Stredoveká obec Kisayto a vznik obce HanigovceMartin Roškanin

6.10.2015

AbstractKisayto was a medieval village which in the 14th century spread across

today’s villages Hanigovce and Milpoš. The analysis of medieval demar-cation and reconstruction of its boundaries shows that the village wassituated in the area of nowadays Hanigovce. The village name Kisaytodisappeared and was replaced by Veľké Hanigovce during the years 1349-1392, later known as Staré Hanigovce and then Hanigovce. The very firstvillage of Hanigovce (the first reference dates back to 1330) was foundedin the area of nowadays Milpoš in the locality known as Koscelisko. In1398 the village was named Malé Hanigovce, later Nové Hanigovce, PusztaHanigocz and ultimately Milpoš in 1775.

AbstraktKisayto bola stredoveká obec, ktorej chotár sa v 14. storočí rozprestie-

ral na pozemkoch dnešných chotárov obcí Hanigovce a Milpoš. Z analýzstredovekých metácií a rekonštrukcie priebehu hraníc jej chotára vyplýva,že ležala v miestach dnešnej obce Hanigovce. Obec Kisayto nezanikla, za-niklo len jej pôvodné pomenovanie a bolo v priebehu rokov 1349 – 1392nahradené pomenovaním Veľké Hanigovce, neskôr Staré Hanigovce a Ha-nigovce. Stredoveká obec Hanigovce (o ktorej máme prvú zmienku z roku1330) bola založená na nemeckom práve v miestach dnešnej obce Milpošv lokalite s miestnym názvom Koscelisko. V roku 1398 niesla názov MaléHanigovce, neskôr Nové Hanigovce, Puszta Hanigocz a až v roku 1775Milpoš.

1 Zmienky o obci KisaytoO obci Kisayto sa zachovalo len pár zmienok v historických prameňoch. Pochá-dzajú z krátkeho časového obdobia od roku 1315 do roku 1349:

1271: túto zmienku o obci,1 kde si mali Moholovi synovia Herbert a Lang aDetrikovi synovia rozdeliť viaceré majetky, treba považovať za falzum,pretože listina nezodpovedá vlastníckym pomerom v tejto oblasti.2

13.1.1315: prvá vieryhodná zmienka o obci v listine Karola Róberta z 13.januára 1315, kde sa zároveň nachádza aj metácia chotára obce Kisayto.3

1Fejér, G., 1829, str. 72-73 . . . quod possessiones Tharkweley, Veresalma, Bathiamezey,Kisaylthoth, Hennengfalva, Hegmegwsfalua, in Comitatu Sarus existentes . . .

2Beňko, J., 1985, str. 2033Sedlák, V., 1987, str. 24 MOL DL 68776

1

23.4.1322: majetok obce Kisayto sa spomína pri vymedzovaní hraníc v metácii(Pečovskej) Novej Vsi.4

25.4.1330: v listine sú riešené hranice medzi obcou Kisayto a Červenicou. Vzni-kol tak ďalší metačný záznam, ktorý potvrdzuje a upresňuje južnú hranicuobce Kisayto vytýčenú v roku 1315.5

15.8.1332: v listine sa uvádza, že obyvatelia obce Kisayto narušili v predchá-dzajúcom roku hranice Červenice, ktorá už bola majetkom magistra Ri-kolfa z Torysy.6

13.8.1349: obyvatelia Kisayto sa spoločne s obyvateľmi Hanigoviec sťažujú voj-vodovi Štefanovi na zabratie ich zeme magistrom Rikolfom.7

2 Význam slova Kisayto a formy zápisuV listinách sa názov obce Kisayto vyskytoval v týchto tvaroch: Kisaylthoth (fal-zum datované do roku 1271), Kysaytoud (1315), Kyusaytou (1322), Kyus aytovt,Kyusaytovt (1330), Kysaytod (1332), Kysaytou, Kyus aytout (1349).

F. Uličný jej názov prekladá ako Malá Brána (z maďarského kis = malý,ajto = brána).8 Podobný preklad uvádza aj O. Halaga pri preklade metácie(Pečovskej) Novej Vsi — malé dvere.9 V. Rábik s týmto výkladom nesúhlasí,názov dediny uvádza v tvare Kysaytod a odvodzuje ho od nemeckého osobnéhomena Aito(n), kde adjektívum „kis“ a posesívny suffix „d“ je už prídavkommaďarského pisára listiny.10

Je málo pravdepodobné, aby názov dediny niesol nemecké meno, pretože akovyplýva z ďalej uvádzaných zistení, obec Kisayto bola staršou obcou, ktorá ne-bola vybudovaná na základe nemeckého práva. Rovnako aj spomínaný posesívnysuffix „d“ je otázny. Treba si všimnúť, že v zmienkach sa vyskytuje väčšinouprípona v tvare -ut, -vt, -ud. Ako upozornila naša prekladateľka, ide o maďar-ské slovo út, čo znamená cesta.11 Potom by preklad názvu obce bol vo význameosada „Na ceste k Malej Bráne“ a správny prepis jej názvu „Kisaytout“. Vtexte však bude používaný tvar „Kisayto“, tak ako už bol zaužívaný v doteraj-ších publikáciách.

Správnosť prekladu Malá Brána by mohlo dokazovať aj zistenie, že obecKisayto ležala neďaleko vrchu Abranhege (dnešný názov Hrabienka).12 NázovAbranhege O. Halaga prekladá ako hora „Brána“ a uvádza, že pri hore bola

4Sedlák, V., 1987, str. 346-3475MOL DL 64653: . . . super faciem possessionis domini regis Kyus aytout vocatae . . .6MOL DL 64655: hospites de Kysaytod pertinentes ad castrum Sarus metas ciusdam

possessionis sue (magistri Rycolphi, filii Ricolphi propria attoritate (!) destruxissent anno inpresenti.

7MOL DL 64666: . . . populi villarum Henyngfalua et Kysaytou vocatarum . . . super faciempossessionis domini regis Kyus aytout vocatae . . .

8Uličný, F., 1990, str. 1319Pado, J., 1998

10Rábik, V., 2006, str. 8911V tejto súvislosti sa dá porovnať aj stredoveký zápis pomenovania cesty pri obci Marhaň

— Morgunay out, Morgonyayvth.Uličný, F., 1990, str. 190, 419 viam magnam, que vocaturMorgunay out

12Roškanin, M., 2014

2

zrejme brána na ceste do Poľska (Ľutina — Hanigovce).13 Nezávisle od O. Ha-lagu píše F. Uličný o obci Kisayto, že jej názov zachytil skutočnosť, že sídliskovzniklo pri malej bráne, pri stavebno-strážnom zariadení pri krajinskej cestetiahnúcej údolím Torysy v 11. – 13. storočí.14 Označenie „malá“ súvisí zrejmes porovnaním so starou bránou (antiqua porta), ktorá sa nachádzala medzi ob-cami (Pečovská) Nová Ves a Červenica, na hlavnej ceste vedúcou údolím Torysy.Medzi týmito obcami sa v tomto období nachádzali obranné záseky,15 ktoré od-tiaľ pokračovali po južných svahoch pohoria Čergov ďalej na východ.16 Na tejtolínii neboli tvorené súvislým zátarasom, ale boli vybudované len na určitýchmiestach, úsekoch krajinských ciest.17 Podľa všetkého teda oblasť Malej Bránya vrchu Abranhege bola strategickým miestom, kadiaľ viedla vedľajšia krajinskácesta, prípadne horská cesta hrebeňom Čergova do Poľska.

3 Vlastníci obceDo roku 1315: do roku 1315 sídlo vlastnili šľachtici z Brezovice.18

13.1.1315: šlachtici z Brezovice prepustili obec Kisayto Jánovi a Mikulášovi —synom Detka (Dečka), Štefanovi — synovi Herborda a Blažejovi — synoviDetbora.19

1322: obec stále vlastnia synovia Dečka (Dechk) a gróf Langh.20

1330: majetok sa ocitá v rukách kráľa.21

1349: majetok Kisayto spoločne s Hanigovcami aj naďalej patria kráľovi.

4 Chotár obce a jej metácie4.1 Metácia z 13.1.1315Voľný preklad z latinského originálu:22

Prvá meta začína pri prameni potoka nazývaného Letune (Ľutinka), padápo toku tohto potoka smerom na juh až k vrchu Myhelhazatetey (Michalka),

13Halaga, O., 1962, str. 24-2514Uličný, F., 1990, str. 13115Varsik, B., 1977, str. 237–23816Varsik, B., 1972, str. 2017Uličný, F., 1990, str. 479 Pozn. 318Rábik, V., 2006, str. 8919Rábik, V., 2006, str. 8920Sedlák, V., 1987, str. 346-34721Angelovič, J. and Boleš, D., 2002, str. 27 MOL DL 64653: . . . super faciem possessionis

domini regis Kyus aytout vocatae . . .22Sedlák, V., 1987, str. 24 Cuiusquidem ville seu possessionis Kysaytoud mete, sicut eedem

partes recitarunt, hoc ordine distinguntur, quod prima meta ispius possessionis incipit a capitefluvii Letune vocati, descendendo per ipsum fluvium usque ad montem versus meridiem, quiest inter predictas possessiones Verusalmafalua et Kysaytoud, Myhelhazatetey nuncupatum,et circa ipsum montem exeundo de predicto fluvio asscendit ad acumen montis ipsius versusoccidentem et abhinc directe descendendo cadit in quendam rivulum et saliendo ipsum rivulumtransit quoddam berch et cadit in fluvium Verusalmapotoka nuncupatum et per ipsum fluviumasscendit usque ad caput fluvii eiusdem et abhinc vadit iterum ad caput fluvii Letune, undeinceperat et ibi terminatur.

3

ktorý rozdeľuje chotáre obcí Verusalmafalua (Červenica) a Kysaytoud, z potoka(Ľutinka) hranica stúpa západne na vrchol hory (Michalka) a priamo zostupujek rieke (quendam rivulum), ktorú preskočí a vedie cez vrch (berch), z ktoréhopadá do potoka s názvom Verusalmapotoka (Milpošský potok) a týmto potokomstúpa až k jeho prameňu a od neho pokračuje k prameňu potoka Letune, kdesa hranice končia.

4.1.1 Rekonštrukcia a poznámky k metácii

4.1.1.1 Letune

Metácia začína od prameňa riečky Letune. Letune je riečka dnes nazývaná Ľu-tinka, po toku ktorej hranica pokračuje južne až k východnému úpätiu vrchuMichalka, odkiaľ západným smerom vystúpi na jeho vrchol. Otázna však je loka-lizácia prameňa riečky Ľutinka. Je málo pravdepodobné, že sa v metácii uvažujes dnešným miestom prameňa Ľutinky pod vrchom Čergov. Dolina riečky Ľu-tinka v tomto období ešte nebola obývaná, osada Majdan a pravdepodobne aniosada Olejníkov vtedy ešte neexistovala, a to mohlo ovplyvňovať stredoveké po-znanie toku Ľutinky. S väčšou pravdepodobnosťou bol v tomto období prameňĽutinky situovaný v mieste prameňa dnešnej riečky Drahotín, čomu nasvedčujeaj analýza metácie (Pečovskej) Novej Vsi z roku 1322.23 Toto tvrdenie v pod-state podporuje aj táto metácia obce Kisayto, kde sa uvádza, že od prameňapotoka Letune sa vrch Michalka nachádza južne.

4.1.1.2 Myhelhazatetey

Z riečky Ľutinka hranica vystúpa na vrch Myhelhazatetey. Bezpochybne ideo horu Michalka, ktorá bola v tom období významnou métou, spomínanou voviacerých metáciách. Hora v tom období tvorila hraničný bod medzi Červenicoua Kisayto.

4.1.1.3 Quendam rivulum

Z Michalky hranica západným smerom padá do potoka s dnešným názvom Ha-nigovský potok.

4.1.1.4 Berch

Berch znamená vrch. Možný pôvod slova je z maďarského bérc (bralo, vrchol)24

alebo z nárečového slova verch.25 Ide o vrch s kótou 606,3 alebo Hrb (579,0).Z Hanigovského potoka prechádza hranica cez tento vrch a padá do potokaVerusalmapotoka.

23Roškanin, M., 201524Maliniak, P., 2009, str. 119 V prípade označení rôznych vyvýšenín v tvaroch berch, be-

erch, beercz možno na základe súčasných poznatkov usudzovať, že zápisy korešpondujú smaďarským termínom bérc (bralo, vrchol)

25Ondruš, Š., 1986, str. 238 et vadit ad Berch . . . Vrch (nárečove Verch)

4

4.1.1.5 Fluvium Verusalmapotoka

V preklade Červenický potok. Ide bezpochyby o potok s dnešným názvom Mil-pošský potok. Tvoril zároveň východnú hranicu chotára obce Lúčky.26 V roku1411 bol v metácii Starých Hanigoviec spomínaný ako Mlynský potok. Týmtopotokom hranica ďalej stúpa smerom na sever až k prameňu.

4.2 Metácia Červenice z 1.5.1322V metácii máme zachytenú južnú hranicu obce Kisayto: „. . . prekročiac Torysuna sever až po rieku Weresalmapataka, pozdĺž tejto medzi 2 vrchmi na východ pojeden potok, napokon dôjdeme opäť po Michalhazatetey.“ 27 Hranica Červeniceod Torysy viedla na sever po Milpošský potok, ním viedla hranica severne, aždo miesta, kde sa stáčala východne a viedla medzi vrchmi Hrb (579,0) a vrch skótou 606,3 na východ cez Hanigovský potok a na vrchol Michalky.

4.3 Metácia z 23.4.1322Výňatok z metácie (Pečovskej) Novej Vsi,28 ktorej analýza a plné znenie bolouvedené samostatnom článku:29

. . . deinde ascendit ad montem My-halzatety (így) vocatum per acuciemeiusdem montis versus aquilonem etsuper eundem montem sunt due meteterree de quibus in latere eiusdem mon-tis descendit ad vallem iterum ad duasterreas metas in silva existenses,

Nato stúpa hranica na horu My-hal/ha/zatety (vrcholec Michalovhodomu) a po vrcholci tejto hory na se-ver. Na tejto hore sú dve zemné mety,z ktorých po boku tejto hory (hranica)zostupuje do údolia, opäť k dvom zem-ným metam v lese.

deinde cadit in fluvium Tarboche-ynpothoka vocatum in quoquidem flu-vio currit supra ad eiusdem fluvii ca-put de quo exit et ascendit ad verticemmontis Javor dicti et in eiusdem montisvertice currit usque ad fluvium Thoplvocatum versus aquilonem et ibi sepa-rantur mete a terra comitis Langh et fi-liorum Dechk Kyusaytou vocata et sicdescendendo per fluvium Thopl perve-nit ad terram filiorum Jacobi dicti Len-gen Jakorezey vocatam . . .

Nato padá do potoka zvaného Tar-bocheynpotoka (Tarbočin potok), vktoromto potoku stúpa vyššie k jehoprameňu, od ktorého (prameňa) vy-chádza a stúpa k vrcholu hory Javor ana vrcholci tejto hory beží až k riekezvanej Thopl na sever. A tu sa de-lia mety od zeme grófa Langha a sy-nov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó(t.j. malé dvere), a tak, zostupujúc cezpotok Thopl, príde k zemi synov Ja-kuba zvaného Lengen (=Poľan), zvanejAkoriš—Jakovany.

Pri darovaní (Pečovskej) Novej Vsi Mikč bánovi sa východná hranica chotáraobce Kisayto presunula z údolia riečky Ľutina smerom na západ až do údoliaTáborového potoka (Tarbočin potok) a od potoka Drahotín (v tejto metáciispomínaný ako Thopl) na hrebeň západne od Drahotína.

26Angelovič, J. and Boleš, D., 2002, str. 1727Gárdonyi, A., 1909, str. 4 Listina č. 1728Sedlák, V., 1987, str. 346-34729Roškanin, M., 2015

5

4.4 Metácia z 25.4.1330V tejto metácii30 sa opätovne potvrdzujú (a oproti metácii z roku 1315) ajspresňujú hranice obcí Červenica a Kisayto. Hranica začína na vrchole horyMichalka (Mihalhazateteye) a končí v mieste, kde sa nemenovaný malý potokvlieva do Milpošského potoka (Weresalmapataka). V listine sa píše: „vyslancinavštívili kráľovský majetok Kyusaytovt, aby sa oboznámili s hranicami tohtomajetku so susediacim majetkom Weresalma magistra Rycolpha, ktoré sa stalizdrojom škriepok, pričom išlo o zistenie pôvodného stavu z čias bána Mykch- a,keď tento majetok vlastnil magister Rykolphus. Priamo na mieste (v teréne) a vprítomnosti obyvateľov dediny Kyusaytovt magister Rycolphus ukázal vyslancomsvoj majetok Weresalma a jeho hranice, ktoré ho oddeľujú od majetku Kyusa-ytovt. Obyvatelia obce Kyusaytovt dosvedčujú (potvrdzujú), že ukázaná hranicazodpovedá skutočnosti, aká bola za čias bána Mykcha, keď majetok patril magis-trovi Rycolphovi.“

Ide teda o rekonštrukciu hraníc priamo v teréne, tak ako boli vymedzenév roku 1315, keď Rikolf prepusil Kisayto šľachticom z Fulókércs. Pojem „začias bána Mykcha“ uvádzaný v metácii, spadá do roku 1315, kedy sa Mikč stalkastelánom Šarišského hradu a zastával funkciu župana Šarišskej stolice.31

. . . amelynek kezdete a Michalhaza-teteye hegy tetejére esik, majd Ny-naktartva elér egy patakot, átmenve rajtaegyenesen hegyre fel,

Táto hranica začína na vrchole vr-chu Michalhazateteye, postupuje nazápad až dosiahne jeden potok, prekro-čiac potok pokračuje priamo hore kop-com,

majd Ny felé lejőve arról kis patakforrásához jut, e patakon keresztül eléria Weresalmapataka vízfolyást . . .

ďalej na západ zíduc z kopca dôjdek prameňu malého potoka, skrz tentodosiahne potom vodný tok Weresalma-pataka

Touto metáciou sa upresňuje južná hranica chotára, kde sa dozvedáme, žeod hrebienka medzi vrchom Hrb (579,0) a vrchom s kótou 606,3 hranica klesalaďalej na západ do malého potôčika, ktorý sa vlieva do Milpošského potokazhruba 300 – 400 m južne od dnešného začiatku obce Milpoš.

30Kristó, G. and Blazovich, L. and Géczi, L., 1990, str. 14431Vallašek, A. and Slivka, M., 1981, str. 137 Pozn. 22: . . . bán Mičk sa stal kastelánom

Šarišského hradu v januári 1315.

6

Obr. 1: Mapa chotára obce Kisayto

4.5 Mapa chotáraNa obrázku 1 je znázornená mapa hraníc chotára obce Kisayto z roku 1315 (plnáčiara) a posun hranice na západ v roku 1322 (bodkovaná čiara). Čiarkovaná líniazachytáva hranice Starých Hanigoviec, tak ako boli rekonštruované z metácie zroku 1411.

5 Lokalizácia obce KisaytoOblasť chotára, v ktorom ležala obec Kisayto, bola analyzovaná v predchádza-júcej kapitole. V tejto kapitole sa pokúsime bližšie upresniť polohu samotnejobce.

5.1 Lokalizácie známe z literatúryO lokalizácii obce Kisayto sa zmieňujú viacerí autori:

• F. Uličný v roku 1981 lokalizuje obec Kisayto do katastra obce Hani-govce,32 neskôr upresňuje lokalizáciu severne od kopca Michalka, medziČervenickým potokom a potokom Ľutinka (1990).33

32Uličný, F., 1981, str. 52333Uličný, F., 1990, str. 131

7

• V. Rábik lokalizuje Kisayto niekde do susedstva obce Hanigovce pod úpä-tie hory Michalka (2006).34

• P. Sedlák s lokalizáciou F. Uličného nesúhlasí. Jej chotár upresňuje južneod kopca Michalka, medzi Ľutinku a Červenický potok (1994). Odôvodňujeto listinou Karola Róberta z 13. januára 1315, kde sa píše „. . .Hethas, Ba-chamezey, Verusalmafalua et quandam Noua Villa, que est circa fluviumTarcha a parte meridionali, que nunc Iacobfolua nuncupatur, ac Kysay-toud vocate . . . “, čo prekladá a dokladá ďalej v texte ako „Podobne Jaku-bovu Voľu (aj Kišajto nazývanú) uvádza Jágerská kapitula v potvrdzovacejlistine datovanej po 15. januári 1315.“ Z toho vyvodzuje, že v tesnej blíz-kosti pri staršej dedine Kisayto vznikla na začiatku 14. storočia nová obec— Jakubova Voľa, ktorú zotrvačnosťou nazývali aj Kisajto a stotožňujezaniknuté Kisajto s dnešnou Jakubovou Voľou.35

Prvé dve lokalizácie umiestňujú obec do chotára, ktorý vyplýva z metácie zroku 1315, ale nešpecifikujú bližšie jej polohu. S poslednou lokalizáciou nemožnosúhlasiť, pretože podľa priebehu metácie obec Kisayto nemohla ležať pri obciJakubova Voľa. Rovnako aj predpoklad, že Jakubova Voľa vznikla zo staršejobce Kisayto, vylučuje správa z roku 1352, kde sa uvádza, že pôvodný názovobce Jakubova Voľa bol Tharchahat.36

5.2 Vhodná lokalita pre stredovekú obecV chotári obce Kisayto je možné predpokladať začiatkom 14. storočia stredovekúobec v dvoch vhodných lokalitách. Jedna z nich bola samozrejme lokalita v ob-lasti dnešnej obce Hanigovce. Druhá sa nachádzala na území dnešného Milpoša,v oblasti s pomiestnym názvom Koscelisko.

Ako bolo vysvetlené v analýze metácie Starých Hanigoviec, lokalita Kosce-lisko bola doložiteľne osídlená koncom 14. a začiatkom 15. storočia, kedy sa tamnachádzalo sídlisko s názvom Nové Hanigovce.37 Táto oblasť však bola nepo-chybne osídlená aj začiatkom 14. storočia. Vyplýva to zo samotného názvu tejtooblasti. Rovnaké názvy oblastí, kde sa výskumom potvrdila dávna existenciasakrálnej stavby, sa nachádzajú aj v neďalekých obciach:

• Koscelisko pri obci Rožkovany, kde sa nachádzal kostol postavený v 13.storočí38

• Koscelisko (Koscilek) v katastri obce Brezovička, kde v rokoch 1965-1967boli počas archeologického výskumu odkryté zvyšky muriva a základy za-niknutého kostola, ktorý sa podľa pôdorysu a technológie stavby považujeza románsky kostol pochádzajúci z 12., najneskôr zo začiatku 13.storo-čia,39

34Rábik, V., 2006, str. 8935Sedlák, P., 1994, str. 2236Rábik, V., 2006, str. 8437Roškanin, M., 201438Uličný, F., 1990, str. 27239Uličný, F., 1990, str. 319-320

8

• Koscelisko v katastri obce Víťaz, kde sa eviduje zaniknutý stredoveký kos-tol a cintorín, ktorý zatiaľ nebol bližšie skúmaný.40,41

Podobne aj v oblasti Koscelisko v Milpoši môžme predpokladať zaniknutústredovekú sakrálnu stavbu. Okrem chotárneho názvu sa o nej zachovala aj le-genda, kde počas tureckého obliehania hradu bol v osade zabitý turecký vojak.Ako odplatu údajne Turci povraždili v kaplnke časť obyvateľov a kaplnku ná-sledne zbúrali. Túto legendu by mohli potvrdzovať kamene z kaplnky a kosti,pravdepodobne z vtedajšieho cintorína, ktoré boli nájdené počas stavebnýchprác v uvedenej oblasti.42

5.3 Lokalizácia obcí Kisayto a HanigovceStredovekú obec Hanigovce určite nemôžeme stotožňovať s obcou Kisayto, pre-tože z roku 1349 máme zmienku, kde sa spomínajú obyvatelia obce Kisaytospoločne s obyvateľmi Hanigoviec.43 Z toho vyplýva, že Hanigovce a Kisaytoboli dve samostatné obce, ktoré nielen že spolu susedili, ale vzhľadom na spo-ločný chotár vytvárali už v tomto období spoločnú sídelnú jednotku, podobnú,akú neskôr dokázateľne vytvárali Staré a Nové Hanigovce.

Vychádzajme teda z faktu, že v chotári obce Kisayto sa nachádzali začiatkom14. storočia dve dediny a dve možné lokality, kde mohli ležať. Ostáva tedasprávne určiť, ktorá obec ležala v ktorej oblasti.

Dôležitá informácia sa nachádza v metácii susednej obce Lúčka z roku 1346,kde sa pri opise priebehu jej východnej hranice uvádza: „. . . a zatáča sa smeromk potoku Veresalma a zostupujúc z kopca, ľudove nazývaného Berch, pri dolnomokraji dediny Hennygi vstupuje do potoka Veresalma a odtiaľ v tomto potokuzostupuje . . . “.44 Potok Veresalma je potok s dnešným názvomMilpošský potok.Ak hranica vstupuje do tohto potoka pri dolnom okraji dediny Hanigovce, potomje zrejmé, že osada Hanigovce musela ležať vo svojom vzniku práve v oblastiKoscelisko, na východných svahoch doliny Milpošského potoka.

V tomto období ešte Hanigovce neboli tvorené dvomi sídliskami s rovnakýmnázvom ako tomu bolo neskôr na prelome 14. – 15. storočia. Svedčí o tom ajpomenovanie obce Hanigovce v tejto správe z roku 1346, kde sa nerozlišuje, žeide o Malé, resp. Nové Hanigovce. Takýto jednoduchý a nešpecifikovaný názovsa používal aj neskôr, a to v podobách Henyngfalua (z roku 1349), Hennengfalua(1355), Hennengfolua (1356).45 Z toho sa dá usudzovať, že začiatkom 14. storočianiesla pomenovanie Hanigovce iba jedna obec, ležiaca v oblasti Koscelisko. Apretože v roku 1346 obec Kisayto ešte stále existovala (porovnaj správu z roku1349), resp. ešte niesla názov Kisayto, musela ležať na mieste súčasnej obceHanigovce.

Ďalším potvrdením tejto lokalizácie je aj prítomnosť stredovekej sakrálnejstavby v oblasti Koscelisko. V celom chotári obce Kisayto vieme z tohto obdobiaz prameňov doložiť len prítomnosť jednej sakrálnej stavby. Ide práve o kostol

40www.pamiatky.sk - Pamiatkový objekt číslo ÚZPF 2059/141Budinský-Krička, V. a kol., 1971, str. 197-198 Na lokalite sa našiel fragment ľudskej lebky,

zlomok nádoby z 12. - 13. storočia.42Adzima, M., 2010, str. 943MOL DL 64666: populi villarum Henyngfalua et Kysaytou vocatarum44Angelovič, J. and Boleš, D., 2002, str. 19 MOL DL 6465845Rábik, V., 2006, str. 88 V poznámke

9

stredovekej hanigovskej farnosti, ktorá sa spomína v zozname farárov Toryskéhodištriktu z roku 1330.46

6 História obce KisaytoTreba si všimnúť, že prvé správy, ktoré z tejto oblasti máme, sa týkajú iba obceKisayto. V roku 1315 to bola metácia chotára obce Kisayto, v roku 1322 primetácii (Pečovskej) Novej Vsi sa ako jej susedná obec spomína Kisayto a v roku1330, kedy sa riešil hraničný spor obce Červenica a Kisayto, pričom Hanigovcesa v nej nespomínajú. Tie sa po prvýkrát objavujú až v inej správe, rovnako zroku 1330. Z toho vyplýva, že obec Kisayto bola v tomto období dominujúcoua určite aj staršou obcou ako boli Hanigovce.

V. Rábik predpokladá, že jej vznik zapadá do kontextu dosídľovacieho ruchu,ktorého hybnou silou bolo nemecké obyvateľstvo zo susedného Spiša, a že sídliskoKisayto vybudovalo nemecké obyvateľstvo.47 Kisayto však bola staršia obec,ktorú nemecké obyvateľstvo iba dosídlilo. Vieme, že minimálne do roku 1322patrila obec šľachtickým rodinám. Od roku 1322 do roku 1330 sa však majetokobce dostáva do rúk kráľa a v zmienke z roku 1332 už obyvatelia vystupujúako kráľovskí poddaní so správnou príslušnosťou k šarišskému župnému hradu amali hosťovský status.48 Z toho sa dá usudzovať, že kráľ, potom čo opäť zabraltoto územie, postupne vyľudňujúcu sa obec dosídlil pozvaním nemeckých hostí.

Kam až teda môže siahať história obce Kisayto? F. Uličný pri výklade názvuMalá Brána poznamenáva, že sídlisko, ktoré vzniklo na poliach neďaleko bránky,treba predpokladať aj v 13. storočí.49A rovnako aj O. Halaga pri výklade názvuvrchu Abranhege upozorňuje na dávnu funkciu brány, vzhľadom na slovanskýzáklad v slove (A)bran.50

S osadou Kisayto a cestou, ktorá ňou viedla, bude určite súvisieť aj opevneniepostavené na mieste, kde bol neskôr vystavaný Nový hrad. Hradný vrch sa predrokom 1322 nachádzal v chotári obce Kisayto51 a podľa B. Varsika na tommieste už v roku 1251 existoval strážny hrad na ceste do Poľska.52 Aj keď tentopredpoklad zatiaľ nebol potvrdený,53 je celkom reálne, že drevený hrad, ktorýMičk žiadal v roku 1342 prestavať na kamenný,54 mohol na hradnom vrchu stáťaj pred rokom 1322.

Vznik obce však môžme pravdepodobne posunúť ešte ďalej do minulosti, hocio tom už nemáme písomné zmienky. V osade Kisayto totiž mohli byť umiestenístrážcovia brány, podobne ako tomu bolo v prípade obce (Veľký) Slivník, kdemáme písomne doložené, že ju držali kráľovské pohraničné stráže (speculatores,

46Rábik, V., 2006, str. 65 Spišský rotulus - ŠA Levoča, SSpk, Scrin XI, Fasc. 647Rábik, V., 2006, str. 89-9048Rábik, V., 2006, str. 90, 8949Uličný, F., 1990, str. 13150Halaga, O., 1962, str. 24-2551Ako už bolo spomínané, východná hranica Kisayta sa presunula v roku 1322 na západ.

Hradný vrch sa tak ocitol na území chotára (Pečovskej) Novej Vsi, ktorú od tohto roku nado-budol Mikč bán. Ten dal v roku 1342 vystavať na hradnom vrchu kamenný hrad s pôdorysom,ktorý poznáme aj dnes.

52Varsik, B., 1964, str. 9353Doterajší archeologický výskum na Novom hrade však toto tvdenie zatiaľ nepotvrdil.

Rovnako aj v donačnej listine z roku 1322 sa hrad neuvádza, z čoho sa dá usudzovať, že hradbol postavený až po roku 1322, porovnaj Uličný, F., 1990, str. 99

54Nagy, I. and Nagy, G., 1884, str. 246-265

10

örök), ktoré strážili Bardejovskú bránu ležiacu medzi Tulčíkom a Vyšnými Ra-slavicami.55 V tom prípade by história obce Kisayto siahala až do 12. storočia,kedy došlo k tretej etape posunutia obranných hraníc Uhorska smerom na sever,až na severný okraj Prešovskej kotliny, na južné svahy pohoria Čergov.56

Ako bolo vysvetlené v predchádzajúcej kapitole, osada Kisayto ležala v mies-tach dnešnej dediny Hanigovce. Nasvedčuje tomu v podstate aj hranica chotára,uvedená v metácii z roku 1315, kde obec Kisayto je situovaná uprostred územia.V blízkosti obce, alebo priamo ňou viedla cesta od (Pečovskej) Novej Vsi nasever. Tento fakt sa odzrkadlil aj v názve osady Kisaytout, ktorý sme preložiliako osada „Na ceste k Malej Bráne“. Brána sa teda musela nachádzať severneod obce, čo potvrdzuje aj vrch Abranhegye (Bránový vrch - dnešný názov Hra-bienka), ktorý rovnako leží severne od obce. Kadiaľ presne prebiehali zásekya kde bola vybudovaná samotná brána, však môžeme len hrubo odhadovať zmorfológie danej oblasti.

Posledná zmienka o Kisayto je z roku 1349, kde sa obyvatelia Kisayto a Ha-nigoviec sťažujú na zabratie ich zeme magistrom Rikolfom, z čoho viacerí autoriusudzujú, že to bolo dôvodom zániku, resp. že to mohlo prispieť k opusteniusídla.57,58 Zánik obce Kisayto však zdá sa, neúvisí ani tak so zánikom samotnejobce, ako skôr so zánikom jej pôvodného pomenovania. Nie je žiadnou výnim-kou, že pôvodné mená osád zanikali aj tým, že meno majiteľa, ktorému boli odpolovice 13. storočia darované, zaužívalo sa ako ich meno. O. Halaga v tejtosúvislosti dokonca ako príklad uvádza práve osadu Hanigovce.59 Krásny dôkaztohto tvrdenia sa zachoval aj z neďalekej obce Jakubova Voľa, kde v listine vedľanového mena Jakubova Poruba (Jacabuagsa), sa uvádza aj jej pôvodný názovTarchahat.60 Zánik pôvodného pomenovania obce bol určite ovplyvený aj záni-kom Malej Brány a obranných zásekov. Záseky na obrannej línii, ktorá sa tiahlajužným okrajom pohoria Čergov, začali postupne zanikať v druhej polovici 13.storočia, kedy zároveň dochádza aj k väčšiemu zaľudnovaniu územia za zásekmi(ultra indagines).61 Pomenovanie osady tak strácalo pôvodný význam a obyva-telia sa pravdepodobne aj vďaka tomu priklonili k používaniu nového názvu, oktorom sa dozvedáme z listiny z roku 1392 — Veľké Hanigovce (Naghennyng).K zmene názvu tak došlo v priebehu rokov 1349 – 1392, kedy možno došlo aj kväčšiemu dosídleniu obce.

7 História stredovekej obce HanigovceStredoveké Hanigovce bola nová obec, ktorú vybudovali usadlíci so šoltýsompodľa zákupného práva v oblasti dnešnej obce Milpoš v oblasti s miestnym náz-vom Koscelisko. Šoltýsom bol Nemec zo spišských alebo šarišských miest,62,63

55Varsik, B., 1964, str. 9956Varsik, B., 1964, str. 10457Rábik, V., 2006, str. 9058Uličný, F., 1990, str. 13159Halaga, O., 1962, str. 2860Rábik, V., 2006, str. 84 MOL DL 68903: ad possessiones videlicet Verusalma vocatam et

Tarchahat, que nunc Jacabuagasa vocaretur61Varsik, B., 1964, str. 99-10062Uličný, F., 1990, str. 8563J. Beňko nesúhlasí so vznikom osady na nemeckom práve, porovnaj Beňko, J., 1985,

str. 207, pozn. 209, pretože predpokladá, že oblasť osady Hanigovce bola nepretržite kráľov-ským majetkom pod správou Šarišského hradu. Ako však bolo uvedené, majetok chotára obce

11

ktorého osobné meno Henningh/Hennig (domácka podoba mena Heinrich),64

dalo základ názvu obce Hanigovce. Keďže Hanigovce boli vybudované na ne-meckom práve, obyvatelia si slobodne zvolili svojho farára, ktorým bol rovnakoNemec menom Wynandus.65 Hneď po vybudovaní prvých domov obyvatelia po-stavili aj kostol.

Toto sa mohlo udiať niekedy medzi rokom 1322 až 1330, teda v období,kedy sa chotár obce Kisayto dostáva opäť do rúk kraľa, ktorý na dosídlenievyľudňujúcej sa obce pozval nemeckých hostí. Títo jednak dosídlili staršiu obecKisayto a zároveň vystavali stredovekú obec Hanigovce. Aj preto pred rokom1330 obec Hanigovce ešte nevystupovala v zmienkach týkajúcich sa chotára obceKisayto.

Okrem nemeckého lokátora a farára žili v obci aj ďalší nemeckí obyvatelia,čo potvrdzujú blízke miestne názvy. V metácii Starých Hanigoviec z roku 1411spomínaný potok Henchpathaca, v preklade ide o Henchov potok, kde Henchje staré nemecké osobné meno alebo vrch Wluenghege, ktorého názov je tvo-rený taktiež nemeckým menom. Obyvatelia vystupujú ako kráľovskí poddaníso správnou príslušnosťou k šarišskému župnému hradu a možno u nich pred-pokladať rovnaké hosťovské sociálno-právne postavenie ako u obyvateľov obceKisayto.66

Usadlíci obec vystavali pri potoku Veresalma (Milpošský potok), na okrajichotára obce Kisayto pri hranici s chotárom obce Lúčka. Možno práve kvôlitejto nevhodnej polohe na okraji chotára, ale istotne aj kvôli všeobecne zlýmpodmienkam, pre ktoré pustli aj ďalšie okolité sídla na prelome 14. a 15. storo-čia,67 sa obec nerozrastala a je možné, že sa jej obyvatelia postupne presťahovalido obce Kisayto, resp. Starých Hanigoviec. V roku 1398 obec už niesla názovMalé Hanigovce a bola v tom čase bez obyvateľov.68 Nepriamo môžme pred-pokladať, že názov Malé Hanigovce mala obec už aj v roku 1392, kedy mámezmienku o susedných Veľkých Hanigovciach (Naghennyng).69 V roku 1404 eštestále dedina vystupuje pod názvom Malé Hanigovce (Kyshennyng),70 no odroku 1411 už obec nesie názov Nové Hanigovce (Nouahennyngh).71 Prvotný ná-zov Malé Hanigovce vyjadroval pomer k susednej, nepochybne väčšej obci VeľkéHanigovce. Názov Nové Hanigovce odzrkadľuje skutočnosť, že osada bola buďopätovne obývaná (po roku 1398), alebo vyjadruje vzťah k staršej obci, akouboli Staré Hanigovce, vzniknuté zo starej obce Kisayto. V neskorších záznamochosada Nové Hanigovce vystupuje pod názvom Pwzthahanygocz (1563),72PusztaHennigh alias Hanigocz (1572),73 Puszta Hennighi (1577)74 a až v roku 1775 saprvý krát spomína dnešný názov obce Milpoš ako majer Puszta Hanigocz alias

Kisayto patril minimálne do roku 1322 šľachtickým rodinám.64Rábik, V., 2006, str. 8865Rábik, V., 2006, str. 88 Wynandus de Henigsdorf/Henrigidorf . . . ecclesiarum plebani

Strigoniensis dyocesis.66Rábik, V., 2006, str. 90, 8967Rábik, V., 2005, str. 23768Rábik, V., 2006, str. 8869MOL DL 64 681: possessionen nostram regalem Naghennyng nuncupatam in comitatu de

Sarus situatam et ad castrum nostrum similiter Sarusnappellatum . . . ab olim rite spectantem70ŠA Prešov, Uz U, Fasc. XLVII, Nr. 1871Mályusz, E., 1993, str. 13872Gárdonyi, A., 1909, str. 3373MOL A 57 Libri regii, zv. 3, fol 101974Uličný, F., 1975, i. č. 2, fol. 48

12

Milpos.75

Vzhľadom na nepriaznivý vývoj osídlenia tejto obce, kostol vystavaný prizaložení obce relatívne rýchlo zanikol, pretože o kostole z tejto oblasti už nie súz 15. – 16. storočia žiadne správy.76

8 ZáverV článku bola prezentovaná hypotéza histórie a lokalizácie obcí Kisayto a Hani-govce zo začiatku 14. storočia. Podľa nej sa dnešná obec Hanigovce vyvinula zostredovekej obce Kisayto a prvotná stredoveká obec Hanigovce bola založená nanemeckom práve v miestach dnešnej obce Milpoš v lokalite s miestnym názvomKoscelisko. Túto hypotézu by mohol potvrdiť prípadný archeologický výskummiesta sakrálnej stavby v oblasti Koscelisko, a to konkrétne datovaním vznikukostolíka do začiatku 14. storočia.

9 PoďakovanieNa tomto mieste by som chcel veľmi pekne poďakovať pani Kvete Markušovejza preklady z maďarských dokumentov a cenné pripomienky.

Tento článok bol prvýkrát publikovaný 13.10.2014 na stránkach www.cergov.sk

75Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACas.) - Distric-tualia vol. 8, fasc. 1, nr. 1.

76Uličný, F., 1990, str. 85

13

LiteratúraAdzima, M. ...Medzi dvoma hradmi alebo Milpošské stránky... Milpoš, Milpoš,2010.

Angelovič, J. and Boleš, D. Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002.

Beňko, J. Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Ko-šice, 1985.

Budinský-Krička, V. a kol. Východoslovenský pravek. Archeologický ústav SAV,Nitra, 1971.

Fejér, G. Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. V/1. typistypogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829.

Gárdonyi, A. A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Buda-pest, 1909.

Halaga, O. Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry,Košice, 1962.

Kristó, G. and Blazovich, L. and Géczi, L. Anjou-kori oklevéltár: 1330. 1990.

Maliniak, P. Človek a krajina Zvolenskej kotliny v stredoveku. Fakulta huma-nitných vied UMB v Banskej Bystrici, Banská Bystrica, 2009.

Mályusz, E. Zsigmondkori oklevéltár III. Magyar Országos Levéltár, Budapest,1993.

Nagy, I. and Nagy, G. Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukoriokmánytár. IV. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884.

Ondruš, Š. Meno rieky Hornád je slovansko-slovenské. In: Slovenská reč ročník.51. 1986.

Pado, J. Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi,1998.

Rábik, V. Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku.In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava,2005.

Rábik, V. Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Kar-patskonemecký Spolok na Slovensku, 2006.

Roškanin, M. Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411. http://www.cergov.sk/article.php?id=83, 2014. Dostupné na internete [cit. 2015-09-22].

Roškanin, M. Metácia chotára Pečovskej Novej Vsi z roku 1322. http://www.cergov.sk/article.php?id=65, 2015. Dostupné na internete [cit. 2015-09-22].

Sedlák, P. Kamenica. Obec, panstvo, hrad. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov,1994.

14

Sedlák, V. Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Brati-slava, 1987.

Uličný, F. Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616 I.-II. ŠOBArukopis, Prešov, 1975.

Uličný, F. Zánik dedín v Šariši v 13.-16. storočí. In: Archaeologia historica 6/81.Muzejní a vlastivedná společnost a Východoslovenské múzeum v Košiciach,Brno, 1981.

Uličný, F. Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice,1990.

Vallašek, A. and Slivka, M. Hanigovský hrad. In.: Nové obzory 23. Východoslo-venské vydavateľstvo, Košice, 1981.

Varsik, B. Osídlenie Košickej kotliny I. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied,Bratislava, 1964.

Varsik, B. Zo slovenského stredoveku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1972.

Varsik, B. Osídlenie Košickej kotliny 3. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1977.

15