Vývoj osídlenia a vznik mesta Senec v zrkadle archeologických nálezov. In: Strešňák, G....

SENECSTÁROČIA MESTA

Zborník štúdií

4

Zostavil: Mgr. Gábor Strešňák

Jazyková úprava: PhDr. Júlia Ragačová

Slovenský preklad: Diana Kozsík, PhD.

Mgr. Gábor Strešňák

Anglický preklad: Mgr. Kinga Válent

Recenzenti: doc. PhDr. Pavol Tišliar, PhD.

Mgr. Luboš Kačírek, PhD.

Návrh obálky: Bc. Zoltán Duray

Mgr. Gábor Strešňák

Na obálke: Turecký dom v úlohe seneckej radnice na pláne z roku 1783

(Slovenský národný archív v Bratislave).

Kolkovaná tehla z 19. storočia s nápisom „SZEMPC“ –

tvarovka z bývalého oplotenia tzv. Veľkého Štiftu v Senci

(Mestské múzeum v Senci).

Realizované s fi nančnou podporou

Úradu vlády Slovenskej republiky –

program Kultúra národnostných menšín 2013.

Mesto Senec

www.senec.sk

Grafická úprava a tlač: Reklamná agentúra Sinex

Moyzesova 6, 903 01 Senec

www.sinex.sk

Prvé vydanie

Náklad: 300 ks

© Mesto Senec 2013

ISBN 978-80-971518-5-0

5

Obsah

Obsah

Úvodom ............................................................................................................... 7

Význam nálezov mincí pre poznanie dejín Senca

a jeho okolia od antických čias po stredovek

(Marek Budaj) ...................................................................................................... 9

Vývoj osídlenia a vznik mesta Senec v zrkadle archeologických nálezov

(Tomáš König) .................................................................................................... 29

Sídliskový a správny vývoj Senca a jeho okolia v stredoveku

(Vladimír Rábik) ..................................................................................................51

Tridsiatková stanica v Senci v 16. – 18. storočí

(Gábor Strešňák) ...................................................................................................65

Svedectvo tereziánskej urbárskej regulácie

o spoločenských a hospodárskych pomeroch Senca

(Eva Benková) ...................................................................................................... 77

Príspevok k dejinám seneckej textilnej manufaktúry

(Radoslav Ragač) .................................................................................................. 97

Esterházyovské stavby v Senci a okolí

(Rastislav Petrovič - Gábor Strešňák)....................................................................107

Boží hrob v Senci

(Marta Herucová) ...............................................................................................127

Seneckí študenti na európskych univerzitách od stredoveku do roku 1918

(László Szögi) ......................................................................................................139

Collegium Oeconomicum v Senci a jeho založenie

(András Koltai) ...................................................................................................147

Historické špecifi ká maďarského nárečia v Senci a jeho širšom okolí

(Diana Kozsík) ....................................................................................................167

6

Prvá pozemková reforma a vznik seneckých kolónií 1919 – 1935 (1939)

(Eva Vrabcová) ....................................................................................................177

Dejiny seneckých družstiev (1905 – 1948)

(Štefan Gaučík) ...................................................................................................195

Kultúrno – politický význam synagógy v Senci

(Júlia Suslová) .....................................................................................................213

O poklade Martinského lesa pri Senci alebo úvod ku štúdiu zoocenóz

Evertebrata v refúgiu pahorkatinnej dúbravy

(s osobitným zreteľom na Th ysanoptera ako modelový rad)

(Peter Fedor – Martina Doričová – Jana Fedorová) ............................................. 229

Martinský les očami botanikov od minulosti po súčasnosť

(Jana Ružičková) ............................................................................................... 239

Summaries in English .....................................................................................253

Autori zväzku ................................................................................................. 269

Farebné prílohy k vybraným štúdiám ............................................................273

29

Vývoj osídlenia a vznik mesta Senec

v zrkadle archeologických nálezov1

Tomáš König

Napriek tomu, že stredoveké dejiny Senca boli v nedávnej minulosti už spísané,2

nedokumentujú ani tunajšie vrcholnostredoveké osídlenie, ani jeho transformáciu

v osídlenie mestského typu.3 Podpísala sa pod to absencia prameňov, archeologických

nálezov pochádzajúcich z intravilánu mesta, záchrane ktorých nebola v minulosti

venovaná žiadna pozornosť. Príležitosť zodpovedať práve na niektoré otázky spojené so

vznikom mesta však nakoniec predsa len prišla. Vďačíme za ňu náhodne ohlásenému

archeologickému nálezu z tohoto priestoru a výsledkom následne vykonaného

archeologického výskumu. Ako každý, aj tento nález však mohol priniesť svoje ovocie

až vtedy, keď bol daný do súvisu s osídlením okolitého priestoru v sledovanom období.

Toto v našom prípade zahŕňa časový úsek vymedzený záverom obdobia nazývaného

sťahovanie národov na začiatku a nástupom neskorostredovekého obdobia v jeho

závere. Sledovaním zmien osídlenia priestoru neskoršieho mesta a jeho okolia možno

dokumentovať príčiny objasňujúce, prečo práve v prípade Senca sa osídlenie vyvinulo

vo vyššiu sídelnú jednotku – mesto.

Včasnoslovanské obdobie

V čase najstaršieho slovanského osídlenia juhozápadného Slovenska bolo osídle-

né aj okolie Senca. Prítomnosť Slovanov tu dokladajú zvyšky sídliskových objektov

s nálezmi včasnoslovanskej keramiky pražskej kultúry odkryté v Senci, polohe Hriad-

ky (obr. 1 : 2) a žiarové pohrebisko preskúmané v Čataji, polohe Zemanské-Gejzove

(obr. 1 : 1). Obe sa nachádzajú, ako je to pre náleziská pražskej kultúry typické,

na nížine.4

Postup Slovanov prichádzajúcich od severu narazil v priestore juhozápadného

Slovenska na ešte stále živé germánske osídlenie. Najsevernejšie položené pohre-

1 Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0598-10.2 KÖNIG, Tomáš. V časoch bez kroník. In FEDOR, Peter (ed.). Senec. Bránou do tretieho milénia. Senec : 2004,

s. 63 – 72; STREŠŇÁK, Gábor. Stredoveký Senec v písomných prameňoch. In FEDOR (ed.). Senec, s. 73 – 81.3 Pod slovným označením vrcholný stredovek používaným v tejto štúdii sa rozumie obdobie od začiatku 11.

storočia po polovicu 13. storočia (FUSEK, Gabriel – SPIŠIAK, Ján. Vrcholnostredoveká keramika z Nitry-Šin-dolky. In Slovenská archeológia 53, č. 2, Bratislava : 2005, s. 265, pozn. 2).

4 FUSEK, Gabriel. Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra : 1994, s. 122 – 123. V prípade lokality Čataj, poloha Zemanské-Gejzove ide o úpätie pahorkatiny. Osada, ktorej obyvatelia tu pochovávali, však ležala najskôr na rovine. Trnavská pahorkatina bola včasnými Slovanmi osídľovaná skôr len okrajovo (FUSEK, Slovensko vo včasnoslovanskom období, s. 123 – 126, mapa 1-5).

30

Tomáš König

Obr. 1. Senec a okolie vo včasnoslovanskom období. Šrafovaná plocha vymedzuje rozsah Trnavskej pahorkatiny. Číselné označenia lokalít zodpovedajú poradovým číslam

nálezísk zahrnutýchdo katalógu zakončujúceho štúdiu.

31


bisko germánskeho obyvateľstva nedávno objavené v Gáni5 možno s veľkou pravde-

podobnosťou spojiť s kmeňom Longobardov. Lokalizácia Senca zodpovedá zhruba

pomyslenému hraničnému pásu, ktorý rozdeľoval územie oboch etník. Presídlenie

Longobardov do severnej Itálie v roku 568 je medzníkom, ktorý spájame s nástupom

obdobia včasného stredoveku. Ak aj ich odchod priniesol možnosť čiastočného roz-

šírenia slovanskej ekumény smerom na západ,6 k zásadným zmenám zrejme nedošlo.

Včasnoslovanské osídlenie Malý Dunaj neprekročilo pravdepodobne ani potom.7

Obdobie avarského kaganátu

Formálnym dedičom longobardského územia sa stal kagan, neobmedzený vládca

mocenského celku nazývaného avarský kaganát. Jeho obyvateľstvo malo síce mul-

tietnický charakter s preukázateľným zastúpením Slovanov,8 vyznačovalo sa však

osobitými kultúrnymi a spoločenskými zvyklosťami. Hranica avarského kaganátu

bola súčasne hranicou kultúrne odlišných prostredí. Dôkazom prítomnosti takej-

to hranice na území juhozápadného Slovenska sú birituálne pohrebiská lemujúce

územie avarského kaganátu.9 Jedno z nich bolo preskúmané aj v blízkosti Senca,

v Čataji, polohe Zemanské-Gejzove (obr. 2 : 4). Zo Senca, polohy Štrkovisko (obr.

2 : 5) taktiež poznáme pohrebisko obyvateľstva avarského kaganátu, avšak bez pre-

ukázanej prítomnosti žiarových hrobov.10 Nebude zrejme vecou náhody, že niektoré

z pohrebísk tohoto obyvateľstva, vrátane toho birituálneho v Čataji, boli založené

v blízkosti lokalít s preukázateľným včasnoslovanským osídlením.11 S výnimkou

pohrebísk v Cíferi-Páci12 boli však zakladané len na rovine; na Trnavskej pahorka-

tine ich neevidujeme. Severne od línie birituálnych pohrebísk sa aj počas obdobia

5 FUSEK, Gabriel. Frühe Slawen in Mitteldonaugebiet. In BEMMANN, Jan – SCHMAUDER, Michael (ed.). Kulturwandel in Mitteleuropa. Langobarden – Awaren – Slawen. Bonn : 2008, s. 650.

6 KÖNIG, Tomáš. Najstaršie osídlenie Bernolákova. In DUCHOŇ, Michal – TURCSÁNY, Juraj (ed.). Bernolá-kovo 1209 - 2009 – dejiny obce. Bernolákovo : 2009, s. 26 – 27.

7 FUSEK, Slovensko vo včasnoslovanskom období, s. 123 – 126, mapa 1-5.8 STADLER, Peter. Avar chronology revisited, and the question of ethnicity in the Avar qaganate. In CURTA,

Florin (ed.). Th e Other Europe in the Middle Ages. Avars, Bulgars. 2008, s. 65 – 78.9 ZÁBOJNÍK, Jozef. Birituálne pohrebiská v severnej a západnej časti Karpatskej kotliny v období avarského

kaganátu. In Študijné zvesti 36. 2004, s. 339 – 357; ZOLL-ADAMIKOVA, Helena. Slawisch-awarische Grenz-zone im Lichte der Grabfunde. Internationale Konferenz über das Frühmittelalter. In Wosinsky Mór Múzeum Évkönyve 15. Szekszárd : 1990, s. 99 – 100.

10 Na tomto mieste je dôležité pripomenúť, že obec Boldog situovaná v blízkosti Senca bola v nedávnej minulosti (J. Zábojník, 1989) mylne stotožnená s maďarskou lokalitou rovnakého názvu odkiaľ sú známe nálezy avar-ských opaskových kovaní. ZÁBOJNÍK, Jozef. Boldog. In BIALEKOVÁ, D. (ed.). Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia. I. zväzok, 1. časť. Nitra : 1989, s. 82; HAMPEL, Joseph. Alterthümer des frühen Mittelalters in Ungarn. II. Braunschweig. 1905: s. 95 – 96; HAMPEL, Joseph. Alterthümer des frühen Mittelalters in Ungarn. III. Braunschweig. 1905: tab. 74: 1-8. V súpise avarských nálezísk na Slovensku ju J. Zábojník (2009) však už neuvádza.

11 KÖNIG, Najstaršie osídlenie Bernolákova, s. 28.12 FUSEK, Gabriel. Výklenkové hroby na včasnostredovekom pohrebisku v Cíferi, v časti Pác. In Študijné zvesti

39. Nitra: 2006, s. 27 – 54; ZÁBOJNÍK, Jozef. Výskum včasnostredovekého pohrebiska v Cíferi-Páci. In Štu-dijné zvesti 21. Nitra : 1985, s. 205 – 220; ZÁBOJNÍK, Jozef. Slovensko a avarský kaganát. Bratislava : 2009, s. 87.

32

Tomáš König

Obr. 2. Senec a okolie v období avarského kaganátu. Šrafovaná plocha vymedzuje rozsah Trnavskej pahorkatiny. Číselné označenia lokalít zodpovedajú poradovým číslam nálezísk zahrnutých

do katalógu zakončujúceho štúdiu.

33


avarského kaganátu pochovávalo naďalej žiarovo. Z okolia Senca toho môže byť

dokladom ojedinelý rámcovo datovaný žiarový hrob z Blatného, polohy Pusták

(obr. 2 : 3).13

Pre juhozápadné Slovensko znamenal nástup novej etapy včasného stredoveku

nielen rozšírenie obývaného územia smerom na juh, ale aj jeho zahustenie. Na Žit-

nom ostrove, dovtedy skôr neosídlenom, evidujeme hneď viacero významných nále-

získ.14 Na základe tohto možno usudzovať, že aj na rámcovo datovaných inhumač-

ných pohrebiskách známych z jednej polohy v Kráľovej pri Senci (obr. 2 : 6) a dvoch

polôh v Hrubom Šúre (obr. 2 : 7, 8) mohlo pochovávať už obyvateľstvo avarského

kaganátu.

Veľkomoravské a poveľkomoravské obdobie

Zánik avarského kaganátu priniesol ďalekosiahle mocenské a kultúrne zmeny

v širšom geografi ckom priestore Karpatskej kotliny. Premietol sa výrazne aj do osíd-

lenia tých častí Slovenska, kam zasahoval. Najvýraznejším dokladom toho je dis-

kontinuita používania pohrebísk jeho obyvateľstva. Ak si odmyslíme už spomínané

pohrebiská v Cíferi-Páci, na žiadnom z nich sa už počas veľkomoravského obdo-

bia nepochovávalo.15 Aj vzhľadom na to, že veľkomoravské pohrebiskové lokality sú

na Žitnom ostrove ojedinelé,16 musíme počítať s vyprázdnením veľkej časti pôvodnej

avarskej ekumény.17

V okolí Senca evidujeme jedno veľkomoravské pohrebisko. Bolo odkryté v Blat-

nom, na polohe Dzíle (obr. 3 : 14). Na základe inventára jeho hrobov sa dokonca

ukazuje, že pôjde o jedno z najstarších inhumačných pohrebísk tohoto kultúrneho

okruhu z územia juhozápadného Slovenska.18 V jeho blízkosti bol preskúmaný zvy-

šok obydlia s nálezmi zlomkov keramických nádob (obr. 3 : 9), ktoré nevylučujú

možnosť, že objekt predstavuje zvyšok osady, ktorej obyvatelia pochovávali na zmie-

nenej nekropole. V katastri mesta Senec však evidujeme dve sídliská, ktoré môžeme

do mladšieho veľkomoravského, či poveľkomoravského obdobia rámcovo datovať

práve na základe fragmentov keramických nádob. Zatiaľ čo poloha Hriadky je situ-

ovaná na rovine (obr. 3 : 15), nálezisko v Senci-Svätom Martine (obr. 3 : 16) je situ-

13 Podľa J. Bartíka a Z. Farkaša (ústna informácia) ho možno datovať do 7. - 8. storočia.14 ZÁBOJNÍK, Slovensko a avarský kaganát, s. 154 – 155.15 FUSEK, Výklenkové hroby, s. 44 – 45.16 HANULIAK, Milan. Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9. - 10. storočí na území Slovenska. Nitra : 2004,

s. 50, obr. 32.17 K opusteniu veľkej časti sídelného priestoru avarského kaganátu, ktorý sa rozkladal na JZ Sloven-

sku, dochádzalo ešte pred nástupom poslednej etapy jeho trvania, IV. fázy neskorého stupňa pod-ľa periodizácie J. Zábojníka. ZÁBOJNÍK, Jozef. Das awarische Kaganat und die Slawen an sei-ner nördlichen Peripherie (Probleme der archäologischen Abgrenzung). In Slovenská archeológia 47, č. 1. Nitra : 1999, s. 159, mapa 7-8; s. 162 – 163.

18 UNGERMAN, Šimon. Ženský šperk staršího velkomoravského horizontu. In Archeologické rozhledy 57. 2005, s. 727, 732, 738.

34

Tomáš König

Obr. 3. Senec a okolie vo veľkomoravskom a poveľkomoravskom období. Šrafovaná plocha vymedzuje rozsah Trnavskej pahorkatiny. Číselné označenia lokalít zodpovedajú poradovým číslam nálezísk

zahrnutých do katalógu zakončujúceho štúdiu.

35


ované na vyvýšenej polohe, na pahorkatine. Keďže podobný jav bol spozorovaný aj

v Bernolákove,19 nemožno vylúčiť, že osídľovanie okrajových častí Trnavskej pahor-

katiny bolo všeobecným fenoménom sprevádzajúcim sledované obdobie. Na základe

týchto súvislostí sa dá rovnako uvažovať o tom, že aj ďalšie dve sídliská s rámcovo

datovanými nálezmi nachádzajúce sa pozdĺž Stoličného potoka (obr. 3 : 10, 11) budú

z veľkomoravského, alebo poveľkomoravského obdobia. Do obdobia pred nástupom

vrcholného stredoveku boli datované aj sídliskové nálezy z Novej Dedinky (obr. 3

: 12) a Senca, Tehelnej ulice (obr. 3 : 13).20 Ich nepočetnosť a veľmi fragmentárny

charakter však poskytujú len minimálny priestor pre ich interpretáciu.

Z hľadiska sídliskovej štruktúry včasnostredovekého osídlenia juhozápadného

Slovenska, okolie Senca tvorilo okrajovú zónu Považského regiónu Podunajskej níži-

ny, jedného z viacerých historických sídelných regiónov na tomto území.21 Môžeme

predpokladať, že až do kolapsu veľkomoravskej moci bolo zázemím pre jedno z jeho

centier, Majcichov. Ako totiž ukázali výsledky bádania, k deštrukcii opevnenia majci-

chovského hradiska došlo zhruba v čase, ktorý spájame so zánikom veľkomoravského

štátu.22 To, že jeho zánik bol spojený s vojenskou inváziou staromaďarského vojska,

dokladajú archeologické nálezy z rozvrátených veľkomoravských centier na južnej

Morave.23

Staromaďarskú prítomnosť v okolí Senca dokladá bližšie nelokalizovaný nález

z Blatného.24 Aj keď z okolia Bratislavy evidujeme niekoľko nálezísk, ktoré mož-

no spojiť so staromaďarským etnikom,25 územie na západ od rieky Dudváh tvorilo

skôr len predpolie sídelného priestoru, ktoré toto etnikum obsadilo v priebehu prvej

19 KÖNIG, Najstaršie osídlenie Bernolákova, s. 30.20 Rámcové datovanie týchto nálezov zahŕňa obdobie 8.-10. storočia.21 KÖNIG, Tomáš. Vývoj včasnostredovekého osídlenia dolného Váhu. Dizertačná práca. Rukopis. Bratislava : 2007,

Katedra archeológie, FiF UK, s. 91 – 92.22 HENNING, Joachim – RUTTKAY, Matej. Frühmittelalterliche Burgwälle an der mittleren Donau im ostmit-

teleuropäischen Kontext: Ein deutsch-slowakisches Forschungsprojekt. In MACHÁČEK, Jiří – UNGERMAN, Šimon. (ed.): Frühgeschichtliche Zentralorte in Mitteleuropa. Bonn : 2011, s. 265 – 268; RUTTKAY, Matej. Mocenské centrá Nitrianskeho kniežatstva. In: Bratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod. Nitra : 2012, s. 126 – 129.

23 KOUŘIL, Pavel. Staří Maďaři a Morava z pohledu archeologie. In KLÁPŠTĚ, Jan – PLEŠKOVÁ, Eva – ŽEM-LIČKA, Jozef (ed.) Dějiny ve věku nejistot. Sborník k příležitosti 70. narozenin Dušana Třeštíka. Praha : 2003, s. 110 – 146.; KOUŘIL, Pavel. Archeologické doklady nomádskeho vlivu a zásahu na území Moravy v závěru 9. a v 10. století. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana. – HULÍNEK, Drahoslav (ed.): Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska. Bratislava : 2008, s. 113 – 135.

24 NEVIZÁNSKY, Gabriel. Hrobové nálezy z 10. storočia v Blatnom. In Archeologické výskumy a nálezy na Sloven-sku 1988. Nitra : 1990, s. 119-120, 220; MESTERHÁZY, Károly. Die Landnahme der Ungarn aus archäologis-cher Sicht. In MÜLLER-WILLE, Michael – SCHNEIDER, Reinhard (ed.) Ausgewählte Probleme europäischer Landnahmen des früh- und Hochmittelalters. Teil II. Sigmaringen : 1994, s. 26, 62.

25 PICHLEROVÁ, Magda. Železné strelky z Bernolákova. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku 1986. Nitra : 1987, s. 89, 139; TURČAN, Vladimír. Prvé staromaďarské nálezy z okolia Bratislavy. In ŠTEFANOVI-ČOVÁ – HULÍNEK, Bitka pri Bratislave, s. 305 – 311.

36

Tomáš König

Obr. 4. Senec a okolie v období vrcholného stredoveku (doterajší stav bádania). Šrafovaná plocha vymedzuje rozsah Trnavskej pahorkatiny. Číselné označenia lokalít zodpovedajú

poradovým číslam nálezísk zahrnutých do katalógu zakončujúceho štúdiu.

37


polovice 10. storočia.26 Vzhľadom na to, že veľkomoravské pohrebisko v Blatnom

dokladá zakladanie sídlisk na okraji Trnavskej pahorkatiny už v predošlej perióde,

nemožno spojiť tento fenomén s nástupom poveľkomoravského obdobia.

Vrcholný stredovek

Vrcholnostredoveké obdobie je obvykle v archeologických nálezoch zastúpené

veľmi nevýrazne, zvykneme ho predpokladať opierajúc sa o zmienky v písomných

prameňoch. Príčina tohoto javu tkvie v nedostatku pozornosti, ktorá sa venuje ar-

cheologického výskumu dnešných sídel. Aj na základe práve zmienenej absencie

však možno dedukovať, že mnohé z nich majú korene minimálne v tomto období.

Ak hovoríme o vrcholnom stredoveku, na našom území možno jeho počiatky spojiť

so vznikom Uhorského kráľovstva.27 Stabilizácia spoločenských pomerov priniesla

jednak podmienky pre dlhodobú prosperitu, viaceré stránky života ľudí však začali

byť súčasne regulované nariadeniami zo strany panovníkov.

Okrem dodnes obývaných sídel s dokladmi existencie pred polovicou 13. sto-

ročia (obr. 4 : 24-25, 28-33) evidujeme v Senci a okolí aj niekoľko zaniknutých.

Priamo na Trnavskej pahorkatine, po oboch stranách dnes už vyschnutého poto-

ka, sa nachádzala vrcholnostredoveká dedina v Senci-Svätom Martine (obr. 4 : 23).

Z Blatného, polohy Štrky (obr. 4: 20), rozhrania pahorkatiny a roviny, disponujeme

síce len skromnými nálezmi, datované sú však tiež do tohto obdobia. Zvyšné dve

lokality s jasnými dokladmi vrcholnostredovekého osídlenia máme z územia situ-

ovaného južne od Čiernej vody. Prvú z nich predstavuje piesková duna z katastra

Kostolnej pri Dunaji, polohy Stredný hon (obr. 4 : 18, 19), korene osídlenia ktorej

siahajú možno až do záveru 10. storočia.28 Druhú lokalitu reprezentuje dodnes sto-

jaca sakrálna stavba – osamote stojaci románsky kostol pri Novej Dedinke (obr. 4 :

26), jediná stopa po niekdajšej vrcholnostredovekej dedine. Nemožno, samozrejme,

vylúčiť, že aj neveľké pohrebisko odkryté v Blatnom, polohe Pusták (obr. 4 : 17) je

tiež vrcholnostredoveké. Skromný inventár jeho hrobov tomu rozhodne neodporuje.

Používanie takýchto pohrebísk však končí najneskôr v prvej polovici 12. storočia.

Nariadenia panovníka Ladislava29 a neskôr aj Kolomana,30 totiž pochovávať inde,

ako na kostolných cintorínoch, zakazovali.

26 TOČÍK, Anton. Nachgroßmährische Gräberfelder des 10. und 11. Jh. in der Südwestslowakei. In Študijné zves-ti 23. 1987, 180 – 181; NEVIZÁNSZKY, Gábor. A Kárpát-medence északi térségének régészete a honfoglalás korában. In KOVÁCS, László (ed.). Honfoglalás és régészet. Budapest : 1994, s. 174 – 175.

27 FUSEK – SPIŠIAK, Vrcholnostredoveká keramika, s. 265, pozn. 2.28 HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : 1985, s. 285.29 RATKOŠ, Peter (ed.). Z prameňov našich dejín. Bratislava : 1974, s. 27, XXV.; ZÁVODSZKY, Levente. A Szent

István, Szent László és Kálmán korabeli törvények és zsinati határozatok forrásai. Függelék: A törvények szövege. Budapest : 1904. Reprint z roku 2002, Pápa, s. 162, XXV.

30 ZÁVODSZKY, A Szent István, Szent László és Kálmán korabeli törvények, s. 192, LXXIII.

38

Tomáš König

Obr. 5. Senec v závere vrcholného a na počiatku neskorého stredoveku. Šrafovaná plocha vymedzuje rozsah Trnavskej pahorkatiny. Číselné označenia lokalít zodpovedajú poradovým číslam nálezísk

zahrnutých do katalógu zakončujúceho štúdiu, plocha námestia je vyznačená bodkovaním.

39


Azda viac než mnoho iných faktorov, vývoj osídlenia zásadným spôsobom ovplyv-

nili panovnícke nariadenia zakazujúce premiestňovanie osád.31 Až od tohto momen-

tu sa sídla stávajú skutočne stálymi s tým, že väčšina v tomto priestore pretrvala

dodnes. Najstabilnejšou jednotkou každej vrcholnostredovekej dediny bol pritom

kostol. Výstavba tých najstarších však taktiež podliehala rozhodnutiam panovníka.

Ako sa totiž dozvedáme z nariadení kráľa Štefana, povinnosť vybudovať spoločný

kostol pripadla na obyvateľstvo viacerých osád.32 V prípade takto postavených kri-

térií možno očakávať, že kostoly boli síce budované na dobre dostupných miestach,

avšak zohľadňujúc potreby obyvateľov len tých osád, ktoré sa podieľali na jeho vý-

stavbe. Dá sa povedať, že rozmiestnenie románskych kostolov v okolí Senca (obr. 4

: 24-27) tomuto konceptu neodporuje. Za povšimnutie stojí postreh, že ani jedno

zo sídiel, kde boli tieto kostoly postavené, neprešlo neskôr dynamickým vý-

vojom, pričom dve z nich dokonca po určitej dobe celkom zanikli (obr. 4 : 26,

27). Zdá sa, že akiste románsky kostol v Senci-Svätom Martine (obr. 4 : 27)

slúžil obyvateľom usídleným pozdĺž okrajových častí Trnavskej pahorkati-

ny. Za vybudovaním Kostola Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne Narode-

nia Panny Márie v Boldogu (obr. 4 : 24), stáli zas obyvatelia osád vybudovaných

na južne situovanej okolitej rovine. Južne od Čiernej vody boli postavené dve román-

ske sakrálne stavby (obr. 4 : 25, 26), pričom priestor medzi, tak ako dnes, pravdepo-

dobne aj vtedy rozdeľovali husto rozvetvené ramená meandrujúcich vodných tokov,

Čiernej vody a Malého Dunaja.

Villa Zemch

Až donedávna chýbali akékoľvek doklady o existencii osady vrcholnostredove-

kého obdobia, ktorá by sa rozkladala v intraviláne dnešného Senca. Doposiaľ naj-

starším dokladom bola v podstate už neskorostredoveká písomná zmienka v listine

z roku 1252 uvádzajúca Senec pod označením villa Zemch (obr. 4 : 32).

V čase prípravy tejto štúdie pribudol do zbierok Mestského múzea v Senci nález

fragmentov nádob pochádzajúci z Pivničnej ulice (obr. 5 : 22). Tieto potvrdzujú prí-

tomnosť vrcholnostredovekého osídlenia na okraji Trnavskej pahorkatiny v blízkosti

seneckého kostolného návršia. Aj keď ide o súbor zlomkov keramických nádob (obr.

6 : 1, 3 - 7, 10 - 11), ktorý nepochádza z archeologického výskumu, zdá sa, že jeho

podstatná časť reprezentuje viac-menej jeden časový horizont. Z minimálneho počtu

porovnateľných nálezových celkov, ktoré sú publikované, najviac zodpovedá nálezom

31 RATKOŠ, Z prameňov našich dejín, s. 30, XIII.; ZÁVODSZKY, A Szent István, Szent László és Kálmán kora-beli törvények, s. 208, XIII.

32 RATKOŠ, Z prameňov našich dejín, s. 25, I.; ZÁVODSZKY, A Szent István, Szent László és Kálmán korabeli törvények, s. 153, I.

40

Tomáš König

Obr. 6. Senec. Výber keramických nálezov. Legenda: 1, 3-7, 10-11 – Pivničná ulica č. 45K (v katalógu nálezisko č. 22); 2, 8-9 – malá okružná križovatka pri predajni Lidl

(v katalógu nálezisko č. 21), objekt 4/06.

41


z Bratislavy, Uršulínskej ulice-Františkánskej záhrady.33 Tento býva datovaný do záveru

12. storočia,34 respektíve až prvej polovice 13. storočia.35 Podiel archaických (obr. 6

: 1, 4 - 5, 7, 11) a progresívnych tvarov ústí keramických nádob (obr. 6 : 3, 6, 10)

zastúpených v seneckom súbore je zhruba rovnaký. Hovorí teda azda skôr v prospech

datovania celého súboru do záveru 12. storočia.

Nález z Pivničnej ulice by zdanlivo mohol poukazovať na to, že bola to práve

strategická poloha okolia kostolného návršia, ktorá predurčila, aby sa senecká osada

stala sídlom mestského typu. Ako však poznáme na príklade Bernolákova, ani prí-

tomnosť návršia s románskym kostolom a murovaným hradom36 neboli na to dosta-

čujúcou podmienkou. V Senci nám navyše chýbajú aj indície hovoriace v prospech

prítomnosti románskeho kostola podobného, aký bol vybudovaný práve v blízkom

Bernolákove.37 Prítomnosť vrcholnostredovekých nálezov z Pivničnej ulice teda sama

o sebe taktiež nenasvedčuje tomu, že osada, ktorej sú dokladom, mala postavenie

prevyšujúce význam okolitých osád.

Odpoveď na otázky spojené so vznikom mesta Senec priniesla až podrobná ana-

lýza nálezov odkrytých pri rozsahom neveľkom výskume realizovanom v roku 2006

na mieste výstavby malej okružnej križovatky pri predajni Lidl (obr. 5 : 21). Stredo-

veké osídlenie tu dominantne zastupovali sídliskové nálezy zo 14. storočia. Okrem

nich však boli odkryté, aj keď len v menšej miere, staršie nálezy. Fragmenty krčahov

z objektov 2/06 a 5/06 bolo možné na základe bratislavských analógií datovať rámco-

vo do 13. storočia.38 Torzo hrnca s vytiahnutým lievikovite roztvoreným ústím (obr.

6 : 8), či drobný fragment ústia hrnca s rímsovým okrajom (obr. 6 : 9) pochádzajúce

z objektu 4/06 budú zrejme ešte o niečo staršie. Môžu totiž zodpovedať časovému

horizontu reprezentovanému už spomínaným súborom z Uršulínskej ulice v Brati-

slave.39

Nálezy z priestoru malej okružnej križovatky akiste súvisia s vrcholnostredove-

kými sídliskovými nálezmi z Pivničnej ulice. Oba sú totiž zrejme zhruba z jedného

časového obdobia. Široký rozptyl týchto nálezov môže poukazovať na rozptýlený

33 HOŠŠO, Jozef – LESÁK, Branislav. Archeologický výskum horizontu 12. až 13. storočia v historickom jadre Bratislavy. In Archaeologia historica 26. 2001, s. 246, obr. 2.

34 HOŠŠO – LESÁK, Archeologický výskum horizontu 12. až 13. storočia, s. 245.35 PROCHÁZKA, Rudolf – PEŠKA, Marek. Základní rysy vývoje brněnské keramiky ve 12.-13./14. století. In

Přehled výzkumů 48. Brno : 2007, s. 221.36 SLIVKA, Michal. K stredovekým dejinám Bernolákova (Čeklísa) a jeho okolia. In Zborník SNM 81, História

27. Bratislava : 1987, s. 151 – 177.37 SLIVKA, Michal. Kostol sv. Štefana kráľa v Bernolákove. In Zborník FiF UK – Musaica 26, Bratislava : 2009,

s. 189 – 210.38 HOŠŠO – LESÁK, Archeologický výskum horizontu 12. až 13. storočia , s. 247, obr. 3 : 11; LESÁK, Branislav.

Osídlenie bratislavského podhradia od 11. do prvej polovice 13. storočia. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVI-ČOVÁ, Tatiana (ed.). Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Bratislava : 2012, s. 412, obr. 727.

39 HOŠŠO – LESÁK, Archeologický výskum horizontu 12. až 13. storočia, obr. 2 : 2, 4.

42

Tomáš König

charakter tunajšej vrcholnostredovekej osady.40 Nemožno však vylúčiť ani existenciu

dvoch samostatných osád. Význam stôp osídlenia identifi kovaných na ploche ma-

lej okružnej križovatky však tkvie predovšetkým v mieste ich lokalizácie. Ide totiž

o miesto, ktoré sa nachádza na priesečníku dvoch línií, ktoré sú dotyčnicami okrajo-

vých častí výbežku Trnavskej pahorkatiny (obr. 5). Prvá smeruje od Blatného (dnes

Trnavská ulica), druhá od Boldogu smerom k Bratislave, tesne míňajúc kostolné

návršie (dnes Bratislavská ulica). Tieto línie môžeme stotožniť s časťami historických

cestných spojení spájajúcich mestá Senec a Trnavu, Bratislavu a od včasného stredo-

veku dôležitý brod cez rieku Váh – Šaľu.41 Nálezy z malej okružnej križovatky, miesta

križovatky týchto dvoch dôležitých obchodných ciest, dovoľujú pripísať tejto polohe

kľúčové postavenie v rámci predurbánnej fázy osídlenia Senca.

Senec a Trnava

Existenciu cesty smerujúcej od Trnavy smerom na juhozápad ku Sencu možno

predpokladať už vo veľkomoravskom, či poveľkomoravskom období. Akiste práve

ona dala za vznik včasnostredovekému osídleniu lokalizovanému na území histo-

rického jadra mesta Trnava a v jeho blízkom okolí.42 Toto osídlenie sa nachádzalo

na inak relatívne riedko osídlenej centrálnej časti Trnavskej pahorkatiny,43 avšak na

trase historickej cesty, od roku 1336 známej ako Česká cesta, prebiehajúcej od váž-

skeho brodu v Seredi smerom do Čiech.44 Napriek tomu, nemáme vedomosť o tom,

že by Tranava patrila medzi obzvlášť významné veľkomoravské sídliskové jednotky.

Osobitný význam teda zrejme nemala ani cestná komunikácia smerom na Senec.

Veľkomoravským centrom, ktoré pravdepodobne ležalo na trase spomínanej diaľ-

kovej cestnej komunikácie do Čiech bol Majcichov. Ako však už bolo spomenuté,

jeho hradisko po svojom zničení už nebolo obnovené. Význam diaľkového spojenia s

Českým kráľovstvom narástol opätovne počas vrcholnostredovekého obdobia a pod-

nietil aj vznik nového centra – transformáciu staršieho osídlenia v Trnave na sídlo

mestského typu. Otvorený a relatívne riedko osídlený priestor centrálnej časti Tr-

navskej pahorkatiny, spolu s umiestnením na križovatke cestného spojenia smerom

na Senec, boli totiž ideálnymi predispozíciami pre vybudovanie sídelnej jednotky

40 RUTTKAY, Matej. Dedina a dom vo vrcholnom a neskorom stredoveku. In Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídel na Slovensku z pohľadu najnovších poznatkov archeológie a etnografi e. Bratislava : 1998, s. 39 – 40.

41 KÖNIG, Vývoj včasnostredovekého osídlenia, s. 64, 73.42 HANULIAK, Veľkomoravské pohrebiská, s. 277; REJHOLCOVÁ, Mária. Trnava. In BIALEKOVÁ, Darina

(ed.). Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia, zv. I, časť 2. Nitra : 1989, s. 456 – 458.; URMINSKÝ, Jozef. Slovanské hrobové nálezy z 9. - 10. storočia z historického jadra Trnavy. In Pamiatky Trnavy a rnavského kraja 10. Trnava : 2007, s. 3 – 6.

43 KÖNIG, Vývoj včasnostredovekého osídlenia, príloha 16, 22.44 JANŠÁK, Štefan. Z minulosti dopravných spojov na Slovensku. In Geografi cký časopis 16, č. 1. 1964 : s. 19.

43


s pravidelnou štruktúrou vymedzenou opevnením.45

Kostol sv. Mikuláša a počiatky urbanizmu Senca

Prítomnosť mikulášskeho patrocínia v Bratislave, Senci a Trnave,46 lokalitách vzá-

jomne dobre prepojených cestným spojením, akiste nie je náhodná. Preferencia toh-

to patrocínia v západnej Európe sa spája práve s fenoménom cestujúcich, pútnikov,

obchodníkov a diaľkových ciest.47 Ako sa ukázalo, dnes je už možné potvrdiť, že ešte

pred polovicou 13. storočia, existovalo v Senci osídlenie, ktoré určitým spôsobom

profi tovalo zo svojej lokalizácie.

Výstavba Kostola sv. Mikuláša v Senci sa uskutočnila s najväčšou pravdepodob-

nosťou až po tatárskom vpáde. Nasvedčuje tomu gotický sloh jeho najstaršej za-

chovanej časti – polygonálneho presbytára.48 Podobne, nemeckých hostí, s ktorými

možno azda spájať jeho patrocínium,49 tu máme taktiež v písomných prameňoch

doložených až od druhej polovice 13. storočia.50 Výber polohy, na ktorej bol posta-

vený, zodpovedal dobovej zvyklosti rozšírenej od 12. storočia, rešpektoval prítom-

nosť dominantného návršia.51 Vzhľadom na to, že vzdialenosť dvoch strategických

polôh, kostolného návršia a križovatky obchodných ciest je takmer 800 m, urbaniz-

mus vznikajúceho mesta mal na dlhú dobu predurčený vývoj pozdĺž ich spojnice.

Námestie (dnešné Mierové námestie a Námestie 1. mája) tak dostalo nie pravidelný

štvoruholníkový, ale pretiahnutý šošovkovitý tvar,52 ktorý si zachovalo dodnes (obr.

5). Priestor po oboch jeho stranách bol podelený na parcely, pričom môžeme takmer

s istotou predpokladať, že zmienená parcelácia už v tomto období rešpektovala cestu

smerujúcu na Krmeš,53 predchodkyňu dnešnej Lichnerovej ulice (obr. 5).

Záver

Napriek tomu, že na území mesta Senec predpokladáme aj včasnostredoveké

osídlenie, doposiaľ nám nie sú známe nálezy, na základe ktorých by sme mohli do-

45 STANÍK, Ivan. Pôvodný zámer výstavby stredovekého opevnenia Trnavy a jeho postupná realizácia. In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 12. Trnava : 2009, s. 28.

46 MARSINA, Richard. Začiatky výsadných miest na Slovensku a mikulášske patrocínium. In Studia Historica Tyrnaviensia 11-12. Trnava : 2011, s. 31.

47 SLIVKA, Michal. Uctievanie svätých na Slovensku. K problematike výskumu patrocínií. In Studia Archaeologica Mediaevalia Slovaca 5. Levoča : 2006, s. 141 – 142.

48 Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok 3. (R-Ž). Bratislava : 1969, s. 90.49 SLIVKA, Uctievanie svätých na Slovensku, s. 145.50 STREŠŇÁK, Stredoveký Senec, s. 75.51 SLIVKA, Michal. Die Burg in der religiösen Vorstellung des Menschen (zur symbolik des Turmes). In BED-

NÁR, Peter – RUTTKAY, Alexander – RUTTKAY, Matej (ed.). Burgen und Siedlungsstruktur. Castrum Bene 7. Nitra: 2004, s. 266, 269.

52 DUCHOŇ, Jozef. Pôvod miest so šošovkovitým námestím v urbanizme východoslovenských miest. In Historica Carpatica 34. Košice : 2003, s. 12.

53 SEDLÁK, Vincent. Die älteste Besiedlung des Komitates Bratislava. In Studia Historica Slovaca 18. Bratislava : 1994, s. 121 – 122.

44

Tomáš König

kázať jeho kontinuálny vývoj až do obdobia vrcholného stredoveku. Vrcholnostredo-

veké osídlenie Senca identifi kované len nedávno prostredníctvom archeologických

nálezov však možno takmer s určitosťou spojiť s lokalitou villa Zemch uvádzanou

v písomnom prameni.54 Rozptýlený charakter tohto osídlenia sa akiste odráža v ter-

míne villa, ktorým bývalo v stredovekej latinčine označované ľudnatejšie sídlisko.55

Prítomnosť osídlenia na mieste križovatky dôležitého cestného spojenia možno po-

važovať za prvý krok na ceste k vzniku trhu, ktorý charakterizuje rodiace sa nesko-

rostredoveké mesto.56 K defi nitívnemu prerodu na sídlo mestského typu však došlo

až po postavení Kostola sv. Mikuláša. Môžeme dedukovať, že práve prítomnosť tohto

urbanistického prvku vyústila vo vznik podlhovastého námestia, budúceho stáleho

trhoviska, prepájajúceho kostolné návršie s miestom križovatky obchodných ciest

a urbanizmu majúceho mestské črty. Charakter zástavby stredovekého Senca zostáva

pre nás nateraz neznámy. Vzhľadom však na postupujúcu modernú výstavbu v centre

mesta (predovšetkým na Mierovom námestí a Námestí 1. mája), ktorá neberie ohľad

na archeologické dedičstvo ukryté pod zemou, nemožno, žiaľ, v tomto smere ani

v budúcnosti očakávať ďalšie rozšírenie našich poznatkov.

Katalóg nálezísk lokalizovaných na mapách osídlenia (obr. 1-5)

Včasnoslovanské žiarové pohrebiská (6. – 7. storočie):1. Čataj, poloha Zemanské-Gejzove (Fusek 1994, s. 193-194).

Včasnoslovanské sídliská (6. storočie):2. Senec, poloha Hriadky (Prášek 1997, s. 70 – 71, 74, 77).

Včasnostredoveké žiarové pohrebiská (7. – 8. storočie):3. Blatné, poloha Pusták (Bartík – Farkaš 2003, s. 23).

Pohrebiská obyvateľstva avarského kaganátu (7. – 8. storočie):4. Čataj, poloha Zemanské-Gejzove (Zábojník 2004, s. 340 – 341; Zábojník 2009, s. 88).

5. Senec, poloha Štrkovisko (Točík 1992, s. 12 – 23; Zábojník 2009, s. 112).

Včasnostredoveké inhumačné pohrebiská (7. – 10. storočie):6. Kráľová pri Senci, poloha Pieskovňa (Zábojník 2009, s. 100);

7. Hrubý Šúr, poloha Čandal (Zábojník 2009, s. 93);

8. Hrubý Šúr, poloha Kerektó (Zábojník 2009, s. 93).

54 MARSINA, Richard. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, tom. 2. Bratislava : 1987, s. 284 – 285, č. 405; SEDLÁK, Die älteste Besiedlung, s. 97.

55 RATKOŠ, Peter. Najstaršie sídliskové útvary v latinskej terminológii 9. - 12. storočia. In Archaeologia historica 3. Brno: 1978, s. 248.

56 KUČERA, Matúš. Genéza miest na Slovensku. In HOMZA, Martin (ed.). Matúš Kučera. State a články k slo-venskému stredoveku. Bratislava : 2012, s. 280.

45


Včasnostredoveké sídliská (8. – 10. storočie):9. Blatné, poloha Dzíle (Kraskovská 1988);

10. Blatné, poloha „a“ (Janšák 1935, s. 21, tab. 3: bod a);

11. Blatné, poloha „c“ – južne od Čihákovského mlyna (Janšák 1935, s. 22, tab. 3: bod c);

12. Nová Dedinka, poloha Pomsa (Füryová 1990, s. 56; Füryová 1994, s. 61);

13. Senec, poloha Tehelná ulica (Čurný 2005, s. 56 – 57).

Inhumačné pohrebiská veľkomoravského obdobia (9. storočie):14. Blatné, poloha Dzíle (Kraskovská 1966; Hanuliak 2004, s. 256 – 257).

Včasnostredoveké sídliská (9. – 10. storočie):15. Senec, poloha Hriadky (Prášek 1997, s. 68 – 77);

16. Senec-Svätý Martin, poloha Pasienok (Hanuliak 2008).

Včasnostredoveké pohrebiská (9. – 11. storočie):17. Blatné, poloha Pusták (Bartík – Farkaš 2001, s. 27-28; Bartík – Farkaš 2003,

s. 23; Hanuliak 2004, s. 302, 316, 323, 328).

Včasnostredoveké pohrebiská (10. – 11. storočie):18. Kostolná pri Dunaji, poloha Stredný hon (Habovštiak 1985, s. 285).

Vrcholnostredoveké osídlenie (11. – 13. storočie):19. Kostolná pri Dunaji, poloha Stredný hon (Zábojník 1989, s. 91);

20. Blatné, poloha Štrky (Pavúk 1978, s. 194);

21. Senec, malá okružná križovatka pri predajni Lidl (König – Hoššo 2006);

22. Senec, Pivničná ulica č. 45K (nepublikované);

23. Senec-Svätý Martin, poloha Pasienok (Hanuliak 2008).

Románske kostoly:24. Boldog, Kostol Nanebovzatia P. Márie, pôvodne Narodenia P. Márie (Oriško 2004;

Slivka 2009b);

25. Kostolná pri Dunaji, Kostol P. Márie, pôvodne sv. Ondreja (Súpis pamiatok

na Slovensku 2, s. 78; Rábik 2010, s. 94, 129);

26. Nová Dedinka, kostol neznámeho patrocínia (Füryová 1994, s. 53 – 62);

27. Senec-Svätý Martin, Kostol sv. Martina, zaniknutá sakrálna stavba (Hanuliak 2008,

s. 323; Rábik 2010, s. 72 – 73).

Písomné zmienky z pred roku 1256: 28. Boldog (Twlwei, 1245), sfalšovaná listina z pred roku 1439 (CDSl 2, s. 142,

č. 207; Rábik 2010, s. 51; Sedlák 1994, s. 119 – 120);

29. Blatné (Sarfeo, 1245), sfalšovaná listina z pred roku 1439 (CDSl 2, s. 142,

č. 207; Rábik 2010, s. 51);

30. Nová Dedinka (Saap, 1252), listina z roku 1252 (CDSl 2, s. 269, č. 387; Sedlák 1994,

s. 119);

31. Reca (Rethe, 1256), listina z roku 1256 (CDSl 2, s. 378, č. 543; Sedlák 1994, s. 121);

46

Tomáš König

32. Senec (Zemch, 1252), listina z roku 1252 (CDSl 2, s. 284 – 285, č. 405; Sedlák 1994,

s. 97);

33. Tureň (Chondol, 1252), listina z roku 1252 (CDSl 2, s. 284 – 285, č. 405; Rábik 2010,

s. 73).

Gotický kostol:34. Senec, Kostol sv. Mikuláša (Rábik 2010, s. 73; RDSl 2, s. 428 – 429, č. 987, 988; Súpis

pamiatok 3, s. 90).

Pramene a literatúraCDSl 1 = MARSINA, Richard (ed., 1971). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, tom. 1. Bratislava.

CDSl 2 = MARSINA, Richard (ed., 1987). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, tom. 2. Bratislava.

RDSl 2 = SEDLÁK, Vincent (ed., 1987). Regesta Diplomatica nec non epistolaria Slovaciae, tom. 2. Bratislava.

BARTÍK, Juraj – FARKAŠ, Zdeněk (2001). Výskum pohrebiska zo staršej doby bronzovej

v Blatnom. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku 2000, s. 27 – 28.

BARTÍK, Juraj – FARKAŠ, Zdeněk (2003). Pokračovanie výskumu v Blatnom. In Archeolo-gické výskumy a nálezy na Slovensku 2002. Nitra : s. 23.

ČURNÝ, Marián (2005). Záchranný archeologický výskum na Tehelnej ulici v Senci. In

Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku 2004. Nitra, s. 56 – 57.

DUCHOŇ, Jozef. Pôvod miest so šošovkovitým námestím v urbanizme východoslovenských

miest. In Historica Carpatica 34. Košice : 2003, s. 7 – 32.

FÜRYOVÁ, Klára (1990). Výskum v Novej Dedinke. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku 1988. Nitra, s. 56.

FÜRYOVÁ, Klára (1994). Románsky kostol v Novej Dedinke. In Zborník SNM 88, Archeo-lógia 4. Bratislava : s. 53 – 62.

FUSEK, Gabriel (1994). Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra.

FUSEK, Gabriel (2006). Výklenkové hroby na včasnostredovekom pohrebisku v Cíferi,

v časti Pác. In Študijné zvesti 39. Nitra : s. 27 – 54.

FUSEK, Gabriel (2008). Frühe Slawen in Mitteldonaugebiet. In BEMMANN, Jan –

SCHMAUDER, Michael (ed.). Kulturwandel in Mitteleuropa. Langobarden – Awaren – Sla-wen. Bonn : s. 645 – 656.

FUSEK, Gabriel – SPIŠIAK, Ján (2005). Vrcholnostredoveká keramika z Nitry-Šindolky. In

Slovenská archeológia 53, č. 2, s. 265 – 336.

HABOVŠTIAK, Alojz (1985). Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava.

HAMPEL, Joseph (1905a). Alterthümer des frühen Mittelalters in Ungarn. II. Braunschweig.

HAMPEL, Joseph (1905b). Alterthümer des frühen Mittelalters in Ungarn. III. Braunschweig.

HANULIAK, Milan (2004). Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska. Nitra.

HANULIAK, Milan (2008). Stredoveké sídlisko v Senci-Svätom Martine. In Slovenská arche-ológia 56, č. 2, Nitra : s. 293 – 339.

HENNING, Joachim – RUTTKAY, Matej (2011). Frühmittelalterliche Burgwälle an der

47


mittleren Donau im ostmitteleuropäischen Kontext: Ein deutsch-slowakisches Forschungs-

projekt. In MACHÁČEK, Jiří – UNGERMAN, Šimon. (ed.). Frühgeschichtliche Zentralorte in Mitteleuropa. Bonn : s. 259 – 288.

HOŠŠO, Jozef – LESÁK, Branislav (2001). Archeologický výskum horizontu 12. až 13. sto-

ročia v historickom jadre Bratislavy. In Archaeologia historica 26. Brno : s. 241 – 256.

JANŠÁK, Štefan (1935). Staré osídlenie Slovenska. In Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoloč-nosti 29. Turčiansky Svätý Martin : s. 15 – 50.

JANŠÁK, Štefan (1964). Z minulosti dopravných spojov na Slovensku. In Geografi cký časopis 16, č. 1, s. 13 – 31.

KÖNIG, Tomáš (2004). V časoch bez kroník. In FEDOR, Peter (ed.). Senec. Bránou do tre-tieho milénia. Senec : s. 63 – 72.

KÖNIG, Tomáš (2007). Vývoj včasnostredovekého osídlenia dolného Váhu. Dizertačná práca.

Rukopis. Bratislava: Katedra archeológie, FiF UK.

KÖNIG, Tomáš (2009). Najstaršie osídlenie Bernolákova. In DUCHOŇ, Michal – TURC-

SÁNY, Juraj (ed.) Bernolákovo 1209-2009 – dejiny obce. Bernolákovo : s. 20 – 31.

KÖNIG, Tomáš – HOŠSO, Jozef (2006). Nálezová správa z archeologického výskumu Senec--Malá okružná križovatka. Nepublikovaný dokument. Katedra archeológie, FiF UK v Brati-

slave, Bratislava.

KOUŘIL, Pavel (2003). Staří Maďaři a Morava z pohledu archeologie. In KLÁPŠTĚ, Jan

– PLEŠKOVÁ, Eva – ŽEMLIČKA, Jozef (ed.) Dějiny ve věku nejistot. Sborník k příležitosti 70. narozenin Dušana Třeštíka. Praha : 2003, s. 110 – 146.

KOUŘIL, Pavel (2008). Archeologické doklady nomádskeho vlivu a zásahu na území Mo-

ravy v závěru 9. a v 10. století. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana – HULÍNEK, Drahoslav

(zost.): Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska. Bratislava

: s. 113 – 135.

KRASKOVSKÁ, Ľudmila (1966). Slovanské pohrebisko v Blatnom. In Sborník SNM 60, História 6, Bratislava : s. 95 – 116.

KRASKOVSKÁ, Ľudmila (1988). Slovanská chata v Blatnom. In Študijné zvesti 24, Nitra :

s. 97 – 100.

KUČERA, Matúš (2012). Genéza miest na Slovensku. In HOMZA, Martin (ed.). Matúš Kučera. State a články k slovenskému stredoveku. Bratislava : s. 263 – 285.

LESÁK, Branislav (2012). Osídlenie bratislavského podhradia od 11. do prvej polovice

13. storočia. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (ed.). Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Bratislava : s. 397 – 413.

MARSINA, Richard (2011). Začiatky výsadných miest na Slovensku a mikulášske patrocí-

nium. In Studia Historica Tyrnaviensia 11-12. Trnava : s. 27 – 38.

MESTERHÁZY, Károly (1994). Die Landnahme der Ungarn aus archäologischer Sicht. In

MÜLLER-WILLE, Michael – SCHNEIDER, Reinhard (ed.). Ausgewählte Probleme europä-ischer Landnahmen des früh- und Hochmittelalters. Teil II. Sigmaringen : s. 23 – 65.

NEVIZÁNSKY, Gabriel (1990). Hrobové nálezy z 10. storočia v Blatnom. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku 1988. Nitra : s. 119-120, 220.

NEVIZÁNSZKY, Gábor (1994). A Kárpát-medence északi térségének régészete a honfogla-

lás korában. In KOVÁCS, László (ed.). Honfoglalás és régészet. Budapest : s. 171-179.

ORIŠKO, Štefan (2004). Dedinský kostol v Boldogu. Modelový príklad premien kamenár-

skych súčastí v štruktúre kostola románskeho obdobia. In ORIŠKO, Štefan (ed.). Pocta Vladi-

48

Tomáš König

mírovi Wagnerovi. Zborník štúdií k otázkam interpretácie stredoeurópskeho umenia 2. Bratislava

: s. 19-42.

PAVÚK, Juraj (1978) Výskum neolitického sídliska v Blatnom. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku 1977. Nitra : s. 192-195.

PICHLEROVÁ, Magda (1987). Železné strelky z Bernolákova. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku 1986. Nitra : s. 89, 139.

PRÁŠEK, Karel (1997). Záchranný výskum včasnostredovekého osídlenia pri Senci. In Zbor-ník SNM 91, Archeológia 7. Bratislava : s. 67-78.

PROCHÁZKA, Rudolf – PEŠKA, Marek (2007). Základní rysy vývoje brněnské keramiky

ve 12.-13./14. století. In Přehled výzkumů 48. Brno : s. 143-232.

RÁBIK, Vladimír (2010) Formovanie farskej siete na juhozápadnom Slovensku v stredoveku

(Bratislavské prepošstvo). In RÁBIK, Vladimír (ed.). Vývoj cirkevnej správy na Slovensku. De-velopment of the chruch administration in Slovakia. Kraków : s. 29-215.

RATKOŠ, Peter (1974). Z prameňov našich dejín. Bratislava.

RATKOŠ, Peter (1978). Najstaršie sídliskové útvary v latinskej terminológii 9.-12. storočia.

In Archaeologia historica 3. Brno : s. 247-254.

REJHOLCOVÁ, Mária (1989). Trnava. In BIALEKOVÁ, Darina (zost.). Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia, zv. I, časť 2. Nitra : s. 456-458.

RUTTKAY, Matej (1998). Dedina a dom vo vrcholnom a neskorom stredoveku. In Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídel na Slovensku z pohľadu najnovších poznatkov arche-ológie a etnografi e. Bratislava : s. 37-66.

RUTTKAY, Matej (2012). Mocenské centrá Nitrianskeho kniežatstva. In Bratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod. Nitra : s. 115-144.

SEDLÁK, Vincent (1994). Die älteste Besiedlung des Komitates Bratislava. In Studia Histo-rica Slovaca 18. Bratislava : s. 13-128.

SLIVKA, Michal (1987). K stredovekým dejinám Bernolákova (Čeklísa) a jeho okolia. In

Zborník SNM 81, História 27. Bratislava : s. 151-177.

SLIVKA, Michal (2004). Die Burg in der religiösen Vorstellung des Menschen (zur symbolik

des Turmes). In BEDNÁR, Peter – RUTTKAY, Alexander – RUTTKAY, Matej (ed.). Burgen und Siedlungsstruktur. Castrum Bene 7. Nitra : s. 265-288.

SLIVKA, Michal (2006). Uctievanie svätých na Slovensku. K problematike výskumu patro-

cínií. In Studia Archaeologica Mediaevalia Slovaca 5. Levoča : s. 91-162.

SLIVKA, Michal (2009a). Kostol sv. Štefana kráľa v Bernolákove. In Zborník FiF UK – Musa-ica 26. Bratislava : s. 189-210.

SLIVKA, Michal (2009b). Tzv. Lapis baptismalis z Boldogu (pokus o reinterpretáciu). In

Ružomberský historický zborník 3. Ružomberok : s. 103-111.

STADLER, Peter (2008). Avar chronology revisited, and the question of ethnicity in the

Avar qaganate. In CURTA, Florin (ed.). Th e Other Europe in the Middle Ages. Avars, Bulgars, Khazars, and Cumans. Leiden-Boston : s. 47-82.

STANÍK, Ivan (2009). Pôvodný zámer výstavby stredovekého opevnenia Trnavy a jeho po-

stupná realizácia. In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 12. Trnava : s. 23 – 46.

STREŠŇÁK, Gábor (2004). Stredoveký Senec v písomných prameňoch. In FEDOR, Peter

(ed.). Senec. Bránou do tretieho milénia. Senec : s. 73 – 81.

SÚPIS PAMIATOK 2 = Súpis pamiatok na Slovensku, zv. 2, K-P. Bratislava : 1968.

SÚPIS PAMIATOK 3 = Súpis pamiatok na Slovensku, zv. 3, R-Ž. Bratislava : 1969.

49


TOČÍK, Anton (1987). Nachgroßmährische Gräberfelder des 10. und 11. Jh. in der Südwest-

slowakei. In Študijné zvesti 23. Nitra : s. 177 – 241.

TOČÍK, Anton (1992). Materiály k dejinám južného Slovenska v 7.-14. storočí. In Študijné zvesti 28. Nitra : s. 5 – 250.

TURČAN, Vladimír (2008). Prvé staromaďarské nálezy z okolia Bratislavy. In ŠTEFANO-

VIČOVÁ, Tatiana – HULÍNEK, Drahoslav (ed.). Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska. Bratislava : s. 305 – 311.

UNGERMAN, Šimon (2005). Ženský šperk staršího velkomoravského horizontu. In Arche-ologické rozhledy 57. Praha : s. 707 – 749.

URMINSKÝ, Jozef (2007). Slovanské hrobové nálezy z 9.-10. storočia z historického jadra

Trnavy. In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 10. Trnava : s. 3 – 6.

ZÁBOJNÍK, Jozef (1985). Výskum včasnostredovekého pohrebiska v Cíferi-Páci. In Študijné zvesti 21. Nitra : s. 205 – 220.

ZÁBOJNÍK, Jozef (1989). Boldog. In BIALEKOVÁ, Darina (ed.). Pramene k dejinám osíd-lenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia. I. zväzok, 1. časť. Nitra : s. 82.

ZÁBOJNÍK, Jozef (1999). Das awarische Kaganat und die Slawen an seiner nördlichen Pe-

ripherie (Probleme der archäologischen Abgrenzung). In Slovenská archeológia 47, č. 1. Nitra

: s. 153 – 173.

ZÁBOJNÍK, Jozef (2004). Birituálne pohrebiská v severnej a západnej časti Karpatskej kotli-

ny v období avarského kaganátu. In Študijné zvesti 36. Nitra : s. 339 – 357.

ZÁBOJNÍK, Jozef (2009). Slovensko a avarský kaganát. Bratislava.

ZÁVODSZKY, Levente (1904). A Szent István, Szent László és Kálmán korabeli törvények és zsinati határozatok forrásai. Függelék: A törvények szövege. Budapest. Reprint z roku 2002,

Pápa.

ZOLL-ADAMIKOVA, Helena (1990). Slawisch-awarische Grenzzone im Lichte der Grab-

funde. Internationale Konferenz über das Frühmittelalter. In Wosinsky Mór Múzeum Évköny-ve 15. Szekszárd : s. 97 – 102.

Vývoj osídlenia a vznik mesta Senec v zrkadle archeologických nálezov. In: Strešňák, G....

Documents

Transcript of Vývoj osídlenia a vznik mesta Senec v zrkadle archeologických nálezov. In: Strešňák, G....