Biblický pôvod, kontext a preklad latinských konsekračných slov svätej omše vo vzťahu k...

Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu, roč. XXIV., 1/2014 56

Jozef Jančovič

BIBLICKÝ PÔVOD, KONTEXT A PREKLAD LATINSKÝCH KONSEKRAČNÝCH SLOV SVÄTEJ OMŠE

VO VZŤAHU K PRÍPRAVE TRETIEHO TYPICKÉHO VYDANIA RÍMSKEHO MISÁLA V SLOVENČINE

Anotácia: Predmetom príspevku sú vrcholné slová premenenia vo svätej

omši, ktoré majú najvýraznejší biblický pôvod a kontext a z hľadiska prekladu si vyžadujú mimoriadnu pozornosť, k čomu vyzýva aj inštrukcia Liturgiam autenticam (2001). Príspevok poukazuje na morfologické a sémantické ťažkosti aktuálne používaného i nedávno revidovaného prekladu konsekračných slov a ponúka závažnejšie návrhy, ktoré rešpektujú typické latinské konsekračné slová a zasadzujú preklad do pôvodného literárno-teologického kontextu biblických textov a približujú ho tak k väčšine súčasných prekladov konsekračných slov. Autor uvádza i exegetické podnety pre revíziu výrazu pro multis v súčasných prekladoch, ktoré legitimizujú argumentáciu ponúknutých návrhov.

Kľúčové slová: Rímsky misál – konsekračné slová – revízia prekladu – tra-

detur – effundetur

Na základe hlbokej kňazskej úcty k Eucharistii a z pozície vyučujúceho Sväté písmo sa pokúsim prispieť k odbornej diskusii o preklade kon-sekračných slov svätej omše aj vzhľadom na prebiehajúcu revíziu slovenského prekladu omšových textov typického vydania Missale Roma-num. Časť revidovaných textov z prostredia Liturgickej komisie bola uverejnená v ostatnom čísle Liturgie 4/2013.1 V tomto príspevku chcem poukázať na morfologické a sémantické ťažkosti aktuálne používaného i nedávno revidovaného prekladu konsekračných slov a následne ponúknem závažnejšie návrhy. Predmetom môjho záujmu budú vrcholné slová svätej omše, ktoré majú najvýraznejší biblický pôvod i kontext a z hľadiska prekladu si vyžadujú mimoriadnu pozornosť v súlade s prekladateľským prístupom inštrukcie Liturgiam autenticam uplatňovanom

1 Článok od autora: Andrej Krivda, Slovenský jazyk v liturgii po Druhom vatikánskom koncile a aktuálne výzvy pri príprave tretieho typického vydania Rímskeho misála v slovenskom jazyku, Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu, XXIII (4/2013) 349 – 365.

Autor: Názov článku [ss – ss] 57

v prebiehajúcej revízii omšových liturgických textov.2 Prekladateľský prístup odporúčaný inštrukciou Liturgia autenticam a uplatňovaný aj v prebiehajúcej revízii liturgických textov má sledovať zásady funkčnej ekvivalencie založenej jednak na lingvistickej analýze pôvodného textu a tiež na reštrukturalizácii východiskovej výpovede podľa pravidiel a potrieb prijímateľského jazyka.3

V úvode príspevku predstavím biblické perikopy s eucharistickými slovami, na základe ktorých redaktori v rámci liturgickej konkordantnej redakcie zostavili aktuálnu sviatostnú formuláciu konsekračných slov. Hlbšie poznanie biblických verzií a ich identifikácia v latinských formulá-ciách pomôže lepšie pochopiť jednotlivé návrhy prekladu. V druhej časti príspevku uvediem exegetické podnety pre revíziu výrazu pro multis v súčasných prekladoch, ktoré podoprú argumentáciu ponúknutých návrhov. V tretej zásadnej časti príspevku budú uvedené návrhy prekladu s filologickou a sémantickou stránkou výrazov zasadených do literárno-teologického kontextu biblických textov. Zámerom návrhov je upresniť slovenský preklad latinských konsekračných slov s jasným biblickým pozadím a kontextom. Dané precizovanie prekladu požaduje dokument Liturgiam autenticam v bodoch 85 – 86. Podružným cieľom návrhov bude priblíženie nášho prekladu eucharistických slov k iným súčasným prekla-dom konsekračných slov. Na evidentné rozdiely medzi slovenským prekla-dom a inými prekladmi eucharistických slov poukazujú aj kňazi slúžiaci sväté omše v iných moderných jazykoch.

2 Preklad latinského textu inštrukcie z roku 2001 vydaný Kongregáciou pre Boží

kult a disciplínu sviatostí bol v slovenčine uverejnený pod názvom: Liturgiam autenticam. O používaní národných jazykov vo vydaniach Rímskej liturgie. Piata inštrukcia o správnom uskutočňovaní konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu o posvätnej liturgii (Sacrosanctum Concilium, č. 36), Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu, XX (2010) 106 – 144.

3 Teoretik traduktológie Eugène Nida delil vzhľadom na použitú prekladateľskú techniku moderné preklady pôvodne na preklady formálnej a dynamickej ekvivalencie, ale keďže pojem dynamickej ekvivalencie spôsoboval problém navrhol neskôr termín funkčnej ekvivalencie (Porov. Jan De Ward – Eugène Nida, From One Language to Another, Nashville: Thomas Nelson Publishers, 1995, 7. 36).


1. Eucharistické perikopy so slovami premenenia

Kvôli prehľadnosti uvádzam perikopy eucharistických slov v gréckej pôvodine v kánonickom poradí (Mt – Mk – Lk – 1 Kor) spolu s oficiálnym katolíckym prekladom. Z dejinného aspektu však je všeobecne akceptova-nou skutočnosťou, že perikopa Prvého listu Korinťanom je historicky prvým literárnym svedectvom Ježišových eucharistických slov (okolo r. 55 po Kr.).

Mt 26, 26 – 29: 26 VEsqio,ntwn de. auvtw/n labw.n o` VIhsou/j a;rton kai. euvlogh,saj e;klasen kai. dou.j toi/j maqhtai/j ei=pen( LLaa ,, bbeettee ffaa ,,ggeettee(( ttoouu // ttoo ,, ee vvssttiinn ttoo .. ssww //mmaa ,, mmoouuÅ 27 kai. labw.n poth,rion kai. euvcaristh,saj e;dwken auvtoi/j le,gwn( PPii ,, eettee ee vv xx aauu vv ttoouu // ppaa ,,nntteejj(( 28 ttoouu // ttoo ggaa ,,rr ee vvssttiinn ttoo .. aaii --mmaa ,, mmoouu tthh // jj ddiiaaqqhh ,,kkhhjj ttoo .. ppeerrii .. ppoollllww //nn ee vv kkccuunnnnoo ,,mmeennoonn eeii vv jj aa ;;ffeessiinn aa `̀mmaarrttiiww //nnÅ 29 le,gw de. u`mi/n( ouv mh. pi,w avpV a;rti evk tou,tou tou/ genh,matoj th/j avmpe,lou e[wj th/j h`me,raj evkei,nhj o[tan auvto. pi,nw meqV u`mw/n kaino.n evn th/| basilei,a| tou/ patro,j mouÅ

Mt 26, 26 – 29: 26 Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ 27 Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: 28 toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. 29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

Mk 14, 22 – 25: 22 Kai. evsqio,ntwn auvtw/n labw.n a;rton euvlogh,saj e;klasen kai. e;dwken auvtoi/j kai. ei=pen( LLaa ,, bbeettee(( ttoouu // ttoo ,, ee vvssttiinn ttoo .. ssww //mmaa ,, mmoouuÅ 23 kai. labw.n poth,rion euvcaristh,saj e;dwken auvtoi/j( kai. e;pion evx auvtou/ pa,ntejÅ 24 kai. ei=pen auvtoi/j( TToouu // ttoo ,, ee vvssttiinn ttoo .. aaii --mmaa ,, mmoouu tthh // jj ddiiaaqqhh ,,kkhhjj ttoo .. ee vv kkccuunnnnoo ,,mmeennoonn uu `̀ppee ..rr ppoollllww //nnÅÅ 25 avmh.n le,gw u`mi/n o[ti ouvke,ti ouv mh. pi,w evk tou/ genh,matoj th/j avmpe,lou e[wj th/j h`me,raj evkei,nhj o[tan auvto. pi,nw kaino.n evn th/| basilei,a| tou/ qeou/Å

Mk 14, 22 – 25: 22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ 23 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24 A povedal im: „Toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“


Lk 22, 19 – 20: 19 kai. labw.n a;rton euvcaristh,saj e;klasen kai. e;dwken auvtoi/j le,gwn( TToouu // ttoo ,, ee vvssttiinn ttoo .. ssww //mmaa ,, mmoouu ttoo .. uu `̀ppee ..rr uu `̀mmww //nn ddiiddoo ,,mmeennoonn\\ tou/to poiei/te eivj th.n evmh.n avna,mnhsinÅ 20 kai. to. poth,rion w`sau,twj meta. to. deipnh/sai( le,gwn( TToouu // ttoo ttoo .. ppootthh ,,rriioonn hh `̀ kkaaiinnhh .. ddiiaaqqhh ,,kkhh ee vvnn ttww // || aaii [[mmaattii ,, mmoouu ttoo .. uu `̀ppee ..rr uu `̀mmww //nn ee vv kkccuunnnnoo ,,mmeennoonnÅÅ

Lk 22, 19 – 20: 19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ 20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“

1 Kor 11, 23 – 26: 23 VEgw. ga.r pare,labon avpo. tou/ kuri,ou( o] kai. pare,dwka u`mi/n( o[ti o` ku,rioj VIhsou/j evn th/| nukti. h-| paredi,deto e;laben a;rton 24 kai. euvcaristh,saj e;klasen kai. ei=pen( TToouu // ttoo ,, mmoouu ,, ee vvssttiinn ttoo .. ssww //mmaa ttoo .. uu `̀ppee ..rr uu `̀mmww //nn\ tou/to poiei/te eivj th.n evmh.n avna,mnhsinÅ 25 w`sau,twj kai. to. poth,rion meta. to. deipnh/sai le,gwn( TToouu // ttoo ttoo .. ppootthh ,,rriioonn hh `̀ kkaaiinnhh .. ddiiaaqqhh ,,kkhh ee vvssttii ..nn ee vvnn ttww // || ee vvmmww // || aaii [[mmaattii\\ ttoouu // ttoo ppooiieeii // ttee(( oo `̀ssaa ,,kkiijj ee vvaa ..nn ppii ,,nnhhttee(( eeii vv jj tthh ..nn ee vvmmhh ..nn aa vvnnaa ,,mmnnhhssiinnÅÅ

1 Kor 11, 23 – 26: 23 Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, 24 vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.“ 25 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.“

Z daného počtu textov a z ich formálno-obsahovej stránky je zrejmé, že Ježišova špecifická aktivita v jeruzalemskom večeradle, pri ktorej lámal a vyzval učeníkov jesť svoj nekvasený chlieb a piť zo svojho kalicha v rámci paschálnej večere je znamenite doloženou historickou skutočnos-ťou.4 Štyri biblické perikopy zo štyroch rôznych prameňov zodpovedajú

4 Ježiš nečakane identifikoval chlieb so svojím telom, čím ho stotožnil s vlastnou

osobou, keďže telo v semitskom myslení zastupuje človeka, resp. živé bytie (slovo sa telom stalo Jn 1, 14; porov. Gn 2, 24; 37, 27; Neh 5, 5; Iz 40, 6; 58, 7; 66, 16. 23. 24; Jer 12, 12; Mt 5, 29. 30; 6, 22. 23; Jn 17, 2; Júd 1, 7). Nato Ježiš stotožnil svoj kalich vína so svojou krvou, ktorá zasa prezentuje v semitskom vyjadrovaní život (Gn 9, 4. 5; 42, 22; najmä Lv 17, 11. 14; Ž 72, 14; Mich 7, 2; Sk 22, 20). V Písme sa hendiádou telo a krv označuje človek, či viacero ľudí (Sir 14, 18; Mt 16, 17; Jn 1, 13; 1 Kor 15, 15; Hebr 2, 14). Smrť ľudí sa vyjadrí paralelným použitím výrazov (Jer 51, 35


kritériu viacnásobného svedectva, ktoré sa bežne používa pri historickom hodnotení udalostí. Odborníkmi je akceptovaná tiež mienka, že textové celky so slovami premenenia sa obsahovo a formálne viažu na dva hlavné prúdy tradovania eucharistických slov: na jeruzalemskú tradíciu (Markovo podanie a mierne rozšírené Matúšovo podanie) spätú s apoštolom Petrom, v dôsledku čoho sa táto tradícia označuje aj ako petrovská, a na antiochijskú tradíciu (Pavlovo a mierne rozšírené Lukášovo podanie) spojenú s iným apoštolom, so sv. Pavlom, preto sa označuje aj ako pav-lovská alebo helénska tradícia.5 Okolo roku 55 po Kr. (niektorí navrhujú už rok 54, iní 56) ju literárne ako prvý prináša vo svojom Prvom liste Korinťanom a neskôr ju prevezme a mierne doplní evanjelista Lukáš.

Markovo evanjelium (pred r. 70 po Kr.) podáva jeruzalemskú tradíciu a Matúšovo evanjelium ju mierne rozširuje. Skutočnosť, že Matúšovo evanjelium malo počas stáročí prvenstvo v používaní pri bohoslužbe slova až do liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu, vysvetľuje zásadnú prítomnosť Matúšovho podania vo finálnej verzii konsekračných slov. Latinské konsekračné slová dnešného Missale Romanum schvále-ného pápežom Pavlom VI. však súvisia i s pavlovskou tradíciou Luká-šovho evanjelia. Liturgická verzia slov premenenia tvorí jednak kontinuitu s používanými slovami premenenia v predošlom misáli z roku 1962,6 ale na druhej strane je výsledkom novšej konkordantnej redakcie perikop Mt 26, 26 – 29; Mk 14, 21 – 25; Lk 22, 19 – 20 a 1 Kor 11, 24 – 25. Rozsah použitia jednotlivých verzií v liturgickej redakcii slov premenenia umožní v uvedených návrhoch prekladu chápať jednak pôvodný zámer slov a taktiež ich celkový teologický význam, čo by mal zohľadňovať i náš preklad.

„...moje telo nech je na Bábeli,“ – povie obyvateľstvo Siona; „a moja krv na obyvateľoch Chaldejska“ – povie Jeruzalem).

5 Porov. Joachim Jeremias, Le parole dell´ultima cena, Brescia: Paideia editrice, 230 – 233; Xavier Léon-Dufour, Condividere il pane eucharistico secondo il Nuovo Testamento, Torino: Elledici, 1983 156 – 158. 175.

6 Slová premenenia v latinskej omši v Missale Romanum (1962) nad chlebom: Accípite, et manducáte ex hoc omnes. Hoc est enim Corpus meum. Slová nad kalichom: Accípite, et bíbite ex eo omnes. Hic est enim Calix Sánguinis mei, novi et ætérni testaménti: mystérium fídei: qui pro vobis et pro multis effundétur in remissiónem peccatórum.


2. Dôvody revízie výrazu pro multis v súčasných prekladoch

Teologicko-pastoračným impulzom k jednotnému prekladu latinského konsekračného výrazu pro multis v prekladoch bola námietka vznesená kardinálom Josephom Ratzingerom. Presnejší preklad spojenia pro multis výrazom za mnohých korešponduje s latinskou dikciou formuly premene-nia, ktorá vychádza z originálneho gréckeho textu evanjelií Mt 26, 28 a Mk 14, 24 s výrazmi: peri. pollw/n resp. u`pe.r pollw/n.7 Vo svojom druhom zväzku knihy Ježiš Nazaretský sa autor podnetu už ako Petrov nástupca vrátil opätovne k tomuto problému a uviedol exegeticko-teolo-gické argumenty, aby presvedčivo prezentoval svoju pôvodnú výzvu. Nebude na škodu uviesť jeho argumentáciu, ktorá berie do úvahy vý-sledky exegetickej diskusie v prospech prekladu za mnohých.

Čo však znamená to, že Ježišova krv „sa vylieva za mnohých“? Joachim Jeremias sa vo svojom významnom diele Die Abendmahlsworte Jesu

7 Pár mesiacov po svojom zvolení za pápeža v júli 2005 Benedikt XVI.

konzultoval danú vec so svojimi spolupracovníkmi a následne kardinál Francis Arinze, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí zaslal predsedom biskupských konferencií list datovaný k 17. októbru 2006, kde ich žiadal upraviť adekvátne preklad výrazu pro multis. Tu sú stručne uvedené dôvody: (1) synoptické evanjeliá uvádzajú v pôvodnom gréckom texte špecifický výraz mnohí (Mt 26, 28; Mk 14, 24), výber výrazu bol učencami presvedčivo daný do súvisu so slovami proroka Izaiáša (Iz 53, 11 – 12). Hoci by sa na základe iného evanjeliového textu mohlo ponechať „pre všetkých“ (napr. porov. Lk 12, 41 a tiež výrok v Jn 6, 51: chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta; v 1 Jn 2, 2 On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta) formulácia v perikope o ustanovení Eucharistie je „pre mnohých“, a takto boli preložené vo väčšine moderných biblických prekladov. (2) Latinský rítus mal vždy výraz pro multis a nikdy pro omnibus. (3) Anafory východných rítov v gréčtine, sýrčine, arménčine, v staro-slovienčine, atď., majú na príslušných miestach adekvátne výrazy k latinskému pojmu pro multis. (4) „Pre mnohých“ je verný preklad pro multis, zatiaľ čo „pre všetkých“ je skôr vysvetlením vhodným pre katechézu. (5) Ak výraz „pre mnohých“ zostane inkluzívne otvorený pre každú ľudskú osobu, vyjadrí sa tým aj skutočnosť, že spása neprichádza mechanickým spôsobom, bez vôle alebo účasti človeka; veriaci je totižto pozvaný prijať vo viere tento dar, ktorý sa mu ponúka a prijať večný život, ktorý sa dáva tým, čo sa zúčastňujú na tomto tajomstve a prežívajú ho takým dokonalým spôsobom, že sa zaraďujú medzi „mnohých“, o ktorých hovorí text. (6) V súlade s inštrukciou Liturgiam authenticam je potrebné usilovať sa, aby bol preklad čo najvernejší latinskému typickému vydaniu.


(Ježišove slová pri Poslednej večeri, 1935) usiloval ukázať, že slovo „mnohí“ v správach o ustanovení Eucharistie je semitizmus, a preto ho nemožno interpretovať podľa jeho gréckeho významu, ale treba ho čítať v perspektíve príslušných starozákonných textov. Jeremias usiluje dokázať, že slovo „mnohí“ v Starom zákone znamená „celok“, a preto by sa v skutočnosti malo prekladať slovom „všetci“. Táto téza sa v tom čase veľmi rýchlo presadila a stala sa v teológii všeobecne akceptovanou. Preto sa neskôr v jednotlivých jazykoch v slovách premenenia výraz „za mnohých“ prekladá výrazom „za všetkých“. „Za vás i za všetkých“– to sú Ježišove slová, ktoré dnes počujú veriaci pri slávení Eucharistie. Medzičasom sa však konsenzus exegétov znova rozdrobil. Prevažujúci názor dnes smeruje k tomu, že slovo „mnohí“ v Iz 53 a na iných miestach síce označuje celok, no nedá sa jednoducho stotožniť so slovom „všetci“. S odvolaním sa na kumránsky jazykový úzus sa dnes zväčša vychádza z predpokladu, že u Izaiša i u Ježiša „mnohí“ znamenajú „celok“ Izraela (porov. Pesch, Abendmahl – Posledná večera, s. 99 – 100; Wilckens I/2, s. 84). Univerzalistický horizont Ježišovej smrti a jeho zmieriteľského diela, v ktorom sú zahrnutí tak židia, ako i pohania, sa mal odhaliť až vtedy, keď sa evanjelium dostalo k pohanom.8

Autor knihy taktiež polemizuje s nedávno prezentovanou tézou viedenského jezuitu Norberta Baumerta a Marie-Irmy Seewannovej, ktorí:

„nedávno predostreli interpretáciu výrazu „za mnohých“, ktorú už v roku 1947 vo svojej knihe Eucharistia načrtol Joseph Pascher. Hlavnou myšlienkou tejto tézy je, že „vyliatie“ sa vzhľadom na jazykovú štruktúru textu nevzťahuje na krv, ale na kalich; „potom by tu bola reč o aktívnom ,rozdaní‘ krvi z kalicha, pri ktorom sa daruje prekypujúca plnosť Božieho života, pričom sa vôbec nenaznačuje činnosť popravcov“ (Gregorianum 89, s. 507). Slová nad kalichom by teda nehovorili o udalosti smrti na kríži a o jej účinku, ale o sviatostnom akte. Tým by sa vysvetľovalo aj slovo „mnohí“: zatiaľ čo Ježišova smrť sa týka „všetkých“, dosah sviatosti je o niečo užší. Prichádza k mnohým, no nie ku všetkým (porov. najmä s. 511). Takéto riešenie sa v presne filologickom zmysle hodí na Markov text v 14, 24. Keďže v Matúšovom texte v porovnaní s Markovým nenachádzame nič originálne, možno povedať, že téza prispieva k pochopeniu slov pri Poslednej večeri. Poukaz na rozdiel medzi rozsahom pôsobnosti Eucharistie a univerzálnym rozsahom pôsobnosti Ježišovej

8 Joseph Ratzinger – Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský (II. diel). Trnava: Dobrá

kniha 2011, 135 – 136.


smrti na kríži má v každom prípade svoju hodnotu a môže nás posunúť vpred. Problém slova „mnohí“ sa tým však objasňuje len čiastočne. Zostáva totiž ešte zohľadniť interpretáciu, ktorú ohľadom svojho poslania ponúka sám Ježiš v Mk 10, 45. V tomto verši sa taktiež objavuje slovo „mnohí“: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ Je zrejmé, že sa tu hovorí o vydaní vlastného života, a rovnako je zrejmé i to, že Ježiš nadväzuje na proroctvo o Božom služobníkovi z Iz 53 a spája ho s poslaním Syna človeka, ktorý tým dostáva nový význam.9

Z uvedených textov je zrejmé, že Joseph Ratzinger, teológ a pápež v jednej osobe argumentoval v prospech výrazu za mnohých jednak na základe kontextu starozákonných a novozákonných textov spolu s argu-mentmi z novšej exegetickej diskusie o výraze mnohí, a na druhej strane použil argument z historicko-kritickej exegézy, že univerzálna hodnota Ježišovej smrti bola v univerzálnej plnosti predstavená pri ohlasovaní Ježiša medzi pohanmi. Vskutku spásny dopad Ježišovej smrti vyjadrený výrazom za všetkých obsahujú texty určené adresátom najmä z pohanského prostredia (porov. Rim 8, 32; 2 Kor 5, 14. 15; 1 Tim 2, 6; Hebr 2, 6).10

9 Ratzinger, Ježiš Nazaretský (II), 136 – 137. 10 Nový slovenský komentár na Markovo evanjelium k tomu dodáva: Formulou

ktorá sa vylieva za mnohých sa určite nadväzuje na Iz 53, 10 – 12. Ježiš v nej zjavuje, že jeho smrť bude mať expiačný a zástupný charakter. Poukazuje na dva motívy: vyliatie krvi a za mnohých (porov. text. pozn. k 1, 34). Particípium v prézente evkcunno,menon má v Mk často význam budúceho času a vyjadruje kauzalitu (porov. text. pozn.). Spresňuje, že krv, ktorá sa vylieva, je Ježišov život (porov. Iz 59, 7; Ž 13, 3). Ježiš hovorí o svojej smrti za iných, ktorú interpretuje ako skutočnosť prinášajúcu zmierenie. Ježiš prijímal svoju smrť ako zástupnú obetu za všetkých ľudí, v súlade s tým, čo predpovedal Deutero-Izaiáš o Božom služobníkovi (porov. Iz 53, 6. 12). Najdôležitejším v zástupných obetách SZ bolo práve vyliatie krvi. Veľmi zreteľne je to vyjadrené v Lv 17, 11 a Hebr 9, 22: bez vyliatia krvi niet odpustenia. Výraz za mnohých u`pe.r pollw/n vyjadruje ideu zástupnej (expiačnej) obety za spoločenstvo (porov. 1 Kor 11, 24; Rim 5, 8; 8, 32; Gal 1, 4; 2, 20). U Semitov slovo mnohí vyjadruje všetkých, nejaký celok, predovšetkým „celý Izrael“ (porov. text. pozn. k 1, 34). Semitský výraz za mnohých, ktorý sa nachádza v Mk a Mt 26, 28, je prvotný. Naopak, výraz za vás u`pe.r u`mw/n, ktorý používa Pavol (porov. 1 Kor 11, 24) a Lk 22, 20, je z helenistickej tradície. Môžeme predpokladať, že výraz za mnohých mohol vzbudzovať dojem, že všetci nie sú vykúpení krvou Ježiša Krista, preto bol nahradený výraznejším výrazom za vás (Porov. Peter Dubovský a kol., Marek. Komentáre k Novému zákonu I, Trnava: Dobrá kniha, 2013, 825).


Pápežov podnet k zjednoteniu moderných prekladov s typickým latin-ským textom zrealizovali už biskupské konferencie Maďarska, Chile, Argentíny, Paraguaja, Uruguaja, Bolívie a taktiež biskupské konferencie anglicky hovoriacich krajín. Český, slovinský a chorvátsky preklad sa pripravuje, zatiaľ čo v nemecky hovoriacich krajinách sa diskusia uberala v neprospech zmeny, podobne i v Taliansku, kde väčšina biskupov CEI v roku 2012 hlasovala proti, no odborná diskusia o možnej zmene pokračuje ďalej.11 Upravovaný nemusel byť preklad španielsky (použí-vaný v Španielsku), francúzsky, portugalský, poľský, ruský, bieloruský preklad; tieto majú totiž výraz pro multis preložený adekvátne. Keďže u nás sa momentálne revízia prekladu latinskej osnovy Rímskeho misálu Liturgickou komisiou pri KBS finalizuje a jej priebežné výsledky uverejnil časopis Liturgia 4/2013, dovolím si pri tejto príležitosti poukázať na špecifický biblický kontext a morfológiu latinských slov premenenia, ktoré môžu zdôvodniť hlbšiu úpravu doterajšieho prekladu.

3. Návrh eucharistických slov premenenia chleba

Uvádzam typickú latinskú verziu konsekračných slov a v liturgii používaný slovenský preklad:

Accípite et manducate ex hoc omnes: Hoc est enim Corpus meum quod pro vobis tradetur.

Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.

11 V lete 2012 sa učenec Silvio Barbaglia v článku «Per tutti» oppure «per molti»? vy-

slovil za zmenu v prospech za mnohých / per molti (porov. http://www.lanuovaregaldi.it/ doc/evento/Permoltiopertutti.pdf 21.1.2014).

Diskusiu v tomto smere podporil aj biblista Francesco Pieri s istou modifikáciou latinského výrazu per multis v zmysle: per una moltitudine / pre množstvo (http://chiesa.espresso.repubblica.it/articolo/1350294, 21.1.2014).

Situáciu v Nemecku a Rakúsku mapuje podrobnejšie nedávny príspevok autora Jána Košiara, Eucharistia – zmena konsekračných slov, In verbo autem tuo, Jubilejník k 70. narodeninám slovenského biblistu Jána Ďuricu SJ (zost. Jozef M. Rydlo), Bratislava: Lúč, 2013, 267 – 276.


Konsekračné slová nad chlebom preberajú slová Matúšovho evanjelia (Mt 26, 26) a konkordantne sú doplnené o pavlovskú tradíciu z 1 Kor 11, 24: Toto je moje telo pre vás, ktorú text Lk 22, 19 mierne rozšíril v doslovnom znení: Toto je moje telo, ktoré je pre vás dávané resp. sa pre vás dáva (dido,menon), kde jeho grécky výraz dido,menon predstavuje mediopasívne particípium prézenta, preložené vo Vulgáte indikatívom prézenta pasíva datur.

Latinská liturgická formula však miesto datur obsahuje pasívne sloveso v budúcom čase tradetur, ktoré sa stalo typickým výrazom opisu-júcim utrpenie v synoptických evanjeliách a v Pavlových listoch.

Slovenský preklad pasívneho slovesa v budúcom čase tradetur zvratným slovesom obetuje sa nezodpovedá ani latinskému významu a ani biblickej tradícii v evanjeliách.

Nedá sa ubrániť dojmu, že náš preklad silne ovplyvnil taliansky preklad, ktorý preložil tradetur slovami offerto in sacrificio (dosl. ponúknuté na obetu).12 Latinské pasívne futúrum tradetur nadobudlo v slovenskom liturgic-kom preklade podobu činného rodu. Ak totiž výraz telo zastupuje Ježiša, tak veta telo sa obetuje jednoducho tvrdí, že Ježiš obetuje seba samého, čo je pravda, lenže toto latinské ani grécke slová Poslednej večere nehovoria. V tom prípade je aktuálny preklad latinských slov jednak morfologicky nepresný a taktiež významovo je od pôvodného kontextu posunutý a navyše iba parciálne vyjadrí zložitejšiu skutočnosť podanú latinským slovesom tradetur.

12 Pri preklade textov svätej omše do slovenčiny a na vydaní liturgických textov

pracovali výrazne po Druhom vatikánskom koncile práve slovenskí kňazi v rímskom exile sústredení v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda, ktorí konzultovali už hotové preklady a mali tak na slovenskom preklade výrazný podiel (porov. odkazy na rímske aktivity v článku Krivda, Slovenský jazyk v liturgii, 354 – 355). Navyše talianska dikcia slov si zachovala aspoň sčasti pasívny rod latinského slovesa tradetur vo výraze offerto. Biblista Francesco Pieri však v lete 2012 dal do pozornosti laickej aj odbornej verejnosti aktuálny príliš explikatívny preklad a navrhol prekladať tradetur slovami: sarà consegnato (http://chiesa.espresso.repubblica.it/articolo/1350294, 21. 1. 2014).

Talianky preklad omšových textov sa odrazil jasne aj pri slovenskom preklade iných častí sv. omše, uvádzam dva významné a diskutované prípady: výraz Dominus Deus Sabaoth bol preložený v taliančine il Dio del universo (v slov. Pán Boh všetkých svetov namiesto Pán Boh zástupov) a zámená latinskej doxológie: Per ipsum, et cum ipso, et in ipso... sú v taliančine vyjadrené Kristovým menom: Per Cristo, con Cristo e in Cristo, čo prešlo aj do aktuálneho slovenského prekladu, ktorý neznie tak hladko ako v taliančine.


Sloveso obetovať sa bežne vyjadruje v latinčine výrazom offerre a v gréčtine slovesom aa vvnnaaffee ,,rrww (prinášať ako obetu, dar; obetovať, brať na seba napr. Hebr 7, 27; 9, 28; 13, 15; 1 Pt 2, 24) alebo pprroossffee ,,rrww (prinášať dar, slúžiť, konať porov. Mt 5, 24; 8, 4; Mk 1, 24; Sk 21, 26).13 V štyroch hore uvedených biblických perikopách eucharistických slov však obetné slovesá: aa vvnnaaffee ,,rrww , resp. pprroossffee ,,rrww absentujú. Ani v liturgickej verzii euch. slov sa nenachádza latinský tvar offerretur, ktorému by zodpovedal slovenský preklad: bude obetované (telo). Pri preklade latinských slov premenenia do slovenčiny je potrebné túto absenciu slovesa obetného rázu rešpektovať a v duchu zásad inštrukcie Liturgiam autenticam by mal byť výraz presne preložený.14

Výraz obetuje sa v kontexte Ježišovej smrti zapadá síce do širokého teologického rámca Nového zákona, veď je teologicky prehĺbeným chápaním jeho smrti pomocou rituálneho slovesa obetovať sa, avšak v slovách Poslednej večere jeho grécky ekvivalent chýba a absentuje aj v latinskom konsekračnom texte. Nachádza sa v Liste Hebrejom (7, 27; 9, 28), ktorý predstavuje Ježišovu smrť explicitným obetným slovníkom. Obetné chápanie Ježišovej smrti v synoptických evanjeliách umožnia skôr eucharistické slová nad kalichom o preliatí krvi na odpustenie hriechov (porov. vyššie uvedené texty). Taktiež celková tematizácia skutočností okolo Ježišovej smrti v synoptických evanjeliách napomôže chápať jeho smrť ako obetu, no evanjeliá ju obetným slovníkom nevyjadria, robia to iné spisy. Keďže slovník obetného rázu v slovách Poslednej večere absentuje, je to treba vziať do úvahy pri preklade výrazu tradetur aj s ohľadom na evanjeliový kontext. Na tento krok sa nepodujali ani aktéri revízie konsekračných slov.

Sloveso tradetur v latinčine totiž ideálne odkazuje na skoršiu trojitú predpoveď Ježiša Krista o utrpení a zmŕtvychvstaní v synoptických

13 Helena Panczová, Grécko-slovenský slovník od Homéra po kresťanských autorov, Bratislava: Lingea, 2012, 150. 1068.

14 Cenným je aj text sv. Pavla v 1 Kor 5, 7b, kde sa liturgickým štýlom prehlasuje: Veď bol obetovaný (gr. pasívum evtu,qh dosl. bol zabitý ako obeť) veľkonočný baránok, Kristus. Obetné sloveso qquu ,,ww odkazuje na rituálne zabíjanie veľkonočných baránkov v blízkosti chrámu v predvečer Pesachu. Slovenský kat. preklad tu verne prekladá pasívum gréckej pôvodiny, nevnáša teda aktívny tvar: obetoval sa ako sa to deje v slovenskom preklade slovesa tradetur.


evanjeliách, kde opakovane Ježiš dva razy povedal, že Syn človeka bude vydaný (Mk 9,31; 10,33). Použitie identického pasíva aj v konsekračných slovách nad chlebom odkazuje na bezprostredné splnenie predpovede.

A) Presnejší preklad slovesa tradetur pasívnym bude vydané odôvodňuje značné množstvo biblických veršov o Ježišovom utrpení s gréckym slovesom ppaarraaddίddwwmmii . Katolícky preklad Svätého písma prekladá konzistentne grécke sloveso ppaarraaddίddwwmmii slovesom vydať; v latinčine mu zodpovedá sloveso tradere. Z dôvodov prehľadnosti uvá-dzam pôvodné grécke texty v kánonickom poradí, zámerne aj s latinským prekladom Vulgáty, kde sa nachádza sloveso tradetur preložené vždy v katolíckom preklade slovesom bude vydaný (okrem Lk 18, 32):15

GNT Mt 20, 18 VIdou. avnabai,nomen eivj ~Ieroso,luma( kai. o` ui`o.j tou/ avnqrw,pou ppaarraaddooqqhh ,,sseettaaii toi/j avrciereu/sin kai. grammateu/sin( kai. katakrinou/sin auvto.n qana,tw|

15 Tu je katolícky preklad biblických veršov s variantmi slovesa tradere: Mt 17, 22

Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: Syn človeka bude vydaný (mmee ,,lllleeii ppaarraaddii ,, ddoossqqaaii) do rúk ľudí; 26, 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza (ppaarraaddii ,, ddoottaaii) Syna človeka!; 26, 45 Potom prišiel k učeníkom a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú (ppaarraaddii ,, ddoottaaii) do rúk hriešnikov;

Mk 14, 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza (ppaarraaddii ,, ddoottaaii) Syna človeka!; 14, 41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú (ppaarraaddii ,, ddoottaaii) do rúk hriešnikov.

Lk 22, 22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza (ppaarraaddii ,, ddoottaaii)!;

Jn 19, 11 Ježiš odpovedal: Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal (ppaarraaddoouu ,, jj) tebe;

Rim 8, 32 Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal (ppaarree ,, ddwwkkeenn) ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?;

Gal 2, 20 Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal (ppaarraaddoo ,,nnttoojj) seba samého za mňa;

Ef 5, 2 ako aj Kristus miluje nás a vydal (pare,dwken) seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!; 5, 25 Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal (pare,dwken) za ňu.


VUL Mt 20, 18 ecce ascendimus Hierosolymam et Filius hominis tradetur principibus sacerdotum et scribis et condemnabunt eum morte

SSV Mt 20, 18 Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť.

GNT Mt 26, 2 Oi;date o[ti meta. du,o h`me,raj to. pa,sca gi,netai( kai. o` uiò.j tou/ avnqrw,pou ppaarraaddii ,, ddoottaaii eivj to. staurwqh/naiÅ

VUL Mt 26, 2 scitis quia post biduum pascha fiet et Filius hominis tradetur ut crucifigatur

SSV Mt 26, 2 Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.

GNT Mk 9, 31 evdi,dasken ga.r tou.j maqhta.j auvtou/ kai. e;legen auvtoi/j o[ti ~O uiò.j tou/ avnqrw,pou ppaarraaddii ,, ddoottaaii eivj cei/raj avnqrw,pwn( kai. avpoktenou/sin auvto,n( kai. avpoktanqei.j meta. trei/j h`me,raj avnasth,setaiÅ

VUL Mk 9, 31 docebat autem discipulos suos et dicebat illis quoniam Filius hominis tradetur in manus hominum et occident eum et occisus tertia die resurget

SSV Mk 9, 31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.”

GNT Mk 10, 33 o[ti VIdou. avnabai,nomen eivj ~Ieroso,luma( kai. o` uiò.j tou/

avnqrw,pou ppaarraaddooqqhh ,,sseettaaii toi/j avrciereu/sin kai. toi/j grammateu/sin( kai. katakrinou/sin auvto.n qana,tw| kai. paradw,sousin auvto.n toi/j e;qnesin

VUL Mk 10, 33 quia ecce ascendimus in Hierosolyma et Filius hominis tradetur principibus sacerdotum et scribis et senioribus et damnabunt eum morti et tradent eum gentibus

SSV Mk 10, 33 Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom,

GNT Lk 18, 32 ppaarraaddooqqhh ,,sseettaaii ga.r toi/j e;qnesin kai. evmpaicqh,setai kai. u`brisqh,setai kai. evmptusqh,setai


VUL Lk 18, 32 tradetur enim gentibus et inludetur et flagellabitur et conspuetur

SSV Lk 18, 32 vydajú ho (doslovne: bude vydaný) pohanom, vysmejú, potupia a opľujú.

V uvedených piatich textoch je futurálny výraz tradetur odrazom gréckeho pasívneho slovesa ppaarraaddίddwwmmii v budúcom čase (Mt 20, 18; Mk 10, 33; Lk 18, 32), resp. v prítomnom čase (Mt 26, 2; Mk 9, 31). Celkovo sa gr. sloveso ppaarraaddίddwwmmii (lat. tradere) vyskytuje v Novom zákone až 119-krát, pričom vo vzťahu k Ježišovmu utrpeniu a Judášovej zrade zaznie v Matúšovom evanjeliu najčastejšie až 19-krát (v Mk je to 14-krát; v Lk 11-krát, v Jn 11-krát).

Z biblických textov je teda veľmi zrejmé, že latinské sloveso tradere je prekladovým ekvivalentom typického slovesa ppaarraaddίddwwmmii opisujúceho utrpenie v evanjeliách a v Pavlových listoch. V gréčtine je sloveso sémanticky pomerne široké; môže nadobudnúť tieto významy: I. odovzdá-vať; zverovať; prenechávať; tradovať II. vydať; odovzdávať; zrádzať; prenechávať; vzdávať sa; dopúšťať.16 Tento pojem teda vyjadruje Ježišov počiatok utrpenia v zmysle jeho vydania do rúk ľudí prostredníctvom iných, ale aj jeho osobného vystavenia sa napospas ľuďom, ktoré neskôr kerygma a texty Listu Hebrejom a Prvého Petrovho listu vyjadria obetným slovníkom.

Pre tento závažný návrh prekladu analogicky poslúži argumentácia požiadavky Kongregácie pre kult a disciplínu sviatostí pre zjednotenie súčasných prekladov výrazu pro multis, pričom sa má rešpektovať jednak latinský text a tiež biblický úzus. Navrhovanou úpravou slovesa tradetur na bude vydané, ako to je v prípade pro multis sa prechádza k latinskej dikcii, ktorá zodpovedá biblickému významu slovesa v širšom kontexte evanjelií, a podobne ako význam výrazu pre mnohých implicitne zahŕňa všetkých, čo vyjadria iné univerzálne formulované texty, inštrukcia Kongregácie žiadala rešpektovať jeho formálno-gramatickú podobu

16 Panczová, Grécko-slovenský slovník, 943.


v latinčine, ktorá reflektuje pôvodný grécky výraz. V prípade slovesa tradetur je v slovenskom preklade skoro identická situácia.

Slovenský preklad lat. pasíva tradetur aktívnym slovesom obetuje sa je navyše z teologickej perspektívy prehliadnutím pasívnej stránky Ježišovho utrpenia a zdôrazňovaním iba jeho aktívneho rozmeru. Historicky vzaté, Ježišovo utrpenie a smrť na kríži je krutým umučením a trestom smrti, ktorý nad ním právne vyniesol a umožnil fakticky zrealizovať rímsky prefekt Poncius Pilát, čo v Kréde vyznávame slovami: trpel za vlády Poncia Piláta. Navyše treba seriózne vziať do úvahy skutočnosť, ako evanjeliá z literárneho hľadiska starostlivo opisujú udalosti pred a počas Ježišovho utrpenia práve cez sériu vydaní (na ukážku ponúkam text Markovho evanjelia v oficiálnom kat. preklade)17

- Ježiš bol najprv zradený zradcom Judášom (Mk 14, 10 – 11 Judáš odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil, resp. vydal /paradw/|/. 11 Tí sa potešili keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať/paradw/|/);

- Počas večere Ježiš sám túto zradu a vydanie jasne predpovedal (Mk 14, 18. 21 „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí resp. vydá /paradw,sei/, ten, čo je so mnou“; ...beda človekovi, ktorý zrádza dosl. cez ktorého je vydávaný /paradi,dotai/ Syna človeka!);

- v Getsemanskej záhrade je vydaný do rúk vojakov chrámovej stráže (Mk 14, 41. 42 hľa, Syna človeka už vydávajú dosl. je vydávaný /paradi,dotai/ do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca dosl. vydávajúci /paradidou,j/ je blízko).

- Na druhý deň ráno bol Ježiš skupinou veľkňazov vydaný Pilátovi (Mk 15, 1. 10: Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali dosl. vydali /pare,dwkan/ Pilátovi… Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali /paradedw,keisan/ zo závisti).

17 Aj zrada Judáša sa vyjadruje slovesom paradidwmi vydať, čím toto sloveso opisu

Ježišovho umučenia dáva jednotnú lexikálnu líniu. Judáš je ten, čo vydá Ježiša, ktorý je tak vydávaný do rúk človeka. V uvedených veršoch kat. prekladu SSV by sa mohlo prekladať sloveso významom vydať. Nový slovenský komentár k Markovmu evanjeliu je vo svojom komentárovom preklade gr. textu dôsledný a prekladá sloveso jednotne.


- Pilát neskôr Ježiša dal zbičovať a napokon ho vydal do rúk vojakov, aby ho ukrižovali (Mk 15, 15 A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal /pare,dwken/ ho, aby ho ukrižovali).

- Aj udalosti pred ukrižovaním pokračujú tematicky v dynamike vydania (Mk 15, 16 – 20), nežidovským vojakom bola osoba Ježiša vydaná napospas, v nádvorí paláca ho zosmiešňovali, bili po hlave, pľuli na neho a napokon vyviedli za mesto k verejnému aktu ukrižovania, ktorý mal zastrašiť ľud pred akoukoľvek politickou vzburou voči Rimanom. Pri ukrižovaní bol vydaný opäť na posmech.

Uvedený prehľad textov o vydaní Ježiša, v ktorom až 9-krát zaznel variant slovesa ppaarraaddίddwwmmii , jasne rozširuje okruh ľudí, ktorí ho vydali na smrť. Od Judáša sa okruh rozšíril k iným aktérom zodpovedným historicky za Ježišovu smrť: sú to veľkňazi, Pilát i vojaci, ale nepriamo dokonca i samotní učeníci, veď Petrovo trojité zapretie a rozpŕchnutie učeníkov umožnilo, aby Ježiš upadol do rúk hriešnikov.18

Sloveso vydať možno smelo označiť za teologický terminus technicus pre opis utrpenia Ježiša v evanjeliách a v kerygme apoštolských listov. Veľmi cenným poznaním je popritom skutočnosť, že v synoptických evanjeliách a najmä v Markovom evanjeliu práve sloveso vydať dáva do vzťahu Ježišovo vydanie so skorším údelom Jána Krstiteľa vydaného do väzenia (Mk 1, 14) a s neskorším údelom Ježišových učeníkov predpovedaným Ježišom, ktorí budú vydaní do rúk ľudí a budú vydaní dokonca na smrť (Mk 13, 9. 11. 12; aj Sk 8, 3). Tento výraz utvára v komplexe evanjelií súvislú významovú kontinuitu, kde Ježišovo vydanie nezostalo osamotené v minulosti, ale stáva sa akousi životnou perspektívou Ježišových nasledovníkov aj v budúcnosti.

Popri ukrutnom hriešnom počínaní ľudí je zásadnou pri Ježišovom utrpení aj teologická rovina týchto udalostí, teda Božia perspektíva. Často sa vyjadruje pasívnym rodom slovies. Konštatovanie, že (telo) bude vydané, vyjadrí tajomnú skutočnosť, že za utrpením Ježiša je i Otcovo dovolenie; ktoré explicitne verbalizuje List Rimanom aktívnym slovesom: on (Boh) svojho Syna neušetril, ale vydal ho za nás

18 Porov. Dubovský a kol., Marek, 899.


všetkých... (Rim 8, 32), čo v liturgii zaznie v pasáži Druhej eucharistickej modlitby za zmierenie.

Po charakterizovaní a rozčlenení pasívnej dimenzie Ježišovho údelu (za jeho vydaním je viacero aktérov a dovolil ho aj Otec) treba zvážiť i aktívnu rovinu Ježišovho utrpenia, čiže jeho aktívny osobný postoj. Ježiš od začiatku pozemského života plnil Otcovu vôľu a nevzdáva sa ju plniť ani v mimoriadne extrémnej chvíli, hoci mu z toho hrozí smrť. Znamenitým spôsobom to stručne v liturgickom texte vyjadruje aj úsek kristologického hymnu prevzatý z liturgického prostredia: Uponížil sa, stal sa poslušný až na smrť, až na smrť na kríži (Flp 2, 8). Ježiš vyjadril svoj aktívny postoj v slede udalostí najvýstižnejšie práve v modlitbe počas smrteľnej agónie v Getsemanskej záhrade, kde sa podriaďuje Otcovej vôli (Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty; Mk 14, 36; porov. Mt 26, 39; Lk 22, 42).19

Pasívna forma slovesa tradetur preložená budúcim pasívom: bude vydané teda lingvisticky presne a teologicky správne vyjadrí oba spomínané aspekty Ježišovho utrpenia a smrti: totiž že Ježiša vydali do rúk hriešnikov viacerí ľudia, sám Otec dovolil vydať, resp. vystaviť Syna svojvôli ľudí, pričom i Ježiš sám sa dobrovoľne vydáva do ich rúk za nás všetkých. Toto všetko výstižne vyjadruje známy citát žalmu 118, 22: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným... (Mk 12, 10b. 11). Paradoxne po zavrhnutí kameňa staviteľmi v podobe utrpenia a smrti Syna, Otec zmŕtvychvstaním Ježiša postavil tento odvrhnutý kameň do uhla celej budúcej stavby, na ktorom pevne spočinie nové spoločenstvo zhromaždené okolo Ježiša. Boh sám dopustil toto ľudské konanie s Ježišom, hoci Boh si neprial ani hriech ľudí, ani nepredurčil Judášovu zradu, nechcel ani hriech členov veľrady, ani Pilátovo slabošské konanie, ale prozreteľne práve prostredníctvom hriešneho konania ľudí a výnimoč-ným zástupným utrpením Ježiša umožnil vykúpenie ľudí z ich hriechov, ktoré Ježiša pribili na kríž.

B) Podporné argumenty pre preklad pasívneho slovesa tradetur pasívnym futúrom bude vydané poskytuje navyše aktuálny slovenský

19 Porov. Dubovský a kol., Marek, 864.


preklad liturgických textov, kde sa nachádzajú tri varianty pôvodného slovesa tradere v bezprostrednej blízkosti eucharistických slov, konkrétne v II. a III. kánone eucharistickej modlitby (EM) a v kánone Druhej eucharistickej modlitby za zmierenie (EMZ):20

EM II: Qui cum Passióni voluntárie traderétur... on, prv než sa dobrovoľne vydal na smrť dosl. na umučenie, resp. aby ho mučili...

Pasáž tejto modlitby sa tu inšpiruje na významných pavlovských textoch Gal 1, 4; 2, 20; Ef 5, 2. 25.

EM III: Ipse enim in qua nocte tradebátur... on v tú noc, keď bol zradený, resp. bol vydaný...

Uvedený úsek modlitby sa inšpiruje taktiež na texte sv. Pavla v 1 Kor 11, 23 (SSV: Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb…). Slovenský biblický preklad spolu s liturgickým znením III. eucharistickej modlitby zachoval dôsledne pasív imperfekta v minulom čase: bol zradený, hoci napr. francúzsky ekumenický preklad (TOB) a nemecký Einheitsübersetzung (EIN) legitímne prekladajú grécky imperfekt pasíva z 1 Kor 11, 32 paredi,deto slovesom: bol vydaný. Ježiš totiž nebol v tej noci iba zradený Judášom, ale po zrade vydaný strážam a následne vydaný veľrade. Práve grécke imperfektum vyjadrujúce opakovanie minulej udalosti, umožní vyjadriť sled vydaní Ježiša v osudnej noci.

EMZ II: Cum nosmetípsos a te, Dómine, propter peccáta nostra avertissémus, ad reconciliatiónem nos reduxísti, ut ad te tandem convérsi nos ínvicem diligerémus per Fílium tuum, quem in mortem pro nobis tradidísti...

20 Tieto modlitby prišli s liturgickou reformou ako obohatenie eucharistických

modlitieb. Prvý rímsky kánon sa mohol obmieňať s ďalšími textami. Pojem tradere v bezprostrednej blízkosti pasíva tradetur v euch. slovách nad chlebom prezrádza, že význam slovesa tradere musí byť určený z biblického kontextu. Výraz tradetur sa stal pevnou súčasťou slov premenenia aj v prvom rímskom kánone.


Bože, dobrotivý Otec nás všetkých, hoci sme sa od teba vzdialili, priviedol si nás späť skrze svojho Syna. Jeho si vydal na smrť, aby sme sa my vrátili k tebe a navzájom sa milovali.

V tomto pomerne voľnom liturgickom preklade do slovenčiny je latinské sloveso tradidísti preložené správne.

Tri uvedené slovesá v tesnej blízkosti eucharistických slov nad chlebom správne preložené v slovenskom aktuálnom misáli určujú v latinčine a v slovenčine pôvodný význam kľúčového slovesa, ale aj úmysel zostavovateľov omšových textov ohľadom tradetur v slovách premenenia chleba, čo však oficiálny, ani revidovaný preklad konsekrač-ných slov neodráža.

Zmena slovesa obetuje sa na pasívum futúra bude vydané je zásadná modifikácia zaužívaného a zažitého prekladu typického latinského textu a zároveň je rešpektovaním biblickej tradície, ktorá zohrala v liturgickej redakcii eucharistických slov nad chlebom významnú úlohu, čo treba rešpektovať.21

3. 1 Budúci čas pasívnych slovies tradetur… effundetur a spojka enim

Druhá eucharistická modlitba v bezprostrednej blízkosti euch. slov vedľajšou časovou vetou podotýka, že prv ako sa Ježiš vydal na smrť do

21 Z moderných prekladov ide presne v línii pasívneho slovesa bude vydaný

anglický preklad: Take this, all of you, and eat it: this is my body which will be given up for you; francúzsky a španielsky i nemecký preklad. Z príbuzných slovanských prekladov presne v línii návrhu prekladá poľský preklad: Bierzcie i jedzcie z tego wszyscy: To jest bowiem Ciało moje, które za was będzie wydane; a ruský preklad: ПРИМИТЕ И ВКУСИТЕ ОТ НЕГО ВСЕ: ИБО ЭТО ЕСТЬ ТЕЛО МОЕ, КОТОРОЕ ЗА ВАС БУДЕТ ПРЕДАНО, rovnako aj bieloruský: БЯРЫЦЕ І ЕШЦЕ З ГЭТАГА ЎСЕ, БО ГЭТА ЁСЦЬ ЦЕЛА МАЁ, ЯКОЕ ЗА ВАС БУДЗЕ ВЫДАНА; odlišne zvratným prítomným slovesom (vydáva sa čo je však v slovenčine neprípustné) je preložený český preklad: VEZMĚTE A JEZTE Z TOHO VŠICHNI: TOTO JE MOJE TĚLO, KTERÉ SE ZA VÁS VYDÁVÁ a chorvátsky: Uzmite i jedite od ovoga svi: ovo jje moje tijelo koje će se za vas predati. Ani jeden preklad nepoužil sloveso obetoval sa.


rúk chrámovej stráže (Qui cum Passióni voluntárie traderétur – on, prv než sa dobrovoľne vydal na smrť), tak ešte predtým vo večeradle lámal chlieb a slovami nad ním prorocky oznámil, že bude vydaný na smrť. Práve v tomto chronologickom údaji tkvie zásadný dôvod pre budúci čas latinských pasív tradetur a effundetur: telo bude vydané a krv bude vyliata.

Vydanie do rúk stráží sa odohrá bezprostredne po Poslednej večeri v Getsemanskej záhrade a preliatie krvi sa udeje na druhý deň v piatok, v prípravný deň pred Veľkou nocou (Mt 27, 62; Mk 15, 42; Lk 23, 54; Jn 19, 14. 31. 42). V oboch formulách premenenia bude potrebné zachovať budúci čas latinských slovies: tradetur a effundetur – bude vydané, bude vyliata, ako to robia moderné preklady, napr. španielsky, anglický, francúzsky, nemecký ale i poľský, bieloruský a ruský.

Pasívny rod dvoch latinských slovies a ani grécke sloveso evkcunno,menon v Mk 14, 24; Mt 26, 28 a v Lk 22, 20 (vo Vg preložené pasívom prézenta effunditur) nie je typickým passivum divinum (teolo-gické pasívum)22, pri ktorom by bol Boh zamlčaným podmetom. Pasívum však v oboch prípadoch poukazuje aj na Božiu rovinu Ježišovho utrpenia, keďže ho Boh dovolil. Slovenský preklad Svätého písma sa bežne vyhýba pasívu v prítomnom čase, dokonca i v prípadoch teologického pasíva, ktorý by bolo z teologických dôvodov vhodné dodržať. V budúcom čase však slovenčina pasívny tvar slovies bežne umožňuje. Práve v predpove-diach Ježiša o jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní sa opakovane spomína, že Syn človeka bude vydaný (porov. hore uvedené texty). Teologické pasívum nie je cudzie ani blahoslavenstvám v Matúšovom evanjeliu: budú potešení, budú nasýtení (Mt 5, 4. 6 par. Lk 6, 21) taktiež sa ním popisuje budúca cirkevná prax: bude zviazané, bude rozviazané (Mt 16, 19. 19; 18, 18. 18); hriechy budú odpustené, resp. zadržané (Jn 20, 23); zaznie v predpovediach: bude ponížený, bude povýšený (Mt 23, 12); bude spasený, bude vzatý, bude vzatá (Mt 24, 13. 40. 41); bude ohňom solený (Mk 9, 49); bude spasený (Jn 10, 9).23

22 Teologický pasív slovies je v slovenskom katolíckom preklade Svätého písma

na viacerých miestach potlačený cez preklad zvratných slovies. Je však legitímne ho z teologických dôvodov zachovať.

23 Pasívny tvar slovesa je častý v gréckom a latinskom texte; totižto napr. pri oznamoch utrpenia nevyjadruje jasne aktéra Ježišovho vydania, ale naznačuje, že


Pretože v slovenčine by slovné spojenie vydať sa za niekoho v jeho preklade do budúceho času: toto je moje telo, ktoré sa vydá za vás znelo dvojznačne kvôli asociácii s uzatváraním manželstva ženy, ktorá sa vydáva za muža, javí sa z morfologického a sémantického hľadiska vhodným práve pasívum slovesa v budúcom čase, teda telo bude vydané za vás. Nazdávam sa, že je to najvhodnejší preklad aj z dôvodu významovej viacznačnosti latinských pasív pri Ježišovom utrpení, čo platí rovnako aj o krvi, ktorá bude vyliata … aj rukami tých, ktorí sa jeho tela zmocnili.

Obe latinské formuly eucharistických slov obsahujú latinskú spojku enim. Je prekladom a odrazom vysvetľovacej gréckej spojky ga,r – totiž, lebo, ktorá sa v pôvodnom gréckom texte slov premenenia nachádza iba v Matúšovom evanjeliu (Mt 26, 28). Je potrebné ju v slovenskom preklade vyjadriť, ako to správne robí zrevidovaný text liturgickej komisie a tiež iné moderné preklady. Jej prekladom sa ozrejmí motivačný ráz oznamova-cích sviatostných viet premenenia tela a krvi po výzvach s dvojitým imperatívom: Vezmite a jedzte resp. vezmite a pite.

V závere uvádzam návrh prekladu z Liturgie 4/201324 a svoj návrh prekladu:

Vezmite a jedzte z neho všetci: lebo toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.

Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo, ktoré bude vydané za vás.

Ježiš bude podrobený bezmocnosti a iní budú kontrolovať jeho osud. Markova pašiová správa je pretkaná použitím tohto slovesa a opisuje, ako je Ježiš postupne vydávaný. Časté použitie tohto slovesa potvrdzuje Ježišovu predpoveď. Vydanie Ježiš spresňuje nielen pri trojitom ozname utrpenia, ale aj pri slovách nad chlebom v Luká-šovom podaní ako vydanie do rúk ľudí. Tento výraz poukazuje na kruté a bezcitné zaobchádzanie s Ježišom a jeho obdobné formulácie nie sú vo zvyšku bibl. tradície zriedkavé (porov. 14, 41; Lv 26, 25; Dt 1, 27; 2 Sam 24, 14; 2 Kr 21, 14; Jób 9, 24; 16, 11; Ž 106, 41; Dan 7, 25; 11, 11; Zach 11, 6; Jdt 6, 10; Sk 21, 11; 28, 17) (Dubovský a kol., Marek, 899).

24 Krivda, Slovenský jazyk v liturgii, 362.


4. Návrh zmeny eucharistických slov premenenia vína

Typická verzia konsekračných slov v latinčine a ich aktuálny sloven-ský preklad znie:

Accípite et bíbite ex eo omnes: Hic est enim calix Sánguinis mei, novi et aeterni testamenti, qui pro vobis et pro multis effun-détur in remissionem peccatórum. Hoc fácite in meam commemo-ratiónem.

Vezmite a pite z neho všetci: toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.

Latinská liturgická formulácia slov nad kalichom prevzala opäť najmä slová Matúšovho evanjelia vo Vulgáte: Bibite ex hoc omnes hic est enim sanguis meus novi testamenti qui pro multis effunditur in remissionem peccatorum (Mt 26, 27b. 28) a analogicky dopĺňa imperatív accipite (vezmite) z Ježišových slov premenenia chleba Matúšovho evanjelia 26, 26a v preklade Vulgáty: accipite et comedite (vezmite a jedzte). Sloveso effunditur je v konsekračných slovách v budúcom čase: effun-détur.

Liturgický text formulácie bol doplnený aj o typický výraz kalich vo vete toto je kalich mojej krvi, z pavlovskej tradície v Lk 22, 20 a v 1 Kor 11, 25b.25 Výraz eterni pri zmluve sa inšpiruje textom Hebr 13, 20. A Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša...). Popri skutočnosti, že spásnu smrť podstúpil Ježiš za mnohých a v konečnom dôsledku za všetkých, v pavlovskej tradícii sú adresátmi jej spásonosného dosahu v prvom rade učeníci, a tak liturgická formula premenenia pred výraz za mnohých kladie výraz za vás

25 Vulgáta v Mt 14, 24 a Mt 26, 28 špecifikovala zmluvu výrazom novi hoci autoritatívne grécke rukopisy Mt a Mk tento výraz nemajú. Textová kritika špecifikuje túto úpravu ako harmonizáciu textov na podklade Lk 22, 20 a 1 Kor 11, 25b. Slová o novej zmluve sú jedinečným naplnením prorockého prísľubu Jer 31, 31 o novej zmluve, hebr. berit chadašá. Toto označenie je v hebr. textoch Starého zákona hapax legomenon (raz spomenuté).


(Lk 22, 19b; 1 Kor 11, 24b). V závere Ježišových slov nad kalichom zaznie príkaz z pavlovskej tradície: Toto robte na moju pamiatku (1 Kor 11, 24c. 25c; Lk 22, 19c).

V sviatostnej latinskej formulácii je veľmi obsažné označenie kalicha: calix Sánguinis mei, novi et aeterni testamenti – kalich mojej krvi novej a večnej zmluvy. V súčasnom slovenskom preklade je problematické oddialenie vety: je to krv novej a večnej zmluvy od úvodného označenia kalicha vína slovami: toto je kalich mojej krvi. Výraz kalich a spojenie krv zmluvy je treba ponechať vedľa seba, ako je to v jeruzalemskej tradícii Markovho a Matúšovho evanjelia: toto je moja krv zmluvy (Mt 26, 28 a Mk 14, 24), ale aj v antiochijskej tradícii v Lk 22, 20 a v 1 Kor 11, 25: tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Pôvodné grécke označenie moja krv zmluvy v jeruzalemskej tradícii Mt 26, 28 a Mk 14, 24 je totiž silnou alúziou na Mojžišovo zmluvné pokropenie ľudu krvou pod vrchom Sinaj v Knihe Exodus 24, 8 slovami: Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!

Označenie krv zmluvy sa nachádza u proroka Zachariáša: I tebe pre tvoju krvnú zmluvu (dosl. krv tvojej zmluvy) vypustím zajatcov z cisterny, v ktorej nieto vody (Zach 9, 11).

Odsunutím označenia krv novej a večnej zmluvy za slová o vyliatí kalicha krvi či v slovenskom, ako aj v českom preklade,26 sa z teologickej perspektívy narušil zásadný starozákonný zmluvný pojem krv zmluvy, ktorým bola označená krv obetných zvierat v kontexte uzatvárania zmluvy ľudu pod Sinajom.27 V gréckom a latinskom slovoslede formuly premenenia sa práve oznam o novej zmluve javí ako primárny. Ježišovým darom seba samého sa uzatvára definitívna zmluva ohlásená Jeremiášovým

26 Vezměte a pijte z něho všichni: toto je kalich mé krve, která se prolévá za vás a za všechny na odpuštění hříchů. Toto je smlouva nová a věčná. To konejte na mou památku.

27 Výraz krv zmluvy to. ai-ma th/j diaqh,khj nadväzuje na texty SZ, ktoré hovoria o zmluve (porov. Ex 24, 1 – 8; Jer 31, 31; Zach 9, 11), predovšetkým na opis v Ex, keď Mojžiš vzal krv obetovaného zvieraťa, pokropil ňou oltár hovoriac: Hľa, toto je krv zmluvy. Krv je symbolom s mnohými významami, ktoré súvisia predovšetkým so životom. V Ježišových časoch sa tejto krvi pripisovali zmierne účinky. Termín zmluva je jeden z hlavných teol. motívov tak v židovskej, ako aj kresťanskej tradície (v Mk sa vyskytuje iba na tomto mieste) (Porov. Dubovský a kol., Marek, 824).


proroctvom o novej zmluve, v rámci ktorej Boh odpúšťa ľuďom hriechy (Jer 31, 31 – 34). Práve zachovaním pôvodného poradia myšlienok sa pri slávení Eucharistie vyzdvihne najskôr zmluvný rozmer Ježišovho sviatost-ného konania, ktorý má spásny dosah.28

Navyše v slovenskom preklade odsunuté označenie: Je to krv novej a večnej zmluvy na koniec formuly narúša z komunikačnej perspektívy smerovanie odkazu k učeníkom: cez úvodný dvojitý príkaz vezmite a pite, cez oznamovaciu vetu ktorá sa vylieva za vás a finálnym príkazom: toto robte na moju pamiatku! Táto priama komunikácia s učeníkmi (oslove-nými cez druhú osobu slovies, resp. zámenom vás) sa narúša opätovným označením krvi a pozornosť adresátov sa ešte raz presúva na skoršiu zmienku o krvi.

Je zrejmé, že slovenskí prekladatelia mali iste svoje dôvody pre takýto odsun formuly, no tie sa nejavia dostatočne relevantné oproti spomenutým dôvodom. Pravdepodobne ich viedlo k rozdeleniu samotné významovo rozsiahle označenie s piatimi genitívmi: calix Sánguinis mei, novi et aeterni testamenti. Navyše v slovenčine sa dva genitívne termíny krvi a zmluvy čiastočne rýmujú. Za transpozíciou frazémy mohol byť tiež fakt, že výrazy krv a zmluva sú feminína, a hoci sa vzťažné zámeno ktorá logicky viaže na krv, ktorá bude vyliata, v slovenskom preklade zostáva morfologická zhoda zámena ktorá i s výrazom zmluva. Azda v snahe predísť aj tejto dvojznačnosti bolo nie príliš šťastne v slovenskom a českom preklade označenie krvi presunuté za soteriologickú zvesť o vyliatí Ježišovej krvi. V iných ako českom a slovenskom preklade sa totiž takáto transpozícia nevyskytuje. Je chvályhodné, že prebiehajúca revízia vrátila veci do pôvodného stavu, no faktom stále zostáva, že upravené konsekračné slová nad kalichom v navrhnutej formulácii tvoria pomerne dlhú a významovo bohatú vetu.

V dôsledku toho sa javí ako veľmi potrebné správne rozdeliť významovo obsažné slovné spojenie kalich mojej krvi novej a večnej

28 Pri eucharistickom stolovaní Ježiš v porovnaní s konaním Mojžiša najskôr

stotožnil kalich svojej krvi s novou zmluvou, ktorá v duchu Jeremiášových slov prináša odpustenie hriechov (Jer 31, 34 Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.). Vskutku Ježiš následne krv tejto zmluvy na ďalší deň preleje za hriechy ľudí.


zmluvy, ako sa to bežne deje aj v iných moderných prekladoch bez vážneho narušenia významu formuly.29 Dá sa to vhodne zrealizovať i v našom preklade, a to spôsobom, ktorý by zužitkoval aktuálne používaný preklad transponovanej vety: Je to krv novej a večnej zmluvy. Vsunutím tejto vety hneď za úvodnú výzvu s odôvodnením: Vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi. Je to krv novej a večnej zmluvy, ktorá bude vyliata... sa jednak zachová významová kontinuita latinského genitívneho spojenia, keďže poradie výrazov zostane zachované, a zároveň sa tak uľahčí celkové vnímanie členitého teologického pojmu veľmi dlhej vety revidovaného prekladu, ktorá vznikla vnesením spojky lebo do textu: Vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi novej a večnej zmluvy, ktorá bude vyliata za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Navyše takáto úprava rieši aj fonetickú stránku konsekračných slov, keďže sa ňou potlačí aspoň čiastočne rým dvoch pojmov krvi a zmluvy v súvislom spojení kalich mojej krvi novej a večnej zmluvy.

V závere uvádzam návrh prekladu z Liturgie 4/2013 a svoj návrh prekladu:

Vezmite a pite z neho všetci: lebo toto je kalich mojej krvi novej a večnej zmluvy, ktorá sa vyleje za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Toto robte na moju pamiatku.

Vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi. Je to krv novej a večnej zmluvy, ktorá bude vyliata za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Toto robte na moju pamiatku.

29 Formulácia v angličtine: Take this, all of you, and drink from it; this is the cup of my blood, the blood of the new and everlasting covenant. It will be shed for you and for many so that sins may be forgiven. Do this in memory of me; a v nemčine: Nehmet und trinket alle daraus: Das ist der Kelch des neuen und ewigen Bundes, mein Blut, das für euch und für alle vergossen wird zur Vergebung der Sünden. Tut dies zu meinem Gedächtnis.


Záver

Ponúknuté návrhy prekladu eucharistických slov s lingvistickým a biblicko-teologickým odôvodnením vychádzajú z pôvodného biblického kontextu primárne z Matúšovej verzie eucharistických slov. Zapracovanie návrhov v rámci prebiehajúcej revízie slovenského prekladu textov svätej omše, ktorý v časoch vzniku ovplyvnila sčasti talianska verzia slov premenenia nad chlebom a česká verzia slov nad kalichom, slovenský preklad priblíži k typickému textu konsekračných slov. Tieto návrhy úprav sledujú líniu dokumentu Liturgiam autenticam, ktorý priamo požaduje verný preklad typického znenia eucharistických slov. Neúplná revízia zaužívaného prekladu eucharistických slov len oddiali hľadanie vhodných riešení do budúcnosti. Naplno si uvedomujem závažnosť a dosah ponúknutých návrhov, no v tom istom čase sa úprimne nazdávam, že ich zváženie, osvojenie a zapracovanie umožní integrálnejšie chápať Eucha-ristiu a obetu svätej omše v pôvodnom biblickom kontexte, ktorý je aj teologicky určujúcim rámcom. Ježišovo spásonosné konanie je špecific-kou a jedinečnou obetou, ktorej identitu a odlišnosti oproti rituálnym obetiam naznačujú samotné biblické texty, keď skutočnosť Ježišovho utrpenia a smrti predstavujú v pasívnej i aktívnej rovine, pričom obe zapadajú do tajomstva Božej prozreteľnosti. Vhodná katechéza pri uvedení nového prekladu pomôže pozmenené konsekračné slová účinne ozrejmiť. Hlbšie zrevidovanie prekladu konsekračných slov sa tak môže stať mimoriadnym impulzom pre opätovné premýšľanie nad Eucharistiou a môže vo veriacich podnietiť hlbšiu úvahu o veľkonočnom tajomstve a jeho nesmiernom účinku na náš pozemský a večný život. Zároveň by takáto prehĺbená úvaha korešpondovala aj so súčasným uvažovaním teológov, pastierov Cirkvi a veriacich o povahe Ježišovej obety vo svetle súčasnej teologicko-exegetickej diskusie. 30

30 Podnetné reflexie o osobitosti Ježišovej obety boli ponúknuté už v predkoncilo-

vom a pokoncilovom období, ktoré slovenská teologická verejnosť môže sledovať v súčasnej teologickej diskusii o povahe Ježišovej smrti. Príkladnou ukážkou tejto diskusie z pokoncilového obdobia je pasáž Josepha Ratzingera v Úvode do kresťanstva z roku 1967, ktorý vidí kresťanské vedomie pri uvažovaní o Kristovom utrpení a kríži poznačené hrubozrnnou predstavou teológie zadosťučinenia. Mnohí kresťania vnímajú Ježišov kríž v rámci mechanizmu narušenia a znovunastolenia spravodlivosti, keď sa nekonečne urazená Božia spravodlivosť uzmieruje nekonečným


zadosťučinením. V diele autor spomína, že v textoch mnohých pobožností sa tlačí do vedomia predstava, že kresťanská viera si v kríži predstavuje Boha, ktorého bezohľadná spravodlivosť si vyžaduje ľudskú obetu, dokonca obetu vlastného Syna. Od spravodlivosti, ktorej temná zlosť robí posolstvo lásky nevierohodným, sa potom človek odvracia. Autor spomína, že tento obraz je rozšírený a zároveň nesprávny (porov. Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva, Trnava: Dobrá kniha, 2007, 223 – 224). Jednostranné zdôrazňovanie aktívnej úlohy Ježiša v línii teológie zadosťučinenia bolo časté napr. v stredovekých barokových kázňach, kde trestajúcu spravodlivosť Boha Otca akoby upokojila až smrť Syna, pričom v ľudovej zbožnosti a v niektorých náboženských piesňach sa toto chápanie čiastočne dodnes ozýva. Iba jednostranné vykladanie skutočnosti Ježišovej smrti prehliadajúce harmonicky členitú jednotu biblických textov či už v otázke Ježišovho zástupného utrpenia, ohľadom Božej vôle a podielu ľudí na utrpení Ježiša vyvolalo opačnú reakciu v podobe úplného popretia aktívnej účasti Ježiša na jeho násilnej smrti. Niektorí liberálni teológovia v Ježišovom vykupiteľskom utrpení a smrti videli iba obyčajnú exekúciu a popierajú jeho aktívny postoj v jej priebehu, a tým aj jej spásny dosah. Zásadnou v celom priebehu udalostí je skutočnosť, že Ježiš ako Boží Syn túto ukrutnú a hriechmi ľudí nastolenú smrť podstúpil raz navždy zástupne za hriechy všetkých ľudí, čo vnáša do trestu smrti spásny rozmer, ktorý jasne dokladujú novozákonné spisy. I tu šlo o pohyb zhora nadol, kde sa bláznivá Božia láska vydáva napospas ľuďom a prijíma krajné poníženie, aby tak zachránila človeka. V tejto odovzdanosti a poslušnosti Ježiša sme vykúpení z hriechov nie intenzitou a rozsahom násilia, ktoré podstúpil Ježiš, ale jeho odovzdanosťou a vôľou, keď skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu v extrémne náročnej situácii, v hodine temna (porov. Hebr 10, 10; 9, 14; Lk 22, 53). Evanjeliové podanie vyvážene opisuje špecifickú povahu Ježišovej nerituálnej obety, ktorá zostáva reálnou obetou v úplne novom kontexte a prinesenou raz navždy. Práve jej sviatostným sprítomnením je svätá omša. Pri Ježišovej obete teda nešlo o nejakú sakralizáciu násilia. Nedávne prehlbujúce štúdie praxe obetovania v starozákonnom období zhodne poukazujú na to, že násilie nezohráva žiadnu úlohu pri obetách v Izraeli, kde bola mimochodom akákoľvek ľudská obeta zakázaná. Pri starozákon-nom rituálnom obetovaní nešlo primárne ani o pozbavenie sa nejakej skutočnosti alebo veci v prospech Boha, ale v perspektíve vzťahu k Bohu išlo skôr o vyňatie istej veci a jej úplne zasvätenie cez jej odovzdanie Pánovi (čo dobre vyjadruje latinské sloveso sacrificare zo sacrum+facere), cez čo sa do vonkajšieho obetného úkonu zapojila aj samotná vôľa človeka. Obeta tak zastupovala samotného človeka a umožňovala jeho posväcovanie prostredníctvom oddanosti Pánovi. Túto vnútornú odovzdanosť naznačuje žalm 40, 7: Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia; pričom tento mierne upravený text cituje Hebr 10, 5 – 10 jednak v kontexte Ježišovho vtelenia, ale aj smrti: Preto, keď prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. 6 Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam – vo zvitku knihy je napísané o mne –, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ 8 Najprv hovorí: „Obety ani dary,


Použitá literatúra:

De Ward, Jan – Nida, Eugène, From One Language to Another, Nashville: Thomas Nelson Publishers, 1995.

Dubovský, Peter a kol., Marek. Komentáre k Novému zákonu I, Trnava: Dobrá kniha, 2013.

Jeremias, Joachim, Le parole dell´ultima cena, Brescia: Paideia editrice, 1973.

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Liturgiam autenticam. O používaní národných jazykov vo vydaniach Rímskej liturgie. Piata inštrukcia o správnom uskutočňovaní konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu o posvätnej liturgii (Sacrosanctum Concilium, č. 36), Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu, XX (2010) 106 – 144.

Košiar, Ján, Eucharistia – zmena konsekračných slov, In verbo autem tuo. Jubilejník k 70. narodeninám slovenského biblistu Jána Ďuricu SJ (zost. Jozef M. Rydlo), Bratislava: Lúč, 2013, 267 – 276.

Krivda, Andrej, Slovenský jazyk v liturgii po Druhom vatikánskom koncile a aktuálne výzvy pri príprave tretieho typického vydania Rímskeho misála v slovenskom jazyku, Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu, XXIII (4/2013) 349 – 365.

Léon-Dufour, Xavier, Condividere il pane eucharistico secondo il Nuovo Testamento, Torino: Elledici, 1983.

ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. 9 Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy. Plnenie Božej vôle je teda kľúčovým momentom v celom dianí, kde Ježišova odovzdanosť a jeho vydanie sa napospas ľuďom je definitívnym vystavením tomuto svetu. Joseph Ratzinger popísal rozdiely Ježišovej obety: pri Ježišovej smrti nešlo o rituálny chrámový úkon, ale v logike Listu Hebrejom šlo o kozmický sviatok zmierenia. List podal cez vyššie spomenutý text zdrvujúcu bilanciu náboženstiev postavených na myšlienke náhrady. Ježiš, ktorý bol z hľadiska právneho a náboženského laikom, priniesol samého seba nie v obmedzenom rituálnom priestore, ale na verejnosti sveta a cez oponu smrti vstúpil do skutočného chrámu pred tvár samotného Boha. Jeho krv nie je nejaký vecný dar, akýsi prostriedok zadosťučinenia, ktorý by sa dal kvalitatívne vyhodnotiť, ale je to skonkretizovanie jeho života a lásky, ktorá siaha až do krajnosti (Jn 13, 1) (Ratzinger, Úvod do kresťanstva, 227 – 229).


Panczová, Helena, Grécko-slovenský slovník od Homéra po kresťanských autorov, Bratislava: Lingea, 2012.

Ratzinger, Joseph, Úvod do kresťanstva, Trnava: Dobrá kniha, 2007.

Ratzinger, Joseph – Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský (II. diel). Trnava: Dobrá kniha 2011.

http://www.lanuovaregaldi.it/doc/evento/Permoltiopertutti.pdf, 21.1.2014

http://chiesa.espresso.repubblica.it/articolo/1350294, 21.1.2014

Mons. ThDr. SSL. Ing. Jozef Jančovič, PhD. Kňaz Bratislavskej arcidiecézy a farár Katedrály sv. Martina. Základnú teológiu po štúdiu biotechnológií na TU v Bratislave začal študovať na RKCMBF UK a pokračoval na Pápežskej univerzite Svätého kríža v Ríme. Po kňazskej vysviacke (1995) získal Licenciát z biblických vied na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme a doktorát teológie na RKCMBF UK v Bratislave, kde momentálne prednáša biblické vedy a je prodekanom pre vzdelávanie. Je diecéznym koordinátorom aktivít Katolíckeho biblického diela pri KBS, členom redakčnej rady periodika „Studia Biblica Slovaca“ a od roku 2005 je aj členom medzinárodnej biblickej asociácie „Catholic Biblical Association“ so sídlom vo Washingtone. Participuje na tímovej tvorbe Komentárov k Starému zákonu.

Biblický pôvod, kontext a preklad latinských konsekračných slov svätej omše vo vzťahu k...

Documents

Transcript of Biblický pôvod, kontext a preklad latinských konsekračných slov svätej omše vo vzťahu k...