Symbolické uloženie lebky koňa v hroboch v závere doby popolnicových polí a v počiatkoch doby...

POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSKÁ

Ondrej Ožďáni(editor)

Archaeologica Slovaca Monographiae

COMMUNICATIONES

Instituti Archaeologici NitriensisAcademiae Scientiarum Slovacae

TOMUS XVII

NITRAE MMXV

ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

Ondrej Ožďáni(editor)

POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSKÁ

Zborník referátov z XII. medzinárodnej konferencie„Doba popolnicových polí a doba halštatská“

Hriňová-Poľana 14. – 18. máj 2012

Publikácia vznikla s finančným prispením Agentúry na podporuvýskumu a vývoja (evidenčné číslo projektu APVV-0736-11)

NITRA 2015

Ondrej Ožďáni (editor)

POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSKÁ Nitra 2015

Archaeologica Slovaca MonographiaeCommunicationesTomus XVII

© Archeologický ústav SAV, Nitra 2015© Ondrej Ožďáni

Hlavný redaktor: doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.

Zostavovateľ a výkonný redaktor – PhDr. Ondrej Ožďáni, CSc.

Recenzenti: Mgr. Lucia Benediková, PhD., PhDr. Ivan Cheben, CSc.

Anglický preklad – Mgr. Dana Marková, PhD.

Počítačová sadzba – Mária Kunová

Tlač – VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava

Rozširuje: Archeologický ústav SAV Akademická 2, 949 21 Nitra tel.: +421/37/6943 209 fax: +421/37/733 56 18 e-mail: [email protected]

Nepredajné.

Za znenie, obsah príspevkov, ako i za kvalitu obrazových príloh zodpovedajú autori.

Neprešlo jazykovou úpravou.

Na prednej strane obálky – pohľad na sídliskový areál kultúr juhovýchodných popolnicových polí v Re-vúckej vrchovine Slovenského rudohoria.

The front cover of the book shows settlement area of the Southeastern Urnfields in the Revúca Highlands located in the Slovak Ore Mountains.

Na zadnej strane obálky – Cinobaňa. Pohrebisko kultúr juhovýchodných popolnicových polí v polohe Jarčanisko; v pozadí hradisko kyjatickej kultúry v masíve Striebornej. Foto: archív AÚ SAV v Nitre.

The back cover of the book shows the burial ground of the Southeastern Urnfields at the location Jarča-nisko in Cinobaňa; the Kyjatice Culture hill-fort on the Strieborná (Silver Hill) in the background. Photo: Archive of the AI SAS in Nitra.

Vydal Archeologický ústav SAV

ISBN 978-80-89315-85-7

OBSAH – INHALT – CONTENTS

Václav Furmánek – Ondrej Ožďáni – Peter TóthXII. medzinárodná konferencia „Doba popolnicových polí a doba halštatská“ ........................................... 7

Václav FurmánekPolstoročie výskumu popolnicových polí na Slovensku ................................................................................ 11Half a Century of Research on the Urnfield Period ......................................................................................... 26

Jan Frolík – Radko SedláčekArtefakt jihovýchodní provenience z Mikulovic (okr. Pardubice, Česká republika) ................................. 27An Artefact of the South-East provenience from Mikulovice (Pardubice district, the Czech republic) ... 41

Jakub HalamaBronzový žebrovaný náramek a rekonstrukce původního nálezového celku depotu Hrabová 1(okr. Šumperk) ..............................................................................................................................................................43Bronze Bracelet and Reconstruction of original Assemblage of the Hoard Hrabová 1 (Dist. Šumperk) .. 53

Martin HložekPetroarcheologická charakteristika drobného hliněného artefaktu z halštatské fáze pohřebištěv Moravičanech ..................................................................................................................................................... 55

Carol KacsóDas Bronzeschwert von Sighetu Marmaţiei. Beiträge zur Kenntnis der bronzezeitlichen Gewässerfunde in Rumänien ..59Bronze Sword of Sighetu Marmaţiei. The Contribution to the Bronze Age water finds in Romania ............................. 72

Petra Kmeťová – Susanne Stegmann-RajtárSymbolické uloženie lebky koňa v hroboch v závere doby popolnicových polí a v počiatkoch doby halštatskej ..................................................................................................................................................... 73Zur symbolischen Bestattung von Pferdeschädeln in Gräbern der späten Urnenfelder- undälteren Hallstattzeit ............................................................................................................................................... 91

Petr KosDva hroby z počátku doby halštatské ze Znojma (s antropologickým posudkem J. Kaly) ....................... 93Two Graves from the Beginning of the Hallstatt Period in Znojmo (with an Anthropological Report by J. Kala) ................................................................................................................................................. 112

Petr KrištufKontinuita mohylových pohřebišť doby bronzové v západních Čechách. Příspěvek k významuvelikosti milavečských mohyl ...................................................................................................................................... 113Continuity of the Barrow Burial Sites in Western Bohemia. Contribution to the Importance of sizeof the Milavče Culture Barrows ................................................................................................................................... 123

Martin KvietokPo stopách horára Ondreja Smidu. Príspevok k lokalizácii depotu bronzových mečov z Podkoníc(okr. Banská Bystrica) ......................................................................................................................................... 125In the footsteps of the Woodsman Ondrej Smida... Contribution to the Localization of the Hoard of Bronze Swords in Podkonice (dist. Banská Bystrica) ................................................................................................................. 136

Erika MakarováDrobné hlinené predmety z halštatskej fázy pohrebiska v Moravičanoch ................................................ 137Small clay finds from the Hallstatt phase of the burial ground in Moravičany ........................................ 147

Jana MihályiováArcheobotanické výsledky z výskumu žiarového pohrebiska kyjatickej kultúry v Cinobani ................ 149Archaeobotanical Results from the Excavation on the Kyjatice Culture Cremation Burial Ground in Cinobaňa ..................................................................................................................................................................157

Vladimír Mitáš – Václav FurmánekPohrebisko kultúrneho komplexu juhovýchodných popolnicových polí v Cinobani (výskum v rokoch 2007–2012) ...................................................................................................................................... 159Burial Ground of the Cultural Complex of the Southeastern Urnfields in Cinobaňa (Research Excavation in the Years 2007–2012) ................................................................................................................ 189

Mária NovotnáK vojenstvu doby bronzovej .............................................................................................................................. 191Zum Militärwesen der Bronzezeit .................................................................................................................... 198

David ParmaBěžné sídelní areály doby bronzové – co s nimi? ........................................................................................... 199Usual Settlement Areas of the Bronze Age – What about them? ................................................................. 212

Jaroslava PavelkováAntropologická analýza žárových hrobů jihovýchodních popelnicových polí z obce Silica, okr. Rožňava ........................................................................................................................................................ 213Anthropological Analysis of the Burial Ground of the South – East Urnfield at Silica, Dist. Rožňava ... 216

Jaroslava Pavelková – Václav FurmánekAntropologická analýza žárových hrobů lužické kultury z lokality Mikušovce, okr. Ilava .................... 217Anthropological Analysis of the Burial Ground of Lusatian Culture at Mikušovce, Dist. Ilava ............ 222

Milan SalašSpecifika nálezových situací velatického horizontu na návrší cezavy u Blučiny ...................................... 223Specifics of the Velatice Horizon Contexts on the hilltop Cezavy near Blučina ........................................ 233

Stanislav StuchlíkZlato v období popelnicových polí na Moravě a ve Slezsku ........................................................................ 235Gold from the Urnfield Period in Moravia and Silesia .................................................................................. 244

David VíchNález šálku typu Fuchsstadt z východních Čech .......................................................................................... 245A Find of the Fuchsstadt – Type Cup in East Bohemia ................................................................................. 252

Barbara Zajacová – Zoja Benkovsky-PivovarováArcheologické prieskumy a výskumy v katastri obce Mikušovce (okr. Ilava). Stav bádania ...................... 253Archaeological Surveys and Excavations in Mikušovce Village (dist. Ilava). State of Research ................... 261

Skratky – Abkürzungen – Abbreviations .................................................................................................. 263

POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSK Á, NITR A 2015, 73–92

73

SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOV ÝCH POLÍ A V POČIATKOCH

DOBY HALŠTATSKEJ1

P E T R A K M E Ť O V Á – S U S A N N E S T E G M A N N - R A J T Á R

Symbolic Deposition of a Horse Skull in Graves of the Final Phase of the Urnfield Period and the Beginning of the Hallstatt Period. In Central European final Bronze and early Iron Age the deposition of a horse-skull or parts of it occurs in several human graves that can be assigned to individuals of high social rank. Based on similarities with such graves as mentioned in this paper, we suggest that also a pit from an early Iron Age site in Bratislava-Devín, Slovakia, should be interpreted as a grave. Connections with the North Pontic region are introduced, mainly based on finds from Brno-Obřany, Czech Republic, and grave 5 from Vysokaia mohyla in Balky, Ukraine. The phenomenon of a horse-skull or its parts being deposited in human graves occurs quite frequent in the final Bronze and early Iron Age, but it continued as a tradition also in the subsequent Hallstatt culture phases. Starting from these graves, the symbolism of the horse-skull in the burial rites of final Bronze and early Iron Age is examined in a broader Central European perspective. The ritual deposition of horse-skulls in graves may reflect the importance of horses in the society of this time as well as the elevated social status of the deceased. It is suggested that this habit could have served to emphasize that the deceased was a member of the evolving Hallstatt elites.

Key words: Final Bronze Age, Early Iron Age, burial rite, social elites, horse skull, status symbol.

ÚVOD

Doba halštatská v širšej strednej Európe bola spojená s prienikom viacerých nových prvkov. Niektoré z nich sa objavili už v priebehu neskorej doby bronzovej a mali výrazný vplyv na tzv. halštatizáciu miest-nej spoločnosti, najmä elít, ktorá bola spojená so vznikom halštatských sociálne privilegovaných vrstiev resp. s premenou elít doby popolnicových polí na elity doby halštatskej. Prevažne vo východnej časti strednej Európy sa objavili predmety tzv. východného typu, s analógiami v severopontsko-kaukazskej oblasti. Dôležité miesto mali medzi nimi predmety asociované s koňom – či už predmety slúžiace na ovládanie koňa (súčasti konského postroja), alebo predmety s vyobrazením koňa, ktoré reprezentovali spoločenský status ich nositeľov (tzv. sceptre). Išlo o dôsledok „fascinácie“ neskoropopolnicových stredo-európskych elít predovšetkým severokaukazskými elitami, najmä ich životným štýlom a prezentovaním statusu (Metzner-Nebelsick 2002, 489-492). Oba typy predmetov našli v oblasti neskoršej halštatskej kul-túry veľkú odozvu. Konský postroj bol bežnou súčasťou hrobov bojovníckych elít a vyobrazenie koňa sa rozšírilo aj na šperk a súčasti odevu (napr. spony, závesky a pod. – Koch 1998; Metzner-Nebelsick 2002, 454–456, 462–468; 2007), keramiku a na ďalšie typy predmetov. Kôň sa stal „symbolom novej doby“, ako ho výstižne označila J. K. Koch (1998).

S novou dôležitosťou koňa súvisel aj nárast jeho významu v pohrebnom ríte. Okrem uklada-nia spomínaných predmetov do hrobov sa v tomto období objavilo aj usmrtenie a uloženie celého koňa alebo len časti jeho tela do kontextu s hrobom človeka. I keď sa deponovanie drobných častí konského tela na pohrebiskách objavilo už v období starších a stredných popolnicových polí (napr. Abłamowicz 2005, 262; Plesl 1990, 254 n.; Veliačik 1991, 205 n.), výraznejšie sa rozšírilo až v období neskorých popolnicových polí a hlavne v dobe halštatskej. Zvyšky celých tiel koní na pohrebiskách sú bezpečne doložené až v dobe halštatskej, no nie od najstaršieho obdobia (Ambs 1998; Dular 2007;2

1 Táto práca bola podporovaná Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja na základe zmlúv č. APVV-0598-10 a APVV-0736-11 a Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR a SAV v rámci projektov VEGA 2/0061/10 a VEGA 2/0051/12.

2 Mladší sa zdá byť aj nedávno odkrytý hrob z lokality Sv. Križ Brdovečki so zvyškami celého tela koňa: hoci unikátna prilba (Cvitković/Škoberne 2003, 222–225, obr. 6) by mohla byť na základe najbližších analógií z hrobov z Gornja Radgona (Bad Rad-kersburg) a Csönge zaradená do staršej doby halštatskej (HaC: Egg 1986, 206, 214; porov. aj Teržan 1990, 84–90), zubadlo s pri-nitovanými rovnými postrannicami s tromi uškami a s jedným koncom ohnutým, zrejme v tvare zvieracej hlavičky (Škoberne 2004, obr. 27), jednoznačne datuje hrob najskôr na začiatok mladšej doby halštatskej (začiatok HaD: k najstarším nálezom zubadiel s prinitovanými postrannicami z polovice príp. 2. pol. 7. stor. pred Kr.: Smirnova 1993, 112-116, obr. 7:4; Galanina 1997, 181 nn., tab. 17:298a; 25:346; podobný typ zubadla pochádza aj z hrobu 5/1 zo Stičny, ktorý je datovaný do stupňa hadovitej spony: Kruh 2008, 80–82).

PETRA KMEŤOVÁ – SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR

74

Hennig 2001; Hennig et al. 2009; Egg/Kramer 2005, 10; Fekete 1985, 41; Nebelsick 1997, 95; Offenberger 1980, 438; Vadász 1986, 253).3 K frekventovaným zvykom patrilo tiež deponovanie hlavy (lebky) koňa a jej častí do hrobov. Analýza materiálu pritom poukazuje na to, že tento zvyk bol zvlášť rozšírený už na konci obdobia popolnicových polí a vo včasnohalštatskom období.

HROBY S LEBKAMI KONÍ A ICH ČASŤAMI ZO ZÁVERU OBDOBIA POPOLNICOVÝCH POLÍ

Brno-Obřany

Významné postavenie koňa v období popolnicových polí sa odzrkadlilo v nálezoch ako aj v nálezo-vých súvislostiach zo známeho hradiska a pohrebiska v Brne-Obřanoch na Morave. Archeologický výs-kum na tejto lokalite sa dnes stal už skutočnou súčasťou dejín moravskej archeológie. Terénne výkopy od roku 1885 uskutočňovali najmä členovia brnenského Musejního spolku a neskôr vo výskume pokra-čovali aj profesionálni archeológovia (Adámek 1961, 21; Podborský 1994, 206). Komplexné dokumentovanie a vyhodnotenie staršieho ako aj novšieho materiálu je však veľmi zdĺhavé a náročné a práve z tohto

3 Staršie nálezy pozostatkov celých tiel koní v strednej Európe (napr. zo staršej doby bronzovej) na tomto mieste neberie-me do úvahy, vzhľadom na to, že nie je doložená kontinuita existencie tohto zvyku do doby halštatskej.

Obr. 1. Brno-Obřany, opevnené výšinné sídlisko a žiarové pohrebisko. Podľa Bálek/Čižmář 2001.

SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOVÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ

75

dôvodu sa ho ani dodnes nepodarilo uspokojivo ukončiť (Podborský 1970, 68; 1993; 1994, 206). Ostrožné hradisko s veľkosťou 42 ha, ktoré sa rozprestieralo na predpolí Moravského krasu, bolo z troch strán ob-mývané riekou Svitavou a malo veľmi výhodnú strategickú polohu (obr. 1). Postupne sa na tomto mieste podarilo vybudovať mocenské, hospodárske a politické centrum, ktoré vzniklo na rozhraní podolskej a lužickej kultúry (Stegmann-Rajtár 1992, Stillfried-Podolí-Vál II/Chotín). Pohrebisko sa nachádzalo v bez-prostrednej blízkosti hradiska, a to v polohách „Široké, Úzké a Příční“. Zo zisteného počtu 263 hrobov sa podarilo preskúmať 169. Na základe predpokladu V. Podborského je však veľmi pravdepodobné, že tu bolo uložených až okolo 2000 hrobov (Podborský 1994, 208). Počiatky osídlenia spadajú do obdobia velaticko-podolskej kultúry, teda na prelom 11. a 10. stor. pred Kr. Najväčší rozmach zažívalo hradisko aj pohrebisko v mladšej a neskorej dobe popolnicových polí (10. a 9. stor. pred Kr.).

Obrovský počet a rôznorodosť nálezov poukazuje na jeho kľúčový význam nielen v rámci kultúrne-ho vývoja stredoeurópskeho regiónu. Mnohé mimoriadne nálezy sú dokladom jeho nadregionálnych kontaktov so vzdialenými oblasťami nielen južnej a juhovýchodnej Európy, ale aj s pričiernomorskou a kaukazskou oblasťou. Nové poznatky k chronológií sa získali vďaka žiarovému hrobu 169, ktorého

Obr. 2. Brno-Obřany, pôdorysy hrobov 140 (1), 169 (2) a 163 (3 – bez mierky) s nálezovou situáciou. Podľa Adámek 1961, obr. 90 (1); 96 (3); 99 (2).


76

Obr. 3. 1–50 – Balky-Vysokaja mohyla, hrob 5, inventár. 51 – Brno-Obřany, žiarový hrob 4. 52–53 – Brno-Obřany, nálezy z priestoru hradiska. 1, 7, 8, 12–35 bronz; 3–6 zlato; 9, 51 keramika; 2, 11 kameň; 36–49, 52, 53 kosť; 50 drevo. 1–50 – podľa Terenožkin 1976, obr. 6–7. 51 – podľa Stegmann-Rajtár 1992, obr. 1:7. 52–53 (podľa Bukowski 1976, tab. III: 1, 2. Mierka – a: 9; mierka b: 12–50, 52, 53;

ostatné predmety bez mierky).


77

miesto v kultúrnom vývoji doby popolnicových polí bolo vyhodnotené už dávnejšie. Tento hrob, odkry-tý v roku 1932,4 bol v porovnaní s inými hrobmi odkrytými na tomto rozsiahlom pohrebisku výrazne bohatší. Hrob patril jazdcovi-bojovníkovi, ktorý reprezentoval elitu vtedajšej spoločnosti. V sprievode keramiky kultúry popolnicových polí (podolská a lužická kultúra) sa v ňom vyskytli aj unikátne kovové predmety cudzej proveniencie, o. i. železný meč s jazykovitou rukoväťou juhoeurópskej proveniencie a bronzové nákončie pošvy meča ponticko-kaukazského typu (Stegmann-Rajtár 1994, 323, obr. 1B; k rozší-reniu: Metzner-Nebelsick 2002, 378, obr. 171). Na základe nadregionálnych súvislostí bol hrob zaradený do 9., najneskôr na začiatok 8. stor. pred Kr. (Stegmann-Rajtár 1986; 1992, 40; 1994, 324; Podborský 1994, 210) (obr. 2: 2).

Prvým odkrytým hrobom v Brne-Obřanoch bol žiarový hrob 6, v ktorom sa okrem štyroch nádob našla aj bronzová plastika koníka (Adámek 1961, 83; obr. 7). V súvislosti s uložením časti hlavy koňa je dôležitý hrob 163, v ktorom sa našla jeho dolná čeľusť (Adámek 1961, 94). V bohatom hrobe 140 (pravde-podobne hrob ženy s dieťaťom) sa zas okrem keramiky, bronzových a železných predmetov našiel aj zub koňa (Adámek 1961, 91). Všetky uvedené žiarové hroby mali kruhový pôdorys o veľkosti 120, 160 a 180 cm (Adámek 1961, 91, obr. 90; 94; 96; 95; 99; obr. 2).

Pokračovaním tradície ukladania (len) častí konskej lebky do hrobu človeka aj v rozvinutej fáze hal-štatskej kultúry je nález z bohato vybaveného komorového hrobu horákovskej halštatskej skupiny z Brat-číc na južnej Morave, ktorý obsahoval pohreb privilegovaného muža – bojovníka (Golec 2005, 93–140, tab. 48).

Steinkirchen

K významným objavom neskorej doby popolnicových polí v Bavorsku patrí žiarový hrob zo Stein-kirchenu, okr. Deggendorf, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti Dunaja, ktorý okrem domácich typov bronzových predmetov obsahoval aj nálezy konského postroja ponticko-kaukazského typu. Hrob bol objavený už v r. 1937 a prvýkrát publikovaný Fridrichom Holstem (Holste 1940). Vyhodnotením ná-lezov v širších kultúrno-historických súvislostiach sa v nasledovnom období zaoberali mnohí bádatelia, najmä G. Kossack (1954), H. Müller-Karpe (1975), K. Schmotz (1989), Ch. Clausing (2001) a v poslednej dobe problematiku zhrnula C. Metzner-Nebelsick (2002; 2005). Na základe prvotnej informácie nálezcu bola bezprostredne nad keramickou nádobou uložená konská lebka, ktorá sa však medzi nálezmi v mú-zeu nezachovala. Správu o nálezových okolnostiach inventáru preveril Georg Kossack a podarilo sa mu zistiť, že je vierohodná (Kossack 1954, 162).

Hrob obsahoval veľkú nádobu (urnu), v ktorej okrem popola boli uložené všetky ostatné prílohy, prevažne bronzové, ktoré sa zväčša zachovali iba vo fragmentárnom stave: konský postroj (2 zubadlá a 4 postrannice) a jeho súčasti (prevliečky a pukličky), naberačka, kovanie picieho rohu, ihlica s guľo-vitou hlavicou, bronzový pliešok a tiež kamenný brúsik (Clausing 2001). Kombinácia dvoch zubadiel dovoľuje v prípade Steinkirchenu uvažovať o symbolickom vyjadrení voza v zmysle pars pro toto, v kto-rom sa odráža tradičný element stredoeurópskej reprezentácie statusu (Metzner-Nebelsick 2002, 279). Ide teda jednoznačne o elitný hrob jedinca, ktorý bol pochovaný s konským postrojom zhotoveným podľa cudzích predlôh, ktorý však na základe svojho zloženia odráža záprah voza s dvoma koňmi, čím re-prezentuje jeho stredoeurópsku tradíciu. K datovaniu významne prispela najmä bronzová naberačka polguľovitého tvaru, ktorá sa síce vyskytuje aj v hroboch staršej doby halštatskej (HaC), ale typologicky najstaršie exempláre sa zachovali práve v hroboch z mladšej a neskorej doby popolnicových polí (HaB) (Clausing 2001, 25, obr. 8). Dokladá zároveň kontinuitu kultúrneho vývoja a svedčí o pretrvávaní tradícií na prelome doby bronzovej a železnej. Typologická analýza materiálu z kľúčového inventára zo Steinkir-chenu dokladá, že ho môžeme zaradiť do 9. stor. pred Kr., teda na koniec neskorej doby popolnicových polí (Clausing 2001; Metzner-Nebelsick 2002; 2005).

V súvislosti s uložením konskej lebky do hrobu sa inventár zo Steinkirchenu v rámci vývoja doby popolnicových polí doteraz javil ako ojedinelý (Metzner-Nebelsick 2002, 205). V súvislosti s výskytom kostí konskej lebky na pohrebisku v Brne-Obřanoch, ako aj v „objekte“ z Devína, ktorému sa venujeme v nasle-dujúcej časti príspevku, už Steinkirchen podľa nášho názoru nepredstavuje izolovaný jav. V rámci rozší-renia tejto pohrebnej zvyklosti predstavuje hrob zo Steinkirchenu najzápadnejšie ležiaci hrob tohto typu.

4 Zaujímavá je aj skutočnosť, že hoci ide o žiarový hrob, podľa kresby nálezovej situácie (obr. 2: 2) do neho bola pravdepo-dobne uložená nespálená hlava pochovaného. Samozrejme, pokiaľ možno kresbu považovať za vierohodnú.


78

Nálezy zo severného Pričiernomoria (Balky a Iľjevka)

Uloženie lebky koňa je doložené aj v pričiernomorskej oblasti. Konkrétne ide o nálezy z hrobu 5 z mo-hyly Balky-Vysokaja mohyla (Zaporožská obl.) na Ukrajine, ako aj z Iľjevky v Rusku (Volgogradská obl.). Nález z Iľjevky pochádza zo ženského hrobu 3 z mohyly 1, ktorý je datovaný do predskýtskeho obdobia (Terenožkin 1976, 68). Na druhej strane, komorový hrob 5 z mohyly Vysokaja mohyla pri ukrajinskej obci Balky obsahoval výnimočne bohatý pohreb človeka s výzbrojou pre bojovníka jazdca: meč, zubadlo, početné hroty šípov z bronzu a kosti, kamenný brúsik, zlatá záušnica, zlatý diadém (?), drevená nádob-ka zdobená zlatými plieškami, miniatúrny nôž a keramické nádoby (obr. 3: 1–50). Aj v tomto prípade bola lebka koňa uložená nad hrobovou komorou, spolu s kosťami ďalších zvierat. Potravinové prílohy (zvyšky barana) však boli uložené do interiéru komory. Je tiež povšimnutiahodné, že konský postroj sa nachádzal na inom mieste než lebka, teda v interiéri komory. To znamená, že patril k osobnej výbave zomrelého (Terenožkin 1976, 31–34, obr. 6; 7). Na základe analógií inventára ho možno datovať do záveru 9. stor. pred Kr., i keď nemožno vylúčiť ani zaradenie do 8. storočia pred Kr. (Metzner-Nebelsick 2002, 259 n., 437; Kossack 1980, 134).

V súvislosti s hrobom z Balky je dôležité, že tento poukazuje aj na ďalšie významné súvislosti s po-hrebiskom Brno-Obřany. Typy kostených hrotov šípov a tiež baňatá nádoba s vysokým úzkym hrdlom (obr. 3: 9; 36–47) majú paralely na obřanskom hradisku (Adámek 1961, tab. 97: 4.6) a pohrebisku (Adámek 1961, tab. 125: 4, Podborský 1994, 224, obr. 6: B1) (obr. 3: 51-53). Obdobná fľašovitá nádoba (obr. 3: 51) sa našla v žiarovom hrobe 4 staršej fázy podolskej kultúry. Na baňatom vydutí je zdobená ojedinelou rytou výz-dobou, ktorej motívy sú usporiadané do šachovnicovitého systému. Tento typ a rovnako aj podobná výz-doba keramiky je známa z mohýl kimmerského obdobia (černoleská kultúra – Kossack 1980, 127, obr. 3). Kostené hroty šípov z Brna-Obřan patria podľa V. I. Kločka práve k typu Vysokaja mohyla, pričom na základe ich rozšírenia sú Brno-Obřany jednou z najzápadnejšie ležiacich lokalít (Kločko 2004, 200 mapa 1: 13; 205, obr. 1). Tieto unikátne nálezy, ktoré patria ešte do predskýtskeho obdobia, podobne ako aj cudzí kovový inventár z obřanského hrobu 169, sú svedectvom priamych kontaktov medzi vzdialenými oblas-ťami. Jednoznačne to dokladá železný meč s jazykovitou rukoväťou, charakteristický pre egejskú oblasť (aténska Agora) a juhovýchodoalpskú oblasť (Mušja jama), ako aj bronzové plutvovité nákončie z pričier-nomorskej a kaukazskej oblasti. Oba tieto kľúčové nálezy boli rozšírené v 10. a 9. stor. pred Kr. a rozšírili sa aj do strednej Európy (Kossack 1980, Stegmann-Rajtár 1986; Metzner-Nebelsick 2002, 378, obr. 171).

Zvyk vkladať do hrobu lebku koňa je charakteristický pre neskorú fázu doby popolnicových polí. Nasledujúce príklady hrobových celkov z východoalpskej halštatskej oblasti aj z lužického kultúrneho okruhu ukazujú, že sa tento rituál presadil aj v halštatských pohrebných zvyklostiach. Ako sa zdá, vkla-danie konskej hlavy (lebky) do hrobu sa presadilo predovšetkým na prelome doby popolnicových polí a doby halštatskej.

VČASNOHALŠTATSKÉ HROBY S KONSKOU LEBKOU

Novo mesto

Hroby s konskými lebkami charakterizujú aj včasnohalštatský horizont. Jedným z hrobov radených do včasnohalštatského obdobia je aj známy centrálny hrob z mohyly 1 v Novom meste-Kapiteljskej nji-ve v slovinskom Dolenjsku. Územie Noveho mesta patrilo k najdôležitejším strediskám staršej železnej doby v oblasti Dolenjska. Osídlených bolo viacero polôh s viacerými mohylovými pohrebiskami v ich okolí (veľké tzv. rodinné alebo klanové mohyly). Nekropola v polohe Kapiteljska njiva je najväčším hal-štatským mohylovým pohrebiskom v Novom meste. Mohyla 1 bola skúmaná systematicky v rokoch 1987–1992 pod vedením T. Kneza a B. Križa (Knez 1993). Predmetný centrálny hrob obsahoval približne štvorcovú hrobovú komoru mohutnej kamennej konštrukcie. Jeho inventár pozostával len zo železného zubadla, fragmentov dvoch keramických nádob a zvyškov konskej lebky. Z tej sa zachovali ľavá strana sánky a časť hornej čeľuste, obe so stoličkami, a ďalšie zuby (Knez 1993, 17, 23, 35, tab. 4–6). Hoci in-ventár hrobu nie je početný, pochovaná osoba, ktorej zvyšky sa kvôli mimoriadne agresívnej pôde ne-zachovali, musela niesť status výnimočnosti. Signalizuje to nielen centrálna poloha v rámci mohyly, ale


79

aj konský postroj či nádoby luxusného typu (zdobené kovovými aplikáciami). Napokon, keďže bol hrob sekundárne narušený, mohol sa zachovať len zlomok pôvodného inventára.

Hrob je datovaný do stupňa Podzemelj (Dular 2007, 745), buď do jeho mladšej fázy, ale ešte pred zná-my hrob 16 s machairou z tej istej mohyly, ktorý tiež patrí do rovnakého stupňa (Knez 1993, 23), alebo do horizontu Podzemelj 1 (Teržan 2008, 202). Na jeho skorý vek odkazuje železné tordované zubadlo s krúž-kovými postrannicami (Knez 1993, tab. 5). Zubadlá rovnakého typu pochádzajú v západohalštatskej oblasti z celkov, datovaných do včasnej fázy stupňa HC1, v juhovýchodnej Európe mohli ale prežívať o niečo dlhšie. Západohalštatské analógie zubadla z hrobu 16 sú zase datované do celého stupňa HC1 a ihlice s viacnásobne členenou hlavicou majú analógie v stupni Este IIIB1, porovnateľnom s mladšou fázou stupňa HC1 a staršou fázou stupňa HC2 (Trachsel 2004, 432, 485-487, MST 08 a 09x, obr. 165). Cen-trálny hrob mohyly 1 je aj na základe toho starší než hrob 16.

O niečo mladší je aj výnimočný centrálny hrob 16/34 z tej istej mohylovej nekropoly v Novom meste. Obsahoval totiž bohatý pohreb ženy. Asi 40 cm nad hrobom sa našli zvyšky konskej lebky (Dular 2007, 746, kat. č. 27).5 B. Teržan (2008, 203) ho zaradila na prelom stupňov Podzemelj 2 a Stična 1.6

Zdá sa, že zvyk vkladať konskú lebku resp. hlavu do hrobu osoby vysokého sociálneho postavenia bol v Novom meste obľúbenejší, než v iných oblastiach: okrem spomínaných hrobov lebku koňa obsaho-val aj hrob 11 z mohyly 16 na Kapiteljskej njive (Dular 2007, kat. č. 26), hrob 2-3 z Malenškovej njivy7 (Šmid 1908, hl. 203, obr. 1; Guštin/Teržan 1975, 189 n., tab. 1-2; Teržan 1998, 527, pozn. 109) aj neskorohalštatský hrob 4/3 z polohy Znančeve njive, s bohatou mužskou aj ženskou výbavou (Knez 1986, 88–90; Hundt 1973, 332–333). Ak, pravda, za nálezmi pozostatkov (len) konských lebiek nestoja účinky miestnej agresívnej pôdy (Knez 1978, 126), ktorá mohla rozložiť zvyšné časti konských kostier.

Konské lebky či ich časti pochádzajú aj z iných lokalít dolenjskej skupiny, a to z mladších fáz doby halštatskej. Viacero nálezov pochádza z mohylových pohrebísk v Libne a v Stične (Dular 2007, 738 n., kat. č. 5, 6, 33, 37). Hrob z čeľusťou koňa bol odkrytý aj v skupine Sveta Lucija (Most na Soči, hrob M 379 – Marchesetti, 16 (110); Teržan/Trampuž 1973, 421).

Gorszewice

Halštatskou kultúrou bola silno ovplyvnená lužická kultúra v oblasti Sliezska v južnom Poľsku. Na rozsiahlom pohrebisku v Gorszewiciach (okr. Szamotuly), ktoré bolo preskúmané na konci 19. storočia, bolo odkrytých tiež niekoľko žiarových hrobov s neprepálenými konskými lebkami. Je však potrebné podotknúť, že nie je isté, či lebky identifikoval ako konské (archeo)zoológ, preto ich považujeme za ne-overené, i keď pravdepodobné.8 Dva z nich možno na základe výbavy zaradiť k hrobom sociálne vyso-kopostavených bojovníkov (resp. „vojvodcov“). Hrob 17 obsahoval včasnohalštatský meč (typ Gündlin-gen) s nákončím pošvy, sekeru, toaletné potreby (pinzeta) a početnú keramiku (Pieczyński 1953, 109 n., obr. 11). Podobne bohatý bol hrob 33: okrem meča (rovnako typ Gündlingen) obsahoval aj železný čakan so zlatou inkrustáciou a plátovaním, sklenený korálik a ďalšie nezachované predmety z kovu a kera-miky (Pieczyński 1953, 116-118, obr. 22). Oba hroby sa dajú na základe mečov typu Gündlingen datovať pomerne presne do stupňa HC1, skôr do staršej fázy. Určujúcou je predovšetkým kombinácia meča typu Gündlingen s typologicky včasnou formou nákončia pošvy meča s vystretými ramenami (typ Frankfurt) z hrobu 17 (Pieczyński 1953, 109, obr. 11: 3, 22: 1; Trachsel 2004, 114, 118-124 s ďalšou lit., obr. 58).9

Tretí hrob s údajnou konskou lebkou (hrob 16) obsahoval viaceré kovové predmety, napr. harfovitú sponu z bronzu, železný nákrčník a i., ako aj početnú keramiku, vrátane zoomorfnej nádoby. Hrobový inventár naznačuje skôr prítomnosť ženského pohrebu a jeho zaradenie pravdepodobne tiež do staršej fázy stupňa HC (HC1) (Pieczyński 1953, 109, obr. 10; Gedl 2004, 81–88, hl. 87, tab. 53: 229).

5 Za informácie ďakujeme aj B. Križovi.6 Pod nesprávnym označením XIV/34.7 Hoci nie je vylúčené, že konská lebka súvisela z kosťami končatín, ktoré sa našli neďaleko, v hrobe 1 (Dular 2007, kat.

č. 28, pozn. 5).8 Rozlišovanie zvyškov iných zvierat na pohrebisku v prameňoch z výskumu pohrebiska – zvyšky lebky ošípanej, rohy

„byvola“ – zrejme tura – by mohlo s rezervou naznačovať istú znalosť zvieracích zvyškov (Pieczyński 1953, 101 n., 141).9 Nákončie pošvy meča dovoľuje jeho zaradenie do stupňa HC1 früh podľa M. Trachsela (2004, 114), s čím korešponduje aj

vývoj spomínaných typov mečov.


80

Obr. 4. Bratislava-Devín. 1 – plán hradného vrchu s vyznačenou polohou sektoru 1 s halštatskou jamou (objekt 2/1969); 2 – sektor 1 s mohylou stredodunajskej mohylovej kultúry a halštatskou jamou (objekt 2/1969). Podľa Plachá/Furmánek 1975, obr. 1; 2 (1, 2) a Pla-

chá 1971, plán 1 (orientácia situácie na obr. 2).


81

Bratislava-Devín

Do rovnakého kontextu neskoropopolnicových a včasnohalštatských celkov, ktoré obsahovali konskú lebku či jej zvyšky, podľa nášho názoru patrí aj objekt 2/1969 zo známeho výšinného sídliska na Deví-ne. To sa nachádzalo nad sútokom Moravy a Dunaja a malo v období mladších popolnicových polí ako aj v staršej dobe halštatskej kľúčové postavenie v kultúrnom vývoji (Studeníková 1993; Stegmann-Rajtár 2002). Počas dlhodobých systematických výskumov sa tu podarilo odkryť aj početné nálezové situácie a získať nálezy, ktoré môžeme zaradiť do uvedeného obdobia. V rokoch 1969 a 1970 sa tu uskutočnil výs-kum pod vedením V. Plachej a V. Furmánka (SNM Bratislava/AÚ SAV Nitra), počas ktorého sa v sektore 1 odkryla mohyla stredodunajskej mohylovej kultúry. V plášti tejto mohyly, v jeho okrajovej časti, bol v hĺbke 240 cm zachytený kruhový objekt s priemerom 160 cm (obr. 4). Výplň objektu o šírke 90 cm tvorila hnedá zemina premiešaná s uhlíkmi, popolom a veľkými kameňmi, ktoré sa nachádzali v jeho horných vrstvách. Medzi nimi ako aj v hlbších vrstvách sa našlo množstvo väčších a menších fragmentov kerami-ky, z ktorých sa podarilo zrekonštruovať šesť nádob rôzneho tvaru (obr. 5; 6: 1-5). Asi v strede výplne ob-jektu sa nachádzala lebka koňa,10 zvieracia hlinená plastika koníka s lešteným povrchom a kanelovaný praslen (obr. 6: 6-7). Uvedený nález bádatelia interpretovali ako sídliskovú jamu (Plachá/Furmánek 1975). Na základe nálezovej situácie ako aj súvislostí s hrobmi z Brna-Obřan a s hrobom zo Steinkirchen sa zdá ale veľmi pravdepodobné, že nejde o sídliskový objekt, ale skôr o žiarový hrob, ktorý bol zapustený do kamenného plášťa mohyly stredodunajskej mohylovej kultúry (obr. 4: 2).

Existuje viacero indícií, na základe ktorých nálezovú situáciu na Devíne neinterpretujeme ako sídlis-kovú jamu, ale skôr ako hrob: 1. Na základe veľkosti a tvaru hrobovej jamy je jama z Devína podobná žiarovým hrobom z Brna-Obřan (okrúhly

pôdorys hrobovej jamy, priemer 160–180 cm: obr. 2 a 4: 2).2. V jame na Devíne bol vo vrstvách rozptýlený popol („hnedá zemina premiešaná s popolom a uhlíkmi“), čiže je

veľmi pravdepodobné, že išlo o žiarový hrob.3. V objekte sa našli črepy, z ktorých sa podarilo zrekonštruovať šesť celých nádob. Je teda skôr pravdepodobné, že

išlo o hrobový inventár.4. Objekt z Devína zapadá do kontextu rozšírenia fenoménu ukladania lebky koňa do hrobov, od pohrebísk Stein-

kirchen a Brno-Obřany až po severné Pričiernomorie (Balky-Vysokaja mohyla).5. Rituálne uloženie konskej lebky do hrobu predstavuje fenomén, ktorý sa vyskytoval predovšetkým v hroboch

neskorej doby popolnicových polí a v následne v hroboch staršej doby halštatskej a viazal sa predovšetkým na lokality centrálneho významu. Išlo o hroby, ktoré súviseli s jazdeckou elitou.

6. Na základe situovania jamy v priestore mohyly zo strednej doby bronzovej sa zdá byť pravdepodobná interpre-tácia, že ide o hrob. Mohyly z doby halštatskej, umiestnené na staršie mohyly z obdobia strednej alebo mladšej doby bronzovej, boli v priestore kalenderberskej skupiny zistené vo viacerých prípadoch (napr. Janíky-Dolné Janíky, mohyla II, príp. Dunajská Lužná (predtým Nové Košariská), mohyla VI: Studeníková 1996, 500; 2008). Tieto celky dokladajú tradíciu v pochovávaní, prípadne úctu k predkom.

Tvary keramiky (obr. 5; 6: 1–5) majú najbližšie paralely na pohrebisku v Brne-Obřanoch a tiež na ne-ďalekom pohrebisku Podolí. Týka sa to napríklad baňatej nádoby (obr. 5: 2), ktorá sa v Podolí nachádzala v žiarových hroboch 9, 15, 52 a 53 (Říhovský 1982, Tab. 2 C1; 7 C4, 7 D2; 11 C2). Ide o tvar nádoby, ktorý typologicky jednoznačne vychádza z keramiky neskorej doby popolnicových polí (Stillfried-Podolí-Vál II/Chotín) (Stegmann-Rajtár 1992, 36 nn.). Podobné časové zaradenie má aj veľká baňatá nádoba s lievi-kovitým okrajom (obr. 5: 1). Výzdobné motívy na črepoch z Devína (obr. 6: 1–5), najmä viacnásobné ryté línie (prevahu majú lomené línie), sú charakteristické pre začiatok halštatskej kultúry a reprezentujú jej lokálny vývoj (kalenderberská halštatská skupina: Eibner-Persy 1980, tab. 55: 4; 57: 1; 58: 5; Klemm 1992, 142, tab. 13: 73; 16: 86; 23: 150; 36: 262; Rebay 2006, napr. tab. 13: PA38279; 15: PA56192; 22: PA38285; 31: PA38325). Chronologicky môžeme tento nálezový komplex zaradiť na začiatok staršej doby halštatskej, teda do 8. stor. pred Kr. Tvary a výzdoba keramiky už predstavuje včasnohalštatský štýl, no spôsobom vypracovania ešte stojí v tradícii doby popolnicových polí.

Výšinné sídlisko na Devíne súviselo s líniou výšinných sídlisk, ktoré boli vybudované na východnom svahu Malých Karpát (Bratislava-hrad, Svätý Jur-Neštich, Smolenice-Molpír, Prašník-Tlstá hora) a ktoré jednoznačne súviseli s líniou výšinných sídlisk južne od Dunaja pozdĺž východných Álp (Parzinger/Ne-kvasil/Barth 1995; Stegmann-Rajtár 2002, obr. 1).

10 Na základe overenia nálezových okolností a materiálu v Mestskom múzeu v Bratislave sa nám lebku koňa nepodarilo nájsť, preto vychádzame z publikovanej informácie, že skutočne išlo o lebku koňa.


82

Obr. 5. Bratislava-Devín, objekt 2/1969. Keramické nádoby z objektu. Mestské múzeum Bratislava, inv. č. A 2743 (1), A 2740 (2), A 2742 (3), A 2737 (4), A 2738 (5), A 2739 (6). Kreslila P. Kmeťová.


83

Obr. 6. Bratislava-Devín, objekt 2/1969. 1–5 – výber zdobených fragmentov keramických nádob z objektu; 6 – plastika koňa z pálenej hliny; 7 – praslen z pálenej hliny. Mestské múzeum Bratislava, 1–5 – bez inv. č.; 6 – inv. č. A 2744; 7 – inv. č. A 2741. Kresby a foto-

grafia P. Kmeťová.


84

Pretrvanie tradície ukladania častí konských lebiek do ľudských hrobov v rozvinutej fáze kalender-berskej halštatskej skupiny (HC2) dokladá hrob A9 z dolnorakúskeho Statzendorfu, ktorý obsahoval fragment pravej sánky koňa. Podobne ako celok z Devína, aj tento hrob okrem keramiky obsahoval aj ženský prvok, a to 3 prasleny (Rebay 2006, kat. č. 85; Schmitzberger 2006, 346 n.).

VÝZNAM HROBOV S LEBKOU KOŇA Z NESKOREJ DOBY BRONZOVEJ A VČASNEJ DOBY HALŠTATSKEJ

Uvedené neskoropopolnicové a včasnohalštatské hroby s konskými lebkami patrili k výnimočným celkom. Dokladá to jednak inventár väčšiny hrobov, ktorý obsahoval výbavu sociálne vysokoposta-venej osoby, hlavne bojovníka (meč prípadne ďalšie zbrane) s jazdeckým výstrojom (konský postroj pre jazdeckého koňa alebo pre dva záprahové kone, teda symbol ceremoniálneho voza), alebo ďalšie prestížne predmety, ktoré signalizovali vysoký sociálny status pochovaného (napr. picí roh, bronzo-vá naberačka, keramika s kovovými aplikáciami, pinzeta, drobné zlaté predmety, plastika koníka). V tomto kontexte je mimoriadne zaujímavý urnový hrob z dolnobavorského Steinkirchenu. Lokalita sa nachádza na dunajskej komunikačnej trase, v blízkosti ďalších sídlisk a pohrebísk z obdobia popol-nicových polí. Zaujímavým je aj fakt, že hrob ležal neďaleko včasnohalštatského hrobu s mečom zo Steinkirchenu (Clausing 2001, 31, obr. 13).

V prípade hrobu zo záveru doby popolnicových polí je zvlášť dôležité, že obsahoval elementy roz-ličného pôvodu. Popri domácich prvkoch kultúry popolnicových polí (tradičný žiarový pohrebný rítus, charakter keramiky, symbolická príloha voza ako taká11) obsahoval predmety východného typu (najmä postrannice zubadiel), s analógiami v oblasti Karpatskej kotliny, severného Pričiernomoria a predného Kaukazu. Tieto spolu s ďalšími predmetmi (naberačka, kamenný brúsik) už predzname-návali nový – halštatský – kultúrny vývoj. Na výnimočnosť pochovaného odkazuje aj poloha hrobu, ktorý bol vzdialený asi 200 m od pohrebiska z obdobia popolnicových polí (Metzner-Nebelsick 2002, 278-280).12 V tejto súvislosti je príznačná aj konštrukcia a umiestnenie spomínaných celkov z Nového mesta-Kapiteljskej njivy. Hroby s kamennou konštrukciou sa totiž nachádzali v centre mohýl. Centrál-ne umiestnené hroby pod tzv. rodinnými/klanovými mohylami dolenjskej skupiny sú považované za hroby zakladateľov jednotlivých sociálnych alebo nábožensko-kultových spoločností resp. “praotcov“ (Gabrovec 1974, 174; Teržan 2008, 222 n.). Keďže v centrálnom hrobe mohyly 1 sa nenašli žiadne predme-

11 Príloha voza v hroboch halštatskej kultúry je najpravdepodobnejšie nadviazaním na starú tradíciu z obdobia popolni-cových polí (k tomu: Pare 1992, 202; Metzner-Nebelsick 2002, 279 n.).

12 I keď priama súvislosť medzi hrobom s konskou lebkou a popolnicovým pohrebiskom je zatiaľ neistá - pohrebisko je datované do staršej až strednej fázy kultúry popolnicových polí (Metzner-Nebelsick 2002, 278).

Obr. 7. Brno-Obřany, bronzová plastika koňa zo žiarového hrobu 6. Podľa Adámek 1961, tab. 118: 1.


85

ty indikujúce pohlavie pochovaného (konský postroj pochádza ojedinele aj z hrobov žien), nevieme, či v ňom bol pochovaný takýto „zakladateľ rodu“. Navyše, ďalší centrálny hrob s konskou lebkou, a to hrob 34 mohyly 16, obsahoval bohatú ženskú výbavu vrátane konského postroja. Žena pochovaná v tomto hrobe musela mať podobný status ako pochovaní v iných centrálnych hroboch, ktoré spra-vidla obsahovali mužský inventár (Teržan 2008, 200 nn.). Nevieme, či sa dá aj v prípade tejto dámy priamo hovoriť o funkcii nositeľa „nového“, v zmysle „zakladateľa rodu“. Inými slovami, či aj ona bola osobou s výnimočnou (najvyššou, minimálne politickou?) funkciou, čím sa pre rod stala „nasledo-vaniahodnou“ osobou resp. významným predkom, alebo bola s takouto osobou len v príbuzenskom vzťahu. Dôležité je, že v oboch spomínaných hroboch boli pochované osoby, ktoré patrili k najvyššej elite, ktorá reprezentovala nový, halštatský vývoj. Všeobecne možno predpokladať, že osoby pochova-né v hroboch prezentovaných v tejto štúdii boli zrejme príslušníkmi vytvárajúcich sa halštatských elít, nositeľmi nového halštatského vývoja. V súvislosti s nimi možno vysloviť predpoklad, že v Bratisla-ve-Devíne bola pochovaná žena, ktorej bol do hrobu uložený aj jeden praslen (vreteno?). Výnimočný nález predstavovala hlinená plastika koňa a konská lebka. Hrob bol zapustený do staršej mohyly, čo zaiste podčiarkovalo vysoký sociálny status tejto ženy.

Ako s týmito pochovanými súvisela lebka či hlava koňa? Význam konskej lebky dokladajú aj ná-lezy z eneolitických (teda najstarších) funerálnych a obetných kontextov z oblasti severného Pričier-nomoria. Zvláštny význam mala konská hlava aj v obetných rituáloch rôznych iných etník (Kuzmina 2006, 263-266).

Rituálne deponovanie lebiek zvierat alebo ich častí bolo relatívne rozšírené v rôznych kultúrach (Wę-grzynowicz 1982, 117 nn.). Hlava vo všeobecnosti bola symbolicky chápaná ako zástupca celého tela, ako sídlo duše. Predstavovala najvyššiu symbolickú hodnotu živej bytosti. Na základe svojho odstrašujúceho vzhľadu sa mohla lebka využívať aj ako apotropajný prostriedok. Zvieracia lebka (hlava) zastupovala celé zviera (Węgrzynowicz 1982, 126, 133, 206; Cirlot 2001, „Głowa“). Na odstrašenie zlých duchov mali slúžiť konské hlavy alebo lebky, nastoknuté na koloch v staromaďarských sídliskách – tento tradičný no-mádsky zvyk možno sledovať až do oblasti strednej Ázie (Bökönyi 1993, 13). Magický význam mohli mať aj časti lebky v hrobových nálezoch, predovšetkým čeľusť a sánka (Węgrzynowicz 1982, 206; Hansmann/Kriss-Rettenbeck 1966, 102).

Konské lebky však boli považované hlavne za symbol jazdeckých bojovníkov alebo ľudí, ktorí vo svo-jich rukách sústreďovali svetskú aj sakrálnu moc (Węgrzynowicz 1982, 133). Prepojenie koňa s najvyššími elitami (kráľ) dokladá predovšetkým známy indoeurópsky rituál spojený s obetou koňa ašvamedhá, ako aj jeho obdoby (Kuzmina 2006, 264). Aj samotný kôň uložený do hrobu človeka v dobe halštatskej bol symbo-lom najvyšších jazdecko-bojovníckych elít. Toto prepojenie sa odvíjalo od rastúcej úlohy koňa vo vojenstve aj v živote halštatských elít (Kmeťová 2013a, 249). Kone boli významnou súčasťou halštatského vojenstva, prostriedkom reprezentácie osobných „kvalít“ mužských príslušníkov elity pri pretekoch vozov či pri love. V neposlednom rade boli kone luxusnými zvieratami, pýchou svojich majiteľov a prestížnymi darmi medzi vládcami a príslušníkmi elity (k využitiu koňa v boji pozri napr. Lucke/Frey 1962, tab. 64; Turk 2005, obr. 58; Egg 1996, obr. 12; 17; tab. 9: 1, 2; Preinfalk 2003, obr. 41: 1; k využitiu v love pozri napr. Turk 2005, obr. 43; Eibner 1997, obr. 52: 1; k pretekom vozov napr.: Lucke/Frey 1962, tab. 63; 75; ku koňom ako prestížnemu „artiklu“ pozri napr. Lucke/Frey 1962, tab. 21: 6; 65; Tecco Hvala/Dular/Kocuvan 2004, príl. 3; 5). Usmrtenie a spolupo-chovanie koňa počas pohrebných rituálov preto muselo mať na zúčastnených impozantný účinok. Tým pomohlo vytvoriť silný obraz odlúčenia zosnulého od pozemského života a jeho následného vstupu do večnosti (Kmeťová 2013b).

Zároveň, kôň v hrobe bol chápaný aj ako transportný prostriedok a spoločník v ceste zomrelého na druhý svet, ale aj ako bytosť schopná vzkriesiť mŕtvych a voviesť ich do večného života, po boku bohov a slávnych predkov (Cooper 1986, 138 n.; Kuzmina 2006, 263–265; Milićević Bradać 2003). Tento aspekt súvi-sel (aj) s vierou v putovanie slnka po oblohe na voze ťahanom koňmi.13 Kôň sa stal symbolom slnka a ďal-ších božstiev, ktoré tiež cestovali na voze s konským záprahom, a cez nich sa stal aj symbolom mýtických hrdinov a heroizovaných vládcov resp. príslušníkov aristokracie (Bevan 1986, 195–200; Kuzmina 2006, 264 n.). Aj členovia halštatských elít mohli byť po smrti heroizovaní ako „predkovia“ resp. sprostredko-vatelia medzi miestnou komunitou a svetom bohov a nadprirodzených síl (Karl 2005). Respektíve, privi-legovaní členovia komunity mohli odkazovať na spriaznenosť s heroizovaným predkom, príbuzným či predchodcom. V obetovaní a spolupochovaní koňa sa prelínali dva dôležité významy koňa: reprezentá-

13 Kone v tomto v priebehu doby bronzovej nahradili starší symbol - čln ťahaný vodnými vtákmi - zrejme v súvislosti s presadzovaním sa koní v záprahu bojového príp. ceremoniálneho voza.


86

cia spoločenského statusu pochovanej osoby aj funkcia transportného prostriedku do záhrobia.14 Zrejme len príslušníci elity mali privilégium odobrať sa do záhrobia na koni alebo na voze (Kmeťová 2013b, 73-76).

Konské lebky, prípadne ich časti v hroboch neskoropopolnicových a včasnohalštatských elít najprav-depodobnejšie symbolizovali spoločenský status pochovaných. Táto funkcia mohla byť zároveň orga-nicky prepojená s vierou v magické účinky konskej lebky resp. jej jednotlivých častí (hlavne čeľuste). V súvislosti s naznačením sociálnej identity týchto osôb sa možno domnievať, že išlo o výraz ich prís-lušnosti k novej ére, k novým „halštatizujúcim sa“ elitám. Tieto nové privilegované sociálne vrstvy sa identifikovali prostredníctvom symbolu koňa, teda predmetmi spojenými s koňom a s jeho ovládaním (ako bol v úvode spomínaný, konský postroj, vyobrazenia na šperku, súčastiach odevu či na „predme-toch statusu“ – miniatúrne sekerky, sceptre alebo plastika: napr. Kromer 1959, tab. 53: 8; 55: 15; 99: 2; 137: 3; Prüssing 1991, tab. 15: 98; Metzner-Nebelsick/Nebelsick 1999; Metzner-Nebelsick 2002, 454 n., 462–468). Tieto elity sa mohli „stavovsky“ nazývať termínom odvodeným od slova označujúceho koňa alebo jazdca. Podobné označenia nachádzame v približne súčasných kultúrach Apeninského polostrova. Napríklad elitná vrstva rímskej armády, zložená z jazdcov, sa nazývala equites – jej pôvod pritom siahal do staršieho obdobia a bol naviazaný na privilegovanú spoločenskú vrstvu. Podobné označenie bolo nedávno zdoku-mentované u Venétov: zo 6. storočia pred Kr. a z mladších storočí odtiaľ pochádzajú nápisy – varianty slova ekupetaris. Tento termín by sa dal vysvetliť ako „pán koňa“ – odkazuje na najvyššiu spoločenskú vrstvu jazdcov resp. „rytierov“, chápanú všeobecne ako elita, ktorá jazdí na koni/voze (Marinetti/Pros-docimi 2005, 33–36). Vzhľadom na obľúbenosť symbolu koňa u halštatských elít je možné, že aj tieto sa označovali podobným termínom.15

Tento príspevok je slovenskou verziou štúdie, ktorá bude publikovaná v zborníku k životnému jubileu Janeza Dulara, v rámci edície Opera Instituti Archaeologici Sloveniae 30, Ljubljana 2014, pod názvom „Zur symbolischen Bestattung von Pferdeschädeln in Gräbern der späten Urnenfelder- und der älteren Hallstattzeit“.

Mgr. Petra Kmeťová, PhD. PhDr. Susanne Stegmann-Rajtár, CSc.Katedra archeológie Archeologický ústav SAVFilozofická fakulta Univerzity Komenského Akademická 2Gondova 2 SK–949 21 NitraP.O.BOX 32 [email protected]–814 99 [email protected], [email protected]

14 Funkciu transportného prostriedku naznačuje poloha zvyškov koní v niektorých mohylách: nachádzali sa buď v dro-mose, t. j. v mieste východu z hrobu (Kleinklein-Kröllkogel: Egg/Kramer 2005, obr. 6; 27; Gemeinlebarn, mohyla 1: Offen-berger 1980, 438) alebo južne od centra mohyly (hrobová komora), s hlavami obrátenými na juh, teda k slnku (Nersingen--Unterfahlheim, „Am Hahnenbühl“: Ambs 1998; Hennig 2001, 65; Aislingen-Grossen Bühl, mohyla 1: Hennig 2001, 165; Hennig et al. 2009).

15 Za umožnenie prístupu k spomínanému materiálu a jeho spracovaniu by sme sa chceli srdečne poďakovať Kataríne Harmadyovej, Veronike Plachej, Milanovi Salašovi a Václavovi Furmánkovi.


87

LITERATÚRA

Abłamowicz 2005 R. Abłamowicz: Koń w obrzędowości społeczeństw kultury pomorskiej. In: M. Fudziński, H. Paner (zost.): Aktualne problemy kultury pomorskiej. Gdańsk 2005, 259–269.

Adámek 1961 F. Adámek: Pravěké hradisko u Obřan. Brno 1961.

Ambs 1998 R. Ambs: Eine hallstattzeitliche Bestattung zweier Pferde mit Schirrung und Wagen in einem Grabhügel bei Unterfahlheim, Gem. Nersingen/Schwaben. Bayer. Vorgeschbl. 63, 1998, 83–95.

Bálek/Čižmář 2001 M. Bálek/M. Čižmář: Brno-Obřany „Hradisko“. In: Pravěká hradiska na Br-něnsku. Závesný kalendár pre rok 2002, obrázok a text pre mesiac II (febru-ár), ÚAPP Brno 2001, nepaginované.

Bevan 1986 E. Bevan: Representations of Animals in Sanctuaries of Artemis and other Olympian Deities. British Arch. Reports, Internat. Series 315, Oxford 1986.

Bökönyi 1993 S. Bökönyi: Pferdedomestikation, Haustierhaltung und Ernährung. Archäo-zoologische Beiträge zu historisch-ethnologischen Problemen. Archaeolin-gua, Series Minor 3, Budapest 1993.

Bukowski 1976 Z. Bukowski: Elementy wschodnie w kulturze Luzyckiej u schylku epoki brazu, Wroclaw 1976.

Cirlot 2001 J. E. Cirlot: Słownik symboli. Preklad I. Kania, Kraków 2001.

Clausing 2001 Ch. Clausing: Das späturnenfelderzeitliche Grab mit Pferdegeschirr von Stein-kirchen. Arch. Denkmäler im Landkreis Deggendorf, Heft 12, Deggendorf 2001.

Cooper 1986 J. C. Cooper: Lexikon alter Symbole. Preklad G. a M. Middel. Leipzig 1986.

Cvitković/Škoberne 2003 I. Cvitković/Ž. Škoberne: The Find of an Equestrian Grave of Iron Age at Sv. Križ Brdovečki (Croatia). Arch. Korrbl. 33, 2003, 221–228.

Dular 2007 J. Dular: Pferdegräber und Pferdebestattungen in der hallstattzeitlichen Dolenjsko-Gruppe. In: M. Blečić/M. Črešnar/B. Hänsel/A. Hellmuth/E. Kai-ser/C. Metzner-Nebelsick (zost.): Scripta praehistorica in honorem Biba Ter-žan, Situla 44, Ljubljana 2007, 737–752.

Egg 1986 M. Egg: Zum „Fürstengrab“ von Radkersburg (Südsteiermark). Jahrb. RGZM 33, 1986, 199–214.

Egg 1996 M. Egg: Das hallstattzeitliche Fürstengrab von Strettweg bei Judenburg in der Obersteiermark. Römisch-Germanisches Zentralmuseum, Forschungs-institut für Vor- und Frühgeschichte, Monographien 37, Mainz 1996.

Egg/Kramer 2005 M. Egg/D. Kramer: Krieger – Feste – Totenopfer. Der letzte Hallstattfürst von Kleinklein in der Steiermark. Forsch. RGZM 1. Mainz 2005.

Eibner 1997 A. Eibner: Die „Große Göttin“ und andere Vorstellungsinhalte der östlichen Hallstattkultur. In: L. D. Nebelsick/A. Eibner/E. Lauermann/J.-W. Neugebauer: Hallstattkultur im osten Österreichs, St. Pölten 1997, 129–145.

Eibner-Persy 1980 A. Eibner-Persy: Hallstattzeitliche Grabhügel von Sopron (Ödenburg). Ei-senstadt 1980.

Fekete 1985 M. Fekete: Rettungsgrabung früheisenzeitlicher Hügelgräber in Vaskeresz-tes. (Vorbericht) Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 37, 1985, 33–78.

Gabrovec 1974 S. Gabrovec: Die Ausgrabungen in Stična und die Bedeutung für die südo-stalpine Hallstattkultur. In: B. Chropovský (Hrsg.), Symposium zu Proble-men der Jüngeren Hallstattzeit in Mitteleuropa, Bratislava 1974, 163–187.

Galanina 1997 L. K. Galanina: Die Kurgane von Kelermes. „Königsgräber“ der frühskythis-chen Zeit. Steppenvölker Eurasiens 1, Moskau 1997.

Gedl 2004 M. Gedl: Die Fibeln in Polen. Prähistorische Bronzefunde XIV, 10, Stuttgart 2004.

Golec 2005 M. Golec: Horákovská kultura. Nepublikovaná dizertačná práca, Ústav arche-ologie a muzeologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, Brno 2005.

Guštin/Teržan 1975 M. Guštin/B. Teržan: Malenškova gomila v Novem mestu. Prispevek k pozna-vanju povezav med jugovzhodnim alpskim svetom, severozahodnim Balkanom in južno Panonijo v starejši železni dobi. Arh. Vestnik 26, 1975 (1976), 188–202.


88

Hansmann/Kriss-Rettenbeck 1966 L. Hansmann/L. Kriss-Rettenbeck: Amulett und Talisman. Erscheinungs-Amulett und Talisman. Erscheinungs-form und Geschichte. München 1966.

Hennig 2001 H. Hennig: Gräber der Hallstattzeit in Bayerisch-Schwaben. Mit Beiträgen von M. Friedrich, H. Manhart und O. Röhrer-Ertl. Monographien der Ar-chäologischen Staatssammlung München 2, Stuttgart 2001.

Hennig et al. 2009 H. Hennig/H. Obermaier/M. Schweissing/Ch. Schuh/Ch. Weber/J. Bur-ger/M. Dumler: Das hallstattzeitliche Pferdegespann im „Großen Bühl“ bei Aislingen, Lkr. Dillingen a. d. Donau. In: J. M. Bagley/Ch. Eggl/D. Neumann/M. Schefzik (zost.): Alpen, Kult und Eisenzeit. Festschrift für Amei Lang zum 65. Geburtstag, Internat. Arch., Studia honoraria 30, Espelkamp 2009, 169–190.

Holste 1940 F. Holste: Zur Bedeutung und Zeitstellung der sogenannten „thrako-kim-merischen“ Pferdegeschirrbronzen. Ein Urnengrab aus Steinkirchen, Ldkr. Deggendorf. Wiener Prähist. Zeitsch. 27, 1940, 7–32.

Hundt 1973 H.-J. Hundt: Die Restaurierung der Funde aus den hallstattzeitlichen Für-stengräbern von Novo mesto. Arh. Vestnik 24, 1973, 327–337.

Karl 2005 R. Karl: Warum nennen wir ihn nicht einfach Dietrich? Zum Streit um des dorfältesten Hochdorfer Sakralkönigs Bart. In: R. Karl/J. Leskovar (zost.): In-terpretierte Eisenzeiten. Fallstudien, Methoden, Theorie, Tagungsbeiträge der 1. Linzer Gespräche zur interpretativen Eisenzeitarchäologie, Studien zur Kulturgeschichte von Oberösterreich 18, Linz 2005, 191–202.

Klemm 1992 S. Klemm: Die Malleiten bei Bad Fischau in Niederösterreich. Monographie zu den Grab- und Siedlungsfunden der urgeschichtlichen Höhensiedlung. Ein Beitrag zur Kenntnis der Keramik der Urnenfelder- und der Hallstattzeit im Ostalpenraum. Nepublikovaná dizertačná práca, Universität Wien, Wien 1992.

Kločko 2004 V. I. Kločko: „Protoskifskoe“ oružje v Vostočnoj Evrope. In: J. Chochorowski (zost.): Kimmerowie, Scytowie, Sarmaci. Księga poświęcona pamięci profe-sora Tadeusza Sulimierskiego. Kraków 2004, 199–217.

Kmeťová 2013a P. Kmeťová: „Masters of Horses“ in the West, „Horse Breeders“ in the East? On the Significance and Position of the Horse in the Early Iron Age Commu-nities ot the Pannonian Basin. In: R. Karl, J. Leskovar (Hrsg.), Interpretierte Eisenzeiten, Fallstudien, Methoden, Theorie, Tagaungbeiträge der 5. Linzer Gespräche zur interpretativen Eisenzeitarchäologie, Studien zur Kulturges-ichte von Oberösterreich 37, 247–258.

Kmeťová 2013b P. Kmeťová: The Spectacle of the Horse. On Early Iron Age Burial Customs in the Eastern-Alpine Hallstatt Region. In: K. Boulden, S. Musselwhite (Hrsg.) Humans and Animals, Archaeological Review from Cambridge 28/2, 67–81.

Knez 1978 T. Knez: Ein späthallstattzeitliches Fürstengrab von Novo mesto in Slowe-nien. Germania 56, 1978, 125–149.

Knez 1986 T. Knez: Novo mesto I. Halštatski grobovi. / Hallstattzeitliche Gräber. Car-niola archaeologica 1, Novo mesto 1986.

Knez 1993 T. Knez: Novo mesto III. Kapiteljska njiva. Knežja gomila./Fürstengrabhügel. Carniola archaeologica 3, Novo mesto 1993.

Koch 1998 J. K. Koch: Symbol einer neuen Zeit. Hallstattzeitliche Pferdestatuetten aus Metall. In: Studien zur Archäologie der Kelten, Römer und Germanen in Mittel- und Westeuropa, Alfred Haffner zum 60. Geburtstag gewidmet, In-ternationale Archäologie, Studia honoraria 4, Rahden/Westf. 1998, 291–311.

Kossack 1954 G. Kossack: Pferdegeschirr aus Gräbern der älteren Hallstattzeit Bayerns. Jahrb. RGZM 1, 1954, 111–178.

Kossack 1980 G. Kossack: „Kimmerische“ Bronzen. Bemerkungen zur Zeitstellung in Ost- und Mitteleuropa. Situla 20/21, 1980, 109–143.

Kromer 1959 K. Kromer: Das Gräberfeld von Hallstatt. Firenze 1959.

Kruh 2008 A. Kruh: Grabhügel 5 oder Tratar-Grabhügel. In: S. Gabrovec/B. Teržan et al.: Stična II/2. Gomile starejše železne dobe. Razprave. / Grabhügel aus der älteren Eisenzeit. Studien, Katalogi in monografije 38, Ljubljana 2008 (2010), 69–131.


89

Kuzmina 2006 E. E. Kuzmina: Mythological Treatment of the Horse in Indo-european Cul-ture. In: S. L. Olsen/S. Grant/A. M. Choyke/L. Bartosiewicz (zost.): Horses and Humans: The Evolution of Human-Equine Relationship, British Archaeolo-gical Reports, International Series 1560, Oxford 2006, 263–270.

Lucke/Frey 1962 W. Lucke/O.-H. Frey: Die Situla in Providence (Rhode island). Ein Beitrag zur Situlenkunst des Osthallstattkreises. Röm.-Germ. Forschungen 26, Berlin 1962.

Marchesetti 1893 C. Marchesetti: Scritti sulla necropoli di S. Lucia di Tolmino (scavi 1884–1902). Nové vydanie: Trieste 1893.

Marinetti/Prosdocimi 2005 A. Marinetti/A. L. Prosdocimi: Lingua e scrittura. In: M. De Min/M. Gam-ba/G. Gambacurta/A. Ruta Serafini (zost.): La città invisible, Padova preroma-na, Trent’anni di scavi e ricerche, Bologn 2005, 32–47.

Metzner-Nebelsick 2002 C. Metzner-Nebelsick: Der „Thrako-Kimmerische“ Formenkreis aus der Sicht der Urnenfelder- und Hallstattzeit im südöstlichen Pannonien. Vorge sch. Forsch. 23, Rahden/Westf. 2002.

Metzner-Nebelsick 2005 C. Metzner-Nebelsick: Das Wagengrab von Künzing im Licht seiner östli-chen Beziehungen. In: K. Schmotz (zost.): Vorträge des 23. Niederbayerischen Archäologentages, Deggendorf 2005, 105–137.

Metzner-Nebelsick 2007 C. Metzner-Nebelsick: Pferdchenfibeln – Zur Deutung einer frauenspezi-fischen Schmuckform der Hallstatt- und Frühlatènezeit. In: M. Blečić/M. Čreš-nar/B. Hänsel/A. Hellmuth/E. Kaiser/C. Metzner-Nebelsick (zost.): Scripta praehistorica in honorem Biba Teržan, Situla 44, Ljubljana 2007, 707–752.

Metzner-Nebelsick/Nebelsick 1999 C. Metzner-Nebelsick/L. D. Nebelsick: Frau und Pferd – ein Topos am Über-gang von der Bronze- zur Eisenzeit Europas. Mitt. Anthr. Ges. Wien 129, 1999, 69–106.

Milićević Bradać 2003 M. Milićević Bradać: Greek Mythological Horses and the World’s Boundary. Opuscula Arch., Zagreb 27, 2003, 379–391.

Müller-Karpe 1975 H. Müller-Karpe: Zur urnenfelderzeitlichen Besiedlung der Gegend von Steinkirchen, Niederbayern. Ausgrabungen in Deutschland. Monogr. RGZM 1,1, Mainz 1975, 171–186.

Nebelsick 1997 L. D. Nebelsick: Die Kalenderberggruppe der Hallstatt zeit am Nordostalpen-Die Kalenderberggruppe der Hallstattzeit am Nordostalpen-rand. In: L. D. Nebelsick/A. Eibner/E. Lauermann/J.-W. Neugebauer: Hall-stattkultur im osten Österreichs, St. Pölten 1997, 9–128.

Offenberger 1980 J. Offenberger: Gemeinlebarn. Fundber. Österreich 19, 1980 (1981), 438–440.

Pare 1992 Ch. F. E. Pare: Wagons and Wagon-Graves of the Early Iron Age in Central Europe. Oxford University Commitee for Archaeology, Monograph 35, Ox-ford 1992.

Parzinger/Nekvasil/Barth 1995 H. Parzinger/J. Nekvasil/F. E. Barth: Die Býčí skála-Höhle. Ein hallstattzeit-licher Höhlenopferplatz in Mähren. Röm.-Germ. Forschungen 54, Mainz am Rhein 1995.

Pieczyński 1953 Z. Pieczyński: Cmentarzysko z wczesnego okresu żelaznego (700–400 przed n.e.) w Gorszewicach, w pow. szamotulskim. Fontes archaeologici posna-nienses 4, 1953 (1954), 101–152.

Plachá 1971 V. Plachá: Nálezová správa z archeologického výskumu Mestského múzea na Devínskom hrade v rokoch 1969 – 1970. Nepublikovaná nálezová správa, Mestské múzeum Bratislava 1971.

Plachá/Furmánek 1975 V. Plachá/V. Furmánek: Halštatská jama na Devíne, Zborník SNM LXIX, História 15, 1975, 55–72.

Plesl 1990 E. Plesl: Další poznatky k nalezišti v Žírovicích u Františkových Lázní. Arch. Rozhledy 42, 1990, 244–256.

Podborský 1970 V. Podborský: Mähren in der Spätbronzezeit und an der Schwelle der Eisen-zeit, Brno 1970.

Podborský 1993 V. Podborský (zost.): Pravěké dějiny Moravy. Brno.


90

Podborský 1994 V. Podborský: Postavení Obřanského hradiska v době popelnicových polí ve středoevropském regionu Pravěk N.Ř. 4, 1994, 205–232.

Preinfalk 2003 F. Preinfalk: Die hallstattzeitlichen Hügelgräber von Langenlebarn, Nie-derösterreich. Fundber. Österreich Materialheft A 12, Wien 2003.

Prüssing 1991 G. Prüssing: Die Bronzegefäße in Österreich. PBF II/5. Stuttgart 1991.

Rebay 2006 K. C. Rebay: Das hallstattzeitliche Gräberfeld von Statzendorf in Niederöster-reich. Möglichkeiten und Grenzen der Interpretation von Sozialindexbe-rechnungen. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 135, Bonn 2006.

Říhovský 1982 J. Říhovský: Das Urnengräberfeld von Podolí. Fontes Archaeologiae Moravi-cae 15, Brno 1982.

Schmitzberger 2006 M. Schmitzberger: Tierknochen aus dem hallstattzeitlichen Gräberfeld von Statzendorf, NÖ. In: Rebay 2006, 342–355.

Schmotz 1989 K. Schmotz: Die vorgeschichtliche Besiedlung im Isarmündungsgebiet. Ma-ündungsgebiet. Ma-Ma-terialhefte zur bayerischen Vorgeschichte A 58, Kallmünz/Opf. 1989.

Smirnova 1993 G. I. Smirnova: Pamjatniki srednego Podnestrov’ja v chronologičeskoj sche-me ranneskifskoj kul’tury. Rossijskaja Arch. 2, 1993, 101–118.

Stegmann-Rajtár 1986 S. Stegmann-Rajtár: Neuerkentnisse zum Grab 169 von Brno-Obřany. In: Hall statt Kolloquium Veszprém 1984, Mitt. Arch. Inst. Ungar. Akad., Beiheft 3, Budapest 1986, 211–219.

Stegmann-Rajtár 1992 S. Stegmann-Rajtár: Spätbronze- und früheisenzeitliche Fundgruppen des mittleren Donaugebietes. Ber. RGK 13, 1992, 29–179.

Stegmann-Rajtár 1994 S. Stegmann-Rajtár: Vývoj stredodunajských popolnicových polí v neskorej dobe bronzovej (HaB) a vznik halštatskej kultúry. Slov. Arch. 42, 1994, 319–333.

Stegmann-Rajtár 2002 S. Stegmann-Rajtár: Früheisenzeitliche Fernverbindungen entlang dem Ostalpenraum. In: A. Lang/V. Salač (zost.): Fernkontakte in der Eisenzeit, Konferenz Liblice 2000. Praha 2002, 254–269.

Studeníková 1993 E. Studeníková: Staršia doba železná (halštatská). In: T. Štefanovičová et al.: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, 116–142.

Studeníková 1996 E. Studeníková: Neue Ausgrabungen hallstattzeitlicher Hügelgräber in der Südwestslowakei. In.: E. Jerem/A. Lippert (zost.): Die Osthallstattkultur. Ar-chaeolingua 7, Budapest 1996, 497–511.

Studeníková 2008 E. Studeníková: Výpoveď kalenderberských mohýl na Slovensku o vzťahu pohlaví. Acta Arch. Opaviensia 3, 2008, 85–111.

Škoberne 2004 Ž. Škoberne: Budinjak Group. In: D. Balen-Letunić (zost.): Ratnici na raz-među istoka i zapada. Starije željezno doba u kontinentalnoj Hrvatskoj. Ka-talóg výstavy, Zagreb 2004, 131–171.

Šmid 1908 Šmid, W. (=W. Schmid): Tumuliforschungen. Carniola 1, 1908, 202–210.

Tecco Hvala/Dular/Kocuvan 2004 S. Tecco Hvala/J. Dular/E. Kocuvan: Železnodobne gomile na Magdalenski gori. Eisenzeitliche Grabhügel auf der Magdalenska gora. Katalogi in mono-grafije 36, Ljubljana 2004.

Terenožkin 1976 A. I. Terenožkin: Kimmerijcy. Kijev 1976.

Teržan 1990 B. Teržan: Starejša železna doba na Slovenskem Štajerskem. The Early Iron Age in Slovenian Styria. Catalogi et monographiae 25, Ljubljana 1990.

Teržan 1998 B. Teržan: Auswirkungen des skythisch geprägten Kulturkreises auf die hallstattzeitlichen Kulturgruppen Pannoniens und des Ostalpenraumes. In: B. Hänsel/J. Machnik (zost.): Das Karpatenbecken und die osteuropäische Steppe, Nomadenbewegungen und Kulturaustausch in den vorchristlichen Metallzeiten (4000–500 v.Chr.). Südosteuropa-Schriften 20, Prähist. Arch. Sü-dosteuropa 12, München-Rahden/Westf. 1998, 511–560.

Teržan 2008 B. Teržan: Stiške skice. / Stična–Skizzen. In: S. Gabrovec/B. Teržan et al.: Stič-na II/2. Gomile starejše železne dobe. Razprave. / Grabhügel aus der älteren Eisenzeit. Studien, Katalogi in monografije 38, Ljubljana 2008 (2010), 189–325.


91

Teržan/Trampuž 1973 B. Teržan/N. Trampuž: Prispevek h kronologiji svetolucijske skupine. Arh. Vestnik 24, 1973, 416–460.

Trachsel 2004 M. Trachsel: Untersuchungen zur relativen und absoluten Chronologie der Hallstattzeit. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 104, Bonn 2004.

Turk 2005 P. Turk: Images of life and myth. Ausstellungskatalog. Preklad B. Smith Demo, Ljubljana 2005.

Vadász 1986 É. V. Vadász: Das früheisenzeitliche Gräberfeld von Süttő. In: L. Török (zost.): Hallstatt Kolloquium Veszprém 1984. Antaeus 3, Budapest 1986, 251–257.

Veliačik 1991 L. Veliačik: Beitrag des Gräberfeldes in Diviaky nad Nitricou zur Chronolo-gie der Denkmäler der Lausitzer Kultur in der Slowakei. Slov. Arch. 39, 1991, 143–214.

Węgrzynowicz 1982 T. Węgrzynowicz: Szczątki zwierzęce jako wyraz wierzeń w czasach ciałopa-lenia zwłok. Warszawa 1982.

ZUR SYMBOLISCHEN BESTATTUNG VON PFERDESCHÄDELN IN GRÄBERN DER SPÄTEN URNENFELDER- UND ÄLTEREN HALLSTATTZEIT

P e t r a K m e ť o v á - S u s a n n e S t e g m a n n - R a j t á r

Das Pferd und seine bildliche Darstellung werden seit der Urnenfelderzeit immer deutlicher zum „Symbol einer neuen Zeit“. Mit der neuen Bedeutung des Pferdes ist auch seine Bedeutung im Grabritual gewachsen. Außer der Beigabe von Pfer-degeschirr- und Pferdegeschirrzubehör im Grab hat sich auch die Tötung des Pferdes und seine Mitbestattung (im Ganzen oder nur mit einem Teil des Körpers) mit dem Verstorbenen verbreitet. Auch wenn die Deponierung bestimmter Pferdekno-chen oder -teile gelegentlich schon im Verlauf der älteren und mittleren Urnenfelderzeit vorkommt, steigt die Häufigkeit dieses Phänomens erst in der jüngeren Urnenfelder- und Hallstattzeit deutlich an. Komplette Pferdekörper in Gräbern auf Bestattungsplätzen sind erst während der Hallstattzeit sicher belegt; jedoch anscheinend nicht schon in ihrer ältesten Phase. Zu den häufigeren Vorkommen zählt aber die Sitte der Mitbestattung eines Pferdeschädels oder seiner Teile im Grab. Die Analyse des Fundmaterials zeigt dabei eindeutig, dass diese Bestattungssitte schwerpunktmäßig am Ende der Urnenfelder- und in der älteren Hallstattzeit vertreten war.

Die Bedeutung des Pferdes in der Urnenfelderzeit spiegelt sich in den Funden und Befundsituationen der bekannten befestigten Höhensiedlung sowie des Gräberfeldes von Brno-Obřany in Mähren (Abb. 1; 2; 7). Im Verlauf der Urnenfelder-zeit entwickelte sich diese zentrale Siedlung zum wirtschaftlichen und politischen Machtzentrum am Schnittpunkt von zwei Kulturgebieten - der Lausitzer Kultur im Norden und der Podoler Kultur im Süden. Das umfangreiche Gräberfeld befand sich in unmittelbarer Nachbarschaft zur Siedlung (Abb. 2; 3: 51-53). Der Beginn der Besiedlung und des Gräber-feldes liegt in der Übergangszeit der Velatice- zur Podoler Kultur, also an der Wende des 11. zum 10.Jh. v.Chr., wobei der Schwerpunkt der Besiedlung in der jüngeren Podoler Kultur liegt, also im 10. und 9. Jh. Zu bedeutenden Funden der späten Urnenfelderzeit in Bayern gehört das bekannte Urnengrab von Steinkirchen in Niederbayern, das zusammen mit einheimischen Funden auch bronzenes Pferdegeschirr pontisch-kaukasischen Typs enthielt. Das Grab belegt eindeutig die kulturelle Kontinuität an der Wende von der Bronze- zur Eisenzeit und eine Fortsetzung alter Traditionen. Die Beiga-be eines Pferdeschädels im Grab ist auch im nördlichen Schwarzmeergebiet belegt. Bekannt ist das Grab 5 des Grabhügels von Balky-Vysokaia mohyla in der Ukraine (Abb. 3: 1-50) und Grab 3 des Grabhügels 1 von Il’evka in Russland. Gräber mit Beigabe von Pferdeschädeln sind auch aus der Hallstattzeit bekannt. Hierher gehört z.B. das Zentralgrab aus Hügel 1 von Novo Mesto-Kapitelska Njiva in Slowenien, welches in die Frühphase der älteren Hallstattzeit datiert. Der Bereich von Novo Mesto gehörte zu den bedeutendsten Plätzen der ältereisenzeitlichen Entwicklung von Dolenjsko. Es gab mehrere Siedlungsstellen mit dazugehörigen Hügelnekropolen in der unmittelbaren Umgebung (sog. Familien- oder Sippengrab-hügel). Ein bedeutendes Kontaktgebiet zur Hallstattkultur war die Lausitzer Kultur Schlesiens. Auf dem umfangreichen Brandgräberfeld Gorszewice in Polen wurden auch einige Gräber mit jeweils unverbrannten Pferdeschädeln festgestellt. Eng verbunden mit der Problematik der Gräber mit Pferdeschädel bzw. Teilen davon aus der Urnenfelder- und Hallstatt-zeit ist Objekt 2/1969 von der bekannten Höhensiedlung Bratislava-Devín (Abb. 4). Die Befundsituation von Bratislava-Devín erinnert in mancher Hinsicht an die Gräber von Brno-Obřany sowie an das Grab von Steinkirchen. Es liegt daher die Vermutung nahe, dass es sich im Fall von Bratislava-Devín nicht um eine Siedlungsgrube, sondern vielmehr um ein Brandgrab handelt, das als Nachbestattung in den Grabhügel der mitteldanubischen Hügelgräberkultur eingelassen wur-de (Abb. 4: 2). Chronologisch kann man das Fundmaterial von Bratislava-Devín an den Beginn der älteren Hallstattzeit stellen, also ins 8. Jh. v.Chr. Formen und Verzierung der Keramik repräsentieren schon den frühen Hallstattstil, wurden aber von ihrer Machart her noch in urnenfelderzeiticher Tradition hergestellt (Abb. 5–6).

In der Opferung und Mitbestattung des Pferdes haben sich zwei wichtige Bedeutungen überlagert: Die Repräsenta-tion des gesellschaftlichen Status des Toten und das Transportmittel ins Jenseits. Wahrscheinlich hatten ausschließlich


92

Mitglieder der Elite das Privileg, sich mit Pferd oder mit Wagen auf die Reise ins Jenseits zu begeben. Die Pferdeschädel bzw. ihre Teile in Gräbern der späten Urnenfelder- und älteren Hallstattzeit symbolisieren sehr wahrscheinlich den ge-sellschaftlichen Status der Bestatteten. Diese Funktion konnte zugleich mit dem Glauben an die magischen Kräfte des Pferdeschädels bzw. seiner Teile (hauptsächlich des Unterkiefers) übertragen werden. Im Zusammenhang mit dem Hin-weis auf die soziale Identität dieser Personen können wir annehmen, dass es sich um den Ausdruck ihrer Beteiligung am Beginn einer neuen Epoche, der Hallstattzeit, handelt, manifestiert als Formierungsprozess der neuen Eliten. Diese neuen priviligierten sozialen Schichten symbolisieren sich durch das Pferd, mithin auch durch Objekte, die mit dem Pferd und seiner Beherrschung zusammenhängen.

Übersetzt Susanne Stegmann-Rajtár

SK R ATKY ČASOPISOV A PERIODÍK ABKÜRZUNGEN VON ZEITSCHRIFTEN UND PERIODIKA

ABBREVIATIONS OF JOURNALS AND PERIODICALS

Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae. Budapest

Acta Arch. Carpathica Acta Archaeologica Carpathica. Kraków

Acta Arch. Opaviensia Acta archaeologica Opaviensia. Opava

Acta Biomat. Acta Biomaterialia (elsevier)

Acta Fac. Rer. natur. Univ. Comen. Anthropologia

Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comeniae. Anthropologia, Bratislava

Acta Hist. et Museol. Acta Historica et Museologica Universitatis Silesianae Opaviensis. Opava

Acta Interd. Arch. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Nitra

Acta Praehist. et Arch. Acta Praehistorica et Archeologica

Alba Regia Alba Regia. Annales Musei Stephani Regis. Székesfehérvár

ANODOS ANODOS. Studies of Ancient World. Trnava

Apulum Apulum.Arheologie,Istorie,Etnografie.AlbaIulia

Arh. Vestnik Arheološki Vestnik. Ljubljana

Arch. Austriaca Archaeologia Austriaca. Beiträge zur Paläoanthropogie, Ur- und Frühges-chichte Österreichs. Wien

Arch. Denkmäler im Landkreis Deggendorf Archäologische Denkmäler im Landkreis Deggendorf

Arch.Deutschland ArchäologieinDeutschland.Stuttgart

Arch.Ért. Archaeologiai Értesítő.AMagyarRégészeti ésMűvészettörténeti TársulatTudományosFolyóirata.Budapest

Arch. Hist. Archaeologia historica. Brno

Arch. Iugoslavica Archaeologia Iugoslavica. Beograd

Arch.Korrbl. ArchäologischesKorrespondenzblatt.Urgeschichte,Römerzeit,Frühmittelalter. Mainz am Rhein

Arch.Rozhledy Archeologickérozhledy.Praha

Arch.Stud.Mat. Archeologickéstudijnímateriály.Praha

AVANS ArcheologickévýskumyanálezynaSlovenskuvroku....Nitra

Bayer.Vorgeschbl. BayerischeVorgeschichtsblätter.München

Beitr.Vorgsch.Nordostbayerns BeiträgezurVorgeschichteNordostbayerns.Nürnberg

Ber.Bayer.Bodendenkmalpfl. BerichtderbayerischenBodendenkmalpflege.Bonn

Ber.RGK BerichtderRömischGermanischenKommission.FrankfurtamMain

Bonner Jb. Bonner Jahrbücher des Rheinischen Landesmuseums in Bonn und des Rheinischen Amtes für Bodendenkmalpflege im LandschaftsverbandRhein land und Vereins von Altertumsfreunden im Rheinlande. Darmstadt

Bratislava.Čas.USŠ Bratislava.ČasopisUčenéspolečnostiŠafaříkovy.Bratislava

British Arch. Reports, Internat. Series British Archaeological Reports, International Series. Oxford

CalcifiedTissueInternat. CalcifiedTissueInternational.NewYork

Commun. Arch. Hungariae Communicationes Archaeologicae Hungariae. Budapest

ČasopisMoravskéhoMus. ČasopisMoravskéhoMuseavBrně.Brno

Čas.Muz.SlovenskejSpoločnosti ČasopisMuzeálnejSlovenskejSpoločnostivTurč.Sv.Martine.Martin

Dacia (N. S.) Dacia. Nouvelle Série. Revue d‘Archéologie et d‘Histoire Ancienne. Bucarest

FasciculiArch.Hist. FasciculiArchaeologiaeHistoricae.Lódź

Folia Arch. Folia Archaeologica. Annales Musei Nationalis Hungarici. Budapest

Fontes Arch. Moravicae Fontes archaeologiae Moravicae. Brno

Fontes Arch. Pragenses Fontes Archaeologici Pragenses. Praha

Forsch.RGZM ForschungenamRömischGermanischenZentralmuseum.Mainz

Fundber. Österreich Fundberichte aus Österreich. Wien

Fundort Wien. Ber. arch. Fundort Wien. Berichte zur Archäologie. Wien

Hist. Carpatica Historica Carpatica. Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach. Košice

Internat. Arch. Internationale Archäologie. Espelkamp

Internat.JournalOsteoarch. InternationalJournalofOsteoarchaeology(Wiley)

Jahrb.RGZM JahrbuchdesRömischGermanischenZentralMuseumsMainz.Mainz

Jahresber. Inst. Vorgesch. Frankfurt a. M. Jahresberich des Instituts für Vorgeschichte der Universität Frankfurt a. M.

JournalArch.Scien. JournalofArchaeologicalSciences.London–NewYork

KölnerJahrb.Voru.Frühgesch. KölnerJahrbuchfürVorundFrühgeschichte.Berlin

Mat. Arch. Slovaca. Materialia Archaeologica Slovaca. Nitra

MaterialhefteBayer.Vorgesch. MaterialheftezurbayerischenVorgeschichte.Kallmünz/Opf.

Mitt.Anthr.Ges.Wien MitteilungenderAnthropologischenGesellschaftinWien.Wien

Mitt.Arch.Inst.Ungar.Akad. MitteilungendesArchäologischenInstitutsderUngarischenAkademiederWisenschaften. Budapest

Mitt.Österr.ArbeitsgemeinschaftUru.Frühgesch.

MitteilungenderÖsterreichischenArbeitsgemeinschaftfürUrundFrühge-schichte. Wien

Mitt.Prähist.Komm.Österr.Akad. MitteilungenderPrähistorischenKommissionderÖsterreichischenAkade-mie der Wissenschaften. Wien

Monogr.RGZM MonographiaeRömischGermanischesZentralMuseum.MainzamRhein

NovéObzory NovéObzory.SpoločenskovednýzborníkVýchodnéhoSlovenska.Košice.

NS nálezová správa

Obzor Praehist. Obzor praehistorický. Praha

Opuscula Arch. Opuscula Archaeologica. Zagreb

Pam.Arch. Památkyarcheologické.Praha

Pam.aMúz. Pamiatkyamúzeá.Revueprekultúrnededičstvo.Bratislava.

PAS PrähistorischeArchäologieinSüdosteuropa.München–Rahden/Westf.

PBF PrähistorischeBronzefunde.MünchenStuttgart

Pravěk(N.Ř.) Pravěk.Novářada.Sborníkpříspěvkůmoravskýchaslezskýcharcheologů.Brno

Prähist.Arch.Südosteuropa PrähistorischeArchäologieinSüdosteuropa.MünchenRahden/Westf.

Prähist. Zeitschr. Prähistorische Zeitschrift. Leipzig - Berlin

Regensburger Beitr. Prähist. Arch. Regensburger Beiträge zur prähistorischen Archäologie. Bonn

Röm.Germ.Forsch. RömischGermanischeForschungen.MainzamRhein

Rossijskaja Arch. Rossijskaja Archeologija. Moskva

Savaria Savaria.AVasMegyeiMúzeumokÉrtesítő.Szombathely

SborníkČeskoslovenskéSpolečnostiArch. SborníkČeskoslovenskéSpolečnostiArcheologické.Brno

SborníkMuz.SlovenskejSpoločnosti SborníkMuzeálnejSlovenskejSpoločnosti.Turč.Sv.Martin

Sborník Národ. Muz. v Praze,řadaA–Historie

SborníkNárodníhoMuzeavPraze,řadaA–Historie.Praha

SborníkPracíFil.Fak.,ŘadaArch.M2(1997).StudiaMinora

SborníkpracíFilozofickéFakultyBrněnskéUniversity.ŘadaArcheologická.Brno.

Sbor.PracíFil.Fak.Brno SborníkpracíFilozofickéfakultyBrněnskéuniverzity.Brno

Situla Situla. Razprave Narodnega Muzeja v Ljubljani. Ljubljana

Slov.Arch. Slovenskáarcheológia.ČasopisArcheologickéhoústavuSlovenskejakadé-mie vied v Nitre. Nitra

Sovetskaja Arch. Sovetskaja Archeologija. Moskva

Spraw.Arch. SprawozdaniaArcheologiczne.Wrocław

Südosteuropa-Schr. Präh. Arch. in Südosteuropa

Südosteuropa-Schriften. Prähistorische Archäologie in Südosteuropa. Mün-chen–Berlin

Stud. Hist. Nitriensia Studia Historica Nitriensia. Nitra

SCIVA StudiişiCercetărideIstoriiVecheşiArcheologie.Bucureşti

Štud.ZvestiAÚSAV ŠtudijnézvestiArcheologickéhoústavuSlovenskejakadémievied.Nitra

UAMFFMU Ústavarcheologieamuzeologie,FilozofickáfakultaMasarykovyuniverzity,Brno

UPA Universitätsforschungen zur prähistorischen Archäologie. Bonn

Urzeit. u. frühhist. Besiedl. Ostslow. in Bezug Nachbarngebieten.

Urzeitliche und frühhistorische Besiedlung der Ostslowakei in Bezug zu den Nachbargebieten. Nitra

Varia Arch. Hungarica Varia Archaeologica Hungarica

Veröff.Mus.Uru.Frühgesch. VerröffentlichungendesMuseumsfürUrundFrühgeschichte.Potsdam

Vorgesch.Forsch. VorgeschichtlicheForschungen.Rahden/Westf.

Vsl. Pravek Východoslovenský Pravek. Košice

Wiener Prähist Zeitschr. Wiener Prähistorische Zeitschrift. Wien

Zalai Múz. Zalai Múzeum. Zalaegerszeg

Záp. Slovensko Západné Slovensko. Vlastivedný zborník múzeí Západoslovenského kraja. Bratislava

Zbor.FFUK.Musaica ZborníkFilozofickejfakultyUniverzityKomenského.Musaica.Bratislava

Zbor.SBM ZborníkSlovenskéhobanskéhomúzeavBanskejŠtiavnici.BanskáŠtiavnica

Zbor. SNM. Arch. Zborník Slovenského národného múzea. Archeológia. Bratislava

Zbor. SNM. Hist. Zborník Slovenského národného múzea. História. Bratislava

Zeitschr. Arch. Deutschland Zeitschrift für Archäologie in Deutschland

ZprávyČeskéArch.Společnosti ZprávyČeskéArcheologickéSpolečnosti.Praha

ZprávyČeskoslovenskéspolečnostiArch. Zprávy ČS. společnosti archeologické při Čs. akademii věd. PrahaNitra,Brno

EDÍCIE V YDÁVANÉ V ARCHEOLOGICKOM ÚSTAVESAV

Archaeologica Slovaca Monographiae

FONTES

I. Benadík, B./Vlček, E./Ambros, C.: Keltské pohrebiská na juhozápadnom Slovensku. Bratislava 1957. – II. Budinský-Krička, V.: Slovanské mohyly v Skalici. Bratislava 1959. – III. Chropovský, B./Dušek, M./Polla, B.: Pohrebiská zo staršej doby bronzovej na Slovensku. Bratislava 1960. – IV. Polla, B.: Stredoveká zaniknutá osada na Spiši (Zalužany). Bratislava 1962. – V. Točík, A.: Opevnená osada z doby bronzovej vo Veselom. Bratislava 1964. € 4,00.- VI. Dušek, M.: Thrakisches Gräberfeld der Hallsattzeit in Chotín. Bratislava 1966. € 5,00.- VII. Čilinská, Z.: Slawisch-awarisches Gräberfeld in Nové Zámky. Bratislava 1966. € 5,00.- VIII. Bánesz, L.: Barca bei Košice – paläolithische Fundstelle. Bratislava 1968. – IX. Novotná, M.: Die Bronzehortfunde in der Slowakei (Spätbronzezeit). Bratislava 1970. – X. Polla, B.: Kežmarok (Ergebnisse der historisch-archäologischen Forschung). Bratislava 1971. – XI. Svoboda, B.: Neuerworbene römische Metallgefässe aus Stráže bei Piešťany. Bratislava 1972. – XII. Vladár, J.: Pohrebiská zo staršej doby bronzovej v Branči. Bratislava 1974. – XIII. Ambros, C./Müller, H.-H.: Frühgeschichtliche Pferdeskelettfunde aus dem Gebiet der Tschechoslowakei. Bratislava 1980. € 3,00.- XIV. Kolník, T.: Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei. Bratislava 1980. – XV. Rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9. – 12. storočie). Nitra 1995. Analyse. ISBN 80-88709-23-7 – Rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9. – 12. storočie). Nitra 1995. Analýza. ISBN 80-88709-13-X – Rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9. – 12. storočie). Nitra 1995. Katalóg. ISBN 80-88709-22-9 – XVI. Kuzmová, K.: Terra sigillata im Vorfeld des nordpannonischen Limes (Südwestslowakei). Nitra 1997. ISBN 80-88709-32-6 € 23,00.- XVII. Kaminská, Ľ.: Hôrka-Ondrej. Nitra 2000. ISBN 80-88709-47-4 € 23,00.- XVIII. Varsik, V.: Germánske osídlenie na východnom predpolí Bratislavy. Nitra 2011. ISBN 978-80-89315-34-5 € 31,00.-

CATALOGI

I. Točík, A.: Slawisch-awarisches Gräberfeld in Holiare. Bratislava 1968. € 6,00.- II. Točík, A.: Slawisch-awarisches Gräberfeld in Štúrovo. Bratislava 1968. € 4,00.- III. Točík, A.: Altmagyarische Gräberfelder in Südwestslowakei. Bratislava 1968. – IV. Dušek, M.: Bronzezeitliche Gräberfelder in der Südwestslowakei. Bratislava 1969. € 5,00.- V. Čilinská, Z.: Frühmittelalterliches Gräberfeld in Želovce. Bratislava 1973. – VI. Veliačik, L./Romsauer, P.: Vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom Slovensku I. Katalóg. Nitra 1994. ISBN 80-88709-15-6 – VII. Bujna, J.: Malé Kosihy. Latènezeitliches Gräberfeld. Katalog. Nitra 1995. ISBN 80-88709-18-0 – VIII. Březinová, G.: Nitra-Šindolka. Siedlung aus der Latènezeit. Katalog. Bratislava 2000. ISBN 80-224-0649-X – IX. Březinová, G. a kol.: Nitra-Chrenová. Archeologické výskumy na plochách stavenísk Shell a Baumax. Katalóg. Nitra 2003. ISBN 80-88709-62-2 € 20,00.- X. Kolník, T./Varsik, V./Vladár, J.: Branč Germánska osada z 2. až 4. storočia. Nitra 2007. ISBN 978-80-88709-98-5 € 45,00.- XI. Lamiová-Schmiedlová, M.: Žiarové pohrebisko z mladšej doby bronzovej na lokalite Dvorníky-Včeláre. Nitra 2009. ISBN 978-80-89315-13-0 € 20,70.- XII. Kaminská, Ľ.: Čičarovce-Veľká Moľva. Výskum polykultúrneho sídliska. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-28-4 € 22,50.- XIII. Březinová, G./Pažinová, N.: Neolitická osada. Hurbanovo-Bohatá. Nitra 2011. ISBN 978-80-89315-37-6 € 38,50.- XIV. Olexa, L./Nováček, T.: Pohrebisko zo staršej doby bronzovej v Nižnej Myšli. Katalóg I (hroby 1 – 130). Nitra 2013. ISBN 978-80-89315-46-8 € 81,00.-

STUDIA

I. Pieta, K.: Die Púchov-Kultur. Nitra 1982. – II. Veliačik, L.: Die Lausitzer Kultur in der Slowakei. Nitra 1983. – III. Fusek, G.: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra 1994. ISBN 80-88709-17-2 – IV. Pavúk, J.: Štúrovo. Ein Siedlungsplatz der Kultur mit Linearkeramik und der Želiezovce-Gruppe. Nitra 1994. ISBN 80-88709-19-9 – V. Pavúk, J./Bátora, J.: Siedlung und Gräberfeld der Ludanice-Gruppe in Jelšovce. Nitra 1995. ISBN 80-88709-24-5 – VI. Šalkovský, P.: Häuser in der frühmittelalterlichen slawischen Welt. Nitra 2001. ISBN 80-88709-52-0 € 17,00.- VII. Ruttkay, A./Ruttkay, M./Šalkovský, P. (Eds.): Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra 2002. ISBN 80-88709-60-1 – VIII. Hanuliak, M.: Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska. Nitra 2004. ISBN 80-88709-72-5 –

IX. Pieta, K./Ruttkay, A./Ruttkay, M. (Eds.): Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2007. Druhé vydanie. ISBN 978-80-88709-91-6 – X. Soják, M.: Osídlenie spišských jaskýň od praveku po novovek. Nitra 2007. ISBN 978-80-89315-01-7 € 28,00.- XI. Pieta, K.: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Nitra 2008. ISBN 978-80-89315-05-5; ISBN 978-80-224-1027-4 – XII. Pieta, K.: Die Keltische Besiedlung der Slowakei. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-31-4 € 36,00.- XIII. Horváthová, E.: Osídlenie badenskej kultúry na slovenskom území severného Potisia. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-33-8 € 32,00.- XIV. Šalkovský, P.: Stredné Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra 2011. ISBN 978-80-89315-39-0 € 22,50.- XV. Hunka, J.: Mince Arpádovcov z rokov 1000 – 1301. Nitra 2013. ISBN 978-80-89315-50-5 € 78,00.- XVI. Novotná, M./Soják, M.: Veľká Lomnica – Burchbrich urzeitliches Dorf unter den Hohen Tatra. Nitra 2013. ISBN 978-80-89315-49-9 € 80,00.- XVII. Malček, R.: Lieskovec-Hrádok. Výšinné sídlisko badenskej kultúry. Nitra 2013. ISBN 978-80-89315-52-9 € 78,00.- XVIII. Robak, Z.: Studia nad okuciami rzemieni w typie karolińskim. VIII-X wiek. I część. Nitra 2013. ISBN 978-80-89315-51-2 € 40,00.- XIX. Robak, Z.: Studia nad okuciami rzemieni w typie karolińskim. VIII-X wiek. II część. Nitra 2014. ISBN 978-80-89315-58-1 € 40,00.-

COMMUNICATIONES

I. Bátora, J./Peška, J. (Hrsg.): Aktuelle Probleme der Erforschung der Frühbronzezeit in Böhmen und Mähren und in der Slowakei. Nitra 1999. ISBN 80-88709-40-7 € 28,00.- II. Kuzma, I. (Ed.): Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 1998. Nitra 1999. ISBN 80-88709-41-5 € 25,00.- III. Friesinger, H./Pieta, K./Rajtár, J. (Hrsg.): Metallgewinung und- Verarbeitung in der Antike. Nitra 2000. ISBN 80-88709-48-2 € 28,00.- IV. Cheben, I./Kuzma, I. (Eds.): Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 2001. Nitra 2002. ISBN 80-88709-57-1 € 45,00.- V. Kuzmová, K./Pieta, K./Rajtár, J. (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für Titus Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002. ISBN 80-88709-61-X – VI. Bátora, J./Furmánek, V./Veliačik, L. (Hrsg.): Einflüsse und Kontakte alteuropäischer Kulturen. Festschrift für Jozef Vladár zum 70. Geburtstag. Nitra 2004. ISBN 80-88709-70-9 – VII. Fusek, G. (Ed.): Zborník na počesť Dariny Bialekovej. Nitra 2004. ISBN 80-88709-71-7 – VIII. Cheben, I./Kuzma, I. (Eds.): Otázky neolitu a eneolitu naších krajín – 2004. Nitra 2005. ISBN 80-88709-83-0 € 55,00.- IX. Cheben, I./Kuzma, I. (Eds.): Otázky neolitu a eneolitu naších krajín – 2007. Nitra 2008. ISBN 978-80-89315-06-2 € 47,00.- X. Beljak, J./Březinová, G./Varsik, V. (Eds.): Archeológia barbarov 2009. Hospodárstvo Germánov. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-24-6 € 76,00.- XI. Furmánek, V./Miroššayová, E. (Eds.): Popolnicové polia a doba halštatská. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-26-0 € 47,00.- XII. Kuzmová, K./Rajtár, J. (Zost.): Rímsky kastel v Iži. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-32-1 € 20,70.- XIII. Kujovský, R./Mitáš, V. (Eds.): Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k sedemdesiatym narodeninám. Nitra 2012. ISBN 978-80-89315-41-3 € 82,00.- XIV. Březinová, G./Varsik V. (Eds.): Archeológia na prahu histórie. K životnému jubileu Karola Pietu. Nitra 2012. ISBN 978-80-89315-42-0 € 80,00.- XV. Cheben, I./Soják, M. (Eds.): Otázky neolitu a eneolitu naších krajín – 2010. Nitra 2013. ISBN 978-80-89315-43-7 € 80,00.-

STA RÉ SLOV ENSKO

1. Bujna J./Furmánek V./Wiedermann E. (Zost.): Archeológia ako historická veda. Nitra 2013. ISBN 978-80-89315-44-4 € 48,00.- 2. Kaminská Ľ. (Zost.): Paleolit a mezolit. Nitra 2014. ISBN 978-80-89315-57-4 € 48,00.-

ARCHEOLOGICKÉ PAMÄTNÍKY SLOVENSKA

I. Furmánek, V.: Radzovce – osada ľudu popolnicových polí. Reprint. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-27-7 – II. Lamiová, M.: Zemlín – obec s bohatou minulosťou. Košice 1993. ISBN 80-900444-2-5 – III. Čilinská, Z.: Slovania a avarský kaganát. Bratislava 1993. ISBN 80-7127-059-8 – IV. Šiška, S.: Dokument o spoločnosti mladšej doby kamennej. Bratislava 1995. ISBN 80-224-0198-6 – V. Pieta, K.: Liptovská Mara. Bratislava 1996. ISBN 80-967366-7-1 € 13,00.- VI. Hromada, J.: Moravany nad Váhom. Bratislava 2000. ISBN 80-88709-45-8 € 13,00.- VII. Olexa, L.: Nižná Myšľa. Osada a pohrebisko z doby bronzovej. Košice 2003. ISBN 80-88709-66-0 € 15,00.- VIII. Kaminská, Ľ.: Hôrka-Ondrej. Osídlenie spišských travertínov v staršej dobe kamennej. Košice 2005. ISBN 80-88-709-74-1 – IX. Furmánek, V./Marková, K.: Včelince. Archív dávnej minulosti. Nitra 2008. ISBN 978-80-89315-09-3 € 17,00.- X. Šalkovský, P.: Detva. Praveké a včasnohistorické hradisko k dávnym dejinám Slovenska. Nitra 2009. ISBN 978-80-89315-14-7 –

ACTA INTERDISCIPLINARIA ARCHAEOLOGICA

I. Aktuálne otázky výskumu slovanských populácii na území Československa v 6. – 13. storočí. Nitra 1979. – II. Furmánek, V./Stloukal, M.: Antropologický rozbor žárových hrobů piliňské a kyjatické kultury. Nitra 1982. – III. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Tom. III. Nitra 1984. € 9,00.-

IV. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Tom. IV. Nitra 1986. – V. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Archeológia-Geofyzika-Archeometria. Tom. V. Nitra 1987. € 7,00.- VI. Súčasné poznatky z archeobotaniky na Slovensku. Nitra 1989. € 6,00.- VII. Palaeoethnobotany and Archaeology, International Work-Group for Paleoethnobotany. 8th Symposium Nitra – Nové Vozokany 1989. Nitra 1991. € 16,00.- VIII. Hajnalová, E.: Obilie v archeobotanických nálezoch na Slovensku. Nitra 1993. ISBN 80-88709-02-4 € 9,00.- IX. Vondráková, M.: Malé Kosihy II. Nitra 1994. ISBN 80-88709-14-8 € 13,00.- X. Hajnalová, E.: Ovocie a ovocinárstvo v archeobotanických nálezoch na Slovensku. Nitra 2001. ISBN 80-88-709-38-5 € 13,00.-

MATERIALIA ARCHAEOLOGICA SLOVACA (edícia ukončená)

I. Točík, A.: Výčapy-Opatovce a ďalšie pohrebiská zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku. Nitra 1980. – II. Budinský-Krička, V.: Kráľovský Chlmec. Nitra 1980. – III. Točík, A: Nitriansky Hrádok-Zámeček. I, II. Tabuľky. Nitra 1981. – IV. Točík, A.: Malé Kosihy – osada zo staršej doby bronzovej. Nitra 1981. – V. Benadik, B.: Maňa. Keltisches Gräberfeld – Fundkatalog. Nitra 1983. – VI. Dušek, M./Dušeková, S.: Smolenice-Molpír I. Befestigter Fürstensitz der Hallstattzeit. Nitra 1985. – VII. Wiederman, E.: Archeologické pamiatky topoľčianskeho múzea. Nitra 1985. – VIII. Budinský-Krička, V./Veliačik, L.: Krásna Ves. Gräberfeld der Lausitzer Kultur. Nitra 1986. – IX. Kuzmová, K./Roth, P.: Terra sigillata v Barbariku. Nitra 1988. – X. Hanuliak, M./Kuzma, I./Šalkovský, P.: Mužla-Čenkov I. Osídlenie z 9.-12. storočia. Nitra 1993. ISBN 80-88709-07-5 € 20,00.- XI. Šalkovský, P.: Hradisko v Detve. Nitra 1994. ISBN 80-88709-10-5 – XII. Hanuliak, M.: Malé Kosihy I. Nitra 1994. ISBN 80-88709-12-1 – XIII. Dušek, M./Dušeková, S.: Smolenice – Molpír II. Nitra 1995. ISBN 80-88709-20-2 € 15,00.-

ZOZNAM PUBLIKÁCIÍ ZARADENÝCH VO V ÝMENNOM FONDEARCHEOLOGICKÉHO ÚSTAVU SAV

Actes du XII Congrès U. I. S. P. P. 1. zv. € 20.-Actes du XII Congrès U. I. S. P. P. 2. zv. € 20.-Actes du XII Congrès U. I. S. P. P. 3. zv. € 18.-Actes du XII Congrès U. I. S. P. P. 4. zv. € 15.-Archaeologia Historica 13/1988. € 8.-Archaeologia Historica 22/1997. € 25.-Archaeologia Historica 24/1999. € 28.-Archaeologia Historica 31/2006. € 30.-Archaeologia Historica 33/2008. € 30.-Archaeologia Historica 34/2009. € 26.-Archaeologia Historica 35/2010. € 20.-Archaeologia Historica 36/2011/1, 2. € 20.-Archaeologia Historica 37/2012/1, 2. € 25.-Archeológia – História – Geografia (Archeológia). € 3.-Archeológia – História – Geografia (Geografia). € 3.-Archeológia – História – Geografia (História). € 3.-Archeologická topografia Bratislavy. € 13.-Archeologická topografia Košíc. € 13.-Archeologické nálezy v zbierkach Mestského múzea

v Zlatých Moravciach. Ruttkayová, J./Ruttkay, M. € 6.-Archeologické pamiatky a súčasnosť. € 3.-Archeologičeskije vesti. € 6.-AVANS v roku 1975. € 4.-AVANS v roku 1976. € 5.-AVANS v roku 1977. € 5.-AVANS v roku 1978. € 3.-AVANS v roku 1979. € 3.-AVANS v roku 1989. € 10.-AVANS v roku 1990. € 10.-AVANS v roku 1991. € 13.-AVANS v roku 1995. € 15.-AVANS v roku 1996. € 15.-AVANS v roku 1997. € 18.-AVANS v roku 1998. € 18.-AVANS v roku 1999. € 19.-AVANS v roku 2000. € 20.-AVANS v roku 2001. € 32.-AVANS v roku 2002. € 22.-AVANS v roku 2003. € 23.-AVANS – register za roky 1984–1993. € 25.-AVANS v roku 2004. € 27.-AVANS v roku 2005. € 27.-AVANS v roku 2006. € 29.-AVANS v roku 2007. € 29.-AVANS v roku 2008. € 33,50.-AVANS v roku 2009. € 84,50.-Bajč-Vlkanovo. Sep. ŠZ 12/1964. Točík, A. € 1.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1980. Melicher, J. € 2.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1981. Melicher, J. € 2.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1986. Melicher, J. € 2.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1987. Melicher, J. € 1.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1988.

Melicher, J./Mačalová, H. € 2.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1989 a 1990.

Mačalová, H. € 3.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1991 a 1992.

Jasečková, M. € 4.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1993 a 1994.

Jasečková, M. € 4.-Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1995 a 1996

Jasečková, M. € 4.-

Bibliografia slovenskej archeológie za rok 1997 a 1998.Jasečková, M. € 4.-

Bojná. Nové nálezy z počiatkov slovenských dejín. Pieta, K. € 5.-Bratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod € 15.-Castrum Bene 7. € 22.-Colloque International l Aurignacien et le

Gravettien (perigordien) dans leur Cadre Ecologique. € 13.-Complex of upper palaeolithic sites near Moravany. Vol. II. € 13.-Complex of upper palaeolithic sites near Moravany. Vol. III. € 15.-Der sonderbare Baron. Dvořák, P. € 13.-Die Ergebnisse der arch. Ausgrab. beim Aufbau

des Kraftwerksystems Gabčíkovo-Nagymaros. € 7.-Die Slowakei in der jüngeren Steinzeit. Novotný, B. € 1.-Europas mitte 1000. € 67.-Gerulata I. € 20.-Graphische Auswertung osteometrischer Werte in der

historischen Osteologie. Sep. ŠZ 12/1964. Rajtová, V. € 3.-Hallstatt a Býčí skála. Průvodce výstavou. € 2.-Importants Sites Slaves en Slovaquie. € 3.-IX. meždunarodnyj sjezd slavistov. Kijev 7. 9.-13. 9. 1983. € 1.-Ján Dekan. Život a dielo. € 5.-Kelemantia Brigetio. (ang.). € 10.-Kelemantia Brigetio. (nem.). € 10.-Liptovská Mara. Ein frühgeschichtliches Zentrum

der Nordslowakei. Pieta, K. € 13.-Liptovská Mara. Včasnohistorické centrum severného

Slovenska. Pieta, K. € 13.-Najstaršie roľnícke osady na Slovensku. Novotný, B. € 1.-Neanderthals at Bojnice in the Context of Central Europe. Neruda, P./Kaminská, Ľ. € 16.-Numizmatika v Československu. € 3.-Pleisticene Environments and Archaeology of the

Dzeravá skala Cave, Lesser Caroathians, Slovakia. € 20.-Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca

5. až 13. stor. II. časť. Stredoslovenský kraj. € 10.-Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca

5. až z 13. stor. III. časť. Východné Slovensko. € 31,50.-Rapports du IIIe Congrès International

d‘Archeologie Slave 1. sept. 1975. € 8.-Rapports du IIIe Congrès International

d‘Archeologie Slave 2. sept. 1975. € 3.-Referáty o pracovných výsledkoch čs. archeologie

za rok 1958, časť II. € 1.-Rímske kamenné pamiatky. Gerulata. Shmidtová, J. € 10.-Sádok – Cibajky – Šiance. Gogová, S. € 3.-Slovacchia. Crocevia delle civilta´Europee 2005.

Furmánek V./Kujovský R. € 25.-Slovenská archeológia 1962/2. € 7.-Slovenská archeológia 1968/2. € 7.-Slovenská archeológia 1972/1. € 9.-Slovenská archeológia 1984/1. € 9.-Slovenská archeológia 1984/2. € 9.-Slovenská archeológia 1985/1. € 9.-Slovenská archeológia 1987/1. € 9.-Slovenská archeológia 1987/2. € 9.-Slovenská archeológia 1988/1. € 10.-Slovenská archeológia 1988/2. € 10.-Slovenská archeológia 1989/1. € 10.-Slovenská archeológia 1989/2. € 10.-Slovenská archeológia 1990/1. € 10.-Slovenská archeológia 1990/2. € 10.-

Slovenská archeológia 1992/1. € 15.-Slovenská archeológia 1992/2. € 15.-Slovenská archeológia 1993/1. € 15.-Slovenská archeológia 1993/2. € 15.-Slovenská archeológia 1994/1. € 15.-Slovenská archeológia 1994/2. € 15.-Slovenská archeológia 1995/1. € 16.-Slovenská archeológia 1995/2. € 16.-Slovenská archeológia 1996/1. € 17.-Slovenská archeológia 1996/2. € 17.-Slovenská archeológia 1996/2 (nezviazaná). € 12.-Slovenská archeológia 1997/1. € 18.-Slovenská archeológia 1997/2. € 18.-Slovenská archeológia 1998/1. € 20.-Slovenská archeológia 1998/2. € 20.-Slovenská archeológia 1999/1. € 20.-Slovenská archeológia 1999/2. € 20.-Slovenská archeológia 2000/1. € 22.-Slovenská archeológia 2000/2. € 22.-Slovenská archeológia 2001/1-2. € 44.-Slovenská archeológia 2002/1. € 22.-Slovenská archeológia 2002/2. € 22.-Slovenská archeológia 2003/1. € 22.-Slovenská archeológia 2003/2. € 22.-Slovenská archeológia 2004/1. € 22.-Slovenská archeológia 2004/2. € 22.-Slovenská archeológia 2005/1. € 22.-Slovenská archeológia 2005/2. € 22.-Slovenská archeológia 2006/1. € 22.-Slovenská archeológia 2006/2. € 22.-Slovenská archeológia 2007/1. € 22.-Slovenská archeológia 2007/2. € 22.-Slovenská archeológia 2008/1. € 22.-Slovenská archeológia 2008/2. € 22.-Slovenská archeológia 2009/1. € 22.-Slovenská archeológia 2009/2. € 22.-Slovenská archeológia 2010/1. € 22.-Slovenská archeológia 2010/2. € 22.-Slovenská archeológia 2011/1. € 22.-Slovenská archeológia 2011/2. € 22.-Slovenská archeológia 2013/2. € 79.-Slovenská archeológia 2014/1. € 79.-Slovenská archeológia 2014/2. € 79.-Slovenská numizmatika VIII. € 3.-Slovenská numizmatika X. € 3.-Slovenská numizmatika XV. € 8.-Slovenská numizmatika XVII. € 8.-Slovenská numizmatika XVIII. € 8.-Slovenská numizmatika XIX. € 7.-Stredné Slovensko 2. € 2.-Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia III-IV. € 18.-Studia Historica Slovaca XVI. € 3.-Studia Historica Slovaca XVII. € 4.-Studie muzea Kromeřížska 88. € 5.-Šebastovce I. Gräberfeld aus der Zeit des awarischen

Reiches. Katalog. Budinský-Krička, V./Točík, A. € 13.-Študijné zvesti 7/1961. € 3.-Študijné zvesti 8/1962. € 3.-Študijné zvesti 10/1962. € 3.-Študijné zvesti 12/1964. € 3.-Študijné zvesti 13/1964. € 2.-Študijné zvesti 14/1964. € 2.-Študijné zvesti 15/1965. € 3.-Študijné zvesti 16/1968. € 5.-

Študijné zvesti 17/1969. € 5.-Študijné zvesti 18/1970. € 9.-Študijné zvesti 19/1981. € 7.-Študijné zvesti 21/1985. € 8.-Študijné zvesti 23/1987. € 9.-Študijné zvesti 24/1988. € 6.-Študijné zvesti 25/1988. € 5.-Študijné zvesti 26/1990. € 18.-Študijné zvesti 27/1991. € 15.-Študijné zvesti 28/1992. € 20.-Študijné zvesti 29/1993. € 18.-Študijné zvesti 30/1994. € 15.-Študijné zvesti 31/1995. € 20.-Študijné zvesti 32/1996. € 21.-Študijné zvesti 33/1999. € 20.-Študijné zvesti 34/2002. € 23.-Študijné zvesti 35/2002. € 25.-Študijné zvesti 36/2004. € 30.-Študijné zvesti 37/2005. € 20.-Študijné zvesti 38/2005. € 20.-Študijné zvesti 39/2006. € 20.-Študijné zvesti 40/2006. € 35.-Študijné zvesti 41/2007. € 40.-Študijné zvesti 42/2007. € 35.-Študijné zvesti 43/2008. € 35.-Študijné zvesti 44/2008. € 35.-Študijné zvesti 45/2009. € 35.-Študijné zvesti 46/2009. € 35.-Študijné zvesti 47/2010. € 32.-Študijné zvesti 48/2010. € 35,80.-Študijné zvesti 49/2011. € 35.-Študijné zvesti 50/2011. € 74.-Študijné zvesti 51/2012. € 74.-Študijné zvesti 52/2012. € 74.-Študijné zvesti 53/2013. € 74.-Študijné zvesti 54/2013. € 74.-Študijné zvesti 55/2014. € 74.-Študijné zvesti 56/2014. € 74.-Tak čo, našli ste niečo? Svedectvo archeológie o minulosti Mostnej ulice v Nitre. Březinová, G./Samuel, M. € 20.-Terra sigillata in Mähren. Droberjar, E. € 13.-The Cradle of Christianity in Slovakia. € 98.-Točík Anton 1918-1994. Biografia, bibliografia. € 5.-Urzeitliche und frühhistorische Besiedlung der Ost-

slowakei in Bezug zu den Nachbargebieten. € 10.-Ve službách archeologie IV. € 25.-Ve službách archeologie V. € 25.-Ve službách archeologie 2007/1. € 20.-Ve službách archeologie 2007/2. € 20.-Ve službách archeologie 2008/1. € 40.-Ve službách archeologie 2008/2. € 40.-Velikaja Moravia. Sokrovišča prošlogo Čechov i Slovakov. Katalog – Kiev. € 1.-Východoslovenský pravek – Special Issue. € 28.-Východoslovenský pravek I. € 7.-Východoslovenský pravek II. € 7.-Východoslovenský pravek V. € 13.-Východoslovenský pravek VI. € 20.-Východoslovenský pravek VII. € 20.-Východoslovenský pravek VIII. € 20.-Východoslovenský pravek IX. € 21,50.-Východoslovenský pravek X. € 74.-

Symbolické uloženie lebky koňa v hroboch v závere doby popolnicových polí a v počiatkoch doby...

Documents

Transcript of Symbolické uloženie lebky koňa v hroboch v závere doby popolnicových polí a v počiatkoch doby...