Support of the SMEs within the cross-border cooperation between the Slovak Republic and Ukraine

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

EKONOMICKÁ FAKULTA

PODPORA PODNIKANIA

V RÁMCI CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE MEDZI

SLOVENSKOU REPUBLIKOU A UKRAJINOU

Bakalárska práca

2013 Stanislav Karľak

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

EKONOMICKÁ FAKULTA

PODPORA PODNIKANIA

V RÁMCI CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE MEDZI

SLOVENSKOU REPUBLIKOU A UKRAJINOU

Bakalárska práca

Študijný program: Financie, bankovníctvo a investovanie

Študijný odbor: 3.3.6. Financie, bankovníctvo, investovanie

Školiace pracovisko: Katedra regionálnych vied a manažmentu (KRVaM)

Školiteľ: doc. Ing. Nataša Urbančíková, PhD.

Košice 2013 Stanislav Karľak

Abstrakt

Bakalárska práca sa zaoberá cezhraničnou spoluprácou medzi Slovenskou republikou

a Ukrajinou, pričom dôraz sa kladie na podporu podnikania. Aktívna cezhraničná

spolupráca je dôležitá, pretože vytvára predpoklad pre rozvoj prihraničných regiónov

a oslabuje negatívne vplyvy hraníc. Práca ponúka teoretický prehľad a charakterizuje

pojmy ako podnik a malí a strední podnikatelia. Hodnotí dostupné možnosti

financovania z pohľadu životného cyklu podniku. V ďalších častiach práce je

definovaná a charakterizovaná cezhraničná spolupráca z pohľadu príležitosti a výhod,

ktoré ponúka. Taktiež v práci je venovaný priestor aj bariéram a hodnoteniu

nedostatkov cezhraničnej spolupráce. Praktická časť sa venuje konkrétnym analýzam

stavu cezhraničnej spolupráce, jej podpory a informovanosti z pohľadu podnikateľov.

Cieľom práce je zistiť na akej úrovni sa nachádza ich súčasná podpora v rámci

cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou a načrtnúť jej možné

východiská do budúcnosti. Analyzovali sme údaje, ktoré vzišli z dotazníkového

prieskumu a uskutočnených rozhovorov s podnikateľmi. Taktiež využívame štatistické

metódy a programy MS Excel a IBM SPSS Statistics. Pri posudzovaní jednotlivých

závislostí sme sa zamerali na ukazovatele ako hodnotenie podpory podnikania,

hodnotenie informovanosti o cezhraničnej spolupráci a skúsenosti so samotnou

cezhraničnou spoluprácou. Prínos práce spočíva v zhodnotení daného stavu

cezhraničnej spolupráce a návrhu jej reálnych východísk do budúcnosti.

Kľúčové slová

Cezhraničná spolupráca, podpora podnikania, malí a strední podnikatelia, Ukrajina,

Slovensko, bariéry cezhraničnej spolupráce, prihraničný región, hranica

Abstract

The Thesis deals with cross-border cooperation between the Slovak Republic and

Ukraine with emphasis on the support of enterprise. Active cross-border cooperation is

important because it creates condition for the development of frontier regions and

weakens negative influence of borders. The thesis offers theoretical outline and

characterizes concepts such as enterprise, small and medium-sized enterprises. It

evaluates available conditions of financing from the perspective of enterprise life cycle.

Further the cross-border cooperation is defined from the point of view of opportunities

ad advantages it offers. Another part of the thesis deals with barriers to cross-border

cooperation and evaluates insufficiency of this cooperation. Practical part discusses

particular analyses of conditions of cross-border cooperation, its support and

knowledgeability from the perspective of entrepreneurs. Thesis aims to find out the

level of contemporary support within cross-border cooperation framework between the

Slovak Republic and Ukraine as well as outlines its possible way out. Data received

from questionnaire surveys and interviews with entrepreneurs were analyzed and

statistically interpreted by means of MS Excel and IBM SPSS Statistics with the focus

on evaluation of enterprise support, knowledgeability about cross-border cooperation

and experience with the very cross-border cooperation. Contribution of the thesis lies in

evaluation of the state of cross-border cooperation and in proposal of its real starting

points for the future.

Key words

Cross-border cooperation, enterprise support, small and medium-sized enterprises,

Ukraine, Slovakia, barriers to cross-border cooperation, frontier region, border

Zadanie práce

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som celú bakalársku prácu vypracoval samostatne s použitím

uvedenej odbornej literatúry.

Košice, 10. máj 2013

..........................................

vlastnoručný podpis

Poďakovanie

Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli počas

písania tejto bakalárskej práce. Taktiež ďakujem mojej školiteľke doc. Ing. Nataši

Urbančíkovej, PhD. za jej odbornú pomoc a cenné rady pri vypracovávaní mojej práce.

Osobitne by som sa chcel poďakovať aj mojej rodine a priateľom za ich podporu.

Predhovor

Podporovať podnikanie je dôležité a to z viacerých hľadísk. Vytvára sa tak priestor

pre rast zamestnanosti, rozvoj regiónu a celkové zvyšovanie životnej úrovne

obyvateľstva a ekonomickej sily daného regiónu a krajiny.

Rozvoj cezhraničnej spolupráce je potrebný. Najmä, keď prihraničné regióny sú

okrajové a dlhodobo zaostávajú za rozvinutými regiónmi danej krajiny. Aktívna

a efektívna cezhraničná spolupráca tak znamená vytvorenie predpokladu pre možné

oživenie hospodárstva v danom regióne.

V tejto bakalárskej práci sa venujeme konkrétne spolupráci Slovenskej republiky

s Ukrajinou. Túto tému bakalárskej práce som si zvolil pretože je mi Ukrajina blízka,

najmä po jazykovej, kultúrnej a religióznej stránke. Ukrajina ponúka veľký, ale

nevyužitý potenciál pre rozvoj slovenských firiem. A taktiež opačne, veľký význam má

spolupráca so Slovenskom pre Ukrajinu, najmä z dôvodu vstupu ukrajinských

podnikateľov na trhy EÚ.

Ukrajina je „neprebádanú oblasť“ a to nielen v oblasti podnikania. Súvisí to aj

s úrovňou samotnej informovanosti. Napriek faktu, že Ukrajina je naším susedným

štátom vieme o nej veľmi málo. Často sú tieto informácie deformované a neúplné. To

môže odrádzať potenciálnych záujemcov od spolupráce s Ukrajinou.

Cieľom bakalárskej práce je zistiť na akej úrovni sa nachádza súčasná podpora

podnikateľov v rámci cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou

a Ukrajinou a načrtnúť jej možné východiská do budúcnosti.

Predkladaná bakalárska práca vznikla za spolupráce Regionálnej komory SOPK

v Košiciach.

Obsah

Zoznam grafov .............................................................................................................. 10

Zoznam tabuliek ........................................................................................................... 11

Zoznam symbolov a skratiek ....................................................................................... 12

Úvod ............................................................................................................................... 13

1 Charakteristika malých a stredných podnikov .................................................... 15

1.1 Právne normy upravujúce podnikanie ................................................................. 15

1.2 Vymedzenie malých a stredných podnikov ......................................................... 16

1.3 Postavenie malých a stredných podnikov v hospodárstve .................................. 18

2 Financovanie malého a stredného podnikania ..................................................... 19

2.1 Nebankové formy financovania .......................................................................... 24

2.2 Ostatné formy financovania ................................................................................ 26

3 Cezhraničná spolupráca ......................................................................................... 27

3.1 Cezhraničná spolupráca ako príležitosť .............................................................. 27

3.2 Úrovne cezhraničnej spolupráce .......................................................................... 28

3.3 Prihraničné regióny ............................................................................................. 28

3.4 Oblasti cezhraničnej spolupráce .......................................................................... 29

3.5 Vzťah Ukrajiny a EÚ ........................................................................................... 30

3.6 Podnikatelia a cezhraničná spolupráca ................................................................ 32

4 Metodológia výskumu ............................................................................................. 33

5 Analýza podpory cezhraničného podnikania ....................................................... 34

5.1 Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu ............................................................ 34

5.1.1 Cieľ dotazníkového prieskumu .................................................................... 34

5.1.2 Metodológia dotazníkového prieskumu ....................................................... 34

5.1.3 Výsledky dotazníkového prieskumu ............................................................ 35

5.2 Vyhodnotenie rozhovorov ................................................................................... 52

5.2.1 Cieľ rozhovoru ............................................................................................. 52

5.2.2 Metodológia rozhovoru ................................................................................ 52

5.2.3 Analýza uskutočnených rozhovorov ............................................................ 53

5.3 Analýza konkrétnej podpory podnikateľov ......................................................... 55

5.4 SWOT analýza cezhraničnej spolupráce Slovenska a Ukrajiny so

zameraním sa na podporu podnikateľov .................................................................. 59

6 Návrhová časť ......................................................................................................... 61

7 Záver ......................................................................................................................... 63

8 Zoznam použitej literatúry ..................................................................................... 65

9 Prílohy ...................................................................................................................... 68

Ekf TU KE KRVaM

10

Zoznam grafov

Graf 1 Podiel MSP na zamestnanosti v podnikovej ekonomike ............................... 17

Graf 2 Podiel MSP na tržbách vybraných odvetví a stavebnej produkcií v

roku 2010.................................................................................................................. 17

Graf 3 Externé zdroje financovania pre potreby prevádzkového kapitálu (v

%) ............................................................................................................................. 21

Graf 4 Finančná medzera ............................................................................................. 23

Graf 5 Početnosti jednotlivých podnikov podľa odvetví ........................................... 36

Graf 6 Rozloženie podnikov podľa dĺžky pôsobnosti na trhu .................................. 37

Graf 7 Geografická pôsobnosť podnikov Vlastné spracovanie v programe

SPSS. ......................................................................................................................... 37

Graf 8 Krajiny v ktorých pôsobia podniky ................................................................ 38

Graf 9 Skúsenosti s cezhraničnou spoluprácou ......................................................... 39

Graf 10 Čo pre podnikateľov znamená cezhraničná spolupráca? ........................... 40

Graf 11 Hodnotenie perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou .................. 41

Graf 12 Hodnotenie podpory cezhraničného podnikania ......................................... 42

Graf 13 Hodnotenie celkovej informovanosti o možnostiach podpory

v cezhraničnom podnikaní ..................................................................................... 43

Graf 14 Zdroje informácií o cezhraničnej spolupráci ............................................... 44

Graf 15 Bariéry cezhraničnej spolupráce ................................................................... 44

Graf 16 Kontingencia medzi účasťou na podujatiach a hodnotením

informovanosti ......................................................................................................... 46

Graf 17 Kontingencia medzi odvetvím a hodnotením podpory ............................... 48

Graf 18 Kontingencia medzi skúsenosťami s cezhraničnou spoluprácou a

hodnotením perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou .......................... 50

Ekf TU KE KRVaM

11

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Členenie malých a stredných podnikov v EÚ ......................................... 16

Tabuľka 2 Početnosti jednotlivých podnikov podľa odvetví .................................... 35

Tabuľka 3 Skúsenosti s cezhraničnou spoluprácou .................................................. 39

Tabuľka 4 Kontingencia medzi účasťou na podujatiach a hodnotením

informovanosti ......................................................................................................... 46

Tabuľka 5 Výsledok Pearsonovho chí kvadrát testu o nezávislosti ......................... 47

Tabuľka 6 Kontingencia medzi odvetvím a hodnotením podpory .......................... 48


Tabuľka 8 Kontingencia medzi skúsenosťami s cezhraničnou spoluprácou a

hodnotením perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou. ......................... 50


Ekf TU KE KRVaM

12

Zoznam symbolov a skratiek

A pod. - A podobne, a podobný

ENPI - European Neighbourhood and Partnership Instrument (Program

cezhraničnej spolupráce ENPI: Maďarsko - Slovensko - Rumunsko -

Ukrajina 2007-2013)

EÚ - Európska únia

MSP - Mali a strední podnikatelia

Napr. - Napríklad

NARMSP - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania

Resp. - Respektíve

RPIC - Regionálne poradenské a informačné centrá

SARIO - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

SOPK - Slovenská obchodná a priemyselná komora

SR - Slovenská republika

ŠU SR - Štatistický úrad Slovenskej republiky

UA - Ukrajina

VÚC - Vyšší územný celok

Ekf TU KE KRVaM

13

Úvod

Územia východného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny sú charakteristické svojím

prírodným a kultúrno-historickým bohatstvom. Žiaľ tieto regióny sú charakteristické aj

vysokou mierou nezamestnanosti, korupcie, nevyhovujúcou infraštruktúrou a stým súvisiacim

nízkym objemom zahraničných investícií. Spomenuté regióny sú málo rozvinuté a často

mimo centra pozornosti. Malo by byť v záujme štátu, vyšších územných celkov, miest a obcí

podporiť aktívnu cezhraničnú spoluprácu so zreteľom na podnikateľský sektor. Cezhraničná

spolupráca sa taktiež realizuje v rámci súkromného sektora a to predovšetkým obchodnými

vzťahmi medzi danými krajinami. Z toho vyplýva potreba podporovať takéto podnikateľské

aktivity, nakoľko to prináša výhody naprieč hranicami pre všetky participujúce krajiny. Tak

sa môžu vytvoriť vhodné predpoklady pre rast životnej úrovne prihraničných regiónov.

Predkladaná bakalárska práca sa venuje cezhraničnej spolupráci Slovenska a Ukrajiny so

zreteľom na podporu podnikateľov, ktorí sú v nej zapojení. Pričom dôraz sa kladie na

hľadanie dostupných možností financovania podnikov, na perspektívnosť cezhraničnej

spolupráce s Ukrajinou, a na bariéry takejto spolupráce a ich prekonávanie. Účelom práce je

zistiť, na akej úrovni sa nachádza súčasná podpora podnikateľov v rámci cezhraničnej

spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou a tiež načrtnúť jej možné východiská

do budúcnosti.

V prvej kapitole je definovaný pojem podnikane. Ten upravujú príslušné právne normy.

Ďalej je priestor venovaný vymedzeniu malých a stredných podnikov, ich charakteristike

a postaveniu v hospodárstve.

Druhá kapitola popisuje možnosti financovania malých a stredných podnikateľov, ktoré

môžu byť rôzne, vzhľadom na ich variabilné požiadavky s prihliadnutím na životný cyklus

podniku. V jednotlivých podkapitolách sú charakterizované nebankové formy financovania

a tiež ostatné formy financovania, ako napríklad dotácie, granty a iné nenávratné finančné

zdroje.

Tretia kapitola definuje cezhraničnú spoluprácu ako príležitosť pre rozvoj podnikania.

Ďalej sú klasifikované jednotlivé úrovne a oblasti cezhraničnej spolupráce. Taktiež sú tu

definované prihraničné regióny a ich charakteristické znaky. V záverečných podkapitolách sú

analyzované vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou. Tie vo výraznej miere determinujú cezhraničnú

spoluprácu. Ďalej sa v poslednej podkapitole bližšie venujeme podnikateľom a ich vzťahu

k cezhraničnej spolupráci.

Ekf TU KE KRVaM

14

Štvrtá kapitola popisuje jednotlivé postupy, metódy a ciele, ktoré boli použité pri

výskume v rámci tejto bakalárskej práce.

Piata kapitola je kapitolou analytickou a je rozdelená do štyroch podkapitol.

V jednotlivých podkapitolách sú popísané výsledky, ktoré vzišli z dotazníkového prieskumu.

V rámci dotazníkovej analýzy sú testované hypotézy. Pričom sa zaoberáme závislosťou medzi

aktívnym prístupom podnikateľov k cezhraničnej spolupráci, hodnotením podpory podnikania

a informovanosti, taktiež aj vnímaním perspektívy cezhraničnej spolupráce. V druhej

podkapitole je analyzovaná konkrétna podpora podnikania zo strany Slovenskej obchodnej a

priemyselnej komory. V poslednej štvrtej podkapitole je SWOT analýza, ktorej výsledky

vzišli z výsledkov výskumu.

Šiesta kapitola je kapitolou návrhovou a prináša návrhy možných riešení daných

problémov, ktoré stále pretrvávajú v oblasti cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom

a Ukrajinou.

V závere sú syntetizované základné myšlienky práce a hodnotenie hypotéz a úspešnosti

stanovených cieľov.

Ekf TU KE KRVaM

15

1 Charakteristika malých a stredných podnikov

Prv než sa začneme venovať rôznym formám podpory malých a stredných

podnikateľov (ďalej iba „MSP“) v rámci cezhraničnej spolupráce, na začiatok bude treba

uviesť základný právny rámec upravujúci podnikanie, samotný podnik a taktiež

charakteristiku a vymedzenie MSP od ostatných foriem podnikania.

1.1 Právne normy upravujúce podnikanie

Jedným zo základných právnych prameňov pre oblasť podnikania je Obchodný

zákonník SR, konkrétne zákon č. 513 /1991 Zb. V ktorom sa píše: „Podnikaním sa rozumie

sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“ [1]

„Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie

podľa osobitného predpisu.“ [2]

„Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a

nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré

patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu

majú tomuto účelu slúžiť.“ [3]

Definovaním podniku sa venovali aj napr. Marshall a Gutenberg:

Gutenberg charakterizuje podnik ako súbor výrobných faktorov, ktoré kombinuje

podnikateľ tak aby hospodáril efektívne a vyrovnane. [4]

Marshall (1842-1924) definoval podnikanie ako jeden zo štyroch výrobných faktorov.

Argumentoval to tým, že každý výrobný faktor prináša určitú odmenu, z toho vyplýva, že

odmenou podnikateľa za jeho činnosť je zisk. [5]

Ekf TU KE KRVaM

16

1.2 Vymedzenie malých a stredných podnikov

Podnikateľské prostredie tvorí veľká časť podnikov, firiem, inštitúcii a iných foriem

podnikania, ktoré môžeme členiť na základe rôznych kritérií. Jednotný kľuč pre takéto

členenie neexistuje. V rôznych literatúrach sa uvádza niekoľko rôznych prístupov k danému

vymedzeniu podnikov. Najviac rozšírenou metódou na klasifikáciu podnikov je typologické

klasifikácia:

a) podľa predmetu činností (výrobné podniky a podniky služieb),

b) podľa vlastníctva (súkromné, verejné - štátne a zmiešané),

c) podľa právnej formy,

d) podľa veľkosti.

Členenie podniku podľa veľkosti je určujúce pre vymedzenie MSP. Tak isto sa pri

členení podľa veľkosti nedá jednoznačne určiť spôsob, akým by sme zadefinovali typ

podniku. Preto sa používa jeden, alebo viac znakov. A tie môžu byť:

a) kvalitatívne,

b) kvantitatívne.

Medzi kvantitatívne znaky na určenie veľkosti podniku patrí:

a) počet zamestnancov,

b) veľkosť obratu,

c) výška vloženého kapitálu (celkového i vlastného),

d) množstvo použitých výrobných faktorov a ich hodnota.

Kvalitatívne znaky sú merateľné (napr. intenzita vynaloženej práce, podiel na trhu ...)

a nemerateľné (napr. typ organizačnej štruktúry).

Podľa odporúčania Európskej komisie č. 2003/361/ES, členíme podnik nasledovne:

Kategória podniku Počet

zamestnancov

Ročný obrat

(mil. EUR)

Bilančná suma

(mil. EUR)

Mikropodnik 0 – 9 do 2 do 2

Malý podnik 10 – 49 do 10 do 10

Stredný podnik 50 – 249 do 50 do 43

Tabuľka 1 Členenie malých a stredných podnikov v EÚ. [6]

Zdroj: KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Odporúčanie komisie č.

2003/361/ES: ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov [online]. 2003.

Ekf TU KE KRVaM

17

Pre ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia a podpory MSP je dôležité poznať

stav a samotné postavenie malého a stredného podnikania v ekonomike. Stav podnikateľského

prostredia umožňuje identifikovať trendy, vývoj do budúcnosti, a tak vytvárať možnosti pre

efektívnu podporu a stimuláciu MSP.

Graf 1 Podiel MSP na zamestnanosti v podnikovej ekonomike. [7]

Zdroj: NARMSP. Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej

republike: 2010.

Graf 2 Podiel MSP na tržbách vybraných odvetví a stavebnej produkcií v roku 2010 [7]

Zdroj: NARMSP. Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej

republike: 2010.

MSP (vrátane živnostníkov) na Slovensku v roku 2010 tvorili 72,2% podiel na

celkovej zamestnanosti. Čo dokazuje, že zastávajú významné postavenie v národnom

hospodárstve. A to nielen v spomínanom roku, ale aj v dlhodobom horizonte rokov.

Ekf TU KE KRVaM

18

Význam MSP v ekonomike je značný. Obzvlášť na Slovensku, kde MSP tvoria až

99,9% všetkých podnikateľských subjektov. A taktiež sa podieľajú na tvorbe veľkého počtu

pracovných miest. Preto by malo byť v záujme vlády, VÚC, miest a obcí podporovať MSP.

To predovšetkým v takých regiónoch akým je aj východné Slovensko. Pokles zamestnanosti

je v prípade MSP menej značný ako u veľkých podnikov. V roku 2010 dosiahli MSP (vrátane

živnostníkov) na Slovensku 31,6% podiel na celkových tržbách v odvetví priemyslu. Avšak

rozhodujúci vplyv majú v tomto odvetví veľké podniky. MSP tvorili 77,2% celovej stavebnej

produkcie. V odvetví obchodu dosiahli MSP 76,1% podiel na tržbách. Podiel 76,4% na

tržbách dosiahli MSP v odvetví doprava. MSP dosiahli až 86,4% podiel na tržbách v odvetví

vybraných trhových služieb. [7]

Údaje ŠU SR z roku 2010 potvrdzujú, že MSP sú v hospodárstve Slovenska veľmi

dôležité. A tieto údaje nám, môžu ilustrovať približný obraz postavenia MSP aj v okolitých

krajinách.

1.3 Postavenie malých a stredných podnikov v hospodárstve

Postavenie MSP úzko súvisí s rôznymi podmienkami ako sú: politické, spoločenské,

makroekonomické a pod.

Môžeme si všimnúť, že v krajinách západnej Európy je postavenie MSP stabilnejšie a

má dlhšiu tradíciu oproti postkomunistickým krajinám. To súvisí s ich rozvojom v trhovom

hospodárstve najmä v 70. rokoch. V tých časoch v štátoch strednej a východnej Európy

pôsobil totalitný režim, ktorý neprial rozvoju súkromného vlastníctva ako takého.

Realizované centrálne riadené hospodárstvo podporovalo zakladanie a rozvoj veľkých

celonárodných štátnych podnikov. Situácia sa zmenila pri preorientovaní sa na trhové

hospodárstvo, najmä počas rozpredávania štátneho majetku. V období privatizácie vzniklo

veľké množstvo malých podnikov.

Dnes za vznikom MSP stojí podpora štátu, neziskových organizácií či štrukturálnych

fondov EÚ. Ide nielen o podporu MSP, ale predovšetkým o vytváranie takého

podnikateľského prostredia, ktoré bude prinášať efektivitu a rast podnikov.

Ekf TU KE KRVaM

19

2 Financovanie malého a stredného podnikania

Malé a stredné podniky tvoria neoddeliteľnú súčasť národného hospodárstva. Veľkou

výhodou MSP je predovšetkým to, že dokážu flexibilnejšie reagovať na vzniknuté podmienky

na trhu. Taktiež prinášajú dynamiku a rast. Obzvlášť malé podniky pre ich prispôsobivosť a

aktivitu. Všetky tieto nesporné výhody sú limitované finančnými možnosťami MSP. Zvoliť

vhodný spôsob financovania MSP je obzvlášť náročné pre ich rôznorodosť a odlišné potreby

v jednotlivých fázach ich životného cyklu.

Avšak financie nie sú jediným faktorom, ktorý limituje MSP. Ďalším z nich je kvalita

legislatívneho prostredia v danej krajine, resp. legislatívny rámec upravujúci MSP a oblasti

jeho pôsobenia. Túto kvalitu výrazne ovplyvňuje aj vymožiteľnosť práva, samotná činnosť

súdnictva, prieťahy v súdom konaní a taktiež skorumpovanosť daného prostredia. Keď to

aplikujeme na cezhraničnú spoluprácu Slovenska a Ukrajiny musíme konštatovať, že najmä

Ukrajina má v tejto oblasti značné problémy, hlavne v problematike korupcie. Ale ani

Slovensko nie je výnimkou a podmienky čo sa týka kvality legislatívneho prostredia nie sú

ideálne, avšak v porovnaní s Ukrajinou určite lepšie.

Toto tvrdenie potvrdzujú aj výsledky výskumu Corruption Perceptions Index (Index

vnímania korupcie), ktorý realizovala organizácia Transparency International v roku 2012.

Z výsledkov výskumu vyplynulo, že Slovensko so svojím skóre 46 je na 62. mieste spomedzi

krajín sveta. Ukrajina je na tom oveľa horšie, čo sa týka korupcie, tá so svojím skóre 26 sa

umiestnila až na 144. mieste. [8]

Ale na druhej strane pri financovaní bankovými úvermi podnikatelia často konštatujú,

že za ich neúspechom pri žiadaní o úver stojí byrokracia a legislatíva, ktorá vytvára bariéry

pre rozvoj podnikania. Najmä prísne kritéria, ktoré musia spĺňať pre kladné vybavenie svojej

žiadosti. Tieto prekážky sa nedajú poprieť, ale je dôležité si uvedomiť, že hlavný podiel

zodpovednosti nesie podnikateľ. Často podnikateľom chýba finančný manažment, ktorý je na

úrovni a kvalitne vypracovaný podnikateľský zámer. Preto je potrebné motivovať

podnikateľov a predovšetkým MSP ku zvyšovaniu kvalifikácie zamestnancov a skvalitneniu

svojich projektov. Obzvlášť preto, že MSP zastávajú dôležitú úlohu v národnom hospodárstve

a tvoria vysoký podiel na zamestnanosti obyvateľov. čo potvrdzujú rôzne štatistiky a

prieskumy.

Môžeme sa vrátiť späť k problematike financovania, pretože bez financií sa nedá

realizovať žiadna spolupráca. Musíme teda konštatovať, že skutočne kvalitné legislatívne

Ekf TU KE KRVaM

20

prostredie je predpokladom pre efektívne využívanie financií a následnú spoluprácu. Pokiaľ

nedôjde k zlepšeniu legislatívneho prostredia na oboch stranách hranice a najmä na Ukrajine

nie je možné využívať efektívne existujúce zdroje financovanie za účelom cezhraničnej

spolupráce.

Financie sú nevyhnutnou súčasťou podpory každej aktivity napr. vývoj nových

produktov, technológii, inovácií ktoré sa potrebujú realizovať. Od financií sú závislé veľké

ako aj malé a stredné podniky a živnostníci. Obzvlášť na Slovensku, kde MSP tvorí až 99,9%

všetkých podnikateľských subjektov. [7]

Financovanie podniku môžeme zjednodušene rozdeliť do 3 skupín:

a) financovanie bankovými úvermi,

b) financovanie rizikovým kapitálom,

c) ostatné formy financovania.

Zdroje financovania môžeme taktiež rozdeliť na externé a interné. Externé zdroje

financovania rozdeľujeme na neformálne a formálne. Interné zdroje financovania sú tvorené

predovšetkým z úspor a vlastného zisku podniku.

Podľa ďalšieho kritéria môžeme financovanie podniku rozdeliť na:

a) návratné (úvery, záruky, rozvojový kapitál),

b) nenávratné (granty, stimuly).

Číže podľa tohto delenia môžeme financovanie bankovými úvermi a financovanie

rozvojovým kapitálom zaradiť k návratnému financovaniu podniku. Medzi nenávratné formy

financovanie môžeme zaradiť ostatné formy financovanie ako sú rôzne granty a stimuly.

Prístupom MSP k financiám sa v roku 2011 zaoberal prieskum Access to Finance. [9]

Tento prieskum bol realizovaný na základe Nariadenia Komisie (ES) č.97/2009. [10] Bol

uskutočnený v 20 štátoch EÚ. Do samotného prieskumu sa zapojilo 25 000 MSP, na

Slovensku to bolo 999 MSP z rôznych odvetví hospodárstva. Cieľom prieskumu bolo zistiť

možnosti prístupu k zdrojom financovania, definovať očakávania MSP ohľadom financovania

a samotnej úspešnosti MSP pri žiadaní o finančnú podporu. Výsledky prieskumu ukázali, že

Slovensko sa nachádza na popredných priečkach v podávaní žiadostí o financovanie MSP.

[11] Závery prieskumu Access to Finance, potvrdili, že financie sú najdôležitejšou súčasťou

podpory rozvoja MSP. Bez potrebných finančných prostriedkov, tak nie je možné realizovať

podnikateľské zámery, investície ale aj bežné aktivity podniku.

Ekf TU KE KRVaM

21

Pri financovaní MSP musíme neustále prihliadať na to v akej fáze životného cyklu sa

podnik nachádza. Podľa toho je potrebné zvoliť vhodnú spôsob financovania „šití na mieru“

pre konkrétneho malého a stredného podnikateľa. Financovanie samotného rozvoja MSP,

môžeme označiť za jednu z najväčších prekážok rastu.

„Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že v jednotlivých fázach životného cyklu má

podnik rôznu potrebu kapitálu.“ Toto tvrdenie platí obzvlášť pre MSP. [12]

V začiatočných fázach životného cyklu podniku majú prevahu neformálne zdroje

financovania, ako napr. podpora rodiny, priateľov, známych, ktorí sú ochotní zafinancovať

začínajúceho podnikateľa. Neskôr vo fázach expanzie majú prevahu formálne zdroje

financovania ako napr. úvery, granty, dotácie a pod. Pričom ich dostupnosť môže vplývať na

ďalší rozvoj podniku. [13]

Graf 3 Externé zdroje financovania pre potreby prevádzkového kapitálu (v %) [12]

Zdroj: BELANOVÁ, Katarína. Prístup k finančným zdrojom ako kľúčová bariéra rozvoja

malých a stredných podnikov: Životný cyklus malých a stredných podnikov a ich finančné

potreby, 1. časť. In BIATEC [online]. 2012.

Bankové financovanie potrieb MSP predstavuje jedno z najdôležitejších zdrojov

externého financovania. Rozhodujúcu úlohu tu zohrávajú komerčné banky, ktoré vytvárajú

rôzne portfólia svojich produktov ako napr. riadenie likvidity, poistenie, transfery a iné

transakčne produkty. [14]

Ekf TU KE KRVaM

22

Bankový úver je najideálnejší spôsob financovania z hľadiska individuálností prístupu

a flexibility pri stanovení úverových podmienok pre konkrétny investičný zámer. Úver je teda

návratnou formou, ako získať externé zdroje. S bankovými úvermi sú spojené vysoké úroky,

prísnosť hodnotenia úverovej spôsobilosti a taktiež nedostupnosť úverov pre všetky

podnikateľské zámery. [15]

Okrem tradičných foriem financovania, banky poskytujú aj vedľajšie produkty ako sú

napr. špeciálne finančné programy pre ženy podnikateľky, financovanie energií, podpora

vzdelávania v podnikateľských zručnostiach. Po bankových úveroch sú dodávateľské

a obchodné úvery ďalšími najviac využívanými prostriedkami financovania MSP.

Využívajú sa väčšinou pri transakciách medzi dvoma podnikateľmi. [12] Využívanie

dodávateľského úveru je limitované možnosťami dodávateľov. Vyžadujú určitý podiel

vlastných zdrojov a využívajú sa predovšetkým pri obstarávaní stojov a zariadení. [15]

Obchodný úver prináša možnosť presunu platby na neskôr a takto prestavuje náhradu

krátkodobých bankových úverov. V súčasnosti je veľmi žiadaný medzi podnikateľmi

reverzný faktoring, ktorého štruktúra je opačná ako pri transakčných vzťahoch klasického

štandardného faktoringu. Reverzný faktoring je užitočný predovšetkým pre MSP v krajinách

so zaostalými režimami presadzovania zmlúv a slabými kreditnými informačnými systémami

(Klapper, 2005). [12]

Faktoring je špeciálna forma získania investičného majetku cez prenájom. Realizuje sa

prostredníctvom nájomného a tak sa investícia stáva súčasťou nákladov, čo zabezpečí to, že si

podnikateľ môže znížiť základ dane, zvýšiť likviditu vo firme a naopak znížiť riziko

z investovania. Po splatení je daný majetok prevedený do vlastníctva podniku. [15]

Samotná finančná medzera je jednou z najkritickejších prekážok rastu podniku. Vznik

finančnej medzery súvisí s nedostatkom finančných zdrojov, ako i s nedostatkom zo strany

dopytu po takýchto zdrojoch. Do veľkej miery je ovplyvnená rozvojom finančného sektora,

venture kapitálu a taktiež informačnou asymetriou. Takáto informačná asymetria môže

spôsobiť buď to, že zlé projekty budú považované za lukratívnejšie, a tie lepšie projekty budú

zamietnuté. S cieľom znížiť informačnú asymetriu medzi poskytovateľom kapitálu a MSP by

sa zúčastnení aktéri mali zamerať na vytváranie užších pracovných vzťahov (Binks a Ennew,

1996). [13]

Ekf TU KE KRVaM

23

Graf 4 Finančná medzera [13]

Zdroj: BELANOVÁ, Katarína. Prístup k finančným zdrojom ako kľúčová bariéra rozvoja

malých a stredných podnikov: Vplyv finančnej medzery na rast a vývoj malých a stredných

podnikov, 2. časť. In BIATEC [online]. 2012.

Výsledky prieskumu, ktorý uskutočnila Svetová banka (World Bank Enterprise

Surveys, 2006 – 2009) ukazuje, že MSP v rozvojových krajinách majú zložitejší prístup

k finančným zdrojom ako v rozvinutých krajinách. MSP môžu byť v hospodárstve

poddimenzovanou skupinou podnikateľov v oblasti financií. Preto finančná medzera

predstavuje stav, keď MSP nedokáže naplniť svoje finančné potreby prostredníctvom bank,

kapitálových trhov alebo iných poskytovateľov finančných prostriedkov. [13]

Kľúčom k odstraňovaniu finančnej medzery je aj efektívne fungujúci legislatívny

rámec, ktorý vytvára vhodné prostredie pre financovanie MSP. Takýto rámec plní dôležitú

úlohu pri financovaní MSP.

Legislatívna podpora lízingu a faktoringu môže prinášať zvýšenie prístupu MSP

k financiám, najmä tam, kde je slabá finančná infraštruktúra. Avšak regulácia môže mať aj

negatívny dopad pre banky napr. pri stanovení stropu pre úrokovú mieru, pričom banky nie sú

schopné potom pokryť svoje úverové riziko. Ani samotné podporné prostredie ešte

nezabezpečuje prístup MSP k financiám. Najmä začínajúce a novovzniknuté podniky majú

problém, pretože ešte nemajú dostatočnú úverovú históriu, resp. je u nich pochybnosť či majú

kvalitný kolaterál. [14]

Rozhodujúcu úlohu v odstraňovaní problémov v prístupe MSP k financiám, najmä

finančnej medzery má vláda. Vládne opatrenia by mali byť zamerané predovšetkým na tvorbu

Ekf TU KE KRVaM

24

efektívneho legislatívneho a regulačného rámca ako aj finančnej infraštruktúry. Určite to

všetko sa nebude dať uskutočniť za predpokladu, nestabilného podnikateľského prostredia

a slabej vymožiteľnosti práva, prieťahom v súdnych konaniach, korupcie a ako už bolo

spomenuté je to charakteristické aj pre podmienky Slovenska a Ukrajiny.

Ďalšou z možností financovania MSP je exportný úver, ktorý je veľmi užitočný pri

dodávaní tovarov a služieb do zahraničia. Podstatou takéhoto financovania je to, že domáci

podnikateľ dodá tovar do zahraničia odberateľovi a domáca banka úveruje takýto vzťah.

Zahraničný odberateľ takto dostane tovar a je mu poskytnutý úver. Zvyčajne 85% hodnoty

kontraktu spláca banka, zvyšných 15% platí zahraničný odberateľ. Úver je zabezpečený

a poistený Eximbankou. Ide tu predovšetkým o komerčné a politické riziká. V zahraničí môže

domácu banku zastupovať tuzemská banka s ktorou má zmluvný vzťah. Splatnosť takéhoto

úveru je dlhšia ako jeden rok, čiže ide o dlhodobú formu financovania. Takáto forma

financovania podnikov je veľmi výhodná pre podniky vyrábajúce veľké technologické celky,

stroje a zariadenia. Exportný úver aj napriek svojím výhodám nie je natoľko rozšírený medzi

podnikateľmi.

„Na druhej strane, pre odberateľa je takýto obchod výhodný vtedy, ak získa zo

zahraničia lacnejšie zdroje, ako by mu ponúkli banky v jeho krajine. A tak sa takýto model

môže ľahko uplatniť napríklad u odberateľov z Ruska či Ukrajiny.“ [16]

Toto tvrdenie potvrdzuje opodstatnenosť takéhoto financovania a jeho vplyv na

cezhraničná spoluprácu medzi Slovenskom a Ukrajinou, rozvoj cezhraničných regiónov

a celkovú zamestnanosť.

2.1 Nebankové formy financovania

Keď hovoríme o nebankových formách financovania máme na mysli predovšetkým

financovanie, kde sa nevyužíva bankový úver. Väčšina podnikateľov si zvolí takúto formu

financovania až potom čo neuspeje pri žiadaní o bankový úver. Pričom kritéria resp. riziko

pre veriteľa je pri tomto type financovania väčšie.

Financovanie rizikovým kapitálom spočíva v tom, že investori a subjekty s voľnými

finančnými prostriedkami poskytnú svoje zdroje firmám na navýšenie základného imania

spoločnosti alebo odkúpenia obchodného podielu. A takto sa sami podieľajú na riadení

spoločnosti, pričom ich kapitál, ktorý vložili do podniku nie je krytý ako napr. bankový úver.

A takto idú do väčšieho rizika.

Ekf TU KE KRVaM

25

Začínajúce MSP uprednostňujú zväčša v svojej začiatočnej fáze equity financovanie,

a to z toho dôvodu, že nie je potrebné zabezpečiť daný úver kolaterálom a nemajú stabilný

cash flow. Ta znamená, že podnikatelia sú menej ochotní poskytnúť svoj osobný majetok ako

kolateral v prvotných fázach svojej činnosti a často im nie je poskytnutý ani klasický bankový

úver. Equity financovanie pri začínajúcich podnikoch sa nazýva financovanie venture

kapitálom, kde staršie a etablované firmy poskytujú financie tým začínajúcim. Investujúce

podniky predpokladajú budúci rast a perspektívu podnikov, do ktorých investujú. Takéto

neformálne financovanie je spojené s poskytnutím rád a manažérskych znalostí. V prípadoch

keď bankový úver je nedostupný tak financovanie venture kapitálom pre MSP je hlavným

zdrojom financovania v ich počiatočných fázach. Ale je dôležité pre podnik, aby sa našla

rovnováha medzi úverovým a equity financovaním, ktoré majú medzi sebou komplementárny

vzťah.

V súčasnosti existuje niekoľko moderných pojmov charakterizujúcich rôzne druhy

financovania ako napr. „venture capital“ (financovanie v začiatočnej fáze vzniku a rozvoja

podniku), „private equity“ (typ financovania zameraný na určitú časť rozvoja, pri expanzii na

nové trhy, vytváranie pridanej hodnoty), „replacement capital“ (slúži na reštrukturalizácia už

existujúcich finančných zdrojov), „buy-out“ (odkúpenie väčšinového podielu v spoločnosti

a neskoršie odpredanie pôvodnému investorovi, alebo strategickému partnerovi), „business

angels“ (špecifický typ financovania pri ktorom prevažne fyzické osoby investujú do malých

podnikov, ktoré nemajú úverovú históriu a ani šancu získať bankový úver).

Takéto formy financovanie nie sú v našich podmienkach rozšírené. Vyplýva to aj

z nasledujúceho prieskumu : [17]

Podľa prieskumu, ktorý u uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR,

približne dve tretiny zúčastnených firiem využíva vlastné prostriedky na financovanie svojich

inovácií, ktoré chce realizovať. Približne jedna tretina uprednostňuje financovanie

prostredníctvom úveru. Okolo jednej osminy podnikov nevie akou formou resp. odkiaľ si

zabezpečí posiedky Z toho vyplýva, že podnikatelia radšej použijú financie zo svojich

vlastných rezerv, ako by si mali vziať úver z banky. Vyššie spomínaný prieskum skúmal, či je

ochota u MSP prijať spoločníka do firmy s minoritným podielom na obmedzenú dobu 3 - 5

rokov. Prieskum ukázal, že MSP majú konzervatívne postoje voči prizvaniu minoritného

spoločníka do spoločnosti, ako formu zabezpečenia financií do firmy. Tri štvrtiny opýtaných

sa vyjadrilo, že by nevyužili takúto formu financovania a iba necelá štvrtina by zvážila takúto

Ekf TU KE KRVaM

26

možnosť. Zvyšná časť plne akceptuje takúto možnosť. Dôvodom je aj neochota deliť sa

o rozhodovanie vo firme a taktiež maximalizácia zisku nie je prioritou podniku.

2.2 Ostatné formy financovania

Ako jednu z ostatných možností ako financovať podnik by sme mohli označiť

kapitálový trh. Keď hovoríme o podnikateľskom prostredí na Slovensku musíme

konštatovať, že kapitálový trh u nás nemá tradíciu a nie je rozvinutý. Čiastočné za to môže

spôsob akým bola uskutočnená transformácia z centrále riadeného hospodárstva na trhové.

Ďalšou z možností financovania podniku sú rôzne cudzie zdroje, ako napr.

mimobankové doplnkové zdroje. Za zmienku stojí spomenúť mikropôžičkový programe

NARMSP, ktorý umožňuje čerpať začínajúcim podnikateľom tzv. mikroúvery.

Čo sa týka financovania z nenávratných zdrojov tie môžu byť podniku poskytnuté

v rámci komunitárnych programov z rozpočtu EÚ, štrukturálnych fondov v kombinácií

rozpočtov EÚ a SR alebo len zo zdrojov štátneho rozpočtu. Podnikatelia môžu žiadať o tieto

nenávratné zdroje prostredníctvom výziev.

V rámci Európskeho nástroja susedskej politiky (ENPI) bolo na obdobie rokov 2007-

2013 vyčlenených 12 mld. EUR pre 16 susedných krajín, ktorými EÚ podporuje hlbšiu

spoluprácu a hospodársku integráciu. Konkrétne v rámci programu Investície pre východ bolo

vyčlenených 7 mld. EUR na podporu hospodárskeho rozvoja a podnikateľského prostredia

v danom regióne (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina).

[18]

Môžeme skonštatovať, že financovanie MSP je alfou a omegou, pre ich následný

rozvoj. Ale samotné financovanie nestačí. Je potrebné si uvedomiť, že podnik v jednotlivých

fázach životného cyklu potrebuje rôzne typy financovania. Taktiež je dôležité, aby podnik

mal kvalifikovaných pracovníkov a finančný manažment na úrovni, ktorý bude efektívne

rozhodovať, aké financovanie si zvolí a na čo ho použije.. Tak isto je potrebné, aby v danej

krajine bolo zdravé legislatívne prostredie bez korupcie. Efektívnosť je tu obzvlášť dôležitá,

pretože mať finančné zdroje, či už vlastné, alebo cudzie nestačí. Ide o to ako ich efektívne

využiť na to aby sme maximalizovali úžitok a celkovú konkurenčnú výhodu na trhu.

Ekf TU KE KRVaM

27

3 Cezhraničná spolupráca

Už samotnou účasťou v európskych integračných štruktúrach Slovensko potvrdilo, že

má záujem na vzájomnej spolupráci so zahraničím. Pre ďalší rozvoj Slovenska je nevyhnutné,

aby navzájom spolupracovalo s ostatnými krajinami v rôznych oblastiach.

3.1 Cezhraničná spolupráca ako príležitosť

Cezhraničná spolupráca je predovšetkým o prekonávaní bariér. Tieto bariéry môžu

byť vytvorené prirodzene a to predovšetkým rozdelením prostredníctvom hraníc. Takéto

hranice mohli vzniknúť prírodnými vplyvmi, ako napr. pohorie, rieka atd. Ale veľmi často

hranice vznikali ako výsledok vojenských konfliktov, či politických rozhodnutí.

Takto relatívne homogénne územie (región) sa rozdelilo medzi okolité štáty. Tu

vzniká obrovský priestor v ktorom sa môže uplatniť efektívna cezhraničná spolupráca. Takéto

územia sú charakteristické tým, že majú spoločné znaky. Podobnými územiami sú aj

prihraničné regióny medzi Slovenskom a Zakarpatskou Ukrajinou, ktoré majú spoločnú

históriu a sú si jazykovo, kultúrne a religiózne blízke.

Významnou príležitosťou pre rozvoj a podporu podnikateľských aktivít v regiónoch

východného Slovenska je cezhraničná spolupráca s Ukrajinou. Územie Zakarpatskej Ukrajiny

a celkovo východných trhov vytvára predpoklad pre budúci rast a spoluprácu z ktorého by

mohla profitovať Slovenská republika. Krízové obdobie, ktoré postihlo aj EÚ nás učí, že nie

je práve šťastným riešením sa orientovať iba na západné trhy. Preto je pre nás ako krajinu

kľúčové si hľadať strategických partnerov aj na východe. Najbližším z nich je Ukrajina. Túto

blízkosť by bola veľká škoda nevyužiť v prospech prihraničných regiónov a podnikateľov

v nich pôsobiacich.

Ukrajinské regióny susediace s EÚ sú ako strategické brány pre tranzit tovarov,

služieb a energií. Západná Ukrajina je charakteristická rozsiahlym poľnohospodárstvom

v porovnaní so strednými a východnými regiónmi krajiny. Mesto Ľvov stojí mimo najviac

rozvinutých regiónov, taktiež Zakarpatská Ukrajina je charakteristická silnou migráciou,

starnutím obyvateľstva a veľmi vysokou mierou nezamestnanosti. [19]

Čiže z toho vyplýva, že problémom potenciálnej spolupráce je aj fakt, že na územiach

východného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny sa nachádza málo kapitálu. Je to spôsobené

tým, že polia rastu a prosperity sa dnes nachádzajú na oboch koncoch republík.

Ekf TU KE KRVaM

28

3.2 Úrovne cezhraničnej spolupráce

Cezhraničná spolupráca má rôzne podoby. Môže byť realizovaná na medzivládnej

úrovni. Tá je zastúpená ústrednou štátnou správou (Úrad vlády, Ministerstvo zahraničných

vecí, Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo financií ... ). Ďalej na úrovní prihraničných

regiónov a vyšších územných celkov, ktorá je zastúpená orgánmi územnej samosprávy. Na

najnižšej úrovni môže byť cezhraničná spolupráca realizovaná medzi mestami,

mikroregiónmi, obcami.

Cezhraničná spolupráca môže prebiehať nielen medzi štátnymi inštitúciami, ale aj

medzi súkromným sektorom. Ten je zastúpený veľkými nadnárodnými spoločnosťami,

podnikmi, MSP, živnostníkmi, neziskovými organizáciami a záujmovými združeniami.

Všetky tieto inštitúcie, či už verejne, alebo súkromné sa združujú predovšetkým preto,

aby mohli vzájomne spolupracovať a pomáhať si pri výkone svojich kompetencií, práv.

Taktiež spoločne vystupovať pred inými inštitúciami so spoločným postupom, projektmi

a žiadosťami o finančnú pomoc, dotácie a pod.

Kľúčové záujmy cezhraničnej spolupráce sú: podpora rozvoja pozdĺž oboch strán

vonkajších hraníc EÚ, snaha pomôcť znižovať rozdiely v životných štandardoch naprieč

týmito hranicami, a adresovať výzvy a príležitosti nasledujúc štandardy EÚ. [19]

3.3 Prihraničné regióny

Keď hovoríme o cezhraničnej spolupráci je potrebné vymedziť pojem prihraničný

región. Nie je jednoduché definovať a presne odlíšiť v geografickom priestore prihraničný

región od vnútroštátneho. Na definíciu takéhoto územia vplýva niekoľko faktorov ako počet

colných priechodov, dopravná infraštruktúra, veľkosť a početnosť sídel na oboch stranách

hranice.

Pri definovaní prihraničného regiónu môžeme použiť 2 kritéria:

a) priestorové kritérium,

b) funkčné kritérium.

Pri priestorovom kritériu sa vychádza zo vzdialenosti a časovej dostupnosti územia od

hranice, miest, colnice atd. V praxi sa väčšinou používa prístup vymedzenia prihraničných

regiónov na základe existujúcich administratívnych celkov - okresov. Na Slovensku by takýto

prístup znamenal, že by sme označili až 60% územia s podielom 51% na celkovom

obyvateľstve za prihraničné. [20]

Ekf TU KE KRVaM

29

Aj z tohto dôvodu môžeme označiť problematiku cezhraničnej spolupráca za kľúčovú

a dôležitú pre Slovensko, keďže sa dotýka väčšiny územia.

Pri funkčnom kritériu sa územie pozdĺž hranice vymedzí na základe toho, že vykazuje

rozdielne politické, spoločenské, ekonomické, demografické znaky. Vychádza sa z vplyvu

hranice na dané územie a jeho vzťah medzi vnútroštátnym územím. Tiež sa pri tomto kritériu

zameriava na priechodnosti a priepustnosti hranice. [20]

Pre tieto prihraničné regióny sa tak utvára možnosť pre svoj ekonomický a sociálny

rozvoj, ale je potrebné si uvedomiť, že takáto cezhraničná spolupráca závisí od rôznych

faktorov: [21]

a) očakávaných ekonomických efektov spolupráce,

b) existujúcich rozdielov v sociálno-ekonomickej úrovni,

c) súdržnosti spoločnosti v krajine,

d) negatívnych očakávaní zo vzniknutej spolupráce.

3.4 Oblasti cezhraničnej spolupráce

Cezhraničné spolupráca sa môže uplatniť v rôznych oblastiach života. Môže sa

realizovať rôznymi spôsobmi ako napr. v kultúrnej oblasti, cestovnom ruchu, medzinárodnom

obchode.

Konkrétne Košický samosprávny kraj a Zakarpatská Ukrajina sa dohodli na spolupráci

v týchto siedmych oblastiach:

a) priemysel, poľnohospodárstvo, doprava a obchod,

b) veda, technika, vzdelávanie,

c) kultúra a umenie,

d) turistika a šport,

e) miestna samospráva,

f) ekológia, racionálne využívanie prírodných zdrojov a protipovodňová ochrana,

g) regionálny rozvoj.

Ciele a stratégie cezhraničnej spolupráce sa opierajú o dohody, strategické dokumenty

zainteresovaných regiónov a inštitúcií na jednotlivých úrovniach. [22]

Pri uskutočňovaní cezhraničnej spolupráce je nevyhnutné:

a) striktne sa zamerať na napĺňanie cieľov a schválených stratégií tak, aby sa

podporovali priority a ciele na národnej, regionálnej a miestnej úrovni

a súčasne tak prispievali k rozvoju cezhraničnej spolupráce,

Ekf TU KE KRVaM

30

b) skoordinovanie existujúcich a potenciálnych zdrojov financovania, zamedzenie

plytvaniu a zvýšiť efektivitu využívania finančných zdrojov,

c) Vytvorenie takých podmienok, ktoré podnietia jednotlivé subjekty

k cezhraničnej spolupráci.

V jednotlivých prípadoch cezhraničná spolupráca pomáha: [19]

a) podporovať ekonomický a sociálny rozvoj v regiónoch na oboch stranách

spoločných hraníc,

b) adresovanie spoločných výziev v oblastiach ako napr. životné prostredie,

verejné zdravie a boj proti organizovanému zločinu,

c) zabezpečenie bezpečnosti hraníc,

d) podporovať miestne aktivity typu „ľudia - ľudom“.

Cieľom podpory MSP v rámci rozvoja regiónu a cezhraničnej spolupráce môže byť

napr. rozvoj zahraničného obchodu a investícií. Konkrétne sa táto podpora môže premietnuť

do vzniku a rozvoja cezhraničných klastrov, s pričinením poradenských, konzultačných

a vzdelávacích služieb pre podnikateľov. Taktiež v podpore remeselných dielní a vytvorenia

mikropôžičkových a grantových schém. [23]

3.5 Vzťah Ukrajiny a EÚ

Vzťah Ukrajiny a EÚ je potrebné vnímať v celom kontexte vzťahov Európskej únie

a štátov bývalého Sovietskeho zväzu, v ktorých dominujú vzťahy s Ruskou federáciou. Rusko

aj naďalej potenciálne integračné snahy s bývalými sovietskymi republikami vníma a

považuje za zásah do svojich sfér vplyvu.

Problémom EÚ je, že nemá jednotnú politiku spolupráce s týmito krajinami,

spolupráca je obmedzená na bilaterálne vzťahy, pričom vzniknuté problémy v danom regióne,

ktoré majú dopad aj na samotnú EÚ sa riešia ťažko. Nedávne problémy s dodávkami plynu

z Ruska v januári 2006 a 2007 tomu nasvedčujú. Išlo o spor Ruska a tranzitných krajín

Ukrajiny a Bieloruska, ohľadom prepravy zemného plynu, čo malo za následok odstávku

plynovodov a ohrozenie samotnej energetickej bezpečnosti EÚ.[24]

Čo sa týka konkrétnych vzťahov s Ukrajinou, po vstupe Slovenska do Európskej únie

v roku 2004 sa zmenilo aj postavenie Ukrajiny ako nového susedného štátu EÚ. Vzťah

Ukrajiny a EÚ môžeme charakterizovať ako vzťah nejednoznačný čo sa týka miery a spôsobu

spolupráce medzi týmito subjektmi medzinárodného práva. Vytvára sa tu tak priestor pre

Slovenskú republiku ako kľúčového hráča v rámci cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou.

Ekf TU KE KRVaM

31

Ukrajina ako najväčší susedný štát je spomedzi všetkých našich susedných štátov

jediný, ktorý sa nachádza mimo integračných štruktúr a spoločných pravidiel a noriem EÚ.

Rozdielna kvalita vnútorných prostredí SR a Ukrajiny predstavuje bariéru pri nadväzovaní

užších a trvalejších bilaterálnych vzťahov. [25]

Cezhraničnú spoluprácu by zásadným spôsobom zmenil prípadný vstup Ukrajiny do

EÚ. Avšak situácia na globálnej úrovni a taktiež aj v regióne nenasvedčuje, že by k takému

niečomu mohlo dôjsť v blízkej budúcnosti. Situáciu v regióne ovplyvňuje vnútorná politická

situácia na Ukrajine, ktorá je charakteristická vzájomným súperením o moc medzi prozápadne

(proeurópsky) a provýchodne (prorusky) orientovanými politickými subjektmi. V súčasnosti

je na Ukrajine proruský prezident Viktor Janukovič, ktorý ovplyvňuje smerovanie vnútornej a

zahraničnej politiky Ukrajiny viac na Rusko ako na EÚ.

Situácia na globálnej úrovni je úzko spojená so svetovou hospodárskou krízou.

V súčasnosti sa prejavuje ako dlhová kríza a kríza dôvery a neobchádza ani štáty Európskej

únie. Európa čelí protestom proti zhoršovaniu životnej úrovne a rastu nezamestnanosti.

Zároveň narastajú euroskeptické nálady v členských štátov a taktiež obavy z nadmernej

centralizácie EÚ. Taktiež zaznievajú hlasy po rozdelení Eurozóny na dvojrýchlostnú. To

všetko vplýva na štáty, ktoré by aj potenciálne mali záujem o vstup do EÚ, ale odrádza ich

súčasná situácia v Eurozóne a celkovo v Európskej únií.

Pre Ukrajinu to platí dvojnásobne, pretože tu ide o kombináciu súčasnej proruskej

politiky a obáv z vývoja v EÚ. To má za následok odklad úvah o možnom vstupe do EÚ do

vzdialenejšej budúcnosti.

Aj keď situácia v EÚ a na Ukrajine nevyzerá najlepšie, Slovensko potrebuje vytvoriť

vo vzťahu k Ukrajine ucelenú dlhodobú stratégiu, podľa ktorej by realizovalo vzájomnú

cezhraničnú spoluprácu. [25] Takáto cezhraničná spolupráca by bola založená na lokálnej

úrovni s cieľom podporiť miestnych podnikateľov a územnú samosprávu v takých aktivitách,

ktoré napomáhajú k rozvoju zaostalých regiónov a poklesu nezamestnanosti.

V rámci programu ENPI existuje spoločný operačný program cezhraničnej spolupráce

na roky 2007-2013 medzi Maďarskom, Slovenskom, Rumunskom a Ukrajinou.

Tento program obsahuje nasledovné priority: [26]

a) podpora ekonomického a sociálneho rozvoja, ktorá by sa dosahovala

jednotným prístupom v oblasti turizmu, vytváraním lepších podmienok pre MSP a rozvoj

obchodu,

Ekf TU KE KRVaM

32

b) zvyšovanie kvality životného prostredia, prostredníctvom ochrany životného

prostredia, vhodné a primerané využívanie prírodných zdrojov, pripravenosť pri živelných

pohromách,

c) zvyšovanie efektivity hraníc, ktorá zahŕňa zlepšenie cezhraničnej dopravnej

infraštruktúry a systém hraničných kontrol,

d) podpora spolupráce typu „ľudia - ľudom“.

3.6 Podnikatelia a cezhraničná spolupráca

O téme podnikatelia a cezhraničná spolupráca podľa nášho názoru najlepšie vypovedá

prieskum, ktorý zrealizoval Karpatský rozvojový inštitút:

Z prieskumu v rámci projektu „Audit pripravenosti prihraničných oblastí s Ukrajinou

na rozvoj s dôrazom na cezhraničnú spoluprácu“, ktorý vykonával Karpatský rozvojový

inštitút, Košice a ktorý bol uverejnený v októbri 2009 vyplýva, že aj napriek blízkosti hranice

s Ukrajinou je ekonomické aktivita slovenských podnikateľov s ukrajinskými

podnikateľskými subjektmi veľmi nízka. K slabej úrovni spolupráce prispieva nízka

informovanosť podnikateľov o podporných inštitúciách a programoch, ktoré sú im určené.

Taktiež s tým súvisí aj slabá úroveň vedomosti o programoch na podporu cezhraničnej

spolupráce. Podnikatelia si uvedomujú blízkosť hranice, ale podľa spomenutého prieskumu je

schengenská hranica vnímaná ako bariéra. Budúcu spoluprácu s Ukrajinou a jej kvalitu, obsah

a rozsah vidia podnikatelia predovšetkým v mimorozpočtových zdrojoch financovania.

Podnikatelia sa nehrnú do aktivít, ktoré sú mimo týchto projektov. Taktiež mestá sú

limitované týmito zdrojmi a absencia týchto financií zužuje spoluprácu s partnerskými

mestami na Ukrajine iba na niečo formálne a symbolické.

Na ukrajinskej strane hranice medzi najväčšie problémy patrí rozdielnosť politického

a právneho prostredia v porovnaní so Slovenskom. Centralizácia štátnej správy a s tým

spojené malé právomoci miest a obcí, vysoká miera korupcie, zlá technická infraštruktúra

a taktiež vízový režim, ktorý je veľmi zdĺhavý a administratívne náročný. Rozvojovým

plánom miest a obcí chýba koordinovaný postup s ostatými mestami, často dochádza

k nejednotnosti a vzájomnej konkurencií medzi mestami. Taktiež neobsahujú spôsob

implementácie a preto majú mestá problém s ich samotnou realizáciou. Ďalej prieskum

poukázal na to, že samotní pracovníci mestských úradov majú málo informovaní o

projektoch, ktoré v danom regióne realizujú neziskové organizácie alebo podnikateľské

subjekty. Iba tretina miest a obci zverejňuje informácie o vlastných projektoch. Vytvára sa tu

potreba vytvoriť platformu resp. internetový portál, ktorý by prinášal a zhromažďoval

informácie o realizovaných projektoch v danom regióne. [27]

Ekf TU KE KRVaM

33

4 Metodológia výskumu

Cieľom výskumu v bakalárskej práci bolo zistiť na akej úrovni sa nachádza súčasná

podpora podnikateľov v rámci cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou

a Ukrajinou, načrtnúť jej možné východiská do budúcnosti. Boli zvolené dve hypotézy:

H1: Podpora podnikateľov s cieľom rozvoja cezhraničnej spolupráce medzi

Slovenskom a Ukrajinou je nedostatočná.

H2: Podnikatelia vnímajú cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou ako príležitosť pre

svoj rozvoj.

V rámci výskumu boli zvolené dve metódy zberu dát - dotazníkový prieskum

a rozhovory (interview). Prvou metódou je kvantitatívna metóda, ktorá je založená na

dotazníkovom prieskume. Výskumná vzorka bola zložená primárne z podnikateľov a firiem

participujúcich na cezhraničnej spolupráci s geografickým zameraním na východ od

schengenskej hranice. Taktiež bola výskumná vzorka doplnená aj o podnikateľov, ktorí ešte

len uvažujú o cezhraničnej spolupráci, prípadne majú názor na cezhraničnú spoluprácu. Počet

respondentov v spomínanom dotazníkovom prieskume bol 30. Druhou metódou je

kvalitatívna metóda, založená na rozhovore - interview. Rozhovor bol neštruktúrovaný a na

rozdiel od dotazníka nemá presne stanovené otázky. Samozrejme obsahoval oblasti, okruhy

otázok, ktoré boli kladené respondentovi spontánne. Okruhy dotvárali osnovu daného

rozhovoru. Rozhovory poslúžili ako doplnok k hlbšiemu pochopeniu výsledkov dotazníka.

Analytickú časť obsahuje SWOT analýzou, pri ktorej sme vychádzali z výsledkov už

zrealizovaného výskumu. Takto boli definované silné stránky, slabé stránky, príležitosti a

hrozby cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou.

Prínos práce spočíva v zhodnotení daného stavu cezhraničnej spolupráce a návrhu jej

reálnych východísk do budúcnosti.

Ekf TU KE KRVaM

34

5 Analýza podpory cezhraničného podnikania

Samotná analýza je tvorená zo štyroch čiastkových analýz:

a) analýza dotazníkového prieskumu,

b) analýza rozhovorov,

c) analýza konkrétnej podpory podnikateľov,

d) SWOT analýza.

5.1 Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu

5.1.1 Cieľ dotazníkového prieskumu

Cieľom dotazníkového prieskumu bolo získanie údajov pre následnú analýzu.

V dotazníku sme sa snažili zistiť mieru zapojenia podnikateľov do cezhraničnej spolupráce,

ďalej sme sa zaoberali skúsenosťami s takouto spoluprácou, hodnotením perspektívy

cezhraničnej spolupráce (so zameraním na Ukrajinu), hodnotením podpory cezhraničného

podnikania, hodnotením informovanosti o cezhraničnej spolupráci, bariérami pri cezhraničnej

spolupráci, možnosťami financovania pri cezhraničnej spolupráci a pod.

5.1.2 Metodológia dotazníkového prieskumu

Samotný obsah dotazníka sme rozdelili do štyroch logických celkov. V prvej časti sme

sa pýtali na základné informácie o podniku. Ďalšou oblasťou bola cezhraničná spolupráca.

Tretia časť bola venovaná otázkam k podpore a prekážkam v cezhraničnom podnikaní

a posledná časť dotazníka bola tvorená otázkami o financovaní podnikania. Dotazník mal 17

otázok. Výskumnú vzorku tvorilo 30 podnikateľov, ktorí sú aktívne zapojení v cezhraničnom

podnikaní, resp. uvažujú sa zapojiť do takýchto aktivít, prípadne majú nejaký názor na

cezhraničnú spoluprácu.

Výstupy z dotazníkového prieskumu pochádzajú z dotazníka, ktorý sme spracovali

elektronicky - online, prostredníctvom služby Google Docs. Táto služba umožňuje rýchlu

a jednoduchú tvorbu dotazníkov a taktiež jednoduchý prístup k respondentovi. Ten istý

dotazník sme spracovali aj v klasickej podobe.

Hlavnou časťou vyhodnotenia dotazníka je interpretácia výsledkov pomocou tabuľky

početnosti, kde je okrem samotnej početnosti zaznamenaná aj percentuálna početnosť

jednotlivých odpovedí. Ku každej otázke, ktorá je zaujímavá pre výskum sú samotné

výsledky odpovedí ilustrované prostredníctvom koláčových grafov, histogramov, prípadne

Ekf TU KE KRVaM

35

stĺpcových grafov, samozrejme s popisom jednotlivých premenných. Pri každej otázke

uvádzame záver a slovný komentár. S použitím programov MS Excel a IBM SPSS Statistics

18.0 sme vyhodnotili dané výstupné údaje zo spomínaného dotazníka. Zároveň nám pomohli

zistiť na akej úrovni sa nachádza podpora, informovanosť podnikateľov a samotná

cezhraničná spolupráca.

Po vyhodnotení príslušných otázok sme testovali čiastkové hypotézy týkajúce sa

štatistiky významnej závislosti medzi účasťou na výstavách, konferenciách, workshopoch

a pod. a informovanosťou o cezhraničnej spolupráci. Ďalej sme sledovali závislosť medzi

odvetvím, v ktorom pôsobí daný podnik a hodnotením podpory cezhraničnej spolupráce.

Poslednou skúmanou závislosťou je závislosť medzi skúsenosťami s cezhraničnou

spoluprácou a hodnotením perspektívnosti spolupráce s Ukrajinou. Toto štatistické

dokazovanie bolo vykonané pomocou kontingenčných tabuliek pomocou metódy

Pearsonovho chí kvadrát testu o nezávislosti dvoch premenných. Pri tomto teste sme uviedli

konkrétne hypotézy, tabuľky a závery, ktoré pri testovaní vznikli.

5.1.3 Výsledky dotazníkového prieskumu

Rozdelenie výskumnej vzorky na základe odvetvia

Odvetvie Početnosť Percentuálna

početnosť

Kumulatívna

percentuálna

početnosť

Priemysel 8 26,7 26,7

Obchod 6 20,0 46,7

Iné 6 20,0 66,7

Služby 4 13,3 80,0

Stavebníctvo 3 10,0 90,0

Poľnohospodárstvo 3 10,0 100,0

Spolu 30 100,0

Tabuľka 2 Početnosti jednotlivých podnikov podľa odvetví

Vlastné spracovanie v programe SPSS.

Prvou otázkou v dotazníku bola otázka týkajúca sa odvetvia hospodárstva v ktorých

pôsobia dané podniky. Z celkového počtu 30 podnikov je najviac zastúpené odvetvie

priemyslu, ktoré tvorí 26,7% respondentov. Za nimi nasleduje odvetvie obchodu a iné

odvetvia, ktoré majú rovnaké zastúpenie, zhodne po 20 %. Do kategórie „iné odvetvia“ sú

zahrnutí predovšetkým podnikatelia a firmy, ktorí pôsobia vo viac ako jednom odvetví

hospodárstva. Táto otázka je dôležitá, pretože vďaka nej sa dá predpokladať určitá závislosť

medzi ďalšími odpoveďami a konkrétnym odvetvím hospodárska. Hore uvedená tabuľka je

Ekf TU KE KRVaM

36

kópiou výstupu z programu SPSS. Na grafické zobrazenie početností sme použili koláčový

graf.

Graf 5 Početnosti jednotlivých podnikov podľa odvetví


Dĺžka pôsobenia podniku na trhu

Druhá otázka súvisela s dĺžkou pôsobenia daného podniku na trhu.

Z odpovedí vyplynulo to, že najstarším podnikom spomedzi respondentov je firma

s dĺžkou pôsobnosti 80 rokov. S najmenšou dĺžkou pôsobnosti je podnikateľ, ktorý pôsobí na

trhu jeden a pol roka. Priemerná hodnota dĺžky pôsobenia na trhu je 18,43 roka. Stredná

hodnota je 15,72 rokov. Počet respondentov pri tejto otázke je 29 nakoľko jeden podnikateľ

neodpovedal na túto otázku.

Nasledujúci graf k tejto otázke názorne ilustruje celkové rozloženie dĺžky pôsobenia

na trhu u jednotlivých podnikov.

Ekf TU KE KRVaM

37

Graf 6 Rozloženie podnikov podľa dĺžky pôsobnosti na trhu


Pôsobnosti podniku

Otázkou „Aká je pôsobnosť Vášho podniku?“ sme sa snažili lokalizovať geografické

pôsobenie jednotlivých podnikov. Z výskumu vyplynulo, že 70% podnikov má medzinárodnú

resp. kombináciu medzinárodnej a celoštátnej pôsobnosti 20% respondentov má iba

celoštátnu pôsobnosť. Zvyšných 10% tvoria firmy s miestnou a regionálnou pôsobnosťou.

Graf 7 Geografická pôsobnosť podnikov Vlastné spracovanie v programe SPSS.

Ekf TU KE KRVaM

38

Cieľom tejto otázky bolo zistiť geografickú pôsobnosť daného podniku a následne

nájsť vo výsledkoch nejakú závislosť medzi ďalšími odpoveďami, ktorých hypotézy budeme

testovať v nasledujúcich častiach tejto analýzy.

Pre tých čo označili, že ich podnik má medzinárodnú pôsobnosť, bola určená aj

doplňujúca otázka, ktorou by sme mali bližšie určiť konkrétne v ktorých krajinách pôsobí

daný podnik.

Z výsledkov vyplýva, že Ukrajina je krajina, kde podniky z nášho dotazníka majú

najväčšiu pôsobnosť (14,3%). Druhou krajinou je Česká republika a Rusko, ktoré majú

rovnaké zastúpenie zhodne po 10,7%. Nasledujúci stĺpcový graf nám názorne ukáže

rozloženie zastúpenia jednotlivých krajín.

Graf 8 Krajiny v ktorých pôsobia podniky


Skúsenosti s cezhraničnou spoluprácou

Nasledujúce okruhy otázok už boli špecifickejšie a užšie súvisia s témou našej

bakalárskej práce. Otázky súviseli so zapojením podnikov do cezhraničnej spolupráce.

Výsledky dotazníka ukazujú, že až 60% opýtaných je zapojených do cezhraničnej spolupráce.

20% podnikateľov označilo, že nie sú zapojení do cezhraničnej spolupráce, ale a nej uvažujú.

A 13,3% opýtaných uviedlo, že nie sú zapojení do cezhraničnej spolupráce, a ani o nej

Ekf TU KE KRVaM

39

neuvažujú. Dvaja respondenti sa nevyjadrili k spomenutej otázke. Pre lepšiu ilustráciu

zastúpenia jednotlivých odpovedí môžeme vidieť tabuľku početnosti, ktorá je kópiou výstupu

z programu SPSS, pričom na grafické zobrazenie početností bol použitý koláčový graf.

Skúsenosti s cezhraničnou spoluprácou Početnosť Percentuálna

početnosť

Kumulatívna

percentuálna

početnosť

Sme aktívne zapojení do projektov

cezhraničnej spolupráce, prípadne sme

boli

18 60,0 64,3

Nie sme aktívne zapojení do projektov

cezhraničnej spolupráce, ale uvažujeme o

tom

6 20,0 85,7

Nie sme aktívne zapojení do projektov

cezhraničnej spolupráce, a ani

neuvažujeme o tom.

4 13,3 100,0

Spolu 28 93,3

Chýbajúce 2 6,7

Spolu 30 100,0

Tabuľka 3 Skúsenosti s cezhraničnou spoluprácou


Graf 9 Skúsenosti s cezhraničnou spoluprácou


V prípade, že podnikateľ označil tú možnosť, že je zapojený do cezhraničnej

spolupráce resp. o nej uvažuje, boli mu položené doplňujúce otázky ohľadom hodnotenia

takejto spolupráce a partnerov pri tejto spolupráci. Priemerná známka, ktorou ohodnotili túto

cezhraničnú spoluprácu bola 2,77. V drvivej väčšine prípadov označili podnikatelia za svojich

partnerov pri cezhraničnej spolupráci iné podnikateľské subjekty. Len zriedka okrem týchto

Ekf TU KE KRVaM

40

podnikateľských subjektov v odpovediach figurovali inštitúcie EÚ, partnerské mestá a obce,

mikroregióny, ústredná štátna správa, či neziskové organizácie a podporné agentúry.

Pre tých podnikateľov, ktorí označili, že nemajú záujem o cezhraničnú spoluprácu, bol

vyhradený priestor, pre zdôvodnenie ich odpovede. Medzi dôvodmi bolo napríklad to, že

firma je malá, alebo má iba regionálne postavenie, prípadne ich tovar resp. služba nie je

vhodná na export.

Čo pre podnikateľov znamená cezhraničná spolupráca?

Na túto otázku 60% podnikateľov odpovedalo, že cezhraničnú spoluprácu považujú za

príležitosť rozvoja podniku. 26,7% respondentov považuje cezhraničnú spoluprácu za

nevyhnutnosť pre svoj podnik a jeho samotné fungovanie. To môže vyplývať z povahy

poskytovaného tovaru, alebo služby. A len 13,3% opýtaných považuje cezhraničnú

spoluprácu za bezvýznamnú. Nasledujúci stĺpcový graf znázorňuje rozloženie jednotlivých

odpovedí.

Graf 10 Čo pre podnikateľov znamená cezhraničná spolupráca?


V rámci tejto otázky bol tiež venovaný priestor pre zdôvodnenie svojich odpovedí. Pre

tých, čo znamená cezhraničná spolupráca príležitosť pre rozvoj podniku, sú ich hlavnými

dôvodmi: získavanie skúseností od zahraničných firiem, prístup k väčšiemu trhu, novým

technológiám, možnosť dostať sa ku dotovaným projektom a získanie nových kontaktov. Pre

podnikateľov, ktorí považujú cezhraničnú spoluprácu za nevyhnutnosť je hlavným dôvodom

malosť trhu na Slovensku, a preto je nutné hľadať aktivity v zahraničí.

Ekf TU KE KRVaM

41

Účasť podnikateľov na výstavách, konferenciách, workshopoch a pod.

Cieľom tejto otázky bolo zistiť, či sa podnikatelia, zúčastňujú podujatí resp. ich sami

organizujú s celom rozvoja regiónu a podpory cezhraničných aktivít. Pod pojmom podujatia

sme mysleli rôzne výstavy, konferencie, workshopy a pod. Takéto podujatia sú pre

podnikateľov veľmi prospešné nakoľko sa na nich sami prezentujú a tiež získavajú novú

klientelu, kontakty a cenné informácie o možnostiach ich podpory s cieľom budúceho

rozvoja a spolupráce. Na túto otázku odpovedalo 63,33% podnikateľov kladne. Medzi

spomenuté podujatia, ktoré podnikatelia uviedli patria: pivovarská a sladovnícka výstava

v Soči a v Mníchove, Aktív poľnohospodárov v Michalovciach, Danubius Gastro,

Agrokomplex Nitra, výstavy v Brne, a rôzne iné poľnohospodárske výstavy, medzinárodné

veľtrhy, workshopy a pod. Podobných podujatí sa nezúčastňuje 36,67% respondentov.

Hodnotenie perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou

Táto otázka je kľúčovou, nakoľko je úzko spojená s témou našej práce a taktiež so

stanovenými hypotézami. Až 90% podnikateľov hodnotí cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou

za perspektívnu. 10% respondentov sa vyjadrilo záporne.

Graf 11 Hodnotenie perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou


Súčasťou otázky bol priestor pre bližšiu formuláciu odpovede. Perspektívu spolupráce

s Ukrajinou podnikatelia vidia najmä v geografickej polohe regiónu, veľkosti trhu, jazykovej

a kultúrnej blízkosti, nerastnom bohatstve, čo vytvára predpoklad pre rozvoj a

Ekf TU KE KRVaM

42

získanie nových skúsenosti. Najviac spomínaným faktorom bola veľkosť trhu a potenciál

rozvoja, ktorý Ukrajina má.

Z toho vyplýva, že význam cezhraničnej spolupráce spočíva v tom, že je možné takto

podporiť ekonomicky rozvoj prihraničných regiónov susedných krajín a prehĺbiť tak

spoluprácu v ďalších oblastiach, teda aj v priemysle v ktorom pôsobí väčšina dotazujúcich

podnikov.

Niektorí podnikatelia vidia perspektívu spolupráce s Ukrajinou v lacnej pracovnej sile.

Platové podmienky na Ukrajine pri rovnako kvalifikovaných pracovníkoch sú na Ukrajine

výrazne nižšie. Podnikatelia v snahe redukovať svoje náklady majú záujem o takúto pracovnú

silu, ale vzhľadom na obmedzenia zo strany EÚ voči Ukrajine sa radšej orientujú na

Rumunsko, kde majú tiež možnosť hľadať lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu.

Pri negatívnych reakciách k perspektíve spolupráce s Ukrajinou sa jeden podnikateľ

vyjadril, že v rámci cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou sú „nejasné a komplikované

obchodné vzťahy a nedôvera v prípadných obchodných partnerov“.

Hodnotenie podpory cezhraničného podnikania

Graf 12 Hodnotenie podpory cezhraničného podnikania


Nasledujúca otázka súvisela s hodnotením dostupnej podpory cezhraničnej spolupráce

z pohľadu podnikateľov. Pod pojmom podpora cezhraničnej spolupráce sa tu rozumie

akákoľvek aktivita s cieľom rozvoja podnikateľskej činnosti v rámci cezhraničnej spolupráce

zo strany inštitúcií EÚ, ústrednej štátnej správy, samosprávy (VÚC, mestá a obce), nezávislé

Ekf TU KE KRVaM

43

agentúry na podporu podnikania a pod. Priemerná známka akou podnikatelia ohodnotili túto

podporu bola 3,33. Čo nevyznieva úplne pozitívne. Na predchádzajúcom grafe môžeme

vidieť rozloženie hodnotenia podpory cezhraničnej spolupráce. Čo sa týka podpory

podnikania len 30% opýtaných by využila služby externej agentúry s cieľom pomôcť podniku

s cezhraničnou spoluprácou.

Informovanosť o podpore cezhraničného podnikania

Táto otázka úzko súvisí s tou predchádzajúcu. Avšak tu podnikatelia mali ohodnotiť

svoju vlastnú informovanosť o podpore cezhraničnej spolupráce. Podnikatelia si dali

priemernú známku 3,17.

Graf 13 Hodnotenie celkovej informovanosti o možnostiach podpory v cezhraničnom podnikaní


S tým súvisí aj otázka, ktorou sme sa pýtali na konkrétne zdroje informácií

o cezhraničnej spolupráci a s ktorými sa dostavajú do styku podnikatelia. Pri tejto otázke si

bolo možné vybrať aj viac odpovedí. Najviac rozšíreným zdrojom informácií je internet.

Informácie z konferencií, výstav, workshopov a pod. sú druhým najviac využívaným zdrojom.

Tretím najviac rozšírenejším zdrojom sú informácie od štátnych inštitúcií, agentúr na podporu

podnikania a pod. Avšak väčšina podnikateľov využíva kombináciu týchto zdrojov

informácií. Podrobnejšie rozloženie jednotlivých zdrojov informácií môžeme vidieť na

stĺpcovom grafe.

Ekf TU KE KRVaM

44

Graf 14 Zdroje informácií o cezhraničnej spolupráci


Bariéry cezhraničnej spolupráce

Graf 15 Bariéry cezhraničnej spolupráce


Cieľom tejto otázky bolo zistiť, aké sú bariéry cezhraničnej spolupráce s ktorými sa

podnikatelia stretli resp. vnímajú existenciu týchto problémov. Najviac spomínaným

problémom boli časté zmeny legislatívy, jej neprehľadnosť. Ďalšou vnímanou bariérou bolo

daňové, odvodové a colné zaťaženie. Za nimi nasleduje korupcia a slabá vymožiteľnosť práva

Ekf TU KE KRVaM

45

s ktorou súvisia aj prieťahy v súdnych konaniach. Podrobnejší prehľad o ďalších bariérach

sme mohli vidieť v predchádzajúcom stĺpcovom grafe.

Financovanie

Záverečnú časť dotazníka tvorili otázky týkajúce sa financovania podniku. 55,17%

podnikateľov by využilo kombináciu interných a externých zdrojov financovania. 37,93%

podnikateľov by využilo čisto iba svoje interné zdroje. A len 6,9% podnikateľov by využilo

iba cudzie externé zdroje financovania.

Z tých čo označili možnosť externého financovania, resp. kombináciu zdrojov, by

52,9% použilo na svoje financovanie bankový úver, 23,5% podnikateľov by využila

financovanie dotáciami, grantmi, a inými nenávratnými finančnými prostriedkami. Zhodne po

11,8% by využilo financie z fondov EÚ a financovanie vstupom strategického investora.

Testovanie hypotéz

Okrem prvých dvoch hypotéz, ktoré sme uviedli v metodologickej časti sme si

stanovili v rámci nášho dotazníkového prieskumu aj čiastkové hypotézy, ktoré sa budeme

snažiť testovať na základe štatistických metód. Budeme analyzovať jednotlivé súvislosti,

pričom vždy uvedieme premenné, hypotézy a závery. Vhodným prostriedkom na zobrazenie

súvislosti dvoch premenných je kontingenčná tabuľka. Testovanie hypotéz vykonáme v

prostredí programu SPSS a využijeme ako metódu Pearsonov chí kvadrát test o nezávislosti.

Testovania budeme vykonávať na štandardnej hladine významnosti α = 0,05, čo znamená, že

pripúšťame maximálne päťpercentnú chybu pri potvrdení alebo zamietnutí tej ktorej

konkrétnej hypotézy.

Hypotéza: Súvislosť medzi účasťou na výstavách, konferenciách, workshopoch a

medzi informovanosťou o cezhraničnej spolupráci.

Testovaním tejto hypotézy sa budeme snažiť zistiť či existuje nejaká štatisticky

významná závislosť medzi účasťou na výstavách, konferenciách, workshopoch a pod., a

medzi informovanosťou o cezhraničnej spolupráci. Je tu predpoklad, že podnikatelia, ktorí sa

zúčastňujú takýchto podujatí budú mať väčšiu informovanosť o podpore cezhraničnej

spolupráce resp. budú hodnotiť svoju informovanosť pozitívnejšie.

Na zobrazenie výsledkov pre tento test požijeme kontingenčnú tabuľku, ktorá je

vhodná na zobrazenie pozorovaní výberového súboru podľa dvoch znakov. Prvým znakom je

účasť na podujatiach, ktorá nadobúda jednu z hodnôt áno - nie. Druhým znakom je

hodnotenie informovanosti, ktorá nadobúda jednu z piatich hodnôt v škále od 1 do 5.

Ekf TU KE KRVaM

46

Účasť na podujatiach * Informovanosť Crosstabulation

Hodnotenie informovanosti

Total 1,00 2,00 3,00 4,00 5,00

Účasť na

podujatiach

áno 1 5 10 3 0 19

nie 0 1 2 6 2 11

Total 1 6 12 9 2 30

Tabuľka 4 Kontingencia medzi účasťou na podujatiach a hodnotením informovanosti


Graf 16 Kontingencia medzi účasťou na podujatiach a hodnotením informovanosti


Už len pri zbežnom pohľade na graf kontigencie môžeme vidieť, že existuje závislosť

medzi účasťou na podujatiach a hodnotením informovanosti. Ale, aby sme boli exaktní je

potrebné testovať hypotézy, ktoré sú nasledovné:

H0: Neexistuje vzájomná závislosť medzi účasťou na podujatiach a hodnotením

informovanosti o podpore cezhraničnej spolupráce.

H1: Existuje vzájomná závislosť medzi účasťou na podujatiach a hodnotením informovanosti

o podpore cezhraničnej spolupráce.

Výsledok testu, ktorým prijmeme alebo zamietneme spomenuté hypotézy bude

uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Ekf TU KE KRVaM

47

Chi-Square Tests

Value df

Asymp.

Sig. (2-

sided)

Pearson Chi-

Square

10,622 4 ,031

Likelihood

Ratio

11,752 4 ,019

Linear-by-

Linear

Association

8,171 1 ,004

N of Valid

Cases

30

Tabuľka 5 Výsledok Pearsonovho chí kvadrát testu o nezávislosti


Z uvedenej tabuľky je najdôležitejšie číslo 0,031, ktoré je aj zvýraznené. Ide o P

hodnotu, ktorú budeme porovnávať s hladinou významnosti α = 0,05. P hodnota je menšia

ako α = 0,05. To znamená, že s 5% pravdepodobnosťou chyby hypotézu H0 zamietame. Teda

existuje vzájomná závislosť medzi účasťou na podujatiach a hodnotením informovanosti o

podpore cezhraničnej spolupráce.

Hypotéza: Súvislosť medzi odvetvím v ktorom pôsobí podnik a podporou

cezhraničného podnikania.

Druhou hypotézou sa zamýšľame nad možnou závislosťou odvetvia a hodnotenia

podpory cezhraničného podnikania. Je tu predpoklad, že jednotlivé odvetvia budú hodnotiť

podporu podnikania rôzne. Taktiež niektoré odvetvia môžu byť zvýhodňované oproti

ostatným, čo sa týka podpory podnikania. Len nedávne kritizované prípady prideľovania

štábnych dotácií pre vybrané podnikateľské subjekty s cieľom podpory zamestnanosti sú toho

príkladom.

Ekf TU KE KRVaM

48

Odvetvie * Hodnotenie podpory Crosstabulation

Hodnotenie podpory

Total 1,00 2,00 3,00 4,00 5,00

Odvetvie Obchod 1 0 1 3 1 6

Služby 0 1 3 0 0 4

Priemysel 1 1 1 1 4 8

Stavebníctvo 0 0 2 1 0 3

Poľnohospodárstvo 0 0 1 1 1 3

Iné 0 2 4 0 0 6

Total 2 4 12 6 6 30

Tabuľka 6 Kontingencia medzi odvetvím a hodnotením podpory


Graf 17 Kontingencia medzi odvetvím a hodnotením podpory


Už aj z grafu je zjavné, že závislosť medzi odvetvím a hodnotením podpory zrejme

neexistuje. Preto, aby sme potvrdili toto moje tvrdenie je potrebné si určiť hypotézy:

H0: Neexistuje vzájomná závislosť medzi odvetvím, v ktorom podnik pôsobí a hodnotením

podpory cezhraničného podnikania.

H1: Existuje vzájomná závislosť medzi odvetvím, v ktorom podnik pôsobí a hodnotením

podpory cezhraničného podnikania.

Ekf TU KE KRVaM

49

Výsledok testu, ktorým prijmeme alebo zamietneme spomenuté hypotézy bude

uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Chi-Square Tests

Value df

Asymp.

Sig. (2-

sided)

Pearson Chi-

Square

23,333 20 ,273

Likelihood

Ratio

27,931 20 ,111

Linear-by-

Linear

Association

,474 1 ,491

N of Valid

Cases

30



Z tabuľky je jasné, že P hodnota 0,273 je väčšia ako hladina významnosti α = 0,05. To

znamená, že s 5% pravdepodobnosťou chyby hypotézu H0 nezamietame. Teda neexistuje

vzájomná závislosť medzi odvetvím, v ktorom podnik pôsobí a hodnotením podpory

cezhraničného podnikania. Tento záver, ktorý nám vyšiel z testovania môže byť zapríčinený

tým, že podnikatelia z jednotlivých odvetví hodnotia danú podporu rovnako, a to negatívne

v čom sa zhodli a preto medzi odpoveďami nemôžeme vidieť závislosť.

Hypotéza: Súvislosť medzi skúsenosťami s cezhraničnou spoluprácou

a hodnotením perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou.

Posledná čiastková hypotéza súvisí s hodnotením perspektívy spolupráce s Ukrajinou.

Dá sa predpokladať, že podnikatelia so skúsenosťami z cezhraničnej spolupráce, budú

hodnotiť perspektívu cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou pozitívnejšie.

Na nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť kontingenciu medzi skúsenosťami s

cezhraničnou spoluprácou a hodnotením perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou.

Ekf TU KE KRVaM

50

Skúsenosti s CS

* Hodnotenie perspektívy spolupráce s UA Crosstabulation

Hodnotenie perspektívy

spolupráce s UA

Total áno nie

Skúsenosti s CS

Sme aktívne zapojení do projektov cezhraničnej spolupráce, prípadne sme boli

17 1 18

Nie sme aktívne zapojení do projektov cezhraničnej spolupráce, ale uvažujeme o tom

7 0 7

Nie sme aktívne zapojení do projektov cezhraničnej spolupráce, a ani neuvažujeme o tom

3 2 5

Total 27 3 30

Tabuľka 8 Kontingencia medzi skúsenosťami s cezhraničnou spoluprácou a hodnotením perspektívy

cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou.


Graf 18 Kontingencia medzi skúsenosťami s cezhraničnou spoluprácou a hodnotením perspektívy

cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou.


Ekf TU KE KRVaM

51

Už pri pohľade na graf môžeme vidieť, že závislosť medzi skúsenosťami s

cezhraničnou spoluprácou a hodnotením perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou je

zjavná. Ale aby sme boli exaktní je potrebné testovať hypotézy, ktoré sú nasledovné:

H0: Neexistuje vzájomná závislosť medzi skúsenosťami s cezhraničnou spoluprácou a

hodnotením perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou.

H1: Existuje vzájomná závislosť medzi skúsenosťami s cezhraničnou spoluprácou a

hodnotením perspektívy cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou.

Výsledok testu, ktorým prijmeme alebo zamietneme spomenuté hypotézy je uvedený

v nasledujúcej tabuľke.

Chi-Square Tests

Value df

Asymp. Sig. (2-sided)

Pearson Chi-Square

6,173 2 ,046

Likelihood Ratio

5,051 2 ,080

Linear-by-Linear Association

3,272 1 ,070

N of Valid Cases

30



Táto zvýraznená hodnota nám ukazuje P hodnotu, ktorú porovnáme s hladinou

významnosti α = 0,05. P hodnota je menšia ako α = 0,05. To znamená, že s 5%

pravdepodobnosťou chyby hypotézu H0 zamietame. Teda existuje vzájomná závislosť medzi

skúsenosťami s cezhraničnou spoluprácou a hodnotením perspektívy cezhraničnej spolupráce

s Ukrajinou.

Závery dotazníkového prieskumu

Na záver by sme chceli zhodnotiť výstupy, ktoré vzišli z nášho dotazníkového

prieskumu. Z dotazujúcich podnikov 85,7% bolo zapojených, je zapojených, prípadne uvažuje

o zapojení sa do cezhraničnej spolupráce. Čo je pozitívne až 60% podnikov považuje

cezhraničnú spoluprácu za príležitosť rozvoja. A to z takých dôvodov ako napríklad prístup

k väčšiemu trhu, novým technológiám, získanie nových kontaktov, skúseností a pod. 63,33%

podnikateľov sa zúčastňuje podujatí akým sú výstavy, konferencie, workshopy a pod. Veľmi

pozitívne je to, že až 90% respondentov hodnotí spoluprácu s Ukrajinou za perspektívnu.

Negatívom sú výsledky hodnotiace úroveň podpory podnikateľov (priemerná známka 3,33)

Ekf TU KE KRVaM

52

a tiež hodnotenie svojej informovanosti o možnostiach cezhraničnej spolupráce (priemerná

známka 3,17). Medzi najviac používane zdroje informácií pre cezhraničnú spoluprácu sú

internet, konferencie, prednášky workshopy, informácie od štátnych inštitúcií a agentúr na

podporu podnikania. Najväčšie bariéry pri cezhraničnej spolupráci sú legislatíva, daňové,

colné a odvodové zaťaženie, korupcia a vymožiteľnosť práva. 55,17% opýtaných by využilo

kombináciu externých a interných zdrojov pri financovaní. Z externých zdrojov by bol najviac

využívaný bankový úver.

Čo sa týka stanovených hypotéz, ich testovanie potvrdilo súvislosť s účasťou na

podujatiach (výstavy, konferencie, workshopy ...) s hodnotením svojej informovanosti

o cezhraničnej spolupráce. Závislosť medzi konkrétnymi odvetviami a hodnotením podpory

cezhraničných aktivít sa nepotvrdila. Naopak existuje závislosť medzi skúsenosťou

s cezhraničnou spoluprácou a hodnotením perspektívy spolupráce s Ukrajinou.

V ďalšej časti tieto výsledky doplníme o analýzu rozhovorov, ktoré sme uskutočnili

s troma podnikateľmi a jednou predstaviteľkou verejnoprávnej inštitúcie na podporu

podnikania.

5.2 Vyhodnotenie rozhovorov

5.2.1 Cieľ rozhovoru

Cieľ rozhovorov je totožný s cieľmi nášho dotazníkového prieskumu. Rozhovory

tvorili doplnok k dotazníku a poodhalili danú problematiku viac do hĺbky.

5.2.2 Metodológia rozhovoru

Druhou metódou, ktorú sme použili v našom výskume je kvalitatívna metóda, založená

na rozhovore - interview. Na rozdiel od dotazníka interview predstavuje priamy kontakt

medzi výskumníkom a skúmanou osobou. Aj keď v súčasnosti idú do popredia telefonické

rozhovory a online rozhovory. Rozhovor umožňuje preniknúť viac do hĺbky, je možné

prispôsobovať jeho obsah, podľa daných reakcií a vonkajších prejavov. A tak umožňuje

adekvátne reagovať a zároveň sledovať reakcie odpovedajúceho.

Čo sa týka konkrétne našich rozhovorov, ide o priamu formu, ktorej výhody už sme

vyššie spomenuli. Rozhovory boli neštruktúrované (otvorené interview), z toho vyplýva, že

sme si dopredu pripravili určitý okruh tém, a otázky sme tvorili počas rozhovoru a zároveň

sme ich prispôsobovali podľa toho ako sa daný rozhovor vyvíjal.

Ekf TU KE KRVaM

53

5.2.3 Analýza uskutočnených rozhovorov

Počas výskumu sme uskutočnili štyri rozhovory, pričom tri z nich boli realizované

s podnikateľmi a štvrtý s odborníčkou na zahraničné vzťahy - Mgr. Ivetou Tomkovou

z Košickej regionálnej agentúry SOPK. Tomuto rozhovoru sa budeme bližšie venovať v časti,

kde analyzujeme konkrétnu formu podpory podnikateľov - činnosť Slovenskej priemyselnej

a obchodnej komory.

Všetky rozhovory mali jednotnú osnovu a okruhy tém, ako napr.:

a) odvetvie hospodárstva a špecializácia daného podniku,

b) skúsenosti prípadne očakávania z cezhraničnej spolupráce,

c) oblasti realizácie cezhraničnej spolupráce,

d) partneri, resp. potenciálni partneri pri cezhraničnej spolupráci,

e) význam, perspektíva, plusy cezhraničnej spolupráce,

f) bariéry, mínusy cezhraničnej spolupráce,

g) podpora cezhraničnej spolupráce,

h) informovanosť o cezhraničnej spolupráci.

Jednotlivé oblasti sa prelínali s otázkami v dotazníkovom prieskume. Cieľom bolo ísť

viac do hĺbky a potvrdiť si závery a zistenia z dotazníka.

V našom prvom rozhovore sme sa rozprávali s majiteľkou firmy pôsobiacej v oblasti

colných služieb, ktorá vykonáva preclievanie tovarov pri ich importe a exporte. Doterajšiu

spoluprácu zo zahraničnými partnermi z Ruska, Ukrajiny, Švajčiarska a Egypta hodnotila táto

respondentka za pozitívnu a príjemnú. Očakávania do budúcna sú v pozitívnej rovine, pokiaľ

Ukrajina a Rusko nevstúpi do EÚ. Čo znamená, že pokiaľ by sa to stalo (čo je aj tak málo

pravdepodobné), by spomínaná firma prišla o svoj biznis. Partnermi pri cezhraničnej

spolupráci sú pre túto firmu výlučne podnikateľské subjekty - obchodné spoločnosti tie

potrebujú preclievať tovar. Daná spoločnosť vidí perspektívu najmä vo východných trhoch,

ktoré sú mimo našej colnej zóny (Ukrajina, Rusko ... ). Medzi najväčšími plusmi cezhraničnej

spolupráce vidí respondentka v potenciáli trhu - rozvoji obchodu a s tým spojený prínos zisku

pre firmu. Nad získaním zdrojov z fondov EÚ daná firma neuvažuje. Firma chce požiadať

o dotáciu od štátu na zamestnancov, avšak nie na rozvoj samotného podnikania. Medzi

negatíva, ktoré vníma táto firma patrí nízky objem exportu smerujúceho na Ukrajinu a do

Ruska. Na druhej strane objem importu z Ruska a Ukrajiny je podľa respondentky prijateľný.

Majiteľka tejto spoločnosti má jediný zdroj informácií o cezhraničnej spolupráci cez osobné

Ekf TU KE KRVaM

54

kontakty, najmä od vlastných klientov. Na svoju propagáciu využíva táto firma reklamu na

Googli a na komunikáciu s klientmi používa firma online službu Skype.

Náš druhý rozhovor sme uskutočnili s jedným skúseným podnikateľom, ktorý vlastní

viacero firiem. Jedna jeho firma sa špecializuje na cestovný ruch a druhá firma na kúpu

a predaj poľnohospodárskej produkcie olejnín. Tento podnikateľ realizuje cezhraničnú

spoluprácu obchodne so svojimi ukrajinskými partnermi. Svoju cezhraničnú spoluprácu

hodnotí ako komplikovanú, zložitú, ale predovšetkým ju považuje za zaujímavú. Zaujímavú,

z dôvodu finančného ohodnotenia, pretože ešte stále existuje možnosť obchodovať

s Ukrajinou za vcelku výhodných podmienok. Ďalej na Ukrajine je sortiment, ktorý je žiadaný

aj pre náš trh. K Ukrajine ako takej má tento podnikateľ osobný vzťah, keďže tam žil

a pôsobil istý čas. Tiež tam má veľa priateľov. Komplikovanosť cezhraničnej spolupráce tento

podnikateľ vidí v legislatíve, ktorá sa na Ukrajine mení častejšie ako na Slovensku. Podľa

neho je veľmi náročné držať krok a prispôsobovať sa na legislatívne zmeny najmú čo sa týka

zahraničného obchodu. Ale vďaka existujúcim obchodným partnerom a ich radám sa dá

v tomto nepriehľadnom legislatívnom priestore relatívne pohybovať. Schengenskú hranicu

tento podnikateľ nepovažuje za bariéru, avšak je prekážkou pre jeho obchodných partnerov

z Ukrajiny. A to aj keď v poslednom čase došlo k zvoľneniu pravidiel vízového režimu pre

občanov Ukrajiny. Perspektíva spolupráce spočíva vo veľkosti ukrajinského trhu, preto by sa

slovenskí podnikatelia mali viac snažiť. Vychádzajúc z prebiehajúcich rokovaní o pridružení

Ukrajiny k EÚ. Slovensko by sa malo podľa tohto podnikateľa otvoriť voči Ukrajine tam, kde

je potvrdená spolupráca. Tento podnikateľ pôsobí so svojimi firmami na centrálnej Ukrajine -

oblasť Kyjeva. V budúcom roku sa plánujú zamerať aj na juh Ukrajiny - oblasť Krymu. Plány

do budúcnosti sú investičného charakteru. Respondent vidí budúcnosť poľnohospodárskej

produkcie na Ukrajine. Ukrajina robí všetko preto, aby sa dostala späť na svoje stratené

pozície „obilnice Európy“. V produkcií olejnín (najmä slnečnicového oleja) sa skutočne

dostáva na prvé miesta vo svete čo sa týka exportu týchto poľnohospodárskych produktov.

S podporou zo strany štátu, inštitúcií EÚ, samosprávy a pod. sa tento podnikateľ nestýka a ani

ju nevyhľadáva. Čo sa týka informovanosti podľa tohto podnikateľa, tá by mohla byť lepšia,

a to na oboch stranách hranice. Média podľa neho informujú dosť skreslene o tom čo sa deje

na Ukrajine a nie. Ako vhodnú formu získavania informácií vidí tento podnikateľ

v organizovaní a v samotnej účasti sa podujatiach ako sú rôzne prezentácie, konferencie,

výstavy a workshopy, kde si skupiny podnikateľov môžu vymeniť cenné informácie kontakty

a podeliť sa o svoje skúsenosti.

Ekf TU KE KRVaM

55

Treťou našou respondentkou je zástupkyňa spoločnosti, ktorá pôsobí v oblasti

potravinárstva. Ide o výrobcu piva - minipivovar. Majú záujem o spoluprácu s Ukrajinou

a vývoz svojich výrobkov. Postupne budujú sieť svojich predajných miest. Tento minipivovar

aktívne v cezhraničnej spolupráci zatiaľ nepôsobí, ale hľadá možných partnerov na

ukrajinskom trhu, kde by mohol umiestniť svoje produkty. Potenciálnymi partnermi by mali

byť spoločnosti pohybujúce sa v oblasti distribúcie potravinárskych výrobkov. Atraktivitu

cezhraničnej spolupráce vidia v tomto minipivovare v rámci cestovnom ruchu. Čo sa týka

bariér, tak sú to predovšetkým predsudky týkajúce sa platobných schopností. Potenciál vidia

vo veľkosti krajiny. Minipivovar funguje na základe dotácie z EÚ, ktorá je určená na

technologické vybavenie minipivovaru. Pomoc a podporu zo strany štátnych inštitúcií

a samospráv vnímajú skúr negatívne. Podpora slovenskej vlády tu v regióne je podľa

respondentky dosť slabá. Najväčším problémom podľa nej je financovanie, pretože samotné

mestá a obce majú samé problémy s financiami a nieto ešte, aby mali podporovať

podnikateľov.

Samotné rozhovory sa realizovali na medzinárodnej prezentácií ukrajinského mesta

Kremenčuk, ktorá sa uskutočnila 24. apríla 2013 v Košiciach. Stretlo sa tam množstvo

podnikateľov z Ukrajiny a Slovenska. Zúčastnení podnikatelia majú záujem o vzájomnú

spoluprácu v rôznych oblastiach. Práve aj takéto podujatie sú dôkazom toho, že intenzívnejšia

spolupráca s Ukrajinou má budúcnosť. Podujatie sa konalo pod záštitou Ministerstva

zahraničných vecí Ukrajiny a generálneho konzulátu Ukrajiny v Prešove. Generálna konzulka

Ukrajiny prof. Oľga Benč, PhD. s ktorou sme mali tú česť sa aj osobne stretnúť,

poznamenala, že slovenskí partneri v záujme bližšej a intenzívnejšej spolupráce, by sa mali

zamerať aj na regióny centrálnej a východnej Ukrajiny, ktoré sú priemyselne rozvinuté

a prinášajú potenciál rastu.

5.3 Analýza konkrétnej podpory podnikateľov

Na analýzu podpory cezhraničnej spolupráce sme si vybrali konkrétnu inštitúciu na

podporu podnikateľov. V rámci inštitúcií pôsobiacich so zámerom podporovať podnikateľov

považujeme Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru za najlepšie riešenie.

V rámci tejto analýzy použijeme výstupy a závery, ktoré vzišli z rozhovoru. Ten sme

zrealizovali s Mgr. Ivetou Tomkovou z Košickej regionálnej komory SOPK, ktorá sa

špecializuje na zahraničné vzťahy.

Ekf TU KE KRVaM

56

Slovenská obchodná a priemyselná komora je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá

vznikla zo zákona v roku 1992. Jej hlavným cieľom je sprostredkovanie zahraničného

obchodu. medzi slovenskými a zahraničnými firmami. SOPK organizuje predovšetkým

obchodné misie, v rámci ktorých podnikatelia majú možnosť nájsť nových obchodných

partnerov. Taktiež SOPK organizuje obchodné misie smerom do zahraničia. Firmy takto majú

možnosť sa zúčastňovať rôznych podujatí a stretávať svojich potenciálnych partnerov na

jednom mieste, čo v konečnom dôsledku šetrí, čas, energiu a financie podnikateľov. Okrem

obchodných misií realizujú aj prezentácie firiem, pričom rozdiel spočíva v tom, že sa

prezentuje len jedna firma. SOPK taktiež zabezpečuje účasť podnikateľova aj na výstavách

doma a v zahraničí. kde sa firmy môžu prezentovať, či už v spoločnom stánku SOPK, alebo

ako samostatní vystavovatelia. Obchodná komora taktiež informuje podnikateľov o výstavách

a pozýva ich aj ako návštevníkov. Ďalšou aktivitou SOPK sú semináre a školenia pre

podnikateľov k novelám zákonov. Zo strany podnikateľov je záujem o tieto semináre. SOPK

má taktiež právo vydávať certifikáty o pôvode tovaru a tiež kontrolovať dočasný vývoz

a dovoz tovaru, ktorý sa využíva najmä pri vzorkách pre výstavy a veľtrhy. Pokiaľ sa tieto

podujatia realizujú cez SOPK, firma nemusí skladať colnú zábezpeku.

Okrem tejto štátnej inštitúcie na podporu podnikania existuje aj inštitúcia - SARIO,

táto agentúra je na rozdiel od SOPK plne financovaná štátom. SOPK si svoju činnosť

financuje sama zo svojich aktivít. Aj keď obidve inštitúcie majú rovnaké zameranie, sú

verejnoprávne a poskytujú podobné služby, SOPK má výhodu pred SARIO- m v tom, že je

zapojená do obrovskej siete obchodných komôr po celom svete. A takto nie je problém

sprostredkovať kontakty z rôznych krajín sveta, pokiaľ si to daný podnikateľ zažiada. SARIO

takéto možnosti nemá. SARIO bolo pôvodne založené so zámerom podporovať zahraničné

investície na Slovensku a postupne sa vyprofilovalo na podobné zameranie ako SOPK.

Obchodná komora zároveň spolupracuje s vysokými školami, strednými školami,

učilišťami. V rámci učilišti sú pre absolventov vydávane certifikáty Obchodnej komory.

Taktiež menujú odborníkov do skúšobných komisií a pod.

SOPK spolupracuje aj s inými regionálnymi agentúrami na podporu podnikania ako

napríklad Regionálne informačne a poradenské centrum v Prešove (RPIC), Centrá prvého

kontaktu a pod. Za predpokladu, že ide o spoluprácu nekomerčného charakteru, keďže tieto

inštitúcie si vzájomne konkurujú.

Každý člen regionálnej obchodnej komory je automaticky členom Obchodnej komory

v každom regióne Slovenska a môže využívať služby obchodných komôr. Jednotlivé

Ekf TU KE KRVaM

57

regionálne komory SOPK vzájomne spolupracujú a zdieľajú spoločnú databázu všetkých

členov komory. Okrem Košickej regionálnej komory SOPK sa zameriava na Ukrajinu aj

regionálna obchodná komora z Trenčína. Ukrajina je krajina s veľkým potenciálom,

predovšetkým je to veľkosťou trhu a množstvom podnikateľov.

Konkrétne v rámci spolupráce s Ukrajinou je SOPK zapojená do dvojročného projektu

s Turistickou asociáciou z mesta Ivano-Frankivsk. Projekt sa realizuje v oblasti kultúry,

tradícií, gastronómie ...

Podľa pani Mgr. Tomkovej zo SOPK je výhod pre podnikateľov z cezhraničnej

spolupráce veľa. Pokiaľ nebudú podnikatelia sami aktívni a nebudú sa zapájať a zúčastňovať

podujatí nemôžu čakať ani to, že sa im v oblasti cezhraničného podnikania bude dariť. Aj keď

to stojí množstvo času a energie. SOPK otvára dvere a vytvára priestor, aby sa mohli

podnikatelia dostať k novým obchodným kontaktom a takto rozšírili svoju obchodnú

spoluprácu.

Najväčšia bariéra cezhraničnej spolupráce je podľa pani Mgr. Tomkovej hranica.

Problém sa rieši na najvyšších miestach, ale bez väčšieho výsledku. Trochu sa zliberalizovalo

vydávanie víz pre ukrajinských podnikateľov. Určite by pomohol prípadný vstup Ukrajiny do

EÚ. Ale to je otázka ešte dosť dlhej budúcnosti. V porovnaní s minulosťou sa zlepšila situácia

čo sa týka precíznosti, zodpovednosti, najmä finančnej disciplíny ukrajinských podnikateľov.

Neprehľadnosť a časté zmeny legislatívy sú tiež ďalšou bariérou spolupráce. V takomto

prípade sa podnikatelia môžu obrátiť na SOPK, ktorá má kontakty na vyškolených poradcov

v oblasti legislatívy na Ukrajine. Ale ako skonštatovala naša respondentka, časté zmeny

legislatívy aj na Slovensku im vyhovujú, pretože to prináša SOPK zisk. Hlavne z už

spomínaných školení, ktoré oni organizujú. Ďalším mínusom na Ukrajine je veľká sila štátnej

správy a stým súvisiaca byrokracia.

Väčšina podnikateľov zo Slovenska realizuje svoje obchodné aktivity predovšetkým

na zakarpatskej Ukrajine a v súčasnosti len jedna tretina všetkých podnikateľov v Ukrajine

pôsobí v centrálnej a východnej Ukrajine. Čo je spôsobene hlavne nevyhovujúcou

infraštruktúrou. Napriek zlej infraštruktúre mestá ako Kyjev, Doneck, Odesa majú priame

letecké spojenie so Slovenskou republikou. Aj napriek problémom, ktoré sú by sa mala

cezhraničná spolupráca pre svoj potenciál rozvíjať viac na strednú a východnú Ukrajinu. Za

perspektívnu môžeme považovať aj oblasť Ľvova, avšak je tam dosť veľký pretlak poľských

firiem, ktorý konkurujú nízkymi cenami na úkor kvality najmä čo sa týka potravín

a stavebného priemyslu.

Ekf TU KE KRVaM

58

Čo sa týka informovanosti podnikateľov na začiatku každého programovacieho

obdobia sa realizujú rôzne semináre, ktoré sú určené pre potenciálne firmy, ktoré sa chcú do

daného projektu zapojiť. Slovenské firmy sú pri čerpaní európskych fondov slabé. Je to

predovšetkým ich chyba. Samotný proces je náročný, resp. prebyrokratizovaný a v celom

procese získavania eurofondov je veľa zbytočnej byrokracie a to môže odrádzať

potenciálnych žiadateľov o finančnú podporu. Existujú možnosti podpory podnikateľov ale

stojí to veľké množstvo času a energie, kým sa to všetko zrealizuje a dotiahne do takého

štádia aké si to podnikatelia želajú. Očakáva sa, že v novom programovacom období 2014 -

2020 bude proces získavania eurofondov podstatne jednoduchší.

SOPK má v svojej databáze 5000 podnikateľov, ktorí sú členmi obchodnej komory,

a títo podnikatelia sú vždy kontaktovaní a informovaní o pripravovaných akciách

a podujatiach s cieľom podpory a rozvoja podnikania. Čo sa týka finančnej podpory,

podnikatelia môžu využiť služby Eximbanky. Minulý rok SOPK organizovala prezentáciu

Eximbanky ale tá sa stretla s nízkym záujmom zo strany podnikateľov, čo je na ich škodu.

Závery z rozhovorov

Závery z rozhovorov nám hovoria o tom, že firmy a samotní podnikatelia majú záujem

o spoluprácu s Ukrajinou a majú ambície a plány sa rozvíjať do budúcna aj týmto smerom.

Veľký potenciál na Ukrajine je najmä v poľnohospodárstve. Pozitívne treba hodnotiť aj

aktívnu účasť podnikateľov na rôznych výstavách, prezentáciách a veľtrhoch organizovaných

aj SOPK. Rozvoj obchodných vzťahov je podmienený množstvom faktorov a prekážok

s ktorými sa podnikatelia stretávajú. Určite by pomohla liberalizácia vízovej povinnosti pre

ukrajinských partnerov. S tým súvisia aj možné prístupové rokovania Ukrajiny s EÚ. Ukrajina

je často charakteristická centralizáciou moci, korupciou a nevyhovujúcou infraštruktúrou.

Súčasná situácia vyhovuje napr. aj firmám podnikajúcich v oblasti preclievania tovarov. Časté

zmeny legislatívy sú najviac spomínaným problémom, ale takáto situácia vyhovuje tiež

inštitúciám, ktoré robia školenia k tejto problematike. Čo sa týka finančnej podpory

podnikania, tak tú sú možnosti čerpať takúto pomoc z Eximbanky, alebo žiadať zdroje

z eurofondov. Takýto proces je často veľmi náročný a prebyrokratizovaný čo odrádza

podnikateľov. V rámci nefinančnej podpory sú podľa nášho názoru najvhodnejšou

alternatívou služby SOPK.

Ekf TU KE KRVaM

59

5.4 SWOT analýza cezhraničnej spolupráce Slovenska a Ukrajiny

so zameraním sa na podporu podnikateľov

Silné stránky Slabé stránky

geografická poloha východného

Slovenska a Ukrajiny

prírodné a klimatické podmienky

prihraničných regiónov, vhodné pre

rozvoj poľnohospodárstva

kultúrno - historické danosti regiónov

s potenciálom rozvoja cestovného

ruchu

jazyková, kultúrna a religiózna

blízkosť východného Slovenska

a Ukrajiny

existujúca obchodná spolupráca

s ukrajinskými partnermi na

Zakarpatsku

existujúca sieť regionálnych

a poradenských inštitúcií so zámerom

podpory podnikania

existujúca spolupráca miestnej

slovenskej samosprávy so

samosprávami na Ukrajine (aj keď

často ostáva len v rovine teoretickej)

existencia viacerých možností

financovania cezhraničných aktivít

(Eximbanka, eurofondy)

tradícia a potenciál priemyselnej

výroby v regiónoch východného

Slovenska

vysoký podiel MSP

lacná pracovná sila na Slovensku

a ešte lacnejšia na Ukrajine

časté zmeny legislatívy a jej

neprehľadnosť, predovšetkým na

Ukrajine

existencia schengenskej hranice

s Ukrajinou, znížená priechodnosť

hranice a s tým spojená vízová

povinnosť pre ukrajinských partnerov

korupcia

byrokracia

nevyhovujúca infraštruktúra

(chýba diaľničné spojenie

s Ukrajinou, zlý stav cestných

komunikácií najmä smerom na

centrálnu Ukrajinu ... )

prihraničné regióny Slovenska

a Ukrajiny nepatria medzi rozvinuté

regióny

vysoká dlhodobá nezamestnanosť

v prihraničných regiónoch najmä

u marginalizovaných skupinách

obyvateľstva

nízky objem exportu tovarov zo

Slovenska na Ukrajinu

prebyrokratizovaný proces čerpania

eurofondov

absencia ucelenosti a koordinovanosti

cezhraničných aktivít medzi

Slovenskom a Ukrajinou

nedostatočná konkurencieschopnosť

ekonomických subjektov

nedostatočná prepojenosť vedy,

výskumu, vývoja s výrobou

Ekf TU KE KRVaM

60

Príležitosti Hrozby

potenciálny vstup Ukrajiny do

štruktúr EÚ (aj keď momentálne málo

pravdepodobný)

rozvoj poľnohospodárskej produkcie

v regiónoch

liberalizácia procesu získavania

eurofondov na nasledujúce

programovacie obdobie 2014 - 2020

liberalizácia podnikateľského

prostredia na Ukrajine

zníženie daňového zaťaženia na

Ukrajine

vznik nových poradenských centier

pre podnikateľov

výstavba priemyselných parkov

účasť podnikateľov na výstavách,

konferenciách, workshopoch ...

rozvoj partnerstiev štátnych,

súkromných a verejných inštitúcií

podpora inovácií, výskumu a vývoja

dopady hospodárskej krízy (pokles

HDP, dlhová kríza v Eurozóne, ...)

centralizácia štátnej moci na Ukrajine

nestabilita politického prostredia n

Ukrajine

negatívny obraz Ukrajiny v médiách

zvýšenie daňového a odvodového

zaťaženia podnikateľov na Slovensku

prehlbovanie regionálnych rozdielov

rast nezamestnanosti

nezáujem investorov o investovanie,

nedostatok kapitálu

migrácia kvalifikovanej pracovnej

sily na západné trhy

demografický vývoj v prihraničných

regiónoch

strata konkurencieschopnosti MSP

zadlženosť štátu, miestnej

samosprávy - deficity verejných

rozpočtov

riziko nárastu environmentálnych

záťaži v prihraničných regiónoch

Ekf TU KE KRVaM

61

6 Návrhová časť

V tejto časti sú načrtnuté možné východiská a ponúknuté riešenia, ktoré by pomohli

rozvoju cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou a samozrejme samotným podnikateľom.

Pre rozvoj cezhraničnej spolupráce je potrebné budovať taktiež už na existujúcich

partnerstvách medzi podnikateľmi, samosprávami a inými inštitúciami. Všade tam, kde táto

spolupráca bola a je úspešne realizovaná. Vo vzťahu Slovenska a Ukrajiny sa určite nájdu

prípady takýchto spoluprác. Taktiež treba vychádzať z prírodných a kultúrnych daností

regiónu východného Slovenska, kde je relatívna blízkosť tohto územia voči Ukrajine. Zároveň

nevýhodou spomínaných prihraničných regiónov je to, že sú slabo rozvinuté v porovnaní

s centrami krajiny.

Existujúca spolupráca miestnej samosprávy s ukrajinskými partnermi je často len

symbolická a aj v tomto môžeme vidieť nedostatok, ktorý je potrebné napraviť. Je dôležité

predovšetkým budovať aktívne partnerstvá.

Podnikatelia by rozhodne nemali zabúdať na regióny akými sú centrálna a východná

Ukrajina. Nanešťastie je toto posúvanie smerom viac na východ sprevádzané problémami.

Medzi najproblematickejšie oblasti by sme mohli zaradiť predovšetkým schengenskú

hranicu, ktorá vytvára bariéru plynulej spolupráce. Riešenie tohto problému je závislé od

politického smerovania Ukrajiny, ktoré samotní podnikatelia a ďalšie subjekty v regióne

nemôžu ovplyvniť. Istý posun v liberalizácií vízovej povinnosť pre občanov Ukrajiny tu je, čo

treba hodnotiť pozitívne. Ostáva len dúfať, že sa veci budú vyvíjať tým správnym smerom

a Ukrajina sa bude približovať smerom k EÚ.

Často sa meniaca legislatíva robí podnikateľské prostredie neprehliadne. Tu vidíme

prínos inštitúcií na slovenskej strane hranice s cieľom podpory podnikateľov v rámci školení

v oblasti legislatívy. Určite takúto podporu treba budovať a tiež propagovať medzi

podnikateľmi. Aby v prípade vzniknutých problémov vedeli na koho sa môžu obrátiť.

Ďalším problémom je centralizácia štátnej moci na Ukrajine a stým spojený

prebyrokratizovaný systém. Riešenie je v decentralizácií moci posilnení kompetencií

samospráv, deregulácií a liberalizácií podnikateľského prostredia. Na Slovensku by prispelo

zníženie daňového a odvodového zaťaženia podnikateľských subjektov.

Je zaujímavé, že z celkového počtu slovenských podnikateľov len jedna tretina pôsobí

v oblasti centrálnej a východnej Ukrajiny. Zvyšná časť podniká na Zakarpatskej Ukrajine. Je

to spôsobené veľkou vzdialenosťou týchto regiónov a tiež nevyhovujúcou infraštruktúrou,

Ekf TU KE KRVaM

62

ktorá je v katastrofálnom stave. Riešenie je v dobudovaní cestnej infraštruktúry, pričom

najviac by pomohlo diaľničné prepojenie Slovenska s Ukrajinou.

Ďalším z problémov je nekoordinovaná a nejednotná stratégia cezhraničnej spolupráce.

V súčasnosti existujú možnosti podpory podnikania, ale sú pre podnikateľov neprehľadné.

Jednotlivé inštitúcie si navzájom konkurujú, pričom zameranie a ciele majú rovnaké.

Konkrétne a čiastočné riešenie je teoreticky v prípadnom zlúčení SARIA a SOPK do jednej

obchodnej komory a inštitúcie na podporu podnikania. Ušetrili by sa takto náklady

a efektívnejšie by sa realizovala daná podpora podnikateľov. Využiť by sa mali všetky silné

stránky týchto inštitúcií, najmä napojenie SOPK na sieť obchodných komôr po celom svete

a na existujúcu členskú základňu podnikateľov. Takáto inštitúcia by sa financovala z vlastnej

činnosti v kombinácií s podporou štátu, ktorú má v súčasnosti iba SARIO.

Ako už bolo spomenuté viackrát, cezhraničná spolupráca sa bez finančnej podpory

nezaobíde. Efektívne využívanie finančných zdrojov je podmienené existenciou nízkej miery

korupcie, stabilným legislatívnym prostredím spojeným s vymožiteľnosťou práva, Taktiež

netreba zabudnúť na potrebu zdravého konkurenčného prostredia, kde sa bude dbať na

ochranu hospodárskej súťaže. Súčasné čerpanie eurofondov v rámci programovacieho

obdobia na roky 2007 - 2013 dokazuje, že systém dotácií z európskych zdrojov je

prebyrokratizovaný a zdĺhavý, čo odrádza podnikateľov. Zmenu môžeme snáď očakávať

v novom programovacom období na roky 2014 - 2020, a to hlavne v liberalizácií procesu

prideľovania dotácií, čím by sa zlepšil prístup slovenských podnikateľov k financiám.

Ďalším predpokladom pre úspešné rozvíjanie cezhraničnej spolupráce je existencia

kvalifikovaného manažmentu a určitá vzdelanostná úroveň podnikateľov. Malo by byť

v záujme samotných podnikateľov sa zúčastňovať rôznych školení v oblasti legislatívy,

dostupnej podpory, prístupu k financiám a pod. Taktiež sa dokázalo výskumom v tejto práci,

že účasťou na podujatiach ako sú prezentácie, obchodné misie, konferencie, veľtrhy a pod. sa

vytvára predpoklad pre väčšiu informovanosť o cezhraničnej spolupráci.

Ekf TU KE KRVaM

63

7 Záver

Cieľom práce bolo priblížiť súčasný stav cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom

a Ukrajinou. Taktiež jej perspektívy do budúcnosti sa zameraním sa na podnikateľské

prostredie.

V teoretickej časti práce sme definovali základné pojmy ako podnikanie, malý

a stredný podnik. Ďalej sme sa venovali dostupným možnostiam podniku pri jeho

financovaní. Následne sme definovali pojem cezhraničná spolupráca, prihraničný región.

Vymedzili sme jednotlivé oblasti cezhraničnej spolupráce a taktiež analyzovali hlavné

faktory, ktoré determinujú cezhraničnú spoluprácu ako napríklad vzťahy Európskej únie

a Ukrajiny, schengenská hranica, alebo aj samotný vzťah podnikateľov k cezhraničnej

spolupráci.

V rámci praktickej časti sme zrealizovali dotazníkový prieskum a rozhovory

s podnikateľskými subjektmi, ktoré nám poskytli cenné informácie o hodnotení ich vlastných

skúseností s cezhraničnou spoluprácou. Taktiež nám ponúkli informácie z oblasti podpory

podnikania, informovanosti, účastí na rôznych podujatiach s cieľom podpory podnikania

a cezhraničnej spolupráce.

Zo záverov praktickej časti práce, by bolo vhodné skonštatovať, že hypotézy, ktoré

sme si stanovili v metodologickej časti, sa potvrdili. Pri prvej hypotéze je záver diskutabilný,

pretože z pohľadu podnikateľov je podpora podnikania nedostatočná. Na druhej strane treba

pozrieť aj na podstatný fakt a tým sú financie. Podpora podnikateľov je často limitovaná

financiami. Inštitúcie na podporu podnikania majú samé problémy s financovaním, najmä čo

sa týka podpory zo strany štátu. Taktiež podnikatelia majú často skreslenú predstavu

o podpore podnikania. Väčšina podnikateľov si pod pojmom podpora predstavuje iba

finančnú podporu. V súčasnosti majú podniky možnosť využiť existujúcu sieť podporných

inštitúcií, ktoré podporujú podniky v rámci svojich možností, k čomu by mohla lepšia

informovanosť podnikateľov.

Všeobecne môžeme konštatovať, že podpora podnikateľov je nedostatočná

a limitovaná financiami. Pri druhej hypotéze môžeme jednoznačne povedať, že podnikatelia

vidia príležitosť v rozvoji cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou. Dosvedčujú to aj výsledky

z dotazníkového prieskumu, závery z rozhovorov a taktiež už rozbehnuté projekty spolupráce

a rozvoja podnikateľských aktivít naprieč hranice.

Ekf TU KE KRVaM

64

Cezhraničná spolupráca Slovenska s Ukrajinou je perspektívna, dosvedčujú to aj

existujúce skúsenosti podnikateľov. Spolupráca sa dá efektívne rozvíjať len za predpokladu,

že sa budú odstraňovať jednotlivé bariéry spolupráce, a to obojstranne na oboch stranách

hranice v spolupráci s verejným a súkromným sektorom, kde podnikatelia sa budú aktívne

zapájať. Tak môžeme dosiahnuť to, že z takejto spolupráce budú profitovať všetci

zainteresovaní.

Ekf TU KE KRVaM

65

8 Zoznam použitej literatúry

[1] Podľa §2 ods. 1, Zákon č. 513 /1991 Zb.

[2] Podľa §2 ods. 2, Zákon č. 513 /1991 Zb.

[3] Podľa §5, Zákon č. 513 /1991 Zb.

[4] Význam a postavenie malých a stredných podnikov v ekonomike SR.

In: EuroEkonom.sk: ekonomická príručka moderného ekonóma [online]. [cit. 2012-09-03].

Dostupné na: <http://www.euroekonom.sk/download2/diplomovka-teoria-ekonomia/Teoria-

Diplomova-praca-Male-a-stredne-podniky.pdf>.

[5] JENČÍKOVÁ, Štefánia. EKONOMICKÁ FAKULTA, TU. Dejiny ekonomických

teórií. Košice, 2010.

[6] KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Odporúčanie komisie č.

2003/361/ES: definícia mikro, malých a stredných podnikov [online]. 2003 [cit. 2012-09-05].

Dostupné na: <www.sazp.sk/public/index>.

[7] NARMSP. Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike:

2010 [online]. 2011 [cit. 2012-09-17]. Dostupné na:

<http://www.nadsme.sk/files/Stav_MSP_2010-fin.pdf >.

[8] Corruption Perceptions Index 2012. In: Transparency International: the global

coalition against corruption [online]. 2012 [cit. 2012-10-07]. Dostupné na:

<http://cpi.transparency.org/cpi2012/results/>.

[9] Access to finance. In: European Commision - Eurostat: Your key to European

statistics [online]. 2011-10-13 [cit. 2012-10-07]. Dostupné na:

<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/european_business/special_sbs_topics/acc

ess_to_finance>.

[10] Commission Regulation (EC) No 97/2009. In: EUR-Lex: Access to European Union

law [online]. 2009 [cit. 2012-10-09]. Dostupné na:

<http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:033:0006:0007:en:PDF>.

[11] NARMSP. Prístup malých a stredných podnikov k financiám [online]. Bratislava,

2012 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na:

<http://www.nadsme.sk/files/Pristup_MSP_k_financiam-2007_2010.pdf>.

Ekf TU KE KRVaM

66

[12] BELANOVÁ, Katarína. Prístup k finančným zdrojom ako kľúčová bariéra rozvoja

malých a stredných podnikov: Životný cyklus malých a stredných podnikov a ich finančné

potreby, 1. časť. In BIATEC [online]. 2012, roč. 20, č. 4 [cit. 2012-11-23]. Dostupné na:

<http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2012/biatec0412.pdf>


malých a stredných podnikov: Vplyv finančnej medzery na rast a vývoj malých a stredných

podnikov, 2. časť. In BIATEC [online]. 2012, roč. 20, č. 5 [cit. 2012-11-23]. Dostupné na:



malých a stredných podnikov: Prekonávanie finančnej medzery vo financovaní malých a

stredných podnikov, 3. časť. In BIATEC [online]. 2012, roč. 20, č. 6 [cit. 2012-11-23].

Dostupné na:


[15] KLIMIKOVÁ, Mária. Financovanie investičných zámerov malých a stredných

podnikov produktmi komerčných bánk. [online]. Bratislava: EUBA, NHF [cit. 2012-11-28].

Dostupné na: <www.derivat.sk/files/fsn%202010/Klimikova.doc>.

[16] NÔTA, Miro. Export možno okoreniť bankovým úverom odberateľovi.

In: Podnikanie.etrend.sk [online]. 2005 [cit. 2012-11-28]. Dostupné na:

<http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-firemne-financie/export-mozno-okorenit-bankovym-

uverom-odberatelovi.html>.

[17] NARMSP. Pripravenosť malých a stredných podnikov na nebankové formy

financovania. [online]. Bratislava, 2005 [cit. 2012-11-29]. Dostupné na:

<http://www.nadsme.sk/files/file/prieskumy/nebankove_formy_financovania.pdf>.

[18] EK. január 2012. Podpora Európskej únie na podporu MSP. Prehľad najdôležitejších

možností financovania európskych MSP. [online]. 2012. [cit. 2013-03-31]. Dostupné na:

<http://ec.europa.eu/enterprise/newsroom/cf/_getdocument.cfm?doc_id=7264>.

[19] ENPI. Cross-Border Cooperation - Strategy paper 2007-2013, Indicative Programme

2007-2010 [online]. [cit. 2013-02-17]. Dostupné na:

<http://ec.europa.eu/world/enp/pdf/country/enpi_cross-border_cooperation_strategy_paper_en.pdf>.

[20] HALÁS, Marian. 2002. Hranica a prihraničný región v geografickom priestore

(teoretické aspekty). Geographia Slovaca 18, 49–55. ISSN 1210-3519.

Ekf TU KE KRVaM

67

[21] IVANIČKOVÁ, Alžbeta - VLČKOVÁ Viera. Chápanie cezhraničnej spolupráce v

navrhovanej regionálnej politike Európskej únii na programovacie obdobie 2007-

2013. Medzinárodné vzťahy: Vedecký časopis pre medzinárodné politické, ekonomické,

právne a kultúrne vzťahy [online]. 2005, roč. 3, č. 2, s. 9-17 [cit. 2013-03-06]. Dostupné na:

<http://fmv.euba.sk/RePEc/brv/journl/MV2005-2.pdf>.

[22] HUDEC, Oto - BILÁ, Anna - BURGER, Peter: Stratégia rozvoja cezhraničnej

spolupráce so Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny. 1. vyd. Košice : TU, 2009. 136 s. ISBN 978-

80-553-0177-8.

[23] BENČ Vladimír a i. Slovensko-ukrajinská cezhraničná spolupráca : analýza

problémov a stratégia rozvoja. Prešov : SPERA, 2006. ISBN 80-89244-15-7.

[24] BILČÍK, V. - DULEBA, A. - NAJŠLOVÁ, L. Čiernomorská synergia a hľadanie

nového rámca politiky EÚ k východným susedom. In Čiernomorská synergia ako súčasť

Európskej politiky susedstva. Odporúčania pre politiku SR. 2007. [online]. Bratislava :

Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. [cit. 2013-1-5]. Dostupné

na: <http://www.sfpa.sk/dokumenty/publikacie/189>.

[25] ANTUŠOVÁ, A. - BILČÍK, V. - DULEBA, A. (ed.). Perspektívy zblíženia EÚ

a Ukrajiny: záujmy SR. In Vzťahy Európskej únie s Ukrajinou. Agenda pre Slovenskú

republiku. 2005. [online]. Bratislava : Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre

zahraničnú politiku. [cit. 2012-12-28]. Dostupné na:

<http://www.sfpa.sk/dokumenty/publikacie/121>.

[26] ENPI. Hungary-Slovakia-Romania-Ukraine Cross-border Cooperation Programme

2007-2013 - Joint Operational Programme [online]. 2008. [cit. 2013-02-17]. Dostupné na:

<http://ec.europa.eu/europeaid/where/neighbourhood/regional-cooperation/enpi-cross-

border/documents/hungary-slovakia-romania-ukraine_adopted_programme.pdf>.

[27] KRI. Audit pripravenosti prihraničných oblasti s Ukrajinou na rozvoj s dorazom na

cezhraničnú spoluprácu. 2009. [online]. Košice : [cit. 2013-1-5]. Dostupné na internete:

< http://www.kri.sk/web_object/53.pdf>.

Ekf TU KE KRVaM

68

9 Prílohy

Príloha A: CD médium – bakalárska práca v elektronickej podobe, prílohy v elektronickej

podobe.

Príloha B: Dotazník zaoberajúci sa financovaním, podporou a bariérami podnikov v rámci

cezhraničnej spolupráce.

Ekf TU KE KRVaM

69

Príloha B:

Dotazník zaoberajúci sa financovaním, podporou a bariérami

podnikov v rámci cezhraničnej spolupráce.

Vážení dotazujúci,

V rámci mojej bakalárskej práce, ktorej témou je: „Podpora podnikateľov v rámci

cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.“ chcel by som Vás

požiadať o vyplnenie tohto dotazníka. Vaše názory a skúsenosti sú pre môj výskum dôležité,

preto by som Vás chcel poprosiť o pravdivé a úprimné odpovede.

Dotazník je anonymný a všetky získané informácie sú dôverné a budú slúžiť, len na

vedecké účely. Vopred Vám ďakujem za spoluprácu.

1. Základné informácie o podniku

1.1. V akom odvetví hospodárstva pôsobí Vaša spoločnosť ?

o Obchod

o Služby

o Priemysel

o Stavebníctvo

o Poľnohospodárstvo

o Iné:

.....................................................

1.2. Aký je hlavný predmet Vašej činnosti ?

....................................................................

1.3. Ako dlho pôsobí Váš podnik na trhu ?

....................................................................

1.4. Aká je pôsobnosť Vášho podniku ?

o Miestna

o Regionálna

o Celoštátna

o Medzinárodná

Ak ste označili medzinárodná prosím skúste uviesť v ktorých krajinách:

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

Ekf TU KE KRVaM

70

2. Cezhraničná spolupráca

2.1. Vyberte prosím z nasledujúcich možností :

o Sme aktívne zapojení do projektov cezhraničnej spolupráce, prípadne sme boli

Ako hodnotíte túto spoluprácu? (Číslo 1 znamená úplnú spokojnosť a

číslo 5 úplnú nespokojnosť).

1 2 3 4 5

cezhraničná spolupráca

Vašimi partnermi pri cezhraničnej spolupráci sú: (Je možné označiť

viac možností).

□ Podnikateľské subjekty

□ Inštitúcie EÚ

□ Ústredná štátna správa

□ VÚC

□ Partnerské mestá a obce

□ Mikroregióny

□ Neziskové organizácie, podporné

agentúry

□ Iné:

.....................................................

o Nie sme aktívne zapojení do projektov cezhraničnej spolupráce, ale uvažujeme o tom

o Nie sme aktívne zapojení do projektov cezhraničnej spolupráce, a ani neuvažujeme

o tom

Môžete prosím zdôvodniť prečo nemáte záujem o cezhraničnú

spoluprácu?

...................................................................................................................

...................................................................................................................

...................................................................................................................

2.2. Čo vo Vašom prípade znamená cezhraničná spolupráca?

o nevyhnutnosť pre náš podnik

o príležitosť rozvoja podniku

o je bezvýznamná

Ekf TU KE KRVaM

71

2.3. Zúčastňujete sa podujatí (alebo ich sami organizujete) s cieľom rozvoja

regiónu a podpory cezhraničných aktivít? (napr. veľtrhy, výstavy, konferencie,

workshopy ... ).

o Áno o Nie

Skúste ich bližšie popísať.

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

2.4. Hodnotíte cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou za perspektívnu?

o Áno o Nie

Skúste bližšie popísať a zdôvodniť Vašu odpoveď:

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

2.5. Vyberte tri oblasti neobchodného charakteru, ktoré považujete za

najvhodnejšie pri realizácií cezhraničnej spolupráce.

□ Veda, technika, vzdelávanie

□ Kultúra a umenie

□ Turistika a šport

□ Miestna samospráva

□ Ekológia, racionálne využívanie

prírodných zdrojov a

protipovodňová ochrana

□ Regionálny rozvoj

□ Iné:

...................................................

3. Podpora a prekážky v cezhraničnom podnikaní

3.1. Prosím ohodnoťte Vaše skúsenosti, prípadne názory na dostupné možnosti

podpory, pomoci v rámci cezhraničnej spolupráce.(napr. zo strany štátnych inštitúcií,

agentúr na podporu podnikania a pod.) (Číslo 1 znamená úplnú spokojnosť a číslo 5

úplnú nespokojnosť).

1 2 3 4 5

vaše hodnotenie

Ekf TU KE KRVaM

72

3.2. Aké zdroje informácií využívate, ste využili, prípade by ste využili, pri

cezhraničnej spolupráci. (Je možné označiť viac možností).

□ Noviny, časopisy, denná tlač

□ Vedecké zborníky, výskumné práce

inštitúcií

□ Informácie od štátnych inštitúcií,

agentúr na podporu podnikania

a pod.

□ Rozhlas, televízia

□ Internet

□ Konferencie, prednášky,

workshopy

□ Iné:

.......................................................

3.3. Zhodnoťte Vašu celkovú informovanosť o možnostiach podpory v

cezhraničnom podnikaní. (Číslo 1 znamená úplnú informovanosť a číslo 5 úplnú

neinformovanosť).

1 2 3 4 5

vaše hodnotenie

3.4. Aké sú podľa Vás tri najväčšie mínusy, ktoré bránia cezhraničnej spolupráci ?

□ Makroekonomický vývoj

□ Legislatíva

□ Vymožiteľnosť práva

□ Korupcia

□ Administratívne zaťaženie

□ Daňové, odvodové a colné

zaťaženie

□ Zásahy do slobody podnikania

□ Existencia Schengenskej hranice

□ Zlá infraštruktúra

□ Iné: .................................................

3.5. Využívate, ste využili, prípade by ste využili, služby agentúr na podporu

podnikania?

o Áno o Nie

4. Financovanie

4.1. Aké zdroje financií pri cezhraničnej spolupráci využívate, ste využili, prípade

by ste využili?

o Externé zdroje

o Interné zdroje

o Kombinácia obidvoch zdrojov

Ekf TU KE KRVaM

73

Ak využívate externé zdroje, skúste bližšie popísať o aké ide: (Je možné

označiť viac možností).

□ Financovanie bankovými úvermi

□ Financovanie vstupom strategického investora

□ Financovanie dotáciami, grantmi, a inými nenávratnými finančnými prostriedkami

□ Iné: ................................................

4.2. Ohodnoťte prosím Vaše skúsenosti s financovaním. (Číslo 1 znamená úplnú

spokojnosť a číslo 5 úplnú nespokojnosť).

1 2 3 4 5

dostupnosť

proces získavania financií

výsledný efekt

4.3. Aké máte skúsenosti s financovaním cez dotácie, granty, a iné nenávratné

finančné prostriedky, prosím zhodnoťte. (Číslo 1 znamená úplnú spokojnosť a číslo 5

úplnú nespokojnosť).

1 2 3 4 5

vaše hodnotenie

Za čas, ktorý ste venovali vyplňovaniu dotazníka a za odpovede Vám ešte raz ďakujem.

Priestor pre Vaše komentáre:

.............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

Support of the SMEs within the cross-border cooperation between the Slovak Republic and Ukraine

Documents

Transcript of Support of the SMEs within the cross-border cooperation between the Slovak Republic and Ukraine