PSYCHODIAGNOSTICKEA DIDAKTICKE TESTYSrArruV PODNIK

BRATISLAVA

Werner

Gerhard

Gerhard

Konig

di Pol

Schaeffer

Autog6nnY tr6ning

G.4-

Slerner K€'cig

Cerharrt di Pol

Gsrhnrd 9chocffs

AUTOGfHNY TR.fNING

RUKSTAf

o.E-B e$ry Fisch€r Vefleg, Jeaa 1979

P a did"*ticlc6 tcaty, tr.

PreloZil: PhD$. Igor Obuch

p., Bmtisbra, 1989

F

-,)ItIII2222

3

333333333

AUTOGENNY TRENING

Autori : DipI . -Psych . Dr . med . Werner KiinigDr.med. Gerhardt di PotDr.med. Gerhardt Schaeffer

Preklad: PhDr. Igor Obuch

Recenzenti: doc. PhDr. Stanislav Kratochvll, CS.prof .PhDr.Ondrej Kondd5, OrSc.

4I114444444444444444444

44

4

Psychodiagnostick6 a didaktick€ testy, n-t-D Hrbrll, l!?,

fr:

Ii

l,I

2.I. Vznik autog6nneho trdningu2.2. Roz5irenie autogdnneho trdningu2.3. Nov5i rn5ivoj autogdnneho tr6ningu

3. TECHNIKA CVIEENT ZAXI.A.ON6HO STUPNA AUTOGfNNEHO TRENINGU/c. ai Pol/ .VSeobecneNavodenie kludu .' Cwidenie tiaZe .

Cvidenie tepla .

Cvidenie srdcaD;y'chanieCvidenie bruchaCviienie dela .

Zdver k cviEeniam uvolnenia

METODTKA VyUeOVANtA pRt AUTOGfNNOM TR6NINGU /W. K6nis/ ...Uvedqnie pacienta do problematiky autog6nneho tr€ninguUvedenie v kurzoch, alebo skupiniich .

Uved.enie jednotlivca do problematiky autog6nneho tr€ninguV5ruZivanie pisomn€ho materitilu pri autog6nnom trdninguN4etodick6 -pozn:imky k jed.notlivjm cvideniam ...;....-.Navodenie ldudu .

Lvrcenle tLaze .

Cviienie tepla . .........CviEenie srdcaD;ichanieCviEenie bruchaCviEenie i.ela .

Metodick6 probldmy cvidenia ako celku

OB SAH

1.1. 1.L.2.L.2.L.r.2.2.L.2.3.L.2.4.

2.

3. 1.3.2.3.3.3.4.3.5.3.6.3.7.3.8..3.9.

4.4.L.4.t.L.4.t.2.4.r.3.4.2.4.2.t.4.2.2.4.2.3.4.2.4.4.2.5.4.2.6.4.2.7.4.3.4.3.L.4.3.2.4.3.3.4.3.4.4.3.5.4.3.6.4.4.4.5.4.5.r.4.5.2.4.6.4.7.

tvoo /w.CieI knihyZdkl.a.dft pojmy terapie uvoiliovanimUvolnenieSugescieProbl6m koncentrdcie ...HSpndza .:....

VZNIK A STIPNTC AUTOGfNNEHo TRENINGU /G. Schaeffer/

Poloha pri cviieni :.. ... . ..:..Castost' cvid.enia ../... . .. ! ...Trvanie cwidenia a zostavenie celkov6ho cvidenia ..... iPoradie jednotliwjch cviEeniMetodika od.volania pr{znakovVedenie protokolu o cvideniAutog€nny tr€ning v kurzochAutogdnny tr6ning v skupinrich ....

. "*pio..i """""

6ningu v s ;il;dto.,:tr6ningomIuprd.ca s

-3-

K6nig/

ORGANoVf CVIEENIA

IB

1313141516

77-172026

29293535394t42u4546

4949495455s55557626467707L73737374767778

.798084\86B889

9093

5. SpncrAr-np5.1. Bolesti hlawy a rnigrdna

/G. Schaefferl ...

-4-

5.2. Syndrom angina pectoris5.3. Forrny vazomotorickej rhinitidy ..5.4, Bronchidlna astma5.5. taZkosti v bruSnej oblasti5.5. Esenciiilna hypertenzia a poruchy gerifdrneho prelavenia5.7. Podporovanie hojenia r:in a zmiernovanie bolesti5.8. Poruchy spdnku

6. TNDTVTDUALNE FORMULKY ls. diPoLl

7. INDIKACIE AUTOGENNEHO TRfNINGU /G. Schaeffer/7.I. Zdkladn6 rivahy7.2. VSeobecn6 indikricie7.2.I. Upokojovanie .

7.2.2. Regeneradn6 p6sobenie ..7 .2.3. G5rmnastika vegetativneho nervov6ho syst6mu7.2.4. Zlr.eny zrnysloqfch zdZitkov7.2.5. Reguliicia ciev .

7 .2.6. Pamiit'ov6 vykony7.3. Speciiilne klinick6 ind.ikdci.e7.3.I. Poruchy v oblasti trtiviacich ristro;ov7 .3.2. Poruchy srdcovo-ciewneho systdrnu7.3.3. Poruchy v oblasti dlichacich ciest .

7.3.4. Ostatn6 klinick6 indikdcie

8. vY55f srupEft AUTocfNNEHo TR6NINGU /c. schaeffer/

9. AUTOGfNNA TERAPIA W. LUTHEHO /G. SChACffCCI .

9.1. Autog6nne v;y'boje9.2. Vlastn6 slcrisenosti s autog€rur5rmi qibojmi9.3. Autogdnna abreakcia9.4. Centrdlne riadenie programu9.5. Autog6nna abreakcia v praxi9.6. Pripady9.7 . Autog6nny stav .

9.8. Autog6nna verbalizricia . . . .9.9. Zdvery k autog6nnej terapii

PRI,BUZNE MET6DY /C. Ai EOTTProgresirrna relaxticia podla E. Jacobsona

Kombin:icia psychoterapeutick}ich a fyzloterapeutic\ich uvoliovacich metcfu..

94949595959696

P

1061061111111L3TL4115LL711812112I12s139LlA

r48

153L54158159160162L64L6717017L

Itt,It

I

d.t

IiII

10.10. 1.LO.2.10. 3.ro.4.

Aktirrna .regulticia tonusu podla B. StokvisaStupiovanri aktivna h;,pndza E. Kretschmera

174174L77L7B180

-5-

E".l E 919yo_R__

Vo v5et\fch vdkfch priemyselnjch'krajiafch n€ustdle vzrastd potrebc cviEenl , ktor6

by urnoZiovali uvolnenie du$evndho rapiitia. Vedla najstanSfeh ujchodufch rlsuid a ich po-

detnjth dalSich modifikdcili v tomto trende vSznarno€ rdeeto znrj{ma arttog€nny trdning

t. H. Schultza. Irlf'noriadnc sa osvedeil naimii ako retrfua heEenia. Po tom Eo v NDR rry-

5la v troch v5nilaniach "Technika relaxdcie", ktor{ bola preloZend aj do angtiEtiny, nr5-

tluy a' japonEtny, vznikla naliehavd potreba nov6ho dtela na tornto zdklad.e .

Autori predkladanej publikricie sa vrlaka praktick5im sleiserpstiam a dlhorcfuej prdei

v Sekcii autog€nneho tr€ningu a hypndzy Spolodnosti pre tekdrsku psych6terapiu NDR,

citia povolanl trito poZiadavku splnit'. Vychddzajri z origindlnel metday atrtogdnrreho'trd-

ningu. podla J. H. Schultza, spomfnajri vSak aj r6zne osvedEend variangr vykonritania

tohoto cviEenia. Spolu s rSrdanim "Slabikdra autog6nneho tr€uingut /fiUet ftir Autogenes

Training/, ktoqf uvedeni autori adresovali hlavne pacientom, poskyhrje toto dielo lekdrom

a klinickjm psycholdgom newyhnutnd teoretickri rrjzbroj pre ved.enie cwiE.enia. Treba si

len Zelat', aby to vyuZilo Io najvlec odbornikov. PouZivanie autogdnneho trdningu nie je

obmedzen€ na vy5kolen$ch psychoteralreutov. Td.to Easovo nendrol,nd metdda m{ 5irok6

pouZitie v celej praktickej nredicine.

lena L977 Gerhard Klumbies

-6

Poznaimka prekladatela

Slovensk6mu Eitatelovi sa vlastne prvfkrrit dosttiva d.o rfk ucelen6 dielo o jednej

z tajrozlirenejSich uvoliovacich met<5d, o autog6nnom trdningu. Je to preklad v5rnikajfcej

nemeckej publikticie, ktord wy5la v roku 1979 v NDR. Srihlasim s ntizormi viacerych

naSich odbornikov, Ze uved-enii publikiicia je jedno z najkvalitnej5ich diel o autog6nnom

t6ningu, ktor6 mii mimoriadny vlzrram najmii pre prax. Ako sami uvtid.zajri autori, vychd-

dza16 z p6vodnej Schultzovej koncepcie, ktoni overovali jednak dlhoroEnou praxou, jednak

vSTskumnou dinnost'ou. Newyhfbajri sa ani zaradovaniu poznatkov z qiskumov infcir- auto-

rov. Na zdklade toho uvddzajri mnoZstvo indikdcii pre klinick6 pouZivanie autog6nneho

tr6ningu, takZe po preditani publikticie bude pravdepodobne ditatel naladen;i vodi auto-

g6nnernu tr6ningu velmi optimisticky. Autori sa v5ak nepokriSajri niedo zvelidovat', neide

im o lacnri popularitu, vyuZivajd len svoje dlhoroEn6 skisenosti, aby odhalili do najviac

moZnosti a sp6sobov ako vyuZivat' autoginny tr6ning. Nezabridajri ani upozor;ovat' na chy-

by, ktor6 sa pri cviEeni najdastej5ie wyskytujri a zhorSujri jeho vfslednf efekt.

Publikdcia je urdend predov5etkym lektirom a klinick5Tm psychotdgom /vSetci traja

autori majri medicinske vzdelanie, W. K6nig aj psychologick6/, no mnoho poznatkov

v nej ntijde kaYzd!, kto sa o autog6nny tr6ning zaujima di uZ pre vlastnri. potrebu, alebo

preto, aby ho nau6il infch. Najmii lai.kom sa viak nedoporuduje cvidit'Ien podla pred-

kladan6ho textu. T;ich, ktori budri trito publikiiciu pouZivat' ako pom6cku pri vedeni pa-

cientov, resp. cvidiacich treba upozornit', aby si ju najsk6r podrobne preStudovali cehi

a len potom sa podla potreby vracali k jednotliqTm dastiam. Dodatok /Slabikrir/, ktory

je vlastne niivodorn na cvidenie, taktiez vyZaduje konzultriciu pacienta resp. cviaiaceho

s terapeutom.

Pochopitelne je moZn6 mat' na niektorlich miestach kritick6 pripomienky k p6vodn6mu

textu /napr. biologizricia psychickych obsahov pri autog6nnej terapii a pod./, pubtikiciar.5ak reprezentuje uriit5i smer rnyslenia, do nepochybne prispieva k rozSireniu odborn6-

ho rozhladu Eitatela, najmii ak dokriZe posridit' jej prednosti a slabiny.

Ziiveromby som chcel k slovensk6mu prekladu podotknrit' e5te toto. Napriek sotid-

nej odbornej rirowni je celti publikticia napisand velmi zrozumitelnou "hovorovou" nerndi-

nou, io urdite prispelo k praktickej pouZitelnosti a oblube tohoto diela v NDR. Tomuto

trendu som sa pokriSal zostat'vernli aj pri preklad.ani textu. SnaZil som sa, aby publi-kiicia bola r,dzorrtii a dobre -itatelnii pre do najSir5i okruh ziiujemcov. PouZival som

preto vj7razy, ktor6 hovorim pacientom v beZnej praxi pri cvideni autog6nneho tr6ningu.

Sri to v57razy, ktor6 majri do najvll-stiZnejlie pribliZit'podstatu tohoto cvidenia. Pretosom na niektor;l'ch miestach polavil v ziiujme zrozumitelnosti v presnosti prekladu.

E

E

I

a

C

^7 -

Difam, Ze preklad tohoto diela zaujme ditatela u nds podobne, ako originril v NDR.

Zdvetom by som rdd pod'akoval MUDr. Du5anovi Hamdrovi, CSc. za pomoc, ktoni

mi posk;rtol pri preklade nlektor;ich kapitol ako aj za. pomoc pri preklad.e a upresiovani

medicinskej terminoldgie. Rrid, by som tieZ vyslovif ripJirmri vd'alqr prof. dr. Ondrejovi

KonddSovi, DrSc, a doc. dr. Stanislavovi Kratochvilovi, CSc. za mi.moriadne preciznu

a starostlivri recenziu prekladu a za uZitodn6 pozntimky a pripomienky, ktor6 pomohli

dat' prekladu jeho koneErui podobu.

Bratislava 1987 PhDr. Igor Obuch

I

-8-

1. rJvop/W. Kbnig/

1.1. CieI knihY

Cielom predkladanej knihy je poskgnrit' tlfm, ktori by chceli v5ruZivat' autog6nny

tr6ning v kli.nickej praxi, nevyhnutn6 zdkladn6 informricie o tejto metcide. Tieto poznatky

sa uvridzajri v zhustenej forme, ktorii je v prvom rade orientovand na prax. Kniha je

preto urEenii hlavne odborn;im lektirorn, klinickfm psychol<igom a 5tudentom.

Autog6nny tr6ning je metdda, ktorri je v NDR velmi rozSirenii. Spodiatku sa sice

pod- pojmom autogdmy tr6ning chripali. r6zne vari.anty met6d skupinovej sugescie, no v po-

sledn;/ch rokoch sa v tejto oblasti urobil z6.sadn! pojmov;T a metodick;/ obrat. Podstatnou

mierou sa o to priiinila najmii Sekcia autog6nneho tr6ningu a hypndzy, ktorti bola zalo-

Zen6. v roku 1969 v rdmci Spolodnosti pre lektirsku psychoterapiu NDR. Pojem autog€nny

trdning sa opdt'zaEal pouZivat'len na oznadenie metddy, ktoni vy.voril J. I1. Schultz,

dim sa trito met<ida jasne odd,elila od heterosugestiwnych met6d.

Predkladanii kniha sa drZi dost'striktne postupu a techniky J. H. Schultza, ktor:i sa

pouZiva uZ skoro 50 rokov. Ak berierne do rivahy rychly rozvoj medicinskych disciplin,

mohol by sa neiS postup javit'ako priliS konzervdtiwny. Skrisenosti vSak ukazujri, Ze r.6z-

ne varidcie p6vodnej techniky nepotvrd.ili doteraz svoju prevahu a vfhody vodi klasickej

technike. TaktieZ zaiiatoinici majri sklon vywiirat' r6zne vari:icie, no pri pokradujricom

cwiEeni sa obycYajne presvieddajri, Ze Schultzov postup vdladi za svoj rispech hlavne roz-siahl5rm klinickfm s]<risenostiam, ktor6 sri v iom vlastne obsiahnut6.

V oblasti ter:apie uvoliovanim vzniklo v priebehu rokov niekolko metdd, ktor6 uka-

zujri r6zne pristupy a sp6soby myslenia. Sri to napr. Kretschmerova stupiovald aktivna

hypndza lI959l, ktoni rozpracoval aj Langen /f969 b/ a autog6nna terapia od. Lutheho

11969 I 70 bl , ktorti je opisand aj v tejto kni.he. Najnov5ie smery w5nrinu predstavujri

techniky "biofeedbacku" /biologickej sptitne j v?izby, Bud.zinski 19731 , pri ktor;ich cvi-Eiaci dost:iva spdtnri viizbu prostrednictvom akustickfch, alebo in;y'ch sigruilov, o tfch pa-

rametroch stawu uvolnenia, ktor6 za normiilnych okolnosti vnima len diastod.ne, alebo ich

nie je schopn5i' vnfmat' v6bec. Tieto informdcie umoZiujri proces uvolnenia podstatne

urlichlit'.

Tak€to a podobn6 techniky, ktor€ umoZiuje sfdasn;i stav rozvoja techniky, p6sobia

na terapiu uvoliovanim d.oslova revolud.ne svojim pristupom a ich perspektivy nie sri za-

tial dostatodne predvidateln6. Sriiasne to znamenti, Ze tieto metddy sam6 nebudri hrat'v najblizSich rokoch pri terapeutickom procese velkri rilohu.

n

k

tr

E

E

c

e

t,

p

!d

!

s

I

I

I2

!

I

1

I

I

(

I

1

I

l

-9 -

AvSak nielen pre jeho spolahlivost' doporuEujri autori drZat'sa pri autog6nnom tr6-

ningu Schultzom popisan6ho postupu. Stiile viac pacientov sa totiZ dnes oboznannuje so zli-

kladmi autogdnneho tr6ningu a dasto sa stiiva, le po osvojeni zdkladov prechridza k in6mu

terapeutovi. Ak sri podstatn6 rozdiely v technike zaEi.atoin6ho a naviizujriceho postupu,

m6Ze to byt'pre pacienta neqy'hodou. Ak teda terapeut vidi, Ze takly'mto sp6sobom nie je

moZn6 dosiahnut' ciel, musi sa vzdat' rnoZnosti individudlne variovat' cvidenie. Presved-

iovacie p6sobenie lekira sa v5ak nemii realizovat' rozkazmi. Napriek zd6raziovaniu auto-

g6nneho, teda samostatndho cvidenia pacienta, nie je moZn6 podceiovat' sugestivny vplyv

terapeuta resp. vedriceho cviienia. T;ika sa to tak skrisen6ho ako aj neskrisendho tera-

peuta. Terapeuti sa musia w5rvarovat'toho, aby svoju vztijomnri konkurenciu di osobnd

probl6my premietali do tvrdoiijn6ho hdjenia vlastn;ich technickfch variant uvedenej metd-

dy. V zziujme svojich pacientov by mali konkurovat' v rdmci postavenia si ciela, pretoZe

najlep5i terapeut je ten, ktory umoZni pacientom do naj4/chlej5ie a najistej5ie pom6ct'

sebe samjm. Tjmto sa pacienti stdvajf nez:iwisljmi na terapeutovi. Ak sa pri tom wyskyt-

nri variiicie v jed.notlivll'ch technikaich, terapeut najlepSie zmen5i ich moZnf nepriazniv;i

vplyv tak, Ze bude o tom pacienta informovat'. Ako ukdzali skrisenosti, toto stanovisko,

ktor6 autori zastdvajf uZ roky aj v predsednictve Sekcie autog6nneho tr6ningu a hypn<!-

zy v rdmci spolodnosti pre lekairsku psychoterapiu NDR, je dasto zle chtipand, preto by

sme chceli elte raz zd6razrritz Predkladand kniha mii dat'ditatelom moZnost', aby ziska-

li ddveru k metdde autog6nneho tr6ningu. Tjm sri prakticky moZnosti autorov v riirnci

tohoto textu vyierpan6. Neide teda o uiebnicu terapie uvoliovanim. Mohol by sa objavit'

ndzor, Ze autog6nny tr6ning a terapia uvoliovanim sri identick6. Nie je predrnetom tejtoknihy urd.ovat', pri akych t'aZkostiach, resp. za akfm cieJom je treba dat' prednost' kon-

ceutrativnemu uvoliovaniu, alebo skupinovej h5rpncize pred autog6rurym trdningom. Autoripopisujri met6dy a z hlad.iska vedeckej zrozumitelnosti, ako aj z hlad.iska zrozumiteJnos-

ti pre pacientov d.oporuEujri neoznaEovat' in6 met6d.y ako autog6rury tr6ning. T;.fonto ale

nechcri brrinit' pokroku pri terapii uvoliovanim a tieZ nechcri tvrd-it', Ze autogdnny tr6-ning je jedinti metdd.a tejto terapie.

Skladba knihy je takd, aby zod.poved.ala stanovendmu cielu. Tento rivod md byt'pre-Nadom o rilohrich a obsahu, ako aj priestorom, kde sa rr5rsvetlia ztikladn6 pojmy. V 11.

kapitole p6jde o to, podat'Eitatelovi prehlad. o vlirrine AT, pretoZe bez tfchto vedornostiby t'aZko porozumel r6zn5rm staloviskiim, ktor6 sa objarmjri jectnak v literahire, jednak

v diskusitich o autogdnnom tr6ningu. MnoZstvo cviEiacich sa tieZ zaujima o vznik a roz-Sirenie autog6nneho tr6ningu a obracia sa s talcfmlto otrizkami na terapeuta. V srivislos-ti s hist6riou autog6nneho tr6ningu sa objavuje otdzka, di. je moZn6 aj v dnesnlZch pod-mienkach pouZivat' psychoterapeutickri met6du v relativne nezmenenej forme. Metcidavznikla totiZ pred. viac ako 60 rokmt. Poukazuje sa pri tom na skutodnost', Ze psycho-

10-

terapeutick6 postupy a met6d.y rriac z:ivisia na spolodenskfch podmienkach a ideoldgii ako ,

metddy somatickej terapie. Spomina sa tieZ kritickd hodnotenie, ktor6mu je dnes pod,ro-

bovanii klasickri psychoanally'za. Domnievame sa, Ze tento probl6m sa vyskytoval pri do-

teraj5ich vedec\ich bddaniach a praktickom pouZivani reladvne mdlo a zaujirnanre k nemu

nasledujrice stanovisko.

Technika jednotlirlich cviEeni z:iklad.n6ho stupia autog6rureho tr6ningu sa q/ka predo-

vSetlcjm fyziologickfch procesov a tJim sa stdva spolo-ensky relativne nezdvislou. Vedec-

k6 v'jskumy potvrdili Schultzove p6vodn6 rrdzory a nespochybnili Ziadne jeho stanoviskri.

Tjm sa zd6vodiuje opriivnenost'prijimania p6vod.nej Schultzovej techniky aj v srilasnosti.V p6vodnfch Schultzovl/ch materidloch sa uvridza viacmenej ako zaujimavost', Ze ni.ektordformulky autog6nneho tr6ningu neboli riplne spoloEensky nezdvisl6. Schultz musel napr.na zadiatku 20. rokov formulku "Brucho je tepl6" nahradit'formulkou "Plexus solaris jetepl;i", nakolko slovo brucho povaZovali uriit6 spoloEensk6 kruhy za nevhod.n{ a pretop6sobilo pri cvideni ruSivo.

Vy55i "top"i autog6nneho trdningu, ktorf uZ viac vSruZiva psychologick6 efekty, jenaproti tomu hodnotenJi ovela kritick6:jSie.

Metodika oboznamovania sa a cvidenia autogdnneho tr6ningu je zase znaEne ovplyv-riovan:i spolodenskfmi faktormi, najmd sprdvanim sa terapeuta a pacienta, Ak tvrdimj, Ze

zo v5eobecnej5ieho psychoterapeutick6ho hladiska je vlastne ped.agogickfm rly'klaclom tech-niky, znamend to, Ze jr zahriujeme do teoretickdho a psychoterapeutick6ho poiatia neu-rdz, ktor6 tu nerozoberdme. ESte v3Traznej5ie to plati pre indikricie autog6nneho tr6nin-gur pretoZe nie je moZn€ aplikgyat'metodiku bez toho, aby sa stala sriiast'ou psycho_terapeutick6ho procesu.

Kapitola o techrfke je d6leZitri najmii pre tych, ktori chcri hlb5ie preniknrit'<io ta-jov pouZivania autog6nneho tr6ningu. Zdkladn6 znalosti techniky sa dajri najlep5ie rozvi-jat'vtedy, ak sa t.ito kapitola ltuduje spolu s vlastngim uEenim sa autog6nneho tr6ningu,alebo -ak ide o ditatela, ktorf uZ autog6nny trdning d.obre ovliida a m6Ze vlastn6 z1litlcya slqisenosti Porovnat's t52m, Eo je v tejto kapitole.napisan6. Aj velmi skrisenf terapeutvSak v praktickej prricu s pacientami pravdepodobne narazf na otiizky a probldmy, ktor€ho prinritia k, opiitovn6mu hradaniu odpovedi a k dal5iemu Ehidiu.

DalSia iast' o metodike nie je doteraz tak rozsiahle a podrobne spracovani v Ziad.-nej existujricej literatrire. Poznanie techniky je povinnd a jej sprostredkovalie pacientomm6Ze byt'sprtivne, alebo nespriivne. Metodika vSak na rozdiel od toho m6Ze byt'dobrd,alebo zlti. V uved.enej kapitole sme sa pokrisili poukiizat'rna d5rnamiku vzt'ahu lekdr pa-cient v terapeutickom procese, ako aj na fenom6ny, ktor6 sa m6Zu objavit'pri skupino-

I

l

l

YC

D(

lr!

dt6

vl

lm

tu

tu

Pr

ni

Tsa

Yl

T

bt

tr

Y

s

v

Jr

tr

rn

l1

ks'

N

o'

cd

o

i

II

i

{

l

I

I

!

:

I

II

iI

["!I

FIlrtIr

tF"-!-I

th.I

L.I€I

I

tt-rI,iI

I

FIIi

f

f-I

lftI

t-I

FII

FI

i.

L

1-

iiJI

tI

16

l!

iI

I

iI

t

II

t

tIiI

IIi

tI

i

-11 -

vom udeni sa autogdnleho tr6ningu. Okrem snahy o objektivizovanie metodick5Tch skrise-

nosti, poukazuje obsah tejto kapitoly aj na to, Ze sa pouZivanie autog6nneho tr6ningu,

najmii pri neur6zach, nemd obmedzovat'len na oboznamovanie sa s technikou cviienia,

ale Ze to mri byt' psychoterapeuticky proces. Prostrednictvom.autog6nneho tr6ningu sa

tdto kapitola dot5Tka aj niektor;ich z:ikladnych ottizok psychoterapie. Uvddzame v nej aj

vlastn6 skrisenosti, ziskan6 d.Ihodobou praxou s autog6nn5rm tr6ningom.

Dve nasledujrice kapitoly hovoria o orgtinoqich cvideniach a o individutilnych for-mulkrich, dim obohacujri spominani cviEenia ztiklad.n6ho

"ttpi. autog6nneho tr6ningu. Ide

tu o moZnosti, ktord sa dajri velmi efektivne v5ruZivat'. TJimto vlastne di.tatela pripravime

na poslednri kapitolu, ktorii pojed.niiva o indikticiach autog6nneho tr6ningu. Priano na

prikladoch m6Ze pozorovat' sp6soby a moZnosti vJruZitia autogdnneho trdningu, -o mu

nielen posk5rtne odpoved na mnoh6 otd:zky, ale z:irovei to u'neho v5rvold otiizky nov6.

Takto sa najlepSie dostane Eitatel d-o problematiky, v ktorej sa nesk6r musi orientovat'

sdm. Skrisenosti s r6znymi indikticiami autoginneho tr€ningu sri popisan6 podla je<inotli-

qich s5rmpt6rnorr. fieto skrisenosti nemusia a ani netn6Zu byt' pravidlami pre ind-ikdciu.

Treba sa na ne clivat' a 1>rehodnocovat' ich z hla<liska psycholcigie neur6z. Tdto kapitola

bud.e pre ditatelov uZitodnti, ak majri irrehlad vo vleobecnom uieni o.renr6"a.h a ak sa

trochu vyznajri v d.iferencovanej in<lik;icii pouZivan5Tch met6d..

Kniha je urdenii v prvom rade lckiironr a psycholcigom, ktori chcri ziskat' :uricit6 zti-klady z psychoterapie. Ani tito sa vlak nem6Zu obmedzit' len na tfto knihu. Zdklady

spr;iwnej indikticie autog€nneho trd:ningu musia byt' postaven6 na 5irlich srivislostiach.

Nasledujfce dve kapitoly dopliujri knihu o inlormiicic o d.voch typoch "na osobnost'

orientovanej psychoterapie", zaloZenej na autog6rurom tr6ningu. Najsk6r je to Schultzom

vyvinutti rnetdda vySSieho stupirr auto.ginneho tr6ningu. V praxi sa tiito metcjda nepresa-dila, dnes sa pouZiva len zriedkavo. Schultza totiZ kritizujf za to, Le ju dostatodne te-oreticky neprepracoval. Srihlasime s tJfon, Ze hoci tiito metdda posk5,.tu.je z hladiskavSeobecnej psychol6gie i z hlad.iska psychol6gie neur6z viacero uZitodnich podnetov, nie

sri tieto vedecky prcpracovan<i priive na biize wylSieho stupia autog6nneho tr6ningu.Vysvetlujeme si to jednak tj'm, Ze tdto metdda je z hladiska praxe mdlo relevantnd,jednak t!m, Le podobn6 probl6my sa rozsiahlejSie skrimali a prepracovtivali pri rlisku-moch hypn6zy. Na to, aby sme sa mohli s uveden5imi probl6mami na uriitej rirovni try-

rovnat', by nestaEila nielen jedna kapitola, ale ani celii kniha. H5pn6za ako aj autog6n-

ny tr€ning ako klinicky pouZfvan6 met6d.y sa povaZujri za vedeckyd.ostatodne objasnen6.

Napriek tomu vSak dod-nes neexistujri takd tedrie h5rpn6zy, ktor6 by boli schopnd vysvet-lit' vSetky fenom6ny, ktor6 sa pri h5rpnotickfch experimentoch vyskytujri.

T;y'ch, do majri viid5i ztiujem o vy55i "ttp"i autog6nneho tr6ningu, od-kazujeme v te-

-12-

oretickich otdzkach na literatriru o hJaPnoze

z rticin, ako ditatel nesk6r spoznti, prenikli

neho tr6ningu.

a na kritick6 poznaimky k psychoanalyze, lebg

mnoh6 ich aspekty do wySSieho ttopi. autog6n-

predposlednri kapitola informuje o pomerne novej technike autog6nnej neutraliz6-cie,

ktoni predniekolkSimi rokmi vyvinul Luthe. Tdto kapitola nie je pfsanii tak, aby poskyto-

vala naivod na cvidenie, no napriek tomu sme povaZovaLi za uzitodn6 hito techniku spome-

nrit' a to z d.voch d6vodov. Luthem popisovan6 fenom6ny autog6nleho preladenia by mal po-

z11aykaZd!, kto chce viest' cvidenia autog6nneho tr6ningu, aj ked Lutheho vfskumy nie je

moZn6 ani zdaleka povaZovat' za ukonien6. Tieto fenom6ny m6Ze v podstate potvrdi.t'kaZ-

df, kto mri s crriEenim autog6nneho tr6ningu vlastn6 skfsenosti. Lutheho v5?klady sri jedno-

duch6. a prijateln6, zost:ivajf v5ak len na h5rpotetickej rirovni. Jeho pozorovania ho pri-

vied.li k d.vom noqfm terapeutick;im technikdm, ktor6 w5rtvoril a to k autog6nnej abreakcii

a k autog6nnej verbaliziicii. Zd,6 sa n:im, Ze ide vlastne o pochybn6 pokradovanie auto-

g6nneho tr6ningu. Pokradovanie, ktor6 sa sice zdei byt'podloZen6 ved,eck5imi ridajmi a za-

ujimarlimi fyziologickfmi hypot6zrLmi,. ch5iba mu vSak dhl5ie prepracovarrie. Kritick6 zhodno-

tenie uvedenSich met6d je rnoZn6 len po pod.robnom Studiu originailnej literatriry. Iiepokta-

diime sa za dostatodne kompetentn5ich uspokojivo zodpovedat' na Luthem nadhoden6 probl6-

my a otdzky. M6Zeme sa v5ak podie.lat' na diskusii o rozSirenom tvrdeni, Ze zdklady

terapie uvoliovanim nezdvisia od spolodensk;y'ch a id.eologickych hladisk. R6zne met6dy

tejto terapie sri vZdy rovnako dobr6, bez ohladu na spol-odenskd podmienky. Ak na to

kriticky poukazujeme pri Lutheho met6d.ach, plati to v5eobecne pre terapiu uvoliovanim.

To znamen6-, 2e to plati aj pre autog6nny tr6ning. Ako sme rZ zd6raznili, ne<iii sa arri

cvidenie autog6nneho trdningu riplne izolovat' od spolodensk;ich a politick5?eh podmienok.

Pri rozhodovani o wyuZiti niektor6ho sp6sobu pri terapii uvoliovanim, alebo pri jeho pre-

pracovdvani musf terapeut kaZdopiidne zaujat'uriiql'postoj k uriit6mu konfliktu jedinca

v konkr6tnej spolodnosti. To, Ze sa terapia uvoliovanim 6asto chiipe ako spolodensky

neutriilna je dan6 aj t5im, Ze jej indikiicie a cieJov6 predstawy terapeutov sa mdlo zasa-

d.zujri do kontextu urEitej spoloEnosti. Technika cvidenia m6Ze skutoEne byt' praktizovand-

v5ade rownako, a to nezdvisle od spolodenskfch podmienok. AIe uZ dnes moZno povedat',

Ze v eSte neukonienej diskusii o vhodnosti i.i nevhodnosti autog6nneho trdningu, alebo

heterosugestiwnych metdd, neide len o ich sprdvnu ind.ikdciu a porovntivajrice r1y'skuny,

ale ide aj o konfrontiiciu rozdielov vo vzt'ahoch lektir - pacient, ktor6 sa v rrimci

ql'chto metdd.prejavujri. V kaZd.om pripad.e v5ak povaZujeme za newyhrrutn6 poukiizat' na

to, Ze pri dal5om vedeckom skrimanf a prepracovdvani autog6nneho tr6rringu a pribuzn;ich

met6d. treba spolodenskd probl6my zotrladiovlrt'viac ako doteraz.

__13 _

V posled-nej kapitole sa len informativne zmienime o niektor;ich osved.i.en;ich rnet6-

dach, ktor6 sri prfbuzn6 autog6ruremu tr6nin$. Tim chceme e5te viac zd6taznit', Ze te-

rapia uvoliovanim sa v zriujme jej dhl5ieho rozvoja nem6Ze obmedzovat' len na autog6nny

trdning, arri sa s nim nem6Ze povaZovat' za identiclcri.

I.2. Zekladn6 Pojmy terapie uvoliovanim

1.2.I. UvoTnenie

Pojem uvolnenie nemii p6vod v psychoterapii ani v medicine. V srikromnom aj

v politickom Zivote sa beZne hovori o napiiti a uvolneni. Vzhladom na East6 pouZivanie

pojmu uvolnenie je na mieste otrizka, Eo vlastne tento pojem znamend. Odpove<l na trito

otrizku nie je v6bec jednoduchri. Pre niis, do sa zaujimame o tento pojem z medicinskeho

hladiska, poskytuje literatrira Zalostne miilo in-formticii. UrEi.tf pokus o w5rmedzenie tohoto

pojmu m6Zeme nrijst'len u Stokvisa a Wi.esenhtttera /1963 b/. Toto v5rmedzenie ntis v5ak

nem6Zeuspokojit'. Pri tom sa na prvy pohlad zdd cel6, zdleZitost'riplne jasrui. Aktivita,

v1/kon, presadzovanie sa, reagovanie na niedo a pod. sri spojen6 s napiitim, pasivita,

zotavovanie sa - priniiSajr.i uvolnenie. Tu v5ak uZ pri slove zotavovanie sa mOZe mat'

niekto na rnysli aktiwne zotavovanie sa a taktito protichodnost' je z ndbho hfadiska neudr-

Zatelnii. Pokrisime sa preto urdit' pojem uvolnenie bliZ5ie z niekolkych hladisk:

- Najsk6r treba rozliSovat' rnedzi objektiwne existujricim napiitim /napr. med.zi lud'mi,

skupinami, Stritmi/ a jeho subjektiwrym preZivanfm, aj ked obe velmi dasto spolu

srivisia.

Pod pojmom uvolnenie moZno chdpat'tak stav, ako aj proces.

UvoJnenie ani z medidinskeho , an:i. z psychoterapeutick6ho Nadiska sa nedd chdpat'

ako protipdl napiitia. Ten stav, ktor6ho proti.p6lom je uvolnenie, oznaiujf Stokvisa wiesenhlltter /1963 b/ pojmom "Fehlspannung" /fehl - chybne, mylne, die span-nung - napiitie/. Uveden;lm yirazorn nemyslia autori pnliS velkd nahromad.enie na-

Patia /kvantitativna charakteristika/, a1e sk6r napiitie, ktor6 vzuikri p6sobenim pro-tichodn;y'ch rrnritorn5ich tendencii. Je vhoda6 spomenrit' aj dasto problematickf pojem

'rdystdnia", avSak z psychofyzick6ho blad.iskaf Pre gich, ktori sa problematikouuvolnenia zaoberajri podrobnej5ie, je vhodl6 nasled.ujrice vysvetlenie. Proti ruizvuvegetativna .lystcinia sa oprtivnene namieta, Ze ide sk6r o opis ako o diagn6zu.-

*7V "lo.r"rrEine

budeme pod pojmom uvolnenie ch:ipat' sk6r stav, k;lm slovo uvoliovaniebud,e vhodnej5ie pre proces. Proces bud.eme tieZ vyjadrovat' spojenim slova uvolneuieso slovesom, napr. nast.iva uvornenie a pod. - pozn. prekla<latera/

l,b-i-

lebo

pn-

rlto-

rre

T-

bo-

E

I

la-

ft"-i-E-

I

I

l-I

I

f€-

I

rt)It

I

I

I

l.

MoZno teda poloZit'otdzku. Predo "a rreor6ty s ohladom na ich Eastost' oznadujti

ako vegetatlvna a nte ako emotivna dystdnia? Toto pomenovanie by bolo rovnako pri-

Iiehav6, zostdvalo by tieZ na fenomenologickej rirovni a nebolo by exaktnou <liagnri-

zou. ,pre stav uvofnenia nie je v prvom. rade rozhodufica leu pritomnost' viiEBieho

di men5ieho napetia, ale aj koord.indcia a integrdcia psychofyzickfeh Procesov.

- V medic{nskom a psychoterapeutickom vfzname uvofnenie subjektivne vedie k dobr6mu

pocifir a objektfrme k znornrobnoveniu rrfkonnosti'

- pojem uvolnenia je vSak treba okrem psychickfch a fyzickfch procesov cMpat' aj

v spojitosti s konkrdtnou sittrdciou, v ktorej sa osobrroJf nacMdza. Snaha o abstra-

hovanie pojmu Dalriitia od, osobnosti a Zivotnej sihrdcie vedie vZdy k nesprdvnJm

zdverom.

Uvofnenie, z ndSho hlad.iska v-zmysle zotavenia, moZno definovat' ako stav, v kto.:

rom sri v5etky ps5rchofyzickd procesy tak koordinovan€, Ze prichddza k subjektfvne dob-

r€uu pocitu a k objektivnemu obnoveniu qikonnosti. Tdto definfcia je rr5rhornrjrica napr.

aj z lladiska rekreaEn€ho Sportovania a r6znych dmhov hobby. Terapia uvoliovanlm ne-

patrl len do psychotgrapie a je pre iu charakteristick6, Ze sa navodzuje metdicky.

To m6Ze, ale nemuif v5rZadovat' telesnf pokoj. Pre autosugestfvne psychoterapeutickd

uretdd.y, ku ktorjm patri aj autogdury tr€ning, je Specifick€, Ze s nastnpujricim telesnjm

pokojom prichddza aj k zmene starm vedomia

1.2.2. Sugescie

'Pri autog6nrrom tr6ningu sa okrem in6ho wSruZivajri aj autosugestfvpe postupy. Su-

gescie sa zakladajri na dokdzanej skutoEnosti, Ze predstarly telesn;lch procesov spriSt'ajri

ticto procesy v minimrilnej intenzite. To umoZiuje w5nrolat' prostrednicworn pred.striv ob-

jekt{v-ne dokC.zateJn6 fyzick€, alebo psychick6 zmeny. PredstarSr si Elovek w5rvokiva bud

sdn /autosugescie/, alebo ichpreberC od dnrh6ho dloveka /heterosugsscia/.

Pioces sugescie sa zakladd vlastne na dvoch komponentoch - na podmienerry?ch re-flexoch a na procesoch komunikdcie. MnoZswo pokusov dokrizalo, 2e u Eloveka domlnujri

podmienen6 reflergr, nad nepodmienenjmi. MoZno napr. dokCzat', Ze pri urEitom poktrse

varovnd zvolanie experimentdtora "bonico" uZ na pnrj raz ved.ie ku kontrakcii ciew.

Takisto na tomto princ{pe vedri slovd'tiaz", alebo "teplo" pri hSryndzer.alebo pri auto-

g€nnom tr€ningu k qvalov€mu irVolneni.u a k zintenzfvneniu perif6rneho krvn6ho obehu.

NepreZivame vSak Ziadny pocit tepla, kd Eitame, alebo poiujeme v nejakej sriwlslosti

sl.ovo "teplo". Aby tieto slovd p6sobili, nerryhnutne musta mat' wjznam signdlu. Pokusnd

osoba mus{ na totd slovo oEakdvat' aj p6sobenie prislu5n€ho poduetu. Pritom je jedno'

d

!1

a

Itt

I

Ei si slovo predstavi sama,

signailu bud presvedd.ovanim

_.15 -

alebo di jej ho povie niekto iny. Slovo m6Ze ziskat'

sugestora, alebo vtedy, ak vznikne u pokusnej osoby

v!zraryr

sameJ.

V tejto sdvislosti treba poznamenat', Ze dodnes je neukond.en3i spor o tom, Ei pri su-

gerovani mii dominantnri rilohu heterosugescia, alebci autosugescia. Jeden 16,zor tvrdi, Ze

sugescia sa realizuje len ako autosugescia. Opadnf n6.zor tvrdi, Ze aulosugescia sa vZdy

tfka aj heterosugescie, nakolko presvedEenie o p6sobeni nevznikri nikdy samo od. seba,

ale vZdy sa nejakfm sp6sobom preberd od in6ho. Tento spor je d.ost'iluzdnry probl6m,

ktorly' vznikol izolovanim jedinca od jeho okolia a od jeho Zivotn;/ch slnisenosti s komuni-

kdciou.

Pri presveddovani pokusnej osoby, v zdanlivo izolovanom pokuse, vidiet', Ze veJmi

silnf wplyv na uskutodiovanie sugescii Ei autosugescii majri skrisenosti, ktor6 ilovekpredt;im zfskal v medziludskfch vzt'ahoch. Tento vplyv sa m6Ze prejavovat' diastoEne po-zitivn5rm, alebo negatfvn5rm sp6sobom. Ak uvaZujeme z tohoto hladiska, nevznlkd autosu-gescia skutodne nikdy sama od seba. To, do dlovek podul, preZil , alebo slcrisil , mii vZdy

velkf vpl5nr na ridinnost'procesu sugescie. Ked sa napr. Iekiir samo5tfdiom diela J. H.

Schultza vnritorne presvedEf o uZitoinosti pouzitia autogdnneho tr6ningu, deje sa v pod-

state to ist6, ako keby ho niekto na Schultzovo dielo upozorni.l, alebo by ho wjkladom

tohoto diela presveddil o 3eho uZitodnosti.

1.2. 3. Probldm koncentriicie

Ani autog6nny tr6ning, ani h5rpncizu nemoZno riplne vysvetlit' len sugesciami.Na rozdiel od d.aivnej5fch v5iskumov hyryrr6zy, pri ktorSTch sa za pod.statn6 pri uvrid.zani

do hypncizy povaZovali sugescie, presad.zuje sa d-nes toraz viac ntizor, Ze podstatouh5rynotick5ich stavov sri 5peci.fick6 zmeny ved.omia. To ist6 plati aj pre autog{nny tr6-ning. Najlep5ie moZno tento stav charakterizovat' v'57razom "pasivrra koncentrdcia", ktor;ip6vodne zaviedol Oskar Vogt a opetovne ho zai.al pouZivat' Luthe.

Ked sa vo v5eobecnosti hovori o koncentrdcii, v€iSinou sa {y'm mysli v6lou regu-lovanf stav Pozorrrosti, ktor5i je rimyselne spojen;/ s uriiqim napiitim. Pasfvna koncen-trdcia je naproti tomu zvliiStny stav zamerania pozornosti bez subjektivneho napiitia.Tento stav nie je moZnd v6lovo navodit' a vznikri napr. vtedy, ak sa tak zapodrivamedo nejakej predruiSky di hudby, Ze pre nris okolie prestane existovat'. Stav pasivnejkoncentrdcie pocitujeme ako velmi prijemnST a je charakteristick5i zvld5tnou intenzitouziiZitku. Navodenie pasivnej koncentriicie je pre autogdnne uvolnenie rozhodujrice. Exi-stencia takejto zmeny vedomia pri autog6nnom tr6ningu a pri hypncize wysvetluje niektor6predqirn t'aZko pochopiteln6 skutodnosti.

-15-

Dodnes sa pri navod-zovani }ryprr6zy pouZivajri niekedy podnetov€ povely, na ktoqich

sri zrakov€ ihizie. Pokusnej osobe sa prejavovanie farebn;ich fenom6nov zd.anlivo sugenrje.

Osoba to povaZuje za vlisledok sugescif a t.ito viera sugestibilitu zosihiuje. Prekvapuje

v5ak zistenie, Ze tie istd tabule je moZno poqZit' aj u ludi, ktori tieto zrakovd il"tizie po-

z1laj;|u , alebo priamo sami taklianto sp6sobom hSrpndzu navodzujri. Dnes uZ je. znrime, Ze

pozorovanie takejto tabule s pomal;lm objavovanfm sa fenom6nov kontrastu je moZn6 po-

uZit' pri navodzovani starnr pasivnej koncentrricie aj bez toho, le by sa vyuZival efekt

klamu. Pri pozorovani tabule, ktord je doprevridzand slovami h5rynotizdra, prichridza k zu-

Zovaniu pozornosti na tabulu a h5rpnotiz6ra a po zatvoreni odi je pozomost' zamerand vf-ludne na slovd h5rpnotiz€ta.

L.2.4. Hypnciza

V predch:idzajricom texte sme hovorili o niektorjich fenom€noch, ktor6 sa vysk5rnr-

jri pri hypn<ize. R6znymi met6dami /spominan6 tabule sf len jednou z moZnosti/ navodzuje

h5rpnotiz6r stav pasivnej koncentrdcie, ktorly' je v konednom d6sled.ku zameralSi na jeho

slovri. V tomto stave wnimavost'na sugescie narastd a vznikii vlastne "zaEarovan;i kruh",ktorf vedie k prehlbovaniu h5rpn6zy. KaZdd sugescia prehlbuje stav pasivnej koncentrri-

cie a t;im narast.i vnimavost' k dal5im sugescidm.

UZ niekolko storoEi sa pouZivaj[ r6zne metodiky pri navodzovani h5rynotick6ho stavu.

Dnes sa stdle viac vyuZivajt poznatky o celkovom trofotropnom preladeni, priEom sa prinavod.zovani inypn6zy sugerujri aj telesn6 fenom6ny prelad.eni.a /formulovan6 po<lobne ako

pri autog6nnom tr6ningu/, dim sa stav pasivnej koncentrdcie opiit' prehlbuje . Sugestivne

prehl.bovanie pasiwnej koncentriicie p6sobi z tejto striinky priaznivo aj na telesn6 prela-denie. V tomto zmysle je vlastne h5rynciza sugesciami v5nrolan6 celkov6 trofotropn6 pre-

ladenie organizmu. "Psychickd iast"' tohoto preladenia je vlastne zmenou vedomia, ktordpredstavuje 5pecifickf h5rpnotick5? stav, na z:iklad.e ktor6ho hrd rozhodujricu rilohu zw!6e-

nii sugestibilita. Teoretick6 vedomosti a e5te viac praktick6 skrisenosti s h5ryn6zou m6Zu

podstatne prispiet' k spriivnemu pouZivaniu autog€nneho trdningu.

It

I

IC

t

t

I

t

C

I

d

!

IE

a

z

I

h

E

b

a

Ir

l

f r"-bI

II

b-tljei

i

F,tiI

tti

I

i

1."

tt-

ts

f-i

2.

L7-

vzNrK A SfneNiE AUTocENNEHo TRf NTNGU

/G. Schaeffer/

2.I. V ztik autog6nneho tr6ni.ngu

\r roku l!J2 rySlo. 1. vydanie publikricie J. H. Schultza "Das autogene Trai.ning -Konzentrative Selbstentspqnrl.lng - Versuch einer klinisch-praktischen Darstellung,'. O vJ?-

zname, ktorly' autog6nny trdning v priebehu rokov ziskal, svedEf i vysokly' podet novl/chvydani: v roku 1973, teda pribliZne o JO rokov, wy5lo uZ L4. vydanie. O roz5frenipo celom svete sveddia i poietn6 cudzojazy(t6. vyd.ania tohoto diela. Doteraz vy5li 4 fran-crizske, J Spanielske a jedno portugalskd, anglickd, taliansfts a japonsk{ vydanie.

Na podporu flohy lek:ira pri neicwiku autogdnneho tr6ningu u zdraw;ich a cho4/chbola Soskoro Potrebnri aj prirudka pre cviEiacich. V roku 1935 vydal Schultz prw5i"Ubungsheft ftir das autogene Training,'. V roku 1974 vyElo uZ 17. vyd-anie, ktor€ posmrti autora prepracoval D. Langen. Aj tento "zo5it" jestvuje vo viacer;ich cu6.zojazyd-n57ch vydaniach /3 Spanielske, 2 ndrske, 1 portugarskd a 1 francrizske/.

V prvej kapitole svojej pnruEky Schultz objasiuje oznadenie s'rojej met6dy. ,,Sebou

samly'm /autos/ w5rvinut6 /gett = byt'/ a zostaven{ systematick6 cviEenie, tr6nine,,m6/z fi-lologickdho hladiska nie bez ntimietok/ charakterizovat' rdzov metddy. Jej principcharakterizuje: "pomocou urdigich, fyzi.ol.ogicky raciondlnych crriEenj dosiahnut, u pokus-nej osoby vSeobecn6 preladenie, ktor6, analogicky so star5imi heterosugestivnyrmi *.td-dami, umoZiuje vjkony, charakteristickd pre prav6- sugestivne stavy,,.

Na tom istom mieste Schultz :ld.dza, Ze "koncepcia nazerania", ktord d.ala ziikla4ytohoto Postupu' vznikla v rokoch 7908 al 1912. odvold.va sa na v;iskumn6 priice oskaraVogta, ktorj7 bol koncom 19. storod.ia najzniimejSim a najvJiznamnejsim bddateTom v oblas-ti h5rpndzy a nesk6r rovnako w;iznamnou osobnost'ou v oblasti qy'skurnu mozgu. ]eho priic,:o psychoJyziologickfch vzt'ahoch mozgowfch funkcii a o h;rpnotickej technike z rokov 1g93az 1900 mu otvorili pohrad na moZnosti, srivisiace s touto problematikou. vogt vo svojlchztikladnJTch h5'pnotickj-ch Shidiach poukdzat na to, Ze u vzdelan;ich a dostato-ne kritickfchpoLusnfch os6b jestvuje moZnost', abx samostatne dosiahli preladenie do qinimodn€hohypnoti'ckdho stavu. Tento postup oznadoval vogt ako autohypndzu . Zd6raznil jej prak-tick37 r'5iznam a v5eobecn6 pozitivne ridinky v zmysle profyraktick6ho zotavovania, timenrabolesti, dalekosiahleho owplyriovania orgdnov a roz5irenia pamiiti. pomocou navodeniaautolrJrpnotickej ftizy moZno, zvl64t' v kritickJ/ch obdobiach zqy'Een6ho telesn6ho a psychic-k6ho zat'aZenia zabriinit'r aby predcheidzairice podrdZdenie dosiahlo Ekodliv-f rozsah.Na ztiklade tychto pozorovanf Vogt odponiial autoh5rpn6zu aka metciju ia dosiatrnuticprofylaktick5ic h pre s ti.vok .

-18-

Aby srne sprrivne porozumeli qlrrin autog€nneho tr€ningu, priblfZime si Zivotopis jeho

autora. PoEas predklinick6ho Sttldia v rokoch IW2 al 1905 v G6ttingene nal na neho velk;i

vplyv fyziol<ig Max Verworn. Tento vplyv bol tak trval;i, Ze stim Schultz 11964l sa ne-

sk6r Zartom oznadi.l za nevylieEiteln6ho fyziol6ga. V rohr.:19O5 poEas klinick6ho Stridia

vo Vroclavi sa zadal zaujimat' o h5rpndzu. Tento zriujem v5ak bol viac klinicko-praktick;.i

ako teoretickf. Jeho skrisenosti ho velmi zaviasu priviedli ku kritike vtedy prevkidajrice-

ho, jednostranne psychologick6ho, vysvetlovania h5rpnotick;ich dejov. Nesk6r, ako asistent

na vroclavskej poliklinike, pozoroval na stovkrich h5rynotizovarrly'ch pacientov fenom6n, kto-

rf chdpal ako centrdlne preladenie a z ktor6ho pochrid.zal jeho ruizor na h5ryn6zu, ako

psycho-fyziologickly', organizmiclcJr dej. Svoje predstavy formuloval takto: "H5pnotizovat'

znamen:i v skutodnosti pokusnri osobu naviest' k autoh5rynotick6mu preladeniu a umoZnit',

aby sa u nej vJrtvorila systematicky zameranii Specidlrn bdelost'v zmysle O. Vogta".

V roku I92O v Jene uskutodnil Schultz pokusy s optickymi vnemami v hJrpndze. I5Io

pri tom o objasnenie otrizky, Ei sri haluciniicie pri psych6zach r4y'IuEne patologick6, alebo

Ei moZno podobn6 fenom6ny v;rvolat' aj zmenou stavu vedo:nia, napr. h5rpndzou. Vfsleitky

t5ichto vy5etreni zhrnul v ildnku "Uber Schichtenbildung im h5rpnotischen Selbstbeobach-

ten" /Ig2Ol. Ako vedlajSi, ntihodny vfsledok zistil , Ze napriek rozli-n5im metddam ved.e-

nia hypndzy bol v protokoloch v5etkfch pokusnlich os6b rovnakf ridaj o zvldStnych poci.-

toch tiaze a tepla, najmii v konEatiniich. To, Ze tieto subjektivne pocity srivisia s objek-

tiwnymi zmenami, fyziologick;lmi procesmi svalovej relaxiicie a rozSfrenim krvnfch ciev,iba potv-rd.ilo jeho ndzot, Ze zrikladny postup pri uv:idzani do hypn6zy je spojenf s orga-

nizrnickfmi postupmi relaxdcie. V tfchto pozorovaniach Schultz neskOr naSiel i vlastnd

ziikladn6 predpoklady svojej koncepc.ie autog6nneho trdningu.

Autohypnotickd preladovanie povaZoval za sugestivny postup. Za vlstLdn'i, povaZovel

formukiciu Lippsa, Ze "sugescia je podnet k dinu, k rlikonu prostrednictvom spritomne-

nia jeho rispechu". Na zriklade tejto predstawy boli v5rtvoren€ formulicie autog6rureho

tr6ni.ngu. Pri ich tvorbe a pri zoradovani cvideni mu poshiZil model "upokojujriceho loi-pela", ktorl/ zaviedol do psychiatrie zadiatkom tohoto storoiia EmiI Kraepelin. Aj v tom-

to pripade videt Schultz funkin€ preladenie v zmysle organizmick6ho upokojenia sa.

K pojmu trdning ho priviedla formulicia Heringa a Semona, ktori pod tr€ningom rdzu.me-

li "systematick6 zabudovaaie do pamAti organick6ho". Schultz pritom cozoznal nielen rr,;i-

znam nutnosti samostatnej aktivnej-spoluprrice chor6ho /na rozdi.el od hypn<izy so svojim

pasivn5rm "nechat' si pom6ct"'f , ale i vj:zrram prebratia znadnej dasti vlastnej zodpoved-

nosti za svoje uzdravenie samotnJim pacientom.

UZ v zaiiatkoch sa Schultz snaZil spojit's autogdnnJrmire.rlngo* jav, kto4i nesk6r

oznadil ako "vroden6 nutkanie k aktivite, charakteristickd pre normrilny du5evnf stav".

II

I

t

t

tt

tI

C

I

ttItItI

t

a

C

t

Iq

!

tt.

a

iI

)

p

II

I

_19_

. "Nesmieme predsa zatvdrat' odi pred znepokojujfcou skrisenostbu, Ze i.lovek, ktorj sa ,

nauEil Eftat', ter&z, ked vidf pismeno, jednoducho musi dftat"' /Schultz, t97ol.

Prv6 klinickd pokusy s autog€nrr5rm trdningom sa uskutodnili v obdobi rokov If2O aZ.

L924 v Lahmantrovom sanatdriu "Weisser Hirsch" v DrdZdanoch. Jeho pndmi spolupracov-

nfkmi boli Frieda Frorrrm-Reichmannovd, Rend Berkowitz a Walter Biehn. Kjm poEas

tohoto drd2hnskdho obdobia sa autogdnny tr6ning u neho ui.ili najmii ktinicky chori, ne-

sk6r, poias p6sobenia v Berline prevaZne "nervdzni" pacienti a okrem toho, v kurzoch

na Lessingovej vysokej Skole i znain;i podet zdraqich.

Po 5-roEnlich skfsenostiach v roku 1925 predstavil Schultz svoj nowj psychotera-

peuticl$ PostuP po prrrf raz verejnosti, t.j. Berlinskej lekdrskej spolodnosti, ktord ho,ako srim nesk6r nap{sal 11964l, akceptovala bez nrimietok. Zrejme pri tom mal na mys-li poniZujricu skrisenost', ktoni iba niekolko rokov predtjm zaZil pred tym istJtm vysokjrnspolodenstvom Albert Moll. Pri demon5trricii jedn6ho, pomocou lnypn6zy vylieEendho pa-cienta, ho predseda spoloEnosti odbil slovami3 ".Ifrpndza patrf valachbm a pre lekdra je

ned6stojrui'r.

o rok nesk6r predstavil Schultz lI927l svoj nov52 postup i vtedaj5fm psychoterapeu-tom na II. v5eobecnom lekdrskom kongrese pre psychoterapiu v Bad Nauheim v predndS-

ke o "Racionalizovanom autosugestivnom tr6ningu /Autogdnnych orgd.nov5ich cviEeniach/".Mohol sa vted.y opriet' o skrisenosti s asi 1OOO pacientami a 5@ zdrawjni osobami. po-rovnal riiinky autog€nnych org:inoqy'ch cviEeni so znrimymt posnrpmi, hSryndzou a auto-h5rpn6zou. Poukizal na prastani trad.iciu Jud.stva s autosugestivnJrmi techniknmi a rihrdl-mi, ktor6 sa podla Tudorlich psychologicklfch pozorovani nelysk5rtujri iba u primitivnychntirodov, ale i vo vysoko v5nrinutfch kultrirach /rlturily, larovania, autosugestiriae extd-zy, "zayiiajrici dervi5i", joga/, Prdve v tom obdobf sa objavili aj vfsledky pryfch fy-ziologickfch vySetreni, zamerarq/ch na rreranie teploty a vysetrenia reflexov podas

cviEeni.

O dva roky nesk6r referoval Schultz ltgZll na IV. psychoterapeutickomkongresev Bad Nauheim o "Vybran;ich stupioch autog6rureho tr6ningu". V predlri5ke sri tl a! pri-klady individud'lnych formuliek a Specirilnych orgdnowjch cvideni lzatial bez pouZfvaniat5ichto terminov/ a tieZ prv€ zaEiatky neskdr podrobnej5ie rozpracovan;Zch cvideni vy5-Sieho stupia autogdnneho tr6ningu. UZ vtedy poukd.zal Schultz na v;/znam autog6nnehotrdningu pre qy'skum fyziolcigie nerwov6ho syst6mu. Vysvetlil vzt'ahy k fyziol<igii spdnku,fyzioldgii vegetativneho nervov6ho syst6mu a k svalovej fyzioldgii. Toho, kto pozn6 sri-Easn6 vedeck6 predstavy prekvapf, Ze vtedajSf kritici autog6nneho tr€ningu. sa obrivali,Ze s taklfmito hypot6zami nastane "ndvrat k prekonanjm pokusom o fyziologickri te6riu'hypndzy". I z toho vSak moZno vid.iet'v'lznam Schultza pre na5e sriEasn6 vedeck6 mysle-

_20-

nie. Jeho nerinawn6 zairfianie fyziologickfch a psychologrckfch modelov myslenia do svoj-{ho."organizmick6ho" ponimania celistvosti v rozhodujricej miere prispelo k zndmemu pre-konaniu jednostranl3l'ch alternativ, vyplyvajricich z d.ualistick;ich predsttiv tela a duYe.

V obdobf ndsilnej fa5istickej nadvlidy a podas dmhej svetovej vojny bol <1'al5i wf-voj i na poli psychoterapie takmer nemoZn;Z. VeidSila psychoterapeuticky dirur5?ch lekrirova vedcov musela opustit' Nemecko. Tfch niekolko, ktori zostali v krajine spoLu so Schul-tzom zhidili v "Nemeckom ristave pre psychologick;i rr5iskum a psychoterapiu" /Schultz,79641 .

2.2, F.ozEirenie autog6nneho trdningu

Po vojne sa autog6nny trdning zaial rS2chlo Sirit'. Do roku 1956 vylli 4 tIaIEie v-y_

dania Schultzovej udebnice. Nasledovali prv6 cudzojazydn6 wydania. V tom istom rokuzaIoZiL Schultz spolu s Gustatom R, Heyerom a Ernestom Speerom Stvrt,rodne wychridza-jfci Easopis pre aktirrnu klinickri psychoterapi.u, ktor5i'vychiidzal poEas 3 rokov vo vyda-vatelstve Huber /Bern a Stuttgart/ pod niizvom "Psychotherapie". O niekolko rokov ne-sk6r pre5iel pod ndzvom "Praxis der Psychotherapie" do in6ho wyd.avatelstva a pod ,roz-5iren6 vedeck6 vydanie. Slfzil v prvom rade Sireniu autog6nneho trdningu a qfonene sloi-senosti z'katamnestickfch a experimentrilnl'ch sledovani.

na5ie1 autog6nny tr6ning velmi skoro svojemiesto vo vlludbe a zdravotnej starostlivosti na univerzitny.ch klinikrich /Erfurt, Jena,Lipsko/ a veii5ich zdravotnickych zariadeniach /Dom zdravia v Berline, psychiatr'ick6od-delenia krajsk5Tch nemocnic v Brandenburgu, Neuruppine a Uchtspringu, Banfckej ne-mocnici v Erlabrune a inych/. V niektorJich t5ichto zariad-eniach za6ali uskutoEiovat' kur-zy, za ktor6 je od svojho zaloZenia v roku 1960 sttile viac zod.poved.nti "SpoloEnost'pre lekdrsku psychoterapiu NDR", Od roku 1969 jestvuje v rtimci tejto spoloinosti sek_cia "Autog6nny tr6ning a hypndza", ktord so svojimi pri.bliZne 180 ilenmi ltgn I ma

koordinovat' vJ/skum, v;luibu a vyuZivanie tejto liedebnej met6dy.

Z okruhu rii.astnfkov kurzov psychoterapie v Jene llg5Z aZ 1963/ v-y5iel popucl prezostavenie ui.ebrrice autog6nneho tr6ningu, urEenej predov5etk5?m pre lektirov v NDR.VySla v roku 1961 pod ntizvom "Technik de Relaxation - Selbstentspannung" vo wydava-telstve VEB Gustav Fischer Verlag Jena. Jej autormi boli H. Kleinsorge a G. Kiumbies.v roku 1967 v-y51o jej 3. vydanie. Tiito uiebnica bola doplnenii gramoplatiou s in-formd-ciami o heterosugestiwnych v5rudovacich pom6ckach. Kniha wy5la tieZ v anglickorn 11964l ,ruskom lf965l a japonskom lI97Ol preklade. To ist6 wydavatelstvo vydalo v roku 1965aj niivod pre cviiiacich pacientov od H. Kleinsorgeho. Kritickly' spor o rly'hodrich a ne-

.-r-b

vc.b!Priart

ara!

E

ilrf.J

rb&.ilEt

rEf

P.tJlrl

GDrl

-l

rt!

Gtrr2q

GCG

E

ri

lsY

5Y

elt

tv

rl-

I

t

-21 -

wfhoddch heterosugestfvnych technik bol podnetom pre wfskum vfvoja na5ich postupov

v celosvetovom meradle. Potom nasledoval podnet sekcie "Autog6nny tr6ning a h5rpn6za",

aby sa napisal prehlad o autog6nnom tr6ningu a sridasne i niivod pre cwidiacich pacientov.

Prinrd.ka pre pacientov pod ndzvom "Fibel fflr autogenes Training" vy5la v rorrnakom vr,"-

davatelstve lI97Bl uZ v 3. vydani.

VN.@saod'roku195ouskutoEiujekaZd.orodnevnrri.jiI,in-dausk}T psychoterapeutick52 t!,Zdei, zaLoZetj, Ernstom Speerom a dalej organizovanSi- Ilelmu-tonr Stolzom. Od zadiatku slfZil aj praktickej rrjudbe psychoterapeutick5?ch metdd, osobit-ne autog€nneho tr6ningu. K rozSireniu autog6nneho trdningu poshiZili i dal5ie postgradu-dlne vzdeliivacie akcie ako napr. Tiibingensk6 psychoterapuetick6 kurzy, zaloZend Ern-stom Kretschmerom. V roku 1968 bola v NSR zaLoZewi "Nemeck:i spolo6nost' pre lekdr-sku h5rpn6zu a autog6nny trdning", ktorii sa zaoberd. predov5etkym problematikou post-gra-dudlneho vzdelelvania. Autogdnny tr6ning na5iel na zadiatku viidSiu od-ozwu v lekdrskejverejnosti ako na lekiirskych fakultiich, kde sa v5rraznej5ie presadil aZ v poslednych i5rokoch. V tomto smere sa zrejme priaznivo uplatnilo i zaloZenie niekolkjch psychotera-peutickSich a psychosomatick;Zch klinik a katedier. Z pionierov autog€nneho tr6nilgu sa

svojimi pr::i.cami .stali zneiml,'rni napr. II. Binder /Bad Driburgl , I. A. Laberke /Esslin-gen/, K. Thornas /Berlln/ a K. Rechenberger /Neuss/. Z vysokolkolskjch ui.itelov -sri

to najmii psychiatri D. l-a.ngen ltlair.zl a I'1. Vblkel, lKiell, inrernisti l{. Kenter- /1i-6tr./a P. Polizen /Wilrzburg/ a grnekol6C I{. J. Prill /Wilrzburg/.

V posledrf-ch rokoch sa v N-SR objavilo mnoho publikiicii o autog6nnom trr.i6in.Ei,medzi injm i gramofdnov6 platne. magaetofcinovei ltazety a amat6rske fitmy. H. ir{r:rr-sen

varoval v roku 1975 pred tak5im.to zaplavovanfm trhu a tJhn i diskrertitetciou nrct6(1 autc-g6nneho tr6ningu, ako "prechodn6ho mddneho vJistrelku". V tomto smere je potrei:nytriezvy niivrat k seri6znei rr5?udbe autogdnneho tr6ningu. Poukazuje sa pt-i tom na asj20O dlenov "spolodnosti pre lektirsku h;rpn6zu a autog6nly trdning", ktori vyliuj(r au,to-genny tr6ning na 10O rozlidnfch miestach v NSR. Metcidy autog6nneho tr€ningu si n.a5licestu i do iny'ch odborn5?ch lekirskych spolo-nosti, ako sri "spolodnost' Iekiirskej fyzio_terapie", alebo t'Nemeckti spolod.nost' preventivneho lekdrstva", ako aj do cel6ho radukripelov a sanat6rii.

Podobne dlhi trad.iciu md autog6nny trdning i v dSsn. E. Bena sa naudil jeho. me-ttfuy uZ v L928 roku u J. H. Schultza. PouZival ich rfelen pri liedbu ,.errr.jr, ale iv profylaxii, napr. u psychicky zvlii5t' zat,aZertfch Zeleznidn3ich d.isped6rov. O<i druhejsvetovei vojny sri PostuPy autogdnneho tr6ningu Siroko zakomponovan6 do prdce lek6rova klinickfch psychot6gov. PouZivajri sa nielen pri lieibe dospelych, ale aj u deti, pri re-habilitiicii psychiatrickj-ch pacientov a v psychohygiene. S. Krat.ochvil lL}TOl in_formoval

-22-

o pokusoch 5irok6ho profylaktick6ho nticviku pomocou rozhlasu. Osobitne v eeskosloven+ )

sku sa stretdvame s rad.ou modifikiicii tejto metddy. PouZiva sa na univerzitdch v Prahe

/M. MachaE a L. Hoskovec/, v Brne /M. Bouchal , L. Midek a V. Sm6kalf a v Brati-slave /O. Kondd5/, ako aj v r6znych psychiatrickych zariadeniach, z ktor;/ch je znrimy

najm,ii fromiiiZ /S. Kratochvil/.

O autog6rurom tr6ningu v Polsku mdme iba mrilo informticii. Preberd sa v riimciprednriSok z psychiatrie na univerzitdch a lekirskych akad6miach, ako aj na Psychiat-rickom oddelenf fstawu pre dalSie vzd.eldvanie lekiirov. Podnobnei qiudba sa uskutoiiujeformou Postgraduelnych kurzov psychoterapie, ktord sa organizujri v riimci Psychotera-peutickej sekcie "Polskej psychiatrickej spoloi.nosti',.

V Sowietskom zvdze sa autog6rmy tr6ning ako liedebnii metcida pouZiva na univer-zitnlich klinikiich, v nemocniciach a na ristavoch akad6mie. Podla vlastnfch skrisenosti sanapr. v Leningrade vTruZiva i pri rozlidn;ich psychofyziologick;ich vfskumn;fch projektoch.Vzdeltivanie lekdrov rnajri na starosti spominan6 zariadenia. Cetf rad. odbornikov - ved--

cov sa zaoberal prisp6sobenim postupov autog6nneho tr6ningu /napr. ind.ividutilnych for-muliek a Specidlnych orgiinovfch cvideni/ na liedbu urdi.t5Tch ochoreni. Osobitne sav tejto srivislosti spominajri l. v. lvanov, v. N. MjasiSdev a A. N. Sogam. K velmiriiinn6mu Sireniu informiicii o autog6nnom tr6ningu a celom rade in;l'ch psychoterapeutic-kych metcid prispeli "Metodick6 li.sty", vyd-tivan6 napr. Bechterevovlirn in5tittitom v Le-ningrade v naiklade niekolko tisic r1,?tladkov a rozosielan6 psychiatrom, internistom avSeobecn;Zm lekiirom. Za hranicami ZSSR je zndmy A. M. SvjadoSd, ktor37 patri rne-dzi ilenov ICAT, ako bude este dalej uveden6.

Vo Francrizsku sa met6d.a Sirila zo Strassburgu. Osobitne sa o to zasliZil riad.i-tel Strassburgskej psychiatrickej kliniky Th. Krammerer a jeho spolupracovnici R. Du-rand de Bousinen a Y. Becker. Obaja sa autog6nny tr6ning naudili u J. H. Schultzav Berline a preloZili jeho udebnicu do francriz5tiny. lvledzitS;m vy5la uZ v 4. vydani.Pracownici Strassburgskej klini.ky publikovali vSisledky fyzi.ologickfch vySetreni pri auto-g6nnom tr6ningu, na ktor5ich sa podielal i P. Geissmann z Bordeaux. O zavedenie postu-Pov autog6qneho trdningu sa zaslfZil i L. Chertok a M. Sapir z pariZa. Kurzy auto-gdnneho tr6ningu sa uskutodiujf na lekdrskych fakulttich v Strassburga, parfZi, Lille aMontpellier. Kolegovia zo Strassburgu sa v5Tznamne pod.ielali na organiziicii kongresov,ktor6 sa zaoberali autog6nn5rm tr6ningom. V roku L96O sa uskutodnil vo Vitel kongres"Francrizskej psychosomatickej spoloEnosti", ktorlf'bol z viiE.Sej 6asti venovanJi otdzkamrelaxdcie. V roku 1962 nasledoval kongres o relaxaicii v Strassburgu. V tejto srivislos-ti treba pripomenrit' aj "Medzintirodn;i kon-gres psychosomatickej med.i-ciny a h5pndzy",ktor5Z sa konal v roku 1965 v pariZi.

3

?

r(za

l]

1-t'

-..

--23 -

Vtedaj5ie poznatky boli roz5fren6 predovSetkjm dvoma kniharri: P. Aboulker,L. Chertok, M. Sapir: "La relaxation, aspects thdoretiques et practiques,', paris 1958,

1959 a L964 a P. Geissmarrn, R. Durand de Bousingen: "Les method6s d.e la relaxation",Briissel 1957.

V Belgicku zaradili autog6nny

na Univerzite v Leuvene a Brilsselicrizskych psychoterapeutov" v roku

v Lttichu /M. Donigierr J. Bobon/.

v autog6nnom tr6ningu mladf lektiri,nej qichovy a Sportu.

tr6ning do lieEebnfch a udebnly'ch plinov pred.ov5etkjm

/J. Bradfer, M. Pierloot/ na podnet "Aktivity fran-1958. Nesk6r boli met6dy zaved.en6 aj na UniverziteNa univerzitrich v Leuvene a Brtsseli sa Skoliaposluchtid.i klini.ckej psychol<igie a posluchiiti teles-

Podla sprtiwy A. Friedmanna zaviedot r @& autog6nay tr6ning samotnJiSchultz. V roku 1953 viedol kurz v Bazileji, po ktorom sa Svajiiarski lektiri s metddoudalej stretiirrali na Lindauskom psychoterapeutickom tf:Zdni, ktor6ho sa prawidelne zridast-iovali. Od tohoto obd.obia sa autog6nny tr64ing ako lieEebnd met<fua fouZiva na In5tit6tepsychohygieny v Bieli, kde sa pre lekdrov pravidelne konajri postgrad.urilne kurzy. S me-nami O. Meier a B. Lubana sa sptija pracovnii skupina, ktorti si za ciel postavil.a Sfre-nie autog6rureho tr6ningu. Autog6rury tr6ning ako lieEebnd met6da sa pouZiva aj na psy-chiatrick5Tch klinikiich v Berne a Bazileji.

Do Talianska sa naEe liedebn6 metcidy dostali tak zo Strassburgu ako i zo Svaj-Eiarska. Zo sprdvy G. Crosa vypl;iva, Ze rozEirenie autogdnneho tr6ningu v tejto ltra-jine bolo iba sporadick6 i ked on stim publikovaL celg/ rad vlastnych rrjsledkov a slqise-nosti. Pri objasiovani tohoto stavu sa Crosa odvoltiva na T. Bazziho, ktorly' autog6rurytr6aing vx.uzival uZ koncom 40- rokov a o svojich skrisenostiach referoval na Lindauskonrpsychoterapeutickom tfZdni v roku 1954 lBazzL, Lg55l. skutoEnost,, le psychoterapeu_tick6 postupy sa v Taliansku, ako aj v inJ7ch illatinskych" krajiniich vyuZivali iba rhrilo _

podla stavu okolo roku 1950 _ nepripisuje rasovJim zvld.Stnostiam, ale Specifick6mu cha-rakterrr obyvaterstva t5?chto krajin. Zitr,i u.fuktivita, spojenti s lahkou extravertovanost,ouumoZiujri Talianom lahko "vybijat"' vnritorn6 napiitie. Neurotick6 priznaky sa pocit,ujriako "cudzie", sp6sobend vonkaj5imi faktormi. Preto majri Taliani osobitnri moZnost, dr-Zat' sa fyziologick6ho kauziilneho syst6rnu.

Na zavedeni autogdnneho trdningu v Skandinrivskych krajindch sa podielali zvLi5t,R' Alnaes /Ncirsko/ a o. Britel a P. Reiter /Ddnsko/. v oslo a v Lier sa pre lekri--rov od roku 1960 kaZd-orodne uskutoEiujri kurzy autog6rureho trdningu a h5ryndzy, ktor6zaviedli D. Langen /Ttbingen, neskor5ie Mainz/ a R. Alnaes. Vo Svddsku sa metddawyuduje na Univerzite v Gbteborgu a pouZiva v celom rade nemocnic. ,,Spolodnost,le-

_24_

kiirskej psychol<5gie a psychoterapie" uskutodiuje od r. L961 postgrad.urilne vzdeliivacie

kurzy v Stokholme a v Gbteborgu. Z Finska je zntime, Ze autog6rrry tr6ning sa Pouziva

vAboavHelsinkiich.

V Ralqisku, podla sprriwy H. Strotzku, jestvuje o autog6nngm- tr6ningu iba mdlo

publikdcii. Vzdelivacie akcie pre psychiatrov a v5eobecnych lekrirov organizuje Vieden-

skli psychoterapeutickJi in5titrit. Strozka zastdva r.iizor, Ze autog6nny tr6ning je pomerne

Eiroko roz5iren;i predovSetkfm medzi prakticklimi lektirrni, dasto ako jedinai v5ruZivand

psychoterapeutickri metdda. V roku 1968, ako uvdd.za Schultz vpredslove k lJ. vydaniu

svojej udebnice, bola H. Wallnbferom zaLoZen:1- "Rakriska spolodnost' pre lekrirsku hypncizu

a autog6nny trdning" . Od neho tieZ pochiidzajri podetn6 publikdcie, i teoretickdho chara.k-

teru, o autog6rurorn tr€ningu.

Pri popisovani sriiasnej situricie v Latinskej Amerike vychridzame zo spriiv od

l. Gubela z Buenos Aires. Podobne ako u n:is aj v JuZnej Amerike sa v minullich desat'-

rodiach univerzity br:inili prenikaniu psychologick;l-ch poznatkov do mediciny. Novy zriujem

o h5rpndzu, od Mexika al po Argentinu, viedol k organizovarf,u postgradu:ilnych kurzov.

V Argentine ich od roku L95B organizovala "Spoloi.nost'pre h5rpnol6giu", najsk6r v sri-

kromnfch in5titriciach, nesk6r i v 5tritnych nemocniciach a na lekdrskych fakultdch. V ro

ku 1962 sa konali prv6 prednriSky o autog6rurom tr6ningu na Univerzite v Litoral, neskOr

i na Univerzite v Buenos Aires. V priebehu prw5Tch 3 aZ 4 rokov ziskalo ziiklad'n6 po-

znatky okolo 5OO lekiirov.

Rovnako v Mexiku sa od roku L962 vyZivanim a 5irenim autog6nneho tr6ningu za-

oberala "spoloEnost' pre h5rynol6giu".

V rokoch 1958 al 1962 uskutoEnit I. Gubel kurzy autogdnneho tr6ningu na rozlid-nfch lekiirskych fakulttich a v nlektoqich vii-Sichnemocniciach vo Venezuele. Podobn6

kurzy prebehli i na troch univerzitdch v Kolumbii. V roku 1963 nasledoval celli rad

vzdeldvacich akcif v Paraguaji na Lekdrskej fakulte v Asun'cicjne. V Chile na Psychiat-

rickej klinike Univerzity v Santiagu sa zaoberale s autogdrur5rm tr6ningom Elena Hofma-

novti, Ziadka j. H. Schultza.

Gubel uvdd.zal d-obrd skrisenosti s kombinriciou autog6rureho tr6ningu a analytickej

psychoterapie. Ini argentinski lekriri ziskali d.obr6 skrisenosti s v5ruZivanim met6dy v konr-

binricii s poddvanim tofranilu pri lieibe klimakterick;/ch stavov. I napriek znain6mu

rozSireniu autog6nneho tr6ningu po celej Latinskej Amerike /spominanfch vzdeltivacich

akcii sa zrid.astnilo vy5e 3OOO lekiirov/, je zatial strile e5te pomerne mtilo publi.keicii

o slcrisenostiach s jeho wyuZivanirn. Gubel je presvedEen;y', Ze autog6nny tr6ning ziskal

v Spanielsky hovoriacej Amerike znaEnly' wj,zram. Ostdva iba ukonEit' hito "vJruEovaciu

_25_

fiizu" a prostrednictvom viidSieho poitu publikricii v poietn;ich juhoamerickfch lekrirskych

d.asopisoch aktivizovat' v5ruZivanie met6d autogdnneho tr6ningu v kli.nickej praxi.

Anglicky hovori-aca dast' sveta zostala pre autog6rury tr6ning po ttlhf das uzavret:i.

PredovSetkfm ., ll!4 sa ako uvoliovacia metdda rozSirila "pfogresivna relaxdci.a" podla

E. Jacobsona. Vznikla, podobne ako autog6nrry tr6ning, zadiatkom dvadsiatych rokov. No-

v6, prepracovan6 vydanie Schultzovej knihy v angliitine, ktor6 vzniklo v spoluprdci

s W. Luthem, ako aj ce$ rad publikricii, zapodali nov6 obdobie Sirenia autog6nneho tr6-ningu v USA. Vfznamnri rilohu tu zohral tieZ lll . svetoqi kongres psychiatrie L!61

v Montreale, na' ktorom bolo viac ako 20 predn:i5ok venovan3/ch problematike autog6rureho

tr6ningu. Podla ndzoru Lutheho, ktor6ho treba povaZovat'za prvotriedneho znalca, z6-

ujem o autog6nny tr6ning sa zvySoval paralelne s rastricim ziiujmom o h5pnotickil terapiu.

Na autog6nnom trdningu "a ,r"oc.iovalo iba podporovanie aktivity vlastndho pacienta v po-

rovnani s pasiwn5rm ddinkom h;rpncizy, ale aj ovela men5ie dasovd zat'aZerrie lekdra. Po-

dla Lutheho, niekolko desat'rodi trvajrici, prakticky a vedeckST ziiujem o autog6nny tr6-ning na eur6pskonr kontinente zmenil ndzor americkych lekiirov, ktori, po prekonani podia-

todnej skepsy, zadali autogdnny trdning povaZovat' za seridznu metdd.u.

Za roziiteni.e tohoto n:izoru nevd'aEi autogdnny tr6ning iba Severnej Amerike, ale aj

rastricemu poi.tu veileck5Tch prtic v rozli.dnfch odbornlich lektirsk;;ch i.asopisoch. V roku

1965, k BO-tymnarodenindm J. H. Schultza vydal W. Luthe zbornik "Autogenes Training

- Correlationes Psychosomaticae" /Thieme Verlag, Stuttgart/, v ktorom boli zverejnen6

experimentiilne, klinick6 a teoretj.ck€ prispevky 52 autorov z 1$ krajin. V tom istom ro-ku vy6lo vo vydavatelstve Grune and Stratton v New Yorku i med.zin:irodn6 vydanie tohoto

zbornika. lba o niekolko rokov nesk6r vydalo rownak6 vydavatelstvo 6-zvtizkoqy' zbornik

"Autogenic Therapy", na ktor6ho prwS2ch 3 zviizkoch e5te spolupracovaL i Schultz. Dieloposkynrje podrobn;y' prehlad o fvoji a vtedajSom stave autog6nneho tr6ningu na celom

svete. V rownakom obd.obi sa prejavuje i snaha Lutheho zadlenit' sem v SirSich srivislos-tiach i svoje vlastn6 vedeck6 a praktickd skrisenosti, ktor6 sa vymykali z kLasick6ho

rdmca autog6nneho tr6ningu. Podrobne sa toho dotkneme v osobitnej kapitole na5ej knihy.

SriEasn6 postavenie autog6nneho tr6ningu v Severnej Amerike, teda v USA a Ka-nad.e, je porovnateln6 s jeho postavenim v strednej Eurcipe pred viac ako 2g fokmi.Autog6nny tr6ning bol vtedy zrdmy uZ viac ako 20 rokov a v5ruZival ho znadnly' podet le-krirov. Stiile v5ak nedosiahol v5eobecn6 uznanie ako lieEebn;/ postup na univerzitdch a

nemocniciach a st:ire eSte nebor predmetom rozsiahlejSieho vedeck6ho v5?skumu. V obdobi

15 rokov lf99 aZ, L9451 nebolo zverejnenly'ch wiac ako 50 klirrickfch prdc o tejto met<ide.

Tento pod.et pribliZne odpovedd stavu v Severnej Amerike v polovici Sest'desiatych rokov.V tomto obdobi sa metcjda v5nrEovaLa iba'na univez,ittich v San Franciscu, Alberte a

-26-

Montreale /Kanada/

Japonsko, tak ako viidSina ostatn;/ch krajin, reagovalo spoEi.atku na skrisenostl

s autog6nn5rm tr6ningom wyslovene rezervovane. AL ked sa poznatky, qfkajrice sa teore-

tick6ho pozadia a praktickSich skrisenosti d.ostatoEne prehl$ili, zaEala sa met6da rfchlo

5irit'aj v tejto l<rajine. Vlastn;lm iniciiitoromtohoto procesubol G. Namse /Fukuoka/,ktorf po prwykrrit zverejnil sprtivu o autog6nnorn tr6ningu v roku 1959. V rovnakom roku,

neziivisle ,r.. io^ publikovali svoje slaisenosti i Y. Kohno a K. Sato. Tak klinick6 rry-

uZivanie ako i q/skum a rrjuEbu rjchlo zaviedol celli rad univerzit. Podla Naruseho

11966 I sa autog6nny tr6ning v5rui.uje na univerzitiich v Tokiu /I(. Ohno a S. ilayashi/,v l{aebashi /I(. Uchiama/ a vo Fukuoke /Y. lkemi a G. Naruse/. Vjisl<urn sa skoncentro-

val predovSetk;irn do Fukuoky, kde bol zriadeny In5tihit Oskara Vogta 1L959 lI97Ol ,

o ktorom budenre pod.robnejSie hovorit' v dalSej kapitole tejto knihy.

2.3. NovSi v1y'vo j auto gdnneho tr6ningu

Pleklady zdkladn5ich diel o autog6nnom trdningu do cudzich jazykov boli popudom imeCznfkom Sirenj.a tejto met6dy. ilatSi. meradlom 42voja je i podet publikovan;,7ch prric

o autog6nnom tr6ningu. Wolfgang Luthe ponrika vo svojom 6-zviizkovom zborniku "Autoge-nic Therapy" 11969 lI97O bl zozrram literatfry, obsahujrici takrner 24OO citdcii. Zo zo-

znamu vypljva, Ze k;fm do roku 1948 sa objavovali v priemere 4 publikricie roine, v na-

sledujfcich 10 rokoch 11948 aZ 1958/ to bolo 6O al 70 publikiicii a v poslednfch rokoch

1L959-1968/ viac ako 15O priic roEne. V prvSTch desat'roiiach to boli takmer v5iludne

pr:ice v nemeckom jazyku. .5 roz5irenim met6d d.o inych krajin a kontinentov od pol-ovice

pdt'desiatych rokov zaiali pribfdat' i prtice v infch jazykoch. V roku 1977 inforrnoval

I.uthe v jednom z obeZnikov ICAT , Ze podet publikticii o autog6nnom tr6ningu pr:ive do-

sialrol 5000 /Luthe, 19771.

Roz5irenie autog6mreho trdningu do cel6ho sveta v priebehu viac ako 50 rokov jeho

existencie vyvolalo dve velmi rozdielne aktivity.

Po prv6, velk57 podet vedeck;,ich prtic je pre jednotlivca velmi neprehladn;/. Viedloto k vzniku sJrnoptickSTch prtic, prehladov a zbornikov. Popri uZ spominanly'ch francriz-.skych monografidch a zbornikoch W. Lutheho 1L965 a, 1965 e, 1969170 bl si osobitnri

Pozornost' zasliZi monografia B. Stokvisa a E. Wiesehtittera: "Der lr4ensch in der Ent-spannung", Stuttgart, 1963. Dal5ia z6,sLuZr6, a zaujimav:i prtica zhriuje vSetky v-!znamn6.

prrice Schultza a niektor3ich d'alSich nemeckich autorov. Je to kni.ha D. Langena: "DerWeg d.es autogenen Trainings", Darmstadt 1968. Do sriboru boli- zaraden6 aj niektor6prdce zo skorSieho obdobia h5rpnotizmu a dve prtice E. Jacobsona a jeho rnetdde "pro-

_27 _

-gresfvnei relaxdcie". Zbornik je velmi zaujimaqf a ocenia ho predovSetkfm ti, ktorf sa

zaujfmajri o medicinsku histdriu, osobitne o tejto problematike. U5etrf im to dasto velminam6hav6 hladanie star;ich prdc v kniZniciach.

Po druh6, i v pripade autog6nneho tr6ningu moZno pozorovat'tendencie, prisp6sobo-vat' ho zvld5tnostiam jednotlivlich medici- skfch odborov a klinickfch siturici{, ved.eck;im aetnicklim tradiciam ako i osobn;Zm sklonom a predstavrim psychoterapeuta 6i vedca. Vyso-k5? podet takto vzniknuqich variricii a modifikricif viedol k spochybneniu samotnej identitymetddy. Bola tfm ohrozend porovnatelnost'dosahovaofch rly'sledkov ako aj vzdjomn€ doro-zumievanie metddu pouZivajricich lekdrov a in5titricif. D6sledkom tohoto vJ.voja bol cefrad kritick3/ch dliinkov ]. H. Schultza. Osobitnjm predmetom jeho kritiky bolo zle pocho-pen6. lz hladiska pacienta a jeho dhlSieho samostatn6ho pouZivaaia met6dy/ a nekritick€v5ruZivanie heterosugestivnej podpory, EiastoEne i pomocou zvukoqich zdztamovych rn6dii,pri- nricviku. Uktizala sa potreba celosvetov6ho prehodnotenia a z neho vypljvajricich z6-viizqic}a nariadenf , qikajricich sa nricviku a pouZfvania met6d.y.

Takfio pokus sa uskutoEnil v roku 1961 pri prileZitosti III . med.zindrodn6ho kongre-su psychiatrie v Montreale. Jeden cel1y' aei jetro programu bol venovanly' problematikeautog6nneho tr6ningu. Vly'chodiskom pre dalSie rokovania bolo 22 prednrilok z najvfay1m-nej5ich klinik a in5titritov, ktor6 sa experimentrilne a klinicky zaoberali autog6nn5rm tr6-ningom. Prv6 d6leZitd vysledky vy5li z panelovej diskusie o "Med.ziruirod.nej koordindciikLinick6ho v5ruZivania a niicviku autog€nneho trdningu", ktoni viedol W. Luthe z lVbntrea-Iu. Tu boli. odsfhtaseneS z6'sady Standardizovan6ho vzdeldvania terapeutov, ktorf chcrilieait' paci.entov touto metcid.ou. balej bola v5rtvorenti pracovnd. skupina' ',Medzindrodr1t v!-bor pre koordiniiciu v5ruZivania a vjiudby autog6nneho tr6ningu.', /"International Committeefor the Coordi.nation of Clinical Application and Teaching of Autogenic Training' =

"ICAT"/ - Pti zaloleni pozostrivala ttito pracovnii skupina z 1O ilenov zo 7 krajin.Po celkom 7 spoloEnly'ch zasadaniach mal v roku 1970 qfbor 22 dlenov z 1J krajin av roku 1977 to bolo 41 dlenov z 20 krajin /Luthe, L977l. ICAT odhlasoval vera d6leZi-tei5ich rozhodnuti o pouZivani autogdnneho tr6ningu v, klinickej i neklinickej oblasti,o kvalifikticii terapeutov, o terapeutoch - nelekdroch, o zvukovlich zdznamoch, o 5irenlmetcidy pomocou hromadnlich oznamovacfch prostriedkov a dal5ich otdzkach. V5rpracovalisa ndrmhy na v5ruZivanie heterosugestivnej pod.pory a autogdrmeho trdningu v sktrpind.ch.

Luthe nevykonal iba zrikladnri koordinadnri prticu f zaloZenre ICAT, wydanie ,,Corre-Iationes Psychosomaticae" a 6-zviizkovdho d.iela "Autogenic Therapy',/, ale svojou vedec-kou iinnost'ou v1/znamne prispel k preh6eniu teoretickych poznatkov, ako to bude bIiZ-5ie rozobran6 v kapitole 9 "Autog6nna terapia". Na zriklade svojej orgalizdtorskej a ve-deckej priice bol Luthe povolanJi za riaditera "dstavu oskara vogta,, vo Fukuoke na ja-

-28-

ponskom ostrove Kju5u. Tento inStit(t nesie meno v;/znamn6ho vedca v oblasti qy'skumu

hypn<5zy a mozgu, ktordmu Schultz vd,ati za r1y'znamn6, sntid najvliznamnejSie, impulzy

pre rjvoj autog6nneho trdningu. Na plneni riloh tohoto, v roku t%9 zaloien6ho in5titritu,

na roz5irenie {iskumu v oblasti neuropsycho-fyziologickej terapi.e a na dal5i rozvoi kli-nick6ho a neklinick6ho vyuZfvania autog€nneho tr6ningu, sa podielajri nielen strili spolu-

pracownici, ale i znadn;y' po-.et host'ujricich zahraniin;ich vedcov.

Luthe v zakladajricej listine ln5ti.tritu Oskara Vogta zd6vod,iuje jeho pornenovarlie.

Hovorf, Ze komplexnf, neurofyziologicky orientovanl/ v1/skum je moZno rispe5ne zvlddnut'

iba pri jeho multLdisciplinrirnej organizdcii, ako sa o to snaZil a zaial uskutoLriovat'

Oskar Vogt vo svojom In5titrite pre rliskum mozguv Berline |I93I-L937/. V sritade s tou-to geniiilnou koncepciou Oskara Vogta boli v r:imci tohoto nov6ho, podla neho pomenovrF

n6ho in5titritu, vJrtvoren6 rozli.in6 v1/skumnd oddelenia: psychofarmakol6gi.e, psychofyziold-gie, neuropsychiatrie, psycholcigie, med.icinskej elektroniky a Statistiky, nektinick6ho vy-uZivania, orientdlnych metcid a dve psychosomatickd kliniky. Okrem toho institft plni kli-ni.ck€ rilohy pre tieto kliniky: internri, grnekologickri, psychiatric}ai, neurologickri, oftal-mologiclai, chirurgiclcri, pediatrickri, dermatologickri a stomatologrckri. Organizdtorskd

prd-ca ICAT a vedeckti priica Institritu Oskara Vogta zastrivajri v sriEasnej fdze vlr.roja

miesto niekdaj5ieho tvorcu, L$. septembra L97O, vo veku 85 rokov zosnul6ho Johanna

Heinricha Schultza, ktorf podas svojho livota s porozumenim, kriticky a tvorivo s1ed.o-

val 5irenie a vfvoj svojej met6dy.

3.

_29_

TECHNTKA cvreENf zhKLADNEHo srupfin,turocEunEHornfNrNGU

/G. di Por/

3.1. VEeobecne

Autog6nny tr6ning je medzi relaxadnSirni metddami nielen najpouZivanej5ou /najmiiv nemecky hovoriacej oblasti/, ale uZ od Eias J. H. Schultza aj teoreticky a praktickyvelmi exaktne prepracovanou metdd.o.. /Stbkvis; \Iiesenhlltter 1963/. Vychrid.zajric zo sloi-senosti s hypn6zou v5rtvoril autor autog6rury trdning ako postupn6 uvohiovanie jednotlivjchEasti tela, ktor6 vedie k celkov6mu uvolneniu organizmu a to tak po strdnke fyzickej ako

aj po strtinke psychickei. Toto celkov6 uvolnenie oznaEoval Schultz ako preladenie orga-nizmu. Ide pri tom o to, ako e5te mnohokriit budeme uveidzat', Ze pacient sa dostdva do

stavu podobn6ho hypn<ize. Pri autog6nnom tr6ningu je tento stav vlastne vfsledkom aktivi-ty Pacienta a bez zdvislosti od h5rynotiz6ra. Na druhej strane v5ak rovnako ako pri hyp-nd"e, resp. ako pri autoh5rpndze je paci-ent v tomto stave vnimavej5i k sugescidm, io mu

umoZiuje navodzovat' si f6.zy klud.u, ktor6 majri profylaktick;i ridinok. Oskar Vogt hovorilo "prophylaktische Ruhepausen". Pri ni-ch sa cvidiaci dostdva zo stavu stdleho a Easto

nevyhnutndho napiitia do ukludiujriceho stavu sristredenia a vlddy nad sebou samfm,v ktorom podobne ako v stave spdnku zrtiZuje svoj energetick5i vfdaj.

Pre toto stanovil Schultz tri vziijomnd nezdvisl6 predpoklady:

tl Ako sme uZ spomenuli sk6r, je h5rpnotick6 preladenie podla vyjadrenia mnoh;/ch Iudispojend s pocitmi tiaZe a tepla, E.o Schultz oznaiil ako fyziologick;/ prejav svalov6-ho a ci.evneho uvolnenia. Schultz zistiL, Ze tieto prejavy uvolnenia nie sri sprievod-n;y'mi jawrni, ale ziisadn;im predpokladom hypnotickdho preladenia organizmu. Z tohotoodvodil h5pot6zu, Ze sprdvne a systematicky vykontivan6 cvidenia na uvolnenie musia

viest' k vzniku Zelan6ho stavu prelad.enia a na tomto postawil metodiku svojho cviEe-ma.

2l Pri autoh5rpn6ze sa e5te viac ako pri h5rpndze ktadie d6raz na koncentrdciu cvii.ia-ceho. Len vtedy, ak sa cviEiacemu podari koncentrovat' sa na velmi ohraniEenri ob-last', je moZn6 oiakdvat' optimtilne uvolnenie. Efektivita koncentriicie je qf-rn niZSia,Eim na v?id5iu oblast'sa koncentraicia zameriava /Stokvis a WLesenhlltter 1963/-V dhlSom priebehu niicviku sa prejavy uvolnenia spontdnne roz5irujri aj na d'aliie ob-lasti - fenom6n generalizdci-e.

3l Predstawy majri charakteristickri tend.enciu p6sobit'na vnemy /th. tipps, citovan6podla Schultzal . V5etky /auto/sugescie majri teda v sebe aj zdrodok svojej reaLizii-

=30-

cie. Carpenter opisal tento jav uZ v roku 1873 a\o ideomotorickf princip. Forel

ItgOZl rrazval tento proces ideoplaziou. Nevedom6 pohybov6 reakcie napr. pri tzv.

okultn5|ch zjavoch /pohyby stolieku, pnitkarstvo a pod. / sri d6sledkom prdve tak6ho-

to zamerania pozornosti. Vychridzajic z tohoto wSrtvoril Schultz pri autog6rurom tr6-

ningu urdit6 formulky tak, aby sa celkov6 uvolnenie navodzovalo postupne ako urdi-

t1l program cvidenia. Z fyziologpck6ho hladiska ide o podmienenoreflexn6 spojenie

urdi.t5ich predstriv s reakciami v somatickej oblasti. Tento posledne menovan;i feno-

m6n je lahko moZn6 demonStrovat' pacientovi ako rivod k autog6nnemu tr6ningu. lde

o pokus, ktor5i je v5eobecne zndmy ako "Galtonovo kyvad-Io". \[etodiku tohoto poku-

su presnej5ie popf5eme v iasti o metodi.ke.

Schultzove preladenie je takisto ako pri viid5ine in;ich autosugestivnych metdd spo-

jen6 s navodenim h;rpnotick6ho stavu. Na rozdiel od hypncizy, kde id.e o "pasivne od.d.anie

sa h5rpnotiz6rovi", pri autog6nnom tr6ningu ovldda sdm pacient v pod.statnej miere stupeisvojho uvolnenia. Z tohoto d6vodu pomenoval Schultz svoju metodiku v podtitule ako

"koncentrativne sebauvoliovanie". Spominan5? h5rpnotick5? stav je podla Kretschmera 1L959

charakterizovan32 nasledujricimi fenom6nrni :

- hlbokd uvolnenie v6lou ovliidandho svalstva

- uvolnenie vegetativneho apar:itu spolu s prechodom na "risponli prevddzku"

- v5rpriizdnenie vedornia zi..lenim rozsahu pasivnej koncentrdcie

- mi.moriadny vSiznam optick6ho apardtu, najm?i urditSich stavov svalstva oEi

Cielom autogdrureho tr6ningu teda je dosiahnut'preladenie organizmu spolu s navodenim

hypnotick6ho stavu autosugestivn5rm ovltidanim inak mimovolne prebiehajfcich vegetativnych

funkcii. Pri tejto metdde sri k tomu potrebn6 v ziisade rorrnakd pred.poklady ako pri kaZ-

dej inej sugestivnej metcjde, ktorti 1116, za ciel "pohniZenie sa d.o seba" /t. j. odtrhnutiesa od vonkajSieho sveta/.

Tieto predpoklady sri:

L I Srihlas pacienta

K tomu je vlak potrebn6 objasnit' pacientovi psychofyzick6 zdkonitosti, jeho organiz-mu, probldm uvolnenia, zmysel, yizr.am a ciel autog6nneho tr6ningu, moZnosti jeho

pouZitia a pod.

2l Schopnost'pacienta samostatne a cielavedome konat'

Bez urdit6ho stupia tejto schopnosti nie je sugestiwne p6sobenie moZn6. Z tohoto

d6vodu nemoZno aplikovat' autog6rury trdning u deti mladjich ako 5 rokov /ristnezdelenie J. H. Schultzaf , psychotikov a oligofrenikov /tu zdleLi aj na stupni de-

fektu/.

--31 -

3/ Zredukovanie vonkajSich pod.netov

Toto je najtepsie moZn6 v kludnej, nie prilis teptej, ani nie vermi chladnej, miernezatemnenej miestnostir kd'e sa cvidiaci m6ze izolovat'pred ru5enim telefdnom, zvone-nfm, alebo pred prichod.om os6b, ktor6 sa nd. cviderri nezridastiujri.

4l Vhodn€ obledenie

Treba drivat' zvldst' vel\f Pozor na to, aby obleienie nebolo prfli5 tepl€, ani prfli'rizke na rubovolnej dasti tela. cvidiaci by tieZ nemar mat,na obleienf nid, do by homohlo nejako tladit'/napr. zips, gombiky, traky a pod./, Iebo by mu pozornost,opakovane zabiehala k tomuto miestu.

5/ Uvolnenii poloha telavhodnd poloha tela napomiiha dosiahnutiu stavu uvornenia a koncentrdcie, kSim ne-vhodnri to st'aZuje' Polohy v rahu a v sede, ktor6 podrobnej5ie opiieme dhlej, sriz tohoto trladiska najv5ihodnej5ie.

5l Zatvoreni.e odf

Toto je spravidla jed'en z predpoklad ov /aj ked nie nevyhnutn;hn/ na navodenie ,,h5ry-nosugestfvneho" preladenia. Je ridinnd predovdetk;im preto, Ze sa vyld6i p6sobeniezrakoqy'ch podnetov' okrem toho je srivislost' medzi zatvorenim viedok a odn;imi po-hybmi d6teZitri aj z brad.iska navod.enia Zeran.ho hypnotick6ho stavu.

7l Vnritornd sristredenie

srivisi so zriZenim rozsahu vedomia a jeho vznik sa podponrje formulkami, ktor6 za-meriavajri pozornost' na zdZitky vlastn€ho tela /schurtz to nazlwal somatiziiciou/.8l Nastupujrica automatizdcia preladenia

Podobne ako pri hypndze sa tdto d.osahuje pravidelnlim opakovanim cvidenia. pri.autog6rurom trdningu je vSak k tomu potrebnti aktivna sporuprdca pacienta. Je nutni,aby neusttile cvidil a tJim zlepSoval svoju dosiahnutti rirovei. ta. tu v pod.state o tr*ning vo vlastnom slova zmysle.

Pri samotnom cviieni sa cvidiaci za spominanych podmienok koncentruje postupne na jed-notliv6 ohraniEend dasti tela, dim sa vlastne udi ako dosia}nut,celkov6 prer.a4enie orga-nizmu. Deje sa to jednotliqrimi krokmi, z ktor5ich kaZdf je zameren3i na osobitnf dast,,resp, orgdn tela.

Sest' cviiebnfch krokov navodzuje uvolnenie v qichto- kostrovd svalstvo

- krvnf obeh

- srdce

oblastiach:

- p-

- dlfchanie

- brucho

- hlava

pre lep5ie pochopenie podmienok cwidenia a forrnuliek, ktor6 sa pri iom pouZivajf,

ud-dva Thomas lLW3l nasledujrice v5eobecn6 pravidld:

Ll dastost' cviEenia

Malo by sa cvii.it'asi 3-krdt derure, ale 2-krdt pravidelne je lep5ie ako 4-kriit ne-

pravidelne.

2l das cviEenia

NajvhodnejSie je zaradit' cviEenie do urditej frizy derurdho reZimu /ie to velmi wfh*n6 najmii pre ludi, ktori pracujri na zmeny/, alebo treba cvidit' v urditi deruui dobu.

3l Trv-anie cvidenia

CwiEenie m:i trvat'1-2 minrity a to aj vtedy ak sa efekt cvidenia nedostavi. Dlh5i

das cviienia vedie sk6r k napiitiu a ku kidovitosti ako ku zlepSeniu efektu cwidenia.

Naproti tomu viackrdt za sebou opakovan6 cviEenie vznik Zelan6ho efektu podponrje,

medzit5im je v5ak vZdy nutn6 urobit' odvolanie priznakov. TaktieZ je moZn6 zostat'

dlh5ie leZat' di sediet' v stave autog6rmeho preladenia bez toho, aby si cviiiaci dh-

Iej opakoval formulky. Pred vstanim ie potrebnd vZd'y priznaky odvolat'.

4l Poloha

Najvhodnej5ie je cvidit' ..poi raz denne v lahu a raz derure v sede.

5l Odvolanie priznakov

IJi. od. zaEiatku sa m5. kaZd6 cviienie kondit'tj,rn, Ze sa v5rv-olan6 pocity odvolajd.

Plati to aj vtedy, ak sa Zelan'! efekt cvidenia nedostavil. Odvolanie je moZn6 vy-

nechat' len vtedy, ak bezprostredne po cwiieni md nasledovat' spdaok.

6l Ved.enie z6.zramw o cviEeni

KaZd6ho pacienta je treba uZ od zaEiatku viest' k pravideln6mu zdzr^amro o cirideni.

Z6znam d.:iva sprdvu o prebiehajricom cviEeni, d.astosti cvidenia, rispechoch a sri

,, io^ zach5rten6 aj zvld5tnosti, ktor6 sa pri cvideni vyskytli. Ved.enie zdznLamr md

v5ak zmysel len vtedy, ak ho vedrici cvidenia resp. terapeut ntimatkovo kontroluje.

Tgirn ziskava v oEiach pacienta zdznam urEitri hod.notu. Zdzram vEak m6Ze dobre

shiZit' aj k vlastnej kontrole cviEiaceho a dd sa z neho posudzovat' aj jeho aktivita.

7l Prechod k nasledujricemu cviEeniu

S nasledujricim cviEenim sa md zai'at' aZ vtedy, ked sa predch:idzajrice podarilo rea-Iizovat'poEas dvoch po sebe nasledujricich dni.

BI

-33-

Pripady, kedy sa mii cviEenie v5rnechat

Somatick6 ochorenia /napr. infekcie, operiicie, fraktdry/, ale aj napr. hnev (L roz-Eflenie brzdia pokroku v cvideni a nepriaznivo p6sobi.a na dosiahnutri rirovei cviie-nla.

Polohy pri cvideni

Jednfm z ul spominanfch faktorov, ktoqi m:i mimoriad.ny v.fzrlam pre dosiahnutie efektucviienia, je poloha, ktord umoZiuje optinuilne uvolnenie. Spominali sme ul, Ze autog6n-

ny tr6ning je moZn6 cvidit'v lahu aj v sede. Pri polohe v Tahu sa qisledky cviEenia do-stawujri, najmti spoiiatku r;y'chlejiie, poloha v sede mti zase tri qihodu, Ze je mnohostran-

nejbie pouZitelnti, pretoZe v sede sa dd prakticky cvidit'v5ade.

Pri tr6ningu v lahu zaujme cviiiaci pohodlnri polohu napr. na gaudi, vdlende a pod..

lobr.2l. To, ako vysoko md byt'podopretai hLava, je individudhne. Zdvisi to od. zwyku,

resp. od anatomick;l'ch zvltiStnosti cvidiaceho /charakteristiky krdnej chrbtice, jej pri-padn6 degeneratfwne zmeny a pod. I , takie o tom rozhoduje cviEiaci stim. Ruky, miernepokrEen6 v lakt'och, leZia volne pozdll tela, dlaiami smerom dole, prsty sri mierne po-krien6. Nohy sri mierne roztiahnut6, chodidlii uvolnene v5rtoien6 smerom von. Takto jemoZn6 dostat'v5etky svaly do polohy, ktorai ie potrebnti pre stav uvolnenia.

Pre tr6ning v sed-e je viacero moZnosti lobr. 31. Aj pri tejto polohe je prvorad.6vyhmit' sa mechanick6mu napiitiu jednotliw5Tch svalov. Ak mti predmet na sedenie operad.-

1o, je moZn€ pohod.lne si opriet'chrbtit. Nohy sri potom mierne rozkroien6, chodid.Iii sr'r

vedla seba, celou plochou na podlahe. Ak je miesto na sedenie priliS vysok{ /resp. ak.

md cvidiaci kratSie nohy/, je potrebn6 dat'si pod chodidlti pod.loZku /napr. stoliek, var>

kri5, zloZenri deku a pod./. nt sri na predmete aj operadlti na ruky, je moZn6 poloZit,si na ne pred,laktia a to tak, Ze lakte sri pokrEen6 a dlane rrisia uvolnene smerom dole.Operad.lti vSak nesmri byt'prili5 vysok6, lebo by tlaiili ramenii smerom hore. Ak ope-radlai na ruky nie sri, predlaktia sa poloZia asi na hranicu hornej a strednej tretinyroztiahnulich stehien tak, Ze dlane opiit'visia uvolnene dole bez toho, aby sa 1ravzdjorrdotfkali.. Ak mii pacient t'aZkosti dat' ruky do sprdvnej polohy, je najlep5ie ak paZami

ni-ekolkokrtit volne zak;ive pozd(l tela a potom ich nechii uvolnene spad.nit'na stehnd.Vo vtiiSine pripadov je tdto poloha spriivna. DalSou varieici-ou polohy v sed.e je tzv. ,,po-

loha droZktira". Cwiiiaci ju v5ruZiva vtedy, ked sedi napredmete, ktory nemri Ziaclne-operadlo lobr. 4 a 5/. V tejto polohe mohli ked.ysi droZkriri dakat' na zdkaznika aj ve1-mi dlh1y' das bez toho, aby pocit'ovaLi svalov6 napiitie. Pri tejto polohe sa sed.i tak, Zeramend sri naklonen6 mierne dopredu, takZe vznikii "mai.aci chrbiit". Fyziotogickti lordcj-za chrbtice sa uvoliuje prtive v prospech tak6hoto zakrivenia chrbta. poloha n6h a nLk

rr

-u-

\'F-\oo\F{

a0).A-oE

_1JApyo,i{oCLOO

ED(ttt{,{O\(Eo.LcrN .F{ooJH4D:Z

r\.\oo\Ft

(,'o

.d

.oEa

F{

=:a.]<o(o-oNO'

o)(ot{,rO

.@(,,JCN 'Floo)lr F{E><(E(E

ort-aOoo.(L \-

+

;-oo

(o69EHO!FloOOO- \-

L1-oo

eo

P\(o

-oA

!

E'.>. \+rO\oAO\O .-lo

ao0)

.io -c)T'F0)5a/

vo

o).F{ IDtrcDot ,{r()o'F{ A>CO '.{

o)(o Fl.tr,Y(l'(o-c F.tooAOoo_(L .\

;-oo

(Do

OE-{Ooo_cL -\

N

k!o

r\v)o\-l

@ot

5.OEE(EfilF{

:<(E

o.d (D

EO)Ot{r()o..1 U)>cO.i

o)(UF{CY

-_35 -

zod-povedri injm polohdm pri cviEeni v sede. D6leZit6 pri tom je, le trup neprepadri d.o-

predu, lebo je podopretf predlaktiami, ktor6 sd poloZen6 na stehnrich. Tfrnto sa drZiahore aj plecia, takZe netlad.ia na Zahidok. Aj pri polohe v sede je treba ind.ivid.urilnentijst' vhodnri polohu pre hlarm. Ak je dostatoEne vysok6 operadlo, m6Ze sa hlava o nehoopriet'/ttapr. kreslo a pd./. tnat sa nechri hlava volne visiet'trochu d.opredu, aby pa-cient necltil Ziadne naptitie v oblasti Sije a krku.

3.2. N avodenie kludu

Ak pacient zaujal jednu z popfsan;ich pol6h, zaEina sa cvitenie predstavou formul-ky:

"Som riplne pokojn;? /kluan;1i/t"

Neide pritom e5te o vlastnd cvidenie, ale len o celkorni prfpravu /"nastavsnie',/na cviienie. ltfito formulka md v5ak aj funkciu cielovej pred.stavy pre toho, kto uZ auto-g€rury tr6ning ovliid.a - Pozn. autorov/. Na tento rozdiel je treba pri aplikiicii uvedenejformulky zvl&Et'upozortrit', Pretoze zo skrisenosti vieme, Ze pacienti m6Zu rivodne navode-nie kludu povaZovat'za cvidenie a poloi5ajri sa touto formulkou d-osiahnut' celkorly' efektcviEenia. To sa pochopitelne nepodari, pacienti sri tSim jednak rozladeni, jednak im tost'aZuje prechod na prrrj krok vlastn6ho cviienia, na cvidenie tiaze.

Niekedy je vfhodn€ nielen si formulku pred-stavovat', resp. ju nezvudne v my5lien-kach Eitat', ale predstawit'si priamo talcri situriciu, ktord na pacienta p6sobi ukludi'ujrico.Pritom je lep5ie, ak si hito situdciu zvoli pacient sdm. Nrihle nripad.y, mySlienky, pred-sta\Tr raznych udalosti a pod, m6Zu tento pacientov stav lcludu ruSit' a pacienti sa potomiasto st'aZuji, Ze sa nedokriZu sdstred.it', le saim nedarf navod.it' Ze1atf stav. protivzniku ta\ichto mySlienok sa nemd v Zi.adnom pripade kfEovito bojovat', ale treba ich ne-chat' pokojne Prejst' bez toho, aby sa pacient na ne sristredbval /sledovat'ich len akonapr. divd.k v kirre sleduje film/. potom, ked zmiznri, md. sa zadat's vlastnJim,cvidenim.UZ hr sa cvidiaci udi zaujinat'postoj "nechat'dianiu,.volnf priebeh", kto4/ je rozhodu-jrici pri celom cviEeni autog6.rureho trdningu.

Ak robi pacientovi potiaZe uZ to, Ze m6. kJud.ne sediet', alebo leZat, bez toho, abysi predstavoval formulky, vtedy m6Ze pred zadiatkom vlastn6ho tr6ningu ,,cvidit,,,.,Toto"cvidenie" spoEiva v tomr Ze zameriava pozornost' postupne na v5etky svaly na tele od.hlavy aZ po nohy a rimyselne ich uvoliuje. Pri tom Easto s prekvapenim zist,uje, ie m6zvraStend delo, stisnut6, zttby, skrEen6 prsty, sporu stisnutd nohy a pod.

-36-

3.3. Cvidenie tiaZe

Prv6 cvid,enie zdkladn6ho stupia autogdrmeho trdningu je navodenie pocitu tiaZe. Je

to vlraz uvolnenia kostrov6ho svalstva a zatirta sa dominantnou rukou /pravrici - pfavou,

Iavdci - Iavou/. U ambidextrov /Iudia, ktorl pouZivajri obe mky rovnocenne/ je voIba rl-ky zrivisld od toho, ktoni nrku povaZujri sami za dominaatnri. Pri tomto cvideni neider

a to musi mat' kaZd.f pacient uZ od zad.iatku neustrile na pamd.ti, o nejakri vonkajbiu akti-

vitu, neide o to, Ze by mal pacient s rukou nieEo robit'. Id.e len o koncentrdciu pozor-

nosti na uvedenri konEatinu, ide len o "abstraktnri duSevnri prdcu" lsct:ntttzl .

V ndviiznosti na navodenie kludu, znie teda pnrd forrnulka cvii.enia nasledovne:

"Pravd llavdl ruka je t'aZkri! "

Schultz doporuEoval pred.stavovat' si trito formulku vldy 6x, potom lx formulku na niF

vodenie kludu, ofiit'5xtiaZ, klud a zakonEit to zase opakovanim formulky pre tiaZ. Ce$priebeh cvidenia tiaZe vyzerri takto:

lx "Som riplne pokojn;/"

6x "Pravti ruka je t'aZkd"

lx "Som riplne pokojnf'.'

6x "Pravri ruka je t'aZkri"

1x "Som riplne pokojnl/"

6x "Pravri ruka je t'aZkd"

Tfmto postupom sa ziiroveri predch:idza nerimern6mu predlZovaniu cvidenia /doba tr-vania mti byt'v rozmed,zi Lr5 - 2 minrit/ a to najmii u pacientov, ktori rrie sri schopni

odhadnrit' tak krritky dasorly' interval. Tak5?chto pacientov je medzi cviEiacimi vZdy dost'

veJa. Niekedy pacienti hovoria, Ze sa pri cviieni obd.as pozni na hodinky a tak sa imdari wyhnrit'sa priliS dlhdmu cvideniu. Tu je treba opiit'upozornit'na to, a mal by tomat' na pamiiti hlavne vedrici cvid.enia, Ze oEi sa majri otvorit' aZ po ukoni.eni cvid.enia

/budeme o tom hovorit' e5te dalej/. Navrhovan;i podet opakovani formulk1 l6xl sa dtiTahko dodrZat'bez toho, Ze by bolo potrebnd opakovania podftat'. Napriek tomu je trebanajmii velmi pedantnfch pacientov upozornit', Ze poEet 6 ie len ntivrhom a nie je trebaho bezpodmienedne d.odrZat'.

O stave uvolnenia svalstva pacienta sa m6Ze terapeut presvedEit' opatnr;im dotykom,svaly by mali byt'v5ade rovnako mdkk6. lnou moZnost'ou je uchopit' ruku cvii.iaceho tes-ne pod lakt'om a opatrne ju zodvihnrit' /v zmysle abdukcie v ramennom kl6e/. pri dobrornuvoJneni padd konEatina po ndhlom pusteni spet' na podloZku vlastnou vdhou. Len u velmimal6ho podtu pokusn;y'ch os6b /podla Schultza ide asi o l%l sa zistilo, Ze ich konEatinyspontdrure udrZiavajri kaZdri pasivne zaujatri polohu. Tito Iudia nie sri schopni dosiahnut'

-37-

zd-zrtok tiaZe. D6leZit6 je tieZ vediet', Ze objektivne svalov6 uvolnenie a subjektivny ztiZi-:-'ko'aie nemusia byt'v kaZdom pripade totoZn6. balej spominan6 fenom6ny generaliz6cie-'a podla Schultza objawujri pri cwideni tiaZe u BO% pokusnych os6b najsk6r na ruke opad-:!eJ str.rnyr u dalSich IO% na nohe srihlasnej strany a len u zvySn;ich IO% sa objavujir. in6sp6soby generalizdcie.

Ak sa pocit tiaZe dari v5rvolat' pravidelne podas dvoch po sebe nasled.ujricich d.ni bezioho, aby sa objavovali nejakd prejavy generalizdcie, moZno zatat'cvidit' druhri ruku

'Lav6,lprav6./ruka je t'aZkd."/. ila1ej v5eobecne plati wy55ie spominand sch6ma cv-ideni.a.TiaZ v dominantnej ruke si treba predstavovat'len dowtedy, kym sa pocit objavi a potomtreba tr6novat' dnrhri ruku podla popisanej sch6my. V zdvislosti od toho, ako preb1eha:r-iEenie dalej, ako sa Pocity tiaZe generaLizwji, resp. objavujri v jednotlivfch kondati-ndch, m6Zu sa zadat' pouZivat'srihrnn6 formulky:

"Obe ruky sf t'azk6.',

"Ruky a nohy sri t'azk6."

ZniZ.enie svalov6ho napiitia je najd6leZitejbfm diastkoqirn fenom6nom stavu pokoja"autog6nneho pohniZenia sa" a mii iasto velk! v'lzna-m pre pocity ospanlivosti. Na toto samd terapeutova pozornost' zvlii5t' zamerat' a treba tu upozornit' aj na to, Ze al po riplnomovlddnuti cvidenia tiaZe je moZn6 prejst, na cviienie tepla.

Prejawy pocitov tiaZe sf u jednotlivych pacientov vermi r6zne. pocitu niekoho objawit' hned v celej ruke, u in6ho v nejakej dasti nrky, aleboruke ako v tej, ktord precwiduje.

Pacienti dasto hovoria, Ze majri pocity zvd.ESenia, zhrrrbnutia, opuchnutia, skrdtkapocit'ujri zmenu objemu. M6Zu sa tieZ prejavovat' r6zne bolesti, svrbenie, pocity tepla apod', ktord pocity tiaZe bud dopreviidzajri, alebo vystupujri miesto nich. M6Zu to byt,prejavy nejakej poruchy a pri ich dlh5om pretrvdvani je dobr6 zistit' ich lokdlnu pridinu.TieZ subjektivny pocit straty koniatiny je iasto d6sledkom prili5 velk6ho nap:itia v ob-lasti pliec. Experimentiilne sa to d-d v5rvolat', ak sa pacient pri preZivani pocitu tiaZe

/V p6vodnej nemeckej verzii sa slovo ruka vyjadruje r6zne. Slovom die Hand sa myslito, do sa v slovendine beZne oznaduje slovom ruka v srivislostiach ',drZat, niedo v ruke,,t.j. kondatina od ramenn6ho kllu aZ po

5ich pacientov, beZne hovorime, Ze budrikondatinu. P6vodnd nemeckti formulka tak_schwer." V dal5om texte bud,eme pouZivat'"ruka" a pokial nebude z textq jasn6, a.krisa to vzdy spresnit' - poztt. prekLad.atela./

tiaZe sa m6Ze

aj v opadnej

=38-

poZiad-a, aby napol plecia tak, akoby ich chcel zodvihnrit'smerom hore. Vtedy sa prejavipocit zmiznutia nik.

Zriedkavo sa pri cviieni tiaZe vyskSnuj( aj pocity straty tiaZe a to bud jed.nej kon-datiny, alebo aj celdho tela. lde tu pred-ov5ett;;m o poruthy telesnej sch6my, ktord podlaSchultzov5?ch n:izorov nrajri korene vo vzt'ahu k jednotlifm kondatiniim. Nijakd zvlii5tnenebezpedenstvo pri cvideni tiaZe neexistuje. Jedin:im nebezpedenstvom je, ako dasto zd-6-

razioval Schultz , Ze sa cviEenie nepodari. KaZd6 cviEenie autog6nneho tr6ningu je nutn6

ukoniit' odvolanim priznakov a to aj vtedy, ak sa efekt cvidenia nedostavil, pocity sa ne-objavili. Schultz stimk tomu hovoril: "Rownako ako spr:ivna poloha, niilada a vnritornripripravenost'na cv-idenie sri nevyhnutn;imi podmienkami neskor5ieho napredovania, musisa uZ od prv6ho cvidenia starostlivo dbat' aj na to, aby po kaZdom cviieni nasledovalopresn6 a starostliv6 odvolanie priznakov.,'Cielom prqich tJiZdiov cvidenia vSak zostiiva,aby si cviiiaci dokonale nacviEil schopnost' dosiahnut' "prelad-enie organizmu,, na rirovninapatia - uvolnenie, do sa m6Zepodarit'Ien vtedy, ak sa cvidi presne a systematickypodla naivodu.

1.

2.

3.

Pri odvolani priznakov sa postupuje nasledowne:

Ruky sa v lakt'och niekolkokrtit silno zohnri a vystr6.Zhlboka sa nadfchnut' a vydfchnut'.

Otvorit' odi.

Kriitke formulky, ktor6 si m6Ze v zdujme zautomatizovania pacient k tomu opakovat',

"Napnrit' ruky. " x

"Zhlboka dychat'. "

"Otvorit' oEi. "

su:

Je velmi d61eZit6, upozornit' pacientov uZ od zadiatku na nevyhnutnost' odvolaniapriznakov. Toto musi byt'rovnako zautomatizovan6 ako predstavy formuliek. pri auto-g6nnom tr6ningu sa totiZ m6Zu vysk5rtnrit' qirazn6 prejavy uvolnenia svalstva aj bezprislu5n5Tch Pocitov tiaZe. Ak by sa v takejto situiicii, ked ch;iba pocit tiaZe, v5mecha-lo odvolanie priznakov z myrn6ho predpoklad.u, Ze sa efekt cviEenia nedostavil, mohli byu cwidiaceho pretrvdvat'neprijemn6 pocity e5te dlht d.obu po ukonieni cviEenia. Ak cvi-iiaci na odvolanie priznakov zabudne a neprijemn6 poci.ty sa po cviieni skutodne obja-via, moZno doporuEit', aby si e5te raz zacvidil a. potom urobi oj.volanie priznakov.

xNemeckei formulk eloZindvodoch /najmri iuje I ljlonr"n"vystriet''ruky", aj v J"lili" *u_tor aktivity pri ukondovani autog6nneho tr6nrngu.

39-

Toto ist6 plati aj pre pripad, Ze odvolanie priznakov urobend bolo, ale m:ilo intenzirrne a

r6zne ',zvy5ky cviEenia" u cvidiaceho pretrvdvajri. Prit'aZ]riv6. a pre okolie riplne nendpad-

n6 je odvolanie priznakov met6d.ou izometrick6ho napnutia svalov. Trito metdda je zndma

najmii z oblasti Sportu. Aby bola fdinn6, musia ju cviiiaci dokonale ovliid-nut'.

Aj pri realizdcii dalSich cvideni autogdnneho tr6ningu je odvolanie Priznakov popi-

sanSirn sp6sobom d-ostaEujrice. Pohyby n6h /podobn3im sp6sobom ako u nik/ je nutn6 robit'

len vo v5?nimodnfch pripadoch, ak v nich pretrvtivajri pocity tial.e. Spiitnal reguldcia krv-

nlich ciev d.o v5ichod.iskov6ho stavu sa deje elastick;imi svalovjani vldknami sama od. seba

a m6Ze trvat' dlhbi das /pretrviivajrici pocit tepla/. Vychridzajic z tohoto je potrebn6

upozornit', Ze odvolanim priznakov sa ni.elen perif6rne svalov6 uvolnenie meni na na.piitie

/kludov6/, ale pride aj k zmene stavu vedomia, ktor6 prejde od pasiwnej koncentrticie

/autog6nny stav/ d.o aktivneho stavu. Odvolanie priznakov ie aj z tohoto d.6vodu d6leZiqirn

predpokladom pre aktiwnu dirurost'nasledujricu po profylaktickej f:ize kludu, alebo po te-rapeuticky zameranom cvideni. Logicky sa preto odvolivanie priznakov v;mechdva len

vtedy, ak po cviieni autog6nneho tr6ningu bezprostredne nasleduje spdnok. Vte-dy sa pa-

cient pomaly z tr6ningovej polohy dostane do polohy, v ktorej je zvyknutf spdvat'. Je d6-

leZit6, pripomenrit' to pacientom, lebo opakovane sa viaceri pokriSajri zaspat' v pre nich

neprirodzenej polohe, v Iahu na chrbte. UZ predtJ?m sme spominali formulky, ktor6 mali

napomiihat' generaliziici.i pocitu tiaZe. Po tychto formulkdch /"Ruky a nohy sri t'azk6",

pripadne "Cel6 telo je t'aZk6."f sa prechtidza rLa koneEnri formulku n'116fn, Dokonalii rea-

Iizdcia tejto formulky predstawuje celkov6 uvolnenie vSetk6ho prieine pruhovan6ho sval-

stva organizmu.

3.4, CviEenie tepla

Po dokonalom ovliidnuti cwid.enia tiaZe sa zai.ina s osvojovanim si schopnosti v6lo-v6ho rozt'ahovania /t.j. uvoliovania/ ciev, do je tieZ moZn6 dosiahnut'p6sobenim pred.-

sttiv. Ak toto cviienie vysvetlujeme pacientom, m6Zeme v-yuZit' ich vlastn6 slqisenosti

s tiim, Ze urEit6 hnutia mysli u nich vyvo}iivajri napri zdervenenie, alebo zblednutie.Takto vlastne urdit6 predstavy vyvoldvajd zmenu prekrvenia aj poEas dia. Na zdklad.e

tohoto principu by sa mali pacienti naudit' v6lovo ovpt5rriovat' prekrvenie urditej oblastitela. Zosilnen6 prekrvenie, sp6soben€ roztiahnutim ciev sa pocit'uje v d.anej oblasti ako

teplo. Formulka pre uvolnenie ciev je pod.obrui ako formulka pri cvideni tiaZe:

"Pravd llavdl ruka je tepld. "

Ttito formulka sa tr6nuje ai. po objaveni sa pocitu tiaZe rovnakjm sp6sobom ako

formulka tiaZe. Pacienti Easto hovoria o tom, 2e pri koncentrdcii sa na pocit tepla sa

pocit tiaZe zoslabuje.

-LO-

Vo v5eobecnosti pre celli priebeh autogdrureho tr6ningu plati, Ze uZ osvojen6 for-mulky treba pred novou /cviEenou/ formulkou vZdy skracovat', Kald6 cvidenie autog6nne-

ho tr6ningu zaEina teda navodenim kludu a cvidenim tiaZe. Pri tom si treba predchtidza-

jricu formulku opakovat'Ien potia.I , k1y'm sa pocit neobjavi. Na tieto zvlii5tnosti treba pa-

cientov opakovane upozor;ovat', aby sa prediSlo zbSrtodndmu pred.lZovaniu iasu cvidenia.

Prrive v tejto srivislosti sa iasto objavujri u pacientov probl6my, ktorfm m6Ze terapeut

dostatodnfm vysvetlenim predist'. Je prekvapujice, Ze od pacientov sa terapeut o tJi-chto

probl6moch d.ozvedii velmi dasto len ntihodne a aZ po dlhSom priebehu cv-idenia. Nakolko

kaZd6 dokonal6 "koncentrativne preladenie" je vlastne spojen6 s uvolnenim ciev, objavu-jri sa Easto pocity tepla uZ u cvidenia liaZe. Ai v tomto pripad.e je potrebn€ cviienietepla systematicky trdnovat', nakolko sa t3fon tr6nuje schopnost' v6lovo ovpl5nrnit'intenz1-tu prekrvenia. Nie je to sice doslovne v6lov6 ovplyvnenie, no dali sme tomuto slovuprednost' pred slovami rimyseln;/, vedomy a pod.

Priebeh cviEenia zodpoved.d v zdsade pri-ebehu cvidenia pri ndcviku pocitu tiaZe.Pri vlastnom Pocite tepla sa Easto objavujri parestd.zie, najwiac v pred.lakti a w oblasti

ruky. V priebehu tr6ningu aj tu prichtidza ku generaliziicii, ktorti sa niekedy m6Ze do-

stavit' skokom, inokedy vznikd systematicky. ial5ie formulky pre cvidenie tepla zrrej.(.;

"Obe ruky sri tepl6. "

"Obe nohy sri tepl6. "

"Ruky a nohy sri tepl6."

"Teplo. tt

Ako sme uZ spominali, odvolanie priznakov Specidlne pre cvii.enie tepla neexistuje.Pocit tepla m6Ze pretrvdvat' po cvideni aj 30 minrit, kJim sa celkov:i reguliicia ciev d-o-

stane do vj-chodzieho stavu.

Ak sa pocit tepla v dase cvidenia nedostavuje, moZno sa ho pokrisit' dosiahnut' po-mocou vonkajSich podnetov, ako sri napr. ponorenie rrrky ii nohy d.o teplej vody, treniedasti tela, napr. kondatiny uterakom a pod. Tieto pom6cky treba potom prestat' pouZivat'hned ako sa dostavi pokrok v cvi.deni.

Pri cviEeni tepla vyZad.ujri zvldltnu pozornost' terapeuta najmii h5potonicki pacientiresp. paci-enti s ortostatickou dysregulticiou krvn6ho obehu. Terapeut by preto nral byt'uZ od zadiatku informovanJT o stave ich srdco-ciewneho syst6mu. T5?mto pacientom moZnotieZ doporrrdit" aby cvidili len v Iahu a pri objaveni nejakSTch zvldStnych pocitov cwideniehned.' preruSili. V tak1,?chto pripadoch musi terapeut ovplSrviovat' cviEenie aj zniZovanimpoitu opakovani formulky, alebo ohranidenim tr6novanej dasti tela. 'To ist6 plati aj prevyskyt neZiadricich Pocitov tepla v hlave. Tu m6Ze pacientovi pom6ct', ak si pred.stawuje,

-4t-

Ze teplo "odpl6valo" z hlavy d.o kondatin. ZdvaZtej5ie chyby a poruchy, ktor6 sa vysky-

tujri pri cviEeni tepla podrobnejSie preberieme v kapitole o metodike cviEenia. Z praktic-

k6ho hladiska chceme zd6razr.;it', Ze ak sa ruky a nohy pacienta zwySene potia, rnoZno

na to pouZivat'formulku: "Ruky /dlane, nohy a po4./ sri such6 a tepl6."

Po realizticii prrlich d.voch cviden{, alebo eSte podas nich zai.inajri pacientl hovorit'

o zmene svojho celkov6ho pocitu. V pryom rade ide o prejavy, ktor6 sri im zndrne ako

pocity pri zaspdvani /velmi dasto hovoria o pocite ntihl-eho klesania, ktory poznajri prrive

pri zasp:ivani/ a o poruchy telesnej sch6my resp. priestorovej orientdcie. Tieto sa pre-javujri ako pocity zmenenej polohy Ei velkosti koniatiny, vzniiSajri sa a pod. Cvidenie

tepla veilie k jeho meratelne silnejSiemu pnideniu, io vSak pacient siim nem6Ze postreh-

nrit'. Ti, Eo o tom pochybujri, si m6Zu pri dobre nacvidenom pocite tepla merat' teplotuv koneiniku pred a po cwiEeni. Polzien 17965 al chcel dokdzat', le uZ poklesnutie taktozachytenej bazailnej teploty o O12 oC

^6Zu byt' objektiwn5rm krit6riom preladenia. Boliv5ak nameran6 aj poklesnutia o 0,5 - Or7 oC. Osvojenim si cviieni tiaZe a tepla, ktor6sa pr{ivom povaZujri za piliere autog6nneho tr6ningu, je uZ podstatnii East'preladenia do-

siahnutri.

K Zelan6mu celkovdmu psychofyzick6mu preladeniu sd vSak potrebn6 eSte dalSle

cviEenia, o ktorfch budeme hovorit' dalej. Kynt prv6 dve cviienia je nutn<l cvidit' v uve-

denom poradi, v poradi dalSich cvi[eni je rnol-ne! urobit' niektor6 ripravy podla individu-

dlnej potreby. Ukazuje sa napr. velnti vhoclni cviEit'pri funkdn5ich orgtinov5Tch poru-

chd.ch postihnutf oblast'aZ ako piate cvicenii:. Na konci kaZd6iro cvidenia md vZdy byt'

cviienie hlavy, ak nie je vzhladorn na stav pacienta kontrajndikovani.

3.5. Cvidenie srdca

Ovplyviovanie srdcov6ho tepu a-fektiwno-emoEn3?mi faktormi je kaZd,6mu d.ostatodne

zntime. Arabski lekdri v5ruZivali napr. tieto poznatky k diagnostikovaniu psychogdnnych

ochoreni. lch metcid.a vyzerl aj z dne5n6ho hladiska zaujimavo. Sled.ovali pulz chor6hopodas rozhovoru o jeho Zivotnej situiicii a snaZili sa nrijst' prostrednictvom zmien pulzo-vej frekvencie "afektami zat'aZen6 oblasti" /podla Kleinsorge, Klumbies 1g59l. Obajaspominani autori mod-ern;.frni qfskumnlTmi met6dami potvrdili platnost' ey'chto vzt'ahov a

najmii moZnosti sugestivneho ovplSrvnenia srdednej frekvencie aj v dne5nly'ch dasoch.

Vychtidzajric z podobn;ich skrisenosti vyhroril Schultz ako tretie cvidenie autog6nne-ho tr6ningu regulovanie srdcovej frekvencie. Schultz sa pri- tom polcisil obrdtit' platn6zrikonitosti, podla ktor;ich sa funkcia meni vplyvom emoEn;/ch faktorov tak, aby pacientomnavoden6 zmeny funkcie mali spiitn;i vplyr na jeho emcicie. Cvi6enie reguldcie srd-ca tak-to plne shiZi celkov6mu ukludneniu pacienta. Schultz tvrdil, Ze predpokladom pre toto

-42-

cviaenie je spoznanie vlastnej srd.covej frekvencie, pocitenie "ztiZitku srdca." Inak totiZ,nie je vlastne technicky moZn6 dosiahnut' Ei heterosugestivne, alebo koncentrdci.ou prepo-jenie pulzovej frekvencie. Vychddza to z predpokladu, Ze asi 50% Iudf nie je schopnfchspontiinne citit'pulz vlastn6ho srdca. Schultz preto dopor.uduje niekolko sp6sobov ako siulahdit'v5rv'olanie Zelan6ho pocitu. Pacient si m6Ze pred zai.iatkom cvidenia poloZit'rukuna srdcowri krajinu a pokrisit' sa sebapozorovanim tam pocitit' pulz. lnou moZnost'ou je

napr. Iahko si podviazat' prSt a snaZit' sa pocitit' pulz tam. Na tito oblast' je potom po-trebnd sa aj koncentrovat'pri precviEovani formulky srdca.

NaSe vlastn6 skrisenosti ukazujri, Ze neuroticki pacienti sa zaoberajri svojim srd.com

sk6r viac ako menej. U tSTchto pacientov vedri d.asto popul<irno-vedeck6 vysvetlenia akoaj dasto nefmyseln6 pozniimky terapeuta k tomu, Ze slovd ako infarkt myokard.u, aleboangina pectoris zaradia do svojho slovnika a t5im nielen vystripi ich srdce z anonJrmity,ale naruSi sa ai jeho funkcia. V poslednfch rokoch sme preSli na to, Ze cvi6enie srd-carobime bez ak5Tchkolvek vy55ie spominanfch priprav. Predpoklad.dme, Ze zd-ra-'1- jedincitak di tak nebudri menit' svoj "norm<ilny srdcov52 pulz" a pacientom s funkdnly'rni porucha-mi srdca trvti aj tak dlhiie k5?m objawia svoj pulz.Preto doporudujeme pri cviieni srdca radSej formulku:

"Srdce bije kludne a pravidelne."namiesto formulky:

"Srdce bije kludne a silno.",ktorri pouZival p6vodne Schultz.

Zd6vodnit' sa to dii jednak tfm, Ze Zelan6mu pocitu kludu zod.povedd sk6r pravidel-nj- ako siln5Z tep srdca, jednak tyn, ie u problematick5?ch pacientov by sristredenie sana siLny tep srdca mohlo posiliovat' anxidzne tendencie. U pacientov so sklonom k tachy-kardii, extrasystole, prip. k tzv. srdcov6mu nekludu kaZd.opeidne d.oporuiujeme pouZivat,sk6r uvddzanri formulku.

Ttito formulka sa cvidi po navodeni pocitu tiaZe a tepla podla uZ opisan6ho princi-tspech pri realizticii tejto formulky je velnii indiwidutilny. pacienti hovoria, Ze srd-

"citia", "poiujri", "preZivajri", alebo sa objavujd in6 lokaliz:icie pulzu ako v srd-co_kraji.ne napr, na krku, v bnrchu, alebo v in5ich dastiach tela.

3.6, D37c hani e

Afektivno-emocioniilne Procesy p6sobla okrem srdca aj na frekvenciu d3l'chania.Na druhej strane ale existuje prdve u d5i.chania moZnost'rimyselne, teda v6lovor ovplJrv-nit' tfto vegetativnu funkciu aj bez znalosti principov autog6meho tr6ningu. Robf sa to

Pu,

ce

vej

.43-

v5ak principitilne odli5nym sp6sobom ako pri autog6nnom tr6ningu. Nrisilrui zmena frekven-'

cie d.fchania vjrazne zasahuje do fyziologiclgrch procesov a ovplyrriuje psychickf stav, ioje vzhlad.om na tesnri srivislost' vegetativnych a a-fektivnych procesov celkom pochopiteln6.

Na rozdiel od. dychovej grmnastiky, nemd sa pri autogdnnom tr6ningu s dychom "nid ro-bit'. "PouZiva sa formulka:

"D;ichanie je riplne kludn6."

Pri tomto cwiEeni, ktor6 naviizuje na rZ zvLiidrtut6 predchddzajrice cvid.enia, mti pacierit

nechat'svoje d5?chanie volne pl5rnrit'bez toho, aby sa ho pokriSal nejako orrpl5rvnit'. Cviie-nie Easto sp6sobuje t'aZkosti najmii tirn pacientom, ktori majri nejak6 skrisenosti s dycho-

vou Srnnastikou. Pacient mii nechat' d;ichaniu volny priebeh a tento vSeobecnf principautog6nneho tr6ningu je velmi q/znamn5i prtive pri tomto cvii.eni. Vhodn6 je pouZitie for-mulky:

ttD;icha mi to.rr

Formulka menej v5rvoldva dojem flohy, o ktoni sa m6 pacient snaZit'. Tfto formulku m6Ze

terapeut odponidat'pacientovi aZ wtedy, ak formulka: "Dfchanie je riplne kludn6.", nepri-

nd5a Zelanf efekt, alebo ak sa pri nej objavuj{ r6zne poruchy vlastn6ho rJrtmu dychania.

Terapeut musi samozrejme prihliadat' aj na individutilne zvlei5tnosti a Specifikd pacienta.

Dost' Easto to plati najmii u pacientov, ktori p6vodnri forrnulku chdpu ako "mtim dfchat'kludne", snaZia sa to realizovat' a pri tom sa objavujri r6zne uZ spomfnal6 neZiadrice

efekty.

Dokonal57 zAZfiok z cviienia dfchania opisoval Schultz takto: "Dych sa driha a kle-sd ako i.ln na pokojnej hladine mora." Pacienti niekedy hovoria, Ze majri pocit "akobysom d.;l-chal cel;i." Je moZn6 pom6ct'si aj predstavou, Ze pacient leZi na nafukovacom mat-

raci na mierne rozkolisanej hladine mora.

Pri wydarenej realizricii dfchania prichtidza k miernemu zintenzivneniu v5idychu,

pred niidychom je krdtka prestdvka a potom je mierne predl'Zenf , pokojny nticlych. Po6as

rfdychu sa Easto zosiliuje pocit tiaze a tepla, vznikd prijemn;i pocit, Ze d;y'chanie preni-kd ce$m telom. Kludnli, rytmickf priebeh dj'chania priaznivo ovplyr.iuje poruchy spdnku.

TieZ bjwa iasto ridinnej5ie p6sobit' na ldudn;Z tep srdca sk6r dychorlfim cviEerum, neZ sapriamo pokriSat' o reguldciu pulzu. Pri funkdnfch srdcoql'ch poruchdch b5?va preto w5ihod.-

n6 robit' cviEenie d.1/chania pred cviEenim srdca /takto to doporudujri aj niektori na5iautorir napr. KondriS t poztr. prekladatela/. Niekedy sa sttiva, i.e pri cviEeni pricheid.zak poru5eniu koordinricie pulzu srdca a rJrtmu d;ichania. Vznikii to viiiSinou oslabenimkoncentriicie pozornosti pri jej pren6Sani zo srdca na rJrtmus dSichania. Na prekonanieobtiaZi sa v tak;/chto pripadoch moZno poloisit'pouZit'formulku: "D;Zchanie a srd.ce srikludnd a pravideln6."

-u-

3.7. C videnie brucha

tJtoh. trdviaceho traktu pri psychovegetativnych stavoch naplitia je charakteristicky

vyjadrend qirokom: "Niedo mL leZi v Zahidku, nieEo nem6Zem strrivit"' a pod. Z tohoto

d6vod.u je potrebn6, aby reguldcia oblasti brucha mala svoju vlastn{ formulku. Pri tvorbe

tejto forrnulky sa vychiid.zalo z poznatkov dennej lekd.rskej praxe, Ze pci aplikovani tepla

na oblast'brucha pricheidza k reflexndmu uvolneniu. Formulka pre cvidenie bnrcha znie:

"Do bmcha pnidi tePlo."

Pripadne:

"V bruchu citimtepIo."Slovo pnidi vyvokiva sugestivne zosiliovanie pocitu. Miesto slova brucho m6Zu pacienti

pouZivaf aj slovo Zahidok.

Schultzova p6vodrui formulka znela: "Do plexus solaris pnidi teplo" a bola zameranii

na zv1/5enie sugestivneho efektu. Ako ukazujri na5e vlastnd skrisenosti, je sugestivne p6-

sobenie tejto formulky viii5ie, ak sa pacientovi niizorne vysvetli poloha a stavba plexus

solaris. Pacient potom najdastejSie asociuje Ziarenie slneEn;ich hiEov. U kaZd6ho pacien-

ta je vhodn6 wyslaiSat' trito formulku /samozrejme s prisluSngy'm vysvetlenim/, ak sa for-

mulkou "Do brucha prtdi teplo" nedostavuje Ziadiici efekt.

Ak sa pocit tepla v bruchu po nejakom Ease nedostavi, m6Ze si pacient pom6ct' t5im,

Ze si pred zaEiatkom cwiEenia poloZi pravf, alebo lavri ruku na vrchnri East' oblasti bru-

cha a po skonieni cviEenia dfchania si predstavuje ako teplo z ruky prenikri do oblasti

bmcha a rozliruje sa tam. Pri vyvokivani pocitu tepla je moZnd pom6ct' si aj zohriatjrmi

vanlaiSmi, ohrievacou fla5ou a pod. V5etky tieto pom6cky sa v5ak majri odstr:init'hned

ako sa pocit tepla objavi.

Pri vydarenej relaxiicii brucha je niekedy moZnd podut' z Eriev r6zne zvuky. Je Po-

trebn6 pacientom vysvetlit', Ze tieto zvuky sri d6sledkom uvolnenia oblasti brucha d v Liailnorn pripade sa nemajf pokri5at' nejako ich potltid.at'. Tieto pokusy by mohli priebeh cvide-

nia len ru5it'. Pacientov s obstipriciou je Easto potrebn6 upozorrrit', Ze pnidenie tepla

treba v predstavtich pod.riadovat'aj dasovej regulicii, Iebo potom je moZn6 individuiilny-

mi formulkarni podporovat' pravideln6 wypriizdiovanie stolice.

Pod.obne ako pri cviEeni tepla mti aj tu terapeut diivat' zvltiStny pozor na pacientov

s porrrchami krvn6ho obehu. Realizdcia cvidenia brucha vedie k zmene v d5rnamike krvn6-

ho obehu so zosilnengirn preknrenim orgdnov trriviaceho traktu. To by mohlo u spomlnan;y'ch

pacientov viest' ku predkolapsoqlrn stavom. V tfchto pr[pad.och je dobrd zadinat' ul od za-

diatku s trdningom v lahu, pri objaverri sa niektor€ho zo spominan;fch prfznakov okamZite

cvidenie ukondit' /odvolanim priznakov opisanlim sp6sobom/ a pre budrice cvidenie pkino-

45-

vat' skrdtenie cvidenia brucha, podobne ako to bolo opisan6 pri cviEeni tepla. Naprotitomu sri Pacienti, u ktorJich sa ani po dlhSom intenzivnom cvideni nedostavia Ziadne v5i_sledky' Vtedy moZno doporudit'prejst'uZ po tj,Zdrri k dalsiemu cvideniu napriek tomu, Zesa efekt tohoto cviienia nedostavil.

3.8. Cviienie dela

Po zvltidnuti predchddzairicich piatich crrideni je ce16 telo, vEitane brucha, t,aZk6 atepl6, pulz srdca aj d3?chanie sri krudnd a pravideln6. MoZno povedat,, Ze v5etky telesn6funkcie pracujri harmonicky a "risporne". zezfiok pri tom je podobn5i, ako ked leZimev prijemne teplej vode, riplne uvorneni. Takyto prfjemny pocit je dokonar;2 aZ vtedy, kedsi poloZime niedo chladn6 na delo. Tento efekt sa dosahuje formulkou:

"delo je prijemne chladn6.,'

Aj tu sme trochu pozmenili p6vodnf Schultzowu formulku, ktord znela: ',delo jemierne chladn6." ]e to preto, Ze pacient mdsvoj stav preZivat'ako prijemnf a to je in-dividutilne vermi rozdielny ziiZitok. slovo mierne lprip, trochu - pozn. preklad,atera/ ve-die podla nov5ich skrisenosti aj pri rispe5nom cvideni dastejiie k neZiad-ricim pokusomo zintenzirrnenie chladu zo strany pacienta. Pred.stava chladu md byt, Ien takii, akobyiemn5? vdnok ovieval delo a u viidSiny pacientov sa to takto aj prejawuje. TieZ predstavaodparujricej sa kolinskei vody z dela pacienta napomtiha w5rvolaniu spriivneho z6zitkt.

Zmena uvedenej formulky v zmysle zosirnenia pocitu /ako napr. ,,delo je vermichladn6, radovo chladn6" a pod./, nevedie k lep5ei realizticii pocitu, ale s najviid5oupravdepodobnost'ou k vzniku ponich. schultz totiZ odponiial, a my sa jeho skrisenostidrZime, predstavoat'si chlad. na dele v zmysle uvedenej formulky najsk6r 2x lanie 6x,ako je tomu u ostatn5Tch cvideni/. AZ ked pacient pri dvointisobnom opakovani formulkynedospeje ani po nejakom dase k objaveniu sa pocitu, m6Ze si predstavovat,forrnulku 3xa Potom eSte dastejSie' Podet opakovanf formulky vSak nemd donekonedna stfpat, ani vte-dy, ked je efekt cviEenia vermi mali. Takfio poshrp sa zd6. byt,najlep5ou ochranou pro-ti Preiavom dovtedy nezistenJzch vazomotorick5?ch ponich, najm:i bolesti hlawy. Schultzspominal pripad jednoho svojho kolegu, ktor5i prwjkrtit pocitil migr6nov6 bolesti hlavypriive pri predstave prilis intenzivneho chladu na iele /po-as cvidenia autog6rureho tr6-ningu/, hoci bol d'owtedy riplne bez potiali. v tejto srivislosti. spomina schultz aj skrise-nosti z }rypn6zy, podla ktor5ich silnti predstava tepla ved.ie k vliraznjm, asi vazomotoric_kyrn zmentim tepelnej reguliicie. Preto je dobre, aby si vSetci pacienti, ktori majri sklonk migrdnam, ddvali verkli pozor prdve pri cvideni chladu na d.ele. pouZivat, m6Zu aj Bin_deronr navrhovanri formulku 179651: "Hlava je rahkd a jasnd,,, alebo,,Hlava sa stiivalahkdavolnti"apod.

-L6-

Jed-na z tfchto formuliek sa mai zai,al' pouZivat' al vtedy, ked sa pri cwideni p6vod-'

nej formulky vyskytnri nejak€ ru5iv6 Procesy. schultz odponii.al doplnit' cv-idenie dela

eSte formulkou: "Gesicht hiingt angenehm schwer." /slovenskf preklad tejto formulky je:

,,Tvdr wisi prijemne t'aZko." Trito ani podobnri formukiciu v prrici s pacientami nepouZiva-

me. lde vlak o to, aby Pacient citil, le svaly na Wiiri sri uvolnen6 - Pozn' prekl-,/

Toto Eieste cviEenie predstavuje urElqlm sp6sobom aj preladenie d-o Zelan6ho stawu

svieZosti a zlep5enej schopnosti v3ikonu, rovnako je to aj priprava na ztivereEnd od-vo1a-

nie priznakov. Z tohoto vypljwa pre cvidiacich upozornenie, aby toto cviEenie nerobili,

ak chcri bezprostredne po cvideni spat', najmii ak majri so zaspdvanim probl6my. Pacien-

tom je potrebn6 pri tomto cvideni e5te raz zopakovat', Ze sri vlastne dve varianty cvide-

nia autog6rureho tr6ningu. MoZno cviEit'autog6nny tr6ning v priebehu dia za ridelom krzit-

keho intenzivneho oddychu, ukludnenia. Vtedy sa cviEi vSetkfch Sest' cviieni a konEi sa

odvolanfm priznakov. Je v5ak moZn6 cvi.dit' autog6nny tr6ning veder pred spanim ako ur-

ditri pripravu na spainok. Vted.y sa cvidi len prrly'ch piit' cvideni a v5rnech:iva sa aj odvo-

l:ivanie priznakov.

3.9. Ztiver k cviieniam uvolnenia

pre lep5i prehlad. uved.ieme e5te raz vSetky formulky jednotliv5Tch cvideni ztikladn6ho

stupia autog6nneho tr6ningu srihrrure.

Navodenie kludu: "Som riplne pokojnl/."

L. cvidenie: "Pravii llav6'l ruka je t'alki,"

"Obe ruky st t'azk6."

"Obe nohy sri t'aZk6."

"Ruky a nohy sf t'azk6.rr

2. cviEenie: "Pravd llav6'l ruka je teplii.""Obe ruky sri tepl6."

"Obe nohy sri tep16. "

"Ruky a nohy sri tepl6. "

3. cvidenie: "Srdce bije kludne a pravidelne."

4. cvidenie: "D;ichanie je riplne kludn6. "

5. cwiEenie: "Do brucha pridi teplo."6. cvidenie: "delo je prijemne chladn6."

Odvolanie priznakov: Napnrit' ruky!

Zhlboka dfchat'!

Otvorit' odi!

-47-

da".n zvlddnutie cel6ho c'riEenia je indiwiduiilny, moZno viak poved.at', Ze 4 mesia-,

ce by v priemere mali stadit' na ovldd-anie vSetk5ich Siestich cvid.enf zdklad.n6ho stupia

autog6nneho tr6ningu. VZdy je potrebn6 zaEinat' navodenim kJudu a pocitom tiaZe, rialSie

cvidenj.a uZ idri za sebou zvolenJim sp6sobom. S pl5rnricim dasom cvidenia prichdciza k to-mu, Ze sa psychofyziologickd prelad.enie organizmu staile viac automatizuje a tjim sa skracuje das potrebn;f; na dosiahnutie Zelan6ho stavu. Zdrovei treba stdle rriac skracovat' aj

srihrrm6 formulky pre jednotliv6 cvideni.a. Asi po pol roku staEia viid5i,nou na w;rv'olanie

efektu cviienia uZ len predstavy: "Pokoj.TiaZ. Teplo. Srdce a d.5?'chanie sri kludn6. Brrr-

cho je tep16. delo je chladn6".

x .-,DalSim cvii.enim autog6nneho tr6ningu sa postupne rozpl5ivajri hranice medzi jednot-

iivJtmi pocitmi a autog6nny tr6ning za(irla E-oraz wiac p6sobit' ako celok. Na toto treba

tieZ pacientov upozornit', lebo 6asto si nespriivne myslia, Ze len od.delen6 preZivaniejed.notliv5?ch cvideni tak, ako za sebou nasledujri, je newyhnutnfm predpokladom dosiahnu-

tia celkov6ho stavu uvolnenia. Pacienti majf potom pocit, Ze cvidenie sa im ned-ari tak

dobre ako pred.tjm, lebo jednotliv€ cwiEenia nepreZivajri uZ tak diferencovane. Praq2

opak je v5ak pravdou. Cielovii predstava kludu a schopnost'nechat' "dianiu voln5i prie-beh" vystupuje st<ile viac do popredia a stiiva sa obsahom autog6nneho 'stavu /LutheL969lr97o bl.

Aj vtedy, ked uZ je pacient bez t'aZkosti, je dobr€ a.poi raz denne prav-idelne

cvidit', aby sa dosiahnutd schopnost' dasom nestratila. Na toto je tieZ treba pacientov

upozornit' a v zdvereEnom rozhovore im to e5te pripomendt'.

das cvi.denia, t.j. d.oba nevyhnutne potrebnd na koncentr:iciu na jednotliv6 formul-ky sa stdle skracuje, aZ v idedlnom pripade pokrodi automatizticia tak daleko, Ze po za-tvoreni odi sa pacient hned dostane do autog6nneho stavu. Aj ked vlastnf das cviienianemd prekrodit'2 minrity, je moZn6 dovoLit' pacientovi, aby po zvkidnuti cvidenia tiaZea tepla, za predpokladu inak bezprobldmov6ho priebehu cwiienia, zostal aj 30 minritv stave tepla a tiaZe v pripad.e, ak tento stav pocit'uje ako prijemn;i. Je samozrejmd,Ze formulky si tak d.lho nepredstawuje. Tento ias je inoZn6 predl'Zit' aZ najednu hodinuv pripade, Ze pacient realizoval vSetky cvidenia zdkladn6ho stupia autog6rureho tr6ningu.Terapeut musi o tom rozhodnrit' vi.dy individudlne a individuiilne stanovit' u kaZd6ho pa-cienta aj ciel. Nakoniec pochopitelne nasleduje odvolanie priznakov. po cviEeni v lahuje vhodn6 zostat' e5te niekolko minrit v l<Iude. Na tomto mieste sa niim zd6 byt,vhodrr6spomenrit' jedno zo zdklad.nfch Schultzovl/ch od.poniEani , Ze pre autog6nne cvi6enLe jenevyhnutn6 riplne mlEanlivd obrdtenie sa pacienta do svojho vnritra. Ak6kolvek sprievod-n6 reii terapeuta, alebo hlas z platne i.i magnetofdnovdho pdsu posrivajri trito met6du sme-rom k heterosugestivn5rm met&iam., o niekolkich nutnfch a riE.elnlich vjnimkrich z tohoto

'48-

pravidla budeme hovorit' nesk6r.

Z r6znydn vbnkajSich priii.n nie je niekedy moZn6 dosiahnut' ripln6 prelad-enie orga-nizmu celfm crriienim. Pre tak6to pripady je dobr6 d.oporud.it' pacientom, aby sa naudilidosiahnut'len 6iastodn6 uvolnenie, resp. uvolhenie niekto4r?ch dasti tela. Schultz sa

na zdklade v1lskumov Kbnigsfelda zameral na oblast'5iie a pliec. Trito oblast'mai podlapozorovania velmi v;iznamn6 miesto vo vegetativnej reguliicii. Zndmy je aj zvyk mnoh;,7ch

Iudi, ktori vyZadujri masirovanie /"ldskanie"/ prdve v tejto oblasti.

Nech je ako chcer prax ukdZe, nakolko je takdto parciiilne uvoJnenie u jednotliv;?ch

pacientov ridinn6. Za tllrrto ridelom sa v sede aj v lahu pouZiva formuLka: "plecia srit'alk6. - som riplne pokojnli. " Pri wydychu sa v sede spustia plecia smerom d.ole a trochudopredu tak, ako p6sobi intenziwny pocit tiaZe a tepla od krku smerom dole na obe ple-cia. Podla Schultza charakterizovali pacienti tento stav asi nasledovne: "Je to pocit,akoby sa oblast'pliec stala Si.rokti a mtikkd, akoby niei.o stekalo z pliec a krku smeromna prsia". Alebo: "Je to akoby sa trup stliidal dohromady a smerom d-ole, plecia kle-sajf, na krku citim teplo a tiaZ". "Je to pocit, akoby nejakd zdvaZie klesalo po mojejSiji a pleciach smerom do stredu m6iho tela, toto. zrivaZie klesd po pleciach dopred-u."

Tento sp6sob uvolnenia m6Ze cvidiaci vyuZit' prakticky v kaZdej situticii a v kaZd.ejpolohe tela tak, Ze si to ani nikto nevSimne a predstavuje to riEirur6 skriitenie tecbnikyautog6nneho tr6ningu.

49-

4. METODIKA VYUEOVANIA PRI AUTOGfNNOM TR6NINGU

/w. K6nig/

4.1,. Uvedenie pacienta d.o problematiky autog6nneho trdningu

,Predtym ako pacient zadne s cvidenim autog6nneho t"6.rirrg,., musf ved.iet'do to

vlastne autog6rxry trdning je, ako mu m6Ze pom6ct'a do md pri iom robit'. Toto mu mti

terapeut objasnit'hned v riimci rivodn6ho rozhovoru, ktorli je ind.ividudlny, alebo to md

poved-at' celej skupine pacientov. 0stne vysvetlenie je moZn6 d.oplnit' pisomn5imi materiiil-mi, ktor6 terapeut odporuEi pacientovi k Stridiu.

4.7.I. Uvedenie v kurzoch, alebo skupintich

Najsk6r by sme sa chceli zaoberat'vedenim pacientov v rdmci kurzov alebo sku-

pin, pretoZe cviEenie autog6nneho trdningu sa robi najdastejSie prtive takto. Ostatn6 moZ-

nosti cvidenia autog6nneho tr6ningu pororrndme potom s uvedenfmi. Uvedenie viacerych pa-

cientov do autog6nneho tr6ningu sleduje r6zne ciele:1. Podat' vecmi in-formeiciu o technike a priebehu cviEenia.

2. Presveddit' pacientov, le tdto metdda je pre nich uZitoi.nii.

3, Navodenie atmosf6ry "pracovn6ho spoloEenstva" v skupine medzi cvidiacimi navzeijom

i voii terapeutovi, v ziiujme postavenia si spolodnSTch cielov.

Urdenie spominanSich cielov nardZa v5ak na mnoh€ t'aZkosti. Nrifada, odaktivanie arirovei vzdel,ania jednotliq?ch pacientov sri viid5inou r6zne. Autog6nny trdning treba rry-tt7;ivat' ako vedeckri rnetddu, ale nezabrid.at' pri io* na zdkladnl/ predpoklad kaZdej psycho-

teraPie, t. j. emotiwre p6sobenie. Terapeut md. pacienta presvied.dat' osobne, no bez toho,aby si ho prili5 na seba vlazal, naopak ho rui viest' k samostatnosti a k vlastnej aktivi-te. Okrem toho md terapeut uZ od zadiatku mysliet'na to, Ze sa spolupraica s pacientompo urEitom dase skonEi.

V nasledujricom texte by sme chceli ukdzat' priklad, ako postupovat' pri uvridzani pa-cientov do problematiky autog6nneho tr6ningu. Tento priklad vSak netreba chdpat' akociel, ktorJi by si mal terapeut po jeho pre-itani pred seba postavit'. Na5fm priklad.omchceme len pouktizat' na moZn6 probl6my, ktord musi terapeut poznat', aby dokrizat ntijst'sp6soby na ich prekonanie. Terapeut bude najpresveddivejSie p6sobit' svojim vlastn3lm po-stuPom, o ktorom je stim vnitorne presvedi.en;/. Musi sa okrem in6.ho rozhod.ovat' ajo tomr nakolko zjednod.uSene podd riiastnikom cvidenia jeho vedeckri pod.statu. Ak mririvodnti ftiza oboznamovania pacientov s autog6nnJrm trdningom rdz vedeckej diskusie, jeto vo v5eobecnosti prejav neistoty vedriceho cviEenia ako aj od.poru jednotliv5ich riEastni-kov. Toto je z hladiska cviEenia velmi zl;y' zaEiatok.

-50-

Prv6 sedenie uzavretej skupiny a uvedenie noq/ch pacientov do otvorenej skupiny

m6Ze v podstate prebiehat'rovnak5im sp6sobom. Potom ako si pacienti v spolodnej miest-

nosti sadnri, m6Ze terapeut zadat' s wysvetlovanim asi nasledujricim sp6sobom: "V5etk;imviim pritomn;im som navrhol, aby ste sa zriEastnili cviEenia autog6nneho trdningu a vyste sa tu teraz zi5li ako skupina. Takdto skupinov6 crrid.enie nie je doteraz egte v medi-

cine zvykom a vyZaduje si vysvetlenie. O to viac, Ze sotva sa medzi vami ndjdu dvaja,ktori by mali rovnak6 potiaZe. To uwid.ite, ked budete spolu diskutovat' a to budete vpriebehu nasledujricich hodin dasto. AIe nielen vaSe obtiaZe sri rozdielne, rozdi-elne'sri

aj podrnienky, za ktor3l'ch va5e potiaZe vznikli. Hovoril som s kaZdfm z vds ind.ividud.lne

a pokri5ali sme sa spolodne urdit' v akfch Zivotn3Tch situiiciach sa va5e obtiaZe prejavu-jri, ak6 ztiZitky w5rvoldvajri vo vtis wnritorn6 napdtie, ktor€ sa potom prejavuje vo formeva5ich obtiazi. Aj ked je to velmi t'a/k6 a nie u kaZd6ho z v6.s sa to pod-arilo; jed.no jez tohoto v5etkd.ho jasn6. Podmienky vzniku va5ich obtiazi sri velmi ind.ivid.udlne. Mohlaby teda u vds vzniknrit' or.6.zka, ak sri choroby r6zne podla svojho vzniku a priebehu, akoje moZn6 , le sa ich tu budeme poki5at' lieiit' jednou a tou istou metdd.ou?"

Taklfto rivod sa pokri5a reagovat'na niektor6 otiizky, ktor6 pre pacientov prirodze-ne v5rpJ.fvajri z novej situticie skupiny, z ich odakdvani Ei pochybnosti voi.i cviEeniu a

z i-ch postoja k terapeutovi. V skupine sa nem6Ze terapeut natolko venovat' jednotlivcom,musi sa zaoberat' t;im, i.o zaujima viiiSinu, no musi si nechat'priestor aj pre indivi-dudlne pohovory s. jednotlivcami.

Proti skupinowSirn formtim cvidenia hovoria dva argumenty. Strach pacientov z toho,Ze budri "vydani napospas" skupine a pocity frustrdcie nakol'ko sa im terapeut nem6/e ve-novat' tak intenzirme ako pri individutilnom cviEeni. V rivo<le by mal terapeut reagovat'na tak6to moZn6 pocity. Ak spomenie niektor6 fakty z individutilnych pohovorov /,,hovori1som podrobnes kaZdjm z v6,s"f, vzbudzuje tym v kaZdom pacientovi presved.denie, leani v rtimci skupiny nebude pre terapeuta anonSrmn;im E.Ienom. Zdrovei sa terapeut pohi-5a pacientom objasnit', Ze v skupine sri si vSetci rovni. Vyslovenim niektor;ich v$hradvoii skupinov6mu cviE.eniu terapeut pacientom naznaEi, Ze chdpe ich skeptick6 pocity,dim sa ti-eto pocity zoslabujri.

Okrem toho majri mnohi pacienti pochybnosti o tom, Ei im m6Ze bJrt' takiito terapiaskutoEne uzitoaniir di sri zaradeni spriivne, di sntid nemajri prili5 velk6 odakdvania. Te-rapeut musi ukdzat', Ze vie, Ze by mohli takdto pochybnosti vzniknrit'a musi na ne od-poved-at'. Jeho odpoved m6Ze zniet' hoci nasled.ovne: "Napriek tomu, Ze funkdne nervov6poruchy sri velmi rozd-ielne a rozdielne sri aj pod.mienky, za ktorgy'ch vznikali, predsav5etky poruchy, na ktor6 tu buderne p6sobit'autog6rur5rm tr6ningom, majri podstatn6 spo-lo6n6 znaky. Z Nadiska autog6nneho tr6ningu ntis bude zaujimat skutoEnost,, Ze z6kla-

51 -

dom qichto ponich je nadbytok podrdZdenia v urditej oblasti nervovdho syst6mu. "

Je dobre objasnit'to na prikladoch a je treba poukiizat' aj na to, Ze napr. zvli.Eend

unaviternost', "nizky krvnf tlak" so svojimi sprievodn;imi obtiaZami a pod., sf tieuvlastne v'lrazom zrly'5endho podriiZdenia, av5ak v tlmiacich oblastiach nervovej sristavy.MoZno to porovniivat' s technikou reguldcie pudov, alebo pouk6.zat' na nervovd reguliiciusrd-covej Einnosti. Itlnohfm pacientom sa totiZ zdii paradoxn6., i.e sa majri naudit'uvolio-vat', ked sa citia stdle unaveni a nepocit'ujri Ziadne napiitie. Takfio jednoduch5i r.ivod zniedost'vSeobecne, ale jeho cielom nie je presveddit'. Mii len vzbudit'v pacientoch uriit€ntideje, ktor6 by mali nahradit' poiiatod.nri neistotu. Napomtiha to pacientom identifikovat'sa so spolodn5Zm odhodlanim. bal5ou priiinou pod.iatodndho, dasto ambivalentn6ho, posto-ja pacientov k skupinov6mu cvideniu je fakt, Ze sa s nimi zaoberd psychoterapeut, do

ostatni Iudia hodnotia ako po5kvrnu. Pacientom, u kto^ych je autog6nny tr6ning indikova*nf, ulahdime identifikdciu s cielom tr6ningu tak, Ze ich obozndmime napr. s t;lm, Ze a3

Spidkowi Sportovci na celom svete, alebo kozmonauti. rispe5ne pouZivajri trito techniku.To, do mtime v rimysle dosiahnri.t' autog6nn5rm tr6ningom, je moZn6 zjednodu5ene povedat,asi takto: "Chceme sa naui.it'dostat' organizmus d-o stawu krudu, aby sa tlim rnohlo red.u-kovat' jeho nad.b5rtodn€ podraiZdenie. Ked sa naudime dostat' cel;Z organizmus ry'chlo a

spolahlivo do stavu kludu, a ked to nejak5T ias opakujeme, stiiva sa to prevenciou prtiveproti vzniku nadb5rtoEnej intenzity podraiZdenia."

Vedecky moZno zd6vodnit' preladenie, ktord sa cviienim autog6rureho tr6ning,r dosa-huje ako proces regukicie, ktord p6sobi proti stresovej reakcii: "Vyzerd to jecinoduchd,

Postavit' si pri autog6nnom trdningu ur6it1y' ciel , no za tj,rn sa skr;y'va skutoine kornplikg-vanl/ probl6m. V5etci ste zaliLi sami na sebe, Ze vaSe t'aZkosti prebieha3f tak5im sp6-sobom a v tak;y'ch oblastiach organizmu, ktor6 nie sri va5ou v6lou ovpl5n.niteln6 v6bec,alebo len vo velmi obmedzenom rozsahu. Keby ste si totiZ mohli od. tychto t'aZkcsti v6-Iowfm risilfm pom6ct'sami, neboli by ste pravdepod-obne tu. Aby sme nd.b ciel splniliriplne, musime sa naudit'navodit'stav kludu aj v takly'ch oblastiach organizmu, ktor6 zanormtilnych okolnosti neovply.iujeme v6lou. To by ale znamenalo, Ze sa chceme naridlt,ovpl5rrtiovat'doteraz neovpl5rvniteln6 oblasti orgarrizmu, io p6sobf na viis asi trochu ne-uveritelne. DaIo by sa diskutovat' o tom, (.i v.!-razy "oblast' organizmu nepodliehajricav6li", alebo "nervor1y' syst6m neovpl5rwnitelnS2 v6lou,' sri v6bec qisti.Zn6. Nechceme sa za_oberat'sloviEkami, chceme si vyjasnit'pod.statu, ktord spodiva v ot:izke; Ako je tovlastne s naSim organizmom? Ako je to s tou iast'ou, resp. orgiinmi, ktor6 m6Zeme ov-plyyiovat' a ako je to s tou East'ou, ktord je mimo dosahu nd5ho v6lov6ho p6sobenia?Je hranica medzi nirni pohyblivti; alebo je raz navZdy dand, nemenitelnti, vrodenti?Na to, aby sme tito otiizku zodpovedali, nepotrebujeme Ziad.ne vedeck6 poznatliy. Ak sa

'52 -

p;itame na to, di sa s uveden;im rozdelenfm rodime, napadne kaZd-6ho, Ze to nie je d-an6

narodenim. U kojencov funguje v5etko automaticky. V6lovo ovldd.at' urdit6 funkcie sa udi-

me al postupom Easu. Pri tomto procese naviac existuje urditf r1y'ber. Udime sa v6lovo

riadit' vSetky tie funkcie, prostrednictvom ktorly'ch sa myslenim a konanim prisp6sobujeme

zmendm vonkaj5ej reality a zanedbrivame vSetky funkcie dostatodne fungujricej telesnej re-

guldcie. "

Odponida sa popisat' proces udenia, ktor;/m Elovek prechridza v prqich rokoch Zivo-

ta, tak podrobne preto, aby sme objasnili v pozad.i stojacu intenzitu tohoto cviEenia.

Takdto predstava pom6Ze pacientom naudit' sa ovliidat'dalSiu funkciu a sp6sobi, Ze sa im

rispech cvidenia uZ nebude zdat' tak neuveriteln3i. Pri vysvetlovani autog6rureho tr6ningu

viid5ina pacientov najt'aZ5ie chripe skutodnost', /e m6lu dospiet' k tomu, Ze bud.ri ovliidat'

aj tie procesy, ktor6 pred.tym prebiehali mimo dosahu ich v6lovej kontroly. Pri rivode

do autog6nneho tr6ningu je preto d-obr6 vysvetlovat' tieto pasdZe do najpodrobnej5ie. Nie-

Ien dobr6 slovn6 argumenty, ale aj istf prejav a vystupovanie terapeuta p6sobia presved-

dujrico. Platf, Ze taLEie pochopiteln6 fakty je dobr6 objasiovat' na Iahko pochopitelnych,

zarjir.irav-j,eh, no vedecky pod.loZenfch prikladoch. Vedrici crrid.enia sleduje na reakcidch

ridastnikov, di ho sprdvne ch:ipu a prileZitostne im dtiva moZnost'kltist'ot6.zky,

Doteraz sme sa v rdmci rivodu do autog6rureho tr6ningu zaoberali hlavne dvomi fak-

tormi. Jednak tfm, ako podporovat'motiviiciu pacientov k ridasti a spoluprtici na cviEeni,

jed.nak tlim ako im zrozumitelne objasnit' ziikladnd aspekty realiziici.e cv-idenia autogdnne-

ho tr6ningu. Ak je vedfci cvidenia presvedi.enf, Ze sa mu podarilo pacientov v d.osta-

todnej miere presvedEit', m6Ze si poloZit'otd.zku, ak;im sp6sobom dosiahnut'ciel . Aj pri

tomto kroku je dobr6 pokrisit' sa wyuZit'vlastn6 zdlitky riEastnikov cvidenia: "lvidte prav-

d.epodobne pocit, Ze v5etko, do sme tu formulovali len vSeobecne, je riplne jasn6. Ste 4I

teraz pravdepodobne ochotni w5maloZit'urdit6 fsilie na d.osiahnutie ciela, neviete vSak

ako sa to bud.e prakticky realizovat"'.

balSim krokom je objasnenie cvidiacim ako ziskajri "pristup" k tfm orgiinovym funk-

cidm, ktor6 doteraz prebiehali mimo ich v6lovej kontroly. C'ridiacim musi byt' riplne jas-

n6, i.e psychick6 procesy a to najmii pred-stavy, sri spojen6 s urd;.t5rnri telesn5imi proces-

mi. MoZno pri tom wychiidzat'zo skrisenosti, Ze napr. pri afektoch je moZn6 dokdzat'aj

sprievodnd fyzick6 deje. VeIm:. ndzorne tu p6sobi demon5trdcia experimentu podla Aller-sa a Scheminzkeho, na ktorti sa od-voliiva vo svojej uEebnici aj Schultz lt97O, str, 27 l.

Podla vlastnfch slcrisenosti m6Zeme odporudit' pokus s k5rvadlom.

Pokus s kyvad.lom je experiment, ktor3i prvykrrit popisal Galton /iasto sa mu hovo-ri aj Galtonovo kyvadlo/; K jeho demonStrdcii potrebuje experimentdtor velnt iednoduch6pom6cky. Drevenri paliEku dlhf 25 - 3O cm, na konci ktorej je rovnako dlhii nit' so za-

-53-

vesenjfon zdvaZim. MdZe to byt'nejak;/ kniZok, gulidka staniolu a pod. Pokusnii osoba sapoZiada, aby toto kyvadlo drZaLa bez pohybu v ruke a pokiSala sa predstavovat' si kyvad.-lor4i pohyb. Hned ako sa ttito predstava podari, sprevddza ju neuved-omovan5? pohyb ruky,ktorf sp6sobuje pohyb kyvadla. Kon5tatovanie zaiinajriceho sa kg/vania ulahEi na jednejstrane pokusnej osobe dal5iu predstavu, p6sobi vlak aj presvedEujrico, takZe sa pohybkyvadla zosilni. Je moZn6 poZiadat' potom pokusnri osobu, aby si predstavovala kniZiq.ipohyb, alebo pohyb, ktory je kolm57 na predchiidzajrici smer poh5rbu. Pri takejto pred.sta-ve opdt' vznikajri zodpovedajrice pohyby.

ZeLftok z uveden6ho pokusu sdm osebe p6sobi na crriiiacich ovela presveddivejSie

ako lubovolnii argumentdcia. Tento pokus s kyvadlom mii vSak aj dal5ie wyhody. Jeho vy-dareny priebeh diiva pacientom sebad-6veru a povzbudenie do nastdvajriceho cviEenia. Ve-

dricbmu cviEenia to okrem toho posk5rluje dobry preNad o oiakdvanom priebehu cvidenia

u jednotliwfch pacientov.

Okrem pripadov, ked sa pokus bez aklichkolvek probl6mov podari, m6Zu sa pr:. iomprejavit' strach zo zlylnania u depresiwnych, kfdovit6 risilie u anankastickych a v krajnom

pripade aj hystericki pacienti m6Zu prejavit' svoje sklony. Ul t&to situricia diiva vedrice-

mu cvidenia prehlad o sp6soboch individudlneho reagovani-a ridastnikov. Povzbudi a vy-svetli tam, kde je to potrebn6, ukonii pokus, ak ho cwiE.iaci zadal chiipat'ako jawisko,

na ktorom sa md predviest' a pod.

Pokus s k;rvadlom p6sobi dobre aj na atmosf6ru v skupine. Ak dovtedy viedol vedri-

ci prevaZne monoldg, zvf5i sa tlimto aktivita dlenov skupiny. Najmii riEq;nici, ktori ma-

jri strach a majri tendenciu diStancovat' sa od skupiny, widia podla priebehu prv6ho sed-e-

nia, Ze to nie je tak t'aZk€, ako sa p6vodne obtivali. Vrid5inou to pre nich bjva podstat-n6 pri rozhodovani sa, di tr6ni.ng absolvovat', alebo sa dalSich sed.enizo strachu vzdat'.

Niektori vedfci cvideni sri proti pouZitiu pokusu s kyvad-lorn, lebo majri slaisenosti,Ze riiastnici. majri sklon interpretovat' ho napriek vedeck6mu zd6vodneniu magicky. Tietoskrisenosti vSak nem6Zeme potvrdit'.

Po demon5trovani pokusu s kyvadlom m6Ze nasledovat'vysvetlenie navodenia kludu acviEenia tLaZe, pri dom musia byt'dodrZan6 pravidlti spominand pri technike a metod-ike.Pri rivode do prvdho cviEenia je eSte moZn€ poukdzatl na nasled-ovn6: Okrem v5etkych,doteraz spominan;ich zdbran a pocitov strachu, st:ivajri sa niektori pacienti k obtiaznosticvidenia tak, Ze im jednotlivd formulky pripad.ajri smieSne. Podla na5ich skrisenosti jemoZn6 stretnrit' sa s tak;imito probt6mami. Treba cviEiacim wysvetlit', Ze formuLky, ktor6dopreviid-zajri predstavy, sri vlastne genidln5rmi mySlienkami J. H. SchuLtza. pr6ve onyodliSujd autogdrury tr6ning od r6znych pokusov o autosugestivne metddy a ziskavajri munad' nimi prevahu. Formulky, ktor6 pripad.ajri pacientom Easto smie5ne, sri svojim ,v.!zna-mom zvliiSt'd6leZit6, treba si ich v5imnrit'a venovat'im zv;iSenri pozornost'. Na koncirivod-u treba d-at'cwiEiacim prileZitost', aby sa oplitali na vSetko, do im je e5te v srivis-losti s autog6rur;rm tr€ningom nejasn6.

*54-

pacientov je tieZ treba upozornit'.,na to, aby neod.iSli ani z jedn6ho sed.enia bez

toho, aby sa neopjtali na vSetko, do im nie je jasn6. Okrem toho treba zd6taziovat', Ze

pacientnemd mat' zdbrarfry pgy'tat' sa aj na to, do sa uZ predqim povedalo.

pacientom je dobr6 povedat', Ze velk6 kvantum novfch informticii m6Ze sp6sobit',

Ze nepochopia niedo Iahko zrozumiteln6, alebo Ze u nich vzniknri pochybnosti aj o tom,

domu rozumeli. Z tohoto hlad.iska je prednost'ou skupiny prtive to, le sa mnoh6 veci

viackrtit opakujri ako odpovede na otiizky ostatnlich, priEom sa v podstate rovnak6 prob-

16my objasiujri z r6znych hladisk. Ttito moZnost' pri vedeni jedn6ho pacienta nie je a

vedie to k iastejiirn chybiim a ned.orozumeniam ako v skupine.

4.I.2. Uvedenie jednotlivca do problematiky autog6rureho tr6ningu

Obsahovo musi pacient, veden;i pri cvideni individurilne, ziskat' o autog6rurom tre

ningu tolko ako ten, kto4i sa udi autog6nny tr6ning v skupine' I3vod pre cvidenie v kur-

zoch a skupiruich sme popisovali tak podrobne preto, aby sme pripravili vedriceho cvide-

nia na r6zne situricie a ztiZLtky, ktor6 sa m6Zu u jednotlirrjch ridastnikov cvidenia wy-

skS,tnrit'. Vedenie jednotliv6ho pacienta sa odliSuje od cv-idenia viacerfch riEastnikow

najmii t!m, Zel

al rozsah starostlivosti teraPeuta je vtidSi

bl poznatky o pacientovi je moZn6 pouZivat' otvorenej5ie, taktiez jeho postoje k cvi-

deniu, v57hrady, alebo pocity strachu sa dajri zistit' priamej5ou cestou.

Vedenie jednotliv6.ho pacienta je z iacerfch hladisk rlihodnej5ie ctuipat' sk6r ako

dial<ig s pacientom, neZ ako monoldg terapeuta. Je napriklad moZn6 op;itat' sa pacienta,

do o autogdnnom tr6ningu vie a Eo od neho odakriva. Di.skusia diiva viac moZnosti, aby

pacient ziskal o cvideni potrebn6 vedomosti. Rovnako ddva pacientovi lep5iu moZnost'

prejawit' sa ako d.lh1y' monol6g terapeuta, pri ktorom si. nem6Ze byt' ist57, di mu pacient

v6bec rozumie. Pri vedeni jednotliv6ho pacienta je.tieZ treba d.rivat'vridSi pozor, ako

o tom budeme e5te hovori.t'pri vysvetlovani technick5ich detailov cviEenia. Na to, do

vedrici cviEenia v skupine zabudne povedat', ale6o Eomu niektor;/ z pacientov nerozurnie,

alebo to prepoduje, sa obyEajne niekto zo skupiny opy-ta. Tak dri vedricemu cviEenia moZ.

nost'uviest'veci na sprdvnu mieru. Pri vedeni jednotlivca sa m6Ze stat', Ze aj ned.oro-

zurnenia v ztikladnlich otrizkacli m6Zu zostat'illhy 6as z oboch strrin nepostrehrruteln6.

Typickfm priklad.om je chyba pri odvoltivani priznakov po jedlotlivom cvideni. Vzhladom

na intenzivnejSi kontakt s pacientom musi terapeut uZ od. zadiatku individutilnej spolu-

prtice mat'na pamiiti jej neskor5ie ukondenie. lnd.ikiicie ind.ividuiilneho vedenia pacienta

pri cwideni popiSeme dhlej.

:55-

4.L.3. V5ruZlvanie pisomn6ho materiiilu pri autog6nnom tr6ningu

Pri oboznamovanf s autogdrurSrm tr6ningom sa uZ dlh5i das vytZiva aj r6zny pi-somni materi.il. Sdm Schultz vydal lL972l zoSit pre cvidenie autog6nneho tr6ni.ngu, kto-

poZiadaviek vSak nie je pre svoj SqiI riplne vyhovujrici, hoci z vedeck6ho blad.iska spliaaj ntirodnd kritdrid. Autori tejto publikiicie rrydali spolu s iou aj prilohu, cielom ktorejje dat' cvidiacemu k dispozicii materidl, v ktorom niijde v5etko podstatn6 o cvi|eni a bu-de ho m6ct'pouZivat' aj po ukondeni kurzu. Okrem toho je tento zoSit zostaveny tak, Ze

poskytuje informd.cie populdrrre-vedeck;/m sp6sobom. ditat.I ho m6Ze vyu.Zit' jednak na na-derpanie vedeck;y'ch informticii, jednak z disto osobnej zvedavosti, di mu teito met6da m6-Ze porn6ct', alebo nie. '

Pre urdit6 skupiny pacientov, u ktor5ich pouZivame nejak6 modifikaicie autog6nnehotr6ningu, je rideln6 vJ4)racovat' zodpovedajrici sp6sob, ako ich uviest' do tejto problema-tiky. Zrivisi to len od toho, do akej miery a na akom ztiklade sa danti modifikdcia odtradidndho autogdrureho tr6ningu li5i.

PouZitie pisomn6ho materitilu m6Ze byt' pre pacientov znadnjm ulahdenim pri uvri-dzani do problematiky autog6nneho tr6ni.ngu. Trito moZnost'v5ak netreba v Zj.adnom pripa-de chiipat' tak, Ze by mohla riplne nahradit' osobnf rozhovor. ZdIeZi len na vedricom cvi-ienia ii dd pacientovi najsk6r k dispozicii pisomn5T materi:il a potom s nim hovori, alebonaopak.

PouZitie pisomn6ho materidlu r,'r& vldy za ciel posk5rtnrit' terapeutovi viac dasu naosobnf rozhovor a nedtiva mu prdvo tento rozhovor v5rnechat'. Uvedenie pacienta doproblematiky autog6nneho tr€ningu znamenii v prvom rade nad.viazanie kontaktu a al po-tom je vhod.n6 posk5rtovanie vedeck5ich inform<icii.

4.2. Metodick6 pozndmky k jednotlivfm cvideniam

Metodick;im cielom ztikladn6ho stupia autog6nneho tr6ningu je naudit' pacienta dostat,sa r;y'chlo do autoh5rynotick6ho stavu koncentrdcie, ktor5Z charakterizuje toto cvidenie.T;im chceme povedat', Ze v podstate nemd. byt' snahou cvidiaceho bezchybne ovlddat,vSet-kfch 6 ztikladn;ich cwidenf , ale cviienia mu majri poskytnrit' moZnost' vlastnou regulticiouovplyviovat'd61eZit6 orgdnov6 oblasti. Jednotliv6 cvidenia postupne splfvajri d-o celku,ovliidanie ktor€ho umoZiuje vJrtvorenie 5pecidlnych cvideni so zameranim na urEitd ob-lasti organizmu. Individuiilne rozd.iely med-zi cvid.iacimi sa pri tom prejavujri nielenv priebehu jednotliwich cvid.enf, ale aj pri priebehu cvii.enia ako celku. Cielom nasledu-jricich riadkov je pripravit' vedriceho cviEenia na moZn6 t'aZkosti a r6zne probl6my, kto-16 sa pri cviEenf m6Zu vyskytnrit'. UIahEi mu to objasneni.a cvidiacim, Ze m6Zt byt,16z-

-56

ne pristupy k jednotliv5?m cviEeniam a ani sdm nebude oEakiivat'u vSetkfch cvi-diacich

rovnaky priebeh. J. H. Schultz porovn:ival individuiilny priebeh cviEenia autogdrmeho

tr6ningu s osobnlfm rukopisom, ktorf po zvlddnuti urEitych ziiklad.nll'ch foriem nadobrida

neopakovatelnri zndmku individuality. Jej hranice spodivajri v ditatelnosti, t. j. v opiitovnom

r ozpo zrarri p6vodnfch zdkladn;/ch foriem.

4.2.L. Navod-enie k]udu

Na zadiatku cvidenia sa wZdy pouliva formulka: "Som riplne pokojn;i." Je velmi

d6leZit6 a opakovane treba na to upozorrrit', Le pri tejto formulke neide eSte o samotnd

cviienie ako je tomu napr. pri cvideni tiaZe di tepla, u ktor52ch predstava vSrvold zodpo-

vedajfcu psychofyzicl<ri reakciu.

Pri navodeni kludu ide len o uriit5Z"prechod", o pripravu na vlastn6 cviienie, kto-

16 sa zaEne realizovat' aZ po urEitom dase.

Velmi dasto sa totiZ stdva, Ze pacienti chtipu navodenie kludu ako samostatn6 cvi-

Ienie, odak:ivajri, Ze po tejto formulke bude nasledovat'uldudnenie a myslia si, Ze ho

musia dosiahnut'. Vedrici cviienia musi poEitat' s frn, Ze jednordzov6 pouktizanie na ten-

to rozdlel nie je v rdmci skupiny cvidiaci.ch nikdy dostadujfce. Musi sa k tejto t6me

opakovane vracat' r6znSrmi sp6sobml, aby dosiahol jej p1n6 pochopenie u v5etk1y'ch cvidia-

cich. Najmii pacienti, ktori trpia silng/m vnritorn5im nekludom, dostdvajri sa priive tu do

t'aZkosti. ZeLajn si Eo najrychlejEie d.osiahnut' zdZitok kludu a veria, Ze im toto "cvi6e-

nie" trito moznost'posk5rtne, do je v-yhiden6. Prrive tito pacienti nie sri totiZ viiESinou

schopni predstavit' si vnritor"nli klud. U nich je dobr6 pouZit' variant cviEenia, za ktory

vdadime ristnej spriive od, J. H. Schultza. Vynech:i sa u nich navodenie kludu a zadne

sa hned s cviEenim tiaZe ruky. Pritom sa im zd6razrti, Ze dostali vlastne rilohu, aby sa

napriek ru5ir4;hn vonkaj5im podnetom, telesn52m pocitom, di napriek celkov6mu neldudu

neustdle opakovane vracali k predstave tiaZe. To sa podari obydajne ovela lahSie ako

"cviEenie kludu", za ktord ornylom povaZujri fvodn6 navodenie ldud.u. Ak sa tito pacien-

ti po uraitom Ease cviEenia dostanri d.o stavu, ltor5i by mohli charakterizovat'ako: "Sorn

riplne pokojnf", zainri tfrto formulku prqikrrit aplikovat' a to najsk6r niekolko dni aZ na

konci cwidenia teda pred odvolanim priznakov. Tlimto sp6sobom sa formulka vlastne prvi-kriit spoji s uvedomenou slqisenost'ou ]dudu a m6Ze sa potom zadat' pouZivat' tL .tl.a za-

Eiatku celkov6ho cviEenia, pretoZe spfia svoi ciel, je pripravou na cvideni-e.

Pri cvideni v skupi-ne vznikajri nedorozumenia, ktor:6 sa tfkajri ntrvod.enia klud"unajd.astej5ie pozniimkami niektor;ich pacientov lzvldEt'pacientov so sklonom "ukazovat'sa" | , i.e podas navodenia kludu 4l-chlo zaEnri preZivat' hlbokf a.oswieZujrici pokoj.V takejto situeaii by nemal terapeut urobit' chybu a v5ruZit' tieto vyjadrenia k presved-deniu skeptickSich pacientov a to z nasledujricich d6vodov:ll Neide pri tom o efekt tr6ningu, ale o zrejm6 p6sobenie autosugescie.

57-

2l Pacienti, ktori o tolnto hovoria, sri dasto netrpezliwi a majri nerealistick6 ruirokyna rispcch cvidenia. \r cllhodobejSom cwideni preto dasto zlyhtivajri. R;ichla identifi-kiicia s takjimito jedincami by mohla pri ich zlyharri mat' nepriazniv5T d.opad aj naostatnych cviiiacich. Okrem toho je zaliatodn5T srihlas terapeuta pre tJ?chto pacien-tov nepriaznivf, nakolko by sa u nich uZ aj tak nereiilne odakrivanie rispechu e5tezv-!'raznilo. Tak by nevyhnutne muselo nesk6r prist'k rezigniicii, keby miesto rlich-leho dosiahnutia fspechu mali podshipit' systematick6 cvidenie. Na tento probl6m samoZno pozriet'aj z druhej strany. lde vriE5inou o pacientov s viac alebo menej zn!-raznen;imi hysterickjmi drtami-, ktori majri vo v5eobecnosti voEi terapeutovi ambiva-lentnf postoj. Po podiatodnom pokuse dostat'sa v rtimci skupiny do popreciia, pre-javujri Potom voEi terapeutovi druhri stranu svojho ambivalentn{ho vzt'ahu, do nani-5a atmosfdru v skupine t5?m viac, ak im terapeut umoZni dostat' sa do vedricej rilo-hy, alebo ich do tejto rilohy sdm vman6vnrJe.

Samozrejme, Ze existujri aj podiatoEnd rispechy u pacientov s pozitfvn5rm postojom adobrjmi. predpokladmi pre cvidenie. Tieto zwySujri pravdepodobnost' dalSi.eho rilpeln6hopriebehu cvidenia. Taklito pacienti sri z hJadiska terapeuta bezprobldmovi nakolkt nepoZa-dujri pre seba Ziadne vjhody a nevJrvol.ivajri u ostatnjch pacientoch pocity sl<|iienosti direzigndcie.

Rozhodujrice Pre metodiku navodenia kludu je objasnit' paciento.ri, Ze pri nej neideo cviEenie, ale len o naladenie sa na cvideme.

4.2.2. Cvidenie tiaZe

Predstava tiaZe

Pri metodike cvidenia tiaZe je d6leZit6 dbat'na to, aby sa pacient ned.al prili5uniest' slovom tiaZ, ale aby si najsk6r dokdzal navodit' subjektfwny pocit svalov6ho uvol-nenia. Je dobr6 Postupovat' pri tom tak, Ze sa nespomina pocit tiale, ale d.ti sa cvidia-cemu moZnost', aby opisal konkr6tnu situticiu, v ktorej pocitil uvolnenie svalstva. Sri tonapr. telesnd pocity po t'aZkej prdci, pocity rinavy, pocity 5portovcov v prestdvke poaasv37konu, telesnd pocity, ktor6 mii Elovek, ked musi nevyspatj'vstiivat'a pod.. pri t5ichtoopisoch vlidlina cviii.acich pouZiva sama od seba najdastejSie slovo tiaZ na to, aby uve-den6 stavy io najpresnejEie opisala.

Pre vedricich cvidenia zd6raziujeme e5te raz. ldesri spojen6 so svalovlim uvolnenim, a nenechat, sa priliSpripustit', aby mali cvidiaci dojem, Ze id.e o nieEo riplne

o to, predstavit' si pocity, ktordviest' slovom tiaZ. Hlavne ne-nov6, doteraz eSte nepoznan6.

vedrici cvidenia sa ottizkami presved.di, i.i si. wie kaZd;y' z rii.astnikov predstavit,svalov6 uvolnenie.

Pre t57ch, ktori si nedoktiZu tento pocit predstawit', odponida sa nasledujrici pokus.c-rndiaci si po kripeli nechti od.tiect' vod.u z ..u.n" u. rakri i<rtm hladina l.od.y rrie je niZ5ieako krudne leZiaca ruka. Potom urobi pokus ruku zd.vihnit'. Jednak vztlJ.kom vod.y, jed-nak teplotou kripela sa svalov6 napiitie v ruke zniLi a pretrviiva aj po odtedeni vody.Prv57 pokus o zodvihnutie ruky ved.i.e k svalov6mu napeilu a to cvidiicemu nazna(i, ZezmenEen6 svalov6 napiitie je pocit,ovan6 ako tiaZ.

58-

V;iskyt r6znyctr fenom6nov pri cviaeni

Ak sa pacientovi, resp. cvid.iacemu podari sprdvne si predstavit' tiaZ, pociti po ur-ditom dase v dominantnej ruke pocit, ktorf najsk6r dokiiZe len veJmi t'aZko popisat'. Do-

ba, po ktorej sa tento pocit objawi, je individutilne r6zna. Vfnimodne to bfva uZ pri pr-vom cvideni, naji.astej5ie sa to objawi medzi tretim aZ desiat5rm diom cvidenia /ak sa

cvidi 3x denne/. Tento pocit je s pokradujricim cvidenim stdle zretelnej5i, pridom sa

zvtii5a dii oznadit'ako tiaZ. Niektori majri sk6r pocit, Ze ruka sa zviii.Suje, je prit'aho-

vanti nejakou silou smerom dole, alebo majri nejak5i in57, riplne now;i pocit, ktorf nedokii-

Zu slovami dost'dobre opisat'. Treba upozornit'na to, Ze cvidiaci mri tieto individuiilne

pocity sledovat', md si ich predstavovat', pridom ak nechd dianiu voln57 priebeh, cvi6e-

nie sa bude dalej w5rvijat'. Chybou cvidiaceho by bolo, chciet' si za kaLd.f cenu navodit'

pocit tiaZe. To by mu mohlo sp6sobit'neprijemn6 zdZrtky'. Je moZn6 nechat'pacienta cvi-Eit' tak dlho dominantnri ruku, aZ pocit prejde seim od seba aj na druhri nrku. Tento

Proces oznadoval Schultz pojmom generaliziicia. Cvidi sa pri tom samostatne len domi-nantnd ruka a dakti sa na spontiinne roz5irenie pocitu na cel6 telo. Je to d,ost'beZnfsp6sob, ale podla na5ich skrisenosti znamend pre mnoh5ich pacientov znainri Easovtl stra-tu. K obojstrann6mu cviEeniu je moZn6 prejst'vtedy, ak sri dostatoEn6 d6kazy o tom, Ze

pacient je na "sprd.wnej ceste."

Krit6ria pre to sri nasledujirce: .1,1 Zadiatok generalizdcie - tiaZ sa objawuje uZ nielen v tej ruke, kde si ju pacient

predstawuje, ale prech6dza aj na druhri ruku, pripadne sa objawuje v nohtich. To

sa v5ak po kriitkom ndcviku stane len v;inimodne a nie je moZn6 odakdvat' to u viid-Siny cvidiacich.

Spontzinne objavenie sa pocitu tepla, alebo pocitov, ktor6 ukazujri na rozt'ahovanieciev ako napr. svrbenie. Je to jeden z najlepSfch d6kazov spriivnosti cvidenia a

zvltiSt' spolahliv6 je to najmii wtedy, ak pacient nie je eSte informovany o nasled.u-jricich z:iZitkoch tepla, takze tieto prejavy nem6Zu byt'vyvolan6 autosugestivne.Pri popisovani pocitov v ruke, pri ktorjich sri pochybnosti Ei je stav uvolnenia do-stadujfci, je najlep5ie vychiidzat' z celkov€ho ziiZitku pacienta. Najlep5ie je polo-Zit'pacientovi otiizku, di me potrebu zotrvat'nehybne v tomto stave dhlej, alebo6i si. sk6r Zelii sa pohybovat', di tento stav pocit'uje ako neprijemn6 ki6e. prianienadalej zostat' bez pohybu je najleplim znamenim prvdho kroku na ceste k'dosiahnu-tiu pasiwnej koncentrdcie. Ked je podla uveden3l-ch krit6rii pravd.epodobn6, Ze pa-cient je na "sprtivnej ceste", moZno bez dalSieho prejst'k obojstrann6mu cviEeniuzavedenim formulky: "obe ruky sri t'azk6." Je vhodn6 zd.6raznit, pri tom, ze roz-diely medzi oboma paZami nie sri v5iznamn6, rownako ako nie je d6leZit6 v akejEasti ruky lpalel sa pocity objavia rLajsk6r.

)l

JI

-59

Ked sa na niektorom mieste dotyEn6ho orgeinu di dasti tela objavi pocit ako zndmka '

realizdcie danej predstavy, m6Zeme to povaZovat' za dosiahnutie ciela a moZno prejst'

k nasledujricemu cvideniu.

KaLd'! perfekcionizmus v zmysle snahy po objaveni sa pocitu v ceLej n:.ke f paZif ,

alebo rownomern6ho pocitu v oboch rukiich, je Skodliqy' a m6Ze viest' ku kiiovitosti. Tak-

tieZ je potrebn6 pacientom zd6razrit', Ze intenzita pocitu nie je spoiiatku v6bec <i6leZitd.

Objavenie sa velmi intenzivneho pocitu v Ziad.nom pripade neoprtiviuje k ukonEeniu cviEe-

nia. U niektorfch cvidiacich sa prejawujri objektivne silnej5ie pocity ako u in5ich. Tieto

vz1{ny moZno vidiet'aj vo v;y'skurnoch Langeho a spol. lI97Il, ktori zistili, Ze pri

autog6nnych cvideniach v porovnani s hcterosugesciou sa menej prejavujri subjektiwne in-

tenzivne fenomdny, ale za to sri silnej5ie objektivne merateln6 fyziologick6 zmeny.

ei* silnejEi bol heterosugestivny vplyv, tlm v1iraznejSie boli subjektirrne vyjadrenia po-

kusnfch os6b. Objektivne koreliity tychto vyhldseni v5ak zaostdvali za stavmi dosiahnull'-

mi pri- autog6nnom cviieni. To, do plati pre sJrmetriu nik, plati aj pre rozdiely v poci-

toch medzi rukami a nohami. ViidSina cviiiacich pocit'uje tiaZ v ruktich silnej5ie ako

v nohiich. Tento rozdiel je v-iak nev5iznamny. Viimat'si netreba ani to, ked pri zamera-

ni pozornosti na nohy sti pocity v rukiich slab5ie. V priebehu pravideln6ho cvidenia sa

tieto fenomdny stabilizujri sami od seba a dalej sa wyvijajri.

d ast6 t'a Zko sti

Po zaiati cvidenia tiaZe je treba nechat' pri nasledujricom cviEeni pacientov, aby

hovoriLi svoje skrisenosti. V nasledujfcom texte chceme poskytmit'vysvetlenia a n.ivody

na rieSenie najiastejEie sa vyskSrtujricich pripomienbk paci-entov.

a - Pacient ozndmi, y'e sa mu cvid.enie nepodarilo.

V tomto pripade je velmi pravdepodobn6, Ze ide o nedorozumenie. floha totiZ ne-

spoiiva v tom v5rvolat'si pocit tiaZe, ale len si ho predstavit'. Je treba prediskutovat'

s pacientom, Ei sa medzi ruJiv3Trni. podne'tnri, m-yilienkami, telesnjmi pocitmi opakovane

sfstred'uje na sprdwnu predstzLvu. Ak je to tak, pacient cvidi dobre. Dostavenie sa sub-jektirmeho pocitu je len ottizkou dasu. Ak v5ak cviEiaci v tomto bode cviienie nepochopil,md to svoje priEiny, ktor6 srivisia s postojom k dosiahnutiu vJTsledku cvidenia. AzliZe tobyt' skepsa, alebo naopak odakdvanie nieioho zvldStneho. V mnohych pripadoch je preja-venie sa pocitu brzden6 tym, Ze cvidiaci venuje priliS vela risilia sebapozorovaniu, na-miesto toho, aby sa snaZil venovat' sa predstavdm. lr46Zeme k tomu uviest' jeden velmin6zorn! priklad:

Jeden pacient s prevaZne analkastickfmi Ertami cvidil pocit tiaZe B tyZdiov. Viery-hodne 3x denne, prichddzal aj pravidelne do kurzu, napriek tomu vSak sttile hovoril, i-e

-50-

sa mu cvidenie nedari. Rozbor jeho postoja k cvideniu a jeho sebapozorovairia neprinie-soL napriek jeho dobrej spoluprdci Ziadne zmeny. V deviatom tfldrri cvidenia spozorovalpacient nieEo, do ho velmi prekvapilo. Pokrisil sa totiZ poias jazdy metrom napoly zoZartu cvidit'a pri.tom prv'jkrtit velmi zretelne vnimal pocit tiaZe, resp. ripln6 celkov6uvolnenie. Nevedel si to najsk6r ani sdm vysvetlit'. Potom v5ak trito situticiu d6kladnerozobral a zistil , Ze doma cvidil s velkjm napetim, risilim, velmi sa snaZil o dosiahnu-tie priazniv6ho vS?sledku atd. To v5etko pri cvideni v metre odpadlo a pacient pochopil,Ze jeho zv"j,Een6. risilie mu stiilo v ceste pri dosiahnuti ciela. Podari-lo sa mu podla crrid.e-nia v metre pristupovat' k cvideniu uvolnenej5ie, do malo pozitiwny riiinok pri dblSompriebehu cvidenia.

b - Pacient hovori, Ze nebol pri cvideni koncentrovan5i-.

V tomto pripade ide aZ na ma16 vfnimky taktiez o nepochopenie. Cviiiaci si mysli,Ze sa mti sristredit' v5Tludne len na formul-ky a predstavy, Vedrici cvidenia musi v tomtopripade d6razne pripomenrit', le je prirodzen6 mat' poEas cvidenia aj in6 my5lienky, po-dut' r6zne Surny a hluky a registrovat' aj vlastn6 telesn6 pocity. Prtive medzi tgfrnto vSet-kft- je nevyhnutn6 trpezlivo, opakovane sa vracat'k pred.stav:im a formulktim. pacientomna tomto mieste moZno povedat'to, Eo hovorieval ridastnikom svojich kurzov J. H.Schultz: "ziadny E.lovek nie je v stave mysliet' Ien na tieto idiotsk6 formul-ky,,.

c - Cvidiaci hovori, Ze namiesto cviEiacej pravej ruky sa stdva t'aZkou lavii.Tento fenom6n je moZno takmer bez vly'ni.mky vysvetlit' paci.entom ako d6sled.ok velmi

intenzivneho sebapozorovania. Pacient sa totiz dokdZe velmi d.obre pohniZit'do pred-sta-vy, takZe lavd ruka na predstawu aj reaguje, k5?m realiziicia pocitu na pravej rrrke sabrzdi prtive prili.5 intenziwnSrm sebapozorovanim, Je to Easto pozorovanST fenom6n, ktorll-nemti nijakf zvldStny vfznam.

Tollko je moZn6 povedat' cv-iiiacim. Vedrici cviienia vSak musi vediet,, Ze ot,aZieva-nie opadnej ruky m6Ze ou, ktorti vyjadruje ambivalentnli.

il:l:i"?"J;,T"ij ftf: om,z, Eiastodne nevedomsi. Pacient

riadneho. rar<rito inter v praxi ;llrfi:i,""#?:3""1i:',"r}rr*'ff;nost' roblt' si produkovanim zvl:iStnych javov zwf5en6 niiroky na- Eas a ztiujem terapeuta.

d - Pacient hovori o neprijemnfch ztiZitkoch.M6Zu to byt'pocity zrivrate, nakltiiania sa na stranu, padanie d.ole, alebo preja-

vovanie sa Pocitov rizkosti, ktor6 mu spOsobujri tiaZ. Id.e pri tom o ekvivalenty strachu.Uveden6 prejavy sri vSirazom znekludnenia, ktor6 pacient pocit'uje, ked ,'nechdva-dianiu

volnf priebeh." Pacienta je treba najsk6r ukludnit'a povedat'mu, Ze retilne mu nehroziZiadne nebezpedenstvo. Potom je moZn6 spomenrit'/opatrne a taktne/, Ze pacient ajv inl/ch situticiach "nechtiva dianiu voln57 priebeh" a opriet' sa o jeho skrisenosti, ktor6Pritom preZiva. Je tieZ moZn6 presunrit'trito t6mu na in6, menej ru5iv6 okolnosti. -fera-peut rn6Ze pacientovi povedat', Ze mu asi t'aZko pad.ne povozit' sa na kol-otodi, di na pus-

-61 -

kom kole, a Ze asi nevyhladeiva tak5ito d,ruh ziibavy. V absohitne bezpednej situticii, le-

Ziac na pohovke, alebo sediac na stoliike by sa v5ak mal pacient v5rrovnat' so situd.ciou,

Ze musi nechat"'dianiu voln;y' priebeh". Bez toho, aby si to ostatni riiastnici cvii.enia

v5imli, pacient si siim velmi dobre uvedomuje hllku tejto problematiky. Stalo sa naim uZ

niekolkokr:it, Ze v zdp?iti po takomto wysvetleni priSla za terapeutom napr. pacientka,

ktord mu povedala, Ze pri5la do kurzu autog6nleho tr6ningu pre svoju frigiditu, nemala

vSak od-vahu doteraz o tom hovorit'. CviEenie jej ukiizalo, le jej sexudlna porucha by

mohla byt' prejavom rozsiahlejSich vSeobecnych t'azkosti.

e - Cvidiaci hovori, le pri criEeni zaspi.

V takll'chto pripadoch je moZn6 doporudit' pomal6 formulovanie, av5ak s v5rnechdva-

nim presttivok med.zi formulkami. Toto doporudenie je ridinn6 vo viiE.Sine pripad.ov. U pa-

cientov, ktori hovoria o zw5iSenej rinave, alebo zaspeivani pri cvideni, je to d.asto aj

prejavom odporu. Takto moZno zistit' pretrv.ivajfce v5Thrady vodi cviieniu. Zasptivanie

vSak m6Ze mat' aj prirodzenri pridinu v nedostatku sptinku cvidiaceho.

f - Cvidiaci hovori o t'aZkostiach, ktor6 sa objawujri v ruke, ktoni cviEi.UvaZovat' moZno v takomto pripade nasledovne. dasto sa stdva, plati to aj pre

vSetky ostatn6 cviEenia, Ze ak sa venuje zv-lEend pozornost'urdit6mu orgiinu, m6Zu sa

obnowit'minu16, dtivno zabudnut6 t'aZkosti, ktor6 cvidiaci mal. Nie je zriedkav6, Ze niek-

to, kto mii pri cwiEeni bolesti v ruke, na otiizku odpovedii, Ze skutodne utrpel na ruke

pred 6asom bolestiv6 zranenie. Tieto reakcie odznievajri velmi rSichlo. Ak nelde o toto,treba mysliet'na doteraz nezisten6 organick6 ochorenie. Ak cvidiaci hovoria o neprijem-

nom svrbeni, alebo mravendeni, m6Ze to srivi.siet'so zlou polohou te1-a, alebo tlakom na

prisluSn6 nervov6 draihy. MoZno to poznat' podla toho , le pri odvolaivani priznakov je

newyhnutnii intenzivna aktivricia. Pacient si musi naiist'vhodnej5iu polohu, aby sa wyhol

neprijemn5im pocitom tlaku. Neprijernn6 svrbenie, alebo in6 obtiaze m6Zu tieZ patrit'k u+ditS,im sp6sobom uvoliovania energre. Javy, ktor6 sri wSTsled.kom zw5?5enej intenzity prekr-venia pacienti mtilokedy pocit'ujri ako neprijemn6. O nich bude red pri cvideni tepla.

g - Neporozumenie technike cvidenia

Napriek d6sledn6mu uvedeniu do problematikymoZnosti pacientov kl:ist' otdzky sa stiiva, Ze dobre

rozumenie tohoto druhu je moZnd r5ichtej5ie objavit'nom vedeni pacienta.

Najdastej5ie chyby sri:

- Opakovanie formuliek nie je nezvuEn6, ale so

akokolvek tichly'.

podas rivod.n6ho sedenia a naprieknepoi.hopia techniku cvidenia. Nedo-

v rdmci skupiny ako pri individuril-

slovnSirn doprovodom, i ked je tento

-62

Odi nie sri zatvoren6, cvidiaci ich mti otvoren6. To nevyluiuje po-iatoin6 rispechy

cvidenia, je to vSak nezluiiteln6 s neskorSfm stavom hlbok6ho "pohniZenia sa.rl

Chybnd poloha pri cvideni, ktorti m6Ze p6sobit'ru5ivo. O polohe pri cviieni je tre-ba s pacientami aasto hovorit'. Poloha droZktira a poloha v sede na stolidke sa mii

nacrridovat'a kontrolovat' v rtimci skupiny. Pri polohe v lahu sa m6zu objawit' t'aZ-

kosti v oblasti Sije a pliec. Tomu je moZn6 predist'pouZitim vanloi5a, alebo inej

podloZky pod hlawu. Ak pacienti cvidia v lahu, iasto sa zvyknri prikr;lrrat'. V uvol-

nenej polohe sa natd.dajri SpiEky n6h smerom von. Ak vdha deky, ktorou sa pacient

prikryl , spoEiva na takychto mierne roztiahnutJi-ch Spidkiich n6h, m6Ze to viest'

k svalov6mu napZitiu, ktor6 sp6sobuje, le sa cvidenie tiale v nohdch nepodari rea-

lizovat'.

V otvorenych skupintich m6Ze prist' k omylom, ked pacient zadirra cvidenie sridasne

s nickolkfrni cviEeniami. Tdto chyba m6Ze byt'aj rfsledkom zl6ho pochopenia pi-somn6ho materiiilu, ktor;l' pacienta sfiasne informuje o v5etk;/ch formulkiich.

4.2.3. Cvidenie tepla

Predstava tepla

Pri cvideni tepla, rovnako ako pri cvidenj tiaze, je treba upozornit'na to, aby

sa pacient snazi.l o predstavy, ktor6 zodpovedajri jeho vlastnlTm zdZitkom. Pri tom je d6-

1eZit6, aby terapeut nielen vedel, ale aj paci.entovi dostatoine objasnil, Ze o cviEeni tepla sa hovori velmi zjednoduSerte, Ze vlastne ide o zintenzivnenie perif6rneho prekrvenia,do nemusi u kaZd6ho zodpovedat' zdZitk.u tepla. MoZno spomenft', Ze pri podchlacieni

prsta jeho opiitovn6 zohriatie pocit'uje vii6Sina ludi najsk6r ako svrbenie di mravendeniea len nesk6r, alebo v6bec nie ako teplo. Fyziologicky pritom ide o rovnakf stav ako pricv-i6eni tepla, aj ked majri in6 w5ichodzie pred.poklady.

RozSirovanie ciev pri cvideni tepla m6Ze byt'vnimand ako teplo, svrbenie, zosilne-n6 "pulzovanie", alebo ako pocit silnejSieho prekrvenia. V5etky tieto fenom{ny m6Zu

znamenat', Ze sa reali-ziicia cvidenia podarila. PouZivan€ predstavy je dobr6 korigovat'na ztiklade pocitov, ktor6 sa prejavia, aby sa umoZnil individuiilny r{rrin dan6ho pocitu.

Pri cvideni tepla v porovnani s cviEenim tiaZe je treba poukiizat' na to, Ze odakti-vania nemajri byt'prili5 velk6. Pri cvideni tiaZe sa viidSinou prejawuje len to, _do pa-cient uZ zaZil , naPr. v situiiciach rinavy, ospanlivosti a pod., a tieto pocity sa terazvedome zintenziwiujri. Inak ie to pri cvidenf tepla. KaLdj,uZ asi zalil pocit tepla, ktoryvznikd v teplom kripeli a tieto pocity boli znaine intenzivnej5ie ako porovnateln6 samo-

statn6 reakcie na zaiiatku cvidenia tepla.

_63_

Vfskyt r6znych fenom6nov pri cviEeni

Je dobre poukiizat'na velkf rozsah prejavujricich sa fenom6nov prdve v sfvislosti

s r6zn5rmi predstavami. Lokaliziicia fenom6nov je r6zna, najd.astejEie sa prv6 reakcie ob-

,ravujri v Spidkdch prstov, alebo na vnritornej strane rfk. Treba pacientorn zd6raznit', Ze

lokaliziicia nie je vfznamnii. Ak pacient nedokiiZe vniman6 teplo relativne dobre popisat',

ide viid5inou o probl6my pr.ive s jeho wnimanim. Objektivne zmeny sri totiZ vZciy viiESie

ako subjektivne pocity. Nie je qy'znamn6, di sa cvi.denie zadir^a realizovat' len na jednej,

alebo na oboch strandch. Vliskumy Langeho a spol. ll971l ukiizali, Ze aj pri vjrrazn.e

jednostramom ztiZitku tepla sri objektivne merateln6 zmerry v prekrveni vZdy s5rmetrick6.

Na zeiklade tohoto moZno odponiEat' za(at' s cvi6enim tepla sridasne na oboch stran:ich.

VeESine cvidiacich treba zd6raztit', Ze objavenie sa pocitu v nohiich trvei o niedo d.lh5ie

ako v nrkrich. Sri ale aj qinimky, pri ktorfch sa velmi rfchla spontdrura generaliziicia

skokom objawuje aj na nohiich.

dast6 t'aZkosti

a - Cvidiaci uZ po prv5?ch pokusoch hovori, Ze sa mu cvid.enie nepodarilo.

Tu plati to ist6, i.o sme spominali pri cv-iieni tiaZe. Treba si uvedomit', Ze pri cvi-

deni tepla je e5te vtid5ia moZnost'vzni.ku wysok6ho odakiivania ako pri cvideni tiaLe.

b - Prejawy tepla, ktor6 sa objavujri uZ poias cvidenia tiaZe.

Objektiwne prejavy tepla sa u velk6ho podtu cwiEiacich objawujri uZ podas cvidenia

tiaie, aviak vdd5inou nie sri spozorovan6 /Lange I97Ll. Pri cvideni tepla prichridza po-

tom k relativne mal6mu objektivnemu zintenzivneniu prekrvenia a k subjektivnemu vnima-

niu tepla. U os6b, ktor6 zintenziwnenie prekrvenia nevnimajri ako pocit tepla, ale sk6r

ako pocit plnosti, moZrto predpokladat', y'e tieto fenom6ny pocit'ovali rZ pri cviEeni tia-2e. Pri cvideni tepla odak:ivajri tito cvidiaci nov6 prejavy a hoci subjektiwny pocit pre-

krvenia majri, nie sri schopni ho akceptovat', pretoZe sri zaujati preZivanim pocitu liaZe.Presnf popis pocj.tu tepla pri cviEeni tepla m6Ze pom6ct' t;Zmto pacientom objasnit' ich

situiiciu.

c - Teplo v rrrke je zretelnd aZ po odvolani priznakov

V5Tskyt nie je zried.ka4/ a m6Ze ist' o podobnli probl6m, ako pri prejavoch tiaZe

v lavej ruke, ked pacient crridi prav(. PriliS siln6 pozorovanie odakdvan;ich fenom6nov

ie totiz prekriZkou ich realizeicie. Tiito sa podari aZ vtedy, ked nr5iv6 oiakiivanie zmiz-ne. Je to len hSrpot6za, ktorri sa ako vysvetlenie pacientom vZdy osveddila. Mdme v5akdojem, Ze u dasti pacientov, ktori tak5Zmto sp6sobom reagujri, sri tieto prejavy d.6sled.kom

neurotickej ambivalencie. Sri teda na jed-nej strane ochotni spolupracovat', na druhejstrane v5ak kladri odpor a polc(Sajri produkovanim zvlistnych fenom6nov upritat'na seba

_64_

pozornost" alebo dostat'terapeuta do rozpakov. Ak by tomu tak bolo, najvhodnejsie je I

odpovedat', Ze tieto fenom6ny nie sri niEim vzdcn3rm, Ze sri okrem in6ho znakom toho, Zeje cvidiaci na dobrej ceste. Mal by sa pokrisit'e5te redukovat' svoje zrjSen€ sebapozo-rovanie. Takdto zd6vodnenie zaberie takmer bez wfnimky.

d - Teplo sa pocit'uje ako neprijemn6

M6Ze sa to stdvat'napr. u Zien v klimakt6riu, ktor6 iasto trpia nrivalmi tepla acrridenim sa vlastne ich sSrmptomatika provokuje. V takSichto pripad.och je dobr6 robit,c'ridenie len velmi kr:itko, treba ale viest'pacientky k tomu, aby si postupne na pocitytepla zvykali, aby boli schopn6 normiilneho zdZitku.

e - Pri cvideni tepla sa m6Ze objavovat' svrbenie a ned.ii sa urdit' jeho p6vodM6Ze ist'o at5rpick5T Pocit pri rozSirovani ciev, alebo o urditf druh uvornenia ener-

gie organizmu v zmysle Lutheho ll965bl. Je dobrd nechat'pacienta pokradovat'riblejv cvideni zauZivanlim sp6sobom. Ak ide o uvornenie energie, je typick6, Ze nejak3i Eassa to stereotJ4)ne prejavuje, Potom to zmizne. Ak i.de o jav, ktorJi patri k zeiZitku tep-la, prechddza to Postupne d.o prijemn6ho pocitu, najdastejSie priamo d.o z:iZitku tepla.

4.2.4. Cv-idenie srdca

Predstavy

Ako lahko rn6Zeme zistit' z techniky cviEenia, odliSuje sa cviEenie srdca pod.stat-nej5ie od cvidenia tiaZe a tepla, d.o je potrebn6 cvidiacim zvld5t' zd,6raznit,. Len sku-todne intenzivnou komunik:iciou s cviEiacimi. je moZn6 wyhnrit' sa pri tomto crrideni opako-vane sa vyskgujricim nedorozumeniam, Ze cielom crridenia je spomalovat' tep srdca. Tre-ba im presne a d6kladne vysvetLit', Ze prilz srdca sa md len pozorovat' bez toho, abysa cvidiaci snaZil ho nejako owplyviovat', Podas tohoto pozorovania sa v5ak m6Ze vyrri-nrit' reflex medzi formulkou a tepom srdca. Cvidi.aci si totiZ h-Iad.ii pre svoje cvideniepriazniwri situticiu. Navodil si predtJ2m pocit tiaZe a tepla, takZe moZno predpokladat,,Ze srdce bije pokojne. Pacient sa md Len presvediit'/nie podftanirn tepov/, di je tepsrdca pre neho prijemne pokojn;i. Ak je to tak, opakuje si 3_6_krdt formulku opisanriv technike cvidenia. Pacientovi musi byt' jasn€, Ze cvidenie srdca md vlastne svoj cierai v rtimci neskorSieho celkov6ho cvii.enia, ked pride na to, Ze treba d-ostat,srdce zostavu vmitorn6ho nekJudu d-o normtilneho r;rtmu.

Pacienti majri sklon k iast6mu experimentovaniu so srdcovlim pulzom, i.o u star-Sich pacientov, alebo pacientov chor5ich na srdce neostane celkom bez odozwy. Je pretopotrebn6 im povedat', Ze nie je cielom cvidenia spomalovat, srdcovli tep. pri cvideniach

_65_

tiaZe a tepla nie je moZn6 objawujrice sa efekty priliS urJicblovat', pri cvidenf srdcavSak ide o to, dosiahnut'talqi pulzovri frekvenciu, ktorti zod.poved.d stavu, v ktorom saorganizmus nachdd-za. Tdto regulticia sa deje telu vlastn;imi mechanizmami ovela preciz-nejSie ako by sme to boli schopni dosiahnut'rimysqlne.

O predstavrich ako napr. pri tiaZi, alebo teple sa pri cvideni srdca hovorit'nedd.lde sk6r o pozorovanie pulzu v srdcovej krajrne.

Vliskyt r6znych fenom6nov pri cvideni

Podla toho, ako sme sa doteraz obozndmili s cvit.enim srdca, by sa mohlo zd,at,, Zeby sa nemalo uZ vyskytnrit'nid ru5iv6. Pri t5rpickom priebehu cviienia sa vjak predsaobjavujri niektor6 fenom€ny, ktor;lrn sa chceme teraz venovat'.

- Velkti dast'pacientov hovori, Ze ked zadali venovat'pozornost'srd.cu, ich pulzoveifrekvencia sa najsk6r zv'liila. Tdto frekvencia sa zase vzdpiiti zniZi. To je zauji-mav6 sk6r z vedeck6ho, ako z praktick6ho hlad.iska.

- Druh5i fenom6n v rtimci celkov6ho cvidenia spoiiva v riplne nespecificky sa prejavu-jfcom spomalovani srdcov€ho tepu. M6Ze sa prejavit' uZ pri d-obre prebiehajricomcvideni tiaze a tepla d6sledkom vegetativneho prejavu, o iom by mali byt, pacientidostatodne informovarri .

Po dlhSom dase prichiidza koneEne k Zelandmu zdZitku, ktor;/ je riprne noq/. J. H.schultz ho ozniiil ako srdcovST zdzitok /Herzerlebnis/. Dovtedy wiacmenej neniipad.nlZpulz srdca preZiva Pacient velmi intenzivne. Tento z&Zitok nie je len subjektivne prijem-n32, ale na niektorl/ch pacientov pdsobf aj terapeuticky. Skrisenost, pri iom je popisova-nii velrni individurilne. Prichddza ai k obohateniu telesn6ho zdZltku, ktor6 vlastne zname-nti poistenie vodi funkdnfm poruchdm v tejto oblasti. prileZitostn6 chSibanie pocituv srdeEnej krajine je asi jav, ktor;i kaZd! dlovek poznri. Ked niekto prawidelne vnfmasvoje srdce v zmysle "zdZitlst srdca", w5rtvori si postoj d.6veryk tejto oblasti vlastn6hoorganizmu' To mu brdni reagovat' rizkostnJfon pozorovanim a tl,rm sJrmptdmy zosiliovat,,alebo podceiovat'.

faZkosti pri cvideni srd.ca

Hlavrui t'aZkost' pri cvidenf srd.ca nespodiva v cvideni samotnom, ale v jeho pred-pokladoch' cviEenie srdca vychridza z toho, ze kaid! drovek je schopn5i vnimat, svojtep v srdcovej krajine. podla Thomasa lIg73l len asi 5%Iudi neciti svoje srdce.To vSak nesrihlasi s nasimi sl<risenost'ami, podra ktoqfch asi porovics. pacientov nevnimasvoje srdce' velk;i rozdiel medzi ridajmi Thomasa a na5imi ridajmi vidime v tom, leThomas pracoval s velkymi skupinami a svoje rlisledky ziskaval na ztiklade hodnotenia

-66-

protokolov. My sme hovorili v naSi.ch kurzoch s kaZdfm pacientom poEas kaZd6ho sede-

nia o jeho skrisenostiach z cvidenia. M6Zeme na niekolko tisic pacientoch dokdzat', Le

spominan6 percento je ovela wy55ie, ako Thomasovl/ch 5 percent. Plati teda, Ze u mno-

h;/ch pacientov je treba vJrtvorit' predpoklady pre cvidenie srdca, lebo samotn6 cvidenie

je tak jednoduch6, ze v.fraz cvidenie nie je vlastne pre neho ani vhodn5?.

Pre pacientov, ktori nedokdZu citit' tep svojho srdca, existuje viacero moZnosti

na to, aby sa ziiZitok tepu srdca pod.aril. Jednak postupn5i-m spOsobom, t. j. viest' pacien-

tov k tomu, aby po cviEeni tlale a tepLa st6le opakovane zarneriaval-i svoju pozornost'

na srd.ce , aZ k!,n ho nezadnri pocit'ovat'. Pri tom nie je nevyhnutn6 zdrZiavat' sa Pri cvi-

deni srdca dlhSie, ale je moZn6 prejst'k dal5im cvi6eniam. Pozorovanie sr<ica sa d.eje

paralelne. lnti moZnost'spodiva v tom, Ze cvidiaci. pozoruje, d.i neciti srdcowri frekven-

ciu niekde inde ako v srdcovej krajine, napr. na krku, v brrrchu a pod.. Potom m6Ze

hned zadat' s opakovanim formulky, lebo je predpoklad., Le vznikne reflexnd spojenie me-

d.zi frekvenciou srdca a formulkou. Treba v5ak pripomenrit' pacientowi, Ze musi Pozoro-

vat' srdce, aby si vJrtvorilmoZnost' pocitit' zdZitok srdca.

Okrem t57ch, ktori svoje srdce necitia, sri najt'aZSimi pacientami vo vseobeenosti

ti, ktori na pozorovanie srdca reagujri tachykard.iou. dasto sa riporne snaZia "nernysliet'

na srdce" , vydnddza to vSak riplne naopak. Podobne ako pri systematickej desenzitizti-

cii, treba viest' pacienta k tomu, aby sa v stave uvolnenia doktizal povzniest' nad ne-

kludne bijrice srdce. Je najlepSie ak sa v kurzoch hovori o nekJudne bi.jricom srdci. Ve-

dfci cvidenia musi mat'ale istotu, Ze tu ide len o strach. Vypovede o strachu.zo stra-

ny skupiny m6Zu na pacienta p6sobit'nepriaznivo a je lep5ie pouZivat'tento pojem len

vtedy, ak ho pouZije pacient sdm. UrEi.tjm rieSenim m6Ze byt'aj hovorit'o nevolnosti,

alebo pod. D6IeZit6 je, aby pacient prestal so snahou odpritat'sa od pocitov srdca a

aby ho vedome pozoroval, Osvedduje sa, presveddit'takfchto pacientov sugestiwne o tomt

Ze sa im pri tomto cviEeni nem6Ze nid, stat'. Pacienti potom leZia doma na gaudi, alebo

sedia na stolii.ke bez toho, aby ich zat'aZoval nejak5i pocit strachu, alebo niedo podobn6.

NiektorSich pacientov sme tieZ sugestivne uist'ovali o tom, Ze ani pri t'aZ5ich ochore-

niach srdca nie je pravdepodobn6, Ze by zomreli, ak by mysleli rra svoje srdce. Tak6to

a podobn6, mierne ironick6 pozniimky pom6Zu pacientom ziskat' odstup od svojho strachu.

Velmi r6zne sri ndzory lekdrov a psycholdgov na to, Ei je pri chorobrich.srdca

autog6nny tr6ning kontrai.ndikovan;/, alebo nie. Autori publikticie robili. autog6rury tr6-ning, vrtitane cvit.enia srdca aj u mnoZstva pacj.entov s orgalickymi srdcoqlrni choroba-

mi a nevysk5rtovali sa pri tom Ziadne probl6my. Je d.61eZit6, aby sa autog6rury postup

d-odrZiaval velmi striktne, aby sa s nim neexperimentovalo. Prdve u pacientov s choro-bami srdca sme sa Specitilne zamerali ra zdZitok srdca, lebo povaZujeme opakovan6 po-

_67_

cit'ovanie srdca v prijernne kludnej, ozdravujfcej situiicii za velmi d.6leZit6. TaktieZ sme

nikdynepozorovali, l.e by sa pri cviEeni srdca boli objavili nejakd vllraznejSie potiaZe.

Ani v tomto na5e pozorovania nesrihlasia s Thomasorlimi ll973l , ktor;/ zistil srdcov6 ob-

tiaZe v riimci svojich kurzov autogdnneho tr6ningu.. Potvrdil v5ak, Ze tieto t'aZkosti sa

prejavujri len v kurzoch. Tento jav moZno tieZ povaZovat' za reakciu, ktord srivisi s am-

bivalentn3im postojom k vedricemu cvidenia. Niektor6 drobn6 fenomdny, ktor6 sa pri cvi-

ieni srdca vyskytli, podla referovania pacientov aj pri ich domiicom cvideni, povaZujeme

sk6r za v-jboje organizmu v zmysle Lutheho.

Sme presvedEeni, Ze autog6nny tr6ning p6sobi v rtimci prevencie proti infarktu iproti opakovan6mu infarktu, pretoZe m6Ze srdce lep5ie ochrtinit' pred stresovj.rni vpl5rvmi.

Pri angine pectoris di uZ s infarktom, alebo bez vznikti v5ak viiZne nebezpeienstvo, na

ktor6 je treba pacientov upozornit'. Autog6nny tr6ning m6Ze sp6sobit' subjektivny pocit

zlepSenia, ktor5i m6Ze zvddzat' pacienta k experimentovaniu, ktor6 je nebezpei.n6. Toto

nebezpedenstvo dopadei tam, kde je autogdrury trdning zakornponovanf do kondidndho pro-

gramu a pacient vie, do si v skutodnosti m6Ze dovolit'. Zatjimav{, bola pre nais skrise-

nost', Ze u facientov s absohitnou ar5rtrniou sa v priebehu niekolk5Tch t1y'Zd.iov, resp. me-

siacov v;rvinul cit pre to, kedy je ich arJrtmia novti a kedy predstavuje normtilny stav.

Pacienti citili riplne jasne, kedy ich arJ^mia vpl-yvom stresoq2ch faktorov e5te zosi-lnela.

Aj u takfchto pacientov sa dii podla naSej mienky robit' autog6nny tr6ning po konzultii-

ciach s oBetrujricirn kardiol6gom. Jedinf rozdiel u t1/chto pacientov je v tom, Ze namiesto

formulky: "Srdce bije kludne a pravidelne", pouZivajri formulku: "Srdce bije ako oby-

dajne". Aj u tychto pacientov vedie ziiZitok srdca v stave preladenia k podstatnej reduk-

cii rizkosti a k odstrdneniu fdbick6ho pozorovania srdca.

4.2.5. Dfchanie

Predstavy

CviEenie dJTchania je pre mnohli'ch pacientov a aj pre zdrav6. pokusn6 osoby naj-t'aZ5ia d.ast' autog6nneho preladenia. Preto je mu treba venovat' zvldstnu pozornost' aj

z metodick6ho hlad.iska. ObtiaZnost' nespoEiva v tom, Ze by snrid vznik tejto dasti celko-vdho preladenia bol technicky tak t'aZk;/, ale preto, Ze je dost' t'aZk6 cviiiacim zrozumi-telne vysvetlit', io majri s d.;ichanim vlastne robit'. faZisko metodiky je preto v pod.rob-

nom a jednoznadnom vysvetleni rozdielov tohoto cviEenia voEi ostatnJfon cvideninrn auto-g6nneho tr6ningu. Tfmto je najlep5ie moZn6 predist'nedorozumeniam a chybtim. Pri ob-jasiovani postupu pri cvideni d.5i'chania je moZn6 z metod.ick6ho hlad.iska doporudit' 4 kro-ky:.Il Najsk6r wysvetlime cwidiacim, Ze pri cviEeni d.;y'chania neide o Ziadne ovpl54riova-

2l

3l

-68-

nie dly'chania a Ze zrikladnf postup je in1y', neZ ako ho poznajri z cvi.ienia tiaZe a

tepla. Pri cvideni d;y'chania ide sk6r o koncentrativne cviienie. Pri tom plati, Ze

ie treba vyruZfvat' p6sobenie kludn6ho rJrtmu d;/chania na organizmus a nie naopak,aby cvidiaci ovplyr.iovali dlichanie .

Po tomto objasneni je moZno vysvetlovat' cviienie d;y'chania ako nieEo velmi jednod.u-

ch6. ld.e pri iom len o to, pozorovat'vlastn6 d-;/chanie a nie do neho nejako zasaho-vat'.

Hoci je tdto formulicia velmi jednoduchd, u niektor;lch cvidiacich sa objavujri t'aZ-kosti. Podari sa im totiZ aj ce$ dei kludne dychat' bez toho, aby sa o to snazili.Akon:ihle v5ak zadnri na dJTchanie mysliet', pocit'ujri nutkanie dlichat, ved-ome. Totonutkanie k ovplyrtiovaniu rSrtmu dlichania moZno pravdepodobne vysvetlit' tJim, Ze d!-chanie je funkciou, ohrozenie ktorej m6. rtZ po krtitkom dase z16 ntisledky. pretoexistuje siln6 biologick6 poistenie. Okrem t5Tchto istiacich mechanizmov tu hrajri ur_ditri rilohu aj Zivotn6 skrisenosti. To vSetko vedie k tomu, Ze ked myslime na dy-chanie sprtivame sa tak, akoby bolo d1/chanie v nebezpeEenstve. Takto moZno vy-svetlit' prileZitostn6 nutkanie na ovplyr.iovanie dSichania.

Nutkanie na owplyr.iovanie sa d.ri obist' r6zn5rmi sp6sobmi. Na5im cvidiacim hovori-me, Ze sf na dobrej ceste vtedy, ked pri svojich pnfch pokusoch dospejri k ndzo-ru, Ze tak6to pasivne preZivalie vlastn6ho d;/chania sniid ani ni.e je moZn6. hlvtedy, ked to cvidiaci preZije, porozumie pripomienkam, ktor6 si v5rpodul tra za-Eiatku cvidenia.

U mnoh;ich Pacientov je moZn6 vychddzat'z nasledujricich skfsenosti. UZ pri cwi-deni tiaZe a tePla m6Ze pacientov rusit' sridasnii existencia rJrtmu d.;y'chania a predstavo-vania si formuliek a majf Potrebu uviest'to do sriladu. ViidSine sa intuitivne podari pri-sp6sobit' rJrtmus formuliek rJrtmu d.;y'chani.a. Pritom sa spominand tendencia k ovplyviova-niu d1/chania vyskytuje len velmi mtilo, alebo v6bec nie. V takomto pripade sri vSakpodmienky, ktor6 srivisia s cviEenim dfchania skoro splnen6, lebo ak sa formulka pri-sp6sobi d5Tchaniu, nezasahuje do neho. MoZno je to len vted.y, ak sa rJrtmus d;ichaniavedome wnima. Tjm sa vlastne riplne splni ciel cwidenia, t.j. dgy'chanie len registrovat,.V tomto 5ttidiu cviEenia sa podari zosrilad.it' to, io bolo uZ pri cviEeni tiaZe a tepla,ked sa nimi cviiiaci zaoberal. Na zdklad.e takejto skrisenosti, ktoni s cvidiacimi rozo-berieme, m6Zeme wyslovit'nasledujrici niizor: Hlavnf probl6m d;ichania, t.j. nutkav6 ov-pt5^tiovanie sa d'd obfst', ak sa cvidiaci nevenuje hled spodlatku pozorovarliu dSTchania,ale sa mu len East'ou pozornosti po krokoch pribliZuje. K tomu je dobre posk5rtnrit,cvi-Eiacemu viacero moZnosti tak, aby sa nimi zaoberal a sdm si na5iel cestu, ktorii munajlepSie wyhovuje.

4/

I

=59-

vedome prisp6sobujri -dfchaniu a .

;::#n', ff ,llu'l'l'Ji; f'ilLt'ou moZno viest' k tomu, aby si

ohybu hania. /Nemd to byt' alepredmet, ktorf nui danf rytrmrs pohybu, napr. pretoZe vtedy urEuierJrtmus pohybu rJrtmus djchania a nie naopak. jcle nejakf ziliatot, nal-de viiE5inou uZ sp6sob ako sa dostat' k pozor

Formulky sa majri pri cviEeni d5?chania zad.at' pouZivat' aZ vte_dy, ked sa mu pod.aribez ovplyriovania 2 - Jx pozorovat' rytmus nddych - vj-dych. Formulky sa musia r5rtmud;y'chania opatrne prisp6sobovat' tak, aby ho neovplyviovali.

U mnoh;ich cvidiacich sa podarilo tep5ie vsunrit' d.o ndcviku d;.ichania formulku v tro-chu skrdtenej forme: "D;ichaaie je kludn€", alebo "Qy'cha mi to." Neplati to samozrejmepre vSetk;y'ch, ale u cvidiacich, ktori majri probl6my s celkovou formulkou moZno takdtoskrtitenie toLerovat'.

Ovela d6leZiteiEie ako slovn6 zneni.e formulky je rytmicky srizvuk formulky a d;y'cha-nia. Zdkladom pre neskorSie vElenenie formulky d.o cvidenia d;.ichania je wyhnrit' sa podlamoZnosti tomu, aby formulka indukovala, aj ked neuved.omovane, v6lorqy' rJrtmus d3/chania.Existujri vSak aj qinimky pre neskorSie zarad.enie formulky d5Zchalia. Niektor;.im cvid.ia-cim sa dobre podarf prisp6sobit' formulky tiaZe a tepla rytmu d.5?chania. Takrito formuhi_cia sa pred cvidenfm -dfchania eSte raz v krdtkosti zopakuje, abybolo nesk6r moZn6 na-hradit'formulku tiaZe a tepla formulkou dfchania. Tjmto sp6sobom sa dosiahne rovnak;iciel zautomatizovania d;y'chania. CviEiaci, ktori si zvolia tento sp6sob, patria obydajnek qy'm' ktori majri pri cviEenf dfchania v5eobecne ruilo potiaZi. Pri vysvetlovarri dfcha-nia je treba vZdy poukdzat'na to' Ze {y'chanie samo o sebe nemusi byt,prawid.eln€. M6Zusa pri iom striedat' fdzy hlb5ieho a plytSieho d.;ichania, takZe m6Ze prist, aj k prehtben€-mu d;ichaniu, ktord mri charakter vzdychania, ale cviiiaci uui tomu nechat' voln;i priebeh.Ak cvidiaci hovori o podobn;fch zriZitkoch, je to zdrrrka, Ze je na d.obrej ceste. faZkos-ti pri cviienf dfchania sme rozoberali tak podrobne len preto, lebo podla naSich skrise-nosti prdve hr vznikajd probldmy u cviEiacich, i u vedriceho cvidenia. Nie je Ziadnoutragddiou, ked niektoqy' z cviEiacich nezvkid.ne d.obre toto cviEenie, ale vedrici cvideniaby mal byt' schopnly' zodpovedat' s istotou vSetky otiiz\r, inak upadne celd. skupina d.o ne-istoty a porusi sa jej ddvera voEi nemu. Probl6my sme popfsali tak, ako sa s pimi m6Zevedrici cviEenia stretnrit. Mal by si byt' e5te vedomly' aj nebezpeEenstva, Ze ked uveden6cvidenie popi5e ako vermi t'aZk6, m6Ze probr6my sugestivne v5rvorat,.

'70-

4.2.6. Cviienie brucha

Predstavy

Nricvik tepla v oblasti brucha md niedo spolodn6 s cviEenim tepla v rukdch a no-

hiich. Cvidiaci si tieZ predstavuje teplo, tentokr:it v oblasti brucha. Predstava tepla rui

zahfiat' ce\i oblast' brrrcha. Mnohly'm pacientom sa lahSie darf predstavovat' si teplo len

v hornej dasti brucha /h5rpogastrium/. Izolovan6 predstavy hornej Easti brucha sri v5rvo-

liivan6 najmii formulkou, ktorii pouZiva pojem plexus solaris. To, Ze vela Pacientov Po-

uZiva formulku s tlimto pojmom, nemd Ziadny fyziologickf vzl'a}l. k plexus solaris, ale je

to podmienen6 t52m, Ze v tejto oblasti je sk6r moZn6 pocitit'teplo, ky- r ostatnej 6asti

trdwiaceho traktu je to vnimatelnd t'aZ5ie. Fyziologick6 procesy v obl-asti brucha pocit'ujri

pacienti zriedkavej5i-e, do je moZn6 poznat'z toho, Ze majri nieked.y t'aZkosti predstawit'

si teplo v oblasti brucha. V takejto situricii moZno odporudit', aby si pacient priloZil ru-ku na brucho. Pri tom treba mat'laket'niedim podopreli /napr. vanloiSom/, pretoZe dr-Zanie lakt'a v Ziadricej pozicii by mohlo viest'k svalov6mu napiitiu. Medzi plochou dlane

a bruchom prid.e k pocitu tepla, ktor;i podporuje autosugestivnu predstavu tepla pnidia-

ceho do hltky brucha.

Fenom6ny prejavujrice sa pri cvideni

Rozdiel medzi cvidenim tepla v bruchu a cvidenim tepla w kondatiniich je v zdsade

tento: Nakolko miime men5ie skrisenosti s pocitom tepla v bruchu, u velkej 6asti pacien-

tov sa pocit objawuje nesk6r. Druhf rozdiel spoEiva v tom, Ze prejarmjrice sa pocity sri

vo svojej kvalite velmi rozdielne. UZ pri cvideni tepla v kond.atintich sme spominali, Ze

tento vJiraz je vlastne zjednoduSenim. Samotnf fyziologickf proces spoEiva v zosilnenom

prekrveni, ktor6 subjektivne v5rvoliva aj in6 pocity ako teplo. Pri cvideni oblasti brucha

prichridza nielen k zmene prekrvenia, ale aj k motorick;?m vplyvom na triiviace procesy,

io sa dasto prejavuje r6znymi zvukmi a pohybmi v oblasti brucha. Zmeta v priebehu

trtiviacich procesov je Iasto pridinou toho, Ze subjektfvne r{povede o pocitoch pri cvi-deni brucha sri r6znorod6. Mnoho cvidiacich nemei pocit tepla, ale napriek tomu majri

velmi zreteln5T pocit uvolnenia v oblasti brucha, ktorf popisujri ako "uvolnenie", "vy-priizdnenie", "rozSirenie'r, "tia7" a podobne. Pri tom musi byt' jasn6, Ze Ziadny popis

nie je schopnly' riplne presne wyjadrit' subjektivny pocit. Chceli by sme eSte upozorrrit',

Ze cvidenie brucha je tou 6ast'ou autog6nneho tr6ningr, ktorej fyziologick6 zriklady sri

doteraz najmenej zndme. Bolo by d.obre spomenrit' skutoEnost', Ze v hltke brucha nie sri

Ziadne receptory na vnimanie tepla a napriek tomu vela pacientov vieryhodne ud.dva po-

cit tepla v tejto oblasti.

Vznik pocitu tepla moZno zd.6vodnit' nasledovne. Reflexnllm spojenim prekrvenia or-

al

bl

-7r

giinu s prek.venim, ktor6 je v koZi, prichridza asi k vnimaniu tepla v koZi, ktor6 je pro'

jikovan6 do hlbky. V tomto je snrid treti podstatnf rozdiel medzi cviEenim tepla v konia-

tindch a v bruchu. do ". qfka prekrvenia v oblasti brucha, je moZn6 sa d-omnievat', Le

trofotropn6 prepojenie nastdva spolu so zosilnenim. portrilneho krrrn6ho prietoku.

faZkosti pri cviEeni

VSetko doLeraz napfsan6 o cviEenf brucha, okrem toho, Ze recePtory vnimania tepla

v tejto oblasti chfbajri, ie treba wysvetlit'aj pacientom. Predideme tJim ich myln6mu

oE.akrivaniu, Ze kvalita a intenzita Pocitov v bruchu sa prejavi rfchlo'

Je t'aZko predpokladat', Le pacient, ktori, aZ doteraz rispe5ne absolvoval crridenie,

by mohol urobit'vdZnejSiu chybu pri prechode na fiito iast'autog6nneho tr6ningu.

dasto sa vSak stane, Ze pacient urobi na tomto mieste chybu z rretrpez\ivosti- Za(-

ne sa namdhat' a snaZit'. To vedie vZdy pri cvi6eni autog6rureho trdningu do slepej

uliEky. Tiito chyba je sice najdastej5ia pri prvom cv-ideni /cvidenie tia7,el, ale opa-

kuje sa Easto prtive pri cviEeni brucha-

Ak sa prejanrjf r6zne neprijemn6 pocity, alebo sa pocit tepla nedri realizovat' v6-

bec, je potrebn6 mysliet'na pripadnei predchddzajrice ochorenia ako na moZnri pri-

dinu. CviEenie potom trvd o niedo dlhSie. Ak sa podari pacienta ukludnit', Ze srl

ne5kodnd r6zne pocity, ktor6 pri cwiEenf v oblasti brucha mti, obyiajne sa pod-ari

jeho t'aZkosti prekonat'.pacienti, ale pred-ov5etk5im pacientky so sexu:iln5nni ponrchami, majri Easto t'aZkosti

pr:ive pri cvi[enf brucha. Ak pacient zaEne hovorit' o sexudlnych potiaZach al p'ci

cvideni brucha, je potrebn6 zv6/it', di by nebolo dobre zatrdiit' s nim nejakri imi

liedbu.

4.2.7. Cvidenie dela

Predstavy

Pri tomto cwiEeni ide o predstawu chladu na dele tak, ako o tom hovori formulka.

Treba pri tom upozornit', Ze by si cviEiaci nemal predstavovat' Ien chlad, ale niedo, do

na dele pocit'uje ako prijemnd. Prijemnf pocit na dele je vo v5eobecnosti spojenly'

s chladom a len velmi mdlo ludi pocit'uje prijemne na Eele aj rnierne teplo. V takly'chto

pripadoch je moZn6 formulku individudlne zmenit' napr.: "Aj Eelo je mierne tepld" a pod.

Opiit'musime zddraznit', Ze ani tu neide o nejakf zvltiSt' sihrf pocit chladu, id.e v pod-

state len o urEiqi rozd.iel medzi tept5Tm telom a oproti nemu trochu chlad.nej5im delom.

cl

dl

'72 -

Fenom6ny vyskytujrice sa pri cvidenl

Velkd d.ast' Iudi je schopnri vnimat' za noruud.Inych okolnosti napr. v zime vo vyloire-nej izbe, urEiqy'prievan, ktor;i vznikne, ked'sa otvoria dvere, alebo okno. Pre nich je

potom lahkd vybavit' si v predstave ta\ho prievan a pretvorit' si ho na pocit chladu.

Tf, ktori nie sri toho schopni, si majri predstavit'prijemnf chlad. Ak sa realiziicia cvi-i.enia ani po 1 - 2 tlldiodn nedari, je treba mysliet' na podobn6 priiiny, ak6 sa vysky-tujri pri meSkanf pocitov pri cwideni brucha a pod., ked objektivne zmeny nie sri dopre-vddzan6 subjektiwn5rmi pocitmi. Na rozdiel od cvidenia brucha je jednoduchd moZnost', akotr6novat'na Eele citlivost'na teplo. Tieto metddy spodivajri v tom, Ze v urEiqi-ch situri-ciach beZndho dia cvidiaci pozoruje, akri teplotu na dele citi. Ak uZ po niekolk;ich diochpride k diferenciticii vnimania teploty, je predpoklad., Ze cvidenie bude rispelne pokra-dovat'.

faZkosti pri cviEenf

Rovnako ako pri cviieni tepla v bruchu, m6Zu aj tu t'aZkosti prarnenit, z prilil vy-sok6ho odakiivania. NedoponrEujeme preto pacientom, aby si potreli ielo kolinskou wo4ou

a potom pozorovali pocity na EeIe, lebo tieto pocity sri priti5 v-j,razrr6. oproti pocitomvznikajricim pri cwiEeni. Sk6r moZno doporuEit' pozorovaaie chladu v urd.itej vzd-ialenos-

ti od otvorendho okna, alebo spomenit' si na pocit, ked pacient vstfpil poEas honiceholeta d.o nejakej chladnej miestnosti.

Sttile sa hovori o tom, Ze crriienie dela m6Ze predstavovat'urditd nebezpedenstvov pripade migr6ny, pretoZe m6Ze v5rprovokovat'jej zaEiatok. Ndm sa vlak pri niekolkotisic cvidiacich nestal takfio pripad anli raz. Toto nebezpedenstvo sa dd ted.a wy\iEit',priEom sa dnes upri5t'a aj od rozhodovania, Ei sa jednti o vazokonstrikdn6, alebo vazodi-latadnd zmeny. Treba pamiitat'na jednu velmi jed.nod.uchri vec. Nechat'cvidiaceho, abysa rozhodol, di pri svojich zdchvatovitly'ch bolestiach hlavy pocit'uje chlad ako prijemn;i,alebo nie. Na trito otdzku moZno takmer bez wjnimky od.povedat' jednoznaine. Ked je tedamoZn6, predstavit'si chlad.n;y' tlak ako prijemn5T; je moZn6 v cviEeni pokrai.ovat'. LenPacientir ktori sri pri svoiich t'aZkostiach mimoriadne citlivi na zmenu teploty, m6Zu cvi-denie chladu n'a iele v5rnechat'. Pre nich je potom moZn6 vJ4)racovat' individ.udlne od.Ii5-nri formulku ako napr.: "Hlava je lahkri a jasnd.". Nebezpedenstvo w5rvolania t,aZkostipri cvideni dela sa uZ EiastoEne zniZuje t!m, Ze sa zd6raziuje slovo prijemnf , ktor6mti vlastne viid5f rniznam ako slovo chlad.. Pri cvid.eni 6ela id.e o takri teplotu, ktoni cvi-Eiaci pocit'uje ako prijemnri. U v2iE5iny to znamend oblast' o niedo chlad.nej5iu v porov-nani s prehriat5rm telom.

-73 -

4.3. Metodickd probl€my cvidenia ako celku I

4.3.L. Poloha pri cvideni

Ako sme uZ pisali. v kapitole Techlika cviienia, autog6rury tr6ning sa cviditroch polohiich - v lahu, v pohodlnej polohe v sede a v tzv. polohe d.roZkira. Cvidiacimii pochopit' , le to nie sri tri v ztisade r6zne sp6soby, ale Ze uveden6 polohy sri najjed.-rroduchSimi moZnost'ami, ktord poskytujri zdkladn!, predpoklad pre cvidenie autog6rureho

tr6ningu. V podstate je moZn6 cviEit' autogdnny tr6ning vo vSetkll-ch polohtich, ktor6 ne-wyZadujri aktiwne svalovd napdtie, alebo kde nedoch:idza k pasivnemu napinaniu svalov.Z toho wyPVva, Ze polohy, v ktor5Zch sa obydajne zaspdva /na boku, d.oluznadky a pod./,nie sri na cvidenie vhodn€, rovnako ako niektor6 polohy tela zndme z cviieni jory.Na tieto ot6,zky sa cvidiaci velmi dasto pytajri.

K;im pri polohe v Iahu a pri pohodlnej potohe v sede nie je pravdepodobn6, Ze saurobi vtid5ia chyba, pri polohe droZktira je treba ddvat'velk5? 1l;.zor. Je dobre, ak sicvidiaci sadne s mierne rozkroden;hni nohami na okraj stolidky, zvesi ruky a nech:i abysa telo uvolnilo. Telesnii viiha sa m6, tozloZLt'a telo nepad.d ani dozadu, ani dopredu.AZ ked'si cviEiaci nriide talaito optimiilnu polohu, rozhripe ruky a nechti ich uvolnenepadnrit' na stehnd.

NajEastejSou chybou pri polohe droZktira je, Ze

zadne zaujimat' trito polohu priliS r;y'chIo a to vedie khy hornej dasti tela cez predlaktia na stehnd tak, Ze

dopredu.

cwidiaci po uriitom iase cvidenianepostrehnuteJn6mu presrivaniu v:i-telo mii potom tendenciu padat'

V tejto zlej polohe je potom velki dast' svalstva, minimrilne svalstvo chrbta a niknapnut6, takze stav hlbokdho uvolnenia nie je molrr!. Zdkernost'tejto polohy spodivanajmii v tom, Ze cvidiaci si ju rrie je schopnJ2 uvedomit'. Postupne cvidi tiaz v rukrich anohiich, teplo a vSetky dal5ie cvidenia. ltiaZ v nohdch je rovnako v spriivnej ako v ne-spreiwnej polohe droZkdra menej yirazrr6.,/ Mysli si, Ze urobil cel;i program cwidenia,ale na ztiklade uvedenej chyby nie je riprn6 uvornenie moZn6.

PovaZujeme vZdy za nevyhnutnd v5etk;im cwidiacim polohu d.roZlcdra predviest, a do-poruiit' im, aby sa Po zvdleni v5etk1./ch moZnosti cvidenia rozhod.li, di budri ttito polohupri cvideni skutoEne v5ruZivat'.

4.3.2. dastost' cvidenja

od'poniEania cviiit'trikr:it derure vzi5lo zo skrisenosti, ktor6 pred.stavujri dve ele-mentiirrre z:ikonitosti :

rl Pri kaZd'om cviEeni plati, Ze pokrok cvidenia je tym rfchlejEf, dim d.astej5ie sacvii.i.

-74-

2l V protiklade k tomu je zase fakt, Ze velmi velk;i podet cvideni vedie k averzii voEi

nemu. Pri Sportorly'ch cvideniach sa dri takdto averzia prekonat'v6lor1im risilim. lnak

je tomu pri autog6nnom tr6ningu. Tu by bolo ak6kolvek v6lov6 risilie v priamom roz-

pore s wfsledkom cvidenia a briinilo by.to realiziicii cvidenia. Nie je potrebn6 bez-

podmieneEne cvidit'trikr{it denne. Ak mii pacient pozitivny postoj, m6Ze cvi6it'ajdastej 5ie .

Na urdenie d.oby cvid.enia existujri dve moZnosti a treba zvdZit'individ.uiilne, ktord

z n.ic)r. vybrat'. Pre zadiatoEnikov je najlep5ie, ked si na cvidenie vybeni si-turiciu, ked

sri dobr6 vnritorn6 aj vonkaj5ie podmienky na cvidenie, aj keby boli tak6to situricie v 16z-

nej dennej dobe. Toto vSak ved-ie u velkej dasti cvidiacich k tomu, Ze sa poEet cvi.deni

zriluje. Nebudeme teraz polemizoval'o tom, 6i tu ide o zabudnutie, alebo o odpor vodi

cviieniu. Obe moZnosti existujri a treba i.ch posudzovat'individutilne. U velkej dasti cvi-diacich sa dobre osvedEuje, ak sa im doporuEi dodrZiavat' ur6itri presnri dobu cvidenia,aby sa takto zadlenilo ich cvid.enie do denn6ho rJrtmu. DoporrrEenie cviEit' trikrtit denne

znie velmi podobne ako obwykl6 "trikrtit denne" naordinovald inlim Iekiirom napr. pri po-

uZivani nejak6ho lieku. Toto je pre viid5inu pacientov neuskutoinj.teln6, preto im treba

pripomenrit', Ze 3 cviEenia m6Zu byt' bez v5etk6ho rozl-oZen6 vo veEernl2ch hodind.ch.

Medzi cvii.iacimi je vhod.n6. nakrdtko vstat', urobit'niekolko riklonow i.i podrepow a

potom zaaat' s cviienim od zaiiatku. Takto je moZnd urobit' v5etky 3 cvidenia behom

L0 minrit a e5te medzitfm vybavit'nejakd maliikosti. Tento postup je pre niektor;ich za-

6iatodnikov rfhodnf aj z toho hladiska, Ze zistia, Ze v cvideni urobili od prv6ho po

tretie ur6it5i pokrok. Vysvetluje sa to tak, le medzi cvideniami sa stupei nap6.tia opd-

tovrLe ztiLil, pred tretim je men5i ako pred prvyn.Pre lepdie udenie je v5ak moZn6 zvolit' aj inri dennri dobu.

4.3.3. Trvanie cviienia a zostavenie celkov6ho cvid.enia

Pri pokradovani od jednoho cviEenia k druh6mu sa doporuEuje cvidiacim povedat':

"Formulku si vZdy 5est'kriit predstavte, alebo vnritorne nezvuEne povedzte a potom c.ri-ienie odvolajte bez oiladu na to, di sa efekt cvidenia dostavil , alebo nie". Hned ako

cvidiaci pociti niedo, do je moZn6 nazvat'objaverrim sa pocitu, nasleduje cvidenie nov6,pri ktorom sa formulka opat' opakuje 5-krdt. Potom nasleduje od-volanie priznakov.

Sest'ntisobn6 opakovanie formulky sa dti po vdleneni formulky kludu zopakovat' e5teraz, alebo dvakriit a aZ potom nasleduje odvolanie priznakov. Rozhodujrice je vyhnrit'sakfEovitej snahe.

Odporfrda sa, aby vedrici cviEenia stdle zd6razioval , Ze rilohou cviEiaceho je -o

najZivSie sa vcitit'do predstavy.

-75-

To napr. pri cvideni tiaZe znamewi, Ze rilohou cvidi.aceho je predstavit' si tiaZ , Ialebo in52m sp6sobom sa do tiaZe vcitit' a nemd pri tom nii robit's rukami. Nie je rilo-hou "urobit'rameno t'aZk6". Skreslenii mienka o tom, Ze treba s rukou nieio robit,, m6-Ze byt' podporovanri aj znenim formulky: "Moja ruka sa sttiva t'aZkou,', ak sa pouZiva na-miesto p6vodnej formulky: "Moja ruka je t'a1k6,,.

Dalej treba upozornit'na to, Ze opakovan-im formuliek sa nemysli to, aby cvidiaciformulky podital. Poditanie formuliek by bolo v rozpore s poZadovanfm celkorfm stavomkoncentrdcie. Cwidiaci mti poEet len odhadnrit', d.o je pri uvedenom mnoZstve opakovaniIahko moZn6.

Cwidiacemu je moZno niekedy povedat'r 7e s odvoltivanim priznakov mti zai.at'wtedy,ked mri pocit, Ze formulku opakoval uZ aspoi pat'krait, av5ak menej ako desatkrtit.

CviEiacemu mii byt' jasn6, Ze zadiato(n6 cvidenia majri byt' krdtke. Zadiatodnikovi,najmii neurotikovi, sa obyEajne podari koncentrovat' sa na formulku len krdtko. predlZo-vanie cvidenia printiSa so sebou velmi rfchlo snahu dosiahnut' qikon. Kraitke cvidenie aukondenie po urditom podte opakovani mti eSte aj inSi d6vod. Ked si cvidiaci zvykne vel_mi predlZovat'cvideni.e, robf mu nesk6r potiaZe cvidenie skrtitit'a rychlej5ie sa dosttivat,do stavu preladenia. Rfchle a na urdit6 formulky fixovan6 preladeni.e sa d-osahuje lep5ie,ak sri cviienia krdtke lasi 2 mindty/ a opakujri sa tak Easto, k;im sa neobjavi realizticiacvidenia v rtimci 6-ndsobn6ho opakovania formulky. Cvj.iiacich treba velmi d6razne upo-zornit' aj na to, Ze nie je d6leZit6, na ktorom mieste ruky alebo nohy sa objavi pocittiaZe Ei tepla. Tieto pocity sri objektiwne ovela generalizovanejSie ako to dokiiZe cwidiacivnimat'a popfsat'. Pozntimka, Ze ta dalSie crridenie je treba prejst'pri prvej zndmke re-alizovania pocitu zabraiuje perfekcionistickfm pocitom navodit' si ti.aZ di teplo na celomtele' VeIa pokusov pri cvideni je nerispe5nll'ch prtive preto, Ze sri spojen6 s prilib kri-tickly'm sebapozorovanim cel6ho tela, Eo so sebou nevyhnutne prindSa ru5iv6 momenty.

dastou chybou pri. cwidenf je, le cwit.iaci robi medzi jednotliqimi cviE.eniami od.vo-lanie priznakov. Ttito chyba sa Eastej5ie vyskytuje pri ind.ividuiilnom ako pri skupinovomcwideni a treba na to dtivat' zvlti5tny pozor. Nov6 cvidenie naviizu je vldy na opakovaniev5etk6ho, Eo sa dovtedy cvidilo. UZ zvkidnut6 cvidenie urobi pacient len krdtko, na topripojf formulku nov6ho cvidenia, zopakuje ju Sest'krtit a urobi odvolanie priznakov./v prisluSnej literatrire sa pojem cvidenie pouZiva dasto aj pre jednotliv6 cvidenia, t.j.cviienie tiaze, tepla a pod., ako aj pre celkovd cvidenie, t.j. autog6nly tr6ning. yTiraz,ktorJi by sa dal preloZit' ako "d.iastkov6 cvidenie" sa najdastejSie pouZiva v zmysle akosme to uZ opisali/. Poias skracovania cvid.enia sa skracujri aj formulky. pri skracovaniformuliek je moZno postupovat' podra jed.n6ho z nasredujricich sp6sobov:1'l Formulky sa skracujri bez toho, aby sa znenie formulky vyjad-rovalo nejako i-nak.

Napr' pri cvideni tiaZe v rukdch a nohiich je moZn6 pouZivat,formulku: ,,Telo je

-76'

t'aZk6". To vSak na jednej strane odporuje slicrisenostiam o moZnom podmieneno-

reflexnom spojeni formulky, na druhej strane to prind5a so sebou uZ popisan6 ne-

bezpedenstvo perfekcionistickej kontroly cel6ho tela.

2l Cvid.iaci sa md pri skracovani formuliek riadit' podla individudlneho priebehu cwiEe-

nia. Mysli sa lim, Ze napr. ten, kto pravid.elne preZiva, Ze mu najsk6r ot'aZejri

ruky a potom nohy, si bude opakovat'formulku: "Ruky sri t'aZk6, nohy sri t'aZk6".Kto pocit'uje, Ze mu v priebehu cvidenia ot'azievajri zdrovei ruky aj nohy, m6Ze

pouZivat'formulku: "Ruky a nohy sri t'azk6'r. Ak je medzi cviEiacimi tak5i, ktorjnajsk6r Pocit'uje v rukdch tia7 a potom aj teplo, a aZ potom sa tieto pocity obja-wujri v nohtich, m6Ze hovorit': "Ruky sri t'aZkd a tep16.. . nohy sd t'azkd a tepl6"a pod.

Skrisenost', Ze krtitke cvidenie a oEakdvanie objavenia sa pocitov v riimci krtitkehocvidenia vedie k rSTchlemu celkov6mu preladeniu, moZno vyqZit' aj vted.y, ked sa cvideniedlho nedari, di nie je moZnd dostatodne rychlo ho realizovat'. V takom pripade je lep5ie,ked cvidiaci prebud.uje cvii.enie od zadiatku.

Znamenii tor Ze sa znovu zadne s cviEenim tiaZe, aZ kjm sa nepod.ari pocit vyrro-lat' v rdmci Sest'n:isobn6ho opakovania formulky. Potom navd.zuje cwiEenie tepta a dalejto ide ako pri prvom udeni sa cvideniu.

ukazuje sa, Ze tfmto sp6sobom je moZn6 v pri-ebehu 3 aZ 5 dni aj po d.rhSej pre-stiivke cvidenie realizovat'. Inak m6Ze znovuobnovenie udenia po d1h5ej prestdvke viest'k rozplllrrajrici.m sa pokusom, kto4imi sa predch<id.zajrica dobrd rirovei prelad.enia dosa-

huje len t'aZko.

4.3.4. Poradie jednotlirlich cvideni

Jednotliv6 cviE.enia spravidla nasledujri po sebe tak, ako je to opisan6 v kapito-le o technike cwiE.enia. Zmery v poradi jednotlivych cvii.eni sri moZn6 za q/chto okol-nostf:

- Sponttirure sa objavi efekt cvidenia, ktor6 cvidiaci e5te nerobil. M6Ze to byt,napr.ked sa teplo v bruchu spontiinne dostavi uZ pri cwideni tepla v koni.atintich. V tom-to pripade nie sri Ziadne prekiZky, aby sa formulky tohoto cvidenia pouZivali ako

3. cwidenie. IJinder lL964l pi5e, Ze ziiZLtok d.Sichania sa dasto spont.ime objavujepred cvidenim srdca. V tomto pripade je tieZ moZnd pred.sunrit' cviienie d.;/chania.dastf vyskyt tohoto fenomdnu v5ak nem6Zeme podla na5i.ch skdsenostf potvrdit'. Nie-kedy pozorovanri sponttiruru s5mchronizticiu dfchania a forrnuliek pre ti.aZ a teploeSte nem6Zeme povaZovat' za cviEenie dfchania.

- Pri ovplyviovani r6znych neurotickJich s5rmptdmov je vhod.nd v5rnechat' najsk6r ob-

-77 -

last' orgiinu, kde je porucha a zaradit' ju do cviierria aZ nesk6r. V praxi je to t

najiastej5ie pri funkEngy'ch chorobrich srdca a Zahidka.

- Pri t'aZkostiach s niekto4fon z jednotlirlich cvideni m6Ze byt' niekedy uZitoEn6 dan€

cvidenie preskoEit' a pokraEovat' dalej

M6Ze sa napr. stat', Ze sa niekto polai5a dlhSf das o v5rvolanie pocitu tepla v no-hrich. Vznikd pri tom ak6si "netrpezliv6 oEakeivanie", ktor6 p6sobi na efekt cvid.enia zd-Porne. Prechod k nasledujfcemu cviieniu vedie najdastej6ie k tomu, Ze sa pri realizdciiin6ho cviEenia teplo v nohdch objavi. Niekedy treba preskoEit' cvidenie srd.ca, lebo akosme uZ spominali, je vela cviEiacich, ktori nedokriZu citit'svoje srdce. Tito m6Zu prejst,k cvideniu d;ichania, alebo brucha, snaZia sa vSak pri tom pocitit' aj srd.ce. Formulkuna srdce pouZivajri v5ak aZ vtedy, ked svoje srd.ce vnimajri.

- Pri navodzovani kludu, kde vlastne neide e5te o samotn6 cviEenie, je niekedy vj-hodn6 snaZit' sa o to aZ vtedy, ked sa pacient dostane prostrednictvom jednotlivjchcwideni uZ tak dhleko, Ze si vedome dokaiZe navodit'predstavu l<Iudu.

- Ak cvidiaci autog6rury trdning uZ ovldda, je moZn6, aby ho v urditej situricii pouZilnapr. tak, Ze s otvorenymi odami bude robit'len tie cvid.enia, ktor6 mu dand situri-cia umoZiuje. Na konci by v5ak malo byt' cvidenie, od. ktor6ho odakriva v danej si-tuaicii- pomoc.

MoZno na to uviest' nasledujrici priklad: Niekto m6Ze na sch6d.zi pocitit' tesne pred-svojim vyshipenim bf5enie srdca. V tejto situiicii m6Ze pre okolie nenripadn3;m sp6sobomurobit' cvidenie liaZe a tepla v ruk;ich a nohtich, tepla v bruchu u. na ,,irer lcludn6hopulzu srdca. Ak by sa objawili v podobnej situricii potiaZe s traiviacim traktorn, cvidi n+koniec teplo v bruchu.

Pri takomto sp6sobe cvidenj.a autog<inneho tr6ningu s otvoren;foni oi.ami, ked sa cvi-diaci nedostane d.o priliS hlbok6ho stavu preladenia, netreba na konci robit' od-volaniepriznakov. Cviait'len vybran6 cviienia z autog6rureho tr6ningu je v5ak moZn6 len vtedy,ked dotydn;y' ovldda cel1y' autog6rury trdning. Nedoporuduje sa obmed.zit' sa pri ruicvikulen na jednotliv6 cviienia, lebo to m6Ze oslabovat' pozornost'.

4.3.5. lt[etodika odvolania priznakov

Pre viid5inu criEid.cich je vhod.nti td metodika odvolania priznakov, ktoni sme po-pisali v kapltole 3 o technike cvidenia. lde o odvolanie priznakov v troch krokoch s po-EiatodnJim v6lo.{m impulzom. Niektori autori ako napr. T}.omas lLg73l doporudujri viac_krait zohnrit'ruky. Podla na5ich skrisenosti je len mdlo qich, ktoqy'm by aj po takornto,Schultzom opisanom, odvolani priznakov zostali nejak6 neprijemn6 pocity. V tahfchtopripadoch je moZn6 postup a sp6sob odvolania priznakov ind.i.vidudlne merlit,, priiom tre-ba d.dvat' pozor na dve veci.ll odvolanie priznakov mti prebiehat' energicky. ei prf tom cvidiaci pohle viackrdt' rukami, Ei nohami, Ei sa posadf a pod., to je Jubovoln6. Sp6sob odvoldvalia pri-

-78-

znakov sa md zamerat' na druh pretrv.ivaifceho pocitu.

2l Odi mti cviiiaci otvorit' aZ vtedy, ked mii poci.t, Ze je Eerstr1y'.

Odvoliivanie priznakov m6Ze prebiehat' sttile rovnak;lm sp6sobom. Cielom je totiZ

zautomatizovanie tohoto procesu, kto4i umoZiuje rfchte osvieZenie po hlbokom cvideni.

UZ od zaEiatku cvidenia treba dbat'na dobr6 osvojenie si postupu odvoldvania priznakov

a to aj wtedy, ked mti cvidiaci v priebehu nricviku pocit, Ze by cviEenie nezanechalo

u neho ru5iv6 d6sledky, aj keby odvolanie priznakov rr5rnechal. Dobre nacviden6 od.vola-

nie priznakov je zvTtiEt' d6leZit6 pre tlich, ktori chcf vytZivat' a-utog6nny tr6ning v prie-behu dia, alebo aj vo veEern;Tch hod.inrich za riEelom osvieZenia.

Mnoho z crriEiacich, ktori si dobre zariomatizovali odvolanie priznakov, pridez vlastnej skfsenosti na to, Ze ak si po prebudeni nakrdtko navodia pocit tiaZe a teplaa potom to energicky odvolajri, ulahdia si rann6 vstdvanie.

Crosa 11969 I d-oporuEoval pomal6, postupn6 odvolaivanie priznakov. podla neho zti-Zitok svalov6ho uvolnenia a ndsledn€ho napiitia pri. pomalom odvoldvani priznakov navo-d.zuje stav telesn6ho kludu. Popisuje to vSak v sriwislosti s heterosugesciami. Je tov srilad.e so skfsenost'ami, Ze hypnciza sa mei rad.Sej zakondit'postupnou dehypnotiziiciouako ruihl5rm prebudenirn. Rozsia-hlejEie slaisenosti s metddou Crosu a jej aplikovanim priautogdnnom cwiieni v5ak nie sri.

4.3.6. Vedenie protokolu o cvideni

Schultz doporuioval, aby si cvid.iaci viedli o priebehu cviEenia pisomngl' ziizrram.V tomto z6'zr.ame md byt' zach5rtenf ias cvidenia, jeho priebeh, intenzita ii rozsah pre-jawiacich sa pocitov a pripadn6 dal5ie pozorovania. Vedenie protokolov o cviEeni trebavrele doporudit'ai v kurzoch, pretoze takto mti vedrici cviEenia moZnost'sled-ovat'prie-beh cvidenia jednotlivl,ich ridastnikov bez toho, Ze by bo1 odkdzanli len na ich od.povedena svoje ot:izky. M6Ze sa dozvediet' o t'aZkostiach cvii.iaceho a m6Ze rnu pom6ct' ind.ivi-dudlne prisp6sobit' priebeh cvidenia. Pri cvideni autog6meho tr6ningu v rdmci skupin,kde vedrici hovori s kaZdym cvidiacim, sa m6Ze,rozhodruit', Ei. si bud.e robit'pozruimkysdm, alebo di bude sledovat' vedenie z|.zrtamr u jed.notli.rlich rid.astnikov. U ind.ividutilne-ho aj u skupinov6ho cvidenia je idedlne robit'oboje.

Skupinov6 cvii.enie autog6rureho tr6ningu, ridast' v lcurze autog6rureho tr6Lingu,alebo jednotlivd vedenie pacienta je moZn6 povaZovat' za konzultdciu s lekiirom a mat,o tom dokument vo forme jedn6ho z horeuveden;/ch foriem z6znamr.

--79-

.4.4. Lutog6nny tr6ning v kurzoch t

Toto bola spoEiatku najrozSirenejSia forma tejto psychoterapeutickej met6-dy. Kurzom

autog6rureho tr6ningu rozumieme sprostredkovanie tohoto cviienia mnoh;/m tEastnikom v unienom poEte sedeni, pridom rozhovory s jednotliqfuni ridastnikmi tu nehrajri d6leZitri rilohu.

Poiet ridastnikov sa vSeobecne doporuduje obmedzit'na 20. Sdm Schultz mal vSak kurzy,v ktorl/ch bolo aZ 70 ridastnfkov. Schultzom, aj inJimi zd6raziovanii lekiirska zodpoved-

nost'sa v5ak pri takomtopodte nedii dostatodne aplikovat'. Krrzy, ktor6 majri wiac ako

2O Elenov sri z hladiska terapie nevhodn6. M6Zu sa vSak vyuZivat'pri profylaktickom za-

merani u zdrav;/ch ridastnikov.

Pri kurzoch autog6nneho tr6ningu mimo oblast' terapie je potrebn6 urobit' s fdastnik-mi minimailne anamnesticky rozhovor. Do kurzu sa potom beni len ti, u ktorJTch nie sri

nevyhnutne potrebnd somatick6 vy5etrenia. Tento postup aLe newyluduje moZnost'zobrat'

do kurzu aj fdastnika, kto4/ sa chce sdm pokrisit' o odstrdnenie svojich obtiazi, aj keby

sa zdalo, Ze by u neho bolo vhodn6 lekdrske vy5etrenie a lieEenie. Tento ridastnik v5ak

preberri na seba zodpovednost' za pripadn6 d6sledky cvidenia, keby u neho pri5lo k zhor-Seniu s5rmptdmov. Z prtivneho hladiska to zbavuje ved.riceho cvidenia zodpovednosti, avSak

nezbawuje ho to zodpovednosti z Nadiska morailneho. Okrem toho rrplyvom nepriazniqichudalostf m6Ze metcida neoprdvnene stratit'svoj kred.it. Podet sedeni v kurzoch wychiid-za

z tasu, ktorf je potrebn3T na osvojenie si cel6ho cvii.enia. Pri predpoklad.anom pl5rnulom

priebehu cvidenia je potrebn6 podftat' s !2 tfZdiami. Vychridzajfc z tohoto, rr5rvinuli srne

dva sp6soby aplikovania autogdrureho trdningu v kurzoch. Je to bud IO - 12 sedeni v t!,2-dioqy'ch, alebo 5 - 6 sed.eni v dvojqiZdiovfch intervaloch /Thomas lg73l.

I3plne d.ostatoEnf poaet na obozndmenie sa s technikou cviEenia je desat' sedeni. Je

v5ak vhodn6 10 hodinov3i kurz natiahnut' s r6znJrmi preruSeniami na fZ - 74 tfZdiov,k iomu niekedy prichddza sam6 od seba, ak sa nejak6 sedeni-e z r6znyct' pnEin neusku-

toEni. V priebehu jednotliv6ho sedenia by mal vedrici spolodne oboznamovat' vietk5Tch

ridastnfkov s cv-idenim. Zo skrisenosti vieme, 2e je potrebn6 posk5rtnrit'na prvom, resp.na prqich dvoch sedeniach trochu podrobnej5i a dlh5i rfklad, aby sa ridastnici d6kladneobozntimili so vSetk;im sk6r ako zadnri s cvidenim. Na kaZdom dal5om sedeni sa mii vy-svetlovat'maximtilne jedno tlalSie cvidenie. Okrem toho sa hovori aj o skrisenostiach cvi-diacich, do diiva obraz o priebehu cvidenia a poskytne ved{cernu cvidenia moZnost' otti-zok. dasto sa poEas jednoho sedenia urobia aj Z - 3 spoloin6 cviienia.

PretoZe ide o autog6nne crridenie tak ako to charakterizoval Schultz, nie je newy-hnutn6 pri'amo v kurze cvii.it'. Podmienky pre cwidenie sri u viidSiny ridastnikov d.oma ove-Ia priaznivej6ie ako pri spolodnom sed.eni. Tfka sa to jed.nak vhod.nej polohy pre cvide-nie, jednak neZiadricich ruSiv5?ch podnetov a okrem toho nemti cvidiaci doma pocit, Ze

--Bo-

je niek;/m pozorovany. Spoloin6 cvidenie poskytuje naproti tomu moZnost' porovndvat'do-

bu trvania cvidenia a korigovat' polohu cvidiaceho.

Vysvetlenie novdho cvidenia, odpoved-e na pripadn6 otdzky a spolodn6 cvidenie trvti

s vfnimkou prv6ho sedenia pomerne krdtko. Preto je moZn6 vsriv*at'do prograrmr jed.notli-

qich sedeni v kurzoch aj krdtke prednii5ky o vzniku cvid.enia, o jeho profylaktickg;ich a

Liedebnfch ridinkoch a pod. Stretriva sa to obydajne s velkfm ztiujmom ridastnikov. Prikurzoch, ktor6 majd z trladiska cvidenia profylaktick6 zameralie, je moZno tento postup

zvl66t' doporudit'. Motivticia a probl6my jednotliwych riEastnikov ni.e sri niekedy dostatodne

jasn6, preto je rozhovor o moZnfch pridlruich a sp6soboch vzniku funkdnlich neurotickl/ch

ponich velmi ridelny. NaSe vlastn6 dlhoroEn6 slcrisenosti s kurzami s profylaktickfm za-meranrim ukiizali, Ze po naviazani dobr6ho kontaktu s riiastnikmi vy5la najavo aj ich mo-

tiv:icia k cvideniu. dasto ridastnici hovorili prdve o t'aZk;ich a dlhorodn;ich neuroticklicht'aZkostiach.

Explordciou sa vyjasni individuiilna patogendza do tej miery, ako je to len moZn6.

Pri poukiizani na r6zne in6 priEiny neurotick;ich ponich sa pacienti dasto id-entifikujri

s t5imi probl6mami, ktor6 si sami ani neuvedomovali. Vych:idza sa z tohoto pri- terapii,ktord sa na rozdiel od kurzov, robi v skupiruich, ktor6 popisujeme dhlej.

4.5. Autog6nny tr6ning v skupintich

Na rozdiel od kurzov, hovori vedrici cvidenia v skupinaich s kaZdSTm ri-astnikom po-

ias kaZddho sedenia a indiwidu:ilne mu poruiha v priebehu cviienia. Kjm poiet ridastnikov

v r:imci. kurzov je vyhodn5i hlavne z hladiska u5etrenia dasu, poskytuje skupina urdit6metod.ick6, v'5?hody najmii pri osvojovani si cvidenia. V kaZdej skupine autog6nneho tr6nin-gu je kaZdli ridastnik nritenf hovorit' o svojich skrisenostiach s cvid.enim, Eo md z psy-chologick6ho Nad-iska tieto d6sledky:

al Jedinec sa musi prem6ct' a hovorit' o svojich slcrisenostiach pred injmi.bl Jedinec je ztirovei obozruimenly' s priebehom cvi.Eenia ostatnJich. Na ziiklade vz6.jom-

nej konfrontiicie zfskava kaLd!, dlen skupiny prehlad o tom, nakolko je priebeh jeho

cvidenia typickJi alebo v52ntmodn;i.

cl Vjmena skisenosti v skupine vplfva na komunikiiciu riEastnikov, takZe ovela iastej-5ie vznikajri kontakty podobn6 tj,rn zo skupinovej psychoterapie.

Po skondeni cvideni.a autog6nneho tr6ningu v skupine sa 6asto vedri rozhovory aspontiinne sa vyjadrujri aj ti ridastnici, ktori mali pred skupinou ztibrany. To.prispievak prekonaniu ich bari6r.

dl Terapeut musi s kaZd3im jed-notlivcom hovorit' pred- ostatn;imi ridastnikmi. Vzt'ah te-- raPeut - pacient sa tak vjraznejSie od.li5uje od vzt'ahu, ktor;i je v kurzoch, kde

-81 -

id.e pred-ov5etklim o heterosugestfwne p6sobenie terapeuta. V skupine je tento vzt'ah,

wiac partnerskf, do kladie zwf5en6 ntiroky na terapeuta. PriniiSa to vSak so sebou

aj moZnost'd6kladnejSieho vpl5rvu na pacienta. Ak pozorujeme vzt'ah terapeut - Pa-

cient z h]adiska uienia sa technike cvidenia vidime, Ze v skupine sa terapeut musi

zaoberat' otdzkami kaZd6ho ridastnfka. VSetkfm, ktori majri potiaZe, musi posk5rtnrit'

pomoc sp6sobom, ktorli je dostatodne presveddi4T pre cehi skuPinu.

Vedrici crridenia v skupine musi ovela lep5ie poznat' techniku a najmd metodiku ve-denia pri autog6nnom tr6.ningu, ako aj moZn6 obtiaZer ako je tomu v kurzoch. Tak6toskrisentsti ziska terapeut len dlhod.obou prticou so skupinou. Zadiatok priice so skupinoupriviidza vedriceho cvidenia do neistoty s nebezpedenstvom straty prestiZe. Naproti tomu

vedenie kurzov poskytuje moZnost' zvy5enia si prestiZe jed.noduch5imi prostrieilkami, naj-md hetero-sugestiwn5rm p6sobenim. V-.3omto vidime hlawnri pridinu, Ze vela teraPeutovuprednostiuje sugestivnu formu uvoli.ovacej terapie a wyhyba sa vedeniu skupin autog6n-neho tr6ningu popisan;?m sp6sobom.

MoZno povedat', Ze to, do sa odohriiva medzi pacientom a teraPeutom v remci sku-

piny autog6nleho tr6ningu, je ovela viac ako len zdokonalenie sa v urditej technike cvi-

6enia. Rozhovor, alebo uZ len vzt'ain medzi terapeutom a pacientom pomiiha pacientowi vy-

ro,rniivat'sa so svojimi obtiaZami. Pri tom obidve situiicie sri v tesnej srivislosti, t.j.

druh a prejarry t'aZkosti pacienta sri or.plyvirovan6 meniacim sa vzt'ahom medzi Pacientom

a terapeutom.

Na to, aby vedrici cviEenia dokiizal sprdvne reagovat' na ozniimerrie pacientov o

priebehu a t'aZkostiach ich cvi6enia, je potrebn6, aby inform:icie posudzoval z nasledujf-

cich hladisk:

1,1 In-formiicie pacientov sri 5pecifick6 z hlad.iska ich osobnosti, Zivotn5ich slcrisenosti a

zodpovedajri ich sp6,sobu spr.ivania a vyjadrovania. Vzt'ah pacienta k terapeutovi a

jeho komunikdcia s nim sa formujri podobne ako jeho in6 vzt'ahy v r6znych Livol-

n;ich situticiach. Pri tom je moZn6, Ze sp6soby sprtivania a osobnostn6 ch, .rkteris-

tiky terapeuta m6Zu niektor6 prejavy pacienta provokovat', in6 zasa potlii6at'.

2l V kaZdej situiicii hodnoti pacient svoju nromenttilnu skrisenost's terapeutom na Poza-

di svojho ndzorlo na terapeuta.

3l V5Tsled.ok cvidenia a jeho predstava sri ovplyr.iovand rmimanim terapeuta v skupine,

pridom d6leZiti rilohu pri vnimani terapeuta mii nielen jeho sprtivanie k samotn6mu

pacientovi, ale aj k ostatnlfon dlenom skupi.ny.

4l Aj sprtivanie sa pacienta k spolupacientom v skupine m6Ze ovpl5nriovat' priebetljeho cvidenia.

5l Vly'sledky cvidenia m6Zu byt' ovpl5n'iovan6 aj r6zn5rmi neurotickjmi chybn;lmi postoj-

mi, ktor6 vznikajri riplne neztiv-isle od. konkr6tnej situiicie v skupine.

-82-

6l Priebeh crridenia a naimii obtiaZe, ktor6 sa poias neho wysk5rtujri, m6Zu byt'pod-mie-,nen6 aj individuiiln5rmi skrisenost'ami jed.inca, ktor6 nesrivisia s autog6nnym tr6.ningom.

7 I ZvlditIru pozorrrost' treba venovat' tomu, ked sa pacient uZ niekedy predtfm pokri5al

o osvojenie si autog6nneho tr6ningu, najmii ak metodick3T postup boL vtedy in5i.

Na pos1ed.n6 dve hladiskti sme prihliadali pri metodick;fch pripomienkach k jednotlivym

cvideni.am a k celkov6mu cvideniu. Pri cvideni autog6nrreho tr6ningu v skupintich a to sk6rv uzatvoren5ich ako v otvorenych m6Ze vzniknrit' atmosf6ra sft'azenia. Ttito p6sobi priazni-vo, Ien ak neprekrodi urdit6 hranice. ln_form:icie niektor5ich cvidiacich o rispechoch v cvi_deni m6Zu najmti na zaEiatku p6sobit'presvediivo a povzbud.zujrico. preto je potrebn6, abyv otvorenlich skupiruich now57 ridastnik absolvoval hned po rivodnom obozn:imeni sa skupino-v€ sedenie. Ak sa pre niekoho stane hlavnym.motivom cvi.Eenia naudit'sa cviiit,r;/chlej-5ie a lep5ie ako drrrhi, je to v podstate v rozpore s principmi autog6nneho tr6ningu aEasto je to priEinou neskorSich obtiaZi cvidiaceho. Takdto nepriaznivo srit,aznd atmosf6ranevznikne, ak vedrici cvidenia dostatodne dbii na to, aby cielom cvi6enia nebolo prod-uko-vanie urdit3ich fenorn6nov, ale individutilny ziZitok uvolnenia. To nie je samo o sebe zlu-diteln6 so snahou o wfkon.

V skupiniich sa dasto moZno stretnrit' s otrizkou pravdivosti in-formticii od jed.notliv;ZchcrriEiacich. Vychddza sa z praktickych skrisenosti s cwidenim autog6nneho tr6.ningu a rizkoto sfvisi s motiviiciou a osobnostn5?mi charakteristikand jednotliw5?ch cviiiacich ako aj sosamotrrou Pod-statou cvidenia. Pravdivost'w5ipoved.i sa dii eSte sttile na3istejSie zistit't1/rn,Ze sa cviEiaci Wzve, aby svoje skrisenosti popisal io moZno najdiferencovalejlie. pri tomsa len zriedka nepodari objawit' fiktiwne ridaje. Treba ale diivat' pozor aj na to, Ze mnohicvidi'acir u ktor5Tch nie je d6vod pochybovat'o pravdivosti ich r,1.1povede, dokriZu diferen-covane popisat' svoje zdZitky len dost't'aZko. Ak sa zisti, Ze pacient uvii4za neprav6 rida-

ie, je potrebn6 piitrat'po pri6ine. Je mdlo pravdepod.obn6, Ze by sa pacient polcisil vy-mysliet'si ce157 priebeh cvidenia. Pre cviEenie chgy'bajrice predpoklad.y, alebo w5iraznej5ienarusen3i vzt'a}. k terapeutoi, znemoZiujri uZ vlastne prijatie pacienta do skupinov6ho cvi-ienia autog6nneho tr6ningu. Podla vletkj^ch skfsenosti prestdvajd taklho pacienti velmiskoro chodit' na skupinov€ stretnutia. U vaiddiny Eiastodne nepravdivj'ch informticii ideo prejavy, ktor6 je moZno chdpat' ako ne5kodn6 klamstvo z o.id.ze, pramen-iace zo stra-chu, alebo neistoty voii terapeutovi, alebo skuprne.

Priklad-: Pacient v skupine hovoril, Ze pri cvii.eni dychania funguje u neho v5etkovelmi dobre, hoci v dvoch pred-chtid.zajricich ntalnrictr opakovane hovoril o svojich obtia-Zach. Toto bolo terapeutovi niipadn6 a po poloZeni koni<r6tnych ottizok vy5lo najavo, Zepacient mii eSte stdle pri cvileni potiaze, md v5ak pocit, Ze sa mu uZ v rrimci skupinyvenovalo dost'dasu.

83-

Vedfci cvidenia v skupine autogdnneho tr6ningu md pri v5etk57ch rozhovoroch s jed-notli.wSimi dlenmi skupiny nelahkri rilohu. Mal by pred skupinou odhalit' metodick6 nedo-

rozumenia, neuroticky chybn6 Postoje a odaktivania, vzt'ahy k terapeutowi a skupine a

in6 faktory, ktor6 m6Zr brzdit' ndcvik cwidenia, m{ to urobit' tak, aby sa pacienta ne-

dotkol, aby ho nevydal napospas skupine.

MoZno tu nadrriazat' na pred-chiidzajrici priklad. Nie je vhodld povedat' pacientovinapr. to, Ze je nepravd.epodobn6, aby sa mu cwidenie teraz podarilo. Sk6r je vhodn6 mupovedat', le by bolo moZn6 e5te lep5ie porozumiet' jeho zdbrartdm, ak by o tejto t6meeSte raz hovoril. Aj ostatni pacienti v skupine by sa mohli pri preberani jeho t'aZkostiniedo naudit'.

Na to, aby sa v skupine hovorilo aj o probl6moch vyp$vajricich z t'aZkosti pri cvi-deni je potrebn6, aby sa terapeut dok:izal dobre zorientovat'nielen v situdcii, ale ajv zdlitkovej sf6re pacienta. Vyplliva to v5eobecne zo skrisenosti a je t'aZko zakompono-

vat'to do nejakdho pravidla. Tomu, kto by chcel viest' skupinov<! cvidenia autog6nneho

tr6ningu, m6Zeme doporudit' :

1. R6zne tvrdenia je treba formulovat' ako moZnosti, predpoklad.y a otdzky aj v pripa-de, Ze si je nimi terapeut riplne isty. /Nehovorit'teda: "Pozomjete sa prih! kri-ticky", ale radSej "Nepozorujete sa snrid prillS kriticky?"/

2. To, do skupina wie o vlastnostiach pacienta, jeho postojoch k skupine a k vedrice-mu, by malo pochddzat'od pacienta samotn6ho. Ak terapeut hovori len otiizky,alebo moZnosti, poskytuje pacientovi priestor, aby sa prejavil.

Ak sa pacient uveden3i v predo5l-om priklade priliS sebakriticky pozoruje, nemti samu povedat', 2e je to pre neho t5rpick6., Ze uZ exploriicia ukdzala, Ze je vo v5eobecnos-ti velmi skepticki. Lep5ie je opatrne sa ho spfiat', Ei sa mu to sttiva len pri autog6n-nom tr6ningu, alebo -i je to sntid pre neho t5rpick6. T5imto sa pacientowi poskytne moZ-nost'informovat' skupinu len do tej miery, do akej to povaZuje za vhodl6. Ak pacienttrito moZnost'striktne odmietne, takdto reakcia by mala byt'terapeutovi jasnd. Je toznak, Ze tdto otaizka mu je velmi vzdialenai.

Vedrici cvidenia nemusi mat' obavy, Ze by takyto taktny postup bol zo strany ridast-nikov ch;ipanli ako prejav neistoty a opatrnosti. Jednak budri ridastnici spokojni, Ze sa

ich domnienky Potvrdzujf s vysokou pravdepodobnost'ou, jed.nak preZije tento postup kaZ-dJy' riEastnik siim na sebe a bude potom lepSie rozumiet' ostatn;lrn. dim bezpednejli sacitia {dastnici. skupiny pred trdpn5rm od.halenim pred. skupinou, tjim otvorenej5ie budrihovorit' o svojich pocitoch.

Od spominanej otvorenosti pacientov je treba odliSit' agovanie hysterick;ich pacien-tov, pred ktoq.y'm je treba vedriceho cvidenia d6razne varovat'. Budeme vdak o tom estehovorit'nesk6r.

Jasn6 vyjadrenie negativneho postoia voEi terapeutovi zo strany pacienta m6Zev skupine sp6sobit'obavy, ktord so sebou prirui5ajri t'aZkosti pri cvi-eni a m6Zu viest,

II

_84_

aZ k ripln6mu preruSeniu - KaLd.S terapeut mai v kaZdej skupine takfch pacientovr ktorych

s:im exploroval , dobre ich preto poznd a ich vzt'ah k nemu je tak pevn57, Ze rn6Ze irplne

otvorene pred skupinorr hovorit' o ich chybnych sp6soboch sprdvania. Musi brat' v5ak

vZdy zretel na to, ako to m6Ze p6sobit'na ostatnych dlenov skupiny. V tomto zmysle sri

Easto zclrojon obtia/i v skupine hystcricko-expanzivni pacienti, ked sa im z r6znych pri-

din neddva v skupine tak3i priestor, ako by chceli. lch odmietnutie zo strany teraPeuta

viak m6Ze p6sobit'na ostatnych dlenov skupiny ako nevSimav6 sprdvanie a m6Ze ich to

znekludiovat', Iebo dostatoEne neprehliadli nepravost' wfpovedi tychto pacientov-

Terapeut sa ncsmie pri cvideni autog6nneho tr6nineu v skupine sristredovat' len na

jednotliv6ho pacicnta, ale niusi brat'ohlad, aj na ostatnj-ch tdastnikov. To mu sice na

jednej strane st'aZuje prdcu, na druhej strane je takdto priica so skupinami zaujimavej-

5ia a priniiSa i;o sebou sttile nieio nov6'

4.5.1'. Autog<inn5. tr'6ning v otvorenSich stupioviti'ch skupindch

Kritdric'rm pre cviienie autog6nneho trdnrngr l1*T I v skupine je obligdtny rozho-

vor s kaZdym ridastnikorn podas kirZd6ho sedenia. Tak ako aj kurzy, m6Zu byt'AT sku-

piny vedend aj "zatvorcllou formou", t.j. vietci tiiastnici zai.inalui spoloine. V terapil

pacientov s neurotic,kymi obtiaZ;rmi je problcmatick6 stanovit' prc-sn-v pc.iet hodin seclenia

a kon[it' -skupinovy trdning spolodne /v kurzoch s profylaktick5nn zameranim je to beZ-

n6/ , kedZe t'aZkosti pacientov sri vclmi r6zne. V otvorenych skupintich sme mohli pozo-

rovat', Ze niektori pacienti uZ po desiatich tiZdioch clobre o'r'laiclali cel;i ziikladni stupei

autog6nnelro triningu. Velke; iasti pacientov to vSak trvalo ai 20 t!-zdiov, di este dlh-

5ie. V zatvorenSTch skupiniich je potrebnd pokisit' sa prisp6sobit' k "priemern6mu prie-

behu cviienia". To nr6Ze u nicktorych zdrZiavat'pokrok v cviieni, takZe nakoniec sa

predsa treba rozhoclnft', ii skon-it'ich liedenie sk6r ako ostatnj-ch. Na tych, ktori za-

ostiivajri, p6sobia pokroky infch vtid5inou negatir.ne.

Najvzid5i podet preruleni Liedenia, i.i cviienia je v prvych hodindch . pbatu na5ichskfsenosti sa pohytruje medzi 2C) - 3O%. Podobn6 idaje udtivajLi aj ini autori. Tento po[etsa podla nds nezttiZi ani vehni preciznou inilikticiou autoginneho tr6ningu, ani wtedy,ked mii vedlci cviienia bohatd skrisenosti.

Na terapeuta tieZ nep6sobi uspokojujico, ked napriek stiile sa zmen5ujricemu poatx

cvidiacich si musi dalej rezervovat' Eas na cviienie. Je sermozrejme moZn6, priebeh

cviienia, ktor6 sa prisp6sobuje priemeru spolo6ne ukondit'. dasto sa viak stdva, Ze je

treba s niektorJimi pacientami dohonit'zameSkand vo forme indiv-iduiilnych sedeni, takZe

sa tento postup ukazuje ako iasovo neekonomickli. Ak by sa totiZ niekedy spoiitzrl -as,

ktorf mu-sel terapeut venovat' dodatodnym individutiln5..rn sedeniam, poiet hodin je dasto

:85-

viidSi ako hodiny pri skupinovej terapii. Uzatvorend skupina mti eSte jednu nevfhod-u. Za

dat' s iou je moZn6 aZ vtedy, aj je pohromade dostatodnf poEet pacientov so stanovenim

indikiicie autog6nneho trdningu. Znamend to, Ze ti, ktori boli preskrimani ako prv-i, mu-

sia iakat' niekedy aj niekolko t5iZdiov. To mti za ntisledok, Z? sa dast' z nich uZ neob-

jawi, ked sa zaiina s vlastnj'rn cviEenim.

Tieto nev;ihod.y zatvoren5ich skupin viedli k pokusom o otvoren6 AT skupiny. Pa-

cient, po rivodnom obozntimeni, sa poz;iva hned na najbliZ5ie skupinov6 sedenie. Zosttiva

v skupine tak Clho, kym sa nenaudi ztikladnly' stupei autog6nneho tr6ningu, RuSivo pri

tom p6sobi vellkd heterog6nnost' stavov jednotliwSTch cvidiacich. Toto vSak nie je hlavnd

prekdZka. V ambulantnom liedeni je tiito nevyhoda vyraznejSia ako pri stacionarnom lie-

deni, kde sa pacj.enti poznajri bliZSie a majri prileZitost'hovorit'o priebehu tr6ningu aj

mimo skupinov6bo cviienia. Aby sa prekonala aj ttito nevyhoda, je dobr6 prejst'k auto-

gdnnemu tr6ningu v rdmci stupiowite otvorenych skupin, ktor6 sri podla naSej mienky do-

teraz najlep5ou formou organizovania cviEenia. Vfhody tohoto organizgvania printiSajri

so sebou aj urdit6 terapeutickd vlihody.

Prakticky to s organiziiciou stup'iowite otvorenly'ch skupin vyzerit nasledovne. Sede-

nia pri jeclnotliqich stupioch sri vZdy v urdity dei tyZdia, Easovo nasled,ujf za sebou.

lch trvanie sa ljadi poatom pacientov.

1 . stupei: ilvocl .

V6etci pacienti, u ktor;/ch bola v priebehu t!,7,dXa zistenii indikdcia autog6nneho

tr6ningu, sa pozwri la irvocl. das rivoclu je neziiwisl5? od. poEtu pacientov a podla na5ich

skfsenosti ho tnoZno ohranidit'asi na 20 - 30 mimit, lebo ridastnici. sa obyiajne e5te aj

na prvom secleni druh6ho stupia zaoberajri plnenim riloh z rivodu.

2. stupei: Cvidenie tierZe a cvidenie tepla.

Novi pacienti sa hned po uved-eni zridastiujri sed.enia druh6ho stupia, na ktor6 pri-ch;idzajri vielci pacienti, ktori sa zaoberajri uEenim cvidenia tiaZe a tepla. Tak, ako to

je pre AT skupiny t5rpick6, referuje kaZdf ridastnik o priebehu svojho cvidenia a dosta-

ne rady na da15i priebeh cvidenia. Na konci cvidenia si m6Zu nowi pacienti, potom ako

zalilL priebeh cvidebnej hodiny, vyjasnit' eSte niektor6 ottizky. Cielom je, aby pacienti,ktori sri oboznzimeni s rivod-om a pridu na prwri hodinu druh6ho stupia, boli schopni sa-

mostatne doma cviEit'. Tento postup je v srilad-e so slcrisenost'ami, Ze informiicie Easti

cvitiacich p:rcientov o pri-ebehu svojho cvideni.a p6sobi.a na pripadnri skepsu zadiatoEnikov

ovela presveddivejiie ako iokolvek in6.

J. stupei: Sr<Ice, dych, brucho, delo.

V5etci ridastnfci, ktori uZ cvidenie tiaZe a tepla ovltidajri, prechddzaji na treti stu-

-85-

pe;, kde sa uaia cwidenia, ktor6 Schultz oznaEoval ako "doplnok zdkladn6ho stupia."

Treti stupei sa bezprostredne pripdja na stupei d.ruh1i. Nricwik tiaZe a tepla sa zdrlia-

va pre zdkladn6 poEiatodnd t'aZkosti. Okrem toho prichdd.za podas prv6ho rtopi. k spo-

minandmu odpadu 20 - 30% riEastnikov, pre ktorl/ch je cwiienie namiihav6. Z toho vypfi-va, Ze pri deleni autog6nneho tr6ningu na cvidenie tiaZe a tepla a na ostatn6 Styri do-

pliujfce cwidenia sa podet dlenov skupiny od d,ruh6ho stupia uZ .nemeni. Na treti "nrpei

naviizuje indiwidutilny zdveretnjr pohovor, na ktorom sa stanovi ako bude pacient pouZivat'

prtive nau-eny ztikladnli "topei autog6rureho tr6ningu. Pre iast' pacientov je moZn6 pri-pravit' individudlne formulky, alebo Specidlne org:inov6 cvidenia.

Ako sme uZ spomenuli, je doba trvania sedenia zewisl'e od pod.tu pacientov, t.j.podtu nov5ich pacientov, ktori priSli podas t$Zdia. Na kaZd6ho picienta je moZno rryEle-nit' priemerne asi 3 minrity podas jed.noho skupinov6ho sedenia. V tom dase by mal pa-cient zreferovat'a ostatni by mu mali povedat'svoje pripomienky. Znamenii to, Ze na lQpaci.entov je potrebnii asi pol hodina, ra 2O.hodina. Ak sri kaZdf tfZd.ei 4 - 5 nowi pa-cienti, treba poditat' na sedenie asi hodinu, ak len 2 - 3 staEi 30 mimit. Ak je podetpacientov eSte men5i, m6Ze sa ias dalej skracovat'. Ak sa stane, Le tlZdettne prichiid-za-jtl menej ako dvaja nowi pacienti, striica tento sp6sob skupiny zrnysel a autog6rury tr6ningje moZn6 reaLizovat'v obyiajnej otvorenej skuprne.

4.5.2. Vedenie cvidenia v AT skupindch s i.nterakciou ridastnikov

Sf to tak6 skupiny, pri ktorych vztijomn6 rozhovory cvidiacich hrajri podstatnri

rilohu. V kaZdej skupine prileZitostne prichddza k rozhovorom jedlotlirlich ri-astnikovmedzi sebou. Mali by sme teraz hovorit'o takom sp6sobe crrid.enia autog6rmeho trdningu

v skupine, pri ktorom je interakcia wyZadovand ako terapeutickj' faktor a mri,rozhodujrici

metodick5i pod.iel. Pri cviden-i autogdrureho tr6ringu v slarpiniich, kde sa md v5rtvorit'in-terakcia rnedzi jednotliwymi dlenmi, je treba ddvat' pozor hlavne na vonkaj5ie podmienky,

k;lrn pre kurzy a jednoduch6 skupiny nie sri Ziadne zvld5tne poZiad.avky na priestor.Pre skupiny so vzeijornnou interakciou je mozno doporuEit', aby v5etci riEastnici sedeliv kruhu, alebo polkruhu, alebo..poi v tvare pismena "U". Vedrici skupiny si sad.ii naniektor6 voln6 miesto a wyhfba sa tomu, aby sedel pred ostatnylmi ako uditel za kate-d.rou pred Ziakmi. Je vhod.nd mat' pri tom menSi'podet cvidiacich ako tomu bliva u beZ-

nSich skupin cvidenia. Podla nii5ho odhadu je najoptimrilnejSi pod.et 1O - 15 rid.astnfkov.

Vyvolanie a regulovalie interakcie mii pri tom nasledujrice ciele:Il Terapeutickd p6sobenie v AT skupintich je zosilnend. IJdastnici nepoErivajri- len

sprriwy ostatn;ich, m6Zu sa navzdjom pftat'r m6Zu hcnrorit' o minulych sloisenostiach,na ktord si spomenri pri informiiciach ostatn;ich a pod. T5?mto sa zintenzi-r.iuje rrj-mena skrisenosti a pacientom to ddva moZnost' osvojit' si autog6rury tr€ning akoz{litok di skrisenost' a nie ako prihu techniku cviienia.

2l V5imena skrisenosti o t'aZkostiach pri cviEeni napomdha identifikdcii a v5rrovnaivaniu

-87-

sa pacientov s r6znJrmi chybnfnai postojmi a obtiaZami, aj ked sa to neyerbalizuje

tak, ako je tomu pri skupi.novej psychoterapii.

Prfklady niekto42ch prejavov pacientov velmi ruizorzre ukazujri, do sme tlfm mienili.Reakcie na uri.iqy' rlirok pacienta boli napriklad tak6to: "lvldm takisto sklon v5etko brat'ako wy, ale skutodne to nie je vZdy vhodn6. Vy ste urdite rovnako schopn;i ako ostatninauEit'sa autog6nny trdning, mrite ale mal;y' z6ujem. Poznrim to, rme to ide totiZ podob-ne. Ste vZdy ta\ho netrpezliqi?"

Pri takomto priebehu je autog6rury tr6ning vlastne blizky takjm pomocn;im metddam

skupinovej psychoterapie ako je pracovnri terapia, pohybovri terapia, muzikoterapia, Sport

a pod. Pri nich vSetci ridastnici majri v pdstate rovnak€ rly'chodzie podmienky, ale sprd-vajri sa pritom r6zne a majri r6zne z6Zitky.

Terapeut by sa mal na z:iklade slcrisenosti zo skupinovej psychoterapie starat'o to,aby sa pri uvedenej met6de cviienia d.odrZiavali. urd.it6 hranice, iim zrirovei chrdnirii.astnikov AT skupiny pred nekontrolovateln;im p6sobenim procesov skupinovej dynamiky.

V Ziadnom pripad.e nepodporovat', aby ridastnici hovorili mi.mo skupinu o svojich Zi-votnSich zdZitkoch a slcrisenostiach. Tam, kde sa to spontdnne deje bez toho, aby to bo-lo, ako pri skupinovej psychoterapii zarneran6 urEitllm smerom, vznikd r6zrre nebezpeden-

stvo. Najneikod.nej5ie je to vtedy, ak ide o agovanie hystericky Stnrkturovan;l'ch pacien-tov. Niekedy vSak pritom ostatn-i pacienti pocit'ujri strach, Ze by mohli byt' vyzvani, aby

sa prejavili podobnl2m sp6sobom. V pripade, Le na rozd-iel od tak6hoto hysterick6ho ago-vania, pride k skutoi.ne emotivnej reakci.i, je situticia dost'v&Zrra, pretoZe nezrelti sku-pine ridastnikov nie je schopnti d,at' pacientowi zodpovedajricu rezonanciu. Niektorf pacien-ti zostrivajri sami, citia sa neschopni a pod.. To opiit'w5rvoldva u d.ruh;/ch pocity strachua viny. V skupinovej psychoterapii slcrisen;i terapeut v takejto situricii zakroEi, neslqise-n1/ si moZno ani hroziace nebezpedenstvo neuvedomi a pacientov povzbudi k d'alBim pre-javom' PovaZujerre za potrebn6 k teito problematike e5te podotknrit', Ze viidiina AT sku-pin nie je tvorenri len pacientarni s lah5imi neupdzami, ale aj pacientami s poruchami vf-vinu osobnosti. Vted.y je qrrovn:ivanie sa s neurotickou problematikou, najmii u starSichos6b kontraindikovan6.

PoZadovanie interakcie v AT skupindch mi4. za ciel prebud.ovat' tie sp6soby sprdva-nia, ktor6 vlastne stoja v ceste osvojenia si autog6nneho tr6ningu. To sa vlak m6Ze

diat' len za pred.pokladu, Ze pacient tieto sp6soby spriivarria v danej situricii prejavuj'e.Tam, kde sa prebudovarrie podari, vedie to skoro pravid.elne aj k zmene sprtivania vinlich situticiach. Deje sa to uved-omovanim si paralelnosti tlichto situricii k in5?m Zivotngy'msituticiam. U rnnoh5?ch sa to vSak deje nevedome a vtedy je moZn6 na tento proces usu-dzovat' len podla jeho r4y'sledkov.

88-

AT skupiny s interakciou sri zvI6Et' vhodn6 vtedy, ked sa autog6nny trdning v5ruZiva'

ako sito. Tento sp6sob popisoval uZ J. H. Schu1tz. Zalir.a to relativne velkorys5?m priji-

manim pacientov do skupiny. U q;7ch pacientov, ktori pri cvideni autog6nneho trdningu do-

siahli urdit6 zlep5enie sa, liedenie tlimto sp6sobom aj dokondi. Pacienti, u ktorych bolo

zleplenie velmi ma16, pokradujri v liedeni inym sp6sobom. Naji.astejSie sa tiimto pacien-

tom ponfka moZnost'nemocnidnej, alebo ambulantnej skupi.novej psychoterapie. Prechod

od cvidenia autog6nneho tr6ningu v skupine k skupinovej psychoterapii je jednoduch5i pr6-

ve vtedy, ak pacient cvidil v skupine s interakciou jej ridastnikov. V tomto pripade je

potrebn6 prediskutovat' s pacientom skutoEnost', Ze lieienie autog6nnSrm tr6ningom mu ne-

stadi, a preto sa mu ponrika in6 lieienie. Prechod pacientov do skupinovej psychotera-

pie t5?mto sp6sobom je dasto nevyhnutny. Proti Easto praktizovan6mu pl5rnul6mu prechodu

z AT skupiny do skupinovej psychoterapie mdme znain6 qy'hrady. Z tasti srne ich uZ

uviedli. ZloZerrie a motivticia ilenov skupiny, u ktorfch bol indikovany autog6nny tr<lning,

nemusi byt' vZdy vly'hodnii aj z hladiska d5rnamickej skupinovej psychoterapie.

NieEo in6 je, ak napr. zmienka o niektor;ich faktoch v-yvold v rdmci- kurzu autog6n-

neho tr<iningu diskusiu. Proti tomu nie je moZn6 nid namietat', nedii sa to vsak v Ziad-

nom pripade ozna6it' za skupinowri psychoteraplu.

4.6. Individutitna terapia autogdnnym trdningom

Skupinovii terapia autogdrur5rm tr6ningom mei mnoh6 organizadn6 aj terapeutick6 qi-

hody, praktizuje sa preto ovela dastejSie ako indirriduailna.

lndividudlna terapia mii ale tieZ svoje Speciflck6 moZnosti. Jej pouZitie preto nemu-

si byt' len qTchodiskom z n.ildze v pripade, ked o skupinov6 cvidenie prejavi ztiujem mti-

lo pacientov. lndividuiilna terapia mti svoju vlastmi indikdciu a pouZiva sa aj tam, kde

nie sri Ziadne moZnosti zorganizovat' pacientov do skupiny. Hlavnou 'r1y'hodou individudlnej

terapie je, Ze umoZiuje exploriiciou pacienta predchtidzat'vzniku jeho chybnych postojov,

ktor6 by sa mohli v priebehu autog6nneho tr6ningu ukdzat'. TaZkosti pri cvideni je moZ-

no zretelnejSie poznat' a viac sa nimi zaoberat'. Takisto strach, neistota, zlyhanie a

in6 sp6soby sprdvania sa m6Zu prejawit'v1l'raznej5ie, kl.i'm v skupine m6Zu zostat'nepoz-

nan6. To plati aj pre vzt'ah terapeut - pacient, ktor5i sa i.nd-ividutilnym rozhovorom pre-pracovdva lep5ie ako v skupine. lndividutilna terapia prinii5a so sebou aj moZnost'pre-

Pracovat'na pozadi autog6nneho tr6ningu odpor, prenos a pod. Ttito moZnost' sa d,i vy-uZit' v Sirokom rozsahu. Ak si poloZime otiizku, kde by napriek in;im moZnostiam /skupi-nov6 cvidenie autogdnneho trdningu, skupinovti psychoterapia/ bola nutnii ind-ividudlna te-raPia autog6nn5rm tr6ningom, prichtidzame k velmi presnej indikdcii tohoto sp6sobu.

;Bg-

Terapeutovi, ktorf sa chce zapracovat'v autogdrmom tr6ningu, m6Zeme poradit', ,

aby, ak je to moZn6, viedol AT skupiny. Tak ako pre vedenie skupin s interakciou pla-

ti, Ze terapeut musi mat'slcrisenosti so skupinovou psychoterapiou, tak pre irrd.ividutilnu

terapiu autog6nn5rm tr€ningom platf, Ze terapeut by mal mat' skisenosti s individutilnou

psychoterapiou iozhovorom. Ak tomu tak nie je, vznikri nebezpeienstvo, Ze pacient za-

tiahne nebadane terapeuta do terapie rozhovorom, jej priebeh terapeut nezvltid-ne, pridom

pod vplyvom okolnosti nezbadd, Ze pacient zaial riadit' IieEenie.

Z metodickdho hladiska je pri individudlnej terapii nutn6 poukdzat' na to, Ze techni-ka cvidenia musi byt'dohodnutii mimoriadne presne, Ze pri individudlnej terapii sri pod-

statne EastejSie techrrick6 chyby ako v kurzoch, alebo slorpindch, kde sa o vbet\ichottizkach techniky cvidenia opakovane hovori.

4.7. Ukondenie ndcviku a dalSia spoluprdca s pacientom

Na konci skupiny AT, ale sniid aj na konci kurzu sa mri uskutoi.nit' rozhovor s pa-

cientom. Pacient mii tu moZnost' zhodnotit' mimo skupiny svoj priebeh cvidenia a na zii-klade toho sa mu doporudi dalSi postup. Tam, kde sa uZ pouZivajri individudlne formulkya zadinajri sa robit' cviEenia zameral6 na jednotliv6. orgiiny, je u viid5iny pacientov nut-n6 dohodnrit's nimi nov6 konzultdcie. Kde o takfio pripad neide, treba lied.enie skondit'.Pri ukonEenf liedenia sa treba snaZit' I a m6. sa na tom pracovat uZ podas liedenia/, aby

pacient bol presvedEenST, Ze teraz mri poruke prostriedok, kto4im si m6Ze pom6ct' sdm aje nezdwisl5i od lekrira. Tak6to "oddelenie sa od terapeuta" sa okrem toho, Ze pacient

ziska spominan6 presveddenie, podari tlim IepSie, dim menej autoritativne a sugestivnep6sobil terapeut poEas lieEenia. UkonEenie lieEenia s t5im, Ze pacient je Eo najviac sa-mostatn3/, je ZeIanS?m stavom. Nakolko t'aZkosti pacientov, ktori chodia cwidit,, sri r6zne,nie je moZn6 dopredu urdit' podet pacientov, ktorJim sa pod,ari pln6 lvtddnutie autog6rure-ho tr6ningu a moZno u nich odakrivat' dlhodob6 samostatn6 pokradovanie cviEenia. M6Zeme

si zvolif aj inf sp6sob a s pacientami, ktori sa autog6nny trdning naud.ili, robit' eSte

dispenzdrne Pozorovaria. Tak6to vedenie pacientov r4d vfhodu, Ze sa pacienti vlastnesttile drZia pri cviEeni. Nev;/hodou jer Ze pacient to m6Ze vnimat'tak, Ze eSte stdle jepre neho potrebn6 liedenie a citi podponr terapeuta.

6al5ia moZnost'spoEfva v tom, Ze sa u pacientov zist'uje v dlh5ich Easorryrlch inter-valoch osobnd katamn6za. Vzhladom na to, Ze takto md pacient prileZitost' k rozhovoru,je moZnd ziskat'katamnestick6 ridaje u dost'wysok6ho percenta pacientov. Terapeut miitak moZnost' poznat'dalSi priebeh cviienia. Pacienti chripu tento postup dasto ako zdujemo dalSi priebeh ich I'iedenia, alebo to chdpu aj ako zdujem o efektivitu udenia sa auto-g6nnemu tr6ningu. Necitia sa preto ako ti, do potrebujri liedenie, ale ako ti, d.o svojimiskrisenost'ami prispeli k uZitoinej veci.

90-

5. SpEcr At-nB oncANov f cvtdENIA/ G. Schaeffer/

Slcrisenosti ukazirjri, i.e zr.a(nd dast' pacientov je uZ po absolvovani zdkladn6ho stupia autog6nneho trdningu schopnri dostatodne ovplyriovat' svoje t'aZkosti. -Mnohf v5ak ten-to ciel iba so samotn;foni cwiEeniami prv6ho stupia nem6Zu dosiahnut'. Pre takychto pa-

cientov boli v5ryracovan6 dalSie cvi-.enia, ktor6 oznadujeme /podla W. Lutheho/ ako auto-

g6nne modifikricie. Patria sem individudlne formulky a Specidlne orgdnov6 cviEenia, kto-r1y'ch histciriou sme sa zaoberaLi v 2. kapitole.

Pre zdstancov h5pnotickej terapie majri individuiilne formulky sk6r urEitf vnritorn3/

vzt'ah k sugesciiim, odpovedajricim posth5rpnotickllm rozkazom /priklad z h5rynotickej lieE-by enur6sis nocturna: "Dnes v noci sa nepomodite!" alebo "KaZdri noc sa prebudite o...hodine!"/. Formulticie sa zakladajri na dostatodne presne definovanom probl6me z oblastivnimania a spriivania - aZ do oblasti vegetatirrnej regulticie - a p6sobia pri.amo ako pri-klad.

Na rozdiel od toho zodpovedajri Specitilne orgd.nov6 cvidenia sk6r larvovanej suges-cii. Priklad: "Mechrir je riplne tepl1l'a plny - citite jeho v5priizdiovanie". Tieto formu-leicie sa zakladajri na znalosti vegetativnych procesov a ich srivislosti s telesnfmi t'aZ-kost'ami a sri nepriamo fyziologicky zamerand na ich odstrdnenie.

Specidlne orgdnov6 cviienia historicky siahajri do prv5ich rokov autog6nneho tr6nin-gu. V roku 1929 v svojej druhej prtici o autog6nnom trdningu lvtil Z. kapitolu/, hovoriSchultz o "objaveni psychick6ho ekvivalentu orgainov-j,ch zdZitkov". Okrem in6ho citujepozorovania o wnimani srdca pri odpovedajricom uvolneni, ktor6 normdlne pokusnd osobypopisujri ako "tup5i zeZitok chvenia v priestore hrudnika, celko4f ze1fiok pulzovania, aZ

po zvlti5tny z&Zitok dinlosti srdca".

Pri Specitilnych orgtinovfch cvideniach sa pouZivajri ro',rnak6 postupy, ako ich po-zlniime z cvideni zdklad.n6ho stupia: svalovri relaxdcia ltiaZl, roz5irovanie ciev lteplola zui,ovanie ciev /chlad/. Tieto sa po tom, ako sa pacient naudi d.ostatodne realizovat'formuliicie zdklad.n6ho

"tnpia a ziska tak urdit6 vlastn6 skrisenosti s autogdnn5rm mecha-

nizmami, intenzivnejSie v-5ruZivajri v konkr6tnej oblasti /ak sa uZ v ziikladnom stupni na-cvidovali/, alebo sa nacvii.ujri fplne nanovo. Pri koncipovani formulticii pre Spe.cidlne

orgdnov6 cvidenia sri nevyhnutn6. presn6 znalosti fyziologickfch procesov, ktor6 podmie-iujri jednak samotnri poruchu ako i fyziologick6 moZnosti jej odstriinenia. predpokladom

pouZitia takfchto cvideru u pacientov je, aby terapeut mal s nimi d.ostatodn6 skrisenosti,aby vedel ocenit'ich rii.inok na pacienta a vysvetlit'mu potrebnd srivislosti.

2.

J.

-91 -

Pri pouZfvani Speciailnych orgtinovSTch cvideni je velmi d6leZit6:

1-. sprostredkovat' formuldcie, ktor6 majri byt' rovnako presn6 a nemenn6 ako formul:i-cie ziiklad.n6ho stupia autog6nneho tr6ningu,navrhnft'sprievodn6 predstavy, ktor6 by sa mali spdjat' s formulticiami a

dostatodne, fyziologicky orientovane objasnit'mechanizmus riiinku cvidenia.

Na tomto mieste treba eSte raz d6razrre pouktizat' na vlastnri zod.povednost' pacien-ta, io si pri liedbe autog6nn;rm tr6ningom musi dobre uvedomit'najmii samotn;Z terapeut.VSetko, Eo pacientovi sdm neobjasni, mu potom chfba pri vlastnej lieEbe. Tieto medzerysi pacient obyEajne vypliuje informaiciami z inSich prarrreriorr, do m6Ze wiest'k omylom,ale i zdvaZn;im po5kodeniam.

Formuliicie 5pecidlnych orgiinovjTch cviieni sa v priebehu rokov vyvijali v podet-n;/ch zari.adeniach, kde pracovali s autog6nnJrm tr6ningom. Pozornost' tomuto vyvoju ve-noval uZ Schultz /i tea sarnotn;i termin "Specidlne orgiinov6 cvidenia' e5te nepouZivall .

K rozpracovaniu tejto problematiky dalej v5Tznanrne prispel Luthe, ktory zostavil i tabul-ku s prikladmi 5pecidlnych orgdnov;l-ch cviienf /tab. Il .

Tab. 1: Priklady Specitilnych orgdnoqy'ch cviEeni

Specirilna orgtinovti formuLka PouZitie

"Moje o6i sri chladn6"

"Moje viedka sri chladn6 a necitliv6r'Sennd hortidka, bronchidlna

astma

"M6j nos je chladn;,i" Sennti honidka, vazomotorickti

rhini.tida, bronchitilna astma

"Moje odi sli chladn6,' Glauk<im

"Moja brada

"Moje rista a

je t'aZkti"

hrtan sli chladn6"

Extr6mne naptitie svalov tviire,podriiZdenie sliznice rist a hlta-na, opuchy sli.znice

"Moja d;ichacia trubica je chladnd, m6j hmdnik KaSeIje tepl5/"

"Moje

"Moje

prav6 llav6l phica sri tepl6,'

phica sri tep16"

Phicna tuberkuldza

-92-

"Moja dychacia trubica je chladnd';

"Mdj hrudnik je tep$"

"Dycham pokojne a pravidelne"

Bronchiiilna astma

"Moja 5i.ja a ramend sri tepl6"

"Moje nohy sri tep16"

denrenanie sa

"Moje delo je prijemne chladn6, moja hlava je ' H5rpertenzia

jasnri a Jahkd"

"Srdce bije pokojne a lahko"

'rlr4oja hlava je prijemne lahkd a jasnii"

"Moja Sija je prijemne teplti"

(Jra" morgo

"Teplo ma robi ospaldho. Zaspdvam"

"Bdelost' mi je Iahostajnd"

Poruchy spiinku

"M6j nos je teply"

"Moje uSi sri tepl6"

"Moje prsty st tepl6"

"Moje prsty na nohtich sri tep16"

Pocit chladu, omrzliny

"Moje predkolenia sri tep16" Claud.icati.o intermittens

"Srdce bije pokojne a lahko" Angina pectoris

"Moja panva je tepld" G5rnekologick6 poruchy

"lv16j andlny otvor je t'alky"

"Moja panva je tepld"'

"M6j aniilny otvor je chlad.n;fi"

Hemoroidy

"M6j podbruSok je tepl;i" Zdpclr.a

"M6j antilny otvor je chlad.nli" Pruritus ani

"Moja vulva je chladnd" Pruritus vulvae

"l\rtroje prav6 ll,avdl zdpiistie je chlad.n6,' Svrbenie, bolest'

93-

Zozrtam autorov, podla ktor5i'ch je uvedenii tabulka zogtavend, pozosttiva z B inter- !

nistov, 5 psychiatrov, 2 grnekolcigov a po 1 oftalmol6govi, otolaryngolcigowi, pediatrovi

a stomatoldgovi. Je pochopitelnl., le prdve internisti sa najv5iraTnejiie_ pod,iela!1 na

rozpracovani tejto problematiky, pretoZe u ich pacientov sa poruchy, pri ktoqy'ch je in-dikovany autogelnny tr6ning, wyskytujf najdastej5ie.

Kleinsorge a Klumbi-es 11967 I svojou, v r. 1954 koncipovanou, "tr6ningovou Skol-ou"

vfznamne prispeli k rozpracovaniu noq/ch orgtinovo 5pecifick5ich formuldcii. V programe

cielendho orgtinov6ho tr6ningu, ktor5Z sa nacvidovaL v mal5Tch skupintich /skupiny hlavy,

srdca, brucha, krrrn6ho obehu, phic a skupina pokoja/, sa zdrtZovali pacienti s odpove-

dajricimi indiktici.ami. Na ztiklade t5Zchto dlhorodnych praktick52ch slcrisenosti s poruchami

jednotlivj-ch orgrinovj.ch funkcii boli v5rvinut6 formuldcie pre Specitilne cvidenia jednotli-

vlich orgdnov, ktord iiastodne zodpovedajri Lutheho tabulke. V mnohych pnpadoch sri

vSak konkretizovrind eSte presnej5ie.

5.1. Bolesti hlavy a migr6na

Pri bolestiach hlavy a migr6ne sa chlad na dele pocit'uje nezri.edka ako neprijem-

n;i a povaZuje sa preto za kontraindikiiciu. Popri formuliicii: "Hlava jasnii, volnti a lah-kd" sa v jednotliv5ich pripadoch dokonca radSej pouZiva: "Hlava je prijemne teplti". Na-koniec prichtidzame i k formuldcii: I'Hlava je 5irokti". Pomocou nej obchtid.zame probl6m,

di z terapeutick6ho hladiska najri byt' cievy rozlirend alebo z:i'Zerl6. a organizmu prene-

chiivarne, vyjadrend slovami .9chultza "dalekosiahle sebaurdenie orgdnowych funkcii".Vo vrid5ine pripadov d6.1de pri tomto cviEeni k roziireniu ciev, ktor6 sa prejavi zwj,6e-

nfm prekrvenim pokoZky tvtire. Pacientovi navrhujeme, aby sa sristredil na obraz roz-5irenia "rovnikov6ho" obvodu hlawy, ktorll si iasto uvedomuje v srivislosti s prstenco-vou, resp. "zverdkovou" bolest'ou hlavy.

Ku ktordmu z tjchto mechanizmov sa pacient prikloni, zdvisi najmii od jeho pred-stavivosti /povolenie napd.tia, uvolnenie prstencovit6ho zvieralia, uvolnenie svalov6ho

napiitia atll .1. Ako fyziologick6 wysvetlenie mu objasnime funkciu galea aponeurotica a

3 prirowych svalov, ktor6 sa nu il upinajf /m. frontalis, m. epicranius temporoparie-talis a m. occipitalis/. Fylogcneticky sa uplatiovali najmii pri zmend.ch wyrazt tvdre a

plneni obrann;ich funkcii /mradenie dela, resp. poh5.by koZe vlasatej dasti hlavy/.

Dneinf dlovek uZ tieto /atavistick6/ svaly dilerencovane neovltida. V najlepSompripade 1e schopny ich sriiasnej kontrakcie, 6inL sa zvy5uje napiitie galea aponeuroticaa zosiliujri sa bolesti hlavy. Uvtid.zan6 cviienia ved.ri k sridasn6mu uvolriovaniu kontrak-cie svalov, Eela, spdnkov a zdtylku. Tak6to odstrtinenie jed.n6ho z aktivnych .ltinkovbludn6ho kmhu vedie vo vtid5ine sledovan3/ch pripad.ov k od-ozneniu bolesti hlawy.

-94-

5.2. Syndr 6m angina pectoris

U pacientov s diagncizou angina pectoris pouZivame z'r1y'5enie teploty Iav€ho ramena

podla modelu Hauffeho lzv.lEenie teploty z 37 oC na Q oC v priebehu 15 minrit/ /porov-

naj Kleinsorge, 1956, s. %8 l. VovtiiSine pripadov pacient pozrrd typickt bolest'vyl,a-rujricu do lav6ho ramena. Trito skrisenost' moZno obydajne s rly'hodou vyuZit' pri objasne-ni v;iznarnu pouZivanlich cvideni. Teplo v Iavej hornej koni.atine, koncentrovand d.o nrkya predlaktia, ktor€ sa pacient EiastoEne naudil poEas prvdho stupia autog6nneho tr6nin-gu, sa zosiliuje pasivnou koncentr:iciou na teplo v lavej ruke , zdptisti, predlakti, Iakti,ramene a nakoniec i v ramennom k16e. Takto moZno nacviEit' pohyb tepla, ktor€ sa na-koniec koncentruje do lavej strany hrud.nika. V tomto okamZiku sa spravidla funkEnri bo-Iest' srdca uvoli'uje. Na tomto mieste treba pri.pornenrit', Ze vSetky tieto Specitilne orgri-nov6 cwidenia autog6rureho tr6ningu musia byt'nauEen6 a nacvidend rovnako cielaved.omeako cvidenia zrikladn6ho stupia. Pre toto uienie sa od.poniEa, pokial je to moZn6, obdo-bie bez subjektivnych t'azkosti, aby pasivna koncentrdcia na nov6 formuldcie nebola na-ru5ovanti intenzivn5rmi bolest'ami. Pri dostatoin;y'ch skrisenostiach pacienta s cvideniamisrdca moZno dosiahnrit'Ziadfce riEinky uZ formukiciou: "Srdce je tepl6 a bije riplne pra-vid.elnet'.

5.3. F ormy vazomotoricke j rhinitf dy

Pri sennej nddche a in5ich formtich vazomotorickej rhinitidy pouZivame postup na

z:dZerlLe ciev, s ktorjm sa pacient obozndmil pri cviieniach chladndho dela. Zv5iSend se-kr6cia a spojivkov6 drriZdenie sri totiZ d6sledkom zvJi5en6ho prekrvenia, ku ktordmu d-o-

chddza na zdklad.e vegetatiwnej reakcie na alergick6, alebo in6 pod.r:iZd.enie. I v tomtopripade posk5rtneme pacientovi zodpovedajrice patofyziologick6 zdOvodnenie, aby. mohol po-chopit' vlznam ziZeria ciev, o ktor6 sa snaZi. Koncentrdciou na chlad oEi, oEnfch vie-dok a nosa sa snaZime o cielen6 odpuchnutie sliznic /porovnaj formuldciu v tab. 1/.M6Zeme pouZit' aj prrqi krok astmatickfch cwiEeni, uveden;ich v dhlSej kapitole, ktor6mnohi Pacienti uprednostri'ujri aj preto, lebo Easto srid.asne trpia i tjrnito t'aZkost'ami.

Na autogdnnu lieEbu nridchy /Stresemann-Deninger, f959/ sa pozeriime v sfvislostis prehrievanim hltala, o ktorom sa bliZ5ie hovorf v kapitole 5.7. Autorka odponidalanasmerovat' v autog€rurom stave Spiiku jazyka dohora a nechat cer iu ,'pnid.it' teplo d.o

hypof'!2y". ddlnok sa tu vSak zrejme ned.ostavuje ani tak /irnagiruir:nou/ cestou hypo1lzy,ale sk6r rozSirenim ciev v dasndch, nose a hltane, ktor€ sa d.osahuje pred.stavou teplav tejto oblasti. U mnohfch pacientov moZno po tahfchto cvideniach pozorovat, wlrazn!pokles vfskytu nridchy. D6IeZit6 je zaEat's cviteniaml dostatod.ne vdas, pokial moZno uZ

:95-

v Prvej fdze s riedkou sekr6ciou. PouZivame tu, pri sridasnom nasmerovani Spidky jazy-ka smerom nahor, formuliiciu: "Teplo v dasndch, hltane a nose".

5.4. B ronc!riri]1a _._:t*1Prv6 5pecitilne doplnkov6 cvidenia pre pacientov s bronchitilnou astmou pochtid.zajri

eSte od Schultza. Uprednostioval oteplovanie vnritorn6ho priestorrr hrudnika a dolnychdfchacich ciest v kombindcii s ochladzovanim horn5Zch d;ichacich ciest. My sme ziskalidobr6 skrisenosti s ochladzovanim cel6ho bronchi:ilneho stromu. PouZivame pasiwnu kon-centrdciu na chlad vdychovandho vzduchu, ktorli v porovnani s teplotou tkaniv skutoinejestvuje. Cvidenie vykondvame po Eastiach: ochladzovanie vnritrajEka nosa /Schultz ne-chdval na zaEiatku tohoto cviienia nadychnut' studen3i vzduch i cez rista/, ochladzovaniehltana, hrtana, prieduSnice a nakoniec i priedu5iek. Pri d.ostatodnej technike cvideniasa vnima ochladenie aZ po priedu5nicu. Pri prechode chladu na priedu5ky sa zretelnost,tohoto Pocitu strdcal vaid5inou zostdva iba difrizny pocit chladu v okoli priedu5nice. rjfi-nok je ale aj tak dostatoiny a podla vy5etreni /Freytag - Klinger, L9691 zodpoveddridinku novodrinu, alebo ho dokonca presahuje. Pri rozhodovani o tom, ktor6 riseky d;i-chacich ciest majri byt'do ochladenia zahrnut6, sa od-por(da /Schultz, L959 b, s. I97 l,aby chlad siahal aZ do oblasti, v ktor5?ch pacient pred. alebo v priebehu ziichvatu poci_t'uje parest5.zie.

5.5. faZkosti v bruSnej oblasti

Specidlnymi formuldciami, ktor;imi sa teplo v oblasti brucha nacviien6 v zdkladnomstuPni autog6rureho tr6ningu zosiln'uje alebo premiestiuje a koncentruje, moZno owplyrunit,i mnoh6 t'aZkosti v bruSnej oblasti. v takJichto pripad.och sa podiatodnSlm priloZenim ru-ky prisluSnri oblast'"oznadi", dim sa ulahdi premiestnenie a koncentrdcia tepla. TaktomoZno ovpl5rvnit't'aZkosti lokalizovan6 v jedlotlivych Eastiach brrldnej dutiny: hornej /boIesti Zalridka, dvantistornika, podZahidkovej Zlazy a Ztdnfka/, strednej a dolnej fzdp6oa,ulcerdzna kolitid'a, ponrchy funkcie moiov6ho mechrina, men5truadn6 t,azkosti a pod./.Pri zdpche sa okrem toho odponiEa vytvorenie ustrilenej formulky pre terminovany ndvykvyprtizd'iovania stolice. Okrem priklad.ov z tab. L sa v5ruZivajri formuldcie ,,Zlinikovdoblast' riplne tepld", "hrub6 drevo teplo prek.ren6" a pod.. Aj v pripade t5ichto t,aZkostije ndcvik rs-hsi' ak sa vyuZije obdobie bez subjektivnych obtiazf.

5'6' E s encitilna hypertenzia a poruchy perif 6rneho prekrveniaNa liedbu esencidlnej h5rpertenzie a h5rpertonickfch

vhodn6 individutilne formulky ako orgdnov6 cvidenia. Vo

regulad.nych ponich sli skOr

vrid5ine pripadov je to podmie-

96-

nend subjektivnymi t'aZkost'ami. V tab. 1je w5inimka pre pripad, Ze pacient poci.t'uje I

tlak v hlave, alebo mii vlrazni iinnost' srdca.

Poruchy perif6rneho prekrvenia sa liedia posiliov.arum a predlZovanim riiinku cviEe-nia tepla, ktor6 zod,poved.d zdklad.n6mu

"topio autog6rvreho tr6ningu lv:rA aj /. kapi.tolu/.

Na tomto mieste treba pouk6.zat' na priradenie v5etkych dodatoEn5ich formulticii k prv6mu

stupiu autog6nneho tr6ningt. V $. kapitole sme poukdzali na autog6nny stav, ktor;/ cvi-diaci dosiahne po riplnom zvlddnuti zdkladn6ho stupia ako pocit hlbok6ho uvolnenia. Oso-

bitnt pozornost' je pritom potrebn6 venovat' postupn6mu predlZovaniu tohoto stavu relaxd.-

cie. V takomto autog6nnom stave sa v ndviiznosti na formuldcie ziikladn6ho stupia nacvi-dujri i formuldcie autog6nnych mod.ifikticii, usttilen;/ch formuliek a Specidlnych orgdnovych

cvideni.

5.7. Podporovanie hojenia rdn a zmieriovanie bolesti

Specidlne orgdnov6 cvidenia moZno za uriiq/ch okolnosti vy,:uZtt, aj mimo spomina-

n37ch indikadnfch oblasti. Wohlfahrt I]9SA al sledoval vplyv autog6nneho tr6ningu na ho-jenie rain. Pokusmi na sebe mohol potv-rdit', Ze experimentiilne v5rtvoren6 rany sa hojilial o tretinu rly'chlejEie, ked pouZival oteplovanie, ale tieZ znecitlivujrice ochladzovanie

poranenej oblasti Pomocou autog6nneho trdningu. Popudom pre tieto vy5etrenia boli vlast-n6 slrnisenosti s autog6nnou liedbou angr.n a chripkovll-ch ochoreni. Autor tu pouZival tep-1o v oblasti hltana, ktor6 v podobnfch situticiach v sridasnosti v5ruZivame i my. Osoba,ovliidajfca autog6nny tr6ning, m6Ze pomocou intenzivneho oteplovania autog6nnJrm sp6so-bom dosiahnut' rych).ej5ie hojenie bantilnych poraneni alebo drobnych popdlenin, naviac

pri sridasnom zmierneni bol.esti.

5.8. Poruchy spdnku

Nakoniec sa dotkneme i f.iedby pordch sp:inku. Prechodn6 formulticie zameran6 natento riiel boli uveden6 uZ v tab. 1. Slc[senosti ukazujri, Ze d-6leZity moment lieiby po-rrich sprinku spoiiva najmii v otupeni vlastn6ho irobldmu spdnku, v od.strdneni obaiv zozasptivania. Velmi n6.zorn€ prirovnanie ivddza v tejto srivislosti Schultz: "Spdnok je akoholub. Kecll sa po io- siaha, uleti, ked sa mu pokojne ponrikne ruka, prisadne',. Podland5ho r.dzor.u, nejestvuje Ziadrty zdsadnlr d6vod pre Epecitilne relaxadn6 cviEenia. Napro_ti tomu otuPenie probL6mov spdnku je vdaEn;/m pred.metom pre pouZitie individ.utilnych for-muliek. Ak niekomu s poruchou spdnku pomikame autog6nny tr6ning, urobime lep5ie, akneupriamime jeho pozornost' priamo na sprinok. V opadnom pripade .u- r.i pevne sristre-d-i a takmer urdite nezaspi. Ked mu a1e spristupnime moZnost' nacvidovat' naniestosptinku autog6nny tr6ning a pouZijeme naviac pororrnanie od.podinkovdho ridinku autog6nne-

-97-

ho trdningu a normdlneho spiinku, podari sa mu zaspat'oveJa EastejEie, ako by sme oda-kdvali.

Na tomto mieste je treba tieZ upozortrit' na dod.rZiavanie pasfvnej koncentriicie, navyznam ktorej velmi p6sobivo poukazuje Schultz: '"Kto bude tr6novat', aby zaspal labyll,bude zle trdnovat', ale i zle spat'. Kto bude tr6novat', aby tr6noval, bude dobre tr6no-vat' a dobre spat"t.

INDIVIDUA T-Ng FORMULKY/G. at Por/

Napriek tomur Ze pri autog6nnom tr6ningu dokiizatelne kladne p6sobi uZ len psycho-fyzick6 preladenie navoden6 Stand.ardn3imi formulkami zdkladn;y'ch cwideni, klddol Schultzvelk5i vfznam aj na individutilne formulky. Poukrizal na trito metddu, ktorti podstatnezviid5uje moZnosti pouZitia autogdnneho tr6ningu. Jeho Ziak Thomas lIg73l sa touto prob-lematikou dlh6 roky zaoberal a zostavil aj publikdciu, kde uvtid.za mnoZstvo prakticky po-uZiteln5ich formuliek ako podnet pre vlastnri prticu s pacientom, ako aj vyderptivajricizozrLam literatriry k tejto tdmatike. Individuiilne formulky zod.povedajri vlastne tzv. post-hypnotickSim sugesciiim, ktor6 sa vyrZivajri pri heterosugestivnych postupoch. BirnbaumlIgTl vo svojich skrimaniach o zabrid.an-i krstn6ho mena d.okdzal , Ze motiv:icia hrti vtomto vzt'ahu vj'znamnri rilohu. Hovori, Ze stav urditej potreby systdmu v5rvold napdtie,ktord je nevyhnutn6 pre reaLiziiciu nejakej dinnosti. Pri praici s individuriln5rmi formulka-mi treba vychddzat'z toho, Ze obsah formulky musi srivisiet's urditou individudlnou po-trebou, aby sa dosiahla jej realizricia. Najsk6r urditd potreba musi zmenit,sri6asnfstav, u pacienta musi teda vzniknrit'napiitie, alebo poved.and inak, pacient musf byt'prezmenu motivovan;/. Na to, aby i.ndividutilne formulky p6sobili., a aby liedenie touto metd-dou malo zmysel, musi pacient zistit', alebo sa v priebehu liedenia presveddit,, le zme-na je u neho Ziadrica. Na ztiklade tak6hoto rozhod.nutia a vzhlad.om na ciel zmeny saformulka aj rrytvrira a dtiva sa jej urtiq,i obsah. pod.Ia Schultza je ideiilne, ked cvidiaciv stave pohniZenia tak intenziwne preZiva formulku, le tdto sa potom prejavi v Ziadri-

com dase riplne automaticky, bez ak6hokorvek v6rov6ho risilia pacienta.

Skrimania posth5pnotickej sugescie ukrizali, ze tento proces je tr6novatern.i.Pri opakovani pokusu podas jed-noho diu. sa dosiahne skrdtenie Easu potrebn6ho r*r rea-lizdciu skoro o jednu Stvrtinu. Takto zapad.ajri individuiilne formulky do vEeobecnych

--prirrcipov nticlk-u 1u.l"qiT_l -1.".1."_. D6leZit6 je uplzorrrenie, Ze je treba tz od. za-

6.

-98-

diatku poditat's pod-statne d.lh5im dasom, kjm formulka zadne p6sobit', neZ je tomu u zti-

kladnfch cviieni. D

Podla skrisenosti je zniime, Ze eSte viac ako pri zdklad.n5Tch cvideniach, vyjadrujri

pacienti svoje pochybnosti o tom, Ei je tak6 niedo v6bec moZn6. Na to, aby bolo moZn6

cvidiacich presveddit', Ze individuiilne formulky majri tendenciu sa realizovat', doporudo-

val Schultz pouZivat' priklad prebudenia sa v urditri hodinu po neru5enom spdnku. Tento

fenom6n oznadovan5T ako "hodina v hlave" spracoval Clauser 119541 aj monograficky. Vy-

skriSat' si to moZno uZ po zvlddnuti tiaZe a tepla v konEatindch. Pri poslednom crrideni

pred zaspanim je moZno na urditci mi-esto vsunrlt'formulku: "Prebudim sa o Siestej od-

dychnutly' a svieZi". Touto formulkou sa zdro.rei pred.id.e rannej nechuti, s ktorou najmii

mnoho neurotikov zadina dei. Podla Schultzowfch skrisenosti sa tento rikon podari hned

r 50% cvidiacich, po viacniisobnom opakovani aZ r 76% cwidiacich. Samozrejme, le aj

tu hrti v-lznamrr.6 rilohu motiviicia. Ak sa realizdcia tak6hoto w5ikonu nedari ani po viac-

niisobnom opakovani, nie je nevhodnti ani otdzka, di sniid dotydn5i nem6Ze vstat'zo stra-

chu pred poZiad-avkami a ndrokmi, ktor6 na neho dei kladie.

Thomas na ztiklade skrisenosti z praxe urdil ce15i rad faktorov, ktor6 by sa mali

brat' do rivahy pri zostavovani formuliek. Formulky majri byt' krzitke, zv:udrr6., pozitiwne,

rytmick6, obsahovo sugestivne a osobnostne w;iznamn6.

PovaZujeme za velmi uzitoEn6 dodrZiavat' uveden6 doporudenia tohoto velmi skrise-

n6ho autora najmii u tych, ktori eSte nemajri s individutiln5rmi formulkami- vtidSie skrise-

nosti. Hlawne kr:itke a sugestiwne formulky majrj. spravidla ovela viii5i rispech ako dlh6

s mnoh5irni podrobnost'ami, ktor6 sa reprodukujri velmi t'aZko. Thomas lL972l zd6razitje,l.e aj pri tomto vJrninka potvrdzuje pravidlo. Niekedy pacienti dosahujri fspech s formul-

kami, ktor6 nezod-povedajri Ziadnemu z horeuveden;ich pravidiel.

Opisuje sa napr. pripad 37-roin6ho pacienta s poranenim mozgu, ktor1y' mrival vpriemere aZ 25 epileptick5Tch ztichvatov po-as 5tvrt'roka. Sdm si zostavil nasledujricuformulku: "Automaticky si pri kaZdej aure lahnrit', sad,nrit', d.lebo zostat' ldudne stiit'.Kai.dtt dinnost' okamZite zastavit'. lnformovat' partnera. Mozog sa automaticky prekrwuje,cievy sa otvtirajri. Pri ziichvate ldudne IeZaI', nehovorit', v mrdkotnom stave nid nepod-nikat', jednat' aZ pri jasnom vedomi, nedwihat' sa, vydrZat"r!

Touto formulkou, ktord vlastne nesplia ani jedno z uveden5?ch krit6rii, dosiaholpacient zniZenie frekvencie zdchvatov v priemere la J za Stvrt'rok.

Kriitku, ale podstatu obsahujricu, formulku je dasto moZn6 vJ?racovat'len vtedy,ked je jej obsah zameranli na neuropsychologicky relevantn6 pridiny, ktor€ stoja v po-zadi chybn;ich ndwykov, alebo sp6sobov spriivani.a. V tak5ichto pripadoch je teda skrima-

nie osobnosti pacienta z hladiska jeho Zivotnej histcirie nielen vhodn6, ale priamo ne-vyhnutn6. I\led.zi lekdrmi. a psychot6gmi, ktori sa zaoberajri psychoterapiou, by nemali

d

+

!

-99-

byt'taki, ktori nie sli schopnf urobit' pred zadiatkom cviienia autog6nneho tr6ningu roz-siahlejSiu diagnostiku osobnosti, alebo ziskat'ridaje explordciou, Ei biografickou analy-

zolu. Bez toho by sa totiZ nemali tvorit' pre pacientov individuiilne formulky. Je ale dost'

aj takfch pacientov, u ktorych sa dajri dosiahnut' pozitivne zmeny iba rozhovorom.

Zd6raziovanie, Ze rispe5n6 sri len pozitiwne formulky, pLati rZ od iias Schultza.

Je v5ak treba, aby rimysel obsiahnut5? vo formulke viedol sk6r k indiferentnosti ako k na-p2itiu. Najzniimej5im la v praxi najosvedEenejSim/ prikladom na to je forrn:ulka: "Cigare-ty sri mi riplne lahostajn6". Na druhej strane sa vSak v praxi osved-iili aj formulky -"Nefajdim", alebo pri abstinencii: "Nepijem v Ziadnom dase, na Ziadnom rrieste, priZiadnej prileZitosti", hoci nie sri pozitiwne.

Thomas sa domnieva, Ze najlep5ie p6sobi zrytmtzovand formulka, napr.: "lltijimsvoje pr.iva", "Viem sa podriadil", "Zasptivam kludne". Ak sa podari rJrtmus ver6aspoiit's frekvenciou pulzu alebo dlichania, p6sobi to skoro riplne automaticky. Prtive toviak nie je vhodn6 pacientom navrhnrit', mali by na to prist' sami. U niektor5ich prili6preciznych pacientov, ktori to chcri, robit' zvl,&Et' dobre , vznikii nebezpedenstvo, Ze budri

ovplyviovat' rJrtmus d;/chania, aby ho prisp6sobili r5rtmu ver5a a nie priive naopak.

Velmi dobre sa vStepujri do pamiiti formulky, u ktorSi-ch vznikti srizvuk opakovanimzaiiatodn6ho pismena kaZd.6ho slova. /Autori uviidzajf priklad: "Die Worte wirkenweiter", t. j. v preklade slovii p6sobia dalej lvtacl. T[to formulku pouZivajri napr.u pacientov, u ktorSTch p6sobenie autog6nneho trdningu kon[i dobou cwiienia. Alebo ,,Ge_

rdusche sind ganz gleichgttltig", t.j. hluky sri mi rlplne lahostajn6, u pacientov, ktorisri velmi hdklin na zvuky podas cviEenj.a. /

PoZiad-avka, aby formulky boli indiwiiluiilne vjznamn6 z hladiska osobnosti pacientanadobrida tllrn vddSi v'lztarn, Eim viac reakcii i.i postojov treba u pacienta ovpl5,.v-nit'. TuvSak moZno bez presn6ho poznania osobnosti sk6r u5kodit' ako pom6ct'. pri takychtorimysloch musi ist'vZd.y o pacientov, u ktorlich sa robila explordcia a diagnostika osob_nosti, a u ktorych sa obyiajne pouZiva e5te nejakti.ind psychoterapeutickei metdda. TaknaPr. u niekoho, kto md zdbrany a je nesmel57 sa m6Ze pouZit'formulka',presadzujemsa", u anxidzne d.epresir.nych fornrulka "Som v bezpe-.i" a pod.

Okrem v5etkly'ch spominalych pravidiel je z hladiska efektivity p6sobenia individueil-nej formulky nevyhnutn6, aby sa . io., pacient identifikoval. Preto je najvhodnej5ie, abyterapeut v spolo-nom rozhovore s pacientom prediskutoval hi oblast,, kde md formulkap6sobit" Zl.enie formulky by mali vJrpracovat' spoloEne. od tohoto pravidla moZno upus-tit' len'r-tedy, ak treba p6sobit' na nejak5T telesn5T s5rnd.rdm. vtedy m6Ze vhodnri formulkunavrhnrit' terapeut szim. vo v5etk57ch ostatn3ich pripadoch sa osveddilo dat, pacientovi za

- 100

rilohu, aby priniesol na papieri napisanly'ch niekolko svojich niivrhov na formulky. Pred'-

tfm sa mu v5ak vysvetli zmysel individu.ilnych formuliek a teraPeut spolodne s nim pre-

berie oblast', na ktor(t md formulka p6sobit'. V rozhovore sa Potom bud wyberie naivhod-

nej5ia formulka z tfch, do navrhoval pacient, alebo sa vywori formulka novii. Pacient

si takto stanovi konednf ciel sdm, aj ked s Pomocou terapeuta. Nepocit'uje Preto takr Ze

mu formulku zvolil niekto in;i a nemd k nej indiferentny vzt'ah. Pre to vlastne nie sri

ani priklady, ktor6 uvddzame v tabulke E. 2 Ziadnlmi receptami. Treba ich chdpat' Ien

ako orientaEnri pom6cku.

Pri autog6nnom trdningu sa m6Ze stat', Ze obsah urditej formulky Prestane byt' po

urditom dase vhodn;i. Pacient m6Ze mat'pocit, Ze obsah je nezaujimav'!, zbytodn;ir ne-

sprdvny, alebo ho nejak5Tm inlim sp6sobom ru5i. V rozhovore ponrikne terapeut paciento-

vi moZnost', abX zmenil obsah formulky do tej miery, aby sa " iort mohol zase stotoz-

nit'. Ttito zmena m6Ze niekedy spoiivat' vo rXlmene poradia slow, v zmene v;Zznamu,

alebo len v zmene jednoho slova. Podla na5ich skrisenosti nie sri tak6to pocity pacientov

sp6soben6 nesprtivn5rm zostavenim formulky na zadiatku. Najiastej5ie ide o to, Ze sa Pa-

cientov vzt'dn k probl6mu, na ktorli je zameranii formulka, Po uriitom dase cviEenia

viac konkretizoval. Pre pacienta to m6Ze byt' aj zntimka toho, Ze je na ceste dosiahnut'

rispech. Tak ako to bolo v spominalom pripade zobudenia sa v urditri dobu, je moZnd

aj vSetky ind individ.uiilne formulky pouZit' uZ vtedy, ked sa podari navodit' si pocit tia-

Ze a tepla. Obsah formulky sa v takomto pripade d-dva za 5tandardn6 formulky. Je treba,

ale eSte raz lpozornit' pacientov na to, Ze internalizdcia indiwiduiilnej formulky sa do-

sahuje ay' po podstatne dlhSom Ease ako je tomu u Standardn;ich formuliek. V pripade,

le sa pre pacienta zostavilo viac ind-ivid.udlnych formuliek, je potrebn6 kaZdri z nich

cvi6it' najmenej Styri tyzdne a aZ potom prejst' k novej.

Schultz a Luthe 11962l rozdelili individutilne formulky do troch skupin, podla ich

cielov6ho zamerania:

7l Formul-ky, ktor6 podporujri normiilne psychofyzick6 funkcie.

2l Formulky s cielom niedo zmenit', napr. nejakly' zvyk, reakciu a pod.

3l Formulky, ktor6 majri za ciel ovplyrrnit' celkov6 spr:ivanie sa osobnosti.

O w5ruZivani tejto tretej skupiny formuliek

Sim stupiom autog6rureho tr6ningu. V5rnrorenie

denie do autog6nneho trdningu znamend znadn6

budeme eSte hovorit' v sririslosti s vy5-

urEitej "osobnostnej formulky" a.jej zara-

zintenzivnenie.

Luthe vo svojom sribornom diele Autogenic Therapy 1t969 lL97O bl predkladri nov6

Elenenie individu:ilnych formuliek. Vlirazne sa orientuje na psychofyziologick6 vzt'ahy,ktorly'm vo svojich v1/skumoch pripisuje podstatnJi qy'znam. Podobne ako Thomas lL972l ,

-101 -

aj Luthe pripisuje pri zostavovani formuliek prvoradj,v!,z11am Zivotnej histdrii, 5trukhi-'re a konStihicii pacienta. Na konci tejto kapitoty je tabulka, v ktorej uvtidzame p6vodndLutheho formulky. Vo svojom diele sa Luthe diStancuje od qy'ch autorov, ktori sa viacsnaZia o "poetickJi" aspekt formuliek, namiesto toho, aby zd6raziovali psychofyziologick6

Potreby pacientov a terapeutick6 principy autog6rurych metcid. Luthe konii svoju kapitoluupozornenim, Ze napriek mnoh;/m presveddivllm sprtivam o rispechu lieEby indiwid.utiln5rmiformulkami je potrebnll v tejto oblasti egte dalsi intenzivny v5iskurn. Doteraz neboli Ziad-ne pokusy objektiwizovat' p6sobenie individuiilnych formuliek. Nasledujricu tabulku je pre-to treba chiipat' len ako pom6cku pre terapeuta aj pacienta, aby si nagli v konkr6tnejsitutici.i sprdwnu formulku.

Tabulka 2. Priklady individudlnych formuliek /podla Thomasa rg72l .

Kateg6ria lndirriduiilna formulka lndikiicia, pozniimky

K technike autogdn-

neho trtiningu a psy-

choterapii v5eobec-

ne

"KIud je stdle hlb5i".

"Nid nerobit', na nid nemyslict',

vSetko sa deje samo".

"KaZd6 ru5enie prehlbuje stav

uvolnenia sttile wiac",

"llluk je mi riplne lahostajn;/,'.

"Podas trdningu zostancm dulfa svieZi".

"Po tr6ningu budern spat' l<Iud-

n5im, Llbokjm spiinkorn,,.

"Som a zostancul ist17 a uvolnc-ny".

Formulky pokoja

PouZivat' na zaiiatku proti ruSi-vplyvom

f.torra poias tr6ningu cez dei

L)ocit svieZosti po vedernom cvi-i cni

V5eobecnc na posilncnie p6sobe-

nia tr6ningu

VSeobecnd formul-ky proti bolesti

prijemne chladn6 a neboles-

prijemne tepl6 a. nebolesti-

VSetky vonkajSie bolesti

V5etky vnritorn6 bolesti

lVZay so zameranim na dami bo-lestivd oblast'/

C ervico-craniiilny s5rnclr6m.

Fantdmovti bolest'

it

tiv6"il

v6".

"5i1a ie prijemne teplti, hlava jenebolestivd".

"Klipet' na pravej nohe je chlad-n3/ a bez bolesti".

-LA2-

PredovSetk;lm teles-

nd poruchy a ocho-

renla

"PotiaZe lt'aZkosttl sri mi lahostaj-

n6tt.

"KoZa na tvdri je pokojnri a chlad-

nd.tt.

"Keby som sa mal zaEervenat', p6j-

de mi krv do n6h a nie do hlavy".

"Zadervenanie sa je mi riplne laho-

stain6".

H5rpochondrick6 preZivanie

t'aZkosti

Dermatitfda f na tvdrL je tre-ba presne lokali.zovat' miesto

w5iskytu/

Er5rtrofobia

Obmedzend schopnost' du5ev-

n6ho v;/konu

Pocity zdv-rate

Cukanie oEn;/ch viedok

HuEanie v u5iach

Rhinitis vasomotorica

Asthma bronchiale

Obezita

Zvracarrie

Obstipticia

HnaEka

PollakizririaPoruchy mikcie

Poruchy menStruadn6ho

cyklu

"Ruky sri uvolnen6, such6 a chladn6". Potenie nik"KoZa okolo bradavic je strile Bradavice

chladnejSia a bledSia".

"Bradavica sa vysuSuje, je chladnd.,

bledd a mald".

"Mozog je prekrven;i, pracuje dob-

rett.

"Idem kludne, isto a uvolnene".

"Odn6 vieEka sri kludn6 a uvolnen6".

"Uii sri pokojnd a tich6".

"Nos je chladnf a voTriji'r.

"delo, .nos a hrdlo sri prijemne chlad-

n6, prsia sri prijemne tepl6rr.

"Som kludn;y', spokojn;y' a sjty"."Zahid.ok udrZi svoj obsah".

"VSryrdzdiovanie sa d.eje presne o

Siestej "

"Hrub6 Erevo udrZi svoj obsah".

"MoEovlf mechrir udrZi ivoi obsah".rrlde to sam6 od seba, ostatn€ je mi

lahostajndr'.

"lvbn5tnrC.cia prebieha pokojne, som

riplne bez bolesti".

PredovSetklim du-

5ewn6 poruchy aochorenia

"V noci spim kludne, hlboko a dlho',.

"KaZd! veEer hlboko zaspim, musi totak byt"r.

Poruc\r spdnlor

- 103

"Doba sprinku je mi riplne lahostaj- Pre t1fch, io pracujri na smeny

ndtt.

"Som a zostaniem pokojnf a smely".

"Som v bezpedi".ttSom a zostanem bez...tt.

"Oiakdvam svoje diet'a pokojne a

smelott.

"Medzi Iudmi som uvolnenJi a vese-

ly"."Na javisku som uvolnenf a spon-

tdnny".

"I{riim pokojne, isto a uvolnene".

"Som riplne pokojnll', bez nutkarfch

popudovrr.

"Nepijem Ziadny alkohol, na Ziadnom

mieste, v Ziadnom dase, pri Ziadnej

prileZitosti".

"Nepijem".

"Alkohol je mi lahostajn;/".

"Cigarety sf mi riplne lahostajn6",

"Cigarety mi v5rpadaivajri z rrik".ttPeniaze nosim domov".

"Masturbdcia je mi lahostajnti"

"Milovanie trvti dlho".

Strach a ziibrany

r<iuie

Strach z p6rodu

Poruchy v medziludskS?ch kon-

taktoch

Strach z vystripenia

Pokusne moZno pouZit'pri nut-

kavom konani

Abrizus alkoholu /spolu s od-

vykacou liedbou/

Odvykanie fajienia

V5etky formy neZelan5Tch vy-davkov ako ha2ardnd hry,sttivky a pod.

Masturbticia

Pokusne pri ejaculatio prae-

Predov5etk;im psy-

chologick6 t'aZkos-

tiat'aZkostivpo-volani

"ditanie a myslenie ma te5i a uklud-

riuje".

"Hovorirn kJudne, plsrnule a smelo".

"ReE mi ide sama od seba".

"Pam5.t' mi shiZi dobre".t'Spominam si lahko a presne".

"Pfsanie mi ide Iahko".t'Pero sa pohybuje lahko a uvol.nene"ttDokdZem sa presadit"'.

faZkosti pri du5ewnych iin-nostiach

Zdbrany v redi

Poruchy zapamdtania

Poruchy reprodukcie

Pisiirsky ki6

faZkosti s presadzovanim sa

"Hrijim svoje priiva

"Som s:im sebou".

"Viem do chcem, chcem do viemt'

"Akceptujem in5/ch"

"Beriem ohlad na in;ich".

"Viem byt' otvoren1y'".

"Nikto nie je dokonalSi".

"KaZd!, mti nejakri chybu".

"lvlaliikosti sri mi lahostajn6".

"Mirn riid Zivot".

"DokdZem to".t'Te5im sa na budricnost"''

"V budricnosti vSetko zvlddnem" -

"Vnimam svet vo vSetklich jeho

farbdch".

Zdbraty, sebaneistota

Fgocentrici, ale aj introverti

Anankasticki

Fanaticky spravodlivi a pedantni

Depresiwni

Tabulka 3. Priklady individutilnych formuliek /podla Lutheho L96911970 bl

Kateg6ria Obsah fonnulky Indikiicia

Neutralizujrice

formulky

1.

2-

J.

"Moje hrdlo 3e 5irok6... Pre-

hftanie mi je lahostajn6".

"PeI mi je lahostajnlf-".

"Moja vdha mi je lahostajnti".

/Je mi lahostajn6 kolko vdZim. /

"Ilovorenie mi je lahostajn6".

"Hlas mi je lahostajny'".

'iaZkosti s prehftanim

Senntl niidcha a prehnan6 obavY

z pelu /napr. z rozhlasoqich

spriir'/

Nadmern<i starosti z tclesneS

hmotnosti

Koktavost'

Hovoriaci venuje nadmernf po-

zornost'hlasu, aby sa vyhol

zlyhaniu /napr. rozhlasovi hld-

satelia/

4.

5.

Posilujrice formul-

ky"Viem, Ze sa pri nutkani na

moEenie zobud"im".

"Som kludn;i aj vo svojich

snochtt.

Enuresis nocturna

Sklon k nodnej pohicii.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

-105-

"Mozog mi riadi red riPlne auto-

maticky".

"Viem, Ze sa zobudim hned ako

vstanem z postele".

"Pritomnost' in52ch mi je Iahostaj-

nd, m6j moiovl/ mechrir sa rry-

prdzdni automatickyr'.

"Moje ruky poznajri sprdwne Po-

hyby".

Koktavost'

Somnambulizmus

Zdbrarry modit' na verejn;ich

ztichodoch

Neistota hudobnikov

Absti.nendn6 for-mulky

1.

,

"Viem, Ze nev;rpijem ani kvapku Alkoholizmus

alkoholu, na Ziadnom mieste, pri

Ziadoej prileZitosti, v Ziadnej si-

tuticii; ini pijri, mne je alkohol

Iahostajny",

"Viem, Ze nevyfaldim Ziadnu ci- Fajienie

garetu, nikdy a za liadnYch okol-

nosti; inf fajiia, mne sri cigare-

ty lahostajn6".

Paradoxn6 formulky l-. "Chcem pisat' tak zle, ako je tolen moZn6".

2. "Chcel by som byt' stiile 5pinaw57"

Pisiirsky k i'd

Prehnan6 obawy z u5pinenia

sa

Podporn€ formulky "Viem, Ze som neztiwisl5Z od liekov".

"Viem, Ze som v Ikole smelf , zLy-

hania nie sri podstatn6., vZdy si

ndjdem sprdvnu cestu".

"lVlend. sri zaujimav6".

"Sny sri zaujimav€"

"Nikto nie ;e dokonaly, maliEnosti

sri nepodstatn6".

"PoEujem seba sam6ho hovorit"'.

Asthma bronchiale

PotiaZe v Skole

TaZkosti s pamdtanim si mienx-,TaZkosti so zapamd.tanim

snov

Ru5iv6 perfekcionistick6

tendencie

RuSivo p6sobiaca uhovore-

nost'

1.

2.

3.

4.

5.

6.

Pozniimka k tabulkdm 2 a 3

Nakolko aj autori v texte zd.6raziujri,Lutheho majri shiZit' hlavne ako vzor,

Ze uveden6 priklady formuliek podla Thomasa adrZali. sme sa toho aj pri preklade jednottiqich

-106-

formuliek do sloveni.iny. Formulky sme sa snaZili prekladat' tak, aby boli w5Tznamovo do

najbliZ5ie p6vodn;fm fo-rmulktim, aby si ditatel mohol urobit' ob'raz o tom, ak6 formulky

pouZivali uvedeni u.rrtori.. Je pochoiitetn6., Ze pri cvri.eni v naSich podmienkach je moZn6

p."z'.' za rovnaklim riEelom ai formulky, ktor6 znejri riplne inak.

7. IN DIKACIE AU TOG6NN EHO TRf NIN GU

/G. Schaeffer/

7.7. Z dkladn6 rivahY

pre autog6nny tr6ning plati rovnakST zdklad,nf princip ako pre vSetky lekiirske lie-

debn6 postupy: Liedbe musi predchiidzat' presnii diagnciza. Popri d6slednom fyzikilnom

vy5etreni musi byt' rovnako d.6sledne vySetren6 psychologick6 a socidlne pozadie pacien-

ta. KaZd6mu odpor(|aniu autog6rureho tr6ningu musia pred'chiidzat' rivahy, -o pomocou

neho mtime a moZeme d-osiahnut'. dim iasneiSie moZno tento ciel postavit', t5?rn sk6r sa

dd predist' nerispechom 6i pripadn;/m poSkodeniam'

Predpoklady zo strany cvidiaceho

podla odporridania ICAT /lnternational Committee for the Coordination of Clinical t

Application and Teaching of Autogenic TheraPyl z roku 1961 je autogdrury tr6ning kon-

traindikovan5T pri tychto chorobnlich stavoch:

- akritne psychdzY,

- postpsychotick6 stavy,

- i-nvoluin6 psych6zY,

- podiatodn6 Stddia schizofr6nie,

- oneroi-d-n6 stavY,

- niektor6 formy ePilePsie,

- psychotick6 mrdkotnd stavyt

- konStantn6 paradoxn6 reakcie,

- krvdcajrici pepticky vred,

- akritny srdcorly' infarkt a

- nedostatodne kontrolovan;i diabetes mellihrs.

dast'tjchto kontraindikeicii sa t1,7ka dispozicii samotn6ho pacienta, kJfm ostatn6 na-

z!.va J. H. Schultz lt97O, s. 266 I iba v5ihradami: "S otdzkou ind.ikticie autog6nnej

lieEby bezprostredne sdvisi i otiizka jej kontraindikdcie. Zatial sa mi talai nepodarilo

ntijst', najmii ak vedrici cvii.enia mii na zreteli, Ze ddvkovanie, osobi.tne to, ktor6 sa

tfka vlastn6ho ovliidania prekrvenia, musi byt'opatrn6 a indiwidud.Ine". V tejto kapi.tole

- to7

by sme chceli posk;rtnrit'nd.vod, ako m6Zu takdto vecn6 pokyny vyzerat'. Okrem kontrain-dik:icii stanovenJTch ICAT vyhidime z autog6nneho tr6ningu i deti mladSie ako 10 rokov,debilnd osoby a pacientov s pokrodilJimi psychickJfoni alebo du5evnS?mi involudn5hni proces-mi /ako napr. mozgovti sklercjza/. Relatirrne je autogdnny tr6ning kontrainclikovany u vel_mi obsedantnllch, schizoidnfch a retardovanych os6b. U tSichto od6b je nutn6 posuclzovat,v kaZdom pripade ind.ividudlne ich schopnost' adekviitneho chdpania reality.

Popri vTruZivani u zdrav;Tch os6b, kde autog6nny trdning shiZi ako prostriedok naoptimaliziiciu a ekonomizticiu sp6sobu Zivota, patria do jeho indikainej oblasti poi:etn6du5ewn6 a telesn6 funkin6 poruchy, reakcie z p'ret'aZenra, poruchy sprtivania a psycho-somatickd ochorenia.

V minulosti sa metdd.y autog6rureho trdningu v5ntZivali predov5etklim v oblasti inter-nistick5?ch funkdnj'ch porrich, teda viac pri somatickjch ako psychickjch priznakocli lerr-16z. Y poslednom dase sa vSak tento obraz zretelne zmenil, Popri neurotickych prizna-koch psychickdho charakterrr sa stdle viac hovori i o ostatnjch psychiatrickych ilclikd-ciach.

lndikadn;/ zozna:m je moZno zostavit' tak z klinick6ho ako aj psSrchologick6ho hl'arljs-ka. Ani najiemnejSou diferencidlnou diagn6.ou u oboch tychto oblastiach vsak eite irie jedanii spolahlivii indikiicia pre autogdnny trining. V koneinom d6sledku 1e rozhodu_idcaschopnost' pacienta k spolahlivej spoluprdci lvid tieZ K6nig, 19761. KeclZe sa tu diag_nosti'k dostdva do neobvyklej oblast-i, kde viac ako lekdrska veda vlddne luclske vedomiea intuicia, mal by sa tejto problernatiky dotkmit'i v rozhovore s pacientom /Sc6ultz1970, s. 2661: "Nakolko pri hlarlkom priebehu Je liedba autog(ilurJrm tr6ningom dasovonendroEnd, uknzuje sa vhodnd, postavit'indikain6 pole Siriic, 1..1 . vyskri5at, ju i naosob:ich a pri chorobnJich stavoch, kcle je ntidej na fspech pomerne malti. f.kfmto sp6-sobom urobime urdit5T vJ2ber, pri.iorn niim vZdy eite zostane moZnost'pouZrt,pri zlyha'itrdningu diinnejlie lieEebn6 prostrieclky.

Z psychologick6ho hladiska sa za hlavnri indikaimi oblast' povaZujri neurotick6 re-akci'e' osobitni v'fznam tu md zmieriovanie strachu v rdnrci tlmenia rezonancie afektov.v priebehu liedby sa m6Ze aktivdciou pacienta vJ.tvorir' i nov5i priaznivejii postoj k cho-robn;y'm priznakom. v pripadoch funkdne fixovanych reakcii sri popri autog6nnorn tr6ninguEasto potrebn6 i metcjdy behawioriilnej terapie. objavenie sa priznakov v pripade kom-penzovandho primtirne psychicky defektn6ho v3hinu sveddf o jeho dekompenzticii. v mno-hly'ch takfchto pripadoch je moZno autog6nny tr6ning pouZit'na rekompenzdciu stavu pa-cienta' okrem toho moZno dasto pomocou individutilnych formuliek dosiahnut, i urditdpriazniv6 owplJrvnenie 6ft osobnosti, ktord sa obydajne cielavedomie sptijajf s ernalogic-kfm psychoterapeutick;fon rozhovorom. Autog6nna rekomperrzftcia posk5,tuje iasto dobry

t

I

Irl4iIItII

.108-

v;y'chodiskov5i predpoklad pre ristavnri skupinovri teraPiu. Ttito je nutnd ti.ez v pripadoch, '

kde autog6nny tr6ning nebol pouZitly', resp. nebol rispe5n;i. Obd.obie, v ktorom Pacient

nacvi6uje autog6nny tr6ning, pocit'ujri pacienti ako znadnd zal'aZerrie. Ak sa pri tom na-

ruiuje proces udenia, moZno toto obdobie prekonat'indivi.duiilne modifikovan5foni, na kon-

fli-kt zameran;imi psychoterapeutickfmi rozhovormi. V ostatnych pripadoch moZno odpor6-

dat, iasovo ohraniien6 pokraEovani e rl. raz zapoEatej med.ikamentciznej liedby. Ak ide

o sJrmpatomaticlcf medikamentdznu lieibu, mala by byt'po dohode s pacientom ukondenri

eSte podas n:icwiku autog6nneho tr6ningu.

Ndcvik autog6nneho tr6ningu je moZngi i.ndividuiilne alebo v skupi.ne. V5eobecne up-

rednostiujeme skupinovy ndcvik. Tento sp6sob je nielen ekonomickej5i, ale vplyvom vyF

lej motivticie jednotlirrfch pacientov ltiel. priaznivo owplyv-iuje samotn5T proces ndcviku

/vid aj kapitolu 4/.

Predpoklad.y teraPeuta

Terapeut md zodpovednost' za v5iber a v5iuku os6b nacvidujricich autog6nny tr6ni.ng.

Aby mohol vziat'talqi zod-povednost', je potrebn6, aby mal rozsiahle vzdelanie v oblasti

v5ruZivania relaxainych metcid. Nestaii sa o autog6nnorn tr6ningu iba niedo nauiit'alebo

zvliidnut' jeho postupy. lba terapeut, ktory md stdle pred oEami klinickri a psychickri si-

tuticiu pacienta a vie sa do nej vZit', bude schopnf touto metddou pacientovi pom6ct'.

Terapeut rnusi byt' predov5etk5im schopn5l' sdm na sebe realizovat' aspo; zrikladnf

stupei autog6nneho tr6ningu. lvlal by preto absolvovat' skupinovSi a individudlny niicvi.k

u skrisen6ho kolegu. Mrsi mat' skrisenosti s normdlnJrm priebehom cwideni a byt' schopny

zvltidnut' pripadne sa vyskSrtujrice t'aZkosti a poruchy. balej musi mat' poznatky v urdova-

ni indikecie a v pouZivani met6d vyS5ieho stupia autog6nneho tr6ningu. Vedrici cviEenia

musi poznat' zdsady autogdnneho tr6ningu /kapitola 9/, jeho formy a ich qy'znam, rovna-

ko ako aj ich terapeutick5i dosah. Koneine mal by vediet'kriticky zhod-notit'rozdiel me-

dzi autog6nnym tr6ningom a heterosugestivnJrm wycvikom.

PretoZe autog€nny tr6ning v priebehu v1lcviku zasahuje d.o patologickfch vzt'ahov

ochoreni, musi vedrici niicviku d.okrizat'posridit'poradie funkdn;ich ponich. lvlalo by sa mu

Zivo vybawit'v mysli, ktor6 z t5ichto funkcii sa wykloni.Ii z rovnovdhy a v akej miere ich

moZno zrLova usmernit' pomocou autog6nneho tr6ningu alebo aj dalSimi lieEebnfmi met6daml

Luthe 111969 17970 b/ sa v tejto srivislosti vyjadril: "Lied.ba pacienta... pomocou

autog6nneho tr6ningu sa riplne zle pochopila, ak sa myslela iba ako "1O minritov6 vysvet-

lenie urEitej formuldcie, ktorii mii sp6sobit'uvolnenie." Lekdrov, ktori majri sklon zabt6-

d,at' , le kLinickd situ:icia pacienta potrebuje wiacej ako iba samotn;i autog6rrny tr6ni-ng,

prosime , ab5r ttito metddu nepouZivali.

_109_

Len v tomto zmysle m6Zu byt'metcidy a-utog6nnej terapie ridinn6. Len tak ich m6Ze I

lekrir spojit' s ostatn;foii psychoterapeutickjmi alebo inlfmi medicinsk5rmi metddami a umoZ-nit' pacientovi Prostrednictvom odovzdania svojich predsttiv rrjslednri aktivnu sporuprricu.StereotSrpn6 pouZitie autog6nneho tr6ningu m6Ze viest' iba k zd.iskreditovaniu metddy.

D6leZit6 je rozpoztrat' hranice tohotc postupu. V uriitJ?ch pripadoch siahnut, po kom_biniiciach metcid alebo sa zrieknut' inej terapie v prospech autog€nneho tr6ningu. Len po-ru5en6 funkcie je moZn6 v konednom d6sledku d.o uriitej miery normalizovat, psychotera-peutick}irni metddami. To plati aj pre autog6nny trdning ako organizmick3/ postup. Hrani-ce ridinnosti sa dosiahnu vtedy, ked morfologickd premeny neumoZiujri korektriru funkcii.Z tlchtorivah treba rlislovne vyiat'schultzom l]g7o, s.260l zavedenri,,nirvdna_terapiu,,vyZaduje to vSak verkf slcrisenost' a dobni pred.stavivost', aby sme sa priskoro nevzdtiva-li na morfologickej hranici. Aj tu moZno eSte raz citovat' Schultza /ako na zadiatku5ej kapitoly/, "'... indikiiciu postavit' do naj5irSie, ted.a liedbu wys}ni5at, aj u tak,Zchdi a s tak5imi chorobami, kde sa vyhliadky na rispech nezdajri a priori prilii verk6.

na-

Iu-

Nd-zorne to v5rpl;iva z tohoto pripadu:

dponidala liedba autogdnn5rm tr6ningom. Akoktorii t'aZko reaguje na medikam"^t.i"rro

sme z toho d6vodu dostatodnJi riEinok autog6nneho trdningu za nepravdepodobnl,i. Ten bolv5ak presveddeny', Ze poruchy rJrtmu sa nedajri riprne vyivetrit, iba zdvaznj,rn, poSkodenimsrdcov6ho svalu. Vy5etrenie uktizalo, Ze u pacientky Jiedlo vzru5enie uZ od 14. rokuk cxtrasystoldm. v pri.ebehu zapoEat6ho lieEenia Digltoxinom sa vysk5rtli bigeminov6 po-ruchy tachykardie, ktor6 p..i"rrtt, e5te dod.atoi.neznepokseba. a sttile viac sa uzatvtirala do

Zivota lyrn a podnikaqim sp6sobom

" o svalu a veku pacientky, zaiali sme

ro Upustili sme pritom od akejkolvck hetc_ko 'r"#H'.;r:g*^.ffi.:;;1.?J"Xl?"iJ;maly redukovat' strachovri fixdciu na chor6

Potticii na sa pacientka dostawila na sedem konzul_vykrym d. situiicii, Ze sa mohla vriitit' k'svo;im ob-roky po podnikla zas cestu na dovolenku. Dva

ntka dostavila na opiitovn6 vy5etrenie.

ri

-110-

Viedla znova svoj predch:idzajrici obvykf5? sp6sob Zivota lprd;ca v domiicnosti a ziihrade,vylety, zahrani6n6 dovolenkovd cesty/. Svoju e5te neprekonanri negativnu ovpl;rvnitelnost'lidila s urditou sebair6niou. Chcela spolu so svojim manZelom vystupit' na j-nsk6 wrchy.Zndmy varoval: "To si tnifate?", nado dostala tachykardick;i zrichvat a vflehr sa muselavzdat'.

Sedem rokov po prvej konzultdcii /december 19761 citila sa vtedy uZ 7O-rodn,i p.-cientka telesne dobre. V ostatn;.ich Styroch rokoch sa tachykardickd zrichvaty wiacej ne-opakovali. Nezwydajne tepl€ leto posledn€ho roku celkom dobre prestdla. Nepocit'uje uZviacej srdce v nijakej polohe u.

"otru. md oi eSte obavy. Je strill celkom pod.nikavo ve-

selti a napldnovala si opiit'na nasledujrici rok zahranidnri d.ovolenku. Berie nailalej Digi-toxin a pravidelne sa venuje autog6nnemu trdningu.

Predpoklad.y nticviku u zdraqlch

Posk5rtnit' autog6nny tr6ning zdravlim ludbm kurzami v lud.ovej akaddmii je velmi

d6leZitri profylakticki riloha. Schultz sa tejto rilohe venoval od prwjch dni svojej berlfn-skej Einnosti. Podet nim touto met6dou poudenfch zd.raqich na vted.aj5ej Lessingovej vy-sokej Skole prevf5il tisicky. Predseda sekcie "Autog6nneho tr6ningu a lnyprt6z!' SpoloE-

nosti lekiirskej psychoterapie NDR sa usiloval vJrworit' k tomu vhodnd predpoklady od r.1970. Pri uskutodneni kurzu pre zdrawJi-ch moZno vSrtvdrat' vtiE5ie skupiny, neZ je to pri-pustnd u pacientov. Yldy vSak musi byt' poEet frekventantov kurzu pre vedriceho cvide-

nia prehladny, aby mohol sledovat' priebeh kaZd6ho jednotlivca.

Podmienkou ridasti na tomto kurze by malo byt' odponidanie lekiira. Pre ridastnikov

platia tieto kritdria:1. Osoba by mala byt'priiceschopnd a nemala by momentdlne vyZadovat'nijakri lieEbu.

2. Nemala by mat' v anamn6ze nadmerngf' ,.fskyt funkin;y'ch ponich.

3. Nemali by sa u nej prejavovat'nijak6 t'aZk6 neurotick6 priznaky /poruchy zdlitkova sprdvania/.

Len v takom pripade sa m6Ze vedrici cviEenia skoncentrovat'na udebn;i priebeh bez

toho, aby si musel nadmieru v5imat'eventu:ilne patologick6 priznaky. Aby sa dali posti-

dit'pripadn6 autogdnne wfboje, bolo by vhodn6 brat'u kaZd6ho pacienta do rivahy aj pre-konan6 t'aZk6 psychick6 traumy lpozti kapitolu 91. ei sa tlim zaoberd o5etrujrici lektir,alebo sa tomu venuje pozornost' priimo v tr6ningovej skupine, ponechdvame na uviiZenievedricemu niicviku.

Kurz pre zdravl/ch pozostiiva z troch ftiz:1. vSeobecno-vzdekivacia a in-formativna predndSka o fyziologicklich a psychologickl,ich

ztikladoch napdtia a uvolnenia. Pritom sa mti prishipit' k ztiklad.n;/m informdciamo autog6nnom trdningu.fvod d'o autog6nneho tr6ningu pre qich, ktori sa po prvej predruiSke rozhodli na-uiit' sa autog6nny tr6ning. KaZd! ridastnik na tomto rivode predloZi lekdrske potvr-denie.

I

- 111. -

3. S prihliadnutim na podet zriEastnen;ich sa vJrtvoria trdningov6 skupiny. Tento vlastnfudebnly' kurz trvii pribliZne tri mesiace. Kald! tr€nujrici sa siim prepracuje v prie-behu troch krtitkych denn;y'ch cvideni k vlastn6mu uvolneniu. V spolodn;y'ch konzultd-ciach sa preberajri probl6my kaZddho tr€nujriceho, vysvetlia sa t'aZkosti, odstrtinianedorozumenia a prediskutujri sa nov6 rilohy. Tieto konzultatcie sa uskutod.iujri v 2al 3-t!'i.derurfch odstupoch. Pri nich sa majri predloZit' a prediskutovat' protokoly.

Zdravi sa majri w5ruiovat'len autogdnne, diZe bez heterosugestivnej pomoci. Hlavnfargument pre talcrito heterosugestivnu podporu, nedostatok dasu na d-osiahnutie Ziadricehoefektu, neprichtidza v tomto pripade do rivahy.

7.2. V Seobecn€ indi.kiicie

S autog6nn5rrn tr6ningom sa poEita v prvom rade ako s liei.ebnou met6dou pri funk-dnfch ochoreniach. Jeho pouZitie vSak m6Ze byt' prospeSn6 aj u zdravych. Dobre si uve-d-omujeme , Ze zdravLe nie je jednoducho iba nepritomnost' t'aZkosti. K normtilnemu Zivotupatria, vo vzt'ahu s poZadovanjm biologick5?m vykonom organizmu, viacej di menej poci-t'ovan6 telesn6 alebo du5evn6 t'aZkosti. Tieto t'aZkosti rn6Zeme povaZovat' za viac-menejnegativne, teda ako chorobn€, alebo z hTadiska zdravia nebezpedn6. Je to totiZ or.6.zkaZivotnej skrisenosti a vnritornej istoty, ako daleko moZno tak6to "t'azkosti zdrawSich,,

/Behrend't 1965/ hod.notit' ako normiilne. Teda ako nie chorobnd alebo potenciiilne Ekodli-v6, a t5?m ich aj tolerovat'. Za tak6 ich povaZujeme vldy, ak nesignalizujri nepoznan6 po-5kodenie orgdnov, alebo nie sri v;irazom poru5enej /vo viid5ine pripadov iba prechodne/ve getativnej rovnovd.hy.

Prdve tiito vegetatfvna rovnovdha je pred.metom autog6nneho tr6ningu.

Pte zdrav'fch rozozndvame viacer6 okruhy pouZiti-a tejto met6dy, ktor6 pri praktic-kom uplatneni nemoZno presne oddelovat', hoci to tak z didaktickfch d6vodov robfme. Ro-zoztriivame upokojovanie "grmnastiku vegetativneho nervov6ho syst6mu", oypl54riovanie bo-lesti, ovl:idanie ciev, osobitn6 cvidenia pamiiti a katalepsiu. Tii posled.nii mri podla ndShoniihladu sk6r teoretick;/ vliznam, ie ale pre pochopenie funkcie mozgu, ktord srivi.sis autog6nn5rm tr6ningom, velmi q?znamnti.

7.2.L. Upokojovanie

upokojovanie sa zakradti na postupe, ktor5? schurtz lt9zo, s. roLl oznadil ako"tlmenie rezonancie a-fektov." vychddzal pritorn z pozorovania, ze afekty sri spreviid-zan6vegetativn5rmi reakciami, ktor5ich vnimanie m6Ze afekt opd.towne zosilnit,. Tieto rezonan-cie afektu vo vegetativnej reguladnej oblasti chcel tlmit' autog6nn5rm tr6ningom, a tym

-IT2-

-d.o urditej miery a! zvy1ajfi, riEinok vzruSenia. Namiesto obvykl6ho ukolisania /Leonhard

19651 pouliva tlmenie afektu. Schultz predstavuje model obvyklej predstavy o telesnll'ch

a dubevnfch procesoch, ako d.voch na seba neziivisllich vegetatiwnych javoch, ako sekun-

ddrny. pre niis tvoria telesn6 a duSevn6 sf6ry nedetitelny a sridasne jednotn;i celok, ako

,dve striinky jednej mince. AIe nesporn6 je aj to, Ze obe funkin6 oblasti telesn6ho a du-

5evn6ho sprdvania sri vo vzt'ahu, ako dva od seba odliSn6 okruhy'rrnirnania, ako dva od

seba odliSn6 fenom6ny, takZe z kybernetick6ho hladiska sa m6Zu tavzdjom posiliovat'

alebo tlmit'. V takom regulaEnom okruhu zasahuje podla na5ich predsteiv tlmirrJT ridinok

autog6nneho tr6ningu.

My sme zwyknuti potladit'obvykle emocioniilne vzru5enia, Ze si okolostojaci nid ne-

vEimnri. Z11amend to teda, Ze zabrirrime pozorovatelnly'm zmeniim sprdvania. Toto ovldda-

nie sa je podla intenzity emociondlneho vzru5enia viacej-rnenej namtihav6. M6Ze to zna-

menat' pri velmi intenzivnom emocion:ilnom vzr-rr5erd /a afektoch/ enormn6 napiitie . Z po-

chopiteln6ho d6vod.u sme sa naudili cel6 toto spriivanie v r6znom stuPni dokonalosti.

V spolodenskom Zivote sa ovlddanie nielen sk6r akceptuje, ale v mnohfch medziludskSTch

vzt'ahoch je i ovela efektiwnej5ie. Ovlddajrici sa dlovek neziska len vy55ie socidlne oce-

nenie, ako ten do sa neovltida, ale m6Ze aj viacej dosiahnut"

Pri tlmeni rezonancie afektov prostredrLictvom autogdrureho tr6ningu sa nepotladia

vonkajlie prejavy vzruSenia silou v61e, a1e prostrednictvorn uvolnenia dochiidza k tlmeniu

reguladn6ho okruhu medzi vegetativn5rmi a emodn5imi funkdnSimi oblast'ami. Takto sa uvol-

ni srim od- seba syst6m napiitia afektu. Ako priklad uviedoL schultz velmi nrizorne strach.

Je to nielen intenzivna ndlada, ale je tieZ spreviid'zan! vegetativnymi a motorick;imi ak-

tivadnly'mi procesmi. Ked sa tieto telesn6 premeny uti5ia autog6rur5rm tr6ningom, odoznie

aj intenzita strachu. "Z prevliildajricej brirky" pocitov strachu zostane len vyblednutri spo-

mienka strachu, s ktorou sa rZ moZno vysporiad-at' /Schultz 19721 -

Sotva sa tu m6Ze vJrnorit' my5lienka, Ze pri rezonanEnom utiSovani afektov sa jednd

o otupenie emocioniilneho Zivota. Naopak, pozorujeme zekonomizovanie vnritorndho Zivota.

So vzrastajricou skrisenost'ou v autog6rurom tr6ningu sa zniZuje nutnost' napdt6ho "ovlii-

dania sa". Tjm sa realizuje riadenie spriivania sa, ktor6 je d6leZit6 pre sociiilny styk

s minimiiln5rm v5rnaloZenim energie. Vfsledok je uvolnenie schopnosti vnimania pre pozi-

tirrne ziiZitky, ktor6 Eloveka obklopujri. Schopnost'ou rezonandn6ho tlmeni.a afektov, teda

schopnost'ou uvolnit' sa m6Ze obohatit' Zivot cviiiaceho. dlovek md viacej radosti z ma-

l;ich veci v Zivote, wiac pokoja pre v5ruZitie voln6ho dasu a viacgj volnosti, aby mohol

zohladnit'potreby svojho bliZneho, pre ktor6 predtlim nemal d.as. Toto ekonomizovanie

citov6ho Zivota vedie k zlep5eniu sebaovkidania v kaZdodennom Zivote, ako o tom svedEi

nasledovnf priklad. M6Ze to n:izorne vysvetlit'vllpoved Heyera 11956 l: "Kto sa naudil

= l-13 -

v autog6nnom tr6rdngu uvoliovat', bude uvolnen5i".

Priklad 3: 46-rodnti pracovnidka vo vedricom postaveni za1al.a u nd.s nacvidovat'autog6nny tr6ning kv6li poruchaim vfslovnosti. Predtfrn iej na krdnej klinike operatirrneodstriinili pol;rp na hlasivkich.

Po Stvrtej konzult:icii o autog6nnom tr6ningu /teda asi po 10. tj,ldiochl bola schop-nd realizovat'cviienia ztiklad.n6ho

"topi.. Pri porad.e, asi o B tJ?Zdiov nesk6r, ozntimi.la

vellmi viteilna priebojniiZena, Le pri wiacer;/ch poradtich vedenia ztivodu mala t'aZkostipodrobit' sa rozvlddn5rm sprdvam niektor;Zch spolupracovnikov. PretoZe sa pri tom muselanutne ovlddat', bola po niekolkfch sch6dzach riplne vyderpanii. Teraz pri jednej z tak5?-chsch6dzi, ktoni mala viest', cwidila autog6nny trdning a navod-ila si pritom autogdnny stav.Pritom sa jej prihodilo nieio zvlai5tne: Po prrly'kriit pochopila rly'klad tak6hoto rozvldEne-ho spolupracovnika pri jeho vystripeni. UZ lej neprichodil jeho prejav tak5i rozvlddny akopredt;lm a po skondeni tohto 8 hodinov6ho zasadania bola po prq/krtit derstvii a i51a do-mov bez zvydajn6ho wyderpania. Vysvetlovala si tento ridinok autog6nneho tr6ningu tak,Ze potladil jej netrpezlivost' a podrdZdenie.

Po tejto skrisenosti zopakovala pri. podobnom ntirodnom zasadani autog6nne rezonand-n6 tlmenie a prinajmenSom s podobnjm dobrlim rispechom.

O takychto vfsledkoch cielavedom6ho, rezonandn6ho tlmenia afektov by mohli vypo-vedat' mnohi pacienti, ktori si p6vodne osvojili autog6nny tr6ning z terapeutickfch d6vo-

dov. Samostatn6 rozvedenie indikainej oblasti tohoto druhu tr6nujricimi po poEiatodnom

klinickom podnete, predpokladti samostatnll'styk s autog6rur5rm tr6ningom, ktor;i sa musi

stat' sanrozrejmou sriiast'ou vlastn6ho sp6sobu Zivota. Toto samostatnd dal5ie rozvinutievSeobecne pozorujeme len pri autog6nnej technike udenia /tzn. bez heterosugestivnejpomoci/.

7 .2.2. Regeneradn6 p6sobenie

RegeneraEn6 p6sobenie autog6nleho tr6ningu sa dii docieli.t' najsk6r vo forme

"profylaktickfch prestiivok" /Schultz L97Ol. f zko sivisia s pred.qlm spominan5?m vlastn5imupokojovanim sa. K ich koncepcii sa vraciame o niekolko storodi, V 2. kapitole sme po-ukdzali v tejto sfvislosti na prv6 vfskumy Oskara Vogta. Na ztiklad.e skrisenosti s hyp-rr6rou, ktord nazbieral, povzbudzoval vhodn6 a dostatoine inteligentn6 osoby, aby pro-strednictvom autoh5rpn6zy zaujali profylaktickd prestdvky. Znamenalo to, Ze pred.ov5etkymtreba zmiernit'napiitie pochddzajrice z toho, do sa stalo a Eo dloveka odaktiva. TedavZdy, ked pokusnti osoba stoji pred kritickou situdciou, alebo ju prekonala, mala by za-radit' takfto odpodinkov( presttivku. Pre tento ridel je auto\pndza autog6nneho tr6ninguosobitne vhodnii, a to predov5etk;irn preto, lebo vziladom na jej tendenciu k automatizo-vaniu /vid' kapitolu 4l rrie ie zdvislii na osobitnej ndlade, ktord v5rtviira podmienky preuvolnenie.

V kritick5Tch situticiach, ako napr. 1>ri nahromad.eni povirurosti, hneve a sklamani,skriSkach a celom rade inych zat'aizerri, ri6.m E.asto s dobrSim rimyslom radia, aby sme to

:L74-

v5etko vzali TahSie, nepriPfst'ali si to tak k srdcu a tiel, abY sme sa uvolnili' VeEsi- \

nou sa vSak tak6to ruivrhy nectajri realizovat'. Autog6rury tr6ning tu ponrika id'erilnu moZ-

nost,dosiahnut, pri vzraste negativneho napdtia, ktor6 je identick6 s lzazit!'rIr, alebo len

odpozorovanSim/ erno6n5?m napiitim, prostrednictvom profylaktickych prestiivok otlpovedajri-

ce sprdvanie v kritickJTch situticiach, alebo v dozvukoch, ktor6 po nich nasled.ujri. opti-

malizovat,a situiicii vecne prisp6sobit'v5ak moZno nielen spriivanie' MoZno tiez pozoto-

vat,, Ze regeneradny riiinok takejto od'podinkovej prestzivky vedie i k zlepSeniu koncen-

trdcie a tJ?m i k zlepSeniu v5ikonnosti'

V tejto srivislosti uviid.za Schultz llg51 al sprrirm Dr. Lindenmarura z Oldesloe

l:f/sll, ktory v roku 1957 preplival seim Atlantick5T ocedn v s6riovo w5rriibanom sklad'a-

com dlne. Plavba sa mu podarila i napriek radu nepredvidanych ud'alosti, ktor6 prekonal

vdaka autog6nnemu tr6ningu a 6asto pouZivan;l'ch profylakticklich prestdvok' Po 72 d'ioch

a nociach dosiahol americky breh, i ked mal napr. na koZi t'aZk6 Poranenia a zdpaly,

v5rvolan6 strilFn drtiZdenim slanou vodou. ovplyrrnil ich autog6rurym tr6ningom prdve tak

riEinne ako napr. sm.dd; ale i bludy, vyvolan6 dlhotrvajricou riplnou izoliiciou'

priive tak uvtid.z-a schultz ltg6gl priklad kozmonautov Nikolajeva a Popowida, ktori

vSruZivali autog6nny tr6ning k podobnjrn odpodinkov5Tm prestdvkam'

spraivy o autog<innych od.podinkow5Tch prestdvkach v profylaxii "manaZ6rskej choro-

by,,poch;idzajri od R. Duranta de Bousingena /1965 a/. O ich uplatneni v poradenskej

praxi Studentom, osobitne pri strachu pred skriSkou moZno ntijst'inform:icie v praxi

von Bauera a wetta 11963l. Konedne moZno ntiist'i niivod.y na "profylaktick6 prestdvkyrl

/Thomas, Ig73l v spo;eni s individuailnymi formulkami ako "udenie ma te5i", "moje 5tfr-

dium je d6leZit6", "skri5ka sa podari" a mnoh;foni injmi'

7.2.3. Gymnastika vegetativneho nervov6ho syst6mu

Schultz lLgTOl hovori vo svojej udebnici o "wnritornej grmnastike", ktord by sa

tak ako normdlna pohybovri g5,'mnastika mala stat' sriEast'ou celkovej starostlivosti o zdra-

vie. Zjednodusene precLstawuje trito grmnastika wykoniivanie urditfch pohyboqich stereo-

tJ4)ov, kto::6 sa stdlSrm nacvidovanim stdvajri jednoduch5ie a pl5rnulej5ie. Pripominame,

le p.ri zwyiovani vonkaj5ieho d.raiZd.enia sa mnohi ludi.a ponosujri na t'aZkosti s "v5rpina-

nim',. V porownani s relativne lahk;im ergotropnim /"sJrmPatikoqim"/ prepinanim je v!-

j, azrLe st'aZend najmri prepinanie trofotropn6 /"paras5rmpatikov6"/. Strilym nacvidovanim

uvoliovania sa v rdrnci autog6nneho tr6ningu tr6nuje i vegetativne preladovanie smerom

k parasympatikotcjnii f ako tzv. "gnnnastika vegetativneho nervov6ho syst6mu"/, ktor6 sa

tak std-va tieZ lah5ie a pl5mulei5ie.

_115_

dlovek, ktor;/ sa st'aZuje na neschopnost'vypnutia, sa bud.e snaZit'v-yhmit'neprijem-n;lm pocitom, ktor6 sri podla jeho skfsenosti spojen6 s uvoliovanim relativne vysok6hovegetativneho napiitia. Pod t5imto napiitim nepokojne hladd nov6 prileZitosti na udrZanie

dosiahnutdho stavu napiitia. I nepatrn6 podrtiZdenie v5ak m6Ze.tak;,ho stav vystupiovat'dokonca aZ k emocioniiln5rm vybuchom. Takyto jedinec zaZije v priebehu autogdnneho tr6-ningu vplyvom "glnnnastikl' vsgglativneho nervov6ho syst6mu" ulahd.enie spontdnnej rela-xiicie, ktord nastupuje staile Eastej5ie, ked prestanri p6sobit'vonkaj5ie vplyvy vyvoliiva-jrice stav napiitia. Takll-rnto sp6sobom sa nakoniec podari spontiinna relaxaicia i vtedy,ked stratia vyznam vnritorn6 podrtiZdenia. Opiit' -sa tu raz uplatiuje prirovnanie G. R.Heyera: Kto sa autog6nn5rm trdningom naudi "uvol'riovat' sa", bud.e "uvolnen;i".

'Iak ako vedie pohybovti gymnastika prostrednfctvom zlep5enia pohyblivosti k ekono-miziicii a tim i lep5ej vJrrovnanosti, ni6Ze aj ".qynurastika vegctativneho nervov6ho syste-mu" viest'k ekonomizticii a qlm i lepSej wnftornej vJrrovnanosti. K tomu patri okremin6ho i ulahdenie zaspiivania, r17'chlej-iie oclozncnic emocioniilne, ale aj telesne podnrierLe_

n6ho stawu nepokoja aZ po lepSie vyrovrr.iivanie sa s napiitirn a konfliktarni, vditane ichsprievodnfch telesnych priz-nakov, ako sme to uZ uviedli pod tdrnami "Upokojovanie sA"

a "Regencriiciatt.

7 .2.4. Zmeny zrnyslow5Zch zdLitkov

Schultz lI97Ol pripi.soval velkj. wliznam moZnosti dosiahnut'zneny znlvslovJich zii_Zitkov autog6nn5rm tr6ningom. Z pr-'aktick6ho hladiska je osobitne d6leZtt6 ov1-,l1,,vnenie bo-lesti r6znej etiolcigic. K <lobre preukiizateln5Zm zurcniim patri i ochladcnie urditych koZ-nich oblasti, napr. zdpeistia, pomocou ktor6ho uroZno dosiahnut' hypo pripadne aZ anzLl-

g6.zitt. iahko to moZno clokdzar' niekolk5imi vpichmi ostrou ih1ou. Tak€to cviienie precl-stavuje dobni pripravu pre na\odenie analg6zie r6znych koZnl2ch oblasti. OchladenimkoZnJich resp. slizniEnych oblasti moZno takto <Iosiahnut' utlmenie bolesti resp. ruiivyclipocitov. T57ka sa to nielen koZe, a1e i priestoru hltana a hrtana, spojivkoviho vaku,vonkajSich geni-tdlii a anrilnej oblasti, Pokusmi v tomto smere sa zaoberal predovietk3hlWolr'lfahrt lt95B a, b/. Jeho skri-senosti s liedbou horridkovj'ch ochoreni autog6nnym tr6-ningom boli podnetom k velmi p6sobi.v57m pokusom na vlasrnej osobe. Umele vytvoren6koZn6 rany na predlaktf sa na strane pod vplyvom autosimeho ochladzovania a tfm iznecitlivenia hojili rfchiejSie, ako na strane drul.rej, o-(etrovanej obvyklymi chirurgickj-mi metcjdami' Dmhd pokusnd s6ria s vlruZivarrim auto.qdrureho tepla rriedla k podobn6muskrdteni'u doby liedby a zmierneniu bolesti v porownani s klasickou chirurgickou lieibou.Mtime tu pred sebou hranidmi oblast' medzi- analg6ziou I a tirn i zlepbenim procesu hoje-nia/ sp6sobenou ochlad'enirn a rovnakJfon ridinkom vplyvom autog6nneho tepLa. slnisenost'

- 1.L6 -

n<is uEi, Ze vnritorn6 bolesti a neprijemnd pocity moZno sk6r ovpl5^rni't'prostred-nictvom I

tepla. MoZno tu spomen{t' r6zne t'aZkosti v oblastl brucha al po stranguriu /bolesti' pri

modeni/ pri ziipale alebo d,rdZdeni modov6ho mechrira. Pre lieEbu autog6nn5rm tr6ningom

sa ukazuje vhodnii i obdvand nodnii bolest' po extrakcii zubu, ktord sa pripisuje pretr-

viivajricej vazokonstrikcii vptyvom adrenalinu, ako prisady lokiilneho anestetika' Zvl63t',

to plati pre extr6mne pripady, kde pretrvavajrica isch6mia vedie k vzniku abscesu a vy-

Zaduje si incfziu.

priazniv6 ridinky na bantilne rezr,.6 poranenia /napr. na prstochf potvrdzujri i na5e

vlastn6 skrisenosti. Z.6Ze11ie ciev, ktor6 vznikd p6sobenim histaminu uvolnen6ho Pri Pora-

neni, moZno zretelne owplyrrnit' rozlolettim tejto riiinnej liitky autog6nn5rrn teplom, Eim sa

zabriini vzniku sekunddrnej /isch6miou pod-mienenej/ nekrcizy v okoli rezu' V konednom

d6sledku moZno pri vdasnom nasadeni autog6nleho tr6ningu dosiahnut' primdrne zhojenie

s menSimi bolest'arni a v kratSom dase'

Strudne by sme sa na tomto mieste chceli dotknrit'i dal5ej moZnosti tlmenia bolesti,

konkr6tne autog6nneho ovplyviovania bolesti hlavy. fEatt' ciewnych reguladnly'ch mecha-

nizmov v patogen6ze tSichto bolesti sa povaZuje za nepopieratelnri. ostatn;lm faktorom,

ktor6 sa tu uplatiujri, sa v tejto naSej kriitkej rivahe nebudeme venovat'. Principiiilny

probl6m s odliSenim bolesti podmienenej spazmom resp. dilatticiou ciev, resp. histamino-

vlim testom, nds privieclol k pokusom, nechat'regulticiu prebebnrit'viac menej spontdrure'

CviEenie hlawy /wid g. kapitolu Speciailne orgdnov6 cviEenra/ prenechdva vegetativnemu

regula6n6mu centru volnost' rozhodnrit', di je v danom okamZiku riEeln6 zriZenie alebo

rozEirenie ciev.

U viid5iny pozorovanl/ch Pacientov sme zistili, Le pti regulticii la tlrr. i ustripeni

bolesti hlawy/ sa uplatiuje rozSirenie ciev. Domnievame sa, Ze tento efekt srivisi s re-

Iaxiiciou pdrovfch svalov upinajricich sa na galea aponeurotica, mm. frontalesr mm'

temporoparietales a mm. occipi.tales. Nazd-dvame sa totiz, Ze reflexn6 zwf5enie naptitia

t;i.chto pdror4y'ch svalov hrif flohu pri "prstencovom pocite" , kto4i pacienti s bolest'ami

hlawy dasto uviidzajri.

Nakoniec by sme chceli e5te poukiizat', Ze zmenu zmyslov6ho vnimania /v uZ5om

zmysle slova zmiernenie, alebo odstrdnenie bolesti/ moZno dosiahnut' obdobn;y'm sp6so-

bom, ako sme ho uZ popisali pri "rezonaninom tlmeni afektov". Bolest'nie je totiz iba

zmyslov.! vnem, md tieZ svoje afektivne ridinky. Tieto sprievodn6 emdcie vo viid5ine pri-

padov vnimanie bolesti zv-j,razittji. Takto sa za urdiql-ch okolnosti dajri zmiernit', alebo

d-okonca riplne vyradit'odakdvan€ bolesti pri zubnom oSetreni, samotnlirni cvideniami zd-

kladn6ho "topi..

Zubdr nezriedka Zasne nad vecn;im a rozumn;fon ovltidanirn spriivania

takto tr6novan6ho pacienta.

-IL7-

7.2.5. Reguldcia ciev

Pri rivahach o ovplyrriovani bolesti sme sa uZ dostali do oblasti reguldcie ciev,

a to pri cviEeniach tepla a cvideniach hlawy, kde sme spominali funkcie roz5i.rovania a

z'tZovania ciev. Nie sri to v Ziadnom prfpade bezvliznamn6 funkcie, pretoZe sri sprevri-

dzan6 zmenami distribdcie krrri a uriite sa nedajri objasnit' jednoducho iba ako dlhodob6

klamnd predstavy. V tomto zmysle je oprrivnend varovanie Schultza lI97O? s.266 l, kto-

rd sme uZ citovali, 2e "... vlastnd ovltidanie vazomotorov musi byt' opatrnd a individuril-

rre", Vieme, Ze zl67.errie ciev je riaden6 s5rmpatikom, kjim ich rozSirenie je naopak d6-

sledkom uvolnenia s5rmpatick6ho drriZdeni.a. PreruSenie p6sobenia slrmpatiku teda znamend

rozSirenie art6rii v prfslu5nej oblasti krvn6ho zdsobenia. Tieto cviEenia sri d6leZit6 pre

mnoh€ t'aZkosti a sri zvldSt'vhodn6 pre tr6nujricich so sklonom k cievn5rm spazmom, pre-javujricim sa napr. studeryimi nohami. Nie zriedka sa tito Iudia /podla motta: "Ovliidam

autogdnny tr6ning, teda... "/ snaZia nepr{jemny pocit chladu na predkoleniach a nohdch

aktivne premenit'na teplo. KedZe sa im to v d6sledku s5rmpatikotropn<lho ridlnku spravid-

la nepodari, nastupujri reakcie znechutenia a skladania /"tr6ning neide", "musim to

predsa dokdzat"', "predo to priive ja nedokiiZem" a in6/. Tieto reakcie sri vSak tak isto

s5rmpatikotropn6 a s takmer matenatickou istotou vedri k zuZovaniu ciev. Takfnto pacien-

tom posk5rtneme radu, ktoni pri r6znych t'aZkostiach s autog6nnr.rn tr6ningorn pouZival aj

]. H. Schultz, aby sa probl6mu vyhli pomocou urditdho triku. Od jedndho pacienta na-

priklad rrieme, Ze si v takejto situdcii predstavuje, Ze "jeho vlastn6 doln6 kondatiny faL

pribliZne po kolend/ sri tepl6. To, do je studen6, sri nohl' patriace niekomu in6mu, do

ktorl/ch mu nid nie je". Tfmto sp6sobom sa pacient wyhol pochopiteln6mu pokuSeniu, aby

nritil teplo prenikat'do n6h ndsilne. Takfmto trikom obiSiel aktivaiciu s5rmpatiku, ktortiby urEite zabrrinila Ziadricemu ridinku. Pri dalSom opatrrrom vciteni, ako pacient dalel

uvddza, boli do pocitu tepla viiESinou zahrnut6 i predkolenia, od ktorSTch sa predtym,

ako od cudzich, di5tancoval. Podobn;y'm sp6sobom sa dajri odstriinit'i in6 lokdlne pod-

chladenia, ktord m6Zu byt'priEinou "prechladnutia", alebo lokdlnej myalgie.

Pripad 4: Schultz lt97O, s. 1161 uvtidza priklacl vrcholov6ho Sportovca, ktory3 roky qruZival autog6nny tr6ning na zvy5ovanie svojho qikonu. Bol spolu s viacerymikamardtmi zasyparyl-lavinou. K5fon skupinu na5li a vyhrabati uplSrnulo viacero hodin.Pri teplote snehu -30 tC a pochopitelnej nepriaznivej telesnej polohe sa sristredil pre-dov5etklim na to, aby neutrpel omrzliny. KaZd;ich niekolko minit si preto koncentrovalautogdnne teplo do u5i, nosa a prstov na nohdch a rukiich. Po zdchrannej akcii sa uk:i-zalo, Ze ako jedinly' z celej skupiny vyviazol bez akejkolvek omrzliny.

Podobn6 skrisenosti. ziskali autogdnne tr6novan6 osoby v r6znych, osobitne nepriaz-niqich klimatickfch situticiach /napr. v zime podas vojnyl. Jestvujri i podetn6 pozorova-nia o odstrdneni studen;,7ch n6h a zw5i5enej ntichylnosti k prechladnutiu ponrocou "gyrrrna_stiky vegetativneho nervovdho syst6mu". Specid.lne cvidenie proti ndd.che pomocou auto-

g6rmeho preladenia pochtidzajri od. Deningera ltg59 l. Aj my sme u vybranl/ch pacientov

tieto cviienla niekoJko rokov pouZivali a analogicky s uveden3im priklad.om ovpl5rrtiovania

reguliicie ciev, sme presveddeni o ich riEinnosti /vid tiel. 5. kapitolu Specieilne orgdno-

v6 cvii.enia/.

7 .2.6. Pamiit'ovd qiikony

O pamtit'oqich qikonoch, ktor6 moZno dosialrnut' pomocou trypw!,2y, jestvuje roz-

siahla li-teratrira. PrfleZitostne sa vysk5rttrje aj pri praktickom terapeutickom v5ruZiti

prekvapivd h5rpnotickii h5rpermndzia. Susukita ltgg9l sa zaoberal autosugestivnymi techni-

kami "pamdt'ovych fenom6nov". Autog6rure tr6novani m6Zu v5ruZit' podobn6 techniky pre

zlep5enie pamiit'ov6ho v1,7konu, pred ktorj sri prileZitostne postaveni v kaZdoderurom Zivo-

te. Schultz lt97O, s. 118/ uskutoEnil pokusy s reprodukciou diivno zapamiitan6ho mate-

riiilu. Nechal napriklad pokusnlZrn osobdm reprodukovat'v bdelom stave zadiatok v minu-

losti naudenej bdsne, pridom im po preruleni nechal e5te 2 minrity, aby si spomenuli

na pokraiovanie. Potom boli pokusni osoby vyzvan6, aby si navodili- Eo najhlbSf auto-

g6rury stav. V 6O96 pripadov si pokusn6 osoby spomenuli a boli schopn6 reprodukovat'

dalSie pokradovanie v minulo-sti naudeneiho textu. Podarilo sa tak spomenit'si napriklad

na detskd ver5e, nau-en6 v detstve pred JO rokmi.

dastokriit neide iba o presnri reprodukciu dtivno zapamiitanll-ch textov. Viid5inou si

treba spomenrit' iba,na jedno slovo, meno alebo dislo. Ak je v takl/chto pripadoch moZn6

celkov6 autog6nne preladenie, treba ho uprednostnit'. V diskusitich, pri volnej prednd5-

ke, alebo v podobnych situiiciach sa bude -sk6r volit'iba Eiastodn6 uvolnenie. Tu je

vhodnd Stolzom i 19531 navrhnutd Eiastodnd uvolnenie oblasti pli.ec a 5i1e doplnen6 o for-muldciu navodenia kludu, Eo vedie za spominanych okolnosti k mimoriadne zreteln6mu

vybaveniu chfbajriceho pamrit'ov6ho materidlu.

Priklad pre pamlit'ov5i vlikon ovplyvneny autog6rurym tr6ningom moZno ntijst' u Schul-

tza ll97O, s. l29l z

Pripad 5: 6O-roInd spisovatelka uvtidza: Piit'rokorr po tom, ako som sa pomerner;ichlo zacwidila do prvych stupiov autog6nneho tr6ningu a s istotou zvlddla jeho metd-dy, stratila som jedndho riina okuliare, bez kto4y'ch som nemohla pracovat'. Vo vtedaj-5ej t'aZkej situticii - hned po vojne - ncbolo ndhrady. Bezprostredngy' pokus , ndjst' zjav-ne straten6 okuliare v obchode, u jedn6ho alebo druh6ho sedliaka, kde som sa vZdy do-polud.nia zdrZiavala, bol nerispeSnli. Ovplyrrnenai situiiciou t'aZkej straty, vrritila som saspiit'do svojho bytu, kde sa mi nejasne vybavil hlboko zapadnuq/ vnem srivisiaci s mo-jimi okul.iarmi. Pomocou lege artis uskutodnendho pokusu s autog6nn5rm tr6ningom sa mireprodukoval tento, z podvedomia sa v5rn:iraj.[ci, "ze1itok": "Videla som sa, ako prikla-d:imdo vysok;ich kachli a ako som sa nakldiala ponad ve\f k65 s dreven;imi polenami.,pridom som podula zvuk ako "klaks", ako keby moje okuliare, ktor6 som normrilne nosi-la v boEnom vrecku svojej sukne, spadli do ko5a s drevom. Na to som vstala, prehra-

-L19-

bala k65 a na jeho dne som naSla straten6 okuliare. Celkom zrejme som rdno pdd oku-liarov vnimala, ale si ho neuvedomovala. V autog6nnorn ponoreni sa celf zeZitok zopako-val a aj ked iba nezretelne - sa dostal do ved.omia.

K pamrit'orrjm vSikonom moZno zaradit'i tzv. hodiny v hlave. Tento fenom6n leZi

v oblasti medzi individuiilnymi formulkami a posthJrpnotickfmLi rozkazmi. Trito pozoruhodnri

funkciu mozgu mozno nacvidovat' a demonltrovat'na tzv. nadasovanom prebridzani sa. Vy-Setrovania, najmii Clauserove lI954l ukaizali, Ze naiasovand pretnidzanie sa dokiiZe rea-Iizovat' 5O% tr6novanll'ch na prrli pokus a 76% po opakovan;ich pokusoch. Zndzoriuje to isprdva Schultza lL97O, s. LNl.

Prfpad 6: 38-rodnii lekdrka 15. ttZdei nricviku/. "Pokus o naiasovan6 prebud.eniesa Pomocou predsavzatia v relaxovanom stave bezprostredne pred usnutim viedol k zauji-marlim qy'sledkom. Po prv5i raz som sa prebudila o 10 minrit sk6rl zaspala som o 12,ako termin som si predsavzala 4 hodiny 23 a zobudila som sa bez ak6hokolvek predchti-dzajriceho ruSenia o 4 hodiny 13 minritach. \Ji. pri druhom pokuse o dve noci nesk6r somsa prebudila presne na minritu. O 1-! hodine 45 minrite som si lah1a spat'a bezprostred-ne pred zaspanim som sa nastavila na 5 hodin 37, kedy som sa i na mi.nritu presne pre-bud.ila. Spdnok predtjm i potom al po das budenia nasledujricu nedelu, B hodin 40, bolriplne pokojnf. Poznamendvam, Ze predtym tak6to nadasovan6 prebudenie nebolo -rt -iu.moZn6".

Luthe 17969 lL97O, zv6.zok L, s. I54l zrrAzor:ril tak6to terminov<i pokusy na nasle-dujricom priklade /porovnaj obr. 6/:

Pripad 7: Sest'mesiacov po r'dntgenovej a rddiovej terapii /rakovina krdku mater-nice/ sa dostavila 47-ro1#, Zena v domdcnosti na autog6ruru lieEbu. Jej matka trpela nacukrovku, otec a jeho dvaja bratia zomreli na rakovinu. V d6stedku svojho ochorenia ariidiovej terapie sa pacientka citila unaventi. Bola Iahko deprimovand, napdtii a vyder-panii a st'aZovala si na nedostatok spiinku. /"PredtJim som spdvala vZdy dobre,'.1 lej A!-valti aktivita sa vJ^ratila, nenachddzala viac radost' zo ZivoLa a mala pocit, Ze to v5et-ko je na nu privela.

Sprdva sa dhlej dotyka cel6ho radu autog6nnych met6d, vrtitane autog6rrreho tr6-ningu vyS5ieho stupia, ktor6 boli u pacientkl louZlte. V priebehu autog6ni.eho obnovo-vania schopnosti zasptivat' sa precviiovalo i naiasovan6 prebridzanie sa.

Podas 3-tjZdiov€ho obdobia sa pacientka sristred.ila na naiasovan6 prebridzanie saPomocou ustdlenej formulky: "Zobudim sa o X. xx hodine a hned potom znova zaspim."Na zaiiatku 15 pokusov pozorovala sklon prebidzat'sa 2-krdt, a to 30 aZ 60 minritsk6r alebo alebo neskdr. Sklon budit' sa preddasne sa po 7. pokuse vlrazrre zrniernila Eas budenia sa takmer zhodoval s nastdvenJfon dasom. Postupne klesala i tendencia,budit'sa priliS neskoro /poslednych 5 pokusov: o 9, 16, 5, 3 a 9 minrit nesk6r/lobr. 61.

Obr. 6:

-L20-

Trdning vnimania dasu /k pripailr 7 I .

Dvojniisobn6 budenie pred a po nastavenom dase. Pomal6

zmen5ovanie rozdielov vodi zvolen6mu dasu prebridzania.

o t?Lo-vo'g 5()

o

oLoJooc

tO.ELo

12 15pokusy

IIIIIIIIIII

5

-- L2r -

z ' s ' -!-n " :'jllr-: -k [ll9_t1' "j ' k9 =] . !

Organizmickd, t.i. psychofyziologickd p6sobenie autogdnneho tr6ningu pripri5t'a jeho

w5ruZitie nielen pri poruchdch, na kto4fch sa preukdzatelne podielajri psychick6 faktory,ale i tak3ich, kd.e sa tieto q/znamnejSie neuplatiujri. Funkdnd pomchy m6Zu postihovat,trdviace orgtiny, srdcovo-cievny a d.fchaci syst6m, mo6ov6 cesty alebo pohlavnd orgdny.MdZu sa prejavovat'' mono- ale i polysJrmptomaticky. Pri pouZiti <1h15ich psychoterapeu-tickfch Postupov je moZno autog6nne lied.it' i prevaZne psychick6 priznaky. Nasledujriceklinickd indikdcie sri iba East'ou velkdho podtu moZnosti. Z priestoroqfch d6vodov srizn{zonren€ iba zjednodu5ene a ftrZkovite, Sri obrnedzend iba na objasnenie \Tulitia auto-gdnneho tr6ningu. Patofyziologickd podrobnosti ndjde pripadn;y' zriujemca v odbornlich pri-rud.kdch.

7.3.1. Poruchy v oblasti trdviacich orgrinov

V sritasnosti miime k di.spozicii skfsenosti s riEinkami autogdrureho trdningu primnohly'ch poruchrich trriviaceho fstrojenstva. Z podetrfch moZn;y'ch indikdcii sa obmed.zf-me iba na niekolko klinickfch alebo subjektivne v1/znamn;y'ch funkEnfch ponich. Slcrisenos-ti, ktor6 mrirne k dispozicii sa dasto zakladajri na klinickfch pozorovaniach. pre mnoh6indikdcie v5ak zatial experimentdlne sledovania riEinku autogdnneho tr6ningu chfbajri.

, Velmi dasto moZno Pomocou autogdnleho tr6ningu priaznivo owpl5rvnit' ponrchy prehl-tdvania. W'endt ll954l uvddza pripad dkania.

Pripad B: 4l-rodnd pacientka ochorela pred 6 rokmi po t'aZkej telesnej prdci nafunkdnf singulnrs /Ekapie/, ktor6 sa objavovito taza11"h 1 ;z 5 selcrina a doEasne pre-strivalo iba v noci vo fdze hlbok6ho sptinku. Najrozlii.nejSie lieEebn6 pokusy, vEitaleniekolkornesadn€ho zhor5ili.. pokusy s intravendznounarkdzou lEvipanl ckej liedby. po -g_tyzaj;;';;i;:jovej hypncize chor tjZdioch "". ,i"p!.t tak stabilizo-val, Ze pacientka mohla byt'prepusterui. Sporadick6 dkanle, ktor6

". obd." wysk5rtovalopo zat'aZeni, bola s Pomocou autog6nneho trdningu schopnii zvlddnut'sauur. Cetkovli stavsa podstatne zlep5il.

Kardiospazmus. Pti tzv. kardiospazme /achalasia cardiae/ ;e na zriklade dnelnfchpoznatkov

-potrebn6 d.iferencirilne d.iagnosticky odliSit' "primrirnu dilatriciu paZerdka',

/Boitel, 19631. Napriek tomu vSak v kaZd.om pripade povaZujeme liedebnf pokus s psy-choterapeutickJ'mi Prostrredkami za opodstatnenf. Autog6rury tr6ning tu hrri rozhodujricurilohu, osobitne pri'pokroEilej autoterapii pacienta. V mnoh;y'ch pripadoch je potrebn€'za-dat' s h;rpnotickou lieEbou, nakorko mnohf pacienti sa dostavia k liedenlu vermi lychudnu-ti' Po dosiahnuti dostatodnej funkcie kardie sa prejde na dlhorodnd samoliedenie porro-cou autog6nneho tr6ningu. Klumbies /rg74l referuje o 31 pacientoch, z ktorjich 2g/t'i' asi 9o%l bolo moZno d'ostatodne ridirure lieEit' pomocou autog6nrreho tr6ningu. popri

-122-

hypndze s cielenou sugesciou na funkciu paZerdka a kardie sa pileZi-tostne uZivala i ab-t

Iadnri hypn6". po*ocou magnetofdnovei pdsky. Z Nadiska vysporiadania sa s prileZitost-

ne sa vyskytujricimi recidivami bola rozhodujrica ziiverei.rui fiiza autogdrureho tr6ningu pri

prechode na samoliedenie. U pacientov bez qirazn6ho tbytku telesnej hmotnosti sme sa

mohli obist' i bez podiatodnej hypnotickej lie6by. Aj v takfchto pripadoch, kde sme za-

Einali hnecl s autog6rurym tr6ningom, sa podarilo u pacientov dosiahnut' virimanie jednot-

lirly'ch fziz funkcie paZerdka, do sved.Ei o moZnosti vSruZitia autog6nnej liedby touto me-

tcidou.

pripad 9: 15-rodn6ho stred.o5kokika s kardiospazmom nrim poslali na dallie lieEenie

z krdnej kliniky po opakovanych liedebnych pokusoch pomocou Starckovej sondy. VeImi

citlirxf mladli ^u2 zir- s troma mladSimi srirodencami a matkou u 7O-rodn6ho star6ho otca.

Ako cezpolnS2 Zi;rk mal t'aZkosti pri nadvazovani kontaktov so svojimi spoluZiakrni. Jeho

nadpriemern5T pocit zodpoved.nosti ho viedol k prijimaniu r6znych funkcii v triede i v mltiaeZnictei organizaicli. V a6.t"aku toho mal prileZitostne t'aZkosti, ked sa v srivislostis od-chodom fosledn6ho vlaku dostrival podas v5rudovania alebo sch6dze do dasovej tiesne.V d6sledku svrcjej zod.povednosti rrydrZal Easto aZ do posledn6ho okamZiku'

Nebol dobr;im Sportovcom. Citil sa preto v porownani so svojimi spoluZiakmi menej-

cennli. Po nevydaru.tul hoditt. telesnej v1l-chovy v 13. rokoch citil po prr4i taz, Le sa mu

t'aZ5ie prehltiiva polievka v Skolskej jedtilni. Takmer o 2 roky nesk6r dostal 216 vysved-6enie, ktor6, aby neznepokoji.l matku, doma viacero dni neukdzal. PoEas cesty zo 5ko-

ly, predtym ako sa chysial prizrlat'sa matke, doilo k prv'jm pretrvrivajricim t'aZkostiam

s prehltiivanim.

R6ntgenologicky sa naSla i.ba nepatrnd dilatdcia paZerdka /Sirka pred liedbou

J2 mm, po ti"ft. 26 mml . Telesn:i hmotnost'bola primeranii veku. Napriek pomerne niakemu veku, berfc do rivahy jeho dobri motivticiu, sme u neho zadali s nticvikom autog6n-

neho tr6ningu. Zvolili sme individudlny nticvik s wyhidenim heterosug:slivne.J Pomo-ci.po fvode pri.si"l e5te 4-kriit na konzultdciu a za 7 t!'Zdiov zvlddoL ziikladnf stuPen auto-

g6rrneho tr6ningu.

UZ v tomto obdobi sa t'aZkosti s prehlttivanim vysk5rtovali zriedkavej5ie. Na ziikla-cl-e vlastnfch pozorovani si stim navrhol a naudil sa ako 5peciiilne orgtinov6 cviEenie

"kfzav6 bru5tre teplo". Takymto sp6sobom si navodil 7 aZ 8 selcrlnd- po pr,ehltnuti pocitroz5irenia kard-ie.

Rok po zadiatku liedby uviedol , teraz rZ 16-rodn;;? mladik, Styri situ.icie, po kto-rfch sa u neho objawili t'aZkosti s prehltanim. Dvakrdt to bolo v srivislosti s terminovoukoliziou, raz, ked mal t'aZkosti. presadit'sa a raz po intenzivnom pocite krivdy.

O rok nesk6r uvd<Iza dal5i ristup t'aZkosti 's prehltiivanim. ZIepEil sa nielen PaZe-rdk, z neho sam6ho sa stal "celkom in;/ dlovek". Hovorila mu to nielen matka, ale ajmnohi spoluZiaci. Teraz bol schopn;i ovela lep5ie sa Presadit'.

Tri roky po zapodati liedby sa na naSe Zelanie predstavil, teraz uZ l8-rodnf sym-patickf Student bez akfchkolvek t'aZkosti, na jednej z naSich predrui5ok z lekiirskejpsychol<igie.

Pri inom sp6sobe liedby kardiospazmu sa ridinok autog6nleho tr6rdngu podporuje

mallim mnoZstvom tepl6ho nripoja. Aj ini autori /Schuttz, 1970, s. L46 I odponidajri pa-

ci-entom vnimat' motoriku paZeriika pomocou pasivnej koncentrdcie na "vlny nadol pr6dia-

ceho tepla". S t5imto 5pecid.ln5rm orgrinovfm cvidenim sme pozorovali rispechy i. v tak;ich

-L23_

pripadoch, kde zdkladnf "ntp.i autogdnneho tr6ningu nebol dostatoEne riEirur5?.

Od Sapira a spol. lt9Xii/ pochridzajri,sprrivy o rbntgenkinematografickjch vySetre-

niach motoriky paZerdka u pacienta s hiatovou herrriou. Autog6rury tr6ning tu mal na mo-

toriku vyslovene normalizujrici riEinok.

n"rc"ti Zaluaka a g""trlru Podobn6 pozorovania sri k di.spozicii i o t'aZkostiach

v oblasti Zahidka. Na pocitoch nevolnosti a bolesti sa tu pred.ov5et$m podiela naru5end

motorika.

Okrem infch autorovuskutoEnili Sapir a Reverchot l1965l rbntgenkinematografick6rrySetrenia Zahidka pod vplyvom autogdnneho tr6ningu. Pri nasadeni autogdrureho tr6ningumotorickd aktivita Zahidka obyEajne na niekolko minrit povolila. V ndvdznosti na hito"atonickri" frizu nastripila silnej5ia motorick:i aktivita, ktorii v porovnani s normdlnoumotorikou viedla k rozsiahlejSim a silnejSim kontrakciam Zahidka. Peristaltika sa stalapravidelnejlia a zwlraznila sa i transportnii schopnost'. Takto sa zrj'chluje vfpraz<lio-vanie Zahidka i pri prileZitostne sa vysk3rtujricej poruche Eirurosti pyloru /predovSetkfmv zmysle spomalen6ho mechanizmu otvdrania/. Tak6to zlep5enie funkcie sa negika ibadirurosti Zalridka, ale aj dvandstornika a jejuna. Autori zistili, Ze tieto zmeny sri doznai.nej miery porovnateln6 s ddinkami wysokfch dtivok parasJrmpatikomimetik. Vyzdvi-hnrit' treba i pozorovania" Ze tak;.ito normalizadn;y' ridinok autog€nneho tr6ningu na funkcieZahidka a iriev sa uplatiuje i pri organick3Zch zmentich ako Zahido€n1i vred, ziipal dva-ndstorrrika, hiatov:i her:nia a stavy po operdcii Zahidka, dokonca i po jeho riplnom od-strrineni.

To, Ze sa pri takfchto vySetreniach dosiahli niekedy rozdielne wfsledky wysvetluje

Luthe 1L969 l7O d/ autog6nnymi vybojmi, ktor6 sa v oblasti Zahidka a Eriev wyskytujri

osobitne dasto. Autog€rme vJTboje v gastrointestinrilnej oblasti sa nezriedka nespriivne

interpretujri. VtidSinou sa povaZujri za nov6, alebo za zosilnenie uZ zniimych t'aZkosti.

Talqito nesprdvny vJtklad mdZe tr6nujriceho, ale aj vedriceho cwidenia viest'k preru5eniu

alebo prinajmenSom k zmene programu autog6nneho tr6ningu. Ak sa trdnujrici s tak5imito

t'aZkost'ami nezveri svojmu terapeutovi poEas konzultiicii, m6Ze to viest' k rashicim po-

chybnostiam o autog€rmom tr6ningu a k obavdm z moZrrlch "Skodlir1y'ch" ridinkov. Z toho-to bJadiska by postoj vedriceho cvidenia mal byt' nielen vecn;i, ale mal by tieZ byt' za-meran;i na preveDciu a odstraiovanie strachu pacienta. Cet5im svojim sprrivanim musi

trdnujriceho povzbudzovat' a bez ostychu sa wyjad.rit'ku v5et\im jeho ziiZitkom, s kto4i-mi sa stretne poEas nd.cwiku.

Pri zvld5t ndpadnfch autog6rurych v5ibojoch v oblasti Zalfd.ka a Eriev nawrhujeLuthe aj niektord neobrrykl6 sp6soby rieSenia. Napr. pri napinani na vracanie, ktor€sa m6Ze ako autog€nny q.iboj qysk5nnrit', sa pripravi nrid.oba. Pri opakovanom napinanisa mti neodkladne vJrvolat'zvracarrie, po ktorom rnoZno d'alej neru5ene pokraiovat, v re-laxdcii.

V ntiviiznosti na tieto rivahy - pri v5etkej zd.rZaalivosti s ohlad.om na jednotliv6

I

:I24-

pripady - by sme chceli poukdzat'na moZn6

Pri takly'chto priznakoch treba vZdy zvdZit' ialebo s traumatizujicim ziZLtkom, ako napr.

kjrn p6rodom /Luthe L969l7Ol .

priEiny autog6nnych qfbojov v oblasti brucha.

moZnost' srivislosti so sexuiilnou frustrdciou

s umel;im preru5enim tehotenstva, alebo t'aZ

Vredov:i choroba. Pri vredovej chorobe je autog6nny tr6.ning indikovan;y' z viacer;Zch

d6vodov. Ide nielen o ovplyvnenie chvilami vlraznlch t'aZkosti Prostrednictvom zlepSenia

prekrvenia a motoriky, ale tieZ o zlep5enie hojenia existujriceho vredu a konedne i o

profylaxiu jeho dalSieho tvorenia. Tu sa na5e postupy dotfkajri aj z psychosomatick6ho

hladiska d6leZitdho vplyvu k6rovfch a podk6rovjch oblasti. ln;imi slovami tu ide o owplyv-

nenie jestvujricej neur<izy. AvSak samotn;/ autog€nny trdning sprawid.la nestadi a sri po-

trebn€. dal5ie psychoterapeutickd opatrenia v zmysle na osobnost' orientovanej psychote-

rapie. Je v5ak nesporn6, Ze systematickd wykonrivanie cvid.eni zrikladn6ho stuP;a auto-

g6nneho trdningu m6Ze predstavovat dobrf zdklad pre nasledujricu, na osobnost' oriento-

vanri liedbu. D6leZitou pripravou m6Zu byt' tieZ Specirilne orgiinov6 cvidenia na zlep5enie

prekrvenia orginov, ale tieZ i.ndiwiduiilne formy, orientovan6 konkr6tne na vSZznamn6

zvyklosti v spriivani a preZivani. V budricnosti sa zrejme potvrdi riiinnost' autog6nneho

odreagovania, v oblasti ktor6ho mtime zatial iba mdlo slcfsenosti /9. kapitola "Autog6nna

terapia" / .

Opakovane sa varuje pred pouZitim cviEeni tepla v oblasti brrrcha pri krvdcani zo

Za[idoEn6ho vredu. Vjnimku tvori iba situticia, ked je Pacient v nemocniEnom lieEeni

pod dostatoi.njm dohTadorn lekrira. Pred takjimito cvideniami sa varuje i pri h5peracidi-

te, portiilnej h5rpertenzii a rakovine Zahidka. Naopak, cvidenia tepla v oblasti brucha sa

vyslovene odponidajri pri h5rpertrofickej a atrofickej gastritide a pri nedostatku Zahidod-

nej kyseliny.

Pripad 10: Schultz lL97O, s. L47 I uvddza 69-ro6nri pacientku s rozlidn;lmi t'aZkos-t'ami v oblasti Zahidka a driev, ktor6 sa pripisovali vredovej chorobe dvandstornika,Zldnikoqim kameiom a zrastom, ako d6sledku ulcer6znej kolitidy. Pacientka zadala na-cviiovat' autog6nny tr6ning. Pri velmi pokojnom, vecnom a d6slednom ndcviku robila vel-kd pokroky, takZe sa jej podarilo dosiahnut' takiner 2-mesain6 obdobi.e ripln6ho pokoja,kedy sa citila dobre bez akSTchkolvek priznakov. Naru5enie tohoto rispechu sa vysk5rtloasi po $ mesiacoch od zadiatku autog6nneho tr6ningu. Objavilo sa znova uZ predtjm savysk5rtujrice siln6 zvracanie Zahidodnfch 5tiav.

Proti tlfmto t'aZkostiam zaEala nacvidovat' 5pecificloi koncentrdciu. Pacientka si prinej prostrednictvom ohmatania a nesk6r predstawy such6ho pijav6ho papiera Zivo spritom-nila ztiZitok sucha, ktorJf potom postupne zjednocovala so zdZitkom Zahidka. Po lO-den-nom ndcviku sa pacientke podarilo pomocou autog6nneho preladenia zvliidnut'nadmerneivyluEovanie ZahidoEnej St'avy.

Operovanli Zahidok. Osobitni a najmenej jednotnri indikaEnri oblast' autog€nneho tr6-ningu predstavuje operovanf Zahidok. Podiel operovan;ich s pretrviivajricimi, alebo novo

_r25_

sa vyskJrtujricimi t'aZkost'ami na celkovom poi.te pacientov v5eobecn6ho lekiira, alebo i-n-

terrristu je pomerrre vysok;/. Pri trpezlivej anamn6ze dasto odhalime nedostatoin6 v5aov-

nanie sa s noqfon pooperadnfm stavom. Pacient je iasto sklaman3i nedostatod.n5im rly'sled-

kom operticie. easto sa tu naviac prid-ruzujri nesprdvne pochopen6 d.i6tne rad.y a nedosta-

todnti vedomosti o tom, Ze operovan;i orgtin sa m6Ze znova prisp6sobit'na viii5inu svojich

funkcii iba v priebehu urditdho iasu. Vypl;fva z toho nezriedka aktisi zmes znechutenia a

obriv, ktor6 normaLizticiu funkcii e5te naviac st'aZuj6.

Aj v tak5Tchto pripadoch ide popri vecnych informticiach predov5etk3im o to, zbavit'

pacienta strachu. Pacient musi potom dodrZiavat' spoloine v5rpracovany pldn na zlep5enie

funkcie Zahidka. D6IeZit6 je pri tom brat' ohlady na pacientove obhiben6 jedld, dim moZ-

no z doteraj5ej bezradnosti dosiahnut'prechod k jeho celkov6rnu aktivnemu postoju.

Po tychto pripravtich by sa mal nauiit'autogcinny tr6ning, pridom popri cvideniach zdklad-

n6ho stupia by mal zvlticlnut' eSte aj Specidlne cvidenia zameran6 na zlep5enie niektorjchtrriviacich funkcii f napr. pri dumpingovom syndrcime/. V takich pripadoch, kde chceme

zlep5it'celkowf postoj operovan6ho, sa hodia predov5etk;2m individuiilne formulky, ktor6v5ak musia byt' vypracovan6 velmi starostlivo.

Cholecystopatia. V pripade cholecystopatie, vditane postcholecystoktomick6ho s5,'ndr&

mu, by sa malo preskrimat' emociondlne pozadie pacienta. Beck /79701 zistil pribliZneu poLovice pacientov so Zldnikov5imi kameimi patogeneticky v;l'znamn6 naru5enie psychick6-ho vli-rrinu. Tym moZno objasnit'relatiwne dastf zmenu priznakov po operdcii Zldnika ako

i postcholecystektomickly' synd.rcim. Popri zdkLadnom stupni autog6nneho tr6ningu na afek-tivne rezonandn6 tlmenie by sa mali vo vhodnfch pripadoch pouZivat' i 5pecidlne orgdno-v6 cvidenia. MoZno ich lahko odvodit' z cvideni tepla v oblasti brucha. Difrizne a na

velkom priestore pocit'ovan6 "teplo v bruchu" sa v takli-chto pripadoch "akoby pomocou

So5ovky" dti sristredit'do oblasti ZlEnika. Vo vtidSine pripadov nie je ani potrebn6 von-kajSie oznadenie /porovnai !. kapitolu "Specliilne orgtinov6 cviienia"/, nakolko spomien-ka na bolest' alebo jej pozostatok sri spravidla dostatoi.ne Ziv6. Podobne ako po operdciiZahidka by sa i v pripadoch postcholecystoktomick6ho s5mdr6mu rnalo mysliet' na odstra-iovanie strachu. Podobnym sp6soborn pomocou individ.urilnych formuliek by sa malo ov-pl5nriovat' i emoin6 pozad.ie paci.enta.

Pri ndcviku autogdnneho tr6ningu uZ v prvjch dvoch f6,zach - t.j. pri cvid.eniachtiaZe a tepla - eSte pred zapoiatim cvideni brucha m6Ze pacient citit', alebo pod.ut' pohy-by driev. Na jednej strane to sveddi o tom, Ze pri autog6nnom tr6ningu dochiidza k cel-kov6mu preladeniu negativnych funkcii. Ukazuje to tieZ na moZnost' autog6nnej reguliiciefunkcie driev. Tak napr. pomerne iasto pozorujeme, Ze pod vplyvom autog6nneho tr6nin-

-126-

gu sa normalizuje sklon k zdpr:ine, alebo naopak k hnaEkrim, ktor6 pacienti povaZujri za '

okrajov6 priznakY.

Habiturilna zripcha. pri habituiilnej zripche treba brat' do rivahy chronicitu a subjek-

tirrny postoj pacienta k tejto funkdnej poruche. Nie zriedka naiideme med'zi osobami, ktor6

trpia na ziipchu, vysloven;ich irevn;ich h54pochondrov, ktori majrl faloSn6 predstawy a ro-

bia si prehnan6 starosti s menej dastyrn v5rpriizd.iovanim stolice. Opatrnym rozhovorom

by sa ma1 zistit' rozsah tly'chto nezriedka fraSkowiq/ch predst:iv, aby sme rovnako opatr-

ne mohli pacienta zbavit'strachu. V mnohfch pripadoch je potrebn6 vela trpezlivosti,

aby sa podarilo zmenit'h5rpochondrick6 postoje pacienta natolko, Ze sa w5rlvoria podmien-

ky pre riieln6 v5mZitie autog6nneho tr6ningu. Principiiilne sa odponida i dodatodnd pouZi-

vanie drevn6ho tr6ningu. Specirilne orgrinov6 cwiEenia by sa mali sristred.id na teplo v

malej panve a uvolnenie panvov6ho d.na /napr. "konednik ie t'aZk'!"/. Okrem toho sri in-

dividuiilne formulky vhod.n6 i pre neutraliz:iciu probl6mu /"drevd pracujri pokojne a pres-

ne,,/ a ndcvik terminu l"kvlryrdzdneniu dochtidza pol hodiny po prebudeni"/' Terapeut

si musi byt' vedomly' , Ze vzbladom na chronicitu a subjektivny vlzttam poruchy sa musia

cwidenia vykoniivat' dlhodobo, domu by mala odpovedat' i dostatoine dlhd dispenzdrtra sta-

rostlivost'.

Dr6Zdiv6 hrub6 drevo. Vzt'ah med.zi habitutilnou z:ipchou a drriZdiwjm hrubjm ire-

vom je pomerne rizky. Tdto funkdnri porucha, ktord sa najmii v mi.nulosti oznadovala aj

ako colica mucosa, md velmi dasto za ruisled.ok karcinof6biu. Zjavne sa tu uplatiuje ne-

pomer med.zi subjektivnou ztivaZnost'ou priznakov a pomerne neist;im riEinkorn medikamen-

tov. pacienti vnimajri poruchu, najmii v obdobi, ked pozorujri dast€ vyluEovarrie hlienu

stolicou, ako organick6 ochorerfe a takto si ho aj wysvetlujri. Posrideniu "choroby" le-

k:irom potom spravidla d-obre neporozumej,i. V tomto treba vidiet' hlavn6 qichodisko pri

odstraiovani strachu pacienta. UrEite tu nepomrihajri opakovan6 klinick6 wy5etrenia, kto-

rfch sa pacient i.asto d-oZad.uje. Nepomdha tu viiE5inou ani "dobr6 slovo", ktor6 v sku-

todnosti na intenzivny strach nerii.inkuje. OveJa,vhod.nej5ie je pacientovi primeran}im sp6-

sobom vysvetlit' osobi.tost' a patogen6zu poruchy, ktorou trpi. Velmi d6leZitd je podla

nalich skrisenosti poradie postupu. Ako prv6 musime u pacienta dosiahnut', aby bol schop

nf verbrilne zrrdzort:rit'podstatu a nesk6r i obsah svojho strachu. Viid5inou sa tu stret-

neme so znaEn;lm vnitorn;lm odporom pacienta, kto4i moZno prekonat' iba mimoriadne tr-pezliq/m vedenim rozhovoru. Rozhodne sa treba v5nrarovat' netrpezlivosti. Naihradnti for-

mul:icia obsahu strachu /"myslite sndd'na rakovinu"/ tu pomdha rovnako mdlo, ako na-

Sepkiivanie chlibajriceho slova. AZ v okamZiku, ked obsah strachu wychridza z rist samot-

n6ho pacienta, napr. slovo "rakovina", moZno zad.at' s vecn;fm odstraiovanim strachu.

_127_

Toto je t5?m ridinnejSie, ifm E.astej6ie sa pri iom qruZiva slov a predsttiv pacienta. Potom

mozno u pacienta zalat' s ndcvikom autogdnneho tr6ningu. Terapeut by v5ak mal poditat'

s t!,rn, Ze sa strach m6Ze objawit'znova. M6Ze sa to uktizat'napr. na intenzite, s kto-rou pacient opisuje znova sa objawujrice priznaky. Specidlne orgdnov6 cvidenia a ind.ividu-

tilne formulky odpovedajri pribliZne !irn, ktor6 boli uveden6 pri habitutilnej zdpche.

Ulcerdzna kolitida. Autog6nny tr6ning pri ulcer6znej kolitid.e slubuje rispech iba ak

sa pouZiva spolu s injmi met<fuami, ako je to nakoniec v pripade viiiSiny psychosomatic-

kfch ochoreni. Uvoliovanie sa pouZivame pri tomto chorobnom stave z dvoch d.6vodov.

V prvom rade autog6nny tr6ning prispieva k celkovej emocionrilnej a vegetativnej rovnovii-he /ako to odpovedd "rezonandn6mu tlmeniu afektu", "profylaktick3im prestaivkam" a ',grm-nastike vegetativneho nervov6ho syst6mu" l , po druh6 shiZi na cielen6 ovpl5n iovanie poii-najricej recidivy. Tyka sa to predovSetkfm chronicko-recidivujriceho priebehu, ktorf moZ-

no pozorovat' u viac ako 90% pacientov /Schaeffer, 1966 b, 1968l. Rozhoclujr.icim predpo-kladom pre pouZitie autogdnneho trdningu je, aby bol pacient dostatoine obozndrnen;Z so

svojimi ernocion:iln5rmi probl6mami, ktor6 spodivajri predov5etk;irn v oblastiach emocioneil-

nej lability, infantility, vnritornej neistoty a potreby vonkaj5ej opory. Ak sa v obdobiremisie vysk5rtne prv57 priznak podinalricej recidfrry, stoji pacient pred trojitou rilohou.Musi:

1. definovat' niiladu, v ktorej sa momentiilne nachddza f vo vSeobecnosti negativne nala-den57, ubit5i-, poniZen;/, rezignovany, opusteny/,

2. spomenrit' si na ziiZitok, ktorJi trito n:iladu rr5rvolal lm6Ze to byt' i celti 1.et,a.z z6Zit-kov/,

3. korigovat' ntiladu aZ na aktivnu povznesenri, vesehi. M6Ze sa tak stat' v d6sledkuvlastn6ho mySlienkov6ho spracovania vyvoliivajricej udalosti, alebo zapojenim os6bz okolia pacienta, ktori mu sprostredkovdvajri pocit istoty /manZelsk;i partner, ro-diE a pod../.

AZ ked sa podari splnit' hito rilohu, nasleduje autog6nny trdning pokial moZno vopakovanom pouZiti, pridom je zvltiSt'riiinn6 Easov6 predlZovanie autog6nneho stavu/analogicky k dlhotrvajricej pokojovej h5rpn6ze/. Takfmto sp6sobom sa asi polowica zo IBopacientov s ulcer6znou kolitid.ou, ktoqich sme liedili, "naud.ila,'skrtitit,recidivu na pri-bliZne 3 dni, do sme pred zapoEatfm s autog6nnou LieEbou mohli pozorovat'iba v ojedine-I;/ch pripadoch.

-L28-

7.3.2. Poruchy srdcovo-cievneho systemu

MoZnosti porusenia funkcie srdca sri velmi rozmanit6. Vo viii.Sine pripadov sa ne-

dajri nrijst' Ziadne jednozna6n6 patologick6 niilezy. EKG neukazuje bud Ziadne, alebo iba

nejasn6, pripad.ne premenliv6 ndlezy. Snaha lekira o diagnostickd objasnenie pripadu na

jednej strane a vnfmanie t'aZkostf pacientom na strane druhej m6Ze viest'v mnohfch pri-

pad.och k hlrpochond.rick6mu spracovaniu aZ k obrazu srd.covej t<jUie /funlenkampf , L9641 .

Tak6muto vl2voju moZno zabrainit' iba primeran;y'mi informiiciami zo strany lekdra.

PouZitiu autogdnneho tr6ningu musi preto predchtidzat'zodpovedajrice vecnd objasnenie

podstaty funkdnej poruchy. Toto by malo byt' primeran6 chripaniu Pacienta, obsahu jeho

strachu a pritomnosti neurdzy fmoZno tu pripomenrit' aj proces od-straiovania strachu pri

vegetativne drdZdivom hrubom dreve/. Obsahom strachu pri funkdnfch poruchtich srdca

je najiastejbie srdcov5? in-farkt. Ide tu teda o strach z ndhlej neodakiivanej smrti /na

rozdiel od strachu z pomal6ho, strastipln6ho zomierania pri karcinofcibii/.

Poruchy srdcov6ho rJrtmu. Pre diagnostick6 objasnenie ponich srdcovdho rJrtmut

napr. extrasyst6lie di paroxyzmailnej tachykardie je potrebn6 d6sledn6 kardiologick6 .y-

Setrenie. Mali by sa pri iom vyhidit'aj moZn6 organick6 pri6iny. Vnimanie porrich srd-

covdho rJrtmu w5rvoliiva vo viid5ine pripadov strach, ktory v mnoh3ich pripadoch samotnri

poruchu rJrtmu dalej zhorSuje. V tejto slivislosti md autog6nny trdning vegetativne a tim

i emocioniilne ttmiv5T ridinok. D6leZit6 je pokrisit'sa odhalit'emocioniilne p6sobiace zdlit-

ky. Primiimy z6:zttok /v zmysle afekti'rnej vegetatiwnej reakcie/ bfva uZ spravidla pre-

kryty a nahradengi strachom zo zdZitku spojen6ho s opakovanim poruchy srdcovdho rJdmu.

V takomto pripade je nutnii kardiologick:i starostlivost'. Jednordzov6 wyhii.enie organickej

pridiny nedokazuje navZdy disto psychog6nny p6vod. t'aZkosti. Prrive v pripade ponich

srdcov6ho rJnmu by sa stiile mal brat'zretel na moZnri pritomnost'lokalizovan6ho, vel-

kost'ou nepatrn6ho ziipalov6ho procesu. Ttito,pozornost' by v5ak v Ziadnom pripade nema-

la u pacienta znova navodit' strach, takZe i v tak;y'chto pripadoch je mimoriadne d6leZit6

neustiile vecnd objasiovanie pod.staty pritomnly'ch, t'aZkosti. Aj pri pozitivnych riEinkoch

autog6rureho tr6ningu zostdva terapeutovi d6leZitri diferenci:ilne-d-iagnostickii riloha, od

ktorej ho nemoZno oslobodit'.

Kenter l]-965l liedil pomocou autogrirureho tr6ningu 18 pacientov s extrasystolami.

Jedentist' z nich malo funkinly' p6vod, 4 vznikli na podklade organick6ho ochorenia /vdita-ne chlopiovej chyby/ a 3 na pod,klade fokdlnej in-fekcie. Bez akejkolvek medikament6znej

Iiedby iba pomocou autog6nneho tr6ningu vymizli extrasystoly u 15 pacientov. Medzi nimi

boli i 3 pacienti s fokdlnou infekciou, u ktorSich v6ak muselo byt'najsk6r odstriinen6

in-fekEn6 lozisko. Podobn6 wysledky uvddzali viaceri autori. Poukazovali pri tom vZdy aj

-129_

na skfsenosti, podla ktorfch moZno autog6nn5rm tr6ningom rispeSne lied.it' aj organicky

podmienen6 extrasystoly /podobne ako ind poruchy srdcov6ho rytmu/. Ako rfnimku uvd-d.za Luthe lL969l7O bf extrasyst6li.u v d6sled.ku digitiiisovej intoxikdcie.

Palpitticie. Ako zvfti5t'ruSivd sa niekedy oddelujri od. porrich rJrtmu. Ide tu o vni-manie siln6ho srd,cov€ho rideru, ktor6 sa Easto opisuje ako "briSenie srdca". Klinickfmvy5etrenim treba najsk6r vyhiEit' organick6 pridiny ako chlopiov6 chyby, osobitn6 formyponich rJrtmu a niektor6 celkov6 ochorenia. PrevaZnj, pod.et prid.in spad.ii do neuro-vege-tativnej oblasti. Podla Pfllggeho a lrlappesa lL96Ll sri tu v prvom rad.e d6leZit6 situticiespojen6. s oEaktivanim a rozhodovanim. Ak sa palpitticie vysk5rtujri v priebehu autogdnneho

tr6ningu, treba mysliet' na autogdrure rfboje.

HJrperkinetickJi srdcovf sJmdrdm. Od vy56i.e uvedenfch stavov od.Iisujeme hSrperkine-

tick3i srdcovSi s5mdr6m. Podla BracMeld-a a Gorlina l]1960l tu ide p ded.idne podmieneny

sklon k z'r1l-Een6mu vyludovaniu katecholaminov. Autori na5li s5rmpatikot6rury zdklad-, naktorom dochtidza pri podrriZderu k nadmern6mu vyludovaniu adrenalinu a norad-renalinu.D6sledkom toho je zv575enie minftov6ho objemu srdca, podmienen6 pred.ovSgtkjm tachykar-diou. Opakovan6 tlmenie s5rmpatikotdnnych reakcif f aj v zmysle "grmnasti.ky vegetativne-ho nervovdho syst6mu"/ pomocou autog6rureho tr6ningu pred.stavuje pri tejto poruche tripravri terapeutickri moZnost'.

Angina pectoris. S 9 percentami predstavuje angina pectoris najdastejEi.u d.iagncizu

med.zi pacientami navStevujricimi intern6 ambulancie. Ako daleko sa na t'aZkostiach podie-Iajri funkdn6 a organi.ck6 poruchy treba objasnit' d6slednyim kardiologick5?m vySetrenim.Bez ohJadu na v1lsledky wy5etreni b;i-va pacient svojim stavom znepokojen;/. plati to oso-bitne pre pripady, kedy bolest' wyZaruje do lav6ho ranena, alebo sa objavujri extrasys-toly, di in6 poruchy rJrtmu. Nezriedka sa sridasne vyskytujri aj in6 vegetativne poruchy,ktor6 vSak /pravdepodobne v d.6sledku v;iznamu, kto4/ pacienti t'aZkostiam so srdcompripisujri/ zosttivajri vtid5inou v pozad.i. Pri hodnoteni svojich t'aZkosti pacienti vychd-d.z ajt6 zo .v5etk5?ch rno ZnJ7ch, pre ni ch dosiahnuteln;/ch informdcii .

M6Zu to byt'vlastn6 pozorovania na zndmych alebo prfbuznfch, ale tieZ viac alebomenej 5t'astne napisan6 popukirno-ved-eck6 publikdcie. V negativnom zmysle sri velmiriiirur6 najmii mnoh6 "d-obre mienen6" dohady, di analogickd pribehy inJ?ch os6b. Na za-diatku takSTchto t'aZkosti bjvajri pocity strachu obyiajne najvfraznej5ie. v takfchto pri-padoch moZno pouZit' model ukolisania a-fektu /Leonhard,, 196;l . po odozneni prv6ho nti-valu strachu a rizkosti strile pretrvtiva zqy'Senti strachovii pohotovost,, ktord vytvtira pod.-mienky pre nov6 vystupiovanie strachu i. pri zd.anlivo zanedbaternfch podnetoch. lr4edzi

-130-

tak6to patria aj nevyhnuur6 diagnostick6 rikony a neuspokojiv6 wfsiedky lieEby, ak sa u i

pacienta neotupi ich emociontilne ostrie objasnenim patridnfch sriwislosti'

principiiilne spriivny postoj, Setrit'Postihnutd iasti tela, vedie u Pacientov s angl-

nou pectoris 6asto k nepriazniv6mu prehnandmu Setreniu sa' Nutn;y'm d6sledkom je Potom

stav nedostato-nej telesnej kondicie r ktoly strile viac briini rideln6mu v5nrZitiu vegetativ-

neho a emociondlneho napiitia na motorick;f pohyb ' Pacient sa takto nezriedka dostriva

d.o blud.n6ho kruhu, z ktor6ho ho m6Ze dostat'dasto iba rozhod'n6 konanie zo strany lekri-

ra. Priive tu majri rozliEnd teraPeutick6 cviEenia, zvldlt' individudlna terapia podla Le-

onharda ltgC.sl, rozhodujtci v!,ztram. Z toho vyPlfva i novd orientiicia pacienta na svo]e

srdcovtl t,aZkosti, ako sa o iu podobnjm sp6sobom snaZi Frarrkl lL952l Pomocou svojei

,,parad.oxnej intenci-e". Porad.enskou starostlivost'ou, zalneranou na odstrdnenie strachut

treba zabezpedit' aktivnu sPolupr.icu pacienta' Treba vziat' do rivahy rozdiely medzi ve-

getativne a organicky podmienenou anginou Pectoris. YZdy i pri vyslovene organicky pod-

mienenfch pripadoch, sri v hre funkdn6 pomchy. PouZitie autog6rureho tr6ningu sa preto

odporfda v oboch pripadoch. Jeho dvojriloha tu spoEfva vo vegetatirr-nom odlahdeni

f v zmysle upokojovania a profylaktickej prestiivky/ na jed'nej strane a v owpl5rvneni aktu-

dlnych t'aZkosti na strane druhej. Pre tento riEel sri vhodn6 Specirilne cvidenia srdca

/vid 5. kapitolu,,Speciailne orgiinov6 cvi-enia"/. Pri angine Pectoris je velmi d6leZit6

vJrpracovat' komplcxn}T Program, ktor;i by mal pozostdval' z telesnych cviEeni' vegetativ-

neho upokojovania a podtivania vhodnfch medikamentov' Pri vazomotorickej angine Pecto-

ris sa v priebehu liedby moZno obist' i bez poddvania liekov'

Treba re5pektovat,, :ze kriitke trvanie cvidenr /spodiatku iba 15 aZ 9 selcrind/

v podiato6n5ich fiizach m6Ze velmi ulahEit' ndcvik autog6nneho tr6ningu. Na zadiatku je

pacient pri cvideniach "so svojim srdcom" sdm, do je pre neho neobwykl6 a v5rvoliva

naviac rizkost,. po oboznameni sa s touto situiiciou moZno, podla toho ako sa zlep5uje

schopnost, pasivnej koncentriicie, trvanie cviEeni PostuPne predlZovat'. Tak6to usPoria-

danie cvideni moZno s vlfhod.ou vSrZi.t' i pri i.nlich chorobdch a funkEnl/ch poruchiich, kde

chorobn6 priznaky wyvolivajri aktudlne t'aZkosti a strach.

Aj v pripade anglny pectoris je d.6leZit6 re5pektovat' v5?znam konfliktov a emocionril-

nych probl6mov na vznik alebo udrZiavanie t'aZkosti. Rozbor psychickfch probl6mov pa-

cienta formou rozhovoru m6Ze iba urlichlovat'Proces lieEenia.

Prfpad Il;28- raPeutick6 oddelenie

pr" "ngrutiujrice sa prdceneschopnf. Lie-

8ebn6 ti"y u. pobyry pred zapodatim na5ej

lie-by boft vyjad.ren6 podozrenie na infarkt po Eom bol za dra-matic\ich okolnosti sanitkou rfchlej zdravotnickej pomoci prevezenJi do nemocnice.

V nemocnici sa pod.ozrenie neiotvrd-ilo. Pacient si v5ak bol celkom istf , Ze prekonal

-131-

infarkt a zadal sa prehnan;izn sp6sobom Setrit'. Aj manZelka a spolupracovnici si na totoijeho prehnand sprdvanie museli zvyknrit'.

jeho vfchova rizkostlivou matkou bola zamerand na prisne predchtidzanie chorobdm.pacient si takto privykol na prehnand opatrn6 vnimanie v5etkfch moZnfch telesn;ich pri-znakov. Do manZelswa vstupif velmi sko;o. Vyskytll

"u. .t io^ trval6 napiitia kv6li. sil-

nej viizbe manZelky na rodiEov a jej nespokojnosti s jeho sp6sobom Zivota. Po narodeniprv€ho diet'at'a si pacient presadil preru5enie jej odborrr6ho Stridia, aby sa mohla plne1..to.ru.t' jeho vfchove. V d6sled.ku toho nesk6r trpela nespokojnost'ou v zamestnani. Oba-ja partneri mali o spoloEnorn Zivote velmi rozdielne predstavy. On chodil rdd von, boL

spolodensk;i a mal rrid v dome hosti. Jeho manZelka bola radSej sama u svojich rodiEov,svoju matku nechala nielen hovorit' ale i zasahovat'do svojej domdcnosti. V d6sledkutJichto napiiti a sporov bol sttile viac nespokojn;i. Aby prediSiel h:idkam, svoju namrze-nost' stdle zak4/val. Hromadenie hnewu vied.lo u neho staile Eastej5ie k explozivnSrm v57-

buchom. V tomto obdobi sa wysk5rtli i prv6 t'aZkosti so srdcom.

V priebehu ristavnej skupinovej psychoterapie sa paci-ent naudil nielen chdpat' r1y'-

znam tfchto Zivotn5ich konfliktov, ale i svoj vlastn;/ podiel na ich vzniku. Ziskal Poro-zumenie pre osobitosti a sklony svojej manZelky. Aut-ogdnny tr6ning, osobitn6 pouZitieEpecirilnych cvideni srdca /porovnai s $. kapitolou "Speci:ilne orgtinov6 cvidenia"/, mu

umoZnili takmer pravidelne odstrariovat' svoje t'aZkosti. ZvLdEt' d.61eZit6 bolo jeho vyjad-renie, Ze sa u neho vJdratil stupiujrici sa strach zo srdcovej smrti.

Pol roka po prepusteni z ristavndho liedenia si v rdmci dispenzdrnej starostlivostispolu so svojirn terapeutom v5rtvoril individudlnu forrnulku: "Srd.ce mi je lahostajn6".Trito pouZival takmer Stvrt' roka. V tomto obdobi zomrel jeden z jeho zn:imych na srdco-rrf infarkt. Jeho strach sa e5te raz velmi vystupioval. Rok po ukonEeni ristawnej liedbyprosil o vJrpracovanie novej individuiilnej formulky. Popudom k jeho Ziadosti. bolo, Ze

mal teraz menej do dinenia so srdcovJimi t'aZkost'ami ako s ostatn5?mi t'aZkost'ami "nervo-vdho" charakteru. KedZe svoje Ziv6 reakcie na rozlidnd soci:ilne podnety povaZoval zaslabost'a snaZil saich skryt', prekonat', ponrikli mu ako individudlnu formulku: "Nervo-zita je povolend".

V jeho dispenziirnej starostlivosti sa urdite bude pokraEovat'e5te dlhsi das. Kon-zultticie sa teraz uskutoEiujri v Stvrt'roEnfch intervaloch. V minulom roku bol prticene-schopn;2 iba 3 dni kv61i. prechladnutiu. lvlanifestny strach ani v;iraznej5ie srdcov6 t'aZkos-ti sa viac nevyskytujri. ManZelka je ochotnej5ia k rozhovorom. Viackrdt v tlZdni si oba-ja zarykiri na akfsi druh "vyhodnotenia"' upl;rnul6ho dia. Pomocou autog6nneho tr6ningupacient okamZite zaspi. Podari sa mu to v kaZdej polohe, k:fm v minulosti nemohol wy-d.rZat' polohu na lavom boku. Pokial v minullich rokoch stdle urdit5im sp6sobom pocit'o-val svoje srdce, teraz sa tak6to pocity riplne stratili.

Chronickii ischemickti choroba srdca. Chronickri ischemiclcri chorobu srdca ako nd-

sledok ned.ostatoEn6ho prekrvenia srdca r6znej etiotcigie treba lieiit' zvlii5t' starostlivo.

Priazniql fdinok autog6rureho tr6ningu /vo vd.dSine pripadov spolu s od.povedajricou me-

dikamentdznou lieEbou/ spodiva vo v5eobecnej psychofyziologickej relaxdci-i a tym i eko-

nomizdcii celkovych ntirokov na krwnf obeh. Okrem toho pozndme aj ridinky na niektor6funkEn6 oblasti, ako zlepSenie koronrirneho prekrvenia, pokles krrrn6ho tlaku a od-ozne-

nie perif6rnej vazokonstrikcie. V tejto srivislosti sri v1l'znamn6 niektor6 ktinick6 sledo-vania: Polzien 1f965 b/ sledoval rid.inky autogdnneho tr6ningu u 35 pacientov s preukti-zatlm poklesom ST-segmentu a oplo5tenim T-vlny na EKG. tJ 28 z nich pozorovaliv stave pasiwnej koncentr6.cie na cviEenia tiaZe zv575enie ST-segmentu ako i zv1/5enie

_Lg_

T-vlny minimtilne o Or5 mV. Luthemt 1t965 c/ sa podarilo u 20 pacientov so zvySenfmi r

hodnotami cholesterolu preukdzat'ich zreteln;T pokles pod vplyvom autog6nneho tr6ningu.

V tejto srivislosti je d6leZit6 najmii tretie pozorovanie: Leb.erke 119651 sledoval dve

skupiny klinicky porovnatelnly'ch pacientov s anginou pectoris. 3L z nich sa venovalo

autog6ruremu tr6ningu, 30 boli lie6eni medikament6zne. V priebehu 4 rokov sa v kontrol-

nej skupine wyskytli 4 infarkty, kynt .r, skupine lieEenej autog6rrn5rm tr6ningom sa nePozo-

roval Ziadny. Tieto mal6 vzorky v5ak z pochopitelnj'ch d6vodov iba riimcove poukazujri

na vlznam a moZnosti autog6nneho tr6ningu.

lnfarkt myokardu. Pri srdcovom infarkte je treba pouZivat' autog6nny tr6ning velmi

opatrne. Kfm nie sri k dispozicii dalSie klinickd v5Tsledky, malo by sa pri akritnom in-

farkte myokardu s autog6nn5rm'tr6ningom pracovat' ror.nako mdlo, ako pri neistom alebo

hroziacom in-farkte. To ist6 plati i pre bezprostrednd niisled.ky po takejto prihode alebo

pri komplikdciach najr6znej5ieho d.ruhu. AZ v priebehu dolieEovacej fiizy, ked.y mo/no za-

Eat' s mobilizdciou pacienta, sa md za(at' aj s pouZivanim autog6nleho tr6ningu. Velmi

dobre moZno pomocou neho podporovat' rehabilitdciu pacienta. MoZno to pozorovat'predo-

v5etkjm v dvoch oblastiach: zmieriuje starry korond.rnej bolesti a ovplyv-iuje strach z

nov6ho in-farktu. Takto moZno naru5it' dasto pozorovany bludnf kruh nepriazniv6ho nega-

tivneho ovplyrriovania bolesti, V tejto srivislosti uvtidzame priklad- Sapira a Reverchona

l1964l:

Pripad 12: 65-roEnd uiitelka mala srdcovll-infarkt. Po prepusteni sa zmenil jejpredt5im velmi aktivny Zivot na riplnu izoldciu a uzavretost'. Po 6 rnesiacoch sa u nejvyskytol novy infarkt. Pri vy5etreni udala, Ze cely jej Zivot je zatienenSi stdl5rm stra-chom a obavami. Nestretala sa viac so svojimi priatelmi, nemala d.okonca zdujem anio ditanie.

Po J mesiacoch autog6nneho tr6ningu sa jej Zivotn6 zvyklosti zrLova riplne zmenili.I ked vykondvala relaxadn6 cvidenia s plnym nasadenim a d-obrou v6lou, relaxticia sa jejnikd.y dobre nedarila. Napriek tomu jej v5ak cviEenia pomohli vriitit' sa k normdlnemuchod.u Zivota. EKG sa pomaly normalizovalo a anginozne t'aZkosti riplne v5rmizli,

Esencidlna hJrpertenzia. Podla na5ich informiicii bola esencitilna hypertenzia prq.im

funkdn5im - alebo ako by sme dnes povedali - psychosomatick5im ochorenim, pri ktorom

na5iel autog6nn5r tr6ning svoje uplatnenie. Prv6 sprdvy o tom pochiidzajri od. Schultza

elte z r. 1924 /Schultz, I97O, s. 1,431 . I4edzitfm sa uktizalo, Ze pri esencidlnej hy-

pertenzii rnoZno autog6nny trdning pouZit'ako hlavnri liedebnri metddu /Luthe Lg69 l7O b,zvlzok II , s. 7Ol. Pri sJrmptomatickSTch formdch by sa mal pouZivat' ako doplnkov:i po-mocnd nret6d-a, ktorti priaznivo ovplyr.iuje vegetativnu reguliiciu.

Na zdklade mnoh3ich liter:irnych ridajov uskutodnil na naSej klinike Eberhard l1964lsled-ovanie pacientov, postihnut;Tch h5rpertenziou r6znej patogen6zy, liedenfch autog6rur5rm

.133-

- tr6ningom. Pri celkovom poEte 83 pacientov - muZov bol podet qich, ktori preddasne pre-ruSili lieibu lSl = 69%l veImi, rrysok;.i.

Trito skutodnost' vysvetluje Eberhard 3 pridinami:

- hSpertenzia sowa sp6sobuje subjektlvne t'aZkosti,

- vdESina pacientov, ktori preru5ili lieEbu, bola pomerrre mladri a

- usPoriadanie pokusu bolo zameran€ qiluine na ndcvik autogdnneho trdningu, t.j.nie na d.odatodn6 psychoterapeutick6 rozhovorlr.

Ostatn;/ch 26 pacientov si osvojilo autog6rmy tr€ning, pridom rSrkazovalo priemer-nf pokles systolick6ho krvn€ho tlaku o 35 maximrilne o 55 torrov a diastolick6ho krvn6_ho tlaku o 18 /maximdlne 3O/ torrov. Sledovanie ukrizalo, Ze ridinok autog6nneho trdnin-gu sa neobmedzuje iba na esencidlnu hJrpertenziu. Pokles krrrn€ho tlaku bolo moZno do-siahnut' aj v prfpadoch doktizangy'ch oblidkovjch alebo arterioskleroticky'ch priEin h5per-tenzie lobt. 7 a 8l .

_7%_

Obr. 7: Autogdnny trdning pri h5pertenzii, priebeh jednotlivich pripadorr.

Zmetty systolick6ho a diastolick6ho tlaku po 4 mesiacoch autog6nneho tr6ningu

u 26 hyPertonikov.

Ide _yZdy o priemern6 hodnoty z viacerlch merani v po sebe nasledujricich

dioch /podla Eberharda, 1964 a Klumbiesa, L9741 -

Itorrl21o

krvni tlok o s)EtolickyT diostoliclqf O

1AO

6()

ru

'h

il

vek /roky/

-135-

obr. 8: Autog€nr5r tr6aing pri h5rpertenzii, priebeh celej skupiny.

. pokles hodn6t krrrndho tlalcu zndzorrrenli na obr. 7 bol Statisticky wlznamn!

po jednom mesiaci. V zmen5enej miere pokraEoval aZ do 4. mesiaca tr6nin-

gu /podfa Eberharda, !964 a Klunbiesar't9741 '

tlqk l(rvi/tor/

16()

34trvanie lieCby /neaac/

-136-

Luthe 17969 l7O bf tvdd,za, Ze vplyvom autog6nneho tr6ningu moZno pozorovat' aj

stfpanie krvn6ho tlaku. Toto nemoZno pripisat' iba na konto autog6nneho v;iboja. Z toho

d6vodu by sa u pacientov v priebehu niicviku autog6rmeho tr6ningu mala robit' priebeZnii

kontrola krvn€ho tlaku. Z toho, Eo sme doteraz povedali, moZno odvodit', Ze aj pri or-

ganicky podmienenych formrich h5rpertenzie m6Ze byt' popri odpovedajricej med-ikarnent6znej

Iiedbe ridinnli i autog6nny tr6ning.

Psychodiagnosticky by sa malo v pripadoch esencidlnej hypertenzie mysliet' na ne-

dostatky v presadzovani sa. To rn6Ze viest'k hromad.eniu agresivnych ruilad, ktorych

motorickd realiziicia je brzdenii. V pripadoch, kde sa podari takdto vzt'atry odhalit', je

potrebnd ich rozobrat' formou terapeutick6ho rozhovoru. V takychto pripadoch moZno na

emociondlne pozadie ridelne p6sobit' i pomocou individu:ilnych formuliek.

Hypertenznf syndrcjm. Aj v pripadoch h5rpertenzn6ho symptcimov6ho komplexu je

niekolko bod.ov, ktor6 stoja za zamyslenie. Nie zriedka takito pacienti preceiujri svoje

sympt6my /napr. zdvratef a i zo strachu pred piidom sa nerimerne Setria. V pripadoch

tak6hoto postoja, pri ktorom sa nezriedka terapeuticky podrivajri liitky pribuzn6 katecho-

laninom, by sa malo zadat' s emocioniilnou aktivticiou a posiliovanim Zivotn;/ch postojov.

MoZno to dosiahnut' pravidelnou gJrmnastikou, studenjrni sprchami, masdZami pomocou

kartdda a pod. Treba tu vSak poEitat' aj s nedostatodnou pohotovost'ou relaxiicie. Popri

tejto ergotropnej terapii by sa mal autog6nny tr6ning pouZivat'k zlep5eniu relaxadnej

pohotovosti. Zv'ldEt' d6leZit6 tu je exaktn6 odvolanie cvidenia. Okrem toho je v kaZdom

pripade na mieste aj vecn6 objasnenie situaicie pacienta, zameran6 na odstrdnenie stra-

chu.

Funkdn6 bolesti hlavy a migr6na. F-unki.nd bolesti hlavy a podobne i migr6na sri

podla naSich skrisenosti zvld5t' vhodnlimi indikiici.ami pre autog6nny tr6ning.

Ide tu o klinicky a patofyziologicky rozdielne funkind poruchy. Pri praktickom vy-

uZivani sme, podobne ako ce157 rad inych autorov, zistili individudlne rozdiely, predo-

vSetk;irn tie, ktor6 sa tfkajri osobnosti a Zivotnych zdZitkov pacienta.

Viac ako 3O pacientov s migr6nou, ktorjch sme lied.ili pomocou autog6nneho tr6nin-gu, dosiahlo v5iznamn6. zniZerrie vysk3'tu ziichvatov a podstatn6 skrdtenie ich trvania.Pri migr6ne je zvlii5t'ridirur6, ak sa podari pouZit'autog6nny trdning v priebehu prodro-mdlnych priznakov. D6leZitf ritohu m:i 5pecidlne cvidenie hlavy /vid g. kapitolu "5p"-cirilne orgiinov6 cvidenia"/. V mnoh;/ch pripadoch migr6ny sme pozorovali obraz, ktorypozndme od. Schultza. Velmi niizorne ho popisuje Frieda Fromm-Reichmann: "Pacients migrdnou zatina hl-awu tam, kde in;y' zatirra pd.ste". balej sme pozorovali sklon k in-tenziwn5rm chorobn5im zdZitkom pri potlaEeni potreby, niekomu niedo odplatit'. ViiiSinou

-- 737 _

sa tu vyskJrtuje pocit podradenosti, ktorly' agresiwne impulzy eSte zosiliuje. Poclobn;im

sp6sobom to zljldzorl;ril Beck lL976l.

Pri liedeni migr6ny je potrebn6 zachovat'J fdzy, ktord sa vSak 6.iastoine navzii.jorn

prekryvajri: nticvik zrikladndho stopi. autog6nneho tr6ningu, nricvik Specirilnych cviEeni

hlawy, do sa viiddinou podari realizovat' v priebehu niekolk;y'ch dni a anaL5rticky oriento-vanlf' rozbor emocioniilnych probl6mov, najmii frustrain3ich skrisenosti, pomocou rozhovo-ru. Nie zried-ka sa pacient po ukondeni tak6hoto liedenia, kedy porozumel niektoryni sf-vislostiam a niedo sa naudil, neciti vodi migr6ne tak5? bezmocnli-. Yie, Ze pomocou auto-g6nneho tr6ningu m6Ze ridelne robit'niedo, dim m6Ze ovpl3rvnit'svoje t'aZkosti. Stavymigr6ny sa sice vysk5rtujri, sri vSak rnenej intenzivne, trvajri kratiie a sri menej schvacu-jrice. Namiesto 3 dni, tn'ajri iba niekolko hodin. dasto sa pacientowi podari zastavit'migr6nu uZ v zdrodku.

Pripad 13: 34-rodr.d Zer.a v domdcnosti, v minulosti zdravotnd sestra, trpela od-svojich 11 rokov na lavostrannri migr6nu, ktor:i sa vysk5rtovala priblilne raz tyZdenle.Okrem toho sa aasto st'aZovala na nepokoj, zdbudlivost'a pocity u5tvanosti. V d6sle.lku10 rokov trvajricej liedby Libriom a Radepurom sa priebeh_ migr6ny zmenil. Vysk5rtovalisa dlhotrvajrice bolesti miernej intenzity, ktor6 sa zv-lraziovali najmli pri zmene pqirsiaalebo podas menStrudcie.

Migr6na zadala v obdobi uzavretia manZelstva, kedy sa pacientka prest'ahovala cloobchodnickej domticnosti svokrovcov. Bola nritend riplne akceptovat' ich sp6sob Zivota ana jej prileZitostnri obranu vo forme uri.iql'ch poZiadawiek sa pozeralo s prizladnfm ridi-vom. Svojho muZa opisovala ako vzorn6ho s;rna svojich rodidov. Velmi trpela chladnoua neosobnou atmosfdrou, na druhej strane sa v5ak hanbila za svoji.ch dgbrosrdedn;/chjednoduchych rodiiov. Bolo to predov5etkfm wtedy, ked sa vo velkolepom Eql-le svoluov-sk6ho domu sprdvali s trdpnou neiikovnost'ou.

V obdobi, ked jej muZ Studoval mimo domova, Zila v mieste Stidia spolu s ni1"V priebehu t5ichto rokov rnigr6na riplne prestala a vysk;rtla sa znova aZ po ndvratek svokrovcom. V tom obdobi zanechala svoje p6vodn6 povolanie zdravotnel sestry a na"-stripila ako predavaika do obchodu svojich svokrovcov. ZvL|.Etny odpor zaZil,a precto-v5etkjrn vodi v5rpilovanej technike predaja svojej svokry. Tdto je; ,.i.. - menej z !\, 1.n37ch d6vodov predpovedala, akf predmet predd prichddzajricemu zdkaznikovi. O<Lpor i-c,.-:isvokre sa stal nakon-i.ec neprekonateln5i.

IJstarrnii skupinovti terapia umoZnila vysadenie medikamentor.. Pacientka sa nauc-.ilarozpozttat' v'lzl:'am svojich konfliktov pre rnigr6nu. Uznal-a nepomer medzi svojirrL pasir.-nJrmr trpezlivjm postojom a svoiou hlbokou nespokojnost'ou a pod.riiZdenost'ou. Os.rojjirsi autog6nny tr6ning a ambulantne nadalej vykoniivala cviEenia rrru.l.y.

Po prepusteni potrebovala pacientka e5te skoro dva roky, aby si odvykla o,J i,,k-mer 10 rokov trvajricej "ochrany" pomocou psychofarmiik. Popiso.rala, Ze blz Radepur,uje nespokojnej5ia a Zije v stiilom rrnritornom napeiti. Je to vraj, akoby naihle odstr.inrl:-.tenkri sklenri stenu medzj ion. okolitjrn svetom. voii v5etk6mu, do sa okolo nej 4eje.sa preto citila ako nahd a nechrdnenti. V5etko teraz pocit'uje ovela prenikavej.iie rihlasnejlie ako pod vplyvom medikamentov, citi sa ako bez ochrany a v d6sledku toli.rje trvale podraiZdend.

Po t5ichto dvoch rokoch ambulantn6ho d.oliedovarria sa vyskyrujri zdchvaty migr-c'yuZ. iba zried'kavo. Trvajri, ak sa v6bec vysk3rnrjri, iba niekolko miilo hod.in. vdi5inou sa

-138-

jej podari pomocou autogdnneho trdningu zachJrtit' zaEinajrici ziichvat uZ v prodromiilnomStddiu. Mnohokrtit je schopnii pomocou autog6nneho trdningu zvliidnut' i emociondlne sta-Vy, ktor6 inak obydajne viedll k zrichvatu migr6ny. Teraz, aZ 6 rokov od zaiiatku lie-denia, je schopnii sa presadit'a vie sa lep5ie prisp6sobit'ZivotnJfm rilohdm. UZ nep6sobihanblivo a zdrZanlivo, ale isto a sebavedome. Teraz, ako sa vyjadrila, sice "md nieke-dy migr6nu, ale migr6na ul nemti viac ju".

PodobnSim sp6sobom moZno pomocou autog6nneho tr6ningu uskutodiovat' i liedenie bo-

lesti hlawy.

Perif6rne poruchy prekrvenia moZno autogdnnSrm tr6ni.ngom relatiwne dobre ovplyv-

nit'. fEinok moZno objektivizovat' pletyzmograficky alebo meranim koZnej teploty. Mera-teln6 zwJiSenie teploty moZno dosiahnut' pasiwnou koncentriiciou na lokiilne teplo i pri or-ganicky podmienen5ich pomchiich prekrveni.a. Pokial je v hre funkdnti zloZka, moZno oda-

ktivat' fspechy pri claudi-catio intermittens, Bilrgerovej chorobe, ischemickej neuritide,RaSrnaudovej chorobe, sklerodermii, omrzlintich a nakoniec i pri sklone k stud.en;fm no-

htim.

iahk6 roz5irenie ciev sa d.d dosi.ahnut' uZ pasivnou koncentrticiou na tiai- v trvani1, aZ 3 minrit. Rovnak6 cvidenie vyvoltiva pri dlh5om trvani, t.j. asi 3 aZ 15 minrit, po&

statne intenzivnejSie prekrvenie kondatiny. balSie zv;75enie prekrvenia sa d.d dosiahnut'

nasledovnou pasivnou koncentrdciou na prisluine lokalizovan6 teplo. Vjsledky vySetreni,ktor6 mtime k dispozicii, poukazujri na skutoEnost', Ze zvySujrica sa pasivna koncentrd-

cia, tak ako bola popisanii, vyvoleiva vegetatiwne zmeny v zmysle tlmenia ergotropnej hy-perreaktivity, v d6sledku doho povoluje aj extr6mna vazokonstrikcia. Takymto sp6sobom

dosiahnut6 roziirenie ciev za norrniilnych okolnosti nekondi ukonienim autogdrureho tr6-ningu. Podla v-ySetreni Polziena llg55 al pretrviiva autog6nne teplo eSte minimrilne 10

al 20 minrit po odvolani uvolnenia.

V srivislosti s tJimito rivahami je d61eZit52 aj ri6inok autog6nneho preladenia na bo-Lest', podmienemi vazokonstrikciou. Ttito je vywolanti isch6miou a po zapojeni roz5ireniaciev viac - menej rfchlo odoznie. Treba tu brat' do rivahy i zosilnenie vazokonstrikcievpl5rvom ischemickej bolesti. Tento regulai.nST efekt sme zvyknuti prem5it' napriklad. pa-ravertebrdlnou blokddou prisluSn6ho s5rmpatick6ho ganglia. V tom istom zmysle chiipemei dlhodobly' efekt autog6nneho tr6ningu na cel;i rad perifdrnych porfch prekrvenia. prekonednd odstrdnenie poruchy nestadi iba jednoriizovti blokdda /ani jed-norrizov6 autog{rur.ecvi6enie/, na to je potrebn5i cel;,i rad opakovani.

Pri dlhotrvajricich poruchiich perif6rneho prekrvenia m6Ze byt' realizdcia pocitutepla znaine st'aZenii. V takychto pripad.och musia preukdzat'tak terapeut, ako aj pa-cient vela trpezlivosti. D6leZit6 je pacienta pobtidat', aby trpezlivo zotrvdval pri pasiv-

_139_

nej koncentrdcii na teplo. Podobne ako v in1/ch pripadoch, ked.y sa m:i autog6nnJ.m tr6-

ningom ovplSrrrnit'bolest'. alebo iny, podobnjrn sp6sobom ru5irly' priznak, jestvuje i tu

u pacienta poku5enie cvid.it'nasilu alebo netrpezlivo d.akat' na realizdciu. D6sledkom toho

je preladenie z paslvnej na aktivnu koncentrdciu, ktord mii ct'gotropnf charakter a zne-

moZiuje Ziadrici /trofotropnf/ efekt. I tu plati zmysel Schultzovej my5lienky: " Kto tr6nu-

je, aby zaspal labyll, bude zle tr6novat'a zle spat'. Kto tr6nuje, aby trdnoval, bude

dobre tr6novat'a dobre spat"'. V tejto vete je zvkiSt'nrizorne formulovanii osobitost'pa-

siwnej koncentrdcie fv zmysle Franklovej dereflexie/. V jednotlivlich pripadoch potrebo-

vali pacienti pod na5im vedenim al 2-3 mesiace na to, aby pri poruche peri.f6rneho pre-

krvenia dosiahli realizticiu tepla. Prtive v t3Tchto pripadoch bol vSak potom terapeutick;i

ridinok autog6nneho tr6ningu zvl6it' intenzivny. V mnoh;/ch pripadoch bolo moZn6 dosiah-

nut'dobr6 ridinky i wted-y, ak i5lo o velmi zdvaZn6 /napr. caludicatio intermittens/ alebo

bolestiv€ /napr. morbus Raynaud/ poruchy perif6rneho prekrvenia.

Pripad 14: 5O-rodn57 pacient trpel na claudicatio intermittens, ktor6 ohraniEovalotrvanie jeho ch6dz e rta 20 minrit a menej. Pomocou ziikladn6ho stupia autogeinneho tr6ni,n-gr s d6razom na formulticiu "Do oboch n6h pnidi teplo" f v zmysle Speciiilneho orgiino-v6ho cvidenia/ sa mu podarilo predl'Zit' trvanie ch6dze asi na 30 minrit /Schultz, 1966 l.

O vplyve na habitudlne studen6 nohy mdme vela informdcii od na5ich pacientov.

ViiESinou si na hito poruchu nawykli a nepovaZujri ju za chorobnri, nanajv5?S ak neprijern-

nri. Vo vtidSine anamn6z sa preto ani nevysk5rtuje zmienka o tejto poruche. Pacienti ako-

by neihodou pozorujri po uriitom dase ndcviku zdkladndho stupia autog6nneho tr6ningu

zlepSenie prekrvenia. Nie zriedkavo ich aZ ostatni pacienti pri skupinovom rozhovore

upozornia, Ze sa u ni.ch tiito dlhorodnii porucha, akoby n:ihodou a mimochodom, zlep5ila.ViiiSinou si takl2to pacient aZ dodatodrre uvedomi, ako trpel tllmto zlom, o ktorom si mys-

lel, Ze sa s nim ned:i nid robit'.

7.3.3. Poruchy v oblasti dgy'chacich ciest

Bronchidlna astma. V pripade bronchiiilnej astmy sa dnes popri exog6nne podmie-

nenfch rozliSujri i infekEne podmienen6 formy. Na tfto druhri formu sa pneumol6g ani

vZdy nepozerd ako na alergick6 ochorenie. Pri posudzovani subjektiwrych ziiZitkov je

treba rozliSovat'astmu, ktorai sa objavuje v ranom detskom veku od foriem, vznikajricichv dospelosti. Psychodiagnosticky sa snaZime u pacientov rozliSit'uZ pred ochorenim sawysk3rtujrici lprimdrrryl a v priebehu choroby vznikajrici /sekunddrny/ psychologrck5r vy-vin. Pokusy o tak6to rozdelenie sri d6leZit6 pre volbu sprdvnej, o d.iagndzu sa opierajri-cej kombinricie lieEebn3Tch postupov. V rdmci pripravy je tieZ d6leZit6 poznat, pripadlysklon k reflektorickej ziivislosti astmatick5?ch pnznakov na urdit5ich vyvokivajricich situ_dciach. Nakoni.ec je tieZ i161ezit6 mysliet'na frustradnri citlivost'astmatika, ktord, rov-

Lll1l

:l

iiI!.l

-. r40 -

nako ako dastti emocioniilna retard.icia spojen:i s emociondlnou ztivislost'ou, m6Ze byt'

v priebehu liedenia zdrojom t'aZkosti. V teito sfvislosti vidime nutnost'komplexnej psy-

choterapie, ktorii musi byt' vZdy do urEitej miery orientovane na osobnost'/Curtius,79651 . Popri spazmolytikdch, ktor;/ch potreba je individudlna, sa odponiia ndcvik auto-

g6nneho tr6ningu, pokial moZno odpovedajricich 5pecidlnych orgiinow5Tch cvideni. Autog6n-

ny tr6ning p6sobi v troch oblastiach pri sebauvoliovani, zotavovani a ako vegetativnag5rmnastika. U mnoh5ich astmatikov takto dochridza k zlepSovaniu schopnosti autogdnne

uvolnit' zadinajrice alebo menej v'!razr^6. bronchospazmy. Pri dostatodne d6slednej reali-zticii cvideni /v tejto srivislosti pozorujeme u astmatikov dasto t'aZkosti pri autog6nnom

tr€ningu vydrZat'f moZno pozorovat' prostrednictvom vegetatiwnej grmnastiky tlmenie aler-gickej pohotovosti, ako to uvddzajri Laberke lr952l, Mohr lL9S3l, ale aj Kleinsorge11957I a Stokvis lL967l. Okrem toho moZno dosiahnut' zlrliZenie citlivosti na prechladnu-tie, ktor6 v mnohSich pripadoch predchddza astmatick;fon epizdd.am. Toto je d6leZit6 naj-mZi u detskfch astmatikov. V pnpadoch detskej astmy sa do procesu stanovenia terapeu-tick5ich riloh odponida pokial moZno zaangaZovat' aj rodidovr Toto je mimoriad.ne d6leZit6najmii z hladiska emocioniilneho dozrievania detskSich astmatikov. Osvedduje sa, ak sa

ndcviku autogdnneho tr€ningu zriEastiuje i matka, pripadne /po patriEnom zvlddnuti auto-g6nn.eho tr6ningu/ priamo p6sobi ako ved-rica cviEenia. O skrisenostiach v tejto oblastiinformuje Wendt lt964l .

Fre5rtag-Klinger uskutodnil v r. 1969 na na5ej klinike sledovanie izolovan;l-ch riiin-kov autogdnneho tr6ningu na dva merateln6 parametre: maximtilnu ventilticiu /registrovainrl pomocou spirometra/ a maximiilnu expiradnri r5ichlost' /meranf pomocou pneumometra/.V porownani s kontrolnou skupinou 14 pacientov dosiahli obe skupiny nacvidujrice auto-g6nny tr6ning v-!tazr'6. zlepSenie oboch sledovan3i'ch parametrov, ktord vo viiEsine pripa-dov odpovedalo ridinku Novodrinu alebo ho dokonca prevySovalo. ZvIdEt'priazni.v6 bolozlepSenie meranych hodn6t /sledovanie trvalo asi ! mesiacov od aprila do decembra/v obdobi zadiatku zimy, ktor6 je pre astmatikov zvl6it'nepri.azniv6. V kontrolnej skupi-ne maximtilna ventilticia a maximdlna expiradnii rly'chlost' aZ do decembra klesali. Hod.-noty autog6nne tr6novanfch astmatikov naproti tomu dhlej stripali a boli v-!-razne nad. hod-notami konfrohej skupiny /obr. 9 a LOl.

-_ 74L -

Obr. 9 : Autog6nny tr6ning pri bronchirilnej astme, skupina I.

Skupina | = 23 pacientov; kontrolrui skupina = 14 pacientov.

Krivky zndzordu}f priebeh pneumometrickfch hod.nOt: PIrui Eiara = skupina I/prem5ovan;y' risek = obdobie ruicviku medzi 12. aZ 27. t,fy';diorn. V tomto dase

si pacienti skupiny I osvojili autog6nny tr6ning/. Hornri Eiara - hodnoty pred.

nticv-ikom. Rozd.iel svedd.i o bezprostrednom riiinku cvidenia /priemernd hod.noty

2J pacientov/. goato-iiarkovalri diara = kontrolnti skupina. Priebeh zod.poved.d

zhorSeniu poiasia v obdobi od aprila do novembra.

Stl'pce vyjadrujri maximdlnu ventildciu poias a po ukonieni ndcviku autog6nneho

tr6ni.ngu. Zndzorner;.6. sri vZdy 2 hodnoty /priemery jednotliqich skupin/:Zdkladia stl'pca = 1. hodnota, vrchol stl'pca = 2. hod.nota /po Novodrine, po

autog€nnom tr6ningu/. /poata schaeffera a FreSrtaga-Klingera, LgTsl .

po ATskupino

\./''

/

pnedAr

bez ATskupinoKln=l4l

27 3()6os ltyZdnel

r8 2t 24

-r42-

obr.10:Autog6nnytr6ningpribronchiiilnejastme'skupi.nal[.

Skupina 1I /= 18 pacientov/ v prr.5ich 12 tlZdioch /spolu so skupinou K = L4

pacientov/. Popis kriviek je rovnak;i ako na obr. 3. Priebeh skupiny K je

na oboch obr:izkoch rovnakf /podla Schaefferq a Fre5rtaga-Klingera, 19751.

<_t

'$loo

= ott>5o-fDJr Iox

E-looT

NIOroAN\{

$so

!

I

!I\.

\!IIilxatr15

o f .=N lt9.t€3

Pri terapeutickom pouZiti budeme autogdrury tr6.ning podla indi.viduiilnej situricie pa-cienta kombinovat's rozlidnlfnn-i in5?mi postupmi, ako to ukazuje nasledujrici priklad.

Pripad 15: 46-rodnf riradnik bol k niim e je_den rok po tom, ako sa u, neho objavila bron

" i,objavili vzt'ah medzi emocioniiln5rm zat'aZertm

Zistili sme, Ze pacie Eetk;im dva probr6my: postup 22-roE,.6-ho s5ma v zamestnani a pr ovsk6ho donyu. eo 6 tSlZaiocfr potynrv nemocnici a 4 tlzdiovej jeden tly'Zdei piracoval",-""r" bol znovatakmer pol roka priicenesc anie, m6ct'zase niekedy plnohodnotne Zit' apracovat', sa dalej zhorSilo. V priebehu J mesiacov, podas ktorly'ch absolvoval celkom /konzultdcii, si pacient osvojil ziikladnj stupei autogdnneho tr€ningu. Ziivislost'bronchi-rilnej a ciest viedli k viacerSim preruleniam naSej liedby.KedZe prdve viac ako rok, nachtid,zali sme sa v dasoviitiesni' podniku sme vSak chceli invali,dizeicii zabrrinit'. podalSich na prisp6sobenie autog6nneho tr6ningu jeho t'aZkos-tiam a emociontiln5rm probl6mom, mohol pacient po takmer ilden a pol roliu iriiceneschop-nosti znova zaEat'4 hodiny denne pracovat'. V priebehu nasledujricich deviaiich mesiacovbolo potrebnfch dalSich 9 konzultricii. ShiZili predov5etk;im unuly"" nov;ich probl6mov napracovisku u autog6nneho tr6ningu a rozboru p"oita^o.. pacienta.Poslednou ktor:i postihla jeho rovnoviihu, boia dopravnd nehodajeho s5rna. 016 potom t '

ur..-re:

a akorl k zreteJnej zmene jeho sprtivania. Je istly'vo vystupovani a stratil verkri dast' svojich obdv z budricnosti.

_L43_

Sennri nddcha. Sennri niidchu moZno i napriek tomu, Ze neurotick;i podklad. tu nieje priliS vyznadeny, dobre ovplyviovat' pomocou autog6nneho tr6ni-ngu. M6Zerne pri tompozorovat' rozlidn6 stuPne zleplenia, od fpln6ho v5rmiznutia t'aZkosti poEas mnohych ro-kov aZ po nesk6r ako obydajne sa objavujricu, menej intenzivnu rhinitidu. po osvojenisi zrikladn6ho stupia autog6nneho tr6ningu sri indikovan6 Specidlne orgiinov6 cvideniav zmysle ochladzovania nosnej sh.znice a vo viid5ine pripadov aj odnJich spojoviek.

Pripad' 16:2o-roEnd bankovd riradnidka si od nds p6vodne pfiala radu kvO1i sexu-:iln5tnr probldmom vo svojom mladom manZelstve. V rozhovore s oboma partnermi sa ntim

- L44

7.3.4. Ostatn6 klinick6 indikicie

Diabetes mellitus. Nedostato-ne kompenzovan! diabetes mellitus patri podla ICAT

/International Committee for the Coordination of Clinical Application and Teaching of

Autogenic Therapy/ med.zi kontraindikiicie autog6nneho tr6ningu. Pozndme vSak diabeti-

kov, u ktorj-ch i napriek tornu, Ze sri nastaveni na med,ikamentyn vrdtane inzulinu, hladi-na krrrn6ho cukru v'j,razne koli5e. easto tu hrajri rilohu i emociontilne faktory. Pozorujri

sa tu najmd agresiwne alebo d-epresivne ndlady /Luthe L969l7O b/. VySetrenia Marchanda

17956, 79631 rk6.zali u zdravfch reguladny vplyv autog6rureho tr6ningu na vyluiovanie

inzulinu a t5?m i na hladinu krrrn6ho cukru. Tento efekt moZno, ako to wypl;/va z mnoh;/ch

prdc, mnohostranne vyrr/it'aj u medikamentdzne t'aZko kontrolovatelnfch diabetikov.

Pripad 17;45-rodn57 vedeckl/ pracovrdk sa priSiel liedit'na naSe oddelenie, nakolkosa vplyvom /r roky trvajricej, perortilnej antidiabetikami liedenej cukrovky dostal z duSev-nej rovnovtihy. Velmi zodpovednlZ pacient mal vaiZne t'aZkosti so svojimi predstaven;foni ama1 pocit, Ze sa s nim zacl.ddza nespravodlivo. Jeho ntimietka vodi disciplintirn5rm opatreniam bola m<irna. Autogdnny tr6ning si osvojil v priebehu J mesiacov pri StJrroch ambu-lantn5Tch konzultriciach. Pri cviieniach tepla v oblasti brucha sa uZ pomerne skoro pokri-sil zahrnrit' do pocitu tepla i pedei a podZahidkovi Zlazt /pororrnaj s Marchand-om,1956 l. V priebehu tJTchto tyZdiov sa hlad.i-na krr.n6ho cukru vrtitila spiit' k normdln5rmhodnottim. V tom istom obdobi v5ak tieZ dostal prid.elenri pracovnri rehabilitiiciu, o ktonisa usi.loval.

Neskor5ie t'aZkosti viedli k nov6mu rozkolisaniu hladiny krvn6ho cukru, do si vy-Ziadalo nastavenie na nov6 dtivky inzulinu v nemocnici. Ale ani pri takejto liedbe nebolomoZno r,lrhidLt' emociondlnu ziivisLost' reguliicie krwndho cukru. Nov6, d.iastodne i zdvaZ-n6 pracovn6 probl6my prijimal pacient pri pokradovani v autog6nnom tr6ningu pokojne.Relatiwne rychlo sa uchlrtil a zakrtitko sa mu podarilo ztrova normalizovat' kolisanie hla-diny krrrn6ho cukru, bez toho, aby bolo potrebn6 menit'diiv\r inzulinu. Tento stav dale-kosiahlej autog6nnej reguliicie emociondlnych ponich a paraleln6ho kolisania krvn6ho cuk-ru sa mu pod,arilo udrZat'viac ako 4 roky. Pre pacienta bolo tieZ d6leZit6., Ze pomocouautogdnneho tr6ningu lep5ie kontrolovaL svoju telesnri hmotnost'. Ttito u neho v minulostikolisala od { kg nad a J kg pod odpor[danou hodnotou. Posledn6 2 roky je jeho telesndhmotnost' velmi sttila, pol aZ 1 kg pod svojou "ideiilnou hodnotou'r /Broca - LO%l .

Reumatoidnii artritida. Reumatoidnii artritida mii urditrj. podobnost' s poruchami pe-rif6rneho prekrvenia. Obe postihujri predovSetkfm akriilne oblasti, kde si. realizticiaautog6nneho tepla vyZaduje znadnri pozornost'. Pri pomalSie prebiehajricich, miernej5ichformdch moZno prijemne pocit'ovan6 lokiilne /autog6.nne/ teplo pouZivat' Iubovolne iasto.Pacienti ho spravid.Ia pocit'uji prijemnejSie ako teplo, aplikovan6 zvonka. K tomuto ridin-ku prichiidza e5te emociontilno-tlmiv6 p6sobenie autog6rureho tr6ningu. Luthe l1969lTO blpovaZuje trito "urob si siim" funkciu autog6rureho tr6ningu za zvLdEt'vfznamnri. Velmidobre wyhowuje sklonu mnohly'ch pacientov s polyartritidou, cudziu pomoc sk6r odmietat'.V mnoh5ich pripadoch reumatoid-nei artritidy sme pozorovali, Ze hoci bola realizdciaautogdnneho tepla spodiatku st'aZend, nesk6r sa pocit'ovala ako mimoriadne prijernnii. Ne-

-L45_

p6sobf to priaznivo iba na raruli stuhnutost'prstov, ale zrejme aj zmieriuje priebeh ak-

tivnych f:iz polyartritidy.

Podobnym spdsobom moZno autog6nny tr6ning vXnZLt' i pri epikond.ylitidach /tzv. o5-

tepdrskom a tenisovom lakti/, lumbagu /bolestiaiflv kriZoch/; Bechterevovej chorobe,

ale aj pri osteochond.r6ze velkfch klbov. Sprdvna realizticia autog6nneho tepla v postih-nutej oblasti mii ve1k57 wlzn.am. Pri rozsiahlych oblastiach, postihnutfch bolest'ami a zd-palcim, to vyZaduje zvld5t'intenzivnu a vytrrrahi pasivnu koncentrdciu na autogdnne teplo,ktorri by v5ak mala trvat' dlh5ie ako sme od.poniEali v pripadoch ponich perifdrneho pre-krvenia.

Funki.n6 poruchy moi.ovlich ciest, ako napr. drriZdiqi moio.q/ mechrir, pooperadnd.

retencia modu, ale aj emociondlne podmienen6 mikin6 ponrchy moZno autog€nn5rm tr6nin-gorn dobre ovplyvnit'. Zvl&it'v prfpad.och pooperaEnej retencie modu je moZno v krdtkom6ase ridelne vyuZit' predtfm nacwidenf autog6nny tr6ning. Na dosiahnutie prinajmenEom

volnej mikcie stadi iba kriitkod.obo nacviEit' a pouZit' Speciiilne orgeinov€ cviEenia v zmys-Ie tepla v malej panve a moEovej nire.

Pri psychogdnne podmienenom zastaveni moienia, napr. v pritomnosti inej osoby,je pouZitie individuiilnej formulky prognosticky priaznivd. Aj v pripadoch nodndho pomo-

Eovania sri vhodn6 individudlne formulky, ktor6 moZno orientovat' bud na "naEasovanieprebudenia sa" pri naplneni mech(ra alebo trvalri nodnri kontinenciu.

Sexurilne funkdnd poruchy blivajf dasto podmienen6 alebo aspoi zhor5ovan6 strachomz odakdvania. Tgy'ka sa to erekdnej impotencie a predEasnej ejakulaicie u muZov, ako ajanorgazmie a vaginizmu u Zien. Strach zo zlyhania alebo nevyhovenia partnerovi sri tupodmieiujfce faktory, ktord treba vecne a opatrne otupit' fv zmysle zbavenia strachu/.V mnohfch pripadoch postaduje ziikladny "topei autog6nneho tr6ningu /d.osiahnutie emo-ciond.lnej relaxdcie/, v inJ/ch pripadoch sri vSak potrebnd i ind.ividutilne formulky. Akoorientadnii pom6cka je tu pre psychoterapeuta velmi ndzorn1i Franklov I !1SAI model ,'de-

reflexie". Pri sexuiilnych funkdnfch poruchiich treba tieZ mysliet'na to, Ze tu neideo ind.ividurilnu poruchu. VZdy mdme do dinenia s poruchou, na ktorej sa pod.ielajri

/a spravidla i trpia/ dvaja ludia. Je tu preto vhodn6 zapojit, do lieEby i partnera.

GJrnekol6gia a p6rodnictvo. VyuZitie autog6rureho tr€ningu v grnekolcigii a p6rod-nictve ponrika 5irok6 moZnosti. R6zni autori /Hoskovec , Lg6S, prill, 19G1, 1965,schultz, 1970, sakakura a spol., 1967 I uvdd,zajri riEinky autogdnneho trdningu pri. 16z-nych grnekologickfch poruchdch, pridom upozor,iujri na moZnost' pouZitia EpeciriLnych or-grinowfch cviEeni. Navrhujri pasivnu koncentrdciu na teplo v malej panve, podbru5ku,

blcl

-746-

maternici alebo dokonca vo vaiednikoch. Pri d.ysmenorrhoe moZno pozorovat,nielen uvol-nenie kldoqich bolestf v podbruSku ale i sprievodn3ich priznakoch ako nevornost,, rinava,bolesti hlavy, sklon k Poteniu a in6. Pri bolestiach, ktor6 vyZarujri d.o oblasti krfZovsa odporfda pasirrna koncentrdcia na "teplo v kriZoch" alebo ,,teplo v chrbte,,. Zvlaistnuformu t5ichto t'aZkosti popisal Polizen lIgS5 b/ ako',proctalgia fugax,, a za jej pridi.nupovaZoval intenzivny sPazmus m. levator ani. v celom rade takJichto pripadov bolo moZ-no pouZit' autog6nny tr6ning bez 5pecitilnych orgdnoqich cvideni. Sridasnii registrticiazniler,ia intenzity svalovJ2ch potenciailov objektivne dokazuje fdinok autog6nneho tr6ningu.

Problematikou rr5ruZitia autog<lnneho tr6ningu v p6rodnictve sa v sirokom rozsahuzaoberal Prill /19551, U tOl tr6novanych a 3OZ netr{novan;ich rodidiek zisti)., lezal priemernd trvanie otvdracej doby boro pod vprJrvom autog6n'eho tr6ningu o 3 hodi_

nyr u prvorodidiek dokonca aZ o 4 hodiny kratiie,priemern3/ podet bolesti bol pod vpl5rvom autog6nneho tr6ningu takmer o 20% nilEi acelkoqi das, v5podftan5T ako sriiet trvania jed.nottivfch kontrakcii, bol u netr6nova-n52ch takmer o 30% d1hSi ako u tr6noval3/ch rodidiek.

Prill na ztiklade tJ2chto a niekto4ich dhlSich qzstedkov rzatvhra f v zhod.e s celSimradorn inych autorovf, le autog6nny tr6ning rozhodujfcim sp6sobom urychruje, urahdujea ekonomizuje p6rod.

KoZn6 choroby' Autog6nny tr6ning bol rispe5ne pouZit5z pri rozl.idnych alergickSich,ale ai nealergrck5Tch ochoreniach koZe. Napriklad, v niektorSlch pripadoch endog6rurehoekz6mu moZno vy:Zit' autog6nne oteplovanie postihnut3ich koZn;/ch oblasti v zmysle zvy_Senia prekrvenia pomocou Speci:ilneho orgtinovdho cvidenia. v in;/ch pripadoch sa po-dobne s dobr5fon efektom osved'dilo ochladzovanie a jeho tlmiqy' vplyv na bolest, a svrbe-nie v zmysle autog6nnej analg6zie. Thomas lL973l pouZival v pripadoch t,azkich neuro-dermatdz formuliiciu: "Moja koZa je pokojnii, chladnti a nedriiZdivd,,. ZvL66tny d6raz satu kladie na presnri lokalizdciu t5Zchto 5peciiilnych orgdnovych cviEeni na miesta koZe,postihnutd zadervenanim alebo svrbenim. Podra jeho skrisenosti sa spodiatku vplyvomtak6hoto cv-idenia dasto zosiliujri "diabolsk6 kruhy" svrbenia, 5krabania a ztipalu kSimsa fdinkom autog6nneho tr6ningu nedosiahne ieho preruSenie a od.oznenie subjektiwnychi objektirrnych priznakov' lkemi a spol' 11965l v5rpracovari pre arergickd dermatitidy/na podklade kontaktnej alebo potravinovej alergie/ postupnri autog6nnu d.esenzibili z6ciu.v autog6nnom stave sa postuPne aZ do ripln6ho vJrmazania v5rvoldvajri v Siestich stupiochprislu5n6 reakcie na 5kodlivd liitku, a to od jej verbali z6cie la t5im i mySiienkov6hospritomnenial ai po redlny kontakt /pripadne prijem ristami./. Desenzibilizdcia sa do_sahuje v priebehu B az 20 dni a moZno ju dokiizat' prislu;nSfoni alergologick3foni testova-

__ L47 _

cimi met6dami. Podla ridajov autorov dochridza k zlyhaniu metddy v 20% pripadov.

Podobnd ridinky autog6rureho tr6ningu boli popisan6 aj pri Zihlavke, svrbeni rozliE-nej lokaliziicie, psoridze, lichen ruber, akn6 a pit5rriasis rosea /Uotdit, cit. podla

Hoskovca, 1965, Sapir, Li62l .

qft"h"lngg. O svojich sl<fsenostiach s w5ruZi.tim autogdnneho tr6ningu v ofalmol6-gii referujt r6zni autori, pred.ovSetk;fm Mentz 11965l a Seabra-DitLis lL965l. Osobitne

sa pri tom spominajri strabizmus, primdrny a sekundiirny glaukcim ako i refrakdn6 chyby,viitane astigmatizmu. lll v priebehu prr4ich Siestich t!,Zdiov autog6rureho tr6ningu moZno

tonometricky dokdzat'pokles vnritrooEn6ho tlaku. Pre stabiliziiciu takdhoto zlep5enia sa

povaZuje za newyhnutn6 niekolkomesadn6 cwidenie. Mentz tu odponida predlZovanie auto-g6nneho stavu aZ na l- hodinu vZdy vtedy, ked sa pacient nach:idza v duSerrnom napiiti.ktor6 m6Ze mat'vplyv na jeho poruchu. Thomas 119731 poukiizal na pouZitie autoq6nneho

tr6ningu u slepcov. Tgimto sa sice nevrdtil zrak, vela viak ziskali pre svoju 'v-nftornrjrovnovdhu. V teito srivislosti zastdva Thomas riizor, Ze Eastjrn vj'skytom sekunddrnej

neurotizticie u slepcov je danri i indikticia pre tak3ito sp6sob tiedby.

Psychick6 sJrmptdmy neur6z. D6leZitri oblast' autog6nneho tr6ningu pred.stawujri, po-pri doteraz vJrnenovanom vl,ibere moZn5?ch indikiicii, psychickd symptdmy ,ruordr. Autog6rrny tr6ning, jeho zdkladnJT stupei pripadne v spojeni s ind.ividudlnJrmi formulkami, sa po-uZiva pri r6znych prejavoch depresiwnych h5rpochondrickS2ch fobick;/ch a anankastick5?ch

^".trdr. Vo vhod.nfch pripadoch by ma1 psychoterapeut pouZivat'i kombinticie autog6nne-ho tr6ningu a urditfch foriem behaviorailnej terapi.e. Na ziiklade dlhorodnej praice Wolf-ganga Lutheho sa priive pri tj'chto indikdciach, tzv. psychoneur6zach presadzuje ajpouZivanie autog6rurej neutraliziicie /vid !. kapitolu/, predovletkfm vo forme autog66ejabreakcie. Prv6 pokusy, ktor6 sne uskutodnili., sri v pororrnani s ostatn;foni psychotera-peutick5?rni metcid.arni velmi n:idejn6. I tu vSak treba warovat'pred untihlen5im a nerozvdZ-n5rm pouZivalim tejto metddy. NaSe zaiiatky boli velmi ulahEen6 vlastn3irni bohat5imi skri-senost'ami s met6dou 'rexperimentdlneho katatymneho 'obrazn6ho preZivania,, /Leuner,I97Ol. Posnrp sa vSak ukiizal ako vyslovene diferentn5i, (o z hlad.iska "primum nihilnocere" nabdd.a k najkrajnejSej zdrZanlivosti.

B.

I4B -

vy55f srupafrr AUTocf nNEHo rn6urNGUG. Schaeffer

Za rj.ielom rozsiahlejSieho terapeutick6ho p6sobenia autog6nneho tr6ningu v5rvinulSchultz v dvadsiatych rokoch vy55i stupei autog6nneho tr6ningu. Z hladiska vtedaj5ejdoby 5lo o hlbinne-psychologi.ckri /dnes by sme mohli povedat' - na osobnost, orientova-nri/ metcidu na bdze autogdnleho tr6ningu. Schultz to chiipal ako urditri protivrihu vodip"..eio*'arriu psychoanalyzy pri lieieni oelrr6r. Vy55i stupei bol vZdy viac predmetomteoretick6ho zdujmu ako praktick6ho pouZitia. Luthe lL969170 b/ ho v5ak predsa zara_duje do svojej Autogenic Therapy pod ndzvom autog6nna meditticia. povaZujeme preto zavhodn6 podat' Eitatelovi a"poi strudny ntiErt tejto autog6nnej metddy.

Schultz stanovil pre vyi5i stupei autogdnneho tr6ningu 3 rilohy:al zbieranie spontdnneho rnateridlu,bl snu podobn6 pohniZenie sa do sveta predstriv,cl voln6 asociovanie obsahov, ktord sri vlastn6 individuu, iasto tvoriw5im sp6sobom.

V priebehu Liedenia sa majri postupne v spletitosti r6znych predstriv objavovat, ur-iit6 ntiznaky, z ktorych sa m6Zu s;rmbolicky ziskavat'od.povede z nevedomia. Cielom lie-Eenia neurdz prostrednictvom wyS5ieho stupia je vlastne sebakontrola vnritorn5ich Etruk-trir, pri ktorej sa pacientovi vyjasnia zvld5tnosti jeho vmitornych zaiZltkov. Tento nti-hlad na seba sam6ho do hlbky smerujdcou introspekciou nie je mnohym Iudbm pristupn;i.Preto je pri iom iasto potrebnd pomoc terapeuta, ktor5? to podporuje heterosugestivne.Schultz obmedzil tfto pomoc terapcuta na zaEiatok vyS5ieho stupia, kfm Thoma, ltglSlovplyrtioval cel3i priebeh cvidenia vy55i.eho stupia heterosugcstivne. TSimto sp6sobom do-siahol podstatn6 skriitenie Easu liedenia. ohranidenie Thomasovej metddy od Le ucnL.rovejmetddy katalimnych obrazov l|960l je sotva moZn6.

K zniZeniu vJiznamu vy5Sieho stupia autogelnneho tr6ningu priSlo aj vzrastajricimzadleiovanim socizilno-psychologickJTch poznatkov do psychoterapie. v centre psychotera-peutick6ho p6sobenia uZ nie sri traumy z randho detstva, alebo konflikty pudov. Ichmiesto zaujfmajf vzt'ahy iloveka k okoliu, mnohostranny priebeh a obsah jeho Zivota,jeho schopnost' vyrovneivat' sa s rilohami a vzt'ahmi k ostatn5?m ludbm, jeho aktivna rolapri formovani vlastndho Zivota, takisto ako aj r6zne z&brarry tejto schopnosti. vzt,ahy,ktor6 mri dlovek k sebe sam6mu, k svojim zriZitkorn a spriivaniu, sa menia. schultzItgsgl sa v s{vislosti s vyS5im stupiom snaZil o aklisi ntihrad na seba, stretnutie sosebou sam5Zm.

Na osobnost' orientovan6 metcidy d.ne5nej psychoterapie, predov5etkfm skupinovejPsychoterapie, umoZiujri nrihlad dloveka na seba sam6ho v rdmci terapeutick.Zch ,,medzi-ludsk;Tch" stretnuti.

l|

:{

'rl

1[iti

'f,

frs,Tri

_r49-

Nem6Zeme prehliadat' skutodnostl, Ze experimentdlne katatllmne obrazy a z nich vy'l,

chddzajrica metdd.a Driimy sJrmbolov /Symboldramas/, /Leuner, 19641, ako aj Lutheho me-

tdda autog6nnej neutralizdcie, o ktorej bude red nesk6r, majir uriit6 zdklady v met6de

vySSieho stupia autog6rureho trdningu.

V dhlSom texte by sme rur troch modeloch chceli ukdzat'v skrdtenej forme metodiku

vySSieho stupia. Medzi metddami Schultza a Lutheho sri len men5ie rozd.iely. Jedinjm,kto sa vydal vjraznej5ie odliSnou cestou bol Thomas lL973l.

Schultz lL973l povaZoval za predpoklad rrySSieho strpia autogdnneho tr6ningu najme-

nej Sest'mesadn6 slcrisenosti s metddou z<iklad.n6ho stupia. Pri ndcviku vy5Sieho st.ptiasa majri po skonieni ziiklad.n6ho "topi. vytodit' oind bulvy smerom hore a d-ovnritra. Len

u kriitkozrakfch je moZnd trito procedriru v;rnechat'. Pre prv6 cvii.enie je pritomnost' ve-driceho cviEenia velmi d.6leZitd. Poskytuje na zadiatku pomoc a podla okolnosti m6Ze pod-

porit'cvidenie heterosugestivne. S rrytodenim od.n;ich bulv sa dasto dostavi pocit prehlte-nia uvolnenia.

Kretschmer 11959 I v5rtvoril na ziiklade modifikovania tohoto fenom6nu svoju stupio-vanri aktivnu h5ryn6zu. Schultz pouZival pre prehlbenSi stav priklad, akoby telo bolo tep-Iou beztvarou masou, v protiklad.e ku ktorej sa hlava wnima ako prijemne chladlri. Pritom niektori cvidiaci hovoria o pocite, akoby sa hlava vziiSala nad telom, alebo akoby

bola vodi nemu v pravom uh1e.

Pri cviEeniach vySSieho stupia autog6nneho tr6ningu mri pre ich wyd.aren;/ priebehmimoriadny ttfz.nam lkaZd6 cviienie trvti od 30 do 50 mimit/ "postoj" pasivnej koncentr{i-

cie. V5etky pokusy o aktiwne dosiahnutie tohoto stavu vedri k tomu, Ze sa uvolnenie ne-dostavi.

Prv6 cviienie vy55i.eho stupia autog6rmeho tr6ningu je zameran6 na predstavu ob-hibenej, spontdnne sa objavujricej farby, ktorti sa mii objawit' pred "vnritornS?m zrakom"cviEiaceho. Farebn;i vnem m6Ze byt' len povrchn;l', alebo 5trukturovan;i, spojenST s urdi-tjmi objektami a okolnost'ami. Pri tomto cvideni i51o'vlastne o Schultzove rivahy o farbe,ktorri je vlastnti kaZd6mu jedincowi / je pre neho urditjm sp6sobom charakteristickti/.

Druh6 cviEenie sa tfkaloEenia, alebo pacient sdm. Privnemov farieb hovoril Schultz

vnimania /predstavovalie/ farieb, ktor6 zvoli vedrici cvi-dobrej schopnosti realizdcie zvolen;/ch, meniacich sa .

o prizme, alebo spektre.

Pri tret'om cvideni sa farebn6 zdZitky upeviujri d.o tej miery, aby boti cvidiacemuJubovolne k dispozicii. Sp6sob tohoto cviEenia je zrivisl;? od. pritomnosti terapeuta. ial-5ie pokusy m6Ze cvii.iaci urobit' aj doma.

- 150

pri 5tvrtom cvideni sa osvojenie farebn;ich zdlitkov eSte zcsiliuje tak, Ze sa apli-

kujri vonkajSie ruliv6 podnety. M6Zu byt'r6znej intenzity a to optickd alebo akustick6'

piate cvidenie je venovanci predstaviim urdit5ich predmetov. Podobne ako pri cviderri

farby aj tu id-e spoiiatku o obftiben6, spontiinne sa objavujrice objekty, nesk6r sa objekty

uZ volia vopred. flohorl prrly'ch piatich cvideni je nauEit' sa "prehliadat' si" s urditou

istotou nejak5T objekt'

Sieste cvidenie je vlastne pripravou k prehliad.ke vlastn6ho rrnritra. Majri sa nacvi-

dit'optick6, ale aj akustickd reakcie na pred-stavy abstraktnfch pojmov. Volia sa oblribe-

n6 abstraltn6 pojmy ako "5t'astie", alebo "spravodlivost"', ktord pokial moZno eSte nedii-

vajri podnet k intenziwnejSim emociondln;rm reakcidm. Ak pride pri tomto cvideni k urii-

t5i-m katarkticklin reakci6m, musia sa sPracovat' terapeuticky.

V sied-mom cvideni si md cvidiaci predstavit' nejak5; p6sobivj z6litok. M6Ze to byt'

aj nejaky Zelaly stav rnysle. Analogicky k predsta-re farby, kde hovori Schultz o vLast-

nej farbe, hovori tu o vlastnom pocite.

V 6smom cvideni icle o vyvolanie obrazu urdit6ho iloveka' V;iber osoby pre prv'i

poku.s by sa. mal riaclit' t5im, aby emocioniilny vzt'atr k osobe bol podla moZnosti klad'n3i.

pri deviatom cviieni sa mil uvolnenie prehlbit' aZ do tej miery, aby sa mohli obja-

vit'urdit6 otdzky, na ktor6 by nasledovali "odpovede z neved-omia". Tieto odpovede sf

prirod-zencsymbolickdvoforrneopticklichrakustickych,aleboin5ichpocitov.Schultzna-vrhoval poloZit' si na tomto mieste ottizku: "do robim zLe?", "Ktor5?m smerom sa ube-

ydm?". V tejto iasti je treba poEitat's pripadn3imi Zivyrni emocioniiln5rmi reakciami, ked

sa po<1obn6 otrizky tflejf oblasti, ktorci sri pre osobnost'w;iznamn6. V tejto fdze cvide-

nia vy!iieho stupia md pritomnost' terapeuta opiit' svoj vliznam.

Desiate a posledn6 crridenie je zameran6 na wnritorn6 usporiadanie cvi.diaceho. Ne-

tyka sa len niihladu na seba samciho, ale aj sebakontroly. V tejto fiize vySSieho ttopi.

autogeiureho tr6ningu je moZn6 niilst' si osobitnri formulku. Pri dopliovani chybajricich

Easti tejto formulky rnoZno q,uZit' sl<risenosti s individuiilnymi formulkami.

Ti, ktori sri d6vernejSie obozndmeni s r6zn5rmi metdd.ami autog6nnej teraPie, tu vi-

dia paralelu medzi cielom vySSieho .topit autog6nneho tr6ningu a medzi autog6nnou ne-

utralizrlciou.

Thomas 11976l zhrnul v monografii svoje skrisenosti s vy55im stupiom autog6rureho

trdningu. Uprednostiuje intenzivnu heterosugestivnu podpom cviEenia. Na jednej strane

to znarnend. risporu i.asu, na druhej strane to v5ak obmedzuje samostatnost'cvidiaceho.

V dvojqiZdiovfch odstupoch potrebuje pacient vcelku len sedem dvojhodinov;ich sedeni.

-151-

Podet pacientov v jednej skupine j" 5 - 10, pri experimentoch m6Ze byt'20 - 2J.

Podas prvej dvojhodinovky sa cvidi predstava farby a to od vybaveni,a si vlastnej

farby aZ po samostatn6 objavenie sa zvolenej farby. V rdmci skupinovych sedeni sa m6Zu

pouZivat' prriZky farebn6ho papiera ako sugestivne podnety pre zrakovf realizticiu farby.

Podas druhej dvojhod-inovky si cvidiaci wybavujri urdi.ty predmet. Sugestivn5rmi. pred-

Iohami m6Zu byt'reiilne pred-mety - horiaca sviedka, model majdku, chlieb a pod. ln6

predmety je moZnd zrrdzornit' diaprojektorom. M6Ze sa to dopliovat' verbtiln5rmi sugescia-

mi reality a v;iznamu predmetov. V dal5om cvideni si je moZn6 predstavovat' aj in6 pred-

mety a osoby neZ len tie, ktor6 sri redlne pritomn6. Ak je mailo dasu, moZno tieto pred-

stavy podporovat' intenzivnym heterosugestivnJrm p6 sobenim.

V tretej dvojhodinovke sa pozornost' zameriava na hodnoty ako kriisa, dobro, spra-

vodlivost'a pod. Na konci mii byt'prehlad najd6leZitej5ich Iudsklich hodn6t ako viera,ldska, nddej a pod. Tu vlastne vznikd aj podnet k prechodu na v5eobecnri meditiiciu, do

Thomas povaZuje za velmi d61eZit6.

V Stvrtej dvojhodinovke nasledujri cvii.enia predstdv o charaktere. VJTchodiskom

k tomuto cvideniu je, poznatok, Ze pokusy mnohfch ludi zmenit' vlastnosti partnera stros-kotali. Je totiZ nutn6, aby triZba po zmene vychddzala z dloveka samotn6ho. Znena seba

sam6ho m6Ze vSak byt'rispe5nii len pri dokonalom poznani seba sam6ho. Ottizka by rnohla

byt'formulovanai asi takto: "Ako by som sa tnal zrnenit', aby som so svojim partnerom

lep5ie vychddzal?" T57ka sa to Schultzom velakreit navrhovanej indiwidutilnej formulky:

"Vidim in6ho".

Dve nasledujrice dvojhodinovky a to piata a Siesta sa zaoberajri traumatizujricimi

predstavami. Sri technikou riadenia denn6ho sna prevzatou od Desoilla l1959l a sfvisia-ca aj s Leuneroqhni experimentiilnl'rni katatlZmnyrni obrazmi- lf96ol: "Cesta na dno rrror.."

a "Cesta na vrchol hory". Vedri obydajne k traumatizujricim stretnutiam s objektami , kto-

16 pacient sdasti preZiva ako rozprdvkov6. M6Zu sa objavovat' jednak prilemn6 a uklud-

iujrice pocity, jednak strach a nepokoj. Na tfto cestu si berie pritnik so sebou o5tep

ikopiju/, aby ju mohol v pripade nebezpedenstva pouZit'. Tak6to rozprdvkov6 stretnutiemd zja'rne pozitirrne terapeutick6 ridinky a terapeut ho podla moZnosti podporuje.

V siedmej dvojhodinovke sa produkujri volnd a riaden6 predstavy so zameranim na

urdit5Z ciel . Reprodukujri sa spomienky, aby bolo moZn<! lepdie prepracovat' dand z6.litky.VoIn6 obrazy shiZia k zlepSeniu sebapoznania. Ndzornti prehliad.ka estetickSich ho<In6t a

predstavy v5eobecnych hodn6t majri psychologickf v-jznam.

Luthe 11969 l7O b/ sa venuje vo svojich pozntimkach k autog6nnej meditiicii krokorn,ktor6 Schultz navrhoval u vyS5ieho stupia autogeinneho tr6ningu. Vodi heterosugestivnej

=. L52 -

PodPore sa v5ak vyjadruje zdrZanlivo. Preto potrebuje na lieEenie dost dlhf Eas. Auto-,gdrury stav sa mri udrZat' okolo 3O - 60 mindt. Treba uvaZorrat' o moZn;ich prejavochautog6nnych rrfbojov a riEelne s nimi zaobchddzat'. Podobne ako Schultz, aj Luthe pouZi-va na zlSr5ovalie odolnosti uEenia optickd a nkustickd ru6iv€ podnety.

Pri osvojovs,f si netd.dy autog6nnej medttdcie vidlme rovnalcri postupnost, ako pricviEeniach Schultza: Spontdrury zdZitok farby, cielenf zdZitok farby, predstaja konkr6t-neho predmetu, predstavi abstraktn€ho pojmu, predstava urd.it6ho z6Zitku, pred.stavaosoby, odpovede z nevedomia.

U pacientov, ktori majri d.ostatoEnri schopnost' nrihladu na seba a svoju Zivotnri ak-tivitu sa m6Ze autog6rura meditd.cia vhod.ne v5ruZit' aj terapeuticky. prftomnost, terapeutaje moZno obmedzit' len na to, Ze pomriha v pripad.e potreby pri katarzii. podla Luthehoje treba v urEitfch pripadoch rtitat' s tirn, Ze vo wy5Som stupni nemusi prist, len k auto-gdnnemu vybitiu, ale Ze to m6Ze prejst'aZ d.o autogdnnej abreakcie. preto je dobre,ak md vedrici cvidenia skrisenosti s touto formou autog6nnej neutralizdcie.

9.

UZ v druhej kapitole sme spominali rly'znam diela W. Lutheho pre autog6nny tr6ning.

Jeho priice v tejto oblasti viedli k roz5freniu autog6nlych metcid. a podnietili vznik norych

hypot6z.

lJZ od. roku 1926, kedy Schultz zverejnil svoju metddu, je zntime rozdelenie na z6'-

kladn;f stupei, vy55i stupei a individudlne formulky. Pojem Specidlnych orgdnowych cvi-

deni vSak u Schultza nenachddzame, hoci s nim pracoval. /Vyrinul napr. Specitilne or-

gdnov6 cvidenia pre astmatikov a doporudoval ich pouZivanie/. Tento pojem vznikol aZ

na zdklade prtic r6znych internistov s autog6nn5rm tr6ni-ngom. Tabulka d. 4 ukazuje roz-

diely medzi nami pouZivanymi pojmami a Lutheho navrhovanJfon noqhn 6lenen.[m. Luthe

1f959 l7O b/ sprija individudlne formulky, ktor6 chtil,e psychologicky, so 5pecidlny.rni or-

grinoq.y'mi cvideniami, ktor6 chdpe viac fyziologicky, do skupiny autog6nlych modifikticii.

Pojmom autogdnna neutralizricia sa. vlastne zaviedla aj novii oblast' autog6nnej teraPie,

ktord pozostdva z autog6nnej abreakcie a autog6nrej verbaliziicie.

Tabulka 4. Porovnanie autogdnnej metcidy J. H. Schultza s metdd.ou autog6nnej terapie

W. Lutheho.

AUTOG6NNA TERAPIA W

G. Schaeffer

Autog6nny tr6ning lJ. H. Schultz, L926 I

Zdkladrr!'stupei

vyssr stupen

/ 5p'ecirilne orgdnovd crridenia/

indiwidu:ilne f orrnulky

_153_

LUTHEHO

Autog6nna terapia /W. Luthe, 1969 lTOl

1. Stand.artny autog6nny trdning

2. Autog6rury meditadni tr6ning

J. Autog6nne modifikdcie

5peciiilne orgdnov6 cvidenia

ind.ividudlne formulky

4. Autog6nna neutralizd-cia

autogdnna abreakcia

autog6nna verbaliziicia

V uviidzanej kapitole m& byt' dhlej red prtive o tejto novei metdde autog6nnej tera-pie a o pojmoch a h5rpot6zach, ktor6 Luthe vJ?racoval. Inforruicie o Lutheho priicach azdveroch sme ziskali predovSetkgim z diel "Correlationes Psychosomaticae" /Luthe,1965 al a zo Sest'zviizkovej anglickej monografie "Autogenic Therapy" /Luthe, 1969170l.Nakolko tieto Pr:ice nie sri medzi verejnost'ou tak zndme /autori myslia podmienky NDR,pozn. prekl./, mala by ttito kapitola shiZit'hlawne na d-oplnenie niektorfch informticii,a1e mala by aj prispiet'k vzniku dalSich w;iskumov v oblasti autog6rureho tr6ningu.

- r54

9.1. Autog6nne v5Tboje

V protokoloch cvidiacich je iasto moZno niijst'zmienky o pocitoch, ktor6 vlastne

nemajri nii spolodn6 s obsahom formuliek cvidenia. Tak6to informiicie by nemal vedrici

cviEenia prehliadat', ani by nemal pokladat'uveden6 prejavy za ru5iv6, ale mal by ich

brat' vtiZne. Napr., kecl je cvidiaci priliS nekludn;i, sri pre vedriceho cvidenia tak6to oz-

ntimenia signdlom, Ze by bolo treba postup cviEenia alebo obsah formuliek zrnenit', alebo

s cviderlim iplne prestat'. Schultz v desiatom vydani svojej knihy v roku 1960 piSe o

pocite, ked sa pri cviieni zdajri byt'formulky akoby cudzie. Schultz venoval tak;lmto

prejavom rriacero svojich pozorovani. Lutheho priive takdto pozndmky cviiiacich in5piro-

vali k tonu, aby si overoval svoje pozorovania a stanovil novd v57skumn6 ciele. ZvoliL

novSZ termin pre tieto prejavy, ktor6 nepatria priamo k cviieniu. Analogicky k podobn;Tm

druhom tychto prejavov vyskytujricich sa u epileptikov hovoril o autog6nnych vfbojoch

/autogene Ent}adungen/..Luthe postavil h5rpotelzu, Ze tieto rliboje sri vlastne procesrni,

ktor6 majri uriitly' zmysel. Takfmto sp6sobom hypotetickJ? "centriilny sebaregulujrici zais-

t'ovaci mechani.zmus" zniZrje zat'aZertie prili5 pret'aZenfch oblasti mozgu. Pre tieto v1y'-

boje je autog6nny stav preladenia obzvltiSt' d6leZit57.

Z velk6ho mnoZstva pozorovanim ziskan;ich variiicif autog6nnych w5?bojov moZno vy-dlenit' motorick6, senzibiln6, vestibultirne, akustickd, chut'ov6, vizudlne, a-fektivne a

mySlienkov6 formy t5Zchto prejavov. Na lep5ie pochopenie m6Zeme uviest' priklady niekto-r57ch z nich.

cukanie, mimovoln6 pohyby, chvenie, pocit napiitia.

svrbenie, bolesti, pocit hluchoty, tlak, elektrizovanie, pocit opuchnutosti,

pdlenie.

Vestibuliirne: pocit otiiiania, klesania, vznd5ania, nardzania, padania, lietania, pocityzivrate.

Afektivne: strach, depresia, eufdria, samota, triZba. '

MySlienkovd: ndhle my5lienky r6zneho druhu.

lndividuiilne rozdiely t5?kajrice sa w5?skytu tly'chto fenom6nov, ich variability a f6.zy,

v ktorej sa poias tr6ningu prejavia, sri velmi velk6. Luthe pozoroval u jednoho pacien-ta 242 lll r6zrryc]n foriem energetick5Tch 'ifbojov. Pozorovanie tli'chto rozdielov vied-lok w5Tskumom, ktor6 mali objasnit' pri-iny autog6nnych .r1y'bojov.

Motori.ck6:

Senzibiln6:

_ 155

Obrtizok

17o

11. Autog6nne vfboje u r6znych skupin neurotick;ich pacientov.

ABCDEFStl'pdeky ukazujri aritmetickJl' priemer celkov6ho po6tu v57bojov, ktor6 boli pozorovan6

v porovnatelnSTch Easov5ich risekoch poEas cviEenia tiaZe.

Skupina h: 40 Zien s neuroticky podmi.enenlimi. funkdnfmi poruchami.

Skupina B: 20 muZov s neuroticky podmienen3imi funkdn;irni ponrchami.

Skupina Cz 17 lier. a 3 muZi s lahkou depresrou.

Skupina D: 15 pacientov s reakciami strachu a mnohoniisobnliani funkdn;.imi poruchami,

ktori prekonali jeden, alebo viac t'aZk;ich rirazov.

Skupina E: Kontrolrui skupina 15 pacientov s neuroticky pod.mienen;irni mnohondsobn;izri

funkdn5;'nri. poruchami, pacienti vSak neprekonali t'aZkd :d.razy. Pacienti sri

porovnateTni s Pacientami skupiny D z hladiska veku, pohlavia, povolania

a <Il'Zky trvania obtiazi.Skupina F: 3 Zeny a 27 mulov s neuroticky podmienenfnni funkdnjmi poruchami lna 26,-

klad.e prisnej, mentorskej a rizkost' v5rvoliivajricej qichovy.l lpodla Lutheho,7969170 bl .

Bsob-3t 3tr+,o,E 1()o

156 -

Obr:izok 11 ukazuje dastost' vfskynr ql-chto prejavov. U vSetk;/ch pacientov ide o

r6zne formy uvoliovania energie, ktor6 sa prejavovali podas cviEen:ia tiaZe. Rozdielymedzi jednotliv5?nni skupinami sri tak v!'razr.6, Ze by sme mohli sformulovat'nasled.ujricezdveryz Autog6nne uvolnenia energie sri vziicnej5ie u d-epresivnych reakcii lcl " iastej-Sie u pacientov, ktori mali v anamn6ze nejak;/ :6raz lDl, alebo mali moralistickri a frus-trujricu wichowu. Podobn6 vfsledky sri aj u schizofr6n-ii. Pacienti liedeni elektrosokmimali signifikantne vy55ie q2boje, ako pacienti, ktori hito liedbu neabsolvovali.

Dost' jasne sa ukazuje, Ze tieto autog6nne rrvolnenia energie nielen Ze nie sri nebez-pedn6, ale sri z teraPeutick6ho hladiska velmi uZitodn6. Toto sa ostatne ukazuje aj napripade, ktory uddza Luthe 11969170 bl

Pripad 18: 32-rodnSi pacient /posttraukultirne a gashointenstindlne funkdnd poruchymierny h5rperthyreoidizmus, zv-!Een6. hladinatick;im zdchvatorn, v d6sl-ed-ku doho bol 9xkusy, opakovan6 pokusy uZivania LSD, ha5iStdarilo fspe5ne o-rptytiorr.t'epileptickd zdchvatyr Do pacient sa sdm necitil dostatod.neschopnJ2m pre normdlny Zivot a vyjadril Zetanie'naudit, sa autog6nny tr6ning. Reakcie pa_ci.enta na autog6nny tr6ning sri zaujimavd z nasredujricich Nadisk:1'l Prejawujri sa intenzivne motorickd'qiboje poeas cviEenia tiaZe lobr6,zok L2l a skr:i-tenim pasivnej koncentrticie na velmi krritky Eas /medzi 30 - 60 selc6nd/

"" p"a""t-1o rispe5ne ovplyvnit' dovtedy v pozadi stoiacu averziu pacienta k autog6nnemu tr6-nlngu.2l Pridina, Ze siln6 motorick6 iliboje nikdy nepreSli do Grandmal zdchvatov.3l Neipadn6 zniZovarrie poEtu motorick3Zch aibojov po asi 4 t!zd;;t;;.r.rr".o ,,.2. a

. postupnd zmena kvality tychto rly'bojov na wiac senzibirnri forrnu.4l Pozorovauie, Ze sfdasnti redukcia antikolvuzivnej liedby neriedla k zv575eniu podtu

autog6nnych v5?bojov lobr, 12 l.DietetickJT Programr redukcia nadb5rtod-nej. hmotnosti, riplnti abstinencia /v;mZivali saformulky na abstinenciu asi po dobu 6 tj,Zdiovl, podporova* medikamentdznou liedboup6sobi.li velmi pozitirrne na pacientovo liedenie.

_L57 _

Chlordiazepoxid

lmipramin

D5ryhenylhydantarr

Phenobarbital

AT-formulko 3 Tio,2 Teplo

motorick6l'-1 senzorick6

1.;1O. 11-22. ?.3.-moii 6.-14. 19.-29. 11.-21.moj moj s-iun' lln' -;ii;-' ';Lf "

SrdceLoob-oIe'sqOELLooffiEg

.;E\/L

.9cr- (JouP.btro

16.-28.oug.

Obrdzok 12. Zmeny aktivity autog6nnych qy'bojov podas 6-mesadn6ho obd.obia v priebehulieienia /k pripadu fB/. Stfpfeky ukazujri poEet qy'bojov /motorickjch a

senzorickych/ v percentdch, hrubti di-ara ukazuje celkovli podet q/bojovv sledovanom dasovom obdobi /podla Lutheho, f969l7o bl.

Na ztiklade mnohly'ch podobn;l-ch pozorovani w5rtvoril Luthe metod.iku autogdnnej ab-reakci'e, ktoni modifikoval podla pozorovan;Zch prejavov mozgovej dinnostl jednotliv,Tch

Pacientov. Tieto prejavy boli charakteristick6 pre r6zne sp6soby a mechanizmy uvolio-vania' Najsk6r sa skrimal wplyv predl2en6ho iasu cvidenia na autog6nne qiboje. pokus-n;lm osobdm sa povedalo, aby v riplne pasivnom, akceptujfcom, "divdckom,r postoji/ktoai by sa dal oznad.it'ako "carte blanche", alebo ,,weisses Blatt,,/ referovali., Eovnimajri' Pritom sa registrovali procesy uvoriovania nielen prostrednfctvom vizutilnych,ale aj v5etk1y'ch ostatnSTch funkcii, ktor6 sa tfkajri autogdrurych energetickych qibojov.

Ak srihlasime s t3im, Ze autog6nne qiboje majri vlastne ergotropn;i charakter, na-padne niis ottizka, ako sri tieto procesy zhii.i.tern6 s autog6nnSrm stavom celkov6ho uvor-nenia, kto4/ pochdd-za od Schultza, a ktor5i sa tfka trofotropnly'ch psychickfch a fyzic-

- 158

k1l.ch funkcii. MoZno predpoklad.at', Ze aj tieto ergotropnd funkcie s}id:Zra spolodn6mu cie- r

Iu trofotropn6ho preladenia, ktor6 sa navodilo ako neutralizujrica funkcia centriilnych

nervoln/ch oblasti. prostrednictvom t5i'chto vibojov sa vlastne realizuje autog6nn-y prin-

cip, na ktorj7 poukrizal Schultz. Z psychofyziologick6ho hladiska sa zd&, Ze tu id'e o cen-

triilne ,,sebaliediace" autogdnne riadenie. Takto sa dostaivame opiit'k hypot6ze o "cen-

trtilnom sebare gulujricom zais t'ovacom mechanizme organizrmr" .

9.2. Vlastn6 skrisenosti s autogdnnymi v;ibojmi

Ak pacient ani vedrici cviEenia nevedia nii o moZn5Tch "ru5iwfch vplyvoch" podas

cvidenia autog6nneho tr6ningu, m6Zu tieto prejavy v nich vyvolat'nei'stotu, Ei sa nedeje

niedo organizmu 5kod.1iv6. Tdto neistota m6Ze u pacienta v5rvolat'ned6veru k cwideniu'

takZe s nim m6Ze nakoniec prestat'. M6Ze sa tieZ stat', Ze sa vedrici cvidenia pokriSa

cwiienie menit', aby pred.iSiel domnel6mu nebezpeEenstvu. Takto sme to v spodiatku ro-

bievah. aj my, k;im sme nenadobudli urdit6 vedomosti o uvedenfch fenom6noch. Hned po

tom, ako sme sa oboznaimili s Lutheho vfskumami, mohL- sme zaujat'primeranJi postoj'

Tento ulahioval pacientom udenie sa autog6nnemu tr6ningu bez Pocitov neistoty. V nasle-

dujricom priklade chceme ukaizat' niektor6 autog6nne prejavy a ich prepracovanie'

pripad. 19 29-ro(ny uditel s fdbiou srdca, s vyraznejiim nedostatkom sebaistotyt

usilorml/ a snaZiwy v prtiti, konflikty v povolani a v manZelstve, priSiel po nieltolk5i-ch

allZa;"J6 .ri6.ni. autog6nneho tr6ningu s pocitom obojstrann6ho tlaku na spiinkoch. Vni-

,rlJi.rrto pocit ako nefrijemn;/ a prirovniival ho k pocitu, akoby sa mu hlava dostala

z oboch strdn do lisu. Tieto Pocity sa pre]avovali uZ pri zaujimani polohy na cvidenie'pacient dostal strach z cviEenia a robil ho stdle menej. Kecl sme s Pacientom prebralitrito formu autog6nnych vfbojov, striical toraz viac pocit ohrozenia a odaktivan6ho poSko-

denia, pri dal5ich cviieniach sa nepriazniv6 pocity Postupne strdcali aZ prestali riplne'Ani v nasledujricich piatich rokoch po tejto dobe sa autog6nne vfboje uZ viac nepreja-vovali.

V tejto srivislosti je vSak d.6leZit6 varovat' pred prehnalS?m zjednoduSovanim oztLa-

dovat' v5etky neoEakiivan6 ruSivd prejawy poias autog6rureho tr6ningu ako vfboje' Schultz

llg7O, str. 2IIl spominal , Ze parest6zi-e, ktor<! sa v jed-nom takomto pripade objavili

podas autog6nreho tr6ningu, sa nesk6r ukiizali ako prv6 znaky potyfusovej osteomyeliti-

dy. Je potrebn6, aby vedrici cvidenia spominan6 pripady kriticky zhodnotil zo v5etkych

diferenciiilno-diagnostick;ich Nadisk. lba tak sa m6Ze vJrvarovat' chybn5ich rozhodnuti a

ochrtinit' pacientov pred pripadnllrn po5kodenim.

Pri diagnostickom objasneni takfch prejavov, ako sri autog6nne vyboje, pom6Ze

-.asto opakovanf preNad anarrmestickfch ridajov pacienta. Ak je moZn6 ntijst' tu situricie

vyvoliivajtce intenzivny strach, zat'aZujrice situticie /ako napr. interrupcie/, komplikii-

cie po pOrodoch, alebo podobnl zdZitky, d:i sa Easto objavit' vnritorn5T vzt'all. medzi auto-

__ 159 _

g6nnJrmi qfbojmi a tlimito zdZitkami. balSou pomocou pri objasiovani m6Ze byt' zistenie

fyziologickly'ch a psychofyziologickfch zvldStnosti sridasn6ho stavu /ochorenia/, informii-

cie o Zivotnej situricii pacienta fnapr. r6zne druhy emociontilnej zdt'aZe, konflikty v po-

voLani, sexudlne frustrricie a pod./ a konedne klinickli v'j,znam r6znych foriem autogdn-

nych prejavov.

Schultz lI97Ol poukazoval na moZnost', Ze pri autog6rurom tr6ningu m6Zu byt'ne-prijemn6 pocity aj subjektivnJnn znovupreZivanim skorSich lokrilnych ochoreni Ei rirazov.

To ilustruje nasledujrici priklad:

Pripad 20:26-rodnii riradnidka cv-idila autogelrrr-y tr€ning ako pomoc proti ekz6.muendog6rureho p6vodu. UZ na zadiatku cvidenia tepla v bruchu sa u nej prejavovali inten-zivtne, nesk6r neprijemn6 pocity v oblasti jazvy po diiwnej operdci-i na Iavej strane nosa.Po piitrani po moZn5ich emodnfch srivislostiach a vzt'ahoch sa tieto prejavy postupnestriicali, al zmizli riplne.

O tom, Ze autog6nne wyboje m6Zu byt'niekedy aZ grotesknd, svedEi nasledujrici

priklad:

Pripad.2l-: Tri roky sme liedili 32-rodnri sestru z materskej 5k6tky, matku trochd-ievEat, u ktorej pri chronicky recidivujricom Colitis ulcerosa bol prlmiirny psychickychybny wyvin. Pacientka bola neistii, mala potrebu opory, 6o kornpenzovala ctiZiadosti-vost'ou a hrdost'ou. Velmi vJrrovnane a l<Iudne p6sobiaci manZel nani5al dasto jej duSev-nri rovnovdhu tjrn, Ze prejavoval podla nej nedostatok hrdosti. Okrem toho citila z jehostrany ndklonnost', teplo a porozumenie. Jej nespokojnost' a starosti sa sfstredbvali najej tri dc6ry, ktor6 sa v5ak z hladiska objektiwneho pozorovatela vyrrijali riplne normdl-ne. Jej ale stdle vadili r6zne drobnosti, ktord ju znekludnovali. V tomto stave pretrv.i-vajriceho nekludu sa jej cv-idenie autog6nneho tr<lningu nedarilo podla Zelania, hoci viac-krdt rispeSne zabriinilo zadinajricej recidive.

Tymto by sme chceli poukdzat'na moznri diskrepanciu, ktorti u niektorli'ch pacientovvznikai medzi o6aktivanim, ktor6 majf vodi cwideniu autogdnneho tr<lningu a medzi objek-tiwn3rm p6sobenim uvolnenia. Tak sa stalo, Ze niim pacientka poEas dispenziirnej konzul-ttici.e ozruimi'La, Ze sa miesto odakdvan6ho kludu stiivajri jej nohy velmi nekludnd a tojej ruSi pocit uvolnenia. Nechali sme ju v tejto fiize liedeni.a robit'autogdrury tr6ningv lahu. Pri tom sme pozorovali ryichle pohyby oboch lfiok v relativne krritkych, pravi-delnfch dasovly'ch intervaloch. PoZiadali sme ju potom, aby crridenie ukondila a vysvet-lili sme jej spominan6 autogdnne vyboje. Vysvetlovali sme jej ndzorne aktivitu mozgu,ktor<i sa pri telesnom pokoji nemti ako prejavit', a preto napr. tak6to pohyby n6h fungu-jri ako ventil.. Navrhli sme jej, aby nekltidla tomuto dianiu odpor, ale aby mu nechalavoln;i priebeh. Tfmto sp6sobom predtllm velmi ru5ivo pocit'ovanti porucha okamZite pre-stala a ani v nasledujricich St5rroch rokoch sa,viac neobjavila.

9.3. Autogdnna abreakcia

Na neutraliziiciu sa uvoliujegov6 funkcie. Ak sa objavr aj infliziicie. Takjto neruSiqT materi:ilktorou sa predchiidza t'aZkostiam,

prevaZne takj' materidL, ktoq.i ruSivo p6sobi na moz-

ako ru5ivy materidl, srivisi to uZ s riadenirn neutra-sp6sobuje v procese neutralizd.cie uriiti ,'okluku,,,

ktor6 by mohli vzniknft' na ztiklade v;/znamu materiti-

-160-

lu, ktory mii pacient na mysli. lnak by mohlo prist'k silnjrn emociontilnSrm otrasom. Po-

dobne p6sobia aj in6 varianty "programovania" zo strany "centrdlneho sebaregulujriceho

zaist'ovacieho mechanizmu", ako tematick6 opakovanie, tematickii anal6gia, tematick:i zme-

na a in6 formy poistenia proti pret'aZeniu emocioniilnej rownovdhy. Tak6to tematick6 "po-

istenie" je moZn6 pozorovat'aj vo vSedn€ d.ni, v snahe odbiokovat'emoci-onelne zat'aZuji-

ce zdZitky. Nesk6r sa vSak tie1o zALitky opiit'v5,'noria, resp. musia sa vJrnorit'. Tak sa

dri pri autog6nnej abreakcii sttile pokradovat' v prepracovdvani t6my, ked prepracovanie

jej predo5l1y'ch dasti bolo rispe5n6. Je moZn6 pritom vidiet' individudlne rozdiely medzi

jedincami.

Podla Lutheho je pozitivny postoj terapeuta k prejavom abreakcie pacienta nevyhnut-

nf aj vtedy, keby sa tieto zdali byt'prekvapujrice, cudzie, di znepokojujrice. Po viac ako

10-rodn;ich skrisenostiach s touto technikou potvrdzujeme niizor, Ze len mozog pacienta

"vie" v akej forme a v akom poradi sa mii m5iqy' materiiil ddvat' k dispozicii na neutra-

liziiciu. Toto tvrdenie ndzorne e5te vysvetlime na priklad.och na konci tejto d.asti.

V tejto srivislosti je potrebnd varovat'pred terapeutick5imi ztisahmi, ktord aj keby

boli dobre mienend, mohli by dlhodobejSie ruiit' indirriduiilny prl.ebeh autogdnnej abreak-

cie. V takSTchto pripadoch by inoirla neutralizdcla mimit'svoj ciel. Tie t6my, ktor6 sri

k abreakcii uZ pripraven6, ale nie sti e5te vyvolan6, m6Zu viest'k naru5eniu emocionel-

nej rownoviihy, alebo inlich funkcii mozgu a m6Zu vyvolat'stavy depresie, agresivne nd.-

lady, strach, bolesti hlavy, Zahidodn6 t'aZkosti a pod.

9,4. Centriilne riadenie programu

To, Ze pri autog6nnej abreakcii neide o zm6.ten6, chaotick6 dianie, ale o program,

ktor57 m;i uriitf zmysel , nie je na prvy pohlad vZdy tak6 jednoznadn6. Tieto mozgom

riaden6 deje sri tak komplikovan6 a diferencovan6 procesy, Ze Luthe ich porovnd.va so

symf6niou, Sprijajf sa pri nich, takisto ako pri s5rmfonickom orchestri, r6zne psychofy-ziologicky a psychod5rnamicky zameran6 komponenty v r6znych kombiniiciach a s meniacou

sa intenzitou. Niektor6 t6my sa opakujri, in6 variujri. Na priebeh jednoho deja naviizujedej dalSi a wnritornd zzikonitosti sa pri tom prejavujri niekedy dost'prekvapujrico. Tiitomozgovti dirurost'md aj prestiivky, r6zne tempo a silu a signiil ukondenia neutralizdciedanej t6my je vZdy jednoznadn;y'. V rdmci mnohotvtirnosti programov autog6rurej abreakcierozli5uje Luthe celJi rad foriem, pre ktor6 v5rtvoril vlastn6 dlenenie a terminoldgiu. di-tatel , ktory sa o to zanjima, ntijde v "Autogenic Therapy" pojmy ako tematickii determi-ndcia, tematick:i kon-frontiicia, tematickd anticip:icia, alebo tematickii regresia. Ak zo-staneme u spominanych pojmov, tak u v5etk57ch t5Tchto foriem autog6nnej abreakcie id.e

-151 -

o r$zne dasti "s5rmf6nie", ktor6 srivisia s danou t6mou a sri pre tdto flohu neodmysliteln6,

a nezamenitelnd. Srihlasi s tfm aj pozorovanie, le do popred.ia prichddzajri tak6 preJavy

r6znych t6m, ktord poukazujri na r6zne vnritorn6 srivislosti.. Oznadenie pri takejto sekven-

cii m6Ze byt'napr. A - B - C - D, pridom najskOr sa dopracuje do konca A, potom sa

uzavrie B atd. MoZno ale predpoklad-at', Ze Easti urEitej tdmy sa predklad.ajri na neutra-

Iizticiu najsk6r v poradi A - B - C - D, potom v druhom pokuse v poradi C - B - D -

- A, v dal5om D - C - B - A atd. Pritom m6Ze byt' k tomu potrebnly' r6zne dlh;i d.as,

napr. 30, 50, alebo i B0 minrit, kjm sa objavia t6my relativne nov6. VZdy vSak ide - a

to treba neustdle zd6raziovat'- o centrdlne riadenie a uvoliovanie materiiilu. Ar$sliet'

treba aj na to, Ze pri tak5?chto piocesoch zohriivajri svoju rilohu aj ot:izky odporu, ktor6

by sme mohli nzijst' diferencovanejSie PrePracovan6 v "Autogenic Therapy".

Ze materiril na uvoliovanie podlieha centr:ilnemu riad-eniu, mozno vidiet'aj podla

infch fenom6nov. Ak je treba lied.enie z nejakych pridin na t57Zdne, alebo mesiace preru-

5it', zadina sa s programom tam, kde bol raz preru5enf. Je zrejm6, Ze zo'radenie emo-

ciondlne ruSivjch t6m je stabiln6. Aj tento posledny fakt prispieva k ntiSnru presvedde-

niu, Ze terapeut by sa mal vyvarovat'kaZddho zdsahu do centrtilne riaden6ho programu.

Vfnimky prichdclzajil od rivahy pri odstraiovani urditSZch foriem odporu, ktor6 zabraiujri

pokradujricej neutrali z6.cir.

Zdverom si eSte dovolime pozniirnk:. o tom, i.o sa n.azyva "tematick6 zakondenie".

Ako pacient a terapeut vedia, Ze prepracovanie danej t6my je dostadujrice? Relativne

jednoducho je na to mo:zrto usud.zcvat' pri odzneni urdit5?ch motorickych alebo senzibil-

njch vfbojov ako bolesti, trhanie a pod. Ak sri pritomnd aj vizutilne obrazy, prejavuJe

sa to iasto ako prechod od dejov podobnlich filmu k statick6mu obrazu, pridom sa obraz

m6Ze napr. na jednej strane stodit' a zmizrrit', alebo zmizne jednoducho v dialke. lnou

formou tematick6ho zakonEenia je vystdpenie farebnych od-tieiov, Ltor6 sa uZ spdtne ne..

premenia na pohybliv6 obrazy. Pred.ovSetklim svetl6 farebn6 tciny sri v tejto siivislosti

relativne spolahliv'jm znakom ukondenia, k5im tmav6 farby sveddi.a sk6r o preru5eni auto-

g6nneho spracovdvania. Inou formou tematick6ho ukondenia je pretrvdvajrica emociondlna

intenzita preZiqich procesov, ich pomal6 rozpl5,.nutie, alebo aj ukondenie diania, z ktor6-ho m:i pacient nasleduj(ci dojem: "lv$rsli si, Ze to je v5etko, leZim tu na gauii- a maim

pocit, Zeby sme mohli skoniit"'. K tyrnto znakom tematick6ho ukondenia patria aj pri-jemn6 telesn6 a d-u5evn6 sprievodn6 pocity.

Je technickou chybou, ak sa priebeh autogdrur.ej abreakcie ukondi prtive v okamihu,ked sa Pacient neciti- dobre, mii napr, bolesti hlavy, alebo mti d-ojem, "Ze eSte nieEo bytam bolo, do by malo ist'von". Mozog by mal pacientovi ozndmit', kedy svoju dinnost'neutralizdcie ukoniil. Neutraliz6cia m6Ze pri autog6nnej abreakcii trvat' medzi 15 - 15O

-160-

lu, ktory mri pacient na mysli. Inak by rnohlo prist'k silnfm emocionrilnSrm otrasom. Po-

dobne p6sobia aj ind varianty "programovania" zo strany "centrdlneho sebaregulujriceho

zaist'ovacieho mechanizmrt", ako tematick6 opakovanie, tematickii anal6gia, tematickii zme-

na a i-n6 formy poistenia proti pret'aZeniu emocioniilnej rovnovdhy. Tak6to tematick6 "po-

istenie" je moZn6 pozorovat'aj vo vSednd dni, v snahe odbiokovat'emocioniilne zat'aZuji-

ce zdLitky. Nesk6r sa v5ak tieto zLzitky opiit'v5rnoria, resp. musia sa vJanorit'. Tak sa

d:i pri autog6nnej abreakcii sttile pokradovat'v prepracovtivani t6my, ked prepracovanie

jej predoSlfch dasti bolo rispe5n6. Je moZn6 pritom vidiet' ind.ividutilne rozdiely medzi

jedincami.

Podla Lutheho je pozitivny postoj terapeuta k prejavom abreakcie pacienta nevyhnut-

nf aj vtedy, keby sa tieto zdali byt'prekvapujrice, cudzie, di znepokojujrice. Po viac ako

10-rodnych skrisenostiach s touto technikou potvrdzujeme ruezor, Ze len mozog pacienta

"vie" v akej forme a v akom poradi sa mei rr5iqy' materidl diivat' k dispozicii na neutra-

liz<ici.u. Toto tvrdenie ndzorne eSte vysvetlfme na prikladoch na konci tejto Easti.

V tejto stlvislosti je potrebn6 varovat'pred terapeutickjrni zdsahmi, ktor6 aj keby

boli dobre mienen6, mohli by dlhodobej5ie ruiit' individurilny priebeh autogdnnej abreak-

cie. V takychto pripadoch by inoirla neutralizdcia mimit'svcj ciel. Tie t6my, ktor6 sri

k abreakcii uZ pripraven6, ale nie sri elte vyvolan6, m6Zu viest'k naru5eniu emocioniil-

nej rovnov;ihy, alebo inych funkcii mozgu a m6Zu v5rvolat'stavy depresie, agresivne nri-

lad.y, strach, bolesti hlavy, Zalidodn6 t'aZkosti a pod.

9,4. Centrdlne riadenie programu

To, Ze pri autogdnnej abreakcii neide o zmd.ten6, chaotick6-dianie, ale o program,

ktorj mri uriity zmysel , nie je na prv57 pohlad vZdy takd jednoznadn6. Tieto mozgom

riadenci deje sri tak komplikovand a diferencovan6 procesy, Le Luthe ich porowndva so

s5,'rnf6niou. Sprijajf sa pri nich, takisto ako pri s;rmfonickom orchestri, r6zne psychofy-

ziologicky a psychod5rnamicky zameran6 kornponenty v r6znych kombinaiciach a s meniacou

sa intenzitou. Niektord t6my sa opakujri, in6 variujri. Na pri.ebeh jednoho deja naviizuje

dej dhlSi a vnritorn6 ziikonitosti sa pri tom prejavujri niekedy dost'prekvapujrico. Taito

mozgovii 6innost' mii aj prest:ivky, r6zne tempo a silu a signiil ukonEenia neutralizdciedanej t6my je vZdy jednoznadn5?. V rdmci mnohotviirnosti programov autog6nnej abreakcierozli-5uje Luthe cel57 rad. foriem, pre ktord v5rtvoril vlastn6 dlenenie a terminol6giu. di.-tatel , ktor57 sa o to zaujima, n:iide v "Autogenic Therapy" pojmy ako tematicki determi-ndcia, tematickii kon-frontdcia, tematickd anticipricia, alebo tematickii regresia. Ak zo-staneme u spominanych pojmov, tak u v5etkych qichto foriem autogdmej abreakcie ide

-151 -

o r$zne dasti "s5rmf6nie", ktor6 sdvisia s danou t6mou a sri pre trito riLohu neodmyslitelnd'

a nezameniteln{. Sfhlasi s tJim aj pozorovanie, Ze do popredia pricheidzajri tak6 prejavy

r6znych t6m, ktor6. poukazujri na r6zne vnritorn6 srirrislosti. Oznadenie pri takejto sekven-

cii m6Ze byt'napr. A - B - C - D, pridom najskOr sa dopracuie do konca A, potom sa

uzavrie B atd. MoZno ale predpokladat', Ze Easti ura.itej t6my sa predkladajri na neutra-

liziiciu najsk6r v poradi A - B - C - D, potom v druhom pokuse v porad.i C - B - D -

- A, v dal5om D - C - B - A atd. Pritom m6Ze byt' k tomu potrebnf r6zne dlhf ias,

napr. 30, 5O, alebo i 80 minrit, k5?m sa objavia t6my relativne nov6. VZdy vSak ide - a

to treba neustdle zd6raziovat' - o centr.ilne riadenie a uvol;ovanie materidlu. Iru$sliet'

treba aj na to, Ze pri tak5ichto piocesoch zdnrdvaji svoju rilohu aj ottizky oclporu, ktor6

by sme mohli ntijst'diferencovanej5ie prepracovan6 v "Autogenic Therapy".

Ze materill na uvoliovanie pod,lieha centrdlnemu riad-eniu, moZno vidiet' aj podla

in5|ch fenom6nov. Ak je treba liedenie z nejakfch prid.in na tfZdne, alebo mesiace preru-

5it', zadina sa s programom tam, kde bol raz preruSenf. Je zrejm6., Ze zoradenie emo-

cionrilne rudivSich t6m je stabiln6. Aj tento posledny fakt prispieva k nti5mu presvedde-

niu, Ze terapeut by sa mal vyvarovat'kaZddho zdsahu do centrdlne riadendho programu.

Vfnimky prichaiclzajri od rivahy pri odstraiovani urdit5Tch foriem odporu, ktor6 zabraiujri

pokraiujricej neutralizdcii.

Zdverom si eSte dovolirne poznaimls,r o tom, do sa r.azyva "tematick6 zakonienie".

Ako pacient a terapeut vedia, Ze prepracovanie danej t6my je dostadujrice? Relativne

jednoducho je na to moZno usud.zcvat' pri odzneni urditSTch motorick;/ch alebo senzibil-

n;fch v'jbojov ako bolesti, trhanie a pod. Ak sri pritomn6 aj wizudlne obrazy, prejavuje

sa to 6asto ako prechod od. dejov podobnfch filmu k statick6mu obrazu, pridom sa obraz

m6Ze napr. na jednej strane stoiit' a zrrrizr'lfl', alebo zmizne jednoducho v dialke. Inou

formou tematick6ho zakond.enia je vystripenie farebnych od.tieiov, i<tor6 sa uZ spd,tne ne.'

premenia na pohybliv6 obrazy. Predov5etkfm svetl.6 farebn6 tciny sri v tejto srivislostirelatfvne spolahlirfm znakom ukondenia, kym tmav6 farby svedEj-a sk6r o preru5eni auto-

g6nneho spracovtivania. lnou formou tematick€ho ukonienia je pretrvdvajrica emocioniilna

intenzita preZit5ich procesov, ich pomal6 rozpl5rnutie, alebo aj ukonienie diania, z ktor6,ho mii'pacient nasledujrici dojem: "lv[rsli si, Ze to je vSetko, leZim tu na gaudi a miim

pocit, Ze by sme mohli skoniit"'. K t'?mto znakom tematick6ho ukondenia patria aj pri-jemn6 telesn6 a du5evn6 sprievodn6 pocity.

Je technickou chybou, ak sa priebeh autog6nnej abreakcie ukondi praive v okamihu,ked sa pacient neciti dobre, md napr. bolesti hlavy, alebo mii dojem, "Ze e5te nieEo bytam bolo, do by malo ist'von". Mozog by mal pacientovi ozntimit', kedy svoju dirurost'neutraliziicie ukoniil. Neutraliz:icia m6Ze pri. autog6rrnej abreakcii trvat' medzi- 15 - 15O

l-

162 -

minritami. Zriedkavo sa stdva, Ze je terapeut nritenli z nejakdho d6vodu preru5it' prebie-'

hajricu neutraliziiciu. Aby sa prediSlo neskor5im neprijemn;lm Pocitom, je vhodn6 Preru-

5it' ju poias pozitiwnej, alebo relati'r-ne neutrailnej ftizy.

M6Ze byt' technicky obtiaZne rispe5ne uviest'do pohybu autog6Dnu abreakciu u Pa-

cienta. ZdIeZi to na moZnostiach pacienta, na jeho vedomostiach, di schopnosti nrihladu.

Zo skrisenosti je zrr6me, le sa prislu5n5im cvidenim autog6nnej abreakcie tieto Paciento-

ve predpoklady vyvijajri. Podiatod.n6 t'aZkosti netreba preto ch.ipat' ako neprekonateln6

prekdZky pre rispech tak6hoto sp6sobu liedenla.

9.5. Autog6nna abreakcia v praxi

Pri uskutodiovani autog6rurej abreakcie treba mat'na pamdti nasledujrice hladiskti:

1. Preladenie stavu z pasiwnej koncentrdcie /ako je tomu pri Standardn5ich formulkiich

autog6rureho tr6ningu/ na odakdvajrici, "divticky" postoj, ktorf sa dd charakterizo-

vat' ako pasiwna pohotovost' /"Carte - blanche - Haltung"/.

2. Podrobn6 verbtilne popisovanie vSetk5ich vnemov, ktor6 by bolo moZno ch:ipat'ako

mozgom riaden6 prepracovaivanie ru5iv6ho materiiilu. Okrem wizudlnych vnemov to

m6Zu byt' aj senzibi-1n6, motorickd, olfaktorick6, chut'ov6, vestibukirrre, afektivne,

di my5lienkov6.

3. Princip nezasahovania terapeuta do tychto foriem mozgom riadenej neutralizticie.

4. Od tohoto nezasahovania treba odli5it'formy, ktor6 kladri neutralizdci.i odpor. Ich

poznanie si vyZaduje velk6 slcrisenosti so vSet\imi moZngimi variantami neutralize-

cie, s mozgow;imi mechanizmami, ktor6 ich podporujf, aj ktor6 im br:inia. Neskrise-

n57 terapeut by mohol Ziadrice formy povaZovat' za odpor a naopak forrny odporu za

procesy, ktord neutralizticii napomiihajri.

5. ReSpektovanie wnr.itornej dynamiky, ktori v sebe pericidy vlibojov majri. K tomu na-

koniec patri aj princip samostatndho ukondenia procesu neutralizticie, ked centrdl-ny riadiaci syst6m povaZuje t6mu za ukondenri.

Luthe k tjmto hladiskiim poznamendva: "Ked pouZivame tieto kroky u pacientov,

ktori majri dobr6 skrisenosti so 5tandardnlirni autog6nl5rmi cwideniami, m6Zu sa prejavit'tak6 vylboje m5ivdho materitilu /teda autog6nla abreakcia/ , ktor6 odhalujri inak nepozo-

rovami preciznost' biologi.ckej mridrosti". Psychi.ck6 a telesn6 poruchy funkcii sa zlep-

5ia, ak terapeut posk5rtne organizmu prileZitost'wyvinrit'si vlastnli terapeutick5i program.

Pri praktickom procese liedenia autog6rurou abreakciou treba eSte zohladni.t' nasle-dujrice hladj.skai:

_ 163-

Verbailne prejawy pacientov by sa mali zach5rtdvat'na magnetof6nov5? piis. Ak tiito

moZnost'nie je, d.opomduje.u r.poi do najpresnej5i popis verbtilnych prejavov a znien

spriivania podas abreakcie. Na konci kaZd6ho sedenia, poEas ktor€ho sa robi abreakcia,

sa majri d.at'pacientom len strudn6 initrukcie, nevyhnutrr6 pre poZadovan6 domtice rilohy.

lvl6Ze ist' napr. o kresbu nejak6ho detailu, alebo o konkretiziiciu nejak6ho predsavzatia,

ktor6 vzniklo v priebehu autogdnnej abreakcie.

Doma by ma1- pacient poirivat' magnetofdnov! zdzrlam, dim sa dosiahne zosilnenie zti-

Zitku formou spiitnej vd'zbY.

Pri d.ruhom kroku m;i pacient tento magnetof6novll' zdzrram popisat'. Pri tom mei moZ-

nost' doplnit' vlastn6 zdzitky a spomienky ak napr' z EasovJich d6vodov neboli podas ab-

reakcie vSetky verbdlne prejavy moZnd.

balSou formou upeviujriceho opakovania ie, ak si pacient iita svoj popis nahlas.

Pri Stvrtom prepracovanf si svoj popis eSte raz dita nahlas a jednotlivd riseky ko-

mentuje. Tak sa prostrednictvom asociticii podpomje mobilizdcia dal5ieho materidlu, kto-

r57 mti pre neutralizdciu vyznam. Terapeut m6Ze pacientovi vysvetlit' d6lezitost' takiichto

domiicich riloh, i ked sri sndd dasovo ndrodnej6ie, t32m, Ze len jeho vlastn;l-mozog pozn.i

sprtiwnu odpoved na v5etku svoju produkciu. Voditkorn pre pacientov m6Zu byt' nasledujri-

ce otdzky:

l-. do ml chcel m6j mozog tJimito prejavmi ozndrnit'?

2. Akf by to mohlo mat' sfvis s mojimi z&y'itkami v minulosti?

3. Ako to sriv-isi s mojou terajSou situticiou?

4. do m6Ze z toho vyplynrit'pre moZn6 vzt'dny medzi minulost'ou a pritomnost'ou?

Po6as tohoto liedenia je d6leZit6 podporovat' pacienta v cwiEeni 5tandardnlich auto-

gdnnych formuliek. Pacient sa v5ak mti v kaZdom pripade wyhybat'tomu, aby samostatne

robil autog6nlu abreakciu, k;lm mu ju terapeut w;islovne nepovoli. Aby sa prediSlo moZ-

nosti sponteinneho preladenia na abreakciu, je nutn6 podrobne popisat' pacientovi okolnos-

ti prechodu z pasiwnej koncentriici.e /akri je prdve pri cvii.eni Standardn5i'ch formuliek/

do postoja "Carte - b1anche", Ze pacient trito hranicu spoznii a tgfm sa v -sebaovltidali

eSte viac zdokonali. Ku kaZddmu 5taldardndmu cwideniu patri protokol, ktor;y' m6Ze po-

m6ct'prdve v takejto situiicii. Z protokolu m6Ze skriseny terapeut lahko poznat'pripadrrfpodnet k spontiinnemu preladeniu. Pacient md prrive v-o ftize autogdnnej abreakcie svojepocity pozorovat' a registrovat'.

Pri konzultdcii mii pacient hned spodi.atku referovat'v5etko d6leZit6, Eo sa medzi-t5im stato /sprawidla je medzi dvoma sedeniami autogdnnej abreakcie prestdvka 7 - LO

<l.ni/. Tfm je moZn6 vyhnrit' sa ru5iacemu vpl5rvu z interkurentnych zd/itkov na nasledujri-

-164-

cu abreakciu.

V druhej fdze sa mii potom hovorit' o protokole z tr€ningu a o vSetkych technick;Zch

detailoch, ktor6 sa t5Tkajri 5tandardnfch cviEeni.

V tretej fiize treba pripravit' abreakciu. K tomu predita pacient svoj popis a svoj

komentiir. Tento proces je d6leZitf z hladiska sebakonfrontricie, pre spiitnri viizbu a zvyk

prejavovat' sa v pritonmosti terapeuta a dalej preto, aby sa pacient vZiI do nastrivajricej

situiicie, ako aj z hladi.ska mobiliz:icie k abreakcii pripraven6ho materitilu. Potom je

moZno prebrat' terapeutick6 a technick6 detaily. Aj tu je cielom prfprava pacienta na

autog6nnu abreakciu a to redukovanim jeho mechanizmov odporu a vyjasnenim situiicie

Prenosu.

V 5tv-rtej fdze sa zaujme pohodlrui poloha v lahu, zatvoria sa odi a tlfm sa pacient

dostdva k abreakcii. Terapeut hovori asi 1 - 2 minrity formulky na tiaZ a dtiva potom

pacientowi volnost', aby opisoval svoje pocity, mySlienky a obrazy. O magnetofdttorro*

ziAzrrame verbiilnych prejavoch a o nasledujricich domticich riloh:ich sme uZ hovorili.

Doindce flohy plnia jednotlivf pacienti pochopitelne s r6znou horlivost'ou. Spoluprai-

ca pacientov ziivisf od ich motivdcie k terapeutick6mu rlspechu, ktor;i je zase ziivisly od

stupia preZivan6ho utrpenia. ba.lej sri tu d6teZit6 faktory ako samostatnost', inteligencia,

pracovn6 a Zivotni zvyklosti a in6. Pacienti, ktorf beni svoje domdce rilohy vdZne, po-

trebujri na to asi 5 - 15 hodin tfZdenne. Vo v5eobecnosti. m6Zu tito pacienti sk6r podi-

tat' s terapeutickllmi vfsledkami, ako ti, ktori sa snaZia menej. Najd6leZitejSim fakto-

rom pre rispech lieEenia je opakovanti konfrontticia pacientov so sebou sam;lmi pomocou

spZitnej viizby. Terapeut teda musi diivat'pozor, aby motivoval pacientov, aby v rdmci

spoluprric.e dokdzali pracovat' aj samostatne.

9.6. P ripady

Uvddzame dva priklady pripadov z Lutheho "Autogenic Therapy", aby sme ndzorne

objasnili to, o dorn bola doteraz re(.

Pripad 222 42-rodnii Zena z domiicnosti f arrxi6zrre reakcie, kardiovaskuldrne agastrointestiniilne funkEn6 poruchy/ . Nastedujrice ukdZky sri prikladom autogdnnej neutra-lizdcie materitilu, ktory rusi Einnost'mozgu spolu s pocitmi zdpachov. PoEas 1O minrito-vej fdzy preZila pacientka opat'-zdZitok strachu, ktorl,i mala v jednu noc poEas ttruhejsvetovej vojny, poias sluZby. Slo o prikaz nadriaden6ho d6stojnika, aby zostala hore ao intenzivny pocit strachu z toho, Ze by bola potrestandrak by zaspala. Pacientka vni-mala pri tom pocit pachu tak intenzivne a realisticky, Ze sa nesk6r terapeuta pfiala,di jej frikal do tvdre d5rm.

"Citim sa, akoby som prdve priSla z noEnej sluZby...musim sttile zivat'...citim sa,akoby mi vera rud.f frikaro d5rm do w:ire...ah, ah...ja sama nefajdim... lzival...taba-

_165_

koqy' dym...vlastne by som mala byt' v poste1i,..a zase som v...vidim to tak zretelneako hocido in6...sedim na stolid.ke a vSetok dym pochtidza z f.ajky C.., stoji vedla otvo-ren6ho okna...dym ide rovno do mojej tviire...zdd sa mi, akobyvSetko okolo mia bolov d5rme...prebridzam sa...nasadit' si sluchiitko...m-usela som na ptir sekrind. zaspat'...velmi som sa zlakla...pozerdm na 56fa...nemohla som dlh5ie spat', iank by si bol zap6.-

lil dal5iu fajku...pokrisim sa v5rrdtat', ako dlho som skutodne spala. ..Lelim s hlavou nastole a niedo ide hore a pred...myslfm, Ze som to ja...velmi svetl6 mod.r6 oEi...to somja s hlavou na stole, to je riplne jasn6 a toto hore a pre6...v5etko je kludn6 a pevn6aZ po toto hore a preE...ako nejakti dierna vec...myslim, Ze 56f t'aZko odd.ychuje rimy-selne.. -t'ahe a ryfukuje...ka5le...sttire Zuje a potom t[ vec prehfta.

Pripad 23:29-rodnti pani z domdcnosti f anxi6zr.e reakcie, polSrmorfn6 fcibie, vege-tativne obtiaZe, Iahk6 depresie/. Nasledujrice ritrZky sri priklad.om mozgom riadenej neut-ralizticie ru5iv6ho materitilu, ktorf srivisi s lektirskSrmi ztikrokmi. V tomto pripad.e sakoncentroval mozog pacientky na ru5iv6 faktory, ktor6 sriviseli s paracent6zou /prepich-nutie u5ndho bubienka/. Pacientke to previedli, ked mala 6 rokov.

"Mdm nejakd bolesti v bruchu...tak6 klopanie...bolesti v mojom bruchu...mdm bo-lesti v bruchu, viem, le sa mi dostavuje cyklus...dnes je 26. dei...mdm bolesti vbruchu...tePanie v ramendch...ach, totiZ rZ som dlho neplakala...najviac plai.em a mtimnajv;ii5f strach v dioch pred cyklom...myslim, Ze s mojim strachom je to lep5ie... vi-dimoviilnu formu...ako vajce a staile sa to zmen5uje, je to men5ie a men5ie, men5ie amenSie...zb5rtodnost', neide to von...myslim, Ze je to tak, lebo som nerobi.la v posled-nom dase rly'lety...nevidim nid, nemyslfm na nid...zb5rtodnost'...moEenie.../5 mlnrit na-ddval ...vid'im dln.-.voda je velmi nekludnd...iln sa hojdti na vlntich...Eln tancuje horea pred...leti hore do vzduchu...ach chlapde...m6j boZe...nechcela by sombyt'v dlne...lpla(/.../siln1y' plad/...vidim zelen6.../plaie asj- 7 mimit/...do mdm s tfm robit,?...predo vJrvoldva ten obraz vo rure takli strach?.../plade velmi hlasno/...vidim zele_n6...strom...dalej.. 'som riplne mokr<i...do znamenri dln?...sri vysok6 vlny..'.silrui brir-ka...dln ide hore a pred...nem6Zem sa na to divat,...nem6Zem to vidiet'...lp1adl...domi Eln ujde?...e5te je tu...chcem ho potopit'...torp6dom...chcem ho potopit,...lplai'l...do pekla...tento prekliaty dln...oh, je mi teplo. ..lplatl...chcem ho potopit,...vidime5te stdle verk6 vlny...strach...lpra(-l...peklo...eii;...t.ito prekliata hist6ria s mo-jim uchom...urobi to v5etko?...to je smieine...peklo...lpladl...tento prekliaty d.oktor,ktor1y' ma uspal".vidim t'a.. .aj s tvojou 6terovou maskou...nie...nie, neuspdvaj ma! l!...rozbijem tvoju masku na tisic kusov...rozreZem t,a...nie, neuspdvaj ma...kandnomt'a zastrelim'..vezmem si verkf sekiid a rozsekdm t'a na tisic lcriskov.../plad/...lzvtkyv bruchu/ " ' lpra('l...tento prekliaty doktor, ktor;/ to so mnou robil...prekliaty idiot...lplaEl...nie, neuspi5 ma...zabijem t'a! !r...tvoje meno je dr. X, viem to...idiot...

-L66-

...e5te si ma neuspal ...nie, nie, nie...uspid ma...odreZem ti ruky...nie, nie, nie...neuspiS ma... lplad.l...tento prekliaty plad...nos mtim upchat5T...presnc tak ako vtedy...prekliaty hnoj.. .teraz vidim dln opiit'...vidim slep6ho...Kristus...prekliata jazcla...Eo

je s t5?m dlnom?...v5rvoltiva to vo mne strach. ..lpladl...prekliaty strach...m6j nos je

riplne...mti to niedo dodinenia s mojim uchom?...musfm prist' na histdriu s mojim uchom

...to vidim dtn...do md dodinenia EIn s mojimi u5ami?...tento EIn...biff...nerozumiem

...neviem...io md ten Eln znamenat'?...a vlny?...neviem, do mii dln...je eSte tu...mtimtak6 trhanie v krku...vidim expldziu...Eierny dym...vela d.5rmu...exploduje to e6te raz...vidim stripat' raketu...pshpff...exploduje to... je to atdmovd bomba...at6movti bomba

...ide hore..,vletko je Eierne, iierne...velmi tmav6...oh pekLo...dierny d5rm...maim

bolesti v lavej nohe... je to moja men5truticia...bolesti v bruchu, bolesti v nohdch...vi-dim nejak6ho hada, prichtidza ku mne...pohybuje sa ako dln...md tie ist6 pohyby ako

i1n...had ide na mia, vystrkuje svoj 5picat57 jazyk...nech sa d.eje, do sa deje...io m6-

Zem proti hadovi robit'...prichtidza5, prekliaty had....vidim tvoj vlnovitf pohyb...oh, ne-ntividim tieto pohyby...no pod, pohryz ma...o.K. pred! Pod'a pohryz lrl'a, zabi ma...zabi ma...zabi ma...vidim purpur...vidim iln a vod.u...dole a okolo...to je mil6...toje mil6...hovorfm ako mald dievia...dobre, dobre...dalej...mdm medzi 6 a L4 rokmi...do som robila medzi.6 a r4?...neviem...viern, miim 6 rokov...o.K....zaEnime od.za-

6iatku...mint 6 rokort a nevien io robim...staivam sa men5ou...nie, som tak velkd, ako

ked som mala 6 rokov...mtim bolesti v bruchu...ach, ked som mala 6 rokov, nemala som

e5te menStruiiciu. ..milm bolesti v u5iach...mrim bolesti v u5iach...moje u5i sri 216....

babadadadadaladalada...to je zaujimav6...teply flanel na u5iach...dobre...vezmime 4va

Sddky lladu...to je e5te zaujimavejSie...miim 6 rokov a nemtim dobr6 u5i...som v poste-li...a opiit' sa nech{m uspdvat' od toho doktora...poloZil mi na nos talrni misku s 6terom...oh, to by som nemohla...pach...oh, citim sa tak chorii...nemohla som byt' u-spatii...uZ len ponLyslenie na to ma robi chorou...skutodne som to nemohla...ked si na to po-myslim, musim plakat' a dostiivanr zlost'...nem6Zem si to vysvetlit'.

Autog6nna abreakcia pokradovala dalej, kJTm sa dosiahl.a neutrali.ziicia rulivdho rna-teriiilu, ktorli- srivisel s hrstdriou bolesti v u5iach, anest6ziou a paracent6zou.

Na tychto clvoch prikladoch, nujrnii na dnrhom, sa dalo vidiet'niekol'ko pravidiel ,

ktorfrni sa riadia tematicki prepracovdvania. Ak sli emdcie tak6 intenzirrne, bud.e pri-pravend zmena t6nry. Novai t6ma sa bude prepracovdvat'tak dlho, kylm nepride k emocio-ntilnemu viboju a tiito potom urobi miesto novej, resp. predqim potladenej t6me. Nieke-tly sa objarria celkom rozurnn6 alebo loeick6 formulticie, z ktorly'ch m6Zeme usudzovat,,Ze sa na autog€rnej abreakcii podielajri r6zne oblasti mozgu.

DoterajSie rivahy o autog6nnej abreakcii nds privtidzajri k my5lienke na podobn6 me-

167 -

t6d.y, pri ktor;ich sa podobnou asociativnou cestou p'ri zniZenej kontrole vedomia uvoli.u-

je zat'aZujfci, ruSi.ql' materidl a terapeuticky sa spracovdva.

MoZno v tejto srivislosti spomenrit' experimenttilne katat-fmne obrazy /Leuner/, alebo

urEit{ techniky vy55i.eho stupia autog6nneho tr6ningu /cesta rra dno mora, vystup na ho-

rn/. Niektor6 podrobnosti niis priviidzajri na spomienku na klasickd psychoanalytick6 po-

stupy.

D6leZitri je pre met6d.u autog6nnej abreakcie poZiadavka zdrZanlivosti terapeuta,

ktorii pri infch porownateln5ich metddach nie,.je tak striktnii. Mozgu pacienta sa pri pre-

pracovtivani pripisuje najviiEsi vyznam. Urdite sa ndjdu kritici z 'radov klasickej psycho-

analyzy, ktori tvrdia, le "trgba preosiat'velmi vela piesku, aby sa na5lo zrniedko zla-

ta". Treba si v5ak uvedomit', Ze psychoanaLfza sa zameriava na vedom6 prepracovdva-

nie konfliktov zatladen5ich do nevedomia. Tie asociticie, ktor6 sri pre terapeuta irele-

vantn6, nadobridajri v tejto stivislosti maly, alebo negatiwny vyznam. Podobne moZno hod-

notu experlmentdlnych katatj'mnych obrazov vrdiet'v intenzite konirontticie v Leunerom

vyrrinutej tzv. driime s1'rnbolov l1960l .

Luthe zarriedol pdiem hypotetick6ho "zaist'ovacieho, ql-bojovdho mechanizmu", ktorf

zhodnocuje ru5i.r1i materiail . Poskytuje qim moZnost'nov6h<-, pohladu na rolu terapeuta a

pacienta v rdmci zloZitdli,o terapeutick6ho procesu, Nie terapeut, ale mozog pacicnta

poznti d6leZitosr' t6m, ridel ich dlcncnia, sp6soby a dasov6 faktory i.ch prepracovtivania,

Terapeut sa musi pri tom sprdvat' zdrZartlivo a mat' rictu pred "biologickou mridrost'ou",

ktord tento proces riadi. D6lezitym predpokladom pre zhodnotenie role psychoterapeuta

a pacientovho mozgu je podla nds mnohostrann6 psychofyziologick6 skrimanie autog6nnehc'

stavu.

9.7. Lutog6nny stav

Luthe v5,pracoval tri h5rpot6zy, z ktorych dve sri graficky zniizornene! na obrdzku

a. 13. ZaloZen6 sr.i hlavne na zdveroch, ktor<! vypl;rv.eli zo zmiert EEG. Luthe pozoro-

val velk5i po6et zdravfch dospelfch, ktori tr6novali kratSi, alebo dlhSi das.

Obrdzok 1J. Hypotdzy autog6nneho stawu a Lutheho, f969l7o bl .

168 -

t

/podl

cC-.o;otsooPJo

cc-pf;fo

.gcoUooFo

-169-

Podla hypot6zy A sa autog<inny stav v5rmedzuje v rdmci hypotetick6ho kontinua: bde-

nie - spdnok, Predpokladii sa, Ze autog6nny stav drZi cvidiaceho v stave, ktorli.;e akoby

medzi rivanou a ospanlivost'ou. Ked sa cvidiaci prestane pasivne koncentrovci' na formulky,

m6Ze prejst' do stavu ospanlivosti a nakoniec aj zaspat'. Tiito h5rpot6za sa zakladii pre-

dov5etkym na zmentich EEG, ktor6 sri podobnd, ale nie identick6 so zmenami., ktor6 sa

prejawujri pri. obydajnej ospanlivosti. Autog6rury EEG u tfch, ktori tr6nujri len krdtky-as je charakterizovanli vlibojmi prednll'ch theta vlir na pozadi alfa vl'n /jus a Jus, 1965a/ .

Pri tom sa objavuje aj tendencia k rozsiahlejSej generalizdcii v anteridrno-posteri6rnom

smere. Geissmann, Jus a Luthe lt96Sl na5li vzt'ahy EEG a stavy rinavy. Pri rozhovo-

roch so svoji.mi. pokusn5imi osobami na konci tSichto qiskumov zistili, Ze tr{nujrici citiauriit6 psychofyziologick6 zmeny, ked prechcidzaji zo star,u rinavy do stawu ospanlivosti.

D6leZitym sa zd6. byt' fakt, Ze funkin6 zmeny sa prejav-ia vZdy vtedy, ked tr6nujrici sku-

todne nevykazuje du5errni aktivitu, ktord je potrebnd na pasirrnu koncentrdciu sa na auto-

g6nne formulky.

HSrpot6za B nepovaZuje autogdnny stav za fdzw na kontinuu - bdenie - spdnok, ale

povaZuje ho za zvl:i5tny psychofyzicky stav. Tento stav ale m6Ze mat' urdit6 dasov6

vzt'ahy k spominandrnu kontinuu. Vo fiize udenia sa 5tandardn6mu autog6.nnemu tr6ningu

m6Ze autog6nne preladenie prejst' do stavu rinavy /na obriizku naznaEend priamka 1/.U dobre trdnovanlfch os6b je mo7-no navodit' autog6nne preladenie hned po normtilnom bde-

lom stave /priamka 21. V ztivislosti od techniky, ktord sa tr6nuje, m6Ze autog6rure pre-pojenie nastat' na lubovolnom mieste medzi bdelfm stavom a stavom 6nawy /priamka J/.Greissmann, Jus a Luthe 179631 k tomu zd6raznili, Ze priame preladenie zo stavu os-panlivosti do autog6nneho stawu nie je moln6.. Okrem toho je prechod z autogdnneho sta-vu do spdnku podla nich moZr$r len vtedy, ak sa vysk5rtne aj stav rinavy lprramka 4l .

H5rpot6za sa odvoliiva na urdit6 rozdiely v EEG medzi dlh5ie tr6nujricimi, vstupn;im EEG

a neskoriimi kontrolami u kratSie tr6nujricich.

Podla hypot6zy C nemii autoginnv stav nid spoloEn6 s h5potetick;lrn kontinuom bde-nie - spdnok, ale ide o riplne nezdvishi, osobitnf funkciu. Tento ndzor je podporovanlijcdnak vjsledkami r6zrrycln experimentov, jednak mnoZstvom klinickfch pozorovani. Napr.u dlhSi.e tr6nujricich sa je moZno podla charakteristiky EEG domnievat', Ze autog6rurystav sa dosiahne aj bez toho, aby bolo nutn6 prechtidzat'cez f6.ztt rinawy. ialej sem patari pozorovanie, Ze primeran6 qrkondvanie autog6nneho cvid.enia nevedie ani ku speinku,ani k ospanlivosti a v pripade, Ze tieto stavy vzniknri, je to d6sled-ok latentn6ho, aleboakritneho sptinkov6ho deficitu. Dongier a spolupracownici 17967 I zd,6raziovali, Ze auto-gdnny stav je spojenSi so stavom duSewnej dulosti, so zameranim na vnritorn6 podnety,s du5errnou reaktiwitou na subjektiwne rr5Tznamn6 vonkajsie podnety /napr. akustickd, ale-

-r70-

bo taktiln6/. Trito hypot6zu podporuje aj anal!,za EEG, ktorti vykazuje tend.enciu k "W- ,

lovaniu frekvencie. Tdto je v rozpore so zmenami, ktor6 sa pozorovali v h5rpndze, os-panlivosti a spdnku.

Pri podrobnejSom skrimani vidime, Ze autog6nny stav netvori v Ziadnom pripade psy-chofyzi.ologicky jednotnf stav. Tento stav m6Ze mat'r6znu intenzitu, ktord sa podla Lu-theho dii dlenit' do 5 navztijom rozdielnych stupiov:L. Stupei reflektorickej reaktivity: Je to autog6rury stav, aky pri autogdnlom cvideni

dosiahne cvidiaci po zaujati cvidebnej polohy. Predt5im ako sa pasivna koncentrdciazameria na autogdnne formulky m6Ze nashipit' reflexn6 preladenie, ako tapr. zvy-Senie teploty prstov.

2- Stupe; pasiwnej koncentraicie: Toto je autog6rury stav, podas ktor6ho sa cvidiacipasivne koncentruje na autogdrure formulky.

3. Stupei pasiwnej "pohotovosti." /Bereitschaft, resp. acceptance/ je autog6rny stav,ktorSi nastupuje po ukondeni pasiwnej koncentriicie na autogdrure formulky.

4. StuPe; funkdnej neutrality: Je to autog6nny stav, akf m6Ze vzn1knrit,po ukondenipasiwnej koncentrdcie na autog6nne formulky, ide tu o ak6si ',kolisalie" med.zi nd-ladami a my5lienkami /brain directed. and trainee-directed- mental elaborations/.

5. Stupei w5rrownania po ukondeni autog6meho tr6ningu je autog6nny stav v uZ5omzmysle. M6Ze vzniknrit' po ukondeni pasivnej koncentreicie na autog6rrre formulky,ked proces lunltin6ho prisp6sobovania sa nastupuje spolu s vedomou kontrolou.

Postoj "carte - blanche", ktor5i je pri autog6nnej abreakcii nevyhnutn3/, m6Ze b5rt'zatadeny do funkinei r'eutralilry l4f, ktord nastupuje po ukondeni pasivnej pohotovosti.

9.8. Autog6nna verb aIiz6,cia

Pri dal5ej metodike autog6nnej neutralizticie, autogdnnej verbalizdcii, nie je nevy-hnutnJim predpokladom postoj "carte - blanche", ale aj pri tejto metcjde sa v,ruZivajriterapeutick6 moZnosti autog6rur.eho stavu. Ttito metcida sa ziuneriava na neutraliziiciu po-drobneiSie popisan5?ch oblasti ru5ivdho materitilu prostrednictvom verbalizdcie podasautogdmeho stavu.

verbalizdcia urditl,?ch t6m /napr. agresivity, priani, strachu a pod. f zadina podosiahnuti autog6nneho stavu. Takdto riseky tematickej verbalizricie trvajf 10 - 40 mi-nftr Pritom najdastej5ie prichtidza k v-iac alebo menej podrobndmu opakovaniu procesuverbaliziicie' D6leZit6 je, le verbalizticia pokraiuie tak dlho, kSim pacient nemd dojem,Ze "mozog je prtizdny" a nemd teraz rL do povedat'. Ak sa toto pravidlo nedodrZi averbalizdcia sa ukonii sk6r, m6Ze mozog pacienta zostat'v stave mobilizticie a d.akat,

-17L-

na pokradovanie neutralizujricej aktlvity. Taklto stav, ked neutralizdcia nenastane, m6Zc

p6sobit' nepriaznivo a sp6sobovat' napr. bolesti hlavy, srdca, drdldiw!,ka5el, strach a

pod. Nedostatodne neutralizovan5i materieil sa m6Ze tieZ prejavit' v agresivnej ndlade,alebo vo v5eobecnej nevolnosti.

Pri autog6nnej verbaliz6'cii, na rozdiel od autog6rrrej abreakcie pacient t6mu poznii.

Vie, akSi ruSivli materidl obsahuje. Trito techniku moZno pouZivat'ako jednoduchri a ridin-nri u pacientov, u ktorych z r6zrryc}r. pridin nie je moZn6 autog6rura abreakcia. Je vSak

potrebn6 pamiitat', Ze autogdnna verbalizticia m6Ze sponttirure prejst' do kornpl;.kovan6ho

procesu autog6nnej abreakcie. Preto by sa mala tdto met6da pouZivat' Ien u t5ich pacien-tov, ktori sri pod dostatodnym terapeutick5im dozorom. Autog6nnu verbaliziiciu je rnoZno

pouZit'aj u t57ch pacientov, ktori majri skriserrosti s autogdnnou abreakciou a ktor5im na-miesto rozsiahlej autog6nnej abreakcie m6Zeme posk5rrmit' kriitkodobrl pomoc pri crnccro-niilnych porucheich.

9.9. Ziivery k autog6nnej terapii '

Na obrdzku vidime moZn6 kombindcie r6znych nEtdd. autogdnnej terapie lobr. t4l,ako aj dasov6 ndroky metdd autog6naej terapie v porownani s in;Zmi psychoterapeuticklimitechnikami lobr. 15I. Oblast'indikdcie autog6nnej terapie sa prostrednictvom metddautog6nnej neutralizdcie zvridSila. Trito met6du m6Ze snt*rseny terapeut w5,rrZivat' u pa-cientov, ktori ovlddajri 5tandardni autog6nne cvidenie. N,'6Ze to byt' relatirrne p15.nul17

prechod zo sp6sobu lie-enia, ktor6 je oricntovan6 na s5,'rnptcirny, k lieieniu, ktor6 jeorientovan6 na osobnost'. PredovSetkJtm pri funkEnlich poruchiich je dobr6 pomocou teJtometddy ulahiit' pacientovi prechod od- somatog6nncho konceptu choroby k psyclog6ruremu.T;imto sp6sobom je niekedy moZn6 vl.hmit'sa odporu, ktory vznikti pri upozoriovani na

zaivislost' Zivotnej histdrie a obtiazi pacienta. Na konci tejto kapitoly by sme chcetielte raz d6razne varovat'pred experimentovanim s metddou autog6nnej neutraliz:iciev pripade, ak k nej nemdme zodpovedajrice vcdomosti. Tak, ako velmi sri riiinn6 tietometcidy v mke skrisen6ho terapeuta, tak velrni sri nutrd dostatoin6 skrisenosti s nimr,aby sa predi5lo moZn52m t'aZkostiam. Len o<1born6 zaobchdd.zanie s tlimito metjdami m6Zepriniest' Zelarr! terapeutickli- rispech.

-L72-

('.F{

co

XJ.d

oc)c!,Fl>.(!o.Ft co.('oo)o- ,r{to

.Ha(oOtrl.I.F{ (D .d \OO-XJ (H N(o.F{.d>lr>O0too0)+ o_ ...{\o )(' 0-.r1 (o(Dr-{(Ilkc'ic0tCrofrolfEct dt rd .r-)ocPo

=Ptrtr(o c !.{D0)C'0)!..{.dorOOr+fPO.CJO O-.F{ (D

Etr (r,o->\d(,)D\\.-l (.l) rO -Oo>Ef\(o(I).ooClfEr*.r{ trD \O^tr(I)o\E.Fl .tCrI)ofcN(_:z o .o (o Ft

O. lrt{.ctrlJO(J )N .(I) -C>TOOCC)CE-C'N-C:N(DOP(o.ocElKf<CJ

o.(I)c)o .-t c') .r1 ct'dPOHcf,f>Eoorfooco-oEo_lr(o(o\Ot{(uO-NCtrE.d+,'('lJO-lr('cf,o.>N\fPO.r-t U) -c c\0J f (J .FlL N o.>,-ooC'-c>E.i'i {D .d o€=C'-{l((I'D+E>r(o0(Dof<r{trcECLf'EEord\o0roa xn N .r1 .r-1

{l)cor(J 'd(l'cPO.-l XJ1f .-l0r>=o

C',r{co

tc).F{

o.ocEA(D'lfc(oP

xn

E]

:]

!1

(I'.do

(o\(otrNE.d

'(D F{o)oo-oP'{J0)

ll+F{

l.oN

,{-oO

(u(oC ..1c(J.ol<d)(uoc)PAJ_O<(o

.d(ooc.(utrY'O .F{O) (HO ..{+Dfo

o)c>t.-{ ll'(U r+=aEE.AA>o.d c{EL

H

o(t'C.dco.o .C0

o)NO 'Fl

PF{fo

lJ

=(DC

-r73-

o-:;(o.--'8.*OJP)N:Yf.o':cJtuul.doE:

^-:-'lJYl-roto a.:;5E(')O

-^ '1 o.)o a-E'i 5\t 3;b:t!u/'9trLUon.):Uoo-T

o.95'3E:0D E nl3;Eo.ga;o-oS-PEcN::;--

LNF-lCj:

63::Boc.+ErzruurrgaD 6r-.3o'93:3--(Jo-cJ,c->:ai(otr.f- .o r il * jJFoaoiro.:t: o:>-ara--:o

O,[e_r!oSFrltu'd.a-:v > .a p :.

ro = i .'' t 3 X

FVtJ! Ftr0JO,^

o'!o*x!:N 5 r I.s:>co:ilpL_p_:lN.(D.5 i ..--'.: F ''..-t.b.g=o o.l o?53r.-oE -o =ikGoo'o(('.co::-- or;!P.o-: .I -' ' o?0Eo.rOoo:;;;i..H-q o X.o a',O#)oO-

;1)o

floN\oA

_oO

oEoo

(o.95e ru-l(ooO.;9.r.itl+oo6:fFt*Oor.!olo) o ol o) qJ : \- a aLr.dlC>,,o-o-c)

0Jol .ANc\C)\+ o ol c Co o .o o oG.dtrl.otrtrqoNoN

NoooJl:Hccc.oE.(!.--{ r--l rr i oJ ctj c .oJ .OJ19 .(, oJ ol >crrptrl c+Poo._ro-o o o o El c. = f r- € .d t ,-o N .d j .o:l .tu o o o f)(J r q):.9?q"l o).4oocrlrruLoEOlO(ECo'cjLOtcD>(Dto=lfFFNoO--G)LL<I <

<'\ < -\

-L74-

10. PRI,BUZNf METoDY \

G. di Pol

Stokvis a W'iesenhiitter /L963 bl popisal vo svojej wynikajricej priici o uvohi.ovani a

autosugestivnych met6dach /Der Mensch in der Entspannung/ okrem inj-ch, viac alebo me-

nej pouZivanych met6d aj met6dy, ktor6 uZ dnes upadli do zabudnutia. Nie je na5im cie-

Iom zaoberat'sa spominairlfoni met6dami, nakolko je vhodnejSie preiitat'si p6vodni prricu.

Pri uvoliovacich cvideniach rozli5ujri autori medzi pasivne-autosugestirrn5rmi a ak-

tivne-autosugestivn5rmi. Pre obe skupiny je spolodn6, Ze so stavom uvolnenia nastdva aj

stav zmeny vedomia, tzv. stav pohriZenia. Pri aktirrne-autosugestivnyeh met6dach sa vy-

rZiva aj owplyv-iovanie somatickfch funkcii, aby pri5lo k uvolneniu. Podla tohoto krit6riapatri so tejto skupiny aj autog6nny tr6ning a o t5?chto met6d.ach by sme chceli podat' nie-

kolko informdcii.

10.1. Progresivna relaxdci.a E. Jacobsona

Edmund Jacobson v5rtvoril svoju metddu na zdklad.e 2O-rodn;ich slcrisenosti. Jej prv6

uverejnenie pochiidza z roku 1925, vo viidSom rozsahu bola prezentovand v roku 1948.

Jacobson skromne hovoril o svojom syst6me ako o zad.iatodnom 5ttid.iu. Podobne ako priautog6nnom tr6ningu v5rtvoril 6 krokov, pridom pacient prechtidza na nasledujrici krok aZ

vtedy, ak zvliidol pred.chiidzajrici. Vychd.dza}6c z t6zy, Ze predstava je spojenii s urdit5?rn

napiitim, povaZoval Jacobson nepritomnost' predstiiv a obsahov ved-omia za podstatnri pre

stav uvolnenia. Jacobson nestaval len na uvoliovani kostrov6ho svalstva, ale uvoliovalaj svaly na dele, odn6 svaly, svaly 6inn6 pri dychani a prehL'tani. Vychtid.zajric zo slni-

senosti, Ze pre niektorS/ch pacientov je velmi obtiaZne dosiahnut' stav uvolnenia, zawie-

dol Jacobson u jednotlivych krokov opakovan6 striedanie napiitia a uvolnenia,

Aj Jacobson vJ4)racoval pre laikov prirudku na cvidenie, kd-e sporninanSTch 5 krokov,ktor6 pozosttivajri z v-iacerych cvideni, popisuje nasledovne /podla Stokvisa a Wiesen-hilttera 1963b1:

P rv57 krok : Uvolnenie rik.

Cvidenie 1

Pacient si lahne na chrbdt a zav-rie odi, nohy nemd mat'

sa snaZit' leZat' bez pohybu. Ttito poloha eite neznamend

to je aZ cielom 6. cvidenia.

Doba trvania: 30 minrit, ak je pacient nekludnf , 50 minrit

poloZend jednu na druhej. Musi

uvolnenie, naud.it' sa uvolnenie,

ak dokdZe lclud.ne leZat'.

Cvidenie 2

Poloha: tah na chrbte, odi zatvorend, nohy nie sri poloZen6 na sebe.

_L75_

Napnutie: Pacient zdv-ihne prani ruku a zatne pdst'. SribeZne pozoruje-napiitie v pravej t

ruke.

Uvolnenie: Nechti ruku padnrit'dole, otvorit'piist', prsty nechii volne sa vystriet'. Potom

nasleduje niekolko minrit kludu. Cvidenie je moZn6.e6te 2x zopakovat'. ZvyEok dasu je

venovanlf' ldudu.

Cvidenie 3

Cvidenie sa robi oboma rrrkami.

fi"l tohoto postupu je zaZit'prechod zo stavu naplitia do stawu uvolnenia.

Druh57 krok: Uvolnenie n6h.

Cvidenie 1

Poloha: Pacient leZi na chrbte, odi mii zatvoren6, nohy nemd mat'prekriZen6.Doba trvania: 50 minft ak leZi kludne.

Nap2itie: Pacient zohne obe nohy v'dlenkoch smerom d-ole a ztirovei prsty na nohe tieZsrnerom dole. Kolend neoh;7ba.

Uvclnenie: Pacient ndhle "zru5i" napnutie n6h a prstov a niekolko minrit si od,podinie.

Napdtie a uvolnenie, ako aj na to naviizujrica fiiza kludu sa dvakrdt opakujf.

Cvidenie 2

Nohy a prsty sa neuvoliujri ndhle, ale postupne.

Cvidenie J

Pacient mti vedome prelivat', Ze pri napinani n6h sa nerimyselne napinajri aj ruky a priuvolriovani n6h sa ruky uvoliujri /generaLiz6.cia podla J. H. Schultza/.

Treti krok: Dlichanie.

Poloha: Na chrbte, alebo m6Ze byt' aj na boku.

Cvidenie: Odi sri zatvoren6, pacient zostane najsk6r 10 miruit kJudne lelat', nadS/chne sa2 ' 3* trochu hlb5ie ako oby6.ajne, ale bez velkdho risilia. Pacient m<i dtivat' pozor nato, Ze sa jeho hrudnik pri neidychu napne, pri v5;.dychu uvolni. pacient si m6 t6to zmenuuvedomovat'.

5tvrt5? krok: Uvolneni.e iela.

Cvidenie 1

Pacient sa postavi pred zrkadlo.I' ZmraEti delo a t'ahd oboEie smerom hore. Svaly potom nechii pozvolne uvolnit,.2' St'ahuje Postupne obodia smerom k sebe aZ pokiat to ide, potom ich opiit,pozvolrp

uvolni.

- 176

CviEenie 2

PoloZi sa a zavrie odi.

1. Krii delo, nechti svaly pozvolne uvolnit"

2. St'ahuie obodia velmi pomaly k sebe a uvoliuje ich op5.t'pozvolne.

Cvidenie 3

Pacient si mii uvedomovat', Ze rukY,

ni obodia riplne mirnovolne naPli, sa

Piaty krok: Uvoliovanie odi.

Cvidenie l-

iah na chrbte, odi sri otvoren6, pacient pohne odami smerom doprava, udrZi pohlad takto

pol minfty, preZiva pri tom napdtie v oiiach. Nechii potom odn6 bulvy vr6tit' sa spdt' bez

toho, aby sa zameriaval pohladom na nejaky objekt, uvolni takto oi.n6 svaly a opakuje

potom cviEenie na druhri stranu. Potom sa pozrie hore, zopakuje ten ist52 postup a nako-

niec urobi eSte to istd s pohlladorn smerorn dole.

Cvidenie 2

Podas napinania a uvol;ovania odnych svalov si mti pacient uvedomovat' p6sobenie procesu

generaliziicie.

Siesty krok: Uvolnenie svalov redoqTch orgiinov.

Poloha: Pacient m6Ze podas tohoto cviEenia leZat'ako chce, al.e musi mat'odi zatvoren6'

Cvidenie 1

PoEita nahlas do 10 a ddva pri tom pozor na Einnost' jazyka, pier, delust! krku a hrud-

niku. Potom prestane poiitat', dim sa svalov6 skupiny uvolnia a pacient si uvedomuje na-

stupujrice uvolnenie tychto svalov. Cvidenie zopakuje 2x.

Cvidenie 2

UZ nie nahlas, ale polohlasom a nakoniec len "mrmlajric" pacient podita a potom zmlftne,

aby mohlo nastat' riplnd uvolnenie.

Cviienie 3

Pacient poEita bez zwuku, disla si len predstawuje. Kei s poditanim skonEi, md si uve-

domit', Ze hoci nii predtjm nehovoril, predsa pri5lo k uvolneniu redovych orgiinov.

Cvidenie 1 prv6ho kroku sne doporuiovali ako rivod k autog6nnemu tr6ningu takym pacien-

tom, ktor5im kludnti poloha robila t'aZkosti, alebo bola pre nich riplne nemoZnti.

Trochu zvliiStne zni.e Jacobsonovo tvrdenie, Ze jeho met6da nemti nii spolodn6ho

so sugesciami a Ze pri jeho 1>rogresivncj relaxdcii budri sugestibilni robit' Ien mal6 po-

kroky. Toto tvrdenie odporuje vSetk1fon, doteraz ziskan;lrn sk(senostiam. Jacobson dopo,u-

nohy a hmdnik, ktor6 sa pri krdeni dela a st'ahova-

pri uvoliovani dela a obodia uvoliujri.

- r77

doval svoje cviienie najnrd. na poruchy spdnku a navodzoval preto na koniec predstavu:

"Teraz bucle /kludnef zaspdvat"'.

1.O.2. Aktivna regulijcia tonusu podla B ' Stokvisa

Daliou metdrlou le Stokvisova aktivna regulticia tonusu litgsg l. Pri tejto metd<le sa

uZ od zadiatku kladie na pacienta zodpoved-nost' za jeho liedenie. Uvolnenie uriitei aasti

tela, alebo urditej funkcic- je pri tejto metdde cielom a nie len prechodnSirn Stddiom v r.ilrF

ci v5eobecn6ho psychofyzick6ho preladenia tak, ako to jc napr' pri autog6rurom tr6ningu.

Vychddza sa z toho, Ze urditd motorick6 prejavy sri charakteristick6 pre urdit6 em6cie

/napr. zdvihanie ramien, kjvanie hlavou a pod'/'

Na rozdiel o4 JacoS:.ona lepovaZuje sa pri tejto nglarrlike dlhy ias cviienia za

priaznivll-, pretoze kcby lioncentrticia na uvolnenie urditych svalovl2ch skupin trvala dlhbf

das, nutne to so sebou 1,rinai5a nebezpeEenstvo vzniku nov6ho naplitia. Tento autorov nd-

zo1^ v podstate srihlasi aj s naSimi skrisenost'ami, Crridenia aktiwnej regulticie tonusu tr-

vajri 5 aL IO mindt, maximdlne v5ak 15 mimit. Sri vo svojom priebehu individualizovan6,

neexistuje pri nich lcdnotnj's},st6m. Pre terapeuta to znameDd dost'velk6 ndroky na das,

pretozc pri priebe|u cviienia je potrebnd zohladnit'anarnn6zu pacienta, leho slnnptomati-

ku, osobnostili StTuktr.irr. a pod. TieZ sp6sob obozndmenia pacienta s cviienim musi byt'

primcrany. Pri tom je p:trcbnd upozornit'pacienta aj na to, Ze nie je prakticky rnoZn<!

olrmcdzit' sa v pred-stav;ich vjludne na uraiti obsah. Vietky pokusy zamerat'sa na;edinJ'

my5l ienkowST obsah zabririujri uvolncniu.

N,lctci<la je zvldlt' cioporu-ovanti najmii pre pacientov -s nutkavo-neurotickymi obtiaZa-

mi, s psychosomatick3imL, alcbo psychoneurotickfmi sSrmpt6mami spominaniho druhu /na

rozcliel c,cl neurctick5?ch dlt, ktor6 sa tjkajri celej osobnosti/ a pri poruchiich spiinku.

Veirni <161eZit5?n laktorom pre rispech metcidy je d6vera vo vzt'ahu terapeut - pacient.

Velmi iiinne tieZ p6sobia demon5triicie vztijomn6ho ovplSrviovania fyzick6ho a ps-vchick6-

ho /kyvadlo, padanie tela a pod./.

individualizticia priebehu cvidenia sa za(ina tZ d(Zkott trvania cvidenia a presnlhn

urdenim doby na cviEenie v priebehu dia. Najmei na tento druhli faktor sa kladie mirno-

riacL-ry d.6raz, Ak cvidenie nie je moZn6 robit'v urienj'6as, mii sa cviienie v tcn clci

radiej frplne vynechat', neZ by malo prebiehat'v inri dennri dobu. Pacient si mii podobne

ako prl autog6nnom tr6.ningu lahnrit'na gaud. Netreba sa bezpodmieneine usilovat'o stav

hlbol<ej autotr5,1n6zy a pohr6l-enia sa. Najsk6r sa cvidi so sugestivnou podporou, ktorfslovarni a gestami poskytuje terapeut, resp. terapeut m6Ze cviiit's pacientom, alebo mu

"predcvidovat"'. Pacient si hovori f na za(,iatku spolu s terapeutom/: "Teraz leZim tipln,:

r78 -

kl'u<lne",a rliiva si potom pomaly sugestiwrJ,'rn tdnom prikazy, aby sa postupne uvoliovali I

v5etky svaly na tcle, alebo v urditej dasti tela: "Uvoliujem svaly cel6ho tela. Svaly

r[k, svaly pre<1lakti, ramien, pliec. Uvoliujenr sverly n6h, l57tok, stelrien, brucha a

l;ruclnika. Uvol'riujem svaly hlavy, rist, nosa, oii, dela , u5[, zdhlavia, svaly 5ije" . lpo-dta Stokvisa 195!)/ .

Tieto sugcscie si md, pacient doma opakovat' ako autosu.gescje. Relaxiicia spastic-

kych, alebo bolestivSTch 6astf tela sa sugestivne podporuje priloZenim ruky, ndzorn;imi

1>redstavami, alebo zrrdzornerrim najsk6r stiahnut6ho, potom sa rozSi.rujriceho priestoru.

Po uvolneni sval-stva nasleduje preladenie s nasledujricimi formulkami: "Uvolriovanim sva-

lov cel6ho tela sa uvolnila aj du5a a tak telo a du5a tvoria je<lnotu. V stave htbok6ho a

ripln6ho celkov6ho uvolnenia sa m6Zu realizovat' moje predstavy. Ieraz sa sristredujem".

V stave hypnoidnej zmeny vedomia sa vldy realizuje nejaky druh individudlnych

formuliek, pri6orn si kaZdy pacient zostavi formulky siim, podla svojich potri.eb. Formul-ky potom konzultujc s terapeutom. Nakoniec sa formulky predditajri pacientovi v rovnakom

stave, aby ciclcne p6sobili na urdit6 symptdmy /podobne ako napr. pri cielenom orgiino-

vom cviEeni podl'a l(leinsorga a Klumbiesa/ a potom sa pacient zobudi, podobne ako prihypn6ze: "Na l ide tiaZ pred, pri 2 otvorit'odi, pri 3 som -erstvy plnS? siLy".

Poclla Stokvisa aj tu ide viac o pacientov ziZitok uvolnenia neZ o ripln6 svalov6

uvolnenie. U vel'rni sugestibilnich pacientov sa Stokvis nevyhfba ani tomu, aby rispech

cviienia potlporoval aj takjnni sp6sobmi ako napr. 15 minrit pred cviienim dii na pol po-

htira vo<ly l kviLpku tinktury Asae foetidae, alebo tinkttiry Valerianae sethereae.

10.3. Stupriovand aktivna hypndza E. Kretschmera

Vychiidzajirc na jednej strane z experimentdlneho prepracovania konitituinej regu-liicie tonusu a oa dnrhej strane z poznatkov autog6nneho tr6ningu, vyvinul E. Kretsch-mer /1959/ stut.>riovanri aktivnu hypncizu. Kretschmer bol proti tomu, aby sa pri neur6-zach ponriklo 1>acientovi liedenie ako nejakf dar a vyZadoval preto od pacientov plnenieurEitych riloh a tjm a3 ich aktiwnu spoLuprdcu. Zrieknuc sa sugestivneho zamerania, po-krisil sa Kretschmer rozd.lenit' proces inyprr6zy na jeho jednotliv6 mechanizmy a z tychtoprisne metodicky vJrtvorit' pre pacientov aktivne cvidenie. Vychddzal zo wzt,ahov medzivonkajSim a vnftornjm riadenim tonusu a z predstawy vnritorn6ho afekti'y-neho tonusu,ktorf je regulovanJi vonkajlim svalovSirn naplitim. Po rivode, ktor;l- zodpovedd zhrubatomu ako je pri autog6nnom tr6ningu, udi pacientov cvidenie tiaZe a tepla z autog6nnehotr6ningu' Naz3iva to ztikladn6 psychoterapeutick6 cvidenie. Formulka: "Som riplne pokoj-ny", ktorii pri autog6nnom tr6ningu predchridza vlastndmu cvid.erriu, mti u Kretschmera

779 -

vi'znam cvicYenia' Po nej nasledujrice preladenie svalov6ho a cievneho uvolnenia nazywaKretschmer "induktivna re.qulticia tonusu". Proces uienia podporujc verbdlnym ovpl5.vio-vanilr /tomuto pojmu ddva Kret-schmer prednost' pred slovom -sugescia f , iin-t sa ocllilujcod autog6nneho tr'<iDingu. verbaliz-ovanfm fornruliek autoe6nneho tr6nin_eyr bez akdhokorvekprikrdlrovania sa pokf5a drl-at'heterosugestiwny vpl5rv na nizkej frovni. sptij.rnie formu-Iiek sledujc rovnako .ko pri autogdnnom tr6ningu cier generalizticie.

Pri obtiazach s realizticiou tychto psychoterapeutick5Tch ziikla<ln5ich cvi6eni sa vy17_i_va na podporu cvidenia dfchanie. Pacient sa poZiada, aby sa pri dfchani zameral na ak-tivny, mierne zosilneny nddych, po krdtkej prestdvke nasledujc pasivna, trochu predl2e-I.6' fdza v5idychu' Pacient m.i tJlnto dvojfiizo4Tm rytmom dychania dospiet, k urditej -seba-reguliicii dychanla' Potom m6Ze pouZivat' forrnulky na dlichanie ako pri autog6nnom tri-ningu, najmii formulku: "D1Zcha mi to" a bu<le l(oncentrovat'kilucl a tiaZ <ro l6,zy qTdychu..balej

rnoZno cviieniu pom6ct' t.ym, Le sa vSruZije katrrymniho obrazniho myslenia alebosa nasadia neuroleptikd.

V daliom priebehu sa toto cvicicnie odli5ule od autogin'cho trciningu pripojcnim cvi-denia tzv. fixticie. Pri ion Iixuje pacient lpo rrealrzl.cii psyclrotcrarircuticlgich ztiklaclnychcvideni/, podobnc ako pri [ry1>.dzc, asi zo vzdia]enosti 20 crn prst tcrapcuta, ktory hodrZi mierne nad horizonttilnou rlrovior,r jeho odi, aZ kjrm sa oii pacicrrta zatvoria bezverbdlnej sugescie' Pri prccl 1"1'en'cj fixiicii, resp. ncschopno-stj zatvori t, odi, sa o to pa-cient priamo poZiada: "Zatvor-te oii!" Prr tom mzi prist' c5tc k zinrenzivncniu zziZitl<utiaZe a tepla a takisto md nastipit'aj ur-itii rinava ako znak zrrdinajricehLr hypnoi<1n6hostavu.

llypndza sa od sedenia k sc<leniu prcdlZuje aZ nakonicc sa natiairne na pol hodinuaZ hodinu' Potom sa skondi obvykl-vrn sp6sobom, Len marfr -ast'pacientov nesk6r Kre-tschmer poZiadal , aby cvidenic fixicie robili dalej sami. pacic't sa i-:ri tom /podobneako pri vy55om stupni autogcinueho tr6ningu/ zatvorenymi oiami akoby pozer6, cez dclo,alebo si' mti predstavil', ze pohladorn fixuie hlavidku 5pendlika, ktory .1e zapichnuty v ie-le /Langen, 1962l ' Potom treba venovat' zvld5tnu pozornost, presnimu ukonieniu cviie-nia' vSetci ostatni pacienti cvidia dalej len ztikladn6 psychoterapeutick6 cvidenia.

U Kretschmeta 1t959 I je jeho stupiovanii aktivna h5,pndza len iast,o. leho <ivojko-lajnej Standardnej metdd'y, ktord je kombindciou aktiwnei ,'ypn6zy a cielenej anaryzy. yv-chddzajric z poznatkov o pacientovi a wisledk ov ataryzy, zaraiujri sa do stupriovane.l ak-tivnei hyp'.6zy e6te aj urdit6 slovne formulovan6 pravidrti , zlsady /rvandspruchartigeLeitsiitze/' ktor6 sri podobnd individutiln5rm formulkdm autog6nneho tr6ningu. do sa tjkaich v3rtvtirania, odporfdame ditatera na obsah kapitoly individutilne formulky, ktorei rnum6Ze v tomto pom6ct'.

-180-

IO.4. ]Kombinaicia p-sychoteraPeuticklich a f yziotera [)eutick5ich uvolio-

vacich mctdcl

O cielcnorn nasadeni fyzioterapeutickj-ch metdd pri L'edeni t.rr"6, pf5e na niekol-

kfch straniich fleyer-Grote lI95gl v udebnici o ,r.rrdr..h a psychoterapii. dasto sa

komtrinujri uvoliovacie it dychov6 cvidenia. Z ntnolstva autorov, ktori sa touto problerna-

tikou zaotrerajri, resp. rryrri;ajri vlastn6 metJdy, by sme rnohli menovat'Ileyer-Groteho

l195gl, Fuchsa 179t9, Lgsgl, Stolza lIg59l, ialej Edel-Knautha /1969 a Pascha lf97ol.Nemy-slime si, Ze tento zoznarn je vyierptivajrici a Ze ndm dtiva priivo kritj.cky posridit'

tieto metddy.

ZvL|itny vyznam pre aspckt uvolior.ania mala metdda, ktorri praktizovala Elsa Gind-

ler, Zial sama trito met<jdu nikrJ.e nepopisala. Okrem in6ho aj met6<Iy popi-.an6 Fuchsom

1L959 l, Stolzern 11959 l, ale aj Meyerom l196Il stavajri vlastne na jej mySlienkach a

postupoch.

Sri.hrn ccl6ho komplcxu rnot.i,l "ko.rcentrotivlej lerapie uvohiovanim" urobili vo svojej

priici l(ohlerovi a Kieselovd 119731. Ticto metddy -si vlastne prcchodom tlo oblasti cie-

lenei pohybove.j terapie, ktorii srr Zial zatial v psvchoterapii dosr.'zanedbiiva. Nem67.eme

si klaist'za rilohu uiriiznt'rczlii:r,j smery vliwinu a r6zne nretodick6 postupy v tejto oblas-

ti, hoci tu neide o ter:a2iu uvol'rlovanim. Vhodnou kombinticiou rOznych met6d je moZn6

po<lporovat' ridinok p-syclioteral.rit uvol'riovanim. Od terapeuta to vSrZad.uje mnoZstvo skfse-

nosti a schopnost'vcitit'sa, aby voii ncurotikovi nevystupoval ani priliS tvrdo, ani pri-li5 jenne, ale aby dokiizal pre nclLo zvolit' vhodnli' syst6m lie6enia.

Vjbcrnl2m po<llrornym t)rostricdkonr terapie uvoliov.enim sri u mnol5ich pacier,tov rra-

sdZe. Sri to najmd masdZe vrizivr, oznaior.ani ako terapia reflexn5Tch zdn, ktore rozpra-covali Teirich-Leube /19ii8/. V roku 1959 zverejnil Langen niektor6 svoje pozorovan[a

v srivislosti s autoqe<nir.r,.r.r tr€nirrEtrm, kde uviidza, Ze vela pacientov sa dostdva poias

tfchto masiiZi do lirhk6h<; hyprLoirln6lio stavu.

Z tohoto hllattiska sa ndrn zdti vhodnd poukiizat' na tieto metddy, hoci neide o pri-buzn6 mctddy v uZ:iorn slova zrlysle. Na ziiklade vlastn3Tch dlhorodnych skrisenosti a

s kritickj'm prihlii'rdrLutim na zahranidnf literatriru uverejnili Kohlerovti a Kieselove lI973lprehladni i>riicu o teoretick;ich probl6moch a praktickorn v5mZivani pohybovej ter.apie vriirncj psvchoterapie. UZ pri stanovovani ziikladn;l-ch principov autorky vyzclvihuj[, Ze:"Na zdklzrcle telcsnej alitivity sa nrusi u pacienta vyvinrit'urdity pocit te1a, takZe m6Ze

Pocil'ovat'liizy napdtia a uvoltrcrtia". V rdmci skupinovej pohybovej terapie sa zcl6raz.iujcpovolenie - uvolneuie - zosilnenie a na inom mieste sa za.se sponiina nasaclenie autogdn-rreho trenin.qu v spojeni s pohybovou terapiou. Kraus a Raab lfg64l upozor.iujri z-.1s1\ n.r

-- 181 -

- vzrast neuromuskuldrrreho naptitia pri nedostatlan pohybu, z Eoho vyp$va, Ze kaZQf dnrh'pohybu p6sobf proti tejto tendencii a tym napomdha snahe o uvolnenie.

-LBz-

-Literatdra

ABE' T.: Psychosomatic Study of Cerebellar Ataxia. Muscular Dystrophy, CollagenDisease. Myasthenia Gravis. Periodic Paralysis, and Then Treatment by AutogenicTraining. J. Amer. Inst. H5rpnosis !4, 83 lL973l .

IWABUCHI' S.,ISHIBASHI' Y.,ISHIDA, Y., HYAKUTANI, S., NAKATANI, K. and

ONDA, A.: Theory and Practise of "Autogenic Neutralization" by Dr. Luthe. proc. AnnCongr. Jap. Soc. HS4pnosis L967. Tohoku Univ. Send.ai City, Japan.

OMINE' H.r CHIBA' K.' ISHIBASHI , Y., and KITAGAWA, H.: The use of tape re-corder in autogenic training and suggestive therapy. Proc. 14 Ann. Meet. JapanSoc. HSpnosis Tokyo, l-968.

TSUKADA' K., NAKAMURA' T.' ISHIDA' K.' MOIVDTANI, S., NAKATA, K., and

ONDA, A.: Luthe's "Autogenic Therapy", especially "Autogenic Neutralization,r. SeishinShintai lgaku /Psychosomatic Medicine/ I, L4I l9egl.

ABOULKER' P.' CHERTOK, L., et SAPIR, M.: La reLaxatiori. Aspects th6oriques etpratiques. g 6me Ed., Expansion Scient. Franc., paris 1954.

ALNAES, R.: Das Autogene Training in Skandinavien. In: Autogenes Training - Corre-lationes Psychosomaticae. Hrsg. w. LUTHE. Thieme, stuttgart 1969.

:Das Verhalten des Cortisols unter HSrpnose oder autogenem Training mit besond.ererBeriicksichtigung der h5rpnosuggestiven Analgesie. Psychother. Psychosom. L4, 395

1L966 l1 und in: H5rpnos'e und- Schmerz, die hSrpnostrggestive Analgesie. Hrsg.-D. LANGEN und Th. SPOERRI. Karger, Basel - New york 196g.

SKAUGT O. E.: Uber Veriinderungen der Cortisonwerte im Blut bei Heteroh;rynose unilbei passiver Konzentration auf Schwere- und Wiirmeformeln d-es autogenen Trai-nings. In: Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE.Thieme, Stuttgart 1965.

:Autogene Entladungen und Abreaktionen in biologischer Sicht. PsychophysiologischeUntersuchungen. In: IV. World. Congr. Psychiat. Mad.rid 1965. Intern. Congr.Series 7l7r 4C-. Hrsg. j. l. LOPEZ IBOR. Exc. Med. Found., Amsterdam 1966.

ANGERS, p., BILODEAU, F., BOUCHARD, G., LUTHE, W., MAILHOT, D.,TRUDEAU, M. and VALLIERES, G.: Application of Autogerfc Training in an Elemen-

tary school . III . Congr. rntern. co[. psychosom. Med-. Rome, rg7s.BADURA, H. o.: Verglei'chende Untersuchungen von Persbnlichkeitsvariablen bei Ver-

sagern im Autogenen Training mit Hilfe des MMPI. Z. Psychother. 2J, z@lI913l .BALLUCH, H., BAROLIN, G. s., u. ROHRER, Th.: Autogenes Training mit Asthma-

tiker-Gruppen. \Iien. med. Wschr. Lj-8. BSO lL96gl.:Uber das Zusammenspiel psychi.scher und- somatischer Faktoren beim Kopfschmerz.Fortschr. Neurol. psychiat. 44, 5g7 lL976l.

- 183

BAROLIN, G. S., et DONGIER, M.: Training Autog6ne chez l'enfant 6pi.Ieptique. ln:Autogenes Training Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme,

Stuttgart 1!6!.BAUER, J. S., WETTA, J. M., et DURAND DE BOUSINGEN, R.: Utilisation d-u Trai-

ning Autog6ne en milieu 6tud-iant. In: Autogenes Training - Correlationes Psycho-

somaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme. Stuttgart 1965.

BLZZI, T.: Die Stellung des ltalieners zu seiner Neurose und zur Psychotherapie.

Vortr. $. Lindauer Psychother. Woche 1954. Hrsg. E. SPEER. Thieme. Stutt-gart 1955.

BEARY, J. F., and BENSON, H.: A Simple Psychophysiologie Technique Which Elicits' the H5rpometabolic Changes of the Relaxation Response Psychosomat. Med. J6,

rr5 lr974l.BECK, D.: Das Gallensteinleid.en unter psychosomatischem Aspekt Vandenhoeck und

Ruprecht. G6ttingen 1970.

: Zttr Psychosomatik der Migriine - Die Migriine als Selbstheilungsversuch. Schweiz.

Rdsch. Med. /praxisl 65, i.4o7 1i.9761.

BEHRENDT, H.: Die Beschwerden der Gesunden. Med. Diss., Jena 1965.

BEINING, G.z Ztr Psychotherapie des Glaukoms. Z. Psychother. I, 59 lLgsll .

BETZ, K.: Bildstreifendenken. In: Handbuch der Neurosenlehre und Psychotherapie.

Hrsg. V. E. FRANKL,V.E. FRHR, V. GEBSATTEL und J. H. SCHULTZ.

Band I. Urban u. Schwarzenberg. Mlinchen - Berlin - Wien 1959.

BEYME, F.: Der Verlauf der Migrline mit und ohne Psychotherapie. Psychother.

Psychosom. 14, 19 11966l.BIERMANN, G. : Das Autogene Training - seine Anwendung in Erziehungsberatung und

Psychotherapie von Kindern und Jugendlichen. Praxis Kinderpsychol. 24, 246 l1975l.BINDER, H.: Le training autog6ne dans Ia pratique curante et chez les traumatis6es du

criine. Rev. M6d. psychosom. 2, 2OO 11960l.: Kasuistische BeitrZige zur Behandlung der Enuresi.s nocturna durch autogenes Trai-

ning der Mtitter. Praxis Psychother. 6, IB2 ltgitl .

: Autogenes Training, eine wertvolle Ergdnzungstherapie wiihrend eines Kuraufent-haltes. Heilbad und Kurort 15, 196 11963l .

: Seminar iiber Gruppentherapie mit dem autogenen Training. Lehmann, Miinchen7964.

: Erfahrungen mit dem autogenen Training bei Hirnversehrten. ln: Autogenes Trai-ning - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thi-eme, Stuttgart 1!6!.

: Der heutige stand des autogenen Trainings. Arztr. praxis 18, i_5L lnsa"l .

: Gruppenarbeit rnit dem autogenen Training. Dtsch. Ther. Woche 16, 787 l|966bl .

-t84-

- BINSU/ANGER, H.: Application du training autogdne lI. H. Schultz/ ti des affections

psychosomatiques. Rev. M6d. psychosom. 2, t69 11960l .

BIRNBAUM, G.: Psychol. Forsch. 13, t28 lI93Ol , lZtt. n.J.H. SCHULTZ, L97ol .

BOBON, J., BREULET, lvl, DEC,OSSELY, M., et DONGIER, lv'L: Le training autog6ne

d-ans les matadi.es et les dysfonctions cardiovasculaires. In: IV. World Congr.

Psychiat. Madrid. 1966. Intern. Congr. Series Il7, U. Hrsg. J. l. LOPEZ IBOR.

Exc. Med.. Found.., Amsterdam 1966; und Rev. M6d,. psychosom. 9, I49 1L967 l.nbUU, M.: Vasovegetative Stbrungen beim autogenen Training. Dtsch. Gesd. wes. 25,

4o4 lL97ol.BbTTCHER, H. R.: Varianten in der Anwendung des autogenen Trainings. Dtsch. Gesd.

wes. 16, 7oB l796tl .

BOITEL, Y., L'Achalasia du Cardia, Aspects

fditiott Karger, Basel 1963.

BOUCHAL, M., K autogennimu tr6ninku J. H. Schultz. ds. Psychiat. 60, 33 119641 .

BRACHFELD, N., and @RLIN, R.: Idiopathic h5ryerkinetic state: A new clinical

s5rndrome. Brit. Heart J. 22, 353 11960l .

BRADFER, J.: Le Training Autog6ne en Belgique. In: Autogenes Training - Correlatio-

nes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1!6$.

BRhUTIGAM, W. u. CHRISTIAN, P.: Psychosomatische Medizin. Ein kurzgefasstes

Lehrbuch ftir Studenten und .Lrzte. 2. AufI. Thieme, Stuttgart 1-975.

BREULET, M.: Proldgom€nes d la psychoth6rapie de rela,:<ation. Acta neurol. belg. 63,

78 11963l.

BURGER, A. J,: La relaxation, la psychoth6rapie et le probl6me des n6vroses dans

1'oeuvre de J. H. Schultz. Evol. Psychiat. 1, 163 lL957l.BURKILARDT, J., u. HESSE, G.: Das autogene Training in der nerveniirztlichen

Sprechstunde. Psychiatrie /Leipzigf , L9, LB6 lL967l.BURNER, M.: L bmnipracticien et Ie training autog6ne. Praxis lBerrrl 57, L792 11968l.

CALLENS, M.: Phantomglied rrnd- autogenes Training. Praxis Psychother. 4, 167 lf959l .

CARPENTER, W.: Principles of Mental Physiologr. 1873. lZit. n. J. H. SCHIJLTZ,r97ol.

CAUSSE, W.: W'arzenbeseitigung durch autogenes Training. Med. Klin. L9r 564 lI94Bl.CHERTOK, L.: Les m6thodes psychosomatiques d'accouchement sans douleur. Exp.

Scientif. Franc., Paris 1957.

Psychosomatic methods in painless childbirth.et MONDZAIN, M. L.: Introduction ri liltud.e

M6d. psychosom. 2, l73i 2, 2O5 lt96ol .

radi.ologiques et radiocinematographiques.

Pergamon Press Ltd., London 1959.

de la relaxation en obst6rique. Rev.

_185_

CLAUSER, G.: Die Kopfuhr. Enke, Stuttgart 1954.

: Wesen und Wirkung des autogenen Trainings. Therapiewoche 8, 558 l19SBl.: Psychotherapiefibel. 2. AufI. Thieme, Stuttgart 196J.

COllEN, S., SAPIR' M., et PHILIBERT, R.: Training Autog€ne de sens psychoanaly-tique par petits groupes. In: IV. world congr. psychiat. Mad.rid 196Gr Intern.Congr. Series. lLTt {.1 . Hrsg. J. J, LOPEZ IBOR. Exc. Med.. Found.., Amsterd-am1966.

cRosA, G.: Training autogdne et psychoth6rapie de groupe. Rev. M6d. psychosom. 6,253 1196411 und in: Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg.W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965a.

: Relation sur la situation actuelle du Training Autog6ne en ltalie. In: AutogenesTraining - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart1965b.

: Das Autogene Training von J. H. SCHULTZ in der Behand.lung der gastrointestina-Ien Stbrungen beim Erwachsenen. Therap. Umschau 26, I llg6gl .

: Appreciations of a more autogenic modality of the recall-phase after the exercisesof the autogenic training. ln: H5rpnose und Psychosomati.sche lr4ed.izin. Hrsg.D. LANGEN. Flippokrates, Stuttgan L912.

CURTIUS, F-: Die Colitis ulcerosa und ihre konservative Behand.lung. Spri.nger, Berlin-Giittingen-Heidelberg 1962.

: Moderne Asthmabehandlung. springer, Berlin - Heidelberg - Neu, york 1965.u. ROIIRMOSER, H. G.z Zwr Psychotherapie der Colitis ulcerosa. Med. Wschr.3, 1o5 lr955l .

DELIUS, L', u. FAHRENBERG, J.: Psychovegetative S5rndrome. Thieme, Str-rttgart 1966.DESoILLE, R.: Apercu sur la technique du r6ve 6vaill6 dirigd en psychoth6rapie. €vol.

Psychiat. 575 lr959l.DIESING, U.: llber d-ie Indikationen des autogenen Training bei Enuretikern, praxis

Psychother. 9, 68 ll954al: Selbstbericht liber die Beseitigung einer postoperativen Harnverhaltung mit Hilfe

des autogenen Trainings. praxis psychother. 9, 183 lL%4bl .

DINKELACKERT H.: Er-lahrungen mit dem autogenen Training in einer grossen Kassen-praxis. Landarzt 44, 1456 11968l.

DOGS, w': HSrpnotische Analgesie bei rheurnatischen Patienten. psychother. psychosom.1.4, UO 119661.

: Dlmamische Psychotherapie. Braun, Duisburg 1976.DONGIER' s', DEGOSSELY, M., RoussEAU, J. c., et TIMSIT-BERTHIER, lvir-:

l-e training autog6ne et les potenties 6voqu6s par stimulation sonore. Rev. M6d.psychosom. 9, I43 lL967al .

- 186

: Tol6rance au brrrit, effet compar6 de lfabituati.on et du training autog6ne. Abstr.

Papers Int. Congr. Psychosom. Med'. H5rpnosis, Kyoto L967b'

DORL$CHTER, F. : Probleme bei der Behandlung des kindlichen Bronchialasthma mit

autogenem Training. Mschr. Kinderheilk. 97, 2Og 11949 I .

DRUNKENMbLLE, C., u. BARTUSCH, M.: hnd.erung der Ruhedurchblutung der oberen

Extremitaten wd.hrend- der Wiirmellbung des autogenen Trainings. Z. ges. inn. Med.

26, 278 lt97tl.DURAND DE BOUSINGEN, R.: La Relaxation. Collection "Que sais-je?", 929. Presses

Universitaires de France, Paris 1961.

: Exp6riences d-'utilisation d-u Trainilg Autog6ne en grouPe et en milieu industriel.

ln: Autogenes Traini.ng - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE.

Thieme , Stuttgart 1965a.

: L'enseignement du Training Autog6ne en France. In: Autogenes Training - Corre-

lationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965b.

- et KAN4MERER, T.: Consid-6rations sur la structure d.u langage dans l6xp6rience

de la relaxation v6cue d travers Ie training autog6ne. Rev. M6d. psychosom. 10,

r 11968l .

EBERHARDT, G.: Ergebnisse der Behandlung von essentieller H5rpertonie mit autogenem

Training. Med. Diss. Jena 1964.

EBERLEIN, G.: Der Einsatz des autogenen Trainings in der Volkshochschule. In: HSrp-

nose und Psychosomatische Medizin. Hrsg. D. LANGEN. Hippokrates, Stuttgart

L972.

: Gesund durch autogenes Training. Econ, Dllsseldorf - Wien L974a.

: Autogenes Traini.ng filr Fortgeschrittene. Econ, Dllsseldorf - Wien I974b.

EDEL, H., u. KNAUTII, K.: Grundzilge der Atemtherapie. Steinkopf , Dresd.en 1959.

EHRHARDT, 1{.: Kombinierte Behandlung mit dem autogenen Training und anal5rtischer

Psychotherapie. Psychotherapie 3, 2I4 lLgs9l .

FAUST, J.: Aktive Entspannungsbehandlung. Thieme, Stuttgart L954.

FEIEREIS, H.: Die Rolle des autogenen Trainings bei. der Krankheitsvorbeugung.

Z. Prophyl. Med. I, I 11956l.

FISCIIEL, W., u. mlilt-ptt, K. P.: Psychogalvanische Hautreaktionen im autogenen

Training und wd.hrend der H5rpnotherapie. Z. Psychol. 167, BO ltgiZl .

FOREL, A.: Der ll5,-pnotismus und die suggestive Psychotherapie. Stuttgart 7902 lZit.n. J. H. SCHULTZ , I97Ol.

FRANKE, K.: So lernt man autogenes Training. Paracelsirs, Stuttgart 1974.

FRANKL, V. E.z Zur Behandlung der Angst. Mlnch. med.. Wschr. 94,235 119521 .

_L87_

: Grundriss der Existenzanalyse und Logotherapie. In: Handbuch der Neurosenlehre

und Psychotherapie. Hrsg. V. E. FRANKL,V. E. FRHR, V. GEBSATTEL und

l. H. SCHULTZ. Band III . Urban u. Schwarzenberg, Mtlnchen und. Berlin 1959.

FREYBERGER, H.: H5rpnose und autogenes Training. Fortschr. Med. 85, 690 1L967 l.FREYTAG-KLINGER, H.: Die Behandlung des Asthma brondriale mit autogenem Training.

Med. Diss. Jena 1969.

FRIEDEMANN, A.: Das autogene Training bei Enuresis und seine Stbrungen durch un-angepasstes Verhalten der Umgebung. Psychotherapie 1, 58 lL956l.

FUCHS, I\4.: Ube" Ate*therapie und entsprechende Behandlung vegetativer Stbrungen.

Psyche 7, 231. ll949l .

: Atemtherapie oder rh5rthmisierende Entspannungstherapie. Praxis Psychother. {,173 lr959l.

GEISSMANN, P.: Le training autog6ne: Les indications en m6decine psychosomatique.

ln-form Psychiat. 2, LO3 lt%Llftta" de linalyse d.es frdquences d.e l3lectroenc6phalogramme d.es sujects sous

Training Autogdne. In: Autogenes Training - Correlationes P-sychosomaticae. Hrsg.W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965a.

ftude de lAlectroencdphalogramme d.es sujects sous Training Autog6ne. In: Autoge-nes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stutt-garr 1965b.

et DURAND DE BOUSINGEN, R.: Les M6thodes de Relaxation. Dessart, Bruxelles1967.

- ]US, P. A., and LUTHE, W.: Neurophysiologie and psychophysiologic aspects ofthe autogenic state. Proc. III . World Congr. Psychiatry, Montreal 1961. Vol. IlI.Unlv. of Toronto Press, Toronto 1963.

GHEoRGHIU, v., LANGEN, D., u. VELDEN, M.: Die Einstellung zu autogenem Trai-ning oder H5rpnose. Z. Psychother. 21, L29 lL97Ll .

GROSS, D.: Das autogene Training in der offenen Gruppe. Z. ALLg. med. 5O, 131

lre74l ,

GUBEL, l.: The Present State of Autogenic Training in Latin America. ln: AutogenesTrairring - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart1965.

HATTINGBERGT I. VON: Beobachtungen llber d.ie Mbglichkeiten und Grenzen des autoge-nen Trainings bei extraPJrsmidalen motorischen Stbrungen. Psychotherapie 31r98 lr958l.

: Le traitement de linsomnie chronique chez les ouvriers par Ie Trai.ning Autog6ne.Rev. M6d. psychosom. 2, l9g 11960/.

1BB -

HAWARD, L. R. C.: Reduction in Stress Reactiwity by Autogenic Training. In: Autoge-nes Traini.ng - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stutt-gart 1965.

HEIDRICHT R.: liber einige Erfahrungen mit dem autogenen Training und der H5rpnose inLehre und Praxis. Dtsch. Gesd. wes. 14, 9OZ l195gl.

HENGSTMANN' H.: Einftihrung in die Oberstufe des autogenen Trainings /Vertragl , 17.Psychotherapiewoche Lindau 1967.

HERZBERG, A.: Analyse der Suggestivphd.nomene und Theorie der Suggestion. Abh.Neurol. Psychiat. Grenzgeb. 55, Karger, Berlin 1930.

HEYER, G. R.: Praktische Seelenheilkunde. 3. Aufl. Reinhard.t, Mlnchen _ Basel 1956.HEYER-GROTET L.: Bewegungs- und Atemtherapie. In: Hand.buch der Neurosenlehre und

Psychotherapie. Hrsg. v. E. FRANKL, v. E. FRHR, v. GEBSATTEL unct

I. H. SCHULTZ. Band lV. Urban u. Schwarzenberg. Mlinchen und Berlin, 1959.HILLER, J., MI}LLER-HEGEMANN, D., r. WENDT, H.: Experimentelle Untersuchungen

iiber den Einfluss des autogenen Trainings auf d.ie Erholung. psychi atrie lLeipzigf12, 4r7 119601 .

: Experimentelle Untersuchungen llber den Einfluss des autogenen Trainings auf dieLeistung. Med. u. Sport 2, 55 11962l.

Hocr, K., n. KbNIG, w.: NeurosenlehrE und psychotherapie. Fischer, Jena L976.HOHENAUER, L.: Beobachtungen zum autogenen Training im Kindesalter, Wien, klin.

Wschr. 78, L 11966l.HOPPE, K.: Autogene Migrtinekoupierung. psychotherapie r, 1,L4 lL956l .

HOSKOVEC, J.: Autogenic Training in Czechoslovakia. In: Autogenes Training - Corre-lationes Psychosomaticae. Hrsg. w. LUTHE. Thieme, stuttgart 1965.

IKEMI' Y'' NAKAGA\IA, s.' KIMURA, M.' DOBETA, H., oNO, y., and suGITA, lvl:Bloodflow Change by Autogenic Training - Including Observations in a Case ofGastric Fistula. In: Autogenes Training - Correlationes psychosomaticae. Hrsg.W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 196!.

-- KUSANo, T., and suGITA, M.: The Apprication of Autogenic Training to ,,psy-chological Desensitization" of Allergic Disord.ers. ln: Autogenes Training - Corre-Iationes Psychosomaticae. Hrsg. \I,r. LUTHE. Thieme, stuttgart 1!6$.

INANAGA' K'' SHIBATA' l', and LUTHE' w.: Autogenic Training and evoked poten-tials during visual stimulation. proc. 9. Arur. Meet. Japan. psychosom. Soc.,Sapporo 1968.

IoNESCU, E', and ARCAN, P.: Autogenic Training in sporting performa'ce activity.Proc' 14' Meet. sport A4ed.., Baile Herculane, Romania 1967.

- 189

lSlliDA, Y.: The influences of autogenic training and autosuggestion on gastro-intestinal'

tract. personal communication /Manuscript/ to Luthe, W. /f967 I .

IVERSEN, G.: Die Bedeutung des autogenen Trainings zur Selbstfindu^g. Z. Psychother.

23, 206 lr973l .

JACOBSON, E.: Progressive relaxation. Univ. of Chicago Press, Chicago 1928.

JUS, A.: lnformatory Survey on AT Application, Training and Teaching in Poland. ln:

Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Ilrsg. W. l.U'IIlE. Thiemet

Stuttgart 1965.

: Baclania nad tzw. bierna koncentracja w autogenicznJrm treningu. Psychiat. Pol .

Rok. 385 l7968l .

- and JUS, K.: The structure and reactivity of the electroencephalogram during auto-

genic traini.ng. In: Autogenes Trai-ning - Correlations Psychosomaticae. Ftrsg.

W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965a.

--: The Gah.anic Skin Response during Autogenic Training. ln: Autogenes Training -

Correlationes Psychosomaticae. I-Irsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965b.

--: The Evolution of the Respiratory Pattern during Autogenic Training. In: Autogenes

Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTI{8. Thienre, Stuttgart

1965 c.

KAN.IMERER, T.: Le rayonnement du Professeur J. H. SCHU]-TZ en France. [n: Auto-

genes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LLfTllE. Tlileme,

Stuttgart 196$.

- RITTER, M., BOTZ, R., et F-ETIQUE, J': Utilisation du Training Autog6ne err

groupe et en milieu psychiatrirlue. In: Autogenes Training - Correlationes Psyclr,r

somaticae . Hrs g. \M . LU Tt lE . Thierne , Stuttgart 1!6! ,

KATZENSTEIN, A., u. KRIEGEL, E.: Uber die Auswirkungen einseitiger orgarrische'

SchZidigung auf das autogene Training. Probl. Ergebn. Psychol. 18, 83 l1966l.KENTER, H.: Erfahrungen mit dem autogenen -Iraining in der Behandlung des Cor

nervosum. Psychotherapie 1, 177 17956 l.: Das autogene Training in Prophylaxe und Therapie der Herzkrankheiten. In: Auto-

genes Training - Correlationes P-sychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thierne,

Stuttgart 1969.

KLEINSORGE, II .: Die Behandlung allergischer Krankheiten. Izled. Klin. 39, 1689

lre57l.: Le training organique dirig6. Rev. lv6d. ps1'chosorr. 2, 139 l796Al .

: Selbstentspannung /Relaxation/ - Trainingsheftr 2. Aufl. Fischer, Jena 1966a.

- /}lrsg. /: Therapie innerer Erkrankungen. Fischer, Jena 1966b.

-190-

- u. KLUMBIES, G.: Psychotherapie in K1inik und Prexis. Urban u. Schwarzenberg,Mtinchen - Berlin 1959.

--: Technik d.er Relaxation. 3. Aufl. Fischer, Jena 1967.

KLUGE, P. A.: Autogenes Training in Kursen an der Volkshochschule als psychothera-peutische Vorsorge. Z. Psychott.er. 27, 64 lL977l.

KLUMBIES, G.: Psychotherapie beim Asthma bronchiale - Eine Einschiitzung der Indika-tionen und Erfolgsaussichten. Allerg. Asthma 9, 126 lL963l .

: Psychotherapi.e in d-er inneren und Allgemeinmedizin. Hirzel, Leipzig 1974.KONIG, W.: Die Kombination der Psychotherapie mit somatischen Behand.Iungsmethod.en.

In: Neurosen, Atiopathogenese, Diagnostik und rherapie. Hrsg. K. Ht)C K, '

H. SZEWCZYK u. H. WENDT. Verl . d. Wissensch., Berlin L972a.

: Die Stellung von autogenem Training und H;rpnose aus d.er Sicht einer aaal5rtisch

orientierten Neurosenlehre. In: H5rpnose und Psychosomatische Medizin. Hrsg.D. LANGEN , llippokrates, Stuttgart I972b.

: Autogenes Training in offenen gestuften Gruppen. Z. iirztr. Fortbild. 67, 8B lL97gl,: Die lndikation zur d5rnamischen Gmppenpsychotherapie der Neurosen. In: Gruppen-

psychotherapie. Hrsg. K. HbcK. verl. d.. wissenschaften, Berlin L975.

- Dl POL, G., u. SCHAEFFER, G.: Fibel fllr autogenes Training, 3. Aufl. Fischer,Jena 1978.

KOHLER, Ch., u. KIESEL, A.: Bewegungstherapie bei funktionellen St6rungen un6

Neurosen, Leipzig 1972.

KOLDEWEY, G.r'u. V/EGSCHEIDER, K.: Autogenes Training bei d-er Behand.lung vonEnuretikern. Z. Psychother. L3, 27 119631 .

KRAPF, G.: H5rpnose, autogenes Training und katathymes Bilderleben. In: H;rpnose und

Psychosomatische Medizin. Hrsg. D. LANGEN, Hippokrates, Stuttgart 1972.KRATOCHVIi, s.: Autogenni tr6nink v psychoterapii. neurdr. e ".

psychiat. 5, g9I 7962 I

: Persbnliche Mitteilurg 1970.

KRAUS, H., u. RAAB, w.: Krankheiten durch Bewegungsmangel. Mllnchen 1964.KRETSCHMERT E.: Gestufte Akti.vhypnose. Zweigleisige Standardmethode. ln: Handbuch

der Neurosenlehre und Psychotherapi.e. Hrsg. v. E. FRANKL, v. E. FRHR,V' GEBSATTEI und. J. H. SCI{ULTZ. Band IV. Urban u. Schwarzenberg, Berlin- Mtinchen 1959.

KROGER, W. S.: Acupunctural analgesia: lts explanation by cond.i.tioning theory, auto-genic training and hypnosis. Amer. J. psychiat. 13O, g5S lLg73l.

KRUSE, G': Erfahrungen mit dem autogenen Training bei Kind.ern. Dtsch. Gesd. ves.19, 4OO 11964l .

-t9L-

KRUSE, \II .: Autogenes Training ftr Kinder. 3. Au-fl. Dtsch. Arzteverl. , K8lrr- L977.

Ki}HNEL, G.: Verbindung von autogerrem Training und- Psychoanalyse. Nervenarzt. 2,

77 lr949l.KUHLENKAMPF, C.: iiber das S;rndrom der Herzphobie. Z. Psydnother. I4r 2L7 lLg5il.KURTH, W.: H5rynose und autogenes Training bei Kindern und Jugendlichen. hrztl.

Praxis 15, 729 lL963l1 und ln: Aktuelle H;rpnoseprobleme, 3. Beiheft Psychiatrie.

Hrsg" p: NfUI-I-SR-HEGEMANN. HirzeL, Leipzig I)64.

LABERKE, I. A.t iib." eine psychosomatische Kombinationsbehand-Iung /mehrdimensionale

Therapi{ bei sogenarnten irureren Krankheiten. Mllnch. med. Wschr. 94, ITIBi 94,t8a9 lr99l.

: ind.rong der Schla-ftiefe bei langjiihrig durchgefllhrtem autogenen Training? Praxis

Psychother. 9, 227 11964l.

: Klinische Erfahrungen mit dem autogenen Training bei Herz- und Kreislauferkrank-

ungen. In: Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg.: W. LUTHE.

Thieme, Stuttgart 1965.

: Sogenannte funktionelle Kreislaufstbrungen und ihre Behandlung. Med. Klin. 62,

ts58 lL967l.LANGEN, D.: Untersuchung llber die W'irkungsweise der Massage reflektorischer Zonen

im Bindegewebe. Z, Psychother. 9, 194 lL959l.1-0 Jahre klinische Erfahrung mit autogenem Training und gestufter Aktivh;rpnose.

Z. Psychother. 12, 21.4 lL962l .

Autogenes Training und. gestufte AktivhSrpnose. Med. Klin. 60, W lL965al .

Das Autogene Training in der klinischen Psychotherapie. In: Autogenes Training -Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965b.

Das Autogene Training in der Ausbild,ung von Studenten an der Universitdts-Nerverrklinik Tllbingen. In: Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg.:W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965 c. .Periphere Durchblutungsd.nderungen bei autogenem Training und H5rpnose /experi-mentelle Untersuchungsergebnisse/. Proc. Sem. Psychosom. Internat., Rome 1!6/./Hrsg./: Der Weg des autogenen Trainings. Wiss. Buchges., Darmstadt 1969a.Die gestufte Alctivhypnose, 3. AufI. Thieme, Stuttgart 1969b.Periphere Durchblutungsiinderungen bei verschiedenen h5rpnoiden Zustiind-en. In:'HSpnose. Hrsg. h. KLTZENSTEIN. Fischer, Jena 1971.

Autogenes Training - Eine tbersicht. Dtsch. l4.rzteblatt 70, U.75 lI9T3l .

/Bearb./: l)bungstreft fllr d.as autogene Trairring von prof. Dr. Dr. h. c. J. H.Schultz. 17. Aufi. Thieme, Stuttgart 1974.

_7gz_

LIIGEWIE, I{., u. NtSSglf , L.: Biofeedback-Therapie. Urban u. Schwarzenberg,

Miinchen - Berlin - Wien 1975.

LEONIIARD, K.: lndividual.therapie der Neurosen, 2 AufI. Fischer, Jena 1965.

LEUNER, H.: Die Leistungen, lndikationen und Grenzen des .Symboldramas. Z. Psycho-

ther. L0, 45 Itg5OI.: Das assoziative Vorgehen im Symboldrama. Ergebnisse VIII des experimentellen ka-

tathSrmen Bilderlebens IEKBI . Z. Psychother. -J.4, L96 11964l .

: Katath5rmes Bilderleben. Unterstufe. Thieme, Stuttgart 1970.

LINDEMANN, H.: Allein iiber den Ozean. Scheffler, Frankfurt 1958a.

: Als Arzt allein im Serienfaltboot iiber den Atlantik. Ein Beitrag zum Schiffbritchi-

genproblem. Miinch. med. Wschr. IOO, 70 lLgs9bl .

LINDEN, M.: Verlaufsuntersuchung des Wechsels von tlerzschlag und peripherer Zirku-lation wiihrend der Lernschritte des autogenen Trainings. Psychother. med. Psy-

choI. 27, I48 ll977l .

LUDWIG, Itr. F. VON: Selbstbericht autogenor Therapie bei Schreibkrampf. Psycho-

therapie 2, 23I 119571.

LUTHE, W.: Entreniamento Autcigeno. - Modificaciones Psichofisloldgicas e lndicaciones

Clinicas. Rev. latinoameric. hipnosis clin. J, 6L 179621 .

: The clinical si-egrificance of various forms of autogenic abreaction. ln: Proc. III .

World Congr. Psychiat. Montreal 1961. Vol . lll . Univ. of Toronto Press, Toronto

1963 a.

: lnternational Coordination of Autogenic Training /Report/. In: Proc. lll . World

Congr. Psychiat. Montreal 1961. Vol. Univ. of Toronto Press, Toronto 1963b.

- /Hrsg. / : Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Thieme, Stuttgart1965 a.

: Autogene Entladungen wiihrend der Unterstufeniibungen, ln: Autogenes Training -Correlationes Psychosomati-cae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965b.

a: Lowering of Serurn Cholesterol during Autogenic Therapy, ln: Autogenes Training

- Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965c.

: Autogenic Training in North America. ln: Autogenes Training - Correlationes Psy-chosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965d.

- lEd./: lnternational Edition. Autogenic Training - Correlationes Psychosomaticae.Grune u. Stratton, New York - London 1965e.

: Nilethods of autogenic therapy. Proc. 1. lnternat. Congr. Coll . Internat. Act.Nerv. Sup., lrtilano 1968.

: stn.qes of the Autogenic state. Proc. Ann. congr. Japan. soc. H5rpnosis, Tokyo1969.

193 -

The.Work of Oskar Vogt and Autogenic Therapy. Part l: Oskar Vogt 1B7O - 1959.

Part ll: Oskar Vogt's W-ork and Autogenic Therapy. In: The Oskar Vogt lnstitute,

Faculty of Medicine, K5rushu University, Fukuoka, Japan. Information, K5rushu

Univ., Fukuoka 1969 l70a.

lea.1: Autogenic Therapy. Vol . l - V. Grune a. Stratton, New York - London

1969 I 70b.Methods of autogenic modification. In: W. LUTHE: Autogenic Therapy, Vol . l.Grune a. Stratton, New York - London 1969 l7Oc.

Methods of autogenic abreaction. In: \l/. LUTHE: Autogenic Therapy, Vol. V.

Grune a. Stratton, New York - London f969 l7od.: Oskar Vogt als Vorbereiter des autogenen Trainings und d-er Psychosomatik. ln:

Hypnose und Psychosomatische Medizin. tlrsg. D. LANGEN, Hippokrates, Stutt-

gaft 7972.

: Hemispheric Speci.alization and Autogenic Therapy, III . Congr. lntern. Coll . Psy-

chosom. Med., Rome 1975.

: A Training Workshop for Professionals: lntroducti.on to the Methods of Autogenic

Therapy /Manuscript/. March B, 9'and 70, 7977. Orlando, Florida.

- lUS, A., and GEISSMANN, P.: Autogenic state anr-L autogenic shift: psychophysio-

logic and neurophysiologrc aspects. ln: Autogenes Training - Correlationes Psycho-

somaticae. Llrsg. \M. LU IIIE . Thieme, Stuttgart 1965.

- TRUDEAU, I\,1 ., MAILHOT, D., and VALLIfRES, G.: Blood Pressure and l{eart

Rate Variations in Elementary School Children Wi.th and Without Autogenic Trai-ning. III . Congr. lntern. Coll. Psychosom. Med., Rome 1975.

- MAILHOT, D. et VAILLIfRES, G.: Lrltilisation du training autogdne comme tech-

nique de m6decine pr6ventive chez les enfants de cinq ans. Il1. Congr. lntern,

Coll . Psychosom. Med., Rome 1975.

MAEDA, S., SASAKI , Y., and YASUMATSU, A.: Clinical Application of Autogenic

Training. J. Japan. Psychosom. t\4ed. 4, 2!2 l1964l .

- KIMURA, M., DOBETA, H., and ONO, Y.: Physiological studies of Autogenic

Training. In: Proc. lnt. Congr. Hypnos. Psychosom. Med. Ed.: J. LASSNER,

Paris 1965.

MAHER-LOUGIINAN, G. P.: The effect of autohypnosis in treating asthma. In: H5rpno-

se und Psychosomatische Medizin. Hrsg. D. LANGEN. Hippokrates, Stuttgart1972.

MARCHAND, H.: Die Suggestion der Wiirme im Oberbauch und ihr Einfluss auf Blut-zucker und Leukocyten. Psychotherapie t, I54 11956l.

: Die H5rpnose bei chronisch-orgarrischen Krankheiten. Praxis Psychother. 6, 198

l196rl.

-L94-

: Variations of blood sugar and leucoc5rtes during autogenic training. Proc. lII.World Congr. Psychiat., Montreal 1961. Vof. lll . Univ. of Toronto Press, Toronto

1963.

MATSUMOTO, 8., and HAGIO, S.: Physiological Changes in the Autogenic Training.,

Proc. VII . Ann. Meet.'Jap. Soc. HSrpnosis. Keio Univ. Tokyo 1961.

MEIER, O.: Das Anliegen der Psychotherapie in d.er Allgemeinpraxis. Autogenes Trai-

ning als Basismethode. Praxis lBernl 48, 1799 1L959 l.: 1{erzin-farkt, Blutdruck und Autogenes Training. Ther. Umschau 23, 60 11966 l.: Illutdruck und- autogenes Training. Schweiz. Rdsch. Med. 68, 214 1L977 l.

MENSEN, ll .: Neues zum Autogenen Training. Physik. Med. Rehab. 15, 15O lL975l .

: Autogenes Trai.ning. Med. Klin. 71, 1996 119761.

MENTZ, O.: Psychotherapie in der Augenheilkunde. L. Das Glaukomproblem. Psychothe-

rapie 1, 22O 11956l.

: Psychotherapie in der Augenheilkunde. Teil 2. Psychotherapie 2, 2L 11957 l.z Zur Psychotherapie von Glaukompatienten. Psychother. Psychosom. 13, 421 lt965l ,

MEYER, J. E.: Konzentrati.ve Entsparurungsllbungen nach Elsa Gindler und ihre Grundla-

ge. Z. Psychother. 11 , fl6 lL96f l .

MOIIR, F.: Uber die Beziehung psychischer Vorgiinge zu allergischen. In: Verh. Dtsch.

Ges. lnn. Med. /$$. Kongr. Wiesbadet 1949 l. Bergmann, Mllnchen 1949.

, Ub." die therapeutische Verwendung bedingter Reflexe. ln: Verh. Dtsch. Ges. lnn.

Med. /59. Kongr. L9531 . Bergmann, Mllnchen 1953a.

: Die psychotherapeutische Behandlung allergischer Krankheiten. Acta Psychother. 1,

221 11953b/.

: Die Rolle der Psychotherapie in der Dermatologie. Psychotherapie I, 86 11956l .

MORISETTE, M., und LUTHE, W.: Autogenic discharges: cardiac and circulatory trai-ning s5rmptoms during autogenic standard exercises. ln: lV. World Congr. Psychi.at.

Madrid 1966, lntern. Congr. Series IL7,42. Ed. J. l. LOPEZ IBOR. Exc. Med.

. [iound., Amsterclam 1966.

N OSEIJACI{, H.: Das Autogene Training im Rahmen der "Anthropologischen" Psychothe-

rapie. Praxis Psychother. 9, 1 119641 .

: Anthropologische und psychologische Aspekte zur Ruhe in H5rpnose und autogenem

I'raining. In: ll5rpnose und Psychosomatische Medizin, llrsg. D. LANGEN. Hippo-

krates, Stuttgart 1972.

tr,tiit-let-UEGEMANN, D.: Einige Modifikationen des autogenen Trainings. Nervenarzt 9,

266 11956l.

: Psychotherapie, 3. Aufl . VoIk und Gesundheit, Berlin 1951.

: K teorii i praktike avtogennoi trenirovki. Z. Nunropat. Psichiat. /Moskva/ 62,r5r7 l1962l .

-195-

: Bemerkungen zur Klinischen Anwendung des Autogenen Trainings.in Mitteldeutsch- ,

Iand. ln: Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W- LUTHE.

Thieme, Stuttgart 1965.

- u. I{OPPE-KO1{LER, C.: tlber neuere Erfahrungen mit dem Autogenen Training.

Psychiatrie lLeipzigl 14, 97 lL962l .

NAKAGAU/A, S.,ISHIDA, Y., DOBETA, H., and KIMURA, M.: Gastrointestinal chan-

ges during autogenic training. ln: lV. World Congr. Psychiat. Madrid 1965,

Intern. Congr. Series L1-7, Ed. l. J. LOPEZ IBOR. Exc. Med. Found., Amster-

dam 1966.

NARUSE, G.: Autogenic Training in Japan. ln: Autogenes Training - Correlationes

Psychosornaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1955.

OKAMURA, Y., and GOTO, T.: Effects of autogenic training in partus. Proc. 14. Ann.

lvleet. Japan. Soc. Hypnosis, Tokyo 1968.

ONDA, A.: Autogenic Training and Zert. lrrt Autogenes Training - Correlationes Psycho-

somati.cae. Hrsg. \[I . LUTHE. Thieme, Stuttgart L96$.

z Zen, Autogenic Training and H5rpnotism. J. Amer. Inst. H;rpnotism 14, 64 ll973l .

ORME, kl . E. J., and SNIDER, J. G.: Autogenic Training in the treatment of alcoho-

Iism. Quart. J. Stud. Alcohol. 25, 547 lL964l .

PAHN, J.: Autogenes Training in der Behandlung funktioneller Stimmstbrungen. Folia

phoniat. t8, 34I 11966l.

PASCI{, E.: Methodik der Entsparurungs- und Atmungstherapie. Leipzig L97O.

PEREKRESTOV, I. M.: Dinamika nekotorych vegetativnych rasstroistv v periode auto-

gennoi trenirovki pri nevrastideskom nevrose. /Dynamik einiger vegetativer Stbrun-

gen in d-er Periode des autogenen Trainings bei neurasthenischer Neurose/. ln:

Nevrosi i ich ledenie /\leurosen und ihre Behandlung/. Hrsg. V. N. MJASISdEV

u. N. A. KRYSOVA; Leningrad L959.

pLfGGE, H., u. MAPPES, R.: Befinden und Verhalten herzkranker Kinder und Er-

wachsener. ln: Befinden und \rerhalten. Hrsg. J. D. ACHELIS u. R. v- DITH-

FURTH. Thieme, Stuttgart 1961.

POETTGEN, H.: Der Einbau des autogenen Trainings in die geburtshilfliche Prophylaxe.

Gebh. Frauenheilk. 31 , 15O lL97Il; und ln: HJlpnose und Psychosomatische Medi-

zin. l{rsg. D. LANGEN. Hippokrates, Stuttgart 1973.

POL, G. Diz Zrt einigen Methoden der Relaxationsbehandlung. Psychiatrie fLerpzigl 20,

rLz lt969l.POLZIEN, P.: Die hnderung der Temperaturregulation bei der Gesantumschaltung

durch das autogene Training. Ein physikalischer Nachweis des h5rpnotischen Z,t-

standes. Z. expet. Med. 125, 469 lf955al .

- 196

: Die sogenannte Proctalgia fugax /Levatorspasmusl. itrztl. Wschr. LO, lZL lI955bl.: Die Thermoregulation wd.hrend der Schwereiibung des Autogenen Trainings. In:

Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTHE. Thieme,

, Stuttgart 1965 a.

: EKG-hnderungen wiihrend des ersten Versuches der Schweretibung des AutogenenTrainings. In: Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LU-THE . Thieme, Stuttgart l-965 b.

: Die hnd.erung des Atemminutenvolumens wiihrend, d.er Schweretibung des AutogenenTrainines. In: Autogcues Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LU-THE . Thier..re, Stuttgart 1965 c,

: Die GesamrumschalturLg in den autogenen Zustand. Arztl. Praxis 26, 37t7 lLg74l .

PRILL, IL. I.: Erlahrungen mit dem autogenen Trai-ning bei funktionellen Schwanqer-schaftsbeschwerden. Med. Klin. 52, 28 1f,957 l.

: Das autogene Training in der Geburtshilfe und Gynaikologie. lleilkunst 74, 437

11961'l; und In: Autogenes Training - Correlationes Psychosornaticae. Hrsg.W, LUTIIE. Ttrieme, Stuttgart 1969.

: Schrncr-zl;ccinllus.sung d.urcl.r autogenes Training in cler Geburtshilfe, psychother.Psychcsom. 14, t:Q) 11966 l; und In: Hypnose und schmerz. Die hypnosuggestiveAnalgesie. l1r-sg- D. I-AllGllN und l'h. SPOERR1. Karger, Basel-New york 1968.

PROKOP, H': Autogenes Tral,ning. Erfahrungen mlt mod.ifiz. Anwendung. Wien. med.wschr. 119, 93 ltg6gl"

RICHTER, l1 . E., u. BECIiMANN, D.z llerzneurose. 2. erw. Aufl . Ihieme, Stuttgartr97 3.

RICIITER, J.: Oskar Vogt und clie Griindung des Berliner Kaiser-Wilhelm-lnstitutes fllrHirnforschung unter den Bedingungen imperialistischer Wissenschaftspolitik. psy-chiatrie lL.eipzigl 28, 419 11976l .

RICI{TER, R. : Biofeedback-Boom beginnt. Preisarbeit 197b der "Sti-ftu19 Ju.qend forschte. V.', Weltwoche 1+2 1I97,;l .

IIOI{RMOSER, I-l . G.: Ztr psvchogenese

Topical Problems of psychotherapy.

New York 1960.

- u' KRISCHJAHN, L.: Erfahrungen bei der anrbulanten und klinischen Asthma-behandlung. Z. psyclnosom. Med.. 2, B7B 11956l .

ROMEN, A' c.: Vlijanie autogennoj trenirovki na temperaturu koZi. /Einl'Luss des auto-genen Trainings auf die llauttemperatur/. MeZrespublikanskaja Konferencija psy_chiatrov respublik Srednej Lzii i Kazachstana. Tezisy d-okladov, Frunze 1961.

und Psychotherapie der Colitis ulcerosa. In:Ed. B. STOKVIS. Vol. lll . Karger, Basel _

_797_

: K voprosu o psichiEeskich javlenijach pri autogennoi trenirovke. lZtr Frage der )

psychischen Erscheinungen beim autogenen Training/. Udenye zapiski Karagantlinsko-

go gos. Med. in-ta., lld. Il , H !, Karaganda 1963.

z O vozmoZnosti vyzJrvanija kataleptideskogo mosta putem autogennoj trenirovki. /Uberdie N&5glichkeiten der Realisierung einer kataleptischen Brticke mit l-Lilfe des autoge-

nen Trainirgsf Zdravoochranenie Kazachstana 6 l1965l.

SAATI{OFI], D., r. ROIIRMOSER, H. G.: Uber die Behandlung <ler Rhinitis vasomoto-

rica. Dtsch. med. Wschr. 87, 878 lL956l.SAKAKURA, Y., IWABUCHI , S., and MURATA, T.: Psychosomatic Studies on infertili-

ty due to tubal factors. In: Abstracir; and Papers Int. Congr. Psychosom. It4ed.

Llypnosis, Kyoto, Japan 1967.

SAPIR, M.: Les Mdthodes de Relaxation: Application en mddicine g6nerale. Cah.

Psychiat. 16, 139 119621 .

- COllEN, 5., et PlllLlBERT, R.: Training autog6ne de sens psychoanal5rtique parpetits groups. M6d. et tlygi6ne 25, 151 11967 l.

- et REVERCIION, F.: Relaxation et midicine g6n6rale. ln: La relaxation /R66duca-. tion psychotonique/. Aspects thdoriques et pratiques /3. Edition/. Ed. P. ABOUL-

KER, L. CHERTOK et M. SAt'lR. Exp. Scientif. Franc., paris 1964.

--: Modifications objectives - circulatoires et digestives - au cours du Training Auto-g6ne. ln: Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. \r. LUTHE.Thieme, Stuttgart 1965.

SEABRA-DINIS, J.: Le Training Autog6ne dans les d6sordres ophtalmologiques. ln:Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. ltrsg. \f . LUTt{E. Thi.eme,Stuttgart 1965.

: Le Training Autog6rle au Portugal . In: Autogenes Training - Correlationes Psycho-somaticae. tlrsg. W. I-UTIIE. Thieme, Stuttgart 1965.

SIIIBATA' J. l.: A study on autogenic discharges in schizophrenic patients. Amer. J.Clin. Hypnosis 11, I3S 11968l.

- and MOTODAT K.: The appLication of Autogenic Training to a group of schizophre-nic patients. Amer. J. Clin. llypnosis 10, 15 ltg6Z al .

- : Application of autogenic training to schizophrenic patients /III/: so-called Autoge-nic Discharge by Dr. Lutrre. proc. Amr. congr. Jap. soc. H5rpnosis, Tohoku.Univ., Sendai City /Japanl I967b.

SIEBENTHAL, W. von: Eine vereinfachte Schvereltbung des Schultzlchen autogenenTrainings. Z. psychother. 2, L35 llg52l.

_198_

SOKOLOVSKIJ, V. M.: Kompleksnaja sistema logopediEeskich zanjatij i psichotherapii

pri logonevrozach /Methodideskoe pismo/ /Komplexes System von logopiidischen

iibungen und Psychotherapie bei Sprachneurosen /Methodischer Brief//. Leningrad

1966.

SUSUKITA, N.: Z. Neurol. 89, 737 lL98l /zit. nach J. H. SCHULTZ I97Ol.

SVIADOSd, A. M.: Autogennaja trenirovka. In: Nevrozi i ich ledenie /Neurosen und

ihre Behand.lung/. Hrsg. A. M. SVJADOSe ; Medgiz, Moskau 1959a.

: Nevrozi i ich ledenie. Medgiz, I\loskau 1959b.

: K voprosu ob autogennoj trenirovke. lzur Frage des autogenen Trainingsl. 2. ne

nevropat. psichiatr. /Moskva/ 66, 1293 119661.

- ROMEN, A. S.: Autogennaja trenirovka i ee znadenie dlja ponimanija patogeneza iterapii nevrozov. Tnrdy 6etvertogo vsesojuznogo svezda nevropatologov i psichiat-

rov. /Autogenes Training und seine Bedeutung filr das Versttindnis der Pathogene-

se und der Therapie der Neurosen/. 385 Bd. V. Moskva 1965.

-: Primenenie Autogennoj Trenirovki v Psichoterapevtideskoj Praktike kak Technika

SamovnuZenija. /Die Anwendung des autogenen Trainings in der psychotherapeuti-

schen Praxis als Technik der Autosuggestion/. Ministerstvo Zdravoochranenija

Kazachskogo SSR, Karaganda 1966.

SZEWCZYK, H.: Psychologie und lr4agen-Darm-Ulkus. Fischer, Jena 1966.

SCHAEFFER, G.: Das autogene Training in einer Medizinischen Poliklinik. In: Autoge-

nes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTltE. Thieme, Stutt-gart 1965.

Ergebnisse des autogenen Trainings bei der Colitis ulcerosa. In: IV. World Congr.

Psychiat. Madrid 1966. lntern. Congr. Series 777, 48. Ed. I. l. LOPEZ IBOR;

Exc. Med. Found., Amsterdam 1966a.

Erfahrungen mit der Psychotherapie der Colitis ulcerosa. Dtsch. Gesd. wes. 21,

391 lr966bl .

: Erfahmngen mit Rezidiven in der psychotherapeutischen Dispensaire-Behandlung

der Colltis ulcerosa. Psychiatrie lLeipztgl 20, 29 l1968l .

: Neurosentherapie. Ber. Ges. Inn. Med. 9, 2BO ll974l .

: Aktuelle psychotherapeutische Probleme aus poliklinischer Sicht. Wiss. Z. FSV

Jena, Math.-nat. Reihe 26, 5O7 lI977l.- u. SCIINABEL, G.: Die Bedeutung des Rezidivs ftlr Diagnostik und Therapie der

Coliti.s ulcerosa. Wiss. Z. ESIJ Jena, A4ath. -nat. Reihe 19, 689 lI97Ol .

- u. FREYTAG-KLINGER, H.: Zltr Objektiwierung der \l/irkung des autogenen Trai-nings auf die gestbrte Ventilation beim Asthma bronchiale. Psychiatrie lLeipzrgl27, 4@ lr975l .

_199_

- SCIIENK, T.: Das autogene Training in d-er Behandlung von Asthmakranken. Psychothe-

rapie 3, I4B l1959l.SCHLICHT, H.z Zahni\rztliche Sitzung im Februar 1956. Psychotherapie 3, 39 lI91:81.SCHMIDT, 1l . G.: Gemeinsame Aspekte von autogenem Training und Yoga. ln: H;rpnose

u. Psychosomatische Medizi.n. Hrsg. D. LANGEN. Hippokrates, Stuttgart t972.

SCHNEIDER, G.: Die Psychotherapie in der Frauenheilkunde und Geburtshilfe. BeiheftZ. Geb.hilfe 754, Enke. Stuttgart 196O.

SCHOLZ, W.: Uber Erfahrungen mit dem autogenen Training bei Schizophrenen. Psychotherapie 1., I79 lL956l.

SCHULTZ, J. H., ttb." Schichtenbildung irn h5rpnotischen Selbstbeobachten. Mschr.Psychiat. 49, I37 ltgZOl und in: Der Weg des autogenen Trainings. Hrsg.D. LANGEN. Wiss. Buchges. , Darmstadt 1969 a.

t iib"" Narkolyse und autogene Organlibungen. Zwei neue psychotherapeutische lvletho-

den. Ivled. KIin.22,952 1L926/; und in: Der Weg des autogenen Trainings. Hrsg.D. LANGEN. Wiss. Buchges. Darmstadt 1969b.

, lib"" rationalisiertes autosuggestives Training /Autogene Organiibungen/. Ber. 2.Allg. Arztl . Kongr. Psychother. Bad Nauhei.m Li2J,Ilirzel, Leipzig L927i urdIn: Der weg des autogenen Trainings. I{rsg. D. LANGEN. wiss. Buchges.,Darmstadt 1969 c.

t i]bu" autogenes Training. Dtsch. med. Wschr.54, I2OO l1r928al1 und ln: DerWeg des autogenen Trainings. Hrsg. D. LANGEN. Wi.ss. Buchges., Darmstadt1969 d.

: Die Psychotherapie des Asthma bronchiale. Dtsch. med. wschr. 54, 964 llgzlbl .

: Gehobene Aufgabenstufen im autogenen Training. Ber. 4. Allg. Arztl. Kongr.Psychother, Bad Nauheim 1929. llirzel , Leipzig 1929; und in: Der Weg d.es auto-genen Trainings. I{rsg. D. LANGEN. wiss. Buchges., Darmstadt lr969el .

: Das autogene Training, konzentrative Selbstentspannung, Versuch einer klinisch-praktischen Darstellung. Thieme, Stuttgart 1932.

: Das autogene Training in der Allgemeinpraxis. Teil I-IV. Med. Klin. 45, 945;982i lot2; 1041. lL95ol.

: Ubungsheft fLir das autogene Training /Konze'ntrative Selbstentspannung/, 7. AufL.Thieme, Stuttgart 1!JJ.

z Ztr Technik autogener Asthmatherapie. psychotherapie 2, I73 11957 l.: Autogenes Training und sportliche Hbchstleistung. Praxis psychother. 3, U.

lrsse al .

t Ub." neuere Entwicklungen praktisch wichtlger formelhafter Vorsatzbild-ungen V,Psychotherapie J, 42 l1igsgbl .

-20,0-

Zur Psychotherapie der SchlaJstbmngen. Med. Klin. il., 978 l]r959al .

Das Autogene Training. ln: tlandbuch der Neurosenlehre und Psychotherapie. l.lrsg.

V. E. FRANKL, V. E. FRHR. v. GEBSATTEL undJ. H. ScllULTZ. Band lVUrban u. Schwarzenberg, Berlin - Mlnchen 1959b.

Zurn Problem des "Leerwerdens' autogener Formeln. Praxis Psychother. B, 7Il1963al .

Zur Technik der autogenen Stirn- und Herzllbung. Praxis Psychother . 8, L22

11963b1.

Zweimal JO Jahre Psychotherapie. Ther. d. Gegenurart L@, 7O2 lL963cl .

Lebensbilderbuch eines Nervenarztes - Jahrzehhte in Dankbarkeit. Thieme, Stuttgart

1964.

Le Training Autog6ne /3t fa./. Presses Univ. de France, Pari.s L965.

Autogenes Training und H5rynose. Z. iirztl. Fortbild. 1L, 819 119651 .

Felr.Ier in der Anwendung des autogenen Trainings. Landarzt /r/t2 L4 lL96Bl.Raunrfatrrt und autogenes Training. Praxis Psychother, t3, 229 11968l.Zur Klinik d.es autogenen Trainings. Praxis Psychothet. L4, 97 lI969tl.Das autogene Training, konzentrative Selbstentspannung. Versuch einer klinisch-praktischen Darstellung, lJ. bearb. und erg. AufI. Thieme, Stuttgart 1!/O.Ubungsheft fllr das autogene Training, Konzentrative Selbstentspannung, 1g. Aufl.Thieme, Stuttgart 1tl2.Das autogene Training - Konzentrative Selbstentspannung. Versuch einer klinisch-praktischen Darstellung, 14. AufI. Thieme, Stuttgart LglJ.

and LU'lltE, W.: Autogenic Training - A psychophysiologic Approach in Psycho-

therapy. Grune a. Stratton, New York - London 1959.

l-ormelhafte Vorsatzbildungen. Acta Psychother. IO, 419 l1962l .

Autogenic Training. ln: Proc. IIl . World Congr. Psychiat. Montreal 1961, Vol . l.Univ. of Toronto Press, Toronto 1963.

- .and NARUSE, G.: Autogenic Training and Self-h5rpnosis. Seishin, Tokyo 196J.

sclluMANN, H. J. von: oberstufe des Autogenen Trainings. Z. Arrg, med. 52, r77rlre76l.

STEINIIACI{, M.: Autogenes Training im Leistungssport. In: }I5rpnose und Psychosorna-

tische Medizin. Hrsg, D. LANGE. Hippokrates, Stuttgart 1972.

STEINITELDT l-.: Autogenes Training und katath5rmes Bilderleben mit einer Gruppe iilte-rer Biiuerinnen. Z. psychother. 24, IO4 ll974l .

STOJANOW, W., u. }'lElDRlCll' R.: Das EEG wiihrend des Autogenen Trainings. ['sy-cJriatrie lLeipzigl 14, 13 ltgSZl .

-20L-

- STOKVIS, B.: Die Bedeutung des autogenen Trainings fllr die psychosomatische MedizinPsychotherapie 1, 48 lt956l.

: Aktive Tonusregulation als Entspannungstherapie. Z. psychother. !, L34 lrg59/.: Allergie als psychosomatisches Problem. Acta psychother. 9, 368 lL96U.- and WIESENHTITTER, E.: The significance of the relaxation methods in modern

psychotherapy. Proc. III. World. Congr. psychiat. Montreal l-961. Vol. III . Univ.of Toronto Press, Toronto 1963a.

-: Der Mensch in der Entspannung. 2. Au-fl. Hippokrates, stuttgart 1963b.- LANDMANN, H. T., and RENES, B.: Skin temperature under experimental stress

and during autogenic Training. Proc. lII. World. Congr. Psychiat. Montreal 19G1.Vol. Ill . Univ. of Toronto press, Toronto 1!6J.

STOLZE, H.: Das obere Kreuz. Lehmann, Mtlnchen 1953.

: Das autogene Training und die psychische Funktion der Orgaae. psychotherapie 1,ro2 11956l .

: Psychologische Gefahren bei der Gruppenarbeit mit dem autogenen Training. psychetherapie 2, 2Zg ll957l.

: PsychotheraPeutische Aspekte einer konzentrativen Bewegungstherapie. In: Kriti-sche Psychotherapie. Hrsg. E. spEER. Lehmann, lvflnchen 1959.

STRESEMANN-DENINGER, E. B.: Autogenes Training zur Bekimpfung d.es Schnupfens.Z. Psychother. J, I22 lL959l.

STROTZKA, H.: J. H. SCHULTZ, das autogene Training und bsterreich. In: Autoge-nes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. UI. LUTHE. Thieme, Stutt-gart 1965.

TAKAISHIT N.: Systematic desensitization therapy bythe use of autogenic trairling.lapan. J. Hypnot. IZ, L 1196gl .

TEBECIS, A. K.: A Longitudinal Study of Some Physiological Parameters and Autoge-nic Training. Psychother. psychosom. 27, I lIgTTl.

TEIRICH, H. R.: Alkoholentwbhnung und Autogenes Training. Heirkunst 74, 56 lrg6u .TEIRICH-LEUBE, H.: Grundriss der Bindegewebsmassage. Fischer, Jena 196g.THIEMANN, E.: Die Bed'eutung der psychischen Faktoren beim Asthma bronchiale.

Enke, Stuttgart 1!gB.

: Die Bed'eutung der llbenden Verfahren in Psychotherapie und psychiatrie. rv{ed.-welt 11, ro43 lr%ol.

THOMAS' K.: Autogenes Training bei Blinden. psychotherapie 2, 16r tLgs7t.: Das autogene Training in d.er iirztlichen Lebensmltd.enbetreuung. praxis psycho-

ther. g, 77 lL96Ol.

-202-

: Auffallende Wirkungen des autogenen Trainings bei Hirnverletzten. Dtsch. med. l. I

t2, 298 1196rl .

: Praxis der Selbsth5lpnose des autogenen Trainings /nach J. H. SCHULTZI. For-

melhafte Vorsatzbildung und Oberstufe. 3. AufI. Thieme, Stuttgart 1973.

: Das Autogene Training Thieme-Tonkassette /nur nach iirztlicher Konsultation/.

Kassette zur Selbstentspannung und Konzentration. Nach J. II. SCHULTZ. Ergtin-

ztng zr "Praxis der Selbsth5rynose des Autogenen Traini.ngs". Thieme, Stuttgert

L977.

TRAUT\IEIN, II.: Das autogene Training in der Behandlung d-es Asthma bronchiale.

Lrztl. Forschg. 3, 489 lL949l.

UCI{IYAMA, K.: Sone Clinical Considerations Concerning the Effects of Autogenic Trai-ning on Writer's Cramp. In: Autogenes Trairdng - Correlationes Psychosomaticae.

Hrsg. W. LUTHE. Thieme, Stuttgart 1965.

: The infLuence of devel,opmental factors on the effects of autogenic training. Clini-cal use of autogenic training lV. Proc. 14. Arur. Meet. Japan. Soc. Hypn.,

Tokyo L968.

VALLIfRES, G.: Influence sur les mouvements oculaires de la concentration passive

utilisde lors du Training Autog6ne. Psychol. Diss. Montreal 1972.

VI'tTOR, W.P. J., u. ZWART, I. lvl: Der psychogene Kopfschrnerz und seine Behand-

lung mit lJypnose und autogenem Training. Psychother. Psychosom. 14, 47L 1t966 liund [n: ]lypnose und Sc]rmerz. Die h5rpnosuggestive Analgesie. Ilrsg. D. LANGEN

u. 1'h. SPOERRI . Karger, Basel - New York 1968.

VOLKEL, 17.: Zur Anwendung des Autogenen Trai.nings bei depressiven Verstimmungen.

In: Autogenes Training - Correlationes Psychosomaticae. Hrsg. W. LUTI{E.

Thierne, Stuttgart 1!6$.

VOGEI-, W. : Der Verlauf der Wiirmeleitzahl urtihrend. der Erlernung des autogenen Trai-nings. Med. Diss. Ttlbingen L967.

- u. LANGEN, D.: Periphere Durchblutungsiinderungen wiihrend der Erlernung des

autogenen Trainings. ln: lV. World Congr. Psychiat. Madri.d 1966. lntern. Congr.

Series LL7, 49. Exc. Med. Found., Amsterdam L967.

WALf.NbFER, l{.: Erfolgskontrolle bei H5rpnose und autogenen Training. Arztl. Praxis20, 45W 11968/.

: Aufdecken durch Gestalten vor und nach dem autogenen Training. ln: HSrpnose und

Psychosomatische Medizin. Hrsg. D. LANGEN. Hippokrates, stuttgart 1972a.: Seele ohne Angst - Hypnose, Autogenes Training, Entspannung. 3. Aufl. Hoffrnarur

u. Campe, Hamburg I972b.

_203-

$/EGSCIIEIDER, K.: iJber eintge Erfahnrngen mtt dem autogenen Tra{ntng bet der Be-

handlung von Alkoholkranken. Praxis P-sychother. 9, L7g lL964l .

UIENDT, H.: latrogene Noxe, psychogene Erkrankung und Psychotherapte. Dtsch. Gesd.

wes. 7, 2Lg lLgs4l.: lJb." Methode und Praxts des autogenen Trainings. Psychtatrle /LetpzIgl 8r 38

lLes6l.: psychotherapie der Mutter. als Behandlung des Asthma bronchlale lhres Kindes.

Allerg. Asthma 10, 365 lL964l .

; Zur Therapie der Neurosen. In: Neurosen, lttopathogeneser Dlagnostik und Thera-

pie.-Itrsg. K. H[CK, H. SZEUCZYK und H. \IIENDT. Verl. d. Wissensch.,

Betlin 1972.

UIIEGMANN, II .:0ber die Erfahnrngen mit dem autogenen Training tm Rahmen stattonfl-

rer Behandlung. Psychotherapie 3, l7L llgfil.WOHLFAHRT, H.: Autoexperimentelle Versuche bei akuten lnfektionen lm d.utogenen

Training. Psychotherapie 3, 40 ll958al .

: Uber d.ie Wirkung von h5pnaggger Konzentration und Gestaltsassoztation im autoge-

nen Training auf den Heilungsprozess stefller Wunden im besonderen. Psychothera-

pie 3y 186 /1958b/.

YAIVIAMOTTO, S.: Autogenic Training with all thtrd grade elementary school children.

Proc. 14. Arur. Meet. Japan. Soc. Hypn., Tokyo 1968.

ZUMpE, L. : liber eine durch autogenes Traintng erztelte Normaligierung des Reflex-

verhaltens /bei Areflexie der unteren Extremitiiten infolge aktiver Muskelspannung/.

Psychotherapie 1, 45 11956l.

-204 -

Autorsk5i register

Aboulker 23

Allers 52

Alnaes 23

Anno 26

Bauer LL4

Bazz 23

Beck L37

Becker 22

Behrend. 111

Bena 21,

Berkowitz 18

Biehn 18

Binder 2I , 45

Birnbaum 97

Bobon 23

Boitel I2IBouchal 22

Bradfer 23

Brachfeld. I29

Brtlel 23

Clauser 98, II9Crosa 23r 78

Derninger 1l-8

DorqgiBr 23, L69

Durand de Bousingen 2, 2J, L14

Eberhardt I9, 133, 134, 135

Edel 180

Frankl I3O, I45Fre5rtag 95, I4O, L4l , I42Friedman 23

From-Reichmanovd 18, 13d

Fuchs 1BO

Galton 52

Geismann 22, 23, 169

Gornin L29

Gubel 24

Haupe 94

Hayashi 26

Hering 18

Heyer 20, I12, 115, 13O

Hoskovec 22, L45

lkemi 26, L46

Ivanov 22

Jacobson 25, 26, L74, I77

Jus l-59

Kenter L28

Kieselovti 1BO

Kleinsorge 20, 93, 94, I4O, t78Klumbies 20, 93, I2L, L34, t35,Kohlerovd 188

Kohno 26

Kondd5 22, 43

Kbnig LO7

Konigsfeld 48

Kraepehn 18

Krammerer 22

Kratochv-il 2I , 22

Kretschmer 2I , L48, 178, 179

Kuhlenkampf 128

Laberke 21, I9,, L4O

Langen 2L, 23, 25, 60, L79, t$O

Leuner I47, L48, 15I, L6T

Leonhard L12, IgLinderman tI4Lipps 18

Luban 23

L78

II

)

I

Luthe 25r 26rZTr 641 90, 91, 1OO, 1O1105, 108, r23, 124, r2g, Lg, L44,L47, L4B, L4g, 151, 152, 153, I54,r74, r77

_205-

MachaE 22

Mappes L29

lr4aruse 26

Meyer 23, tBO

Mensen 2'1,

Midek 22

MjasiSdev 22

Itlohr 74O

Pasch 18O

Pierot 23

Polizen ZL, 746

Prill 21, L45, 146.

Rechenberger 2IReiter 23

Reverchon L23, LP,

Sakakura L45

Sapir 22, 23, I23, 79Sato 26

Semon 18

Schaeffer L4I, 742

Scheminzki 52

schultz 20, 2I , 22, 23, 24, 25, 26, 28,42, 43, 46, 52, 55, go, 91, 95, 106,l_o9, 110, LLI, ]-l2, Il4, Lr7, LLg,Lr9, t22, L47, L49, r52, 153, 158,L59, 175

Smekal 22

Speer 2Or 2tStokvis L3, 26, ]..4O, L74, I77, L78

Stolz 118, 180

Stresemann-Deninger 94

Strotzka 24

Susukita 118

Sogan 22

SujadoSi 22

Teirich-Leube 1BO

Thomas 2L, 65, 79, 98, 99, 1OO, 101,ro5, tt4, 146, L47, r49r 74g, r5O

Uchiama 26

Verworn 18

Vogt L7, IB, LLB

Vblkel 2L

Walenbfer 24

W'iesenhlltter 13, 26, I74,

Wendt I2L

Wett l2L

r

-206-

Vecnf register

Aktlvna h5rpniza L44, 178, L7g

Aktfvna reguldcia tonusu 777

Anankasticki pacienti 53

Artritida l4Astma 95, 139, L4O, UL, L42, U3Autogdnna abreakcia 12, I52, 153, L57, L59, 160, 161, L6Z, L63, 16T

Autog6nna meditdcia I52Autogdnna neutralizdcia 12, L49, L52, L6O, L7L

Autog6nna verbalizdcia 12, L7O

Autog€nne pohniZenie sa 37, 62, L77

Autog€rure v5iboje 154

Autohypncizu L7 t 29, 55, Lt3, I77Autosugescia 14, L5, 56

Behavioriilna terapia LO7, 173

Bolest' 61, 95, 115, LL6, L25, 138, 139

Bolesti hlarr5r 1 16 , 135 , i.51.

Depreslvni pacienti 53

Diabetes mellitus 106, LIA

Drd.Zdiv€ hmb€ Erevo 126

Ekz6m 146

Emcicie 4tEpilepsia 106

Extrasystoly 42, I28, 129

FunkEn€ poruchy 50, 65, 77, LCE, 110, 111 , pt, t26, L2g,130, 13G, L45, L64Frustrricia 50, 159

Galtonovo kSnrad.lo 30

Heterosugescia L4, 1g

H54rertenzia 95, 132, 133, 134, 135

H5pndza,-9-, 11, 12t L/+' 15, 16, 18, 19' 2rr23r24rzgr 3o, 31, 4s, L27r 130, 153, 17o,179

Hystericki pacienti 53, 84

I

ii,..

_207 -

Cholecystopatia 125

Ideorrotoriclcf princip 30

Individudlne forrnulky 67, 97, 98, 99, 1Oo, 1O1 , t9, 15O, 153, 179

Infarkt 67, LgIschemickd choroba srdca 13f

Izometrickd napnutie svalov 39

Karcinofdbia 126

Klimakt6rium 64

Komunikdcia L5, 64

Koncentrdcia L5, 29, 36, 39, 43, 47, 55

KonJlikt 159

KoZn€ choroby L46

Larvovald sugescia 90

Migr€na 45, 72, 93, L36

MrrikotnJi stav 106

Napiitie 13, 15, 33, 35,37r 38, 39, 44r 5Or 97, L74, tB7Neurotickd ambivalencia 63

Neurotickf pacienti 42, 75

Neurdza 10, 11, L4, 2L, 87, L24, I28, L47, I48, IBO

Nevedomie I48

orgrinov6 cvidenie 85, 90, 91, 93, Iz5, L27, 13O, 153

Palpitricie 129

Parestdzie 158

Pasivna koncentrdcia 15, 16, 39, 58, !45, L69, I7O

Perif6rne pomchy prekrvenia 138

Pohybovii terapia 18O

Poruchy sprinku 90

Poruchy srdcov6ho rJrtmu 128

Preladenie organizmu L6r 29r 30, 31, g, fir 4Or 4gr 67, g7r I77Profylaktickd prestdvky 17, LI3, II4, 127

Psychoanal;iza LO, L2, 16Z

Psychohygiena 2lPsychosomatick€ ochorenia LO7

-208-

Psychoterapia Ll, L4, 69, 87, L48

Psych6za 18, 106

Reumatoidnd artritida Lu

Serurd nddcha_ L4; I43Sexudlne funkdnd pomchy L4S

Schizofrdnia 1O5

Strach 53, y+, 66, LOT, LO9, 126, L27, Lzg, 129, 164Sugescia L4, 29, 90, t76Systernatickti desenzitizricia 65

Tachykardia 42, 66

Terapia uvoliovanim g, L2, 13, 14

Tlmenie rezonaneie afektov l2S, L27

Ulcerdzna kolitida 127

uvornenie 13, 14, Lsr 29r 30, 31 , 33, 3G, 37, 39, 39, 44, 46, 4g, 66, 79, LZ4, Lgo,181

Vy55i stopei AT LL, L4g

Zdpcha 726L

II

I

I

I

I

I

I

It

IrI

i

i

AUTOGENNY TRENING

Autori: DipJ-. -Psych. Dr.med. Werner Konl,g

Dr. med Gerhardt di PoL

Dr. nred. Gerhardt Schaeffer

Preklad: PhDr. Igor 0buch

ZodpovednlT redaktor: Paed0r. Ladislav AlbertyJazykovy redaktor: Beata Kozdkovd

Vydanie prve. Vydal n.p. Psychodiagnostickd a .t.a-.:-:-= : :.Bratisfava v r.1989-

ndklad: 5.(1 00 ex. AH I6,LZ -:.__Tematickij skupina t O2/9Cena za rukovdt a 5labikdr spolu : 26,50 KdsStatistick6 disro-. 992 - 001 - BB ATR

Schvdlene vVmerom SUKK GR d. I56Z/I- BB