Chronológia praveku a staroveku v Mezopotámii

cena|1,83 € (55 Sk, Kč)

ročn

ík X

X

pre predplatiteľov cena 1,49 € (45 Sk)

12|2009

MEZOPOTÁMIA – kolíska ľudskej civilizácie 9

77

13

35

65

50

05

12

POZOR – Z

ÁVER

TOHTOROČNÝCH KVÍZ

OV!

ročník XX | 13HISTORICKÁ REVUE

Mezopotámia – kolíska ľudskej civilizácie

Nesúvisí to len s neúplným stavom bádania, ale aj s regionálnymi rozdielmi v jed-notlivých časových úsekoch v priestore Mezopotámie. Iný stav bádania, ale aj

na rôznych princípoch relatívneho datovania, je vypracovaný periodizačný systém v južnej Mezopotámii. Rozdielny je zasa v severnej. Do určitej miery je špecifická

situácia v severovýchodnej Sýrii v povodí riek Chabur a Balikh. Nájsť

súlad je veľmi problema-tické. Mnohé chronologic-ké otázky sú určované krát-kymi, strednými a dlhýmichronológiami z iných, najmä susedných častí Blízkeho východu staro-vekého Egypta a ich va-riantmi, prípadne rovna-kými typmi chronológií egejskej oblasti, ktoré sú však v podstat-nej miere vypracované na základe zistení pomocných prírodo-

vedných disciplín. Napriek tomu vychádzame aj v prie-store Mezopotámie z miestnych písomných prame-

ňov, ktoré sú však nie vždy vedecky overiteľné. V tomto prípade ide o tvorbu absolútneho dato-vania – tzv. kalendárneho, ktoré vychádza z pí-somných záznamov. Aj pokiaľ ide o relatívnu chronológiu, aj tá nie je dostatočne prepraco-vaná. Relevantná chronológia sa určuje podľa nálezových okolností a situácie. Nájdené arte-fakty, zvyšky architektúr, respektíve typy tehál

CHRONOLÓGIA praveku a staroveku v MEZOPOTÁMII

Problematika periodizácie pravekých a starovekých dejín patrímedzi najkomplikovanejšie témy vo sfére bádania v mezopotám-skej oblasti. Periodizačné systémy nie sú zjednotené. Zároveň časové úseky nie sú presne vymedzené, dokonca mnohí bádatelia dávajú tie isté obdobia dejín do rôznych fáz absolútneho, čiže chronologického vymedzenia.

BASRELIEF GILGAMEŠA, KTORÝ ŠKRTÍ LEVA. ARTEFAKT SA NAŠIEL V KRÁĽOVSKOM ASÝRSKOM SÍDLE CHORSABADE. V SÚČASNOSTI SA NACHÁDZA V PARÍŽI V LOURI.

HRADBY VÝZNAMNÉHO ASÝRSKEHO MESTA NINIVE ZREKONŠTRUOVANÉ TAK, AKO ASI VYZERALI POČAS NOVOASÝRSKEHO OBDOBIA.

autor | DRAHOSLAV HULÍNEKfoto | ZOROSLAV KOLLÁR, z archívu SAHI

14 | HISTORICKÁ REVUE 12|2009

Chronológia praveku a staroveku v Mezopotámiisúvisia s daným časovým úsekom. Pokiaľ ide o obdobia

staršie ako 15. stor. pred n. l., tak je situá-cia ohľadne chronologických otázok

ešte oveľa komplikovanejšia. Keď dochádza ku kalibrácii dát

a ich zosúladeniu, tak sa v rám-ci vedeckého bádania vytvára-jú tri chronológie – krátka,

stredná a dlhá. Táto situácia je však viac-menej typická pre celý

priestor Blízkeho východu, Egypta a ďalšieho východného Stredomoria

vrátane egejskej oblasti. Na vysvetlenie treba podotknúť, že keď je chronológia krátka, tak je daný

letopočet najmladší a keď dlhá, tak je najstarší. Je tonapríklad veľmi dobre vidieť na rôznych dátumoch vlá-

dy legendárneho babylonského panovníka Chammura-piho. Podľa dlhej chronológie vládol v rokoch 1848

– 1806 pred n. l., podľa strednej chronológie v ro-koch 1792 – 1750 pred n. l. a podľa krátkej chro-nológie v rokoch 1728 – 1686 pred n. l. Rovnako Šamši Adad I., najvýznamnejší vládca zo staro-

asýrskeho obdobia má rôzne varianty časové-ho vymedzenia svojej vlády: 1815/1813 –

1782/1781 pred n. l., 1807/1796 – 1775 pred n. l. , 1749 – 1717 pred n. l. V odbornej litera-túre sa s očividnými rozdielmi stretneme aj

pri vymedzení rôznych dejinných období. Veľ-mi markantné je to pri vymedzení stredobaby-lonskeho obdobia: 1594 – 1025 pred n. l., ktoré sa prekrýva aj s kassitskou fázou, iné vymedze-nie je zase výrazne posunuté do mladšieho ob-dobia medzi roky 1150 – 750 pred n. l.

Napriek tomu sme sa pokúsili o vypraco-vanie stručnej chronológie, ktorá by čo naj-

výstižnejšie vymedzovala tisícky rokov dlhý dejinný proces, ktorý sa odo-

hrával na území Mezopotámie. Nejde o nejaký prelomový príspe-vok, ale o informatívny materiál. Ak nie je v tomto článku uvedené ináč, všetky letopočty z prostre-dia starovekej Mezopotámie sú ur-čené najmä podľa strednej a prípad-ne dlhej chronológie. V niektorých prípadoch sú doplnené o variantyz iných chronológií, prípadne pod-varianty jednotlivých periodizačných

systémov. Ďalej vám ponúkame zoznam významnejších vlád-

cov jednotlivých štátnych avýznamných mestských út-

varov, ktorí sú zoradení chronologicky.

DOMNELÁ REKONŠTRUKCIA BUSTY ŽENY SO ŠPERKAMI. VYTVORILI JU NA ZÁKLADE NÁLEZOV ŠPERKOV V HROBE Z URU Z VČASNODYNASTICKÉHO OBDOBIA III (2550 – 2300 PRED N. L.).



50 000/35 000 – 40 000 pred n. l. – Paleolitické (staršia doba kamenná) osídlenie Mezopotámie populáciou homo sapiens sapiens, ktoré je okrem iného doložené na lokalitách Šanídar C a B2, Zarzi, Palegaura.12 000/10 000 pred n. l. – Začiatok mezolitu (strednej doby kamennej) v Mezopotámii. Najvýznam-nejšie lokality: Šanidar B1, Zawi Chemi – Šanidar, Karim Šahir, M´lafaat, Mureibit, Bus Mordeh a iné. Z tohto obdobia pochádzajú drobné kamenné nástroje, výrobky z kostí, doložený je import obsidiánu, prvé hromadné sídliská a potvrdený je začiatok domestifikácie zveri.10 000/8 000 pred n. l. – Začína tzv. neolitickárevolúcia – ľudia sa začali zaoberať poľnohospo-dárstvom. Je to obdobie tzv. predkeramického neolitu (mladšia doba kamenná). Ľudia v tomto období už boli poľnohospodári, ale ešte nepoužívali hlinené keramické nádoby. Najvýznamnejšie lokality: Dere, Kermez, Džarmo, Šanídar, M´lafaat, Šemšara.6500 – 5500 pred n. l. – V severnej časti Mezopotámie existovala hassúnská kultúra miestneho keramického neolitu. Vyrábali hlinené keramické nádoby. Najznámejšie lokality: Tell Hassúna, Matarra, Ninive, Jarim Tepe I, Kalˇat Džarmo, Umm Dabagíja. 6000 – 5000 pred n. l. – V severnej a strednej časti Mezopotámie sa rozprestierala sámarrská kultúra. Najznámejšie lokality: Sámarrá, Tell Abada, Čóga Mami, Tell as Sauván.5500 – 4000 pred n. l. – V severnej časti mezopotámskeho priestoru sa rozvíjala haláfska kultúra. Najvýznamnejšie lokality: Tell Halaf, Tell Hassúna, Tell Arpačíja, Čogá Mami, Tepe Gaura, Ninive, Tell Brak, Šagar Bazar, Jarim Tepe 2.5000 – 3500 pred n. l. – Nástupom chalkolitu vo vyme-dzenom časovom úseku na celom území Mezopotámie dominuje obejdská kultúra. Najznámejšie lokality: Tell Obejd (Ubajd), Eridu, Tell Madhúr, Hádždží Muhammad, Tell Avajlí. Podľa iných názorov chalkolit sa začína už okolo roku 5500 pred n. l. počas obdobia týchto kultúr, ktoré spomíname pred obejdskou. Respektíve sa datuje už od roku 6000 pred n. l.Druhá polovica 3. tisícročia pred n. l. – Začiatok staršej doby bronzovej v mezopotámskom priestore.Záver prvej polovice 4. tisícročia – pred rokom 3000 pred n. l (3500 – 3000 alebo 3800 – 3200) – urucká kultúra, ktorej nositeľmi boli Sumeri. Najznámejšie lokality: Eridu, Tepe Gaura, Uruk, Habúka Kabíra, Nippur, Džebel Arúda, Grai Reš, Tell Uqeir a iné.

3200/3100/3000 – 3000/2900 – Obdobie Džemdet-Nasr, ktoré sa podľa niektorých považuje aj za neskorú alebo postfázu uruckej kultúry. Najznámejšie lokality: Uruk, Ešnum, Džemdet Nasr, Tutub.3000/2900 – 2750/2700 pred n. l. – Počiatky mestských sumerských štátov. Najmocnejším mestom bol Kiš. Včasnodynastické obdobie I. V severozápadnej časti Mezopotámie začína fáza Chuera IA. Tell Chuera bola významná lokalita v severozápadnej Mezopotámii v dnešnej Sýrii. Je príkladnou lokalitou pre klasifikáciu a periodizáciu

najstarších fáz doby bronzovej v Sýrii východne od Eufratu. V minulosti išlo o staroveké mesto.2750/2700 – 2500 pred n. l. – Boj o hegemóniu medzi Sumermi, keď medzi sebou súperia mestské štáty Kiš, Ur, Uruk. 2600/2500 – 2340/2333 pred n. l. – Včasnodynastické obdobie III.okolo 2340/2334 – 2198/2159 pred n. l. – Začiatok mocenskej dominancie semitského spoločenstva severne od sídiel Sumerov – Akkadov a vznik Akkadskej ríše. Najvýznamnejšie lokality: Adab, Tutub, Sippar, Ešnunna, Tell Brak, Nuzi.2198/2159 – 2116/2110 pred n. l. – Obdobie Gutejskej nadvlády. Dominujúce sídlo: Girsu.2150/2111 – 2003 pred n. l. – Obdobie vlády 3. dynastie z Uru (neskoré dynastické, respektíve neskoré sumerské

CHRONOLOGICKÝ SLED UDALOSTÍ

NÁSTENNÉ MAĽBY ZO STAROBABYLÓNSKEHO OBDOBIA V PALÁCI MARI.

16 | HISTORICKÁ REVUE

Chronológia praveku a staroveku v Mezopotámii

alebo sumersko-akkadské obdobie). V rokoch 2045 – 2028pred n. l. začali nájazdy semitských Amoritov, čo predzna-menalo zánik jej dominancie. Najvýznamnejšie lokality: Ur, Dagan, Puzriš, Ešnuma, Nippur, Eridu.2200/2000 pred n. l. – Asýrčania sa usadzujú v severnej Mezopotámii.2025/2017 – 1985 pred n. l. – V Isine vytvoril pevnú vládu Išbbi-erra, pôvodne veliteľ vládcu Ibbi-Sína z Uru. V tomto období došlo ku kanonizácii sumerskej literatúry. Sumerčina sa stala iba jazykom vzdelancov, kňazov a diplomacie. V dorozumievacom styku medzi obyvateľstvo ju postupne vystriedala najmä semitská akkadčina.okolo roku 2000 pred n. l. – Začiatok vlády najstaršej dynastie v Asýrii – začalo sa staroasýrske obdobie. Najvýznamnejšie lokality: Aššur, Tell Lejlán Kaneš.1920/1894 pred n. l. – Začalo sa starobabylonské obdobie nazývané aj Babylon I. Niektorí bádatelia dávajú počiatok starobabylonského obdobia do roku okolo 2003 pred n. l., už počas spomínanej vlády Išbii-erru, ktorý bol pôvodne

vojenským veliteľom vládcu Ibbi-Sína z Uru. Najvýznamnejšie sídla: Babylon, Isin, Mari, Ešnuma, Nippur, Uruk, Ur, Sippar, Larsa.19. stor. pred n. l. – Asýrske obchodné kolónie v Malej Ázii („kappadocké kolónie“)1815/1796 – 1782/1775 pred. n. l. – Obdobie vlády najvýznamnejšieho panovníka staroasýrskej ríše Šamši-Adada I., ktoré môžeme považovať aj za tzv. amoritskú medzihru v staroasýrskej ríši.18. storočie pred. n. l. – Úpadok staroasýrskej ríše po skončení vlády Šamši-Adada I. a jej následný pád.1792 – 1750 pred n. l. – Vláda panovníka Chammurapiho, ktorý zjednocuje južnú Mezopotámiu a dobýja okolité územia. Najväčší rozkvet starobabylonského obdobia.V druhej polovici 18. stor. pred n. l. – Začalo sa postupné prenikanie Kassitov do južnej časti Mezopotámie – Babylónie.17. – 16. stor. pred n. l. – Vznik a počiatky

formovania štátu Mitanni, ktorému početne dominovalo churritské obyvateľstvo. Churriti obsadzujú Asýriu. Najvýznamnejšie sídla z obdobia existencie mitanského štátu: Tell Fecheriye (pravdepodobne Vaššukanni – hlavné mesto ríše Mitanni), Tell Brak, Tell Chuera, Nuzi, Tell Mozan (Urkeš), Tell al-Hamidiya, Tell Bderi, Tell Hwesh, Tell Chuera.Prelom 16. a 17. storočia a prvá polovica 16. storočia predn. l. – Dobytie Babylonu vojskami Chetitskej ríše, čo v roku 1595/1594 pred n. l. znamenalo koniec I. babylonskej dynastie – Babylonu I. Chetiti z dôvodu rozmachu ríše Mitanni stratili svoje pozície v mezopotámskom priestore.1600 – 1200 pred n. l. – Kassitské obdobie14. stor. – 11 stor. pred n. l. – Stredoasýrske obdobiePo roku 1450 pred n. l. – Upevnenie kassitskej moci v Babylónii.Po roku 1300 pred n. l. – Začali vpády aramejských kmeňov do Mezopotámie.14. stor. – Rozklad ríše Mitanni na dva nezávislé štáty, ktoré sa nazývali: Mitanni a Churi.

POHĽAD NA STAROVEKÝ KALAH (POUŽÍVA SA AJ VÝRAZ KALCHU ALEBO KALCH – V SÚČASNOSTI NIMRUD). IDEALISTICKÁ REKONŠTRUKCIA PODĽA ENTWURFA VON JAMESA FERGUSONA 1851 OD A. H. LAYARDA „MONUMENTS OF NINIVEH, LONDÝN 1853. BOLA TO BÝVALÁ REZIDENCIA ASÝRSKYCH KRÁĽOV. ROZPRESTIERA SA ASI 35 KM JUŽNE OD MOSULU NA ĽAVOM BREHU RIEKY TIGRIS. ZAČIATKY OSÍDLENIA LOKALITY SIAHAJÚ DO OBDOBIA OKOLO 3000 ROKOV PRED N. L. V 9. A 8. STOR. PRED N. L. BOLO ISTÚ DOBU HLAVNÝM MESTOM ASÝRSKEJ RÍŠE.

RELIÉF Z AŠŠURBANIPALOVHO PALÁCA V NINIVE – NOVOASÝRSKE OBDOBIE. SCÉNA ZNÁZORŇUJE DVOCH ARABSKÝCH BOJOVNÍKOV NA ŤAVE BOJUJÚCICH PROTI ASÝRSKYM PEŠIAKOM.



1244 – 1208 pred n. l. – Vláda asýrskeho panovníka Tukultíninurta I., ktorý v roku 1235 pred n. l. dobyl Babylon. Počas jeho vlády došlo k zásadnému rozvrátaniu ríše Mitanni.12. storočie – 8. storočie pred n. l. – stredobabylonské obdobie: Babylon IV – VIII. Najvýznamnejšie lokality: Babylon, Nippur, Dúr Kurigalzu, Isin.1100 pred n. l. – Dovtedy kočovní Aramejci sa definitívne usadili na Blízkom východe a ovládli vtedajšie veľké mestá ako Alepo a Damasku. 954/911 pred n. l. – Počiatky Novoasýrskej ríše, ktorá buď začína panovníkom Aššur-dánom II. (954 – 912 pred n. l.), alebo podľa niektorých bádateľov jeho synom Adad-Nirárim (911 – 891 pred n. l.) Najvýznamnejšie lokality novoasýrskeho obdobia: Ninive, Aššur, Kalchu, Dúr Šarrukin, Dúr Katlinú.883 – 859 pred n. l. – Obdobie vlády asýrskeho panovníka Aššurnasirpala II., v ktorom dosiahla Asýrska ríša najväčší rozkvet.668 – 626 pred n. l. – Obdobie vlády Aššurbanipala. Posledný veľký panovník novoasýrskeho obdobia.626 – 605 pred n. l. – Obdobie vlády Nabopolassara, obnovovateľa Babylonskej ríše – začiatok novobabylonského obdobia. Najvýznamnejšie lokality novobabylonského obdobia: Babylon, Uruk, Ur, Sippar.605 – 562 pred n. l. – Vláda Nabúkadnesara II., ktorý dobyl Palestínu aj Sýriu.612 pred n. l. – Dobytie Ninive Méďanmi a Babylončanmi je medzník ukončenia trvania Asýrskej ríše.538/539 pred n. l. – Dobytie Babylonu perzským kráľom Kýrosom II. Začína sa tzv. perzské obdobie. Najvýznamnejšie mezopotámske sídla počas obdobia perzskej nadvlády: Babylon, Borsippa, Sippar.336 – 323 pred n. l. – Obdobie vládnutia a výbo-jov Alexandra Veľkého Macedónskeho, počas ktorých dobyl aj Babylon. Alexander Veľký vďaka dobyvačnému úspechu slávnostne vstúpil do mesta. Po zavŕšení bojov v Indii v ňom aj neskôr zomiera. Samotné vyvrcholenie Alexandrovho vojenského ťaženia na Blízkom východe, nasmerované proti Perzii, nastalo v rokoch 331 – 330 pred n. l. 113 – 115 pred n. l. – Rimania na krátky čas ovládli severnú Mezopotámiu potom, ako ju cisár Trájan dobyl.476 – Zánik Západorímskej ríše.Od roku 633 – Výboje Arabov.

SUMERPanovníci z Kišu (2630 – 2450 pred n. l.)1. Mebaragesi (2630 – 2600 pred n. l.)2. Uchub (okolo 2570 pred n. l.)3. Mesalim (okolo 2550 pred n. l.)4. Lugaltarsi (okolo 2450 pred n. l.)

Panovníci z Uru (2600 – 2425 pred n. l.)Pu-abí – panovníčka (okolo 2600 pred n. l.)Meskalamdu (okolo 2600 pred n. l.)Akalamdu (okolo 2580 pred n. l.)Mesanepada (2563 – 2524 pred n. l.)A´anepada (2523 – 2484 pred n. l.)Meskiaganuna (2483 – 2448 pred n. l.)Elili (2447 – 2425 pred n. l.)

Panovníci Lagašu (2570 – 2342 pred n. l.)Ur-Nanše (2500 pred n. l.)Akurgal (2490 pred n. l.)Eanatum (2470 pred n. l.)Entemena (2430 pred n. l.)Enanatum (2400 pred n. l.)Lugalbanda (2370 pred n. l.)Uru-inim-gina (2355 pred n. l.)

Akkadská nadvládaSargon (2340 – 2284 pred n. l.)Rimuš (2283 – 2275 pred n. l.)Maništušu (2274 – 2260 pred n. l)Narám-Sín (2259 – 2223 pred n. l.)Šar-kali-šarrí (2222 pred n. l. – 2198 pred n. l.)

Panovníci z Uruku (2153 – 2113 pred n. l.)Urnigina (2153-2147 pred n. l.)Urgigira (2146 – 2141 pred n. l.)KudaPuzur – ilíUr-UtuUtuchegal (2123 – 2113 pred n. l.)

Ur III. dynastiaUr-Nammu (2111/12 – 2094/95 pred n. l.)Šulgi (2093/94 – 2046/47 pred n. l.)Amar-Sín (2045 – 2037 pred n. l.)Šu-Sín (2036 – 2028 pred n. l.Ibbi-Sín (2027 – 2003 pred n. l.)

VLÁDCOVIA V MEZOPOTÁMII

ALABASTROVÁ SOŠKA ADMINISTRÁTORA EBICH-LLA (3. TISÍCROČIE PRED N. L.).POCHÁDZA Z MESTA MARI A VENOVALI JU BOHYNI IŠTAR.

I. Dynastia z Isinu 1. Išbi – Erra (2017 – 1985 pred n. l.) 2. Šú-ilíšu (1984 – 1975 pred n. l.) 3. Iddin-Dagán (1974 – 1954 pred n. l.) 4. Išme – Dagán (1953 – 1935 pred n. l.) 5. Lipit – Ištar (1934 – 1924 pred n. l.) 6. Ur – Ninurta (1923 – 1896 pred n. l.) 7. Búr – Sín (1895 – 1874 pred n. l.) 8. Lipit – Enlil (1873 – 1869 pred n. l.) 9. Erra-imittí (1868 – 1861 pred n. l.) 10. Enlil-báni (1860 – 1837 pred n. l.) 11. Zambíja (1836 – 1834 pred n. l.) 12. Iter-píša (1833 – 1831 pred. n. l.) 13. Urdukuga (1830 – 1828 pred n. l.) 14. Sín-mágir (1827 – 1817 pred n. l.) 15. Damik-ilíšu (1816 – 1794 pred n. l.)

Druhé obdobie vádcov z UrukuSín-kášidSín-iríbamSín-gámilIlum-gámilEtéjaAnamÍRneneRím-AnumNabi-ilíšu

VLÁDCOVIA BABYLONUStarobabylonské obdobieI. dynastia (1894 – 1595 pred n. l.) 1. Súmú-abum (1894 – 1881 pred n. l.) 2. Súmú-la-Il (1880 – 1845 pred n. l.) 3. Sábium (1844 – 1831 pred n. l.) 4. Apil-Sín (1830 – 1813 pred n. l.) 5. Sín-muballit (1812 – 1793 pred n. l.) 6. Chammurapi (1792 – 1750 pred n. l.) 7. Samsu-iluna (1749 – 1712 pred n. l.) 8. Abí-ešuch (1711 – 1684 pred n. l.) 9. Ammí-ditána (1683 – 1647 pred n. l.)10. Ammí-saduka (1646 – 1626 pred n. l.)11. Samsu-ditána (1625 – 1595 pred n. l.)

Sumu-abum (1894 – 1881 pred n. l.)Sumu-la-El (1880 – 1845 pred n. l.)Sabium (1844 – 1831 pred n. l.)Apil-Sin (1830 – 18134 pred n. l.)Sin-muballit (1812 – 1793 pred n. l.)Hammurapi (1792 – 1750 pred n. l.)Samsu-iluna (1749 – 1712 pred n. l.)Abi-ešuh (1711 – 1684 pred n. l.)Ammí-ditana (1683 – 1647 pred n. l.)

Ammi-saduqa (1646 – 1626 pred n. l.)Samsu-ditana (1625 – 1595 pred n. l.)Agúm II. (16. stor. pred n. l.)

Kassitská dynastia v Babylone – stredobabylonské obdobieAgúm II. Kakrime (cca 1570 pred n. l.)Burnaburiaš I.Kaštiliaš III.UlamburiašAgúm III.Kadašman-Harbe I.Kara-indašKurigalzu I.Kadašman-Enlil I.Burnaburiaš II. (1375 – 1347 pred n. l.)Karahardaš Kurigalzu II. (1345 – 1324 pred n. l.)Nazimaruttaš (1323 – 1298 pred n. l.)Kadašman – Turgu (1297 – 1280 pred n. l.)Kadašman-Enlil II. (1279 – 1265 pred n. l.)Kudur-Enlil Šagarakti-šuriaš (1255 – 1243 pred n. l.)Kaštiliaš IV.

II. dynastia z IsinuMarduk-kabit-achchéšu (1157 – 1140 pred n. l.)

Itti-Marduk-balátu (1139 – 1132 pred n. l.)Ninurta-nádin- šumi (1131 – 1126 pred n. l.)Nabukadnezar I. (1125 – 1104 pred n. l.)Enlil-nádin-apli (1103 – 1100 pred n. l.)Marduk Nádin – achché (1099 – 1082 pred n. l.)Mardúk – šápik – zéri (1081 – 1069 pred n. l.)Adad-apla-iddina (1068 – 1047 pred n. l.)Marduk – achché – eríba (1066 pred n. l.)Marduk – zér (1045 – 1034 pred n. l.)Nabú-šumu-libúr (1033 – 1026 pred n. l.)

Chaldejská dynastia – Novobabylonské obdobieNabopolassar (625 – 605 pred n. l.)Nabukadnezar II. (604 – 562 pred n. l.)Amél – Marduk (561 – 560 pred n . l.)Neriglissar (559 – 556 pred n . l.)Lábši – Marduk (556 pred n. l.)Nabonid (555 – 539 pred n. l.)

VLÁDCOVIA ASÝRIEStaroasýrske obdobieŠamší Adad

(1813 – 1781 pred n. l.)Išme Dagan I. (1781 – 1741 pred n. l.)

Stredoasýrske obdobieAssur-nirari (1550 – 1531 pred n. l.)Assur-nadin-ahhe I. (okolo 1440 pred n. l.)


Chronológia praveku a staroveku v Mezopotámii

DETAILNÝ POHĽAD NA HLAVNÚ ČASŤ CHAMURAPIHO STÉLY Z BABYLONU. CHAMURAPI NA NEJ STOJÍ PRED SLNEČ-NÝM BOHOM. DOLE POD RELIÉFNYM ZNÁZORNENÍM JE NAPÍSANÝ CHAMURAPIHO ZÁKONNÍK. VIĎ TEXT A OBRÁZOK V ČLÁNKU O BABYLONE V TOMTO ČÍSLE HISTORICKEJ REVUE.

Assur-uballit I. (1365 – 1330 pred n. l.)Adad-niarari I. (1307 – 1275 pred n.l.)Salmanassar I. (1274 – 1245 pred n. l.)Tukultí-Ninurta I. (1244 – 1208 pred n. l.)Assur-dan (1178 – 1133 pred n. l.)Assur-resch-ischi (1132 – 1115 pred n. l.)Tiglat-pilesar I. (1114 – 1076 pred n. l.)

Novoasýrske obdobieAdad-niari II. (911 – 891 pred n. l.)Tukultí-Ninurta II. (890 – 884 pred n. l.)Assurnasirpal II. (883 – 859 pred n. l.)Salmanassar III. (858 – 824 pred n. l.)Šamší Adad V. (823 – 811 pred n. l.)Adad – nirari III. (811 – 781 pred n. l.)Adad – nirari V. (754 – 746 pred n. l.)Tiglat-pilesar III. (745 – 727 pred n. l.)Salmanassar V. (726 – 722 pred n. l.)Sargon II. (721 – 705 pred n. l.)Sanherib (704 – 681 pred n. l.)Asarhaddon (681 – 669 pred n. l.)Assurbanipal (668 – 627 pred n. l.)

VLÁDCOVIA RÍŠE MITANNIKirta (prvá pol. 16. stor. pred n. l.)Šuttarna I. (okolo 1560 pred n. l.)

Parratarna (okolo roku 1530 pred n. l.)ParsatatarSauštatar I. (okolo 1500 pred n. l.)Sauštatar II. (1435 – 1410 pred n. l).Parratarna II (1410 – 1400 pred n. l.)Artatama I. (1430/1400 – 1405/1375 pred n. l.)Šuttarna II (1405/1375 – 1385/1355 pred n. l.)

Artash (š)umara (1355/1380 – 1352/1360 pred n. l.)Tušratta (Artatama II.) (1352/1360 – 1335/1330 pred n. l.)Artatama II.Šuttarna III. (prvá polovica 14. stor. pred n. l.)ŠattivazaShalmaneser I (1263 – 1243 pred n. l.)Šutatarra ? alebo Šutatarra I. (druhá polovica 14. stor. pred n. l.)VasašattaŠattuara II. (prvá polovica 13. stor. pred n. l.)

MARIIsi-DagánEnnin-Dagán

Itúr ...Amer – NúnuTír – DagánDagán ...Jaggid – Lim (okolo 1830 pred n. l.)Jachdun – Lim (1825 – 1810 pred n. l.)Súmú-JamamŠamší-AdadJasmach-Addu (1796 – 1783 pred n. l.)Zimrí – Lim (1782 – 1759 pred n. l.)

PERZSKÍ VLÁDCOVIAKýros II (559 – 530 pred n. l.)Kambýsés II (529 – 522 pred n. l.)Bardija (522 pred n. l.)Nabukadnezar III.Nabukadnezar IV.Dáreios I.XerxésBél-šimaniŠamaš-eríbaArtaxerxésDáreios II.Artaxerxés II. Mnémon (404 – 359 pred n. l.)Artaxerxés III. OchosArsésDáreios III.



OSLAVNÁ STÉLA Z BUDOVY SEVEROZÁ-PADNÉHO PALÁCA V KALCHU (NIMRUD). PREDSTAVUJE VLÁDCU Z NOVOASÝRSKEHO OBDOBIA - ASSURNASIRPALA II. PRÁVE TENTO PANOVNÍK PRESÍDLIL HLAVNÉ MESTO RÍŠE Z AŠŠURU DO KALCHU.

NA RIELIÉFE JE OKREM INÝCH ZNÁZORNENÝ HODUJÚCI AŠŠURBANIPAL (LEŽIACA POSTAVA), KTORÝ BOL JEDEN Z NAJVÄČŠÍCH VLÁDCOV Z NOVOASÝRSKEHO OBDOBIA. SEDICA POSTAVA JE JEHO MANŽELKA ŠARAT.

ÚRODNÝ POLMESIAC, ÚZEMIE PRVÝCH POĽNOHOSPODÁRSKYCH

KULTÚR (9000 – 7000 PRED N. L.). (H. KOCH KÖNIG: KÖNIGREICHE IM ALTEN VORDEREN ORIENT, 2006)


MAPY K DEJINÁM starovekej Mezopotámie

SUMERSKÉ MESTÁ JUŽNEJ MEZOPOTÁMIE. (H. KOCH KÖNIG: KÖNIGREICHE IM ALTEN VORDEREN ORIENT, 2006)

III. DYNASTIA Z URU (CENTRUM JE VYZNAČENÉ ČERVENOU

FARBOU A ROZŠÍRENIE ZELENOU). (H. KOCH KÖNIG: KÖNIGREICHE IM ALTEN VORDEREN ORIENT, 2006)

AKKADSKÁ RÍŠA. (H. KOCH KÖNIG: KÖNIGREICHE IM ALTEN VORDEREN ORIENT, 2006)

?

NINIVE

NUZI

KAR-TUKULTI-NINURTA


Mezopotámia

▲ ROZSAH ASÝRSKEJ RÍŠE V ČASE JEJ EXISTENCIE

ÚZEMNÝ ROZSAH ASÝRSKEJ RÍŠE V NOVOASÝRSKOM OBDOBÍ (H. KOCH KÖNIG: KÖNIGREICHE IM ALTEN VORDEREN ORIENT, 2006)

ASÝRSKA RÍŠA

699 - 627 pred n. l.

1244 - 1208 pred n. l.

1800 - 1600 pred n. l.

Červené more

Stredozemné more

Čierne more

Perzský záliv

Sardis

Súsy

Tarsus

SidonTýros

JeruzalemTanisMemphis

Vaset (Téby)

HaranKarchemiš Ninive

KalhuAššur

BabylonLarsa

Ur

Níl

TigrisEufrat

ASÝRSKA RÍŠA A JEJ SUSEDNÉ MOCNOSTI. (KOL. AUTOROV: EGYPŤANIA A PRVÉ CIVILIZÁCIE, 2001)

POLITICKÁ SITUÁCIA VO VÝCHODNOM

STREDOMORÍ. OBCHODNÉ CESTY POČAS VLÁDY EGYPTSKÉHO PANOVNÍKA AMENHOTEPA III. (P. W. HAIDER)

▲

centrum ríše v neskoroasýrskom období

územné rozšírenie za Salmanassarsa III. (858 – 824 pred n. l.)

ÚZEMENÉ ROZŠÍRENIE RÍŠE CHETITOV, MITTANI A KASSITOV. (H. KOCH KÖNIG: KÖNIGREICHE IM ALTEN VORDEREN ORIENT, 2006)

ChetitiMitanniEgypťaniaKassiti

Chronológia praveku a staroveku v Mezopotámii

Documents

Transcript of Chronológia praveku a staroveku v Mezopotámii