ZZBBOORRNNÍÍKK PPRRÍÍSSPPEEVVKKOOVV ZZ MMEEDDZZIINNÁÁRROODDNNEEJJ KKOONNFFEERREENNCCIIEE

organizovanej pod záštitou starostu obce Podhájska a vedenia termálneho kúpaliska

1. - 2. december 2009, Podhájska

KONFERENCIU SPONZORSKY PODPORILI

OODDBBOORRNNÝÝ GGAARRAANNTT KKOONNFFEERREENNCCIIEE::

DDoo cc .. MMgg rr .. SSee rrgg ee jj VV oojj ttoovv ii ,, DD rrSS cc ..TTrree nn ii aa nnsskk aa uu nn ii vv ee rr zz ii tt aa AAll eexx aa nndd rraa DD uubb eekk aa ,, TT rr eenn íí nn ,, SSRR

VVEEDDEECCKKÁÁ RRAADDAA::

PPrrooff .. DD rr .. JJáánn KKii šš ggee cc iiPPoo nnoo hhoo sspp oo dd áá rr sskk aa uunn ii vv ee rr zz ii tt aa ,, NNoo vvýý SSaa dd ,, SS rrbb sskk oo

PPrrooff .. DD rr .. VV aall eenn tt iinnaa ss NNaa vv ii cckkaassUUnn ii vv ee ss zz ii tt yy oo ff TTeecc hh nnoo ll oo gg yy ,, KKaa uu nnaa ss ,, LL ii tt hh uuaa nn ii aa

PPrrooff .. DD rr .. AA rruunnaa ss LLaa pp iinnsskkaassSS tt aa tt ee tt rraa nn sspp oo rr tt UU nn ii vv ee rr ss ii tt yy ,, SS tt .. PPee tt ee rr ssbb uu rrgg ,, RR uu ss ss ii aa

PPrrooff .. AAnndd rr eejj KKuuzznn ee ccoovv ,, DDrrSS cc ..UUnn ii vv ee rr ss ii tt yy oo ff II zz ee vv sskk ,, RRuu ss ss ii aa

PPrrooff .. DD rr .. MM iirr ooss ll aaww JJ .. SSkk iibbnn ii eeww sskk iiUUnn ii vv ee rr ss ii tt yy oo ff MMaa rryy ll aa nndd ,, UUSS AA

PPrrooff ..hh .. cc .. DDoo cc .. IInngg .. VVáá cc llaavv LLii šškkaa ,, DDrr ..SS tt aa vv eebb nn íí ff aa kk uu ll tt aa VVUU TT ,, PPrraa hhaa ,, ee sskk áá rr eepp uubb ll ii kk aa

DDoo cc .. JJUU DDrr .. DDuuššaann KKoo rr ggoo ,, PPhhDD ..PPrráá vv nn ii cckk áá ff aa kk uu ll tt aa ,, UUMM BB MMaa tt ee jj aa BBee ll aa ,, BBaa nnsskk áá BByy ss tt rr ii ccaa ,, SS RR

PPhh DD rr .. DDaannii ee ll MMii cchhaa ll iikk ,, PPhh DD..VVyy ssoo kk áá šškk oo ll aa KKaa rr ll aa EE nngg ll ii šš ee ,, aa .. ss .. ,, BB rrnnoo ,, ee sskk áá rr eepp uubb ll ii kk aa

IInngg .. VVllaadd ii mmii rr SS iikkoo rr aa ,, DDrr ..IInn šš tt ii tt úú tt zzaa rraa dd ss tt vvoo ii pp oo vv rraa tt aa rr ss tt vvoo ,, BBaa kk ii PPee tt rroo vv ee cc ,, SSrrbb sskk oo

IInngg .. AAddrr iiaannaa GGrr eenn ííkkoovváá ,, PPhh DD..TTrree nn ii aa nnsskk aa uu nn ii vv ee rr zz ii tt aa AAll eexx aa nndd rraa DD uubb eekk aa ,, TT rr eenn íí nn ,, SSRR

IInngg .. NNiinnaa BBaa ccuu ll ííkkoovv aa ,, PPhh DD..TTrree nn ii aa nnsskk aa uu nn ii vv ee rr zz ii tt aa AAll eexx aa nndd rraa DD uubb eekk aa ,, TT rr eenn íí nn ,, SSRR

RREECCEENNZZEENNTTII::DDoo cc .. MM ggrr .. SS ee rr ggee jj VVoo jj tt oovv ii ,, DD rrSScc ..PP rroo ff .. hh .. cc .. DDoo cc .. IInn gg .. VV áácc ll aa vv LLii šškk aa ,, DD rr ..PP rroo ff .. DDrr .. VVaa ll ee nn tt ii nn aass NNaa vv ii cc kk aass

ZZbboo rrnn ííkk zzoo ss tt aavv ii ll ii ::IInn gg .. AAdd rr ii aa nnaa GG rr eenn ííkk oovváá ,, PPhh DD..IInn gg .. MMii ll aa nn GG rr eenn ííkk

Všetky príspevky boli lektorované redak nou radou a vybranými recenzentmi. Za príspevky, ktoré nemajú predpísanú úpravu a za jazykovú správnos príspevkov v príslušnom jazyku zodpovedajú autori.

ISBN 978-80-970277-0-4 EAN 9788097027704

ZOZNAM PRÍSPEVKOV

Adašková D., Kazanský R. Rozvoj vedy a výskumu na príklade vybraných krajín EÚ v kontexte rozvoja poznatkovo orientovanej spolo nosti (rakúsky model) 7Angelovi M. Regionálne disparity v Srbsku na úrovni okruhov 16Ba kaitis D., Mykolaityte V.

24Bohátová H. Rozvoj a uplatnenie udského potenciálu v regióne Nové Zámky 29Bucher S.

udský potenciál ako faktor rozvoja regiónu NUTS II - Východné Slovensko 36ermáková L.

Demografický potenciál mikroregiónu Hornád ako jeden z faktorov regionálneho rozvoja 45Dolná Z., Pustá B.

udské zdroje a ich vzdelanos ako jeden z faktorov regionálneho rozvoja mikroregiónu Salvator 53Džupinka M. Vplyv rizika na zmeny v riadení podniku 60Figurska I., Matuska E. The Role Of Institutions Of Higher Education In Regional Development In Knowledge-Based Economy 64Filep B. The human resources part of the measuring of the regional 72Gabrielová J., Gajdošová P. Sociálna práca v obci 80Gren íková A. Aplikácia Ba ovho systému riadenia na rozvoj regiónu 87Hajšová M. Employment Relationship Understanding Importance 93Hugá ová A., Chovancová K. Analýza sociálnych potrieb obyvate ov obce 100Ignatenko V. Methods To Observation About People’s Income For The Estimation Of Demand And Consumption Analysis During Globalization 105Jaroshevsky T.L. Modern Approaches To Management Of Culture Establishments In Russia 106Jen o M. Význam a vplyv faktora udských zdrojov v kontexte regionálneho rozvoja Spolkovej Republiky Nemecko 110Karbowniczek J., Pawelec L. Regionálna edukácia základným determinantom rozvoja „malej vlasti” 119Kerestešová M. Význam motivácie a motivovania udského potenciálu v regionálnom rozvoji 126Korcsmáros E.D. Význam európskeho sociálneho fondu v regionálnom rozvoji udského potenciálu 136

Kovács Zs. The Relationship And Cooperation Between The Regional Labour Market And The Széchenyi István University 142Kovárník J. Regionální rozvoj v Královéhradeckém kraji 147Lacková L. Protektívne faktory 156Lízalová L. Posouzení efekt hospodá ské krize na pojistný trh v R 163M rtlová L. Lidské zdroje v regionálním rozvoji kraje Vyso ina 168Michalík D. D v ra a její role v rámci regionálního rozvoje 176Mikolaityte V, Navickas V. The Impact Of Strategic Alliances On The Regional Development 183Mo ková M. Vybrané ukazovatele udského potenciálu v Banskobystrickom regióne a porovnanie v rámci Slovenskej republiky 188Myná ová J. Identifikace technicky nadaných žák v Moravskoslezském kraji 195Navickas V.

-( ) 202Navickas V., Sujeta L.

206N mec O. Regionální rozm r rozvoje lidských zdroj 211Némethyová B. Klastre – nový trend v regionálnom rozvoji 216Nováková V., Sedlá ek M. Zvyšování odborných kompetencí doktorand – optimální ešení rozvoje a využití lidských zdroj 225Perfilyeva M.B. Polynational Teams During A Globalisation Epoch 230Petrufová M. Manažment znalostí - nevyhnutný predpoklad pri efektívnom regionálnom rozvoji. 231Pomizs I. Values Created Trough Education From The Employers Point Of View 239Rozvadský Gugová G. Bankový úradník a jeho status 245Rysová L., ajka P. Význam univerzít a vedecko-technologických parkov v regionálnom inova nom systéme 252Sedlá ek M., Nováková V. Projekt „V decké metody pro doktorandy“ podporovaný z evropských zdroj a systém podpory v rámci opera ního programu Praha – adaptabilita 263Sluková K., Liška V. Finan ní krize - globální a regionální hrozby – výzvy 267

Sojka L. Regionálny rozvoj - tretia rola univerzít 273Solár V. Komparácia udského potenciálu vo vybraných NUTS II regiónoch (Východné Slovensko a Malopo ské vojvodstvo). 280Španková J. Analýza sociálnych potrieb a jej význam pri rozvoji regiónu 288Tamándl L. Expectation Of Young-Graduates – Research At Széchenyi István University 293Valen ík R. Regionální rozvoj a absolventské sít 301Vaškovi P. Zam stnávání zahrani ních pracovník v eské republice 308Vlková E. Rodové h adisko a trh práce 313Vojtovi S.

udský potenciál ako facilitátor rozvoja regiónu 318Zakharov D. Contradictions In The Transnational Companies Of Russia 327Zakharov N. The Transformation Of A Role Of Russia In Modern Conditions 328Židziková R. Rozvoj udského potenciálu pre regionálny trh práce 330

- 36 -

UDSKÝ POTENCIÁL AKO FAKTOR ROZVOJA REGIÓNU NUTS II - VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Mgr., Slavomír Bucher Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej

univerzity v Prešove Ul. 17. novembra 1, 081 16 Prešov, Slovenská republika

Tel.: +421 (51) 75 706 91, 0902 104 744 e-mail: slavobucher@yahoo.com

ABSTRAKT

The aim of the study is to analyze the population potential in the demographic behaviour and in the formation of the population in Eastern Slovakia. This paper is dealing with the evolution of the productive population charging characteristics in the region NUTS II – eastern Slovakia conditions through passed 10 years in consequence of a demographic population charging. The population of the region was separed into the groups and productive population charging was analysed with the coefficients of the charging, old age index and coefficients describing dynamics of charging changes. Key words: ageing of population, inter-temporal and inter-regional analysis, population increase, natural increase, migration, education.

ÚVOD

Z h adiska formovania regionálnej štruktúry územia významné postavenie prináleží hodnoteniu udského potenciálu, ktorý je nevyhnutnou podmienkou alšieho rozvoja regiónu.

Medzi dôležitú skupinu ukazovate ov regionálneho rozvoja môžeme zaradi tie, ktoré podávajú informácie o obyvate stve na danom území. Základné informácie, potrebné pri interpretácii a hodnotení regionálneho rozvoja sú zamerané predovšetkým na starnutie populácie, vekovú štruktúru obyvate stva a informácie o vzdelanostnej štruktúre skúmaného regiónu. Tieto indikátory pomáhajú identifikova a definova regionálny rozvoj v rámci udského potenciálu.

Záujmové územie Košického a Prešovského kraja sa vyzna uje viacerými špecifikami demografického vývoja. Demografické znaky a procesy na tomto území vykazujú zna nú priestorovú diferenciáciu, ktorá popri špecifikách demografického vývoja je i výsledkom využitia polohového a ekonomického potenciálu regiónu NUTS II – východné Slovensko.

TEORETICKO-METODOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ

Regionálny rozvoj je proces, ktorý smeruje k vytvoreniu životaschopného a produktívneho regiónu. Jedným z cie ov je naštartova dlhodobý proces budovania konkurencieschopnosti regiónu za pomoci plného využitia miestneho potenciálu a priestorových osobitostí (Liptáková, 2007).

V sú asnom období pozna enom sociálno-ekonomickou nestabilitou, nezamestnanos ou a svetovou ekonomickou krízou je nevyhnutné upriami pozornos na kvalitný udský potenciál, najmä na jeho flexibilitu a informovanos , ktorá v kone nom

- 37 -

dôsledku v rámci jednotlivých rozhodnutí môže negatívne resp. pozitívne pôsobiv procesoch vplývajúcich na rozvoj územia.

Ako uvádza Liptáková (2007) pojmom udského potenciálu sa zaoberalo viacero autorov ako napríklad Y: Strecková (1998), ktorá uvádza, že udský potenciál je chápaný ako ,,schopnos loveka k innostiam, a to k innostiam vo všetkých jeho funkciách, t. j. predovšetkým vo funkcii ob ana, rodi a, vlastníka pracovnej sily“.

M. Potu ek (1990) zdôraznil, že ,,rozvoj udského potenciálu a možnosti jeho uplatnenia sú závislé na stupni rozvoja spolo nosti. udský potenciál je však zárovevýsledkom životných inností a vz ahov udí, pretože až v innom uplatnení a vo vz ahoch udí, sa môžu tieto dispozície a sklony rozvíja “.

K Hontyová (1997) za ,,základný zdroj ekonomického rastu a rozvoja považuje vedecko-technický pokrok zmaterializovaný vo fyzickom a udskom kapitále“. Taktiež Lisý (1999) uvádza, že ,,základným zdrojom bohatstva národa a ekonomického rastu je udský rozum, slobodné využívanie udského intelektu na tvorivos a podnikanie“.

Ako uvádza M. Kade ábková (2008) ,,dopady integra ných a globaliza ných procesov, ktoré sú zahrnuté do plánov stratégie dlhodobého hospodárskeho rastu, nedostato ne zoh ad ujú tie skupiny obyvate stva, ktoré sa nedokážu prispôsobidynamickému vývoju v spolo nosti, a ktoré nemajú dostato né vzdelanie a kvalifikáciu“.

Taktiež Tokárová (1997) uvádza, že ,,pojem potenciál sa stále viac používa aj v prognostike, urbanizme, ekonomike a alších vedách, ako nástroj modelovania a empirických analýz fungovania systémov a procesov.

Štruktúra vzdelávania by mala by v súlade s podporou podnikov a ich zamestnancov, zameraná na zlepšenie schopností reagova na zmeny spojené z modernizáciou práce, rozšírením kvalifikácie a vytváraním odpovedajúceho legislatívneho rámca, ktorý zabezpe í pružnos udského kapitálu na trhu práce. Predpokladom znižovania nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch je postupná eliminácia regionálnej nerovnováhy na trhu práce. Najdôležitejšou úlohou zamestnávate a je poskytova svojim zamestnancom príležitosti neustáleho kvalifika ného rastu a vzdelávania, ím sa vlastne zabezpe í flexibilná a kvalitná pracovná sila na trhu práce a v aka pridanej hodnote zamestnancov narastá aj produk ná výkonnos ekonomiky štátu.

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA REGIÓNU NUTS II – VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Vekovú štruktúru obyvate stva regiónu sme hodnotili pod a podielu obyvate stva v troch vekových kategóriách (obyvate stvo v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku). Obyvate stvo v predproduktívnom veku je obyvate stvo vo veku 0 – 14 rokov. Obyvate stvo v produktívnom veku je obyvate stvo vo veku 15 – 54, v prípade žien a 15 – 59, v prípade mužov. V poproduktívnom veku sú ženy, ktoré dosiahli 55 rokov a viac, a muži, ktorí majú 60 a viac rokov.

Najnižší podiel obyvate ov v predproduktívnom veku (v roku 2006) dosiahli všetky mestské okresy Košíc a okres Medzilaborce. Podiel predproduktívnej zložky obyvate stva tu dosahuje hodnoty od 13,9 % v okrese Košice III po 16,1 % v okrese Medzilaborce. Najvyšší podiel obyvate ov v predproduktívnom veku zaznamenávajú okresy Kežmarok 24,5 %, Sabinov 24,4 %, Stará ubov a 22,7 % a okres Spišská Nová Ves 21,1 %. V spomínaných

- 38 -

okresoch žije v separovaných osadách rómske etnikum. Podiel Rómov je však zna ne skreslený, ke že sa pri s ítaní obyvate stva hlásia k slovenskému majoritnému obyvate stvu. Podiel predproduktívnej zložky obyvate stva v celom regióne východného Slovenska je 18,9 %. Spolu 62,5 % (15) okresov malo nižší podiel predproduktívnej zložky obyvate stva ako je jej hodnota v celom regióne. Najvyšší podiel predproduktívnej zložky zaznamenali v roku 2006 mestá ako sú Dobšiná 24,6 %, Medzev 22,8 %, Hanušovce nad Top ou 22,4 % a Lipany 22 %. Naopak, najhoršie skóre v podiele predproduktívneho obyvate stva dosiahli v spomínanom období mestá Vysoké Tatry 12 %, Svit 13,9 %, Rož ava 14,9 % a Košice 15,4 %. V prípade miest ako sú Vysoké Tatry a Svit dochádza k úbytku predproduktívneho obyvate stva v dôsledku nedostato nej infraštruktúry obidvoch miest, o vedie k postupnému celkovému poklesu obyvate stva a migrácii do vä šieho centra regiónu, ktorý predstavuje mesto Poprad. V prípade Košíc môžeme poznamena , že je celoslovenský trend úbytku predproduktívneho na úkor poproduktívneho obyvate stva vo všetkých vä ších mestách Slovenska.

V rámci produktívneho obyvate stva (v roku 2006) je najvyšší podiel lokalizovaný do mestských okresov Košice III 74,9 %, Košice II 65,6 %, Poprad 65,1 %. Najnižší podiel dosahujú okresy s nedostatkom pracovných príležitostí, nachádzajúce sa na periférii od hlavných dopravných a sídelných uzlov regiónu. Sú to okresy: Medzilaborce 59 %, Sabinov 60,2 % a Gelnica 60,2 %. Podiel produktívnej zložky obyvate stva v celom regióne východného Slovenska nadobúda hodnotu 63,3 %. Spolu 13 (54,2 %) okresov dosiahlo hodnotu nižšiu ako je hodnota v celom regióne východného Slovenska.

Najvyšší podiel produktívnej zložky zaznamenali v roku 2006 mestá Svidník 71,7 %, Snina 68,3 %, Poprad 68,1 % a ierna nad Tisou 68,0 %. V prípade Svidníka, Sniny môžeme hovori o okresných mestách, ktoré svojimi možnos ami viažu obyvate stvo okolitých obcí. V dôsledku koncentrácie pracovných príležitostí v týchto regiónoch do jedného mesta sa nevytvorila pre produktívne pracujúce obyvate stvo alšia konkurencia, z tohto dôvodu nedochádza do jeho úbytku. Poprad je prirodzeným centrom regiónu, ktorý s dostatkom pracovných príležitostí ponúka produktívnemu obyvate stvo z pri ahlých miest ako Svit a Vysoké Tatry lepšiu možnos uplatni sa práve v Poprade ako v ich domácom meste.

Podobnú analógiu mesta Poprad a jeho zázemia môžeme pozorova aj v mestách ako sú Ve ký Šariš a Dobšiná. Najnižšie podiely produktívnej zložky obyvate stva zaznamenávame v mestách Ve ký Šariš 58,8 %, Svit 60,4 %, Dobšiná 60,7 %.

Najvyšší podiel poproduktívneho obyvate stva (ženy 55+, muži 60+) je lokalizovaný v okresoch Košice IV 24,9 %, Medzilaborce 24,8 %, Sobrance 22,6 % a Košice I 20,4 %. Nízka pôrodnos a vysoká mortalita v kombinácii s migráciou mladého obyvate stva inklinuje k nárastu poproduktívnej zložky obyvate stva v nasledujúcom období. Najnižší podiel poproduktívneho obyvate stva (ženy 55+, muži 60+) je v okresoch Košice III 11,3 %, ako dôsledok sídliskovej výstavby, ktorá bola zameraná na mladé rodiny s de mi. alej sú to okresy ako Kežmarok 13,8 %, Stará ubov a 15,1 % a Sabinov 15,4 %. Podiel poproduktívnej zložky obyvate stva v celom regióne východného Slovenska nadobúda hodnotu 17,8 %. Spolu 11 (45,8 %) okresov dosiahlo hodnotu nižšiu ako je hodnota v celom regióne východného Slovenska. Najvyšší podiel poproduktívnej zložky obyvate stva vykazujú mestá Svit 25,7 %, Vysoké Tatry 25,2 %, Ve ký Šariš 20,2 % i Košice 19,6 %. Najnižší podiel poproduktívnej zložky obyvate stva vykazujú mestá Stará ubov a 10,9 %,

ierna nad Tisou 12,0 % a Hanušovce nad Top ou 12,6 %.

Pomocou jednoduchého výpo tu indexu starnutia sme sa snažili demonštrova proces starnutia v okresoch a mestách východného Slovenska. Index starnutia v regióne nadobúda hodnotu 94,2 %. Celkovo 10 (41,7 %) okresov má hodnotu indexu starnutia nižšiu ako je

- 39 -

regionálna hodnota. Najvyššie hodnoty dosahujú okresy, ktoré vykazujú nižší podiel obyvate stva v predproduktívnom veku a vyšší podiel poproduktívnych vekových kategórií na celkovom po te obyvate ov. Nadpriemerne vysoké hodnoty vykazujú okresy Košice IV 173 %, Medzilaborce 154,1 %, Sobrance 132,8 %, Košice I 126,6 % a Košice II 115,5 %. Spomalenie tempa prirodzenej mobility populácie v druhej polovici 90. rokov viedol k zníženiu podielu obyvate stva predproduktívneho veku v týchto okresoch, o následne vyvolalo nárast obyvate stva v produktívnom veku. Tieto zmeny v procesoch mobility populácie a v štruktúre obyvate stva pod a produk ných skupín vedú k postupnej degradácii vekovej štruktúry obyvate stva okresov východného Slovenska. Mladé obyvate stvo žije v okresoch Kežmarok 56,3 %, Sabinov 63 %, Stará ubov a 66,7 % a Spišská Nová Ves 75,1 %. Pozitívny index starnutia populácie týchto okresov je ovplyvnený najmä rómskym etnikom, ktoré má vyššiu natalitu ako ostatné obyvate stvo. V ostatných okresoch územia (aj ke majú vyšší podiel predproduktívneho obyvate stva) charakter vývoja demografických procesov nasved uje pomalé starnutie populácie. Možno však predpoklada , že sa prejaví s istým asovým oneskorením.

Na úrovni miest je situácie diferencovanejšia. Podobne ako pri analýze predproduktívneho obyvate stva nám vykazujú najnižšie hodnoty indexu starnutia mestá Stará ubov a 51,3 %, Hanušovce nad Top ou 56,2 %, Dobšiná 59,5 % a ierna nad Tisou 60,3 %. Najvyššie hodnoty sú v mestách, kde dochádza k rapídnemu poklesu predproduktívnej zložky a zo strednodobého h adiska sa predpokladá preh benie rozdielu v týchto mestách medzi predproduktívnou zložkou a poproduktívnou zložkou populácie. Sú to mestá Vysoké Tatry 210,4 %, Svit 185 %, Košice 127,8 % a Rož ava 119,1 %.

Index závislosti mladého obyvate stva má popri demografickej informácii aj významnú socioekonomickú výpovednú hodnotu. Pomocou indexu závislosti mladého obyvate stva porovnávame predproduktívnu zložku populácie s produktívnou.

Najvyššie hodnoty dosahuje v mestách Dobšiná (na 100 obyvate ov v produktívnom veku pripadá 41 obyv. v predproduktívnom veku), Medzev (36,5 %), Ve ký Šariš (35,6 %) a Hanušovce nad Top ou (34,4 %). Najmenej mladých udí v predproduktívnom veku pripadá na obyvate stvo v produktívnom veku v mestách Vysoké Tatry (19,1 %), Svidník (21,4 %), Rož ava (22,2 %) a Poprad (22,7 %). Podobná situácia je aj v okresoch východného Slovenska. V regióne východného Slovenska pripadá na 100 obyvate ov v produktívnom veku 30 obyvate ov v predproduktívnom veku. Spolu 15 (62,5 %) okresov má nižšiu hodnotu indexu závislosti mladého obyvate stva ako región východného Slovenska. Najmenej mladých udí do 14 rokov pripadá na 100 obyvate ov produktívneho veku v mestských okresoch Košíc, kde sa hodnoty indexu závislosti mladého obyvate stva pohybujú v rozmedzí (18,5 %) v okrese Košice III po hodnotu (25,4 %) v okrese Košice I. Najvyššie hodnoty indexu závislosti mladého obyvate stva majú tradi né okresy, ktoré tieto pozitívne hodnoty vykazujú aj pri hodnotení predproduktívnej zložky obyvate stva, sú to okresy Sabinov (40,6 %), Kežmarok (39,8 %), Stará ubov a (36,5 %).

V priestorovej diferenciácii vekovej štruktúry obyvate ov okresov východného Slovenska sme sa zamerali na strednú d žku života mužov a žien v roku 2006. Stredná d žka života žien sa pohybovala v regióne východného Slovenska na úrovní (77,9 roka). Prešovský kraj (78,5 roka) nadobúdal vyššiu hodnotu strednej d žky života ako Košický kraj (77,4 roka). Celkovo 11 (45,8 %) okresov regiónu malo nižšiu strednú d žku života ako bola hodnota v regióne východného Slovenska. Najvyššie hodnoty strednej d žky života žien (2006) dosahujú okresy Stropkov (79,3 roka), Medzilaborce (79,4 roka), Košice I (79,3 roka), Prešov (78,8 roka) a Bardejov (78,8 roka). Najnižšie hodnoty strednej d žky života žien (2006) dosahujú okresy Trebišov (75,9 roka), Kežmarok (76,1 roka), Gelnica (76,3 roka) a Levo a (76,3 roka). Najvyšší nárast (roky 2001 – 2007) strednej d žky života žien zaznamenávajú

- 40 -

okresy Medzilaborce (103,5 % nárast), Vranov nad Top ou (102,5 %) a okres Humenné (102,2 %). V rokoch (2001 – 2007) iba 2 okresy dosiahli pokles strednej d žky života a to okres Kežmarok (99,1 % z hodnoty v roku 2001) a okres Gelnica (99,7 % hodnoty v roku 2001).

Stredná d žka života mužov (2006) bola v regióne východného Slovenska na úrovní (69,9 roka). Prešovský kraj (70,6 roka) nadobúdal vyššiu hodnotu strednej d žky života ako Košický kraj (69,2 roka). Spolu 10 (41,7 %) okresov regiónu malo nižšiu strednú d žku života ako bola hodnota v regióne východného Slovenska. Najvyššie hodnoty strednej d žky života mužov (2006) dosahujú okresy Košice I (72 roka), Prešov (71,5 roka), Bardejov (71,4 roka) a okres Košice II (71,4 roka). Najnižšie hodnoty strednej d žky života mužov dosahujú okresy Trebišov (66,5 roka), Sobrance (67,4 roka), Rož ava (67,6 roka) a Gelnica (67,7 roka). Najvyšší nárast strednej d žky života mužov (roky 2001 – 2007) dosahujú okresy Stropkov (103,5 %), Spišská Nová Ves (103,3 %), Stará ubov a (102,7 %) a Medzilaborce (102,7 %).

Ako ukazujú hodnoty varia ného koeficientu, regionálne disparity v intenzite strednej d žky života mužov sú pomerne významné a môžeme ich rozdeli do nieko kých fáz. Pokiav období 2001 – 2003 dochádza k zvyšovaniu regionálnych disparít (z 0,02097 v roku 2001 na 0,021607 v roku 2003), tak v roku 2004 dochádza k ich opätovnému zníženiu (na hodnotu 0,020874). Napokon v roku 2007 dochádza opä k zvýšeniu regionálnych disparít v strednej d žke života mužov o om sved í aj hodnota varia ného koeficienta, ktorá bola (0,021967).

Ako ukazuje táto analýza, aj na regionálnej úrovní medzi okresmi regiónu NUTS II – východné Slovensko sa môžu prejavova ur ité odlišnosti v rozložení mier strednej d žky života. Identifikácia prí inných súvislosti týchto rozdielov je ve mi náro ná. Za rozhodujúce diferencia né faktory sa naj astejšie považujú doj enská úmrtnos , kvalita životného prostredia, úrove zdravotnej starostlivosti, vzdelanostná úrove obyvate stva, jeho ekonomické aktivity, celkový životný štýl a návyky.

Obrázok 1: Pohlavná a veková štruktúra obyvate ov v okresoch východného Slovenska, 2006

- 41 -

Prame : http://portal.statistics.sk:8081/PXWebSlovak/, RegDat – databáza regionálnej štatistiky. Štatistický úrad SR. (mapa je vlastná tvorba autora)

DEMOGRAFICKÁ DIMENZIA KVALITY ŽIVOTA V REGIÓNE NUTS II – VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Pri analýze demografického statusu regiónu východného Slovenska sme aplikovali dáta z databázy regionálnej štatistiky (RegDat), ktorá obsahuje asové rady ukazovate ov hospodárskeho a sociálno-ekonomického vývoja za regióny Slovenskej republiky. Regionálne údaje z rôznych štatistických okruhov sú v tejto databáze prezentované vo forme tabuliek v ro ných asových radoch. Základné údaje boli použité z roku 2006, pri om sme vybrali nasledovné premenné:

Hrubá miera prirodzeného prírastku (úbytku) – prirodzený prírastok (úbytok) na 1000 obyvate ov stredného stavu. Po íta sa spravidla za jeden kalendárny rok

Hrubá miera migra ného prírastku (úbytku) – migra ný prírastok (úbytok) na 1000 obyvate ov stredného stavu. Po íta sa spravidla za jeden kalendárny rok

Index starnutia populácie – vyjadruje vz ah obyvate stva poproduktívnej kategórie k produktívnemu obyvate stvu. Vyjadruje sa v (%). Hodnota indexu je v priamom vz ahu so starnutím obyvate stva.

Kombinácia uvedených indikátorov predstavuje výsledné hodnoty úrovne demografickej dimenzie.

V priestorovej diferenciácii sme sa zamerali na prvý zo skupiny premenných – hrubú mieru prirodzeného prírastku (úbytku). V roku 2006 bola hrubá miera prirodzeného prírastku v regióne východného Slovenska na úrovní (2,81 ‰). Prešovský kraj (3,46 ‰) nadobúdal vyššie hodnoty hrubej miery prirodzeného prírastku ako Košický kraj (2,16 ‰). Celkovo 11 (52,38 %) okresov regiónu malo vyšší podiel hrubej miery prirodzeného prírastku ako bol priemer v regióne východného Slovenska. Najvyššie hodnoty dosahujú okresy Kežmarok (8,43 ‰), Sabinov ( 6,64 ‰), Spišská Nová Ves (6,61 ‰) a okres Stará ubov a (4,71 ‰). Spolu 4 okresy regiónu mali v roku 2006 prirodzený úbytok obyvate ov. Sú to okresy Sobrance (-4,55 ‰), Medzilaborce (-4,15 ‰), Snina (-1,62 ‰) a okres Rož ava (-0,4 ‰). Priestorová diferenciácia hrubej miery prirodzeného pohybu je do zna nej miery ovplyvnená biologickými faktormi (prirodzená plodnos , sterilita, sexuálne správanie at .), sociálnymi faktormi (rodinná politika, sociálne normy, životný štýl at .), ekonomickými faktormi (ekonomika štátu, úrove zdravotníctva, spolo enská hodnota práce, at .), kultúrnymi faktormi (národnos , náboženstvo, kultúrne a ideové zmeny, morálne hodnoty, tradícia at .), politickými faktormi (politická stabilita, politická reforma at .) a demografickými faktormi (migra ný pohyb, štruktúra obyvate stva – veková, pohlavná at .).

V okresoch s najvyššou hrubou mierou prirodzeného prírastku ako sú Kežmarok, Sabinov, Spišská Nová Ves a Stará ubov a bola hrubá miera pôrodnosti vyššia ako (13,45 ‰) a podiel Rómov bol vyšší ako (5,9 %) , z celkovej ve kosti populácie. Najvyšší prirodzený prírastok (8,43 ‰) má okres Kežmarok, v ktorom bol podiel Rómov (10,8 %) z celkovej populácie. Najnižšie hodnoty hrubej miery prirodzeného úbytku vykazujú okresy Sobrance, Medzilaborce, Snina. Tieto okresy majú zárove najvyšší podiel obyvate ov v poproduktívnom veku (nad 65 rokov a viac). V okrese Medzilaborce predstavuje tento podiel poproduktívnej zložky (17,2 %), Sobrance majú (15,5 %) a v okrese Snina je podiel poproduktívnej zložky (12,4 %).

- 42 -

Druhým ukazovate om v poradí je hrubá miera migra ného prírastku (úbytku). V roku 2006 sa migra ný úbytok v regióne východného Slovenska pohyboval na úrovní (-0,89 ‰). Aj pri tomto ukazovateli je hodnota v Prešovskom kraji (-1,1 ‰) nižšia ako v Košickom (-0,69 ‰). Spolu 12 (57,1 ‰) okresov malo vyššiu hodnotu hrubej miery migra ného úbytku (prírastku) ako bola hodnota v regióne východného Slovenska. Najvyššie hodnoty vykazujú okresy Košice-okolie (3,78 ‰), Sobrance (1,8 ‰), Kežmarok (1,24 ‰) a okres Medzilaborce (1,22 ‰). Iba 6 (28,6 %) okresov vykazovalo hrubú mieru migra ného prírastku, v ostatných 15 (71,4 %) okresoch bol migra ný úbytok. Najnižšie hodnoty migra ného úbytku vykazovali v roku 2006 mestský okres Košice-mesto (-3,62 ‰), Poprad (-3,35 ‰), Spišská Nová Ves (-2,7 %) a okres Bardejov (-2,68 ‰).

Tretí ukazovate pri analýze demografického statusu poukazuje na starnutie populácie v okresoch východného Slovenska. Hodnota indexu starnutia v regióne východného Slovenska (2006) bola (56,3 %). Prešovský kraj má vä ší podiel predproduktívnej zložky obyvate stva ako Košický kraj. Pod a indexu starnutia je v Prešovskom kraji (52,6 %) mladšie obyvate stvo ako v Košickom (60,6 %). Celkovo 8 (38,1 %) okresov východného Slovenska malo nižší index starnutia (prevaha predproduktívnej zložky obyvate stva) ako región východného Slovenska. Iba v okrese Medzilaborce je prevaha poproduktívnej zložky, o deklaruje aj hodnota indexu starnutia (106,3 %). Najvyššie hodnoty indexu starnutia

vykazujú aj okres Sobrance (89,8 %), Snina (71,7 %) a okres Košice-mesto (69 %). Najnižšie hodnoty indexu starnutia sú v okresoch Kežmarok (33,1 %), Sabinov (38,7 %) a Stará

ubov a (42,2 %). Vo všetkých okresoch je výrazná prevaha predproduktívnej zložky obyvate stva a podiel rómskej populácie je nad 5 %.

Priestorová diferenciácia jednotlivých premenných vstupujúcich do súhrnného indexu charakteristiky demografického statusu skúmaného regiónu vykazuje zna né odlišnosti z h adiska miery regionálnej nerovnosti. Pozitívnejšie hodnoty dosahuje demografická dimenzia v severozápadnej asti regiónu východného Slovenska. Najnepriaznivejšia situácia je v severovýchodnej asti regiónu. Na základe komparácie jednotlivých indikátorov demografickej dimenzie môžeme identifikova typológiu regiónov, ktorá poukazuje na nasledovnú situáciu v oblasti bývania:

Obrázok 2: Demografická dimenzia kvality života v okresoch východného Slovenska

- 43 -

Prame : http://portal.statistics.sk:8081/PXWebSlovak/, RegDat – databáza regionálnej štatistiky. Štatistický úrad SR. (mapa je vlastná tvorba autora) *priaznivá situácia: Kežmarok, Košice-okolie, Sabinov, Levo a, Prešov, Vranov nad Top ou, Spišská Nová Ves. *priemerná situácia: Stará ubov a, Gelnica, Trebišov, Michalovce, Bardejov, Stropkov, Poprad. *nepriaznivá situácia: Rož ava, Svidník, Humenné, Košice-mesto, Sobrance, Snina, Medzilaborce.

ZÁVER

Pri ná rte základných demografických ukazovate ov v regióne NUTS II – východné Slovensko môžeme konštatova , že regióny východného Slovenska sa v dnešnej transforma nej etape nachádzajú v komplikovanej situácii, ktorú do zna nej miery ovplyvnili spolo ensko-priestorové procesy charakteristické svojou etapizáciou a direktívnos ou niekdajšieho vývoja spolo nosti.

V rámci sociálno-ekologickej situácie v regiónoch východného Slovenska môžeme usudzova , že bude dochádza k:

- diferenciácii regiónov hlavne o sa týka ich rozvojových možností: regióny severovýchodného Slovenska nedostatkom udského potenciálu stratia komparatívnu výhodu pred ostatnými regiónmi (na strane druhej ich prírodný potenciál je ve mi vysoký). Ve ký tlak pocítia regióny s nedostatkom pracovných príležitostí, ktoré sú po národnostnej stránke zna ne heterogénne (hlavne o sa týka rómskeho etnika). U týchto regiónov dôjde dôsledkom ekonomického zaostávania k degradácii kvality života, bytového fondu a prírodného potenciálu

- vytvoria sa relatívne stabilné centrá, ktoré budú akumulova ekonomické, technologické a udské zdroje, ím sa vlastne zabezpe í ich budúci rozvoj a prosperita, na druhej strane

však dôjde k preh beniu rozdielov v zaostávajúcich regiónoch skúmaného územia. - od samotných aktérov pôsobiacich v regióne (verejná správa, ob ania a súkromný sektor)

bude závisie prosperita a rozvoj regiónu.

LITERATÚRA Hontyová, K. a kol. 1997. Ekonomická teória. Bratislava: vydavate stvo Elita, 1997. 176 s. ISBN 80-8044-036-0. Kade ábková, J. a kol. 2008. Region a regionální v dy (Vybrané sociální, kulturní a environmentální aspekty). Vysoká škola finan ní a správní, o.p.s., Praha, 2008. 78 s. ISBN 978-80-7408-009-8. Korec, P. 2005. Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 - 2004. Bratislava : Geografika, 2005. 227 s. ISBN 80-969338-0-9. Liptáková, K. 2007. udský potenciál ako jeden z faktorov regionálneho rozvoja. 2nd Central European Conference in Regional Science – CERS, 2007. Technická Univerzita Košice, Fakulta ekonómie. 609 – 613 s. Paulov, J. 1999. K jednej koncepcii regionálneho rozvoja a regionálnej politiky. In: Geografické informácie . 6. Nitra : UKF, 1999, s. 13-22. Potu ek, M. a kol. 1990. Úloha odv tví rozvoje lov ka v kultivaci a uplatn ní lidského potenciálu ve spole enském reproduk ním procesu. Výzkumná práce . 39. Brno. Ústav ekonomiky a ízení nevýrobní sféry, Univerzita J. E. Purkyn , 1990. 110 s.

- 44 -

Raj áková, E. 2003. Štrukturálna politika EÚ - jedna z mo ností rozvoja cestovného ruchu v Dolnohronskom mikroregióne. In: Geografie XIV. Brno : MU, 2003, s. 42-46. ISBN 80-210-3208-1 Raj áková, E. 2005. Regionálny rozvoj a regionálna politika. Bratislava : UK, 2005. 120 s. ISBN 80-223-2038-2 Strecková, Y. 1998. Teorie ve ejného sektoru. Brno: Ekonomicko-správní fakulta MU 1998 181 s. ISBN 80-210-1737-6. Tokárová, A. 1997. K teórii rozvoja udského potenciálu. In: Vzdelávanie dospelých 2, .2.

Tento lánok bol vypracovaný s podporou projektu: VEGA c. 1/0611/09, pod vedením Prof. RNDr. Reného

- 339 -

VVÝÝZZNNAAMM UUDDSSKKÉÉHHOO PPOOTTEENNCCIIÁÁLLUUVV RREEGGIIOONNÁÁLLNNOOMM RROOZZVVOOJJII““

Pubilikácia: Zborník príspevkov 0. ro níka medzinárodnej konferencie konanej v d och 1.-2.decembra 2009 v Podhájskej

Rozsah: 339 strán

Vydal: Východoeurópska agentúra pre rozvoj, n.o.

Vydanie: prvé

Náklad: 100 ks

ISBN 978-80-970277-0-4

EAN 9788097027704

© Východoeurópska agentúra pre rozvoj, n.o., 2009