite hälfte desselben Jahrhun-derts (Elschek 2004, 242). der gesamtcharakter der Fundverbände (metallene Kleinfunde und Keramik) weist einen fortgeschritteneren und späteren charakter als es in trnávka der Fall ist. z. B. unter Fibeln dominieren fast eindeutig die typen mit festem nadelhalter und abgesetztem rechteckigem Fuß. eiserne exemplare, wie sie in großer zahl in dúbravka gefunden wurden, sind in trnávka gar nicht vorgekommen. Falls hinter diesen unterschieden kein kultureller (die Kleinkarpaten, die die beiden siedlungen abtrennen, werden manchmal als eine stammesgrenze

215

zwischen den markomannen und Quaden angesehen), sondern ein chronologischer Faktor steht, wäre es möglich anzunehmen, dass die beiden siedlungen irgendwo um die mitte des 4. Jahrhunderts gleichzeitig existiert haben. den untergang der siedlung in dúbravka setzt K. elschek erst am ende des 4. oder anfang des 5. Jahrhunderts voraus (Elschek 2004, 242). die entwicklung der quadischen siedlungen am ostrand Bratislavas endete vermutlich etwas früher, vielleicht während des mittleren drittels oder der zweiten hälfte des 4. Jahrhunderts. eine präzisere datierung oder verbindung mit konkreten historischen ereignissen ist bei den möglichkeiten der traditionellen ar-chäologischen datierung vorerst nicht möglich.

auf grund der heutigen Kenntnisse scheint es, dass die quadischen siedlungsstrukturen am östlichen vorfeld Bratislavas in der zweiten hälfte des 4. Jahrhunderts allmählich lockerer wurden. die migrierenden ostgermani-schen ethnischen gruppen der völkerwanderungszeit hinterließen hier nur sporadische spuren ihrer anwesenheit. ein reiches Körpergrab mit goldenen ohrringen konnte man beim Bau einer straße in ivanka pri dunaji retten (Točík 1962, 193; Pieta 1987, 386). ein weiteres Körpergrab mit zweizeiligem Beinkamm und grauem scheibengedrehtem Krug untersuchte man in der Flur „Vlčí klin“ in Bratislava-Vajnory (Studeníková/Zachar 1980b, 198-199). obwohl es sich um unpublizierte Fundverbände handelt, gehören beide vermutlich in die stufe d2, d. h. in die zeit um die mitte des 5. Jahrhunderts. in den nachfolgenden Jahrhunderten begannen in den raum am ostrand Bratislavas die ersten gruppen von slawischer Bevölkerung durchzudringen. die erste Welle der slawischen Besiedlung aus dem 6. Jahrhundert ist bisher archäologisch nicht nachgewiesen. die frühslawische Besiedlung in diesem raum belegten noch bis vor kurzem zwei birituelle gräberfelder in vajnory, die ins 8. (Fusek 1994, 114, tab. 3, 177-178) oder vielleicht schon ins ausgehende 7. Jahrhundert (Štefanovičová 1993, 288) datiert sind. die älteste materielle Äußerung der sla-wischen anwesenheit bildet jedoch das vereinzelte siedlungsobjekt 26 aus der Fundstelle „zadné“ (taf. 20: 13-19), welches chronologisch ins 7. Jahrhundert fällt.

Kaiserzeitliche Siedlungen am östlichen Vorfeld von Bratislava im Kontext der chronologischen Entwicklung der quadischen Siedlungen in der Südwestslowakei

a. Siedlungshorizont I – Stufe B1 und Frühphase der Stufe B2

die einzige großflächig untersuchte siedlung, deren anfänge in die stufe B1 fallen, repräsentiert in der Westslo-wakei Bratislava-dúbravka (Elschek 1995). zur zeit als die antiken schriftquellen über einen politischen aufschwung und über das sog. vannius-reich informieren, musste die Konzentration von quadischen siedlungen zweifellos dichter gewesen sein. die archäologische Forschung erfasst die ältesten siedlungsstrukturen der römischen Kai-serzeit jedoch nur in andeutungen. gewisse hinweise liefern die oberflächenfunde von Fibeln und münzen aus dem 1. Jahrhundert im unteren marchgebiet. erwähnen sollte man vor allem die Frühvarianten von augenfibeln almgren 45, aucissafibeln und kräftig profilierten Fibeln almgren 68 aus Bratislava-devínska nová ves, vysoká pri morave, zohor und láb (abb. 99: 1-3 – Elschek 2006a, 193-194, abb. 2). eine ähnliche situation zeichnet sich auch auf dem gebiet östlich der Kleinkarpaten an, wo in arealen der späteren kaiserzeitlichen siedlungen armbrustfibeln mit breitem Fuß almgren 11 (vištuk, abb. 99: 6 – Bartík/Štrbík 1997, 26, obr. 3: 2), die augenfibel almgren 45 (Bernolá-kovo – Bazovský 2005, 128, tab. XII: 7) und etwas jüngere kräftig profilierte Fibeln Almgren 68 (Čataj und Bratislava-vajnory – Bazovský 2005, 119, tab. iii: 7-8) aufgesammelt wurden. unpubliziert bleibt leider das Fundgut aus einigen objekten aus dem 1. Jahrhundert in Bratislava-vajnory. anhand des aussehens der Keramik (z. B. abb. 99: 18) kann man in die stufe B1 auch die anfänge der siedlung in Blatné (Bartík et al. 2009, obr. 4: 7; 5: 1-7) einsetzen.

siedeln musste man auch dort, wo es im 1. Jahrhundert bestattet wurde. zeitgenössische quadische siedlungen sind vor allem in der Umgebung der reichen Gräberfelder Abrahám, Kostolná pri Dunaji und Sládkovičovo (Kolník 1980) anzunehmen. in abrahám erstrecken sich sogar mehrere mittelkaiserzeitliche siedlungen und t. Kolník nimmt an, dass deren Bewohner gleichzeitig auf der zentral gelegenen nekropole bestattet haben (Kolník 1981b, 133-134). leider in keiner dieser siedlungen bisher eine Flächengrabung stattgefunden hat und deren datierung schon ins 1. Jahrhundert bleibt somit nur auf der ebene der Wahrscheinlichkeit. aus einer der abrahámer siedlungen stammt jedoch ein sonderfund. es ist ein skyphos-Fragment aus sog. Kameoglas, vermutlich ein Produkt der glaswerke in rom aus der augusteisch-tiberischen zeit (Varsik 1998a). es bezeugt nicht nur die Besiedlung in der vorflavischen zeit, sondern auch die anwesenheit von hochgestellten Persönlichkeiten der quadischen gesellschaft, für die dieses luxuriöse glasgefäß bestimmt wurde.

Bratislava-dúbravkain Bratislava-dúbravka konnte man in den Jahren 1982-1993 teil einer siedlung mit eisenverhüttungsbezirk aus

der claudisch-flavischen zeit untersuchen (Elschek 1995; Elschek 2000). die datierung stützt sich vor allem auf vier Fibelfunde (abb. 46: 1-4; 99: 4-5). Bemerkenswert ist, dass ursprung zweier von ihnen im Westen, im elbegebiet, zu suchen ist (almgren 11 und 24 – abb. 46: 1, 3). der vorkommensschwerpunkt von Fibeln almgren i, 10-14 fällt in die regionen bei der niederen elbe (Grasselt 1998, 32, abb. 1), erhöhte Konzentrationen deren vorkommens kann man auch im hermundurischen thüringen und markomannischen Böhmen verfolgen (ebd.). in ihrem herkunftsgebiet werden sie vor allem in die stufe B1 datiert und diesen rahmen überschreiten sie nur sehr selten (Grasselt 1998, 35,

216

37; Eger 1999, 54-56). eine rollenkappenfibel mit durchbrochenem nadelhalter almgren 24 repräsentiert ebenfalls eine elbgermanische Form. chr. eger ordnet sie in die stufe B1 ein. ein gemeinsames vorkommen mit den Fibeln almgren 68 ist seiner meinung nach nur selten und gehört in die ausklangsperiode deren gebrauchs (Eger 1999, 56-57). Weitere zwei Fibeln mit breiterer bzw. etwas jüngerer chronologischer stellung sind römischer (typ aucissa – abb. 46: 4) und heimischer mitteldanubischer herkunft (almgren 68 – abb. 46: 2).

obwohl das legionslager in carnuntum, gegründet unter Kaiser claudius, nur 13 km entfernt ist, enthält die Keramik der barbarischen siedlung in dúbravka nur einen vernachlässigbaren anteil an römisch-provinzialer Ware (1,4 Prozent – Elschek 1995, 41). außer einigen Krugfragmenten vermutlich pannonischer herkunft (Elschek 1995, abb. 2: 5; 3: 5; 5: 4; 6: 4) gehört ein wichtiger Platz einer netzwerkschale (abb. 46: 5) aus dem umkreis der sog. italischer Feinware. auf ihre datierung in die claudische zeit sowie auf die Parallelen aus carnuntum und magda-lensberg verwies K. elschek (ebd., 40).

die heimische handgeformte Keramik aus Bratislava-dúbravka (abb. 99: 11-17, 19) meldet sich mit ihrem gesam-ten Form- und verzierungsstil unbezweifelbar zum elbgermanischen Kulturkreis. offensichtlich ist es vor allem bei einem vergleich mit der siedlungskeramik aus dem 1. Jahrhundert im markomannischen Böhmen. zu allen Formen sowie ornamenten finden wir dort ohne Probleme zahlreiche Parallelen. es handelt sich um Kulturbindungen in derselben richtung, die sich bereits bei den Fibeln äußerten.

Bratislava-dúbravka repräsentiert die älteste germanische siedlung in der Westslowakei, wo wir die möglichkeit haben, Fundverbände aus eingetieften siedlungsobjekten vergleichen und analysieren. ihre anfänge reichen bis in die stufe B1 zurück, d. h. vor die mitte des 1. Jahrhunderts. es kann also angenommen werden, dass sie mit der älte-ren Phase der Gräberfeldgruppe Kostolná-Abrahám-Sládkovičovo und wenigstens teilweise auch mit dem historisch belegten sog. vannius-Königreich zeitgleich ist (Kolník 1977, 161, 163-164). auf dem gebiet nördlich der mitteldonau repräsentieren diese Funde nach der spätlatènezeitlichen Kultur ein plötzlich neues Phänomen ohne heimische Wur-zeln. auffallend in der sachkultur der siedlung sind die Bindungen zum elbgermanischen Kulturkreis und in dieser richtung sollte man vermutlich auch nach der herkunft der siedler suchen. das sporadische vorkommen von römi-schen metall- und Keramikimporten bezeugt, dass es den neuen Bewohnern relativ schnell gelang, die Beziehungen zum pannonischen Bereich aufzubauen. im vergleich zu der nachfolgenden Periode des regen handelsverkehrs hatten diese Kontakte jedoch vorerst nur einen sehr sporadischen und gelegentlichen charakter. es hängt auch mit der situation in der neukonstituierten Provinz Pannonien zusammen, wo in der claudisch-frühflavischen Periode die wirtschaftlich-geschäftliche struktur nur herauszuformen begann. erst im nachfolgenden 2. Jahrhundert bildete die provinzielle handwerkproduktion ein genügend hohes Überprodukt, das in die barbarischen gebiete nördlich der donau ausgeführt sein konnte.

im rahmen des reichen keramischen Fundguts aus Bratislava-dúbravka erschienen auch handgeformte gefäße von nichtgermanischem charakter (abb. 46: 6-8). drei „fremde“ Formen deuten an, dass sich die vordringenden germanen mit der überlebenden heimischen autochthonen Bevölkerung treffen konnten. zur näheren erläuterung ähnlicher Kontakte fehlt es jedoch auf dem gebiet nördlich der donau an ausführlicheren archäologischen Quellen.

in der siedlung von dúbravka kamen keine germanischen Funde vor, die man in die fortgeschrittene Phase der stufe B2 nach eggers datieren könnte und es gab dort ebenfalls keine importe, die eindeutig erst ins 2. Jahrhundert gehören würden. dies kann wohl kein zufall sein und es könnte bezeugen, dass die entwicklung der siedlung noch vor dem ende des 1. Jahrhunderts endete. K. elschek veröffentlichte vor kurzem seine annahme, dass deren unter-gang mit den Kriegen zusammenhängen könnte, die Kaiser domitian gegen die Quaden am ende der 80er und in den 90er Jahren des 1. Jahrhunderts geführt hat (Elschek 2006a, 192-193). obwohl solcher zusammenhang verlockend ist, bleibt er nur hypothetisch, denn nördlich der donau kennen wir bisher keine direkten archäologischen Belege der anwesenheit des römischen heers zur zeit domitians.

VlčkovceDie Siedlung in Vlčkovce liegt im Waaggebiet, westlich des Waag-Flusses. Von deren frühen Anfängen zeugt in-

direkt ein vereinzeltes Körpergrab, etwa einen halben Kilometer von der germanischen siedlung entfernt. das grab enthielt außer einem topfgefäß auch eine schnalle mit langem achtförmigem rahmen und eine Fibel almgren 68 (Varsik 2009a, abb. 12: 1-3). t. Kolník datierte es in die stufe B1b (Kolník 1977, 152). die siedlungsfunde aus der sied-lung stammen aus etwas späterer Periode. eine einfache bronzene riemenzunge (abb. 99: 9) gehört in die spätphase der stufe B1 (B1c) oder Frühphase der stufe B2 (B2a). der einlagenkamm mit Bogengriff (abb. 99: 8) kommt erst seit der chronologischen stufe B2, aber auch später vor. die römisch-provinziale importierte Keramik erreicht im kera-mischen verband aus der ganzen siedlung einen anteil von 2,5%, d. h. immer noch einen sehr niedrigen Wert, und unterscheidet sich keinerlei deutlich von dem anteil in Bratislava-dúbravka. im rahmen des keramischen imports stoßen wir jedoch wieder auf einen außergewöhnlichen Fund ohne Parallelen in germanischem siedlungsmaterial der römischen Kaiserzeit. es handelt sich um Fragment einer zweihenkeligen amphora dressel 6B (abb. 99: 7). solche amphoren, ursprünglich für den transport von olivenöl aus istrien bestimmt, kommen in Pannonien relativ häufig im 1. Jahrhundert vor, aber nur bis zum ersten drittel des 2. Jahrhunderts – ungefähr bis zur regierungszeit hadrians (Bezeczky 1997, 149).

Unter der heimischen germanischen Keramik aus Vlčkovce kommen Formen und Ornamente vor, die ihre Paral-lelen auf einer seite in der älteren siedlung in Bratislava-dúbravka und auf der anderen seite erst in jüngeren Fund-verbänden aus dem 2. Jahrhundert finden. in die erstere gruppe kann man tiefe topfgefäße der Form i einordnen, die manchmal leicht ausladende mündung haben, oder bauchige gefäße der Form i/iii (zu den Formen i, i/iii, ii, iii

217

und iv – abb. 21, 24, 28, 35, 47-51) mit scharf angesetzter kurzer mündung. die oberfläche der Keramik ist gewöhn-lich mit Fingerkerben, Kammstrich oder mit tiefen vertikalen rillen bedeckt, wozu wir wieder zahlreiche analogien in Bratislava-dúbravka finden (abb. 99: 14-17, 19). unter ornamenten, die erst in jüngeren Fundverbänden des horizontes ii (d. h. im 2. Jahrhundert) zu erscheinen beginnen, gehören flächig angebrachte dreieckige einstiche, dellen oder Barbotine.

Im Licht der Kleinfunde, aber auch anhand der Keramik scheint die Siedlung in Vlčkovce jünger zu sein als Bra-tislava-dúbravka und gleichzeitig älter als die siedlungen aus der nachfolgenden entwicklungsstufe. solche chrono-logische Stellung von Vlčkovce zwischen zwei chronologischen Haupthorizonten der älteren römischen Kaiserzeit wurde auch durch einen statistischen vergleich zwischen den grundformen der germanischen Keramik bestätigt (Varsik 2009a). Es sieht also aus, dass die Siedlung in Vlčkovce noch während der Existenz der Siedlung in Dúbravka entstand, aber später unterging und sie war parallel auch mit der älteren Phase der siedlungen aus dem nachfolgen-den horizont. haben wir für die siedlung in dúbravka einen untergang im ausgehenden 1. Jahrhundert vorausge-setzt, musste die Siedlung in Vlčkovce vermutlich erst in der ersten Hälfte des 2. Jahrhunderts verlassen werden. Die Siedlung in Vlčkovce repräsentiert eine gewisse Übergangsphase zwischen den Siedlungshorizonten I und II.

b. Siedlungshorizont II – Stufen B2 und B2/C1

im unterschied zu dem vorangehenden zeithorizont beobachten wir in dieser Periode einen aufschwung der germanischen Besiedlung auf dem gebiet der Westslowakei. das siedlungsnetz wird deutlich dichter auf dem älte-ren siedlungsterritorium im marchgebiet und zwischen den Kleinkarpaten und der Waag. zur zeit des siedlungs-horizontes ii entsteht auch eine ganze reihe von neuen siedlungen im neutra- und grangebiet. die germanische Kolonisation betraf also zunehmend auch neue territorien östlich der Waag. einen anwuchs an germanischen sied-lungen kann man in dieser zeit auch im benachbarten südmähren beobachten (Droberjar 1997). die zahl der bisher untersuchten siedlungsobjekte übertrifft mehrmals die zahl der objekte aus dem horizont i. hinter diesen Ände-rungen sollte man vermutlich auch einen deutlichen anwuchs an Populationszahl und -dichte sehen. Fraglich bleibt, ob es eine Folge der inneren akzeleration der entwicklung ist, oder ob man mit weiteren Kolonisationswellen aufs gebiet des mitteldanubischen Barbarikums rechnen kann.

die anfänge dieses Prozesses kann man schon am ende des 1. Jahrhunderts vorausahnen, als die quadischen siedlungen in Bratislava-trnávka und vermutlich auch in nitra (Pieta 1993, 77) gegründet wurden. die Funde der südgallischen terra sigillata (Kuzmová 1997a, 16-17) liefern einen Beleg dafür, dass die germanen spätestens in der ersten hälfte des 2. Jahrhunderts die fruchtbaren tiefebenen im mittleren und unteren neutratal (Komjatice, chotín) und Grantal (Šarovce, Bíňa) zu kolonisieren begannen. Ein reicher und zuverlässig datierter Verband von südgalli-scher Terra Sigillata aus Banassac stammt jedoch nur aus einer Abbaugrube (Objekt 20A-H) in Branč (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 31, 35).

einen charakteristischen vertreter des siedlungshorizontes ii repräsentiert die siedlung in Bratislava-trnávka, Flur „zadné“ (ältere Phase – abb. 5). ihre datierung stützt sich vor allem auf Fibelfunde. die leitposition neben einigen provinzialen Prunkfibeln (abb. 15: 1, 3-4) nehmen die zweiteiligen kräftig profilierten Fibeln almgren 84 ein (abb. 15: 5-11). solche Fibeln stammen auch aus weiteren zeitgenössischen quadischen siedlungen in der Westslo-wakei (abb. 100: 1-3). Wichtig sind vor allem diejenigen, die in siedlungsobjekten in trnava (Turčan 2002, 388, obr. 1: 4-5) und Branč (Objekte 4 und 168: Kolník/Varsik/Vladár 2007, 27, obr. 12: 1-2, tab. 5: 1, 127: 1) gefunden wurden und damit einen Beitrag zur datierung der keramischen Begleitverbände leisten. sie kommen jedoch auch in quadischen siedlungen der siedlungsagglomeration im raum von nitra vor (Pieta 1993, obr. 3: 6, 10). auf die wichtige chronolo-gische stellung der Fibeln almgren 84 verwies J. tejral, der sie als den leittyp der spätphase der stufe B2 betrachtet und ins mittlere drittel bzw. in die zweite hälfte des 2. Jahrhunderts datiert, d. h. in die zeit, die schon teilweise mit den markomannenkriegen überlappen konnte (Tejral 2004, 334). deren letzte Kartierungen unterstreichen die heimi-sche herkunft im mitteldonaugebiet, wo sie in großer zahl sowohl nördlich als auch südlich des römischen limes zu finden sind (Dąbrowska 1992, Karte 1; Sedlmayer 2006, 421-422, anm. 1215, abb. 192).

in dieser Periode sind mehrmals auch die römisch-provinzialen Kniefibeln mit halbrunder Kopfplatte vorge-kommen (abb. 100: 4). obwohl die datierung dieses typs breiter sein kann – von der zweiten hälfte des 2. bis zur 1. hälfte des 3. Jahrhunderts – erschienen sie zweimal in erdhütten mit sehr reichem Keramikverband aus dem siedlungshorizont ii (hütte 2 in Štúrovo: Kolník 1962a, obr. 130; Hütte 189 in Branč: Kolník/Varsik/Vladár 2007, 132-134, tab. 152-156). die provinzialen Kniefibeln kennen wir auch aus weiteren quadischen siedlungen, es handelt sich aber um oberflächenfunde oder unpublizierte Fundverbände (z. B. hurbanovo: Rajtár 2004, 145, obr. 106: 2; nitra: Pieta 1993, obr. 3: 8-9).

eine besondere Bedeutung für diese Periode – mit rücksicht auf die entwicklung des spezialisierten handwerks – hat die entdeckung einer Buntmetallwerkstatt in stupava (Flur „urbárske sedliská“ – Turčan 1985). in einem einfachen grubenhaus stieß man auf Fragmente mehrerer tiegel mit spuren der schmelzung von Kupfer, silber und gold (ebd., 112). die anfänge der umliegenden siedlung reichen vermutlich bereits in eine frühere zeit zurück und deren chrono-logische Stellung könnte ähnlich sein wie im Fall der obengenannten Fundstelle Vlčkovce. Dafür spricht das Inventar von zwei grubenhäusern, die von e. vrba untersucht wurden (Vrba 2007). die Keramik hat zwar die Prägung des ho-rizontes ii, aber die Begleitfunde weisen einen archaischen charakter auf (z. B. die Fibel almgren 68).

in objekten des horizontes ii begegnen wir das erste mal römischen münzen. in der grube Ba-110 in Komjatice war es ein sesterz hadrians (Točík 1978, 253) und in der Hütte 194 aus Branč eine Münze Faustinas der Älteren aus

218

dem Jahre 141 (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 129). Wichtig für die datierung der siedlung in Bratislava-trnávka, vor al-lem deren schlussphase, ist ein kleines depot von dreizehn römischen denaren. es handelt sich um Prägungen von nero bis mark aurel (die jüngste aus dem Jahre 170). obwohl der hort in sekundärer lage gefunden wurde – ver-streut in einer der spätkaiserzeitlichen hütten – spricht die zusammensetzung der münzen für seine ursprüngliche versteckung im zusammenhang mit den markomannenkriegen.

die markomannenkriege waren höchstwahrscheinlich die ursache für eine unterbrechung der siedlungskonti-nuität nicht nur in Bratislava-trnávka, sondern auch in einer ganzen reihe von weiteren germanischen siedlungen nördlich der mitteldonau. auf diese tatsache verwiesen in der vergangenheit mehrere autoren im benachbarten mähren (zuletzt z. B. Komoróczy 2002, 134; Tejral 2004, 332-334; ders. 2008, 68, 74). als exemplarische Beispiele dienen vor allem diejenigen germanischen siedlungen, wo die römer direkt im siedlungsareal ihre temporären militärlager errichtet haben. Bis heute konnte man solche Beispiele in niederösterreich (Bernhardsthal: Adler 1979, 328-329; ders. 1981, 502; Stuppner 1994, 287), südmähren (mušov „na pískách“: Komoróczy 1999; Modřice: Komoróczy 2002), aber auch in der Slowakei (Mužla: Rajtár 1998, 87-88, obr. 67-70) archäologisch dokumentieren. es ist jedoch zu betonen, dass in keiner der bisher untersuchten germanischen siedlungen aus dem 2. Jahrhundert Brand- bzw. destruktions-schichten oder andere direkte Belege von gewaltsamen militärischen ereignissen entdeckt wurden. es ist deswegen nicht ausgeschlossen, dass die germanen ihre sitze schon früher verlassen haben, in einer vorahnung der bevorste-henden gefahr einer römischen militärintervention.

Bemerkenswert ist, dass trotz dem reichlich vorhandenen römischen keramischen import in allen bisher erwähn-ten siedlungen ist die mittelgallische terra sigillata weder in Bratislava-trnávka noch in den anderen, durch die grä-ben der römischen Temporärlager (Mušov „Na pískách“, Modřice) gestörten germanischen Objekten vorgekommen. Eine Ausnahme bildet nur das Inventar einer Erdhütte aus Mužla, wo man ein Fragment – Erzeugnis des Meisters laxtucissa aus der spätantoninischen zeit – entdeckte (Rajtár 1998, 88, obr. 68: 1). die mittelgallische terra sigillata aus lezoux repräsentiert dabei einen weiteren chronologisch signifikanten Fund im rahmen dieser Periode. außer dem obenerwähnten Mužla erschien sie in der Westslowakei auch in reichem Fundverband aus der Abbaugrube 169 in Branč (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 121-122, tab. 128-129) und in erdhütten 1 und 4 in Štúrovo (Beljak/Kolník 2007, 136). Ungewöhnlich hoch ist die Vertretung von Terra Sigillata aus Lezoux in der quadischen Siedlung von Veľký meder, wo sie beinahe 50% von dem gesamten sigillata-import bildet. K. Kuzmová identifizierte hier die mittelgal-lische Provenienz bei 36 Fragmenten (Kuzmová 1997a, 83-85). nur ein teil von ihnen wurde aber leider in Füllungen von gleichaltrigen objekten gefunden und ermöglichte damit die aussonderung der Phase a innerhalb der örtlichen siedlung (2. hälfte des 2. Jahrhunderts – Varsik 2004a, 259-260, abb. 7). näher bestimmbare Fragmente stammen aus den Werkstätten der meister albucius und cinnamus aus lezoux (Kuzmová 1997a, 140-145). ein weiteres Fragment der schüssel drag. 18/31,31 mit dem stempel crvcvro, ebenfalls ein Produkt aus lezoux, befand sich zusammen mit Fragmenten von römischer militärausrüstung im inventar einer germanischen hütte in cífer-Pác (Hüssen/Rajtár 1994, 220, abb. 9). die terra sigillata aus lezoux, vor allem die erzeugnisse von albucius, cinnamus, laxtucissa und Paternus, kommt in Pannonien wiederholt in destruktions- und untergangsschichten aus der Periode der mar-komannenkriege vor (Gabler 1994, 355-359). die mittelgallische terra sigillata aus lezoux bildet einen regelmäßigen Bestandteil der Fundkollektion in einer Brandschicht und in objekten der expeditionsbasis des römischen heers in mušov (Tejral 2004, 334; Klanicová 2008; Komoróczy 2008, 415-417) und zusammen mit früher rheinzaberner Ware auch in Schichten des Holzerdelagers in Iža (Kuzmová 1997a, 90, 91). die beiden letztgenannten Fundkontexte sind verlässlich in die zeit der markomannenkriege datiert. man darf also annehmen, dass die spätantoninische mittel-gallische terra sigillata ins germanische umfeld in der Westslowakei ebenfalls zur zeit der markomannenkriege im-portiert worden ist. die germanischen objekte mit dieser sigillata würden dann eine relativ jüngere chronologische stellung innerhalb des horizontes ii einnehmen.

die Bestandteile der römischen militaria aus der obenerwähnten Fundstelle cífer-Pác oder aus einem ähnli-chen Fundverband in Biely Kostol (Hüssen/Rajtár 1994, 220, abb. 8) gelangten ebenfalls in die hände der germa-nen erst während der Kriegsereignisse, egal ob es sich direkt um Kriegsbeute handelte oder ob die gegenstände auf einem verlassenen schlachtfeld aufgesammelt wurden. Bei der datierung der Fundkomplexe sind wir jedoch nicht imstande abzuschätzen, wie viel zeit zwischen dem erwerb dieser artefakte und deren erdlegung abge-laufen ist. in die Füllung der verlassenen siedlungsobjekte konnten sie sehr schnell gelangen, noch im laufe der Kriegsereignisse, aber auch in gewissem zeitabstand, erst nach deren ende. Bei denjenigen siedlungen, wo es nach den Markomannenkriegen zu einer Wiederbesiedlung desselben Areals kommt (Branč, Veľký Meder) ist es nicht auszuschließen, dass die alten verlassenen siedlungsobjekte erst beim Planieren und bei vorbereitung der Fläche für den Bau von neuen Behausungen zugeschüttet wurden. deswegen betrachte ich als die obere zeitgrenze des siedlungshorizontes ii einen breiteren zeitrahmen von den 80er bis zu den 90er Jahren des 2. Jahrhunderts. in der Überbrückungsperiode zwischen den Jahren 180-200 konnte sich an einigen Fundstellen schon die nachfolgende siedlungsphase entwickeln (siedlungshorizont iii). in einem grubenhaus aus Biely Kostol erschien zusammen mit Fragmenten von einem römischen schuppenpanzer auch eine Fibel mit breitem Bügel vom typ almgren 41 (abb. 100: 6; Hüssen/Rajtár 1994, Abb. 8: 3). Eine ähnliche Fibel stammt auch aus Veľký Meder (Varsik 2004, abb. 3: 8). diesen Fibeltyp betrachtet man als eine Form typisch für die chronologische stufe B2/c1 (Schuster 2006 und Mączyńska 2006). die obengenannte datierung der oberen grenze des siedlungshorizontes ii kommt damit in den einklang mit erwägungen von J. tejral, der die anfänge der stufe B2/c1 zwar in die Periode der markoman-nenkriege datiert, aber verschiebt deren schwerpunkt erst in die zeit nach dem commodus´ Friedensabkommen im Jahre 180 (Tejral 2004, 335; Tejral 2006, 149).

219

im laufe der ersten hälfte des 2. Jahrhunderts konsolidierten sich die siedlungsstrukturen in der Westslowakei. viele der siedlungen, die damals gegründet wurden, haben überlebt – trotz verschiedenen erschütterungen – bis zur jüngeren und späten römischen Kaiserzeit. in der flavisch-trajanischen Periode bekam auch der nordpannonische limes eine feste struktur. Provinziale handwerker- und händlerschichten aus dem grenzgebiet spielten eine wich-tige rolle bei der ausbreitung der römischen erzeugnisse in richtung norden, ins Barbarikum jenseits der donau. der römische import war nicht mehr nur für die höheren schichten der quadischen gesellschaft bestimmt – wie in der vorangehenden Periode – sondern erlangte einen „volkscharakter“. archäologisch können wir es vor allem bei der römisch-provinzialen Keramik verfolgen, die seit dem 2. Jahrhundert zum festen Bestandteil der sachkultur in germanischen siedlungen geworden ist. deren anteil ist mehrfach gestiegen. Während er in den siedlungen Bra-tislava-Dúbravka und Vlčkovce nur 1,4 bis 2,5 Prozent erreichte, waren es in dem nachfolgenden 2. Jahrhundert in Branč 7% und in Bratislava-Trnávka 12% (Varsik 2005c, 283, abb. 6). noch höhere Werte hat man in den siedlungen aus dem unmittelbaren vorfeld des limes festgestellt. in den reichen Fundverbänden aus hütten 1 und 2 in Štúrovo führen J. Beljak und t. Kolník die Werte von 16 bis 17% an (Beljak/Kolník 2007, 142, obr. 11) und in der ältesten Phase in Veľký Meder waren es sogar beinahe 20 Prozent. Diese Siedlungen lagen in unmittelbarer Nähe der Donaugrenze und haben die vorteile des grenzhandels genossen. es ist nicht ausgeschlossen, dass deren Bewohner auch bei der redistribution der römischen Ware in breitere umgebung eine rolle gespielt haben. Bemerkenswert sind in dieser Hinsicht ganze Sätze von Gefäßen desselben Typs aus Füllungen einiger Hütten in Veľký Meder (Varsik 2005c, 284, abb. 4) oder Štúrovo (Beljak/Kolník 2007, obr. 4). die skala der importierten Keramik deutet an, dass die germanen nicht das ganze spektrum der pannonischen töpferproduktion eingeführt hatten, sondern wählten nur gewisse typen aus. Beliebt waren vor allem die Becher, Krüge und schüsseln aus gelbem ton, einige auch mit sog. marmo-rierung verziert (abb. 100: 9-14). von der feinen grauen Keramik waren es vor allem die tiefen schüsseln – nachah-mungen der Form drag. 37, darunter auch gestempelte exemplare (abb. 100: 15-16). schon in dieser zeit erschienen ältere varianten der ringschüsseln (abb. 100: 17). von den seltenen typen des tafelgeschirrs war es außer terra sigillata auch die sog. rätische Ware (abb. 100: 8). viel weniger häufig ist in germanischen siedlungen das römische Küchengeschirr, obwohl es an pannonischen Fundstellen dominiert. repräsentiert ist es durch einige töpfe (abb. 100: 18-19), vorratsgefäße und teller aus grauem ton mit rauer oberfläche. nördlich der donau fehlen fast völlig die römischen amphoren oder die deckel.

auch in heimischer germanischer Keramik können wir im vergleich zur vorangehenden Periode (vgl. abb. 47-53) deutliche unterschiede beobachten. in dem Formeninhalt verschwinden bis auf einige ausnahmen (abb. 101: 18) die hohen topfgefäße mit eingezogener mündung der Form i. niedrige schalen mit eingezogener mündung (abb. 100: 8-10) überleben weiter und repräsentieren eine beliebte Form während der ganzen römischen Kaiserzeit. die tiefen bauchigen schüsseln mit scharf angesetzter mündung der Form i/iii (abb. 99: 17-18) sind völlig verschwunden. im gegenteil dazu steigt der anteil an schüsseln, schalen und Bechern der scharf profilierten Form ii (abb. 101: 6, 15) und verschiedener kleinerer hybrider gefäße zwischen den Formen ii und iii (abb. 101: 2, 4-5). sie gehörten zum tafelgeschirr, deren oberfläche ist qualitätsvoll geglättet oder graphitiert und oft mit verschiedenartigen ornamen-ten versehen. eine steigende tendenz hat der anteil an s-profilierten töpfen der Form iv (abb. 101: 16-17), die jetzt schon die leitposition unter dem sog. Küchengeschirr einnahmen und diese bis zum ende der römischen Kaiser-zeit beibehalten haben. die technik von aufrauung der oberfläche in der ornamentik der gröberen Küchengefäße tritt zurück, die daumen- und Fingernagelabdrücke (abb. 101: 16-17) sowie verschiedene Kammstrichornamente (abb. 101: 6, 8, 10, 15) bleiben jedoch weiterhin beliebt. in der letztgenannten gruppe kann man einen rücktritt der hohen Bögen zugunsten der niedrigeren Bögen, Fächer, Wellen und schachbrettmuster beobachten. eine neue verzierungstechnik repräsentieren verschiedene dreieckige oder keilförmige eindrücke, gemacht mit hilfe eines Knochen- oder holzgerätes (abb. 101: 18). noch deutlichere unterschiede kann man in der verzierung des feineren tafelgeschirrs verfolgen. aus der vorangehenden Periode erhielt sich die technik des rollrädchens (abb. 101: 7, 13) und verschiedene dellen oder Punkte (abb. 101: 11). seit dem 2. Jahrhundert beginnen jedoch viele neue ornamente zu erscheinen: dreieckige einstiche, Kanneluren/riefen, Barbotine, flächig oder in geschlossenen Feldern angebrach-te rillen und Furchen (abb. 101: 1, 2, 4, 5, 9, 11). die neuen verzierungstechniken, von denen die meisten auch im nachfolgenden 3. Jahrhundert überdauern, sind eine der Äußerungen von herausbildung eines selbständigen Kul-turkreises der mitteldanubischen sueben (markomannen und Quaden).

zur zeit des horizontes ii formte sich ein netzwerk von quadischen siedlungen in der Westslowakei. die germa-nen haben die gebiete östlich der Waag, die mittel- und unterläufe der Flüsse neutra und gran fest eingenommen. die anfänge der siedlungen des horizontes ii reichen ins ausgehende 1. Jahrhundert zurück (Bratislava-trnávka, Nitra), andere Siedlungen wurden in der ersten Hälfte des 2. Jahrhunderts (Branč), oder vielleicht auch später, um die Mitte oder nach der Mitte des 2. Jahrhunderts (Veľký Meder, Štúrovo) gegründet. Die Konsolidierung der Ver-hältnisse spiegelte sich auch in der sachkultur der quadischen siedlungen ab. Kennzeichnend ist, dass wir beim gegenseitigen vergleich tiefere unterschiede zwischen der Keramik des i. und ii. horizontes als zwischen derjenigen des ii. und iii. horizontes beobachten können.

das ende des siedlungshorizontes ii ist eng mit den markomannenkriegen verbunden. dies muss aber nicht un-bedingt bedeuten, dass alle diese siedlungen auf einmal innerhalb von einem kurzen zeitabschnitt untergegangen sind. einige von ihnen konnten schon vor oder während der ersten Phase der Kriegsereignisse verlassen sein (mušov „na pískách“, Bratislava-trnávka), andere dann während der Kriege. es existiert auch eine gruppe von siedlungs-objekten, in denen gegenstände römischer Provenienz vorkamen, die aufs gebiet nördlich der donau erst zur zeit der markomannenkriege gelangt sein konnten (römische militaria, spätantoninische terra sigillata aus lezoux). aus

220

dieser Sicht ist es nicht ganz auszuschließen, dass solche Gruben und Hütten (z. B. in Veľký Meder, Štúrovo oder cífer-Pác und Biely Kostol) erst in den Jahren unmittelbar nach den Konflikten zugeschüttet wurden (d. h. zwischen den Jahren 180-200).

eine unterbrechung der Kontinuität ist nur in denjenigen siedlungen mit sicherheit belegt, die mit römischen Feldlagern überschichtet wurden (Mušov „Na pískách“, Bernhardsthal, Modřice, Mužla). Einen Siedlungshiatus und verschiebung der siedlung in eine andere lage beobachteten wir in Bratislava-trnávka. an dieser Fundstelle sind die horizonte ii und iii nicht nur zeitlich, sondern auch territorial abgetrennt. in diesem Fall kann man also über eine diskontinuität der entwicklung von einzelnen siedlungen, aber Kontinuität der Besiedlung im rahmen der mikroregion sprechen. es existiert aber eine ganze reihe von siedlungen – und es sind die meisten – wo die Be-siedlung auch in der nachfolgenden Periode des Horizontes III an gleichem Ort fortsetzt (z. B. Branč, Veľký Meder, nitra-chrenová iii, nitra-mikov dvor). zugeschüttete – und damit untergegangene – siedlungsobjekte sind jedoch ein Beleg der umgruppierungen und veränderungen in deren innenstruktur. da wir die Prozesse des untergangs einzelner siedlungsobjekte nicht zuverlässig interpretieren können, sind wir ebenfalls nicht imstande mit sicherheit zu entscheiden, ob es bei dieser gruppe von siedlungen zu einer kurzen unterbrechung der siedlungskontinuität kam, oder ob es nur um kontinuierliche innere veränderungen geht, wo ein teil der objekte unterging und zuge-schüttet wurde, andere überdauerten und gleichzeitig auch neue Wohnbauten entstanden sind. in solchem Fall mussten die germanischen Bewohner die gegebene siedlung gar nicht verlassen haben.

c. Siedlungshorizont III – Stufe C1

maßgeblich für die datierung des iii. siedlungshorizontes ist in der Westslowakei vor allem die terra sigillata aus der zeit nach den markomannenkriegen, d. h. aus der severischen und nachseverischen Periode. es handelt sich um Produkte aus den Werkstätten in rheinzabern (gruppen ii und iii nach Bernhard), Westerndorf und Pfaffen-hofen. die datierung der oberen grenze dieses siedlungshorizontes stelle ich deswegen ebenfalls in zusammenhang mit dem ende des regelmäßigen imports von terra sigillata. abgesehen von vereinzelten spätantiken Fragmenten nordafrikanischer und argonischer herkunft vermutet K. Kuzmová das ende des zuflusses von terra sigillata in die slowakei spätestens bis zur mitte der 50er Jahre des 3. Jahrhunderts (Kuzmová 1997a, 92, 95). der siedlungshori-zont iii korrespondiert also zeitlich mit der stufe c1 der jüngeren römischen Kaiserzeit. das ausklingen der stufe c1 im barbarischen mitteldonauraum vermutet man in der zeit um oder kurz nach der mitte des 3. Jahrhunderts (Godłowski 1992, 49; Tejral 1998a, 188).

zu den chronologisch signifikanten Funden zählen außer terra sigillata einige Fibeltypen. an erster stelle sollte man die zweiteiligen armbrustfibeln mit hohem nadelhalter der vii. gruppe nach o. almgren erwähnen. die ober-flächen- und lesefunde könnte man aus einer ganzen reihe von quadischen siedlungen in der slowakei anführen. Direkt aus eingetieften Siedlungsobjekten stammen die Exemplare aus der Hütte 26 in Bratislava-Trnávka „Silničné“ (Abb. 102: 1) und aus Hütten 38 und 129 (Abb. 102: 2) in Veľký Meder (Varsik 2003, abb. 18: 1-3). Belege der örtlichen Produktion bilden halbfabrikate aus Bratislava-devínska nová ves (Elschek 2002a, 249, Abb. 6: 6) oder aus Zvončín (Bazovský 2009, obr. 1: 11) und vor allem etwa zehn tönerne gussformen aus der mährischen Fundstelle Pasohlávky (Tejral 2006, 135-138, abb. 6-7, 9). die bisherige Forschung ist sich einig, dass die beiden grundvarianten von diesem typ – mit unterer sowie oberer sehne – vor allem für die stufe c1 typisch sind, d. h. für die Periode vom ende des 2. bis zur ersten hälfte des 3. Jahrhunderts (Mączyńska 2003, 303, 309, 314; Schulte 1998, 294, 296; Tejral 2006, 137-138). die Fibeln der vii. gruppe nach almgren kommen in siedlungen vor, wo auch die severische und nachseverische terra sigillata häufig zu finden ist. in der slowakei kennen wir bisher keine situation, wo diese beiden wichtigen Fundtypen in einem und demselben Fundverband zusammentreffen würden. Beispiele kann man jedoch aus den nachbargebieten anführen: aus der ungarischen Fundstelle ipolytölgyes (Erdélyi/Lamiová-Schmiedlová 1971, obr. 5: 3) und dem südmährischen ort Klentnice (Klanicová/Komoróczy 2008, 282, obr. 6).

neben Fibeln der vii. almgrens gruppe beginnen in dieser zeit auch die Fibeln der sechsten gruppe vorzu-kommen, d. h. eiserne und vor allem bronzene exemplare mit umgeschlagenem Fuß und deren derivate (abb. 102: 3-6). Besonders häufig sind die Fibeln mit spitzem Fuß. unter den publizierten Funden kann man drei Beispiele mit gemeinsamen Vorkommen mit Terra Sigillata anführen. In der Hütte 12 in Branč erschien die eiserne Fibel von dem sog. ungarischen typ (almgren 166 – abb. 102: 4) in vergesellschaftung mit terra sigillata aus lezoux (intrusion?) und mit einem näher unbestimmbaren Fragment aus rheinzabern oder Westerndorf (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 69, tab. 11: 1-2). In der Hütte 114 in Veľký Meder fand man die bronzene Fibel mit spitzem Fuß (Abb. 102: 3) zusammen mit einem Fragment der Produktion von helenius aus Westerndorf (Varsik 2004a, 260, abb. 4: 4). Wichtig in mehre-ren hinsichten ist der Fundverband aus der erdhütte 8/97 in Bratislava-devínska nová ves, von wo außer mehreren Fragmenten der rheinzaberner terra sigillata aus der severischen zeit auch zwei eiserne Fibeln der gruppe vi nach almgren stammen (abb. 102: 5-6; Elschek 2008, 272, abb. 3: 2-3).

die regierungszeit der severischen herrscher bezeichnet man als die Periode des letzten, aber größten wirt-schaftlichen aufschwungs der Provinz Pannonien (Mócsy 1962, 564). die ökonomische Konjunktur hat sich sehr günstig auch auf den zufluss von römischen erzeugnissen auf die gebiete nördlich der donau ausgewirkt. zu dieser zeit erreicht der zustrom von terra sigillata seinen höhepunkt (Kuzmová 1997a, 91-92, 95). die am besten versorgte siedlung im pannonischen vorfeld repräsentiert die siedlung in chotín, von wo 234 Fragmente dieser luxuske-ramik (bis zum Jahre 1997) bekannt waren (Kuzmová 1997a, 72-73). auch die römischen glasgefäße erscheinen in quadischen siedlungen in höchster zahl gerade während der stufe c1 (Varsik 2009b, 145, graf 1). etwas komplizierter

221

ist die situation mit dem import der sog. pannonischen gebrauchskeramik. im einklang mit der gesamttendenz erhöht sich deren anteil in einigen gebieten und Fundorten. z. B. in der region záhorie (linksseitiges marchgebiet) erreicht der anteil an provinzialem import 22 Prozent (Elschek 1999a, 860) und in der Siedlung Veľký Meder auf der schüttinsel etwa bis zu 25 Prozent (Varsik 2005c, 284, abb. 6). es ist daher überraschend, dass in anderen siedlungen der anteil an keramischem import einen gegenseitigen trend aufweist. in Bratislava-trnávka (die siedlung ist nur 7 km vom römischen Limes entfernt, ebenso wie Veľký Meder!) ist der Anteil an keramischem Import von 12,4 Pro-zent im 2. Jahrhundert zu 9,1 Prozent in der Stufe C1 und in Branč in denselben Perioden von 7 zu 6,4 Prozent ab-gefallen (ebd.). Für ein besseres verständnis und erklärung dieser unterschiede ist es nötig weitere Fundstellen zu studieren und mehrere mikroregionen in breiterem rahmen zu vergleichen. schon jetzt darf man aber konstatieren, dass die vereinfachte Behauptung – je näher eine barbarische siedlung zu der donau mit der pannonischen grenze liegt, desto höher ist auch der anteil am import – nicht gilt. Berücksichtigen muss man außer dem chronologischen Faktor auch die existenz und lage der donaufurten und den zugang zu pannonischen märkten, den verlauf der handelsstraßen, die rolle einiger quadischer siedlungen in dem barbarischen redistributionsnetz, aber auch den eventuellen Konservativismus und verschlossenheit gegenüber den äußeren einflüssen bei einigen germanischen Kommunitäten. in dieser hinsicht ist es geeignet auf die situation im vorfeld des obergermanischen limes aufmerk-sam zu machen. in siedlungen im fränkischen maingebiet, in einer entfernung von etwa 45 km von der grenze zum imperium (z. B. gaukönigshofen), beobachtet man einen intensiveren römischen einfluss als im lahntal, das nur 15 km vom limes entfernt ist. mögliche erklärungen dafür bietet s. von schnurbein (von Schnurbein 2006, 30-39).

der römische einfluss hat aber ins leben der quadischen Kommunitäten auf dem gebiet der Westslowakei tiefer eingegriffen, als nur in Form des imports von gütern. vor allem der pro-römisch orientierte germanische adel profi-tiert von den sich entwickelnden Friedenskontakten und lässt sich residenzen nach römischem stil bauen. das beste Beispiel bietet Bratislava-dúbravka (Kolník 1986, 420-425), aber zivile steinfundamentierte Bauten entstehen auch auf dem Bratislavaer devín (Pieta/Plachá 1999, 180-187), wo die Bauaktivität in die severische oder nachseverische zeit fällt. an der Wende zwischen dem 2. und 3. Jahrhundert haben umfangreiche umbauten in stupava stattgefun-den. es entstand dort ein ausgedehnter und mehrmals umgebauter architektonischer Komplex (Staník/Turčan 2001; Turčan 2007).

zur zeit nach schließung des commodus-Frieden wurden die germanischen siedlungen in Bernhardsthal (Stuppner 1994, 287) und in mušov „na pískách“ (Komoróczy 2002, 134) erneuert, deren leben für gewisse zeit durch die anwesenheit von römischen Feldlagern aus der markomannenkriegen unterbrochen war. eine erdhütte aus der stufe c1 wurde in závod auf dem linken marchufer untersucht. sie wurde ebenfalls in den zugeschütteten graben eines römischen temporären lagers eingetieft (Elschek/Rajtár 2008). die severischen und nachseverischen Phasen sind durch die reichen Funde aus weiteren ausgedehnten siedlungen belegt, die schon in der vorangehenden zeit entstanden, wie z. B. Branč (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 35, obr. 16), nitra (Pieta 1993, 79-80) oder Veľký Meder (Varsik 2004a, 260-262, abb. 8). in Bratislava-trnávka wurde das ältere siedlungsareal nicht erneuert, stattdessen entstand eine neue Siedlung in der Flur „Silničné“, weniger als einen Kilometer östlich von ihrer Vorgängerin (Flur „Zadné“). eine gruppe von nicht weniger wichtigen siedlungen ist jedoch erst zur zeit des iii. siedlungshorizontes gegründet worden. auf grund der in der literatur erwähnten Funde (Hečková 1994, 40-41) und vor allem der zusammenset-zung einer außergewöhnlich reichen Kollektion von terra sigillata (Kuzmová 1997a, 72-73) darf man dies von chotín (Flur „délihegy“) annehmen. in die severische zeit gehört eine kleinere siedlung in Plavecký Štvrtok (Elschek 2003, 47-48).

an der unteren march besaß jedoch eine viel größere Bedeutung die siedlung in Bratislava-devínska nová ves. ihre höchste Blüte vermutet K. elschek in der ersten hälfte des 3. Jahrhunderts (Elschek 2006c, 63-65). in diese zeit fallen höchstwahrscheinlich auch die meisten Fragmente von römischer dachziegeln, die andeuten, dass hier da-mals ein in römischem Baustil gebautes gebäude stehen konnte (ebd., 65). aus der severischen Periode stammen grubenhäuser, datiert durch die terra sigillata aus der großen töpfermanufaktur in rheinzabern (Elschek 1997, 37; ders. 1998b, 45-46). von der Prosperität zeugen auch die Belege einer Buntmetallwerkstatt. außer dem obener-wähnten halbfabrikat einer germanischen Fibel mit hohem nadelhalter fand man hier drei Klumpen von mehreren verschmolzenen denaren, mit deren einschmelzen der handwerker vermutlich versucht hat den rohstoff (silber) für die schmuckherstellung zu gewinnen. insgesamt waren es elf oder zwölf münzen der Kaiser septimius seve-rus, geta und caracalla aus einem kurzen zeitabschnitt zwischen den Jahren 199 bis 213 (Elschek 2006c, 64). vor der mitte des 3. Jahrhunderts entstand die siedlung in nitra-Párovské háje, die ihre Wichtigkeit und höchste Blüte erst in den nachfolgenden Jahren erlangt hat (Pieta 1993, 80; Pieta/Ruttkay 1997, 145-146). in die severische zeit gehören auch die anfänge der germanischen Besiedlung in der Flur „nad mlynom“ in cífer-Pác, an einem ort, wo sich im 4. Jahrhundert die örtliche nobilität ihre residenz bauen ließ (Kolník 1986, 418, 420). Bedeutend in dieser hinsicht ist vor allem der inhalt der hütte 194, in dem außer einem reichen Keramikverband und der rheinzaberner terra sigil-lata (Kuzmová 1997a, 119-121) auch ein gut erhaltener denar des alexander severus aus den Jahren 222-235 entdeckt wurde (Kolník 1986, 418).

Bloß in einigen wenigen siedlungen ermöglichten die großflächigen ausgrabungen einen einblick in ihre inne-re entwicklung. durch vergleich der siedlungsstrukturen können wir die beiden gegentendenzen verfolgen. im Vergleich zu der vorangehenden Periode nimmt die Siedlungsintensität in Branč im 3. Jahrhundert ab. Dies betrifft die zahl der untersuchten objekte (im 2. Jahrhundert 33 objekte, im 3. Jahrhundert 23 objekte) sowie die eingenom-mene siedlungsfläche. solcher aufschwung wie vor den markomannenkriegen wurde hier in späteren Perioden nie mehr erreicht (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 31, 35, obr. 15-16). In Veľký Meder dagegen kommt es nach den bescheide-

222

nen anfängen in der zweiten hälfte des 2. Jahrhunderts in der severischen zeit zu einem anwuchs an der zahl von objekten und der größe der besiedelten Fläche. die höchste Blüte erlebte die hiesige siedlung vermutlich erst in der späten römischen Kaiserzeit (Varsik 2004a, 260-262, abb. 7-9).

außer der siedlungskontinuität in älteren siedlungsarealen in einzugsgebieten der slowakischen Flüsse march, Waag, neutra und gran kommt es zur zeit des siedlungshorizontes iii zu einer weiteren verschiebung der quadischen Besiedlung nach osten ins eipeltal und nach südosten entlang des donauknies. einen gut datierten Fundverband aus dem eipeltal repräsentiert das inventar eines grubenhauses aus der Fundstelle ipolytölgyes auf dem ungarischen Flussufer. außer der Westerndorfer terra sigillata umfasste es eine römische Plattenfibel und eine germanische armbrustfibel mit hohem nadelhalter (Erdélyi/Lamiová-Schmiedlová 1971, 51-72). eine verschiebung der germanischen Besiedlung entlang des donauknies nach südosten dokumentieren umfangreiche archäologische ausgrabungen in der umgebung von vác. Bemerkenswert ist vor allem die siedlung vác „csörögi-rét“, nur 5 km östlich der donau und 15 km nördlich von den sog. sarmatenwällen entfernt. die siedlung spiegelt auf eine interes-sante Weise das germanisch-sarmatische zusammenleben in diesem grenzgebiet (Kulcsár 2004, 229-230). vor allem anhand reicher Kollektion von terra sigillata (110 exemplare) kann man die siedlungsanfänge in die zeit nach dem ende der markomannenkriege datieren (Kulcsár/Horváth 2002, 318-319).

der keramische import aus römischen Provinzen – obwohl in unterschiedlichen Prozentanteilen – bildet einen festen Bestandteil aller Fundverbände aus siedlungen dieser Periode. außer terra sigillata (abb. 102: 7-9, 12) und der sog. rätischen Ware (abb. 102: 10-11) bilden seine hauptquelle die pannonischen töpferwerkstätte. der Formen-inhalt ändert sich in keinem wesentlichen maße im vergleich zu der vorangehenden Periode. in der sog. gelbtoniger Keramik überwiegen wieder die Becher, töpfchen, Krüge und schüsseln (abb. 102: 13-16). vorgekommen sind die teller (abb. 102: 15) und wiederholt auch die nichtglasierten mortaria (abb. 102: 17). von der feinen grauen Kera-mik findet man tiefe schüsseln – nachahmungen der sigillata-Form drag. 37 (abb. 102: 21), auf denen immer noch stempelverzierung erscheinen kann. zahlreicher im vergleich zu dem vorangehenden horizont ii sind jetzt aber die Faltenbecher (abb. 102: 22-23) und vor allem die grauen ringschüsseln (abb. 102: 19-20), die zu einem sehr beliebten importartikel wurden. obwohl der anteil an grauer pannonischer Ware mit rauer oberfläche (vor allem Kochtöpfe und vorratsgefäße – abb. 102: 24-25) allmählich höher wird, erlangt er immer noch nicht solche Wichtigkeit, wie er sie in der eigentlichen Provinz besaß (Varsik 2005c, 284, abb. 5).

germanische Keramik wird in dieser zeit noch ausschließlich handgeformt. die einzige ausnahme in der slowa-kei repräsentiert das bereits erwähnte grubenhaus 8/97 aus Bratislava-devínska nová ves, wo zusammen mit zwei eisernen Fibeln und reichem verband von severischer terra sigillata auch ein kleines Fragment vom germanischen drehscheibengefäß vorkam (Elschek 2008, 270-274, abb. 3; 4: 3). die Formskala der handgeformten Keramik bleibt im grunde dieselbe wie in der vorangehenden Periode. gewisse Änderungen kann man aber in ornamenten beobach-ten. von dem feineren „tafelgeschirr“ verschwinden die flächig angebrachten Furchen und rillen, die für die vorige Periode charakteristisch waren. stattdessen bleiben nur vertikale oder schräge Furchenbündel (abb. 103: 1, 13-15). Barbotine tritt ebenfalls zurück (die sog. echte Barbotine, d. h. flächig aufgeklebte „warzenförmige“ tonknollen) und deren stelle wird von der sog. unechten Barbotine eingenommen (Bündel aus plastischen Kerbbändern oder dichte eindrücke, die vermutlich mit hilfe eines rollrädchens aufgetragen wurden – abb. 103: 6). in einer beinahe unver-änderten Form überdauert von der älteren römischen Kaiserzeit an die rollrädchenverzierung (mäander, swastika, zickzacklinien u. ä. – abb. 103: 12, 14). ein neues dekorationselement des horizontes iii bilden die plastischen ovalen aufgeklebten Knubben (abb. 103: 17-18). Beliebt ist auch plastische grübchen-, dellen- und riefenornamen-tik (abb. 103: 7-8, 10-11, 20). Während der ganzen älteren römischen Kaiserzeit waren in allgemeinem gebrauch verschiedene bogen-, schachbrett- und wellenförmige motive, aufgetragen mit einem kammartigen gerät. diese kommen zur zeit des horizontes iii nicht mehr vor. topfförmige gefäße sind weiterhin mit Fingernagelkerben verziert, aber auch in dieser technik kann man gewisse unterschiede beobachten. Üppige Flächenornamente aus der vorangehenden Periode reduzieren sich zu einem einfachen Kerbenband, aufgetragen mit dem Finger oder mit dreieckig zugespitztem gerät (abb. 103: 20, 22). Beliebte motive des horizontes iii sind die sog. hängenden und mit einkerbungen ausgefüllten dreiecke (abb. 103: 21, 23).

der siedlungshorizont iii in der slowakei korrespondiert zeitlich mit dem horizont von germanischen siedlun-gen in südmähren, die J. tejral mit der stufe c1 (c1b) gleichgesetzt hatte. dessen ausklang datierte er in die zeit um oder unmittelbar nach der mitte des 3. Jahrhunderts. Bei der suche nach historischen zusammenhängen verwies J. tejral auf die unruhen und migrationsbewegungen der barbarischen stämme nach der mitte des 3. Jahrhunderts auf einer breiten Front vom rhein bis zur unteren donau (Tejral 2008, 90). in den 60er Jahren des 3. Jahrhunderts kam es auch zu einfällen der germanischen stämme nach Pannonien (Tejral 1998a, 187-188). der archäologischen Forschung auf quadischem gebiet in der Westslowakei gelang es jedoch nicht eindeutig die Frage zu beantworten, ob die siedlungsobjekte und -areale auf einmal innerhalb von einem kurzen zeitabschnitt um oder unmittelbar nach der mitte des 3. Jahrhunderts untergingen, oder ob sie schrittweise während der ganzen ersten hälfte des 3. Jahr-hunderts verödet haben.

d. Siedlungshorizont IV – Stufen C2-C3

im folgenden horizont iv verschwindet terra sigillata aus den kaiserzeitlichen siedlungsobjekten in der West-slowakei. im gegenteil dazu begegnen wir in Fundverbänden immer mehr der germanischen drehscheibenkeramik (abb. 66-68; 104: 17-19). auch im keramischen import kommen einige gefäßtypen hinzu, deren vorkommen wir

223

erst seit dieser Periode registrieren. an erster stelle sollte man glasierte Keramik anführen, vor allem die beliebten glasierten reibschalen – mortaria (abb. 104: 8). die dominante stellung unter Fibeln nahmen diejenigen mit spitzem Fuß ein (abb. 104: 1-4), die hin und her schon in der vorangehenden Periode erscheinen konnten.

eine sehr wichtige rolle beim datieren des horizontes iv, vor allem dessen anfänge, spielen jedoch die rö-mischen münzen. infolge einer politischen und wirtschaftlichen Krise des römischen imperiums in der zweiten hälfte des 3. Jahrhunderts unterlag die römische Währung einem schnellen devalvationsprozess. in den umlauf geriet eine riesige menge an münzen von niedrigem Wert. diese entwicklung spiegelte sich auch im zufluss von römischen münzen ins suebische Barbarikum nördlich der mitteldonau ab. sehr anschauliche Beispiele dafür lie-fern die ergiebigen münzverbände aus germanischen siedlungen des unteren marchgebietes, die sich entlang der vorausgesetzten linie der Bernsteinstraße erstreckt haben. die Kurve auf diagrammen des münzenvorkommens aus dem germanischen siedlungsareal bei drösing auf dem österreichischen marchufer erreicht ihren eindeutigen höhepunkt in einem massenvorkommen von minderwertigen Prägungen aus den 50er bis 70er Jahren des 3. Jahr-hunderts (Jedlička/Allerbauer 2004, 111-112, diagramme auf s. 114 und 118). aus dem slowakischen marchufer konnte man umfangreiche münzverbände bei der Prospektion der kaiserzeitlichen siedlungen in Bratislava-devínska nová ves und zohor gewinnen (Elschek 2007). an der ersteren Fundstelle führt man 65 identifizierbare münzen an, 26 von ihnen repräsentieren die Prägungen von traianus decius (250-251) an bis zu frühen münzen des diokletian aus den Jahren 285-286 (ebd., abb. 3). in der zweiten siedlung sind 52 identifizierbare münzen bekannt (ebd., abb. 2) und 22 exemplare repräsentieren die Prägungen von gallienus (253-268) bis Probus (276-282). daraus folgt, dass in devínska nová ves bis zu 40 Prozent und in zohor sogar 42 Prozent aller römischen münzen die Prägungen aus der 2. hälfte des 3. Jahrhunderts darstellen. es ist daher kein zufall, dass im rahmen dieses massiven zuflusses von minderwertigen münzen einige exemplare auch in die Fundverbände des siedlungshorizontes iv gelangten. es handelt sich vor allem um die Prägungen aus dem letzten drittel des 3. Jahrhunderts (abgesehen von älteren und beigemischten münzen aus der zeit der severischen dynastie):

Tabelle 19. Kaiserzeitliche Siedlungsobjekte aus der Südwestslowakei mit der Anwesenheit der Münzen aus dem letzten Drittel des 3. Jhs.

Fundstelle Münze Prägungszeit nach E. Kolníková (1-6, 8-9) und E. Minarovičová (7) Literatur

1. Branč, Objekt 60 Claudius II. Gothicus 268-270 Kolník/Varsik/Vladár 2007, 96

2. Bratislava-Devínska Nová Ves, Grubenhaus 3/96


196-197 268-270 285-286

Elschek 2005, 256

3. Bratislava-Dúbravka, Grubenhaus 86/90 Aurelianus 270-275 Elschek 2004, 240

4. Bratislava-Trnávka, Objekt 33/34/53 Aurelianus 270-275

5. Bratislava-Trnávka, Objekt 44 Tacitus 275-276

6. Láb, Objekt 1/97 Aurelianus Carinus

270-275 283-285 Elschek 2005, 264

7. Stupava, Grubenhaus 1/96 ElagabalusProbus

218-222276-282 Turčan 2005, 293

8. Štúrovo, „großes Objekt“, untere Schicht Claudius II. Gothicus 268-270 Beljak/Kolník 2008, 76,

Fig. 119. Veľký Meder, Grubenhaus 301

Julia MaesaClaudius II. Gothicus

219268-270 Varsik 2005a, 303

Der Fundverband aus der Abbaugrube 60 in Branč wurde erst in die Stufe C3 datiert und die Münze des Clau-dius ii. gothicus repräsentiert vermutlich ein antiquarisches stück, das eine relativ lange zeit an im umlauf gewesen ist (Kolník/Varsik/Vladár 2005, 316). dies ist jedoch eine ausnahme im rahmen dieser objekte (tabelle 19). die mün-zen aus dem letzten drittel des 3. Jahrhunderts repräsentieren wenig qualitätsvolle bronzene Prägungen, bei denen kein triftiger grund für deren längere thesaurierung existiert hat. es darf deswegen angenommen werden, dass alle anderen exemplare relativ kurz nach der Prägung in die erde gelangt sind.

Ein anderes Problem öffnen die Objekte aus Stupava und Veľký Meder. In einer Hütte aus Stupava kam ein deut-licher anteil an Keramik der älteren severischen zeit (terra sigillata, pannonische Ware) ans licht. sie repräsentiert vermutlich einen Überrest des ursprünglichen inventars der benachbarten römischen „station“, das die germanen aus deren ruinen nach dem abzug ihrer eigentümer weggenommen haben (Turčan 2005, 298). Ähnlicherweise reich an älterer germanischer Keramik aus der Stufe C1 ist auch der Inhalt der Hütte 301 in Veľký Meder. Er umfasste aber auch Funde, die man nicht früher als in die stufe c2 einsetzen kann. obwohl die germanische drehscheibenkeramik nur durch ein kleines Fragment vertreten ist (Varsik 2005a, 305, obr. 3: 21), gibt es dort auch ein bemerkenswertes handge-formtes gefäß (abb. 105: 6), das mit seiner horizontalen Profilierung die drehscheibenkeramik imitiert (ebd., obr. 4: 4).

224

der horizont iv ist nicht so prägnant belegt wie die vorangehenden siedlungsphasen. abgesehen von den oben-erwähnten objekten mit münzen (nicht alle enthielten jedoch ein genügend repräsentatives spektrum von Keramik) können wir seinen inhalt und datierung heutzutage nur dank einigen Fundverbänden aus kleinflächigen Probegra-bungen (Bratislava-Vajnory, Červeník) in groben Zügen charakterisieren.

Wichtige Änderungen der siedlungsstruktur kann man am östlichen vorfeld von Bratislava verfolgen. in der Zeit nach der Mitte des 3. Jahrhunderts wurde die Siedlung in der Flur „Silničné“ in Bratislava-Trnávka verlassen und die germanische Besiedlung kehrt nach einem hiatus von mehr als einem halben Jahrhundert wieder auf die alte Fundstelle „zadné“ zurück. in zwei objekten fand man auch münzen (tabelle 19), die diese ereignisse als termi-nus post quem (70er Jahre des 3. Jahrhunderts) datieren. Wichtig für die erkennung des inhalts des horizontes iv ist vor allem der Fundverband aus einer ausgedehnten und nur leicht eingetieften grube 44 (taf. 31-37). gerade darin entdeckte man die münze des tacitus, eines Kaisers, der nur einige monate lang an der Wende zwischen den Jahren 275 und 276 regiert hat. hervorzuheben sind weiter vier bronzene Fibeln mit spitzem Fuß (abb. 104: 1-4), ein ganzer und Fragmente eines weiteren Beinkamms vom typ thomas i (abb. 104: 5), zwei eiserne schlüssel und andere Fun-de. eine sehr ähnliche Fundkollektion stammt aus einer erdhütte in der unweiten siedlung von Bratislava-vajnory „Pri visáku“ (taf. 64-69). auch hier fand man eine Fibel mit spitzem Fuß und einen Beinkamm vom typ thomas i. vermutlich ist es nur ein zufall, dass im grubenhaus aus vajnory die importierte glasierte Keramik völlig ausbleibt und die germanische drehscheibenware nur durch ein kleines Fragment vertreten ist.

ein weiterer reicher Fundverband des siedlungshorizontes iv stammt aus der region am Westrand Bratislavas. in der hütte 3/1996 aus devínska nová ves fand man sogar drei römische münzen und die jüngste unter ihnen ist ein antoninian des diokletian, geprägt in den Jahren 285-286 (Elschek 2005, 256). die Keramikkollektion erfüllt die hauptcharakteristiken des siedlungshorizontes iv, einschließlich der anwesenheit eines glasierten mortariums, der pannonischen Faltenbecher, der germanischen drehscheibenkeramik und einer bunten skala von germanischen handgeformten gefäßen (Elschek 2005, 256-257, tab. i-iv).

Schon längst wurde der bemerkenswerte Inhalt einer Grube aus Červeník im Waaggebiet publiziert. Man fand darin einen silbernen halsring (abb. 104: 7) mit birnenförmigem verschluss (Kolník 1963, 127, obr. 2: 8). obwohl ähn-licher schmuck während einer relativ langen zeit vorkommen konnte, beobachten wir seine große Beliebtheit in rei-chen Körpergräbern der stufe c2, vor allem in den westlicher gelegenen gebieten (Blažek 1995, 156; Droberjar 1999b, 5, tab. 23: 1, 6). Im Fundverband aus Červeník fehlte zwar die germanische Drehscheibenkeramik, er umfasste aber eine reiche Kollektion von handgeformter heimischer Keramik und von pannonischem import (glasiertes mortarium, Faltenbecher und graue ringschüsseln). auch in anderen siedlungen würden wir Fundverbände finden, die mit ihrer zusammensetzung in diese zeit gehören. ein Beispiel repräsentiert die Fundkollektion aus dem gruben-haus 86/90 in Bratislava-dúbravka. hier entdeckte man auch eine münze und es ist wieder eine Prägung aus dem letzten drittel des 3. Jahrhunderts – aurelianus aus den Jahren 270-275 (Elschek 2004, 240, abb. 4). die Keramik aus der hütte 12 in Štúrovo meldet sich ebenfalls zum horizont iv, ähnlich wie das inventar der unteren schicht von dem sog. „großen objekt“ aus derselben Fundstelle mit einer münze des claudius ii. gothicus aus den Jahren 268-270 (Beljak/Kolník 2008, 76, Fig. 9; 11). mit gewisser vorsicht kann man zu den siedlungen des horizontes iv auch hontianske moravce zuordnen (Šalkovský/Roth 1991, 95-96, obr. 7: 8-17; 8-11).

zur zeit des siedlungshorizontes iv verschiebt sich im rahmen der pannonischen Keramik der schwerpunkt von der sog. gelbtonigen Ware zugunsten der grauen Keramik. Weniger zahlreich sind die gelben und orange-rötlichen Krüge (abb. 104: 9-10). die ziegelroten Becher und schalen kommen gar nicht vor. eine ausnahme bilden nur die reibschüsseln mit glasierter oberfläche, die seit dieser Periode immer häufiger werden und bis zum ende der römi-schen Kaiserzeit überleben. zu den beliebtesten Formen im rahmen des grauen tafelgeschirrs sind die Faltenbecher (abb. 104: 11-12) und ringschüsseln (abb. 104: 13-14) geworden. die letztgenannten gefäße haben jedoch ihre Form geändert. die ringschüsseln sind jetzt seichter, deren oberteil ist leicht nach innen geneigt und sie besitzen einen deutlich abgesetzten randring. die tiefen schüsseln – imitationen der Form drag. 37 – sind völlig verschwunden.

eine chronologisch signifikante rolle in der heimischen germanischen Keramik spielt das vorkommen von schei-bengedrehten gefäßen (abb. 104: 17-19). und dies auch trotz der tatsache, dass deren anteil in den behandelten Fundverbänden nicht sehr hoch war. z. B. in einem reichen Fundverband aus dem objekt 44 in Bratislava-trnávka erreichte der anteil nur 2,26 Prozent von der gesamtmenge der germanischen Keramik.

in der Kollektion der handgeformten Keramik findet man eine große gruppe von gefäßen, die in ihren Formen und verzierung von älteren traditionen ausgehen. dies gilt vor allem für kleinere tassen und Becher mit geglätteter oder graphitierter oberfläche und mit geritzter (Bänder aus ineinanderfallenden dreiecken – das sog. Wolfzahnmo-tiv) oder plastischer (schräge riefen, vertikale Furchen, plastische Kerbleisten, vertikale plastische Knubben) ver-zierung (abb. 74; 105: 1-9, 11). seltener findet man tiefe schüsseln (sog. terrinen) mit ähnlichen ornamenten (abb. 105: 10, 12). unter den gröberen „Küchenschüsseln“ kommen vor allem zwei grundformen vor. die exemplare mit gewölbtem Profil und eingezogener mündung (Form ia – abb. 105: 15-16) repräsentieren eine durchlaufende Form, die während der ganzen römischen Kaiserzeit zu finden ist. eine neue Form seit dem horizont iv repräsentieren konische schüsseln mit schräg nach außen abgesetztem rand der Form ic (abb. 105: 13-14), die unverändert in die nächste Periode des horizontes v übergehen. die s-profilierten töpfe mit gekerbtem rand repräsentieren ebenfalls eine charakteristische spätkaiserzeitliche gefäßform (z. B. taf. 39: 19). aus töpfen verschwindet allmählich die bis-her sehr beliebte verzierung der Fingernagelkerben. stattdessen erscheinen dellen, hufeisenförmige stempel aber auch horizontale Bänder aus dreieckigen und keilförmigen abdrücken (abb. 105: 17-22, 25). aus der vorigen Periode überdauert das ornament der durch verschiedene Kerben gefüllten dreiecken (abb. 105: 23-24).

225

eine ernste Frage bleibt, warum der siedlungshorizont iv in den großen siedlungen aus dem 2. bis 4. Jahrhun-dert von Branč und Veľký Meder nicht ausgeprägt zum Ausdruck kam. In keinem der beiden Siedlungen konnte man die chronologischen Horizonte IV und V abtrennen, die in Branč (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 35) genauso wie in Veľký Meder (Varsik 2004a, 262-264) in dortige Phase c zusammenschmelzen. diese Phase c wurde an den beiden Fundstellen in die zeitspanne von den Jahren 250/270 bis zur zweiten hälfte oder bis zum ende des 4. Jahrhunderts datiert. die einfachste erklärung wäre, dass die absenz des horizontes iv durch einen siedlungshiatus verursacht wurde. die unterbrechung der entwicklung für mehr als ein halbes Jahrhundert ist aber sehr unwahrscheinlich. deswegen sollte man nach einer anderen erläuterung suchen.

Die Phase C in Veľký Meder repräsentiert eine Periode des Siedlungsaufschwungs mit einer großen Zahl von objekten. diese objekte waren jedoch relativ arm und enthielten nur bescheidene Fundverbände, vor allem mit hin-sicht auf die Keramik. In Branč gehört in die Phase C vor allem eine Gruppe von großen und tiefen Abbaugruben. diese enthielten zwar eine beträchtliche menge an Funden, aber als intrusion erschienen in ihnen nach der vorange-henden langen entwicklung auch zahlreiche ältere Keramikfragmente (aus dem 2. bis 3. Jahrhundert). die chronolo-gische auswertung stößt in beiden Fällen auf ziemlich große schwierigkeiten, die eine zuverlässige abtrennung der horizonte iv und v verhindert haben.

eine andere mögliche erklärung kann auch die unterschiedliche datierung des untergangs von einzelnen sied-lungen sein. die siedlung Bratislava-trnávka („zadné“) verödete während der stufe c3, irgendwann nach der mitte des 4. Jahrhunderts. sie blieb verlassen und die leeren erdhütten und gruben wurden nachfolgend mit siedlungsab-fall gefüllt. In Veľký Meder und Branč ist die Entwicklung vermutlich fließend weiter gegangen und der Siedlungs-abfall des horizontes iv mag hinter die grenze der siedlungen herausgetragen worden sein. deswegen ist er nicht in solch repräsentativem maße belegt wie in trnávka.

Einen Hinweis dafür, dass die Siedlungen Veľký Meder und Branč auch zur Zeit des Horizontes IV besiedelt wurden, liefern einige signifikante Funde dieser Periode. sie sind nicht in einem objekt angehäuft (wie in trnávka oder Vajnory), sondern wir finden sie in mehreren Objekten der dortigen Phase C verstreut. In Veľký Meder (Varsik 2004a, Abb. 6: 7, 9), aber auch in Branč (Kolník/Varsik/Vladár 2007, tab. 162: 23) fand man charakteristische tassen mit plastischer oder geritzter verzierung (z. B. abb. 74: 8; 82: 9; 85: 2).

einige Fundverbände deuten die anwesenheit eines ähnlichen horizontes auch in südmähren an. dieser sollte den siedlungen vom sog. zlechover typ zeitlich vorangehen und wäre somit zeitlich parallel mit unserem horizont iv (Tejral 2008, 92-93). den deutlichsten repräsentanten bildet die siedlung in Brno-starý lískovec, die in die Periode der stufen c1b und c2 datiert wurde (Víchová 2002, 293). der einzige unterschied im vergleich zu den slowakischen siedlungen ist die anwesenheit der rheinzaberner terra sigillata, die eine etwas frühere datierung (c1b) bezeugen könnte. in der hütte 71 in starý lískovec traf die terra sigillata sogar in einem und demselben Fundverband mit einem Fragment germanischer drehscheibenschale zusammen (Víchová 2002, 280, 286, obr. 17: 3, 5). es ist jedoch be-zeichnend, dass alle näher bestimmbaren Fragmente von terra sigillata der jüngsten dritten gruppe nach Bernhard aus der spätseverischen Periode angehören (Víchová 2002, 280, 293).

die quadischen siedlungen des horizontes iv in der Westslowakei begannen sich nach dem ausklingen des zuflusses von terra sigillata zu entwickeln. zu deren datierung als terminus post quem haben einige münzen beige-tragen, alles Prägungen aus dem letzten drittel des 3. Jahrhunderts. einige siedlungen (oder deren teile) sind mit dem ende dieses horizontes untergegangen (Bratislava-trnávka), in anderen geht die entwicklung vermutlich ohne größere Erschüttungen weiter (Branč, Veľký Meder, Bratislava-Dúbravka). Es fehlt bisher leider an Stützpunkte für die Bestimmung der oberen zeitgrenze des horizontes iv und wir können daher nicht beurteilen, wie tief ins 4. Jahrhundert die siedlungsobjekte dieser chronologischen gruppe überleben konnten. den allmählichen Übergang zwischen den horizonten iv und v zur zeit um das mittlere drittel des 4. Jahrhunderts sollte man vorläufig nur für eine annahme halten, die noch eine Bestätigung erfordert.

die anfänge des siedlungshorizontes iv gehören in die zeit der kulminierenden Krise des römischen im-periums im letzten drittel des 3. Jahrhunderts. sein schwerpunkt fällt jedoch in eine friedliche Periode der römisch-quadischen Beziehungen während der regierungszeit der konstantinischen dynastie. nach dem Krieg gegen die Quaden, der im Jahre 285 von diokletian beendet wurde, hörte man folgende siebzig Jahre lang von keinen militärischen Konfrontationen mit suebischen stämmen an der mitteldonau (Mócsy 1972, 83). dies hat die entwicklung der handelskontakte angeregt, die in die quadischen siedlungen eine weitere starke Welle von keramischem import gebracht haben. erst in den Jahren 356/357 fielen die sarmaten zusammen mit den Quaden in die Provinzen valeria und Pannonia secunda ein. der strafzug des constantius ii. war vor allem gegen die sarmaten gerichtet. Wie tief und ob überhaupt damals die römischen truppen auch ins gebiet der Quaden eingedrungen sind, ist von den historischen erwähnungen nicht klar ersichtlich (Mócsy 1972, 89-90). der nächste massive Barbareneinbruch folgte zwanzig Jahre später. die vergeltungsoperationen, die persönlich vom Kaiser valentinian i. geführt wurden, repräsentieren die letzte schriftlich bezeugte anwesenheit des römi-schen heers auf slowakischem gebiet nördlich der donau. laut zeugnis des ammianus marcellinus sind die meisten Quaden einer direkten militärischen auseinandersetzung ausgewichen und die Bevölkerung zog sich in die bergigen regionen zurück. die kaiserlichen truppen haben die landschaft jedoch gründlich geplündert und die einwohner, auf die sie noch gestoßen sind, wurden getötet (Dittrich 1984, 114-115; Mócsy 1972, 93). mit rücksicht auf das Problem der archäologischen datierung der oberen grenze des horizontes iv wäre es jedoch vorzeitig, den untergang der quadischen siedlungen des horizontes iv mit einem dieser historischen ereignis-se in zusammenhang zu bringen.

226

der horizont iv deckt sich mit den chronologischen stufen c2 und c3 (dem älteren abschnitt?) der späten römi-schen Kaiserzeit. auf diese Weise gelang es die relativ lange zeitspanne zwischen „starken“ chronologischen grup-pen von siedlungsobjekten aus den stufen c1b und c3/d1 nach dem Konzept von J. tejral (Tejral 1998a, 187-188, abb. 4) wenigstens teilweise mit Fundverbänden auszufüllen.

e. Siedlungshorizont V – Stufen C3-C3/D1

den siedlungshorizont der ausgehenden römischen Kaiserzeit, bzw. der Übergangsperiode zwischen der rö-mischen Kaiserzeit und der völkerwanderungszeit charakterisierte an mehreren stellen J. tejral (Tejral 1989; ders. 1990, 12-28; ders. 1998a, 186, 188; ders. 1999a, 220-229). auf grund einiger chronologisch empfindlicher Kleinfunde datierte er ihn ins letzte viertel des 4. Jahrhunderts, bzw. in die zeit um das Jahr 400. laut J. tejral repräsentiert er die abschließende entwicklungsphase der geschlossenen suebischen siedlungsökumene nördlich der mitteldonau und zeugt von einem massenhaften verlassen der germanischen siedlungen und von ihrem untergang innerhalb von einem relativ kurzen zeitabschnitt. diese archäologische erscheinung korrespondiert zeitlich mit historischen erwähnungen über dem abzug der hiesigen Bevölkerung in richtung Westen im rahmen der großen völkerwande-rung in den Jahren 405/406 (Tejral 1998a, 188, 194). der deutlichste repräsentant dieser gruppe in südmähren ist die flächig untersuchte siedlung von zlechov, deren gesamtauswertung für den druck vorbereitet wird (Zeman 2006, 451-469). auf ihrem grund spricht man manchmal auch von siedlungen des „zlechover typs“ (Tejral 1989).

in der Westslowakei erfüllt die charakteristiken dieser chronologischen gruppe am besten die siedlung von Bratislava-dúbravka. in die spätkaiserzeitliche siedlungsphase hat K. elschek einige erdhütten mit verschiedenen Pfostenkonstruktionen ausgesondert und in die stufen c3 und d1 datiert (Elschek 2004, 239-242). unter Fibeln findet man exemplare mit umgeschlagenem Fuß und vor allem bronzene und eiserne Fibeln mit festem nadelhalter und rechteckigem, oft abgesetztem Fuß (abb. 106: 1-2, 5-6). der letztgenannte typ ist für den siedlungshorizont v beson-ders bezeichnend und wir finden ihn auch in zlechov (hier sogar in silberner ausführung – Zeman 2006, 460, obr. 6: 11-12, 14). Für die datierung einzelner Fibelvarianten der sechsten gruppe nach almgren ist es wichtig, dass in den siedlungsobjekten, die man mit größerer oder kleinerer Wahrscheinlichkeit in den horizont v datieren kann, bisher keine Bronzefibeln mit spitzem Fuß vorgekommen sind, die in den vorangehenden Perioden sehr beliebt waren. Kennzeichnend ist es vor allem für Bratislava-dúbravka, wo die Fibeln mit spitzem Fuß aus dem areal des „Bade-gebäudes“ aus dem 3. Jahrhundert und seiner unmittelbaren umgebung bekannt sind (Kolník 1986, 424, abb. 5: 3-4). unter Beinkämmen erscheint in dieser Periode weiterhin der dauerhafte typ mit Bogengriff thomas i. erst zur zeit des horizontes v begegnen wir die varianten mit dreieckigem (typ thomas ii) und abgesetztem omegagriff vom typ thomas iii (abb. 106: 7-8 – Elschek 2004, 240, abb. 3: 4, 8: 3-4). die Kämme vom typ thomas iii sind sogar in einer Kammwerkstatt in zlechov hergestellt worden (Zeman 2006, 462, obr. 9). Wichtig aus chronologischer sicht ist das vorkommen von münzen aus dem 4. Jahrhundert in zwei objekten aus Bratislava-dúbravka. im objekt 131/92 war es ein Follis von crispus (316-327) und in der hütte 85/90 eine kleine Bronzeprägung von constans aus den Jah-ren 333-350 (Elschek 2004, 240). im Falle der münzen erscheint also ein ähnliches Phänomen wie im vorangehenden horizont iv. sie datieren nur als terminus post quem die entstehung der siedlung in dúbravka. Für deren Blütezeit, die man in der zweiten hälfte des 4. Jahrhunderts voraussetzt, sind keine römischen münzen von relevanten Prä-gungen belegt.

eine andere, nicht weniger bedeutende siedlung in der Westslowakei entwickelte sich in nitra-Párovské háje. die datierung stützt sich wieder auf die Fibeln mit festem nadelhalter und rechteckigem Fuß (abb. 106: 4), aber auch auf weitere Fundtypen – Fragmente von glasgefäßen mit geschliffener verzierung, glasarmringe, Kämme mit dreieckigem griff u. ä. (Pieta/Ruttkay 1997, 146, 147, abb. 3; 5: 1-2, 6; 6: 1,4). auch in Párovské háje sind in zwei objekten aus der späten römischen Kaiserzeit münzen zutage gekommen. es handelt sich um Prägungen aus der zeit der konstantinischen dynastie – urbs roma (335-337) aus der hütte 21a/86 und constantius ii. (337-361) aus der hütte 22/72 (Pieta/Ruttkay 1997, 148). diese beiden bedeutenden und großflächig untersuchten siedlungen verbindet das vorkommen von außergewöhnlichen importartikeln, z. B. terra sigillata aus dem 4. Jahrhundert. in dúbravka war es die nordafrikanische und in Párovské háje die argonische sigillata (Kuzmová 1997a, 31, 45).

In der Siedlung von Branč in Neutra-Tal verfolgten wir seit den Markomannenkriegen eine abfallende Ten-denz der siedlungsintensität. in die schlussphase der Besiedlung gehören bloß einige ausgedehnte abbaugruben und zwei grubenhäuser. im unterschied zu dem 2. bis 3. Jahrhundert erlangte die Besiedlung einen ziemlich ver-streuten charakter innerhalb einer schmalen zone entlang des Flussufers. in den abbaugruben hat sich zwar eine beträchtliche menge an Keramik angehäuft, es fehlt hier jedoch an chronologisch empfindlichem schmuck oder anderen Kleinfunden (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 35, obr. 17). ein völlig gegensätzliches entwicklungstempo weist die Siedlung von Veľký Meder auf der Schüttinsel in der Nähe des Donaulimes auf. Diese Fundstelle erlebt ihre höchste Blüte in der jüngsten Phase c, zu der die meisten objekte aus den untersuchten Flächen zugeordnet wurden (Varsik 2004a, 262-264, abb. 9). es ist jedoch wieder zu betonen, dass wir beim datieren auf schwierigkeiten stießen. die Phase c in den beiden siedlungen umfasst nämlich eine lange Periode der siedlungshorizonte iv und v, deren Fundverbände man nicht zuverlässig abtrennen kann.

eine große Bedeutung mit rücksicht auf die erkennung der siedlungsentwicklung in der späten römischen Kai-serzeit besitzt die siedlung von Štúrovo. in die stufe c3 gehören laut J. Beljak und t. Kolník einige grubenhäuser, aber auch ebenerdige Pfostenbauten und vorratsgruben (Beljak/Kolník 2008, 81, Fig. 3). diese Fundverbände enthiel-ten wieder keine chronologisch empfindlichen Kleinfunde, bis auf ein Fragment vom glasbecher mit geschliffenen

227

ovalen (ebd., Fig. 14: 13). in den horizont v kann man meiner meinung nach die Keramikverbände aus der erdhütte 9 (ebd., Fig. 6) und aus den siedlungsgruben d, d1 (ebd., Fig. 12), F1 (ebd., Fig. 14: 5-13) und g (ebd., Fig. 15: 3-6) ein-ordnen. vielleicht gehören zu dieser Periode auch weitere objekte mit weniger ausgeprägten Funden.

von den publizierten Fundstellen ist die Besiedlung im rahmen des horizontes v auch in Pobedim (Kolník 1962a, 350, obr. 132: 1-2, 4-6) und vor allem in Šaľa belegt, wo auch zwei Fibeln mit festem Nadelhalter (eine davon – Abb. 106: 3), rechteckigem abgesetztem Fuß und gewölbtem, quergekerbtem Bügel erschienen (Liptáková 1963, 332-335, obr. 115: 2-3, 116). aus derselben Periode stammen auch germanische siedlungsspuren im areal der römischen „station“ in stupava. Belegt sind die Fibeln sowie germanische Keramik (Ondrouch 1940/41, 89, obr. Xi, Xv: 15; Bujna 1976, 509, obr. 5: 12, 29-30; tab. iv: 13).

das spektrum der importierten römisch-provinzialen Keramik ist auch im laufe des horizontes v in der West-slowakei immer noch relativ breit. charakteristisch ist das glasierte geschirr, vertreten durch zweihenkelige tassen (abb. 106: 9), Krüge, teller und vor allem die besonders beliebten reibschalen – mortaria (abb. 106: 10-11 – Elschek 2004, 241). Bunt ist ebenfalls die vertretung der feinen grauen Ware. hier überdauern die Faltenbecher, verschiede-ne Formen von tassen und töpfchen und spätantike Krugtypen (abb. 106: 12). Kennzeichnend für die quadischen siedlungen in der slowakei ist jedoch das vorkommen vom späten typ der ringschüsseln mit deutlichem randring (abb. 106: 15-16). es ist bemerkenswert, dass diese Form in dem benachbarten südmähren beinahe unbekannt ist. in der slowakei gehört sie zusammen mit dem glasierten mortarium zu den beliebtesten Formen der importierten Keramik. dies hängt vermutlich mit der geographischen nähe zu pannonischen töpferwerkstätten zusammen. in den schlussphasen der römischen Kaiserzeit erhöht sich im allgemeinen der anteil an grauer Provinzialkeramik auf Kosten der importierten Ware vom gelben bis orangeroten ton. im einklang mit dieser tendenz wächst auch der anteil an importierten grauen töpfen und vorratsgefäßen mit körniger oberfläche (sog. graue raue Keramik – abb. 106: 14).

die heimischen germanischen töpfererzeugnisse umfassen die drehscheibenkeramik sowie die handgeformten gefäße. Fragmente von scheibengedrehten gefäßen (abb. 106: 13, 17-22) finden wir in jeder untersuchter siedlung aus dieser zeit, deren zahl ist jedoch nicht sehr hoch. Für Bratislava-dúbravka führt K. elschek einen anteil von 1,8% an (Elschek 2006b, 391) und aus der mährischen Fundstelle zlechov berichtet t. zeman von etwa 3% (Zeman 2006, 437) der gesamten Keramik. Wesentlich höhere Werte kann man in cífer-Pác erwarten, was einerseits durch die anwesenheit der töpfer direkt am ort (Kolník/Varsik 2006) und andererseits durch die bedeutende gesellschaft-liche stellung der Bewohner des herrensitzes gegeben ist.

im rahmen der handgeformten Keramik vertieft sich die tendenz zur uniformität und vergröberung einzelner Formen. dominant sind vor allem die schüsseln mit eingezogenem rand (Form ia – abb. 107: 8, 14), konische Form iB (abb. 107: 2-4) und gefäße mit schräg bis horizontal abgesetzter mündung (Form ic – abb. 107: 1, 5). von den s-profilierten töpfen der Form iv verschwindet fast völlig die verzierung und es bleiben nur runde dellen oder hufeisenförmige stempel (abb. 107: 6, 13). rosetten- und blattförmige stempel kamen in zlechov vor (Zeman 2004b). der gefäßrand ist oft mit Finger gekerbt (abb. 107: 9-11). obwohl wir diese Formen und ornamente bereits in der vorangehenden Periode registrieren konnten, erst jetzt kulminiert die tendenz zur vergröberung der handgeform-ten Keramik. evident ist es vor allem im Keramikinventar aus Bratislava-dúbravka (Elschek 2004, abb. 2-9) und aus nitra-Párovské háje (Pieta/Ruttkay 1997, Abb. 5-6). In Branč erscheinen in kleinerem Maße noch auch die tiefen schüsseln mit geglätteter sowie graphitierter oberfläche und mit verzierung in Form von dellen und vertikalen oder schrägen riefen (abb. 107: 7, 12, 16). es scheint, dass bis zu dieser Periode auch das ornament aus flächig auf-getragenen Kerbleisten (sog. unechte Barbotine – abb. 107: 17) überleben konnte.

der chronologische schwerpunkt des horizontes v fällt in die zweite hälfte des 4. Jahrhunderts. eine stütze für die datierung als terminus post quem liefern die obenerwähnten münzen – Prägungen aus der zeit der konstantini-schen dynastie. die spätkaiserzeitliche siedlung in Bratislava-dúbravka betrachtet K. elschek als ein einphasiges dorf, das sich innerhalb von 40-50 Jahren während der zweiten hälfte des 4. Jahrhunderts entwickelt hat (Elschek 2004, 242). im Fall der mährischen Fundstelle zlechov vermutet t. zeman die gründung um die mitte des 4. Jahr-hunderts und verlassung an der Wende zwischen dem 4. und 5. Jahrhundert oder anfangs des 5. Jahrhunderts (Zeman 2006, 464). gewisse Überraschung lieferten deswegen die absoluten daten aus zlechov. sie wurden mit hilfe der radiokarbonmethode aus tierknochen aus drei verschiedenen spätkaiserzeitlichen objekten gewonnen, die auf grund der traditionellen archäologischen datierung in die zweite hälfte des 4. Jahrhunderts oder an die Wende zwischen dem 4. und 5. Jahrhundert gehören würden (Zeman 2009, 283-291). naturwissenschaftliche datierungen lieferten die Werte von 306±35, 314±38 und 351±35 (Stadler et al. 2008, 161, abb. 9; Zeman 2009, 286, 291). diese da-ten sind also fast um ein halbes Jahrhundert älter als die traditionelle archäologische datierung. vor der einnahme eines standpunktes zu dieser disproportion ist es nötig auf weitere naturwissenschaftliche messungen aus anderen siedlungen des fünften horizontes zu warten. in einen einklang könnten wir die beiden methoden nur in dem Fall bringen, wenn wir das absolute ende des intervalls auf der ebene 1σ, das in die zeit um das Jahr 405 hinreicht, bzw. das ende des intervalls auf der ebene 2σ mit dem Wert um das Jahr 420 berücksichtigen würden (Stadler et al. 2008, 161).

das Fundspektrum des horizontes v mag bereits um die mitte des 4. Jahrhunderts herausgeformt gewesen sein. diese Behauptung unterstützt auch die situation, die bei der ausgrabung in cífer-Pác erfasst wurde. den schwer-punkt der Bauaktivität in hiesigem herrensitz vermutet t. Kolník im zweiten viertel des 4. Jahrhunderts (Kolník 1986, 419). dazu gehörten auch zwei große grubenhäuser 58 und 60, die als Webewerkstätten gedient haben. die germanische Keramik aus deren Füllung wird noch analysiert werden, schon jetzt kann man aber konstatieren, dass

228

sie mit ihrem Form- und ornamentstil völlig mit den charakteristiken der Keramik unseres fünften horizontes übereinstimmt. in der Werkstatt 58 fand man u. a. auch eine münze des constantius gallus (351-354) und in Werk-statt 60 eine zwiebelknopffibel vom typ Keller 4a oder Pröttel 3/4B, datiert in die zweite hälfte des 4. Jahrhunderts (Keller 1971, 38-41; Pröttel 1988, 361-364).

zur zeit des horizontes v begegnen wir einem Phänomen, das den unruhigen charakter der ausgehenden römi-schen Kaiserzeit unterstreicht. es handelt sich um die Besiedlung von höheren lagen der bergigen regionen in den randteilen der West- und mittelslowakei. oft sind es alte vorgeschichtliche Burgwälle, was den refugialen charak-ter der siedlungen noch betont. mehrere autoren verwiesen schon auf diesen charakteristischen zug der schluss-phase der römischen Kaiserzeit, der die kriegerischen ereignisse der völkerwanderungszeit vorzeichnet (Pieta 1999, 175, 176; Tejral 1999a, 241). in der slowakei wurden in den letzten Jahren einige Fundstellen mit charakteristischen verbänden von Keramik und anderen Funden publiziert (skalka nad váhom – Hanuliak 1998, 319, obr. 5; detva – Šalkovský 2002). die zahl der aufgelesenen schmuckfunde nimmt ebenfalls zu (Pieta 2008b, 460-461, abb. 2-3). die Besiedlung einiger höhenlagen überschreitet jedoch diesen horizont und reicht auch in die anfangsphasen der völkerwanderungszeit (Pieta 1999, 182), manchmal sogar auch tief ins 5. Jahrhundert hinein (Bojná ii – Pieta 2007, 175-179).

mit dem siedlungshorizont v endet die entwicklung von mehreren großen und wichtigen quadischen siedlun-gen in der Südwestslowakei (z. B. Branč, Bratislava-Dúbravka, Cífer-Pác, Veľký Meder u. a.). Der Zerfall von alten siedlungsstrukturen und verlassung der siedlungen könnte mit historischen ereignissen zusammenhängen, die auch in historischen Quellen über einen massenhaften abzug von einem teil der quadischen Population zusammen mit den vandalen und alanen im Jahre 406 nach Westen reflektiert wurden (Kolník 1987, 71; Tejral 1999a, 220, 238). in die schlussphase der römischen Kaiserzeit gehört auch eine gruppe von bronzenen münzendepots mit den jüngsten Prägungen aus den 70er bis 80er Jahren des 4. Jahrhunderts (valentinian, valens, gratian). K. Pieta kartierte im Jahre 1999 im quadischen siedlungsgebiet und an dessen Peripherien wenigstens 11 solche schätze (Pieta 1999, 182, abb. 9: e; neuerlich auch Kolníková/Pieta 2009, 120-121). einen ähnlichen Fundkontext repräsentieren auch die hortfun-de von eisernen landwirtschaftlichen geräten (sicheln), versteckt in verlassenen siedlungsobjekten. solche Funde kennen wir aus zlechov in mähren (Zeman 2006, 460, obr. 8) und aus Beckov in der slowakei (Varsik/Hanuliak/Kovár 2006, 207, obr. 126: 2). auch diese archäologischen Phänomene spiegeln vermutlich die bewegten und unruhigen zeiten ab.

f. Siedlungshorizont VI – Stufen D1-D2

am ende der römischen Kaiserzeit, nach dem ausklang des fünften siedlungshorizontes, endet die entwicklung von mehreren großen quadischen siedlungen in der Westslowakei, die bereits seit dem 2. Jahrhundert besiedelt wa-ren. die zahl der Fundstellen wird niedriger und die Besiedlung erlangt einen eher verstreuten charakter. anstatt großer kumulierter dörfer der vorigen Periode begegnen wir im horizont vi – bis auf einige wenige ausnahmen – nur vereinzelten siedlungsobjekten, was offensichtlich auch die abnahme an Bevölkerungszahl und -dichte ab-spiegelt. trotz lokalen unterschieden handelt es sich vermutlich um eine ähnliche entwicklung wie in dem benach-barten mähren, wo man vom verlassen der alten siedlungen und einer massenhaften entvölkerung innerhalb von einem kurzen zeitabschnitt spricht (Tejral 1999a, 220; ders. 2008, 93). deutliche Änderungen der siedlungsstrukturen repräsentieren Begleiterscheinung von einem kultur-ethnischen Wandel, der in den ersten Jahrzehnten des 5. Jahr-hunderts nach dem historisch belegten abzug der großen teil der Quaden im Jahre 406 stattgefunden hat (Kolník 1988, 71).

es existiert jedoch immer noch eine gruppe von alten siedlungen, wo auf den spätkaiserzeitlichen horizont v eine Fundschicht ansetzt, die man erst an den anfang der völkerwanderungszeit datieren kann (horizont vi). ein anschauliches Beispiel lieferte die siedlung von Štúrovo. nach objekten, die J. Beljak und t. Kolník in die stufe c3 datierten (unser horizont v), erscheint in demselben areal eine jüngere gruppe von Bauten, die von den au-toren erst in die stufe d1 der völkerwanderungszeit eingesetzt werden (Beljak/Kolník 2008, 81, 83). außer einigen vorratsgruben gehören dazu vor allem die hütten 6/6a, 10 und 11. die letzteren zwei zeichnen sich durch ein spät-kaiserzeitliches Bauschema mit eckpfosten ab (ebd., Fig. 7: 1; 8: 1). die handgeformte Keramik umfasst topfförmige und schüsselförmige gefäße (ebd., Fig. 5: 7, 9-11; 8: 11) mit Wurzeln in der vorangehenden Periode (abb. 109: 1, 3, 6). eine wichtige stellung in Fundverbänden erlangte jedoch die graue Keramik mit rauer oberfläche, hergestellt auf der schnell rotierenden töpferscheibe (abb. 109: 9, 11). sie umfasst Krüge, aber die leitform repräsentieren vor allem töpfe mit verdicktem oder gekehltem rand und abgesetztem Körper (ebd., Fig. 5: 12-13; 7: 2, 4, 6-7; 8: 4, 6-9, 12; 16: 5). der anteil an drehscheibenkeramik in einzelnen Fundverbänden schwankt zwischen 7 und 34 Prozent (ebd., 78). eine Bedeutung für die datierung in die Frühphase der völkerwanderungszeit besitzen die Fragmente der sog. Foederatenkeramik mit eingeglätteter verzierung (ebd., 80, Fig. 5: 14, 16) in der hütte 6/6a und ein zweizeiliger Beinkamm aus der hütte 11 (ebd., Fig. 8: 3). zweizeilige Kämme (abb. 108: 4-5) haben an der Wende zwischen der römischen Kaiserzeit und der völkerwanderungszeit die älteren typen von einreihiger dreilagenkämmen abgelöst. obwohl sie vereinzelt bereits um das Jahr 400 vorkommen, erlangten sie nördlich der donau eine große Beliebtheit vor allem in den Fundverbänden aus dem mittleren drittel des 5. Jahrhunderts (Tejral 1990, 37).

am anfang des 5. Jahrhunderts erscheinen immer mehrere Kulturelemente nomadischer und ostgermanischer herkunft. sie kommen vor allem in zeitgenössischen Körpergräbern vor, aber auch in einigen siedlungen (Tejral 1990, 26-28). in diesen Kreis könnte man in Štúrovo ein geräumiges gefäß mit eingezogenem horizontalrand einord-

229

nen (abb. 108: 13), nach dessen Parallelen im gebiet der tschernjachow-Kultur gesucht wurde (Beljak/Kolník 2008, 80, Fig. 13: 6).

eine noch größere Flächenabdeckung einer ansiedlung aus dem horizont vi hat in nitra-Párovské háje statt-gefunden (Pieta/Ruttkay 1997). die Besiedlung in der späten römischen Kaiserzeit und am anfang der völkerwan-derungszeit (d. h. während der horizonte v und vi) ist hier – ähnlich wie in Štúrovo – an gleichem ort belegt. die Änderungen im Fundgut, vor allem im Keramikinventar, sind noch offensichtlicher als in der Štúrover siedlung. sie führten die grabungsleiter sogar zur annahme über eine kurze unterbrechung der Besiedlung irgendwo an der Wende zwischen dem 4. und 5. Jahrhundert (Pieta/Ruttkay 1997, 148-151). im anfangshorizont der völkerwan-derungszeit wächst der anteil an drehscheibenware, die in einigen objekten sogar deutlich dominiert. die örtliche töpferproduktion ist durch zwei Brennöfen belegt (Pieta/Ruttkay 1997, 146). vertreten ist vor allem die graue Kera-mik mit körniger oberfläche (abb. 109: 7-8, 13), weniger oft sind gefäße mit eingeglätteten ornamenten vorgekom-men und nur völlig vereinzelt die Krüge vom typ murga. Während die drehscheibenkeramik neue modetrends der völkerwanderungszeit abspiegelt, knüpft die handgeformte töpferware (abb. 109: 2, 4) an die heimischen suebi-schen traditionen an. zu töpfen mit Kerbenrand oder schalen mit schräg abgesetzter mündung (Pieta/Ruttkay 1997, abb. 10: 24, 29, 36) finden wir problemlos Parallelen in der vorangehenden entwicklung des fünften horizontes. von der Prosperität zeugen auch die Belege einer Buntmetallkwerkstatt. von den Kleinfunden sind außer Fibeln (z. B. der typ Prag) und einer münze der aelia Flacilla, der gemahlin von theodosius i. (Prägung aus dem Jahre 383), auch einige exemplare von zweizeiligen Kämmen anzuführen (ebd., 149, abb. 11: 1-3; 12, 14-15, 17).

sehr lehrreich ist die situation in cífer-Pác. im 4. Jahrhundert entstand hier eine bedeutende siedlung der quadi-schen nobilität mit anliegendem Wirtschaftsbezirk (Kolník 1986, 415-420; ders. 1994, 360-362). verlassen wurde sie in den letzten Jahrzehnten des 4. Jahrhunderts, vermutlich noch vor dem Jahre 400. nach gewisser zeit ist die Besied-lung in ihre ruinen zurückgekehrt, hatte jedoch einen sehr verstreuten charakter. dies bezeugt ein grubenhaus mit ofen und eckpfosten und eine vorratsgrube (Varsik/Kolník 2009, 257-263, obr. 1-3). die datierung stützt sich leider nur auf ein sehr bescheidenes Fundinventar aus den beiden objekten. darunter findet man handgeformte sowie scheibengedrehte Keramik noch in quadischer tradition, späte glasierte pannonische erzeugnisse (mortarium und grün glasierter teller – abb. 108: 7) und einen Krug mit eingeglätteter verzierung, der zu der sog. Foederatenke-ramik zugeordnet wird (abb. 108: 12). nur anhand solcher sparsamen indizien wurde die Wiederbesiedlung der ruinen ehemaliger residenz an die Wende zwischen dem 4. und 5. Jahrhundert, bzw. in die ersten Jahrzehnte des 5. Jahrhunderts datiert (Varsik/Kolník 2009, 260-263, obr. 4-5). die umgebung des spätkaiserzeitlichen herrensitzes in cífer-Pác hat die aufmerksamkeit verschiedener Bevölkerungsgruppen der völkerwanderungszeit jedoch auch in folgender Periode angezogen. einen Beleg dafür bietet eine grube an, die im gemeindekataster, etwa einen Kilome-ter nördlich des herrensitzes, freigelegt wurde. sie enthielt handgeformte Keramik sowie graue drehscheibenware. ein zweizeiliger Beinkamm und vor allem eine silberne Kerbschnittfibel mit rhombischem Fuß bestätigen die datie-rung in die zeit um oder nach der mitte des 5. Jahrhunderts (Cheben/Ruttkay 1997, 89-98).

die siedlungskontinuität in gleichen lagen sowie das vorkommen von handgeformter Keramik heimischer tra-dition deuten an, dass an der entwicklung der siedlungen in nitra-Párovské háje und Štúrovo am anfang der völkerwanderungszeit wohl auch die Überreste der bodenständigen quadischen Bevölkerung teilnehmen konnten. auf die komplizierten verhältnisse in dieser Periode verweist gleichzeitig die tatsache, dass parallel und nachfol-gend dazu ebenfalls neue orten besiedelt wurden, wo keine spuren älterer kaiserzeitlicher siedlungen anwesend waren. Am meisten handelt es sich leider nur um vereinzelt untersuchte Objekte: Lužianky (Novotný 1984b, 114-116), nitra-chrenová iii (Pieta 1993, 81, obr. 5), Veľký Kýr (Kuzma/Rajtár/Tirpák 1999), vinodol (Ruttkayová/Ruttkay 1998), Výčapy-Opatovce (Pieta/Plachá 1989, 80, abb. 9).

in allen diesen objekten fand man handgeformte gefäße (abb. 109: 1-6, 14-15) zusammen mit grauer drehschei-benkeramik mit rauer oberfläche (abb. 109: 109: 7-13). in meisten Fundverbänden ist auch die Keramik mit einge-glätteter verzierung vertreten (abb. 108: 9-12), am meisten die Krüge vom typ murga (abb. 108: 10-11). Ähnlich wie in den nachbargebieten (z. B. Tejral 1998a, 193-202) gelingt es wahrscheinlich nach der vermehrung der archäologi-schen Quellenbasis auch in der Westslowakei im rahmen des völkerwanderungszeitlichen siedlungshorizontes vi (d. h. während der ersten zwei drittel des 5. Jahrhunderts) zwei chronologische gruppen auszusondern. und nach der aufklärung der chronologischen Probleme wird es vielleicht möglich, auch die Frage der ethnizität und Bezie-hung der Bewohner der siedlungen aus dem 5. Jahrhundert zu der alten bodenständigen quadischen Population zu behandeln.

ein selbständiges Kapitel der spätgermanischen Besiedlung repräsentieren die siedlungen in höhenlagen. in die zeit um das erste drittel des 5. Jahrhunderts gehören wichtige Funde aus Bratislava-devín, darunter z. B. ein Backofen mit Überresten von hefebrot (Pieta/Plachá 1989). die Besiedlung geht weiter auch auf anderen bedeuten-den Fundorten. Die Artefakte aus mehreren Burgwällen (z. B. Bojná II, Rybník-Krivín, Nitra-Zobor, Kostoľany pod Tríbečom) brachten Überraschungen hinsichtlich der Datierung weit über die Mitte des 5. Jahrhunderts hinaus, aber auch der Belege für die anwesenheit von höher gestellten schichten, oder sogar spätgermanischen eliten (Pieta 2008b, 468-472, abb. 6-7). diese siedlungen repräsentieren eine bedeutende, letzte vorslawische und im Flachlandge-biet nur nebelhaft bekannte etappe in der entwicklung von völkerwanderungszeitlichen siedlungsstrukturen.

231

I. KATALÓG

Pri zostavovaní a členení katalógu som vychádzal z podobných zásad, ako v prípade katalógu z ger-mánskeho sídliska v Branči. Odchýlky medzi oboma katalógmi sú len nepatrné. V publikácii o Branči sú tieto zásady podrobnejšie vysvetlené (Kolník/Varsik/Vladár 2007, 37-47). Určenia terry sigillaty zo sídlisk v Bratislave-Trnávke a v okolí sú autorstvom K. Kuzmovej a všetky rímske mince určila E. Kolníková. Obom bádateľkám srdečne ďakujem.

Kreslené predmety sú v texte i na tabuľkách označené číslami. Písmenami malej abecedy sú v texte katalógu označené predmety kreslené len schematicky (mince) alebo nekreslené artefakty, ktoré však nesú istú výpovednú hodnotu (atypické zlomky terry sigillaty, skla, fragmenty hlinených závaží, troska ap.).

Skratky použité v katalógu:

d. dnodĺ. dĺžkaGFD germánsky fragment dnaGFO germánsky fragment okrajaGFT germánsky fragment telahĺ. hĺbka(K) vyrobený na kruhuKH keramická hmotamax. maximálnynum. č. numizmatické čísloo. okrajPFD provinciálny fragment dnaPFO provinciálny fragment okrajaPFT provinciálny fragment telaPO povrchpr. priemerprír. č. prírastkové číslo(R) vyrobený ručneš. šírkav. výškazach. zachovaný

BRATISLAVA-TRNÁVKA, „ZADNÉ“

TAB. 1

OBJEKT 1

1. Štvorcová zemnica so šesťkolovou schémou, plytko zahĺbená do piesčitej spraše. Kolové jamy hlavnej osi boli hlbšie (hĺ. 52-58 cm) než kolové jamy pozdĺž stien (hĺ. 30-38 cm). V juhozápadnej stene nepatrne vystupujúci vchodový výklenok (130 x 30 cm). Pred ním plytká oválna zahĺbenina (74 x 60 cm, hĺ. 6 cm). Úprava dlážky ne-zistená. Výplň: homogénna svetlohnedá hlina s prímesou spraše. Rozmery dlážky: 520 x 480-500 cm (25,48 m2), hĺ. 10-20 cm. Orientácia: 137°, JV-SZ.

2. Železný nožík s odlomeným hrotom, zach. dĺ. 14,2 cm. Prír. č. 98/98

3. Hlinený praslen, fragment, horizontálne hranený, sivohnedý, KH jemná, PO hladký, max. pr. 4,3 cm, v. 1,8 cm. Prír. č. 46/97.

4. Brúsik z jemnozrnného pieskovca, fragment, zach. dĺ. 4 cm. Prír. č. 99/98.

232

a. Železná tyčinka, fragment, dĺ. 2,3 cm. Prír. č. 32/97.

b. Hlinené závažie, fragment. Prír. č. 97/98.

5. PFO (K), džbán s von vyhnutým okrajom, keramika tehlovej farby, pr. o. 9 cm. Prír. č. 54/98

6. PFT (K), mortárium, tehlová keramika s olivovozelenou glazúrou. Prír. č. 1/97.

7. GFD (K), spodná časť misky, KH sivá jemná, PO sivohnedý hladký, pr. d. 5,7 cm. Prír. č. 3/97.

8. P(?)FT (K), čierna drsná keramika, hrebeňované vlnovky. Prír. č. 8/97.

9. GFO (K), miska, KH sivá jemná, PO sivý hladký. Prír. č. 48/98.

10. G(?)FD (K), hnedý so sivým jadrom, KH sivá jemná, PO sivočierny hladený, pr. d. 11,5 cm. Prír. č. 8/97.

11. GFO (R), sivý, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 2/97.

12. GFO (R), misa formy III, sivá, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 19,2 cm. Prír. č. 4/97.

13. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 8/97.

14. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, ozubené koliesko. Prír. č. 4/97.

15. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH jemná, PO hladený, pr. o. 13,2 cm. Prír. č. 51/98.

16. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 50/98.

17. GFO (R), sivý, KH jemná, PO drsný, pr. o. 9,6 cm. Prír. č. 51/98.

18. GFO (R), hrnček formy IV s odsadeným ústím, čierny, KH jemná, PO hladený, pr. o. 7,4 cm. Prír. č. 4/97.

19. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, vrypy prstom.

20. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované vlnovky. Prír. č. 53/98.

21. FT (R) s odlomeným uškom, hnedý, KH jemná, PO hladený. Pravek. Prír. č. 48/98.

22. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 8/97.

23. GFO (R), pod okrajom vypadnuté uško, sivý, KH hrubá, PO leštený. Prír. č. 2/97.

24. FT (R), sivohnedý, KH jemná, PO drsný, rytý motív vetvičky. Pravek.

25. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 53/98.

26. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO leštený, vrypy prstom. Prír. č. 53/98.

27. GFT (R), misa/váza formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 51/98.

28. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 10,8 cm. Prír. č. 4/97.

29. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, prstovaný okraj, pr. o. 13,4 cm. Prír. č. 52/98.

TAB. 2

OBJEKT 2

1. Obdĺžniková zemnica v severnej časti porušená plynovodom a zahĺbená do sivého podložného ílu. Chata sa veľmi slabo farebne rysovala, identifikovaná bola na základe kumulácie fragmentov keramiky a zvieracích kos-tí. Kolové jamy nezistené. Nad rovným dnom chaty sa nachádzali tenké sivé ílovité vrstvičky (náplavy, zvyšky výmazu dlážky?). Výplň: kompaktná hnedočierna humusovito-ílovitá hlina s kúskami mazanice, v hornej po-lovici nepatrne tmavšia. Max. š. dlážky: 350 cm, preskúmaná dĺ. 265 cm, hĺ. 52-56 cm. Orientácia: 352°, S-J.

2. Bronzová oblúkovitá tyčinka obdĺžnikovitého prierezu, na oboch stranách roztepaná do očka, jedno očko po-škodené, dĺ. 4,7 cm. Prír. č. 69/97.

3. Bronzový pliešok, dĺ. 1,4 cm. Prír. č. 158/99.

4. Železný klinček, v. 1,3 cm. Prír. č. 158/99.

5. Železný klinček, deformovaný, v. 2,2 cm. Prír. č. 158/99.

6. Brúsik z jemnozrnného pieskovca, zach. dĺ. 6,4 cm. Prír. č. 100/99.

7. Hlinené ihlancovité závažie, silne poškodené, zach. v. 9,7 cm. Prír. č. 321/99.

233

8. Fragment pieskovcového brúsika, zach. dĺ. 4,1 cm. 254/99.

9. Železný nožík, dĺ. 12,7 cm. Prír. č. 180/99.

a. Fragment lomového kameňa (rotačný žarnov?). Prír. č. 348/99.

b. Fragmenty železných klincov, dva kusy, zach. dĺ. 3 a 3,7 cm. Prír. č. 250/99.

c. Fragment železnej tyčinky, zach. dĺ. 1,6 cm. Prír. č. 253/99.

10. PFO (K), misa imitujúca formu Drag. 37 (?), sivá jemná keramika, ošúchaný poťah. Prír. č. 129/99.

11. PFO (K), sivá jemná keramika keramika bez poťahu. Prír. č. 129/99.

12. PFO (K), džbán s profilovaným okrajom a odlomeným uchom, keramika tehlovej farby, pr. o. 8 cm. Prír. č. 129/99.

13. PFO (K), džbán s profilovaným okrajom, keramika tehlovej farby, zvonka červené maľovanie, pr. o. 13 cm. Prír. č. 47/98.

14. PFO (K), hrniec/misa s horizontálnym okrajom, sivá drsná keramika, pr. o. 20 cm. Prír. č. 137/99

15. PFT (K), sivohnedá drsná keramika, hrebeňovanie, vrypy nechtom. Prír. č. 47/98.

16. G(?)FT (K), PO sivočierny drsný, hrebeňovaná vlnovka. Z tej istej nádoby ako fragment z chaty 5 (tab. 12: 2), oba pravdepodobne pochádzajú z nádoby z objektu 47 (tab. 49: 10). Prír. č. 131/99.

17a. GFO (K), váza, KH jemná sivá, PO sivý drsný piesčitý, pr. o. 23 cm. Pravdepodobne z tej istej nádoby ako 17b. Prír. č. 138/99.

17b. GFT (K), váza, KH sivá jemná, PO sivý drsný piesčitý. Pravdepodobne z tej istej nádoby ako 17a. Prír. č. 129, 138, 140/99.

18. GF (R), rekonštruovaná misa formy IV, sivohnedá, KH jemná, PO leštený, pr. o. 13 cm, pr. d. 8 cm, v. 9,5 cm. Prír. č. 47/98, 129, 131, 138, 140/99.

TAB. 3

OBJEKT 2 – pokračovanie

1. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, hrebeňovanie. Prír. č. 131/99.

2. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 11,6 cm. Prír. č. 47/98.

3. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO leštený, medzi dvoma plastickými lištami ozubené koliesko. Z tej istej nádoby ako nasledujúci exemplár. Prír. č. 136/99.

4. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, medzi dvoma plastickými lištami ozubené koliesko. Z tej istej nádoby ako predchádzajúci zlomok. Prír. č. 139/99.

5. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plošné brázdovanie. Prír. č. 136/99.

6. GFD (R) na nôžke, sivý, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 140/99.

7. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, šikmé žliabkovanie. Prír. č. 129/99.

8. GFO (R), misa formy IB, sivá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 16,0 cm. Prír. č. 136/99.

9. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, horizontálne plastické lišty. Prír. č. 131/99.

10. GFO (R), miska formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 17,2 cm. Prír. č. 139/99.


12. GFT (K), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, v hornej časti nepatrný zvyšok rytej vlnovky. Prír. č. 140/99.

13. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 136/99.

14. GFD (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 4,4 cm. Prír. č. 129/99.

15. GFO (R), GFT (R), misa formy II, sivá, KH jemná, PO hladený, žliabkovanie. Prír. č. 129/99.

16. GFT (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, žliabky. Prír. č. 140/99.

17. GF (R), ucho, sivé, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 138/99.

234

18. GFD (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, pr. d. 3,4 cm. Prír. č. 47/98.

19. GFO (R), hrnček formy IV, sivý, KH jemná, PO leštený, trojuholníkové vpichy, pr. o. 11,6 cm. Z tej istej nádoby ako nasledujúci fragment. Prír. č. 139/99.

20. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy. Z tej istej nádoby ako predchádzajúci fragment. Prír. č. 139/99.

21. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 47/98.

22. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, vrypy nechtom. Prír. č. 136/99.

23. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vtláčané jamky. Prír. č. 131/99.

24. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 137/99.

25. GFO (R), cedidlo, sivé, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 136/99.

26. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 129/99.


28. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, mrežovité šrafovanie. Prír. č. 49/98.

29. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, ryhovanie. Prír. č. 47/98.

30. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, plastický výčnelok, ryhovanie. Prír. č. 139/99.

31. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, rytý vetvičkovitý vzor. Prír. č. 136/99.

32. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 49/99.

33. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 140/99.

TAB. 4


1. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 136/99.

2. GFO (R), hrnček formy IV, čierny, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 15,2 cm. Prír. č. 129/99.

3. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený, hranené ústie. Prír. č. 130/99.

4. GFO (R), misa formy IC, hnedá, KH hrubá, PO hladený, odsadený okraj. Prír. č. 129/99.

5. GFO (R), misa formy IC, čierna, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 21,2 cm. Prír. č. 136/99.

6. GFO (R), misa formy IC, sivočierna, KH hrubá, PO hladený, vtlačená jamka, pr. o. 14,0 cm. Prír. č. 138/99.

7. GFO (R), šálka formy III, čierna, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 10,6 cm. Prír. č. 138/99.

8. GFO (R), misa formy IA, sivočierna, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 25,4 cm. Prír. č. 140/99.

9. GFT (R), misa formy IA, čierna, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 129/99.


11. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, vtláčané jamky, pr. o. 15,6 cm. Prír. č. 136/99.

OBJEKT 59

12. Oválna plytká jama so šikmými stenami a rovným dnom. Jama bola čiastočne prekrytá neskororímskym ob-jektom 33/34/53. Výplň: tmavá sivohnedá hlina so zlomkami mazanice, totožná s výplňou objektu 53. Nie je vylúčené, že objekt 59 tvoril súčasť neskororímskeho objektu 33/34/53. Rozmery: 234 x 155 cm, hĺ. 30 cm.

13. Bronzový krúžok z drôtu s kosoštvorcovým prierezom, pr. 2,1 cm. Prír. č. 326/99.

14. PFD (K), misa na prstencovej nôžke, sivá jemná keramika s čiernym poťahom, pr. nôžky 8 cm. Prír. č. 288/99.

15. PFD (K), keramika tehlovej farby, pr. d. 8 cm. Prír. č. 288/99.

16. GFO (R), čierny, KH jemná, PO hladený, prežliabnutý okraj. Prír. č. 287/99.

17. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, náznak odsadeného okraja. Prír. č. 288/99.

235

18. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 287/99.

19. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, šikmé ryhy v páse. Prír. č. 288/99.

20. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryté línie. Prír. č. 287/99.

21. GFD (R), cedník, sivý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 12 cm. Prír. č. 287/99.

22. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Prír. č. 288/99.

23. GFD (R), hnedočierny, KH jemná, PO drsný, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 288/99.

24. GFO (R), hrniec formy IV, KH hrubá, PO drsný, vrypy nechtom, pr. o. 9 cm. Prír. č. 288/99.

25. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 288/99.

26. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, dvojice vrypov prstom. Prír. č. 288/99.

TAB. 5

OBJEKT 3

1. Obdĺžniková zemnica so šesťkolovou schémou (hĺ. kolových jám 28-48 cm) zahĺbená do sivočiernej ílovitej hli-ny. Chata sa len nezreteľne farebne prejavila v tmavej ornici. V strede chaty sa nachádzala plytká okrúhla jama s rovným dnom (pr. 86 cm, hĺ. 10 cm) s podobnou hlinitou výplňou ako chata, len s väčším množstvom uhlíkov (objekt 3A). Pri strede juhovýchodnej dlhšej steny bola na dlážke položená hlboká misa (tab. 7: 23). Pred ňou sa nachádzala oválna misovitá priehlbeň (58 x 46 cm, hĺ. 25 cm). Dlážka vymazaná hlinitým estrichom. Výplň: sivočierna humusovito-ílovitá hlina so zlomkami mazanice a uhlíkov, nad dlážkou a v strede chaty nevýrazne oddelené vrstvy s väčšou prímesou mazanice. Rozmery dlážky: 382 x 274-310 cm (11,15 m2), hĺ. 44-46 cm. Orien-tácia: 55°, SV-JZ.

2. Bronzový pliešok kosoštvorcového tvaru, dĺ. 3,5 cm. Objekt 3A. Prír. č. 111/98.

3. Úštep z kremenca, dĺ. 2,8 cm. Prír. č. 108/98.

4. Čepeľ z rádiolaritu, zlomok, zach. dĺ. 2,2 cm. Prír. č. 107/98.

5. Kónický praslen, hnedý, KH jemná, PO hladený, plošne nanesené okrúhle kolky, max. pr. 2,9 cm, v. 2,2 cm. Prír. č. 101/98.

6. Bikónický praslen, sivý, KH jemná, PO drsný, pr. 3,9 cm, v. 1,7 cm. Prír. č. 103/98.

7. Kotúčovitý praslen, čierny, KH jemná, PO hladený, pr. 4,1 cm, v. 1,3 cm. Prír. č. 110/98.

8. Železné kovanie z pásoviny, zohnuté, nadol zahrotené, zach. dĺ. 4,2 cm. Prír. č. 106/98.

9. Hlinené závažie, fragment hornej časti, sivohnedé fľakaté, KH hrubá, PO drsný, pr. 7,1 cm. Prír. č. 102/98.

10. Nástroj kostený, lopatkovitý, s vyhladeným povrchom, dĺ. 8 cm. Prír. č. 109/98.

11. PFT (K), keramika tehlovej farby, zvyšky červeného maľovania, radielko. Prír. č. 26/98.

12. PFT (K), sekundárne prepálený, keramika tehlovej farby, radielko. Prír. č. 26/98.

13. PČT, keramika tehlovej farby, červené maľovanie, vyškrabovaná vlnovka a radielko. Prír. č. 33/98.

14. PFO (K), misa, sivá jemná keramika , zvyšky tmavého poťahu, pr. o. 20 cm.

15. PFO (K), džbán s profilovaným okrajom, keramika tehlovej farby, pr. o. 7 cm. Prír. č. 29/98.

16. GFO (R), misa formy IA, sivá a hnedá, jedna časť sekundárne prepálená, KH jemná, PO drsný, pr. 15,2 cm. Prír. č. 30/98.

17. PFT (K), sivá drsná keramika, hrebeňovanie. Prír. č. 28/98.

18. PF (K), ucho, keramika tehlovej farby. Prír. č. 23/98.

19. GFT (R), misa formy II, čierna, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 24, 28/98.


21. GFT (R), misa so zaobleným dnom, sivá, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 28/98.

22. GFO (R), hrnček formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, presekávaný okraj, pr. o. 18 cm. Prír. č. 24/98.

23. GFO (R), misa formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 18,4 cm. Prír. č. 26, 33/98.

236

TAB. 6


1. GFD (R), čierny, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 28/98.

2. GFO (R), hnedý, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 23/98.

3. GFO (R), misa formy III, čierna, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 33/98.

4. GFO (R), misa formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 23/98.


6. GFD (R), hnedý, KH jemná, PO leštený, pr. d. 3,8 cm. Prír. č. 30/98.

7. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, dve plastické lišty. Prír. č. 29/98.

8. GF (R), ucho, sivé, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 32/98.

9. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, šikmé žliabkovanie.

10. GFO (R), misa formy II, hnedá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 17.6 cm. Prír. č. 30/98.

11. GFD (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, pr. d. 7,0 cm. Prír. č. 23, 24/98.

12. GFO (R), misa formy II, sivá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 15 cm. Prír. č. 33/98.

13. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, ryhovanie. Prír. č. 23/98.

14. GFO (R), šálka formy III s uchom, hnedá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 26/98.

15. GFO (R), misa/váza formy III, čierna, KH jemná, PO hladený, pr. o. 12,2 cm. Prír. č. 33/98

16. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO hladený.

17. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj. Prír. č. 28/98.

18. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 32/98.

19. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 20,0 cm. Prír. č. 30/98.

20. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 28/98.

21. GF (R), rekonštruovaná misa formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 17,0 cm, pr. d. 6,0 cm, v. 9,4 cm. Prír. č. 24, 30, 33/98.

22. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 32/98.

23. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 13,2 cm. Prír. č. 26/98.

24. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 29/98.

25. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 30/98.

26. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 30/98.

27. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 23, 28/98.

28. GFO (R), čierny, KH hrubá, PO hladený.


30. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 20,8 cm. Prír. č. 28/98.

31. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 19,2 cm.

TAB. 7


1. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, ryté vlnovky. Prír. č. 23/98.

2. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 26/98.

3. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, klinovité vpichy. Prír. č. 29/98.

4. GFO (R), čierny, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 31/98.

237

5. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, skupiny bodiek ozubeným kolieskom alebo hrebeňom. Prír. č. 32/98.

6. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, mrežovité šrafovanie. Prír. č. 29/98.


8. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, mrežovité šrafovanie. Prír. č. 25/98.

9. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 28/98.

10. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 24/98.

11. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 30/98.

12. GFT (R), hnedočierny, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovaný šachovnicový vzor. Prír. č. 33/98.



15. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 29/98.

16. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 23/98.

17. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 23/98.


19. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované vlnovky. Prír. č. 26, 33/98.

20. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 24/98.

21. GFO (R), misa formy IA, sivá, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky, pr. o. 15,6 cm. Prír. č. 30/98.

22. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky, pr. d. 13,0 cm. Prír. č. 32/98.

23. G (R), misa formy II, hnedosivá, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky, pr. o. 23,4 cm, pr. d. 11,0 cm, v. 16,4 cm. Misa stála na dlážke pri stene chaty.

TAB. 8

OBJEKT 3 - pokračovanie


2. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom v horizontálnych radoch. Prír. č. 23/98.


4. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom v horizontálnych radoch. Prír. č. 23/98.


6. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom.

7. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy nechtom.

8. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom v horizontálnych radoch. Prír. č. 26/98.

9. GFO (R), misa/hrniec formy IA, hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom v horizontálnych radoch, pr. o. 26,4 cm. Prír. č. 26/98.

10. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom, ryhy. Prír. č. 29/98.

11. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 19,6 cm. Prír. č. 28/98.

12. GFO (R), misa formy IB, hnedá, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 22,0 cm. Prír. č. 25/98.

13. GF (R), rekonštruovaný hrnček formy IV, hnedočierny, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom vo vertikálnych aj horizontálnych radoch, pr. o. 12,0 cm, pr. d. 7,6 cm, v. 15,8 cm. Prír. č. 25, 26/98.

14. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, v spodnej časti zdrsnený. Prír. č. 23/98.


16. GFO (R), GFT (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 19,6 cm. Prír. č. 29/98.

17. GF (R), rekonštruovaná misa formy IA, sivohnedá, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 19,0 cm, pr. d. 8,6 cm, v. 12,0 cm. Prír. č. 25, 26, 33/98.

238

TAB. 9

OBJEKT 4

1. Objekt 4. Obdĺžniková zemnica zahĺbená do sivočiernej ílovitej hliny. Chata sa farebne a štruktúrou výplne len veľmi nepatrne odlišovala od okolitej ornice. Zistená bola na základe koncentrácie fragmentov keramiky a zvieracích kostí. V interiéri sa nachádzala len jedna kolová jama v strede severozápadnej steny (hĺ. cca 36 cm). V protiľahlej stene bol malý výklenok – snáď pozostatok druhého stĺpu. Úprava dlážky nezistená. Výplň: sivo-čierna ílovito-humusovitá hlina. Rozmery dlážky: cca 550 x 170 cm (9,35 m2), hĺ. cca 10-20 cm. Orientácia: 119°, ZSZ-VJV.

a. Minca. Ti. Claudius, denár serratus 79 pred Kr., Syd 770 (určenie E. Kolníková). Prír. č. 114/98, num. č. 8466.

2. Bronzová obojstranná doštičková spona. Platničkový šarnier s mierne prehnutou ihlou. Z oválnej doštičky vy-stupujú štyri očká vyplnené červeným emailom, piate očko sa nachádza v strede doštičky. Doštička je rozdelená na štyri polia pôvodne vyplnené červeným a zeleným (?) emailom, dnes sčasti vypadaným. Výstupky z oboch strán doštičky predstavujú štylizované zvieracie hlavičky. Poškodený trojuholníkový zachycovač. Dĺ. 5,3 cm. Sektor H/4-5, humusová vrstva tesne nad chatou 4. Prír. č. 13/97.

3. Bronzový nit s polguľovitou vyklenutou hlavicou, v. 1,4 cm. Sektor H/5, pri chate 4. Prír. č. 113/98.

4. Ihla bronzová zo spony, zlomok, dĺ. 4 cm. Sektor H/5, tesne nad chatou 4. Prír. č. 90/98.

5. PFT (K), keramika tehlovej farby, červené maľovanie v pásoch, radielko.

6. PFT (K), džbán(?), keramika tehlovej farby, odlomené ucho. Prír. č. 58/98.

7. PFO (K), zásobnica s okružím, sivá drsná keramika. Prír. č. 59/98.

8. Kostená platnička s dvoma prevŕtanými otvormi, vysoko vyklenutá. Š. 7 cm, v. 4,6 cm. Prír. č. 115/98.

9. PFO (K), hrnček s trojuholníkovým okrajom, sivá drsná keramika, pod okrajom zväzok rýh, pr. o. 14 cm. Prír. č. 58/98.



12. GFT (R), miska formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, plošné ryhovanie. Prír. č. 57/98.

13. GFD (R), pohár na nôžke, čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 3,0 cm. Prír. č. 55/98.

14. GFD (R), čierny, KH jemná, PO hladený, hrebeňované oblúčiky, pr. d. 4,0 cm. Prír. č. 56/98.

15. GFD (R), sivý, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 55/98.

16. GFO (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 10,0 cm. Prír. č. 55/98.

17. GFO (R), misa formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 19,6 cm. Prír. č. 56/98.

18. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 19,6 cm. Prír. č. 55/98

19. GFD, GFT (R), váza, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 10,0 cm. Prír. č. 57, 58/98.

TAB. 10


1. GFO (R), sivý, KH jemná, PO leštený, pr. o. 15,2 cm. Prír. č. 55/98.


3. GFO (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 58/98.

4. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 58/98.

5. GFO (R), sivý, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 56/98.

6. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, ozubené koliesko, pr. o. 16,8 cm. Prír. č. 57/98.

7. FO (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, brázdený vpich. Prír. č. 58/98. Pravek.

8. GFD (R), hnedý, KH jemná, PO drsný, pr. d. 6,2 cm. Prír. č. 55/98.

239


10. GFT (R), hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom.

11. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 57/98.

12. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, pod líniou ryté šikmé zárezy. Prír. č. 57/98.


14. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky.

15. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 55/98.


OBJEKT 6

17. Piecka (?). Oválna misovitá jamka (80 x 48 cm, hĺ. 10-12 cm) v bezprostrednom susedstve chaty 3. Výplň: sivo-čierna ílovitá hlina s vrstvou prepálenej mazanice a uhlíkov.

a. Hlinené závažie, dva amorfné fragmenty. Prír. č. 392/98.

OBJEKT 27, 28 a 29

18. Objekt 27. Fragment piecky (?). Zachovali sa dva prepálené pásiky hliny vo vzájomnej vzdialenosti 25 cm, ktoré sa v priečnom reze smerom nadol kotlovite zužovali. Pásiky (steny piecky ?) široké 2-4 cm boli zvonka hnedočierne, zvnútra prepálené do oranžova. Dno nezistené. Výplň sa nelíšila od okolitej tmavej humusovitej zeminy. Š. objektu 28 cm, zachovaná dĺ. 60 cm. Bez nálezov.

Objekt 28. Fragment piecky (?). Podobne ako v objekte 27 sa zachovali dva prepálené pásiky hliny vo vzájom-nej vzdialenosti 34 cm. Pásiky sa v priečnom reze kónicky smerom nadol rozširovali. Čiastočne sa zachovalo aj prepálené rovné dno. Pásiky (steny piecky ?) široké 2-6 cm boli zvonka hnedočierne a zvnútra prepálené do oranžova. Výplň sa od okolitej tmavej humusovitej hliny líšila len väčšou prímesou prepálenej mazanice. Š. objektu 42 cm, zachovaná dĺ. 46 cm, hĺ. 10 cm. Vo výplni sa našli len atypické fragmenty keramiky.

Objekt 29. Fragment piecky (?). Na rozdiel od predchádzajúcich objektov sa zachoval len jeden prepálený pásik (stena piecky ?) podobného charakteru. Zachovaná dĺ. 90 cm. Bez nálezov.

TAB. 11

OBJEKT 5

1. Objekt 5 a 5A po začistení s vyznačením nálezov mincí (vľavo) a po preskúmaní (vpravo).

Objekt 5. Obdĺžniková zemnica porušená v južnej časti plynovodom a zahĺbená do sivého podložného ílu. Pri hĺbení chaty 5 bola zničená väčšia časť objektu 5A. Chata sa farebne len veľmi nepatrne odlišovala od oko-lia a identifikovaná bola na základe kumulácie fragmentov keramiky a zvieracích kostí. Na protiľahlej strane modernej ryhy plynovodu sa nachádzala chata 2. Vzájomný vzťah neskororímskych chát 2 a 5 (ani to, či išlo eventuálne o jeden objekt) sa nepodarilo zistiť. Kolové jamy nezistené. Pri severovýchodnej stene bola okrúhla zahĺbenina (hĺ. 12 cm, pr. 60 cm). Výmaz dlážky nezistený. Výplň: kompaktná tmavá sivohnedá humusovito-ílovitá hlina (v profile vrstva 1), nad dlážkou svetlejšie ílovité vrstvičky (v profile vrstvy 3), pri severnej stene blok hnedej hliny (deštruovaná stena? – v profile vrstva 2). Vo výplni chaty sa v dvoch kumuláciách (hĺ. 10 až 15 cm a 30 cm) našlo spolu sedem rímskych denárov. Ďalšie tri denáre boli rozptýlené popri ryhe plynovodu. Pri mechanickom odstraňovaní ornice sa vo vrstve tesne nad chatou v sektoroch D2 a D3 našli tri rímske denáre. Všetky mince (spolu 13 exemplárov) tvoria pravdepodobne súčasť jedného rozptýleného depotu strieborných rímskych mincí. Š. dlážky 300 cm, preskúmaná dĺ. 390 cm, hĺ. 44-52 cm. Orientácia: 5°, S-J.

Objekt 5A. Časť objektu (chaty?) 5A bola zistená až počas vyberania výplne chaty 5. Prevažná časť objektu bola zničená pri hĺbení mladšej chaty 5 a moderného plynovodu. Nie je vylúčené, že objekt 5A a časť chaty 30 nachá-dzajúcej sa na protiľahlej strane ryhy plynovodu tvoria súčasť jednej zahĺbenej zemnice. Objekt 5A bol nepatrne hlbší ako chata 5. Výplň: tmavá sivohnedá humusovito-ílovitá hlina. Preskúmaná dĺ. 164 cm, hĺ. 55 cm.

Nálezy mincí podľa určenia E Kolníkovej:

Mince z výplne polozemnice

240

a. Traianus, denár z rokov 103-111, RIC 119. Východná polovica, hĺ. 10 cm. Prír. č. 126/99, num. č. 8591.

b. Traianus, denár z rokov 112-114, RIC 270. Východná polovica, hĺ. 0-5 cm. Prír. č. 127/99, num. č. 8592.

c. Nero, denár z rokov 65-66, RIC 46. Východná polovica, hĺ. 20 cm. Prír. č. 128/99, num. č. 8593.

d. Hadrianus, denár z rokov 119-122, RIC 137a. Východná polovica, hĺ. 10 cm. Prír. č. 129/99, num. č. 8594.

e. Vespasianus, denár z rokov 78-79, RIC 131. Západná polovica, hĺ. 15 cm. Prír. č. 130/99, num. č. 8595.

f. Vespasianus, denár z rokov 70-72, RIC 39. Západná polovica, hĺ. 30 cm. Prír. č. 131/99, num. č. 8596.

g. Traianus, denár z rokov 103-111, RIC 147. Západná polovica, hĺ. 30 cm. Prír. č. 132/99, num. č. 8597.

h. Nerva, denár z roku 96, RIC 3. Západná polovica, hĺ. 30 cm. Prír. č. 133/99, num. č. 8598.

i. Hadrianus, denár z rokov 125-128, RIC 175c. Západná polovica, hĺ. 30 cm. Prír. č. 134/99, num. č. 8599.

j. Marcus Aurelius, denár z roku 165, RIC 123. Západná polovica, dno. Prír. č. 135/99, num. č. 8600.

Mince z vrstvy nad chatou 5

k. Marcus Aurelius, denár z roku 170, RIC 225. Ornica nad objektom 5 a 2. Prír. č. 125/99, num. č. 8590.

l. Antoninus Pius, denár z rokov 143-144, RIC 111a. Sektor D/2 ornica nad chatou 5. Prír. č. 6/97, num. č. 8356.

m. Lucilla, denár z rokov 161-167, RIC 758. Sektor D/2, ornica nad chatou 5. Prír. č. 5/97, num. č. 8357.

2. Železný kliniec so široko roztepanou deformovanou hlavicou. Zach. dĺ. 2,5 cm. Prír. č. 220/99.

3. Predmet zo železného plechu s otvorom (šupina rímskeho panciera ?), fragment, zach. dĺ. 2,5 cm. Prír. č. 247/99.

4. Fragment železného plechu, zach. dĺ. 5,7 cm. Prír. č. 256/99.

5. Terra sigillata, Drag. 37. Široký sedemdielny list s krátkou stonkou (Ri-Fi P 59/61 ?), úzky perlovec (Ri-Fi O 263).

Rheinzabern, koniec 2. až začiatok 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Východná polovica, hĺ. 0-10 cm. Prír. č. 182/99.

n. Terra sigillata, neurčiteľný tvar. Nekreslená. Stredná Galia (?) Druhá polovica 2. storočia (určenie K. Kuzmovej). Východná polovica, hĺ. 10-30 cm. Prír. č.

169/99.

6. Praslen, hlinený, sivočierny, KH jemná, PO hladený, max. pr. 3,7 cm, v. 2,1 cm. Prír. č. 184/99.

7. Fragment železného plechu, zach. dĺ. 2,4 cm. Prír. č. 247/99.

8. Fragment železného plechu, zach. dĺ. 2 cm. Prír. č. 256/99.

9. Kostený predmet, fragment. Prír. č. 162/99.

10. Brúsik z jemnozrnného pieskovca, fragment, zach. dĺ. 6,9 cm. Prír. č. 181/99.

o. Kamenná hladená sekerka, fragment, pravek.

11. PFO (K), mortárium glazované, keramika tehlovej farby, sekundárne prepálené, pôvodne asi zelená glazúra. Prír. č. 148/99.

12. PFO (K), prstencová misa, sivá jemná keramika, ošúchaný poťah. Prír. č. 143/99.

13. PFO (K), džbánik s trojuholníkovým prierezom okraja, keramika tehlovej farby, červené maľovanie, pr. o. 6 cm. Prír. č. 146/99.

14. PFO (K), misa, sivá jemná keramika so sivočiernym poťahom. Prír. č. 142/99.

15. PFO (K), misa s okrajovým prstencom, sivá jemná keramika so sivočiernym poťahom, pr. o. 18 cm. Prír. č. 134/99.

16. PFT (K), prstencová misa, sivá jemná keramika s ošúchaným čiernym poťahom. Prír. č. 145/99.

17. PFT (K), keramika tehlovej farby, ošúchané červené maľovanie, radielko. Prír. č. 143/99.

18. PF (K), ucho, sivá drsná keramika. Prír. č. 147/99.

241

TAB. 12


1. GFO (K), misa, KH hnedá jemná, PO čierny leštený, horizontálne žliabkovanie, hrebeňovaná vlnovka, pr. o. 18 cm. Prír. č. 135/99.

2. GFT (K), sivý s drsným povrchom, hrebeňovaná vlnovka. Pravdepodobne z nádoby z objektu 47 (tab. 49: 10). Prír. č. 135/99.

3. GFD (K), KH sivá jemná, PO hnedý hladký, pr. d. 9 cm. Prír. č. 135/99.

4. GFD (K), KH sivá jemná, PO hnedočierny hladený, pr. d. 6 cm. Prír. č. 135/99.

5. GFO (R), miska formy II, hnedá, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 142/99.

6. GFO (R), sivý, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 142/99.

7. GFO (R), miska formy III, sivá, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 148/99.

8. GFO (R), miska formy IB, sivá, KH jemná, PO leštený, jemné trojuholníkové vpichy. Prír. č. 134/99.

9. GFO (R), miska formy IA, čierna, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 144/99.

10. GFO (R), sivý, KH jemná, PO leštený, pr. o. 8,8 cm. Prír. č. 135/99.

11. GFO (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, pr. o. 18,0 cm. Prír. č. 142/99.

12. GFO (R), miska formy IA, sivohnedá, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 143/99.

13. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, ryté lomenice v kombinácii s jemnými trojuholníkovými vpichmi. Prír. č. 147/99.

14. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plastický výčnelok. Prír. č. 135/99.

15. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, klinovité vpichy. Prír. č. 135/99.

16. GFT (R), čierny, KH jemná, PO drsný, barbotino. Prír. č. 135/99.

17. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, rytá lomenica. Prír. č. 147/99.

18. GFO (R), čierny, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 147/99.

19. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, ozubené koliesko. Prír. č. 146/99.

20. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, ozubené koliesko. Prír. č. 142/99.

21. GFT (R), miska formy II, čierna, KH jemná, PO hladený, dva horizontálne žliabky a lišta. Prír. č. 143/99.

22. GFO (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, pr. o. 24,4 cm. Prír. č. 134/99.

23. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO leštený, oválne prehnutá stena. Prír. č. 146/99.

24. GFT (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 147/99.

25. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH jemná, PO hladený, pr. o. 18,0 cm. Prír. č. 145/99.

26. GFT (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, horizontálny a šikmé žliabky. Prír. č. 147/99.

27. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, žliabok. Prír. č. 147/99.

TAB. 13


1. GFO (R), hrniec s uchom, sivý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 146/99.

2. GFO (R), miska formy IA, čierna, KH jemná, PO drsný, horizontálne rozšírené ústie. Prír. č. 142/99.

3. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 146/99.


5. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 142/99.

6. GFT (R), sivočierny, KH jemná, PO hladený, hrebeňovaná vlnovka. Prír. č. 142/99.

242


8. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ryhovanie. Prír. č. 143/99.

9. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ryhovanie a vrypy prstom. Prír. č. 135/99.


11. GFO (R), hrubostenná nádoba (zásobnica?), hnedá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 147/99.

12. GFO (R), hrnček formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj, pr. o. 11,0 cm. Prír. č. 143/99.


14. GFD (R), cedník, hnedočierny, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 144/99.


16. GFO (R), hrniec formy IV s odsadeným okrajom, hnedočierny, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 135/99.

17. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 147/99.


19. GFO (R), miska formy IC, čierna, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 11,4 cm. Prír. č. 135/99.

20. GFO, GFT (R), miska formy IC, čierna, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj, pr. o. 12,2 cm, pr. d. 9,6 cm. v. 5,0 cm. Prír. č. 135/99.

21. GFO (R), miska formy IC, hnedá, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 147/99.

22. GFO, GFT (R), hrniec/zásobnica formy IV, hnedá, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 13,2 cm. Prír. č. 144/99.

23. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 18,0 cm. Prír. č. 135/99.

24. GFO (R), hrniec formy IA, sivý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 28,0 cm. Prír. č. 97/98.

TAB. 14

OBJEKTY 7-15

1. Situácia kolových jám (objekty 7-12 a 14-15) a žľabu (objekt 13) južne od chaty 1.

Objekt 7. Kolová (?) jama v tvare osmičky. Pr. 50-54 cm, hĺ. 16 cm. Výplň: sivohnedá homogénna hlina.

2. GFO (R), misa formy IB, sivohnedá, KH hrubá, PO leštený. Prír. č. 71/98.

3. GFO (R), hrniec formy IV s von odsadeným okrajom, sivý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 71/98.

4. GFO (R), sivočierny, KH jemná, PO hladený.

Objekt 8. Okrúhla kolová jama. V profile sa rysovala veľmi nezreteľne. Pr. 60 cm, hĺ. asi 16 cm. Výplň: sivohne-dá svetlá hlina s uhlíkmi.

5. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, hrebeňovanie.

6. GFD (R), cedník, čierny, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 72/98.

Objekt 9. Okrúhla kolová jama. Pr. 46 cm, hĺ. 34 cm. Výplň: sivohnedá svetlá hlina, slabá prímes mazanice. V objekte sa vyskytli fragmenty len atypickej keramiky.

Objekt 10. Nepravidelná okrúhla jama s lavórovitým profilom a rovným dnom. Pr. 90-106 cm, hĺ. 38 cm. Výplň: tmavá sivočierna hlina s mazanicou a popolom.

7. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryté šrafovanie a trojuholníkové vpichy. Prír. č. 75/98.

8. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný (pravek?).

Objekt 11. Oválna kolová (?) jama. Max. pr. 64 cm, hĺ. 25 cm. Výplň: svetlá sivohnedá hlina s mazanicou a uhlíkmi. Jamy 10, 11, 12 mali veľmi podobnú výplň. Objekt obsahoval len atypickú keramiku.

Objekt 12. Okrúhla kolová jama. Pr. 60-68 cm, hĺ. 34 cm. Výplň: sivá hlina s uhlíkmi a mazanicou.

9. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 77/98.

243

Objekt 13. Plytký žľab vymedzujúci obdĺžnikový priestor. Zistili sa tri jeho ramená, jedno z nich bolo porušené neskororímskou chatou 1 a druhé sa strácalo pri jej severovýchodnej stene. Žľab ohraničoval štvoruholníkový priestor široký 5,8 m. Rozmery žľabu: š. 20-40 cm, hĺ. 10-30 cm. Výplň: svetlá sivohnedá hlina so silnou príme-sou mazanice.

10. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 79/98.

11. Ucho, sivohnedé, KH jemná, PO hladený, pravek. Prír. č. 79/98.

12. GFO (R), misa formy IA, sivohnedá, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie.


14. G(?)FT (K), sivohnedý, KH jemná piesčitá, PO drsný a hrebeňovaný. Prír. č. 79/98.

Objekt 14. Okrúhla kolová jama so zahroteným dnom. Pr. 46 cm, hĺ. 30 cm. Výplň: svetlohnedá hlina s mazani-cou. Objekt obsahoval len atypickú keramiku.

Objekt 15. Okrúhla kolová jama. Pr. 44 cm, hĺ. 38 cm. Výplň: svetlohnedá hlina s mazanicou.

15. GFT (R), sivý, KH jemná, PO drsný, hrebeňovanie.

16. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 81/98.

TAB. 15

OBJEKT 16

1. Oválna lavórovitá jama so zaobleným dnom umiestnená v bezprostrednom susedstve chaty 4. Max. pr. 102 cm, hĺ. 32 cm. Výplň: sivočierna homogénna humusovito-ílovitá hlina.

2. FO (R), hnedý, KH jemná, PO hladený. Pravek? Prír. č. 84/98

3. GFT (R), misa formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 84/98

4. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, hrebeňované oblúčiky.

OBJEKT 17A-B

5. Dvojica malých okrúhlych šachtovitých piecok zahĺbených do hnedočierneho humusu. Steny piecok vymazané hlinou prepálenou do hnedooranžova. Steny boli čiastočne deštruované aj vnútri piecok. Vonkajšia stena piec-ky A sa smerom von kónicky rozširovala, ostatné steny boli kolmé. Dno rovné. Rozmery: piecka A – pr. 44 cm, hĺ. 30 cm, piecka B – pr. 48 cm, hĺ. 26 cm. Výplň: tmavá sivohnedá piesčitá hlina s mazanicou, pri dne viac uhlí-kov a stopy pôsobenia ohňa.

6. FO (R), zásobnica s okružím, sivá, KH hrubá, PO drsný, doba laténska. Prír. č. 86/98.

7. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ryté šrafovanie. Prír. č. 87/98. Pri objekte 17.

8. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, zvislé rady vrypov prstom. Prír. č. 85/98.

9. GFT (R), čierny, KH jemná, PO drsný, hrebeňovanie. Prír. č. 87/98. Pri objekte 17.

10. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, obdĺžnikové vpichy. Prír. č. 87/98. Pri objekte 17.

OBJEKT 18

11. Objekt nepravidelného obličkovitého pôdorysu s rovným dnom. Do jeho dna bola zahĺbená podkovovitá pec s jazykovitým predpecným manipulačným priestorom. Steny a dno pece boli silno prepálené do oranžova. Rozmery objektu: 302 x 210 cm, hĺ. 5-15 cm. Rozmery pece: 64 x 80 cm, hĺ. 22 cm od dlážky objektu. Dĺ. pece s predpecnou jamou 160 cm. Výplň: sivohnedá tmavá homogénna hlina so zlomkami mazanice. V peci sa na-chádzala zvrstvená belavo-sivastá sadzovitá hlina s väčšími hrudami mazanice (z deštruovaných stien?).

12. PFT (K), keramika tehlovej farby s červeným maľovaním, radielko. Prír. č. 69/98.


14. GFD (R) na prstencovej nôžke, sivohnedý, KH jemná, PO leštený, zvnútra tuhovaný, pr. nôžky 8 cm. Prír. č. 68/98.

15. GFO (R), misa formy IA, hnedočierna, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 67/98.

244

16. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 70/98.

17. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO leštený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 69/98.

18. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, rytie a vrypy prstom. Prír. č. 70/98.


20. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 67/98.


22. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj. Prír. č. 69/98.

23. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, ryté šrafovanie a vrypy prstom. Prír. č. 68/98.

24. Situácia v priestore objektov 23-25.

OBJEKT 23

Krátky žľab zahĺbený do tmavej ílovito-humusovitej hliny. V zásype rebrá menšieho zvieraťa. Výplň: tmavá ílovito-humusovitá hlina. Dĺ. 215 cm, š. 46-56 cm, hĺ. 22 cm.

25. GFT (R), čierny, hrubý tuhovaný, hrebeňovanie. Prír. č. 94/98.

26. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 94/98.

27. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ryté zväzky línií. Prír. č. 94/98.

OBJEKT 24

Okrúhla a plytká kolová jama (pr. 40 cm, hĺ. 12 cm). Výplň: tmavá ílovito-humusovitá hlina. Bez nálezov.

OBJEKT 25

Oválna kolová (?) jama (pr. 62-80 cm, hĺ. 20 cm). Výplň: tmavá ílovito-humusovitá hlina. Bez nálezov.

TAB. 16

OBJEKT 19

1. Obdĺžniková zemnica so šesťkolovou schémou zahĺbená do piesčitej spraše až po úroveň podložného štrku. Chata bola narušená modernou ryhou plynovodu. Z pôvodnej šesťkolovej schémy bolo zistených len päť kolo-vých jám, len dve z nich sa skúmali rezom (hĺ. 54-58 cm). Úprava dlážky nezistená. V severnej polovici interiéru sa nachádzala plytká oválna priehlbeň s rovným dnom (115 x 74 cm, hĺ. 18-20 cm) s podobnou výplňou ako v chate, len s väčším množstvom uhlíkov a mazanice (objekt 19A). Výplň: hnedočierna ílovito-humusovitá hlina s prímesou mazanice, uhlíkov a lomového kameňa, smerom k dlážke prechádzala do „mastnejšieho“ sivočierneho ílu. Rozmery dlážky: 405 x 335 cm (13,57 m2), hĺ. 62 cm. Orientácia: 137°, SZ-JV.

2. Spona bronzová, dvojdielna (Almgren 84). Špirála s ôsmimi závitmi, ihla, horná tetiva v háčiku, hranená hlavi-ca, jednoduchý uzlík, strechovite hranený lúčik, pravouhlý vysoký zachycovač, dohora zdvihnutý jednoduchý pätkový uzlík. Dĺ. 4,9 cm. Sektor b/10, ornica tesne nad chatou 19. Prír. č. 79/98.

3. Spona bronzová, dvojdielna (Almgren 84). Špirála so siedmimi závitmi, ihla, horná tetiva v háčiku, hranená hlavica, jednoduchý uzlík, strechovite hranený lúčik, pravouhlý vysoký zachycovač, dohora zdvihnutý jedno-duchý pätkový uzlík. Dĺ. 4,9 cm. Prír. č. 116/98.

4. PFD (K), keramika tehlovej farby, pr. d. 9,5 cm. Prír. č. 49/98


6. Čepieľka, patinovaný rohovec, dĺ. 2,9 cm. Prír. č. 117/98.

7. Fragment bronzového plechu z nádoby (?), prehnutý okraj. Dĺ. 3,1 cm. Prír. č. 95/98.

8. PFO (K), hrnček, sivá drsná keramika, čiastočne očadený okraj, pr. o. 11,5 cm. Prír. č. 45/98.

9. GFO (R), misa formy IA, sivá, KH hrubá, PO tuhovaný. Prír. č. 45/98.

10. GFO (R), misa formy IA, sivočierna, KH hrubá, PO tuhovaný. Prír. č. 45/98.

11. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH hrubá, PO leštený. Prír. č. 38/98.

245

12. GFO (R), sivočierny, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 37/98.



15. GF (R), ucho, hednočierne, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 45/98.

16. GFT (R), misa formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 41/98.

17. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 35 cm. Prír. č. 37/98.


19. GF (R), ucho, čierne, KH jemná, PO tuhovaný.

20. GF (R) misa rekonštruovaná formy IB, hnedočierna fľakatá, KH jemná, PO leštený, okraj sekundárne obrúsený, pôvodne išlo zrejme o misu formy II, pr. o. 17 cm. Prír. č. 36, 38/98.

TAB. 17


1. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 37/98.

2. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, barbotino. Prír. č. 43/98.

3. GFT (R), čierny, KH jemná, PO leštený, jamky v dvoch radoch. Prír. č. 43/98.

4. GFD (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, plošné ryhovanie. Prír. č. 45/98.

5. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 38/98.

6. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovaná vlnovka. Prír. č. 41/98.

7. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, ryté trojuholníky vypĺňané vpichmi. Prír. č. 39/98.

8. GFD (R), sivý, KH jemná, PO leštený, pr. d. 7 cm. Prír. č. 37/98.

9. GFD (R), pohár (?), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 6,5 cm. Prír. č. 43/98.

10. GFD (R), váza (?), čierna, jemná s ošúchaným povrchom, pr. d. 7 cm. Prír. č. 35/98.

11. GFO (R), hrnček formy IV, sivočierny, KH jemná, PO leštený, pr. o. 24 cm. Prír. č. 39/98.

12. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, pod líniou polmesiacovité vpichy. Prír. č. 42/98.

13. GFT (R), sivý, KH jemná, PO drsný, klinovité vpichy v motíve vetvičky. Prír. č. 37/98.

14. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom v horizontálnych aj vertikálnych radoch. Prír. č. 39/98.

15. GFO (R), misa formy IB, sivohnedá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 40/98.

16. GFO (R), misa formy IB, sivohnedá, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 39/98.

17. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom v horizontálnych a šikmých radoch. Prír. č. 39/98.

18. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy a vrypy prstom. Prír. č. 44/98.

19. GFO (R), misa formy IB, hnedá, zvnútra čierna, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 45/98.

20. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO drsný, zvislé rady vrypov prstom. Prír. č. 45/98.

21. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, zvislé rady vrypov prstom, pr. d. 10 cm. Prír. č. 44/98.

22. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, plošné vrypy prstom. Prír. č. 43/98.

TAB. 18


1. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryté mrežovité šrafovanie. Prír. č. 45/98.

2. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ryté mrežovité šrafovanie. Prír. č. 39/98.

246

3. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, hrebeňovanie v motíve šachovnice. Prír. č. 39/98.

4. GFO (R), sivočierny, KH hrubá, PO leštený. Prír. č. 39/98.

5. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, ryté mrežovité šrafovanie. Prír. č. 41/98.

6. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ryté mrežovité šrafovanie. Prír. č. 45/98.

7. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 41/98.

8. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 45/98.

9. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 45/98.

10. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom v rade, pr. o. 19 cm. Prír. č. 45/98.

11. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, presekávaný okraj, pr. o. 20 cm. Prír. č. 39/98.

12. GFO (R), hrniec formy IV, sivočierny, KH hrubá, PO hladený, očadený okraj. Prír. č. 37/98.

13. GFT (R), hnedý, KH hrubá, plošne drsnený povrch. Prír. č. 38/98.

14. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 12 cm. Prír. č. 44/98.

15. FO, GFT (R), hrnček formy IV, hnedočierny, KH jemná, PO leštený, vrypy prstom v horizontálnych a vertikál-nych radoch, presekávaný okraj, pr. o. 11,5 cm. Prír. č. 37/98.

16. GFO (R), GFT (R), hrniec/misa formy IV, hnedočierny, KH hrubá, PO hladený, v spodnej časti drsnený povrch, pr. o. 32 cm. Prír. č. 41/98.

TAB. 19


1. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH jemná, PO drsný, vrypy prstom v rade, pr. o. 20 cm. Prír. č. 44/98.

2. GFO (R), hrniec formy IV, hnedočierny, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom v rade, pr. o. 34 cm. Prír. č. 42/98.

3. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom vo zvislých radoch. Prír. č. 41/98.

4. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom vo zvislých radoch. Prír. č. 44/98.

5. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom vo vodorovných radoch. Prír. č. 45/98.

6. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom vo vodorovných a šikmých radoch. Prír. č. 38, 41/98.

TAB. 20

OBJEKT 21

1. Zásobná jama s oválnym pôdorysom, takmer zvislými stenami a rovným dnom, zahĺbená do piesčitej spraše až po úroveň podložného štrku. Jama bola porušená ryhou plynovodu. Pr. 145 cm, hĺ. 64-68 cm. Výplň: zvrstvená s vrstvami tmavého a svetlého ílu a mazanice. Na dne ležala výrazná tmavá ílovitá vrstva premiešaná s uhlík-mi.

2. GFO (R), sivočierny, KH jemná, PO leštený.

3. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO hladený.

4. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, rytá ryha.

5. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie.

6. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, hrebeňovanie.

7. GFT (R), sivočierny, KH jemná, PO hladený, žliabok, oválne jamky.

8. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, klinovité vpichy a vrypy prstom.

9. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, ryhy a vrypy prstom.

10. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, ryté mrežovité šrafovanie.

247

11. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj, vrypy prstom v radoch.

12. GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, ryté mrežovité šrafovanie.

OBJEKT 26, slovanský (7. storočie)

13. Malá okrúhla jamka so šikmými stenami a kotlovitým dnom. Výplň: tmavá hnedočierna hlina, uhlíky, zlomky mazanice. Vo výplni sa našla takmer celá rozbitá hrncovitá nádoba a ďalšie keramické fragmenty. Pr. 66 cm, hĺ. 36 cm.

14. Železný klinček, fragment, zach. dĺ. 2,4 cm. Prír. č. 218/99.

15. FO (R), sivočierny, KH jemná piesčitá hlina so sľudou, PO hladký piesčitý. Prír. č. 165/99.

16. FT (R), hnedočierny fľakatý, KH piesčitá hlina so sľudou, PO piesčitý, hrebeňované línie a vlnovka. Prír. č. 165/99.

17. FT (R), sivočierny, KH piesčitá s kamienkami a sľudou, PO hladký, hrebeňovaná vlnovka. Prír. č. 165/99.

18. FT (R), sivočierny, KH piesčitá s kamienkami a sľudou, PO hladký, hrebeňovaná vlnovka, pravdepodobne z tej istej nádoby ako predchádzajúci zlomok. Prír. č. 165/99.

19. Rekonštruovaný vajcovitý hrniec, hnedý, KH hrubá piesčitá hlina s kamienkami a sľudou, PO hladký piesčitý, pr. o. 18 cm, pr. d. 8,5 cm, v. 26 cm. Prír. č. 100/98.

TAB. 21

OBJEKT 30

1. Pravdepodobne obdĺžniková zemnica z väčšej časti zničená ryhou plynovodu. V severovýchodnej časti bola chata porušená mladšou germánskou zemnicou 2. Objekt sa veľmi slabo rysoval v okolitej tmavej zemine. Podobne ako zemnice 2, 5 a 5A bol zistený len na základe kumulácie fragmentov keramiky a zvieracích kostí. V strede juhozápadnej kratšej steny sa nachádzala jediná kolová jama (pr. 40, hĺ. 32 cm). Výmaz dlážky ne-zistený. Výplň: tmavá kompaktná sivočierna humusovito-ílovitá hlina, drobné zlomky mazanice a lomového kameňa. Max. preskúmaná š. dlážky 278 cm, max. preskúmaná dĺ. dlážky 342 cm, hĺ. 54 cm. Orientácia: 124°, SZ-JV.

2. Ihlica kostená s dvojnásobne profilovanou hlavicou, fragment, zach. dĺ. 4,6 cm. Prír. č. 203/99.

a. Sklo, fragment atypický z tela nádoby, biele, priehľadné. Prír. č. 219/99.

b. Hlinené závažie, fragment. Prír. č. 344/99.

3a-b. PFT (K), dva fragmenty z jednej nádoby, keramika tehlovej farby s červeným maľovaním, pásiky, vlnovka a radielko. Prír. č. 155, 158/99.

4. PFT (K), keramika tehlovej farby s oranžovo-červeným maľovaním. Prír. č. 155/99.

5. PF (K), ucho, džbán, keramika tehlovej farby so zvyškom červeného maľovania. Prír. č. 158/99.

6. PFO (K), misa imitujúca formu Drag. 37, sivá jemná keramika s čiernym poťahom, pr. o. 22 cm. Prír. č. 155/99.

7. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný.

8. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, žliabkovanie. Prír. č. 155/99.


10. GFD (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, pr. d. 5 cm. Prír. č. 157/99.

11. PFO (K), pohár, tzv. raetska keramika, Drexel štýl 2 (2b), hlina tehlovej farby, hnedá engoba, radielko, nalepo-vaná podkovička, pr. o. 8 cm. Prír. č. 22/97.


13. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, žliabkovanie. Prír. č. 158/99.

14. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plošné ryhovanie. Prír. č. 155/99.

15. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, medzi horizontálnymi brázdami v páse jemná rytá lomenica s bodka-mi. Prír. č. 158/99.

16. GFO (R), pokrievka (?), čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 157/99.

248

17. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, plošné žliabkovanie. Prír. č. 157/99.

18. GFO, GFT (R), šálka so zaobleným dnom formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 5,2 cm. Prír. č. 155, 157/99.

19. GFD (R), misa na nôžke (?), čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. nôžky 3,6 cm. Prír. č. 158/99.

20. GFO, GFT (R), miska formy IB, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, trojuholníkové vpichy vo zvislých radoch, pr. o. 15,2 cm. Prír. č. 156, 157/99.

21. GFO (R), šálka formy II/III, hnedá, KH jemná, PO hladený, žliabky, pr. o. 9,6 cm. Prír. č. 157/99.

22. GFO (R), miska formy II, hnedá, KH jemná, PO hladený, žliabky, pr. o. 11,4 cm. Prír. č. 158/99.

23. GFD, GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 6,4 cm. Prír. č. 155, 158/99.

24. GFO, GFT (R), misa formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 13,6 cm. Prír. č. 155, 156, 157, 158/99.

25. GFO, GFT (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO hladený, barbotino, pr. o. 7,6 cm. Prír. č. 157/99.

27. GFO, GFT (R), váza formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 9,6 . Prír. č. 158/99.

TAB. 22



2. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj. Prír. č. 155/99.

3. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO leštený, prstovaný okraj. Prír. č. 155/99.

4. GFO (R), odsadené ústie, sivý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 155/99.


6. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 155/99.

7. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, klinovité a trojuholníkové vpichy. Prír. č. 158/99.




11. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vtláčané jamky. Prír. č. 158/99.

12. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, vtláčané jamky. Prír. č. 158/99.

13. GFO (R), misa/hrniec formy IA, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom, pr. o. 15 cm. Prír. č. 157/99.


15. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 156/99.

16. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 155/99.

17. GF (R), ucho, sivé, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 155/99.

18. GF (R), ucho, hnedé, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 158/99.


20. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, šachovnicové hrebeňovanie. Prír. č. 156/99.

21. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 155/99.

22. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 10,4 cm. Prír. č. 157/99.

23. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie, vrypy nechtom. Prír. č. 156/99.

24. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Prír. č. 158/99.

25. GFO, GFT (R), hrniec/misa formy IV, sivočierny, KH hrubá, PO horná časť tuhovaná, inak hladený, pr. o. 25,6 cm. Prír. č. 156, 157/99.

26. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 155/99.

249

27. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 18,8 cm. Prír. č. 159/99.

28. GFO (R), misa formy IA, sivá, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 13,4 cm. Prír. č. 158/99.

29. GFO (R), misa formy II, sivá, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 11,4 cm, pr. d. 6 cm, v. 8,5 cm. Prír. č. 157/99.

TAB. 23

OBJEKT 31

1. Ako objekt 31 bol označený zhluk lomového kameňa v sektore F/1. Medzi kameňmi a v bezprostrednom okolí sa našli nasledujúce fragmenty keramiky.

2. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, prstovaný okraj. Prír. č. 160/99.

3. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, hrebeňovaný šachovnicový vzor. Prír. č. 160/99.

4. GFT (R), sivočierny, KH hrubá, PO drsný, hrebeňované oblúčiky.


6. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, rytie. Prír. č. 160/99.

OBJEKT 32

7. Ako objekt 32 bol označený zhluk riečnych okruhliakov v sektore H/2. Okruhliaky boli uložené do oválu s max. pr. 45 cm. V bezprostrednom okolí okruhliakov sa našli nasledujúce fragmenty keramiky.

8. PFO (K), pohár (?), sivý, piesčitý povrch. sektor H/2. Prír. č. 104/99.

9. GFO (R), miska formy IA, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. sektor H/2. Prír. č. 104/99.

10. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, šikmé žliabkovanie. sektor H/2. Prír. č. 104/99.

11. GFD (R) na nôžke, hnedý, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 162/99.

OBJEKT 41

12. Malá oválna kotlovitá jamka vyplnená väčšími kusmi prepálenej mazanice, uhlíkmi, prepálenými, zuhoľnate-nými a rozpadajúcimi sa kusmi dreva (deštruovaná piecka ?) a črepmi z väčšej hrncovitej nádoby. Rozmery: 84 x 70 cm, hĺ. 25 cm.

13. FO (R), hnedý, KH jemná, PO leštený, pod okrajom oválny plastický výčnelok. Pravek. Prír. č. 201/99.


15. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, pod líniou rytá kľukatka a plošne nanesené trojuholníkové vpichy. Prír. č. 202/99.

16. GFO, GFT (R), hrniec, hnedočierny fľakatý, KH hrubá, PO drsný, hrdlo hladené, presekávaný okraj, pod líniou dva rady vrypov prstom, pr. o. 30 cm. Prír. č. 186/99.


OBJEKT 46

18. Malá oválna jamka so šikmými stenami a s lavórovitým dnom, v hornej časti kompaktný blok mazanice. Výplň: tmavá sivočierna piesčitá hlina. Rozmery: 98 x 78 cm, hĺ. 40 cm.

19. GFO, GFD (R), miska formy IA, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, sekundárne prepálený, pr. o. 14 cm, pr. d. 6 cm, v. 5,4 cm. Prír. č. 242, 243/99.


TAB. 24

OBJEKT 33/34/53

1. Ako objekty 33, 34 a 53 boli označené kumulácie zlomkov zvieracích kostí, mazanice, keramiky a ďalšieho antropogénneho materiálu v sektoroch C-E/9-10. Počas výskumu sa ukázalo, že pôvodne samostatne označené kumulácie tvoria jeden objekt. Išlo o súvislú vrstvu, ktorá dosadala na ílovité podložie. Jej hrúbka sa pohybo-

250

vala v rozmedzí 15-30 cm. Smerom na juhovýchod a juhozápad pokračovala mimo skúmanú plochu. Oválna plocha s rozmermi asi 13,2 x 6,8 m bola orientovaná dlhšou osou v smere SV-JZ. Konštrukčné detaily (napr. kolové jamy) sa nepodarilo zistiť ani po odobratí celej vrstvy až po podložie. Interpretácia tohto objektu nie je na základe terénnych pozorovaní jednoznačná. Mohlo ísť o nahromadenie sídliskového odpadu alebo o pozo-statok väčšej (zrubovej?) nadzemnej stavby. Objekt 33/34/53 bol skúmaný systémom rezov. Po ich zdokumento-vaní bola celá vrstva odobratá až po podložie. V podloží sa farebne potom prejavili ďalšie (staršie?) sídliskové objekty (objekty 35 až 39 a 57 až 59).

a. Minca. Aurelianus. Mediolanum, antoninián. 270-275 (určenie E. Kolníkovej). Prír. č. 9/97, num. č. 8361. Sektor D/10.

2. Kužeľovitý sklenený gombík z navíjaného skleneného vlákna, poškodený, priehľadné modrasté sklo. V strede gombíka je otvor, do ktorého bol zasunutý dlhý bronzový nit s polkruhovou hlavicou. Pr. gombíka 2,8 cm, dĺ. nitu 3,0 cm.

3. Kužeľovitý sklenený gombík z navíjaného skleneného vlákna, priehľadné modrasté skla. Otvorom v strede gombíka je prevlečený bronzový nit s polkruhovou hlavicou. Nit je zasunutý do železnej trubičky, v ktorej sa zachovali drobné zvyšky dreva. Pr. gombíka 2,3-2,4 cm, dĺ. železnej trubičky 1,55 cm.

4. Bronzová ihla, deformovaný fragment, zach. dĺ. 4,5 cm. Objekt 33. Prír. č. 270/99.

5. Fragment bronzového plechu z diskovitého predmetu s koncetrickými ryhami po obvode (zrkad-lo?). Objekt 33 alebo 35. Prír. č. 269/99.

6. Železný predmet, nožík (?), zach. dĺ. 7,7 cm. Objekt 33. Prír. č. 229/99.

7. Železný klinec, zach. dĺ. 4,6 cm. Objekt 34. Prír. č. 264/99.

8. Železný klinec, deformovaný. Objekt 34. Prír. č. 236/99.

9. Terra sigillata, neurčiteľný tvar, neurčiteľná barbotinová výzdoba. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Objekt 33. Prír. č. 257/99.

10. PFT (K), mortárium, keramika tehlovej farby so zelenou glazúrou. Objekt 53. Prír. č. 275/99.

11. PFO (K), misa s golierovitým okrajom, tehlová s oranžovočerveným maľovaním, okraj očadený. Objekt 33. Prír. č. 177/99.

12. Hlinený kónický praslen, sivočierny, KH jemná, PO hladený, max. pr. 3,4 cm, v. 2,1 cm. Objekt 33. Prír. č. 217/99.

13. Kostené šidlo alebo ihlica s odlomenou hlavicou, zach. dĺ. 8,7 cm. Objekt 53. Prír. č. 325/99.

14. PFO (K), džbán s profilovaným okrajom, keramika tehlovej farby, pr. o. 6 cm. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

15. PFO (K), džbán, keramika tehlovej farby, pr. o. 5,5 cm. Objekt 34. Prír. č. 157/99.

16. PF (K), ucho, keramika tehlovej farby. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

17. PFO (K), džbán (?) s horizontálnym okrajom, keramika tehlovej farby, pr. o. 18 cm. Objekt 53. Prír. č. 278/99.

18. PFO (K), misa, sivá jemná keramika s ošúchaným čiernym poťahom. Objekt 34. Prír. č. 193/99.

19. Brúsik z jemnozrnného pieskovca, fragment, zach. dĺ. 5,4 cm. Objekt 33. Prír. č. 239/99.

20. Brúsik (?) z jemnozrnného pieskovca, fragment, zach. dĺ. 12,3 cm. Objekt 53. Prír. č. 332/99.

b. Fragment rímskej tehly.

c. Závažie hlinené, fragment. Prír. č. 391/99.

d. Závažie hlinené, fragment. Prír. č. 390/99.

TAB. 25

OBJEKT 33/34/53 – pokračovanie

1. PFD (R), pohár s prehýbanými stenami na nôžke, sivá jemná keramika s tmavším poťahom, pr. nôžky 3,8 cm. Objekt 34. Prír. č. 196/99.

2. PFT (K), keramika tehlovej farby, plastická lišta, pod ňou rytá vlnovka. Objekt 33. Prír. č. 185/99.

3. P(?)FT (K), sivohnedá drsná keramika, hrebeňovaná vlnovka. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

4. PFO (K), zásobnica s horizontálnym okrajom, sivohnedá drsná keramika, pr. o. 24 cm. Objekt 33. Prír. č. 174/99.

251

5. PFO (K), hrniec s horizontálnym a hraneným okrajom, sivočierna drsná keramika, pr. o. 21 cm. Objekt 53. Prír. č. 279/99.

6. PFO (K), prstencová misa, keramika tehlovej farby s ošúchaným poťahom. Objekt 53. Prír. č. 280/99.

7. PFT (K), sivá drsná keramika, hrebeňovanie. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

8. GFO (K), misa, KH sivá jemná, PO čierny hladký, pr. o. 23 cm. Objekt 34. Prír. č. 197/99.

9. GFT (K), misa s horizontálnym žliabkovaním, KH sivá jemná, PO sivý, hrebeňovaná vlnovka. Objekt 33. Prír. č. 176/99.

10. GFD (K), misa, KH sivohnedá jemná so sivým jadrom, PO sivohnedý jemný piesčitý, pr. d. 13 cm. Objekt 33. Prír. č. 183/99.

11. GFO (K), džbán (?) s horizontálne rozšíreným okrajom, KH sivá jemná, PO sivý jemný piesčitý, hrebeňovaná vlnovka, pr. o. 12 cm. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

12. GFT (K), čierny, KH hrubá, PO drsný, hrebeňovanie. Objekt 33. Prír. č. 164/99.

13. GFD (K), KH hnedá jemná so sivým jadrom, PO čierny hladký, pr. d. 10,5 cm. Objekt 53. Prír. č. 281/99.

14. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, dve rovnobežné horizontálne ryhy, pod nimi jamka. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

15. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, ozubené koliesko. Objekt 53. Prír. č. 163/99.

16. GFT (R), čierny. KH jemná, PO hladený, brázdy v poli. Objekt 34. Prír. č. 195/99.

17. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, brázdy v poliach. Objekt 33. Prír. č. 185/99.

18. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, šikmé žliabkovanie. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

19. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO tuhovaný, dve rovnobežné horizontálne ryhy. Objekt 33. Prír. č. 183/99.

20. GFO (R), miska formy IA, sivá, KH hrubá, PO hladený. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

21. GFO (R), miska formy IC, hnedá, KH jemná, PO hladený. Objekt 33. Prír. č. 179/99.

22. GFO (R), sivý, KH jemná, PO hladený. Objekt 33. Prír. č. 184/99.

23. GFO (R), hnedý, KH jemná, PO hladený. Objekt 53. Prír. č. 277/99. Pravek?

24. GFO (R), miska formy IA, čierna, KH jemná, PO hladený, na zvislo odsadenom okraji plastický jazykovitý výčnelok. Objekt 33. Prír. č. 164/99.

25. GFD (R), čierny, KH jemná, PO hladený, pr. d. 2,6 cm. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

26. GFT (R), sivý, KH jemná, PO drsný, ucho so štvoruholníkovým prierezom. Objekt 34. Prír. č. 193/99.

27. GFO (R), miska formy IA, sivočierna, KH hrubá, PO hladený. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

28. GFD (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 22 cm. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

29. GFO (R), čierny, KH jemná, PO hladený, pr. o. 17,2 cm. Objekt 33. Prír. č. 185/99.

30. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, horizontálny žliabok. Objekt 53. Prír. č. 281/99.

31. GF (R), misa formy II, rekonštruovaná, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, sekundárne prepálená do hneda, hre-beňované vlnovky, pr. o. 19,4 cm, pr. d. 8 cm, v. 7,8 cm. Objekt 53. Prír. č. 280,281/99.

32. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO tuhovaný, horizontálne a šikmé žliabky. Objekt 33. Prír. č. 173/99.

TAB. 26


1. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO drsný, plasický výčnelok pod okrajom. Objekt 34. Prír. č. 197/99. Pravek?

2. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, ozubené koliesko.

3. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, presekávaná plastická lišta. Objekt 53. Prír. č. 179/99.

4. ČT,čierny, KH hrubá, PO drsný, hrebeňované oblúčiky. Objekt 33 alebo 35. Prír. č. 182/99.

5. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

6. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Objekt 53. Prír. č. 179/99.

252

7. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

8. GFD (R), cedník, sivý, KH hrubá, PO hladený. Objekt 33. Prír. č. 176/99.

9. GFD (R), cedník, sivý, KH hrubá, PO drsný. Objekt 34. Prír. č. 197/99.

10. Plastický kužeľovitý výčnelok samostatne sformovaný z hliny. Objekt 33. Prír. č. 163/99.

11. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, trojuholníkové vpichy. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

12. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Objekt 33. Prír. č. 180/99.

13. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, hrebeňovanie. Objekt 33. Prír. č. 181/99.

14. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované vlnovky. Objekt 53. Prír. č. 280/99.


16. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy. Objekt 34. Prír. č. 197/99.

17. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, trojuholníkové vpichy. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

18. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

19. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Objekt 34. Prír. č. 197/99.

20. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, pod líniou šikmé zárezy. Objekt 34. Prír. č. 189/99.

21. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Objekt 33 alebo 35. Prír. č. 182/99.

22. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom, ryhovanie. Objekt 34. Prír. č. 196/99.

23. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Objekt 53. Prír. č. 281/99.

24. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Objekt 33. Prír. č. 183/99.

25. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom, ryhovanie. Objekt 53. Prír. č. 281/99.

26. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, vtláčané jamky. Objekt 33. Prír. č. 183/99.

27. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, pod líniou vtlačená jamka. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

28. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, rytie. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

29. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, pod líniou šikmé zárezy.

30. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, šikmý zárez. Objekt 33. Prír. č. 184/99.

31. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, presekávaný okraj, pr. o. 14 cm. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

32 GFO (R), miska formy IC, čierna, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj. Objekt 33. Prír. č. 163/99.

33. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO drsný, presekávaný okraj, vrypy prstom. Objekt 34. Prír. č. 189/99.

34. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO leštený, odsadený a prstovaný okraj, pr. o. 13,2 cm. Objekt 34. Prír. č. 197/99.

35. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, mierne prežliabnutý a prstovaný okraj. Objekt 34. Prír. č. 193/99.

36. GFO (R), čierny, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 16,4 cm. Objekt 33. Prír. č. 184/99.

37. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, z vnútornej strany ryhy na okraji. Objekt 33. Prír. č. 180/99. Pravek?

38. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, prstovaný okraj, pr. o. 22 cm. Objekt 53. Prír. č. 281/99.

39. GFO (R), hnedý KH hrubá, PO hladený. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

40. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO leštený. Objekt 34. Prír. č. 188/99.

41. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO drsný. Objekt 33. Prír. č. 164/99.

42. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný. Objekt 34. Prír. č. 195/99.

43. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený. Objekt 33. Prír. č. 179/99.

44. GFO (R), miska formy IC, sivá, KH hrubá, PO hladený. Objekt 33 alebo 35. Prír. č. 182/99.

45. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO leštený. Objekt 53. Prír. č. 273/99.46. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 18,8 cm. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

253

47. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 17,2 cm. Objekt 34. Prír. č. 188/99.

48. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 18 cm. Objekt 33. Prír. č. 172/99.

49. GFO (R), zásobnica s von vyhnutým alebo horizontálnym okrajom, sivohnedá, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. Objekt 33. 164/99.

50. GFO (R), miska formy IC, sivohnedá, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 26,8, pr. d. 24 cm, v. 4 cm. Objekt 33. Prír. č. 180/99.

TAB. 27


1. GFO (R), hrubostenná nádobka (téglik ?), sivá, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 6 cm. Objekt 53. Prír. č. 281/99.

2. GFO (R), miska formy IC, čierna, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 20,4, pr. d. 12, v. 3 cm. Objekt 33. Prír. č. 176/99.

3. GFO (R), miska formy IC, čierna, KH hrubá, PO drsný, pod okrajom stopy po hrubom formovaní nádoby. Ob-jekt 33. Prír. č. 172/99.

4. GFO (R), miska formy IB, hnedá, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 15,2 cm. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

5. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 18 cm. Objekt 33. Prír. č. 185/99.

6. GFD (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, na vnútornom dne vrypy nechtom, pr. d. 5 cm. Objekt 33. Prír. č. 180/99.

7. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, zámerne zdrsnený povrch. Objekt 53. Prír. č. 273/99.

8. GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 16 cm. Objekt 33. Prír. č. 185/99.

9. GFT, GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 12,8 cm. Objekt 53. Prír. č. 281/99.

10. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 15 cm. Objekt 33. Prír. č. 163/99.

11. GFO (R), hrniec/misa formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 27,6 cm. Objekt 53. Prír. č. 278/99.

12. GFO (R), hrniec/misa formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 25,2 cm. Objekt 33. Prír. č. 163/99.

TAB. 28

OBJEKTY 35-39

1. Objekt 35. Okraj väčšieho objektu, ktorý južným smerom pokračoval mimo skúmanú plochu (chata?). Objekt sa vyrysoval až po preskúmaní objektu 33/34/53. Smerom na východ objekt 35 plynule prechádzal do zahĺbeniny objektu 39. Ich vzájomný vzťah nebol zistený. Objekt 35 mal šikmé steny a rovné dno. Výplň: tmavá sivohnedá ílovito-humusovitá hlina. Š. 380 cm, preskúmaná dĺ. max. 60 cm.

Objekt 36. Plytká oválna jamka so šikmými stenami a nerovným dnom, ktorá bola zistená po preskúmaní objektu 33/34/53. Výplň: sivohnedá hlina s drobnými zlomkami mazanice. Max. pr. 135 cm, hĺ. 16 cm.

Objekt 37. Plytká jamka obličkovitého tvaru, ktorá bola zistená až po preskúmaní objektu 33/34/53. Výplň: si-vohnedá hlina. Rozmery: 138 x 56 cm, hĺ. 16 cm.

Objekt 38. Okrúhla plytká jamka s kotlovitým dnom, ktorá bola zistená až po preskúmaní objektu 33/34/53. Výplň: sivohnedá hlina. Pr. 75 cm, hĺ. 10 cm.

Objekt 39. Časť väčšieho oválneho objektu, ktorý pokračoval mimo skúmanú plochu. Objekt sa vyrysoval až po preskúmaní objektu 33/34/53. Smerom na západ objekt 39 plynule prechádzal do objektu 35 – ich vzájomný vzťah sa nepodarilo zistiť. Výplň: sivočierna ílovito-humusovitá hlina. Preskúmané rozmery: 130 x 245 cm, hĺ. 10-12 cm.

Nálezy z objektu 35:

2. Olovené závažie alebo praslen, max. pr. 1,65 cm, v. 1,7 cm, hmotnosť 20,9 g. Nad objektom 35. Prír. č. 185/99.

3. Hlinený šesťuholníkový praslen, hnedočierny, KH jemná, PO hladený, fazetovaný povrch, max. pr. 4 cm, v. 2,4 cm. Nad objektom 35. Prír. č. 170/99.

254

5. GFD (R), hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 15 cm. Prír. č. 186/99.

a. PFT (K), keramika tehlovej farby, červené nepravé mramorovanie. Prír. č. 190/98.


4. GFT (R), sivočierny, KH jemná, PO hladený, zväzok plastických presekávaných líšt. Prír. č. 168/99.

OBJEKT 57

6. Studňa, ktorú čiastočne prekrýval neskororímsky objekt 33/34/53. Preskúmaná bola východná polovica. Oválny pôdorys, šikmé steny sa v hĺbke 50 cm schodkovite zužovali a klesali takmer zvislo ku dnu. Tvar dna neziste-ný. V hĺbke asi 110 cm sa začala objavovať spodná voda. Studňa bola zahĺbená do pevného ílovitého podložia, pod ktorým sa nachádzali tzv. tečúce štrky. Vďaka nasadeniu čerpadla a zapaženiu veľkej pracovnej jamy sa studňu podarilo prehĺbiť o 100 cm pod úroveň spodnej vody. V hĺbke 180 cm od úrovne podložia sme narazili na zvyšky pôvodného debnenia šachty studne. Debnenie pozostávala z kolmo zatlčených (?) štiepaných br-vien usporiadaných do štvoruholníka, vzhľadom na silný prítok spodnej vody sa ho nepodarilo podrobnejšie zdokumentovať. Max. zistený priemer debnenia – 40 cm. Výplň: čierna humusovitá hlina so slabou piesčitou prímesou, drobné zlomky mazanice. Rozmery: pr. horného okraja 190 cm, preskúmaná hĺ. 210 cm.

7. PFO (K), hrniec s von vyhnutým okrajom, sivá drsná keramika, pr. o. 19 cm. Prír. č. 284/99.

8. GFD (R), hrniec alebo zásobnica, hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 22 cm. Prír. č. 283/99.

9. PFO (K), džbán, keramika tehlovej farby, pr. o. 6 cm. Prír. č. 283/99.

10. PF (K), ucho, džbán, keramika tehlovej farby, hnedá farba. Prír. č. 283/99.

11. Predmet vyrobený zo železnej pásoviny s profilom v tvare U, fragment, zach. dĺ. 14,3 cm, š. 6,5 cm. Prír. č. 346/99.

12. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 13 cm.

TAB. 29

OBJEKT 42

1. Obdĺžniková zemnica s výrazne zaoblenými rohmi a so šesťkolovou schémou. V úrovni zistenia sa prejavila ako tmavší sivohnedý fľak. Pozoruhodné bolo, že kolové jamy sa už v úrovni zistenia prejavili svetlejšou sivožltou hlinitou výplňou. V reze jednej z nich sa žltý íl nachádzal po okrajoch kolovej jamky a zrejme bol použitý na upev-nenie dreveného stĺpu. Pr. kolových jám 30-38 cm, hĺ. 46-58 cm. Výmaz dlážky nezistený. Výplň: tmavá sivohnedá kompaktná a tvrdá hlina s drobnými uhlíkmi a hrudkami spraše. Rozmery dlážky: 278 x 220 cm (6,12 m2), hĺ. 20 cm. Orientácia: 136°, SZ-JV.

2. Fragment bronzového plechu, zach. dĺ. 2,3 cm. Prír. č. 213/99.

3. Čepeľ zo zeleného rádiolaritu, čiastočne retušovaná, dĺ. 3,4 cm. Prír. č. 178/99.

4. PFT (K), keramika tehlovej farby s oranžovým maľovaním, radielko. Prír. č. 206/99.

5. PFT (K), keramika tehlovej farby, zvonka červené nepravé mramorovanie. Prír. č. 206/99.

6. GFO (R), miska/šálka formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 206/99.

7. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, ozubené koliesko. Prír. č. 206/99.

8. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 205/99.


10. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, klinovité vpichy. Prír. č. 206/99.


12. GFO (R), miska formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, plošné ryhovanie, pr. o. 23,6 cm. Prír. č. 206/99.

13. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, plošné ryhovanie, z tej istej nádoby ako predchádzajúci zlomok. Prír. č. 205/99.

14. GFO (R), miska formy IA, sivá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 206/99.


255



18. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, klinovité vpichy. Prír. č. 205/99.

19. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, hrebeňovanie. Prír. č. 205/99.

20. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 203/99.

21. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryté mrežovité šrafovanie. Prír. č. 205/99.

22. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, ryhovanie. Prír. č. 203/99.


24. GFO (R), šálka, sivá, hrubá leštená, pr. o. 6 cm. Prír. č. 206/99.


26. FO (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 14 cm, pravek. Prír. č. 204/99.

27. FT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, pravek. Prír. č. 206/99.

TAB. 30

OBJEKT 40

1. Objekt s obdĺžnikovým až oválnym pôdorysom (rozmery: 405 x 180-210 cm), čiastočne porušený ryhou plyno-vodu. Po znížení o 10-15 cm sa vyrysovala menšia nepravidelná zahĺbenina (rozmery: 212 x 40-98 cm) obkole-sená trojicou kolových jám (priemery: 28, 28 a 50 cm, hĺ. 21, 26 a 34 cm). Výplň: kompaktná tmavá sivohnedá hlina so zlomkami mazanice, v hĺ. cca 20 cm sa nachádzala sivá stvrdnutá ílovitá vrstvička („estrich“).

2. Železná tyčinka obdĺžnikového prierezu, prehnutá, fragment, zach. dĺ. 4,4 cm. Prír. č. 245/99.

3. Fragment železa, dĺ. 6 cm. Prír. č. 245/99.

4. GFO (R), miska formy IA, čierna, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 167/99.

5. GFO (R), čierny, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 169/99.

6. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkovité vpichy. Prír. č. 169/99.

7. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, rytie. Prír. č. 169/99.

8. GFT (R), miska formy II, čierna, KH jemná, PO hladený, plošné rytie v poliach. Prír. č. 169/99.

9. GFO (R), hrniec/misa formy IA, sivohnedý, KH hrubá, PO leštený. Prír. č. 169/99.



12. GFO (R), hrniec formy IV s prežliabnutým okrajom, čierny, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 23,6 cm. Prír. č. 167/99.

13. GFO (R), hrniec formy IV,hnedý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 169/99.

14. GFO (R), misa (?) formy IC, čierna, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 169/99.

15. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO leštený, hrebeňovanie. Prír. č. 169/99.

16. GFD (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 13 cm. Prír. č. 169/99.

17. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 169/99.

18. GFO (R), čierny, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 169/99.

19. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO leštený, horizontálne žliabkovanie. Prír. č. 169/99.

OBJEKT 43

20. Žľabovitý objekt, v hornej časti čiastočne narušený novovekým zásahom. Šikmé steny, lavórovité dno. Výplň: tmavá sivočierna hlina, nepatrne sa líšiaca od okolitého podložia. Rozmery: 260 x 95-110 cm, hĺ. 54 cm.

21 a-c. PFO, PFT (K), niekoľko fragmentov z jednej nádoby tzv. raetskej keramiky, pohár, Drexel štýl I (?), hlina teh-lovej farby, tmavohnedá engoba, radielko, nalepované nitky a bodky, pr. o. 8 cm. Prír. č. 199/99.

256







28. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, lomenica ozubeným kolieskom v kombinácii s bodkami.

29. GFT (R), hnedočierny, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 199/99.

30. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO drsný, presekávaný okraj. Prír. č. 199/99.



33. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 200/99.


35. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 199/99.

36. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 199/99.


38. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, obdĺžnikovité vpichy. Prír. č. 199/99.

39. GFT (R), hnedý KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 200/99.

40. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO leštený, vrypy prstom. Prír. č. 199/99.


42. GFD (R), čierny, KH hrubá, PO leštený, na dne ozubeným kolieskom nanesený motív svastiky, pr. d. 4 cm. Prír. č. 199/99.

TAB. 31

OBJEKT 44

1. Rozsiahly a mierne zahĺbený objekt nepravidelného tvaru. Južným smerom zasahoval mimo skúmanú plochu. Šikmé steny a nerovné dno s viacerými menšími priehbňami. Severovýchodný okraj mierne narúšala novoveká ryha plynovodu. Výplň: homogénna tvrdá sivohnedá hlina, jednotná v celom objekte, drobný štrk, roztrúsené drobné zlomky mazanice. Rozmery: dĺ. 860 cm, preskúmaná max. š. 540 cm, hĺ. 30-40 cm (max. 48 cm).

a. Minca. Tacitus, antoninián, 275-276 (určenie E. Kolníkovej). Prír. č. 147/99, num. č. 8607.

2. Bronzová jednodielna spona s hrotitou nôžkou. Špirála so štyrmi závitmi a hornou tetivou, lúčik obdĺžnikové-ho prierezu je od nôžky oddelený dvoma šikmými zárezmi, na ukončení pätky tri šikmé zárezy náznakovite oddeľujúce gombík, nízky trojuholníkový zachycovač, prehnutá ihla, dĺ. 4,7 cm. Prír. č. 151/99.

3. Bronzová jednodielna spona s hrotitou nôžkou. Špirála so štyrmi závitmi a hornou tetivou, v priereze nahor vyklenutý a pozdĺžne hranený lúčik, nad vinutím a na prechode k nôžke zdobený dvoma metópovitými člán-kami, strieškovite hranená nôžka je od lúčika oddelená štyrmi priečnymi zárezmi a ukončená je dvoma zárezmi náznakovite oddeľujúcimi gombík, nízky trojuholníkový zachycovač, ihla, dĺ. 5,1 cm. Prír. č. 152/99.

4. Bronzová jednodielna spona s hrotitou nôžkou. Špirála so štyrmi závitmi a hornou tetivou, v priereze nahor vy-klenutý a pozdĺžne hranený lúčik, nad vinutím a na prechode k nôžke zdobený dvoma metópovitými článkami, pozdĺžne hranená nôžka ukončená tromi zárezmi náznakovite oddeľujúcimi gombík, nízky trojuholníkový zachycovač, ihla, dĺ. 5,8 cm. Ornica nad objektom 44 v sektore D/6. Prír. č. 16/97.

5. Železný klinček s ihlancovitou hlavicou, pravdepodobne z rímskej obuvi, v. 1,25 cm. Prír. č. 192/99.

6. Fragment modrastého priehľadného skla. Prír. č. 210/99.

7. Fragment bieleho priehľadného skla s plastickou lištou. Prír. č. 283/99.

b. Biele priehľadné sklo, dva drobné fragmenty. Prír. č. 204/99, 243/99.

257

c. Strieborné zrkadlo, drobný fragment. Prír. č. 161/99.

8. Fragment bronzovej tyčinky obdĺžnikového prierezu, zach. dĺ. 2,8 cm. Prír. č. 212/99.

9. Deformovaná bronzová jednodielna spona s hrotitou nôžkou. Špirála poškodená, drôtený lúčik okrúhleho prie-rezu oddelený od nôžky dvoma priečnymi zárezmi, strieškovite hranená nôžka ukončená zárezom naznačujú-cim gombík, nízky trojuholníkový zachycovač, ihla chýba. Prír. č. 150/99.

10. Kostené šidlo s okrúhlym otvorom, dĺ. 8,7 cm. Prír. č. 179/99.

11. Kostené šidlo, dĺ. 8,7 cm. Prír. č. 164/99.

12. Kostené šidlo, dĺ. 8,0 cm. Prír. č. 278/99.

13. Kostená ihlica alebo šidlo s kyjovitou nezdobenou hlavicou, fragment, zach. dĺ. 5,2 cm. Prír. č. 168/99.

14. Bronzové plechy (z nádoby?) so stopami opráv – miestami až v troch vrstvách spojené piatimi nitmi, zach. dĺ. 5,1 cm. Prír. č. 246/99.

15. Fragment bronzového štvoruholníkového plechu, popri okraji dve jemné ryhy, zach. dĺ. 5,4 cm. Prír. č. 202/99.

16. Korálik v tvare sploštenej gule, tmavomodrá nepriehľadná sklovitá pasta, zdobený žltými a belasými škvrnami v štýle millefiori, pr. 1,9 cm, v. 1,35 cm. Prír. č. 276/99.

17. Kostený trojvrstvový hrebeň s držadlom v tvare kruhového segmentu, platničky spojené spolu šiestimi želez-nými nitmi, zuby vylámané, držadlo nad zubmi zdobené dvoma ryhami, dĺ. 9,1 cm. Prír. č. 188/99.

18. Vnútorná (stredná) platnička trojvrstvového hrebeňa, fragment, š. 1,5 cm. Prír. č. 382/99.

19. Vonkajšia platnička trojvrstvového hrebeňa s otvorom pre nit, fragment, zach. dĺ. 3,2 cm. Prír. č. 148/99.

20. Železná oválna pracka s tŕňom, max. pr. 3,8 cm. Prír. č. 149/99.

21. Bronzový oválny kruh zdobený trojicami plastických uzlíkov, max. pr. 4,7 cm. Prír. č. 244/99.

TAB. 32


1. Praslen hlinený, fragment, hnedý, KH jemná, PO hladený, horizontálne hranenie, rek. pr. 2,6 cm, v. 1,3 cm. Prír. č. 284/99.

2. Kónický hlinený praslen, sivý, KH jemná s prímesou tuhy, PO hladký, max. pr. 3 cm, v. 1,6 cm. Prír. č. 193/99.

3. Bikónický hlinený praslen, fragment, hnedočierny, KH jemná, PO hladký, rek. pr. 3,6 cm, v. 2. cm. Prír. č. 209/99.

4. Kónický hlinený praslen, sivý, KH hrubá, PO hladký, pr. 3,8 cm, v. 2,2 cm.

5. Kónický hlinený praslen, hnedočierny, KH jemná, PO hladký, pr. 3,8 cm, v. 2,3 cm.

6. Bikónický hlinený praslen, sivočierny, KH jemná, PO hladký, pr. 3,5 cm, v. 2,6 cm. Prír. č. 175/99.

a. Diskovitý hlinený praslen, fragment, čierny, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 381/99.

7. Praslen (?) šesťuholníkový hlinený, fragment, čierny, KH jemná, PO hladký, v. 2,1 cm. Prír. č. 224/99.

8. Kónický hlinený praslen, hnedočierny, KH jemná, PO hladký, pr. 2,7 cm, v. 2,4 cm. Prír. č. 277/99.

9. Kónický hlinený praslen, čierny, KH jemná, PO leštený, pr. 3,8 cm, v. 2,7 cm. Prír. č. 234/99.

10. Železný klinec, v. 2,9 cm. 281/99.

11. Železný hrot, šidlo (?), dĺ. 7,2 cm. 187/99.

12. Železný plech, fragment. Prír. č. 280/99.


14. Brúsik z jemnozrnného pieskovca, fragment, zach. dĺ. 5,7 cm. Prír. č. 338/99.

15. Brúsik (?) z jemnozrnného pieskovca, dĺ. 9,1 cm. Prír. č. 228/99.

b. Brúsik z jemnozrnného pieskovca, fragment. Prír. č. 383/99.

16. Železný nožík (?), fragment, zach. dĺ. 5,1 cm. Prír. č. 160/99.

258

17. Železný klinec, dĺ. 4,5 cm. Prír. č. 337/99.

18. Železná tyčinka obdĺžnikového prierezu, zach. dĺ. 7,9 cm. Prír. č. 260/99.

19. Železná tyčinka, fragment nožíka (?), zach. dĺ. 7,3 cm. Prír. č. 190/99.

20. Železný nožík (?), fragment, zach. dĺ. 8,2 cm. Prír. č. 183/99.

21. Kostená „korčuľa“, dĺ. 22 cm. Prír. č. 274/99.

22. Zahrotený parohový nástroj, fragment, zach. dĺ. 11,4 cm. Prír. č. 176/99.

23. Pásové kovanie zo železného plechu, fragment, zach. dĺ. 8,9 cm, š. 1,7 cm. Prír. č. 183/99.

24. Železný kľúč, dĺ. 13,6 cm. Prír. č. 196/99.

25. Železný kľúč s uškom a zvyškom retiazky s tromi osmičkovitými článkami, dĺ. 13,3 cm. Prír. č. 183/99.

TAB. 33


1. Hlinené kužeľovité závažie, fragment, sivohnedé, pr. podstavy 11 cm. Prír. č. 328/99.

2. Hlinené kužeľovité závažie, fragment, hnedé, pr. podstavy 8 cm. Prír. č. 318/99.

3. Hlinené kužeľovité závažie, fragment, hnedočierne. Prír. č. 315/99.

a. Kamenný žarnov, fragment. Prír. č. 323/99.

b. Fragmenty trosky. Prír. č. 282/99, 285/99, 339/99.

4. Terra sigillata, Drag. 37. Viktória s palmou a vencom (Ri-Fi M 32), dvojitý hladký kruh (Ri-Fi K 20). Rheinzabern, koniec 2 až začiatok 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 251/99.

c. Terra sigillata, Drag. 54. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 379/99.

d. Terra sigillata, Drag. 54, zvonka plytký žliabok. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 380/99.

5. PFT (K), prstencová miska, keramika tehlovej farby s ošúchaným oranžovočerveným poťahom, radielko. Prír. č. 227/99.

6. PFT (K), keramika tehlovej farby s oranžovým nepravým mramorovaním. Prír. č. 221/99.

7. PFT (K), keramika tehlovej farby s červeným maľovaním, radielko. Prír. č. 128/99.

8. PFO (K), sivá jemná keramika s ošúchaným tmavosivým poťahom, radielko. Prír. č. 223/99.

9. PFO (K), hrniec s trojuholníkovým okrajom, sivá drsná keramika. Prír. č. 222/99.

10. PFO (K), pohár s prehýbanými stenami, sivá drsná keramika, pr. o. 5,5 cm. Prír. č. 225/99.

11. PFO (K), prstencová misa, sivá s hladkým čiernym povrchom. Prír. č. 219/99.

12. PFO (K), prstencová misa, sivá s tmavosivým poťahom. Prír. č. 215/99.

13. PFO (K), džbán s viacnásobne profilovaným okrajom, keramika tehlovej farby, obojstranné červené maľovanie, pr. o. 14 cm. Prír. č. 216/99.

14. PFO (K), džbán s mierne zhrubnutým okrajom, keramika tehlovej farby, pr. o. 5 cm. Prír. č. 225/99.

15. PFO (K), džbán s profilovaným okrajom a jedným zachovaným uchom, keramika tehlovej farby, pr. o. 6 cm. Prír. č. 227/99.

16. PFO (K), prstencová misa, sivá jemná keramika s čiernym poťahom a radielkom. Prír. č. 214/99.

17. PFD (R), keramika tehlovej farby, pr. d. 13 cm. Prír. č. 208/99.

18. PFO (K), džbán (?), sivá drsná keramika, pr. o. 11 cm. Prír. č. 226/99.

19. PF (K), ucho, sivá drsná keramika. Prír. č. 216/99.

20. GFO (K), hnedý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 221/99

21. GFT (K), hnedý, KH piesčitá, PO drsný. Prír. č. 226/99.

259

22. GFT (K), sivý, KH jemná, PO hladký, vlnovka. Prír. č. 224/99.

23. GFO (K), hrniec, hnedý, KH hrubá, PO hladký, pr. o. 10 cm. Prír. č. 215/99.

24. GFT (K), KH sivohnedá jemná, PO zvonka čierny hladký, plastické lišty a vlnovky. Prír. č. 219/99.

25. GFT (K), KH jemná piesčitá, PO hnedý hladký, horizontálne žliabkovanie a vlnovka. Prír. č. 220/99.

26. GFD (K), hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 9 cm. Prír. č. 213/99.

27. GFT (K), KH jemná sivá, PO sivý hladký, vlnovka. Prír. č. 128/99.

28. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plošné žliabkovanie v poliach. Prír. č. 230/99.

29. GFO (R), váza formy III, sivohnedá, KH jemná, PO hladený, šikmé žliabkovanie, pr. o. 15,2 cm. Prír. č. 89/98.

30. GFO (R), misa formy IA, sivá, KH jemná, PO hladený, prevŕtaný otvor, pr. o. 19 cm. Prír. č. 46/98.

TAB. 34


1. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, plošné rytie v poliach. Prír. č. 213/99.

2. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, trojica presekávaných líšt. Prír. č. 216/99.

3. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, bodky, ryhovanie v pásoch. Prír. č. 211/99.

4. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, plošné ryhovanie v poliach. Prír. č. 128/99.

5. GFT (R), šálka (?) formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 230/99.

6. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO leštený, ozubené koliesko. Prír. č. 218/99.

7. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, rytý motív „vlčích zubov“ vedľa dvoch brázd. Prír. č. 227/99.

8. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, hrebeňované vejáriky. Prír. č. 224/99.

9. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plastická lišta. Prír. č. 46/98.

10. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 128/99.

11. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, zvnútra vytlačená plastická vypnulina. Prír. č. 216/99.

12. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO tuhovaný, dvojica vtlačených jamiek. Prír. č. 221/99.

13. GFD (R), nádobka na nôžke, sivá, KH jemná, PO leštený, dutá nôžka. Prír. č. 216/99.

14. GFD (R), nádobka na nôžke, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, dutá nôžka. Prír. č. 128/99.

15. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, dve brázdy. Prír. č. 220/99.

16. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, horizontálne žliabky. Prír. č. 226/99.

17. GFD (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, plošné horizontálne brázdy, pr. d. 3,4 cm.

18. GFD (R), čierny, KH jemná, PO hladený, pr. d. 4,4 cm. Prír. č. 224/99.


20. GFO (R), šálka formy III, sivočierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 10 cm. Prír. č. 217/99.

21. GFO (R), šálka formy III, hnedá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 17,2 cm. Prír. č. 208/99.

22. GFO (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 219/99.

23. GFO (R), miska formy IA, sivá, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 215/99.

24. GFO (R), šálka formy III, sivočierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 9,2 cm. Prír. č. 218/99.

25. GFO (R), šálka/miska formy III, sivočierna, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 227/99.

26. GFO (R), miska formy IA, sivohnedá, KH jemná, PO hladený, pod okrajom trojica brázd, pr. o. 11,4 cm. Prír. č. 128/99.


28. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH jemná, PO hladený, 17,2 cm. Prír. č. 220/99.

260

29. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 21,2 cm. Prír. č. 208/99.

30. GFD (R), sivý, KH jemná, PO hladený, pr. d. 12,6 cm. Prír. č. 219/99.

31. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, rytý motív X. Prír. č. 216/99.

32. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, zvnútra vytlačená vypnulina. Prír. č. 220/99.

33. GFO (R), miska formy IA, sivý, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 216/99.

34. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plošné žliabkovanie. Prír. č. 239/99.

35. GFT (R), sivý, KH jemná, PO hladený, ryhovanie. Prír. č. 226/99.

36. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, ryté trojuholníky vyplnené bodkami. Prír. č. 227/99.

37. GF (R), ucho, čierne, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 40/98.

38. GFD (R), sivočierny, KH jemná, PO hladený, pr. d. 9,6 cm. Prír. č. 217/99.

39. GFO (R), misa/váza formy III, sivá, KH jemná, PO hladený, dve horizontálne brázdy. Prír. č. 208/99.

40. GFO (R), misa formy IA, sivá, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 13,6 cm. Prír. č. 224/99.

41. GFO (R), misa/váza formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, dve horizontálne brázdy, pr. o. 13,6 cm. Prír. č. 225, 226/99.

42. GFT, GFO (R), šálka formy III, hnedá, KH jemná, PO hladený, horizontálny žliabok, pod ním trojica a dvojice vertikálnych brázd, pr. o. 8,2 cm. Prír. č. 213/99.

43. GFO (R), misa formy IA, sivohnedá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 17,2 cm. Prír. č. 228/99.

44. GFD, GFT (R), hnedý, KH jemná, PO leštený, pr. d. 8 cm. Prír. č. 211, 219, 220/99.

TAB. 35


1. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, fazetovanie povrchu. Prír. č. 217/99.

2. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovaný šachovnicový vzor. Prír. č. 222/99.

3. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, šikmé zárezy. Prír. č. 226/99.

4. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, rytie. Prír. č. 222/99.

5. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 213/99.


7. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 231/99.

8. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovanie. Prír. č. 223/99.

9. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované vejáriky. Prír. č. 227/99.

10. GF (R), ucho, hnedé, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 213/99.

11. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 210/99.

12. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 209/99.

13. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, odlomené ucho. Prír. č. 230/99.

14. GFO (R), misa formy IB, čierna, KH hrubá, PO drsný, zvnútra horizontálne žliabky, reparačný otvor. Prír. č. 226/99.

15. GF (R), ucho, hnedé, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 46/98.

16. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, šikmé zárezy. Prír. č. 217/99.

17. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 215/99.

18. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, obdĺžnikové a trojuholníkové vpichy. Prír. č. 128/99.

19. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, pod líniou trojuholníkové vpichy. Prír. č. 226/99.

20. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ryté oblúčiky. Prír. č. 224/99.

261

21. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO tuhovaný, prstovaný okraj, pr. o. 14,4 cm. Prír. č. 128/99.

22. GFO (R), hrnček formy IV, sivočierny, KH hrubá, PO hladený, prstovaný okraj, pr. o. 8,4 cm. Prír. č. 226/99.

23. GFO (R), sivočierny, KH hrubá, PO hladený, pod líniou jamka. Prír. č. 225/99.


25. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, žliabky. Prír. č. 222/99.

26. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, pod líniou šikmé ryhy. Prír. č. 213/99.

27. GFO (R), hrnček formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, odsadený okraj. Prír. č. 227/99.

28. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 13,6 cm. Prír. č. 219, 220/99.

29. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, pod líniou trojice trojuholníkových vpichov. Prír. č. 219/99.

30. GFO, GFT (R), misa formy IA, hnedá, KH jemná, PO leštený, pr. o. 19,4 cm. Prír. č. 208/99.

31. GFO (R), misa formy IA, sivá, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 19,8 cm. Prír. č. 216, 225/99.

32. GFO, GFT (R), šálka formy III, sivohnedá, KH hrubá, PO leštený, plastické nalepené výčnelky, pr. o. 8,8 cm. Prír. č. 224, 228/99.

33. GFO, GFT, GFD (R), rekonštruovaná šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, šikmé žliabky, pr. o. 12 cm, pr. d. 6 cm, v. 10,4 cm. Prír. č. 219, 221, 222/99.

34. GFT, GFD (R), rekonštruovaná misa formy IA, sivohnedá, KH hrubá, PO tuhovaný, pr. o. 15,2 cm, pr. d. 6 cm, v. 8 cm. Prír. č. 215, 216, 221, 225, 227/99.

TAB. 36


1. GFO (R), misa/hrniec formy IA, sivý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 220/99.

2. GFO (R), forma IB, hnedý, KH hrubá, PO drsný, horizontálna ryha. Prír. č. 225/99.

3. GFO (R), misa/hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, prstovaný odsadený okraj. Prír. č. 216/99.


5. GFO (R), misa formy IB, sivá, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 90/98.

6. GFO (R), misa misa formy IA, hnedá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 128/99.

7. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, jamky. Prír. č. 218/99.

8. GFO (R), misa formy IC, sivá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 207/99.

9. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, klinovité vpichy, pr. o. 15,6 cm. Prír. č. 211/99.

10. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 15,2 cm. Prír. č. 208/99.

11. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, vpichy. Prír. č. 221/99.

12. GF (R), hrnček rekonštruovaný formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 7,6 cm, pr. d. 7 cm, v. 7,4 cm. Prír. č. 219/99.

13. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, jamky, pr. o. 9,8 cm. Prír. č. 216/99.

14. GFO (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 11,6 cm. Prír. č. 215, 221/99. Z tej istej nádoby ako č. 17.

15. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH hrubá, PO hladený, rytá lomenica, pr. o. 13,4 cm. Prír. č. 128, 216/99.

16. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO drsný, jamkovité vpichy, pr. o. 14 cm. Prír. č. 217/99.

17. GFT, GFD (R), bikónický hrniec formy IV, sivočierny, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 6,2 cm. Prír. č. 212, 216, 217/99. Z tej istej nádoby ako č. 14.

18. GFT (R), tanier formy IB, sivý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 13 cm, pr. d. 9,8 cm, v. 3 cm. Prír. č. 214/99.

19. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, jamkovité vpichy, pr. o. 14,6 cm. Prír. č. 211/99.

20. GFT (R), misa formy IA, sivočierna, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 11,4 cm, pr. d. 5,4 cm, v. 5,6 cm. Prír. č. 217/99.

21. GFT (R), misa formy IC, sivohnedá, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 15,6 cm, pr. d. 6,2 cm, v. 4,4 cm. Prír. č. 227/99.

262

22. GFT (R), misa formy IC, hnedá, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 17 cm, pr. d. 12 cm, v. 4,6 cm. Prír. č. 227/99.

23. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, jamka, pr. o. 20 cm. Prír. č. 225/99.

24. GFT (R), misa formy IC, sivohnedá, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 21,2 cm, pr. d. 11,6 cm, v. 5,6 cm. Prír. č. 218/99.

TAB. 37


1. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 22,8 cm. Prír. č. 216/99.

2. GFO (R), hrniec/zásobnica formy IV, sivá, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 221/99.

3. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, klinovité vpichy, pr. o. 18 cm. Prír. č. 216/99.

4. GFO, GFT (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 15,6 cm. Prír. č. 218, 221, 222/99.

5. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 4 cm. Prír. č. 218, 227/99.

6. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 8,2 cm. Prír. č. 219/99.

7. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 13,4 cm. Prír. č. 230/99.

8. GFD (R), sivočierny, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 9,4 cm. Prír. č. 211/99.

9. GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 12 cm. Prír. č. 221/99.

10. GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 6,4 cm. Prír. č. 90/98.

11. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 11 cm. Prír. č. 46/98, 217, 225, 226/99.

12. GFD, GFT (R), po obvode dna stopy po ručnom formovaní, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 10 cm. Prír. č. 211, 217, 219/99.

13. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 9 cm. Prír. č. 217, 227/99.

14. GFO, GFT (R), hrnček formy IV s odsadeným okrajom, sivočierny, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 9 cm. Prír. č. 225/99.

15. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 11 cm.

16. GFO (R), hrniec formy IV, sivočierny, KH hrubá, PO hladený, pod líniou rad jamiek, pr. o. 17,4 cm. 226/99.

17. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO drsný, rad jamiek, pr. o. 18,6 cm. Prír. č. 227/99.

18. GFO, GFT (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 16,8 cm. Prír. č. 220/99.

19. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO drsný, rad jamiek, prstovaný okraj, pr. o. 15 cm. Prír. č. 213, 227/99.

20. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 18 cm. Prír. č. 216/99.

TAB. 38

OBJEKT 45

1. Šesťkolová zemnica nepravidelného, zhruba oválneho tvaru. Rovná dlážka, výmaz nezistený. Pr. kolových jám 34-48 cm, hĺ. 12-56 cm. Výplň: homogénna sivočierna piesčitá hlina s drobnými zlomkami mazanice, v se-verovýchodnom rohu výraznejšia prímes mazanice. Rozmery: 440 x 445-500 cm, hĺ. 10-30 cm (plocha dlážky 19,71 m2). Orientácia: 127°, SZ-JV.

2. Výrazne členená dvojdielna spona s trojuholníkovou nôžkou, fazetovaná hlavica, poloblúkový uzlík, po obvo-de nôžky rytý motív vlčích zubov, úzky vysoký zachycovač. Ihla a vinutie chýba. Dĺ. 3,8 cm. Prír. č. 141/99.

3. Kónický horizontálne hranený hlinený praslen, hnedočierny, KH jemná, PO hladený, max. pr. 3,3 cm, v. 2 cm. Prír. č. 235/99.

4. Železný lyžicovitý vrták, dĺ. 20,3 cm. Prír. č. 153/99.

5. Železná tyčinka okrúhleho prierezu, dĺ. 12,5 cm. Prír. č. 263/99.

6. GFO (K), miska, sivá, KH jemná, PO hladký bez úprav, pr. o. 22 cm. Prír. č. 240/99.

263

7. GFO (K), šálka, sivá, KH jemná, PO tmavosivý hladký, pr. o. 9 cm. Prír. č. 232/99.

8. P(?)FO (K), hrniec/zásobnica, sivá drsná keramika, pod okrajom šikmé zárezy, pr. o. 16 cm. Prír. č. 239/99.

9. PFD (K), čierna drsná keramika, pr. d. 10 cm. Prír. č. 240/99.


11. GF (R), jazykovité držadlo z nádoby, čierne, KH jemná, PO tuhovaný, dĺ. 4,4 cm. Prír. č. 233/99.

12. PFO (K), miska, čierna drsná keramika, pr. o. 12 cm. Prír. č. 240/99.

13. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 10 cm. Prír. č. 237/99.

14. GFD (K), KH sivá, PO tmavší sivý hladký, pr. d. 8 cm. Prír. č. 294/99.


16. GFO (K), miska, KH sivá jemná, PO sivohnedý hladký neupravený, pr. o. 17,5 cm. Prír. č. 236/99.

17. P(?)FT (K), hnedá drsná keramika, hrebeňované obežné línie, vlnovka, vpichy. Prír. č. 233, 237, 241/99.

TAB. 39


1. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plastický výčnelok, pod ním plošne nanesené presekávané pásiky. Prír. č. 240/99.

2. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plošné ryhovanie. Prír. č. 235/99.

3. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, obdĺžnikovité vpichy. Prír. č. 237/99.



6. GFO (R), mierne odsadené ústie, čierny, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 240/99.

7. GFO (R), miska formy IC, čierna, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 21,2 cm. Prír. č. 294/99.


9. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 22 cm. Prír. č. 232/99.


11. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 294/99.

12. GFO (R), hrniec formy IV s odsadeným ústím, čierny, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 19,2 cm. Prír. č. 241/99.

13. GFO (R), hrniec formy IV s prežliabnutým ústím, čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 17 cm. Prír. č. 240/99.

14. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 13,6 cm. Prír. č. 235/99.


16. GFO, GFT (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, klinovité vpichy. Prír. č. 237, 241/99.

17. GFO, GFT (R), hrniec formy IV s prežliabnutým ústím, čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 13 cm. Prír. č. 237/99.

18. GFO (R), hrniec formy IV, hnedočierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 26 cm. Prír. č. 235/99.

19. GF (R), rekonštruovaný hrniec formy IV s prstovaným okrajom, sivý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 11,8 cm, pr. d. 9,6 cm, v. 16 cm. Prír. č. 240, 241/99.

TAB. 40

OBJEKT 48

1. Obdĺžniková zemnica z väčšej polovice zničená ryhou plynovodu. Zistené štyri kolové jamy (pr. 25-58 cm, hĺ. 15-68 cm). Rovná dlážka, výmaz nezistený. Výplň: tmavá sivočierna ílovitá homogénna hlina, drobné zlomky mazanice. Vo výplni chaty sa nachádzala pohodená zvieracia kostra (pes?). Rozmery: dĺ. 500 cm, max. preskú-maná š. 205 cm, hĺ. do 30 cm. Orientácia: 51°, SV-JZ.

264

a. Fragment železitej trosky. Prír. č. 273/99.

2. PFD (K), sivá jemná keramika, tmavosivý poťah, zvnútra radielko. Prír. č. 248/99.

3. PFO (K), sivá jemná keramika, tmavší poťah. Prír. č. 247/99


5. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 246/99.

6. GFO (R), miska formy IA, sivá, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 13,4 cm. Prír. č. 248/99.


8. GFO (R), miska/šálka formy II, sivá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 247/99.


10. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, ryhovanie. Prír. č. 247/99.

11. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 247/99.


13. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ryhovanie, z tej istej nádoby ako predchádzajúci zlomok. Prír. č. 246/99.

14. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 247/99.

15. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, ryté trojuholníky vyplnené vpichmi. Prír. č. 248/99.

16. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, rad šikmých zárezov. Prír. č. 246/99.

17. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, šikmé zárezy a jamka. Prír. č. 247/99.

18. GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, dno po obvode pretláčané prstom. Prír. č. 246/99.

19. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, rytá lomenica. Prír. č. 246/99.

20. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený, pod odsadením vrypy nechtom, pr. o. 17 cm. Prír. č. 246/99.

21. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 18 cm. Prír. č. 248/99.

TAB. 41

OBJEKT 50

1. Obdĺžniková zemnica so šesťkolovou schémou, dve kolové jamy boli zdvojené (pr. kolových jám 26-50 cm, hĺ. 8-60 cm). Pri juhozápadnej dlhšej stene sa nachádzala plytká oválna priehlbeň (112 x 86 cm, hĺ. 12 cm). Zhruba v strede chaty, na dlážke alebo tesne nad ňou, ležala rozbitá zásobná nádoba (črepy z tej istej nádoby sa našli aj v studni 52). Rovná dlážka, výmaz nezistený. Výplň: homogénna sivohnedá piesčitá hlina. Rozmery: 452 x 328-334 cm (plocha dlážky: 14,96 m2), hĺ. do 30 cm. Orientácia: 124°, SZ-JV.

2. Kostená ihlica s jednoduchou profilovanou hlavicou, zlomok. Zach. dĺ. 6,2 cm. Prír. č. 242/99.

3. Kamenný brúsik, jemnozrnný pieskovec, zlomok. Zach. dĺ. 6,5 cm. Prír. č. 214/99.

4. Kostené šidlo, zlomok. Zach. dĺ. 13,2 cm. Prír. č. 261/99.

5. Korálik, valcovitý zo sklenenej pasty. Základná hmota zelenočierna, v nej červené, žlté, modré a zelené očká. Pr. 1,6 cm, v. 0,8 cm. Prír. č. 259/99.

a. Závažie z vypálenej hliny, tri zlomky, nekreslené. Prír. č. 373/99.

6. PFT (K), keramika tehlovej farby, zvyšky červeného maľovania, radielko. Prír. č. 252/99.

7. PFT (K), keramika tehlovej farby, červené maľovanie. Prír. č. 260/99.

8. PFO (K), misa, keramika tehlovej farby, červené maľovanie. Prír. č. 256/99

9. PFT (K), prstencová misa, keramika tehlovej farby, zvyšky červeného maľovania. Prír. č. 253/99.

10. PFO (K), prstencová misa, sivá jemná keramika s čiernym poťahom, pr. o. 21 cm. Prír. č. 252/99.

11. PFO (K), prstencová misa, keramika tehlovej farby, oranžový poťah, pr. o. 22 cm. Prír. č. 252/99.

265



14. PFO (K), džbán, keramika tehlovej farby, červené maľovanie na vnútornom okraji, pr. o. 16 cm. Prír. č. 258/99.

15. GFO (R), misa formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 17,5 cm. Prír. č. 254, 255, 256, 260/99.

16. GF (R), misa rekonštruovaná formy III , hnedočierna, KH jemná, PO leštený. Pr. o. 15 cm, pr. d. 6 cm, v. 12 cm.

TAB. 42


1. GFO (R), sivý, KH jemná, PO tuhovaný.


3. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, rytie. Prír. č. 252/99.


5. GF (R), ucho, sivé, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 253/99.

6. GFT (R), sivý, KH jemná, PO leštený, dvojica brázd. Prír. č. 253/99.

7. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, hrebeňovaná vlnovka. Prír. č. 260/99.

8. GFT (R), sivý, KH jemná, PO tuhovaný, rytá lomenica. Prír. č. 253/99.

9. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, žliabkovanie. Prír. č. 256/99.

10. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, dvojica brázd. Prír. č. 256/99.

11. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, otvor po vypadnutom ušku. Prír. č. 253/99.

12. GFO (R), miska/šálka formy III, čierna, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 258/99.

13. GFT (R), čierny, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 260/99.

14. GFT (R), misa formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 252/99.

15. GFO (R), misa formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 260/99.

16. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, viacnásobné vpichy v radoch (nanesené ozubeným kolieskom?). Prír. č. 252, 255/99.

17. GFD (R), čierny, KH jemná, PO leštený, pr. d. 4,8 cm. Prír. č. 258/99.

18. GFO (R), misa formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 27,6 cm. Prír. č. 252/99.

19. GFD (R), nôžka, čierna, KH jemná, PO hladený, pr. 7,4 cm. Prír. č. 254/99.


21. GFO (R), misa formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 18 cm. Prír. č. 255/99.

22. GFO (R), misa formy II/III, sivá, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 33,6 cm. Prír. č. 256/99.



25. GFO (R), miska formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 14,6 cm. Prír. č. 258/99.

26. GF (R), rekonštruovaná šálka, hnedočierna, KH jemná, PO hladený, pr.o. 4 cm, pr.d. 4,2 cm, v. 5 cm. Prír. č. 256/99.

27. GFO (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 9 cm. Prír. č. 253/99

28. GFO (R), hrnček formy IV, sivý, KH jemná, PO leštený, pr. o. 12 cm. Prír. č. 258/99

29. GFO (R), šálka formy III, hnedosivá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 7,2 cm. Prír. č. 256/99

30. GFO (R), šálka formy III, sivá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 8 cm. Prír. č. 253/99

266

TAB. 43


1. GFO (R), misa formy IB (?), sivohnedá, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 255/99.

2. GFO (R), misa formy IA, sivá, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 260/99.

3. GFO (R), misa formy IA, sivočierna, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 258/99.

4. GFO (R), misa formy IA, hnedosivá, KH jemná, PO hladený, pr. 17,4 cm. Prír. č. 258/99.

5. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 256/99.

6. GFO (R), pokrievka (?), hnedá, KH hrubá, PO leštený, pr. 15,2 cm. Prír. č. 252/99.

7. GF (R), ucho, hnedé, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 252/99.

8. GFO (R), sivý, KH jemná, PO drsný. Prír. č. 253/99.

9. GFO (R), hnedý, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 256/99. Pravek?

10. GFO (R), hnedý, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 259/99.

11. GFO (R), hnedosivý, KH jemná, PO drsný, pr. 23,2 cm. Prír. č. 260/99

12. GFO (R), zásobnica (?), hnedosivá, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 258/99.

13. GFO (R), pokrievka (?), hnedá, KH hrubá, PO hladený, pr. 32 cm. Prír. č. 253/99.

14. GFO (R), misa formy IB (?), sivá, KH jemná, PO drsný. Prír. č. 260/99

15. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 253/99

16. GFO (R), miska formy IA, sivá, jemná drsná, ryté šrafovanie, pr. o. 6 cm. Prír. č. 258/99.

17. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, ryté zväzky línií. Prír. č. 260/99.



20. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, hrebeňované oblúčiky. Prír. č. 260/99.

21. GFO (R), hrniec formy IV s odlomeným uchom, sivohnedý fľakatý, KH jemná, PO hladený, pr. o. 17 cm. Prír. č. 253, 260/99.

22. GFO (R), čierny, KH jemná, PO hladený, hrebeňovaná vlnovka, lomenica. Prír. č. 258/99.

23. GFT (R), sivočierny, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 258/99.

24. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO drsný, motív vetvičky z klinovitých vpichov. Prír. č. 260/99.

25. GFT (R), sivý, KH jemná, PO drsný, trojuholníkové vpichy a zvislá vetvička z klinovitých vpichov. Prír. č. 259/99.

26. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH jemná, PO hladený, pr. o. 30 cm. Prír. č. 260/99.

TAB. 44


1. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, ryté šrafovanie. Prír. č. 253/99.

2. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO drsný, ryté šrafovanie. Prír. č. 259/99.

3. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, ryté mrežovité šrafovanie. Prír. č. 253/99.

4. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, ryté mrežovité šrafovanie. Prír. č. 253/99.

5. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO drsný, ryté šrafovanie. Prír. č. 260/99.

6. GFT (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 259/99



267

9. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 254/99.

10. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, dvojice vrypov prstom. Prír. č. 255/99.

11. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 259/99.

12. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom. Prír. č. 255/99.


14. GFO (R), hrniec formy IV, KH jemná, PO hladený, vrypy prstom, presekávaný okraj. Prír. č. 256/99.

15. GFT (R), hnedočierny, KH hrubá, PO leštený, jamkovité vpichy v poliach. Prír. č. 256/99.

16. GFT (R), hnedočierny, KH hrubá, PO leštený, jamkovité vpichy v poliach. Z tej istej nádoby ako predchádzajúci zlomok. Prír. č. 260/99.

17. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj, pr. o. 22 cm. Prír. č. 260/99.

18. GFO (R), hrnček formy IV, sivočierny fľakatý, KH jemná, PO drsný, rytý motív X, plošne nanesené trojuholní-kové vpichy, pr. o. 13 cm. Prír. č. 254, 255/99.

19. GFO (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 18 cm. Prír. č. 256/99. Z tej istej nádoby ako zlomky 20-22.

20. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plošné ryhovanie. Z tej istej nádoby ako zlomky 21-22. Prír. č. 260/99.

21. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, plošné ryhovanie. Z tej istej nádoby ako predchádzajúci zlomok. Prír. č. 260/99

22. GFD (R), miska so zaobleným dnom, čierna, KH jemná, PO hladený, plošné ryhovanie. Z tej istej nádoby ako zlomky 20-21. Prír. č. 260/99.

23. GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 12 cm.

24. GF (R), rekonštruovaná zásobnica, hnedočierna, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 38 cm, pr. d. 30 cm, v. 64 cm. Dva zlomky z tejto nádoby sa našli v studni 52. Prír. č. 252/99, 270/99.

TAB. 45

OBJEKT 51

1. Dvojica šachtovitých piecok. V pôdoryse sa vyrysovali ako dva oválne fľaky ohraničené hlinou prepálenou do oranžova. V profile sa prejavila len jedna časť piecky, a to len jednou, smerom nadol sa rozširujúcou stenou (taktiež v podobe do oranžova prepálenej hliny). Výplň sa farebne neodlišovala. Rozmery: pr. piecok 46 a 48 cm, hĺ. zachovanej steny 14 cm.

2. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, klinovitý vpich. Prír. č. 251/99.

3. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, ryté šrafovanie. Prír. č. 250/99.

4. GFO (R), misa formy III, sivočierna, jemná, leštená tuhovaná, pr. o. 9 cm. Prír. č. 251/99.

OBJEKT 54 a 55

5. Dve malé oválne jamky so šikmými stenami a zaobleným alebo plochým dnom. Výplň: sivohnedá homogénna piesčitá hlina, v hornej časti silná prímes prepálenej mazanice a popola. Na dne jamky 54 ležali dve germánske nádobky, ďalšie fragmenty boli v zásype. Rozmery: objekt 54: 104 x 85 cm, hĺ. 34 cm; objekt 55: pr. 80 cm, hĺ. 30 cm.


a. Odštep z hnedého rádiolaritu. Prír. č. 272/99.

6. Germánska šálka na nôžke formy III, sivočierna, KH jemná, PO leštený a čiastočne tuhovaný, na vydutí šikmé žliabky, pr. o. 8,5 cm, pr. d. 3 cm, v. 6,6 cm. Prír. č. 308/99.

7. GFO (R), hrniec/zásobnica formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 282/99.

8. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 282/99.


268

10. Germánsky hrnček formy IV, bikónický, sivočierny, KH hrubá, PO hladený, na pleciach podkovovité kolky, pr. o. 11 cm, pr. d. 8,5 cm, v. 15,5 cm. Prír. č. 307/99.

11. GFO, GFT (R), rekonštruovaný hrniec formy IV, hnedočierny fľakatý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 19 cm. Prír. č. 282/99.

TAB. 46

OBJEKT 52

1. Studňa s oválnym pôdorysom a šikmými stenami, ktoré sa od hĺbky 100 cm takmer zvislo zvažovali ku dnu. Tvar dna nezistený. V hĺbke asi 130 cm od úrovne zistenia sa objavila spodná voda. Napriek nasadeniu čer-padla bol prílev spodnej vody veľmi silný a studňu sa podarilo prehĺbiť len o ďalších 40 cm. Z tejto hĺbky sa však už vyberal sterilný íl, na základe čoho možno predpokladať, že celková hĺbka studne dosahovala asi 170-180 cm. Výplň: homogénna sivočierna hlina premiešaná s ílom a štrkom, drobné kúsky mazanice a uhlíky, v hĺbke 100-135 cm bola tenká prepálená popolovitá vrstvička prepadnutá smerom nadol. Rozmery: horný pr. 580 x 510 cm, hĺ. asi 170-180 cm.

- V studni 52 sa našli dva fragmenty zo zásobnice z chaty 50 (tab. 44: 24).

2. Hlinené kužeľovité závažie, fragment, hnedočierna jemná hlina, pr. podstavy 6,5 cm, zach. v. 9,5 cm. Prír. č. 320/99.

a. Hlinené závažie, fragmenty aspoň jedného ďalšieho závažia. Prír. č. 374, 322/99.

3. Bronzový krúžok s okrúhlym prierezom, fragment, pr. 3,5 cm. Prír. č. 206/99.

4. Železný klinec s hlavicou tvaru T, dĺ. 6,3 cm. Prír. č. 258/99.


6. PF (K), ucho, džbán, keramika tehlovej farby. Prír. č. 272/99

7. PF (K) ucho, džbán, keramika tehlovej farby. Prír. č. 266/99.

8. PFT (K), keramika tehlovej farby, ošúchaný povrch, radielko. Prír. č. 262/99.


10. GFO (R), hnedočierny, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 263/99.






16. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, hrebeňovaný motív šachovnice. Prír. č. 271/99.

17. GFD (R), pohár na nôžke (?), hnedý, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 264/99.

18. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, ryté trojuholníky vyplnené bodkami. Prír. č. 266/99.

19. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, hrebeňovaná vlnovka. Prír. č. 270/99.

20. GFD (R), sivý, KH jemná, PO hladený, pr. d. 8,4 cm. Prír. č. 263/99.

21. GFD (R), čierny, KH jemná, PO hladený, pr. d. 7 cm. Prír. č. 269/99.

22. GFD (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 6 cm. Prír. č. 268/99.

23. GFO (R), miska formy II/III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, polkruhové žliabky, pr. o. 9,6 cm. Prír. č. 271/99.

24. FO (K), zásobnica s okružím, sivá, KH hrubá PO drsný piesčitý, na okruží rytá mriežka, doba laténska. Prír. č. 272/99.

25. GFT (R), miska formy II, čierna, KH jemná, PO hladený, plošné ryhovanie v poliach. Prír. č. 270/99.

26. GFO (R), hnedý, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 268/99.

27. GFO (R), miska formy IA, hnedá, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 23,2 cm. Prír. č. 272/99.

269

TAB. 47




3. GFO (R), vodorovne odsadené ústie, sivočierny, KH hrubá, PO leštený. Prír. č. 266/99.


5. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 262/99.

6. GFO (R), odsadené ústie, čierny, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 266/99.

7. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 272/99.

8. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Prír. č. 271/99.

9. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, hrebeňované vlnovky. Prír. č. 272/99.

10. GFT (R), misa formy II, sivohnedá, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované vlnovky. Prír. č. 264/99.




14. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované vejáriky. Prír. č. 272/99.


16. GFO (R), sivý, KH hrubá, PO leštený. Prír. č. 271/99.

17. GFT (R), misa formy III, sivá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 262, 268/99.




21. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, mrežovité šrafovanie, pr. d. 11,4 cm. Prír. č. 269/99.

22. GFO (R), hrniec formy IV s odlomeným uchom, hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 15,6 cm. Prír. č. 270/99.

23. Závažie hlinené kužeľovité, fragment, plavená hlina, pr. podstavy 8,7 cm. Prír. č. 347/99.

TAB. 48

OBJEKT 60

1. Časť zemnice z väčšej časti zničenej ryhou plynovodu. Zachovala sa južná časť oválneho pôdorysu s jazyko-vitým výklenkom a dvoma kolovými jamami (pr. 38, 42 cm, hĺ. 48, 50 cm). Šikmé steny, rovné dno s hlinitým výmazom. Výplň: sivohnedá humusovito-ílovitá hlina s uhlíkmi. Rozmery: š. 330 cm, preskúmaná dĺ. 180 cm, hĺ. 66 cm.

a. Minca, P. Porcius Laeca, Rím, denár 104 pred Kr., Syd 571 (určenie E. Kolníkovej). Prír. č. 335/99, num. č. 8606.

2. Výrazne členená dvojdielna spona typu Almgren 84. Špirála so siedmimi závitmi, horná tetiva v háčiku, strieš-kovite hranená hlavica, jednoduchý poloblúkový uzlík, strieškovitá nôžka ukončená nahor zdvihnutým bikó-nickým gombíkom, vysoký zachycovač, ihla chýba, dĺ. 5,5 cm. Prír. č. 329/99.

3. Bikónický hlinený praslen, sivý, KH jemná, PO hladený, max. pr. 3,2 cm, v. 2,8 cm. Prír. č. 324/99.

4. Fragment bronzového plechu, dĺ. 4,2 cm. Prír. č. 340/99.

a. Atypické fragmenty železa. Prír. č. 341/99.

b. Sklo, atypický fragment bieleho priehľadného skla. Prír. č. 342/99.

5. PFT (K), keramika tehlovej farby s oranžovočerveným poťahom, barbotinová výzdoba. Prír. č. 289/99.

6. PFO (K), misa imitujúca formu Drag. 37, sivá jemná keramika, sivočierny poťah, radielko. Prír. č. 290/99.

270

7. PFT (K), keramika tehlovej farby s nepravým mramorovaním. Prír. č. 291/99.

8. PFO (K), džbán, keramika tehlovej farby, na vnútornom okraji oranžovo maľovaný pás. Prír. č. 290/99.

9. PFT (K), keramika tehlovej farby s ošúchaným červeným poťahom, radielko, vyškrabované pásiky. Prír. č. 290/99.


11. GFT (R), čierny, KH jemná, PO hladený, pod presekávanou plastickou lištou trojuholníky vypĺňané bodkami. Prír. č. 290/99.

12. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, vtláčané bodky. Prír. č. 290/99.

13. GF (R), fragment ucha, čierny, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 191/99.

14. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, barbotino. Prír. č. 292/99.

15. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, barbotino. Prír. č. 292/99.

16. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, jemné vrypy prstom. Prír. č. 289/99.

17. GFO (R), miska formy III, čierna, KH jemná, PO hladený, plošné ryhovanie, pr. o. 10 cm. Prír. č. 292/99.

18. GFO (R), miska formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, plošné ryhovanie, pravdepodobne z tej istej nádoby ako predchádzajúci fragment. Prír. č. 290/99.

19. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, ozubené koliesko. Prír. č. 289/99.

20. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 13,6 cm. Prír. č. 290/99.


22. GFO (R), miska formy IA, čierna, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 18,8 cm. Prír. č. 291/99.


24. GFO (R), miska formy II/III, čierna, KH jemná, PO hladený, pr. o. 17,2 cm. Prír. č. 292/99.


26. GFO (R), hnedý, KH jemná, PO leštený, pr. o. 9,6 cm. Prír. č. 292/99.

27. GFO (R), miska formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 292/99.





32. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom, pr. o. 30 cm. Prír. č. 291/99.

TAB. 49


1. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 14 cm. Prír. č. 290/99.

2. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy nechtom. Prír. č. 291/99.





7. GFO, GFT (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 25,4 cm. Prír. č. 291/99.


9. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované vlnovky a šachovnicový vzor. Prír. č. 289/99.

271

OBJEKT 47

10. GF (K), rekonštruovaná baňatá nádoba so zhrubnutým a plochým okrajom, KH sivá piesčitá, PO drsný piesčitý, na plochom okraji hrebeňovaná vlnovka, v hornej časti vydutia hrebeňované vodorovné línie, vlnovky a ne-pravidelné oblúčiky, pr. o. 30 cm, pr. d. 26 cm, rek. v. 50 cm. Prír. č. 244/99. Fragmenty pravdepodobne z tejto nádoby sa našli aj v chatách 2 a 5 (tab. 2: 16; 12: 2).

11. Objekt 47. Malá okrúhla jamka s lavórovitým dnom, v ktorej sa nachádzala roztlačená germánska nádoba vyro-bená na hrnčiarskom kruhu. Výplň: tmavá ílovitá sivočierna hlina. Rozmery: pr. 70 cm, hĺ. 18 cm.

TAB. 50

NÁLEZY Z ROZRUŠENEJ SÍDLISKOVEJ VRSTVY A Z ORNICE

Mince (určenia E. Kolníkovej):

a. Vespasianus, Rím, as z roku 74, ako RIC 557. Sektor D/18. Prír. č. 8/97, num. č. 8360.

b. Domitianus, Rím, denár z rokov 92-94, RIC 178. Sektor C/4. Prír. č. 137/99, num. č. 8602.

c. Hadrianus, Rím, denár z rokov 119-122, RIC 127b. Sektor C/4. Prír. č. 139/99, num. č. 8604.

d. Marcus Aurelius, Rím, denár z rokov 169-170, RIC 212. Sektor B/3. Prír. č. 88/98, num. č. 8463.

e. Septimius Severus, Rím, denár z rokov 193-194, RIC 24. Sektor E/3. Prír. č. 7/97, num. č. 8355.

f. Septimius Severus, Laodunum (?), denár z rokov 198-202, RIC 516 (?). Sektor B/3. Prír. č. 136/99, num. č. 8601.

g. Caracalla, Rím, denár z roku 207, RIC 96. Sektor C/4. Prír. č. 138/99, num. č. 8603.

h. Probus, Rím, antoninián z roku 279, RIC 157. Sektor a/7. Prír. č. 93/98, num. č. 8465.

i. Maximianus Herculius, Rím, antoninián z roku 291, RIC 515. Sektor a/4. Prír. č. 89/98, num. č. 8464.

Terra sigillata (určenia K. Kuzmovej)

j. FO, Drag. 37. Stredná Galia (?), 2. polovica 2. storočia. Sektor B/2. Prír. č. 2/97.

k. FO, neurčiteľná forma. Stredná Galia (?), 2. polovica 2. storočia. Sektor B/2. Prír. č. 3/97.

l. FO, Drag. 38. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia. Sektor A/5. Prír. č. 85/98.

m. FT, mortárium Drag. 43/45 (?). Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia. Sektor F/18. Prír. č. 1/97.

1. Fragment bronzovej výrazne členenej spony (Almgren 84?). Hlavica, vinutie a ihla chýba. Jednoduchý polkru-hový uzlík, fazetovaná nôžka ukončená nahor zdvihnutým profilovaným uzlíkom, pravouhlý vysoký zachyco-vač. Zach. dĺ. 2,8 cm. Sektor C/19. Prír. č. 22/97.

2. Bronzová dvojdielna výrazne členená spona Almgren 84. Špirála so siedmimi závitmi, horná tetiva v háčiku, odlomená ihla, strieškovite hranená hlavica, jednoduchý polkruhový uzlík, strieškovite hranená nôžka ukon-čená nahor zdvihnutým jednoduchým uzlíkom, vysoký štvoruholníkový zachycovač. Dĺ. 4,9 cm. Sektor E/18. Prír. č. 19/97.

3. Bronzová dvojdielna výrazne členená spona Almgren 84. Špirála s ihlou chýbajú. Háčik, strieškovitá hlavica, jednoduchý polkruhový uzlík, strieškovite hranená nôžka ukončená nahor zdvihnutým jednoduchým uzlí-kom, vysoký štvoruholníkový zachycovač. Dĺ. 4,6 cm. Sektor E/2. Prír. č. 21/97.

4. Bronzová dvojdielna výrazne členená spona Almgren 84. Špirála so siedmimi závitmi, ihla odlomená, horná tetiva v háčiku, strieškovitá hlavica, jednoduchý polkruhový uzlík, strieškovite hranená nôžka ukončená nahor zdvihnutým jednoduchým uzlíkom, vysoký štvoruholníkový zachycovač. Dĺ. 4,3 cm. Sektor C/9-10. Prír. č. 142/99.

5. Bronzová dvojdielna výrazne členená spona Almgren 84. Špirála so siedmimi závitmi, horná tetiva v háčiku, ihla, strieškovitá hlavica, jednoduchý polkruhový uzlík, strieškovite hranená nôžka ukončená nahor zdvihnu-tým jednoduchým uzlíkom, vysoký štvoruholníkový zachycovač. Dĺ. 4,7 cm. Sektor a/9. Prír. č. 91/98.

272

6. Bronzová dvojdielna výrazne členená spona s trojuholníkovou nôžkou (Jobst 1975 typ 4F). Poškodená špirála, odlomená ihla, horná tetiva v háčiku, fazetovaná hlavica s pravouhlou záhlavnou doštičkou, jednoduchý pol-kruhový uzlík, trojuholníková nôžka po obvode zdobená vybíjanými bodmi, vysoký štvoruholníkový zachyco-vač.. Dĺ. 3,8 cm. Sektor C/12. Prír. č. 124/97.

7. Bronzová rímska terčovitá spona s platničkovým šarnierom. Terč so zvýšeným okrajom a kónicky vystupujú-cim stredným poľom, úzky štvoruholníkový zachycovač. Pr. 2,5 cm. Sektor a/6. Prír. č. 73/98.

8. Bronzová rímska emailovaná spona v tvare vtáčika, platničkový šarnier, trouholníková hlavica má v dvoch krajných poliach čiastočne vypadaný červený email, lúčik má v centrálnej časti vyvýšený hrebeň zdobený jem-nými zárezmi, obojstranne vystupujúce „krídla“ s vloženým červeným emailom, pätka s dvoma puncami („oč-kami“), drobný trojuholníkový zachycovač. Sektor D/18. Prír. č. 14/97.

9. Bronzová dvojdielna samostrelová spona s vysokým zachycovačom. Špirála so štrnástimi závitmi, ihla, horná tetiva podopretá profilovaným gombíkom, strieškovitý lúčik, trojuholníková nôžka je zdobená na zadnej hrane zárezmi, vysoký štvoruholníkový zachycovač. Dĺ. 4,2 cm. Sektor G/2. Prír. č. 15/97.

10. Bronzová jednodielna spona s pásikovým lúčikom. Poškodená špirála s 19 závitmi, ihla, horná tetiva v háčiku, široký lúčik, fazetovaná nôžka, vysoký štvoruholníkový zachycovač. Dĺ. 3,8 cm. Sektor C/2. Prír. č. 18/97.

11. Bronzová dvojdielna samostrelová spona s vysokým zachycovačom. Vinutie a ihla chýba, tetiva bola pôvodne opretá o profilovaný gombík, strieškovitý lúčik, prechod lúčika a nôžky zdôraznený pozdĺžnym vývalkom, nôžka ukončená profilovaným uzlíkom, vysoký štvoruholníkový zachycovač. Dĺ. 3,9 cm. Sektor G/2. Prír. č. 15/97.

12. Strieborná jednodielna spona s pevným zachycovačom. Poškodená špirála, ihla chýba, fazetovaný lúčik je v reze zvnútra dutý a zdobený tromi navlečenými perlovcovými drôtikmi, ukončený priečnymi ryhami pri-pomínajúcimi podviazanie, obdĺžniková strieškovite hranená nôžka, otvorený trojuholníkový zachycovač. Dĺ. 5,1 cm. Sektor D/10. Prír. č. 12/97.

13. Bronzová jednodielna spona, fragment. Deformovaná špirála, ihla, v reze polkruhový a zvnútra dutý lúčik ukončený priečnymi zárezmi pripomínajúcimi podviazanie, nôžka a zachycovač chýbajú. Zach. dĺ. 3,3 cm. Sek-tor E/2. Prír. č. 17/97.

14. Bronzová spona s vysoko vyklenutým lúčikom. Špirála s ihlou chýbajú. V reze okrúhly lúčik zdobený priečny-mi zárezmi, obdĺžniková a strieškovite hranená nôžka ukončená dvoma priečnymi zárezmi, otvorený trojuhol-níkový zachycovač. Dĺ. 4,0 cm. Sektor B/5. Prír. č. 143/99.

15. Bronzová dvojdielna spona s vysokým zachycovačom. Špirála s ihlou chýbajú. Lúčik okrúhleho prierezu je od nôžky oddelený plastickým vývalkom, nôžka ukončená jednoduchým uzlíkom, vysoký štvoruholníkový zachycovač. Sektor B/14. Prír. č. 144/99.

16. Fragment jednodielnej bronzovej spony. Zachovala sa len časť v reze polkruhového lúčika. Zach. dĺ. 3,1 cm. Sektor G/1. Prír. č. 23/97.

17. Bronzová ihla zo spony. Zach. dĺ. 4,0 cm. Sektor B/20. Prír. č. 25/97.

18. Bronzová ihla zo spony. Zach. dĺ. 4,0 cm. Sektor H/5. Prír. č. 90/98.

19. Deformovaná jednodielna spona s pevným zachycovačom. Špirála s ihlou chýbajú. Deformovaný lúčik štvoru-holníkového prierezu, metópovite zdobená a zľahka odsadená obdĺžniková nôžka, otvorený zachycovač. Zach. dĺ. 6,6 cm. Sektor E/10. Prír. č. 24/97.

TAB. 51

NÁLEZY Z ROZRUŠENEJ SÍDLISKOVEJ VRSTVY A Z ORNICE – pokračovanie

1. Bronzový vedierkovitý závesok, pr. 0,9 cm, v. 1,5 cm. Sektor F/1. Prír. č. 62/97.

2. Bronzový nit s profilovanou hlavicou, pr. hlavice 1,3 cm. Sektor G/2. Prír. č. 172/99.

3. Bronzový prsteň s oválnym štítkom a vypadnutým očkom, fragment. Sektor A/8. Prír. č. 237/99.

4. Bronzový prsteň zdobený šikmými zárezmi pripomínajúcimi tordovanie, pr. 1,5 cm. Sektor F/2. Prír. č. 51/97. Novovek ?

5. Obdĺžnikové bronzové plechové kovanie s otvorom pre nit, fragment, zach. dĺ. 2,4 cm. Sektor F/2. Prír. č. 77/98.

6. Bronzová, zvnútra dutá, kónická puklička ukončená gombíkom, vytepaná z tenkého plechu, fragment. Zach. v. 1,4 cm. Novovek ?

273

7. Olovené kónické závažie alebo praslen. V. 1,4 cm, max. pr. 1,6 cm, hmotnosť 12,1 g. Sektor G/2-3. Prír. č. 48/97.

8. Bronzové trubičkovité kovanie. Dĺ. 4 cm, pr. 0,5 cm. Sektor E/3. Prír. č. 96/98.

9. Bronzový listovitý hrot šípu s tuľajkou, na ktorej je otvor s tŕňom. Dĺ. 4,9 cm. Sektor F/2. Prír. č. 29/97. Doba bronzová.

10. Bronzové plechové obdĺžnikové kovanie (nákončie opaska ?) s nitom. Dĺ. 5,0 cm. Sektor C/14. Prír. č. 233/99.

11. Bronzová deformovaná ihla. Zach. dĺ. 6,5 cm. Sektor F/2. Prír. č. 55/97.

12. Bronzová ihlica (?) s kosoštvorcovo roztepanou hlavicou, deformovaná. Zach. dĺ. (po vyrovnaní) 8,9 cm. Sektor D/8. Prír. č. 53/97.

13. Bronzový špirálovitý (2,5 slučky) prsteň. Pr. 2,3 cm. Sektor a/6-7. Prír. č. 78/99.

14. Bronzová ihla, deformovaná. Sektor F/1, objekt 31 (?).Prír. č. 230/99.

15. Bronzový tepaný štvoruholníkový plech s centrálnym železným nitom – kovanie skrinky. Po obvode má pun-covaný perlovec a v strede plasticky vypuklý terč. Rozmery 5,1 x 4,7 cm. Sektor D/20. Prír. č. 71/97.

16. Fragment bronzovej zápony astragalového opaska, na rube dve ušká. Sektor C/19. Prír. č. 50/97. Neskorá doba laténska.

17. Masívny bronzový kruh na jednej strane zhrubnutý. Max. pr. 4,4 cm. Sektor C/4. Prír. č. 211/99.

18. Deformovaný bronzový náramok so štítkovými ukončeniami, zdobený vyrážanými koncentrickými krúžkami. Prír. č. 145/99.

19. Bronzová slučka s otvorom pre nit, jedno rameno odlomené. Pôvodne slúžila na reparáciu pracky (tab. 51: 20) a našla sa odpadnutá v jej bezprostrednej blízkosti. Dĺ. 4,5 cm. Sektor G/17. Prír. č. 26/97.

20. Bronzová dvojdielna pracka reparovaná pôvodne dvoma slučkami (jedna z nich odpadnutá – tab. 51: 19). Rám-ček a kovanie do seba nezapadajú celkom presne a nie je vylúčené, že náš exemplár je zložený pôvodne z dvoch samostatných artefaktov. Obdĺžnikový rámček s prehnutými ramenami, užšie strany ramien s viacnásobne profilovanými uzlíkmi, dva pozdĺžnymi ryhami zdobené gombíky (Garbsch typ G2d). Poškodené kovanie s pra-vouhlým jemným prelamovaným sieťovaným vzorom, zachovanými šiestimi nitmi s polguľovitými hlavicami (pôvodne spolu 12 nitov), rúrka na pripevnenie rámčeka zdobená rytými líniami (Garbsch typ B1a). Celková dĺ. 8 cm, š. rámčeka 5,3 cm. Sektor F-G/17. Prír. č. 27/97.

21. Bronzové držadlo nádoby ukončené jednoduchými osmičkovitými slučkami. Max. š. 14,1 cm. Sektor F/18. Prír. č. 28/97.

TAB. 52


1. Železná oválna pracka s tŕňom, max. pr. 3,4 cm. Sektor B/4. Prír. č. 232/99.

2. Železná obdĺžniková prackas tŕňom, rozmery: 3,8 x 2,6 cm. Sektor C/14. Prír. č. 174/99.

3. Železný tŕň s obojstranným odsadením, dĺ. 4,4 cm. Sektor D/2. Prír. č. 33/97.

4. Železná prehnutá tyčinka, dĺ. 6,0 cm. Sektor B/16. Prír. č. 271/99.

5. Železné šidlo, dĺ. 7,3 cm. Sektor C/12. Prír. č. 36/97.

6. Železný klinec s obdĺžnikovou hlavicou, v. 6,0 cm. Sektor C/19. Prír. č. 39/97.

7. Železný nožík s odsadeným ostrím, na odsadení prekorodovaná bronzová objímka, na obdĺžnikovej rukoväti dva otvory pre nity, zach. dĺ. 8,4 cm. Sektor C/12. Prír. č. 40/97.

8. Železný nožík s odlomenou rukoväťou, zach. dĺ. 10,2 cm. Sektor G/2. Prír. č. 44/97.

9. Železný hák s roztepaným uškom, dĺ.6,0 cm. Sektor D/20. Prír. č. 43/97.

10. Železná tyčinka ukončená uškom, dĺ. 7,1 cm. Sektor D/8. Prír. č. 34/97.

11. Železná tyčinka obdĺžnikového prierezu, zach. dĺ. 10,5 cm. Sektor G/17. Prír. č. 41/97.

12. Bronzový prehnutý a znitovaný plech. Sektor a/4. Prír. č. 95/98.

13. Tri bronzové, navzájom znitované plechy. Sektor D/8. Prír. č. 70/99.

14. Bronzový deformovaný plech so zvyškami jemnej rytej výzdoby. Sektor F/1. Prír. č. 72/97.

274

TAB. 53


1. Hlinený kónický praslen, sivý, KH jemná, PO hladený, max. pr. 2,8 cm, v. 1,8 cm. Sektor H/2. Prír. č. 122/98.

2. Čepeľ z hnedého rádiolaritu, jednostranná retuš, dĺ. 6,0 cm. Sektor b/13. Prír. č. 76/98.

3. Mikročepieľka z hnedého rádiolaritu s dvojitou retušou, dĺ. 2,4 cm. Sektor E/3. Prír. č. 238/99.

4. Zlomok pieskovca (z brúsika ?), zach. dĺ. 4,6 cm. Sektor E/2. Prír. č. 45/97.

5. Hlinený kónický praslen, sivý, KH jemná s prímesou tuhy, PO drsný, max. pr. 3,4 cm, v. 2,0 cm. Sektor C/16-17. Prír. č. 47/97.

6. Fragment pieskovcového brúsika, zach. dĺ. 5,5 cm. Sektor D/7. Prír. č. 338/99.

7. Fragment pieskovcového brúsika, zach. dĺ. 5,5 cm. Sektor F/1. Prír. č. 119/98.

8. Fragment hlineného kužeľovitého závažia s otvorom, hnedé, jemná hlina. Sektor D/10-11. Prír. č. 330/99.

9. Fragment hlineného kužeľovitého závažia s otvorom, hnedé, jemná hlina. Sektor G/2. Prír. č. 120/98.

10. Fragment kamenného žarnova, ležiak. Sektor C-D/13-14. Prír. č. 350/99.

11. Fragment kamenného žarnova, behúň. Sektor D/10. Prír. č. 316/99.

12. Fragment kamenného žarnova, behúň. Sektor C-D/13-14. Prír. č. 350/99.

BRATISLAVA-TRNÁVKA, „SILNIČNÉ“

TAB. 54

OBJEKT 25

1. Oválna polozemnica so šesťkolovou schémou (hĺ. kolových jám 38-66 cm). Kolová jama v kratšej južnej stene zničená novovekým žľabom 11 (vojenský zákop), ktorý prechádzal stredom objektu 25. V juhozápadnej časti chaty bola ešte jedna kolová jama (hĺ. 62 cm) a dve priehlbne, ktoré po začistení pripomínali tiež kolové jamy, boli však podstatne plytšie (hĺ. 10-12 cm). Zachované steny boli šikmé, rovné dno objektu tvoril fragmentárne zachovaný hlinitý výmaz. Výplň: sivohnedá hlina miestami premiešaná so štrkom a sprašou. Rozmery: zach. dĺ. 460 cm, š. 460 cm (rozmery dlážky min. 21,16 m2), max. hĺ. 14 cm. Orientácia dlhšej osi: 67°, SVV-JZZ.

2. Železný nožík, fragment čepele, zach. dĺ. 3,0 cm. Prír. č. 71/97.

3. Fragment železa, dĺ. 5,2 cm. Prír. č. 35/97.

4. Fragment skla z nádoby, priehľadné sklo s bielym a červenohnedým maľovaním. Prír. č. 61/97.

5. Terra sigillata, FT, tenkostenný pohár Drag. 54 (?). Dva vodorovné žliabky, druhotne prepálený. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 10/97.

6. Fragment sklenenej nádoby s dutým okrajom, zelenkavé priehľadné sklo, pr. o. 5,5 cm. Prír. č. 62/97.

7. Terra sigillata, FT, Drag. 54. Rastlinná výzdoba rytou a vruborezovou technikou, výzdobné pole ohraničené rytou líniou.

Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Zlomok sa našiel v novovekom zákope, ktorý narušoval chatu. Prír. č. 25. 3/97.

8. Terra sigillata, FT, Drag. 37. Dvojitý hladký kruh (Ri-Fi K 19), časť neurčiteľného ornamentu. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 6/97.

9. Terra sigillata, FO, neurčiteľný tvar, vonkajšia strana odlúpená. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 8/97

10. Terra sigilata, FO, Drag. 37. Vajcovec (Ri-Fi E 11). Rheinzabern, 4. štvrtina 2. až 1. štvrtina 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Fragment sa našiel v novovekom zásype, ktorý porušoval chatu 25. Prír. č. 2/97.

11. Terra sigillata, FO, Drag. 37. Dvojitý vrúbkovaný polkruh (Ri-Fi KB 132). Rheinzabern, Arvernicus-Lutaevus. Marcus Aurelius (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 1/97.

275

a. Terra sigillata, FT, Drag. 54 (?). Neurčiteľná výzdoba vruborezovou technikou. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Fragment sa našiel v novovekom zákope, ktorý porušoval chatu 25. Prír. č. 4/97.

b. Terra sigillata, FT, Drag. 54 (?). Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 5/97.

12. FO (K), misa s dovnútra zhrubnutým okrajom, jemná hlina s prímesou tuhy, leštený povrch. Prír. č. 62/97. Doba laténska.

13. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, dve horizontálne plastické lišty. Prír. č. 62/97.

14. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vtláčané jamky v poli. Prír. č. 56/97.

15. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, pod líniou zvislé ryhy. Prír. č. 56/97.


17. GF (R), ucho oválneho prierezu, hnedosivé, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 58/97.

18. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 10,6 cm. Prír. č. 58/97.


20. GFO (R), pohár formy II, čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 9 cm. Prír. č. 59/97.

21. GFO, GFT (R), misa formy IA, čierna, hrubá tuhovaná, pr. o. 15,4 cm. Prír. č. 58/97.

22. GFO (R), misa/hrniec s horizontálne rozšíreným okrajom. Okraj pozostával z dvoch častí, ktoré vďaka výstup-kom a priehlbinkám navzájom do seba zapadali, čierny, KH hrubá, PO tuhovaný. Prír. č. 58/97.

TAB. 55



2. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 18 cm. Prír. č. 56/97.

3. GF (R), rekonštruovaný hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pod líniou dvojrad trojuholníko-vých vpichov, pr. o. 14,2 cm, pr. d. 14,8 cm, v. 14,2 cm. Prír. č. 55/97.

4. GFO, GFT (R), hrniec/misa formy IV, hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, ošúchaný povrch, pr. o 17 cm. Prír. č. 57/97.

OBJEKT 24

5. Sídlisková jama s obdĺžnikovým pôdorysom a s nejasne sa črtajúcim výklenkom v západnej stene. Objekt má šikmé steny a rovné dno. Výplň: sivohnedá hlina, vo výklenku v západnej stene objektu silne premiešaná so svetlohnedou hlinou a sprašou. Rozmery: dĺ.: 194 cm, š.: 77 cm, hĺ.: 40 cm.

6. GF (R), rekonštruovaný hrnček formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 7 cm, pr. d. 5,4 cm, v. 7,6 cm. Prír. č. 51/97.

OBJEKT 27-32

7. Šestica kolových jám usporiadaných do šesťuholníka (hĺ. kolových jám 28-44 cm), ktoré tvoria pravdepodobne pozostatok plytkej chaty, ktorej steny a dlážka boli zničené orbou.

OBJEKT 54

8. Šestica kolových jám usporiadaných do šesťuholníka (hĺ. kolových jám 14-34 cm), ktoré tvoria pravdepodobne pozostatok plytkej chaty, ktorej steny a dlážka boli zničené orbou.

276

TAB. 56

OBJEKT 26

1. Zemnica nepravidelného pôdorysu so šesťkolovou schémou (hĺ. kolových jám 16-56 cm). Tri kolové jamy boli zdvojené. Objekt mal šikmé steny a rovné dno, na ktorom sa zachovali zvyšky hlinitého výmazu. Výplň: si-vohnedá hlina, pri dne premiešaná so sprašou. Rozmery: max. dĺ.: cca 560 cm, max. š.: 464 cm (rozmery dlážky: 25,98 m2), hĺ.: 22 cm. Orientácia: 62°, SVV-JZZ.

2. Bronzová samostrelová spona s vysokým zachycovačom. Špirála s dvadsiatimi závitmi, ihla, tetiva prevedená cez otvor v platničke po hlavicou, fazetovaný lúčik ukončený vpredu gombíkom, na prechode lúčika a nôžky plastický vývalok, fazetovaná nôžka ukončená gombíkom, vysoký pravouhlý zachycovač. Dĺ. 4,0 cm. Prír. č. 16/97.

3. Ihla zo spony, dĺ. 4,7 cm. Prír. č. 13/97.

a. Terra sigillata, FT, sekundárne prepálený. Rheinzabern (?), 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 69/97.

4. Železná tyčinka, na oboch stranách zahnutá. Zach. dĺ. 6,5 cm. Prír. č. 33/97.

5. Pieskovcový brúsik (?), fragment, zach. dĺ. 7,5 cm. Prír. č. 70/97.

b. Plochá kamenná sekerka so zatupeným ostrím. Prír. č. 52/97.

6. Hlinený krúžok, fragment, čierny, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 50/97.

7. PFO (K), hrnček s plochým okrajom, sivá drsná keramika, pr. o. 8 cm. Prír. č. 67/97.

8. PFT (K), keramika tehlovej farby s červeným maľovaním v pásoch. Prír. č. 69/97.

9. PFT (K), prstencová misa, sekundárne prepálená do hneda, pôvodne keramika tehlovej farby s lesklým poťa-hom. Prír. č. 69/97.

10. PFT (K), keramika tehlovej farby, zvonka červené nepravé mramorovanie. Prír. č. 69/97.

11. PFO (K), misa, keramika tehlovej farby, zvonka aj zvnútra oranžovočervené nepravé mramorovanie. Prír. č. 66/97.

12. PFO (K), zásobnica s okružím, sivá drsná keramika. Prír. č. 70/97.

13. PFO (K), prstencová misa, sivá jemná keramika s ošúchaným sivočiernym poťahom, pr. o. 15,5 cm. Prír. č. 72/97.

14. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, jemné trojuholníkové vpichy. Prír. č. 72/97.

15. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, hrebeňovaná vlnovka. Prír. č. 64/97.

16. GFD (R), miska so zaobleným dnom, sivočierna, KH jemná, PO tuhovaný, lúčovité žliabky. Prír. č. 72/97

17. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, horizontálny a šikmé žliabky. Prír. č. 65/97.

18. GFO (R), misa formy IA, sivohnedá, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 69/97.


20. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, šikmé zárezy. Prír. č. 69/97.


22. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 71/97.

23. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, vpichy. Prír. č. 69/97.

TAB. 57



2. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH hrubá, PO hladený, horizontálna ryha pod ňou šikmé zárezy. Prír. č. 66/97.

3. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, klinovité vpichy. Prír. č. 67/97.

277

4. GFO (R), hrnček formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 17,2 cm. Prír. č. 71/97.

5. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 71/97.

6. GFO (R), hrniec formy IV, sivočierny, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 69/97.


8. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, presekávaná plastická lišta. Prír. č. 65/97.

9. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 69/97.

10. GFT (R), hnedý KH hrubá, PO drsný, mrežovité šrafovanie. Prír. č. 64/97.

11. GFO, (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom, pr. o. 13,8 cm. Prír. č. 69/97.

12. GF (R), rekonštruovaná šálka formy III so zaobleným dnom, hnedosivá, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 13 cm, v. 7,4 cm. Prír. č. 69/97.

13. GF (R), rekonštruovaná misa formy IA, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 19 cm, pr. d. 8 cm, v. 8,2 cm. Prír. č. 64/97.

14. GFO, GFT (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený, pr. o .16 cm.

TAB. 58

OBJEKT 43

1. Zemnica s nepravidelným pôdorysom, šikmými stenami a nerovným dnom. Objekt bol slabo zachovaný, jeho severná časť zasahovala mimo skúmanú plochu a južnú časť narúšal novoveký žľab 11. Napriek tomu z roz-miestnenia kolových jám možno predpokladať šesťkolovú schému (hĺ. kolových jám 34-60 cm). Pri juhový-chodnej stene oválna priehlbeň (120 x 94 cm, hĺ. 26 cm). Výplň: sivohnedá hlina. Rozmery: pravdepodobná dĺ. 450-500 cm, š. cca 400cm, max. hĺ.: 30 cm. Orientácia: 54°, SV-JZ.

2. Železná tyčinka, na oboch stranách zahrotená, šidlo (?), dĺ. 5,6 cm. Prír. č. 32/97.

3. Fragment diskovitého hlineného praslena, sivý, KH jemná, PO leštený, rek. pr. 5,0 cm, v. 2,4 cm. Prír. č. 58/97.

4. Fragment sklenenej nádoby s dutým okrajom, zelenkasté priehľadné sklo, pr. o. 12 cm. Prír. č. 63/97.


6. GFO (R), miska formy IA, čierna, KH jemná, PO tuhovaný. Prír. č. 76/97.


8. GFT (R), cedník, hnedý, KH jemná, PO drsný. Prír. č. 76/99.


10. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, plastická lišta. Prír. č. 76/97.

11. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Prír. č. 76/97.



14. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, dvojice trojuholníkových vpichov. Prír. č. 76/97.

15. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom. Prír. č. 80/977.

16. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Prír. č. 75/97.

17. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o.23,2 cm. Prír. č. 76/97.

18. GFO (R), hrnček formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 13,2 cm. Prír. č. 77/97.

19. GFO (R), misa formy IA, sivohnedá, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 76/97.

20. GFT, GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom, pr. o. 15 cm. Prír. č. 76/97.

21. GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 10,6 cm.

278

TAB. 59


1. Dvojdielna bronzová výrazne členená spona (Almgren 70?), fragment. Špirála s ôsmimi závitmi, horná tetiva v háčiku, obdĺžniková záhlavná doštička, plochá hlavica. Lúčik, nôžka so zachycovačom a ihla chýbajú. Sektor B-C/5, novoveký žľab 11. Prír. č. 12/97.

2. Dvojdielna bronzová výrazne členená spona (Almgren 84), fragment. Zachovala sa len strieškovite hranená hlavica s háčikom pre tetivu a otvorom pre osku špirály. Sektor a/16. Prír. č. 14/97.

3. Dvojdielna bronzová výrazne členená spona (Almgren 70). Vinutie s ihlou chýbajú. Štvoruholníková záhlavná doštička, plochá hlavica, poloblúkový uzlík, nôžka ukončená nahor zdvihnutým uzlíkom, štvoruholníkový zachycovač s jedným prelomeným okrúhlym otvorom, dĺ. 4,6 cm. Sektor a/10. Prír. č. 15/97.

4. Bronzová ihlica s odlomeným hrotom, kužeľovitá hlavica oddelená plastickým uzlíkom, zach. dĺ. 6,7 cm. Sektor B/6. Prír. č. 49/97.

5. Bronzová plechová obruba s prierezom v tvare U, deformovaný zlomok, zach. dĺ. 12,2 cm. Sektor b/13-14, no-voveký žľab 11 v interiéri chaty 25. Prír. č. 17/97.

6. Bronzová jednodielna spona s pevným zachycovačom a štvoruholníkovou nôžkou. Vinutie chýba, lúčik s ob-dĺžnikovým prierezom zdobí pás bodkovitých puncov, fazetovaná nôžka s metópovitou výzdobou, nízky otvo-rený zachycovač, dĺ. 4,7 cm. Sektor B/6. Prír. č. 20/97.

7. Bronzový prsteň s vypadnutým očkom, pr. 1,8-2 cm. Novovek (?).Prír. č. 29/97.

8. Fragment rukoväte bronzového kosáka. Doba bronzová. Sektor A-a/11. Prír. č. 21/97.

9. Bronzová pracka v tvare D vyrobená z okrúhleho drôtu, tŕň chýba. Rozmery 2,2 x 2,5 cm. Novovek (?). Sektor B-C/15-16. Prír. č. 27/97.

a. Terra sigillata, FT, Drag. 37. Dvojitý hákovitý motív (Ri-Fi O 156). Rheinzabern, Janu(arius) II / Julius II - Julianus I / Respectinus I. Prvá tretina 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Novoveká ťažobná jama (objekt 14). Prír. č. 7/97.

b. Terra sigillata, FD, Drag. 37, na vnútornej strane časť rytého kruhu. Westerndorf (?). 4. štvrtina 4. až 1. tretina 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Sektor c/13. Prír. č. 1/97.

c. Terra sigillata, FT, Drag. 37 (?). Časť neurčiteľnej reliéfnej výzdoby. Pfaffenhofen (?), 1. polovica 3. storočia. Sonda A. Prír. č. 9/97.

OBJEKT 14 – novoveká štrková jama

Pri okraji novovekej ťažobnej jamy na štrk v hĺbke 10-30 cm sa našla väčšia hrncovitá nádoba, v ktorej boli ulo-žené dva poháre na nôžke.

10. GF (R), vysoká hrncovitá nádoba, zachované asi dve tretiny nádoby bez okraja a bez jednej steny, sivohnedá, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 11,5 cm. Prír. č. 40/97.

11. Pohár formy II (R) na vysokej a zvnútra dutej nôžke, čierny, KH jemná, PO tuhovaný, tuhovanie zvnútra je kvalitnejšie, pr. o. 11,5 cm, pr. d. 5 cm, v. 15,5 cm. Prír. č. 38/97.

12. Pohár formy II (R) na nižšej a zvonka dutej nôžke, sivočierny, KH jemná, PO tuhovaný, tuhovanie zvnútra je kvalitnejšie, pr. o. 15,5 cm, pr. nôžky 4,8 cm, v. 8,8 cm. Prír. č. 39/97.

BRATISLAVA-TRNÁVKA, „ŠAJBA I“TAB. 60

OBJEKT 1 a 4

1. Objekt 1. Zemnica s oválnym až kruhovým pôdorysom, silno poškodená buldozérom pri stavebných prácach. Šikmé steny, rovná dlážka s hlinitým výmazom. Vo východnej časti interiéru boli asymetricky rozmiestnené tri kolové jamy (pr. 24-40 cm, hĺ. 10-30 cm). Ďalšia kolová jama bola zvonka chaty pri jej severnom rohu (pr.

279

30 cm, hĺ. 22 cm). Vnútri chaty sa na dlážke nachádzala pec, z ktorej zostalo zachované len dno s dvoma vrstva-mi riečnych okruhliakov, na ktorých bol tvrdo prepálený hlinitý výmaz (rozmery dna pece: 132 x 105-120 cm). V malom výklenku v severnom rohu chaty sa nachádzala oválna plytká zahĺbenina s prepálenými stenami a dnom – pravdepodobne pozostatok ohniska alebo ďalšej piecky. Juhovýchodnú stenu chaty porušovala jamka s čiernou humusovitou výplňou (objekt 4). Výplň chaty: tvrdá sivá hlina. Rozmery: 370 x 360 cm, hĺ. 10-15 cm.

Objekt 4. Malá oválna jamka s rovným dnom, ktorá porušovala severovýchodnú stenu chaty 1. Výplň: tmavá čierna humusovitá hlina. Rozmery: 52 x 75 cm, hĺ. 6 cm. Bez nálezov.

2. Bronzová výrazne členená spona, (Almgren 84 ?). Vinutie, hlavica a ihla chýba. Hranený lúčik s poloblúkovým uzlíkom, strieškovite hranená nôžka ukončená nahor zdvihnutým jednoduchým gombíkom, vysoký pravouhlý zachycovač. Zach. dĺ. 3,5 cm. Prír. č. 301/99.

3. Hlinený diskovitý praslen (?), čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. 4,4 cm, v. 0,9 cm. Prír. č. 298/99.

4. Hlinený kónický praslen, hnedočierny, KH jemná, PO hladený, max. pr. 4,1 cm, v. 2,5 cm. Prír. č. 299/99.


6. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, trojuholníkové vpichy. Prír. č. 297/99.

7. GFT (R), miska so zaobleným dnom, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, žliabky. Prír. č. 297/99.


9. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, pod líniou ryté čiary. Prír. č. 297/99.

10. GFO (R), hrnček formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 297/99.

11. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, ryté trojuholníky vypĺňané trojuholníkovými vpichmi. Z tej istej nádoby ako fragment tab. 60: 6. Prír. č. 297/99.

12. GFT (R), hnedočierny, KH hrubá, PO hladený, klinovité vpichy v rade. Prír. č. 297/99.

OBJEKT 2

13. Pec s predpecnou jamou. Vlastná pec mala oválny pôdorys a šikmé, kónicky sa rozširujúce steny, prepálené do oranžova. Výplň: hnedočierna hlina, veľa zlomkov mazanice, lomový kameň, nad dnom prepálené vrstvičky s popolom a uhlíkmi. Rozmery: 92 x 70 cm, hĺ. 26 cm. Predpecná jama severným smerom podkovovite nadvä-zovala na pec, nebola s ňou však prepojená. Mala šikmé steny a lavórovité dno. Výplň: sivá hlina, svetlejšia ako vo vlastnej peci. Rozmery: 90 x 58 cm, hĺ. 20 cm. Celková dĺžka pece a predpecnej jamy: 190 cm.

14. PFT (K), keramika tehlovej farby s nepravým mramorovaním. Prír. č. 298/99.

15. GFO (R), misa, hnedá, KH jemná, PO hladený. Prír. č. 298/99.


17. GFO (R), váza/misa s odsadeným okrajom, žltohnedá, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 19,5 cm. Prír. č. 299/99.

18. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH hrubá, PO hladený. Prír. č. 300/99.


19. Železná spona s naznačenou valcovitou hlavicou. Vinutie a ihla chýba. Valcovitá hlavica, úzky lúčik s polkru-hovým prierezom, poškodený pravouhlý zachycovač, dĺ. 3,5 cm. Prír. č. 296/99.

20. Terra sigillata, FT, Drag. 37. Vajcovec (Ri-Fi E 17). Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 294/99.

a. Terra sigillata, FT, neurčiteľný tvar. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 295/99.

TAB. 61

OBJEKT 3

1. Pec s nepravidelným oválnym pôdorysom. Predpecná jama nebola zistená. Smerom na západ sa nachádzal menší schodkovitý výklenok vyplnený mazanicou. Pec mala šikmé do oranžova prepálené steny a čiastočne prepálené rovné dno. Výplň: sivohnedá hlina s kúskami mazanice, na dne ležala čierna popolovitá vrstvička s uhlíkmi. Rozmery: 154 x 84 cm, hĺ. 22-24 cm.

280

2. Plochý kostený nástroj s okrúhlym otvorom, fragment, max. v. 3,3 cm. Prír. č. 336/99.

3. FT (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, plastický výčnelok, pravek. Prír. č. 302/99.

4. GF, rekonštruovaný hrniec formy IV, hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 22 cm. Prír. č. 301/99.

OBJEKT 5

5. Okrúhla jama so šikmými stenami a lavórovitým dnom. Okolo jamy sa nachádzali tri kolové jamy, z toho jedna zdvojená. Dno jamy bolo miestami prepálené do oranžova. Výplň: homogénna svetlá sivohnedá hlina. Rozme-ry: pr. 160 cm, hĺ. 30 cm.

6. Železný nôž s odsadenou rukoväťou, dĺ. 11,9 cm. Prír. č. 302/99.

7. PFO, PFT (K), prstencová miska, sekundárne prepálená, pôvodne sivá jemná keramika, pr. o. 18 cm, Prír. č. 303/99.

8. GFD (R), hnedočervený, sekundárne prepálený, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 11 cm. Prír. č. 303/99.

9. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, pod líniou rad trojuholníkových vpichov. Prír. č. 303/99.

OBJEKT 6

10. Oválna valcovitá jama s takmer zvislými stenami a rovným dnom. Výplň: homogénna tmavá sivohnedá hlina. Rozmery: 140 x 95 cm, hĺ. 62 cm.


12. GFD (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 5 cm. Prír. č. 304/99.


14. GFT (R), hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie. Prír. č. 303/99.

15. GF (R), ucho, hnedočierne, KH hrubá, PO drsný. Prír. č. 304/99.

OBJEKT 7 a 8

16. Objekt 7. Plytká jama osmičkovitého pôdorysu so šikmými stenami a rovným dnom. Výplň: sivočierna ílovitá hlina, drobné zlomky mazanice, veľa malých úlomkov lomového kameňa. Rozmery: dĺ. 315 cm, š. 370-385 cm, hĺ. 12-15 cm.

Objekt 8. Jama čiastočne zničená zemnými prácami pri stavbe diaľnice. Šikmé steny a lavórovité dno. Výplň identická ako v objekte 7. Rozmery: pr. 168 cm, hĺ. 24 cm.

Keramika z objektu 7:

17. GFO (R), čierny, KH jemná, PO leštený. Prír. č. 305/99.

Keramika z objektu 8:

18. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, rytý šachovnicový vzor. Prír. č. 306/99.

BRATISLAVA-TRNÁVKA, „ŠAJBA III“

TAB. 62


1. Bronzová a pocínovaná (?) spona s trúbkovitým šarnierom, profilovaný lúčik s pozdĺžnym stredovým poľom na ktorom sú štyri lišty, odsadená nôžka ukončená profilovaným priečnym článkom, trojuholníkový zachyco-vač, ihla chýba, dĺ. 5,3 cm. Rez 3. Prír. č. 2/97.

2. Fragment ramienkovej spony (?). Zachovaná je časť jedného ramena s odsadeným guľovitým gombíkom, zach. dĺ. 2,2 cm. Rez 3. Prír. č. 7/97.

3. Fragment bronzovej pinzety. Zachované je jedno rameno s priečnymi ryhami, zach, dĺ. 3,8 cm. Rez 3. Prír. č. 6/97.

281

a. Minca, Sabina, Rím, denár z rokov 128-136, RIC 398 (určenie E. Kolníkovej). Rez 3. Prír. č. 3/97, num. č. 8358.

b. Minca, Gordianus, Rím, antoninián z roku 240, RIC 85 (určenie E. Kolníkovej). Rez 3. Prír. č. 4/97, num. č. 8359.

c. Terra sigillata, FT, neurčiteľný tvar. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Rez 3. Prír. č. 1/97.

BRATISLAVA-TRNÁVKA, „ŠAJBA II“

POVRCHOVÉ NÁLEZY Z ORNICE

4. Terra sigillata, FO, Drag. 41. Medzi zvislými vetvičkovitými motívmi šikmé zárezy vruborezovou technikou, výzdoba ukončená rytou líniou.

Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 146/99.

d. Minca, Philippus II., Rím, antoninián z rokov 247-249, RIC 240 (určenie K. Kolníkovej). Prír. č. 140/99, num. č. 8605.

BRATISLAVA-VAJNORY, „STAVEBNÝ DVOR“

NÁLEZY Z ROZRUŠENÝCH HROBOV A Z ORNICE

5. Trúbkovitá jednodielna spona (Almgren 77), poškodená žiarom. Poškodená špirála pravdepodobne s 20 závit-mi (zachovaných 14), tetiva chýba, hlavica a výrazný uzlík sú zdobené vždy dvoma striebornými perlovcovými drôtikmi, v priereze trojuholníková nôžka, nahor vyhnutá pätka ukončená profilovaným gombíkom. Ihla a za-chycovač chýba, dĺ. 4,1 cm. Prír. č. 314/99.

6. Spona s dvoma uzlíkmi (A 236c-m), fragment. Vinutie chýba, hlavica deformovaná žiarom, v priereze oválny lúčik s dvoma uzlíkmi. Nôžka, ihla a zachycovač chýba. Zach. dĺ. 4 cm. Prír. č. 308/99.

7. Fragment z okraja bronzovej nádoby (naberačka ?) deformovanej žiarom. Prír. č. 304/99.

8. Fragment železných nožníc, zachované je jedno rameno s odsadeným ostrím, dĺ. 10,6 cm. Prír. č. 307/99.

ŽIAROVÝ HROB 1

9. Výrazne členená jednodielna bronzová spona (Almgren 68/69), fragment. Špirála s ôsmimi závitmi, horná teti-va, pravouhlá záhlavná doštička, široká vysoko vyklenutá hlavica, oválny celoplastický a trojnásobne profilo-vaný uzlík, odlomená a v reze okrúhla nôžka. Zachycovač a ihla chýba, zach. dĺ. 3,5 cm. Prír. č. 309/99.

10. Bronzový fragment deformovaný žiarom (fragment držadla panvice ?). Prír. č. 311/97

11. Bronzový terčík so stredovým otvorom (fragment držadla panvice ?), deformovaný žiarom. Prír. č. 310/97.

12. Urna s kónickým hrdlom formy III, ľahko zhrubnuté von odsadené ústie, plastická lišta na prechode hrdla a vy-klenutého vydutia, čierna, KH plavená s prímesou drobnej sľudy, PO leštený a tuhovaný. Pr. o. 21,5 cm, pr. d. 12 cm, v. 21 cm.

13. Pohár formy II, zľahka odsadené ústie, vysoká a zvnútra dutá nôžka, čiastočne doplnený, sivý, KH jemná pla-vená, PO ošúchaný. Pr. o. 10,3 cm, v. 9 cm.

BRATISLAVA-TRNÁVKA, „ŠAJBA III“TAB. 63

OBJEKT 27

Zemnica s oválnym pôdorysom, silne poškodená buldozérom pri stavbe diaľnice. Zachovala sa len jedna kolo-vá jama (hĺ. 40 cm). Rozmery cca 400 x 310 cm, hĺ. 5-10 cm.

1. Hlinený diskovitý praslen, pr. 4,2 cm.

2. Fragment pieskovcového brúsika, zach. dĺ. 7 cm.

282

3. GF (R), ucho, hnedé, KH jemná, PO hladený, šikmé vrypy.

4. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO hladený, hrebeňované vlnovky.

5. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, ryhovanie.

6. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, vrypy prstom.

7. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované oblúčiky.

8. GFO (R), misa formy IA, sivočierna, KH jemná, PO leštený, hrebeňované oblúčiky.

9. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj, pr. o. 23 cm.

10. GF (R), rekonštruovaná misa formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, ryhovanie v poliach, pr. o. 7 cm.

11. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, hrebeňované vlnovky.

12. GF (R), rekonštruovaná hlboká misa formy II/III, sivohnedá, KH hrubá, PO hladený a leštený, hrebeňované vlnovky a oblúčiky, pr. o. 22,5 cm.

13. GF (R), rekonštruovaná misa/hrniec formy IV, sivočierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 25,5 cm.

BRATISLAVA-VAJNORY, „PRI VISÁKU“TAB. 64

OBJEKT 1

1. Zemnica porušená v severnej časti ryhou plynovodu. Chata mala pôvodne obdĺžnikový alebo oválny pôdorys a šesťkolovú schému (pr. kolových jám 46-64 cm, hĺ. 34-52 cm). V strede južnej steny bola oválna priehlbeň (max. pr. 84 cm). Dlážka rovná, bez výmazu. Výplň: čierna humusovitá hlina s výraznou do oranžova prepále-nou vrstvou s početnými drobnými zlomkami mazanice. Rozmery dlážky: 440 x min. 310 cm, dlážka chaty bola v hĺbke 48-54 cm od úrovne zistenia a 90 cm od súčasného povrchu. Orientácia: 107°, JVV-SZZ.

2. Bronzová jednodielna spona s hrotitou nôžkou, silne skorodovaná, sekundárne prepálená. Špirála so štyrmi zá-vitmi, ihla, pásikový lúčik zdobený priečnymi zárezmi, podobne bola pravdepodobne zdobená aj nôžka ukon-čená gombíkom, odsadený otvorený zachycovač sa pri konzervácii rozpadol, dĺ. 5,75 cm. Prír. č. 355/99.

3. Masívny bronzový nit s polguľovitou hlavicou, tŕň ukončený gombíkom (Gegenknopf), na hlavici koncentrické kruhy, pr. hlavice 2 cm. Prír. č. 354/99.

4. Bronzový plechový prehnutý pásik s vykrojenými otvormi, fragment, zach. dĺ. 1,7 cm. Prír. č. 364/99.

5. Bronzová deformovaná ihla, dĺ. 6,4 cm. Prír. č. 365/99.

6. Bronzová tyčinka, fragment, zach. dĺ. 2,1 cm. Prír. č. 366/99.

7. Hlinený praslen, kónický, sivohnedý, KH jemná, PO hladený, max. pr. 3,9 cm, v. 2,5 cm. Prír. č. 358/99.

8. Fragment trojvrstvového kosteného hrebeňa, stredná platnička s otvorom a odlomenými zubmi. Prír. č. 361/99.



11. Železný nožík s obojstranne odsadenou čepeľou, dĺ. 13,5 cm. Prír. č. 363/99.

12. Vyhladený zahrotený paroh, dĺ. 20,2 cm.

13. Kostený viacdielny a trojvrstvový hrebeň s držadlom v tvare kruhového segmentu, jednotlivé platničky spájané železnými nitmi (pôvodne 6 alebo 7 nitov), v. 6,3 cm, rek. š. 8 cm. Prír. č. 362/99.

14. Odrezaný kus nevyhladeného parohu, dĺ. 7,1 cm.

15. Opracovaný a vyhladený paroh, dĺ. 8,2 cm. Prír. č. 356/99.

16. Masívny železný predmet s profilom v tvare U vyrobený zo železnej pásoviny, zach. dĺ. 17,4 cm, š. 6,6 cm. Prír. č. 371/99.

a. Drobné fragmenty železnej pásoviny, 4 ks. Prír. č. 367/99.

b. Drobné fragmenty železného drôtu, 2 ks. Prír. č. 351/99.

283

c. Troska, železitá, početné zlomky v celkovej hmotnosti asi 1,5 kg. Prír. č. 372/99

d. Terra sigillata, FT, neurčiteľný tvar. Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 353/99.

e. Terra sigillata, FT, Drag. 54 (?). Rheinzabern, 2. polovica 2. až 1. polovica 3. storočia (určenie K. Kuzmovej). Prír. č. 353/99.

TAB. 65


1. PFO (K), miska prstencová, sivá jemná keramika so sivočiernym poťahom, zvnútra radielko.

2. PFT (K), keramika tehlovej farby s ošúchaným nepravým mramorovaním.

3. PF (K), ucho, keramika tehlovej farby.

4. PFT (K), keramika tehlovej farby, ošúchané červené maľovanie, radielko, vyškrabovaný pásik.

5. PFO (K), pohár s prehýbanými stenami, sivočierna drsná keramika, z tej istej nádoby ako zlomok tab. 65: 9.

6. PFO (K), pohár s prehýbanými stenami, sivý, piesčitá hlina, ošúchaný povrch, pr. o. 7,5 cm.

7. PFO (K), misa prstencová, sivá jemná keramika, ošúchaný povrch, zvnútra i zvonka radielko, pr. o. 21 cm.

8. P(?)FO (K), hrniec, sivohnedá drsná keramika, pr. o. 18 cm.

9. PFT (K), pohár s prehýbanými stenami, sivočierna drsná keramika, z tej istej nádoby ako zlomok tab. 65: 5.

10. PFO (K), hrniec/džbán s horizontálnym okrajom, sivá drsná keramika, pr. o. 19 cm.

11. G(?)FT (K), sivohnedý, KH piesčitá jemná, PO piesčitý drsný, hrebeňovaná vlnovka.

12. GFT (K), KH jemná sivá, PO hladký tmavosivý, hrebeňovaná vlnovka.

13. GFT (R), hnedočierny, KH jemná, PO leštený, zvislý žliabok.

14. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, dve horizontálne lišty a žliabok.

15. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, zvislý plastický výčnelok.

16. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, šikmé žliabkovanie.

17. GFO (R), misa/váza formy III, hnedá, KH jemná, PO leštený, sekundárne prepálená, šikmý žliabok.

18. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, plastická lišta, pod ňou kolok v tvare lístka.

19. GFO (R), misa formy III, sivá, KH jemná, PO leštený.

20. GFO (R), miska formy IA, sivohnedá, KH jemná, PO hladený.

21. GFO (R), miska formy IA, čierna, KH jemná, PO hladený.

22. GFT (R), sivohnedý, KH jemná, PO leštený, šikmé ryhy.

23. GFO (R), sivočierny, KH jemná, PO leštený.

24. GFO (R), misa formy II, hnedočierna, KH jemná, PO leštený, dva horizontálne žliabky.

25. GFO (R), misa/váza formy III, sivočierna, KH jemná, PO hladený.

26. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, zvnútra vytlačené oválne vypnuliny.

27. Paroh (rukoväť?), na oboch stranách odrezaný artefakt, horná plocha s plytkým (hĺ. 0,6 cm) vydlabaným otvo-rom nesie stopy opálenia, dĺ. 9,7 cm. 357/99.

28. Parohový zlomok, z oboch strán odrezaný, dĺ. 4,8 cm.

29. Paroh (ružica) s dvoma reznými plochami.

30. Paroh, vyhladený a z oboch strán rezaný, dĺ. 14,5 cm.

284

TAB. 66


1. GFO (R), šálka formy III, hnedá, KH jemná, PO hladený, dvojica šikmo presekávaných plastických líšt, pr. o. 8,6 cm.

2. GFO (R), šálka formy II, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, šikmé brázdovanie v poliach, pr. o. 12 cm.

3. GFO (R), šálka formy III, hnedá, KH jemná, PO leštený, plastická presekávaná lišta, pr. o. 8,6 cm.

4. GFO (R), šálka formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 8,8 cm.

5. GFO (R), šálka, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, hrdlo odsadené výrazným žliabkom, na tele jemnejší šikmý žliabok, pr. o. 9,6 cm.

6. GFO (R), šálka formy III, sivohnedá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 8,6 cm.

7. GFO (R), misa formy III, hnedá, KH jemná, PO leštený, pr. o. 15,4 cm.

8. GFO (R), šálka/váza formy III, čierna, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 13 cm.

9. GFO (R), šálka/hrnček formy III/IV, hnedá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 20,8 cm.

10. GFO (R), pohár formy II, čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 13,2 cm.

11. GFO (R), hrniec formy IA, sivý, KH jemná, PO hladený.

12. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH jemná, PO hladený.

13. GFO (R), misa formy IA, sivá, KH jemná, PO hladený.

14. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 17,4 cm.

15. GFT, GFD (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, vtlačená jamka, pr. d. 7,8 cm.

16. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH jemná, PO tuhovaný.

17. GFO (R), misa formy IA, hnedá, KH jemná, PO hladený, pr. o. 23,4 cm.

18. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH jemná, PO leštený, pr. o. 19,4 cm.

TAB. 67


1. GFO (R), pokrievka (?), čierna, KH hrubá, PO drsný.

2. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, trojuholníkové vpichy.

3. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, kolkovaný podkovovitý motív.

4. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, hrubé rytie.

5. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, presekávaný okraj, pr. o. 12 cm.

6. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, šikmé zárezy.

7. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO hladený, ryté trojuholníky vyplnené obdĺžnikovými vpichmi.

8. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, ryté trojuholníky vyplnené klinovitým vpichom.

9. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO drsný, vrypy nechtom.

10. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, z vnútornej strany plošne ryhovaný.

11. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vtláčané jamky v rade.

12. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pod líniou vtláčané jamky.

13. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený.

14. ČT sivý, KH hrubá, PO drsný, oválny plastický výčnelok.

15. GFO (R), hrniec (?) s horizontálnym okrajom, sivý, KH hrubá, PO hladený.

16. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, horizontálna ryha lemovaná po oboch stranách oválnymi jamkami.

285

17. GFO (R), hrniec formy IV, hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, pr. o.8,4 cm.

18. GFO (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, odsadené a hranené ústie.

19. GF (R), ucho, hnedé, KH hrubá, PO drsný.

20. GF (R), ucho, sivohnedé, KH hrubá, PO hladený.

21. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO hladený.

22. GFO (R), misa formy IA, čierna, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 20,4 cm.

23. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, horizontálna ryha, pod ňou vrypy prstom.

24. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný.

25. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný.

26. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, vrypy prstom.

27. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, podkovovité kolky.

28. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, šikmo presekávaná plastická lišta.

TAB. 68


1. GFO (R), šálka formy IA, hnedá, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 4 cm.

2. GFD (R), šnúrou podviazané dno, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 7 cm.

3. GFD (R), na prstencovej nôžke, hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 6 cm.

4. GFD (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 7,2 cm.

5. GF (R), šálka formy IB, fragment, sivohnedá, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 9 cm, pr. d. 6 cm, v. 5,2 cm.

6. GFD (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, pr. d. 15,4 cm.

7. GFO (R), miska/šálka formy IA, čierna, KH hrubá, PO hladený, zvislé plastické výčnelky, pr. o. 12 cm.

8. GFD (R), hnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 14 cm.

9. GFO (R), hrniec formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený, pod líniou šikmé zárezy, pr. o. 19,4 cm.

10. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, podkovovité kolky.

11. GFO (R), hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pod líniou šikmé klinovité zárezy, pr. o. 16 cm.

12. GFO (R), hrniec formy IV, hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, dvojice oblúkovitých (kolkovaných ?) vpichov, pr. o. 19,4 cm.

13. GF (R), rekonštruovaný hrniec formy IV, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, v pásoch oddelených dvojicami rýh skupiny oválnych jamiek, pr. o. 13,6 cm.

14. GFO (R), hrniec formy IV, hnedý, KH hrubá, PO drsný, hrubé klinovité zárezy, pr. o. 20,8 cm

15. GFO (R), misa formy IA, sivohnedá, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 21,4 cm.

TAB. 69


1. GF (R), veľká amforovitá nádoba/zásobnica formy IV, sivohnedá fľakatá, KH hrubá, PO drsný, pod okrajom ryté trojuholníky vyplnené kosoštvorcovými vpichmi, pr. o. 36 cm.

2. GFT (R), sivý, KH hrubá, PO drsný, šikmé zárezy.

3. GFT (R), hnedý, KH hrubá, PO drsný, pod líniou šikmé zárezy,.

4. GFO (R), hrniec/zásobnica formy IV, hnedá, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 29 cm.

286

TAB. 70

OBJEKT 2

1. Pravdepodobne zemnica. Skúmala sa len rezom širokým jeden meter vedeným pozdĺž modernej vodovodnej ryhy. Rovná dlážka bez výmazu. Zistená jedna kolová jama (pr. 34, hĺ. 28 cm) a misovitá priehlbeň (hĺ. 12 cm). Výplň: sivočierna humusovitá hlina s drobnými zlomkami mazanice. Preskúmaná dĺ. 330 cm, hĺ. od úrovne zistenia 20 cm, od súčasného terénu 80 cm.

2. Bronzová ihlica s klincovitou hlavicou, dĺ. 11,5 cm. Prír. č. 370/99.

3. Bronzové, navzájom znitované plechy, fragment. Prír. č. 375/99.

4. GFO (R), čierny, KH hrubá, PO hladený.

5. FT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO drsný, plastický výčnelok, pravek.

6. GFO, GFT (R), hrniec formy IV, hnedočierny fľakatý, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 20 cm.

IVANKA PRI DUNAJI, „BARNAK“TAB. 71

OBJEKT 1

1. Objekt 1. Zemnica porušená zo severu ryhou kanalizácie a z juhu ryhou plynovodu. Oválny pôdorys, šikmé steny a udupaná dlážka. Na dlážke zistené dve kolové jamy (pr. 30 cm, hĺ. 25-28 cm). Výplň: sivočierna ílovitá hlina, drobné zlomky mazanice, drobný štrk a úlomky lomového kameňa. Rozmery: dĺ. 370 cm, preskúmaná š. 273 cm, hĺ. 30-40 cm.

2. Železná tyčinka, dvakrát esovite prehnutá., dĺ. 5,4 cm.

3. Železný klinec, dĺ. 6,2 cm.

4. PFT (K), pohár s prehýbanými stenami, svetlohnedý, povrch piesčitý.

5. GFO (K), miska, sivohnedá, hladký povrch.

6. PFO (K), hrnček s horizontálnym okrajom, čierna drsná keramika, pr. o. 14,5 cm.

7. GFT (K), hnedý s čiernym hladkým povrchom, horizontálne žliabkovanie.

8. GFD (K), KH jemná hnedá so sivým jadrom, PO sivohnedý hladký, pr. d. 7 cm.

9. PFO (K), mortárium tehlovej farby, golier a horná časť zvonka má tmavočervené maľovanie, zvnútra zelená glazúra, pr. o. 22 cm.

10. GFO (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, pr. o. 19,4 cm.

11. GFO (K), miska, sivá s hladkým povrchom, pr. o. 20 cm.

12. GFO (R), miska formy IA, hnedočierna, KH jemná, PO leštený, pr. o. 19,0 cm.

13. GFO (K), miska, sivá s hladkým povrchom, pr. o. 16 cm.

14. GFO (R), miska formy IA, sivá, KH jemná, PO leštený.

15. GFT (R), sivý, KH jemná, PO leštený, šikmý žliabok.

16. GF (R), hlboká misa/terina formy III, sivohnedá, KH jemná, PO tuhovaný, zvnútra je tuhovaná len horná časť, na rozhraní hrdla a tela horizontálny žliabok a dve brázdy, pod nimi šikmý žliabok, pr. o. 27,0 cm.

17. GFT (R), čierny, KH jemná, PO tuhovaný, dvojica horizontálnych žliabkov.

18. GFD (R), hnedý, KH jemná, PO hladený, pr. d. 1,7 cm.

19. GFD (R), sivý, KH jemná, PO tuhovaný, pr. d. 4,2 cm.

287

TAB. 72


1. GFO (R), misa/hrniec formy IA, sivý, KH hrubá, PO hladený.

2. GFO (R), hrnček formy IV, sivý, KH hrubá, PO hladený.

3. GFO (R), misa formy IC, sivá, KH hrubá, PO hladený.

4. GFO (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený.

5. GFO (R), hrnček formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, vtláčané jamky, pr. o. 11,0 cm.

6. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 11,0 cm.

7. GFO (R), misa formy IC, sivá, KH hrubá, PO drsný, presekávaný okraj.

8. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, šikmé zárezy.

9. GFO (R), hrnček formy IV s prežliabnutým okrajom, hnedočierny, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 17,0 cm.

10. GFT (R), sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, rytý motív X.

11. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO hladený, vtlačená jamka.

12. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO leštený, pr. o. 17,4 cm.

13. GFD (R), nádoba na nôžke, sivý, KH hrubá, PO hladený, pr. d. 8,2 cm.

14. GFT (R), čierny, KH hrubá, PO leštený, rytá ryha.

15. GFO (R), hrniec formy IV s odsadeným okrajom, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr.o. 19,4 cm.

16. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 19,4 cm.

17. GFO (R), hrniec formy IV, čierny, KH hrubá, PO drsný, pr. o. 22,0 cm.

TAB. 73


1. GF (R), rekonštruovaný hrniec formy IA, sivohnedý, KH hrubá, PO hladený, pr. o. 20,0 cm, pr. d. 14,0 cm, v. cca. 22,2 cm.

2. GF (R), hrniec formy IV, sivočierny, KH hrubá, PO drsný, ryté trojuholníky vyplnené vpichmi, pr. o. 18,4 cm.

289

J. ZOZNAM LITERATÚRY

Adler 1976a H. Adler: Eine germanische Siedlung der Römischen Kaiserzeit in Bernhardsthal. Fundber. Österreich 14, 1975, 1976, 7-14.

Adler 1976b H. Adler: Ein germanisches Körpergrab der Römischen Kaiserzeit in Neuruppers-dorf. Fundber. Österreich 14, 1975, 1976, 15-26.

Adler 1976c H. Adler: Kaiserzeitliche Funde aus Baumgarten an der March. Mitt. Anthr. Ges. Wien 106, 1976, 3-16.

Adler 1977 H. Adler: Zur Datierung einiger Beinkämme aus der Römischen Kaiserzeit in Bern-hardsthal. Fundber. Österreich 15, 1976, 1977, 19-27.

Adler 1978 H. Adler: Bernhardsthal. Fundber. Österreich 16, 1977, 1978, 414-416.Adler 1979 H. Adler: Bernhardsthal. Fundber. Österreich 17, 1978, 1979, 326, 328-330.Adler 1980 H. Adler: Bernhardsthal. Fundber. Österreich 18, 1979, 1980, 444, 447-448.Adler 1981 H. Adler: Bernhardsthal. Fundber. Österreich 19, 1980. 1981, 500-503.Adler/Toriser 1979 H. Adler/A. Toriser: Wulzeshofen. Fundber. Österreich 17, 1978, 1979, 359-368.Almgren 1923 O. Almgren: Studien über nordeuropäische Fibelformen der ersten nachchristlichen

Jahrhunderte mit Berücksichtigung der provinzialrömischen und südrussischen For-men. Mannus - Bibl. 32, 1923.

Alram-Stern/Gassner 1989 E. Alram-Stern/V. Gassner: Der römische Quellfund von Müllendorf, Bez. Eisenstadt, Burgenland. Arch. Austriaca 73, 1989, 75-100.

Andrzejowski 1992 J. Andrzejowski: Strongly Profiled Brooches with Triangular Foot in the Roman Pro-vinces and in Barbaricum. In: Probleme der relativen und absoluten Chronologie ab Latènezeit bis zum Frühmittelalter. Kraków 1992, 111-120.

Andrzejowski 1998 J. Andrzejowski: Nadkole 2. A Cemetery of the Przeworsk Culture in Eastern Poland. Monumenta Arch. Barbarica V. Kraków 1998.

Artner/Krenn 2005 G. Artner/M. Krenn: Eine germanische Siedlung in Pellendorf. In: Denkmalpflege in Niederösterreich. Arch. 32, 2005, 23ff.

Balke 1999 B. Balke: Unikatowa bransoleta znad Mogielanki. In: Comhlan. Studia z archeologii okresu przedrzymskiego i rzymskiego w Europie Środkowej dedykowane Teresie Dąbrowskiej w 65. rocznicę urodzin. Warszawa 1999, 61-79.

Bánki 1998 Zs. Bánki: Kelten und Eraviskergräber in Sárbogárd. Comm. Arch. Hungariae 1998, 65-98.

Barkóczi 1988 L. Barkóczi: Pannonische Glasfunde in Ungarn. Studia Arch. 9. Budapest 1988.Barthel 1969 H.-J. Barthel: Schlittknochen oder Knochengeräte? Alt-Thüringen X, 1969, 205-227.Bartík et al. 1995 J. Bartík/Z. Farkaš/K. Prášek/V. Turčan, V.: Výsledky výskumov Archeologického

múzea SNM na trase ropovodu. AVANS 1993, 1995, 21-22.Bartík et al. 2009 J. Bartík/R. Čambal/Z. Farkaš/M. Vrablec: Prieskum dna vodnej nádrže v Blatnom.

AVANS 2007, 2009, 23.Bartík/Štrbík 1997 J. Bartík/J. Štrbík: Prieskum v povodí malokarpatských potokov. AVANS 1995, 1997,

25-26.Bartík/Turčan 1990 J. Bartík/V. Turčan: Germánska chata v Báhoni. Zbor. SNM 84, Hist. 30, 1990, 73-83.Bartošková 1995 A. Bartošková: Die Knochen- und Geweihindustrie aus der Vorburg des frühmittelal-

terlichen Budeč - Lage Na Kašně. Pam. Arch. 86, 1995, 21-62.Bátora 1976 J. Bátora: Archeologické nálezy z Veľkého Ďura. AVANS 1975, 1976, 30-41.Bazovský 2005 I. Bazovský: Spony z doby rímskej v slovenskom barbariku. Nepublikovaná dizer-

tačná práca. Univerzita Komenského, Bratislava 2005.Bazovský 2009 I. Bazovský: Doklady výroby spôn v naddunajskom barbariku. In: M. Karwowski/

E. Droberjar (eds.): Archeologia barbarzynców 2008. Powiązania i kontakty w świecie barbarzynskim. Collectio Arch. Ressoviensis XIII. Rzeszów 2009, 433-438.

Beckmann 1966 B. Beckmann: Studien über die Metallnadeln der römischen Kaiserzeit im freien Ger-manien. Saalburg-Jahrb. 23, 1966, 5-101.

Beckmann 1969 Chr. Beckmann: Metallfingerringe der römischen Kaiserzeit im freien Germanien. Saalburg-Jahrb. 26, 1969, 5-106.

Bednár/Březinová/Ptáčková 2005 P. Bednár/G. Březinová/S. Ptáčková: Neskorolaténske osídlenie hradného návršia v Nitre. Štud. Zvesti AÚ SAV 37, 2005, 115-185.

Bednarczyk 1988 J. Bednarczyk: Die Ausgrabung eines Kultplatzes und einer Siedlung der Przeworsk-Kultur in Inowrocław, Kujawien. Offa 45, 1988, 167-180.

Bednarczyk 1998 J. Bednarczyk: Everyday Life in the Roman Period. In: Pipeline of Archaeological Treasures. Poznań 1998, 69-93.

Beljak 2010 J. Beljak: Germánska osada v Šarovciach. In: J. Beljak/G. Březinová/V. Varsik (ed.): Ar-cheológia barbarov 2009. Hospodárstvo Germánov. Sídliskové a ekonomické štruk-túry od neskorej doby laténskej po včasný stredovek. Arch. Slovaca Comm. X. Nitra 2010, 33-66.

290

Beljak/Kolník 2007 J. Beljak/T. Kolník: Rímskoprovinciálna keramika z germánskej osady v Štúrove. In: Archeologie barbarů 2006. Arch. výzkumy v jižních Čechách Suppl. 3. České Budějo-vice 2007, 135-157.

Beljak/Kolník 2008 J. Beljak/T. Kolník: Germanic settlement from the Late Roman and Early Migration Periods in Štúrovo. In: The Turbulent Epoch. New materials from the Late Roman Period and the Migration Period. Monumenta Studia Gothica V. Lublin 2008, 63-85.

Beneš 2007 Z. Beneš: Sídliště z pozdní doby římské v Mořicích (okr. Prostějov). In: E. Droberjar/O. Chvojka (edd.): Archeologie barbarů 2006. Archeologické výzkumy v jižních Čechách. Suppl. 3. České Budějovice 2007, 473-506.

Beninger 1934 E. Beninger: Die Germanenzeit in Niederösterreich von Marbod bis zu den Babenber-gern. Ergebnisse der Bodenforschung. Wien 1934.

Beninger 1937 E. Beninger: Die germanischen Bodenfunde in der Slowakei. Leipzig 1937.Benková 1997 I. Benková: Chata ze starší doby římské v Trubíně, okr. Beroun. Archeologie ve

středních Čechách 1, 1997, 303-308.Berecz 1990 K. Berecz: Römerzeitliche Fibeln aus Zalalövő. Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae

42, 1990, 77-96. Bezeczky 1997 T. Bezeczky: Amphorae from the Auxiliary Fort of Carnuntum. In: H. Stiglitz (Hrsg.):

Das Auxiliarkastell Carnuntum 1, Forschungen 1977-1988. Österr. Arch. Institut Son-derschr. 29. Wien 1997, 147-178.

Bialeková/Klčo 1986 D. Bialeková/M. Klčo: Terénny prieskum v Piešťanoch-Kocuriciach. AVANS 1985, 1986, 63-65.

Bielich/Ruttkay 2008 M. Bielich/M. Ruttkay: Záchranný archeologický výskum v Tesárskych Mlyňanoch. AVANS 2006, 2008, 43-44.

Bíró 1994 M. T. Bíró: The Bone Objects of the Roman Collection. Catalogi Musei Nationalis Hungarici. Ser. Arch. II. Budapest 1994.

Bíró-Sey 1977 K. Bíró-Sey: Coins from Indentified Sites of Brigetio and the Questions of Local Cur-rency. Régészeti füzetek Ser. II,18. Budapest 1977.

Blažek 1995 J. Blažek: Die jung- und spätkaiserzeitlichen Skelettgräber in Nordwestböhmen. Ar-beits- u. Forschber. Sächs. Bodendenkmalpfl. 37, 1995, 39-161.

Blume 1912 E. Blume: Die germanischen Stämme und die Kulturen zwischen Oder und Passarge zur römischen Kaiserzeit. Mannus Bibl. 8. Würzburg 1912.

Böhme 1972 A. Böhme: Die Fibeln der Kastelle Saalburg und Zugmantel. Saalburg-Jahrb. 29, 1972, 5-112.

Bóna 1963 I. Bóna: Beiträge zur Archäologie und Geschichte der Quaden. Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 15, 1963, 239-307.

Bónis 1942 É. B. Bónis: Die kaiserzeitliche Keramik von Pannonien I. Die Materialen der frühen Kaiserzeit. Diss. Pannonicae 2/20. Budapest 1942.

Bónis 1969 É. B. Bónis: Die spätkeltische Siedlung Gellérthegy-Tabán in Budapest. Arch. Hun-garica XLVII. Budapest 1969.

Bónis 1979 É. B. Bónis: Das Töpferviertel „Gerhát“ von Brigetio. Folia Arch. 30, 1979, 99-151.Bónis 1990 É. B. Bónis: A mazás kerámia Pannoniában. Die glasierte Keramik in Pannonien.

Arch. Ért. 117, 1990, 24-38.Bourgeois 1975 C. Bourgeois: Les fibules du theatre d´Argentomagus (campagnes de fouilles 1966-

1973). Revue Arch. du Centre 14, 1975, 213-226.Brabandt 1993 J. Brabandt: Hausbefunde der römischen Kaiserzeit im freien Germanien. Ein For-

schungsstand. Veröff. des Landesamtes für Archäol. Denkmalpfl. Sachsen-Anhalt. Landesmus. für Vorgesch. 46. Halle (Saale) 1993.

Braun/Košnar 1981 P. Braun/L. Košnar: Žárový hrob mladší doby římské z Vrchnice, okr. Chomutov. In: Praehistorica VIII – Varia Arch. 2. Praha 1981, 233-239.

Březinová 2003 G. Březinová: Výskum na ploche staveniska Shell (1996). In: G. Březinová a kol.: Nit-ra-Chrenová. Archeologické výskumy na plochách stavenísk Shell a Baumax. Kata-lóg. Arch. Slovaca Monogr. Catalogi 9. Nitra 2003, 19-38.

Březinová 2006 G. Březinová: Keramika z hrnčiarskych pecí neskorej doby rímskej v Nitre-Chreno-vej, poloha Shell. Zbor. SNM 100, Arch. 16, 2006, 371-378.

Břicháček/Košnar 1998 P. Břicháček/L. Košnar: Sídliště z doby římské v Berouně-Závodí. In: Praehistorica XXIII. Praha 1998, 61-93.

Budinský-Krička/Lamiová-Schmied- V. Budinský-Krička/M. Lamiová-Schmiedlová: A Late 1st century B.C. – lová 1990 2nd Century A. D. Cemetery at Zemplín. Slov. Arch. 2, 1990, 245-344.Bujna 1976 J. Bujna: Revízny výskum rímskej stanice v Stupave (okr. Bratislava-vidiek) v roku

1974. Arch. Rozhledy 28, 1976, 494-514.Burger 1974 A. Sz. Burger: Rómaikori temető Somodor-Pusztán (Komárom M.). Ein römerzeitliches

Gräberfeld in Somodor-Puszta (Szomor, Kom. Komárom). Arch. Ért. 101, 1974, 64-101.Bursche 1994 A. Bursche: Die Markomannenkriege und der Zufluss römischer Münzen in das Bar-

baricum. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursa-chen und Wirkungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 471-485.

Cengel/Hanuliak/Hollý 2002 P. Cengel/V. Hanuliak/A. Hollý: Príspevok k nálezu kvádskej výrobne železa vo Zvo-lene-Haputke. Štud. Zvesti AÚ SAV 35, 2002, 53-60.

291

Cofta-Broniewska 1979 A. Cofta-Broniewska: Grupa kruszańska kultury przeworskiej. Uniw. im. Adama Mickiewicza w Poznaniu, Ser. Arch. 11. Poznań 1979.

Crişan 1969 I. H. Crişan: Ceramica Daco-Getică. Cu speciala privire la Transilvania. Bucureşti 1969.

Cvjetičanin 2006 T. Cvjetičanin: Late Roman Glazed Pottery. Glazed Pottery from Moesia prima, Dacia ripensis, Dacia mediterranea and Dardania. Belgrade 2006.

Čambal 2004 R. Čambal: Bratislavský hradný vrch. Akropola neskorolaténskeho oppida. Zbor. SNM Arch. Suppl. 1. Bratislava 2004.

Čambal et al. 2009 R. Čambal/M. Gregor/K. Harmadyová/E. Halásová/N. Hlavatá-Hudáčková: Dácka keramika z Bratislavského oppida a Devína. In: M. Karwowski/E. Droberjar (edd.): Archeologia Barbarzyńców 2008: Powiązania i kontakty w świecie barbarzyńskim. Rzeszów 2009, 77-99.

Čižmář 1997 M. Čižmář: Žárové pohřebiště ze starší doby římské z Pohořelic (okr. Břeclav). Pravěk NŘ 6, 1996, 1997, 167-174.

Čižmář/Valentová 1979 M. Čižmář/J. Valentová: Příspěvek k poznání doby římské na Kutnohorsku. Arch. Rozhledy 31, 1979, 144-150.

Dąbrowska 1992 T. Dąbrowska: Die späten kräftig profilierten Fibeln (Almgren 84) in Polen. In: Prob-leme der relativen und absoluten Chronologie ab Latènezeit bis zum Frühmittelalter. Kraków 1992, 103-109.

Dąbrowska 1997 T. Dąbrowska: Kamieńczyk. Ein Gräberfeld der Przeworsk-Kultur in Ostmasowien. Monumenta Arch. Barbarica III. Kraków 1997.

Deimel 1987 M. Deimel: Die Bronzekleinfunde vom Magdalensberg. Kärntner Museumsschr. 71. Klagenfurt 1987.

Dittrich 1984 U.-B. Dittrich: Die Beziehungen Roms zu den Sarmaten und Quaden im vierten Jahr-hundert n. Chr. (Nach der Darstellung des Ammianus Marcellinus). Habelts Disser-tationsdrucke, Reihe Alte Geschichte, Heft 21. Bonn 1984.

Dobrzańska 1980 H. Dobrzańska: Zagadnenie datowania ceramiki toczonej w kulturze przeworskiej. Arch. Polski 24, 1980, 87-152.

Dobrzańska 1990 H. Dobrzańska: Osada z późnego okresu rzymskiego w Igołomi, woj. Krakowskie. Cześć II. Kraków 1990.

Dobrzańska 2008 H. Dobrzańska: Zagadnienie duzych ośrodków produkcji ceramiki szarej w środ-kowoeuropejskim Barbaricum: przypadek Zofipola k. Krakowa. In: A. Błazejewski (Red.): Ceramika warsztatowa w środkowoeuropejskim Barbaricum. Wrocław 2008, 175-203.

Dolenz 1992 H. Th. Dolenz: Studien zu den Eisenmessern vom Magdalensberg in Kärnten. Carin-thia I, 182, 1992, 93-134.

Domański 1967 G. Domański: Ceramika jeźowata z okresu wpływów rzymskich znaleziona w Polsce. Arch. Polski 12, 1967, 137-150.

Donat 2001 P. Donat: Langhäuser im östlichen Germanien. Überlegungen zu einem Forschungs-problem. Slov. Arch. 49, 2001, 103-118.

Drahošová 1992 V. Drahošová: Prieskumy v Lábe. AVANS 1991, 1992, 27-28.Droberjar 1993 E. Droberjar: Germánský sídlištní objekt s římskou emailovanou sponou typu Exner

I 39 z Horních Věstonic. Přehled výzkumů 1990, 1993, 39-54.Droberjar 1994 E. Droberjar: Der Niederschlag der Markomannenkriege auf den kaiserzeitli-

chen Siedlungen in Südmähren und die Frage der Übergangsstufe B2/C1. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursachen und Wir-kungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 179-201.

Droberjar 1997 E. Droberjar: Studien zu den germanischen Siedlungen der älteren römischen Kaiser-zeit in Mähren. Fontes Arch. Pragenses 21. Praha 1997.

Droberjar 1999a E. Droberjar: Dobřichov-Pičhora. Ein Brandgräberfeld der älteren römischen Kaiser-zeit in Böhmen (Ein Beitrag zur Kenntnis des Marbod-Reiches). Fontes Arch. Pragen-ses 23. Praha 1999.

Droberjar 1999b E. Droberjar: Od plaňanských poháru k vinařické skupině (Kulturní a chronologické vztahy na území Čech v době římské a v časní době stěhování národu). Sborník Národ. Muz. Praha, Řada A - Historie, 53, 1999/1-2.

Droberjar 2006a E. Droberjar: Plaňanská skupina grossromstedtské kultury. K chronologii ger-mánských nálezů a lokalit v Čechách na sklonku doby laténské a v počátcích doby římské. In: E. Droberjar/M. Lutovský (eds.): Archeologie barbarů 2005. Praha 2006, 11-90.

Droberjar 2006b E. Droberjar: Hornolabští Svébové – Markomani. K problematice dalšího vývo-je grossromstedtské kultury ve stupni Eggers B1 („Zeitgruppe 3“) v Čechách (dobřichovská kupina). Arch. ve středních Čechách 10/2, 2006, 599-712.

Droberjar/Kazdová 1993 E. Droberjar/E. Kazdová: Das Brandgräberfeld aus der römischen Kaiserzeit von Šitbořice in Mähren. I. Die Quellen. Časopis Moravského Muz. Vědy Společenské 78, 1993, 97-149.

Droberjar/Komoróczy/Vachůtová 2008 E. Droberjar/B. Komoróczy/D. Vachůtová (edd.): Barbarská sídliště. Chronologické, ekonomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle nových archeologických

292

výzkumů (Archeologie barbarů 2007). Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 37. Brno 2008.

Dušek 1992 S. Dušek: Römische Handwerker im germanischen Thüringen. Weimarer Monogra-phien zur Ur- u. Frühgesch. 27, 1-2. Stuttgart 1992.

Dušek/Dušek 1995 M. Dušek/S. Dušek: Smolenice-Molpír. Befestigter Fürstensitz der Hallstattzeit II. Mat. Arch. Slovaca XIII. Nitra 1995.

Eger 1999 Chr. Eger: Die jüngere vorrömische Eisen- und römische Kaiserzeit im Luhetal (Lüne-burger Heide). Int. Arch. 56. Rahden 1999.

Eggers 1951 H. J. Eggers: Der römische Import im freien Germanien. Atlas der Urgeschichte Bd. 1. Hamburg 1951.

Eggers 1955 H. J. Eggers: Zur absoluten Chronologie der römischen Kaiserzeit im freien Germanien. Jahrb. RGZM 2, 1955, 196-244.

Eisner 1933 J. Eisner: Slovensko v pravěku. Práce Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě 13. Bratislava 1933.

Elschek 1995 K. Elschek: Die germanische Besiedlung von Bratislava-Dúbravka während der äl-teren römischen Kaiserzeit. In: J. Tejral/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Kelten, Germanen, Römer vom Ausklang der Latène-Zivilisation bis zum 2. Jahrhundert im Mitteldo-naugebiet. Brno - Nitra 1995, 39-52.

Elschek 1997 K. Elschek: Archeologický výskum v Zohore v roku 1995. AVANS 1995, 1997, 40-43.Elschek 1998a K. Elschek: Das Bratislavaer Tor im 1.-5. Jahrhundert. Nepublikovaná dizertačná prá-

ca. Archeologický ústav SAV, Nitra 1998.Elschek 1998b K. Elschek: Tematický výskum na sídlisku z doby rímskej v Bratislave-Devínskej No-

vej Vsi. AVANS 1996, 1998, 45-47.Elschek 1999a K. Elschek: Die Aussagekraft des römischen Importes entlang der March auf der

Bernsteinstrasse. In: N. Gudea (ed.): Roman Frontier Studies. Proc. of the XVIIth Int. Congress of Roman Frontier Studies. Zalău 1999, 859-865.

Elschek 1999b K. Elschek: Záchranný archeologický výskum v Lábe. AVANS 1997, 1999, 38-39.Elschek 2000 K. Elschek: Eine Eisenverhüttungswerkstatt der älteren römischen Kaiserzeit aus Bra-

tislava-Dúbravka. In: H. Friesinger/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Metallgewinnung und -Verarbeitung in der Antike (Schwerpunkt Eisen). Nitra 2000, 33-46.

Elschek 2002a K. Elschek: Ein Hortfund von römischen Bronzegefässbruchstücken, neue Grab- und Siedlungsfunde aus Zohor (Westslowakei). In: K. Kuzmová/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für T. Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002, 245-260.

Elschek 2002b K. Elschek: Záchranný archeologický výskum na trase Bratislava-Lamač – Brodské. AVANS 2001, 2002, 41-46.

Elschek 2003 K. Elschek: Záchranný výskum na sídlisku z doby rímskej v Plaveckom Štvrtku. AVANS 2002, 2003, 32-33.

Elschek 2004 K. Elschek: Siedlungslandschaft des 4. Jhs. n. Chr. nördlich von Carnuntum im Lichte von systematischer Prospektion und Grabung. Štud. Zvesti AÚ SAV 36, 2004, 239-255.

Elschek 2005 K. Elschek: Nálezové súbory z germánskych sídlisk na juhozápadnom Slovensku s prítomnosťou mincí z druhej polovice 3. storočia. Bratislava-Devínska Nová Ves, objekt 3/1996 a Láb (okr. Malacky), objekty 1-2/1997. Zbor. SNM 99, Arch. 15, 2005, 255-274.

Elschek 2006a K. Elschek: Die spätlatènezeitliche und römerzeitliche Besiedlung des linken Marchu-fers und das germanische Herrschaftszentrum von Zohor (Westslowakei). In: F. Hu-mer (Hrsg.): Legionslager und Druidenstab. Vom Legionslager zur Donaumetropole. Bad Deutsch Altenburg 2006, 190-197.

Elschek 2006b K. Elschek: Germanische scheibengedrehte Keramik der spätrömischen Kaiserzeit aus Bratislava-Dúbravka und ihr Verhältnis zur römischen Keramik im Limesvor-land von Carnuntum. Zbor. SNM 100, Arch. 16, 2006, 379-408.

Elschek 2006c K. Elschek: Polykultúrne sídlisko v Bratislave-Devínskej Novej Vsi a doklad spraco-vania farebných kovov počas mladšej doby rímskej. AVANS 2004, 2006, 63-67.

Elschek 2007 K. Elschek: Römische Münzen entlang der Bernsteinstrasse im slowakischen March-gebiet nördlich von Carnuntum (Westslowakei) und ein Beleg der Sekundärverwen-dung von römischen Münzen. Slov. Num. 18, 2007, 143-156.

Elschek 2008 K. Elschek: Germanische Siedlungsobjekte in Zohor (objekt 32/1995) und Bratislava-Devínska Nová Ves (Objekt 8/1997) durch Terra Sigillata ins 3. Jahrhundert nach Chr. datiert. Zbor. SNM 102, Arch. 18, 2008, 265-276.

Elschek 2009 K. Elschek: Der slowakische Abschnitt der Bernsteinstraße im 1. Jahrhundert n. Chr. nördlich von Carnuntum und neue Grabfunde von Zohor. In: V. Salač/J. Bemmann (Hrsg.): Mitteleuropa zur Zeit Marbods: Tagung Roztoky u Křivoklátu 4.-8. 12. 2006 anlässlich des 2000jährigen Jubiläums des römischen Feldzuges gegen Marbod. 19. Internationales Symposium Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum. Praha - Bonn 2009, 239-250.

Elschek/Drahošová 1998 K. Elschek/V. Drahošová: Sídlisko z doby laténskej a rímskej v Lábe. AVANS 1996, 1998, 52-55.

293

Elschek/Rajtár 2008 K. Elschek/J. Rajtár: Ein temporäres römisches Feldlager in Závod (Westslowakei). In: E. Droberjar/B. Komoróczy/D. Vachůtová (edd.): Barbarská sídliště. Chronologické, eko-nomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle nových archeologických výzkumů (Archeologie barbarů 2007). Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 37. Brno 2008, 469-478.

Erdélyi/Lamiová-Schmiedlová 1971 I. Erdélyi/M. Lamiová-Schmiedlová: Osada z doby rímskej v Ipolytölgyesi v Maďarsku. Východoslovenský pravek 2, 1971, 51-72.

Erdrich/Voss 1997 M. Erdrich/H. U. Voss: Die Perlen der Germanen des 1.-5. Jahrhunderts in Meck-lenburg-Vorpommern, Schleswig-Holstein und Niedersachsen. In: U. von Freeden/ A. Wieczorek (Hrsg.): Perlen. Archäologie, Techniken, Analysen. Akten des Int. Per-lensymposiums in Mannheim vom 11. bis 14. November 1994. Koll. z. Vor- u. Früh-gesch. 1. Bonn 1997, 77-93.

Ernée 1999 M. Ernée: Sídlištní objekty ze starší doby římské u Břežánek, okr. Teplice. Arch. Výz-kumy v severozápadních Čechách 1993-1997. Most 1999, 93-101.

Exner 1939 K. Exner: Die provinzialrömischen Emailfibeln der Rheinlande. Ber. RGK 29, 1939, 31-121.

Farka 1977 Chr. Farka: Ein spätrömisches Gräberfeld aus Brunn am Gebirge. Fundber. Öster-reich 15, 1976, 1977, 41-80.

Farka/Pollak/Schön 1984 Chr. Farka/M. Pollak/W. Schön: Grund. Fundber. Österreich 22, 1983, 1984, 289-293.Farkas 1999 E. Farkas: Numismatic Data to the Marcomann-Sarmatian Wars. In: Festschrift für

Katalin Bíró-Sey und István Gedai zum 65. Geburtstag. Budapest 1999, 131-140. Farkas/Köhegyi 2002 E. Farkas/M. Köhegyi: A Szemely és a pellérdi éremlelet (Adalékok Baranya megye

római kori történetéhez). Der Münzfund in Szemely und Pellérd. Beiträge zur Ge-schichte des Komitates Baranya in der römischen Zeit. Janus Pannonius Múz. Évk. 44-45 ,1999-2000, 2002, 71-78.

Farkaš 1980 Z. Farkaš: Nové nálezy zo Šenkvíc a Ivanky pri Dunaji. AVANS 1979, 1980, 67.Fényes 2003 G. Fényes: Untersuchungen zur Keramikproduktion von Brigetio. Acta Arch. Acad.

Scien. Hungaricae 54, 2003, 101-163.Feugére 1985 M. Feugére: Les fibules en Gaule Méridionale de la conquete á la fin du Ve s. ap. J.-C.

Revue Arch. de Narbonnaise Suppl. 12. Paris 1985.Fischer 1990 Th. Fischer: Das Umland des römischen Regensburg. Münchner Beitr. zur Vor- u.

Frühgesch. Bd. 42. München 1990.Foltiny 1966 S. Foltiny: Eine dakische Henkelschale aus Müllendorf in der Wolf-Sammlung des

Burgenländischen Landesmuseums. In: Wiss. Arbeiten aus dem Burgenland 35 (Fest-schrift A. Barb), 1966, 79-89.

Fottová 2003 E. Fottová: Záchranný výskum germánskeho sídliska z mladšej doby rímskej v Šali-Veči. AVANS 2002, 2003, 39-41.

Franz 1930 L. Franz: Germanische Gräber aus Wawrowitz bei Troppau. Sudeta VI, 1930, 56-63.Friesinger/Mitscha-Märheim 1973 H. Friesinger/H. Mitscha-Märheim: Germanen am mittleren Donaulimes. In: Die Rö-

mer an der Donau. Landesausstellung. Wien 1973.Fusek 1994 G. Fusek: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Arch. Slovaca Monogr. Studia 3.

Nitra 1994.Gabler 1968 D. Gabler: Westerndorfer Sigillata im Barbaricum ostwärts von Pannonien. Bayer.

Vorgeschbl. 33, 1968, 100-110.Gabler 1989 D. Gabler: The Roman Fort at Ács-Vaspuszta (Hungary) on the Danubian limes. BAR

Int. Ser. 531. Oxford 1989.Gabler 1994 D. Gabler: Über die Aussagekraft der Terra Sigillata-Funde bezüglich der Zerstörungen

in den Provinzen. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursachen und Wirkungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 355-369.

Gabler/Lőrincz 1977 D. Gabler/B. Lőrincz: A dunai limes I.-II. századi történetének néhány kérdése. Some Remarks on the History of the Danubian Limes of the First and Second century. Arch. Ért. 104, 1977, 145-175.

Gabler/Vaday 1992 D. Gabler/A. H. Vaday: Terra Sigillata im Barbaricum zwischen Pannonien und Da-zien 2. Teil. Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 44, 1992, 83-160.

Gaitzsch 1980 W. Gaitzsch: Eiserne römische Werkzeuge. Studien zur römischen Werkzeugkunde in Italien und nördlichen Provinzen des Imperium Romanum. BAR Int. Ser. 78. Ox-ford 1980.

Galuška 1988 L. Galuška: Sídliště z doby laténské a římské u Ostrožné Nové Vsi okres Uherské Hradiště. Časopis Moravského muzea Brno. Vědy společenské. LXXIII, 1988, 45-70.

Garbsch 1965 J. Garbsch: Die norisch-pannonische Frauentracht im 1. und 2. Jahrhundert. Münch-ner Beitr. z. Vor- u. Frühgesch. 11. Veröff. der Kommission z. archäol. Erforsch. des spätrömischen Raetien 5. München 1965.

Gáspár 1986 D. Gáspár: Römische Kästchen aus Pannonien. Antaeus 15, 1986.Gassner 1990 V. Gassner: Gelbtonige Keramik aus datierten Fundkomplexen in Carnuntum. Car-

nuntum Jahrb. 1989, 1990, 133-161.Gassner 1999 V. Gassner: Gelbtonige Keramik. In: Chr. Ertel/V. Gassner/S. Jilek/H. Stiglitz: Unter-

suchungen zu den Gräberfeldern in Carnuntum. Band I: Der archäologische Befund. RLÖ 40. Wien 1999, 39-45.

294

Gassner 2000 V. Gassner: Die Keramik mit Ausnahme der Terra Sigillata. In: V. Gassner/S. Groh/S. Jilek/A. Kaltenberger/W. Pietsch/R. Sauer/H. Stiglitz/H. Zabehlicky: Das Kastell Mau-tern-Favianis. RLÖ 39. Wien 2000, 184-314.

Gassner/Jilek 1999 V. Gassner/S. Jilek: Carnuntum zur Zeit der Soldatenkaiser – eine Bestandaufnahme. In: J. Tejral (Hrsg.): Das mitteleropäische Barbaricum und die Krise des römischen Weltreiches im 3. Jahrhundert. Spisy Arch. Ústavu ČSAV Brno 12. Brno 1999, 51-70.

Geisler/Kohoutek 1998 M. Geisler/J. Kohoutek: Výzkum pravěkého sídliště na katastru Havřic u Uherského Brodu. Slovácko 40, 1998, 85-98.

Godłowski 1977 K. Godłowski: Materiały do poznania kultury przeworskiej na Górnym Śląsku (część II). Mat. starożytne i wczesnośred. IV, 1977, 7-237.

Godłowski 1984 K. Godłowski: Bemerkungen zur spätkaiserzeitlichen und frühvölkerwanderungs-zeitlichen Drehscheibenkeramik der Przeworsk-Kultur. Arch. Austriaca 68, 1984, 328-335.

Godłowski 1992 K. Godłowski: Die Chronologie der jüngeren und späten Kaiserzeit in den Gebieten südlich der Sudeten und Karpaten. In: Probleme der relativen und absoluten Chro-nologie ab Latènezeit bis zum Frühmittelalter. Kraków 1992, 23-54.

Godłowski 1994 K. Godłowski: Die Barbaren nördlich der Westkarpaten und das Karpatenbecken – Einwanderungen, politische und militärische Kontakte. Specimina Nova Diss. Inst. Hist. 1993, 1994, 65-89.

Godłowski/Wichman 1998 K. Godłowski/T. Wichman: Chmielów Piaskowy. Ein Gräberfeld der Przeworsk-Kul-tur im Świętokrzyskie-Gebirge. Monumenta Arch. Barbarica VI. Kraków 1998.

Gömöri 1973 J. Gömöri: Frühkaiserzeitliche und arpádenzeitliche Siedlung, Eisenschmelzwerk-statt aus dem 10. Jahrhundert in Sopron. Arrabona 15, 1973, 69-123.

Grasselt 1998 Th. Grasselt: Die Fibelformen Almgren I,10-14. Geschichte und Stand der Forschung. In: J. Kunow (Hrsg.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Int. Arbeitstagung 25.-28. Mai 1997 in Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forsch. zur Arch. im Land Brandenburg 5. Wünsdorf 1998, 29-38.

Groh 2006 S. Groh: Befunde. In: S. Groh/H. Sedlmayer: Forschungen im Vicus Ost von Mautern-Favianis. Die Grabungen der Jahre 1997-1999. RLÖ 44. Wien 2006.

Groh/Sedlamyer 2002 S. Groh/H. Sedlmayer: Forschungen im Kastell Mautern-Favianis. Die Grabungen der Jahre 1996 und 1997. RLÖ 42. Wien 2002.

Groh/Sedlmayer 2006 S. Groh/H. Sedlmayer: Forschungen im Vicus Ost von Mautern-Favianis. Die Gra-bungen der Jahre 1997-1999. RLÖ 44. Wien 2006.

Grünewald 1979 M. Grünewald: Die Gefässkeramik des Legionslagers von Carnuntum (Grabungen 1968-1974). RlÖ 29. Wien 1979.

Grünewald 1981 M. Grünewald: Die Kleinfunde des Legionslagers von Carnuntum mit Ausnahme der Gefässkeramik. RLÖ 31. Wien 1981.

Grünewald 1983 M. Grünewald: Die Funde aus dem Schutthügel des Legionslagers von Carnuntum (Die Baugrube Pingitzer). RLÖ 32. Wien 1983.

Gudea/Filip 1997 N. Gudea/C. Filip: Die gestempelten Gefässe von Porolissum II. In: Römer und Barba-ren an den Grenzen des römischen Dakiens. Acta Mus. Porolissensis 21, 1997, 9-219.

Gugl 1995 Chr. Gugl: Die römischen Fibeln aus Virunum. Klagenfurt 1995.Günther 1990 K. Günther: Siedlung und Werkstätten von Feinschmieden der älteren Römischen

Kaiserzeit bei Warburg-Daseburg. Bodenaltertümer Westfalens 24. Münster 1990.Gupte 1998 O. Gupte: Die knieförmig gebogenen Fibeln der älteren römischen Kaiserzeit – For-

schungsgeschichte und Forschungsstand. In: J. Kunow (Hrsg.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Int. Arbeitstagung 25.-28. Mai 1997 in Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forsch. zur Arch. im Land Brandenburg 5. Wünsdorf 1998, 203-212.

Gustavs 1995 S. Gustavs: Ein Freiluftherd und ein Wirtschaftsbau mit Kalkbrennöfen aus der Kai-serzeit bei Klein Köris, Landkr. Dahme-Spreewald. Arch. in Berlin u. Brandenburg 1990-92, 1995, 46-50.

Haarnagel 1979 W. Haarnagel: Die Grabung Feddersen Wierde. Methode, Hausbau, Siedlungs- und Wirtschaftsform sowie Sozialstruktur. Feddersen Wierde Bd. 2. Wiesbaden 1979.

Haberstroh 2000 J. Haberstroh: Germanische Funde der Kaiser- und Völkerwanderungszeit in Ober-franken. Materialhefte zur bayer. Vorgesch. A/82. Kallmünz 2000.

Haevernick 1972 T. E. Haevernick: Nadelköpfe vom Typ Kempten. Germania 50, 1972, 136-148.Hahuła 1999 K. Hahuła: Znaleziska póżnych odmian zapinek silnie profilowanych na Pomorzu.

In: Comhlan. Studia z archeologii okresu przedrzymskiego i rzymskiego w Euro-pie Środkowej dedykowane Teresie Dąbrowskiej w 65. rocznicę urodzin. Warszawa 1999, 193-202.

Hajnalová/Varsik 2010 M. Hajnalová/V. Varsik: Kvádske roľníctvo na Slovensku z pohľadu archeológie a ar-cheobotaniky. In: J. Beljak/G. Březinová/V. Varsik (ed.): Archeológia barbarov 2009. Hospodárstvo Germánov. Sídliskové a ekonomické štruktúry od neskorej doby la-ténskej po včasný stredovek. Arch. Slovaca Comm. X. Nitra 2010, 181-224.

Hachulska-Ledwos 1996 R. Hachulska-Ledwos: Materiały z okresów lateńskiego i vpływów rzymskich ze sta-nowiska 1 w Krakowie-Nowej Hucie (Mogiła Rejon Szpital centrum) z 1954 r. Część II. Materiały Arch. Nowej Huty XIX, 1996, 13-99.

295

Halama/Zeman 2009 J. Halama/T. Zeman: Nálezy žernovů z kontextu doby římské v Čechách a na Moravě. In: M. Karwowski/E. Droberjar (edd.): Archeologia Barbarzyńców 2008: Powiązania i kontakty w świecie barbarzyńskim. Rzeszów 2009, 479-528.

Halpaap 1994 R. Halpaap: Der Siedlungsplatz Soest-Ardey. Bodenaltertümer Westfalens 30. Mün-ster 1994.

Hanuliak 1998 M. Hanuliak: Skalka nad Váhom a jej význam v dejinách osídlenia trenčianskeho mikroregiónu. Slov. Arch. 46, 1998, 309-331.

Hanuliak/Varsik 2005 M. Hanuliak/V. Varsik: Určujúce charakteristiky osídlenia vo Vlčkovciach. Slov. Arch. 53, 2005, 133-168.

Harck 1984 O. Harck: Gefässopfer der Eisenzeit im nördlichen Mitteleuropa. Frühmittelalterliche Studien 18, 1984, 102-121.

Hečková 1991 J. Hečková: Graficko-numerický prehľad keramiky z obytných objektov doby rímskej v Chotíne. Štud. Zvesti AÚ SAV 27, 1991, 129-241.

Hečková 1994 J. Hečková: Výzdobné prvky a motívy na keramike domácej proveniencie zo sídliska z doby rímskej v Chotíne. Studia Historica Nitrensia II, 1994, 40-54.

Hegewisch 2008 M. Hegewisch: Ceramica modelaţa la roaţa din vestul Germaniei magna si paralele ein in cadrul culturii Santana de Mures-Černeahov. Germanische Drehscheibenkera-mik im Westen de Germania magna und die Santana de Mures-Černjachov Kultur. Ephemeris Napocensis 16-17, 2008, 189-225.

Henning 1987 J. Henning: Südosteuropa zwischen Antike und Mittelalter. Archäologische Beiträge zur Landwirtschaft des 1. Jahrtausends u. Z. Schriften z. Ur- u. Frühgesch. 42. Berlin 1987.

Hingst 1975 H. Hingst: Töpferöfen aus vorgeschichtlichen Siedlungen in Schleswig-Holstein. Offa 31, 1974, 1975, 68-107.

Horedt 1969 K. Horedt: Zur Deutung der dakischen Henkelschale aus Müllendorf, Burgenland. Arch. Austriaca 45, 1969, 53-58.

Horváth 2004 F. Horváth: Römische bodenständige Keramik. Antaeus 27, 2004, 343-365.Hrala 1978 J. Hrala: Prosmyky u Lovosic. Výzkum polykulturního naleziště před Českou bra-

nou. Arch. Rozhledy 30, 1978, 42-66, 150-164.Hrnčiarik 2009 E. Hrnčiarik: Römische Glasgefässe aus der Slowakei. Štud. Zvesti AÚ SAV 45, 2009,

151-174.Hromada 1991 J. Hromada: Včasnoslovanské žiarové pohrebisko v Bratislave-Dúbravke. Slov. Arch.

39, 1991, 277-286.Hromada/Kolník 1991 J. Hromada/T. Kolník: Sídliskové objekty s keramikou pražského typu v Bratislave-

Dúbravke. Slov. Arch. 39, 1991, 257-276.Hrubý 1967 V. Hrubý: Sídliště z pozdní doby římské ve Zlechově. Arch. Rozhledy 19, 1967, 643-

658.Hunka/Kolníková 1999 J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV. AVANS 1997,

1999, 58-65.Hunka/Kolníková 2001 J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v rokoch 1999-

2000. AVANS 2000, 2001, 90-95.Hüssen/Rajtár 1994 C. M. Hüssen/J. Rajtár: Zur Frage archäologischer Zeugnisse der Markomannenkriege

in der Slowakei. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursachen und Wirkungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 217-232.

Cheben 1997 I. Cheben: Neolitické a mladorímske nálezy z Branova. AVANS 1995, 1997, 88-89.Cheben 1999 I. Cheben: Záchranný výskum v Pate. AVANS 1997, 1999, 65-66.Cheben/Ruttkay 1997 I. Cheben/M. Ruttkay: Objekt aus der Völkerwanderungszeit in Cífer-Pác. In:

J. Tejral/H. Friesinger/M. Kazanski (Hrsg.): Neue Beiträge zur Erforschung der Spätan-tike im mittleren Donauraum. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 8. Brno 1997, 89-98.

Cheben/Ruttkayová/Ruttkay 1994 I. Cheben/J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Výskumy na trase ropovodu vo Veľkom Cetíne. Štud. Zvesti AÚ SAV 30, 1994, 177-241.

Choyke 1996 A. Choyke: Worked animal bone at the Sarmatian site Gyoma 133. In: A. Vaday: Pre-historic, Roman Barbarian and Late Avarian Settlement at Gyoma 133 (Bekés County Microregion). Cultural and Landscape Changes in South-East Hungary II. Archaeo-lingua Vol. 5. Budapest 1996, 307-322.

Chropovský/Fusek 1988 B. Chropovský/G. Fusek: Výsledky výskumov na stavenisku športového areálu v Nitre. Štud. Zvesti AÚ SAV 24, 1988, 143-171.

Istvánovits 1997 E. Istvánovits: Some Data on the Ethnical and Chronological Determination of the Roman Age Population of the Upper Tisza Region. In: Römer und Barbaren an den Grenzen des römischen Dakiens. Acta Mus. Napocensis 21, 1997, 717-742.

Istvánovits 2004 E. Istvánovits: Settlements of the Imperial Age in the Upper Tisza Region. Štud. Zves-ti AÚ SAV 36, 2004, 219-228.

Ivan 1998 P. Ivan: Výsledky terénnej prospekcie na trase výstavby diaľnice D61. AVANS 1996, 1998, 81-82.

Ivan 1999 P. Ivan: Záchranný výskum na trase výstavby diaľnice v Bratislave. AVANS 1997, 1999, 73-76.

Jedlicka 1995 F. Jedlicka: Drösing. Fundber. Österreich 33, 1994, 1995, 564.

296

Jedlička/Allerbauer 2004 F. Jedlička/S. Allerbauer: Ein Stück Bernsteinstrasse im nordöstlichen Weinviertel. Ur- und frühgeschichtliche Streufunde als Beitrag zur Siedlungsgeschichte Nieder-österreichs. Würnitz - Strasshof an der Nordbahn - Stockerau 2004.

Jilek 1994 S. Jilek: Ein Zerstörungshorizont aus der 2. Hälfte des 2. Jhs. n. Ch. im Auxiliarkastell von Carnuntum. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursachen und Wirkungen. Spisy Arch. ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 387-405.

Jobst 1975 W. Jobst: Die römischen Fibeln aus Lauriacum. Forsch. in Lauriacum 10. Linz 1975. Jurečko 1983 P. Jurečko: Príspevok k riešeniu problematiky osídlenia východného Slovenska

v dobe rímskej. Hist. Carpatica 14, 1983, 277-384.Jurečko 1984 P. Jurečko: Zur Frage der Genese der römerzeitlichen scheibengedrehten Keramik

in der Ostslowakei. In: Römerzeitliche Drehscheibenware im Barbarikum. Weimarer Monogr. zur Ur- u. Frühgesch. 11. Weimar 1984, 71-77.

Kalábek/Šrámek 2006 M. Kalábek/F. Šrámek: Germánské hrnčířské pece v Olomouci-Neředíně a Olomouci-Slavoníně. Arch. centrum Olomouc. Ročenka 2005. Olomouc 2006, 206-243.

Karwowski 2008 M. Karwowski: Ręcznie lepiona ceramika z osady kultury lateńskiej w Prellenkir-chen w Dolnej Austrii. In: E. Droberjar/B. Komoróczy/D. Vachůtová (edd.): Barbarská sídliště.Chronologické, ekonomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle no-vých archeologických výzkumů (Archeologie barbarů 2007). Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 37. Brno 2008, 481-494.

Kastner/Mitscha-Märheim 1932 J. F. Kastner/H. Mitscha-Märheim: Germanische Siedlungsreste in Aspern, Wien. Wiener Prähist. Zeitschr. 19, 1932, 194-214.

Kašpárek 2008 F. Kašpárek: Germánské sídliště z doby římské ve Slatinicích na Olomoucku. In: E. Droberjar/B. Komoróczy/D. Vachůtová (edd.): Barbarská sídliště. Chronologické, eko-nomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle nových archeologických výzkumů (Archeologie barbarů 2007). Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 37. Brno 2008, 177-200.

Keller 1971 E. Keller: Die spätrömischen Grabfunde in Südbayern. Münchner Beitr. z. Vor - und Frühgesch. 14. München 1971.

Kempa 1995 M. Kempa: Haffen. Eine vor- und frühgeschichtliche Siedlung im Altkreis Rees. Rhei-nische Ausgr. 39. Köln – Bonn 1995.

Klanicová 2008 S. Klanicová: Horizont nálezů z období markomanských válek na příkladu terry si-gillaty z Hradiska u Mušova. In: E. Droberjar/B. Komoróczy/D. Vachůtová (edd.): Barbarská sídliště. Chronologické, ekonomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle nových archeologických výzkumů (Archeologie barbarů 2007). Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 37. Brno 2008, 439-452.

Klanicová/Komoróczy 2008 S. Klanicová/B. Komoróczy: Terra sigillata z germánských sídlištních objektů na lokalitě Klentnice. Zbor. SNM 102, Arch. 18, 2008, 277-292.

Koch 1994 U. Koch: Frühgeschichtliche Funde aus Bein, Geräte aus Ton und Stein aus den Plangrabungen 1967-1984. Der Runde Berg bei Urach VIII. Heidelberger Ak. der Wiss. Komm. für Alamannische Altertumskunde. Schriften Band 14. Heidelberg 1994.

Kokowski 1997 A. Kokowski: Schlossbeschläge und Schlüssel im Barbaricum in der römischen Kai-serzeit und der frühen Völkerwanderungszeit. Klassifizierung, Verbreitung, Chrono-logie. Klasyfikacja zabytków arch. II. Lublin 1997.

Kokowski 1999 A. Kokowski: Archäologie der Goten. Goten im Hrubieszów-Becken. Lublin 1999.Kolník 1956 T. Kolník: Popolnicové pohrebisko z mladšej doby rímskej a počiatku doby sťahovania

národov v Očkove pri Piešťanoch. Slov. Arch. 4, 1956, 233-306.Kolník 1958 T. Kolník: Die pannonische Keramik mit Stempelverzierung und ihre Einflüsse in der

Slowakei. In: Epitymbion Roman Haken. Praha 1958, 61-70.Kolník 1959 T. Kolník: Germánske hroby zo staršej doby rímskej zo Zohora, Žlkoviec a Kostolnej

pri Dunaji. Slov. Arch. 7, 1959, 144-162.Kolník 1962a T. Kolník: Nové sídliskové nálezy z doby rímskej na Slovensku. Arch. Rozhledy 14,

1962, 344-397.Kolník 1962b T. Kolník: Sídliskové nálezy z doby rímskej v Bánove pri Nových Zámkoch. Štud.

Zvesti AÚ SAV 10, 1962, 145-149.Kolník 1962c T. Kolník: Urnový hrob z mladšej doby rímskej z Čapora. Štud. Zvesti AÚ SAV 9,

1962, 281-282.Kolník 1963 T. Kolník: Sídlisko z mladšej doby rímskej v Červeníku. Štud. Zvesti AÚ SAV 11,

1963, 113-132.Kolník 1964a T. Kolník: Honosné spony mladšej doby rímskej vo svetle nálezov z juhozápadného

Slovenska. Slov. Arch. 12, 1964, 409-446.Kolník 1964b T. Kolník: Nález hlinenej plastiky a strieborného nákrčníka na sídlisku z mladšej

doby rímskej v Červeníku. Arch. Rozhledy 16, 1964, 337-346, 352-353.Kolník 1965 T. Kolník: K typológii a chronológii niektorých spôn z mladšej doby rímskej na juho-

západnom Slovensku. Slov. Arch. 13, 1965, 187-219.Kolník 1971 T. Kolník: Prehľad a stav bádania o dobe rímskej a sťahovaní národov. Slov. Arch. 19,

1971, 499-558.Kolník 1972 T. Kolník: Neskororímska vojenská stanica v Páci pri Trnave. Arch. Rozhledy 24,

1972, 59-72, 111-116.

297

Kolník 1973 T. Kolník: Pohrebisko z doby sťahovania národov v Abraháme. Slov. Arch. 21, 1973, 359-399.

Kolník 1975a T. Kolník: Žiarové pohrebisko z neskorej doby rímskej a zo začiatku sťahovania náro-dov v Čiernom Brode. Slov. Arch. 23, 1975, 341-378.

Kolník 1975b T. Kolník: Výskum v Cíferi-Páci v roku 1974. AVANS 1974, 1975, 58-61.Kolník 1976 T. Kolník:Rímska stanica v Cíferi-Páci (výskum 1975). AVANS 1975, 1976, 134-140.Kolník 1977 T. Kolník: Anfänge der germanischen Besiedlung in der Südwestslowakei und das

Regnum Vannianum. In: Symposium Ausklang der Latène-Zivilisation und Anfänge der germanischen Besiedlung im mitleren Donaugebiet. Bratislava 1977, 143-171.

Kolník 1980 T. Kolník: Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei I. Bratislava 1980.Kolník 1981a T. Kolník: The Roman and the Great Migration Periods. In: Archaeological Research

in Slovakia. Nitra 1981, 113-131.Kolník 1981b T. Kolník: Sídliskové nálezy z doby rímskej v Abraháme. AVANS 1980, 1981, 133-135.Kolník 1986 T. Kolník: Römische Stationen im slowakischen Abschnitt des nordpannonischen Li-

mesvorlandes. Arch. Rozhledy 38, 1986, 411-434.Kolník 1988 T. Kolník: Die Donausweben in der spätrömischen Kaiserzeit und in der Völkerwan-

derungszeit. Zum Ende der swebischen Besiedlung im mittleren Donauraum. Anzei-ger des Germanischen Nationalmuseums 1987. Nürnberg 1988, 69-76.

Kolník 1991 T. Kolník: Zu den ersten Römern und Germanen an der mittleren Donau im Zusam-menhang mit den geplanten römischen Angriffen gegen Marbod 6 n. Chr. In: Die römische Okkupation nördlich der Alpen zur Zeit des Augustus. Kolloquium Berg-kamen 1989. Münster 1991, 71-84.

Kolník 1993 T. Kolník: K výskytu, etnickému určeniu a funkcii kvadratických a vaničkovitých misiek z doby rímskej na Slovensku. Východoslovenský pravek 4, 1993, 111-116.

Kolník 1994 T. Kolník: Zur Verbreitung und Beliebtheit der Reibschalen und deren Nachahmun-gen bei den swebischen Germanen (Quaden). Alba Regia 25, 1994, 249-252.

Kolník 1995 T. Kolník: Zum Problem der villenartigen Bauten im mitteldanubischen Barbaricum. Balácai Közl. III, 1994, 1995, 359-368.

Kolník 1998 T. Kolník: Haus und Hof im quadischen Limesvorland. In: A. Leube (Hrsg.): Haus und Hof im östlichen Germanien. Tagung Berlin 4. bis 8. Oktober 1994. Universitäts-forsch. zur prähist. Arch. Bd. 50. Schr. zur Arch. der germanischen und slawischen Frühgesch. Bd. 2. Bonn 1998, 144-159.

Kolník et al. 1993 T. Kolník/E. Krekovič/L. Snopko/J. Geržová/V. Ferus/J. Hečková: Doba rímska. In: T. Štefanovičová (ed.): Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, 210-274.

Kolník/Kulichová 1985 T. Kolník/L. Kulichová: Pokračovanie výskumu rímskej civilnej usadlosti v Bratisla-ve-Dúbravke. AVANS 1984, 1985, 126-129.

Kolník/Paulík 1957 T. Kolník/J. Paulík: Záchranný výskum na neolitickom sídlisku v Borovciach pri Pieš-ťanoch. Slov. Arch. 5, 1957, 271-306.

Kolník/Paulík 1959 T. Kolník/J. Paulík: Pokračovanie výskumu v Očkove. Štud. Zvesti AÚ SAV 3, 1959, 180-183.

Kolník/Roth 1985 T. Kolník/P. Roth: Záchranný výskum na diaľnici v Pobedime. AVANS 1984, 1985, 129-132.

Kolník/Roth/Schmidtová 1988 T. Kolník/P. Roth/J. Schmidtová: Pokračovanie výskumu v Bratislave-Dúbravke. AVANS 1987, 1988, 76-77.

Kolník/Varsik 2006 T. Kolník/V. Varsik: Hrnčiarske pece z mladšej doby rímskej v Cíferi-Páci. Zbor. SNM 100, Arch. 16, Bratislava 2006, 409-432.

Kolník/Varsik/Vladár 2005 T. Kolník/V. Varsik/J. Vladár: Nálezové súbory z germánskych sídlisk na juhozápad-nom Slovensku s prítomnosťou mincí z druhej polovice 3. storočia. Branč, objekt 60. Zborník Slovenského Národného Múz. 99, Arch. 15, 2005, 313-323.

Kolník/Varsik/Vladár 2007 T. Kolník/V. Varsik/J. Vladár: Branč. Germánska osada z 2. až 4. storočia. Eine germa-nische Siedlung vom 2. bis zum 4. Jahrhundert. Arch. Slovaca Monogr. Catalogi 10. Nitra 2007.

Kolníková 1994 E. Kolníková: Die Markomannekriege im Lichte der Fundmünzen aus der Slowakei. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursachen und Wirkungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 487-496.

Kolníková/Pieta 2009 E. Kolníková/K. Pieta: Spätrömische und völkerwanderungszeitliche Münzhorte und andere Münzfunde im nördlichen Karpatenbecken. In: M. Wołoszyn (ed.): Byzantine Coins in Central Europe between the 5th and 10th Century. Moravia Magna. Seria Polona III. Kraków 2009, 117-132.

Komoróczy 1999 B. Komoróczy: Zpráva o výzkumu fortifikace římského krátkodobého tábora a objektů sídliště z doby římské na lokalitě Mušov - Na Pískách v letech 1995-1996. Přehled Výzkumů 39, 1995-1996, 1999, 165-196.

Komoróczy 2002 B. Komoróczy: Das römische temporäre Lager in Modřice (Bez. Brno-venkov). In: K. Kuzmová/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Fest-schrift für T. Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002, 129-142.

Komoróczy 2008 B. Komoróczy: Hradisko (Burgstall) u Mušova ve světle výzkumu v letech 1994-2007. In: E. Droberjar/B. Komoróczy/D. Vachůtová (edd.): Barbarská sídliště. Chronolo-

298

gické, ekonomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle nových archeologických výzkumů (Archeologie barbarů 2007). Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 37. Brno 2008, 391-438.

Koutecký 1999 D. Koutecký: Chata z doby římské v Solanech, okr. Litoměřice. In: Archeologické výzkumy v severozápadních Čechách v letech 1993-1997. Most 1999, 83-91.

Kovács 1982 Š. Kovács: Keltská chata a nálezy z doby rímskej v Barci (okres Rimavská Sobota). AVANS 1981, 1982, 155-163.

Kovrig 1937 I. Kovrig: Die Haupttypen der kaiserzeitlichen Fibeln in Pannonien. Diss. Pannonicae II/4. Budapest 1937.

Kraskovská 1948 Ľ. Kraskovská: Staroslovanské pamiatky z Bratislavy. In: Slovanská Bratislava 1. Bra-tislava 1948, 15-17.

Kraskovská 1956 Ľ. Kraskovská: Popolnicové hroby v Malackoch. Arch. Rozhledy, Praha 1956, 692, 731.Kraskovská 1959 Ľ. Kraskovská: Hroby z doby rímskej v Zohore. Slov. Arch. 7, 1959, 99-143.Kraskovská 1965 Ľ. Kraskovská: Popolnicové pohrebisko v Ivánke pri Dunaji. Slov. Arch. 13, 1965, 163-182.Kraskovská 1970 Ľ. Kraskovská: Sídlisko z doby halštatskej a rímskej v Ivánke pri Dunaji. Zbor. SNM

64, Hist. 10, Bratislava 1970, 85-119.Kraskovská 1974 Ľ. Kraskovská: Gerulata-Rusovce. Rímske pohrebisko I. Bratislava 1974.Kraskovská 1979 Ľ. Kraskovská: Revízny výskum rímskej stanice v Stupave roku 1977. Zbor. SNM 73,

Hist. 19, 1979, 33-49.Kraskovská 1985 Ľ. Kraskovská: Nález keramiky z doby rímskej v Bratislave, časť Devínska Nová Ves.

AVANS 1984, 1985, 137-139.Kraskovská/Studeníková 1996 Ľ. Kraskovská/E. Studeníková: Príspevok k osídleniu „Pieskov“ v Zohore, okr. Brati-

slava-vidiek. Zbor. SNM 90, Arch. 6, Bratislava 1996, 123-148.Krekovič 1979 E. Krekovič: Hrobové nálezy z doby rímskej v Šoporni, okr. Galanta. Arch. Rozhledy,

Praha 1979, 413-419.Krekovič 1981 E. Krekovič: Rímska importovaná keramika na Slovensku. Slov. Arch. 29, 1981,

341-376.Krekovič 1992a E. Krekovič: Zur Datierung der Fürstengräber der römischen Kaiserzeit in der Slo-

wakei. In: Probleme der relativen und absoluten Chronologie ab Latènezeit bis zum Frühmittelalter. Kraków 1992, 55-68.

Krekovič 1992b E. Krekovič: Glasierte Keramik im mitteleuropaeischen freien Germanien. Acta RCRF 29/30, 1991/1992, 1992,149-156.

Krekovič 1997 E. Krekovič: Marbled Ware in Pannonia and the Roman Army. Acta RCRF 35, 1997, 41-44.

Kronberger 1997 M. Kronberger: Ausgewähltes keramisches Fundmaterial aus stratifizierten Fund-komplexen. In: H. Stiglitz (Hrsg.): Das Auxiliarkastell Carnuntum 1, Forschungen 1977-1988. Österr. Arch. Institut, Sonderschr. 29. Wien 1997, 77-134.

Krüger 1987 B. Krüger: Waltersdorf. Eine germanische Siedlung der Kaiser- und Völkerwande-rungszeit im Dahme-Spree-Gebiet. Schriften zur Ur- und Frühgesch. 43. Berlin 1987.

Krupica 1973 O. Krupica: Pravek severného povodia rieky Nitry. Bratislava 1973.Kruta 1972 V. Kruta: Železárská osada ze starší doby římské Kadaň-Jezerka (okr. Chomutov).

Arch. Rozhledy 24, 1972, 317-327, 367-368.Kulcsár 2004 V. Kulcsár: Germanic Settlement of Imperial Age near Vác. Štud. Zvesti AÚ SAV 36,

2004, 229-237.Kulcsár/Horváth 2002 V. Kulcsár/F. Horváth: Die Terra Sigillata-Funde der kaiserzeitlichen Siedlung Vác-

Csörögi rét im Barbaricum. In: K. Kuzmová / K. Pieta / J. Rajtár (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für T. Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002, 313-324.

Kuzma/Rajtár/Tirpák 1999 I. Kuzma/J. Rajtár/I. Tirpák: Záchranný výskum vo Veľkom Kýri. AVANS 1997, 1999, 99-102.

Kuzmová 1997a K. Kuzmová: Terra Sigillata im Vorfeld des nordpannonischen Limes. Arch. Slovaca Monogr. Fontes 14. Nitra 1997.

Kuzmová 1997b K. Kuzmová: Pottery from the Earth-and-Timber Fort at Iža, Bridgehead of Brigetio. Acta RCRF 35, 1997, 45-49.

Kuzmová 1999 K. Kuzmová: Bleigegenstände aus Iža-Leányvár – dem Brückenkopf des Legionsla-gers Brigetio. Antaeus 24, 1999, 297-304, 710-712.

Kuzmová/Roth 1988 K. Kuzmová/P. Roth: Terra sigillata v barbariku. Nálezy z germánskych sídlisk a po-hrebísk. Mat. Arch. Slovaca 9. Nitra 1988.

Kvetánová 2008 I. Kvetánová: Kroj a šperk stredodunajských Germánov v 1.-4. stor. po Kr. na základe hrobových nálezov. Nepublikovaná dizertačná práca. Archeologický ústav SAV, Nit-ra 2008.

Kytlicová 1970 O. Kytlicová: Pohřebiště z doby římské v Lužci nad Vltavou (o. Mělník). Pam. Arch. 71, 1970, 291-377.

Lamiová-Schmiedlová 1963 M. Lamiová-Schmiedlová: Dve sídliská z doby rímskej na východnom Slovensku. Slov. Arch. 11, 1963, 59-86.

Lamiová-Schmiedlová 1969 M. Lamiová-Schmiedlová: Römerzeitliche Siedlungskeramik in der Südostslowakei. Slov. Arch. 17, 1969, 403-501.

299

Lamiová-Schmiedlová 1987 M. Lamiová-Schmiedlová: Evidence of Iron-Working during the Roman Period in Medzany. Slov. Arch. 35, 1987, 27-40.

Lamiová-Schmiedlová 1997 M. Lamiová-Schmiedlová: Stempelverzierte graue Keramik aus römischer Zeit in der Ostslowakei. In: Römer und Barbaren an den Grenzen des römischen Dakiens. Acta Mus. Porolissensis 21, 1997, 767-781.

Lauermann 1995 E. Lauermann: Archäologische Forschungen Michelstetten. Asparn a. d. Zaya 1995.Lauermann 1996 E. Lauermann: Archäologische Forschungen Michelstetten 1995. Asparn/Zaya 1996.Lauermann 2000 E. Lauermann: Archäologische Forschungen in Michelstetten, NÖ. Zusammen-

fassender Vorbericht über die Grabungen des NÖ. Landesmuseums 1994-1999. Arch. Österreichs 11/1, 2000, 5-35.

Lauermann/Zickbauer 1983 E. Lauermann/R. Zickbauer: KG Oberrohrbach, OG Leobendorf, VB Korneuburg. Fundber. Österreich 21, 1982, 1983, 289.

Leichmannn 1994 J. Leichmann: Brousky z keltského oppida Staré hradisko u Prostějova. Časopis Mo-ravského muzea Brno. Vědy společenské 79, 1994, 101-109.

Leineweber 1997 R. Leineweber: Die Altmark in spätrömischer Zeit. Veröff. des Landesamtes für Arch. Sachsen-Anhalt. Bd. 50. Halle (Saale) 1997.

Lenz-Berhnard 2002 G. Lenz-Bernhard: Lopodunum III. Die neckarswebische Siedlung und Villa rustica im Gewann „Ziegelscheuer“. Forsch. u. Ber. z. Vor- u. Frühgesch. in Baden Württem-berg 77. Stuttgart 2002.

Leube 1975 A. Leube: Die römische Kaiserzeit im Oder-Spree-Gebiet. Veröff. Mus. Ur- u. Früh-gesch. Potsdam 9. Potsdam 1975.

Leube 1978 A. Leube: Neubrandenburg. Ein germanischer Bestattungsplatz des 1. Jh. u. Z. Beitr. z. Ur- u. Frühgesch. der Bezirke Rostock, Schwerin und Neubrandenburg. Berlin 1978.

Leube 1989 A. Leube: Kultische Handlungen auf Siedlungen der römischen Kaiserzeit im Gebiet zwischen Elbe und Oder. In: Religion und Kult in ur- und frühgeschichtlicher Zeit. Berlin 1989, 283-287.

Leube 1998 A. Leube: Die Rollenkappenfibeln Almgren Gruppe II, Fig. 24-29, im Gebiet zwischen Weser und Parseta – Studien zur Typologie und zur Fundgeographie. In: J. Kunow (Hrsg.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Int. Arbeitstagung 25.-28. Mai 1997 in Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forsch. zur Arch. im Land Brandenburg 5. Wünsdorf 1998, 55-66.

Leube 2009 A. Leube: Studien zu Wirtschaft und Siedlung bei den germanischen Stämmmen im nördlichen Mitteleuropa während des 1. bis 5./6. Jahrhunderts n. Chr. Röm.-Germ. Forsch. 64. Mainz am Rh. 2009.

Lindenthal 2000 J. Lindenthal: Erste Ergebnisse zur Grabung in der germanischen Siedlung Im Dolchs-loch in der Gemarkung Rockenberg-Oppershofen, Wetteraukreis. In: S. Biegert/S. von Schnurbein/B. Steidl/D. Walter (Hrsg.): Beiträge zur germanischen Keramik zwischen Donau und Teutoburger Wald. Koll. zur Vor- u. Frühgesch. Band 4. Bonn 2000, 117-126.

Liptáková 1963 Z. Liptáková: Výskum v dusikárni v Šali. Arch. Rozhledy 15, 1963, 327-340, 312-313.Liszka 1983 J. Liszka: Archeologické prieskumy a záchranné výskumy v okrese Nové Zámky.

AVANS 1982, 1983, 159-161.Lobisser/Stuppner 1998 W. Lobisser/A. Stuppner: Zur Rekonstruktion eines kaiserzeitlichen Wohnstallge-

bäudes in Elsarn im Strasserthal. Arch. Österreichs 9/1, 1998, 71-80.Lukniš 1977 M. Lukniš: Geografia krajiny Jura pri Bratislave. Bratislava 1977.Lund-Hansen 1987 U. Lund-Hansen: Römischer Import im Norden. Copenhagen 1987.Maarová 1985 A. Maarová: Archeologický výskum predhradia v Bratislave-Devíne. AVANS 1984,

1985, 151-152.Mączyńska 2001 M. Mączyńska: Einige Fibeln südlicher Herkunft im Hortfund von Łubiana in Pom-

mern. In: E. Istvánovits/V. Kulcsár (eds.): International Connections of the Barbarians of the Carpathian Basin in the 1st-5th centuries A.D. Proc. of the int. conference held in Aszód and Nyíregyháza. Aszód - Nyíregyháza 2001, 77-93.

Mączyńska 2003 M. Mączyńska: Die sogenannten „sarmatischen“ Fibeln in Mittel- und Osteuropa. In: C. von Carnap-Bornheim (Hrsg.): Kontakt - Kooperation - Konflikt. Germanen und Sarmaten zwischen dem 1. und dem 4. Jahrhundert nach Christus. Schr. Arch. Landesmus. Ergänzungsreihe Bd. 1, Neumünster 2003, 303-332.

Mączyńska 2006 M. Mączyńska: Uwagi o niektórych typach zapinek II grupy, serii wschodniej Oscara Almgrena. Wiadomości Arch. 68, 2006, 159-184.

Madyda 1977 R. Madyda: Sprzączki i okucia pasa na ziemiach Polskich w okresie rzymskim. Mat. starożytne i wczesnośred. IV, 1977, 351-411.

Madyda-Legutko 1986 R. Madyda-Legutko: Die Gürtelschnallen der Römischen Kaiserzeit und der frühen Völ-kerwanderungszeit im mitteleuropäischen Barbaricum. BAR Int. Ser. 360, Oxford 1986.

Madyda-Legutko/Tunia 1993 R. Madyda-Legutko/K. Tunia: Rytro. Karpacka osada z okresu wędrówek ludów. Prace Arch. 57. Kraków 1993.

Machajewski 1995 H. Machajewski: Osada ludności kultury przeworskiej na stanowisku 1 w Kuco-wie, gm. Kleszczów, woj. Piotrków Trybunalski. Prace i Mat. Muz. Arch. i Etnograf. w Łodzi, Ser. Arch. 37-38, 1991-1992. Łódż 1995, 65-139.

300

Marková/Elschek/Varsik 2000 K. Marková/K. Elschek/V. Varsik. Sídliskové nálezy z Bratislavy-Trnávky. AVANS 1999, 2000, 84-85.

Matei 1997 A. V. Matei: Die Töpferöfen für graue stempelverzierte Keramik aus Zalău. In: Römer und Barbaren an den Grenzen des römischen Dakiens. Acta Mus. Porolissensis 21, 1997, 367-455.

Meyer 2000 M. Meyer: Keramik der römischen Kaiserzeit aus der Siedlung Mardorf 23, Kr. Mar-burg-Biedenkopf. In: S. Biegert/S. von Schnurbein/B. Steidl/D. Walter (Hrsg.): Bei-träge zur germanischen Keramik zwischen Donau und Teutoburger Wald. Koll. zur Vor- u. Frühgesch. Band 4. Bonn 2000, 139-150.

Meyer 2008 M. Meyer: Mardorf 23, Lkr. Marburg-Biedenkopf. Archäologische Studien zur Be-siedlung des deutschen Mittelgebirgsraumes in den Jahrhunderten um Christi Ge-burt. Berliner Arch. Forsch. 5. Rahden/Westf. 2008.

Miglbauer 1999 R. Miglbauer: Grautonige Keramik. In: Chr. Ertel/V. Gassner/S. Jilek/H. Stiglitz: Un-tersuchungen zu den Gräberfeldern in Carnuntum. Band I: Der archäologische Be-fund. RLÖ 40. Wien 1999, 45-50.

Mihovilić 1979 K. Mihovilić: Prstenje i naušnice rimskog doba Slovenije. Arh. Vestnik 30, 1979, 223-242.Mináč/Slivka 1976 V. Mináč/M. Slivka: Druhé predveľkomoravské birituálne pohrebisko v Bratislave-

Vajnoroch. Arch. Rozhledy 28, 1976, 426-429.Mitscha-Märheim 1956 H. Mitscha-Märheim: Das germanische Gräberfeld am Galgengrund in Mistelbach,

N. Ö. Arch. Austriaca 19/20, 1956, 186-215.Mitscha-Märheim 1962 H. Mitscha-Märheim: Zwei germanische Siedlungsfunde aus Niederösterreich. Arch.

Austriaca 32, 1962, 85-88Mitscha-Märheim 1965 H. Mitscha-Märheim: Eine frühgeschichtliche Weilersiedlung in Klein Meiseldorf.

Mitt. Anthr. Ges. Wien 95, 1965, 207-215.Mócsy 1962 A. Mócsy: Pannonia. R. E. Pauly-Wissowa, Suppl. IX. Stuttgart 1962, 516-776.Mócsy 1972 A. Mócsy: Das letzte Jahrhundert der römisch-barbarischen Nachbarschaft im Gebie-

te des heutigen Ungarn. Cumania I, 1972, 83-102.Mócsy 1981 A. Mócsy: Die spätrömische Festung und das Gräberfeld von Tokod. Budapest 1981.Mócsy et al. 1975 Römische Forschungen in Zalalövő. Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 27, 1975,

163-213. Motyková 1974 K. Motyková: Sídelní objekt s doklady výroby hracích kostek z doby římské u Hoštic.

Arch. Rozhledy 26, Praha 1974, 504-519.Motyková 1981 K. Motyková: Osídlení ze starší doby římské u Dolních Břežan. Příspěvek k proble-

matice výzkumů germánských sídlišť a jejich interpretace. Arch. Rozhledy 33, 1981, 504-533.

Motyková-Šneidrová 1958 K. Motyková-Šneidrová: Další poznatky k problematice pozdně laténských a časně římských osad v Čechách na základě nálezů ze Starého Vestce. Pam. Arch. 49, 1958, 159-184.

Motyková-Šneidrová 1960 K. Motyková-Šneidrová: Osídlení z mladší doby laténské, z doby římské a stěhování národů v Záluží u Čelákovic II. Pam. Arch. 51, 1960, 161-183.

Motyková-Šneidrová 1964 K. Motyková-Šneidrová: Příspěvek ke studiu výrobků z kosti v době římské v Čechách. Arch. Studijní Mat. I. Praha 1964, 202-210.

Motyková-Šneidrová 1965 K. Motyková-Šneidrová: Zur Chronologie der ältesten römischen Kaiserzeit in Böh-men. Berliner Jahrb. Vor- u. Frühgesch. 5, 1965, 103-174.

Motyková-Šneidrová 1967 K. Motyková-Šneidrová: Weiterentwicklung und Ausklang der älteren römischen Kaiserzeit in Böhmen. Fontes Arch. Pragenses 11. Praha 1967.

Motyková-Šneidrová 1968 K. Motyková-Šneidrová: Nálezy z doby římské a slovanské z Močovic. Arch. Rozhle-dy 20, 1968, 185-201.

Motyková-Šneidrová 1970 K. Motyková-Šneidrová: Nově objevené sídliště ze starší doby římské u Tuchlovic. Pam. Arch. 61, 1970, 236-260.

Motyková/Pleiner 1987 K. Motyková/R. Pleiner: Die römerzeitliche Siedlung mit Eisenhütten in Ořech bei Prag. Pam. Arch. 78, 1987, 371-448.

Müller 1911 S. Müller: Juellinge-fundet og den romerske Periode. Nordiske Fortidsminder II, 1. hefte. København 1911.

Munksgaard 1974 E. Munksgaard: Oldtidsdragter. Nationalmuseet. København 1974.Neubauer-Saurer 1995 D. Neubauer-Saurer: Abschliessende Ausgrabungen einer kaiserzeitlichen Siedlung

in Schlichow, Stadtkreis Cottbus. Ausgr. und Funde 40, 1995, 299-306.Nitzschke/Schröter 1989 W. Nitzschke/E. Schröter: Ein Adelsgrab der frühen römischen Kaiserzeit von Quetz-

dölsdorf, Kr. Bitterfeld. Jahresschr. Mitteldt. Vorgesch. 72, 1989, 71-83.Novotný 1984a B. Novotný: Chata z doby rímskej v Želiezovciach, okr. Levice. In: Zborník prác

Ľ. Kraskovskej (k životnému jubileu). Bratislava 1984, 107-117.Novotný 1984b B. Novotný: Nové nálezy z doby sťahovania národov na Slovensku. Zbor. Fil. Fak.

Univ. Komenského. Musaica 17, 1984, 111-125.Novotný 1999 B. Novotný: Zu einem Fund aus Bratislava-Devínska Nová Ves. In: Transsilvanica.

Archäologische Untersuchungen zur ältesten Geschichte des südöstlichen Mittel- europa. Gedenkschrift für K. Horedt. Int. Arch. Studia honoraria 7. Rahden/Westf. 1999, 307-311.

301

Oldenstein 1976 J. Oldenstein: Zur Ausrüstung römischer Auxiliareinheiten. Studien zu Beschlägen und Zierat an der Ausrüstung der römischen Auxiliareinheiten des obergermanisch-raetischen Limesgebietes aus dem zweiten und dritten Jahrhundert n. Ch. Ber. RGK 57, 1976, 51-284.

Ondrouch 1941 V. Ondrouch: Rímska stanica v Stupave a rímske stavebné stopy na Pajštúne. In: Hist. Slovaca 1-2. Bratislava 1941, 1-66.

Ondrouch 1957 V. Ondrouch: Bohaté hroby z doby rímskej na Slovensku. Bratislava 1957.Ottományi 1989 K. Ottományi: Late Roman Pottery. In: D. Gabler (Ed.): The Roman Fort at Ács-Vaspusz-

ta (Hungary) on the Danubian limes. BAR Int. Ser. 531. Oxford 1989, 492-570.Ottományi 1991 K. Ottományi: Késő római kerámia a Leányfalui őrtoronyból. Die Keramik von Bur-

gus Leányfalu. Stud. Comitatensia 22, 1991, 5-144.Ottományi 1996 K. Ottományi: Eine Töpferwerkstatt der spätrömischen Keramik mit Glättverzierung

in Pilismarót-Malompatak. Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 48, 1996, 71-133.Ottományi 1999 K. Ottományi: Late Roman Pottery in the Dunabogdány Camp. In: Pannonia and

Beyond. Studies in Honour of László Barkóczi. Antaeus 24, 1999, 333-373.Párducz 1950 M. Párducz: Denkmäler der Sarmatenzeit Ungarns III. Arch. Hungarica 30. Budapest 1950.Pavúk 1963 J. Pavúk: Osídlenie z doby laténskej a rímskej v Bánove na Slovensku. Arch. Rozhledy

15, 1963, 323-336, 349-351.Pavúk 1994 J. Pavúk: Štúrovo. Ein Siedlungsplatz der Kultur mit Linearkeramik und der

Želiezovce-Gruppe. Arch. Slovaca Monogr., Studia 4. Nitra 1994.Pernička 1966 R. M. Pernička: Die Keramik der älteren römischen Kaiserzeit in Mähren. Spisy Uni-

versity J. E. Purkyně v Brně – Fil. Fak. 112. Brno 1966.Pernička 1968 R. M. Pernička: Nově objevená hrnčířská dílna z doby římské v Chrlicích. Sborník

prací Fil. Fak. Brno E 13, 1968, 117-138.Pernička 1970 R. M. Pernička: Na kruhu vytáčená keramika jiříkovického typu z mladší doby římské

v dosavadních výzkumech a literatuře. In: Sborník Josefu Poulíkovi k šedesátinám. Brno 1970, 76-80.

Pescheck 1978 Chr. Pescheck: Die germanischen Bodenfunde der römischen Kaiserzeit in Mainfran-ken. Münchner Beitr. Vor- u. Frühgesch. 27. München 1978.

Peškař 1961 I. Peškař: Nové poznatky o obytných stavbách na moravských sídlištích z doby římské. Pam. Arch. 52, 1961, 414-422.

Peškař 1972a I. Peškař: Fibeln aus der römischen Kaiserzeit in Mähren. Praha 1972.Peškař 1972b I. Peškař: K nálezům žárových hrobů z doby římské v Hodonínském okresu. Časopis

Moravského muzea Brno. Vědy společenské 57, 1972, 105-114.Peškař 1988 I. Peškař: Hrnčířské pece z doby římské na Moravě. Pam. Arch. 79, 1988, 106-168.Peškař/Ludikovský 1978 I. Peškař/K. Ludikovský: Žárové pohřebiště z doby římské ve Velkých Hostěrádkách

(okr. Břeclav). Studie Arch. Ústavu ČSAV v Brně VI/1. Praha 1978.Petrlík 1968 F. Petrlík: Jurský Šúr. Bratislava 1968.Petznek 1998 B. Petznek: Römerzeitliche Gebrauchskeramik aus Carnuntum. Teil 1. Carnuntum

Jahrb. 1997, 1998, 167-323.Petznek 2000 B. Petznek: Römerzeitliche Gebrauchskeramik aus Carnuntum. Teil 3. Carnuntum

Jahrb. 1999, 2000, 193-319.Pfeiffer-Frohnert 1998 U. Pfeiffer-Frohnert: „Mit Augen am Fuß und mit Wulst statt Scheibe“. Verbreitung

und Zeitstellung der preußischen Nebenserie A 57-61 und ihrer Varianten. In: J. Ku-now (Hrsg.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Int. Arbeitstagung 25.-28. Mai 1997 in Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forsch. zur Arch. im Land Branden-burg 5. Wünsdorf 1998, 125-134.

Philippe 1999 J. Philippe: Les fibules de Seine-et-Marne du 1er siécle av. J.-C. au 5e siécle ap. J.-C. Mémoires arch. de Seine-et-Marne 1, 1999.

Pichlerová 1957 M. Pichlerová: Pohrebisko z doby rímskej v Gbelcoch. Arch. Rozhledy 9, 1957, 799, 814-816.Pichlerová 1961a M. Pichlerová: Príspevok k najstaršiemu osídleniu Bratislavy. Hist. sborník Slovenské-

ho múzea I, 1961, 68-69.Pichlerová 1961b M. Pichlerová: Nové nálezy z doby rímskej na slovenskom Pomoraví. Arch. Rozhledy

13, 1961, 857-858.Pichlerová 1981 M. Pichlerová: Gerulata-Rusovce. Rímske pohrebisko II. Bratislava 1981.Pichlerová 1992 M. Pichlerová: Významné ojedinelé nálezy z doby rímskej v Bratislave. Zbor. SNM

86, Arch. 2, 1992, 83-112.Pieta 1972 K. Pieta: Osídlenie zo staršej doby rímskej v Liptovskej Mare. Arch. Rozhledy 24,

1972, 34-46.Pieta 1974 K. Pieta: Sídlisko z doby rímskej v Beluši. Slov. Arch. 22, 1974, 89-106.Pieta 1987 K. Pieta: Die Slowakei im 5. Jahrhundert. In: Germanen, Hunnen und Awaren. Schä-

tze der Völkerwanderungszeit. Nürnberg 1987, 385-417.Pieta 1993 K. Pieta: Osídlenie z doby rímskej a sťahovania národov v Nitre. In: Nitra. Príspevky

k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 74-91.Pieta 1994 K. Pieta: Mittel- und Nordslowakei zur Zeit der Markomannenkriege. In: H. Frie-

singer/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursachen und Wirkungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 253-262.

302

Pieta 1996 K. Pieta: Römischer Import der Spätlaténezeit in der Slowakei. Arh. Vestnik 47, 1996, 183-195.

Pieta 1999 K. Pieta: Anfänge der Völkerwanderungszeit in der Slowakei (Fragestellungen der zeitgenössischen Forschung). In: J. Tejral/Chr. Pillet/M. Kazanski (Dir.): L´Occident romain et l´Europe centrale au debut de l´époque des Grandes Migrations. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 13. Brno 1999, 171-189.

Pieta 2002a K. Pieta: Anmerkungen zum Grab aus Čáčov. In: K. Kuzmová/K. Pieta/J. Rajtár: Zwi-schen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für Titus Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002, 343-354.

Pieta 2002b K. Pieta: Kováčstvo v dobe rímskej a v dobe sťahovania národov na Slovensku. Štud. Zvesti AÚ SAV 35, 2002, 61-76.

Pieta 2007 K. Pieta: Hradiská Bojná II a Bojná III. Významné sídlo z doby sťahovania národov a opevnenia z 9. storočia. In: K. Pieta/A. Ruttkay/M. Ruttkay (ed.): Bojná. Hospodár-ske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Arch. Slovaca Monogr. Studia 9. Nitra 2007, 173-190.

Pieta 2008a K. Pieta: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Arch. Slovaca Monogr. Studia 11. Nitra 2008.

Pieta 2008b K. Pieta: Höhensiedlungen der Völkerwanderungszeit im nördlichen Karpaten- becken. In: Höhensiedlungen zwischen Antike und Mittelalter. RGA-Ergänzungs-band 58. Berlin - New York 2008, 457-480.

Pieta/Plachá 1989 K. Pieta/V. Plachá: Getreide- und Brotfunde aus der Völkerwanderungszeit in Devín. Slov. Arch. 36, 1989, 69-88.

Pieta/Plachá 1999 K. Pieta/V. Plachá: Die ersten Römer im nördlichen Mitteldonauraum im Lichte neuen Grabungen in Devín. In: Th. Fischer/G. Precht/J. Tejral (Hrsg.): Germanen beider-seits des spätantiken Limes. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 14. Köln - Brno 1999, 179-214.

Pieta/Ruttkay 1997 K. Pieta/M. Ruttkay: Germanische Siedlung aus dem 4. und 5. Jh. in Nitra-Párovské Háje und Probleme der Siedlungskontinuität. In: J. Tejral/H. Friesinger/M. Kazanski (Hrsg.): Neue Beiträge zur Erforschung der Spätantike im mittleren Donauraum. Spi-sy Arch. Ústavu AV ČR 8. Brno 1997, 145-163.

Pieta/Zachar 1993 K. Pieta/L. Zachar: Mladšia doba železná (laténska). In: T. Štefanovičová (ed.): Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, 143-209.

Pietrzak 1997 M. Pietrzak: Pruszcz Gdański Fundstelle 10. Ein Gräberfeld der Oksywie- und Wiel-bark-Kultur in Ostpommern. Monumenta Arch. Barbarica IV. Kraków 1997.

Pietsch 1983 M. Pietsch: Die römischen Eisenwerkzeuge von Saalburg, Feldberg und Zugmantel. Saalburg-Jahrb. 39, 1983, 5-132.

Plachá/Hlavicová 1986 V. Plachá/J. Hlavicová: Výskum na hrade Devín. AVANS 1985, 1986, 197-199.Pleiner 1959 R. Pleiner: Osada s železárnami z mladší doby římské v Tuchlovicích. Pam. Arch. 50,

1959, 158-196.Pleinerová 1995 I. Pleinerová: Opočno. Ein Brandgräberfeld der jüngeren und späten Kaiserzeit in

Nordwestböhmen. Kraków 1995.Pleinerová 2007 I. Pleinerová: Březno und germanische Siedlungen der jüngeren Völkerwanderungs-

zeit in Böhmen. Praha 2007.Póczy 1956 K. S. Póczy: Die Töpferwerkstätten von Aquincum. Acta Arch. Acad. Scien. Hungari-

cae 7, 1956, 73-138.Podgórska-Czopek 1999 J. Podgórska-Czopek: Osada z okresu rzymskiego w Otałęży, pow. Mielec, woj. podkar-

packie (stanowisko 1). Mat. i Spraw. Rzeszowskiego Ośrodka Arch. 20, 1999, 89-163.Pohanka 1986 R. Pohanka: Die eisernen Agrargeräte der Römischen Kaiserzeit in Österreich. Studien

zur römischen Agrartechnologie in Rätien, Noricum und Pannonien. BAR Int. Ser. 298. Oxford 1986.

Pollak 1980 M. Pollak: Die germanischen Bodenfunde des 1. bis 4. Jh. n. Chr. im nördlichen Nie-derösterreich. Wien 1980.

Pollak 1986 M. Pollak: Eine Gehöftgruppe der Römischen Kaiserzeit bei Poysdorf, VB Mistelbach, NÖ. Fundber. Österreich 23, 1984, 1986, 143-167.

Pollak 1997 M. Pollak: Die germanische Drehscheibenkeramik vom Oberleiserberg. In: J. Tejral/H. Friesinger/M. Kazanski (Hrsg.): Neue Beiträge zur Erforschung der Spätantike im mittleren Donauraum. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 8. Brno 1997, 165-170.

Pollak 1999 M. Pollak: Die germanischen Funde vom Oberleiserberg (Niederösterreich). In: Th. Fischer/G. Precht/J. Tejral (Hrsg.): Germanen beiderseits des spätantiken Limes. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 14. Köln - Brno 1999, 207-214.

Popović 2000 P. Popović: La céramique de la La Tène finale sur les territoires des Scordisques (Ier siécle av n. é. – Ier siécle de n. é.). Starinar 50, 2000, 83-111.

Pröttel 1988 Ph. M. Pröttel: Zur Chronologie der Zwiebelknopffibeln. Jahrb. RGZM 35, 1988, 347-372.

Puhm 1993 A. Puhm: Die römischen Fibeln der Insula XLI von Flavia Solva. Ergebnisse der Gra-bungen 1989-1992. Fundber. Österreich 31, 1992, 1993, 71-78.

303

Raddatz 1953 K. Raddatz: Zweck und Herkunft einer jungkaiserzeitlichen Ringform. Offa 12, 1953, 73-77.

Radnóti 1957 A. Radnóti: Möbel- und Kästchenbeschläge, Schlösser und Schlüssel. In: Intercisa II (Dunapentele). Geschichte der Stadt in der Römerzeit. Arch. Hungarica 36. Budapest 1957, 241-363.

Rajtár 1992 J. Rajtár: Das Holz-Erde-Lager aus der Zeit der Markomannenkriege in Iža. In: Pro-bleme der relativen und absoluten Chronologie ab Latènezeit bis zum Frühmittelal-ter. Kraków 1992, 149-170

Rajtár 1998 J. Rajtár: Kríza rímsko-germánskych vzťahov v stredodunajskej oblasti v 2. storočí. Nepublikovaná dizertačná práca. Archeologický ústav SAV, Nitra 1998.

Rajtár 2002 J. Rajtár: Zur Verbreitung der Fibeln Almgren 43 im Mitteldonaugebiet. In: K. Kuzmová/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Fest-schrift für T. Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002, 355-364.

Rajtár 2004 J. Rajtár: Záchranný výskum v Hurbanove. AVANS 2003, 2004, 145-150.Rajtár/Roth 1982 J. Rajtár/P. Roth: Zisťovací výskum v Komárne-Veľkom Harčáši. AVANS 1981, 1982,

227-233.Rauchenwald 1997 A. Rauchenwald: Die Funde der Ausgrabungen 1986-1990 in der Zivilstadt Carnun-

tum – Insula VI. Carnuntum Jahrb. 1996, 1997, 61-226.RIC H. Mattingly/E. A. Sydenham et al.: The Roman Imperial Coinage 1-9. London 1923-1967.Ri-Fi H. Ricken/Ch. Fischer: Die Bilderschüsseln der römischen Töpfer von Rheinzabern.

Bonn 1963. Riha 1979 E. Riha: Die römischen Fibeln aus Augst und Kaiseraugst. Forsch. Augst 3. Augst

1979.Riha 1986 E. Riha: Römisches Toilettgerät und medizinische Instrumente aus Augst und Kaiser-

augst. Forsch. Augst 6. Augst 1986.Riha 1990 E. Riha: Der römische Schmuck aus Augst und Kaiseraugst. Forsch. Augst 10. Augst

1990.Riha 1994 E. Riha: Die römischen Fibeln aus Augst und Kaiseraugst. Die Neufunde seit 1975.

Forsch. Augst 18. Augst 1994.Riha 2001 E. Riha: Kästchen, Truhen, Tische – Möbelteile aus Augusta Raurica. Forsch. Augst

31. Augst 2001.Rodriguez 1997 H. Rodriguez: Germanische Keramikfunde aus Unterradlberg. Ein Beitrag zur Frage

der „gentis Marcomannorum“ in der frühen Völkerwanderungszeit im Gebiet süd-lich der mittleren Donau. In: J. Tejral/H. Friesinger/M. Kazanski (Hrsg.): Neue Beiträ-ge zur Erforschung der Spätantike im mittleren Donauraum. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 8. Brno 1997, 171-214.

Rodzińska-Nowak 2006 J. Rodzińska-Nowak: Jakuszowice, stanowisko 2. Ceramika z osady kultury prze-worskiej z młodszego i póznego okresu vplywów rzymskich i wczesnej fazy okresu wędrówek ludów. Zeszyty naukowe Uniw. Jagiellonskiego. Prace Arch. Zeszyt 61. Kraków 2006.

Romsauer 1978 P. Romsauer: Výsledky záchranného výskumu v Chotíne. AVANS 1977, 1978, 207-209.Romsauer 1980a P. Romsauer: Druhý rok výskumu v Chotíne. AVANS 1978, 1980, 234-238.Romsauer 1980b P. Romsauer: Záverečná etapa výskumu v Chotíne. AVANS 1979, 1980, 183-185.Roth 1995 P. Roth: Metalurgia železa v dobe laténskej a rímskej na Spiši. Štud. Zvesti AÚ SAV

31, 1995, 105-122.Roth/Kolník 1986 P. Roth/T. Kolník: Pokračovanie výskumu na diaľnici v Pobedime. AVANS 1985,

1986, 203-205.Ruprechtsberger 1979 E. M. Ruprechtsberger: Die römischen Bein- und Bronzenadeln aus den Museen Enns

und Linz. Linzer Arch. Forsch. 8-9. Linz 1979.Ruttkay 1990 M. Ruttkay: Pece na ranostredovekých sídliskách juhozápadného Slovenska. Arch.

Hist. 15, 1990, 337-348.Ruttkay 1991 M. Ruttkay: Prieskum stredného Ponitria. AVANS 1989, 1991, 91-92.Ruttkay 1997 M. Ruttkay: Ukončenie záchranného výskumu v Nitre-Párovských Hájoch. AVANS

1995, 1997, 158-161.Ruttkayová 2009 J. Ruttkayová: Pohrebisko vo Veľkom Cetíne a Ponitrie v kontexte nálezov przewor-

skej a wielbarskej kultúry. In: M. Karwowski/E. Droberjar (eds.): Archeologia bar-barzynców 2008. Powiązania i kontakty w świecie barbarzynskim. Collectio Arch. Ressoviensis XIII. Rzeszów 2009, 567-577.

Ruttkayová/Ruttkay 1998 J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Záchranný výskum vo Vinodole. AVANS 1996, 1998, 143-145.

Ruttkayová/Ruttkay 2004 J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Záchranný výskum v Čeľadiciach a Dolných Obdokov-ciach. AVANS 2003, 2004, 161-163.

Rybová 1974 A. Rybová: Další nálezy z počátku doby římské ve východních Čechách. Arch. Roz-hledy 26, 1974, 481-503.

Salač 2000 V. Salač: Zur Struktur der latène- und kaiserzeitlichen Eisenproduktion in Böhmen. In: H. Friesinger/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Metallgewinnung und -Verarbeitung in der Antike (Schwerpunkt Eisen). Nitra 2000, 89-108.

304

Salač 2008 V. Salač: Starší doba římská. In: Archeologie pravěkých Čech 8. Praha 2008, 17-126.Samuel 1996 M. Samuel: Prieskum stredného Požitavia. AVANS 1994, 1996, 154-163.Sauer 1994 F. Sauer: Eine germanische Siedlung mit Depotfund in der KG Hanfthal, Niederöster-

reich. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursachen und Wirkungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 263-283.

Sedlmayer 1995 H. Sedlmayer: Die römischen Fibeln von Wels. Sonderh. zum Jahrb. des Museals-vereins Wels 4. Wels 1995.

Sedlmayer 2002 H. Sedlmayer: Feinware. In: S. Groh/H. Sedlmayer: Forschungen im Kastell Mautern-Favianis. Die Grabungen der Jahre 1996 und 1997. RLÖ 42. Wien 2002, 185-196.

Sedlmayer 2006 H. Sedlmayer: Tracht und Schmuck. In: S. Groh/H. Sedlmayer: Forschungen im Vicus Ost von Mautern-Favianis. RLÖ 44/1. Wien 2006, 420-430.

Schach-Dörges 1994 H. Schach-Dörges: Zu einreihigen Dreilagenkämmen des 3. bis 5. Jahrhunderts aus Südwestdeutschlands. Fundber. Baden-Württemberg 19/1, 1994, 661-702.

Schlegel 2000 O. Schlegel: Germanen im Quadrat. Die Neckarsweben im Gebiet von Mannheim, Ladenburg und Heidelberg während der frühen römischen Kaiserzeit. Int. Arch. Bd. 34. Rahden/Westf. 2000.

von Schnurbein 2006 S. von Schnurbein: Germanen und Römer im Vorfeld des Obergermanischen Limes. Vortrag zur Jahressitzung 2006 der Römisch-Germanischen Kommission. Ber. RGK 87, 2006, 19-40.

Schulte 1998 L. Schulte: Die Fibeln mit hohem Nadelhalter in Deutschland – Forschungsgeschich-te und Forschungsansätze. In: J. Kunow (Hrsg.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Int. Arbeitstagung 25.-28. Mai 1997 in Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forsch. zur Arch. im Land Brandenburg 5, Wünsdorf 1998, 285-298.

Schulze 1977 M. Schulze: Die spätkaiserzeitlichen Armbrustfibeln mit festem Nadelhalter (Gruppe Almgren VI,2). Antiquitas 3,19. Bonn 1977.

Schuster 1998 J. Schuster: Zur ostbrandenburgisch-ostsächsischen Drehscheibenkeramik. In: J. Ilkjaer/ A. Kokowski (Red.): 20 lat archeologii w Masłomęczu, t. II. Lublin 1998, 203-214.

Schuster 2003 J. Schuster: Hof und Grab – die jüngerkaiserzeitlichen Eliten vor und nach dem Tode. Eine Fallstudie aus dem unteren Odergebiet. Slov. Arch. 51-2, 2003, 247-318.

Schuster 2006 J. Schuster: O póżnych zapinkach kapturkowych (A II 41). Wiadomości Arch. 58, 2006, 101-120.

Siegmund 1996 F. Siegmund: Das Gräberfeld der jüngeren Römischen Kaiserzeit von Costedt. Boden-altertümer Westfalens 32. Mainz 1996.

Skorupka 2001 T. Skorupka: Kowalewko 12. Cmetarzysko birytualne ludności kultury wielbarskiej (od połowy I w. n.e. do początku III w. n.e.). Archeologiczne badania ratownicze wzdłuż trasy gazociągu tranzytowego. Tom II Wielkopolska cz. 3. Poznań 2001.

Soproni 1985 S. Soproni: Die letzten Jahrzehnte des pannonischen Limes. Münchner Beitr. zur Vor- u. Frühgesch. 38. München 1985.

Stadler 1981 P. Stadler: Völkerwanderungszeitliche Funde: eine Siedlung bei Unterlanzendorf und ein Gräberfeld bei Rannersdorf, Niederösterreich. Arch. Austriaca 65, 1981, 139-185.

Stadler et al. 2008 P. Stadler/H. Friesinger/W. Kutschera/E. Lauermann/Z. Rácz/J. Tejral/E. M. Wild/T. Zeman: Kann man die Zuordnung zu den verschiedenen (ethnischen) Gruppen der Völkerwanderungszeit mittels naturwissenschaftlicher Datierungsmethoden verbes-sern? In: Hunnen zwischen Asien und Europa. Aktuelle Forschungen zur Archäolo-gie und Kultur der Hunnen. Speyer 2008, 157-183.

Stanek 1999 K. Stanek: Wisiory opasane odmiany wschodniej w środkowoeuropejskim Barba-ricum. In: Comhlan. Studia z archeologii okresu przedrzymskiego i rzymskiego w Europie Środkowej dedykowane Teresie Dąbrowskiej w 65. rocznicę urodzin. War-szawa 1999, 331-367.

Staník/Turčan 2001 I. Staník/V. Turčan: Zum Untergangshorizont der römischen Station in Stupava. In: Anodos. Studies of Ancient World 1/2001, 2001, 209-213.

Staňa 1956 Č. Staňa: Nové nálezy na pohřebišti z doby stěhování národu v Šaraticích na Moravě. Arch. Rozhledy 8, 1956, 26-32.

Stawiarska 1987 T. Stawiarska: Katalog paciorków szklanych z obszaru Polski północnej w okresie wpływów rzymskich. Wrocław - Warszawa - Kraków - Gdańsk - Łódż 1987.

Steidl 2000a B. Steidl: Die Siedlungen von Gerolzhofen und Gaukönigshofen und die germanische Besiedlung am mittleren Main vom 1. Jahrhundert v. Chr. bis zum 4. Jahrhundert n. Chr. In: A. Haffner/S. von Schnurbein (Hrsg.): Kelten, Germanen, Römer im Mittel-gebirgsraum zwischen Luxemburg und Thüringen. Koll. zur Vor- und Frühgesch. 5. Bonn 2000, 95-113..

Steidl 2000b B. Steidl: Ausgewählte rhein-weser-germanische Fundkomplexe der mittleren Kai-serzeit am Maindreieck. In: S. Biegert/S. von Schnurbein/B. Steidl/D. Walter (Hrsg.): Beiträge zur germanischen Keramik zwischen Donau und Teutoburger Wald. Koll. zur Vor- u. Frühgesch. Band 4. Bonn 2000, 151-170.

Steidl 2000c B. Steidl: Die Wetterau vom 3. bis 5. Jahrhundert n. Chr. Mat. z. Vor- u. Frühgesch. von Hessen, Band 22. Wiesbaden 2000.

305

Steidl 2002 B. Steidl: Lokale Drehscheibenkeramik römischer Formgebung aus dem germani-schen Mainfranken. Zeugnis für die Verschleppung römischer Reichsbewohner nach Germanien? Bayer. Vorgeschbl. 67, 2002, 87-112.

Strobel 1989 K. Strobel: Die Donaukriege Domitians. Antiquitas Reihe 1. Abhandlungen zur alten Geschichte Bd. 38. Bonn 1989.

Studeníková 1983 E. Studeníková: Nové nálezy zo Zohora. AVANS 1982, 1983, 232.Studeníková 1986 E. Studeníková: Zur Problematik der Bratislavaer Siedlungskammer in der Hall-

stattzeit. In: Hallstatt Kolloquium Veszprém 1984. Antaeus Beih. 3. Budapest 1986, 221-226, 449-455.

Studeníková 1992 E. Studeníková: Halštatské sídliskové nálezy z Bratislavy-Trnávky. AVANS 1991, 1992, 116-117.

Studeniková 1993 E. Studeníková: Staršia doby železná (halštatská). In: T. Štefanovičová a kol.: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, 116-142.

Studeníková/Zachar 1980a E. Studeníková/L. Zachar: Novoobjavená sídlisková aglomerácia v Bratislave-Vajno-roch. AVANS 1978, 1980, 254-255.

Studeníková/Zachar 1980b E. Studeníková/L. Zachar: Pokračovanie záchranného výskumu v Bratislave-Vajno-roch. AVANS 1979, 1980, 198-199.

Stuppner 1984 A. Stuppner: Ringelsdorf. Fundber. Österreich 22, 1983, 1984, 302-303.Stuppner 1994 A. Stuppner: Zu den Auswirkungen der Markomannenkriege im niederösterreichi-

schen Limesvorland. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannen-kriege. Ursachen und Wirkungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 285-298.

Stuppner 2002 A. Stuppner: Der Oberleiserberg bei Ernstbrunn, NÖ, in der frühen Merowingerzeit. In: J. Tejral (Hrsg.): Probleme der frühen Merowingerzeit im Mitteldonauraum. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 19. Brno 2002, 297-311.

Syd Sydenham, E. A.: The Coinage of the Roman Republic. London 1952.Szőnyi 1984 E. T. Szőnyi: Die Keramik des 4. und 5. Jahrhunderts u. Chr. aus Arrabona. Arch.

Austriaca 68, 1984, 345-350.Szőnyi 1995 E. Szőnyi: Die einheimische Keramik von der frühkaiserzeitlichen Siedlung Győr-

Ménfőcsanak. In: J. Tejral/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Kelten, Germanen, Römer im Mit-teldonaugebiet vom Ausklang der Latène-Zivilisation bis zum 2. Jahrhundert n. Chr. Brno-Nitra 1995, 217-223.

Szőnyi 1996 E. Szőnyi: Römerzeitliche Altansässigensiedlung von Ménfőcsanak (Umgebung Győr). Arh. Vestnik 47, 1996, 249-256.

Szydłowski 1979 J. Szydłowski: Die eingliedrigen Fibeln mit umgeschlagenem Fuss in Österreich im Rahmen ihres Vorkommens in Mitteleuropa. Arch. Austriaca 63, 1979, 21-29.

Šalkovský 2001 P. Šalkovský: Häuser in der frühmittelalterlichen slawischen Welt. Arch. Slovaca Mo-nogr. Studia 6. Nitra 2001.

Šalkovský 2002 P. Šalkovský: Výšinné hradisko v Detve – protohistorické osídlenie. Slov. Arch. 50, 2002, 99-126.

Šalkovský/Roth 1991 P. Šalkovský/P. Roth: Výsledky zisťovacieho výskumu v Hontianskych Moravciach. Štud. Zvesti AÚ SAV 27, 1991, 93-112.

Šedo 1985 O. Šedo: Chata z doby římské v Holubicích. Arch. Rozhledy 37, 1985, 446-448.Šedo 1991 O. Šedo: Beitrag zur Kenntnis der germanischen Siedlungen der römischen Kaiserzeit

des 2. Jhs. in Mähren. In: Die Königsgruft von Mušov. Mikulov 1991, 25-31.Štefanovičová 1993 T. Štefanovičová: Slovanská Bratislava. In: T. Štefanovičová a kol.: Najstaršie dejiny

Bratislavy. Bratislava 1993, 275-325.Štolcová/Kolník 2010 T. Štolcová/T. Kolník: Tkáčske dielne z neskorej doby rímskej v Cíferi-Páci. In: J. Beljak/

G. Březinová/V. Varsik (ed.): Archeológia barbarov 2009. Hospodárstvo Germánov. Sídliskové a ekonomické štruktúry od neskorej doby laténskej po včasný stredovek. Arch. Slovaca Comm. X. Nitra 2010, 467-487.

Teichert 1983 M. Teichert: Geweihreste aus der germanischen Siedlung bei Mühlberg, Kr. Gotha. Zeitschrift Arch. 17, 1983, 115-122.

Teichner 1999 F. Teichner: Kahl a. Main. Siedlung und Gräberfeld der Völkerwanderungszeit. Ma-terialh. z. bayer. Vorgesch. A/80. Kallmünz 1999.

Tejral 1970 J. Tejral: Počátky doby římské na Moravě z hlediska hrobových nálezů. Štud. Zvesti AÚ SAV 18, 1970, 107-192.

Tejral 1971 J. Tejral: Příspevěk k datování moravských hrobových nálezů ze sklonku starší a z počátku mladší doby římské. Slov. Arch. 19, 1971, 27-93.

Tejral 1975 J. Tejral: Die Probleme der späten römischen Kaiserzeit in Mähren. Studie Arch. Ústa-vu ČSAV v Brně III/2. Praha 1975.

Tejral 1977 J. Tejral: Die älteste Phase der germanischen Besiedlung zwischen Donau und March. In: Symposium Ausklang der Latène-Zivilisation und Anfänge der germanischen Be-siedlung im mittleren Donaugebiet. Bratislava 1977, 307-342.

Tejral 1983 J. Tejral: Mähren und die Markomannenkriege. Slov. Arch. 31, 1983, 85-120.Tejral 1985a J. Tejral: Naše země a římské Podunají na počátku doby stěhování národů. Pam. Arch.

76, 1985, 308-387.

306

Tejral 1985b J. Tejral: Spätrömische und völkerwanderungszeitliche Drehscheibenkeramik in Mähren. Arch. Austriaca 69, 1985, 105-145.

Tejral 1986 J. Tejral: Fremde Einflüsse und kulturelle Veränderungen nördlich der mittleren Do-nau zu Beginn der Völkerwanderungszeit. Arch. Baltica 7. Łódz 1986, 175-238.

Tejral 1989 J. Tejral: K otázce pozdně římských sídlišť „zlechovského typu“. Časopis Moravské-ho muzea Brno. Vědy společenské 74, 1989, 77-88.

Tejral 1990 J. Tejral: Archäologischer Beitrag zur Erkenntnis der Völkerwanderungszeitlichen Eth-nostrukturen nördlich der mittleren Donau. In: H. Friesinger/F. Daim (Hrsg.): Typen der Ethnogenese unter besonderer Berücksichtigung der Bayern, Teil 2. Wien 1990, 9-87.

Tejral 1993 J. Tejral: Na hranicích Impéria. In: Podborský a kol.: Pravěké dějiny Moravy. Brno 1993, 424-470.

Tejral 1994 J. Tejral: Die archäologischen Zeugnisse der Markomannenkriege in Mähren. Pro-bleme der Chronologie und historischen Interpretation. In: H. Friesinger/J. Tejral/ A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege. Ursachen und Wirkungen. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 1. Brno 1994, 299-324.

Tejral 1995a J. Tejral: Die Verbündeten Roms nördlich des pannonischen Limes und ihre Nobili-tät während der Spätantike. In: F. Vallet/M. Kazanski (ed.): Noblesse Romaine et les chefs barbares du IIIe an VIIe siécle. Paris 1995, 139-154.

Tejral 1995b J. Tejral: Zur Frage der frühesten elbgermanischen Machtzentren nördlich der mittle-ren Donau am Beispiel des römischen Importes. In: J. Tejral/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Kelten, Germanen, Römer im Mitteldonaugebiet vom Ausklang der Latène-Zivilisa-tion bis zum 2. Jahrhundert. Brno - Nitra 1995, 225-265.

Tejral 1998a J. Tejral: Die Besonderheiten der germanischen Siedlungsentwicklung während der Kaiserzeit und der frühen Völkerwanderungszeit und ihr Niederschlag im archäolo-gischen Befund. In: A. Leube (Hrsg.): Haus und Hof im östlichen Germanien. Tagung Berlin 4. bis 8. Oktober 1994. Universitätsforsch. zur prähist. Arch. Bd. 50. Schr. zur Arch. der germanischen und slawischen Frühgesch. Bd. 2. Bonn 1998, 181-207.

Tejral 1998b J. Tejral: Die Grundprobleme der kaiserzeitlichen Fibelforschung im norddanubi-schen Raum. In: J. Kunow (Hrsg.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Int. Arbeitstagung 25.-28. Mai 1997 in Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forsch. zur Arch. im Land Brandenburg 5, Wünsdorf 1998, 387-398.

Tejral 1999a J. Tejral: Archäologisch-kulturelle Entwicklung im norddanubischen Raum am Ende der Spätkaiserzeit und am Anfang der Völkerwanderungszeit. In: J. Tejral/Chr. Pillet/M. Kazanski (Dir.): L´Occident romain et l´Europe centrale au debut de l´époque des Grandes Migrations. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 13. Brno 1999, 205-271.

Tejral 1999b J. Tejral: Die Völkerwanderungen des 2. und 3. Jhs. und ihr Niederschlag im archäo-logischen Befund des Mitteldonauraumes. In: J. Tejral (Hrsg.): Das mitteleropäische Barbaricum und die Krise des römischen Weltreiches im 3. Jahrhundert. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 12. Brno 1999, 137-213.

Tejral 1999c J. Tejral: Zum Stand der archäologischen Forschung über den römischen militäri-schen Eingriff in Gebieten nördlich der Donau. Přehled výzkumů 39, 1995-1996, 1999, 81-164.

Tejral 2001 J. Tejral: Die germanische Silberfibel von Mušov und ihr archäologisch-historisches Umfeld. Slov. Arch. 49, 2001, 203-247.

Tejral 2004 J. Tejral: Mušov und Czarnówko – Bemerkungen zu weiträumigen Verbindungen zwischen germanischen Herrschaftszentren. In: H. Friesinger/A. Stuppner (Hrsg.): Zentrum und Peripherie. Gesellschaftliche Phänomene in der Frühgeschichte.. Mitt. prähist. Komm. 57. Wien 2004, 327-387.

Tejral 2006 J. Tejral: Die germanische Gießerwerkstatt in Pasohlávky (Bez. Břeclav). Ein Beitrag zur Frage der Fernhandels- und Kulturbeziehungen nach den Markomannenkriegen. Pam. Arch. 97, 2006, 133-170.

Tejral 2008 J. Tejral: Ke zvláštnostem sídlištního vývoje v době římské na území severně od středního Dunaje. In: E. Droberjar/B. Komoróczy/D. Vachůtová (edd.): Barbarská sídliště. Chronologické, ekonomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle no-vých archeologických výzkumů (Archeologie barbarů 2007). Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 37. Brno 2008, 67-98.

Tejral/Jelínková 1980 J. Tejral/D. Jelínková: Nové nálezy z doby římské v Brodě nad Dyjí. Arch. Rozhledy 32, 1980, 394-412.

Tempelmann-Mączyńska 1985 M. Tempelmann-Mączyńska: Die Perlen der römischen Kaiserzeit und der frühen Phase der Völkerwanderungszeit im mitteleuropäischen Barbaricum. Röm.-Germ. Forsch. 43. Mainz am Rhein 1985.

Teuber 2005 S. W. Teuber: Die Einlagenkämme der Römischen Kaiserzeit und der Völkerwande-rungszeit im freien Germanien. Neue Ausgr. u. Forsch. in Niedersachsen 25, 2005, 167-310.

Thomas 1960 S. Thomas: Studien zu den germanischen Kämmen der römischen Kaiserzeit. Arbeits- u. Forschungsber. sächs. Bodendenkmalpfl. 8, 1960, 54-215.

307

Točík 1951 A. Točík: Výskum v Čake na Slovensku. Arch. Rozhledy 3, 1951, 158-160, 171-173.Točík 1962 A. Točík: Nové nálezy z doby sťahovania národov na juhozápadnom Slovensku.

Štud. Zvesti AÚ SAV 9, 1962, 187-218.Točík 1978 A. Točík: Záchranný výskum v Komjaticiach. AVANS 1977, 1978, 246-272.Točík 1980 A. Točík: Pokračovanie záchranného výskumu v polohe Kňazova jama v Komjati-

ciach. AVANS 1979, 1980, 215-229.Točík 1982 A. Točík: Prieskum archeologických lokalít na juhozápadnom Slovesnku. AVANS

1981, 1982, 282-293.Točík 1984 A. Točík: Prieskumy na južnom Slovensku. AVANS 1983, 1984, 212-214.Točík 1987 A. Točík: Záchranný výskum v Lipovej-Ondrochove v roku 1980. Štud. Zvesti

AÚ SAV 23, 1987, 243-306.Točík/Budinský-Krička 1987 A. Točík/V. Budinský-Krička: Z archeologických zbierok na Slovensku. Zbor. SNM

81, Hist. 27, 1987, 63-93.Trgina 1981 G. Trgina: Prvá výskumná sezóna v Žiari nad Hronom. AVANS 1980, 1981, 314-316.Trgina 1982 G. Trgina: Druhá výskumná etapa v Žiari nad Hronom. AVANS 1981, 1982, 293-295.Trňáčková 1960 Z. Trňáčková: Žárové pohřebiště z pozdní doby římské v Šaraticích. Pam. Arch. 51,

1960, 561-609.Turčan 1984 V. Turčan: Sídliskové nálezy z doby rímskej zo Senca a Kráľovej pri Senci. Zborník

prác Ľ. Kraskovskej (k životnému jubileu). Bratislava 1984, 119-130.Turčan 1985 V. Turčan: Germánsky výrobný objekt zo Stupavy. Zbor. SNM 79, Hist. 25, 1985, 93-116.Turčan 1988 V. Turčan: Germánske sídliskové nálezy z Kuchyne. Zbor. SNM 82, Hist. 28, 1988,

107-125.Turčan 1996 V. Turčan: Germánske sídliskové objekty medzi Trnavou a Bohdanovcami. Zbor.

SNM 90, Arch. 6, 1996, 107-120.Turčan 2002 V. Turčan: Ein germanisches Grubenhaus aus Trnava (Westslowakei). Ein Beitrag

zur Datierung der Fibel A84. In: K. Kuzmová/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für T. Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002, 387-393.

Turčan 2004 V. Turčan: Ďalšie nálezy z doby rímskej v Ivanke pri Dunaji. Zbor. SNM 98, Arch. 14, 2004, 219-224.

Turčan 2005 V. Turčan: Nálezové súbory z germánskych sídlisk na juhozápadnom Slovensku s prítomnosťou mincí z druhej polovice 3. storočia. Objekt č. 1/96 zo Stupavy, poloha Morávkovo pole. Zbor. SNM 99, Arch. 15, 2005, 293-300.

Turčan 2006 V. Turčan: Hrnčiarska pec zo Skalice, poloha Trávniky. Zbor. SNM 100, Arch. 16, 2006, 433-436.

Turčan 2007 V. Turčan: An Attempt at a Three-Dimensional reconstruction of a Roman Building Complex in Stupava (A Preliminary Report). In: Forschungen und Methoden vom Mittelmeerraum bis zum Mitteleuropa. Anodos – Suppl. 4. Trnava 2007, 119-124

Turčan 2009 V. Turčan: Germánsky žiarový hrob z Bernolákova. Zbor. SNM 103, Arch. 19, 2009, 215-218.

Ulbert 1959 G. Ulbert: Die römischen Donau-Kastelle Aislingen und Burghöfe. Limesforschungen I. Berlin 1959.

Urban 1984 O. H. Urban: Das frühkaiserzeitliche Hügelgräberfeld von Katzelsdorf, Niederöster-reich. Arch. Austriaca 68, 1984, 73-110.

Vaday 1989 A. H. Vaday: Die sarmatischen Denkmäler des Komitats Szolnok. Ein Beitrag zur Archäologie und Geschichte des sarmatischen Barbaricums. Antaeus 17-18, 1989.

Vaday 1996 A. H. Vaday: Cultural and Landscape Changes in South-East Hungary II. Prehistoric, Roman Barbarian and Late Avar Settlement at Gyoma 133 (Békés County Microre-gion). Archaeolingua 5. Budapest 1996.

Vaday 1999 A. Vaday: Kutak Kompolt, Kistéri-tanya lelöhelyen. Brunnen an der Fundstelle Kom-polt, Kistér-Gehöft. Agria 35, 1999, 93-135.

Vaday et al. 1999 A. Vaday et al.: Kompolt-Kistér. A Neolithic, Bronze Age, Sarmatian and Avar site. Rescue excavation at the M3 motorway. Heves Megyei régészeti közlemények. Eger 1999.

Vachůtová 2007 D. Vachůtová: Sídliště z pozdní doby římské v Kostelci na Hané-Kozí bradě. In: E. Droberjar/O. Chvojka (edd.): Archeologie barbarů 2006. Archeologické výzkumy v jižních Čechách. Suppl. 3. České Budějovice 2007, 395-432.

Vachůtová-Víchová 2004 D. Vachůtová-Víchová: Brněnsko v době římské. Sborník Prací Fil. Fak. Brno M8-9, 2003-2004, 2004, 111-189.

Vajdíková 1999 K. Vajdíková: Žiarové pohrebisko z doby rímskej v Šoporni. AVANS 1997, 1999, 160-161.Vakulenko 1998 L. V.: One-piece fibulae with chord in high position and inverted foot (Almgren 158)

and aspects of the chronology of Roman age sitesin the Transcarpathian Ukraine. In: J. Kunow (Hrsg.): 100 Jahre Fibelformen nach Oscar Almgren. Int. Arbeitstagung 25.-28. Mai 1997 in Kleinmachnow, Land Brandenburg. Forsch. zur Arch. im Land Brandenburg 5. Wünsdorf 1998, 241-247.

Varsik 1996 V. Varsik: Das römische Lager von Rusovce-Gerulata. Ein Beitrag zu Lokalisierung und Anfängen. Jahrb. RGZM 43, 1996, 531-600.

308

Varsik 1998a V. Varsik: Das Kameoglas aus Abrahám, Slowakei. Germania 76, 1998, 311-318.Varsik 1998b V. Varsik: Štruktúra germánskych sídlisk z 2.-3. storočia na juhozápadnom Slovensku

(Branč a Veľký Meder). Nepublikovaná dizertačná práca. Archeologický ústav SAV, Nitra 1998.

Varsik 2000a V. Varsik: Pokračovanie záchranného výskumu germánskeho sídliska v Bratislave-Trnávke. AVANS 1998, 2000, 180-184.

Varsik 2000b V. Varsik: Záchranné výskumy na trase diaľnice D61 v Bratislave. AVANS 1999, 2000, 146-150.

Varsik 2002a V. Varsik: Besiedlung in der älteren römischen Kaiserzeit am östlichen Rand von Bra-tislava. Slov. Arch. 50, 2002, 127-152.

Varsik 2002b V. Varsik: Rímske mince z Bratislavy-Trnávky. Slov. Num. 16, 2002, 41-50.Varsik 2003 V. Varsik: Veľký Meder und Bratislava-Trnávka: zwei germanische Siedlungen im

Vorfeld des pannonischen Limes (Befunde und Chronologie: eine Übersicht). In: Stadt und Landschaft in der Antike. Anodos – Suppl. 3. Trnava 2003, 153-196.

Varsik 2004a V. Varsik: Zur Entwicklung der quadischen Siedlung von Veľký Meder (SW-Slowa-kei). Štud. Zvesti AÚ SAV 36, 2004, 257-275.

Varsik 2004b V. Varsik: Mazanica a troska zo sídliska z doby rímskej v Bratislave-Trnávke. Štud. Zvesti AÚ SAV 36, 2004, 15-24.

Varsik 2005a V. Varsik: Nálezové súbory z germánskych sídlisk na juhozápadnom Slovensku s prítomnosťou mincí z druhej polovice 3. storočia. Veľký Meder, objekt 301/03. Zbor. SNM 99, Arch. 15, 2005, 301-312.

Varsik 2005b V. Varsik: Nálezové súbory z germánskych sídlisk na juhozápadnom Slovensku s prítomnosťou mincí z druhej polovice 3. storočia. Bratislava-Trnávka, „Zadné“, ob-jekt 44. Zbor. SNM 99, Arch. 15, Bratislava 2005, 275-292.

Varsik 2005c V. Varsik: Die kaiserzeitlichen Siedlungen im pannonischen Vorfeld (Slowakei) im Lichte des keramischen Importes. In: Zs. Visy (Ed.): Limes XIX. Proc. of the 19th Int. Congress of Roman Frontier Studies in Pécs Hungary 2003. Pécs 2005, 281-291.

Varsik 2008 V. Varsik: Nálezové súbory z germánskych sídlisk sprevádzané severovskou terrou sigillatou. Veľký Meder, objekt 106. Zbor. SNM 102, Arch. 18, 2008, 293-306.

Varsik 2009a V. Varsik: Zur Datierung der älterkaiserzeitlichen Siedlungen in der Südwestslowa-kei. In: V. Salač/J. Bemmann (Hrsg.): Mitteleuropa zur Zeit Marbods: Tagung Roztoky u Křivoklátu 4.-8. 12. 2006 anlässlich des 2000jährigen Jubiläums des römischen Feld-zuges gegen Marbod. 19. Internationales Symposium Grundprobleme der frühge-schichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum. Praha – Bonn 2009, 217-237.

Varsik 2009b V. Varsik: Rímske sklo z niektorých germánskych sídlisk na západnom Slovensku. Štud. Zvesti AÚ SAV 45, 2009, 133-150.

Varsik/Elschek 2001 V. Varsik/K. Elschek: Dve záchranné akcie medzi Bratislavou-Vajnorami a Ivankou pri Dunaji. AVANS 2000, 2001, 208-209.

Varsik/Hanuliak/Kovár 2006 V. Varsik/M. Hanuliak/B. Kovár: Záchranný výskum v Beckove. AVANS 2004, 2006, 204-211.

Varsik/Kolník 2009 V. Varsik/T. Kolník: Objekty zo začiatočnej fázy doby sťahovania národov v Cíferi-Páci. Zbor. SNM 103, Arch. 19, 2009, 257-270.

Varsik/Schmidtová 2007 V. Varsik/J. Schmidtová: Eine germanische Vase aus Gerulata. Slov. Num. 18, 2007, 181-196.

Vávra/Šťastný 2006 M. Vávra/D. Šťastný: Záchranný výzkum na dálnici D 11 v Kaníně, okr. Nymburk. In: E. Droberjar/M. Lutovský (eds.): Archeologie barbarů 2005. Praha 2006, 471-481.

Végh 1989 K. Végh: Kaiserzeitliche Siedlung in Miskolc-Szirma. A Herman Ottó Múz. Évk. 27, 1989, 463-499.

Vencl/Venclová/Zadák 1976 S. Vencl/N. Venclová/J. Zadák: Osídlení z doby římské v Dubči a okolí. Arch. Rozhle-dy 28, 1976, 247-276.

Venclová 1975 N. Venclová: Sídliště laténsko-římského horizontu v Běchovicích. Arch. Rozhledy 27, 1975, 400-428.

Venclová 1982 N. Venclová: Železářská výroba z časně laténského a římského období v Loděnici a ve Svatém Janu pod Skalou. Arch. Rozhledy 34, 1982, 3-23.

Víchová 2002 D. Víchová: Sídliště z mladší doby římské v Brně-Starém Lískovci. Pravěk NŘ 12, 2002, 271-318.

Vrba 2007 E. Vrba: Summary Report of the 2002 Excavations at Urbárske sedliská, Stupava. Zbor. SNM 101, Arch. 17, 127-174.

Walenta 2009 K. Walenta: Leśno i mikroregion w okresie rzymskim. Chojnice 2009.Walter 2000 D. Walter: Germanische Keramik zwischen Main und Taunuslimes. Untersuchungen

zu rhein-wesergermanischen Gefässen in römischen Siedlungen des Rhein-Main-Gebietes. Freiburger Beitr. zur Arch. und Geschichte des ersten Jahrtausends. Bd. 3. Rahden 2000.

Welker 1974 E. Welker: Die römischen Gläser von Nida-Heddernheim. Schriften des Frankfurter Museums für Vor- und Frühgesch. III. Frankfurt 1974.

Welker 1985 E. Welker: Die römischen Gläser von Nida-Heddernheim. Schriften des Frankfurter Museums für Vor . und Frühgesch. VIII. Bonn 1985.

309

Werner 1950 J. Werner: Römische Trinkgefässe in germanischen Gräbern der Kaiserzeit. In: Ur- und Frühgeschichte als historische Wissenschaft. Festschrift zum 60. Geburtstag von Ernst Wahle. Heidelberg 1950, 168-176.

Windl 1996a H. Windl: Siedlungsspuren des 5. Jhs. in Schletz, BH Mistelbach, NÖ. In: Chronologi-sche Fragen der Völkerwanderungszeit. Archäologische Konferenz des Komitates Zala und Niederösterreichs IV. Traismauer 11.-13. 10. 1993. Zalai Múz. 6, 1996, 23-34.

Windl 1996b H. Windl: Ein bemerkenswertes Fundensemble des 5. Jhs. aus Schletz, VB Mistelbach, Niederösterreich. Fundber. Österreich 34, 1995, 1996, 585-588.

Windl 2002 H. J. Windl: Die Siedlung der Völkerwanderungszeit in Schletz, MG Asparn/Zaya, NÖ. In: J. Tejral (Hrsg.): Probleme der frühen Merowingerzeit im Mitteldonauraum. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 19. Brno 2002, 359-361.

Wołągiewicz 1968 R. Wołągiewicz: Wstępne wyniki badań w Lubieszewie, pow. Gryfice w latach 1964-1968. Mat. Zachodniopomorskie 14, 1968, 141-150.

Wołągiewicz 1995 R. Wołągiewicz: Lubowidz. Ein biritueles Gräberfeld der Wielbark-Kultur aus der Zeit vom Ende des 1. Jhs. v. Chr. bis zum Anfang des 3. Jhs. n. Chr. Monumenta Arch. Barbarica I. Kraków 1995.

Wójcik 1978 T. Wójcik: Pomorskie formy bransolet wężowatych z okresu rzymskiego. Mat. za-chodniopomorskie 24, 1978, 35-113.

Wölfl 1996 K. Wölfl: Ein Beitrag zur Pannonischen Glanztonware – Funde aus Abfallplanierun-gen am Rand des Gräberfeldes der Zivilstadt von Carnuntum. In: Römerzeit – Mittel-alter. Festschr. H. Stiglitz. Petronell-Carnuntum 1996, 105-110.

Zeman/Venclová/Bubeník 1998 J. Zeman/N. Venclová/J. Bubeník: Železářská osada z 3. - poč. 5. stol. v Přerubenicích. In: Praehistorica XXIII. Praha 1998, 95-131.

Zeman 1961 J. Zeman: Severní Morava v mladší době římské. Problémy osídlení ve světle rozboru pohřebiště z Kostelce na Hané. Monumenta Arch. IX. Praha 1961.

Zeman 2001 T. Zeman: Germánská kostěná a parohová industrie doby římské ve středoevrop-ském barbariku. Sborník Prací Fil. Fak. Brno M 6, 2001, 107-147.

Zeman 2004a T . Zeman: Pozdně římské osídlení germánské osady ve Vlčnově-Dolním Němčí. Sborník Prací Fil. Fak. Brno M8-9, 2003-2004, 2004, 191-213.

Zeman 2004b T. Zeman: Germanische Keramik mit Stempelverzierung aus Zlechov. Časopis Mo-ravského muzea Brno. Vědy společenské 89, 2004, 207-217.

Zeman 2006 T. Zeman: Sídliště z pozdní doby římské ve Zlechově. Stav zpracování, východiska a cíle projektu. In: E. Droberjar/M. Lutovský (eds.): Archeologie barbarů 2005. Praha 2006, 451-469.

Zeman 2009 T. Zeman: Archeologické datování kontra absolutní data na příkladu vybraných objektů ze sídliště ve Zlechově. Zbor. SNM 103, Arch. 19, 2009, 283-294.

Ziemlińska-Odojowa 1999 W. Ziemlińska-Odojowa: Niedanowo. Ein Gräberfeld der Przeworsk- und Wielbark-Kultur in Nordmasowien. Monumenta Arch. Barbarica VII. Kraków 1999.

Zimmermann 1992 W. H. Zimmermann: Die Siedlungen des 1. bis 6. Jahrhunderts nach Christus von Flögeln-Eekhöltjen, Niedersachsen: Die Bauformen und ihre Funktionen. Probleme der Küstenforsch. im südlichen Nordseegebiet 19, Hildesheim 1992.

Zsidi 1991 P. Zsidi: Újabb villa az Aquincumi municipium territoriumbán (Bp. III. ker. Kaszás Dülö-Csikós utca). Neuere Villa am Territorium des Municipiums von Aquincum. Budapest Régiségei 27, 1991, 143-179.

Žaár/Poláková/Bielich 2009 O. Žaár/Z. Poláková/M. Bielich: Nálezy z mladšej doby rímskej z Veľkého Zálužia. Zbor. SNM 103, Arch. 19, 2009, 295-316.

321

Tab. 11. Bratislava-Trnávka „Zadné“. Objekt 5, 5A. 1: pôdorys; a-j: mince z výplne zemnice; k-m: mince z ornice nad zemnicou; 2-18: nálezy. Mierka 2-10 - 1:2; 11-18 - 1:3.

324

Tab. 14. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 2-4: objekt 7; 5-6: objekt 8; 7-8: objekt 10; 9: objekt 12; 10-14: objekt 13; 15-16: objekt 15. Mierka 1:3.

325

Tab. 15. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1-4: objekt 16; 5-10: objekt 17A-B; 11-13: objekt 18; 24-27: objekt 23. Mierka 1:3.

330

Tab. 20. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1-12: objekt 21; 13-19: objekt 26 (slovanský). Mierka 14 - 1:2; 2-12, 15-19 - 1:3.

333

Tab. 23. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1-6: objekt 31; 7-11: objekt 32; 12-17: objekt 41; 18-20: objekt 46. Mierka 2-6, 8-11, 13-15, 14, 19-20 - 1:3; 16 - 1:6.

338

Tab. 28. Bratislava-Trnávka „Zadné“. 1: plán objektov 35-39; 2-3, 5: objekt 35; 4: objekt 36; 6-12: objekt 57. Mierka 2, 3, 11 - 1:2; 4-5, 7-10, 12 - 1:3.

370

Tab. 60. Bratislava-Trnávka „Šajba I“. 1: plán objektov 1 a 4; 2-12: objekt 1; 13-18: objekt 2; 19-20: nálezy z kultúrnej vrstvy. Mierka 2, 19 - 2:3; 3-4, 20 - 1:2; 5-12, 14-17 - 1:3.

371

Tab. 61. Bratislava-Trnávka „Šajba I“. 1-4: objekt 3; 5-9: objekt 5; 10-15: objekt 6; 16: plán objektov 7-8; 17: objekt 7; 18: objekt 8. Mierka 2 - 2:3; 6 - 1:2; 4 - 1:6; 3, 7-9, 11-15, 17-18 - 1:3.

372

Tab. 62. 1-3: Bratislava-Trnávka „Šajba III“, povrchové nálezy; 4: Bratislava-Trnávka „Šajba II“, povrchový nález; 5-8: Bratislava-Vajnory „Stavebný dvor“, povrchové nálezy; 9-13: žiarový hrob 1. Mierka 1-3, 5-7, 9-11 - 2:3; 4, 8 - 1:2; 12-13 - 1:3.

385

K.AlenAŠefčáKová:ArcheozoologicKáAnAlýzAnálezov zgermánsKychsídlisKnAvýchodnomoKrAjiBrAtislAvy

Archeologický ústav SAV v Nitre v rokoch 1997 až 2000 realizoval viacero výskumov germánskych sídlisk na východnom predpolí Bratislavy, z ktorých pochádzajú skúmané kolekcie zvieracích osteolo-gických pozostatkov. Tieto zvyšky sú v zásade datované do dvoch časových období: „A“ – staršia fáza (cca 2. storočie n. l.) a „B“ – mladšia fáza (cca druhá polovica 3. až 4. stor. n. l.) rímskej doby.

Do staršieho obdobia „A“ patria nálezy z objektov:

1) Bratislava-Trnávka, poloha „Zadné“, fáza A;2) Bratislava-Trnávka, poloha „Šajba I“.

Do mladšieho obdobia „B“ treba priradiť nálezy z objektov:

1) Bratislava-Trnávka, poloha „Zadné“, fáza B;2) Bratislava-Vajnory, poloha „Pri Visáku“;3) Ivanka pri Dunaji, poloha „Barnak“.

Popri spomínaných lokalitách sa analyzovali zvieracie pozostatky z lokality Bratislava-Trnávka po-loha „Silničné“, ktorá je datovaná do časového úseku od záveru 2. po polovicu 3. storočia, čo predstavuje prechodné obdobie medzi časovým vymedzením „A“ a „B“ (fáza „A/B“).

Spomínané celky zvieracích kostrových pozostatkov umožňujú porovnať tri časové horizonty pre-važne potravinových zvyškov z rímskej doby: 2. storočie, záver 2. až prvá polovica 3. storočia a 2. polo-vica 3. až 4. storočia.

MeToDIkA

V prípade všetkých kostrových nálezov sa určovali predovšetkým druh zvieraťa, z ktorého pozo-statky pochádzajú a typ kosti. Tiež sa sledovali niektoré tafonomické znaky, ako stupeň zachovalosti kosti, zásahy ohňa a stopy človeka alebo zvieraťa na jej povrchu.

Pri určovaní počtu jedincov zvierat sa zisťoval najmä počet a druh všetkých celistvých úlomkov, častí kostí alebo celých kostí (N fragmentov). V zásade sa postupovalo podľa R. L. Lymana (Lyman 1994, 100-104) a stanovený bol NISP (Number of Identified Specimens) – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNe (Minimum Number of Anatomical elements) – minimálny počet kostrových častí pre jednotlivé taxóny a MNI (Minimum Number of Individuals) – minimálny počet jedincov. Pri určovaní MNI sa vychádzalo z MNe a to tak, že sa zisťoval počet rôznych anatomických častí (vylúčené boli v tele sa opakujúce kosti ako napríklad stavce, rebrá, zuby, niektoré články prstov, drobné fragmenty ap.) predovšetkým s pomocou laterality jednotlivých kostí, ďalej ich robusticity a vekových odlišností. Hodnotu MNI určila anatomická časť, ktorá sa v súbore vyskytovala najčastejšie.

Aby bolo možné zistiť výšky kohútikov zvierat, merali sa najmä nepoškodené dlhé kosti podľa meto-diky A. Drieschovej (Driesch 1976) a samotná výška kohútikov sa vypočítala z nepoškodených dlhých kos-tí s použitím koeficientov rôznych autorov uvedených v publikácii A. von den Drieschovej a J. Boessnec- ka (Driesch/Boessneck 1974).

VýSLeDky

zvieraciedruhy

Celkovo bolo z germánskych sídlisk na východnom predpolí Bratislavy hodnotených 5320 frag-mentov zvieracích kostí (tabela 1), z ktorých bolo možné bližšie určiť 1629 (30,64 %). Najviac fragmentov sa podarilo získať z najmladšieho obdobia „B“, približne o polovinu menej z najstaršieho obdobia „A“ a najmenej z tzv. prechodného obdobia „A/B“. Spolu bolo identifikovaných minimálne 238 jedincov,

386

pričom z časovej fázy „B“ pochádzalo minimálne 131, z obdobia „A“ minimálne 91 a z prechodného obdobia „A/B“ aspoň 16 jedincov.

Tabela 1. Prehľad zvieracích pozostatkov (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednot-livé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 1. Summary of the animal remains (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Mi-nimum Number of Individuals).

Časová fáza N frag. NISP MNI

A 2. storočie 1769 462 91

A/B záver 2. až prvá polovica 3. storočia 196 92 16

B druhá polovica 3. až 4. storočie 3355 1075 131

Spolu 5320 1629 238

Z lokality Bratislava-Trnávka „Zadné“ (staršia fáza A) pochádza celkovo 1703 zvieracích fragmen-tov, z ktorých až 74,10 % nebolo možné bližšie identifikovať (tabela 2). Dôvodom je vysoká fragmentár-nosť súboru, ktorá je typická pre sídliská (Ambros 1973, 187, 191). Z určiteľného množstva 441 fragmentov (NISP = 441, t. j. 25,90 %) bolo možné rozpoznať trinásť druhov zvierat (Bos primigenius f. taurus – hovädzí dobytok, Sus scrofa f. domestica – ošípaná, Sus scrofa – diviak, Ovis/Capra – ovca/koza, Equus przewalskii f. caballus – kôň, Canis lupus f. familiaris – pes, Capreolus capreolus – srnec; ulitníky: Cepaea hortensis, Cepa-ea vindobonensis, Helix pomatia, lastúrnik: Unio sp.). Najfrekventovanejšie sa vyskytuje hovädzí dobytok (podiel N fragmentov = 11,45 % a podiel NISP = 44,22 %), ďalej ošípaná (N fragmentov = 5,58 %; NISP = 21,54 %), ovca/koza (N fragmentov = 2,88 %; NISP = 11,11 %) a pes (N fragmentov = 1,70 %; NISP = 6,58 %). Zvyšky minimálne štyroch psov pochádzajú z troch polozemníc (objekty 30, 50 a 60) a jed-nej studne (objekt 52) patriacich do 2. storočia (obdobie „A“). Pozostatky domácich zvierat predstavujú 22,84 % a divo žijúcich zvierat 0,36 % celého študovaného súboru. Nezanedbateľnú súčasť potravinových pozostatkov tvoria ulitníky a lastúrniky (2,70 %).

Tabela 2. Zvieracie druhy z nálezísk Bratislava-Trnávka „Zadné“ a „Šajba I“ – obdobie „A“ (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 2. Faunal list from Bratislava-Trnávka „Zadné“ and „Šajba I“ – Phase „A“ (N – Number of fragments, NISP - Num-ber of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Zvieracie druhy

(N frag.) Zadné A Zadné A % Šajba I Šajba I % Spolu N frag. %

Bos primig. f. t. 195 11,45 11 16,67 206 11,64

Sus scrofa f. d. 95 5,58 4 6,06 99 5,60

Canis l. f .f. 29 1,70 29 1,64

Ovis/Capra 49 2,88 4 6,06 53 3,00

Equus p. f. c. 21 1,23 1 1,52 22 1,24

Helix pomatia 26 1,53 26 1,47

Cepea hortensis 5 0,29 5 0,28

Cepea vindobon. 12 0,70 12 0,68

Capreolus cap. 2 0,12 2 0,11

Unio sp. 3 0,18 3 0,17

Bos – pratur 1 0,06 1 0,06

Sus scrofa 3 0,18 3 0,17

Cervus elaphus 1 1,52 1 0,06

Neident. spolu 1262 74,10 45 68,18 1307 73,88

Spolu 1703 100,00 66 100,00 1769 100,00

387

Zvieracie druhy

(NISP) Zadné A Zadné A % Šajba I Šajba I % Spolu NISP %

Bos prim. f. t. 195 44,22 11 52,38 206 44,59

Sus scrofa f. d. 95 21,54 4 19,05 99 21,43

Canis l. f .f. 29 6,58 29 6,28

Ovis/Capra 49 11,11 4 19,05 53 11,47

Equus p. f. c. 21 4,76 1 4,76 22 4,76





Unio sp. 3 0,68 3 0,65

Bos – pratur 1 0,23 1 0,22

Sus scrofa 3 0,68 3 0,65

Cervus elaphus 1 4,76 1 0,22

Neident. spolu

Spolu 441 21 100,00 462 100,00

Zvieracie druhy

(MNI) Zadné A Šajba I Spolu

Bos prim. f. t. 10 2 12

Sus scrofa f. d. 11 2 13

Canis l. f .f. 4 4

Ovis/Capra 5 2 7

Equus p. f. c. 3 1 4

Helix pomatia 26 26

Cepea hortensis 5 5

Cepea vindobon. 12 12

Capreolus cap. 1 1

Unio sp. 3 3

Bos – pratur 1 1

Sus scrofa 2 2

Cervus elaphus 1 1

Neident. spolu

Spolu 83 8 91

Menší počet analyzovaných fragmentov pochádza z náleziska Bratislava-Trnávka „Šajba I“ (ta-bela 2). Spolu bolo analyzovaných 66 pozostatkov kostí, z ktorých 45 nebolo možné identifikovať. Vo zvyšku sa podarilo určiť päť druhov zvierat: hovädzí dobytok, ošípaná, ovca/koza, kôň a jeleň. Z nich najfrekventovanejšie sa vyskytoval hovädzí dobytok (NISP = 52,38 %), potom ošípaná (NISP = 19,05 %) a rovnakú početnosť má aj ovca/koza (NISP = 19,05 %).

Pri skompletizovaní údajov sa v staršom období „A“ rímskej doby (2. storočie) v germánskych osa-dách na východnom predpolí Bratislavy najčastejšie vyskytli pozostatky hovädzieho dobytka, ďalej oší-panej a ovce/kozy. V určiteľnom súbore kostí (obr. 1a) predstavuje tur domáci podiel 44,59 % (N frag. = 11,64 %), ošípaná 21,43 % (N frag. = 5,60 %), ovca/koza 11,47 % (N frag. = 3,00 %), pes 6,28 % (N frag. = 1,64 %), slimák záhradný 5,63 % (N frag. = 1,47 %) a kôň 4,76 % (N frag. = 1,24 %).

388

Nálezisko Bratislava-Trnávka „Silničné“ reprezentuje obdobie „A/B“, t. j. záver 2. až prvú polovi-cu 3. storočia (tabela 3, obr. 1b). Tu sme mali možnosť analyzovať oveľa menej zvieracích pozostatkov (196 fragmentov). Z určiteľných zvyškov (NISP) patrí 40,22 % ošípanej, 32,61 % hovädziemu dobytku a 19 % ovci/koze.

Tabela 3. Zvieracie druhy z lokality Bratislava-Trnávka „Silničné“ – obdobie „A/B“ (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 3. Faunal list from Bratislava-Trnávka „Silničné“ – Phase „A/B“ (N – Number of fragments, NISP – Number of Iden-tified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Druhy zvierat N frag. N frag. % NISP NISP % MNI

Sus s. f. d. 37 18,88 37 40,22 4

Bos primig. f. t. 30 15,31 30 32,61 3

Ovis/Capra 19 9,69 19 20,65 3

Bos primig. 1 0,51 1 1,09 1

Equus p. f. c. 1 0,51 1 1,09 1

Cervus elaphus 1 0,51 1 1,09 1

Anser 1 0,51 1 1,09 1

Gallus g. f. d. 1 0,51 1 1,09 1

Helix pomatia 1 0,51 1 1,09 1

Spolu neurčené 104 53,06

Spolu 196 100,00 92 100,00 16

Aj podľa týchto menej reprezentatívnych údajov je evidentné, že frekvencie Bos primigenius f. taurus a Sus scrofa. f. domestica sa vyrovnávajú a ošípaná dokonca nadobúda významnejšie postavenie a jej po-diel je dominantnejší vo všetkých sledovaných parametroch (N frag., NISP a MNI).

oveľa vyšší počet zvieracích kostí z obdobia „B“ na sídlisku Bratislava Trnávka „Zadné“ (2884 frag-mentov – tabela 4) umožnil objektívnejšie pozorovania. Podiel neidentifikovaných kostí v celom súbore dosiahol hodnotu 69,0 %. V rámci zvyšných 31 percent sa podarilo rozpoznať osemnásť druhov živo-číchov (k druhom nájdeným v staršom období „A“ sa pripojil Lepus europeus – zajac, bližšie neidenti-fikované ryby, pozostatky vtákov (kura domáca, holub) a Cervus elaphus – jeleň. V kolekcii určiteľných zvyškov (NISP) sa najčastejšie vyskytuje ošípaná (36,91 %), nasleduje hovädzí dobytok (35,35 %), ovca/koza (13,09 %), pes (4,70 %) a kôň (2,46 %). Podiel divo žijúcich zvierat predstavuje asi 2,79 %, ulitníkov a lastúrnikov bolo 3,02 percenta.

Z ďalšej lokality z časového obdobia „B“ – z Bratislavy-Vajnor „Pri Visáku“ – sa hodnotilo 426 po-zostatkov (tabela 4), z ktorých 64,32 % nebolo možné identifikovať. Vo zvyšných takmer 36 percentách (NISP) bolo zastúpených sedem druhov zvierat a z nich najväčší podiel zaujímal hovädzí dobytok (60,53 %) pred ošípanou (19,08 %), ovcou/kozou (8,55 %) a koňom (7,89 %). Divo žijúce zvieratá tvorili podiel 1,32 %.

Tabela 4. Zvieracie druhy z nálezísk Bratislava-Trnávka „Zadné“, Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ a Ivanka pri Dunaji „Barnak“ – obdobie „B“ (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 4. Faunal list from Bratislava-Trnávka „Zadné“, Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ and Ivanka pri Dunaji „Barnak“ – Phase „B“ (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Zvieracie druhy

(N frag.) Zadné B Zadné B % Pri Visáku Pri Visáku % Barnak Barnak % spolu % spolu

Bos prim. f. t. 316 10,96 92 21,60 11 24,44 419 12,49

Sus scrofa f. d. 330 11,44 29 6,81 8 17,78 367 10,94

Ovis/Capra 117 4,06 13 3,05 3 6,67 133 3,96

Canis l. f. f. 42 1,46 3 0,70 45 1,34

389

(N frag.) Zadné B Zadné B % Pri Visáku Pri Visáku % Barnak Barnak % spolu % spolu

Equus p .f. c. 22 0,76 12 2,82 2 4,44 36 1,07


Aves (Gallus g. f. d.) 12 0,42 3 6,67 15 0,45

Cervus elaphus 12 0,42 1 0,23 1 2,22 14 0,42

Sus scrofa 7 0,24 1 0,23 8 0,24


Lepus europeus 3 0,10 3 0,09

Bos (pratur) 2 0,07 1 2,22 3 0,09

Cepaea sp. 3 0,10 3 0,09


Pisces 2 0,07 2 0,06

Capra h. f. d. 1 0,23 1 0,03

Ovis aries f. d. 1 0,03 1 0,03


Neurčené spolu 1990 69,00 274 64,32 16 35,56 2280 67,96

Spolu 2884 100,00 426 100,00 45 100,00 3355 100,00

Zvieracie druhy

(NISP) Zadné B Zadné B % Pri Visáku Pri Visáku% Barnak Barnak % spolu NISP %

Bos prim. f. t. 316 35,35 92 60,53 11 37,93 419 38,98

Sus scrofa f. d. 330 36,91 29 19,08 8 27,59 367 34,14

Ovis/Capra 117 13,09 13 8,55 3 10,34 133 12,37

Canis l. f. f. 42 4,70 3 1,97 45 4,19

Equus p. f. c. 22 2,46 12 7,89 2 6,90 36 3,35


Aves (Gallus g. f. d.) 12 1,34 3 10,34 15 1,40

Cervus elaphus 12 1,34 1 0,66 1 3,45 14 1,30

Sus scrofa 7 0,78 1 0,66 8 0,74


Lepus europeus 3 0,34 3 0,28

Bos (pratur) 2 0,22 1 3,45 3 0,28

Cepaea sp. 3 0,34 3 0,28


Pisces 2 0,22 2 0,19

Capra h f. d. 1 0,66 1 0,09

Ovis aries f. d. 1 0,11 1 0,09


Spolu 894 100,00 152 100,00 29 100,00 1075 100,00

Zvieracie druhy

(MNI) Zadné B Pri Visáku Barnak spolu

Sus scrofa f. d. 21 4 3 28

Bos prim. f. t. 18 5 2 25

390

(MNI) Zadné B Pri Visáku Barnak spolu

Ovis/Capra 9 4 1 14

Canis l .f. f. 3 1 4

Helix pomatia 18 18

Equus p. f. c. 2 2 1 5

Cervus elaphus 6 1 1 8

Aves (Gallus g. f. d.) 7 1 8

Sus scrofa (diviak?) 3 1 4

Cepea vindobon. 4 4

Lepus europeus 2 2

Cepaea sp. 3 3

Bos (pratur) 1 1 2

Cepea hortensis 2 2

Capra h. f. d. 1 1

Pisces 1 1

Ovis aries f. d. 1 1

Capreolus cap. 1 1

Spolu 102 19 10 131

Podľa frekvencii nálezov z Bratislavy-Trnávky „Zadné“ by sa mohlo zdať, že v tomto mladšom ob-dobí rímskej doby podiel ošípanej predstihol hovädzí dobytok. Sídlisko „Pri Visáku“ vo Vajnoroch však tejto predstave nezodpovedá, pretože aj tu, podobne ako v staršom období „A“, má pomerne výrazný podiel Bos primigenius f. taurus, čo by potvrdzovalo, že v menších súboroch nemusí byť typická skladba živočíšnych pozostatkov. Po spojení nálezov všetkých troch lokalít z mladšieho obdobia „B“ (obr. 1c) bolo z 3355 zvieracích pozostatkov možné určiť 1075 (32,04 %) nálezov. Zhruba na rovnakej frekvenč-nej úrovni sa tu z určiteľných pozostatkov (NISP) nachádzajú zvyšky z hovädzieho dobytka (38,98 %) a z ošípanej (34,14 %), nasleduje ovca/koza (12,37 %). Pes tvorí 4,19 % a kôň 3,35 %. Z identifikovaných kostí (obr. 1c) tvoria lovné zvieratá 2,69 % a mäkkýše 2,51 %.

Celkovo možno konštatovať, že v germánskych sídlach na východnom predpolí Bratislavy (tabela 5, obr. 1a-c) sa medzi určiteľnými zvieracími kosťami (NISP) najčastejšie vyskytuje hovädzí dobytok (40,21 %), ošípaná (30,88 %) a ovca/koza (12,58 %). Podiel psa predstavuje 4,54 % a koňa 3,62 %. Najmä v mladšom období „B“ sa vyskytujú aj vtáčie pozostatky (0,98 % zo všetkých určiteľných kostí), predo-všetkým hydina – kura domáca a na nálezisku „Silničné“ aj hus. V neskororímskom objekte 33/34/53 sa našli zvyšky holuba. Holub sa dostal do strednej európy podobne ako osol a mačka v súvislosti s po-stupom Rimanov na Dunaj, a preto ho možno na našej lokalite považovať za doklad rímskeho vplyvu (Benecke 1994, 146-147; ten istý 1997, 54-55).

Tabela 5. Celkový prehľad zvieracích osteologických nálezov vo všetkých časových obdobiach (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 5. Summary of animal osteological finds from all periods (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Zvieracie druhy Fázy

(N frag.) A A/B B Spolu %

Bos prim. f. t. 206 30 419 655 12,31

Sus scrofa f .d. 99 37 367 503 9,45

Canis l. f. f. 29 45 74 1,39

Ovis/Capra 53 19 133 205 3,85

Equus p. f. c. 22 1 36 59 1,11

Helix pomatia 26 1 18 45 0,85

Cepea hortensis 5 2 7 0,13

Cepea vindobon. 12 4 16 0,30

391

(N frag.) A A/B B Spolu %

Cepaea sp. 3 3 0,06

Capreolus cap. 2 1 3 0,06

Unio sp. 3 3 0,06

Bos – pratur 1 1 3 5 0,09

Sus scrofa 3 8 11 0,21

Cervus elaphus 1 1 14 16 0,30

Anser anser 1 1 0,02

Gallus gallus f. d. 1 15 16 0,30

Lepus europeus 3 3 0,06

Pisces 2 2 0,04

Capra hircus f. d. 1 1 0,02

Ovis aries f. d. 1 1 0,02

Neident. spolu 1307 104 2280 3691 69,38

Spolu 1769 196 3355 5320 100,00

Zvieracie druhy (NISP) A A/B B Spolu %

Bos prim. f. t. 206 30 419 655 40,21

Sus scrofa f. d. 99 37 367 503 30,88

Canis l .f. f. 29 45 74 4,54

Ovis/Capra 53 19 133 205 12,58

Equus p. f. c. 22 1 36 59 3,62

Helix pomatia 26 1 18 45 2,76

Cepea hortensis 5 2 7 0,43

Cepea vindobon. 12 4 16 0,98

Cepaea sp. 3 3 0,18

Capreolus cap. 2 1 3 0,18

Unio sp. 3 3 0,18

Bos – pratur 1 1 3 5 0,31

Sus scrofa 3 8 11 0,68

Cervus elaphus 1 1 14 16 0,98

Anser anser 1 1 0,06

Gallus gallus f .d. 1 15 16 0,98

Lepus europeus 3 3 0,18

Pisces 2 2 0,12

Capra hircus f. d. 1 1 0,06

Ovis aries f. d. 1 1 0,06

Spolu 462 92 1075 1629 100,00

Zvieracie druhy

(MNI) A A/B B Spolu

Bos prim. f .t. 12 3 25 40

Sus scrofa f. d. 13 4 28 45

Canis l. f. f. 4 4 8

Ovis/Capra 7 3 14 24

Equus p. f. c. 4 1 5 10

Helix pomatia 26 1 18 45

Cepea hortensis 5 2 7

392

(MNI) A A/B B SpoluCepea vindobon. 12 4 16

Cepaea sp. 3 3

Capreolus cap. 1 1 2

Unio sp. 3 3

Bos – pratur 1 1 2 4

Sus scrofa 2 4 6

Cervus elaphus 1 1 8 10

Anser anser 1 1

Gallus gallus f. d. 1 8 9

Lepus europeus 2 2

Pisces 1 1

Capra hircus f. d. 1 1

Ovis aries f. d. 1 1

Spolu 91 16 131 238

Vzájomný pomer hovädzieho dobytka a ošípanej je na našich lokalitách v 2. storočí (obdobie „A“) v rámci celkového počtu určiteľných kostí (NISP) vyjadrený hodnotami 44,59 % a 21,43 % (ovca/koza 11,47 %). V 4. storočí (obdobie „B“) podiel hovädzieho dobytka klesá (38,98 %) a zároveň zreteľne stúpa podiel ošípaných (34,14 %), ktorý sa takmer vyrovnáva s frekvenciou Bos primigenius f. taurus. Stúpa tiež frekvencia ovce/kozy na 12,37 %. Vyšší podiel ošípaných je charakteristický aj pre iné germánske oblasti v strednej európe. Výnimkou sú pobrežné oblasti v severozápadnom Nemecku a pri Baltskom mori, kde oveľa dôležitejšiu úlohu zohrával chov hovädzieho dobytka a oviec (Benecke 1994, 150-153). Na niektorých sídliskách z 2. polovice 1. až začiatku 2. storočia v nemeckej oblasti Wetterau (ako Rockenber-g-oppershofen) ošípaná medzi domácimi zvieratami dominuje (Benecke 2000, 245-246). Podobný nárast relatívneho podielu ošípanej v priebehu rímskej doby dokladajú aj zvieracie kosti zo sídliska Fritzlar- Geismar v Hesensku (Benecke 2000, 247). V rímskych provinciách je vysoký podiel ošípanej charakteristic-ký pre stravu obyvateľov sídiel typu villa rustica a pokladá sa za prejav ich vyššej životnej úrovne (Benecke 1994, 155-156; ten istý 2000, 250; Wustrow 2000, 167). V neskoršom období (3. až 4. storočie) sa aj tu nápad-ne zvyšuje podiel tura domáceho, ale ošípaná zostáva stále na prvom mieste (Wustrow 2000, 167).

Pre zaujímavosť S. Bökönyi (Bökönyi 1984, 18) uvádza podiely najčastejších druhov zvierat v rím-skom meste Gorsium (Tác) v Panónii. V časovej perióde 1. až 2.storočia dosahoval tur domáci podiel 34,99 %, ovca/koza 18,76 % a ošípaná 25,59 %. V 3. storočí došlo k zvýšeniu podielov hovädzieho dobytka a ovce/kozy: tur domáci – 41,64 %, ovca/koza – 23,13 % a ošípaná – 21,66 %. V 4. storočí sa naďalej zvyšuje podiel hovädzieho dobytka a znižuje podiel ovce/kozy: tur domáci – 47,64 %, ovca/koza – 14,02 % a oší-paná – 21,81 %. kým na bratislavských germánskych sídliskách najmä v mladšom období sa výraznejšie presadzuje v stravovaní ošípaná, ktorá takmer dosahuje početnosť hovädzieho dobytka, hovädzí doby-tok v rímskom Gorsiu je vo všetkých obdobiach výrazne početnejší (takmer až o 20 %).

Lov nezohral pri zaobstarávaní potravy v celej Rimanmi neobsadenej Germánii významnú úlohu. Všeobecne podiel lovnej zveri na germánskych sídliskách nepresahoval 5 % (Benecke 1994, 147). V našej oblasti sa pohybuje okolo 2 % z určiteľných kostí a mierne stúpa v mladšej fáze rímskej doby (2,69 %). Medzi nájdené pozostatky lovených zvierat patrí najmä jeleň (v prípade parožia však môže ísť o zber zhodeného parožia a nie o lov), srnec, diviak a pratur. kosti rýb sa našli iba sporadicky (neskororímsky objekt 44). Rybolov na týchto lokalitách nebol veľmi rozšírený alebo, čo je pravdepodobnejšie, pozostat-ky rýb sa nezachovali, resp. unikli pozornosti pri výskume. Ako zaujímavosť treba spomenúť korytnačku v neskororímskom objekte 33/34/53.

Ulity slimáka záhradného (Helix pomatia) v nálezoch dokladajú podľa niektorých bádateľov rôzno-rodosť stravy v rímskych provinciách (Benecke 1994, 150; ten istý 2000, 250, 253). Je pravdepodobné, že ide o pôvodný prvok predovšetkým rímskej kultúry (Benecke 1997, 58). Slimák záhradný bol považovaný v starom Ríme za špeciálnu lahôdku a Plinius Starší uvádza vo svojej Historia Naturalis, že istý Fulvius Lippinus slimákov úspešne choval (Ložek 1972, 577).

V troch germánskych objektoch z Bohdanoviec (okr. Trnava) datovaných do 2. storočia (Turčan 1996, 119) z 50 identifikovateľných kostí najviac (25 %) patrilo hovädziemu dobytku, 16 % zaujímal kôň a zvyšné pozostatky reprezentovali ovcu/kozu (10 %), psa (10 %), jeleňa (8 %) a ošípanú (6 %) (Šefčáková 1996, 120-121). Hovädzí dobytok zaujímal vedúce postavenie tiež v zatiaľ nepublikovaných germánskych

393

objektoch v Trnave „Hornom poli“ (ďalšie poradie ošípaná a potom ovca/koza) a v Moste pri Bratislave (nasleduje ovca/koza, ošípaná a kôň).

od polovice roku 1976 sa realizovala časť archeologického výskumu v Bratislave-Rusovciach (Geru-lata). Zvieracie zvyšky sa našli v sondách 1 až 5 (Šefčáková 1993, 334-335). Sondy 1, 3, 4, 5 sú datované na koniec 1. až 2. do storočia a sonda 2 do 4. storočia. V priestore S2 sa najčastejšie vyskytuje ovca/koza, na druhom mieste ošípaná a až na treťom hovädzí dobytok. V ostatných sondách sú najfrekventovanejšie tiež ovca/koza, potom hovädzí dobytok a nakoniec ošípaná. oproti iným sondám boli v S2 relatívne vo zvýšenej miere prítomné pozostatky koňa. Z rýb sa našiel jediný nález – os dentale z rodu šťukovitých (S2). V S2 a S4 boli objavené schránky mäkkýša Unio sp. a v S4 rod Cyprea. Unio je recentná lastúra, ktorá pochádza zrejme z náplavu Dunaja. Cyprea z tropických morí sa používala pravdepodobne ako ozdobný predmet.

Na rozdiel od germánskych osád v Bratislave-Trnávke a vo Vajnoroch, v rímskej Gerulate v identi-fikovateľnom osteologickom materiáli (233 ks.) dominovala ovca/koza 39,9 % pred hovädzím dobytkom 22,8 %, ošípanou 20,2 % a lovnými zvieratami 3 %.

typykostí

Z lokalít datovaných približne do 2. storočia (Bratislava-Trnávka „Zadné“ a „Šajba I“) medzi ur-čenými osteologickými nálezmi (tabela 6) sa u hovädzieho dobytka najčastejšie vyskytujú tieto kosti a fragmenty: zuby (21,86 %), mandibula (14,56 %), falangy (10,2 %), costa (8,25 %) a vertebra (5,83 %). U oší-panej sú to: zuby (24,24 %), mandibula (23,23 %), cranium (15,15 %), scapula (7,07 %), ulna (7,07 %) a fibula (5,05 %). V prípade ovce/kozy sú to opäť zuby (28,30 %), ďalej tibia (15,09 %), mandibula (9,43 %), humerus (9,43 %), metacarpus (7,55 %), metatarsus (7,55 %) a falangy (5,66 %).

Tabela 6. Výskyt typov kostí u niektorých druhov zvierat, obdobie „A“ (NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNe – minimálny počet kostrových častí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 6. The bone type’s occurrence in the most frequent animal species, Phase „A“ (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNe – Minimum Number of Anatomical elements, MNI – Minimum Number of Indi-viduals)

Zvieracie druhy Zadné A Šajba I Spolu A

Bos p.f.t.NISP MNE MNE MNI NISP MNE MNE MNI NISP NISP %

? sin. dex. ? sin. dex.

hlava

cranium 4 3 1 4 4 1,94

cornu 2 2 2 2 0,97

maxilla 5 3 1 3 5 2,43

mandibula 29 12 10 7 10 1 1 1 30 14,56

axiálny skelet

atlas 2 2 2 0,97

epistropheus 1 1 1 0,49

vertebra 12 x 12 5,83

costa 14 x 3 x 17 8,25

horné konč.

scapula 6 4 2 6 6 2,91

humerus 7 3 4 5 2 2 2 9 4,37

ulna 4 3 1 3 4 1,94

radius 1 1 1 1 0,49

metacarpus 7 4 1 2 4 7 3,40

os carpi 2 2 2 1 1 3 1,46

dolné konč.

pelvis 1 1 1 1 1 2 0,97

femur 1 1 1 0,49

394


Bos p.f.t.NISP MNE MNE MNI NISP MNE MNE MNI NISP NISP %


metatarsus 7 3 1 3 4 7 3,40

calcaneus 7 3 4 4 7 3,40

astragalus 5 2 3 4 5 2,43

os centroquartale 5 2 2 1 3 5 2,43

ostatnémetapodium 4 x 4 1,94

phalanx 1 13 6 3 4 x 13 6,31

phalanx 2 3 2 1 x 3 1,46

phalanx 3 5 x 5 2,43

I 1 x 1 0,49

C 4 x 4 1,94

P 12 x 12 5,83

M 26 x 1 x 27 13,11

dentes 1 x 1 0,49

Spolu 195 10 11 2 206 100,00


Sus s.f.d.NISP MNE MNE MNI NISP MNE MNE MNI NISP NISP %


hlavacranium 2 1 1 2 2 2,02

maxilla 12 5 2 5 10 1 1 13 13,13

mandibula 21 14 2 5 11 2 1 1 2 23 23,23

axiálny skeletatlas 1 1 1 1,01

horné konč.scapula 6 3 3 3 1 1 1 7 7,07

humerus 3 1 2 3 3 3,03

ulna 7 4 3 4 7 7,07

radius 1 1 1 1 1,01

metacarpus II 1 1 1 1,01

metacarpus III 1 1 1 1 1,01

metacarpus IV 1 1 1 1 1,01

metacarpus 1 1 1 1 1,01

dolné konč.pelvis 4 4 4 4 4,04

tibia 1 1 1 1 1,01

fibula 5 3 2 3 5 5,05

metatarsus II 2 1 1 2 2 2,02

metatarsus V 1 1 x 1 1,01

ostatnéI 6 x 6 6,06

C 11 x 11 11,11

P 3 x 3 3,03

M 4 x 4 4,04

metapodium 1 x 1 1,01

Spolu 95 11 4 2 99 100,00

395


Ovis/CapraNISP MNE MNE MNI NISP MNE MNE MNI NISP NISP %


hlava

maxilla 1 1 1 1 1,89

mandibula 5 1 4 4 5 9,43

cornu 1 1 1 1 1,89

axiálny skelet

costa 2 x 2 3,77

horné konč.

scapula 1 1 1 1 1,89

humerus 3 2 1 3 2 1 1 2 5 9,43

metacarpus 3 2 1 2 1 1 1 4 7,55

dolné konč.

pelvis 2 1 1 2 2 3,77

tibia 7 5 2 5 1 1 1 8 15,09

fibula 1 1 1 1 1,89

metatarsus 4 2 2 3 4 7,55

ostatné

I 1 x 1 1,89

P 2 x 2 3,77

M 12 x 12 22,64

phalanx 1 3 1 1 x 3 5,66

metapodium 1 1 x 1 1,89

Spolu 49 5 4 2 53 100,00 Pomerne málo zvieracích pozostatkov pochádza z obdobia „A/B“, ktoré reprezentuje len lokalita

Bratislava-Trnávka „Silničné“ (tabela 7). Početnosť typov kostí je skôr jednotlivá a percentuálne vyjadre-nie by mohlo byť zavádzajúce. Napriek tomu je zrejmé, že z 30 určených pozostatkov hovädzieho dobyt-ka sa najčastejšie vyskytuje mandibula (4), ulna (4) a zuby (5), z 37 zvyškov ošípanej mandibula (6) a maxilla (4) a z 19 pozostatkov ovce/kozy mandibula (5) a humerus (3).

Tabela 7. Výskyt typov kostí u niektorých druhov zvierat, obdobie „A/B“ (NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNe – minimálny počet kostrových častí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 7. The bone type’s occurrence in the most frequent animal species, Phase „A/B“ (N – Number of fragments, MNe – Minimum Number of Anatomical elements, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Indi-viduals).

Bos p.f.t.NISP MNE MNE MNI

sin. dex.

hlavacranium 2 2 2

maxilla 2 1 1 1

mandibula 4 1 2 2

horné konč.humerus 2 1 1 1

radius 1 1 1

ulna 4 4 4

metacarpus 2 2

astragalus 1 1

dolné konč.

pelvis 1 1

396

Bos p.f.t.NISP MNE MNE MNI

sin. dex.

ostatné

metapodium 1 x

phalanx 1 2 x

phalanx 3 1 x

2P 1 x

M2 1 1 x

M 3 x

costa 1 x

Spolu 30 4

Sus s.f.d.NISP MNE MNE MNI

sin. dex.

hlava

cranium 1 1

maxilla 4 3 3

mandibula 6 2 2 3

horné konč.

scapula 1 1 1

humerus 1 1 1

radius 3 2 2

ulna 1 1 1

metacarpus III 2 2 2

metacarpus IV 3 1 2 3

dolné konč.

femur 1 1 1

tibia 1 1 1

fibula 1 1 1

metatarsus II 1 1 1

metatarsus IV 2 2 2

os tarsale 1 1 1

ostatné

metapodium 1 x

I 3 x

C 3 x

M 1 x

Spolu 37 3

Ovis/CapraNISP MNE MNE MNI

sin. dex.

hlava

cranium

maxilla 1 1

mandibula 5 2 2 3

horné konč.

scapula

humerus 3 3 3

397

Ovis/CapraNISP MNE MNE MNI

sin. dex.

ulna

metacarpus III

metacarpus IV

dolné konč.

femur 2 2 2

tibia 2 2 2

fibula

metatarsus II

metatarsus IV

os tarsale

ostatné

os centroquartale 1 1 x

metapodium

phalanx 1 x

I 2 x

C 1 x

M 1 x

Spolu 19 3

Najviac zvieracích nálezov máme k dispozícii z obdobia „B“ (druhá polovica 3. a 4. storočie), a to najmä z lokality „Zadné“ v Bratislave-Trnávke (tabela 8). Z hovädzieho dobytka sa zachovalo najviac zubov (16,41 %), pozostatkov z mandibúl (12,17 %), kránií (8,35 %), falangov (7,87 %) a costa (6,68 %). Z ošípanej najviac pozostatkov pochádza zo zubov (25,34 %), z mandibuly (21,53 %), maxily (13,9 %), skapule (6,27 %) a ulny (5,45 %). Z ovce/kozy sú to zuby (45,11 %), falangy (11,29 %), mandibula (12,03 %) a tibia (7,52 %).

Z náleziska Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ (tabela 8) sa z 92 kostrových pozostatkov tura domáce-ho najčastejšie vyskytujú zvyšky mandibuly (12), costa (11), falangy (9), vertebra (8) a zubov (7). Z ostat-ných druhov zvierat sú jednotlivé typy kostí menej časté.

Tabela 8. Výskyt typov kostí u niektorých druhov zvierat, fáza „B“ (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 8. The bone type’s occurrence in the most frequent animal species, Phase „B“ (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Druhy zvierat Zadné B Pri Visáku Barnak Spolu B

Bos p.f.t. NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %

hlavacranium 19 10 19 4,53

cornu 1 1 4 2 5 1,19

maxilla 7 4 4 2 11 2,63

mandibula 37 16 12 5 2 2 51 12,17

os praemaxillare 2 1 1 x 3 0,72

axiálny skeletatlas 4 4 4 0,95


costa 17 x 11 x 28 6,68

vertebra 19 x 8 x 27 6,44

horné konč.scapula 6 3 7 3 1 1 14 3,34

humerus 9 7 6 3 1 1 16 3,82

398


Bos p.f.t. NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %

ulna 6 5 3 2 9 2,15

radius 12 6 2 2 14 3,34

metacarpus 14 6 3 2 1 1 18 4,30

os carpi 6 3 6 1,43

dolné konč.

pelvis 4 4 3 3 7 1,67

tibia 16 8 2 1 18 4,30

fibula 2 1 2 0,48

metatarsus 11 8 1 1 12 2,86

calcaneus 11 6 5 4 1 1 17 4,06

astragalus 17 10 4 3 1 1 22 5,25

os centroquartale 4 2 4 0,95

os tarsale 1 1 1 0,24

ostatné

metapodium 5 x 1 x 6 1,43

phalanx 1 17 x 5 x 1 x 22 5,25

phalanx 2 5 x 2 x 7 1,67

phalanx 3 2 x 1 x 1 x 4 0,95

I 1 x 1 0,24

C 6 x 6 1,43

P 13 x 3 x 1 x 17 4,06

M 42 x 4 x 46 10,98

Spolu 316 18 92 5 11 2 419 100,00


Sus s.f.d. NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %

hlava

cranium 12 9 1 1 13 3,54

maxilla 46 13 2 2 3 51 13,90

mandibula 70 21 7 4 2 79 21,53

axiálny skelet

vertebra 1 x 1 0,27

atlas 15 15 15 4,09


horné konč.

scapula 21 15 2 2 23 6,27

humerus 2 2 3 2 5 1,36

ulna 16 9 4 3 20 5,45

radius 5 4 5 1,36

metacarpus II 1 1 1 0,27

metacarpus III 2 1 2 0,54

metacarpus IV 5 4 2 2 7 1,91

metacarpus V 1 1 1 0,27

metacarpus 4 3 1 1 5 1,36

dolné konč.

pelvis 4 3 1 1 1 1 6 1,63

399

Druhy zvierat Zadné B Pri Visáku Barnak Spolu BSus s.f.d. NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %tibia 6 5 2 2 8 2,18

fibula 8 6 1 1 9 2,45

calcaneus 3 2 3 0,82

metatarsus II 5 4 5 1,36

metatarsus III 5 4 5 1,36

astragalus 1 1 1 0,27

ostatnéI 38 x 1 x 39 10,63

C 28 x 1 x 29 7,90

P 3 x 1 x 4 1,09

M 20 x 1 x 21 5,72

phalanx 2 x 2 0,54

phalanx II 3 x 3 0,82

phalanx III 2 x 2 0,54

Spolu 330 21 29 4 8 3 367 100,00

Druhy zvierat Zadné B Pri Visáku Barnak Spolu BOvis/Capra NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %hlavacranium 1 1 1 0,75

maxilla 6 5 6 4,51

mandibula 11 8 5 4 16 12,03

horné konč.scapula 2 1 2 1,50

humerus 5 4 5 3,76

ulna 1 1 1 0,75

metacarpus 2 2 1 1 3 2,26

os carpi 2 2 2 1,50

dolné konč.pelvis 1 1 1 0,75

tibia 7 5 2 1 1 10 7,52

metatarsus 4 3 4 3,01

astragalus 3 3 3 2,26

ostatnéos centroquartale 2 2 2 1,50

I 5 x 5 3,76

C 1 x 1 0,75

P 5 x 5 3,76

M 46 x 1 x 2 49 36,84

metapodium 2 x 2 1,50




Spolu 117 9 13 4 3 1 133 100,00

Pomerne vysoký pomer pozostatkov kránia a mandibuly je doložený aj vo vidieckej usadlosti typu villa rustica na nemeckom nálezisku Borg (Wustrow 2000, 161-162), a to u všetkých najčastejších domácich druhov: Bos, Ovis/Capra, Sus.

400

obr. 1a-c. Druhy živočíchov z germánskych sídiel z rímskeho obdobia z Bratislavy-Trnávky, z Bratislavy-Vajnor a z Ivanky pri Dunaji (NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny).Fig. 1a-c. Animal species from German settlements dated to the Roman period found at Bratislava-Trnávka, Bratislava-Vaj-nory and Ivanka pri Dunaji sites (NISP – Number of Identified Specimens).

401

výškazvieratvkohútiku

k výpočtu výšky zvierat v kohútiku sú predovšetkým nutné nepoškodené najmä dlhé kosti. V na-šom prípade z celkovo hodnotených 5320 fragmentov alebo kostí, bolo možné určiť 1629 (30,62 %) a z nich iba v pätnástich prípadoch sa ukázala dostatočne zachovaná vhodná kosť na tento výpočet. Celkovo sa výška zvierat v kohútiku pre časové obdobie „A“ podarila vypočítať u dvoch turov domácich a dvoch psov. V časovej fáze „B“ to bolo v prípade siedmich turov domácich, troch psov a jedného jedinca pat-riaceho koze alebo ovci.

Priemer výšky v kohútiku u hovädzieho dobytka (tabela 9) v období „A“ (2. storočie) predstavuje 113,9 cm. V období „B“ (druhá polovica 3. až 4. storočie) je priemer o niečo vyšší – 117,3 cm. Tieto rozdie-ly však nie sú signifikantné. Ak porovnáme priemernú výšku kohútika tura domáceho z bratislavských germánskych sídlisk s priemernou výškou turov z rímskeho mesta Tác/Gorsium (Bökönyi 1984, 36), zistí-me, že „germánske“ tury sú nižšie približne o 10 cm.

Tabela 9. Výšky v kohútiku – hovädzí dobytok.Tabela 9. Whither heights – cattle.

Lokalita Objekt Kosť Lateralita Najväčšiadĺžka (mm)

V. kohútika(cm)

Prelom 1. a 2. stor.

Zadné A 52 Mc dex. 186 114,390

Zadné A 19 Mt sin. 208 113,360

Priemer 113,875

Prelom 3. až 4. stor.

Zadné B 2 Mt dex. 216 117,720

Zadné B Mt dex. 238 129,710

Zadné B 5 Mt sin. 226 123,170

Zadné B 34 Mt sin. 180 98,100

Zadné B 45 Mc sin. 182 111,930

402

Lokalita Objekt Kosť Lateralita Najväčšiadĺžka (mm)

V. kohútika(cm)

Prelom 3. až 4. stor.

Zadné B 44 Mt dex. 213 116,085

Pri Visáku 1 Mt dex. 228 124,260

Mc-metacarpus Priemer 117,282

Mt-metatarsus t-test p = 0,418

Výška v kohútiku vypočítaná z jediného celistvého ľavého metatarzu patriaceho ovci/koze z časovej fázy „B“ je 68 cm. Psy (tabela 10) z obdobia „A“ majú priemernú výšku v kohútiku 49,76 cm a z obdobia „B“ 54,48. Rozdiely v týchto výškach nie sú preukazné. S. Bökönyi spomína Hornbergerove delenie psov, podľa ktorého psy s výškou kohútika 50 až 58 cm dosahujú strednú veľkosť a používali sa napríklad na lov (Bökönyi 1984, 72).

Tabela 10. Výšky v kohútiku – psy.Tabela 10. Whither heights – dogs.

Lokalita Objekt Kosť Lateralita Najváčšia dĺžka (mm)

V. kohútika (cm)

Prelom 1.a 2. storočia

Zadné A 52 radius sin. 173 55,706

Zadné A 60 humerus sin. 130 43,810

Priemer 49,758

Prelom 3. a 4. storočia

Zadné B 48 femur dex. 184 55,384

Zadné B 48 tibia sin. 187 54,604

Zadné B 48 radius sin. 166 53,452

Priemer 54,480

t-test p = 0,572

Celkovo možno analyzované kostrové pozostatky z germánskych sídlisk z východného okraja Bra-tislavy charakterizovať ako fragmentárne so špirálovitými lomami, čo svedčí o poškodení čerstvej kosti (Lyman 1994, 326). Na mnohých pozostatkoch vidno stopy ohňa v podobe čierneho opálenia alebo si-vobieleho až kriedovitého povrchu. Pomerne často sa vyskytujú stopy po zárezoch a osekávaní. keďže naše kostrové zvieracie nálezy sú príliš fragmentárne, len veľmi ťažko možno odhadovať pomer na mäso bohatých a chudobných častí kostry. Len u ošípanej a ovce/kozy je vyšší podiel „mäsitých“ častí – u oší-panej: scapula, ulna, fibula, u ovce/kozy: tibia.

L i t e r a t ú r a

Ambros 1973 C. Ambros: k niektorým problémom archeozoológie. Slov. Arch. 21, 1973, 187-194.Benecke 1994 N. Benecke: Archäolozoologische Studien zur entwicklung der Haustierhaltung

in Mitteleuropa und Südskandinavien von den Anfängen bis zum ausgehenden Mittelalter. Schriften zur Ur- und Frühgesch. 46. Berlin 1994.

Benecke 1997 N. Benecke: Archäolozoologische Beiträge zu Wirtschaft, kult und Umwelt in den Jahrhunderten um Christi Geburt. Ber. komm. Arch. Landesforsch. in Hes-sen 4, 1996/97, 53-60.

Benecke 2000 N. Benecke: Archäolozoologische Befunde zur Nahrungswirtschaft und Praxis der Tierhaltung in eisen- und kaiserzeitlichen Siedlungen der rechtsrheinischen Mittelgebirgszone. In: A. Haffner/S. von Schnurbein (Hrsg.): kelten, Germanen, Römer im Mittelgebirgsraum zwischen Luxemburg und Thüringen. koll. zur Vor- und Frühgesch. 5. Bonn 2000, 243-255.

Bökönyi 1984 S. Bökönyi: Animal Husbandry and Hunting in Tác-Gorsium. Budapest 1984.

403

Driesch 1976 A. von den Driesch: Das Vermessen von Tierknochen aus vor- und frühge-schichtlichen Siedlungen. Institut für Paläoanatomie, Domestikationsforschung und Geschichte der Tiermedizin der Universität München 1976.

Driesch/Boessneck 1974 A. von den Driesch/J. Boessneck: kritische Anmerkungen zur Widerristhöhen-berechnung aus Längenmassen vor- und frühgeschichtlicher Tierknochen. Säu-getierkundliche Mitteilungen 22(4), 1974, 325-348.

Ložek 1972 V. Ložek: Hlemýžď zahradní – Helix pomatia LINNÉ – postní jídlo středověkých mnichů v Čechách? Arch. Rozhledy, 24, 1972, 577-579.

Lyman 1994 R. L. Lyman: Vertebrate taphonomy. Cambridge, University Press 1994, 100-104. Šefčáková 1993 A. Šefčáková: Archeozoologické nálezy na území Bratislavy. In: T. Štefanovičová

(ed.): Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, 332-337. Šefčáková 1996 A. Šefčáková: Archeozoologické nálezy z germánskych objektov v Bohdanov-

ciach. Zbor. SNM 90, Arch. 6, 1996, 120-122.Turčan 1996 V. Turčan: Germánske sídliskové objekty medzi Trnavou a Bohdanovcami. Zbor.

SNM 90, Arch. 6, 1996, 107-120.Wustrow 2000 Ch. Wustrow: Die Tierreste aus der römischen Villa von Borg, kr. Merzig-Wa-

dern. In: A. Haffner/S. von Schnurbein (Hrsg.): kelten, Germanen, Römer im Mittelgebirgsraum zwischen Luxemburg und Thüringen. koll. zur Vor- und Frühgesch. 5. Bonn 2000, 161-173.

ARCHAeoZooLoGICAL ANALySIS oF FINDS DATeD To RoMAN PeRIoD FRoM GeRMANIC SeTTLeMeNTS AT eASTeRN SUBURB oF BRATISLAVA

summary

In 1997-2000, the Archaeological Institute of the Slovak Academy of Sciences in Nitra realised at the east periphery of Bratislava various excavations of Germanic sites. The animal osteological remains excavated during this period could be dated basically to two chronological periods of Roman era: “A” – an early period (ca 2nd century AD) and “B” – a later period (ca second half of 3rd to 4th century AD). The finds from Bratislava-Trnávka (locations “Zadné” – phase A – and “Šajba I”) belong to the period “A”, while the finds from Bratislava-Trnávka (site “Zadné” – phase B), Bratislava-Vajnory (site “Pri Visáku”), and Ivanka pri Dunaji ( site “Barnak”) belong to the period “B”. Besides this, we analysed remains from Bratislava-Trnávka (site “Silničné”) dated to the transition period “A/B” (end of 2nd century to the first half of 3rd century AD). The mentioned collections allow comparing three horizons of Roman era.

From Germanic sites at the east periphery of Bratislava, altogether 5,320 animal bone fragments were evaluated. Among them 1,629 (30.64%) fragments were possible to determine. Most of the fragments (3355) were obtained from the later period “B”, then approximately by half less from the period “A”, and the least amount of them comes from the period “A/B”.

In the early period “A” remains of cattle are the most frequent (44.59%), then follow in decreasing order pigs (21.43%), sheep/goats (11.47%), dogs (6.28%), snails (5.63%) and horses (4.76%). From identified remains dated to the transition period “A/B” 40.2 % belong to pigs, 32.61% to cattle and 19 % to sheep/goats. From 3,355 animal remains dated to the late period “B” 1,075 (32.04%) fragments could be determined. Roughly on the same frequency level remain the cattle bone fragments (38.98 %), followed by the pigs (34.14 %) and sheep/goats (12.37 %). Dogs comprise 4.19 % and horses 3.35% from the whole sample. As to the identified bones of wild animals, they comprise 2.69 % of the sample, while molluscs represent 2.51 %.

Generally, at the analysed Germanic sites remains of 19 animal species have been found, from which cattle are the most frequent (40.21 %), then follow in decreasing order pigs (30.88 %), sheep/goats (12.58 %), dogs (4.54 %) and horses (3.62 %). In the 2nd century AD, cattle have the highest proportion. It decreases in the 4th century AD, while – on the other hand – the proportion of pigs and sheep/goats evidently increases. The portion of wild animals ranges about 2 %; in the later period of Roman era a little increase (2.69 %) could be seen. Among the remains of hunting animals, mainly red deer, roe deer, wild swine and aurochs could be included.

At the sites dated approximately to 2nd century AD (period “A”), cattle teeth (21.86 %), mandible remains (14.56 %), knuckle bones (10.2 %), ribs (8.25 %) and vertebrae (5.83 %) were mostly frequented. As to the pigs, most frequently teeth (24.24 %), mandible remains (23.23 %), cranium (15.15 %), shoulder blade (7.07 %), ulna (7.07 %),

404

and fibula (5.05 %) were found. In the case of sheep/goats, the frequency – in decreasing order – is as follows: teeth (28.30 %), tibia remains (15.09 %), mandible (9.43 %), humerus (9.43 %), metacarpus (7.55 %), metatarsus (7.55 %), and phalanges (5.66 %).

In the period “A/B”, the bone type’s frequency is low. From 30 determined cattle remains, the mandible remains were most frequent (four specimens), then follow ulna (four) and teeth (five); from 37 pig remains, the mandible (six specimens) and maxilla (four) remains were the most frequent finds; and from the 19 sheep/goats remains, the mandible (five) and humerus (three) remains were the most frequent.

In the period “B”, among the cattle remains, the most frequent are teeth (16.41 %), and then follow the remains of mandible (12.17 %), cranium (8.35 %), phalanges (7.87 %), and ribs (6.68 %). As to the pigs, the most frequent are teeth (25.34 %), and then follow mandibles (21.53 %), maxillae (13.9 %), shoulder blades (6.27 %) and ulnae (5.45 %). In the case of sheep/goats, the frequency – in decreasing order – is as follows: teeth (45.11 %), phalanges (11.29 %), mandibles (12.03 %) and tibiae (7.52 %).

In the period “A”, the wither heights mean of cattle is 113.9 cm, in the period “B” it is a little higher – 117.3 cm, but these differences are not statistically significant. The whiter height calculated from the solitary left metatarsal of sheep/goat from the period “B” is 68 cm. In dogs from the period “A”, the wither heights mean is 49.76 cm, while in the case of period “B” it is 54.48 cm. However, the differences are not significant.

Generally it could be stated that the bone remains from Germanic sites located at the east periphery of Bratislava are mainly fragmentary. The spiral fractures they bear indicate a damage of bones in their fresh state (as green bones). At the surface of many bones, the traces of fire, cuts and hacking are visible.

EdíciE vydávané archEologickým ústavomsav v nitrE

Archaeologica Slovaca Monographiae

FontEs

I. Benadík, B. - Vlček, E. - Ambros, C.: Keltské pohrebiská na juhozápadnom Slovensku. Bratislava 1957. ------ II. Budinský-Krička, V.: Slovanské mohyly v Skalici. Bratislava 1959. ------ III. Chropovský, B. - Dušek, M. - Polla, B.: Pohrebiská zo staršej doby bronzovej na Slovensku. Bratislava 1960. ------ IV. Polla, B.: Stredoveká zaniknutá osada na Spiši (Zalužany). Bratislava 1962. ------ V. Točík, A.: Opevnená osada z doby bronzovej vo Veselom. Bratislava 1964. € 4.- VI. Dušek, M.: Thrakisches Gräberfeld der Hallsattzeit in Chotín. Bratislava 1966. € 5.- VII. Čilinská, Z.: Slawisch-awarisches Gräberfeld in Nové Zámky. Bratislava 1966. € 5.- VIII. Bánesz, L.: Barca bei Košice - paläolithische Fundstelle. Bratislava 1968. ------ IX. Novotná, M.: Die Bronzehortfunde in der Slowakei (Spätbronzezeit). Bratislava 1970. ------ X. Polla, B.: Kežmarok (Ergebnisse der historisch-archäologischen Forschung). Bratislava 1971. ------ XI. Svoboda, B.: Neuerworbene römische Metallgefässe aus Stráže bei Piešťany. Bratislava 1972. ------ XII. Vladár, J.: Pohrebiská zo staršej doby bronzovej v Branči. Bratislava 1974. ------ XIII. Ambros, C. - Müller, H.-H.: Frühgeschichtliche Pferdeskelettfunde aus dem Gebiet der Tschechoslowakei. Bratislava 1980. € 3.- XIV. Kolník, T.: Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei. Bratislava 1980. ------ XV. Rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9.-12. storočie). Nitra 1995. Analyse. ISBN 80-88709-23-7 ------ Rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9.-12. storočie). Nitra 1995. Analýza. ISBN 80-88709-13-X ------ Rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9.-12. storočie). Nitra 1995. Katalóg. ISBN 80-88709-22-9 ------ XVI. Kuzmová, K.: Terra sigillata im Vorfeld des nordpannonischen Limes (Südwestslowakei). Nitra 1997. ISBN 80-88709-32-6 € 23.- XVII. Kaminská, Ľ.: Hôrka-Ondrej. Nitra 2000. ISBN 80-88709-47-4 € 23.-

catalogi

I. Točík, A.: Slawisch-awarisches Gräberfeld in Holiare. Bratislava 1968. € 6.- II. Točík, A.: Slawisch-awarisches Gräberfeld in Štúrovo. Bratislava 1968. € 4.- III. Točík, A.: Altmagyarische Gräberfelder in Südwestslowakei. Bratislava 1968. ------ IV. Dušek, M.: Bronzezeitliche Gräberfelder in der Südwestslowakei. Bratislava 1969. € 5.- V. Čilinská, Z.: Frühmittelalterliches Gräberfeld in Želovce. Bratislava 1973. ------ VI. Veliačik, L. - Romsauer, P.: Vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom Slovensku I. Katalóg. Nitra 1994. ISBN 80-88709-15-6 ------ VII. Bujna, J.: Malé Kosihy. Latènezeitliches Gräberfeld. Katalog. Nitra 1995. ISBN 80-88709-18-0 € 20.- VIII. Březinová, G.: Nitra-Šindolka. Siedlung aus der Latènezeit. Katalog. Bratislava 2000. ISBN 80-224-0649-X ------ IX. Březinová, G. a kol.: Nitra-Chrenová. Archeologické výskumy na plochách stavenísk Shell a Baumax. Katalóg. Nitra 2003. ISBN 80-88709-62-2 € 20.- X. Kolník, T. - Varsik, V. - Vladár, J.: Branč Germánska osada z 2. až 4. storočia. Nitra 2007. ISBN 978-80-88709-98-5 € 45.- XI. Lamiová-Schmiedlová, M.: Žiarové pohrebisko z mladšej doby bronzovej na lokalite Dvorníky-Včeláre. Nitra 2009. ISBN 978-80-89315-13-0 € 20,70.- XII. Kaminská Ľ.: Čičarovce-Veľká Moľva. Výskum polykultúrneho sídliska. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-28-4 € 22,50.-

stUdia

I. Pieta, K.: Die Púchov-Kultur. Nitra 1982. ------ II. Veliačik, L.: Die Lausitzer Kultur in der Slowakei. Nitra 1983. ------ III. Fusek, G.: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra 1994. ISBN 80-88709-17-2 ------ IV. Pavúk, J.: Štúrovo. Ein Siedlungsplatz der Kultur mit Linearkeramik und der Želiezovce-Gruppe. Nitra 1994. ISBN 80-88709-19-9 € 18.- V. Pavúk, J. - Bátora, J.: Siedlung und Gräberfeld der Ludanice-Gruppe in Jelšovce. Nitra 1995. ISBN 80-88709-24-5 ------ VI. Šalkovský, P.: Häuser in der frühmittelalterlichen slawischen Welt. Nitra 2001. ISBN 80-88709-52-0 € 17.- VII. Ruttkay, A. - Ruttkay, M. - Šalkovský, P. (Ed.): Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra 2002. ISBN 80-88709-60-1 ------ VIII. Hanuliak, M.: Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9.-10. storočí na území Slovenska. Nitra 2004. ISBN 80-88709-72-5 ------ IX. Pieta, K. - Ruttkay, A. - Ruttkay, M. (Ed.): Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2007. Druhé vydanie. ISBN 978-80-88709-91-6 € 20.- X. Soják, M.: Osídlenie spišských jaskýň od praveku po novovek. Nitra 2007. ISBN 978-80-89315-01-7 € 28.- XI. Pieta, K.: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Nitra 2008. ISBN 978-80-89315-05-5; ISBN 978-80-224-1027-4 € 36.-

commUnicationEs

I. Bátora, J. - Peška, J. (Hrsg.): Aktuelle Probleme der Erforschung der Frühbronzezeit in Böhmen und Mähren und in der Slowakei. Nitra 1999. ISBN 80-88709-40-7 € 28.- II. Kuzma, I. (Ed.): Otázky neolitu a eneolitu našich krajín - 1998. Nitra 1999. ISBN 80-88709-41-5 € 25.- III. Friesinger, H. - Pieta, K. - Rajtár, J. (Hrsg.): Metallgewinung und- Verarbeitung in der Antike. Nitra 2000. ISBN 80-88709-48-2 € 28.- IV. Cheben, I. - Kuzma, I. (Eds.): Otázky neolitu a eneolitu našich krajín - 2001. Nitra 2002. ISBN 80-88709-57-1 € 45.- V. Kuzmová, K. - Pieta, K. - Rajtár, J. (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für Titus Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002. ISBN 80-88709-61-X ------ VI. Bátora, J. - Furmánek, V. - Veliačik, L. (Hrsg.): Einflüsse und Kontakte alteuropäischer Kulturen. Festschrift für Jozef Vladár zum 70. Geburtstag. Nitra 2004. ISBN 80-88709-70-9 € 35.- VII. Fusek, G. (Ed.): Zborník na počesť Dariny Bialekovej. Nitra 2004. ISBN 80-88709-71-7 ------ VIII. Cheben, I. - Kuzma, I. (Eds.): Otázky neolitu a eneolitu naších krajín - 2004. Nitra 2005. ISBN 80-88709-83-0 € 55.- IX. Cheben, I. - Kuzma, I. (Eds.): Otázky neolitu a eneolitu naších krajín - 2007. Nitra 2008. ISBN 978-80-89315-06-2 € 47.- X. Beljak, J. - Březinová, G. - Varsik, V. (Eds.): Archeológia Barbarov 2009. Hospodárstvo Germánov. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-24-6 € 76.- XI. Furmánek V. - Miroššayová E. (Eds.): Popolnicové polia a doba halštatská. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-26-0 € 47.- XII. Kuzmová K. - Rajtár J. (Zost.): Rímsky kastel v Iži. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-32-1 € 20,70.-

archEologické PamÄtníky slovEnska

I. Furmánek, V.: Radzovce - osada ľudu popolnicových polí. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-27-7 € 17.- II. Lamiová, M.: Zemlín - obec s bohatou minulosťou. Košice 1993. ISBN 80-900444-2-5 ------ III. Čilinská, Z.: Slovania a avarský kaganát. Bratislava 1993. ISBN 80-7127-059-8 ------ IV. Šiška, S.: Dokument o spoločnosti mladšej doby kamennej. Bratislava 1995. ISBN 80-224-0198-6 ------ V. Pieta, K.: Liptovská Mara. Bratislava 1996. ISBN 80-967366-7-1 € 13.- VI. Hromada, J.: Moravany nad Váhom. Bratislava 2000. ISBN 80-88709-45-8 € 13.- VII. Olexa, L.: Nižná Myšľa. Osada a pohrebisko z doby bronzovej. Košice 2003. ISBN 80-88709-66-0 € 15.- VIII. Kaminská, Ľ.: Hôrka-Ondrej. Osídlenie spišských travertínov v staršej dobe kamennej. Košice 2005. ISBN 80-88-709-74-1 € 15.- IX. Furmánek,V.-Marková,K.:Včelince.Archívdávnejminulosti.Nitra2008.ISBN978-80-89315-09-3 € 17.- X. Šalkovský,P.:Detva.PravekéavčasnohistorickéhradiskokdávnymdejinámSlovenska.Nitra2009.ISBN978-80-89315-14-7 € 17.-

acta intErdisciPlinaria archaEologica

I. Aktuálne otázky výskumu slovanských populácii na území Československa v 6.-13. storočí. Nitra 1979. ------ II. Furmánek, V. - Stloukal, M.: Antropologický rozbor žárových hrobů piliňské a kyjatické kultury. Nitra 1982. ------ III. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Tom. III. Nitra 1984. € 9.- IV. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Tom. IV. Nitra 1986. ------ V. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Archeológia-Geofyzika-Archeometria. Tom. V. Nitra 1987. € 7.- VI. Súčasné poznatky z archeobotaniky na Slovensku. Nitra 1989. € 6.- VII. Palaeoethnobotany and Archaeology, International Work-Group for Paleoethnobotany. 8th Symposium Nitra - Nové Vozokany 1989. Nitra 1991. € 16.- VIII. Hajnalová, E.: Obilie v archeobotanických nálezoch na Slovensku. Nitra 1993. ISBN 80-88709-02-4 € 9.- IX. Vondráková, M.: Malé Kosihy II. Nitra 1994. ISBN 80-88709-14-8 € 13.- X. Hajnalová, E.: Ovocie a ovocinárstvo v archeobotanických nálezoch na Slovensku. Nitra 2001. ISBN 80-88-709-38-5 € 13.-

MATERIALIA ARCHAEOLOGICA SLOVACA (edícia ukončená)

I. Točík, A.: Výčapy-Opatovce a ďalšie pohrebiská zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku. Nitra 1980. ------ II. Budinský-Krička, V.: Kráľovský Chlmec. Nitra 1980. ------ III. Točík, A: Nitriansky Hrádok-Zámeček. I, II. Tabuľky. Nitra 1981. ------ IV. Točík, A.: Malé Kosihy - osada zo staršej doby bronzovej. Nitra 1981. ------ V. Benadik, B.: Maňa. Keltisches Gräberfeld - Fundkatalog. Nitra 1983. ------ VI. Dušek, M. - Dušeková, S.: Smolenice-Molpír I. Befestigter Fürstensitz der Hallstattzeit. Nitra 1985. ------ VII. Wiederman, E.: Archeologické pamiatky topoľčianskeho múzea. Nitra 1985. ------ VIII. Budinský-Krička, V. - Veliačik, L.: Krásna Ves. Gräberfeld der Lausitzer Kultur. Nitra 1986. ------ IX. Kuzmová, K. - Roth, P.: Terra sigillata v Barbariku. Nitra 1988. ------ X. Hanuliak, M. - Kuzma, I. - Šalkovský, P.: Mužla-Čenkov I. Osídlenie z 9.-12. storočia. Nitra 1993. ISBN 80-88709-07-5 € 20.- XI. Šalkovský, P.: Hradisko v Detve. Nitra 1994. ISBN 80-88709-10-5 € 10.- XII. Hanuliak, M.: Malé Kosihy I. Nitra 1994. ISBN 80-88709-12-1 ------ XIII. Dušek, M. - Dušeková, S.: Smolenice - Molpír II. Nitra 1995. ISBN 80-88709-20-2 € 15.-

ZoZnam PUblikácií ZaradEných vo výmEnnom FondEarchEologického ústavU sav

Actes du XII Congrès U. I. S. P. P. 1. zv. € 20.-Actes du XII Congrès U. I. S. P. P. 2. zv. € 20.-Actes du XII Congrès U. I. S. P. P. 3. zv. € 18.-Actes du XII Congrès U. I. S. P. P. 4. zv. € 15.-Archaeologia Historica 13/1988. € 8.-Archaeologia Historica 22/1997. € 25.-Archaeologia Historica 24/1999. € 28.-Archaeologia Historica 31/2006. € 30.-Archaeologia Historica 33/2008. € 30.-Archaeologia Historica 34/2009. € 26.-Archeológia - História - Geografia (Archeológia). € 3.-Archeológia - História - Geografia (Geografia). € 3.-Archeológia - História - Geografia (História). € 3.-Archeologická topografia Bratislavy. € 13.-Archeologická topografia Košíc. € 13.-Archeologické nálezy v zbierkach Mestského múzea

v Zlatých Moravciach. Ruttkayová, J. - Ruttkay, M. € 6.-Archeologické pamiatky a súčasnosť. € 3.-Archeologičeskije vesti. € 6.-AVANS v roku 1975. € 4.-AVANS v roku 1976. € 5.-AVANS v roku 1977. € 5.-AVANS v roku 1978. € 3.-AVANS v roku 1979. € 3.-AVANS v roku 1989. € 10.-AVANS v roku 1990. € 10.-AVANS v roku 1991. € 13.-AVANS v roku 1995. € 15.-AVANS v roku 1996. € 15.-AVANS v roku 1997. € 18.-AVANS v roku 1998. € 18.-AVANS v roku 1999. € 19.-AVANS v roku 2000. € 20.-AVANS v roku 2001. € 32.-AVANS v roku 2002. € 22.-AVANS v roku 2003. € 23.-AVANS - register za roky 1984-1993. € 25.-AVANS v roku 2004. € 27.-AVANS v roku 2005. € 27.-AVANS v roku 2006. € 29.-AVANS v roku 2007. € 29.-Bajč-Vlkanovo. Sep. ŠZ 12/1964. Točík, A. € 1.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1980.

Melicher, J. € 2.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1981.




Melicher, J. - Mačalová, H. € 2.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1989 a 1990.

Mačalová, H. € 3.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1991 a 1992.

Jasečková, M. € 4.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1993 a 1994.

Jasečková, M. € 4.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1995 a 1996

Jasečková, M. € 4.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1997 a 1998.

Jasečková, M. € 4.-Bojná. Nové nálezy z počiatkov slovenských dejín.

Pieta, K. € 5.-

Castrum Bene 7. € 22.-Colloque International l`Aurignacien et le

Gravettien (perigordien) dans leurCadre Ecologique. € 13.-

Complex of upper palaeolithic sites nearMoravany. Vol. II. € 13.-

Complex of upper palaeolithic sites nearMoravany. Vol. III. € 15.-

Der sonderbare Baron. Dvořák, P. € 13.-Die Ergebnisse der arch. Ausgrab. beim Aufbau

des Kraftwerksystems Gabčíkovo-Nagymaros. € 7.-Die Slowakei in der jüngeren Steinzeit. Novotný, B. € 1.-Európa okolo roku 1000. € 25.-Europas mitte 1000. € 67.-Gerulata I. € 20.-Graphische Auswertung osteometrischer Werte in der

historischen Osteologie. Sep. ŠZ 12/1964. Rajtová, V. € 3.-Hallstatt a Býčí skála. Průvodce výstavou. € 2.-Importants Sites Slaves en Slovaquie. € 3.-IX. meždunarodnyj sjezd slavistov. Kijev 7. 9.-13. 9. 1983. € 1.-Ján Dekan. Život a dielo. € 5.-Kelemantia Brigetio. (ang.). € 10.-Kelemantia Brigetio. (nem.). € 10.-Liptovská Mara. Ein frühgeschichtliches Zentrum

der Nordslowakei. Pieta, K. € 13.-Liptovská Mara. Včasnohistorické centrum severného

Slovenska. Pieta, K. € 13.-Najstaršie roľnícke osady na Slovensku. Novotný, B. € 1.-Numizmatika v Československu. € 3.-Vyhodnotenie. Hanuliak, M. - Rejholcová, M. € 23.-Pleisticene Environments and Archaeology of the

Dzeravá skala Cave, Lesser Caroathians, Slovakia. € 20.-Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca

5. až 13. stor. II. časť. Stredoslovenský kraj. € 10.-Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca

5. až z 13. stor. III. časť. Východné Slovensko. € 31,50.-Rapports du IIIe Congrès International

d‘Archeologie Slave 1. sept. 1975. € 8.-Rapports du IIIe Congrès International

d‘Archeologie Slave 2. sept. 1975. € 3.-Referáty o pracovných výsledkoch čs. archeologie

za rok 1958, časť II. € 1.-Rímske kamenné pamiatky. Gerulata. Shmidtová, J. € 10.-Sádok - Cibajky - Šiance. Gogová, S. € 3.-Slovacchia. Crocevia delle civilta´Europee 2005.

Furmánek V. - Kujovský R. € 25.-Slovenská archeológia 1962/2. € 7.-Slovenská archeológia 1968/2. € 7.-Slovenská archeológia 1972/1. € 9.-Slovenská archeológia 1984/1. € 9.-Slovenská archeológia 1984/2. € 9.-Slovenská archeológia 1985/1. € 9.-Slovenská archeológia 1987/1. € 9.-Slovenská archeológia 1987/2. € 9.-Slovenská archeológia 1988/1. € 10.-Slovenská archeológia 1988/2. € 10.-Slovenská archeológia 1989/1. € 10.-Slovenská archeológia 1989/2. € 10.-Slovenská archeológia 1990/1. € 10.-Slovenská archeológia 1990/2. € 10.-Slovenská archeológia 1992/1. € 15.-Slovenská archeológia 1992/2. € 15.-Slovenská archeológia 1993/1. € 15.-Slovenská archeológia 1993/2. € 15.-

Slovenská archeológia 1994/1. € 15.-Slovenská archeológia 1994/2. € 15.-Slovenská archeológia 1995/1. € 16.-Slovenská archeológia 1995/2. € 16.-Slovenská archeológia 1996/1. € 17.-Slovenská archeológia 1996/2. € 17.-Slovenská archeológia 1996/2 (nezviazaná). € 12.-Slovenská archeológia 1997/1. € 18.-Slovenská archeológia 1997/2. € 18.-Slovenská archeológia 1998/1. € 20.-Slovenská archeológia 1998/2. € 20.-Slovenská archeológia 1999/1. € 20.-Slovenská archeológia 1999/2. € 20.-Slovenská archeológia 2000/1. € 22.-Slovenská archeológia 2000/2. € 22.-Slovenská archeológia 2001/1-2. € 44.-Slovenská archeológia 2002/1. € 22.-Slovenská archeológia 2002/2. € 22.-Slovenská archeológia 2003/1. € 22.-Slovenská archeológia 2003/2. € 22.-Slovenská archeológia 2004/1. € 22.-Slovenská archeológia 2004/2. € 22.-Slovenská archeológia 2005/1. € 22.-Slovenská archeológia 2005/2. € 22.-Slovenská archeológia 2006/1. € 22.-Slovenská archeológia 2006/2. € 22.-Slovenská archeológia 2007/1. € 22.-Slovenská archeológia 2007/2. € 22.-Slovenská archeológia 2008/1. € 22.-Slovenská archeológia 2008/2. € 22.-Slovenská archeológia 2009/1. € 22.-Slovenská archeológia 2009/2. € 22.-Slovenská archeológia 2010/1. € 22.-Slovenská numizmatika VIII. € 3.-Slovenská numizmatika X. € 3.-Slovenská numizmatika XV. € 8.-Slovenská numizmatika XVII. € 8.-Slovenská numizmatika XVIII. € 8.-Stredné Slovensko 2. € 2.-Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia III-IV. € 18.-Studia Historica Slovaca XVI. € 3.-Studia Historica Slovaca XVII. € 4.-Studie muzea Kromeřížska 88. € 5.-Šebastovce I. Gräberfeld aus der Zeit des awarischen

Reiches. Katalog. Budinský-Krička, V. - Točík, A. € 13.-Študijné zvesti 7/1961. € 3.-Študijné zvesti 8/1962. € 3.-Študijné zvesti 10/1962. € 3.-Študijné zvesti 12/1964. € 3.-Študijné zvesti 13/1964. € 2.-Študijné zvesti 14/1964. € 2.-Študijné zvesti 15/1965. € 3.-Študijné zvesti 16/1968. € 5.-Študijné zvesti 17/1969. € 5.-

Študijné zvesti 18/1970. € 9.-Študijné zvesti 19/1981. € 7.-Študijné zvesti 21/1985. € 8.-Študijné zvesti 23/1987. € 9.-Študijné zvesti 24/1988. € 6.-Študijné zvesti 25/1988. € 5.-Študijné zvesti 26/1990. € 18.-Študijné zvesti 27/1991. € 15.-Študijné zvesti 28/1992. € 20.-Študijné zvesti 29/1993. € 18.-Študijné zvesti 30/1994. € 15.-Študijné zvesti 31/1995. € 20.-Študijné zvesti 32/1996. € 21.-Študijné zvesti 33/1999. € 20.-Študijné zvesti 34/2002. € 23.-Študijné zvesti 35/2002. € 25.-Študijné zvesti 36/2004. € 30.-Študijné zvesti 37/2005. € 20.-Študijné zvesti 38/2005. € 20.-Študijné zvesti 39/2006. € 20.-Študijné zvesti 40/2006. € 35.-Študijné zvesti 41/2007. € 40.-Študijné zvesti 42/2007. € 35.-Študijné zvesti 43/2008. € 35.-Študijné zvesti 44/2008. € 35.-Študijné zvesti 45/2009. € 35.-Študijné zvesti 46/2009. € 35.-Študijné zvesti 47/2010. € 32.-Študijné zvesti 48/2010. € 35,80.-Tak čo, našli ste niečo? Svedectvo archeológie

o minulosti Mostnej ulice v Nitre.Březinová, G. - Samuel, M. € 20.-

Terra sigillata in Mähren. Droberjar, E. € 13.-Točík Anton 1918-1994. Biografia, bibliografia. € 5.-Urzeitliche und frühhistorische Besiedlung der Ost-

slowakei in Bezug zu den Nachbargebieten. € 10.-Ve službách archeologie IV. € 25.-Ve službách archeologie V. € 25.-Ve službách archeologie 2007/1. € 20.-Ve službách archeologie 2007/2. € 20.-Ve službách archeologie 2008/1. € 40.-Ve službách archeologie 2008/2. € 40.-Velikaja Moravia. Sokrovišča prošlogoČechov i Slovakov. Katalog - Kiev. € 1.-Východoslovenský pravek - Special Issue. € 28.-Východoslovenský pravek I. € 7.-Východoslovenský pravek II. € 7.-Východoslovenský pravek V. € 13.-Východoslovenský pravek VI. € 20.-Východoslovenský pravek VII. € 20.-Východoslovenský pravek VIII. € 20.-Zlatý vek v Karpatoch. Keramika a kov doby bronzovej

na Slovensku (2300-800). Furmánek, V. € 19.-

V. Varsik: Germánske osídlenie na východnom predpolí Bratislavy. Sídliská z doby rímskej v ...

Documents

Transcript of V. Varsik: Germánske osídlenie na východnom predpolí Bratislavy. Sídliská z doby rímskej v ...