Grešlík V. Ikony 17. storočia na východnom Slovensku. 2002 [Icons of the 17th century in Eastern...

Vladislav Gre�lík

I K O N Y17. STOROÈIA

NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

1


Pre�ov 2002

I K O N Y17. STOROÈIA

NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

2

Publikácia vy�la s finanènou podporouSpoloènosti Andyho Warhola v Medzilaborciach

Recenzenti: PhDr. Michal Tokár, PhD.PaedDr. Michal Bycko, F.A.B.I.

© Vladislav Grešlík, 2002

ISBN

PAMIATKE MÔJHO OTCA

User

Lístok s poznámkou

ISBN 80-968367-3-0

3

OBSAH

ÚVOD .............................................................................................................. 4

I. NÁÈRT HISTORICKÉHO POZADIA IKON NA VÝCHODNOMSLOVENSKU V 17. STOROÈÍ ............................................................... 5

II. IKONOSTAS, JEHO VÝVIN A ZLO�ENIE ........................................... 7

II.1. Najstar�ia datovaná a signovaná ikona (1608). Ivan Èerneckyj .... 9

III. IKONY PRVEJ POLOVICE 17. STOROÈIA .......................................... 14

III.1. Krá¾ovské dvere ............................................................................. 15III.2. Ikony tzv. mu�ynského okruhu ....................................................... 20

IV. IKONY DRUHEJ POLOVICE 17. STOROÈIA ...................................... 27

IV.1. Datované ikony .............................................................................. 27IV.2. Ukri�ovanie .................................................................................... 27IV.3. Prorok Áron ................................................................................... 29IV.4. Kristus Ve¾kòaz .............................................................................. 30IV.5. Prijatie U�horodskej únie (1646), sociálne a nábo�enské

pomery v druhej polovici 17. storoèia. ........................................... 31IV.6. Ikony druhej polovice 17. storoèia a star�ie vzory ......................... 34IV.7. Lokálne prvky na niektorých ikonách sv. Mikulá�a

a sv. Paraskevy ............................................................................... 35IV.8. Ikony druhej polovice 17. storoèia na východnom Slovensku

a vplyv okruhu ikon Ivana Maljara ................................................ 37IV.9. Ikona Utrpenie Krista (1659) z Ko�uchoviec ................................. 40IV.10. Ïal�ie návraty k star�ím vzorom .................................................... 43IV.11. Zmena �tylistiky - zdôraznenie grafickosti. Ikony na plátne.

Variabilita ikonografických rie�ení ................................................. 46IV.12. Ikony rybotyèských majstrov a ich okruhu .................................... 52IV.13. Vplyv monastierskych dielní .......................................................... 62IV.14. Majster ikony Krista Pantokrátora s apo�tolmi z Príkrej ............... 63IV.15. Ikony Majstra ikonostasov z okolia Slavska .................................. 65IV.16. Nové ikonografické vzory .............................................................. 70

ZÁVER ............................................................................................................ 78

ÐÅÇÞÌÅ ........................................................................................................ 79

SUMMARY ..................................................................................................... 79

BIBLIOGRAFIA ............................................................................................. 80

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ ................................................................................. 89

MENNÝ REGISTER ...................................................................................... 93

MIESTNY REGISTER ................................................................................... 95

IKONOGRAFICKÝ REGISTER .................................................................... 90

4

ÚVOD

Územie Slovenska, a zvlá�� jeho východná èas� je miestom kde sa stretáva-jú, vzájomne prenikajú a ovplyvòujú viaceré kultúry v rôznych èasových hori-zontoch. Iba nedostatoèným historickým a archeologickým výskumom mo�novysvetli� niektoré zau�ívané, av�ak prekonané závery a tvrdenia (napríklad o ne-dávnom osídlení tohoto územia). Vz�ahuje sa to aj na tú èas� kultúry Slovenska,ktorej nosite¾om je jeho rusínske (ukrajinské) obyvate¾stvo: ikony, drevenéi murované chrámy (cerkvy), rukopisné a tlaèené knihy a i. Takéto pamiatky súpreskúmané iba èiastoène a èastokrát izolovane od kultúrnohistorických, nábo-�enských a politických procesov, ktoré sa odohrávali nielen na východnom Slo-vensku, ale aj v pri¾ahlých regiónoch súèasného Po¾ska, Ukrajiny a Maïarska,kde bola cirkev východného (byzantského) obradu - najskôr pravoslávna, neskôrzjednotená (uniátska, gréckokatolícka), v súèasnosti pravoslávna a katolícka vý-chodného obradu.

Práve na neve¾kom teritóriu východného Slovenska dochádza k stretnutiuVýchodu a Západu, èo sa odrazilo v prejavoch materiálnej a duchovnej kultúrytunaj�ieho obyvate¾stva - Slovákov, Maïarov, Nemcov, Rusínov (Ukrajincov),Poliakov a iných národností. Jednej èasti tohoto dedièstva - ikonám - je venovanátáto práca. Jej téma je ve¾mi aktuálna zvlá�� teraz, keï sa vo ve¾kom poète stava-jú nové chrámy, vrátane desiatok ikonostasov a ïal�ej vnútornej výzdobyv obidvoch cirkvách východného obradu.

Svoju pozornos� sme sústredili na obdobie 17. storoèia, kedy do�lo k najväè-�ím zmenám v ukrajinskej ikonoma¾be, ku ktorej patria aj ikony na východnomSlovensku skúmanej doby. Týka sa to nielen ukonèenia formovania ikonostasu,ale tie� výtvarnej a ikonografickej zlo�ky pamiatok.

Znaèná èas� poznatkov o ikonopisných okruhoch a porovnávacieho materiá-lu z územia západnej Ukrajiny a východného Po¾ska bola získaná vïaka �tipen-diu udelenému Ministerstvom kultúry Slovenske republiky (jún 2002) , poèas kto-rého boli preskúmané relevantné lokality v okolí Slavska a èas� fondov ikonv múzeách ¼viva, Lucka a Drohobyèa. Práca je èiastkovým výstupom grantové-ho projektu VEGA è. 1/8005/01 Ikony na Slovensku a ich ikonografia.

5

I. NÁÈRT HISTORICKÉHO POZADIA IKONNA VÝCHODNOM SLOVENSKU V 17. STOROÈÍ

Rusínske (ukrajinské) obyvate¾stvo východného Slovenska v poslednej tre-tine 16. storoèia bolo u� integrálnou súèas�ou systému feudálnych vz�ahov. Dokonca 16. storoèia bola tu u� zalo�ená väè�ina dedín so závislým rusínskym oby-vate¾stvom.V dôsledku èinnosti vlastníkov ve¾kých feudálnych panstiev jeho �i-votné podmienky sa stále zhor�ovali 1. V prvej polovici 17. storoèia súèas�ou vlád-nucej feudálnej vrstvy sa stala tie� neve¾ká èas� rusínskeho obyvate¾stva, jav,ktorý sa v predchádzajúcich obdobiach v dokumentoch nevyskytuje 2. Rusínskipoddaní reagovali na èoraz hor�ie ekonomické podmienky sociálnymi protestmi,podobne ako príslušníci iných národností na Slovensku, ktoré sa prejavovali voforme útekov z majetku feudála, otvorenými vzburami a povstaniami. Najtypic-kejšie boli úteky a zbojníctvo 3. Zbojnícke dru�iny na slovensko � po¾sko � ukra-jinskom pohranièí, ktoré vznikali hlavne z radov rusínskych poddaných, boli ak-tívne nielen na území východného Slovenska, ale napádali tie� na majetky �¾achtya me��anov v Po¾sku.

Okrem sociálno � politického vrenia zaèiatkom 17. storoèia dochádza k vý-razným zmenám aj v nábo�enskom �ivote. Uzavretie cirkevnej Únie medzi pra-voslávnymi halièsko � ukrajinskými a bieloruskými eparchiami a Rímom v roku1596 nemohlo zosta� bez ohlasu i na východnom Slovensku.

Veï aj jeho pravoslávne rusínske obyvate¾stvo vo svojich nábo�enskýchpotrebách sa orientovalo na eparchiu v Przemysli, ktorá pred Úniou bola tak istopravoslávnou 4. Nie div, �e vïaka odvekému kultúrnemu a cirkevnému prepoje-niu práve odtia¾ pochádzajúci uniátsky biskup Atanasij Krupeckyj a dvaja jezuitimali v roku 1614 pomôc� zavies� Úniu medzi pravoslávnym obyvate¾stvom hu-menského panstva. Tento prvý oficiálny pokus roz�íri� Úniu aj na východné Slo-vensko sa skonèil v Krásnom Brode neúspe�ne a vladyka Krupeckyj spolu sosvojím sprievodom musel sa z Krásnobrodského monastiera zachraòova� za po-moci ozbrojencov katolíckeho zemepána Juraja Drugeta 5.

Po takomto nezdare uniáti a katolíci upriamili svoju pozornos� na pravosláv-ne duchovenstvo východného Slovenska. Agitovali tým, �e sa zlep�í spoloèenské

1 ÑÒÀÂÐÎÂÑÜÊÈÉ, Î.: Ñëîâàöüêî-ïîëüñüêî-óêðà¿íñüêå ïðèêîðäîííÿ äî 18 ñò. Áðàò³ñëàâà-Ïðÿø³â: ÑÏÂ-ÂÓË 1967, ñ. 166-192.

2 HARAKSIM, ¼.: K sociálnym a kultúrnym dejinám Ukrajincov na Slovensku do roku 1867.Bratislava : 1961, s. 41.

3 Haraksim, Ref. 2, s. 42.4 BENDZA, M.: Prawoslawna diecezja przemy�ka w latach 1596-1681. Studium historiczno-

kanoniczne. Warszawa: 1982.5 Haraksim, Ref. 2, s. 49.

6

postavenia kòazov, keï sa, vraj, takto zrovnoprávnia s katolíckym klérom. Poni-�ovanie pravoslávnych duchovných priviedlo k tomu, �e niektorí z nich nechcelizosta� v nerovnoprávnom postavení voèi katolíckym kòazom. Za prítomnostipomerne skromného poètu úèastníkov a v tichosti bola na U�horodskom hradeuzavretá v roku 1646 Únia s pravoslávnymi pastiermi U�skej, èasti Zemplínskej,Abovskej a �ari�skej �upy a Spi�skej enklávy, ktorá neskôr bola nápomocná pre-nikaniu západných kultúrnych vplyvov aj medzi rusínskym (ukrajinským) oby-vate¾stvom Karpát. Prijatie Únie nebolo priamoèiarym procesom. Jednoduchý¾ud kládol mu ve¾ký odpor, videl v òom, zo svojho zorného uhla, nasadzovaniecudzej „pánskej“ viery. Zaèali sa objavova�, zvlá�� na Zakarpatsku, antiuniátskepolemické vystúpenia 6. Oficiálne prehlásenie U�horodskej únie sa uskutoèniloneskôr, a� po schválení pápe�om v roku 1649. V roku 1670, po smrti biskupaPetra Rosto�ynského, hlavného organizátora Únie na Zakarpatsku, obyvate¾stvo,ktoré bolo nepriate¾sky naladené voèi Únii, zaèalo páli� uniátske spisy, prenasle-dova� uniátskych duchovných a vraca� sa spä� k pravosláviu. Po potlaèení sta-vovských povstaní na východnom Slovensku a zakarpatskej Ukrajine koncom17. storoèia, likvidácii hlavných predstavite¾ov odporu z radov protestantov, pá-pe� Alexander VIII. vydal v roku 1689 bullu o prijatí únie v �ari�skej, Zemplín-skej, Bor�odskej, Sarmárskej, Maramoro�skej, Ugoèskej, Bere�skej, U�skej, Si-getskej, Gemerskej, Turòanskej a Abovskej �upe. Pod¾a jeho výpoètov bolo tam145 107 nových veriacich 7. Maramoro�ská �upa definitívne prijala Úniu a� v roku1722. Mukaèevská eparchia pre�la k Únii v roku 1664 8. V priebehu ïal�iehovývinu uniátske duchovenstvo sa takmer celkom odcudzilo svojim veriacim.V èase, keï pravoslávni nezjednotení duchovní zostávali prakticky na úrovnipoddaných, uniátski duchovní boli od nich o nieko¾ko stupienkov spoloèenskéhorebríèka vy��ie, nemuseli chodi� na pánske, platili im urèité poplatky a feudáli ichodmeòovali pôdou.

Prijatie Únie a zmeny v sociálno – politickej sfére �ivota sa nevyhnutne mu-selo prejavi�, skôr alebo neskôr, aj v kultúre regiónu, èasti jeho obyvate¾stva �Rusínov, vrátane ikonopisného umenia.

6 ÌÈÊÈÒÀÑÜ, Â. Ë.: Äàâíÿ ë³òåðàòóðà Çàêàðïàòòÿ. Íàðèñè ë³òåðàòóðè Çàêàðïàòòÿäîáè ôåîäàë³çìó. Ëüâ³â: 1968, ñ. 123.

7 Ìèêèòàñü, Ref. 6, s. 106-107.8 Haraksim, Ref. 2, s. 50.

Náèrt historického pozadia ikon na východnom Slovensku v 17. storoèí

7

II. IKONOSTAS, JEHO VÝVIN A ZLO�ENIE

Ikonostas i v 17. storoèí zostáva hlavnou èas�ou interiéru drevených cerkvívýchodného Slovenska. O postupnom narastaní po�iadaviek smerujúcich k jeho zme-ne a prispôsobeniu dobovému vkusu, a súèasne tie� archaizujúcich tendenciách svedèírelatívne ve¾ký poèet ikonopisných pamiatok daného èasu. Ak to porovnávames predchádzajúcim storoèím, keï z územia východného Slovenska vôbec nie súznáme datované diela, v 17. storoèí sa situácia i v tomto smere radikálne mení.Zachovali sa nielen datované, ale i signované ikony, ktoré umo�òujú presnej�ieurèi� chronológiu pamiatok, èi dokonca vymedzi� jednotlivé dielne alebo majstrov.

Vznik archaizujúcich ikon bol podmienený medzikonfesionálnou krízou.Negatívny vz�ah pravoslávia ku katolicizmu sa prenášal aj na kultúru západnejEurópy. Dôsledkom toho bolo pribrzdenie výraznejšieho prieniku realistickýchprvkov do ikonopisu. Aj naïalej „v uctievaní na prvé miesto bol postavený vnútornýmystický obsah ikony, a nie jej „matéria“ 9. Ikonopis na východnom Slovensku sie�te takmer dve storoèia zachováva tradiènú ikonografickú podobu, a do istej mieryaj umeleckú formu. Iba postupne a ve¾mi pomaly sa tieto zlo�ky ikony meniaaplikovaním dobových západných slohových prvkov. Prísnu orientáciu na starévzory mo�no sledova� i v umení iných krajín, kde sa ocitla v ohrození národnáa kultúrna identita (napríklad: Bulharsko, Srbsko, Rumunsko, Moldavsko).

Prvé výrazné zmeny ikonostasu a jeho symbolického významu zaznamenáva-me v prvej polovici 17. storoèia. Podobný vývin sa udial aj v bieloruskom10 a zá-padoukrajinskom ikonostase 11. Namiesto jednoduchého templonu, neskôr zvý�eniapoètu postáv v rade Deésis a� na 2112 v 15. storoèí, v druhej polovici 16. storoèia

9 ÆÎËÒÎÂÑÜÊÈÉ, Ï. Ì.: Óêðà¿íñüêèé æèâîïèñ XVII-XVIII ñò. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1978,s. 10.

10 ÄÓÕÀÍ, È. Í.: Î ïðîãðàììå è ñîñòàâå èêîíîñòàñîâ Áåëîðóññèè XVII-XVIII âåêîâ.Ñîâåòñêîå ñëàâÿíîâåäåíèå, 1988, ¹ 2, s. 70-84.

11 KONSTANTYNOWICZ, J.B.: Ikonostasis. Studien und Forschungen. Erster Band. Lwów (Lem-berg): Ševèenko Geselschaft der Wissenschaft 1939;ßÐÅÌÀ, Â.: Ïîõîäæåííÿ ³ ðîçâèòîêíàøîãî ïðàâîñëàâíîãî ³êîíîñòàñó. Ïðàâîñëàâíèé â³ñíèê, 1959, ¹ 10, 11-12, s. 309-316,360-363; ßÐÅÌÀ, Â.: Òðàäèö³¿ ³ íîâîââåäåííÿ ó ïîáóäîâ³ ³êîíîñòàñ³â XVII òà XVIII ñòîë³òüó çàõ³äíèõ îáëàñòÿõ Óêðà¿íè. Ïðàâîñëàâíèé â³ñíèê, 1961, ¹ 5-6, s. 177-190; SZANTER,Z.: Rola wzorów zachodnich w ukszta³towaniu ikonostasu w XVII wieku na po³udniowo-wschodnim obszarze Rzeczypospolitej. In: Teka konserwatorska. Polska po³udniowo-wscho-dnia. Rzeszów: 1986, s. 93-135; ÑÈÄÎÐ, Î. Ô.: Åâîëþö³ÿ áàðîêêîâîãî ³êîíîñòàñó. Ìèñòåöüê³ñòóä³¿ ². Ëüâ³â: 1991, s. 28-34; ÒÀÐÀÍÓØÅÍÊÎ, Ñ.: Óêðà¿íñüêèé ³êîíîñòàñ. In: ÇàïèñêèÍàóêîâîãî òîâàðèñòâà ³ìåí³ Øåâ÷åíêà. Ò. ÑÑÕÕVII: Ïðàö³ Ñåêö³¿ ìèñòåöòâîçíàâñòâà.Ëüâ³â: ÍÒØ 1994, s. 141-170.

12 JAREMA, W.: Pierwotne ikonostasy w drewnianych cerkwiach na Podkarpaciu. MaterialyMuzeum Budownictwa Ludowego w Sanoku. ¹ 16. Sanok: 1972, s. 30.

8

sa zaèína ïal�ia fáza, v priebehu ktorej sa na miesto rôznych svätých v spomenutomrade dávajú vyobrazenia dvanástich apoštolov. V 17. storoèí sa formovanie iko-nostasu ukonèuje a potom dochádza u� iba k neve¾kým zmenám odrá�ajúcim zá-padné vplyvy. Nad Krá¾ovské dvere namiesto ikony Mandylionu (Spasite¾a Neru-koustvoreného), ktorá u� v Byzancii bola v systéme výzdoby chrámu spájanás Eucharistiou13, podobne ako v Ukrajine 16. storoèia14 alebo o sto rokov neskôr15,umiestòujú ikonu Poslednej veèere. Nad radom Deésis sú kartuše s vyobrazeniamiprorokov, zvýrazòujú sa rezbárske èasti, ktoré v 18. storoèí dosiahli taký stupeòrafinovanosti, �e zaèali konkurova� ma¾be alebo ju dokonca potláèa�.

Celkove ikonostasy na východnom Slovensku rozširujú svoju typologickú�truktúru práve v 17. storoèí. Ak v 16. storoèí pozostávali, najskôr, iba z miestnehoradu a radu Deésis, u� na zaèiatku 17. storoèia doplòujú rad prorokov, ktorí súobèas na jednej tabuli spojení s vyobrazeniami apo�tolov (�ari�ský �tiavnik, 1608).Potom sa objavuje ešte rad sviatkov a predely (pod miestnymi ikonami). Iko-nostas na východnom Slovensku sa teda v polovici 17. storoèia skladá z piatichradov /il. I, II/:

1. celkom hore sú proroci s Ukri�ovaným v strede,2. pod nimi je rad apo�tolov s Kristom na tróne v strede,3. rad sviatkov* ,4. miestny rad s chrámovou ikonou /il. XXXII/, Krá¾ovskými /il. VI/ a diakon-

skými dverami /il.VII/,5. predely pod miestnymi ikonami (predely sa po barokových úpravách v 18.

storoèí zachovali iba v nieko¾kých cerkvách).

V�etky ikony na ikonostase boli usporiadané pod¾a princípu, ktorý pripomí-na fasády renesanèných palácov, a keby sme i�li e�te ïalej do håbky dejín, pri�liby sme k rímskym ví�azným oblúkom. Túto podobu si ikonostasy na východnomSlovensku zachovali a� do 20. storoèia.

Dostredivým centrom ikonostasu sa stáva triáda hlavných vyobrazení Krista,ku ktorému smerujú v�etky jeho súèasti, tvoriac tak jednotný obraz odzrkad¾ujú-ci liturgický kristocentrizmus. Kompozícia ikonostasu je zalo�ená na zdôrazòo-

Ikonostas, jeho vývin a zlo�enie

13 ÃÅÐÑÒÅËÜ, Ø.: ×óäîòâîðíûé Ìàíäèëèîí. Îáðàç Ñïàñà Íåðóêîòâîðíîãî â âèçàíòèéñêèõèêîíîãðàôè÷åñêèõ ïðîãðàììàõ. In:×óäîòâîðíàÿ èêîíà â Âèçàíòèè è Äðåâíåé Ðóñè.Ìîñêâà: Ìàðòèñ 1996, s. 80.

14 ÎÂÑ²É×ÓÊ, Â. À.: Óêðà¿íñüêå ìàëÿðñòâî X-XVIII ñòîë³òü. Ïðîáëåìè êîëüîðó. Ëüâ³â:1996, s. 275.

15 ÄÐÀÃÀÍ, Ì.: Óêðà¿íñüêà äåêîðàòèâíà ð³çüáà XVI-XVIII ñò. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1970,s.31.

* Jednotlivé ikony sviatkov sú najnovšie rozsiahlo analyzované: JANOCHA, M., ks.:Ukraiñskiei bia³oruskie ikony �wiateczne w dawnej Rzeczypospolitej. Problem kanonu. Warzawa: Neri-ton 2001.

9

vaní osí hlavných ikon, ich väè�ími rozmermi. O tom, �e sa zaèala vyèleòova�práve stredná os ikonostasu, poskytlo neod�kriepite¾né dôkazy rekonštruovanieradu Deésis z Rovného16 . Pôvodná kompozícia s Kristom na tróne a prístojacimiBohorodièkou a Jánom Krstite¾om bola v 17. storoèí prispôsobená novým priesto-rovým podmienkam chrámu.. Nad vyobrazením Krista doplnili drevenú tabu¾udodatoènou plochou, na ktorú po celkovom prema¾ovaní ikony pre�la horná èas�niekdaj�ej postavy Spasite¾a. Do�lo tu k preru�eniu proporèného rie�enia, lebodolná èas� i po uvedených zmenách si zachovala predchádzajúce rozmery. E�teoèividnej�ie zmeny nastali v ikonografickej schéme. Po odstránení premalieb 17.storoèia, na ktorých boli postavy dvanástich apo�tolov, objavila sa star�ia zostavas archanjelom Gabrielom a Michalom, apo�tolmi Petrom a Pavlom, evanjelistamiLuká�om a Markom, otcami cirkvi sv. Jánom Zlatoústym a Bazilom Ve¾kým a sv.muèeníkmi Jurajom a Dimitrijom, èo bol jeden z charakteristických prvkov ikon16. storoèia17.

Paralelne s dielami, ktoré sú poznamenané novým prístupom, naïalej sa vy-skytujú aj také, ktoré si uchovali dávne tradièné rie�enie v kompozícii, kolorite,ale predovšetkým v obraznosti.

II.1. Najstar�ia datovaná a signovaná ikona (1608). Ivan Èerneckyj

Zmena v chápaní jednotlivých obrazov sa dá najlep�ie sledova� na ikonáchzo �ari�ského �tiavnika, kde bol súbor pamiatok vytvorený ¾vivským majstromIvanom Èerneckým v roku 160818 .

V literatúre donedávna celkom neznámy ikonopisec vytvoril pre šarišskoštiav-nický Chrám sv. Michala Archanjela rad Deésis, spojený na jednej tabuli s radomprorokov, ikonu Obriezky Pána a Krista Pantokrátora. Na poslednej z nich je au-torský nápis cyrilikou, ktorý sa zachoval takmer v úplnom znení: „Ñ¯È ÈÊÎÍÛÐÎÁÈË ²wÀÍ ×ÅÐÍÅÖÊ¯É ÇÎ ËÜÂÎÂÀ ÐÎÄÎÌ / ÇÀ ÄÚÐÆÀÂÈ ÃÅÐÖÅÃÌÀÒßØÀ ÊÎÐÎËß ÎÓÃÎÐÑÊÎÃÎ / ² ÇÀ ÏÀÍÎÂÀÍß ÐÀ/ÊÎÂÖÈ ÆÈÃÌÓ-ÒÀ ÊÐÀÉÍ² ÌÀÊÎÂÈÖ/ÊÎÉ ÐÎÊÎÓ ÁÎÆÎÃÎ ÀÕÈ“ /il. 1/. Táto ikona právepre uvedený text vyvolala záujem u� v 19. storoèí. V roku 1833 �tefurovský pa-roch a svidnícky vicediakon Vasy¾ Baèynskyj poslal pre�ovskému biskupovi Gre-

16 KURPIK, W.: Konzervácia ikon v bardejovskom múzeu 1967. In: Šarišské múzeum v Bar-dejove 2. Ko�ice: Východoslovenské vydavate¾stvo 1969, s. 193-197; LOVACKÝ, M.: Re�tau-rovanie ikon skupiny Deesis zo zbierok Šarišského múzea. In: Historica Carpatica IX. Koši-ce: 1978, s. 419-433.

17 KIWALA, B ., BURZYÑSKA, J.: Ikony ze zbiorów Muzeum Okrêgovego w Przemy�lu. Kra-ków: 1981, il. I a, I b.

18 GREŠLÍK, V.: Ikony Šarišského múzea v Bardejove. Bratislava: ARS MONUMENT 1994,s. 35, 36, 38, 69, 70.

Najstar�ia datovaná a signovaná ikona (1608). Ivan Èerneckyj

10

gorovi Tarkovièovi list19 , v ktorom cituje celý text, av�ak s neznaènými odchyl-kami. Vtedy slovo „ðîäîì“ bolo zaznamenané ako „ ðîäè÷“ a rok „AXÈ“ (1608)ako „AXEI“ (1615). Ak prvý rozdiel niè nemení na ¾vivskom pôvode autora, takrok vzniku 1615 namiesto 1608 nezodpovedá historickej realite, lebo „Ma�a�“(Matú�) bol prijatý za krá¾a uhorským snemom v septembri roku 1608 a �ig-mund Rákoci, vládca Mukaèeva a Makovického panstva, zomrel 5. decembra1608. To znamená, �e ikona (ikony) musela by� vytvorená v rozmedzí èasovéhoúseku od konca septembra do zaèiatku decembra 1608. Podpis na ikone je pria-mym dôkazom bezprostredných kontaktov lokalít miestneho významu s kul-túrnymi centrami Halièskej Ukrajiny. O tom, �e styky rusínskeho obyvate¾stvas Ukrajinou neboli iba príle�itostné alebo náhodné, svedèí tie� listina o zalo�enícerkvi v Beòadikovciach (pri Svidníku) datovaná 13. októbrom 1603, kde je, okreminého, zaznamenané, �e „ÑÅÉ ËÈÑÒ ÏÎÏÀ ÍÈÊÎËÈ ÁÅÍÅÄÈÊÓÂÑÊÎÃÎ“,spomína sa „ÏÓÏ ÈÃÍÀÒ ÐÓÙÀÍÑÊ¯É, ÊÎËÈÌ ÕÎÄ(�) Ç ÎÒÖÅÌÑÅÐÃ²ÅÌ ÄÎ ÐÓÑÈ Ç ÂËÀÄÊÎÞ ÊÓÏÈË ÅÌ ÇÂÓÍ ÇÀ Â²[12] ÇÎËÎ-


1. Ivan Èerneckyj. Kristus Pantokrátor (detail). 1608. Chrámová ikona z drevenej Cerkvi sv.Michala Archanjela, Šarišský Štiavnik. Šarišské múzeum, Bardejov.

19 Archív Gréckokatolíckeho úradu Prešov, 1833/349-¹71.

11

ÒÈÕ)“ 20 . Mychajlo Luèkaj tento fakt vysvet¾uje tým, �e „biskup sa vydal s kléromdo Ruska na to, aby uskutoènil vysviacku, nehovorí do Po¾ska, ale do Ruska, tedado Kyjiva“ 21.

Uvedené kontakty rusínskeho obyvate¾stva s Ukrajinou pokraèovali aj na-priek ich zákazu i v neskor�ích èasoch, o èom svedèia e�te v 20. storoèí poèetnécirkevné knihy tlaèené v ¼vive, Kyjive, Poèajive22 , taktie� rukopisných kníhEvanjelií 17. storoèia23.

Ikony �ari�ského �tiavnika vznikli v období krvavých nepokojov na výcho-de Uhorského krá¾ovstva, keï do�lo k ve¾kému naru�eniu v spoloèenských vz�a-hoch a úpadku morálky. Napríklad, je zaznamenané, �e v roku 1600 sa poddaníz Písanej neïaleko Svidníka pripravovali na vykradnutie okolitých cerkví24.

S uvedenou situáciou vôbec nekore�ponduje obraznos� týchto ikon. Spôso-bom ma¾by, pre ktorý je charakteristická jednoduchá kompozícia a farebné rie�e-nie ikony sú blízke ¾udovému umeleckému prejavu. Ako prvok klasického vyobra-zovania svätých zostal iba zlátený nimbus zdobený vtláèaným rastlinnýmornamentom. Redukcia koloritu ikon pribli�uje ich k nástenným ma¾bám 17. sto-roèia25. Obraz Krista Pantokrátora26 je láskavý a vyrovnaný, pokojný, bez dra-matizujúcich momentov. Obrysová kresba presne zachytáva pravidelné formy si-luety. Po stranách Krista je nama¾ovaný kvetinový ornament pripomínajúcirastlinné motívy, ktoré v 15. storoèí vyu�ívali v západoeurópskej (napríklad �pa-nielskej) grafike ako symbol Stromu �ivota27 . Tradiène dôle�itá úloha gesta jevyjadrená vytríbenou �ehnajúcou rukou, s ktorou kontrastuje tvár Krista s ledva

20 ÑÀÊ, Þ.: „ Historia Karpato-Ruthenorum“ Ìèõàéëà Ëó÷êàÿ (1789-1843). Ïðîäîâæåííÿäðóãîãî òîìó ç ïîïåðåäíüîãî íîìåðà ÍÇ ÌÓÊ“. In: Vedecký zborník Múzea ukrajinskejkultúry vo Svidníku è. 14. Bratislava - Prešov: SPN-OUL 1986, s.167.

21 Ñàê, Ref. 20, s. 167.22 ßÂÎÐÑÊ²É, Þ.À.: Èñòîðè÷åñê³ÿ, ëè÷íûÿ, âêëàäíûÿ è äðóã³ÿ çàïèñè âú êàðïàòîðóññêèõú

ðóêîïèñíûõú è ïå÷àòíûõú êíèãàõú ÕVI-ÕIÕ âiêîâú. In: Íàóêîâûé çáîðíèê òîâ-âà Ïðîñâi-òà. Óæãîðîä: 1931, s. 189-216.

23 ÑÀÕÀÍÅÂ, Â.: Íîâûé êàðïàòîðóññêèé ýïèãðàôè÷åñêèé ìàòåðèàë. In:Íàóêîâèé çáîðíèêòîâàðèñòâà „ Ïðîñâ³òà“ â Óæãîðîä³ çà 1932 ðîê. Ðî÷íèê ²Õ. Óæãîðîä: 1932, s. 68-100;ØÈÌÀ, Ï.: Èç íàáëþäåíèé íàä öåðêîâíîñëàâÿíñêèì íàñëåäèåì Ñëîâàêèè. Áðàòèñëàâà:ÑÏÍ 1968

24 STAUROVSKÝ, E.: Spoloèné ¾udové tradície po¾ského, západoukrajinského a východoslo-venského ¾udu v 16. a� v prvej polovici 18. storoèia. In: Príspevky k medzislovanským vz�a-hom v èeskoslovenských dejinách. Slovanské štúdie III. Bratislava: Vydavate¾stvo Slovenskejakadémie vied 1960, s.336.

25 ÌÈËßÅÂÀ, Ë.Ñ.: Ðîñïèñè Ïîòåëû÷à. Ïàìÿòíèê óêðàèíñêîé ìîíóìåíòàëüíîé æèâîïèñèÕVII âåêà. Ìîñêâà: Èñêóññòâî 1971.

26 Grešlík, Ref. 18, s.35.27 WATTS, A.W.: Mýtus a rituál v køes�anství. Brno a Praha: Nakladatelství Tomá�e Janeèka -

Pragma 1995, il. 5, 9.

Najstar�ia datovaná a signovaná ikona (1608). Ivan Èerneckyj

12

naznaèeným rumencom na lícach a a� naturalisticky zobrazené oboèie a brada.Motív kvetov sa opakuje aj na chitóne Krista a nimbe, pomocou ktorého sa vytvá-ra akési priblí�enie sa Bohoèloveka k pozemskému �ivotu. Priezvisko autora „Èer-neckyj“ mohlo by vyvoláva� my�lienku o jeho príslušnosti k mníšstvu. Tento pred-poklad nepodporuje ¾udový typ vyobrazenia. O mo�nom tesnej�om prepojeníikonopisca s cirkevným prostredím napovedá azda iba text modlitby nad ¾avýmplecom Spasite¾a: „ ÏÐÅÑÒÎÌÎÓ ÒÈ wÁÐÀÇÓ / ÏÎÊËÀÍßÅÌÑß [�]ÏÐÎÑßÙÅ ÏÐÎÙÅÍ¯ß ÏÐÅÃÐÅØÅÍ¯ÅÌ ÍÀØÈÌ [�]“ /il. 2/.

Takmer kompletne zachovaný rad Deésis (chýbajú iba ikony Bartolomejaa Jána Evanjelistu s vyobrazeniami prorokov nad nimi) má to isté farebné rie�e-nie, vychádzajúce z modrých, hnedoèervených a okrových plôch. Keby nie gestájednotlivých apo�tolov, celý rad by vyzeral ako strnulý v oèakávaní nieèoho ne-zvyèajného, iba rukami reaguje na smerovanie, hoci len poh¾adom, ku Kristovi,sediacemu na jednoduchom tróne. Nad Trimofronom je vyobrazená BohorodièkaOranta, nad apoštolmi na tých istých doskách sú starozákonní proroci. Takýtospôsob spájania dvoch radov sa vyskytuje aj neskôr na ikonách ma¾ovaných naplátne. Ak rad Deésis sa z poh¾adu ikonografie nevyznaèuje nièím zvlá�tnym,

2. Ivan Èerneckyj. Kristus Pantokrátor (detail). 1608.


13

tak ikona Obriezka Pána28, ktorú A. Frický omylom pova�uje za Obetovanie Kristav chráme29 , predstavuje v ukrajinskom ikonopise 17. storoèia pomerne zriedka-vý výjav. Je tu zobrazená udalos�, keï po prvýkrát bola preliata krv Spasite¾a.Ve¾kòaz pridr�iavajúci rukami nahé Die�a, stojí v póze Oranty. Ved¾a nich stojíchrámový pomocník a dvaja ïal�í slu�obníci. Kristus sa tvárou obracia k Bo-horodièke, ktorá ukazuje na Neho rukami. Takmer tretinu plochy zaberá stôl ur-èený na rituálny obrad, prikrytý obrusmi s bohatým rastlinným ornamentom. Nastole je nô� a iné predmety, spolu s otvorenou knihou, symbolom Novej zmluvy.Kristus má zvýraznenú èas� pupka ako u pozemského èloveka. Chrámový závespozostáva z troch symbolických pásov èlenených horizontálnymi ornamentami,ktoré pripomínajú e�te aj v súèasnosti takto doma tkané ukrajinské koberce. Prí-klon autora k ornamentike sa prejavuje i na výzdobe maforia Bohorodièky. Cel-kove ikony zo �ari�ského �tiavnika zo zaèiatku 17. storoèia sú jasným príkladomsplynutia predstáv o biblických postavách a udalostiach s èisto svetskými �ánro-vými prvkami. Na ikonách nie sú obrazy, ktoré by kládli zlo�ité otázky o zmysle�ivota èi asketizmu, ale skôr také, ktoré boli v be�nom �ivote, vychádzajúcez potreby vytvori� pre jednoduchých veriacich na dedine atmosféru harmóniea nádeje na lep�í �ivot. Cerkva zostala miestom, kde sa uskutoèòovali najposvät-nej�ie, najdôle�itej�ie udalosti v �ivote, kde zostávali prebýva� medzi stenamichrámu najtajnej�ie �elania a rozèarovania, prosby, odpustenie a rozhre�enie.

28 Grešlík, Ref. 18, s. 36.29 FRICKÝ, A.: Ikony z východného Slovenska. Ko�ice: Východoslovenské vydavate¾stvo 1971,

s. 160.

Najstar�ia datovaná a signovaná ikona (1608). Ivan Èerneckyj.

14

III. IKONY PRVEJ POLOVICE 17. STOROÈIA

Ikonopis 17. storoèia na východnom Slovensku mal ve¾a tvorivých smerova-ní a prístupov k tvoreniu obrazov. Niektoré z nich sú spoloèné s ukrajinskou Ha-lièou a Zakarpatskom, ale sú aj vlastné, neopakovate¾né prejavy, zvlá�� v ¾udovomprúde. Ide tu nie o nejaké �pecifické regionálne alebo ikonografické osobitosti,ale, najskôr, o prínos jednotlivých dielní a ikonopiscov do chápania misie ikonys dôrazom na jej naratívny charakter. Takáto rôznorodos� tvorivých prístupov bola,pod¾a v�etkého, podmienená i tým, �e v Uhorsku „ nebolo v 16. a 17. storoèíjednoty, ale jednotlivé národnosti Uhorska si samy vytvárali svoje vlastné du-chovné a kultúrne prostredie“30.

Rusíni (Ukrajinci) východného Slovenska v 16. storoèí, ako sme sa u� mohlipresvedèi�, a tie� v neskor�om období, podporovali a rozvíjali aktívne styky s ukra-jinským národným spoloèenstvom ïaleko za hranicami Slovenska, uvedomujúcsi, súèas�ou ktorého celku sú oni sami. Ikonopisné pamiatky, rukopisné a tlaèenéknihy, archívne dokumenty svedèia o identickosti kultúry, jej základov s ukra-jinským masívom. Hoci len letmá prehliadka cerkví a archívov, listín, ktoré satýkajú Rusínov, poskytuje to¾ko faktov, �e tvrdenia niektorých slovenských his-torikov, ako napríklad ¼udovíta Haraksima31, ktorý napísal, �e: „Rusíni – Ukra-jinci bývalého Uhorska po stároèia �ili nielen odtrhnuto od väè�iny svojho náro-da, ale ani neudr�iavali s ním �iv�ie duchovné a kultúrne kontakty“ objektívneneobstoja.

V prvej polovici 17. storoèia boli postavené poèetné drevené pravoslávnecerkvi, èo, samozrejme, vyvolalo nevyhnutnos� tvorby potrebnej ikonopisnejèasti chrámov, ktorá bola neodmyslite¾ná pri liturgických obradoch. Preto�e¾vivské, przemyské, rybotyèské a iné cechové èi monastierske ikonopisné diel-ne neboli schopné uspokoji� zvý�ený dopyt, vznikli podmienky pre �iroký prie-nik produkcie ¾udových ikonopiscov z miestneho obyvate¾stva alebo ikonopis-ných skupín, putujúcich z miesta na miesto, v závislosti od objednávok. Cirkevnýdozor, autorita vy��ieho duchovenstva bola ve¾mi oslabená alebo takmer ne-znate¾ná, èo umo�nilo vznik poèetných ikonografických variantov, ktoré vy-chádzali zo vzorov 16. storoèia, èi dokonca star�ích, èo niekedy mô�e kompli-kova� datovanie pamiatok.

30 VARSIK, B.: Zo slovenského stredoveku. Výber historických �túdií a èlánkov z rokov 1946-1968. Bratislava: Vydavate¾stvo Slovenskej akadémie vied 1972, s. 37.

31 Haraksim, Ref. 2, s. 304.

15

III.1. Krá¾ovské dvere

Zo zaèiatku 17. storoèia pochádza rad Krá¾ovských dverí, ktorých sa zacho-valo nepomerne viac, ako predtým. Na pravej èasti Krá¾ovských dverí z KrajnéhoÈierneho32 , ktorá je ostro zavà�ená, je v hornej tretine vyobrazenia Panny Máriezo Zvestovania, ktorá stojí na pozadí architektúry s prekrí�enými rukami na hru-di. Práve prestala èíta� knihu, aby si vypoèula zves�. Jej výraz je pokojný, bezdynamického prekvapenia. Ni��ie je vyobrazený sediaci evanjelista Marek, ktorýpí�e zaèiatoèné slová Evanjelia. Unikátnos� tejto pamiatky v rámci východnéhoSlovenska spoèíva v tom, �e evanjelista Ján je zobrazený na ostrove Patmos spo-lu s Prochorom zapisujúcim jeho slová. Evanjelista gestom pravej ruky ukazujena segment kruhu, symbol Boha, a súèasne na archanjela Gabriela, postava ktoré-ho bola na druhej polovici dverí. Dôle�itos� osoby Prochora je zdôrazòovaná e�teaj tým, �e drapérie jeho odevu takmer presne kopírujú záhyby obleèenia apo�tolaMarka, s ktorým ho ikonopisec takýmto spôsobom porovnáva. Na východnomSlovensku sú iba dve podobné pamiatky. Plochy vyobrazení sa navzájom prelína-jú, tenké linky medzi jednotlivými èas�ami tomu vôbec nebránia, vzniká tak je-den celok � Evanjelium. Súzvuk rumelky, jej ohnivých �kvàn, okrov a bielobyvytvárajú dekoratívno – harmonický celok. Tie isté dekorativizujúce tendencie saprejavujú aj na sever od hrebeòa Karpát v prostredí obývanom Rusínmi33.

O intenzite vzájomných vz�ahov Rusínov (Ukrajincov) v pohranièných ob-lastiach medzi sebou najlep�ie vypovedajú ikony urèené pôvodne do cerkví naúzemí teraj�ieho Po¾ska, ktoré sa v súèasnosti nachádzajú na slovenskej stranehranice. Patria sem, v prvom rade Krá¾ovské dvere z Le¾uchova34 , datované ro-kom 1628, ktoré pred kráde�ou v roku 1995 boli v drevenej cerkvi v Lukove �Venecii. (Pod¾a miestnej legendy, na zaèiatku 18. storoèia bol sem prevezenýdokonca celý chrám). Ikonopisec, ktorý ich vytvoril, orientoval sa pri tom nastar�ie predlohy z 15. � 16. storoèia35 . Niektoré prvky, ktoré sa na nich vyskytujú,zvlá�� ornamentika, sú aj na iných ikonách východného Slovenska, ktoré patriado tzv. mušynského okruhu pamiatok.36

Krá¾ovské dvere

32 SNM - Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry (ïalej: MURK), Svidník, inv. è. 179/68,134,1x39,4 cm.

33 BISKUPSKI, R.: Malarstwo ikonowe od XV do pierwszej polowy XVIII wieku na £em-kowszczyznie. Polska Sztuka Ludowa, XXXIX, 1985, nr 3-4, s. 166.

34 TKÁÈ, �.: Ikony zo 16.-19. storoèia na severovýchodnom Slovensku. Bratislava: Tatran 1980,s. 162, 163.

35 ÑÂªÍÖ²ÖÊÈÉ, ².: ²êîíîïèñ Ãàëèöüêî³ Óêðà³íè XV-XVI â³ê³â. Ëüâ³â: 1928, ³ë. 108, 153.36 SZANTER, Z.: XVII-wieczne ikony w Kluczu Muszyñskim. Polska Sztuka Ludowa, XL,

1986, nr 3-4, s. 179-196.

16

Obidve krídla dverí sú nama¾ované na celistvých doskách, ktoré hore sú vy-rezané do tvaru oslieho chrbta. Na Zvestovaní sú vyobrazené postavy archanjelaGabriela a Panny Márie, ktorá sa modlí pred otvorenou knihou. Postavy �tyrochevanjelistov na osobitných plochách vychádzajú z toho istého sumárneho chápa-nia obrazu, ktoré sa uplatnilo u� na star�ích vyobrazeniach evanjelistov Matú�a37

a Marka z toho istého objektu38. Dole, za chrbátom apoštola Lukáša, je pomernerozsiahly text : „ Ñ²È ÖÐÑÊ²È ÄÂÅÐ² ÏÎÑÒÀÂÈË ÐÀÁ ÁÎÆ²É/ÏÅÒÐÚ ØÎË-ÒÈÑ ËÅËÞÕÎÂÑÊ²É/ ÏÎÑÏÎËÓ ÈÇ ÆÅÍÎÞ ÑÂÎÅÞ ÍÀÑÒÀÑ²Þ/ÇÀÑÂÎÅ ÇÄÎÐÎÂß È ÇÀ wÒÏÓÙÅÍ¯Å ÃÐ²ÕÎÂ ÑÂÎÈÕ ÄÎ ÖÐÊÂÈ/ËÅËÞÕÎÂÑÊÎÉ ÊÓ ÕÐÀÌÓ ÑÒÃÎ/ÂÅËÈÊÎ ÌÓ:ÄÅÌÈÒÐ²ß:/ÐÎ ÁÎÆÀÕÊÍ“ (1628). Nápisy, ktoré sú aj na iných ikonách, a nielen na východnom Slo-vensku, mali ve¾ký význam39 .

A� do zaèiatku 19. storoèia ikony na východnom Slovensku boli toho typu,kde sa akcentoval dej, epický prvok. Slová, èasto skracované a variované, súspájané do istého celku, výroku, dotvárajú nielen symbolický význam vyobraze-nia, ale i dekoratívny charakter kompozície a nemo�no ich oddeli� od postáv.K podobným èastiam ikon sa plne vz�ahujú my�lienky Dimitrija Lichaèova: „Slovoiba zriedkakedy preniká do obrazov realistických škôl, zato sa s ním ve¾mi èastostretávame v štylizovanom maliarstve, ktoré nechce zachycova� prchavý okamih,ale nieèo „ veèného“ . Slovo zastavuje na obraze èas. Vpisuje sa do erbu ako deví-za � ako veèná pripomienka nemennej podstaty symbolicky pojatého predmetu.Objavuje sa na ikonách preto, aby vyjadrilo podstatu zobrazovaného javu, a topodstatu nemennú“.40 V�etci evanjelisti majú pred sebou otvorenú knihu so za-èiatoènými slovami svojich textov.

Krá¾ovské dvere z Lukova � Venecie sú príkladom tvorivého prístupu vovyobrazovaní sediacich postáv podriadených istému stereotypu. Architektonicképozadie tvoria varianty foriem, ktoré sú, v zásade, akýmsi zrkadlovým odrazomjedno druhého. Harmonické párové spojenie postáv porušuje evanjelista Ján, kto-rý sa odvrátil od píšuceho Prochora, aby vystrel ruku k Bohu.

Iný prístup chápania a vyu�itia umeleckých prostriedkov si zvolil autor Krá-¾ovských dverí v Ruskej Bystrej z prvej polovice 17. storoèia. V�etky postavy súnama¾ované e�te plo�nej�ie, s nevýrazným èlenením drapérií. Panna Mária prijí-

Ikony prvej polovice 17. storoèia

37 KELETIOVÁ, M.: Ikony severného a východného Slovenska. Výtvarníctvo-fotografia-film,1985, è. 7, s.8.

38 KELETIOVÁ, M.: Ikonová tvorba na Slovensku. In: GLATZ, A.C.-KELETIOVÁ, M.-ZME-TÁKOVÁ, D. a kol.: Umenie Slovenska. Stále expozície Slovenskej národnej galérie. Brati-slava: Slovenská národná galéria 1994, s.144.

39 AVENARIUS, A.: Byzantský ikonoklazmus 726-843. Storoèie zápasu o ikonu. Bratislava:Veda 1998, s.47.

40 LICHAÈOV, D.S.: Poetika staroruské literatury. Praha: Odeon 1975, s. 31.

17

ma správu prudko gestikulujúc, jed-nou rukou ukazuje na archanjela,druhou hore na Ducha Svätého.Neproporène pridlhé ruky odli�nejve¾kosti spolu s územèistos�ouv�etkých figúr pribli�ujú nám svetjednotlivých ¾udí, pre ktorých jedôle�itej�ia udalos�, ne� to, ako juvyobrazili. Evanjelisti v porovnanís predchádzajúcimi Krá¾ovskýmidverami sú e�te viac izolovaní doosemuholníkových plôch. Zrezanérohy �tvorcov zaplnil rastlinný or-nament, ktorý od svetlého pozadiasvätých odde¾uje dvojitá bordúra.Takto Krá¾ovské dvere získavajú nadekoratívnosti. Analogické rie�eniebolo pou�ité na Krá¾ovských dve-rách v Krivom41, kde pozadie Zves-tovania je vôbec bez architektúry,s dôrazom sa kresbu siluety a orna-ment, a Krá¾ovských dverách v Kal-nej Roztoke zo zaèiatku 17. storo-èia /il. 3/. Autor Krá¾ovských dverív Ulièskom Krivom /il. V/ venovalzobrazeniu ornamentu a �tyrochcherubínov nad evanjelistami to¾-ko miesta, �e zaèínajú dominova�,aj keï sú to druhoradé prvky.

Tento proces smerujúci k otvo-renému dekorativizmu pokraèovalaj ïalej a v 18. storoèí ho uzavrelsúvislý a�úrový ornament, v ktorom sa Zvestovanie a evanjelisti takmer strácajú.Zaèiatok podobných snáh mô�eme spája� s Krá¾ovskými dverami z Kurova, kto-ré sú datované rokom 165242 . Eucharistický motív vinièa s hroznom a výhonka-mi vytvára celistvý ornament zrkadlovo symetricky rozdelený na dve vertikálne

41 BO�OVÁ,J. - GUTEK, F.:Drevené kostolíky v okolí Bardejova. Bardejov: SAJANCY 1997,s. 115.

42 Grešlík, Ref. 18., s. 49.

3 Krá¾ovské dvere. Zaèiatok 17. stor. DrevenáCerkva sv. Jána Krstite¾a, Kalná Roztoka, èas�Kalná.

Krá¾ovské dvere

18

èasti. Vïaka a�úrovej rezbe spojenej s perforovaním Krá¾ovské dvere sú akousibránou aj pre veriacich � laikov, ktorí takto majú mo�nos� sledova� aj to, èo sadeje za nimi, v oltárnej èasti chrámu.

Z reverznej strany týchto Krá¾ovských dverí, pod vyobrazením Panny Máriesa zachoval zaujímavý nápis: „ ÐÎÊÓ ÁÎÆÈß ÀÕÍÂ/ÌÖÀ ²ÞÍß ÊÃ ÑÈÈÂÐÀÒÀ [ÃÎÑ]ÏÎÄÍß ÑÎwÐÓÆÈË ÐÀÁÚ ÁÎÆÈÉ ÌÍÎÃÎ ÃÐ²/ØÍÈÉ²ßÊÎÂ ÊÀÌßÍÎÁÐÎÄÑÊ¯ Â ÑÅË² ÊÓÐÎÂ²/ È ÇÀ ÍÀÊËÀÄÎÌ ÃÐÎÌÀÄÜ²ÂÅÑÈ ÊÓÐÎÂÑÊÎÉ“. 43 , z ktorého vyplývajú dôle�ité súvislosti. Okrem inéhodosvedèuje, �e dedinèania materiálne stáli tak, �e si mohli dovoli� objedna� iko-nu u solídneho majstra, ktorý v odbornej literatúre doposia¾ nebol známy44 . Pod-¾a textu mohol by pochádza� z dediny Kamjanobrid, ktorý je pri Javorive neïale-ko ¼viva, èo by naznaèovalo ïal�ie mo�né prepojenie ikonopiscov západnejUkrajiny a objednávate¾ov na východnom Slovensku. Autor umiestòuje svojepostavy do interiérov, kde sú presvedèivo realisticky zobrazené rôzne predmety.Pri archanjelovi Gabrielovi je, napríklad, ko�ík s vlnou, pred Pannou Máriou stojíváza s ¾aliovými kvetmi. Maliar sa sna�í zachyti� objem, plastické vz�ahy priestoru.Na oknách jednotlivých izieb so Zvestovaním a evanjelistami sú vyobrazené rôz-ne varianty vtedaj�ích ornamentálnych kovaných mre�í, ktoré pomáhajú, spolus inými prvkami, vytvára� emocionálnu náladu spájajúcu nebeskú dokonalos�a harmóniu s pozemskými, ale vycibrenými detailmi.

Emocionálny prvok bol v ikonopise 17. storoèia zvlá�� zdôrazòovaný. Ajz tohoto h¾adiska ho analyzuje Antonij Radyvylovskyj vo svojom diele VinecChrystov z roku 1688, kde, okrem iného, zaznamenáva jeho hlavné poslanie:

„ �e obrazy v cerkvi svätej sú potrebné a èesti hodné, sú na to tieto príèiny:prvá na pripomenutie, �e obrazy nám pripomínajú samotných svätých, ktorýchvyjadrujú. Druhá na povzbudenie zbo�nosti, lebo pozerajúc sa na obrazy svätýchrastie v nás zbo�nos�. Tretia na pouèenie, lebo zo zhliadnutia svätých neznalí¾udia nájdu náuku, akoby v nejakých knihách, ako majú �i�. �tvrtá na nasledova-nie, lebo prizerajúc sa na obrazy svätých, berieme si k srdcu nasledovanie cností,preto�e ka�dý zo svätých na obraze, nama¾ovanom na akomko¾vek materiále, pri-hovára sa k nám: horliví mi buïte, ako ja som Kristovi“ 45.

V západoukrajinskom ikonopise 17. storoèia sa dostáva práve jeho emocio-nálna zlo�ka na úkor dogmatickej. Bol to, v podstate, zákonitý dôsledok toho, �ecelkove, vrátane východného Slovenska, bola v pravoslávnej cirkvi zlo�itá situá-cia. Ako písal Mychajlo Luèkaj, „ kòazi v tom èase boli amorálni, zabudnúc nasvoj stav, mali po dve man�elky, nie div, �e zbavení duchovnej a morálnej kultúry,

43 Grešlík, Ref. 18, s. 49.44 Napríklad: Frický, Ref. 29, il. 50.45 Citované pod¾a: Æîëòîâñüêèé, Ref. 9, s. 11.


19

oddávali sa telesnému pô�itku, èo by, pravda�e, nerobili, keby mali stáleho bisku-pa, ktorý by dbal na cirkevnú disciplínu“ 46.

Také okolnosti spolu s pochopite¾ným tlakom katolicizmu umo�òovali ¾ah-�í, aspoò èiastoène, prienik do ikonopisu západných elementov. Súèasne vznikáa pretrváva proces reagujúci na to opaène: posilnenie snáh osvoji� si západnúkultúru s cie¾om jej neskor�ieho vyu�itia v boji proti katolicizmu47 , èo sa odrazi-lo predov�etkým v polemickej literatúre.

Emocionálnos� ikony bola osobitne preferovaná maliarmi, ktorých neobme-dzovali cechové alebo monastierske reglementy. V priebehu celej zlo�itej evolú-cie ukrajinského ikonopisu jedným zo základných prvkov jeho formovania bola¾udová viera, ktorá „ tú�ila prispôsobi� pozemskej skutoènosti to, èo cirkev pokla-dala za vlastné iba nadpozemskému svetu“ 48 . Táto èrta je príznaèná osobitne prenajzápadnejšie pamiatky ukrajinského ikonopisu, vrátane toho na východnomSlovensku.

Najzápadnej�ia èas� ukrajinského výtvarného umenia, v porovnaní s tvorboustredísk, ktoré sa nachádzajú vo východnej èasti Ukrajiny, predsa len e�te pomer-ne dlho si vedome zachovala konzervativizmus vo vz�ahu k novým prejavomzápadoeurópskej kultúry. Zmeny , ktoré pozorujeme v ¼vive koncom 16. storoèiav tvorbe Fedira Seòkovyèa49 , keï Bohorodièka nie je vyobrazená v prísne poda-nom type Hodegetrie, takom ob¾úbenom predtým, ale ako idealizovaný obrazpozemskej matky � �eny, sa na východnom Slovensku e�te dlho neobjavil. Tupokraèujú vo vyu�ívaní práve typu Bohorodièky Hodegetrie, mo�no aj v dôsledkutrvalého nábo�enského a sociálneho útlaku. Také obrazy vznikali za pomoci jem-ne naznaèenej plastickej modelácie formy a dominancie kresby, ktorá sa najviacuplatnila v grafickom podaní záhybov drapérie.

V spojitosti so záverom osíd¾ovania na tzv. vala�skom práve zaèiatkom17. storoèia a vznikom nových dedín s rusínskym obyvate¾stvom, objavila sa nut-nos� vyhotovi� ikonostasy do èoraz poèetnej�ích interiérov cirkevných stavieb.Preto�e nie v�etci, ktorí túto potrebu uspokojovali ovládali patriène odborné po-stupy, pri väè�om poète autorov dochádza k zni�ovaniu umeleckej úrovne ikon.Knihy, ktoré èoraz viac boli dostupné dedinskému obyvate¾stvu50 , obsahovalièasto grafické vyobrazenia, ktoré s ob¾ubou boli vyu�ívané ako vzory aj v iko-nopise. K takému procesu sa autori ikon stavali, spravidla, tvorivo, po svojom,

46 Ñàê, Ref. 20, s. 234.47 Æîëòîâñüêèé, Ref. 9, s. 17.48 Æîëòîâñüêèé, Ref. 9, s. 13.49 ÂÓÉÖÈÊ, Â.: Íîâîçíàéäåíèé òâ³ð Ôåäîðà Ñåíüêîâè÷à. Îáðàçîòâîð÷å ìèñòåöòâî, 1972,

¹ 2, s. 28-29.50 ÏÀÍÜÊÅÂÈ×, ².: Ìàòåð³àëè äî ³ñòîð³¿ ìîâè ï³âäåííîêàðïàòñüêèõ óêðà¿íö³â. In: Vedecký

zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 4. Kn. 2. Bratislava-Prešov: SPN - OUL 1970.

Krá¾ovské dvere

20

tak�e v celom západoukrajinskom ikonopise nenájdeme dve rovnaké ikony. Kni-hy, ilustrácie ktorých mohli poslú�i� ako predlohy, sa v cerkvách východnéhoSlovenska zachovali a� do 20. storoèia. Ikonopisci si z nich vyberali nielen kom-pozièné vzory, ale tie� ornamenty a nápisy. Autori ilustrácií sa zase in�pirovalineskorogotickými alebo renesanènými originálmi51.

III.2. Ikony tzv. mu�ynského okruhu

K ikonám, ktoré sa opierajú o vzory zo 16. storoèia patrí Ukri�ovanie z Troèian(1634) a iné pamiatky tzv. mu�ynského okruhu, ktoré zaèala dôkladne �tudova�Zofia Szanter52 . Preva�ná väè�ina takých ikon sa zachovala neïaleko miesta svojhopravdepodobného vzniku (Szczawnik, Jastrzêbyk, Le¾uchov, Stawisza, Zubrzyk,Nova Wie�, Brunary Wyzne v Po¾sku a Troèany, Matysová, Lukov � Veneciaa Príkra na Slovensku). Troèianske Ukri�ovanie bolo pôvodne kúpené, ako sauvádza v nápise na ikone, do cerkvi v dedine Rja�ov (slovenský názov � Re�ov).Táto lokalita bola �. Tkáèom stoto�nená dokonca s po¾ským mestom Rzeszów53.Na tento omyl poukázala Z. Szanter54 , ale aj ona chybne uvádzala túto dedinuneïaleko Bardejova ako Ra�kovice pri Ostrave v Sliezsku55 . Prvý na tieto záva�-né nepresnosti upozornil Mikulá� (Mykola) Mu�ynka56 a uviedol to na správnumieru. Text, ktorý zaberá takmer celú plochu medzi krí�om a apoštolom Jánom,uvádzame v preklade v plnom znení: „ Zmiluj sa nado mnou, Bo�e, po�ehnanieve¾kého milosrdenstva Tvojho, k Tebe, Bo�e, mám nádej a v�etko svoje úfaniekladiem. Vypoèuj si prosby moje, Bo�e ¾útostivý, a keï nie, dosiahne �a môj plaè�alostivý. Tento obraz kúpil mnohohrie�ny sluha Bo�í Teodor Teme� , kòaz re�ov-ský, starého popa Ivana Teme�a vnuk. Za svoje zdravie a za odpustenie hriechovrodièov svojich do cerkvi re�ovskej Presvätej Bohorodièky roku Bo�ieho 1634mesiaca januára dòa 23“. („ ÇÌÈËÓÉÑß ÍÀÄÎ ÌÍÎÞ ÁÅ ÂÅËÌÈÂÅËÈÊÎÃÎ ÌËÑÐÄß ÒÂÎÅÃÎ/ Â ÒÎÁ² ÁÅ ÍÀÄ²Þ ÌÀÞ./ ÂØÈÒÊÎ ÄÓ-ÔÀÍß ÑÂÎÅ ÏÎ/ÊËÀÄÀÌ ÓÑËÜ²Ø ÏÐÎÑÁÜ² ÌÎÈ ÁÅ ËÞÒÎÑÒÈÂÜ²ÉÀÍÅ ÒÀÉ Òß/ ÌÎÉ ÏËÀ× ÄÎÑßÆÅ ÆÀËÎ/ÑËÈÂÜ²É./ Ñ¯É wÁÐÀÇ ÊÓ-ÏÈË ÀÇÚ/ ÌÍÎÃÎ ÃÐ²ØÍÜ²É ÐÀÁ ÁÎ/ QÅÎÄÎÐ ÒÅÌÅØ ÑÙÅÍÈÊÐßØÎÂÑÊ¯É. ÑÒÀÐÎÃÎ ÏÎÏÀ/ ÈÂÀÍÀ ÒÅÌÅØÀ ÂÍÓÊ ÇÀ ÑÂÎÅ/

51 MATÌJÈEK, A.: Èeská malba gotická. Deskové malíøství 1350-1450. Praha: 1950, il. 202;RADOCSAY, D.: Gotische Tafelmalerei in Ungarn. Budapest 1963, il.28.

52 Szanter, Ref. 36.53 Tkáè, Ref. 34, s. 66.54 Szanter, Ref. 36, s. 196.55 Szanter, Ref. 36, s. 187.56 ÌÓØÈÍÊÀ, Ì.: ×è¿ öå ³êîíè: ñëîâàöüê³, êàðïàòñüê³, êîñòåëüí³ ÷è óêðà¿íñüê³? Journal

of Ukrainian Studies 6, 1981, No 1 (Toronto), s. 79-89.


21

ÇÄÎÐÎÂß È ÇÀ wÒÏÓÙÅÍ¯Å/ ÃÐ²ÕÎÂ/ ÐÎÄÈ×ÎÂ ÑÂÎÈÕ/ ÄÎ ÖÐÊÂÈÐßØÎÂÑÊÎÉ ÊÓ ÕÐÀÌÓ/ ÏÎÊÐw ÏÐÑÒÎÈ/ ÁÖ²/ Ðw :ÁÎ ÀÕËÄ/ ÌÖßÃÅÍÂÀÐß/ ÄÍß ÊÃ:“).

V spojitosti s nápisom takého druhu je nevyhnutné podèiarknu� slová kòazao jeho „prosbách“ a nie modlitbách k Bohu, ktorý by sa mal nad ním zmilova�.Keï sa tak nestane, dosiahne Ho jeho „plaè �alostivý“ . Dôraz sa teda kladie nasilu emocionálneho vplyvu plaèu èloveka, na jeho prosby k Bohu, jav, ktorý e�teraz, slovami samotného objednávate¾a, potvrdzuje citový vz�ah „kòaza, staréhopopa vnuka“ k ikone, a prostredníctvom nej aj k Všemohúcemu.

Ikona Ukri�ovania z Troèian57 patrí do tej skupiny ikon ako Ukri�ovanie zoSzcawnika58 a Czarnej59 . Gestá Bohorodièky a Jána vytvárajú osobitný rytmusrovnováhy, keï v�etka pozornos� sa sústreïuje na ukri�ovaného Krista, vyobra-zenie ktorého je e�te symbolicky zvýraznené kontrastom svetlého tela na tmavompozadí krí�a, ktorý je akýmsi stelesnením rajského stromu („ÌË ÐÁ“). Všetkypostavy sú výrazne zoštíhlené, vytvárajú ne�no � láskavú melancholickú náladu.Pre autora ikony je charakteristické vytríbený cit pre mieru, schopnos� zoslabo-va� alebo zostrova� jednotlivé èasti kompozície, aby v koneènom dôsledku vy-stúpil na prvý plán Ukri�ovaný. Tak, napríklad, anjeli, zachytávajúci do èa�í kvap-kajúcu krv z rán Krista, sú zobrazení takmer celkom iba líniou. Sú zvidite¾neníiba do tej miery, do akej je to potrebné a podobajú sa skôr na akési lietajúce tiene.

Pod¾a vzoru jedného ikonografického typu boli tie� tvorené ikony Bohoro-dièky Hodegetrie. Niektoré z nich sú dokonca datované, èo umo�òuje naznaèi�,aspoò pribli�ne, vývin a zmeny, ktorými tento typ pre�iel v priebehu prvej polo-vice 17. storoèia. Ikona Hodegetrie zo Szczawnika je z nich najstar�ia (okolo roku1631)60 . Tradièná kompozièná schéma Márie s Die�a�om na rukách a prorokmiokolo nich v tvare písmena U podáva, hoci idealizovaný, ale predsa len pozem-ský obraz matky a die�a�a. Napriek tomu, �e Ju korunujú dvaja anjeli, zostáva�ivou bytos�ou, podobne ako na ikonách z Le¾uchova z polovice 17. storoèia61,Zubrzyka z prvej polovice 17. storoèia62 a Lukova – Venecie z roku 165463 , ktorápôvodne bola urèená, ako nasvedèuje dedikaèný nápis, do cerkvi v Novej Vsi(pravdepodobne na území Po¾ska). Na uvedených ikonách na�li uplatnenie zaují-mavé variácie jedného typu vyobrazenia so zanedbate¾nými �tylistickými a iko-

57 Tkáè, Ref. 34, il. 75-79.58 KLOSIÑSKA, J.: Ikonenmuseum Recklinghausen: Ikonen aus Polen (Katalog zur Ausstel-

lung vom 12.6.-31.7.1966). Eigenverlag, o.O., o.J., il. 82.59 Biskupski, Ref. 33, s. 172, il.37.60 Klosiñska, Ref. 57, il. 79.61 SZCZEPANEK, T.: Ikony Muzeum w Nowym S¹czu. Kraków: 1969, il. 13.62 Biskupski, Ref. 33, il. 40.63 Tkáè, Ref. 34, il. 86.

Ikony tzv. mu�ynského okruhu

22

nografickými odli�nos�ami. Ak na szczawnickej ikone lineárnos� predsa len jetrochu pritlmená, na ïal�ích dvoch celkom dominuje. Neh¾adiac na to, �e západ-ný vplyv tu nie je ve¾mi znate¾ný, je na nich, okrem leluchovskej ikony, vyobra-zenie Krista so zatvoreným Evanjeliom namiesto zvitku.

K tomu istému okruhu pamiatok spojených s mu�ynskými majstrami patríe�te rad ikon z lemkovských cerkví v Po¾sku (Jastrzêbyk) a Slovenska, ktoré spá-ja spoloèné podanie „po¾ud�teného“ obrazu svätých a vyu�itie rovnakých výtvar-ných prostriedkov a jednotlivých prvkov ornamentálneho rie�enia pozadia a orá-movania ikon.

V èase, keï vznikajú ikony s akcentovanou siluetou a celistvou formou, akonapríklad Mandylion z Príkrej64 /il. 4/ s rozpracovaným pravidelným rytmomzáhybov drapérie, èo pomáha zdôrazni� viac prísnos� ne� láskavos� výrazu tváreKrista, s charakteristickým pre mu�ynské ikony trigramom „OwN“ v Jeho nim-be, objavuje sa ikona celkom iného zlo�enia.

Ikona evanjelistu Luká�a z Troèian s datovaním „AX ËÈ“-163865 /il. na obál-ke/ zhmotòuje snahy poda� sa ploche tabule èím viac detailov, v dôsledku èohonastáva rozdrobenie formy ve¾mi hustou jemnou �rafúrou na drapérii, zelenej„lúke“ za svätým so �iarivými èervenými kvetmi a zo�tíhlenými �truktúrami ne-beskej architektúry s ¾ahko naèrtnutým horizontálnym èlenením. Dekoratívnos�ikony je umocnená bohatým vtláèaným ornamentom na pozadí strednej èasti arastlinnými ma¾ovanými motívmi, ktoré boli ob¾úbené a ve¾mi roz�írené v tvorbeikonopiscov 17. storoèia nielen na Ukrajine, ale i v Bielorusku66 , kde v�ak histo-rici, azda v dôsledku mechanického preberania urèitých pojmov z publikácií slo-venských67 a nemeckých autorov68 píšu o ikonách na východnom Slovensku akoo „pamiatkach èeského ikonopisu“ 69 . Starostlivo sú prekreslené i tie najmen�iezáhyby odevu s akcentom na ornamentálnos� celej kompozície. Súzvuk èervenej,zelenej, modrej a �ltej farby v spojení s leskom zlátenia uvádza nás do ticha stre-dovekého skriptória a opisovaèov kníh, z nástrojov ktorých vzniklo na stole sv.Luká�a skromné záti�ie. Stredoveký prístup k vyjadreniu priestorových vz�ahovsa prejavil v zobrazení nôh apo�tola a kresla, na ktorom sedí.

Mušynský okruh pamiatok tvorí ešte ïal�í rad ikon, ktoré svedèia o blízkychvkusoch a názoroch rusínskych veriacich v Po¾sku a na Slovensku.

64 SKROBUCHA, H.: Ikonen. Aus der Tschechoslowakei. Prag: Artia 1971, tab. 29.65 Tkáè, Ref. 34, il. 80.66 ÂÛÑÎÖÊÀß, Í. Ô.: Èêîíàïiñ Áåëîðóñ³ XV-XVIII ñòàãîääç³à¢. Ì³íñê: Áåëàðóñü 1998, il.

20, 23, 33, 39, 41.67 Tkáè, Ref. 34.68 Skrobucha, Ref. 63.69 ÂÛÑÎÖÊÀß, Í. Ô.: Òåìïåðíàÿ æèâîïèñü Áåëîðóññèè êîíöà XV-XVIII âåêîâ â ñîáðàíèè

Ãîñóäàðñòâåííîãî õóäîæåñòâåííîãî ìóçåÿ ÁÑÑÐ. Êàòàëîã. Ìèíñê: Áåëàðóñü 1986, s. 65.


23

V Matysovej neïaleko Starej ¼ubovne sa zachoval, po ikonách z Rovnéhoa Krivého (16. storoèie), tretí najstar�í komplex ikon rovnakého èasu vzniku. Deésisz druhej �tvrtiny 17. storoèia70 predstavuje zaujímavý prienik tradícií ukrajinské-ho ikonopisu 15. storoèia a zmien, ktoré nastali v západoukrajinskej ma¾be v prvejpolovici 17. storoèia. Tróniaci Kristus má podobu prísneho Sudcu z Poslednéhosúdu. Tento obraz zdôrazòujú cherubíni na operadle trónu, ktorí v kompozíciiDeésis bývajú ve¾mi zriedkavo, zato sú neodmyslite¾nou súèas�ou vyobrazeniaKrista Pantokrátora � Kristovho príchodu v sláve a ikon Spasite¾a s nebeskýmisilami. Kristus dr�í Evanjelium s otvoreným textom o Poslednom súde (Mt 25, 34).Po Jeho pravici stojí Bohorodièka s gestom orodovníèky za ¾udský rod. Je oble-èená do modrozeleného chitónu a hnedoèerveného maforia. Oproti Nej stojaciJán Krstite¾ svojím gestom prosí a zároveò ukazuje na Krista. Má na sebe tradiè-ný odev z �avej srsti a hnedoèervený himation. Uvedená farebná paleta je typickápre celú skupinu ikon mu�ynského okruhu.

Všetky postavy radu Deésis majú svoje mená vpísané do tmavo kontúrova-ných priamouholníkov. Podobným spôsobom boli vyznaèené mená u� na iko-nách 14. � 16. storoèia, ako napríklad archanjel Michal 14. storoèia zo Storon-

4. Mandylion. Zaèiatok 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Príkra.

70 Frický, Ref. 29, il. 36; KEJLOVÁ, V.: Drevený kostolík v Matysovej. In: Zborník Slovenské-ho národného múzea, LXVI, Etnografia 13, 1972. Martin: Osveta 1972, il. 9, 10.


24

nej71 , Bohorodièka Hodegetria z Paniszczówa prvej polovice 16. storoèia72 , sv.Dimitrij 16. storoèia a Deésis z Rovného73 a na ïal�ích ikonách zo západnej Ukra-jiny, juhovýchodného Po¾ska a východného Slovenska.

Horná èas� zláteného pozadia je èlenená výrazným bohatým rastlinným orna-mentom. Ako protiváha tejto transcendentne symbolickej ploche je tmavozelenýpás zeme, ktorý je tie� zdobený rastlinným ornamentom, ale u� drobnej�ím, takýmistým, ako aj na boèných èastiach radu apo�tolov74 . Vïaka tomu sa vytvára vnú-torné nevidite¾né prepojenie medzi v�etkými postavami radu Deésis. O prechod-nej podobe vyobrazení apo�tolov v tejto èasti ikonostasu svedèí vyu�itie atribútov.Na rozdiel od neskor�ích ikon konca 17. a 18. storoèia k jednotlivým svätým sae�te nie v�dy priraïuje nejaký konkrétny atribút. Filip a Bartolomej, napríklad,dr�ia starozákonné zvitky, �imon stojí s prázdnymi rukami, evanjelisti majú zatvo-rené knihy Evanjelia a iba Peter je so svojím atribútom � ve¾kým k¾úèom. Analo-gicky sú usporiadaní apo�tolovia aj na druhej tabuli. Pavel dr�í meè a knihu, ktorúmajú tie� Luká� a Ján. Jakub „brat Pánov“ (Gal 1, 19) je na ikone pomenovaný ako„ÁÐÀÒ ÃÎÑÏÎÄÍ²É ÏÎ ÏËÎÒ²“ . Skutoène sa ve¾mi podobá na vyobrazenieKrista z Trimorfonu, ako je to i na apo�tolskom rade zo Szczawnika (1631)a z Troèian (polovica 17. storoèia). Taký prístup k vyobrazeniu apo�tolov, kde sanedodr�iava istá dôslednos� vo vyu�ití atribútov, je vlastný aj iným ikonám raduDeésis druhej polovice 17. storoèia: z Pravroviec75, Topole76 /il. XIX/, Troèian77

a iných. Postavy apo�tolov sú vo¾ne postavené do ník, ktoré vytvára oblúkovitéprepojenie tenkých ma¾ovaných ståpikov èlenených nieko¾kými „uzlami“. Plochamedzi oblúkmi je zaplnená ve¾kými kvetmi, ktoré vyrastajú z horných èastí ståpi-kov. Apo�tolský rad z Matysovej bol nama¾ovaný pod¾a toho istého vzoru, alebodokonca v tej istej dielni, ako aj rad Deésis z Brunár Wielkych a Szczawnika78.

Nasledovanie vzorov 16. storoèia mu�ynskými ikonopiscami z radov me��a-nov, ako poznamenal Romuald Biskupski79, „je svedectvom periférnosti pracujú-cich na tomto území dielní vo vz�ahu k pokroèilej�ím v tomto èase stredísk ¼viva

71 ÎÒÊÎÂÈ×, Â. - ÏÈËÈÏ�ÞÊ, Â.: Óêðà¿íñüêà ³êîíà XIV-XVIII ñò. ³ç çá³ðêè Íàö³îíàëüíîãîìóçåþ ó Ëüâîâ³. Ëüâ³â: Ñâ³òëî ³ ò³íü 1999, il. 17.

72 BISKUPSKI, R.: Ikony ze zbiorów Muzeum Historycznego w Sanoku. Warszawa: KrajowaSpóldzielnia Artystyczno-Techniczna KSAT 1991, il. 35.

73 Grešlík, Ref. 18, s. 24, 25, 26.74 Frický, Ref. 29, il. 36; ÈESLA, J. - KALETA, V. - ROTH, P.: Stará ¼ubovòa - klenot sever-

ného Spi�a. Košice: Agentúra VIZUAL 1993, s. 67.75 MURK, inv. è. 234/69.76 LAKATA, V.: Ikony. Výstava zo zbierok Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Martin: Slo-

venské národné múzeum 1971, il. 10.77 Bo�ová - Gutek, Ref. 40, s. 145.78 Klosiñska, Ref. 57, il. 75; Biskupski, Ref. 33, il. 42, 43.79 Biskupski, Ref 33, s. 161.


25

a �ovkvy“. Návrat do èias stredoveku nebol v ukrajinskom umení 17. storoèiaakýmsi výnimoèným javom. Podobný proces zaznamenávame, napríklad,v Èechách, kde v architektúre vyu�ívajú gotické formy80 e�te i na zaèiatku 18. sto-roèia v stavbách tzv. „barokovej gotiky“ G. Santiniho, alebo v Bielorusku, kde„ tradièno - konzervatívna tendencia podmienila pretrvávanie medievizujúcichpredstáv, ktoré boli základom formovania sa programu ikonostasov Bieloruska17. – 18. storoèia“ 81.

Populárny obraz archanjela Michala ako ochrancu spravodlivosti sa odzr-kadlil na matysovskej ikone z roku 164082 . Zau�ívané v predchádzajúcich storo-èiach rozmiestnenie klejm okolo „serednyka“, okrem horného okraja, názornepoukazuje na silu archistratéga. Renesanèno � barokové èrty sa prejavili v �tylistikeornamentiky a èlenenia rytierskej zbroje Michala. Jeho neohrozenos� v èase ne-prestajných vojen a povstaní �¾achtického stavu proti ústrednej moci krá¾a jezdôraznená ešte aj tým, �e obna�enými, bez ochrany panciera prstami nôh za�¾a-puje hada, symbol Satana. Zaujímavos�ou tejto ikony je, �e donátorský nápismatysovského �oltýsa je písaný latinkou a nápisy na klejmách cyrilikou. Podstat-né rozdvojenie pod vplyvom okolitého kultúrneho prostredia sa odrazilo tie� naikone Ukri�ovania83 polovice 17. storoèia z tej istej lokality. ¼udový variant vy-obrazenia biblickej scény spája východokres�anskú ikonografickú schému a zá-padokres�anské chápanie tragickej udalosti, kde sa zdôrazòuje nie prvok veènos-ti, ví�azstva nad smr�ou, ale naopak, podèiarkuje sa emocionálny stav jednotlivýchosôb, nieèo pomíòavé, doèasné. Celé vyobrazenie mo�no skôr poklada� za Krá-¾ovstvo Smrti a osoby pod krí�om ako dávne pohanské plaèky, èomu napomáha-jú aj väè�ie rozmery ich postáv v porovnaní s Ukri�ovaným. Stoto�nenie krí�as rajským stromom v dôsledku toho sa stráca, niet tu ani lebky Adama pod krí-�om, a myslený oblúk màtveho Krista je naznaèený iba ohnutou plochou na hrudiSpasite¾a. Svojrázny prístup k vyjadreniu tradiènej témy sa zrete¾ne prejavuje vov�etkých vyu�itých umeleckých prostriedkoch a vo¾nom narábaní s kánonickýmipravidlami. Výrazná deformácia tvarov a proporcií ¾udského tela bola, najskôr,umo�nená neusporiadaným cirkevným �ivotom vo farnostiach byzantského obradupo prijatí Brestskej únie a v neposlednom rade aj tým, �e celé územie, odkia¾ sataké ikony dostávali na východné Slovensko (tzv. Klucz Muszyñsky) patrilo kra-kovským katolíckym biskupom, podobne ako severná èas� Spi�skej �upy poèasjej ovládania Po¾skom (1412 � 1786), a katolícka vrchnos� nemala záujem nalie-ha� na dodr�iavanie pre òu cudzích pravidiel. Následkom toho je vyu�itie latin-ských textov na ikone, ktoré opakujú cirkevnoslovanské nápisy cyrilikou („ÐÀ-

80 NEUMANN, J.: Èeský barok. Praha: Odeon 1974, s. 35 a n.81 Äóõàí, Ref. 10, s. 71.82 Tkáè, Ref. 34, il. 84.83 Tkáè, Ref. 34, il. 110-112.


26

ÑÏßÒ ÇÀ ÍÀÑ ÏÎÄ ÏÎÍÒÅÉÑÊÈÌ ÏÈËÀÒÎÌ), ktoré sa na iných ikonáchUkri�ovania z východného Slovenska nevyskytujú. Nohy Krista sú pribité pod¾azápadného vzoru iba jedným klincom.

Èinnos� majstrov mu�ynského okruhu sa na východnom Slovensku ukonèu-je ikonou Posledného súdu (1654) z Ko�uchoviec pri Stropkove84 , ktorá pôvodneasi bola v Jedlinke neïaleko Bardejova85. Jej autorom je „ÏÀÂÅË ÌÀËßÐÌÓØÈÍÑÊÈÉ“ , ako sa podpísal ved¾a rajskej brány, ktorú otvára apo�tol Pe-ter, ako keby sa aj maliar sna�il, aspoò takto, èo najbli��ie dosta� k raju. Tradiènúvýchodnú ikonografickú schému autor vo¾ne doplòuje zaujímavými detailmia postrehmi z ka�dodenného �ivota. Celá kompozícia je po okrajoch lemovaná�tylizovanými akantovými listami ovinutými okolo osi. Tento motív bol ob¾úbe-ný u� v 16. storoèí v rukopisoch86 , starých tlaèiach87 a ikonách88.

V hornej èasti nad klenbou neba dominujú v obidvoch kútoch zobrazeniadriemajúceho a bdiaceho cherubína. Zá¾uba maliara v dekoratívnom rie�ení plôchsa plne prejavila v nadnebeskom oblúku, ktorý sa vzh¾adom blí�i kraslici. V jehostrede, pod rozvinutým zvitkom neba sú nad sebou umiestnené vyobrazenia BohaOtca, Ducha Svätého a Krista typu Spasite¾a s nebeskými silami, ktorý �ehnáoboma rukami. V registri apo�tolov jednotlivé tváre sú blízke svojím výrazominým radom Deésis a apo�tol Jakub je vyèlenený spomedzi nich dynamickýmgestom v�eobjímajúcich roztvorených rúk. Na rozdiel od ikon 15. � 16. storoèiaohnivá rieka sa zaèína nie pri nohách Krista, ale od Bo�ej ruky s váhami. Z obochstrán nohy Adama je umiestnený nápis presne vymedzujúci zobrazovaný motív:„ÎÒ ÒÎËß ÏÎ×ÈÍÀÞÒÑß ÌÈÒÀÐÑÒÂÀ“ („o dtia¾ sa zaèínajú utrpenia“)a „ÑÈß ÇÌ¯ß ÊÎÒÐÀß ÏÐÅÂÅËÀ Ä¯ßÂÎËÎÌ ÀÄÀÌÀ È ÅÂÂÓ Â ÐÀÞÍÀ ÃÐ²Õ“ („tento had, ktorý zviedol Adama a Evu v raji na hriech“). ¼udovéchápanie spravodlivosti sa objavuje vo vyobrazeniach hrie�nikov, kde okrem naj-èastej�ie sa vyskytujúcich èarodejníc, vraha, pijana, mlynára, krèmára a ïal�íchv strede pekla hrá pre v�etkých gajdo�.

84 KEJLOVÁ, V.: Výsledky reštaurovania umelecko-historických zbierok Východoslovenské-ho múzea v roku 1974. In: Historica Carpatica 14. Ko�ice: Východoslovenské vydavate¾stvo1983, s. 398.

85 Ïàíüêåâè÷, Ref. 49, s. 137.86 ÇÀÏÀÑÊÎ, ß.Ï.: Ïàì�ÿòêè êíèæêîâîãî ìèñòåöòâà. Óêðà¿íñüêà ðóêîïèñíà êíèãà. Ëüâ³â:

Ñâ³ò 1995, s. 356; ÄÈÀÍÎÂÀ, Ò. Â.: Ñòàðîïå÷àòíûé îðíàìåíò. In:Äðåâíåðóññêîåèñêóññòâî. Ðóêîïèñíàÿ êíèãà. Ñáîðíèê âòîðîé. Ìîñêâà: Íàóêà 1974, s. 331.

87 ÇÀÏÀÑÊÎ, ß. Ï. - ²ÑÀªÂÈ×, ß. Ä.: Ïàì�ÿòêè êíèæêîâîãî ìèñòåöòâà. Êàòàëîãñòàðîäðóê³â íà Óêðà¿í³. Êíèãà ïåðøà (1574-1700). Ëüâ³â: Âèùà øêîëà 1981, il. 65, 69.

88 Äðàãàí, Ref. 15, tab. 3, il. 6, 7, 9.


27

IV. IKONY DRUHEJ POLOVICE 17. STOROÈIA

IV.1. Datované ikony

Sedemnáste storoèie bolo pre ikonopis na východnom Slovensku „zlatým ve-kom“ rôznorodosti a mo�ností umeleckého prejavu. Èas� takých pamiatok sme u�uviedli. Ïalej sa to týka ikon pä�desiatych-zaèiatku osemdesiatych rokov, keï zabúrlivým vývojom mô�eme sledova� krok za krokom pomocou datovaných diel.Krá¾ovské dvere z Kurova (1652), Mandylion z Havaja (1653), Posledný súdz Ko�uchoviec, Ve¾kòaz Áron z Kurova, Bohorodièka Hodegetria z Lukova �Venecie, Ukri�ovanie z Bogliarky a Troèian /il. 5/ (v�etky z roku 1654), KristusVe¾kòaz z Bodru�ala (1658), Utrpenie Krista (1659) z Ko�uchoviec /il. 8/, Po-sledný súd z Bogliarky (1661)89 /il. XVII/, Mandylion Jakuba Zesiho (1671) z Hun-koviec* a Deésis z Lukova-Venecie (1680) /il. XIV/ tvoria re�az spájajúcu nielenikony mu�ynského okruhu, ale tie� ikony, patriace majstrom, ktorí sa pridr�iavalitradícií 16. storoèia e�te výraznej�ie ne� mu�ynskí maliari, ale aj takými, ktorí sadostali pod silný vplyv barokového umenia. Tieto jednotlivé tendencie sa pokúsi-me ozrejmi� na nieko¾kých príkladoch.

IV.2. Ukri�ovanie

Zaujímavými zmenami pre�lo vyobrazenie Ukri�ovania. Tradièný byzantskýikonografický motív s oblúkovito prehnutým telom Krista a rú�kou plynulo spada-júcou dole s uzlom v strede, ktorý zaznamenávame e�te v roku 1634 v Troèanoch,je nahradený schémou zau�ívanou na stredovekom Západe. Takým je Ukri�ovaniez Bogliarky90 a v Troèanoch91 z roku 1654. Po takých ikonách s Ukri�ovaním akozo Zboja (16. storoèie), spomínaná troèianska ikona, zo �emetkoviec a Vy�nejPolianky (prelom 16. a 17. storoèia) /il. III/, kde Kristus akoby ani necítil váhu telaa ticho sa poddáva so zavretými oèami tomu, èo sa má sta�, dokonca Adamovalebka pod krí�om sa usmieva bezzubými èe¾us�ami, pred nami je tragická podobaKrista, so strhanou od bolesti tvárou a nevládnym telom. Zvýraznená dolná perapridáva tvári Krista viac na individuálnosti a konkrétnosti. Pod¾a západného vzoruje vyobrazená rú�ka na bedrách. Má tú istú formu ako na katolíckych renesanèno �

* Teraz v Šarišskom múzeu, Bardejov.89 CHMELINOVÁ, K. - KUBOVÁ, A. - ŠKOVIERA, A.: Monogramista C.Z.: Posledný súd.

Bratislava: Slovenská národná galéria 2002. (Autori sa pri prepisovaní z cyriliky do latinkya prekladoch do slovenèiny dopustili viacerých chýb: napr. monogram Ñ.Ç. má by� S.Z.,namiesto ú�era má by� ú�erník).

90 MURK, inv. è. 13/69.91 Cerkva sv. Lukáša.

28

barokových skulptúrnych Ukri�ova-niach polovice 17. storoèia, ktoré sa vy-skytujú v okolitých slovenských dedi-nách, napríklad v zborovskom Kostolesv. Margity Antiochijskej (1646), iba �estrany sú zrkadlovo prevrátené.

Excentricky umiestnený uzol rú�-ky, celkom na ¾avom boku Krista, spo-lu s masívnymi plochami záhybov dra-périe tmavým kontúrovaním postavyzosilòuje dramatizmus obrazu Spasite-¾a. Ikonopisec v týchto dvoch prípa-doch (na základe porovnávania pamia-tok ide o toho istého autora) sa doká�ezaobís�, na rozdiel od svojho katolícke-ho kolegu, bez naturalistických detai-lov (rany s vytekajúcou krvou), na ktoréje bohaté západné sochárstvo a ma-liarstvo 16. � 17. storoèia.

Samozrejme, �e pribli�ne v tom is-tom èase sa aj naïalej vyskytujú tie�predchádzajúce formy, ktoré pod tlakom

nov�ích výtvarných prejavov baroka priberajú aj niektoré expresívne prvky, ktoréz jednej strany smerujú k renesanèno dôstojnej výpovedi bohatej na detaily, akonapríklad na ikone Ukri�ovania tretej �tvrtiny 17. storoèia z Kalnej Roztoky92 ,alebo k pokojnej�iemu a vyrovnanému obrazu, poznamenanému e�te tradíciami 16.storoèia, ako na ikone Ukri�ovania druhej polovice 17. storoèia z Múzea OttaHermanna v Miskolci. Na obidvoch variantoch rúška je vyobrazená s uzlom v stredetela, s výraznými záhybmi drapérie po ¾avej strane. V druhej polovici 17. storoèiavznikajú e�te diela, tak povediac, tretej skupiny, pre ktoré je charakteristické stret-nutie byzantských prvkov zobrazenia Ukri�ovania so snahou podriadi� ich západ-ným pravidlám. Tak, napríklad, na Ukri�ovaní z Runiny (Vlastivedné múzeum,Humenné) rú�ka je nama¾ovaná pod¾a vzorov 14. storoèia, a nohy sú prekrí�ené,pribité na jednom mieste, ale dvomi klincami. Snaha ikonopisca �tylizova� formutela, vyjadri� jeho objem pre�la do geometricky presných svalov rúk a nôh, kde saplasticita plne podriaïuje kry�talizovanej ploche èlenenej líniami záhybov. Vý-sledkom je istá suchos� výrazu, aj keï krv je podaná a� naturalisticky verne. Poprispôsobení nápisu na tabu¾ke zo znenia „ ²ÍÖ²“ majstrami ikon zo Šemetkoviec

92 Tkáè, Ref. 34, il. 142.

5. Ukri�ovanie. 1654. Drevená Cerkva sv.Luká�a, Troèany.

Ikony druhej polovice 17. storoèia

29

a Vyšnej Polianky na „IÍÖÆ“ u� nás neudiví jeho ïal�í variant „ IÍÖÈ“ èi dokon-ca latinské „INRI“ na ikone z Ulièského Krivého /il. IV/. Súbe�ne so spomenutýmiikonografickými a obraznými zmenami jestvuje tradièné Ukri�ovanie � s byzantskourú�kou na bedrách, výrazom tichého zmierenia sa, bez zbytoèného akcentovaniamomentu utrpenia, Ukri�ovanie ako symbol ví�azstva nad smr�ou93.

IV.3. Prorok Áron

Razantný prienik západných prvkov mô�eme vidie� na ikone proroka Árona(1656) z Kurova94 . Silný vplyv barokového umenia sa prejavil vidite¾nou snahouvyjadri� plastickos� formy, kde sa dá dokonca hovori� o prvkoch iluzionizmu.

Vyobrazenie ve¾kòaza Árona bolo umiestnené na ikonostase ako niektoréz diakonských dverí. Obraz proroka, v podstate, je daný pod¾a opisu v Starej Zmlu-ve (2 M 28). Jeho náprsník, symbolizujúci dvanás� kmeòov Izraelcov, má v dolnejèasti vroèenie 1656 a monogram cyrilikou „C.Ç.“, ktorý je aj na ikone Poslednéhosúdu z Bogliarky (1661), èo by mohlo naznaèova�, �e ide o toho istého majstra.Neznámy autor vytvoril impozantnú postavu ve¾kòaza s realistickým zobrazenímindividualizovanej tváre. Ikonopiscovi sa podarilo vyjadri� napätú náladu proro-ka za pomoci jemnej rovnováhy pootoèenej hlavy s výrazným orientálnym no-som, vô¾u vyjadrujúcou dolnou vysunutou perou a dlhou sivou bradou a prísnymchladným poh¾adom oèí do protismeru. Vplyv barokového umenia sa prejavilnielen zrete¾nou dynamikou a psychologizáciou obrazu proroka, ale aj jednotli-vými detailmi odevu a atribútom, ktoré re�pektujú zau�ívaný výzor mu�a semitské-ho typu, a rovnakou pozornos�ou k výtvarnému stvárneniu celej plochy kompo-zície ikony. Vroèenie je dokonca e�te raz zopakované na dolnej èasti kadidla.

To, �e 17. storoèie skutoène bolo ve¾mi prínosným obdobím èo sa týka rôz-norodosti umeleckých prejavov ikonopiscov, aspoò na východnom Slovensku,odrá�ajú iné ikony proroka Árona. Na zmenu �ivotaschopnej, energickej postavyprichádza statickos�, plo�nos�. Takto by sme mohli charakterizova� ikonu proro-ka Árona z Rovného95 , ktorá tie� asi slú�ila ako diakonské dvere. Figúra je kom-ponovaná tak, aby sa zvýraznila jej silueta a symetrickos�. Takmer zbytoène bysme tu h¾adali snahu vyjadri� objem, modelova� formu. Iba z¾ahka naèrtnuté,chaoticky usporiadané záhyby drapérie vytvárajú monotónny rytmus, tak isto akoaj symetricky nama¾ovaná tvár s dlhou bradou rozdelenou na polovicu. Prorok má

93 KEJLOVÁ, V.: Výsledky reštaurátorských prác na úseku ochrany umeleckých pamiatokv zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach. Správa za rok 1969-1970. In: Histori-ca Carpatica 8/1977. Ko�ice: Východoslovenské vydavate¾stvo 1977, s. 228.

94 Grešlík, Ref. 18, s. 45, 73.95 Grešlík, Ref. 18, s. 45, 73.

Ukri�ovanie

30

na hlave namiesto starozákonného turbana biskupskú mitru s krí�ikom na zavà�e-ní. Krí�ik je vyobrazený aj na hornej èasti kadidla, ktoré je mierne posunuté odcentrálnej vertikálnej osi. Mitra na hlave je tie� vyobrazená tak, �e vyzerá akobysa práve trocha pohla doprava. Namiesto rozkvitnutej dlhej palice má v ruke zvi-tok s textom o rodokmeni Krista. Meno samotného Árona na ikone nie je. Vznikolstatický obraz s náznakom pohybu, èo sa vz�ahuje na kres�anské novozákonnéprvky na starozákonnom pozadí.

E�te ïalej v zjednodu�ení plastickej modelácie formy a redukovania paletyzašiel autor ikony Árona zo Šemetkoviec96 z tretej �tvrtiny 17. storoèia. Predtýmuvedené ikony predstavovali proroka trocha ni��ie kolien. �emetkovská ikona s ce-lopostavovým vyobrazením proroka je taktie� pamiatkou, kde sa prelínajú prvkyStarej a Novej zmluvy. Krí�ik na kadidle má dokonca e�te druhé zo�ikmené rame-no. Okrovotehlová farba plá��a a modrozelený chitón, pozadie a zavà�enia ikonys cherubínom pomáhajú vytvori� jednoduchý, zrozumite¾ný obraz prvého ve¾kòa-za. Tvorivý prístup v podaní postavy Árona ako ve¾kòaza dvoch rôznych obdobíformovania sa kres�anského nábo�enstva svedèí o tom, �e ich autormi boli ¾udiados� vzdialení teoretickým di�putám o správnosti zobrazenia biblických postáv.

IV.4. Kristus Ve¾kòaz

Ako ve¾kòaz je vyobrazený aj Kristus na ikone z Bodru�ala97. Doteraz judatovali rôzne. Raz to bol koniec 18. storoèia98 , potom polovica 17. storoèia99 ,17. storoèie100, koniec 17. storoèia101. Nikto z doteraj�ích autorov si nev�imol, �ena pravej strane rámu a èiastoène aj zdola sa zachoval donátorský nápis. Z jehotextu vyplýva, �e túto ikonu podaroval man�elský pár do Cerkvy sv. Mikulá�apravdepodobne roku 1658 (text je slabo èitate¾ný), kedy postavili aj miestnychrám102. Tak�e, i napriek tomu, �e ikona je pomerne malého formátu, tvrdenieo jej pou�ívaní „pre domáce úèely“ 103 nemá reálne opodstatnenie.

96 Cerkva sv. Michala Àrchanjela.97 Frický, Ref. 29, il. 51; Tkáè, Ref. 34, il. 120; Gre�lík, ref. 18, s. 44.98 VACULÍK, K. - TKÁÈ, �.: Ikony na Slovensku. Katalóg výstavy. Bratislava: Slovenská národ-

ná galéria 1969, èíslo katalógu 17, il. 46.99 FRICKÝ, A.: Ikony z východného Slovenska. Bardejovské kúpele - Múzeum ¾udovej archi-

tektúry, jún - september 1968. Katalóg výstavy. Bratislava: �port 1968, èíslo katalógu 39.100 Tkáè, Ref. 34, il. 120.101 Skrobucha, Ref. 63, tab. 42.102 ÊÎÂÀ×ÎÂÈ×ÎÂÀ-ÏÓØÊÀÐÜÎÂÀ, Á. - ÏÓØÊÀÐ, ².: Äåðåâ�ÿí³ öåðêâè ñõ³äíîãî îáðÿäó

íà Ñëîâà÷÷èí³. Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 5. Bratislava - Pre-šov: SPN - OUL 1971, s. 38.

103 KELETIOVÁ, M.: Ikony 16.-18. století na Slovensku. Katalog výstavy. Praha: Národní gale-rie v Praze 1984, s. 44.


31

Analogickú ikonu s vyobrazením Krista Ve¾kòaza na východnom Slovenskuv druhej polovici 17. storoèia viac nenájdeme. Najbli��ie k nej je, azda, obrazKrista z ikony Deésis (17. storoèie) z Národného múzea v ¼vive104. Kristus nabodru�alskej ikone je zobrazený ako Ve¾kòaz a súèasne aj ako prísny Sudca.V ¾avej ruke dr�í otvorené Evanjelium s textom (Mt 25, 34), ktorý nie je úplným,ale to nikomu z veriacich nemuselo vadi�, lebo oni ho poznali celý. Neprístup-nos�, istá chladnos� predå�enej chudej tváre Krista je potlaèená pomocou orna-mentiky, ktorá sa �tedro uplatòuje na Jeho odeve, prvok, ktorý sa s ob¾ubou vyu-�íval hlavne pri výzdobe pozadia. Pomerne ve¾ké vyobrazenia dvoch cherubínovv horných rohoch spája túto ikonu s dielami, ktoré vznikli okolo polovice 17. sto-roèia, ako napríklad Posledný súd (1654) z Ko�uchoviec, keï zase záhyby drapé-rie v strede opakujú „zvony“ na rú�kach ikon Ukri�ovania 16. storoèia.

Neprestajné, neúnavné variovanie nieko¾kých stabilných tém rôznymi au-tormi v rôznych obdobiach vytvorilo prí�a�livý kalejdoskop, ktorý vo fragmen-toch ¾udskej reálnosti poodha¾uje postavu bytia. Pomerne èasté donátorské nápi-sy na ikonách východného Slovenska mali ten istý význam, ako v západnom umenízalo�enie oltára, keï si „ka�dý donátor chcel zabezpeèi� spásu svojej du�e a záro-veò mal ideálnu príle�itos� nevtieravo, naoko skromným spôsobom verejne upo-zorni� na svoje výsadné postavenie v spoloèenstve cirkevnej obce“ 105.

V spojitosti s otvorenos�ou relatívne konzervatívneho ukrajinského ikono-pisu voèi novým prvkom a zmenám v 17. storoèí narastala a silnela tendenciak istému zbli�ovaniu sa so západným barokovým umením, hlavne preberanímniektorých výtvarných prostriedkov, najmä pri zobrazovaní plastickosti formya trojrozmerného priestoru. Ikonografické zmeny a nové témy, spojené so �tylis-tickými a �týlovými zmenami sa �írili zo stredísk, ktoré mali blízko k prejavomzápadnej kultúry (¼viv, Przemy�l, �ovkva, Kyjiv), tie� do okrajových regiónovs ukrajinským obyvate¾stvom.

IV.5. Prijatie U�horodskej únie (1646), sociálne a nábo�ensképomery v druhej polovici 17. storoèia

V malých horských a podhorských dedinách východného Slovenska sa èorazviac zvy�uje sociálne napätie, zhor�uje sa ekonomická situácia nielen poddaných,ale aj pravoslávneho, neskôr uniátskeho duchovenstva. Primas Uhorska Juraj Lip-pay vo svojej správe do Ríma v roku 1654 napísal, �e „od Spiša po Maramoro� �ijeokolo 300 000 Rusínov so 600 kòazmi“ 106, ktorí nie sú „zjednotení, po latinsky

104 Inv. è. 36747-I-2416.105 BIATHOVÁ, K.: Maliarske prejavy stredovekého Liptova. Bratislava: Tatran 1983, s. 44.106 ÃÀÄÆÅ¥À, Â.: Äîäàòêè ê èñòîð³è ðóñèíîâ è ðóñüêèõ öåðêâåé â Ìàðàìîðîø³. Ñòóä³³ èñòî-

ðè÷íî-àðõèâí³. Îäòèñê èç „ Íàóêîâîãî çáîðíèêà“ Òîâ. Ïðîñâ³òà. Óæãîðîä: 1922, s. 17, 18.

Kristus Ve¾kòaz

32

nevedia, v�etky bohoslu�by konèia rusínskym jazykom“ 107. �a�ký osud pravosláv-neho duchovenstva sa odrazil aj v liste ostrihomského biskupa Lippaya rímskejKongregácii z 2. júla 1654, v ktorom pí�e o Hru�ivskom monastieri, �e „Kòa�náje tie� heretièka a man�el jej � odobrali monastieru v�etky majetky � lebo niktosa nezastane vo veci Rusínov ako schizmatikov � Títo duchovní spolu s ¾udomudr�ali grécky obrad, ale, medzi iným, sú ve¾mi nevzdelaní, jednoduchí, neuèení,poènúc od biskupa, duchovní a národ podobne �ialení upadli do nespoèetnýchhriechov a nevzdelanos� v bohosloveckých veciach. Ani nie sú správne rozdelenív parochiách, lebo v niektorých dedinách nie je ani jeden, v iných �ilo 4 � 5 � 10kòazov so svojimi man�elkami a de�mi podobne ako dedinèania, súc závislými odvšetkých bied a robôt pánov zemevlastníkov, na ktoré aj od samotného oltára ichvyhnali“ 108. Iba cisár Leopold I. zrovnoprávnil rusínskych zjednotených kòazovs latinskými v roku 1692, ale aj tento dokument zostával iba na papieri, bez reál-neho dosahu na �ivot. Neh¾adiac na neznesite¾ný útlak rusínske (ukrajinské) oby-vate¾stvo sa nechcelo zriec� svojej pravoslávnej viery. Boli mu v tom nápomocnéhlavne miestne pravoslávne monastiere. Patril medzi nich aj Skyt Manjavskyj,zalo�ený v roku 1612 a zru�ený rakúskou vrchnos�ou za panovania Jozefa II.v roku 1785109.

Aj po prijatí únie postavenie zjednotených duchovných a ich veriacich navýchodnom Slovensku sa nezlep�ilo tak, ako dúfali pri jej podpisovaní. Dostali saèoskoro pod silný tlak, aby prestúpili ku kalvínom110. Ako uvádza Michal Luè-kaj, citujúc primasa Lippaya (správa z 2. júla 1654), postavenie kòazov a veria-cich gréckeho obradu bolo skutoène ve¾mi zlo�ité, keï sa ich jágerskí biskupisna�ili „prinavráti� na katolícku vieru a do únie“ 111. M. Luèkaj spomína tie� rok1664, keï Pakonij Baranovyè, krásnobrodský ihumen, sa podriadil po¾skej mní�-skej provincii112. V poslednej �tvrtine 17. storoèia sa uskutoènili protifeudálnevystúpenia v niektorých dedinách Humenského domínia (1672), vzbúrili sa ru-sínske dediny Òagov a Vyrava (1698) pri Medzilaborciach, ale hlavne znièujúceudalosti spojené s povstaniami Imricha Tökölyho a Franti�ka Rákociho II., ktoréboli potlaèené a� v roku 1714. Do�lo k prudkému zhor�eniu ekonomických pod-mienok �ivota, èo bolo tie� príèinou útekov mnohých poddaných na juh, ktorý u�bol oslobodený spod tureckého jarma, a na sever � do Po¾ska. Uniátske ducho-

107 Ãàäæå´à, Ref. 106, s. 21.108 Ãàäæå´à, Ref. 105, s. 25, 26.109 ÔÐÀÍÊÎ, ².: Èîñèô Øóìëÿíñêèé, ïîñëåäíèé ïðàâîñëàâíûé åïèñêîï ëüâîâñêèé è åãî

„Ìåòðèêà“. In: ÔÐÀÍÊÎ, ².: Ç³áðàííÿ òâîð³â ó ï�ÿòäåñÿòè òîìàõ. Òîì 46. Êí. 2.²ñòîðè÷í³ ïðàö³ (1891-1897). Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1986, s. 52, pozn. na s. 364.

110 Ñàê, Ref. 20, s. 200.111 Ñàê, Ref. 20, s. 200.112 Ñàê, Ref. 20, s. 222.


33

venstvo zaujalo v tom èase vyèkávaciu taktiku. Svojou orientáciou na Viedeò,odkia¾ oèakávalo pre seba pomoc a podporu, nepodarilo sa mu získa� jednotli-vých veriacich na svoju stranu. Rusínski (ukrajinskí) poddaní sa aktívne zapojilido bojových akcií na strane spomenutých uhorských protestantských magnátov,zvlá�� na severe Zemplína, kde operovali oddiely pod vedením Ivana Bicja. Únia,bez oh¾adu na jej ve¾kú podporu z boku katolíckej hierarchie Uhorska, sa �írilave¾mi slabo a nedarilo sa ju posilòova�. Strácajúc nádej na zrovnoprávnenie s ka-tolíkmi ve¾a kòazov sa vrátilo spä� k pravosláviu. Iba spomínaný diplom Leopol-da I. z roku 1692 pozastavil tento �ivelný protest. Uniátski duchovní boli oslobo-dení od poddanskej závislosti a vyèlenili pre nich pôdu. Objavujú sa pokusyo celkové pokatolíètenie uniátov113. Obmedzujú ich v mo�nosti výstavby chrá-mov a zaèínajú sa ïal�ie zákazy v cirkevnej èinnosti uniátskych kòazov (sobá�e-nie, spoveï, potreby a podobne vo vz�ahu ku katolíkom).

Ústredná krá¾ovská správa a miestna uhorská najvy��ia katolícka hierarchiasa neustále sna�ili prekazi� styky Rusínov z východného Slovenska a Ukrajiny,ale bez výrazných úspechov. Veï tieto vz�ahy boli nielen na báze konfesie, alepomáhali tie� posilòova� národnú spolupatriènos�, dová�ali sa liturgické knihy,uskutoèòovali sa púte do ukrajinských cirkevných stredísk, kde sa taktie� vysvä-covali noví kòazi. Podobné snahy zaznamenávame i v susednom Po¾sku, kde snemprijal v roku 1676 zákon zakazujúci styky pravoslávneho obyvate¾stva Ukrajinya Bieloruska so susednými patriarchami114. Ani tam tento tlak nebol úspešný.Knihy, duchovná východná kultúra vôbec, sa šíri ïalej115. Dôle�itú úlohu v tomtoprocese mali bratstvá116. Podobné bratstvá vyvíjali svoju èinnos� nielen na Ukra-jine, ale aj na východnom Slovensku, kde pôsobili, pod¾a dokumentov,v Humennom (1695), Ha�íne (1727) a O¾�inkove (1727)117.

Z uvedeného vyplýva, �e dávne tradície, aj keï boli potláèané katolizácioua denacionalizáciou, pretrvávali relatívne dlho, hoci niekedy v modifikovanej for-me, alebo sa dokonca obnovovali. Názorným svedectvom takého procesu sú tie�ikony.

113 Haraksim, Ref. 2, s. 54-69;114 Ôðàíêî, Ref. 108, s. 364; ÁÅÍÄÇÀ, Ì.: Çàêîí ç 1676 ð. ïðî çàáîðîíó âè¿çäó ïðàâîñëàâíèì

çà êîðäîí. In: Öåðêîâíèé êàëåíäàð íà 1995 ð³ê. [Ñàíîê]Âèäàâíèöòâî Ïåðåìèñüêî-Íîâîñàí÷³âñüêî¿ ªïàðõ³¿. Á.ð., s. 202-205.

115 ßâîðñê³é, Ref. 22, s. 189-216; Ñàõàíåâ, Ref. 23; Øèìà, Ref. 23.116 ²ÑÀªÂÈ×, ß. Ä.: Áðàòñòâà òà ¿õ ðîëü â ðîçâèòêó óêðà¿íñüêî¿ êóëüòóðè XVI-XVIII ñò.

Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1966; ÌÀÒÊÎÂÑÜÊÀ, Î.: Ëüâ³âñüêå áðàòñòâî. Êóëüòóðà ³ òðà-äèö³¿. Ê³íåöü ÕVI - ïåðøà ïîëîâèíà ÕVII ñò. Ëüâ³â: Êàìåíÿð 1996.

117 Ïàíüêåâè÷, Ref. 49, s. 24.

Prijatie U�horodskej únie (1646), sociálne a nábo�enské pomeryv druhej polovici 17. storoèia

34

IV.6. Ikony druhej polovice 17. storoèia a star�ie vzory

Pri ikone Posledného súdu z Topole118 Romuald Biskupski119 poznamenáva,�e je príkladom toho, ako maliar 17. storoèia sa riadi vzorom z 15. storoèia. Totopreberanie, podobne ako aj predtým, nie je otrockým, týka sa iba základnej schémyrozmernej kompozície. Zaujímavé je tu sledova�, ako ikonopisec aktualizoval do-bové reálie, hierarchicky usporiadal jednotlivé rady postáv a výjavy v pekle. Ikona,ktorá ja nama¾ovaná na hrubom domácom ¾anovom plátne, sa dá rozdeli� na dveèasti. V hornej polovici je vyobrazený Kristus pod¾a západného vzoru s poodhalenouhruïou. Kruh okolo neho, kde na star�ích ikonách boli zobrazované nebeské sily,je prázdny. Eva namiesto tradièného prosebného gesta, rozhodila ruky v akomsizúfalom výraze. Moj�i� akoby k¾aèal a ukazuje národom (�idia, Nemci, Turci) naSpasite¾a. Prorok dr�í v ¾avej ruke tabule zmluvy a nie zvitok. V ukrajinskom iko-nopise 17. storoèia podobné vyobrazenie je ve¾mi zriedkavé, podobne ako roh nahlave Moj�i�a, ktorý bol, najskôr, prevzatý zo západnej ikonografie. Väè�ina zo-brazených postáv a jednotlivých motívov je ovplyvnená realitou: v�etky národya svätí sú obleèení v dobových odevoch, v strede pozemskej súše a pri ohnivej rie-ke sú siluety typických ukrajinských trojdielnych cerkví. Èas� pekla je nasýtená�ánrovými momentmi, ako napríklad scény v krème, za stolom poèas obeda, hrie�-nici na vozíku a iné. Prenikavý sociálny cit autora sa odzrkadlil prevzatím príbehuo chudobnom Lazarovi, rany ktorého olizujú dva psy. Apo�tolov v hornej èastispája zvlnená krajina s nízkou trávou. Ve¾a detailov a nápisov je znièených, èím satrocha oslabuje výsledok fantázie ¾udového majstra, ktorý sa odvá�il pristúpi�k stvárneniu známej kompozície po svojom, vo¾ne obrazom vyjadri� kritický ná-zor na vtedaj�ie spoloèenské nedostatky, vyu�ívajúc fragmenty ka�dodennosti.

Star�ie tradície rozvíjal tie� autor ikony Paraskevy z polovice 17. storoèiav Dobroslave120. Svätá muèeníèka je zobrazená v póze Oranty, okolo nej z trochstrán sú výjavy z jej �ivota. Táto kompozièná schéma, ako sa mô�eme presved-èi�, bola charakteristická pre západoukrajinské ikony 15. � 16. storoèia. Nesme-lé náznaky reálnych elementov sa objavili pri podaní �tylizovaných stromovv dolnej èasti „serednyka“, èo v druhej polovici 17. storoèia s ob¾ubou vyu�íva-li majstri, ktorí boli nejakým spôsobom spojení s „rybotyèskou“ manierou iko-nopisu. Na niektorých klejmách ikonopisec zachádza do naturalizmu vo vyjad-rení utrpenia svätej, akoby prosiac o súcit k v�etkým, ktorí nevinne trpia. Kati aj

118 ËÀÊÀÒÀ, Â.: Òðè „Îñòàíí³ ñóäè“ â ôîíä³ Ìóçåþ óêðà¿íñüêî¿ êóëüòóðè. In: Vedeckýzborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 6. Bratislava - Prešov: SPN - OUL 1972,s. 302, 306.

119 BISKUPSKI, R.: Przemiany ikonograficzne i rola wzoru w malarstwie ikonowym XVIIwieku. In: Materialy Muzeum Budownictwa Ludowego w Sanoku, nr 26, Sanok 1980, s. 52.

120 Frický, Ref. 29, il. 84, 85.


35

tu majú èrty, ktorými sa zvyèajne vyznaèujú zobrazované osoby z okruhu miest-nych utláèate¾ov.

Geometricko � kry�talická �tylizácia drapérií konca 16. storoèia je nahradzo-vaná relatívne vo¾ne rozmiestnenými bielymi líniami na tmavomodrej drapérii.Aj táto èrta sa prejavuje v druhej polovici 17. storoèia. Keï uvádzame niektorérozdiely medzi ikonami 16. a 17. storoèia, treba spomenú� e�te jednu technickúzmenu. V 16. storoèí rámy ikon a èasti s klejmami boli na vyvý�enej èasti dosky,kým hlavné vyobrazenie bolo vo vyhåbenej èasti nazývanej kovèeh. V 17. storoèírámy ikon sú neporovnate¾ne �ir�ie a od hlavnej kompozície sú oddelené tenkýmili�tami, ktoré u� nie sú vyrezávané v masíve drevenej tabule, ale sú na ne sekun-dárne pripevòované.

Obraz sv. Paraskevy sa spájal s obrazom Bohorodièky, ale aby sme mohliporovnáva�, v dobroslavskej èi blízkych cerkvách chýbajú ikony s dobovým vy-obrazením Panny Márie. ¼ud vo svojich modlidbách spájal kult sv. Paraskevys kultom Ochrany (Pokrov) Bohorodièky. Svätá bola tou, ktorá ochraòovala svadby,�enské práce, domácu pohodu. Je ve¾mi pravdepodobné, �e práve vïaka tomu sazachovalo pomerne ve¾a jej vyobrazení na ikonách 17. storoèia, predov�etkým napredelách, ktoré premiestòovali aj do novopostavených cerkví v 18. storoèí.

IV.7. Lokálne prvky na niektorých ikonách sv. Mikulá�aa sv. Paraskevy

V polovici 17. storoèia sa objavuje e�te jeden v ukrajinskom ikonopise me-nej frekventovaný motív. Ikona sv. Mikuláša v Dobroslave121 je v podstate va-riantom vyobrazenia tohoto svätého ako stojí a po oboch stranách nôh v dolnejèasti tabule sú dve men�ie kompozície na klejmách. Tak, ako to bolo roz�írenév 16. storoèí medzi Rusínmi v ju�nej èasti Po¾ska122. Pod¾a svedectva pamätní-kov po druhej svetovej vojne bola ve¾mi po�kodená vyrezaním èasti tabules vyobrazením hlavy svätého. Postava sv. Mikulá�a je toho istého typu, ako naikone z Ko�uchoviec123, ktorá má pritom takmer identickú kresbu na pozadí akoikona sv. Paraskevy z Dobroslavy. Tradiène traktovaný obraz svätého èiastoèneodrá�a regionálne zmeny v zau�ívanej kompozícii. Podobne ako na ikone sv. Pa-raskevy z rovnakej lokality aj tu postava kata má èrty �oldniera, ktorý je zosobne-ním národného útlaku. Na tejto ikone sv. Mikulá�a sa vyskytuje aj to, èo nie je ani

121 ÃÐÅØËÈÊ, Â.: ²êîíè íàøèõ öåðêîâ ²². Äðóæíî âïåðåä, 1990, è. 5, s. 22-24.122 BISKUPSKI, R.: Ikony w zbiorach polskich. Warszawa: Wydawnictwo Artystyczne i Filmo-

ve 1991, s. 34; Biskupski, Ref. 33, il. 8, 9.123 KEJLOVÁ, V.: Døevìný kostelík z Ko�uchovcù. In: Historica Carpatica 1/1969. História.

Ko�ice: Východoslovenské vydavate¾stvo 1969, s. 229.

Ikony druhej polovice 17. storoèia a star�ie vzory

36

na jednej ikone z východného Sloven-ska rovnakého obdobia. Týka sa to èas-ti liturgického odevu biskupa � nábe-derníka /il. 6/.

Na východnom Slovensku poz-náme v 17. storoèí pod¾a mena nie-ko¾kých ikonopiscov a donátorov, alenikoho pod¾a tváre. Na ikone sv. Miku-lá�a z Dobroslavy nie je ani jedno, anidruhé. Ale práve na nábederníku jeakýsi svojrázny autorský podpis. Po-dobne, ako to bolo na stredovekom Zá-pade, kde nie sú nièím výnimoènýmautoportréty majstrov, napríklad stavi-te¾a a sochára Parléøa124, obèas sa ajna ikonách, napriek inému prístupuk realite, objavuje vyobrazenie pokla-dané za autoportrét, ako to je v prípadeikony Uvedenia Bohorodièky do chrá-mu, kde v jednej zo svetských postávvidia ikonopisca Fedora Seòkovyèa125.O nieèo podobné ide i na dobroslav-skej ikone sv. Mikulá�a. Neve¾ká plo-

cha nábederníka, ktorý má pripomína� duchovný meè, slovo Bo�ie, je na ikonáchsv. Mikulá�a najèastej�ie ozdobená jednoduchým ornamentom, zlo�eným z bodiek,farebných plošiek symbolizujúcich drahokamy126, alebo je tam krí�127 èi cheru-bín128. Na mieste uvedených motívov je tu nakreslená tvár mu�a v strednom veku.Jemná pohotová kresba so znalos�ou anatómie zachytáva trocha zamraèené obo-èie, krátke fúzy a masívnu bradu. Výrazná individualizácia v porovnaní s chápanímobrazov na obidvoch klejmách dole, nám umo�òuje vyslovi� predpoklad, �e ideo portrét, alebo dokonca autoportrét maliara polovice 17. storoèia na východnomSlovensku. Postavy na klejmách si naïalej zachovávajú èrty tradièných zov�eo-becnených vyobrazení, èo e�te podèiarkuje a vyèleòuje na ikone realistické for-my kresby hlavy na nábederníku, potvrdzujúc názor, �e umelci, keï nemuseli

6. Sv. Mikulá� s výjavmi z jeho �ivota (de-tail). Prvá polovica 17. stor. Drevená Cer-kva sv. Paraskevy, Dobroslava.

124 PLICKA, K. - WIRTH, Z.: Praha královská. Praha: Naše vojsko 1957, il. 109.125 ØÀÌÀÐÄ²ÍÀ, Í.: Óêðà¿íñüêà ³êîíà XV-XVII ñòîë³òü. Ëüâ³â: 1994, il. 10.126 Îòêîâè÷ - Ïèëèï�þê, Ref. 70, s. 75.127 Grešlík, Ref. 18, s. 53.128 HREBÍÈKOVÁ, M.: Šarišská galéria v Prešove. Katalóg. Prešov: 1996, s. 5.


37

prísne dodr�iava� pravidlá ikonopisu, boli schopní pomerne realisticky zachyti�skutoènos� bez toho, aby naru�ili zau�ívané obrazy.

Doteraz známe archívne dokumenty svedèia, �e preva�ná väè�ina ikonopis-cov 16. - 17. storoèia boli laici � me��ania a obyvatelia dedín pri takých mestáchako boli ¼viv, Przemy�l, �ovkva, Sambir, Sudova Vy�òa, Rybotyèe, Stryj, Sambira iné kultúrne strediská vtedajšej západnej Ukrajiny129. Ove¾a menej bolo ikono-piscov z radov duchovných130. Táto skutoènos� a „autoportrétne“ rysy nasvedèu-jú, �e pôvod tohoto maliara tie� treba h¾ada� vo svetskom prostredí, kde predsalen bolo viac tvorivej vo¾nosti a mohol teda vzniknú� taký obraz èloveka.

Na ikone sú e�te aj iné prvky z reálneho prostredia, v ktorom autor �il. V prvomrade je to postava kata, odetá v dobových �atách, vyobrazenie zeme za pomocizvlnených, rytmicky pulzujúcich, raz roz�irujúcimi sa, raz zu�ujúcimi sa linkami.Zaujímavo je zachytený k¾aèiaci pár s prekrí�enými rukami na prsiach, ktorí ako-by sa ticho rozprávali.

IV.8. Ikony druhej polovice 17. storoèia na východnom Slovenskua vplyv okruhu ikon Ivana Maljara

V prvej polovici 17. storoèia sa v západoukrajinskej ikonoma¾be odohrávabúrlivý proces, ktorý sa odrazil aj na ikonách východného Slovenska. Jeho hlav-nou èrtou je snaha o maliarske podanie a plastickú modeláciu inkarnátu postup-ným prechodom od najtmav�ích k najsvetlej�ím èastiam. K najcharakteristickej�ímdielam tohto smeru patria ikony Ivana Maljara zo �ovkvy, medzi ktorými je ajnieko¾ko datovaných131. Dve z nich z roku 1629 a 1643, Pavlo �oltovskyj struè-ne vymedzuje: „Kým na prvej ikone sa prejavilo h¾adanie nového výrazu ikono-grafického typu Krista, odli�ného od tradièného typu predchádzajúcich storoèí,po novom je traktovaná aj samotná postava, aj drapérie odevu, tak na ikone z roku1643 u� vystupuje sformovaný obraz „ èerkaského“ , èi�e ukrajinského typu Kris-ta a predå�enou tvárou a ostrou briadkou, v ktorom mo�no uvidie� èrty tej ideál-

129 ÀËÅÊÑÀÍÄÐÎÂÈ×, Â.: Òðè âîëèíñüê³ ìàëÿð³ ê³íöÿ XVI - ïî÷àòêó ÕV²² ñò. (ç íåîïó-áë³êîâàíèõ ðóêîïèñíèõ ìàòåð³àë³â). In: Ðóêîïèñíà óêðà¿í³êà ó ôîíäàõ Ëüâ³âñüêî¿ íàóêîâî¿á³áë³îòåêè ³ì. Â. Ñòåôàíèêà ÍÀÍ Óêðà¿íè òà ïðîáëåìè ñòâîðåííÿ ³íôîðìàö³éíîãîáàíêó äàíèõ. Ìàòåð³àëè Ì³æíàðîäíî¿ íàóêîâî-ïðàêòè÷íî¿ êîíôåðåíö³¿ 20-21 âåðåñíÿ1996 ðîêó. Ëüâ³â: 1999, s. 363-374. ÀËÅÊÑÀÍÄÐÎÂÈ×, Â: Çàêàðïàòñüêèé íàïðÿìîêä³ÿëüíîñò³ çàõ³äíîóêðà¿íñüêèõ ìàëÿð³â äðóãî¿ ïîëîâèíè XVII ñò. ÿê ðåçóëüòàò ðîçâèòêóñèòóàö³¿ ó ëüâ³âñüêî-ïåðåìèñüêîìó ³ñòîðèêî-êóëüòóðíîìó ðå´³îí³. In: Êóëüòóðà Óêðà¿íñü-êèõ Êàðïàò: òðàäèö³¿ ³ ñó÷àñí³ñòü. Ìàòåð³àëè Ì³æíàðîäíî¿ íàóêîâî¿ êîíôåðåíö³¿.Óæãîðîä: 1994, s. 289-299.

130 ÆÎËÒÎÂÑÜÊÈÉ, Ï. Ì.: Õóäîæíº æèòòÿ íà Óêðà¿í³ â ÕV²-ÕV²²² ñò. Êè¿â: Íàóêîâàäóìêà 1983, ñ. 111-178.

131 Æîëòîâñüêèé, Ref. 129, s. 132.

Lokálne prvky na niektorých ikonách sv. Mikulá�a a sv. Paraskevy

38

nej krásy, príznaky ktorej sa sformo-vali v estetických názoroch tejto doby.Také isté prehodnotenie ikonografické-ho obrazu pozorujeme vo vyobrazeníBohorodièky a svätých“ 132.

K tomuto tvorivému rozmachu sapripojili svojimi ikonami aj tí majstri,ktorí vyhotovovali ikonostasy pre cer-kvy na východnom Slovensku a juho-východnom Po¾sku. Patria sem predo-v�etkým ikony z dedín okresu Svidníka Stropkov. Dve také ikony pochádza-jú z Vladièe. Ikona Krista Pantokráto-ra z druhej polovice 17. storoèia /il. 7/zosobòuje h¾adanie zov�eobecnenéhoideálneho typu èloveka. Obraz Kristavyjadruje humánnos�, zdr�anlivú ne�-nos�. Hoci slová otvoreného Evanje-lia v Jeho ruke sú spojené s Druhýmpríchodom, výraz tváre a aristokratic-ky jemné gesto �ehnajúcej ruky patrianie neúprosnému sudcovi, ale skôrpriate¾sky naklonému radcovi, uèite-¾ovi ¾udí na ich pozemskej ceste. V po-

rovnaní s ikonami Ivana Maljara je tu potlaèená plastika, drapérie sú vyobrazenéove¾a such�ie a bez detailizácie. Celkove v�ak sa autorovi vladyèskej ikony po-darilo vyjadri� nádeje a tú�by dedinského obyvate¾stva po zlep�ení jeho údelu,èo sa odrazilo i vo farebnom rie�ení ikony, ktoré je zalo�ené na symbolickomvýzname �iarivej rumelky, zelene a belasej nebeskej farby. Blízky výraz tváre jetie� na obraze Krista na ikone Deésis (druhá polovica 17. storoèia) /il. XXIV/z tej istej lokality133. Kristus s typickou tvárou a klinovitou briadkou, dlhým ten-kým nosom je ešte viac nesmelý a zhovievavý. Také vnímanie obrazu Krista jemo�né aj vïaka pestrej kvetinovej ornamentike na ve¾kòazskom obleèení, ktoréje potom plo�né, bez sebamen�ích záhybov naznaèujúcich objem. Bohorodièka je

7. Kristus Pantokrátor. Druhá polovica 17.stor. Chrámová ikona z Cerkvi sv. Miku-lá�a, Vy�ná Vladièa, teraz v Štátnom mú-zeu ukrajinsko-rusínskej kultúry, Svidník.

132 ÆÎËÒÎÂÑÜÊÈÉ, Ï.: Ðîçâèòîê íàö³îíàëüíèõ ðèñ â óêðà¿íñüêîìó ìèñòåöòâ³ (Äðóãàïîëîâèíà ÕV² - ïåðøà ïîëîâèíà ÕV²² ñò.). ²n : Íàðèñè ç ³ñòîð³¿ óêðà¿íñüêîãî ìèñòåöòâà.Êè¿â: Ìèñòåöòâî 1966, s. 64.

133 ÃÐÅØËÈÊ, Â.: Òèõ³ ñâ³äêè ìèíóëîãî (Äåê³ëüêà çàì³òîê ïðî çàõ³äíîóêðà¿íñüê³ ³êîíè).Äóêëÿ, ÕÕÕVIII, 1990, è. 3, il. pred s. 49.


39

vyobrazená s korunou na hlave ako Krá¾ovná nebies, ale aj Ona, spolu s JánomKrstite¾om, prosí o odpustenie u Toho, ktorý to u� dávno urobil. Vplyv takéhovidenia Krista poznamenal aj tretiu ikonu z Vladièe. Pravda, Jeho obraz je trochazmenený prísnej�ím výrazom tváre a neobyèajným gestom pravej ruky, ktorýmakoby ani ne�ehnal, ale skôr ukazoval na zatvorené Evanjelium134.

Analogické rie�enie, ktoré nachádzame u Ivana Maljara, vyu�il tie� autorikony Krista Pantokrátora polovice 17. storoèia z fondov Národného múzeav Krakove135, Krista Pantokrátora prvej polovice 17. storoèia z múzea v Prze-mysli136, ikony Deésis z Malej Po¾any* /(il. XXVI/ a Kristus Pantokrátor z Ko�ian/il. XXXI/.

Typ zobrazenia, ktorý uviedol a zdokonalil Ivan Maljar prenikol i do prostre-dia ¾udových ikonopiscov � „bohomazov“. Patria sem predov�etkým ikony Kris-ta Pantokrátora polovice 17. storoèia z Ni�nej Písanej pri Svidníku. Prvá z niche�te si èiastoène zachováva objemnos� formy, zostáva uèite¾ské gesto tenkýchdlhých prstov137. Druhá ikona, hoci vznikla pravdepodobne pod¾a toho istéhovzoru, predstavuje transformovanie ideálneho obrazu cez prizmu videnia ¾udo-vého majstra138. Obraz je v�ednej�í, kontúry zhrubli, miestami prechádzajú dopretiahnutých plôch. Stráca sa aj elegantnos� �ehnajúceho gesta. Do popredia sadostávajú �tylizované drapérie, kde u� chýba plynulos� prechodov zaoblenýchforiem, a výrazný rastlinný ornament sa �irokom orámovaní ikony.

Z druhej polovice 17. storoèia pochádza ikona Krista Pantokrátora z Uhe-riec139. Tvár Krista, v porovnaní s vladièskými ikonami je oválnej�ia a ornamen-tované drapérie sú plastickejšie. Tento vývinový rad zavr�uje koncom 17. storo-èia ikona Krista Pantokrátora z Dobroslavy /il. XXV/ v Cerkvi sv. Paraskevy,ktorá si zachováva nielen „rozkvitnuté“ drapérie, ale hlavne obraz dobrého, chá-pajúceho a odpú��ajúceho Bohoèloveka.

134 MURK, inv. è. 1102/69.135 KLOSIÑSKA, J.: Ikony.Muzeum Narodowe w Krakowie. Katalogi zbiorów. Kraków: 1973,

il. 3.136 Kiwala - Burzyñska, Ref. 17, il. VIII.* Teraz v premiestnenej cerkvi v Hradci Králové, Èeská republika.137 KEJLOVÁ, V.: Výsledky reštaurátorských prác na úseku ochrany umeleckých pamiatok

v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach (Správa za roky 1967-1968). In: His-torica Carpatica 5. Ko�ice: Východoslovenské vydavate¾stvo 1974, il. 21.

138 Kejlová, Ref. 136, il. 17.139 PIETRUSIÑSKI, J.: Malopolskie bohomazy (materialy i uwagi do epilogu malarstwa miêd-

zi Dunajcem, Sanem i Dniestrem). Polska Sztuka Ludowa, XIV, 1960, nr 3, il. 22.

Ikony druhej polovice 17. storoèia na východnom Slovenskua vplyv okruhu ikon Ivana Maljara

40

IV.9. Ikona Utrpenie Krista (1659) z Ko�uchoviec

Mnohostrannos� a rôznorodos� tvorivých prejavov ikonopiscov 17. storoèia,dielami ktorých boli vyzdobené cerkvy východného Slovenska, sa odzrkadlili nieiba vo viac alebo menej obrazovo, ikonograficky a �týlovo blízkych dielach, aletie�, vo viacerých prípadoch, v rámci východného Slovenska unikátnych pamiat-kach, ktoré sú výnimoèné aj v �ir�om, ukrajinskom kontexte. Patrí sem predov�etkýmmonumentálna rozmerná ikona Utrpenia Krista (1659) z Ko�uchoviec140 /il. 8/.

Keï túto ikonu v roku 1984 krátko po zre�taurovaní141, po prvýkrát vystaviliv Prahe, vyvolala zaslú�ený záujem. Táto jediná na východnom Slovensku ikonaUtrpenia Krista zo 17. storoèia organicky zapadá do celoukrajinských súvislostíumenia daného obdobia, keï také kompozície boli zvlá�� ob¾úbené. Pod¾a Pavla�oltovského práve na takých ikonách „dávny ikonopisec vyjadril svoj vz�ah akok vzne�enému a hrdinskému, tak aj k zlostnému, zi�tnému a podlému. V obrazetrpiaceho Krista vystupuje na týchto vyobrazeniach bojovník za pravdu; zradcaJudá� tu zosobòuje závis�, úkladnos� a ziskuchtivos� � najèiernej�ie stránky ¾ud-ského charakteru. Charakteristická pre ikonopis adoratívna neohrozenos� je na-hradzovaná vzrušeným rozprávaním o utrpení, vernosti a zrade“ 142. Hriechy, ktoréboli na ikonách Posledného súdu zväè�a iba deklarované, získali tu na názornosti.Sedemnáste storoèie aj pre Ukrajincov východného Slovenska bolo èasom, keïsa dávajú dokopy a koncentrujú snahy vyjadri� z jednej strany hrdinskos�, a zostrany druhej vyjadri� jej hodnotu, èo stelesnili nie iba obrazy svätých vojakov,ale i vo vyobrazeniach Kristovho utrpenia. Tento jav v ukrajinskom maliarstveprvej polovice 17. storoèia Volodymyr Ovsijèuk charakterizoval ako „prebudenievzne�eného heroizmu. Na jeho stelesnenie jednou z reálnych mo�ností bolo v prvomrade vyu�itie pašiového cyklu“ 143. Z ikon na východnom Slovensku v 17. storoèí,umiestòovaných do malých drevených cerkví, sa nevyèlenil samostatný pa�iovýcyklus, ale v�etky výjavy sa sústreïujú na jednej ikone. Tabu¾a z Ko�uchoviecpozostáva zo symbolického poètu scén a vyobrazení � je ich tridsa� tri v stredes dominantným Ukri�ovaním. Na rozdiel od iných ikon Utrpenia Krista, kde jed-notlivé èasti, spravidla rovnakého tvaru, sa vo¾ne priraïujú jedna k druhej, tu súzdôraznené scény samotného Utrpenia, ktoré sú akoby klejmami okolo „seredny-ka“ zvýrazneného nevysokou li�tou èervenej farby. V strede, okolo osemuholní-ka s Ukri�ovaním, je e�te akoby jeden pás klejm, ktoré majú formu kruhu, oválu

140 Keletiová, Ref. 102, il. 13, è. kat. 22.141 GLATZ, A. - KELETI, M. a kol.: Pocta Mariánovi Horváthovi (1953-1998). Katalóg výsta-

vy. Bratislava: Slovenská národná galéria 1999, s. 16, 20.142 Æîëòîâñüêèé, Ref. 9, s. 111.143 ÎÂÑ²É×ÓÊ, Â. À.: Óêðà¿íñüêå ìèñòåöòâî äðóãî¿ ïîëîâèíè ÕVI- ïåðøî¿ ïîëîâèíè XVII

ñò. (Ãóìàí³ñòè÷í³ òà âèçâîëüí³ ³äå¿). Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1985, s. 144.


41

8. Utrpenie Krista. 1659. Z Cerkvi sv. Mikulá�a, Ko�uchovce. Východoslovenské múzeum,Ko�ice.

Ikona Utrpenie Krista (1659) z Ko�uchoviec

42

a obdå�nika. Vonkaj�í pás je plne venovaný rozvinutiu utrpenia a vnútorný podá-va �tyroch prorokov a �es� výjavov zo Starej Zmluvy. Hlavný obraz, obraz Krista,sa takmer stráca medzi poèetnými vyobrazeniami okolo Neho. Jeho utrpenie jenepochybne ve¾ké, ale samotná postava Krista je zjavne men�ia ako prístojacichpod Krí�om, ktorí akoby sa zväè�ovali, aby vydr�ali neznesite¾ný �ia¾. Spasite¾vyzerá akoby sa rovno postavil s byzantskou rúškou na bedrách, má stoický výraz,bez emocionálneho podfarbenia, je vyrovnaný so v�etkým èo sa okolo Neho deje.A� renesanèný pocit dôstojnosti a pokoja Kristus vy�aruje na v�etkých, ktorí sastali svedkami takej výnimoènej udalosti. V dôsledku toho vzniká atmosféra intro-vertného zá�itku, kde iba jednotlivé statické gestá naznaèujú najvnútornej�ie du-�evné poryvy. A pod krí�om si vojaci hrajú kocky, akoby sa ich niè z okolia netý-kalo, a ak predsa len áno, tak iba tým, kto èo dostane, keï sa v�etko skonèí. �tyriaproroci pozorne v�etko sledujú, hoci sú oddelení na oválnej ploche po stranáchUkri�ovania. Veï oni vedeli, �e sa nieèo také stane a vedia tie�, èo sa stane potom.Na jednotlivých vyobrazeniach �a�ko h¾ada� formálnu dobovú renesanènú alebobarokovú dokonalos� západného typu, ale je tu uchvacujúca úprimnos� a otvore-nos� hranièiaca so symbolom.

Viacpostavové výjavy sú nasýtené epickým rozprávaním, ktoré o�ivujú do-bové detaily z ka�dodenného �ivota a� tak, �e ten, kto sa v roku 1659 alebo tro-chu neskôr na ikonu díval, mohol sa cíti� spoluúèastníkom v�etkého, èo je navyobrazeniach. Takému vnímaniu napomáha aj to, �e v�etky deje sa odohrávajúna prvom pláne, a� mô�e vzniknú� dojem, �e idú k nám.

Ikona Utrpenie Krista sa, samozrejme, nemô�e obís� bez morálno � didaktic-kého aspektu, pouèovania a poukazovania na najvy��ie etické princípy. Keï bysme chceli sledova� vyobrazenia v strednej èasti od zaèiatku, museli by sme sanajprv zastavi� pri výjave z raja, kde je strom poznania dobrého i zlého. Adamstojac odtrháva ¾avou rukou jablko, Eva, dr�iac jablko ponúkané samotným diab-lom, k¾akla si na kolená a prikrýva u� svoju nahotu. Scéna je nasýtená pomalýmpohybom. Nie sú to u� ani zïaleka pre¾aknutí prarodièia Adam a Eva, ktorých naikonách 15. � 16. storoèia archanjel Michal vyháòa z raja. Proporène vyvá�enépostavy s dôrazom na obrysy privádzajú nás k zaalpskej renesanènej grafike144,keï èlovek si bol vedomý svojho významu a zodpovednosti za to, èo èiní. Eva u�padla, Adamovi k tomu chýba len málo. A zaèína sa utrpenie Izraela v Egypte èiv pú�ti. Ak predtým na takej kompozícii ako je Znièenie vojska faraónav Èervenom mori sa hlavná pozornos� sústreïovala na prenasledovate¾ov hynú-cich vo vysokých vlnách, expresiu a dynamiku deja, tu sa akcentuje nie momentzáhuby, ale záchrany. Keby nie tichá hladina vody a smerom k moru vystretáMoj�i�ova ruka, mohli by sme pova�ova� zobrazenia ozbrojených kopijami, �enu

144 BISKUPSKI, R. Inspiracje grafik¹ malarstwa ikonowego XVII i 1 polowy XVIII wieku. In:Materialy Muzeum Budownictwa Ludowego w Sanoku, nr 23. Sanok: 1977, s. 10-18.


43

s chlebom alebo die�a�om jednoducho sa uteèencov, ktorí si zobrali so sebou lento najnevyhnutnej�ie a utekajú pred krá¾ovským vojskom alebo protestantskýmipovstalcami. Podobné dramatické udalosti v �ivote obyvate¾stva východného Slo-venska a to nielen ukrajinského, sú v 17. storoèí takmer ka�dodennou realitou.Preto nie div, �e sú vyobrazení práve zachránení uteèenci, a nie ich utláèatelia.

Samotné pa�iové scény sú ove¾a dramatickej�ie, sú tam èasti akoby prevzatézo skutoènosti 17. storoèia, vrátane �ánrových detailov. Dobové udalosti, zdá sa,odrazili sa takto aj na ikonách.

Ikonopisec nimi nezaèína hlboko filozoficky uva�ova�, ale akoby sa stoto�-òoval s jednoduchým dedinským kòazom, ktorý má nevzdelaným poddaným ve-riacim priblí�i� slová Písma. Autor tejto ikony ide podobnou cestou ako IvanKapi�ovský, duchovný z Ortutovej pri Bardejove, ktorý vo svojom „PouènomEvanjeliu“ (1640 – 1643), rukopisnej knihe kázní „èasto sústreïuje pozornos�nie na vnútorné a podstatné èrty, ale na vonkaj�iu stránku, na akéko¾vek náhodnéokolnosti, ktoré by umo�nili zaujímavé porovnania. [�] Uvádzajúc jednotlivémiesta zo sv. Písma, Ivan Kapi�ovskyj sa nesna�í nájs� v nich skrytý význam. Vy-svet¾ujúc akýko¾vek predmet z oblasti viery alebo morálnej èinnosti, sa taktie�nesna�í poveda� nieèo nové alebo neoèakávané, ale jednoducho poukazuje nahlavné a podstatné, berúc dôkazy preva�ne z Písma svätého“ 145.

Pomerne presné dodr�iavanie proporèných vz�ahov èastí ¾udského tela, sys-tematické vyu�ívanie barokovej dynamiky pohybov, gest a deja nabáda nás h¾a-da� autora tejto ikony v mestskom prostredí, ktoré malo blízko k západným pred-lohám. To, �e to nie je radový maliar, potvrdzuje aj èasté pou�ívanie lazúr a tie�snaha vyjadri� håbku priestoru, pod¾a mo�nosti bez obrátenej perspektívy. O jehosebavedomí najlep�ie svedèí podpis, dnes èiastoène znièený, ktorý umiestnil navidite¾nom a dôle�itom mieste èo sa týka symboliky � na sarkofágu Krista, ved¾aklejma s Jeho vzkriesením, ktoré je západného typu. Tento fakt v doteraj�ej lite-ratúre zostal nepov�imnutý146 a tým aj datovanie ikony nebolo presné.

IV.10. Ïal�ie návraty k star�ím vzorom

V ikonopise na východnom Slovensku 17. � 20. storoèia stále mô�eme sle-dova� periodické návraty a výpo�ièky z ikon star�ieho obdobia, samotného roz-miestnenia diel v �truktúre ikonostasu, alebo obèas priamo na stenách chrámu.Tento nejednoznaèný proces sa azda najlep�ie a najpln�ie odzrkadlil na ikone

145 ØËÅÏÅÖÊÈÉ, À.: Ïîó÷èòåëüíîå Åâàíãåëèå Èâàíà Êàïèøîâñêîãî 1640-1643. In: ZborníkPedagogickej fakulty v Pre�ove UPJ� v Ko�iciach. Spoloèenské vedy. Zv. 2. Bratislava: SPN1969, s. 76-77.

146 Keletiová, Ref. 102, s. 42; Glatz - Keletiová, Ref. 140, s. 16.

Ikona Utrpenie Krista (1659) z Ko�uchoviec

44

Mandylionu. Ikona, ktorá mala vzniknú� zázraèným spôsobom, bez zásahu ¾ud-skej ruky, bola medzi Rusínmi východného Slovenska zvlá�� uctievaná. Nepria-mo o tom svedèí pomerne ve¾ký poèet takých ikon rôznych èasových a �tylistic-kých horizontov. ¼udová viera orientovaná na rozmanité, èasto predkres�anské,nadpozemské sily147, ktoré sa medzi rusínskym (ukrajinským) obyvate¾stvomvýchodného Slovenska udr�ali v znaènej miere a� do prvej polovice 20. storoèia,pomáhala zachovaniu a �íreniu práve takých obrazov, ktoré boli spojené so zá-zraènými èinmi a udalos�ami.

Do 17. storoèia ikonu Mandylionu (Spasite¾a nerukoustvoreného) umiestòo-vali nad Krá¾ovskými dverami. Iba neskôr, mo�no aj pod vplyvom západnej kul-túry, ju na tomto mieste nahradila ikona Poslednej veèere. V ka�dom prípade takáikona s tvárou Krista na rúške súvisí s otázkou Eucharistie148. Takto je Mandy-lion zo 16. storoèia na oblúku nad Krá¾ovskými dverami v Ukrajine149, v 17.storoèí v Uspenskom chráme Kyjivsko � Peèerskej lavry150.

Star�ie ikony Mandylionu obèas mohli by� po patriènej úprave sekundárneumiestnené nad diakonskými dverami ikonostasu, ako sa to stalo s pamiatkou zo16. storoèia v Cerkvi sv. Michala Archanjela v Ulièskom Krivom alebo na ste-nách lode (Miro¾a, Príkra, Lukov � Venecia, Ruský Potok /il. XVI/). Zlo�ité epic-ké prerozprávania legendy o krá¾ovi Abgarovi151 boli postupne zredukované narú�ku s tvárou Krista a dvoma archanjelmi, èi dokonca na samotný obraz Spasite¾a.

Mandylion tie� nebol výnimkou èo sa týka nasledovania star�ích vzorov.Máme na zreteli predov�etkým ikonu z Lukova – Venecie prvej polovice 17. sto-roèia152, ktorá, podobne ako iné ikony mu�ynského okruhu, je nama¾ovaná prísneplo�ne a s ve¾kým dôrazom na obrysovú kresbu. Viac plastickosti vo vyobrazeníinkarnátu je na Mandylione z privátnej zbierky, kam sa dostala pravdepodobnez Vy�ného Miro�ova alebo Keèkoviec pri Svidníku* /il. 9/. Snaha aspoò trochavyjadri� objem je typická aj pre ikony prvej polovice 17. storoèia153.

Svojím spôsobom prelomový moment prechodu k výraznejšiemu vyjadreniuplastickej formy predstavuje Mandylion (1653) z Havaja154. Inkarnát tváre Krista

147 ØÌÀÉÄÀ, Ì.: À ³ø³ âàì â³í÷óþ. Êàëåíäàðíà îáðÿäîâ³ñòü ðóñèí³â-óêðà¿íö³â ×åõî-Ñëîâà÷÷èíè. Bratislava-Prešov: SPN-OUL 1992.

148 Ãåðñòåëü, Ref. 13, s. 78, 79.149 Îâñ³é÷óê, Ref. 14, s. 275.150 Äðàãàí, Ref. 15, s. 31.151 ÌÅÙÅÐÑÊÀß, Å. Í.: Ëåãåíäà îá Àâãàðå - ðàííåñèðèéñêèé ëèòåðàòóðíûé ïàìÿòíèê

(Èñòîðè÷åñêèå êîðíè â ýâîëþöèè àïîêðèôè÷åñêîé ëåãåíäû). Ìîñêâà: Íàóêà 1984,152 Tkáè, ref. 34, il. 113.* Teraz v súkromnej zbierke v Bratislave.153 Pietrusiñski, Ref. 138, il. 7.154 RUSINKO, M.: Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Sprievodca po expozícii. Ko�ice:

Východoslovenské vydavate¾stvo 1981, s. 21.


45

tvoria plynulé mäkké prechody svetlejších okrových tónov spojených s rozplý-vavým rumencom na lícach. Rúška je zobrazená schematicky, s náznakmi snahypoda� na drapérii hru svetla a tieòa. Práve podobný typ tváre s vlastným len jemuvýrazom pochopenia, láskavosti a, v neposlednej miere, priameho prenikavéhopoh¾adu zo stredu zlatého kruhu sväto�iary, mohol lieèi� du�evné utrpenie, obèasmo�no aj fyzické, podobne ako v prípade Abgara. Akési výkrièníky tvoria naikone zvýraznené svetloèervenou a zelenou farbou postavy zamyslených, akobymeditujúcich archanjelov Michala a Gabriela èím, do istej miery, dekoratívnerámujú tvár Krista, ale súèasne odpútavajú od Neho pozornos�. Aj takým spôso-bom sa mohla prejavi� antinomickos� kres�anského umenia.

Na havajskej ikone Mandylionu sa spájajú do harmonického celku z jednejstrany tendencia smerujúca k vyjadreniu plasticity, zo strany druhej zdôrazòujesa dekoratívnos� farby, zvlá�� pomocou geometrizovaného ornamentu okolo ce-lej tabule ikony, pravda, iba v dolnej èasti ikony, lebo s ostatných strán je zakrytývysokým vyrezávaným perforovaným rámom, ktorý je neoddelite¾nou súèas�ouobrazu vytvárajúcou dodatoèné efekty svetla a tieòa. U� pri tejto ikone z prvejpolovice 50. rokov 17. storoèia sa objavuje zlo�itý vyrezávaný rám, ktorý nahra-dil jednoduché orámovanie star�ích, ale aj ikon 17. storoèia, ktoré bolo vyhotovo-vané pripevòovaním na tabu¾u úzkej li�ty. Hlboké rámy boli v ïal�ích desa�ro-

9. Mandylion. Prvá polovica 17. stor. Pravdepodobne z Cerkvi sv. Kozmu a Damiána vo Vy�-nom Miro�ove alebo z Cerkvi sv. Michala Archanjela v Keèkovciach. Súkromná zbierkav Bratislave.

Ïal�ie návraty k star�ím vzorom

46

èiach, poèínajúc 70. rokmi 17. storoèia155 ešte èlenitej�ie a ozdobené eucharistic-kými motívmi. Tento proces bol zavà�ený intenzívnym blikotaním svetla na roko-kových ornamentálnych rezbách v druhej polovici 18. storoèia.

IV.11. Zmena �tylistiky - zdôraznenie grafickosti. Ikony na plátne.Variabilita ikonografických rie�ení

Grafický prístup k celému vyobrazeniu na ikone zosilnel v 60. a 70. rokoch17. storoèia, kedy vznikli a kry�talizovali sa principiálne �tylistické zmeny v ukra-jinskom ikonopise a nástennej ma¾be cerkví na východnom Slovensku156 /il. VIII,IX, X/. Kontúry sa stávajú výraznejšími, inkarnáty sú plošné, podobne ako ajdrapérie, ktoré sú èlenené poèetnými záhybmi s èastým ornamentom z kvetov,ale bez re�pektovania reálnych objemov tela. Také sú ikony Mandylionu posled-nej tretiny 17. storoèia z Matysovej157 a Hunkoviec158 (1671) /il. XVI/. Na prvejz nich smerovanie k plo�nému chápaniu ma¾by je u� dos� zrete¾né, zvlá�� nastrednej èasti tabule. Druhá ikona, na ktorej sa zachoval podpis latinkou JakubaZesiho, je dokladom toho, �e v tom èase tvorili ikony preva�ne svetskí autoria èím ïalej, tým viac vystupoval do popredia proces rustikalizácie, zjednodu�e-nia kedysi vytríbených foriem a koloritu.

V druhej polovici 17. storoèia nie sú zriedkavos�ou tie� ikony ma¾ované naplátne. Okrem ve¾koformátového Posledného súdu sú to aj ïal�ie ikonografickétémy (sv. Juraj a Teodor, sv. Paraskeva, archanjel Michal) alebo dokonca celérady ikonostasu (Troèany /il. 10/, Runina, Topo¾a, Pravrovce). Práve na týchtodielach sa plne uplatnili nové prvky západoukrajinskej ikonoma¾by danej doby.Rad Deésis u� stabilne pozostáva z dvanástich apo�tolov s Trimorfonom v strede.Apo�tolovia sú po jednom alebo po dvaja, ako boli povolávaní Kristom, oddelenímedzi sebou ma¾ovanými èlenitými ståpikmi. Zaniká tak mo�nos� doplnkovýchefektov svetla a tieòa, ako napríklad na ikone apo�tolov z Vladièe159 druhej polo-vice 17. storoèia alebo z inej lokality160, ale, hlavne, apo�tolovia sú vyobrazeníizolovane, ka�dý z nich komunikuje s pozemskými ¾uïmi pred sebou sám, oso-bitne. Niektorí z nich majú u� v rukách západné atribúty. Deésis (Trimorfon) jetie� vnímaný zvlá��, hoci zostáva stredom apo�tolského radu. Zachováva sa tuniekdaj�ia hierarchizácia, tak�e postavy Bohorodièky a Jána Krstite¾a sú ove¾a

155 Biskupski, Ref. 33, s. 163.156 Biskupski, Ref. 33, s. 162.157 Tkáè, Ref. 34, il. 87.158 Tkáè, Ref. 34, il. 116.159 MURK, inv. è. 514/67,160 Lakata, Ref. 75, il. 12.


47

men�ie ako sediaci Kristus, ale tie� men�ie ne� apo�tolovia ( napríklad apo�tolskýrad z Topole161) /il. XIX/. Bez zmeny tu zostáva vyobrazenie Krista ako Ve¾kòa-za, v biskupskom rúchu, s mitrou na hlave. Hoci v�etky �tyri zachované apo�tol-ské rady sú ma¾ované na plátne spolu s prorokmi pod¾a tej istej predlohy, predsalen lí�ia sa mierou �tylizácia formy a vo viacerých detailoch. Najdôle�itej�í roz-diel sa týka podania obrazu Panny Márie v rade prorokov nad postavou Krista naTrimorfone. Na runinskej a topolianskej ikone je to Oranta, na pravrovskej Oran-ta s anjelmi a na troèianskej Bohorodièka Bohovtelenie (v Rusku typ Znamenia),ktorá v druhej polovici 17. storoèia bola zvlá�� ob¾úbená.

Základom umeleckého výrazu sa stáva prísna jednoduchá kresba, ktorá po-máha vo vytváraní rytmu vyobrazenia, èlení ho. Úloha farby je potlaèená. Maliariobmedzili svoju paletu na hnedoèervenú, hnedú a modrú farbu. Namiesto plastic-kosti foriem je zdôrazòovaná graficky èlenená plocha. Toto výnimoèné postave-nie plochy bolo výsledkom in�pirovania sa z najdostupnej�ích prameòov, ktorý-mi v tom èase boli grafické diela v poèetných knihách ka�dej cerkvi. Zdr�anlivos�a prísnos� mohla by� zapríèinená tie� tým, �e do zjednotenej cerkvi, pod tlakomrekatolizácie prechádzalo ve¾a protestantov, alebo niektoré cerkvi boli v spoloènom

10. Apo�tolovia a proroci (pravá èas� ikonostasu). Druhá polovica 17. stor. Drevená cerkvasv. Luká�a, Troèany.

161 Lakata, Ref. 75, il. 10.

Zmena �tylistiky - zdôraznenie grafickosti. Ikony na plátne.Variabilita ikonografických rie�ení

48

u�ívaní, ako napríklad v Troèanoch v roku 1666162. Problematiku in�pirácie iko-nopiscov grafickými prácami na základe pamiatok z územia Po¾ska zatia¾ najlep-�ie rozpracoval Romuald Biskupski163 a Waldemar Deluga164 Tú istú tému skú-mali tie� niektorí ukrajinskí autori, ako napríklad Vira Svjencicka165, DmytroStepovyk166 a iní* . �rafovanie, ktoré teraz ikonopisci pou�ívajú ve¾mi èasto, ne-slú�i na plastické modelovanie, ale má výluène dekoratívnu funkciu. Tak je, na-príklad, na ikone Bazila Ve¾kého druhej polovice 17. storoèia z Krajného Èierne-ho167. Troj�tvr�ová postava svätého je umiestnená do akejsi niky, ktorú zaklenulornamentovaný oblúk, opierajúci sa na konzoly podobne ako na obdobných mo-tívoch dobových ilustrovaných kníh168.

Neuverite¾ne rôznorodý prístup ikonopiscov k vzorom a kultúrnemu dediè-stvu mal v ikonopise Rusínov 17. storoèia za následok zaujímavé zlo�enie ma-liarskych manier hlavne u ¾udových alebo svetských maliarov. Niekedy sa za-chovala, èi je známa jediná práca alebo nieko¾ko ikon, v iných prípadoch mo�nohovori� o celých skupinách pamiatok vytvorených v jednej dielni alebo dokoncajedným autorom.

Svojráznym reliktom tradície 15. � 16. storoèia za nových podmienok 17. sto-roèia je ikona Premenenia Pána druhej polovice 17. storoèia z Vy�ného Hrabov-ca169. Sú na nej spojené tradièné formy hôr predchádzajúceho obdobia, vtláèané

162 ÁÅÑÊÈÄÚ, Í. À.: Kàðïàòîðóññêàÿ äðåâíîñòü.Óæãîðîä: Èçäàíèå Ëèòåðàòóðíîãîîáùåñòâà èì. À. Äóõíîâè÷à 1928, s.144.

163 Biskupski, Ref. 143.164 DELUGA, W.: Malarstwo i grafika cerkiewna w dawnej Rzeczypospolitej. Gdañsk: Wy-

dawnictwo Uniwersytetu Gdañskiego 2000. Tam je aj ïal�ia literatúra autora.165 ÑÂÅÍÖÈÖÊÀß, Â.: Óêðàèíñêàÿ íàðîäíàÿ ãðàâþðà ÕVII-XIX âåêîâ. In: Íàðîäíàÿ ãðà-

âþðà è ôîëüêëîð â Ðîññèèè ÕVII-XIX âåêîâ. Ìîñêâà: Ñîâåòñêèé õóäîæíèê 1976, s. 57-87.166 ÑÒÅÏÎÂÈÊ, Ä.: Óêðà¿íñüêà ãðàô³êà XVI-XVIII ñòîë³òü. Åâîëþö³ÿ îáðàçíî¿ ñèñòåìè.

Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1982.* Najnov�ie sa systematicky venuje ikonografickým typom v ukrajinskej kni�nej grafike 17.

storoèia Volodymyr Stasenko: ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.: Ðîçâèòîê òðàäèö³éíèõ ³êîíîãðàô³÷íèõ ñõåìçîáðàæåííÿ Õðèñòà â ãðàâþðàõ êèðèëè÷íèõ äðóê³â Ãàëè÷èíè XVI-XVII ñò. In: Ïîë³ãðàô³ÿ³ âèäàâíè÷à ñïðàâà. Ëüâ³â: ÓÀÄ 1999, s. 289-294; ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.: Ðîçâèòîê ³êîíîãðàô³¿ñöåí Ð³çäâà, Áëàãîâ³ñòÿ òà Óñï³ííÿ Áîãîðîäèö³ ó ãðàâþðàõ ãàëèöüêèõ êèðèëè÷íèõ äðóê³âXVII ñò. In: Íàóêîâ³ ïðàö³ ÍÁÓÂ. Âèï. 4. Êè¿â: ÍÁÓÂ 2000; ÑÒÀÑEÍÊÎ, Â.: Ôîðìóâàííÿîáðàçó Ïîêðîâè Áîãîðîäèö³ â ãàëèöüê³é êíèæêîâ³é ãðàâþð³ XVII ñò. In: Íàðîäîçíàâ÷³çîøèòè. Ëüâ³â: 2000, s. 664-668; ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.: Îáðàç Ðîçï�ÿòòÿ ó äåðåâîð³çàõ êèðè-ëè÷íèõ êíèã Ãàëè÷èíè XVII c ò. In: Ìèñòåöüê³ îáð³¿. Êè¿â: ÀÓÌ 2000; ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.:Åâîëþö³ÿ êàíîí³çîâàíèõ îáðàç³â ó äåðåâîð³çàõ êèðèëè÷íèõ êíèã Ãàëè÷èíè XVII ñò. In:Ìèñòåöòâîçíàâñòâî 2000. Ëüâ³â: ÑÊ²Ì 2001, s. 161-172.

167 Ãðåøëèê, Ref. 132, il. pred s. 49.168 Çàïàñêî - ²ñàºâè÷, Ref. 86, s. 52.169 MURK, inv. è. 326/74


49

zlátené ornamentálne pozadie s „lúkou“ rozkvitnutých ve¾kých rastlín, medzi kto-rými apo�tolovia sú akosi malí. Paleta, kde preva�ujú odtiene modrej a zelenejfarby spolu so širokým ornamentalizovaným rámom a akýmisi ma¾ovanými „ imi-táciami drahokamov“, symbolizujúcimi „v�etko svojou �iarou prekonávajúcu slávuBo�iu“ 170, je u� prvkom charakteristickým pre 17. storoèie. Bli��í k realite frag-ment ikony s apo�tolmi kontrastuje s postavami Krista a dvoch prorokov, kde sanázorne prejavuje tie� chápanie vz�ahov pozemského a transcendentného sveta.Aj v tomto prípade, aj v mnohých ïal�ích „ tú�ba po zachovaní „stariny“ [ … ]- je charakteristickou èrtou, vlastnou celému feudálnemu obdobiu. Spoloènos�,ktorá sa v tej dobe rozvíja pomaly, zachováva vernos� tradícii, ktorá bolav dôsledku �pecifík sociálnej psychológie toho èasu dávaná na úroveò ideálnehovzoru. Nové vz�ahy si len �a�ko nachádzali uplatnenie“ 171. Aj keï A. Choro�ke-viè tu pí�e o ukrajinskej histórii 16. storoèia, ale tieto sa mô�u plne vz�ahova� ajna situáciu v druhej polovici 17. storoèia. Neprítomnos� väè�ích národných cen-tier Rusínov na východnom Slovensku, zákaz usíd¾ova� sa v mestách priviedli kukoncentrácii spoloèenského, kultúrneho a nábo�enského �ivota do neve¾kých de-dín, ktoré svojím samozásobovacím systémom hospodárenia vytvorili uzavretýkomplex, kam skutoène mohli preniknú� nové my�lienky len s ve¾kými �a�kos�a-mi na rozdiel od ¼viva a iných centier Halièskej Ukrajiny, hoci ani tam sa neobi�lobez komplikácií a �a�kostí.

Narastajúce sociálne kontrasty v druhej polovici 17. storoèia sa odzrkadlilinielen vo viacerých variantoch ikon Posledného súdu172, ale aj v nových kompo-zíciách, ktoré akoby sa od nich osamostatnili. Je to v prvom rade ikonas vyobrazením Lazara zo �emetkoviec poslednej tretiny 17. storoèia173. Zdvoje-ná kompozícia, venovaná chudobnému èloveku, ktorým za jeho �ivota opovrho-vali, dostáva aktuálne zafarbenie. Ikona Vzkriesenie Lazara a Spravodlivý Lazara boháèova smr� je smelým porovnaním vzdialenej predstavy dvoch sociálne an-tagonistických predstavite¾ov spoloènosti. Pomocou skutoène majstrovskej, dourèitej miery azda aj intuitívnej kompozície farebných plôch spojených s jed-notlivými postavami vznikol vyvá�ený obraz spravodlivosti, po ktorej tú�ili �a�-ko robotujúci poddaní a ich pravoslávni kòazi. V hornej èasti, pod nebeským ob-lúkom, je Vzkriesenie Lazara. Postavy sú rozdelené do akýchsi dvoch skupín.V jednej dominuje �ehnajúci Kristus pred skupinou apo�tolov, kde prekrývaním

170 LURKER, M.: Slovník biblických obrazù a symbolù. Praha: Vyšehrad 1999, s. 51.171 ÕÎÐÎØÊÅÂÈ×, À. Ë.: Èñòîðè÷åñêèå ñóäüáû áåëîðóññêèõ è óêðàèíñêèõ çåìåëü â ÕIV-

íà÷àëå XVI â. In: ÏÀØÓÒÎ, Â. Ò. - ÔËÎÐß, Á. Í. - ÕÎÐÎØÊÅÂÈ×, À. Ë.: Äðåâíåðóññêîåíàñëåäèå è èñòîðè÷åñêèå ñóäüáû âîñòî÷íîãî ñëàâÿíñòâà. Ìîñêâà: Íàóêà 1982, s. 148.

172 Tkáè, Ref. 34, il. 132-134; Gre�lík, Ref. 18, s. 46, 47.173 Tkáè, Ref. 34, il. 122.


50

ich sväto�iar vzniká ilúzia tretieho rozmeru. Rozdrobený rytmus svetlých plôchbosých nôh tejto skupiny, harmonizujúci so súvislou plochou bielej drapérie oví-jajúcej Lazara, kontrastuje s tmavou skupinou v strede. O tom, �e ikonopisec viacdbal na pravdepodobnos� a presvedèivos� zobrazenia ako na reálnu situáciu výja-vu svedèia veterníky na mestských ve�iach, ktoré sú otoèené do rôznych stránnere�pektujúc prírodné zákony, ale, najskôr, výtvarný cit pre patrièné zaplnenieplochy kompozície.

Dolná èas� ikony nepriamo vyjadruje dobové sociálne vz�ahy. Lazar gestomsvojich rúk sa obracia k boháèovi a jeho sprievodu, ktorý, ako sa to na ukrajin-ských ikonách èasto stávalo, je stoto�nený s po¾skou �¾achtou. Vzorom pre také�¾achtické postavy mohli by� tie� po¾ské tlaèe s takými ilustráciami ako v kniheJána Gluchowského z roku 1605174.

Podobenstvo o Boháèovi a Lazarovi bolo v období baroka zvlá�� ob¾úbenév divadle, kde „nábo�enský sujet bol dramaturgmi vyu�ívaný ako schéma pre vý-klad svojho vlastného humanistického názoru na bohatstvo a biedu“ 175. Kompo-zícia �emetkovskej ikony pripomína práve teatralizovaný výjav. Prítomnos� Smrt-ky, ktorá mieri �ípom na Boháèa zdôrazòuje didaktický charakter scény. Tátoikona patrí do skupiny pamiatok z toho istého chrámu a neïalekých dedín � Bodru-�ala, Krajného Èierneho, Mirole a Ko�uchoviec, pre ktoré je typická snaha za-chova� proporcie postáv, rutinné vyu�itie vertikálnych a horizontálnych línií, ktorésa obèas pretínajú a vytvárajú tak náznak perspektívy, ale ktoré najèastej�ie pred-sa len jednoducho dekoratívne èlenia pomerne ve¾ké plochy.

Také ikony pri�ahujú, v prvom rade, úprimnos�ou a otvorenos�ou obrazov,kde je v�etko maximálne zjednodu�ené a prístupné. Majstri tu dodr�iavajú, v rámcisvojich schopností, základné pravidlá ikonopisu. A iba nedostatoèným poznanímmateriálu, èi u� z autopsie alebo z úplných publikácií pamiatok, mô�eme vysvet-li� tvrdenie Wojciecha Bia³opiotrowicza, ktorý na základe fragmentálnej repro-dukcie ikony sv. Mikulá�a s výjavmi z jeho �ivota druhej polovice 17. storoèia zo�emetkoviec176 robí ïalekosiahle zov�eobecnenia: „O tom, �e je to fakticky svä-tý, a nie akýsi pohanský bô�ik, sa dozvedáme vïaka analógii s inými dielami,z ústneho podania alebo písaného a z umiestnenia vyobrazenia v ikonostase. Ne-zavà�enos� èàt tváre podanej ve¾mi schematicky, e�te viac podèiarkujúca mo�nos�dvojakej intepretácie, pribli�uje zobrazenie k symbolu, znakom ktorého je pouká-

174 GLUCHOWSKI, J.: Ikones ksi¹¿at i królów polskich. Reprodukcia fototypiczna wydaniaz 1605 r. Wroclaw-Warszawa- Kraków-Gdañsk: Zaklad narodowy imienia Ossoliñskich Wy-dawnictwo Polskiej Akademii Nauk 1979, s. 2, 24, 52, 68.

175 ÂÅÑÅËÎÂÑÜÊÀ, Ã. ².: Ïðîòåñòàíòñüêå òà ïðàâîñëàâíå áàðîêêî â ñëîâ�ÿíñüêîìó òåàòð³ÕVII-XVIII ñò. (Óêðà¿íà òà Ñëîâà÷÷èíà). ²n:Óêðà¿íñüêå áàðîêêî òà ºâðîïåéñüêèéêîíòåêñò. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1991, s. 206.

176 Tkáè, Ref. 34, il. 128.


51

zanie súèasne na podstatu zla i dobra (napr. symbol hada). Takým èinom skúma-né dielo prestáva vykonáva� funkciu ikony, ktorá má jednoznaène ukazova� „Pra-obraz“ 177. Meno svätého na ikone v�ak vôbec nechýba. Podpis � vlastné meno jeiba trocha vy��ie na ráme, ktorý sa u� na fotografiu nezmestil, najskôr z neznalostitoho, �e ikona v skutoènosti je nieèo viac ne� drevená tabu¾a a jej materiálnuzlo�ku tvorí aj rám. �ia¾, takýto prístup k reprodukovaniu ikon, kde chýbajú niekto-ré èasti, nie je vôbec ojedinelý178. Potom nie div, �e mô�u vzniknú� skreslené, èinepresné závery.

Ikony uchvacujú tie� ve¾kou variabilnos�ou kompozícií jednotlivých suje-tov. Týka sa to nielen farebného rie�enia, ale aj niektorých ikonografických od-li�ností. Tak, napríklad, na ikone Zosnutia Bohorodièky druhej polovice 17. sto-roèia z Mirole179 niektorí apo�tolovia zatvorili oèi a plaèú, jeden dokonca si utierarukou slzy. Kristus dr�í v rukách ovitú bielou drapériou du�u Márie tak, �e sa Jejvôbec nedotýka. Na ikone v �emetkovciach s tým istým sujetom sa apo�toloviaso zaujatím dívajú na to, èo sa vlastne okolo nich odohráva. Ikonopisec dokoncazabudol da� im sväto�iary a Kristus dr�í du�u Márie holými rukami ako novoro-deniatko. Je to skôr pohreb svetskej blízkej osoby, a nie Bohorodièky. ¼udovéchápanie posvätnej témy je e�te zrete¾nej�ie na ikone Narodenia Bohorodièkydruhej polovice 17. storoèia z Mirole180, kde slú�ky sú vyobrazené v ¾udovomodeve, die�a kolí�u v tradiènej kolíske.

V uvedenej skupine ikon nie je zriedkavos�ou unikátne spojenie sujetov. Roz-�írenú verziu Boháèa a Lazara u� sme spomínali. Je nevyhnutné, aby sme tu uvied-li dvojstranný procesiový krí� druhej polovice 17. storoèia z Krajného Èierne-ho181, na ktorom je vyobrazenie Ukri�ovania a Bohorodièka Hodegetria. Aj tu sauplatnila antinómia kres�anských sujetov. Postava Bohorodièky /il. 11/, stojaca nasymbolickom mesiaci pripomína západný typ Imakuláty s Duchom Svätým horenamiesto dvanástich hviezd. Pozadie celého krí�a je zaplnené rastlinným orna-mentom, kde úponky spájajú tri �tvorlupienkové kvety zelenej farby nádeje. Z druhejstrany Ukri�ovaný /il. 12/ je na pozadí dreva krí�a, na ktorom sú letokruhy. Rajskýstrom rozpílili, aby sa na òom mohol objavi� nápis „H ÈKA“. Ka�dodenné strieda-nie radosti a �ia¾u s nádejou na spasenie sa odzrkadlilo v lyricko � tragických¾udových obrazoch. Súèasne, ako poznamenal Dmytro Stepovyk, „ikona pokra-èuje by� predmetom kultu, ale je u� aj svojráznou ozdobou steny. Preto sa dekora-

177 BIA£OPIOTROWICZ, W.: Z problemów ikony karpackiej. In: Chrze�cijañski Wschóda kultura polska. Lublin: 1989, s. 359.

178 Tkáè, Ref. 34, il. 30, 106, 128; MARKOVIÈ, P.: Ikony na východnom Slovensku 16.-19.storoèia. Katalóg výstavy. Košice: Východoslovenská galéria 1989,

179 Tkáè, Ref. 34, il. 121.180 Skrobucha, Ref. 63, tab. 41.181 Krajné Èierne, Cerkva sv. Vasilija (Bazila) Ve¾kého.


52

tívnej funkcii ikony ude¾uje nále�itá pozornos� „ 182. Pri tejto skupine ikon trebae�te spomenú� fakt ich opakovaného vyu�itia ako podkladovej dosky neskor�íchikon, ktoré ma¾ovali z opaènej strany, napríklad v Bodru�ale183 /il. 13/.

IV.12. Ikony rybotyèských majstrov a ich okruhu

Mozaika ukrajinského ikonopisu druhej polovice 17. storoèia na východnomSlovensku bola by neúplnou bez ve¾kého poètu ikon, ktoré najèastej�ie pomenú-vajú rybotyèskými alebo, prinajmen�om, zaèleòujú ich do tohoto okruhu. Dôle�i-tá úloha Posady Rybotyèskej a jej monastiera s Cerkvou sv. Onufrija vo vývinea �írení ikonopiseckej tvorby sa odrazila aj v rusínskych cerkvách východnéhoSlovenska. Je dos� pravdepodobné, �e sa tak stalo aj vïaka pútnikom, ktorí tam

182 ÑÒÅÏÎÂÈÊ, Ä.: Óêðà¿íñüêî-áîëãàðñüê³ ìèñòåöüê³ çâ�ÿçêè. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1975,s. 100.

183 Grešlík, Ref. 18, s. 82.

12. Ukri�ovaný (procesiový krí�). Druhá po-lovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Vasilija(Bazila) Ve¾kého, Krajné Èierno.

11. Bohorodièka Hodegetria (procesiový krí�).Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkvasv. Vasilija (Bazila) Ve¾kého, Krajné Èierno.


53

13. Sv. apo�tolovia Andrej a Marek (fragment apo�tolského radu). Druhá polovica 17. stor. (Zadnástrana ikony Bohorodièky Hodegetrie, druhá polovica 18. stor.). Z drevenej Cerkvi sv. Mi-kulá�a (v súèasnosti sv. Bazila Ve¾kého), Bodru�al, teraz v Šarišskom múzeu, Bardejov.

chodili a pravidelným miestnym trhom. Poèetná rybotyèská produkcia bola umo�-nená nízkymi po�iadavkami dopytu na výtvarnú úroveò ikony, stav, ktorý sa e�teneraz zopakuje nielen pre neslýchané zbedaèovanie obyvate¾ov na územiach èas-to nièených vojnami, ale aj nevzdelanos�ou duchovných a zásahmi predstavite-¾ov iných konfesií, èo brzdilo intenzitu vývinu ikonopisu na rozdiel od ¼vivaa iných miest Ukrajiny.

Rybotyèskými ikonami sa doteraz najviac zaoberala Janina Nowacka184, ktorápublikovala pamiatky ikonopisu zo zbierok v Po¾sku a Vasy¾ Otkovyè185, ktorý

184 NOWACKA, J.: Malarski warsztat ikonowy w Rybotyczach. Polska Sztuka Ludowa, XVI,1962, nr 1, s. 27-43.

185 OTKOÂÈ×, Â. Ï.: Òâîðè ðèáîòèöüêî¿ íàðîäíî¿ øêîëè ìàëÿðñòâà íà Óêðà¿í³, ó Ñëîâà÷-÷èí³ òà Ðóìóí³¿. In: Óêðà¿íñüêå ìèñòåöòâî ó ì³æíàðîäíèõ çâ�ÿçêàõ. Äîæîâòíåâèé ïåð³îä.Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1983, s. 90-96.(Autor v názve v�ak opomenul uvies� Po¾sko, kde sanachádza podstatná èas� produkcie rybotyèských majstrov.); ÎÒÊÎÂÈ×, Â. Ï.: Êîëëåêöèÿèêîí ðûáîòèöêèõ ìàñòåðîâ èç Ëüâîâñêîãî ìóçåÿ óêðàèíñêîãî èñêóññòâà. In: Ïàìÿòíèêèêóëüòóðû. Íîâûå îòêðûòèÿ. Åæåãîäíèê 1983. Ëåíèíãðàä: Íàóêà 1985, s. 323-333.

Ikony rybotyèských majstrov a ich okruhu

54

systematicky �tuduje nielen ikony ukrajinských múzeí a cerkví, ale vyu�íva ajmateriál dostupný v poèetných �túdiách slovenských a iných autorov. Nie je v�akjasné, na základe èoho pri�iel k záveru, �e „výskumy slovenských vedcov umo�òu-jú hovori� o typologickej príbuznosti slovenského a ukrajinského ikonopisu“ . Kebyto bolo skutoène tak, �e v 17. storoèí, èi neskôr, mô�eme hovori� o slovenskýchikonách, potom Alexander Frický nemusel by slovenskej verejnosti takmer �ty-ridsa� rokov vysvet¾ova�, èo je to ikona. V. Otkovyè pokladá tento jav za dôsle-dok „migrácie obyvate¾stva, aktívnymi vzájomnými vz�ahmi dvoch národov“ 186.Samozrejme, nepochybne bola aj migrácia obyvate¾stva, aj vzájomné styky dvochnárodov, ale, v 17. storoèí, keï pravoslávnu a neskôr zjednotenú cirkev katolíckaa protestantská vrchnos� aktívne prenasledovala a v�emo�ne utláèala ako schiz-matikov o slovenskej ikone �a�ko hovori�, veï kto by zo slovenských veriacichdobrovo¾ne pre�iel na stranu poni�ovaných a prenasledovaných* .

Okrem zjednodu�enia vyjadrovacích prostriedkov, ich redukcie smerujúcejku graficko � lineárnemu výrazu, obmedzuje sa tie� paleta � na zelenú, belasú,èervenú, èiernu a bielu farbu. V porovnaní s ostatným ukrajinským ikonopisomtej doby objavuje sa tu predtým inde neznáma tendencia naratívneho princípukompozície187. Také ikony sa zachovali na pomerne rozsiahlom území od Ni�nejPísanej pri Svidníku a� po Ruskú Bystrú neïaleko Sobraniec, èo skutoène potvr-dzuje �iroký areál pôsobnosti tzv. rybotyèských majstrov a ob¾úbenos� ich ikon,ktoré sa zachovali hlavne ako predely miestneho radu.

Odlišnú podobu výtvarného výrazu predstavuje ikona Útek do Egypta (1678)z Ni�nej Písanej188, ktorá je dokladom postupujúcej rustikalizácie. Proporcie po-stáv nie sú dodr�ané. Bohorodièka má príli� ve¾kú hlavu, podobne ako archanjelMichal na ikone z Príkrej189 (druhá polovica 17. storoèia) /il. 14/. Ni�nopísanskáikona spája nieko¾ko asynchrónnych udalostí. Dominantnou zostáva sv. Rodina,ktorá je v prostredí zvlnených „beskydských“ pahorkov. Dole na èervenom krva-vom pozadí, ako hlása nápis pri ozbrojených jazdcoch „ÈÐÎÄ ÈÄÅ ÕÐÈÑÒÀÓÁÈÒÈ“ . Krá¾ sa zastavuje neïaleko po¾a so �encami, kde jeden z nich akoby

186 ÎÒÊÎÂÈ×, Â. Ï.: Íàðîäíà òå÷³ÿ â óêðà¿íñüêîìó æèâîïèñó ÕVII-XVIII ñò. Êè¿â: Íàóêîâàäóìêà 1990, s. 7.

* Ïal�ie naèrtnutie histórie rybotyèského okruhu, zalo�eného na archívnych dobových doku�mentoch nájdeme: ÀËÅÊÑÀÍÄÐÎÂÈ×, Â.: Íîâ³ äàí³ ïðî ðèáîòèöüêèé ìàëÿðñüêèé îñå-ðåäîê äðóãî¿ ïîëîâèíè XVII c ò. Íàðîäíà òâîð÷³ñòü òà åòíîãðàô³ÿ, 1992, c. 1, s. 59-63;A£EKSANDROWYCZ, W.: Rybotycki o�rodek malarski w drugiej po³owie XVII wieku.In: Polska-Ukraina. 1000 lat s¹siedztwa. T. 2. Studia z dziejów chrze�cijañstwa na pogran-iczu kulturowym i etnicznym.Pod redakcj¹ Stanis³awa Stêpnia. Przemy�l: 1994, s. 341-350.

187 Îòêîâè÷, Ref. 185, s. 94.188 Kejlová, Ref. 136, il. 22.189 Príkra, Cerkva sv. Michala Archanjela.


55

mu hovoril, �e „�ena s die�a�om tu pre-chádzali vtedy, keï hospodár p�enicusial“ 190. Také prepojenie ma¾by s ¾u-dovými legendami o Kristovi zbli�u-je vzne�ené postavenie ikony s be�ný-mi predstavami o �ivote Bohoèloveka.Nezvyèajné na danú dobu je datova-nie ikony nie písmenami cyriliky, alearabskými èíslicami.

Keï Bohorodièka na predchádza-júcej ikone v Ni�nej Písanej bola sku-toène hlavnou èas�ou kompozície, takna ikone Vjazdu Krista do Jeruzale-ma191 z tej istej dediny maliar porušu-je jedno z hlavných pravidiel ikonopi-su � hierarchické vyobrazenie postáv.Neuverite¾ne malá, takmer trpaslíko-vitá figúra Krista na oslovi získava nadôle�itosti hlavne vïaka jej umiestne-niu na vertikálnej osi kompozície. Ob-sahové epicentrum je zdôraznené tie�oblúkom hory a mestskej brány po stra-nách Krista. Podobne ako na ikone s Lazarom zo �emetkoviec aj tu prvá postavavítajúca Krista pred bránou je obleèená do dlhého ko�u�inou lemovaného plá��a.Celkove ikona akoby bola rozdelená na dve autonómne èasti, keï takmer polovi-cu plochy zaberá vyobrazenie dvoch mladíkov dole, vítajúci rozprestretými dra-périami Spasite¾a. Svojím pohybom a poh¾admi sa oneskorujú za tým, èo sa tampráve odohráva, a ich gestá sú tak èasovo posunuté dozadu.

Rybotyèskí majstri priniesli tradièné ikonografické sujety, ale taktie� aj navýchodnom Slovensku zriedkavé alebo menej známe vyobrazenia. K prvým pat-ria predov�etkým ikony archanjela Michala192 (Miro¾a /il. 23/, Krajné Èierno,Havaj, �emetkovce /il.XI/, Ladomírová /il. XII/, Korejovce /il. XIII/, sv. Paraske-vy (Dobroslava, Nová Sedlica, Miro¾a), Bohorodièky Bohovtelenia (Dobro-

14. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17.stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archan-jele, Príkra.

190 ÑÅÍÜÊÎ, ².: Â. Ãíàòþê ÿê çáèðà÷ ³ äîñë³äíèê ëåãåíä ïðî Õðèñòà. In: Â³ä ÍàóêîâîãîÒîâàðèñòâà ³ì. Øåâ÷åíêà äî Óêðà¿íñüêîãî â³ëüíîãî óí³âåðñèòåòó. Ì³æíàðîäíà íàóêîâàêîíôåðåíö³ÿ (Ïðÿø³â - Ñâèäíèê, 12-15 ÷åðâíÿ 1991 ð.). Ìàòåð³àëè. Êè¿â-Ëüâ³â-Ïðÿø³â-Ì�þíõåí-Ïàðèæ-Íþ-Éîðê-Òîðîíòî-Ñ³äíåé: 1992, s. 80.

191 Tkáè, Ref. 34, il. 114.192 Tkáè, Ref. 34, il. 130; Skrobucha, Ref. 63, tab. 56.


56

15. Bohorodièka Bohovtelenie. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu, drevenáCerkva sv. Paraskevy, Dobroslava.

16. Bohorodièka Bohovtelenie. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu, drevenáCerkva sv. Michala Archanjela, Ulièské Krivé.


57

18. Sv. Antonij a Teodosij Peèerskí. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu dreve-nej Cerkvi sv. Michala Archanjela z Novej Sedlice, teraz v skanzene Vihorlatskéhomúzea, Humenné.

17. Sv. Peter a Pavol. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu, drevená Cerkva sv.Jána Krstite¾a, Kalná Roztoka.


58

slava /il.15/, Krajné Èierno, UlièskéKrivé /il. 16/), sv. apo�tolov Petraa Pavla (Kalná Roztoka /il. 17/, NováSedlica /il. XXVII/, �emetkovce,Ulièské Krivé, Ko�uchovce) a sv. An-tonija a Teodosija Peèerských (Ko�u-chovce, Nová Sedlica /il. 18/, Dobro-slava /il. 19/, Ni�ná Písaná, Frièka,Ko�any). Zriedkavé sujety v rámciikonopisu na východnom Slovenskupredstavujú ikony sv. Onufrija (Kore-jovce /il. 21/), Krista Emanuela �ehna-júceho Petra Alexandrijského (NováSedlica /il. 22/, Ladomírová /il. 23/),Ochrana Bohorodièky (Dobroslava,Korejovce /il. XXIII/), Sv. Michal Ar-chanjel so Satanom na re�azi (Bodru-�al), Útek do Egypta /il. 24/, kde Bo-horodièka a sv. Jozef sú neoèakávanevyobrazení z profilu (Dobroslava), sv.Mikuláš ako ochranca duchovných193,Prenesenie ostatkov sv. Mikulá�a(Ruská Bystrá /il. 25/), sv. Mikulá�

�ehná trom mu�om vo väzení (Ulièské Krivé), sv. Petka a sv. Paraskeva (Lado-mírová /il. 26/).

Základná kompozièná schéma je na nich ve¾mi blízka a dochádza na nich ibak ve¾mi pestrému variovaniu vyobrazenia jednotlivých detailov zväè�a s baroko-vými cerkvami a �tylizovanými pyramidálnymi stromami v pozadí. Nevysokéúzemèisté figúry s charakteristickou okrúhlou tvárou a rumencom na lícach odzr-kad¾ujú ¾udové prúdy v ikonopise druhej polovice 17. storoèia. Na základe po-dobného, èi dokonca identického rukopisu mo�no usudzova�, �e boli vytvorenév úzkom kruhu vzájomne si blízkych majstrov alebo dielne èi jedným autorom.Ale, �ia¾, nemáme �iadne podklady, aby sme ich pripísali „majstrovi Olexijovi“ ,ako to robí �tefan Tkáè194 a za ním nekriticky aj Vasy¾ Otkovyè195. Takéto tvrde-nie mohlo vzniknú� najskôr nepresným preèítaním titlov na ikone, lebo na ikone�iadny podobný nápis ani podpis nie je.

19. Sv. Antonij a Teodosij Peèerskí. Druhápolovica 17. stor. Predela ikonostasu dre-venej Cerkvi sv. Paraskevy, Dobroslava.

193 Grešlík, Ref. 18, s. 56.194 Tkáè, Ref. 34, s. 53.195 Îòêîâè÷, Ref. 185, s. 63-68.


59

20. Sv. Antonij a Teodosij Peèerskí s Ru�encovou Bohorodièkou. Druhá polovica 17. stor. Pre-dela ikonostasu drevenej Cerkvi Stretnutia Pána so Simeonom, Ko�any.

21. Sv. Onufrij. Druhá polovica 17. stor. Dre-vená Cerkva Pokrova Bohorodièky, Ko-rejovce. (Premiestnená po zre�taurovanír. 2000 z Cerkvi sv. Michala Archanjela,Krajná Bystrá.)


60

22. Kristus Emanuel a sv. Peter Alexandrijský.Druhá polovica 17. stor. Predela ikonosta-su drevenej Cerkvi sv. Michala Archanje-la z Novej Sedlice, teraz v skanzene Vi-horlatského múzea, Humenné.

23. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17.stor. Predela bývalého ikonostasu dreve-nej Cerkvi Pokrova Bohorodièky, Miro¾a.

24. Útek do Egypta. Druhá polovica 17. stor.Predela ikonostasu drevenej Cerkvi sv. Pa-raskevy, Dobroslava.

25. Prenesenie ostatkov Sv. Mikuláša. Druhápolovica 17. stor. Predela chrámovej iko-ny drevenej Cerkvi Prenesenia ostatkovsv. Mikuláša, Ruská Bystrá.


61

Ve¾ký poèet ikon s vyobrazením Bohorodièky svedèí o narastajúcom kulteMatky Bo�ej ako ochrankyne ¾udí pred v�etkými nebezpeèiami. S kultom Boho-rodièky je spojený tie� kult sv. Paraskevy, nová vlna popularity ktorého „pripadána polovicu 17. storoèia, èo mo�no pova�ova� za priamy následok akcie moldav-ského hospodára Vasyla Lupu, ktorý financoval prestavbu cerkvi svojej patrónkyv ¼vive, urobil pre òu bohatú fundáciu a rozoslal po Halièi rad ikon sv. Petky“ 196.Tento kult sa v ¾udovej predstave spájal s kultom Ochrany Bohorodièky. S uctie-vaním Panny Márie súvisia tie� vyobrazenia kyjivopeèerských svätcov Antonijaa Teodosija, ktoré odrá�ajú prepojenos� kultúrnej identity rusínskeho obyvate¾-stva s východnými pravoslávnymi strediskami a monastiermi. Idea spriaznenostis Kyjivom bola podporovaná vyobrazením dvoch významných predstavite¾ovcirkvi, ktorí sa stali symbolom dodr�iavania pravidiel a vernosti viere.

196 ÌÈÖÜÊÎ, ².: Äî ïðîáëåìè ñòàíîâëåííÿ ïîïóëÿðíèõ õðèñòèÿíñüêèõ êóëüò³â â Óêðà¿í³.In: Mediaevalia ukrainika: ìåíòàëüí³ñòü òà ³ñòîð³ÿ ³äåé. Òîì V. Êè¿â: Êðèòèêà 1998,s. 39.

26. Sv. Petka a sv. Paraskeva. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu drevenej Cerkvi sv.Michala Archanjela, Ladomírová.


62

IV.13. Vplyv monastierskychdielní

Vplyv monastierskych dielní, ajkeï nebol ve¾mi ve¾kým, roz�íril iko-nografický register e�te o jedno vy-obrazenie � sv. �imona Ståpnika dru-hej polovice 17. storoèia pravdepo-dobne z Cerkvi sv. Kozmu a Damiánavo Vy�nom Miro�ove197. Novým jetie� typ Ukameòovania sv. �tefanadruhej polovice 17. storoèia z Kra-jného Èierneho198/il. 27/, ktorý bolpríkladom plnenia si povinností a sta-rostlivosti o chudobných199. Výjav saodohráva na pozadí zvlnenej krajiny.Charakteristické fiziognómie tých, èohád�u kamene, mo�no �e odrá�ajústredoveký antisemitizmus200. Na-priek tomu, �e dej by mal by� výraz-ne aktívny, v�etky postavy akobystuhli vo svojom pohybe pod vply-vom Novozákonnej sv. Trojice, vy-obrazenej v hornej èasti ikony. Majúe�te ve¾mi ïaleko k tomu, èo sa dialokoncom 17. storoèia vo väè�ích ukra-jinských kultúrnych strediskách.Týka sa to hlavne grafiky, kde figúry„u� nie sú stafá�nymi pozorovate¾mi,ale spoluúèastníkmi deja, zbor vo ve¾-kej dráme �ivota“ 201.

27. Ukameòovanie sv. �tefana. Druhá polovi-ca 17. stor. Drevená Cerkva sv. Vasilija (Ba-zila) Ve¾kého, Krajné Èierno.

197 Bratislava, súkromná zbierka, 61x30 cm.198 Tkáè, Ref. 34, il. 118, 119.199 �. K.: Sv. prvomuèeník �tefan. Odkaz sv. Cyrila a Metoda, 1968, s. 283.200 GOFF, J. Le: Kultura støedovìké Europy. Praha: Odeon 1991, s. 577.201 Ñòåïîâèê, Ref. 166, s. 160.


63

IV.14. Majster ikony Krista Pantokrátora s apoštolmi z Príkrej

Svojrázny súbor, pomerne uzavretý, tvoria ikony z obcí neïaleko Svidníka:z Mirole (Bohorodièka Hodegetria s prorokmi, Mandylion /il. 28/, Pový�enie sv.Krí�a, sv. Trojica), Príkrej (Kristus Pantokrátor s apo�tolmi /il. 29/, sv. Mikulá� /il.30/), Ko�uchoviec (Bohorodièka Hodegetria /il. 31/), �emetkoviec (Kristus Pan-tokrátor) a Krajného Èierneho (Kristus Pantokrátor /il. XXVII/, sv. Bazil Ve¾ký)vytvorené pribli�ne v poslednej tretine 17. storoèia. Majú �pecifický, nikde indesa nevyskytujúci spôsob vyobrazenia postáv a modelácie plastiky tela a drapérií.Hlavné postavy v strede ikony sú proporène predå�ené. Ich �tíhlos� kontrastujes bohatým riasením odevu, ktoré je kladené vo¾ne, bez toho, aby bralo oh¾ad nakon�trukciu tela. Výrazné oèi na tvári mand¾ovej formy ovládajú celý obraz,spravidla sa prenikavo pozerajú priamo pred seba, neuhýbajúc poh¾adom nie-kam nabok. Sú to typy sebavedomých ¾udí, ktorí si uvedomujú svoju hodnotu.Ich vyobrazenia po kolená akoby sa vynárali z nekoneèna, aby upriamili energiusvojho poh¾adu na tých, èo ju najviac potrebujú. Tváre sú plynulo modelovanéodtieòmi ru�ovej farby, ktorá je najsýtej�ia na perách a na lícach. Pozadie e�testále je svietivé, na plastickom vtláèanom ornamente sa trblieta svetlo ako vý-razný kontrapunkt pritlmených farieb drapérií, kde preva�ujú tmavomodrá, hne-doèervená a okrová nanesené u� plo�ne, bez tonálnych prechodov. Drapérie sú

28. Mandylion. Posledná tretina 17. stor. Drevená Cerkva Pokrova Bohorodièky, Miro¾a.

Majster ikony Krista Pantokrátora s apo�tolmi z Príkrej

64

31. Bohorodièka Hodegetria. Posledná tre-tina 17. stor. Chrámová ikona Cerkvisv. Mikulá�a, Ko�uchovce, teraz Vý-chodoslovenské múzeum, Ko�ice.

30. Sv. Mikuláš. Posledná tretina 17. stor.Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela,Príkra.

29. Kristus Pantokrátor s apoštolmi. Posled-ná tretina 17. stor. Drevená Cerkva sv.Michala Archanjela, Príkra.


rozkreslené èeròou alebo tmavomodroufarbou, èo e�te viac zdôrazòuje grafic-kos� tejto èasti ikony. Typ tváre s os-trou bradou, s ktorým zaèal e�te IvanMaljar v druhej �tvrtine 17. storoèia satakto uplatnil o nieko¾ko desa�roèí ajv z¾udovelom ikonopise, kde sa záro-veò aj stráca a v ïal�om vývine na vý-chodnom Slovensku sa v pôvodnej po-dobe prakticky nevyskytuje. Autoramohli by sme nazva� pod¾a typickej pa-miatky Majstrom ikony Krista Pan-tokrátora s apoštolmi z Príkrej.

65Ikony Majstra ikonostasov z okolia Slavska

IV.15. Ikony Majstra ikonosta-sov z okolia Slavska

Stále spojenie objednávate¾ov iko-nopisných diel, aj keï asi nie v�dy pria-me, s urèitými tvorivými medzníkmi zá-padoukrajinských majstrov sa v druhejpolovici 17. storoèia prejavil na ikonáchz Novej Sedlice, najvýchodnej�ej obciSlovenska, kde sa stretávajú jeho súèas-né hranice s Ukrajinou a Po¾skom. Prie-nik obraznosti rohatynských ikon (1649� 1650)202 viedol k roz�íreniu, aj keïv mierne zjednodu�enej forme, takýchdiel, pre ktoré je charakteristický výrazpevnej vôle jednotlivých postáv zdôraz-nený vystupujúcou bradou tváre vajco-vitej formy. Ikonopisec sa sna�í vyu�í-va� modelovanie formy za pomoci svetlaa tieòa, èo sa mu spolu s vydarenýmia presnými reflexmi bielobou skutoènedarí a dosahuje dojem trojrozmernosti.Keï sa k tomu pripojí e�te takmer natu-ralistický v ikonopise spôsob vyobrazo-vania oèí s èervenými kútikmi a neopa-kovate¾ne zovretými perami vyjadru-júcich cie¾avedomos�, a to nielen u ar-chanjela Michala, ale aj u Bohorodièky,malièkého Krista, archanjela Gabrielaa ïal�ích svätých, máme do èinenias výraznou autorskou osobnos�ou. Tátotvorba bola v radoch objednávate¾ovdruhej polovice 17. storoèia tak �iada-ná, �e ikony majstra, ktorého by smemohli na základe koncentrovaného vý-skytu ikon jednej dielne èi dokonca jed-ného autora v okolí Slavska nazva�

202 ÌÅËÜÍÈÊ, Â. É.: Öåðêâà ñâÿòîãî Äó-õà â Ðîãàòèí³. Êè¿â: Ìèñòåöòâî 1991.

32. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica17. stor. Chrámová ikona Cerkvi sv.Michala Archanjela, Nová Sedlica, te-raz v Štátnom múzeu rusínsko-ukrajin-skej kultúry, Svidník.

33. Bohozjavenie (Krst Krista). Druhá po-lovica 17. stor. Drevená Cerkva sv.Michala Archanjela, Plavje, terazv zbierke Rádu Studitov, ¼viv.

66

34. Pokrov Bohorodièky. Mater Misericor-dia (BÑ²Ì ÑÊÎÐÁßÙÈÌ). Druhá po-lovica 17. stor. Orjava, teraz súkromnázbierka, ¼viv.

35. Sv. Mikulá� a sv. Michal Archanjel.Druhá polovica 17. stor. Orjava, terazsúkromná zbierka, ¼viv.

36. Sv. Ján Evanjelista (fragment apo�tolské-ho radu). Druhá polovica 17. stor. Dre-vená Cerkva sv. Michala Archanjela, Pla-vje, teraz v zbierke Rádu Studitov, ¼viv.

37. Premenenie Pána. Druhá polovica 17.stor. Orjava, teraz súkromná zbierka,¼viv.


67

40. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica17. stor. Drevená Cerkva sv. Vasilija (Ba-zila) Ve¾kého, Rykiv.

39. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica17. stor. Kántorjánosi, teraz v Görögka-tolikus Egyházmüvészeti Gyüjtemény,Nyíregyháza, Maïarsko.

38. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica17. stor. Z drevenej Cerkvi sv. Michala Ar-chanjela, Nová Sedlica, teraz v Štátnom mú-zeu rusínsko-ukrajinskej kultúry, Svidník.

Ikony Majstra ikonostasov z okolia Slavska

68

42. Ukri�ovanie. Druhá polovica 17. stor.Z drevenej Cerkvy, Tysoveæ, teraz v Mú-zeu ¾udovej architektúry, ¼viv.

41. Ukri�ovanie. Druhá polovica 17. stor. Or-java, teraz súkromná zbierka v ¼vive.

Majstrom ikonostasov z okolia Slavska, sa vyskytujú v pomerne rozsiahlom areá-li od zakarpatských obcí Kozeve (ikona sv. Paraskevy203), Orjava204/il. 34, 35, 37,41/, Rykiv /il. 40, XVIII/, Plavje /il. 33, 36/ a Tysovec� /il. 42/ s poèetným súbo-rom ikon cez Novú Sedlicu na Slovensku205s ikonami Bohorodièky Hodegetrie /il.38/, archanjela Michala /il. 32/, Zvestovania a Ukri�ovania /il. 43/ po súèasnémaïarské dediny Kántorjánosi a Hodász, odkia¾ pochádza Bohorodièka Hode-getria /il. 39/ a Zvestovanie206 a ïal�iu ikonu Zvestovania z neznámej lokalityv miskolcskom Otto Hermann Múzeu207.

203 ¼vivská obrazová galéria (Ëüâ³âñüêà êàðòèííà ãàëåðåÿ), inv. è. Æ-5410.204 ¼viv, súkromná zbierka.205 ÃÐÅØËÈÊ, Â.: ²êîíè íàøèõ öåðêîâ VI. Äðóæíî âïåðåä, 1990, è. 5, s. 20.206 BACSÓKA, P.: Házad ékessége. Görögkatolikus templomok, ikonok, ikonosztázok Mag-

yarországon. Nyíregyháza: 1991, il. 51, 52.207 Prezentovaná na výstave Maria Regina Pacis. Miskolc, Hermann Otto Muzeum, marec 1996.


69

43. Ukri�ovanie. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. MichalaArchanjela, Nová Sedlica, teraz v skanzene Vihorlatského múzea, Hu-menné.

Ikony Majstra ikonostasov z okolia Slavska

70 Ikony druhej polovice 17. storoèia

IV.16. Nové ikonografické vzory

Koncom 17. storoèia sa aj na východnom Slovensku objavujú nové ikono-grafické vzory. Ako výsti�ne poznamenal Pavlo �oltovskyj, „v porovnaní s Ruskomokruh tém a sujetov ukrajinského ikonopisu bol obmedzený. Ukrajinská cirkevnemala taký poèetný panteón svätých ako ruská, a iba v 17. storoèí, za èias PetraMohyly, s cie¾om postavi� sa proti katolíckej propagande, ktorá vyèítala ukrajin-skej cirkvi neprítomnos� vlastných svätých, bolo kanonizovaných 118 peèerskýchsvätcov.“208. Západná èas� Ukrajiny a východné Slovensko bolo v�ak v tomto smeretak konzervatívne zamerané, �e podobné vyobrazenia tu takmer nenašli uplatnenie.

Namiesto toho sa objavujú zobrazenia, ktoré mali u� svoju históriu, inde sastali tradiènými, ale na východnom Slovensku do 17. storoèia neboli. Sú to v prvomrade dvojstranné procesiové zástavy z Troèian druhej polovice 17. storoèia: sv.Helena a sv. Pantelejmon /il. 44/, sv. Mikulá� a sv. Petka209. To, èo bolo na koruhveprirodzené � nepriame zdvojenie postáv, objavuje sa aj na ikonách, mo�no �es cie¾om zmno�i� silu zástupníctva svätých pred Kristom. Také sú ikony sv. Petkyso sv. Mikulá�om /il. 45/, sv. Paraskeva a sv. Petka z Kalnej Roztoky, sv. Mikulá�a sv. Nikita z Ruskej Bystrej, sv. Paraskeva a sv. Mikulá� z Troèian, sv. Juraj a sv.Teodor z Hunkoviec /il. 46/, zväè�a patriace majstrom, ktorí boli menej skutí iko-nopisnými kánonmi.

Na roz�irovanie nových ikonografických sujetov mala najväè�í vplyv grafi-ka a ve¾mi èasté ikony � predely pod hlavnými miestnymi ikonami, ktoré ichdoplòovali svojím obsahom. Novými sú ikony sv. Kataríny Alexandrijskej z Ni�nejPísanej 210, sv. Teodosie v Miroli, sv. Ján Suèavský z Ni�ného Hrabovca211

a v Troèanoch, Synaxis sv. Archistratéga Michala Archanjela v Troèanoch212 /il.47/, Ulièskom Krivom213 a Ruskom Potoku, Pieta z Keèkoviec214, v Ruskej Bys-trej215, Ladomírovej216 a z Havaja217, Snímanie z Krí�a v Krajnom Èiernom218,

208 Æîëòoâñüêèé, Ref. 9, s. 88.209 LOVACKÝ, M.: Ikony na plátne zo zbierok Šarišského múzea v Bardejove 5.4.-3.5. 1990.

Katalóg výstavy. Prešov: 1990.210 Kejlová, Ref. 136, il. 14.211 Grešlík, Ref. 18, s. 52.212 Bo�ová-Gutek, Ref. 40, s. 147.213 Skrobucha, Ref. 63, tab. 57.214 HREBÍÈKOVÁ, M.: Staré umenie v zbierkach Šarišskej galérie v Prešove. Katalóg výstavy.

Pre�ov: 1992, è. kat. 50; Hrebíèková, Ref. 127, s. 4.215 ÃÐÅØËÈÊ, Â.: ²êîíè íàøèõ öåðêîâ Õ. Äðóæíî âïåðåä, 1991, è. 1, s. 20.216 Frický, Ref. 29, il. 80.217 Lakata, Ref. 75, il. 4.218 SOPOLIGA, M.: Perly ¾udovej architektúry. Prešov: Dino 1996, il. 40.

71Nové ikonografické vzory

46. Sv. Juraj a sv. Teodor. Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi Zosnutia Bohorodièky,Hunkovce, teraz v �ari�skom múzeu, Bardejov.

44. Sv. Pantelejmon (procesiová zástava).Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cer-kvi sv. Luká�a, Troèany, teraz v �ari�-skom múzeu, Bardejov.

45. Sv. Petka a sv. Mikuláš. Druhá polovi-ca 17. stor.Z drevenej Cerkvi sv. JánaKrstite¾a, Kalná Roztoka, teraz v Slo-venskej národnej galérii, Bratislava.

72

sv. Trojica zo Šášovej219 a najob¾úbenej�í typ ikony sv. Mikulá�a220 ( napr.: Dara/il. 48/), ktorý sa na prelome 17. a 18. storoèia stal dominantným (napr. MaláPo¾ana /il. XXVIII/).

Zriedkavou v rámci celého západoukrajinského ikonopisu sú ikonys vyobrazením sv. Jána Suèavského221. Roz�írenie kultu tohoto svätého medziveriacimi západnej Ukrajiny, juhozápadného Po¾ska a severozápadného Sloven-ska bolo ve¾mi pravdepodobne spojené s prenesením jeho ostatkov z pravoslávnejmoldavskej Suèavy po¾ským krá¾om Jánom III. Sobieskim do halièského mestaStryj roku 1682 a v roku 1690 do baziliánskeho monastiera v �ovkve222. Je cel-kom mo�né, �e krá¾ aj takýmto spôsobom si chcel získa� na svoju stranu ukrajin-ských kozákov, ktorí tvorili podstatnú èas� jeho vojska vo vojne s Turkami. Ko-záci sa nikdy nezmierili s tým, �e by sa museli zriec� svojej viery a na silný útlakodpovedali povstaniami223. Po zriadení a postavení baziliánskeho monastierav �ovkve224 roku 1682 prièinením Jána III. Sobieského tam v roku 1686 presídlilsuèavský pravoslávny metropolita Dosyfej225. �ovkva bola v tom èase význam-ným kultúrnym strediskom. Nachádzala sa tam tlaèiareò, boli vyvinuté umeleckéremeslá. Samozrejme, �e tam bola aj ve¾ká skupina maliarov a sochárov, ktorípracovali na objednávku nielen krá¾a, ktorý v �ovkve mal rodinné sídlo, ale ajmiestnej �¾achty a me��anov. Na prelome 17. a 18. storoèia v �ovkve bolo èin-ných viac ne� 30 umelcov, známych ïaleko za hranicami Halièe226. Jedným z ichpredchodcov bol tie� Ivan Maljar227, tvorba ktorého, ako u� bolo spomenuté, malavplyv aj na tých ikonopiscov, ktorí tvorili pre cerkvi východného Slovenska. Prá-ve medzi nimi treba asi h¾ada� autorov ikony sv. Jána Suèavského z Ni�néhoHrabovca /il. XXIX/ a Troèian /il. 49/. Objaveniu sa ikon moldavského svätcav regióne východného Slovenska a juhovýchodného Po¾ska boli, najskôr, nápo-mocné baziliánske monastiere v Krásnom Brode a na Bukovej hôrke a, pod¾av�etkého, treba tu bra� do úvahy tie� priate¾ské vzájomné vz�ahy medzi krá¾omJánom III. a cisárom Leopoldom.228


219 Grešlík, Ref. 18, s. 43.220 Biskupski, Ref. 33, s. 165.221 Biskupski, Ref. 121, il. 124; Grešlík, Ref. 18, s. 52; CZAJKOWSKI, J.-GRZ¥DZIELA, R.-

SZCZEPKOWSKI, J.: Ikona karpacka. Sanok: 1998, il. 99; Troèany, Cerkva sv. Luká�a.222 Biskupski, Ref. 118, s. 162.223 TAZBIR, J.:Dzieje polskiej tolerancji. Warszawa: Wydawnictwo Interpress, 1973, s. 146.224 ÒÐÎÍÜÊÎ, Ï. Ò. òà êîë.: ²ñòîð³ÿ ì³ñò ³ ñ³ë Óêðà¿íñüêî¿ ÐÑÐ â äâàäöÿòè øåñòè òîìàõ.

Ëüâ³âñüêà îáëàñòü. Êè¿â: 1968, s. 499.225 ÎÂÑ²É×ÓÊ, Â.: Ìàéñòðè óêðà¿íñüêîãî áàðîêêî. Æîâê³âñüêèé õóäîæí³é îñåðåäîê. Êè¿â:

Íàóêîâà äóìêà 1991, s. 94.226 Îâñ³é÷óê, Ref. 224.227 Æîëòîâñüêèé, Ref. 129, s. 132.228 Ñàê, Ref. 20, s. 238.

73Nové ikonografické vzory

Na pozadí takýchto konkrétnych historických faktov �a�ko vz�ahova� slováo tom, �e „kult tohto moldavského národného svätca ujal sa najmä medzi valaš-skými kolonistami Stredných Karpát“ a „¾ud opriadol postavu svojho národnéhosvätca legendami“ 229 na rusínske obyvate¾stvo severovýchodného Slovenska, keïnie je vôbec isté, �e v tej dobe by tu bol, aspoò v rozptýlenej podobe, moldavskýalebo rumunský element. Po synode v Zamo�æi roku 1720, keï u� neplatila striktnápo�iadavka dáva� ikonostasy aj do uniátskych cerkví, meno sv. Jána Suèavskéhosa v kalendári zjednotenej cirkvi neobjavuje230. To znamená, �e výskyt ikon to-hoto svätca v chrámoch východného Slovenska bol iba epizodickým javom, kto-rý zaniká, keï sa strácajú impulzy, ktoré napomáhali jeho vzniku.

48. Sv. Mikuláš. Koniec 17. stor. Z Dary, te-raz Vihorlatské múzeum, Humenné.

47. Synaxis sv. Archistratéga Michala Archan-jela. Druhá polovica 17. stor. DrevenáCerkva sv. Luká�a, Troèany.

229 FRICKÝ, A.: Regionálne prvky na ikonopisných pamiatkach na východnom Slovensku(príspevok k �túdiu etnických a interetnických èàt ¾udovej ma¾by v Karpatoch). Slovenskýnárodopis, 25, 1977, è. 3, s. 407-408.

230 Biskupski, Ref. 118, s. 62.

74

Na rozdiel od ikon sv. Jána Suèav-ského, ktoré boli v ikonopise Rusínovvýchodného Slovenska predsa len krát-kodobou zále�itos�ou, mimochodom,ani v Moldavsku a Rumunsku ikonys jeho vyobrazením nie sú a� také po-èetné, ako by sa dalo oèakáva�, ikonys novým typom zobrazenia sv. Miku-lá�a sa neobjavujú náhodne a je ich ne-porovnate¾ne viac. Vz�ahuje sa to nie-len na územie východného Slovenska,ale aj Západnej Ukrajiny. Neobyèajneve¾ký poèet ikon tohoto svätca bol,najskôr, podmienený neistou situáciouvo v�etkých sférach �ivota poèas ne-prestajných vojen a povstaní. Cirkev hopova�ovala za „jedného z najvýraznej-ších hierarchov, „pastierom obrazu“,obrancu ortodoxného uèenia cirkevné-ho pred heretikmi. (� ) Výnimoènému

miestu, ktoré má Mikulá� medzi pravoslávnymi svätcami, vïaèí ikonografická blíz-kos� jeho vyobrazenia s kánonickým typom Krista. Aj tu, aj tam vidíme frontálnupolopostavu, �ehnajúcu pravú ruku, knihu v ¾avej ruke. Niemenej populárnym jejeho obraz aj v ¾udovom folklóre“ 231.

Obrazy sv. Mikulá�a pri v�etkej ich podobnosti, lí�ia sa výrazom tváre. Tá jeraz láskavo ne�ná (Ruská Bystrá), raz prísna (Krajné Èierno), alebo je to tvármudrca (Keèkovce). Typickou pre tieto ikony je zdôrazòovaná dekoratívnos�a plo�nos� kompozícií.

Polopostavu sv. Mikulá�a tu vyobrazujú s biskupskou berlou v pravej ruke,ktorou ove¾a zriedkavej�ie na podobných ikonách �ehná, v ¾avej dr�í otvorenéalebo zatvorené Evanjelium, opierajúc ho o stôl, na ktorom je e�te zvitok, peroa kalamár. Nad ¾avým plecom svätého je spravidla zobrazená èas� cerkvi so za-oblenými barokovými ve�ami. Tento prvok je vynechaný iba výnimoène (Miro¾a).

¼udové postavy sa uplatnili v mnohých ïal�ích sujetoch. Rozprávkovo na-ratívne sú vyobrazenia sv. Juraja Drakobijcu z Ni�nej Jed¾ovej232 a Rovného233.Tieto diela sú príkladom silného zjednodu�enia formy na ikonách druhej polovice17. storoèia.

49. Sv. Ján Suèavský. Koniec 17. stor. Dre-vená Cerkva sv. Luká�a, Troèany.

231 Æîëòîâñüêèé, Ref. 9, s. 96.232 Gre�lík, Ref. 18, s. 39; Tkáè, Ref. 34, il. 126.233 Gre�lík, Ref. 18, s. 39; Tkáè, Ref. 34, il. 127.


75

Názory ¾udových maliarov sa prejavili aj v kompozíciách Poslednej veèere.Najèastej�ím typom je ikona s Kristom v strede medzi apo�tolmi234. Výnimkou jeikona z Havaja235 /il. XXI /. Postava Krista je tu posunutá z centra a� na samotný¾avý okraj výjavu. Od apo�tolov sa lí�i, okrem sväto�iary, e�te aj tým, �e Jehohlava je trocha vy��ie ne� ostatné. Odrazom západného vplyvu mô�e by� vyobra-zenie zdvojeného románskeho okna na vertikálnej osi ikony236. Havajskú Posled-nú veèeru osvet¾ujú symetricky zavesené dobové lustre.

Výnimoènou medzi ikonami Poslednej veèere je pamiatka z Ladomírovej237

/il. XX/. Na prvý poh¾ad je to akoby tradièné stvárnenie motívu: Kristus sedív strede, ako najdôle�itej�ia postava je väè�í ne� apo�tolovia okolo Neho. Po pra-vici je ich �es�, po ¾avici sedem (!). Ján zavrel oèi a naklonil hlavu na Kristovoplece. Judá� v popredí dr�í v ¾avej ruke odmenu za svoju zradu. Na stole je takmer„zátišie“, zlo�ené z èa�e, chleba, no�ov a ly�íc. Èo sa týka poètu postáv, do�lo tuk zjavnému nedorozumeniu alebo spojeniu asynchrónnych udalostí, výsledkomèoho je trinás� apo�tolov, keï, pravdepodobne, dodali e�te Pavla.

Tvorivá aktualizácia sujetu sa prejavila na ikone sv. Trojice poslednej tretiny17. storoèia zo �á�ovej238. Tradièní traja anjeli, ktorí obyèajne sedia za prestre-tým stolom sú tu umiestnení skôr za akousi doskou, ktorá by ho mala znázoròo-va�. Namiesto jedla, riadu a príborov autor dáva relatívne rozsiahly text, dnes u�preva�ne znièený. Na jeho zaèiatku sa zachovala èas� nápisu, kde sa spomínajúanjeli, ponechávajúc v texte cyriliky zdvojenú spoluhlásku „AÃÃ…“ , èo má svojpôvod v gréckom jazyku.

V pyramidálnej kompozícii ka�dý z anjelov má vlastnú typickú pózu. Naj-vy��ie vyobrazený stredný anjel dvíha ruky v modlitebnom geste a predstavuje,pravdepodobne, Boha Otca. Po Jeho pravici sedí anjel s prekrí�enými na hrudirukami, pod¾a v�etkého akási nará�ka na ukri�ovanie Krista. Tretí anjel pravourukou �ehná a ¾avou ukazuje na slová textu napísaného na stole. Aj na týchtoanjelov mohli by sa vz�ahova� slová Pavla Florenského239 o tom, �e dogma o sv.Trojici robí Postavy rozlí�ite¾nými, ale nie rozliènými. Niekdaj�ie pozadies mamvrijským dubom, skalou a architektúrou symbolického významu sa tu menína námestie stredovekého mesta s dobovým èlenením fasád, oknami a �títmi striech.

234 Keèkovce, prelom 17. a 18. storoèia, teraz: MURK, inv. è. 314/61. Reprodukované v: Laka-ta, Ref. 75, il. 14.

235 Havaj, 17. storoèie, teraz: MURK, inv. è. 510/67, 64x75 cm.236 Matìjèek, Ref. 50, il. 202.237 ÃÐÅØËÈÊ, Â.: Íàø³ íàö³îíàëüí³ ñêàðáè â Ñëîâà÷÷èí³ (21). Ëàäîìèðîâà (îêð. Ñâèäíèê).

Íîâå æèòòÿ, 1998, è. 41-42, s. 7.238 Grešlík, Ref. 18, s. 43.239 ÔËÎÐÅÍÑÊÈÉ, Ï.: Ñòîëï è óòâåðæäåíèå èñòèíû. Ìîñêâà: 1914, s. 52.

Nové ikonografické vzory

76

Ikonopis východného Slovenska obsahuje viacero ïal�ích lokálnych osobi-tostí, ktoré by si zaslú�ili zvlá�tny výskum. Napríklad na ikone Zosnutia Bohoro-dièky z Matysovej z konca 17. storoèia Kristus je vyobrazený s trojuholníkovýmnimbom. Zaujímavé sú tie� variácie zobrazení na nevysokom oblúku nad Krá-¾ovskými dverami, ktoré z miesta veriacich � laikov takmer nie je mo�né vidie�.Vyskytuje sa tu Kristus Ve¾kòaz s archanjelmi240, Kristus Pantokrátor241, DuchSvätý so symbolickým vyobrazením slnka a mesiaca242 v Korejovciach, KristusEmanuel so serafínmi243, Bohorodièka Bohovtelenie v Ko�anoch244 /il. XXX/.V 18. storoèí sa na tomto mieste objavuje dokonca vyobrazenie Boha Otca245.

U� sme viackrát spomínali, �e východné Slovensko je kri�ovatkou, kde sazbiehajú rôzne vplyvy, ktoré sa tu následne mô�u modifikova� do tej miery, �e u�je len ve¾mi �a�ko rozozna� prvotný impulz. Staré, kedysi ve¾mi frekventovanéteratologické motívy, èasté nielen v byzantskom umení, ale i v bulharskom a ukra-jinskom umení, po èiastoènom takmer zabudnutí sa zase, aspoò sporadicky, obja-vujú na krídlach Krá¾ovských dverí z konca 17. storoèia v Miroli, kde na obi-dvoch èastiach vinièové výhonky sa zaèínajú dole, vychádzajúc z úst bytostípodobných na drakov. E�te ïalej, èo sa týka zlo�itosti obrazov vchodu do najrôz-nej�ích èastí cerkvi, i�iel autor Krá¾ovských dverí druhej polovice 17. storoèiaz neznámej lokality, pravdepodobne na východnom Slovensku246. Ten podstatnemení ich kompozíciu nielen vïaka výrazným plastickým teratologickým prvkoma symbolickým vyobrazením holubíc, ale aj premiestnením výjavu Zvestovaniaz hornej na dolnú èas� dverí, kde sa dostáva do susedstva vyobrazení �tyrochotcov cirkvi, a hore, spolu s mohutným ornamentom, sú biblickí králi Dávid a �a-lamún. Podobné podanie Krá¾ovských dverí bolo ove¾a be�nej�ie na Balkánev gréckych pamiatkach 18. storoèia247, v bulharskom248 a srbskom umení249.Mo�né priame vplyvy juhoslovanského alebo gréckeho ikonopisu na ikony vý-chodného Slovenska zatia¾ nie sú preskúmané do takej miery, ako sa to stalo

240 Vladièa, teraz MURK, inv. è. 515/67.241 Miro¾a, Cerkva Pokrova (Ochrany) Bohorodièky.242 Korejovce, Cerkva Pokrova (Ochrany) Bohorodièky.243 Ulièské Krivé, Cerkva sv. Michala Archanjela.244 Ko�any, Cerkva Stretnutia Pána so Simeonom.245 Nová Sedlica, Cerkva sv. Michala Archanjela, teraz v skanzene Vihorlatského múzea v Hu-

mennom.246 Keletiová, Ref.38, il. 61.247 SKROBUCHA, H.: Ikonen 13. bis 19. Jahrhundert. München: 1969, il. 119, 121.248 ÄÐÓÌÅÂ, Ä.: Äüðââîðåçáàòà íà Êàòåäðàëíàòà öüðêâà â Ïàçàðäæèê. Ñîôèÿ: 1965, il.

10, 11, 12; ÄÐÓÌÅÂ, Ä.: Äåðåâÿííàÿ ñêóëüïòóðà â Áîëãàðèè. In: Äåðåâî â àðõèòåêòóðåè ñêóëüïòóðå ñëàâÿí. Ìîñêâà: Ñîâåòñêèé õóäîæíèê 1987, il. 33.

249 ËÞÁÈÍÊÎÂÈ×, Ì. - ÒÎÌÎÂÑÊÈÉ, Ê.: Äåðåâî â þãîñëàâñêîé ñêóëüïòóðå. In: Äåðåâîâ àðõèòåêòóðå è ñêóëüïòóðå ñëàâÿí. Ìîñêâà: Ñîâåòñêèé õóäîæíèê 1987, il. 25.


77

250 ÄÀÂÈÄÎÂ, Ä.: Óêðàjèíñêè óòèöàjè íà ñðïñêó óìåòíîñò ñðåäèíå ÕVIII âåêà è ñëèêàðÂàñèëèje Îñòîjè�. In: Çáîðíèê çà ëèêîâíå óìåòíîñòè Ìàòèöå ñðïñêå 5. Íîâè Ñàä: 1969,s. 121-137; ÄÀÂÈÄÎÂ, Ä.: Èêîíå ñðïñêèõ öðêàâà ó Ìà�àðñêîj. Íîâè Ñàä: 1973; Ñòåïîâèê,Ref. 182.

Nové ikonografické vzory

v hudbe, cirkevnom speve a literatúre. Opaèný proces, prepojenie ukrajinskýchikonopiscov so srbskou a bulharskou kultúrou, je dokumentárne dolo�enýk 17. � 18. storoèiu250. Je dos� pravdepodobné, �e Krá¾ovské dvere, spomínanévy��ie, vznikli v srbskom alebo bulharskom prostredí, alebo ich vytvoril autor,ktorý odtia¾ vy�iel.

V�etky uvedené ikony svedèia o tom, a ich analýza to potvrdzuje, �e historic-ko � politické a sociálno – kultúrne udalosti našli svoje odzrkadlenie v pomerne�irokom okruhu pamiatok. Vïaka invenènému prístupu ich tvorcov k podaniujednotlivých ikonografických motívov a sujetov nenájdeme medzi nimi ani jedenpár takých navzájom blízkych ikon, aké sa v tom èase be�ne vyskytovali v Rusku.Lí�ia sa od seba tie� technikou a spôsobom realizácie. Nachádzame tu prejavnadväzujúci na byzantské a staroukrajinské tradície, tie� ikony, ktoré sú výsled-kom viac alebo menej silného vplyvu západoeurópskeho umenie, a ikony, kde satradièný základ transformoval ¾udovými majstrami.

Od polovice 17. storoèia je èoraz zrejmej�í vplyv barokového umenia, hlav-ne v drevorezbe, ktoré plne ovládlo interiéry takmer v�etkých cerkví východnéhoSlovenska v podobe súvislých ikonostasových stien 18. storoèia.

78

ZÁVER

Skúmanie ikon na východnom Slovensku je nepredstavite¾né bez akceptova-nia ich organického prepojenia s východoslovanským (hlavne ukrajinským), by-zantským a postbyzantským svetom. Akáko¾vek izolácia èi umelé separovanieèasti od celku a toho od celkového diania danej doby v iných kultúrach vediek nepresným, skresleným a ahistorickým záverom.

Pri štúdiu ikon na východnom Slovensku sme sa znovu presvedèili, �e slo-venská umenoveda v tomto smere e�te stále ve¾a dlhuje, keï tu chýba systematic-ký prístup, kým v Po¾sku, Ukrajine, Maïarsku, Rumunsku, Rusku, Bulharskua inde vydávajú monografické publikácie o v�etkých významných pamiatkach,pravidelne usporadúvajú výstavy ikon a vedecké konferencie zamerané na vý-chodokres�anskú kultúru s patriènými výstupmi.

Keï detailnej�ie skúmame a komparujeme ikony z Ukrajiny, Po¾ska a ikonyna východnom Slovensku, nezistíme podstatné rozdiely. Dospeli sme k záveru,�e neh¾adiac na isté objektívne a subjektívne preká�ky, ikonopis na východnomSlovensku rozvíja tie isté prvky obraznosti a duchovného obsahu ako aj ikonyHalièe a ïal�ích regiónov Ukrajiny. Toto sa týka nielen ikon zo 16. storoèia, alekontinuálne aj ikon zo 17. storoèia, kedy do�lo k výraznému obohateniu ikonopi-su majstrami, ktorí sú zvyèajne nazývaní rybotyèskými. Tu sme opätovne na�lipotvrdenie názoru, �e ikony na východnom Slovensku sú neoddelite¾nou súèas-�ou procesov, ktoré sa diali v celom ukrajinskom ikonopise251.

251 BISKUPSKI, R.: Sztuka Ko�cio³a prawos³awnego i unickiego na terenie diecezji przemyskiejw XVII i pierwszej polowie XVIII wieku. In: Polska-Ukraina. 1000 lat s¹siedztwa. T. 2.Studia z dziejów chrze�cijañstwa na pograniczu kulturowym i etnicznym. Pod redakci¹Stanis³awa Stêpnia. Przemy�l: 1994, s. 351-370; BISKUPSKI, R.: Próba charakteristykiswoistych cech ukraiñskiego malarstwa ikonowego od XV do pierwszej po³owy XVIII wieku.In: Polska-Ukraina. 1000 lat s¹siedztwa. T. 5. Miejsce i rola Ko�cio³a greckokatolickiegow Ko�ciele powszechnym. Pod redakci¹ Stanis³awa Stêpnia. Przemy�l: 2000, s. 157-164;ÀËÅÊÑÀÍÄÐÎÂÈ×, Â.: Ðåë³ã³éíà ìèñòåöüêà êóëüòóðà Óêðà¿íè XVII ñòîë³òòÿ: íîâà ðåë³-ã³éíà ñèòóàö³ÿ, íîâå ìèñòåöòâî. In: Áåðåñòåéñüêà Óí³ÿ ³ óêðà¿íñüêà êóëüòóðà XVIIñòîë³òòÿ. Ìàòåð³àëè Òðåò³õ „ Áåðåñòåéñüêèõ ÷èòàíü“, Ëüâ³â, Êè¿â, Õàðê³â, 20-23 ÷åðâíÿ1995 ð. Ðåäàêòîð Á. ¥óäçÿê. Ëüâ³â: ²íñòèòóò ²ñòîð³¿ Öåðêâè Ëüâ³âñüêî¿ Áîãîñëîâñüêî¿Àêàäåì³¿ 1996, s. 129-143; JANOCHA, M., ks.: Wp³yw Brzeskiej unii ko�cielnej na refle-ksje o sztuce oraz ikonografiê malarstwa cerkiewnego w XVII i XVIII wieku. In: Polska-Ukraina. 1000 lat s¹siedztwa. T. 5. Miejsce i rola Ko�cio³a greckokatolickiego w Ko�cielepowszechnym. Pod redakci¹ Stanis³awa Stêpnia. Przemy�l: 2000, s. 165-190; ÊÎÖÜ-ÃÐÈÃÎÐ×ÓÊ, Ë.: Ë³íãâ³ñòè÷íî-ãåîãðàô³÷íå äîñë³äæåííÿ óêðà¿íñüêîãî ä³àëåêòíîãîïðîñòîðó. New York-¼viv 2002, zvlá�� s. 146-196, kde autorka charakterizuje lingvistickústránku nápisov na ikonách ako súèas� procesov prebiehajúcich v ukrajinskom jazyku.

79

ÐÅÇÞÌÅ

Äîñë³äæåííÿ ïðèñâÿ÷åíå ³êîíàì 17 ñòîë³òòÿ íà ñõ³äí³é Ñëîâà÷÷èí³â êîíòåêñò³ ïîñòâ³çàíò³éñüêîãî ìèñòåöòâà. Â òåêñò³ àíàë³çóþòüñÿ â³äíîøåííÿì³æ îêðåìèìè ãðóïàìè ³êîí, ìàéñòåðíÿìè òà ìèñòöÿìè, ãîëîâíå íà òåðè-òîð³¿ Ïîëüù³, Óêðà¿íè òà Ñëîâà÷÷èíè.

Àâòîð ä³éøîâ äî âèñíîâêó, ùî äîñë³äæóâàí³ ³êîíè òà ³íø³ ïàì�ÿòêè(äåðåâ�ÿí³ öåðêâè, ë³òóðã³éí³ êíèãè) º ³íòåãðàëüíîþ ñêëàäîâîþ ÷àñòèíîþóêðà¿íñüêî¿ êóëüòóðè, êîòðà ÷óòëèâî ðåàãóâàëà íà çîâí³øí³ ³ìïóëüñè òà â òîéæå ÷àñ ñòâîðþâàëà âëàñíå ðîçóì³ííÿ òðàäèö³¿ òà ³êîíîãðàô³÷í³ òèïè.

SUMMARY

The study is concerning with the icons from 17th century on East Slovakia inthe context of post-Byzantine European art. The relations between the individualicon circles, the workshops and artists, mainly in Poland, Ukraine and Slovakiaare analyzed in the article. They are the regions where the culture linked with theByzantine and post Byzantine tradition was developing during the space of history.

The author holds it that the researched icons and the other monuments (woodenchurches, liturgical books etc.) are an integral part of the Ruthenian (Ukrainian)culture which reacted on the external impulses very sensitively and at the sametime it created its own methods and new iconographic types.

80

BIBLIOGRAFIA

ÀËÅÊÑÀÍÄÐÎÂÈ×, Â.: Íîâ³ äàí³ ïðî ðèáîòèöüêèé ìàëÿðñüêèé îñåðåäîêäðóãî¿ ïîëîâèíè XVII c ò. Íàðîäíà òâîð÷³ñòü òà åòíîãðàô³ÿ, 1992, c. 1,s. 59-63.

ÀËÅÊÑÀÍÄÐÎÂÈ×, Â.: Çàêàðïàòñüêèé íàïðÿìîê ä³ÿëüíîñò³ çàõ³äíîóêðà-¿íñüêèõ ìàëÿð³â äðóãî¿ ïîëîâèíè XVII ñò. ÿê ðåçóëüòàò ðîçâèòêó ñèòóà-ö³¿ ó ëüâ³âñüêî-ïåðåìèñüêîìó ³ñòîðèêî-êóëüòóðíîìó ðå´³îí³. In: Êóëüòó-ðà Óêðà¿íñüêèõ Êàðïàò: òðàäèö³¿ ³ ñó÷àñí³ñòü. Ìàòåð³àëè Ì³æíàðîäíî¿íàóêîâî¿ êîíôåðåíö³¿. Óæãîðîä: 1994, s. 289-299.

ÀËÅÊÑÀÍÄÐÎÂÈ×, Â.: Ðåë³ã³éíà ìèñòåöüêà êóëüòóðà Óêðà¿íè XVII ñòîë³òòÿ:íîâà ðåë³ã³éíà ñèòóàö³ÿ, íîâå ìèñòåöòâî. In: Áåðåñòåéñüêà Óí³ÿ ³ óêðà¿íñü-êà êóëüòóðà XVII ñòîë³òòÿ. Ìàòåð³àëè Òðåò³õ „ Áåðåñòåéñüêèõ ÷èòàíü“,Ëüâ³â, Êè¿â, Õàðê³â, 20-23 ÷åðâíÿ 1995 ðîêó. Ðåäàêòîð Á. ¥óäçÿê. Ëüâ³â: ²íñ-òèòóò ²ñòîð³¿ Öåðêâè Ëüâ³âñüêî¿ Áîãîñëîâñüêî¿ Àêàäåì³¿ 1996, s. 129-143.

ÀËÅÊÑÀÍÄÐÎÂÈ×, Â.: Òðè âîëèíñüê³ ìàëÿð³ ê³íöÿ XVI - ïî÷àòêó XVIII ñò.(ç íåîïóáë³êîâàíèõ ðóêîïèñíèõ ìàòåð³àë³â). In: Ðóêîïèñíà óêðà¿í³êàó ôîíäàõ Ëüâ³âñüêî¿ á³áë³îòåêè ³ì. Â. Ñòåôàíèêà ÍÀÍ Óêðà¿íè òàïðîáëåìè ñòâîðåííÿ ³íôîðìàö³éíîãî áàíêó äàíèõ. Ìàòåð³àëè Ì³æíà-ðîäíî¿ íàóêîâî.ïðàêòè÷íî¿ êîíôåðåíö³¿ 20-21 âåðåñíÿ 1996 ðîêó. Ëüâ³â:1999, s. 363-374.

A£EKSANDROWYCZ, W.: Rybotycki o�rodek malarski w drugiej po³owie XVIIwieku. In: Polska-Ukraina. 1000 lat s¹siedztwa. T. 2. Studia z dziejów chrze�-cijañstwa na pograniczu kulturowym i etnicznym. Pod redakci¹ Stanis³awaStêpnia. Przemy�l: 1994, s. 341-350.

AVENARIUS, A.: Byzantský ikonoklazmus 726-843. Storoèie zápasu o ikonu.Bratislava: Veda 1998.

BACSÓKA, P.: Házad ékessége. Görögkatolikus templomok, ikonok, ikonosztá-zok Magyarországon. Nyíregyháza: 1991.

BENDZA, M.: Prawoslawna diecezja przemy�ka w latach 1596-1681. Studiumhistoryczno-kanoniczne. Warszawa: 1982.

ÁÅÍÄÇÀ, Ì.: Çàêîí ç 1676 ð. ïðî çàáîðîíó âè¿çäó ïðàâîñëàâíèì çà êîðäîí.In: Öåðêîâíèé êàëåíäàð íà 1995 ð³ê. [Ñàíîê] Âèäàâíèöòâî Ïåðåìèñüêî-Íîâîñàí÷³âñüêî¿ ªïàðõ³¿. Á. ð., s. 202-205.

ÁÅÑÊÈÄÚ, Í. À.: Êàðïàòîðóññêàÿ äðåâíîñòü. Óæãîðîä: Èçäàíèå Ëèòåðàòóð-íîãî îáùåñòâà èì. À. Äóõíîâè÷à 1928.

BIA£OPIOTROWICZ, W.: Z problemów ikony karpackiej. In: Chrze�cijañskiWschód a kultura polska. Lublin: 1989, s. 347-364.

BIATHOVÁ, K.: Maliarske prejavy stredovekého Liptova. Bratislava: Tatran 1983.

81

BISKUPSKI, R.: Inspiracje grafik¹ malarstwa ikonowego XVII i 1 polowy XVIIIwieku. In: Materialy Muzeum Budownictwa Ludowego w Sanoku, nr 23. Sa-nok: 1977, s. 10-18.

BISKUPSKI, R.: Przemiany ikonograficzne i rola wzoru w malarstwie ikonowymXVII wieku. In: Materialy Muzeum Budownictwa Ludowego w Sanoku, nr 26,Sanok 1980, s. 50-63.

BISKUPSKI, R.: Malarstwo ikonowe od XV do pierwszej po³owy XVIII wiekuna £emkowszczyznie. Polska Sztuka Ludowa, XXXIX, 1985, nr 3-4, s. 153-176.

BISKUPSKI, R.: Ikony w zbiorach polskich. Warszawa: Wydawnictwo Ar-tystyczne i Filmowe 1991.

BISKUPSKI, R.: Ikony ze zbiorów Muzeum Historycznego w Sanoku. Warszawa:Krajowa Spóldzielnia Artystyczno-Techniczna KSAT 1991.

BISKUPSKI, R.: Sztuka Kosæio³a prawos³awnego i unickiego na terenie diecezjiprzemyskiej w XVII i pierwszej polowie XVIII wieku. In: Polska-Ukraina.1000 lat s¹siedztwa. T. 2. Studia z dziejów chrze�cijañstwa na pograniczukulturowym i etnicznym. Pod redakci¹ Stanis³awa Stêpnia. Przemy�l: 1994,s. 351-370.

BISKUPSKI, R.: Próba charakterystyki swoistych cech ukraiñskiego malarstwaikonowego od XV do pierwszej po³owy XVIII wieku. In: Polska- Ukraina.1000 lat s¹siedztwa. T. 5. Miejsce i rola Ko�cio³a greckokatolickiego w Ko�cie-le powszechnym. Pod redakci¹ Stanis³awa Stêpnia. Przemy�l: 2000, s. 157-164.

BO�OVÁ, J. - GUTEK, F.: Drevené kostolíky v okolí Bardejova. Bardejov: SA-JANCY 1997.

CZAJKOWSKI, J. - GRZ¥DZIELA, R. - SZCZEPKOWSKI, J.: Ikona karpac-ka. Sanok: 1998.

ÈESLA, J. - KALETA, V. - ROTH, P.: Stará ¼ubovòa - klenot severného Spiša.Košice: Agentúra VIZUAL 1993.

ÄÀÂÈÄÎÂ, Ä.: Óêðàjèíñêè óòèöàjè íà ñðïñêó óìåòíîñò ñðåäèíå XVIII âåêàè ñëèêàð Âàñèëèjå Îñòîjè�. In: Çáîðíèê çà ëèêîâíå óìåòíîñòè Ìàòèöåñðïñêå 5. Íîâè Ñàä: 1969, s. 121-137.

ÄÀÂÈÄÎÂ, Ä.: Èêîíå ñðïñêèõ öðêàâà ó Ìà�àðñêîj. Íîâè Ñàä: 1973.DELUGA, W.: Malarstwo i grafika cerkiewna w dawnej Rzeczypospolitej. Gdañsk:

Wydawnictwo Uniwersytetu Gdañskiego 2000.ÄÈÀÍÎÂÀ, Ò. Â.: Ñòàðîïå÷àòíûé îðíàìåíò. In: Äðåâíåðóññêîå èñêóññòâî.

Ðóêîïèñíàÿ êíèãà.Ñáîðíèê âòîðîé. Ìîñêâà: Íàóêà 1974, s.: 296-335.ÄÐÀÃÀÍ, Ì.: Óêðà¿íñüêà äåêîðàòèâíà ð³çüáà ÕVI-XVIII ñò. Êè¿â: Íàóêîâà

äóìêà 1970.ÄÐÓÌÅÂ, Ä.: Äúðâîðåçáàòà íà Êàòåäðàëíàòà öúðêâà â Ïàçàðäæèê. Ñîôèÿ:

1965.ÄÐÓÌÅÂ, Ä.: Äåðåâÿííàÿ ñêóëüïòóðà â Áîëãàðèè. In: Äåðåâî â àðõèòåêòóðå

è ñêóëüïòóðå ñëàâÿí. Ìîñêâà: Ñîâåòñêèé õóäîæíèê 1987, s. 51-68.

82

ÄÓÕÀÍ, È.Í.: Î ïðîãðàììå è ñîñòàâå èêîíîñòàñîâ Áåëîðóññèè ÕVII-XVIIIâåêîâ. Ñîâåòñêîå ñëàâÿíîâåäåíèå, 1988, ¹ 2, s. 70-84.

ÔËÎÐÅÍÑÊÈÉ, Ï.: Ñòîëï è óòâåðæäåíèå èñòèíû. Ìîñêâà: 1914.ÔÐÀÍÊÎ, ².: Èîñèô Øóìëÿíñêèé, ïîñëåäíèé ïðàâîñëàâíûé åïèñêîï

ëüâîâñêèé è åãî „Ìåòðèêà“. In: Ôðàíêî, ².: Ç³áðàííÿ òâîð³â ó ï�ÿòäåñÿòèòîìàõ. Òîì 46. Êí. 2. ²ñòîðè÷í³ ïðàö³ (1891-1897). Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà1986, s. 43-84.

FRICKÝ, A.: Ikony z východného Slovenska. Bardejovské kúpele - Múzeum ¾udovejarchitektúry, jún-september 1968. Katalóg výstavy. Bratislava: Šport 1968.

FRICKÝ, A.: Ikony z východného Slovenska. Ko�ice: Východoslovenské vyda-vate¾stvo 1971.

FRICKÝ, A.: Regionálne prvky na ikonopisných pamiatkach na východnom Slo-vensku (príspevok k �túdiu etnických a interetnických èàt ¾udovej ma¾byv Karpatoch). Slovenský národopis, 25, 1977, è. 3, s. 406-412.

ÃÅÐÑÒÅËÜ, Ø.: ×óäîòâîðíûé Ìàíäèëèîí. Îáðàç Ñïàñà Íåðóêîòâîðíîãîâ âèçàíòèéñêèõ èêîíîãðàôè÷åñêèõ ïðîãðàììàõ. In: ×óäîòâîðíàÿ èêîíàâ Âèçàíòèè è Äðåâíåé Ðóñè. Ìîñêâà: Ìàðòèñ 1996, s.: 76-87.

GLATZ, A. - KELETI, M. et al.: Pocta Mariánovi Horváthovi (1953-1998). Ka-talóg výstavy. Bratislava: Slovenská národná galéria 1999.

GLUCHOWSKI, J.: Ikones ksi¹�at i królów polskich. Reprodukcia fototypicznawydania z 1605 r. Wroclaw-Warszawa-Kraków-Gdañsk: Zaklad narodowyimienia Ossoliñskich Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk 1979.

GOFF, J., Le: Kultura støedovìké Europy. Praha: Odeon 1991.GREŠLÍK, V.: Ikony Šarišského múzea v Bardejove. Bratislava: ARS MONU-

MENT 1994.ÃÀÄÆÅ¥À, Â.:Äîäàòêè ê èñòîð³è ðóñèíîâ è ðóñüêèõ öåðêâåé â Ìàðàìîðîø³.

Ñòóä³³ èñòîðè÷íî-àðõèâí³. Îäòèñê èç „ Íàóêîâîãî çáîðíèêà“ Òîâ. Ïðîñâ³-òà. Óæãîðîä: 1922.

HARAKSIM, ¼.: K sociálnym a kultúrnym dejinám Ukrajincov na Slovensku doroku 1867. Bratislava: 1961.

HREBÍÈKOVÁ, M.: Staré umenie v zbierkach Šarišskej galérie v Prešove. Kata-lóg výstavy. Prešov: 1992.

HREBÍÈKOVÁ, M.: Šarišská galéria v Prešove. Katalóg. Prešov: 1996.ÃÐÅØËÈÊ, Â.: ²êîíè íàøèõ öåðêîâ ²². Äðóæíî âïåðåä, 1990, è. 5, s. 22-24.ÃÐÅØËÈÊ, Â.: ²êîíè íàøèõ öåðêîâ VI. Äðóæíî âïåðåä, è. 9, s.20-21.ÃÐÅØËÈÊ, Â.: ²êîíè íàøèõ öåðêîâ Õ. Äðóæíî âïåðåä, è. 1, s. 20-21.ÃÐÅØËÈÊ, Â.: Òèõ³ ñâ³äêè ìèíóëîãî (Äåê³ëüêà çàì³òîê ïðî çàõ³äíîóêðà-

¿íñüê³ ³êîíè). Äóêëÿ, ÕÕÕVIII, 1990, è. 3, s. 42-50.ÃÐÅØËÈÊ, Â.: Íàø³ íàö³îíàëüí³ ñêàðáè â Ñëîâà÷÷èí³ (21). Ëàäîìèðîâà (îêð.

Ñâèäíèê). Íîâå æèòòÿ, 1998, è. 41-42, s. 7.

83

CHMELINOVÁ, K. - KUBOVÁ, A. - ŠKOVIERA, A.: Monogramista CZ: Po-sledný súd. Bratislava: Slovenská národná galéria 2002.

ÕÎÐÎØÊÅÂÈ×, À. Ë.: Èñòîðè÷åñêèå ñóäüáû áåëîðóññêèõ è óêðàèíñêèõçåìåëü â XIV- íà÷àëå XVI â. In: ÏÀØÓÒÎ, Â. Ò. - ÔËÎÐß, Á. Í. -ÕÎÐÎØÊÅÂÈ×, À. Ë.: Äðåâíåðóññêîå íàñëåäèå è èñòîðè÷åñêèå ñóäüáûâîñòî÷íîãî ñëàâÿíñòâà. Ìîñêâà: Íàóêà 1982.

²ÑÀªÂÈ×, ß. Ä.: Áðàòñòâà òà ¿õ ðîëü â ðîçâèòêó óêðà¿íñüêî¿ êóëüòóðè ÕVI-XVIII ñò. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1966.

JANOCHA, M., ks.: Wp³yw Brzeskiej unii ko�cielnej na reflesjê o sztuce oraz ikono-grafi¹ malarstwa cerkiewnego w XVII i XVIII wieku. In: Polska-Ukraina.1000lat s¹siedztwa. T. 5. Miejsce i rola Ko�cio³a greckokatolickiego w Ko�ciele pows-zechnym. Pod redakci¹ Stanis³awa Stêpnia. Przemy�l: 2000, s. 165-190.

JANOCHA, M., ks.: Ukraiñskie i bia³oruskie ikony �wiateczne w dawnej Rzeczy-pospolitej. Problem kanonu. Warszawa: Neriton 2001.

ßÐÅÌÀ, Â.: Ïîõîäæåííÿ ³ ðîçâèòîê íàøîãî ïðàâîñëàâíîãî ³êîíîñòàñó. Ïðà-âîñëàâíèé â³ñíèê, 1959, ¹ 10, 11-12, s. 309-316, 360-363.

ßÐÅÌÀ, Â.: Òðàäèö³¿ ³ íîâîââåäåííÿ ó ïîáóäîâ³ ³êîíîñòàñ³â ÕVII-XVIII ñòîë³òüó çàõ³äíèõ îáëàñòÿõ Óêðà¿íè. Ïðàâîñëàâíèé â³ñíèê, 1961, ¹ 5-6, s. 177-190.

JAREMA, W.: Pierwotne ikonostasy w drewnianych cerkwiach na Podkarpaciu.In:Materialy Muzeum Budownictwa Ludowego w Sanoku, nr 16. Sanok: 1972,s. 22-32.

ßÂÎÐÑÊ²É, Þ. À.: Èñòîðè÷åñêàÿ, ëè÷íûÿ, âêëàäíûÿ è äðóã³ÿ çàïèñè âú êàð-ïàòîðóññêèõú ðóêîïèñíûõú è ïå÷àòíûõú êíèãàõú XVI-XIX â³êîâú. ²n:Íàóêîâûé çáîðíèê òîâ-âà Ïðîñâ³òà. Óæãîðîä: 1931, s. 189-216.

KEJLOVÁ, V: Døevìný kostelík z Ko�uchovcù. In: Historica Carpatica 1/1969.História. Ko�ice: Východoslovenské vydavate¾stvo 1969, s. 208-232.

KEJLOVÁ, V.: Drevený kostolík v Matysovej. In: Zborník Slovenského národné-ho múzea, LXVI, Etnografia 13, 1972. Martin: Osveta 1972, s. 93-112.

KEJLOVÁ, V.: Výsledky reštaurátorských prác na úseku ochrany umeleckýchpamiatok v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach (Správa zaroky 1967-1968). In: Historica Carpatica 5. Ko�ice: Východoslovenské vy-davate¾stvo 1974, s. 133-153.

KEJLOVÁ, V.: Výsledky reštaurátorských prác na úseku ochrany umeleckýchpamiatok v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach. Správa zarok 1969 - 1970. In: Historica-Carpatica 8/1977. Košice: Východosloven-ské vydavate¾stvo 1977, s. 209-236.

KEJLOVÁ, V.: Výsledky reštaurovania umelecko-historických zbierok Výcho-doslovenského múzea v roku 1974. In: Historica Carpatica 14. Ko�ice: Vý-chodoslovenské vydavate¾stvo 1983, s. 385-421.

KELETIOVÁ, M.: Ikony 16.-18. století na Slovensku. Katalog výstavy. Praha:Národní galerie v Praze 1984.

84

KELETIOVÁ, M.: Ikony severného a východného Slovenska. Výtvarníctvo -fo-tografia - film, 1985, è. 7, s. 8-10.

KELETIOVÁ, M.: Ikonová tvorba na Slovensku. In: GLATZ, A.C.-KELETIO-VÁ, M.-ZMETÁKOVÁ, D. et al.: Umenie Slovenska. Stále expozície Sloven-skej národnej galérie. Bratislava: Slovenská národná galéria 1994, s. 92-93,142-149.

KIWALA, B. - BURZYÑSKA, J.: Ikony ze zbiorów Muzeum Okrêgowego w Prze-my�lu. Kraków: 1981.

KLOSIÑSKA, J.: Ikonenmuseum Recklinghausen: Ikonen aus Polen (Katalogzur Ausstellung vom 12.6.-31.7.1966). Eigenverlag, o.O., o.J.

KLOSIÑSKA, J.: Ikony. Muzeum Narodowe w Krakowie. Katalogi zbiorów, t. I.Kraków: 1973.

ÊÎÖÜ-ÃÐÈÃÎÐ×ÓÊ, Ë.: Ë³íãâ³ñòè÷íî-ãåîãðàô³÷íå äîñë³äæåííÿ óêðà¿íñüêîãîä³àëåêòíîãî ïðîñòîðó. New York-¼viv: 2002.

KONSTANTYNOWYCZ, J.B.: Ikonostasis. Studien und Forschungen. ErsterBand. Lwów(Lemberg): �evèenko Geselschaft der Wissenschaft 1939.

ÊÎÂÀ×ÎÂÈ×ÎÂÀ-ÏÓØÊÀÐÜÎÂÀ, Á. - ÏÓØÊÀÐ, ².: Äåðåâ�ÿí³ öåðêâèñõ³äíîãî îáðÿäó íà Ñëîâà÷÷èí³. Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultú-ry vo Svidníku 5. Bratislava-Prešov: SPN-OUL 1971.

KURPIK, W.: Konzervácia ikon v bardejovskom múzeu 1967. In: Šarišské múzeumv Bardejove 2. Košice: Východoslovenské vydavate¾stvo 1969, s. 193-197.

LAKATA, V.: Ikony. Výstava zo zbierok Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.Martin: Slovenské národné múzeum 1971.

ËÀÊÀÒÀ, Â.: Òðè „Îñòàíí³ ñóäè“ â ôîíä³ Ìóçåþ óêðà¿íñüêî¿ êóëüòóðè. In:Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 6. Bratislava - Pre-šov: SPN - OUL 1972, s. 289-309.

LICHAÈOV, D. S.: Poetika staroruské literatury. Praha: Odeon 1975.ËÞÁÈÍÊÎÂÈ×, Ì. - ÒÎÌÎÂÑÊÈÉ, Ê.: Äåðåâî â þãîñëàâñêîé ñêóëüïòóðå.

In: Äåðåâî â àðõèòåêòóðå è ñêóëüïòóðå ñëàâÿí. Ìîñêâà: Ñîâåòñêèé õó-äîæíèê 1987, s. 231-251.

LOVACKÝ, M.: Reštaurovanie ikon skupiny Deesis zo zbierok Šarišského mú-zea. In: Historica Carpatica IX. Košice: 1978, s. 419-433.

LOVACKÝ, M.: Ikony na plátne zo zbierok Šarišského múzea v Bardejove 5.4.-3.5. 1990. Katalóg výstavy. Prešov: 1990.

LURKER, M.: Slovník biblických obrazù a symbolù. Praha: Vyšehrad 1999.MARKOVIÈ, P.: Ikony na východnom Slovensku 16.-19. storoèia. Katalóg výsta-

vy. Košice: Východoslovenská galéria 1989.MATÌJÈEK, A.: Èeská malba gotická. Deskové malíøství 1350-1450. Praha: 1950.ÌÀÒÊÎÂÑÜÊÀ, Î.: Ëüâ³âñüêå áðàòñòâî. Êóëüòóðà ³ òðàäèö³¿. Ê³íåöü ÕVI-

ïåðøà ïîëîâèíà XVII ñò. Ëüâ³â: Êàìåíÿð 1996.

85

ÌÅËÜÍÈÊ, Â. É.: Öåðêâà ñâÿòîãî Äóõà â Ðîãàòèí³. Êè¿â: Ìèñòåöòâî 1991.ÌÅÙÅÐÑÊÀß, Å. Í.: Ëåãåíäà îá Àâãàðå - ðàííåñèðèéñêèé ëèòåðàòóðíûé

ïàìÿòíèê (Èñòîðè÷åñêèå êîðíè â ýâîëþöèè àïîêðèôè÷åñêîé ëåãåíäû).Ìîñêâà: Íàóêà 1984.

ÌÈÖÜÊÎ, ².: Äî ïðîáëåìè ñòàíîâëåííÿ ïîïóëÿðíèõ õðèñòèÿíñüêèõ êóëüò³ââ Óêðà¿í³. ²n: Mediaevalia ukrainika: ìåíòàëüí³ñòü òà ³ñòîð³ÿ ³äåé. ÒîìV. Êè¿â: Êðèòèêà 1998, s. 26-43.

ÌÈÊÈÒÀÑÜ, Â. Ë.: Äàâíÿ ë³òåðàòóðà Çàêàðïàòòÿ. Íàðèñè ë³òåðàòóðèÇàêàðïàòòÿ äîáè ôåîäàë³çìó. Ëüâ³â: 1968.

ÌÈËßÅÂÀ, Ë. Ñ.: Ðîñïèñè Ïîòåëû÷à. Ïàìÿòíèê óêðàèíñêîé ìîíóìåíòà-ëüíîé æèâîïèñè ÕVII âåêà. Ìîñêâà: Èñêóññòâî 1971.

ÌÓØÈÍÊÀ, Ì.: ×è¿ öå ³êîíè: ñëîâàöüê³, êîñòåëüí³ ÷è óêðà¿íñüê³? Journalof Ukrainian Studies 6, 1981, No 1 (Toronto), s. 79-89.

NEUMANN, J.: Èeský barok. Praha: Odeon 1974.NOWACKA, J.: Malarski warsztat ikonowy w Rybotyczach. Polska Sztuka Lu-

dowa, XVI, 1962, nr 1, s. 27-43.ÎÒÊÎÂÈ×, Â.: Òâîðè ðèáîòèöüêî¿ íàðîäíî¿ øêîëè ìàëÿðñòâà íà Óêðà¿í³,

ó Ñëîâà÷÷èí³ òà Ðóìóí³¿.In: Óêðà¿íñüêå ìàëÿðñòâî ó ì³æíàðîäíèõçâ�ÿçêàõ. Äîæîâòíåâèé ïåð³îä. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1983, s. 90-96.

ÎÒÊÎÂÈ×, Â.: Êîëëåêöèÿ èêîí ðûáîòèöêèõ ìàñòåðîâ èç Ëüâîâñêîãî ìóçåÿóêðàèíñêîãî èñêóññòâà. In: Ïàìÿòíèêè êóëüòóðû. Íîâûå îòêðûòèÿ.Åæåãîäíèê 1983. Ëåíèíãðàä: Íàóêà 1986, s- 323-333.

ÎÒÊÎÂÈ× Â.: Íàðîäíà òå÷³ÿ â óêðà¿íñüêîìó æèâîïèñó XVII-XVIII ñò. Êè¿â:Íàóêîâà äóìêà 1990.

ÎÒÊÎÂÈ×, Â. - ÏÈËÈÏ�ÞÊ, Â.: Óêðà¿íñüêà ³êîíà Õ²V-XVIII ñò. ³ç çá³ðêèÍàö³îíàëüíîãî ìóçåþ ó Ëüâîâ³. Ëüâ³â: Ñâ³òëî ³ ò³íü 1999.

ÎÂÑ²É×ÓÊ, Â. À.: Óêðà¿íñüêå ìèñòåöòâî äðóãî¿ ïîëîâèíè XVI - ïåðøî¿ ïîëîâ-èíè XVII ñò. (Ãóìàí³ñòè÷í³ òà âèçâîëüí³ ³äå¿). Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1985.

ÎÂÑ²É×ÓÊ, Â. À.: Ìàéñòðè óêðà¿íñüêîãî áàðîêêî. Æîâê³âñüêèé õóäîæí³éîñåðåäîê. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1991.

ÎÂÑ²É×ÓÊ, Â. À.: Óêðà¿íñüêå ìàëÿðñòâî Õ-ÕVIII ñòîë³òü. Ïðîáëåìà êîëüîðó.Ëüâ³â: 1996.

ÏÀÍÜÊÅÂÈ×, ².: Ìàòåð³àëè äî ³ñòîð³¿ ìîâè ï³âäåííîêàðïàòñüêèõ óêðà-¿íö³â.In: Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 4. Kniha 2.Bratislava-Prešov: SPN-OUL 1970.

PIETRUSIÑSKI, J.: Malopolskie bohomazy (materialy i uwagi do epilogu ma-larstwa miêdzi Dunajcem, Sanem i Dniestrem). Polska Sztuka Ludowa, XIV,1960, nr 3, s. 131-154.

PLICKA, K. - WIRTH, Z.: Praha královská. Praha: Naše vojsko 1957.RADOCSAY, D.: Gotische Tafelmalerei in Ungarn. Budapest: Corvina Verlag

1963.

86

RUSINKO, M.: Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Sprievodca po expozí-cii. Ko�ice: Východoslovenské vydavate¾stvo 1981.

ÑÅÍÜÊÎ, ².: Â. Ãíàòþê ÿê çáèðà÷ ³ äîñë³äíèê ëåãåíä ïðî Õðèñòà. ²n: Â³äÍàóêîâîãî Òîâàðèñòâà ³ì. Øåâ÷åíêà äî Óêðà¿íñüêîãî â³ëüíîãî óí³âåðñè-òåòó. Ì³æíàðîäíà íàóêîâà êîíôåðåíö³ÿ (Ïðÿø³â-Ñâèäíèê, 12-15 ÷åðâíÿ1991 ð.). Ìàòåð³àëè. Êè¿â-Ëüâ³â-Ïðÿø³â-Ì�þíõåí-Íþ-Éîðê-Òîðîíòî-C³äíåé: 1992, s. 78-87.

ÑÈÄÎÐ, Î. Ô.: Åâîëþö³ÿ áàðîêêîâîãî ³êîíîñòàñó. Ìèñòåöüê³ ñòóä³¿ ². Ëüâ³â:1991, s. 28-34.

ÑÀÕÀÍÅÂ, Â.: Íîâûé êàðïàòîðóññêèé ýïèãðàôè÷åñêèé ìàòåðèàë. In: Íàó-êîâèé çáîðíèê òîâàðèñòâà „ Ïðîñâ³òà“ â Óæãîðîä³ çà 1932 ðîê. Ðî÷íèê²Õ. Óæãîðîä: 1932, s. 68-100.

ÑÀÊ, Þ: „Historia Karpato-Ruthenorum“ Ìèõàéëà Ëó÷êàÿ (1789-1843).Ïðîäîâæåííÿ äðóãîãî òîìó ç ïîïåðåäíüîãî íîìåðà ÍÇ ÌÓÊ“. In: Vedec-ký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku è. 14. Bratislava - Prešov:SPN-OUL 1986, s. 93-259.

SKROBUCHA, H.: Ikonen 13. bis 19. Jahrhundert. München: 1969.SKROBUCHA, H.: Ikonen. Aus der Tschechoslowakei. Prag: Artia 1971.SOPOLIGA, M.: Perly ¾udovej architektúry. Prešov: DINO 1996.ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.: Ðîçâèòîê òðàäèö³éíèõ ³êîíîãðàô³÷íèõ ñõåì çîáðàæåííÿ

Õðèñòà â ãðàâþðàõ êèðèëè÷íèõ äðóê³â Ãàëè÷èíè XVI-XVII ñò. In:Ïîë³ãðàô³ÿ ³ âèäàâíè÷à ñïðàâà. Ëüâ³â: ÓÀÄ 1999, s. 289-294.

ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.: Ôîðìóâàííÿ îáðàçó Ïîêðîâè Áîãîðîäèö³ â ãàëèöüê³éêíèæêîâ³é ãðàâþð³ XVII ñò. In: Íàðîäîçíàâ÷³ çîøèòè. Ëüâ³â: 2000,s. 664-668.

ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.: Îáðàç Ðîçï�ÿòòÿ ó äåðåâîð³çàõ êèðèëè÷íèõ êíèã Ãàëè÷èíèXVII ñò. In: Ìèñòåöüê³ îáð³¿. Êè¿â: ÀÓÌ 2000.

ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.: Ðîçâèòîê ³êîíîãðàô³¿ ñöåí Ð³çäâà, Áëàãîâ³ñòÿ òà Óñï³ííÿÁîãîðîäèö³ ó ãðàâþðàõ ãàëèöüêèõ êèðèëè÷íèõ äðóê³â XVII ñò. In: Íàó-êîâ³ ïðàö³ ÍÁÓÂ. Âèï. 4. Êè¿â: ÍÁÓÂ 2000, s. 178-189.

ÑÒÀÑÅÍÊÎ, Â.: Åâîëþö³ÿ êàíîí³çîâàíèõ îáðàç³â ó äåðåâîð³çàõ êèðèëè÷íèõêíèã Ãàëè÷èíè XVII ñò. In: Ìèñòåöòâîçíàâñòâî 2000. Ëüâ³â: ÑÊ²Ì 2001,s. 161-172.

STAUROVSKÝ, E.: Spoloèné ¾udové tradície po¾ského, západoukrajinskéhoa východoslovenského ¾udu v 16. a� v prvej polovici 18. storoèia. In: Prís-pevky k medzislovanským vz�ahom v èeskoslovenských dejinách. Slovanské štú-die III. Bratislava: Vydavate¾stvo Slovenskej akadémie vied 1960, s. 269-358.

CÒÀÂÐÎÂÑÜÊÈÉ, Î.: Ñëîâàöüêî-ïîëüñüêî-óêðà¿íñüêå ïðèêîðäîííÿ äî 18 ñò.Áðàò³ñëàâà: 1967.

ÑÒÅÏÎÂÈÊ, Ä.: Óêðà¿íñüêî-áîëãàðñüê³ çâ�ÿçêè. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1975.

87

ÑÒÅÏÎÂÈÊ, Ä.: Óêðà¿íñüêà ãðàô³êà ÕVI-XVIII ñòîë³òü. Åâîëþö³ÿ îáðàçíî¿ñèñòåìè. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1982.

ÑÂÅÍÖÈÖÊÀß, Â.: Óêðàèíñêàÿ íàðîäíàÿ ãðàâþðà ÕVII-XIX âåêîâ. In:Íàðîäíàÿ ãðàâþðà è ôîëüêëîð â Ðîññèèè ÕVII-XIX âåêîâ. Ìîñêâà:Ñîâåòñêèé õóäîæíèê 1976, s. 57-87.

ÑÂªÍÖ²ÖÊÈÉ, ².: ²êîíîïèñ Ãàëèöüêî³ Óêðà³íè XV-XVI â³ê³â. Ëüâ³â: 1928.SZANTER, Z.: XVII-wieczne ikony w Kluczu muszyñskim. Polska Sztuka Ludo-

wa, XL, 1986, nr 3-4, s. 179-196.SZCZEPANEK, T.: Ikony Muzeum w Nowym S¹czu. Kraków: 1969.ØÀÌÀÐÄÈÍÀ, Í.: Óêðà¿íñüêà ³êîíà XV-XVII ñòîë³òü. Ëüâ³â: 1999.ØÈÌÀ, Ï.: Èç íàáëþäåíèé íàä öåðêîâíîñëàâÿíñêèì íàñëåäèåì Ñëîâàêèè.

Áðàòèñëàâà: ÑÏÍ 1968.�. K.: Sv. prvomuèeník �tefan. Odkaz sv. Cyrila a Metoda, 1968, s. 283.ØËÅÏÅÖÊÈÉ, À.: Ïîó÷èòåëüíîå Åâàíãåëèå Èâàíà Êàïèøîâñêîãî 1640-1643.

In: Zborník Pedagogickej fakulty v Prešove UPJŠ v Košiciach. Spoloèenskévedy. Zv. 2. Bratislava: SPN 1969, s. 73-101.

ØÌÀÉÄÀ, Ì.: À ³ø³ âàì â³í÷óþ. Êàëåíäàðíà îáðÿäîâ³ñòü ðóñèí³â-óêðà¿íö³â×åõî-Ñëîâà÷÷èíè. Bratislava - Prešov: SPN-OUL 1992.

ÒÀÐÀÍÓØÅÍÊÎ, Ñ.: Óêðà¿íñüêèé ³êîíîñòàñ. ²n: Çàïèñêè Íàóêîâîãî òîâà-ðèñòâà ³ìåí³ Øåâ÷åíêà. Ò. ÑÑÕÕVII: Ïðàö³ Ñåêö³¿ ìèñòåöòâîçíàâñòâà.Ëüâ³â: ÍÒØ 1994, s. 141-170.

TAZBIR, J.: Dzieje polskiej tolerancji. Warszawa: Wydawnictwo Interpress 1973.TKÁÈ, �.: Ikony zo 16.-19. storoèia na severovýchodnom Slovensku. Bratislava:

Tatran 1980.ÒÐÎÍÜÊÎ, Ï. Ò. et al.: ²ñòîð³ÿ ì³ñò ³ ñ³ë Óêðà¿íñüêî¿ ÐÑÐ â äâàäöÿòè øåñòè

òîìàõ. Ëüâ³âñüêà îáëàñòü. Êè¿â: 1968.VACULÍK, K. - TKÁÈ, �.: Ikony na Slovensku. Katalóg výstavy. Bratislava: Slo-

venská národná galéria 1969.VARSIK, B.: Zo slovenského stredoveku. Výber historických štúdií a èlánkov

z rokov 1946-1968. Bratislava: Vydavate¾stvo Slovenskej akadémie vied 1972.ÂÅÑÅËÎÂÑÜÊÀ, Ã. ².: Ïðîòåñòàíòñüêå òà ïðàâîñëàâíå áàðîêêî â ñëîâ�ÿíñü-

êîìó òåàòð³ XVII-XVIII ñò. (Óêðà¿íà òà Ñëîâà÷÷èíà). ²n: Óêðà¿íñüêå áà-ðîêêî òà ºâðîïåéñüêèé êîíòåêñò. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1991, s. 203-211.

ÂÓÉÖÈÊ, Â.: Íîâîçíàéäåíèé òâ³ð Ôåäîðà Ñåíüêîâè÷à. Îáðàçîòâîð÷å ìèñ-òåöòâî, 1972, ¹ 2, s. 28-29.

ÂÛÑÎÖÊÀß, Í. Ô.: Èêîíàïèñ Áåëîðóñi XV-XVIII ñòàãîääç³àó. Ì³íñê: Áåëà-ðóñü 1998.

ÂÛÑÎÖÊÀß, Í. Ô.: Òåìïåðíàÿ æèâîïèñü Áåëîðóññèè êîíöà ÕV-XVIII âåêîââ ñîáðàíèè Ãîñóäàðñòâåííîãî õóäîæåñòâåííîãî ìóçåÿ ÁÑÑÐ. Ìèíñê:Áåëàðóñü 1986.

88

WATTS, A. W.: Mýtus a rituál v køes�anství. Brno a Praha: Nakladatelství Tomá-�e Janeèka - Pragma 1995.

ÇÀÏÀÑÊÎ, ß. Ï.: Ïàì�ÿòêè êíèæêîâîãî ìèñòåöòâà. Óêðà¿íñüêà ðóêîïèñíàêíèãà. Ëüâ³â: Ñâ³ò 1995.

ÇÀÏÀÑÊÎ, ß. Ï. - ²ÑÀªÂÈ×, ß. Ä.: Ïàì�ÿòêè êíèæêîâîãî ìèñòåöòâà.Êàòàëîã ñòàðîäðóê³â íà Óêðà¿í³. Êíèãà ïåðøà (1574-1700). Ëüâ³â: Âèùàøêîëà 1981.

ÆÎËÒÎÂÑÜÊÈÉ, Ï. Ì.: Óêðà¿íñüêèé æèâîïèñ ÕVII-XVIII ñò. Êè¿â: Íàó-êîâà äóìêà 1978.

ÆÎËÒÎÂÑÜÊÈÉ, Ï. Ì.: Õóäîæíº æèòòÿ íà Óêðà¿í³ â XVI-XVIII ñò. Êè¿â:Íàóêîâà äóìêà 1983.

ÆÎËÒÎÂÑÜÊÈÉ, Ï. Ì.: Ðîçâèòîê íàö³îíàëüíèõ ðèñ â óêðà¿íñüêîìó ìèñ-òåöòâ³ (Äðóãà ïîëîâèíà ÕVI - ïåðøà ïîëîâèíà XVIII ñò.). ²n: Íàðèñèç ³ñòîð³¿ óêðà¿íñüêîãî ìèñòåöòâà. Êè¿â: Ìèñòåöòâî 1966, s. 62-66.

89

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ

1. Ivan Èerneckyj. Kristus Pantokrátor (detail). 1608. Chrámová ikona z drevenej Cerkvi sv.Michala Archanjela, Šarišský Štiavnik. Šarišské múzeum, Bardejov.

2. Ivan Èerneckyj. Kristus Pantokrátor (detail). 1608.3 Krá¾ovské dvere. Zaèiatok 17. stor. Drevená Cerkva sv. Jána Krstite¾a, Kalná Roztoka, èas�

Kalná.4. Mandylion. Zaèiatok 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Príkra.5. Ukri�ovanie. 1654. Drevená Cerkva sv. Luká�a, Troèany.6. Sv. Mikulá� s výjavmi z jeho �ivota (detail). Prvá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv.

Paraskevy, Dobroslava.7. Kristus Pantokrátor. Druhá polovica 17. stor. Chrámová ikona z Cerkvi sv. Mikulá�a, Vy�ná

Vladièa, teraz v Štátnom múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry, Svidník.8. Utrpenie Krista. 1659. Z Cerkvi sv. Mikulá�a, Ko�uchovce. Východoslovenské múzeum,

Ko�ice.9. Mandylion. Prvá polovica 17. stor. Pravdepodobne z Cerkvi sv. Kozmu a Damiána vo Vy�-

nom Miro�ove alebo z Cerkvi sv. Michala Archanjela v Keèkovciach. Súkromná zbierkav Bratislave.

10. Apo�tolovia a proroci (pravá èas� ikonostasu). Druhá polovica 17. stor. Drevená cerkva sv.Luká�a, Troèany.

11. Bohorodièka Hodegetria (procesiový krí�). Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv.Vasilija (Bazila) Ve¾kého, Krajné Èierno.

12. Ukri�ovaný (procesiový krí�). Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Vasilija (Bazila)Ve¾kého, Krajné Èierno.

13. Sv. apo�tolovia Andrej a Marek (fragment apo�tolského radu). Druhá polovica 17. stor. (Zadnástrana ikony Bohorodièky Hodegetrie, druhá polovica 18. stor.). Z drevenej Cerkvi sv. Mi-kulá�a (v súèasnosti sv. Bazila Ve¾kého), Bodru�al, teraz v Šarišskom múzeu, Bardejov.

14. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela,Príkra.

15. Bohorodièka Bohovtelenie. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu, drevená Cerkva sv.Paraskevy, Dobroslava.

16. Bohorodièka Bohovtelenie. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu, drevená Cerkva sv.Michala Archanjela, Ulièské Krivé.

17. Sv. Peter a Pavol. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu, drevená Cerkva sv. JánaKrstite¾a, Kalná Roztoka.

18. Sv. Antonij a Teodosij Peèerskí. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu drevenej Cerkvisv. Michala Archanjela z Novej Sedlice, teraz v skanzene Vihorlatského múzea, Humenné.

19. Sv. Antonij a Feodosij Peèerskí. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu drevenej Cer-kvi sv. Paraskevy, Dobroslava.

20. Sv. Antonij a Teodosij Peèerskí s Ru�encovou Bohorodièkou. Druhá polovica 17. stor. Pre-dela ikonostasu drevenej Cerkvi Stretnutia Pána so Simeonom, Ko�any.

21. Sv. Onufrij. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva Pokrova Bohorodièky, Korejovce.(Premiestnená po zre�taurovaní r. 2000 z Cerkvi sv. Michala Archanjela, Krajná Bystrá.)

22. Kristus Emanuel a sv. Peter Alexandrijský. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu dre-venej Cerkvi sv. Michala Archanjela z Novej Sedlice, teraz v skanzene Vihorlatského mú-zea, Humenné.

23. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17. stor. Predela bývalého ikonostasu drevenej CerkviPokrova Bohorodièky, Miro¾a.

24. Útek do Egypta. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu drevenej Cerkvi sv. Paraskevy,Dobroslava.

90

25. Prenesenie ostatkov Sv. Mikuláša. Druhá polovica 17. stor. Predela chrámovej ikony dreve-nej Cerkvi Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša, Ruská Bystrá.

26. Sv. Petka a sv. Paraskeva. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu drevenej Cerkvi sv.Michala Archanjela, Ladomírová.

27. Ukameòovanie sv. �tefana. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Vasilija (Bazila)Ve¾kého, Krajné Èierno.

28. Mandylion. Posledná tretina 17. stor. Drevená Cerkva Pokrova Bohorodièky, Miro¾a.29. Kristus Pantokrátor s apoštolmi. Posledná tretina 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archan-

jela, Príkra.30. Sv. Mikuláš. Posledná tretina 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Príkra.31. Bohorodièka Hodegetria. Posledná tretina 17. stor. Chrámová ikona Cerkvi sv. Mikulá�a,

Ko�uchovce, teraz Východoslovenské múzeum, Ko�ice.32. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17. stor. Chrámová ikona Cerkvi sv. Michala Archan-

jela, Nová Sedlica, teraz v Štátnom múzeu rusínsko-ukrajinskej kultúry, Svidník.33. Bohozjavenie (Krst Krista). Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanje-

la, Plavje, teraz v zbierke Rádu Studitov, ¼viv.34. Pokrov Bohorodièky. Mater Misericordia (BÑ²Ì ÑÊÎÐÁßÙÈÌ). Druhá polovica 17. stor.

Orjava, teraz súkromná zbierka v ¼vive.35. Sv. Mikulá� a sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17. stor. Orjava, teraz súkromná zbierka

v ¼vive.36. Sv. Ján Evanjelista (fragment apo�tolského radu). Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva

sv. Michala Archanjela, Plavje, teraz v zbierke Rádu Studitov, ¼viv.37. Premenenie Pána. Druhá polovica 17. stor. Orjava, teraz súkromná zbierka v ¼vive.38. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi sv. Michala Archanje-

la, Nová Sedlica, teraz v Štátnom múzeu rusínsko-ukrajinskej kultúry, Svidník.39. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica 17. stor. Kántorjánosi, teraz v Görögkatolikus Egy-

házmüvészeti Gyüjtemény, Nyíregyháza, Maïarsko.40. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Vasilija (Bazila) Ve¾-

kého, Rykiv.41. Ukri�ovanie. Druhá polovica 17. stor. Orjava, teraz súkromná zbierka v ¼vive.42. Ukri�ovanie. Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvy, Tysoveæ, teraz v Múzeu ¾udovej

architektúry, ¼viv.43. Ukri�ovanie. Druhá polovica 17. stor. Drevená cerkva sv. Michala Archanjela, Nová Sedli-

ca, teraz v skanzene Vihorlatského múzea, Humenné.44. Sv. Pantelejmon (procesiová zástava). Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi sv Luká�a,

Troèany, teraz v �ari�skom múzeu, Bardejov.45. Sv. Petka a sv. Mikuláš. Druhá polovica 17. stor.Z drevenej Cerkvi sv. Jána Krstite¾a, Kalná

Roztoka, teraz v Slovenskej národnej galérii, Bratislava.46. Sv. Juraj a sv. Teodor. Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi Zosnutia Bohorodièky,

Hunkovce, teraz v �ari�skom múzeu, Bardejov.47. Synaxis sv. Archistratéga Michala Archanjela. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv.

Luká�a, Troèany.48. Sv. Mikuláš. Koniec 17. stor. Z Dary, teraz Vihorlatské múzeum, Humenné.49. Sv. Ján Suèavský. Koniec 17. stor. Drevená Cerkva sv. Luká�a, Troèany.

91

I. Poh¾ad na ikonostas 16.-18. stor. Troèany, drevená Cerkva sv. Luká�a.II. Poh¾ad na ikonostas 17.-18. stor. Nová Sedlica, drevená Cerkva sv. Michala Archanje-

la, teraz v skanzene Vihorlatského múzea, Humenné.III. Ukri�ovanie. Okolo 1600-1630. Z drevenej Cerkvy sv. Paraskevy, Vy�ná Polianka, te-

raz v �ari�skom múzeu, Bardejov.IV. Ukri�ovanie. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Ulièské

Krivé.V. Krá¾ovské dvere. Zaèiatok 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Ulièské

Krivé.VI. Sv. Arcidiakon �tefan (detail Krá¾ovských dverí). Druhá polovica 17. stor. Drevená

Cerkva Pokrova Bohorodièky, Miro¾a.VII. Ve¾kòaz Melchisedek. Druhá polovica 17. stor. Bývalé diakonské dvere z drevenej Cer-

kvi sv. Luká�a, Bre�any.VIII. Vzkriesenie Krista (Zostúpenie Krista do predpeklia). Druhá polovica 17. stor. Z Cerkvi

Pokrova Bohorodièky, Kru�inec, teraz v �tátnom múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry,Svidník.

IX. Nástenná ma¾ba (fragment). Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva Narodenia Boho-rodièky z Malej Po¾any (pôvodne v Habure), teraz v Hradci Králové, Èeská republika.

X. Posledná veèera (fragment nástennej ma¾by). Druhá polovica 17. stor. Drevená CerkvaNarodenia Bohorodièky z Malej Po¾any (pôvodne v Habure), teraz v Hradci Králové,Èeská republika.

XI. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela,Šemetkovce.

XII. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17. stor. Chrámová ikona drevenej Cerkvi sv.Michala Archanjela, Ladomírová.

XIII. Sv. Michal Archanjel. Nástroje muèenia Krista. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cer-kva Pokrova Bohorodièky, Korejovce. (Prevezená po zre�taurovaní r. 2000 z Cerkvi sv.Michala Archanjela, Krajná Bystrá.)

XIV. Deésis. 1680. Drevená Cerkva sv. Kozmu a Damiana, Lukov-Venecia.XV. Mandylion. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Ruský

Potok.XVI. Jakub Zesi. Mandylion.1671. Z drevenej Cerkvi Zosnutia Bohorodièky v Hunkovciach,

teraz v Šarišskom múzeu, Bardejov.XVII. Monogramista S.Z.(„C.Ç.“). Posledný súd. 1661. Z Cerkvi sv. Michala Archanjela

v Bogliarke, teraz v Slovenskej národnej galérii, Bratislava.XVIII. Apo�tolský rad a rad prorokov (pravá èas� ikonostasu). Druhá polovica 17. stor. Dreve-

ná Cerkva sv. Vasilija (Bazila) Ve¾kého, Rykiv.XIX. Deésis. Rad prorokov (stredná èas�). Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi sv.

Michala Archanjela v Topoli, teraz v Štátnom múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry, Svid-ník.

XX. Posledná veèera. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, La-domírová.

XXI. Posledná veèera. Koniec 17. stor. Z Cerkvi sv. Mikuláša v Havaji, teraz v Štátnommúzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry, Svidník.

XXII. Sv. Peter a Pavol. Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasu v drevenej Cerkvi sv.Michala Archanjela, Nová Sedlica, teraz v skanzene Vihorlatského múzea, Humenné.

XXIII. Pokrov Bohorodièky (Mater Misericordia). Druhá polovica 17. stor. Predela ikonostasudrevenej Cerkvi Pokrova Bohorodièky, Korejovce.

XXIV. Deésis. Koniec 17. stor. Z Cerkvi sv. Mikulá�a vo Vy�nej Vladièi, teraz v �tátnom mú-zeu ukrajinsko-rusínskej kultúry, Svidník.

92

XXV. Kristus Pantokrátor. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Paraskevy, Dobroslava.XXVI. Deésis. Koniec 17. stor. Drevená Cerkva Narodenia Bohorodièky z Malej Po¾any (pred-

tým v Habure), teraz v Hradci Králové, Èeská republika.XXVII. Deésis. Posledná tretina 17. stor. Drevená Cerkva sv. Vasilija (Bazila) Ve¾kého, Krajné

Èierno.XXVIII. Sv. Mikulá�. Koniec 17. stor. Drevená Cerkva Narodenia Bohorodièky z Malej Po¾any

(predtým v Habure), teraz v Hradci Králové, Èeská republika.XXIX. Sv. Ján Suèavský. Koniec 17. stor. Z Cerkvi Zostúpenia Ducha Svätého, Ni�ný Hrabo-

vec, teraz v �ari�skom múzeu, Bardejov.XXX. Bohorodièka Bohovtelenie s archanjelmi. Koniec 17. stor. Oblúk nad Krá¾ovskými dve-

rami drevenej Cerkvi Stretnutia Pána so Simeonom, Ko�any.XXXI. Kristus Pantokrátor. Koniec 17. stor. Z ikonostasu drevenej Cerkvi Stretnutia Pána so

Simeonom, Ko�any.XXXII. Stretnutie Pána so Simeonom. Koniec 17. stor. Chrámová ikona , drevená Cerkva Stret-

nutia Pána so Simeonom, Ko�any.

93

MENNÝ REGISTER

Àëåêñàíäðîâè÷, Â./Aleksandrowycz, W./37, 54, 80

Alexander VIII., pápe� 6Avenarius, A. 16, 80Àâãàð /Abgar/ 44, 45

Baczóka, P. 68, 80Baèynskyj, V. 9Baranovyè, P. 32Bendza, M. /Áåíäçà, Ì./ 5, 33, 80Áåíåäèêóâñêèé, Í. 10Áåñêèäú, Í. 48, 80Bia³opiotrowicz, W. 50, 51, 80Biathová, K. 31, 80Bicjo, I. 33Biskupski, R. 15, 21, 24, 33, 35, 42, 46, 48,

72, 73, 78, 81Bo�ová, J. 17, 24, 70, 81Burzyñska, J. 9, 39, 84

Czajkowski, J. 72, 81

Èerneckyj, I. /×åðíåöêèé, È./ 3, 9, 10, 11,12, 13, 89

Èesla, J. 24, 81

Äàâèäîâ, Ä. 77, 81Deluga, W. 48, 81Äèàíîâà, T.B. 26, 81Dosyfej 72Äðàãàí, Ì. 8, 44, 81Druget, J. 5Äðóìåâ, Ä. 76, 81Äóõàí, È.Í. 7, 25, 82

Ôëîðÿ, Á.Í. 49, 83Ôëîðåíñêèé, Ï., î. 75, 82Ôðàíêî, ². 32, 33, 82Frický, A. 13, 18, 23, 24, 30, 34, 70, 73, 82

Ãåðñòåëü, Ø. 8, 44, 82Glatz, A. C. 16, 40, 43, 82, 84Gluchowski, J. 50, 82Goff, J., Le 62, 82Grešlík, V. /Ãðåøëèê, Â./ 8, 11, 13, 17, 18,

24, 29, 30, 35, 36, 38, 48, 52, 58, 68,70, 72, 74, 75, 82

Grz¹dziela, R. 72, 81¥óäçÿê, Á. 78, 80Gutek, F. 17, 24, 70, 81

Had�ega, V. /Ãàäæå´à, Â./ 31, 32, 82Haraksim, ¼. 5, 6, 14, 33, 82Hermann, O. 28, 68Ãíàòþê, Â. 55, 86Hrebíèková, M. 36, 70, 82

Chmelinová, K.27, 83Õîðîøêåâè÷, À. Ë. 49, 83

²ñàºâè÷, ß. Ä. 26, 33, 48, 83, 88

Janocha, M., ks. 8, 78, 83Jarema, W. /ßðåìà, Â./ 7, 83Ján III. Sobieski, krá¾ 72ßâîðñê³é, Þ. À. 11, 33, 83Jozef II., cisár 32

Kaleta, V. 24, 81Êàìÿíîáðîäñêèé, È. 18Kapišovskyj, I. /Êàïèøîâñêèé, È./ 43, 87Kejlová, V. 23, 26, 29, 35, 39, 54, 70, 83Keletiová(Keleti), M. 16, 30, 40, 43, 76, 82,

83, 84Kiwala, B. 9, 39, 84Klosiñska, J. 21, 24, 39, 84Êîöü-Ãðèãîð÷óê, Ë. 78, 84Konstantynowycz, J. B. 7Êîâà÷îâè÷îâà-Ïóøêàðüîâà, Á. 30, 84Krupeckyj, A., biskup 5Kubová, A. 27, 84Kurpik, W. 9

Lakata, V. /Ëàêàòà, Â./ 24, 33, 46, 47, 70,75, 84

Leopold I., cisár 32, 33, 72Lichaèev, D. S. 16, 84Lippay, J., primas 31, 32Ëþáèíêîâè÷, Ì. 76, 84Lovacký, M. 9, 70, 84Luèkaj, M. /Ëó÷êàé, Ì./ 11, 18, 32, 86Lurker, M. 49, 84

94

Majster ikonostasov z okolia Slavska 3, 65,67, 68, 69

Majster ikony Krista Pantokrátora s apoštol-mi z Príkrej 3, 63, 64

Maljar, I. 3, 37, 38, 39, 64, 72Markoviè, P. 51, 84Matìjèek, A. 20, 75, 84Ìàòêîâñüêà, Î. 33, 84Ma�a�, krá¾ /Ìàòÿø/ 9, 10Ìåëüíèê, Â. É. 65, 85Ìåùåðñêàÿ, Å. Í. 44, 85Ìèöüêî, ². 61, 85Ìèêèòàñü, Â. Ë. 6, 85Ìèëÿåâà, Ë. Ñ. 11, 85Ìîãèëà, Ï. 70Mušinka, M. /Ìóøèíêà, Ì./ 20, 85Mušinskyj, P. /Ìóøèíñüêèé, Ï./ 26

Íàñòàñ³ÿ, æåíà Ïåòðà 16Neumann, J. 25, 85Nowacka, J. 53, 85

Olexij /Îëåêñ³é/ 58Îòêîâè÷, Â. Ï. 24, 36, 44, 53, 54, 58, 85Îñòîjè÷, B. 77, 81Îâñ³é÷óê, Â. À. /Ovsijèuk, V./ 8, 72, 85

Ïàíüêåâè÷, ². 19, 26, 33, 85Parléø, P. 36Ïàøóòî, Â.Ò. 49, 83Ïåòðî, øîëòèñ 16Pietrusiñski, J. 39, 44, 85Ïèëàò 26Ïèëèï�þê, Â. 24, 36, 85Plicka, K. 36, 85Ïóøêàð, ². 30, 84

Radocsay, D. 20, 85Radyvylovskyj, A. 18Rákoci, F., II. 32Rákoci, �. /Ðàêîöè, Æ./ 9, 10Rostošynskyj, P., biskup 6Roth, P. 24, 81Rusinko, M. 44, 86Ru�èanskyj, I./Ðóùàíñê³é, ²./ 10

Sachanev, V. /Ñàõàíåâ, Â./ 11, 86Ñàê, Þ. 11, 19, 32, 72, 86Santini, G. 25Ñåíüêî, ². 55, 86

Seòkovyè, F. /Ñåíüêîâè÷, Ô./ 36Ñåðã³é, î. 10Ñèäîð, Î. 7, 86Skrobucha, H. 22, 30, 51, 55, 70, 76, 86Sopoliga, M. 70, 86Ñòàñåíêî, Â. 48, 86Staurovský, E. /Ñòàâðîâñüêèé, Î./ 5, 11, 86Ñòåïîâèê, Ä. 48, 51, 52, 62, 86, 87Ñâåíöèöêàÿ, Â. È. 48, 87Ñâºíö³öêèé, ². 15, 87S. Z. (C. Ç.), monogramista 27, 29, 91Szanter, Z. 7, 15, 20, 87Szczepanek, Ò. 21, 87Szczepkowski, J. 72, 81

Øàìàðäèíà, Í. 36, 87Øëåïåöêèé, À. 43, 87Øìàéäà, Ì. 44, 87Øèìà, Ï. 11, 87Øóìëÿíñêèé, È., biskup 32, 82Š. K. 62, 87Škoviera, A. 27, 83

Òàðàíóøåíêî, Ñ. 7, 87Òàðêîâè÷, Ã. /Tarkoviè, G./ 10Tazbir, J. 72, 87Òåìåø, ². 20Òåìåø, Ò. 20Tkáè, �. 15, 20, 21, 22, 25, 28, 30, 44, 46,

49, 50, 51, 55, 58, 62, 87Òîìîâñêèé, Ê. 76, 84Tököly, I. 32Òðîíüêî, Ï. Ò. 72, 87

Vaculík, K.30, 87Varsik, B. 14, 87Âåñåëîâñüêà, Ã. ². 50, 87Âóéöèê, Â. 19, 87Âûñîöêàÿ, Í. Ô. 22, 87

Watts, A. W. 11, 88Wirth, Z. 36, 85

Çàïàñêî, ß. Ï. 26, 48, 88Zesi, J. 27, 91Zmetáková, D. 16, 84

Æîëòîâñüêèé, Ï. Ì. 7, 18, 19, 37, 38, 40,70, 72, 74, 88

95

MIESTNY REGISTER

Abovská �upa 6

Balkán 76Bardejov 9, 10, 17, 20, 26, 27, 43, 53, 70, 71,

81, 82, 84, 89, 90, 91, 92Beòadykovce 10Bere�ská �upa 6Bielorusko 22, 25, 33Bodru�al 27, 30, 50, 52, 53, 58, 89Bogliarka 27, 29, 91Bor�odská �upa 6Bratislava 89Brunary Wielkie 24Brunary Wyzne 20Buková hôrka 72Bulharsko 7, 78Byzancia 8

Czarna 21

Èechy, Èeská republika 25Èervené more 42

Dara 72, 73, 90Dobroslava 34, 35, 36, 39, 55, 56, 58, 60, 89, 92Dnister (Dniester) 39, 85Drohobyè 4Dunajec 39, 85

Egypt 42, 54, 58, 60, 89Európa 7, 62, 82

Frièka 58

Gemerská �upa 6

Habura 91, 92Haliè 14, 61, 72, 78Halièská Ukrajina 10, 49Havaj 27, 44, 55, 70, 75, 91Ha�ín 33Hodász 68,Hrušivskyj monastier 32Humenné 28, 33, 57, 60, 69, 73, 76, 89, 90, 91Humenské domínium 32Hunkovce 27, 46, 70, 71, 90, 91Javoriv 18

Jastrêbyk 20, 22Jedlinka 26Jeruzalem 55

Kalná Roztoka 17, 28, 57, 58, 70, 71, 89, 90Kamjanobrid 18Karpaty 6, 15, 73, 82Kántorjánosi 67, 68, 90Keèkovce 44, 45, 70, 74, 75, 89Klucz Muszynski 15, 25, 87Korejovce 55, 76Košice 9, 24, 29, 35, 39, 51, 78, 81, 83, 84, 87Kozeve 68Ko�any 39, 58, 76, 89, 92Ko�uchovce 3, 26, 27, 31, 35, 40, 41, 43, 50,

58, 63, 64, 83, 89, 90Krajná Bystrá 59, 89, 91Krajné Èierno15, 48, 50, 51, 52, 55, 58, 59,

62, 69, 70, 74, 89, 90, 92Krakov /Kraków/ 9, 21, 39, 50, 82, 84, 87Krásnobrodský monastier 5Krásny Brod 5, 72Krivé 17, 23Krušinec 91Kurov 17, 18, 27, 29Kyjiv 11, 31, 61Kyjivsko-peèerská lavra 44

Ladomírová 55, 58, 61, 70, 75, 90, 91Le¾uchov 15, 20, 21Luck 4Lukov-Venecia 15, 15, 20, 21, 27, 44, 91

¼viv 4, 9, 11, 18, 19, 24, 31, 37, 49, 53, 61,65, 66, 68, 90

Maïarsko 4, 78Makovická krajòa 9Makovické panstvo 10Malá Po¾ana 39, 72, 91, 92Maramoroš 31Maramoro�ská �upa 6Martin 23, 24, 83, 84Matysová 20, 23, 24, 46, 76, 83Medzilaborce 32Miro¾a 44, 50, 51, 55, 60, 63, 70, 74, 76, 89,

90, 91

96

Miskolc 28Moldavsko 7, 74Mukaèevo 10

Niyregyháza 67, 68, 80, 90Ni�ná Jed¾ová 74Ni�ná Písaná 39, 54, 55, 58, 70, 92Ni�ný Hrabovec 70, 72Nová Sedlica 55, 57, 58, 60, 65, 67, 68, 69, 76,

89, 90, 91Nová Ves 21Nowa Wie� 20

Òagov 32

Paniszczów 24Patmos 15Písaná 11Plavje 65, 66, 68, 90Poèajiv 11Po¾sko (Polen, Poland, Rzeczpospolita, Ïîëü-

ùà) 4, 7, 8, 11, 15, 20, 21, 22, 24, 25, 32,33, 35, 38, 48, 53, 65, 72, 78, 79

Posada Rybotyczska 52Potelyè (Ïîòåëû÷) 11Praha 11, 16, 20, 25, 30, 36, 40, 49, 62, 82, 83,

84, 85, 87Pravrovce 24, 46Príkra 3, 20, 22, 23, 44, 54, 55, 63, 64, 89, 90Przemy�l 5, 9, 31, 37, 39, 54, 78, 80, 81, 83, 84

Raškovice 20Recklinghausen 21, 84Rešov /Rjašiv/ 20Rím 5, 31Rovné 9, 23, 24, 29, 74Rumunsko 7, 74, 78Runina 28, 46Rus (Ðóñü)10Ruská Bystrá 16, 54, 58, 60, 70, 74, 90Rusko 11, 47, 70, 77, 78Ruský Potok 44, 70, 91Rykiv 67, 68, 90, 91Rzeszów 20

Sambir 37San 39, 85Sanok 7, 24, 34, 42, 72, 81, 83Satmárska �upa 6Sigetská �upa 6

Skyt Maòavskyj 32Slavsko 3, 4, 65, 67, 68, 69Sliezsko 20Slovensko 3, 4, 5, 6, 7, 8, 13, 14, 15, 16, 18,

19, 20, 22, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 32,33, 36, 3738, 39, 40, 43, 44, 46, 49, 51,52, 55, 58, 64, 65, 68, 70, 72, 73, 74, 76,77, 78, 82, 83, 84, 87

Sobrance 54Spiš 31, 81Spišská enkláva 6Spi�ská �upa 25Srbsko 7Stará ¼ubovòa 23, 24, 81Stawisza 20Storonna 23Stropkov 26, 38Stryj 37, 72Suèava 72Sudova Vy�òa 37Svidník 10, 11, 15, 19, 24, 30, 34, 38, 39, 44,

54, 63, 65, 67, 84, 85, 86, 89, 90, 91Szczawnik 20, 21, 24

�ari�ská �upa 6Šarišský Štiavnik 9, 10, 13Šašová 72, 75Šemetkovce 27, 28, 30, 49, 50, 51, 55, 63, 91

Topo¾a 24, 34, 46, 47, 91Troèany 20, 21, 22, 24, 27, 46, 48, 70, 72, 89,

90, 91Turòanská �upa 6Tysovec 68, 90

Ugoèská �upa 6Uherci 39Uhorské krá¾ovstvo 11Uhorsko 14, 31, 33Ukrajina (Ukraina, Óêðà¿íà) 4, 6, 8, 10, 11,

18, 19, 22, 24, 33, 37, 44, 49, 53, 54, 65,70, 72, 74, 78, 79, 80, 81, 83

Ulièské Krivé 17, 29, 44, 56, 58, 70, 76, 89,91

U�horodský hrad 6U�ská �upa 6

Viedeò 33Vladièa (Vy�ná Vladièa) 38, 39, 46, 76, 89,

91

97

Vyrava 32Vyšná Polianka 27, 29, 91Vyšný Hrabovec 48Vyšný Mirošov 44, 45, 62, 89

Warszawa 82Wroclaw 82

Zakarpatsko 6, 14Zamo�cie 73Zboj 27Zemplín 33Zemplínska �upa 6Zubrzyk 20, 21

�ovkva 25, 31, 37, 72

98

IKONOGRAFICKÝ REGISTER

(nie sú tu zahrnuté patrocíniá chrámov)

Abgar /Àâãàð/ 44, 45Adam 25, 26, 27, 42Antonij Peèerský 57, 58, 59, 61, 89Apoštolovia 3, 8, 9, 12, 24, 34, 46, 47, 49, 53,

58, 63, 64, 75, 90Áron 3, 27, 29, 30Andrej 53, 89

Bartolomej 12, 24Bazil /Vasilij/ Ve¾ký 9, 48, 63Boh Otec 26, 75, 76Bohorodièka 9, 12, 13, 19, 20, 21, 23, 35, 38,

46, 51, 54, 55, 58, 61, 65Bohorodièka Bohovtelenie 47, 55, 56, 76, 89, 92Bohorodièka Hodegetria 19, 21, 24, 27, 51, 52,

53, 63, 64, 65, 67, 68, 89, 90Bohorodièka Oranta 12, 13, 47, 74Bohorodièka Ru�encová 58, 59, 89Bohozjavenie /Krst Krista/ 65, 90Bo�ia Ruka 26

Dávid 76Deésis 7, 8, 9, 12, 23, 24, 26, 27, 31, 38, 39,

46, 84, 91, 92Dimitrij 9, 24Duch Sv. 17, 26, 51, 76

Eucharistia 8, 44Eva /Jevva/ 26, 34, 42

Filip 24

Gabriel, archanjel 9, 15, 16, 18, 45, 65

Helena 70Herodes /Èðîä/ 54

Imakuláta 51

Jakub 24, 26Ján Evanjelista 12, 15, 16, 20, 24, 66, 90Ján Krstite¾ 9, 23, 39, 46Ján Suèavský 72, 73, 74, 90, 92Ján Zlatoústy 9Jozef 58

Judáš 40, 75Juraj 9, 46, 70, 71, 74, 90

Katarína Alexandrijská 70Krá¾ovná Nebies 39Krá¾ovské dvere 3, 8, 15, 16, 17, 18, 27, 44,

76, 77, 89, 91, 92Kristus /Õðèñòîñ/ 8, 9, 11, 12, 13, 18, 21,

22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 30, 31, 34,37, 38, 39

40, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 49, 51, 55, 65, 70,74, 75, 76

Kristus Emanuel so serafínmi 76Kristus Emanuel a sv. Peter Alexandrijský

58, 60, 89Kristus na tróne 8, 9, 23Kristus Pantokrátor 3, 9, 10, 11, 12, 23, 38,

39, 63, 64, 76, 89, 90, 92Kristus Ve¾kòaz 3, 27, 30, 31, 47, 76

Lazár 34, 49, 50, 51, 55Lukáš 9, 16, 22, 24, 96

Mandylion /Spasite¾ Nerukoustvorený/ 8,22, 23, 27, 44, 45, 46, 63, 89, 90, 91

Marek 9, 15, 16, 53, 89Mater Misericordia 66, 91Matka Bo�ia 61Matúš 16Melchisedek 91Michal, archanjel 9, 23, 25, 42, 45, 46, 54,

55, 60, 65, 66, 68, 89, 90, 91Michal so Satanom na re�azi 58Mikuláš 3, 35, 36, 37, 50, 58, 63, 64, 66,

70, 71, 72, 73, 74, 89, 90, 92Mikulá� �ehná trom mu�om vo väzení 58Moj�i� 34, 42

Narodenie Bohorodièky 51Nikita 70

Obetovanie Krista v chráme 13Obriezka Pána 9, 13Ochrana /Pokrov/ Bohorodièky 35, 58, 61,

66, 90, 91Onufrij 58, 59, 89Oranta 13, 34, 47

99

Panna Mária /Mária/ 15, 16, 18, 21, , 35, 47,51, 61

Pantelejmon, 70, 71, 90Paraskeva 3, 34, 35, 37, 46, 55, 58, 61, 68,

70, 90Pašiový cyklus 40, 43Pavol 9, 24, 57, 58, 75, 89, 91Peter 9, 24, 57, 58, 89, 91Petka 58, 61, 70, 71, 90Pieta 70Pokrov Bohorodièky 35, 66, 90, 91Posledná veèera 8, 44, 75, 91Posledný súd 23, 26, 27, 29, 31, 34, 40, 46,

49, 83, 91Pový�enie sv. Krí�a 63Premenenie Pána 48, 66, 90Prenesenie ostatkov sv. Mikuláša 58, 60, 90Prochor 15, 16Prorok 3, 29, 34Proroci 8, 9, 12, 21, 42, 47, 49, 63, 89, 91

Rodina, sv. 54

Satan 25Snímanie z krí�a 70Spasite¾ 8, 9, 12, 13, 25, 28, 34, 42, 44, 55Spasite¾ s nebeskými silami 23, 26Strom /rajský, poznania, �ivota/ 11, 21, 25,

42, 51Sviatky 8Synaxis sv. Archistratéga Michala Archanjela

70, 73, 90

Šalamún 76Šimon 24�imon Ståpnik 62Štefan 91

Teodor 46, 70, 71, 90Teodosia 70Teodosij Peèerský 57, 58, 59, 61, 89Trimorfon 12, 24, 46, 47Trojica 62, 63, 72, 75

Ukameòovanie sv. �tefana 62, 90Ukri�ovanie 3, 20, 21, 25, 27, 28, 29, 31, 40,

42, 51, 68, 69, 75, 89, 90, 91Ukri�ovaný 8, 21, 25, 26, 27, 51, 52, 89Utrpenie Krista 3, 27, 40, 41, 42, 43, 89Uvedenie Bohorodièky do chrámu 36Útek do Egypta 54, 60

Ve¾kòaz 3, 13, 27, 29, 30, 31, 47Vjazd Krista do Jeruzalema 55Vzkriesenie Lazára 49Vzkriesenie Krista / Zostúpenie Krista do

predpeklia/ 43, 91

Znamenie 47Znièenie vojska faraóna v Èervenom mori 42Zosnutie Bohorodièky 51, 76Zvestovanie 15, 16, 17, 18, 68, 76

101

I. Poh¾ad na ikonostas 16.-18. stor. Troèany, drevená Cerkva sv. Luká�a.

II. Poh¾ad na ikonostas 17.-18. stor. Nová Sedlica, drevená Cerkva sv. Michala Archanjela,teraz v skanzene Vihorlatského múzea, Humenné.

102

III. Ukri�ovanie. Okolo 1600-1630. Z dreve-nej Cerkvy sv. Paraskevy, Vy�ná Polianka,teraz v �ari�skom múzeu, Bardejov.

IV. Ukri�ovanie. Druhá polovica 17. stor. Dre-vená Cerkva sv. Michala Archanjela, Uliè-ské Krivé.

V. Krá¾ovské dvere. Zaèiatok 17. stor. Dre-vená Cerkva sv. Michala Archanjela, Uliè-ské Krivé.

VI. Sv. Arcidiakon �tefan (detail Krá¾ovskýchdverí). Druhá polovica 17. stor. DrevenáCerkva Pokrova Bohorodièky, Miro¾a.

103

VII. Ve¾kòaz Melchisedek. Druhá polovica17. stor. Bývalé diakonské dvere z dre-venej Cerkvi sv. Luká�a, Bre�any.

VIII. Vzkriesenie Krista (Zostúpenie Krista dopredpeklia). Druhá polovica 17. stor.Z Cerkvi Pokrova Bohorodièky, Kru�i-nec, teraz v �tátnom múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry, Svidník.

IX. Nástenná ma¾ba (fragment). Druhá polovica 17. stor. Drevená CerkvaNarodenia Bohorodièky z Malej Po¾any (pôvodne v Habure), terazv Hradci Králové, Èeská republika.

104

X. Posledná veèera (fragment nástennej ma¾by). Druhá polovica 17. stor.Drevená Cerkva Narodenia Bohorodièky z Malej Po¾any (pôvodne v Ha-bure), teraz v Hradci Králové, Èeská republika.

XI. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17.stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archan-jela, �emetkovce.

XII. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17.stor. Chrámová ikona drevenej Cerkvi sv.Michala Archanjela, Ladomírová.

105

XIII. Sv. Michal Archanjel. Nástroje muèenia Kris-ta. Druhá polovica 17. stor. Drevená CerkvaPokrova Bohorodièky, Korejovce. (Prevezenápo zre�taurovaní r. 2000 z Cerkvi sv. MichalaArchanjela, Krajná Bystrá.)

XIV. Deésis. 1680. Drevená Cerkva sv. Kozmu a Damiana, Lukov-Venecia.

106

XV. Mandylion. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, RuskýPotok.

XVI. Jakub Zesi. Mandylion.1671. Z drevenej Cerkvi Zosnutia Bohorodièky v Hunkovciach,teraz v �ari�skom múzeu, Bardejov.

107

XVII. Monogramista S.Z.(�C.Ç.�). Posledný súd. 1661. Z Cerkvi sv. Michala Archanjelav Bogliarke, teraz v Slovenskej národnej galérii, Bratislava.

108

XVIII. Apo�tolský rad a rad prorokov (pravá èas� ikonostasu). Druhá polovica 17. stor. DrevenáCerkva sv. Vasilija (Bazila) Ve¾kého, Rykiv.

XIX. Deésis. Rad prorokov (stredná èas�). Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi sv. Micha-la Archanjela v Topoli, teraz v �tátnom múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry, Svidník.

109

XX. Posledná veèera. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Lado-mírová.

XXI. Posledná veèera. Koniec 17. stor. Z Cerkvi sv. Mikulá�a v Havaji, teraz v �tátnom múzeuukrajinsko-rusínskej kultúry, Svidník.

110

XXII. Sv. Peter a Pavol. Druhá polovica 17.stor. Predela ikonostasu v drevenejCerkvi sv. Michala Archanjela, NováSedlica, teraz v skanzene Vihorlatské-ho múzea, Humenné.

XXV. Kristus Pantokrátor. Druhá polovica 17.stor. Drevená Cerkva sv. Paraskevy,Dobroslava.

XXIII. Pokrov Bohorodièky (Mater Miseri-cordia). Druhá polovica 17. stor. Pre-dela ikonostasu drevenej Cerkvi Po-krova Bohorodièky, Korejovce.

XXIV. Deésis. Koniec 17. stor. Z Cerkvi sv.Mikulá�a vo Vy�nej Vladièi, terazv �tátnom múzeu ukrajinsko-rusín-skej kultúry, Svidník.

111

XXVI. Deésis. Koniec 17. stor. Drevená Cer-kva Narodenia Bohorodièky z MalejPo¾any (predtým v Habure), terazv Hradci Králové, Èeská republika.

XXVII. Deésis. Posledná tretina 17. stor. Dre-vená Cerkva sv. Vasilija (Bazila) Ve¾-kého, Krajné Èierno.

XXVIII. Sv. Mikulá�. Koniec 17. stor. DrevenáCerkva Narodenia Bohorodièky z Ma-lej Po¾any (predtým v Habure), terazv Hradci Králové, Èeská republika.

XXIX. Sv. Ján Suèavský. Koniec 17. stor.Z Cerkvi Zostúpenia Ducha Svätého,Ni�ný Hrabovec, teraz v �ari�skommúzeu, Bardejov.

112

XXX. Bohorodièka Bohovtelenie s archanjelmi. Koniec 17. stor. Oblúk nad Krá¾ov-skými dverami drevenej Cerkvi Stretnutia Pána so Simeonom, Ko�any.

XXXI. Kristus Pantokrátor. Koniec 17. stor.Z ikonostasu drevenej Cerkvi Stret-nutia Pána so Simeonom, Ko�any.

XXXII. Stretnutie Pána so Simeonom. Koniec17. stor. Chrámová ikona, drevenáCerkva Stretnutia Pána so Simeonom,Ko�any.

113


IKONY 17. STOROÈIA NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

Rok vydania: 2002Vydanie: prvéNáklad: 150 výtlaèkovPoèet strán: 100Sadzba: Ing. Stanislav KurimaiFotografie: O¾ga Nováková (è. 13, III, XVI, XXIX)

Vladislav Gre�lík (ostatné)Tlaè: AKCENT PRINT � Pavol �idelský, Pre�ov

ISBN

Grešlík V. Ikony 17. storočia na východnom Slovensku. 2002 [Icons of the 17th century in Eastern...

Documents

Transcript of Grešlík V. Ikony 17. storočia na východnom Slovensku. 2002 [Icons of the 17th century in Eastern...