Úspešná a predsa slabá? Obraz prvej slovenskej premiérky v médiách počas významných...

Aktérky Novembra 1989 hovorili o sebe v rámci male-streamového diskurzu, v ktorom ženy ako aktívne subjektky histórie pôsobia cudzo. Na artikulovanie svojej pozície a svo-jich aktivít si účastníčky rozhovorov volili rôzne stratégie.

Zuzana Maďarová

Feministická politika by nemala mať len podobu právnického a expertné-ho sporu odohrávajúceho sa na poli politiky štátu. Až vtedy, keď ženy arti-kulujú svoje požiadavky ako politický subjekt, spochybňujú predpokladanú jednotu a inkluzívnosť politického spoločenstva.

Ľubica Kobová

Zdá sa, že nielen v období, keď vláda pod premiérkiným vedením zápasila s nestabilitou v dôsledku nesúdržnos-ti komplikovanej koalície, ale aj v obdobiach najväčšieho politického úspechu médiá implicitne zobrazovali Ivetu Radičovú ako „slabú“ političku.

Alexandra Ostertágová

®

politickej subjektivity žien

ISBN

978

-80-

8554

9-92

-8

97

88

08

55

49

92

8

V poradí pätnásta publikácia zborní-kového radu Aspekty vznikla v rámci dlhodobej spolupráce Zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varša-ve s partnerskými organizáciami z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a zo Slovenskej republiky. Projekt ASPEKTU pod pracovným názvom „Women Doing Politics“ sa zameral na prítomnosť a konanie žien v rôz-nych podobách politiky. Štyri štúdie publikácie prinášajú pohľady na to, akými spôsobmi a za akých pod-mienok sa ženy stávajú politickým subjektom alebo, povedané jazykom, ktorý na individuálnej i kolektívnej rovine zviditeľňuje ženský rod akté-rok: politickými subjektkami.

Z u z a n a M a ď a r o v áŽ e n y N o v e m b r a A n a l ý z a r o z h o v o r o v s a k t é r k a m i n e ž n e j r e v o l ú c i eV ý z n a m y r e v o l ú c i e v r o z h o v o r o c hR o z p o r u p l n o s ť r e v o l ú c i eI n d i f e r e n t n ý v z ť a h k r e v o l ú c i iN o v e m b e r a k o m a g i c k ý m o m e n t , o d k l i a t i eK o n š t r u o v a n i e s e b a a s v o j i c h a k t i v í t v r o z h o v o r o c hS u b j e k t k y a f o r m y i n f r a p o l i t i k yO b č i a n s k e / p o l i t i c k é / r e v o l u č n é s u b j e k t k yR e v o l ú c i a m e d z i v e r e j n ý m a s ú k r o m n ý m , o s o b n ý m a p o l i t i c k ý mK o n š t r u k c i a p o l i t i k y v r o z h o v o r o c hO t á z k y t e m a t i z á c i e s k ú s e n o s t í ž i e n

Ľ u b i c a K o b o v áL i m i t y b i o p o l i t i k y D v a p r í k l a d y p o l i t i z o v a n i a s e x u á l n y c h a r e p r o d u k č n ý c h p r á v ž i e nB i o p o l i t i k aN á r o d n ý p r o g r a m o c h r a n y s e x u á l n e h o a r e p r o d u k č n é h o z d r a v i aO d s t a r o s t l i v o s t i o p o č a t i e k s t a r o s t l i v o s t i o ž e n yS t a r o s t l i v o s ť o r o d i n uS t a r o s t l i v o s ť o n á r o dM e d z i h y g i e n i c k o - e u g e n i c k o u b i o p o l i t i k o u a b i o p o l i t i k o u r i z i k aD e m o k r a t i c k á p a r t i c i p á c i a a d e l i b e r á c i a ? R e k a p i t u l á c i aI d e á l p r i p o m i e n k o v é h o k o n a n i aV z ť a h š t á t u a c i r k v iM o ž n o s ť v o ľ b yD i s t r i b ú c i a v n í m a t e ľ n é h o a m o ž n o s t i s u b j e k t i v á c i e

Z u z a n a M a ď a r o v áK o n š t r u k c i a k o m u n á l n e j p o l i t i k y a k o d o m o v aA n a l ý z a p r e d v o l e b n e j k a m p a n e k a n d i d á t k y n a p r i m á t o r k u h l a v n é h o m e s t a S RA n a l ý z a p r o g r a m o v ý c h d o k u m e n t o vR o v n a k ý o b s a h , i n á f o r m a : t é m y v o l e b n ý c h p r o g r a m o vD O M M i l a n a F t á č n i k aM ý t o t v o r b a v p r o g r a m e M a g d a l é n y V á š á r y o v e jV i z u á l n a a n a l ý z a b i l b o r d o vS ú k r o m n é a v e r e j n éO s o b n é j e p o l i t i c k éP o l i t i č k a a k o d o m á c a p a n iA n a l ý z a v i d e o k a m p a n e M a g d a l é n y V á š á r y o v e jČ a s ( m e s t a a ľ u d í )U c h o v á v a n i e d o m o v a , u c h o v á v a n i e k o m u n á l n e j p o l i t i k yK o m u n á l n a p o l i t i k a a k o d o m o v

A l e x a n d r a O s t e r t á g o v áÚ s p e š n á , a p r e d s a „ s l a b á “ ?O b r a z p r v e j s l o v e n s k e j p r e m i é r k y v m é d i á c h p o č a s v ý z n a m n ý c h ú s p e c h o v j e j p o l i t i c k e j k a r i é r yK v a n t i t a t í v n a o b s a h o v á a n a l ý z a m e d i á l n e j r e p r e z e n t á c i e I v e t y R a d i č o v e j p o č a s p r e z i d e n t s k ý c h v o l i e b 2 0 0 9 a p a r l a m e n t n ý c h v o l i e b 2 0 1 0M e t ó d a k v a n t i t a t í v n e j o b s a h o v e j a n a l ý z yV ý s l e d k y k v a n t i t a t í v n e j o b s a h o v e j a n a l ý z yK v a l i t a t í v n a o b s a h o v á a n a l ý z a m e d i á l n e j r e p r e z e n t á c i e p o l i t i c k ý c h t é m I v e t y R a d i č o v e j p o č a s p r e z i d e n t s k ý c h v o l i e b 2 0 0 9 a p a r l a m e n t n ý c h v o l i e b 2 0 1 0M e t ó d a k v a l i t a t í v n e j o b s a h o v e j a n a l ý z yV ý s l e d k y k v a l i t a t í v n e j o b s a h o v e j a n a l ý z y P r e z i d e n t s k é v o ľ b y 2 0 0 9P a r l a m e n t n é v o ľ b y 2 0 1 0Č o ( n e ) u k á z a l a k v a n t i t a t í v n a a k v a l i t a t í v n a a n a l ý z a

polit

iky

a po

litič

ky

polit

iky

a po

litič

ky

polit

icke

j sub

jekt

ivit

y ži

enpo

litic

kej s

ubje

ktiv

ity

žien

®


politiky a političky


k n i ž n á e d í c i a

®

Odborná recenzia: PhDr. Andrej Findor, PhD. (Ústav európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, Bratislava) Viera Lorencová, PhD. (Fitchburg State University, Massachusetts, USA)

Autorky štúdií: Ľubica Kobová, Zuzana Maďarová, Alexandra OstertágováEditorka: Jana Cviková Zodpovedné editorky radu Aspekty: Jana Cviková a Jana JuráňováObálka a grafická úprava: Jana SapákováSpracovanie obrazového materiálu: Juraj Roščák

Vydalo Záujmové združenie žien ASPEKTMýtna 38, 811 07 Bratislavawww.aspekt.skroku 2011 ako svoju 106. publikáciu a 15. publikáciu radu Aspekty.

Publikácia vyšla vďaka podpore Nadácie Heinricha Bölla v rámci projektu Regional Program: The European Union / North America – Transformation and Global Issues / Gender Democracy.

Copyright © autorky a ASPEKT 2011Cover design © Jana Sapáková 2011

Produkcia: CeTePe, s. r. o., Bratislava

Prvé vydanie

ISBN 978-80-85549-92-8EAN 9788085549928

http://www.aspekt.sk/



A u t o r k y š t ú d i í : Ľubica kobováZuzana MaďarováAlexandra ostertágová

E d i t o r k A : Jana Cviková

Jana Cviková a Zuzana Maďarová: Editoriál ——————————— 7

Zuzana Maďarová: Ženy Novembra | Analýza rozhovorov s aktérkami nežnej revolúcie —————————————————————— 13

1 Významy revolúcie v rozhovoroch ———————————————— 191.1 Rozporuplnosť revolúcie ————————————————————————— 191.2 Indiferentný vzťah k revolúcii —————————————————————— 211.3 November ako magický moment, odkliatie —————————————— 22

2 Konštruovanie seba a svojich aktivít v rozhovoroch ————— 242.1 Subjektky a formy infrapolitiky —————————————————————— 26

3 Občianske/politické/revolučné subjektky ——————————— 383.1 Revolúcia medzi verejným a súkromným, osobným

a politickým ————————————————————————————————— 39

3.2 Konštrukcia politiky v rozhovoroch ——————————————————— 41

4 Otázky tematizácie skúseností žien ——————————————— 45

Ľubica Kobová: Limity biopolitiky | Dva príklady politizovania sexuálnych a reprodukčných práv žien ————————————————— 51

1 Biopolitika —————————————————————————————— 54

2 Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia ————————————————————————————————— 572.1 Od starostlivosti o počatie k starostlivosti o ženy ———————— 592.2 Starostlivosť o rodinu ——————————————————————————— 642.3 Starostlivosť o národ ———————————————————————————— 662.4 Medzi hygienicko-eugenickou biopolitikou a biopolitikou

rizika —————————————————————————————————————— 67

3 Demokratická participácia a deliberácia? ———————————— 71 3.1 Rekapitulácia ————————————————————————————————— 713.2 Ideál pripomienkového konania ———————————————————— 733.3 Vzťah štátu a cirkvi ————————————————————————————— 75

4 Možnosť voľby ———————————————————————————— 77

5 Distribúcia vnímateľného a možnosti subjektivácie ————— 80

o b s a h

o b s a h 5

Zuzana Maďarová: Konštrukcia komunálnej politiky ako domova | Analýza predvolebnej kampane kandidátky na primátorku hlavného mesta SR ——————————————————— 93

1 Analýza programových dokumentov —————————————— 971.1 Rovnaký obsah, iná forma: témy volebných programov ———— 981.2 DOM Milana Ftáčnika —————————————————————————— 1011.3 Mýtotvorba v programe Magdalény Vášáryovej ———————————— 103

2 Vizuálna analýza bilbordov ———————————————————— 1072.1 Súkromné a verejné ———————————————————————————— 1092.2 Osobné je politické ————————————————————————————— 1132.3 Politička ako domáca pani ————————————————————————— 115

3 Analýza videokampane Magdalény Vášáryovej ———————— 1193.1 Čas (mesta a ľudí) —————————————————————————————— 1213.2 Uchovávanie domova, uchovávanie komunálnej politiky ————— 122

4 Komunálna politika ako domov ————————————————— 126

Alexandra Ostertágová: Úspešná, a predsa „slabá“? | Obraz prvej slovenskej premiérky v médiách počas významných úspechov jej politickej kariéry ——————————————————————————— 141

1 Kvantitatívna obsahová analýza mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej počas prezidentských volieb 2009 a parlamentných volieb 2010 ——————————————————— 1451.1 Metóda kvantitatívnej obsahovej analýzy —————————————— 1461.2 Výsledky kvantitatívnej obsahovej analýzy ——————————————— 148

2 Kvalitatívna obsahová analýza mediálnej reprezentácie politických tém Ivety Radičovej počas prezidentských volieb 2009 a parlamentných volieb 2010 ——————————— 1532.1 Metóda kvalitatívnej obsahovej analýzy ——————————————— 1542.2 Výsledky kvalitatívnej obsahovej analýzy —————————————— 155

2.2.1 Prezidentské voľby 2009 —————————————————————— 1552.2.2 Parlamentné voľby 2010 ——————————————————————— 162

3 Čo (ne)ukázala kvantitatívna a kvalitatívna analýza ————— 169

O organizácii, autorkách a editorke ———————————————— 178

E d i t o r i á l

V poradí pätnásta publikácia zborníkového radu Aspekty vznikla v rámci dlhodobej spolupráce Zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave s partnerskými organizáciami z Českej republiky, Poľ-ska, Ukrajiny a zo Slovenskej republiky. Projekt ASPEKTU pod pracovným názvom „Women Doing Politics“ sa v uplynulom roku zameral na prítomnosť a konanie žien v rôznych podobách politi-ky.1 Štyri štúdie publikácie prinášajú pohľady na to, akými spôsob-mi a za akých podmienok sa ženy stávajú politickým subjektom alebo, povedané jazykom, ktorý na individuálnej i kolektívnej rovi-ne zviditeľňuje ženský rod aktérok: politickými subjektkami.

Prípravu publikácie sprevádzali viaceré diskusie okolo samot-ných analýz, ako aj okolo ich spoločného rámca, ktorý sa podľa nášho názoru celkom nevyčerpáva oným pracovným a pracovitým „doing politics“. Práve tento projektový názov však výborne vysti-hol charakter práce na publikácii a na jednotlivých textoch ako na procese, ktorý sa stal súčasťou procesov podieľajúcich sa na ro-bení politiky v našom sociokultúrnom priestore, a domnievame sa, že po vydaní publikácie zachytávajúcej „aktuálne momentky“ uva-žovania o participácii žien v politike bude pokračovať ďalej. Navyše sa tento proces podieľal na postupnom diferencovaní nášho vlast-ného chápania politiky, politík a politického. Viaceré po anglicky písané štúdie a publikácie narábajú v súvislosti s aktívnou parti-cipáciou žien v politike, resp. v súvislosti s politickým subjektom „ženy“, s pojmom women’s political subjectivity.2 Pri preklade tohto pojmu do slovenčiny, resp. pri používaní pojmu politická subjektivi-ta žien v slovenčine sme opakovane narážali na prevažujúce chápa-nie slovenského ekvivalentu subjektivita ako opak objektivity, čiže ako subjektívny prístup k poznávaniu,3 až v ďalšom slede – aj to len v Slovníku cudzích slov a len v právnickom kontexte – sa objavil význam individuálneho či kolektívneho subjektu4. Uvažovali sme teda o tom, ako jasne vyjadriť, že ide o ženy ako politický subjekt, keďže sme ďalšiu možnú formuláciu formovanie žien ako politické-ho subjektu zavrhli pre jej mierne inštrumentalizujúce zafarbenie. Napokon nás ďalšia diskusia priviedla k podtitulu Aspekty politickej subjektivity žien.

8 p o l i t i k y a p o l i t i č k y

Štyri analýzy vybraných situácií z politickej scény na Slovensku spájajú rôzne časové horizonty, spoločenské situácie, ako aj rôzne formy a chápania politiky. Venujú pozornosť aktuálnym menám vrcholových političiek i aktuálnym situáciám politického vyjed-návania a politickej (re)prezentácie, no zasadzujú ich do širšieho kontextu, keď sa vracajú k počiatkom a východiskám aktuálnej účasti žien v/na politike či presnejšie v/na politikách. Zároveň týmito analýzami nadväzujeme na predchádzajúce práce, ktoré vznikli v rámci rozvíjania verejného rodového diskurzu na Sloven-sku po Novembri 1989. Jeho súčasťou boli „pred mediálnym, pro-jektovým a inštitucionálnym nástupom tém spojených so vstupom do Európskej únie“ (Cviková – Juráňová, 2009, s. 10 – 11) najmä štyri veľké témy: násilie páchané na ženách, práva sexuálnych menšín, repro-dukčné práva žien a participácia žien vo verejnom priestore. V tejto publikácii sa explicitne venujeme posledným dvom menovaným.

Publikácia Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien vzni-kala v období, keď Slovenskú republiku po prvý raz v histórii krajiny viedla premiérka. Iveta Radičová, bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny a prvá kandidátka, ktorá sa v roku 2009 dostala do druhého kola prezidentských volieb, získala v parla-mentných voľbách 2010 silnú podporu voličiek a voličov a bola po-verená zostavením vlády. Rozhodli sme sa preto využiť jedinečnú príležitosť a začať skúmať, ako sa táto udalosť premietla do spo-ločenského diskurzu. Súčasťou publikácie sú materiály, ktoré Ale-xandra Ostertágová pripravila v rámci kvantitatívnej a kvalitatívnej obsahovej analýzy médií a ktoré sledujú mediálnu reprezentáciu Ivety Radičovej v dvoch fázach jej politickej kariéry. Analýza pod názvom Úspešná, a predsa „slabá“? načrtáva spôsob, akým médiá konštruovali obraz prvej slovenskej premiérky počas významných úspechov jej politickej kariéry.

Len päť mesiacov po parlamentných voľbách 2010 sa na Slo-vensku konali komunálne voľby, v štúdii pod názvom Konštruk-cia komunálnej politiky ako domova sa Zuzana Maďarová zamerala na otázku, aký obraz političky a politiky ponúkla predvolebná kampaň kandidátky na primátorku hlavného mesta SR Magdalény Vášáryovej.

Ďalšou skúmanou oblasťou formovania politických subjektivít žien je politika reprodukčného zdravia. Ide o jednu z oblastí, kto-ré – predovšetkým v dôsledku pôsobenia médií a vplyvu katolíckej

E d i t o r i á l 9

cirkvi – zohrali významnú úlohu pri medializácii Ivety Radičovej pred prezidentskými voľbami, a zároveň o oblasť, ktorá je silnou a dlhodobou súčasťou verejného rodového diskurzu na Slovensku. Ľubica Kobová si vo svojej štúdii Limity biopolitiky ponúkajúcej dva príklady politizovania sexuálnych a reprodukčných práv žien po-ložila o. i. otázky: Čo znamená hovoriť o ženách v súvislosti s re-produkčným zdravím a reprodukčnými právami? Ako chápu samy seba ženy? A kto všetko ich zvýznamňuje, ako a za akým účelom?

Publikácia Politiky a političky reaguje aj na jednu z naliehavých a často sa opakujúcich otázok, ktoré kládli predchádzajúce štúdie o participácii žien vo verejnom priestore: Prečo majú ženy nízke zastúpenie v politike?5 K rôznym príčinám, ktoré zahŕňajú naprík-lad nezáujem žien o politiku, sklenený strop (Čermáková, 1995), stereo-typné chápanie rolí žien a mužov v spoločnosti a pod. (napr. Bútorová a kol., 1999, Filadelfiová, 2002), pridávame jeden ďalší a doteraz len málo zdôrazňovaný či skúmaný dôvod – zneviditeľňovanie žien v než-nej revolúcii. Publikácia Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku (2009), ktorá reflektovala dvadsaťročie snáh o demokraciu v spoločnosti, postupné pluralizovanie sa ve-rejností a s ním súvisiace rozvíjanie verejného rodového diskurzu, pripomína, že prvou osobou, ktorá začala písať o neprítomnosti žien na tribúnach nežnej revolúcie na Slovensku, bola (príznačne) pozorovateľka zo Západu, slovenská emigrantka žijúca od roku 1968 vo Švajčiarsku, spisovateľka Irena Brežná6. Skúsenostiam žien z tohto obdobia sa v roku 2009 venoval projekt „20 rokov po: rodo-vé aspekty novej verejnosti“, ktorý zahŕňal internetovú výzvu „Čo si robila v Novembri 1989?“ (viac pozri Cviková – Juráňová, 2009). Účasť žien na revolučných zmenách zostáva nepreskúmanou oblasťou, ktorá môže ponúknuť nové pohľady na participáciu žien vo verejnom priestore po roku 1989. Zuzana Maďarová uverejňuje pod názvom Ženy Novembra časť svojej analýzy rozhovorov s aktérkami nežnej re-volúcie a skúma, akým spôsobom účastníčky rozhovorov konštru-ovali samy seba ako revolučné/politické/občianske subjektky.

Naša publikácia načrtáva rôzne formy politických aktivít žien. Sleduje iniciovanie zmien „zdola“ – v Novembri 1989 či pri tvorbe politiky reprodukčného zdravia – a venuje sa aj prostrediu inšti-tucionalizovanej politiky. Zároveň naznačuje prepojenosť týchto dvoch prostredí tam, kde je menej viditeľná. Aktérkami novembro-vej revolúcie boli ženy, ktoré stáli pri vytváraní občianskej spoloč-


nosti, ktoré sa podieľali na tvorbe politiky reprodukčného zdravia a na rozvoji rodového diskurzu na Slovensku. Zároveň sú to aj že-ny, ktoré boli či sú súčasťou inštitucionalizovanej politiky, naprík-lad Iveta Radičová7 i Magdaléna Vášáryová stáli v roku 1989 pri zrode hnutia Verejnosť proti násiliu.

Realizácia a analýza naratívnych rozhovorov s aktérkami no-vembrových udalostí ukázali, že súčasné zaužívané diskurzy ne-umožňujú ženám uspokojivo a beztrestne tematizovať svoje skú-senosti a zvýznamňovať svoje činnosti, de facto ich zneviditeľňujú ako (minulé, prítomné i budúce, resp. potenciálne) politické sub-jektky, z čoho vyplýva nevyhnutnosť hľadať diferencované spôsoby artikulovania skúseností žien (nielen) v histórii.

Jana Cviková a Zuzana Maďarová

Poznámky

1 Rozsiahle resumé publikácie ASPEKTU, ako aj publikácií ostatných partner-ských organizácií v angličtine je dostupné na www.aspekt.sk.

2 Napríklad Barbara Einhorn a Charlotte Sever v štúdii Gender and Civil Society in Central and Eastern Europe (Rod a občianska spoločnosť v strednej a východnej Európe) používajú pojmy: „women’s political subjectivity“ (s. 169, 174); „In other words, a political subjectivity for women as women was created and defined by the terms of this debate [o interrupciách v Poľsku], which has simultaneously been credited with the definition of civil society.“ (s. 177); „Here as elsewhere women developing political subjectivities around their contextual needs (...)“ (s. 178 – 179).

3 Napríklad Krátky slovník slovenského jazyka (2003): „subjektivita –y ž. subjek-tívnosť, op. objektivita“; Synonymický slovník slovenčiny (2004): „subjektivita, sub-jektivizmus p. subjektívnosť subjektívnosť podmienenosť osobnými pocitmi, postojmi, skúsenosťami (op. objektívnosť) • subjektivita • subjektivizmus: sub-jektívnosť, subjektivita hodnotenia, výkladu • zaujatosť • neobjektívnosť: nevie sa zbaviť zaujatosti, neobjektívnosti pri rozhodovaní • jednostrannosť (vzťah iba k jednej stránke veci): jednostrannosť chápania niečoho • predpojatosť (apriórna zaujatosť).“

4 Slovník cudzích slov (2005): „právna s. spôsobilosť byť účastníkom (subjektom) právnych vzťahov, mať práva a povinnosti“.

5 Súhrnná správa o spoločnosti Inštitútu pre verejné otázky Slovensko 2002 na-príklad obsahovala po prvý raz samostatnú kapitolu Ženy a muži v politike (Filadel-fiová – Bútorová – Gyarfášová, 2002).

6 Článok Schreckliche Rache vyšiel v nemeckom feministickom časopise EMMA v roku 1992 a v slovenskom preklade pod názvom Strašná pomsta v prvom čísle feministického kultúrneho časopisu Aspekt 1/1993 (neskôr knižne in Tekutý fetiš, ASPEKT 2005).

7 V čase finalizácie tejto publikácie na konci októbra 2011 vyslovila Národná ra-da SR vláde Ivety Radičovej nedôveru. Prezident premiérku odvolal a poveril ju,

http://slovniky.korpus.sk/?w=subjekt%C3%ADvnos%C5%A5&c=K2d0&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=hssjV&d=obce&d=locutio&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs

http://slovniky.korpus.sk/?w=subjekt%C3%ADvnos%C5%A5&c=K2d0&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=hssjV&d=obce&d=locutio&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs

http://slovniky.korpus.sk/?w=objektivita&c=K2d0&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=hssjV&d=obce&d=locutio&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs

E d i t o r i á l 11

aby doviedla vládu do predčasných volieb, ktoré sa uskutočnia v marci 2012. Radi-čová oznámila, že v nadchádzajúcich parlamentných voľbách nebude kandidovať a denník SME parafrázoval politológa, podľa ktorého premiérka „potrebuje istý čas na odpočinok v súkromnej a odbornej sfére“ (Petková, 2011), no vyskytli sa aj komentáre, ktoré problém nezužovali na osobnú situáciu premiérky či dokonca na zlyhanie žien/ženskosti v politike, ale uvažovali o tom, čo vypovedá odchod Ive-ty Radičovej o politickom priestore, z ktorého premiérka odchádza. Nová situácia vyvolala diskusiu, ktorá sa neobmedzovala len na elektronické či tlačové médiá, ale viedla sa aj na blogoch a sociálnych sieťach a možno očakávať, že najmä po pred-časných voľbách bude pokračovať aj v podrobnejších odborných analýzach.

Literatúra

BREŽNÁ, Irena: Strašná pomsta. In Aspekt – feministický kultúrny časopis, č. 1 (Mýtus krásy), 1993, s. 55.BÚTOROVÁ, Zora a kol.: Rodová problematika na Slovensku. In MESEŽNIKOV, Grigorij – IVANTYŠYN, Michal (ed.): Slovensko 1998 – 1999. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 1999, s. 653 – 699.Čo si robila v novembri 1989? In ASPEKTin – feministický webzin 2009. Dostupné na: http://archiv.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=31&IDclanok=521 CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana: Niektoré aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku. In CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Feminizmy pre začiatoč-níčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku. Bratislava: ASPEKT 2009, s. 7 – 39.ČERMÁKOVÁ, Marie: Gender, společnost a pracovní trh. In Sociologický časopis, roč. 31, č. 1, 1995, s. 7 – 24. Dostupné na: http://sreview.soc.cas.cz/uploads/5168b74405cb38966b8b647b920b2a5c3e431d5d_342_007CERMA.pdf EINHORN, Barbara – SEVER, Charlotte: Gender and Civil Society in Central and Eastern Europe. In International Feminist Journal of Politics, roč. 5, č. 2, 2003, s. 163 – 190.FILADELFIOVÁ, Jarmila: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Brati-slava: ASPEKT 2002, s. 13 – 81.FILADELFIOVÁ, Jarmila – BÚTOROVÁ, Zora – GYÁRFÁŠOVÁ, Oľga: Ženy a muži v politike. In KOLLÁR, Miroslav – MESEŽNIKOV, Grigorij (ed.): Slovensko 2002. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 333 – 346.Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda 2003. Dostupné na: http://slov-nik.juls.savba.sk/PETKOVÁ, Zuzana: Radičová nebude tvárou SDKÚ. In SME 25. 10. 2011. Dostup-né na: http://www.sme.sk/c/6112103/radicova-nebude-tvarou-sdku.htmlSlovník cudzích slov (akademický). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2005. Dostupné na: http://slovniky.korpus.skSynonymický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda 2004. Dostupné na: http://slovniky.korpus.sk

http://archiv.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=31&IDclanok=521

http://archiv.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=31&IDclanok=521

http://sreview.soc.cas.cz/uploads/5168b74405cb38966b8b647b920b2a5c3e431d5d_342_007CERMA.pdf

http://sreview.soc.cas.cz/uploads/5168b74405cb38966b8b647b920b2a5c3e431d5d_342_007CERMA.pdf

http://slovnik.juls.savba.sk/

http://slovnik.juls.savba.sk/

http://www.sme.sk/c/6112103/radicova-nebude-tvarou-sdku.html

http://slovniky.korpus.sk/



Ž e ny No v e m b r a A n a l ý z a r o z h o v o r o v s a k t é r k a m i

n e ž n e j r e v o l ú c i e

Z u z a n a M a ďa r o v á

Foto: Ján Lörincz

Ž e n y N o v e m b r a 15

Nie je jednoduché nájsť fotografie tribún, na ktorých by počas než-nej revolúcie v Československu stáli ženy aj muži, ani nájsť príbehy o ženách, ktoré boli jej aktérkami. Knihy, mediálne články či do-kumentárne filmy hovoria predovšetkým o „mužoch Novembra“ a predstavujú zmenu režimu ako mužmi tvorenú historickú udalosť.

V roku 2009, keď sa na Slovensku i v Českej republike pripomí-nalo 20. výročie novembrových udalostí, bol diskurz o mužských lídroch revolúcie taký intenzívny, že spisovateľka Ingrid Hruba-ničová (2009) napísala otvorený list všetkým „potenciálnym ženám Novembra“ a vyzvala ich, aby prehovorili o svojich skúsenostiach z toho obdobia. Keď som si vtedy jej list prečítala, uvedomila som si, že poznám málo žien, ktoré sa na revolúcii aktívne podieľali. Spracovala som stručnú kvantitatívnu mediálnu analýzu, ktorá potvrdila, že sledované články označujú za aktérov revolúcie pre-dovšetkým mužov,1 resp. určitú skupinu mužov. Ako uvádza his-torik James Krapfl (2009), počet ľudí, ktorí majú možnosť verejne sa vyjadrovať k tomu, čo sa počas novembrových udalostí dialo, kle-sol v priebehu rokov na pár desiatok. Možno dodať, že na pár de-siatok mužov. Na spoločenských zmenách, ktoré sa v rokoch 1989 – 1990 diali, však participovali aj ženy a príbehy 28 z nich v roku 2009 publikovala na svojej webovej stránke feministická organizá-cia ASPEKT2, ktorá nadviazala na výzvu Ingrid Hrubaničovej.

Rôzne skúsenosti známych aj neznámych žien vyvolávali otázky, koľko toho o nežnej revolúcii ešte neviem, a preto som sa rozhod-la vyhľadať ďalšie ženy a pýtať sa ich, ako prežili November 1989. Spolu s realizovanými rozhovormi pribúdali aj mená tých, s ktorý-mi by sa ešte oplatilo stretnúť, a ja som si uvedomila, že som na za-čiatku dlhého a náročného skúmania skúseností, príbehov, aktivít, politík a histórií. Prvým krokom tohto skúmania bola realizácia rozhovorov a ich stručná analýza, ktorú som robila v roku 2010 v rámci diplomovej práce na Central European University v Buda-pešti. Týmto textom pokračujem v téme, podrobnejšie ju skúmam a zároveň sa venujem aj rozsiahlejšej interpretácii rozhovorov. Uve-domujem si však, že ešte stále stojím na začiatku skúmania histórií aktérok nežnej revolúcie.

Udalosti, ktoré sa odohrali v novembri 1989 a v nasledujúcich mesiacoch označujem v texte dvomi spôsobmi: ako November (1989) a nežnú revolúciu. Považujem preto za potrebné zastaviť sa pri otázke, ktorá sa dodnes objavuje vo verejnom aj v odbornom diskurze, či možno nazvať udalosti tohto obdobia revolúciou.


Valentine Moghadam (1995) v komparatívnej analýze udalostí v stred-nej a východnej Európe v roku 1989 a v Iráne v roku 1979 uvádza, že išlo o revolúcie, pretože boli splnené určité revolučné aspekty. Podľa týchto aspektov ide o revolúciu, ak napríklad: ľudia kona-jú s cieľom zvrhnúť pretrvávajúci systém a nahradiť ho novým; revolucionárky a revolucionári majú predstavy o tom, ako by no-vé usporiadanie spoločnosti malo vyzerať, pričom by sa malo čo najviac líšiť od toho predchádzajúceho v ekonomickej, politickej aj kultúrnej oblasti; vzťahy dominancie a subordinácie sa vyme-nia; podľa revolučného diskurzu by sa mala zlepšiť situácia tých skupín ľudí, ktoré boli diskriminované; politické elity stratia svo-ju moc, nahradia ich nové skupiny ľudí. Výpovede účastníčok roz-hovorov spochybnili niektoré z uvedených znakov revolúcie v prí-pade Československa, o používaní tohto slova ma však presvedčil argument Jamesa Krapfla, podľa ktorého veľký počet ľudí z Čes-koslovenska rozoznával udalosti odohrávajúce sa po 17. novembri ako revolúciu a pre týchto ľudí bol pojem revolúcia „zmysluplným vyjadrením dôležitého aspektu ich skúsenosti“ (2009, s. 29). Preto dôležitejšie ako pýtať sa, či skutočne išlo o revolúciu, alebo nie, je to, aké významy mali udalosti v Československu v novembri 1989 a ako sa tieto významy postupom času menili. V súvislosti s týmto predpokladom sa v analýze zaoberám aj tým, aké významy pripi-sujú revolúcii účastníčky výskumu. Položila som si otázky, akým spôsobom aktérky konštruujú svoje skúsenosti; ako o nich a o sebe v kontexte revolúcie hovoria; čo ovplyvňovalo a ovplyvňuje skutoč-nosť, že o účasti žien na revolúcii sa takmer nevie a nehovorí.

Na zodpovedanie stanovených otázok som si zvolila metódu oral history, pretože umožňuje vytvárať nové materiály o ženách, zvýznamňovať ich skúsenosti a rozvíjať v minulosti popieraný ale-bo neuvedomovaný pocit kontinuity (Reinharz, 1992). Ako totiž uvá-dza Gerda Lerner, a jej slová pripomína aj Jana Cviková v publi-kácii Histórie žien. Aspekty písania a čítania (Cviková – Juráňová – Kobová /ed./, 2006), nedochádza ku kontinuálnemu odovzdávaniu skúsenos-tí žien a história žien „sleduje vzorec neustálych opakovaní a cyk-lov, v ktorom každá generácia žien opakovala to, čo iné už urobili. Tak bol vývoj historického vedomia u žien dvojito rodovo sťažený a spomalený – znevýhodnením vo vzdelávaní a nedostatočnými ve-domosťami o tom, čo už predchádzajúce generácie žien dosiahli.“ (2003 – 2004, s. 21) Nestačí teda konštatovať, že ženy boli historickými subjektkami, z hľadiska dlhodobého feministického skúmania re-


volúcie je dôležité ísť ďalej k prehodnoteniu zaužívaných štandar-dov historickej signifikantnosti (Scott, 1998), k zmene historiografic-kej paradigmy (Lerner, 2003 – 2004).

Od marca do apríla 2010 som realizovala 16 rozhovorov, ktoré boli kombináciou naratívnych a pološtruktúrovaných rozhovorov. Najskôr som oslovila ženy, ktoré boli verejne známe, tie, ktorých mená som našla v rôznych publikáciách a materiáloch o nežnej revolúcii, ďalej som zbierala nové mená prostredníctvom metódy „snehovej gule“. Interviewované ženy sa líšili vekom, vzdelaním, profesiou, sociálnym statusom, geografickou polohou v rámci Slovenska a pozíciou v revolučnom hnutí (študentské, ekologické, divadelné, podnikové hnutie, hnutie maďarskej menšiny, panková komunita)3. Medzi účastníčkami rozhovorov bola napríklad súčas-ná poslankyňa Národnej rady SR, komunálna politička, ľudsko-právna aktivistka, bývalá učiteľka, umelkyňa, ekologická aktivist-ka, fotografka či publicistka. Keďže niektoré z oslovených si želali zachovať anonymitu, rešpektujem ich rozhodnutie a nezverejňu-jem celé mená účastníčok rozhovorov a ani mená osôb, o ktorých v rozhovoroch hovorili.

Na stretnutí s účastníčkami rozhovorov som najskôr stručne vysvetlila zámer svojej práce. S cieľom ponúknuť interviewovaným čo najväčší priestor pre ich vlastné rozprávanie som sa všetkých spýtala rovnakú otázku: „Zaujíma ma, ako si ženy pamätajú nežnú revolúciu (November 1989). Môžete mi porozprávať o vašich skú-senostiach z tohto obdobia?“ Aktérky som sa snažila neprerušovať, ďalšie otázky som kládla až po tom, čo svoje rozprávanie ukonči-li. Na záver som kládla doplňujúce otázky. Jednu skupinu tvorili otázky, ktoré som sa pýtala všetkých účastníčok, druhú skupinu tvorili otázky týkajúce sa vecí a udalostí v rozhovore, ktoré som po-važovala za nejasné alebo zaujímavé. Všetky rozhovory boli prepí-sané a ďalej som pracovala prevažne s textovou podobou rozhovo-rov. Pri analýze som sa zamerala najskôr na štruktúru naratívu so zameraním na otázku, prečo je vyrozprávaný práve týmto spôso-bom, čo mi pomohlo predchádzať čítaniu prepisu rozhovorov iba po obsahovej stránke. Ďalej som sa zamerala na tematickú analýzu naratívov. Spolu s formou a obsahom som venovala pozornosť aj neverbálnej komunikácii účastníčok, ktorá o kontexte, pocitoch a skúsenostiach niekedy prezrádza viac ako slová.

Od začiatku práce som narážala na rozpor medzi metódou ana-lýzy rozhovorov a špecifickým prípadom materiálu, s ktorým pra-


cujem. Teoretické štúdie (napr. Riessman, 1993) upozorňujú na riziko, ktoré pri práci s rozhovormi vzniká: na riziko, že sa zameriame na obsah rozhovorov namiesto analyzovania naratívov. V prípade skúmania rozhovorov s aktérkami Novembra 1989 však považu-jem za rovnako dôležité oba aspekty (teda obsah rozhovorov aj analýzu). Dôvodom je skutočnosť, že neexistujú písomné ani iné zdroje, ktoré by o činnosti aktérok revolúcie informovali a na kto-ré by bolo možné odkázať. V snahe poukázať na obsah rozhovorov, na významy, ktoré účastníčky revolúcii prisudzujú, na pocity, ktoré v nich aj po rokoch revolúcia vyvoláva, a na aktivity, ktoré aktérky revolúcie tematizujú, využívam v texte väčšie množstvo citátov.

Po prečítaní všetkých rozhovorov som si zvolila naratívne oblas-ti, ktoré sa v rozprávaniach objavili a ktorým som sa ďalej venova-la: revolúcia, infrapolitika, moc, politika. V rámci každej tejto ob-lasti som si položila niekoľko otázok4 a znova som (niekoľkokrát) čítala všetky rozhovory so snahou zodpovedať ich. Ďalšou časťou práce teda bola interpretácia rozhovorov.

Účastníčky rozhovorov pri analyzovaní nemožno chápať ako ne-meniace sa indivíduá s určitými skúsenosťami, ale ako subjektky vytvárané prostredníctvom skúseností.5 Preto je nevyhnutné pri analýze rozhovorov zohľadniť, že aktérky revolúcie sú konštruova-né prostredníctvom skúseností, o ktorých hovoria, rovnako ako prostredníctvom ďalších skúseností, ktoré prežili (pred a po revo-lúcii).

Jedným z dôležitých aspektov tejto práce je aj moja vlastná se-bareflexia. Rozhovor má zvyčajne vplyv na obe zúčastnené strany (Kiczková, 2006), preto je súčasťou pracovného procesu aj skúmanie toho, akým spôsobom ovplyvňujú stretnutia s účastníčkami a ve-dené rozhovory moje názory a postoje.6 Skúmam a hovorím z po-zície bielej feministky zo strednej sociálnej vrstvy s ďalšími charak-teristikami, pričom každá z týchto kategórií, ktoré navzájom súvi-sia a vzájomne sa vytvárajú, ovplyvňuje môj pohľad na rozhovory i históriu. Súčasne tieto i ďalšie charakteristiky ovplyvňovali to, akým spôsobom ku mne účastníčky rozhovorov pristupovali, ako ma vnímali a čo mi povedali.


1 V ý z n a my r e v o l ú c i e v r o z h o v o r o c h

Historik James Krapfl vo svojej knihe Revolúcia s ľudskou tvárou (2009) analyzuje rôzne písomné zdroje (plagáty, vyhlásenia, letáky, bulletiny, otvorené listy), ktoré vznikli počas novembrových uda-lostí, a na základe týchto materiálov si kladie otázku, aké významy prisudzovali občianky a občania Československa revolúcii. Podob-ne sa pýtam pri analyzovaní svojich rozhovorov s účastníčkami no-vembrových udalostí a hľadám možné odpovede na otázku: Aké významy revolúcie účastníčky rozhovorov konštruujú? Kým Krapfl sa mohol zamerať na to, ako ľudia chápali revolúciu pred viac ako dvadsiatimi rokmi, teda priamo počas samotných udalostí, z mo-jich rozhovorov možno zistiť, aké významy pripisujú účastníčky rozhovorov revolúcii s odstupom času.

1.1 ro z p o r u p l n o s ť r e v o l ú c i e

Významy, ktoré účastníčky pripisujú revolúcii, sú veľmi rôznorodé a miestami rozporuplné. Odlišujú sa nielen pri porovnaní rozho-vorov medzi sebou, ale napätie vzniká aj v rámci rôznych častí jed-ného rozhovoru. Vo všetkých prípadoch zohrala revolúcia v živote interviewovaných dôležitú úlohu, ale je zrejmé, že miera a podoba jej vplyvu sa v závislosti od obdobia menili.

Tento rozpor je prítomný napríklad v rozprávaní účastníčky A., pričom sa objavuje niekoľko rovín, na ktorých sa protichodné vy-jadrenia vyskytujú. Na začiatku rozhovoru A. hovorí o Novembri, akoby prišiel odniekiaľ zvonka: „no a keď prišiel ten November...“, tematizuje ho ako cudzí jav, ktorý zasiahol do jej života a aktivít. Súčasne ho však na inom mieste označuje ako „výsledok toho ne-jakého nášho spoločného snaženia“, výsledok aktivít v ekologickej a umeleckej oblasti, ktorým sa venovala už pred novembrom 1989 a ktoré vo svojom rozprávaní na viacerých miestach zdôrazňuje. Konštruovanie revolúcie ako súčasne cudzej i vlastnej môže súvi-sieť s rôznymi vplyvmi, ktoré táto udalosť mala na účastníčkin ži-vot, s tým, že ju chápe ako silný pozitívny, euforický zážitok a záro-veň ako veľké sklamanie.

[A]ni neviem, k čomu by som to priblížila. Mnohí sa vám to asi tiež snažili opísať, čo to bol za druh zážitku vtedy, takého


spoločného, obrovského, silného. Takže mňa to ovplyvnilo veľmi. Ja na to spomínam ani nie tak často, ale tak nejako to nosím v sebe. (...) [M]ám pocit, že tento zážitok je taký najintenzívnejší. Je to hrozné sklamanie. Ale nerada to takto hovorím. Ja som pros-te verila, že to bude inak. No bohužiaľ nie. A ešte aj teraz som z toho hrozne nahnevaná. (A.)

K pocitu silného pozitívneho zážitku z revolúcie podľa účastníčky prispeli ľudia, ktorých spoznala, s ktorými spolupracovala, pocit jedinečnosti z aktivít, na ktorých sa podieľala a ktoré sama vied-la (napr. vydávanie novín), ako aj pocit silného kolektívneho zá-žitku z verejných zhromaždení. Negatívny (ale silný) pocit súvisí s nepriaznivým vplyvom revolúcie na život účastníčky a jej rodi-ny (nezamestnanosť manžela, finančné problémy) a so sklamaním zo spoločenskej a politickej situácie, ktorá je podľa A. dôsledkom chýb Verejnosti proti násiliu, ako aj dôsledkom toho, že v spoloč-nosti po prevrate „nenastalo morálne očistenie“.

Ambivalentné významy revolúcii pripisuje aj účastníčka E. V p r- vej etape rozhovoru opisuje atmosféru, ľudí aj aktivity predovšet-kým slovom „krásne“ a charakterizuje začiatok revolúcie ako „od-kliatie“. Ďalej začína tematizovať sklamanie z rozšírenia naciona-lizmu, stále však prevláda pozitívne hodnotenie jej vlastných akti-vít a zásluh: „ja som mala pocit, že tá občianska spoločnosť akože pod rukami rastie“; „podarilo sa to a dodnes je (...) v tej budove (...) mestský výbor, takže som hrdá“. Takýto pocit hrdosti a radosti však na konci vystriedajú príbehy vydierania a škandálov.

[V]ypálená poštová schránka, odkazy na dverách, anonymné telefonáty, auto sa pohlo za mnou, (...) guľa z lustra, ktorá vedľa mňa spadla na úrade (...). Tých tlakov bolo veľa, to už bol dôvod odísť preč. (E.)

Účastníčka takýmto spôsobom opisuje, prečo odišla z miesta byd-liska do Bratislavy a túto situáciu uvádza do širšieho spoločensko-politického kontextu. Argument, ktorý pritom využíva, sa opaku-je u viacerých účastníčok (A., C., H., I.) ako výčitka do vlastných radov alebo výčitka určená bratislavskej centrále VPN. Dôvodom kritiky je argument, že k moci sa po revolúcii dostali „komunisti“, „bývalí funkcionári“, že revolúcia bola „až príliš nežná“.


[N]ežne sa malo jednať vo vzťahu k nim, neublížiť rodine, de-ťom a jemu samému ako človeku (...), ale do (...) sféry verejnej správy, úradov, parlamentu, jednoducho tam aspoň to jedno volebné obdobie nemali ísť. (E.)

Takýto argument zdôrazňovali účastníčky, ktoré opisovali, že po revolúcii prežívali nepríjemnosti, prenasledovanie, posmešky či stratu zamestnania niekoho z rodiny a finančné problémy. Zapo-jenie sa do revolúcie výrazne poznačilo ich život a tieto negatívne dôsledky zároveň ovplyvňujú ich vnímanie revolúcie. Druhý najsil-nejší faktor, ktorý u E. spôsoboval frustráciu z revolúcie, bolo roz-delenie Československa označené ako „zrada“.

[Ľ]udia stáli pred fabrikami (...) a zbierali podpisy za zacho-vanie spoločného štátu. (...) To boli obrovské balíky podpisov, hrozné je, že to nikto nebral na vedomie. A to boli ďalšie ško-dy na povedomí ľudí, pretože ľudia sa angažovali a niekto ich zradil. Takže na jednej strane teraz hovorím, že sú apatickí, (...) [ale] ľudia [sa] angažovali a tí, ktorí mali morálnu povin-nosť sa tomuto venovať a dať ľuďom právo rozhodnúť, vypo-čuť hlas ľudí, to jednoducho nebrali do úvahy. (E.)

Sklamanie z rozdelenia Československa sa objavuje aj v ďalších rozhovoroch a zväčša sa označuje ako vôľa politikov proti vôli občianok a občanov. Podobne ako to uvádza citovaný odsek, táto skutočnosť sa opisuje ako jedna z prvých príčin apatickosti ľudí, ktorá na Slovensku podľa rozhovorov pretrváva dodnes.

1. 2 i n d i f e r e n t n ý v z ť a h k r e v o l ú c i i

V troch rozhovoroch interviewované opisujú revolúciu ako fakt, ktorý sa stal, nijako ju nehodnotia. V jednom prípade je revolúcia konštruovaná ako súbor javov, aktivít a ľudí, ako veci, ktoré bo-lo treba urobiť a (ne)boli urobené. Takéto podanie revolúcie môže súvisieť s pozíciou, do ktorej sa účastníčka M. v rozhovore stavia – do pozície praktickej ženy, pričom túto svoju vlastnosť konštruuje ako opozíciu k nepraktickosti mužov – revolucionárov. Voľba na-ratívnej stratégie, ktorá predstavuje revolúciu po faktickej stránke, upevnila účastníčkinu pozíciu praktickej ženy.

Ďalšie dve interviewované nevnímali seba alebo svoju činnosť


ako súčasť spoločenskej zmeny. Obe patrili k pankovej komuni-te7 a priebeh revolúcie sledovali akoby zvonku – B. cestou z práce na uliciach a J. prostredníctvom rakúskych médií. Aj v súčasnosti konštruujú pohľad na revolúciu s odstupom, ako jednu zo súčastí ich života, ktorá je už minulosťou: „ja by som sa už nechcela obze-rať, chcela by som ísť ďalej, otočiť list“ (B.).

1. 3 No v e m b e r a ko m a g i c k ý m o m e n t , o d k l i a t i e

Tretia skupina účastníčok konštruovala revolúciu ako prevažne pozitívnu zmenu v spoločnosti a v ich živote. Zamerali sa na skú-senosti, ktoré opisovali v superlatívoch, sústredili sa na príjemné momenty tohto obdobia.

Účastníčka G. vzťahuje prezentované najkrajšie momenty revo-lúcie k známym mužom, k hercovi a revolucionárovi.

[T]o vyzeralo tak, že (...) nás tam už idú zbiť. Ale naraz prišiel on, predsa to bola taká osobnosť, ktorá zavážila, tak sa tam postavil na pódium a začal hovoriť tým svojím pokojným hla-som, takže sa vlastne všetko dobre skončilo. (...)[T]aký môj najkrajší zážitok (...) bolo moje prvé stretnutie s L. (...) Veľmi, veľmi som ho mala rada a raz mal vystúpiť na ne-jakej akcii a doniesol na papieri napísaný svoj prejav a dal mi ho, že aby som ho prečítala, či sa mu dobre bude hovoriť, ta-ký bol skromný. A ja som ho samozrejme považovala za vý-borný, lebo ja som ho tak obdivovala, že som tam nevedela nájsť ani nič zlého. (G.)

Vo svojom rozprávaní sa G. vzťahuje k iným ľuďom, k verejne zná-mym mužom, ktorí ovplyvnili jej vnímanie revolúcie, a zdá sa, že aj ďalšie smerovanie jej aktivít. Reprezentujú pre ňu revolúciu a jej atmosféru, pripomínajú príjemné chvíle Novembra. Medzi temati-zované najsilnejšie momenty revolúcie patrili aj koncerty a piesne odohrané na námestiach. Ďalšia interviewovaná konštruuje revo-lúciu, resp. najdôležitejšie momenty revolúcie prostredníctvom hudby, konkrétnych interpretov, interpretiek a ich skladieb.

Tak mi bolo ľúto, že ja nemôžem ísť von na ten koncert, lebo veľmi snežilo, zima bola a niekto tam pri telefónoch musel


zostať, tak Z. potom hovorila (hudobníkovi): všakže sa vrátite (...), a tam potom hral iba pre mňa. Ja som si vtedy uvedo-mila, že on sedí vedľa mňa, (...) ja mu poviem, čo má spievať a on mi zaspieva. Ja som chcela Nevidomou dívku, lebo to bolo to, my sme boli dovtedy ako nevidomá dívka, Československo celé zakliate. A on mi to zaspieval a ja som revala ako sprostá. Potom som si ešte Salome zaželala. Ja som si až vtedy uvedo-mila, čo to za zmenu sa stala. (N.)

Ako uvádza N., viac ako o hudbu išlo o to, čo uvedené skladby pred-stavovali. Na jeseň 1989 mali vysokú symbolickú hodnotu a aj v sú-časnosti sa účastníčke v týchto častiach rozhovoru nahrnú do očí slzy. Aktérka priznáva, že z revolúcie zažila tú prvú, najkrajšiu časť, pretože kvôli pôrodu aktívne pracovala vo VPN len do polovice de-cembra. Ako uvádza, bolo to obdobie „úplne krásne, nádherné“, obdobie ešte pred vznikom prvých vážnejších konfliktov vo VPN.

Si pamätám na to, keď sme sa všetci navzájom ľúbili a neboli žiadne problémy. Len potom (...), keď to už bolo treba inštitu-cionalizovať, potom boli už problémy (...), ja som tam vôbec nebola, toto všetko šlo mimo mňa. (N.)

Skutočnosť, že účastníčka rozhovoru mala bezprostrednú skúse-nosť so začiatkom revolúcie, keď sa diali prvé veľké mítingy a odo-hralo sa najviac zlomov vo verejnom priestore (otvorený odpor voči štátnej moci, vystúpenia zakázaných osobností, vrátane spevákov a pod.), ovplyvnila celú jej naratívnu stratégiu. Dokonca aj keď sa ako ochranárka vyjadruje o negatívnych vplyvoch na životné pro-stredie po roku 1989, rámcuje to pozitívnym odkazom – priznáva totiž, že ak by sa revolúcia neodohrala, nemohla by byť občianskou aktivistkou.

Ako zrod svojho aktivizmu opisuje revolúciu aj účastníčka O. No-vember 1989 pomenúva ako „absolútne oslobodenie“, „katarziu“ a „štart“ aktívneho životného štýlu, spolu s niektorými interviewo-vanými (ktoré sa o udalostiach vyjadrovali ambivalentne) nazýva re-volúciu „odkliatím“. Keďže dovtedy sa o politické ani spoločenské dianie veľmi nezaujímala, začiatok diania v novembri 1989 ju podľa jej slov prekvapil. O to viac zdôrazňuje vplyv revolúcie na svoj život: „to poviem hneď na začiatku, pre mňa osobne je November absolút-ny zlom v mojom živote“. Ako najsilnejšie zážitky revolúcie opisuje verejné mítingy, na ktorých sa zúčastňovalo mnoho ľudí.


Tam bol jeden z prvých katarzných zážitkov na tom prvom námestí. Už len to, že tam boli davy ľudí, že si v tej mase (...), hlava na hlave. Tam sme počúvali a fakt to bola sila, keď sa zrazu ľudia slobodne vyjadrovali (...). Bolo to naozaj veľmi osobné a veľmi autentické. Masy samozrejme reagovali, po-tlesky a skandovanie. Myslím, že tam som najsilnejšie pocítila ten moment oslobodenia. (...)[Ľ]udia sa cítili ako jedno spoločenstvo, bolo to také masové povznesenie sa nad realitu v mene niečoho vyššieho a zároveň niečoho veľmi ľudského medzi nami. (O.)

Pocity z námestí opisuje aktérka na viacerých miestach, vracia sa k nim so stále rovnakým nadšením. V takmer všetkých rozho-voroch účastníčky zaradili medzi najsilnejšie pozitívne zážitky re-volúcie atmosféru verejných zhromaždení. Edward A. Tiryakian (1995) takéto vnímanie vysvetľuje pomocou vzájomného prepojenia konceptu charizmy, ktorý rozvinul Max Weber, a konceptu kolek-tívneho vrenia rozpracovaného Emilom Durkheimom. Tiryakian uvádza, že v určitých chvíľach komunita získava pocit moci, ktorá nie je založená na kontrole materiálnych zdrojov, ale na pocite vzá-jomnej súdržnosti. Takýto pocit posilnenia, ktorý sa však objavuje len v určitých situáciách (v situáciách, ktoré sa vymykajú z rutiny každodenného života), pretvára skupinu na charizmatickú komu-nitu, charizmatický dav.

2 ko n š t r u o v a n i e s e b a a s v oj i c h a k t i v í t v r o z h o v o r o c h

Pri spomínaní na začiatok revolúcie a na svoje prvé skúsenosti z to-ho obdobia využívajú účastníčky rozhovorov dve hlavné naratívne stratégie: príbehy kontinuity a príbehy nového začiatku v závislos-ti od charakteru svojej činnosti spred Novembra 1989. V analýze rozhovorov si všímam hlavne to, akým spôsobom účastníčky svoje aktivity konštruujú, aké významy im prisudzujú a kam ich umiest-ňujú v rámci revolúcie. Neoddeliteľnou súčasťou hovorenia o svo-jej práci je aj hovorenie o sebe. Preto sa pozerám aj na to, akým spôsobom účastníčky v rozhovoroch konštruujú seba ako subjekt-


ku, s čím alebo kým sa identifikujú, voči čomu sa vymedzujú a kde vidia seba v kontexte revolúcie.

Mnohé z opisovaných aktivít zaraďujem do oblasti infrapoliti-ky. Podľa Jamesa C. Scotta (1990) infrapolitika zabezpečuje veľkú časť štruktúrnej podpory pre viditeľnejšie činnosti, ktorým sa vo všeobecnosti venuje viac pozornosti. Je tiež priestorom neformál-neho vedenia, diskusií, vytvárania špecifického diskurzu, ako aj priestorom pre nenápadný vzdor a dodala by som, že aj priestorom neviditeľnej práce (predovšetkým) žien. Scott tiež opisuje infrapo-litiku ako aktivity podriadenej skupiny obyvateľstva, realizované ako súčasť odporu proti tým, ktorí nad touto skupinou majú moc. Pritom sú to činnosti neverejné, neformálne a skryté, uskutočňujú sa individuálne či v malých skupinách, ktoré sa môžu postupne rozrastať, ale len do určitých rozmerov v závislosti od aktuálnych spoločenských obmedzení/okolností. Až po preniknutí takéhoto skrytého diskurzu8 na verejnosť možno zistiť (aj to nie nevyhnut-ne), koľko ľudí ho v skutočnosti (aspoň do istej miery) zdieľa.

Za takéto preniknutie skrytého diskurzu na verejnosť možno považovať aj udalosti Novembra 1989, keď sa verejne začalo ho-voriť o nesúhlase s politikou štátu a o potrebe zmeny. Táto pred-stava však stavia na idei moci, ktorá sa sústreďuje v rukách jednej skupiny obyvateľstva, a na tejto predstave bol (a do veľkej miery je) založený aj diskurz novembrovej revolúcie. Rozhovory s aktérkami však naznačujú, že situácia bola komplikovanejšia a v snahe o jej preskúmanie odkazujem na koncept zmnoženej moci, ktorý rozvi-nul Michel Foucault (1999). Vychádzajúc z predstavy, že moc je ima-nentná spoločenským vzťahom, možno povedať, že ani verejnosť či Verejnosť (proti násiliu) v revolúcii nebola od mocenských vzťahov oslobodená. Preto si myslím, že nemožno hovoriť o jednom opo-zičnom diskurze namierenom proti (štátnej) moci, ale že možno nájsť rôzne diskurzy, ktoré boli rezistenciou voči mocenským vzťa-hom aj vo vnútri hnutia. Výpovede účastníčok považujem za súčasť takýchto diskurzov a pri ich analyzovaní sa zameriavam aj na to, akým spôsobom účastníčky rekonštruujú (svoje) formy odporu proti rôznym prejavom moci a aké stratégie používajú a používali na konfrontáciu s mocou. Tu vychádzam z konceptu subjektivácie Judith Butler, podľa ktorej ide o proces podriaďovania prostred-níctvom moci a súčasne proces utvárania subjektu (podľa Kiczková, 2006). Ako vysvetľuje Kiczková, ktorá tento koncept použila pri skú-maní biografických rozhovorov v rámci medzinárodného projektu


„Pamäť žien“, subjektivácia „je druhom moci, ktorá nielen jedno-stranne ovládajúc pôsobí na daný subjekt, ale ktorá aj subjekt ak-tivuje alebo formuje. Je to produktívna sila moci, teda schopnosť moci formovať subjekty. Toto formovanie sa deje podriaďovaním. Žiadne indivíduum nie je subjektom bez podriaďovania alebo bez toho, aby neprešlo procesom ‚subjektivácie‘.“ (Tamže, s. 73)

2 .1 S u bj e k t k y a f o r my i n f r a p o l i t i k y

Jedným z najviditeľnejších prejavov nežnej revolúcie boli mítingy, ktoré sa konali na námestiach po celej krajine a na ktorých sa stre-távali státisíce ľudí. Dianie na tribúnach, prejavy a skladby, ktoré zazneli, najznámejšie heslá sú sčasti zaznamenané, doteraz však zostáva nevypovedané, čo všetko si vyžadovala príprava takýchto podujatí.

Napríklad, keď sme mali mať prvé veľké námestie, tak som iš-la na národný výbor hlavného mesta Bratislavy po povolenie. Povedali, že to musím ísť na Staré mesto, (...) tam povedali, že v Starom meste nám nepovolia, nech ideme do Petržalky do Sadu Janka Kráľa. Viete si predstaviť, že by sa tie námestia tam konali? Povedala som, že to nie je možné (...). (F.)

F. patrí k tým interviewovaným, ktoré prisudzujú svojim aktivi-tám významnú úlohu a umiestňuje ich priamo do centra revolúcie. Pri opise začiatku revolúcie zvolila naratívnu stratégiu kontinuity a zo skúseností spred Novembra 1989 tak vytvára dôležitý kapitál, ktorý ju do istej miery zvýhodňuje pred ostatnými ľuďmi z VPN v Bratislave. Na základe týchto skúseností s úradmi, povoleniami i ľuďmi konštruuje seba ako povolanú pre isté druhy aktivít (napr. zabezpečovanie povolení pre mítingy; kontrola prejavov pred vy-stúpením na tribúne9), čo jej dáva moc a zároveň ju obmedzuje, čo so sebou prináša veľa práce a zodpovednosti. Účastníčka vymenúva veci, o ktoré sa počas revolúcie zaslúžila a svoju pozíciu konštruuje práve prostredníctvom svojich aktivít: „bolo treba povolenia, po-tom bolo treba vybaviť predovšetkým priestor pre sídlo VPN a tiež novovzniknuté spoločenské a politické organizácie“, „napríklad som ešte zlegitimizovala VPN“.

Účastníčka opisuje moc ako niečo pozitívne, čo umožnilo jej a jej kolegyniam a kolegom konať, dosahovať určité spoločenské


zmeny. Chápe moc ako nevyhnutnú podmienku individuálneho a kolektívneho konania, zároveň však hovorí aj o negatívnej forme moci, o takej, ktorá mení charaktery ľudí k horšiemu. Účastníčka sa často vracia aj k moci štátneho aparátu počas komunizmu, pri-čom spomína na vlastné stratégie odporu voči tejto forme moci.

Keď som chodila na tie vypočúvania (...), tak sme nakoniec naklepali na stroji osem strán a keď sa skončilo vypočúvanie hodinové, dvojhodinové, tak ja som si to musela prečítať, kaž-dú stranu som musela podpísať a ich išiel šľak trafiť, keďže ja som históriu a slovenčinu študovala, tak ja som im to opravo-vala ako diktát. (F.)

Stratégie odporu účastníčky F. sú silne prítomné v celom rozho-vore, pričom ide o odpor aktívny, dôležitý pre formovanie jej po-zície.

Ďalšie účastníčky, ktoré označujú svoje aktivity v revolúcii za dôležité, sú M. a C. Obe zhodne tvrdia, že praktické boli v re-volúcii jedine ženy.10 Ako som uviedla v predchádzajúcej časti, M. konštruuje seba predovšetkým ako praktickú ženu a vymedzuje sa voči „intelektuálom“ z VPN, ktorí „boli zo mňa na nervy“. Zároveň tento ich postoj ironizuje aj legitimizuje, keď tvrdí: „Je to proste logické, že boli zo mňa na nervy, lebo ja som ako vecne, toto treba, toto treba (...), lebo som poznala situáciu vo fabrikách.“ S dôrazom na praktickosť M. opisuje svoje aktivity, ktorým v rámci revolúcie prisudzuje veľký význam. Hovorí napríklad o tom, ako iniciovala založenie odborov, pomohla pri kopírovaní prvých revolučných letákov v Bratislave, cestovala do fabrík alebo zakladala nadá-ciu Charta 77. Praktickosť je pre účastníčku významná hodnota, na základe ktorej konštruuje svoj vzťah k sebe, mužom vo VPN, ako aj k ženám, ktoré sa na revolúcii podieľali. Za jednu z najvýz-namnejších ľudí revolúcie označuje ďalšiu účastníčku rozhovoru F., ktorá „je veľmi náročná na priateľstvo“, „má všetkých päť po-hromade“, mala „zdravý sedliacky rozum“ a „bola strašne podoz-rievavá“11. Takto opísanú revolucionárku stavia do opozície k ďal-ším ženám, ktoré sa do revolúcie zapojili: „A samozrejme, ako to už býva, (...) okolo výtvarníkov, hudobníkov, revolucionárov sa (...) objavila veľká kopa neviest revolúcie.“ Pri pohľade na jednu vrstvu tejto konštrukcie možno povedať, že účastníčka demaskuje ženy, ktoré prijali rolu mileniek či opatrovníčok revolucionárov, a získali tak výhody z patriarchálneho usporiadania revolúcie, v ktorom sú


vo vedení revolučného hnutia muži. Ak však dekonštruujeme ďal-šiu vrstvu rozhovoru, dostaneme sa k inej možnosti interpretácie – generalizované chápanie žien, ktoré sa pohybovali v blízkosti už-šieho (prevažne mužského) vedenia VPN, a ich snáh o zapojenie sa do revolúcie iba ako úsilie nadviazať intímny vzťah s revolucioná-rom, môže reprodukovať rodovo stereotypné predstavy o ženách (obeť – lovkyňa). Súčasne upevňuje vlastnú pozíciu hovoriacej a jej aktivít.

Druhou dôležitou charakteristikou, prostredníctvom ktorej M. svoju pozíciu konštruuje, je stabilita. Pozíciu stabilnej osoby, ktorú nič nevyvedie z miery, upevňuje cez naratívnu stratégiu kon-tinuity, ktorú využíva pri opise svojich aktivít pred Novembrom aj po ňom, a prízvukuje, že jej názory zostali nezmenené. V kontex-te novembrového diania, častého „prevracania kabátov“ a náhlych prechodov od zástancov socializmu k zástancom demokracie, je stabilita názorov mimoriadne významnou hodnotou. K upevneniu dojmu stability prispieva aj vyrozprávanie revolúcie prostredníc-tvom indiferencie, keď sa účastníčka zameriava na fakty, aktivity, povinnosti, ako aj na mikropríbehy a vzájomné vzťahy bez výrazné-ho hodnotenia Novembra. Vyhýba sa slovám, ktoré by označovali emócie, vytvára z revolúcie dojem, akoby ani nemohla mať iný prie-beh. A hoci na jednom mieste tvrdí, že revolúcia ju veľmi neovplyv-nila, na inom dodáva:

[M]usela som byť tvrdšia, hrubšia, bitkárskejšia, hubatejšia a ísť si svojou cestou, lebo s tými mužmi v revolúcii by som nedo-siahla nič. (...) Mne sa nechcelo takou byť, ale ani jedna baba, ktorá taká nebola, tak to nevydržala. (M.)

Zdá sa, že najúčinnejšia stratégia odporu proti patriarchálnej štruk - túre revolučného hnutia niesla so sebou požiadavku byť tvrdšou a lepšou ako „muži revolúcie“. Tento názor zdieľa aj C., ktorá tvrdí:

Presadiť sa ako baba medzi tými chlapmi bolo komplikované. Oni súhlasili s tým, že som všetko pripravila, zorganizovala, obtelefonovala. Ale bola to aj moja chyba alebo moje rozhod-nutie, že som povedala, že P. pôjde na tribúnu, čo si myslím, že bolo dobré rozhodnutie, kvôli tomu, že predsa len bol zná-my, oslovil tých ľudí, bol charizmatickým mužom, keď niečo povedal, tak to malo váhu. (C.)


Aj v prípade, keď citovaná účastníčka artikuluje svoje znevýhodne-né postavenie, má tendenciu hľadať problém v sebe. Skutočnosť, že vykonávala predovšetkým neviditeľnú prácu patriacu do oblasti infrapolitiky, na tomto mieste legitimizuje tým, že v skupine bol charizmatickejší človek, inde dôvodí rodičovskými povinnosťami: „[K]eď sa opýtali, či by som nechcela byť niečoho riaditeľka, hovo-rím: Čo ste sa zbláznili? Však ja mám doma dve malé decká. Však sa zbláznim.“ Aktérka sa otvorene nebúri proti primárnej zodpo-vednosti za starostlivosť o deti, ktorú ako žena niesla. Cíti vinu za nezvládnutú úlohu ‚dobrej‘ matky a manželky a zároveň pova-žuje za nespravodlivosť to, že jej postavenie v rodine bolo prekáž-kou pre uplatnenie sa na politickej scéne.

Ale tí chlapi sú desne ješitní, už vtedy mi bolo jasné, že to bude hrozne ťažké, že diskriminácia smerom k ženám eviden-tne funguje. Na jednej strane sa tvária, že sú to gavalieri, ale na druhej strane sú to vulgárni chrapúni mnohokrát. Takže keď prišiel ten návrh, či ja alebo P., tam som sa s vlastným mužom pochytila dosť vážne. Pochopila som, že keby som tam išla ja, tak nám stroskotá manželstvo. Takže moje roz-hodnutie bolo, že sú tu dve malé deti a ješitný chlap. (C.)

Aktérka opisuje situáciu, keď dostala ona a jej manžel ponuku na poslaneckú pozíciu vo Federálnom zhromaždení. Tento citát ukazuje, že zodpovednosť za udržanie rodiny bola iba na nej a do-stala sa do situácie, keď si (na rozdiel od manžela) musela vybrať medzi rodinou a politickou kariérou. Hoci nakoniec sa rozhod-la pre rodinu, z rozhovoru je zrejmé, že túto skúsenosť prežívala a stále prežíva ťažko. Zdá sa, že cíti potrebu obhajovať, prečo by bola tou správnou kandidátkou. Medzi argumentmi uvádza jazy-kovú vybavenosť a potrebu ženského aspektu v parlamente, pre-tože „ženský element je veľmi dôležitý, (...) je to iný pohľad, mno-hokrát racionálnejší, vôbec nie emotívnejší, ale racionálnejší, kon-štruktívnejší a hlavne rýchlejšie sa dajú veci riešiť“.

Takýto pohľad na racionálnosť a konštruktívnosť žien ako sku-piny posilňuje pozíciu C. nielen ako kandidátky do Federálneho zhromaždenia, ale aj ako revolucionárky. Konštruuje sa ako aktív-na, iniciatívna a komunikatívna subjektka, ktorá revolučnú prá-cu zvláda akosi prirodzene. Svoju pozíciu konštruuje v protiklade k iným ženám, ktoré sú pre ňu v revolúcii neviditeľné. Prezrádza to napätie, ktoré v rozhovore vzniklo:


Ženy sa toho veľmi nezúčastňovali asi kvôli tomu, že nejako spontánne sa toho ujali chlapi. (...) Zo žien som vlastne v tej centrále fungovala ako taká koordi-nátorka, ktorá bola braná ako partnerka tých mužov, jediná. Všetky tie ostatné baby prepisovali na stroji alebo tam stáli pri tom stolíku. (C.)

Toto napätie v rozhovore možno vysvetliť významami, ktoré aktér-ka prisudzovala rôznym druhom práce. V tomto prípade sa zdá, akoby prepisovanie materiálov na stroji (ktoré sa nedialo v rámci užšieho vedenia hnutia VPN) nepatrilo medzi revolučné aktivi-ty. Podobne však reagovali aj niektoré iné účastníčky rozhovorov, ktoré najskôr uviedli, že ženy v revolúcii neboli a ďalej v rozhovore spomínali konkrétne mená alebo nemenované aktérky revolúcie. Takýto prístup možno vysvetliť aj silným vplyvom historického kánonu i dlhodobého mediálneho diskurzu na formovanie pamä-ti účastníčok rozhovorov – kánonu a diskurzu, ktoré účasť žien na novembrových udalostiach takmer úplne ignorujú.

Na jednej strane zostala nepovšimnutá alebo zabudnutá nevi-diteľná práca, ktorú ženy v revolúcii vykonávali, na druhej strane z rozprávania C. vyplýva, že aj keď ženy vystupovali na verejnosti, na mítingoch, ľudia im vodcovskú úlohu nepripisovali alebo (si) na ich účinkovanie nespomínajú.

Občas teda sme moderovali spolu, on istú časť, ja istú časť, vždy sme stáli spolu na tej tribúne. Ale samozrejme jeho si pamätajú ako tribúna Košíc. (...) M. a P. – to sú dve mená, ktoré sa spájajú s východom. A nás malých si vlastne ľudia nepamätajú. Ale bez nás by to tí dvaja nevedeli zvládnuť. (C.)

Aktérka vyjadruje pocit krivdy za nedostatočné ocenenie svojej práce, za to, že za charizmatického tribúna bol považovaný niekto iný. Tu však vzniká napätie z toho, že tým tribúnom bol jej manžel, ktorý si to podľa jej slov zaslúžil. V rámci mainstreamového dis-kurzu (nielen) revolúcie, ktorý predpokladá, že muži sa zúčastňo-vali na verejných aktivitách, budovali demokraciu a ženy im zatiaľ vytvárali zázemie a boli im doma oporou, sa pocit krivdy voči man-želovi artikuluje ťažšie, účastníčka totiž riskuje, že bude označená ako zlá manželka a matka.


Príbeh účastníčok C. a P.12, ktoré stávali na tribúnach miest na Slovensku, otvára otázky, prečo sú ako lídri revolúcie alebo tribúni označovaní a pamätaní výlučne muži, prečo ani po roku 1989 neexistuje slovo tribúnka. Ak vychádzam z toho, že viacero mužov bolo v rozhovoroch označených ako charizmatické osob-nosti, k ozrejmeniu uvedeného problému môže prispieť James C. Scott (1990), podľa ktorého je charizma sociálny konštrukt a spolo-čenské očakávania, predstavy a predsudky ovplyvňujú podvedomé prisudzovanie charizmy. Vychádzajúc z pretrvávajúcich rodových stereotypov v spoločnosti13 možno povedať, že od žien sa ani ne-očakávalo, že sa stanú líderkami,14 resp. sa neočakávalo, že kona-jú z pozície líderiek či tribúnok. Charizmatické vodcovstvo preto považujem za rodovo zaťaženú sociálnu konštrukciu, ktorej pri-raďovanie určitým ľuďom nezávisí len od ich konkrétnych aktivít a vlastností, ale je ovplyvňované očakávaniami (od) žien a mužov, vlastnosťami, ktoré sa považujú za typicky ženské či mužské.

Interviewované aktérky sa konštruujú ako líderky revolúcie len zriedka, explicitne iba dva razy ako odpoveď na otázku: Kto bol podľa vás lídrom alebo líderkou revolúcie (v konkrétnom meste)?

[P]okiaľ ide o lídrov akože tuto v rámci Nitry, tak to sú traja ľudia, ktorí vystupovali celkom verejne. Ja som jeden z nich.“ (H.)

Účastníčka H. konštruovala svoju pozíciu najmä prostredníctvom profesie. O revolúcii sa dozvedela, keď bola s divadlom v Rusku, po návrate bola predsedníčkou koordinačného výboru divadla (po spojení s ochranármi štrajkového výboru VPN) a celý čas sa k divadlu vzťahovala. Pri rozprávaní o revolučnej práci hovorí pre-dovšetkým prostredníctvom kolektívnej identity, na označenie ak-tívneho subjektu revolúcie používa označenie my. Aktivitám tohto kolektívneho subjektu pripisuje veľký význam, predovšetkým keď hovorí o vydávaní prvých demokratických novín na území súčas-ného Slovenska s názvom Nitrianska verejnosť.15 Tu sa na chvíľu (používaním prvej osoby singuláru) prejaví aj pocit dôležitosti jej individuálnej činnosti a skúseností.

[J]a som povedala, že vydajme noviny, no lebo ja som mala asi najväčšiu skúsenosť z mojich tých ciest do tlačiarní, lebo ako dramaturg som mala na starosti sedem titulov ročne (...), aj s tlačiarňami som mala dobré vzťahy, (...) takže je (...) možné,


že som to bola ja, ktorá to vyslovila [aby vydávali noviny], ale to nie je podstatné, (...) my sme si v takom užšom kruhu po-vedali, že áno, ideme robiť noviny. (H.)

Prechod subjektu z kolektívnej na individuálnu úroveň prezrádza, že aktérka vidí svoj osobný prínos k činnosti, ktorá má podľa nej širší ako len lokálny význam. Vydávanie Nitrianskej verejnosti zohrá-va dôležitú úlohu aj v rozprávaní ďalšej účastníčky rozhovorov, ktorá tieto noviny rok viedla. Z rozprávania je zrejmé, že v tejto činnosti vidí aktérka svoj najväčší prínos pre revolúciu a zároveň prácu na novinách vidí ako dôležitú skúsenosť v živote.

Stretla som sa za ten rok s absolútne neuveriteľným spek-trom ľudí, ktorí mali také zvláštne problémy, otázky a oni mi dôverovali, očakávali, že ja s tým niečo urobím, čo ja som ne-mohla nič, akurát uverejniť ich text. Ale aj to bolo veľa oproti tomu, čo bolo predtým. Predtým sa uverejňovalo v novinách akurát, ktorá krava koľko dojila a koľko ktorý závod vyro-bil výrobkov, a teraz sme sa venovali občanom, ich záujmom a ich problémom. (...) A to je moja pýcha. (A.)

Účastníčka rozhodovala o tom, čo sa uverejní a čo nie, poskytovala ľuďom pocit, že môžu niečo zmeniť, že sa o nich niekto zaujíma. Uvedomuje si, že práca v novinách so sebou prináša moc a zároveň cítila voči ľuďom veľkú zodpovednosť. Pri vydávaní novín odlišuje dve obdobia, v prvom sa opisuje ako „fyzicky aj psychicky pravá ruka“ účastníčky rozhovoru H., ktorá zostavovala prvé čísla a ma-la „tie senzačné nápady, čo tam má byť, ako to má byť“. Druhé obdobie nasledovalo potom, čo začala viesť noviny sama. Temati-zuje pritom rôzne druhy práce, ktoré s vydávaním novín súviseli – od zostavovania čísla, po korektúry, prepisovanie, tlač a rozdávanie v uliciach.

Pri rozprávaní o vydávaní novín sa u oboch účastníčok objavila kompetitívnosť s Bratislavou, význam novín zdôrazňujú nielen cez to, že išlo o prvé demokratické noviny v krajine, ale aj prostredníc-tvom toho, že vyšli skôr ako noviny v Bratislave. Tento moment, keď bola Nitra lepšia ako hlavné mesto, je pre účastníčky dôležitý aj preto, lebo majú pocit nespravodlivosti z toho, že pozornosť sa sústredila (a dodnes sústreďuje) predovšetkým na Bratislavu a ak-tivity v regiónoch zostávali (zostávajú) nepovšimnuté. Nespravod-livosť vyplýva aj z pocitu, že Bratislava o ich aktivitách nevedela


a myslela si, že v Nitre sa nič nedeje (rovnaký pocit spomína aj účastníčka C. z Košíc).

[V]o veľa reflexiách (...) toho obdobia zafungoval ten bratisla-vocentrizmus, ktorý sme v podstate my sami cítili v tom ‘89. Chodili sem ľudia, ale veľa vecí sa tam (...) koncentrovalo (...), skutočne sme si občas pripadali takí nejakí vyradení z toho, že to centrum naozaj je tam. (H.)

Hoci sa H. aj A. vyjadrujú o Bratislave kriticky (tematizujú naprík-lad, že v bratislavskej VPN ťažko prijali, že prvé noviny vyšli v Nit-re), cítia, že zodpovednosť za neviditeľnosť Nitry v historických dokumentoch je aj na nich.

Sami sme si vlastne na vine, (...) že sme nedali vedieť, že sme ani nepripomenuli to, čo sa dialo v Nitre skôr, a tak sme sa všelikde nedostali. (H.)

Na problémy s komunikáciou a vzťahmi s Bratislavou16 spomína aj účastníčka C. z Košíc, pričom zodpovednosť za zlé vzťahy pripiso-vala hlavnému mestu. Ako problém videla snahu Bratislavy ovládať či viesť ostatné obce, „lebo nik okrem Bratislavy nie je schopný“. Podľa aktérky malo súčasné hlavné mesto problém s tým, že v nie-ktorých obciach, vrátane Košíc, vznikali Občianske fóra podľa vzo-ru Prahy, a nie Verejnosť proti násiliu podľa Bratislavy. Aj zmenu názvu košického koordinačného centra z OF na VPN vníma ako dôsledok tlaku. Opisovanie negatívneho vzťahu s Bratislavou a ne-súhlasu s niektorými krokmi centrály VPN účastníčke umožňuje dištancovať sa od rozšírenia nacionalizmu, od politiky, ktorá na-sledovala po revolúcii a od ľudí, ktorí sa dostali do inštitucionálnej politiky v roku 1990: „Dvanásti z koordinačného výboru sme pod-písali a poslali do Bratislavy faxom, že v žiadnom prípade nesúhla-síme, aby sa M. stal premiérom.“ Zodpovednosť za politické dianie teda zostáva na Bratislave.

Vzťahy medzi mestami nie sú dôležité pre inú interviewovanú z Košíc (K.), ktorá sa najskôr zapájala do aktivít študentského hnu-tia a potom do aktivít VPN. V jej rozprávaní sú kľúčové predovšet-kým dva momenty – do koordinačného centra VPN prišla zvonku a na vzťahy medzi ľuďmi sa preto pozerá inak ako napríklad účast-níčka C., ktorá stála pri jeho zrode, mala tam manžela a osobne sa poznala aj s ostatnými členmi hnutia; do chápania vzťahov medzi ľuďmi silne zasahuje skutočnosť, že aktérka K. mala v dôsledku


zdravotných problémov možnosť overiť silu medziľudských vzťa-hov, ktoré sa počas revolúcie utvorili.

Účastníčka K. odvíja svoju pozíciu aj od rodiny a význam, aký pre ňu mala v tom období revolúcia, zdôrazňuje tým, že pre ňu bola ochotná odísť z domu. Ako pracovne najaktívnejšiu časť revo-lúcie vidí študentské hnutie, ktoré opisuje veľmi hekticky, k zlomu dochádza, keď ju – ako to opisuje – vyšlú do koordinačného centra VPN. Svoju pozíciu v ňom dnes reflektuje z pohľadu rodovo scitli-veného človeka17.

[S] takou zhovievavosťou [išli] na mňa – no, mladá, ešte k to-mu žena, študentka a oni skúsení harcovníci protištátni, si riešili, kto bol ako zatknutý, ako dlho ho držali na ŠtB, ja som bola z ich pohľadu teliatko. Potom tam bola ešte jedna baba, ktorú si pamätám, to bola kostymérka z divadla a my sme tam v podstate robili servis, (...) – chodili sme kupovať šunku v aspiku. V tom, že čo bude, (...) nás veľmi nebrali, v tom sme neboli smerodajné. (K.)

Na viacerých miestach zdôrazňuje, že vo VPN ju ako mladú ženu nikto nebral vážne a robila tam predovšetkým servis. Aktérka sa konštruuje vymedzovaním sa voči „intelektuálom“ vo VPN, ako jedna z mála hovorí o komplikovaných vzťahoch v hnutí. Aktér-ka opisuje to, čo Scott nazýva verejný a skrytý diskurz (public and hidden transcript).

Keď boli spolu, tak boli najlepší kamaráti, nevidela som tam jeden otvorený konflikt (...). Akonáhle jeden z nich chýbal, tak sa spustili ťažké ohováračky, ťažké. Mali tiež ambivalentný vzťah k Prahe aj k Bratislave v tomto, že na jednej strane zbož-ňovali H. aj s celou elitou, na druhej strane si neodpustili vyťa-hovať nejaké negatívne pikošky. Tam bol medzi nimi, a toto si pamätám veľmi výrazne, (...) boj o zásluhy. Že ktorý bol väčší disident. Tam sa vyslovene predháňali v tom, kto absolvoval viacej výsluchov na ŠtB, ako malé deti sa tam naťahovali. (K.)

Verejným diskurzom by v tomto prípade bolo správanie ľudí, keď boli spolu, skrytým diskurzom to, čo o sebe hovorili vo svojej ne-prítomnosti. Hoci tu nejde priamo o dve skupiny ľudí – ovládajúcu a ovládanú – zdá sa, že za bojom o zásluhy je mocenský boj v rám-ci hnutia Verejnosť proti násiliu, možno vedúce postavenie, meno či prestíž. Možno povedať, že interviewovaná reflektuje nerovno-


váhu moci medzi vedením koordinačného centra a ďalšími jeho členkami a členmi (vrátane seba), ale boj o moc vidí aj vo vnútri užšieho vedenia. Kritický pohľad na medziľudské vzťahy ovplyv-ňuje aj jej negatívna skúsenosť, keď sa v dôsledku vyčerpania do-stala do nemocnice a nikto z ľudí, s ktorými sa denne stretávala, sa o to nezaujímal, resp. ju neprišiel navštíviť. Snaha dištancovať sa od VPN môže súvisieť aj s viacerými sklamaniami, ktoré aktérka zažíva. Sklamaním z toho, že sa v košickom koordinačnom výbore vymenili ľudia – tí, čo revolúciu podnietili a začali, sa časom stiahli a k moci sa dostali ľudia, ktorí v novembri „sedeli doma a čakali, ako sa to vyvŕbi“ – ako aj sklamaním z celkovej spoločensko-poli-tickej situácie od revolúcie až dodnes.

Skúsenosť so študentským hnutím v Bratislave mala účastníč-ka D., ktorá na začiatku rozhovoru vysvetľuje, že niektoré veci z obdobia Novembra 1989 zo svojej pamäte vytesnila, pretože sa jej spájajú s traumatickým zážitkom. Napriek tomu si postupne spomína na veľmi konkrétne okolnosti určitých udalostí. Aktérka konštruuje seba v kontexte revolúcie prostredníctvom svojho vte-dajšieho partnera a neskôr manžela, ktorý je považovaný za jedné-ho z lídrov študentského hnutia v Bratislave. Seba vidí ako súčasť skupiny, čo aj explicitne tematizuje: „ako vidíte, nehovorím ani tak za seba, cítim sa skôr ako súčasť nejakej skupiny študentov,“ alebo ako priateľku študentského lídra a v dvoch prípadoch ako individuálnu subjektku. Tieto dva prípady súvisia s konkrétnymi aktivitami, ktoré aktérka považovala za svoj prínos pre revolúciu. Prvou takouto činnosťou bolo fotografovanie, ktoré pomáhalo za-znamenať prebiehajúce udalosti a zároveň poskytovalo fotografke istý stupeň ochrany, druhou činnosťou bolo šoférovanie.18

Ja si teda na väčšinu pamätám cez konkrétnych ľudí, ja nie som (...) masový tvor veľmi, preto mi asi aj vyhovovalo na tých námestiach cez ten fotoaparát, lebo vždycky som vlastne na to pozerala.(...)[Ď]alšia pozícia, ktorou som mala pocit, že sa zapájam, bo-la tá, že som mala auto (...), a to bolo pre študentské hnutie veľmi užitočné (...). Takže som sa často zúčastňovala na tých-to roznáškach študentských funkcionárov – aj z Bratislavy do Prahy na stretnutie s federálnymi študentmi (...) a v tom aute sme rozvážali plagáty po meste. (D.)


Aktérka hovorí o infrapolitike, ako aj o ľuďoch z úzkeho vedenia študentského hnutia (v Bratislave a neskôr aj v rámci Českoslo-venska), o snahe niektorých ľudí získať moc a pozície. Moc hrá v jednej časti rozhovoru dôležitú úlohu, keď účastníčka hovorí o vzťahu študentského hnutia k vyučujúcim, o vzťahu verejnosti k demonštrujúcim študentkám a študentom. Uvedomuje si moc, ktorou narábali: „[N]aozaj bol taký moment, že istí ľudia sa tak-mer obávali študentov, pretože (...) my máme právo rozhodnúť.“ Zdá sa, že táto moc sa stala predmetom sporov medzi niektorými študentmi, keď sa riešili otázky, kto bude študentské hnutie repre-zentovať navonok, neskôr i v inštitucionálnej politike. Ako vyplýva z rozprávania, súperenie o moc sa odohrávalo aj medzi študent-ským hnutím a koordinačným centrom VPN v Bratislave. Účast-níčka vníma aktivity študentov ako začiatok revolučného diania v krajine a jednu z príčin silnej podpory zo strany občianok a ob-čanov. Vnímanie študentov zo strany verejnosti pritom opisuje ako idealizujúce – mladí, nevinní, ktorým sa dá veriť – a sama temati-zuje naivitu a nepripravenosť študentského hnutia na porevolučné udalosti. Túto naivitu považuje za jeden z dôvodov, prečo neskôr iniciatívu a moc prebrala VPN.

[S]om mala pocit, že VPN samozrejme (...) študentov (...) chcelo mať, ale ako skôr niečo, čo sa dá použiť, nie, že tomu rozumie a má vlastný názor, ale je to tvár, ktorá rezonuje vo verejnosti, tak ho tam strčíme, aby (...) sme získali dobré body. (D.)

Zdá sa, že aktérka má pocit zneužitia študentského hnutia zo stra-ny VPN, zároveň však toto zneužitie zdôvodňuje tým, že niektorí študenti „neboli dosť praktickí“. Vyčleňuje skupinu takých, ktorí brali revolúciu v kontexte dlhodobého spoločensko-politického diania a mali predstavy o budúcnosti, a skupinu takých ľudí, ktorí chápali revolúciu „ako happening“. Sama sa radí k tej druhej sku-pine a konštruuje sa v kontraste so svojím vtedajším priateľom, ktorého zobrazuje ako človeka s dôsledne premyslenou revolúciou i jej možnými dôsledkami a ďalším dianím v krajine. Praktickosť ako vlastnosť potrebná pre ľudí v revolúcii sa objavila aj v tomto rozprávaní a v iných rozhovoroch ju tematizovali učiteľky, ktoré sa do revolúcie zapojili a založili učiteľské fórum ako súčasť VPN.

[M]ne sa podarilo založiť učiteľské fórum a na školách (...) prebiehali stretnutia učiteľov. (...) [P]odarilo [sa nám] 7. apríla


v deväťdesiatom založiť v Bratislave Učiteľské fórum Sloven-ska. Bola som v pracovnom predsedníctve, no a z Prievidze išlo sedem autobusov učiteľov. Považovali sme to za úspech, ale postupne sa vytrácal, lebo starí komouši, starí súdruhovia začali vyťahovať také argumenty, že sme v menšine, čo to zna-mená, atď., atď., atď. Učiteľské fórum malo výbornú myšlien-ku, systémové zmeny, aby nastali v školstve. (I.)

Založenie učiteľského fóra v Prievidzi a Učiteľského fóra Sloven-ska v Bratislave pokladá účastníčka za svoj najväčší prínos pre revolúciu. Jej rozprávanie je však poznačené sklamaním z vývoja po Novembri, z nenaplnenia stanovených plánov, zo zlej situácie v školstve a z nízkeho statusu učiteliek a učiteľov v spoločnosti.19 Do kontrastu stavia plány, ktoré pri zakladaní fóra mali, a súčasnú situáciu v školstve. Ako dôvod neúspechu vidí dva faktory – prí-tomnosť komunistov na školách, ktorí zmenu nechceli, a priority politiky po zmene režimu: „Odbili nás vždy tým, že nie sú penia-ze.“ V rozhovore je prítomné rozčarovanie zo situácie, prvotné nadšenie z možnosti zmeny vystriedalo veľké sklamanie. I. sa však stavia do pozície idealistky, ktorá aj napriek nepriaznivému sta-vu verí v možnosť zlepšenia, pričom zdroje tejto zmeny vidí práve v školstve. Rovnaký názor na význam výchovy a vzdelávania má aj učiteľka G. z Martina. V rozprávaní zdôrazňuje vlastné stratégie odporu proti starému režimu na začiatku revolúcie ako kompen-záciu za pocit kolaborácie v predchádzajúcich rokoch (ktorý tema-tizovala aj účastníčka H.).

Pamätám si takú chvíľu, že môj riaditeľ povedal: G., teraz (...) vykladáte (...), veď aj vy ste plnili všetko, čo bolo. A ja som na to povedala, áno, ja som si toho vedomá, ja som tiež nema-la dosť odvahy, aby som sa sama pustila do toho a niečo robi-la. Ale teraz konečne prišiel ten čas a ja chcem to dať konečne najavo. (G.)

Aktérka opisuje November ako veľkú chvíľu, ako svoj čas, keď ko-nečne mohla dať bez strachu najavo, čo si myslela. Škola, kde v tom období učila, sa pre ňu stala miestom odporu a dnes s hrdosťou rozpráva o konfliktoch s vtedajším riaditeľom školy kvôli generál-nemu štrajku, s kolegom, ktorý počas vyučovacích hodín kritizoval revolucionárov, či s kolegyňou, ktorá podľa slov H. rýchlo vyme-nila kabát a počas komunizmu, ako aj počas revolúcie vykonávala


nadprácu. Účastníčka vníma revolúciu ako dôležitú zmenu v živo-te, ako priestor pre svoje lepšie uplatnenie v oblasti školstva. Svoju pozíciu alebo aktivity opisuje viac na osobnej úrovni (napr. pros-tredníctvom medziľudských vzťahov) ako v širšom spoločenskom kontexte, výnimkou je zásluha o založenie súčasného Ústavu ošet-rovateľstva Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine.

[O]n je taký múdry človek, že mal v hlave všetko toto, čo som mu povedala. Takže v tom zmysle som stála pri tom, že som bola ten podpichovač, ktorý to vymyslel, ale potom mi jed-na kolegyňa na fakulte povedala: Ty to nikdy nehovor, že si to bola ty, lebo náš dekan sa dosť tým hrdí, že to bol jeho nápad. [J]a som potom už nikdy verejne, no verejne, poviem to hocikomu, ale na papier to nedám. Do mojej práce som uviedla jeho zásluhy o to, vychválila som ho, že to urobil. Veď nakoniec, on to vybojoval, ja by som mohla chcieť čokoľvek, nemala som šancu. (H.)

V tomto príbehu sa z iniciátorky založenia ústavu ošetrovateľ-stva stáva „podpichovačka“, ktorá túto svoju úlohu prijíma a roz-hodne sa neprezradiť, že autorom myšlienky nie je človek, ktorý sa ňou zvykne chváliť. Aktérka ospravedlňuje súčasný stav tým, že sama by svoju ideu nedokázala zrealizovať a legitimizuje tým pozí-ciu mužskej autority, pričom ju sama podporuje („vychválila som ho“). Prijíma rolu poradkyne, ktorá je so svojou úlohou spokojná, dôležitejšia ako uznanie je pre ňu realizácia jej nápadov.

3 o b č i a n sk e / p o l i t i c k é / r e v o l u č n é s u bj e k t k y

V tejto časti analýzy ma zaujíma, akým spôsobom sa v rozprá-vaniach aktérok revolúcie mieša osobné s politickým, verejné so súkromným v období veľkých spoločenských zmien. Ďalej si kla-diem otázky, akým spôsobom účastníčky rozhovorov chápu svo-je aktivity v kontexte politiky a aké významy politike prisudzujú. Tieto otázky ma zaujímajú obzvlášť preto, lebo participácia žien vo verejnom priestore je jednou z hlavných tém verejného rodové-ho diskurzu na Slovensku (Cviková – Juráňová, 2009) a nízke zastúpenie žien v politike v postsocialistických krajinách20 je témou dlhodo-


bej feministickej diskusie na Slovensku i v zahraničí. K tematizo-vaným príčinám tohto javu patrilo napríklad sklamanie z politiky spôsobené represívnym režimom a jeho praktikami (Šiklová, 1993), chápanie politiky ako mužského priestoru a internalizácia stere-otypných rodových rolí (Einhorn, 2006; Filadelfiová, 2002; Šiklová, 1993). Ob-javili sa aj úvahy o príliš úzkom chápaní pojmu politika s výzvou na redefinovanie toho, čo sa vníma ako politický priestor, aby bolo možné uchopiť skutočnú participáciu žien v (nielen inštitucionál-nej) politike (Einhorn, 2006). Pri tematizovaní príčin nízkeho zastú-penia žien v politike sa hovorilo o situácii počas komunistického i demokratického režimu, pričom revolúcia sa vnímala ako zlomo-vý bod. V tejto analýze chápem revolúciu skôr ako proces, počas ktorého sa re/produkovali významy politiky, ako aj rodové vzťahy. Považujem preto za potrebné zohľadňovať v diskusii o účasti žien v politike rodové aspekty revolučného procesu.

3 .1 re v o l ú c i a m e d z i v e r ej n ý m a s ú k r o m n ý m , o s o b n ý m a p o l i t i c k ý m

Účastníčky hovoria o snahe skĺbiť starostlivosť o domácnosť a de-ti s aktivitami počas revolúcie, ktoré boli často opisované ako ne-bezpečné a časovo náročné. Prejavuje sa pritom (už tematizovaný) internalizovaný názor, že za starostlivosť o deti a domácnosť zod-povedá predovšetkým žena. Z toho vyplýva aj vina, ktorú cítila na-príklad účastníčka L. za zanedbanie výchovy svojho syna a o ktorej hovorila už na začiatku rozhovoru.

Ak sa ma pýtate teda na osobné zážitky, tak (...) predovšet-kým to, ako sme dokázali zorganizovať ten náš rodinný život, keď sa ma pýtate aj ako ženy. (...) To je aj v podstate jedna veľká trauma pre mňa dodnes, že nejaké dva roky som totál-ne zanedbala výchovu svojho syna. (L.)

Keďže sa v revolúcii angažovala spolu s manželom, o ich syna, kto-rý v tom čase chodil do materskej školy, sa starali jeho starí rodi-čia. Napriek tomu to považuje za osobnú traumu, čo naznačuje, že starostlivosť o syna chápe viac ako svoju než manželovu povinnosť a utvrdzuje to, keď zarámcuje vyjadrenie tým, že je žena („keď sa ma pýtate aj ako ženy“).21

Špecifickú skúsenosť má účastníčka N., ktorá bola počas revolú-


cie tehotná a od 1. do 16. decembra, teda do plánovaného termínu pôrodu, bola v koordinačnom centre VPN v Bratislave a komuni-kovala s občiankami a občanmi, ktorí telefonovali z celého Sloven-ska. Ako sa zdá z jej rozprávania, v centrále hnutia si vynahrádzala to, že nechcela chodiť na verejné mítingy na námestiach, pretože ich považovala za nebezpečné a ak by sa niečo stalo, nedokázala by ujsť. Hoci je rada, že sa na revolúcii podieľala takmer do po-sledných dní tehotenstva, s istou dávkou humoru naznačuje, že pre niektorých ľudí to nebolo (alebo nemusí byť) úplne v poriadku a že podľa nich by bolo zodpovednejšie zostať doma.

Tak ja som tam vydržala poctivo do toho 16. každý deň, od rána do dlhého večera. (...) Teraz dúfam, že nebude nejaký postih z toho, že ma nebude dakto naháňať, že som mala byť na materskej, a nie chodiť do práce. Ale veď to nebola práca, to bola moja dobrovoľná činnosť. Takže tam som bola do to-ho 16. decembra, aj keď sa mi syn narodil až 19., ale už som sa hanbila prísť 17. do práce, pretože sa ma všetci vypytovali: A to kedy máte termín? A ja som vravela, že zajtra. A oni: Zaj-tra? A potom, že dneska. Na to mi, že čo tu robíte? Tak už mi potom bolo blbé hovoriť, že včera. (N.)

Účastníčka akoby musela svoju prítomnosť vo VPN obhajovať, čo v nej vyvolávalo zahanbenie. Zároveň túto potrebu obhajovania sa označuje ako dôvod, prečo nezostala v koordinačnom centre až do pôrodu, a to aj napriek tomu, že sa cítila bezpečne, pretože ma-la okolo seba ľudí, ktorí by ju odviezli do nemocnice. No jej teles-nosť vo verejnej revolučnej sfére, resp. jej fyzická prítomnosť, ktorú okolie vnímalo ako dominovanú tehotenstvom, teda hlboko intím-nou záležitosťou, očividne vyvolávala zneisťujúce rozpohybovanie hraníc verejnej a súkromnej sféry, na čo ľudia reagovali rôznym spôsobom: Na jednej strane aktérka tematizuje tlak starostlivých otázok, ktorý na ňu ľudia z dôvodu tehotenstva vyvíjali, na druhej strane hovorí aj o tom, ako sa stala prostredníctvom tehotenstva nástrojom riešenia krízových situácií.

[K]eď si nevedeli rady, tak mi povedali, choď tam s tým svo-jím bruchom. Pchali ma dopredu, (...) proti nim [nespokoj-ným skupinám obyvateľstva], tak skrotli. (...) Tak ma trošku tak používali, ale však mne to vôbec nevadilo. (N.)


Na základe dvoch citovaných častí rozhovoru možno povedať, že v určitých chvíľach brali ľudia vo VPN tehotenstvo ako súkrom-nú vec, v dôsledku ktorej by mala žena zostať pred pôrodom do-ma, aj keď to sama tak necíti. Zároveň však vidieť, že v určitých situáciách sa tehotenstvo stáva verejným nástrojom na upokojenie rozrušených ľudí s predpokladom, že tehotnú ženu ako nositeľku nového života, ako budúcu matku budú na základe prevažujúcich kultúrnych noriem viac rešpektovať.

O miešaní osobnej a politickej roviny počas revolúcie (i po nej) hovorí aj aktérka študentského hnutia. Pri opise rokovaní so štu-dentmi v Bratislave, ako i na úrovni celého Slovenska, spomína, ako sa osobné konflikty a záujmy plietli s politickými cieľmi.

[J]eden z toho vedenia bol ďalší človek, ktorý mal (...) záu-jem o mňa, a (...) na jednej strane sa rieši politika a na druhej strane neviem, do akej miery sa riešia čiste ako osobné vzťahy a osobné konflikty. Že to, čo sa občas prevalilo ako politický spor medzi T. a tým druhým človekom, viem, že v podstate zakrývalo takýto konflikt. (D.)

Osobné vzťahy – manželské, partnerské, priateľské – sú súčasťou rozprávania všetkých účastníčok. Pozitívne pocity z revolučného diania často zdôvodňovali dobrými osobnými vzťahmi v rámci hnutia, zároveň boli práve vzťahy v niektorých prípadoch zdrojom problémov.

3 . 2 ko n š t r u k c i a p o l i t i k y v r o z h o v o r o c h

Pojem politika sa v rozhovoroch pravidelne objavoval, interviewo-vané mu však priraďovali rôzne významy. Zaujímalo ma, či ako aktérky významnej spoločensko-politickej udalosti nežnej revolú-cie vnímajú svoje aktivity ako politické a čo pre ne to „politické“ znamená.

Jedna skupina účastníčok chápala politiku v úzkom zmysle ako inštitucionálnu celoštátnu alebo medzinárodnú politiku. Súvisí to s udalosťami, o ktorých subjektky hovorili, i s prostredím, v kto-rom sa pohybovali. Účastníčka P. tematizovala inštitucionálnu politiku predovšetkým preto, lebo revolúcia pre ňu znamenala ko-niec hereckej a začiatok politickej kariéry. Stala sa diplomatkou, a revolúciu preto chápe ako absolútnu zmenu v živote. O inštitu-


cionálnej politike hovorí aj účastníčka L., ktorá stála pri založení prvej slobodnej politickej strany na Slovensku, v roku 1990 bola kooptovaná do Federálneho zhromaždenia, kde zostala aj po pr-vých voľbách. V jej rozprávaní považujem za kľúčový moment, keď opisuje spôsob kooptácie ľudí do politických orgánov na federál-nej, národnej i lokálnej úrovni.

Niekedy večer okolo jedenástej zvoní u mňa telefón a volá J., či nastúpim o tri dni do Federálneho zhromaždenia. (...) Na dokreslenie, (...) odzneli (...) na adresu mnohých koopto-vaných poslancov, že (...) nejaký VPN-kár (...) tam nahlasoval svojich známych. Áno, bolo tak a nijak inak to nemohlo byť! Pretože (...) bolo treba poslať ľudí, ktorým tí noví „vodcovia“ dôverovali. To proste nešlo, že ja neviem výberové konanie, čo mohli vypísať, no proste skutočne, išli tam len ľudia, v kto-rých bola nejaká dôvera. Áno, boli to známi a podľa mňa to vtedy inak ani nešlo a nemohlo byť. (L.)

V období, keď bolo treba nahradiť politické vedenie Českosloven-ska a nájsť ľudí, ktorí sa dovtedy v politických štruktúrach kraji-ny nepohybovali, navrhovali sa ľudia do federálneho aj národného parlamentu prostredníctvom známostí, aby sa zabezpečila ich dô-veryhodnosť. Súčasne však treba dodať, že vzhľadom na skutoč-nosť, že väčšina tých „nových vodcov“, o ktorých aktérka hovorí, boli muži, prideľovanie postov prostredníctvom tzv. old boys’ ne-twork spôsobuje, že sa vyberajú opäť najmä muži. K tomu samoz-rejme prispeli aj ďalšie faktory, ktoré opisovali iné účastníčky roz-hovorov – napr. rodovo stereotypné rozdelenie rolí v rodine, ktoré spôsobovalo, že za starostlivosť o deti a domácnosť zodpovedali predovšetkým ženy; geografická pozícia účastníčok alebo profesia, ktoré ovplyvňovali, čo z vykonaného sa stane verejným diskurzom a zostane vo verejnom diskurze, a teda bude aj ocenené.

Účastníčka N. sa o politike vyjadruje s istou dávkou irónie, keď hovorí o politike ako o tom, čo robili v koordinačnom centre v Bra-tislave muži, a dáva to do kontrastu s prácou žien.

[M]ožno aj preto potom s odstupom času hovorili, že preto bola nežná tá revolúcia, že ženy tieto veci [organizáciu revo-lúcie] riadili. Lebo naši muži, tí boli zavretí za dverami, pred ktorými sedel P. a nikoho nepúšťal dnu, pretože hovoril, že je potrebné, aby to bolo nerušené, že oni tam riešia dôleži-


té veci – zmenu režimu, novú vládu a to bolo veľmi dôležité. A všetko ostatné robili ženy, napríklad sme obsluhovali tele-fóny a komunikovali sme s celým Slovenskom. (N.)

V tejto časti rozhovoru sa účastníčka pohráva s mainstreamovým male-streamovým diskurzom, ktorý opisuje revolúciu ako udalosť tvorenú predovšetkým mužmi. Ironizuje významy, ktoré tento dis-kurz pripisoval revolucionárom a zároveň významy, ktoré svojej činnosti prisudzovali sami v porovnaní s ostatnými činnosťami, bez ktorých by sa revolúcia nemohla uskutočniť. Silný je tu práve kontrast zmena režimu vs. ľudia: „Mne nikto z tých mužov za za-tvorenými dverami nepovedal, ako mám [volajúcim] odpovedať.“ Práca, ktorá pomáhala koordinovať revolučné aktivity po celej kra-jine, pomáhala občiankam a občanom vyrovnať sa s problémami v zamestnaní, ale aj v súkromí (ako jeden z príkladov N. spomína ženu, ktorá zažívala násilie zo strany manžela, ale nevedela, na ko-ho sa obrátiť, a tak volala do koordinačného centra VPN, pretože „vy ste Verejnosť proti násiliu a toto je násilie“)22, bola anonymná. Na rozdiel od ľudí, ktorí stáli na tribúnach, ženy, ktoré obsluhovali telefóny, nebolo vidieť a ich práca zostala nedocenená, nezaradila sa k dôležitým politickým činnostiam revolúcie.

O niečo konkrétnejšie vidí politiku účastníčka rozhovoru C., ktorá je od revolúcie komunálnou političkou, ako však zdôrazňuje – nezávislou. Hovorí tak z pozície komunálnej političky sklamanej z neúspechu VPN po revolúcii a situuje sa aj do pozície manželky bývalého poslanca, ktorý zložil mandát a odišiel z politiky. V prí-pade C. teda dochádza k stretu snahy zapájať sa do verejného dia-nia a sklamania z politiky, ktoré sa obracia na sklamanie zo stra-níckej politiky.

Jednoducho som si hovorila, že tá politika je tak špinavá, tá stranícka politika, že toho sa ja nechcem zúčastňovať. Chcem hovoriť do vecí verejných, ale nie pod kuratelou nejakej stra-ny. (C.)

Tematizovanie politiky ako špinavej hry sa objavilo u viacerých in-terviewovaných. Podľa A. treba mať na politiku „dobré vybavenie“, čo považuje za dôvod, prečo z politiky po Novembri odišli viacerí revolucionári: „Reálna politika je nielenže tvrdá práca, to tiež, sa-mozrejme, ale tam už do toho vstupujú aj špinavosti, aj nepekné veci, takže to už človek neznesie.“ Takúto charakteristiku však po-


užíva len na tzv. vysokú politiku, pretože sama bola po revolúcii aktívna v komunálnej politike. Svoju činnosť počas revolúcie na-zýva „občianskou angažovanosťou“, ochranárske a divadelné ak-tivity spred Novembra 1989 nepomenúva ako vec politickú alebo protištátnu, ale občiansku. Striktne chronologicky delí aktivity na revolučné a politické subjektka H.: „[D]á sa povedať, že tam je istý zlom, že potom v januári začala taká nie revolučná, ale politic-ká práca vo VPN.“ Keďže sama bola v koordinačnom centre VPN do januára, na základe takéhoto rozdelenia nemusí označiť svoje aktivity ako politické. Snaha vyhnúť sa tomuto pomenovaniu mô-že byť dôsledkom sklamania z politiky, spomínaného aj u iných účastníčok. Aktérka upevňuje sklamanie aj uvažovaním nad tým, či mala do politiky vstúpiť a či mala možnosť posunúť spoločnosť tým smerom, ktorým chcela.

Možno, že som mala ísť do politiky a mala som sa zasadiť za to, i keď by som to ja sama jediná nezmenila, ale mala som sa zasadiť o to, čo som si myslela. (H.)

Nakoniec význam politiky rozširuje, keď uzná, že vlastne pracu-je v oblasti kultúrnej politiky. Nazýva sa „latentný revolucionár“ a svoju snahu zmeniť veci v spoločnosti rámcuje tým, že chce od-činiť roky nečinnosti počas komunizmu, ktoré chápe ako kolabo-ráciu s režimom a na viacerých miestach ju tematizuje. O dvoch úrovniach politiky hovorí aj aktérka K., ktorá najskôr tematizuje inštitucionálnu politiku ako sklamanie, dezilúziu a potom rozširu-je pojem politiky o mimovládny sektor, v ktorom pracuje.

V rozhovoroch sa opakovalo chápanie politiky ako „špinavej“ oblasti voči implicitne „čistým“ občianskym a revolučným aktivi-tám. Aktérky sa dištancovali od inštitucionálnej politiky – celoštát-nej, straníckej, niektoré sa dištancovali od politiky úplne. Hovo-rili napríklad o ľuďoch, ktorí sa zapojili do politiky na federálnej alebo národnej úrovni a nakoniec to vzdali, práve pre „špinavé“ praktiky. V týchto rozhovoroch je politika konštruovaná ako sa-mostatný mechanizmus, ktorý má pevne stanovené nemeniace sa pravidlá, ako nepriateľský priestor nevhodný pre čestných ľudí. Žiadna z účastníčok však netematizovala, že v období revolúcie, zmeny režimu by mohlo dôjsť aj k zmene štýlu politiky, neartiku-lovala požiadavku na takúto zmenu, dokonca o nej ani neuvažova-la. Politiku účastníčky rozhovorov chápali ako svet, ktorý si utvára vlastné pravidlá, a buď sa mu niekto prispôsobí, alebo musí odísť.


Úplne odlišný pohľad na politiku mala J., v období revolúcie študentka strednej školy a pankáčka. Hoci ani ona, ani druhá člen-ka pomyselnej pankovej komunity B. nechápu svoje aktivity ako súčasť revolúcie, J. na jednom mieste hovorí o politickosti svojho životného štýlu.

To bolo politické tým, že to nechcelo byť politické. Podľa mňa to je ako veľmi závažný moment, nenechať si vnucovať do svojho prostého a jednoduchého života, ktorý žijem, neja-ké šunty z vonku, a to bolo strašne nebezpečné. (J.)

Takáto politika – odpor voči normatívnemu obliekaniu, mainstre-amovej hudbe, bola každodennou súčasťou života niektorých ľudí z pankovej komunity. Pre J. bola najdôležitejšia časť výzor a viditeľné „pankovanie sa“, na základe ktorého sa neznámi ľudia na ulici zdra-vili, oslovovali a ktoré im prinášalo pocit, že „niekam patria“. Záro-veň viditeľné odlíšenie sa od väčšinovej spoločnosti budilo záujem polície, ktorá pankáčov a pankáčky zastavovala na ulici a legitimo-vala, čo J. opisuje ako nepríjemnú, ale dôležitú súčasť odporu. Túto rezistenciu pritom netematizuje ako odpor voči systému alebo štátu, ale voči životu, ktorý sa jej nepáčil, a obmedzeniam, ktoré prinášal. Svoju pozíciu a seba konštruuje predovšetkým prostredníctvom ob-lečenia, ktoré pre ňu bolo zdrojom i prostriedkom istej slobody.

4 o t á z k y t e m a t i z á c i e sk ú s e n o s t í ž i e n

Počas realizácie rozhovorov bolo zrejmé, že pre ženy nie je jedno-duché hovoriť o sebe. Pri kritickej reflexii toho obdobia, ako aj pri veľmi pozitívnych opisoch revolúcie sa častejšie obracali na pomy-selnú kolektívnu identitu, ktorá „robila revolúciu“. Hovorili v prvej osobe plurálu alebo v tretej osobe o iných ľuďoch a ich aktivitách, prvú osobu singuláru využívali zriedkavejšie. Explicitne v prvej osobe hovorili, keď opisovali svoje špecifické aktivity (napr. foto-grafovanie) alebo keď hovorili o svojom súkromnom živote a sna-he skĺbiť aktivity revolúcie s rodinnými povinnosťami.

Účastníčky hovorili o sebe (a konštruovali seba) v rámci main-strea mového male-streamového diskurzu, v ktorom ženy ako aktív-ne subjektky histórie pôsobia akoby cudzo. Na artikulovanie svojej


pozície a svojich aktivít si interviewované volili rôzne stratégie, pri-čom možno hovoriť o troch prevládajúcich stratégiách. V jednom prípade hovorili o svojich aktivitách ako o „prirodzených“ a v po-rovnaní s aktivitami lídrov revolúcie im pripisovali menšiu váhu. Súčasťou druhej stratégie je irónia, ktorá strieda vážne časti rozho-voru a podvracia mainstreamový diskurz o mužských lídroch revo-lúcie. Treťou sledovanou stratégiou je explicitné spochybňovanie diskurzu o revolúcii ako mužmi tvorenú historickú udalosť, zvýz-namňovanie vlastnej pozície, svojich aktivít a aktivít iných žien.23

Uvažovanie nad stratégiami, ktoré účastníčky rozhovorov po-užívajú pri opise svojich aktivít, ma prinútilo reflektovať vlastné postoje a vplyv mainstreamového spoločenského a historického diskurzu naň. Vedome som chcela, aby ženy hovorili o svojich skú-senostiach, zároveň som však pociťovala ako rušivé, ak sa vyjad-rovali sebavedomo a zdôrazňovali svoj podiel na spoločenských zmenách. Moje internalizované predstavy o skromnosti žien silne ovplyvňovali proces počúvania a analyzovania rozhovorov. Záro-veň však ukázali, prečo môžu účastníčky rozhovorov svoje aktivity podhodnocovať. V premýšľaní i hovorení o nežnej revolúcii sa pre-javujú zvnútornené i vonkajšie očakávania spoločnosti o „správ-nych“ ženách a ich úlohe v spoločnosti. Podhodnocovanie svojich aktivít a pozície v nežnej revolúcii prispieva k zneviditeľňovaniu žien, zároveň však pre ženy môže byť aj zárukou istého bezpečia. Z niektorých rozhovorov totiž vyplýva, že ak žena v prostredí re-volúcie začala zastávať pozíciu, ktorá mohla ohroziť niektorých mužov, stala sa problémom, „tŕňom v oku“ revolucionárov (M., C.). A zo súčasných očakávaní spoločnosti je zrejmé, že ak žena vy-konala významné veci, mala by o nich mlčať alebo aspoň hovoriť skromne, teda tak, ako sa na ženu patrí.

Súčasťou obrazu „správnej“ ženy alebo „čistej“ občianskej re-volucionárky bolo dištancovanie sa od politiky. Tá bola v rozho-voroch chápaná rôznymi spôsobmi, v užšom zmysle ako inštitu-cionálna, medzinárodná, celoštátna aj lokálna politika, v širšom zmysle ako zahŕňajúca mimovládny sektor a kultúru, ale aj politi-ka ako „špinavá“ oblasť spoločnosti, v ktorej môže človek pôsobiť len vtedy, ak má na to povahu (t. j. dokáže konať nečestne). V tých-to prípadoch účastníčky rozhovorov neoznačovali svoje aktivity za politické, ale skôr za občianske alebo prirodzené.

Ponúknutý náčrt rôznych aspektov analýzy naratívnych roz-hovorov s aktérkami nežnej revolúcie je nutným zjednodušením


komplikovaných zistení a situácií, ktoré takéto skúmanie prináša. Na záver by som však chcela zdôrazniť jeden z aspektov, ktorý ana-lýza naznačila: Súčasné zaužívané diskurzy neumožňujú ženám uspokojivo a beztrestne tematizovať svoje skúsenosti a zvýznam-ňovať svoje činnosti. Je preto dôležité, aj prostredníctvom temati-zovania skúseností žien v nežnej revolúcii, hľadať spôsoby, akými by ženy v jazyku, spoločnosti i v histórii mohli skúsenosti vyjad-rovať. A postupne sa dopracúvať k takej histórii, akú opisuje femi-nistická historička Joan Wallach Scott (2007), histórii, ktorá ponúka nové pohľady na staré otázky, redefinuje staré problémy v novom jazyku, zviditeľní ženy ako aktívne účastníčky a „vytvorí analytic-ký odstup medzi zdanlivo nemenným jazykom minulosti a našou vlastnou terminológiou“ (s. 65).

Poznámky

1 Sledovala som články, ktoré boli publikované od 3. do 24. novembra 2009 v in-ternetovej verzii celoslovenského mienkotvorného denníka SME a obsahovali kľú-čový pojem „November 1989“. Články som radila do troch kategórií: 1. osoba je v článku spomenutá, ale nie je citovaná ani parafrázovaná; 2. osoba je v článku citovaná alebo parafrázovaná (väčšinou spolu s inými ľuďmi); 3. osoba je jediná, ktorá sa môže vyjadriť (väčšinou rozhovor). V skúmanom období sa v článkoch objavilo 67 mužov a 7 žien. Zo siedmich žien iba s jednou robili rozhovor.

2 Príbehy boli zverejnené v rámci projektu „20 rokov po: rodové aspekty novej ve-rejnosti“. Súčasťou projektu bola aj publikácia Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku (Cviková – Juráňová /ed./, 2009).

3 Uvedené časti revolučného hnutia nemožno od seba vždy odlíšiť, v závislosti od časovej roviny sa stretávali a prekrývali.

4 Presné znenie otázok je súčasťou analýzy (časť 1., 2. a 3.).5 Využívam tu koncept Joan Wallach Scott (1992), podľa ktorej je vyrozprávaná

skúsenosť interpretáciou a zároveň si vyžaduje interpretáciu. Skúsenosť môže byť podľa Scott vždy predmetom sporov, je politická a nemožno ju oddeliť od jazyka.

6 K explicitnému zahrnutiu sebareflexie do textu ma inšpirovala publikácia Pa-mäť žien. O skúsenosti sebautvárania v biografických rozhovoroch (2006), ktorú v rámci medzinárodného projektu „Women’s Memory“ pripravili Zuzana Kiczková, Barbo-ra Kachničová, Antónia Furjelová, Jana Tesáková, Marta Botíková.

7 Uvedomujem si, že použitie pojmu komunita tu môže byť problematické, aj účastníčky rozhovoru ho buď nepoužívali, alebo používali len veľmi zriedka a skôr hovorili o „skupinách pankáčov“ alebo jednotlivých ľuďoch, z dôvodu zjednoduše-nia som sa však priklonila k pojmu komunita, ktorý používam na viacerých mies-tach.

8 James C. Scott používa pojem hidden transcript v opozícii k pojmu public transc-ript, ku ktorému podľa neho dochádza pri osobných stretoch skupiny ľudí, ktorá je pri moci, a podriadenej skupiny.


9 „[K]eď prišli rečníci, tak cez moju ruku prechádzali tie jednotlivé príspevky, lebo to sme museli akože skracovať, niečo sme pustili, niečo sme nepustili. Viete, ľudia sa dosť radi počúvajú a nie každého na tom námestí každého osud zaujíma, keď si tam chce vyliať svoje horkosti a ťažkosti.“ (F.)

10 Účastníčka K. to vysvetľuje takto: „Tým, že to boli skôr intelektuáli zameraní filozoficky (...), tak toto nie je najšťastnejšie východisko pre organizovanie vecí.“

11 F. zdôvodňuje túto podozrievavosť práve svojou dlhodobou činnosťou: „[C]hodila som po tých úradoch a vedela som, k čomu aké povolenie potrebujeme, tam som aj tých ľudí spoznala a vedela som, kto v Novembri 1989 prevrátil kabát.”

12 „[J]a som bola jedna z prvých, čo vystúpila na námestí (...), vlastne som prvá prečítala vyhlásenie, ktoré mi dal do ruky M. Potom sme už menej my vystupovali, pretože my sme chodili po celom Slovensku.“ (P.)

13 Šesť rokov po začiatku revolúcie agentúra FOCUS (1995) uskutočnila prvý rodový výskum na Slovensku, ktorý ukázal, že za špecificky ženské vlastnosti sa považujú: schopnosť postarať sa o domácnosť, jemnosť, citlivosť k problémom druhých, príjemný vzhľad, krása; za špecificky mužské vlastnosti sa považujú: schopnosť finančne zabezpečiť rodinu, samostatne sa rozhodovať, autorita doma, v rodine, podnikavosť, fyzická sila, túžba vyniknúť v práci. (Bútorová a kol., 1996) Tento názor verejnej mienky na ženy a mužov už mohla ovplyvniť samotná revo-lúcia a udalosti, ktoré po nej nasledovali, skutočnosťou však zostáva, že aj pred rokom 1989 vykonávali ženy väčšinu práce v domácnosti a boli zaťažené tzv. dvo-jitým bremenom (Kiczková, 2011). Možno teda predpokladať, že v čase revolúcie boli vlastnosti spájané s verejnou a súkromnou sférou rodovo zaťažené podobne ako v polovici 90. rokov, teda v čase uvedeného výskumu.

14 Skutočnosť, že nikto neočakával, že ženy by mohli viesť revolučné aktivity, or-ganizovať sa a konať „protištátne“, využili napríklad ženy v Poľsku v roku 1981 po vyhlásení stanného práva a zatknutí takmer všetkých lídrov hnutia Solidarita. Ich spomienky na toto obdobie, na ich skúsenosti a činnosť zrekonštruovala v kni-he Solidarity’s Secret Shana Penn (2008).

15 Prvé číslo Nitrianskej verejnosti vyšlo 9. decembra 1989. Noviny vychádzali do novembra 1990.

16 Viac k vzťahom medzi Prahou, Bratislavou a ostatnými obcami na Slovensku pozri napr. Hrabko, 2005.

17 Aktérka pracuje v ženskej organizácii.18 Ako šoférka bola v inom rozhovore označená aj ďalšia žena, ktorá takúto po-

moc revolúcii poskytla. „Alebo sme mali jednu šoférku pani Anku, ktorá prišla so svojím autom, (...) vozievala ľudí za vlastný benzín, kde bolo treba. (...) Potom jej začali platiť za benzín až niekedy v januári, vo februári.“ (I.)

19 Učiteľské povolanie je dodnes z hľadiska odmeňovania na chvoste hierarchie odvetví národného hospodárstva, pričom jednou zo základných príčin je pretr-vávajúca rodová profesijná segregácia. Učiteľstvo je feminizovaným povolaním, v rámci ktorého dochádza k rodovému znevýhodneniu žien i mužov, no aj vo vnútri tejto profesie existujú rodové nerovnosti. Podrobnejšie sa touto témou za-oberá publikácia Rodový pohľad na školstvo. Aspekty kľúčových rizík (2008).

20 V komunistickom parlamente SR mali ženy zastúpenie 20 – 30 % ako dôsle- dok kvót, často však tvorili tzv. doplnkovú skupinu, teda spĺňali súčasne viaceré kritériá – napr. kvóty pre vek, vzdelanie, sociálne postavenie. Po prvých demokra-


tických voľbách v roku 1990 klesol počet žien v parlamente na 12 %. (Filadelfiová, 2002)

21 O domácich povinnostiach a angažovaní sa v revolúcii hovorí aj účastníčka C., pozri tento príspevok, s. 29.

22 Ako o vzniku VPN uvádzajú Jana Cviková a Jana Juráňová v publikácii k 20. výročiu Novembra: „Okrem iného to bol veľmi dôležitý signál, že toto občian-ske hnutie uprednostňuje nenásilnú zmenu režimu a nenásilné vysporiadanie sa s vlastnou minulosťou. Násilie sa chápalo ako násilie vo verejnej sfére a bolo veľmi dôležité, že sa proti násiliu postavila občianska verejnosť.

Až po mnohých rokoch sa aj o násilí proti ženám v súkromnej sfére začalo verej-ne hovoriť ako o probléme, ktorý nie je výlučne súkromný. Takéto východisko bolo výsledkom feministického prístupu k problému a viedlo napokon k celonárodným kampaniam, ktoré realizovali feministické organizácie koncom 90. rokov a v roku 2001.“ (2009, s. 14)

23 Tieto tri stratégie sa v rozhovoroch striedali v závislosti od opisovanej udalosti a okolností.

Literatúra

BÚTOROVÁ, Zora a kol.: Ona a on na Slovensku. Ženský údel očami verejnej mienky. Bratislava: FOCUS 1996. CVIKOVÁ, Jana: Gerda Lerner. In Aspekt – feministický kultúrny časopis, č. 1, 2003 – 2003, s. 21.CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana: Niektoré aspekty zrodu rodového dikurzu na Slovensku. Na úvod. In CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku. Bratislava: ASPEKT 2009, s. 8 – 23. CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku. Bratislava: ASPEKT 2009.CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana – KOBOVÁ, Ľubica (ed.): Histórie žien. Aspekty čítania a písania. Bratislava: ASPEKT 2006.EINHORN, Barbara: Gendered Politics in Central and Eastern Europe. In Journal of Global Ethics, roč. 2, č. 3, 2006, s. 139 – 190.FILADELFIOVÁ, Jarmila – CVIKOVÁ, Jana: Rodový pohľad na školstvo. Aspekty kľúčo-vých rizík. ASPEKT 2008. FILADELFIOVÁ, Jarmila: O ženách, moci a politike. Úvahy, fakty a súvislosti. In CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Brati-slava: ASPEKT 2002.FOUCAULT, Michel: Vůle k vědění. Dějiny sexuality I. Praha: Herrmann & synové 1999.HRUBANIČOVÁ, Ingrid: Otvorený list potenciálnym ženám Novembra. In SME 5. 11. 2009. Dostupné na: http://komentare.sme.sk/c/5096981/otvoreny-list-po-tencialnym-zenam-novembra.html KICZKOVÁ, Zuzana (ed.): Pamäť žien. O skúsenosti sebautvárania v biografických rozho-voroch. Bratislava: Iris 2006.KRAPFL, James: Revolúcia s ľudskou tvárou. Politika, kultúra a spoločenstvo v Českoslo-vensku po 17. novembri 1989. Bratislava: Kalligram 2009.

http://komentare.sme.sk/c/5096981/otvoreny-list-potencialnym-zenam-novembra.html




LERNER, Gerda: Vznik feministického vedomia. Sebavyjadrenie tvorivosťou. In As-pekt – feministický kultúrny časopis, č. 1, 2003 – 2004, s. 21 – 31.MOGHADAM, Valentine M.: Gender and Revolutionary Transformation: Iran 1979 and East Central Europe 1989. In Gender and Society, roč. 9, č. 3, 1995, s. 328 – 358. PENN, Shana: Solidarity‘s Secret. The Women Who Defeated Communism in Poland. Ann Arbor: The University of Michigan Press 2008.REINHARZ, Shulamit: Feminist Methods in Social Research. Oxford: Oxford Univer-sity Press 1992.RIESSMAN, Catherine K.: Narrative Analyses. London: Sage 1993.SCOTT, James C.: Domination and the Arts of Resistance: Hidden Transcripts. New Ha-ven, CT: Yale University Press 1990.SCOTT, Joan W.: Experience. In BUTLER, Judith – SCOTT, Joan W. (ed.). Feminist Theorize the Political. New York – London: Routledge 1992.SCOTT, Joan W.: Gender and the Politics of History. New York: Columbia University Press 1998.ŠIKLOVÁ, Jiřina: Are Women in Central and Eastern Europe Conservative? In MUELLER, F. – MUELLER, M. (ed.). Gender Politics and Post-Communism. New York – London: Routledge 1993, s. 74 – 84. TIRYAKIAN, Edward A.: Collective Effervescence, Social Change, and Charisma: Durkheim, Weber, and 1989. In International Sociology, roč. 10, č. 3, s. 269 – 281.

L i m i t y b i o p o l i t i k y d v a p r í k l a d y p o l i t i z o v a n i a s e x u á l n y c h

a r e p r o d u k č n ý c h p r á v ž i e n

Ľ u b i c a ko b o v á

L i m i t y b i o p o l i t i k y 53

Kontrola žien a ich tiel je konštantnou súčasťou politického živo-ta.1 Podstatným registrom politiky sa stáva vtedy, keď sa odhaľuje premenlivosť základov politiky. Namiesto vytrvalého spochybňu-júceho pýtania sa na smerovanie politického spoločenstva sa dôle-žitými stávajú akoby zjavné pravdy – fragmenty vytrhnuté zo živo-ta spoločnosti a politického spoločenstva. Rodina, život, materstvo sa oddelia od svojich rozmanitých a žitých významov a pretvoria sa na symboly, fetiše, bez ktorých by vraj politické spoločenstvo stratilo svoju identitu. Čo znamená hovoriť v takýchto podmien-kach o ženách? Ako chápu samy seba ženy? A kto všetko ich zvýz-namňuje, ako a za akým účelom? Nasledujúci príspevok vychádza z uvedených otázok a zameriava sa na svár, ktorý je pre politiku feministického aktivizmu, ale aj pre štátnu politiku explicitne sa zaoberajúcou postavením žien, definičný – je to svár o sexuálne a reprodukčné práva žien.

Krehkosť štátnych rámcov a kompromisov vyjednaných medzi sporiacimi sa stranami dáva tušiť, že sexuálna a reprodukčná poli-tika sa pravdepodobne bude do politického poľa pravidelne vracať. Dôvodom pre túto domnienku je nielen pretrvávajúca nezhoda medzi politickými aktérmi, ale predovšetkým presvedčenie o tom, že jedným z definičných aspektov súčasnej politiky je existencia politiky ako biopolitiky.

Vo svojom príspevku chcem poukázať na existenciu biopolitic-kého rámca, do ktorého nie je vpletený len štát, ale aj najrôznejšie druhy – i feministického – aktivizmu. Zároveň však chcem zvýz-namniť príklad Iniciatívy za možnosť voľby z roku 2001, kto-rá rámec biopolitiky prekračuje. Kontúry biopolitiky sledujem predovšetkým vo výberovom rozbore pripomienok vznesených v procese pripomienkového konania k návrhu Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia na sklonku roku 2007. Politický proces, v ktorého centre sa uvedený dokument ocitol, je okrem toho príkladom minimálne obmedzení, ak nie nefunkčnos-ti deliberatívnej a participatívnej politiky v súčasnom liberálno-de-mokratickom štáte. V pripomienkovom konaní, v ktorom sa štát stretáva s ďalšími – aj navzájom si odporujúcimi – stranami, nie je vôbec možné zvažovať ani konsenzus, ani kompromis. Taký bol napokon aj výsledok rozporových konaní a ďalších rokovaní v ro-ku 2008. Politický zápas tohto druhu by sa podľa môjho názoru mal diať inak – ako agonistický2 stret protivníkov – teda nie ako zápas nepriateľov na život a smrť, ale ako zápas súperiacich strán,


ktoré spolu musia žiť. Takýto stret sa primárne neodvíja od úsilia o prijatie či neprijatie politického dokumentu a najmä sa neusi-luje o zmierenie politických súperov a neutralizovanie ich sporu prostredníctvom nejakého údajne všeobjímajúceho rámca, napr. morálky. Podľa zástankyne agonizmu Chantal Mouffe „politický diskurz musí ponúkať nielen politiky (policies), ale aj identity, kto-ré ľuďom pomáhajú v zvýznamňovaní ich skúsenosti a dávajú im aj nádej do budúcnosti“ (2005, s. 25). Príkladom agonistickej poli-ti ky sú podľa mňa aktivity sústredené okolo vyhlásení Iniciatí-vy za možnosť voľby z februára 2001. V závere formulujem tézy o tom, ako sa v jednotlivých sférach politiky utvára jej subjekt – čím je a akú figuráciu má.

1 B i o p o l i t i k a

Slovné spojenia „právo na život“, „hnutie pre život“ a ich rôzne va-riácie tvoria jadro argumentácie zástupcov rímsko-katolíckej cirkvi a s ňou spriaznených politických strán a občianskych združení. Vo verejnej rozprave dnes už majú svoje zrejmé miesto. Navrhujem, aby sme túto pozornosť zacielenú na „život“ vyňali z jej prevláda-júceho morálno-utilitaristického zvýznamnenia (Brown, 1995, s. 36) a uchopili ju ako jednu z vrstiev politiky života (Rose, 2001) či biopo-litiky (Foucault, 2009; Lemke, 2010). Hoci by sa zdalo, že diskurzy „za ži-vot“ a „za možnosť voľby“ sú nezmieriteľnými protivníkmi, je to práve biopolitika, špecifický spôsob spojenia moci a tiel, vládnutia telám, ktoré ich spája.

Čo je biopolitika? Podľa Lemkeho sa tento pojem stal „uni-verzálnou šifrou kódujúcou širokú oblasť dôsledkov biologické-ho vedenia a biotechnických inovácií, označuje rozptýlenú zmes etických obáv, politických výziev a ekonomických záujmov“ (2010, s. 165). Biopolitika je jednou z konfigurácií moci a vedenia, ktorá sa podľa Foucaulta rozvinula z pastierskej moci.3 No kým vznika-nie pastierskej moci Foucault datuje do prvých storočí nášho leto-počtu, biopolitika je výsostne modernou záležitosťou. Od druhej polovice 18. storočia sa biopolitika orientuje na človeka ako žijúce telo a predovšetkým na jeho druhové vlastnosti. Predmetom mo-cenských techník nie je ani individuálny právny subjekt – partner


spoločenskej zmluvy – ani disciplinovaný jedinec. Hrdinka príbehu biopolitiky je kolektívna – je ňou populácia – „nové těleso: mno-hočetné, s mnoha hlavami, nevyskytujícími se sice v nekonečném množství, zato však nezbytně v nutně zjistitelném počtu“ (Fou-cault, 2005, s. 220). Javy, ktoré biopolitika sleduje, sa zvýznamňujú len na úrovni populácie. Na úrovni jednotlivcov a jednotlivkýň sú prí-liš nepravidelné a náhodné, ak ich ale sledujeme dlhodobo a na ko-lektívnej úrovni, tak „nabývají charakter konstantních jevů, jež lze snadno ustanovit“ (tamže). Počet a počítanie sú pre biopolitiku zá-sadné – štatistiky a prognózy umožňujú formulovať také opatre-nia, ktoré zasahujú „na rovině determinantů obecných jevů tam, kde je přítomen globální rozměr“ (tamže). Moc operujúca v móde biopolitiky teda nezasahuje jednotlivcov priamo, ale dôsledne re-guluje rámce, v ktorých sa život (a smrť) jednotlivcov odohráva.

Prvok populácie naznačuje, že primárnym rámcom biopolitiky aj jej vykonávateľom bude moderný štát, ktorého zosobnením už nie je suverénny vládca s právom meča, ale štátny administratívny aparát používajúci najrozličnejšie techniky regulovania populácie. Špecifický spôsob používania štátnej moci označuje Foucault ako umenie vládnuť, guvernmentalitu. Účel takéhoto vládnutia nie je mimo vládnutia samotného, nachádza sa vo veciach, ktorým sa vládne a ktorými vláda disponuje. Účelom je teda „zdokonaľova-nie, maximalizácia a intenzifikácia procesov, ktorým sa vládne“ (Foucault, 2007, s. 99) – ide napr. o zvyšovanie alebo znižovanie pô-rodnosti, predlžovanie dĺžky života, znižovanie rizika genetických chorôb alebo novšie o zlepšovanie kvality života v najrôznejších významoch. Predpokladmi tohto vládnutia nie sú ani tak zákony alebo represia, ale poznanie populácie a rozvoj širokého diapazónu „inštitúcií, procedúr, analýz a úvah, kalkulácií a taktík“ (tamže, s. 108). V nich sa materializujú mocenské vzťahy, vzťah medzi vládnucim a ovládaným. Ako ukazuje v svojej analýze regulovania interrupcií v reálno-socialistickom Československu sociologička Radka Dudo-vá, „každý nástroj veřejné politiky je kondenzovanou formou gou-vernmentality“ (2009, s. 27) a ako taký ustanovuje tak vykonávateľov moci, ako aj jej subjekty.

Podľa Dudovej je perspektíva guvernmentality ideálnou na skú-manie interrupčných zákonov a ich praktického vykonávania v re-álno-socialistickom Československu preto, lebo je v nej primárna perspektíva zámerov štátu, a nie iných politických aktérov, naprík-lad ženských a feministických organizácií. Interrupčné zákony sú


„nástroje gouvernmentality: nástroje, které se komunistická strana snažila používat ke kontrole a regulaci populace, přímo skrze tě-la a reprodukční osudy žen“ (tamže, s. 33). Autorka tvrdí, že „právě v prostředí totalitního státu ovládaného jednou politickou stra-nou, v situaci absence opozičních skupin a hnutí, bylo působení gouvernmentality otevřenější a ‚viditelnější‘“ (tamže, s. 33). Zjavnosť či väčšia transparentnosť praktík vládnutia v centralizovanom štáte by však nemali implikovať, že vládnutie v móde guvernmen-tality je charakteristické len pre takéto typy štátov – to napokon konštatuje aj autorka.4 Podľa môjho názoru však perspektívu gu-vernmentality a biopolitiky, ktorej rámec guvernmentalita tvorí, možno produktívne uplatniť aj (a práve) tam, kde sa zámery štátu stretávajú s expertnými stanoviskami, etickými postojmi nesúhla-siacich občianskych združení či jednotlivcov. Sú to práve nástro-je guvernmentality, ktoré v tejto výbušnej a konfliktnej rozprave umožňujú samotnú existenciu sporu, nech sa už spor medzi jeho tromi hlavnými aktérmi (štátom, občianskymi organizáciami hája-cimi legálnosť interrupcií a občianskymi organizáciami vystupujú-cimi proti legálnosti interrupcií včítane cirkví) vedie v akejkoľvek konfigurácii.

Guvernmentalita nie je vládnutím jedného aktéra – štátu – iným subjektom. Duch guvernmentality je participačný a negociačný. Pripomienkujúci politickí aktéri formulujú maximy pre seba aj ďalších aktérov nástroja guvernmentality – Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (2007) – s ohľadom na to, aby štát nevládol príliš. Koniec koncov sú to oni sami – občianske združenia, profesionálne asociácie – ktoré sa tiež chcú ujať vlád-nutia v móde biopolitiky. Ak chcú byť úspešné, mali by rozvíjať a rozširovať praktiky a techniky, ktoré samy preferujú, aby štát mohol obmedziť výkon svojej verejnej moci a prenechať vládnutie na samotných slobodných ľudí a ich spojencov. – Asi takto by sme mohli opísať ideálnu predstavu liberálneho štátu uplatňujúceho guvernmentálny prístup (bližšie pozri Foucault, 2009, s. 21 – 23).


2 N á r o d n ý p r o g r a m o c h r a ny s e x u á l n e h o a r e p r o d u k č n é h o z d r av i a

Diskurzívnych konfliktov o reprodukčnom a sexuálnom zdraví, se-xuálnych a reprodukčných právach prebehlo na Slovensku od roku 1989 nespočetne veľa.5 Podľa Gal a Kligman bola reprodukčná po-litika vo východnej a strednej Európe v transformačnom období dokonca štátotvorná (2000, s. 17). Jej rolu ako formujúcej sily či ka-talyzátora v politickom procese netreba podceňovať – v roku 2006 na Slovensku vláda rezignovala v dôsledku sporu o Návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výh-rady vo svedomí. Návrh zmluvy, ktorý presadzovalo Kresťansko-de-mokratické hnutie (ďalej aj KDH), zvýhodňoval ľudí s rímsko-ka-tolíckym vyznaním.6

Prečo práve návrh Národného programu ochrany sexuálneho a repro-dukčného zdravia z roku 2007 (ďalej aj národný program) stelesňuje všetko prestupujúci guvernmentálny prístup politiky? Predovšet-kým – sám je nielen nástrojom vládnutia štátu, ale je aj druhom „vládnutia na diaľku“ (Rose, 1999, s. 49), keď programovo rámcuje existenciu ďalších nástrojov, techník a inštitúcií, upravujúcich problematiku sexuality a reprodukcie.7 O konfliktných predsta-vách o národnom programe medzi zúčastnenými politickými ak-térmi svedčí aj to, že od svojho prvého návrhu v roku 2004 nebol dodnes schválený. Návrh národného programu z roku 2007 je te-da len jednou zastávkou na dlhej a neukončenej trajektórii, kto-rou sa uberá rámcový dokument reprodukčnej a sexuálnej politiky na Slovensku. Keďže tak v roku 2004, ako aj v roku 2008 schva-ľovanie dokumentu zamietla Konferencia biskupov Slovenska (nie však v rámci bežného pripomienkového konania, ale prostredníc-tvom osobných schôdzok s čelnými predstaviteľmi štátu), možno povedať, že dĺžka byrokratickej stopy národného programu je ne-priamo úmerná intenzite súhlasu s národným programom medzi oficiálnymi predstaviteľmi rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku. Okrem toho sa ale návrh národného programu v roku 2007 vyzna-čoval bohatým pripomienkovým konaním, v ktorom svoje komen-táre, pripomienky, formulovalo spolu 39 subjektov. Pripomienko-vanie pokračovalo aj o rok a pol neskôr, keď Ministerstvo zdravot-níctva SR predložilo na pripomienkovanie nový Národný program starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie (2009). Pri-


pomienky opakovali argumenty z predošlého kola pripomienko-vania, no predovšetkým tlmočili nespokojnosť politických aktérov s patovou situáciou, do ktorej sa celý politický proces dostal.

Čo v stručnosti obsahoval návrh národného programu v roku 2007? Motiváciou pre jeho existenciu boli úlohy stanovené v me-dzinárodných dohodách, ktorých zmluvnou stranou Slovensko je – ide najmä o Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu (1995) a Akčný program Medzinárodnej konferencie OSN pre populáciu a rozvoj v Ká-hire (1994).8 (Informácia o priebehu a realizácii Národného akčného plánu pre ženy v SR

v roku 2005, 2006, s. 45) Návrh pripravilo Ministerstvo zdravotníctva SR a čiastočne vychádza zo zásad Svetovej zdravotníckej organizácie (Lamačková – Pietruchová, 2011, s. 63).

Národný program definuje tri hlavné ciele – „zlepšiť kvalitu a dostupnosť zdravotníckych služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia, s osobitným zreteľom na rizikové skupiny obyvateľstva, monitoring a kontrolu sexuálne prenosných infekcií (SPI) vrátane HIV/AIDS a prevenciu onkologických ochorení“ – a dva ďalšie cie-le – „prevencia a manažment domáceho násilia a sexuálneho zne-užívania, ako aj prevencia obchodovania so ženami (trafficking)“. V diskusiách o tomto programe sa stal sporným najmä prvý z – ako uvádza národný program – „najdôležitejších“ cieľov: kvalita a dostupnosť služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia.

Mnohé z pripomienkujúcich subjektov zaslali v rámci pripo-mienkového konania také komentáre, ktoré navrhovali konkrétne zmeny vo vyjadreniach v texte, a to napríklad odvolaním sa na zne-nie medzinárodných dokumentov alebo na existujúce rozdelenie kompetencií medzi jednotlivými rezortmi a pod. Pre uchopenie biopolitického rámca sporu o sexuálne a reprodukčné práva žien, ku ktorému sa chce priblížiť aj tento text, sú však zaujímavé naj-mä pripomienky tej skupiny pripomienkujúcich subjektov, ktorá voči návrhu národného programu vystupovala antagonisticky, a to čiastočne alebo celkom odmietavo. Pripomienky v tomto zmysle podali tieto organizácie: Konferencia vyšších rehoľných predstave-ných na Slovensku,9 Liga pár páru,10 Slovenská spoločnosť pre ro-dinu a zodpovedné rodičovstvo,11 Fórum kresťanských inštitúcií,12 Zväz kresťanských lekárov a zdravotníkov, OZ Združenie marián-skej mládeže,13 Konferencia vyšších predstavených ženských reho-lí na Slovensku,14 Fórum života, neinštitucionalizovaná skupina 177 občanov Púchova a jeho okolia, občan František Noga, Hnutie kresťanských rodín,15 Ženy ženám, Kancelária primátora hlavného


mesta16. Podporu komentárom odmietajúcim národný program v svojich pripomienkach vyjadril aj vtedajší podpredseda vlády SR a minister školstva Ján Mikolaj. Konferencia biskupov Slovenska návrh národného programu v rámci medzirezortného pripomien-kového konania nepripomienkovala.17

Rozsah pripomienok bol pomerne široký, sústredím sa však len na tri širšie oblasti, ktoré sú podľa môjho názoru kľúčové. Sú to sta-rostlivosť o počatie a o ženu, starostlivosť o rodinu a starostlivosť o národ. Pre ich označenie používam pojem starostlivosť v zmysle špecifického vzťahu medzi tým, kto riadi, a tým, kto je riadený, teda tým, kto sa stará, a tým, o koho sa stará. Tento vzťah nadobúda via-cero podôb. Je starostlivosťou v zmysle preberania zodpovednosti za stav niekoho či niečoho, je aj starostením sa, teda artikuláciou obáv o existenciu, a rovnako môže byť aj staraním sa do niekoho či niečoho, kde sa už táto starostlivosť vníma ako nenáležitá, keď prekračuje hranice svojej pôsobnosti (por. Foucault, 2000).

2 .1 o d s t a r o s t l i v o s t i o p o č a t i e k s t a r o s t l i v o s t i o ž e ny

Najmä od roku 2001 sa vo verejnom diskurze objavoval pojem „ži-vot od počatia“, keď mal na návrh poslancov Kresťansko-demokra-tického hnutia v novelizácii Ústavy SR nahradiť výraz „život pred narodením“. V alternácii s pojmom „nenarodené dieťa“ sa pojem „život od počatia“ stal súčasťou bežného slovníka, akým sa hovori-lo o sexuálnych a reprodukčných právach (aj o sexuálnom a repro-dukčnom bezpráví). V pôvodnom návrhu Národného programu och-rany sexuálneho a reprodukčného zdravia (2007) sa počatie nespomína ani raz.18 Ani v pripomienkach vyššie spomínaných organizácií ne-stojí počatie na prvom mieste. Samotné počatie v nich síce chýba, no je to práve starosť oň, ochrana predstavovaného aktu počatia, ktorá je pozadím, na ktorom sa odohráva boj proti antikoncepč-ným prostriedkom.

„Počatie“ je metonymickou reprezentáciou „nenarodeného die-ťaťa“. V predstave jednorazového aktu, ktorý je akoby len oka-mihom, sa má odtláčať podstata všetkého, čo nasleduje po ňom, po počatí.

Aká je genealógia počatia v jeho domovskom diskurze? Súčasné politické dokumenty pripravované v súlade s učením rímsko-kato-líckej cirkvi sa odvolávajú najmä na dva dokumenty – inštrukciu


Donum vitae (Dar života) Kongregácie pre náuku viery z roku 1987 a encykliku Evangelium vitae (Evanjelium života) pápeža Jána Pavla II. z roku 1994.19 Keď chce Dar života stanoviť moment počatia, cituje Deklaráciu o umelom potrate z roku 1974 – a na túto citáciu sa odvoláva aj neskoršie Evanjelium života: „Od okamihu oplodnenia vaječnej bunky začína sa život, ktorý nie je životom otca ani mat-ky, ale novej ľudskej bytosti, ktorá sa samostatne rozvíja. Nikdy sa nestane človekom, ak ním nie je od tohto momentu.“ (Cit. podľa Evan-

gelium vitae, 1995, § 60) Najmä Evanjelium života prinieslo do verejného diskurzu pojmy, ktoré často používajú aj organizácie vystupujúce proti legálnosti interrupcií včítane cirkví – „kultúra smrti“, „kultú-ra života“, „sprisahanie proti životu“, „antikoncepčná mentalita“, „sprisahanie medzinárodných organizácií“, „etický (alebo morálny) relativizmus“ atď. Ak by sme chceli nájsť autoritatívnu príručku odpovedí na otázky reprodukcie a sexuality v rímsko-katolíckej cir-kvi dnes, bola by ňou práve encyklika Evanjelium života.

Obsiahlosť, ucelenosť a zásadný vplyv, ktorý malo Evanjelium ži-vota (1994) na formovanie verejného diskurzu, vidno pri porovnaní Návrhu zákona o ochrane ľudského života pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti z roku 1992 s pozmeňovacím návrhom Kresťansko-de-mokratického hnutia k Návrhu novely Ústavy SR z roku 2001. Ná-vrh zákona v roku 1992 pripravil vtedajší minister zdravotníctva za KDH Alojz Rakús a na rokovanie ho predkladal vtedajší predse-da vlády SR, tiež člen KDH, Ján Čarnogurský. Kým v návrhu novely Ústavy SR z roku 2001 pozmeňovací návrh KDH nástojí na zmene formulácie „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochra-ny už pred narodením.“ na „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany od počatia.“, návrh zákona z roku 1992 konzis-tentne používa v súvislosti s označením ľudského života špecifiká-ciu „pred narodením“, a nie „od počatia“. Počatie sa v Evanjeliu ži-vota objavovalo v rôznych tvaroch – ako počatý život, počaté ľudské životy, okamih počatia, počatý plod a počaté dieťa. Slovné spojenie „pred narodením“ sa v Evanjeliu života prakticky nenachádza – má podobu „nenarodeného ľudského života“, „života ešte nenarode-ného človeka“, teda vyjadrení založených na domnelej faktickej aj morálnej samozrejmosti existencie života či človeka.

Úsilie o zmeny v legislatíve interrupcií kulminovalo v ostat-nom desaťročí – od pozmeňovacieho návrhu v novelizácii Ústavy SR cez podanie iniciované poslancami KDH na ústavný súd ohľa-dom neústavnosti tzv. interrupčného zákona 73/1986 Zb. po spor


o nesúhlas vyhlášky 74/1986 so zákonom 73/1986. Kým túto fázu politických sporov o reprodukciu a sexualitu charakterizuje spor o právny status embrya a plodu, v ďalšej fáze sa už argumentácia političiek, politikov a organizácií vystupujúcich proti legálnosti interrupcií zameriava na práva osôb pracujúcich v zdravotníctve a vzdelávacích inštitúciách (výhrada svedomia) a aj na kvalitu ži-vota žien.20

Na Slovensku sa nepodarilo to, čo sa v roku 1997 presadilo v Poľ-sku, a to potvrdiť právny status plodu a prisúdiť mu občianstvo. Poľský ústavný súd mal rozhodnúť o ústavnosti nového – interrup-cie povoľujúceho – interrupčného zákona z roku 1996 a o jeho ne-ústavnosti aj rozhodol. Interrupcie mali byť podľa ústavného súdu nelegálne v prvom rade na základe toho, že ochrana života sa vôbec nemôže stať predmetom parlamentnej diskusie. Ak sa ním stane, tak porušuje ústavné právo na ochranu ľudského života v každej fáze vývoja. V druhom rade má podľa ústavného súdu plod na zá-klade práva na život aj občianske a niektoré vlastnícke práva, ďalej právo na zdravie a nerušený vývoj. (Holc, 2004, s. 767 – 769) Podľa polito-logičky Janine P. Holc sa tak plod stal markerom demokratického a liberálneho poriadku transformujúcej sa spoločnosti, inými slo-vami, v rozhodnutí ústavného súdu išlo o niečo iné než len o inter-rupcie, išlo aj o legitimitu relatívne nového štátu. „Občan ako plod [the fetal citizen] je ‚najčistejším‘ občanom, lebo doňho možno vpísať praktiky, zámery, racionalitu ideálneho liberála a demokrata (ktoré sa ešte len majú realizovať).“ (Tamže, s. 758)

Pritom Deklarácia práv počatého dieťaťa, ktorú 1. júna 1999 pri príležitosti 10. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa prezento-valo konzorcium organizácií Spoločenstvo života, eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev rodín, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR a Spoločnosť priateľov detí z det-ských domovov – Úsmev ako dar, v mnohých bodoch zdieľa logiku argumentov poľského ústavného súdu. Okrem práva „na ochranu zdravia, najmä práv[a] na poskytovanie zdravotníckej starostlivos-ti a práv[a] byť pacientom“ (čl. 7) má „počaté dieťa“ „spôsobilosť na práva“ (čl. 10), tiež „právo na náhradu škody, v prípade ak mu bola spôsobená ujma na zdraví“ (čl. 11), „právo dediť“ (čl. 12), „byť obdarované“ (čl. 13) či „právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného“ (čl. 14; napr. na životné poistenie otca). (Brenčič, 1999, s. 5 – 6)


Časté a bežné stotožňovanie postojov k interrupciám, ktoré vychá-dzajú z učenia rímsko-katolíckej cirkvi, so spiatočníctvom, tmár-stvom, stredovekom treba konfrontovať s premenami a moderni-záciou (resp. guvernmentalizáciou) tohto diskurzu. Z pomerne neúspešného úsilia rámcovať problém reprodukcie a sexuality ako záležitosť zvažujúcu v prvom rade konštruované záujmy plodu sa jeho dôraz presúva na problém týkajúci sa najmä žien a kvality ich života. No aj v pozadí tohto rámca stojí napokon problém počatia. Presnejšie, modernizované východisko organizácií argumentujú-cich proti možnosti voľby by bolo možné sformulovať takto: Ak žena chápe akt počatia ako súčasť manželstva a ak počatiu nebráni ne-prirodzenými – rozumej antikoncepčnými – metódami, tak bude zdravá, spokojná a plodná. Takéto chápanie zdravia a kvality života žien je prítomné aj vo viacerých pripomienkach k národnému programu v roku 2007.

Manifestuje sa napríklad v symptomatickom spájaní konkrét-nych ochorení alebo znižovania kvality života v konkrétnych as-pektoch s príčinami väziacimi v opatreniach navrhovaných národ-ným programom. Podľa viacerých pripomienkujúcich subjektov je jedným z najproblematickejších opatrení v starostlivosti o sexu-álne a reprodukčné zdravie hormonálna antikoncepcia. Podľa Li-gy pár páru je príčinou neplodnosti (s. 60 – 61) a celkom určite má súvisieť s negatívnymi zmenami v sexuálnom živote žien a mužov od roku 1989 do roku 2005 (pokles spokojnosti so sexuálnym ži-votom, nárast počtu ochorení na syfilis a chlamýdiových infekcií, nárast promiskuity, nárast rozvodovosti a nárast podielu žien ako pacientok sexuológov; s. 62 – 63). Fórum kresťanských inštitúcií považuje hormonálnu antikoncepciu za príčinu znižovania libida žien, zvyšovania hladiny kortizolu (tzv. stresového hormónu) v kr-vi a upozorňuje aj na ďalšie nežiaduce účinky antikoncepcie. Spo-medzi všetkých negatívnych účinkov na zdravie žien vyčleňuje nie-koľko závažných chorôb a ich incidenciu medzi užívateľkami anti-koncepcie – tromboembóliu, karcinóm prsníka, infarkt myokardu, centrálne mozgové príhody, ďalej účinky na reprodukčné orgány – vaječníky a maternicu.21 Pripomienkujúci občan František No-ga argumentuje proti umelému prerušeniu tehotenstva zhoršením zdravotného stavu žien, ktoré je „dočasné, ovšem najčastejšie trva-lé s neskorými psychickými následkami, ktoré sú dokázané v štú-diách“ (s. 97). Autor má pravdepodobne na mysli tzv. postabortívny syndróm. Za karcinóm krčka maternice a pohlavne prenášané cho-


roby vraj môže „predčasný začiatok pohlavného života a striedanie sexuálnych partnerov“ (Liga pár páru, s. 60 – 61 pripomienok).

Z viacerých vyjadrení v pripomienkach je však zrejmé, že zdravie a dobrá kvalita života žien nie sú pre pripomienkujúce subjekty cieľom samy o sebe, ale vždy sú podriadené schopnosti žien rodiť deti. Fórum kresťanských inštitúcií sa napríklad pýta: „Ako chce-me, aby nám slovenské ženy užívali dlhodobo zdravie a privádzali zdra-vé deti na svet, keď budú mať zdravie poškodené výskytom týchto chorôb, alebo ktoré budú brať lieky na liečenie týchto chorôb?!“ (S. 73; zvýraz-nenie v origináli)

Z hľadiska možných spojení s ďalšími politickými aktérmi je významný aj diskurz odmietajúci medikalizáciu ženského tela. Pri-tom medikalizáciu ženského tela prvotne kritizovali feministické aktivistky. Jej odmietanie zo strany organizácií proti možnosti voľ-by možno označiť ako strategické prebratie či kooptáciu feministic-kého argumentu. Napríklad stanovisko Fóra kresťanských inštitú-cií vychádza z toho, že „plodnosť nie je choroba. Liekmi treba liečiť neplodnosť.“ (S. 71) Tvrdenie svojou štruktúrou pripomína presved-čenie organizácií obhajujúcich humanizáciu pôrodov o tom, že ani pôrod či tehotenstvo nie sú chorobou, a preto by mali byť otvorené napríklad aj väčšiemu zapojeniu pôrodných asistentiek.22

Hoci táto zmena nie je v rozprave o sexualite a reprodukcii roz-víjanej odporcami možnosti voľby jediná, predsa len možno sledo-vať posun od kriminalizácie žien k ich viktimizácii. Kým z návrhu zákona z roku 1992 alebo z návrhu na zmenu ústavy v roku 2001 by až na niekoľko indikácií vyplynula trestná zodpovednosť žien za podstúpenie interrupcie, pripomienky k národnému progra-mu v roku 2007 implicitne presúvajú zodpovednosť za zhoršenie zdravia a kvality života žien v dôsledku predmanželského sexu a užívania hormonálnej antikoncepcie zo žien na štátnych a mi-movládnych aktérov s permisívnymi postojmi voči sexualite a an-tikoncepcii. Ženy sa tak akoby ocitajú v pozícii obetí nesprávnych politík konkrétnych (a teda stíhateľných) aktérov – štátnych inšti-túcií, národných aj medzinárodných mimovládnych organizácií či farmaceutických firiem.

Pre porovnanie: Aj posun od kriminalizácie žien k ich viktimi-zácii môže mať rôzne významy a účinky a nereprodukuje sa rovna-ko. Zaujímavú premenu postojov rímsko-katolíckej cirkvi opísala sociologička Minna Salminen-Karlsson (2005) na príklade rímsko-katolíckej cirkvi vo Švédsku, ktorá neakceptovala kriminalizá-


ciu žien z encykliky Evanjelium života a v svojich dokumentoch sa od nej vzďaľuje. So skutočnosťou, že aj katolícke ženy podstupujú interrupciu, sa vyrovnala psychologizovaním. Ženy, ktoré podstú-pili interrupciu, mali podľa experta, psychológa spolupracujúceho s katolíckou cirkvou, trpieť tzv. postabortívnym syndrómom, a bo-li tak viktimizované. Cirkev využila viktimizáciu nato, aby samu seba ustanovila za prednostného poskytovateľa už nielen duchov-ného, ale aj psychologického poradenstva ženám. Tento druh vik-timizácie a následnej pomoci možným budúcim obetiam existuje aj na Slovensku. Od roku 2009 funguje Alexis, poradňa pre ženy a dievčatá, ktoré „čakajú nečakané dieťa“ (Alexis, 2011). Prevádzkuje ju občianske združenie Fórum života, ktoré dlhodobo vystupuje proti legálnosti interrupcií a možnosti voľby.

Rímsko-katolícka cirkev vo Švédsku však v roku 1998 postúpila ešte ďalej, keď v Odporúčaní pre pastoračnú činnosť pri rozhovoroch o in-terrupcii konštatuje, že „skúsenosť silne reštriktívnej legislatívy bola taká negatívna, že ju netreba opakovať. Vo Švédsku sú interrupcie le-gálne a nie je možné vrátiť beh času k staršej legislatíve.“ (Cit. podľa Sal-minen-Karlsson, 2005, s. 197) Príručka uprednostňuje pred starostlivosťou o spásu alebo odpustením hriechu uspokojenie psychických potrieb žien aj mužov v ich každodennom živote, „bez ohľadu na ich ko-nečné rozhodnutie“ (cit. podľa tamže, s. 196). Podľa Salminen-Karlsson „v švédskych katolíckych dokumentoch ženy nie sú len ‚nádobou‘ pre nenarodené dieťa, ale majú aj iné vlastnosti, ktoré ich umiestňu-jú do rozličných situácií v každodennom živote. Tradičná katolícka ideológia v zásade rozdielnej biologickej konštitúcie žien a mužov je v švédskych dokumentoch podstatne oslabená.“ (Tamže, s. 199) Autor-ka tvrdí, že tento prístup je pokusom katolíckej cirkvi udržať moc nad svojimi členkami a členmi tak, že „ich uistí o tom, že morálne stanovisko cirkvi je stále platné a že sa podľa neho v švédskej seku-lárnej spoločnosti dá žiť“ (tamže, s. 198). V porovnaní so Švédskom však náznaky takéhoto posunu v postojoch rímsko-katolíckej cirkvi a or-ganizácií proti možnosti voľby na Slovensku neexistujú.

2 . 2 St a r o s t l i v o s ť o r o d i n u

O krehkosti biopolitiky a polyvalentných možnostiach spojenia tiel s inštitúciami biopolitiky v pripomienkovaní národného prog-ramu svedčí konflikt medzi štátnou mocou, rodičovskými práva-


mi a právami dieťaťa najmä v oblasti sexuálnej výchovy. Národný program sa jej venuje najmä v bode 8.5 Sexuálne a reprodukčné zdravie mladistvých, kde konštatuje, že „[s]ituácia v oblasti sexuál-neho a reprodukčného zdravia mladistvých je výsledkom nedosta-točnej výchovy k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam na školách“. Preto sa má väčšina opatrení v tomto bode realizovať v školách.

Celá plejáda subjektov – od Ministerstva školstva SR cez organi-zácie Fórum života, Fórum kresťanských inštitúcií, Slovenská spo-ločnosť pre zodpovedné rodičovstvo až po Kanceláriu primátora hlavného mesta – sa obáva obmedzenia práva rodičov na výchovu detí.23 Niektoré subjekty citujú Ústavu SR: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ (Ústava SR, čl. 41, par. 44) Tam, kde národ-ný program prináša posilňovanie autonómie detí a mladých ľudí, napríklad zabezpečením prístupu k „dôverným a vysokokvalitným službám zdravotnej starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie mladistvých a dospievajúcich“, tieto organizácie nenástoja ani tak na primárnej zodpovednosti rodiny za výchovu v oblasti sexuálne-ho a reprodukčného zdravia detí a dospievajúcich, ale skôr na is-tom rodičovskom práve. Ak chcú vyňať sexuálnu výchovu a prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia detí a dospieva-júcich spod dohľadu štátu, nerobia to preto, aby ich umiestnili do rodiny. Moc rodičov vychovávať deti a spolurozhodovať naprík-lad o ich prístupe k interrupcii alebo hormonálnej antikoncepcii má byť odovzdaná ďalej – cirkevným inštitúciám. Teda ak by aj rodičia v tejto oblasti mohli svoje deti vychovávať, resp. mohli by spolurozhodovať o ich konaní, robili by tak len v medziach, ktoré im povoľuje detailná cirkevná doktrína o rodine. O tom, že práve problematika sexuálnej výchovy je dôležitým miestom pre vstup cirkvi do riadenia reprodukčného a sexuálneho zdravia, svedčí napríklad aj to, že Slovenská spoločnosť pre zodpovedné rodičov-stvo považuje časť 8.5 za „najnebezpečnejšiu časť dokumentu“ (Vy-

hodnotenie pripomienkového konania..., 2008, s. 67) a jej analýzu uvádza nadpi-som Ohrozenie mravnej výchovy mládeže.


2 . 3 St a r o s t l i v o s ť o n á r o d

Reprodukčné a sexuálne zdravie žien sa v pripomienkach organizá-cií, ktoré sú proti možnosti voľby, inštrumentalizuje a má sa pod-riadiť trojakému zákazu – žiadny sex pred manželstvom, žiadna antikoncepcia, žiadna interrupcia. K týmto zákazom sa pridáva aj ďalší – žiadne informácie o sexe pred manželstvom, o antikoncep-cii, o interrupciách. V pravom slova zmysle však tieto pripomienky ako zákazy pôsobiť nemajú, v skutočnosti majú posilňovať kapaci-ty – materiálne aj morálne – štátu či národa. Nadobúdajú podobu starostlivosti – o embryo, o ženy, o rodinu, o štát a o národ.

V tomto duchu z pozície starajúcich sa inštitúcií v mene Kon-ferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku vystupu-je Ján Ďačok. Vzniesol námietku, že výber inštitúcií oslovených na pripomienkovanie národného programu, medzi ktorými neboli predstavitelia registrovaných cirkví a náboženských spoločností, je ideologický. Osobitne pripomína neprizvanie reholí: „Rehole, kto-ré majú aj výchovné a vzdelávacie poslanie, žijú v slovenskom národe a pre slovenský národ už mnohé stáročia. Práve ony majú jednoznač-né a neporovnateľne väčšie morálne právo vyjadrovať sa k otázkam, ktoré súvisia s morálkou národa ako akákoľvek záujmová a profesij-ná skupina, organizácia či politická strana.“ (S. 51; zvýraznenie Ľ. K.)

Národ by sa mal formovať v zmysle morálnych predstáv, ale aj ako zdravá populácia. Niektoré pripomienkujúce subjekty chá-pu ženy, presnejšie plodné ženy, ako hlavný zdroj zdatnosti ná-roda. Fórum kresťanských inštitúcií konštatuje a vyzýva: „Podľa štatistiky Slovensko disponuje počtom 780 000 žien vo fertilnom veku (schopných porodiť dieťa). Pri takomto malom počte je skutočne nezodpovedným luxusom ohrozovať sexualitu, zdravie a plodnosť slovenských žien hormonálnymi antikoncepčnými prípravkami.“ (S. 74; zvýraznenie Ľ. K.) Pravdepodobne ten istý zdrojový dokument preformulovával aj zástupca Hnutia kresťanských rodín Jozef Lau-rinec: „Treba si teda položiť otázku, či nám ide o slovenský národ, alebo či ide iba o to, aby niekto mal ešte väčšie zisky. Pretože už máme len okolo 800 000 žien vo fertilnom veku, mali by sme ich zdravie chrániť, aby sme zachránili náš národ. Je preto veľmi nezod-povedné ohrozovať sexualitu, zdravie a plodnosť slovenských žien hor-monálnymi antikoncepčnými prípravkami.“ (S. 99; zvýraznenie Ľ. K.)

Uvedené pripomienky sú nacionalistické. Podľa odborníčok na medzinárodné vzťahy a nacionalizmus Sity Ranchod-Nilsson a Ma-


ry Ann Tétreault sa „v mysliach mnohých horlivých nacionalistov kontrola občianok zamieňa so sebaobranou. Ženy sú bojiskom aj korisťou nepriateľa, zároveň sa oslavujú ako výrobkyne a symboly národa.“ (2000, s. 15) Určite by sa v pripomienkach k národnému prog-ramu dalo nájsť mnoho ďalších príkladov rámcovania reprodukč-ného a sexuálneho zdravia nacionalizmom. Aspekt národa je však aj dôležitou súčasťou biopolitiky a biopolitického vládnutia. Keďže na tomto mieste neskúmam primárne kultúrne, etnické a symbolic-ké významy ženských a mužských tiel, ktoré by bolo nevyhnuté pre-skúmať preto, aby som mohla podať obraz nacionalizmu v národ-nom programe a v pripomienkovom konaní, ktoré ho sprevádzalo, považujem za vhodnejšie obrátiť sa práve na rámec biopolitiky.

Sociológ Nikolas Rose (2001) v súčasnosti rozlišuje tri aspekty biopolitiky – biopolitiku rizika, molekulárnu biopolitiku a etopo-litiku. V národnom programe a jeho pripomienkovaní možno iden-tifikovať najmä prvky biopolitiky rizika, no zároveň aj jej predchod-kyne prevládajúcej v Európe v prvej polovici 20. storočia – hygienic-ko-eugenickej biopolitiky. „Biopolitika prvej polovice 20. storočia, vo svojej neohygienickej aj eugenickej podobe, znamenala oveľa viac než to, že – bez ohľadu na rovnosť vo všetkom ostatnom – zdra-ví jednotlivci boli viac žiaduci než tí, čo boli nezdraví. Zdravie sa chápalo ako zdatnosť a bol to politicky dôležitý problém. Išlo totiž o zdatnosť národnej populácie ako celku, ktorá súťažila s ďalšími národnými populáciami. Zdatnosť populácie podliehala vonkaj-ším aj vnútorným ohrozeniam a bolo povinnosťou národných vlád mať sa na pozore pred hrozbami a prijímať také opatrenia, ktoré by zdatnosť národa zvyšovali pomocou politík formulovaných a na-riaďovaných štátom.“ (Tamže, s. 5) Práve toto chápanie biopolitiky by vysvetľovalo dôležitosť uvedených príkladov, v ktorých sa argumen-tuje počtom plodných žien. Ženy akoby mali produkovať životnú silu, ktorá by sa mohla postaviť iným životným silám – či už ako vojenská, pracovná alebo ďalšia rodiaca sila.

2 . 4 M e d z i hy g i e n i c ko - e u g e n i c ko u b i o p o l i t i ko u a b i o p o l i t i ko u r i z i k a

V biopolitike rizika24 však už podľa Roseho nejde o pripravenosť či nepripravenosť na boj medzi štátmi, jej úspech alebo neúspech sa meria ekonomickými ukazovateľmi alebo v morálnych dimenziách.


Medzinárodné porovnávanie slúži v biopolitike rizika ako „verejný dôkaz toho, do akej miery štáty zaviedli úspešné politiky v oblasti zdravia. Národné indikátory zdravia nemerajú zdatnosť populácie ako celku, fungujú ako súhrn zdravotného stavu jednotlivých obča-nov a občianok aj rodín.“ (Tamže, s. 5) Štát nie je výlučným poskyto-vateľom zdravotných služieb, je skôr tvorcom rámcov pre konanie iných inštitúcií a jednotlivcov a sám sa snaží zbaviť plnej zodpo-vednosti za svoje subjekty. To so sebou prináša aj starostlivosť jed-notlivcov a rodín o vlastné zdravie a tiež privatizáciu toho, čo bolo verejným statkom, na trhovo poskytovanú službu. (Tamže, s. 5 – 6)

Tento posun smerom k biopolitike rizika je viditeľný aj v národ-nom programe, napríklad v konzistentnom hovorení o „službách“ reprodukčného a sexuálneho zdravia (a nie výlučne o zdravotnej sta-rostlivosti) a v úsilí o autonomizáciu a rozhodovanie jednotlivcov. Bolo by však mylné prisúdiť znaky historicky staršej hygienicko-euge-nickej politiky jednej skupine pripomienkujúcich a znaky súčasnej biopolitiky rizika druhej skupine pripomienkujúcich či štátu. Všetci aktéri politického zápasu o sexuálne a reprodukčné práva na Sloven-sku – mimovládne organizácie argumentujúce proti možnosti voľby, mimovládne organizácie vychádzajúce z chápania sexuálnych a re-produkčných práv ako ľudských práv, predstavitelia rímsko-katolíc-kej cirkvi, štátne inštitúcie, profesijné organizácie – vo svojich straté-giách využívajú predstavy a argumenty vychádzajúce tak z hygienic-ko-eugenickej biopolitiky, ako aj z biopolitiky rizika. Napríklad:

V móde hygienicko-eugenickej politiky

l koná štát (zastúpený navrhovateľom národného programu – Ministerstvom zdravotníctva SR), keď— v návrhu Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčné-

ho zdravia (2007), časť 8.8 Prevencia a manažment neplodnosti argumentuje za širší prístup k asistovanej reprodukcie tým, že „páry s vysokoškolským a vyšším stredoškolským vzdelaním“, ktoré tvoria „80 % párov uchádzajúcich sa o tento výkon“, „sú zárukou kvalitnej populácie detí“ (s. 19);

— stanovuje, že „prioritu majú najmä tie preventívne opatrenia, ktoré sú orientované na veľké skupiny obyvateľstva“ (s. 8);

l koná Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Sloven-sku, keď za „vážne problémy Slovenska“ nerozlíšene považuje „negatívny demografický vývoj, predčasný a predmanželský se-xuálny život, promiskuit[u], prostitúci[u], šírenie pohlavných


chorôb, vrátane AIDS, a pod.“ (Vyhodnotenie pripomienkového konania..., 2008, s. 52);

l koná Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Sloven-sku, keď návrh národného programu hodnotí ako zameraný „proti poslaniu zdravej a usporiadanej rodiny“, z čoho má vyplý-vať to, že národný program má „výrazne protislovenský a proti-národný charakter“ (tamže, s. 52);

l koná Hnutie kresťanských rodín a Fórum kresťanských inštitú-cií, keď ženy vo fertilnom veku chcú chrániť preto, „aby sme za-chránili náš národ“ (tamže, s. 99);

l koná Konferencia biskupov Slovenska, keď tvrdí, že návrh ná-rodného programu je „fakticky namierený proti záujmom súčas-ných obyvateľov SR, ako aj proti záujmom budúcich generácií“ (Ton-dra, 2008, s. 1; zvýraznenie Ľ. K.).

V móde biopolitiky rizika

l koná štát (zastúpený navrhovateľom národného programu – Ministerstvom zdravotníctva SR), keď— je jeho cieľom zlepšenie „monitoringu“ (sexuálne prenosných

infekcií), „kontroly“ (sexuálne prenosných infekcií), „preven-cie“ (onkologických ochorení, domáceho násilia, sexuálneho zneužívania, obchodovania so ženami), „manažmentu“ (do-máceho násilia, sexuálneho zneužívania) (Národný program ochrany

sexuálneho a reprodukčného zdravia: 10430-1/2008 – OZS, 2008, s. 1);— je jeho cieľom „maximálny potenciál zdravia a kvality života pre

všetkých obyvateľov Slovenskej republiky“ (tamže, s. 1; zvýraznenie Ľ. K.);— jeden z princípov tvorby národného programu znie: „Zdravie

je základným ľudským právom. Každý má právo na najvyšší štandard mentálneho a fyzického zdravia.“ (tamže, s. 8; zvýraznenie Ľ. K.), čo implikuje, že „oprávnenie byrokracie nevyplýva z etic-kých nárokov, ale vychádza z poskytovania služieb a posudzu-je sa na základe schopnosti podávať výsledky“ (Rose, 1999, s. 151);

— nabáda k tomu, že „pri formovaní zdravotných služieb je po-trebné zvýšiť aktívnu účasť jednotlivcov, skupín, inštitúcií a organi-zácií“ (Národný program..., s. 8; zvýraznenie Ľ. K.), teda nie je to len štát, kto by mal konať a na jednotlivcov, skupiny, inštitúcie, orga-nizácie vplývať zhora;

— stanovuje ekonomické mantinely svojej činnosti v tom, že „aktivity musia vychádzať z princípov ‚nákladovej efektívnos-ti‘ a majú byť ‚trvalo udržateľné‘ aj v budúcnosti“ (s. 8);


— vyberá rómsku populáciu žijúcu v Košickom a Prešovskom kraji ako tú, ktorá pravdepodobne nenavštevuje dostatočne často prenatálne poradne, v dôsledku čoho je v uvedených krajoch zvýšená antenatálna mortalita a na túto časť populá-cie potom zameriava programy komunitnej práce (s. 12 – 13);

— chce informovať a vzdelávať občianky a občanov „o možnos-tiach prevencie nádorov pohlavných orgánov a prsnej žľazy“ a zároveň formovať ich vzťahy s chorým partnerom či part-nerkou, keď chce „zvýšiť zdravotné uvedomenie žien a mu-žov ako pomáhať svojim partnerom s nádorovým ochore-ním pohlavných orgánov alebo rakovinou prsníka“ (s. 18 – 19) – teda podporuje istý typ vzťahu žien a mužov k sebe samým (por. Lemke, 2010);

l koná Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, keď pô-rodnú asistentku považuje za „kľúčovú postavu v pomoci mat-kám identifikovať zdroje rizík, rizikového správania a možnosti hľadania dobrovoľníckej podpory v okolí alebo komunite“ (Vyhod-

notenie pripomienkového konania..., 2008, s. 44);l konajú organizácie Možnosť voľby, Občan a demokracia, Po-

radňa pre občianske a ľudské práva, keď po analýze právneho stavu v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia očakávajú od právnej úpravy začlenenie princípov týkajúcich sa „vzťahu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pacientky/pacienta pri poskytovaní služieb týkajúcich sa sexuálneho a reprodukčného zdravia: informované rozhodovanie, slobodné rozhodovanie, sú-kromie, dôvernosť, kompetentné poskytovanie služieb, bezpeč-nosť a efektívnosť výrobkov, právo na rovnosť a na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona“ (Lamačková – Debreceniová – Durbáková, 2007, s. 3);

l koná Liga pár páru, keď sa medzi prostriedky plánovaného ro-dičovstva snaží zaradiť prirodzenú reguláciu počatia v podobe symptotermálnej metódy, Billingsovej ovulačnej metódy alebo Creigh tonského modelu sledovania plodnosti (Vyhodnotenie pripomien-

kového konania..., s. 62), ktoré prostredníctvom ustanovovania indivi-duálnej telesnej praxe uvádzajú jednotlivkyňu do špecifického vzťahu so samou sebou.

V politickom procese prerokovávania a pripomienkovania Národ-ného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (2007) sa prehrávalo polarizované rozdelenie zástupcov a zástupkýň verej-


nosti z mimovládnych organizácií, ktoré na jednej strane vychádza-jú z istej interpretácie učenia rímsko-katolíckej cirkvi a na strane druhej vychádzajú z chápania sexuálnych a reprodukčných práv a zdravia ako ľudských práv25. Proces pripomienkovania ich však nepostavil do plne antagonizujúcich pozícií – títo aj ďalší aktéri (cirkvi, profesijné združenia) participovali na dokumente biopoli-tiky štátu, ktorého dikcii sa do rôznej miery prispôsobili a strate-gicky ju použili na obhajobu svojich záujmov. Dôležitým záverom z tejto časti skúmania je, že napriek deklarovaným aj manifestova-ným rozporom medzi jednotlivými účastníkmi pripomienkového konania ich aj tak zjednocuje rámec biopolitiky štátu.

V nasledujúcej časti ukazujem, že tento rámec neurčuje cha-rakter politiky jednotlivých aktérov bezo zvyšku. Významnú rolu v ňom zohráva aj politický proces predstavovaný ako deliberácia a participácia. Ako však už pri podrobnejšej rekapitulácii politic-kého procesu súvisiaceho s prerokúvaním národného programu uvidíme, pri radikálnom antagonizovaní politických aktérov a aj pri uplatňovaní výnimky pre ďalších politických aktérov nie je účasť verejnosti na pripomienkovom konaní účinným politickým konaním a politický proces končí patom. V takejto situácii sa ot-vára otázka, aké sú iné možnosti politiky ba dokonca, či nie je iná politika nevyhnutná.

3 d e m o k r a t i c k á p a r t i c i p á c i a a d e l i b e r á c i a ?

3 .1 re k a p i t u l á c i a

Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (2007) na medzirezortné pripomienkové konanie predložil vtedajší minis-ter zdravotníctva Ivan Valentovič 29. novembra 2007 a materiál za-slal 99 povinne aj nepovinne pripomienkujúcim subjektom. Počas skráteného pripomienkového konania, ktoré trvalo 10 pracovných dní, pripomienky predložilo 39 subjektov. Z nich 10 bolo štátnych inštitúcií a predstaviteľov, 4 profesijné združenia, 2 zdravotné pois-ťovne, 2 samosprávne inštitúcie, 10 mimovládnych organizácií ale-bo ich konzorcií a 1 občan.26 Keďže okrem zástupcov zdravotných poisťovní vzniesli všetky ostatné typy pripomienkujúcich subjek-


tov voči návrhu národného programu zásadné pripomienky, ko-nali sa v priebehu januára a februára 2008 tri rozporové konania. Počas nich sa odstránilo 62 pripomienok, ale 173 pripomienok sa neodstránilo, t. j. výsledkom rokovaní bolo pretrvávanie rozporu s jedným profesijným združením (Konferencia vyšších rehoľných predstavených), jednou samosprávnou inštitúciou (Kancelária pri-mátora hlavného mesta), šiestimi mimovládnymi organizáciami (Liga pár páru, Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné ro-dičovstvo, Fórum kresťanských inštitúcií, Fórum života a 177 ob-čanov Púchova, Hnutie kresťanských rodín, Ženy ženám) a jednou vládnou inštitúciou (Ministerstvo školstva SR). 26. marca 2008 – mesiac po poslednom rozporovom konaní (s Ministerstvom škol-stva SR) – vláda rokovanie o národnom programe prerušila (Materiál

programu rokovania, 2008). 27. marca 2008 tri ľudskoprávne organizácie, ktoré sa zúčastnili pripomienkového konania (Možnosť voľby, Ob-čan a demokracia, Poradňa pre občianske a ľudské práva) vládu vyzvali, aby národný program prijala (Ľudskoprávne organizácie vyzývajú vlá-

du..., 2008). Zároveň vyzývali predsedu vlády a ministra zdravotníctva k prijatiu národného programu v otvorenom liste občianske zdru-ženia Možnosť voľby a Záujmové združenie žien ASPEKT, ku kto-rému sa pridávali ďalšie organizácie a jednotlivci (Otvorený list..., 2008).

Paralelne s týmto procesom však prebiehala aj komunikácia medzi najvyšším zástupcom rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku – Konferenciou biskupov Slovenska (ďalej aj KBS) – a vládnymi predstaviteľmi. V období skráteného pripomienkového konania určeného na pripomienkovanie národného programu 13. decem-bra 2007 predseda KBS František Tondra zaslal členom vlády list, v ktorom ich žiada o stiahnutie národného programu z rokovania vlády. No s Konferenciou biskupov Slovenska sa minister zdravot-níctva Ivan Valentovič stretol až potom, ako bolo 31. marca 2008 rokovanie o národnom programe vládou prerušené (Minister zdravotníc-

tva rokoval..., 2008). Na tomto stretnutí predložil predseda KBS Franti-šek Tondra ministrovi zdravotníctva Zásadné pripomienky KBS k Ná-rodnému programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (2008).

Dlhotrvajúce „ticho“ (Pietruchová, 2008) narušilo 2. novembra 2008 rokovanie predsedu vlády Roberta Fica a ministra kultúry Mare-ka Maďariča s predstaviteľmi Konferencie biskupov Slovenska, o. i. s biskupom Františkom Tondrom. Na stretnutí sa dohodli na definitívnom stiahnutí existujúceho návrhu národného prog-ramu a vypracovaní nového návrhu (Bariak, 2008; Spoločné komuniké...,


2008). 2. decembra 2008 predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR na medzirezortné pripomienkovanie návrh na zrušenie úlohy vlá-dy vypracovať Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia a návrh na vypracovanie Národného programu starostlivosti o ženu a matku. Hoci napríklad niektoré z organizácií, ktoré pri-pomienkovali predošlý návrh národného programu, spolu s ďalší-mi ľudskoprávnymi organizáciami argumentovali pripomienkou za prijatie existujúceho národného programu a proti vypracovaniu nového Národného programu starostlivosti o ženu a matku (Pripomienka

k návrhu Ministerstva zdravotníctva SR..., 2008), 21. januára 2009 vláda defini-tívne vyradila Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia z plánu vlády.

14. mája 2009 sa do medzirezortného pripomienkového kona-nia dostal nový návrh pod gesciou nového ministra zdravotníctva Richarda Rašiho tej istej vlády – Národný program starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie v Slovenskej republike (2009). Aj napriek skončeniu pripomienkového konania však nebol mate-riál predložený ďalej na rokovanie vlády. Pripomienky k materiálu predložili mimovládne organizácie pripomienkujúce už národný program z roku 2007 – Liga pár páru, Fórum života, Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, spoločne Mož-nosť voľby, Občan a demokracia, Poradňa pre občianske a ľudské práva a Queer Leaders Forum, ale aj ďalšie organizácie – Centrum pre bioetickú reformu a Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Okrem všeobecných a konkrétnych pripomienok k obsahu nového národného programu tematizujú aj problémy dovtedajšieho poli-tického procesu a vyjadrujú sa k možnosti či skôr nemožnosti exis-tencie takéhoto programu v budúcnosti. O stiahnutie z rokovania požiadala ministra zdravotníctva aj opozičná strana Kresťansko-demokratické hnutie.

3 . 2 i d e á l p r i p o m i e n ko v é h o ko n a n i a

Čo táto anabáza či byrokratická stopa národného programu zna-mená, čo možno vyčítať z tohto nezáživného radenia dátumov, ľu-dí, organizácií? Sú to predovšetkým dva závery: Po prvé, priebeh pripomienkového konania nezodpovedal jeho zamýšľanej podobe definovanej v Legislatívnych pravidlách vlády. Po druhé, pripomienko-vé konanie nebolo jediným fórom, na ktorom sa o uvedenej poli-


tike rokovalo. Podľa môjho názoru oba závery spochybňujú legiti-mitu realizovaného politického procesu a jeho výsledky.

Podľa Legislatívnych pravidiel vlády je pripomienkou „v určenej lehote uplatnený a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu zákona. Pripomienkou možno navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvod-ného textu.“ (2010, čl. 14) Hoci toto je preferovaný spôsob predklada-nia pripomienok, ako pripomienky sa akceptujú aj „odôvodnené návrhy, predmetom ktorých nie je navrhnutie nového textu ale-bo odporučenie úpravy textu, avšak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedos-tatkov navrhovaného textu“ (tamže).

Podrobnejšie preskúmanie pripomienok Konferencie vyšších re-hoľných predstavených na Slovensku, Konferencie vyšších predsta-vených ženských reholí na Slovensku, Slovenskej spoločnosti pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, Združenia mariánskej mládeže, Hnutia kresťanských rodín, združenia Ženy ženám, Kancelárie primátora hlavného mesta a čiastočne aj pripomienok Fóra života ukáže, že nevyužívajú možnosť text národného programu konkrét-ne upraviť, navrhnúť vypustenie častí textu alebo vloženie nového textu atď. V niektorých prípadoch národný program skôr hodno-tia, výhrady voči nemu formulujú v podobe výčitiek, obviňujú ho z predpojatosti a ignorujú sekulárnu identitu štátneho celku, kto-rého dokumentom má byť.27 Vo viacerých prípadoch ústia jednot-livé komentáre do úplného odmietnutia návrhu národného prog-ramu – možno dodať, že v takmer identických formuláciách.28

Pripomienkujúce organizácie tvrdia, že predkladanému do-kumentu chýba nestrannosť, transparentnosť a odbornosť či ve-deckosť.29 Za národným programom tušia skryté záujmy, ktoré majú byť v opozícii voči záujmom občianok a občanov. V pripo-mienkach sú prítomné obavy o celistvosť štátu, stratu suverenity, podľahnutie vonkajším aj vnútorným tlakom. Napríklad za pri-pomienkou Slovenskej spoločnosti pre rodinu a zodpovedné ro-dičovstvo: „Kto teda vlastne bude profitovať z NPOSRZ? Sú to farmaceutické firmy, podnikatelia v oblasti umelého oplodnenia, IPPF30 a jej pobočky. Štát prostredníctvom NPOSRZ im robí ne-platenú reklamu,“ (Vyhodnotenie pripomienkového konania..., 2008, s. 67) je oba-va z toho, že štát a jeho záujmy sa stali nástrojom v rukách zis-kuchtivých firiem (farmaceutický priemysel, umelé oplodnenie) a nadnárodných organizácií (IPPF – Medzinárodná federácia


pre plánované rodičovstvo). Tá istá organizácia sa výslovne obá-va „ohrozeni[a] národnej suverenity“, lebo podľa nej väčšina od-porúčaní a definícií národného programu „vychádza z dielne IPPF (International Planned Parenthood Federation), čo je medzi-národná mimovládna organizácia, ktorá sa nezodpovedá nikomu. Teda NPOSRZ sleduje nie záujmy SR, ale záujmy IPPF, ktoré bude aj interpretom NPOSRZ. Ako keby Slovensko nebolo samostatným štátom, ale podriadeným subjektom IPPF. To samozrejme je neprí-pustné.“ (S. 65) Fórum života dokonca tvrdí, že „materiál sa netvoril na MZ SR, ale skôr v prostredí farmaceutických firiem“ (s. 96).

Relevantnosť pripomienkového konania k návrhu národného programu je zároveň spochybňovaná súbežným individuálnym ko-naním zástupcov rímsko-katolíckej cirkvi v Konferencii biskupov Slovenska. Potom, čo v decembri 2007 Konferencia biskupov Sloven-ska namiesto participácie na pripomienkovom konaní a adresovania svojich pripomienok Ministerstvu zdravotníctva SR zaslala svoje výhrady voči národnému programu priamo členom vlády a dožado-vala sa aj osobitného stretnutia, svoje námietky označila názvom: Zásadné pripomienky KBS k Národnému programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (Tondra, 2008). V takomto znení ich ministrovi zdravotníctva prvýkrát predložila 31. marca 2008, t. j. približne tri mesiace po ukončení medzirezortného pripomienkového konania.

Hoci na začiatku roku 2008 predseda vlády Robert Fico odmie-tal zľaviť zo sekulárnych princípov národného programu v pros-pech spokojnosti rímsko-katolíckej cirkvi a organizácií argumen-tujúcich proti možnosti voľby, na jeseň toho istého roku sa požia-davkám predstaviteľov rímsko-katolíckej cirkvi celkom prispôsobil stiahnutím národného programu z legislatívneho procesu.

3 . 3 V z ť a h š t á t u a c i r k v i

Vzájomné prestupovanie a posilňovanie, vzájomná legitimizácia pripomienok organizácií proti možnosti voľby na jednej strane a predstaviteľov rímsko-katolíckej cirkvi na druhej strane a tiež výnimočné postavenie predstaviteľov rímsko-katolíckej cirkvi v ko-munikácii s vládnymi predstaviteľmi kladie otázku postavenia cir-kvi a náboženstva v spoločnosti.

Kým niektorí sociológovia a politológovia (Miroslav Kollár, Mi-roslav Kusý) tvrdia, že vplyv cirkvi, konkrétne rímsko-katolíckej


cirkvi, na Slovensku v porevolučnom období stagnuje alebo klesá (Krčmárik, 2008), sociológ Miroslav Tížik (2005) tvrdí opak. Vychádza-júc z porovnania s historickými modelmi právnej regulácie nábo-ženského života v Spojených štátoch amerických a vo Francúzsku umiestňuje Slovensko medzi štáty s existujúcou štátnou cirkvou. Podľa Tížika na Slovensku „postupne došlo v priebehu deväťde-siatych rokov aj na základe prijímania množstva nových legisla-tívnych opatrení k posunu od smerovania k ideovo a nábožensky pluralizujúcej sa spoločnosti k rechristianizujúcej sa spoločnosti. Cirkvi (...) [n]evedeli (...), ako definovať svoje miesto v ‚relativizme‘, čo znamená v pluralite. Na vzniknutú situáciu nereagovali jej ak-ceptovaním, ale začali si chrániť svoje novonadobudnuté pozície aj obmedzovaním plurality.“ (Tamže, s. 8) Náboženskej pluralite kladú prekážky predovšetkým sťažené podmienky registrácie cirkví zme-nené zákonom č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.31 Vplyv rímsko-katolíckej cirkvi sa však podľa Tíži-ka začal posilňovať po nástupe novej vlády v roku 1998 zloženej z koalície Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozume-nia a vedenej Mikulášom Dzurindom. Počas jej vládnutia, 30. no-vembra 2000, bola podpísaná Základná zmluva medzi SR a Svä-tou stolicou (tzv. vatikánska zmluva). Hoci štát následne podpísal zmluvy aj s jedenástimi registrovanými cirkvami, privilégiá a pole pôsobnosti rímsko-katolíckej cirkvi zostávajú dominantné. Aj keď spoločnosť na Slovensku by sa mohla označiť ako „sekulárna s ka-tolíckou kultúrou a konfesionálnym modelom náboženského ži-vota, ktorý je naklonený skupinám organizovaným a inštituciona-lizovaným podľa modelu tradičných cirkví“ (tamže, s. 16), Slovenská republika sekulárnym štátom nie je. Podľa Tížika totiž na Sloven-sku prebiehajú dva súbežné procesy – desekularizácia (rast dekla-ratívnej prináležitosti k cirkvám) a delaicizácia („oslabovanie mo-ci štátu pri súčasnom posilňovaní moci cirkvi nad spoločnosťou“ /tamže/).


4 M o ž n o s ť v o ľ by

„[U]ž v deň generálneho štrajku 27. novembra 1989 som šla štraj-kovať do areálu Slovenskej akadémie vied na Patrónku, keďže som tam vtedy bola na ašpirantúre. Nejaký fyzik tam v rámci rečnenia pri príležitosti toho štrajku začal rozprávať o zákaze interrupcie. A ako som tam stála s tým veľkým bruchom v 5. mesiaci, tak som naňho začala kričať, že čo si to dovoľuje, a do toho veľkého emocio - nálneho zážitku novembrovej súdržnosti vtrhla pochybnosť, kto-rú som ešte vtedy nedokázala pomenovať, len som cítila obrovské pobúrenie, čo sa do toho mieša.“ (Jana Cviková in Okrúhly stôl začiatočníčok, 2009, s. 56)

November 1989 považujeme za začiatok novodobej politiky, no- vého usporiadania spoločenských vzťahov na Slovensku aj „vy-pracovani[a] symbolického systému zohľadňujúceho nový ‚pocit spoločenstva‘“ (Krapfl, 2009, s. 59). Ako možno čítať zo spomienky Ja ny Cvikovej, v tomto takmer posvätnom časopriestore sa pre jednotlivcov a jednotlivkyne objavovali trhliny, ktoré poukazovali na možnosti jeho rozdelenia. Podobne, ako Cviková v roku 1989 reagovala na názor vyslovený na verejnom zhromaždení počas ge-nerálneho štrajku, zase v roku 2001 mnoho žien a mužov reago-valo proti návrhu Kresťansko-demokratického hnutia na zmenu Ústavy SR (čl. 15), ktorý mal viesť k zavedeniu reštriktívnej zákonnej úpravy interrupcií.

Hoci samotné telá žien vo verejnom priestore na demonštrá-ciách prítomné neboli, ich stopou v ňom boli listy a e-maily, ktoré prichádzali na podporu prvého vyhlásenia Iniciatívy za možnosť voľby 5. februára 2001 aj jej druhého vyhlásenia z 19. februára 2001.32 Samotná iniciatíva a jej prvé vyhlásenie vznikli 5. februára 2001 na podujatí zorganizovanom ASPEKTOM v Goetheho inšti-túte v Bratislave, ktoré sa malo pôvodne venovať celkom inej téme – postaveniu žien a Európskej únii. Namiesto toho sa „[ú]častníčky a účastníci stretnutia (...) podieľali na sformulovaní prvého spoloč-ného vyhlásenia. Popoludní sa konala prvá tlačová konferencia Ini-ciatívy za možnosť voľby.“ (Iniciatíva za možnosť voľby, 2001, s. 102)

Samotnému momentu vzniku predchádzala spolupráca medzi Janou Cvikovou a Janou Juráňovou z ASPEKTU a Oľgou Pietru-chovou, neskôr predsedníčkou strešnej organizácie Možnosť voľ-by, vtedy členkou parlamentnej Strany občianskeho porozumenia.


(Okrúhly stôl začiatočníčok, 2009, s. 70 – 72) Pietruchová, ktorá bola zapisova-teľkou na koaličnej rade, na základe nespokojnosti s inštrumenta-lizáciou práva žien na umelé prerušenie tehotenstva a s politikár-čením s ním počas vyjednávaní medzi stranami vládnej koalície v roku 2000, nadviazala kontakt s ASPEKTOM.33

Práca jednotlivkýň po vzniku Iniciatívy možnosti voľby sa orientovala na komunikáciu s poslankyňami a poslancami, ktorí mali rokovať a hlasovať o novelizácii ústavy.34 Zástupkyne Inicia-tívy za možnosť voľby zároveň orientovali svoje aktivity aj na ši-rokú verejnosť, keď občianky a občanov vyzvali na podporu ini-ciatívy. Od vydania prvého vyhlásenia 5. februára 2001 do vydania druhého vyhlásenia 19. februára 2001 „svojím podpisom Iniciatívu podporilo vyše tisíc občianok a občanov“ (Iniciatíva za možnosť voľby, 2001, s. 104).35

Prvé vyhlásenie iniciatívy reagovalo na zamýšľané zmeny Ústa-vy SR, a preto v prvom rade podporovalo platné znenie čl. 15, od-sek 1 Ústavy SR: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Uvádza aj možné negatívne dôsledky ilegalizovania interrupcií a poukazuje na výrazne klesajúci počet interrupcií v ostatných desiatich rokoch. Vyhlásenie zdôrazňuje inkluzívnosť platného znenia ústavy: „Súčasné znenie Ústavy SR je dostatočne široké a dáva priestor na ochranu života v súlade so svedomím, zodpovednosťou a presvedčením a možnosťou rozho-dovania každého indivídua.“ (Iniciatíva za možnosť voľby, 2001, s. 103)

Druhé vyhlásenie iniciatívy sa na ovplyvnenie parlamentného hlasovania o novele ústavy neorientuje. Konfrontuje sa predovšet-kým s prítomnosťou témy „reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv“ vo verejnom diskurze, kritizuje moralizáciu problému v po-litike a apelatívne prehovára k širokej verejnosti: „Závisí aj od nás, akú podobu bude mať ďalšia verejná diskusia o tejto téme.“ (Tamže, s. 104)

Množstvo zverejnených a nezverejnených vyjadrení podporova-teliek a podporovateľov Iniciatívy za možnosť voľby a aj slová nie-ktorých verejne známych žien v médiách dokladajú, že vyjadrenie svojho postoja a nespokojnosti s konaním politikov bolo pre veľa žien (a napokon aj mužov), dôležité.36 Druhé vyhlásenie ich k pro-dukcii diskurzu o právach žien ďalej nabádalo: „Je veľmi dôležité, aby si občania a občianky nenechávali svoje rozhorčenie a názory pre seba, ale podľa svojich možností ich vyslovovali aj verejne.“ (Tamže, s. 104)


Podľa Jany Cvikovej „to bola prvá masová reakcia na Slovensku“ (Okrúhly stôl začiatočníčok, 2009, s. 71), teda prvá masová reakcia týkajúca sa ľudských práv žien. Ako som uviedla, súčasťou Iniciatívy za mož-nosť voľby však neboli verejné zhromaždenia, pochody, demon-štrácie, teda fyzické združovanie sa ľudí vo verejnom priestore. Okrem vystupovania zástupkýň iniciatívy v médiách, ich komuni-kácie s politikmi a političkami a ich tvorivej a strategickej politic-kej práce odohrávajúcej sa vo vnútri zoskupenia okolo iniciatívy, je podľa môjho názoru podstatnou časťou obsahu Iniciatívy za mož-nosť voľby práve produkcia diskurzu, t. j. množstvo vyjadrení žien a mužov, ktoré na adresu iniciatívy (do sídla ASPEKTU) prišlo spo-lu s jej menovitou podporou.

Oľga Pietruchová a Jana Cviková uvádzajú anekdotický príbeh o vnímaní ich ženskej prítomnosti v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky politikom: „OP [Oľga Pietruchová]: (...) Pa-mätáš sa, keď sme boli v reštaurácii Parlamentke, prišiel tam Fran-tišek Mikloško a spýtal sa: ‚Čo tu máte MDŽ?‘“ / JAC [Jana Cvi-ková]: Bolo nás tam asi päť žien a on – čo tu máte MDŽ? Objaví sa päť žien spolu v blízkosti parlamentu a to už je akože na MDŽ, lebo ináč tam nemajú čo robiť. To bolo neskutočné.“ (Okrúhly stôl za-

čiatočníčok, 2009, s. 71 – 72) Dlhoročný poslanec Kresťansko-demokratic-kého hnutia a bývalý disident František Mikloško si určite vedel predstaviť verejné stretnutie viacerých žien, hoci prirovnaním toh-to stretnutia k oslavám Medzinárodného dňa žien ho posmešne degradoval na úroveň spektáklu masovo organizovaného – a pre-to nelegitímneho – ženského hnutia z obdobia pred rokom 1989. V tejto drobnej príhode však dochádza k zaujímavej hre reprezen-tácie, presnejšie k metonymickému zastupovaniu celku časťou: Päť žien fyzicky prítomných v politických priestoroch zázemia par-lamentu, žien, o ktorých už Mikloško vie, že sú jeho politickými protivníčkami, nereprezentuje vlastne len samo seba. V(o) (vystra-šenom) pohľade politika stelesňujú absentujúcu a zároveň rastúcu masu žien, ktoré sú predmetom politiky KDH, no zároveň sú z nej ako nesúhlasiace a hovoriace subjekty vylúčené.

Z retrospektívnych aj vtedajších vyjadrení zástupkýň iniciatívy je zrejmé uvážlivé manévrovanie medzi artikulovaním vlastného politického postoja ako afirmácie („za“) alebo antagonizovania („proti“) a aj nevôľa identifikovať sa ako protivníčky a situovať sa do jedného pólu schémy vopred pripravenej zo zápasu o repro-dukčné práva v USA a západnej Európe (pro life alebo pro choi-


ce).37 Ako však hovoria aktérky týchto udalostí, v skutočnosti sa nedalo zabrániť tomu, aby nebola dvom zreteľne súperiacim stra-nám prisúdená krajná pozícia, a to napriek tomu, že sa aktérky iniciatívy o odmietnutie takejto krajnej pozície vedome a aktívne usilovali; súčasťou ich úsilia bolo napríklad aj rýchle vydanie pub-likácie Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti (Cviková – Juráňová /ed./, 2001).

Podľa môjho názoru však v politickom zápase o neschválenie novely Ústavy SR v takom znení, ktoré by ilegalizovalo interrup-cie, netreba prisudzovať najväčší význam samotnému faktu zápasu dvoch nesúhlasiacich strán. Z pohľadu genealógie žien ako politic-kého subjektu je oveľa závažnejšie vytvorenie Iniciatívy za možnosť voľby ako verejného diskurzívneho priestoru, ktorý dal vzniknúť politickému subjektu v rozprave. Tento subjekt v rozprave mal dvojakú podobu: Jednak sa formoval ako zoznam – mien signatá-rok a signatárov vyhlásenia Iniciatívy za možnosť voľby, zároveň však vznikal ako súbor výpovedí – listov, e-mailov, ktoré prichádza-li na adresu iniciatívy. Zbiehali sa v jednom mieste, a preto v mo-mente vypovedania neboli súčasťou diskurzívneho priestoru tvo-reného množstvom ďalších výpovedí. To, čo artikulovali ako spo-ločné, sa vytváralo predovšetkým na webovej stránke iniciatívy, kde zástupkyne iniciatívy výber z listov a e-mailov uverejňovali, ako aj vo výbere z týchto príspevkov v publikácii Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti (Cviková – Juráňová /ed./, 2001).

5 d i s t r i b ú c i a v n í m a t e ľ n é h o a m o ž n o s t i s u bj e k t i v á c i e

Predstavila som dva spôsoby politizovania sexuálnych a repro-dukčných práv žien – oboch týchto politizácií sa zúčastňovali aj politické aktérky, ktoré svoje východiská a konanie samy označujú ako feministické. Kým politický proces sprevádzajúci neschválenie Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (2007) a jeho ďalších prepracovaní podľa môjho názoru ukazuje jeden – pritom dominantný – spôsob robenia politiky ako biopolitiky, skôr zriedkavo ako často možno rozoznať aj také robenie politiky, ktoré sa určeniu v biopolitickom rámci vymyká. Ako jeho príklad uvádzam činnosť Iniciatívy za možnosť voľby v roku 2001.


K rozlíšeniu týchto dvoch prípadov a prostredníctvom nich aj dvoch vrstiev toho, čo sa považuje za politické, by sme sa mohli pri-blížiť ešte inak. Podľa Jacquesa Rancièra sa oblasť, ktorú konvenč-ne nazývame politika, roztvára na dve časti – políciu a politiku. Po-lícia, resp. policajná logika, je jednou logikou ľudského spolužitia, v ktorej existujú vždy konkrétne „časti spoločnosti – spoločenské väčšiny a menšiny, socioprofesné kategórie, záujmové skupiny, ko-munity atď.“ (1999, s. 14; zvýraznenie v origináli). V ich spolužití sa ráta s tým, že budú pre seba navzájom partnermi a že módom ich ko-munikácie bude konsenzus. Keď takéto časti spoločnosti sčítame, výsledkom bude suma, celok spoločnosti bez akýchkoľvek medzier či švov. Polícia tu teda nemá význam represívneho aparátu, ale je akoby spoločnosťou v jej úplnosti, celosti. Časti, ktoré sa tu sčí-tavajú, sú aktuálne existujúce skupiny ľudí či funkčne definované časti spoločnosti (Rancière, 2001, s. 36). Spoločnosť sa skladá zo sku-pín „pripútaných ku konkrétnemu spôsobu práce, ku konkrétnym miestam, kde toto svoje povolanie vykonávajú, a ku konkrétnym spôsobom bytia, ktoré s týmito povolaniami a miestami korešpon-dujú“ (tamže, s. 36). Anekdoticky povedané – v policajnom poriadku je „miesto pre všetko a všetko má svoje miesto“, resp. v policajnom usporiadaní spoločnosti je „miesto pre každého a každý má svoje miesto“ (Davis, 2010, s. 78). Policajný poriadok pozná svoje časti, kaž-dá časť už má svoje meno, je spočítaná, zarátaná. Jedinou úlohou policajného poriadku je tieto časti čo najharmonickejšie a najefek-tívnejšie usporiadať.

Takýmto policajným usporiadaním je podľa môjho názoru aj biopolitický poriadok, v ktorom je celkom spoločnosti populácia, rozdelená na časti definované buď prostredníctvom rizikového profilovania, alebo prostredníctvom svojej funkcionality. Vo vzťa-hu k ženám sa tento funkcionalizmus pýta: Načo sú?38 A vzápätí si aj odpovedá: Ženy sú v spoločnosti na jej reprodukciu, ich miesto je v rodine, po boku manžela a v role matky svojich detí. Rizikové profilovanie ženy zase spredmetňuje ako tie časti populácie, ktoré vyžadujú konkrétnu zdravotnú starostlivosť, zhodnotenie ich zdra-votných rizík, chápe ich ako medikalizované rozhrania liečiteľných a poistiteľných tiel, ktoré si – ako subjekty liberálnych demokracií – nárokujú svoje práva.

Podľa Rancièra pristupuje k policajnému usporiadaniu spoloč-nosti démos, ľud, akoby zvonka. Navyše, v policajnom usporiadaní spoločnosti: „Ľud je doplnkom, ktorý oddeľuje populáciu od seba


samej.“ (2001, s. 33) Ako taký nemá žiadnu kvalifikáciu, žiadnu vlast-nosť, ktorá by ho predurčovala k tomu, aby sa politiky zúčastňo-val. Ak sa argumentuje, že pre účasť na politike treba dostatočné množstvo voľného času, obnos peňazí alebo sa treba jednoducho ako potenciálny účastník politiky narodiť (ako muž schopný vkro-čiť do verejného priestoru, nie žena uzavretá v priestore súkrom-nom), pre ľud nič z toho neplatí.

Démos neexistuje pred politikou, vystupuje zároveň s tým, „ako sa naruší policajné hierarchizovanie a toto narušenie vytvára špe-cifický mechanizmus: spoločnosť sa rozdeľuje podľa častí, ktoré nie sú jej ‚skutočnými‘ časťami. Potom sa jedna časť spoločnosti stotožní s celkom, a to v mene ‚vlastnosti‘, ktorá jej nie je ‚vlastná‘, v mene toho, čo je všetkým ‚spoločné‘, t. j. v mene takto narušenej komunity.“ (Rancière, 1999, s. 18) Tí, ktorým sa upiera možnosť, aby sa na spoločnosti podieľali, aby boli jej súčasťou, a ktorým sa takto deje krivda, vystúpia v mene rovnosti preto, aby manifestovali, že jediným oprávnením pre vládu je apriórna rovnosť každého s kaž-dým. Ľud je podľa Rancièra zosobnením radikálnej rovnosti – nie rovnosti vo výsledku, ale rovnosti ako predpokladu.

Tí, ktorí sú zosobnením ľudu, vedú zápas o vlastnú existenciu, o to, či sú vôbec časťou spoločnosti, a o identifikovanie toho, čo je vôbec pre politické spoločenstvo spoločné. Tá časť politického spo-ločenstva, ktorá na ňom nemá účasť, t. j. nemá vplyv na to, akým smerom sa bude spoločnosť, spoločenstvo uberať, sa dištancuje od identity, ktorú jej vymerala policajná logika. Svojou subjektivá-ciou, premenou samej seba na politický subjekt, sa pokúša zmeniť politický priestor, fakticky ho vytvára, nanovo konfiguruje to, ako sa dá v tomto priestore hovoriť.

Nejde len o to, že napríklad pozdvihne svoj hlas, začne hovoriť, tematizovať nespravodlivosť. Hlas, ktorý nie je vypočutý, prakticky nie je hlasom, ale je hlukom či šumom, ktorému nerozumieť. V po-litike ide o vytvorenie spoločenstva vnímania, počúvania, videnia. Ako hovorí Rancière, „nesúhlas nie je konfrontáciou záujmov ale-bo názorov. Je manifestovaním medzery v tom, čo je vnímateľné.“ (2001, s. 38) Iniciatíva za možnosť voľby takýmto spôsobom preor-ganizovala spoločenstvo vnímania. Ženy z tejto iniciatívy odmietli svoju identitu v policajnej logike a procesom formovania seba sa-mých ako subjektu v rozprave dali hlas tej časti politického spolo-čenstva, ktorá na ňom nemala mať účasť.


Feministky nemajú dôvod rezignovať na zápas o sexuálne a repro-dukčné práva žien v rámci biopolitiky štátu. Sofistikované a ko-ordinované úsilie rímsko-katolíckej cirkvi, občianskych združení, profesijných a expertných organizácií argumentujúcich proti mož-nosti voľby na miestnej, národnej aj nadnárodnej úrovni, ich sabo-tovanie akejkoľvek sekulárnej legislatívnej úpravy sexuálnych a re-produkčných práv a sexuálneho a reprodukčného zdravia naďalej zostávajú v uplatňovaní ľudských práv žien veľkou prekážkou. Fe-ministická politika by však nemala mať len podobu právnického a expertného sporu odohrávajúceho sa na poli politiky štátu. Pod-ľa môjho názoru treba od biopolitického rámca štátu poodstúpiť a nazerať naň z istej kritickej vzdialenosti. Z toho, že zástupkyne ženských organizácií sú prizývané k účasti na deliberačnom po-litickom procese, nevyplýva, že ženy, ktoré sú časťou politického spoločenstva, na ňom aj majú účasť. Až vtedy, keď ženy artikulujú svoje požiadavky ako politický subjekt, spochybňujú predpoklada-nú jednotu a inkluzívnosť politického spoločenstva. Odhaľujú tak rozdelenie spoločenstva, ktoré preň nie je likvidačné, ale – ak je po-liticky artikulované – je pre politické spoločenstvo konštitutívne.

Poznámky

1 Za konzultácie častí textu ďakujem Adriane Lamačkovej a Oľge Pietruchovej. 2 „Agonizmus zdôrazňuje význam konfliktu v politike. Môže mať deskriptívnu

alebo normatívnu formu. Z deskriptívneho hľadiska sa konflikt chápe ako nevy-hnutná súčasť politických systémov. Z normatívneho hľadiska má konflikt špeci-fickú hodnotu, a to, že v politickom systéme je dôležité konflikty zachovať a po-kračovať v nich. V argumentácii sa deskriptívna a normatívna forma agonizmu často prelínajú. Ak je totiž konflikt nevyhnutnou súčasťou politiky, tak pokusy odstrániť ho z politiky budú mať negatívne dôsledky.“ (Fisken, 2010, s. 13)

3 Foucault v svojich prácach používal pojem biopolitiky aj biomoci. Podľa Lemkeho ich jasne nerozlišoval. Systematicky pojem biomoci začal Foucault po-užívať v prednáškach na Collège de France v roku 1976 (resp. v školskom roku 1975/1976), ktoré boli prvýkrát publikované až v roku 1997 (česky pod názvom Je třeba bránit společnost v roku 2005). Do širšej diskusie sa pojmy biomoci a biopoliti-ky dostali ale najmä vďaka publikácii prvého zväzku Dejiny sexuality. Vôľa k vedeniu v roku 1980 (český preklad 1999).

4 Konkrétne píše: „Je přitom zřejmé, že legislativní regulace reprodukce neby-la vlastní jen komunistickému režimu a že hrála roli gouvernmentality ve shodě s Foucaultovou teorií v rámci jakéhokoli typu státu.“ (Dudová, 2009, s. 33; zvýraz-nenie Ľ. K.)

5 Ako však podrobne ukazuje Dudová, sexuálna a reprodukčná politika a spôso-by jej legitimizácie neboli samozrejmosťou ani v reálno-socialistickom Českoslo-


vensku. Potom, čo boli v roku 1957 interrupcie legalizované najmä pod vplyvom liberalizácie interrupcií v ZSSR (1955), došlo k prudkému poklesu pôrodnosti. O jeho zvrat sa štát pokúsil zavedením tzv. interrupčných komisií, ktoré mali po-sudzovať žiadosti žien o interrupcie. Kým v roku 1957 sa za legálne interrupcie argumentovalo ochranou zdravia žien, najmä normalizačné 70. roky priniesli zdô-vodnenie opačné – legálne interrupcie sa vnímali ako „ohrožení ženského zdraví a také jako ohrožení rozvoje populace“ (Dudová, 2009, s. 30). Zrušenie interrupč-ných komisií v roku 1986 bolo zase podmienené úsilím lekárok a lekárov o širšie sprístupnenie miniinterrupcie (t. j. interrupcie v ranom štádiu tehotenstva). Táto zmena interrupčného zákona bola zdravotníckymi expertmi pripravená už na za-čiatku 80. rokov, diskusia o nej a získavanie podpory medzi zákonodarcami však trvali až päť rokov. Dudová uvádza, že podpora pre zmenu zákona sa dlho hľadala najmä v slovenskej časti Národného zhromaždenia (2010, s. 953). Pre detailnú ana-lýzu diskurzívneho rámcovania diskusií v Československu od roku 1957 do roku 1989 pozri Dudová, 2010.

6 Pre prehľadný výklad vývoja reprodukčnej politiky na Slovensku po roku 1993 pozri Lamačková – Pietruchová, 2008; Repar – Očenášová, 2007, časť Intimate Ci-tizenship, najmä s. 83 – 90, 97 – 105.

7 „Politické sily inštrumentalizujú také formy autority, ktoré nie sú ‚štátne‘ pre-to, aby ‚vládli na diaľku‘ v konštitučnom a v priestorovom zmysle. Konštitučne sú vzdialené v tom, že operujú prostredníctvom rozhodnutí a úsilia nepolitických módov autority; priestorovo sú zase vzdialené v tom, že tieto technológie vládnu-tia spájajú množstvo expertov z rôznych miest s kalkuláciami tých, čo sa nachá-dzajú v strede. Vládnutie potom operuje otváraním siločiar, ktoré križujú teritó-rium z hľadiska priestoru aj času.“ (Rose, 1999, s. 49)

8 Pre porovnanie: Návrh Národného programu ochrany reprodukčného zdravia SR z roku 2004, ktorý sa na rokovanie vlády nedostal, „vychádza z Národného progra-mu podpory zdravia prijatého NR SR v roku 1992 a aktualizovaného v roku 1995 a 1999. Jeho prioritou je zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku.“ Toto vnútropolitické ukotvenie sa už v žiadnom ďalšom návrhu národného prog-ramu neobjavuje.

9 Zástupca: predseda KVRPS Doc. ThDr. MUDr. Ján Ďačok SJ, PhD.10 Zástupca: výkonný riaditeľ LPP SR Ing. Jozef Predáč11 Zástupca: Doc. RNDr. Karol Pastor, CSc. 12 Zástupkyne: štatutárna zástupkyňa Ing. Magdaléna Veselská, členka predsed-

níctva Mária Lukáčová 13 Zástupkyňa: predsedníčka OZ ZMM RNDr. Katarína Čurová, PhD.14 Zástupkyňa: predsedníčka S. M. Daniela Marta Bezdedová FDC15 Zástupca: PharmDr. Jozef Laurinec16 Bez uvedenia konkrétneho zástupcu. (Primátorom Bratislavy bol v roku 2007

Andrej Ďurkovský, člen a nominant Kresťansko-demokratického hnutia.)17 Konferencia biskupov Slovenska svoje pripomienky predložila ministrovi zdra-

votníctva Ivanovi Valentovičovi až 31. marca 2008, t. j. po skončení tak medzire-zortného pripomienkového konania (29. novembra – 14. decembra 2007), ako aj rozporového konania (24. januára, 7. a 26. februára 2008). (Tondra, 2008)

18 Do podoby národného programu po pripomienkovom konaní a rozporo-vých konaniach na prelome rokov 2007 a 2008 sa pojem počatie dostal iba raz, a to v časti špecifikujúcej ciele sexuálneho a reprodukčného zdravia mladistvých


„5. Výchovu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam neredukovať len na informácie o tele a o zabránení počatia, bez výchovy k zodpovednosti za začatý vzťah, k hodnotám a úcte k človeku.“ (Národný program ochrany sexuálneho a repro-dukčného zdravia: 10430-1/2008 – OZS, 2008, s. 16, časť 18.15)

19 Širší, no zároveň koncízny, prehľad dokumentov zakladajúcich postoje rímsko-katolíckej cirkvi k otázkam reprodukcie a sexuality, špecificky s ohľadom na využi-tie embryonálnych kmeňových buniek vo výskume, podáva Sýkora, 2010, s. 67 – 77. Dokumenty rímsko-katolíckej cirkvi venujúce sa sexuálnej a reprodukčnej politike analyzuje aj Hanafin, 2007. Sústredené úsilie Vatikánu o vplyv v problematike po-pulačného rozvoja a sexuálneho a reprodukčného zdravia v 90. rokoch 20. storočia mapuje Neale, 1998.

20 Tvrdenie o zmene diskurzu možno chápať skôr ideálno-typicky. Nie je prav-dou, že by sa diskurz zameraný na ontologický status embrya či plodu z verejnosti vytratil. V roku 2007 usporiadalo Centrum pre bioetickú reformu vedené Janou Tutkovou bilbordovú kampaň. Primárne sa vizuálna kampaň snažila pripísať abortovanému plodu ikonický status. Zároveň s týmto vizuálnym prienikom re-prezentácie plodu do verejného priestoru, ktorý sa však nestretol s pochopením, sa z verejného priestoru začal vytrácať plod ako významový priesečník rozpráv ve-dených v jazyku. Tie sa posunuli ďalej – ich premenou sa zaoberám v nasledovnej časti textu. Bližšie k ikonickosti plodu pozri Berlant, 1994.

V odbornom filozofickom diskurze sa v rokoch 2006 – 2008 rozvinula diskusia o ontologickom statuse embrya medzi Petrom Sýkorom z Katedry filozofie a Cen-tra pre bioetiku na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Petrom Volekom z Katedry filozofie na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Pre zhrnutie tejto diskusie pozri Sýkora, 2010, s. 79 – 80.

21 Obdobné argumenty sú uvedené aj v hromadnej pripomienke Centra pre bio-etickú reformu k návrhu Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie v roku 2009, konkrétne v časti začínajúcej sa slovami: „Je re-dukcionistický (...)“ (Hromadná pripomienka za odmietnutie Národného programu starost-livosti o ženu, bezpečné materstvo, 2009; zvýraznenie v origináli).

22 Samotné pripomienky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek k národnému programu v roku 2007 sa ale problematiky plodnosti explicitne nedotýkali. Väčšina z nich sa sústredila na uznanie samotnej profesie pôrodných asistentiek a jej zapojenie do čo najširšieho spektra činností v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, včítane výchovy k plánovanému rodičovstvu (s. 42 – 45).

23 Podľa pripomienky Fóra života však zavedenie sexuálnej výchovy na školách zasahuje nielen do práv rodičov, ale aj „do práv detí na slobodu myslenia, svedo-mia a náboženstva“ (s. 86).

24 Biopolitika rizika (biopolitics as risk politics) je v skutočnosti protirizikovou aj rizikovou politikou. V prvom rade má pôsobiť proti zdanlivo objektívne existu-júcim rizikám vypočítateľným pre konkrétne časti populácie. No zároveň s týmto protirizikovým pôsobením aj nové vypočítateľné riziká vytvára, resp. existujúce ri-ziká neeliminuje, ale len modifikuje. Riziko v tomto druhu biopolitiky neustále pretrváva a je jej objektom aj nástrojom zároveň.

25 Pre prehľadný úvod do chápania sexuálnych a reprodukčných práv a zdravia ako ľudských práv pozri Pietruchová, 2011.

26 Štátne inštitúcie a predstavitelia: podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, podpredseda vlády SR a minister školstva Ján Mikolaj, Ministerstvo hospodár-


stva SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo prá-ce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo kultúry SR, Úrad vlády SR – Úrad splnomocnenca vlády pre rómsku komunitu, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Profesijné združenia: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Konfe-rencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, Konferencia vyšších pred-stavených ženských reholí na Slovensku, Zväz kresťanských lekárov a zdravotníkov

Zdravotné poisťovne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Spoločná zdravotná poisťovňa, a.s.

Samosprávne inštitúcie: Krajský úrad Nitra, Mgr. Iveta Svetlanská, Úrad Nitrian-skeho samosprávneho kraja, Odbor sociálnych vecí a zdravotníctva; Kancelária pri-mátora hlavného mesta (Andreja Ďurkovského, Bratislava)

Mimovládne organizácie: Možnosť voľby; Občan a demokracia; Poradňa pre ob-čianske a ľudské práva; Liga pár páru SR; Slovenská spoločnosť pre rodinu a zod-povedné rodičovstvo; Fórum kresťanských inštitúcií; OZ Združenie mariánskej mládeže; My, 177 občanov Púchova; Fórum života; eRko – Hnutie kresťanských rodín; Fórum osamelých matiek – FOMa; Ženy ženám o. z.

Občan František Noga (Vyhodnotenie pripomienkového konania..., 2008)27 Exemplárna je napr. identická pripomienka Konferencie vyšších rehoľných

predstavených na Slovensku a Konferencie vyšších predstavených ženských reholí na Slovensku, ktorá zoznam hodnotení a výhrad uzatvára šiestym bodom v zne-ní: „Program je v celku i v jednotlivostiach v jednoznačnom rozpore s morálnym učením Katolíckej cirkvi.“ (Vyhodnotenie pripomienkového konania..., 2008, s. 52) Ob-dobný charakter má pripomienka Kancelárie primátora hlavného mesta ((tamže, s. 102 – 104).

28 Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku „rozhodne pro-testuje proti predloženému materiálu ako celku, považuje ho za neprijateľný a dôrazne žiada jeho stiahnutie“ (Vyhodnotenie pripomienkového konania..., 2008, s. 52; zvýrazne-nie Ľ. K.). Konferencia vyšších predstavených ženských reholí na Slovensku: „Vo svedomí cítime povinnosť postaviť sa jednoznačne a rozhodne proti prijatiu mate-riálu ☺‚Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia‘, ktorý považujeme ako celok za neprijateľný a žiadame jeho stiahnutie.“ (Tamže, s. 76; zvý-raznenie Ľ. K.) Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo: „Záver: materiál treba odmietnuť.“ (Tamže, s. 68) Ženy ženám: Návrh je „neprijateľný“ a ob-čianske združenie „navrhuje ho úplne stiahnuť“. (Tamže, s. 102; zvýraznenie Ľ. K.)

29 Liga pár páru: „(...) materiál považujeme (...) za neprijateľný, nakoľko je povr-chne a tendenčne spracovaný, ignoruje relevantné zistenia odborníkov, je netransparentný (...)“ (Vyhodnotenie pripomienkového konania..., 2008, s. 63 – 64; zvýraznenie Ľ. K.) Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo: „Materiál (...) ignoruje domácu vedeckú, odbornú a politickú diskusiu.“ (Tamže, s. 65; zvýraznenie Ľ. K.) Fórum života: „Ignorovanie faktov a vedeckých poznatkov. – Materiál sa síce na viace-rých miestach dovoláva vedy, pritom sa však o vedecké zistenia nezaujíma.“ (Tam-že, s. 88; zvýraznenie v origináli) Kancelária primátora hlavného mesta: „Materiálu chýba v niektorých častiach vedecké zdôvodnenie.“ (Tamže, s. 103)

30 Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (International Planned Pa-renthood Federation) je sieťou členských organizácií v 170 krajinách sveta. Vznikla v roku 1952 na 3. medzinárodnej konferencii o plánovanom rodičovstve v Bombaji. Jej členskou organizáciou na Slovensku je Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.


31 Tie nútia neregistrované cirkvi k tomu, aby svoju činnosť ‚maskovali‘ ako vzde-lávaciu či osvetovú a to podľa Tížika tiež prispieva k negatívnemu vnímaniu men-ších cirkví ako konšpiratívnych a manipulatívnych.

32 Ako uvádzam v texte Feminizmus ako prax slobody (2009), Iniciatíva za možnosť voľby bola dôležitá aj pre mňa samotnú. Bolo to prvé verejné feministické prehlá-senie, ku ktorému som sa pripojila. V kancelárii feministickej organizácie ASPEKT som sa tiež podieľala na zbere podpisov pod iniciatívu a na monitoringu tlače.

33 „Potom prišli politici z KDH (...) Navštívili predsedu strany Hamžíka, ja som tam tiež sedela, a hneď povedali: Toto je naša agenda, budeme presadzovať zákaz interrupcií. Potom bola koaličná rada (v roku 2000), sedelo tam asi dvadsaťpäť chlapov, ja som sedela bokom a zapisovala. Zasa sa dostali k téme interrupcií, za-čali vyjednávať v tom zmysle, že keď ich v tom podporíme, oni zase nás podporia v niečom inom. Pamätám si na svoje až bytostné rozhorčenie nad tým, ako sa tam doslova handrkovali a ani ich nenapadlo opýtať sa, čo si o tom myslia samotné ženy.“ (Oľga Pietru-chová in Okrúhly stôl začiatočníčok, 2009, s. 70 – 71; zvýraznenie v origináli)

34 „Pamätám si, že vtedy sme vyrobili taký argumentačný manuál, ja som to tam v parlamente rozdistribuovala. Boli nadšení, lebo ešte doteraz sú podľa mňa takí insitní politici, že nemajú nejaké formulované stanoviská.“ Oľga Pietruchová in Okrúhly stôl začiatočníčok, 2009, s. 72. Uvedený argumentačný materiál je ulože-ný v archíve kampane Možnosti voľby v knižnici ASPEKTU (Možnosť voľby 2001. Archív); obsahuje dokumenty č. 2350 (V súvislosti s novelou Ústavy SR...), 2351 (Myslíte si, že žena má právo za každých okolností...) a 2354 (Navrhujeme vystúpiť v rozprave k tomuto článku len v prípade...).

35 Podľa zoznamu signatárok a signatárov ich bolo 1025. (Možnosť voľby. Archív, č. 2413)

36 Výber z vyjadrení je publikovaný pod medzititulkom Z vyjadrení tých, čo podpori-li Iniciatívu za možnosť voľby (Iniciatíva za možnosť voľby, 2001, s. 104 – 109). Nepub-likované vyjadrenia sa nachádzajú v archíve kampane Možnosti voľby. (Možnosť voľby. Archív) V tabloidoch o tom, že boli na interrupcii, hovorili napr. muzikálová speváčka Sisa Sklovská alebo herečka Zdena Studenková (Lispuchová, 2001).

37 „[V]iem, že som mala chvíľu taký pocit, že tomu sa my nechceme venovať, hej, akože dodnes mám ten pocit, že sa tomu nechceme venovať, určite nie cez takto zjednodušene dichotomicky postavenú problematiku ako ‚pro life‘ a ‚pro choice‘. No potom nás tá situácia donútila, či sme chceli, alebo nie. KDH nám tak vlastne urobilo program a dosiahlo, že sa z reprodukčných práv stala naozaj vec verejná.“ (Jana Cviková in Okrúhly stôl začiatočníčok, 2009, s. 72)

„[V] ASPEKTE vznikla aj Možnosť voľby, vtedy ešte ako strešná organizácia viace-rých mimovládok, ktorá – ako sme to pomenovali – nebola zameraná len proti sna-hám o reštriktívnu zákonnú úpravu ukončenia tehotenstva, ale najmä za ľudské práva žien a detí.“ (Cviková – Juráňová /ed./, 2010, s. 376; zvýraznenie v origináli)

38 Vo feministickej politickej filozofii zásadnú kritiku funkcionalizmu spravila Susan Moller Okin (1979) a ako jej pokračovanie môžeme chápať aj novšie práce Nancy Fraser (2009) a Lindy Zerilli (2005).


Literatúra

Alexis. Poradňa pre ženy a dievčatá. Webová stránka. http://www.alexisporadna.sk/BARIAK, Ladislav, ml.: Fico sa zhodol s biskupmi. Sexuálne zdravie bude inak. In aktuálne.sk. 6. 11. 2008. Dostupné na: http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1168217 BERLANT, Lauren: America, „Fat,“ the Fetus. In Boundary 2, roč. 21, č. 3, 1994, s. 145 – 195.BRENČIČ, Marek: Deklarácia práv počatého dieťaťa. Bratislava 1999. Dostupné na http://www.hsls.sk/dokumenty/deklaracia.pdfBROWN, Wendy: States of Injury. Power and Freedom in Late Modernity. Princeton: Princeton University Press 1995.CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana: Čo sme našli v trinástej komnate feminiz-mu? Trocha spomienkový rozhovor Jany Juráňovej a Jany Cvikovej o feminizmoch na Slovensku a o Aspekte. In BÚTORA, Martin – BÚTOROVÁ, Zora – KOLLÁR, Miroslav – MESEŽNIKOV, Grigorij (ed.): Kde sme? Mentálne mapy Slovenska. Brati-slava: Inštitút pre verejné otázky – Kalligram 2010, s. 373 – 383.CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednos-ti. Bratislava: ASPEKT 2001.DAVIS, Oliver: Jacques Rancière. Cambridge – Malden: Polity Press 2010.DUDOVÁ, Radka: Interrupce v socialistickém Československu z foucaultovské perspektivy. In Gender, rovné příležitosti, výzkum, roč. 10, č. 1, 2009, s. 25 – 36. Do-stupné na: http://www.genderonline.cz/download/Rocnik10_1_2009.pdfDUDOVÁ, Radka: The Framing of Abortion in the Czech Republic. How the Con-tinuity of Discourse Prevents Institutional Change. In Sociologický časopis – Czech Sociological Review, roč. 46, č. 6, 2010, s. 945 – 975. Dostupné na: http://sreview.soc.cas.cz/uploads/70fcfe909a1e9c90db04635b03e2f5439ef9dccc_DUDOVA%20SC2010-6.pdf Evangelium vitae. Encyklika pápeža Jána Pavla II. Biskupom, kňazom a diakonom, re-hoľníkom a rehoľníčkam, veriacim laikom a všetkým ľuďom dobrej vôle o hodnote a nena-rušiteľnosti ľudského života. (Prel. Marta Jedličková a kol.) Banská Bystrica: Konfe-rencia biskupov Slovenska 1995. Dostupné na: http://www.kbs.sk/do_pdf/index.php?cid=1117282943FISKEN, Tim: Agonism. In BEVIR, Mark (ed.): Encyclopedia of Political Theory. Thousand Oaks – London – New Delhi – Singapore: Sage Publications 2010, s. 13.FOUCAULT, Michel: Etika starostlivosti o seba samého ako prax slobody. In FOU-CAULT, Michel: Moc, subjekt a sexualita. Články a rozhovory. (Prel. Miroslav Marcelli) Bratislava: Kalligram 2000, s. 132 – 154.FOUCAULT, Michel: Je třeba bránit společnost. Kurs na Collège de France 1975 – 1976. (Prel. Petr Horák) Praha: Filosofia – nakladatelství Filozofického ústavu AV ČR 2005.FOUCAULT, Michel: Security, Territory, Population. Lectures at the Collège de France, 1977 – 78. Hampshire – New York: Palgrave Macmillan 2007.FOUCAULT, Michel: Zrození biopolitiky. Kurz na Collège de France (1978 – 1979). (Prel. Petr Horák) Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury 2009.FRASER, Nancy: Feminismus, kapitalismus a lest dějin. In Gender, rovné příležitosti, výzkum, roč. 10, č. 2, 2009, s. 1 – 9. Dostupné na: http://www.genderonline.cz/do-wnload/Rocnik10_2_2009.pdfGAL, Susan – KLIGMAN, Gail: The Politics of Gender after Socialism. A Comparative-

http://www.alexisporadna.sk/

http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1168217

http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1168217

http://www.hsls.sk/dokumenty/deklaracia.pdf

http://www.genderonline.cz/download/Rocnik10_1_2009.pdf

http://sreview.soc.cas.cz/uploads/70fcfe909a1e9c90db04635b03e2f5439ef9dccc_DUDOVA SC2010-6.pdf



http://www.kbs.sk/do_pdf/index.php?cid=1117282943

http://www.kbs.sk/do_pdf/index.php?cid=1117282943




Historical Essay. Princeton: Princeton University Press 2000.HANAFIN, Patrick: Conceiving Life. Reproductive Politics and the Law in Contemporary Italy. Aldershot – Burlington: Ashgate 2007.HOLC, Janine P.: The Purest Democrat. Fetal Citizenship and Subjectivity in the Construction of Democracy in Poland. In Signs, roč. 29, č. 3, 2004, s. 755 – 782.Hromadná pripomienka za odmietnutie Národného programu starostlivosti o ženu, bezpeč-né materstvo. Levoča: Centrum pre bioetickú reformu 2009. Dostupné na: http://www.cbreurope.sk/?a=37&id=68&j=Informácia o priebehu a realizácii Národného akčného plánu pre ženy v SR v roku 2005. 2006. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/1BE2FBCFB1990C48C12571AB003C5F72/$FILE/Zdroj.html Iniciatíva za možnosť voľby. In CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Možnosť voľ-by. Aspekty práv a zodpovednosti. Bratislava: ASPEKT 2001, s. 102 – 110.KOBOVÁ, Ľubica: Feminizmus ako prax slobody. In ASPEKTin – feministický web-zin. 20. 11. 2009. Dostupné na: http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=25&IDclanok=529 KRAPFL, James: Revolúcia s ľudskou tvárou. Politika, kultúra a spoločenstvo v Českoslo-vensku po 17. novembri 1989. (Prel. Robert Hrebíček a James Krapfl.) Bratislava: Kal-ligram 2009.KRČMÁRIK, Radovan: Vplyv cirkvi rastie najmä vďaka KDH. In Pravda. 31. 11. 2011. Dostupné na: http://spravy.pravda.sk/vplyv-cirkvi-rastie-najma-vdaka-kdh-d6c-/sk_domace.asp?c=A110131_135039_sk_domace_p29LAMAČKOVÁ, Adriana – DEBRECÉNIOVÁ, Janka – DURBÁKOVÁ, Vanda: Pripo-mienky k návrhu Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia v SR. Bratislava – Košice: Možnosť voľby – Občan a demokracia – Poradňa pre občianske a ľudské práva. Dostupné na: http://www.moznostvolby.sk/PripomienkyMVO_NPOSRZ_UPLNE%20FINALNA%20verzia_8-1-2008.pdf LAMAČKOVÁ, Adriana – PIETRUCHOVÁ, Oľga: Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva. In MESOCHORITISOVÁ, Adriana – ZEZULOVÁ, Jana (ed.): Monitorovacia správa o plnení Záverečných zistení Výboru pre odstránenie diskriminácie žien v SR. Brati-slava: Možnosť voľby 2011, s. 59 – 65.Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky. Bratislava 2010. Dostupné na: http://www.vlada.gov.sk/data/files/1073.rtf LEMKE, Thomas: Beyond Foucault. From Biopolitics to the Government of Life. In BRÖCKLING, Ulrich – KRASMANN, Susanne – LEMKE, Thomas (ed.): Govern-mentality. Current Issues and Future Challenges. New York – London: Routledge 2010, s. 165 – 184.LISPUCHOVÁ, Silvia: Bola na strednej škole a iné riešenie nebolo možné: Sisa Sklovská o interrupciách. In Nový čas. 23. 2. 2001, s. 12 – 13.Ľudskoprávne organizácie vyzývajú vládu, aby prijala Národný program sexuálneho a re-produkčného zdravia. Tlačová správa. 27. 3. 2008. Bratislava – Košice: Možnosť voľ-by – Občan a demokracia – Poradňa pre občianske a ľudské práva. Dostupné na: http://www.moznostvolby.sk/ts_nposrz.htm Materiál programu rokovania: Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (2008). Dostupné na: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=8233Minister zdravotníctva rokoval s predstaviteľmi Konferencie biskupov Slovenska. Tlačová správa. 31. 3. 2008. Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva SR. Dostupné na: http://

http://www.cbreurope.sk/?a=37&id=68&j=

http://www.cbreurope.sk/?a=37&id=68&j=

http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/1BE2FBCFB1990C48C12571AB003C5F72/$FILE/Zdroj.html

http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/1BE2FBCFB1990C48C12571AB003C5F72/$FILE/Zdroj.html

http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=25&IDclanok=529

http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=25&IDclanok=529

http://www.moznostvolby.sk/PripomienkyMVO_NPOSRZ_UPLNE FINALNA verzia_8-1-2008.pdf

http://www.moznostvolby.sk/PripomienkyMVO_NPOSRZ_UPLNE FINALNA verzia_8-1-2008.pdf

http://www.vlada.gov.sk/data/files/1073.rtf

http://www.vlada.gov.sk/data/files/1073.rtf

http://www.moznostvolby.sk/ts_nposrz.htm

http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=8233

http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=8233

http://www.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/24C8BC6ED4FDF4E7C125741D0047FB66?OpenDocument


www.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/24C8BC6ED4FDF4E7C125741D0047FB66?OpenDocumentMožnosť voľby 2001. Archív. CD. Bratislava: Knižnica ASPEKTU. MOUFFE, Chantal. 2005. On the Political. London – New York: Routledge.Národný program ochrany reprodukčného zdravia v SR. Bratislava: Ministerstvo zdra-votníctva SR 2004. Dostupné na: http://www.rodicovstvo.sk/nporz.htm. Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (10430-1/2008 – OZS). Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva SR 2008. Dostupné na: http://www.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/5E526C99056C4ED4C12573A200390338?OpenDocument Národný program starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie (12568/2009 – OZS). Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva SR 2009. Dostupné na: https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=1487&docEID=57278&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1 NEALE, Palena R.: Sexuality and the International Conference on Population and Development. The Catholic Church in International Politics. In CARVER, Terrell – MOTTIER, Véronique (ed.): Politics of Sexuality. Identity, Gender, Citizenship. New York – London: Routledge 1998, s. 147 – 157.OKIN, Susan Moller: Women in Western Political Thought. Princeton: Princeton Uni-versity Press 1979.Okrúhly stôl začiatočníčok. Skrátený a autorizovaný prepis záznamu. In CVIKO-VÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodové-ho diskurzu na Slovensku. Bratislava: ASPEKT 2009, s. 41 – 104.Otvorený list predsedovi vlády a ministrovi zdravotníctva. Bratislava: ASPEKT – Mož-nosť voľby. Dostupné na: http://www.moznostvolby.sk/interrupcie.htmPIETRUCHOVÁ, Oľga: Ticho okolo Národného programu. 2008. Dostupné na: http://pietruchova.wordpress.com/2008/04/19/ticho-okolo-narodneho-programu/PIETRUCHOVÁ, Oľga: Sexuálne a reprodukčné práva žien. In KICZKOVÁ, Zuzana – SZAPUOVÁ, Mariana (ed.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011, s. 248 – 272.Pripomienka k návrhu Ministerstva zdravotníctva SR na zrušenie úlohy vytvoriť a pred-ložiť na rokovanie vlády Národný program ochrany reprodukčného zdravia. Bratis- lava: Možnosť voľby – Občan a demokracia – Spoločnosť pre plánované rodičov-stvo 2008. Dostupné na: http://www.diskriminacia.sk/files/Pripomienka_MVO_MZSR_dec08.pdf RANCIÈRE, Jacques: Disagreement. Minneapolis: University of Minnesota Press 1999.RANCIÈRE, Jacques: Ten Theses on Politics. In RANCIÈRE, Jacques: Dissensus. On Politics and Aesthetics. London – New York: Continuum 2001, s. 27 – 44.RANCHOD-NILSSON, Sita – TÉTREAULT, Mary Ann: Gender and Nationalism. Moving Beyond Fragmented Conversations. In RANCHOD-NILSSON, Sita – TÉTREAULT, Mary Ann (ed.): Women, States, and Nationalism. At Home in the Nation? New York – London: Routledge 2000, s. 1 – 17.REPAR, Stanislava – OČENÁŠOVÁ, Zuzana: Issue Histories. Slovakia. Series of Time-lines of Policy Debates. QUING Project. Vienna: Institute for Human Sciences 2007. Dostupné na: http://www.quing.eu/files/results/ih_slovakia.pdf ROSE, Nikolas: Powers of Freedom. Reframing Political Thought. Cambridge: Cambrid-ge University Press 1999.



http://www.rodicovstvo.sk/nporz.htm

http://www.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/5E526C99056C4ED4C12573A200390338?OpenDocument



https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=1487&docEID=57278&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1

https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=1487&docEID=57278&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1

http://www.moznostvolby.sk/interrupcie.htm

http://pietruchova.wordpress.com/2008/04/19/ticho-okolo-narodneho-programu/

http://pietruchova.wordpress.com/2008/04/19/ticho-okolo-narodneho-programu/

http://www.diskriminacia.sk/files/Pripomienka_MVO_MZSR_dec08.pdf

http://www.diskriminacia.sk/files/Pripomienka_MVO_MZSR_dec08.pdf

http://www.quing.eu/files/results/ih_slovakia.pdf


ROSE, Nikolas: The Politics of Life Itself. In Theory, Culture & Society, roč. 18, č. 6, 2001, s. 1 – 30.SALMINEN-KARLSSON, Minna: Turning Women from Criminals into Victims. In European Journal of Women’s Studies, roč. 12, č. 2, 2005, s. 187 – 200.Spoločné komuniké zo stretnutia diecéznych biskupov Katolíckej cirkvi na Slovensku s pred-sedom vlády Slovenskej republiky. Banská Bystrica: Konferencia biskupov Slovenska. 6. 11. 2008. Dostupné na: http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20081106035 SÝKORA, Peter: Etické aspekty raných ľudských embryí v biomedicíne. Trnava: Univer-zita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta, Centrum pre bioetiku pri Katedre filozofie FF UCM 2010.TÍŽIK, Miroslav: Vplyv právnej regulácie na rozvoj náboženského života v SR. In Sociológia, roč. 37, č. 1, 2005, s. 59 – 89.TONDRA, František: Zásadné pripomienky KBS k Národnému programu ochrany sexu-álneho a reprodukčného zdravia Materiál predložený ministrovi zdravotníctva MUDr. Iva-novi Valentovičovi dňa 31. 3. 2008 v Bratislave. Bratislava: Konferencia biskupov Slo-venska 2008.Ústava Slovenskej republiky. Vyhodnotenie pripomienkového konania k návrhu Národného programu ochrany sexuálne-ho a reprodukčného zdravia. 2008. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-56917ZERILLI, Linda M.: Feminism and the Abyss of Freedom. Chicago: University of Chi-cago Press 2005.

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20081106035

http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-56917

http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-56917

ko n š t r u k c i a ko m u n á l n ej p o l i t i k y a ko d o m o v a

A n a l ý z a p r e d v o l e b n e j k a m p a n e k a n d i d á t k y n a p r i m á t o r k u h l a v n é h o m e s t a S r

Z u z a n a M a ďa r o v á

k o n š t r u k c i a k o m u n á l n e j p o l i t i k y a k o d o m o v a 95

Mediálne a politologické diskurzy prezentovali komunálne voľby v roku 2010 ako súboj pravice a ľavice. V hlavnom meste Sloven-ska mala byť najsilnejšou kandidátkou pravice na primátorský post poslankyňa Národnej rady SR Magdaléna Vášáryová s pod-porou piatich stredopravých strán (SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, OKS, SaS)1, za najsilnejšieho ľavicového kandidáta bol považova-ný Milan Ftáčnik, ktorý vstupoval do volieb ako občiansky kandi-dát s podporou strany Smer – SD2, deklarujúcej sa ako sociálno-demokratická. Od prevratu v roku 1989 až do volieb v roku 2010 viedli Bratislavu primátori zo stredopravého politického spektra, Vášáryová teda mala mať v predpokladanej „bašte pravice“ výhodu. Jej pozíciu však oslaboval ďalší kandidát na primátora Ján Budaj (občianska iniciatíva Zmena zdola, DÚ, DS)3, s ktorým sa delila o hlasy občianok a občanov podporujúcich stredopravé spektrum. Aj v dôsledku rozdelenia hlasov v roku 2010 zasadol na čelo ma-gistrátu Bratislavy po prvý raz od roku 1989 ľavicovo orientovaný kandidát Milan Ftáčnik.

Jedna vec sa ani po komunálnych voľbách v roku 2010 nezmeni-la – primátorské kreslo hlavného mesta získal opäť muž. Napriek tomu, že političkám sa na Slovensku darí lepšie na komunálnej ako na celoštátnej úrovni a po voľbách v roku 2010 viedli ženy vy-še 22 % samospráv (Piško, 2010), kým v parlamente mali 15 % zastú-penie4, na čele Bratislavy ešte nestála primátorka. Politika sa stále konštruuje a chápe predovšetkým ako mužský priestor, čo potvr-dili už pred voľbami viaceré médiá, ktoré nepredstavovali Vášáryo-vú ako političku, ale ako bývalú herečku, a to aj napriek tomu, že hereckú kariéru skončila pred viac ako dvadsiatimi rokmi, potom pôsobila ako veľvyslankyňa v Rakúsku a Poľsku, založila a viedla Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku, ako prvá žena kan-didovala za prezidentku, bola štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí SR a od roku 2006 poslankyňou Národnej rady SR. Článok, ktorý vo svojom internetovom vydaní publikoval celo-štátny mienkotvorný denník SME, napríklad o Vášáryovej uvádza: „Bývalá herečka už kandidovala za prezidentku, do parlamentu i župy. Teraz chce byť primátorkou.“ (Piško, 2010) Predstavenie kan-didátky ako „bývalej herečky“ Vášáryovú z politiky vyčleňuje a zod-povedá trendom, ktoré prezentujú političky predovšetkým pros-tredníctvom charakteristík stereotypne chápaných ako ženské (viac pozri napr. Baslarová – Binková, 2006; Dabbous – Ladley, 2010; Fowler – Lawless, 2009; Gidengil – Everitt, 2003; Loke – Harp – Bachmann, 2010; Maďarová, 2007; Scharrer,


2002; Žačoková, 2006). Väčšina štúdií skúmajúcich rôzne aspekty pôso-benia žien v politike sa zameriava na celoštátnu úroveň politiky, aj preto som sa rozhodla sústrediť na komunálnu politiku, kon-krétne na konštruovanie obrazu politiky a političky v predvolebnej kampani. Jedným z aspektov, ktoré tento výber ovplyvnili, bola aj skutočnosť, že väčšina analýz sa zaoberá mediálnou reprezentá-ciou političiek a menej ich kampaňami, sebaprezentáciou či obsa-hom politických programov.

Podnetom pre skúmanú tému je tiež silnejúci vplyv sociálnych médií v predvolebných kampaniach (napr. využitie sociálnych mé-dií v prezidentskej kampani Baracka Obamu v roku 2009 v USA alebo úspech takpovediac internetovej strany SaS v parlamentných voľbách 2010 na Slovensku) a ich čoraz častejšie využívanie zo stra-ny političiek a politikov. Dôležitým znakom parlamentných volieb 2010 na Slovensku bol „masívny nástup využívania nových mé-dií – predovšetkým internetových médií a virtuálnych sociálnych sietí – nielen v samotnej kampani, ale už predtým na budovanie siete potenciálnych politických priaznivcov a na ich volebnú mo-bilizáciu“ (Kollár, 2011, s. 232). O niekoľko mesiacov neskôr sa sociálne médiá stali nezanedbateľnou súčasťou komunikačných stratégií političiek a politikov v komunálnych voľbách, pričom sa využívali najmä blogy, Google, YouTube, Vimeo a Facebook (Murár, 2010). So-ciálne médiá vytláčajú a nahrádzajú tradičné (printové a elektro-nické) médiá, resp. ich dopĺňajú. Pre politikov a političky zname-najú výzvu a šancu prezentovať seba, svoje politické ciele a priorit-né témy tak, ako samy chcú, bez priameho zasahovania redakcií. Môžu sa tak stať vhodným nástrojom pre političky, ktoré vnímajú zobrazovanie svojich predvolebných kampaní tradičnými médiami kritickejšie ako politici a podľa ktorých sa novinárky a novinári viac zameriavajú na samotnú možnosť zvoliteľnosti političiek ako na ich politickú agendu (Kahn – Gordon, 1997). Analýza z roku 2006 ukazuje, že médiá na Slovensku sa zameriavali viac na osobnostné charakteristiky a výzor politických kandidátok ako na ich voleb-né témy (Maďarová, 2007), čo prispieva k reprodukovaniu predstavy o kandidátkach ako odborne nekompetentných a nevhodných pre zastávanie politických funkcií. V konečnom dôsledku môžu takéto mediálne stvárnenia znižovať volebný potenciál kandidátok (Kahn, 1994). Ak sú političky, ako naznačuje štúdia Kim Fridkin Kahn a Ann Gordon (1997), nespokojné s reprezentáciou svojich predvo-lebných kampaní tradičnými médiami, môžu využiť sociálne mé-


diá na takú seba/prezentáciu, akú by považovali za vhodnú? Akým spôsobom političky využívajú sociálne médiá vo svojich predvoleb-ných kampaniach? Aké obrazy politiky a političiek (obrazy seba) prostredníctvom nich konštruujú?

Na tieto otázky sa pokúsim odpovedať v nasledujúcom texte prostredníctvom prípadovej štúdie5 kampane Magdalény Vášá-ryovej, kandidátky na post primátorky Bratislavy v roku 2010. Prípadovú štúdiu ako prostriedok kvalitatívneho výskumu som si zvolila preto, lebo umožňuje detailné skúmanie jednej výskum-nej udalosti (Stake, 2003), v tomto prípade predvolebnej kampane Magdalény Vášáryovej, konkrétne jej volebného programu, pred-volebných bilbordov a videí. Pre skúmanie tejto kampane som sa rozhodla z dôvodu, že explicitne odkazuje na tradičné ženské roly v domácnosti, za čo si vyslúžila aj kritiku (pozri napr. anc, 2010; Pietrucho-vá, 2010)6. Zaujalo ma, prečo politička v snahe o získanie politickej funkcie odkazuje na súkromnú sféru, konkrétne na domáce práce, veď mnohé analýzy kritizujú mainstreamové médiá práve za ro-dovo stereotypnú prezentáciu političiek a politikov (vrátane pri-raďovania žien do súkromnej a mužov do verejnej sféry). Analýzu kampane uvádzam do teoretického kontextu, do súvislostí s inými štúdiami a pri interpretácii konkrétnych výsledkov do istej miery generalizujem, čím sa tento text stáva kombináciou vlastnej a in-štrumentálnej prípadovej štúdie.7

Táto analýza sa skladá z troch častí, pričom každá sa zameria-va na iný typ materiálov. Pri skúmaní volebného programu a videí používam kritickú diskurzívnu analýzu, pre podrobné preskúma-nie bilbordov predvolebnej kampane som si zvolila kombináciu se-miotickej analýzy s viacvrstvovou vizuálnou analýzou. Pre rozma-nitosť prístupov a skúmaných materiálov sa budem konkrétnym metódam práce venovať ďalej v texte.

1 A n a l ý z a p r o g r a m o v ý c h d o k u m e n t o v

Volebný program Magdalény Vášáryovej 3x7 pre 21. storočie analyzu-jem v porovnaní s programom Dialóg, Otvorenosť, Moderné riešenia jej hlavného protikandidáta Milana Ftáčnika. Kladiem si pritom otázky, aké témy vo svojich programoch otvárajú a ako ich prezen-


tujú, aké spoločenské diskurzy využívajú a reprodukujú. Na zá-klade týchto otázok som si ako metódu práce zvolila diskurzívnu analýzu. Diskurz tu chápem ako jeden zo spôsobov spoločenskej praxe (Fairclough, 2008). Na jednej strane diskurz ovplyvňujú a formu-jú spoločenské štruktúry, na druhej strane sa sám podieľa na vy-tváraní tých spoločenských štruktúr, ktoré ho ovplyvňujú. Diskurz teda reprezentuje okolitý svet a zároveň ho spoluvytvára (viac pozri Fairclough, 2003, 2008; Lazar, 2005). V politickom kontexte diskurzy od-zrkadľujú politickú scénu a súčasne jej obraz spoluformujú, a to napríklad tým, že ovplyvňujú chápanie političiek, politikov a po-litiky či politík, čím zase vplývajú napríklad na to, kto a s akými prioritami sa rozhodne do politiky vstúpiť.

Kritická analýza diskurzov nemá jednotnú metodológiu. Analý-za mediálnych textov sa odlišuje od analýzy audiovizuálnych ma-teriálov alebo osobnej konverzácie. Podľa Teuna A. van Dijka (2000) sa však na základe spoločných perspektív a všeobecných cieľov kri-tickej analýzy diskurzov dajú nájsť celkové konceptuálne a teore-tické rámce, ktorými sa jednotlivé diskurzívne analýzy podobajú. Väčšina sa napríklad zaoberá otázkou, akými spôsobmi konkrétne diskurzy pôsobia v reprodukcii spoločenskej hegemónie. V tejto stručnej diskurzívnej analýze som sa zamerala na to, aké spoločen-ské diskurzy politička a politik využívajú na prezentáciu svojich politických cieľov a ako konštruujú seba ako političku či politika vo vzťahu k občanom a občiankam. Zaujíma ma pritom aj atmos-féra textov, využívanie konkrétnych jazykových prostriedkov, štýl a modalita textov.

1.1 ro v n a k ý o b s a h , i n á f o r m a : t é my v o l e b n ý c h p r o g r a m o v

Obsahové porovnanie programového dokumentu Magdalény Vá-šáryovej s programom Milana Ftáčnika prezrádza, že väčšina ich volebných tém je rovnaká, hoci inak prezentovaná. Ani kandidát-ka, ani kandidát teda nereprodukujú rozdelenie tém na tzv. žen-ské (sociálna problematika, služby, zdravotníctvo, vzdelávanie, sta-rostlivosť, životné prostredie) a mužské (ekonomika, bezpečnosť, veda, kriminalita, zahraničné vzťahy). (Viac pozri napr. Fawler – Lowless, 2009; Kahn – Gordon, 1997; Maďarová, 2007; Pantti, 2005 – 2006) Analýza prog-ramových dokumentov nepotvrdila výsledky výskumov z 90. ro-kov 20. storočia v Spojených štátoch amerických, podľa ktorých


sa politické priority žien a mužov líšili (Kahn – Gordon, 1997). V súčas-nom kontexte Slovenska neplatí ani ďalšie zistenie Kin F. Kahn a Ann Gordon, podľa ktorého sa v období ekonomickej prosperity a medzinárodného mieru vnímajú tzv. ženské témy, vrátane tém o sociálnych istotách, ako dôveryhodnejšie. Potvrdzuje to analýza politických diskurzov z obdobia hospodárskej krízy (2008 – 2010) a súčasne z obdobia pred parlamentnými voľbami 2010, podľa kto-rej sa v hospodársky komplikovanom období darilo práve tzv. so-ciálnym témam. V diskurzoch vlády, ako aj politickej opozície do-chádzalo k preberaniu tém o sociálnom štáte, sociálnych istotách, starostlivosti a ochrane občanov a občianok (Maďarová, 2010). Upred-nostňovanie sociálnych tém, často považovaných za tzv. ženské, zo strany politických strán, ako aj voličiek a voličov v parlamentných voľbách, ktoré sa konali pár mesiacov pred komunálnymi voľbami, mohlo byť jedným z faktorov, ktoré ovplyvnili volebné témy Mila-na Ftáčnika a Magdalény Vášáryovej. Ďalšie faktory výberu politic-kého programu súviseli s aktuálnymi problémami hlavného mesta (resp. kauzami týkajúcimi sa rozhodovania o prípadnom zbúraní PKO, podobe Starého mosta či výstavbe kasína), ako aj s dlhodobo problémovými oblasťami (ubytovanie, zeleň, doprava).

Témy volebného programu Magdalény Vášáryovej a Milana Ftáčnika Magdaléna Vášáryová Milan Ftáčnik

Park kultúry a oddychu Park kultúry a oddychu

Starý most Starý most

doprava (metro, kvalita ciest, parkovanie, obnovenie mestskej dopravy po rieke, malé prístavy)

doprava (zosúladenie rozvoja mesta a dopravy, cyklistika, MHD, zmena riadenia dopravy, infraštruktúra ciest, parkovanie)

nové kasíno nové kasíno

vzhľad námestí, čistota ulíc —

centrálny park a iná zeleň v meste, profesionálny záhradník, vinohrady

zelené cesty, rekreačné oblasti v meste, nový park

bývanie (štartovacie byty) bývanie (nájomné byty)

vzdelávanie, školstvo (kampusy, nájomné byty, technologické centrá, inkubátory)

nadregionálne centrum vzdelávania, vedy a výskumu, podpora VŠ, prepojenie vedy a výskumu s podnikmi, podpora inkubátorov


sociálna starostlivosť (materské centrá, umelecké školy, centrá voľného času, penzióny pre seniorov, domáca starostlivosť, asistenčná tiesňová linka)

sociálna starostlivosť (jasle, materské centrá, zariadenia pre seniorov, domáca opatrovateľská služba, ohrozené skupiny obyvateľstva)

karta Bratislavčanov —

spravovanie mesta (financovanie, nové investície, transparentnosť, občianska kontrola, hospodárnosť, elektronické aukcie, riadenie mestských podnikov, osobná zodpovednosť volených predstaviteľov a úradníkov)

spravovanie mesta (efektívnosť, profesionalita, informovanosť, transparentnosť, kontrola, spoluúčasť občanov na rozhodovaní, participatívny rozpočet, kontrola)

spolupráca lokálna (na úrovni vlády, Bratislavského samosprávneho kraja, mesta) a medzinárodná (s ostatnými metropolami Európy, s okolitými krajinami)

zlepšenie komunikácie mesta a mestských častí, siete a partnerstvá (lokálne aj zahraničné)

lepší protipovodňový systém, otvorené nábrežia

—

kultúra kultúra (rozvoj alternatívnej kultúry, kultúrne zariadenia)

životné prostredie (nelegálne skládky, kontaminovaná voda, hluk, prach, neporiadok)

životné prostredie (štandardy čistoty, kontrola, čierne skládky, odpadové hospodárstvo, spolupráca s ochranármi, nevyužité priemyselné zóny)

rada seniorov ako poradný orgán mesta rada seniorov a mládeže ako poradné orgány mesta

územný plán, postavenie hlavného architekta mesta, zladenie projektov

územný plán, postavenie hlavného architekta mesta, bezbariérovosť, energetická efektívnosť budov, vonkajšia reklama, obnova verejných plôch

príručka Bratislavčana —

zjednodušenie byrokracie, príjemní úradníci, elektronické služby

zjednodušenie byrokracie pomocou elektronických služieb

kontakt s občanmi (nie občania za primátorkou, ale primátorka za občanmi)

kontakt s občanmi a mimovládnym sektorom (deň otvorených dverí, hodina otázok, verejné diskusie)

metropolitná polícia prevencia kriminality, posilnenie profesi-onality mestskej polície kamerový systém

podmienky pre medzinárodné podujatia v Bratislave, „domovské práva“ pre európske organizácie

—

— rozvoj cestovného ruchu

— podpora nových malých a stredných firiem

— ropovod

— nové športoviská

Magdaléna Vášáryová Milan Ftáčnik


Podobnosť v programoch Magdalény Vášáryovej a Milana Ftáč-nika možno nájsť nielen v obsahu predvolebných tém, ale aj v zdô-razňovaní osobného prístupu politika a političky. Oba dokumenty navodzujú dojem porozumenia pre každodenné skúsenosti voli-čiek a voličov a vytvárajú pocit jednotného spoločenstva – politič-ka, politik ako jeden, jedna z nás, pričom podľa Fairclougha (2003) sa takýmto spôsobom prejavuje informalizácia alebo konverzaci-onalizácia diskurzu. V programoch sa strieda prvá osoba singulá-ru a plurálu. Množné číslo sa používa pri opise situácie v hlavnom meste, radí kandidátku a kandidáta medzi obyvateľstvo Bratislavy a vytvára dojem, že obaja zdieľajú skúsenosti voličiek a voličov. Jed-notné číslo slúži skôr na vyjadrenie osobných politických rozhod-nutí a prezentácie plánovaných krokov kandidátky a kandidáta.

1. 2 d o M M i l a n a F t á č n i k a

Milan Ftáčnik začína volebný program osobnejšie ako Magdaléna Vášáryová – opisom toho, ako ho pripravoval, ako k nemu pristu-poval, prečo ho nazval Dialóg, Otvorenosť, Moderné riešenia – DOM a čo sa v ňom nachádza. V prvej vete uvádza (a tým aj zdôrazňu-je) informáciu, že sa narodil v Bratislave, a využíva tak pomyselnú výhodu pred Magdalénou Vášáryovou, ktorá pochádza z Banskej Štiavnice. Zároveň sa však obracia na ľudí, ktorí sa do hlavného mesta prisťahovali a považujú ho za domov. Ako rámec celého programu využíva participatívnosť – dôraz kladie na to, že prog-ram pripravil v spolupráci s občiankami a občanmi a že takto chce viesť aj magistrát mesta (s dôrazom na dialóg, otvorenosť). Už na začiatku legitimizuje svoje plány tým, že vymenúva, ktoré témy a návrhy riešení do programu vložil na základe diskusií s občian-kami a občanmi.

S touto filozofiou som pristupoval k tvorbe môjho volebného programu pre Bratislavu. (...) Nazval som ho DOM, lebo som ho tvoril v dialógu s občanmi a odborníkmi, jeho podstatou je otvorenosť vo všetkom, čo chcem urobiť[,] a prináša mo-derné riešenia pre naše mesto. (S. 1)

Úvodný text programu ponúka zaujímavú jazykovú hru, ktorá vy-tvára dojem, že politik pripravil volebný program sám, čím kan-didát zneviditeľňuje svoj politický/predvolebný tím. Zároveň však


zdôrazňuje, že načúva vôli občianok a občanov a zahŕňa ju (on osobne) do svojich politických plánov. Konštruuje tak blízky vzťah medzi sebou a obyvateľkami a obyvateľmi Bratislavy, zároveň však takto upevňuje svoju pozíciu nezávislého kandidáta a dištancuje sa od politických strán, vrátane tej, ktorá ho vo voľbách podporila. Vzťah k Bratislavčankám a Bratislavčanom upevňuje tým, že ich oslovuje všetkých, cieľovú skupinu bližšie nešpecifikuje a nedelí. Podporuje tak deklarovanú ideu otvorenosti a participatívnosti.

Programový dokument Milana Ftáčnika pôsobí obsahovo obšír-nejšie a konkrétnejšie ako program Magdalény Vášáryovej. Predvo-lebné témy sa delia do troch hlavných častí – Otvorená samospráva, Doprava a Kvalita života. Každá časť obsahuje krátky opis aktuálnej situácie a problému, ako aj návrhy riešení. Pri opisovaní problémov Bratislavy politik nepoužíva prvú osobu jednotného ani množ-ného čísla, čím sa od aktuálnej situácie úplne dištancuje. Je jasne verbálne neprítomný, čím zdôrazňuje, že nenesie zodpovednosť za súčasný stav. Na pomenovanie aktéra zodpovedného za situáciu používa predovšetkým slovo mesto, prípadne Bratislava, a vytvá-ra tak scudzený subjekt, ktorý tu nepredstavuje mesto ako obec Bratislava, ale jeho (vtedajšie) úzke vedenie, primátora, magistrát a všetkých zodpovedných.

Mesto až do zmeny zákona, ktorý povinne vyžaduje súťaže na predaj a prenájom majetku, predávalo a prenajímalo ma-jetok netransparentne, vopred vybranému záujemcovi, ktorý najúspešnejšie loboval. (...) Mesto sa bránilo zavedeniu elek-tronických aukcií pri verejnom obstarávaní i pri predaji ma-jetku. (S. 2)Mesto je riadené za zatvorenými dverami a rozhodnutia sa často robia bez účasti občanov. (S. 3)

Mesto, resp. Bratislava teda vystupuje v dvoch významoch – ako vedenie mesta, cudzie svojim obyvateľkám a obyvateľom, a zároveň ako obec, ktorá potrebuje nové vedenie, má svoje problémy a mô-že sa obyvateľstvu opäť priblížiť. Tento zámer predstavuje ďalšia časť dokumentu – politické plány. Program je štruktúrovaný tak, že dáva pojmu mesto nové významy a ponúka riešenia, ktoré majú Bratislavu opäť priblížiť ľuďom. Dôraz kladie na otvorenosť, parti-cipatívnosť, transparentnosť a protikorupčnosť.

Dokument konštruuje Milana Ftáčnika ako obyvateľa Brati-slavy, bývalého starostu Petržalky, kritika bývalého vedenia mesta


a navrhovateľa zmien. Ako obyvateľ Bratislavy oslovuje ďalších obyvateľov a obyvateľky hneď v úvode programu, teda v časti, kto-rá je najosobnejšia: „Bratislava je náš domov, náš spoločný život-ný priestor.“ (S. 1) Po vytvorení pomyselnej jednoty všetkých ľudí, ktorí žijú v Bratislave, na konci úvodu odkazuje na svoju politic-kú skúsenosť ako starostu Petržalky: „A každoročne budem robiť verejný odpočet plneni[a] volebného programu, tak ako som to robil v Petržalke.“ (S. 1) Z osobnej pozície prechádza k politickej pozícii, ktorú si uchováva ako kritik bývalého vedenia mesta v čas-tiach Ako sme na tom dnes, aj ako navrhovateľ zmien, ktoré však rámcuje osobným prístupom: „preto navrhujem“, „veľmi si želám“. Naopak, veľmi neosobne pôsobí posledná časť volebného progra-mu, ktorá využíva prevažne trpný rod: „bude mať peniaze“, „bude nutné doplatiť dlhy“, „bude nutné rokovať“, „bude treba nastaviť“ a pod. V tejto časti, ktorá sa týka najmä financovania mesta, je Mi-lan Ftáčnik ako subjekt a potenciálny budúci primátor zamlčaný, zodpovednosť je opäť na „meste“. Financie sa tak stávajú jedinou oblasťou, pri ktorej program nevyužíva konverzacionalizovaný dis-kurz, čím sa upevňuje vnímanie ekonomickej aktivity ako serióz-nej, odbornej, tzv. tvrdej témy.

1. 3 M ý t ot v o r b a v p r o g r a m e M a g d a l é ny Vá š á r yo v ej

Programový dokument Magdalény Vášáryovej využíva diskurz le-giend a mýtov, čo naznačuje už názov pohrávajúci sa s „magický-mi“ číslami 3 a 7. Na prvej strane volebného programu prispieva k dávke magickosti fotografia, na ktorej politička sedí za stolom a do objektívu ukazuje čistý, zdravý prierez jablka. V dolnej čas-ti fotografie sa nachádza názov programu 3x7 pre 21. storočie. Ko-munálne voľby, 27. november 2010 a podpis političky. Titulná strana vytvára dojem, že Vášáryová ide porozprávať príbeh, rozprávku či legendu o Bratislave. Vizuálny odkaz na pôvodné vianočné tradície (jablko) naznačuje, že volebný program vychádza z minulosti, čer-pá z historickej skúsenosti. Na druhej strane dokumentu politička už nie obrazovou, ale textovou formou hľadí do budúcnosti a po-núka voličkám a voličom svoju predstavu o Bratislave. Pod náz-vom Vidím mesto... program uvádza úryvok básne Jána Šimonoviča (1939 – 1994) Mesto: „Svetlo už odhrnulo tmu / a odkrylo chlieb, šálku i kávu / za oknom predostrelo / ako obrus denný úžas, Brati-


slavu.“8 (S. 2) Pred čitateľkou a čitateľom sa teda z tmy vynára Brati-slava, ktorú Vášáryová následne opisuje ako harmonické, bezpečné, dynamické mesto priateľských, sebavedomých ľudí, ako mesto so zelenými a čistými ulicami, ako metropolu kultúry, umenia a ve-dy, mesto ľudí rôzneho veku, ako mesto „šumu dopravných tepien, detského smiechu a tónov klavírov, ktoré nesú vlny Dunaja“, ako Bratislavu, ktorá „sa stará o tých, ktorí jej už odovzdali všetko“. Program prešiel od tradícií ukotvených v minulosti do budúcnosti, predstavuje političkinu víziu hlavného mesta a opäť využíva dis-kurz mýtotvorby, keď odkazuje na legendu o Libušinom proroctve, ktorým mala predpovedať založenie Prahy: „Město vidím veliké, jehož sláva hvězd se bude dotýkat.“ (Jirásek, 1959) Kým prorokyňa Libuše mala na základe svojej vízie hovoriť o založení Prahy a jej neskoršej sláve, Vášáryová rozpráva (s poetickou oporou textu uve-deného básnika) o akomsi pomyselnom začiatku, na ktorý dozrel čas a od ktorého sa začne odvíjať svetlá budúcnosť slušnej metro-poly. Idealizovanú predstavu Bratislavy na druhej strane volebné-ho programu dopĺňa obrázok západu slnka, Bratislavského hradu a stromov, ktorý prekrýva podpis volebnej kandidátky.

Prvé dve strany dokumentu hovoria viac ako len to, že politič-ka kladie dôraz na poetickú formu dokumentu. Zarámcovali totiž predvolebný program ako legendu, a tak ho pomyselne vyňali z ob-lasti politiky, tradične prisudzovanej mužom. Vložili kandidátkine predvolebné sľuby do oblasti mýtov a legiend a prisúdili političke miesto vedľa prorokyne Libuše, ktorá podľa legendy stála na po-čiatku Prahy. Takýmto spôsobom vytvorili dojem, že Magdaléna Vášáryová stojí na počiatku písania novej histórie Bratislavy.

Čo takto apoliticky zarámcovaný program hovorí? Obsahovo prechádza cez Naše 3 poklady a Naše 3 povinnosti až k 7 rozhodnutiam, 7 sľubom a 7 snom. Poslednou časťou sú Moje samozrejmosti, ktoré akoby reagovali na niektoré programové body Milana Ftáčnika.

Program je štruktúrovaný tak, že prechádza z minulosti do bu-dúcnosti. Medzi pokladmi zdôrazňuje križovanie národov na úze mí Bratislavy, historickú pamäť, odkazuje na starovek, ako aj na pro-testy proti okupácii v roku 1968 a na November 1989. 7 rozhodnutí hovorí o problémoch, ktoré hlavné mesto trápia v súčasnosti (Park kultúry a oddychu, Starý most, metro, megakasíno, bratislavské ná-mestia, centrálny park, štartovacie byty) a o plánovaných riešeniach alebo víziách. Nasleduje 7 sľubov a 7 snov, ktoré opäť prechádzajú z minulosti do budúcnosti – od toho, čo Bratislave chýba, až po to,


čo jej chce kandidátka zabezpečiť. Líniu budúcnosti tu tvoria po-litičkine „samozrejmosti“, ktoré sa zaväzuje uplatňovať počas celej svojej primátorskej činnosti.

Prostredníctvom názvov programových častí sa udržiava mýto-tvorný rámec, program sa však od mýtov a legiend v určitých as-pektoch odkláňa. Kým mýty a legendy sú určené pre široké ľudové vrstvy, analyzovaný volebný program oslovuje konkrétnu skupinu obyvateľstva. Už prvá textová časť (Naše 3 poklady) uvádza: „Brati-slava, najväčšie mesto Slovenska, vlastní aj tretí poklad, Bratislav-čanov. Vzdelaných, sústredene pracujúcich mešťanov, ktorí večer oživujú námestia i kaviarne, divadlá i výstavy a držia krok so su-sedmi.“ (S. 3) Opísanú strednú a vyššiu vrstvu, ktorú program ra-dí medzi poklady Bratislavy, možno teda chápať ako ľudí, ktorých chce kandidátka predovšetkým osloviť. V texte sa nespomínajú Bratislavčania a Bratislavčanky z nižších spoločenských vrstiev, tí, ktorí nie sú „vzdelaní“, nechodievajú na večerné námestia, do ka-viarní či divadiel, a teda – ako sa zdá – nepatria medzi poklady hlavného mesta.

Vo volebnom programe Magdalény Vášáryovej sa podobne ako v prípade programu Milana Ftáčnika strieda neformálnosť s for-málnosťou. Zdôrazňovanie osobného prístupu političky a jej osob-nej zodpovednosti sprevádza formálna štruktúra dokumentu. Obsahová a jazyková úroveň programu sa odohráva na osobnej úrovni, javí známky konverzacionalizovaného diskurzu, kým for-ma zostáva oficializovaná, hoci nesie skôr znaky kultúrneho ako politického dokumentu.

Obsahovým rámcom Vášáryovej volebného programu je geogra-fická, politická a kultúrna príslušnosť Bratislavy k Európe. Všet-kými bodmi svojho programu predstavuje hlavné mesto Slovenska ako (potenciálnu) európsku metropolu, ktorá sa má vyrovnať iným zahraničným metropolám.

Všetky hlavné mestá Európskej únie si vybudovali podúrov-ňovú dopravu (...). (S. 4)Námestia európskych miest sú nositeľmi tradície verejných priestorov (...). (S. 4)Budujme (...) [e]urópsku metropolu a nie hráčske dúpä. (S. 4)

Zdá sa, že vybudovanie hlavného mesta, ktoré by sa vyrovnalo iným európskym metropolám, je cieľom pôsobenia političky v pri-mátorskom kresle. V takto definovanom cieli sa dá nájsť priestor


pre zužitkovanie doterajších diplomatických skúseností Vášáryo-vej, ako aj skúseností a kontaktov, ktoré získala pri zakladaní a ve-dení Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Keďže je však tento cieľ skôr implicitný, je aj dôraz na političkine odborné skú-senosti nevýrazný a artikulovaný iba na jednom mieste: „O svoje dvadsaťročné skúsenosti z tejto oblasti sa chcem podeliť s mojím mestom.“ (S. 5)

V programe Magdalény Vášáryovej sa strieda osobná a kolektív-na identita. Prvá osoba plurálu sa používa na začlenenie kandidát-ky medzi (vzdelaných, pracujúcich, kultúrne aktívnych) „Bratislav-čanov“, na vytvorenie dojmu, že je jednou z ľudí, ktorým sa priho-vára. „Naše 3 poklady“, „naše 3 povinnosti“, „my sme ich menili“, „potrebujeme“, „sme povinní“, „vnímame“, „strácame“, „vysaďme“, „sme otvoreným mestom“ a pod. Tieto a ďalšie výrazy navodzujú dojem, že politička spolu s ostatnými obyvateľkami a obyvateľmi Bratislavy nesie zodpovednosť za súčasnú situáciu v hlavnom mes-te a rovnako ako obyvatelia Bratislavy má povinnosť zaoberať sa jeho problémami. Tu však dochádza k posunu, pretože všetky tieto kolektívne vyjadrenia sú zarámcované osobnou zodpovednosťou Magdalény Vášáryovej. V hornej časti strany je totiž 7 rozhodnutí označených ako „Moja osobná zodpovednosť“ a pri 7 sľuboch poli-tička dodáva: „Osobne za ne ručím“. Striedanie osobnej a kolektív-nej identity završuje posledný obrázok programového dokumentu. Na fotografii stojí v popredí Magdaléna Vášáryová a za ňou pred-stavitelia štyroch z piatich politických strán, ktoré ju v kandidatú-re podporovali – Ján Figeľ (KDH), Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), Richard Sulík (SaS) a Ondrej Dostál (OKS). Titulok znie „Moje mesto“ a vedľa je menším písmom „Máme na to silu“. V tomto jed-nom riadku je najviditeľnejšia hra so singulárom a plurálom prvej osoby. Kým Magdaléna Vášáryová zdôrazňuje, že ide o „jej“ mesto, zodpovednosť, povinnosti a sľuby, sila a podpora už prichádzajú z viacerých zdrojov, teda zo všetkých zainteresovaných politických strán. Okrem toho však obrázok prezrádza ešte jednu dôležitú vec – bez ohľadu na zdôrazňovaný osobný prístup Magdalény Vášáry-ovej ako občianky a političky netreba zabúdať na silu politických štruktúr a jej záväzky voči politickým stranám, ktoré ju vo voľbách podporovali.

Programový dokument Magdalény Vášáryovej sa orientuje naj mä na oblasti, ktoré chce politička meniť, zlepšovať, upravovať. Doku-ment neartikuluje kandidátkine vlastnosti, schopnosti a zručnosti,


dokonca aj na jej politické skúsenosti odkazuje len na jednom mies-te. Stavil skôr na osobnú než profesionálnu stránku, viac na blíz-kosť političky k oslovovaným voličom a voličkám ako na politickú hierarchiu a viac na formu programu ako na presne špecifikovaný obsah. Program konštruuje Vášáryovú skôr ako obyvateľku Brati-slavy než ako političku.

2 V i z u á l n a a n a l ý z a b i l b o r d o v 9

Pri analyzovaní bilbordovej kampane Magdalény Vášáryovej vyu-žívam kombináciu semiotickej analýzy, ako ju opísala Liesbet van Zoonen (2007), a viacvrstvovej vizuálnej analýzy obrazu ako procesu, ktorý rozviniem na základe textu Redi Koobak (2009).

Semiotická analýza umožňuje skúmať, akým spôsobom znaky v semiotickom systéme konštruujú určité významy. Ako uvádza Liesbet van Zoonen (2007), neexistuje jednotná metóda semiotickej analýzy, možno však určiť systematické kroky, ktoré sú nevyhnut-né pre jej vykonanie. Podľa týchto krokov, ktoré súvisia s histo-rickým vývojom semiotiky10, som postupovala aj v tejto analýze. Základným krokom je preskúmanie prvého stupňa označovania (denotácie), ktorý zahŕňa identifikáciu dôležitých znakov a ich do-minantných aspektov (ikonických, indexových a symbolických). Nasleduje druhý stupeň označovania (konotácia), v rámci ktorého sa analyzujú paradigmatické kombinácie týchto znakov, napríklad vzájomné vzťahy medzi znakmi (prítomnými aj absentujúcimi). Takýto postup privádza k skúmaniu kódov, ktoré tieto kombinácie znakov podmieňujú, k pochopeniu dominantnej ideológie, ktorá ovplyvňuje celkový význam (tretí systém označovania). Spoločen-ská a kultúrna špecifickosť kódov, ako aj polysémický charakter znakov spôsobujú, že výsledkom semiologickej analýzy nie je defi-nitívny význam textu. Semiologická analýza však zostáva význam-ným prostriedkom na skúmanie toho, ako sa prostredníctvom sys-témov znakov vyvolávajú určité emócie, asociácie, strachy, nesúhla-sy či súhlasy (podľa Zoonen, 2007).

V hľadaní odpovedí na otázky tejto analýzy je semiotická analý-za len jedným z prostriedkov skúmania. Prikláňam sa k tvrdeniu Jessicy Evans, podľa ktorej je nedostatočná taká analýza politiky


reprezentácie, ktorá je len skúmaním založeným na rétorike obra-zu (podľa Koobak, 2009). Pri vizuálnej analýze preto treba brať do úva-hy spôsoby, ktorými sa tento obraz vytvára, distribuuje a používa. Keď rozmýšľame o fotografii, mali by sme mať na pamäti, ako čas-to sa fotografia diskurzívne využíva na to, aby sa obraz považoval za realitu; aby sa oblasť toho, čo môže byť spoznané, obmedzila na to, čo môže byť spozorované; aby nás zlákala „dôkazom“, vďaka ktorému sa z diváčok stávajú „svedkyne“ (tamže). Pri obrazoch, kto-ré sa používajú v predvolebných kampaniach, sa teda daný politik alebo politička stávajú takými, ako ich kampaň ukazuje. Ich poli-tické pôsobenie sa zužuje na to, čo je prostredníctvom kampane vi-diteľné. Tento predpoklad mi pomáha hľadať odpoveď na otázky: Kým sa politička na svojich bilbordoch stáva? Aké obrazy politiky a političiek re-produkuje? V centre záujmu takéhoto skúmania ne-stojí len samotný bilbord či jeho produkcia, dôležitým aspektom analýzy je aj vzťah medzi mnou (skúmajúcou, voličkou, obyva-teľkou) a obrazom, ktorý bilbord ponúka. Ako opísal John Berger, nikdy sa nepozeráme len na jednu vec, vždy sa pozeráme na vzťah medzi vecami a sebou (tamže). Pri skúmaní bilbordov reflektujem aj túto skutočnosť a zameriavam sa na to, do akej pozície obraz, resp. bilbord stavia mňa ako diváčku a potenciálnu voličku.

Bilbordy predvolebnej kampane Magdalény Vášáryovej mož-no zaradiť do štyroch kategórií: kandidátka predstavuje samu se-ba (1); kandidátke vyjadrujú podporu političky, politici a verejne známe osobnosti, a to buď osamote (2), alebo na bilborde spolu s kandidátkou (3); posledná kategória bilbordov naznačuje príbe-hy, ktoré sa odohrávajú v imaginárnom „slušnom meste“ (4). Vášá-ryová prostredníctvom svojej bilbordovej kampane predstavuje určité obrazy političky (seba) a politiky. Sú pritom reflektovaním súčasných spoločenských predstáv, ako aj ich spoluvytváraním a pretváraním. Ak budem parafrázovať Michelle Lazar (2005), mô-žem tvrdiť, že političky svojím verbálnym aj neverbálnym správa-ním (teda aj prostredníctvom predvolebných kampaní) skôr rep-rodukujú a konštruujú ako len reflektujú to, čo znamená byť po-litičkou. V nasledujúcej časti textu sa bližšie pozriem na to, ako bilbordy kandidátky na post primátorky Bratislavy reprodukovali to, čo znamená politika a to, čo znamená byť političkou, pričom najskôr sa budem venovať štvrtej predstavenej skupine bilbordov – príbehom v „slušnom meste“ (príloha 1).


2 .1 S ú k r o m n é a v e r ej n é

Bilbordy predstavujú ideál mesta prostredníctvom troch príbehov a opisu, ktorý sa nachádza v ich pravej časti: „SLUŠNÉ MESTO. Denne sme vystavení arogancii a neslušnosti. V doprave, vo výstav-be, v medziľudských vzťahoch. Začína to drobnosťami. Prasknu-té okno, bezohľadná jazda, neslušný majiteľ psa... Zmena začína od nás. MÁME NA TO SILU.“ Jeden bilbord stvárňuje mladého muža, ktorý zastavuje auto, aby pomohol staršej žene prejsť cez cestu. Na druhom bilborde mladý muž podáva mladej žene mač-ku, ktorú – ako možno usúdiť podľa lana upevneného okolo jeho pása a stromu – práve zachránil. Tretí bilbord zobrazuje mladú že-nu, ktorá podáva mladému mužovi so psom vrecká na psie výkaly. Pre túto analýzu je zaujímavých niekoľko aspektov – premiešava-nie verejného a súkromného, osobného a politického v týchto prí-behoch, ako aj vek aktérok a aktérov a konštelácia rodových vzťa-hov na fotografiách.

Pri podrobnejšom pohľade možno nájsť na každej fotografii znaky umiestniteľné do tradične konštruovaného verejného a sú-kromného priestoru, pričom binárnosť a hierarchickosť týchto priestorov sa neodlučiteľne spája s ďalšou často binárne chápanou dvojicou ženské – mužské (pozri napr. Cviková – Juráňová /ed./, 2002; Elsh-tainová, 1999; Kiczková, 2011). V súčasnosti na Slovensku ešte stále pre-trvávajú stereotypy, podľa ktorých sa od žien očakávajú skôr cha-rakteristiky spojené so súkromnou sférou (vzorná matka, gazdiná a strážkyňa rodinného krbu, povzbudzovateľka), kým normatívny obraz správneho muža predpokladá, očakáva a zdôrazňuje skôr pôsobenie vo verejnej sfére (aktívny, asertívny prístup k práci a ve-rejnému pôsobeniu, orientácia na výkon a úspech). (Bútorová, 2008) Tieto stereotypy ovplyvňujú aj mediálnu prezentáciu političiek a politikov (a súčasne ich táto mediálna prezentácia reproduku-je). Feministické analýzy v zahraničí i na Slovensku poukazujú na skutočnosť, že médiá zdôrazňujú tie charakteristiky političiek, ktoré podľa tradičného zaradenia patria do súkromnej sféry, a tým ich znevýhodňujú na poli politického pôsobenia (pozri napr. Kahn – Gordon, 1997; Maďarová, 2007; Norris, 1997; Pantti, 2005 – 2006; Žačoková, 2006). Keďže nespochybňované umiestňovanie žien do súkromnej sféry podľa týchto štúdií znevýhodňuje političky aj vo volebných súbo-joch, zaujímalo ma, akým spôsobom bilbordy Magdalény Vášáryo-vej konštituujú rod vo vzťahu k verejnej a súkromnej sfére. Využí-


vam pritom koncept Candace West a Dona H. Zimmermana (1987) doing gender11, ktorý chápe rod ako rutinné, metodické a opakované konanie s dôrazom na inštitucionálnu a interakčnú rovinu. Podľa West a Zimmermana je rod nástroj, ktorý produkuje, reprodukuje a legitimizuje voľby a obmedzenia pripisované pohlavnej kategó-rii. Akákoľvek interaktívna situácia sa stáva „javiskom“, na ktorom dochádza k stvárneniu „esenciálnej“ prirodzenosti pohlaví – nevy-jadruje teda prirodzené rozdiely, ale ich priamo utvára (tamže).

Aktérkou a aktérom príbehov sú dvaja ľudia, ktorých môžeme zaradiť do pohlavných kategórií žena a muž, v dvoch prípadoch aj zvieratá – mačka a pes. Všetky tri príbehy sa odohrávajú vo verej-nom priestore: na ulici, na chodníku a v parku. Na všetkých foto-grafiách je zastúpená žena aj muž, príbeh ich však rozdielne kon-štruuje vo vzťahu k priestoru a k sebe navzájom.

V príbehu, ktorý sa odohráva na ulici, je staršia žena v núdzi, potrebuje pomoc, ktorú jej poskytne mladý muž. Žena vyzerá vo verejnom priestore dezorientovane, bezmocne, pohľad má upre-ný pred seba, akoby nevnímala, čo sa okolo nej deje, je odkázaná na pomoc mladého muža, ktorý sa v tomto verejnom prostredí správa veľmi isto, vyzerá ako „doma“. Muž pohybom ruky zastavu-je auto, ktoré je len pár centimetrov od jeho nohy, zachraňuje star-šiu ženu a prevádza ju cez cestu. Príbeh konštruuje ženu vo vzťahu k mužovi, pričom ide o vzťah jednostrannej závislosti. Takéto zo-

Obrázok 1 | Muž zastavuje auto podľa vzoru Supermana. Zdroj: www.flickr.com


brazenie môže legitimizovať názory obhajujúce podriadenosť žien mužom na základe ich biologickej odlišnosti – slabosti žien a sily mužov, reprodukuje obraz aktívneho, rozhodného, silného muža (pozri napr. Badinter, 1999; Cviková, 2003) a konštruuje muža ako hrdinu, ktorý riskuje vlastné zdravie, aby pomohol staršej žene. Takéto hr-dinské gesto ho pomyselne aj vizuálne približuje imaginárnym ko-miksovým a filmovým hrdinom (obrázok 1 a obrázok 2).

Podobný vzťah závislosti bezmocnej ženy od muža – hrdinu sa vytvára na „javisku“, ktoré predstavuje druhý bilbord. Príbeh sa odohráva v parku, kde mladý muž podáva – tentoraz mladej – žene mačku. Jeho postroj a lano visiace zo stromu naznačujú, že vyliezol na strom, aby zachránil domáceho miláčika, ktorý sa ne-poslušne a neuvedomujúc si nebezpečenstvo dostal do potenciál-neho ohrozenia života. Aj tu musí muž riskovať, vyliezť do výšky. Postroj pritom vzbudzuje dojem profesionality a jeho čin vyvoláva obdiv a vďačnosť u ženy, ktorá nedokázala ustrážiť svoju mačku. Žena a jej domáce zviera sa vo verejnej sfére dostávajú do problé-mov, z ktorých im môže pomôcť jedine muž – predstaviteľ verej-ného priestoru. Navyše, mačka je podľa etnografického výskumu priradená do ženskej sféry (Botíková – Riečanská, 1995), v ľudovej sloves-nosti sa často vyskytuje ako spoločníčka ženy, je bežnou súčasťou rozprávok o bosorkách, ale aj súčasťou histórie žien odsúdených za bosoráctvo, o ktorých sa verilo, že sa môžu na mačky premieňať

Obrázok 2 | Záber z filmu Súmrak (2008).


(Cviková – Horváthová – Juráňová – Riečanská, 1994). V komiksoch, počítačo-vých hrách a vo filmoch mačka často symbolizuje ženu, resp. žena ako filmová postava sa prezlieka za mačku. Aj v takej situácii sa často dostáva do problémov, z ktorých jej musí pomôcť muž – hr-dina (obrázok 3).

Z príbehu v parku muž opäť vychádza ako hrdina, zachraňuje mačku, pomáha žene a upevňuje svoje dominantné miesto vo ve-rejnom priestore. Dojem, že ide o hrdinu (Spidermana? Batmana? iného „mana“?), posilňuje aj publikum, ktoré je prítomné v zadnej časti fotografie a ktoré sa otáča, udalosť sleduje alebo si ju foto-grafuje. Žena je na oboch bilbordoch aktérkou, ktorá je v núdzi a bez pomoci muža by sa nezaobišla, je na neho jednoducho od-kázaná. Jej pôsobenie vo verejnom priestore (na ulici, v parku) je neisté (zneistené), čím sa implicitne upevňuje chápanie verejného priestoru ako mennej vhodného pre ženu než pre muža, a to bez ohľadu na vek ženy. Vek je však dôležitý s ohľadom na konštrukciu maskulinity a neprítomnosť staršieho muža. Aktivita a hrdinskosť muža sa totiž spájajú s mladosťou, ktorá je nevyhnutnou súčasťou ideálu mužskosti. Na základe týchto dvoch príbehov možno po-vedať, že starší muž vo verejnom priestore tohto slušného mesta akoby nemal miesto.

Na treťom bilborde žena upozorňuje muža so psom, nezachra-ňuje však ani jeho, ani jeho domáce zviera. Muž, podľa sprievod-ného textu na bilborde „neslušný majiteľ psa“, nie je vo verejnom

Obrázok 3 | Z videohry Batman: Arkham City. Zdroj: www.gameinformer.com


priestore stratený, zmätený ani odkázaný na pomoc niekoho iné-ho, iba je z vlastnej vôle „neslušný“ a necháva za sebou neporiadok. On aj jeho pes, podľa etnografického výskumu radený do mužskej sféry (Botíková – Riečanská, 1995), istým spôsobom ovplyvňujú a ovláda-jú verejný priestor, závisí od nich, ako bude vyzerať. Žena na bil-borde muža usmerňuje, nevymyká sa zo svojich tradičných úloh, ale zostáva v pozícii tej, ktorá je starostlivá a zodpovedá za poria-dok (napĺňa rolu matky, vychovávateľky, partnerky, manželky). Jej konanie reprodukuje a legitimizuje predstavy o „prirodzenej“ sta-rostlivosti žien.

Analyzované bilbordy Magdalény Vášáryovej zobrazujú ženy aj mužov vo verejnej sfére, zároveň však naznačujú, že táto sféra ne-patrí obom rovnako, že tí, ktorí ju ovplyvňujú a ktorí jej dominujú, sú mladí muži. Príbehy stavajú na ideológii dominantnej mužskos-ti, ktorá patrí (na rozdiel od ideálnej ženskosti) do verejnej sféry. Všetky tri bilbordy zobrazujú nerovnovážne rodové vzťahy, pričom sa zdá, že muži majú v rukách moc konať alebo nekonať, moc roz-hodovať (o ne/znečistení prostredia, o záchrane), moc v podobe fy-zickej sily a odvahy.

2 . 2 o s o b n é j e p o l i t i c k é

Prečo sú tieto príbehy súčasťou predvolebnej kampane? Odkazujú na situácie, ktoré už mnoho voličiek a voličov mohlo zažiť – psie výkaly v parku, ohrozené domáce zviera, problém s prechádzaním cez cestu. Ak sú teda takéto príhody súčasťou predvolebnej kam-pane, znamená to, že sú politické?

Keď podľa návrhu Evans skúmam bilbordy cez prizmu vzťahu medzi nimi a mnou, vyvstáva otázka: Do akej pozície tieto foto-grafie stavajú mňa – osobu, ktorá sa na ne pozerá, ktorá je ženou, voličkou, feministkou (určitého veku, s určitou sexualitou, pochá-dzajúcu z určitého kraja Slovenska a ďalšími interdepentnými cha-rakteristikami)?

Keďže slušné mesto je politický cieľ a jeho súčasťou sú tieto tri udalosti, bilbordy mi hovoria, že upozornením na bezohľadné správanie, zbieraním psích výkalov, prevedením druhej osoby cez cestu alebo inou každodennou spoločensky prospešnou činnosťou prispievam k politickému cieľu, teda konám politicky (hoci nie ne-vyhnutne politicky motivovane). Uvedené činy sú teda bilbordmi


a kampaňou zvýznamňované, obyvateľkám a (na základe príbehov predovšetkým) obyvateľom môžu dávať pocit, že sú súčasťou nie-čoho väčšieho, politického projektu Magdalény Vášáryovej, ktorá vyhlasuje: „Máme na to silu.“ Bilbordy tak poskytli obraz politiky, ktorú môže každodenne vytvárať a ovplyvňovať bežný človek, teda politiky odlišnej od tzv. vysokej politiky, ktorú tvoria platení politi-ci a političky. Táto stratégia korešponduje s taktikou predvolebnej kampane, ktorá má političku zobraziť ako blízku ľuďom, a to pred voľbami aj po nich. Tu feministické heslo „osobné je politické“, ktoré sa zrodilo v ženskom hnutí 60. a 70. rokov 20. storočia na Zá-pade, stráca pôvodné a naberá nové, odlišné významy. Zároveň naz-načuje, aké stratégie môžu političky a politici zvoliť v období nízkej volebnej účasti12, v čase silnejúceho pocitu obyvateľstva, že volení zástupcovia a volené zástupkyne nekonajú v jeho záujme.

Zdanlivá politizácia bežných udalostí, ktoré bilbordy zobra-zujú, je len jedným z aspektov interpretácie tejto predvolebnej kampane. Súčasne totiž majú úplne odlišný efekt – depolitizáciu kampane, komunálnych volieb a kandidátky, ktorá sa prostredníc-tvom nich predstavuje. Takúto formu depolitizácie môžeme pod-ľa rozdelenia Martina Škabrahu (2010) nazvať individualizáciou a/alebo moralizáciou. Keďže podľa Škabrahu chápanie všeobecného dobra ako súčasti ideálu politiky vedie k tomu, že v politizácii je vždy prítomná istá dávka moralizácie, nevyhnutne vymedzuje de-politizujúcu moralizáciu. Jej podstata spočíva v tom, že sa obracia na univerzálne morálne hodnoty a svojím dôrazom na individu-álne pochybenia, individuálnu zodpovednosť odvádza pozornosť od spoločenských súvislostí problémov. V bilbordovej kampani Magdalény Vášáryovej dochádza (s odkazom na „slušnosť“) presu-nutím zodpovednosti na indivíduá – občianky a občanov – k znevi-diteľňovaniu potreby napríklad inštitucionálnej starostlivosti o ľu-dí, ktorí sa o seba nedokážu postarať. Súčasne takáto moralizácia môže prispievať ku konzervovaniu etablovaných mocenských vzťa-hov, vrátane rodových vzťahov, a tým aj k reprodukovaniu rodovej nerovnosti, ako aj iných nerovností.

Bilbordy Magdalény Vášáryovej, na ktorých predstavuje „sluš-né mesto“, možno chápať ako politizujúce a zároveň depolitizu-júce. Zvýznamňujú bežné, osobné skúsenosti ľudí, ich aktivity a zodpovednosť v spoločnosti, pri tvorbe slušného mesta. Súčasne však reprodukujú nerovné vzťahy medzi mužmi a ženami, re-pro-dukujú stereotypné predstavy femininity ukotvenej v súkromnej


sfére a maskulinity priradenej k verejnej sfére, konštruujú mužov ako aktívnych hrdinov. Ženy sú v analyzovaných príbehoch pasív-ne a ani keď vyvíjajú aktivitu, nevybočujú z oblasti starostlivosti (o druhých, o prostredie). Zodpovednosť v takýchto príbehoch sto-jí na pleciach aktérok a aktérov príbehov, zodpovednosť mesta sa zneviditeľňuje. Oblasť politiky sa na prvý pohľad rozširuje – pre-kračuje či narúša hranice inštitucionálnej politiky a zahŕňa každo-denné skúsenosti ľudí, zároveň však tieto skúsenosti odpolitizová-va, keď neproblematizuje, zneviditeľňuje a reprodukuje štruktúrne mocenské vzťahy pretrvávajúce v spoločnosti. Politika je tak vša-de a zároveň nikde, zodpovednosť za tzv. slušné mesto nesú všetci a súčasne nikto.

2 . 3 Po l i t i č k a a ko d o m á c a p a n i

Podľa Barthesa (2004) kandidátka prostredníctvom svojich fotogra-fií vytvára väzbu medzi sebou a voličkami a voličmi. Vytvára atmo-sféru fyzickej prítomnosti, predstavuje súbor vlastností vyjadre-ných výrazom tváre, oblečením, pózou. Toto tvrdenie možno posu-núť ešte ďalej na základe teórie Celie Lury, podľa ktorej fotografie transformujú sebavnímanie a sú technologickou a perceptuálnou extenziou nového typu súčasného „experimentálneho indivídua“ (podľa Koobak, s. 75). Toto experimentálne indivíduum má byť rozší-rením klasického, slobodne sa rozhodujúceho a za seba zodpoved-ného „sebeckého indivídua“ modernej liberálnej demokracie. Ako tvrdí Lury, predstava a sebapoznanie sú v moderných euro-americ-kých spoločnostiach neodlúčiteľne a produktívne prepletené. Fo-tografia preto ponúka cestu k skúmaniu historicky špecifických, dynamických vzťahov medzi videním a vedením. Fotografia nielen reprezentuje, ale umožňuje vidieť, čo Lury nazýva „vidieť fotogra-ficky“ (viac pozri Koobak).

Ak teda fotografia (jej realizovanie, distribúcia a opakovanie) je rozšírením „seba“, čo znamenajú všadeprítomné, opakujúce sa bil-bordy pre re-konštrukciu politických subjektiek? Keďže politická kampaň má vopred premyslenú stratégiu a prezentované fotografie sú štylizované, upravované a selektované, politička (resp. jej tím) v tomto prípade ovplyvňuje nielen obraz o sebe, ale aj to, čím sa stáva.13 Akú političku predstavujú analyzované bilbordy? Akou po-litičkou sa kandidátka na primátorku prostredníctvom nich stáva?


Bilbordy zobrazujú Magdalénu Vášáryovú, ako sedí za stolom pred modrým pozadím (farba signalizujúca stranícku príslušnosť k SDKÚ-DS) a drží v rukách rôzne predmety: jablko, bielu pánsku košeľu, časť detskej autodráhy a sklenený zvon na jedlo, pod kto-rým vidno miniatúru Bratislavského hradu (príloha 2).

Na prvej fotografii politička drží v ruke a ukazuje (do objektí-vu, ulice, tváre voličky či voliča) zdravý prierez jablka. Pred sebou má biely tanier a dve celé jablká, druhá polovica rozkrojeného ja-blka na obrázku chýba. V pravej časti bilbordu je slogan „Šanca na ZDRAVÉ slušné mesto“ a text: „O dôstojných podmienkach pre našich seniorov majú právo rozhodovať aj oni. Vytvoriť seniorskú radu mesta umožní nadviazať na všetko dobré a tradičné, čím mes-to žilo. Starajme sa o pamäť mesta.“

Konotácie jablka môžu byť rôzne, usmerňuje ich však uvede-ný text. Jablko má pripomínať zdravie, zdravé mesto so zdravými obyvateľkami a obyvateľmi. Nesie so sebou aj odkaz na rodinné tradície, napríklad rozkrajovanie jabĺk na Vianoce. Ak sa pozrieme na ďalšie významy, ktoré jablko so sebou môže niesť, dovedie nás to mimo okruh tradičných rodinných hodnôt. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je jablko: „guľovitý, dužinatý plod jablone: zrelé, červené, zimné j-á; granátové j. plod granátovníka * zdravý ako j. úplne; j. sporu, kniž. sváru príčina zvady, nepriateľstva; Adamovo j.; zahryz-núť sa do kyslého j-a; j. nepadá, nespadne ďaleko od stromu deti bývajú zvyčajne také ako rodičia“ (Kačala a kol., 1997, s. 217). Rodina a tradície môžu nadobúdať konkrétne obrysy – môže ísť o rodinu političky,14 ktorá je verná tradíciám. Zároveň môže pôsobiť inkluzívne aj pre tie a tých, čo sa na bilbord pozerajú, pre tých obyvateľov a obyvateľky Bratislavy, ktorých do rodiny takýmto spôsobom zahŕňa (stredná a vyššia vrstva) a ktorým takýto návrat k tradíciám sľubuje.

Ambivalentnosť symbolu jablka zdôrazňuje Slovník symbolů (Lur-ker, 2005), podľa ktorého je jablko symbolom plodnosti a života rov-nako ako smrti (napr. v rozprávke o Snehulienke, v mýte o Persefo-ne). Podľa Biblie ochutnanie ovocia zo stromu poznania proti vôli Boha prinieslo smrť prvým ľuďom, ako aj celému ľudstvu. Od ne-skorého stredoveku je tento strom väčšinou popisovaný ako jabloň a jablko sa stáva narážkou na Evu, je symbolom (jej) hriechu (tam-že). Podľa Biblie to bola práve Eva – prvá žena stvorená z mužovho rebra – kto podala Adamovi jablko a zapríčinila tak ich vyhnanie z raja. Na základe tohto príbehu sa žena často považuje za pôvod-kyňu všetkého hriechu a zla na svete. Aj v mýte o Paridovom jablku


to bola bohyňa, kto hodila zlaté jablko medzi svadobčanov a sva-dobčanky a spôsobila tak hádky a sváry medzi ďalšími tromi bohy-ňami. Na čo teda politička zvádza svojich voličov a voličky, keď im podáva jablko? Tento bilbord na jednej strane konštruuje obraz ro-dinne založenej ženy rešpektujúcej tradície, političky starajúcej sa o zdravie svoje, svojich detí, ako aj občianok a občanov, na druhej strane obraz ženy ponúkajúcej jablko, ktoré môže spôsobiť svár, hriech, zlo; ženy, ktorá sa nebojí vstúpiť do konfliktu. Je to obraz ženy, ktorá hádže jablko sváru medzi ľudí, alebo tej, ktorá ho, na-opak, už získala a teraz sa ním chváli?

Na druhom z tejto série bilbordov Vášáryová drží sklený zvon na jedlo nad zmenšeninou Bratislavského hradu, pričom nie je jas-né, či politička hrad zakrýva alebo odkrýva. Sklený poklop môže znamenať ochranu, uchovávanie – v širšom zmysle opäť – tradí-cií, kultúrneho dedičstva, ale rovnako aj veľmi konkrétne technic-ké zabezpečenie hradu, jeho opravu a údržbu. Môže vyvolávať aj negatívne asociácie a naznačovať zakonzervovanie súčasného ne-priaznivého technického stavu. Hrad možno chápať ako výkladnú skriňu Bratislavy, kulisu, ktorú treba oprašovať, ale ktorá pôsobí neživo ako soška vo vitríne. Na bilborde je umiestnený text: „Je-dinečná poloha na úpätí Karpát, na brehoch európskeho veľtoku. Využívame jej dary... Našou povinnosťou je chrániť toto miesto. Uplatním dlhoročné diplomatické skúsenosti a svoj cit pre slušné mesto slušných ľudí.“ Tento text rámcuje obrázok, usmerňuje di-váčkine asociácie vyvolané fotografiou a odkazuje na ochranu, cit, slušnosť, skúsenosti. Sklený zvon má teda Bratislavu ochraňovať. Politička odkazuje na svoje diplomatické skúsenosti, následne však upozorňuje na svoj „cit“ pre slušnosť, ktorý je, zdá sa, prirodzený, vrodený, a nie získaný skúsenosťami. Konštrukcia političky je sil-ne spätá s konštrukciou ideálnej ženskosti – bilbord totiž odkazuje na charakteristiky, ktoré sú podľa predstavy väčšinovej spoločnos-ti spojené so ženskosťou – potreba ochraňovať, slušnosť, citovosť, načúvanie pocitom iných. Diplomatické skúsenosti orámcované odkazmi na takúto predstavu ženskosti preberajú na seba charak-teristiky ako prirodzenosť, pocitovosť, slušnosť. Sklený zvon kon-zervuje konzervatívne predstavy o žene ako ochraňujúcej, starajú-cej sa, pečúcej domácej panej, patriacej na konkrétne miesto v do-mácnosti (do kuchyne?).

Zaujímavá je hra s rozmermi hradu v porovnaní s veľkosťou političky. Hrad položený na podstavci na stole tvorí asi pätinu


veľkosti polocelku postavy Vášáryovej a stáva sa v jej rukách hrač-kou, predmetom odkázaným na političkinu vôľu. Vášáryová sa tak ocitá vo zvýhodnenej mocenskej pozícii, ktorú so sebou prináša zvolenie za primátorku mesta. Aj v tomto prípade však v rámci ro-dovo špecifického rámca, ktorý vytvára citovaný text bilbordu, ako aj ostatné bilbordy politickej kampane. Hoci politička môže pôso-biť ako tá, ktorá ovláda, má moc, pripomína výjav z obdobia, kto-ré Betty Friedan opisuje v klasickom diele amerického feminizmu z roku 1963 Feminine Mystique (2002), z obdobia, keď sa konštruoval obraz žien v domácnosti ako odborníčok prostredníctvom rôznych technických pomôcok (žehličky, vysávače), ako manažérok, ktoré riadia a organizujú (domácnosť) a ktoré udržiavajú naštartovaný konzum. A tak Magdaléná Vášáryová aj na tomto bilborde, podob-ne ako na ostatných, odvíja paralelu medzi riadením mesta a riade-ním domácnosti.

Politička usúvzťažňuje verejnú a súkromnú sféru aj na tre-ťom bilborde, na ktorom drží časť detskej autodráhy a dvíha ju do vzduchu nad dve malé autíčka položené na stole. Slogan „Šan-ca na DOSTUPNÉ slušné mesto“ spolu s obrázkom odkazuje na tú časť politického programu, ktorá sa venuje zlepšeniu dopra-vy v hlavnom meste. Na prezentáciu tohto programového bodu si Vášáryová zvolila obraz hračky, ktorá podľa konvenčného za-radenia dievčensko-chlapčenských hračiek patrí chlapcovi a kto-rú možno priestorovo zaradiť do detskej izby (viac pozri napr. Cviko-vá – Juráňová, 2003). Veľkosť cesty a auta aj v tomto prípade vyvoláva pocit ľahkého manipulovania s dopravou, dojem jednoduchého riadenia, stavania a robenia zmien. Rovnako ako matka alebo otec jednoducho postavia v obývacej izbe autodráhu, politička môže postaviť dopravný systém v Bratislave. Kým prvé dva analyzované bilbordy odkazovali na rodinné tradície, na schopnosť ochraňovať, na kuchynské prostredie, tretí sa implicitne vzťahuje na materstvo: Dobrá matka môže byť dobrou političkou, resp. ak je žena správ-nou matkou, môže sa stať aj dobrou političkou. Obraz autodráhy tu súčasne reprodukuje predstavu správnej matky ako takej, ktorá porodila mužského potomka. Zdá sa, akoby politička vťahovala voličky a voličov do pomyselnej rodiny – matka (stará matka), syn (vnuk), vytvára predstavu domova – detská izba, kuchyňa. Komu-nálna politika nadobúda charakter rodinných, domácich vzťahov.

Posledný zo série bilbordov, ktoré prezentujú Magdalénu Vášá-ryovú ako političku, zožal v médiách najviac kritiky (anc, 2010; Pietru-


chová, 2010). Kandidátka drží bielu pánsku košeľu položenú na stole a dvíha jej rukáv. Heslo bilbordu znie: „Šanca na TRANSPARENT-NÉ slušné mesto“ a text uvádza: „Bratislava je predurčená byť jed-nou z metropol. Buďme rovnocenným partnerom trojuholníka Viedeň, Budapešť, Bratislava. Moje európske skúsenosti nám ot-voria dvere k modernej kvalite života... pre slušné mesto slušných ľudí.“

Pri pohľade na košeľu v rukách Magdalény Vášáryovej sa vynárajú rôzne asociácie, ktoré sa týkajú jej kandidatúry na prezidentský post v roku 1999. V rozhovore pre feministický kultúrny časopis Aspekt po voľbách uviedla: „Samozrejme, v najťažšej situácii sa ocitol môj manžel. (...) Chvíľami som mala pocit, že si s ním cezo mňa vyba-vujú účty. Ženy mi na stretnutiach vyčítali, že pôsobí zanedbane, že nenosí biele košele, akoby som mala byť za jeho vkus zodpovedná...“ (Cviková – Juráňová – Vášáryová, 1999, s. 213) Keďže prvú kandidátku na pre-zidentský post na Slovensku pred jedenástimi rokmi obviňovali, že sa dostatočne nestará o svojho manžela, táto kampaň môže byť do-datočným vyvrátením týchto tvrdení. Rovnako môže predchádzať prípadným novým výčitkám, že si ako kandidátka na primátorku hlavného mesta neplní svoje „manželské povinnosti“, ku ktorým patrí aj žehlenie manželových košieľ, a teda presviedča, že zvláda všetky svoje životné úlohy. Aj tento bilbord je paralelou medzi ria-dením domácnosti a mesta. Mužská košeľa v rukách političky totiž odkazuje na úkony (pranie, žehlenie), ktoré v domácej sfére ešte stále vykonávajú prevažne ženy a označujú sa ako „ženská práca“ (viac pozri napr. Bútorová, 1996; Filadelfiová, 2008). Čo sa stane, keď sa takéto činnosti prenesú do politiky? Znamená to, že političky majú/musia prať špi-navú bielizeň svojich kolegov a žehliť ich škandály?

3 A n a l ý z a v i d e o k a mp a n e M a g d a l é ny Vá š á r yo v ej

V komunálnych voľbách 2010 sa vo väčšej miere využívali sociálne médiá – blogy, Youtube, Vimeo, Facebook a iné. Magdaléna Vášá-ryová patrila k tým kandidátkam a kandidátom, ktorí na komu-nikáciu s voličskou základňou dlhodobo využívali blogy (Murár, 2010). V máji 2008 začala na blogu SME a v novembri 2009 prešla na Aktualne.sk, pričom od novembra 2009 do mája 2010 blogovala


na oboch stránkach (tamže). Vášáryová využívala aj vlastnú webovú stránku, ako aj stránku na sociálnej sieti Facebook, kde publikova-la fotografie z predvolebnej kampane a komunikovala s potenciál-nymi voličkami a voličmi. Súčasťou jej predvolebnej prezentácie na sociálnych sieťach boli aj videá na portáli Youtube.com. Poli-tička využívala personalizované pozadie, ktoré Murár (2010) označil za najprofesionálnejšie, pretože je farebne výrazné, čitateľné a „ko-rešponduje s farbou vizuálnej identity strany. Vášáryovej tvár kla-die dôraz na osobný branding.“ (S. 100) Napriek tomu však politička pracovala s videom najmenej a jej kanál na webovej stránke Youtu-be slúžil najmä ako zdroj referencií, keďže až polovicu šotov tvoria odporúčania známych osobností. Viditeľná je nárazovosť publiko-vania videí, väčšina šotov bola zverejnená v troch fázach – 1. ok-tóbra, 20. októbra a 4. novembra 2010. Posledné video pribudlo dva týždne pred voľbami (14. novembra), ostatní politici využívali Youtube do posledných predvolebných chvíľ (Murár, 2010).

Predmetom tejto časti analýzy sú práve šoty, ktoré sa v rámci predvolebnej kampane objavili na kandidátkinom kanáli Youtube. Do analýzy som zahrnula tie šoty, ktoré sa nakrúcali ako štylizo-vané videá v rámci kampane. Okrem nich boli na kanáli Magdalé-ny Vášáryovej publikované aj zostrihy z tlačových konferencií, šot z televíznych novín, časť televíznej relácie Reflex (vysielaná 13. septem-bra 2010), šot o političkinej návšteve v Banskej Štiavnici a Žiari nad Hronom. Spolu političkin kanál publikoval 19 videí, z toho 12 je predmetom analýzy.

V troch videách je výlučne Magdaléna Vášáryová a hovorí o se-be alebo o Bratislave. Pri skúmaní som si položila otázku: Akým spôsobom tieto videá konštruujú političku a politiku? V ostat-ných videách už politička nevystupuje, hovoria o nej iné, politické či kultúrne osobnosti a jej dve dcéry.15 Pri analýze týchto videí sa pýtam: Akým spôsobom tieto osobnosti konštruujú obraz komu-nálnej političky? Zameriavam sa na argumenty, ktoré tieto osoby ponúkajú ako dôvody, prečo voliť Magdalénu Vášáryovú za primá-torku Bratislavy. Ich výpovede by mali zabezpečiť viac volebných hlasov, zaujíma ma teda, čo predvolebný tím Vášáryovej pokladal za najsilnejšie persuazívne metódy a argumenty na získanie voli-čiek a voličov. Ako metódu som zvolila diskurzívnu analýzu. Videá publikované na internete chápem v kontexte bilbordovej kampane a v kontexte predvolebného programu.


3 .1 Č a s ( m e s t a a ľu d í )

V prvom analyzovanom videu sedí Magdaléna Vášáryová v Múzeu hodín v Bratislave a prihovára sa voličkám a voličom, druhé dve sú si podobné a prezentujú rôzne tváre političky, predstavujú jej pre-chod od herectva cez rôzne fázy politickej kariéry.

Nosnou témou videa, ktoré sa odohráva v Múzeu hodín, je čas. Vášáryová sedí na stoličke v múzeu, zábery na ňu striedajú zábery hodín a detaily hodinových koliesok. Čas je tematizovaný obra-zom, ako aj v prehovore političky, a to v troch časových rovinách: najvyšší čas pre Bratislavu stať sa metropolou, spomienka na rok 1989 prostredníctvom skúsenosti političkinho manžela a zmienka o úspešných „starých časoch“ Bratislavy, ktoré treba oživiť. Počas rozprávania Magdalény Vášáryovej znie v pozadí zvuk hracej skrin-ky, tikot hodín a na záver ich odbíjanie.

V tomto múzeu hodín boli všetci Bratislavčania minimálne raz. Na školskej exkurzii. Právom sme hrdí na čas, kedy našu Bratislavu poznali v celej Európe. Veľmi by som si priala, aby sme tento zakonzervovaný čas našej Bratislavy oživili. Môj muž raz na novembrovej tribúne povedal: „Doteraz sme boli predmestím Viedne a teraz je čas, aby sme to otočili.“ Myslím si, že už dozrel čas a my všetci si zaslúžime fungujúcu, mo-dernú a hlavne slušnú metropolu.16

Analyzované video korešponduje s obsahom programového doku-mentu Magdalény Vášáryovej a jeho koncepciou prechodu z minu-losti do prítomnosti. Vracia sa do minulosti Bratislavčaniek a Bra-tislavčanov, keď odkazuje na ich školské časy, a vracia sa do histórie mesta, ktorého slávu chce oživiť. Zaujímavé je, že obdobie novem-brovej revolúcie politička konštruuje prostredníctvom manžela, hoci sa revolúcie sama zúčastnila. Manžel v podobe tribúna revolúcie tu pôsobí ako autorita a politička akoby naznačovala, že na magistrá-te bude realizovať aj jeho idey. Kandidátka pritom uvádza, že chce prispieť k životu v takom meste, aké si ľudia „zaslúžia“, nestavia te-da na konkrétnych politických plánoch, na tom, čo všetko „navyše“ môže obyvateľstvu ponúknuť na rozdiel od politických oponentov, ale stavia na predpoklade, že až doteraz ľudia v Bratislave neboli do-statočne ohodnotení a nedostali, čo si zaslúžili. Kandidátka uznáva ich kvality a sľubuje ich ocenenie. Pritom v poslednej vete dochádza k zaujímavej hre s konštruovaním politického subjektu.


Pomôžte, prosím, vaším hlasom presadiť víziu Bratislavy 21. storočia – zeleného mesta na modrom Dunaji.17

Aktívnym politickým subjektom, ktorý môže prispieť k dosiahnu-tiu vízie Bratislavy 21. storočia, je nielen politička, ale aj jej voličky a voliči. Zdá sa, že politická zodpovednosť je rovnako na pleciach kandidátky, ako aj na ľuďoch v Bratislave. Vášáryová ich pritom namiesto výziev alebo navrhnutia možnosti „prosí“ o pomoc pri realizácii svojich politických plánov. To zodpovedá jazyku, ktorý politička používa v celom šote a ktorý je veľmi osobný: „veľmi by som si priala“, „sme hrdí“, „môj muž“, „myslím si“, „pomôžte mi“. Navodzuje tak dojem neformálnej, osobnej konverzácie (konverza-cionalizovaný diskurz) a na jazykovej úrovni spája predpokladané osobné a politické, s čím korešponduje analyzovaná bilbordová kampaň, ako aj heslá kampane „Mám rada Bratislavu“, „Máme na to silu“, „Slušné mesto“.

3 . 2 u c h o v á v a n i e d o m o v a , u c h o v á v a n i e ko m u n á l n ej p o l i t i k y

Ďalšie dve videá sú si veľmi podobné, používajú rovnaký obrazový materiál, jedno je zostrihom druhého, používa rovnakú hudbu, ale vynecháva komentár Magdalény Vášáryovej. Zameriavam sa preto na dlhšiu komentovanú verziu videa.

V úvode Magdaléna Vášáryová spomína na svoje posledné diva-delné predstavenie, čím sa môže chcieť zmocniť formovania sku-točnosti, že je často chápaná a identifikovaná ako herečka, a nie ako politička. Dáva symbolickú bodku za hereckou kariérou, ženskos-ťou inscenovanou vo filmoch a na divadelných doskách a prechá-dza do prostredia ženskosti inscenovanej v politickom prostredí.18 Naznačuje to nielen príchod rakúskeho ministra zahraničných vecí na javisko po poslednom divadelnom predstavení Vášáryovej, ale aj obraz, keď scény z jej filmov nahradí záber na Vášáryovú rozpráva-júcu tento príbeh v televíznom rozhovore.

Video konštruuje političku prostredníctvom známych muž-ských politických postáv: Ivana Gašparoviča, Alexandra Dubčeka, Vladimira Putina a Georgea W. Busha, Jr. Kandidátkine fotogra-fie s uvedenými politikmi môžu navodzovať dojem moci a vplyvu kandidátky, no zároveň posilňovať rozdiel medzi reálnou mocou komunálnej političky a politikmi s celoštátnou či medzinárodnou


Hlas Magdalény Vášáryovej Obraz

To obecenstvo bolo také podivné, som si hovorila, tak posledné predstavenie a ani veľmi netlieskajú, nesmejú sa. Ale zrazu som zistila, že tam sedí rakúske ministerstvo zahraničných vecí, to bolo v roku deväťdesiat a práve na pódium vychádzal minister zahraničných vecí Alois Mock a my sme tam stáli dvaja s Marianom v pyžame. (smiech) Takže som skončila svoju divadelnú kariéru veľmi príhodne – v pyžame.

Zábery na MV ako mladú herečku: najskôr uteká lesom, potom sedí za stolom, položí na stôl list, vyzerá unavene, smutne. Záber z čiernobieleho filmu na tvár MV ležiacu na vankúši. Záber z farebného filmu: MV stojí na moste v Bratislave, dáva si dole slnečné okuliare. Novší záber na MV: televízny rozhovor, v ktorom hovorí o poslednom divadelnom predstavení (hlas v pozadí). Oblečený má modrý kostým, v ruke kytica kvetov, usmieva a smeje sa. V pozadí stromy.

Roky žijem v tomto meste. Žila som vo Viedni, vo Varšave, poznám mnoho miest, ale v tomto meste som doma.

Dievča v kroji odovzdáva MV maľovanú keramickú vázu. MV číta, prednáša niečo pred rečníckym pultom. S dcérou prichádza k volebnej komisii. Vhadzuje volebný lístok do urny, je pritom fotografovaná.

Želám si, aby sme sa všetci, čo tu žijeme, cítili ako doma. Ak to tak má byť, mali by sme sa správať ako doma. Mať upratané, mať poriadok, mať príjemné prostredie. Aby ktokoľvek, kto príde na návštevu, mohol povedať, rád sa sem vrátim.

Fotografia s rodinou pred vianočným stromom. Manžel vhadzuje do urny volebný lístok, fotografujú ho. MV prechádza parlamentnými chodbami. MV sedí v parlamente, otvára notebook. S kolegami na parlamentnej chodbe telefonuje. Dve fotografie s dcérami.

Ak sa niekam chcete vrátiť, viete, že sa tam oplatí žiť. Chcem, aby sme tento pocit mali všetci, čo žijeme v Bratislave. Chcem, aby Bratislava bola svetlom pre tých, ktorí hľadajú cestu domov.

Dva zábery na MV s kolegami politikmi (v interiéri aj exteriéri). Mladá MV na pódiu so ženami v krojoch. Magdaléna Vášáryová s prezidentom Ivanom Gašparovičom a jeho hovorcom. Fotografie: politička s Alexandrom Dubčekom; Vášáryová si podáva ruku s Vladimirom Putinom – detail na podané ruky a späť na celok – politička si podáva ruku s Georgeom W. Bushom, Jr.

Som Bratislavčanka, a to by malo znieť hrdo. Je veľa krásnych miest, ale len jedno je naše. Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.

Záber na radnicu v Bratislave, na Primaciálnom námestí sa prechádzajú ľudia v zrýchlenom zábere. Modrý obdĺžnik s nápisom „Slušné mesto – máme na to silu“. Rozvinie sa oranžové pozadie s podpisom „Magdaléna Vášáryová“ a v dolnej časti sa objavia podporujúce strany: SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd, OKS.

Prepis videa Magdaléna Vášáryová – kandidátka na primátorku Bratislavy 1


mocou, rozdiel medzi političkou, ktorá je „upratovačkou“ domo-va (pozri ďalej) a politikmi, z ktorých niektorých možno považovať za „militantných upratovačov“ sveta. Či už v pozitívnom alebo ne-gatívnom zmysle, politici vo videu stoja v pozícii autorít, ku kto-rým sa politička vzťahuje, video teda využíva symboly maskulinity (politikov významných pre slovenskú i zahraničnú politiku, velite-ľov ozbrojených síl) na upevnenie kandidátkinej pozície.

Politička odkazuje na predchádzajúce diplomatické skúsenosti i skúsenosti zo života v zahraničí (rakúske ministerstvo zahranič-ných vecí, život vo Viedni, vo Varšave), ale dôraz kladie na cestu späť, na Bratislavu, na „domov“. Kým v bilbordovej kampani bo-lo konštruovanie politiky ako domova implicitné prostredníctvom obrazu, v tomto videu politička tematizuje domov aj verbálne. Čo však znamená cítiť sa ako doma a správať sa ako doma? Ako vra-ví kandidátka: „Mať upratané, mať poriadok, mať príjemné pro-stredie.“ Poriadok tu možno chápať materiálne i symbolicky. Rosi Braidotti pripomína, že v patriarchálnom myslení býva žena meta-forou pre neporiadok, chaos, absenciu zákona či jeho rozklad (pod-ľa Heczková, 2009). Čo teda znamená upratať takýto symbolický ne-poriadok? Môže to znamenať skultúrnenie, zdisciplinovanie žien? A ak áno, akým spôsobom?

Materiálne chápanie poriadku doma (v Bratislave) je spolu s vy-bavením a celkovým stavom domova podľa Iris Marion Young (2010) indikátorom sociálneho statusu. Príjemné, upratané prostredie do-mova je teda potrebné na to, aby obyvateľky a obyvatelia domova vyzerali dobre pred ostatnými, slúži nielen im, ale aj tým, čo „prídu na návštevu“. Kto má však zabezpečovať takýto (reprezentatívny) poriadok? Young vo svojej štúdii domova vychádza z Heideggerov-ho rozdelenia bývania ako utvárania (zhotovovania) a uchovávania domova, pričom zdôrazňuje nedostatočné rozpracovanie činností a hodnôt, ktoré sú spojené s uchovávaním a ktoré sú pre bývanie zásadné. Sem radí tradičné ženské domáce činnosti, ktorým sa aj v súčasnosti venujú predovšetkým ženy a ktoré čiastočne pozos-távajú z uchovávania predmetov a významov domova. Ak je teda politickým cieľom dosiahnuť upratanú, príjemnú Bratislavu, je žena – primátorka lepšou voľbou ako muž – primátor, ktorý má podľa tohto uvažovania menej skúseností so zabezpečovaním po-riadku. Takáto logika môže byť pre kandidátku výhodou, môže jej zabezpečiť viac hlasov, zároveň však potreba upratať môže so sebou niesť aj predstavu symbolického poriadku ako zdisciplino-


vania žien. Tu sa načrtáva forma disciplinovania, prostredníctvom ktorej je možné tento stav dosiahnuť, a to cez zachovanie rodovo špecifickej deľby práce, v rámci ktorej za činnosti spojené s uchová-vaním zodpovedajú ženy, kým za aktivity radené k budovaniu zod-povedajú muži. Prenesenie súkromného domova do verejnej sféry, tak ako sa to dialo v predvolebnej kampani Magdalény Vášáryovej (v bilbordoch, ako aj vo videách), takýto rodový poriadok nerozru-šuje, ale môže ho naopak reprodukovať a posilňovať.

Paralela medzi tzv. ženskými domácimi prácami a vedením mes-ta sa posilňuje aj vo videách, kde rôzne osobnosti odporúčajú voliť Magdalénu Vášáryovú za primátorku Bratislavy (príloha 3). Vo vide-ách vidieť hlavný motív celej predvolebnej kampane (domov, do-máce práce, domáca pani), keď osobnosti uvádzajú, že spôsob ve-denia domácnosti i rodiny kandidátku kvalifikuje na primátorský post. Tomáš Janovic uvádza, že v domácnosti Magdalény Vášáryo-vej je „vzorný a kultivovaný poriadok“, a preto by sa pod jej vede-ním Bratislava stala „slušným a fungujúcim mestom, v ktorom by sa dobre bývalo“. Milan Ježovica podporuje političku, „pretože je poriadkumilovná a v Bratislave potrebujeme upratať“. Oprávnenie vstupu do politickej sféry zvládnutím domácich povinností upev-ňuje zaradenie političkiných dcér do zoznamu osôb, ktoré kandi-dátku verejnosti odporúčajú, ako aj vyjadrenie jednej z nich, Hany Lasicovej: „Ja som si istá, že presne to, čo ona poskytla v mojom živote mne, to isté spraví aj pre mesto Bratislavu.“ Rodina Magda-lény Vášáryovej akoby búrala pomyselné hranice, rozširuje sa a po-zýva medzi seba obyvateľstvo Bratislavy. Verejné vyhlásenie oboch političkiných dcér zase presviedča voličky a voličov, že takéto roz-šírenie rodiny je s dcérami dohodnuté, že s ním súhlasia a matku podporujú (budú ju voliť). Uvedenými videami politička dostala od dcér verejné odobrenie na svoje politické konanie.19

K ďalším spomenutým argumentom, prečo voliť Magdalénu Vá-šáryovú, patria: zlepší medzinárodné vzťahy, postavenie Bratislavy, lebo má diplomatické skúsenosti (Duleba, Frešo), ovláda veľa ja-zykov (Feldeková), rehabilituje blondíny (Feldeková), je pracovitá, príčinlivá (Ježovica, Žitňanská), hrá podľa pravidiel (Ježovica), do-ťahuje veci do konca (Ježovica), má ťah na bránu (Duleba), napĺňa svoje ciele (Žitňanská), má líderské, moderátorské schopnosti (Du-leba, Frešo) a riadiace schopnosti (Hana Lasicová), je spoľahlivá (Hana Lasicová), je skvelý a inšpiratívny človek (Žofia Lasicová), je slušný, zodpovedný človek (Žitňanská), bola aktívna v obdobiach


revolučných zmien v spoločnosti (Radičová), má rada Bratisla-vu (Radičová). Niektoré argumenty odkazujú na politickú karié-ru Magdalény Vášáryovej, na jej predchádzajúce skúsenosti, na jej schopnosti a zručnosti či osobnostné charakteristiky. Predsedníč-ka vlády Iveta Radičová ako jediná uviedla ako argument potrebu zvýšiť podiel žien v politike, pretože podľa nej prinášajú „nový dych“, nové nápady, myšlienky, ráznosť, skúsenosti a medzinárod-né kontakty. V zozname odporúčaní možno nájsť také, ktoré sa vzťahujú na profesionalitu, politiku, odbornosť a skúsenosti, teda charakteristiky spájané predovšetkým s verejnou sférou spoločnos-ti, ale aj také, ktoré sa týkajú výchovy, domácnosti a rodiny, teda také, ktoré sú zväčša prepojené so súkromnou sférou.20

4 ko m u n á l n a p o l i t i k a a ko d o m o v

Analyzovaná kampaň Magdalény Vášáryovej vytvára vzájomné vzťahy medzi obyvateľstvom a političkou, buduje kolektívnu iden-titu veľkej rodiny, konštruuje domov, ktorý Bonnie Honig opísala ako protiklad neistoty a nebezpečenstva (podľa Young, 2010). Zároveň však vychádzajúc z volebného programu a súdiac podľa typu osôb, ktoré sú na bilbordoch a vo videách zobrazené, možno povedať, že nie všetci obyvatelia a obyvateľky sú súčasťou tohto domova, ale že sa tu vytvára privilegovaná vrstva obyvateľstva, ktorá tento domov obýva a vytvára a pre ktorú sa tento domov stáva bezpečným. Kto teda túto privilegovanú vrstvu tvorí? Volebný program naznačuje, že ide o strednú a vyššiu strednú vrstvu, fotografie na bilbordoch prezrádzajú, že ide predovšetkým o zdravých, mladých, bielych ľu-dí a heslá kampane uvádzajú, že ide o „slušných“ ľudí. Kampaň sa vymedzuje voči všetkým ostatným, ktorí, ako sa zdá, slušné mes-to netvoria. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, čo všetko v tomto kontexte treba podľa kampane „upratať“, na čo všetko sa vzťahuje poriadok a čistota.

Ponúknutá konštrukcia domova reprodukuje obraz budova-nia (domova) ako mužskej činnosti a uchovávania (domova) ako ženskej činnosti. Veľká časť kampane sa totiž venuje aktivitám kandidátky, ktoré spadajú do kategórie uchovávania – domácim prácam a iným činnostiam, ktoré sú domácimi prácami rámcova-


né (upratovanie korupcie), uchovávaniu morálnych hodnôt, udr-žiavaniu a zvyšovaniu historického a kultúrneho významu mesta. Tieto konštrukcie korešpondujú aj s politickou ideológiou stredo-pravých strán, ktoré často presadzujú konzervatívne a stereotypné predstavy o rodových vzťahoch a rodových rolách (nielen) v nukle-árnej heterosexuálnej rodine.

Iris Marion Young (2010) upozorňuje na nebezpečenstvo snáh projektovať ideál domova na väčšie politické jednotky. Najmä pre-to, lebo Young reflektuje domov ako kritickú hodnotu a nie nos-talgickú túžbu po nedosiahnuteľnom bezpečí a jednotnej identite budovanej na úkor žien a tých, ktorí sú konštruovaní ako tí dru-hí, ako tí, čo nie sú doma. V analyzovanej kampani je komunálna politika konštruovaná ako domov, ktorý predstavuje bezpečnosť a slušnosť, ktorý je obývaný a vytváraný určitou skupinou oby-vateľstva, budovaný mužmi (aktívni muži vo verejnom priestore) a uchovávaný ženami (domáce práce, tradície, stereotypná žen-skosť). Pozitívny význam domova, ktorý opisuje Young ako ukot-venie zmyslu konania premenlivej a nestabilnej identity, ako zdroj odporu a priestor pre odpor voči sociálnym štruktúram (tamže), v kampani svoje miesto nenašiel.

Predvolebná kampaň konštruuje komunálnu politiku ako do-mov a političku ako domácu pani. Bilbordy a videá21 sa zameria-vajú na podobnosti medzi neplatenou „domácou“ a platenou „po-litickou“ prácou a vytvárajú dojem, že zvládnutie kandidátkiných domácich povinností v súkromnej sfére ju kvalifikuje na to, aby bola úspešná aj vo sfére verejnej. Kampaň reprodukuje konzerva-tívny obraz o ženách, podľa ktorého je ich primárnou povinnosťou nadviazať heterosexuálny vzťah, vstúpiť do manželstva, porodiť de-ti a starať sa o domácnosť. Zdá sa, že iba ak zvládnu túto svoju pri-márnu úlohu, môžu uvažovať o úspechu vo verejnej sfére. V súlade s Foucaultovou (2000) tézou o rozvrhnutí indivíduí v priestore ako o jednej z foriem disciplinovania sa ženy v spoločnosti a v politi-ke disciplinujú prostredníctvom týchto obrazov tým, že sa pre ne vytvára špecifický priestor. Takáto forma disciplinovania môže byť čiastočnou odpoveďou na otázku o potrebe „upratať“ Bratislavu, ktorú v symbolickej rovine možno považovať za potrebu skultúr-nenia, zdisciplinovania žien (neporiadku, chaosu), zdisciplinova-nia neslušných, neposlušných mužov a všetkých tých ľudí, ktorí robia neporiadok (materiálny i symbolický). „Disciplína definuje každý vzťah, ktorý musí telo udržiavať s predmetom narábania“


(tamže, s. 154) a v prípade kampane definuje vzťah političky s pred-metmi, ktoré na bilbordoch drží v rukách – mužská košeľa, jablko, detská hračka, sklený zvon na prikrytie jedla. Tento vzťah určuje, že aj v politike žena prioritne zostáva (a musí zostávať) domácou paňou, matkou, manželkou. Má v politike špecifické miesto („Kaž-dému indivíduu jeho miesto; a na každé miesto nejaké indivídu-um“ /tamže, s. 144/), nestáva sa preto skutočnou konkurenciou pre politikov (ktorí nemajú domáce povinnosti, nie sú primárne ani manželmi, ani otcami).

Kampaň kandidátky na primátorku Bratislavy Magdalény Vá-šáryovej nielenže vychádzala zo stereotypných a konzervatívnych predstáv o rodových vzťahoch, o ideálnej ženskosti a mužskosti a o političkách, ale zároveň tento konzervatívny diskurz posilňo-vala a reprodukovala. Keď sa vrátim ku konštatovaniu z úvodu tej-to analýzy, že politické kampane majú moc spoluformovať obraz politiky, môžeme si položiť otázku, koho takáto kampaň motivuje k vstupu do politiky: V prvom rade to zrejme budú vzdelané, biele, heterosexuálne ženy zo strednej vrstvy, ktoré majú manžela, deti a doma „poriadok“, alebo možno aj muži, ktorí sa o tento poria-dok nemusia zaujímať. Lenže otázku môžeme položiť aj inak: Ko-ho takáto kampaň z politiky vylučuje, odrádza od vstupu do nej alebo koho odsúva do skupiny „iných“, neslušných a nezdiscipli-novaných?

Poznámky

1 Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana, Kresťansko-demokratické hnutie, Most-Híd, Občianska konzervatívna strana, Sloboda a soli-darita

2 Smer – sociálna demokracia3 Demokratická únia Slovenska, Demokratická strana4 Obe uvedené čísla sú pritom vzdialené od kritickej hranice 30 %, ktorá sa zvyk-

ne považovať za minimálnu hranicu pre reálnu možnosť ovplyvniť rozhodovanie (Bútorová – Filadelfiová, 2011).

5 Prípadovú štúdiu chápem ako proces aj výsledok výskumu (viac pozri Stake, 2003).

6 Napriek tomu, že tieto články kritizovali rodovú stereotypnosť kampane, nie-ktorými svojimi vyjadreniami reprodukovali rodové stereotypy, napríklad pome-novaním kandidátky „pani Magda“.

7 Vychádzam z rozdelenia prípadových štúdií podľa Roberta E. Stakea (2003): rozlišuje vlastnú prípadovú štúdiu (intrinsic case study), ktorej cieľom je preskúmať jeden konkrétny prípad pre jeho výnimočnosť, a inštrumentálnu prípadovú štú-


diu (instrumental case study), ktorá sa realizuje predovšetkým preto, aby pomohla porozumieť širšiemu problému, a tým umožňuje generalizáciu. Podľa Stakea však v praxi nie je možné presne odlíšiť tieto dva typy prípadových štúdií a väčšinou ide o kombináciu oboch.

8 Báseň Mesto pochádza z rovnomennej zbierky, ktorá pôvodne vyšla v roku 1976.9 Ďakujem Magdaléne Vášáryovej a jej asistentke Andrei Figulovej za poskytnu-

tie fotografického záznamu bilbordovej kampane kandidátky. Bez ich pomoci by som analýzu nemohla realizovať, pretože s prácou som začala niekoľko mesiacov po voľbách, keď bolo problematické dostať sa k potrebným materiálom.

10 Od prvého stupňa označovania a štrukturalizmu k postštrukturalistickým prí-stupom (viac pozri napr. Barthes, 2004; Marcelli, 2001; Zoonen, 2007).

11 Keďže koncept doing gender, undoing gender sa používa v rôznych významoch, považujem za dôležité spomenúť, že robenie rodu nechápem ako nevyhnutné ko-nanie podľa normatívnych predstáv o femininite a maskulinite. Robenie rodu môže byť konaním, ktoré reprodukuje zaužívané predstavy o ženskosti a mužskosti, ako aj také konanie, ktoré ich rozrušuje a pretvára. (Viac pozri Jurik – Křížková – Ma-říková, 2009)

12 Účasť v parlamentných voľbách bola v roku 2010 58,8 % (Voľby do NRSR 2010), účasť v komunálnych voľbách dosiahla 49,7 %. (Voľby do orgánov samosprávy obcí 2010)

13 V závislosti od politickej situácie, volebného systému, sily politických strán a ich vnútorných praktík je otázna miera vplyvu političky, jej tímu a vedenia poli-tickej strany, resp. politických strán na predvolebnú kampaň.

14 Ak vezmem do úvahy ďalšie bilbordy a predvolebné videá, v ktorých vystupo-vali aj političkine dve dcéry, možno jablká na tomto bilborde interpretovať aj ako političkine dcéry (jablko nepadá ďaleko od stromu).

15 O Magdaléne Vášáryovej hovoria dve osobnosti z prostredia kultúry – spiso-vateľ Tomáš Janovic a spisovateľka Oľga Feldeková; osobnosti z prostredia poli-tiky – štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Milan Ježovica, riaditeľ Výskumného centra spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba, pred-seda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a predsedníčka vlády SR Iveta Radičová; a dve osobnosti z rodiny – dcéry Hana Lasicová a Žofia Lasicová.

16 Prepis prehovoru Magdalény Vášáryovej vo videu.17 Prepis prehovoru Magdalény Vášáryovej vo videu.18 O inscenovanej ženskosti sa viac dočítate v štúdii Silvie Bovenschen Inscenova-

nie inscenovanej ženskosti, ktorá vyšla v preklade Anny Gruskovej v časopise Aspekt 2/2001 D(r)ámy.

19 Dojem neformálneho „rodinného“ prostredia posilňuje aj atmosféra videí, smiech aktérok a vložka akoby „mimo scenára“, ktorá sa v ostatných videách nena-chádza. Na konci preslovu sa Hana Lasicová pýta, či má všetko ešte raz zopakovať, Žofia Lasicová si žiada „ešte nejakú otázku“. Priznané zneistenie oboch aktérok akoby „poľudšťuje“ audiovizuálnu kampaň, ale zároveň akoby utvrdzovalo ich po-stavenie dcér (hoci na prvý pohľad dospelých), ktoré treba usmerňovať, čím sa zase posilňuje neustála potreba matky a jej pozícia v rodine.

20 Ako subverzívne sa javí video so spisovateľkou Oľgou Feldekovou, ktorá je označená ako „priateľka“ a vystupuje z pozície osoby, ktorá je verejnosti známa z humoristických televíznych relácií. Z pozície humoristky, glosátorky požaduje


rehabilitáciu „blondínok“ v spoločnosti s argumentom, že sú „veľmi múdre ženy, takže černovlásky sa budú môcť odfarbiť, už sa nebudú musieť hanbiť“. Odkazuje tak na skutočnosť, že blondíny sú častým predmetom vtipov a predpokladá sa, že sú hlúpe v dôsledku stereotypu, že ak je žena pekná, musí byť hlúpa (viac pozri napr. Minarovičová, 2005).

21 Vzťah medzi reprezentáciou političky na bilbordoch a v sociálnych médiách (vo videách) je jedným z aspektov, ktoré možno v tejto súvislosti skúmať, vyžado-val by si však väčší priestor a ďalšiu analýzu.

Literatúra

anc. MÔJ POHĽAD: Magda Vášáryová perie dobiela. In Zivot.sk 28. 10. 2010. Do-stupné na: http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/8284/moj-pohlad-magda-vasaryova-pe-rie-dobiela.html BADINTER, Elisabeth: Materská láska. História materskej lásky od 17. storočia po súčas-nosť. Bratislava: ASPEKT 1998.BACHMANN, Ingrid – HARP, Dustin – LOKE, Jaime. Mothering and Governing. In Journalism Studies, roč. 12, č. 2, 2010, s. 205 – 220.BARTHES, Roland: Mytologie. Praha: Dokořán 2004.BASLAROVÁ, Iva – BINKOVÁ, Pavlína: Mediální obraz českých političek v období voleb do Poslanecké sněmovny v roce 2006. Rovné příležitosti vs. promeškaná příležitost? Praha: Forum 50% 2006.BOTÍKOVÁ, Marta – RIEČANSKÁ, Eva: Rozhovor Aspektu s Martou Botíkovou. In Aspekt – feministický a kultúrny časopis, č. 2 – 3, 1995, s. 164 – 169.BOVENSCHEN, Silvia: Inscenovanie inscenovanej ženskosti: Wedekindova Lulu – paradigmaticky. In Aspekt – feministický a kultúrny časopis, č. 2, 2001, s. 84 – 88.BÚTOROVÁ, Zora: Ona a on na Slovensku. Ženský údel očami verejnej mienky. Brati-slava: FOCUS 1996.BÚTOROVÁ, Zora: Ženy a muži v priesečníku spoločenských očakávaní. In BÚTO-ROVÁ, Zora a kol.: Ona a on na Slovensku. Zaostrené na rod a vek. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2008, s. 17 – 42. Dostupné na: http://www.ivo.sk/buxus/docs//Plus_pre_zeny_45/Ona_a_on.pdf BÚTOROVÁ, Zora – FILADELFIOVÁ, Jarmila: Parlamentné voľby 2010 v rodovej perspektíve. In BÚTOROVÁ, Zora a kol.: Slovenské voľby ‘10. Šanca na zmenu. Brati-slava: IVO 2011.CVIKOVÁ, Jana: Nerodíme sa ako ženy a muži. In CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky. Bratislava: ASPEKT 2003, s. 11 – 32.CVIKOVÁ, Jana – HORVÁTHOVÁ, Emília – JURÁŇOVÁ, Jana – RIEČANSKÁ, Eva: Rozhovor Aspektu s Emíliou Horváthovou. In Aspekt – feministický a kultúrny časo-pis, č. 3, 1994, s. 58 – 64.CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Brati-slava: ASPEKT 2002.CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana – VÁŠÁRYOVÁ, Magdaléna: Rozhovor Aspek-tu. In Aspekt – feministický a kultúrny časopis, č. 2, 1999, s. 111 – 117. DABBOUS, Yasmine – LADLEY, Amy: A spine of steel and a heart of gold: News-

http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/8284/moj-pohlad-magda-vasaryova-perie-dobiela.html

http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/8284/moj-pohlad-magda-vasaryova-perie-dobiela.html

http://www.ivo.sk/buxus/docs//Plus_pre_zeny_45/Ona_a_on.pdf

http://www.ivo.sk/buxus/docs//Plus_pre_zeny_45/Ona_a_on.pdf


paper coverage of the first female speaker of the house. In Journal of Gender Studies, roč. 19, č. 2, 2010, s. 181 – 194.DIJK, Teun A. v.: Critical Discourse Analysis. In SCHIFFRIN, Deborah – TANNEN, Deborah – HAMILTON, Heidi E.: The Handbook of Discourse Analysis. Dostupné na: http://www.discourses.org/OldArticles/Critical%20discourse%20analysis.pdf ELSHTAINOVÁ, Jean B.: Veřejný muž, soukromá žena: Ženy ve společenském a politic-kém myšlení. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku 1999.FAIRCLOUGH, Norman: Analysing Discourse. Textual Analysis for Social Research. Oxon – New York: Routledge 2003.FAIRCLOUGH, Norman: Discourse and Social Change. Cambridge – Malden: Polity Press 2008.FILADELFIOVÁ, Jarmila: Ženy, muži a súkromná sféra. In BÚTOROVÁ, Zora a kol.: Ona a on na Slovensku. Zaostrené na rod a vek. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2008, s. 227 – 261.FOUCAULT, Michel: Dozerať a trestať. Zrod väzenia. Bratislava: Kalligram 2000. FOWLER, Linda L. – LAWLESS, Jennifer L.: Looking for Sex in All the Wrong Pla-ces: Press Coverage and the Electoral Fortunes of Gubernatorial Candidates. In Perspectives on Politics, roč. 7, č. 3, 2009, s. 519 – 536.FRIEDAN, Betty: Feminine Mystique. Praha: Pragma 2002.GIDENGIL, Elisabeth – EVERITT, Joanna: Talking Tough: Gender and Reported Speech in Campaign News Coverage. In Political Communication, roč. 20, č. 3, 2003, s. 209 – 232.HECZKOVÁ, Libuše: Píšící Minervy: vybrané kapitoly z dějin české literární kritiky. Pra-ha: Univerzita Karlova v Praze 2009.JIRÁSEK, Alois: Staré pověsti české. Praha: Státní pedagogické nakladatelství 1959, s. 36 – 43. JURIK, Nancy – KŘÍŽKOVÁ, Alena – MAŘÍKOVÁ, Hana: From “doing” and “undoing gender” to changing the university system in the United States and work-family balance: An interview with Nancy Jurik. In Genderonline.cz 2009. Dostupné na: http://www.genderonline.cz/view.php?cisloclanku=2009091306 KAČALA, Ján a kol. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: VEDA 1997.KAHN, Kim F.: The Distorted Mirror: Press Coverage of Women Candidates for Statewide Office. In The Journal of Politics, roč. 56, č. 1, 1994, s. 154 – 173.KAHN, Kim F. – GORDON, Ann: How Women Campaign for the U.S. Senate: Substance and Strategy. In NORRIS, Pippa: Women, Media and Politics. New York – Oxford: Oxford University Press 1997, s. 59 – 76.KICZKOVÁ, Zuzana: Vzťah verejnej a súkromnej sféry z rodového aspektu. In KIC-ZKOVÁ, Zuzana – SZAPUOVÁ, Mariana (ed.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problé-my a perspektívy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2011, s. 182 – 208.KOLLÁR, Miroslav: Médiá a voľby. In BÚTOROVÁ, Zora – GYÁRFÁŠOVÁ, Oľ-ga – KOLLÁR, Miroslav – MESEŽNIKOV, Grigorij (ed.): Slovenské voľby ‘10. Šanca na zmenu. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2011, s. 221 – 234.KOOBAK, Redi: Zooming in on Photography Online: Three Hundred and Sixty Five Flickering Selves. In OLEKSY, Elżbieta H. – GOLAŃSKA, Dorota: Teaching Vi-sual Culture in an Interdisciplinary Classroom. Feminist (Re)Interpretations of the Field. Utrecht: ATHENA3 2009, s. 75 – 94.LAZAR, Michelle M.: Politicizing Gender in Discourse. Feminist Critical Discourse Analysis as Political Perspective and Praxis. In LAZAR, Michelle M. (ed.): Feminist

http://www.discourses.org/OldArticles/Critical discourse analysis.pdf

http://www.genderonline.cz/view.php?cisloclanku=2009091306

http://www.genderonline.cz/view.php?cisloclanku=2009091306


Critical Discourse Analysis. Gender, Power and Ideology in Discourse. New York: Palgrave Macmillan 2005, s. 1 – 28. LURKER, Manfred: Slovník symbolů. Praha: Euromedia Group 2005.MAĎAROVÁ, Zuzana: Kríza v politike a v médiách. Analýza vládnych a opozič-ných diskurzov o kríze a obsahová analýza médií v čase krízy. In CVIKOVÁ, Jana (ed.): Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov. Bratislava: ASPEKT 2010, s. 105 – 143.MAĎAROVÁ, Zuzana: „Mäkká ženskosť“. Analýza mediálnej prezentácie politi-čiek. In KOBOVÁ, Ľubica – MAĎAROVÁ, Zuzana: Kradmá ruka feministky rozvažuje za plentou. Aspekty parlamentných volieb. Bratislava: ASPEKT 2007, s. 52 – 91. MARCELLI, Miroslav: Príklad Barthes. Bratislava: Kalligram 2001.MINAROVIČOVÁ, Katarína: Sú smiešne vtipy o ženách? In CVIKOVÁ, Jana – JU-RÁŇOVÁ, Jana (ed.): Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky. Bratislava: ASPEKT 2005, s. 160 – 162. MURÁR, Peter: Komunálne voľby 2010 v prostredí sociálnych médií. Dostupné na: http://www.scribd.com/doc/54586177/Komunalne-vo%C4%BEby-v-socialnych-mediach NORRIS, Pippa: Women, Media and Politics. New York – Oxford: Oxford University Press 1997.PANTTI, Mervi: Literary review for the project „Gender, Politics and Media: Challenging Stereotypes, Promoting Diversity, Strengthening Equality“. 2006. Dostupné na: http://www.portrayingpolitics.net/research.php PIETRUCHOVÁ, Oľga. Gazdinka na hrad? In JeToTak.sk 02. 11. 2010. Dostupné na: http://www.jetotak.sk/slovensko/gazdinka-na-hradPIŠKO, Michal. Bratislavu chce viesť Vášáryová. In SME 20. 7. 2010. Dostupné na: http://bratislava.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=5471947 SCHARRER, Erica: An “improbable leap:” Newspaper coverage of Hillary Clinton’s transition from first lady to Senate candidate. In Journalism Studies, roč. 3, č. 3, 2002, s. 393 – 406.STAKE, Robert E.: Case Studies. In DENZIN, Norman K. – LINCOLN, Yvonna S. (ed.): Strategies of Qualitative Inquiry. New York: Sage Publications 2003, s. 134 – 164.ŠKABRAHA, Martin: (Neo)normalizacie. In BĚLOHRADSKÝ, Václav a kol. Kritika depolitizovaného rozumu: Úvahy (nejen) o nové normalizaci. Všeň: Grimmus 2010.Voľby do NRSR 2010. Súhrnné výsledky hlasovania za SR. Štatistický úrad 2010. Do-stupné na: http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab1.jsp?lang=sk Voľby do orgánov samosprávy obcí 2010. Súhrnné výsledky volieb podľa obvodov a za SR. Štatistický úrad 2010. Dostupné na: http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab1.jsp?lang=skWEST, Candace – ZIMMERMAN, Don H.: Dělat gender. In Sociální studia, č. 1, 2008, s. 99 – 120.YOUNG, Iris M.: Proti útlaku a nadvládě: Transnacionální výzvy politické a feministické teorii. Praha: Filozofický ústav AV ČR 2010.ZOONEN, Liesbet v.: Feminist Media Studies. London: Sage 2007.ŽAČOKOVÁ, Andrea: Ženy v slovenskej politike. Pôsobenie a prezentácia v médiách. [Diplomová práca]. Trnava: Katedra masmediálnej komunikácie Fakulty masme-diálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave 2006.

http://www.scribd.com/doc/54586177/Komunalne-vo�by-v-socialnych-mediach

http://www.scribd.com/doc/54586177/Komunalne-vo�by-v-socialnych-mediach

http://www.portrayingpolitics.net/research.php

http://www.portrayingpolitics.net/research.php

http://www.jetotak.sk/slovensko/gazdinka-na-hrad

http://bratislava.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=5471947

http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab1.jsp?lang=sk

http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab1.jsp?lang=sk

http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab1.jsp?lang=sk


P r í l o h a 1


P r í l o h a 2


V i d e á z p r e d v o l e b n ej k a mp a n e k a n d i d á t k y n a p o s t p r i m á t o r k y B r a t i s l av y M a g d a l é ny Vá š á r yo v ej

ko m u n á l n e v o ľ by 2 011

to m á š J a n o v i c , p r i a t e ľ 1

o b r a z :interiér obytného domu/bytu, lampa, obraz, komoda, napriek tomu-to „domáckemu“ prostrediu je aktér oblečený v obleku s kravatouZ v u k :t J : „Budem osobný, dobre poznám domácnosť Magdy Vášáryo-vej, je v nej vzorný a kultivovaný poriadok. Som presvedčený, že ak by sa pani Magda stala primátorkou, aj Bratislava by bola slušným a fungujúcim miestom, v ktorom by sa dobre bývalo.“ M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“

o ľg a F e l d e ko v á , p r i a t e ľ k a

o b r a z :fialová miestnosť s veľkým krištáľovým lustrom, ktorá budí dojem spoločenskej miestnosti, Feldeková v spoločenskom oblečeníZ v u k :o F : „Som za to, aby bola Magda Vášáryová primátorkou Brati-slavy. Mám na to niekoľko dôvodov. Ovláda veľa jazykov, dohovorí sa s polovicou zemegule, takže pre naše mesto rozhodne to bude prínos, rehabilituje aj nás blondínky, lebo ani Merkelová nie je čer-novláska, ani Tatcherová nebola čierna, Clintonová je blondínka aj Iveta Radičová a ukázalo sa, že sú to veľmi múdre ženy, takže

P r í l o h a 3


černovlásky sa budú môcť pokojne odfarbiť, už sa nebudú musieť hanbiť.“ M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“

M i l a n J e ž o v i c a , š t á t ny t a j o m n í k M i n i s t e r s t v a z a h r a n i č n ý c h v e c í S r

o b r a z :exteriér, pred budovou, profil a polocelok hovoriaceho, za ním vid-no niekoľko chodcov, v pozadí akoby sa stará budova stretávala s novou sklenenou budovouZ v u k : M J : „Podporujem Magdu Vášáryovú, pretože je pracovitá a prí-činlivá. Nepotrebuje popchnúť, nebojí sa práce a vie veci dotiah-nuť do konca. Podporujem Magdu Vášáryovú, pretože je poriad-kumilovná a v Bratislave potrebujeme upratať. Aj v tom, ako mesto hospodári, aj v tom, ako mesto vyzerá, ale aj v tom, ako môže byť lepším domovom pre nás pre všetkých. Podporujem Magdu Vášá-ryovú, pretože je priama a hrá podľa pravidiel. Preto podporujem Magdu Vášáryovú a dúfam, že nás bude dosť na to, aby mohla vkročiť do Primaciálneho paláca ako nová primátorka Bratislavy.“ M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“

A l e x a n d e r d u l e b a , V ý sk u m n é c e n t r u m sp o l o č n o s t i p r e z a h r a n i č n ú p o l i t i k u , n . o . , r i a d i t e ľ

o b r a z :exteriér, mestský park (rozostrený), okolo chodia ľudia (rozostre-ný záber), zaostrené na portrét aktéra, oblečený má tmavý kabát a modrú kravatuZ v u k :A d : „Pani Magda má vynikajúce predpoklady pre to, aby mohla viesť tím ľudí, je vynikajúcim moderátorom a vážim si na nej to, čo má málo ľudí, a hovorím o tom, že je to človek, ktorý má ťah na bránu. Preto si myslím, že pani Magda by bola správnym primá-torom tohto mesta, má obrovské diplomatické skúsenosti a Bra-tislava je hlavné mesto tejto krajiny a myslím si, že pani Magda


by vedela výrazným spôsobom posunúť Bratislavu v tých medziná-rodných vzťahoch, ktoré by prospeli samotnému mestu.“ M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“

H a n a L a s i c o v á , d c é r a

o b r a z :exteriér v parku, ale nie aktívny, stabilný, aktérka v kabáte a ružo-vom šále stojí pred stromom a múrom, na rozdiel od väčšiny pred-chádzajúcich aktérok a aktérov analyzovaných videí (okrem Oľgy Feldekovej a Žofie Lasicovej) sa smeje, nie je to vážne videoZ v u k :H L : „Ja budem určite voliť Magdu Vášáryovú za primátorku mes-ta Bratislavy, ale určite nielen preto, že je to moja mama. Je to nie-kto, kto má veľmi dobré riadiace schopnosti a viem, že je to nie-kto, na koho som sa mohla vždycky spoľahnúť. Ona sa vždycky zasadzovala o to, aby som mala všetko pre to, aby som sa ja mohla osobne rozvíjať. Ja som si istá, že presne to, čo ona poskytla v mo-jom živote mne, to isté spraví aj pre mesto Bratislavu. A ešte všetko to mám raz zopakovať?“ M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“

Ž o f i a L a s i c o v á , d c é r a

o b r a z :interiér, štúdio, modré pozadie, aktérka má oblečené krátke čierne šatyZ v u k :Ž L : „Volám sa Žofia Lasicová, som Bratislavčanka a som tu preto, aby som podporila moju mamu Magdu Vášáryovú pri kandidatú-re na primátorku mesta Bratislava. Ako rodená Bratislavčanka mi veľmi záleží na tomto meste, narodila som sa tu a vyrastala som tu, o mojej mame môžem povedať, že je to skvelý človek, ktorý mi bol vždy inšpiráciou. Chcela by som pre občanov Bratislavy, aby prežili slušný život v Bratislave, a preto si myslím, že by ste mali voliť moju mamu Magdu Vášáryovú. Dajte mi ešte nejakú otázku (smiech a neistý pohľad).“M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“


P av o l F r e š o , p r e d s e d a B r a t i s l av sk é h o s a m o sp r á v n e h o k r a j a

o b r a z :interiér, spoločenská miestnosť, resp. miestnosť vysokých politic-kých predstaviteľov, aktér v sivom obleku a sivej kravate stojí pred tapetovanou stenou s obrazom, záber po prvý raz nielen na ho-voriaceho aktéra videa, ale aj na neho v spoločnosti kandidátky a ďalších ľudí – premiérky Ivety Radičovej, ministerky spravodli-vosti Lucie Žitňanskej, pózujú pre spoločnú fotografiu, smejú sa, rozprávajúZ v u k :P F : „Bratislava ako mesto si podobne ako celý kraj zaslúži repre-zentanta, reprezentantku, ktorá dokáže mesto pozdvihnúť na eu-rópsku úroveň. Na európsku úroveň nielen v poli kultúry, ale aj v poli toho, čo tu stojí, aká je tu doprava, a hlavne celého myslenia. Niekoho, kto bude skutočným lídrom celej samosprávy, ale hlavne bude Európanom a dopraje tento pocit a túto skúsenosť všetkým ľuďom v Bratislave. Pani Magda túto skúsenosť už má. A ja si na-ozaj veľmi prajem, aby v týchto voľbách ona spolu so svojím tí-mom túto skúsenosť odovzdala nám všetkým ľuďom, ktorí v tom-to meste žijeme.“M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“

L u c i a Ž i t ň a n sk á , m i n i s t e r k a sp r av o d l i v o s t i S r

o b r a z :rovnaká miestnosť ako z videa s Pavlom Frešom, aktérka stojí pred hodinami, v pozadí vlajka Slovenska a Európskej únie, oblečené má čierne sako, bielu košeľu, červený šál a na krku biely perlový náhr-delník, rovnako ako u Freša sa portrét strieda so zábermi na (tých istých) fotiacich sa ľudí, ktorí spolu neformálne komunikujúZ v u k :L Ž : „Poznám Magdu veľmi dobre, je moja priateľka, poznám ju ako človeka slušného, zodpovedného a extrémne pracovitého, a viem, že čokoľvek si zoberie za svoje, nepozná prekážku a urobí všetko pre to, aby svoj cieľ naplnila.“ M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“


i v et a r a d i čo v á , p r e d s e d n í č k a v l á d y S r

o b r a z : interiér, rovnaká miestnosť ako z videa s Luciou Žitňanskou a Pav-lom Frešom, za hovoriacou aktérkou vlajky Slovenska a Európskej únie, oblečené má čierne sako a čiernu blúzku, zábery na to, ako sa rozpráva s Magdalénou Vášáryovou, sedia na kreslách a smejú sa, zábery na už spomínané fotografovanieZ v u k :i r : „Sú ľudia, jednoducho, ktorí nevedia byť ticho a mlčať, ale sa angažujú, sú aktívni. Pani Vášáryová k takým patrí. Pamätám si ju aktívne, pri výzvach, pri zmenách spoločnosti, pri vážnych, hlbokých, priam revolučných zmenách. A má rada toto mesto. Ži-je v ňom, patrí doňho a rozumie mu a ženy v politike, to je nový dych. Prosím, otvorme priestor novému dychu, novým nápadom, novým myšlienkam a aj ráznosti, skúsenosti a medzinárodným kontaktom. Môj hlas pani Vášáryová má.“ M V : „Metropola Bratislava. Preto kandidujem za primátorku.“

Poznámka

1 K menám som priradila také označenie, aké bolo uvedené v analyzovaných vi-deách.

ú sp e š n á , a p r e d s a „ s l a b á “ ?o b r a z p r v e j s l o v e n s k e j p r e m i é r k y

v m é d i á c h p o č a s v ý z n a m n ý c h ú s p e c h o v j e j p o l i t i c k e j k a r i é r y

A l e x a n d r a o s t e r t á g o v á

ú s p e š n á , a p r e d s a „ s l a b á “ ? 143

Slovensko je jedinou krajinou strednej Európy, v ktorej najvyššiu vládnu funkciu vykonáva žena. Iveta Radičová1 bola vymenovaná za premiérku 8. júla 2010. Poverenie zostaviť vládu dostala ako vo-lebná líderka druhej najúspešnejšej strany vo voľbách SDKÚ-DS (15,42 %). Na premiérskom poste vystriedala Roberta Fica. Ten ako predseda strany Smer – SD2 nedokázal po percentuálnom víťazstve v parlamentných voľbách (34,79 %) zostaviť vládnu koalíciu. Rok predtým sa Radičová ako kandidátka stredopravých strán uchá-dzala o post prezidentky a ako historicky prvá žena na Slovensku sa dostala do druhého kola volieb. Jej protikandidátom v druhom kole bol úradujúci prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý svoj post napokon obhájil. Napriek tomu, že Iveta Radičová prezidentské voľby nevyhrala, dostala nečakane vysokú voličskú podporu – zís-kala viac hlasov než dohromady všetky stredopravé strany v pred-chádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2006.

Tieto skutočnosti naznačujú, že Ivetu Radičovú možno považo-vať za úspešnú a „silnú“ politickú osobnosť. Napriek tomu sa po-čas prvého roka vo funkcii predsedníčky vlády v médiách množia označenia Radičovej ako „slabej premiérky“. Prečo médiá volia pre spochybnenie politickej pozície premiérky označenie „slabá“? Mô-že byť takáto zjednodušujúca a personalizovaná charakterizácia premiérky v polarite „sily“ a „slabosti“ vyčerpávajúcim a výstižným opisom jej politického pôsobenia? Zdá sa, že novinári a novinár-ky nehodnotia premiérkine kroky prostredníctvom jej politických činností, ale prostredníctvom jej osoby. Aj na základe tejto situácie som sa rozhodla sledovať, akým spôsobom sa počas nedávnych významných politických úspechov Ivety Radičovej – teda v obdo-bí prezidentských volieb 2009 a parlamentných volieb 2010, keď mohla byť právom označovaná ako „silná“ – konštruoval jej me-diálny obraz. Práve médiá sú totiž v súčasnosti jedným z hlavných zdrojov informácií o politickom dianí, ako aj o aktérkach a akté-roch v ňom (Dijk, 1995; Kahn, 1994; Mesochoritisová, 2010). Okrem toho, že sprostredkúvajú aktuálne politické dianie, vytvárajú tiež konkrét-ne štruktúry a schémy, na základe ktorých sa formuje to, ako verej-nosť politické dianie vníma (Dijk, 1995). Ponúkajú model pre realitu, takže spôsob, akým o určitom jave hovoria, sa potom premieta aj do nahliadania spoločnosti naň (Zoonen, 2007). Súčasne sa v mno-hých výskumoch ukazuje, že médiá pristupujú k ženám a mužom v politike odlišne, pričom spôsob zobrazovania znevýhodňuje poli-tičky a môže prispievať k ich nižšej zvoliteľnosti. Možno teda uva-


žovať o súvislostiach mediálnej reprezentácie političiek a výraznej podreprezentovanosti žien v politickom priestore (napr. Kahn, 1994), ktorá je skutočnosťou v rôznych krajinách, na rôznych úrovniach politiky (Filadelfiová a kol., 2000; Kantola, 2009). Politický priestor sa v do-minantnom diskurze vymedzuje ako mužský a aj médiá ho takto konštruujú, napríklad využívaním maskulínneho jazyka vo forme vojenskej či športovej terminológie (Gidengil – Everitt, 2003). Ženy sa po-tom v politike javia ako cudzie, a teda nevhodné pre politiku ako celok (Muir, 2000). Ďalším aspektom mediálnej reprezentácie, ktorý môže negatívne vplývať na nízku zvoliteľnosť (a voľbu) žien, je ne-dostatok pozornosti, ktorú im médiá venujú (Kahn, 1994; Norris, 1997), ako aj stereotypné zameranie tejto pozornosti na ich osobnosť či tzv. mäkké (ženské) politické témy (Aday – Devitt, 2001; Fowler – Lawless, 2009; Maďarová, 2007). Z takýchto informácií sa voličská verejnosť o odborných a profesionálnych schopnostiach političiek dozvedá len málo, a preto sa političky môžu javiť ako nekompetentné za-stávať konkrétne politické posty. Súčasne sa ukazuje, že ak sa poli-tičky prezentujú prostredníctvom stereotypných ženských rolí, ich sympatie a volebné preferencie sa zvyšujú (Iyengar a kol., 1997). Zdá sa, že ženy sú v politike zviazané z dvoch strán – ich preferencie klesa-jú, ak nie sú zobrazované prostredníctvom tzv. ženských tém, len-že práve tento spôsob ich mediálnej reprezentácie vo všeobecnosti znižuje zvoliteľnosť. Jedným zo spôsobov, akým sa možno s tým-to paradoxom vyrovnať, je súčasné vyzdvihovanie tzv. ženských aj mužských vlastností kandidátok. Zdá sa, že političky sa môžu stať „tvrdými“ až po tom, čo si splnia povinnosti v súkromnej (domá-cej) sfére, ako sa od nich stereotypne očakáva (Dabbous – Ladley, 2010; Loke a kol., 2011; Harp a kol., 2010).

K mediálnej reprezentácii Ivety Radičovej počas prezidentských volieb 2009 a parlamentných volieb 2010 som pristupovala aj z perspektívy týchto empirických zistení feministickej kritiky. Ako metódu som zvolila kvantitatívnu a kvalitatívnu obsahovú analý-zu. Pokúsila som sa zistiť, či sa v najčítanejších mienkotvorných denníkoch na Slovensku prejavilo zjavne stereotypné zameranie pozornosti na Ivetu Radičovú v porovnaní s jej vybranými proti-kandidátmi, ako aj to, či médiá političku konštruovali v rámci ste-reotypných predstáv o ženách pôsobiacich v politike.


1 k v a n t i t a t í v n a o b s a h o v á a n a l ý z a m e d i á l n ej r e p r e z e n t á c i e i v et y r a d i čo v ej p o č a s p r e z i d e n t sk ý c h v o l i e b 2 0 0 9 a p a r l a m e n t n ý c h v o l i e b 2 010

Ako som už naznačila, výsledky feministických skúmaní ukazu-jú, že političky sa v médiách často zobrazujú odlišne od politikov, čo političky znevýhodňuje a negatívne vplýva na ich zvoliteľnosť. Jedným z hlavných znevýhodnení političiek v médiách je menší priestor, ktorý sa venuje ich predvolebným kampaniam (Kahn, 1994). V dôsledku podreprezentovanosti sú političky voličskej obci me-nej známe a voličky a voliči nemajú k dispozícii dosť informácií, na základe ktorých sa môžu o kandidátkach rozhodovať. Tieto in-formácie sú navyše zriedkavejšie umiestňované do hlavných spra-vodajských sekcií a verejnosť sa o kandidátkach dozvedá napríklad prostredníctvom „ženských“ rubrík (Carroll – Schreiber, 1997). Aj takto sú političky implicitne vylučované z hlavného politického priesto-ru.

Ďalším dôležitým faktorom znevýhodňovania političiek v mé-diách je typ informácií, ktoré o nich médiá prinášajú. Obraz poli-tičiek často tvoria odkazy na ich osobnosť, vzhľad či rodinný stav, zatiaľ čo obraz politikov sýtia najmä politické témy (Aday – Devitt, 2001; Heldman a kol., 2000; Wagner, 2009). Ak aj médiá predstavujú političky prostredníctvom ich politickej agendy, často v nej zdôrazňujú tzv. ženské politické témy, za ktoré sa považujú napríklad ľudské práva žien či sociálna politika (Carroll – Schreiber, 1997; Kahn, 1994). Často sa tak deje aj bez ohľadu na reálne zameranie predvolebných kampa-ní (Kahn – Gordon, 1997). Takýto spôsob mediálnej reprezentácie kan-didátok je prítomný predovšetkým vo voľbách do celonárodných inštitúcií (Fowler – Lawless, 2009; Wagner, 2009), kde záleží najmä na poli-tickej agende a „tvrdých“ politických témach. V komunálnych voľ-bách, naopak, médiá viac zdôrazňujú osobnosť a sociálnu politiku kandidátov – mužov než kandidátok, čo ich v súvislosti s požia-davkami lokálnej politiky opäť zvýhodňuje (Wagner, 2009). Okrem ty-pu volieb identifikovali Linda L. Fowler a Jennifer L. Law less (2009) ďalšie faktory (napríklad post vyzývateľky/vyzývateľa či politickú skúsenosť), ktoré spoluurčovali spôsob mediálneho zobrazovania političiek a politikov väčšmi než ich rod. Niektoré výskumníčky v prvom desaťročí 21. storočia dokonca uvažujú o miznutí rodovej predpojatosti v mediálnom priestore (Jalalzai, 2006). Tento predpok-


lad však vyvracajú práce feministických kritičiek a kritikov, ktoré naďalej preukazujú, že nejde o rovnocenné či rodovo „neutrálne“ obrazy političiek a politikov, ale že zjavná mediálna stereotypizá-cia ustupuje menej priehľadným formám znevýhodňovania poli-tičiek. Médiá napríklad častejšie informujú o tom, čo si političky o aktuálnych témach politického diania myslia, než o ich vlastných politických aktivitách (Fowler – Lawless, 2009); vyjadrenia političiek tiež častejšie parafrázujú, zatiaľ čo vyjadrenia politikov doslovne citujú (Aday – Devitt, 2001); o názory političiek sa zaujímajú len okrajovo, te-da ich nesituujú do centra politického diania (Maďarová, 2007).

Na základe týchto výskumov som sa pokúsila zistiť, či sa ob-raz Ivety Radičovej v období jej významných politických úspechov v prezidentských voľbách v roku 2009 a v parlamentných voľbách v roku 2010 konštruoval zjavne stereotypne. Rozhodla som sa sle-dovať, či sa objavil taký spôsob reprezentácie, ktorý by političku zneviditeľňoval z kvantitatívneho hľadiska alebo by zdôrazňoval jej osobnosť na úkor politickej agendy. Sledovala som obdobia predvolebných kampaní a obdobia po vyhlásení výsledkov volieb, keďže sa prikláňam k názoru, že spôsob zobrazovania političiek v médiách je dôležitý počas ich predvolebných kampaní i počas ich ďalšieho pôsobenia, keď sa dostanú k moci (Dabbous – Ladley, 2010).

1.1 M et ó d a k v a n t i t a t í v n ej o b s a h o v ej a n a l ý z y

V kvantitatívnej časti som sledovala, koľko pozornosti venovali vybrané médiá Ivete Radičovej v porovnaní s jej protikandidátmi a aké zjavné obsahy sýtili ich mediálne obrazy v denníkoch počas prezidentských volieb 2009 a parlamentných volieb 2010. Ako ná-stroj som zvolila kvantitatívnu obsahovú analýzu, ktorá je vhodná práve pre sledovanie explicitného obsahu médií (Zoonen, 2007). Často sa využíva v rodových štúdiách (Rudy a kol., 2010), pretože umožňuje porovnávať množstvo a spôsob zobrazovania mužov a žien (Neuen-dorf, 2011). Výhodou tejto metódy je aj to, že do analýzy možno zahr-núť rozsiahle množstvo materiálu (Reinharz, 1992) a výsledok posky-tuje číselné vyjadrenie distribúcie sledovaného fenoménu (Reinharz, 1992; Rudy a kol., 2010).

Analyzovaný súbor tvorili články tlačeného vydania denníkov SME a Pravda, ktoré sú najčítanejšou celoštátnou mienkotvornou dennou tlačou (MML-TGI, 2009, 2010). Počas prezidentských volieb


som sledovala obdobie od 14. marca 2009 do 11. apríla 2009, kto-ré zahŕňa predvolebný týždeň, medzivolebné obdobie i povolebný týždeň prezidentských volieb. Analyzovaný súbor tvorilo celkom 382 článkov. Počas parlamentných volieb som sledovala obdobie od 5. júna 2010 do 18. júla 2010, zahŕňajúce predvolebný týždeň, obdobie pred designáciou Ivety Radičovej za premiérku, ako aj ob-dobie desiatich dní po jej designácii, celkom 646 článkov. V tých-to súboroch sa nachádzajú všetky články, v ktorých sa aspoň raz vyskytlo meno Ivety Radičovej alebo jej vybraného protikandidáta – v prezidentských voľbách Ivana Gašparoviča, v parlamentných voľbách Roberta Fica. Hoci títo politici neboli jedinými protikan-didátmi Ivety Radičovej, rozhodla som sa na nich zamerať z via-cerých dôvodov. V prezidentských voľbách bol Ivan Gašparovič najsilnejším protikandidátom Ivety Radičovej a spolu sa dostali do druhého kola prezidentských volieb. Političku a politika bo-lo možné sledovať počas celého analyzovaného obdobia. Roberta Fica zase Iveta Radičová vystriedala v premiérskom kresle po par-lamentných voľbách a táto situácia umožnila sledovať prípadné zmeny v ich mediálnej reprezentácii v súvislosti so zmenou politic-kého postavenia.

Ako jednotku analýzy som v sledovaných článkoch zvolila každý výskyt priezviska Ivety Radičovej a jej protikandidáta – v prezident-ských voľbách Ivana Gašparoviča, v parlamentných voľbách Rober-ta Fica (1) a každý článok, v ktorom sa aspoň raz vyskytlo priezvis-ko Radičovej a/alebo jedného z jej protikandidátov (2).3 Aby som mohla odpovedať na otázku, či sa médiá zameriavali na Radičovú menej než na jej protikandidátov, porovnala som počet článkov, v ktorých sa vyskytla Radičová a jej protikandidát (1); počet týchto článkov na titulnej strane denníka (2) a počet článkov v hlavných spravodajských sekciách (3). Aby som sa vyhla skresleniu, ktoré môže v dôsledku článku ako jednotky analýzy vzniknúť (keďže ne-podáva informáciu o celkovom množstve zmienok o kandidátke alebo kandidátovi), ďalej som porovnala počet odkazov na Radičo-vú a jej protikandidátov v celom texte novín (4).

Sledovala som aj, aký typ informácií vo vybraných denníkoch sýtil obsah mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej a jej vybraných protikandidátov. Zaujímalo ma, či sa o političke a politikoch dis-kutovalo v súvislosti s politickými témami, alebo ich osobnost-nými charakteristikami. Kategóriu politických tém tvorili odkazy na politický post, politické činnosti a postoje k politickým témam,


vzťahy medzi političkou/politikom a inými političkami/politikmi. Druhú kategóriu, kategóriu osobnostných charakteristík, tvorili všet-ky odkazy na osobnostné (psychické aj fyzické) vlastnosti a spô-sob komunikácie političky/politika. Takto získané informácie o množstve a type odkazov na političku a politikov som porovnala prostredníctvom párového t-testu4. Sledovala som tiež, ako sa dy-namicky menila kvantita reprezentácie političky a politikov počas sledovaných období. Prezidentské voľby som rozdelila na obdobie pred prvým kolom volieb (1), medzivolebné obdobie (2) a obdo-bie po druhom kole volieb (3). Parlamentné voľby som rozčlenila na obdobie pred parlamentnými voľbami (1), obdobie po parla-mentných voľbách, v ktorom bol zostavením vlády poverený naj-skôr Fico a neskôr Radičová (2) a obdobie po designácii Radičovej za premiérku (3). Využila som na to jednovstupovú analýzu rozp-tylu (ANOVA).5 V parlamentných voľbách som z dôvodu špecific-kosti situácie, v ktorej Iveta Radičová vystriedala na pre miérskom poste Roberta Fica, porovnala kvantitatívny výskyt mediálnej re-prezentácie v predvolebnom období, keď premiérom bol ešte Fico, a tiež v období po designácii premiérky, keď bola premiérkou už Radičová, opäť prostredníctvom párového t-testu.

1. 2 V ý s l e d k y k v a n t i t a t í v n ej o b s a h o v ej a n a l ý z y

Kvantitatívne porovnanie mediálnej reprezentácie političky a poli-tikov ukázalo, že – z hľadiska celkového množstva odkazov a člán-kov, umiestnenia článkov i z hľadiska zamerania na politické témy a osobnostné charakteristiky – vybrané médiá uvádzali Ivetu Radi-čovú a jej protikandidátov pomerne vyrovnane. Niektoré rozdiely, ktoré sa prejavili, zrejme väčšmi súviseli s aktuálnym politickým postom než s rodom kandidujúcich.

Počas prezidentských volieb sa sledované denníky o Ivete Radi-čovej a Ivanovi Gašparovičovi zmieňovali približne rovnako často. Rozdiely, ktoré sa ukázali, boli pomerne malé a štatisticky význam-né boli len v niektorých prípadoch. Jedným z týchto rozdielov bol počet článkov a ich umiestnenie. Zatiaľ čo o Radičovej prinášali denníky asi o 3 články denne viac než o Gašparovičovi a tieto člán-ky častejšie zaraďovali na titulnú stranu (o niečo viac ako 1 článok denne), o úradujúcom prezidentovi informovali častejšie v spravo-dajských sekciách (tiež asi o 1 článok denne viac). Veľké rozdiely


sa neukázali ani v celkovom počte odkazov na meno kandidátky a kandidáta. Radičová dostala o necelé 4 odkazy denne menej než Gašparovič. Sledované denníky sa tiež približne rovnako často ve-novali osobnostným charakteristikám a politickým témam Ivety Radičovej a Ivana Gašparoviča. Osobnosť Radičovej a Gašparoviča sa na stránkach denníkov tematizovala rovnako často (v priemere 3 odkazy denne), čo platí aj o ich politických témach (Radičová do-stala v tejto kategórii len o necelý 1 odkaz denne viac než Gašpa-rovič). Výsledky sú podrobne uvedené v tabuľke 1. Z hľadiska dy-namiky reprezentácie sa sledované denníky sústredili na Ivetu Ra-dičovú a Ivana Gašparoviča vyrovnane počas všetkých sledovaných období prezidentských volieb. Najväčšia pozornosť sa kandidátke aj kandidátovi venovala počas medzivolebného obdobia, no rozdiel bol len veľmi malý a štatisticky nevýznamný (graf 1).

Významné rozdiely sa ukázali pri kvantitatívnom porovnaní mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej a Roberta Fica v parla-mentných voľbách. Vtedy publikovali denníky o Radičovej zhru-ba 9 článkov denne, zatiaľ čo o úradujúcom premiérovi Ficovi informovalo takmer 15 článkov. Rovnako boli články o Radičovej zriedkavejšie umiestňované v spravodajskej sekcii (takmer 4 články denne) než články o Ficovi (6 článkov). Na titulnú stranu sa po-litička a politik dostávali takmer rovnako často. Ďalší významný rozdiel sa ukázal v celkovom počte odkazov na Radičovú a Fica. Fi-covo meno sa v sledovaných denníkoch objavilo priemerne 40-krát denne, zatiaľ čo meno Radičovej asi 23-krát. Množstvo odkazov na politické témy a osobnostné charakteristiky Radičovej a Fica za celkové sledované obdobie sa podobne líšilo v prospech politi-ka. Počas parlamentných volieb bola Radičová v denníkoch zobra-zovaná prostredníctvom politických tém priemerne 16-krát denne a prostredníctvom osobnostných charakteristík 1,4-krát denne, Fico dostal takmer 24 odkazov na politické témy a 2,6 odkazov na osobnostné charakteristiky denne. Výsledky sú podrobne uve-dené v tabuľke 2. Porovnanie mediálnej reprezentácie medzi jed-notlivými sledovanými obdobiami ukázalo, že médiá venovali Ivete Radičovej čoraz viac pozornosti v súvislosti s jej silnejúcou politic-kou pozíciou (z kandidátky a neskôr potenciálnej premiérky sa po-stupne oficiálne stala predsedníčka vlády SR). Pozornosť venovaná dosluhujúcemu premiérovi mala naopak klesajúcu tendenciu. Pre špecifickosť situácie, ktorá z hľadiska zastávaného postu nastala medzi političkou a politikom, teda že Iveta Radičová vystriedala


na premiérskom poste Roberta Fica, som porovnala aj množstvo odkazov na političku a politika v období, keď bol ešte premiérom Fico (teda v predvolebnom období), a v období, keď už premiér-sky post zastávala Radičová (teda po jej designácii). Ukázalo sa, že médiá sa sústredili výrazne viac na osobu, ktorá aktuálne zastáva-la premiérsky post (pozri tabuľku 3). To znamená, že v predvolebnom období denníky tematizovali Roberta Fica významne častejšie (tak-mer 75-krát denne) než Ivetu Radičovú (10-krát denne) a po výme-ne funkcie sa sústredili významne viac na novú premiérku (takmer 40 odkazov denne) než na bývalého premiéra (necelých 26 odka-zov denne).

Kvantitatívne porovnanie množstva a obsahového zamerania mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej a jej protikandidátov Iva-na Gašparoviča a Roberta Fica ukázali, že politička v sledovaných denníkoch nedostala výrazne menšiu pozornosť než jej protikan-didáti a že médiá sa nezameriavali viac na jej osobnosť než na jej politickú agendu. Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že počas parlamentných volieb bola Radičová v denníkoch zastúpená me-nej než Fico, pohľad na dynamiku mediálnej reprezentácie, ako aj pohľad na špecifické obdobia, v ktorých politička a politik pôso-bili na rovnakom poste, ukázali, že množstvo pozornosti sa meni-lo v súvislosti s aktuálnym politickým postom. Aj tieto vysvetlenia však treba podrobiť kritickému pohľadu z hľadiska priemerného množstva odkazov. Je zrejmé, že na političku neodkazovali sledo-vané médiá ani v jednom období tak často ako na Roberta Fica v predvolebnom období. A podobne, Robert Fico nedostal v žiad-nom zo sledovaných období taký nízky priemerný počet odkazov ako Iveta Radičová pred voľbami. Aby bolo možné presnejšie špeci-fikovať rod kandidátky a kandidátov ako intervenujúcu premennú, bude účelné zamerať pozornosť nasledujúcich výskumov aj na ďal-šie kandidujúce političky a politikov.


Iveta Radičová Ivan Gašparovičt

M SD M SD

Počet článkov 11,8966 10,0724 8,8276 6,1241 2,922**

Počet článkov na titulnej strane 2,4138 1,8807 1,0690 0,9975 5,286**

Počet článkov v spravodajských sekciách

3,6897 2,9290 4,6552 3,5181 3,932**

Počet všetkých odkazov 52,2414 47,2075 55,8966 54,4684 -0,556

Počet odkazov na politické témy 16,8621 15,9300 16,0345 17,0702 0,291

Počet odkazov na osobnostné charakteristiky

3,7931 4,1951 3,7931 4,4028 0,000

Iveta Radičová Robert Ficot

M SD M SD

Počet článkov 8,6364 6,7241 14,6818 10,3334 -4,663***

Počet článkov na titulnej strane 1,5 1,5326 1,6818 1,3255 -0,745

Počet článkov v spravodajských sekciách

3,8864 3,3565 6,090 4,7044 3,621*

Počet všetkých odkazov 22,7273 19,9410 40,9318 34,3290 -3,133*

Počet odkazov na politické témy 16,3409 14,5314 23,8636 16,3715 -2,981*

Počet odkazov na osobnostné charakteristiky

1,3864 2,0822 2,5682 3,3229 -2,595*

Legenda: M – priemerný počet; SD – štandardná odchýlka; t – hodnota párového Studentovho t-testu; *-p (hladina štatistickej signifikantnosti)≤ 0,05; **-p≤0,01; ***-p≤ 0,001

Tabuľka 1 | Kvantitatívne porovnanie mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej a Ivana Gašparoviča v denníkoch SME a Pravda počas prezidentských volieb 2009

Tabuľka 2 | Kvantitatívne porovnanie mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej a Roberta Fica v denníkoch SME a Pravda počas parlamentných volieb 2010



Graf 2 | Porovnanie počtu všetkých odkazov na Ivetu Radičovú a na Roberta Fica v rôznych obdobiach parlamentných volieb 2010

Tabuľka 3 | Porovnanie počtu všetkých odkazov na Ivetu Radičovú a na Roberta Fica pred parlamentnými voľbami 2010 a po vymenovaní novej premiérky

Radičová Fico

OBDOBIE PRED VOĽBAMI

M SD M SD t

Počet odkazov 10,2500 9,5282 74,6250 45,2515 -4,287*

OBDOBIE PO DESIGNÁCII RADIČOVEJ

M SD M SD t

Počet odkazov 39,9000 25,0797 25,7000 17,4614 3,772*


Graf 1 | Porovnanie počtu všetkých odkazov na Ivetu Radičovú a na Ivana Gašparoviča v rôznych obdobiach prezidentských volieb 2009

80

70

60

50

40

30

20

10

0

80

70

60

50

40

30

20

10

0

1

1

2

2

3

3

obdobie

obdobie

Gašparovič

Fico

Radičová

Radičová

poče

t od

kazo

vpo

čet

odka

zov


2 k v a l i t a t í v n a o b s a h o v á a n a l ý z a m e d i á l n ej r e p r e z e n t á c i e p o l i t i c k ý c h t é m i v et y r a d i čo v ej p o č a s p r e z i d e n t sk ý c h v o l i e b 2 0 0 9 a p a r l a m e n t n ý c h v o l i e b 2 010

Výsledky viacerých kvalitatívnych analýz mediálnej reprezentácie političiek potvrdzujú, že médiá pristupujú k političkám rodovo stereotypne. Političky sú diskurzívne umiestňované do súkromnej (domácej) sféry napríklad zdôrazňovaním ich rodinných a osob-ných vzťahov (Harp a kol., 2010; Loke a kol., 2011; Maďarová, 2007). Ženy v po-litike sa zvyknú konštruovať aj ako symbol zmeny či morálnejšia alternatíva korupčnej politiky (Norris, 1997), s čím súvisí odlišný politický štýl, ktorý sa im stereotypne pripisuje. Podľa tejto pred-stavy presadzujú političky svoje ciele prostredníctvom „ženskej“ moci k niečomu (potestas), pokúšajú sa dospieť ku konsenzu na-miesto vlastného sebapresadzovania na úkor ostatných, ktoré je charakteristické pre „mužské“ uplatňovanie moci (potentia). (Rein-gold, 1996) Takto sa utvára predstava, že ženy v politike pôsobia ako humanizujúci prvok tzv. tvrdej hry (Lipovetsky, 2000) a ich pozícia sa diskurzívne vymedzuje ako pozícia „iných“ v protiklade k norme a univerzálnosti politického pôsobenia mužov (napr. Muir, 2000) ako dominantnej skupiny (Marksted, 2007). „Mäkká ženskosť“6 političiek, ktorá ich z morálneho hľadiska umiestňuje nad bežnú prax poli-tiky, ich však súčasne definuje ako nekompetentné zvládať záťažo-vé situácie. Označovanie političiek ako mäkkých a emocionálnych konštruuje predsudok, že nie sú schopné presadiť sa v politike, zachovať si odstup a racionálne konať v záťažových či krízových situáciách (Muir, 2000).

Zdá sa, že médiá znevýhodňujú političky nielen tým, že sa expli-citne zameriavajú na ich osobnosť, pripisujú im tzv. ženskú politic-kú agendu či tým, že ich vytláčajú z hlavného mediálneho priesto-ru. Navyše využívajú a ďalej reprodukujú aj stereotypné predstavy o tzv. ženskej politike, ktorá je odlišná od normatívnej mužskej po-litiky, a teda ženy z aktuálneho politického priestoru diskurzívne vylučujú.

Aj na základe týchto výskumných zistení som sa rozhodla ďalej sledovať obraz Ivety Radičovej vo vybraných denníkoch z kvalita-tívneho hľadiska.


2 .1 M et ó d a k v a l i t a t í v n ej o b s a h o v ej a n a l ý z y

V kvalitatívnej časti som sa zamerala na to, akým spôsobom sa v sledovaných denníkoch predstavovala politická agenda Ivety Ra-dičovej, aby som mohla overiť, či sa v denníkoch skutočne nevys-kytovali znevýhodňujúce faktory, ako by to naznačovali výsledky kvantitatívnej analýzy.

Kvalitatívna obsahová analýza, ako ju definuje David Altheide (1996), zohľadňuje v analyzovaných údajoch okrem výskumných otázok aj charakter sledovaného materiálu. Takto umožňuje hlbší pohľad na mediálnu reprezentáciu konkrétnych udalostí, pričom ju chápe ako odraz spoločenského diania (tamže). Kvalitatívnu ob-sahovú analýzu možno vnímať aj ako dekonštrukciu mediálnych obsahov (Reinharz, 1992), ktoré nechápe len ako informácie o aktuál-nom spoločenskom dianí, ale identifikuje ich ako faktory formu-júce sociálne diskurzy. Okrem detailnejšieho spracovania sledo-vaných dát je výhodou tejto metódy aj vysoká ekologická validita (teda validita v prirodzene7 sa vyskytujúcom kontexte).

Do sledovaného súboru som zaradila tie články spravodajských sekcií vybraných denníkov Pravda a SME, v ktorých sa vyskytol as-poň jeden odkaz na politickú agendu Ivety Radičovej. Opäť som sa zamerala na obdobie od 14. marca 2009 do 11. apríla 2009 po-čas prezidentských volieb a na obdobie od 5. júna 2010 do 18. júla 2010 počas parlamentných volieb. Zo súboru som vylúčila pub-licistické texty, keďže tieto sa chápu ako vyjadrenie postoja kon-krétnej osoby, zatiaľ čo spravodajské informácie sú považované8 za objektívne a nezaťažené individuálnym postojom autorky či autora. Všetky články som kódovala do obsahových kategórií utvo-rených na základe otázok: Do akej pozície sledované denníky si-tuovali Ivetu Radičovú v súvislosti s politickými témami? V akom kontexte o nej diskutovali? Aké argumenty a informácie politička v článkoch ponúkala? Do textu som zahrnula vyjadrenia a pozície rôznych aktérov a aktérok, ktoré v článkoch vystupovali. Budem využívať konkrétne citáty z vybraných denníkov, aby som mohla lepšie pozorovať charakter sledovaného materiálu.9


2 . 2 V ý s l e d k y k v a l i t a t í v n ej o b s a h o v ej a n a l ý z y

Na rozdiel od výsledkov kvantitatívneho porovnania mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej a jej vybraných protikandidátov kva-litatívna analýza ukázala, že vybrané médiá používali také spôso-by konštrukcie obrazu Radičovej, ktoré oslabovali jej pozíciu ako aktívnej politickej subjektky. Sledované médiá často zobrazovali Ivetu Radičovú v pozícii neiniciatívnej političky a jej činnosti kon-štruovali v súlade s implicitnými rodovo stereotypnými presvedče-niami.

2 . 2 .1 P r e z i d e n t sk é v o ľ by 2 0 0 9

Počas prezidentských volieb bola politická agenda Ivety Radičovej zneviditeľňovaná predovšetkým výberom hlavných spravodajských tém a spôsobom, akým v týchto témach kandidátka vystupovala. Témy, ktorým vybrané médiá poskytli priestor, boli zväčša poli-tickou agendou iných politikov a o názoroch a činnostiach Ivety Radičovej denníky informovali spravidla vtedy, keď to iniciovali iní politici. Takto sa čitateľská verejnosť o politickej agende Ivety Radičovej dozvedala len sprostredkovane, nesystematicky a akoby náhodou či mimochodom. Túto schému využívali médiá dokonca i v témach, ktoré na politickej scéne iniciovala Iveta Radičová. Vte-dy jej vyjadrenia často slúžili ako podklad sebaprezentácie iných politikov, ktorí v článkoch figurovali ako hlavní informujúci a ur-čovali spôsob, ako sa o téme hovorilo.

V predvolebnom období dominovali v spravodajstve vybranej tlače tri témy, ktoré sa týkali aj politickej agendy Ivety Radičovej: jej postoj k interrupciám a možnosť spolupráce s vtedajšou najsil-nejšou vládnou stranou Smer – SD, v súvislosti s ktorou sa otvorila otázka politickej angažovanosti Radičovej počas delenia Česko-Slo-venska. Tieto témy sa však do vybraných denníkov akoby nedostá-vali z iniciatívy političky a médiá ich takýmto spôsobom ani nepo-dávali. Ukázalo sa to hneď pri prvej téme – interrupciách.

Problematiku postoja Ivety Radičovej k interrupciám otvorili denníky už pred sledovaným obdobím, keď sa politička spolu s os-tatnými prezidentskými kandidátkami a kandidátmi k tejto otázke vyjadrila v ankete SME a jej postoj vtedy kritizovala katolícka cir-kev. V týždni pred prvým kolom prezidentských volieb (ktorý je sú-


časťou sledovaného obdobia) sa jej postoj k interrupciám opätovne tematizoval. Radičovej názor sa uvádzal v súvislosti s vyjadrením biskupov, „že ned[ajú] žiadne usmernenie veriacim pred prezident-skými voľbami“10. Postoj cirkvi doplnila informácia, že jej hod-nostári sa v prezidentských voľbách v skutočnosti už angažovali, keď „viacerí kňazi vystúpili proti kandidátke Ivete Radičovej“11. Až následne sa ako vysvetlenie tejto kritiky tematizoval postoj kandi-dátky k interrupciám, a to na základe jej predošlých vyjadrení12. Názor Ivety Radičovej na interrupcie sa teda k čitateľskej verejnosti dostal sprostredkovane a v konkrétnych článkoch nefiguroval ako predvolebná agenda političky, ale dopĺňal skôr informácie o anga-žovanosti cirkvi v predvolebnej kampani.

Podobný priebeh mala v sledovaných denníkoch aj problema-tika možnej spolupráce Ivety Radičovej (v prezidentskom úrade) so stranou Smer – SD. Radičová sa ešte pred analyzovaným obdo-bím vyjadrila, že v prípade jej zvolenia by „vedela nájsť spoločnú reč aj so Smerom“13. Úradujúci premiér takúto možnosť odmietol a v denníkoch začal určovať spôsob, akým sa o téme hovorilo. Po-zornosť sa presunula od vyjadrenia Radičovej o možnosti spolu-práce k Ficovej reakcii, ktorá sa na rozdiel od vyjadrenia Radičo-vej zdôrazňovala priamo v nadpisoch článkov. Robert Fico dostal v článkoch možnosť prehovoriť ako prvý a ďalšie informácie (za-hŕňajúce aj vyjadrenia Radičovej, ktoré boli chronologicky staršie) figurovali ako reakcie naňho a dotvárali jeho postoje. Okrem toho médiá reprodukovali rétoriku úradujúceho premiéra. O problema-tike sa hovorilo tak, ako to formuloval on, čím sa jeho dominant-ná pozícia ďalej implicitne potvrdzovala. Premiér označil postoj prezidentskej kandidátky voči strane Smer – SD ako „nadbieha-nie“14 a denníky jej konanie takto ďalej pomenúvali. Vyjadrenie Radičovej sa takýmto spôsobom rámcovalo aj vtedy, keď sledované médiá premiéra bezprostredne necitovali ani neparafrázovali – si-tuáciu uviedli napríklad tak, že politička „natiahla ruku k Sme-ru“15, a politikov strán podporujúcich Radičovú sa pýtali, či „im Radičovej koketovanie so Smerom neprekáža“16. V tejto diskusii sa tematizovala aj politická orientácia kandidátky, keďže jedným z jej argumentov za možnosť spolupráce so stranou Smer – SD bo-li „opatrenia (...) v sociálnej oblasti, na ktorých sa v minulosti so Smerom zhodla“17. Jej postoje k sociálnej politike sa však v denní-koch objavovali len ojedinele a médiá ich bližšie nešpecifikovali ani nezaraďovali ako ústrednú tému spravodajstva. Naproti tomu sa


do diskusie výraznejšie dostala téma, ktorú inicioval úradujúci pre-miér: Fico označil politickú angažovanosť Radičovej počas delenia Česko-Slovenska za prejav kandidátkinej protislovenskosti. Ako reakciu Ivety Radičovej uvádzali denníky vyjadrenia, v ktorých ob-hajovala a dôvodila, prečo v tomto období zbierala občianske pod-pisy za referendum o rozdelení krajiny: „‚Tri štvrtiny občanov Čes-koslovenska malo v roku 1992 obavy z rozdelenia štátu, ktoré sa neskôr ukázali ako opodstatnené z dôvodu poklesu životnej úrov-ne a poklesu zamestnanosti,‘ zdôraznila Radičová. Preto sa pod-ľa nej mali k rozdeleniu vyjadriť aj ľudia v referende.“18 Radičová tematizovala aj svoje konkrétne politické činnosti, keď zdôraznila, že „[i]ntenzívnou prácou na úrovni Bruselu (...) i [ona] významne napomohla k tomu, že Slovenská republika má dnes euro“19. Tieto činnosti však médiá ďalej nekonkretizovali a kandidátkina politic-ká činnosť, o ktorej sama informovala, sa podávala len ako nut-ná (seba)obrana či protiargument voči „najsilnejšiemu“ politikovi na Slovensku.

Všetky tieto odkazy možno považovať za informácie o poli-tických činnostiach či postojoch Radičovej, no len jej vyjadrenie o možnosti spolupráce so stranou Smer – SD bolo aj kandidátki-nou vlastnou iniciatívou. Obsahovo i štylisticky sa táto téma však rozvíjala na základe reakcie predsedu strany Smer – SD.

Po prvom kole prezidentských volieb sa politická agenda Ivety Radičovej zobrazovala obdobným spôsobom. V sledovaných den-níkoch sa otvorila otázka, kto z pôsobiacich politikov a političiek podporí úspešnú kandidátku prvého kola prezidentských volieb. Naďalej sa venovala pozornosť problematike „protislovenskos-ti“ Ivety Radičovej, z ktorej ju obviňovali politici a politička vlád-nej koalície, a tesne pred voľbami informovali sledované denníky o tom, že Iveta Radičová kritizovala predsedu strany SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu. V týchto témach vystupovala Radičová opäť zväčša v pozícii neiniciatívnej političky a túto pozíciu umocnilo aj konštruovanie jej minulosti ako nepolitickej v protiklade k minu-losti Ivana Gašparoviča.

Hneď na začiatku medzivolebného obdobia sa sledované médiá zaoberali otázkou, aké budú volebné odporúčania neúspešných kandidátok a kandidátov z prvého kola. Denníky tematizovali, či političky a politici odporučia voliť postupujúcu kandidátku Ive-tu Radičovú, alebo jej protikandidáta Ivana Gašparoviča. Jedným z hlavných aktérov diskusie bol František Mikloško, od ktorého sa


očakávalo, že ako aktívny odporca komunistického režimu pred i počas novembrovej revolúcie podporí prvú nekomunistickú kan-didátku v druhom kole prezidentských volieb v histórii Slovenska. Mikloško sa však rozhodol Ivetu Radičovú nepodporiť, pretože „nie je za zákaz interrupcií“20. Radičová i strany opozície, ktoré ju vo voľbách podporovali, vnímali Mikloškov postoj negatívne, ich reakcie sa ale prezentovali rozdielne. Keď sa tematizovala reakcia Ivety Radičovej, médiá sa zamerali predovšetkým na to, ako poli-tička odmietnutie podpory z Mikloškovej strany prežívala. Naproti tomu politici opozičných strán na stránkach denníkov diskutova-li aj o postoji kandidátky k interrupciám. Denník SME publiko-val rozhovor s Ivetou Radičovou, v ktorom sa žurnalistka pýtala kandidátky na to, ako vníma Mikloškovo rozhodnutie, konkrétne, či je jej „ľúto, [že ju jej] priateľ František Mikloško (...) nepodporí v druhom kole“21. Žurnalistka sa teda zamerala na osobný vzťah Radičovej s Mikloškom, keď ho pomenovala ako priateľa, a zaují-mala sa o političkino emocionálne prežívanie. Netematizovala, ako Radičová hodnotí politický význam situácie, a o političkinom po-stoji k interrupciám dokonca vôbec nehovorila, hoci práve ten bol predmetom kritiky z Mikloškovej strany. Na inom mieste publiko-val denník článok, v ktorom politici opozičných strán odkazovali konzervatívnym voličom, že Iveta Radičová „nie je za potraty“22. Politici komentovali nielen Mikloškovo rozhodnutie (ktoré nie-ktorí z nich označili napríklad za „sektárske názory“23), ale záro-veň vysvetľovali postoj kandidátky k interrupciám. Vyjadrili sa, že Radičová „nepodporuje umelé potraty“24 a jej postoj „je korektný, zrozumiteľný a zodpovedný“25. Postoj Ivety Radičovej k interrup-ciám sa teda v medzivolebnom období tematizoval znovu ako ini-ciatíva iného politika, pre ktorého bol práve tento aspekt jej politi-ky dôležitý. Postoj Radičovej sa ďalej vysvetľoval len na základe jej minulých vyjadrení a prostredníctvom iných politikov.

Ďalší politik, ktorého predvolebné odporúčania sa na strán-kach denníkov tematizovali, bol Vladimír Mečiar. Jeho postoj k prezidentskej kandidátke sa utváral predovšetkým prostredníc-tvom prezidentského kandidáta Ivana Gašparoviča. Podľa Mečiara „bol Gašparovič ten, ktorý pracoval na páde jeho vlády“26, „klame o príprave slovenskej ústavy [a] nemôže [sa] vyhlasovať za jej spo-luautora“27. O Ivete Radičovej politik „povedal, že je rovnaké zlo ako Gašparovič“28 a kompromitujúce „informácie o Gašparovičovi, ktoré má, neuviedol, lebo nechce vložiť karty do rúk Ivete Radi-


čovej“29. Prečo sa však Mečiar rozhodol kandidátku nepodporiť, médiá nevysvetľovali. Radičová teda v tomto vzťahu nevystupovala ako politička s určitými kvalitami (či už kladnými alebo záporný-mi), ale ako alternatíva Gašparoviča, ktorému v sledovaných den-níkoch takéto politické kvality (hoci záporné) prisúdené boli. Ob-raz (žiadnej) politickej minulosti Ivety Radičovej v protiklade k(u) (kritizovanej) minulosti Ivana Gašparoviča sa utváral aj na ďalších miestach prostredníctvom odkazov na „nekomunistickú minu-losť“30 Radičovej. Dôležitým aspektom vlastnej prezentácie i medi-álnej reprezentácie kandidátky bolo, že sa pred rokom 1989 nean-gažovala v komunistickej strane. Médiá informovali, že politička je prvou nekomunistickou kandidátkou31 v druhom kole prezident-ských volieb a prinášali názory niektorých politikov, podľa ktorých Radičová „stelesň[ovala] šancu prvýkrát zvoliť nekomunistického prezidenta“32. Radičová sa tiež osobne (a prostredníctvom svojho hovorcu) identifikovala ako kandidátka s „čistou minulosťou“33 a „čistým štítom“34. Skutočnosť, že sa v sledovaných denníkoch tematizovala političkina nekomunistická minulosť, možno pova-žovať aj za iniciatívu samotnej kandidátky, túto jej „čistú“ minu-losť však médiá bližšie nešpecifikovali. Odkazovali skôr na to, že Radičová nebola členkou komunistickej strany a počas socializmu sa politicky neangažovala. Zamlčané zostali jej činnosti v tomto období, médiá sa venovali jej aktivitám proti komunistickému re-žimu (napríklad činnosti vo VPN) len sporadicky a minulosť Ivety Radičovej sa takto implicitne konštruovala ako „prázdna“.

Ďalšou diskutovanou problematikou bola, rovnako ako v pred-volebnom období, „protislovenskosť“ Ivety Radičovej, ktorá sa po prvom kole volieb tematizovala predovšetkým z iniciatívy poli-tikov a političky vládnej strany SNS35 a rozšírila sa o problematiku podpory maďarskej menšiny. Z dôvodu víťazstva Ivety Radičovej v južných okresoch Slovenska (v ktorých je výrazne zastúpená ma-ďarská národnostná menšina) po prvom kole prezidentských vo-lieb proklamovali politici a politička SNS názor, že „slovenského prezidenta nemôžu zvoliť Maďari“36. V tomto období sa objavili falošné „letáky, na ktorých Iveta Radičová sľubuje slovenským Ma-ďarom autonómiu“37 a „inzeráty, ktoré obviňujú Ivetu Radičovú, že sľúbila politikom SMK autonómiu“38. K provokatívnym inzerá-tom sa neskôr priznala vládna strana SNS, autorstvo letákov zosta-lo neznáme. Takto Iveta Radičová v článkoch často vystupovala len ako kandidátka, o ktorej informujú inkriminované letáky a inzerá-


ty, no sama sa k nim nevyjadrovala. Ku kauzám sa ďalej vyjadro-vali politici a politička koaličných strán, podľa ktorých bude Iveta Radičová „obhajovať aj záujmy nacionálnych síl maďarskej men-šiny“39 a aj Radičovej protikandidát Ivan Gašparovič „obvinil sú-perku, že to bola ona, kto vo voľbách vytiahol maďarskú kartu“40. Problematika sa opäť tematizovala v prehovoroch iných politikov a političiek. Prezentoval sa i postoj Ivety Radičovej, no znovu ako reakcia na túto kritiku. Denníky informovali, že kandidátka „viac-krát verejne zopakovala, že je proti autonómii“41 a „[a]utonómiu odmieta“42. Ďalej sa jej reakcia konštruovala najmä vo všeobecných odporúčaniach či výzvach („Situácia je vážna, preto vyzývam Ivana Gašparoviča, aby sa dištancoval od takýchto postupov a odsúdil ich.“43) a postojoch („Maďarská karta je témou minulosti krajiny a nie súčasnosti a budúcnosti. Inzeráty a letáky sú nebezpečné nie pre mňa, ale pre Slovensko.“44). Neznamená to však, že Iveta Ra-dičová v tejto kauze skutočne len reagovala a do diania nevnášala vlastnú iniciatívu – podala napríklad trestné oznámenie na osobu zadávajúcu letáky a inzeráty. Jej iniciatíva sa ale v článkoch formu-lovala len ako reakcia na kritizujúce subjekty. Sledované denníky teda postoje Ivety Radičovej prezentovali, no formulovali ich vždy v nadväznosti na iné vyjadrenia a aktivity ďalších političiek a poli-tikov.

Jedinou témou v medzivolebnom období, v ktorej sa konkrétna vlastná iniciatíva Ivety Radičovej v článkoch konštruovala ako hlav-ná téma, bola jej kritika predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu po tom, ako sa politička vyjadrila, že sa jej „nepáči [jeho] nadbieha-nie Mečiarovi“45. Radičovej aktivity v tejto otázke formovali ďalšiu mediálnu reprezentáciu témy, keďže sa umiestňovali v nadpisoch článkov. Radičová problematiku otvárala a ďalšie vyjadrenia sa v štruktúre článkov zaradili ako reakcie na ňu. V súvislosti s tou-to témou sledované denníky detailne diskutovali aj o politických názoroch Radičovej a o jej postojoch k spolupráci s rôznymi stra-nami.

Keďže Iveta Radičová v druhom kole volieb neuspela, no získala nečakane vysoké percento voličských hlasov, dominantnou témou spravodajstva po vyhlásení výsledkov druhého kola prezidentských volieb sa stala problematika jej ďalšieho politického pôsobenia. Pozornosť médií sa sústredila predovšetkým na jej budúce posta-venie v strane SDKÚ-DS. Denníky predpokladali, že Iveta Radičo-vá postúpi na post predsedníčky strany a celkovo sa jej postavenie


v strane posilní. Jej pozícia sa takto konštruovala ako pozícia „sil-nej“ politickej subjektky, ktorá získala významnú voličskú podpo-ru v prezidentských voľbách a ktorá môže nahradiť dlhoročného predsedu SDKÚ-DS. Na druhej strane sa však jej pozícia práve prostredníctvom Dzurindu oslabovala. Médiá tohto politika vy-kresľovali ako určujúci faktor ďalšieho pôsobenia Radičovej. Situ-ácia bola podávaná tak, že Dzurinda kandidátku „na svoje miesto (...) nepustí“46 a Radičová sa s ním „musí o líderstvo (...) pobiť“47. Mikuláš Dzurinda bol teda podľa médií prekážkou ďalšieho pôso-benia političky v strane. Okrem toho sledované denníky prezento-vali názor Roberta Fica, že „ak niekto obetoval 80 alebo 100 milió-nov korún na kampaň tejto kandidátky, tak mu išlo o to, aby vy-tlačil Dzurindu z pozície predsedu konkrétnej politickej strany“48. Takýmto spôsobom sa spochybnila celá iniciatíva političky vo voľ-bách, keďže o tom, že bude Iveta Radičová úspešnou kandidátkou, mal rozhodovať iný (neznámy) subjekt tým, že jej kampaň finan-čne podporoval. Navyše, zámerom podpory kandidatúry Radičovej nebolo, aby sa politička stala prezidentkou SR či predsedníčkou SDKÚ-DS. Pozornosť sa koncentrovala na Mikuláša Dzurindu, ktorého pozícia v strane bola z hľadiska (neznámeho) subjektu ne-žiaduca a Iveta Radičová figurovala len ako nástroj na jeho vytlače-nie. Jej úspech vo forme vysokej voličskej podpory sa v sledovaných denníkoch zovšeobecnil na potenciál celej strany. Práve SDKÚ-DS a jej najvyšší predstavitelia mali so získaným potenciálom hospo-dáriť a rozhodovať o ňom, „rokovať, ako s Radičovej popularitou nalož[ia]“49. Aj Radičovej budúca pozícia v strane sa predstavovala ako problém straníckych štruktúr, ktoré „rozhodnú, čo s Radičo-vou ďalej“50. V SDKÚ-DS pritom mali v najbližšom období prebe-hnúť primárne voľby na post volebného lídra alebo líderky v parla-mentných voľbách 2010, ako aj na predsednícky post. To znamená, že v strane sa malo rozhodovať o tom, kto bude zastávať tieto po-sty, a nie o tom, čo „ďalej s Radičovou“.

Zo „silnej“ prezidentskej kandidátky s vysokou voličskou podpo-rou, ktorou ohrozila odhadované absolútne volebné víťazstvo Iva-na Gašparoviča, sa takto Iveta Radičová stala čakateľkou na post v strane a nositeľkou potenciálu, s ktorým bude hospodáriť strana, nie ona sama. Samotný úspech a ďalšia politická kariéra Ivety Ra-dičovej neboli dôležité ako také, dôležitejší bol efekt, ktorý budú mať na post Mikuláša Dzurindu alebo na potenciál celej strany.

Zdá sa, že obraz politických tém Ivety Radičovej sa v sledova-


ných denníkoch konštruoval predovšetkým prostredníctvom toho, čo nebolo kandidátkinou politickou agendou, a ako jej sebaobrana voči kritike zo strany iných politických subjektov. Témy, o ktorých sa Radičová vyjadrovala, boli zväčša agendou iných političiek a po-litikov, o témach dôležitých pre Ivetu Radičovú sa čitateľská ve-rejnosť dozvedala len málo. Obraz Radičovej ako političky sa kon-štruoval najmä ako obraz odpovedajúcej a reagujúcej, a nie činnej a tvoriacej.

2 . 2 . 2 P a r l a m e n t n é v o ľ by 2 010

Počas parlamentných volieb sa spôsob mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej v denníkoch SME a Pravda v porovnaní s prezi-dentskými voľbami zmenil. Jej politické názory a činnosti sa za-čleňovali do hlavných spravodajských tém a Radičová v článkoch vystupovala ako hlavná informujúca subjektka. Političkina pozícia sa takto formovala už v predvolebnom období, no najvýraznejší posun možno pozorovať po vyhlásení výsledkov volieb. Zatiaľ čo bezprostredne po vyhlásení výsledkov denníky spochybňovali poli-tičkin mandát v strane SDKÚ-DS, ako aj jej budúce postavenie vo vláde, po potvrdení premiérskej funkcie vystupovala Iveta Radičová ako aktívna a iniciatívna subjektka politiky. No aj vtedy sa na nie-ktorých miestach rámcovali jej aktivity v súlade so stereotypnými predstavami o „ženskej“ politike.

Pred parlamentnými voľbami informovali sledované denníky o Ivete Radičovej predovšetkým v súvislosti s úradujúcim premi-érom Robertom Ficom. Iveta Radičová spolu s ďalšími politikmi opozičných strán kritizovala, že premiér „rozdal rezervu vlády na výstavbu ihrísk“51 a na iné „marketingové aktivity“52, a preto „mu nezostali prostriedky na riešenie dôsledkov povodní“53. Vy-čítala mu tiež, že pre zlé zaobchádzanie s verejnými financiami „znižuje štátne príspevky pre politické strany [a] ušetrené peniaze chce použiť na opravy ciest, zničených povodňami“54. Táto kriti-ka v denníkoch vystupovala ako vlastná iniciatíva političky, ktorej argumenty a vyjadrenia sa jasne definovali. Lenže v predvolebnom období sa médiá celkovo zameriavali práve na kritiku úradujúceho premiéra. O kauzách, v ktorých Robert Fico vystupoval, informo-vali rôzne subjekty, a tak bol hlas Ivety Radičovej jedným z mno-hohlasu. Svedčí o tom aj významný rozdiel v množstve mediálne-


ho priestoru venovaného Ivete Radičovej a Robertovi Ficovi, ktorý vyplynul z kvantitatívnej analýzy sledovaných denníkov. Mnoho článkov, ktoré sa zmieňovali o Robertovi Ficovi, nespomínalo Ivetu Radičovú ani len okrajovo a ako kritizujúce subjekty v nich vystu-povali iné političky a politici.

Po zverejnení výsledkov volieb sa v sledovaných denníkoch te-matizovala predovšetkým podoba novej vlády a neskôr aj otázka európskeho obranného valu a pôžičky bankrotujúcemu Grécku. Bezprostredne po ohlásení výsledkov sa ako najaktuálnejšia javila otázka, ktoré strany vytvoria novú vládnu koalíciu. Situácia nebo-la celkom jasná, keďže Robert Fico, ktorého strana percentuálne voľby vyhrala, nemohol zostaviť vládu bez spolupráce s jednou zo stredopravých strán. Iveta Radičová a politici ostatných stredopra-vých strán odmietli so stranou Smer – SD uzavrieť koaličnú zmlu-vu a denníky informovali, že aj „od kandidátky SDKÚ na post pre-miéra Ivety Radičovej si Smer vypočul jasné nie“55, že strana KDH bude „vyjednávať (...) iba s pravicovými stranami“56, že predseda SaS „nevid[í] dôvod“57 so Smerom rokovať a predseda strany Most-Híd taktiež „povedal (...) nie“58. Takto sa Iveta Radičová v denní-koch prezentovala podobne ako ďalší politici stredopravých strán, ktoré sa následne rozhodli utvoriť štvorkoalíciu a zabezpečiť si tak vládnu väčšinu. Pozornosť médií sa vtedy obrátila na obsadenie jednotlivých postov, pričom premiérsky post sa tematizoval predo-všetkým v súvislosti s Ivetou Radičovou – volebnou líderkou najsil-nejšej strany vznikajúcej koalície. Či však Iveta Radičová skutočne premiérsku funkciu zaujme, sa spočiatku v sledovaných médiách uvádzalo ako otázne. Jej vhodnosť pre túto pozíciu sa problema-tizovala prostredníctvom explicitných komentárov, ako aj ignoro-vaním jej vlastného postoja k tejto otázke. Explicitne sa obsadenie premiérskej funkcie spochybňovalo vo vyjadreniach politikov strán vznikajúcej štvorkoalície, keďže SDKÚ mala „v hre aj Ivana Mik-loša“59 a novou pozíciou Radičovej nebolo „nadšené ani KDH“60. Politológovia zase vysvetľovali, že „Radičová nemá v SDKÚ silné krídlo a [a]k chce mať (...) silný mandát, mala by sa na kongrese o pol roka uchádzať o post predsedu SDKÚ“61. Prezentované sla-bé postavenie v strane malo byť prekážkou pôsobenia Ivety Radi-čovej v novej vláde aj podľa prezidenta Ivana Gašparoviča. Médiá uviedli, že prezident pozval zástupcov strán formujúcej sa koalí-cie na rokovania o budúcej vláde, no za stranu SDKÚ-DS pozval len Mikuláša Dzurindu, zatiaľ čo „líderku kandidátky strany Ivetu


Radičovú si nezavolal“62. Ako odôvodnenie tohto kroku denníky uviedli vyjadrenie prezidentovho hovorcu, podľa ktorého „[o]fi-ciálnym predstaviteľom strany a štatutárom je predseda strany“63. Ivetu Radičovú dokonca označil „len [za] ťahúň[a] vo voľbách“64. Médiá takto opäť problematizovali post Ivety Radičovej v SDKÚ-DS a dôsledkom jej „slabého“ vnútrostraníckeho postavenia malo byť vylúčenie političky z aktivít týkajúcich sa zostavovania vlády. Sledované denníky však neoslabovali len aktuálnu politickú pozí-ciu Ivety Radičovej a jej budúce pôsobenie na premiérskom poste, spochybňovala sa aj samotná kandidatúra Radičovej vo voľbách. Podľa niektorých komentárov jej post volebnej líderky „nebol ani tak daný jej reálnym postavením vnútri strany, ako (...) výsledkom pragmatickej úvahy straníckych štruktúr, ktoré si uvedomili, že keď voličom ponúknu opäť svojho ‚večného predsedu‘, hrozí kata-strofa“65. Takto sa utvárala predstava, že kandidatúra Ivety Radičo-vej na post predsedníčky vlády je nielen problematická, ale navyše je dôsledkom náhody, či skôr uváženia iných politických subjek-tov, poverených určovať nominácie na kandidačnú listinu (me-dzi ktorými politička akoby nefigurovala). Navyše, akoby sa tieto „stranícke štruktúry“ rozhodovali viac na základe nepopulárnosti predsedu strany, a nie na základe predchádzajúcich politických ak-tivít a úspechov Ivety Radičovej. Okrem týchto zjavných spochyb-není vhodnosti političkinej nominácie sa pozícia Ivety Radičovej v sledovaných denníkoch oslabovala aj zamlčiavaním jej postoja k vlastnému politickému postu. Podobne ako po druhom kole prezidentských volieb ani teraz sa Iveta Radičová nemohla vyjad-rovať k svojmu vlastnému postaveniu. Naproti tomu ďalších po-tenciálnych kandidátov na vládne posty nielenže v denníkoch ne-spochybňovali, ale médiá ich vyzývali, aby sa k svojim nomináciám vyjadrovali. Hoci sa politické strany dohodli, že nominácie nebudú zverejňovať skôr, než sa dohodnú medzi sebou, denníky sa venova-li špekuláciám, či „šéf SaS Richard Sulík by mohol byť ministrom financií, (...) [p]ost ministra zahraničných vecí by mal pripadnúť šéfovi SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi (...), [p]redseda KDH Ján Fi-geľ by mal byť predsedom parlamentu [a] [š]éf Mosta Béla Bugár si zasa pravdepodobne zopakuje svoju predchádzajúcu funkciu pod-predsedu parlamentu“66.

Napokon sa nominácia Ivety Radičovej potvrdila a denníky in-formovali, že „[v]ládu povedie Radičová“67. Konečné rozhodnutie ďalej vykresľovali ako kolektívne rozhodnutie strán, ktoré „oficiál-


ne potvrdili, že jedinou kandidátkou na premiérku je Iveta Radičová [a] jej nomináciu na túto funkciu schválilo aj prezídium SDKÚ“68. K situácii sa vyjadroval aj Mikuláš Dzurinda, podľa ktorého bola jej „nominácia prirodzená“69. Agensom rozhodnutia a informujúcim subjektom bol znovu niekto iný než politička samotná.

Po potvrdení premiérskeho postu sa pozícia Ivety Radičovej v sledovaných médiách začala meniť. Čoraz viac sa konštruovala ako pozícia aktívnej a iniciatívnej političky a Radičová na strán-kach denníkov politické dianie spoluvytvárala a spoluurčovala. Médiá jej obraz utvárali v súvislosti s činnosťami formujúcej sa vládnej koalície, keď podávali informácie o členstve v rokovacích tímoch či o obsadení politických postov. Radičová v týchto témach vystupovala ako „prvá medzi rovnými“ (ako opísal premiérsku funkciu v jednom článku Mikuláš Dzurinda70). Politička v člán-koch figurovala spolu s ďalšími politikmi, no informácie o nej sa umiestňovali na prvé miesto. Radičovej pozícia sa teda prezentova-la podobne ako pozícia ostatných politikov a súčasne sa umocňo-valo jej dominantné postavenie vo vznikajúcej vláde. Keď však den-níky informovali, o čom vznikajúca vláda rokuje, obraz Ivety Radi-čovej sa konštruoval odlišne od obrazu ostatných vyjednávajúcich politikov. Jej činnosti sa tematizovali v súlade so stereotypnými predstavami o tzv. ženskej politike, Radičová vystupovala viac v ro-le mediátorky rokovaní než v role vedúcej osobnosti. Rokovania skôr koordinovala než vyslovene riadila a jej vyjadrenia sa uvádzali väčšmi v súvislosti so spôsobom, akým strany rokovali, než v súvis-losti s ich obsahom. Radičová vysvetľovala, ako sa budú jednotli-vé posty obsadzovať, pričom v nich „nepôjde o stranícky kľúč, ale o to, ktorá strana má lepšieho odborníka“71. Jej požiadavka, aby sa zamýšľané vládne nominácie nemedializovali, sa prezentovala ako kontrola správania politikov, a nie kontrola konkrétnych po-litických záujmov či kompetencií. Objavovali sa odkazy, že budúca premiérka „Figeľovi (...) šepkala, aby o spore svojich dvoch strán nehovorili“72, či vyjadrenie Richarda Sulíka, že „Iveta Radičová si neželala, aby (...) sa vyjadroval“73. Takto sa zdôrazňovali politič-kine „mäkké“ interpersonálne a komunikačné (vychovávateľské?) kompetencie, a nie „tvrdé“ odborné kompetencie. Naproti tomu o ostatných politikoch sa na stránkach sledovaných denníkov pí-salo aj v súvislosti s obsahom rokovaní. Ďalej im jednotlivé články prisudzovali konkrétne intencie. Politici o posty a rezorty „bojova-li“, a hoci sa k nim sami vyjadrovali len málo, denníky napríklad


uviedli, že na post ministra vnútra sa ako „jasný kandidát (...) javil Daniel Lipšic[, no] chce [ním] byť aj Ján Figeľ“74. Iveta Radičová zasahovala podľa sledovaných médií do obsahu rokovaní len spo-radicky, vyskytla sa informácia, že „KDH a budúca premiérka Iveta Radičová sa nevedia dohodnúť, kto má mať rozdeľovanie eurofon-dov na starosti“75. V mediálnom obraze aktivít Ivety Radičovej pri zostavovaní novej vlády sa ďalej zdal dôležitý jej dôraz na dohodu a konsenzus. Na stránkach sledovaných denníkov uviedla, že spo-lu s ostatnými politickými stranami sú „pripravení sa dohodnúť, (...) pripravení na rozumné kompromisy tej-ktorej politickej stra-ny“76, „[u]prednostnili (...) spoločný záujem pred prioritami, kto-ré niektoré strany mali vo svojich programoch [a] [h]ľadali (...) to, čo [ich] spája, a nie to, čo [ich] rozdeľuje“77. Vyjednávanie o bu-dúcej koalícii sa teda formovalo viac v zmysle tzv. ženskej politi-ky, v ktorej dôležitejším by mal byť spoločný cieľ než individuálne nároky a sebapresadzovanie. Takéto zobrazovanie politiky vznika-júcej koalície podľa všetkého nesúviselo len s rodom budúcej pre-miérky, ale aj s aktuálnou politickou situáciou. Vznikajúca vláda takto zrejme dokazovala (a médiá túto prezentáciu umocňovali), že napriek veľkému počtu koaličných strán sú političky a politici schopní dospieť k vzájomnej zhode. Súčasne sa takto nová vláda vymedzovala voči pomerne autokratickej vláde Roberta Fica, ktorú stredopravé strany kritizovali. Napovedá tomu aj spôsob zobrazo-vania predsedu Smeru – SD, ktorý do témy zostavovania novej vlá-dy vstúpil ako prekážka týchto aktivít. Robert Fico „chce[l] novej vláde diktovať, kedy sa ujme moci“78 a jeho „vláda (...) definitívne schválila zánik dvoch zo štrnástich ministerstiev, bez ohľadu na to, že nový kabinet Ivety Radičovej má s usporiadaním ministerstiev iné zámery“79. V sledovaných denníkoch na neho reagovala zväčša Iveta Radičová, no jej vyjadrenia médiá rámcovali odlišne než Fico-ve vyjadrenia. Zatiaľ čo Fico „diktoval“, „tlačil“ či „chcel“ posty, Ra-dičová svoje stanoviská „uviedla“. Denníky zrejme do diskusie opäť vnášali Ficovu autoritatívnu politiku, ktorá kontrastovala s ústre-tovým politickým správaním Ivety Radičovej.

Ďalšou dominantnou témou v spravodajstve sledovaných médií bola problematika európskeho ochranného valu, s ktorým súvisela otázka pôžičky Grécku. Iveta Radičová spolu so stranami vznika-júcej koalície spočiatku tieto opatrenia Európskej únie podporiť nechcela. Ich postoj sa postupne menil predovšetkým v dôsled-ku toho, že odchádzajúca vláda už dala Európskej únii predbež-


ný súhlas. V tejto problematike uvádzali sledované denníky Ivetu Radičovú opäť ako političku, ktorá formuje politické dianie pros-tredníctvom vlastných názorov i konkrétnych krokov. Radičová vstúpila najskôr do interakcie s dosluhujúcim premiérom, ktorý napriek svojmu prísľubu Európskej únii odmietol zmluvu o euro-vale podpísať. Svoj postoj odôvodnil tým, že od vznikajúcej vlády potrebuje záruku, „že podporí zákony, ktoré sú nevyhnutné v par-lamente na realizáciu obranného valu“80. Iveta Radičová reagovala v mene celej budúcej vlády a vyslovila názor, že „rozhodnutie v tej-to otázke je na pleciach súčasného premiéra a jeho vlády“81. Argu-mentovala tiež tým, že strany budúcej koalície nepoznajú „obsah zmluvy (...) [a] neboli (...) oboznámen[é] so základnými podmien-kami“82. V mene všetkých stredopravých strán vysvetľovala politič-ka na stránkach denníkov i zmenu postoja k eurovalu. Informova-la, že „Slovenská republika ako členská krajina eurozóny a Európ-skej únie nevníma svoje postavenie tak, aby blokovala Európsku úniu, ale aby ju formovala“83 a napriek tomu, že strany „[p]olitic-ký proces vníma[li] ako nezvratný“, rozhodli sa rokovať o lepších podmienkach pre Slovensko v eurovale, keďže „mechanizmy, ktoré [z eurovalu] majú vzísť, sú plne v kompetenciách národných parla-mentov“84. Okrem toho, že Radičová bola hlavnou informujúcou, práve ju uviedli sledované denníky ako iniciátorku „rokovan[í] (...) na úrovni Bruselu“85. Denníky teda neponúkali len informácie o názorovej a postojovej pozícii Ivety Radičovej, ale jej pozíciu ďalej dotvárali prostredníctvom jej aktivít.

Takýto obraz budúcej premiérky sledované médiá naďalej utvá-rali aj po designácii Ivety Radičovej. Spravodajskému diskurzu do-minovala naďalej téma podoby novej vlády a otázka európskeho obranného valu. Podoba novej vlády sa vyjasňovala a médiá infor-movali predovšetkým o konkrétnych nomináciách na posty. Me-diátorská rola Ivety Radičovej sa čoraz viac menila na rolu vedúcej osobnosti, ktorá rozhoduje o konkrétnych politických krokoch. Prejavilo sa to tak, že Ivetu Radičovú zobrazovali ako političku, ktorá funkcie „ponúk[a]“86, „neprij[íma] (...) návrhy“87, politikom ukladá podmienky nutné pre ich vymenovanie do funkcie („Ra-dičová tvrdí, že od Galka bude vyžadovať certifikát o znalosti an-gličtiny. Predložiť by ho mal do polovice októbra“88) či „pover[uje] ministrov“89 konkrétnymi úlohami. Podobne sa jej pozícia kon-štruovala aj v otázke eurovalu. Články ponúkali informácie o tom, že Iveta Radičová rokuje s predstaviteľmi Európskej únie, ponúka


a vysvetľuje možné riešenia vzniknutej situácie. Spočiatku chcela premiér ka s orgánmi Európskej únie rokovať o výške ručenia Slo-venska v eurovale, keďže „krajina s takým deficitom (...) sa nemôže podieľať na záruke v takej výške“90. Po rokovaniach sa však ukázalo, že takáto zmena nie je možná, a tak Iveta Radičová „vstup do euro-valu podmienila záväznou dohodou eurozóny, že zreformuje ban-kový sektor, Eurostat aj ratingové agentúry“91. Politička ďalej „od-mietla pomoc pre zadlžené Grécko“92. Hoci sa Iveta Radičová pre-zentovala ako politička aktívne vstupujúca do zahraničnej politiky, tieto jej činnosti sa na niektorých miestach konštruovali v súlade s implicitnými rodovými stereotypmi. Sledované médiá sa vtedy ne-zameriavali len na obsah a výsledok rokovaní, ale tematizovali Ra-dičovej interpersonálne kompetencie, odkazovali na jej voľnočasové aktivity (teda aktivity spadajúce do súkromnej sféry) a jej pozícia v rokovaniach sa legitimizovala prostredníctvom iných politikov. Na schopnosti Ivety Radičovej sa denníky zamerali vtedy, keď tema-tizovali, že v Bruseli sa „prihovorila dobrou angličtinou“93, a keď uviedli Miklošov výrok, podľa ktorého bola premiérka počas roko-vaní „tough (tvrdá)“94. Skutočnosť, že Iveta Radičová v rokovaniach s Európskou úniou „obstála“, sa takto konštruovala viac ako prek-vapenie než bežná prax. Médiá venovali pozornosť jej súkromiu a oficiálne zahraničné rokovania uviedli informáciou o jej návšteve hudobného festivalu: „V sobotu, deň po svojej inaugurácii, letela nová premiérka Iveta Radičová na festivale Pohoda na vetroni, vče-ra už sadla do vládneho špeciálu smer Brusel.“95 Hoci premiér ka na festivale vystúpila v diskusii, teda sa verejne prezentovala ako po-litička, a preto túto návštevu podujatia nemožno označiť za výslov-ne súkromnú, médiá informovali len o jej lete na vetroni a pozor-nosť sa koncentrovala práve na voľnočasovú (súkromnú) aktivitu. Denníky ďalej informovali o tom, ako rokovania prežívala a že sa „[p]o rokovaniach (...) cítila spokojná“96. Navyše médiá legitimizo-vali jej pozíciu v politických rokovaniach prostredníctvom reakcií iných politikov, keď informovali, že „[m]inister financií Ivan Mik-loš (...) ju za výkon chválil [a] [v]edúci muži únie Radičovej gratu-lovali“97. Médiá takto politikov prezentovali ako kompetentných hodnotiť výkon Ivety Radičovej, političku chváliť a gratulovať jej. Denníky ich identifikovali aj na základe ich rodu (ako vedúcich mužov únie), čím sa implicitne odkazovalo aj na (ženský) rod Ivety Radičovej. Jej pôsobenie v „mužskom“ priestore politiky bolo takto potvrdené, odobrené a legitimizované politikmi – mužmi.


Počas parlamentných volieb sa ukázalo, že spôsob mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej sa v denníkoch SME a Pravda menil súčasne s tým, ako sa zvyšovala vážnosť politickej pozície Ivety Ra-dičovej. Médiá opúšťali marginalizáciu činností a postojov Ivety Radičovej a jej rolu konštruovali ako rolu iniciatívnej a aktívnej po-litičky s vlastnou agendou. Napriek tomu bola na niektorých mies-tach prezentovaná v rámci implicitných predstáv o ženskej politi-ke, pričom v dôsledku takéhoto mediálneho obrazu sa političkina pozícia mohla diskurzívne dostávať mimo hlavný prúd „mužskej“ politickej normy a mohla sa spolupodieľať na oslabovaní jej pozí-cie.

3 Č o ( n e ) u k á z a l a k v a n t i t a t í v n a a k v a l i t a t í v n a a n a l ý z a

Vo svojom príspevku som sledovala, akým spôsobom konštruovali dva najčítanejšie mienkotvorné denníky obraz prvej premiérky SR počas významných úspechov jej politickej kariéry. Z kvantitatívne-ho porovnania mediálnej reprezentácie Ivety Radičovej a jej vybra-ných protikandidátov vyplynulo, že sledovaná tlač političku zjavne nezneviditeľňovala ani sa nezameriavala na jej osobnostné charak-teristiky viac než na politické témy. Zdá sa, že niektoré významné rozdiely, ktoré sa v sledovaných denníkoch vyskytli, možno lepšie vysvetliť politickým postom než rodom političky a politikov.

Na rozdiel od týchto výsledkov, ktoré by mohli indikovať rovna-kú či rodovo „neutrálnu“ mediálnu reprezentáciu Ivety Radičovej a jej protikandidátov, v kvalitatívnej obsahovej analýze sa ukáza-li také spôsoby jej zobrazovania, o ktorých možno usudzovať, že političku znevýhodňovali a oslabovali obraz jej politickej pozície. Počas prezidentských volieb sa postoje Ivety Radičovej k politic-kým témam predstavovali predovšetkým prostredníctvom iných politikov a političiek, ktoré ich do mediálneho diskurzu prinášali. Radičová teda nevystupovala ako politička, ktorá iniciuje vlastné politické témy, ale zväčša len ako reagujúca subjektka. V parla-mentných voľbách sa už Iveta Radičová v denníkoch uvádzala ako hlavná informujúca subjektka a aj jej politické postoje a aktivity sa formovali ako jej vlastná iniciatíva. No aj v takejto mediálnej repre-


zentácii sa dali identifikovať niektoré stereotypné predstavy o pô-sobení žien v politike.

Zdá sa, že nielen v období, keď vláda pod premiérkiným vede-ním zápasila s nestabilitou v dôsledku nesúdržnosti komplikovanej koalície, ale aj v obdobiach najväčšieho politického úspechu médiá implicitne zobrazovali Ivetu Radičovú ako „slabú“ političku. Im-plicitne konštruovali obraz političky bez vlastných politických in-tencií a bez dostatočných politických kompetencií, v dôsledku čo-ho sa jej pozícia v politickom priestore mohla oslabovať. Hoci mé-diá v týchto obdobiach Ivetu Radičovú nenazývali priamo „slabou“ političkou, je zrejmé, že už vtedy istým spôsobom spoluvytvárali predstavu o jej predpokladanej politickej nekompetentnosti. Nez-riedka o nej informovali v implicitných stereotypných rámcoch, do ktorých premietali stereotypné predstavy o ženách pôsobiacich v politike, ďalej ich reprodukovali a uplatňovali pri konštruovaní jej mediálneho obrazu.

Poznámky

1 Profesorka sociológie Iveta Radičová bola v novembri 1989 zakladajúcou člen-kou hnutia Verejnosť proti násiliu v Bratislave, neskôr jeho hovorkyňou. Pôsobila vo viacerých slovenských i zahraničných vzdelávacích a výskumných inštitúciách, ako aj v mimovládnom sektore. V roku 2005 sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny. Po voľbách 2006 bola poslankyňou Národnej rady SR a podpred-sedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. V súčasnosti je podpredsed-níčkou strany SDKÚ-DS a predsedníčkou vlády koalície politických strán Sloven-ská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Sloboda a solidarita (SaS) a Most-Híd.

2 SMER – sociálna demokracia3 Priame odkazy na mená političky a politikov nereferujú o dĺžke celého odkazu

a nezohľadňujú alternatívne pomenovania, čím mohlo dôjsť k skresleniu skutoč-ného priestoru venovanému političke a politikom. Zahrnutie alternatívnych po-menovaní by však sťažilo proces kódovania z dôvodu nejednoznačnosti.

4 Párový t-test testuje hypotézu o priemernom rozdiele hodnôt párov, pričom vý-ber je tvorený dvojicami hodnôt z jedného súboru. Podáva informáciu o tom, či sa sledované prípady pochádzajúce z rovnakého výskumného súboru (teda v tomto prípade z rovnakých denníkov) líšia v závislosti od experimentálnej podmienky (v tomto prípade od rodu kandidujúcich).

5 Jednovstupová analýza rozptylu ANOVA (analysis of variance) podáva infor-mácie o priemerných rozdieloch výsledných hodnôt viac ako dvoch testovaných súborov. Hoci dvojvstupová ANOVA by mi umožnila sledovať interakcie z hľadiska rodu političky/politika a obdobia volieb, v prípade analýzy jednej konkrétnej poli-tičky a jedného konkrétneho politika by nebolo celkom možné diskutovať o vplyve


rodu, ale skôr o vplyve konkrétnej osobnosti. Preto som sa rozhodla analyzovať političku a jej protikandidátov samostatne.

6 Ako ju v mediálnej reprezentácii počas parlamentných volieb 2006 analyzovala a označila Zuzana Maďarová (2007).

7 Pojem prirodzene používam ako protiklad k umelo konštruovaným podmien-kam, ktoré sa vyskytujú napríklad pri laboratórnom overovaní hypotéz, nie ako protiklad ku kultúrnemu či spoločenskému charakteru kontextu.

8 Uvádzam označenie považované, pretože veľká časť kritiky poukázala na faktic-kú zaťaženosť spravodajstva, či už rôznymi stereotypmi, alebo úmyselným podsú-vaním informácií.

9 Odkazy na citované články budem pre lepšiu prehľadnosť textu uvádzať v po-známke pod čiarou.

10 Vražda, Biskupi pomlčia, 18. 3. 2009 11 Zp, Biskupi zaradili pri voľbách spiatočku, 18. 3. 2009 12 Iveta Radičová sa k interrupciám vyjadrila spolu s ostatnými kandidujúcimi

v ankete denníka SME: „Rozhodnutie dať život je vysoko intímna záležitosť. Dô-verujem našim ženám, že sa správajú zodpovedne a rozhodujú na základe vnú-torných hodnôt, svedomia a viery. Pre takéto zodpovedné rozhodovanie musíme sprístupniť čo najviac kvalifikovaných informácií, možných alternatívnych riešení a pomoci. A zároveň zjednodušiť proces adopcií a umiestňovanie detí do náhrad-ných rodín.“ (Petit Press, Má mať žena právo slobodne sa rozhodnúť, či pôjde na potrat?, 10. 2. 2009)

13 Vag – mož, Fico: Radičovej nadbiehanie je trápne, 18. 3. 200914 Tamže15 Petková, Fico: S Radičovou spoločnú reč nenájdem, 14. 3. 200916 Vag – mož, Fico: Radičovej nadbiehanie je trápne, 18. 3. 200917 Petková, Fico: S Radičovou spoločnú reč nenájdem, 14. 3. 200918 Tamže19 Tódová, Fico sa pustil do Radičovej, 14. 3. 200920 Tódová, Mikloško opozíciu sklamal, 24. 3. 200921 Tódová, Radičová: O podporu prosiť nebudem, 23. 3. 2009 22 Tódová, Mikloško opozíciu sklamal, 24. 3. 200923 Tamže 24 Tamže25 Tamže26 Zp – SITA, Mečiar: Gašparovič nemá chrbtovú kosť, 30. 3. 200927 Dia, Finále volieb odštartoval Mečiar, 24. 3. 200928 Tódová, Radičovej prekáža Dzurinda, 27. 3. 200929 Zp – SITA, Mečiar: Gašparovič nemá chrbtovú kosť, 30. 3. 200930 Radičovej nekomunistická minulosť sa prezentovala v rôznych témach, no

v snahe o sprehľadnenie textu ju uvádzam na tomto mieste.31 Tódová, Mikloško: Načo to potom všetko bolo?, 24. 3. 200932 Tódová, Mikloško opozíciu sklamal, 24. 3. 200933 Petková, Fico nasadil do kampane ministrov, 24. 3. 200934 Zp, Kandidáti súperili v televízii, kto vie viac o internete, 19. 3. 200935 Slovenská národná strana36 Tódová, Koalícia vytiahla maďarskú kartu, 23. 3. 200937 Schniererová – Vavrová, Maďarská karta je vo voľbách v kurze, 28. 3. 2009


38 Vagovič, Prokuratúru letáky proti Radičovej netrápia, 2. 4. 200939 Tódová, Koalícia vytiahla maďarskú kartu, 23. 3. 200940 Dia, Gašparovič v dueli prekričal Radičovú, 1. 4. 200941 Vagovič, SNS sa priznala k inzercii, 31. 3. 200942 Vagovič, Slota útočí, prezident mlčí, 30. 3. 200943 Tamže44 Tódová, Radičová: Diskvalifikuje sa, kto používa maďarskú kartu, 1. 4. 200945 Tódová, Radičovej prekáža Dzurinda, 27. 3. 200946 Petková, SDKÚ hľadá Radičovej nové miesto, 6. 4. 200947 Schniererová, Radičová sa musí o líderstvo s Dzurindom pobiť, 8. 4. 200948 Petková, SDKÚ hľadá Radičovej nové miesto, 6. 4. 200949 Mož, V SDKÚ rozhodnú, čo s Radičovou ďalej, 6. 4. 200950 Tamže51 Id, Lídri v debate pritvrdili slovník, 7. 6. 201052 Knm, Kampaň prerušili aj SDKÚ a KDH, 5. 6. 201053 Vavrová, Vláda zobrala stranám peniaze, iba pre tieto voľby, 10. 6. 201054 Tamže55 VV, Smer chce rokovať, pravica ho odmieta, 16. 6. 201056 Tamže57 Kern, Fica čaká rokovanie. Iba s Gašparovičom, 14. 6. 201058 Tamže59 Odu, Fico v opozícii, aj keď je jasným víťazom volieb, 14. 6. 201060 Tamže61 Jancová, SDKÚ tvrdí, že jej rozkol nehrozí, 15. 6. 201062 Knm, Prezident prijíma šéfov strán, za Fica nelobuje, 16. 6. 201063 Mož, Prezident nepozval Radičovú. Nie je šéfka, 15. 6. 201064 Tamže65 Tamže66 Tódová, Dzurinda sa môže vrátiť do vlády, 14. 6. 201067 Krčmárik – Vavrová, Vládu povedie Radičová, 16. 6. 201068 Tódová, Chceme vládnuť, podpísali lídri, 16. 6. 201069 Tamže70 Odu, Galkovi zahrala kapela, Mihál dostal „dobre mienené rady“, 10. 7. 201071 Tódová, KDH za hospodárstvo dostane náhradu, 29. 6. 201072 Tamže73 Glovičko, Splnomocnenec vlády Galbavý: Odchádzam, 22. 6. 201074 Tódová, Posledné slovo budú mať lídri, 22. 6. 201075 Id – jj, Strany sa bijú o miliardy z únie, 1. 7. 201076 Tódová, Chceme vládnuť, podpísali lídri, 16. 6. 201077 Tódová, Sporné požiadavky všetky strany odložili. Nie navždy, 24. 6. 201078 Petková – jkr, Fico chce diktovať nástup vlády, 8. 7. 201079 Odu, Vláda rušila ministerstvá, nový kabinet to zasa zmení, 24. 6. 201080 Čimová, Slovensko vraj dostalo ultimátum. Brusel nalieha, 28. 6. 201081 Tamže82 Onuferová, Ministerstvo financií tají rámcovú zmluvu o vale, 29. 6. 201083 Mar – jj, Radičová zmenila názor, eurozónu blokovať nebude, 30. 6. 201084 Jj – vv, Gašparovič chcel zachrániť euroval, Fico neprišiel, 1. 7. 201085 Tamže


86 Mp, Úrad vlády povedie Nižňanský, 9. 7. 201087 Tódová, Radičová Dzurindu nevymení, 17. 7. 201088 Jj, Radičová berie Galka s podmienkou, 9. 7. 201089 Vavrová, Na prvej schôdzi bude vláda riešiť pomoc po povodniach, 10. 7. 201090 Rybárová – Onuferová, Brusel nás pritlačil k valu, 14. 7. 201091 Eko, Radičovej vláda dnes povie eurovalu áno, 15. 7. 201092 Stupňan – TASR – ČTK, Brusel: Prestaňte kľučkovať, 14. 7. 201093 Rybárová, Radičová odletela špeciálom, 13. 7. 201094 Rybárová, Premiérka si zvykala na otázky aj zmenu mena, 14. 7. 201095 Rybárová, Radičová odletela špeciálom, 13. 7. 201096 Rybárová, Premiérka si zvykala na otázky aj zmenu mena, 14. 7. 201097 Tamže98 V zozname sú uvedené články citované v texte. Celý zoznam monitoringu mé-

dií je k dispozícii v knižnici ASPEKTU.

Literatúra

ADAY, Sean – DEVITT, James: Style over Substance: Newspaper Coverage of Eli-zabeth Dole‘s Presidential Bid. In The Harvard International Journal of Press/Politics, roč. 6, č. 2, 2001, s. 52 – 73.ALTHEIDE, David L.: Qualitative Media Analysis. London: SAGE 1996.CARROLL, Susan J. – SCHREIBER, Ronnee: Changing Images of Women in Po-wer. In NORRIS, Pippa (ed.): Women, Media and Politics. New York – Oxford: Oxford University Press 1997, s. 131 – 148.DABBOUS, Yasmine – LADLEY, Amy: A spine of steel and a heart of gold: newspa-per coverage of the first female Speaker of the House. In Journal of Gender Studies, roč. 19, č. 2, 2010, s. 181 – 194.DIJK, Teun A. v.: Power and the Newsmedia. In PALETZ, David L. (ed.): Political Communication and Action. Cresskill, NJ: Hampton Press 1995, s. 9 – 36.FILADELFIOVÁ, Jarmila – RADIČOVÁ, Iveta – PULIŠ, Peter: Ženy v politike – výsle-dok tranzície verejnej politiky? Bratislava: S.P.A.C.E. – MPSVR SR 2000.FOWLER, Linda L. – LAWLESS, Jennifer L.: Looking for Sex in All the Wrong Pla-ces: Press Coverage and the Electoral Fortunes of Gubernatorial Candidates. In Perspectives on Politics, roč. 7, č. 3, 2009, s. 519 – 536.GIDENGIL, Elisabeth – EVERITT, Joanna: Conventional Coverage/Unconventi-onal Politicians: Gender and Media Coverage of Canadian Leaders’ Debates, 1993, 1997, 2000. In Canadian Journal of Political Science / Revue canadienne de science politi-que, roč. 36, č. 3, 2003, s. 559 – 577.HARP, Dustin – LOKE, Jaime – BACHMANN, Ingrid: First Impressions of Sarah Palin: Pit Bulls, Politics, Gender Performance, and a Discursive Media (Re)con-textualization. In Communication, Culture & Critique, roč. 3, č. 3, 2010, s. 291 – 309.HELDMAN, Caroline – CARROLL, Susan J. – OLSON, Stephanie: Gender Diffe-rences in Print Media Coverage of Presidental Candidates: Elizabeth Dole‘s Bid for the Re-publican Nomination. Prepared for delivery at the Annual Meeting of the American Political Science Association, 2000. Dostupné na: http://www.capwip.org/reading-room/dole.pdf

http://www.capwip.org/readingroom/dole.pdf

http://www.capwip.org/readingroom/dole.pdf


IYENGAR, Shanto – VALENTINO, Nicholas A. – ANSOLABEHERE, Stephen – SI-MON, Adam A.: Running As a Women: Gender Stereotyping in Women‘s Cam-paigns. In NORRIS, Pippa (ed.): Women, Media and Politics. New York – Oxford: Oxford University Press 1997, s. 77 – 98.JALALZAI, Farida: Women Candidates and the Media: 1992 – 2000 Elections. In Politics & Policy, roč. 34, č. 3, 2006, s. 606 – 633. KAHN, Kim F.: The Distorted Mirror: Press Coverage of Women Candidates for Statewide Office. In The Journal of Politics, roč. 56, č. 1, 1994, s. 154 – 173.KAHN, Kim F. – GORDON, Ann: How Women Campaign for the U. S. Senate. In NORRIS, Pippa (ed.): Women, Media and Politics. New York – Oxford: Oxford Uni-versity Press 1997, s. 69 – 76.KANTOLA, Johanna: Women‘s Political Representation in the European Union. In Journal of Legislative Studies, roč. 15, č. 4, 2009, s. 379 – 400.LIPOVETSKY, Gilles: Třetí žena. Praha: Prostor 2000.LOKE, Jaime – HARP, Dustin – BACHMANN, Ingrid: Mothering and Governing. In Journalism Studies, roč. 12, č. 2, 2011, s. 205 – 220.MAĎAROVÁ, Zuzana: „Mäkká ženskosť“. Analýza mediálnej prezentácie politi-čiek. In KOBOVÁ, Ľubica – MAĎAROVÁ, Zuzana: Kradmá ruka feministky rozvažuje za plentou. Aspekty parlamentných volieb. Bratislava: ASPEKT 2007, s. 52 – 91.MARKSTED, Helena: Political handbags. The representation of women politicians. A ca-se study of the websites and newspaper coverage of the women candidates in the Labour Party Deputy Leadership election. [MSc Dissertation] Media@lse, 2007. Dostupné na: http://www.lse.ac.uk/collections/media@lse/mediaWorkingPapers/ MESOCHORITISOVÁ, Adriana: Rodová rovnosť a médiá. In KICZKOVÁ, Zuzana – SZAPUOVÁ, Mariana (ed.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2011, s. 408 – 428.MUIR, Kathie: Tough Choices: News Media Accounts of Women Union Leaders. In HECATE, roč. 26, č. 2, 2000, s. 10 – 30.NEUENDORF, Kimberly A.: Content Analysis — A Methodological Primer for Gender Research. In Sex Roles, roč. 64, č. 3 – 4, 2011, s. 276 – 289.NORRIS, Pippa: Women Leaders Worldwide: A Splash of Color in the Photo Op. In NORRIS, Pippa (ed.): Women, Media and Politics. New York – Oxford: Oxford Uni-versity Press 1997, s. 149 – 165.REINGOLD, Beth: Conflict and Cooperation: Legislative Strategies and Concepts of Power among Female and Male State Legislators. In The Journal of Politics, roč. 58, č. 2, 1996, s. 464 – 485.REINHARZ, Schulamit: Feminist Methods in Social Research. New York: Oxford Uni-versity Press 1992.RUDY, Rena M. – POPOVA, Lucy – LINZ, Daniel G.: The Context of Current Con-tent Analysis of Gender Roles: An Introduction to a Special Issue. In Sex Roles, roč. 62, č. 11 – 12, 2010, s. 705 – 720.WAGNER, Angelia: On Their Best Behaviour? Newspaper Journalists’ Coverage of Wo-men Council Candidates During the 2007 Alberta Municipal Election. Paper presented at the Canadian Political Science Association conference, 2009. Dostupné na: http://www.cpsa-acsp.ca/papers-2010/Wagner.pdf ZOONEN, Liesbet v.: Feminist Media Studies. London: Sage 2007.

http://www.lse.ac.uk/collections/media@lse/mediaWorkingPapers/

http://www.cpsa-acsp.ca/papers-2010/Wagner.pdf

http://www.cpsa-acsp.ca/papers-2010/Wagner.pdf


Internetové stránky

MML – TGI: národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu. Základné vý-sledky za 4. kvartál 2008 + 1. kvartál 2009. Dostupné na: http://www.median.sk/pdf/2009/ZS091SR.pdf MML – TGI: národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu. Základné vý-sledky za 1. + 2. kvartál 2009. Dostupné na: http://www.median.sk/pdf/2009/ZS092SR.pdfMML – TGI: národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu. Základné vý-sledky za 2. + 3. kvartál 2009. Dostupné na: http://www.median.sk/pdf/2009/ZS093SR.pdfMML – TGI: národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu. Základné vý-sledky za 3. + 4. kvartál 2009. Dostupné na: http://www.median.sk/pdf/2009/ZS094SR.pdfMML – TGI: národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu. Základné vý-sledky za 4. + 1. kvartál 2010. Dostupné na: http://www.median.sk/pdf/2010/ZS101SR.pdfMML – TGI: národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu. Základné vý-sledky za 1. + 2. kvartál 2010. Dostupné na: http://www.median.sk/pdf/2010/ZS102SR.pdfMML – TGI: národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu. Základné vý-sledky za 2. + 3. kvartál 2010. Dostupné na: http://www.median.sk/pdf/2010/ZS103SR.pdf MML – TGI: národný prieskum spotreby, médií a životného štýlu. Základné vý-sledky za 3. + 4. kvartál 2010. Dostupné na: http://www.median.sk/pdf/2010/ZS104SR.pdf

Citované články z mediálnej analýzy98

DIA: Finále volieb odštartoval Mečiar. In Pravda, roč. 19, č. 69, 2009, s. 6.DIA: Gašparovič v dueli prekričal Radičovú. In Pravda, roč. 19, č. 76, 2009, s. 5.ČIMOVÁ, Denisa: Slovensko vraj dostalo ultimátum. Brusel nalieha. In SME, roč. 18, č. 147, 2010, s. 6.EKO: Radičovej vláda dnes povie eurovalu áno. In SME, roč. 18, č. 161, 2010, s. 7.GLOVIČKO, Ján: Splnomocnenec vlády Galbavý: Odchádzam. In SME, roč. 18, č. 142, 2010, s. 2.ID: Lídri v debate pritvrdili slovník. In Pravda, roč. 20, č. 129, 2010, s. 4.ID – JJ: Strany sa bijú o miliardy z únie. In Pravda, roč. 20, č. 149, 2010, s. 1. JANCOVÁ, Daniela: SDKÚ tvrdí, že jej rozkol nehrozí. In Pravda, roč. 20, č. 136, 2010, s. 10.JJ: Radičová berie Galka s podmienkou. In Pravda, roč. 20, č. 131, 2010, s. 4.JJ – VV: Gašparovič chcel zachrániť euroval, Fico neprišiel. In Pravda, roč. 20, č. 149, 2010, s. 2. KERN, Miroslav: Fica čaká rokovanie. Iba s Gašparovičom. In SME, roč. 18, č. 135, 2010, s. 2.KNM: Kampaň prerušili aj SDKÚ a KDH. In SME, roč. 18, č. 128, 2010, s. 2.KNM: Prezident prijíma šéfov strán, za Fica nelobuje. In SME, roč. 18, č. 137, 2010, s. 2.

http://www.median.sk/pdf/2009/ZS091SR.pdf















KRČMÁRIK, Radovan – VAVROVÁ, Vanda: Vládu povedie Radičová. In Pravda, roč. 20, č. 137, 2010, s. 1.MAR – JJ: Radičová zmenila názor, eurozónu blokovať nebude. In Pravda, roč. 20, č. 149, 2010, s. 12.MOŽ: Prezident nepozval Radičovú. Nie je šéfka. In SME, roč. 18, č. 136, 2010, s. 2.MOŽ: V SDKÚ rozhodnú, čo s Radičovou ďalej. In SME, roč. 17, č. 80, 2009, s. 1.MP: Úrad vlády povedie Nižňanský. In SME, roč. 18, č. 156, 2010, s. 4.ODU: Fico v opozícii, aj keď je jasným víťazom volieb. In Pravda, roč. 20, č. 135, 2010, s. 1.ODU: Galkovi zahrala kapela, Mihál dostal „dobre mienené rady“. In Pravda, roč. 20, č. 157, 2010, s. 2.ODU: Vláda rušila ministerstvá, nový kabinet to zasa zmení. In Pravda, roč. 20, č. 144, 2010, s. 7.ONUFEROVÁ, Marianna: Ministerstvo financií tají rámcovú zmluvu o vale. In SME, roč. 18, č. 148, 2010, s. 6.PETIT PRESS: Má mať žena právo slobodne sa rozhodnúť, či pôjde na potrat? In SME, roč. 17, č. 33, 2009, s. 2.PETKOVÁ, Zuzana: Fico: S Radičovou spoločnú reč nenájdem. In Pravda, roč. 19, č. 61, 2009, s. 5.PETKOVÁ, Zuzana: Fico nasadil do kampane ministrov. In Pravda, roč. 19, č. 69, 2009, s. 6.PETKOVÁ, Zuzana: SDKÚ hľadá Radičovej nové miesto. In Pravda, roč. 19, č. 80, 2009, s. 4.PETKOVÁ, Zuzana – JKR: Fico chce diktovať nástup vlády. In SME, roč. 18, č. 155, 2010, s. 2.RYBÁROVÁ, Ela: Premiérka si zvykala na otázky aj zmenu mena. In SME, roč. 18, č. 160, 2010, s. 6.RYBÁROVÁ, Ela: Radičová odletela špeciálom. In SME, roč. 18, č. 159, 2010, s. 2.RYBÁROVÁ, Ela – ONUFEROVÁ, Marianna: Brusel nás pritlačil k valu. In SME, roč. 18, č. 160, 2010, s. 1.SCHNIEREROVÁ, Diana: Radičová sa musí o líderstvo s Dzurindom pobiť. In Pravda, roč. 19, č. 82, 2009, s. 8.SCHNIEREROVÁ, Diana – VAVROVÁ, Vanda: Maďarská karta je vo voľbách v kur-ze. In Pravda, roč. 19, č. 73, 2009, s. 6. STUPAŇ, Igor – TASR – ČTK: Brusel: Prestaňte kľučkovať. In Pravda, roč. 20, č. 160, 2010, s. 1.TÓDOVÁ, Monika: Dzurinda sa môže vrátiť do vlády. In SME, roč. 18, č. 135, 2010, s. 4.TÓDOVÁ, Monika: Fico sa pustil do Radičovej. In SME, roč. 17, č. 61, 2009, s. 1.TÓDOVÁ, Monika: Chceme vládnuť, podpísali lídri. In SME, roč. 18, č. 137, 2010, s. 2.TÓDOVÁ, Monika: KDH za hospodárstvo dostane náhradu. In SME, roč. 18, č. 148, 2010, s. 2.TÓDOVÁ, Monika: Koalícia vytiahla maďarskú kartu. In SME, roč. 17, č. 68, 2009, s. 2.TÓDOVÁ, Monika: Mikloško: Načo to potom všetko bolo? In SME, roč. 17, č. 69, 2009, s. 3.TÓDOVÁ, Monika: Mikloško opozíciu sklamal. In SME, roč. 17, č. 69, 2009, s. 3.


TÓDOVÁ, Monika: Posledné slovo budú mať lídri. In SME, roč. 18, č. 142, 2010, s. 3.TÓDOVÁ, Monika: Radičová: O podporu prosiť nebudem. In SME, roč. 17, č. 68, 2009, s. 2.TÓDOVÁ, Monika: Radičová: Diskvalifikuje sa, kto používa maďarskú kartu. In SME, roč. 17, č. 76, 2009, s. 2.TÓDOVÁ, Monika: Radičová Dzurindu nevymení. In SME, roč. 17, č. 163, 2009, s. 1.TÓDOVÁ, Monika: Radičovej prekáža Dzurinda. In SME, roč. 17, č. 72, 2009, s. 1.TÓDOVÁ, Monika: Sporné požiadavky všetky strany odložili. Nie navždy. In SME, roč. 18, č. 144, 2010, s. 2.VAGOVIČ, Marek: Prokuratúru letáky proti Radičovej netrápia. In SME, roč. 17, č. 77, 2009, s. 2.VAGOVIČ, Marek: Slota útočí, prezident mlčí. In SME, roč. 17, č. 74, 2009, s. 1.VAGOVIČ, Marek: SNS sa priznala k inzercii. In SME, roč. 17, č. 75, 2009, s. 2.VAG – MOŽ: Fico: Radičovej nadbiehanie je trápne. In SME, roč. 17, č. 64, 2009, s. 2.VAVROVÁ, Vanda: Na prvej schôdzi bude vláda riešiť pomoc po povodniach. In Pravda, roč. 20, č. 157, 2010, s. 6.VAVROVÁ, Vanda: Vláda zobrala stranám peniaze, iba pre tieto voľby. In Pravda, roč. 20, č. 157, 2010, s. 2.VV: Smer chce rokovať, pravica ho odmieta. In Pravda, roč. 20, č. 137, 2010, s. 2.VRAŽDA, Daniel: Biskupi pomlčia. In SME, roč. 17, č. 64, 2009, s. 2.ZP: Mečiar: Gašparovič nemá chrbtovú kosť. In Pravda, roč. 19, č. 74, 2009, s. 7.ZP: Kandidáti súperili v televízii, kto vie viac o internete. In Pravda, roč. 19, č. 65, 2009, s. 6.

o o r g a n i z á c i i , a u t o r k á c h a e d i t o r k e

A S P E k t (1993) je feministická organizácia zameraná na ro-dovú senzibilizáciu spoločnosti, nositeľka viacerých vzdelávacích a publikačných projektov. Usporadúva vzdelávacie podujatia, spra-vuje knižnicu, poskytuje odborné konzultácie, realizuje výskumné projekty, prevádzkuje materiálovo bohatý webový portál www.as-pekt.sk aj portál venovaný rodovo citlivej pedagogike www.ruzo-vyamodrysvet.sk a Glosár rodovej terminológie dostupný online, pracuje na rozvíjaní rodovo kompetentného (a vôbec symetrického a nediskriminujúceho) používania slovenčiny. Od roku 1996 vydá-va knižné publikácie (viac ako 100 titulov). Súčasťou Knižnej edície ASPEKT je aj rad Aspekty, ktorý sa z rodového hľadiska venuje ak-tuálnym témam (napr. násiliu páchanému na ženách, nerovnosti v odmeňovaní žien a mužov, parlamentným voľbám, rodovej per-spektíve v ekonó mii, rodovým aspektom ekonomickej krízy a ď.).

Ľ u b i c a k o b o v á (1978) absolventka filozofie, estetiky a ro-dových štúdií, doktorandka na Katedre filozofie a dejín filozofie Univerzity Komenského v Bratislave, editorka a spoluautorka nie-koľkých publikácií, zaoberá sa feministickou filozofiou. Od roku 1998 spolupracuje s ASPEKTOM. Do publikácie Histórie žien. As-pekty čítania a písania (ASPEKT 2007), na ktorej sa podieľala aj editor-sky, napísala dve štúdie O zaujatých a nevzdelaných historičkách plných predsudkov. Ženy ako subjekt v koncepciách Joan Wallach Scott a Načo je (komu) volebné právo? Jeden z príbehov volebného práva žien na Sloven-sku. Je spoluautorkou publikácie Kradmá ruka feministky rozvažuje za plentou. Aspekty parlamentných volieb (ASPEKT 2007).

http://www.aspekt.sk

http://www.aspekt.sk

http://www.ruzovyamodrysvet.sk

http://www.ruzovyamodrysvet.sk

o o r g a n i z á c i i , a u t o r k á c h a e d i t o r k e 179

Z u z a n a M a ď a r o v á (1984) absolventka žurnalistiky na Fi-lozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a rodových štúdií na Central European University v Budapešti. Zaoberá sa ro-dovou problematikou a od roku 2005 spolupracuje s ASPEKTOM. Do publikácie Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov (ASPEKT 2010) prispela štúdiou Kríza v politike a v médiách. Analýza vládnych a opozičných diskurzov o kríze a obsahová analýza médií v čase krízy. Je spoluautorkou publikácie Kradmá ruka feministky rozvažuje za plentou. Aspekty parlamentných volieb (ASPEKT 2007).

A l e x a n d r a o s t e r t á g o v á (1987) študentka piateho roč-níka psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej diplomovej práci sa ďalej venuje mediálnej re-prezentácii prvej predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej. Zaoberá sa rodovou problematikou a od roku 2010 spolupracuje s ASPEKTOM.

J a n a C v i k o v á (1963) expertka na rodovú problematiku, pre-kladateľka, editorka a autorka viacerých publikácií (zodpovedná editorka radu Aspekty); spoluzakladateľka feministickej organizá-cie ASPEKT. V súčasnosti pôsobí tiež na Ústave svetovej literatúry SAV.

Knižná edícia ASPEKT sprístupňuje témy, ktoré sa dotýkajú rodových vzťahov a života žien. Prináša beletriu, teoretické práce, praktické príručky, populárno-náučné publikácie, ako aj knižky určené deťom, mládeži a ich dospelým.

Informácie o tituloch nájdete na

V rade Aspekty doteraz vyšlo:

Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): M o ž n o s ť v o ľ b y Aspekty práv a zodpovednosti

Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): P i a t a ž e n a Aspekty násilia páchaného na ženách

Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): H l a s y ž i e n Aspekty ženskej politiky

Jana Cviková – Jana Juráňová a ď. (ed.): L e s b y - b y - b y Aspekty politiky identít

Jana Cviková – Jana Juráňová – Ľubica Kobová (ed.): H i s t ó r i e ž i e n Aspekty písania a čítania

Barbara Stiegler: A k o u p l a t ň o v a ť r o d o v é h ľ a d i s k o Aspekty stratégie Európskej únie

Ľubica Kobová – Zuzana Maďarová: k r a d m á r u k a f e m i n i s t k y r o z v a ž u j e z a p l e n t o u Aspekty parlamentných volieb

Jarmila Filadelfiová – Oľga Gyárfášová – Oľga Pietruchová –Martin Slosiarik; Jana Cviková (ed.): A k á p r á c a , t a k á p l á c a ? Aspekty rodovej nerovnosti v odmeňovaní

Jarmila Filadelfiová: u č i t e ľ s k é p o v o l a n i e Aspekty rodovej rovnosti v škole

Jana Cviková – Jarmila Filadelfiová: r o d o v ý p o h ľ a d n a š k o l s t v o Aspekty kľúčových rizík

Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): F e m i n i z m y p r e z a č i a t o č n í č k y Aspekty zrodu rodového diskurzu

Barbara Stiegler – Gabriele Michalitsch: S p r a v o d l i v o s ť v r o d o v ý c h v z ť a h o c h Aspekty rozdeľovania (nielen) zdrojov

Janka Debrecéniová – Jarmila Filadelfiová – Zuzana Maďarová; Jana Cviková (ed.): r o d o v é d ô s l e d k y k r í z y Aspekty vybraných prípadov

Jarmila Filadelfiová – Daniel Gerbery – Gabriele Michalitsch – Oľga Pietruchová – Anna Zachorowska-Mazurkiewicz; Jana Cviková (ed.): r o d o v á p e r s p e k t í v a v e k o n ó m i i Aspekty rodových vzťahov

r o d o v é d ô s l e d k y k r í z y Aspekty vybraných prípadovAutorky: Janka Debrecéniová, Jarmila Filadelfiová,Zuzana Maďarová Editorka: Jana CvikováASPEKT 2010

V trinástej publikácii radu Aspekty sme sa dotkli vybraných aspek-tov komplexnej problematiky ekonomickej krízy, pričom sme vy-chádzali z analýzy situácie na trhu práce, vládnych protikrízových opatrení, vybraných zákonov, vládnych a opozičných diskurzov o kríze a z obsahovej analýzy médií. Táto publikácia sa zároveň zaradila do kontextu viacerých aktivít zacielených na uplatňova-nie rodového hľadiska v ekonómii, na ktorých realizácii sme sa podieľali. K tejto téme sme vydali aj publikácie Spravodlivosť v ro-dových vzťahoch. Aspekty rozdeľovania (nielen) zdrojov a Rodová per-spektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov.Publikácia je dostupná v tlačenej verzii alebo online na: http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Rodov%C3%A9_d%C3%B4sledky_kr%C3%ADzy.pdf

r o d o v á p e r s p e k t í v a v e k o n ó m i i Aspekty mocenských vzťahovAutorky a autor: Jarmila Filadelfiová, Daniel Gerbery, Gabriele Michalitsch, Oľga Pietruchová, Anna Zachorowska-MazurkiewiczEditorka: Jana CvikováASPEKT 2010

Názov štrnástej publikácie radu Aspekty sa vzťahuje na prvý semi-nár na Slovensku venovaný rodovej perspektíve v ekonómii, ktorý spoločne usporiadali zastúpenie Friedrich Ebert Stiftung v Brati-slave a ASPEKT v spolupráci so Zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. V tomto zborníku prinášame súbor analýz, kto-ré vychádzajú z príspevkov prednesených na seminári a rôznymi spôsobmi sa pokúšajú prelomiť „strategické mlčanie“ na tému rodových vzťahov v ekonómii.Publikácia je dostupná v tlačenej verzii alebo online na: http://www.aspekt.sk/sites/de-fault/files/Rodov%C3%A1_perspekt%C3%ADva_v_ekon%C3%B3mii.pdf

A k á p r á c a , t a k á p l á c a ? Aspekty rodovej nerovnosti v odmeňovaníAutorky a autor: Jarmila Filadelfiová, Oľga Gyárfášová, Ľubica Kobová, Oľga Pietruchová, Martin SlosiarikEditorka: Jana CvikováASPEKT 2007

Tento zborník radu Aspekty sa zameral na viaceré otázky týka-júce sa nerovnosti v odmeňovaní žien a mužov: Ako súvisí roz-diel v odmeňovaní žien a mužov, ako aj v hodnotení „ženskej“ a „mužskej“ práce so spoločenským statusom žien a mužov? Akým spôsobom sa expertky a experti i médiá podieľajú na definovaní a presadzovaní spoločenských agend? Čo hovoria analýzy dekla-

Viaceré zahraničné štúdie priebežne upozorňovali na rozdielne dôsledky (i príčiny) globálnej finančnej a hos-podárskej krízy, ako aj na fakt, že pri-jaté protikrízové opatrenia mali rôzny vplyv na mužov a na ženy. Na Sloven-sku však takéto ekonomické či iné analýzy chýbajú.

Jarmila Filadelfiová

Absencia rodovej optiky a absencia reflexie ekonomickej krízy ako nie-čoho, čo má okrem iných aj rodovo špecifické dôsledky a čo možno kori-govať dobre nastavenou legislatívou, spôsobila, že analyzované zákony sú diskriminačné voči ženám, najmä voči tým skupinám žien, u ktorých sa kumulujú viaceré znevýhodňujúce charakteristiky.

Janka Debrecéniová

Vládne diskurzy, opozičné diskurzy a články v médiách spájala jedna významná skutočnosť – pri písaní o finančnej a hospodárskej kríze nezohľadňovali rodové hľadisko, nevy užívali rod ako kategóriu, pro-stredníctvom ktorej mohli krízu te-matizovať.

Zuzana Maďarová

®

vybraných prípadov

ISBN

978

-80-

8554

9-90

-4

97

88

08

55

49

90

4

Trinásta publikácia zborníkového radu Aspekty obsahuje analýzy, ktoré vznikli v rámci spoločného projektu partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny, Sloven-skej republiky a Zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Projekt sa zameral na skúmanie rodových dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy z rôznych hľadísk. V našej publikácii sme sa dotkli vybraných aspektov tejto komplexnej problema-tiky, pričom sme vychádzali z analý-zy situácie na trhu práce, vládnych protikrízových opatrení, vybraných zákonov, vládnych a opozičných dis-kurzov o kríze a z obsahovej analýzy médií. Táto publikácia sa zároveň zaradila do kontextu viacerých aktivít zacielených na uplatňovanie rodové-ho hľadiska v ekonómii, na ktorých realizácii sme sa podieľali v rokoch 2009 a 2010.

®

vybraných prípadov

J a r m i l a F i l a d e l f i o v á : R o d o v é d i m e n z i e k r í z y | S i t u á c i a n a t r h u p r á c e a v l á d n e p r o t i k r í z o v é o p a t r e n i aV p l y v k r í z y n a m u ž o v a ž e n y : n á č r t s i t u á c i e p r e d k r í z o u a n á s l e d n ý v ý v o j Z m e n y n a t r h u p r á c e V ý v o j z a m e s t n a n o s t i a n e z a m e s t n a n o s t i ž i e n a m u ž o vS o c i á l n a s i t u á c i a , c h u d o b a a h m o t n á n ú d z a R o d o v é s m e r o v a n i e p r i j a t ý c h p r o t i k r í z o v ý c h o p a t r e n íO b s a h o v é z a m e r a n i e p r i j a t ý c h o p a t r e n í a i c h p o t e n c i á l n y d o s a h K t o b o l p r i r o z h o d o v a n í o o p a t r e n i a c h : m o h l i i c h ž e n y o v p l y v n i ť ?S k ú s e n o s t i ž i e n s k r í z o u a v n í m a n i e p r o t i k r í z o v ý c h o p a t r e n íA č o ďa l e j ?J a n k a D e b r e c é n i o v á : Š t á t n e s o c i á l n e d á v k y „ n a p o d p o r u r o d i n y “ | A n a l ý z a v y b r a n ý c h z á k o n o v p r i j a t ý c h v č a s e k r í z yZ á k o n o r o d i č o v s k o m p r í s p e v k u a z á k o n o p r í s p e v k u n a s t a r o s t l i v o s ť o d i e ť aS t r u č n ý p r e h ľa d s ú č a s n é h o l e g i s l a t í v n e h o n a s t a v e n i aR o d o v é a ľu d s k o p r á v n e i m p l i k á c i eZ á k o n o p r í s p e v k u p r i n a r o d e n í d i e ť a ť a , o p r í s p e v k u r o d i č o m , k t o r ý m s a s ú č a s n e n a r o d i l i t r i d e t i a l e b o v i a c d e t í a l e b o k t o r ý m s a v p r i e b e h u d v o c h r o k o v o p a k o v a n e n a r o d i l i d v o j č a t á S t r u č n ý p r e h ľa d s ú č a s n é h o l e g i s l a t í v n e h o n a s t a v e n i aR o d o v é a ľu d s k o p r á v n e i m p l i k á c i eZ r o z h o v o r o v v m a t e r s k ý c h c e n t r á c h Z u z a n a M a ďa r o v á : K r í z a v p o l i t i k e a v m é d i á c h | A n a l ý z a v l á d n y c h a o p o z i č n ý c h d i s k u r z o v o k r í z e a o b s a h o v áa n a l ý z a m é d i í v č a s e k r í z yK r i t i c k á a n a l ý z a p o l i t i c k ý c h d i s k u r z o vH o v o r o v ý š t ý l , s k u t k y n a m i e s t o s l o v a ž a l o b a b yV y c h o v á v a ť , v z d e l á v a ť a / a l e b o o c h r a ň o v a ťK r í z a – n o v ý a r g u m e n t p r e s t a r é t é m yH r a n a „ d o b r ý c h “ a „ z l ý c h “V l á d n e a o p o z i č n é d i s k u r z y – o d l i š n é a l e b o r o v n a k é ?O b s a h o v á a n a l ý z a m é d i í v č a s e k r í z yM i g r á c i a z a p r á c o u a / a l e b o z a ľu d s k ý m i p r á v a m iE x t r é m n a s i t u á c i a v o l á p o e x t r é m i z m e ?P r e č o j e p o t r e b n á r o v n o s ť ž i e n a m u ž o vZ h r n u t i e : r o d o v é r o z m e r y k r í z y s a n e z o h ľa d ň o v a l i

rodo

vé d

ôsle

dky

kríz

yvy

bran

ých

príp

adov

rodové dôsledky krízy

rodové dôsledky krízy

Rod pritom chápem ako sociálnu konštrukciu ukotvenú v politicko--ekonomickom štruktúrnom kontexte. Rodové vzťahy sú mocenskými vzťahmi. Prelínajú sa celou spoločnosťou, sú zasadené do ekonómie a ekonómia ich reprodukuje.

Gabriele Michalitsch

Kritické konfrontácie žien s neoliberál-nou ekonómiou v predchádzajúcom desaťročí zlomili dvojaký mýtus: jednak mýtus rodovej neutrality makroekonó-mie, jednak ten, že makroekonómia je výlučne expertným terénom.

Christa Wichterich

mocenských vzťahov

rodová perspektíva v ekonómii

ISBN

978

-80-

8554

9-91

-1

97

88

08

55

49

91

1

Názov v poradí štrnástej publikácie z radu Aspekty sa vzťahuje na prvý semi-nár na Slovensku venovaný rodovej per-

spektíve v ekonómii, ktorý spoločne uspo-riadali zastúpenie nadácie Friedrich Ebert Stiftung v Bratislave a ASPEKT v spolupráci so zastúpením nadácie Heinrich Böll Stiftung vo Varšave. V tomto zborníku prinášame súbor analýz, ktoré vychádzajú z príspevkov prednesených na seminári a rôznymi spôsobmi sa pokúšajú prelomiť „stra-tegické mlčanie“ na tému rodových vzťahov v ekonómii. Ich autorkami a autorom sú Gabriele Michalitsch, Anna Zachorowska-Mazurkiewicz, Daniel Gerbery, Jarmila Filadelfi ová a Oľga Pietruchová.

®®

mocenských vzťahov

rodová perspektíva v ekonómii

G a b r i e l e M i c h a l i t s c h

T r h a m o c

E k o n o m i c k é r e / p r o d u k o v a n i e r o d o v e j n e r o v n o s t i

A n n a Z a c h o r o w s k a - M a z u r k i e w i c z

S t a r o s t l i v o s ť a e k o n o m i k a

K o n c e p t s t a r o s t l i v o s t i v e k o n o m i c k o m m y s l e n í

D a n i e l G e r b e r y

S t a r o s t l i v o s ť o d e t i a t r h p r á c e

S ú v i s l o s t i r o d o v o p o d m i e n e n e j k o m o d i f i k á c i e p r a c o v n e j s i l y

J a r m i l a F i l a d e l f i o v á

Ž e n y a m u ž i v p r á c i a v r o d i n e

P r e č o j e u ž i t o č n á r o d o v á p e r s p e k t í v a v e k o n ó m i i

O ľ g a P i e t r u c h o v á

R o d o v á s k ú s e n o s ť s k r í z o u

P r í k l a d y z k r a j í n s t r e d n e j E u r ó p y

rodo

vá p

ersp

ektív

a v

ekon

ómii

moc

ensk

ých

vzťa

hov

®

rodovej nerovnostiv odmeňovaní

aká práca, taká pláca?

Rozdiel v odmeňovaní sa stal na istý

čas (máj – júl 2007) vďaka zverejneným

údajom Štatistického úradu SR jednou

z dôležitých mediálnych tém. Nové bolo

to, že do popredia záujmu sa dostal

práve jeho rodový rozmer. Hovorilo sa

o číslach a ich interpretácii, hľadali sa

vysvetlenia vyčísleného rozdielu v odme-

ňovaní žien a mužov.

„Ako vysvetlíme, že zdravotná sestra

zarába menej než policajt?“ pýtal sa ko-

misár EÚ Vladimír Špidla.

Zborník Aká práca, taká pláca? síce

neprináša hotové odpovede na túto

otázku, ale načrtáva možné cesty k ich

hľadaniu, a predovšetkým otvára nové

otázky: Ako súvisí rozdiel v odmeňovaní

žien a mužov, ako aj v hodnotení

„ženskej“ a „mužskej“ práce so spolo-

čenským statusom žien a mužov? Akým

spôsobom sa expertky a experti i médiá

podieľajú na definovaní a presadzovaní

spoločenských agend? Čo hovoria analý-

zy deklarovaných hodnôt o „ženskom“

a „mužskom“ svete? Aký je mikro-

a makroekonomický význam platenej

a neplatenej práce? Ktoré faktory

ovplyvňujú rodovú priepasť v odmeňo-

vaní? Aké štatistické zisťovania a výsku-

my v tejto oblasti na Slovensku

chýbajú?

ISBN

978

-80-

8554

9-76

-8

97

88

08

55

49

76

8

Ôsma publikácia radu Aspekty prináša

výsledky analýz vytvorených v rámci

projektu Rodový rozdiel v odmeňovaní ako

dôležitý aspekt diskurzu rodovej rovnosti –

aktuálny stav na Slovensku, ktorý v druhej

polovici roku 2007 realizoval ASPEKT

v spolupráci s Inštitútom pre verejné

otázky a agentúrou FOCUS a s finanč-

nou podporou nadácie Heinrich Böll

Stiftung. Publikácia prináša štyri štú-

die, z ktorých každá otvára iné aspekty

rodovej nerovnosti v odmeňovaní: his-

tóriu, legislatívu a konceptualizáciu

problému; štatistiky a výskumy; hodno-

tové orientácie žien a mužov na Sloven-

sku; aktuálny mediálny diskurz.

„Muži sa tak ľahko nevzdajú systému,

v ktorom polovica sveta pracuje takmer

zadarmo (...) práve preto, že tá polovica

pracuje za tak málo peňazí, dá sa očaká-

vať, že už nebude mať energiu bojovať

za niečo iné.“

americká ekonómka Marilyn Waringrodovej nerovnostiv odmeňovaní

®

aká práca, taká pláca?

R o d o vá p r i e p a s ť

Č o ( n e ) h o v o r i a š t a t i s t i k y a v ý s k u m n é d á t a o o d m e ň o v a n í ž i e n a m u ž o v

N e d o c e n e n á p r á c a ž i e n

H i s tó r i a , l e g i s l a t í v a a k o n c e p t u a l i z á c i a r o d o vé h o r o z d i e l u v o d m e ň o v a n í

R o d o vé s ú r a d n i c e h o d n o t o vé h o p r i e s t o r u

A n a l ý z a h o d n o t o v ý c h o r i e n t á c i í ž i e n a m u ž o v n a S l o v e n s k u

Č o m á r o d o vá r o v n o s ť s p o l o č n é s f e m i n i z m o m ?

R o d o vé d i s k u r z y r o v n o s t i v o d m e ň o v a n í ž i e n a m u ž o v a z o s ú l a ďo v a n í p r a c o v n é h o a r o d i n n é h o ž i v o t a

rodo

vej n

erov

nost

i v o

dmeň

ovan

íak

á pr

áca,

tak

á pl

áca?

aka_praca_obalka.qxd 3/17/2008 9:19 AM Page 1

http://www.aspekt.sk/category/autory/janka-debreceniova

http://www.aspekt.sk/category/autory/jarmila-filadelfiova

http://www.aspekt.sk/category/autory/zuzana-madarova

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Rodov%C3%A9_d%C3%B4sledky_kr%C3%ADzy.pdf

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Rodov%C3%A9_d%C3%B4sledky_kr%C3%ADzy.pdf

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Rodov%C3%A1_perspekt%C3%ADva_v_ekon%C3%B3mii.pdf

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Rodov%C3%A1_perspekt%C3%ADva_v_ekon%C3%B3mii.pdf

rovaných hodnôt o „ženskom“ a „mužskom“ svete? Aký je mikro- a makroekonomický význam platenej a neplatenej práce? Ktoré faktory ovplyvňujú rodovú priepasť v odmeňovaní? Aké štatistic-ké zisťovania a výskumy v tejto oblasti na Slovensku chýbajú? Publikácia je dostupná v tlačenej verzii alebo online na: http://www.aspekt.sk/sites/de-fault/files/Ak%C3%A1_pr%C3%A1ca_tak%C3%A1_pl%C3%A1ca.pdf

r o d o v ý p o h ľ a d n a š k o l s t v o Aspekty kľúčových rizíkAutorky: Jarmila Filadelfiová, Jana Cviková

Desiata publikácia radu Aspekty vznikla v rámci spolupráce part-nerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a Slo-venskej republiky s Nadáciou Heinricha Bölla. Spoločnou témou sa tentoraz stali rodové aspekty vzdelávania v týchto krajinách; v SR sme sa zamerali na niektoré kľúčové riziká, ktoré prispieva-jú k vytváraniu a reprodukovaniu rodovej nerovnosti v školstve. Položili sme si otázku, či a ako aktuálna situácia v školstve po-tvrdzuje, alebo dokonca vyostruje existujúce asymetrické rodové pomery. Rodová profesijná segregácia posúva školstvo v dôsledku asymetrického hodnotenia „mužskej“ a „ženskej“ práce na jedno z posledných miest v hierarchii odvetví národného hospodárstva. Rodové zaťaženie školstva ako „ženského“ odvetvia zasahuje že-ny aj mužov, ktorí v ňom pôsobia, no iným spôsobom. A veľké rodové rozdiely sa skrývajú aj v samotnom školstve. Ako jedno z najzávažnejších rizík sme preto identifikovali situáciu hlavných aktérov – učiteliek a učiteľov.Publikácia je dostupná v tlačenej verzii alebo online na: http://www.aspekt.sk/sites/de-fault/files/Rodov%C3%BD_poh%C4%BEad_na_%C5%A1kolstvo.pdf

F e m i n i z m y p r e z a č i a t o č n í č k y Aspekty zrodu rodového diskurzu na SlovenskuEditorky: Jana Cviková, Jana JuráňováASPEKT 2009

V poradí jedenásty zborník radu Aspekty vznikol v rámci spolu-práce partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukra-jiny a Slovenskej republiky so Zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Tému spoločného projektu určila otázka, ako sa utváral rodový diskurz počas dvoch desaťročí po páde tota-lity. V ASPEKTE sme nazvali svoj projekt „20 rokov po: rodové aspekty novej verejnosti“ a sústredili sme sa na momenty zrodu a pôvodné feministické východiská prvých skutočne verejných tém rodového diskurzu na Slovensku. Dnes to môže na prvý pohľad vyzerať tak, že rodová agenda k nám prichádza najmä z Európ-skej únie, a preto sa editorky rozhodli zaznamenať príbeh zrodu rodových tém z feministických východísk na Slovensku. Ťažisko-vú časť textovej koláže tvorí rozhovor feministiek-začiatočníčok pri okrúhlom stole.Publikácia je dostupná v tlačenej verzii alebo online na: http://www.aspekt.sk/sites/de-fault/files/Feminizmy_pre_za%C4%8Diato%C4%8Dn%C3%AD%C4%8Dky.pdf

®

kľúčovýchrizík

rodový pohľadna školstvo

O feminizácii učiteľského povolania sa síce hovorí všade, no často sa bez ďalšieho vysvetľovania zjednodušenestotožňuje s „problémom“. Lenže čo tovlastne znamená: Sú problémom ženyv školstve? Alebo je problémom hierar-chické hodnotenie „ženskej“ a „muž-skej“ práce?Miera rodovej zaťaženosti školstva ovplyvňuje náchylnosť učiteliek a učite-ľov na vnímanie rodových stereotypovako „samozrejmej“ normy vo vzťahuk žiačkam a žiakom, rodičom, obsahuvyučovania alebo školským štruktúram,ale aj vo vzťahu k sebe samým.

ISBN

978

-80-

8554

9-82

-9

97

88

08

55

49

82

9

Desiata publikácia radu Aspekty vzniklav rámci spolupráce partnerských orga-nizácií z Českej republiky, Poľska, Ukra-jiny a Slovenskej republiky s NadáciouHeinricha Bölla. Spoločnou témou sastali rodové aspekty vzdelávania v tých-to krajinách; v SR sme sa zamerali naniektoré kľúčové riziká, ktoré prispieva-jú k vytváraniu a reprodukovaniu rodo-vej nerovnosti v školstve.Položili sme si otázku, či a ako aktuálnasituácia v školstve potvrdzuje, alebo do-konca vyostruje existujúce asymetrickérodové pomery.

Rodová profesijná segregácia posúvaškolstvo v dôsledku asymetrického hod-notenia „mužskej“ a „ženskej“ práce najedno z posledných miest v hierarchiiodvetví národného hospodárstva. Rodo-vé zaťaženie školstva ako „ženského“odvetvia zasahuje ženy aj mužov, ktorív ňom pôsobia, no iným spôsobom.A veľké rodové rozdiely sa skrývajú ajv samotnom školstve. Ako jedno z naj-závažnejších rizík sme preto identifiko-vali situáciu hlavných aktérov – učite-liek a učiteľov.

®ruzovyamodrysvet.skwww

rodový pohľadna školstvo

Š k o l s k ý s y s t é m a j e h o m o ž n é r i z i k á z r o d o vé h o h ľ a d i s k a

S ú s t a v a š k ô l a i c h t r a n s f o r m á c i a : d e c e n t r a l i z á c i a a z r i a ďo v a t e ľs k é s u b j e k t y

O b s a h v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a v p o h y b e a m i e s t o r o d o v e j r o v n o s t i v ň o m

Š p e c i f i k á š k o l s t v a v r á m c i t r h u p r á c e

R o d o vá ( n e ) r o v n o s ť n a S l o v e n s k u

Š k o l s t v o p a t r í k o d v e t v i a m s n a j v ä č š í m z a s t ú p e n í m ž i e n

M z d y v š k o l s t v e p a t r i a k n a j n i ž š í m v n á r o d n o m h o s p o d á r s t v e

R o d o vé r o z d i e l y č i n e r o v n o s t i v r á m c i š k o l s t v a

O d l i š n á š t u d i j n á o r i e n t á c i a ž i e n a m u ž o v a j e j f o r m o v a n i e

R o z d i e l n e z a s t ú p e n i e ž i e n a m u ž o v v u č i t e ľs k e j p r o f e s i i

R i a d i a c e f u n k c i e n a š k o l á c h v y k o n á v a j ú ž e n y v m e n š e j m i e r e

A j n í z k e m z d y v š k o l s t v e v y k a z u j ú r o d o vé r o z d i e l y

O t á z k y o k o l o s p o l o če n s k é h o s t a t u s u a u z n a n i a u č i t e ľs k e j p r o f e s i e

S t a r n u t i e p e d a g o g i c k ý c h z b o r o v

N i e k t o ré r o d o v o p r í z n a č n é c h a r a k t e r i s t i k y u č i t e ľs k é h o p o v o l a n i a

U č i t e ľs k á p r o f e s i a a k o o t á z k a v e r e j n e j p o l i t i k y

O d p o rú č a n i a p r e u p l a t ň o v a n i e r o d o v e j p e r s p e k t í v y v š k o l s t v e

rodo

vý p

ohľa

d na

ško

lstv

okľ

účov

ých

rizí

k

kľúčovýchrizík

skolstvo_obalka.qxd 9. 2. 2009 9:09 Page 1

V čase, ktorý som strávila v ASPEKTE, bolo pre mňa každé nové číslo časopisu prekvapením a výzvou. Ale nech to bolo akokoľvek, feminizmus bol pre mňa alternatívou, politickou alternatívou v situácii, do ktorej sa dostala táto krajina, do ktorej sme sa dostali my všetci, keď sme začali pracovať na novom systéme so starými ľuďmi. Nebola som schopná zaujať pozíciu mnohých mojich dobrých priateľov na konzervatívnej strane politického spektra, ale ani stotožniť sa s novou ľavicou a takmer všetko, čo sa dialo, bolo pre mňa veľkým sklamaním. Feminizmus sa mi javil ako jediná možnosť ako zostať v kritickej pozícii voči tomuto svetu.

Anna Daučíková

V poradí jedenásty zborník radu Aspekty vznikol v rámci spolupráce partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a Slovenskej republiky so Zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Spoločnú tému tohtoročného projektu určila otázka, ako sa utváral rodový diskurz počas dvoch desaťročí po páde totality. V ASPEKTE sme nazvali svoj projekt „20 rokov po: rodové aspekty novej verejnosti“. Sústredili sme sa na momenty zrodu a pôvodné feministické východiská prvých tém rodového diskurzu na Slovensku.

Ed.

... nemôžeš skúmať isté veci, pokiaľ sa nestanú verejnou a politickou témou v spoločnosti.Jana Cviková

®

fem

iniz

my

pre

zači

atoč

níčk

yzr

odu

rodo

vého

dis

kurz

u na

Slo

vens

ku

zrodu rodového diskurzu na Slovensku

®

zrodu rodového diskurzu na Slovensku

feminizmy pre začiatočníčky

ISBN

: 978

-80-

8554

9-85

-0

97

88

08

55

49

85

0

feminizmy pre začiatočníčky

N i e k t o r é a s p e k t y z r o d u r o d o v é h o d i s k u r z u n a S l o v e n s k uN a ú v o dV e r e j n o s ť p r o t i n á s i l i u C u d z i e s l o v o „ g e n d e r “ „ N a u č e n á b e z m o c n o s ť “ a „ S p i a c a k r á s a v i c a “ F e m i n i z m u s a s o c i a l i z m u s O s o b n é j e p o l i t i c k é S l o v e n s k o - č e s k ý f e m i n i s t i c k ý č a s o p i s A s p e k t F e m i n i z m u s a n a c i o n a l i z m u s „ T r i e š t e n i e “ d e m o k r a t i c k ý c h s í l O s o b y a o b s a d e n i e ( t é m ) z a o k r ú h l y m s t o l o mF e m i n i s t k y z a č i a t o č n í č k y P a r t i c i p á c i a ž i e n v o v e r e j n o m p r i e s t o r e V e r e j n á m i e n k aP r í t o m n o s ť t é m y v A S P E K T ES e x u á l n e m e n š i n yN á s i l i e p á c h a n é n a ž e n á c hR e p r o d u k č n é p r á v aZ h r n u t i eO k r ú h l y s t ô l z a č i a t o č n í č o k S k r á t e n ý a a u t o r i z o v a n ý p r e p i s z á z n a m u P r v é s t r e t n u t i eD r u h é s t r e t n u t i eÚ č a s t n í č k y o k r ú h l e h o s t o l a a o r g a n i z á c i eT e x t y z č a s o p i s u A s p e k t a o ň o mJ a n a C v i k o v á ( 1 9 9 3 ) : L i s t z B r a t i s l a v y : p o k u s o p o s t s o c i a l i s t i c k ý f e m i n i z m u s J a n a J u r á ň o v á ( 1 9 9 4 ) : B a n á l n e e f e m é r n o s t iJ a n a J u r á ň o v á ( 1 9 9 4 ) : … b e z k o n t e x t u … A k o j e t o s f e m i n i z m o m n a S l o v e n s k u ? M á r i a Š t e f á n k o v á ( 1 9 9 5 ) : E f e m é r n e b a n á l n o s t iM a r i a n a S z a p u o v á ( 1 9 9 5 ) : F i l o z o f i a s o ž e n s k o u t v á r o uR e c e n z i a n a k n i h u „ Š t y r i p o h ľ a d y d o f e m i n i s t i c k e j f i l o z o f i e “J a n a C v i k o v á ( 1 9 9 5 ) : O n u t n o s t i k o n f l i k t uR o z h o v o r A n n y D a u č í k o v e j , J a n y J u r á ň o v e j a H a n y F á b r y ( 1 9 9 6 ) : O l e s b i c k e j e x i s t e n c i iJ a n a C v i k o v á ( 1 9 9 6 ) : M i l i t a n t n é f e m i n i s t k y v l o n e n á r o d a h o l u b i č i e h oZ u z a n a K i c z k o v á ( 1 9 9 7 ) : V z á j o m n ý v z ť a h m e d z i v e r e j n o u a s ú k r o m n o u s f é r o u z p o h ľ a d u ž i e nA d a m B ž o c h ( 1 9 9 8 ) : P r í r o d a : v z o r ž e n a ! ?P r í h o v o r n a p r e z e n t á c i i k n i h y Z u z a n y K i c z k o v e j o e k o f e m i n i z m eR o z h o v o r A s p e k t u s E v o u S o p k o v o u ( 1 9 9 8 ) : O n á s i l í p á c h a n o m n a ž e n á c h S a š a L i e n a u ( 2 0 0 0 ) : Z a H e i d iI n i c i a t í v a M o ž n o s ť v o ľ b y ( 2 0 0 1 )M i r e k V o d r á ž k a ( 2 0 0 2 ) : O k ř e h k o s t i ž e n s k é h o d i s k u r s uR e c e n z i a n a k n i h u r o z h o v o r o v „ K r e h k á s i l a “

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Ak%C3%A1_pr%C3%A1ca_tak%C3%A1_pl%C3%A1ca.pdf

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Ak%C3%A1_pr%C3%A1ca_tak%C3%A1_pl%C3%A1ca.pdf

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Rodov%C3%BD_poh%C4%BEad_na_%C5%A1kolstvo.pdf

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Rodov%C3%BD_poh%C4%BEad_na_%C5%A1kolstvo.pdf

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Feminizmy_pre_za%C4%8Diato%C4%8Dn%C3%AD%C4%8Dky.pdf

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Feminizmy_pre_za%C4%8Diato%C4%8Dn%C3%AD%C4%8Dky.pdf

S n a h o u t e j t o p u b l i k á c i e j e p o d n i e t i ť h ľa d a n i e n o v ý c h f o r i e m s u bj e k t i -v í t , k t o r é s i v y ž a d uj ú o d k r y t i e a o d m i e t n u t i e d i sk u r z í v ny c h ko n š t r u k c i í p o l i t i c k ý c h s u bj e k t i v í t ž i e n r e p r o d u k uj ú c i c h e x i s t uj ú c e m o c e n sk é v z ť a -hy z a l o ž e n é n a sp o l o č e n sk ej s u b o r d i n á c i i ž i e n . J e j z á m e r o m j e p r o s -t r e d n í c t v o m k r i t i c k ej r e f l e x i e i n šp i r o v a ť z m e n u v a r t i k u l o v a n í p o l i t i c -k ý c h s u bj e k t i v í t ž i e n v s ú č a s n o m sp o l o č e n sko m d i sk u r z e n a S l o v e n sk u a p o u k á z a ť n a m o ž n o s t i d i sk u r z í v n ej s e b a - ko n š t r u k c i e s u bj e k t i v í t a ko n á s t r oj a p ot e n c i á l n e h o n a r u š e n i a n o r m a t í v ny c h m o c e n sk ý c h v z ť a h o v.

V i e r a L o r e n c o v á ( o d b o r n á r e c e n z e n t k a )

V š et k y p r í sp e v k y s ú o r i e n t o v a n é n a ko n k r é t n e v ý sk u m n é a z á r o v e ň a j p o l i t i c k é p r o b l é my. ta k á t o p r o b l é m o v á o r i e n t á c i a l e g i t i m uj e v ý sk u m n é p e r sp e k t í v y a u t o r i e k a z á r o v e ň p r i n á š a ( v s l o v e n sk ý c h p u b l i k á c i á c h p o d o b n é h o d r u h u n i e p r í l i š r o z š í r e n ú ) „ p r i d a n ú h o d n ot u “ k e mp i r i c -k ý m a n a l ý z a m , k t o r é z r i e d k a u p o zo r ň uj ú n a m o c e n sk é a sp e k t y k a t e -g o r i z a č n ý c h , k l a s i f i k a č n ý c h a r e p r e z e n t a č n ý c h p r a k t í k . P u b l i k á c i a p o -n ú k a r o z m a n i t é s o n d y d o r ô z ny c h e mp i r i c k ý c h o b l a s t í v y t v á r a n i a p o -l i t i c k ej s u bj e k t i v i t y ž i e n , a p r e t o m á v š e t k y p r e d p o k l a d y, a by z a uj a l a r ô z n o r o d ú c i e ľo v ú sk u p i n u p ot e n c i á l ny c h č i t a t e l i e k a č i t a t e ľo v.

A n d r ej F i n d o r ( o d b o r n ý r e c e n z e n t )

Úspešná a predsa slabá? Obraz prvej slovenskej premiérky v médiách počas významných...

Documents

Transcript of Úspešná a predsa slabá? Obraz prvej slovenskej premiérky v médiách počas významných...