EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVEFAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

SPRACOVANIE A RECYKLÁCIA ODPADUV EURÓPSKEJ ÚNII: PRÍKLADY VYBRANÝCH

ČLENSKÝCH ŠTÁTOV(Bakalárska práca)

2015 Denisa Rášová

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVEFAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

SPRACOVANIE A RECYKLÁCIA ODPADU VEURÓPSKEJ ÚNII: PRÍKLADY VYBRANÝCH

ČLENSKÝCH ŠTÁTOV (Bakalárska práca)

Študijný program: Medzinárodné ekonomické vzťahy

Študijný odbor: 6221 7 00 – Medzinárodné ekonomické vzťahy

Školiace pracovisko: Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie

Vedúci záverečnej práce: Ing. Mikuláš Černota, PhD.

Bratislava 2015 Denisa Rášová

Poďakovanie

Touto cestou by som sa chcela poďakovať Ing. Mikulášovi

Černotovi, PhD., vedúcemu bakalárskej práce, za jeho

usmernenia, priateľský prístup a cenné rady, ktoré mi pomohli

pri písanie tejto práce. Taktiež vyslovujem vďaku svojim

blízkym za ich trpezlivosť a podporu.

............................................

(podpisštudenta)

ABSTRAKT

RÁŠOVÁ, Denisa: Spracovanie a recyklácia odpadu v Európskej únii: príklady

vybraných členských štátov. – Ekonomická univerzita v Bratislave.

Fakulta medzinárodných vzťahov; Katedra medzinárodných

ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie. – Vedúci

záverecnej práce: Ing. Mikuláš Černota, PhD. – Bratislava:

FMV EU, 2015, 63 s.

Cieľom záverecnej práce je objasnenie problematiky odpadovej

politiky na úrovni Európskej únie a jej vybraných clenských

krajín. Parciálnym cieľom je zhodnotiť úspešnosť politík v

oblasti recyklácie a spracovania odpadov vo vybraných

clenských štátoch. V prvej kapitole uvádzame všeobecný

prehľad o vývoji odpadovej politiky v Európskej únii od jej

zaciatku v 70. rokoch 20. storocia až po súcasnosť.

Zameriavame sa aj na tvorbu skleníkových plynov

pochádzajúcich z odpadov a na výdavky vynaložené clenskými

krajinami na ochranu životného prostredia. V druhej kapitole

definujeme pojem odpad s ním spojenú terminológiu, ktorá nám

pomôže zorientovať sa v problematike odpadovej politiky.

Predmetom tejto kapitoly je aj predstavenie najvyužívanejších

technológií spracovania odpadov. V poslednej kapitole sa

zaoberáme recykláciou a spracovaním odpadu vo vybraných

clenských krajinách EÚ. Na príklade Nemecka, Holandska

a Slovenska predstavujeme úspešnosť odpadových politík

v týchto krajinách, resp. výzvy, ktorým tieto krajiny celia.

Klúčove slová:

odpadová politika, Európska únia, nakladanie s odpadmi, prúdy

odpadov, recyklácia

ABSTRACT

RÁŠOVÁ, Denisa: Waste Treatment and Recycling in the EU: Examples of

Selected Member States – University of Economics in Bratislava.

Faculty of International Relations; Department of

International Economic Relations and Economic Diplomacy. -

Thesis Supervisor: Ing. Mikuláš Černota, PhD. - Bratislava:

FMV EU, 2015, 63 p.

The goal of this thesis is to clarify the problem of waste

policy on the level of the European

Union and selected member countries. Partial goal is to

evaluate the success of recycling policies and waste

treatment in selected member states. In the first chapter we

discuss the

general overview of the history of waste policies in the EU

from its beginning in the 1970's

until present. We focus on the greenhouse gases production

from waste and also on the expenses invested by the member

countries to protect the environment. The second chapter

defines the concept of waste with related terminology which

will help us to become familiar with the issues of waste

policy. The subject of this chapter is the introduction of

the most widely used technologies of waste processing. The

last chapter discusses recycling and treatment of waste in

selected EU member countries. We demonstrate success and

challenges of waste policies on the examples of Germany, the

Netherlands and Slovakia.

Key words:

waste policy, European Union, waste management, waste

streams, recycling

OBSAHstr.

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK..................................8

ZOZNAM SCHÉM, GRAFOV, OBRÁZKOV A TABULIEK.................10

ÚVOD......................................................11

CIEĽ, METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA....................13

1 PREHĽAD ODPADOVEJ POLITIKY V EURÓPSKEJ ÚNII...........14

1.1 Zaciatky odpadovej politiky EÚ od roku 1972..............14

1.2 Emisie skleníkových plynov a výdavky na ochranu životného

prostredia v EÚ...............................................18

1.3 Súcasné trendy odpadovej politiky EÚ.....................21

2 ZATRIEDENIE ODPADOV A TECHNOLÓGIE ICH SPRACOVANIA.....26

2.1 Klasifikácia odpadov.....................................26

2.2 Technológie recyklácie a spracovania tuhého odpadu.......29

2.2.1 Mechanicko-biologická úprava odpadov (MBÚ)...................30

2.2.2 Kompostovanie...........................................30

2.2.3 Termické spracovanie odpadov...............................31

2.2.4 Netermické spracovanie odpadov.............................34

2.2.5 Skládkovanie............................................34

3 PRÍKLADY VYBRANÝCH ČLENSKÝCH KRAJÍN EÚ.................36

3.1 Nemecko..................................................37

3.1.1 Rozšírená zodpovednosť výrobcov obalov........................37

3.1.2 Systém zálohovania jednorazových nápojových obalov..............38

3.2 Vývoj skládkovej dane v Holandsku........................43

3.3 Komunálny odpad na Slovensku.............................48

ZÁVER.....................................................54

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY................................56

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

a pod. a podobne

AD anaeróbna digescia

AEB Afval Energie Bedrijf (odpadová

a energetická spolocnosť v Amsterdame)

atď. a tak ďalej

BRKO biologicky rozložiteľný komunálny odpad

BRO biologicky rozložiteľný odpad

cca. circa

CO2 oxid uhlicitý

CHP combined heat and power

DPG Deutsche Pfandsystem GmbH

DSD Der Grüne Punkt – Duales System

Deutschland GmBH

EAP Environmentálny akcný program

EEA Európska environmentálna agentúra

EfW Energy from Waste

EPE Environmental protection expenditure

(výdavky na ochranu životného prostredia)

ES Európske spolocenstvo

EUR euro

EÚ Európska únia

GtCO2e Gigatonne of Carbon Dioxide equivalent

(gigaton ekvivalentu CO2)

HDP hrubý domáci produkt

JNO jednorazové nápojové obaly

kg kilogram

m2 meter štvorcový

m3 meter kubický

MBÚ mechanicko biologická úprava odpadov

mil. milión

MŽP SR Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

napr. napríklad

OEEZ odpad z elektrických a elektronických

zariadení

PCB polychlórované bifenyly

PCT polychlórované terfenyly

PC polykarbonát

PET polyetyléntereftalát

RDF Refuase Derived Fuel (vysokokvalitné

palivo získané z odpadu)

resp. respektíve

RZV rozšírená zodpovednosť výrobcov

SR Slovenská republika

SRF Solid Recovered Fuel (tuhé alternatívne

palivo)

tis. tisíc

TKO tuhý komunálny odpad

tzv. tak zvaný

USA Spojené štáty americké

WtE Waste to Energy

ZOZNAM SCHÉM, GRAFOV, OBRÁZKOV A TABULIEK

SCHÉMY

Schéma č. 1 Právne predpisy EÚ o odpadovom hospodárstve od roku

1975.....................18

Schéma č. 2 Hierarchia odpadového

hospodárstva.................................................

.............24

Schéma č. 3 Kategorizácia tuhého odpadu podľa

zdrojov..................................................28

Schéma č. 4 Technológie spracovania a zhodnocovania odpadov

usporiadané podľa odpa-dovej

hierarchie...................................................

.............................................................

....30

GRAFY

Graf č. 1 Celkové EPE podľa odvetvia a oblastí ochrany

životného prostredia v EÚ-28 za rok 2013 (% z celkového

HDP).........................................................

..................................21

Graf č. 2 Vývoj trhového podielu jednotlivých skupín nápojových

obalov (2008-2012)...42

Graf č. 3 Vývoj skládkovej dane, skládkovaného a exportovaného

horľavého odpadu v Ho-landsku (1991-

2015)........................................................

....................................................46

Graf č. 4 Množstvo komunálnych a drobných stavebných odpadov

v SR za rok 2013.....51

OBRÁZKY

Obrázok č. 1 Oznacenia jednorazových a vratných nápojových

obalov..............................41

Obrázok č. 2 Krajiny EÚ s povinným zálohovým systémom JNO a ich

sadzby.................43

Obrázok č. 3 Celkové spaľovanie komunálneho odpadu vrátane

energetického zhodnoco-vania v Európe za rok 2013 (vyjadrené

v kg per

capita)......................................................

48

Obrázok č. 4 Skládky odpadov prevádzkované v SR v roku

2013......................................50

TABUĽKY

Tabuľka č. 1 Príkladné zobrazenie klasifikácie odpadov v súlade

s Európskym zoznamom

odpadov......................................................

.............................................................

.............28

Tabuľka č. 2 Metódy nakladania s komunálnym odpadom v EÚ

v období od 1995-2013 (vyjadrené v kg per

capita)......................................................

.............................................36

ÚVODProblematika odpadov spojená s ich kontinuálnym nárastom

predstavuje aktuálnu globálnu výzvu, ktorú je nutné

bezodkladne riešiť. Odpadová politika si vyžaduje zvýšenú

pozornosť nielen zainteresovaných strán, akými sú národné,

nadnárodné inštitúcie a odborníci v tejto oblasti, ale hlavne

širokého spektra aktérov až po samotných jednotlivcov. Odpad

by tak mal byť predmetom diskusií všetkých jeho producentov.

Neregulovaným nakladaním s odpadmi dochádza k signifikantnému

narušeniu ekosystémov, tvorbe skleníkových plynov a ďalším

environmentálnym následkom ako aj zhoršeniu zdravia ľudí.

Primárnym cieľom bakalárskej práce je identifikovať

jednotlivé elementy problematiky odpadového hospodárstva na

úrovni Európskej únie a jej vybraných clenských krajín.

Predmetom ciastkového cieľa je zhodnotiť úspešnosť politík v

oblasti recyklácie a spracovania odpadov vo vybraných

clenských štátoch.

Prvá kapitola má poskytnúť všeobecný prehľad o vývoji

odpadovej politiky v Európskej únii. Zaciatky odpadovej

politiky siahajú až do 70. rokov 20. storocia, kedy sa

krajiny Európskeho spolocenstva dohodli na zavedení spolocnej

politiky v oblasti životného prostredia. Európska legislatíva

je charakteristická dlhodobým vývojom od prijatia prvej

Rámcovej smernice o odpadoch v roku 1974, až po siedmy

environmentálny akcný program usmerňujúci environmentálnu

politiku EÚ do roku 2020. V tejto kapitole sa zameriame aj na

tvorbu skleníkových plynov pochádzajúcich z odpadov a na

14

výdavky vynaložené clenskými krajinami na ochranu životného

prostredia.

V nasledujúcej kapitole si zadefinujeme pojem odpad, s

ním súvisiacu terminológiu, ktorá nám pomôže zorientovať sa v

problematike odpadovej politiky. Obsahom tejto kapitoly bude

aj klasifikácia najdôležitejších prúdov odpadov (tuhých

odpadov) a aj to, akým podielom sú jednotlivé druhy zastúpené

na celkovej tvorbe odpadov v EÚ. Predmetom druhej casti

kapitoly bude aj identifikovanie najvyužívanejších

technológií spracovania odpadov. Ich poradie je urcené

v závislosti od hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá

oznacuje skládkovanie ako najmenej výhodnú možnosť nakladania

s odpadmi. Predstavíme aj technológie, ktoré majú vysoký

potenciál využitia v súcasnosti (napr. WtE spaľovne), ale aj

v budúcnosti (napr. plazmového splyňovania odpadu).

V poslednej kapitole sa budeme zaoberať recykláciou a

spracovaním odpadu vo vybraných clenských krajinách EÚ. Tieto

krajiny budeme analyzovať z hľadiska ich národných politík

v urcitých oblastiach nakladania s odpadmi. Nemecko

a Holandsko sme determinovali ako krajiny, ktoré sa radia k

lídrom v odpadovej politike a casto sú hnacím motorom tvorby

európskej legislatívy v oblasti odpadov. Fungovanie ich

odpadového hospodárstva je na veľmi vysokej úrovni, a preto

sa od nich ocakávajú najlepšie výsledky v dosahovaní cieľov

odpadovej politiky. Pri Nemecku si uvádzame úspešnosť

zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov a distribútorov

obalov a fungovanie systému zálohovania jednorazových

nápojových obalov. Na príklade Holandska poukážeme na

15

úspešnosť zavedenia skládkovej dane, pomocou ktorej sa

obmedzilo skládkovanie v krajine v prospech alternatívnych

riešení.

Predmetom praktickej casti bude aj analýza nakladania

s komunálnym odpadom na Slovensku. SR možno zaradiť do

skupiny krajín v rámci EÚ, ktoré vykazujú vysoký potenciál

v posune od skládkujúcej k recyklujúcej spolocnosti. Tento

potenciál sa im v súcasnosti nedarí naplniť predovšetkým

z financnej stránky veci.

Európska únia je na dobrej ceste k vytvoreniu

recyklujúcej spolocnosti, ktorá šetrí primárne zdroje,

efektívne využíva odpad ako cenný zdroj, snaží sa dodržiavať

hierarchiu odpadového hospodárstva a predchádzať vzniku

odpadov.

16

CIEĽ, METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

Hlavným cieľom bakalárskej práce je objasnenie

problematiky odpadového hospodárstva na úrovni Európskej únie

a jej vybraných clenov. Parciálnym cieľom práce je zhodnotiť

úspešnosť politík v oblasti recyklácie a spracovania odpadov

v Nemecku, Holandsku a na Slovensku. V práci sme si vyclenili

2 výskumné otázky, ktoré nám pomôžu pri analyzovaní danej

problematiky a hodnotení cieľov práce:

1. Spocíva úspešnosť odpadových politík vybraných krajín EÚ

vo fiškálnych nástrojoch?

2. Zvýši Slovensko do roku 2020 prípravu na opätovné

použitie a recykláciu odpadu z domácností najmenej na

úroveň 50 %?

Prvá kapitola prinesie prehľad o vývoji odpadovej

politiky v EÚ a jej prioritných cieľoch. Vybrali sme si preto

metódu chronologickej analýzy, ktorá je z nášho pohľadu

najvhodnejšou metódou na analýzu vývojových tendencií

v oblasti odpadov. V tejto kapitole sme ako hlavné pramene

využívali európsku legislatívu (smernice, nariadenia,

vyhlášky) a portály Európskej únie (Európa, Európska komisia,

EEA a Eurostat), ktoré poskytujú detailné informácie

o chronologickom vývoji danej oblasti a všetky aktuálne

informácie týkajúce sa odpadovej politiky.

Druhá kapitola je zameraná na technické aspekty

odpadovej problematiky. Prostredníctvom metódy analýzy sme

zadefinovali jednotlivé kategórie odpadov a zamerali sa na

17

analýzu dostupných metód spracovania odpadov. Využívali sme

predovšetkým databázy internetových casopisov ako Waste

Management, Current Sustainable/Renewable Energy Reports

alebo Energy.

Pri poslednej tretej kapitole sme využili metódu

komparácie, ktorou sme porovnali odpadové politiky vybraných

clenských krajín EÚ (Nemecko, Holandsko a Slovensko). Pri

skúmaní jednotlivých politík nám pomohli údaje uverejnené

portálmi ministerstiev životného prostredia (BMUB, UBA, MŽP

SR). Najdôležitejšie poznatky sme však získali opäť

prostredníctvom internetových casopisov vydavateľstiev

Elsevier a Springer dostupných na portáloch Springerlink

a ScienceDirect.

1 PREHĽAD ODPADOVEJ POLITIKY V EURÓPSKEJ ÚNII

Európska únia je integracné zoskupenie, ktoré dosiahlo

doposiaľ najvyšší stupeň ekonomickej integrácie. Jednotlivé

integracné etapy si vyžadujú vzájomnú spoluprácu

zainteresovaných strán a istú dávku straty subjektivity

štátov v prospech supranacionálnych orgánov. Nie však všetky

kompetencie clenských štátov sú prenesené na nadnárodnú

úroveň. Zmluva o fungovaní EÚ v clánku 2 definuje druhy

a oblasti právomocí Únie, ktoré Únia vykonáva výlucne,

spolocne s clenskými štátmi, ale aj prostredníctvom

18

koordinácie hospodárskej politiky resp. podpory alebo

doplnenia cinnosti clenských štátov.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo s

výnimkou ochrany morských biologických zdrojov, životné

prostredie, ochranu spotrebiteľa, dopravu, energetiku a mnohé

ďalšie oblasti, Únia si uplatňuje nie výlucné ale ciastocné,

inými slovami spolocné právomoci s clenskými štátmi.1 Preto

práve environmentálna politika Únie, ktorej súcasťou je aj

odpadová politika, podlieha tak nadnárodnej ako aj národnej

zodpovednosti. Parlament a Rada ako zákonodarné inštitúcie EÚ

vytvárajú, prijímajú a schvaľujú právne predpisy, ktoré

následne jednotlivé clenské štáty zaväzujú k implementácii

ich princípov do národných ekonomík. V nasledujúcich

podkapitolách si predstavíme politiku nakladania s odpadmi od

jej skorého vývoja až po súcasnosť.

1.1 Začiatky odpadovej politiky EÚ od roku 1972

Krajiny Európskeho spolocenstva (ES) sa v októbri 1972

dohodli na zavedení spolocnej politiky týkajúcej sa životného

prostredia. Prirodzený rozvoj ekonomickej aktivity a s tým

súvisejúci hospodársky rast si vyžadovali úcinný boj proti

znecisťovaniu a zaťaženiu životného prostredia. Kľúcové

zásady odpadovej politiky EÚ sa formovali už v roku 1974, keď

bola vydaná prvá Rámcová smernica o odpadoch (Waste Framework

Directive). Až keď v roku 1987 vstúpila do platnosti Jednotný

európsky akt, právomoci ES boli rozšírené aj do oblasti

ekologickej politiky. Tieto kompetencie boli ďalej rozšírené

1Konsolidované znenie zmluvy o fungovaní Európskej únie. cl. 4 (1)19

v roku 1992 v Zmluve o Európskej únii. V súcasnosti stanovuje

odpadové právo predovšetkým Európsky parlament a Rada.

15. júla 1975 bola vydaná Smernica Rady 75/442/EHS

o odpadoch. Táto prvá európska Rámcová smernica o odpadoch

bola záväzná pre všetky štáty ES a mala na zreteli najmä

clánky 100 a 235 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho

spolocenstva. Ciele tejto smernice sa vzťahovali predovšetkým

na:

ochranu ľudského zdravia ako aj životného prostredia

proti škodlivým úcinkom spôsobeným zberom, prepravou,

spracovaním, skladovaním a odhadzovaním odpadu a

podporu zhodnocovania/spracovania odpadov ako aj

použitie regenerovaných materiálov za úcelom zachovania

prírodných zdrojov.2

Je vhodné rozdeliť legislatívu do obdobia pred a po roku

1990, pretože jej charakter sa v týchto obdobiach znacne

odlišuje. Prvé obdobie (1975 - 1990) bolo charakteristické

pre administratívne požiadavky zaväzujúce clenské štáty

vypracovať plány odpadového hospodárstva, zabezpeciť, aby

výrobcovia, zberatelia a spracovatelia odpadov viedli

evidenciu množstva odpadov a aby podniky v oblasti

spracovania odpadov získali povolenie na svoju cinnosť.

Takisto záväzkom EÚ bolo vytvoriť Európsky zoznam odpadov

(LoW - The European List of Waste), ktorý vznikol 3. mája

2KRANERT, M., CORD-LANDWEHR, K.: Einführung in die Abfallwirtschaft. 2010. s.1920

2000 z rozhodnutia Komisie (2000/532/ES) a ktorý museli

clenské štáty povinne prevziať.3

Rovnako ako v iných oblastiach ochrany životného

prostredia, od roku 1990 EÚ zaviedla viacero politík a cieľov

týkajúcich sa odpadov. Z najdôležitejších možno spomenúť:

právne predpisy týkajúce sa konkrétnych tokov odpadov,

ako sú obaly, vozidlá, elektrické a elektronické

zariadenia,

legislatíva a poradenstvo o možnostiach nakladania s

odpadmi, ako je skládkovanie, nakladania s odpadmi

priemyslu a spaľovanie odpadu,

právne predpisy týkajúce sa environmentálneho vplyvu

výrobkov, ako sú ekodizajn a obmedzenia používania

urcitých nebezpecných látok,

rámec právnych predpisov a stratégií ako napríklad

Tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho

recyklácie a Rámcové smernice o odpadoch.4

Obdobie rokov 1990 až 2008 bolo charakteristické pre

zavedenie emisných noriem a technických požiadaviek pre

cisticky odpadových vôd (vrátane spaľovní a skládok),

obmedzenie množstva biologicky rozložiteľného komunálneho

odpad, ktorý smie byť umiestnený na skládkach v období rokov

2006 do 2016, s možnosťou prolongácie o ďalšie 4 roky a

3FISCHER, CH.: The development and achievements of EU waste policy. 2011. In: Journalof Material Cycles and Waste Management. [cit.2015-05-29]. Dostupné na internete:<http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10163-010-0311-z> s.2-34EEA: Waste. [cit.2015-05-30]. Dostupné na internete:<http://www.eea.europa.eu/soer-2015/europe/waste>

21

zavedenie množstva recyklacných iniciatív a cieľov v rôznych

smerniciach.5

Smernica o obaloch a odpadoch z obalov (1994) stanovuje

opatrenia a konkrétne ciele na obmedzenie výroby obalových

odpadov, podporu recyklácie (inými slovami materiálové

zhodnotenie), opätovné použitie (re-use) a ďalšie formy

zhodnocovania odpadov. Ich konecná likvidácia by mala

predstavovať posledné možné riešenie. Smernica o

polychlórovaných bifenyloch a polychlórovaných terfenyloch

(PCB a PCT) stanovuje pravidlá pre zosúladenie legislatívy

clenských štátov o kontrolovanej likvidácii látok PCB,

dekontaminácii alebo likvidácii zariadení obsahujúcich PCB. V

smernici o vozidlách po dobe životnosti (2000) si EÚ vytýcila

2 ciele a to obmedziť produkciu odpadu vzniknutého po dobe

životnosti (end-of-life) vozidiel a zvýšiť opätovné použitie,

recykláciu a iné formy spätného získavania vyradených

vozidiel a ich komponentov. Na dosiahnutie týchto cieľov EÚ

stanovila požiadavky pre európskych výrobcov vozidiel, aby

navrhovali recyklovateľné motorové dopravné prostriedky.

Členské štáty majú zriadiť systémy na zber odpadov

pochádzajúcich z vozidiel. Okrem toho musia zabezpeciť, aby

vyradené vozidlá boli odovzdané autorizovaným spracovateľským

zariadeniam. Vlastník alebo držiteľ po odovzdaní takéhoto

vozidla obdrží osvedcenie o likvidácii, co umožňuje

majiteľovi alebo držiteľovi odhlásiť vozidlo z registra.

Náklady alebo casť nákladov vzniknutých pri presune vozidlo

5FISCHER, CH.: The development and achievements of EU waste policy. 2011. In: Journalof Material Cycles and Waste Management. [cit.2015-05-29]. Dostupné na internete:<http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10163-010-0311-z> s.3

22

do spracovateľského zariadenia musí byť financovaná zo strany

výrobcov vozidiel.6 Ďalej možno spomenúť Smernicu o odpade z

elektrických a elektronických zariadení (2002), Tematickú

stratégiu o prevencii a recyklácii odpadov (2005), Smernicu

o batériách a akumulátoroch a použitých batériách

a akumulátoroch (2006), Rámcovú smernicu o odpadoch zameranú

na stavebný a demolacný odpad a odpad z domácností (2008)

a pod.

Nasledujúca schéma c. 1 ukazuje právne predpisy týkajúce

sa odpadového hospodárstva (waste management legislation),

ktoré boli zavedené v rámci EÚ za posledných 35 rokov.

Schéma č. 1 Právne predpisy EÚ o odpadovom hospodárstve od roku1975

6EUROPA: Waste management. [cit.2015-05-29]. Dostupné na internete:<http://europa.eu/legislation_summaries/environment/waste_management/index_en.htm>

23

Komunitne strategie oodpade

KOM (96) 399, 30. júl 1996

Legislatívnyrámec

Rámcová smernicao odpadoch

Nariadenie o prepraveodpadu

Nakladanie s odpadmi

Spaľovanie Skládky odpadovSmernica o spalovaní

odpadovSmernica o skádkach

odpadov

Povinnosť recyklácie špecifických prúdov odpaduOdpad z domácností, stavebný a demolačný odpad ako

súcasť Rámcovej smernice o odpadoch 2008/98/ES

Odpadove oleje 75/439/EHS

Baterie a akumulátory 2006/66/ES

Obaly a odpady z obalov 94/62/ES

Polychlórovane bifenyly a polychlórovane terfenyly

Vozidlá po dobe životnosti 2000/53/ES

Odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) 2002/96/ES, 2002/95/ES

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: FISCHER, CH.: The development andachievements of EU waste policy. 2011. In: Journal of Material Cycles and Waste Management.[cit.2015-05-29]. Dostupné na internete:<http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10163-010-0311-z> s.3

1.2 Emisie skleníkových plynov a výdavky na ochranu životneho prostredia v EÚ

V roku 1972 bola na podnet Rímskeho klubu vypracovaná

správa Limity rastu7, ktorej cieľom bolo predpovedať

budúcnosť našej planéty. Táto publikácia upozorňovala na

možný kolaps súcasného systému spôsobený neudržateľným

ekonomickým a populacným rastom. Graham Turner publikoval

v roku 2008 štúdiu8, v ktorej zistil, že pozorované údaje z

rokov 1970 až 2000 zodpovedajú najviac štandardnému scenáru

(business-as-usual scenario), ktorý predpovedá kolaps

globálneho systému v polovici 21. storocia. Takisto známa

Sternova správa o globálnom otepľovaní publikovaná v roku

2006 ukazuje, že klimatické zmeny budú mať vážny dopad na

svetovú produkciu, ako aj ľudský život a životné prostredie.

7MEADOWS, D. H., MEADOWS, H. et al.: The Limits to Growth. 19728TURNER, G.: A comparison of the Limits to Growth with thirty years of reality. [cit.2015-

05-30]. Dostupné na internete:<http://www.manicore.com/fichiers/Turner_Meadows_vs_historical_data.pdf>

24

Emisie skleníkových plynov Stern delí na energetické

(energy emissions) a neenergetické (non-energy emissions).

Správa uvádza, že 24 % celkových globálnych emisií

skleníkových plynov za rok 2000 pochádza z výroby elektriny

a tepla, najviac využívanej v domácnostiach a obzvlášť v

priemysle. Druhá skupina, ktorá predstavuje neenergetické

emisie je generovaná využívaním pôdy, hlavne deforestáciou,

poľnohospodárstvom a v neposlednom rade odpadmi.

Celkový objem emisií v roku 2000 predstavoval 42 GtCO2e

(Gigatonne of Carbon Dioxide equivalent, gigaton ekvivalentu

CO2), pricom odpad reprezentoval z celkového podielu len 3 %.

Podľa Sterna je odpad v súcasnosti zodpovedný za 1,4 GtCO2e

rocne, z ktorých viac ako polovica pochádza zo skládok.9

Historicky najväcším zdrojom emisií skleníkových plynov

v odpadovom sektore je skládkový metán. Za posledných 20

rokov sa jeho podiel v EÚ výrazne znížil vďaka obmedzovaniu

skládkovania. V období od roku 1990 do 2002 emisie

skládkového metánu v EÚ-15 klesli o takmer 30 % v dôsledku

vcasnej implementácii Smernice o skládkach odpadov

(1999/31/ES) a obdobnej národnej legislatívy zameranej na

zníženie skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu (BRO)

a zhodnocovania metánu na skládkach.10 Podľa údajov Eurostatu

v roku 1990 sa odpad podielaľ 3,6 % na tvorbe skleníkových

plynov. V roku 2012 tento podiel klesol o 0,6 %, pricom

najdôležitejším zdrojom skleníkových plynov (60 %) v celej EÚ

9 STERN, N. H.: The economics of climate change: the Stern review. 2007. s.17110BOGNER, J., et al. 2007. Waste Management. In Climate Change 2007: Mitigation.[online]. 2007 [cit. 2016-05-30]. Dostupné na internete:<http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/wg3/ar4-wg3-chapter10.pdf>s.597

25

je spaľovanie palív pri výrobe energií, pri transporte

a priemyselnom využití.11

Sektor odpadového hospodárstva vykazuje potenciál

zníženia svojho podielu na tvorbe skleníkových plynov.

V odpadovom sektore predstavujú skládky odpadov najväcšie

znecistenie našej planéty skleníkovými plynmi, zatiaľ co

recyklácia vykazuje najnižšiu záťaž. Vyclenenie BRO

ukladaného na skládky odpadov prináša podstatné zníženie

emisií metánu vzniknutého na skládkach. Spaľovanie (bez alebo

s využitím energie) prináša len mierne zaťaženie

a kompostovanie takmer vôbec neprispieva k tvorbe

skleníkových plynov.12 Opätovné použitie a recyklácia vedie k

zníženiu zdrojov potrebných na výrobu nových produktov a tým

aj k redukcii s tým súvisiacich emisií. Technológie, ako sú

spaľovne na získavanie energie (energy-recovering

incineratiors) taktiež vo výraznej miere napomáhajú k

znižovaniu emisií. Tento progresívny prístup nakladania s

odpadmi a využívania energie z odpadov sa oznacuje pojmom

"waste to energy" (WtE) alebo "energy from waste" (EfW), teda

proces energetického zhodnocovania odpadov.

Ak nebudú prijaté žiadne opatrenia na zníženie emisií,

koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére by mohla

zdvojnásobiť svoju úroveň spred obdobia priemyselnej

revolúcie už v roku 2035, co prakticky zodpovedá priemernému11EUROSTAT: Greenhouse gas emission statistics. [cit.2015-05-30]. Dostupné nainternete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Greenhouse_gas_emission_statistics>12VOGT, R., et al.: Klimaschutzpotenziale der Abfallwirtschaft. [cit.2015-05-30].Dostupné na internete:<http://www.umweltbundesamt.de/publikationen/klimaschutzpotenziale-der-abfallwirtschaft> s.104

26

zvýšeniu teploty na Zemi o viac ako 2 °C. "Pri spätnom pohľade

som zistil, že som podcenil riziko. Planéta a atmosféra majú tendenciu absorbovať

menej uhlíka, ako sme očakávali a emisie rastú výrazným tempom. Niektoré

dôsledky prichádzajú rýchlejšie, než sme si mysleli." vyhlásil Stern pre

casopis The Guardian. Ďalej dodal: „Mal som si byť oveľa istejší v tom,

že existuje riziko nárastu o 4 alebo 5 °C.“13 Na dosiahnutie stabilnej

úrovne CO2 je potrebné vynaložiť okolo 1 % svetového HDP, ak

zacneme s razantnými opatreniami ihneď.

V roku 2012 vydal Eurostat publikáciu14, ktorá poskytuje

informácie o výdavkoch, ktoré boli v rokoch 2002 až 2009

vynaložené v európskych krajinách (EÚ-27) za úcelom ochrany

životného prostredia. Tieto výdavky na ochranu životného

prostredia (EPE-Environmental protection expenditure) sú

prostriedky vynaložené na cinnosti, ktoré sú zamerané na

predchádzanie, zníženie a elimináciu znecistenia alebo inej

degradácie životného prostredia.

V roku 2009 dosiahol podiel EPE na celkovom HDP

clenských krajín (EÚ-27) 2,25%, pricom celkové výdavky na

ochranu životného prostredia predstavovali viac ako 260

miliárd EUR. Napriek tomu, že výdavky v roku 2009 zaznamenali

miernejší pokles oproti roku 2008, možno tvrdiť, že

v poslednom desaťrocí dochádza k pozitívnemu nárastu týchto

prostriedkov. V roku 2002 tento ukazovateľ predstavoval cca.

2 % z celkového HDP, co v peňažnom vyjadrení zodpovedá13STEWART, H., ELLIOTT, L.: Nicholas Stern: 'I got it wrong on climate change – it's far, farworse'. [cit.2015-06-01]. Dostupné na internete:<http://www.theguardian.com/environment/2013/jan/27/nicholas-stern-climate-change-davos>14SZIRONY, A., STEURER, A.: EU-27 environmental protection expenditure increased to2.25% of GDP in 2009. 2012. [cit.2015-06-01]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-statistics-in-focus/-/KS-SF-12-023>

27

približne 200 miliardám EUR rocne.15 V tomto pozitívnom

trende zvyšovania výdavkov dochádza aj naďalej. Celkové EPE

v roku 2013 predstavovali cca. 2,38 %16 z HDP EÚ-28, co je

jasným dôkazom záujmu aktérov na trvalo udržateľnom rozvoji.

Graf č. 1 Celkove EPE podla odvetvia a oblastí ochrany

životneho prostredia

v EÚ-28 za rok 2013 (% z celkoveho HDP)

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: EUROSTAT: Environmental protectionexpenditure. [cit.2015-06-01]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Environmental_protection_expenditure>

EPE môžu byť analyzované z pohľadu troch hlavných

aktérov akými sú verejný sektor, priemysel a špecializovaní15SZIRONY, A., STEURER, A.: EU-27 environmental protection expenditure increased to2.25% of GDP in 2009. [cit.2015-06-01]. Dostupné nainternete:<http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3433488/5584788/KS-SF-12-023-EN.PDF/d14fb88e-6cf2-4683-bc2f-50b21f56e8e0?version=1.0>16

EUROSTAT: Environmental protection expenditure. [cit.2015-06-01]. Dostupné nainternete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Environmental_protection_expenditure>

28

VzduchOdpad Ostatné oblasti

Odpadové vody

Špecializovaní výrobcovia

Verejný sektor

Priemysel

1,25%

1,00%

0,75%

0,50%

0,25%

0,00%

producenti služieb na ochranu životného prostredia17.

Predchádzajúci graf c. 1 znázorňuje percentuálny podiel

výdavkov na celkovom HDP EÚ-28 vynaložených na ochranu

životného prostredia v jednotlivých odvetviach a oblastiach

ochrany životného prostredia. Vo všetkých troch odvetviach sa

najviac výdavkov vynakladá práve na cinnosti spojené

s odpadovým hospodárstvom, nasleduje cistenie odpadových vôd,

pricom špecializovaní výrobcovia zodpovedajú za viac ako 3/5

týchto výdavkov v rámci dvoch uvedených oblastí.

1.3 Súčasne trendy odpadovej politiky EÚ

V súcasnosti sa ciele EÚ v „zelenej“ oblasti zaoberajú

širším spektrom cieľov, ako tomu bolo na zaciatku 70-tych

rokov. V roku 2015, Európa stojí zhruba na polceste medzi

zacatím politiky EÚ v oblasti životného prostredia v skorých

70-tych rokoch a víziou EÚ "žiť dobrý život v ekologických

medziach našej planéty" do roku 2050. Pri pohľade späť na

posledných 40 rokov, zavedenie politiky životného prostredia

a politiky v oblasti klímy prispelo podstatne k zlepšeniu

zdravia, fungovania európskych ekosystémov a k zvýšeniu

životnej úrovne svojich obcanov. Takisto zníženie

znecistenia, ochrana prírody a lepšie nakladanie s odpadmi,

to všetko prispelo k udržateľnejšej európskej spolocnosti.

Odpadová politika EÚ sa v priebehu posledných 30 rokov

rozvíjala prostredníctvom série akcných plánov v oblasti

životného prostredia a rámcov právnych predpisov, ktoré si

kladú za cieľ znížiť negatívne dopady na životné prostredie a

17ide o verejné alebo súkromné podniky, ktorých hlavnou cinnosťou jeposkytovanie služieb environmentálnej ochrany (napr. zber odpadu)

29

zdravie a vytvoriť ekonomiku, ktorá bude efektívne využívať

zdroje.18

Európska komisia zacala s pravidelným vydávaním

environmentálnych akcných programov na ochranu životného

prostredia zaciatkom 70. rokov 20. storocia. Tieto programy

predchádzajú legislatívnym návrhom a poskytujú hlbší pohľad

na politiku EÚ v oblasti životného prostredia. Prvých 5

akcných programov bolo skôr politickými vyhláseniami

o plánovaných cinnostiach Spolocenstva v oblasti životného

prostredia. Až šiesty environmentálny akcný program (6.EAP)

bol spolocne prijatý Radou a Európskym parlamentom. 6.EAP

poskytuje 10-rocný rámec pre cinnosť EÚ v oblasti životného

prostredia, ktorý pokrýva periódu od 22. júla 2002 do 22.

júla 2012 a je založený na 5.EAP a na rozhodnutiach

vyplývajúcich z jeho posúdenia.19 Dlhodobé ciele, ktoré

zodpovedajú kľúcovým environmentálnym prioritám, má

Spolocenstvo dosiahnuť v nasledujúcich štyroch oblastiach:

zmena klímy, príroda a biodiverzita, životné prostredie a

zdravie a nakoniec udržateľné nakladanie so zdrojmi a

odpadmi. Podrobnejšie opatrenia na splnenie environmentálnych

cieľov 6.EAP boli zadefinované v siedmich "tematických

stratégiách": o ochrane pôdy, morského prostredia,

18EUROPEAN COMMISSION: Being wise with waste: the EU’s approach to waste management.[cit.2015-06-02]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/environment/waste/pdf/WASTE%20BROCHURE.pdf>19IEEP: Environmental Action Programmes. [cit.2015-06-02]. Dostupné nainternete:<http://www.ieep.eu/work-areas/environmental-governance/environmental-action-programmes/>

30

pesticídoch, znecistení ovzdušia, o mestskom prostredí,

prírodných zdrojoch a odpade.20

Jeho hlavným cieľom je zabezpeciť, aby hospodársky rast

neprispieval k väcšiemu množstvu odpadu, co bolo podnetom k

vývoju dlhodobej stratégie o odpadoch. Tematická stratégia

predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania z roku 2005

vyústila v revíziu rámcovej smernice o odpadoch, ktorá je

základným kameňom politiky EÚ o odpadoch.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19.

decembra 2008 o odpadoch prináša nový prístup k odpadovému

hospodárstvu, ktorý upúšťa od tradicného chápania odpadu ako

nepotrebnej veci, ktorá stratila svoju hodnotu a majiteľ sa

jej chce zbaviť a nahrádza ho novým ponímaním odpadu ako

cenného zdroja. Premena odpadu na zdroj je kľúcom k

dosiahnutiu kruhovej ekonomiky (circular economy).

Kruhová resp. uzavretá ekonomika je založená na tzv. 3R

(reduce-reuse-recycle) princípoch zníženia, opakovaného

použitia a recyklácie odpadu. Je opakom tradicnej ekonomiky,

pre ktorú je charakteristický lineárny rastový model „vyťaž-

vyrob-spotrebuj a zneškodni“, ktorý predpokladá, že zdroje sú

neobmedzené, dostupné, voľne vyťažiteľné a ich zneškodnenie

je lacné. Prechod na obehové hospodárstvo založené na

stratégii nulového odpadu (zero waste) je základom plnenia

cieľa efektívneho využívania zdrojov stanoveného v rámci

stratégie rastu Európa 2020.21

20EUROPA: Sixth Environment Action Programme. [cit.2015-06-02]. Dostupné nainternete:<http://europa.eu/legislation_summaries/agriculture/environment/l28027_en.htm>21EURÓPSKA KOMISIA: Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu preEurópu. [cit.2015-06-08]. Dostupné na internete: <http://eur-

31

Nová Smernica je dôležitým legislatívnym nástrojom,

ktorá podľa clánku 1 „ustanovuje opatrenia na ochranu životného

prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním nepriaznivých vplyvov

vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania

zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania.“22 Nový predpis EÚ

priniesol aj sprehľadnenie dovtedy platných smerníc a to

zlúcením smernice o odpadoch, odpadových olejoch a

nebezpecnom odpade. Smernica ďalej upravuje aj záväznú

hierarchiu priorít odpadového hospodárstva, ktorá je

základným kameňom európskej politiky a legislatívy v oblasti

odpadov.

Schéma č. 2 Hierarchia odpadoveho hospodárstva

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: Rámcová smernica o odpadoch 2008/98/ES

Hierarchia stanovuje 5 možných metód ako nakladať

s odpadmi, pricom tieto metódy sú usporiadané podľa priorít.

O vzniku odpadu treba uvažovať skôr ako sa samotná cinnosť,

lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52014DC0398>22SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/98/ES o odpade a o zrušeníurcitých smerníc

32

Predchádzanie vznikuPríprava na opätovne

Zneškodňovanie

Recyklácia

Ine zhodnocovanie

ktorá bude v budúcnosti generovať odpad, uskutocní.

Predchádzanie vzniku odpadu je z tohto hľadiska

najdôležitejšou súcasťou odpadového hospodárstva a základom

hierarchie v odpadovom hospodárstve. Nasleduje (príprava na)

opätovné použitie, recyklácia a iné zhodnocovanie (napr.

energetické - na výrobu tepelnej ci elektrickej energie),

pricom zneškodňovanie odpadu má byť až poslednou možnosťou.

Opätovné použitie (re-use) sa chápe ako akákoľvek cinnosť,

pri ktorej sa výrobky alebo ich zložky, ktoré sa stali

odpadom, znovu použijú na ten istý úcel, na ktorý boli

urcené.

Príkladom môže byť jedna britská firma, ktorá mesacne

obdrží 70 tis. smartfónov z rôznych prevažne individuálnych

zdrojov. Príprava na opätovné použitie je spojená

s kontrolou, cistením, opravou, vymazaním dát a následným

opätovným predajom mobilov na svetových trhoch Afriky alebo

juhovýchodnej Ázie.23 Recyklácia je definovaná ako „každá

činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na

výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely.“24

Opäť môžeme uviesť príklad so smartfónmi, kde v priemere

z 50 tis. kusov mobilov možno získať 1 kilogram zlata.25

Zneškodňovanie alebo inými slovami likvidácia je poslednou

a najmenej vhodnou možnosťou nakladania s odpadmi. Príloha 1

Smernice uvádza zoznam cinností zneškodňovania ako je

23EUROPEAN COMMISSION: Moving towards a circular economy. [cit.2015-06-02].

Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=URLP6a6a_wA>24Rámcovej smernice o odpadoch 2008/98/ES. cl. 3 (17)25EUROPEAN COMMISSION: Moving towards a circular economy. [cit.2015-06-02].

Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=URLP6a6a_wA>33

uloženie na alebo do pôdy (napr. skládka), hĺbková injektáž,

vypustenie do vodných tokov a jazier, spaľovanie na zemi

a pod.

Smernica sa zameriava na prevenciu vzniku odpadov a

zavádza nové ciele, ktoré majú priblížiť Európu

k recyklujúcej spolocnosti. Za týmto úcelom musia prijať

clenské štáty pomerne tvrdé opatrenia na dosiahnutie cieľov

ustanovených v clánku 11 Smernice:

a) do roku 2020 sa musí zvýšiť príprava na opätovné

použitie a recykláciu odpadu z domácností, minimálne

papiera, kovov, plastov a skla, najmenej na úroveň 50 %,

b) do roku 2020 sa musí zvýšiť príprava na opätovné

použitie a recykláciu stavebného odpadu a odpadu z

demolácií najmenej na 70 %.26

V súcasnosti sa environmentálna politika EÚ riadi 7.

environmentálnym akcným programom, ktorý vstúpil do platnosti

v januári 2014 a pokrýva obdobie do roku 2020. Únia v tomto

programe pod heslom „dobrý život v rámci možností našej

planéty“ sľubuje, že dnešné deti budú žiť aspoň polovicu

svojich životov v nízkouhlíkovej spolocnosti založenej na

kruhovej ekonomike (circular economy) a odolných

ekosystémoch.27 7. EAP sa zameriava na dlhodobejšie ciele

26ŠIMKOVIČOVÁ, V.: Aktuálne trendy v odpadovom hospodárstve. [cit.2015-06-03].

Dostupné na internete:<http://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro4/12_aktualne.pdf> s.2127EUROPEAN COMMISSION: Environmental Action Programme to 2020. [cit.2015-06-

04]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/environment/newprg/>34

a stanovuje si víziu, akým smerom má Únia napredovať do roku

2050:

„V roku 2050 budeme žiť dobrý život v ekologických medziach našej planéty.

Zdrojom našej prosperity a zdravého prostredia bude inovatívne cyklické

hospodárstvo, v ktorom sa ničím neplytvá a v ktorom sú prírodné zdroje

spravované udržateľne a biodiverzita je chránená, cenená a obnovovaná

spôsobmi, ktoré posilňujú odolnosť našej spoločnosti. Náš nízkouhlíkový rast je už

dávno oddelený od využívania zdrojov a udáva krok bezpečnej a udržateľnej

globálnej spoločnosti.“28

7.EAP obsahuje zoznam deviatich prioritných cieľov a

kroky, ktoré musí EÚ podniknúť na ich dosiahnutie do roku

2020. Druhý prioritný cieľ je vytvoriť z Únie nízkouhlíkové

ekologické a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne

využívajúce zdroje. To je možné docieliť znížením spotreby

a jej vplyvu na životné prostredie prostredníctvom zníženia

odpadu z jedla a využitia biomasy udržateľným spôsobom.29

V súvislosti s odpadom, program stanovuje prioritné ciele

zamerané na:

zníženie množstva vyprodukovaného odpadu,

maximalizovanie recyklácie a opätovného použitia,

obmedzenie spaľovania nerecyklovateľných materiálov,

postupné vyradenie skládkovania nerecyklovateľných

a znovu nevyužiteľných odpadov,

28Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady c. 1386/2013/EÚ29EURÓPSKA KOMISIA: Dobrý život v rámci možností našej planéty. [cit.2015-06-08].Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/environment/pubs/pdf/factsheets/7eap/sk.pdf>

35

zabezpecenie úplnej implementácie cieľov odpadovej

politiky vo všetkých clenských štátoch.30

Ak by clenské krajiny EÚ plne zaviedli právne predpisy

do roku 2020 a uplatňovali opatrenia na predchádzanie vzniku

odpadu, prinieslo by to veľa výhod. Odhadom by sa zabránilo

generovaniu 4 % odpadov, pricom predchádzanie vzniku odpadu

spolu so zvýšením recyklácie a lepším spracovaním odpadu by

znížilo množstvo skládkovaného odpadu o 48 %. Obrat v sektore

spracovávania odpadov a recyklácie by sa zvýšil o 42 miliárd

EUR rocne (resp. 29 %). Implementácia a následné dodržiavanie

by vytvorilo približne 400 000 nových pracovných miest. Ak sa

právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia budú

vykonávať dôkladne, zlepší sa kvalita života obcanov a

nastolí sa rovnováha medzi ochranou životného prostredia a

ekonomickými príležitosťami.31

2 ZATRIEDENIE ODPADOV A TECHNOLÓGIE ICH SPRACOVANIAV nasledujúcej kapitole je potrebné zadefinovať pojem

odpad a s ním súvisiacu terminológiu, ktorá nám pomôže

zorientovať sa v problematike odpadovej politiky.

Pravidelne prichádzame do styku s odpadom produkovaným

nielen v tuhej, ale aj plynnej (napr. emisie CO2) alebo

tekutej podobe (napr. odpadové vody). Predmetom nášho30EURÓPSKA KOMISIA: Waste. [cit.2015-06-04]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/environment/waste/>31MONIER, V. et al.: Implementing EU Waste Legislation for Green Growth, Final Reportprepared for European Commission DG ENV. 2011. [cit.2015-06-08]. Dostupné nainternete: <http://ec.europa.eu/environment/waste/studies/pdf/study%2012%20FINAL%20REPORT.pdf> s.32-34

36

skúmania sú však bežné odpady tuhého skupenstva, ktoré sú

v prevažnej miere aj cieľovou skupinou konvencných odpadových

politík.

Ďalej sa budeme zaoberať vybranými metódami nakladania

s odpadmi, teda jeho recykláciou a spracovaním. Keďže nie sme

odborníkmi na dané technológie v oblasti spracovania odpadov,

prinášame zostrucnený všeobecný prehľad najpoužívanejších

a najefektívnejších metód spracovania odpadov v odpadovom

hospodárstve.

2.1Klasifikácia odpadovZákon o odpadoch císlo 79/2015 charakterizuje odpad ako

„hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v

súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.“32

Môžeme teda tvrdiť, že pri odpade sa jedná o vec alebo látku,

ktorá už jej majiteľovi neprináša žiaden úžitok, prešla celým

svojím životným cyklom a je urcená na konecnú likvidáciu

alebo iný spôsob nakladania. Medzi nakladanie s odpadmi

zaraďujeme cinnosti spojené so zberom, prepravou,

zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadu vrátane cinností

zabezpecujúcich kontrolu týchto aktivít ako aj konanie

obchodníkov a sprostredkovateľov.

Na zjednotenie odpadovej terminológie, klasifikáciu

odpadov v rámci EÚ s cieľom zefektívniť aktivity spojené

s odpadovým hospodárstvom bol vytvorený harmonizovaný zoznam

odpadov (katalóg odpadov).33 Tento zoznam odpadov je

rozdelený do 20 kategórií, ktoré sa ďalej

32 Zákon c. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov §2(1)33 Rozhodnutie Komisie c. 2000/532/ES o zozname odpadov

37

clenia na niekoľko skupín a podskupín zahrňujúcich jednotlivé

druhy odpadov. Jednotlivé druhy odpadov majú priradený svoj

vlastný šesťmiestny kód. Prvé dvojcíslie oznacuje kategóriu

(napr. 04 - Odpady z kožiarskeho, kožušníckeho a textilného

priemyslu), druhé dvojcíslie definuje jednu z jej podskupín

(04 02 Odpady z textilného priemyslu) a posledné dvojcíslie

vymedzuje konkrétny druh odpadu (04 02 08 Odpad zo

spracovaných zmiešaných textilných vlákien).

Tabuľka č. 1 Príkladne zobrazenie klasifikácie odpadov v súlade

s Európskym zoznamom odpadov

04 ODPADY Z KOŽIARSKEHO, KOŽUŠNÍCKEHO A TEXTILNÉHO PRIEMYSLU

04 01 Odpady z kožiarskeho a kožušníckeho priemyslu

04 01 01 Odpadová glejovka a štiepenka

04 01 02 Odpad z lúhovania

04 01 99 Odpad inak nešpecifikovaný

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: Rozhodnutie Komisie c. 2000/532/ES

Existuje množstvo delení kategorizujúcich odpad podľa

rôznych kritérií. Podľa zdroja rozlišujeme napríklad tuhý

komunálny, komercný, priemyselný, stavebný alebo demolacný

odpad. Ďalšie clenenie môže byť odvodené od konkrétnych

vlastností odpadu, ktoré ho delia na nebezpecný, pevný,

kvapalný alebo plynný. Podľa prevládajúceho zloženia odpadu

poznáme organický, plastový, kovový a pod. Odpad však môžeme

zaradiť do viac ako jednej kategórie, keďže kvapalný odpad

môže byť zároveň nebezpecným a pod. Odpad sa takisto môže

38

. .

. .

. .

presúvať aj medzi kategóriami v prípade, ak napríklad

nebezpecný odpad je spracovaný tak, že už nie je považovaný

za nebezpecný.

Nasledujúca schéma c. 3 zobrazuje rozdelenie tuhých

odpadov pochádzajúcich z rôznych zdrojov. Tuhý komunálny

odpad zahŕňa odpad pochádzajúci z domácností a to

predovšetkým biologicky rozložiteľné materiály ako zvyšky

jedla, odpad zo záhrady, poulicné listy, drevo, popol a iné.

Odpad z domácností obsahuje takisto druhotné suroviny zo

separovaného zberu (napr. papier, lepenka, plasty, kovy,

sklo, textílie), ako aj špeciálny odpad (vrátane objemných

predmetov, spotrebnej elektroniky a pod.) a domáci nebezpecný

odpad. Komercný a inštitucionálny odpad pochádza z inštitúcii

a podnikov; zahŕňa odpad zo škôl, nemocníc, reštaurácií,

hotelov, kancelárií, maloobchodných a veľkoobchodných firiem.

Z hľadiska obsahu je táto podskupina tuhých komunálnych

odpadov veľmi podobná zloženiu odpadov produkovaných

domácnosťami. Odlišuje sa najmä v pomere zastúpenia

jednotlivých druhov odpadov na celkovom vyprodukovanom

množstve. Výnimku tvorí odpad z nemocníc, ktorý obsahuje aj

biomedicínske materiály.34 Komunálny odpad zodpovedá za 10

% z celkového množstva odpadov vyprodukovaných v EÚ. V roku

2013 predstavoval tento odpad v EÚ-28 v priemere 481kg35 na

34TCHOBANOGLOUS, G., KREITH, F.: Handbook of solid waste management. 2002.s.77635

EUROSTAT: Municipal waste generated by country in selected years (kg per capita).[cit.2015-06-15]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Municipal_waste_statistics>

39

jedného obyvateľa, z coho viac ako 1/3 (146 kg/per capita)36

koncí na skládkach, pricom najväcší podiel na skládkovaní

komunálneho odpadu má biologicky rozložiteľný odpad.

Schéma č. 3 Kategorizácia tuheho odpadu podla zdrojov

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: TCHOBANOGLOUS, G., KREITH, F.:

Handbook of solid waste management. 2002. s.775

Stavebné a demolacné odpady sa vzťahujú na odpad

pochádzajúci z demolacných a stavebných cinností, vrátane

cestnej a železnicnej výstavby a jej údržby a výkopových prác

spojených so stavebnými cinnosťami. Spravidla pozostáva z

dreva, skla, ocele, betónu, asfaltu, živicovej krytiny,

sadrokartónových dosiek, skál a výkopových zemín. Tento druh

36EUROSTAT: Municipal waste landfilled, incinerated, recycled and composted in the EU-27,

1995 to 2013. [cit. 2015-06-15]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Municipal_waste_statistics>

40

Tuhý odpad

Komunálny odpad

Odpad z domácností

Komercný odpad

Inštitucionálny odpad

Stavebné odpady

a odpady z demolácií

Priemyselný odpad

Poľnohospodársky odpad

odpadu vyprodukoval v roku 2012 najviac odpadu z celkového

množstva v EÚ s podielom 32,6 %37.

Priemyselný odpad pôvodom z priemyselných a

spracovateľských odvetví vrátane výroby sa skladá z množstva

prúdov odpadov pochádzajúcich z celej rady priemyselných

procesov. Medzi jedných z najväcších producentov odpadu v

priemyselnom odvetví patrí výroba základných kovov, potravín,

nápojov a tabakových výrobkov, dreva a výrobkov z dreva a

papiera a výrobkov z papiera.38 Priemyselná výroba sa podiela

cca. 1/10 na celkovej produkcii odpadu v EÚ.

Poslednú skupiny tuhých odpadov podľa Tchobanoglousa a

Kreitha reprezentuje odpad z pestovania poľnohospodárskych

plodín, ovocných sadov, viníc, mliekarní, chovov zvierat

a fariem. Živocíšny a rastlinný odpad predstavoval v roku

2012 3 %-ný39 podiel na celkovej produkcii odpadu v rámci EÚ.

2.2Technológie recyklácie a spracovania tuheho

odpaduNasledujúca schéma c. 4 vychádza z odpadovej hierarchie

a obsahuje jednotlivé typy technológií využívané na

nakladanie s odpadmi na posledných troch stupňoch odpadovej

hierarchie.

37EUROSTAT: Waste statistics. [cit.2015-06-15]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Waste_statistics>38

EIONET: What is waste?. [cit.2015-06-15]. Dostupné na internete:<http://scp.eionet.europa.eu/themes/waste/#types>39

EIONET: What is waste?. [cit.2015-06-15]. Dostupné na internete:<http://scp.eionet.europa.eu/themes/waste/#types>

41

Schéma č. 4 Technológie spracovania a zhodnocovania odpadov

usporiadane podla hierarchie odpadoveho hospodárstva

* Pozn: MBÚ – mechanicko biologická úprava odpadov; AD – anaeróbna digesciaPrameň: Vlastné spracovanie

Keďže predchádzanie vzniku odpadov a jeho opätovné použitie

sa týka jednotlivých produktov resp. materiálov (a nie

odpadov), nebudeme sa nimi v nasledujúcej casti zaoberať.

2.2.1 Mechanicko-biologická úprava odpadov (MBÚ)

MBÚ systémy tvoria poväcšine predstupeň ďalšieho

spracovania odpadov (kompostovanie, WtE, AD, atď.). Tento

systém funguje na princípe separácie a vykonáva sa pomocou

mechanického zariadenia, ktoré je schopné vytriediť rôzne

materiály v závislosti od skladby odpadu.40 Pri MBÚ sa

používa kombinácia mechanických a biologických procesov,

40LOMBARDI L., CARNEVALE E., CORTI A.: A review of technologies and performances ofthermal treatment systems for energy recovery from waste. 2015. In: Waste Management.[cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273> s.28

42

Predchádzanie vzniku

Opätovné použitie

Recyklácia

Iné zhodnocovan

ieZneškodňova

nie

najvýhodnej

najmenej výhodné

Odpad

Produkt

spaľovanie bez využitia ener-gie, skládkovanie

mechanické triedenie, aeróbnekompostova-

termické: splyňovanie a pyrolýza, spaľovanie s využitím energie

TYP TECHNOLÓGIE

WtE

ktoré oddeľujú a transformujú zvyškový odpad do niekoľkých

výstupov. Niektoré z nich sú potom zhodnotené recykláciou,

kompostovaním, anaeróbnou digesciou a ostatné zložky sú

urceného na zneškodnenie v skládkach odpadov. Problémom

ostáva znížená kvalita a znehodnotenie vyseparovaného odpadu

spôsobené kontamináciou. Mnohé MBÚ zariadenia sa zameriavajú

na výrobu tuhého vysokokvalitného paliva oznacovaného ako RDF

(Refuase Derived Fuel) alebo SRF (Solid Recovered Fuel)

pozostávajúceho prevažne z horľavých materiálov prítomných v

zvyškovom odpade ako papier, plast, textil, drevo a koberce.

MBÚ s využitím SRF je preto veľmi preferovaná samosprávami a

prijateľná pre verejnú mienku, pretože tieto zariadenia

neobsahujú žiadne komíny, pricom znecistenie sa uskutocňuje

až prostredníctvom energetického spaľovania na iných

miestach.41 Mechanicko-biologické spracovanie odpadu má v

Taliansku dlhú tradíciu a nachádza sa tam najviac MBÚ

zariadení v EÚ (viac než 130).42

2.2.2 Kompostovanie

Kompostovanie je prirodzený biochemický proces, v ktorom

pomocou mikroorganizmov dochádza k premene organického

odpadu na organické hnojivo zvané kompost. Kompostovanie sa

obvykle uskutocňuje v tzv. kompostovacích kopách a jej

prirodzeným dôsledkom je uvoľňovanie tepelnej energie

41READ, A., GODLEY, A.: How green is mechanical biological treatment?. [cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.waste-management-world.com/articles/print/volume-12/issue-2/features/how-green-is-mechanical-biological-treatment.html>42NELLES, M. et al.: MBT in Germany and Europe Development, Status and Outlook.[cit.2015-06-20]. Dostupné na internete: <http://www.waste-management-world.com/articles/print/volume-12/issue-2/features/how-green-is-mechanical-biological-treatment.html> s.12

43

spôsobenej výrazným nárastom teploty kompostoviska. Konecným

produktom je kompost využívaný ako druhotné hnojivo, ktoré

výrazne prispieva k vylepšeniu štruktúru pôdy. Proces

kompostovania možno nazvať aeróbny proces, co znamená, že je

závislý na dostatocnom prísune atmosferického kyslíka. Ako

sme už uviedli, kompostovanie je charakteristické rýchlym

zahrievaním (až do 75°C) organického materiálu. Zahrievanie

je spôsobené látkovou výmenou mikroorganizmov, ktorá

podporuje proces rozkladu spojený so stratou objemu a váhy.

Mikroorganizmy odbúravajú živiny prítomné v organickom

materiály a podporujú vznik plynných látok, hlavne oxidu

uhlicitého (C02) a vody. Postupne dochádza k znižovaniu

teploty kompostovacej kopy a dokoncovaniu procesu rozkladu

(zvycajne po 6. mesiacoch), ktorým vzniká zrelý kompost

urcený na hnojenie.43

2.2.3 Termické spracovanie odpadov

Tepelným alebo termickým spracovaním je myslený

akýkoľvek termochemický proces, ktorý prebieha pri relatívne

vysokých teplotách spôsobujúcich zmeny v chemickej štruktúre

spracovávaného materiálu. V praxi prevládajú tri hlavné

procesy termochemického spracovania odpadu ako sú spaľovanie,

splyňovanie a pyrolýza odpadu.44

Tepelné spracovanie odpadov s využitím energie patrí k

preferovaných obnoviteľných zdrojov energie. Odpad prestáva

43KRANERT, M., CORD-LANDWEHR, K.: Einführung in die Abfallwirtschaft. 2010.

s.18544LOMBARDI L., CARNEVALE E., CORTI A.: A review of technologies and performances ofthermal treatment systems for energy recovery from waste. 2015. In: Waste Management.[cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273> s.27

44

byť problémom a stáva sa dostupným druhotným palivom. Výroba

energie z odpadu prispieva k úsporám primárnej energie a

prináša hlavné výhody v podobe spracovania odpadu a

získavania energie. Tento proces nazývame Waste to Energy

(WtE) alebo Energy from Waste (EfW), ktorý v súcasnosti

predstavuje dôležitú stratégiu v oblasti nakladania s odpadmi

a ocakáva sa jeho výrazný nárast v budúcnosti. Cieľom

tepelného spracovania odpadu je znížiť jeho objem a využiť

energiu uloženú v odpade. Využitie je možné dosiahnuť výrobou

tepla a / alebo elektrickej energie a výrobou alternatívneho

paliva. Ďalším cieľom môže byť aj znicenie nebezpecných

látok, ktoré môžu predstavovať významné riziko pre životné

prostredie a verejné zdravie. Avšak podľa Tabasovej je

potrebné vziať do úvahy, že tepelné spracovanie odpadu môže

priniesť nielen pozitívne, ale aj negatívne dôsledky. To sa

týka najmä tvorby znecisťujúcich látok v spalinách ako

prítomnosť nebezpecných látok v popole, znecistenia vody

používanej pri spaľovacích zariadeniach a podobne.

Energetické využitie odpadu je možné rozdeliť do

niekoľkých skupín v závislosti od toho, ci sa odpad iba

spaľuje, alebo sa vyrába palivo pre neskoršie využitie.

Produkcia paliva z odpadu sa môže vykonávať buď tepelným

rozkladom (splyňovanie, pyrolýza a hydrolýza), alebo

biologickými procesmi (anaeróbna digescia, fermentácia).45

V súcasnosti je spaľovanie odpadov jedným z

najrozšírenejších spôsobov tepelného spracovania odpadu,

45TABASOVÁ, A. et al.: Waste-to-energy technologies: Impact on environment. 2012.

In: Energy. [cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://wwwdb.dbod.de:2070/science/article/pii/S0360544212000199> s.147

45

ktorý je možné aplikovať na široký okruh rôznych druhov

odpadov. Spaľovne odpadov sa zameriavajú najmä na tuhý

komunálny (máme na mysli zvyškový netriedený odpad),

priemyselný a nebezpecný priemyselný odpad. Jedine nebezpecný

odpad je casto spracovaný spálením bez využitia energie,

keďže v dôsledku energetického zhodnocovania vznikajú spaliny

bohaté na viaceré znecisťujúce látky.46

Spaľovňa odpadov (incineration plant) je definovaná

v Smernici 2007/76/ES ako „akákoľvek stála alebo mobilná technickú

jednotka a zariadenie určené pre tepelné spracovanie odpadov so zužitkovaním

vznikajúceho spaľovacieho tepla alebo bez neho. Sem patrí spaľovanie oxidáciou

odpadov, ako aj ostatné procesy tepelného spracovania ako sú pyrolytické,

splyňovacie alebo plazmové procesy, pokiaľ sa látky vznikajúce pri spracovaní

následne spaľujú.“ V roku 2017 má v Dánsku vzniknúť najväcšia WtE

spaľovňa odpadov v Európe, ktorá každorocne zhodnotí

približne 400 tis. ton odpadu, ktoré vyprodukuje 500 – 700

tis. obyvateľov a najmenej 46 tis. firiem, najmenej 50 tis.

domácností bude zásobovať elektrinou a 120 tis. domácností

teplom. Projekt tejto spaľovne je zaujímavý aj

z architektonického hľadiska. Na streche komplexu bude totiž

vybudovaný široký umelý lyžiarsky svah sprístupnený

verejnosti.47

Zvyšujúci sa záujem o tepelné spracovanie odpadu bol

v posledných desaťrociach zaprícinený vďaka jeho schopnosti46LOMBARDI L., CARNEVALE E., CORTI A.: A review of technologies and performances ofthermal treatment systems for energy recovery from waste. 2015. In: Waste Management.[cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273> s.2747ODPADY-PORTAL: Lyžovačka na spaľovni. V Dánsku vyrastá technologický skvost.[cit.2015-06-17]. Dostupné na internete:<http://www.odpady-portal.sk/Dokument/102483/lyzovacka-na-spalovni-v-dansku-vyrasta-technologicky-skvost.aspx>

46

podstatne znížiť svoju pôvodnú hmotnosť (cca. 70 % až 80 %) a

objem (cca. 80 % až 90 %).48 Vďaka tomu nedochádza

k rozširovaniu skládok, ale k ich ubúdaniu resp. zachovaniu

ich pôvodného poctu a rozlohy. Zneškodňovanie odpadu

skládkovaním takisto zodpovedá za najväcší podiel

vyprodukovaných skleníkových plynov vypustených do atmosféry,

cím výrazným spôsobom škodí životnému prostrediu a verejnému

zdraviu. Okrem toho klasický spôsob likvidácie odpadu (napr.

uloženie odpadu na alebo do pôdy) vytvára rozkladom

biologicky a inak rozložiteľných súcastí zápach, ktorý

zamoruje okolie.

Splyňovanie je proces, ktorého cieľom je konverzia

pevného paliva (v našom prípade tuhých odpadov) na plynné

palivo s názvom syngas alebo syntézny plyn. Splyňovanie tuhého

odpadu je zložitý proces založený na niekoľkých fyzikálnych a

chemických interakciách a všeobecne sa vykonáva pri teplotách

vyšších ako 600 °C. Tento proces je aplikovateľný na rôzne

druhy odpadu ako zmiešané plastové odpady, odpad z

papierenského priemyslu, cistiarenské kaly a pod. Hlavný

problém použitia syntézneho plynu je spojený s prítomnosťou

nežiadúcich zlúcenín, ako sú rôzne castice, decht, alkalické

kovy, chloridy a sulfidy. Najmä decht spôsobu znecistenie a

upchatie potrubí pri jeho preprave a na jeho odstránenie sú

potrebné cistiace techniky a ochladzovanie syngasu.49 48LOMBARDI L., CARNEVALE E., CORTI A.: A review of technologies and performances ofthermal treatment systems for energy recovery from waste. 2015. In: Waste Management.[cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273>s.3549LOMBARDI L., CARNEVALE E., CORTI A.: A review of technologies and performances ofthermal treatment systems for energy recovery from waste. 2015. In: Waste Management.[cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:

47

V poslednej dobe sa so splyňovaním používa pojem plazma,

teda vyžívanie plazmových techonológií pri procese

splyňovania odpadu. Tepelné splyňovanie plazmou je založené

na ciastocnej tepelnej oxidácii odpadu produkujúcej syntézny

plyn a pevný zvyšok. Para, vzduch alebo kyslík, môžu byť

dodávané do procesu ako oxidacné cinidlo.50 Plazmové

splyňovanie je vraj najšetrnejšie k životnému prostrediu,

pretože neprodukuje vedľajšie odpady. Skládkovaním dochádza

k zaberaniu pôdy (prírastok predstavuje cca. 3 % rocne),

kontaminácii pôdy a vôd, tvorbe metánu a k iným

environmentálnym problémom. Pri spaľovaní zase vznikajú

emisie, popolceka a škvára s obsahom toxických látok. Preto

je vraj plazmové splyňovanie „najzelenšou“ technikou

spracovania odpadov.51

Pyrolýza je tepelný proces, ktorý prebieha v úplnej

neprítomnosti kyslíka, zahriatím materiálu externým zdrojom

tepla, pri teplote vyššej ako 400 °C a vo všeobecnosti nižšej

ako 800 °C. Jej výstupom sú tri látky s horľavými

vlastnosťami a to pyrolýzny uhlík, olej a plyn.52 Tento

proces sa zvycajne využíva pri úprave biomasy, ktorým vzniká

aj drevené uhlie s vynikajúcimi tepelnými vlastnosťami (na 1

<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273> s.3550LOMBARDI L., CARNEVALE E., CORTI A.: A review of technologies and performances ofthermal treatment systems for energy recovery from waste. 2015. In: Waste Management.[cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273> s.3751 KUŠNÍR, M., IMRIŠ, I.: Zhodnocovanie odpadov plazmou. [cit.2015-06-17].Dostupné na internete:<http://www.kuvoze.sk/storage/dokumenty/M.Kunr,I.Imri_-_Zhodnocovanie_odpadov_plazmou.pdf>52LOMBARDI L., CARNEVALE E., CORTI A.: A review of technologies and performances ofthermal treatment systems for energy recovery from waste. 2015. In: Waste Management.[cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273> s.37

48

tonu dreveného uhlia pripadá asi 4-10 ton dreva).53

Pyrolýza sa využíva aj pri spracovaní plastov a pneumatík.

Vďaka ich tvaru a nepriepustnosti si pneumatiky v sebe

udržiavajú vodu a stávajú sa tak rodiskom škodcov a hmyzu.

Preto je ich skládkovanie nebezpecné a môže mať

environmentálne následky. V USA približne 80 % pneumatík na

konci ich životnosti sa zhodnotí pyrolýzou a zvyšok putuje na

skládky.54

2.2.4 Netermické spracovanie odpadov

Anaeróbna digescia, alebo splyňovanie bioodpadu, je kvasný

(biochemický) proces, pri ktorom sa z bioodpadu uvoľňuje tzv.

bioplyn.55 Výhodou AD je, že dokáže spracovať zdroje s

vysokým obsahom vody (menej ako 40 % sušiny). Prevažne

organický odpad obsiahnutý v komunálych a poľnohospodárskych

odpadoch sa spracováva prostredníctvom AD: organické zložky

tuhého komunálneho odpadu, odpadových olejov a živocíšnych

tukov, energetických plodín a poľnohospodárskeho odpadu,

hnoja a cistiarenské kaly. Vyrobený bioplyn je vzhľadom k

nízkym emisiám nebezepecných látok šetrný k životnému

prostrediu a využíva sa súcasne pri výrobe tepla a elektriny

(tzv. CHP -combined heat and power). Výstupom je teda

elektrická energia, teplo a digestát, co je kašovitá hmota

53PRIATELIA ZEME-CEPA & MATI: Pyrolýza. [cit.2015-06-20]. Dostupné nainternete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa/eportal/princip-vyroby-energie-z-biomasy/vyroba-energie-termochemickou-premenou-biomasy/pyrolyza>54ALSALEH, A., SATTLER, M. L.: Waste Tire Pyrolysis: Influential Parameters and ProductProperties. 2014. In: Current Sustainable/Renewable Energy Reports. [cit.2015-06-20].Dostupné na internete: <http://link.springer.com/article/10.1007/s40518-014-0019-0>55CEPTA: Anaeróbna digescia. [cit.2015-06-19]. Dostupné na internete:<http://www.bioodpady.sk/anaerobna-digescia>

49

urcená na hnojenie alebo ako organická zmes

v poľnohospodárstve.56

2.2.5 Skládkovanie

Ako sme už spomenuli v prvej kapitole tejto práce, EÚ vo

svojej Rámcovej smernici o odpadoch nariaďuje clenským štátom

do roku 2020 zvýšiť prípravu na opätovné použitie a

recykláciu odpadu z domácností, minimálne papiera, kovov,

plastov a skla, najmenej na úroveň 50 %. Vychádza tak

z hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá pripúšťa uloženie

odpadu na skládky len v  prípade, ak nie je možné s odpadom

naložiť inak.

Nasledujúca tabuľka c. 2 jasne dokazuje, že najväcší

podiel komunálneho odpadu koncí na skládkach odpadov. V roku

2013 predstavoval podiel odpadu uloženého na skládku viac ako

30 % z celkového vyprodukovaného množstva v EÚ. Od roku 1995

môžno pozorovať evidentný presun od skládkovania odpadu

k iným metódam nakladania s odpadmi. Ukladanie odpadu na

skládku sa v sledovanom období znížilo až o 54 % hlavne

v prospech spaľovania (84 %) a recyklácie (152 %), kde bol

zaznamenaný výrazný nárast v porovnaní s referencným rokom.

Tabuľka č. 2 Metódy nakladania s komunálnym odpadom v EÚ

v období

od 1995-2013 (vyjadrene v kg per capita)

56APPELS, L. et al.: Anaerobic digestion in global bio-energy production: Potential and

research challenges. 2011. In: Renewable and Sustainable Energy Reviews. [cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1364032111003686>s.4297

50

Metóda 1995 2000 2013Zmena v %(1995-2013)

Skládkovanie

302 288 146 -52 %

Spaľovanie 67 80 123 84 %Recyklácia 52 83 131 152 %Kompostovanie

30 49 71 137 %

Iné 22 23 10 -55 %

Spolu 473 523 481 -

Prameň: Vlastné spracovnie podľa: EUROSTAT: Municipal waste landfilled, incinerated, recycledand composted in the EU-27, 1995 to 2013. [cit.2015-06-21]. Dostupné nainternete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Municipal_waste_statistics>

Treba však poznamenať, že hoci sa európske krajiny

presúvajú smerom hore po odpadovej hierarchii, stále viac ako

polovica z nich sa spolieha na skládkovanie. Na jednej strane

vystupujú európske krajiny, ktoré neukladajú na skládky

takmer žiadny odpad ako Holandsko, Nemecko alebo Švédsko, na

strane druhej sú krajiny ako Rumunsko a Bulharsko s takmer

100 % podielom skládkovania odpadu.57

57EEA: Managing municipal solid waste - a review of achievements in 32 European countries.

[cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://www.eea.europa.eu/publications/managing-municipal-solid-waste>

51

3 PRÍKLADY VYBRANÝCH ČLENSKÝCH KRAJÍN EÚ

Produkcia odpadu úzko súvisí s blahobytom spolocnosti.

Jednotlivec v bohatej spolocnosti produkuje nepomerne viac

odpadu ako jednotlivec v menej bohatej spolocnosti. Pre

porovnanie, v roku 2013 tvorba komunálneho odpadu v Dánsku

predstavovala 747 kg na jedného obyvateľa, co je približne

2,7 násobok vyprodukovaného komunálneho odpadu v Rumunsku,

ktorý predstavoval iba 272 kg na obyvateľa v rovnakom období

(priemer v EÚ-28 481kg/per capita).58

Takisto ďalším fenoménom je, že krajina, ktorá sa

podieľa najviac na produkcii odpadu, sa vyznacuje aj

najsofistikovanejšou stratégiou nakladania s odpadmi, ktorej

výsledkom je vysoká miera recyklácie. Naopak krajina s nízkou

produkciou odpadu na obyvateľa vykazuje nízku mieru

recyklácie a spracovanie odpadu sa najcastejšie realizuje

prostredníctvom skládkovania, ktoré je najväcším zdrojom

skleníkových plynov z odpadového sektora a môže spôsobiť

vážne znecistenie spolu s degradáciou životného prostredia

a zhoršením verejného zdravia.

Najvyšší stupeň recyklácie komunálneho odpadu

zaznamenali európske krajiny dominujúce na prvých prieckach

58EUROSTAT: Municipal waste statistics. [cit.2015-06-11]. Dostupné na

internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Municipal_waste_statistics>

52

v množstve vyprodukovaného odpadu. Rakúsko (63 %), Nemecko

(62 %) Belgicko (58 %) a Holandsko (51 %) boli v roku 2010

lídrami v podiele recyklácie komunálneho odpadu.59

V nasledujúcej kapitole sa budeme zaoberať recykláciou

a spracovaním odpadu vo vybraných clenských krajinách EÚ

z hľadiska politík a ich implementácie do praxe.

3.1 NemeckoNemecko je lídrom v oblasti recyklácie a spracovania

odpadu z obalov, preto sa v nasledujúcej casti budeme venovať

systému nakladania s obalovými odpadmi. Výrobcovia

a prepravcovia tak nesú plnú zodpovednosť za nakladanie

s týmito obalmi od ich vzniku až po ich zhodnotenie alebo

zneškodnenie.

Ďalej si na príklade zálohového systému ukážeme, ako

Nemecko nakladá s nápojovými obalmi na jedno použitie a

opätovné použitie. V tomto prípade je takisto zodpovednosť za

nápojové obaly prenesená na všetkých úcastníkov tohto

systému.

59EEA: Highest recycling rates in Austria and Germany – but UK and Ireland show fastestincrease. [cit.2015-06-11]. Dostupné na internete:<http://www.eea.europa.eu/media/newsreleases/highest-recycling-rates-in-austria>

53

3.1.1 Rozšírená zodpovednosť výrobcov obalov

Aby sa zabránilo nárastu odpadu z obalov, spolková vláda

prijala už v roku 1991 Vyhlášku o obaloch

(Verpackungsverordnung), ktorou sa zaviedla rozšírená

zodpovednosť výrobcov (RZV).60 Tento koncept ukladá

producentom a dovozcom výrobkov zodpovednosť za

environmentálne dopady spôsobené ich produktami pocas ich

celého životného cyklu. Táto vyhláška sa stala predchodkyňou

Smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá

v Nemecku vstúpila do platnosti 21. augusta 1998.

V Nemecku sú výrobcovia a distribútori obalov plne

zodpovední za ich odpad a musia zaistiť jeho recykláciu a

zhodnocovanie. Svoju zodpovednosť môžu preniesť na tzv.

duálne zberné a likvidacné systémy ako doplnok k

už existujúcim verejno-právnym systémom odstraňovania odpadu.

Na základe Vyhlášky duálne systémy povinne zabezpecujú zber

žltých vriec a kontajnerov a zhodnotenie predajných obalov.61

Do žltých vriec alebo kontajnerov patria všetky predajné

balenia okrem skla a papiera, tzv. ľahké obaly vyrobené z

plastov, hliníka, plechu, kompozitných materiálov (napr.

nápojové kartóny).62

V roku 1990 vznikla z iniciatívy priemyslu nezisková

organizácia Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH

60BMU: Verpackungsabfälle. [cit.2015-06-11]. Dostupné na internete:

<www.bmub.bund.de/P613/>61

BMU: Neue Verordnung soll Fehlentwicklungen bei den dualen Systemen entgegenwirken.[cit.2015-06-15]. Dostupné na internete: <www.bmub.bund.de/N50794/>62BRUNN, C. et al.: Abfälle im Haushalt. Vermeiden, Trennen, Verwerten. [cit.2015-06-15]. Dostupné na internete: <www.uba.de/publikationen/ratgeber-abfaelle-im-haushalt> s.31

54

(DSD), prvá „Zelený bod“ (green dot) spolocnosť svojho druhu

na svete, na ktorú môžu výrobcovia odpadov z obalov preniesť

svoju rozšírenú zodpovednosť.63 Výrobcovia majú vo väcšine

prípadov možnosť umiestniť obchodnú znacku „zelený bod“ na

svoje obaly. Duálny (separovaný) systém zberu bol založený

pre nakladanie s odpadmi z obalov a zodpovedá za zber a

zhodnocovanie odpadov z obalov. Do roku 2004 bol zber tohto

odpadu v celej Spolkovej republike kontrolovaný DSD

v spolupráci s miestnymi úradmi.64 Za cieľom vytvorenia

konkurencného prostredia bol recyklacný trh liberalizovaný

a v súcasnosti na ňom dominuje 9 spolocností založených na

duálnom systéme65, ktoré sú licencované v oblasti nakladania

s obalovým odpadom, pricom DSD disponuje naďalej najvyšším

podielom na trhu.

Duálny systém je zo 100 % financovaný z úcastníckych

poplatkov pochádzajúcich od výrobcov. Poplatky sú stanovené v

závislosti od materiálu a hmotnosti predajných obalov

uvedených na trh, pricom tento systém sa vzťahuje iba na

predajné obaly, teda nezahŕňa priemyselné a prepravné obaly.

Vzhľadom ku konkurencnému charakteru recyklacného trhu

63DER GRÜNE PUNKT: Der Grüne Punkt in Europa. [cit.2015-06-11]. Dostupné nainternete:<http://www.gruener-punkt.de/de/geschaeftsfelder/verpackungen/duales-system/international.html>64CRUZ, N. F. et al.: Packaging waste recycling in Europe: Is the industry paying for it?2014. In: Waste management. [cit.2015-06-11]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X13005217>s.30165

BellandVision GmbH, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH,ELS Europäische LizenzierungsSysteme GmbH, INTERSEROH DienstleistungsGmbH, Landbell AG für Rückhol-Systeme, Reclay Vfw GmbH, RKD RecyclingKontor Dual GmbH & Co. KG, Veolia Umweltservice Dual GmbH, Zentek GmbH &Co. KG

55

v oblasti obalových odpadov, od roku 2004 duálne systémy

nezverejňujú svoje cenníky poplatkov a preto nemožno získať

informácie o financných nákladoch a výnosoch recyklácie pre

Nemeckú spolkovú republiku.66 Avšak poplatky publikované

organizáciou PRO Europe zastrešujúcej európske „Zelený bod

organizácie“, uvádzajú licencné poplatky za rok 2010 vo výške

od 74 EUR za tonu pri skle až do 1296 EUR za tonu pri

plastových obaloch.67

3.1.2 Systém zálohovania jednorazových nápojových obalov

Systém nápojových obalov môžno rozdeliť na systém

vratných fliaš, ktoré možno niekoľkokrát opätovne naplniť

a na systém zálohovania jednorazových nápojových obalov (JNO)

urcených na jedno použitie. Medzi JNO zaraďujeme napr.

jednorazové PET fľaše, jednorazové sklenené fľaše a nápojové

plechovky. Skupina vratných fliaš je vyrobená predovšetkým zo

skla, niekedy aj PET (polyetyléntereftalát) alebo PC

(polykarbonát) materiálov.68

Vo Vyhláške o obaloch (Verpackungsverordnung) z roku

1991 (novela 1998) nemecká spolková vláda zaviedla povinnosť

vyberať zálohu (tzv. Pfand) za jednorazové nápojové obaly, ak

podiel vratných nápojových obalov klesne pod 72 % z celkového

množstva nápojových obalov v krajine. Touto vyhláškou sa66CRUZ, N. F. et al.: Packaging waste recycling in Europe: Is the industry paying for it?2014. In: Waste management. [cit.2015-06-11]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X13005217>s.30167MARQUES, R. C., et al.: Framework, Evolution and Economics of Packaging WasteRecycling: The Case of Germany [cit.2015-06-13]. Dostupné na internete:<http://eimpack.ist.utl.pt/docs/Report_Germany.pdf>68SALHOFER, S.: Potentials for the prevention of municipal solid waste. 2008. In: WasteManagement. [cit.2015-06-23]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X07000542>s.250

56

Nemecko stalo prvou krajinou, ktorá stanovila požiadavky pre

opätovné využitie a recykláciu predajných obalov. Od roku

1997 vratné kvóty viacnásobne poklesli pod referencnú

hodnotu. Aby sa zabránilo tomuto nepriaznivému vývoju, 1.

januára 2003 vstúpila do platnosti zálohová / depozitná

povinnosť (tzv. Pfandpflicht) pre jednorazové nápojové obaly

obsahujúce minerálne vody, pivo a sýtené nealkoholické nápoje

ako sú koly a limonády.69

Od 1. mája 2006 môžu byť prázdne fľaše a plechovky na

jedno použitie vrátené všade tam, kde sú tieto obaly

podliehajúce zálohovému systému predávané. To znamená, že

predajca má povinnosť prijať tie druhy JNO, ktoré sám predáva

bez ohľadu nato, kde boli tieto obaly zakúpené. Ak napríklad

nepredáva plechovky, nie je zaviazaný na ich spätné

odoberanie. Výnimka z tohto systému môže byť udelená

predajniam, ktorých rozloha je menšia ako 200 m2. V tomto

prípade môže predajca obmedziť odoberanie jednorazových

obalov podľa jednotlivých znaciek, ktoré má v ponuke.70

Na základe novely Vyhlášky o odpade, od 1. mája 2006

platí výber zálohovej povinnosti na tieto JNO v objeme od 0,1

do 3 litrov:

osviežujúce nápoje,

pivo a miešané pivné nápoje,

miešané alkoholické nápoje (obzvlášť tzv. alkopops),69PRE-WASTE: National deposit scheme for reusable packaging. [cit.2015-06-23].Dostupné na internete: <http://www.prewaste.eu/index.php?option=com_k2&view=item&id=406:100-acr-national-quota-for-reusable-packaging&Itemid=94>70BMUB: Fragen und Antworten zur Pfandpflicht. [cit.2015-06-23]. Dostupné nainternete: <www.bmub.bund.de/N20128/> s.6

57

minerálne vody.71

Nemecko má stanovenú jednotnú výšku zálohy pre všetky

JNO na úrovni 0,25 EUR. Táto záloha je vyššia ako

bežný poplatok za vratné nápojové obaly. Za plechovku piva

tak kupujúci zaplatí 0,25 EUR, za vratnú fľašu iba 0,08 EUR.

Podobne je to aj pri minerálnej vode, kde 1 litrová nevratná

fľaša stojí opäť 0,25 EUR a vratná iba 0,15 EUR. Záloha sa

zaráta do kúpnej ceny tovaru, ktorú zaplatí konecný

spotrebiteľ. Ten má možnosť refundácie zálohy v plnej výške

pri spätnom odovzdaní obalov.72

Záloha sa vyberá iba pri obaloch oznacených príslušným

DPG (Deutsche Pfandsystem GmbH) symbolom, ktorý je jednotný

pre celú Spolkovú republiku. Vratné fľaše môžu byť oznacené

dvoma špecifickými symbolmi alebo nápisom „vratná“ na fľaši.

Zálohová povinnosť sa však nevzťahuje na JNO s objemom nižším

ako 0,1 litra a vyšším ako 3 litre, na JNO oznacené ako

šetrné k životnému prostrediu a na ovocné a zeleninové šťavy,

mlieko a mliecne nápoje, výživové nápoje pre kojencov a malé

deti, víno, sekt a destiláty.73 Na obrázku je možno vidieť

symboly používané pri oznacovaní jednotlivých obalov.

Obrázok č. 1 Označenia jednorazových a vratných nápojových

obalov

71DPG-PFANDSYSTEM: Pfandpflichtige Getränke in Einwegverpakungen. [cit.2015-06-23].Dostupné na internete: <http://www.dpg-pfandsystem.de/index.php/de/die-pfandpflicht-fuer-einweggetraenkeverpackungen.html>72CANTNER, J. et al.: Bewertung der Verpackungsverordnung. Evaluierung der Pfandpflicht.[cit.2015-06-23]. Dostupné na internete:<https://www.umweltbundesamt.de/sites/default/files/medien/461/publikationen/3931.pdf> s. 5873BMUB. 2014. Fragen und Antworten zur Pfandpflicht. [cit.2015-06-23]. Dostupné nainternete: <www.bmub.bund.de/N20128/> s.11

58

Prameň: BMUB: Fragen und Antworten zur Pfandpflicht. [cit.2015-06-23]. Dostupnéna internete: <www.bmub.bund.de/N20128/> s.7-8

Nemecko si vo Vyhláške o obaloch stanovilo dlhodobý cieľ

odpadového hospodárstva, aby podiel opätovne použiteľných

a ekologicky výhodných jednorazových nápojových obalov

predstavoval 80 % z celkovo vyprodukovaných nápojových

obalov.74 Vývoj trhového podielu troch skupín obalových

materiálov v rokoch 2008 až 2012 zobrazuje graf c. 2. Podiel

opätovne použiteľných nápojových obalov a ekologicky

výhodných jednorazových nápojových obalov predstavoval v roku

2012 iba 47 % (pokles o 1,3 % v porovnaní s rokom 2011), co

je hodnota výrazne zaostávajúca za dlhodobým cieľom

stanoveným vo vyhláške. Najvyššia spotreba v krajine je

zastúpená ekologicky nevýhodnými JNO (53 %), ktorá vykazuje

tento trend od roku 2010. Nárast spotreby JNO nie je iba

prípadom Nemecka. Rocne dochádza k 1 %-nému75 nárastu

obalových odpadov v európskych krajinách.

74CANTNER, J. et al. 2010. Bewertung der Verpackungsverordnung. Evaluierung derPfandpflicht. [cit.2015-06-23]. Dostupné na internete:<https://www.umweltbundesamt.de/sites/default/files/medien/461/publikationen/3931.pdf> s.4375ASTRUP, N., HEDH, A. 2011. European Refunding Scheme for Drinks Containers.[cit.2015-06-25]. Dostupné na internete:<http://www.efta.int/sites/default/files/documents/advisory-bodies/parliamentary-committee/jpc-reports/report-2011-10-26.pdf> s.1

59

a) jednorazové

Graf č. 2 Vývoj trhoveho podielu jednotlivých skupín nápojových

obalov (2008-2012)

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: HEINISCH, J.: Abfüllung von Getränken inMehrweg- und ökologisch vorteilhaften Einwegverpackungen in Deutschland für die Jahre 2012und 2013. [cit. 2015-06-25]. Dostupné na internete:<http://www.umweltbundesamt.de/publikationen/abfuellung-von-getraenken-in-mehrweg-oekologisch-0> s.3

Iba v segmente piva (vrátane miešaných pivných nápojov)

dosiahol podiel spomínaných obalov šetrných k životnému

prostrediu viac ako 80 %, pricom v roku 2012 tento podiel

predstavoval 86,2 %. Ostatné segmenty znacne zaostávaju.

Napríklad iba 31 % všetkých osviežujúcich nápojových

obalov na trhu v roku 2012 malo ekologicky výhodné balenie.76

Nasledujúci obrázok c. 2 znázorňuje hlavných európskych

aktérov v oblasti systému zálohovania nápojových obalov na

jedno použitie. Tieto povinné depozitné sadzby sa ale znacne76HEINISCH, J.: Abfüllung von Getränken in Mehrweg- und ökologisch vorteilhaftenEinwegverpackungen in Deutschland für die Jahre 2012 und 2013. [cit. 2015-06-25].Dostupné na internete:<http://www.umweltbundesamt.de/publikationen/abfuellung-von-getraenken-in-mehrweg-oekologisch-0> s.3

60

vratné nápojové obaly

ekologicky výhodné JNO

ostatné JNO

odlišujú v závislosti od krajín a pohybujú sa v rozmedzí od

0,04 EUR (aj 0,08 EUR) v Estónsku až po 0,40 EUR v Dánsku

alebo Fínsku. Treba poznamenať, že uvedené sadzby sa

nevzťahujú vždy na ten istý druh JNO. Väcšína krajín má

zavedené odstupňované zálohové sadzby podľa druhu nápojového

obalu prípadne jeho objemu. V Dánsku sa najnižšia sadzba

(0,13 EUR) vzťahuje na všetky obaly s objemom nižším ako 1

liter. Sadzba vo výške 0,20 EUR sa vyberá za 0,5 litrové

plastové fľaše a najvyššia sadzba v hodnote 0,40 EUR sa týka

obalov s objemom vyšším než 1 liter. Jedine Nemecko má

povinný zálohový systém zavedený na všetky druhy

jednorazových obalov.

Obrázok č. 2 Krajiny EÚ s povinným zálohovým systemom JNO a ich

sadzby

61

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: ASTRUP, N., HEDH, A.: European RefundingScheme for Drinks Containers. [cit.2015-06-25]. Dostupné na internete:<http://www.efta.int/sites/default/files/documents/advisory-bodies/parliamentary-committee/jpc-reports/report-2011-10-26.pdf> s.9-10

Nemecký systém zálohovania nápojových obalov je

vynikajúcim príkladom ako realizovať rozšírenú zodpovednosť

výrobcov. V konecnom dôsledku to prináša tzv. win-win

situáciu, kde nízke náklady pre obce znamenajú zároveň aj

nízke náklady pre daňových poplatníkov. Systém sa osvedcil aj

pri znižovaní odhadzovania odpadkov (tzv. litterling) a pri

dosahovaní vysokej miery opätovného použitia a recyklácie, co

napokon vedie k znižovaniu skládkovania týchto prúdov

odpadov. Aktuálny problém však predstavujú cezhranicné toky

nápojových obalov medzi Nemeckom a Dánskom. Vďaka nízkym

62

0,25 EUR

0,25 EUR

0,13 EUR 0,33 EUR

0,10 EUR 0,20 EUR

0,15 EUR 0,20 EUR0,40 EUR

0,13 EUR 0,20 EUR 0,40 EUR

0,04 EUR0,08 EUR

NLDE

FI

SENO

EE

DK

cenám sa nemecké plechovkové pivo dostáva do Dánska cez

konecných spotrebiteľov, ktoré casto koncia v zmesovom

komunálnom odpade. Odhadom 9 % pivných plechoviek v EÚ

prekracuje hranice.

Celkovo možno tvrdiť, že zálohový systém je úspešný.

Z hľadiska návratnosti nápojových obalov dané krajiny

vykazovali 86 % až 98 % návratnosti týchto obalov v roku

2011. Vo Fínsku sa po zavedení tohto systému zvýšila

návratnosť nápojových obalov o  15 % medzi rokmi 2008 a

2009. Tie krajiny, ktoré zaviedli povinný depozitný systém na

JNO, patria medzi európske krajiny s najvyššou mierou

recyklácie hliníkových nápojových plechoviek. Napríklad v

Estónsku je táto miera recyklácie vyššia o 29 % ako v

susednom Lotyšsku.77

3.2 Vývoj skládkovej dane v HolandskuZákaz skládkovania sa v Holandsku prvýkrát objavil v

roku 1995 na 35 prúdov odpadov (spáliteľný a BRO) a postupne

sa rozšíril na 64 kategórií. Dnes je v platnosti 61 z nich a

ďalšie tri nadobudnú platnosť pri vytvorení dostatocných

recyklacných kapacít. Skládková daň ako nástroj odpadovej

politiky bola prvýkrát zavedená v roku 1996 a postupne

narastala až do jej zrušenia v roku 2012.78 Toto opatrenie

malo priniesť alternatívu do odpadového hospodárstva spojenú77ASTRUP, N., HEDH, A.: European Refunding Scheme for Drinks Containers. [cit.2015-06-25]. Dostupné na internete:<http://www.efta.int/sites/default/files/documents/advisory-bodies/parliamentary-committee/jpc-reports/report-2011-10-26.pdf> s.9-1078

FISCHER, CH. et al.: Overview of the use of landfill taxes in Europe. [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://scp.eionet.europa.eu/publications/WP2012_1/wp/WP2012_1> s.58

63

s uprednostňovaním spaľovania, kompostovania a recyklácie

odpadu pred jeho uložením na skládky.

Okrem zákazu skládkovania a skládkovej dane holandská

vláda zaviedla sériu opatrení ako predchádzať tvorbe odpadu a

podporovať recykláciu a spätné získavanie materiálov.

Napríklad sa zaviedli striktné normy nakladania s odpadmi a

vytvoril sa systém spoplatňovania odpadov, kde domácnosti

platia v pomere k vyprodukovanému množstvu odpadov. Takisto

sa zaviedla rozšírená zodpovednosť výrobcov za ich produkty

na konci životnosti. Výrobcovia sú zodpovední za zberný a

recyklacný systém pre elektrické a elektronické zariadenia,

vozidlá po dobe životnosti, pneumatiky, batérie a odpady z

obalov. Takto vzniknuté náklady sú casto premietnuté do ceny

výrobkov.79

Samotný odklon od skládkovania by nebolo možné

uskutocniť bez existencie alternatív nakladania so vzniknutým

odpadom. Obce a samosprávy museli investovať do triedeného

zberu, kompostovania a energetického zhodnocovania.80

Skládková daň po jej zavedení predstavovala v prepocte

približne 13 EUR za tonu na všetky druhy odpadov. V roku 2000

boli zavedené 2 úrovne zdaňovania odpadu v závislosti od jeho

hustoty na horľavý a nehorľavý odpad. Všetok odpad s hustotou

nižšou ako 1100 kg na m3 je oznacovaný ako horľavý a naopak

79WONG, D.: Waste management policy in the Netherlands. [cit.2015-06-21]. Dostupnéna internete:<http://scp.eionet.europa.eu/publications/WP2012_1/wp/WP2012_1> s.480

GRGULOVÁ, A.: Prechod od skládkujúcej k recyklačnej spoločnosti. Príklad redukcieskládkovaného odpadu v Holandsku. [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://www.odpady-portal.sk/Dokument/102262/prechod-od-skladkujucej-k-recyklacnej-spolocnosti-priklad-redukcie-skladkovaneho-odpadu-v-holandsku.aspx>

64

odpad s hustotou vyššou ako stanovená hodnota je považovaný

za nehorľavý a teda môže byť uložený na skládky s nižšou

vyrubenou daňou.81

Skládková daň za horľavý a nehorľavý odpad vykazovala

nemalú diferenciáciu. V roku 2000 daň za uloženie horľavého

odpadu na skládku predstavovala 64,28 EUR82 za tonu, co je

viac ako 5 násobok dane za nehorľavý odpad. Ten predstavoval

v tom istom roku iba 12,38 EUR83 za tonu. Tento trend

pokracoval aj v ďalších rokoch a bol sprevádzaný miernym

nárastom výšky oboch daní. V roku 2011 predstavovala

skládková daň za spáliteľné odpady až 108 EUR84 za tonu

(najvyššia v EÚ) až do jej zrušenia v roku 2012 a 16 EUR85 za

tonu pre nespáliteľné odpady.

Po zavedení zákazu skládkovania (na urcité prúdy

odpadov) a skládkovej dane prišlo k výrazným zmenám

v nakladaní s horľavým odpadom. Z nasledujúceho grafu c. 3 je

zrejmé, že v období od roku 1995 do 2005 dochádza ku

vzájomnej proporcionalite medzi množstvom skládkovaného

horľavého odpadu a vývojom poplatkov za jeho uloženie. Pokles

81WONG, D.: Waste management policy in the Netherlands. [cit.2015-06-21].

Dostupné na internete:<http://scp.eionet.europa.eu/publications/WP2012_1/wp/WP2012_1> s.482

BARTELINGS, H. et al.: Effectiveness of landfill taxation. [cit.2015-06-21].Dostupné na internete: <http://www.ivm.vu.nl/en/Images/Effective%20landfill%20R05-05_tcm53-102678_tcm53-103947.pdf> s.2283Tamtiež s.2284SCHARFF, H.: Landfill reduction experience in The Netherlands. 2014. In: WasteManagement. [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14002451>s.221985Tamtiež. s.2219

65

skládkovania bol zaprícinený znacným nárastom skládkovej dane

zo 64 EUR86 na 80 EUR87 za tonu horľavého odpadu.

Graf č. 3 Vývoj skládkovej dane, skládkovaneho a exportovaneho

horlaveho odpadu v Holandsku (1991-2015)

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: SCHARFF, H. Landfill reduction experience in TheNetherlands. 2014. In: Waste Management. [cit.2015-06-21]. Dostupné nainternete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14002451>s.2219

Vývoz horľavého odpadu v rokoch 2000 až 2005

kopíroval prudký pokles skládkovania tohto odpadu v krajine.

Keďže Holandsko v tomto období nedisponovalo dostatocnými

kapacitami na spaľovanie odpadu a skládkovanie odpadu bolo

86SCHARFF, H.: Landfill reduction experience in The Netherlands. 2014. In: Waste

Management. [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14002451>s.221987Tamtiež. s.2219

66

horľavý odpad naskládkach

horľavý odpad

roky

obmedzované vysokými poplatkami, odpad sa zacal vyvážať do

susedných krajín, predovšetkým do Nemecka a smeroval na

skládky. Vývoz výrazne poklesol v roku 2005, kedy sa

v Nemecku zaviedol zákaz skládkovať biologicky rozložiteľný

odpad.88 Holandsko tak bolo prinútené investovať viac do

rozšírenia kapacít na spaľovanie odpadov.

Po roku 2007 financná kríza viedla k spomaleniu

holandskej ekonomiky, ktorej následkom bola aj nižšia

produkcia odpadov. Spaľovne vykazovali voľné kapacity a

technicky všetko, co bolo oznacené za horľavé, bolo následné

zhodnotené spaľovaním. Holandská vláda tak otvorilo svoje

hranice pre spaľovanie odpadu (z domácností a priemyslu)

z iných európskych krajín s cieľom stimulovať ďalší rozvoj

spaľovacích kapacít v krajine. Aby sa plne využili prebytocné

kapacity, od roku 2010 odpadové spolocnosti importujú okolo

milión ton odpadu rocne z Belgicka, Francúzska, Nemecka,

Írska, Talianska, Švajciarska ale hlavne zo Spojeného

kráľovstva (50 %).89

V Holandsku sa aktuálne nadmerná kapacita spaľovní

pohybuje okolo 10 %, co je zaprícinené klesajúcou

dostupnosťou odpadu a nadmernými investíciám do tejto oblasti

nakladania s odpadmi. To vytvára významnú závislosť

88FISCHER, CH. et al.: Overview of the use of landfill taxes in Europe. [cit.2015-06-

21]. Dostupné na internete:<http://scp.eionet.europa.eu/publications/WP2012_1/wp/WP2012_1> s.5889

SCHARFF, H.: Landfill reduction experience in The Netherlands. 2014. In: WasteManagement. [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14002451>s.2220

67

holandských spaľovní z dovozu odpadov zo spomínaných

krajín.90 Keď EÚ zaviedla zákaz skládkovania, Spojené

kráľovstvo bolo nútené zaviesť skládkovú daň. Tieto poplatky

sa môžu vyšplhať až na 15091 libier za tonu odpadu, co núti

krajina exportovať odpad aj kvôli vlastným nedostatocným

kapacitám. Z hľadiska geografickej blízkosti a vysokej

energetickej efektívnosti holandských spaľovní je export

odpadu do Holandska najlepšou možnosťou.

Z nasledujúceho obrázku c. 3 vyplýva, že najviac

spaľovaného komunálne odpadu na jedného obyvateľa má Dánsko

(404 kg), nasleduje Švajciarsko (344 kg), Nórsko (285 kg),

Holandsko (256 kg), Švédsko (228 kg), Nemecko (218 kg),

Fínsko (209 kg) a Rakúsko (202 kg).92 Podľa údajov Eurostatu

Holandsko v roku 2013 vyprodukovalo celkovo 526 kg

komunálneho odpadu na jedného obyvateľa, z coho približne 49

% bolo spáleného s využitím energie, 26 % sa zhodnotilo

kompostovaním, 24 % recykláciou a iba 1,5 % (8 kg per capita)

odpadu putovalo na skládky.

Číselné údaje na obrázku predstavujú pocet WtE spaľovní

v jednotlivých krajinách bez zariadení spaľujúcich nebezpecný

odpad. Druhý zvýraznený císelný údaj oranžovej farby udáva

90JOFRA SORA, M.: Incineration overcapacity and waste shipping in Europe: the end of theproximity principle? [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://zazemiata.org/v1/fileadmin/content/otpaduci/docs/Overcapacity_report_2013.pdf> s.1191VOS, M.: Recycling benefits from combustible waste imports. [cit.2015-06-22].Dostupné na internete:<http://www.wastematters.eu/uploads/media/DWMA_Recycling_benefits_from_combustible_waste_imports_November_2012.pdf> s.192EUROSTAT: Municipal waste generation and treatment, by type of treatment method (kg percapita). [cit.2015-06-22]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/mapToolClosed.do?tab=map&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsdpc240&toolbox=types>

68

množstvo odpadu (v mil. ton) spracovaného prostredníctvom

termického spracovania odpadov vo WtE spaľovniach. Všetky

spaľovne v Holandsku pracujú na princípe energetického

zhodnotenia. Ich aktuálny pocet je 1293 a rocne vyprodukujú

energiu v podobe tepla a elektrickej energie z cca. 7,594

mil. ton odpadu. Z celkovej vyrobenej elektriny sa 18 %

využije na cinnosť v spaľovni a 82 % putuje na využitie mimo

spaľovne. Energia vo forme tepla sa využíva pri priemyselnom

spracovaní, na diaľkové vykurovanie alebo vykurovanie

skleníkov.95 Hlavné mesto Amsterdam poskytuje ukážkový

príklad efektívneho využitia energie zo spaľovania odpadu.

Afval Energie Bedrijf (AEB) je odpadová a energetická

spolocnosť vo vlastníctve mesta. Každorocne spracováva viac

ako 1,4 mil. ton odpadu z domácností a priemyslu, co

predstavuje 20-25 % celkového rocného množstva

horľavého odpadu v Holandsku. Pocas spaľovacieho procesu AEB

vytvorí elektrinu pre 285 tis. domácností, co je 75 %

všetkých domácností v Amsterdame.96

Obrázok č. 3 Celkove spalovanie komunálneho odpadu vrátane

energetickeho zhodnocovania v Európe za rok 2013

(vyjadrene v kg per capita)

93CEWEP: Waste-to-Energy in Europe in 2012. [cit.2015-06-22]. Dostupné nainternete: <http://www.cewep.eu/information/data/studies/m_1342>94Tamtiež.95

WONG, D.: Waste management policy in the Netherlands. [cit.2015-06-21].Dostupné na internete:<http://scp.eionet.europa.eu/publications/WP2012_1/wp/WP2012_1> s.796

Tamtiež. s. 7

69

Prameň: Vlastné spracovanie

Medzi rokmi 1991 a 2005 sa pocet skládok v Holandsku

znížil z 80 na 22. Od roku 2005 ich pocet zostával konštantný

až do roku 2013, kedy sa uzavrela jedna skládka. Odvetvie

recyklácie bolo proti zrušeniu dane za skládkovanie. Veľmi

rýchlo sa však ukázalo, že zrušenie tejto dane neviedlo ku

zvýšeniu skládkovania horľavého alebo biologicky

rozložiteľného komunálneho odpadu. Ak sa vrátime ku grafu c.

3, nízky nárast v roku 2013 bol spôsobený sanacným projektom

na veľkej skládke odpadu. Na tejto starej skládke sa

nachádzal komunálny odpad s hustotou nižšou ako 1100 kg na m3

a z tohto dôvodu bol považovaný za horľavý. Zistilo sa však,

že tento odpad nie je vhodný na spaľovanie, a preto bol

70

uložený do modernej skládky.97 Aktuálne však ostáva problém,

ako naložiť so zvyšnými skládkami odpadov.

Zníženie množstva ukladaného odpadu spôsobilo zníženie

príjmov prevádzkovateľov skládok. Holandské skládky produkujú

40 mil. EUR rocne v príjmoch a ich rocné náklady predstavujú

58 mil. EUR, co je 18 mil. EUR záťaž pre holanských daňových

poplatníkov. Uzavretie týchto skládok pre prevádzkovateľov

nie je možné, pretože ich prevádzkovatelia nie sú schopní

financovať rekultiváciu a následný monitoring skládky po jej

uzavretí.98

3.3 Komunálny odpad na SlovenskuPodľa údajov Eurostatu, každý obyvateľ na Slovensku

vyprodukoval v roku 2013 304 kg komunálneho odpadu. Tým sa

krajina zaradila medzi clenské štáty s najnižšou produkciou

komunálneho odpadu (pred Poľskom, Estónskom a Rumunskom),

a teda vysoko pod priemernú úroveň v rámci EÚ-28, ktorá

v tomto roku dosahovala 481 kg per capita. Po zohľadnení

spôsobu nakladania s komunálnym odpadom v SR, zistíme, že

najviac odpadu sa zneškodňuje prostredníctvom skládkovania.

Na obrázku c. 4 možno vidieť všetky skládky odpadov

prevádzkované v rámci Slovenska v roku 2013.

97SCHARFF, H.: Landfill reduction experience in The Netherlands. 2014. In: Waste

Management. [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14002451>s.222098SCHARFF, H.: Landfill reduction experience in The Netherlands. 2014. In: WasteManagement. [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14002451>s.2221

71

Tieto skládky sa delia do 3 kategórii v závislosti od

druhu odpadu na skládky odpadov na inertný99, nebezpecný

odpad a takisto odpad, ktorý nie je nebezpecný. Podľa údajov

Štatistického úradu SR ich pocet v roku 2013 dosahoval císlo

124, z toho 95 skládok bolo urcených na odpad, ktorý nie je

nebezpecný, 18 na uloženie inertného odpadu a rozsah skládok

nebezpecného odpadu na území Slovenska dosahoval pocet 11.

Obrázok č. 4 Skládky odpadov prevádzkovane v SR v roku 2013

Pramen: MŽP SR: Skládky odpadov prevádzkované v SR v roku 2013. [cit.2015-06-26].Dostupné na internete:<http://www.minzp.sk/oblasti/odpady-obaly/skladkovanie-odpadov/informacie/>

Tieto údaje zahŕňajú iba legálne skládky, pricom na

Slovensku sa nachádza približne ďalších 6000100 nelegálnych

skládok. Tieto tzv. cierne skládky nie sú však predmetom99odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickýmalebo biologickým premenám.100TASR: Na Slovensku sú tisícky čiernych skládok, šíria sa z nich invázne druhy rastlín.[cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.enviroportal.sk/clanok/na-slovensku-su-tisicky-ciernych-skladok-siria-sa-z-nich-invazne-druhy-rastlin>

72

našej práce, ich pocet sa dá len ťažko odhadnúť a vyskytujú

sa nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Pocet

legálnych skládok v roku 2002 presiahol 150101 kusov, pricom

od roku 2005 dochádza k pozitívnemu vývoju spojenému s ich

postupným ubúdaním.

Ďalšou možnosťou zneškodňovania odpadov popri

skládkovaní je ich spaľovanie. Ministerstvo životného

prostredia udáva, že Slovensko disponuje aktuálne 13.

zariadeniami na spaľovanie odpadov. 6 z nich sa využíva na

zneškodňovanie nebezpecného odpadu (napr. Slovnaft, a.s.,

Duslo, a.s. Šaľa), 5 spaľovní sa zameriava na likvidáciu

nemocnicného odpadu (napr. NsP Myjava, Fakultná nemocnica

Trencín) a 2 spaľovne v Bratislave (OLO, a.s.) a Košiciah

(A.S.A. Slovensko spol. s r.o.) zhodnocujú komunálny odpad

prostredníctvom technológie WtE ako zdroj tepla.

Špecifickým spaľovacím zariadením je prevádzka

spolocnosti VAS s.r.o., ktorá je jediným kafilerickým

zariadením na Slovensku, ktoré spracúva všetky vedľajšie

živocíšne produkty.102 Na Slovensku sa nachádza ešte jeden

druh spaľovní tzv. zariadenia na spoluspaľovanie odpadov

napr. v cementárskych peciach. Ide o bezodpadovú technológiu

zastúpenú piatimi prevádzkami (napr. Holcim Slovensko,

a.s.).103

101MŽP SR: Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2012. [cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.enviroportal.sk/uploads/spravy/2012-sprava.pdf> s.144102MŽP SR: Program odpadového hospodárstva SR na roky 2016 až 2020. [cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/program-odpadoveho-hospodarstva-slovenskej-republiky-na-roky-2016-2020> s.48103 Tamtiež. s.48-49

73

Slovensko vykazuje vysoký potenciál energetického

zhodnocovania odpadov vo výške 1,4 mil. ton odpadov rocne, co

je približne 17 % z celkovej tvorby odpadov v roku 2013.

Negatívny postoj verejnosti voci akémukoľvek tepelnému

rozkladu odpadov je primárnym problémom. Sekundárnym

problémom je financný aspekt takéhoto zhodnocovania, ktoré je

kapitálovo nárocné. Výstavba novej spaľovne pre komunálny

odpad s kapacitou okolo 100 tisíc ton rocne by stála odhadom

140 mil. EUR, na co nie sú vyclenené eurofondy.104

Graf č. 4 Množstvo komunálnych a drobných stavebných odpadov

v SR za rok 2013

4%10%

8%

7%

70%

2% recyklácia

WtE spaľovanie

Kompostovanie

Iný spôsob zhodnocovania

Skládkovanie

Iný spôsob zneškodňovania

Prameň: Vlastné spracovanie podľa: ŠÚ SR: Odpady v Slovenskej republike 2013.[cit.2015-06-26]. Dostupné na internete: <www.statistics.sk>

Na grafe c. 4 vidíme, ako sa v roku 2013 nakladalo

s komunálnym a drobným stavebným odpadom. Z cca. 1,7 mil. ton

104BODÍKOVÁ, E.: Prečo sa na Slovensku nespaľuje odpad. [cit.2015-06-26]. Dostupnéna internete: <http://www.odpady-portal.sk/Dokument/102087/preco-sa-na-slovensku-nespaluje-odpad.aspx>

74

komunálneho odpadu, najviac odpadov bolo zneškodnených

skládkovaním (70 %) alebo iným spôsobom zneškodňovania. 1/10

komunálnych a drobných stavebných odpadov bola zhodnotená vo

WtE spaľovniach. Len minimálne množstvo sa materiálovo

zhodnocuje (4 %) a kompostuje (7 %).

Ak sa pozrieme na skladbu komunálneho odpadu, takmer 1/2

z toho, co vyprodukujeme v domácnostiach a inštitúciach,

tvorí biologický odpad. Takisto plasty a papier tvoria

významnú zložku komunálnych odpadov. V menšom pomere je

zastúpené sklo, drobný stavebný odpad, kovy a textil.105

Zaujímavé je, že práve menované prúdy odpadov (okrem drobného

stavebného odpadu a textilu) sú oznacené Zákonom od odpadoch

ako zložky, na ktoré musí obec povinne zaviesť triedený zber.

Smernica EÚ o skládkach odpadov stanovuje tri parciálne

ciele zníženia podielu biologicky rozložiteľného komunálneho

odpadu (BRKO) ukladaného na skládky do roku 2006 na 75 %, do

2009 na 50 % a do roku 2016 na 35 % z množstva produkovaného

v roku 1995. Vzhľadom k silnej závislosti na skládkovaní, SR

využila výnimku 4-rocného odkladu na tieto parciálne ciele.106

Zatiaľ sa nám neporadilo dosiahnuť ani jeden cieľ

v stanovenom termíne. V roku 2013 sme mali docieliť polovicnú

úroveň (472 tis. ton) z BRKO uloženého na skládky

v referencnom roku. Tento zámer sme však prekrocili o  17

105MOŇOK, B. 2012. Predchádzanie vzniku a triedenie komunálnych odpadov. [online].December 2012 [cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.priateliazeme.sk/spz/publikacie/predchadzanie-vzniku-triedenie-komunalnych-odpadov-prirucka-pre-samospravy-brozura> s.5106RICCI, M. et al.: Príručka pre nakladanie s BRO. [cit.2015-06-26]. Dostupnéna internete:<http://www.minzp.sk/files/oblasti/odpady-a-obaly/bioodpad/dokumenty/1-priruckask-1.pdf> s.5

75

%.107 Slovensko bude musieť vynaložiť veľké úsilie, aby

naplnila ustanovenia Smernice o skládkach odpadov.

Členské štáty EÚ využívajú dva druhy ekonomických

nástrojov na obmedzenie alebo zabránenie ukladania odpadov na

skládky. Prvú skupinu tvorí skládková daň, ktorá je zavedená

v 18. krajinách (najvyššia v Belgicku-Flámsku 82,03

EUR/tonu). Druhú skupinu zastupuje poplatok za skládkovanie

(tzv. gate fee), ktorý vyberá prevádzkovateľ za poskytovanú

službu (najvyšší v Luxembursku až 149,48 EUR/tonu). Slovensko

nemá zavedenú skládkovú daň a zaraďuje sa medzi krajiny

s najnižším poplatkom za skládkovanie bežného komunálneho

odpadu. Za ním sa nachádza už len Rumunsko a Bulharsko.108

Poplatok za tonu zmesového (netriedeného odpadu) komunálneho

odpadu sa pohybuje okolo 10 EUR, poplatok za tonu BRO je

13,20 EUR.109 Skládkovanie je tak stále najlacnejším spôsobom

nakladania s odpadmi.

Obce vyberajú aj miestny poplatok za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady. Obyvatelia tak platia buď paušálny

poplatok alebo na základe objemu zbernej nádoby a frekvencie

odvozu. Vo väcšine obcí SR je zavedený paušálny poplatok,

ktorý nezohľadňuje separujúce domácnosti.110 Obec Palárikovo

107 MŽP SR: Program odpadového hospodárstva SR na roky 2016 až 2020. [cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/program-odpadoveho-hospodarstva-slovenskej-republiky-na-roky-2016-2020> s.21-23108CHOMOVÁ, K., VASIĽOVÁ, M.: Prehľad využívania ekonomických nástrojov v odpadovomhospodárstve v krajinách EÚ. [cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=2098> s.5-7109Tamtiež. s.36110MŽP SR: Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2014-2018. [cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/odpady-obaly/program-predchadzania-vzniku-odpadu/>

76

zaviedla separovaný zber a program na rozvoj domového

a komunitného kompostovania. Od roku 2000 do 2005 tak znížila

celkové množstvo komunálnych odpadov približne na polovicu a

znížila množstvo zneškodňovaných odpadov o viac ako 71 %.111

Obec zaviedla aj diferencované paušálne poplatky. Separujúce

domácnosti platili (v prepocte na eurá) približne 6 EUR

a ostatné okolo 9 EUR na clena domácnosti.112

Jednou z požiadaviek Rámcovej smernice o odpadoch

2008/98/ES je aj zvýšenie prípravy na opätovné použitie a

recykláciu odpadu z domácností, minimálne papiera, kovov,

plastov a skla, najmenej na úroveň 50 %. Podľa MŽP SR ani

jeden druh z menovaných odpadov nedosiahol požadovanú úroveň.

Najviac sa jej priblížilo sklo so 40 % vyseparovaného

materiálu. Nasleduje papier a lepenka (35 %), plasty (19 %)

a kovy (15 %).

Od 1. januára 2016 zacne na Slovensku platiť nový Zákon

o odpadoch, ktorý (okrem iného) zavádza rozšírenú

zodpovednosť výrobcov a dovozcov pocas celého životného cyklu

výrobku. Znamená to, že výrobcovia budú zodpovedať za

recykláciu a spracovanie vlastných výrobkov. RZV sa

v súcasnosti uplatňuje popri obaloch (od roku 2002 - papier,

sklo, kovy, plasty), aj na batérie a akumulátory. Nový zákon

rozširuje túto zodpovednosť na výrobcov a dovozcov vozidiel a

pneumatík. Organizácie zodpovednosti výrobcov budú zodpovedať111MOŇOK, B. 2012. Predchádzanie vzniku a triedenie komunálnych odpadov. [online].December 2012 [cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.priateliazeme.sk/spz/publikacie/predchadzanie-vzniku-triedenie-komunalnych-odpadov-prirucka-pre-samospravy-brozura> s.15112 RICCI, M. et al.: Príručka pre nakladanie s BRO. [cit.2015-06-26]. Dostupnéna internete:<http://www.minzp.sk/files/oblasti/odpady-a-obaly/bioodpad/dokumenty/1-priruckask-1.pdf> s.57

77

za vytriedený odpad. Obce uzatvoria dohody s týmito

organizáciami a budú platiť iba za vývoz zmiešaného

komunálneho odpadu.113 Odborná verejnosť sa postavila proti

novému zákonu, pretože podľa slov Vladimíra Šináka „zákon má

tendenciu vytvárať v odpadovom hospodárstve monopol, čo povedie k zvýšeniu

cien za odvoz a likvidáciu odpadu pre občanov“. Slovensko sa má

prostredníctvom nového zákona a jeho opatrení priblížiť

k recyklujúcej spolocnosti, ktorá efektívne nakladá so

vzácnymi zdrojmi a je založená na kruhovom hospodárstve.

113SITA: Vláda schválila návrh nového zákona o odpadoch. [cit.2015-06-26]. Dostupnéna internete: <http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2014/tlacove-spravy-december-2014/vlada-schvalila-navrh-noveho-zakona-odpadoch.html#>

78

ZÁVERÚstredným cieľom bakalárskej práce bola analýza

problematiky odpadového hospodárstva v rámci EÚ a na úrovni

vybraných clenských krajín. Sekundárnym cieľom bolo zhodnotiť

úspešnosť politík v oblasti recyklácie a spracovania odpadov

v Nemecku, Holandsku a v SR. V prvej kapitole sme poskytli

prehľad vývoja odpadovej politiky od 70. rokov 20. storocia

až do súcasnosti. Aby sme mohli lepšie pochopiť problematiku

odpadového hospodárstva, v druhej kapitole sme sa oboznámili

s jednotlivými typmi odpadov a najpreferovanejšími

technológiami ich nakladania.

Na príklade krajín Nemecka a Holandska sme

identifikovali úspechy, ktoré tieto európske krajiny dosiahli

v rámci ich národného odpadového hospodárstva. Nemecko a

Holandsko reprezentujú skupinu krajín EÚ-15, teda prvých 15

clenských krajín, ktoré sa nachádzajú na najvyššom stupni

ekonomického ako aj sociálneho rozvoja spomedzi všetkých

clenov.

79

Slovensko sme si vybrali ako krajinu mimo EÚ-15,

zastupujúcu clenské štáty, ktoré pristúpili do Únie od roku

2004. Tieto krajiny zvycajne využívajú výnimky z odpadových

smerníc a ich ciele sú upravené resp. posunuté o niekoľko

rokov. Tieto clenské štáty však vykazujú vysoký potenciál

v oblasti nakladania s odpadmi, produkujú najmenej odpadov

v EÚ, ale infraštruktúra ich odpadového hospodárstva je na

nízkej úrovni alebo jej rozvoj napreduje len veľmi pomalým

tempom.

V práci sme si položili dve výskumné otázky a

prostredníctvom vedeckých metód sme analyzovali odpadové

politiky troch vybraných krajín EÚ. Cieľom vedeckej otázky

c. 1 bolo posúdiť, či úspešnosť odpadových politík vybraných krajín EÚ

spočíva vo fiškálnych nástrojoch. Zistili sme, že produkcia odpadu

úzko súvisí s blahobytom spolocnosti. Nemecko, Holandsko

a iné krajiny (hlavne EÚ-15) sú zodpovedné za najväcšiu

produkciu odpadov v EÚ na obyvateľa (Nemecko dokonca

celkovo). Možno tvrdiť, že s narastajúcim množstvom odpadu sa

zvyšuje aj zodpovednosť národných vlád za ochranu životného

prostredia a zdravia ľudí. Preto je Nemecko lídrom

v recyklácii a Holandsko vykazuje nadkapacitu WtE spaľovní na

úrovni 10 %. Zodpovednosť najväcších producentov odpadu je

teda spojená s nemalými investíciami do moderných

technológii. Najmä tepelné spracovanie odpadu je preferovanou

možnosťou nakladania s odpadmi vďaka schopnosti zredukovať

jeho hmotnosť a objem na minimum. Aby Nemecko udržalo

produkciu a spotrebu jednorazových nápojových obalov aspoň na

úrovni 50 %, muselo direktívne stanoviť zálohový systém.

80

Záloha bola inkorporovaná do ceny produktu, tak aby kupujúci

obmedzil spotrebu JNO. Aby Holandsko zabránilo zneškodňovaniu

odpadu v prospech jeho zhodnocovania, krajina zaviedla vysokú

skládkovú daň a v súcasnosti ukladá na skládky menej ako 2 %

odpadu. V prípade obidvoch krajín sme potvrdili, že fiškálne

nástroje sú dôležitou súcasťou politík nakladania s odpadmi,

spojenou s cieľavedomými investíciami do alternatívnych

technológii, ale aj environmentálnou „osvetou“ verejnosti.

Vedeckou otázkou c. 2 sme zhodnotili, či Slovensko zvýši do roku

2020 prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností

najmenej na úroveň 50 %. SR stále patrí do skupiny krajín

s najnižšou produkciou odpadu. Aby Slovensko bolo schopné

vyprodukovať odpad (per capita) na úrovni Dánska

(porovnateľné rozlohou a poctom obyvateľov), muselo by na jej

území žiť viac ako 10 mil. obyvateľov. Hoci Slovensko najviac

odpadu zneškodňuje ukladaním na skládky, ich pocet má

klesajúcu tendenciu. Ciele stanovené v Rámcovej smernice

o odpadoch sú pre SR príliš ambiciózne. Aby krajina zvýšila

opätovné použitie a recykláciu minimálne papiera, kovov,

plastov a skla, najmenej na úroveň 50 %, musela by vynaložiť

veľké množstvo financných prostriedkov do „zelených“

technológii spracovania odpadov. Slovensko sa naďalej

zaraďuje medzi prijímateľské krajiny, ktoré získavajú najviac

prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Tie však nie sú

vyclenené na podporu financne nárocnej výstavby WtE spaľovní

na Slovensku. Problémom nie sú len chýbajúce financné

prostriedky, ale aj nedostatocná implementácia európskej

legislatívy a verejná mienka, ktorá je proti akejkoľvek

81

výstavbe spaľovní. Na základe predošlých analýz môžeme

konštatovať, že SR do roku 2020 nesplní kompletný cieľ

stanovený Rámcovou smernicou o odpadoch. S najväcšou

pravdepodobnosťou sa jej podarí naplniť tento cieľ iba pri

sklenom odpade.

Len úspešnou implementáciou európskych iniciatív,

zvyšovaním výdavkov v odpadovej oblasti a ich cieľavedomým

vynaložením sa môžu krajiny EÚ priblížiť k recyklujúcej

spolocnosti, ktorá efektívne využíva zdroje. Vytvorením

kruhovej ekonomiky založenej na princípoch zníženia,

opakovaného použitia a recyklácie odpadu, budeme žiť dobrý

život v ekologických medziach našej planéty.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

KNIŽNÉ ZDROJE:

[1] KRANERT, M., CORD-LANDWEHR, K. 2010. Einführung in dieAbfallwirtschaft. 4. vydanie. Wiesbaden: Vieweg+TeubnerVerlag, 2010. 665 s. ISBN 9783834896810

[2] MEADOWS, D. H., MEADOWS, H. et al.1972. The Limits toGrowth. 1. vydanie. New York: Universe Books, 1972. 368s. ISBN 0-87663-165-0

[3] STERN, N. H. 2007. The economics of climate change : the Stern review.1. vydanie. New York: Cambridge University Press, 2007.692 s. ISBN 9780521700801

82

[4] TCHOBANOGLOUS, G., KREITH, F. 2002. Handbook of solidwaste management. 2. vydanie. New York: McGraw-Hill, 2002.950 s. ISBN 0-07-135623-1

[5] ZILCH, K. et al. 2013. Wasserbau, Siedlungswasserwirtschaft,Abfalltechnik. 2.vydanie. Berlin: Springer BerlinHeidelberg. 2013. 2326 s. ISBN 978-3-642-41873-0

PRÁVNE PREDPISY:

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady c.1386/2013/EÚ

[2] Rozhodnutie Komisie c. 2000/532/ES o zoznameodpadov

[3] Smernica c. 2000/76/ES Európskeho parlamentu a Radyo spaľovaní odpadov

[4] Zákon c. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov

INTERNETOVÉ ČASOPISY:

[1] ALSALEH, A., SATTLER, M. L. 2014. Waste Tire Pyrolysis:Influential Parameters and Product Properties. In: CurrentSustainable/Renewable Energy Reports. [online]. 4. vydanie.Springer International Publishing, 20.09.2014. [cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://link.springer.com/article/10.1007/s40518-014-0019-0> ISSN 2196-3010, s.129-135

[2] APPELS, L. et al. 2011. Anaerobic digestion in global bio-energyproduction: Potential and research challenges. In: Renewable andSustainable Energy Reviews. [online]. 9. vydanie. Elsevier.December 2011. [cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1364032111003686> s.4295-4301

83

[3] CRUZ, N. F. et al. 2014. Packaging waste recycling inEurope: Is the industry paying for it? In: Waste management.[online]. 34. vydanie. Elsevier, Február 2014. [cit.2015-06-12]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X13005217> s.298-308

[4] FISCHER, CH. 2011. The development and achievements of EU wastepolicy. In: Journal of Material Cycles and Waste Management.[online]. 13. vydanie. Springer Japan, 25.02.2011.[cit.2015-05-29]. Dostupné na internete:<http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10163-010-0311-z> ISSN 1438-4957, s.2-9

[5] LOMBARDI, L., CARNEVALE E., CORTI A. 2015. A review oftechnologies and performances of thermal treatment systems for energyrecovery from waste. In: Waste Management. [online]. 37.vydanie. Elsevier. Marec 2015. [cit.2015-06-17]. Dostupnéna internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273> s.26-44

[6] SALHOFER, S. 2008. Potentials for the prevention of municipal solidwaste. In: Waste Management. [online]. 28. vydanie.Elsevier, 2008. [cit.2015-06-23]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X07000542> s.245-259

[7] SCHARFF, H. 2014. Landfill reduction experience in The Netherlands.In: Waste Management. [online]. 34. vydanie. Elsevier,November 2014. [cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14002451> s.2218-2224

[8] TABASOVÁ, A. et al. 2012. Waste-to-energy technologies: Impacton environment. In: Energy. [online]. 44. vydanie. Elsevier.August 2012. [cit.2015-06-17]. Dostupné na internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0956053X14005273> s.146-155

INTERNETOVÉ ZDROJE:

84

[1] ASTRUP, N., HEDH, A. 2011. European Refunding Scheme for DrinksContainers. [online]. 26.10.2011 [cit.2015-06-25]. Dostupnéna internete:<http://www.efta.int/sites/default/files/documents/advisory-bodies/parliamentary-committee/jpc-reports/report-2011-10-26.pdf>

[2] BARTELINGS, H. et al. 2005. Effectiveness of landfill taxation.[online]. 24.11.2005 [cit.2015-06-21]. Dostupné nainternete: <http://www.ivm.vu.nl/en/Images/Effective%20landfill%20R05-05_tcm53-102678_tcm53-103947.pdf>

[3a] BMUB. 2014. Fragen und Antworten zur Pfandpflicht. [online].28.11.2014 [cit.2015-06-23]. Dostupné na internete:<www.bmub.bund.de/N20128/>

[3b] BMUB. 2009. Verpackungsabfälle. [online]. 01.07.2009[cit.2015-06-12]. Dostupné na internete:<www.bmub.bund.de/P613/>

[3c] BMUB. 2014. Neue Verordnung soll Fehlentwicklungen bei den dualenSystemen entgegenwirken. [online]. 30.04.2014 [cit.2015-06-15]. Dostupné na internete: <www.bmub.bund.de/N50794/>

[4] BODÍKOVÁ, E. 2014. Prečo sa na Slovensku nespaľuje odpad.[online]. 01.06.2014 [cit.2015-06-26]. Dostupné nainternete: <http://www.odpady-

portal.sk/Dokument/102087/preco-sa-na-slovensku-nespaluje-odpad.aspx>

[5] BOGNER, J., et al. 2007. Waste Management. In Climate Change2007: Mitigation. [online]. 2007 [cit. 2016-05-30].Dostupné na internete: <http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/wg3/ar4-wg3-chapter10.pdf>

[6] BRUNN, C. et al. 2014. Abfälle im Haushalt. Vermeiden, Trennen,Verwerten. [online]. Máj 2014 [cit.2015-06-15]. Dostupnéna internete: <www.uba.de/publikationen/ratgeber-abfaelle-im-haushalt>

[7] CANTNER, J. et al. 2010. Bewertung derVerpackungsverordnung. Evaluierung der Pfandpflicht. [online]. Apríl

85

2010 [cit.2015-06-23]. Dostupné na internete:<https://www.umweltbundesamt.de/sites/default/files/medien/461/publikationen/3931.pdf>

[8] CEPTA. 2009. Anaeróbna digescia. [online]. 2009 [cit.2015-06-19]. Dostupné na internete:<http://www.bioodpady.sk/anaerobna-digescia>

[9] CEWEP. 2012. Waste-to-Energy in Europe in 2012. [online]. 2012[cit.2015-06-22]. Dostupné na internete:<http://www.cewep.eu/information/data/studies/m_1342>

[10] DER GRÜNE PUNKT. 2015. Der Grüne Punkt in Europa. [online].2015 [cit.2015-06-11]. Dostupné na internete:<http://www.gruener-punkt.de/de/geschaeftsfelder/verpackungen/duales-system/international.html>

[11] DPG-PFANDSYSTEM. [s.a.]. Pfandpflichtige Getränke inEinwegverpakungen. [online]. [s.a.] [cit.2015-06-23].Dostupné na internete:<http://www.dpg-pfandsystem.de/index.php/de/die-pfandpflicht-fuer-einweggetraenkeverpackungen.html>

[12a] EEA. 2013. Highest recycling rates in Austria and Germany – butUK and Ireland show fastest increase. In: Portál agentúry Európskej únie.[online]. 13.03.2013 [cit.2015-06-11]. Dostupné nainternete:<http://www.eea.europa.eu/media/newsreleases/highest-recycling-rates-in-austria>

[12b] EEA. 2015. Waste. In: Portál agentúry Európskej únie.[online]. 18.02.2015 [cit.2015-05-30]. Dostupné nainternete:<http://www.eea.europa.eu/soer-2015/europe/waste>

[12c] EEA. 2013. Managing municipal solid waste - a review ofachievements in 32 European countries. In: Portál agentúry Európskejúnie. [online]. 2013 [cit.2015-06-21]. Dostupné nainternete:<http://www.eea.europa.eu/publications/managing-municipal-solid-waste>

86

[13] EIONET. 2013. What is waste? [online]. 29.10.2013[cit.2015-06-15]. Dostupné na internete:<http://scp.eionet.europa.eu/themes/waste/#types>

[14a] EUROPA. 2011. Sixth Environment Action Programme. In: PortálEurópskej únie. [online]. 01.09.2011 [cit.2015-06-02].Dostupné na internete:<http://europa.eu/legislation_summaries/agriculture/environment/l28027_en.htm>

[14b] EUROPA. [s.a.]. Waste management. In: Portál Európskejúnie. [online]. [s.a.] [cit.2015-05-29]. Dostupné nainternete:<http://europa.eu/legislation_summaries/environment/waste_management/index_en.htm>

[15a] EUROPEAN COMMISSION. 2015. Waste Framework Directive. In:Portál Európskej komisie. [online]. 22.04.2015 [cit.2015-05-29]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/environment/waste/framework/list.htm>

[15b] EUROPEAN COMMISSION. 2015. Waste. In: Portál Európskejkomisie. [online]. 10.06.2015 [cit.2015-06-04]. Dostupnéna internete: <http://ec.europa.eu/environment/waste/>

[15c] EUROPEAN COMMISSION. 2014. Moving towards a circular economy.In: Portál Európskej komisie. [online]. 02.07.2014 [cit.2015-06-02]. Dostupné na internete:<https://www.youtube.com/watch?v=URLP6a6a_wA>

[15d] EUROPEAN COMMISSION. 2015. Environmental Action Programme to2020. In: Portál Európskej komisie. [online]. 22.06.2015[cit.2015-06-04]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/environment/newprg/>

[15e] EUROPEAN COMMISSION. 2010. Being wise with waste: the EU’sapproach to waste management. In: Portál Európskej komisie.[online]. 2010 [cit.2015-05-29]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/environment/waste/pdf/WASTE%20BROCHURE.pdf>

87

[15f] EURÓPSKA KOMISIA. [s.a.]. Dobrý život v rámci možností našejplanéty. In: Portál Európskej komisie. [online]. [s.a.][cit.2015-06-08]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/environment/pubs/pdf/factsheets/7eap/sk.pdf>

[15g] EURÓPSKA KOMISIA. 2014. Smerom k obehovémuhospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu. In: Portál Európskejkomisie. [online]. 02.07.2014 [cit.2015-06-08]. Dostupné nainternete:<http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52014DC0398>

[16a] EUROSTAT. 2013. Municipal waste generation and treatment, bytype of treatment method (kg per capita). In: Štatistický portál Európskejúnie. [online]. 2013 [cit.2015-06-22]. Dostupné nainternete:<http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/mapToolClosed.do?tab=map&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsdpc240&toolbox=types>

[16b] EUROSTAT. 2014. Greenhouse gas emission statistics. In:Štatistický portál Európskej únie. [online]. 17.12.2014 [cit.2015-05-30]. Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Greenhouse_gas_emission_statistics>

[16c] EUROSTAT. 2015. Municipal waste generated by country in selectedyears (kg per capita). In: Štatistický portál Európskej únie. [online].08.06.2015 [cit.2015-06-15]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statisticsexplained/index.php/Municipal_waste_statistics>

[16d] EUROSTAT. 2015. Environmental protection expenditure. In:Štatistický portál

Európskej únie. [online]. 08.06.2015 [cit.2015-06-01].Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Environmental_protection_expenditure>

88

[16e] EUROSTAT. 2015. Municipal waste statistics. In: Štatistický portálEurópskej únie. [online]. 08.06.2015 [cit.2015-06-11].Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Municipal_waste_statistics>

[16f] EUROSTAT. 2015. Municipal waste landfilled, incinerated, recycled andcomposted in the EU-27, 1995 to 2013. In: Štatistický portál Európskejúnie. [online]. 08.06.2015 [cit.2015-06-15]. Dostupné nainternete: <http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Municipal_waste_statistics>

[16g] EUROSTAT. 2015. Waste statistics. In: Štatistický portálEurópskej únie. [online].19.06.2015 [cit.2015-06-15]. Dostupné na internete:<http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Waste_statistics>

[17] FISCHER, CH. et al. 2012. Overview of the use of landfill taxes inEurope. [online]. Apríl 2012 [cit.2015-06-21]. Dostupnéna internete:<http://scp.eionet.europa.eu/publications/WP2012_1/wp/WP2012_1>

[18] GRGULOVÁ, A. 2014. Prechod od skládkujúcej k recyklačnejspoločnosti. Príklad redukcie skládkovaného odpadu v Holandsku.[online]. 06.11.2014 [cit.2015-06-21]. Dostupné nainternete:<http://www.odpady-portal.sk/Dokument/102262/prechod-od-skladkujucej-k-recyklacnej-spolocnosti-priklad-redukcie-skladkovaneho-odpadu-v-holandsku.aspx>

[19] HEINISCH, J. 2014. Abfüllung von Getränken in Mehrweg- undökologisch vorteilhaften Einwegverpackungen in Deutschland für die Jahre2012 und 2013. [online]. August 2014 [cit.2015-06-25].Dostupné na internete:<http://www.umweltbundesamt.de/publikationen/abfuellung-von-getraenken-in-mehrweg-oekologisch-0>

[20] CHOMOVÁ, K., VASIĽOVÁ, M. 2013. Prehľad využívaniaekonomických nástrojov v odpadovom hospodárstve v krajinách EÚ.

89

[online]. Máj 2013 [cit.2015- 06-26]. Dostupné na internete:<http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=2098>

[21] IEEP. 2010. Environmental Action Programmes. [online].2010 [cit.2015-06-02]. Dostupné na internete:<http://www.ieep.eu/work-areas/environmental-governance/environmental-action-programmes/>

[22] JOFRA SORA, M. 2013. Incineration overcapacity and waste shippingin Europe: the end of the proximity principle?. [online]. 07.01.2013[cit.2015-06-21]. Dostupné na internete:<http://zazemiata.org/v1/fileadmin/content/otpaduci/docs/Overcapacity_report_2013.pdf>

[23] KUŠNÍR, M., IMRIŠ, I. [s.a.]. Zhodnocovanie odpadovplazmou. [online]. [s.a.] [cit.2015-06-17]. Dostupné nainternete:<http://www.kuvoze.sk/storage/dokumenty/M.Kunr,I.Imri_-_Zhodnocovanie_odpadov_plazmou.pdf>

[24] MARQUES, R. C., et al. 2012. Framework, Evolution andEconomics of Packaging Waste Recycling: The Case of Germany. [online].Január 2012 [cit.2015-06-13]. Dostupné na internete:<http://eimpack.ist.utl.pt/docs/Report_Germany.pdf>

[25] MONIER, V. et al. 2011. Implementing EU Waste Legislationfor Green Growth, Final Report prepared for European Commission DG ENV.[online]. 29.11.2011 [cit.2015-06-08]. Dostupné nainternete:<http://ec.europa.eu/environment/waste/studies/pdf/study%2012%20FINAL%20REPORT.pdf>

[26] MOŇOK, B. 2012. Predchádzanie vzniku a triedenie komunálnychodpadov. [online]. December 2012 [cit.2015-06-26]. Dostupnéna internete:

<http://www.priateliazeme.sk/spz/publikacie/predchadzanie-vzniku-triedenie- komunalnych-odpadov-prirucka-pre-samospravy-brozura>

90

[27a] MŽP SR. 2015. Program odpadového hospodárstva SR na roky2016 až 2020. [online]. Máj 2015 [cit.2015-06-26]. Dostupnéna internete:

<http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/program-odpadoveho-hospodarstva- slovenskej-republiky-na-roky-2016-2020>

[27b] MŽP SR. [s.a.]. Program predchádzania vzniku odpadu SR naroky 2014-2018. [online]. [s.a.] [cit.2015-06-26]. Dostupné nainternete:

<http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/odpady-obaly/program-predchadzania- vzniku-odpadu/>

[27c] MŽP SR. 2013. Spaľovanie odpadov. [online]. 2013[cit.2015-06-26]. Dostupné na internete:<http://www.minzp.sk/oblasti/odpady-obaly/spalovanie-odpadov/>

[27d] MŽP SR. 2012. Správa o stave životného prostredia Slovenskejrepubliky v roku 2012. [online]. 2012 [cit.2015-06-26].Dostupné na internete:

<http://www.enviroportal.sk/uploads/spravy/2012-sprava.pdf>

[27e] MŽP SR. 2013. Skládky odpadov prevádzkované v SR v roku2013. [online]. 2013 [cit.2015-06-26]. Dostupné nainternete: <http://www.minzp.sk/oblasti/odpady-

obaly/skladkovanie-odpadov/informacie/>

[28] NELLES, M. et al. 2012. MBT in Germany and EuropeDevelopment, Status and Outlook. [online]. 2012 [cit.2015-06-20]. Dostupné na internete: <http://www.waste-management-world.com/articles/print/volume-12/issue-2/features/how-green-is-mechanical-biological-treatment.html>

[29] ODPADY-PORTAL. 2015. Lyžovačka na spaľovni. V Dánsku vyrastátechnologický skvost. [online]. 15.06.2015 [cit.2015-06-17].Dostupné na internete:<http://www.odpady-portal.sk/Dokument/102483/lyzovacka-na-spalovni-v-dansku-vyrasta-technologicky-skvost.aspx>

91

[30] PRE-WASTE. 2011. National deposit scheme for reusable packaging.[online]. 2011 [cit.2015-06-23]. Dostupné na internete:<http://www.prewaste.eu/index.php?option=com_k2&view=item&id=406:100-acr-national-quota-for-reusable-packaging&Itemid=94>

[31] PRIATELIA ZEME-CEPA & MATI. 2013. Pyrolýza. [online].2013 [cit.2015-06-20]. Dostupné na internete:<http://www.priateliazeme.sk/cepa/eportal/princip-vyroby-energie-z-biomasy/vyroba-energie-termochemickou-premenou-biomasy/pyrolyza>

[32] READ, A., GODLEY, A. 2011. How green is mechanicalbiological treatment?. [online]. 2011 [cit.2015-06-20].Dostupné na internete: <http://www.waste-management-world.com/articles/print/volume-12/issue-2/features/how-green-is-mechanical-biological-treatment.html>

[33] RICCI, M. et al. [s.a.] Príručka pre nakladanie s BRO.[online]. [s.a.] [cit.2015-06- 26]. Dostupné nainternete: <http://www.minzp.sk/files/oblasti/odpady-a-

obaly/bioodpad/dokumenty/1-priruckask-1.pdf>

[34] SITA. 2014. Vláda schválila návrh nového zákona o odpadoch.[online]. December 2014 [cit.2015-06-26]. Dostupné nainternete: <http://www.minzp.sk/tlacovy- servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2014/tlacove-spravy-december-2014/vlada- schvalila-navrh-noveho-zakona-odpadoch.html#>

[35] STEWART, H., ELLIOTT, L. 2013. Nicholas Stern: 'I got itwrong on climate change – it's far, far worse'. [online]. 26.01.2013[cit.2015-06-01]. Dostupné na internete:<http://www.theguardian.com/environment/2013/jan/27/nicholas-stern-climate-change-davos>

[36] SZIRONY, A., STEURER, A. 2012. EU-27 environmentalprotection expenditure increased to 2.25% of GDP in 2009. [online].11.06.2012 [cit.2015-06-01]. Dostupné nainternete:<http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3433488/5584788/KS-SF-12-023-EN.PDF/d14fb88e-6cf2-4683-bc2f-50b21f56e8e0?version=1.0>

92

[37] ŠIMKOVIČOVÁ, V. 2011. Aktuálne trendy v odpadovomhospodárstve. [online]. Apríl 2011 [cit.2015-06-03].Dostupné na internete:<http://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro4/12_aktualne.pdf>

[38] ŠÚ SR. 2014. Odpady v Slovenskej republike 2013. In: Štatistickýportál SR. [online]. November 2014. [cit.2015-06-26]. Dostupnéna internete: <www.statistics.sk>

[39] TASR. 2013. Na Slovensku sú tisícky čiernych skládok, šíria sa z nichinvázne druhy rastlín. [online]. 17.04.2013 [cit.2015-06-26].Dostupné na internete:

<http://www.enviroportal.sk/clanok/na-slovensku-su-tisicky-ciernych-skladok-siria- sa-z-nich-invazne-druhy-rastlin>

[40] TURNER, G. 2008. A comparison of the Limits to Growth with thirtyyears of reality. [online]. 2008 [cit.2015-05-30]. Dostupné nainternete:<http://www.manicore.com/fichiers/Turner_Meadows_vs_historical_data.pdf>

[41] VOGT, R., et al. 2015. Klimaschutzpotenziale der Abfallwirtschaft.[online]. Jún 2015 [cit.2015-05-30]. Dostupné na internete:

<http://www.umweltbundesamt.de/publikationen/klimaschutzpotenziale-der- abfallwirtschaft>

[42] VOS, M. 2012. Recycling benefits from combustible waste imports.[online]. November 2012 [cit.2015-06-22]. Dostupné nainternete:<http://www.wastematters.eu/uploads/media/DWMA_Recycling_benefits_from_combustible_waste_imports_November_2012.pdf>

[43] WONG, D. 2014. Waste management policy in the Netherlands.[online]. Apríl 2012 [cit.2015-06-21]. Dostupné nainternete:<http://scp.eionet.europa.eu/publications/WP2012_1/wp/WP2012_1>

93

94