Green Infrastructure as an Efficient Tool for Protection and Design of Sustainable Landscapes (SK)

18. medzinárodnú vedeckú konferenciu ENVIRO NITRA 2013 18th international scientific conference ENVIRO NITRA 2013

18. – 20. september 2013 Hotel Mýto – Mýto pod Ďumbierom

Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

a

Wydział Inżynierii Środowiska i Geodezji, Uniwersytet Rolniczy im. Hugona Kołłątaja w Krakowie

RECENZOVANÝ ZBORNÍK

Mýto pod Ďumbierom

18. – 20. september 2013

Rok vydania: 2013

Prvé výdanie

Náklad: 70 ks

Katedra biometeorológie a hydrológie

Autor: doc. Ing. Dušan Igaz, PhD.

ISBN 978-80-552-1101-5

Schválil rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre dňa 7.11.2013 ako recenzovaný zborník na CD.

Neprešlo redakčnou úpravou vo vydavateľstve



Lektorský kolektív:

Dr.h.c. prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

prof. Ing. Anna Streďanská, PhD.

doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

doc. Ing. Arch. Roberta Štěpánková, PhD.

doc. Ing. Dušan Igaz, PhD.

doc. Ing. Peter Halaj, PhD.

doc. Ing. Vilam Bárek, PhD.

doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD.

Ing. Marcel Kliment, PhD.

Ing. Lenka Lackóvá, PhD.

Ing. Beáta Novotná, PhD.



ZELENÁ INFRAŠTRUKTÚRA AKO EFEKTÍVNY NÁSTROJ NA OCHRANU A TVORBU UDRŽATEĽNEJ KRAJINY

GREEN INFRASTRUCTURE AS AN EFFICIENT TOOL FOR PROTECTION AND DESIGN OF SUSTAINABLE LANDSCAPES

A. TÓTH, Ľ. FERIANCOVÁ

Katedra záhradnej a krajinnej architektúry, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva,

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

ABSTRACT Green infrastructure (GI) stands for a highly actual issue that is an object of interest of the European Commission and one of the key tools of the strategic plan Europe 2020 that aims at achievement of an intelligent, sustainable and inclusive growth in the EU. Research into GI has already now a global dimension and it has a tendency towards further development and deepening. The interest of the public and the EU authorities in GI continually grows directly related to the raising awareness of all contributions and benefits of GI solutions. Within our research, we focus on GI of rural settlements as it represents an efficient tool for protection and design of sustainable landscapes. In this contribution, we deal with GI protection and design of landscape and settlement structures. We introduce urban agriculture as a significant GI component in rural settlements

KEYWORDS: Europe 2020, green infrastructure, landscape protection and design, settlement and landscape structures, urban agriculture

ÚVOD

Prioritou EÚ, ktorá je zadefinovaná v stratégií "Európa 2020", je dosiahnutie inteligentného, udržateľného a integrovaného hospodárskeho rastu. Jedným zo zadefinovaných nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je zelená infraštruktúra (ZI), ktorá predstavuje dôležitý krok smerom k ochrane prírodného kapitálu Európy a udržateľného regionálneho a územného rozvoja. Stratégia biodiverzity EÚ 2020 zaväzuje Európsku komisiu vyvinúť stratégiu ZI (Európska komisia, 2013). Vo svojich definíciách sa viacerí autori zhodujú na tom, že ZI je strategicky plánovaným systémom prírodných a poloprírodných území, prvkov a zelených priestorov vo vidieckom a mestskom prostredí s environmentálnymi prvkami navrhovanými a spravovanými za účelom zabezpečenia širokej škály ekosystémových funkcií (napr. regulácia vody, ktorá je prínosná pre životné prostredie, aj pre ľudí). ZI zahŕňa terestrické (zelené priestory) a akvatické ekosystémy (modré priestory) a jej prvky vykazujú zdraviu prospešné účinky ako napr. čistejší vzduch a kvalitnejšie vodné zdroje. V urbanizovanej krajine ZI zahŕňa aj antropogénne prvky ako napr. zelené strechy, ekodukty, cyklotrasy alebo obnovené prírodné prostredia) Implementácia komponentov ZI v mestskom prostredí má aj významnú sociálnu dimenziu, keďže združuje komunitu, iniciuje k dobrovoľníckym akciám podniknutým verejnosťou a

179



pomáha vyvarovať sa sociálnej izolácií. Predstavuje fyzický, psychologický, emocionálny a socioekonomický prínos pre jednotlivcov a komunitu ako celok. (Benedict, McMahon, 2006; Európska komisia, 2010, 2012, 2013; Naumann et al., 2011; Pauleit, 2012 a iní). Americká spoločnosť krajinných architektov definuje ZI ako rámcový koncept pre chápanie hodnotných služieb poskytovaných prírodou pre životné prostredie ľudí. Na národnej a regionálnej úrovni, prepojené siete parkových systémov a prírodných koridorov zachovávajú ekologické funkcie, regulujú vodný systém, vytvárajú životné prostredie pre divú zver, vytvárajú a udržujú rovnováhu medzi zastavaným a prírodným prostredím. Efektívnym využitím ZI na sídelnej úrovni dokážeme redukovať spotrebu energie prostredníctvom pasívnej výhrevnosti a ochladzovania; filtrovať vzdušné a vodné polutanty; vytvárať čisté a temperované ovzdušie; zmierniť prehrievanie prostredia; znížiť výdavky na infraštruktúru manažmentu zrážkových vôd; zabezpečiť protipovodňovú ochranu a potravinové zdroje; stabilizovať pôdu zamedzením alebo redukciou erózie. Vďaka všetkým uvedeným vlastnostiam môžeme konštatovať, že ZI predstavuje významný ekologický, ekonomický a sociálny prínos pre našu spoločnosť a nástroj na zmiernenie efektov klimatickej zmeny, vytváranie zdravých obytných prostredí a skvalitňovanie života v mestách a obciach (ASLA, 2013). ZI zahŕňa všetky prírodné prvky v mestách a obciach, ktoré poskytujú ekologické a ekosystémové funkcie (napr. parky, zelené steny, zelené strechy a pod.), podporujú biodiverzitu a umožňujú ekosystémom vykonávať funkcie, ako napr. spájanie mestských, peri-urbánnych a vidieckych priestorov. Blízkosť ZI k urbanizovanému prostrediu je spojené s vysokým potenciálom v poskytovaní viacnásobných služieb pre spoločnosť (Losarcos, Romero, 2012). Dokument venovaný multifunkčnosti ZI uvádza, že úlohou ZI je skvalitniť život rôznymi spôsobmi, cez jej environmentálny, sociálny a ekonomický potenciál založený na multifunkčnom využitý prírodného kapitálu (Európska komisia, 2012). ZI je úspešne overeným nástrojom na zabezpečenie ekologických, ekonomických a sociálnych úžitkov prostredníctvom prírodných riešení, ktoré spravidla vykazujú vysokú návratnosť investícií. Vďaka ZI si uvedomujeme význam prírody pre ľudskú spoločnosť a pre mobilizáciu investícií na udržanie a posilnenie prírodných systémov. ZI pomáha vyvarovať sa závislosti od sivej infraštruktúry, ktorej výstavba je v porovnaní s trvácejšími prírodnými riešeniami podstatne drahšia. Je založená na princípe, že ochrana a podpora prírody a prírodných procesov sprevádzaná množstvom prínosov pre ľudskú spoločnosť, sú vedome integrované do územného plánovania a rozvoja. V porovnaní s jednoúčelovou sivou infraštruktúrou, sa ZI neobmedzuje len na územný rozvoj, ale podporuje prírodné riešenia v prípade, že tie predstavujú najlepšiu alternatívu. ZI môže niekedy ponúknuť alternatívne alebo komplementárne riešenia ku štandardným formám sivej infraštruktúry (Európska komisia, 2013). ZI môže byť posilnená strategickými a koordinovanými iniciatívami, ktoré sa zameriavajú na udržanie, obnovu, zlepšenie a spájanie existujúcich a vytváranie nových území a prvkov (Naumann et al, 2011). Súčasný výskum ZI je možné rozdeliť do dvoch základných kategórií: konceptuálny výskum a praktická aplikácia (Mell, 2008). Vizuálnemu impaktu zelenej infraštruktúry sa vo svojej práci venuje Kabai (2011), ktorý uvádza, že vizuálna funkcia je dôležitým komponentom sociálnych funkcií ZI a musí byť zohľadnená pri plánovaní ZI, keďže dokáže zmierňovať negatívny vizuálny vplyv rapídnej urbanizácie a tým prispieť k formovaniu obrazu sídla a krajiny.

180



Melnichuk a Ignatieva (2012) chápu ZI ako faktor udržateľného sídelného rozvoja a vypracovali celý rad princípov pre mestskú ZI. S cieľom prispieť k vypracovaniu spoločnej stratégie ZI ako efektívneho nástroja na ochranu a tvorbu udržateľnej krajiny, je potrebné pokračovať v komplexnom výskume historického vývoja a súčasného stavu ZI, na základe ktorých bude možné vypracovať konceptuálne nástroje pre implementáciu ZI do plánovacích nástrojov a tým prispieť k udržateľnému rozvoju kultúrnej krajiny.

MATERIÁL A METÓDY

V rámci doktorandského výskumu zameraného na zelenú infraštruktúru sídla s multifunkčným využitím postupujeme podľa metodických dokumentov Európskej komisie (viď literárny prehľad), ktoré sú spracovávané ako podklady pre pripravovanú spoločnú stratégiu ZI v rámci Európa 2020 a Stratégie biodiverzity EÚ 2020. Komplexný výskum zahŕňa analýzy a mapovania ZI referenčného sídla Tvrdošovce s dôrazom na jej environmentálnu a sociálnu dimenziu. Pri analýzach historických mapových a iných grafických podkladov používame vizuálnu interpretáciu a digitálne spracovanie prostredníctvom programov na báze CAD a GIS. Súčasné krajinné a sídelné štruktúry analyzujeme na základe dostupných topografických a ortofotografických máp, ktoré následne spracúvame prostredníctvom programov na báze CAD a GIS. Na mapové analýzy nadväzujú terénne výskumy a mapovania krajinných a sídelných štruktúr. Komponentom doktorandského výskumu je aj moderná forma výskumu v krajinnej architektúre propagovaná odbornými komunitami IFLA a ECLAS, Research by Design (výskum prostredníctvom tvorby), ktorého cieľom je zistiť spätnú väzbu na existujúce krajinno-architektonické plány a návrhy, ktoré sú v prípade výskumu ZI Tvrdošoviec zahrnuté v Krajinárskych úpravách vidieckeho sídla Tvrdošovce (Tóth, 2012) a iných dokumentoch. Výskum sociálnej dimenzie ZI prebieha formou interview s užívateľmi ZI sídla. Špecifickou zložkou výskumu je mestské poľnohospodárstvo ako jeden z komponentov ZI sídla, ktorého výskumu sa venujeme v rámci európskeho vedecko-výskumného projektu COST-Action TD1106 Urban Agriculture Europe.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Ochrana a tvorba zelenej infraštruktúry krajinných priestorov Výskumom historických a súčasných krajinných štruktúr sme zistili, že v rámci katastrálneho územia došlo k výraznému zníženiu podielu trvalých trávnych a lesných porastov v prospech ornej pôdy. Ekologicky stabilnejšia zložka súčasnej zelenej infraštruktúry teda takmer výlučne pozostáva z 1) prvkov nelesnej drevinovej vegetácie (sprievodná drevinová vegetácia komunikácií a vodných tokov, vetrolamy, remízky, brehová drevinová vegetácia, starý ovocný sad v otvorenej krajine pozdĺž vodného toku, sukcesná drevinová vegetácia bývalého pieskového lomu a iné formy a prvky NDV); 2) trvalých trávnych porastov (lúky a bývalé pasienky, ku ktorým patria aj Panské lúky - Chránené územie európskeho významu), viď obrázok 1. Uvedené prvky ZI krajiny majú vysokú ekologickú stabilitu a teda predstavujú environmentálnu dimenziu ZI.

181



Fig. 1. Non-forest woody vegetation and meadows as components of the green

infrastructure integrated into agricultural landscape structures. Photo by Tóth, 2012 Sociálna dimenzia ZI krajiny spočíva v priestupnosti krajinných priestorov zabezpečenej komunikačným systémom v krajine, ktorý v porovnaní s historickými krajinnými štruktúrami bol výrazne zredukovaný, a to najmä kolektivizáciou, avšak tento negatívny trend znižovania priestupnosti krajiny stále pretrváva - napr. vymedzením určitých úsekov poľných komunikácií prostredníctvom závor pre súkromné účely (súkromné poľovnícke revíry). Znižovaním priestupnosti krajiny sa oberáme o vlastné kultúrnohistorické dedičstvo prepojenosti sídiel s krajinou. Nástrojom tvorby ZI, ktorým môžeme reagovať na tieto negatívne zmeny, sú greenways (zelené línie / zelené cesty), ktoré obnovujú prepojenia v krajine a medzi sídlami. Predmetom ochrany ZI musia byť všetky existujúce prvky s vyššou ekologickou stabilitou. Predmetom tvorby udržateľnej ZI, je z pohľadu environmentálnej dimenzie ZI zveľaďovanie a dopĺňanie existujúcich prvkov ZI, dopĺňanie medzier v sieti existujúcich zelených štruktúr, zvýšenie podielu NDV za účelom zvýšenia biodiverzity a ekologickej stability, zníženia erózie pôdy a eutrofizácie vodných prvkov. V kontexte sociálnej dimenzie ZI ide najmä o obnovenie kultúrnohistorického dedičstva priestupnosti krajiny prostredníctvom obohacovania ZI o greenways formou obnovy komunikačného systému v krajine a odstránenia neadekvátnych prekážok v priestupnosti krajiny pre verejnosť. Ďalším predmetom tvorby v rámci sociálnej dimenzie ZI je zvýšenie vizuálno-percepčnej hodnoty obrazu sídla a krajiny najmä prostredníctvom vyššej drevinovej vegetácie, výsledkom čoho by bolo fyzické a percepčné prepojenie sídla s krajinou. Ochrana a tvorba zelenej infraštruktúry sídelných priestorov ZI sídelných štruktúr pozostáva z verejných, poloverejných a súkromných priestorov. V rámci verejných priestorov ide o plochy verejnej zelene na dedinskej návsi ako hlavnej urbanistickej osi sídla, ktorou je široký uličný priestor s lineárnou otvorenou zelenou plochou. Táto náves predstavuje jadro ZI sídla, viď obrázok 2. Významným komponentom sú aj trvalé trávne porasty na brehoch a ochranných hrádzach pozdĺž potoka a ďalšími prvkami sú otvorené zelené priestory na brehoch jazier, pri úradných budovách, zeleň pozdĺž hlavnej cesty a iné otvorené plochy lúčneho charakteru. Výskumom historických podkladov sme zistili, že podiel zelenej infraštruktúry v priestoroch intravilánu výrazne narástol, a to tak vo verejných, ako aj súkromných priestoroch. Špecifickou kategóriou sú plochy vyhradenej zelene, ktorými sú kostolná záhrada, záhrady školských a predškolských zariadení, zeleň pri športovom ihrisku a iné. Medzi poloverejné priestory patria napr. neohradené predzáhradky

182




alebo iná forma zelene pred rodinnými a bytovými domami a spoločné nádvoria pri bytových domoch, ktoré poskytujú fyzické zázemie pre sociálnu interakciu. Súkromné priestory pozostávajú vo väčšine prípadov z okrasno-rekreačných plôch, ktorými sú predzáhradky a dvory a produkčných plôch, ktorými sú úžitkové záhrady

Fig. 2. The village square and the main streetscape with linear green spaces and the architectural and urban landmark represented by the church. Photo by Tóth, 2013

Predmetom ochrany ZI na sídelnej úrovni sú všetky existujúce plochy najmä verejnej a vyhradenej zelene, pretože tieto prvky majú významný environmentálny prínos a sociálny potenciál. Problémom však je, že záujem lokálnych užívateľov o objekty verejnej zelene je výrazne nižší ako v sídlach mestského typu, čo môžeme odôvodniť skutočnosťou, že obyvatelia vidieckych sídiel disponujú vlastnými, súkromnými prvkami ZI. Preto prvky ZI vidieckych sídiel sú často podstatne menej odolné voči investičnému nátlaku, než prvky ZI mestských sídiel, kde záujem obyvateľov o verejnú zeleň je väčší. Predmet tvorby ZI je úzko spätý s riešením týchto problémov. Možnými východiskovými riešeniami sú zvyšovanie povedomia vidieckych komunít o význame ZI, osveta a participatívne plánovanie. Význam mestského poľnohospodárstva pre zelenú infraštruktúru Fenomén mestského poľnohospodárstva (MP) je historickým dedičstvom a tradičnou súčasťou sídiel vidieckeho typu. Samozrejme, pojem mestské poľnohospodárstvo je novodobým označením produkcie plodín priamo v rámci urbanistických štruktúr sídla. V prípade vidieckych sídiel sú súkromné prvky ZI (záhrady pri rodinných a bytových domoch) takmer jedinou existujúcou formou MP, okrem veľkoplošnej družstevnej produkcie, viď obrázok 3. MP podlieha neustálym premenám od tradičnej samozásobiteľskej funkcie, ktorá prevládala do prvej polovice 20. storočia, neskôr, až do konca 20. storočia, prevládala produkcia za účelom odbytu prostredníctvom veľkoodberateľov, kedy súkromné záhrady predstavovali významný zdroj rodinného príjmu a teda nielen potravinového, ale aj finančného zabezpečenia rodiny. V súčasnosti opäť prevláda produkcia so

183

-

pozostávajú vo väčšine prípadov z okrasno-rekreačných plôch, ktorými sú predzáhradky a dvory a produkčných plôch, ktorými sú úžitkové záhrady

-



ktorý však viac zakladá na sociálnych väzbách, než finančnom príjme. MP je v súčasnosti na ústupe. Vzťah k nemu majú vytvorený už len staršie generácie, mladší užívatelia záhrad preferujú oddychovo-rekreačné využitie s estetickým stvárnením. MP sa v mnohých prípadoch obmedzuje na niekoľko ovocných drevín a koreninových byliniek do kuchyne.

Fig. 3. Private production gardens as a traditional form of urban agriculture represent

significant componenets of the urban green infrastructure in rural settlements. Photo by Tóth, 2013

Budúcnosť a tvorba týchto špecifických prvkov ZI závisia predovšetkým od osvetovej činnosti a zvyšovania povedomia občanov o význame tzv. pracovných alebo produktívnych plôch, ktoré sú síce tvorené ekologicky menej stabilnými kultúrami, avšak ich sociálny význam a prínos k udržateľnému rozvoju spoločnosti sú o to významnejšie. Neustále rastúca atraktivita vlastných chutnejších, zdravších a lacnejších a ekologickejších biopotravín odôvodňuje predpoklad, že MP bude predstavovať aj naďalej významnú zložku ZI vidieckych sídiel a bude posilňovať ich udržateľnosť a pružnosť.

DISKUSIA Výskum zelenej infraštruktúry je výsostne aktuálny, keďže predstavuje jednu z priorít EÚ. Európska komisia uvádza, že je potrebné posilniť výskum ZI s cieľom lepšie pochopiť prepojenia a väzby medzi biodiverzitou (druhy a stanovištia) a stavom ekosystémov (vitalita, pružnosť a produktivita), ktoré podmieňujú správne fungovanie ekosystémov zahŕňajúce sociálne, zdravotné a iné výhody ZI. Toto stanovisko podmieňuje skutočnosť, že hlavnými ťažiskovými oblasťami v našom výskume ZI sú environmentálna a sociálna dimenzia ZI. Túto významnosť ZI potvrdzujú aj zistenia Supuku (2011), ktorý uvádza, že zelené priestory v sídelných štruktúrach sú veľmi dôležité pre environmentálnu a ekologickú udržateľnosť a kvalitu života v sídlach. Podľa neho, čím viac zelených priestorov sa nachádza v sídle, tým vyššiu kvalitu a rekreačný potenciál má životné prostredie obyvateľov. Toto zistenie je v súlade s naším prístupom k ochrane a tvorbe sídelnej ZI. Zakomponovanie mestského poľnohospodárstva do výskumu ZI zodpovedá aj stanovisku Európskej komisie, ktorá uvádza, že mestské poľnohospodárstvo predstavuje medzi inými

184

-

samozásobiteľskou funkciou, miestami sa v menšej miere uskutočňuje aj predaj z dvora, ktorý však viac zakladá na sociálnych väzbách, než finančnom príjme. MP je v súčasnosti na ústupe. Vzťah k nemu majú vytvorený už len staršie generácie, mladší užívatelia záhrad preferujú oddychovo-rekreačné využitie s estetickým stvárnením. MP sa v mnohých prípadoch obmedzuje na niekoľko ovocných drevín a koreninových byliniek do kuchyne.

-

samozásobiteľskou funkciou, miestami sa v menšej miere uskutočňuje aj predaj z dvora,



efektívny nástroj na edukáciu žiakov a zvýšenie ich záujmu a povedomia o produkciu konzumovaných potravín, čím sa zvýši aj ich vnímaná hodnota (Európska komisia, 2013). Význam zistení výskumu potvrdzuje Environmentálny akčný plán 2020 Európskej komisie, podľa ktorého ZI bude zohrávať dôležitú úlohu v oblasti ochrany a posilňovania prírodného kapitálu EÚ, regionálneho rozvoja, klimatickej zmeny, poľnohospodárstva, životného prostredia a iných odvetví. Keďže prínos ZI je už dokázaný a uznaný aj EÚ, bude potrebné zabezpečiť, aby sa ZI stala prirodzenou súčasťou územného plánovania a rozvoja. Potenciálnymi nástrojmi pre financovanie výskumu a implementácie projektov ZI sú Spoločná poľnohospodárska politika, Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, program Horizont 2020, LIFE - Finančný nástroj pre životné prostredie a iné možnosti. Európska komisia vyzýva, aby vedecké komunity prispievali k výskumu ZI. Nasledujúce obdobie bude veľmi významné, pretože do konca roku 2013, Európska komisia predloží technický návod, ktorý určí, ako bude ZI integrovaná do implementácie uvedených politických nástrojov v období od 2014 do 2020.

ZÁVER ZI má potenciál významne prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených viacerými kľúčovými politickými nástrojmi EÚ. Najlepšou cestou, ako podporiť rozvoj ZI, je vytvoriť rámcovú metodiku pre podporu a uľahčenie výskumu a projektov ZI v rámci exitujúcich politických a finančných nástrojov. Úlohou členských štátov, a teda aj Slovenska, bude podporiť tieto možnosti s cieľom umožniť implementáciu ZI a ťažiť z jej prínosov pre udržateľný rozvoj celej európskej spoločnosti.

ABSTRAKT Zelená infraštruktúra (ZI) je výsostne aktuálnou problematikou, ktorá je predmetom záujmu Európskej komisie a jedným z nástrojov strategického plánu Európa 2020, ktorého cieľom je dosiahnutie inteligentného, udržateľného a integrovaného hospodárskeho rastu v EÚ. Výskum ZI má už v súčasnosti globálny rozmer a vykazuje tendenciu ďalšieho rozvoja a prehlbovania. Záujem spoločnosti a orgánov EÚ o ZI neustále rastie, a to priamo úmerne k zvyšujúcemu sa povedomiu o všetkých prínosoch a výhodách ZI. Ťažiskom nášho výskumu je ZI vidieckych sídiel, keďže predstavuje efektívny nástroj na ochranu a tvorbu udržateľnej krajiny. V tomto príspevku sa zaoberáme ochranou a tvorbou ZI krajinných a sídelných priestorov a predstavujeme mestské poľnohospodárstvo ako významnú zložku ZI vidieckych sídiel. Kľučové slová: Európa 2020, mestské poľnohospodárstvo, ochrana a tvorba krajiny, sídelné a krajinné priestory, zelená infraštruktúra

Poďakovanie: Tento výskum je realizovaný v rámci grantových programov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR VEGA 1/0769/12 a KEGA 019SPU-4/2011. Výskum mestského poľnohospodárstva je realizovaný v rámci európskeho projektu COST-Action TD1106 Urban Agriculture Europe.

185



LITERATÚRA AMERICAN SOCIETY OF LANDSCAPE ARCHITECTS (ASLA). 2013. Green Infrastructure [online].

Washington : ASLA, [cit. 2013-08-16]. Dostupné na internete: http://www.asla.org/ContentDetail.aspx?id=24076. BENEDICT, Mark A. - MCMAHON, Edward T. 2006. Green infrastructure – linking landscapes

and communities. Washington : Island Press. 299 s. ISBN 1-559-63558-4.0. EURÓPSKA KOMISIA. 2013. Communication from the Commission to the European

Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions: Green Infrastructure (GI) — Enhancing Europe’s Natural Capital [online]. Brusel : Európska komisia, 2013-05-06, [cit. 2013-08-16]. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0249:FIN:EN:PDF.

EURÓPSKA KOMISIA. 2012. The Multifunctionality of Green Infrastructure: Science for Environment Policy - In-depth Report [online]. Brusel : Európska komisia, III 2012 [cit. 2013-08-16]. Dostupné na internete:

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/docs/Green_Infrastructure.pdf. EURÓPSKA KOMISIA. 2010. Green Infrastructure [online]. Brusel : Európska komisia, VI 2010

[cit. 2013-08-16]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/environment/nature/info/pubs/docs/greeninfrastructure.pdf. ISBN

978-92-79-15871-1. KABAI, Róbert. 2011. The role of green infrastructure in mitigating the visual impact of new

development. In Supuka, J., Bihuňová, M. (Eds.): Settlement - Park - Landscape V.: Revitalisation of green urban open spaces with consideration to changing environment. Nitra : Slovak University of Agriculture, s. 281-286. 429 s. ISBN 978-80-552-0540-3.

LOSARCOS, Lourdes - ROMERO, Laura. 2012. Green Infrastructure In-depth Case Analysis - Theme 5: Urban Green Infrastructure. In Green Infrastructure Implementation and Efficiency [cit. 2013-08-16]. Dostupné na internete:

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/docs/implementation.zip MELL, C. Ian. 2008. Green Infrastructure: concepts and planning. In Forum Ejournal, roč. 8, č.

1, s. 69-80. ISSN 1354-5019. MELNICHUK, Irina - IGNATIEVA, Maria. 2012. St. Petersburg Green Infrastructure as a factor

for sustainable development. In Ignatieva, M. et al. (Eds.): Green Infrastructure: from global to local: International conference proceedings. Saint-Petersburg : State Polytechnic University Publishing House, s. 93-94. 198 s. ISBN 978-5-7422-3540-8.

NAUMANN, Sandra - DAVIS, McKenna - KAPHENGST, Timo - PIETERSE, Mav - RAYMENT, Matt. 2011. Design, implementation and cost elements of Green Infrastructure projects: Final report to the European Commission, DG Environment, Contract no. 070307/2010/577182/ETU/F.1, [online]. Ecologic institute and GHK Consulting, 2011-12-16 [cit. 2013-08-16]. Dostupné na internete:

http://ec.europa.eu/environment/enveco/biodiversity/pdf/GI_DICE_FinalReport.pdf. PAULEIT, Stephan. 2012. Green infrastructure for Europe´s growing and shrinking city

regions. In Ignatieva, M. et al. (Eds.): Green Infrastructure: from global to local: International conference proceedings. Saint-Petersburg : State Polytechnic University Publishing House, s. 11-12. 198 s. ISBN 978-5-7422-3540-8.

SUPUKA, Ján. 2011. Development of green spaces at city territory with emphasize to recreational utilization. In Supuka, J., Bihuňová, M. (Eds.): Settlement - Park - Landscape

186



V.: Revitalisation of green urban open spaces with consideration to changing environment. Nitra : Slovak University of Agriculture, s. 63-70. 429 s. ISBN 978-80-552-0540-3.

TÓTH, Attila. 2012. Krajinárske úpravy vidieckeho sídla Tvrdošovce : diplomová práca. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita. 67 A3 s.

Kontaktná adresa: Ing. Attila Tóth, Katedra záhradnej a krajinnej architektúry FZKI SPU v Nitre, Tulipánová 7, 949 76 Nitra, tel.: 037 641 5447, e-mail: [email protected]

187



Názov publikácie: Recenzovaný zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie – ENVIRO Nitra 2013

Autor: doc. Ing. Dušan Igaz, PhD.

Počet strán: 203

Vydal: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

vydanie: prvé

rok vydania: 2013

náklad:70 ks

Neprešlo redakčnou úpravou vo vydavateľstve

ISBN: 978-80-552-1101-5

Green Infrastructure as an Efficient Tool for Protection and Design of Sustainable Landscapes (SK)

Documents

Transcript of Green Infrastructure as an Efficient Tool for Protection and Design of Sustainable Landscapes (SK)