Róbert Májsky: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice v svetle archeologických nálezov. In:...

ajstaršie osídlenie

Považskej Bystrice v svetle

archeologických nálezov

Róbert Májsky

N

9

Považská Bystrica

10

ÚVOD

Mesto Považská Bystrica a k nemu pripojené, pô-vodne samostatné obce predstavujú v rámci horna-tej časti územia Slovenska mikroregión s mimoriad-ne výraznou hustotou pravekého, včasnodejinného a stredovekého osídlenia, a to napriek tomu, že daná oblasť mala v tomto dlhom časovom úseku len čias-točne kontinuálny vývoj a pamiatky z niektorých období, resp. ich čiastkových etáp chýbajú alebo sú zastúpené len v minimálnej miere. Vysokú hustotu osídlenia treba pripísať na vrub kombinácie niekto-rých priaznivých faktorov. Jedným z nich je zeme-pisné postavenie oblasti, najmä strategické umiest-nenie pri toku Váhu, ktorý bol oddávna významnou komunikačnou osou v severo-južnom smere a tvoril súčasť tzv. jantárovej cesty, obchodnej spojnice me-dzi Baltom a Stredozemným morom, ale aj blízkosť viacerých horských priesmykov, ktoré umožňovali kontakty severnej časti Karpatskej kotliny s územia-mi ležiacimi na západ. Ďalším dôležitým činiteľom bola bezpochyby geomorfologická stavba prostre-dia a z nej vyplývajúce hydrologické a pedologické pomery. Nižšie položené časti mikroregiónu, tvore-né terasami pozdĺž Váhu a jeho prítokov, poskytovali vhodné podmienky na zakladanie bežných agrárnych sídlisk, viažucich sa vo väčšine kultúr predovšetkým na polohy s lepšou bonitou pôdy a primeranou do-stupnosťou vodného zdroja. Kontaktný horský terén s množstvom vhodných kopcov poskytoval zase ideálne podmienky na budovanie opevnení.

Z územia Považskej Bystrice poznáme dosiaľ viac než päťdesiat archeologických lokalít. Žiaľ, drvivá väčšina nálezov pochádza z povrchových zberov a drobných zisťovacích sondáží, rozsiahlej-ší archeologický výskum sa realizoval len v dvoch prípadoch. Keďže množstvo zberov je výsledkom amatérskych aktivít, pri ktorých zväčša absentuje akákoľvek forma opisnej či grafickej dokumentácie, ich vypovedacia hodnota je značne znížená. Za ta-kýchto okolností sa niekedy nedajú jednotlivé nále-ziská ani presne lokalizovať, nehovoriac o možnosti zachytenia podrobnejších údajov. Preto nie je vy-lúčené, že v niektorých prípadoch predmety evido-vané z dvoch lokalít môžu v skutočnosti pochádzať z jedného náleziska.

Bezpochyby najväčším zlom súčasnosti je však devastácia archeologických lokalít vykrádaním. Je smutné, že na tomto jave sa podieľajú aj niektorí z tých, čo sa v minulosti pasovali za amatérskych spolupracovníkov múzeí a priateľov archeológie. Takúto činnosť nemožno ospravedlniť ani zdanlivo ušľachtilou občasnou prezentáciou svojich nelegál-ne nadobudnutých súkromných zbierok či sporadic-kým podarovaním časti nálezov niektorej z odbor-ných inštitúcií. Archeologické pamiatky totiž patria ako súčasť spoločného kultúrneho dedičstva nám všetkým. Mali by byť teda sprístupnené odborníkom a uložené tam, kde ich môže obdivovať široká verej-nosť – v múzeách. Na druhej strane však treba oce-niť činnosť tých, ktorí spolupracujú s profesionálmi nezištne, a prispeli tak k objasňovaniu najstaršieho vývoja svojho mesta. Za všetkých treba menovať aspoň Štefana Meliša, dlhoročného spolupracovníka viacerých odborníkov, predovšetkým už nežijúceho Dr. Antona Petrovského-Šichmana a neskôr jeho po-kračovateľa Prom. hist. Jozefa Moravčíka z Považské-ho múzea v Žiline, s ktorými sa nezmazateľne zapí-sal do histórie poznávania najstarších dejín regiónu.

LOVCI A ZBERAČI, PRVÍ ROĽNÍCI

DOBA KAMENNÁ

Doba kamenná je najdlhším úsekom ľudskej his-tórie, ktorý sa delí na niekoľko základných etáp, cha-rakterizovaných odlišnou hospodárskou základňou, a tým aj rozdielnym spôsobom života.

Okrem keramiky v mladších úsekoch doby ka-mennej (neolite a eneolite) sú najvýznamnejším druhom hmotných pamiatok predmety vyrobené z kamennej suroviny. V prípade nálezísk z paleolitu, t. j. zo staršej doby kamennej, ide často o jediné pa-miatky, najmä ak archeologický materiál pochádza z povrchových zberov. Táto okolnosť limituje aj úro-veň poznatkov o najstaršom osídlení Považskej Bys-trice. Kamenné nástroje, ich polotovary, čiastočne spracovaná surovina či výrobný odpad totiž umož-ňujú kvalitatívne rôznu úroveň interpretácie, závisia-cu predovšetkým od nálezových okolností, stupňa vyhotovenia predmetu a v neposlednom rade aj od stavu štúdia problematiky. Možnosť presnejšieho kultúrneho a časového zaradenia ovplyvňuje aj to,

Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice v svetle archeologických nálezov

11

že viaceré typy kamennej industrie sa vyrábali bez väčších zmien dlhšie obdobie. Z územia Považskej Bystrice a pripojených obcí sú známe predovšetkým viaceré miesta výskytu tzv. štiepanej industrie, pred-metov vyrobených z kamennej suroviny technikou odbíjania (štiepania). Nepočetné kolekcie či ojedine-lé nálezy polotovarov (jadier) a odpadu z výroby ná-strojov vo forme úštepov nie sú na bližšiu klasifikáciu vhodné. Viaceré okolnosti však poukazujú na to, že väčšinou pôjde o predmety z neskorej doby kamen-nej – eneolitu. Niektoré nálezy môžu mať starší či naopak mladší pôvod, keďže štiepaná industria vlast-nú dobu kamennú prežila, hoci neskoršie nálezy sú v porovnaní s hlavnou etapou výskytu neporovnateľ-ne zriedkavejšie.

Z NAJSTARŠEJ ČASTI DOBY KAMENNEJ – PALEOLI-TU (asi do 8000 rokov pred naším letopočtom, ďalej p. n. l.), ktorý je charakterizovaný neproduktívnymi lovecko-zberačskými populáciami, sa dosiaľ z územia mesta jednoznačne identifikovateľné stopy osídlenia nezachovali. Vzhľadom na preukázané osídlenie cen-trálnej časti stredného Považia v mladšom úseku star-šej doby kamennej – v mladom paleolite (asi 40 000 – 8000 p. n. l.) sa však výskyt pamiatok z daného ča-sového úseku dá reálne očakávať. Teoreticky sa môžu v budúcnosti vyskytnúť predovšetkým nálezy súvisia-ce s gravettienskou kultúrou alebo pamiatky tesne ča-sovo nadväzujúce, tzv. epigravettienske.

V súvislosti s možným paleolitickým osídlením treba spomenúť fakt, že v dokumentácii Archeolo-gického ústavu SAV je evidovaný záznam o výskyte údajnej paleolitickej industrie z hrebeňovitého ná-vršia Hradište v Považskej Bystrici a s výhradou sa podľa rovnakého zdroja do tohto časového úseku dajú zaradiť aj kamenné jadrá a úštepy z výšinnej po-lohy Dúbravy na kóte 360 v Podvaží. Početná štiepa-ná industria pochádza z viacerých polôh v Považskej Teplej, no jej datovanie sa vo väčšine prípadov spája s tunajším eneolitickým osídlením. Niekoľko nástro-jov môže podľa špecifických znakov spadať aj do ob-dobia mladšieho paleolitu, no bolo by ich potrebné detailnejšie porovnať s prípadnými analógiami.

Dosiaľ nepreukázateľné je aj prípadné osídlenie z obdobia MEZOLITU (STREDNEJ DOBY KAMENNEJ), pre ktoré sa v posledných desaťročiach používa aj termín konečný paleolit. V strednej Európe možno vymedziť začiatok mezolitu približne do obdobia okolo 8000 rokov p. n. l. Jeho záver nie je celkom jasný, no často sa predpokladá čiastočne súdobá existencia mezolitických populácií s prvými skupina-mi neolitických roľníkov, s prítomnosťou ktorých sa v širšej oblasti stredného Podunajska počíta od prie-behu 1. polovice 6. tisícročia p. n. l. Spôsob života mezolitického obyvateľstva charakterizuje predo-všetkým lov menšej zveri a rybolov, ktoré nevyžado-vali takú výraznú kolektívnu spoluprácu, ako tomu bolo pri paleolitickom spôsobe života s väzbou na lov veľkej stádovej zveri. Preto boli skupiny mezoli-tického obyvateľstva aj podstatne menšie.

Spojitosť s mezolitickým osídlením pripúšťa nie-koľko kamenných geometrických mikročepieľok z Považskej Teplej. Môže však ísť aj o produkt výro-by kamennej industrie na neskoršom eneolitickom sídlisku. Na potvrdenie existencie mezolitickej osady by bolo potrebné získať väčšiu kolekciu štiepanej in-dustrie príslušnej typologickej skladby.

Doklady osídlenia nemáme z územia mesta ani počas NEOLITU (MLADŠEJ DOBY KAMENNEJ), teda v dobe prechodu na ustálený spôsob života, spojený so stavbou stabilných domov, pestovaním kultúrnych plodín, chovom domestikovaných zvierat, výrobou keramiky, textílií a brúsenej kamennej industrie. Hoci počet obyvateľstva so zmenou hospodárskej bázy oproti paleolitu radikálne stúpol, osídlenie predsa len nebolo príliš husté a viazalo sa predovšetkým na poľnohospodársky najúrodnejšie oblasti. Územie se-verozápadného Slovenska bolo počínajúc oblasťou severnej časti Považského podolia obsadené prvý-mi roľníkmi zrejme až v eneolite.1 Proti toku Váhu je spoľahlivo doložený prienik neolitického osídlenia prostredníctvom nálezov kultúry s lineárnou kerami-kou len po Dubnicu2. I z tohto pohľadu sa zdá byť datovanie nálezu zo staršieho prieskumu A. Petrov-ského-Šichmana na terase kaštieľa v Orlovom do

1 Šiška 2002 2 Moravčík 1991, 27, tab. VII: 5, 8

Považská Bystrica

neolitu3 nepravdepodobné. Našiel sa tu len neretu-šovaný kamenný nástroj, ktorý je pre takéto závery nepoužiteľný.

Najstaršie nespochybniteľné dôkazy o prítom-nosti človeka v Považskej Bystrici pochádzajú až z NESKOREJ DOBY KAMENNEJ – ENEOLITU (asi 4000 – 2300/1900 p. n. l.). Z hľadiska kultúrneho zarade-nia disponujeme stopami osídlenia zo záveru vývoja lengyelskej kultúry (ludanická skupina), pamiatkami badenskej kultúry a najnovšie aj nepočetnou kolek-ciou nálezov bošáckej skupiny.

Lengyelská kultúra začala svoj približne tisíc-ročný vývoj ešte v období mladého neolitu a luda-nická skupina predstavuje jej koncový stupeň už na počiatku eneolitu. Práve v tejto dobe nositelia len-gyelskej kultúry z juhozápadného Slovenska prenikli sporadicky aj do severnejšie položených hornatých oblastí. Kým v jadre svojho územia je ludanická sku-pina reprezentovaná väčšinou nálezmi z pohrebísk, zriedkavé doklady jej prenikania na severozápadné Slovensko pochádzajú výlučne z lokalít sídliskové-ho charakteru. V Považskej Bystrici je preukázaná prítomnosť jej tvorcov z jaskynného sídliska pri Hor-nom Moštenci v polohe Temné4 (jaskyňa sa zvy-čajne v literatúre nesprávne lokalizuje do chotára Zemianskej Závady). Treba zdôrazniť, že ojedinelé datovanie týchto nálezov už do neolitu5 nezodpove-dá skutočnosti.

Časovo mladšie sú dve archeologické lokality, ktoré súvisia s badenskou kultúrou. Ide o veľmi významný fenomén, ktorý v strednej etape eneoli-tu zjednotil vývoj na veľmi širokom území strednej a juhovýchodnej Európy, pričom obzvlášť kultúrny prejav v starších vývojových stupňoch je v takej roz-siahlej oblasti pozoruhodne jednotný. Na Slovensku v tomto čase nastala prvá výraznejšia expanzia oby-vateľstva do menej pohostinných horských oblastí. Z Považskej Bystrice zatiaľ poznáme jednu nížinnú

osadu z Dolných lánov6 v blízkosti Domanižanky a jedno výšinné, podľa všetkého už v tej dobe opev-nené sídlisko v Dolnom Moštenci-Skaliciach7. Ne-dávno však bola súvislosť nálezov z naposledy me-novanej lokality s badenskou kultúrou spochybnená, keďže získaný materiál je málo výrazný.8

Najmladšie eneolitické osídlenie sa doteraz zisti-lo v Považskej Teplej, kde sa v polohách Niva, Dúb-rava a Pod Toračkou rozprestiera rozsiahlejšie síd-lisko neskoroeneolitickej bošáckej skupiny. Kultúrna príslušnosť náleziska je určená dosiaľ nepočetnou kolekciou črepov keramických nádob s charakteris-tickou výzdobou (obr. 1: 1, 2, 4, 5 – 9). Okrem nich sa tu našla aj miniatúrna antropomorfná nádobka so zvýraznenými ženskými prsiami a píšťalka (obr. 1: 10, 11), obe vyrobené z identického keramické-ho materiálu ako časť črepov. Kamenné nástroje reprezentuje predovšetkým súbor štiepanej indus-trie a v menšom počte hladené kamenné sekerky a sekeromlat (obr. 1: 12 – 14, 16). So sídliskom bez-prostredne súvisí aj kontaktná kopcovitá poloha To-račka, kde sa našli stopy osídlenia z viacerých etáp praveku až včasnej doby dejinnej. Hoci lokalita je značne poškodená ťažbou kameňa, možno s najväč-šou mierou pravdepodobnosti usudzovať, že pôjde o menšie opevnenie (hrádok), čomu nasvedčuje re-liéf terénu, podľa ktorého tu zrejme treba predpo-kladať prítomnosť valového opevnenia. Najstarším zisteným nálezom je malá miska s priemerom ústia 7,5 cm (obr. 1: 3), charakterom keramickej hmoty a výpalom identická s väčšinou črepov z eneolitickej osady pod úpätím Toračky. Význam nálezov bošác-kej skupiny je mimoriadny, keďže predstavuje dote-raz najsevernejšie doložený prienik nositeľov danej kultúrnej entity proti toku Váhu. Pozoruhodný je aj fakt, že podľa doteraz získaných fragmentov nádob ide o najvčasnejšiu vývojovú etapu, časovo približ-ne zhodnú záverečným stupňom badenskej kultúry, z ktorej bošácka skupina vznikla.

12

3 Dokumentácia Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (ďalej len AÚ SAV, Nitra)4 Bárta 1961, 16; Moravčík 1995, 97; Němejcová-Pavúková 1964, 191; 1970, 148; Novotný 1958, 34; Šiška 2002, 72,

mapa 1: 56, tabela 1: 565 Petrovský-Šichman 1958, 9, 236 Tamže, 10, mapa 17 Moravčík 1995, 97; 2000b, 8; Petrovský-Šichman 1958, tab. II: 24; 1965, 65, pozn. 388 Šiška 2002, 72, mapa 1: 55; tabela 1: 55


13

Obr. 1. 1 – 14, 16 – neskorý eneolit (bošácka skupina); 15 – eneolit (kultúrne neurčené); 17 – stredná doba bronzová (tzv. stupeň Liptovská Teplá). 1, 2, 4 – 12, 14, 16 – Považská Teplá-Niva; 3, 17 – Považská Teplá-Toračka; 13 – Považská Teplá-Pod Toračkou; 15 – Považská Teplá-Záhumnie. 1 – 9, 17 – časti nádob; 10 – píšťalka; 11 – miniatúrna antropomorfná nádobka; 12, 15 – seke-romlaty; 13, 14 – sekerky; 16 – polotovar sekerky. 1 – 11, 17 – keramika; 12 – 16 – kameň. Mierka a: 1 – 3, 5, 6, 8 – 11, 17; b: 4, 7, 12 – 16. Grafika a foto R. Májsky/J. Ďanovská

Považská Bystrica

Okrem už uvedených pamiatok sa záverom treba zmieniť o náleze sekeromlatu z intravilánu Považskej Teplej (poloha Záhumnie – obr. 1: 15), ktorý rovna-ko patrí do okruhu výrobkov eneolitického obyva-teľstva. Spolu s ním sa našiel aj väčší, atypický črep nádoby, ktorý podľa materiálovo-technologických parametrov nevylučuje približne zhodné datovanie. Preto sa azda môže v tejto časti obce nachádzať ďal-šia osada z neskorej doby kamennej.

NA VRCHOLE PRAVEKÉHO VÝVOJA

DOBA BRONZOVÁ A DOBA HALŠTATSKÁ

DOBA BRONZOVÁ (roky 2300/1900 – 750 pred n. l.) je časom veľkých kultúrnych zmien, keď sa u nás stretávame aj s prvým masovejšie rozšíreným kovom, podľa ktorého bola pomenovaná celá epo-cha. Bronz už nebol len občasne využívanou suro-vinou, ako meď v predchádzajúcej neskorej dobe kamennej, ale nachádzal podstatne masovejšie uplatnenie pri výrobe rozličných predmetov, ako sú súčasti odevu, šperky, zbrane i nástroje. Úvod novej éry ešte poznamenalo dožívanie viacerých neskoro-eneolitických kultúr, ktoré sa podieľali na vzniku civi-lizácie ranej doby bronzovej. Spoločnosť mala v tom čase pomerne slabo vyvinutú sociálno-ekonomickú štruktúru, tá však pozvoľným vývojom dospela k vý-raznejšej stratifikácii (rozvrstveniu), odrážajúcej sa okrem iného aj vznikom kasty náčelníkov, ktorých pochovali v rozmerných mohylách z mladšej doby bronzovej.

Záver tohto dejinného úseku je spojený s vpádom východných kočovných populácií, ktoré spôsobili vý-znamné zmeny na kultúrnej mape Karpatskej kotliny a zároveň sa podieľali na sprostredkovaní znalosti novej suroviny – železa.

Oblasť severozápadného Slovenska je v priebehu doby bronzovej takmer výlučne spojená s vývojom tzv. lužickej kultúry, ktorej počiatky siahajú do záveru strednej doby bronzovej. Staršie pamiatky reprezen-tujú len výnimočné nálezy hrobov starobronzovej únětickej kultúry z Púchova a Beluše, ktoré svojou ojedinelosťou a izolovanosťou od zvyšku rozšírenia kultúry predstavujú na danom území zaujímavú, no nepodstatnú epizódu bez ďalšieho významu pre vý-voj danej oblasti.

Najstaršie predmety z doby bronzovej v Považ-skej Bystrici pochádzajú už zo začiatku jej STREDNÉ-HO ÚSEKU. Predbežne ide o zriedkavé nálezy, a to nielen v kontexte pravekého vývoja mesta a jeho okolia, ale aj v širokej oblasti hornatého Slovenska, neskôr osídlenej ľudom lužickej kultúry. S daným ob-dobím súvisí druhý sídliskový horizont na už spomí-nanom hrádku v polohe Toračka v Považskej Teplej, kde sa vyskytli črepy rekonštruovateľného džbánku (obr. 1: 17) a fragment šálky. Nájdená keramika je do-kladom osídlenia, ktoré sa spája s prienikom obyva-teľstva z juhozápadného Slovenska, podieľajúceho sa neskôr na vzniku lužickej kultúry. Najvýraznejšie tvarové analógie k džbánku pochádzajú z kultúrne zmiešaného pohrebiska v Dolnom Petre (dnes Svätý Peter), ktoré predstavuje prechodný horizont medzi záverom maďarovskej kultúry vrcholnej etapy staršej doby bronzovej a počiatkom karpatskej mohylovej kultúry strednej doby bronzovej. Na severnom Slo-vensku je časovo súbežný horizont nálezov označo-vaný podľa najvýraznejšej lokality ako stupeň Liptov-ská Teplá. Nie je bez zaujímavosti, že okrem regiónu Turca sa neskôr vyskytujú najvčasnejšie pamiatky už plne sformovanej lužickej kultúry práve v centrálnej časti stredného Považia, kde sú dokumentované na pohrebisku v neďalekom Púchove. Z týchto faktov vyplýva, že náš región podľa všetkého zohral dôle-žitú úlohu pri formovaní slovenskej vetvy lužickej kultúry. Zatiaľ však v tejto oblasti chýba vývojový článok, ktorý by časovo prepojil nálezy z Považskej Teplej s počiatkami pochovávania na púchovskej nekropole.

Z Považskej Bystrice poznáme viacero miest vý-skytu pamiatok už celkom vyvinutej lužickej kultú-ry; zastupujú ich lokality sídliskového rázu i pohre-biská.

Typickým prejavom bolo zakladanie pohrebísk, na ktorých pochovávali svojich zosnulých formou uloženia kremačných zvyškov do nádob, ku kto-rým sa pridávali milodary vo forme ďalších nádob, predmetov z bronzu, prípadne z iných materiálov. Miesto posledného odpočinku nezriedka prekrýva-la mohyla. Praveký cintorín tohto druhu skúmal pri považskobystrickom kostole na pôvodnom námestí ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia prof. Bu-dinský-Krička, jednu urnu sa podarilo zachrániť roku

14


1947 a nakoniec sa dodatočne získala ďalšia nádoba, uložená pôvodne na fare v Dolnej Marikovej.9 Kera-mika získaná na námestí zastupuje širšiu tvarovú škálu (obr. 2, 4: 1 – 16) a jej výzdoba dokumentu-je výtvarné cítenie vtedajších ľudí. Novšie sa zistilo pohrebisko aj v Považskej Teplej-Nive, kde sa obja-vili dve bronzové britvy (obr. 3) a časť nádoby, kto-rá zrejme slúžila ako popolnica. Výskum sa tu však zatiaľ nerealizoval. Nálezy pochádzajúce údajne z ďalšieho pohrebiska sa mali vyskytnúť aj na sídlis-ku Jelšové v Považskej Bystrici10, no táto informácia nebola zatiaľ overená.

Vo väčšom množstve sa javia byť doložené otvo-rené, teda neopevnené sídliská. Už od päťdesiatych rokov je registrovaný výskyt lužickej keramiky z ne-skorej doby bronzovej v Považskej Bystrici-Dolných lánoch11, ktorá tu bola objavená aj nedávno pri ama-térskej obhliadke miesta počas zemných prác. Dáv-nejšie známe sú pamiatky lužickej kultúry z extravilá-nu obce pri križovatke cesty na Rajec s odbočkou do Zemianskeho Kvašova12 a údajne aj z polohy Za Stra-kovec pri západnom úpätí Kalvárie a z Dedovca13. Podľa prítomnosti kultúrnej vrstvy s obsahom nevý-razných črepov je možné tento druh lokality pred-pokladať aj v blízkosti už spomenutého pohrebiska pri kostole14 a rovnaká situácia sa podľa amatérsky získaných črepov sídliskového rázu zrejme opakuje i v Považskej Teplej, tie však môžu byť čiastočne aj mladšieho dáta, t. j. zo staršej doby železnej.

Popri pohrebisku skúmanom v centre mesta je najvýznamnejšou lokalitou rozsiahle hradisko na temene Malého Manína v katastri Považskej Teplej, čiastočne prechádzajúce do katastra obce Plevník--Drienové (obr. 5). Lokalita patrí podľa prítomnosti výrazného valového opevnenia s polokliešťovou bránou a vysokej koncentrácie nálezov ku klasické-mu typu výšinných opevnení lužickej kultúry. Osíd-lenie sa vo svojich počiatkoch viazalo už na mladšiu dobu bronzovú, no najvyššiu intenzitu dosiahlo až

15

Obr. 2. Keramika lužickej kultúry z bystrického námestia

9 Moravčík 1992, 77; Petrovský-Šichman 1958, 5, 12, mapa 2; Veliačik 1983, 114, 134, 186, Abb. 1: 316; Taf. XXIII: 3, 4; dokumentácia AÚ SAV, Nitra

10 Dokumentácia AÚ SAV, Nitra11 Veliačik 1983, 186, Abb. 1: 31512 Petrovský-Šichman 1965, 64 n.13 Dokumentácia AÚ SAV, Nitra14 Moravčík 1991, 20

Obr. 3. Bronzové britvy (lužická kultúra), Považská Teplá-Niva

Považská Bystrica

16

Obr. 4. Lužický kultúrny komplex. 1 – 21, 23 – 25 – mladšia až neskorá doba bronzová; 22 – staršia doba laténska. 1 – 16 – Považská Bystrica-Námestie; 17 – 25 – Považská Teplá-Malý Manín. 1 – 16 – nádoby; 17, 22 – spony; 18, 25 – sekerky; 19 – dlátko; 20, 21 – ko-sáky; 23 – faléra; 24 – ihlica. 1 – 16 – keramika; 17 – 25 – bronz. Mierka a: 22; b: 17 – 21, 23 – 25; c: 1 – 16. 1 – 16 – kresba M. Daskalakis; 17 – 21, 23 – 25 – podľa L. Veliačika (2004); 22 – podľa K. Pietu (2000)


počas jej záverečnej etapy. Okrem početných zlom-kov keramických nádob sa tu našlo aj viacero bron-zových predmetov, ako sú sekerky, kosáky, dlátko, deformovaná ihlica, masívna ružicová spona a ple-chová faléra (obr. 4: 17 – 21, 23 – 25). Na lokalite sa zistila prítomnosť pobytu ľudí aj neskôr, no intenzita osídlenia v takomto rozsahu sa tu už zrejme nezo-pakovala. Ďalšou výšinnou polohou, kde sa zazna-menalo osídlenie ľudom lužickej kultúry, je hrádok so starším osídlením z neskorého eneolitu a strednej doby bronzovej na temene kopca Toračka v Považ-skej Teplej. Amatérsky získané nálezy zatiaľ zastupu-je len niekoľko nevýrazných črepov; podľa fragmen-tu z okraja amfory s čiernou povrchovou úpravou je predbežne možné prítomnosť nositeľov lužickej kultúry datovať najpravdepodobnejšie do neskorej doby bronzovej, prípadne do staršej doby železnej. Málo výrazné zlomky nádob sa vyskytli takisto na ďalšom predpokladanom hrádku v Považskej Teplej, a to v polohe Baňa. I v tomto prípade lokalitu poško-dila ťažba kameňa a získaný materiál je nevýrazný.

Posledným typom lokality lužickej kultúry z úze-mia mesta je už spomenuté jaskynné sídlisko v polo-

he Temné pri Hornom Moštenci. Pred vchodom do Malej temnej jaskyne (oficiálny názov Malá závadská jaskyňa – pozn. red.) sa našli zlomky keramiky, podľa ktorej bol tento priestor osídlený v priebehu neskorej doby bronzovej.15

Nasledujúce, vlastne už záverečné obdobie pra-

veku, t. j. STARŠIA DOBA ŽELEZNÁ, resp. HALŠTAT-SKÁ (asi 750 – 450 p. n. l.), patrí z hľadiska úrovne poznatkov o najstaršom osídlení mesta k najmenej známym. Tento stav však nebude zapríčinený len ne-dostatočným výskumom, ale odráža i výrazný úby-tok počtu obyvateľstva, premietajúci sa v nízkom počte archeologických lokalít z doby halštatskej na strednom Považí všeobecne.

Jediným spoľahlivo doloženým náleziskom z do-by halštatskej je vlastne hradisko Malý Manín, kde sa vyskytli i chronologicky citlivejšie kovové pred-mety, medzi nimi laténska (keltská) šatová spona (obr. 4: 22)16. Tento nález spadá v rámci všeobec-nej chronológie praveku a včasnej doby dejinnej už do staršej doby laténskej a na severozápadnom Slovensku predstavuje cudzí prvok v prostredí do-hasínajúcej kultúry staršej doby železnej, ktorá sa v horskom prostredí udržala dlhšie, ako tomu bolo v dynamickejšie sa vyvíjajúcich južnejších oblas-tiach. Spojitosť so staršou dobou železnou nevylu-čuje ani časť zberových nálezov z Považskej Tep-lej, ktoré sme už spomenuli v súvislosti s osídlením z doby bronzovej.

NA ÚSVITE DEJÍN

DOBA LATÉNSKA A RÍMSKA, SŤAHOVANIE NÁRODOV

Od NESKOREJ DOBY LATÉNSKEJ až po ZAČIA-TOK MLADORÍMSKEHO OBDOBIA (koniec 2. stor. pred n. l. – začiatok 3. stor. n. l.) sa v hornatých ob-lastiach Slovenska, na východnej Morave, v južnom Malopoľsku a v Sliezsku objavuje nový civilizačný fe-nomén, púchovská kultúra, a na časti tohto územia s ním úzko chronologicky a kultúrne spätý okruh pa-

17

Obr. 5. Považská Teplá-Malý Manín. Situačný náčrt pravekého až včasnodejinného hradiska. Podľa Ľ. Veliačika (2004), upravené

15 Moravčík 1995, 9716 Predmet bol pôvodne publikovaný len s rámcovou lokalizáciou do Považskej Bystrice (Pieta 2000). Za poskytnutie

ďalších bližších údajov ďakujem PhDr. K. Pietovi, DrSc.

Považská Bystrica

miatok tzv. predpúchovského stupňa, ktorý mu tesne časovo predchádza.

Názov kultúry je odvodený od eponymného ná-leziska v polohe Skala/Skalka na okraji súčasného intravilánu Púchova, kde nálezy tohto rázu, predo-všetkým keramiku, ako aj pamiatky z iných období získal koncom 19. storočia amatérsky archeológ nemecko-írskeho pôvodu barón Emil Friedrich Jo-hannes Hoenning O’Carroll. Podľa súčasných po-znatkov, o ktoré sa zaslúžil predovšetkým K. Pieta, sa delí vývoj pamiatok púchovského rázu do troch základných etáp. Prvú definujú nálezy tzv. predpú-chovského stupňa z mladšieho úseku staršej až zo strednej doby laténskej (približne prelom 4. a 3. stor. – 120 rokov p. n. l.); ďalší vývoj potom predstavuje laténsky (asi 120 rokov p. n. l. – prvé desaťročia n. l.) a rímsky stupeň (do začiatku 3. stor. n. l.) vlastnej púchovskej kultúry. Prvá etapa vývoja sa ešte niesla v znamení pomerne konzervatívneho charakteru kul-túrneho prejavu, ktorý čerpal z tradícií neskorolužic-kého osídlenia. Už v tomto čase však sporadickejšie prenikali na severné Slovensko prvky keltskej kultúry, ktorej inovačný vplyv sa naplno prejavil až v neskorej dobe laténskej – čiže v klasickom stupni púchovskej kultúry. Veľký význam nadobudlo hlavne spracova-nie železa, ktoré dosiahlo veľmi vysokú úroveň. Čulo sa rozvíjali aj ďalšie remeslá, napr. výroba keramiky, pri ktorej sa uplatňoval pod vplyvom keltskej civilizá-cie aj hrnčiarsky kruh. Významným dokladom vyspe-lej ekonomickej úrovne bola aj razba vlastných min-cí. Tento sľubný vývoj náhle prerušil vpád germán-skych družín na začiatku doby rímskej, čo zapríčinilo aj zánik typického fenoménu kultúry – opevnených hradísk a menších hrádkov. Osídlenie na väčšine územia zaniká v súvislosti s markomanskými vojna-mi (166 – 180 n. l.), kedy za vlády rímskeho cisára Marka Aurélia došlo k vysťahovaniu časti (zrejme väčšiny) obyvateľstva do Panónie (južne od stred-ného Dunaja). V písomných prameňoch sa v danej súvislosti uvádzajú kmene Osov a keltských Kotínov. Popri týchto zložkách sa pod príkrovom púchovskej kultúry v dobe rímskej čiastočne skrývali aj Germáni

a v malej miere zrejme aj Dákovia. Historicky zachy-tená udalosť vysťahovania obyvateľstva nachádza svoj odraz aj v archeologických prameňoch, ktoré na väčšine územia potvrdzujú vyľudnenie krajiny.

Nálezy pamiatok púchovského okruhu poznáme z Považskej Bystrice a pripojených obcí minimálne z 23 lokalít. Vo všetkých prípadoch ide o náleziská sídliskového charakteru. Čiastočne je možné, pokiaľ to povaha materiálu dovoľuje, vymedziť datovanie nálezísk presnejšie, väčšinou do rámca neskorej doby laténskej, prípadne na začiatok doby rímskej. Vo viacerých prípadoch je však časové ohraničenie len rámcové.

Menej početnou formou sídlisk sú výšinné opev-nenia, čo je prirodzené v súvislosti s ich funkciou, ako aj z hľadiska materiálnych, časových a perso-nálnych nárokov spojených s budovaním takýchto sídiel. Výraznou lokalitou tohto druhu je charakteris-tický menej rozmerný hrádok na temene kopca Opl-zeň v Považskej Teplej17. Opevnenie s rozmermi asi 100 x 50 – 70 m, orientované dlhšou osou v smere S – J, má pomerne dobre rozpoznateľný val takmer pozdĺž celej východnej strany; krátky úsek prebie-ha aj pri západnej strane južného výbežku temena. Konštrukcia valu podľa doterajších poznatkov pozo-stávala z jednoduchého hlinito-kamenitého násypu. Zvyšok plochy ostal buď neopevnený, alebo tu moh-la jestvovať jednoduchá drevená palisáda. Osídlenie podľa všetkého nebolo celkom sporadické, keďže sa tu vytvorila kultúrna vrstva s nálezmi keramiky (tak-tiež grafitovej), kamenného amuletu(?) a prepálenej mazanice, ktorá potvrdzuje existenciu nadzemných sídliskových objektov. Podľa zlomkov nádob bola lokalita až do súčasnosti datovaná do 1. stor. p. n. l. Novšie získaná časť malej zásobnice s mierne von vyhnutým ústím (obr. 10: 1) však jednoznačne po-tvrdzuje presah osídlenia ešte na začiatok staršej doby rímskej. Ďalšou výraznou polohou, zistenou prostredníctvom prítomnosti valu i mobilných nále-zov, je hradný vrch v Považskom Podhradí18. Okrem zlomkov neskorolaténskej keramiky si zasluhuje po-zornosť predovšetkým nález striebornej mince typu

18

17 Moravčík 1992, 77; 1993, 97 n., obr. 46: 9 – 12; 2000a, 132, obr. 83: 618 Kolníková 2000, 82; 2003, 234, Abb. 1: 27; Tabelle 1: 27; Moravčík 1995, 97 n.; 2000a, 132; 2000b, 8 – 10, obr. na

s. 10; Šedo 1976


Divinka (obr. 6), datovanej približne do polovice 1. stor. p. n. l. Ide o menej početne zastúpený druh do-máceho obeživa z oblasti Považského podolia a Ži-linskej kotliny, ktorý napodoboval keltské razby, tzv. kvináre pražského typu, produkované azda na území dnešných Čiech. Platidlá divinského typu sú výrob-kom zo záveru starého letopočtu, no v obehu sa udr-žali ešte do prvých desaťročí novej éry. Opevnenie malo nesporne väčší význam ako hrádok na Oplzni, čomu nasvedčuje i jeho veľkosť, determinovaná asi 200 m dlhým valom, ktorou sa radí do kategórie hra-dísk. Ďalšie výšinné sídliská v kontaktnej vzdialenosti sú zaznamenané v polohách Baňa a Toračka v Po-

važskej Teplej, kde sa však existencia valov dosiaľ jednoznačne nepreukázala. Prítomnosť osídlenia ľu-dom púchovskej kultúry je zatiaľ doložená len men-ším množstvom črepov. Podľa výskytu fragmentov z jednej či viacerých nádob s hustým zvislým hrebe-ňovaním povrchu a silnou prímesou grafitu možno presnejšie, do neskorej doby laténskej, datovať polo-hu Toračka, kde sa našiel aj malý zlomok keramické-ho vykurovadla. Či už boli obe výšinné polohy chrá-nené valom, alebo len vlastnou konfiguráciou terénu (prípadne palisádou), treba v nich vidieť súčasť zá-merne vybudovanej siete strategických kontrolných bodov, ovládajúcich dôležitú komunikáciu v mieste, ktoré bolo na takýto účel najvhodnejšie, t. j. v zúžení vážskeho údolia. V tejto súvislosti sa javí byť pravde-podobné, že doteraz uvedené výšinné sídliská plnili popri útočiskovej a kontrolnej funkcii aj úlohu men-ších obchodných stredísk a azda i mýtnic, na ktorých prebiehala výmena tovaru medzi miestnym obyva-teľstvom a kupcami putujúcimi pozdĺž Váhu. Takýto predpoklad by v budúcnosti mohol potvrdiť výskyt predmetov, ktoré by sa dali označiť za importy. Nie je vylúčené, že cudzieho pôvodu sú už získané čre-py so silnou prímesou grafitu. Tá je totiž vo väčšine keramiky tohto druhu z oblasti rozšírenia púchovskej kultúry zastúpená len slabo, keďže išlo o surovinu dovážanú z iných oblastí.

Od predchádzajúcich výšinných sídlisk sa spô-sobom lokalizácie odlišujú opevnenia z Považskej Teplej-Malého Manína19, Podmanína-Manínca20 a z Dolného Moštenca-Skalíc21. Ide o polohy pod-statne hlbšie zasadené v horskom teréne. Týka sa to predovšetkým dvoch posledných lokalít. V prípa-de Malého Manína nie sme dostatočne informovaní o tom, v akom rozsahu bola poloha obsadená v do-be laténskej, resp. na začiatku doby rímskej. Keďže pôvod fortifikácie treba spájať s osídlením z doby bronzovej, nie je vylúčené, že ide len o čiastočné, sekundárne využitie staršieho hradiska. Druhou možnosťou je, že využitie priestoru bolo porovna-teľné s predchádzajúcou etapou osídlenia, prípadne mohlo prísť i k úprave pôvodného opevnenia. Odpo-

19

Obr. 6. Strieborná minca typu Divinka, Považské Podhradie-hrad-ný vrch

19 Veliačik 2004, 66, obr. 8; 10: 3, 420 Petrovský-Šichman 1965, 64, mapa 3: 80; Pieta 1982, 22121 Moravčík 1995, 97; Petrovský-Šichman 1965, 65, mapa 3: 86; Pieta 1982, 219; Pieta/Moravčík 1980, Abb. 3: 9

Považská Bystrica

vede na tieto otázky môže priniesť len archeologický výskum. Výšinné sídliská v Dolnom Moštenci-Skali-ciach a Podmaníne-Manínci sa radia k typickým málo rozmerným hrádkom, ktoré možno aj podľa spôso-bu umiestnenia spájať predovšetkým s útočiskovou funkciou. Výraznejšie úpravy terénu sú pozorovateľ-né v Dolnom Moštenci, kde bol hrádok umiestnený na skalnom hrebeni chránený mohutným valom. I tu opevnenie, ako sme uviedli v stati o dobe kamennej, vzniklo azda už skôr. Badateľné prepálenie násypu poukazuje na to, že osídlenie zaniklo násilne. Menej výrazné je výšinné sídlisko v Podmaníne-Manínci, kde obyvateľstvo čiastočne upravilo vrcholovú ploši-nu odlámaním jej okrajov na najprístupnejšom mies-te, čím sa zlepšili možnosti obrany, zabezpečovanej predovšetkým prírodnými danosťami polohy v po-dobe strmých svahov pod temenom.

Chronologicky výraznejšie predmety pochádzajú predovšetkým z Malého Manína. Ide o súbor kovo-vých predmetov, získaný z väčšej časti súkromnými majiteľmi detektorov kovov a v menšom množstve aj prieskumom Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Časť týchto predmetov dokladá, že lokalita bola osídlená už v priebehu strednej doby laténskej po-puláciou predpúchovského stupňa. Uverejnené boli predbežne len dva železné predmety: radlica s tuľaj-kou (obr. 10: 9) a nožnice s omegovito formovaným ukončením rukoväte (obr. 10: 10). Oba nálezy sú ty-pickými prvkami neskorej doby laténskej, no ich vý-skyt je doložený už aj na sklonku stredolaténskeho obdobia či naopak v dobe rímskej (nožnice). Kerami-ka je nateraz zastúpená pomerne slabo. Tento stav zrejme nebude náhodný, keďže z amatérskych son-dáží pochádza značné množstvo fragmentov z doby bronzovej. Medzi typickým materiálom sa vyskytujú prevažne zlomky neskorolaténskych nádob, menej keramika z počiatku doby rímskej. V horizonte ne-skorej doby laténskej až začiatku staršej doby rím-skej bol podľa nálezov keramiky osídlený aj hrádok v Dolnom Moštenci a azda i v Podmaníne, odkiaľ pochádzajú len málo výrazné črepy.

Najrozšírenejšou sídliskovou formou sú neopev-nené osady, ktoré sa často viažu na svahy a terasy v tesnej blízkosti opevnení. Podľa doterajších po-znatkov bolo najintenzívnejšie osídlené okolie hrad-ného vrchu v Považskom Podhradí. Nálezy keramiky púchovskej kultúry sa pôvodne registrovali len na terasách na západnom22 a severozápadnom23 úpätí kopca. Na základe novších amatérskych prieskumov

20

22 Moravčík 1995, 9723 Šedo 1976, 202

Obr. 8. Bronzový šperk (púchovská kultúra), Považská Teplá-Malý Manín

Obr. 9. Železná sekera s tuľajkou (púchovská kultúra), Považská Teplá-Malý Manín


21

Obr. 10. 1 – 12 – neskorá doba laténska až staršia doba rímska (púchovská kultúra); 13 – mladšia doba rímska. 1 – Považská Teplá-Oplzeň; 2 – Považská Bystrica-Dolné lány; 3 – 8 – Považské Podhradie-JZ úpätie hradného vrchu; 9, 10 – Považská Teplá--Malý Manín; 11 – Považské Podhradie-Prielohy; 12 – Dolný Moštenec-Skalice; 13 – Považská Bystrica-Dedovec. 1 – 18 – časti nádob; 9 – radlica; 10 – nožnice; 11 – hrot kopije; 12 – hrot oštepu; 13 – spona. 1 – 8 – keramika; 9 – 12 – železo; 13 – železo a pozlátené striebro. Mierka a: 13; b: 1 – 12. 1 – 8, 11, 13 – grafika R. Májsky/J. Ďanovská; 9, 10 – podľa L. Veliačika (2004); 12 – podľa J. Moravčíka (1976)

Považská Bystrica

však možno konštatovať, že osídlenie je preukáza-teľné po obvode vrchu od týchto miest proti smeru hodinových ručičiek takmer súvisle až po jeho JJV stranu. Nie je však jasné, či máme do činenia s jed-ným rozsiahlejším sídliskom alebo so sídliskovou aglomeráciou, pozostávajúcou z viacerých samo-statných osád. Ďalšie dve sídliská sa nachádzajú v neveľkej vzdialenosti (do 400 m) v polohách Prie-lohy24 a Sihoť25. V poslednom prípade ide o osadu, ktorá je pre púchovskú kultúru menej typická umiest-nením na nízkej riečnej terase. Ďalšia významnejšia koncentrácia osídlenia sa viaže k hrádku v Podma-níne-Manínci, kde sú zaznamenané minimálne tri samostatné sídliskové jednotky (Dužiny, Nadlúčie, Pažice). V prípade ďalších troch menších opevnení sa zistilo po jednom bezprostrednejšie súvisiacom sídlisku – v Považskej Teplej ide o osadu v polohe Teplianske dolinky neďaleko hrádku Oplzeň a sídlis-ko pod predpokladaným opevnením v polohe Baňa; obdobná situácia je v Dolnom Moštenci-Skaliciach26. Od dosiaľ opísaných otvorených osád sa líšia sídliská budované nezávisle od opevnení. Zvyčajne sa roz-

prestierajú vo vyššie položenom svahovitom teréne (Považská Bystrica-Dušianice27, Podvažie-Chrasce28, Praznov-Bukovina29), v menšom počte sú zazna-menané aj na inundačných terasách vodných tokov (Považská Bystrica, polohy Dedovec30, Námestie31, Dolné lány, Narica32, Šebešťanová-Pod Skalkou33).

Väčšina nechránených sídlisk je dokumentovaná výlučne prostredníctvom menších kolekcií črepové-ho materiálu (obr. 10: 2 – 8), pochádzajúceho z ne-skorej doby laténskej až zo začiatku staršej doby rím-skej. Pretrvávanie osídlenia hlbšie do doby rímskej je predbežne spoľahlivo doložené na JZ až JJV úpätí hradného vrchu, kde sa našla keramika približne zo záveru 1. až z 1. pol. 2. stor. n. l. Pre nateraz nedo-statočný výskum sa dá v budúcnosti očakávať výskyt nálezov zo záverečného stupňa púchovskej kultúry aj na ďalších lokalitách. Výskyt nekeramických pred-metov je pomerne chudobný. Za zmienku stoja ná-lezy militárií zo staršej doby rímskej – listovitý hrot

22

24 Májsky 2003, 84, obr. 52: 925 Tamže, 8426 Moravčík 1976, 6 n., tab. I: 5; 1995, 97; Petrovský-Šichman 1958, tab. II: 25; 1965, 65, mapa 3: 86; tab. VI: 6; Pieta

1982, 219; Pieta/Moravčík 1980, Abb. 3: 927 Petrovský-Šichman 1965, 65, 98, 100, mapa 3: 85; tab. VI: 3 – 5; Pieta 1982, 221; Pieta/Moravčík 1980, Abb. 3: 828 Lokalita je známa aj pod nesprávnym názvom Skalka, odvodeným od neďalekého ostrohovitého návršia s alternatív-

nym toponymom Bocánka29 Petrovský-Šichman 1965, 64, mapa 3: 7830 Petrovský-Šichman 1959a, 93; 1965, 65, mapa 3: 8331 Moravčík 1991, 2032 Petrovský-Šichman 1961a, 152; 1965, 64, mapa 3: 81, tab. VI: 8, 9; Pieta 1982, 221. Lokalita sa nachádza na rozhraní

katastrov Považskej Bystrice a Praznova a v odbornej literatúre je uvádzaná aj pod názvom Pod Praznovom (pozn. autora)

33 Lokalita je známa aj pod názvom Zápilie (pozn. autora)

Obr. 11. Železný kosák (púchovská kultúra), Považské Podhradie--hradný vrch

Obr. 12. Hlinený praslen (púchovská kultúra), Šebešťanová-Pod Skalkou


kopije zo sídliska Prielohy v Považskom Podhradí (obr. 10: 11) a hrot oštepu s krídelkami z Dolného Moštenca-Skalíc (obr. 10: 12). Keďže na žiadnom z doteraz známych sídlisk sa nevykonala väčšia vý-skumná akcia, nie sme bližšie informovaní o ich vnú-tornej štruktúre ani rozsahu. Podľa poznatkov z iných nálezísk môžeme predpokladať prevažujúcu poľno-hospodársku bázu s dvorcovým spôsobom hospo-dárenia, ktoré dopĺňala špecializovaná remeselná výroba, predovšetkým spracovanie kovov, a ďalšie doplnkové činnosti. Podľa horizontálneho rozptylu archeologického materiálu treba k rozsiahlejším síd-liskám zaradiť osadu pod úpätím Narice na rozhraní Považskej Bystrice a Praznova, rozprestierajúcu sa približne na ploche jedného hektára. Nie je však vy-lúčené, že niektoré z osád mohli zaberať tam, kde to dovoľuje konfigurácia terénu, aj väčšiu plochu, keď-že v prostredí púchovskej kultúry sú známe sídliská až so sedemnásobnou rozlohou34.

V rámci územia mesta je predbežne ojedinelo zastúpeným typom náleziska jaskynné sídlisko v po-lohe Temné v Hornom Moštenci35. Doklady púchov-skej kultúry (keramika) sa tu našli v priestore Malej temnej (závadskej) jaskyne a datujú osídlenie do neskorej doby laténskej. Lokality tohto druhu nie sú pre púchovskú kultúru veľmi charakteristické, no nie sú ani celkom výnimočné. Z hľadiska funkcie možno uvažovať o využití takýchto polôh ako útočísk v čase nebezpečenstva, prípadne mohli súvisieť s prejavmi kultu či sezónnou hospodárskou činnosťou.

Časový úsek od zániku púchovskej kultúry v ZÁ-VERE STARŠEJ DOBY RÍMSKEJ až do OBDOBIA SŤA-HOVANIA NÁRODOV patrí v hornatej časti územia Slovenska k najmenej preskúmaným. Už v priebehu staršej doby rímskej do týchto oblastí postupne pre-nikali germánske družiny, ktoré od 2. storočia n. l. postupne zmenšovali územný rozsah púchovskej kultúry. Na samostatných, no veľmi sporadických ná-leziskách sa na severozápadnom Slovensku stretáva-

me s pamiatkami po svébskych Kvádoch, ktorí sa tu podľa všetkého udržali v priebehu celej mladšej doby rímskej a zrejme i o niečo neskôr. Práve z rozhrania tejto dejinnej etapy až z počiatku obdobia sťahova-nia národov (záver 4. až začiatok 5. stor. n. l.) sa črtá výraznejší horizont osídlenia, ktorý pravdepodobne treba spájať so zvyškami posledných kvádskych dru-žín, prípadne i s ďalšími germánskymi kmeňmi. Popri otvorených osadách sa stretávame s osídľovaním menších výšinných opevnení, ktorých pôvod je spra-vidla starší. Tento jav sa neobmedzuje len na územie severozápadného Slovenska, ale môžeme ho sledo-vať na širokom teritóriu strednej Európy. Príčinou ná-hleho využívania opevnení bolo nepokojné obdobie počas veľkých presunov obyvateľstva, spôsobených tlakom kočovných Hunov z východu.

Z územia dnešného mesta sú nálezy z úseku me-dzi zánikom púchovskej kultúry a prvým vystúpením Slovanov predbežne veľmi sporadické, čo napokon korešponduje s celkovým obrazom osídlenia ostat-ného územia severozápadného Slovenska. Sídlisko z rozhrania mladšej doby rímskej a sťahovania náro-dov sa dokázalo prostredníctvom výskytu zlomkov keramických nádob na Dolných lánoch v Považskej Bystrici36. Druhá súdobá lokalita bola objavená pri križovatke cesty do Rajca a odbočky do miestnej časti Zemiansky Kvašov37. Obe polohy sa vyznačujú umiestnením na kvalitnej poľnohospodárskej pôde terás potoka Domanižanka, s čím celkom zrejme súvisí i okolnosť, že osídlenie tu bolo viacetapové. V prvom prípade, ako sa píše už v predchádzajúcich statiach, bola poloha zaujatá už v eneolite, dobe bronzovej, ako aj ľudom púchovskej kultúry. Navyše neďaleko sa rozprestierala včasnostredoveká osada a prítomnosť našich slovanských predkov je doložená aj na mieste druhého zo sídlisk (pozri ďalej). Okrem uvedených nálezísk sa počas výskumu slovanskej osa-dy na Dedovci v Považskej Bystrici získala železná, pozláteným strieborným drôtikom zdobená šatová spona z mladšej doby rímskej38 (obr. 10: 13). Sám

23

34 Naglik 1996, 19935 Moravčík 1995, 9736 Petrovský-Šichman 1965, 65, mapa 3: 84; tab. XVII: 16, 1737 Tamže, 64 n., mapa 3: 82; tab. VI: 738 Petrovský-Šichman 1964, obr. na s. 64; Kupková 1999, tab. 1: 9

Považská Bystrica

predmet ešte nedokazuje na tomto mieste v danom čase prítomnosť vlastného osídlenia, keďže sa vysky-tol v kontexte včasnostredovekého náleziska a iné súdobé pamiatky sa získať nepodarilo. Spona bola vlastne už v slovanskom období starožitnosťou a na-ši predkovia ju mohli nájsť niekde v bližšom okolí ale-bo priniesť z väčšej vzdialenosti. Nálezy tohto druhu nie sú napokon na slovanských lokalitách ojedinelé a vyskytujú sa najmä tam, kde je preukázané aj osíd-lenie z doby rímskej či sťahovania národov.

OD PRVÝCH SLOVANOV PO POČIATKY MESTA STREDOVEK AŽ ZAČIATOK NOVOVEKU

Obdobie stredoveku je z pohľadu kultúrno-his-torického vývoja Slovenska mimoriadne dôležitým časovým úsekom, na počiatku ktorého vystupujú na scénu našich dejín Slovania, vzniká ich prvý štátny útvar a v jeho závere sa súčasne formuje moderné slovenské etnikum. Napriek tomu, že toto dejinné obdobie nepatrí z pohľadu archeológie medzi naj-dlhšie (záver 5. až 16. storočie), počas jeho trvania došlo vďaka výraznej dynamike vývoja okrem spo-menutých zmien aj k podstatným zvratom v celko-vom charaktere spoločnosti, o ktorých vypovedajú i archeologické pramene.

ZAČIATOK STREDOVEKU. Vo svojej počiatočnej fáze sa obdobie stredoveku vlastne čiastočne pre-krýva z dobou sťahovania národov, pričom charak-ter vývoja spoločnosti až do záveru 8. storočia tomu, čím sa zvyčajne pojem včasný stredovek v zmysle úrovne vývoja spoločnosti chápe, na Slovensku ani príliš nezodpovedá. Tento nesúlad vychádza zo sna-hy začleniť do širšieho kontextu európskych dejín domáci vývoj, ktorý však do istého časového úseku ťažko porovnávať s vývojom vo vyspelejších oblas-tiach, priamo čerpajúcich z kultúrneho odkazu antic-kej civilizácie.

Ako sme už naznačili, so začiatkom stredoveku sú spojené i počiatky osídlenia Slovenska našimi pred-kami. S prítomnosťou prvých osadníkov môžeme

podľa súčasného stavu bádania počítať od záveru 5. storočia, kedy sa pri svojom príchode dostali do kon-taktu so zvyškami germánskeho obyvateľstva. Keď-že hustota osídlenia bola spočiatku pomerne nízka, v prvých etapách sa viazalo na nížinaté oblasti s vyš-šou bonitou pôdy. Prienik obyvateľstva do hornatej-šieho terénu bol len sporadický; na severozápadnom Slovensku je zatiaľ doložený iba sídliskovým objek-tom s keramikou tzv. pražského typu zo Žiliny-Fram-bora39. Výraznejší nástup slovanského osídlenia tu nastal až v priebehu 8. storočia, keď vzniká celý rad osád i pohrebísk. Od záveru 8. storočia súčasne do-chádza na celom území Slovenska k celkovému roz-machu vývoja, ktorý bol podmienený zánikom moci nomádskych Avarov v Karpatskej kotline. Od tohto obdobia postupne začína vznikať i skutočná včas-nostredoveká spoločnosť, ktorej prejavom je aj bu-dovanie mocenskej štruktúry, odrážajúcej sa okrem iného vo výstavbe hradísk rôzneho typu, z ktorých najvýznamnejšie získali v priebehu 9. storočia cha-rakter aglomerácií takmer mestského rázu. Slovan-ské opevnenia sa novšie zistili aj v okolí Považskej Bystrice. Významné, v literatúre len čiastočne slovne spomenuté nálezy pochádzajú z hrádku s viacfázo-vým osídlením v Dolnej Marikovej-Širokej40 a z Pru-žiny-Mescísk. Obzvlášť prvá z lokalít významne prispieva k rozpoznaniu významu oblasti Považskej Bystrice v rámci predveľkomoravského a veľkomo-ravského obdobia, t. j. od konca 8. až do začiatku 10. storočia. Časť chronologicky citlivých predmetov za-raďuje lokalitu k vôbec najstarším slovanským opev-neniam na Slovensku. Ide predovšetkým o súčasti jazdeckého výstroja, ktoré patria do okruhu pamia-tok tzv. blatnicko-mikulčického horizontu z konca 8. až prvej tretiny 9. storočia. Zároveň na tomto mieste jednoznačne dokazujú prítomnosť včasnofeudálnej bojovníckej elity, pravdepodobne družiny veľmoža regionálneho významu.

Z územia Považskej Bystrice je zatiaľ registrovaná prítomnosť Slovanov na výšinných polohách z prie-behu 9., prípadne 10. storočia ojedinelými nálezmi z Malého Manína pri Považskej Teplej41, odkiaľ sa

24

39 Fusek 1994, 266, 267, tab. LXIX; Moravčík 1978b, 264, obr. 129; 1979, 559; 1980, 29, 30 40 Moravčík 2002, 941 Veliačik 2004, 66, obr. 10: 1, 2


popri nálezoch zo starších období získal slovanský hrot šípu s krídelkami (obr. 14: 11) a azda súdobá skoba. Analogická strelka pochádza aj z Veľkého Manína, kde sa našlo i niekoľko stredovekých kon-ských podkov, z ktorých jednu by sme mohli podľa značne archaických morfologických znakov zaradiť tiež medzi nálezy z tohto horizontu. Môže však ísť aj o predmet o niečo mladší. Keramika, azda z 8. – 9. storočia, pochádza predbežne len z vrchu Hra-dište (kóta 641) nad Považským Podhradím.42 Vo všetkých prípadoch ide len o veľmi nevýrazné do-klady osídlenia, na základe čoho možno usudzovať, že polohy sa využívali iba ako sporadické útočiská počas nebezpečenstva. Na temene Malého Maní-na mohlo obyvateľstvo v prípade potreby využiť okrem vlastnej konfigurácie terénu aj praveké valo-vé opevnenie. V kontexte nálezov drobných militá-rií z Malého a Veľkého Manína treba ešte uviesť, že analogická strelka šípu, aké sa tu vyskytli, pochádza aj z bližšie nešpecifikovaného miesta v Manínskej tiesňave.

25

Najpočetnejším typom náleziska z predveľkomo-ravského až veľkomoravského obdobia sú jednodu-ché agrárne sídliská. Najvýznamnejším z nich je osa-da na Dedovci v Považskej Bystrici, kde sa v rokoch 1957 – 1958 uskutočnil pod vedením A. Petrovské-ho-Šichmana rozsiahlejší archeologický výskum (obr. 13). Sídlisko je dosiaľ najlepšie preskúmaným z tohto obdobia na strednom Považí, a preto sa mu na strán-kach odbornej tlače venovala pomerne značná po-zornosť43. Napriek tomu výskum čakal viac než pol-storočie na komplexné vyhodnotenie; zaslúžila sa oň v monotematicky zameranej štúdii Z. Kupková.44

Počas terénnych prác sa na ploche s rozmer-mi 57 x 46 m úplne alebo čiastočne preskúmalo 54 objektov, z ktorých viaceré boli porušené, keďže vý-skum sa konal v súvislosti s výstavbou nemocnice. Prevažne išlo o rozličné, 10 – 45 cm zahĺbené objekty, medzi ktorými bolo možné vymedziť viacero typov. Následkom nie celkom optimálneho charakteru nále-zových situácií, a čiastočne aj spôsobu, akým sa vý-skum dokumentoval, je však ich interpretácia v mno-hých prípadoch problematická. Možno však vylúčiť záver A. Petrovského-Šichmana, podľa ktorého bola na Dedovci preukázaná existencia trojpriestorových domov. Medzi obydlia sa dajú zaradiť pôdorysy s plo-chou 4 m2 a väčšie, v ktorých sa nachádzali vykurova-cie zariadenia, umiestnené obyčajne v rohu. Buď išlo o jednoduché ohniská bez akejkoľvek úpravy, alebo sa zistilo ich obloženie či vyloženie kameňmi; v jed-nom prípade možno azda predpokladať prítomnosť hlinenej pece. Interpretácia menších zahĺbených ob-jektov (pod 4 m2) s ohniskom nie je už taká jasná, no najskôr to asi boli súčasti väčších obytných stavieb. Vykurovacie zariadenia sa okrem toho zistili aj mimo objektov a pravdepodobne slúžili viacerým domác-nostiam alebo i celej osade ako sezónne (letné) ohnis-ká, chlebové pece a pod. Rôzne možnosti funkčnej interpretácie poskytujú zahĺbené objekty s absenciou ohnísk. Pri pôdorysoch s plochou nad 4 m2 išlo pre-važne o hospodárske stavby. Presné určenie ich úče-

Obr. 13. Považská Bystrica-Dedovec. Výskum slovanského sídliska z konca 8. až prvej polovice 10. storočia

42 Pramene 1992, 8743 Bialeková 1962, 124, 140, obr. 52: 11; Čaplovič 1998, 40, 174; Fusek 1985, 200; 1994, 237, mapa 1: 98; Hulínek/Čajka

2004, 105, 110, obr. 11: 50; Moravčík 1978a; 1979, 559 n.; Petrovský-Šichman 1958, 19, 20, mapa 4; tab. IV: 5 – 11; 1959a; 1959b; 1961b, 191; 1964, 66, 91 – 94, 100, 101, obr. na s. 64, 65; mapa 1: 72; Pramene 1992, 84 – 86, obr. 13: 1; Rejholcová 1971, 98, 99, 110, 112, 127, 128, 130, obr. 15: 69; Točík 1963

44 Kupková 1999

Považská Bystrica

lu je však otázne, keďže objekty neobsahovali nálezy, ktoré by to umožňovali. Obťažnejšie interpretovateľné sú oválne až elipsoidné jamy s plochou 0,8 – 2,8 m2. V dvoch prípadoch sa v ich výplni našli veľké časti rozmerných nádob. Nálezová situácia dovoľuje pred-pokladať, že objekty slúžili na skladovanie potravín, pričom nádoby podľa všetkého plnili úlohu vlastných zásobníc, chrániacich obsah proti vlhku. Ďalšia jama s pozostatkami o niečo menšej nádoby a výraznejším množstvom uhlíkov mohla byť miestom, kde sa pokr-my pripravovali alebo uchovávali v teple.

Menej zastúpenou formou stavebných pamiatok boli zámerne vytvorené súvislé plochy kameňov, ktoré sa sústreďovali najmä na južnej strane sídliska. Zrejme ich možno interpretovať ako súčasti nadzem-ných objektov, pričom plnili funkciu dlažby, keďže s takouto formou úpravy interiérov sa stretávame už v starších obdobiach.

Väčšinu mobilných nálezov slovanského sídliska na Dedovci predstavujú zlomky keramických nádob, pochádzajúce takmer výlučne z hrncovitých nádob širšej tvarovej škály (obr. 14: 1 – 9). V ich výzdobe sa uplatňujú predovšetkým vodorovné ryhy a vlnovky, na mladších exemplároch sa objavuje aj dekór vytvá-raný viacnásobným hrebienkovým vpichom. Len spo-radicky (v dvoch prípadoch) sa objavila aj plastická výzdoba vo forme obežných líšt. Druhým, neporov-nateľne menej zastúpeným typom riadu boli pekáče a niekoľko črepov azda mohlo pochádzať z mís. Keď-že väčšina nekeramických nálezov zo sídliska sa nedá dostatočne presne chronologicky ohraničiť, stali sa základom pre jeho datovanie práve zlomky hlinených nádob. Podľa analýzy Z. Kupkovej je najnovšie exis-tencia slovanskej osady vymedzená od konca 8. do prvej polovice 10. storočia. Skorší začiatok osídlenia alebo naopak jeho dlhšie pretrvávanie nie je preuká-zateľné. Lokalita však nebola preskúmaná celá, preto nemožno takúto možnosť celkom vylúčiť. Faktom však ostáva, že sa nepotvrdil pôvodný predpoklad autora výskumu, ktorý kládol gro tunajšieho osídlenia podstatne hlbšie do minulosti.

Kovové, kamenné a kostené predmety predsta-vujú z pochopiteľných dôvodov podstatne menšie percento nálezového fondu ako keramika. Z hľadis-ka funkčnosti sú však variabilnejšie a odrážajú rôzne druhy činnosti tunajšieho obyvateľstva. Vo viacerých

26

prípadoch však nie je možné vylúčiť, že tieto arte-fakty pochádzajú z iných časových úsekov, pretože určité typy predmetov sa vyskytujú dlhodobo bez väčších zmien, resp. v mnohých prípadoch ide len o bližšie neurčiteľné fragmenty.

Najpočetnejším druhom železných predmetov sú nože; z dvanástich získaných kusov bolo 7 zacho-vaných v celku. Takmer výlučne zastúpeným typom bola forma s tŕňom štvoruholníkového prierezu (obr. 14: 16), do ktorého prechádzala čepeľ viac-menej ply-nule alebo jednostranným schodkovitým odsadením. Takéto nože boli predmetom dennej potreby s uni-verzálnym využitím; na súdobých pohrebiskách sa vyskytujú v mužských i ženských hroboch, len väčšie exempláre je možné považovať za zbrane. Špecifické použitie má iba nožík s krátkou čepeľou, prechádza-júcou do dlhej rúčky (obr. 14: 15); plnil funkciu chi-rurgického skalpela, čomu zodpovedá aj výnimočne vybrúsené ostrie. So starostlivosťou o telo súvisia aj toaletné predmety, reprezentované pinzetou (obr. 14: 18) a zlomkami jedného alebo viacerých obojstran-ných kostených hrebeňov (obr. 14: 24). Okrem nožov zastupujú predmety dennej potreby a nástroje na do-mácku remeselnú činnosť železné ihly (obr. 14: 19), kostené (obr. 14: 25) a železné (obr. 14: 17) šidlá, kova-nia drevených vedierok, hlinené prasleny (obr. 14: 10), kamenné brúsiky a azda aj zlomok železnej ocieľky. Do tejto kategórie zrejme patrí aj kostený predmet, ktorý mohol slúžiť na hladenie koží alebo povrchu keramiky. Hrnčiarstvo však bolo už aj predmetom sa-mostatného remesla, čo technická a umelecká úroveň časti hlineného riadu rozhodne dokazuje. K špeciali-zovaným remeselníckym nástrojom možno priradiť železné dlátka, na dedovskom sídlisku doložené mi-nimálne jedným kusom (obr. 14: 14). Základnou for-mou obživy včasnostredovekej spoločnosti bolo však poľnohospodárstvo. Chov domestikovaných zvierat dokumentuje výskyt kostí, prípadne predmetov z nich vyrobených; pestovanie kultúrnych plodín otka – ko-vová súčasť oradla (obr. 14: 13), zlomok železného kosáka a zrejme aj železný krúžok, ktorý podľa analó-gií pravdepodobne slúžil na upevnenie kosy na kosis-ko. Všeobecne sa usudzuje, že kosáky sa v tejto dobe používali na žatie obilnín, kým kosy slúžili na kosenie trávy. Doplnkovou formou zaisťovania potravy bolo poľovníctvo a rybárstvo. S týmito činnosťami majú


27

Obr. 14. Včasný stredovek. 1 – 10, 12 – 25 – Považská Bystrica-Dedovec; 11 – Považská Teplá-Malý Manín. 1 – 9 – časti nádob; 10 – praslen; 11, 12 – hroty šípov; 13 – otka; 14 – dlátko; 15, 16 – nože; 17, 25 – šidlá; 18 – pinzeta; 19 – ihla; 20 – rybársky háčik; 21 – závažie váh (?); 22 – krúžok so záveskom; 23 – korálik; 24 – hrebeň. 1 – 10 – keramika; 11 – 20 – železo; 21 – olovo; 22 – bronz; 23 – sklo; 24, 25 – kosť. Mierka a: 10, 12, 13, 18, 19, 21 – 24; b: 1 – 9, 11, 14 – 17, 20. 1 – 10, 12 – 25 – podľa Z. Kupkovej (1999); 11 – podľa L. Veliačika (2004)

Považská Bystrica

(resp. Kvašovský majer) a okolie križovatky cesty na Rajec s odbočkou do Zemianskeho Kvašova49 v Po-važskej Bystrici a o sídlisko na rozhraní Považskej Bystrice a Praznova pod južným úpätím Narice50 (Pod Praznovom). Keďže náleziská sú známe len prostred-níctvom zberov, chýbajú informácie, aké máme z vý-skumu sídliska na Dedovci. Spoločným menovateľom polôh je umiestnenie na údolnej terase s najkvalitnej-šou poľnohospodárskou pôdou v meste.

Z hľadiska umiestnenia v krajine má odlišný ráz sídlisko na terasách severozápadného svahu hradného vrchu v Považskom Podhradí.51 Tesná blízkosť hradu priam núka uvažovať o jeho osídlení v rámci stredove-ku už v tomto období, najmä ak tamojšie obyvateľstvo mohlo využiť na svoju ochranu staré valové opevnenie z doby laténskej. Doteraz sa však nezistili nálezy, ktoré by takúto domnienku mohli potvrdiť.

Prítomnosť včasnostredovekého osídlenia môže azda naznačovať výskyt dvoch osličiek z Považskej Teplej-Dúbravy a ďalšej zo susednej polohy Niva. K jednému z exemplárov z Dúbravy totiž poznáme úplne identický náprotivok zo sídliska na Dedovci. Samostatne získané predmety tohto druhu sa však kultúrno-chronologicky dajú zaradiť len veľmi ne-spoľahlivo.

Ďalším, nie celkom s istotou potvrdeným typom slovanských nálezísk sú pohrebiská, resp. ojedinelé hroby. Ide o mohylovité útvary, zistené vo väčších či menších skupinách alebo aj izolovane vo vyšších polohách extravilánov pôvodného územia mes-ta a neskoršie pripojených obcí. Známe sú vďaka prieskumnej činnosti A. Petrovského-Šichmana a je-ho dlhodobého spolupracovníka Š. Meliša z Považ-skej Bystrice. Ide o polohy Dolný Moštenec-Skali-ce52, Horný Moštenec-Rúbaniská53, Orlové-Hôrka54,

súvislosť strelky šípov (obr. 14: 12) a háčik so spätným tŕňom (obr. 14: 20). V prípade streliek ide o predmety, ktoré nechýbali ani vo výzbroji súvekých bojovníkov. Pomerne riedko sú zastúpené nálezy, ktoré inak tvoria väčšinu kovových predmetov zo sídlisk spadajúcich do vyspelých fáz stredoveku, t. j. stavebné kovania v podobe klincov. Ojedinele sa vyskytol jednoduchý železný kľúč, ktorý sa používal na uzamykanie dvier. Medzi zriedkavé artefakty patria aj predmety vo funk-cii súčasti odevu a šperku. Pravdepodobne na upev-ňovanie remeňa opasku slúžili tri železné prevliečky; ozdobovaniu žien treba pripísať korálik z modrého skla a vzhľadom na použitý materiál a tvar zrejme i jednoduchý bronzový krúžok so záveskom v podo-be ohnivka retiazky (obr. 14: 22), ktorý bol asi náušni-cou. O šatovej spone z mladšej doby rímskej sme sa zmienili v predchádzajúcej stati. Či ju však niektorý z obyvateľov slovanskej osady používal v jej primár-nej funkcii, sa môžeme len domnievať.

Záverom spomenieme niektoré menej zvyčajné nálezy, ako je olovený predmet, azda závažie váh (obr. 14: 21), alebo kamene s vyvŕtaným otvorom či jeho náznakom. Mohlo ísť o závažia alebo polotovary určené na ďalšie spracovanie. V tejto súvislosti si zaslú-žia zmienku obdobné nálezy získané z koryta Váhu45 a z niekdajších Považských strojární46. Vo všetkých prípadoch však máme do činenia s predmetmi, ktoré samy osebe neposkytujú možnosť kultúrneho a chro-nologického zaradenia.

Sídliskové nálezy, ktoré budú viac-menej súčas-né s pamiatkami na Dedovci, poznáme aj z ďalších polôh. V literatúre sa však uvádzajú čo do bližšieho datovania často rozporne, prevažne preto, lebo nále-zy reprezentuje nepočetný a málo výrazný črepový materiál. Ide o polohy Dolné lány47, Kvašovský dvor48

28

45 Petrovský-Šichman 1961a, 15246 Moravčík 1991, 20 47 Petrovský-Šichman 1958, 20, mapa 4; Pramene 1992, 86, obr. 13: 348 Petrovský-Šichman 1958, 20, mapa 4; Pramene 1992, 8649 Petrovský-Šichman 1964, 65 n., mapa 1: 71; tab. IV: 12 – 14; Rejholcová 1971, 10050 Petrovský-Šichman 1964, 65, 91, mapa 1: 70; Rejholcová 1971, 100, 112, obr. 15: 7151 Šedo 1976, 20252 Čaplovič 1998, 164; Hanuliak 2001, 279, obr. 1: C2; Moravčík 1995, 97; Petrovský-Šichman 1961b, 192; 1964, 62,

mapa 2: 57; Pramene 1992, 86, obr. 13: 453 Petrovský-Šichman 1964, 62, mapa 2: 5854 Čaplovič 1998, 164; Hanuliak 2001, 279, obr. 1: C2; Petrovský-Šichman 1964, 67, mapa 2: 87; Pramene 1992, 86 n., obr.

13: 5


Považská Bystrica-Bukovina55 a -Dúbravy56, Považ-ská Teplá-Vražiny57. Najväčší počet týchto útvarov sa zistil v Dolnom Moštenci (11) a v Považskej Bystrici--Bukovine (viac ako 10), ďalej v Orlovom (9), skupi-na troch objektov v Hornom Moštenci a po jednom v Považskej Teplej a v Považskej Bystrici-Dúbravách (táto poloha sa však v skutočnosti nachádza už mimo územia mesta). Ako sme už naznačili, stotožnenie týchto objektov s hrobmi Slovanov nie je bez výhrad, keďže ani v jednom prípade sa na príslušnom mieste nevykonal archeologický výskum. Napriek tomu sa môžeme domnievať, že zväčša je takýto predpoklad veľmi reálny. Vychádza z poznatkov o pohrebnom ríte slovanského obyvateľstva na území Slovenska. Mohylové pochovávanie je typické práve pre oblasť Žiliny a Čadce a centrálnu časť stredného Považia, ktorú vlastne predstavuje niekdajší okres Považská Bystrica. Ďalšie mohylové oblasti sa taktiež sústre-ďujú v hornatom teréne (Turiec, horné Ponitrie) a len zriedkavo sa s mohylovým pochovávaním stretá-vame v nižšie položených až rovinatých územiach (južná časť stredného Považia, Záhorie, zemplínsko--ondavská oblasť).58

Na území Považskej Bystrice prichádzajú do úva-hy najmä miesta, kde sa mohylovité útvary koncen-trujú do skupín. Väčšia miera opatrnosti je potrebná pri samostatne stojacich objektoch. Poukazuje na to i prieskum novšie zisteného mohylovitého útva-ru vo východnej časti extravilánu Považskej Bystrice pri hranici s miestnou časťou Podmanín. Zalesnená poloha nesie názov Dúbravy, no nejde o miesto predpokladanej mohyly mimo územia mesta, o kto-rej sme sa zmienili vyššie. Drobnou zisťovacou son-dážou bolo overené, že v tomto prípade skutočne ide o umelo vytvorený objekt, pozostávajúci z hlini-to-kamenistého násypu. Nálezy, prevažne železné kovania a ojedinele aj keramika, ktoré sa podarilo získať z hornej časti násypu, však pochádzajú až zo 17. storočia. Pokiaľ neboli predmety sekundárne vložené do staršieho rovu, možno najskôr uvažo-

29

vať o hromadnom vojenskom hrobe z obdobia sta-vovských povstaní. Nasvedčuje tomu aj prítomnosť masívneho kovania obuvi (podkovičky), aké sa v tom čase používali na jazdeckých čižmách.

Slovanské pohrebiská patria k najvýznamnej-šiemu typu včasnostredovekých pamiatok, preto si ich výskum zaslúžil podstatne vyššiu pozornosť. Bohužiaľ, možnosti ďalšieho bádania sú limitované finančnými prostriedkami, ktoré chýbajú. Problém v súčasnosti nadobúda čoraz väčšiu naliehavosť, keďže následkom kultivácie pôdy aj vo vyšších po-lohách tieto objekty postupne zanikajú. Celkom zni-čený už bol potenciálny mohylník na návrší Bukovín a zmizol aj osamotený útvar na Vražinách.

Z hľadiska archeologických prameňov v zásade vôbec nie sme informovaní o vývoji osídlenia mes-ta vo VRCHOLNEJ ETAPE VČASNÉHO STREDOVEKU, čiže od polovice 10. do polovice 13. storočia. Ide o pomerne nestabilné obdobie vzniku a konsoli-dácie uhorského štátu, v priebehu ktorého bolo do novovzniknutého útvaru postupne (až do 12. stor.) začleňované aj územie Slovenska. Táto etapa sa končí začiatkom štyridsiatych rokov 13. storočia mongolským (tatárskym) vpádom, po ktorom na-stupuje obdobie vrcholného stredoveku. Problém sledovania vývoja mesta medzi zánikom Veľkej Moravy a polovicou 13. storočia spočíva v absencii archeologických prameňov, ktoré by sme s určitos-ťou mohli s týmto časovým úsekom stotožniť. Daný stav však akiste neodráža reálnu situáciu, keďže ne-možno predpokladať, že územie mesta bolo v tom-to čase neosídlené. Na takéto úvahy nie je nijaký racionálny dôvod, naopak, v poveľkomoravskom období sa predpokladá ďalší prienik slovanského osídlenia smerom na sever; jeho odrazom je zrejme aj oživenie vývoja na niektorých starších opevne-niach severného Slovenska59. Preto treba pokladať doterajšiu absenciu súdobých pamiatok iba za vý-sledok nedostatočného stavu výskumu.

55 Petrovský-Šichman 1964, 61, mapa 2: 5156 Tamže, 61, mapa 2: 5057 Tamže, 67, mapa 2: 8858 Hanuliak 200159 Hulínek/Čajka 2004, 98, s literatúrou

Považská Bystrica

ETAPA VRCHOLNÉHO AŽ NESKORÉHO STREDO-VEKU (polovica 13. – až 16. stor.) je časovým úse-kom, v ktorom už disponujeme písomnými prameň-mi k dejinám mesta. Ich vyhodnotením sa budeme zaoberať v nasledujúcej časti tejto monografie, preto sa obmedzíme len na súhrn poznatkov, ktoré nám poskytujú pamiatky archeologickej povahy.

Významnou kapitolou osídlenia je Považský hrad – hrad Bystrica (obr. 15, 16, 17) na území dnešnej miestnej časti Považské Podhradie. V minulosti sa mu preto v literatúre rôzneho druhu venovala po-merne značná pozornosť. Napriek tomu však dosiaľ neboli vyriešené mnohé nezrovnalosti, týkajúce sa stavebného vývoja, ako aj otázok vlastníctva. Na tie-to problémy sa pred časom upozornilo v súvislosti so stavebno-historickým výskumom.60

Dejiny hradu sú spojené s viacerými šľachtický-mi rodmi, ktoré sa podieľali na jeho výstavbe. Pô-vodne zrejme patril do vlastníctva kráľa ako súčasť sústavy opevnení na severozápadnom pohraničí Uhorska. Prvým súkromným majiteľom bol podľa

všetkého rod Ostrogorských (od záveru 14. ale-bo počiatku 15. stor.), neskôr niekoľkokrát zmenil vlastníkov, resp. nájomcov. Od 14. do 17. storočia sa na ňom postupne vystriedali viaceré uhorské rody (Stiborovci, Celjskí, Serédiovci, Balašovci). Najzná-mejšími majiteľmi boli v priebehu 15. až polovice 16. storočia lúpežní rytieri Podmanickovci. Časť odbornej literatúry pripisuje Ladislavovi Podma-nickému zásluhu na vybudovaní hradného celku približne v súčasnom rozsahu. Iné zdroje sa však prikláňajú k názoru, že objekt nadobudol svoju zá-kladnú podobu už v 1. polovici 14. storočia. Hrad prešiel neskôr významnými premenami. Veľká sta-vebná činnosť súvisela predovšetkým s obnovou po požiari v roku 1543, kedy vznikla aj väčšina objek-tov predhradia, a rekonštrukcia pokračovala ďalej aj v rokoch 1558 – 1584. Hrad plnil svoju funkciu, najmä vojenskú, ešte aj v priebehu 17. storočia, keď sa na ňom uskutočnili posledné úpravy. Okolnos-ti zániku nie sú celkom jasné. Usudzuje sa, že bol roku 1684 alebo 1698 zničený, prípadne od druhej polovice 17. storočia postupne so stratou primárnej funkcie chátral. Podľa výsledkov stavebno-historic-

30

60 Gardavský 1973, s literatúrou

Obr. 15. Považské Podhradie-Považský hrad. Stav interiéru v roku 1912, uprostred Dolný palác. Podľa kresby A. Rutšeka (1932)

Obr. 16. Považské Podhradie-Považský hrad. V pozadí interiér re-nesančnej bašty na západnej strane opevnenia


kého prieskumu sa však nezdá, že by hradné ruiny poukazovali na náhly zánik, spôsobený odstrelením alebo podkopaním múrov. Preto sa javí byť bližšie k pravde vysvetlenie, že po výstavbe kaštieľa pod hradom roku 1631 postupne majitelia o stav objek-tu prejavovali čoraz menší záujem, keďže zanikla jeho funkcia vo význame šľachtického sídla a slúžil len ako opevnený vojenský bod.

K vyriešeniu nejasností súvisiacich s počiatka-mi, vývojom a zánikom Považského (Bystrického) hradu môže popri dôslednom štúdiu archívnych prameňov veľmi významne prispieť práve archeo-logický výskum. Doterajšie profesionálne aktivity majú v tomto smere len okrajový význam, keďže nijaká väčšia terénna akcia v priestore hradu nepre-behla. Menší prieskum v roku 1975 však predsa len významnejším spôsobom prispel k poznaniu dejín hradu, konkrétne jeho počiatkov, ktoré sú interpre-tované veľmi rôznorodo.

Na vrcholovej terase hradného kopca sa podari-lo povrchovým zberom a menšou zisťovacou son-dážou získať viaceré fragmenty keramických nádob

31

(obr. 18: 5 – 19) s datovaním do 13. – 16. storočia.61 Na tomto fakte sú významné tri okolnosti. Prvou je, že materiál pochádza aj zo zisťovacej sondy, kde bolo možné sledovať jeho pozíciu, druhou prítom-nosť keramických zlomkov z 13. storočia a treťou miesto, kde sa nálezy získali. Najvyššie miesto na východnom vrchole býva totiž označované buď ako poloha najstaršej, dnes už nedochovanej časti hradu (jadra), alebo sa protichodne uvádza, že te-rén tu bol zastavaný až v poslednom štádiu výstav-by. V súvislosti s datovaním počiatkov hradu, ktoré sa udávajú so značným chronologickým rozptylom (druhá pol. 13. – začiatok 15. stor.), je dôležité, že sa potvrdil názor o jeho založení už v 13. storočí a zá-roveň sa ukázalo, kde treba počítať z najstaršou sta-vebnou fázou. Vznik dominanty mesta teda zrejme súvisí s etapou zakladania siete uhorských hradov po tatárskom vpáde. Pre úplnosť možno dodať, že zlomky keramiky z 13. storočia sa už dávnejšie na-šli aj na východnom svahu hradného vrchu62, no so zreteľom na charakter terénu tu nemožno uvažovať o osídlení. Preto zrejme pôjde o splach materiálu práve z najvyššej časti hradného kopca.

Ostatné nálezy z obdobia využívania hradu majú viac-menej iba ilustratívny význam. Z prieskumu v roku 1999 pochádzajú najmä dobové klince, k za-ujímavejším predmetom patrí len železné kladivko a olovená guľka do palnej zbrane (obr. 18: 21, 22); vo všetkých prípadoch ide o nálezy z rozhrania stre-doveku a novoveku63.

Zmieniť sa možno ešte o zlomku stredovekého pohára z bezfarebného skla, zdobeného pleten-com z bieleho skleného vlákna (obr. 18: 20), ktorý sa našiel na severozápadnom svahu hradného vr-chu,64 a o drobných kovových nálezoch z amatér-skeho prieskumu, pochádzajúcich z priliehajúcej západnej strany. Ide o zlomok železných nožníc a klinec, v oboch prípadoch s rámcovým datova-ním do 13. – 15. storočia. Spolu s nimi bol objave-ný aj železný gombík, ktorý však bude mladšieho dáta (16. – 17. stor.). V mieste týchto nálezov mô-

61 Šedo 1976, 201, 202, obr. 132: 1 – 12, 14 – 1662 Pramene 1992, 87, obr. 13: 6; spresnenie polohy nálezov z dokumentácie AÚ SAV v Nitre63 Moravčík 2000a, 132, obr. 83: 7, 864 Šedo 1976, 202, obr. 132: 13

Obr. 17. Považské Podhradie-Považský hrad. Južná strana exterié-ru; obr. 16 a 17 podľa Z. Gardavského (1973)

Považská Bystrica

32

Obr. 18. Vrcholný stredovek až počiatok novoveku. 1 – 4 – Považská Teplá-Zálužie; 5 – 19, 21, 22 – Považské Podhradie-Považský hrad; 20 – Považské Podhradie-SZ svah hradného vrchu. 1 – 20 – časti nádob; 21 – guľka do palnej zbrane; 22 – kladivko. 1 – 19 – keramika; 20 – sklo; 21 – olovo; 22 – železo. Mierka a: 5 – 20; b: 1 – 4, 21, 22. 1 – 4 – grafika R. Májsky/J. Ďanovská; 5 – 20 – podľa O. Šeda (1976); 21, 22 – podľa J. Moravčíka (2000a)


žeme v priebehu stredoveku až včasného novo-veku očakávať doplnkové výrobno-hospodárske jednotky predhradia, ktoré sa podieľali na zabez-pečovaní potrieb hradu.

Iné lokality. V súvislosti s drobnými sídlami šľach-ty (hrádkami) sa v staršej literatúre zjavili pokusy o ta-kúto interpretáciu v prípade dvoch výšinných polôh v Považskej Bystrici. Ide o ostroh temena hrebeňo-vitého návršia Hradište65 (nazývaného aj Šibeničný vŕšok) nad Jelšovým a o vrch Ondrejová, uvádzaný pod alternatívnym názvom Hrádek66. V prvom prípa-de sú v teréne viditeľné stopy valového opevnenia, dosiaľ však archeologicky nedatovaného. Na teme-ne Ondrejovej sa nachádza azda umelo navŕšená plochá vyvýšenina, no prieskum v roku 2003 tu sto-py staršieho osídlenia nezachytil. Priestor sa vyzna-čuje absenciou kultúrnej vrstvy, pričom sa tu našlo len značné množstvo novodobých klincov. Stredove-ké nálezy (zlomky keramiky a klinec), ktoré by mohli indikovať existenciu zaniknutého hrádku, sa zistili na návrší s kaplnkou svätej Heleny67 nad terajším sídlis-kom Rozkvet. Stopy opevnenia nie sú síce v teréne badateľné, no keďže v období baroka tu prebiehala stavebná činnosť, mohlo byť pri nej zničené. Takýto hypotetický predpoklad však môže potvrdiť alebo vyvrátiť len archeologický výskum. A. Petrovský--Šichman lokalitu spájal s možnou existenciou ro-mánskeho kostola68, no tá je z viacerých dôvodov nepravdepodobná.

Nálezy z pokročilých fáz stredoveku a z včas-ného novoveku sa vyskytli aj na ďalších dvoch výšinných polohách. Ich interpretácia je však od-lišná. Typickou črtou je výrazná izolovanosť v hl-boko položenom horskom teréne, absencia kul-túrnej vrstvy (a v nej zastúpenej keramiky), ktorá by naznačovala dlhodobejšie osídlenie, a takmer výlučná prítomnosť kovových predmetov. Ide predovšetkým o temeno Malého Manína neďa-leko Považskej Teplej, kde sa na mieste niekdaj-šieho pravekého až včasnodejinného opevnenia

zistili rozličné železné predmety z 15. a 17. sto-ročia. Neskorostredoveký horizont reprezentuje napríklad konská podkova, charakteristické klince a podľa analógií zrejme aj železné háky na zave-senie kotlíkov na varenie; tieto predmety sa však môžu vyskytovať v priebehu dlhšieho časového úseku. S mladším horizontom súvisí napr. oku-tie čižmy, časti nádoby s kameninovým výpalom a zrejme i uzamykací mechanizmus menšej truhli-ce. Osídlenie tu malo podľa situácie iba dočasný ráz a treba ho podľa historického kontextu spájať s vo-jenskými akciami husitov alebo bratríkov a neskôr s obdobím stavovských povstaní. Nie je však jasné, či tu našli útočisko vojenské jednotky alebo obyva-teľstvo z okolia. Nálezy dvoch približne súčasných stredovekých podkov zo susedného Veľkého Ma-nína sme už spomenuli v inej súvislosti. Keďže iný-mi predmetmi z tejto doby zatiaľ nedisponujeme, nemožno vylúčiť, že pôjde len o pozostatky po se-zónnej hospodárskej činnosti. Rovnako obťažne sa dajú interpretovať stopy ľudskej prítomnosti v 15. storočí z Veľkej temnej jaskyne (Veľkej závadskej jaskyne) v chotári Horného Moštenca.69

Bežné sídliskové situácie z vrcholného až nesko-rého stredoveku patria k pomerne vzácnym a neko-rešpondujú z hustotou osídlenia, akú môžeme pre tento časový úsek predpokladať. Potvrdzujú to aj písomné správy, ktoré na územie dnešného mesta lokalizujú viaceré dnes už zaniknuté stredoveké dediny. Je takmer isté, že viacero nálezových situ-ácií sa zničilo počas necitlivej stavebnej horúčky za socialistického režimu, čo platí predovšetkým pre dnes už nejestvujúce historické jadro v okolí námestia s pôvodne gotickým, neskôr viackrát pre-stavaným Kostolom Navštívenia Panny Márie. Prvé nám známe stredoveké i novoveké nálezy (črepy nádob) tu v polohe Zakostolie získal už roku 1947 technický pracovník niekdajšieho Štátneho archeo-logického ústavu A. Rajnič.70 Približne v tých istých miestach (na SV strane kostola) boli roku 1973 sta-

33

65 Petrovský-Šichman 1964, 66, 102, mapa 1: 7566 Tamže, 66, mapa 1: 7667 Moravčík 1991, 2068 Petrovský-Šichman 1964, 89, mapa 1: 23869 Moravčík 1995, 9770 Dokumentácia AÚ SAV, Nitra

Považská Bystrica

vebnou činnosťou porušené dve stredoveké odpa-dové jamy, objekt s prepálenou výplňou a hrubý ohradný múr71. Výskum sa tu, žiaľ, nekonal, preto sme o bližšie poznatky o charaktere stredovekej až včasnonovovekej zástavby ochudobnení. Ob-jekt s prepálenou výplňou možno interpretovať ako zhorený stredoveký dom alebo priliehajúcu hospodársku stavbu. V prípade hrubého múru nie je popri iných interpretáciách vylúčené ani to, že sa narazilo na pozostatky opevnenia, ktoré chránilo

mesto od druhej polovice 16. storočia72. Ďalšie ná-lezové situácie súvisiace so stredovekou zástavbou pôvodného mestského jadra sa objavili o tri roky neskôr, a to na južnej strane námestia (západne od kostola) v súvislosti s úpravou povrchu v mieste asanovanej zástavby.73 Ani vtedy sa výskum, okrem obhliadky situácie spojenej s vybratím keramické-ho materiálu, nekonal. Kanalizačná ryha tu prere-zala jamu s tenkou vrstvou prepálenej hliny pri dne a nálezmi fragmentov keramiky z 1. polovice 14. storočia. Výraznejšia situácia sa zistila v západnej časti upravovanej plochy v blízkosti Domanižanky, kde sa podľa všetkého objavili pôdorysy zhorených stredovekých domov v podobe troch škvŕn dočer-vena prepálenej hliny, vytvárajúce rad paralelný s líniou asanovaných domov. Zo zásypov objektov pochádzajú črepy hlineného riadu, ktoré ich datujú do 14. – 15. storočia.

Okrem doteraz uvedených sídliskových nálezov sa v pôvodnej Považskej Bystrici vyspelejšia stre-doveká, tzv. pohradištná keramika (datovaná od pol. 13. stor.) objavila ešte v polohe Za Strakovec na západnom úpätí Kalvárie; časť fragmentov však pripúšťa aj skorší pôvod74. Vzhľadom na rámcové datovanie nálezov však nie je isté, či súvisia s obdo-bím urbánneho vývoja mesta, alebo ide o pamiatky o niečo staršie. Poloha je už pomerne vzdialená od historického jadra, preto je skôr pravdepodobné, že keramika môže súvisieť s lokalizáciou samostatnej sí-delnej jednotky. Keďže v najbližšom okolí sa dosiaľ nálezy z pokročilých fáz stredoveku s výnimkou na založenie dediny nevhodnej polohy návršia sv. Hele-ny inde nenašli, je možné, že v týchto miestach moh-la stáť zaniknutá obec Bodice, spomínaná roku 1345 ako Bood, ktorá sa nachádzala práve v tesnej blíz-kosti mesta75. Okrem včasnonovovekých predmetov z Dúbrav, ktoré sme už spomenuli, je posledným miestom, kde sa zistil starší nález, Dedovec. Počas výskumu slovanského sídliska sa tu našiel miniatúrny (výška 7,1 cm), čiastočne glazovaný džbánok, ktorý

34

71 Šedo 1977, 26972 Súpis 1968, 52973 Šedo 1977, 269, 27074 Dokumentácia AÚ SAV, Nitra75 Súpis 1968, 529

Obr. 19. Pôdorys jednoloďového, pôvodne gotického Kostola Na-vštívenia Panny Márie pred prestavbou v 40-tych rokoch 20. sto-ročia; podľa A. Rutšeka (1932). Z blízkosti kostola pochádzajú viaceré praveké, stredo- i novoveké archeologické nálezy


autor výskumu A. Petrovský-Šichman mylne datoval do 6. – 7. storočia.76 Je však zjavné, že nádobka ta-kémuto zaradeniu nezodpovedá; podľa tvarových dispozícií a spôsobu glazovania je približne o jedno tisícročie mladšia. Keďže ide o solitérny predmet, ťažko povedať, či sa v blízkosti nachádzalo súveké sídlisko.

Hmotné doklady prítomnosti vrcholnostredove-kých až včasnonovovekých sídlisk z obcí dnes pripo-jených k Považskej Bystrici sú ešte skromnejšie ako na území pôvodného mesta. Najviac nálezov sa zís-kalo doteraz v Považskej Teplej. Vďaka pamiatkam archeologickej povahy sa dá jednoznačne koidenti-fikovať miestny chotárny názov Zálužie v intraviláne súčasnej Považskej Teplej s niekdajšou zaniknutou obcou rovnakého mena, spomínanou prvý raz ro-ku 1440 pod názvom Zaluschy77 (Záluž). Našli sa tu zlomky viacerých nádob (obr. 18: 1 – 4), ktoré podľa typologických a technologických znakov zodpove-dajú práve prvej polovici 15. storočia. Ostatné nále-zy sú omnoho skromnejšie a nie je zrejmé, či priamo na mieste ich nálezu bola stredoveká osada alebo súvisia len s obrábaním poľnohospodárskych plôch, prípadne s inou činnosťou. S keramikou zo Zálužia je rámcovo časovo (15. stor.) zhodné držadlo pokriev-ky z blízkosti Váhu a podľa technického vyhotovenia a glazovania o niečo neskorší (16. stor.) drobnejší zlo-mok nádoby z Dúbrav. Okrem toho sa v polohe Pod Baňou našiel masívny klin s dvojramennou hlavicou,

aké boli v stredoveku súčasťou uzavieracieho me-chanizmu dverí, a tesne pod hrádkom Toračka menší klinec príbuzného tvaru. Niektoré detaily vykovania však naznačujú, že môže ísť až o predmety včasno-novoveké. Keďže na oboch miestach sa v minulosti lámal kameň, nie je vylúčené, že počiatky ťažby tre-ba hľadať už v tomto čase.

Na protiľahlej strane rieky Váh treba podľa ar-cheologických nálezov s dlhodobejším osídlením počítať v polohe Pod Skalkou (resp. Zápilie) v cho-tári miestnej časti Šebešťanová, kde sa na mieste staršieho sídliska z neskorej doby laténskej vyskytol aj črep nádoby približne z 13. storočia. Menšia osa-da tu zrejme existovala i neskôr, keďže sa tu našli aj včasnonovoveké nálezy, medziiným fajka zo 17. storočia. Keďže lokalita sa rozprestiera na nízko položenej terase, zovretej potokom Papradnianka a korytom Váhu (dnes Hričovským kanálom), je pravdepodobné, že osada zanikla záplavou alebo ju obyvateľstvo opustilo z dôvodu meniaceho sa koryta rieky. Rovnako interpretovateľné sú stopy osídlenia v Považskom Podhradí, kde sa v inundač-nom pásme medzi Váhom a Hričovským kanálom roku 2002 pri prieskume Archeologického ústa-vu SAV zistil výskyt zlomkov novovekej keramiky, čiastočne azda pochádzajúcich už z počiatku tejto epochy78. Názov jednej z chotárnych polôh, kde sa fragmenty objavili (Prúdy), sa navyše vyskytuje už v archívnych prameňoch zo 17. storočia79.

35

76 Petrovský-Šichman 1964, obr. s poznámkou na s. 6477 Súpis 1968, 52978 Za poskytnutie informácie ďakujem kolegovi Mgr. J. Ďurišovi z Archeologického ústavu SAV, Nitra79 Za poskytnutie informácie ďakujem kolegovi Mgr. M. Martinickému zo Štátneho oblastného archívu v Bytči

259

Použitá literatúra

Chronológia udalostí v dejinách mesta

Najstaršie priezviská na území terajšej

Považskej Bystrice

Genealogické tabuľky

Symboly mesta

Summary/Zusammenfassung

Považská Bystrica

260

POUŽITÁ LITERATÚRA

Bialeková 1962 – D. Bialeková: Nové včasnoslovanské nálezy z juhozápadného Slovenska. Slov. Arch. 10, 1962, 97 – 148.Bárta 1961 – J. Bárta: Zur Problematik der Höhlensiedlungen in den slowakischen Karpaten. Acta Arch. Carpathica 2, 1961,

5 – 39.Čaplovič 1998 – D. Čaplovič: Včasnostredoveké osídlenie Slovenska. Bratislava 1998.Dejiny Slovenska III, Veda Bratislava 1992.Fekete Nagy 1941 – A. Fekete Nagy: Trencsén vármegye. Budapest 1941.Fojtík 1974 – J. Fojtík: Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy. Bratislava 1974.Franěk 1973 – O. Franěk: Koncern brněnské zbrojovky v letech 1939 – 1945. Brno 1973.Fusek 1985 – G. Fusek: K problematike včasnoslovanských sídlisk na západnom a strednom Slovensku. Štud. Zvesti AÚ

SAV 21, 1985, 195 – 204.Fusek 1994 – G. Fusek: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra 1994.Gardavský 1973 – Z. Gardavský: Hrad Povážský hrad. Přípravný výzkum. Nepublikované. Halaj/Krcho 1970 – D. Halaj/M. Krcho: Vzbura náhradného práporu 71. pešieho pluku v júni 1918. In: Vlast. Zbor. Považia

10, 1970.Hanuliak 2001 – M. Hanuliak: K problematike včasnostredovekého mohylového rítu na území Slovenska. Slov. Arch. 49,

2001, 277 – 299.Hronský 1988 – M. Hronský: Vzbura slovenských vojakov v Kragujevci. Osveta Martin 1988.Hulínek/Čajka 2004 – D. Hulínek/M. Čajka: Včasnostredoveké hradiská na Orave v kontexte hradísk na strednom a zá-

padnom Slovensku. Slov. Arch. 52, 2004, 77 – 120.Janota 1996 (1935) – Ľ. Janota: Slovenské hrady II. Bratislava 1996 (1935).Kočiš 1989 – J. Kočiš: Od Čachtíc po Strečno. Osveta Martin 1989.Kolníková 2000 – E. Kolníková: Napodobovanie keltských „kvinárov pražského typu“ na Slovensku (mince typu Divinka).

Num. Listy 55, 2000, 80 – 83.Kolníková 2003 – E. Kolníková: Fundmünzen in den latènezeitlichen Burgwällen und anderen Höhenlagen in der Slowakei.

Slov. Arch. 51, 2003, 223 – 246.Kováč 1998, 1999 – D. Kováč: Kronika Slovenska I, II. Bratislava 1998, 1999.Krištofík 1989 – F. Krištofík: Od ŠK Munička po TJ ZVL Považská Bystrica. Bratislava 1989. Kronika I, II – Kronika (Pamätná kniha) Považskej Bystrice I, II.Kupková 1999 – Z. Kupková: Považská Bystrica-Dedovec – výskum sídliska v rokoch 1957 – 1959. Diplomová práca.

Nepublikované.LEX – F. Federmayer/D. Pongrácz: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I, Trenčianska stolica.Lukinich 1939 – 1942 – I. Lukinich: A podmanini Podmaniczky család oklévéltára I – V. Budapest 1939 – 1942.Májsky 2003 – R. Májsky: Zberové nálezy zo stredného Považia. AVANS 2002, 2003, 84 – 87.Marsina 1964 – R. Marsina: Osídlenie Hornej Trenčianskej pred Tatárskym vpádom. Sb FF UK Historica XV, 1964, 47 – 70.Martinický 2002 – M. Martinický: Najstarší kongregačný protokol Trenčianskej stolice 1571 – 1604 a jeho chýbajúce časti. Slov. Archiv. XXXVII, 1, 2002, 18.Moravčík 1976 – J. Moravčík: Ojedinelé archeologické nálezy v oblasti sz Slovenska. Vlast. Zbor. Považia 12, 1976, 5 – 12.Moravčík 1978a – J. Moravčík: Považská Bystrica, okres Považská Bystrica. In: B. Chropovský (ed.): Významné slovanské

náleziská na Slovensku. Bratislava 1978, 172 – 175.Moravčík 1978b – J. Moravčík: Žilina, okres Žilina. In: B. Chropovský (ed.): Významné slovanské náleziská na Slovensku.

Bratislava 1978, 261 – 267.Moravčík 1979 – J. Moravčík: Slawische Besiedlung der Nordwestslowakei im 6. – 11. Jh. In: B. Chropovský (ed.): Rapports

du IIIe Congrès International d’Archéologie Slave 1. Bratislava 1979, 559 – 562.Moravčík 1980 – J. Moravčík: Archeologické nálezy v Považskom múzeu v rokoch 1971 – 1975. Vlast. Zbor. Považia 14,

1980, 15 – 63.Moravčík 1991 – J. Moravčík: Archeologické nálezy v Považskom múzeu v rokoch 1981 – 1985. Vlast. Zbor. Považia 16,

1991, 5 – 42.Moravčík 1992 – J. Moravčík: Prieskumy v okresoch Považská Bystrica a Žilina. AVANS 1990, 1992, 77, 78Moravčík 1993 – J. Moravčík: Výsledky prieskumu v okrese Považská Bystrica. AVANS 1992, 1993, 97, 98.Moravčík 1995 – J. Moravčík: Prieskumy v okrese Považská Bystrica. AVANS 1993, 1995, 97, 98.Moravčík 2000a – J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice. AVANS 1998, 2000, 131 – 133.Moravčík 2000b – J. Moravčík: Opevnenia severozápadného Slovenska. Múzeum (Bratislava) 46/1, 2000, 8 – 10.Moravčík 2002 – J. Moravčík: Opevnenia severozápadného Slovenska. Vlast. Zbor. Považia 21, 2002, 7 – 36.Naglik 1996 – R. Naglik: Die kaiserzeitliche Siedlung der Púchov-Kultur in Kraków-Pychovice, FSt. 2. In: Z. Woźniak (red.):

Kontakte längs der Bernsteinstraße (zwischen Caput Adriae und den Ostseegebieten) in der Zeit um Christi Geburt. Kraków 1996, 199 – 210.

Najstaršie priezviská na území terajšej Považskej Bystrice

261

Němejcová-Pavúková 1964 – V. Němejcová-Pavúková: Sídlisko bolerázskeho typu v Nitrianskom Hrádku. Slov. Arch. 12, 1964, 163 – 268.

Němejcová-Pavúková 1970 – V. Němejcová-Pavúková: Lengyelská kultúra (mladšie stupne s nemaľovanou keramikou). In: A. Točík (red.): Slovensko v mladšej dobe kamennej. Bratislava 1970, 139 – 159.

Novotný 1958 – B. Novotný: Slovensko v mladšej dobe kamennej. Bratislava 1958.Orosová 2005 – M. Orosová: Povojnový osud kaštieľa v Orlovom. Pamiatky a múzeá 1, 2005, 40 – 43.Petrovský-Šichman 1958 – A. Petrovský-Šichman: Žilinský kraj v praveku. Vlast. Sbor. Žilin. Kraja 1, 1958, 5 – 32.Petrovský-Šichman 1959a – A. Petrovský-Šichman: Výskum hradištného sídliska Dedovec v Považskej Bystrici. Vlast. Sbor.

Žilin. Kraja 2, 1959, 92 – 93.Petrovský-Šichman 1959b – A. Petrovský-Šichman: Výskumy v oblasti Krajského múzea v Žiline za rok 1958. Štud. Zvesti

AÚ SAV 3, 1959, 204, 205.Petrovský-Šichman 1961a – A. Petrovský-Šichman: Archeologický výskum Považia 1959 – 1960. Vlast. Sbor. Považia 4,

1961, 146 – 155.Petrovský-Šichman 1961b – A. Petrovský-Šichman: Osídlenie severného Slovenska od doby laténskej po stredovek. Štud.

Zvesti AÚ SAV 4, 1961, 181 – 206.Petrovský-Šichman 1964 – A. Petrovský-Šichman: Slovanské osídlenie severného Slovenska. Vlast. Sbor. Považia 6, 1964,

50 – 106.Petrovský-Šichman 1965 – A. Petrovský-Šichman: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej. Vlast. Sbor. Pova-

žia 7, 1965, 53 – 129.Pieta 2000 – K. Pieta: Die Siedlung Liptovská Mara II und die Anfänge der Einflüsse der Latène-Kultur im Westkarpaten-

raum. Slov. Arch. 48, 2000, 315 – 346.Pieta/Moravčík 1980 – K. Pieta/J. Moravčík: Spätlatènezeitlicher Opferplatz in Prosné. Slov. Arch. 28, 1980, 245 – 286.Považská Bystrica – B. Kortman (zost.): Považská Bystrica kedysi a dnes. Žilina 1998.Pramene 1992 – D. Bialeková (zost.): Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia 2. Bratislava 1992.Rationes collectorum pontificorum in Hungaria. Budapest 2000. Reprint.Rejholcová 1971 – M. Rejholcová: Slovanské osídlenie Stredoslovenského kraja. Slov. Arch. 19, 1971, 95 – 133.Ročenka státních a soukromých drah ČSR pro rok 1930/31, Praha 1931.Rutšek 1932 – A. Rutšek: Monumenta historica Bystricae ad Vagum. Dejiny obce Považská Bystrica do roku 1918. Nepub-

likované.Slámka 2003 – M. Slámka: Kamenní strážcovia. Príbehy a povesti zrúcanín slovenských hradov. Bratislava 2003.Súpis 1968 – A. Güntherová/M. Kosová (red.): Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava 1968. Šedo 1976 – O. Šedo: Nové nálezy z areálu Považského hradu. AVANS 1975, 1976, 201 – 203.Šedo 1977 – O. Šedo: Stredoveké objekty v Považskej Bystrici. AVANS 1976, 1977, 269, 270.Šiška 2002 – S. Šiška: Náčrt neolitického a eneolitického osídlenia severozápadného Slovenska. Slov. Arch. 50, 69 – 78.Špiesz 1968 – A. Špiesz: Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725 – 1825. Bratislava 1968.Točík 1963 – A. Točík: Súčasný stav archeologického bádania najstarších dejín slovenského národa. Arch. Rozhledy 15,

1963, 591 – 624.Trochta nedat. – J. Trochta: Zoznam fár na Slovensku, zostavený na základe súpisu o zaplatených desiatkoch 1332 – 1337.

III. Trenčianska župa. HÚ SAV. Nepublikované.Veliačik 1983 – L. Veliačik: Die Lausitzer Kultur in der Slowakei. Nitra 1983.Veliačik 2004 – L. Veliačik: Nové poznatky k štruktúre hradísk lužickej kultúry na severnom Slovensku. Štud. Zvesti AÚ

SAV 36, 2004, 57 – 74.

Skratky periodíkActa. Arch. Carpathica – Acta Archaeologica CarpathicaArch. Rozhledy – Archeologické rozhledy. PrahaAVANS – AVANS. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku. NitraMúzeum (Bratislava) – Múzeum. Metodický, študijný a informačný časopis pre pracovníkov múzeí a galérií. BratislavaNum. Listy – Numismatické listy Numismatické společnosti československé v Praze. PrahaSlov. Arch. – Slovenská archeológia. Časopis Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. NitraSlov. Archiv. – Slovenská archivistika. Časopis MV SR, odbor archívov a registratúr. BratislavaŠtud. Zvesti AÚ SAV – Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. NitraVlast. Sbor. Považia – Vlastivedný sborník Považia. MartinVlast. Sbor. Žilin. Kraja – Vlastivedný sborník Žilinského kraja. MartinVlast. Zbor. Považia – Vlastivedný zborník Považia. Martin

Použitá literatúra

Róbert Májsky: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice v svetle archeologických nálezov. In:...

Documents

Transcript of Róbert Májsky: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice v svetle archeologických nálezov. In:...