UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

BAKALÁRSKA PRÁCA

2013 Matúš Melo

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

ARCHEOLOGICKÁ TOPOGRAFIA OBCE JAROK

(V KONTEXTE OSÍDLENIA PRÍSLUŠNEJ ČASTI NITRIANSKEJ PAHORKATINY)

Bakalárska práca

Študijný program: 2.1.25 archeológia

Školiace pracovisko: Katedra archeológie

Školiteľ: PhDr. Noémi Pažinová, PhD.

Nitra 2013 Matúš Melo

Ďakujem mojej školiteľke PhDr. Noémi Pažinovej, Phd. za cenné rady, pomoc a odborné usmernenie pri vypracovaní bakalárskej práce, Daniele Klbečkovej a Nikole Hamašovej za

podporu a pomoc so spracovaním materiálu, celému radu kolegov a v neposlednom rade mojim rodičom za ich pevné nervy a podporu.

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Čestne prehlasujem, že na bakalárskej práci som pracoval samostatne na základe vlastných teoretických a praktických poznatkov, konzultácii a štúdia odbornej literatúry, ktorej úplný prehľad je uvedený v zozname použitej literatúry.

15.04.2013 ............................

podpis

ABSTRAKT

MELO, Matúš: Archeologická topografia obce Jarok (v kontexte osídlenia príslušnej časti

Nitrianskej pahorkatiny). (Bakalárska práca) – Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,

Filozofická fakulta; Katedra archeológie. – Školiteľ: PhDr. Noémi Pažinová, PhD. Stupeň

odbornej kvalifikácie: Bakalár (Bc.). – Nitra : FF, 2013.

Práca je zameraná na využitie nedeštruktívnych archeologických metód pri tvorbe

archeologickej topografie obce Jarok. Cieľom práce je pomocou povrchovej prospekcie,

analýzy leteckých a družicových snímok a geofyzikálneho merania získať celistvejší obraz

o pravekom, protohistorickom a stredovekom osídlení daného katastra. Kombináciou

metód nedeštruktívnej archeológie bolo objavených päť lokalít v katastri Jarku, na ktorých

je významne zastúpené osídlenie v praveku, protohistórii, stredoveku a novoveku.

Posledný nález pochádza z intravilánu obce a objavený bol pri výkopových prácach.

Každá poloha je v práci samostatne hodnotená podľa toho, kde bolo zachytené príslušné

osídlenie. Vyhodnotený je zároveň aj širší okruh osídlenia v rámci príslušnej časti

Nitrianskej sprašovej pahorkatiny. Súčasťou práce sú tabuľky nálezov, obrázky drobných

predmetov, obrázky geofyzikálneho merania, fotodokumentácia, snímky letecké

i družicové.

Kľúčové slová:

Nedeštruktívne metódy, Archeolgická topografia, Osídlenie

ABSTRACT

MELO, Matúš: Archaeological topography of the village Jarok ( in context of settlement of

appropriate par of Nitra upland settlement) (Bachelor work)- University of the Constantine

the Philosopher in Nitra, Philosophist faculty- Archeological Department. Advisers : PhDr.

Noémi Pažinová, PhD. Degree of special qualification: Bachelor (Bc.)- Nitra: FF 2013

The work is focused on using non-destructive archaeological methods in order to create

archaeological topography of the village Jarok. The aim of this work is by the means of

surface survey, analyses of aerial and satelite pictures and geophysical measurings to

obtain entire vision of prehistorical, protohistoric and medieval settlement of this cadaster.

Combination of the methods of non-destructive archeology was found five localities in

cadaster of Jarok, in which are significantly settlements from primeval ages, medieval and

modern period. The latest foundation is from the town residential area of the village and

was found during the excavation. Each area is separately rated by the place where the

related settlement was found. Wider sphere of the settlement in range of related part of

Nitras loeless loam highlands was evaluated too. Elemenets of the work are also tables of

foundations, pictures of mincing objects, pictures of geophysical measurings,

photodocumentary, screens from aerial and satelite surveys.

Key words:

Non-destructive methods, Archeological topography, Settlement

OBSAH

l. Úvod .............................................................................................................................. 2 2. Geografické vymedzenie skúmanej oblasti ............................................................... 3 2.1. Lokalizácia a charakteristika katastra Jarku ........................................ 3 3. Doterajšie bádateľské aktivity ................................................................................... 5 3.1. Kataster obce Jarok .................................................................................... 5 3.2. Vymedzený región Nitrianskej sprašovej pahorkatiny .............................. 6 3.3. Mesto Nitra .............................................................................................. 10 4. Metodika práce ......................................................................................................... 13 4.1. Práca v teréne ..................................................................................... 13 4.1. Práca „za stolom“ ............................................................................... 15 5. Nedeštruktívny archeologický prieskum katastra Jarku...................................... 17 5.1. Družicové snímky a letecké fotografie .................................................... 17 5.2. Geofyzikálne meranie .............................................................................. 17 5.3. Povrchové zbery ...................................................................................... 18 6. Osídlenie katastra Jarku podľa polôh .................................................................... 21 7. Vyhodnotenie osídlenia v regionálnom kontexte .................................................. 25 7.1. Praveké osídlenie ..................................................................................... 25 7.2. Protohistorické osídlenia.......................................................................... 27 7.3. Stredoveké osídlenie ................................................................................ 30 8. Záver .......................................................................................................................... 33 9. Zoznam použitej literatúry ...................................................................................... 35 10. Prílohy ...................................................................................................................... 42

2

1. Úvod Pre každú obec je dôležité poznanie svojej minulosti. Písomné pramene nám

neposkytujú všetky dostupné informácie odhaľujúce tú najstaršiu minulosť. Obdobie, ktoré

ešte nepoznalo písmo. V tejto situácií je pre doplnenie, objasnenie či dokonca objavenie

nových prameňov najvhodnejšia práve archeológia čerpajúca poznatky z hmotných

pozostatkov ľudskej činnosti. Výnimkou nie je ani obec Jarok. Archeológia nám aj v tejto

oblasti dopĺňa chýbajúce časti mozaiky našich dejín.

Zo zachovaných písomných prameňov vieme, že prvá zmienka o obci pochádza

z roku 1113, zo Zoborskej listiny. Spomína sa ako susedstvo Zoborského opátstva. Obec sa

s najväčšou pravdepodobnosťou považuje za vtedajšiu súčasť kráľovského majetku.

V roku 1349 ju darovali do držby palatína Mikuláša Kontha. Ten ju v roku 1363 zamenil

s nitrianskym biskupstvom za Pastuchov. V týchto prvých údajoch sa dedina nazývala Ireg.

Tento názov sa zachoval dodnes, no stal sa archaickým, zľudovel. Jarok aj s chotárom bol

súkromným vlastníctvom biskupstva do roku 1644, kedy ho biskup Ján Telegdy daroval do

osobného majetku nitrianskeho biskupstva. Po víťazstve Tureckých vojsk pri Moháči

v roku 1526 patril Jarok niekoľko rokov Valentovi Tőrőkovi, ktorý sa ho zmocnil v roku

1530. Ten ho následne prenechal Alexiusovi Turzovi. V roku 1544 musela vdova po

Turzovi na výzvu kráľa Ferdinanda vrátiť Jarok nitrianskemu biskupstvu. Po dobytí

Nitrianskeho hradu Turkami v roku 1601 obec napadli a vyplienili (Kropilák 1977, 511).

Na to, že história obce siaha ďalej do minulosti poukázalo už niekoľko prieskumov

archeológov z Archeologického ústavu SAV. Tieto zbery však neboli robené komplexne

ani cielene, preto sme v roku 2010 začali intenzívne pracovať na povrchovom prieskume

katastra obce s cieľom objasnenia a doplnenia jeho dejín. Projekt archeologickej topografie

obce Jarok sme sa snažili vypracovať v kontexte osídlenia severnej časti Nitrianskej

sprašovej pahorkatiny. Celá oblasť je bohatou pramennou bázou, pričom informácie

o osídlení sme čerpali z dostupnej literatúry. Vzhľadom na to, že použitie deštruktívnych

metód archeológie vyžaduje značné prostriedky a pre osvetlenie celkovej situácie by boli

tieto metódy časovo aj finančne o mnoho náročnejšie, rozhodli sme sa pracovať vybranými

metódami nedeštruktívnej archeológie. Priamo v teréne sme uplatnili povrchový zber

v líniách a geofyzikálne meranie, ktoré boli doplnené leteckým snímkovaním

a družicovými snímkami prístupnými v programe Google-Earth.

Samotná práca pozostáva z piatich kapitol, po ktorých nasleduje komplexné

vyhodnotenie osídlenia a záverečné úvahy.

3

2. Geografické vymedzenie skúmanej oblasti Z geografického hľadiska sme si ako sledované územie vybrali severnú časť

nitrianskej sprašovej pahorkatiny (451,20 km2), ktorú sledujeme v kontexte osídlenia obce

Jarok.

Podľa geomorfologických jednotiek patrí Nitrianska pahorkatina do sústavy

Alpsko- Himalájskej, podsústava Panónska panva, provincia Západopanónska panva,

subprovincia Malá Dunajská kotlina, oblasť Podunajská nížina, celok Podunajská

pahorkatina (Atlas krajiny SR 2002).

Geologický podklad Nitrianskej pahorkatiny tvoria z najväčšej časti sivé a pestré

íly, prachy, piesky, štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence a plochy tufitov, len v okolí

mesta Nitry sú to tmavé vápence a dolomity, kremence pieskovce a ílovité bridlice. Čo sa

týka kvartérneho podkladu, územie Nitrianskej pahorkatiny je tvorené fluviálnymi a

eolickými sedimentmi prevažne nivnými a humóznymi hlinami alebo hlinami dolinných

nív a sedimentmi piesčitými a sprašovými.

Z politicko-regionálneho hľadiska do severnej časti nitrianskej sprašovej

pahorkatiny radíme čiastočne obce nitrianského (katastre: Alekšince, Andač, Cabaj-Čápor,

Čab, Čakajovce, Ivanka pri Nitre, Jarok, Jelšovce, Kapince, Lehota, Lukáčovce, Lužianky,

Malé Zálužie, Malý Báb, Mojmírovce, Nitra-Čermáň, Nitra-Hrad, Nitra-Klokočina, Nitra-

Kynek, Nitra-Lukov Dvor, Nitra-Mlynárce, Nitra-Šúdol, Nitra-Párovské Háje, Nové Sady,

Rišňovce, Sila, Suľany, Svätoplukovo, Šurianky, Veľké Zálužie, Veľký Báb, Zbehy)

a šalianského (katastre: Hájske, Horná Kráľová, Močenok) okresu.

2.1 Lokalizácia a charakteristika katastra Jarku Kataster obce Jarok (22,11 km2) leží v juhozápadnej časti vybraného regiónu. Na

severe susedí sa katastrami obcí Lehota a Veľké Zálužie. Na severozápade susedí s obcou

Veľký Báb. Na západe s obcou Hájske. Juhozápadným susedom obce Jarok je Horná

Kráľova. Na juhu susedí s obcou Močenok. Na juhovýchode s katastrom obce Cabaj-Čápor

a na východe s mestskou časťou Nitra-Párovské Háje.

Podľa geomorfologického členenia patrí kataster obce v rámci podoblasti

Podunajská pahorkatina do oddielu Nitrianska pahorkatina a podoblasti Zálužianska

pahorkatina. Územie je teda súčasťou severovýchodného výbežku Podunajskej pahorkatiny

a je tvorené mladými neogénnymi a kvartérnymi sedimentmi.

4

Geologický podklad katastra tvoria sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, slojky

lignitu, sladkovodné vápence a plochy tufitov. Kvartérny pokryv tvoria eolické sedimenty

spraše a piesčité spraše, vápnité sprašovité a nevápnité sprašové hliny. Geologickú stavbu

územia podmieňuje tektonika. Územie katastra má zvlnený reliéf s generálnym sklonom od

severu k juhu. Záujmové územie sa nachádza v priemernej nadmorskej výške 151 m n. m.

Obec Jarok obklopujú intenzívne využívané poľnohospodárske pôdy, východne

s obcou hraničí les Biskupský háj. Územie sa nachádza v pahorkatine, s dobrými

vlastnosťami reliéfu na hospodárske a poľnohospodárske využitie. Pôdu tvoria lokálne,

modálne kultizemné černozeme a typické erodované karbonátové regozeme. Z hľadiska

zrnitosti pôdy sú v tejto oblasti typické hlinité pôdy. Klíma katastra je teplá, suchá,

s miernou zimou a priemernými ročnými zrážkami 600-700 mm (Atlas Krajiny SR 2002).

Obcou preteká bezmenný potok, ktorý pramení v intraviláne obce a ústi do potoka

Dlhý kanál, ktorý spája vodnú nádrž v katastri obce Veľké Zálužie a vodnú nádrž v katastri

Jarku (nazvanú Rybník). Samotná vodná nádrž bola vybudovaná v 60. rokoch 20. storočia

armádou. Cieľom bolo odvodniť povodie Dlhého kanálu, ktoré bolo močaristé. V južnej

časti katastra na polohe Kóša pramení rovnomenný potok, ktorý preteká popri výbežku

Biskupského hája a ústi v katastri Hornej Kráľovej do potoka Dlhý kanál.

5

3. Doterajšie bádateľské aktivity V tejto kapitole sa zameriame na prehľad doterajších archeologických výskumov,

zahŕňajúc záchranné, prieskumné, predstihové „akcie“ ako aj náhodné nálezy získané

v prvom rade v katastri Jarku. Náš záujem je však zameraný aj na porovnanie

a vyhodnotenie osídlenia katastra vzhľadom na jeho širšie okolie, z tohto dôvodu

podávame aj kompletný prehľad terénnej činnosti vo vymedzenom regióne.

3.1. Kataster obce Jarok Z katastra Jarku disponujeme len malým množstvom publikovaných informácií

o archeologických nálezoch. Ako prvý bol v katastri realizovaný záchranný výskum na

polohe Rybník, kde J. Paulík (NS 1960a) zachytil sídliskový materiál z doby halštatskej,

Kultúra Vekerzug. V tom istom roku tento bádateľ na polohe Rybník odkryl aj hrob

skrčenca, ktorý bolo na základe inventáru možné datovať do neolitu a kultúrne zaradiť do

lengyelskej kultúry (Paulík NS 1960b). Ďalšie vekerzugské nálezy boli objavené na polohe

„Za cigánmi“ (Paulík NS 1960c). V roku 1961 sa pod vedením archeologického ústavu

v Nitre konal záchranný výskum v areáli JRD. Podarilo sa odkryť neolitický kostrový hrob

a nálezy zo strednej doby bronzovej (Liptáková NS 1961). V roku 1967 bol pracovníkom

archeologického ústavu v Nitre nahlásený nález depotu mincí vo vinohradníckej oblasti

Stará hora. Celkovo sa v nádobe našlo 103 ks mincí datovaných medzi roky 1703-1707

(Kolníková NS 1967). Prieskum pri výkopových prácach na závlahových ryhách na polohe

Rybník v roku 1986 odhalil tri objekty a množstvo keramických nálezov, ktoré je možné

datovať do praveku, do doby halštatskej (vekerzugská kultúra) a do strednej doby laténskej

(Hečková NS 1986). Negatívny záchranný výskum vykonala v roku 2008 pri výstavbe

bytovky J. Ruttkayová (2008).

Medzi prvé publikované archeologické údaje o obci patrí informácia o nálezoch

kultúry s lineárnou keramikou z intravilánu obce (Kujovský 1980, 119). Ďalšia zmienka sa

týka leteckého prieskumu v polohe Veľká Pusta, kde bol identifikovaný veľký polygonálny

žľabový útvar a nedatované sídliskové objekty (chaty) ako porastové príznaky v obilí

(Kuzma et al. 2001, 118).

6

3.2. Vymedzený región Nitrianskej sprašovej pahorkatiny Vzhľadom na značné množstvo publikovaných článkov týkajúcich sa vymedzeného

územia sme sa históriu bádania rozhodli rozdeliť na jednotlivé dekády začínajúc rokom

1950. Práve od 50-tých rokov 20. storočia začína rozmach slovenskej archeologickej

spisby (Slovenská Archeológia, Študijné Zvesti), ktorú sme doplnili aj údajmi z českých

archeologických periodík (Archeologické Rozhledy). Dôležité periodikum, ktoré vychádza

od 70. rokov 20. storočia a obsahuje množstvo informácii potrebných pre vytvorenie

plnohodnotnej histórie bádania je časopis Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku.

V roku 1950 sa v katastri obce Jelšovce konal záchranný výskum, ktorý odkryl

sídlisko datované do eneolitu a laténskej doby (Kudláček 1958, 50). V katastri obce Sila sa

v roku 1952 odkrylo pohrebisko lengyelskej kultúry, kde boli v hroboch prítomné

keramické nádoby a vápencové perly (Novotný 1953, 145n).

V roku 1960 narušili robotníci pri výkopových prácach v areáli tehelne JRD

stredoveký hrob (Bialeková 1961, 290n). V intraviláne obce Čápor sa pri výkopových

prácach na súkromnom pozemku podarilo identifikovať germánsky hrob z mladšej doby

rímskej (Kolník 1962, 281). Povrchovou prospekciou v tom istom roku sa v katastri obce

Mojmírovce našla germánska keramika (Kolník 1961, 250). V katastri obce Zbehy bola

v roku 1961 nájdená spona z doby rímskej (Lamiová-Schmiedlová 1961). V roku 1964 sa

v obci Branč konal systematický výskum eneolitického sídliska (Vladár/Lichardus 1968,

263). V roku 1969 bola preskúmaná mohyla čakanskej kultúry a stredoveké pohrebisko

v katastri obce Čápor časť Pri kopci (Točík/Paulík 1979, 87).

V roku 1974 prevzal L. Veliačik (1975, 107) náhodné nálezy z Branča, medzi ktoré

patrili bronzová sekerka českého typu z doby bronzovej a strieborná minca. V rovnakom

roku v Čakajovciach na polohe Kostolné začala systematickým výskumom M. Rejholcová

(1975, 1987) skúmať pohrebisko z veľkomoravského obdobia. Do roku 1986, kedy bol

výskum ukončený, preskúmala celkovo 894 hrobov. Záchranný výskum v Hornej Kráľovej

v roku 1975 odkryl časť keltského pohrebiska z 2. stor. p.n.l. (Ožďáni 1976, 170).

Záchranným výskumom v roku 1975 sa podarilo zachrániť časť včasnostredovekého

pohrebiska (Ožďáni 1976, 170n). V roku 1976 sa v Branči na polohe Arkuš podarilo

zachrániť dva kostrové hroby z predveľkomoravského horizontu (Császta 1976, 84n) a M.

Hanuliak (1976, 115n) preskúmal v tej istej obci jeden kostrový hrob z doby laténskej

v sprievode štyroch žiarových hrobov. V tom istom roku bolo prieskumom v Zbehoch na

polohe Lešnek objavené sídlisko maďarovskej kultúry a stredoveká osada

7

(Romsauer/Veliačik 1977, 91). V nasledujúcom roku bol nájdený železný lemeš v obci

Alekšince z doby rímskej (Šalkovský 1978a, 221). V Nových Sadoch v časti Čab bolo

v roku 1977 systematickým výskumom zistené sídlisko lengyelskej a maďarovskej kultúry

(Šalkovský 1978b, 221n). Zberom v roku 1978 sa v katastri obce Alekšince podarilo zistiť

sídlisko z doby rímskej (Šalkovský 1978c, 258). V tom istom roku prieskum v obci Cabaj-

Čápor priniesol nové poznatky o stredovekom pohrebisku (Točík 1980, 266n). Záchranným

výskumom v roku 1979 v Jelšovciach sa podarilo odkryť neolitické a eneolitické sídlisko

a kostrové hroby zo staršej doby bronzovej (Rejholcová 1980, 182).

V roku 1980 boli v Branči na polohe Arkuš zistené celkovo tri lokality. Dve z nich,

pravdepodobne sídliská z doby rímskej a stredoveku odhalil povrchový prieskum

a pohrebisko z doby laténskej bolo odkryté záchranným výskumom (Točík 1981, 299).

V Nových Sadoch-Čabe sa v roku 1981 podarilo zistiť pravdepodobne pohrebisko

nitrianskej kultúry, odkrytý bol však iba jeden hrob (Bátora 1982, 32). V tomto roku začal

aj výskum starobronzového rozsiahleho pohrebiska v Jelšovciach ktorý bol vedený až do

roku 1988. Počas záchranného výskumu tu boli odkryté eneolitické objekty, objekty

z mladšej doby bronzovej a zo stredoveku (Bátora 1982, 32n; 1984a, 29n; 1985a, 46n;

1986a, 50; 1988, 33n). V Branči na polohe Starý majer bolo v roku 1982 objavené sídlisko

maďarovskej kultúry (Točík 1983, 247n). V katastri obce Jelšovce bolo zistené eneolitické

osídlenie lengyelskou kultúrou a skupinou Kosihy-Čaka a halštatské osídlenie (Bátora

1983a, 36). V Jelšovciach a Nitrianskych Hrnčiarovciach bol v roku 1980 vykonaný

terénny prieskum, ktorý zistil eneolitické, starobronzové (maďarovská kultúra) a laténske

osídlenie (Bátora 1983b, 38). V Alekšinciach bola v roku 1983 objavená časť pohrebiska

nitrianskej kultúry (Bátora 1984b, 34). Toho roku zistil A. Točík (1984, 213) germánske

sídlisko v Rišňovciach časti Bešeňov. Prieskum v roku 1984 odhalil nové nálezy

v Kapinciach patriacich do neolitu, doby laténskej a stredoveku a nálezy z doby bronzovej

v Jelšovciach (Bátora 1985b, 44). V Alekšinciach a Jelšovciach vykonal J. Bátora v roku

1985 prieskum spojený so sondážou. V Alekšinciach sa takto podarilo zistiť pohrebisko

nitrianskej kultúry a v Jelšovciach významné opevnené sídlisko maďarovskej kultúry

(Bátora 1986b, 49). Hrobové nálezy vekerzugskej kultúry sa podarilo v tom istom roku

zachrániť v Branči (Hečková 1986, 99). V roku 1986 sa prieskumom v Branči časti Veľká

Ves podarilo zachytiť sídlisko kultúry s mladšou lineárnou keramikou (Hromada 1987,

49n). V roku 1989 vykonal J. Bátora prieskum v údolí Perkovského potoka. V Hruboňove-

Suľanoch sa mu podarilo zistiť osídlenie z doby bronzovej a doby rímskej, v Šuriankoch

zistil na polohe Za Figurom pohrebisko zo staršej doby bronzovej a polykultúrne sídlisko

8

kultúry s lineárnou keramikou a ludanickej skupiny. Na tej istej polohe identifikoval aj

objekty z neskorej doby bronzovej a zo stredoveku. Na polohe Za Kľučiarkou zas zistil

polykultúrne osídlenie lengyelskej, badenskej a maďarovskej kultúry (Bátora 1991, 23).

V roku 1990 J. Bátora (1992, 22) rozpoznal v katastri obce Čab osídlenie z eneolitu

(bošácka skupina) a strednej doby bronzovej (lužická kultúra). V Branči v rokoch 1991 a

1992 bolo treba vykonať sériu záchranných výskumov na trase ropovodu

(Cheben/Ruttkay/Ruttkayová 1992, 66n; 1993, 61n). Na polohe Arkuš I. bolo zistené

polykultúrne sídlisko. Zastúpená bola kultúra lengyelská, badenská, čakanská a sídliskové

objekty z doby rímskej a včasného stredoveku. Na polohe Arkuš II. boli zistené sídliskové

objekty z neolitu, eneolitu, doby laténskej a stredoveku. Na polohe Arkuš III. bolo

zachytené sídlisko kultúry s lineárnou keramikou. Sídliskové objekty zo stredoveku boli na

trase ropovodu zistené aj v katastri obce Lehota. Ďalšie sídlisko bolo zistené v katastri

obce Veľké Zálužie. Boli na ňom zastúpené želiezovská skupina a maďarovská kultúra.

Mladopaleolitický nález silexu v obci Alekšince bol zaevidovaný v roku 1994 (Bárta

1995, 36). V tom istom roku vykonala D. Stašíková-Štukovská (1995, 222) prieskum

v Nových Sadoch. Zachytila sídlisko čakanskej kultúry a sídlisko z 13. Storočia.

Záchranný výskum v Ivanke pri Nitre v roku 1995 zachytil polykultúrne sídlisko, na

ktorom bola zastúpená ludanická skupina, vekerzugská kultúra, objekty z doby laténskej,

rímskej a sťahovania národov a zo stredoveku (Ruttkayová 1997, 162n). V tom istom roku

vykonal prieskumy v obciach Pastúchov a Lukáčovce G. Fusek (1997, 54). Na polohe

Farské zachytil sídliskové nálezy z neolitu, doby bronzovej, laténskej a rímskej a zo

stredoveku. Ďalšie sídliskové nálezy zachytil na polohe Jutrá a datované sú do doby

bronzovej. Polykultúrne sídlisko bolo zistené v roku 1996 aj v katastri obce Cabaj, kde sa

našli paleolitické, mezolitické (?), neolitické a eneolitické nálezy (Daňo/Daňo 2002, 117).

Pri skúmaní neolitického sídliska v Nových Sadoch-Čabe na polohe Za Rybníkom v roku

1997 boli zachytené aj artefakty z doby bronzovej, laténskej a zo stredoveku (Milo 1999a,

115). V tom istom roku zachytil P. Milo (1999b, 116) v Nových Sadoch-Čabe na polohe

Pod topoľmi aj keramiku čakanskej kultúry. V Zbehoch bolo v roku 1997 na polohách

Kapustnice a Gazdovské pasienky prieskumom objavené sídlisko kultúry s mladšou

lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, ako aj nálezy mladšej lengyelskej kultúry

(Milo/Mitáš 1999, 117).V Zbehoch na polohe Dolné lúky bolo objavené sídlisko z doby

rímskej (Milo 1999c, 116). Kruhový priekopový útvar z doby bronzovej a halštatskej bol

zistený leteckým prieskumom v roku 1998 v Branči (Kuzma/Tirpák 2000, 122n). V

Lužiankach na polohe Kapitulské bolo zberom v tom istom roku zistené sídlisko z doby

9

rímskej (Milo 2000, 131). Náhodný nález slovanského kostrového hrobu v roku 1998

z Veľkého Zálužia preskúmal J. Bátora (2000, 29). V intraviláne obce Malé Zálužie

identifikoval prieskumom v roku 1999 P. Bednár (2000, 27) sídliskové objekty z 13.-15.

storočia.

V roku 2000 bol realizovaný prieskum v katastri obce Báb. Na polohe Stará hora

bolo zistené sídlisko zo staršej doby bronzovej (Daňo/Hajnalová/Hunka/Samuel 2001, 51).

Bronzový náramok z Nových Sadov-Čabu z polohy Silické háje bol zaevidovaný taktiež

v roku 2000 (Milo 2001, 151). V roku 2001 bol ohlásený nález bronzovej sekery

z Lukáčoviec datovaný do neskorej doby bronzovej (Fusek 2002, 48). V katastri tej istej

obce bolo preskúmaných jedenásť kostrových hrobov únětickej kultúry (Fusek/Milo 2002,

49). Nálezy z doby bronzovej, halštatskej, laténskej a zo stredoveku boli zaevidované

v katastri obce Mojmírovce počas prieskumu J. Ruttkayovej (2002, 171). V roku 2001 bol

realizovaný aj záchranný výskum v obci Nové Sady, kde na polohe Dolné lúky boli

zachytené objekty z neolitu, eneolitu, doby bronzovej a laténskej (Mitáš 2002, 134). G.

Nevizánskemu (2002, 142) sa v Nových Sadoch podarilo v roku 2001 preskúmať sídlisko

badenskej kultúry. V roku 2002 bol realizovaný rozsiahli povrchový prieskum v povodí

potoka Radošina. Týkalo sa to katastrov obcí Čab, Čakajovce a Zbehy. Neolitické

a eneolitické osídlenie bolo zistené v katastri obce Čab na polohách Horná Lahňa I a II, na

polohe Pasienky, tak isto na polohe Pod topoľmi II a III, v katastri obce Čakajovce na

poohe Dlhé I, a v katastri obce Zbehy na polohách Dolubrehmi II a III, Ingováň-panské

pole, Perkovský potok-Horné lúky a v časti Andač na polohe Nad záhradami. Osídlenie

z doby bronzovej bolo zistené v katastri obce Čab na polohách Horná lahňa I a III,

Pasienky a Pod topoľmi II a v katastri obce Zbehy na polohách Dolubrehmi II a III,

Ingováň-Panské pole, Perkovský potok-Horné lúky a v časti Andač na polohe nad

Záhradami. Osídlenie z doby laténskej bolo zachytené v katastri obce Čab na polohe

Pasienky a v Zbehoch na polohách Celé, Dolné/horné lúky, Dolubrehmi I, II, III, Ingováň-

Panské pole a Kapustnice. Osídlenie z doby rímskej je evidované v Zbehoch na polohách

Dolubrehmi I a Ingováň-Panské pole. Stredoveké osídlenie sa podarilo zachytiť v Čabe

(polohy Horná lahňa I, Pod topoľmi III), v Čakajovciach (polohy Dlhé I a II) a v Zbehoch

(polohy Celí, Dolubrehmi I, Ingováň-Panské pole) a v časti Andač na polohe Nad

záhradami (Milo 2003, 95). V Svätoplukove bolo prieskumom v roku 2002 zistené sídlisko

z doby rímskej a včasného stredoveku (Mitáš 2003, 99n). V roku 2003 bol leteckým

prieskumom zistený eneolitický rondel v Nových Sadoch (Kuzma/Tirpák 2004, 123).

V Alekšinciach boli zberom na polohe Sliváš v roku 2004, zachytené sídliskové nálezy

10

lengyelskej kultúry, ďalej nálezy zo staršej doby bronzovej, doby rímskej a stredoveku

(Černická/Milo 2006, 56n). ). Záchranným archeologickým výskumom v roku 2004 v obci

Čab sa podarilo zachytiť lengyelské (skupina Brodzany) a stredoveké osídlenie

(Bednár/Ďuriš 2006, 35n). V rovnakom roku bol ohlásený kostrový nález

v Mojmírovciach (Kuzma 2006, 126n) a v katastri obce Čab na polohe Dolná lahňa boli

zisťovacím výskumom zachytené exploatačné jamy lengyelskej kultúry (Ďuriš 2006, 51).

V obci Močenok v roku 2005 bolo záchranným výskumom zachytené osídlenie z doby

bronzovej, laténskej a stredoveku (Bielich 2007, 50n). Záchranným výskumom v roku

2007 v Nových Sadoch bola preskúmaná zásobnicová jama z 12. storočia (Daňová/Ruttkay

2009, 58n). V tom istom roku sa realizoval záchranný výskum aj vo Veľkom Záluží kde

bolo zistené sídlisko čakanskej kultúry z mladšej doby bronzovej a doby laténskej

(Kuzma/Bielich 2009, 128n). V rovnakom roku bol nahlásený nález novovekých tehál

v Hájskom (Bielich/Čurný 2009, 47n).

3.3. Mesto Nitra Vzhľadom na zdroj informácii o Nitre sme sa rozhodli históriu bádania spísať

v chronologickom slede období od paleolitu až po vrcholný stredovek. Na rozdiel od

predchádzajúcich častí doterajších bádateľských aktivít, kde sme čerpali s archeologických

periodík, pre Nitru sme čerpali z monografie (Březinová / Samuel 2007) a zborníku.

Po roku 1955 bola v Nitre identifikovaná prítomnosť šiestich mladopaleolitických

nálezísk. Najdôležitejším spomedzi nich je paleolitická stanica v hlinisku bývalých

Ponitrianskych tehelní v časti Čermáň. Pri dobývaní hliny v roku 1959 sa v spodnej časti

sprašovej vrstvy našli zvyšky po ohnisku a zvieracie kostí (Bárta 1993, 5-12).

Najstaršie neolitické osídlenie Nitry je doložené sídliskom kultúry so starou

lineárnou keramikou na Štúrovej ulici. Nesúčasné s predošlým je sídlisko z Dolných

Krškán. Hustejšie osídlenie Nitry však registrujeme z obdobia výskytu mladej lineárnej

keramiky a želiezovskej skupiny, ktoré boli zachytené počas malých záchranných akcií vo

Veľkých Janíkovciach, v Mikovom dvore, pri športovom areáli Stavbár, na Dražovskej

ceste v areáli Pedagogickej fakulty, na Šindolke a v Dražovciach. Dôležitým je tiež

pohrebisko v Mlynárciach a na Priemyslovej ulici v Nitre, patriace obe kultúre s mladou

lineárnou keramikou. Ďalší vývoj neolitu zastupujú nálezy lengyelskej kultúry.

Z Protolengyelu poznáme z Nitry sídlisko a pohrebisko v Lužiankach, pohrebisko

v Mlynárciach a pohrebisko v areáli závodu ČSAD. Jediné sídlisko zo stupňa Lengyel

11

I bolo objavené na Kyneku, pohrebisko z tohto obdobia evidujeme v časti Šúdol (Fusek

2002). Ojedinelé nálezy z Chrenovej III dokladajú osídlenie v stupni Lengyel I-II a sídliska

zo stupňa Lengyel III nachádzame na nových polohách. Konkrétne na Braneckého ulici,

Mikovom dvore a v areáli Agrokomplexu. Eneolitická badenská kultúra je v Nitre

zastúpená zatiaľ iba v Dolných Krškanoch. Neskoroeneolitická skupina Kosihy-Čaka je

v Nitre doložená na Mikovom dvore (Pavúk 1993, 15-22).

Územie Nitry bolo intenzívne osídlené aj v období staršej a strednej doby

bronzovej. Poznáme šesť lokalít nitrianskej kultúry, z čoho päť je pohrebísk a sídlisko bolo

zistené na Priemyslovej ulici. Osídlenie únětickej kultúry je známe z Nitry len

v prechodnom úněticko-maďarovskom horizonte. Konkrétne ide o pohrebiská na

Štefánikovej triede, v Lužiankach a v Párovských Hájoch. Na hradnom kopci bolo

zachytené opevnené sídlisko maďarovskej kultúry, ktoré nepretržite trvalo do

neskoromaďarovskej fázy, ktorú možno synchronizovať s predmohylovým horizontom

karpatskej mohylovej kultúry. Na Mostnej ulici bolo zachytené sídlisko karpatskej

mohylovej kultúry, čo poukazuje na kontinuálne osídlenie (Bátora 1993, 26-40).

Predčakanským horizontom zachyteným na území Nitry začína osídlenie mesta v mladšej

dobe bronzovej. Tento horizont s pretrvávajúcimi mohylovými prvkami bol zachytený

v Mlynárciach. Osady čakanskej kultúry zaznamenávame na Martinskom vrchu a na

Šindolke čo potvrdzuje kontinuálne osídlenie. Neskorá doba bronzová je na území

zastúpená nálezmi lužickej kultúry. Pohrebisko tejto kultúry bolo odkryté v Mlynárciach

a hradisko na Zobore a Žibrici (Romsauer 1993, 43-50).

Klasický halštatský horizont (H C2-D1) nie je v Nitre doložený. Až v neskorej dobe

halštatskej sa na tomto území objavuje osídlenie vekerzugskou kultúrou. Významné

sídlisko bolo odkryté na polohách Chrenová II, III a Mikov dvor. Čo sa pohrebísk týka,

poznáme iba ojedinelé nálezy z Dolných Krškán (Romsauer 1993, 43-50).

Prítomnosť prvého historického etnika, Keltov, je v Nitre veľmi dobre doložená.

Vzhľadom na to, že celkovo sa našlo 30 lokalít, z toho 20 je sídliskového charakteru a 10

pohrebísk, resp. nálezísk s ojedinelým hrobom, rozhodli sme sa popísať len tie

najvýznamnejšie a najlepšie preskúmané. K nim nepochybne patrí Nitra-Šindolka, kde

máme 48 sídliskových objektov zo stupňa LTC. Ďalšie pomerne veľké sídlisko s 30

objektmi bolo odkryté na Mikovom dvore. Sedemnásť sídliskových objektov bolo

preskúmaných na Chrenovej II. Pozoruhodná koncentrácia neskorolaténskych objektov

v Starom meste (Hradný kopec a podhradie) poukazujú na existenciu veľkého sídliskového

12

komplexu. Z Nitry poznáme 30 hrobov. Najstaršie pohrebisko bolo na Chrenovej

(LTB2/C1) a najväčšie bolo v Mlynárciach (Hečková 1993, 64-70).

Najstaršie nálezy doby rímskej z územia Nitry pochádzajú z Chrenovej III. Táto

lokalita poukazuje na začiatok osídlenia v dobe rímskej až na konci 1. storočia. Rovnako

datované je aj sídlisko na Mikovom dvore. Obe trvajú až do prelomu 3. a 4. storočia. Na

konci 3. storočia vzniká aj pomerne veľké sídlisko v Párovských Hájoch. Sídliska

z obdobia sťahovania národov poznáme z Chrenovej II a III, z Lužianok a z Párovských

Hájov (Pieta 1993, 74-89).

Zo včasnostredovekého (6.-8. storočie) obdobia evidujeme z Nitry niekoľko

významných nálezov. Patrí sem zásobnicová jama z Párovskej ulice, objekt z Chrenovej

I a obydlie s kamennou pieckou na Martinskom vrchu. Ďalšou lokalitou je Hradný kopec,

kde bola v sídliskových vrstvách objavená keramika zo včasného stredoveku.

Najvýznamnejším preskúmaným sídliskom je Mikov dvor. Birituálne slovansko-avarské

pohrebisko zo 7. storočia bolo odkryté v Dolných Krškanoch. V 9. storočí nastala zmena

v hustote osídlenia Nitry. Prispelo k tomu vybudovanie dvoch centrálnych a troch

refugiálnych hradísk. Najväčšie malo rozlohu 20 ha a nachádzalo sa na Martinskom vrchu

a druhé o veľkosti 13 ha bolo situované v centre dnešnej Nitry. Refúgia boli na Borine,

Lupke a na Zobore (Fusek 1993, 96-105).

Z obdobia 10.-13. storočia poznáme z územia Nitry celkovo vyše päťdesiat lokalít

väčšieho či menšieho významu. K najvýznamnejším patrí Hradný kopec. Okrem výskumu

významnej sakrálnej stavby v roku 1930 bol na hrade uskutočnený aj archeologicko-

architektonický výskum, ktorý datoval počiatky kostola sv. Emeráma do 13. storočia.

Výskum hradného kopca pokračuje s menšími prestávkami až dodnes. Prosté neopevnené

vrcholno-stredoveké sídliská sú evidované celkovo z katastra mesta na takmer 30

polohách. Čo sa pohrebísk týka, najväčšiu pozornosť si zasluhujú pohrebiská z Horných

Krškán, Šindolky, amfiteátra pod Zoborom a Mlynáriec (Hanuliak 1993, 109-123).

Novšie výskumy v intraviláne Nitry z roku 2004 potvrdili osídlenie Mostnej ulice

v dobe bronzovej. V tých istých miestach boli preskúmané aj časti objektov z doby

laténskej, čo potvrdzuje osídlenie Nitry aj v tomto úseku dejín. Štyri mince z doby rímskej,

ktoré boli objavené v zásype novovekej studne, poukazujú na osídlenie intravilánu

germánskymi kmeňmi Kvádov. To potvrdzuje aj nález rímskeho kahanca. V období

expanzie Slovanov nezostal priestor Mostnej ulice neosídlený. V roku 2006 sa podarilo

zachytiť odpadové a obilné jamy. Obdobie vrcholného stredoveku v hojnej miere zastupujú

kupolové pece rôznych veľkostí (Březinová/Samuel 2007, 15-37).

13

4. Metodika práce Vzhľadom na charakter práce bolo nevyhnutné pracovať priamo v teréne, ale aj

stráviť množstvo času „za stolom“. Vzhľadom na túto skutočnosť možno metodiku práce

ďalej deliť na terénnu časť, ktorá popisuje realizáciu prác priamo na poliach v katastri a na

časť heuristickú a analyticko-syntetickú.

4.1 Práca v teréne Celá terénna časť práce bola vykonaná nedeštruktívnymi metódami archeológie.

Využili sme štyri základné metódy:

- Diaľkový prieskum zeme

- Letecké snímky

- Geofyzikálne meranie

- Povrchový prieskum a zber

Na diaľkový prieskum zeme bolo využité satelitné snímkovanie služby

GoogleEarth. Vďaka viacnásobnému satelitnému snímkovaniu bolo možne prezrieť aj

staršie snímky čo nám umožnilo rozpoznať prípadné archeologické objekty, či už na

základe farby pôdy alebo porastových príznakov.

Letecké snímky sme získali z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Išlo o dve

snímky, na ktorých sa nachádzala poloha Veľká Pusta od autora I. Kuzmu:

1. Veľká Pusta – 45-12-15, 316:209 13.06.2006 - snímka bez čísla

2. Veľká Pusta– 45-12-15, 274:184 09.06.2000 - číslo snímky 7942/19 – Let 5

- Snímka č. 1 (Obr. 1: 1): Snímka zobrazuje polohu Veľká Pusta z jej severnej strany. Je na

nej možné vidieť tmavšie odtiene v obilí, ktoré by mohli indikovať archeologické objekty.

- Snímka č. 2 (Obr. 1: 2): Snímka zobrazuje polohu Veľká Pusta z jej južnej strany. Vidieť

na nej výrazné porastové príznaky indikujúce archeologické objekty, ktoré by mohli byť

sídliskového charakteru.

Na základe družicových záberov a leteckých snímok boli vytipované potenciálne

polohy, kde bol vysoký predpoklad poľnohospodárskymi prácami dlhodobo rozrušovaných

archeologických objektov. Následne boli priamo v teréne obhliadnuté a preskúmané

vybrané polohy.

14

Geofyzikálne meranie pod vedením RNDr. J. Tirpáka, CSc. z Geomorfologického

ústavu Fakulty prírodných vied UKF v Nitre bolo uskutočnené na polohe Rybník 4.

októbra 2012. Vykonané bolo magnetické meranie realizované fluxgate-magnetometrom

od firmy Senys z Nemecka a to spojitým meraním vertikálneho gradientu magnetického

poľa. Magnetický gradient bol snímaný piatimi fluxgate sondami umiestnenými 0,2 m nad

povrchom terénu. Snímanie magnetických údajov bolo riadené pomocou Dataloggera.

Celkovo bola premeraná plocha o rozlohe 2500 m2 (Obr. 4: 1) s hustotou bodov 0,5 x 0,1

m. Na spracovanie nameraných údajov bol použitý softvér Magneto od Sensys GmbH,

Nemecko (Tirpák 2012, Správa z merania). Plocha geofyzikálneho merania bola

geodeticky zameraná PhDr. N. Pažinovou, PhD. prístrojom Leica Viva Zeno GIS 10

(Protokol o zameraní sa nachádza v prílohovej časti práce).

Vzhľadom na nízky počet publikovaných a vôbec realizovaných výskumov

v katastri obce Jarok bolo pre túto prácu potrebné vykonať sériu povrchových prieskumov

a zberov. Zistenie možných lokalít a nahromadenie dostatočného množstva

archeologického materiálu bolo najvhodnejšou voľbou ako sa dopracovať k vyhodnoteniu

celkového osídlenia v katastri obce t.j. naplniť cieľ práce čím je – archeologická

topografia. Najskôr sme použili extenzívnu metódu povrchových prieskumov slúžiacu na

vyhľadávanie lokalít. Následne sme vykonali intenzívne povrchové zbery. Všetky boli

realizované v líniách. Minimálna vzdialenosť medzi líniami bola 1m, maximálna

vzdialenosť 2-2,5m. Všetky zbery boli uskutočnené v smere S->J, výnimku tvorí iba

poloha Tably, kde sme zbierali v smere V->Z. Archeologická prospekcia prebiehala

v časovom rozmedzí v rokoch 2011 a 2012. Na väčšine polôh sa zbieralo na jar a na jeseň,

prípadne v lete. Na rýchle, stručné a výstižné zachytenie realizácie zberu ako aj základných

údajov o teréne bol vytvorený predtlačený formulár technického denníka s názvom

„Záznam z povrchového prieskumu“ ktorý sa skladá z dvoch častí. Prvá časť obsahuje

geografickú polohu (vrátane GPS súradníc), miesto (pole, lúka a i.), spôsob prieskumu (v

líniách, krížová obchôdzka a i.), stav poľnohospodárskych prác na poli, rozsah skúmanej

plochy, osídlenie lokality, vlastnosti povrchu, poznámky a doplnenia. Druhá časť je

nazvaná „Denník z povrchového prieskumu“. Obsahuje geografické údaje a počasie,

pracovný čas, mená ľudí zúčastnených na povrchovom prieskume, popis prieskumu

a lokalizáciu na mapovom podklade. Celkový počet prieskumov, ktoré boli zaznamenané

do daného formulára je trinásť, čo však nezodpovedá celkovému počtu. Na polohe „Pod

vinohradmi“ vykonal napr. amatérsky zber Filip Zeleňák. Materiál následne odovzdal iba

s čiastkovými informáciami a nepresným dátumom. Prieskumy bez podrobnej

15

dokumentácie sú tiež všetky pred 17. novembrom 2011. Vzťahy medzi polohami, počtom

ľudí a početnosti keramiky sú vyjadrené aj graficky (Graf 1.). Vyplýva z neho, že

najúspešnejšie zbery boli vykonané na polohe Pod vinohradmi. Najmenej úspešné zbery

boli realizované na polohách Veľká Pusta a Tably (podrobnejší popis grafu sa nachádza

v kapitole 5. Nedeštruktívny archeologický prieskum katastra Jarku). Každá poloha bola

zameraná turistickým GPS prístrojom značky Garmin typ D20 s odchýlkou 3 m. Zamerané

boli 4 body na svetových stranách a stred lokality bol doplnený na základe vynesenia

súradníc na mapový podklad. Samostatne boli lokalizované drobné predmety. Do tejto

kategórie spadá štiepaná a brúsená industria, minca, prasleny alebo zvyšky kamenných

artefaktov slúžiacich na výrobu alebo remeselnú činnosť (kadlub, žarnov, brúsik a i.).

4.2 Práca „Za stolom“ Po geografickom vymedzení sledovaného regiónu sme sa sústredili na vytvorenie

databázy archeologických lokalít z dôvodu získania čo najväčšieho množstva prameňov na

následné vyhodnotenie katastra Jarku v celo-regionálnom kontexte. Databáza lokalít bola

vytvorená v programe Microsoft Excel. Ku každej lokalite boli vo vymedzenej oblasti

vyplnené nasledovné údaje: Datovanie rámcové, obec, časť, poloha, okres, druh výskumu,

rok, kultúrna príslušnosť, druh prameňa (sídlisko/pohrebisko), materiálna náplň, poznámka

a citácia. Databáza bola zostavená z publikovaných článkov z archeologických periodík

AVANS, Slovenská archeológia, Študijné Zvesti AÚ SAV, Archeologické rozhledy

a Památky archeologické. Všetky lokality sme bodovo zobrazili v mapách vytvorených

v programe ArcGIS 10. Lokality sú vyobrazené na stred danej polohy , v prípade že poloha

nebola udaná, tak na stred intravilánu obce daného katastra.

Následne sme pristúpili k spracovaniu nahromadeného archeologického materiálu

z povrchových prieskumov. Po dôkladnom umytí nazbieraného fondu sme materiál

rozdelili na atypické a typické črepy. Medzi typické črepy boli zaradené okraje, dná, črepy

s viditeľnou profiláciou vydutia, zdobené črepy a črepy s plastickými prvkami. Všetky

typické črepy boli označené štítkami, ktoré obsahovali názov obce, rok a prírastkové číslo.

Drobné predmety boli označené skratkou „DP“ a prírastkovým číslom. Atypické črepy sme

spočítali a zaevidovali do samostatnej databázy. Po sprírastkovaní typickej keramiky sme

začali katalogizovať jednotlivé črepy.

Katalóg keramiky (príloha) je databáza založená na popise typických črepov.

Tvoria ho nasledovné kategórie (Tabela 1.): poloha, prírastkové číslo, rok nálezu,

16

zachovalosť fragmentu, druh keramiky, zrnitosť, keramická trieda, datovanie, hrúbka

steny, priemer okraja nádoby, priemer vydutia a priemer dna, typ výzdoby, farba

vonkajšia, farba vnútorná, vonkajšia úprava povrchu a vnútorná úprava povrchu. V prípade

že fragment obsahoval aj plastickú aplikáciu v katalógu bol uvedený aj jej popis. Čo sa

farieb povrchu týka, boli určované iba štyri základné farby a to čierna, hnedá, oranžová

a sivá. Zriedkavo sa vyskytla biela farba či rôzne odtiene základných farieb. Dôležité je

spomenúť, že prvotné datovanie bolo iba základné a to do obdobia praveku, protohistórie,

včasného stredoveku, vrcholného stredoveku a novoveku.

Hodnotiace kategórie Zachovalosť (okraj-hrdlo; telo; vydutie; ucho; spodok-dno; dno) Druh keramiky (jemná; hrubá)

Materiál (plavený; jemnozrnný; hrubozrnný) Keramická trieda (hrniec, pohárik, misa, amfora, váza, tanier, ...) Hrúbka steny (mm) Priemer (okraja, vydutia, dna) Typ výzdoby (rytá, maľovaná, glazúra, plastická, vhĺbená) Tvar okraja (zaoblené, vyhrotené, zúžené, rovné, ...) Tvar hrdla (prehnuté, klenuté, priame, kónické) Tvar pliec (prehnuté, klenuté, kónické) Tvar vydutia (oblé, ostré) Tvar spodku nádoby (prehnuté, klenuté, kónické) Tvar dna (oblé, ostré) Farba vonkajšej steny nádoby Farba vnútornej steny nádoby Úprava povrchu vonkajšia (drsná, jemne modelované, leštená, hladená, ...) Úprava povrchu vnútorná (drsná, jemne modelované, leštená, hladená, ...) Plastická aplikácia (okrajová lišta; výčnelok) Tabela 1.: Hodnotiace kategórie použité pri tvorbe popisného katalógu typickej keramiky.

17

5. Nedeštruktívny archeologický prieskum katastra Jarku Kým v predošlej časti práce sme poukázali na výber vhodného druhu

archeologického výskumu v katastri Jarku, a zároveň sme ozrejmili metodické postupy pri

ich aplikácii, v tejto kapitole vyhodnotíme jednotlivé nami použité druhy nedeštruktívneho

archeologického výskumu

5.1. Družicové snímky a letecké fotografie Pri pohľade na letecké fotografie a družicové snímky vidíme objekty rôznej

veľkosti a tvaru prítomné na zemskom povrchu. Niektoré z týchto objektov dokážeme

okamžite identifikovať, u iných sa nám to však nemusí ihneď podariť. Do značnej miery to

závisí aj od individuálnych schopností a interpretačných skúseností. Zamerali sme sa preto

len na základné charakteristiky (znaky) na fotografiách: tvar objektov, veľkosť, fototón t.j.

tiene, lokalizácia, kontext (vzájomné vzťahy).

- Snímka 1 (Obr. 2: 1 ): Na družicovom snímku možno vidieť polohu Rybník, kde na

pravom brehu vodnej nádrže badať náznaky dvoch kvadratických objektov (obytné

objekty?). Snímka bola vyhotovená 30. augusta 2005.

- Snímka 2 (Obr. 2: 2): Na družicovom snímku je zobrazená poloha Pod vinohradmi,

kde je možne vidieť rôzne odtiene ornej pôdy, čo by mohlo indikovať prítomnosť

poľnohospodárskou prácou rozrušených objektov, ktoré vzhľadom na prítomný

materiál sú skôr sídliskového charakteru. Poloha sa nachádza na ľavom brehu

potoka Dlhý kanál a susedí na juhu s polohou Tably. Snímka bola vyhotovená 30.

augusta 2005.

- Snímka 3 (Obr. 3): Na snímke možno vidieť polohu Veľká Pusta, kde sa v obilí

objavuje značné množstvo objektov s iným sfarbením ako na väčšine snímku, čo by

mohlo indikovať prítomnosť archeologických objektov. Snímka bola vyhotovená

30. augusta 2005.

5.2. Geofyzikálne meranie Na výslednej mape analytického signálu magnetického poľa sú pozorovateľné

lokálne anomálie. Podľa J. Tirpáka (2012) anomálie dosahujú hodnoty od 3 do 25, pričom

hodnoty nad 10 s veľkou pravdepodobnosťou indikujú archeologické objekty. Pri

interpretácií výsledkov magnetického merania (Obr. 4: 2) boli preto do úvahy zobrané také

18

anomálie, u ktorých sa predpokladá, že ich zdrojom sú archeologické objekty. Vzhľadom

na ich veľkosť ide pravdepodobne o sídliskové objekty.

5.3. Povrchové zbery Povrchový prieskum bol aplikovaný celkovo na šiestich polohách katastra. Išlo

o nasledovné (Mapa 1):

1. Pod Vinohradmi, ktorá leží na ľavom brehu potoka Dlhý kanál

2. Predné diely , ktorá leží na pravom brehu potoka dlhý kanál a tiahne sa až k vodnej

nádrži Jarok

3. Okolie vodnej nádrže Jarok (pracovný názov „Rybník) – leží v juhozápadnej časti

katastra

4. Tably (na mape možno nájsť pod názvom Táborisko) – leží v južnej časti katastra

pre vodnej nádrži Jarok, na severe susedí s polohou Pod Vinohradmi

5. Veľká Pusta – leží v južnom cípe katastra

6. Záhumenice – poloha je lokalizovaná na severe katastra

Postup povrchových prieskumov:

Rok 2011

- V roku 2011 sme vykonali prieskum na polohách Pod Vinohradmi a Záhumenice.

Na prieskume sa zúčastnili tri osoby. Na polohe Pod vinohradmi sme našli celkovo

47 črepov z čoho 36 (76,60%) bolo typických a 11 (23,40%) atypických. Na polohe

Záhumenice je evidovaných 11 črepov z toho 3 (27,27%) sú typické a 8 (72,73%)

atypických.

- 1. Apríla 2011 sme vykonali povrchový zber na polohe Pod Vinohradmi.

Prieskumu sa zúčastnili dve osoby. Celkovo sme našli 196 črepov z ktorých 75

(38,27%) je typických a 121 (61,73%) atypických.

- V Máji 2011 a 14. októbra 2011 sme v skupine štyroch osôb vykonali povrchový

prieskum na polohe Predné Diely, na ktorej sa našlo celkovo 168 kusov keramiky

z čoho 33 (19,64%) kusov tvorí typická keramika a 135 (80,36%) kusov atypická.

Na túto polohu sme sa vrátili aj 20. júna 2011, kedy sme na nej vyzbierali 13

črepov, z ktorých štyri (30,77%) boli typické a deväť (69,23%) bolo atypických.

- 1. októbra 2011 sme začali sériu zberov na polohe Tably. Prieskumu sa zúčastnili

dve osoby. V spomínaný deň sme našli 58 fragmentov keramiky, z ktorých 16

19

(27,59%) bolo typických a 42 (72,41%) atypických. Na spomínanej polohe sme

pokračovali v zbere 31. októbra kedy sme našli 7 typických črepov. Na polohe

Tably sme pokračovali 17. novembra 2011. Vyzbieraných bolo 241 črepov z čoho

60 (24,90%) bolo typických a 181 (75,10%) atypických. V tento deň sme našli aj

jedno kamenné (surovinové) jadro. 27. novembra 2011 sme na polohe Tably

vyzbierali 104 kusov keramiky, z ktorých 19 (18,27%) bolo typických a 85

(81,73%) atypických. Dôležitým nálezom v tento deň bola brúsená sekerka.

Posledný zber v roku 2011 na polohe Tably sa uskutočnil 3. decembra. Celkovo

sme vyzbierali 101 črepov keramiky, z ktorých 20 (19,80%) bolo typických a 81

(80,20%) atypických. Posledný zber na polohe Tably sa uskutočnil až 30. marca

2012, k typickej keramike z tejto akcie patrí 10 (31,25%) kusov a 22 (68,75%)

kusov je atypických.

- V Apríli 2011, Februári a Marci 2012 vykonal amatérsky povrchový zber na polohe

Pod Vinohradmi študent strednej školy F. Zeleňák. Bez dôkladnejšieho popisu

rozsahu plochy a bližších dátumov odovzdal celkovo 891 črepov. Toto značné

množstvo tvorilo celkovo 187 (20,99%) typických a 704 (79,01%) atypických

črepov.

Rok 2012

- 13. augusta 2012 sme sa v počte troch osôb vrátili na polohu Pod Vinohradmi.

Celkovo sme vyzbierali 490 črepov, z ktorých je 138 (28,16%) typických a 352

(71,84%) atypických. Takisto sme našli 2 ks štiepanej industrie, kamenný brúsik,

otĺkač a náhodne aj rímsku mincu cisára Galliena (256-268 n. l.).

- 25. augusta 2013 sme realizovali ďalší zber na polohe Pod Vinohradmi. Zberu sa

zúčastnilo päť osôb. Vyzbierali sme 697 fragmentov keramiky, z ktorých 252

(36,15%) sú typické črepy a 445 (63,85%) atypické. Rovnako v tento deň sme našli

aj dva prasleny, 2 ks štiepanej industrie, brúsené kamenné dlátko, treťohorný

metamorfit sľudy(ktorý pre túto oblasť nie je typický) a malý fragment zdobeného

skla.

- 115 črepov sme na tejto polohe vyzbierali 8. septembra 2012, z nich 62 (53,91%)

bolo typických a 53 (46,09%) atypických. Prieskumu sa zúčastnili dve osoby.

- Poslednú obhliadku polohy Pod Vinohradmi sme s PhDr. N. Pažinovou, PhD.

vykonali 25. septembra. Zozbierali sme 21 črepov, z ktorých sedem (33,33%) bolo

typických a 14 (66,67%) atypických. V ten istý deň sme vykonali obhliadku aj na

polohe Rybník. Vyzbierali sme 31 črepov a z nich len štyri (12,90%) typické.

20

- 2. októbra 2012 sme začali zbery na polohe Rybník. Na prieskume sa zúčastnili

štyri osoby. Vyzbierali sme 475 črepov a jeden železný predmet. Z fragmentov

keramiky bolo 60 (12,63%) typických a 415 (87,37%) atypických.

- 4. októbra 2012 sme sa vrátili na polohu Predné Diely v počte 4 osôb, kde sme

zozbierali 139 črepov, z nich 31 (22,30%) boli typické a 108 (77,70%) atypické

črepy.

- 6. októbra sme na polohe Rybník vyzbierali 187 črepov z nich 40 (21,39%) bolo

typických a 147 (78,61%) atypických. Na polohe sme v tento deň našli aj jadro

štiepanej industrie. Prieskumu sa zúčastnili tri osoby.

- Posledný povrchový zber v roku 2012 sme zrealizovali na polohe Veľká Pusta 25.

októbra, kde sme okrem 23 črepov (z toho len štyri typické), našli aj kameň

sopečného pôvodu (pre oblasť netypický). Na prieskume boli prítomné štyri osoby.

- 7. marca 2013 sme uskutočnili revízny povrchový prieskum na polohe Veľká Pusta

v počte 8 osôb. Podarilo sa nájsť 50 atypických črepov a 29 kusov štiepanej

industrie.

Vzťahy medzi polohami, počtom ľudí prítomných pri zbere a množstvom

získaného materiálu zobrazuje Graf 1. Jednoznačne z neho vyplýva, že najväčšie množstvo

materiálu pochádza z polohy Pod Vinohradmi zo zberu 25. augusta 2012 kedy sa našlo 697

fragmentov keramiky. V poradí druhý najúspešnejší zber sme uskutočnili 13. augusta 2012

na tej istej polohe s výsledkom 490 črepov.

Jediná poloha ktorá nebola preskúmaná povrchovým prieskumom leží v intraviláne

obce (parc. č. 761, 762), kde bolo pri výkopových prácach v decembri 2010 objavených 24

črepov. Z piatich kusov bolo možné zrekonštruovať zvoncovito profilovanú nôžku typickú

pre stupeň Lengyel III, z ostatných črepov bolo už len 6 kusov (31,57%) typických.

Finálne množstvo získaných keramických fragmentov v rámci projektu povrchovej

prospekcie katastra Jarku je 4071 ks (Graf 2). Takmer tri štvrtiny z toho počtu sú atypické

nálezy (2996 ks – 73,59%). Na ďalšie spracovanie a analýzu boli vybrané len typické kusy

keramiky (1075 ks – 26,41%) (Graf 3). Okrem keramiky bolo objavených 37 kusov

štiepanej industrie, jedna brúsená sekerka a jedno dlátko (obe zo zelenej bridlice). Medzi

ďalšie nálezy patrí úlomok žarnova, brúsik, dva prasleny, úlomok skla, bližšie neurčený

železný predmet a kameň sopečného pôvodu (kadlub?), treťohorný metamorfit so sľudou,

ktorý nie je domáceho pôvodu a otĺkač. Najvýznamnejší drobný predmet je medená

postriebrená rímska minca cisára Galliena razená medzi rokmi 256-268 po Kr.

21

6. Osídlenie katastra Jarku podľa polôh V tejto kapitole je spísané osídlenie jednotlivých polôh, ktoré boli preskúmané

povrchovým prieskumom v katastri obce Jarok.

Poloha Hlavná ulica 37/41

Na tejto polohe v intraviláne obce, bolo počas výkopov objavených 24 pravekých

črepov. Na základe rekonštrukcie nôžky misy (Tab. VIII: 11), možno túto polohu datovať

do obdobia záveru neolitu. Kultúrne sme polohu priradili tretiemu stupňu lengyelskej

kultúry, pre ktorú sú zvoncovito profilované nôžky mís typické. Jednotlivé percentuálne

podiely zastúpenia na polohe možno vidieť na Grafe 4.

Poloha Rybník

Na polohe Rybník možno sledovať praveké(Tab. IX: 1-6, 12), protohistorické (Tab.

IX: 7-11; Tab. X: 1), stredoveké aj novoveké (Tab. X: 2-5) osídlenie. Bližšie nedatovaných

pravekých črepov sme našli na polohe 35 (33,65 %). Z neskorého eneolitu resp. staršej

doby bronzovej (Kultúra Kosihy-Čaka?) sme na polohe našli deväť (8,65 %) črepov. Do

doby bronzovej(?) radíme dva (1,92 %) nálezy tunelovitých ušiek. Obdobie praveku na

polohe uzatvára nález dvoch (1,92 %) črepov, ktoré radíme do vekerzugskej kultúry.

Protohistorické osídlenie dokladajú nálezy štyroch (3,84%) črepov datovaných do strednej

doby laténskej (LTC) a osem (7,69%) germánskych črepov, ktoré možno datovať do

prelomu 3. a 4. storočia (DR C2/C3). Ďalších jedenásť (10,75%) črepov patrí rámcovo tiež

do doby rímskej. Obdobie stredoveku (12/13. stor.) zastupuje osem (7,69 %) črepov.

Vrcholný stredovek reprezentuje jeden črep. Novovek je zastúpený šestnástimi (15,38%)

fragmentmi. Osem (7,69 %) ďalších typických črepov nebolo možné bližšie časovo

zaradiť.

Poloha Pod vinohradmi

Poloha bola rovnako ako predchádzajúca osídlená v období praveku (Tab. I: 1-15;

Tab. II: 1-8; Tab. XI: 1, 2; Obr. 5: 19, 27), protohistórie (Tab. II: 9-13; Tab. III: 1-13; Tab.

IV: 1-8), stredoveku (Tab. IV:9, 10; Tab. V: 1-4) a pozostatky ľudskej činnosti na polohe

sa zachovali aj z obdobia novoveku (Tab. V: 5-11). Rámcovo do praveku radíme 107

(14,13 %) črepov. Neolitické osídlenie polohy reprezentujú nálezy šiestich (0,79 %) črepov

kultúry s mladšou lineárnou keramikou a dva (0,26 %) črepy želiezovskej skupiny. Medzi

22

neolitické nálezy radíme aj nález kamenného brúseného dlátka zo zelenej bridlice.

Pomerne početným súborom je reprezentované osídlenie z konca eneolitu, konkrétne

skupiny Kosihy-Čaka, ktorú zastupuje 24 (3,17 %) fragmentov keramiky. Praveké

osídlenie polohy uzatvára nález 15 (1,98 %) črepov vekerzugskej kultúry. Nález šiestich

(0,66%) črepov datovaných do stredolaténskeho obdobia (LTC) značí osídlenie polohy aj

v protohostorickom období. Výrazne zastúpený je súbor keramiky datovanej do doby

rímskej, až 51 (6,73 %) črepov je možné presnejšie zaradiť časovo do prelomu 3. a 4.

storočia (DR C2/C3) a ďalších menej výrazných 185 kusov (24,43 %) radíme taktiež

rámcovo do mladšej doby rímskej. Na tejto polohe sa podarilo náhodne objaviť aj rímsku

postriebrenú mincu s medeným jadrom cisára Galliena, ktorej výskyt len potvrdzuje

uvedené datovanie (Tab. XI: 3). Pomerne početným súborom je aj keramika poukazujúca

na stredoveké osídlenie. Z obdobia včasného stredoveku sme našli až 17 (2,24 %) črepov.

Súbor 51 (6,73 %) črepov datujeme do druhej polovice 12. storočia a prvej polovice 13.

storočia. Vrcholný stredovek (14. -15. Storočie) zastupuje 11 (1,45 %) črepov. Jeden

fragment patrí zrejme až do neskorého stredoveku prípadne začiatku novoveku (0,13 %).

Výrazný počet stredovekých črepov, až 243 (32, 10 %) kusov, nebolo možné bližšie

datovať, pravdepodobne ide však práve o horizont konca 12. a pol. 13. storočia. Novoveké

keramické fragmenty na polohe boli zastúpené 19 kusmi (2,50 %). Rovnaký počet

zodpovedá bližšie neurčeným typickým črepom. Z polohy evidujeme aj nález zlomku

žarnovu (nedatované) (Tab. XI: 4)

Poloha Predné diely

Osídlenie polohy začína v praveku (Tab. VIII: 1-3) a zastúpené sú opäť aj

protohistorické (Tab. VIII: 4-6), stredoveké (Tab. VIII: 7, 8) a novoveké (Tab. VIII: 9)

artefakty. Rámcovo do praveku radíme 15 (22,05 %) bližšie kultúrne neurčiteľných

črepov. Neolitické osídlenie zastupujú dva (2,94 %) fragmenty zaradené do kultúry

s mladšou lineárnou keramikou. Záver eneolitického obdobia (Kosihy-Čaka) reprezentujú

tri (4,41 %) fragmenty. Typickým nálezom tejto kultúry sú inkrustované slavónske misky,

z ktorej sa na polohe podarilo doložiť jeden fragment (Tab VIII: 1). Ďalšia praveká

keramika nebola na polohe prítomná. Protohistorické osídlenie ako prvé zastupujú črepy zo

strednej doby laténskej (LTC) v počte troch (4,41 %) kusov. Doba rímska ( DR C2/C3) je

zastúpená v počte štyroch (5,88 %) kusov fragmentov a ďalších šesť (8,82 %) črepov len

rámcovo radíme do doby rímskej. Dva (2,94 %) črepy datujeme do včasného stredoveku.

Najväčšie zastúpenie má horizont druhej polovice 12. a prvej polovice 13. storočia, kam

23

radíme 17 fragmentov (24,99 %). Deväť (13,23 %) črepov patrí do novoveku. Bližšie

časovo zaradiť nebolo možné sedem (10,29 %) nálezov.

Poloha Tably

Na polohe Tably je zastúpené praveké (Tab. VI: 1-6), protohistorické (Tab. VI: 7-

10; Tab. VII: 1-7), stredoveké (Tab. VII: 8) a novoveké obdobie. Takmer štvrtinu

pravekých (32 kusov) nálezov nebolo možné kultúrne zaradiť. Šesť (4,54 %) črepov

reprezentuje osídlenie kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Nález kamennej brúsenej

sekerky zo zelenej bridlice takisto potvrdzuje prítomnosť neolitických spoločenstiev na

tejto polohe. Kultúra Kosihy-Čaka je na polohe zastúpená tromi (2,27 %) nálezmi. Praveké

osídlenie polohy uzatvárajú tri (2,27 %) fragmenty z doby halštatskej, ktoré boli kultúrne

priradené vekerzugskej kultúre. Staršie protohistorické osídlenie reprezentuje šesť (4,54 %)

črepov zo strednej doby laténskej. Doba rímska (DR C2/C3) je na polohe zastúpená v počte

23 ks (17,42 %) keramiky a ďalších 10 (7,57 %) črepov z doby rímskej nebolo možné

bližšie časovo zaradiť. Včasnostredoveké osídlenie polohy sme nezachytili. V počte 17

(12,87 %) črepov je na polohe zastúpené osídlenie z druhej polovice 12. storočia a prvej

polovice 13. storočia. Bližšie neurčených stredovekých črepov, zrejme zo zmieneného

horizontu, bolo objavených v počte 10 ks (7,57 %). Novoveké obdobie je zastúpené iba

jedným (0,75 %) nálezom. Ďalších 21 ks (15,90 %) je síce typických, ale bližšie

neurčiteľných.

Poloha Veľká Pusta

Z polohy Veľká Pusta pochádzajú iba štyri fragmenty typickej keramiky, z toho

jeden kus patrí kultúre s mladšou lineárnou keramikou (Tab. VIII: 10), druhý kus je

datovaný do stredoveku a zostávajúce dva fragmenty radíme do novoveku. Na polohe sa

našlo aj ďalších 60 atypických črepov, z ktorých väčšina na základe materiálu a výpalu

reprezentuje práve praveké osídlenie polohy. Na intenzívne osídlenie polohy v praveku

(pravdepodobne v neolite) poukazuje aj nález 29 kusov štiepanej industrie (Obr. 5: 1-17,

21-23, 26). Čo sa materiálu týka bol zastúpený radiolarit, podkrakovský pazúrik,

limnosilicit a obsidián, ktorý by mohol poukazovať na obchodný kontakt tejto oblasti so

vzdialenejšími severnými a východnými oblasťami.

24

Poloha Záhumenice

Na polohe Záhumenice sa vyskytol najmenší počet nálezov a len tri kusy boli

typické. Prvý fragment radíme rámcovo do praveku, druhý prislúcha zrejme vekerzugskej

kultúre a posledný črep datujeme do novoveku.

25

7.Vyhodnotenie osídlenia v regionálnom kontexte 7.1. Praveké osídlenie

Z obdobia staršej doby kamennej - paleolitu nám z katastra obce zatiaľ nie sú

známe žiadne archeologické pamiatky. Taktiež nie je zatiaľ doložené ani mezolitické

osídlenie. Mimo katastra nachádzame stopy po pôsobení človeka ako lovca mamutov

prvýkrát z obdobia mladého paleolitu (spred 23 000 rokmi) napr. v Alekšinciach, kde bol

v roku 1994 zaevidovaný mladopaleolitický nález silexu (Bárta 1995, 36). Paleolitické

nálezy v Nitre a na jej okolí skúmal J. Bárta (1960), pričom k najvýznamnejším patrí

osídlenie v mestskej časti Čermáň (Bárta 1993), kde bola identifikovaná mladšia

gravettienska stanica s pozostatkami ohnísk a mnohými zvieracími kosťami, kamennými

výrobkami a nástrojmi. Ojedinelý nález zlomku čepele azda z obdobia paleolitu pochádza

aj z polohy Veľká Pusta v katastri Jarku. Nakoľko však ide o jediný doteraz známy nález,

predpokladáme, že na miesto objavenia sa dostal prostredníctvom neolitického

obyvateľstva, ktorého prítomnosť bola na mieste niekoľkými nálezmi potvrdená.

Najstaršie stopy osídlenia v katastri Jarku zaznamenávame už v mladšej dobe

kamennej – neolite (6.- 4. tisícročie pred Kr.). Ten je zastúpený kultúrou s mladou

lineárnou keramikou resp. jej záverečným obdobím keď sa plynule transformuje do

želiezovskej skupiny (Tab. I: 4, 5; Tab. VI: 2). Nálezy z tohto obdobia boli identifikované

na polohách Pod vinohradmi, na Predných dieloch (pri Poľnohospodárskom družstve

Jarok) a na polohe Tably (Mapa 3; A, B). V širšom okolí katastra Jarku sa podobné

pamiatky podarilo odhaliť aj v Jelšovciach, kde bolo okrem rozsiahleho pohrebiska z doby

bronzovej odkrytých aj niekoľko objektov prislúchajúcich kultúre s lineárnou keramikou či

želiezovskej skupine (Bátora 1985, 46n) (Mapa 3; 11). Pamiatky spomínaných kultúr boli

objavené aj v susednom katastri Veľkého Zálužia (Cheben/Ruttkay/Ruttkayová 1993, 61n)

(Mapa 3; 22). Najvýznamnejšou pamiatkou kultúry s mladou lineárnou keramikou však

zostáva pohrebisko v Nitre-Horných Krškanoch (Pavúk 1972, 5-105).

Na prelome konca neolitu a začiatku neskorej doby kamennej - eneolite (3.

tisícročie pred Kr.) sa osídlenie sústredilo v dnešnom intraviláne obce. Z tohto obdobia

poznáme niekoľko charakteristických nálezov tretieho stupňa lengyelskej kultúry priamo

z centra obce (parc. č. 761, 762, k.ú. Jarok) (Mapa 3; C). Najcharakteristickejším tvarom

tohto obdobia je miska na zvoncovito profilovanej nôžke, ktorej takmer kompletne

zachovanú dolnú – nôžkovitú – časť sa podarilo zrekonštruovať (Tab. VIII: 11 ). Tento

nález bol sprevádzaný aj menšou kolekciou črepov lengyelskej kultúry.

26

Výroba brúsenej a štiepanej kamennej industrie je typická pre obdobie mladšej

a neskorej doby kamennej. Z polôh Pod vinohradmi a Tably evidujeme brúsené nástroje

a zbrane (Tab. XI: 1, 2): sekerku, dlátko, otĺkač a pod. vyrobené prevažne z miestnych

surovín akou je napr. zelená bridlica. Popri brúsenej industrii sa objavuje aj štiepaná

industria (Obr. 5). Kamenné nástroje vyrábané štiepaním evidujeme na polohách Pod

Vinohradmi, Rybník, Tably a Veľká Pusta. V počte nálezov štiepanej industrie dominuje

poloha Veľká Pusta kde sa našlo celkovo 29 kusov. Ako surovina na výrobu týchto

nástrojov sa používal limnosilicit, silicit, radiolarit, podkrakovský pazúrik a obsidián, teda

suroviny pochádzajúce zo vzdialenejších oblastí. Ich výskyt na sledovanom území môže

byť indikátorom výmenných kontaktov.

Osídlenie obdobia stredného eneolitu reprezentované na území Slovenska

badenskou kultúrou nie je doposiaľ v katastri obce spoľahlivo doložené.

Archeologické nálezy z konca neskorej doby kamennej resp. z obdobia prechodu do

doby bronzovej sú v katastri reprezentované Kultúrou Kosihy-Čaka na polohách Pod

vinohradmi, Predné diely (pri PD Jarok), Rybník a na polohe Tably. Archeologický

materiál tejto kultúry reprezentujú hrncovité nádoby, misky so zaobleným okrajom i šálky

(Tab. I: 8, 11, 14; Tab. IV: 5; Tab. IX: 1-3). Dôležitým nálezom je zlomok okraja

slavónskej misy s rytou výzdobou v podobe dvoch okružných rýh pod okrajom, na ktoré sa

upínajú šrafované trojuholníky miestami ešte so stopami po bielej inkrustácii (Tab. VIII:

1).

Z obce resp. jej okolia chýbajú z eneolitu (zastaralo nazývanej aj doba medená)

doklady spracúvania medi. Najbližšie medené výrobky (krúžok, špirála a náramok)

nachádzame vložené ako pohrebná výbava ku kostrovo pochovanému 5-6 ročnému

dievčatku (hrob 108) na lokalite ludanickej skupiny v Branči (Lichardus / Vladár 1964, 94,

obr. 10, 48: 1-3).

Nasledujúce obdobie – doba bronzová (2200 – 700 pred. Kr.) nebola pri

prieskumoch v katastri Jarku spoľahlivo identifikovaná. Azda do tohto obdobia patria

nálezy črepov s tunelovitými uškami zachytené na polohe Rybník (Tab. IX: 5, 6 ). Zatiaľ

jediné známe nálezy z tohto obdobia pochádzajú zo záchranného výskumu z areálu JRD

a boli rámcovo zaradené do strednej doby bronzovej (Liptáková NS 1968). Tesne za

hranicou katastra Jarku v polohe Stará hora v katastri obce Báb boli identifikované črepy

pravdepodobne zo staršej doby bronzovej (Daňo et al. 2001, 51). Na sledovanom území

bolo v staršej dobe bronzovej najvýznamnejšie pohrebisko identifikované v Jelšovciach

(Bátora 1999, 37-60). Podarilo sa na ňom zachytiť nitriansko-únětický, klasický únětický,

27

maďarovsko-únětický a aj klasický maďarovský horizont (Mapa 4; 9). Celkovo je možné

sledovať koncentráciu nálezov z doby bronzovej v severnej časti sledovaného územia

(Mapa 4). To však nemusí znamenať, že v južnejších katastroch v tomto období osídlenie

doby bronzovej absentuje, skôr by to mohlo byť spôsobené absenciou väčších

systematických, záchranných výskumov či prieskumov.

V katastri Jarku neevidujeme ani obdobie mladšej a neskorej doby bronzovej, keď

sa osídlenie výrazne presúva do výšinných polôh. V tomto období zachytávame nárast

výšinných opevnených sídiel lužickej kultúry v neveľkej vzdialenosti od seba v tribečskom

pohorí (Romsauer/Veliačik 1998; Mitáš/Stegmann-Rajtár 2007, 147; Stegmann-Rajtár

2004, obr. 1). Tieto strategicky významné hradiská prežívali až do staršej doby železnej.

Záver praveku v archeologickom ponímaní predstavuje obdobie staršej doby

železnej resp. doby halštatskej (700-500 pred Kr.). Už od záveru doby bronzovej sa do

Karpatskej kotliny dostávajú etnicky cudzie skupiny obyvateľstva. Čo vyvrcholilo

v mladšej dobe halštatskej (2. pol. 6. stor. – 5. stor. pred Kr.) príchodom nomádskych

skupín označovaných ako skýtske. Vo východnej polovici juhozápadného Slovenska tento

vývoj reprezentuje vekerzugská kultúra, ktorá spája cudzie prvky s autochtónnym

domácim podložím. Materiál tejto kultúry, v ktorom sa popri v ruke robenej keramike

objavuje už i keramika robená na kruhu, je doložená v katastri obce na polohách Pod

vinohradmi, Rybník a Tably (Mapa 5; A). Jeden fragment keramiky patriacej vekerzugskej

skupine sme identifikovali aj na polohe Záhumenice, čo však nie je relevantným dôkazom

osídlenia tejto polohy danou kultúrou. Nazbieranú keramickú kolekciu tohto obdobia

tvoria typické formy úžitkového riadu ako zlomky mierne odsadených dien sudovitých

nádob, plochý kotúčovitý hlinený (Vekerzug ?) predmet, kotlovité a profilované š álky,

vázy a misy (Tab. II: 1, 2, 5-7;). Keramiku na kruhu reprezentujú zlomky z misiek s

typickým na vnútornej strane výrazne zosilneným okrajom, džbánky s uchom vytiahnutým

nad okraj a vázy.

Okrem spomenutých nálezov pochádzajú z intravilánu, ako aj z extravilánu obce

nálezy prevažne keramických fragmentov, ktoré sú kvôli fragmentárnosti a iba na základe

materiálu zaradené rámcovo do praveku. Ide o niekoľko hlinených praslenov, zlomok

cedidla, plytší hrubší kotúčovitý predmet (Tab. VI: 3, Tab. IX: 12 ) a pod.

28

7.2. Protohistorické osídlenie Koniec doby halštatskej (5. stor. pred Kr.) charakterizuje postupné prenikanie

keltského vplyvu do východohalštatského okruhu. Domáce obyvateľstvo v regiónoch

prežíva hlavne v otvorených osadách. Obdobie mladšej doby železnej - laténskej (5. stor.

pred Kr. - prelom letopočtu) je charakteristické prítomnosťou historicky doloženého etnika

- Keltov na našom území. Kelti sa objavujú aj v katastri Jarku, hlavne v úrodných

oblastiach, ktoré slúžili k osídleniu prevažne roľníckeho obyvateľstva. Črepový materiál

(Tab. II: 9, 11, 12; Tab. VI: 7, 8; Tab. IX: 7, 8) z tohto obdobia pochádza opäť z polôh

z okolia vodnej nádrže Jarok, konkrétne Pod vinohradmi, Predné diely, Rybník a Tably

(Mapa 6; A). Z hľadiska časového zaradenia ide o obdobie strednej doby laténskej (stupeň

LTC; 3.- 2. stor. pred Kr.). K výrazným laténskym znakom daného obdobia patrí

zdokonalená technológia výroby (dotáčaná a na kruhu točená keramika), vyššia odolnosť

materiálu z hľadiska použitia prímesí (predovšetkým grafitu a sľudy), prítomnosť

špecifickej keramickej výzdoby (napr. hrebeňovanie, zdrsňovanie povrchu) vrátane

charakteristických plastických prvkov (lišty, zosilnené a kyjovité okraje). V Jarku

evidujeme výraznú grafitovú hlinu, ktorá sa využívala na výrobu tenkostenných, jemných

súdkovitých nádob vyzdobených vlasovým hrebeňovaním. Na niektorých veľkých

nádobách bolo hrubé hrebeňovanie prekrížené skupinami dvoch šikmých rýh. Steny

značného počtu grafitových nádob sú bez ozdôb a mierne drsné. Keltské osídlenie v Jarku

nepochybne súviselo s významnou súvekou sídliskovou aglomeráciou v Nitre a jej okolí.

Bohaté nálezy v tomto období evidujeme z centra mesta, jeho okolia a jednotlivých

prímestských častí, ako Martinský vrch, Chrenová, Mikov dvor (Hečková 1993), Párovské

háje (Pieta / Ruttkay 1986), hradné návršie a na najväčšom nížinnom sídlisku na Slovensku

v Nitre-Šindolke (Březinová 1999). Ojedinelé laténske nálezy pochádzajú aj zo susedných

katastrov. Ojedinelý hrob bol narušený v intraviláne obce Horná Kráľová a sídliskové

nálezy evidujeme z katastra obce Močenok (Mapa 5; 2, 7). Opäť však možno vidieť, že

v južnej časti vybraného územia (Mapa 5.) absentujú laténske nálezy, resp. sa vyskytujú

iba v ojedinelých prípadoch ako sú katastre Močenku (Bielich 2007, 50n) a Hornej

Kráľovej (Ožďány 1976, 170-171), alebo Ivánky pri Nitre (Ruttkayová 1997, 162n),

Mojmíroviec (Ruttkayová 2002, 171) či Párovských Hájov (Pieta/Ruttkay 1986, 191-193)

(Mapa 6; 2, 3, 7, 8, 9). Väčší počet zistených laténskych lokalít sa objavuje v severnej časti

sledovaného územia v katastroch obcí Čab (Milo 2003, 95), Jelšovce (Bátora 1985, 46n),

Nové Sady (Mitáš 2002, 134) a Zbehy (Milo 2003, 95) (Mapa 6; 1, 4, 10, 11, 13, 14, 15,

29

16, 17). Je veľmi pravdepodobné, že rovnako ako v dobe bronzovej, aj v tomto období je

absencia laténskych nálezov spôsobená skôr stavom bádania ako ich neprítomnosťou.

Doba rímska (1.- 4. stor. po Kr.), resp. jej počiatok je charakteristický príchodom prvých

germánskych etník na naše územie a vstupom Rimanov do oblasti stredného Podunajska.

V tomto období sa v oblasti juhozápadného Slovenska usídľujú germánske kmene Kvádov,

patriace ku kmeňovému zväzu Svébov. Doklady osídlenia katastra Jarku sú výlučne

nefunerálneho charakteru a spadajú do štvrtého a piateho sídliskového horizontu osídlenia

Germánov na našom území. Ide hlavne o archeologický materiál z mladšej doby rímskej

(stupeň C2-3; 3. stor. a 1. pol. 4.storočia), kedy vzrastá hustota germánskeho osídlenia

v stredodunajskom priestore a o obdobie neskorej doby rímskej (stupeň C3/D1; 2. pol. 4.

storočia), keď sú germánske osady masovo opúšťané a v pomerne krátkom období

postupne zanikajú. Na rovnakých polohách, ktoré osídlilo keltské obyvateľstvo v dobe

laténskej sa nachádza popri v ruke robenej typickej germánskej keramike, aj viacero

fragmentov úžitkovej panónskej sivej keramiky (Tab. IV: 1-8; Tab. X:I). Môžeme teda

s istotou konštatovať, že hoci niektoré kvádske osady v germánskej „obchodnej“ sieti sú

považované za konzervatívne a uzavreté voči vonkajším vplyvom, germánske komunity

v Jarku vykazujú pravý opak. Najobľúbenejšími tvarmi sivého panónskeho stolového riadu

boli poháre s prehýbanými stenami a plytšie prstencové misky s hornou mierne do vnútra

naklonenou časťou a výrazne odsadeným okrajovým prstencom. Na sklonku doby rímskej

sivý jemný riad zastupujú rôzne tvary šálok, hrnčekov, neskoroantické typy džbánov a

neskoré typy prstencových misiek s výrazným okrajovým prstencom (Tab. IV:2). Tzv. sivý

drsný riad je reprezentovaný importovanými hrncami a zásobnicami zo zrnitým povrchom.

V domácej germánskej keramike má chronologicky relevantnú pozíciu výskyt nádob

vytáčaných na hrnčiarskom kruhu, ktoré sa však objavujú len ojedinele. Kvádi

v hrnčiarskej výrobe zo začiatku poznali len ručné technológie a s na kruhu točeným

a kvalitne vypáleným riadom prišli do styku až prostredníctvom keramických výrobkov

z rímskych provincií. Až počas mladšej doby rímskej, približne od polovice 3. storočia,

začínajú Kvádi používať hrnčiarsky kruh, s čím sa zároveň zdokonalila aj technológia

výpalu. Obdobie druhej polovice 3. storočia je poznačené politickou i hospodárskou krízou

rímskeho impéria a rímska mena podľahla v tomto období rýchlej devalvácii. V obehu

bolo mnoho mincí, ich nominálna hodnota však bola veľmi nízka. Príliv mincí je viditeľný

aj na území svébskeho barbarika. S tým azda súvisí aj ojedinelý nález pomerne dobre

zachovanej málo kvalitnej razby (medené jadro so zvyškami postriebrenia) rímskej mince

cisára Galliena (253-268 po Kr.) (Tab. XI: 3), ktorú sa podarilo nájsť na polohe Pod

30

vinohradmi v katastri Jarku. Patrí medzi najvýznamnejšie numizmatické pamiatky katastra.

Vystriedala dovtedajší najstarší nález mince z 13. storočia (Budaj 2004).

Väčšinu z nazbieraného súboru germánskych fragmentov v Jarku reprezentuje

ručne formovaná keramika. Ide o šálky a poháre menších rozmerov s lešteným aj

tuhovaným povrchom a s rytou, vhĺbenou (odtlačok kolku rozety), prípadne plastickou

(šikmé žliabky, zvislé brázdy, plastické presekávané lišty) výzdobou (Tab. III: 8, 10, 11-

13). Na hrncoch sa nachádza výzdoba v podobe vrypov prstov alebo nechtom, a postupne

nastupujú aj jamky, či podkovovité kolky (motív dekompovaného vajcovca) (Tab. III: 2-4).

Nález germánskej osady v Jarku zapadá do mozaiky osídlenia v príslušnej časti

nitrianskej pahorkatiny. Nálezy podobného charakteru z Veľkého Zálužia (Kuzma/Bielich

2009, 128n) a Cabaj-Čáporu (Kolník 1962, 281n) potvrdzujú osídlenie tejto oblasti v dobe

rímskej (Mapa 7; 8, 10, 15). Opäť je germánske osídlenie v severnej časti nitrianskej

pahorkatiny, rovnako ako v dobe bronzovej a laténskej, hustejšie ako v jej južnej časti

(Mapa 7).

V období sťahovania národov (5. stor. – začiatok 6. stor. po Kr.), ktoré je

charakteristické chaosom, nepokojmi a zmenami v etnickom zložení takmer celej Európy,

sa výrazne menia i sídliskové štruktúry. Charakteristické je vyprázdnenie starých sídel

a hromadný odchod obyvateľstva. Na niekoľkých sídliskách sa však objavuje nový

horizont, ktorý prevrstvuje neskororímske osídlenie. Osídlenie v neskorej dobe rímskej

a na začiatku sťahovania národov je najbližšie k Jarku identifikované v Nitre-Párovských

Hájoch (Pieta / Ruttkay 1986; 1997) (Mapa 7; 7), kde je pre toto obdobie doložená aj

miestna hrnčiarska produkcia v podobe dvoch dvojkomorových hrnčiarskych pecí

s hlineným roštom. Osídlenie v tejto polohe, spolu s výskytom ručne formovanej keramiky

domácej tradície, poukazuje na plynulú kontinuitu a zároveň svedčí o výraznom podiele

zvyškov starousadlého kvádskeho obyvateľstva z bezprostredného okolia (azda aj z Jarku)

na rozvoji osady.

7.3. Osídlenie v stredoveku Pre územie dnešného Slovenska je najdôležitejším momentom v rámci tohto

obdobia príchod prvých slovanských kmeňov, pravdepodobne už na konci 5. storočia, resp.

na začiatku 6. storočia. Najstarší Slovania sa usadzovali hlavne v údoliach riek v nížinách,

čiže v oblastiach s úrodnými pôdami, ktoré využívali k poľnohospodárstvu. V oblasti

Zálužianskej pahorkatiny nepoznáme z tohto obdobia žiadne lokality. Prvé stredoveké

31

nálezy evidujeme z katastra Jarku z predveľkomoravského horizontu (8. stor.). Pochádzajú

teda z obdobia, kedy sa južne od Nitry rozprestieral Avarsky kaganát, o čom svedčí

pohrebisko v Dolných Krškanoch, ako aj sídliskové nálezy z Mikovho dvora a Chrenovej

(Zábojník 2004, 100-102). Nálezy predstavujú rôzne veľké a hrubé fragmenty okrajov

hrncovitých nádob s vyhnutím ústím a jednoduchou profiláciou. Zdobenie sa nachádza

z vnútornej strany okraja v podobe obežných pásov vlnoviek vyrytých hrebeňom (Tab. IV:

9, 10; Tab. VIII: 7). Hrnce sú vyhotovené technikou obtáčania. Znamená to, že najprv ich

vymodelovali v ruke a následne obtočili na pomaly rotujúcom kruhu. Keramika veľmi

podobnej charakteristiky sa nachádza napr. v Nitre-Šindolke (Fusek 2008) i Čeľadiciach

(Ruttkayová /Ruttkay 2004). Veľmi významnou lokalitou je pohrebisko v Čakajovciach,

kde M. Rejholcová (1986, 200) zachytila aj horizont zo 7. a 8. storočia (Mapa 8; 6).

Je všeobecne známe, že stvárnenie okrajových časti nádob v stredoveku patrí medzi

najcitlivejšie chronologické ukazovatele. Aj na základe tohto znaku bolo možné v Jarku

definovať v keramickom materiáli aj chronologický horizont záverečnej fázy včasného

stredoveku. Nálezy z tohto obdobia sú charakteristické rytým ornamentom aplikovaným na

tele, zväzkami obežných línií a vlnoviek, ktoré sú nezriedka doplnené zvislými alebo

šikmými zárezmi hrebeňom, a často sa objavujú aj vpichy. Tieto elementy sa objavujú

v rozsiahlom časovom intervale až po 9. storočie (Fusek 2008, 27).

Príchod staromaďarských jazdeckých družín na sklonku 9. storočia zatiaľ nie je

možné v katastri obce archeologicky doložiť.

Výrazné zastúpenie v katastri Jarku majú však stredoveké nálezy datované do

konca 12. storočia a prvej polovice 13. storočia. Keramika tohto obdobia bola prítomná na

polohách Pod vinohradmi, na Predných dieloch a Tably. Ide hlavne o hrncovité tvary

s výraznou rímsovitou profiláciou okraja, niekoľko mís a objavujú sa aj zásobnice.

V nálezovom súbore sú zastúpené vyspelejšie varianty rímsovitých okrajov, nahor

vytiahnuté a zahrotené okraje, ako aj nezosilnené, zaoblené a podžliabnuté okraje. Povrch

keramiky je vo viacerých prípadoch drsný a v niektorých prípadoch s vystupujúcim

ostrivom. Výzdoba pozostáva z vodorovných rýh, žliabkov, vrypov a jednoduchých

vlnoviek. Keramický nálezový materiál z Jarku môžeme na základe typológie okrajov

a výzdoby porovnať s viacerými nálezovými súbormi z neďalekých lokalít, ako sú

napríklad Nitra-Párovské Háje (Mapa 8; 17), Nitra-tržnica, Nitra-Mostná ulica (Bednár /

Fottová 2003, 307, 309, obr. 6-8; Březinová 2006, 244, obr. 30: 1, 3–6; Pieta / Ruttkay

1987, 87–88; Ruttkay 1996, 270–276, Abb. 1–7). V širšom okolí možno sledovať lokality

z tohto obdobia v katastroch obcí Cabaj-Čápor (Točík 1980, 266n) (Mapa 8; 2), Ivanka pri

32

Nitre (Ruttkayová 1997, 162n) (Mapa 8; 8) či v katastri obce Nové Sady (Stašíková-

Štukovská 1995, 222) (Mapa 8; 18). Osídlenie z tohto obdobia môžeme v Jarku dať do

súvislosti s prvým písomným prameňom o existencie obce, ktorý pochádza z roku 1113 zo

Zoborskej listiny (CDSl I, 67). Obec sa spomína ako susedstvo Zoborského opátstva a

s najväčšou pravdepodobnosťou sa považuje za vtedajšiu súčasť kráľovského majetku.

Záverečnú etapu stredovekého osídlenia katastra Jarku dokumentujú vrcholno-

stredoveké keramické nálezy datované do 14. a 15. storočia. Objavené boli na polohe Pod

vinohradmi. Ide o fragmenty nádob (Tab. V: 1-4), pre ktoré je typické lievikovito

roztvorené ústie s nízkym hrdlom. Typologická škála okrajov pozostáva z neprofilovaných

kužeľovito, alebo šikmo zrezaných typov, ktoré boli v niektorých prípadoch na mieste

zrezanej plochy preliačené, či na spodnej hrane prištipnuté. Vyspelejšie typy okrajov

predstavujú rozšírené a v hornej časti preliačené exempláre, či rímsovité a nahor

vytiahnuté okraje. Z tvarového hľadiska ide hlavne o bezuché hrnce. Ojedinele sa vyskytli

črepy pochádzajúce zrejme z kónických pokrievok. Vo výzdobe prevládajú ryté obežné

línie, najmä vo forme závitnice, či ryté vlnovky. Ojedinele sa na hrdle a pleciach vyskytujú

šikmé vrypy.

33

8. Záver Výhodný reliéf katastra obce tvorený hladko modelovanými miernymi a stredne

strmými svahmi členenými plytkými úvalinami, úrodná poľnohospodárska pôda, dobré

klimatické podmienky, sieť prameňov a potokov vytvorili vhodné podmienky na osídlenie

v Jarku od praveku až po súčasnosť.

Nakoľko písané dejiny nezachytávajú najstaršie doklady osídlenia, dedičstvo

pravekých období zaznamenávame prostredníctvom archeologických prameňov.

Komplexný archeologický výskum v obci resp. v jeho katastri doposiaľ realizovaný nebol

a disponovali sme doteraz len malým množstvom publikovaných informácií

o archeologických nálezoch. V rokoch 2010-2013 sa aj z tohto dôvodu Katedra

archeológie FF UKF v Nitre v rámci projektu Archeologická topografia obce Jarok

rozhodla realizovať intenzívny povrchový prieskum katastra obce s cieľom objasnenia a

doplnenia jeho najstarších i mladších dejín. Počas týchto troch rokov sa podarilo zozbierať

vyše 4100 ks keramických zlomkov, kamenných úštepov i výrobkov, ako aj

niekoľko drobných predmetov.

Prieskumy boli realizované na šiestich polohách: Pod Vinohradmi (na ľavom brehu

potoka Dlhý kanál), Predné diely (na pravom brehu potoka Dlhý kanál a tiahne sa až

k vodnej nádrži Jarok), Okolie vodnej nádrže Jarok (juhozápadná časť katastra, pracovný

názov „Rybník“), poloha Tably (v južnej časti katastra pri vodnej nádrži Jarok, na severe

susedí s polohou Pod Vinohradmi), Veľká Pusta (v južnom cípe katastra) a Záhumenice

(severná časť katastra).

Uvedomujeme si zároveň, že archeologické pramene sa na povrchu neprejavujú

úplne, objektívne, či rovnomerne a preto archeologické prieskumy nemôžu v plnom

rozsahu nahradiť výskumy. Mieru ich poznania v skúmanej oblasti podmieňuje navyše lo-

kálna intenzita a variabilita archeologickej práce vrátane teoretických a praktických

skúseností bádateľov. Dôležité z hľadiska interpretácie prameňov a ich objektívneho

posúdenia je preto aj opakované uskutočňovanie archeologického prieskumu na

jednotlivých polohách, na čo sme samozrejme dôsledne prihliadali.

Lokality zistené prieskumom boli sídliskového charakteru. Pohrebiská sa bežným

prieskumom zachytia len výnimočne. Snáď najväčším problémom bolo presné časové

určenie nazbieraných nálezov, nakoľko väčšina fragmentov bola atypická bez možnosti

bližšieho časového zaradenia.

34

Z charakteru našej pramennej bázy, ktorú tvorí materiál z povrchových zberov,

vychádza naše ponímanie pojmu lokalita. Chápeme ju ako takú časť krajiny, kde boli

nájdené archeologické nálezy nezávisle na tom, akého druhu. Teda môže ísť o sporadické

nálezy, ako aj zvýšené množstvo črepov a iných nálezov na jednom mieste bez bližších

súvislostí k osídleniu, pričom nálezy takéhoto charakteru znamenajú, resp. indikujú

spravidla prítomnosť doposiaľ neobjavenej sídelnej jednotky. To znamená, že na

klasifikovanie ako lokalita bola pre nás jedinou podmienkou prítomnosť prameňa bez

ohľadu na kvalitu alebo kvantitu.

Každú novú polohu v katastri sme v práci hodnotili ako samostatnú lokalitu.

Nedostatkom prieskumu bez následného výskumu je problém presného určenia charakteru

náleziska. Pôsobením rôznych faktorov (eróziou, orbou, prenesením ornice,...) dochádza k

premiestňovaniu archeologických artefaktov. Je preto dôležité si uvedomiť, že aj zdanlivo

neosídlené oblasti sú len dôsledkom negatív povrchového prieskumu ako výskumnej

metódy.

Na zodpovedanie otázky kontinuity, resp. diskontinuity jednotlivých lokalít, ako aj

vzájomnej synchronizácie sídliskových lokalít nie sú zatiaľ naše výsledky dostačujúce. O

trvalejšom, resp. kontinuálnom osídlení možno zatiaľ hovoriť v súvislosti s oblasťou

vodnej nádrže Jarok, resp. jej bezprostredného okolia, ako aj v súvislosti s intravilánom

obce a jeho okolia.

Bohaté a viac-menej súvislé praveké, včasno-historické a stredoveké osídlenie

identifikované v katastri obce Jarok ukázalo, že v jednotlivých etapách vývoja bol tento

región úzko spätý s kultúrno-historickým vývojom v širšom geografickom priestore. Jeho

ďalší výskum a štúdium môže významné prispieť k hlbšiemu a komplexnejšiemu poznaniu

obrazu o dávnych dejinách nielen katastra a blízkeho okolia, ale i stredného Podunajska.

35

Zoznam použitej literatúry

Atlas Krajiny SR 2002 – Atlas krajiny Slovenskej republiky: Ministerstvo životného

prostredia SR, Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia. Bratislava

2002, ISBN 80-88833-27-2.

Bárta 1960 – J. Bárta: Paleolitické nálezy v Nitre a na jej okolí. Arch. Rozhledy 12, 1960,

318-325.

Bárta 1993 – J. Bárta: Osídlenie Nitry v starej dobe kamennej. In: Nitra. Príspevky

k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 5-13.

Bárta 1995 – J. Bárta: Paleolitický /?/ nález z Alekšiniec. AVANS 1994, AVANS 1994,

ISBN 970-80-88709-27-X, 1995, 36.

Bátora 1982 – J. Bátora: Záchranná akcia v Nových Sadoch-Čabe a Jelšovciach. AVANS

1981, 1982, 32n.

Bátora 1983a – J. Bátora: Nové archeologické nálezy z Ponitria, Požitavia, Pohronia.

AVANS 1982, 1983, 36.

Bátora 1983b – J. Bátora: Terénny prieskum zameraný na zistenie sídlisk Nitrianskej

skupiny. AVANS 1982, 1983, 38.

Bátora 1984a – J. Bátora: Druhá sezóna záchranného výskumu v Jelšovciach. AVANS

1983, 1984, 29n.

Bátora 1984b – J. Bátora: prieskum zameraný na zistenie sídlisk zo začiatku doby

bronzovej. AVANS 1983, 1984, 34.

Bátora 1985a – J. Bátora: Tretia sezóna záchranného výskumu v Jelšovciach. AVANS

1984, 1985, 46n.

Bátora 1985b – J. Bátora: prieskum zameraný na zistenie sídlisk zo začiatku doby

bronzovej na juhozápadnom Slovensku. AVANS 1984, 1985, 44.

Bátora 1986a – J. Bátora: Štvrtá sezóna výskumov v Jelšovciach. AVANS 1985, 1986, 50-

52.

Bátora 1986b – Prieskum so sondážou na lokalitách zo staršej doby bronzovej na

juhozápadnom Slovensku. AVANS 1985, 1986, 49.

Bátora 1988 – Záverečná sezóna záchranného výskumu v Jelšovciach. AVANS 1987,

1988, 33n.

Bátora 1991 – J. Bátora: Výsledky prieskumu v údolí Perkovského potoka. AVANS 1989,

1991, 23.

36

Bátora 1992 – J. Bátora: Nálezy z eneolitu a mladšej doby bronzovej z Čabu. AVANS

1990, 1992, 22.

Bátora 1993 – J. Bátora: Osídlenie Nitry v staršej a strednej dobe bronzovej. In: Nitra.

Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 26-40.

Bátora 1999 – J. Bátora: Pohrebisko zo staršej doby bronzovej v Jelšovciach vo svetle

kultúrnych vplyvov a kontaktov. Slov. Arch. 47/2, ISSN 1335-0102, 1999, 37-60.

Bátora 2000 – J. Bátora: Nález kostrového hrobu vo Veľkom Záluží. AVANS 1998, ISBN

80-88709-44-X, 2000, 29n.

Bednár 2000 – P. Bednár: Stredoveké a novoveké nálezy z Malého Zálužia. AVANS 1999,

ISBN 970-80-88-709-49-0, 2000, 27.

Bednár/Ďuriš 2006 – P. Bednár/J. Ďuriš: Záchranný archeologický výskum v katastri obce

Čab. AVANS 2004, ISBN 80-88709-92-X, 2006, 35n.

Bednár/Fottová 2003 – P. Bednár/E. Fottová: Nitra-tržnica – príspevok k poznaniu

zázemia stredovekého mesta. Archeologica Historica 28, 2003, 303-315.

Bialeková 1961 – D. Bialeková: Príspevok k štúdiu počiatkov slovanského osídlenia

a juhozápadnom Slovensku. Štud. Zvesti AÚ SAV 6, 1961, 123-128.

Bielich 2007 – M. Bielich: Záchranný archeologický výskum v obci Močenok. AVANS

2005, ISBN 978-80-88709-99-2, 2007, 50n.

Bielich/Čurný 2009 – M. Bielich/M. Čurný: Nálezy tehiel z Hájskeho. AVANS 2007,

ISBN 978-80-89315-17-8, 2009, 47n.

Březinová 1999 – G. Březinová: Sídlisko z doby laténskej v Nitre-Šindolke a jeho

postavenie v rámci regiónu stredného Ponitria. Slov. Arch. 47/2, ISSN 1335-0102,

1999, 61-74.

Březinová 2006 – G. Březinová: Predstihový záchranný výskum v Nitre na Mostnej ulici.

AVANS 2004, ISBN 80-88709-92-X, 2006, 53-55, 239-245.

Březinová/Samuel 2007 – G. Březinová/M. Samuel: Prehľad osídlenia. In: „Tak čo, našli

ste niečo?“. Svedectvo archeológie o minulosti Mostnej ulice v Nitre. Nitra 2007, 15-

37.

Budaj 2004 – M. Budaj: Vzácny nález anglickej mince z Jarku. Slovenská numizmatika

17, 2004, 217-219.

CDS1 I: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. (Marsina R., ed.). Bratislavae 1971.

Császta 1976 – J. Császta: Poveľkomoravské hroby z Branča. AVANS 1976, 1977, 84n.

Černická/Milo 2006 – B. Černická/P. Milo: Sídliskové nálezy z katastra obce Alekšince.

AVANS 2004, ISBN 80-88709-92-X, 2006, 56n.

37

Daňo/Daňo 2002 – J. Daňo/R. Daňo: Príspevok k pravekému osídleniu Nitry. Štud. Zvesti

AÚ SAV 34, ISSN 0560-2793, 2002, 117-144.

Daňo/Hajnalová/Hunka/Samuel 2001 – R. Daňo/M. Hajnalová/J. Hunka/M. Samuel:

Prieskum v Bábe. AVANS 2000, 978-80-88709-50-4, 2001, 51.

Daňová/Ruttkay 2009 – K. Daňová/M. Ruttkay: Výstavba bytových domov v Nových

Sadoch. AVANS 2007, ISBN 978-80-89315-17-8, 2009, 58n.

Ďuriš 2006 – J. Ďuriš: Záchranný archeologický výskum v katastri obce Čab. Štud. Zvesti

AÚ SAV 40, ISSN 0560-2793, 2006, 51-60.

Fusek 1993 – G. Fusek: Archeologický výskum dejín Nitry od jej osídlenia Slovanmi po

zánik Veľkej Moravy. In: Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 96-

105.

Fusek 1997 – G. Fusek: Prieskumy v obciach Lukáčovce a Pastúchov. AVANS 1995,

ISBN 970-80-88709-59-8, 1997, 162n.

Fusek 2002a – G. Fusek: Bronzová sekera z Lukáčoviec. AVANS 2001, ISBN 80-88709-

59-8, 2002, 48.

Fusek 2002b – G. Fusek: Nádoba lengyelskej kultúry z Nitry. AVANS 2000, ISBN 978-

80-88709-50-4, 2002, 48.

Fusek 2008 – G. Fusek: Keramika predveľkomoravského horizontu z Nitry-Šindolky

a otázka jej datovania. In: M. Guštin (eds): Srednji vek. Arheološke raziskave me

Jadranskim morjem in Panonsko nižino. Ljubljana 2008, 21-34.

Fusek/Milo 2002 – G. Fusek/P. Milo: Výskum pravekého pohrebiska a novovekého

kaštieľa v Lukáčovciach. AVANS 2001, ISBN 80-88709-59-8, 2002, 49.

Hanuliak 1976 – M. Hanuliak: Laténsky kostrový hrob z Branča. AVANS 1976, 1977,

115n.

Hanuliak 1993 – M. Hanuliak: Archeologický výskum k dejinám Nitry v 10.-13. storočí.

In: Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 109-123.

Hečková 1986 – J. Hečková: Nálezy z doby halštatskej z Branča. AVANS 1985, 1986, 99.

Hečková 1993 – J. Hečková: Prvé historické etniká na území Nitry. In: Nitra. Príspevky

k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 64-70.

Hromada 1987 – J. Hromada: Prieskum v Branči. AVANS 1986, 1987, 49n.

Cheben/Ruttkay/Ruttkayová 1992 – I. Cheben/M. Ruttkay/J. Ruttkayová: Záchranné

výskumy na trase výstavby ropovodu. AVANS 1991, 1992, 66n.

38

Cheben/Ruttkay/Ruttkayová 1993 – I. Cheben/M. Ruttkay/J. Ruttkayová: Záchranné

výskumy na trase ropovodu v okrese Nitra. AVANS 1992, ISBN 970-80-88709-09-1,

1993, 61n.

Kolník 1961 – T. Kolník: Drobné nálezy z územia juhozápadného Slovenska. Štud. Zvesti

AÚ SAV 6, 1961, 245-259.

Kolník 1962 – T. Kolník: Urnový hrob z mladšej doby rímskej z Čápora. Štud. Zvesti AÚ

SAV 9, 1962, 162, 245-259.

Kropilák 1977 – M. Kropilák (ed.): Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava

1977, 511.

Kudláček 1958 – J. Kudláček: Záchranný výskum v Jelšovciach (okr. Nitra) r. 1952. Slov.

Arch. 6, 1958, 50-65.

Kujovský 1980 – R. Kujovský: Sídlisko ľudu s lineárnou keramikou v Jarku a pec z doby

halštatskej v Nitre-Veľkých Janíkovcicach. AVANS 1979, 1980, 119.

Kuzma 2006 – I. Kuzma: Nález kostry v Mojmírovciach. AVANS 2004, ISBN 80-88709-

92-X,2006, 126n.

Kuzma et al. 2001 – I. Kuzma et al.: Letecká prospekcia na Slovensku. AVANS 2000, 978-

80-88709-50-4, 2001, 112-138.

Kuzma/Bielich 2009 – I. Kuzma/M. Bielich: Výskum vo Veľkom Záluží. AVANS 2007,

ISBN 978-80-89315-17-8, 2009, 128n.

Kuzma/Tirpák 2000 – I. Kuzma/J. Tirpák: Výskum v Branči. AVANS 1998, ISBN 80-

88709-44-X, 2000, 122n.

Kuzma/Tirpák 2004 – I. Kuzma/J. Tirpák: Rondel v Nových Sadoch. AVANS 2003, ISBN

80-88709-73-3, 2004, 123.

Lamiová-Schmiedlová 1961 – M. Lamiová-Schmiedlová: Spony z doby rímskej na

Slovensku. Štud. Zvesti AÚ SAV 5, 1961, 142s.

Lichardus/Vladár 1964 – J. Lichardus/ J. Vladár: Zur Problemen der Ludanice-Gruppe in

des Slowakei. Slov. Arch. 12, 1964, 69-162.

Milo 1999a – P. Milo: Neolitické sídlisko v Nových Sadoch-Čabe. AVANS 1997, ISBN

970-80-88709-42-3, 1999, 115.

Milo 1999b – P. Milo: Nálezy Čačianskej kultúry z Nových Sadov-Čabu. AVANS 1997,

ISBN 970-80-88709-42-3, 1999, 116.

Milo 1999c – P. Milo: Sídlisko z doby rímskej v Zbehoch. AVANS 1997, ISBN 970-80-

88709-42-3, 1999, 116.

39

Milo 2000 – P. Milo: Sídlisko z doby rímskej v Lužiankach. AVANS 1998, ISBN 80-

88709-44-X, 2000, 131.

Milo 2001 – P. Milo: Bronzový náramok z Nových Sadov-Čabu. AVANS 2000, 2001, 151.

Milo 2003 – P. Milo: Prieskum povodia Radošiny. AVANS 2002, ISBN 80-88709-65-2,

2003, 95.

Milo/Mitáš 1999 – P. Milo/V. Mitáš: Sídlisko z obdobia neolitu a eneolitu v Zbehoch.

AVANS 1997, ISBN 970-80-88709-42-3, 1999, 117.

Mitáš 2002 – V. Mitáš: Nálezy zo záchranného výskumu v Nových Sadoch. AVANS 2001,

ISBN 80-88709-59-8, 2002, 134.

Mitáš 2003 – V. Mitáš: Nové nálezy zo Svätoplukova. AVANS 2002, ISBN 80-88709-65-

2, 2003, 99n.

Mitáš/Stegmann-Rajtár 2007 – V. Mitáš/ S. Stegmann-Rajtár: Nové nálezy z prieskumov

hradiska Veľký Lysec. AVANS 2005, ISBN 978-80-88709-99-2, 2007, 146-149.

Nevizánsky 2002 – G. Nevizánsky: Sídlisko badenskej kultúry v Nových Sadoch. AVANS

2001, ISBN 80-88709-59-8, 2002, 142.

Novotný 1953 – B. Novotný: Lengyelský kostrový hrob ze Sily u Nitry. Arch. Rozhledy 5,

1953, 145n.

Ožďány 1976 – O. Ožďány: Laténske hroby v Hornej Kráľovej. AVANS 1975, 1976, 170-

171.

Pavúk 1972 – J. Pavúk: Neolitisches Gräberfeld in Nitra. Slov. Arch. 20/1, 1972, 5-105.

Pavúk 1993 – J. Pavúk: Osídlenie Nitry v mladšej a neskorej dobe kamennej. In: Nitra.

Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 15-22.

Pieta 1993 – K. Pieta: Osídlenie z doby rímskej a sťahovania národov v Nitre. In: Nitra.

Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 74-89.

Pieta/Ruttkay 1986 – K. Pieta/M. Ruttkay: Výskum v Nitre-Párovských Hájoch. AVANS

1985, 1986, 191n.

Pieta/Ruttkay 1987 – K. Pieta/ M. Ruttkay: Záchranný výskum v Nitre-Párovských

Hájoch. AVANS 1986, 1987, 87n.

Pieta/Ruttkay 1997 – K. Pieta/M. Ruttkay: Germanische Siedlung aus dem 4.-5. Jh. in

Nitra-Párovské Háje und Probleme der Siedlungskontinuität. In: J. Tejral/H.

Friesiger/M. Kazanski (Hrsg.): Neue Beiträge zur Erforschung der Spätantike im

mittleren Donauraum. Spisy Arch. Ústavu AV ČR 8, ISBN 80-86023-07-9, Brno 1997,

145-163.

40

Rejholcová 1975 – M. Rejholcová: Výskum pohrebiska z 11. storočia v Čakajovciach.

AVANS 1974, 1975, 87-89.

Rejholcová 1980 – M. Rejholcová: Hroby zo staršej doby bronzovej v Jelšovciach.

AVANS 1979, 1980, 182.

Rejholcová 1986 – M. Rejholcová: Výskum pohrebiska v Čakajovciach. AVANS 1985,

1986, 200.

Romsauer 1993 – P. Romsauer: K osídleniu Nitry v období popolnicových polí a v dobe

halštatskej. In: Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 43-50.

Romsauer/Veliačik 1977 – P. Romsauer/ L. Veliačik: Sídlisko maďarovskej kultúry

v Zbehoch. AVANS 1976, 1977, 91.

Romsauer/Veliačik 1998 – P. Romsauer/L. Veliačik: Výsledky výskumu hradiska lužickej

kultúry v Zemianskom Podhradí (predbežná správa). Slov Arch. 46, ISSN 1335-0102,

1998, 225-251.

Ruttkay 1996 – M. Ruttkay: Die Grundveränderung in der Keramikproduktion im 12.-14.

Jahrhundert in der Westslowakei. Pravěk NŘ 6, 1996, 261-284.

Ruttkayová 1997 – J. Ruttkayová: Záchranný výskum v Ivánke pri Nitre. AVANS 1995,

ISBN 970-80-88709-59-8, 1997, 162n.

Ruttkayová 2002 – J. Ruttkayová: Archeologické nálezy z Mojmíroviec. AVANS 2001,

ISBN 80-88709-59-8, 2002, 171.

Ruttkayová/Ruttkay 2004 – J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Včasnostredoveký sídliskový objekt

v Čeľadiciach. In: G. Fusek (ed.): Zborník na počesť Dariny Bialekovej. Nitra 2004,

319-328.

Stašíková-Štukovská 1995 – D. Stašíková-Štukovská: Prieskum v Nových Sadoch.

AVANS 1994, ISBN 970-80-88709-27-X, 1995, 222.

Stegman-Rajtár 2004 – S. Stegmann-Rajtár: Die slowakisch-deutschen Ausgrabungen aus

der Höhensiedlung Štitáre-Žibrica (Kr. Nitra). In: Popelnicová pole a doba halštatská.

Příspevky z VIII. konference. České Budejovice 22.-24.9.2004. Archeologické

výzkumy v jižních Čechách – Supplementum 1. ISBN 80-86260-37-2, České

Budejovice 2004, 503-522.

Šalkovský 1978a – P. Šalkovský: Nález lemeša v Alekšinciach. AVANS 1977, 1978, 221.

Šalkovský 1978b – P. Šalkovský: Sídlisko lengyelskej a maďarovskej kultúry v Nových

Sadoch-Čabe. AVANS 1977, 1978, 221n.

Šalkovský 1978c – P. Šalkovský: Sídlisko z doby rímskej v Alekšinciach. AVANS 1978,

1980, 258.

41

Točík 1980 – A. Točík: Výsledky prieskumu archeologických lokalít na juhozápadnom

Slovensku. AVANS 1978, 1980, 226n.

Točík 1981 – A. Točík: Prieskumy a záchranné výskumy na juhozápadnom Slovensku

v roku 1980. AVANS 1980, 1981, 299.

Točík 1983 – A. Točík: Nové nálezy z juhozápadného Slovenska. AVANS 1982, 1983,

247n.

Točík/Paulík 1979 – A. Točík/J. Paulík: Mohyla z mladšej doby bronzovej a kostrové

pohrebisko z 11. storočia v Čápore. Slov. Arch. 27/1, 1979, 87-124.

Veliačik 1975 – L. Veliačik: Bronzová sekerka a strieborná minca z Branč. AVANS 1974,

1975, 107.

Vladár/Lichardus 1968 – J. Vladár/J. Lichardus: Erforschung der frühäneolitischen

Siedling in Branč. Slov. Arch. 16/2, 1968, 263-352.

Zábojník 2004 – J. Zábojník: Slovensko a Avarský kaganát. Bratislava 2004, 167 s., ISBN

80-88982-83-9.

Nálezové správy (NS) v Dokumentácii AÚ SAV v Nitre

Hečková 1986 – J. Hečková: Nálezová správa č 11701/86 (č. prieskumu 185/86). Nitra

1986.

Kolníková 1968 – E. Kolníková: Nálezová správa č. 4480/68 (č. prieskumu 302/66). Nitra

1968.

Liptáková 1961 – Z. Liptáková: Nálezová správa č. 197/61 (č. prieskumu 6/61). Nitra

1961.

Paulík 1960a – J. Paulík: Nálezová správa č. 304/60 (č. výskumu 1082/60. Nitra 1960.

Paulík 1960b – J. Paulík: Nálezová správa č. 305/60 (č. výskumu 220/59). Nitra 1960.

Paulík 1960c – J. Paulík: Nálezová správa č. 331/60 (hlásenie 1084/60). Nitra 1960.

OBRAZOVÁ PRÍLOHA

Graf 1. Vyjadrenie vzťahov medzi počtom ľudí, početnosťou keramických nálezov na

polohách a zberoch, ku ktorým je vyplnený „Záznam z povrchového prieskumu“.

Graf 2. Percentuálny podiel počtu kusov črepov na jednotlivých polohách. Hlavná 37/41 – 0,59%, Pod vinohradmi – 60,35%, Predné diely – 7,86%, Rybník – 17,02%, Tably – 13,34%, Veľká Pusta – 0,56%, Záhumenice – 0,32%.

Hlavná 37/41

Pod Vinohradmi

Predné diely

Rybník

Tably

Veľká Pusta

Záhumenice

Graf 3. Podiel typickej a atypickej keramiky v celkovom súbore keramických nálezov. Typická – 26,41%, Atypická – 73,59%.

Graf 4. Percentuálne podiely datovanej keramiky na jednotlivých polohách.

Typická keramika

Atypická keramika

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100% Nedatované

Novovek (n)

Novovek

Stredovek (n)

Nes. Str.

14.-15.

12.-13.

Včas. Str.

Ger. (n)

Ger.

LT C (n)

LT C

VK

1

2Obr. 1. Jarok, letecké snímky polohy Ve¾ká Pusta. 1 - náh¾ad zo severnej strany; 2 - náh¾ad z južnej strany; (autor I. Kuzma; copyright: AÚ SAV Nitra);

1

2

Obr. 2. Jarok. Použité satelitné snímky; 1 - Poloha Rybník; 2 - Poloha Pod vinohradmi; (zdroj Google Earth);

Obr. 3. Jarok. Použitý satelitný snímok z polohy Ve¾ká Pusta (zdroj: Google Earth).

1

2

Obr. 4. Jarok, výsledky geofyzikálneho merania; 1 - Mapa magnetického po¾a; 2 - Interpretácia mapy magnetického po¾a; Autor: J. Tirpák.

Obr. 5. Jarok, kolekcia štiepanej industrie z katastra obce. 1-17, 21-23, 26 – Ve¾ká Pusta, 18 – Mladý Háj, 19, 27 – Stará hora, 20 – Diely, 24 – Rybník, 25 – Tably.

0 10 cm

1

2

3

45

6

7 8 9

10 1112

1314

Tab I. Jarok, poloha Pod Vinohradmi, 1-5 LNK; 1 - pr.è. 1049; 2 - pr.è. 796; 3 - pr.è. 870; 4 - pr.è. 388; 5 - pr.è. 478; 6 Pravek (?); 6 - pr.è. 598; 7-15 Kosihy-Èaka; 7 - pr.è. 626; 8 - pr.è. 755; 9 - pr.è. 539; 10 - pr.è. 602; 11 - pr.è. 614; 12 - pr.è. 871; 13 - pr.è. 567; 14 - pr.è. 240; 15 - pr.è. 226;

15

0 10 cm

1

23

45

67

8

9 10 11

12 13

Tab. II. Jarok, poloha Pod Vinohradmi, 1-8 Vekerzug; 1 - pr.è. 773; 2 - pr.è. 455; 3 - pr.è. 703; 4 - pr.è. 380; 5 - pr.è. 368; 6 - pr.è. 404; 7 - pr.è. 608; 8 - pr.è. 374; 9-13 Latén; 9 - pr.è. 951; 10 - pr.è. 474; 11 - pr.è. 498; 12 - pr.è. 775; 13 - pr.è. 686;

0 10 cm

1

2 3 4

5

67

89

10

11

12 13

Tab. III. Jarok, poloha Pod Vinohradmi; 1-13 Doba rímska; 1 - pr.è. 698; 2 - pr.è. 609; 3 - pr.è. 973; 4 - pr.è. 230; 5 - pr.è. 738; 6 - pr.è. 531; 7 - pr.è. 306; 8 - pr.è. 220; 9 - pr.è. 760; 10 - pr.è. 141; 11 - pr.è. 1048; 12 - pr.è. 309; 13 - pr.è. 481;

1 2 3

4

5

6

7 8

Tab. IV. Jarok, poloha Pod Vinohradmi; 1-8 Panónska keramika; 1 - pr.è. 997; 2 - pr.è. 736;3 - pr.è. 810; 4 - pr.è. 811; 5 - pr.è. 859; 6 - pr.è. 604; 7 - pr.è. 625; 8 - pr.è. 605; 9,10 - Vèasnýstredovek; 9 - pr.è. 338; 10 - pr.è. 237;

9 10

0 10 cm

0 10 cm

1

2

3 4

Tab. V. Jarok, poloha Pod Vinohradmi; 1-4 Vrcholný stredovek; 1 - pr.è. 1046; 2 - pr.è. 768;3 - pr.è. 372; 4 - pr.è. 371; 5-11 Novovek; 5 - pr.è. 616; 6 - pr.è. 303; 7 - pr.è. 285; 8 - pr.è. 299;9 - pr.è. 947; 10 - pr.è. 550; 11 - pr.è. 479;

5 67

8

910

11

0 10 cm

12

Tab. VI. Jarok, poloha Tably; 1, 2 LNK; 1 - pr.è. 126; 2 - pr.è. 119; 3 Pravek (?); 3 - pr.è. 122;4,5 Kosihy-Èaka; 4 - pr.è. 190; 5 - pr.è. 71; 6 Vekerzug; 6 - pr.è. 9; 7-10 Latén; 7 - pr.è. 127;8 - pr.è. 210; 9 - pr.è. 124; 10 - pr.è. 86;

3

67

8

9

4

5

10

0 10 cm

1 2

3

4

56

7

8

Tab. VII. Jarok, poloha Tably; 1-7 Doba rímska; 1 - pr.è. 207; 2 - pr.è. 12; 3 - pr.è. 77;4 - pr.è. 15; 5 - pr.è. 207; 6 - pr.è. 24; 7 - pr.è. 70; 8 Vèasný stredovek; 8 - pr.è. 219;

Tab. VIII. Jarok. A - poloha Predné diely; 2 LNK; 2 - pr.è. 88; 1, 3 Kosihy-Èaka; 1 - pr.è.1072; 3 - pr.è. 171; 4, 5 Latén; 4 - pr.è. 824; 5 - pr.è. 100; 6 Doba rímska; 6 - pr.è. 104; 7, 8 Vèasný stredovek; 7 - pr.è. 179; 8 - pr.è. 172; 9 Novovek; 9 - pr.è. 1021; B - poloha Ve¾ká Pusta; 10 LNK (pr.è. 1020); C - poloha Hlavná 37/41; 11 Lengyel III (pr.è. 1);

12 3

45

6

7 8

9

10

B

C

110 5 cm

0 10 cm

A

1 2

34

Tab. IX. Jarok, poloha Rybník; 1-4 Kosihy-Èaka; 1 - pr.è. 836; 2 - pr.è. 913, 3 - pr.è. 1003;4 - pr.è. 1011; 5, 6 Doba bronzová (?); 5 - pr.è. 842; 6 - pr.è. 843; 7, 8 Latén; 7 - pr.è. 957;8 - pr.è. 994; 9-11 Doba rímska; 9 - pr.è. 844; 10 - pr.è. 903; 11 - pr.è. 1012; 12 Pravek (?);12 - pr.è. 939;

5 6

78

9 10

11

0 10 cm

12

1

Tab. X. Jarok, poloha Rybník; 1 Panónska šedá keramika; 1 - pr.è. 997; 2-5 Novovek; 2 - pr.è. 999; 3 - pr.è. 937; 4 - pr.è. 1010; 5 - pr.è. 959;

23

4

5

0 10 cm

Tab. XI. Jarok, drobné predmety z polohy Pod Vinohradmi. 1 - brúsená kamenná sekerka; 2 - brúsené kamenné dlátko; 3 - rímska minca cisára Galliena; 4 - úlomok žarnova; Mierka: 1,2,4 - a; 3 - b;

0 10 cm

12

a

4

0 3 cmb

3

12

34

5

6

7

Mapa 1. Polohopisná mapa katastra Jarku s vyznaèenými polohami realizovaných prieskumov; 1 - poloha Pod Vinohradmi; 2 - poloha Predné Diely;3 - poloha Rybník;4 - poloha Tably; 5 - poloha Ve¾ká Pusta; 6 - poloha Záhumenice; 7 - Hlavná 37/41;

Mapa 2. Vybraná èas• nitrianskej sprašovej pahorkatiny s katastrálnymi územiami hodnotených obcí.

Mapa 3. Neolitické a eneolitické lokality: 1-Alekšince; 2-Alekšince-Sliváš; 3-Èab-Horná lahòa; 4-Èab-Pasienky; 5-Èab-Pod topo¾mi; 6-Èab; 7-Èab-Dolná lahòa; 8-Èakajovce-Dlhé; 9-Ivánka pri Nitre; 10-Jarok; 11-Jelšovce-JRD; 12-Kapince; 13-Lukáèovce-Farské; 14-Lužianky-Kajsa; 15-Nitra-Párovské Háje; 16-Nové Sady-Èab; 17-Nové Sady-Dolné lúky; 18-Nové Sady; 19-

Nové Sady-Za rybníkom; 20-Šurianky-Za Figurom; 21-Šurianky-Za K¾uèiarkou; 22-Ve¾ké Zálužie; 23-Zbehy-Kapustnice; 24-Zbehy-Dolu brehmi; 25-Zbehy-Ingováò;26-Zbehy-Horné

lúky; 27-Zbehy-Andaè-Nad záhradami; 28-Nitra-Šúdol; 29-Nitra-Kynek; 30-Nitra-Kynek-Hôrka; 31-Nitra-Mlynárce; 32-Cabaj-Èápor: A-Jarok (Predné diely, Pod Vinohradmi, Rybník,Tably); B-

Jarok (Ve¾ká Pusta); C- Jarok (Hlavná 37/41);

Mapa 4. Lokality z doby bronzovej: 1-Alekšince; 2-Alekšince-Sliváš; 3-Báb-Stará hora; 4-Èab-Horná lahòa; 5-Èab-Pasienky; 6-Èab-Pod topo¾mi; 7-Èab; 8-Su¾any- Za humnami; 9-

Jelšovce-areál JRD; 10-Lukáèovce-Jutrá; 11-Lukáèovce-Farské; 12-Lukáèovce; 13-Lužianky-Kajsa; 14-Moèenok; 15-Mojmírovce; 16-Nové Sady; 17-Nové Sady-Dolné Lúky; 18-Nové Sady-Silické háje; 19-Nové Sady-Za rybníkom; 20-Šurianky-Za Figurom; 21-Šurianky-Za

K¾uèiarkou; 22-Ve¾ké Zálužie; 23-Zbehy- Lešnek; 24-Zbehy-Dolu brehmi; 25-Zbehy-Ingováò; 26-Zbehy-Horné lúky; 27-Zbehy- Nad záhradami; 28-Nitra-Kynek; 29-Cabaj-Èápor-Pri kopci;

30-Jarok-Areál JRD

Mapa 5. Halštatské lokality: 1-Ivánka pri Nitre; 2-Jelšovce-Areál JRD; 3-Lužianky-Kajsa; 4-Lužianky; 5-Mojmírovce; A- Jarok (Pod vinohradmi; Predné Diely, Rybník, Tably);

Mapa 6. Mapa laténskych lokalít; 1-Èab-Pasienky; 2-Horná Krá¾ová; 3-Ivánka pri Nitre; 4-Jelšovce-Areál JRD; 5-Kapince; 6-Lukáèovce-Farské; 7-Moèenok; 8-Mojmírovce;9-Nitra-Párovské Háje; 10-Nové Sady-Dolné lúky; 11-Nové Sady-Za rybníkom; 12-Šurianky-Za Figurom; 13-Zbehy-Celé; 14-Zbehy-Dolné/Horné lúky; 15-zbehy-Dolu brehmi; 16-Zbehy-Ingováò; 17-Zbehy-Kapustnice; 18-Nitra-Hrad; A-polohy Pod Vinohradmi, Predné diely, Rybník a Tably;

Mapa 6. Laténske lokality: 1-Èab-Pasienky; 2-Horná Krá¾ová; 3-Ivánka pri Nitre; 4-Jelšovce-Areál JRD; 5-Kapince; 6-Lukáèovce-Farské; 7-Moèenok; 8-Mojmírovce; 9-Nitra-Párovské Háje;

10-Nové Sady-Dolné lúky; 11-Nové Sady-Za rybníkom; 12-Šurianky-Za Figurom; 13-Zbehy-Celé; 14-Zbehy-Dolné/Horné lúky; 15-Zbehy-Dolu brehmi; 16-Zbehy-Ingováò; 17-Zbehy-

Kapustnice; 18-Nitra-Hrad; A- Jarok (Pod Vinohradmi, Predné diely, Rybník, Tably);

Mapa 7. Lokality z doby rímskej; 1-Alekšince; 2-Alekšince-Sliváš; 3-Su¾any-Za humnami; 4-Ivánka pri Nitre; 5-Lukáèovce-Farské; 7-Lužianky-Pasienky; 8-Nitra-Párovské Háje; 9-

Rišòovce-Bešeòov; 10-Ve¾ké Zálužie; 11-Svätoplukovo; 12-Zbehy-Dolné lúky; 13-Zbehy-Dolu brehmi; 14-Zbehy-Ingováò; 15-Cabaj-Èápor; 16-Mojmírovce; 17-Zbehy; A- Jarok (Pod

vinohradmi, Rybník, Tably);

A

Mapa 8. Stredoveké lokality: 1-Alekšince-Sliváš; 2-Cabaj-Èápor; 3-Èab-Horná lahòa; 4-Èab-Pod topo¾mi; 5-Èab-Dolná lahòa; 6-Èakajovce-Kostolné; 7-Èakajovce-Dlhé; 8-Ivánka pri Nitre;

9-Jelšovce-Areál JRD; 10-Kapince; 11-Lukáèovce-Farské; 12-Lužianky; 13-Moèenok; 14-Mojmírovce; 15-Nitra; 16-Nitra-Èermáò; 17-Nitra-Párovské Háje; 18-Nové Sady; 19-Nové

Sady-Za rybníkom; 20-Svätoplukovo; 21-Šurianky-Za Figurom; 22-Ve¾ké Zálužie; 23-Zbehy-Lešnek; 24-Zbehy-Celé; 25-Zbehy-Dolu brehmi; 26-Zbehy-Ingováò; 27-Zbehy-Nad záhradami;

28-Malé Zálužie; 29-Lehota; 30-Nitra-Kynek; 31-Nitra-Mlynárce; 32-Cabaj-Èápor; A- Jarok (Pod vinohradmi, Predné Diely, Rybník, Tably);