131

ARCHEOLOGICKÉ PROSPEKCE A NEDESTRUKTIVNÍ ARCHEOLOGIEv Jihočeském kraji, kraji Vysočina, Jihomoravském kraji a v Dolním Rakousku

Sborník z konference, Jindřichův Hradec 6. 3. – 7. 3. 2013

Geofyzikálny prieskum sídliskových štruktúr v Moravskej Novej Vsi, okr. Břeclav

Marek Hladík – Peter Milo – Tomáš Tencer – Jan Zeman

Úvod

Na jeseň roku 2011 bola na základe povrchových zberov a leteckej prospekcie vytýčená a magnetometricky preskúmaná plocha na polohe Moravská Nová Ves – Padělky od vody. Samotné meranie sa uskutočnilo v priebehu terénneho cvičenia študentov archeológie Ústavu archeologie a muzeologie Masarykovej univerzity Brno. Geofyzikálna prospekcia odhalila na ploche množstvo magnetických anomálií a potvrdila predpoklad o intenzívnej antropogénnej činnosti pozdĺž okraja riečnej terasy Kyjovky.

Archeológia na lokalite

Skúmaný priestor sa nachádzal bezprostredne na okraji údolnej nivy rieky Moravy (obr. 1). Konfigurácia terénu riečnej terasy (výrazný svah) je v tomto prípade determinovaná skutočnosťou, že v priestore medzi dnešným Lanžhotom a Hodonínom prebieha v smere JV – SZ tektonický zlom (Havlíček – Zeman 1986). Toto spôsobuje, že pravobrežná terasa predstavovala na strednom toku rieky Moravy dominantný krajinotvorný prvok, na ktorý sa viazalo intenzívne osídlenie v praveku, ale aj v stredoveku. Geofyzikálnu prospekciu na polohe Padělky od vody v katastri Moravskej Novej Vsi sme realizovali ako súčasť výskumu, ktorý bol primárne zameraný na poznanie sídelnej štruktúry na strednom toku Moravy vo včasnom stredoveku, avšak v našej pozornosti boli aj otázky súvisiace s vývojom osídlenia na Pomoraví v širších časových súvislostiach (pozri Hladík 2012; Hladík v tomto zborníku).

Medzi obcami Moravská Nová Ves a Mikulčice sa v súčasnosti nachádza asi jediný úsek pravobrežnej terasy na strednom toku Moravy, ktorý je prístupný pre nedeštruktívny výskum bez väčších obmedzení. Charakter osídlenia (priestorovú štruktúru aj funkciu) v bezprostrednom okolí skúmanej plochy sme čiastočne poznali pred realizáciou prospekcie na základe starších archeologických výskumov. Prvý záchranný výskum na polohe Padělky od vody realizovali pracovníci Mikulčickej expozitúry Archeologického ústavu AV ČR Brno v roku 1969 v súvislosti s plánovanou melioráciou. Pri tomto výskume objavili a preskúmali 11 sídliskových objektov, ktoré datovali do doby laténskej a doby rímskej. Jeden z objektov interpretovali ako germánsku chatu (Škojec 1997). Druhý záchranný výskum realizovali pracovníci z Mikulčíc v tomto priestore v roku 2007. Pri sledovaní líniového výkopu, ktorý bol kolmý na priebeh riečnej terasy (vodovod), sa podarilo objaviť 12 sídliskových objektov. Tieto pochádzajú vo väčšine prípadov z mladšej doby bronzovej a z doby rímskej. V skúmanom priestore sa však podarilo doložiť aj sporadické doklady eneolitického a včasnostredovekého osídlenia (Mazuch 2008).

Okrem záchranných výskumov pochádzajú z polohy Padělky od vody aj nálezy z nesystematických amatérskych povrchových zberov. Aj v tomto prípade ide o kolekciu nálezov zo širokého časového horizontu od eneolitu po včasný stredovek (Škojec 1997).

Uvedené nálezy spolu so snahou riešiť otázky včasnostredovekej sídelnej štruktúry v bezprostrednom zázemí Mikulčíc (pozri Hladík 2012) boli východiskom pri realizácii systematického povrchového prieskumu, ktorý sme na dotknutej lokalite realizovali v priebehu rokov 2010–2011. Tie nám pomohli exaktnejšie definovať osídlený priestor v praveku ako aj vo včasnom stredoveku (obr. 2; pozri Hladík v tomto zborníku). Z pohľadu časového zaradenia a kultúrnej príslušnosti objavených nálezov môžeme konštatovať, že preskúmaná plocha bola intenzívne osídlená v dobe bronzovej, v mladšej dobe železnej, v dobe rímskej a vo včasnom stredoveku. Na výsledky tohto výskumu sme nadviazali geofyzikálnym prieskumom, ktorý prezentujeme v nasledujúcich riadkoch.

Muzeum brozura.indd 131 19.12.13 13:07

132

Geofyzikálny prieskum

Predpoklad z povrchových zberov o intenzívnom polykultúrnom osídlení polohy sme sa rozhodli overiť geofyzikálnym prieskumom. Najvhodnejšou metódou na detekciu sídliskových štruktúr je magnetometria (Milo 2009). Pri magnetickej prospekcii je meraná intenzita magnetického pola Zeme, v ktorom sú registrované lokálne anomálie poukazujúce na prítomnosť podpovrchových štruktúr rozličného charakteru. Základom pre rozpoznanie archeologických objektov je ich diferenciácia voči okolitému prostrediu. Najdôležitejšiu úlohu pritom nezohrávajú absolútne magnetické hodnoty výplní týchto objektov, ale skôr kontrast medzi ich zásypmi a okolitým prostredím. Podstatným faktorom pri archeologickej interpretácii geofyzikálnych dát je aj veľkosť skúmanej plochy. Iba pri plošne rozsiahlejších preskúmaných plochách sme totiž schopný vyjadriť sa k otázkam, ako sú rozsah lokality, intenzita antropogénnej činnosti či typ a charakter osídlenia. Prieskum pomocou magnetometrov umožňuje veľmi rýchly postup meraní, čo sa pozitívne odráža na veľkosti plochy, ktorú je možno v porovnaní s inými geofyzikálnymi metódami alebo archeologickým výskumom preskúmať. Táto metóda bola preto aplikovaná aj pri riešení otázok charakteru osídlenia polohy Padělky od vody v Moravskej Novej Vsi.

Samotný prieskum bol realizovaný fluxgate magnetometrom Foerster Ferex 4.032 DLG (Institut Dr. Foerster). Prístroj je konštruovaný ako gradiometer s vertikálnou vzdialenosťou senzorov 0,65 m. Pre prieskum bola zvolená štvorsondová konfigurácia s horizontálnou vzdialenosťou medzi sondami 0,5 m. Prístroj je schopný zaznamenávať hodnoty intenzity magnetického pola s presnosťou 0.01nT/m. Výsledná hustota bodov v smere merania bola 4 body na meter. Priestorovú presnosť prospekcie tak možno stanoviť na 0,25 x 0,5 m.

Umiestenie meranej plochy v rámci polohy bolo zvolené na základe výsledkov povrchových zberov a série leteckých snímok z voľne dostupných zdrojov (www.cuzk.cz, www.mapy.cz, www.google.com). Povrchový prieskum zistil prítomnosť archeologických artefaktov, hlavne keramického materiálu, na ploche s rozlohou cca 1000 x 350 m. Letecké snímkovanie doložilo v južnej a severnej časti lokality dobre viditeľné porastové príznaky sídliskových štruktúr, zatiaľ čo v jej centrálnej časti porastové príznaky na leteckých snímkach chýbajú. Pomocou GPS bol preto vytýčený práve centrálny segment lokality bez výrazných porastových príznakov, a to s očakávaním, že magnetický prieskum prinesie informácie o možnej antropogénnej činnosti aj v tejto časti sídliska (obr. 3). Skúmaná plocha leží na k vodnému toku Podbřežníkového potoka sa mierne zvažujúcom teréne. Jedná sa o poľnohospodársky obrábanú plochu, ktorá bola v čase prospekcie urovnaná a pokrytá s cca 5 cm vysokou oziminou. Z pedologického hľadiska sa sídlisko rozprestiera na okraji výrazného pôdneho zlomu. Sídliskové aktivity sa koncentrujú na teritóriu so sprašovými pôdami s podielom piesčitých substrátov, ktoré je z južnej strany ohraničené územím s nivnými sedimentmi rieky Kyjovky. Celková rozloha skúmaného areálu je cca 3 ha.

Archeologické štruktúry v geofyzikálnych dátach

Geofyzikálny prieskum odhalil celý rad anomálií, ktoré môžeme interpretovať ako objekty súvisiace so sídliskovými aktivitami na polohe. Rozptýlené sú po celej ploche prieskumu, pričom neprekračujú hranicu spomínaného pôdneho zlomu (obr. 4).

Na základe hodnôt intenzity magnetického pola ich môžeme rozdeliť na bipolárne anomálie a anomálie s pozitívnymi magnetickými hodnotami. Prvé spomenuté nevytvárajú na magnetograme žiadne zhluky, ale sú rovnomerne rozptýlené po celom areáli prieskumu. Na základe ich veľkosti ich môžeme rozdeliť na malé a veľké. Malé bipolárne anomálie (zväčša do 0,5 m) sú tradične interpretované ako drobné magnetické predmety ležiace na povrchu terénu alebo v ornici. Zväčša ide o drobné kovové zlomky (často recentné), či úlomky magnetických hornín. Zmeny v magnetických hodnotách týchto anomálii sa pohybujú medzi -60 nT až +120 nT. Bipolárne anomálie väčších rozmerov (v rádoch niekoľkých metrov) sú pravdepodobne výsledkom termoremnantného magnetizmu. Hodnota zmeny intenzity magnetického poľa u týchto anomálii sa pohybuje od -10 nT do 20 nT. Jedná sa teda o objekty s výraznou zložkou prepáleného materiálu, ktoré môžeme s istou dávkou odvahy interpretovať ako potravinárske či keramické pece alebo pyrometalurgické zariadenia. Objekty takéhoto charakteru boli kvôli hrozbe požiaru často budované v dostatočnom odstupe od ostatných stavieb na sídlisku. Za povšimnutie preto stojí predovšetkým dvojica anomálií umiestených oddelene od ostatných štruktúr na západnej strane magnetogramu (obr. 4–5).

Okrem bipolárných anomálií dominuje magnetogramu celý rad anomálií s pozitívnymi hodnotami. Hodnoty zmeny intenzity magnetického pola u týchto štruktúr sa pohybujú od cca 0,5 nT do 10 nT, s priemernou hodnotou 5 nT. Túto skupinu anomálií možno stotožniť so zahĺbenými sídliskovými objektmi, ktoré sa rozprestierajú po celej skúmanej ploche, pričom tvoria niekoľko koncentrácií. Interpretácia týchto štruktúr je postavená na analógiách z už preskúmaných sídlisk podobného charakteru. V prípade polykultúrnych lokalít, ako je poloha Padělky u vody v Moravskej Novej Vsi, je však jednoznačná interpretácia anomálií značne komplikovaná.

Istou pomocou pri interpretácii jednotlivých štruktúr pre nás môžu byť rozpätie hodnôt intenzity magnetického poľa

Muzeum brozura.indd 132 19.12.13 13:07

133

a pozorovaný tvar anomálií. Pre anomálie kvadratického či obdĺžnikového tvaru sa ako vhodná ponúka interpretácia, pri ktorej ich označíme ako zahĺbené chaty (zemnice) (obr. 4–5). Ich výskyt na ploche by bol v korelácii s výsledkami povrchových zberov, ktoré indikujú sídliskové komponenty od mladšej doby laténskej po ranný stredovek. Na základe tvaru a rozmerov by bolo možné, rozdeliť ich na základe archeologických analógií do rámcovej časovej schémy. S ohľadom na narušenie kultúrnej vrstvy orbou a na celkovo malú preskúmanú plochu polykultúrneho sídliska je však takého rozčlenenie veľmi komplikované. Okrem objektov štvorhrannej dispozície sa na ploche vyskytujú aj amorfné štruktúry. Tieto tvoria najpočetnejšiu skupinu objektov a môžeme ich interpretovať ako sídliskové jamy rôzneho, zatiaľ bližšie neurčeného charakteru (obr. 4–5). Väčšiu istotu môžeme mať pri drobných, magneticky pozitívnych monoanomáliách, ktoré sa dajú označiť ako potencionálne kolové jamy. Roztrúsené sú po celej ploche prieskumu a v nižšom počte sa vyskytujú aj na okraji riečnej nivy, kde už väčšie zahĺbené objekty chýbajú. Vzhľadom na skutočnosť, že anomálie označené ako kolové jamy nevytvárajú žiadne pravidelné tvary, sa musíme v jednotlivých prípadoch jednoznačne koncipovanej interpretácie zdržať. Otáznou je aj štruktúra s rozmermi približne 10 x 30 m, detekovaná pri západnom okraji skúmanej plochy (obr. 4–5). Daný objekt bol preskúmaný iba z časti a pokračuje aj mimo prospektovaný areál. Na základe analógií a celkovej dispozície okolitých anomálií sa ponúka možnosť interpretovať túto štruktúru ako nadzemnú stavbu zničenú požiarom. Jej presné chronologické zaradenie možné nie je, analogické štruktúry by sme však mohli nájsť u niektorých prehistorických a hlavne germánskych halových stavieb. Koncentrácia objektov rôzneho typu (zemnice, pece, diverzné sídliskové jamy) v blízkosti tejto anomálie by mohla indikovať usporiadanie podobné pre germánsku dvorcovú zástavbu (Zeman 1999). Bez overenia archeologickým výskumom však takéto konštatovanie nijako potvrdiť nemôžeme. Nedá sa totiž vylúčiť, že lokalizované štruktúry patria do rôznych časových úsekov osídlenia polohy.

Okrem archeologických štruktúr boli na ploche prieskumu identifikované aj anomálie geologicko-pedologického pôvodu. Tieto sa nachádzajú vo východnom cípe magnetogramu a majú pravdepodobne súvis s hydrológiou najbližšieho okolia. Výrazne viditeľný, opakujúci sa lineárny vzor v južnej časti magnetogramu, bol spôsobený chybou merania a výrazne znemožnil čitateľnosť dát v tomto segmente skúmaného pola. Spomenúť musíme ešte na celej ploche prieskumu sa opakujúce línie orientované v smere severozápad-juhovýchod, ktoré súvisia s poľnohospodárskou činnosťou.

Záver

Celkovo možno ku štruktúre osídlenia lokality Moravská Nová Ves v trati Padělky od vody povedať, že sa drží hrany riečnej nivy nad tokom Podbřežního potoka a postupuje ďalej severovýchodným smerom k Mikulčiciam. Ide o pás husto posiaty rôznymi sídliskovými štruktúrami, doloženými početným zberovým materiálom a dobre sledovateľnými vegetačnými príznakmi na leteckých snímkach. Na geofyzikálne skúmanom segmente lokality môžeme vymedziť anomálie poukazujúce na prítomnosť pyrometalurgických zariadení, zahĺbených chát, rôznych sídliskových jám a taktiež nadzemných objektov kolovej konštrukcie. Lokalita je i podľa povrchových zberov polykultúrna a vzhľadom na jej výhodnú polohu bola osídľovaná v rôznych časových horizontoch, predovšetkým ale od doby bronzovej až do včasného stredoveku.

Literatúra a pramene

Google Earth 2013: Moravská Nová Ves – Padělky od vody, 33 U 649468m E,5407441m N, elevation 160m, Imagery Date 1 May 2009, Available at: www.google.com/earth/index.html [Accessed 11 April 2013].Havlíček, P. – Zeman, A. 1986: Kvartérní sedimenty moravské části vídeňské pánve, Antropozoikum 17, 9–41.Hladík, M. 2012: Hospodárske zázemie Mikulčíc. Sídelná štruktúra na strednom toku rieky Moravy v 9. – 1. pol. 13. storočia.

Rukopis uložený v Archívu AU AV ČR Brno, expozitúra Mikulčice.Mazuch, M. 2008: Moravská Nová Ves, poloha Za Hřištěm. Nálezová správa. Archeologický Ústav AV ČR Brno, č. 2810/08.Milo, P. 2009: Geofyzikálny prieskum včasnostredovekých sídlisk – prínos pre archeológiu alebo strata času. In: Dresler, P.

– Měřínský, Z. (eds.), Archeologie doby hradištní v České a Slovenské republice. Brno, 38–53.Škojec, J. 1997: Archäologische Fundstätten und Funde im „Hinterland“ des Burgwalls von Mikulčice I (Katastralgebiete Hodonín,

Lužice, Mikulčice, Moravská Nová Ves). In: Poláček, L. (Hrsg.), Studien zum Burgwall von Mikulčice II. Brno, 343–397.Zeman, T. 1999: Jihovýchodní Morava v době římské I-II. Rukopis diplomové práce, uložený na Ústavu archeologie a muzeologie

FF MU, Brno.

Muzeum brozura.indd 133 19.12.13 13:07

134

Marek Hladík – Peter Milo – Tomáš Tencer – Jan Zeman: Geophysical Prospection of Settlement Structures in Moravská Nová Ves, distr. Břeclav.

In the fall of 2011 geophysical prospection were carried on the site Moravská Nová Ves – Padělky od vody. Due to suitable environmental condition site was settled in various time periods. Based on the results of surface survey site has been described as poly-culture, with focus from Bronze Age to the early Middle Age.

Extent of prospected area was chosen based on surface surveys and aerial prospection (Fig. 1–3). Geomagnetic prospection revealed number of magnetic anomalies and confirmed the assumptions about intensive anthropogenic activities along the edge of the river terrace (Fig. 4–5).

We can associate observed anomalies with the objects of different characteristics. Small bipolar anomalies may be linked to the small magnetic objects lying on the surface or in the topsoil. Most of them are small metal fragments (often of recent age), or fragments of magnetic rock. Bipolar anomalies of larger dimensions (approx. several meters dimension) are probably the result of termoremnant magnetism and we can interpret them as ovens, pottery kilns or furnaces.

Besides, bipolar anomalies, whole spectrum of anomalies with positive values dominate the magnetogram. We can associate this group with sunken objects which are spread over the entire prospected area and form several concentrations. Appropriate interpretation for the anomalies of quadratic or rectangular shape seems to be sunken-floored houses. The most frequent anomalies are amorphous structures, which we may interpret as settlement pits of various characters. Small, magnetically positive “mono-anomalies” may be interpreted as postholes. These are scattered over the entire area of prospection, and appears also on the edge river plain, where larger sunken objects are missing.

Structure of questionable interpretation is detected at the western edge of prospected area. Dimensions of this structure are approximately 10 x 30 m and only part of it was prospected. Based on dimension, expert knowledge and analogies this structure can be interpreted as above ground construction destroyed by fire.

In general we can say that settlement activities at the site Moravská Nová Ves – Padělky od vody respects river terrace, which they follow in NE direction. Surface survey as well as numerous crop marks visible from aerial photography reveals dense band of settlement structures. Geophysical prospected segment of this area reveals presence of anomalies referring to the pyro-metallurgical devices, sunken-floored houses, various pits and also above ground objects and posthole structures.

Obr. 1. Moravská Nová Ves, poloha Padělky od vody – umiestenie lokality na okraji údolnej nivy rieky Moravy.Fig. 1. Moravská Nová Ves, site Padělky od vody – location of the site on the edge of the bottom land of river Morava.

Muzeum brozura.indd 134 19.12.13 13:07

135

Obr. 2. Odhad jadrovej hustoty na základe nálezov z povr-chových zberov.Fig. 2. Kernel density based on results of field walk surveys.

Obr. 3. Moravská Nová Ves, poloha Padělky od vody – plocha geofyzikálneho prieskumu a porastové príznaky na satelitných snímkach (googlemaps.com).Fig. 3. Moravská Nová Ves, site Padělky od vody – area of geophysical prospection and visible crop marks on satellite imagery (googlemaps.com).

Muzeum brozura.indd 135 19.12.13 13:07

136

Obr. 4. Magnetogram skúmanej polohy zobrazený v šedej škále 256 farieb, rozmedzie hodnôt +/- 5 Nanotesla bolo inter-polované do gridu 0,25 x 0,25 m.Fig. 4. Magnetogram of the prospected area, Dynamics +/- 5 Nanotesla in 256 grayscale, interpolated into 0,25 x 0,25 m grid.

Obr. 5. Interpretácia magnetogramu. 1 – zahĺbená chata, 2 – nadzemná stavba, 3 – sídlisková jama, 4 – pec.Fig. 5. Interpretation map of the magnetogram. 1 – sunken-floored house, 2 – above ground building, 3 – settlement pit, 4 – oven, kiln, firing pit.

Muzeum brozura.indd 136 19.12.13 13:07