Intenzitné prirovnanie "som ako mech v dyme" (Ž 119,83) v kontexte žalmu a žaltára (The...

Intenzitné prirovnanie som ako mech v dyme (Ž 119,83) v kontexte žalmu a žaltára

ACTA 2/2013 3

INTENZITNÉ PRIROVNANIE SOM AKO MECH V DYME

(Ž 119,83) V KONTEXTE ŽALMU A ŽALTÁRA

Jozef Jančovič

Abstrakt

Článok analyzuje intenzitné prirovnanie žalmu 119,83: rAjyqiB. danOK. ytiyyIh' som ako

mech v dyme v kontexte samotného gigantického žalmu ako aj Žaltára. Po úvodnom

skúmaní širšieho i úzkeho teologicko-kompozičného kontextu žalmu v Žaltári a ná-

slednom pohľade na jeho literárny žáner a štruktúru sa zameria na lexikálnu

a formálnu stránku ako aj celkový význam prirovnania v jeho bezprostrednom kontex-

te kaf-strofy a v rámci kompozície žalmu.

Kľúčové slová: prirovnanie, kontext, Žaltár, interpretácia, akrostický, sémantický

Žalm 119 je jediný svojho druhu pre svoj osobitý alfabetický ráz a impo-

zantnú dĺžku. Jeho 176 veršov je rozdelených do 22 osemveršových strof koreš-

pondujúcimi s 22 hláskami hebrejskej abecedy. Prvé slová ôsmich veršov strofy

sa začínajú identickou hláskou, pričom následná strofa, resp. stanza sa charakte-

rizuje novou hláskou v abecednom poradí. Takáto žánrová akrostická schéma

prezentuje originálnu literárnu kompozíciu odrážajúcu jednak výnimočnú lite-

rárnu zručnosť autora, ale aj istú meditatívnu pragmatiku a teologický program.1

Gigantický žalm 119 je unikátnou múdroslovnou katechézou o Pánovom záko-

ne, ktorý sprostredkúva Božiu prítomnosť a iniciuje blaženosť človeka. Už sv.

Týmto príspevkom sa chcem poďakovať rehoľným sestrám premonštrátkam za roky služby

v Kňazskom seminári v Bratislave bohoslovcom, iným členom akademickej obce i personálu

RKCMBF UK. Ich predstavená Sr. Pia Ing. Mária Rusnáková iniciovala vznik tohto článku zá-

ujmom o žalm 119 recitovaný v Liturgii hodín. 1 Bernhard Duhm (1899) nešetril kritikou k žalmu, keďže v ňom nenašiel: „žiadnu obrodzujúcu

črtu z hľadiska umenia, myšlienok a zbožnosti. V každom prípade, tento žalm je najprázdnejším

výtvorom, ktoré kedy začiernilo stránku.“ Podobne, hoci miernejšie, sa vyjadril Artur Weisser

(1939), ktorý vidí žalm ako „viacfarebnú mozaiku myšlienok, ktoré sa únavným spôsobom často

opakujú“. Pôvodné povrchné označenie žalmu umelý (künstlich) sa právom zmenilo na umelec-

ký (künstvoll), pričom sa oceňuje jeho literárno-estetická a teologická stránka (Porov.

REYNOLDS, K.A. Torah As Teacher: The Exemplary Torah Student in Psalm 119. Leiden:

Brill 2010, s. 13).


4 ACTA 2/2013

Ambróz tušil jeho význam, keď ho označil za slnko, keďže privádza čitateľa

k úplnej dokonalosti, pričom ostatné žalmy sú hviezdami.2 Podľa Webera je tento

mimoriadny žalm každodenným ružencom zákona lásky k Božiemu slovu,

Ki kpatrick ho označuje ako zlatú abecedu modlitby, Božej lásky a účinnosti

Božieho slova.3

Aktuálny príspevok skúma kuriózne prirovnanie žalmu: rAjyqiB. danOK. ytiyyIh' som ako mech v dyme dostredivým postupom. Po úvodnom zhodnotení širšieho

i úzkeho kontextu žalmu v Žaltári a následnom pohľade na jeho literárny žáner

a štruktúru sa článok zameria na lexikálnu sémantiku prirovnania v bezprostred-

nom kontexte strofy a jeho celkovú výpoveď v kompozícii žalmu.

KÁNONICKÁ POZÍCIA ŽALMU 119

Skúmaný žalm patrí do poslednej piatej knihy žalmov (Ž 107-150), typic-

kej najmä vysokou koncentráciou chválospevov (porov. hymnický rámec knihy

cez okrajové žalmy 107 a 145). Tieto hymny poznačuje dominancia výrazu

Hy"-Wll.h ; chváľte Pána (v piatej knihe sa vyskytuje 20-krát, inde figuruje iba

v blízkosti piatej knihy na konci žalmov 104; 105 a 106), používanie typického

slovesa llh chváliť (55-krát v piatej knihe z 90 výskytov v Žaltári) a hymnic-

kého slovesa hdy oslavovať (27-krát v piatej knihe zo 64 výskytov v Žaltári).

V posledných rokoch rozvíjaný kánonický prístup Brevarda Childsa napomohol

chápať osobitnú kánonickú podobu Žaltára a umožnil interpretovať zdanlivo

izolovanú pozíciu nášho žalmu.4 Žalm 119 totiž prerušuje vzájomnú súvislosť

2 Patrologia latina 15, 1197. 3 Citované u RAVASI, G. Il libro dei Salmi. Volume III (101-150). Bologna: Edizione Dehoniane,

1985, s. 458. 4 CHILDS, B.S. An Introduction to the Old Testament as Scripture. Philadelphia: Fortress, 1979,

s. 504-525; CHILDS, B.S. Reflections on the Modern Study of the Psalms. In: Magnalia Dei:

The Mighty Acts of God (CROSS, F.M., LEMKE, W.E., MILLER, P.D. eds.). Garden City:

Doubleday, 1974, s. 377-388; HOWARD Jr., D.M. Editorial Activity in the Psalter: A State-of-

the-Field Survey. In: The Shape and Shaping of the Psalter (MCCANN, J.C. ed.) JSOTSup 159.

Sheffield: JSOT, 1993, s. 52-70; HOWARD Jr., D.M. The Structure of Psalms 93–100 (Biblical

and Judaic Studies from The University of California San Diego 5). Winona Lake: Eisenbrauns,

1997, s. 1-19; HOWARD Jr., D.M. Recent Trends in Psalms Study. In: The Face of Old Testa-

ment Studies: A Survey of Contemporary Approaches (BAKER, D.W., ARNOLD, B.T. eds.).

Grand Rapids: Baker, 1999, s. 334; ZENGER, E., New Approaches to the Study of the Psalter.

In: Proceedings of the Irish Biblical Association 1994, č. 17, s. 37-54; KUNTZ, J.K. Engaging

the Psalms. In: Currents in Research: Biblical Studies 1994, č. 2, s. 77-106; MAYS, J.L. Past,

Present, and Prospect in Psalm Study. In: Old Testament Interpretation: Past, Present, and

Future (MAYS, J.L., PETERSEN, D.L., RICHARDS, K.H. eds.) Nashville: Abingdon, 1995,

s. 147-156; MCCANN, J.C. ed. The Shape and Shaping of the Psalter (JSOTSup 159).

Sheffield: JSOT, 1993; MITCHELL, D.C. The Message of the Psalter: An Eschatological


ACTA 2/2013 5

medzi dvomi liturgickými celkami žalmov, medzi paschálnym hallelom v žal-

moch 113–1185 a pútnickými žalmami 120–134 označovanými jednotným titu-

lom tAl[]M;h; ryvi pieseň výstupov. Naviac žalm 118 ukončí výzva usporiadať

veľkú liturgickú slávnosť v jeruzalemskom chráme (v. 27), a tak pútnické žalmy

možno čítať ako rozvinutie navrhnutej liturgie s vrcholom v žalmoch 133–134.

Dlhý žalm o Tóre je žalmom-sirotou, nemá totiž žiaden titul, úplne v ňom absen-

tuje perspektíva chrámu a taktiež dejinno-teologický, liturgický a komunitárny

rozmer paschálneho hallelu. Na prvý pohľad teda pôsobí v kontexte Žaltára

a v piatej knihe izolovane. Na druhej strane je evidentné, že Ž 119 vykazuje isté

podobnosti s dvojicou komplementárnych akrostických žalmov, so žalmom 111

o Božej spravodlivosti (v. 3b) a žalmom 112 o ľudskej spravodlivosti (v. 3b).

Tieto žalmy sú dvojčatá v zmysle dvojice múdroslovných žalmov o Tóre a tak

spolu s naším Ž 119 tvoria rámec pre paschálny hallel žalmov 113–118. Žalm

119 takto stráca zdanlivú izolovanú pozíciu. Navyše, ak Ž 118 prezentuje prí-

chod zachráneného spravodlivého jednotlivca, resp. spoločenstva kráčajúceho

cez brány spravodlivosti (v. 19) smerom k spravodlivému a zachraňujúcemu

Bohu, tak Ž 119 sa javí ako meditatívne stretnutie jednotlivca s Bohom spravod-

livosti a zároveň ako záchrana od smrti, ktorú poskytuje Pánov zákon. Žalm 119

je jednak statickou, ale aj itinerárnou prípravou každodenného života na púť do

Jeruzalema, o ktorej je reč v následovných žalmoch 120-134. Gigantický žalm

119 možno chápať aj ako životnú cestu človeka v súlade s Tórou (119,1.3.176).

Motív putovania mimochodom vnášajú do žalmu už tri úvodné verše s dvojitým

blahoslavenstvom (v. 1 tí, čo idú cestou života; v. 3 idú jeho cestami)6, ale

aj jeho na pohyb orientovaná inklúzia (v. 1 tí, čo idú cestou; v. 176 blúdim ako

ovca). V celkovej redakčnej kompozícii žalmov 107–136 s programom reštitú-

cie a obnovy Izraela nastoľuje Ž 119 dôležitú tému život s Tórou a podľa Tóry.

Tóra je v Ž 119 prostriedkom prežitia v nepriateľskom svete a konštitutívnym

prvkom „verných“, príp. „služobníkov“ Pána.7 Erich Zenger v schéme akcentuje

centrálnu pozíciu žalmu 119 a jeho štrukturálno-teologickú funkciu v piatej kni-

he žalmov:8

Programme in the Book of Psalms (JSOTSup 252). Sheffield: Sheffield Academic Press, 1997,

s. 15-65; WILSON, G.H. The Editing of the Hebrew Psalter (SBLDS 76). Chico: Scholars

Press, 1985. 5 Pútnické žalmy mali osobitné miesto v liturgii pútnických sviatkov Pesachu, Turíc a Stánkov. 6 Porov. sémantické pole kráčania cez výrazy: cesta najmä v strofe dalet (v. 25-32) a v jej blíz-

kosti vo veršoch Ž 119,14.26.27.29.30.32.33.35.37 inde sa cesta spomína vo v. 59.168; nohy vo

v. 59.101.105; chodník (hb'ytin>) sa spomína vo v.105.135. 7 Porov. HOSSFELD, F.-L., ZENGER, E. Psalmen 101-150 (HThKAT), Freiburg: Herder, 2008,

s. 388-389. 8 ZENGER, E. The Composition and Theology of the Fifth Book of Psalms, Psalm 107-145.

Journal for the Study of the Old Testament 1998, č. 80, s. 77-102, 98.


6 ACTA 2/2013

K A A K A

107; 108-110; 111-112 113-118 119 120-136; 137 138-144; 145

Dávid

(mesiášky/eschatologický)

Exodus

(Pesach)

Tóra

(Turíce)

Sion

(Stánky)

Dávid

(mesiášky/eschatologický)

K – kráľovské žalmy, A – akrostické žalmy (Ž 111; 112; 119; 145).

Je všeobecne známe, že Žaltár sa končí záverečným, tzv. malým hallelom žalmov 146-150, podobne ako sa otvára dvojbránou žalmov 1-2 s dvoma kľúčo-vými témami: Tóra a kráľovstvo. Vzhľadom na to sa horeuvedená schéma ob-medzuje iba na žalmy piatej knihy 107-145 bez malého hallelu. Okrajové žalmy piatej knihy 107 a 145 oslavujú univerzálne kráľovstvo Pána a jeho záchrannú

starosť o všetko živé, čím tvoria vonkajší rámec zbierky. Vnútorný rámec piatej knihy žalmov tvoria dve dávidovské zbierky 108-110 a 138-144; v prvej zbierke má kráľ podiel na univerzálnej vláde Pána a v druhej kolekcii sa rozvíja odlišná kráľovská myšlienková línia: kráľ ako prenasledovaný Pánov sluha sa približuje mesiášskemu ľudu, o ktorom hovorí žalm 144. Zo schémy je zrejmé, že akros-tické žalmy 111 a 112 nasledujú po Dávidovej zbierke 108-110, podobne ako

akrostický Ž 145 ide po záverečnej Dávidovej zbierke 138-144, čím akrostické žalmy nadobudli v záverečnej redakcii Žaltára kľúčovú pozíciu, ktorú zdieľa aj najdlhší akrostický žalm 119. Akrostické Ž 111-112 a Ž 145 majú referenčný rámec v téme Sinaja, implicitne na tému odkazuje i Ž 119 Tórou zjavenou na Sinaji. Gigantický žalm figuruje prekvapivo ako stredový žalm celej piatej knihy medzi dvomi liturgicky inšpirovanými kolekciami žalmov: egyptským hallelom

(113-118) a pútnickými žalmami (120-134). Abecednou modlitbou prosí orant, aby žil podľa Tóry, ktorú ako dar dostal na Sinaji ľud. Taký život je predpokla-dom príchodu univerzálneho kráľovstva Boha Exodu a Boha Siona; toto kráľov-stvo oslavujú po žalmoch 93-100 i žalmy piatej knihy.

9

ŽÁNER ŽALMU A JEHO ŠTRUKTÚRA

Meditatívny múdroslovný žalm 119 sa podobne ako žalmy 1 a 19 zaoberá

Tórou ako prameňom múdrosti a ukazovateľom cesty k vydarenému životu.

Typickými múdroslovnými prvkami ako v žalme 1 sú aj v Ž 119 jednak maka-

rizmy (119,1.2), ale aj predstava o živote ako o ceste a dôraz na štúdium Tóry.

K múdroslovným črtám patrí práve aj alfabetický akrostikon vinúci sa celým

žalmom úplnú výpoveď o živote podľa Tóry, na spôsob rátania od alef po tau.

Osemveršové strofy majú v dvojriadkových paralelizmoch na začiatku verša

zakaždým výraz s identickým písmenom abecedy. Najbližšou paralelou žalmu

119 je abecedná kap. 3 v Knihe nárekov, ktorá obsahuje 22 trojveršových strof.

Daný postup nie je sterilnou hrou učencov, ale nesie v sebe istú meditatívnu

9 ZENGER, Fifth Book of Psalms, 98.


ACTA 2/2013 7

pragmatiku a teologický program. Rozdelenie abecedy na dlhé strofy utvára

predstavu pevného a neotrasiteľného poriadku, ktorý sa recitáciou žalmu aktua-

lizuje. Číslo osem (= 7 + 1) v strofách neustále evokuje sviatočnú symboliku (na

ôsmy deň zvolávané zhormaždenie porov. Lv 9,1; 23,36; 1Kr 8,66; Neh 8,18)

a Božím kultom sprostredkovanú spásu. Hoci žalm nenesie teológiu kultu ani

chrámu, práve rytmus čísla osem pomáha chápať poetické inscenovanie liturgie

sprostredkujúcej Božiu záchrannu prítomnosť, ktorá bola v kulte chrámu vyhľa-

dávaná a zakúšaná. Počet osem sa objaví aj v počte ôsmich synonym Tóry; žal-

mista ich v paralelných výrokoch osemveršových strof používa zámerne osem:

medzi výrazmi vedie hr'AT zákon (25-krát) v zmysle náuky, výraz je v Ž 119

vždy v singulári, čím sa označuje celok zákona, akýsi veľký zákon, nie parciálne

zákony; vždy ide o Boží zákon, napovedá to výraz hw"hy> tr:AT alebo zámeno

tvoj, jeho pre substantívom zákon. Druhý najpoužívanejší výraz je rb'D' slovo

(24-krát), čím sa vyjadrí dejinnosť slova zachyteného v Tóre; výrazy tWd[e sve-

dectvo, poučenie a jP'v.mi súd/y sa nachádzajú oba po 23-krát; výraz hw"c.mi príkaz má 22-násobný výskyt; výraz ~ydIWQiPi ustanovenia a tiež qxo či ~yQixu nariadenie/a sa použije 21-krát a napokon je to ôsmy výraz hr'm.ai prísľub, reč,

výrok celkovo 19-krát použitý v žalme. Nedá sa však hovoriť o regulárnom pou-

žívaní ôsmich synonym. Iba šesť strof žalmu 119 vav (v. 41-48), chet (v. 57-64),

jod(v. 73-80), kaf(v. 81-88), pe(v. 129-136) a tau (v. 169-176) používa

alterantívne všetkých osem synonym, pričom strofa vav používa jeden termín

dvakrát a posledná strofa tau použije desaťkrát známe výrazy. Iné strofy majú po

sedem či šesť synonym. Dve synonymá sú naraz vo v. 16.48.160.168.172

a synonymum zákona absentuje vo v. 3.37.90.122. Žalm je antológiou deutero-

nomistickej tradície, ale aj prorockého odkazu Iziáša, Jeremiáša a Knihy príslo-

ví. Ak je Deuteronómium podľa von Rada “zákon kázaný”, tak náš žalm je “zá-

kon meditovaný”.10

V takomto litániovom, resp. silne repetitívnom žalme na

spôsob paralelizmov hovorí neustále orant v ja-výrokoch smerom k Bohu

a hovorí pred ním o svojom vzťahu k zákonu, pričom to robí formou naliehavej

modlitby. Stavba veršov pozostáva z opakovania myšlienky, v ktorej sa strieda

stav oranta a jeho vzťah k Božiemu slovu. Tóra je Božie slovo, ktoré v človeku

vyvoláva otázku a podnecuje ho k dôvernej odpovedi a veľkodušnej láske. Celý

tento múdroslovný žalm je preniknutý práve láskou k Božiemu slovu. K múdroslovným črtám v žalme patrí aj ostro vykreslený kontrast

a porovnanie medzi životom nábožného človeka riadiacim sa Pánovým záko-

nom, a zlým svetom (vv. 72.127), v ktorom musí žiť, pričom svojím životom

dosvedčuje životnú silu Tóry. Žalm 119 je meditatívny žalm o Tóre sui generis,

ktorý Herman Gunkel označil za Mischgattung (miešaný žáner).11

V žalme sa

10 Citované u RAVASI, Il libro dei Salmi, s. 451. 11 Citované u SOLL, W. Psalm 119: Matrix, Form and Setting. Washington: Catholic Biblical

Association of America, 1991, s. 62.


8 ACTA 2/2013

totiž nachádzajú prvky viacerých literárnych žánrov: múdroslovné blahoslaven-

stvo (v. 1-2), žaloba týkajúca sa oranta (v. 25a.143a), jeho nepriateľov

(v. 51a.85), prosba o pomoc (v. 94a.149), individuálna ďakovná pieseň

(v. 34.44.57b), pieseň dôvery (v. 20.57a.105.137a) a hymnické časti. Náš žalm

má oproti žalmu 1 inú formu, je to meditatívny žalm vo forme modlitby, pričom

modliaci opakovane vstupuje do priameho dialógu s Bohom (okrem v. 1-3.115).

Témou žalmu však nie je povaha ani obsah Tóry. Necituje sa ani jeden z nespo-

četných príkazov Tóry a nenavrhuje sa žiadny etický model. V Ž 119 hovorí ja

žalmistu o svojom vzťahu k Tóre, čo si môže v recitácii žalmu osvojiť aj kolek-

tív. Žalm nemá osobitný kultový účel.12

V centre žalmu je Pánov zákon, ktorý sa

konkretizoval v Božom slove a je prostriedkom Božej prítomnosti a Božieho

prebývania s ľudom. Obraz sveta žalmu by sa dal vyjadriť trojuholníkom,

v ktorého rohoch figurujú Pán, orant a nepriatelia. V strede trojuholníka sa na-

chádza práve Tóra (viď nižšie).13

Žánrovo sa teda javí žalm 119 ako meditácia

vo forme modlitby o Tóre najmä s múdroslovnými prvkami.

Datovanie žalmu spadá do poexilového obdobia, z hľadiska obsahu a formy

je to pomerne neskorý žalm spadajúci do 3-2. stor. pred Kr., keďže je židovskou

výpoveďou v konfrontácii s helénskou kultúrou vzdelania a knihy. Nielen Ale-

xandria a seleukovská Antiochia, ale aj Jeruzalem sa stal miestom produkcie

literárnej kultúry. Knižnice a knihy sa stali v danom čase posvätnými miestami

duše. Tento gigantický žalm sa javí ako malá knižnica v zmysle posvätného

miesta duše uprostred zlého sveta. Je rozvinutím programu v Ž 19,8: Zákon Pá-

nov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť

maličkým.14

Bežne komentáre neprezentujú štruktúru žalmu 119. Voľne sledujú alfabe-

tické poradie žalmu a komentujú jednotlivé verše strof. Vychádzajúc zo schémy

individuálneho žalospevu, ktorú žalm v istých pasážach sleduje, uvádza E. Zen-

ger koncentrickú kompozíciu žalmu:15

strofy I-II (v. 1-16): programový úvod (téma a hermeneutický horizont)

strofy III-VI (v. 17-48): nárek – prosba – dôvera

strofy VII-X (v. 49-80): spätný pohľad

strofy XI-XII (v. 81-96): dramatický stred (zdanlivá bezmocnosť – všemocnosť Tóry)

strofy XIII-XVI (v. 97-128): spätný pohľad

strofy XVII-XX (v. 129-160): prosba – nárek – prosba

strofy XXI-XXII (v. 161-176): celkový obsah (vedomie záchrany a vzdávanie chvály).

12 Porov. GROSS, H., REINELT, H. Das Buch der Psalmen II. Leipzig: St.Benno Verlag, 1979, s. 305. 13 ZENGER, E. Stuttgarter Psalter. Stuttgart: Verlag Katolisches Bibelwerk 2005, s. 321. 14 ZENGER, Stuttgarter Psalter, s. 323-324. 15 ZENGER, Stuttgarter Psalter, s. 323.


ACTA 2/2013 9

Celkovú výpoveď dramatického stredu strof XI (kaf) a XII (lamed) možno

tematicky identifikovať a deliť nasledovne16

:

XI. (kaf) Zdanlivá bezmocnosť Pánovho zákona

A) Túžba po záchrane cez Pánovo slovo – v. 81-84

B) V osídlach smrti – v. 85-88

XII. (lamed) Zachraňujúca moc večného Pánovho zákona

A) Všemocnosť Božieho slova – v. 89-92

B) Dôvera v oživujúcu moc Pánovho zákona – v. 93-96

Prirovnanie som ako mech v dyme figuruje v XI. kaf-strofe (v. 81-88), ktorá

veľmi intenzívne opisuje ťaživú situáciu oranta. Text dosahuje dno jeho úzkosti

a bezmocnosti. Následnou XII. lamed-strofou (v. 89-96) sa z kritického momen-

tu vystupuje smerom k všemohúcnosti slova, z ktorého povstalo všetko a ktoré

drží všetko pri živote (porov. v. 88-91).

Pozícia intenzitného prirovnania, jeho literárna formulácia,

interpretácia a význam

Skúmané prirovnanie uvádzame v pracovnom preklade hebr. textu celej

kaf-strofy (Ž 119,81-88), ktorú delíme do paralelných stĺpcov kvôli zvýrazneniu

paralelných polveršov o Tóre, čím vystúpia do popredia výroky o situácii oranta.

Výrazy v kurzíve označujú oranta, v bolte je osem synonym Tóry s privlastňo-

vacími zámenami označujúcimi jej Boží pôvod. Iba v dvoch veršoch 82a a 86a

je výrok so synonymom Tóry predradený pred tvrdenie sluhu o sebe, vo zvyšku

strofy figurujú primárne výroky zamerané na oranta:

(Orant) (Tóra) 81 Slabne mi duša pre tvoju záchranu a čakám na tvoje slovo (^r>b'd>). 82

a (oči) hovoria: „Kedy ma potešíš?“ Slabnú mi oči za tvojím výrokom (^t<r"m.ai)

83 Hoci (ja) som ako MECH V DYME, predsa nezabúdam na tvoje nariadenia (^yQ,x u). 84 Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi? Kedy na mojich prenasledovateľoch vykonáš súd (jP'v.mi)? 85 Jamu mi vykopali namyslenci, tí, čo nežijú podľa tvojho zákona (^t<r"AT). 86

prenasledujú ma úskočne: pomôž mi. Všetky tvoje predpisy (^yt,wOc.mi) sú pravdivé,

87 Bezmála skoncovali so mnou na zemi, no ja som neopustil tvoje ustanovenia (^yd<wQuPi). 88 Podľa svojho milosrdenstva dožič mi života i budem sa pridŕžať svedectva (tWd[e) tvojich úst.

Kaf strofu určuje osem hebr. slov začínajúcich hláskou kaf. Trikrát zopako-

vané sloveso hl'K' s významom (s)končil, oslabol v okrajových veršoch strofy

(v. 81a.82a.87a) na ich začiatku vyjadruje efektívne celkovú myšlienku celkové-

ho úpadku a konca modliaceho sluhu: jeho vnútorné sily upadajú a sú na konci

16 Porov. HOSSFELD, ZENGER, Psalmen 101-150, s. 358-360.


10 ACTA 2/2013

(v. 81.82), keďže aj nepriatelia chceli s ním už skoncovať (v. 87). Myšlienku

úplnosti vnáša do strofy aj častica lK ' všetko na začiatku v. 86. Ak je v rohoch

pomyselného trojuholníka kaf-strofy orant, Pán a nepriatelia a v strede Božie

slovo Tóry, tak práve modlitba strofy opisuje odlišné vzťahy medzi aktérmi

a efektívne nastoľuje vzťah oranta k Pánovi:

Pán

TÓRA

orant nepriatelia

Opakované výpovede sluhu ohľadom Božieho slova účinne v strofe rozví-

jajú tému a vzťah lásky. Lásku k Božiemu slovu možno tušiť jednak v túžbe

a čakaní na Pánovo slovo (v. 81a.82a) a tiež v pamätaní a dodržiavaní jeho slova

(v. 83b.87b.88b). Pri synonymách Tóry sa opakovane zdôrazňuje cez zámená

(tvoje, tvoj/-ho/-ím), že ide o Boží zákon, resp. súd nastolený od Pána (v. 84b).

V strofe sa však implicitne rozvíja téma nenávisti sluhu k nepriateľom.17

Protiv-

níci sluhu sú uvedení vždy v množnom čísle, ktoré je alúziou na ich prevahu

voči jedincovi vernému Pánovi. Nepriatelia prenasledujú sluhu a nastavujú mu

osídla smrti. Atmosféru prenasledovania intenzívne vystihujú výrazy a témy

štyroch veršov (v. 84b-87: prenasledovatelia; jamu mi vykopali; prenasledujú

ma úskočne; bezmála skoncovali so mnou). Rozvinutie tejto témy je akousi re-

akciou na dvojitú otázku v závere prvej časti kaf-strofy, vo v. 84 po skoršej

otázke vo v. 82b. Je povšimnutiahodné, že všetky tri otázky sú časovo oriento-

vané, pričom v dvoch (v. 82b.84b) zaznie rovnaká častica yt;m' kedy?18

V konflikte s prenasledovateľmi sa totiž orantovi kráti čas (v. 84a Koľko dní ešte

ostáva tvojmu sluhovi?), pričom Pán čaká so súdom nepriateľov (v. 84b Kedy na

mojich prenasledovateľoch vykonáš súd?). Následný opis aktivity prenasledova-

teľov vo v. 85-87 prináša prvotnú motiváciu pre Pána, aby konečne voči nim

zakročil; sekundárnou motiváciou pre Pánov zákrok je trvalá vernosť oranta voči

Pánovým predpisom nielen v minulosti (v. 87b), ale bude ňou aj budúca lojál-

nosť voči Bohu (v. 88b). Orant prosí Boha o oslobodenie od nepriateľov a prosí

o pokračovanie života: dožič mi života (v. 88a), aby mohol žiť podľa Božej vôle.

17 Hoci sa explicitne v strofe slovesá z významového poľa lásky a nenávisti nevyskytujú, séman-

tický medzi ne zapadajú pozitívne a negatívne slovesá kaf-strofy; v žalme 119 sa sloveso milu-

jem používa explicitne v 119,47.48.113.159.163 a sloveso nenávidím vo v. 104.113.128.163. 18 Táto častica je typická pre naliehavé otázky oranta, resp. proroka o Božom zásahu najmä v stave

veľkej núdze jednotlivca, resp. ľudu; nachádza sa najčastejšie v otázkach žalmov (Ž 41,6; 42,3;

74,10; 80,5; 82,2; 94,3.3.8; 101,2; 119,82.84) a u proroka Jeremiáša (Jer 4,14.21; 12,4; 13,27;

23,26; 31,22; 47,5).


ACTA 2/2013 11

Láska a nenávisť oranta sa polemicky prelínajú v texte strofy, v závere však

triumfuje milosrdná Božia láska voči nemu: podľa svojho milosrdenstva dožič

mi života (v. 88a).

Práve v sérii troch časových otázok vo v. 82b.84a84b zaznie výrok v. 83

s kurióznym prirovnaním: hoci som ako mech v dyme, nezabúdam na tvoje na-

riadenia, ktoré v dôsledku časového kontextu otázok nadobúda osobitý časový

aspekt. Otázky bežne zintenzívňujú dialóg a vyvolávajú reakciu. V tomto kon-

texte intenzifikácie sa javí ako oprávnené vnímať aj prirovnanie oranta ako in-

tenzitnú výpoveď o jeho stave. Po skorších výpovediach oranta zohľadňujúcich

stav jeho bytia cez isté aspekty bytia: o slabnutí duše po záchrane (v. 81) a slab-

nutí očí po Božom zásahu (v. 82), orant v zmysle perspektívy vykreslí celkový

obraz o svojom negatívnom stave: rAjyqiB. danOK. ytiyyIh'-yKi hoci som ako mech

v dyme. Výrok je uvedený príčinnou spojkou yKi (pretože, lebo, veď), ktorú pre-

kladáme výrazom hoci.19

Sloveso v qatal ytiyyIh' bol som prekladáme v zmysle

nie ukončeného, ale pretrvávajúceho stavu v prítomnom čase; qatal to umožňuje

najmä pri slovesách opisujúcich stav.

Literárna stavba intenzitného prirovnania: som ako mech v dyme je veľmi

podobná ja- výrokom s prirovnaním alebo metaforou v poetických textoch žal-

mov, resp. v prorockých textoch (preklad prirovnaní a metafor v bolte odpovedá

hebr. textu v pravom stĺpci).20

Ž 31,13: Zišiel som ako mŕtvy z ich srdca, som ako odhodená nádoba dbeao ylik.Ki ytiyyIh' Ž 69,9: Cudzincom som svojím bratom a synom svojej matky neznámym yx'a,l. ytiyyIh' rz"Wm Ž 71,7: Ako zázrak som pre mnohých a ty mi mocne pomáhaš. ~yBir:l. ytiyyIh' tpeAmK. Ž 88,5: Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu,

som ako muž bez pomoci ly"a/-!yae rb,g<K. ytiyyIh'

Ž 102,7: Podobám sa pelikánovi na púšti, som ako sova v ruinách… tAbr"x\ sAkK. ytiyyIh' Ž 102,8: Bdiem a som ako osamelý vrabec na streche ddEAB rAPciK. hy<h.a,w" Ž 109,25: Ale ja som im na posmech, keď ma vidia, potriasajú hlavou. ~h,l' hP'r>x, ytiyyIh' ynIa]w: Jer 23,9: ... trasú sa mi všetky kosti, som ako opitý človek

a ako muž presiaknutý vínom pred Pánom a pred jeho svätými slovami.

rAKvi vyaiK. ytiyyIh' !yIy" Arb"[] rb,g<k.W

Mich 7,1: Beda mi, lebo som ako oberač ovocia, ako keď sa paberkuje

vinica: niet strapca na zjedenie, ani ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.

#yIq;-yPes.a'K. ytiyyIh' yKi

19 Túto časticu preklady buď ignorujú alebo ju prekladajú rôzne: LXX, Vg pretože; M. Stanislav

(1948): lebo; L. Alonso Schökel: keď; G. Ravasi: emfatické áno; preklad JPS Tanach (1985),

New American Standard version (1995) a Slovenský ekumenický preklad (2007): hoci. 20 Metafora (klasicky označovaná ako similitudo brevior) sa líši od prirovnania, ktoré obsahuje

časticu K. ako a jeho podstatný ráz spočíva v diskurzívnej a explikatívnejšej povahe oproti meta-

fore, ktorá je typická stručným identifikovaním veci s obrazom na základe príčinného vzťahu.

Niektorí pokladajú prirovnanie za rozšírenú metaforu (Porov. RICOEUR, P. The Rule of Meta-

phor: The Creation of Meaning in Language. London: Routledge, 2003, s. 26). Prirovnanie mô-

že byť názorné (sprístupňuje predstavy) alebo intenzitné (zveličuje resp. zdôrazňuje istú osobu

alebo vec) (Porov. HERIBAN, J. Príručný lexikón biblických vied. Rím: SÚSCM, 1992, s. 843).


12 ACTA 2/2013

Uvedené prirovnania a dve metafory v Ž 69,6; 109,25 sú okrem prirovnania

v Ž 71,1 výraznými negatívnymi formuláciami. Aj naše prirovnanie sa radí k sé-

rii negatívnych intenzitných prirovnaní kritického stavu oranta. Nášmu textu sa

tematicky podobajú aj verše žalmov s voľnejšími prirovnaniami bez úplnej lexi-

kálnej identity s naším prirovnaním (chýba im sloveso ytiyyIh' a v Ž 131,2 je pod-

metom yvip.n: moja duša):

Ž 52,10: Ale ja som ako zelená oliva v Božom dome (~yhil{a/ tybeB. !n"[]r: tyIz:K. ynIa]w:). Ž 88,6: Som... ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch (rb,q, ybek.vo ~ylil'x] AmK.) Ž 119,176: Blúdim ako ovca stratená (dbeao hf,K. ytiy[iT'); hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam

na tvoje predpisy.

Ž 131,2: Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil; ako odstavené dieťa zoči-voči matke, ako odsta-

vené dieťa je moja duša vo mne (yvip.n: yl;[' lmuG"K; AMai yle[] lmug"K.).

Z intertextuálneho prehľadu prirovnaní a metafor je zrejmé, že skúmané in-

tenzitné prirovnanie a jeho literárna formulácia spadá do série žalmových nega-

tívnych prirovnaní oranta v kritickej situácii. Prenasledovaný sluha sa po opise

kritickej situácie cez aspekty svojho bytia: moja duša, moje oči a po otázke

v Ž 119,81.82 predstaví vo v. 83 cez prirovnanie ako mech v dyme rAjyqiB. danOK..

Výklad prirovnania: Podstatné meno muž. rodu danO označuje bežne kože-

ný mech z kozej, resp. ovčej kože používaný predovšetkým na víno (Joz 9,4.13;

1Sam 16,20).21

Texty Joz 9,4.13 uvádzajú výraz v atypickom pluráli tAdanO. Jahel v Sdc 4,19 skladuje v mechu mlieko, ktoré dá Sisarovi piť namiesto vody.

V Ž 56,9 označuje výraz mechy, do ktorých má Boh pozbierať slzy oranta,

z čoho sa tuší sila obrazu, že má na ich veľké množstvo aj pamätať.22

Bežne sa

vyrábal mech z kozej kože, väčšie mechy na skladovanie kvapalín boli z capa,

menšie vhodnejšie na cestovanie sa vyrábali z kozliat. Po zabití zvieraťa sa od-

rezala hlava a konce nôh a zviera bolo zvlečené z kože bez rezu v oblasti brucha.

Obrátená kozia koža bola dodatočnými úpravami spracovaná na mech, či vak.

Ďalší výraz prirovnania rAjyq i, resp. rjoyq i je mužské podst. meno zried-

kavo používané v hebr. textoch; v Gn 19,28 označuje dvakrát hustý dym;

v Ž 148,8a sa výraz na konci série výrazov rAjyqiw> gl,v, dr'b'W vae (oheň a ka-

menec, sneh a …) prekladá termínom dym ako produkt ohňa alebo v klimatic-

kom zmysle ako hustá hmla.

21 Text LXX a Nového zákona uvádza pre hebr. výraz gr. ekvivalent avsko,j mech, koža (porov.

vínne mechy v Mt 9,17(4x); Mk 2,22(4x); Lk 5,37(3x).38). 22 Na označenie vaku na vodu sa používajú v hebr. výrazy: ~yIm; tm;xe / ~yIm; tm,xe v Gn 21,14.15.19

a pre vínne mechy má hebr. výraz aj !yIy: lb,nE v 1Sam 1,24; 10,3; 25,18; 2Sam 16,1 a tiež bAa Jób 32,19.


ACTA 2/2013 13

Obr. 1 Rôzne typy starovekých kožených mechov (zdroj: www.bible-history.com).

Intenzitným prirovnaním v úzkom kontexte žalmu 119 vyjadrí orant svoj

kritický pretrvávajúci stav v podobe dusivého a neznesiteľného pokorenia (po-

rov. Ž 35,14; 38,7; 42,10; 43,12). Pokračovanie verša ide v zmysle šesťnásobné-

ho motívu žalmu 119: no nezabúdam na tvoje nariadenia (porov. aj

119,61.109.141.153.176), ktorý zaznie zakaždým ako dôvetok, resp. ako moti-

vácia predošlej výpovede o kritickej situácii oranta ako je tomu aj v našom prí-

pade. Podobný výrok zaznel len raz v Dt 26,13.

Výklad samotného intenzitného prirovnania sa chápe viacerými smermi:

1. Staroveké preklady Septuaginta, Vulgáta a Pešitta preložili prirovnanie: stal

som sa ako mech na mraze (LXX: evgenh,qhn wj avsko.j evn pa,cnh| Vg: factus

sum sicut uter in pruina). Bežne sa mech, či vak zošitý z čerstvej kože ne-

chával na mraze, zosušoval sa a tým vytvrdzoval pre neskoršie používanie.

Pri tejto lektúre prirovnania by sa mohlo voľne uvažovať i o nápoji v mechu

vynesenom na mráz, aby sa v ňom ochladil.

2. Väčšina autorov však pri tomto prirovnaní uvažuje o čerstvom koženom me-

chu opakovane dechtovanom v dyme, ktorý má odstrániť pôvodnú horkosť

kože. Po takejto opakovanej úprave sa používal mech najmä pre uskladnenie

vína (Joz 9,4.13; 1 Sam 16,20) a mlieka (Sdc 4,19).23

3. Aramejský preklad Targumu žalmov má mierne explikatívnu lektúru prirov-

nania:24 arjqb yltd aqwnrz $yh ako mech zavesený uprostred dymu.

Vzhľadom na to Kittel uvažoval, že mech je opusteným predmetom, ktorý

ľudia v Palestíne bežne vešali do ústia komína. Tým by prirovnanie žalmu

nadobúdalo novú významovú rovinu, opisujúc stav starej opustenej nepotreb-

23

Porov. STANISLAV, M. Žaltár. Preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom. Trnava:

SSV, 1948, s. 537; RAVASI, Il libro dei salmi, s. 477; ALONSO SCHÖKEL, L.,

CARNITI, C. I Salmi (Volume 2). Roma: Borla, 1993, s. 611; KAPLAN, J.

Skin-Bottles and Pottery Imitations. Palestine Exploration Quarterly 1965, č. 97,

s. 144-152. 24

DE LAGARDE, P. Hagiographia Chaldaice with variants from Luis Díez Merino,

Targum de Salmos. Tradición sefardí de Alfonso Zamora. Edición Príncipe del Ms.

Villa-Amil no. 5, Consejo Superior de Investigaciones Científicas, Instituto 'Francisco

Suárez', 1982 (BibleWorks Version 7. Norfolk, Va: Bible Works 2006).


14 ACTA 2/2013

nej veci. S miernym významovým posunom ide v tejto línii aj nemecký pre-

klad EIN (Einheitsübersetzung): Schlauch voller Risse (mech plný prasklín)

a francúzsky ekumenický preklad TOB: une outre racornie (stvrdnutý mech).

Odloženie dopraskaného mecha v komíne potom lepšie korešponduje s dru-

hou polovicou verša: predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia (v. 83b); pri-

rovnanie je poukazom na stály vzťah oranta s Pánovým slovom napriek opus-

tenosti až zabudnutiu zo strany Pána.

4. Nemecký prekladateľ žalmov Friedrich Baethgen interpretoval prirovnanie

žalmu vo svojich poznámkach alegorézou: vníma stmavnutý mech v dyme

ako prenasledovaniami stmavnutú pokožku sluhu. Hoci sa vonkajší výzor

oranta pod vplyvom ťažkostí zmenil, no jeho obsah, ktorým je víno Božieho

slova v srdci, zostáva uchránený a stane sa jemným až lahodným.25

V Kum-

ráne sa našiel podobný text, kde sa daná úprava mechu pripisuje priamo Bo-

hu: Ty ma robíš vínnym mechom… čo by sčasti podporovalo uvedenú alego-

rézu. V uvedenej alegoréze by bolo vhodnejšie uvažovať o prázdnom mechu

ako to robia iní autori, lebo kvapalný obsah mechu sa v dyme znehodnocuje.

5. Bergler vykladá prirovanie ako neustále knísanie mechu v dyme, čím sa tvorí

vraj alúzia na ľudskú nestálosť.26

V tomto výklade však zostáva osamotený.

6. Diskutabilne postupuje učenec Dahood, ktorý hebr. slovo v nemazorétskom

texte interpretuje ako príčastie dwan (porov. Sdc 4,19) a prirovnanie voľne

prekladá: ako sa plače od dymu (porov. Prís 10,26). V predošlom v. 82 sa

skutočne hovorí o očiach a teda istý súvis by tu mohol byť, no nevieme či

práve toto bolo pôvodnou lektúrou. Táto emendácia sa prijíma s rezervou, le-

bo nemá oporu v textovej tradícii a v textovej kritike platí princíp lectio diffi-

cilior potior a ťažšia lektúra má prednosť pred vylepšením.

Posledné tri výklady prirovnania 4), 5) a 6) sa javia ako príliš posunuté in-

terpretácie spojenia.

ZÁVER

Na základe uvedených interpretácií možno povedať, že:

1. intenzitné prirovnanie som ako mech v dyme je v stupňujúcom popise

stavu prenasledovaného sluhu najvyšším stupňom opisu, ktorý vyjadrí plas-

ticky pretrvávajúci negatívny stav žalmistu v situácii prenasledovania

(v. 81a/82a/83a);

25 BAETHGEN, F. Die Psalmen; übersetzt und erklärt von Friedrich Baethgen. Göttingen:

Vandenhoeck & Ruprecht, 1897. 26 BERGLER, S. Der längste Psalm – Anthologie oder Liturgie? Vetus Testamentum 1979, č. 29,

s. 257-288, s. 274.


ACTA 2/2013 15

2. prirovnanie blízke starovekým Izraelitom opisuje kritický stav oranta, keď

musí zdolávať pretrvávajúce utrpenie, na ktoré môže poukazovať opakované

dechtovanie koženého mecha v dyme; prirovnanie však môže byť aj alúziou

na stav opustenosti až zabudnutia oranta v ťažkom stave práve v obraze me-

chu odloženého v zadymenom komíne. Dva texty by mohli čiastočne dokres-

liť tento stav oranta: na zosušenú tvár vystavenú dymu odkazuje Jób 30,30:

Už koža zo mňa odpadúva zhorená... a podobne aj sťažnosť v Knihe nárekov

4,8: Ich výzor stemnel nad čierňavu... na kostiach scvrkla sa im koža, bola

ako drevo zoschnutá…

3. z kontextu prirovnania v textovom a obsahovom strede žalmu 119,83 s témou

silnej krízy a núdze oranta a z kontextu verša v strofe je zrejmá vytrvalosť

oranta. Kritická situácia ho však paradoxne môže posilniť až zdokonaliť, čo

okrem Dahooda naznačovali starobylé preklady a autori, keď hovorili o zuš-

ľachťovaní mechu v dyme, či na mraze. Paradoxne ťaživou situáciou sa môže

orant posilniť v duchu Pavlovho výroku: keď som slabý, vtedy som silný

(2Kor 12,10). No nedeje sa to primárne v dôsledku jeho osobnej húževnatos-

ti, ale úprimnou dôverou v Boha a v jeho Slovo, ktoré je Božou milosťou v

ťaživej situácii. Pre oranta tiež platí Pánovo uistenie apoštolovi Pavlovi: stačí

ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti (2Kor 12,9a)27

. Boží

zákon tu nie je ťažkým jarmom a bremenom, ale darom milosti, ktorý oranta

v konečnom dôsledku oslobodzuje, dáva mu odvahu i vytrvalosť a prináša

mu silu žiť. Paradoxne verše, ktoré sú v žalme 119 najviac poznačené boles-

ťou a pocitom temnoty, sú otvorené nádeji a preniknuté vierou, veď už skôr

orant prosil: uviazol som v prachu, oživ ma podľa svojho slova (v. 25), pri-

čom aj v aktuálnej kritickej situácii v dôvere v Pána o sebe tvrdí: hoci som

ako mech v dyme, predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia (v. 83).

Bibliografia

ALONSO SCHÖKEL, L., CARNITI, C. I Salmi (Volume 2). Roma: Borla, 1993.

BAETHGEN, F. Die Psalmen; übersetzt und erklärt von Friedrich Baethgen. Göttin-

gen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1897.

BERGLER, S. Der längste Psalm – Anthologie oder Liturgie? Vetus Testamentum

1979, č. 29, s. 257-288.

DE LAGARDE, P. Hagiographia Chaldaice with variants from Luis Díez Merino,

Targum de Salmos. Tradición sefardí de Alfonso Zamora. Edición Príncipe del Ms.

Villa-Amil no. 5, Consejo Superior de Investigaciones Científicas, Instituto 'Francisco

Suárez', 1982 (BibleWorks Version 7. Norfolk, Va: Bible Works 2006).

27 Detailnejší výklad textu sa núka v článku ŠTRBA, B. Pavlova slabosť – podmienka apoštola

(2 Kor 12,1 – 13,13). In: Témy z Druhého listu Korinťanom. Zborník biblicko-teologických

prednášok (ŠTRBA, B. ed.). Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2009, s. 111-

120, s. 118-119.


16 ACTA 2/2013

GROSS, H., REINELT, H. Das Buch der Psalmen II. Leipzig: St.Benno Verlag,

1979.

HERIBAN, J. Príručný lexikón biblických vied. Rím: SÚSCM, 1992.

HOSSFELD, F.-L., ZENGER, E. Psalmen 101-150 (HThKAT). Freiburg: Herder,

2008.

HOWARD Jr., D.M. Editorial Activity in the Psalter: A State-of-the-Field Survey. In:

The Shape and Shaping of the Psalter (MCCANN, J.C. ed.) JSOTSup 159. Sheffield:

JSOT, 1993, s. 52-70.

HOWARD Jr., D.M. The Structure of Psalms 93–100 (Biblical and Judaic Studies

from The University of California San Diego 5). Winona Lake: Eisenbrauns, 1997.

HOWARD Jr., D.M. Recent Trends in Psalms Study. In: The Face of Old Testament

Studies: A Survey of Contemporary Approaches (BAKER, D.W., ARNOLD, B.T.

eds.). Grand Rapids: Baker, 1999.

CHILDS, B.S. Reflections on the Modern Study of the Psalms. In: Magnalia Dei: The

Mighty Acts of God (CROSS, F.M., LEMKE, W.E., MILLER, P.D. eds.). Garden Ci-

ty: Doubleday, 1974, s. 377-388.

CHILDS, B.S. An Introduction to the Old Testament as Scripture. Philadelphia: For-

tress, 1979.

KAPLAN, J. Skin-Bottles and Pottery Imitations. Palestine Exploration Quarterly

1965, č. 97, s. 144-152.

KUNTZ, J.K. Engaging the Psalms. Currents in Research: Biblical Studies 1994, č. 2,

s. 77-106.

MAYS, J.L. Past, Present, and Prospect in Psalm Study. In: Old Testament Interpreta-

tion: Past, Present, and Future (MAYS, J.L., PETERSEN, D.L., RICHARDS, K.H.

eds.). Nashville:Abingdon, 1995, s. 147-156.

MCCANN, J.C. The Shape and Shaping of the Psalter (JSOTSup 159). Sheffield:

JSOT, 1993.

MITCHELL, D.C. The Message of the Psalter: An Eschatological Programme in the

Book of Psalms (JSOTSup 252). Sheffield: Sheffield Academic Press, 1997.

RAVASI, G. Il libro dei Salmi. Volume III (101-150). Bologna : Edizione Dehoniane,

1985.

REYNOLDS, K.A. Torah As Teacher: The Exemplary Torah Student in Psalm 119.

Leiden: Brill 2010.

RICOEUR, P. The Rule of Metaphor: The Creation of Meaning in Language. London:

Routledge, 2003.

SOLL, W. Psalm 119: Matrix, Form and Setting. Washington: Catholic Biblical

Association of America, 1991.

STANISLAV, M. Žaltár. Preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom. Trnava: SSV,

1948.

ŠTRBA, B. Pavlova slabosť – podmienka apoštola (2 Kor 12,1 – 13,13). In: Témy

z Druhého listu Korinťanom. Zborník biblicko-teologických prednášok (ŠTRBA, B.

ed.). Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2009, s. 111-120.

WILSON, G.H. The Editing of the Hebrew Psalter (SBLDS 76). Chico: Scholars Pre-

ss, 1985.


ACTA 2/2013 17

ZENGER, E. New Approaches to the Study of the Psalter. Proceedings of the Irish

Biblical Association 1994, č. 17, s. 37-54.

ZENGER, E. The Composition and Theology of the Fifth Book of Psalms, Psalm

107-145. Journal forthe Study of the Old Testament 1998, č. 80, s. 77-102.

ZENGER, E. Stuttgarter Psalter. Stuttgart: Verlag Katolisches Bibelwerk 2005.

Summary

The article analyses the intensity similitude of Psalm 119:83: rAjyqiB. danOK. ytiyyIh' I am

like a wineskin in the smoke in the context of the gigantic psalm and the Psalter as

well. The paper focuses after inicial investigation of the wider and closer theological-

compositional context of the psalm in the Psalter and after searching on its literary

genre and structure on the lexical, formal and semantic interpretation of the simili-

tude in the immediate context of the kaf -strophe and in the frame of the composition

of the psalm 119.

Key words: similitude, context, Psalter, interpretation, acrostic, semantic

Intenzitné prirovnanie "som ako mech v dyme" (Ž 119,83) v kontexte žalmu a žaltára (The...

Documents

Transcript of Intenzitné prirovnanie "som ako mech v dyme" (Ž 119,83) v kontexte žalmu a žaltára (The...