Ú S T A V P R O A R C H E O L O G I I F F U K V P R A Z E

NEOLITIZACE aneb SETKÁNÍ GENERACÍ Miroslav Popelka – Renata Šmidtová editoři

Jaroslav Bartík Ivan Pavlů Pavel Burgert Juraj Pavúk Josef Dufek Noémi Beljak Pažinová Ivan Cheben Miroslav Popelka Michal Cheben Kamila Remišová Věšínová Markéta Končelová Petr Šída Jaromír Kovárník Radomír Tichý Petr Květina Lucie Vélová

UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE FILOZOFICKÁ FAKULTA 2014

5

Editořidoc. PhDr. Miroslav Popelka, CSc.Ing. Renata Šmidtová

RecenzentiPhDr. Miroslav Dobeš, Ph.D.Mgr. Pavlína Kalábková, PhD.

Tato publikace vyšla v rámci Programu rozvoje vědních oblastí na Univerzitě Karlově č. P12 Historie v interdisciplinární perspektivě podprogram Společnost, kultura a komunikace v českých dějinách.

Tato publikace byla vydána s finanční podporou Programu rozvoje vědních oblastí na Univerzitě Karlově č. P12 Historie v interdisciplinární perspektivě podprogram Společnost, kultura a komuni-kace v českých dějinách a dále s finanční podporou Praehistorica et Protohistorica, o.p.s.

© Miroslav Popelka – Renata Šmidtová (editoři), 2014© Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta, 2014

ISBN 978-80-7308-538-4

5

Obsah

Slovo úvodem . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

JAROSLAV BARTÍK Dynamika neolitického a časně eneolitického osídlení na periferii západní MoravyDynamics of Neolithic and Proto-Aeneolithic settlement on the periphery of western Moravia . . . . . . 9

PAVEL BURGERT — MARKÉTA KONČELOVÁ — PETR KVĚTINANeolitický dům, cesta k poznání sociální identityNeolithic longhouse as a way to understanding of social identity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

JOSEF DUFEKKolín-Šťáralka, poloha U císařské silnice a opevněná sídliště předrondelového horizontu na počátku 5. tisíciletí př. Kr. Kolín-Šťáralka, surface U císařské silnice and fortified settlements of prerondel horizon at the beginning of 5th millennium BC . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59

IVAN CHEBEN – MICHAL CHEBENZdroje silicitovej suroviny na Slovensku a stav ich poznaniaThe resources of the raw material of silices in Slovakia and the state of their cognition . . . . . . . . . . . . 107

JAROMÍR KOVÁRNÍKObjev dvojitého rondelu MMK/MOG Ia u Milovic, okr. Břeclav, a jeho obdobyDiscovery of the double rondel of the phase MMK/MOG Ia near Milovice, district Břeclav, and its analogues . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123

IVAN PAVLŮPočátky neolitu Čech v prostoru, čase a pravděpodobnostiThe origins of the Neolithic of Bohemia in space, time and probability . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 165

JURAJ PAVÚKVznik kultúry s lineárnou keramikou vo svetle chronológie neolitických kultúr na BalkáneOrigins of the Linear Pottery Culture in the Light of the Chronology of Neolithic Cultures in the Balkans . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 175

NOÉMI BELJAK PAŽINOVÁKultúrne a chronologické vzťahy Stredného Pohronia v neolite a eneoliteCultural and chronological relations of the central Gran river basin in the Neolithic and Aeneolithic . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 219

6 7

MIROSLAV POPELKAŠtípaná industrie – změněný pohled na archeologický pramenChipped stone industry – a changed view on the archeological source . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 243

KAMILA REMIŠOVÁ VĚŠÍNOVÁKam se poděl Velký Otec? Kontext, interdisciplinarita a pravěký matriarchátWhere Has the Great Father Dissapeared? Contextuality, Interdisciplinarity and Prehistoric Matriarchy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 261

PETR ŠÍDANeolitická těžba v Jizerských horách a její význam pro neolitizaci ČechNeolithic quarrying in the Jizera Mountains and its significance for the neolithization of Bohemia . . . . 287

RADOMÍR TICHÝNeolitizace jako proces vzájemného učeníNeolithization as a process of mutual learning . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 301

LUCIE VÉLOVÁNěkolik postřehů k problematice dětské úmrtnosti v neolituSeveral remarks on the issue of infant mortality in the Neolithic . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 321

6 7

Slovo úvodem

Zhruba před rokem a půl vznikla myšlenka uspořádat setkání badatelů, kteří se ve své odbornosti zaměřili na mladší dobu kamennou. Vývoj bádání o neolitu zaznamenal za posledních 15 let poměrně dosti změn, zapříčiněných novými objevy například v seve-rovýchodním Turecku. Původní představy o počátcích nové epochy v dějinách lidstva bylo třeba poněkud přizpůsobit novým skutečnostem. Otázky typu …jak skutečně došlo k přechodu od lovectví a sběračství k zemědělství?, …proč se společnosti najednou za-čaly usazovat? …odkud nebo od koho vzešly podněty ke stavbám chrámů typu Göbekli Tepe? a mnohé další, se staly předmětem mnoha diskuzí. Tak se zrodil nápad pozvat badatele na půdu Filozofické fakulty v Praze a pokusit se bilancovat výsledky bádání o našem neolitu v posledních pár letech a zapojit do diskuze příslušníky více badatelských generací. Když jsme poprvé zveřejnili název konferen-ce – Neolitizace aneb setkání generací, okamžitě se objevily komentáře (dostaly se k nám buď přímo, nebo oklikou…), v jakém duchu takové setkání vlastně proběhne. Nechyběly ani dohady o možných, nikoli jen názorových střetech! Organizátoři však od začátku měli na mysli jen a jen setkání generací badatelů, pre-zentaci výsledků studia z posledních let a možnost volné, nekrácené a pokud možno kul-tivované diskuze. Naše představa o povaze konference se naplnila takřka beze zbytku, i když někdy právě zmíněná diskuze probíhala chvíli i v ostřejším tónu. Nevadí – vždyť možnost vyslovit názor a naopak jej přijmout, je jednou z cest k dalšímu rozvoji našeho bádání, na jehož výsledcích a jejich vědecké hodnotě máme zájem všichni, ať patříme do kterékoli ze zúčastněných generací. Rádi připomínáme, že s pomocí Filozofické fakulty Univerzity Karlovy v Praze, která k jednání poskytla studovnu Knihovny Jana Palacha, byla konference, konaná ve dnech 13. a 14. března 2014, v podstatě beznákladová… Nyní tedy předkládáme odborné veřejnosti výsledek setkání – soubor příspěvků, které na pražské konferenci zazněly. Nejsou ale bohužel všechny, ne všichni „účinkující“ měli možnost v nezvykle krátké době připravit příspěvek k publikaci. Těm, kteří to do-kázali, patří obdiv organizátorů, všem zúčastněným pak určitě dík za přijetí pozvání.

Miroslav Popelka – Renata Šmidtová (editoři) Praha, říjen 2014

174 175

Vznik kultúry s lineárnou keramikou vo svetle chronológie neolitických kultúr na Balkáne1

Origins of the Linear Pottery Culture in the Light of the Chronology of Neolithic Cultures in the Balkans

JURAJ PAVÚK

AbstraktVýsledky výskumu neolitického tellu v Gălăbniku a na ďalších náleziskách v juhozápadnom Bulharsku obohatili a zmenili poznatky o neolitických kultúrach na Balkáne. Skupinu Gălăbnik spolu so skupinou Anzabegovo-Vršnik I na Vardare a so skupinou Slatina na Sofijskom poli možno definovať ako kultúru Protostarčevo primárnej zóny. Každá zo skupín je staršia ako kultúra Starčevo, ktorá na centrálnom Balkáne kontinuálne z kultúry Protostarčevo vznikla. Monochromná keramika v Krajnici je staršia ako kultúra Protostarčevo s bielo maľovanou keramikou. Krajnici s Hoca Çeşme 4/3 a s Nea Nikomedeia (red on cream) dokladajú najstaršie neolitické osídlenie na Balkáne synchronné s Ulucak V/IV a Ha-cilar VI. Vtedy sa z centrálnej západnej Anatólie rozšíril neolitický spôsob života na Balkán. Južne od kultúry Protostarčevo existovali skupiny južnej transbalkánskej zóny (Kovačevo, Gianitsa B, Nea Nikomedeia (white on red), Velušina, Porodin, Podgorie). Protostarčevo v definicii D. Srejovića chro-nologicky predstavuje starší stupeň kultúry Starčevo. Neolitizácia strednej Európy začala kultúrou so starou lineárnou keramikou, ktorá vznikla severne od kultúry Starčevo. Jej primárne centrum vo fázach Nitra/Hurbanovo a Bíňa bolo severne od Balatonu v Transdanubii a popri Dunaji pokračovalo na juhozápadnom Slovensku. Bolo ohraničené na severozápad Karpatskej kotliny. Počas fázy Milanovce--Becshely sa kultúra so starou lineárnou keramikou rozšírila do južnej Transdanubie a do veľkej časti strednej Európy po Ukrajinu na východe a po Rýn na západe.

AbstractArchaeological research and excavation results from the Neolithic tell of Gălăbnik and other sites in Southwestern Bulgaria have enriched and revised our present knowledge concerning the chronology of Neolithic cultures in the Balkans. It is now possible to define the Gălăbnik group together with An-zabegovo-Vršnik I group in Vardar and the Slatina group in Sofijske pole as the Proto-Starčevo culture in its primary zone. Each of these groups is older than the Starčevo horizon that has continually origi-nated in the Balkans from the Proto-Starčevo culture. Monochrome pottery from Krajnici is older than Proto-Starčevo white painted ceramic ware. Krajnici, Hoca Çeşme IV/III and Nea Nikomedeia (red on cream painting) give us evidence of the oldest settlement of the Balkans which was parallel with Ulucak V/IV and Hacilar VI horizons. At that time the Neolithic way of life has expanded from central part of Western Anatolia up to the Balkans. Groups of the southern Trans Balkans zone (Kovačevo, Gianitsa B, Nea Nikomedeia (white on red painting), Velušina, Porodin, Podgorie) have settled the area south of Proto-Starčevo territory. In D. Srejović’s definition the Proto-Starčevo horizon represents a chronologically older phase of the Starčevo culture. The Neolithization of Central Europe began with the emergence of Linear Pottery culture north of the Starčevo settlement area. The primary center of Line-ar Pottery culture in phases Nitra/Hurbanovo and Bíňa was located in Transdanubia north of Balaton and from there it reached Southwestern Slovakia along the Danube. This center was territorially limited

NEOLITIZACE aneb SETKÁNÍ GENERACÍ PAG. 175–217

1 Štúdia vznikla v rámci projektu Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska ITMS kód: 26220120059

176 177

to the northwestern part of the Carpathian Basin. During the phase Milanovce-Becshely the Early Linear Pottery culture expanded to southern Transdanubia and to major part of Central Europe: up to Ukraine in the east and to the Rhine in the west.

Klíčová slova: Balkán – stredná Európa – neolit – chronológia – kultúra Protostarčevo – kultúra Starče-vo – kultúra s lineárnou keramikouKey words: Balkans – Central Europe – Neolithic – chronology – Proto-starčevo culture – Starčevo culture – Linear Pottery culture

Náčrt genézy a chronológie neolitických kultúr na Balkáne

Nasledujúce úvahy sa opierajú o výsledky analýzy a kultúrno-chronologického za-radenia keramických nálezov z tellového sídliska v Gălăbniku na hornom toku rieky Struma v juhozápadnom Bulharsku, ktoré bolo osídlené počas rane neolitickej skupiny Gălăbnik a počas klasickej kultúry Starčevo (Pavúk – Čochadžiev 1984, Pavúk – Bakămska 1989, Bakămska – Pavúk 1995). Na tomto mieste možno len heslovito predložiť hlavné tézy koncepcie genézy, chronológie a šírenia neolitických kultúr na Balkáne vyplývajú-ce z výsledkov výskumu v Gălăbniku a z výskumov na ďalších náleziskách na Balkáne a v podunajskom priestore, ktorá podrobnejšie bude predložená v monografii o výsled-koch výskumu v Gălăbniku. Výskum tellového sídliska v Gălăbniku v juhozápadnom Bulharsku v oblasti na hornom toku Strumy podstatne obohatil poznatky o genetických a kultúrno-chronolo-gických pomeroch na centrálnom Balkáne. Zásadný význam má objavenie dovtedy ne-známej včasne neolitickej skupiny Gălăbnik so špecifickou bielo maľovanou keramikou a ďalším typickým inventárom, ako sú napríklad početné typologicky rôznorodé oltáriky (Pavúk – Čochadžiev 1984, Pavúk – Bakămska 2014). Po šiestich stavebných horizontoch tejto skupiny, v VII. horizonte, v jasnej stratigrafickej pozícii, bola doložená transformá-cia skupiny Gălăbnik do kultúry Starčevo. Analogická stratigrafická a kultúrna situácia sa vyskytuje na neďalekom Sofijskom poli na viacvrstvovom sídlisku v Sofii-Slatine (Ni-kolov 1992, Nikolov 2004, Sirakova 2004), kde tamojšia skupina Slatina s bielo maľovanou keramikou bola podobne ako v Gălăbniku vystriedaná kultúrou Starčevo. Západne od údolia Strumy, v dolinách Vardaru v Macedónsku, bola tamojšia skupina Anzabegovo--Vršnik I s bielo maľovanou keramikou na sídlisku Anzabegovo a na ďalších náleziskách vystriedaná kultúrou Starčevo (Gimbutas 1976 ; Garašanin 1979, 84–106). Vzhľadom na to, že tieto tri skupiny, každá so špecifickou bielo maľovanou keramikou sa analogicky kontinuálne transformovali do starčevskej kultúry, ukázala sa možnosť skupiny Gălăb-nik, Slatina a Anzabegovo-Vršnik I spojiť do vyššieho kultúrneho celku, kultúry Pro-tostarčevo primárnej zóny. Vznikajúcu kultúru Starčevo na všetkých troch územiach ako nový fenomén spájal prvý výskyt nových tvarov keramiky s úplne novým druhom červeného maľovania, ktorá sa vyskytovala spolu s typologicky zmenenou bielo maľova-nou keramikou a transformovala sa z uvedených predchádzajúcich skupín na strednom Balkáne. Protostarčevská kultúra v primárnej zóne predstavuje novú plne sformovanú for-máciu raného neolitu na Balkáne, ktorá sa javí ako autonómna a autochtonná kultúrna jednotka. Zatiaľ čo jej stratigraficky doložená chronologická pozícia je jasná, neznáma ostáva jej genéza, lebo jej vznik podľa archeologických prameňov nemožno odvodiť

176 177

od vývoja v Anatólii ako ani od gréckej Tesálie. Hornú chronologickú hranicu kultúry Protostarčevo jednoznačne dokazuje vznikajúca kultúra Starčevo, ktorá na sídliskách v údoliach Vardaru (Anzabegovo, Vršnik, Govrljevo), na hornej Strume (Gălăbnik, Pernik, Vaksevo) a popri hornom Iskare na Sofijskom poli (Sofia-Slatina, Kremikovci) kontinuálne prevrstvila osídlenie skupin Anzabegovo-Vršnik I, Gălăbnik a Slatina. Dolnú chronologickú hranicu kultúry Protostarčevo zatiaľ dokladá len stratigrafia na sídlisku v Krajnici (Obr. 1), kde pod dvoma stavebnými horizontmi protostarčevskej skupiny Gălăbnik, oddelenými sterilnou vrstvou, sa vyskytujú jamy sídliska s tzv. mo-nochromnou keramikou (Tchochadjiev – Bakămska 1990, Čochadžiev – Bakămska – Ninov 2007). Časť tenkostennej keramiky z týchto jám má, tak ako iné monochromné kerami-ky, červenofialovú engobu. V niektorých všeobecných rysoch vykazuje zhody s mono-chromnou keramikou (Frühkeramikum) z Otzaki Magula ako i Achileonu. Vyskytujú sa zvislé i šikmé trubkovité šnúrové ušká poukázujúce na možný anatolský kontakt a jeden druh hrubostennej keramiky s odtlačkami prstov a nechtov. Hrubostenná keramika do-ložená asi 70 fragmentmi je celkom špecifická. Ide väčšinou o menšie nádoby s hrdlom, ktoré sa len málo odlišujú od prevládajúcej, v podstate jemnej a tenkostennej keramiky.

Obr. 1 Krajnici. Najstaršia monochromná ke-ramika na Balkáne. Podľa Čochadžiev 2000 – Fig. 1 Krajnici. The oldest monochrome pottery in the Balkans. By Čochadžiev 2000.

178 179

Na ich baňatej časti bola nanesená v širokom páse vrstva riedkej hliny (Schlickbewurf), ktorá bola následne pokrytá hustými odtlačkami prstov a nechtov alebo i zdrsnená ná-strojom s tupým hrotom. Monochromná keramika z Krajinici sa všetkými parametrami zásadne odlišuje od stratigraficky i chronologicky mladšej keramiky skupiny Gălăbnik. Je zjavné, že v čase existencie monochromnej keramiky, aj tej so „Schlickbewurfom“, na strednej a hornej Strume ani na paralelnom toku Vardaru bielo maľovaná keramika ešte vôbec nejestvovala. Monochromná keramika zo sídliska Krajnici niektorými archaickými prvkami, ako aj stratigraficky, umožňuje porovnanie a hľadať vzťah k sídlisku v Hoca Çeşme pri ústí Marice do Egejského mora. Na tomto nálezisku, na umelo zarovnanom skalnatom plateau, bolo založené kamenným múrom ohradené sídlisko so stavbami kruhovitého pôdorysu (Özdogan 1993, 1998). V najspodnejšom stavebnom horizonte 4 sa vyskytuje keramika typická pre Ulucak V a IV ako i pre Hacilar VI v juhozápadnej a západnej Anatólii a v 3. fáze pretrvávala anatolská tradícia (Obr. 2). Vo fáze 2 bola zrušená ka-menná ohrada, osada sa rozšírila a okrúhle domy boli vystriedané pravouhlými domami z nabíjanej hliny, aké boli typické pre balkánske staviteľstvo. V horizonte pravouhlých stavieb sa vyskytuje bielo maľovaná keramika takisto balkánskeho rázu, ktorá doteraz známu keramiku skupiny Karanovo I v bulharskej Trácii predchádza a pravdepodobne bola súčasná s bielo maľovanou keramikou skupiny Gălăbnik. Teda aj v Hoca Çeşme 4 a 3 bolo sídlisko s monochromnou keramikou, podobne ako v Krajnici, bez doloženej kontinuity osídlenia vystriedané osadou s bielo maľovanou keramikou. Určitý vzťah sídliska s monochromnou keramikou v Krajnici možno vidieť aj so sídliskom v Nea Nikomedeia v gréckej Macedónii. Červeno maľovaná keramika z Nea Nikomedeia (Obr. 3 : 1–11), ktorá technologicky je na Balkáne ojedinelá a naopak veľmi blízka anatolskej keramike typu Hacilar VI, na čo poukázal už R. J. Rooden (1965). Kera-mika typu Hacilar VI z Hoca Çeşme predstavuje možno článok premostenia a kontakt-ného reťazca medzi Anatóliou a Macedóniou, nevie sa však v akej časovej relácii. Dote-raz je nedocenená bielo maľovaná keramika z Nea Nikomedeia (Obr. 3 : 12–16, 18–19), ktorá technologicky i maľovanými vzormi je veľmi blízka bielo maľovanej keramike sku-piny Velušina-Porodin v macedónskej Pelagónii pri Ochridskom jazere (Simoska – Sanev 1975 ; Garašanin 1979, 107–114). Aj tu treba uvažovať o dvoch etapách osídlenia: staršie patrí perióde s keramikou maľovanou červene na svetlom krémovom podklade, ktorá je maľovaním podobná keramike fázy Hacilar VI a mladšie sídlisko pochádzalo z periódy s bielo maľovanou keramikou. Opäť podobne ako v Krajnici a v Hoca Çeşme s tým rozdielom, že na nízkom viac vrstvovom sídlisku červeno maľovaná keramika a bielo maľovaná keramika neboli pri výskume stratigraficky diferencované. Viacvrstvové sídliská Hoca Çeşme, Nea Nikomedei a Krajnici (Mapa 1) spája stra-tigrafia: staršie úseky osídlenia s monochromnou alebo s červeno, na krémovom pod-klade, maľovanou keramikou anatólskeho rázu sú staršie ako mladšie úseky osídlenia s bielo maľovanou keramikou balkánskeho rázu a pôvodu. Preto tieto tri náleziská s ich najstarším osídlením za súčasného stavu výskumu predstavujú najstaršie neolitické osíd-lenie na Balkáne. Počas ich trvania sa neolitický spôsob života so všetkým kľúčovými komponentmi civilizačného a technologického razu rozšíril na juhovýchodný a centrál-ny Balkán. Tým začala aj neolitizácia kontinentálnej Európy.

178 179

Obr. 2 Hoca Çeşme. Keramika z fázy 4–3. Podľa Özdogan 1993 – Fig. 2 Hoca Çeşme. Pottery from phase 4–3. By Özdogan 1993.

180 181

Obr. 3 Nea Nikomedeia. 1–11, 17 – Staršia červeno maľovaná keramika, 12–16, 18–19 – mladšia bielo maľovaná keramika južnej transbalkánskej zóny. Podľa Rooden 1962 – Fig. 3 Nea Nikomedeia. 1–11, 17 – The older red painted pottery, 12–16, 18–19 – younger white painted ceramics of south transbalkan zone.

180 181

K priebehu neolitizácie balkánskeho priestoru

Vznik najstaršieho neolitického osídlenia na Balkáne sa geneticky vždy spája s kolís-kou neolitu na Blízkom východe, hlavne s neolitickými kultúrami v neďalekej Anatólii. Novšie výskumy v západnej Anatólii popri Egejskom mori priniesli zásadne nové po-znatky o ranom neolitickom osídlení tohto teritória v blízkom susedstve s východným Balkánom. Prítomnosť kultúry Fikirtepe v severozápadnom Turecku v širšom okolí Istanbulu je už dávno známa (Bittel 1969). V neznámej intenzite prekročila aj Bospor, avšak podiel tejto kultúry na sprostredkovaní neolitického spôsobu života do blízkeho juhovýchodné-ho Bulharska sa v archeologických inventároch nedá identifikovať. Priaznivejšia je situácia v strednej západnej Anatólii pri brehoch Egejského mora. Výskumy na lokalitách Ulucak Höyük (Çilingiroglu 2009, Çilingiroglu – Çevik – Çilingiro-glu 2012), Yeşilova Höyük (Derin 2012), Ege Gübre (Saglamimur 2012), Çukuriçi Höyük

Mapa 1 Rozšírenie skupín kultúry Protostarčevo primárnej zóny a tri náleziská najstaršej neolitickej keramiky na Balkáne – Map 1 Expansion of groups of primary zone of Protostarčevo culture and three sites of the oldest neolithic pottery at the Balkans.

182 183

(Horejs 2012) a ďalších doložili včasne neolitické kultúrne jednotky porovnateľné s kul-túrami v oblasti oblastí jazier (Bademagaci, Hacilar, Kuruçay), ale sú od nich do tej miery odlišné, že v západnej Anatólii možno hovoriť ako o ďalšej rane neolitickej kultúre na území južne od kultúry Fikirtepe. Od hacilarskej sekvencie sa táto západná kultúra líši takmer úplnou absenciou maľovanej keramiky, tak typickej pre kultúru Hacilar. Tým sa doplnil doposiaľ v diskusii chýbajúci článok reťazca šírenia neolitického spôsobu živo-ta z Anatólie do Európy. Za týchto okolnosti z pohľadu genézy neolitu na európskom kontinente nie je potrebné skúmať spôsob a cesty šírenia neolitického spôsobu života z anatolskho vnútrozemia, ale možno sa sústrediť na hľadanie mechanizmu transmisie z blízkeho územia západnej Anatólie cez Dardanely na juhovýchodný Balkán. Zvlášť dôležité je zistenie, že na telle Ulucaku, ktorý od súčasného povrchu leží pod päť metrov vysokými postneolitickými nánosmi (Çilingiroglu – Çevik – Çilingiroglu 2012, 140), sa pod vrstvami IV a V s mnohými stavebnými horizontmi s dobre zachovanou architektúrou a s početnou keramikou vo vrstve VI nachádzajú zvyšky domov s do červena zafarbenými podlahami. V týchto depozitoch hrubých okolo jedného metra sa nachádzajú kosti domestikovaných zvierat a rastlín, ale žiadna keramika. Prvýkrát je teda doložené osídlenie štruktúrou a spôsobom obživy odpovedajúce predkeramickému neolitu. Vrstva VI je podľa novších AMS dát z organických vzoriek datovaná v rozpätí 6760±6600 BC. Sídlisko bolo opustené okolo 5700/5600 BC, trvalo teda možno okolo tisíc rokov. Prvé predkeramické sídlisko na báze tellu v Ulucaku iste nebolo na východ-nom pobreží jediné. Zatiaľ nie je jasné, či sídlisko V. vrstvy s kompletným keramickým inventárom nasledovalo bezprostredne po VI. vrstve bez keramiky, alebo po náhlom prerušení, lebo radiokarbonové dáta z vrstvy V sa pohybujú okolo 6400 BC. Osídlenie v predkeramickom období významne rozširuje časové rozpätie neolitizácie oblastí okolo Egejského mora. Z balkánskej strany k rane neolitickým sídliskám v okolí Izmiru vzdialenosťou, ty-pom stavieb i keramikou je najbližšie sídlisko v Hoca Çeşme pri ústí rieky Marice do Egejského mora (Özdogan 1998). Dve staršie fázy 4 a 3 sú synchronizované ako s Ulu-cakom IV–V, tak aj Hacilarom VI a tým sa poskytuje možnosť prepojiť šírenie neolitic-kého spôsobu života na Balkán s náleziskami ako sú Krajnici a Nea Nikomedeia, ktoré tam zastupujú najstaršie neolitické osídlenie. Mechanizmus šírenia produktívneho hos-podárstva z Anatólie na Balkán nie je známy, lebo pre migráciu populácií nie je dostatok dokladov. Otvorená je otázka, kto bol vlastne na šírení neolitického spôsobu života viac zainteresovaný: či už etablovaní roľníci a chovatelia chceli rozšíriť a skvalitniť svoj život-ný priestor alebo či lovci a zberači chceli riešiť potravinové zdroje a založením trvalých osád a polí zvýšiť životný štandard. V prípade iniciatívy lovcov a zberačov pri adopcii výrobného hospodárstva mal by sa podiel migrácie na šírení agrárneho hospodárstva minimalizovať. Tzv. neolitický balíček sa mohol vzájomnými kontaktmi šíriť postupne, a ako indikuje predkeramické osídlenie v Ulucaku, aj v priebehu dvoch storočí pred znalosťou keramiky na Balkáne. Za ten čas a potom v priebehu etapy monochromnej alebo aj červeno engobovanej keramiky sa mohla okolo východného a severného po-brežia Egejského mora formovať rane neolitická lokálne diferencovaná kultúrna zóna dávno pred vznikom balkánskych skupín s bielo maľovanou keramikou (Hoca Çeş-me II, Gălăbnik, skupiny južnej transbalkánskej zóny), ktoré ako plne sformované sa objavujú okolo 6000 BC. Sídliská Hoca Çeşme, Nea Nikomedeia a Krajnici predstavujú len tri izolované body na pomyselnej mape primárnej etapy rane neolitických kultúr

182 183

na Balkáne (Mapa 1). Keramika z týchto troch lokalít nie je totožná (Obr. 1–3), spája ich najmä stratigrafia voči bielo maľovanej keramike na každej z nich. Každá z lokalít akoby predestinovala etnokultúrne regióny kultúr a skupín s bielo maľovanou keramikou bez dokladov miestnej transformácie, ale i bez čitateľného impulzu zvonku. Je pozoruhodné, že keramika z troch rane neolitických kultúr na Balkáne sa od hlav-ných tvarov keramiky z nálezísk zo západného Turecka dosť líši. Ani v Hoca Çeşme 4/3, ktorá leží k anatólskym náleziskám najbližšie (Ozdogan 1998, obr. 4–8), sa nevysky-tujú v Ulucaku a Ege Gübre typické nádoby s masívnymi zvislými trubkovými uškami (Çilingiroglu – Çevik – Çilingiroglu 2012, obr. 22, 27–29; Saglamtimur 2012, obr. 15–16). Obidve územia spája červeno angobovaná leštená keramika. Na sídliskách v strednom západnom Turecku chýba aj archaická červeno maľovaná keramika z Nea Nikomedia, ktorá sa však podobá keramike z Hacilaru VI (Obr. 3 : 1–11, 17). Nové výskumy aj na tureckých náleziskách doložili keramiku s odtlačkami prstov a nechtov v kombinácii s červeným poťahom (Saglamtimur 2012, obr. 19–20), ktorá je asi produktom egejsko--balkánskej zóny lebo v oblasti jazier v juhozápadnom Turecku sa vôbec nevyskytuje. Rozdiely v keramickej produkcii medzi západnou Anatóliou a Balkánom nepodporujú významnejšie migračné procesy z východu.

Skupiny južnej transbalkanskej kultúrnej zóny

V súčasnosti známa bielo maľovaná keramika na Balkáne dovoľuje tak regionálne ako i kultúrno-chronologické členenie, ktoré okrem iného charakterizujú malé aj geo-morfologicky ohraničené kultúrne jednotky. Skupiny kultúry Protostarčevo predstavujú svojbytný kultúrno-chronologický celok na centrálnom Balkáne a to na vymedzených úsekoch troch vodných tokov – Vardar, Struma a Iskar (Mapa 1). Južná hranica pro-tostarčevskej (ako aj celej starčevskej) kultúry je daná tiesňanou Kresna na Strume a Demirkapija na Vardare. Na územiach južne týchto tiesňav sa vyskytujú náleziská so špecifickou bielo maľovanou keramikou (Mapa 1 ; Obr. 5) Na strednej Strume je také sídlisko Kovačevo (Demoule – Lichardus-Itten 1994, Lichardus-Itten et al. 2002). V delte riek Vardar a Haliakmon leží sídlisko s bielomaľovanou keramikou Gianitsa B (Chry-sostomu 1993) a blízko Egejského mora už spomínané sídlisko Nea Nikomedia, ktoré v mladšej fáze datuje bielo maľovaná keramika (Obr. 3 : 12–19, 18–19). Na severozápad od týchto nálezísk s bielo maľovanou keramikou je v macedónskej Pelagónii skupina Velušina-Porodin s bohatou bielo maľovanou keramikou v mnohom zhodnou s kerami-kou z Nea Nikomedeia, Gianitsa B ako i z Kovačeva (Simoska – Sanev 1975, Garašanin 1979). Smerom do Albánska, zo západnej strany jazier Ochrid a Prespa, bola rozšírená regionálna skupina Podgorie taktiež s lokálne diferencovanou bielo maľovanou kerami-kou, ale s niektorými spoločnými znakmi s keramikou z menovaných nálezísk a skupín (Prendi 1990 ; Korkuti 1995, 32–57, tab. XI; tab. 6–7). Tieto náleziská a skupiny s bielo maľovanou keramikou spájajú okrem bieleho maľovania aj viaceré charakteristické vý-zdobné prvky ako i oltáriky. Črtajú sa regionálne skupiny rozšírené v menších kotlinách oddeľovaných pohoriami a spolu tvoria južnú transbalkánsku kultúrnu zónu, ktorá sa nachádzala medzi seskelskou zónou s centrom v Tesálii na juhu a starčevskou zónou na centrálnom Balkáne na severe (Pavúk 2007,169–170). V súčasnosti sa zdá, že skupiny južnej transbalkanskej kultúrnej zóny boli v užšom vzťahu s kultúrnym prostredím na

184 185

Obr. 4 Keramika skupín kultúry Protostarčevo primárnej zóny. 1–4 – skupina Anzabegovo-Vršnik I, 5–12 – skupina Gălăbnik, 13–17 – skupina Slatina. 1–4 – Anzabegovo, 5–12 – Gălăbnik, 13–16 – So-fia-Slatina, 17 – Kremikovci. Podľa Garašanin 1979, Nikolov 1992, Petkov 1960 – Fig. 4 Pottery of groups of primary zone of Protostarčevo culture. 1–4 – group Anzabegovo-Vršnik I, 5–12 – group Gălăbnik, 13–17 – group Slatina. 1–4 – Anzabegovo, 5–12 – Gălăbnik, 13–16 – Sofia-Slatina, 17 – Kre-mikovci. By Garašanin 1979, Nikolov 1992, Petkov 1960.

184 185

Obr. 5 Keramika skupín južnej transbalkánskej kultúrnej zóny. 1 – Nea Nikomedeia, 2–5 – Gia-nitsa, 6–11 – Kovačevo, 12–13 – Velušina, 14–19 – Podgorie. Podľa Yiouni 1996, Chrysostomu 1993, Lichardus-Itten et al 2002, Garašanin 1979, Prendi 1990 – Fig. 5 Pottery of group of south transbalkan culture zone 1 – Nea Nikomedeia, 2–5 – Gianitsa, 6–11 – Kovačevo, 12–13 – Velušina, 14–19 – Podgorie. By Yiouni 1996, Chrysostomu 1993, Lichardus-Itten et al 2002, Garašanin 1979, Prendi 1990.

186 187

Balkáne, než so seskelskou sekvenciou v Tesálii. Práve južná transbalkánska zóna mohla tvoriť istú bariéru medzi tesalskými a balkánskymi kultúrami a preto len zriedkavo sa vyskytujú v tesalských a v stredobalkánskych kultúrach významnejšie spoločné znaky. Zatiaľ nie je známe, kedy skupiny južnej transbalkánskej zóny vznikli, či súčasne so skupinami kultúry Protostarčevo primárnej zóny, či prípadne skôr, nakoľko sú rozšírené južne od kultúry Protostarčevo. Isté je len, že skupina Kovačevo podľa importov červe-ne a polychromne maľovanej keramiky zo severu bola súčasná minimálne so staršou kultúrou Starčevo, teda trvala aj po zániku protostarčevskej kultúry (Lichardus-Itten et al 2002, obr. 19.2; 19.3). Importy bielo maľovanej keramiky skupiny Velušina-Porodin na sídlisku neskorej starčevskej kultúry v Zelenikove na Vardare (Naumov et al 2009, tab. 63: 1, 4) dokonca indikujú, že skupiny južnej transbalkánskej zóny mohli trvať počas celej kultúry Starčevo. Potvrdzovala by to aj situácia na území skupiny Velušina-Porodin v Pelagónii, kde na lokalite Mala Trnska tumba bolo sídlisko tejto skupiny prevrstvené osídlením kultúry Danilo-Cakran (Simoska –Sanev 1977, tab. II–IV)

Mapa 2 Rozšírenie kultúry Starčevo, Karanovo I a skupín južnej transbalkánskej zóny – Map 2 Expan-sion of Starčevo culture, Karanovo I and groups of south transbalkans zone.

186 187

V súvislosti so skupinami južnej transbalkánskej kultúrnej zóny treba zmieniť o kul-túre Karanovo I, ktorá dlho ako výrazný reprezentant bola spájaná s neolitizáciou Bal-kánu ako aj strednej Európy. Importy typickej červeno maľovanej a čierno maľovanej keramiky starčevskej kultúry na dôležitých telloch na Tráckej nížine ukázali, že teraz známa kultúra Karanovo I bola súčasná až s kultúrou Starčevo-Criş (Nikolov 1989). Všetky rozhodujúce procesy neolitizácie v juhovýchodnej Európe i na Balkáne skončili dávno pred existenciou teraz známej kultúry Karanovo I. Podľa jediného oltárika, typic-kého pre kultúru Protostarčevo, staršie ako Karanovo I na telloch v Karanove, Azmaku i v Kăzanlaku je sídlisko v Kalojanove pri Pazardžiku, ktoré bolo prikryté vrstvou riečne-ho štrku a piesku (Detev 1975, obr. 4; Pavúk – Bakămska 2014). Teda sídliská staršie ako teraz známa kultúra Karanovo I sa nachádzajú podobne pod aluviálnymi a eróznymi nánosmi analogicky ako sídlisko v Gălăbnik či v tureckom Ulucaku. Svojrázna kultúra Karanovo I na Tráckej nížine predstavuje samostatnú kultúrnu zónu rovnocennú so seskelskou zónou v Tesálii, južnou transbalkánskou zónou na juhu centrálneho Balkánu a starčevskou zónou na centrálnom Balkáne a v Podunajsku (Mapa 2). Na adriatickom pobreží sa ako piata paralelne vyvíjala kultúrna zóna s ke-ramikou zdobenou technikou impressa. Vo všetkých zónach, podobne ako na telloch v bulharskej Tráckej nížine, prebiehal dlhodobo, až do eneolitu, kontinuálny, na tieto zóny viazaný kultúrny vývoj.

Nová interpretácia vzniku kultúry Starčevo-Criş vo svetle poznatkov o neolitických kultúrach na hornej Strume a na strednom Balkáne

Výsledky výskumov sídlisk na území pozdĺž Strumy zásadne obohatili a zmenili po-znatky o neolitických kultúrach v celom balkánskom priestore. Na samotnom území popri Strume sa doložilo zatiaľ najstaršie neolitické osídlenie z doby monochromnej keramiky na lokalite Krajnici. Na hornej Strume bola objavená predtým vôbec neznáma skupina Gălăb-nik, ktorá sa stala východiskom definovania kultúry Protostarčevo, po ktorej nasledovala raná starčevská kultúra. Kultúra Starčevo vznikla primárne na strednom Balkáne bez aké-hokoľvek vplyvu z oblasti eponymnej lokality Starčevo-Grad na Dunaji. Náleziská kultúry Starčevo na Vardare, Strume ako i na Sofijskom poli s charakteristickou červene i čierne maľovanou keramiku sú zaraďované do regionálnych skupín Anzabegovo-Vršnik II–IV a Kremikovci mimo kultúry Starčevo (Garašanin 1979, Nikolov 2004). Na strednej Strume bola objavená skupina Kovačevo, ktorá je súčasťou južnej transbalkánskej kultúrnej zóny. Pozdĺž rieky Strumy prebiehal svojbytný vývoj viacerých neolitických kultúr a ukazuje sa, že analogicky sa západne vyvíjalo svojrázne osídlenie neolitických kultúr pozdĺž pa-ralelného toku Vardaru. Príbuzný vývoj bol aj východne od údolia Strumy na Sofijskom poli, pozdĺž rieky i medzi horami (Rakitovo). Z toho vyplýva dlhodobo významná väzba kultúrnych skupín na menšie geomorfologicky vymedzené regióny. Bulharskí autori však bez rešpektovania špecifičnosti územia a doby zahŕňajú vlastne všetky kultúry a skupiny staršieho neolitu od Kovačeva na strednej Strume na juhu, cez Sofijské pole až po Gradešnicu (Nikolov, B. 1974) blízko Dunaja na severe, do kultúry so „západobulhar-skou maľovanou keramikou“ (Čochadžiev 1985, 1990, Todorova – Vajsov 1993, Chochadžiev 2007). Toto pomenovanie malo svoj obsah a zmysel v dobe Jamesa Gaula (1948), ale dnes pôsobí anachronicky a neodpovedá súčasnému stavu poznania.

188 189

Po výskumoch historického významu na lokalite Lepenski Vir na srbskom brehu Dunaja v Železných vrátach objaviteľ Dragoslav Srejović (1969, 1971, 1973) definoval Protostarčevo ako stupeň alebo periódu predchádzajúcu dovtedy známu kultúru Star-čevo podľa definícií V. Milojčića (1950), D. Arandjelović-Garašanin (1954) a S. Dimitri-jevića (1974). V jeho definícii Protostarčevo charakterizovala najmä bielo maľovaná keramika aká vtedy bola lepšie známa z lokalít Donja Branjevina (Karmanski 1968), Gura Baciului (Vlassa 1972) a Grivac (Gavela 1956/57). V zmysle tejto definície sme po objavení skupiny Gălăbnik v juhozápadnom Bulharsku do Protostarčeva včlenili aj skupinu Gălăbnik spolu so skupinou Anzabegovo-Vršnik I a Slatina (Pavúk – Čocha-džiev 1984, Pavúk 1993). Novšie výskumy a ďalšie komparatívna analýza keramiky a jej stratigrafie z mnohých nálezísk dali podnet na revíziu obsahu a chronológie Protostar-čeva ako periódy a kultúry. Ako dôležitý fenomén sa ukázal výskyt nových tvarov nádob zdobených aj novými vzormi vínovo červenej alebo červenej farby, ktoré sprevádzali formovanie kultúry Starčevo. V Perniku, v uzatvorenom celku, sa vyskytovala červeno maľovaná kerami-ka spolu s bielo maľovanou keramikou nových tvarov (Čochadžiev 1983, obr. 23, 25) a v Gălăbniku (Obr. 6) a v Sofii-Slatine, po dlhom vývoji sídlisk s bielo maľovanou kera-mikou, sa vo vyrovnanom pomere objavila vínovo červene maľovaná keramika počas dvoch stavebných horizontov (Pavúk – Čochadžiev 1984, 215–216; Nikolov 2004, Sirakova 2004). Potvrdilo sa, že pre starší stupeň kultúry Starčevo je spoločný výskyt týchto dvoch druhov maľovanej keramiky charakteristický a má kultúrno-genetický a chronologický význam. Platí to aj pre to územie kultúry Starčevo-Criş, kde sa vyskytuje vínovo červene alebo vôbec červene maľovaná keramika s motívmi viazanými na tento druh maľovania a to spolu s regionálne diferencovanou bielo maľovanou miestnej proveniencie. Vzťahu-je sa to aj na oblasť po obidvoch stranách Dunaja v úseku asi od rumunskej Muntenie po Chorvátsko. Takýto stav nachádzame na sídliskách, ktoré D. Srejović považoval za reprezentatív-ne pre jeho Protostarčevo. Optimálne to platí pre sídlisko Grivac v centrálnom Srbsku, kde sa takmer rovnocenne vyskytuje bielo maľovaná keramika spolu s vínovo červene maľovanou (Bogdanović 2004, obr. 5.31–5.35, 2007, obr. 5, 7). Bielo aj červene maľo-vané nádoby majú rovnaké nádoby s odsadeným okrajom aké sú typické pre poháre starčevskej kultúry (Obr. 7). Na sídlisku Donja Branjevina vo Vojvodine vo fáze II po-pri prevládajúcej bielo maľovanej keramike (Karmanski 2005, tab. LXXXII–LXXXIX) sa vyskytli aj fragmenty s atypickými červeno maľovanými vzormi (Karmanski 2005, tab. LXXVIII–LXXX). Na sídlisku v Gura Baciului v Sedmohradsku sa popri bielo maľovanej keramike (Lazarovici – Maxim 1995, PC I–VI) v nejasnej stratigrafickej pozícii vyskytuje aj červeno maľovaná (tamtiež, PC VII). Bielo maľované zvislé pásy vyplnené sieťovým vzorom napodobujú motív typický pre červeno maľovanú keramiku (tamtiež, PC III: dole). V rumunskej Oltenii na sídlisku Cărcea-Hanuri, ktoré D. Srejovićovi nebolo známe, sa popri regionálne špecifickej bielo maľovanej keramike vyskytuje pre starší stupeň starčevskej kultúry typická červene maľovaná keramika (Obr. 8 ; Nica 1977, obr. 9: 25–27). Rumunskí autori tieto, i ďalšie náleziská s bielo maľovanou keramikou synchronizujú s protostarčevskou skupinou Anzabegovo-Vršnik I ako aj s kultúrou Pro-tosesklo v Tesálii (Vlassa 1972, 193–197; Lazarovici – Maxim 1995, 402–405; Nica 1977, 52–53; Paul 1995, 19–42) a tieto najstaršie sídliská v Rumunsku pokladajú za výsledok migrácie z juhovýchodu. Avšak práve výskyt červeno maľovanej keramiky na týchto

188 189

sídliskách dokladá, že jej výskyt musí byť pre ich datovanie smerodajný lebo dnes je známe, že červeno maľovaná keramika ako nový fenomén sprevádzajúci vznikajúcu kultúru Starčevo sa na centrálnom Balkáne prvýkrát vyskytla až po zániku protostarčev-ských skupín Anzabegovo-Vršnik I, Gălăbnik a Slatina. Samozrejme vtedy už nemohla existovať ani kultúra Protosesklo v Tesálii, ktorú tam nahradila kultúra Sesklo s pre ňu typickou červeno maľovanou keramikou a ktorá sa vyvíjala paralelne s kultúrou Star-čevo-Criş na Balkáne, vrátane rumunských nálezísk. A toto platí nielen pre uvedené rumunské náleziská, ale pre všetky, ktoré D. Srejović zaradil do jeho Protostarčeva.

Obr. 6 Gălăbnik. Vínovo červene maľovaná keramika staršieho stupňa kultúry Starčevo – Fig. 6 Gălăb-nik. Burgundy painted pottery of early phase of Starčevo culture.

190 191

Obr. 7 Grivac. Bielo maľovaná a červeno maľovaná keramika staršieho stupňa kultúry Starčevo. Podľa Bogdanović 2007 – Fig. 7 Grivac. White painted and red painted pottery of early phase of Starčevo culture.

Tab. 1 Chronológia neolitických kultúr na Balkáne – Tab. 1 Chronology of neolithic cultures at the Balkans.

190 191

Obr. 8 Keramika staršieho stupňa kultúry Starčevo-Criş z lokality Carcea. 1–5, 12, 14–15 – bielo maľovaná keramika, 6–11, 13, 16 červene maľovaná keramika. Podľa Nica 1977 – Fig. 8 Pottery of early phase of Starčevo-Criş culture from Carcea site. 1–5, 12, 14–15 – white painted pottery, 6–11, 13, 16 red painted pottery. By Nica 1977.

192 193

Problém triedenia kultúry Starčevo-Criş Popri prvých chronologických systémoch Vladimira Milojčića (1950) a Dragy Arandjelo-vić-Garašanin (1954) predložil podrobnejšie triedenie kultúry Starčevo Stojan Dimitrijević (1974) a z rumunskej strany Gheorge Lazarovici (1993). Prvé dva systémy sú už prekonané a triedenie S. Dimitrijevića treba podstatne korigovať. V plnom rozsahu dodnes platí jeho stupeň Spiraloid B. Stupeň Linear A rámcovo môže odpovedať staršiemu stupňu s bielo maľovanou a červene maľovanou keramikou a regionálnu platnosť má aj stupeň Linear B. Stupeň Girlandoid je podľa hlavného motívu predovšetkým súčasťou staršieho stupňa s charakteristickým červeným maľovaním a ako taký patrí pred jeho stupeň Linear B. Žiadne nálezové celky nedokladajú stupeň Spiraloid A. Podrobné triedenie kultúry Criş Gh. Lazarovicia postráda stratifikované celky a je koncipované typologicky. Na problémy triedenia vecne poukázala D. Nikolić (2005) s konštatovaním, že chýbajú stratigraficky fixované nálezové súbory a že v klasickom období možno rozlíšiť len dve fázy – Starče-vo II a III (Linear B a Spiraolid B podľa Dimitrijevića). Vzhľadom na veľké teritórium a zjavný regionálne diferencovaný vývoj sa ťažko hľadá univerzálny systém triedenia celej kultúry Starčevo-Criş. Okrem toho starčevská kultúra na centrálnom Balkáne má najmä podľa keramiky podstatne odlišné parametre od variantu Starčevo-Criş v Podunajsku vrátane stredného Srbska na Veľkej Morave.

1. Starší stupeň kultúry Starčevo-Criş charakterizuje predovšetkým prvý výskyt tvarmi i ornamentom unifikovanej keramiky zdobenej vínovo červenou a červenou farbou. V jasnej stratigrafickej pozícii sa vyskytuje na celom území kultúry Protostarčevo primárnej zóny a v relatívne krátkom čase sa v identickej podobe rozšírila do Podu-najska. Na všetkých územiach sa vyskytuje spolu s regionálne diferencovanou bielo maľovanou keramikou (Obr. 7–8). Zatiaľ nie je známe či existovalo aj štádium len červeno maľovanej keramiky. Do staršieho stupňa ako reprezentatívne patria ná-leziska: Pernik (Čochadžiev 1983), Gălăbnik (Bakămska – Pavúk 1995), Sofia-Slatina (Nikolov 2004, Sirakova 2004), Madžari (Zdravkovski 2006, obr. 7), Kolsh (Korkuti 1995, tab. XXVIII–XXIX, 18), Grivac (Bogdanović 2004), Cărcaea-Hanuri (Nica 1977), Gura Baciului (Lazarovici – Maxim 1995, PC VII) a Starčevo, kde sa červeno maľovaná kera-mika vyskytuje s iným druhom bielo maľovanej keramiky (Fewkes – Goldman – Ehrich 1933, tab. X, XIII).

2. Stredný stupeň kultúry Starčevo-Criş predstavuje tú etapu jej vývoja, ktorá sa ozna-čuje ako klasická kultúra Starčevo. Patrí sem väčšina známych nálezísk datovaných keramikou maľovanou čiernou farbou. Maľované boli hlavne poháre na nízkej dutej nôžke, misy a na centrálnom Balkáne aj fľaše s cylindrickým hrdlom (Obr. 9). Podľa množstva a druhov maľovanej keramiky a ďalších inventárov v strednom stupni do-chádzalo k prehĺbeniu regionálizácie celej kultúry v nadväznosti na stav počas skupín s bielo maľovanou keramikou (Obr. 10). Až v tomto stupni došlo k expanzii tejto kultúry do južného Zadunajska (Kalicz 1990) a do Moldavska v Rumunsku (Ursulescu 1984), kde táto kultúra zanikla bez toho aby zanechala dedičstvo v podobe balkánskej kultúry, na ich územie sa rozšírila stredoeurópska kultúra s lineárnou keramikou.

3. Tretí, neskorý, stupeň kultúry Starčevo-Criş sa stratigraficky a typológiou inventá-ra, najmä keramiky, zásadne líši od predchádzajúceho vývoja. Ide o stupeň, ktorý S. Dimitrijević (1974, 1979) v Chorvátsku a v Srbsku definoval ako Spiraloid B. Pre početnejšiu čierno maľovanú keramiku je charakteristická široko maľovaná špirála

192 193

Obr. 9 Gălăbnik. Čierne maľovaná keramika stredného stupňa kultúry Starčevo – Fig. 9 Gălăbnik. Black painted pottery of middle phase of Starčevo culture.

194 195

Obr.10 Čierno maľovaná keramika stredného stupňa kultúry Starčevo. 1–9, 11 – Láncsók, 10, 12–14 – Donja Branjevina. Podľa Kalicz 1990, Karmanski 2005 – Fig. 10 Black painted pottery of middle phase of Starčevo culture. 1–9, 11 – Láncsók, 10, 12–14 – Donja Branjevina. By Kalicz 1990, Karmanski 2005.

194 195

na svetlohnedom až okrovom povrchu. Naďalej sa zachováva regionálny vývoj. Do toho stupňa patrí osobitná skupina zastúpená sídliskom Cărcea-Viaduct v rumunskej Oltenii (Nica 1977) a Gradešnica C v severozápadnom Bulharsku (Nikolov 1974). V strednom Srbsku súčasný vývoj dokladá keramika zo sídliska Crnokalačka bara (Stojić – Čadženović 2006, obr. 44–47). Na centrálnom Balkáne tento stupeň zastupujú náleziská s keramikou typu Zelenikovo na Vardare (Galović 1962/63) a Balgarčevo na hornej Strume (Pernicheva-Perets et al. 2013). Pre podunajskú vetvu neskorého stupňa je charakteristická aj hrubostenná keramika s výrazným blatovým poťahom so zvislým kanelovaním (Schlickbewurf) aká sa predtým tam nevyskytovala (Petrović 1986–1987, tab. I–II; Dimitrijević 1969, tab. 2: 4–5; 4–5; Nikolov 1974, obr. 5, 13; Nica 1977, obr. 21: 1–3, 6). Zmenu vo vývoji starčevskej kultúry podľa keramiky zvýrazňu-je aj fakt, že väčšinou išlo o novo zakladané sídliská, na ktorých začala výroba nových druhov keramiky.

Neskorý stupeň – Spiraloid B – ako vyvrcholenie kultúry Starčevo-Criş predstavuje svojbytnú stabilizovanú etapu vývoja na celom jej teritóriu a je otázne, čo spôsobilo jej zánik ako aj koniec epochy starého neolitu na Balkáne lebo nasledujúce kultúry stredné-ho neolitu na úrovni kultúry Vinča A okrem totožných území akoby v ničom nenadvä-zovali na predchádzajúce spoločenstva a ich kultúru. Ale analogicky nenachádzame ani prvotné impulzy vedúce k vzniku entity nazývanej kultúra Starčevo. V každom prípade na severnej periférii v panónskom priestore, počas formovania a transformácii kultúry Starčevo, sa odohrával s ňou súvisiaci proces hospodársko-spoločenských premien,vr-choliaci prijatím neolitického spôsobu života a vznikom kultúry s lineárnou keramikou.

Neolitizácia strednej Európy

Neolitizácia strednej Európy bezprostredne súvisela so vznikom a ďalším šírením kultúry s lineárnou keramikou. Samotná Karpatská kotlina preberala neolitický spôsob života v dvoch etapách a participovali na nej štyri kultúrne jednotky. V prvej etape v Potisi vznikla skupina Körös a do Zadunajska po jazero Balaton (Blatenské jazero) sa rozšírila kultúra Starčevo. V druhej etape v severnom Potisi, na území severne od rieky Körös vznikla skupina Méhtelek (Kalicz 2011) ako raná fáza kultúry s alföldskou lineárnou keramikou a v Transdanubii, počas kultúry Starčevo, na území severne od Blatenského jazera a na juhozápadnom Slovensku sa formovala na báze predneolitic-kých kultúr kultúra so starou lineárnou keramikou (Mapa 3). Pri posudzovaní problému genézy kultúry s lineárnou keramikou treba brať do úvahy: (1) rozhranie teritórií kultúry Starčevo a kultúry so starou lineárnou keramikou, (2) jej interné triedenie a z neho vy-plývajúce možnosti (3) synchronizácie s kultúrou Starčevo, (4) ako i s kultúrou Vinča A a (5) možnosti aplikácie internej chronológie a typologických kritérií odvodených z ná-lezov zo Slovenska a Maďarska na ostatné teritória kultúry s lineárnou keramikou.

Interná chronológia starej lineárnej keramiky Pri skúmaní procesu zavedenia agrárneho hospodárstva do strednej Európy, ktorý posudzujeme v bezprostrednej súvislosti so vznikom a vývojom kultúry s lineárnou ke-ramikou je potrebne osvetliť jej internú chronológiu a hľadať jej vzťahy k neolitickým kultúram na blízkom Balkáne, najmä ku kultúre Starčevo-Criş, prostredníctvom ktorej

196 197

sa princípy domestikacie a neolitického spôsobu života do stredoeurópskeho priestoru mohli rozšíriť. Pri riešení otázok pôvodu stredoeurópskeho neolitu sa stará lineárna ke-ramika berie spravidla ako kultúrne a typologicky homogénny celok. Všetky vlastnosti a znaky starej lineárnej keramiky dôležité pre jej klasifikáciu i chronologické a regio-nálne triedenie sa často posudzujú ako chronologicky homogénne a rovnocenné a tak sa s nimi operuje aj pri synchronizácii. Doteraz vnútorné triedenie LBK do štyroch fáz, Nitra, Hurbanovo, Bíňa a Milanovce, sa dalo konštruovať len na základe niekoľkých ná-lezových celkov zo západného Slovenska a zo západného Maďarska (Pavúk 1980, Pavúk – Farkaš 2013). Maďarskí autori spochybňujú toto triedenie tvrdením, že je založené na „handful of sherds“ (Bánffy – Oross 2010, 255), pri čom neberú do úvahy typologické kritéria a pravidlá horizontálnej stratigrafie. Hlavné typologické a chronologické rozhranie vo vývoji starej lineárnej keramiky predstavuje keramika fázy Bíňa (Obr. 11) , ktorá podľa hrubostennej keramiky opatrenej riedkym blatovým povlakom (Pavúk 2005, obr. 3) umožňuje porovnanie a synchroni-záciu s totožnou keramikou neskorej kultúry Starčevo-Criş (stupeň Spiraloid B, sídlisko Cărcea-Viaduct v Oltenii), kedy tvorí až 60 % z úpravy povrchu hrubostennej keramiky. Výskyt blatistého poťahu (Schlickbewurf) na starej lineárnej keramike možno práve tak ako na keramike kultúry Starčevo-Criş považovať za chronologické kritérium platné len pre určitú fázu jej vývoja. Hrubostenná keramika je vlastne hlavný spoločný technologic-ký element tak pre starčevskú kultúru, ako i pre kultúru so starou lineárnou keramikou. Naproti tomu tenkostenná keramika obidvoch kultúr sa tvarmi i ornamentom diametrál-ne líšia a sú špecifikom každej z kultúr. Uzavreté nálezové inventáre bez takejto starej li-neárnej keramiky môžu byť principiálne staršie alebo mladšie ako je fáza Bíňa, pre ktorú je takáto keramika charakteristická (Bíňa, Budapesť, Balatoszarszó). Podľa toho kritéria typologicky homogenná keramika archaického rázu fázy Nitra bez blatového povlaku musí ostať pred fázou Bíňa, lebo sa na nej chýbajú aj znaky typické pre nasledujúcu fázu Milanovce (Obr. 12) opäť bez keramiky s blatovým povlakom a ktorú charakterizujú aj prvky chýbajúce vo fáze Bíňa, ako aj nové elementy indikujúce nasledujúcu transfor-máciu do mladej lineárnej keramiky. Teda fáza Milanovce je podľa tohto princípu zasa mladšia ako fáza Bíňa. Fázu Hurbanovo, niektorými autormi spochybňovanú, vyčlenenú podľa nestratifikovaných nálezov z Hurbanova možno naďalej považovať za opodstat-nenú na základe hrubostennej keramiky s odtlačkami prstov a nechtov a rozetových vý-čnelkov (Pavúk 1980, obr. 38: 7, 11; 39: 2, 8, 10–11; 40: 167). Totiž, ukazuje sa, že tento druh úpravy povrchu sa nevyskytuje ako na keramike fázy Bíňa ani Milanovce, tak chý-ba aj na keramike z iných nálezísk so starou lineárnou keramikou (Pavúk – Farkaš 2013, 228–229). Naopak, odtlačky prstov a nechtov sa pravidelne vyskytujú na hrubostennej keramike stredného stupňa kultúry Starčevo a sú dobre zastúpené aj na sídliskách toho stupňa v Zadunajsku (Kalicz 1990, tab. 17: 11; 19: 4, 6; 22: 11, 15; 23: 11–12; 30: 1, 6, 8). Na keramike neskorého stupňa kultúry Starčevo – Spiraloid B sa vyskytujú veľmi zri-edkavo, prevláda tam typický blatový poťah (Dimitrijević 1969, tab. 4–5, 10; Dimitrijević 1979, 248). Teda ide o porovnateľný výskyt odtlačkov prstov a nechtov na hrubostennej keramike obmedzený na určitý vývojový úsek tak v kultúre Starčevo, ako aj v kultúre so starou lineárnou keramikou. V tom možno vidieť opodstatnenosť fázy Hurbanovo ako aj fázy Nitra ako staršej časti kultúry so starou lineárnou keramikou, pravdepodobne jej formatívnej periódy. Existenciu fázy Nitra objektivizuje skutočnosť, že blízko sídliska na Štúrovej ulici v Nitre je v Nitre-Dolných Krškanoch (výskum B. Chropovského) a v Branči

196 197

Obr. 11 Stará lineárna keramika fázy Bíňa. 1, 3, 5–13 – Bíňa, 2, 4 – Balatonszárszó. Podľa Pavúk 1980, Marton – Oross 2012, Marton 2004 – Fig. 11 Early Linear pottery of Bíňa phase 1, 3, 5–13 – Bíňa 2,4 – Balatonszárszó. By Pavúk 1980, Marton – Oross 2012, Marton 2004.

198 199

Obr. 12 Stará lineárna keramika fázy Milanovce v strednej Európe. 1–2 Hurbanovo, 3 Cífer-Pác, 4 Ógabaronc, 5 Smiřice, 6 Schwanfeld, 7 Bruchenbrücken, 8 Steinfurt, 9 Eitzum, 10 Halberstadt. Podľa Kalicz 1995, Pavlů – Vokolek 1992, Cladders 2001, Schwarz-Mackensen 1983, Kaufmann 1982 – Fig. 12 Early Linear pottery of Milanovce‘s phase in Middle Europa. 1–2 Hurbanovo, 3 Cífer-Pác, 4 Ógabaronc, 5 Smiřice, 6 Schwanfeld, 7 Bruchenbrücken, 8 Steinfurt, 9 Eitzum, 10 Halberstadt. By Kalicz 1995, Pavlů – Vokolek 1992, Cladders 2001, Schwarz-Mackensen 1983, Kaufmann 1982.

198 199

sídlisko fázy Bíňa a o málo južnejšie leží eponymné nálezisko Milanovce (dnes Veľký Kýr). Na eponymnom sídlisku v Nitre sa nevyskytuje žiadna keramika s typickými zna-kmi keramiky fázy Bíňa alebo Milanovce, čo podľa pravidla horizontálnej stratigrafie vylučuje súčasnosť štyroch blízko seba ležiacich nálezísk. Existenciu takejto formatívnej periódy kultúry so starou lineárnou keramikou naj-lepšie potvrdzuje technologicky, tvarmi a ornamentom mimoriadne dokonalá keramika fázy Bíňa z objektov v Bíni (Pavúk 1980) ako aj zo sídliska v Budapešti (Kalicz 1995). Takým technologicky vyspelým hrnčiarstvom kultúra s lineárnou keramikou nemohla začínať, čo nepodporuje ani synchronizácia fázy Bíňa so stupňom Spiraloid B starčevskej kultúry. Pri tejto príležitosti nie je asi potrebné venovať sa podrobnejšej charakteristike jednot-livých fáz starej lineárnej keramiky, ktorá bola predložená vo viacerých štúdiách (Pavúk 1980, 1997, 2004a, 2004b, 2005, 2012, Pavúk – Farkaš 2013). Žiada sa pripomenúť, že treba korigovať často používané označenie fáza Bíňa-Bicske alebo Bicske-Bíňa, ktoré im-plikuje, že má ísť o identické keramické súbory rovnakej typologickej a chronologickej hodnoty. Podrobnejšie porovnanie však ukazuje, že keramiky z týchto nálezísk sa v zá-sadných vlastnostiach podstatne líšia. V Bicske nie sú v Bíni typické bikonické nádoby ani hrubostenná keramika s blatovým povlakom. Naopak, na hrubostennej keramike je podobná úprava ako nádobách fázy Milanovce (Pavúk – Farkaš 2013, 232–233). Často citovaná nádoba na plnej nôžke s jemnou zvislou kanelúrou z Bicske (Makkay 1978, tab. V: 1a–1b) má dobre analógie vo Vinči A, podľa ktorých J. Makkay starú lineárnu keramiku z Bicske takto synchronizoval. Keramika z Bicske spolu s keramikou z ďal-ších nálezísk v Maďarsku, ako je Szigetszentmiklós (Virág 1992), Dunakeszi (Horváth 2002), Balatonszárszó (Marton – Oross 2012, 221, obr. 2), Becsehely (Kalicz 1978–1979, obr. 4–7), Görgeteg, Barcs (Kalicz 1995, obr. 2: 6, 8–9; 9–11), ako aj lokalita Szentgyör-gyvölgy-Pityerdomb (Bánffy 2004) a ďalšie. Na novšie skúmanom rozľahlom sídlisku s typickými kolovými stavbami pre kultúru s lineárnou keramikou v Zadunajsku v Tolna-Mözs sa vyskytuje keramika fázy Mila-novce spolu s keramikou typu Vinča A (Marton – Oross 2012, 225–233, obr. 4–6). Pri tomto nálezisku treba pokračovať v diskusii s maďarskými autormi o chronológii starej lineárnej keramiky. T. Marton a K. Oross (2012) nadväzujú na staršie koncepcie N. Kalicza (1995) a J. Makkaya (1978) a podľa keramiky vinčanského rázu z Tolny opätovne hľadajú na keramike z Bíne a z Bicske elementy vinčanskej keramiky. Keramika vinčanského rázu z Tolny sa vyskytuje spolu s keramikou fázy Milanovce a je ďalším dokladom toho, že fáza Milanovce je súčasná s Vinčou A a že obe kultúrne entity existovali až po starčev-skej kultúre (Mapa 4). S vinčanskou keramikou zo sídliska Tolna s pôdorysmi typickými pre kultúru s lineárnou keramikou môže byť synchronná len s keramikou z Bicske, ktorá podľa nášho názoru patrí do fázy Milanovce a nemôže byť súčasťou fázy Bíňa. Vzhľa-dom na to, že všetky sídliska starej lineárnej keramiky južne od Blatenského jazerea sú na bývalom území kultúry Starčevo, musia byť mladšie aj ako jej posledný stupeň Spiraloid B a v dôsledku toho existovali súčasne s kultúrou Vinča A, ako to možno podľa zhôd na keramike aj dokladať (Pavúk 1997). Do fázy Bíňa z maďarských nálezísk jednoznačne patrí prevažná časť keramiky z Budapešti (Kalicz-Schreiber – Kalicz 1992) a z najstaršej fázy sídliska v Balatonszárszó (Obr. 11 : 2, 4; Marton 2008, obr. 2: 1–7). V Maďarsku zatiaľ nemožno identifikovať kera-miku odpovedajúcu nálezom z Nitry a Hurbanova ani regionálne rozdiely.

200 201

Teraz, keď maďarskí autori akceptujú existenciu starej lineárnej keramiky fázy Mila-novce v Zadunajsku (Bánfy – Oross 2009, tab. 1; Oross –Bánffy 2009, tab. 1; Marton – Oross 2012, 223, obr. 2: 2) a keď sa ukazuje, že v okoli Blatenského jazera a južnejšie po Drávu, s výnimkou náleziska Blatonszárszó neďaleko juhovýchodného brehu Blatenského jaze-ra (Marton – Oross 2012, 223, obr. 2: 1), nie sú sídliska fázy Bíňa, možno otvoriť otázku, ktoré sídliska a aká keramika odpovedajú osídleniu tejto fázy, alebo ktoré z formatívnej periódy sú staršie ako fáza Bíňa. Vývoj starej lineárnej keramiky možno teda identifikovať počas troch hlavných pe-riód: (1) formatívna perióda Pre-Bíňa (Nitra a Hurbanovo), (2) klasická perióda zastúpe-ná fázou Bíňa s typickou bikónickou nádobou a s aplikáciou tečúcej hliny na hrubosten-ných nádobách a (3) finálna perióda Post-Bíňa, reprezentovaná fázou Milanovce, ktorou začal rozhodujúci proces neolitizácie strednej Európy z Karpatskej kotliny, sprevádzaný šírením starej lineárnej keramiky. Prvé dve periódy sa odohrali len v Karpatskej kotline ešte počas kultúry Starčevo-Criş a len počas tretej periódy, vo fáze Milanovce paralelnej s kultúrou Vinča A, sa kultúra so starou lineárnou keramikou rozšírila na západnú Ukra-jinu na východe a po Rýn na západe.

Primárne územie vzniku kultúry so starou LBK

Pri skúmaní vzniku kultúry s lineárnou keramikou je potrebné vychádzať zo situácie v Zadunajsku, lebo len tam bol priestor pre transfer neolitickej civilizácie do strednej Európy. Len v južnom Zadunajsku po úroveň Blatenského jazera sa vyskytujú sídliska kultúry Starčevo, ktorá tam postúpila z pomedzia terajšieho Srbska a Chorvátska. Zo skutočnosti, že stará lineárna keramika z územia kultúry Starčevo južne od Blatenského jazera je dobre datovaná do fázy Milanovce a že je mladšia ako stará lineárna keramika klasickej periódy, fázy Bíňa, z územia severne od Blatenského jazera a z juhozápadného Slovenska vyplýva, že kultúra s lineárnou keramikou na územie južne od Blatenského jazera sa rozšírila zo severu a to v dobe po zániku kultúry Starčevo na tomto území. Aj z toho vyplýva, že kultúra so starou lineárnou keramikou vznikala na severnej periférii kultúry Starčevo a to hraničné územie podľa terajších nálezov sa rozprestieralo okolo toho jazera, najmä severne od neho, kde však medzi Blatenským jazerom a Dunajom, niekde popri riekach Marcal a Raaba, náleziská starej lineárnej keramiky zatiaľ nie sú mapované (Bánffy – Oross 2009, obr. 1). Preto treba hľadať aj iné riešenie. Maďarskí autori v okolí Blatenské jazera predpokladajú bezprostredný kontakt me-zolitických populácii s agrárnymi spoločenstvami starčevskej kultúry (Eichmann – Ker-tész – Marton 2005 ; Bánffy – Oross 2009, 220; Oross – Bánffy 2009, 177–179). Archeolo-gické nálezy, hlavne typologicky nevýrazná keramika, nedovoľujú proces akulturácie časopriestorovo ukotviť a vecne opísať. Hovorí sa o najstaršej a starej lineárnej keramike (Bánffy – Oross 2009, 220–224; Oross – Bánffy 2009, 177–182) a tú najstaršiu by mala predstavovať keramika z lokality Pityerdomb (Bánffy 2004), na ktorej sa však nevysky-tujú charakteristické znaky potrebné pre definovanie periódy zrodu kultúry s lineárnou keramikou. Naopak, vyskytujú sa na nej znaky a vlastnosti odpovedajúce charakteristike keramiky poststarčevskej fázy Milanovce (Pavúk – Farkaš 2013, 229–230). Vzhľadom na to, že technologicky vyspelá a typologicky svojbytná keramika fázy Bíňa, ktorá pred-stavuje už klasickú periódu kultúry so starou lineárnou keramikou súčasnú so stupňom

200 201

Spiraloid B starčevskej kultúry, nemohla stať na začiatku procesu transmisie agrárneho hospodárstva do severozápadnej Karpatskej kotliny. Zdá sa reálnejšie, že tento proces sa odohrával už počas stredného stupňa kultúry Starčevo (stupeň Linear B podľa Di-mitrijevića), ktorý je doložený aj na lokalitách Lánycsók a Barcs v južnom Zadunajsku (Kalicz 1990, tab. 11–30). A taká starobylá typologicky diferencovaná lineárna keramika, staršia ako fáza Bíňa, ktorá by odpovedala formatívnej perióde v koncepcii maďarských autorov, z okolia Blatenského jazera zatiaľ nie je známa. Proces adopcie a adaptácie ag-rárneho hospodárstva isto neprebehol rýchlo a len okolo Blatenského jazera, ale treba ho rozšíriť nielen v čase, ale aj teritoriálne. V tomto kontexte vzbudzuje pozornosť nálezisko kultúry s lineárnou keramikou v Brunn am Gebirge (Stadler – Kotova 2010a, 2013). Na sídlisku Brunn 2 sú pôdorysy domov typické pre túto kultúru, ale absentuje tenkostenná keramika s diagnostickými prvkami starej lineárnej keramiky, čo sťažuje stanoviť jej relatívnu chronológiu a kul-túrno-genetické vzťahy. Definovanie typov mís a ich komparácia s podobnými tvarmi v starčevskej kultúre synchronizáciu ani genézu starej lineárnej keramiky neriešia (Sta-dler – Kotova 2010b). Založenie sídliska sa spája s migrantmi kultúry Starčevo niekde zo srbsko-chorvátskeho pomedzia pozdĺž Dunaja do viedenskej kotliny, teda mimo oblas-ti Blatenského jazera (Stadler – Kotova 2013, 272–273, obr. 17). Keramický inventár ani pôdorysy domov však tento predpoklad nepodporujú a fragment so šlikom neposta-čuje na synchronizáciu s fázou Bíňa. V keramike sa ťažko hľadajú zhody s nálezmi zo sídliska v Szentgyörgyvölgy-Pityerdomb (Bánffy 2004), s ktorým sa Brunn am Gebirge porovnáva. Už spomínané nálezisko Tolna s keramikou typu Vinča A a starej lineárnej keramiky fázy Milanovce, ako aj dávno známe sídliská fázy Milanovce v Baja a Fajsz, teraz na východnom brehu Dunaja, ako i v Medine (Kalicz 1995, obr. 4, 8, 13) dokladajú, že po-pri Dunaji smerovala neolitizácia z prostredia kultúry Starčevo vo Vojvodine na sever s predĺžením na dolný Hron. Konštatoval to už dávnejšie N. Kalicz (1995, 29; Kalicz – Ka-licz-Schreiber 2001, 27–28), ktorý uvažoval aj o vzťahu so skupinou Körös na tomto úseku okolo Dunaja. Na transverzale Dunaj – Hron sa nachádzajú dôležité náleziská so starou lineárnou keramikou v Budapešti (Kalicz-Schreiber – Kalicz 1992) a v Bicske (Makkay 1978) ako aj sídlisko v Bíni na Pohroní (Pavúk 1980). Na tom istom úseku sú aj sídliská protolengyelskej skupiny Bíňa-Bicske s typickou keramikou v Izmény a Hidas (Kalicz – Makkay 1972a) blízko južného maďarského úseku Dunaja, v Budapešti-Bekásmegyeri (Kalicz – Makkay 1972b, obr. 6: 1–4), Bicske (Makkay 1975, obr. 16–23; Kalicz – Makkay 1972a, obr. 2–5 ako aj v Bíni (Pavúk 1981, obr. 1–3). Zdá sa, že na území pozdĺž Dunaja prebiehal mierne odlišný vývoj ako v juhozápadnej časti Zadunajska a ani kultúra Star-čevo popri Dunaji nepostúpila na úroveň Blatenského jazera. Touto dunajskou cestou sa šírila znalosť produktívneho hospodárstva od Dunaja pozdĺž Hrona (Bíňa), Nitry (Hurbanovo, Branč, Nitra) i Váhu (Borovce) aj na juhozápadné Slovensko, kde boli pravdepodobne vhodnejšie ekologické podmienky pre efektívne roľníctvo, než v oblasti Blatenského jazera, kde ako konštatujú maďarskí autori, neboli vhodné podmienky pre roľníctvo a uvažuje sa tam skôr len o rozšírenom záhradkárskom pestovaní domestiko-vaných obilnín, ako i love, zbere a rybárstve (Bánffy – Oross 2009, 220). V súvislosti s podunajským prúdom neolitizácie z oblasti Vojvodiny sa ukazuje, že stará lineárna keramika, aká je z Nitry a Hurbanova, by mohla predstavovať for-matívnu periódu kultúry so starou lineárnou keramikou v dobe lineárneho stupňa B

202 203

starčevskej kultúry. Z okolia Blatenského jazera taká starobylá keramika zatiaľ chýba. Podľa súčasného množstva nálezísk kultúry Starčevo v južnom Zadunajsku a nálezísk kultúry so starou lineárnou keramikou v Maďarsku a na Slovensku a pri zohľadnení ich internej chronológie a vzájomnej synchronizácie možno stanoviť hranicu medzi týmito dvoma kultúrami. Do úvahy treba brať rozšírenie kultúry so starou lineárnou keramikou na bývalom území starčevskej kultúry v južnom Zadunajsku, teda južne od Blatenského jazera, čo sa stalo až po zániku kultúry Starčevo, lebo prienik kultúry so starou lineárnou keramikou vo fáze Milanovce-Becsehely sa odohrával počas ranej kultúry Vinča A. Pri stanovovaní priebehu južnej hranice kultúry so starou lineárnou keramikou treba zohľadňovať teritoriálne a chronologické súvislosti. Ako voči kultúre Starčevo, tak aj voči internej chronológii starej lineárnej keramiky. Ide totiž o dve pe-riódy kultúry so starou lineárnou keramikou: staršiu, kedy bola súčasná s dvoma stup-ňami kultúry Starčevo – lineárnym B a špiráloidným B a mladšiu, súčasnú s kultúrou Vinča A. V mladšej perióde po zániku kultúry Starčevo dosiahla na jej území rieku Dravu, čo bolo maximum jej rozšírenia na juh. Naproti tomu v staršej perióde južná hranica kultúry so starou lineárnou keramikou bola daná severnou hranicou kultúry Starčevo v Zadunajsku (Mapa 3 ; Kalicz 1995, obr. 1; Kalicz – Sándor – Márton 2007, obr. 1; Oross – Bánffy 2009, obr. 1) a vedie od južného úseku toku Dunaja s náleziskami Lánycsók, Harc, Babarc obchádzajúc severne pohorie Mecsek zhruba popri rieke Sió k Blatenskému jazeru. Na tomto južnom úseku Dunaja zrejme končilo územie kultúry Starčevo a niekde tam začínalo osídlenie kultúry so starou lineárnou keramikou počas trvania kultúry Starčevo v tomto priestore a tam treba predpokladať kontaktnú zónu transmisie poznatkov domestikacie a agrárneho hospodárstva do strednej Európy i hranicu rozšírenia kultúry so starou lineárnou keramikou počas staršej a klasickej periódy. Z predpokladaného kontaktného a hraničného územia na juhu sa kultúra so starou lineárnou keramikou popri Dunaji a po jeho prekročení rozšírila až do predhorí vnútorných Karpát na juhozápadnom Slovensku. Práve toto je primárne územie kul-túry s lineárnou keramikou so silným geneticko-kultúrnym základom, na ktorom sa kontinuálne vyvíjali ďalšie etnokultúrne jednotky nielen počas neolitu a eneolitu, ale

Tab. 2 Relatívna chronológia kultúry so starou lineárnou keramikou – Tab. 2 Relative chronology of Early Linear pottery culture.

202 203

aj v neskorších obdobiach. Dobre to potvrdzuje neskoršie rozšírenie mladej lineárnej keramiky s aplikáciou jamôk v tvare notovej hlavičky a nasledujúcej želiezovskej sku-piny na vymedzenom primárnom území kultúry s lineárnou keramikou (Pavúk 2009, obr. 1; Bánffy – Oross 2009, obr. 3; Oross – Bánffy 2009, obr. 7) ako i vyššie spomínané osídlenie protolengyelskej skupiny Bíňa-Bicske v tom istom priestore. Z toho pohľadu sa areál rozšírenia starej lineárnej keramiky fázy Milanovce v južnom Zadunajsku javí ako sekundárne územie. Existencia dvoch úrovní časového i priestorového vývoja kul-túry so starou lineárnou keramikou sa jednoznačne potvrdzuje rozdielnym vývojom na primárnom a na sekundárnom území starej lineárnej keramiky. Na sekundárnom území v južnej Transdanubii nevznikla mladá lineárna keramika (Notenkopfkeramik) ani želiezovská skupina, ale na zhruba bývalom území kultúry Starčevo a na podloží kultúry so starou lineárnou keramikou fázy Milanovce vznikla regionálne ohraničená skupina Keszthely s archaickým ornamentom, ktorá na konci vývoja sa transformovala do skupiny Malo Korenovo a tvorila jednu zo zložiek vznikajúcej lengyelskej kultúry (Kalicz 1991). Na tomto južnom sekundárnom území starej lineárnej keramiky v na-sledujúcom vývoji dlhodobo prebiehal odlišný vývoj ako na severnom primárnom území, čím sa zdôrazňuje dôležitosť a potrebnosť takého diferencovania, ktoré zrejme korení už v predneolitických spoločenstvách lovcov a zberačov. Aj z týchto dôvodov je žiaduce pri kartografickom spracovaní osídlenia kultúry so starou lineárnou kerami-kou zásadne zvýrazniť náleziská z prvých dvoch periód súčasných s kultúrou Starčevo (Nitra/Hurbanovo a fáza Bíňa) na primárnom území (Mapa 3 ; Pavúk 2005, obr. 4) a zvlášť mapovať náleziská fázy Milanovce z epochy maximálneho rozšírenia kultúry so starou lineárnou keramikou (Mapa 4). Oproti starším mapovaniam staršej lineárnej keramiky (Kalicz 1995, obr. 2a) novšie aj maďarskí autori mapujú najstaršiu a staršiu lineárnu keramiku zvlášť (Bánffy – Oross 2009, obr. 1–2; Oross – Bánfy 2009, obr. 1, 4). Tým sa zvýrazní a osvetlí postavenie a dôležitosť západnej časti Karpatskej kotliny v dobe postupného prijímania neolitického spôsobu života a formovania kultúry s li-neárnou keramikou na veľkej časti strednej Európy a to v dvoch etapách. Vznik starej lineárnej keramiky na jej primárnom území sa odohral v dobe, keď na území južne od Balatonu existovala klasická kultúra Starčevo stredného stupňa (Linear B) s charakteristickou čierno maľovanou keramikou a s hrubou keramikou s impresso-or-namentom – odtlačkami prstov a nechtov, ale ešte bez kanelovaného barbotina. V šir-šom kultúrnom a chronologickom kontexte sa vtedy odohrali v juhovýchodnej Európe prelomové zmeny. V Tesálii vznikla ako nová kvalita kultúra Sesklo a na centrálnom Balkáne transformáciou skupín Protostarčeva vznikala kultúra Starčevo-Criş. Vtedy pod vplyvom z centrálneho Balkánu na báze málo známej rane neolitickej kultúrnej štruktú-ry bez maľovanej keramiky (Padina B, Lepenski Vir, Donja Branjevina III) vznikla na územiach pozdĺž Dunaja tamojšia kultúra Starčevo-Criş. Formovanie kultúry Starčevo sprevádzali nové tvary nádob maľované vínovo červenou farbou (Bakămska – Pavúk 1995). Vtedy v Potisí vznikla skupina Körös a severne od nej, asi po určitom časovom odstupe, sa sformovala skupina Méhtelek, ktorá sa stala základom kultúry s alföldskou lineárnou keramikou (Kalicz 2011, 46; Pavúk 1994, 2004a, 74, 2005, 20). V Zadunajsku zatiaľ nie je známe osídlenie z periódy bielo maľovanej a červeno maľovanej keramiky, aká je doložená v blízkej Vojvodine (Donja Branjevina II). Šírenie neolitického spôsobu do strednej Európy postupovalo určite zo starčevskej kultúry z priestoru sútokov riek Tisa, Sava a Drava s Dunajom. Prinajmenšom v tej dobe

204 205

treba predpokladať prvé kontakty lovcov a zberačov v Zadunajsku a popri Dunaji s etab-lovanými agrárnymi spoločenstvami starčevskej kultúry. Proces zavedenia agrárneho hospodárstva a výroby keramiky trval určite dlhšie ako z technológie a typológie keramiky vieme odčítať a preto je málo pravdepodobné, že neolitizácia severozápadnej Karpatskej kotliny začala až počas fázy Bíňa s technologicky dokonalou keramikou, teda až počas stupňa Starčevo-Spiraloid B. Rozšírenie neolitic-kého spôsobu života neznamenalo len prosté sprostredkovanie nového spôsobu obživy. V od Balkánu odlišných prírodných podmienkach bolo treba riešiť základné existenč-né problémy. Najlepším príkladom nových riešení je vznik sídlisk s veľkými domami kolovej konštrukcie, ktoré predznamenali vývoj neolitickej architektúry na takmer dve tisícročia. Na sprašových pôdach bolo treba vyriešiť získavanie polí a pestovanie obilia. V hospodárstve na rozdiel od Balkánu prevládol chov dobytka. S novým spôsobom života sa kládli základy novej materiálnej a duchovnej kultúry, ako to vidieť na principi-álne novom sortimente keramického riadu i v inventároch z oblasti kultu. Ako príklad možno uviesť antropomorfnú plastiku kultúry s lineárnou keramikou, ktorá sa od plastiky v balkánskych kultúrach v hlavných parametroch ako autonómny prejav odlišuje. Platí to aj o aplikovanej plastike, najmä o zobrazovaní ľudských obličajov na hrdlách nádob.

Mapa 3 Náleziská starej lineárnej keramiky fáz Nitra/Hurbanovo a Bíňa a rozšírenie súvekých kultúr. 1. Balatonszárszó, 2. Bíňa, 3. Borovce (hliník), 4. Borovce (obec), 5. Branč, 6. Budapest, 7. Hurba-novo, 8. Nitra-Dolné Krškany, 9. Nitra-Štúrova ulica – Map 3 Sites of Early Linear pottery of Nitra/Hurbanovo and Bíňa phases and expansion of simultaneous cultures. 1. Balatonszárszó, 2. Bíňa, 3. Borovce (clay-pit), 4. Borovce (village), 5. Branč, 6. Budapest, 7. Hurbanovo, 8. Nitra-Dolné Krška-ny, 9. Nitra-Štúrova street.

204 205

V tom čase už dochádzalo ku vzájomným kontaktom medzi kultúrou so starou lineárnou keramikou a kultúrou Starčevo v južnom Zadunajsku, ako by to mohli dokladať nálezy na sídlisku v Vörs (Kalicz – Virág – Bíro 1998, Virág – Kalicz 2001). Domnievam sa však, že popri iných teóriách možno rozvíjať tézu, že kultúra s lineárnou keramikou vznikla v SZ Maďarsku a na JZ Slovensku už počas staršej klasickej kultúry Starčevo s červeno maľovanou keramikou a počas stupňa Linear B. To bolo primárne a centrálne územie vzniku kultúry s lineárnou keramikou vôbec, na ktorom prebehla ako formatívna peri-óda a tak i jej klasický vývoj, ktorý fázou Bíňa vlastne už vrcholil. Neskorou fázou Mila-novce, ktorú typologicky determinuje guľovitá nádoba so špecifickými znakmi (Obr. 12), v širokom kontexte, sa neolitizácia veľkej časti strednej Európy, ktorá vychádzala z toho primárneho centra v Karpatskej kotline, zavŕšila (Mapa 4).

Mapa 4 Náleziská starej lineárnej keramiky fázy Milanovce-Becsehely. 1. Abba, 2. Bája, 3. Balaton-szárszó, 4. Balatonszemes, 5. Baltonlelle, 6. Becsehely, 7. Bernolákovo, 8. Bicske, 9. Blatné, 10. Brati-slava, 11. Brunn am Gebirge, 12. Budapest, 13. Cífer-Pác, 14. Čataj, 15. Dubovany, 16. Dunakeszi, 17. Fajsz, 18. Frauenhofen, 19. Galgahéviz, 20. Hidegség, 21. Hrádok, 22. Hurbanovo, 23. Hurba-novo-Bohatá, 24. Chorvatsky Grob, 25. Chrabrany, 26. Ipolydamásd, 27. Ivanovice u Brna, 28. Jas-lovské Bohunice-Pederovce, 29. Katlovce, 30. Kladníky, 31. Krakovany, 32. Ladomerska Vieska, 33. Ludanice, 34. Medina, 35. Mužla, 36. Nevidzany, 37. Otrokovice, 38. Patince, 39. Pečeňady, 40. Pohronský Ruskov, 41. Popůvky, 42. Prellenkirchen, 43. Radošovce, 44. Révfülöp, 45. Senica, 46. Senica-Čačov, 47. Sikenica-Veľký Pesek, 48. Strekov, 49. Strögen, 50. Svodín, 51. Szigetszent-miklós, 52. Tapolca, 53. Tolna, 54. Vedrovice, 55. Veľké Dvorany, 56. Veľké Kostoľany, 57. Veľký Grob, 58. Veľký Kýr (Milanovce), 59. Volkovce, 60. Vonyarcváshegy, 61. Winden am See, 62. Zala-vár, 63. Zbrojníky, 64. Žopy – Map 4 Sites of Early Linear pottery of Milanovce-Becsehely phase.

206 207

Šírenie starej lineárnej keramiky z primárneho centra Zo súčasného stavu poznatkov o typologickom a chronologickom spektre starej li-neárnej keramiky vyplýva, že všetko rozhodujúce pre zavedenie neolitického spôsobu života do strednej Európy sa odohralo na primárnom území kultúry so starou lineárnou keramikou v západnej časti Karpatskej kotliny. Typologicky dobre diferencovaná kera-mika fázy Bíňa, synchronná so stupňom Spiraloid B starčevskej kultúry, je zatiaľ známa len z Karpatskej kotliny. Keramika nasledujúcej fázy Milanovce sa mnohými parametra-mi typologicky výrazne odlišuje od keramiky fázy Bíňa a predstavuje podstatnú zmenu vo vývoji celej kultúry s lineárnou keramikou. Vo fáze Milanovce sa dovŕšila neolitizácia stredoeurópskeho priestoru. Počas fázy Bíňa sa v západnej časti Karpatskej kotliny plne etablovalo agrárne hospodárstvo. Je pozoruhodné, že na starej lineárnej keramike mimo Karpatskej kotliny sa nevyskytujú pre keramiku fázy Bíňa charakteristické znaky, avšak na celom území sa vyskytujú nádoby tvarom, úpravou povrchu i ornamentom charak-teristické pre keramiku fázy Milanovce (Obr. 12). Podľa toho sa zdá, že stará lineárna keramika dosiahla svojho maximálneho rozšírenia – od východnej Ukrajiny po Rýn až počas fázy Milanovce. V kontexte balkánskeho a stredoeurópskeho priestoru sa odohrala ďalšia zásadná zmena: (1) na Balkáne skončil vývoj kultúry Starčevo-Criş a éra maľovanej keramiky a (2) na Balkáne kultúry s maľovanými keramikami vystriedali kultúry s čiernou a hne-dou leštenou keramikou (Paradimi, Karanovo III, Vaksevo, Dudeşti). Na severozápade vtedy zhruba na území Srbska vznikla ako nový fenomén kultúra Vinča A. Táto epochál-na zmena sa v strednej Európe prejavila šírením neolitického spôsobu života z primár-neho centra. Významná zmena sa odohrala v Zadunajsku: kultúra so starou lineárnou keramikou fázy Milanovce sa rozšírila na juh od Blatenského jazera po Dravu na bývalé územie kultúry Starčevo a posunula sa k periférii kultúry Vinča (Mapa 4), ako to novšie doložili nálezy na sídlisku v Tolne pri Dunaji (Marton – Oross 2012). V tom istom čase počas fázy Milanovce sa lineárna keramika šírila západným sme-rom pozdĺž Dunaja až po Rýn, popri rieke Morave na Moravu a odtiaľ cez Sliezsko do Poľska a do Čiech a odtiaľ Polabím do Nemecka. Mechanizmus šírenia ostáva nejasný. Išlo o dlhodobý proces, počas ktorého miestne predneolitické spoločenstvá, žijúce v prirodzene geomorfologicky ohraničených jednotkách, priamymi kontaktmi s usadlý-mi obyvateľmi osád v blízkych regiónoch spoznávali a postupne preberali praktiky neolitického spôsobu života. Lokálne diferencovaný podiel jednotlivých regionálnych mesolitických skupín na vzniku novej kultúrnej jednotky pod strechou starej lineárnej keramiky bude potrebné ešte hľadať. Východiskom by mohli byť mnohé dobre diferen-cované regionálne skupiny mladšej lineárnej keramiky (Pavlů 1998, obr. 73), ktoré svo-jimi špecifikami môžu koreniť ešte v mezolite. Typologická jednoliatosť starej lineárnej keramiky na všetkých územiach jej rozšírenia vedie často k záverom, že rýchle rozšírenie kultúry so starou LBK sa zaslúžili imigranti z juhovýchodu (Petrasch 2001). Homogenita tvarov nádob a ich výzdoby môže súvisieť so špecializovaným hrnčiarstvom, keď hrn-čiari na ohraničenom území preberali, rozvíjali a ďalej odovzdávali technológiu, tvary i ornament nádob. Okrem toho počas formatívnej periódy kultúry so starou lineárnou keramikou v SZ Karpatskej kotline sotva došlo k takému demografickému nárastu a pre-bytku populácie, ktoré by kolonizáciu vyvolali a veľkým množstvom migrantov saturo-vali a rozsiahle priestory strednej Európy sebestačnými a životaschopnými skupinami obyvateľov kolonizovali.

206 207

Nie je ľahké stanoviť časové rozpätie rozšírenia starej lineárnej keramiky a neolitic-kého spôsobu života na územia mimo Karpatskú kotlinu (Tab. 2). Nie je jednotná ani klasifikácia a terminológia ako ani rozhranie medzi starou a mladou lineárnou kerami-kou. Na Morave fáza Ib v zmysle pôvodnej klasifikácie R. Tichého (1962) sa považuje ešte za starú lineárnu keramiku. Podobne ako stará lineárna býva posudzovaná kerami-ka zo sekcie F v Bylanoch, ktorá je synchronizovaná s keramikou fázy Ib na Morave. V obidvoch prípadoch ide o keramiku, ktorá je už súčasná s keramikou zdobenou archaickým ornamentom s tzv. notovými hlavičkami ako i keramikou skupiny Keszthe-ly v Karpatskej kotline, ktoré evidentne patria do kvalitatívne novej epochy – kultúry s mladou lineárnou keramikou. V Nemecku v rámci starej lineárnej keramiky býva klasifikovaná keramika typu Flomborn, ktorá v relatívnej chronológii ako aj odlišnou typológiou patrí do obdobia kultúry s mladou lineárnou keramikou (podrobnejšie Pavúk 2012).

Resumé

V príspevku sa venuje pozornosť trom témam: (1) vzniku a vývoju neolitických kultúr na Balkáne podľa výsledkov výskumov v Gălăbniku a na ďalších náleziskách v juhozá-padnom Bulharsku, (2) kultúre Protostarčevo a novej koncepcii genézy kultúry Starče-vo-Criş a (3) a šíreniu neolitického spôsobu života do strednej Európy prostredníctvom kultúry so starou lineárnou keramikou. Na telle v Gălăbniku v juhozápadnom Bulharsku bola objavená rane neolitická skupina Gălăbnik (Pavúk – Čochadžiev 1984). Po šiestich stavebných horizontoch v VII. horizonte bola doložená transformácia skupiny Gălăbnik do kultúry Starčevo. Analogická situácia sa vyskytuje na Sofijskom poli v Sofii-Slatine (Nikolov 1992, 2004, Sirakova 2004), kde skupina Slatina bola vystriedaná kultúrou Starčevo a tak isto na Vardare skupina Anzabegovo-Vršnik I (Gimbutas 1976 ; Garašanin 1979, 84–112) Tie-to tri skupiny s bielo maľovanou keramikou možno spojiť do kultúry Protostarčevo. Kultúru Starčevo na všetkých troch územiach spájala červeno maľovaná keramika. Protostarčevská kultúra v primárnej zóne predstavuje plne sformovanú autonomnú a autochtonnú formáciu raného neolitu na Balkáne. Dolnú chronologickú hranicu kultúry Protostarčevo dokladá stratigrafia v Krajnici, kde sídlisko skupiny Gălăbnik prekrývalo jamy s monochromnou keramikou (Tchochadiev – Bakamska 1990, Čocha-džiev – Bakamska – Ninov 2007). Monochromná keramika z Krajnici umožňuje porovnanie s keramikou Hoca Çeş-me 4–3, ktorá je synchronná (Özdogan 1993, 1998) s keramikou z Ulucak V a IV ako i Hacilar VI. Aj v Hoca Çeşme sídlisko s domami balkánskeho typu vo fáze 2 s bielo maľovanou prekrylo horizonty s monochromnou keramikou. Podobne v Nea Nikome-deia sídlisko s červeno maľovanou keramikou bolo prevrstvené pri výskume neiden-tifikované osídlenie s bielo maľovanou keramikou. Tieto tri sídliská spája stratigrafia: staršie úseky s keramikou anatólskeho rázu sú staršie ako osídlenia s bielo maľovanou keramikou balkánskeho rázu a predstavujú dobu rozšírenia neolitického spôsobu života na Balkán z novo objavenej kultúry v západnej Anatolii (Ulucak, Yeşilova, Ege Gübre). Na juhu centrálneho Balkánu existovali menšie regionálne skupiny s bielo maľova-nou zastúpené náleziskami Kovačevo, Gianitsa, Nea Nikomedeia II, Velušina-Porodin

208 209

a Podgorie, ktoré predstavujú južnú transbalkánsku kultúrnu zónu, ktorá oddeľuje te-salskú Sesklo zónu a od starčevskej zóny na Balkáne. Tieto skupiny vznikli ešte počas kultúry Protostarčevo a trvali počas kultúry Starčevo.

Nová interpretácia vzniku kultúry Starčevo-Criş Do skupiny Anzabegovo-Vršnik II–IV na Vardare a do skupiny Kremikovci na So-fijskom poli sa zaraďujú sídliská s červeno maľovanou keramikou a s čierne maľovanou keramikou, ktorá platí ako typická pre kultúru Starčevo v Srbsku. Vznik týchto skupín býva spájaný s vplyvom zo severu z oblasti eponymného sídliska Starčevo pri Dunaji. Obidve skupiny však vznikli kontinuálne zo skupín kultúry Protostarčevo (Anzabegovo--Vršnik I, Gălăbnik a Slatina) na centrálnom Balkáne. Transformáciu dokladá výskyt keramiky s vínovo červeným maľovaním v sprievode zmenenej regionálne diferencova-nej bielo maľovanej keramiky. Vtedy vznikali v Podunajsku skupiny Donja Branjevina, Gura Baciului a Grivac podľa ktorých D. Srejović (1971, 1973) definoval Protostarčevo, ktoré však kultúrne a chronologicky sa od kultúry Protostarčevo primárnej zóny zásadne líši, je mladšie a menované skupiny predstavujú starší stupeň kultúry Starčevo v cent-rálnom Srbsku a v Podunajsku s výskytom červene maľovanej keramiky. Celá kultúra Starčevo-Criş pozostáva z mnohých regionálnych skupín a v jej vývoji možno rozlíšiť tri stupne. Starší charakterizuje bielo maľovaná a červene maľovaná keramika. V stred-nom stupni dominovala regionálne diferencovaná čierno maľovaná keramika. Neskorý stupeň sa vyznačuje špirálovým ornamentom. Najlepšie ho dokladá stupeň Spiraloid B, skupina zastúpená sídliskom Cărcea-Viaduct v Oltenii a Gradešnica C v sz. Bulharsku a na centrálnom Balkáne náleziská s keramikou typu Zelenikovo (Gălăbnik, Bălgarčevo, Madžari).

Neolitizácia strednej Európy Neolitizácia strednej Európy bezprostredne súvisela so vznikom kultúry s lineárnou keramikou. Karpatská kotlina preberala neolitický spôsob života v dvoch etapách. V pr-vej etape v Potisi vznikla skupina Körös a do Zadunajska po jazero Balaton sa rozšírila kultúra Starčevo. V druhej etape v severnom Potisi, na území severne od rieky Körös vznikla skupina Méhtelek (Kalicz 2013) ako raná fáza kultúry s alföldskou lineárnou ke-ramikou a v Zadunajsku na území severne od areálu kultúry Starčevo okolo Balatonu, popri Dunaji okolo Budapešti, až po juhozápadné Slovensko sa formovala na báze pred-neolitických kultúr kultúra so starou lineárnou keramikou. Pri skúmaní procesu zavedenia agrárneho hospodárstva do strednej Európy je po-trebne osvetliť internú chronológiu kultúry so starou lineárnou keramikou a hľadať jej vzťahy ku kultúre Starčevo-Criş. Všetky vlastnosti a znaky starej lineárnej keramiky, dôležité pre jej chronologické a regionálne triedenie, sa obvykle posudzujú ako chro-nologicky homogénne a tak sa s nimi operuje aj pri synchronizácii. Doteraz vnútorné triedenie LBK do štyroch fáz, Nitra, Hurbanovo, Bíňa a Milanovce, sa dalo konštruovať len na základe niekoľkých nálezových celkov zo západného Slovenska a zo západného Maďarska (Pavúk 1980, Pavúk – Farkaš 2013). Maďarskí autori už roky spochybňujú toto triedenie tvrdením, že je založené na „handful of sherds“. Hlavné typologické a chrono-logické rozhranie vo vývoji starej lineárnej keramiky predstavuje keramika fázy Bíňa, ktorá podľa hrubostennej keramiky (Pavúk 2005, obr. 3) umožňuje porovnanie a syn-chronizáciu s totožnou keramikou neskorej kultúry Starčevo-Criş (stupeň Spiraloid B,

208 209

sídlisko Cărcea-Viaduct v Oltenii). Náleziská bez keramiky typickej pre fázu Bíňa môžu byť staršie alebo mladšie, ako je fáza Bíňa. Nakoľko na keramike z Nitry chýbajú znaky typické pre fázu Bíňa i pre neskorú fázu Milanovce, mala by byť staršia ako fáza Bíňa. Fáza Milanovce uzatvára vývoj starej lineárnej keramiky, nasledovala po kultúre Star-čevo a bola súčasná s kultúrou Vinča A. Keramika z Bicske (Makkay 1978) patrí do fázy Milanovce a preto od často používaného označenia fáza Bíňa-Bicske alebo Bicske-Bíňa treba upustiť. V starej lineárnej keramiky možno identifikovať tri hlavné periódy: (1) formatívna perióda Pre-Bíňa (Nitra a Hurbanovo) , (2) klasická perióda zastúpená fázou Bíňa, (3) fi-nálna perióda Post-Bíňa reprezentovaná fázou Milanovce. Prvé dve periódy sa odohrali len v Karpatskej kotline počas kultúry Starčevo-Criş a len počas tretej periódy vo fáze Milanovce paralelnej s kultúrou Vinča A sa kultúra so starou lineárnou keramikou rozší-rila na východnú Ukrajinu na východe a po Rýn na západe.

Primárne územie vzniku kultúry so starou LBK Je zrejmé, že kultúra so starou lineárnou keramikou vznikala severne od periférie kultúry Starčevo a vyvíjala sa v dvoch hlavných etapách: v staršej perióde počas kultúry Starčevo a v mladšej počas kultúry Vinča A. Preto je dôležité tieto dve hlavné etapy jej vývoja dokumentovať aj kartograficky (Mapa 3–4 ; Pavúk 2005, obr. 5–6; Oross – Bánffy 2009, obr. 1–2). Len v južnom Zadunajsku po úroveň Balatonu jazera sú sídliská kultúry Starčevo. Stará lineárna keramika z územia kultúry Starčevo južne od Balatonu musí byť mladšia ako kultúra Starčevo, patrí do fázy Milanovce-Becsehely a je aj mladšia ako fáza Bíňa. Z toho logicky vyplýva, že kultúra s lineárnou keramikou na územie južne od Balatonu sa rozšírila zo severu v dobe po zániku kultúry Starčevo.. Hraničné územie podľa terajších nálezov sa rozprestieralo okolo Balatonu, kde však neexistovali podmien-ky vhodné pre roľníctvo. Možno dôležitejšie bolo územie pozdĺž Dunaja. Popri Dunaji smerovala neolitizácia z prostredia kultúry Starčevo vo Vojvodine na sever do priestoru okolo Budapešti a odtiaľ na dolný Hron na juhozápadnom Slovensku. Tam je najlepšie doložené osídlenie fázy Bíňa a práve tam by stará lineárna keramika, aká je z Nitry a Hurbanova, mohla predstavovať formatívnu periódu kultúry so starou lineárnou keramikou v dobe lineárneho stupňa B starčevskej kultúry. Technologicky vyspelým hrnčiarstvom fázy Bíňa kultúra s lineárnou keramikou sotva mohla začínať. Práve toto územie severne od areálu kultúry Starčevo v Zadunajsku je primárnym územím kultúry s lineárnou keramikou so silným geneticko-kultúrnym základom, na ktorom sa kontinuálne vyvíjali ďalšie etnokultúrne jednotky nielen počas neolitu a ene-olitu, ale aj v neskorších obdobiach. Najlepšie to potvrdzuje neskoršie rozšírenie mladej lineárnej keramiky s aplikáciou jamôk v tvare notovej hlavičky a nasledujúcej želiezov-skej skupiny na vymedzenom primárnom území kultúry s lineárnou keramikou. Mimo primárneho územia vznikla v Zadunajsku na území kultúry Starčevo a na báze tamojšej starej lineárnej keramiky fázy Milanovce-Becsehely skupina Keszthely, ktorá sa nestala integrálnou súčasťou stredoeurópskej kultúry s lineárnou keramikou. Počas fázy Bíňa sa v západnej časti Karpatskej kotliny plne etablovalo agrárne hos-podárstvo. Vo fáze Milanovce sa dovŕšila neolitizácia stredoeurópskeho priestoru a to v dobe, kedy na Balkáne sa odohrala zásadná zmena vznikom kultúr s tmavo leštenou keramikou (Paradimi, Karanvo III. Vaksevo IV, Dudeşti, Vinča A). Kultúra so starou lineárnou keramikou sa kontinuálne transformovala do kvalitatívne novej teritoriálne

210 211

diferencovanej kultúry s mladou lineárnou keramikou. V primárnom centre vznikla mladá lineárna keramika s lineárnym ornamentom doplneným jamkami tvaru notovej hlavičky (Notenkopf) a odtiaľ sa rozšírila na územiach východne od riek Morava a Odra až po Ukrajinu a východné Rumunsko. Západne od toku Moravy a Odry sa sformovala kultúra s mladou lineárnou keramikou zdobenou hlavne pásikom vyplňovaným vpich-mi (Bandkeramik) počínajúc horizontom Vedrovice – Bylany F – Flomborn. V rámci veľkých teritórií vznikali postupne regionálne skupiny lineárnej keramiky. Teritoriálne rozdelenie kultúry s lineárnou keramikou sa zachovalo aj po jej zániku: na východnom teritóriu v primárnom centre„Linearkeramik“ vznikla lengyelská kultúra s príklonom k balkánskym kultúram a na západnom teritóriu „Bandkeramik“ ako stredoeurópsky fenomén vznikli kultúry s vypichovanou keramikou.

Poďakovanie. Za vyhotovenie máp ďakujem Mgr. Petrovi Tóthovi a za zostavenie ilust-rácii pani Márii Kunovej. Moja vďaka patrí Dr. Kamile Remišovej Věšínovej a docento-vi Peterovi Pavúkovi za preklad resumé a abstraktu a ing. Renate Šmidtovej a docentovi Miroslavovi Popelkovi za pozvanie na konferenciu.

Summary

This paper discusses three topics: (1) origins and development of Neolithic cultures in the Balkan area based on excavation results from tell Gălăbnik and other sites in Southwestern Bulgaria, (2) the Proto--Starčevo culture and a new concept of the genesis of the Starčevo-Criş culture, and (3) the distribution of the Neolithic way of life to Central Europe through the mediation of Early Linear Pottery culture. The Early Neolithic Gălăbnik group was first identified on the eponymous tell-site in Southwestern Bulgaria (Pavúk – Čochadžiev 1984). After six settlement layers uncovered, Level VII proved transforma-tion of the Gălăbnik group into the Starčevo culture. An analogous situation was revealed in Sofijske pole at the Sofia-Slatina site (Nikolov 1992, 2004 , Sirakova 2004), where the Slatina group was replaced by the Starčevo culture, and similarly along Vardar where the Anzabegovo-Vršnik I group was replaced by Starčevo culture as well (Gimbutas 1976 ; Garašanin 1979, 84–112). These three groups with white painted pottery can be associated with the Proto-Starčevo culture. The Starčevo culture is represented by red painted ceramics in all three discussed territories. The Proto-Starčevo culture in its primary zone represents a fully formed, autonomous and autochthonous Early Neolithic formation in the Balkans. The lower chronological border of Proto-Starčevo culture is defined by the Krajnici stratigraphy, where the Gălăbnik-period habitation followed after pits with monochrome pottery (Tchochadiev – Bakamska 1990, Čochadžiev – Bakamska – Ninov 2007). Monochrome pottery from Krajnici enables comparison with Hoca Çeşme IV/III pottery (Özdogan 1993, 1998) that is synchronous with pottery from Ulucak V and IV, as well as from Hacilar VI. In addition, at Hoca Çeşme a settlement with Balkan type houses in Phase 2 represented by white painted pottery overlaid horizons with monochrome pottery. Similarly in Nea Nikomedeia the settlement with red painted pottery was overlaying an unidentified occupation with white painted pottery. These three sites are thus connected by similar stratigraphic sequence: layers with Anatolian-type pottery are older than the settlement with white painted Balkan-type pottery and represent the time horizon when the Neolithic way of life has spread to the Balkans from a newly discovered culture in Western Anatolia (Ulucak, Yeşilova, and Ege Gübre). Southern regions of Central Balkans were populated by smaller regional groups with white painted pottery, represented by sites of Kovačevo, Gianitsa, Nea Nikomedeia II, Velušina-Porodin and Podgorie that form together the southern trans-Balkan culture zone which divides the Thessalian Sesklo zone and the Starčevo zone in the Balkans. These groups have emerged already during the Proto-Starčevo horizon and have existed through the entire Starčevo phase.

210 211

New interpretation of the Starčevo-Criş culture origins The Anzabegovo-Vršnik II–IV group at Vardar and the Kremikovci group at Sofijske pole include sites with red painted pottery and black painted pottery that is typical of the Starčevo culture in Serbia. This is possibly also why the origin of these groups is often being connected with northern influences from the eponymous site of Starčevo by Danube. However, both groups have continually developed from Proto-Starčevo culture groups (Anzabegovo-Vršnik I, Gălăbnik and Slatina) in Central Balkans. This transformation is indicated by the occurrence of pottery with wine-colored paint together with adapted and regionally differentiated white painted pottery. At that time the Danube area has witnessed the genesis of Donja Branjevina, Gura Baciului and Grivac groups, all used by D. Srejović (1971, 1973) to define the Proto-Starčevo culture in the area. However, these groups are culturally and chronologically distinct from those in the primary zone of Proto-Starčevo culture – they are younger and represent in fact already the early stage of the Starčevo culture in central Serbia and the Danube region, one with the pre-sence of red painted pottery. The Starčevo-Criş culture complex consists again of a number of regional groups and its development may be divided into three phases. The early phase is characterized by white painted and red painted pottery. Regionally differentiated black painted pottery dominates the middle phase. And spiral ornament was frequently used in the latest phase, best documented by the Spiraloid B stage, a group known from the Cărcea-Viaduct settlement in Oltenia and Gradešnica C in Northwestern Bulgaria as well as from sites with Zelenikovo-type pottery (Gălăbnik, Bălgarčevo, Madžari) in Central Balkans.

The Neolithization of Central Europe The Neolithization of Central Europe is inseparably connected with the emergence of the Linear Pottery culture. The Carpathian Basin has adopted Neolithic way of life in two phases. At first the Körös group has emerged in the Tisza River basin, while the Transdanubian region up to the Balaton Lake was settled by the Starčevo culture. During the second phase the Méhtelek group (Kalicz 2011) appeared in the northern Tisza basin north of the Körös River, representing an early phase of Alföld Linear Pottery culture. Early Linear Pottery culture has formed in Transdanubia, north of the Starčevo culture habitati-on area around the Balaton lake, along the Danube in the Budapest region, reaching up to contemporary Southwestern Slovakia on the basis of Pre-Neolithic cultures. In order to study the process of the introduction of agriculture in Central Europe it is necessary to explain the internal chronology of Early Linear Pottery culture and ascertain its relations to the Starče-vo-Criş culture in the first place. All attributes and features of the Early Linear Pottery culture that are important for its chronological and regional assortment are being generally considered as chronological-ly homogenous and therefore applicable for the synchronisation purposes. Until recently, the internal division of Linear Pottery culture into four phases (Nitra, Hurbanovo, Bíňa and Milanovce) was admit-tedly based only on few contexts originating from Western Slovakia and Western Hungary (Pavúk 1980, Pavúk – Farkaš 2013). Hungarian authors have questioned this classification for years as being based only “on a handful of shreds”. Major typological and chronological boundary in the development of Early Linear Pottery culture is represented by the Bíňa pottery phase that enables comparison and synchro-nisation of its thick-walled ceramics with identical pottery of the late Starčevo-Criş Culture (Spiraloid B period, on the site of Cărcea-Viaduct in Oltenia) (Pavúk 2005, fig. 3). Sites without the typical Bíňa phase pottery may be either older or younger than the Bíňa phase itself. While the pottery from Nitra lacks the characteristics typical for the Bíňa phase as well as those of the late Milanovce phase, it should be consi-dered older than the Bíňa phase. The Milanovce phase following after the Starčevo Culture and parallel with Vinča A culture concludes the development of Early Linear Pottery culture. Pottery from Bicske (Makkay 1978) belongs actually to the Milanovce phase and thus the labels Bíňa-Bicske or Bicske-Bíňa, often applied for this phase, should no longer be used. Three main periods can be identified within the Early Linear Pottery culture: (1) the formative Pre-Bíňa period (Nitra and Hurbanovo), (2) classic period represented by the Bíňa phase and (3) the final Post-Bíňa period represented by the Milanovce phase. First two periods took place only in the Carpathian Basin during the Starčevo-Criş culture phase and it was only during the third period in the Milanovce phase parallel with the Vinča A culture that the Early Linear Pottery culture has spread to its easternmost extent in Eastern Ukraine and to the Rhine in the west.

212 213

Primary origin area of the Early Linear Pottery culture It is now evident that the Early Linear Pottery culture has formed north of the Starčevo culture periphery and has developed in two stages: the older period being parallel with Starčevo culture, the younger parallel with Vinča A culture. It is therefore necessary to document these two main stages of its development cartographically as well (maps 3–4 ; Pavúk 2005, fig. 5–6; Oross – Bánffy 2009, fig. 1–2). Starčevo settlements were only found in the southern Danube hinterland up to the Balaton Lake. Early Linear pottery from the former Starčevo settlement area south of Lake Balaton has to be younger than the Starčevo culture itself. Furthermore it belongs to the Milanovce-Becsehely phase and is younger than the Bíňa phase. It follows that Linear Pottery culture settled south of Lake Balaton has spread from the north only after the decline of Starčevo culture. According to current research, Lake Balaton has represented the liminal area of these cultures, even though local environmental conditions were not suitable for agriculture. The region along the Danube was perhaps more important. Neolithization has headed from the Starčevo culture territory in Vojvodina, up north along the Danube into the Budapest region and from there on to the lower Gran River basin in Southwestern Slovakia. There the Bíňa phase settlement is best documented and there the Early Linear pottery from Nitra and Hurbanovo could well represent the formative period of the Early Linear Pottery culture contemporary with the Linear B phase of the Starčevo culture. According to the technologically advanced ceramic industry of the Bíňa phase it is hardly imaginable that the Linear Pottery culture could emerge in this phase. This Transdanubian region north of the Starčevo culture settlement area represents the prima-ry domain of the Linear Pottery culture with a strong genetic and cultural basis on which future ethno-cultural elements were able to grow and continuously develop not only in the Neolithic and Eneolithic periods but also later on. This fact is best demonstrated by the subsequent spread of Late Linear Pottery with the so called Notenkopf-Ornament and of the following Želiezovce group within the defined primary area of the Linear Pottery culture. Outside of the primary area on the Transdanu-bian territories of the Starčevo culture the Keszthely group based on the Early Linear Pottery of the Milanovce-Becsehely phase has emerged. This group did not become an integral part of the Central European Linear Pottery culture. During the Bíňa phase agriculture has firmly established in Western Carpathian Basin, extending successfully to the whole Central European area in the following Milanovce phase; at the same time, the Balkan area experienced a fundamental change with the emergence of cultures with dark polished pottery (Paradimi, Karanvo III, Vaksevo IV, Dudeşti, Vinča A). Early Linear Pottery culture has conti-nuously transformed into a qualitatively new and territorially differentiated Late Linear Pottery culture. Late Linear Pottery with linear ornaments supplemented by note-shaped dimples (termed Notenkopf) has originated within primary centres. From there, it has spread to the areas east of Morava and Odra Rivers and up to Ukraine and Eastern Romania. West from the Morava and Odra Rivers a different variant of the Late Linear Pottery culture has developed, decorated with dotted bands (so called Bandkeramik) emerging from the Vedrovice – Bylany F – Flomborn stage. Gradually new regional groups of linear pottery have emerged within these large territories. Territorial division of the Linear Pottery culture remained preserved even after its demise: eastern territories as the core areas of ‘Linearkeramik’ witnes-sed the appearance of Lengyel culture which resembled Balkan cultures, while the western territories as the core areas of ‘Bandkeramik’ experienced the emergence of cultures with Stroke-Ornamented ware, becoming a Central European phenomenon.

Literatúra

Arandjelovič-Garašanin, D. 1954 : Starčevačka kultura. Ljubljana. Bakămska, A. – Pavúk, J. 1995 : Die rot bemalte Keramik und der Anfang der Starčevo–Kultur. Acta

Musei Napocensis 32, 29–45. Bánffy, E. 2004 : The 6th Millenium BC boundary in Western Transdanubia and its role in the Central

European Neolithic transition (The Szentgyörgyvölgy–Pityerdomb Settlement). Varia Archaeologica Hungarica 15.

Bánffy, E. – Oross, K. 2009 : Entwicklung und Dynamik der Linearbandkeramik in Transdanubien. In: A. Zeeb-Lanz (ed.): Krisen Kulturwandel – Kontinuitäten. Zum Ende der Bandkeramik in Mitteleuropa.

212 213

Beiträge der Internationalen Tagung in Herxheim bei Landau (Pfalz) vom 14.–17. 06. 2007. Internationa-le Archäologie. Arbeitsgemeinschaft, Symposium, Tagung, Kongress 10. Rahden/Westf., 219–240.

Bittel, K. 1969 : Bemerkungen über die prähistorische Ansiedlung auf dem Fikir Tepe bei Kadikôy (Is-tanbul). Istanbuler Mitteilungen 19–20, 1–19.

Bogdanovič, M. 2004 : Grivac. Naselja protostarčevačke i vinčanske kulture. Kragujevac.Bogdanović, M. 2007 : Proto-Starčevo Culture and Early Neolithic in the Struma Valley. In: H. Todorova

– M. Stefanovich – G. Ivanov (ed.): The Struma/Strymon River Valley in Prehistory. Proceegings of the International Symposium Strymon Praehistoricus 27. 9 – 01. 10. 2004. Sofia, 181–195.

Cladders, M. 2001 : DieTonware der ältesten Bandkeramik. Untersuchung zur zeitlichen und räumlichen Gliederung. Universitätsforschungen Prähistorischen Archäologie 72.

Çilingiroglu, Ç. 2009 : Central-West Anatolia at the End of the 7th and Beginning of 6th Millennium BCE in the Light of Pottery from Ulucak (Izmir). Unpubl. Diss. Tübingen. [cit. 10. 6. 2014]. Dostupné z: http://tobias-lib.ub.uni-tuebingen.de/volltexte/2009/4278/

Çilingiroglu, A. – Çevik, Ö. – Ç. Çilingiroglu 2012 : Ulucak Höyük. Towards Understanding the Early Farming Communities of Middle West Anatolia: Contrubution of Ulucak. In: M. Özdogan – N. Baş-gelen – P. Kuniholm (ed.): The Neolithic in Turkey. Western Turkey. Istanbul, 139–175.

Čochadžiev, M. 1983 : Die Ausgrabungen der neolithischen Siedlung in Pernik. Nachrichten der Nieder-sachsens Urgeschichte 52, 26–69.

Čochadžiev, M. 1985 : Kulturni vrăzki na „Zapadno Bălgarskata kultura s risuvana keramika“. In: Jubile-jen Sbornik Istoričeskog Fakulteta Veliko Tărnovo, 5–24.

Čochadžiev, M. 1990 : Rannijat neolit v Zapadna Bălgarija: pojava, razvitie, kontakti. Izvestija Istoričeski muzej Kjustendil 2, 5–22.

Čochadžiev, S. 2000 : Periodisierung des Neolithikums im Strumatal. In: S. Hiller – V. Nikolov (eds.): Karanovo Band III. Beiträge zum Neolithikum in Südosteuropa. Österreichisch-bulgarische Ausgra-bungen und Forschungen in Karanovo 3, 253–262.

Čochadžiev, S. 2001 : Vaksevo. Praistoričeski selišča. Veliko Tărnovo.Čochažiev, S. – Bakamska, A. – Ninov, L. 2007 : Krajnici – rannokeramično selišče ot basejna na reka

Strama. In: H. Todorova – M. Stefanovich – G. Ivanov (eds.): The Struma/Strymon River Valley in Prehistory. Proceegings of the International Symposium Strymon Praehistoricus 27. 9 – 01. 10. 2004. Sofia, 181–195.

Demoule, J. P. – Lichardus–Itten, M. 1994 : Fouilles franco-bulgares du site néolithique ancien de Kovačevo Bulgarie du sud-ouest. Bulletin Correspondence Hellenistique 118, 561–618.

Derin, Z. 2012 : Yeşilova Höyük. In: M. Ozdogan – N. Başgelen – P. Kuniholm (eds.): The Neolithic in Turkey. Western Turkey. Istanbul, 177–153.

Detev, P. 1975 : Razkopki na selištnata Kamšikova mogila pri s. Kalojanovo. Izvestija na muzejite na Južna Bălgarija 1, 29–38.

Dębiec, M. – Saile, Th. 2014 : Zu den östlichsten Siedlungen der frühen Bandkeramik. [cit. 10. 6. 2014]. Dostupné z: http://www.uni-regensburg.de/philosophie-kunst-geschichte-gesellschaft/vor-und-fruehgeschichte/medien/__lbk_ukraine_debiec_saile.pdf

Dimitrijević, S. 1969 : Starčevačka kuiltura u slavonsko-sremskom prostoru i problem prijeljazka ranog u srednji neolit u srpskom i hrvatskom Podunavlju. In: Simposium Neolit i eneolit Slavonije. Vuko-var, 9–96.

Dimitrijević, S. 1974 : Problem stupnievanja starčevačke kultúre s posebnim obzirom na doprinos juž-nopanonskih nalazišta rješavanju problema. In: Počeci ranih zemljoradničkih kultura u Vojvodini i srpskom Podunavlji. Materijali 10. Beograd, 59–122.

Dimitrijević, S. 1979 : Sjeverna zona. In: A. Benac (ed.): Praistorija jugoslavenskih zemalja. II. Neolitsko doba. Sarajevo, 229–362

Eichmann, W. J. – Kertész, R. – Marton, T. 2010 : Mesolithic in the hearland of Transdanubia, western Hun-gary. In: D. Gronenborn – J. Petrasch (eds.): Neolithisierung Mitteleuropas. Internationale Tagung. Mainz 24. bis 26. Juni 2005. Teil 2. Mainz, 211–234.

Fewkes, V. – H. Goldmann – R. Ehrich 1933 : Excavations at Starčevo, Yugoslavia season 1931–1932. In: Bulletin of the American School of Prehistoric Research 9, 33–52.

Galović, R. 1962–63 : Neue Funde der Starčevo–Kultur in Mittelserbien und Makedonien. Bericht der Römisch-Germanischen Kommission 43/44, 1–29.

214 215

Garašanin, M. 1979 : Centralnobalkanska zona. In: A. Benac (ed.): Praistorija jugoslavenskih zemalja. II. Neolitsko doba. Sarajevo, 79–212.

Gaul, J. H. 1948 : The Neolithic Period in Bulgaria. Bulletin of American School Prehistoric Ressearch 16, 1–252.

Gavela, B. 1958 : Eneolitiska naselja u Grivcu. Starinar 7–8, 237–265.Gimbutas, M. 1976 : Neolithic Macedonia. Monumenta. Archaeologica 1. Los Angeles. Horejs, B. 2012 : A neolithic and Bronze Age Settlement in the Region of Ephesos. In: M. Özdogan –

N. Başgelen – P. Kuniholm (eds.): The Neolithic in Turkey. Istanbul, 117–131.Horváth L. A. 2002 : Neolithische Funde und Befunde in der Gemarkung von Dunakeszi. Acta Archaeo-

logica Hungarica 53, 1–40.Chochadziev, S. 2007 : Neolithic and Chalcolithic Cultures in the Struma River Basin. Veliko Tarnovo.Chrysostomou, P. 1993 : O neolithikos oikismos Gianitson B. Archaiologiko Ergo sti Makedonia kai Thra-

ki 7, 135–146.Kalicz, N. 1980 : Funden der ältesten Linienbandkeramik in Südtransdsanubien. Mitteilungen des Ar-

cheäologischen Institutes 8–9, 13–6Kalicz, N. 1990 : Frühneolithische Siedlungsfunde aus Sudwestungarn. Inventaria Archaeologica Hun-

gariae 4. Kalicz, N. 1991 : Die Keszthely-Gruppe der transdanubischen (mitteleuropäischen) Linienbandkeramik

im Lichte der Ausgrabung in Kustanseg (WEestungarn). Communicationes Archaeologicae Hungarie 1991, 5–32.

Kalicz 1995 : Die älteste transdanubische (mitteleuropäische) Linienbandkeramik. Aspekte zu Ursprung, Chronologie und Beziehungen. Acta Archaeologica Hungariae 47, 23–59.

Kalicz, N. 2011 : Méhtelek. The First Ecavated Site or the Méhtelek Group of tlie Early Neolithic Körös Culture in the Carpathian Basin. BAR International Series 2321.

Kalicz, N. – Makkay, J. 1972a : A neolkitikus Sopot-Bicske kultúra. Archaeologia értesíto 99, 3–14.Kalicz – Makkay 1972 : Südliche Einflüsse im frühen und mittleren Neolithikum Transdanubiens. In:

J. Fitz (ed.): Die aktuellen Fragen der Bandkeramik. Budapest, 93–105Kalicz, N. – Molnár, S. – Rózsás, M. 2007 : Az éleleintermelés kezdetei Somogyi megyében A Kr. e. 7–6.

évezred forduloján. Communicationes Archaeologicae. Hungariae 2007, 19–64. Kalicz, N. – Kalicz-Schreiber, R. 2001 : Die Verbreitungsgrenze der frühneolithischen Kulturen in Tan-

sdanubien (Westungarn). Preistoria Alpina 37, 25–44.Kalicz, N. – Virág, Z. M. –. Biró, K. T. 1998 : The northern periphery of the Early Neolithic Starčevo

culture in south-western Hungary: a case study of an excavation at Lake Balaton. Documenta Prae-historica 25, 151–88.

Kalicz-Schreiber, R. – Kalicz, N. 1992 : Die erste frühneolithische Siedlung in Budapest. In: Hommage a Nikola Tasić. Balcanica 24, 47–76.

Karmanski, S. 1968 : Slikana keramika sa lokalileta Donja Branjevina kod Deronja. Odžaci. Karmanski, S. 2005 : Donja Branjevina: A neolithic settlement near Deronje in the Vojvodina (Serbia).

Societa per la preistoria e protoistoria della regione Friuli-Venezia Giulia. Quaderno 10.Kaufmann, D. 1982 : Zu einigen Ergebnissen der Ausgrabungen im Bereich des linienbandkeramischen

Erdwerks bei Eilsleben, Kreis Wnazleben. In: J. Pavúk (ed.): Siedlungen der Kulturmit Linearkeramik in Europa. Internationales Kolloquium, Nové Vozokany 17. – 20. November 1981. Nitra, 69–92.

Korkuti, M. 1995 : Neolithikum und Chalkolithikum in Albanien. Heidelberger Akademie der Wissens-chaften. Internationale Interakademische Kommission für die Erforschung der Vorgeschichte des Balkans. Monographien 4. Mainz.

Lazarovici, Gh. 1993 : Les Carpates Orientales et la Transylvanie. In: J. K. Kozłowski (ed.): Atlas du Neo-lithique Européen I. L‘Europe orientale. ERAUL 45. 243–284.

Lazarovici, Gh. – Maxim, Z. 1995 : Gura Baciului. Cluj-Napoca. Lichardus-Itten, M. et al. 2002 : The site of Kovačevo and the beginning of the Neolithic Period in South-

western Bulgaria. The French–Bulgaria excavations 1986–2000. In: M. Lichardus-Itten – J. Lichardus – V. Nikolov (eds.): Beiträge zu jungsteitizeitlichen Forschungen in Bulgarien. Saarbrücker Beiträge für Alterstumkunde 74. 99–153.

Makkay 1975 : A bicskei neolithikus telep és temető. István király Múzeum Közleményei. Série D, No. 104.

214 215

Makkay 1978 : Excavations at Bicske I. The Early Neolithic – The Earliest Linear Band Ceramic. Alba Regia 16, 1978, 9–60.

Marton, T. 2004 : Material finds from Balatonszárszó, Neolithic settlement: Connection within and with-out the TLPC Territory. Antaeus 27, 81–86.

Marton, T. 2008 : Development of pottery style on the LBK settlement of Balatonszárszó-Kis-Erdei-Dűlő in Hungary. Acta Terrae Septemcastrensis 7, 197–216.

Marton, T. – Oross, K. 2012 : Siedlungsforschung in linienbandkeramischen Fundorten in Zentral- und Südtransdanubien – Wiege, Peripherie oder beides?. In: R. Smolnik (ed.): Siedlungsstruktur und Kul-turwandel in der Bandkeramik. Beiträge der internationalen Tagung „Neue Fragen zur Bandkeramik oder alles beim Alten?“. Leipzig 23. bis 24. September 2010. Dresden, 220–240.

Milojčić, V. 1950 : Körös – Starčevo – Vinča. In: G. Behrens – J. Werner (Hrsg.): Reinecke Festschrift. Mainz, 108–118.

Naumov, G. – Fidanoski, F. – Tolevski, L. – Ivkovska, A. 2009 : Neolitskite zaednici vo Republika Makedo-nija. Skopje.

Nica, M. 1977 : Nouvelles données sur le néolithique ancien d’Olténie. Dacia 21, 13–53. Nikolić, D. 2005 : The development of pottery in the Middle Neolithic and chronological systems of the

Starčevo Culture. Glasnik Srpskog archeološkog družstva 21, 45–70.Nikolov, B. 1974 : Gradešnica. Praistoričeski selišta. Sofia.Nikolov, V. 1989 : Zu einigen Aspekten der Kultur Karanovo I. In: Tell Karanovo und das Balkan-Neo-

lithikum. Gesammelte Beiträge zum Internationalen Kolloquium in Salzburg 20. – 22. Oktober 1988. Salzburg, 27–41.

Nikolov, V. 1992 : Rannoneolitno žilište ot Slatina (Sofia). Razkopki i Proučvanija 25. Nikolov, V. 2004 : Rannoneolitno selišče ot Slatina: vtori stroitelen chorizont (predvaritelno soobščenije,

čast I). Archeologia 45, 5–14.Oross, K. – Bánffy, E. 2009 : Three successive waves of Neolithisation: LBK development in Transdanu-

bia. Documenta Praehistorica. 36, 175–190. Özdogan, M. 1993 : Vinča and Anatolia: A new look at a very old problem. Anatolica 19, 173–194. Özdogan, M. 1998 : An early Neolithic Anatolian colony in The Balkans? In: P. Anreiter – L. Bartos-

ziewicz, E. Jerem – Meid, W. (eds.): Man and the Animal World. In memoriam S. Bökönyi. Buda-pest, 435–451.

Paul, I. 1995 : Aspekte des karpatisch–balkanisch–donauländischen Neolithikums. Die Präcriş-Kultur. In: I. Paul: Vorgeschichtliche Untersuchungen in Siebenbürgen. Alba Iulia, 28–68.

Pavlů, I. 1998 : Die chronologische und geographiscbe Verteilung der Linienbandkeramik in Mitteleuro-pa. In: J. Preuß (Hrsg. ): Das Neolithikum in Mitteleuropa. Kulturen – Wirtschaft – Umwelt vom 6. bis 3. Jahrtausend v. u. Z. Bd. 1,2. Weißbach 274–285.

Pavlů, I. – Vokolek, V. 1992 : Early Linear Pottery in the Eastern Bohemia. Památky archeologické 83-1, 41–87.

Pavúk, J. 1980 : Die ältere Linearkeramik in der Slowakei. Slovenská archaeológia 28, 5–90. Pavúk, J. 1981 : Súčasný stav štúdia lengyelskej kultúry na Slovensku. Památky archeologické 72, 255–299.Pavúk, J. 1993 : Beitrag zur Definition der Protostarčevo–Kultur. Anatolica 19, 231–242. Pavúk, J. 1997 : The Vinča Culture and beginning of the Linear Pottery. In: M. Lazić (ed.): Antidoron

Dragoslavo Srejović. Beograd, 167–78.Pavúk, J. 2004a : Early Linear Pottery Culture in Slovakia and the neolithization of Central Europe. In:

A. Lukes – M. Zvelebil (eds.): LBK Dialogues. Studies in the formation the Linear Pottery Culture. BAR Internat. Ser. 1304. 71–82.

Pavúk, J. 2004b : Stará lineárna keramika na Slovensku a neolitizácia strednej Európy. In: M. Lutovský (ed.): Otázky neolitu a eneolitu 2003. Praha, 11–26.

Pavúk, J. 2005 : Typologische Geschichte der Linearbandkeramik. In: J. Lüning – Ch. Frirdich – A. Zim-mermann (eds.): Die Bandkeramik im 21. Jahrhundert. Internationale Archäologie. Arbeitsgemein-schaft, Symposium, Tagung, Kongress, Band 7. Rahden/Westf.,17–40.

Pavúk, J. 2007 : Entstehung und Gliederung der neolithischen Kulturen auf dem Zentralbalkan: Fall-beispiel Gălăbnik. In: H. Todorova – M. Stefanovich – G. Ivanov (eds.): The Struma/Strymon River Valley in Prehistory. Proceedings of the International Symposium Strymon Praehistoricus, Kjustendil – Blagoevgrad and Seres-Amphipolis 27. 9. – 01. 10. 2004. Sofia, 165–176.

216 217

Pavúk, J. 2009 : Die Entwicklung der Želiezovce-Gruppe und die Entstehung der Lengyel-Kultur. In: A. Zeeb-Lanz (ed.): Krisen – Kulturwandel – Kontinuität. Zum Ende der Bandkeramik im Mitteleu-ropa. Beiträge der Internationalen Tagung in Herxheim bei Landau (Pfalz) vom 14.–17. 06. 2007. Internationale Archäologie. Arbeitsgemeinschaft, Symposium, Tagung, Kongress 10. RahdenWestf., 249–249.

Pavúk, J. 2012 : Zur Frage des Anfangs der jungen Linienbandkeramik. In: R. Smolnik (ed.): Siedlungs-struktur und Kulturwandel in der Bandkeramik. Beiträge der internationalen Tagung „Neue Fragen zu Bandkeramk oder alles beim Alten?“. Leipzig 23. bis 24. September 2010. Dresden, 295–310.

Pavúk, J. – Bakămska, A. 1989 : Beitrag der Ausgrabung in Gălăbnik zur Erforschung des Neolithikums in Südosteuropa. In: S. Bökönyi (ed.): Neolithic of Southeastem Europe and ist Near Eastern Connecti-ons. International Conference Szolnok–Szeged. Varia Archaeologica Hungarica 2. 223–231.

Pavúk, J. – Bakămska, A. 2014 : Typologie und Chronologie der neolithischen Altärchen am Balkan. Slovenská archeológia 62, 1–82.

Pavúk, J. – Čochadžiev, M. 1984 : Neolithische Tellsiedlung bei Gălăbnik in Westbulgarien. Slovenská archeológia 32–1, 195–228.

Pavúk, J. – Farkaš, Z. 2013 : Beitrag zur Chronologie der älteren Linearkeramik. In: A. Anders – G. Kul-csár (eds.): Moments in Time. Papers Presented to Pál Racky on His 60th Birthday. Prehistoric Stu-dies 1. 213–236.

Pernicheva–Perets, L. – Grębska, M. – Kulow, I, 2011 : Balgarchevo. The Prehistoric Settlement I. Sofia.Petrasch, J. 2001 : Seid fruchtbar und mehret euch und füllet die Erde und machet sie euch untertan:

Überlegungen zur demographischen Situation der bandkeramischen Landnahme. Archäologisches Korrespondenzblatt 31, 13–23.

Petrović 1986/87 : Zemunica u naselju starčevačke kulture na Golokutu. Rad vojvodžaskog muzeja 30, 13–28.

Prendi, F 1990 : Le Néolithique ancien en Albanie. Germania 68–2, 399–426.Rooden, R. J. 1962 : Excavationsat the Early Neolithic Site at Nea Nikomedeia, Greek Macedonia (1961

Season). Proceedings Prehistoric Society 28, 267–288.Rooden, R. J. 1965 : An Early Neolithic Village in Greece. Scientific American 212, 82–92.Saglamtimur, H. 2012 : The Neolithic Settklement of Ege Gübre. In: M. Özdogan – N. Başgelen –

P. Kuniholm (eds.): The Neolithic in Turkey. Istanbul, 197–225. Sanev, V. 1988 : Neolitsko svetilište od Tumba vo Madžari, Skopsko. Macedonian Acta Archaeologica 9,

9–30.Simoska, D. – Sanev, V. 1975 : Neolitska naselbaVeluška tumba jak Bitola. Macedonian Acta Archaeolo-

gica 1, 1975, 25–88.Schwarz-Mackensen, G. 1983 : Die Siedlung der ältesten Linienbandkeramik von Eitzum, Lndkr. Wolfen-

büttel. In: Frühenbauernkulturen in Niedersachsen. Archäologische Mitteilungen Nordwestdeutsch-land, Beiheft 1. 23–36.

Simoska, D. – Sanev, V. 1977 : Neolitska naselba na Mala Tumba kaj selo Trn. Macedonian Acta Archaeo-logica 3, 215–237.

Sirakova, E. 2004 : Rannoneolitno selišče Slatina: vtori stroitelen chorizont (predvaritelno soobščenije, čast II). Archeologia 45, 15–24.

Srejović D. 1969 : Lepenski Vir. Nova praistorijska kultura u Podunavlju. Beograd.Srejović, D. 1971 : Die Lepenski Vir-Kultur und der Beginn der Jungsteinzeit an der mittleren Donau.

In: H. Schwabedissen (ed.): Die Anfange des Neolithikums vom Orient bis Nordeuropa II. Östliches Mitteleuropa. Fundamenta A, Band 3. Köln–Wien, 1–19 .

Srejović, D. 1973 : Die Anfänge des Neolithikums im Bereich des mittleren Donauraumes. Actes du VIIIe Congres intrenational des sciences préhistorique et protohistorique 2. Beograd, 252–263.

Stadler, P. – Kotova, N. 2010a : Early Neolithic settlement from Brunn Wolfholz in Lower Austria and the problem of the origin of (Western) LBK. In: J. K. Kozłowski – P. Rraczky (eds.): Neolithization of the Carpatian Basin: Northernmost distribution of the Starčevo/Körös Culture. Kraków – Budapest, 349–360.

Stadler, P. – Kotova, N. 2010b : The Early Neolithic Setlement from Brunn Wolfholz in Lower Austria and the Problem of Typology and Chronology of the Low Bowls with Sharply Curved Wall. Slovenská archeológia 58, 207–228.

216 217

Stadler, P. – Kotova, N. 2013 : The Early LBK Site at Brunn am Gebirge, Wofholz (5670–5100 BC): Lo-caly Estblished or Founded by Immigrants from the Starčevo Territory? In: A. Anders – G. Kulcsár (eds.): Moments in Time. Papers Presented to Pál Raczky on His 60th Birthday. Prehistoric Studies 1. 259–276.

Stojić, M. – Čadženović, G. 2006 : Kruševac: kulturna stratigrafija praistorijskih lokaliteta u zoni stava Za-padne Morave i Južne Morave. Beograd – Kruševac.

Tchochadjiev, S. – Bakamska, A. 1990 : Étude de site néolithique ancien de Krainitsi dans le departement de Kjustendil. Studia Praehistorica 10, 51–76.

Tichý 1962 : Osídlení s volutovou keramikou na Moravě. Památky archeologické 53/2, 245–305. Todorova, Ch. – Vajsov, I. 1993 : Novo-kamenata epocha v Bălgaria. Sofia.Ursulescu 1984 : Evoluţia culturi Starčevo-Criş pe teritoriul Moldovei. Suceava.Virág, Z. M. 1992 : Újkökori és középsö rézkori telepnyomok az MO autópálya szigetszentmiklósi sa-

kaszánál. In: P. Havassy – L. Selmeczy (eds.): Régeszeti kutatások az MO autópálya nyomvonalán I. BMT Mühely 5. 15–60.

Virág, Zs. M. – Kalicz, N. 2001 : Neuere Siedlungsfunde der frühneolithischen Starčevo-Kultur aus Süd-westungarn. Problems of the Stone Age in the Old World. Jubilee Book dedicated to Professor Janusz K. Kozłowski. Kraków, 268–279.

Vlassa, N. 1972 : Eine frühneolithische Kultur mit bemalter Keramik der Vor-Starčevo-Körös-Zeit in Cluj-Gura Baciului. Prähistorische Zeitschrift 47/2, 174–197.

Yiouni, P. 1996 : The early Neolithic Pottery. In: R. J. Rodden – K. A. Wardle (ed.): Nea Nikomedeia I: The exacavation on an early Neolithic village in northern Greece 1961–1964. British School Athens. Suppl. vol. 25. 55–193.

Zdravkovski, D. 2006 : New Aspects of the Anzabegovo–Vršnik Cultural Group. In: N. Tasić – C. Groz-danov (ed.): Hommage to Milutin Garašanin. Belgrade, 99–110.

Juraj PavúkArcheologický ústav SAV Akademická 2949 21 NitraJuraj.Pavuk@savba.sk