Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I....

~ 3 ~

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, Katedra kulturológie

HUDOBNÁ KONTRAKULTÚRA NA PRELOME ŠESŤDESIATYCH A SEDEMDESIATYCH ROKOV

20. STOROČIA V KULTUROLOGICKEJ PERSPEKTÍVE I.

"To tell the truth is revolutionary." Antonio Gramsci

ISBN 978-80-558-0677-8

~ 4 ~

LUKÁŠ PERNÝ HUDOBNÁ KONTRAKULTÚRA NA PRELOME

ŠESŤDESIATYCH A SEDEMDESIATYCH ROKOV 20. STOROČIA V KULTUROLOGICKEJ PERSPEKTÍVE I.

VEDECKÁ MONOGRAFIA

ANOTÁCIA PRÁCE Problematika významu progresívnej hudobnej kultúry so zameraním na psychedelický rock a kraut-rock v rámci tzv. kontrakultúry je vo vedeckej monografii reflektovaná z viacerých interdisciplinárnych, kulturologických a filozoficko-estetických hľadísk – skúma vzájomné vzťahy a prieniky hudby, životného štýlu s filozofiou, resp. svetonázorom a politickými východiskami kontrakultúry daného obdobia. Odborná reflexia témy sa pohybuje od uchopenia kontrakultúrnych fenoménov vo všeobecnosti až po jej konkrétne prejavy v tzv. kraut-rockovej subkultúre vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike (v komparácii so situáciou vo svete).

Posudzovatelia: doc. PhDr. Július Fuják, PhD. PhDr. Ľuboš Blaha, PhD.

Grafika: Bc. Lukáš Perný, Bc. Hanka Blažeková (motív na obale, obrazová príloha) Jazyková korektúra: Bc. Janka Popovicsová Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, Katedra kulturológie, 2014 ©Lukáš Perný, 2014 ISBN 978-80-558-0677-8

~ 5 ~

ŽLTÁ PONORKA V MORI ULÚZII, KRESBA, L. PERNÝ

POĎAKOVANIE A VENOVANIE Publikácia by nevyšla bez pomoci školiteľa práce doc. PhDr. Júliusa Fujaka, PhD., vedúceho katedry

kulturológie doc. Mgr. Miroslava Ballaya, PhD. a najmä PhDr. Ľuboša Blahu, PhD., ktorý mi

pomohol so získaním finančných prostriedkov na tlač práce. Týmto sa chcem poďakovať

nezávislému výskumnému, vzdelávaciemu a vydavateľskému inštitútu ASA (Analýzy – stratégie –

alternatívy), organizácii MSD (Mladí sociálni demokrati) a Klubu Nového Slova za ochotu finančne

podporiť vydanie tejto monografie. Taktiež sa chcem poďakovať editorke Bc. Janke Popovicsovej

a výtvarníčke Bc. Hanke Blažekovej. Monografiu by som chcel venovať in memoriam pamiatke kulturológa, environmentalistu, politológa a publicistu doc. PhDr. Ivana Dubničku, PhD. (*1961 –

†2014), ktorého som mal možnosť osobne poznať a vo veľkom ma inšpiroval aj vo vedeckom

bádaní. Špeciálne poďakovanie Henrymu Solčanovi, Mgr. Martinovi Husárovi, PhD.

a Mgr. Miloslavovi Kollárovi za tipy a morálnu podporu pri bádaní, hľadaní kvalitnej hudby

a historických súvislostí.

Prvé vydanie publikácie vyšlo s finančnou podporou vo forme sponzorských darov: 100€ od MSD, 100€ od Klubu Nového Slova a 200€ od ASA; ktoré boli použité na tlač monografie. Veľké poďakovanie za získanie financií patrí PhDr. Ľubošovi Blahovi, PhD.

~ 6 ~

OBSAH

PREDHOVORY..................................................................................................................................... 7 O AUTOROVI PRÁCE a PREDHOVOR AUTORA................................................................................... 8 ÚVOD.................................................................................................................................................. 9 1. KONTRAKULTÚRA ŠESŤDESIATYCH a SEDEMDESIATYCH ROKOV 1.1. Úvod – dominantná kultúra a kontrakultúra........................................................................... 11 1.2. Filozoficko-politologické východiská kontrakultúry prelomu 60. a 70. rokov 1.2.1. Základné východiská a úvod k deskripcii novej ľavice.................................................... 13 1.2.2. Vznik novej ľavice a jej politické východiská v USA........................................................ 20 1.2.3. Francúzska kontrakultúra: študentské hnutie 22. marca a vzostup novej ľavice........... 23 1.2.4. Britský underground a swinging London......................................................................... 24 1.2.5. Talianska Horúca jeseň a Situacionalistická internacionála........................................... 26 1.2.6. Kontrakultúra hispánskych krajín................................................................................... 27 1.2.7. Marginálne ku kontrakultúre v ďalších krajinách........................................................... 28 1.2.8. Marginálne ku kontrakultúre Československa................................................................. 30 1.3. Definovanie psychedelického rocku 1.3.1. Úvod – etymológia slova psyché v psychológii a psychedelickej psychoterapii............. 30 1.3.2. Psychedelické prvky ....................................................................................................... 31 1.3.3. Definovanie psychedelického rocku a jeho rozdelenie.................................................. 33 1.3.4. (Nové a staré) Hudobné nástroje využívané v psychedelickom rocku........................... 38 1.3.5. Textová zložka................................................................................................................ 39 1.3.4. Dotyk s transcendentnom: vplyv indickej hudby a filozofie na hudbu 60. rokov........... 41 1.4. Vplyv kontrakultúry na ďalšie druhy umení a životný štýl 1.4.1. Výtvarné umenie 60. rokov v interakcii s hudobnou kontrakultúrou............................ 44 1.4.2. Móda a odievanie........................................................................................................... 46 1.4.3. Marginálne k psychedelickému divadlu a experimentálnemu umeniu 60. rokov.......... 47 1.4.4. Marginálne k filmovému umeniu................................................................................... 48 2. KRAUT-ROCK 2.1. Definícia kraut-rocku a jeho filozoficko-estetické východiská................................................ 49 2.2. Kontrakultúra NSR: prepojenie politiky, filozofie a hudby..................................................... 55 2.3. Kompozičné postupy a žánrové východiská kraut-rocku........................................................ 57 2.4. Významné hudobné skupiny a osobnosti kraut-rockovej scény 2.4.1. Spojenie hudby s politikou a zadefinovanie kraut-rocku................................................. 59 2.4.2. Hudobná scéna v prostredí Zodiak Free Arts Lab: Kluster, Eruption, Tangerine Dream,Agitation Free, The Cosmic Jokers, Ash Ra Tempel, Popol Vuh, Gila......................................................... 65 2.4.3. Motorický beat a kapely Neu!, Harmonia, La Dusseldorf, Kraftwerk............................... 71 ZÁVER............................................................................................................................................... 73 ZOZNAM BIBILIGRAFICKÝCH ODKAZOV.......................................................................................... 75 PRÍLOHY TEXTOVÁ PRÍLOHA (DISKUSIA/KOMENTÁRE): PhDr. Marek Hrubec, PhD.; Ing. Mgr. Peter Daubner; Mgr. art. Maroš

Schmidt; Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc; Michal Polák, BSc, MSc, PhD.; Bill MacCormick, Jim McCarty......................... 79 ZVUKOVÁ PRÍLOHA........................................................................................................................... 80 OBRAZOVÁ PRÍLOHA......................................................................................................................... 81

~ 7 ~

PREDHOVORY Predhovor doc. PhDr. Júliusa Fujaka, PhD.

„Predkladaná práca je výsledkom a svedectvom dlhodobého skúmania autora danej problematiky kontrakultúry na prelome 60./70. rokov 20. storočia z rozmanitých uhlov. Autor je v problematike veľmi dobre a detailne zorientovaný po mnohých stránkach. Oceňujem tu však nielen zaangažovanosť, ale najmä snahu o čo najkomplexnejšie, teda i teoretické uchopenie fenoménov kontrakultúry v čo najširšom zábere a prieniku do nich. Ide tu o skutočné pochopenie ich podstatných atribútov, motivácií a zámerov, či posolstva z filozoficko-estetickej, sociálno-kulturologickej perspektívy, ako aj stopovaním a opisom jej konkrétnych podôb, podotýkam, že v celej Európe, v Severnej a Južnej Amerike. Hoci sa primárne zameriava na hudobnú kontrakultúru, neopomína i iné kultúrno-umelecké aktivity v tejto sfére (film, módu, organizačnú "infraštruktúru"), nejde mu však len o ich výpočet, ale súvzťažnosť s istým hľadaním, nachádzaním a zaujímaním alternatívnych svetonázorových, politických a životných postojov. Autor sa snaží postihnúť primárne hudobné kultúry psychedelickej vlny a nemeckého kraut-rocku, resp. jednotlivé štýlové a žánrové podoby v danom období, neraz vo vzájomnej prepojenosti. Práca v danom komplexnom uchopení je prvá svojho druhu na našej univerzite a môže poslúžiť ako cenný materiál skúmania kontrakultúry. Autor spracoval nesmierne množstvo pramenného i sekundárneho bibliografického charakteru, vrátane bohato zastúpenej zahraničnej literatúry. V práci sú zvolené vhodné metódy a postupy, od teoretickej reflexie všeobecnejších filozoficko-politologických a kulturologických východísk kontrakultúry, cez podrobnú histriograficko-estetickú deskripciu a interpretáciu jej prejavov v hudobnej kultúre – psychedelickom rocku a ťažiskovo kraut-rocku.“

Predhovor PhDr. Luboša Blahu, PhD. „L. Perný napísal mimoriadne potrebnú knihu, ktorá môže významne obohatiť strnulé hodnotové diskusie na Slovensku, v ktorých naďalej cítiť zbytočne veľa predsudkov a provinčných komplexov, čo sa odzrkadľuje aj na hodnotení radikálnej západnej filozofie 60. a 70. rokov. Ide o teoreticky vyspelú, s vášňou písanú prácu, ktorá má silný informatívny, analytický i argumentačný potenciál. Práca je kvalitná a môže výrazne prispieť do ďalšieho štúdia subkultúry v línii, ktorú predoslali už britské kultúrne štúdie a iné diela sociálnej kritiky. Autor sa zodpovedne venoval aj filozofickému a politickému kontextu 60. a 70. rokov, opisuje vznik novej ľavice a inšpirácie, ktoré tento prúd získal od neomarxistických autorov či iných libertínskych ľavicových prúdov. Dôraz je celkom prirodzene kladený na frankfurtskú školu, najmä na generáciu nemeckých autorov, ktorí museli kvôli židovskému pôvodu emigrovať v časoch nacizmu do USA, kde potom vytvorili vplyvné diela o totalitnom charaktere modernej spoločnosti. v konzervatívnom a stále silne preideologizovanom prostredí strednej Európy je odvahou otvárať témy, ktoré v sebe nesú silne revolučné, libertínske a socialistické (novo-ľavicové) posolstvo. L. Perný sa nezľakol tejto výzvy a slovenskej čitateľskej obci ponúka alternatívny pohľad na kultúru, umenie, politiku a filozofiu. Všíma si dielo H. Marcusa a ďalších filozofických ikon novej ľavice a ponúka solídny odrazový mostík do kulturologickej analýzy, ktorá je predmetom jeho práce. Okrem filozofického kontextu si všíma aj kontext politický, pričom sa okrem iného koncentruje na nemeckého aktivistu Dutschkeho. L. Perný sa snaží zvýrazniť nemeckú „ideovú niť“, ktorej pečať nachádza v diele H. Marcusa. Ide o provokatívnu interpretáciu, ktorá však zapadá do autorovej línie. Rok 1968 a postmaterialistická revolúcia je v slovenskej politologickej literatúre málo skúmaná, a preto je text L. Perného niečím avantgardným, novátorským a revolučným. Pozitívnom textu je jeho radikálnosť a dynamika. Prepojenie s politikou a filozofiou je citeľné v celej práci a autor ponúka živé interdisciplinárne dielo, ktoré nielenže čitateľa/čitateľku informačne obohatí, ale zároveň ho/ju núti premýšľať a prehodnocovať svoje morálne horizonty. Kniha nie je písaná encyklopedicky, jej zámerom je niesť určité normatívne posolstvo. Knihu L. Perného úprimne vítam a dúfam, že odštartuje novú vlnu záujmu o hodnoty, ktoré v 60. a 70. rokoch v západnej spoločnosti viedli k revolučným premenám v kultúre a myslení.“

~ 8 ~

O AUTOROVI PRÁCE Bc. Lukáš Perný (*26. októbra 1991, Nové Zámky) je slovenský hudobník, experimentálny hudobný skladateľ, sólový hráč na bicie nástroje, kulturológ a nadšenec filozofie kultúry, príležitostný básnik a hudobný kritik. Absolvoval štúdium na Strednej priemyselnej školy stavebnej v Nitre a od septembra 2011 bol študentom Katedry kulturológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde úspešne ukončil bakalárske štúdium v roku 2014. Od jesene 2014 je študentom magisterského stupňa kulturológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej činnosti sa zaoberá umením, politickou a sociálnou filozofiou (so zameraním na hodnotu rovnosti, humanizmu a sociálnej spravodlivosti), perspektívou kulturológie v 21.

storočí a filozofiou kultúry. Píše hudobné, filmové, divadelné a iné umelecké kritiky; interpretácie filozofických diel či filozofické eseje s cieľom spopularizovať humanitné vedy a ich zmysel v súčasnej spoločnosti. Od roku 2007 hrá aktívne na bicie nástroje (na bicie ho učil otec, Mgr. Mlian Perný starší). V roku 2009 vydal sólový mini-debut Psychedelic Winterland a o dva roky neskôr pokračovanie Psychedelic Springland. Koncom roka 2011 mu vychádza vo vydavateľstve SMTL sólový singel Newborn (so spevom hosťa Michala Uličného z King Shaolin a Bruno Benetton Free Band) a v roku 2012 album Astral Gate s dlhoročným spoluhráčom Miloslavom Kollárom. Experimentálny projekt intuitívnej hudby Perný & Kollár tvorí fúziu drum and bass, psychedelického rocku, world music, stredovekej hudby, sitar-funku a kraut-rocku. Prelomovým sa stal jeho ďalší sólový album The Rondel z roku 2013 (s hosťovaním J. Fujaka, P. Turaya, M. Kollára, či V. Žembu), ktorý získal pozitívny ohlas hudobnej kritiky. Hosťoval taktiež na albumoch svojho brata Ing. Milana Perného, PhD. V roku 2014 vydáva v spolupráci s Miloslavom Kollárom ďalší multižánrový album Theatrum Mundi, ktorý vychádza pod labelom rádia Bunker (hosťujú na ňom Vladislav Žemba a Kristína Prekopová). Takmer celú diskografiu vydal v spolupráci s Rádiom Bunker pod licenciou Creative Commons. Počas svojej kariéry odohral celý rad koncertov po Česku a Slovensku, niekoľkokrát vystupoval v rádiách (Rádio_FM, Rádio Bunker, Rádio Devín, Rádio TLIS) a o jeho albumoch vyšlo množstvo recenzií v internetových periodikách a časopisoch. Svoje vedecké a vedecko-populárne práce vydáva od roku 2012 na stránkach Nového Slova a Posterus. Vyvrcholením záujmu o kontrakultúru 60. a 70. rokov 20. storočia je predložená vedecká monografia.

PREDHOVOR AUTORA Hlavnou motiváciou výberu bolo túžba spracovať a publikovať prácu, ktorá by sa podrobne a interdisciplinárne venovala problematike kontrakultúry prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia. Výber témy bol zároveň mojím hlavným stimulom zvolenia odboru kulturológia pre vysokoškolské štúdium. Po absolvovaní potrebných predmetov v rámci štúdia som získal potrebné vedomosti k tomu, aby som prácu doviedol do širších a interdisciplinárnych kontextov, nezostal iba pri deskripcii danej témy, ale aj pri skúmaní súvislostí a vzájomných interakcií v kultúre, filozofii, politike a umení. Koncepciu celej práce výrazne ovplyvnil môj záujem o filozofiu a politológiu. Práci som venoval viac ako tri roky výskumu, pod ktorý spadá získavanie materiálov, štúdium literatúry; recepcia a následná analýza hudobných diel, komunikácia s odborníkmi na danú tému, postupné generovanie textov a ich úprava, opravovanie a prepisovanie. Osobitú úlohu v mojom výskume zohrával internet a komunikácia na sociálnych sieťach prostredníctvom výskumnej skupiny “Milujeme psychedéliu a žánre hudby '60s a '70s", kde prebieha komunikácia medzi milovníkmi hudby tohto obdobia a vymieňanie hudobných typov. Dominantou témou je kontrakultúra vo všeobecnosti a zároveň zaostrenie na špecifický hudobný žáner kraut-rock. Ku spracovaniu témy kraut-rocku ma viedla jednak záľuba v recepcii tohto žánru a zároveň osobná skúsenosť a možnosť si zahrať tento druh hudby na svojich koncertoch v projekte Perny & Kollár. Mojím cieľom bude podať informácie čo najširšej vrstve záujemcov o danú tému, propagácia hudobných žánrov a taktiež normatívny odkaz (propagácia progresívnych myšlienok kontrakultúry).

~ 9 ~

ÚVOD Kľúčovou témou vedeckej monografie je síce hudobná kultúra, no špecifickým prvkom prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia je vzájomné prelínanie druhov umení a ich prepojenie s filozoficko-politologickými kontextami, ktoré priamo súvisia so životným štýlom, módou a symbolmi kontrakultúry. Všetky tieto prvky kultúry boli vo vzájomnej interakcii tým, že na ne vplývala kultúrno-spoločenská situácia. Diametrálne odlišná interpretácia svetonázoru od tzv. amerického sna bola nosným ideologickým pilierom filozofie kontrakultúry. Tá hľadala iný spôsob existencie, ktorý nie je založený na materiálnom, individualistickom a konzumnom spôsobe filozofie života, ale naopak začala hľadať zmysel v živote komunitnom (spoločenskom), ekologickom a slobodnom. Tieto aspekty mali mnoho pozitívnych (ale aj negatívnych) dopadov na súdobú kultúru a spoločnosť. Práca skúma tému v zmysle analýzy, explikácie alebo interpretácie kultúrnych javov v čase prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia (v približnom rozpätí rokov 1967 až 1973) a priestore – zameranie sa na Ameriku a Veľkú Britániu (marginálne ostatné krajiny) v komparácii s kontrakultúrou Nemeckej spolkovej republiky (ďalej NSR) – a to v kontexte výskumu kultúry na úrovni sociokultúrnych systémov. Využíva metódy analýzy a komparácie filozoficko-politologických, kultúrno-spoločenských a umeleckých javov vo vzájomnej interakcii. Cieľom práce je analyzovať a charakterizovať kontrakultúru prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia vo všeobecnosti

1 a so zameraním na kraut-rockovú

subkultúru2

v NSR, ktorá bude vystavená komparácii so svetovou scénou zo svetonázorového, spoločensko-politického a taktiež historického aspektu v kulturologickej perspektíve. Práca integruje odbory ako dejiny kultúry, kultúrna ekológia, sociológia kultúry, sociokultúrna antropológia, estetika, semiotika, filozofia kultúry, psychológia, politológia, psychoanalýza, muzikológia a kultúrne či etnické štúdiá. Prvá kapitola sa zaoberá analyzovaním kontrakultúry prelomu 60. a 70. rokov z kulturologického, svetonázorového, politologického, estetického a umeleckého pohľadu so zameraním na Veľkú Britániu a USA. V kapitole je zadefinovaná kontrakultúra z etymologického hľadiska v dobovom kontexte. Analyzujú sa filozoficko-politologické východiská kontrakultúry 60. a 70. rokov – základné filozofické východiská novej ľavice vychádzajúce z neo-marxizmu a frankfurtskej školy; jej vznik v USA a Veľkej Británii, a jej konkrétne prejavy v rámci kontrakultúry v USA, Francúzsku a Nemecku (študentské revolty v roku 1968). Samostatná časť práce analyzuje hudobný žáner psychedelický rock – definuje ho etymologicky, nachádza historické analógie, vplyvy z indickej hudby s prepojením na kultúrnu interakciu s východnou filozofiu, žánrové rozdelenie psychedelického roku, interpretácie textovej zložky a popis hudobných nástrojov žánru. Ďalšia časť analyzuje interakciu hudobného psychedelického umenia s výtvarným umením, módou a životným štýlom, filmom a experimentálnym divadlom. Celá kapitola

1 Anglo-americká scéna, z ktorej vychádza a vznikla celá kontrakultúra. 2 Kraut-rock je termín označujúci hudobný žáner založený najmä na etnicko-pejoratívnom pomenovaní priaznivcov psychedelického rocku a proto-elektronickej hudby v NSR.

~ 10 ~

aj v rámci jej rozsahu je mimoriadne dôležitá pre komplexnosť práce, pretože samotný hudobný žáner kraut-rock je nasledovník psychedelického rocku a celej kontrakultúry v sedemdesiatych rokoch v jej pôvodonom zmysle. Náplňou druhej kapitoly je charakteristika nemeckého kraut-rocku ako kontrakultúry, ktorú definujú určité kultúrno-spoločenské udalosti, svetonázory, ich filozofické, historické východiská a najmä umenie – prierez hudobnou scénou spojený so zmapovaním významných skupín, hudobných albumov a ich prínos pre dejiny kultúry a umenia. Ambíciou práce je zmapovať kontrakultúru NSR kulturologickou optikou na pôdoryse komplexného prehľadu kontrakultúry prelomu 60. a 70. rokov vo svete, dokázať jej výnimočnosť, pestrosť a zhodnotiť pozitívne a negatívne aspekty tohto obdobia. Pôjde nám tiež o jej definovanie a etymologické vymedzenie so zameraním na niektorých konkrétnych interpretov a ich kultúrny prínos. Kraut-rocková hudba je u nás nedostatočne zmapovaná, pretože je o nej publikovaných minimálne množstvo článkov a odborných prác. Pre kulturológa je výzvou skúmať tento fenomén v čo najširších kontextoch interdisciplinárnou optikou – nezostávať iba v rovine vyzdvihnutia estetických kvalít, ale aj filozofických atribútov kontrakultúry s ich možným kritickým hodnotením. Cieľom knihy nie je iba podať informácie (aj keď bohatý poznámkový aparát umožňuje recipientovi hľadať ďalšie a ďalšie poznatky o umeleckých artefaktoch, hnutiach či filozofických smeroch), ale priniesť aj nové hodnotové a normatívne posolstvo pre súčasný diskurz. Študentské hnutia a následné protesty v roku 1968 dokázali, že aj mladí ľudia a intelektuálna zložka spoločnosti sa dokáže po boku s robotníkmi, umelcami a filozofmi postaviť v mene najvyšších ideálov rovnosti za spravodlivosť proti nezmyselnosti establišmentu a sociálnemu darvinizmu. Antonio Gramsci napísal: „jednota ľudského rodu nie je daná biologickou prirodzenosťou človeka... ľudská prirodzenosť je súhrn spoločenských vzťahov.

3 Toto

posolstvo je výzvou pre súčasnú post-spoločnosť v ktorej vládne neoliberálna paradigma (ozdobená ekonomickým „mantrami“), individualizmus a absentuje hodnota rovnosti, bratstva, lásky, slobody, cnosti, sociálnej spravodlivosti a ľudských práv. 60. roky boli o hľadaní vyšších humanistických, ale aj metafyzických hodnôt (pod vplyvom existencializmu, fenomenológie a duchovného rozvoja prostredníctvom liberálnej teológie, či východnej filozofie, veľmi blízkej chápaniu kolektívneho vedomia, a vzťahu k prírode) ako protipól individualizmu a sociálneho darvinizmu. Hlboké myšlienky zakódované v hudbe a aktivite kontraštruktúr prelomu 60. a 70. rokov sú nesmrteľným odkazom, ktorý je zapísaný kdesi v kolektívnom vedomí ľudstva. História ukázala, že silná energia a túžba po kvalitatívnej zmene spoločnosti sa stratila kdesi na prelome dekád. Z tohto zlyhania sa musíme poučiť a túto túžbu opäť prebudiť. Všetky negatívne aspekty treba kriticky zhodnotiť a z pozitívnych sa inšpirovať. Číslo jedna za názvom monografie skrýva „zadné vrátka“ prípadného ďalšieho pokračovania (pre podrobnejšiu analýzu niektorých kontrakultúrnych fenoménov tohto jedinečného obdobia, ktoré sa už do predloženej knihy nezmestili).

„We are all one. You are part of you. You are part of me. We are all one.“ Eric Budon & The Animals: All Is One, The Twain Shall Meet, MGM Records, 1968

3 GRAMCSCI, A. 1988. Spoločnosť, politika, filozofia. Bratislava: Pravda, 1988. 480 s., s. 62-63

~ 11 ~

1. HUDOBNÁ KONTRAKULTÚRA 60. a 70. ROKOV 1.1. Úvod - dominantná kultúra a kontrakultúra „Keďže znakmi masovej kultúry majú byť podľa poľskej sociologičky Antoniny Kłoskowskej kvantita na úkor kvality, štandardizácia, masový príjemca, komercializácia, uniformita a najmä chápanie diela ako predajného tovaru,“

4 dominantná hudobná kultúra šesťdesiatych rokov je

dokázateľne umelecky hodnotnejšia a progresívnejšia. Na druhej strane je z hľadiska neskorších definícii (Fiskeho definovanie populárnej kultúry,

5 Plecnerove definovanie masovej kultúry,

6 či

Fujakove definovanie nezávislej kultúr7 alebo pojem alternatívna kultúra) a novodobom trende

(pre dynamickosť sociokultúrnych systémov a ich vývoj pod vplyvom nových technológií) zneužívania proti-establišmentových sémantických znakov a kódov na komerčné účely oveľa ťažšie hľadať definície a hranice a medzi populárnou, dominantnou a masovou kultúrou. Konkrétne pojem kontrakultúra označuje podľa českého kultúrneho antropológa M. Soukupa „príslušníkov určitej sociálnej skupiny, ktorá je odmietaná majoritnou spoločnosťou a vymedzuje sa proti nej určitými znakmi.“ Subkultúry definuje ako „určité sociálne skupiny, ktoré sa odlišujú od majoritnej spoločnosti iba v určitých znakoch zdieľaných ideí, sociokultúrnych regulatívov a artefaktoch.“

8

Hranica medzi kontrakultúrou a subkultúrou je teda veľmi tenká, pretože ako sám autor dodáva, „určitý rozsah zdieľania spoločných hodnôt je nutný pre fungovanie a zachovanie kultúry v čase.“ (SOUKUP, 2012, 5) Termín kontrakultúry chápeme v intenciách práce ako označenie pre príslušníkov sociálnej skupiny bojujúcej priamo či nepriamo proti establišmentu

9 a zároveň ako

vytváranie vlastnej alternatívnej kultúry. Ako píše E. Mistrík, „súčasťou každej kontrakultúry je totiž vlastná ideológia – vlastná sebareflexia a reflexia sveta, vyjadrovacie prostriedky, životný štýl, názor, móda a symboly.“

10 Mainstream zdieľa myšlienky, normy a hodnoty prijaté väčšinou,

stotožňuje sa najmä s konzervatívnymi názormi a hlavným symbolom je splývanie s pomyselnou „normálnosťou“ v spoločnosti. Myšlienkovému dedičstvu šesťdesiatych rokov sa venoval taktiež český filozof a teoretik postmodernizmu Václav Bělohradský. Parafrázoval myšlienky amerického sociológa Ronalda Ingleharta z knihy The Silent Revolution, ktorý sledoval vývoj hodnôt: „V okamžiku, když jsme v šedesátých letech dosáhli určité hojnosti, tak mládež – především celá jedna generace mění svůj vztah k hodnotám, protože problém není nedostatek materiální, ale nedostatek smyslu. Takže mladý člověk dává přednost práci, výběru práce která je zmysluplná, před prací která přináší zisk. Marginální úžitek dalšího ekonomického rastu klesá, a naopak je velká

4 GAŽOVÁ, V. 2009. Acta Culturologica, zv. 17, Úvod do kulturológie.Bratislava: Filozofická Fakulta.Univerzita Komenského,2009.108s.ISBN 80-7121-315-2,s. 87. 5 „Populárna kultúra ako proces, ktorého významy nemožno identifikovať v samotnom texte, ale text dostáva význam až v sociálnych a intertextuálnych vzťahoch.“ FISKE, J. 1989. Reading the Popular. (Google books verzia) London/New York: Routledge Taylor and Francis Group, 1989. ISBN-10:0415596513, s 2 6 „Masová kultúra je súhrn produktov a druhov zábavy, ktoré sa rozširujú alebo vyrábajú prostriedkami masovej komunikácie a produkcie, predávajú sa ako tovar a sú určené na spotrebu masovým publikom“ PLECNER, A. 2012. Aktuálne témy v kritike masovej a populárnej kultúry. In: Zborník z konferencie „Kultúra v premenách globalizácie“ 1. vyd. Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. ISBN 978-80-558-0093-6,s.295-311 7 „Nezávislá kultúra ako sieť rôznych, na oficiálnej kultúre nezávislých subkultúrnych aktivít, akýchsi oáz v dusivej klíme postindustriálnej globalizácie FUJAK, J. 2012. Pseudokultúrny smog a nezávislá kultúra v dusivej klíme postindustriálnej globalizácie. In: Zborník z konferencie „Kultúra v premenách globalizácie“ Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. s. 79-93, ISBN 978-80-558-0093-6, s. 84 8 SOUKUP, M. 2012. Kultura : Presumpce neviny tohto pojmu. Jak se zrodil a jak různorode se rozvíjel klíčový pojem (tři hlavní přístupy). In Culturologia- The Journal Of Culture. Roč. 1, č.1. Praha: Česká kulturologická společnost ve spolupráci s Katedrou teorie kultury FF UK, 2012. ISSN 1805-2886, s.5. 9 Establishment alebo establišment ako pojem na deskripciu negatívne chápanej neo-konzervatívnej alebo neoliberálne-trhovej vládnúcej triedy spoločnosti a jej štruktúr (propojenie súkromného a štátneho sektora) v intenciách západných krajín 60. rokov. Pozn. Podobne E. Bondy chápal napr. Chartu 77 „stínovým establišmentom“. 10 MISTRÍK,E.1998.Dominanta a alternatíva.In:Súčasné subkultúry mládeže.Bratislava:Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV,1998.69s.ISBN 80-85447-08-8,s.5.

~ 12 ~

poptávka po smyslu. Šedesátá léta můžete do jisté míry interpretovat tak, že hippies hledali smysl a zavalili systém jako povoden. Mládež se vzbouřila proti nesmyslné a konzumné společnosti svých otců.“

11

Ak chceme definovať pojem kontrakultúra šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, musíme si najskôr priblížiť historický, politický a sociologický kontext celého hnutia. Aby bolo možné definovať hudobnú kontrakultúru v rokoch 1967 až 1973, je dôležité vymedziť, čo spadá pod masovú, čiže dominantnú alebo mainstreamovú kultúru. Výnimočnosť tohto dejinného úseku dokazuje aj relatívnosť zaradenia hudobných subkultúr šiestej a siedmej dekády medzi kontrakultúru. Ak je použitý v kontexte majoritné verzus minoritné, v určitých prípadoch dochádza k situáciám, kde sa mieša komerčný a masový úspech s kvalitou a silným umeleckým odkazom. Šesťdesiate roky sú totiž kultúrnym fenoménom rozkvetu kvalitnej hudobnej produkcie v masovom meradle. Hudobný publicista Vojtěch Lindaur vystihol aspekt kvalitného spojeného s masovým v nasledujúcej vete: „šedesátá léta byla geniální v tom, že co bylo znamenité, bylo zároveň i nejpopulárnější.“

12 Môže byť pre umelca lepšie tvorivé prostredie než také, v ktorom sa kvalita

predáva a zároveň existuje v spoločnosti silný protestný postoj voči nezmyselnosti establišmentu? Konkrétnou referenciou tejto situácie sú komerčné úspechy umelecky hodnotných hudobných diel, ktoré integrovali aj prvky experimentálnej hudby.

13 Na popredných rebríčkoch UK a US hitparád

v roku 1967 sa objavili kapely ako Procol Harum, The Kinks, Pink Floyd, Jimi Hendrix Experience, The Who, Mamas & Papas, The Move, Traffic, The Doors, Troggs, Strawbery Alarm Clock, ktoré tvorili nielen kvalitnú a špecifickú hudbu, ale taktiež umelecky hodnotné texty (podrobnejšie analyzované v ďalších kapitolách). Trend v mnohom určovali The Beatles: „Skupina svojou tvorbou predurčila ďalší vývoj populárnej hudby a tým na dosť dlhú dobu nastavila aj hodnotiace kritéria.“

14

Okrem The Beatles to boli samozrejme aj vyššie spomenuté skupiny ako The Doors, Rolling Stones, Pink Floyd, Byrds, Kinks, The Mother Of Invention a ďalší. Producenti a manažéri 60. a 70. rokov finančne podporovali avantgardu. Príkladom sú mená ako Uwe Nettelbeck,

15 George Martin, Andy

Warhol, Phil Spector, Paul A. Rothchild alebo Steve O'Rourke, ktorí dokázali kvalitné umenie produkovať a predať. Značne odlišná situácia je v súčasnej popkultúre. Ako píše J. Fujak: „Súčasná popkultúra, zneužívajúc svoj vplyv a potenciál novodobých digitálnych masmédií, zámerne produkuje mätúce, od bezprostrednej reality odvádzajúce simulakrá, čo je v príkrom rozpore s obrodných demaskujúcim charakterom pop-princípu v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Zároveň úplne rezignuje na protestný postoj. Ak sa v nej predsa len nejaký objaví, trhovo sa transformuje na veľmi výnosný, v konečnom dôsledku bezzubý, čiže svojho pôvodného charakteru pozbavený obchodný artikel.“

16

11 BĚLOHRADSKÝ, V. 2012. Kapitalismus, postmodernismus a jiná zombie. Praha: Prednáška. Steinerova sál... Lidového domu. 2012 0:21:40 In. Youtube. [cit. 14.10.2013]. Dostupné: youtube.com/watch?v=QiK8vHToMUc 12 HRABALIK, P. 2012. Úvod do let šedesátých let [online]. In CeskaTelevize.cz, Praha. 2012. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online : http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/clanky/12-uvod-do-let-sedesatych/ 13 Pr.„Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band“ (Beatles) a „Their Satanic Majestic Request“ (Rolling Stones). 14 DORŮŽKA, L. 1981. Panoráma populární hudby 1918/1978. Praha: Mladá Fronta, 1981. 170 s. ISBN 23-068-81 09/21, s. 161. 15 Uwe Nettelbeck bol hudobný a filmový producent, mecenáš experimentálnej hudby a radikálny ľavičiar, ktorý presvedčil značku Polydor, aby investovala do kraut-rockovej kapely Faust, ktorá pri nahrávaní uplatňovala systém „štúdio ako hudobný nástroj“. Výsledkom bol debutový album Faust, ktorý sa stal ukážkovým príkladom nemeckej avantgardy. 16 FUJÁK J. 2008. Hudobne korela(k)tivity. 1. vyd. Nitra: FF UKF, 2008. 110 s. ISBN 978-80-8094-365-3, s. 64

http://www.youtube.com/watch?v=QiK8vHToMUc

~ 13 ~

1.2. Filozoficko-politologické východiská kontrakultúry prelomu 60. a 70. rokov 1.2.1. Základné východiská a úvod k deskripcii novej ľavice

V 60. rokoch 20. storočia vzniká v kruhoch revoltujúcej mládeže pod vplyvom odporu k trhovémo kapitalizmu, (neo)liberálnej demokracie a byrokraticko-totalitného neo-stalinizmu nový filozoficko-politický prúd nová ľavica (angl. new left., v predloženej práci stotožňovaný s neomarxizmom, kultúrnym a štrukturálnym marxizmom; prípadne s post-marxizmom). Podľa jednej z definícií ido o politické hnutie 60. a 70. rokov (predovšetkým v USA a UK) pozostávajúce z pedagógov, agitátorov a ďalších, ktorí sa snažili realizovať v širokom spektre reforiem v oblasti práv sexuálnych menšín, interupcií, gendrových tém, halucinogénov.

17 Za otca novej ľavice sa

považuje H. Marcuse, ktorý odmietol teóriu triedneho boja a s nadväznosťou na L. Kołakowskeho deklaruje, že všetky otázky hmotnej existencie boli vyriešené, to znamená, že morálne príkazy a zákazy už nie sú relevantné. Na túto tézu nadviazal aj aktivista Yippies J. Rubin (človek erotického charakteru ako oslobodenie ľudstva) či anarcho-utopista E. Bloch (liberálna teológia a marxizmus). Nová ľavica vznikla na pôde univerzít, festivalov, komún; počas protestov v uliciach a šíri sa cez alternatívne tlačové média v USA, NSR, Taliansku, Veľkej Británii a najmä v časopise New Left Review. Pod vedením redaktora časopisu New Left Review, P. Andersona nová ľavica spopularizovala frankurtskú školu, filozofiu A. Gramsciho či L. Althussera.

18 Dôležité je pripomenúť,

že ľavicové ideály sa dostali najmä do umenia a práve prostredníctvom neho sa šírili k masám. Základné piliere novej ľavice definovali predstavitelia kritickej teórie Frankfurtskej školy ,

19 ktorí

uplatňovali interdisciplinárny a kulturologický výskum (neskôr ju rozvíjali aj predstavitelia tzv. Birminghamskej školy – britských kultúrnych štúdií; predstaviteľia prispievali do New Left Review). Kým klasický marxizmus analyzuje ekonomickú stránku kritiky kapitalizmu, neomarxistické smery sú zamerané na kritiku kultúry a mediálnej manipulácie, ktorá je zdrojom odcudzenia.

Frankfurstká

škola vychádza z raných diel Karla Marxa (najmä Ekonomicko-filozofické rukopisy), Sartrovho existencializmu, reinterpretácie Freudovej psychoanalýzy, reformovania náboženstva; environmentalizmu; Hegelovej dialektiky, filozofie života, anarchizmu, utopického socializmu (Saint-Simon, Fouriér), kritickej sociálnej filozofie a sporu s neopozitivizmom. Ako píše Ľ.Blaha: „Dôraz sa položil na kultúrnu a ideologickú základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo.“

20 Marxizmus bol reinterpretovaný frankfurtskou školou s kritickým postojom:

„humanistickí neomarxisti neakceptujú Marxov anti-moralizmus a pracujú s konceptom sociálnej spravodlivosti a ľudských práv.“

21 Jedným z najvýznamnejších filozofov frankfurtskej školy bol

americký sociológ a filozof Herbert Marcuse, ktorý výrazným spôsobom ovplyvnil myšlienky

17 CARMINES, E. G., GOOFFREY, C. L. 1997. "Issue Evolution in Postwar American Politics." In SHAFER, B. Present Discontents. American Politics in the Very Late Twentieth Century. NJ: Chatham House Publishers. 1997. ISBN: 978-1-56643-050-0 18 BLACKBURN, R. 1962. A brief history of New Left Reveiw. [cit. 10.10. 2014]. Dostupné online: www.newleftreview.org/history 19 Ústav sociálnych výskumov univerzity vo Frankfurte nad Mohanom bol založený v roku 1923 a bol to vôbec prvý marxisticky orientovaný inštitút v Nemecku. V roku 1929 sa stáva jeho riaditeľom sociológ a filozof Max Horkheimer. Išlo o teoretikov neomaxizmu, kultúrnej psychoanalýzy a kultúrnej kritiky. Ako píše Z. Konečná: „Jedným z najdôležitejších elementov, ktoré spájajú kritickú teóriu s Marxovým učením, je snaha vytvoriť spoločenskú teóriu, ktorá bude hľadať cesty pre transformáciu aktuálneho stavu spoločnosti s nádejou na budúcu spravodlivú, racionálnu spoločnosť.“ KONEČNÁ, Z. 2005.Frankfurtstká škola. História a ideové východiská. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8, s. 231. 20 BLAHA, L. 2011.Matrix kapitalizmu.Blíži sa revolúcia? Bratislava:VEDA,176 s.2011.ISBN 9788022412308, s.37 21 BLAHA, L. 2007. Čo hovoria neomarxisti o sociálnej spravodlivosti? Späť k Marxovi. In. Britské listy, 2007. [Cit. 20.12.2013]

~ 14 ~

kontrakultúry aj vďaka nemeckému aktivistovi Rudi Dutschke.22

Marcuse vydal v roku 1964 prelomovú knihu Jednorozmerný človek (One-dimensional man), v ktorej kritizuje jednak kapitalizmus, no zároveň aj socializmus aplikovaný vo východnej Európe; kritizuje neaktuálnosť marxizmu, resp. Marxa aktualizuje v otázkach racionalizácie technického pokroku. Problémom sa už nestáva práca a nadhodnota v pôvodnom zmysle fyzickej náročnosti, ale je aktualizovaná o duchovné vyprázdňovanie pod vplyvom automatizácie technológií: „Rozvinutá industriální společnost se blíží stadiu, v němž bude další pokrok vyžadovat radikální změnu panujícího směru a organizaci. Tohoto stadia by se dosáhlo, kdyby byla materiální výroba, včetně nutných služeb, tak automatizována, aby byly uspokojeny všechny životní potřeby“

23; „V technologickém celku zůstává

mechanizovaná práce, v níž zaplňují automatické a poloautomatické reakce většinu pracovní doby jako celoživotní činnost vyčerpávajícím, otupujícím, nelidským otroctvím, které je dokonce ještě více vyčerpávající' díky zvýšenému zrychlení a kontrole člověka více činného na stroji a také díky vzájemnému izolování dělníků.“

24 Problematika účelu technickej racionality je podľa Marcusa

nastavená nesprávnym smerom.25

Ďalej tiež tvrdí, že sloboda podnikania spôsobuje pre väčšinu obyvateľstva iba trápenie, neistotu a strach. Dôležité je, že sa v revolúcii nespoliehal na proletariát, ale na triedne nedefinovanú skupinu spoločenských outsiderov s pocitom vykorenenia, čiže nepriamo povedané, na kontrakultúru, ktorú tvorili nespokojní študenti strednej triedy – tým pádom boli myšlienky H. Marcusa (snáď i zásluhou prepojenia s ľavicovým aktivistom R. Dutschekom) zdrojom možných impulzov vzniku kontrakultúry. Okrem Marcusa sa stali vďaka svojej kultúrnej kritike kľúčovými aj Max Horkheimer a Theodor Adorno, ktorí spolu vydali dielo Dialektika osvietenstva, ktoré ponúka kritickú teóriu voči dedičstvu osvietenstva. Osvietenstvo cez nedostatok reflexie a vplyvom technokracie a manipulácie vedie cestu ku zrodu totalitarizmu. Tu nachádzame jeden zo základných pilierov novej ľavice – kritiku stalinizmu a ponúknutie alternatívy voči diktatúre proletariátu. S tou sa stotožnili študentské hnutia strednej triedy v roku 1968. Na Dialektiku osvietenstva nadväzuje aj kulturologická esej Theodora Adorna: v Schéme masovej kultúry pranieruje kultúrny priemysel dokazujúc jeho monopolizáciu a účelovosť cez estetické a psychologické aspekty. Adorno nadväzujúc na Hegela tvrdí, že masová kultúra prepísala celú Fenomenológiu ducha podľa princípu štrajku, čo znamená, že zmyslový moment umenia sa premieňa na meranie a oceňovanie fyzických fenoménov, čiže „umenie je merané nie kvalitou, ale rýchlosťou a silou výkonu rovnako ako v športe.“

26 Dôsledky týchto aspektov sú v odcudzení

percipienta od umenia, čiže absencia katarzného momentu, v ktorom sa percipient stáva súčasťou diela: „Masová kultúra svojich konzumentov nechce premeniť na športovcov, ale na vykrikujúcich fanúšikov.“

27 Frankfurtská škola pod vplyvom Heideggera, Husserlovej fenomenológie a Freudovej

psychoanalýzy a existencializmu spojila neomarxizmus s metafyzickými teóriami. Napr. Horkheimer v diele Ku kritike inštrumentálneho rozumu hovorí o „tzv. subjektívnom rozume, ktorý je zameraný na prostriedky a ciele, ktoré sú rozumné v subjektívnom zmysle (pre sebazáchovu). Chýbajúci objektívny rozum sa sústredí nielen v individualistickom sebavedomí, ale aj v objektívnom svete a to

22 Nevlastný syn Marcusa Tom Neumann, sa angažoval v rannej fáze anarcho-komunistickej skupiny The Motherfuckers. 23 MARCUSE, H. 1991. Jednorozměrný člověk. 1991. Praha: Naše Vojsko, 1991.192 s. ISBN: 80-206-0075-2, s. 41. 24 MARCUSE, H. 1991. Jednorozměrný člověk. 1991. Praha: Naše Vojsko, 1991.192 s. ISBN: 80-206-0075-2, s. 47. 25 „Aparát prosazuje v pracovní době i ve volném čase; v hmotné i duchovní sféře jako ekonomický a politický požadavek svou ochranu a expanzi.“ MARCUSE, H. 1991. Jednorozměrný člověk. 1991. Praha: Naše Vojsko,1991.192 s.ISBN: 80-206-0075-2, s. 33. 26 ADORNO,T. 2009.Schéma masové kultury.1.vyd.Praha: OIKOYMENH,2009. 64 s.ISBN 978-80-7298-406-0,s.47. 27 ADORNO,T. 2009.Schéma masové kultury.1.vyd.Praha: OIKOYMENH,2009. 64 s.ISBN 978-80-7298-406-0,s.53.

~ 15 ~

znamená, že aj vo vzťahoch medzi ľuďmi, triedami, prírodou a inštitúciami.“28

Metafyzické aspekty skúma aj Jurgen Habermas, ktorý sa neskôr dostal do sporu s aktivistom Rudi Duschkeom. Ako tvrdí H. J. Störig: „Jurgen Habermas interpretuje Marxové problémy noetiky ako kľúč k dovŕšeniu Kantovho zámeru – preklenúť priepasť medzi transcendentálnym subjektom a Marxovým pojatím človeka ako pracujúcej (s prírodou sa vyrovnávajúcej) bytosti, ktorá počas svojho rodového, historického vývoja konštituuje prírodu a spolu s ňou i seba.“

29 Ďalší významný filozof Erich Fromm,

výstižne charakterizuje model ideálnej spoločnosti humanistického socializmu, ktorý spočíva v spojení teistických učení Buddhu, Ježiša Krista, Majstra Eckharta, ateistickej filozofie Karla Marxa a myšlienkach priamej demokracie. Frommov model snáď najvýstižnejšie odzrkadľuje túžby po rovnostárstve, ale aj duchovne v kontrakultúrnych kruhoch, ktoré pod vplyvom halucinogénov hľadali odpovede na metafyzické otázky. Podľa Fromma je Marxova filozofia analogická s existencializmom a chápe ju ako „protest proti odcudzeniu človeka, proti strate seba samého, proti premene človeka vo vec a odľudšteniu a zmechanizovaniu človeka.“

30 Marx v Ekonomicko-

filozofických rukopisoch z roku 1844 tvrdí: „Robotník je duchovne a telesne znižovaný na úroveň stroja a stáva sa z neho akási abstraktná činnosť; a práve tak upadá do stále väčšej závislosti na všetkých výkyvoch trhovej ceny, na spôsobe použitia kapitálu a na rozmachu boháčov. Rastie trieda ľudí, ktorí iba pracujú a tým, že sa zvyšuje konkurencia medzi robotníkmi, znižuje sa ich cena.“

31

Fromm odmieta kapitalizmus aj stalinistický-naturalistický marxizmus, pričom príčinu nefunkčnosti systémov videl v materializme a konzume. Spoločnosť rozdelil na tých, ktorí sú buď v móde bytia, alebo móde vlastnenia. Práve prerod ľudí na modus bytia je základnom novej spoločnosti, kde vládne empatia, harmónia s prírodou a solidarita. Hospodárstvo je decentralizované, voľný trh je obmedzený a vyrába sa iba potrebný tovar, o ktorom rozhodnú komisie odborníkov. Obíde sa teda násilné znárodňovanie, pretože spoločnosť bude tak vyspelá, že sa súkromného vlastníctva zriekne sama.

32 Fromm je zároveň zakladateľ tzv. kultúrnej psychoanalýzy: jej podstata spočíva

v odmietnutí Freudovej biologickej podstaty psychoanalýzy, ktorú Fromm nahrádza kulturologickou (socio-kultúrnou) analýzou. Vo svojej koncepcii psychoanalýzy narážal okrem iného na militantných nacionalistických diktátorov.

33 Revoltujúcich francúzskych študentov ovplyvnil

novo-ľavicový filozof Henri Lefebvre, ktorý integroval surrealistov, dadaistov; zúčastnil sa protestov v roku 1968 a jeho meno sa objavuje v spojitosti situacionalistov a hnutia COBRA.

34 Taktiež

netreba zabudnúť na vplyv filozofov štrukturalizmu na dobový diskurz (Barthes, Foucault, Lévi-Strauss) a ich angažovanie sa v politike, verejných diskusiách a najmä protestoch. Vplyvom expanzívnej vojny vo Vietname a hrozby jadrovej vojny bol rozšírený pacifizmus a taktiež environmentalizmus, ktorý sa rozširoval aj vďaka spojeniu kontrakultúry s prírodou a panteizmom indickej filozofie, resp. hnutia Hare Krišna či zen-buddhizmu spopularizovaného beat generation a jeho karmickej filozofie šetrnej k prírode a univerzu. Environmentálny charakter kontrakultúry teoreticky vychádzal z myšlienok R. Carsona (kniha „Tichá jar“, ktorá iniciovala globálne

28 HORKHEIMER, M. 2007 Zur Kritik der instrumentellen Vernunft. Germany: Fischer Taschenbuch Vlg, 2007. 208 s., ISBN 978 3-596-17820-9, s. 27-28

29 STÖRIG, H.2007. Malé dějiny filosofie. Vyd. 8. Praha: Karmelitánské nakladatelství, 2007. 600 s. ISBN 8071925004, s. 474. 30 FROMM, E. 2004. Obraz človeka u Marxa. New Yourk: Continuum, 2004. 151 s. ISBN 80-86263-53-3, s. 4. 31 MARX. K.1932. Ekonomicko-filozofické rukopisy 1844. Progress Publishers:Moscow, 1959. 105 s.; s. 6. 32 Pozri bližšie FROMM, E.1994. Mít nebo být?. Praha : Naše vojsko, 1994. 172 s. ISBN 80-206-0469-3, s. 104 - 155. 33 Pozri bližšie FROMM, E. 1996. Lidské srdce. Praha : Josef Šimon, 1996. 177 s. ISBN 80-85637-28-6. 34 ROSS, K. 1983. Henri Lefebvre on the Situationist International. In. notbored.org [online].Dostupné online:www.notbored.org/lefebvre-interview.html

~ 16 ~

environmentálne hnutie), amerického biológa P. Ehrlicha (apokalyptické myšlienky populačnej explózie) a najmä amerického geológa M. K. Hubberta (teória ropného zlomu, ktorá sa potvrdila v sedemdesiatych rokoch). Ako tvrdí I. Dubnička, práve v období 60. a 70. rokov si prvýkrát ľudia uvedomili, že „nenarušujú iba prírodu, ale aj kultúru, teda samých seba, svoju podstatu.“

35 Taktiež

poukazuje na fakt, že sa generácia zbavila povojnovej traumy a historických predsudkov, čo malo za následok, že táto generácia vedela analyzovať problémy globálne: „Priaznivci prvých ochranárskych hnutí a členovia strán zelených boli zväčša študenti. Tzv. prvá protestná vlna mládeže z konca 60. rokov bola ešte ideologicky inšpirovaná novou ľavicou, neomarxizmom a anarchizmom.“

36 Oddeliť novú ľavicu od rozličných prúdov marxizmu je zložité nakoľko miera

radikalizmu hnutí bola v každej krajine odlišná (umiernenjšie bolo USA a VB, radikálnejšie FR a NSR, TAL). Radikálnejšie hnutia inšpiroval maoizmus svojou taktikou teroru ako účinného prostriedku v boji proti systému (napr. hnutie RAF - Frakcia červenej armády v NSR). Ako tvrdí M. Hauser, maozimus sa usiloval aj o zrušenie všetkých štátnych inštitúcií: „Západný maoizmus vyplýva z teórie, že práve inštitúcie nám bránia k dosiahnutiu lepšej spoločnosti.“

37 Mao sa stal vzorom a symbolom

kontrakultúry, jeho potréty sa často objavujú aj v dobových filmoch (Číňanka od Goddarda). Trockizmus mal vplyv najmä kvôli svojej kritike stalinizmu a blízkosti k pôvodným ideám marxizmu. Študenti kontrakultúry prelomu 60. a 70. rokov znovu čítali Karla Marxa, W. Benjamína, A. Gramsciho (jeho poňatie neomarxizmu odmieta Marxov naturalistický prrístup, ktorý nahrádza historizmom), anarchistov Bakunina („ne-štátny“ socializmus) a Kropotkina (anarchistické krídlo upevnila internacionála založená na medzinárodnej konferencii v Talianskej Carrare roku 1968), freudomarxistu W.Reicha, anarcho-utopistu E. Blocha alebo utopických socialistov (Ch. Fouriera, H. de Saint-Simona, R. Owena a ďalších), čo malo výrazný vplyv na ich názory a protestné akcie. Ako píše Ľuboš Blaha, napr. Gramsci bol „prvý medzi klasikmi marxizmu, ktorý presunul občiansku spoločnosť z ekonomickej bázy do kultúrnej nadstavby.“

38 Taktiež kubánsky revolucionár Ernesto

Che Guevarra sa stal atrakciou mladých ľavicových idealistov pre jeho heroizmus – zomrel pre ideály a pre víziu tzv. „guerilla foco“ ( teórie knihy Revolúcia v revolúcii Régisa Debraya

39) v Bolívii:

„Che vychádzal z filozofie veľkých marxistov – Marx, Engels, Lenin, Rosa Luxemburg a Trockij.“40

Treba tiež poukázať na to, že sa stretol s J. P. Sartrom a Simone de Beauvoir na Kube v roku 1960. V tejto súvislosti treba zdôrazniť vplyv existencializmu, ktorý sa priamo viaže na fenomenológiu Edmunda Husserla (použite fenomenologickej redukcie) a rieši otázky slobody ako fundovanej otázky sa rozhodovať, čo malo nesmierny vplyv na aspekt slobody nielen v koncepciách novej ľavice. Sartrove dielo Existencializmus je humanizmus z roku 1946 rieši morálne aspekty bytia a slobody, čo priamo súvisí s dobovým kontextom jeho vzniku (povojnové obdobie, trauma zo svetových vojen a otázky prežitia za cenu straty ľudskosti). Dospievajúci mladí ľudia v NSR a Francúzsku sa v 60. rokoch právom pýtali svojich rodičov, prečo sa prizerali nacistickej beštialite

35 DUBNIĆKA,I.2007.Kultúra a environmentálna kríza.Nitra:Univerzita Konštantína Filozofa, 2007.486 s.ISBN 8-8094-34-7, s. 26. 36 DUBNIČKA,I.2002.Obrat vo vzťahu k prírode.Nové Slovo. ISSN 1336-2984,2002.[Cit. 26.1.2013]. Dostupné online: www.noveslovo.sk/node/33909 37 HAUSER, M. 2013. Materialistický platonizmus (Alain Badiou). Prednáška. Opava: Slezská univerzita. 2013. 0:48:00 In. Youtube [online]. [cit. 14.10.2013]. Dostupné z : https://www.youtube.com/watch?v=axCeRQsuU2A 38 BLAHA, L. 2011. Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied, 2011. 176 s. ISBN 9788022412308, s. 37. 39 v Kube vyšlo 200 000 výtlačkov knihy Revolúcia v revolúcii Régisa Debraya.

40 HARMAN, Ch. 1988.The Fire Last time: 1968 and After. London:Bookmarks,1988. 407s. ISBN 090622442X, s.36.

https://www.youtube.com/watch?v=axCeRQsuU2A

~ 17 ~

a vyhýbali sa zodpovednosti. K frustrácii prispela aj studená vojna a vojna vo Vietname. V Sartrovej filozofii, podobne ako u Karla Jaspersa je problematika slobodnej voľby a morálnej zodpovednosti za činy pre myšlienkové východiská kontrakultúry v 60. rokoch kľúčová. Vplyv malo aj Sartrovo spojenie marxizmu a existencializmu; i jeho sympatizovanie s ne-sovietskymi modelmi socializmu (Titova Juhoslávia, Castrova Kuba, Maova Čína). Sartrova manželka, filozofka Simone de Beauvoirová, pomohla naštrbiť gendrové stereotypy, čo v 60. rokoch ovplyvnilo feministické hnutia (knihou Druhé pohlaví z roku 1949). Ak by sme šli ďalej do histórie, prvýkrát použil tento termín utopický socialista Charles Fourier už koncom 19. storočia. Rozvoj nového feminizmu čerpá z emancipácie, sexuálnej revolúcie a nabúrania gendrových stereotypov a prejavil sa najmä v USA. S tým úzko súvisí sexuálna revolúcia a voľná láska, ktorá má korene v liberálnych témach novej ľavice (tie vznikajú ako odpoveď proti generácii konzervatívnych rodičov; základným impulzom je vzdor proti autoritám a kult mladosti). Feministky 60. rokov patria do tzv. druhej vlny feminizmu. V roku 1967 vzniklo hnutie New York Radical Women na čele s Robin Morgan (podieľala sa na protestoch proti vietnamskej vojne) a Shulamith Firestone („dielo Dialektika sexu, odkazujúce na Freuda, Marxa, Engelsa, Reicha a de Beauvoir“

41). V roku 1969 vzniká radikálne feministická

skupina Redstockings.42

Na boj za práva žien nadväzuje boj za zrovnoprávnenie sexuálnych menšín a práva černochov. Odpor v kontrakultúre vyvolala v tejto súvislosti vražda baptistického teológa Martina Luthera Kinga, Jr., ktorému sa v roku 1964 podarilo presadiť občianske a neskôr aj volebná práva pre černochov. Za rovnosť sa zaslúžil aj prezident Kennedy, ktorého vražda rovnako vyburcovala odporcov establišmentu. V roku 1966 vzniká revolučne socialistická strana Black Panther Party (pozostávajúca z maoistov, socialistov a komunistov; bojujúca za zmenu spoločenského systému a zlepšenie postavenia černošskej menšíny), ktorá sa stala pevnou súčasťou kontrakultúry. Za rozvoj ľavicových ideálov, liberalizáciu spoločnosti sa zaslúžili najmä osobnosti kontrakultúry, ktoré zahŕňali hudobníci, žurnalisti, vydavatelia, herci, spisovatelia, scenáristi a režiséri, mladí politici, športovci, výtvarníci, básníci, advokáti a hlavne aktivisti. Tmelom medzi teóriou a praxou boli teda jednak posolstvá šírené v dobových filmoch, výtvarnom umení, experimentálnom divadle, no najmä aktivizmus

43 v študentských, politických hnutiach a významná

hudba 60. rokov. Prvýkrát k tomu došlo v hudbe folkovej, neskôr v psychedelickom rocku, proto-punku/freak-beate a filozoficky ladenom ranom progresívnom rocku. Najdominantnejší sa stáva protivojnový a protisystémový motív.

44 Nová ľavica nezostala uzavretá v elitných kruhoch diskutujúcich

intelektuálov, umelcov alebo politikov, ako tomu bolo pri iných filozoficko-politických smeroch 20.

41 JENIFER, R. 2010. Modern Feminist Theory, London:Humanities-Ebooks LLP, 2010. 109 s. ISBN 978-1-84760-023-3, s.18 – 20. 42 Významnú úlohu v hnutí zohrala radikálka feministka a herečka Jane Fondová, sesta herca Petra Fondu, ktorá sa dokonca fotila s vojakmi severovietnamskej armády, otvorene sa hlásila k socializmu, citovala v televízii Ho Chi Minha a Nixona považovala za nového Hitlera. Sex symbol 60s preslávil jej vtedajší manžel R. Wadim filmom Barbarella; angažovala sa v politike a vydala sa za osobnosť kontrakultúry, politika Toma Haydena. Pozri bližšie: www.discoverthenetworks.org/individualProfile.asp?indid=1326 Medzi ďalšie femnistky patrí L.Irigarayová, A. Y. Davisová, a feministické hudobníčky Joan Baez alebo Yoko Ono. 43 Ľavicoví aktivisti z organizácii SDS, Weather Underground, Yippies, RAF, Black Panther Party, Free Speech Movement: Mario Savio, Tariq Ali, Rudi Dutschke, Fritz Teufel, Country Joe McDonald, Woody Guthrie, Jane Fondová, Bill Ayers, Wavy Gravy, Pete Seeger; enviro-právnik Ralph Nader, prezidentom Lyndon B. Johnsonom obvinených Chicago 7 (Abbie Hoffman, Jerry Rubin, David Dellinger, Tom Hayden, Rennie Davis, John Froines a Lee Weiner), ktorých zastupoval kontrakultúrny právnik Leonard Weinglass; iniciátor študentskej revolty a líder SDS v Columbii Mark Rudd, Baader a Meinhoffová z RAF a ďalší... 44 Skladby ako Volunteers (Jefferson Airplane); Unknown Soldier (Doors), Blowing In The Wind, (Dylan), Street Fighting Man (najpolitickejší song od Rolling Stones venovaný Tariqovi Alimu, ktorý zorganizoval protest pred US ambasádovu v marci 1968).

~ 18 ~

storočia, ale mala priamy vplyv na spoločnosť a kontrakultúru. John Lennon v rozhovore s Tariqom Alim prehlásil: „No istým spôsobom som vždy bol politicky orientovaný. V dvoch knihách, ktoré som napísal, i keď boli napísané v určitej joyceovskej hatmatilke, sú viaceré kritiky náboženstva a je tam aj hra o pracujúcom a kapitalistovi. Zosmiešňoval som systém už od svojho detstva. V škole som písal časopisy a rozdával ich ľuďom.“

45 Prelomovým rokom v politickom myslení mladých je rok

1968 –„rok študentov, rok dlhých vlasov, užívania halucinogénov a Che Guevarrových plagátov.“46

Ch. Harman prirovnáva rok 1968 k revolučným rokom 1789 a 1917. V 60. rokoch sa vytvárajú kontraštruktúry, ktoré generujú akúsi protiváhu moci. Novú ľavicu tvoria umelci, študenti, intelektuálna, ale aj robotnícka zložka (najmä vo Francúzsku a Nemecku), ktorej cieľom bola zmena spoločnosti. V knihe Revolúcia v ovzduší píše M. Elbaum: „Už v prvých mesiacoch roku 1968 došlo vo Vietname k ofenzíve, čo znamenalo, že Washington stratil nádeje vo víťazstvo v juhovýchodnej Ázii; úradujúci prezident Lyndon Johnson bol nútený opustiť znovuzvolenie; zavraždený bol Martin Luther King a vo vyše 100 mestách vypuklo povstanie černochov. 70 000 vojakov v USA muselo udržiavať poriadok proti protestom za občianske práva, pacifistické protesty. Kultúrny kvas vyvolal povstania mládeže, ktoré otriaslo celou krajinou.“

47 Všetky tieto aspekty (a mnohé iné uvedené

v ďalšej časti textu) viedli k masívnemu vnútornému pnutiu v celej spoločnosti. Harman píše: „Kým storočie dozadu na problémy poukázal Karl Marx, Bob Dylan chytil gitaru a začal meniť ľudí tým, že tvoril emocionálne bohatstvo, ktoré viedlo k zmenám v medziľudských vzťahoch.“

48 Rok 1968 bol

vyvrcholením udalostí, ktoré sa už diali oveľa skôr: 2. decembra 1964 protestovalo za ľudské práva vyše 6000 študentov pred univerzitou v Californii na čele s 21 ročným študentom Máriom Saviom. Vystúpila tu aj Joan Boez, ktorá zahrala „Blowin´ in the Wing pričom spievala do megafónu“

49

a vyzývala študentov k protestom s láskou a bez nenávisti. Deň po demonštrácii boli študenti na podnet guvernéra Californie rozohnaní políciou so zbraňami a obuškami (800 ľudí zatknutých). Ďalšie protesty sa diali počas júna 1966 na univerzite v NSR (Free University v Berlíne), o rok neskôr v Anglicku (London School Of Economist) a opäť masívne v Nemecku počas júna 1967. V prelomovom roku 1968 sa protestovalo v USA (Univerzita v Columbii), Taliansku (väčšina univerzít), Paríži (začiatok 22. marca 1968 na univerzite v Nanterre), New Yorku, všetkých Nemeckých univerzitách počas apríla, neskôr aj vo fašistickom Španielsku a opäť v Berkeley. (HARMAN, 1988, 39) Vo Francúzsku protesty vyvrcholili zatvorením univerzít (počas mája 1968), pouličnými bitkami s políciou a v uliciach Paríža vzniklo cez noc „10. mája 60 barikád.“

50 Podobná

situácia bola v Nemecku: študentská socialistická organizácia SDS mala do roku 1967 okolo 2000 členov po všetkých univerzitách. V roku 1965 do SDS vstúpil spolu s ďalšími siedmimi členmi anarchisticky orientovaný Rudi Dutschke, ktorý inšpiroval dokonca ku vzniku študentskej komúny a organizoval kultúrnu politiku v podobe happeningov založených na myšlienkach sexuálneho

45 BLACKBURN, R., ALI, T. 2014. Stratený rozhovor s Johnom Lennonom. In http://nezavisli.blogspot.sk. 2014. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://nezavisli.blogspot.sk/2014/01/strateny-rozhovor-s-johnom-lennonom-12.html 46 HARMAN, Ch. 1988.The Fire Last time: 1968 and After.London: Bookmarks,1988.407 s.ISBN 0906224 42X,s.9. 47 ELBAUM, M. 2006. Revolution in the Air. Sixties Radicals turn to Lenin, Mao and Che. London: Verso, 2006. 380 s. ISBN-13 978-1-84467-563-0, s.16. 48 HARMAN, Ch. 1988.The Fire Last time: 1968 and After.London: Bookmarks,1988.407s.ISBN 090622442X,s.15. 49 HARMAN, Ch. 1988.The Fire Last time: 1968 and After.London: Bookmarks,1988.407s.ISBN 090622442X,s.38. 50 Pozri bližšie ČESKÁ TELEVIZE. 2008. Studentské bouře ve Francii v květnu 1968 vyvrcholily brutálním zásahem policie. In: ČT24.sk. Praha. 2008. [cit. 26.1. 2014]. Dostupne online.

~ 19 ~

oslobodenia (presadzovaných psychoanalytikom Wilhelmom Reichom).51

Na masových študentských mítingoch hovoril aj predstaviteľ frankfurtskej školy, Herbert Marcuse, ktorý ovplyvnil Rudiho Dutschkea v tom, že za iniciátorov revolučnej zmeny nepovažoval robotníkov, ale študentov. Dutschkea ovplyvnil aj Mao, Che Guevara či anarchista Bakunin v názoroch odporu a revolty. Dutschke sa zároveň dostal vďaka svojim názorom vyzývajúcich k revolte a výtržnostiam do rozporu s filozofmi, ktorí ho ovplyvnili (Habermas ho obvinil z voluntarizmu a „označil ho za ľavicového fašistu“

52), čo malo za následok jeho radikalizáciu v prepojení s hnutím RAF. 12. januára

1967 vznikla v Západnom Berlíne politická komúna K1 alebo Kommune 1: „Spoluzakladateľom komúny boli aktivista Fritz Teufel, režisér a spisovateľ Rainer Langhans, ľavicový aktivista a zakladateľ umeleckého hnutia Gruppe SPUR (inšpirovaného situacionalistami) Dieter Kunzelmann a do okruhu členov K1 patrili členov SDS (Dutschke, Rabehl) aj členovia RAF. V druhej fáze v komúne žila celá umelecká skupina Amon Düül spolu s modelkou a herečkou Uschi Obermaier ako symbolom sexuálnej revolúcie.“

53 Náplň študentských protestov bola jednak kritika

uprednostňovania privilegovaných študentov z vyšších kruhov, názorová nesloboda, byrokracia, prepojenie autorít univerzít s establišmentom a vedúcou demokraticko-liberálnou, trhovou politikou; vojna vo Vietname a mnohé ďalšie aspekty. Možno práve libertariánske myšlienky slobody a lásky prispeli k neúspechu študentských hnutí, pretože napriek všetkým vznešených pravdám nemali zadefinovaný program, ktorý by stál na systematických riešeniach, resp. chýbali mu základné piliere pre zmenu, ktoré mali napr. revolúcie v rokoch 1789 (Rousseauvá Spoločenská zmluva) a 1917 (vplyv Marxa a Engelsa). I keď existovali pamflety (Situacionalistická internacionála, Port Huron Statement a pod.), žiadny z nich nemal ucelenú koncepciu riešení, ktorá by dokázala tak masívne zaujať, že by zmenila systém. Podľa filozofa a sociálneho vedca M. Hrubca jedným z dôležitejších dôvodov zlyhania revolt bol v roku 1968 libertariánsky prístup, ktorý preceňuje a deformuje slobodu, fragmentuje spoločnosť a vo svojom dôsledku vytvára izolovaných jedincov, ktorí nie sú schopní spoločnej akcie proti sociálnym a politickým nespravodlivostiam. Tým podľa M. Hrubca došlo k „podcenění vytváření vzájemných solidárních vztahů uznání mezi lidmi a k podcenění společného definování pilířů programu revoluční sociální změny.“

54 Vzostup

liberalizmu vznikol pod vplyvom krízy ľavice: stalinistické procesy 50. rokov, potlačenie maďarského povstania v roku 1956 („po ktorom vystúpilo zo západných komunistických strán desaťtisíce ľudí a viedlo k demoralizácii hnutia“

55), byrokracia, studená vojna a jadrová kríza a vpád

vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Ľavica utrpela porážku zdiskreditovaním jej myšlienok. Reformácia bola potrebná a práve nová ľavica ponúkala opozíciu voči konzervatívne vedenému sovietskemu modelu budovania socializmu. Inšpiráciou sa stal taktiež model budovania reformovaného socializmu v Juhoslávii, Číne a najmä Kube. Prepojenie hudby a politiky s filozofiou sa stalo kľúčové pri generovaní kontrakultúry, preto mu je venovaná veľká časť práce , a práve tento aspekt je dôležitý zároveň aj v metodológii výskumu.

51 Rudi Dutschke a německé studentské hnutí at Socsol.sk [Cit. 30.9.2013]. Dostupné online: http://www.socsol.cz/2008/solidarita/rudi-dutschke-a-nemecke-studentske-hnuti 52 TIEFENBACHEROVÁ, A. 2011. Filozofia. Bratislava: Aktuell, 2011. 300 s. ISBN 978-80-89153-82-4, s.153. 53 ENZENSBERGER, U. 2004. Die Jahre der Kommune I: Berlin 1967 – 1969. Köln: Kiepenheuer & Witsch, 2004. 415 s. ISBN 3-462-03413-8, s. 105-120. 54 HRUBEC, M. 2013. Odpoveď v diskusii. XII. kolokvium Sociálna zmena: revolúcia a transformácia.FF UKF Nitra.19.11.2013. 55 HARMAN,Ch.1988.The Fire Last time: 1968 and After.London:Bookmarks,1988.407 s.ISBN 090622442X,s.32

~ 20 ~

1.2.2. Vznik novej ľavice a psychedelického hnutia v USA Kým v Európe zúrili revolučné hnutia, boj za sociálne práva a boj za reformovanú socialistickú spoločnosť, v Amerike bol vďaka multikulturalizmu silnejší boj za zrovnoprávnenie černochov (v októbri 1966 vzniká strana Čiernych panterov v Oaklande), genderovú emancipáciu a práv homosexuálov (vplyvom sexuálnej revolúcie), boj za slobodu slova (vďaka establišmentu a zásahu policajných zložiek voči hippies), a taktiež boj proti autoritám a cirkvi. Americká subkultúra hippies „bojovala“ heslom make love, not war. Išlo o generáciu, ktorá bola znechutená beštiálnou popravou Rosenbergovcov roku 1953 (prvé obete severoamerického fašizmu – postavil sa proti Sartre, Einstein, Picasso a dokonca aj pápež Pius XII.), prežila vraždu prezidenta (J. F. Kennedyho) a vraždu bojovníka za ľudské práva - M. L. Kinga Jr. Bola znechutená expanzívnou vojnou vo Vietname, Výborom pre neamerickou činnosť, neo-liberálnymi reformami a ďalšími praktikami establišmentu USA voči ľuďom s odlišným politickým názorom. Vplyv na kritiku systému mala aj jadrová kríza v Karibiku (riziko jadrovej vojny, ktorá mohla vyvolať apokalypsu v roku 1962) alebo invázia CIA v Zálive svíň začiatkom 60. rokov, ako aj poprava Che Guevarru v roku 1967. Nová ľavica ako filozoficko-politický smer kontrakultúry šesťdesiatych rokov sa začala formovať najskôr na univerzitách v USA (na univerzite v Michigane vzniká významné hnutie SDS - Students for a Democratic Society) a rozšíril sa do Európy, kde sa zradikalizoval. Termín nová ľavica bol prvýkrát použitý v manifeste Port Huron Statement v roku 1962 spísaného Tomom Haydenom, ktorý spísalo 14 aktivistov na čele s T. Haydenom v USA. V roku 1964 vzniká Hnutie slobodného slova (Free Speech Movement) na univerzite v Berkeley založené M. Saviom s podporou psychedelic-rockového interpreta County Joe McDonalda

56 (lídra skupiny Country Joe & The Fish, ktorá

vystúpila napr. aj na Woodstock festivale, v The Avalon Ballroom, The Fillmore East alebo Monterey Pop Festivale) a hudobníka, politického aktivistu Woody Guthrieho. V roku 1967 vzniklo hnutie pacifistov, zelených anarchistov a antiautoritatívnych liberálnych socialistov Youth International Party (Yippies), na ktorých čele stál anarchista, organizátor protivojnových protestov a politický aktivista Abbie Hoffman. Aktivity Yippies boli spojené s využitím irónie, sarkazmu a parodizovaním systému (vyhlásenia prasaťa za prezidenta USA v roku 1968). Zároveň sa protesty dostávali k častej konfrontácii s policajnými zložkami a boli krvavo potlačované.

57 Podobným

hnutím bolo americké anarcho-psychedelické hnutie Weather Underground Organization, ktoré vzniklo odčlenením od SDS (osobnosti Mark Rudd, Bernardine Dohrnová či Bill Ayers , ktorý sa podieľal na The Port Huron Statement). Weatherman organizovali protestné akcie, bombové útoky a preslávili sa tiež únosom „psychedelického vodcu“ Timothy Learyho z Californskej väznice do Alžírska v roku 1970.

58 59

Podľa Pierra Scaruffiho „vyvolávali v hippies spirituálno-psychedelické zážitky, záujem o politické dianie a následnú revoltu a rebéliu. Je to prvý krát v dejinách rock and rollu, kedy bola hudba aktom politickej rebélie.“

60 Tu nachádzame spoločný bod medzi

56 SCARUFFI, P. 2009.Psychedelia 1965-69.In: a History of Rock and Dance - Music From the Guitar to the Laptop Online,2009. 57 Desivé scény z krvavých protestov dokumentujú dobové, naturalistické fotografie, ktoré boli publikované v knihe Anarchy, protest & rebellion and the counterculture that changed America od Freda W. Mc Darraha (s. 32, 34, 35, 36). 58 GREEN, S. (Producent), GREEN, S., SIEGEL, B. (Režia). THE WEATHER UNDERGROUND (TV dokument). Anglicko. The Free History Project. New Video Group, 2003. 92 min. 59 Pri organizáciách ako Yippies a Weatherman je možné nájsť prepojenie psychedélie a ľavicových myšlienok, avšak miestami so silnou dávkou nihilizmu a sarkazmu (napr. teatrálna kampaň navrhnutia prasaťa za prezidenta USA). 60 Narážal pr. na Boba Dylana alebo skupinu Grateful Dead a ich prepojenie so spirituálnym vodcom Keseyom. Pozri bližšie SCARUFFI, P. 2009. Psychedelia 1965-69.In: a History of Rock and Dance - Music From the Guitar to the Laptop. Online, 2009.

~ 21 ~

psychedéliou a ľavicovým myslením. Amerika má v otázkach liberálnej ľavice oporu v hnutí beat generation (avšak na rozdiel od surrealistov nebolo politické), ktoré svojím antikonzervatívnym, antikonzumným a nekonvenčným postojom vytvorilo základy pre vybudovanie novej ľavicovo orientovanej ideológie. Pôdou pre vznik psychedelickej kontrakultúry sa teda stalo už v päťdesiatych rokoch San Francisko, kde sa spájala poézia beat generation, voľný životný štýl a hudba. J. Kerouac, A. Ginsberg, ale taktiež W. S. Burroughs sa stali v tomto smere vzorom pre revoltujúcich mladých ľudí. Ako tvrdí J. Fujak: „samotné festivaly, ktoré preslávili komunitu hippies, vznikli z festivalov nekonvenčnej poézie ako bol International Poetry Festival v Albert Hall (1965).“

61

Spojivom medzi beat generation a kontrakultúrou 60. rokov sa stala skupina propagátorov halucinogénov Merry Pranksters – ľudia okolo K. Keseyho a N. Cassadyho (priateľ J. Kerouaca a A. Ginsberga; taktiež členov budúcej skupiny Grateful Dead). Toto prepojenie dokumentuje film Magic Trip

62 (bol vydaný až v roku 2011, pretože počas nahrávania v 60. rokoch došlo

k technickým problémom). Film zároveň dokumentuje životný štýl kontrakultúry a prepojenie beatnikov a psychedelickej rockovej skupiny Grateful Dead. Je príkladom diela s prvkami sociológie kultúry, kde kamera preniká do vzájomných interakcií vzťahov v komunite. Významnou súčasťou prepojenia beat generation a psychedelickej komunity sa stal zároveň americký psychológ, beatnik a spisovateľ, guru a psychedelický experimentátor Timothy Leary. Mladá generácia hľadala únik v alternatívnom životnom štýle, ktorý bol striktne viazaný na umenie a vznikol v priestoroch veľkých hudobných festivalov. Riadili sa heslom drop out and do your own thing. Významným zdrojom kultúrnej interakcie v kontrakultúre bol festival v Monterrey, ktorý sa odohral v roku 1967 južne od San Francisca. Je ťažké dokázať, že by išlo striktne o vyznávačov ideológie novej ľavice alebo výlučne o subkultúru hippies, ale dnes je už jasné, že Monterrey bol významným spojením, ktoré podnietilo vznik niečoho úplne nového – novej hudobnej scény, ktorá definovala kontrakultúru. Nekonvenčnosť, inakosť, protisystémový prvok a duch komunity iba podčiarkol fakt, že kapely hrali bez nároku na honorár ako protest proti komerčnej hudobnej mašinérii: „V Monterrey sa prvýkrát zviditeľnil Jimi Hendrix, Jefferson Airplane, Janis Joplis so skupinou Big Brother and The Holding Company, Mamas & Papas alebo kultová kapela kontrakultúry šesťdesiatych rokov – skupina Grateful Dead.“

63 K unikátnemu dialógu Indie a západnej kultúry

došlo vďaka Ravimu Shankarovi (čo v konečneom dôsledku prispelo aj ku kultúrnemu relativizmu a prijatiu iných kultúr v západno-centristickom svete). V Amerike tiež prekvitala kontrakultúra hippies na podujatiach, ako bol festival Isle of Wight Festival, festival leta lásky Fantasy Fair and Magic Mountain Music Festival 1967, koncerty promotéra Billa Grahama vo Filmore East Winterland Ballroom,

64 Texas International Pop Fest alebo neskôr prelomový Woodstock v roku

1969, kde sa stala kontrakultúra doslova masovou. Kontrakultúra sa rozvíjala aj mimo festivalov – významným mestom pre rozvoj sa stalo Los Angeles, ktoré svetu prinieslo zásadné hudobné skupiny ako The Doors, The Byrds, Bufallo Springfield, Beach Boys, Love Arthura Lee a Mothers Of

61 FUJÁK, J.2008.Pár slov k popu kedysi a dnes.In Hudobne korela(k)tiviy. Nitra:FF UKF, 2008.110s.ISBN 978-80-8094-365-3,s.63. 62 Film Magic Trip na stránkach ČSFD: csfd.cz/film/297227-magic-trip/ Oficiálny popis distribútora: „V roce 1964 vyrazil Kesey s kamarádem Cassadym a dalšími přáteli ze skupinky, jež si říkala Merry Pranksters, ve starém, pestře pomalovaném školním autobusu na cestu napříč USA. ... Dokumentarista Alex Gibney se spojil s režisérkou a střihačkou Alison Ellwoodovou, aby cestu z Oregonu na Světovou výstavu do New Yorku nápaditě zrekonstruovali s použitím Keseyho restaurovaných archivních záběrů a nahrávek. Jejich snímek ovšem je svědectvím o světě 60. let, který má těsné vazby na dnešní americkou realitu.“ 63 DORŮŽKA,L.1981.Panoráma populární hudby 1918/1978.1.vyd.Praha:Mladá Fronta,1981.284 s.ISBN 23-068-81 09/21,s.170. 64 Odohrali tu významné koncerty Mother Of Inventions, Jimiho Hendrixa, Led Zeppelin, Iron Butterly.

http://www.csfd.cz/film/297227-magic-trip/

~ 22 ~

Invention Franka Zappu.65

K ďalším vplyvným strediskám kontrakultúry patril Detroit, ktorý priniesol proto-punkové kapely

66, a ako píše historik Z. Koroš, scéna fungovala na východe krajiny

– v Bostone: „Konali sa tu happeningy s pozitívnou atmosférou, ľudia naklonení experimentom v oblasti sexu aj drog boli obecenstvom živej folkovej scény, ktorú dopĺňali umelci ako Joni Mitchell, Tom Rush a nájazdy hlavných psychedelických kapiel zo San Francisca.“

67 Veľká časť psychedelickej

komunity v Amerike vyznávala buď idey novej ľavice, alebo absolútne rezignovalo na establišment a spoločenské konvencie v USA únikom do sveta psychedelických halucinogénov a sexuálnych radovánok voľnej lásky. Ako tvrdí L. Dorůžka: „Mladí Američania zrazu nechceli mať nič spoločné s Amerikou svojich otcov.“

68 Časť kontrakultúry sa teda v dôsledku hľadania alternatívy sťahovala

na vidiek, kde žili v komúnach a v koexistencii s prírodou (napr. anarchistická záhrada „Morning Star“ Lou Gottlieba

69; komúna skupiny Faust vo Wumme) alebo vytvárala bohému uprostred miest:

Haight-Ashbury, Sausalito, The Farm – Summertown v Tennessee 70

(San Francisco), Greenwitch Village a East Village (New Yorku), Kommune 1 a XHol (Západný Berlín).

71 Rozvoj squaterstva

(osídľovanie opustených domov), ktoré pretrváva až do dnešných čias, je dedičstvom voľného komunitného života. Kontrakultúra touto aktivitou svojím spôsobom podvedome usilovala o vytvorenie utopickej spoločnosti

72 hippies v praxi – komúnach (inšpiráciou sa stal Adouls

Huxley73

). V rámci komún taktiež treba poukázať na umelecké zoskúpenia: The Diggers (podľa diggers z roku 1649; prví britskí squatteri): išlo o komunitne-akčnú, anarcho-komunistickú skupinu aktivistov (jeden zo zakladateľov bol herec Peter Coyote) a umelcov z komúny v Haight-Ashbury (San Franciscu). Organizovali happeningy (napr. The Death Of Money), free parties s hudbou Grateful Dead, Jefferson Airplane a Janis Joplin, pouličné divadlo a inšpirovali taktiež Yippies. Pre zmenu v New Yourku vznikla z dadaistickej skupiny Black Mask zdôrazňujúcej potrebu revolučného umenia (založenej básnikom B. Moreom a básnikom D. Georgakasom) afinity anarchistická konštaštruktúra Up Against the Wall Motherfuckers: protestovala po boku progresívnych labouristov a maoistov, pomohla prevziať kontrolu nad univerzitou v Columbii; podieľala sa napr. aj na free koncertoch vo Filmore East Billa Grahama (zahrali tu napr. aj ľavičiari MC5).

65 Zappa patril taktiež ku politickým komentátorom a kritizoval jednak systém USA, ale aj samotných hippies Zappa v skladbe Hungry Freaks Daddy kritizuje Ameriku, ktorá produkuje iba „hladných bláznov“. Z muzikologického hľadiska podľa Dorůžku Zappova hudba „spojila prvky komponovanej hudby, free jazzovej improvizácie, elektronickú a konkrétnu hudbu so surovým rockom a hudobnou komédiou.“ DORŮŽKA, P. 1991. Hudba na pomezi. 1. vyd. Praha: Panton, 1991. 294 s. ISBN 80-7039-125-1, s.21. 66 Kapely ako The Stooges (spojenie agresívnej rockovej hudby s prvkami psychedelického rocku) a MC5 (anarcho-komunistická kapela, ktorá výrazne kritizovala politický systém v USA a vojnu vo Vietname), The Amboy Dukes a ďalší. 67 KOROŠ,Z. 2012. Ultimate spinach, stratený šperk z Bostonu [online]. In Blog SME.. Bratislava: Petit Press. 2013. [cit. 26.1. 2014]. ISSN 1335-440X. Dostupné online http://koros.blog.sme.sk/c/310776/Ultimate-spinach-strateny-sperk-z-Bostonu.html 68 DORŮŽKA,L.1981.Panoráma populární hudby 1918/1978.1.vyd.Praha: Mladá Fronta, 1981.284s.ISBN 23-068-81 09/21,s.169. 69 HRABALIK, P. 2012. Hippies - Magická hra v letech 1965 - 1967 [online]. In CeskaTelevize.cz. Praha. 2012. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online :.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/alternative-rock/clanky/37-hippies-magicka-hra-v-letech-1965-1967/ 70 Pozri „The Farm - najstaršia hippie komunita stále žije“ In: kultarena.blogspot.sk/2013/10/the-farm-najstarsia-hippie-komunita.html 71 Ďalšie komúny: v Indii (Goa), Maroku (Chefchaouen), Argentíne (El Bolson), Austrálii (Nimbin) a Dánsku (Christiania). 72 Utópie ľudstvo sprevádzajú už od antiky. Od Platónovej Ústavy cez kresťanskú Civitas Dei (Sv. Augustín) až po Campanelov Slnečný štát alebo Moorov Ostrov Utópia. Taktiež treba spomenúť utopických socialistov ako Fouriéra a Saint-Simona. V 60.rokoch sa stal propagátorom utopického anarchizmu filozof Ernst Bloch. 73 Adouls Huxley ponúkol vo svojom románe „Krásny nový svet“ (Brawe New World) z tridsiatych rokov akúsi anti-utópiu konzumnej spoločnosti; koniec a úpadok civilzácie. Kým v známom Orwellovom románe 1984 knihy zakazuje totalitné štátne zriadenie, v „Krásnom novom svete“ ich odmieta samotná konzumná spoločnosť, ktorá sa riadi heslom pracuj, zarábaj a utrácaj. V tejto spoločnosti cit nahradila zábava a konzum. Huxley hľadal únik od spoločnosti v experimentovaní s mystikou a psychedelickými halucinogénmi a tým sa stal vzorom pre psychedelickú komunitu.

~ 23 ~

1.2.3. Francúzska kontrakultúra: študentské Hnutie 22. marca a vzostup novej ľavice Psychedelický rock sa vo Francúzsku etabloval buď samostatne alebo sa intergroval do iných žánrov ako funk, folk či šansón.

74 V rámci formovania kontrakultúry boli taktiež dôležité spoločné

vystúpenia hudobných telies (od psychedelických ako Soft Machine, Pink Floyd až po kraut-rockové CAN, či Amon Düül II) vo Francúzskej TV POP2, či konkrétne hudobné programy ako Tous En Scene, Bouton Rouge Sessions a ďalšie. Tak, ako vznikol špecifický žáner kraut-rock v Nemecku, tak vo Francúzsku vznikol analogicky špecifický žáner.

75

Paríž bol počas novembra 1967 epicentrom revolučných aktivít (pouličné boje, nepokoje, štrajky). Ľavicové protesty integrovali novoľavicové, neo/marxistické, trockistické, maoistické, leninistické, operaistické prúdy, ale zároveň aj štrukturalistov, humanistov, existencialistov, anarchistov a situacionalistov. Vzniklo Hnutie 22. Marca (fr. Mouvement du 22-Mars; založili ho štutent Daniel Cohn-Bendit a vodca trockistického hnutia Daniel Bensaïd po obsadení univezitnej budovy 142 študentami ako protest proti zatknutiu komunistov Xaviera Langlada a Nicolasa Boulta), ktorého ciele podporovala dokonca aj robotnícka trieda (z Renaultu, Lockheed, Beauvais, Unulec) a celý rad intelektuálov, umelcov (F. Truffaut, J.L. Godard,

76 Jean-Pierre Léaud, Claude Jade, dokonca Ch.

Chaplin) a významných filozofov (J. P. Sartre, M. Merleau-Ponty, S. de Beauvoirová, C. Lévi-Strauss, M. Foucault, R. Barthes, H. Lefebvre).

77 Filmári protestovali proti odvolaniu H. Langoisa z postu

riaditeľa Cinémathèque française ministrom kultúry Andrém Malrauxom. Podľa Ch. Harmana sa vo Francúzsku všetko začalo v máji 1958, keď sa dostal k moci generál de Gaulle, pričom „prvé revolty prišli kontinuálne spolu so Španielskom, Talianskom a Portugalskom v rokoch 1962 – 1963.“

78 Od

22. marca do 22. mája 1968 sa 8 miliónov Francúzov zúčastnilo generálneho štrajku; 2. mája došlo k uzavretiu univerzity Nenterre a k protestom sa pridali študenti zo Sourbonny: „Polícia vytlačila študentov z obsadenej univerzity a došlo ku krvavým bitkám.“

79 Presunutím študentov do Paríža sa

prakticky odštartovali tzv. májové udalosti: stovky zatknutých a z univerzity vylúčený študentov. Prepojenie medzi Francúzskom a radikálnym Nemeckom potvrduje aj pozvanie predsedu SDS Karla Dietricha (Cohn-Benditom) do Nanterre. Študenti požadovali zlepšenie študijných podmienok, bojovali proti technokracii, za vyššiu sexuálnu slobodu (konzervatívne rozdelenie internátov na mužské a ženské), nezamestnanosti, konzervativizmu a tzv. gaulizmu (vychádzajúci z konzervatívnych myšlienok Ch. de Gaulla; obhajujúci silný konzervatívno-autoritatívny štát a súkromné vlastníctvo). Gaulle vyviazol zo situácie predčasnými voľbami, ktoré nakoniec viedli k reformám; napriek tomu porazený gaulizmus nebol. J. Keller kriticky dodáva: „V Paríži a v Berlíne

74 Zaujímavosťou je space-rocková skupina Gong pre spojenie caternburských a francúzskych hudobníkov.Od roku 1968 tiež pôsobila Catherine Riberio & Alpes (označovaná ako francúzska Nico); ku 60s/70s psych hudbe sa zaraďujú tiež Alec, Kenya Song (Mao Mao), Octopus 4, Gérard Delahaye, The Falcons, M. Jasmin, C. Lara, Les Chimeriennes, časť tovrby S. Gainsbourga. Okrem toho sa psychedelická hudba objavila v bohatej kinematografii či na výbere freakbeat hudby PSYCHEGAELIC. 75 Zeuhl je špecifický druh progresívneho rocku, ktorý spája prvky psychedélie, symfonického rocku, neoklasicizmu, rockovej avantgardy, Afro-Amerických spirituálov (call and response) a prvky operného spevu. Skladby sú spievané vo vykonštruovanom jazyku kobaïan, ktorý popisuje post-apokalyptický sci-fi scenár ľudstva odohrávajúci sa na fiktívnej planéte Kobaïa. Hlavným prestaviteľom žánru zeuhl je skupina Magma a jej líder Christian Vander, ktorý stojí za vznikom tohto žánru. 76 Godardové filmy Číňanka a Week end ostro kritizujú kapitalizmus a deklarujú autorové inklinovanie k maoistickej ľavici. V auditívnej zložke filmu Číňanka zaznie politická skladba Clauda Channesa, Mao Mao. 77 Udalosti okolo roku 1968 reflektujú filmy 68, Chicago 10, Columbia Revolt, The Dreamers a Číňanka. Francúzi boli podobne ako Nemci pod vplyvom dejín radikálnejší ľavičiari než napr. v USA, kde sa šírila skôr nová ľavica. 78 HARMAN, Ch. 1988. The Fire Last time: 1968 and After. London: Bookmarks, 1988. 407 s. ISBN 0906224 42 X, s.18 79 Vzpoura mladých v roce 1968. In Rozhlas.cz Dostupné online: www.rozhlas.cz/cro6/vsouvislostech/_zprava/vzpoura-mladych-v-roce-1968--480382

~ 24 ~

roku 1968 sa mladí ľudia pokúsili strhnúť systém a nikto im to nepovolil. Oni ho nezvrhli a vďaka tomu, že ho nezvrhli sa v ňom adaptovali a naučili sa v ňom žiť. Mladí revolucionári sa teda stali solídnymi konzervatívcami.“

80 To však nemení nič na tom, že práve Francúzsko má v rámci

ľavicových revolučných hnutí už od Rousseaua, utopických socialistov, Veľkú francúzsku revolúciu, cez klub jakobínov, Parížsku komúnu až po rok 1968 bohatú tradíciu a snáď i bohatú budúcnosť (napokon dôkazom a nádejou je aj vznik alterglobalistického hnutia). 1.2.4. Britský underground a swinging London Vo Veľkej Británii nebola taká silná ľavicová politická scéna ako napríklad vo Francúzsku, USA alebo Nemecku. Podľa P. Scaruffiho

81 v Británii chýbal potenciál pre vznik kontrakultúry, ktorý

v Amerike zastupoval Bob Dylan, Country Joe, The Fugs a Free Speech Movement; čiže nevzniklo podhubie pre vznik politickej alternatívy voči establišmentu. Rozvíjali sa skôr teoretické reflexie novej ľavice: v Británii sa vydával každé dva týždne od roku 1960 New Left Review, do ktorého prispievali svojou esejistickou tvorbou významní filozofi, estetici, umelci, básnici a intelektuálna zložka s názormi smerujúcimi doľava. Labouristi sa radikalizovali, mnohí prechádzali do strany Internacionálnych socialistov. New Left Review založil významný kulturológ, predstaviteľ Birminghamskej školy Stuart Hall. Ako píše A. Plecner, zásluhou Birminghamskej školy sa začala chápať „populárna kultúra ako výsledok vzájomného pôsobenia subjektov kultúrneho priemyslu a konzumentov. Z analýzy komunikačných kanálov, procesov výroby a estetických charakteristík masovej kultúry, sa dôraz presunul na výskum textu, organizácie významu a správania publika.“

82

Publikovali v ňom R. Wiliams, R. Hoggart a taktiež významná osobnosť, organizátor protestov proti vojne vo Vietname, filmár a žurnalista Tariq Ali. Opísal udalosti roku 1968 v knihe Marching in the streets (1998). V Británii sa objavili aj protestné hnutia, a to koncom 50. rokov a začiatkom 60. rokov: „kampaň proti nukleárnemu odzbrojeniu, v ktorej protestovali príslušníci labouristov (na čele s Hughom Gaitskellom).“

83 UK sa inšpirovala hnutím Greenwitch Village v USA, v ktorom sa

sústreďovali beat generation a bohéma. Psychedelické hnutie sa šírilo najmä cez časopisy, kluby a pirátske rádiostanice. K ďalším významným osobnostiam kontrakultúry patril ľavicový autor Barry Miles, ktorý napísal niekoľko kníh o undergrounde Londýna a taktiež prispieval do The Guardian. Milles prehlásil: „rovnosť a konzum si nikdy neboli po chuti. Underground nemal námietky proti ostatným žiť ho, ale v tejto dobe stredná trieda stále mala právo vnucovať svoje hodnoty na všetkých ostatných , čo sa prejavilo v konflikte.“

84 Koncom šesťdesiatych rokov vznikajú psychedelické a politické skupiny The

Deviants85

a Edgar Broughton Band, kritizujúce konzum. 86

V Británii taktiež dochádzalo k prvotnej interakcii medzi beatnickou poéziou a hudbou vďaka festivalom organizovaným Allenom Ginsbergom a neskôr v klube UFO. Britské kapely expandovali

80 KELLER, J. 2012. Posvícení bezdomovců. In Před půlnocí. 8 min. Česká republika. Česká televize. 2012.. 81 SCARUFFI, P. 2009. Psychedelia 1965-69. In: a History of Rock and Dance - Music From the Guitar to the Laptop.Online, 2009. 82 PLECNER, A. 2005. Masová kultúra a pop kultúra ako systémy kultúry. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava: Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8, s. 181. 83 HARMAN, Ch. 1988.The Fire Last time: 1968 and After.London:Bookmarks, 1988.407s.ISBN 090622442X,s.32. 84 MILLES, B. 2011. Spirit of the underground: the 60s rebel. In theguardian.com. Guardian News and Media Limiteda. London. [cit. 10.10. 2014]. Online. 85 Kritika konzumerizmu na albume The Deviants: Ptooff! (1967): “We’ve got garbage. Won’t you buy, buy some garbage” 86 K radikálnej ľavici inklinoval aj Robert Wyatt zo skupiny Soft Machine (bol dokonca člen komunistickej strany, hlásil sa k beat generation; napokon aj názov Soft Machine vznikol podľa knihy Williama S. Burroughsa) a svoje politické názory prezentoval aj vo svojej experimentálnej hudbe v názvoch skladieb a albumov. Wyatt napr. v skladbe Gloria Gloom (Matching Mole) spieva „How long can i pretend that music's more relevant. Than fighting for a socialist world?“ ...Taktiež Roger Waters pod vplyvom matky nepriamo inklinoval k liberálnej ľavici (aj v súčasnosti vystupuje proti politike USA a podporil aj súčasné hnutie Occupy).

~ 25 ~

do Ameriky, kde sa niektoré z nich aj na istý čas usadili. Beatový boom tzv. britskej invázie nastal pod vplyvom skupiny The Beatles začiatkom 60. rokov a na svetlo sa vďaka nej dostali skupiny ako Rolling Stones, Animals, Peter & Gordon, Mafred Mann, Troggs, The Who, Kinks, Cream a Dave Clark Five. Samotná Británia bola špecifická skôr pre klubovú scénu, ktorej podmienky už vytvorili mods a rockers začiatkom šesťdesiatych rokov. Výnimkou bol voľný festival v Hyde Parku, kde si taktiež zahrali a stmelili undergroundovú scénu skupiny ako Pink Floyd, Jehtro Tull, Ten Years After, Blind Faith, Soft Machine, King Crimson alebo Rolling Stones.

87 Ďalším významným festivalom, na

ktorom došlo k prepojeniu kontrakultúry a hippies bol začiatkom 70. rokov multižánrový Glastonbury Fayre, z ktorého v roku 1972 vznikol dokumentárny film. Film je vlastne kulturologickou sondou života hippies z pozitívneho a aj negatívneho hľadiska. Ukazuje nielen vystúpenia hudobníkov, ale tiež rituálnosť orgiastických scén nahých hippies a ukážku komunitného života. Významným kontrakultúrnym centrom Británie, ktoré sa zaslúžilo o vznik psychedelickej kultúry, sa stal UFO klub,založený politickým aktivistom Johnom Hopkinsom (hlavná figúra tzv. scény Swinging London, ktorá predstavovala kultúrnu revolúciu alebo revolúciu mladých v móde a umení po 2.svetovej vojne) a producentom, významnou osobnosťou psychedelickej sceny Joe Boydom (zaslúžil sa najmä o produkovnie hudobníkov z Pink Floyd, Fairport Convention, Incredible String Band, Nick Drake a inicioval tiež kontroverzný a prelomový Dylanov koncert na Newport Folk Fesitvale v roku 1965). V UFO klube sa okolo roku 1967 prostredíctvom kapiel Pink Floyd a Soft Machine spájala svetelná šou (liquid light show) so živou hudbou, avantgardným filmom, čítanou poéziou, slide show a tanečnými súbormi. Pink Floyd a Soft Machine patria jednoznačne k najzásadnejším kapelám celej scény: ich prvé albumy svojim avantgardným prístupom doslova definovali žáner a inšpirovali stovky kapiel (nenapodobiteľný Volume One od SM, pesničkársko-fantázijný The Piper at the Gates of Dawn a experimentálny A Saucerfull Of Secrets a samozrejme single od PF). Neskôr tu vystupovali významní interpreti žánru ako Arthur Brown, Procol Harum, Tomorrow či Incredible String Band. Klubovú scénu swingujúceho Londýna dokumentuje semi-dokumentárny film kontrakultúrneho filmára P. Whiteheada: Tonite Lets All Make Love in London z rokov 1967-68.

88 V oblasti výtvarného umenia vzniká World Psychedelic

Center, galéria Indica (Barryho Milesa) a taktiež sa organizujú Spontaneous Underdground. Medzi centrá britskej scény patrilo aj Canterbury, ktoré vytvorilo špecifickú scénu hudobníkov (Soft Machine, Egg, Caravan, Matching Mole, Gong a Camel). História týchto skupín sa sústreďuje okolo mien Steve Hillage, Robert Wyatt, Dave Stewart, Kevin Ayers, Daevid Allen, Mike Ratledge a Robert Fripp, ktorí stáli za vznikom skupín.

89

Treba však na záver povedať, že silnú politickú rebéliu proti konzervativizmu v UK odštartoval až príchod punku v 1970s. Toto smerovanie naznačil už garážový proto-punk, ktorý zastupovali najmä nekomerčné kapely, ktoré nemali veľkú šancu na svetový úspech. Práve kapely, ktoré sa nestali súčasťou masovej kultúry, sú autentickým zdrojom dobovej kultúry, a preto bude do budúcnosti analýza zabudnutej hudby možno čoskoro analogická zbieraniu ľudovej kultúry v 19. storočí

87 Významný kritik, DJ, žurnalista a rozhlasový moderátor John Peel o akcii prehlásil, že išlo o „najvydarenejšiu hudobnú akciu pod pod holým nebom.“ MILES, B. 2007. Pink Floyd 1964-1974. Praha: Volvox Globator, 2007. 179 s. ISBN 8072076567, s. 138 88 Tonite Lets All Make Love in London obsahuje sériu psychedelických performancií, rozhovorov (Lennon, Yoko Ono, Jagger, Vanessa Redgrave, Lee Marvin, Julie Christie, Allen Ginsberg, Eric Burdon, Michael Caine). Kultom sa stal psychedelický videoklip ku skladbe Pink Floyd, Interstellar Overdrive. Vo filme sa objaví aj hudba Fleetwood Mac, The Nice a Moody Blues. 89 Canterbury scéna je výnimočná spojením psychedélie s free-jazzom a avantgardnou hudbou, čo najviac počuť na neskorším albumoch Soft Machine alebo Caravan.

~ 26 ~

1.2.5. Talianska Horúca jeseň a Situacionalistická internacionála Talianska hudobná scéna je podobne ako tá Francúzska špecifická najmä veľkým rozmachom progresívneho a symfonického rocku.

90 Kolektív reprezentujúci progresívne rockové skupiny sa

zaraďuje taktiež pod hnutie Rock in Opposition, ktoré založil Chris Cutler koncom 70. rokov. Išlo o avant-rockovú opozícou voči hudobnému priemyslu. V súvislosti s Talianskom a revolučnými hnutiama sa spája termín Horúca jeseň (tal. Autunno caldo.; termín používala talianska tlač), ktorá sa týka masívnej série štrajkov v továrňach a priemyselných centrách severného Talianska v rokoch 1969 – 1970. Študenti agitovali pre reformu a zvýšenie triedneho vedomia; pracujúci sa pripojili s požiadavkami na lepšie platy (firmy zneužívali lacnú pracovnú silu z juhu; mnohí boli pod vplyvom technokracie, resp. zvýšenia efektívnosti prepustení). V neskorých fázach protestov boli namierené proti rozpočtu vlády. Výsledkom bolo splnenie požiadaviek 40 hodinového pracovného týždňa a zvýšenie platov.

91

V kontexte talianskej scény je najdôležitejší prínos situacionalistov (umelcov a intelektuálov ako boli Asgera Jorna a Guye Deborda), ktorí sa sformovali ako hnutie novej ľavice na pôde Bakuninovho anarchizmu, dadaizmu, surrealizmu a lettrismu. Podľa hnutia žijeme v spoločnosti, kde je umenie špecializovanou činnosťou oddelenou od iných a preto ho treba začleniť do každodenného života.

92 Situacionalistická internacionála siaha až do roku 1957 a zaniká v roku

1972. Upozornili na seba v revolučnom roku 1968 marxistickou a anarchistickou kritikou konzumizmu. V roku 1966 v Štrasburgu spísali pamflet o biede v študentskom prostredí a o rok neskôr knihy Príručku umení žiť pre mladé generácie (Raul Veneigem) a Spoločnosť špekulantov (Guy Deborda). V Spoločnosti špekulantov (vyšla v roku 1967; v roku 1973 bola kniha sfilmovaná) Deborda nadväzuje na teoretickú prácu Hegela, Marxa a G. Lukácsa pre postihnutie rozporov súdobej kapitalistickej spoločnosti. Medzi ich priaznivcov patrili avantgardní umelci, politickí teoretici a intelektuálna zložka.

93 Lídrom hnutia sa stal filozof, filmár a marxistický teoretik Guy

Deborda. Deborda, podobne ako filozofi reprezentujúci frankfurtskú školu, tvrdí, že kým v ranom kapitalizme bol človek ovládaný vykorisťovaním, v neskorom kapitalizme je manipulovaný psychologickým nátlakom, ktorý smeruje k spotrebe a duchovnej prázdnosti, ktorú spôsobuje masová kultúra a mediálna manipulácia. Medzi významných predstaviteľov patril aj filozof a spisovateľ Raul Veneigem, ktorý vo svojej knihe The Revolution of Everyday Life uviedol výrok: „Je zbytočné očakávať od bežiaceho pásu byť aj karikatúrou tvorivosti.“

94 Situacionalististi ovplyvnili aj

kraut-rock a nemeckú kontrakultúru (interakcia Gruppe SPUR a Komúny 1). Podľa situacionalistov bolo obnovenie Parížskej komúny posledným pokusom o vytvorenie slobodnej spoločnosti v Európe. Situacionalisti výchadzali z toho, že pôvodné robotnícke hnutie bolo na západe rozdrvené buržoáziou a na východe boľševikmi; odborové strany a politické hnuta boli zapredané kapitalizmu.

90 Medzi významných predstaviteľov patrí Banco del Mutuo Soccorso, New Trolls, Goblin, Le Orme alebo Premiata Forneria Marconi. Talianske 70. roky mali pre prog ideálne podmienky. Na prog-rockovej vlne sa zviezli nie len domáce kapely, ale turné tu absolvovali aj Van Der Graaf Generator, Gentle Giant alebo Genesis. 91 Pozri bližšie GINSBORG, P. 2003. A History of Contemporary Italy: Society and Politics, 1943-1988. Basingstoke: Palgrave Macmillan Trade, 2003. 592 s.ISBN-10: 1403961530 92 MARSHALL, P. 2011. Guy Debord a Situacionisti. [Cit. 12.12.2013]. Dostupné online: greenaction.cz/teorie/988.html 93 O situacioanlistoch pozri bližšie RASMUSSEN, M. B. 2004. The Situationist International, Surrealism, and the Difficult Fusion of Art and Politics. Oxford:Oxford Art Journal, 2004.. Vol. 27 Issue 3. ISSN 1741-728, s. 365 – 387. 94 MARSHALL, P. 1992. Demandig the Impossible:A history of Anarchism. London: Harper Collins; Fontana Press, 1992. 800 s. ISBN 978-1604860641 (Cit. podľa http://www.streetparty.sk/www.ulicelidem.cz/situac.html)

~ 27 ~

1.2.6. Kontrakultúra hispánskych krajín Španielsko preslávili všeobecne v bigbíte Los Bravos, ktorí bodovali s kultovou skladbou Black Is Black v roku 1967. Mexická scéna bola označovaná ako chicano rock, kde došlo k spojeniu latino hudby a rhytmn & blues.

95 Brazílsku scénu reprezentovali psychedelickí Os Mutantes, ktorí rozšírili v 60. rokoch

žáner nazvaný ako tropicália (zmes bossa nova, psych-pop a avantgardy). Rok 1968 zasiahol aj Mexiko: pod vplyvom krvavého študentského protestu v Tlatelolco

96 vzniklo hnutie La Onda, ktoré v roku 1971

zorganizovlo „mexický Woodstock“ Festival Rocky Ruedas de Avándaro, ktorý bol oslavou života, ekológie, voľnej lásky a halucinogénov (zúčastnilo sa ho asi 150 000 ľudí).

97 V rámci Agrentíny je

významné civilné povstanie v Cordóbe (tzv. Cordbázu) z konca mája 1969 proti vojenskej diktatúry J. C. Onganía (s revoltami 1968 ho spájalo iba integrované študentstvo a robotníci; nešlo o marxistické protesty). Revolučným symbolom kontrakultúry sa po celom svete stal Ernesto Che Guevarra, ktorý sa dostal do role ľavicového mučeníka a bojovníka za sociálnu rovnosť a spravodlivosť. Spolu s Fidelom Castrom, jeho bratom a ďalšími revolucionármi z Hnutia 26. júla sa mu podarilo zvrhnúť diktatúru Batistu, ktorý z Kuby urobil „zábavný park“ pre gamblerov, mafiánov a prostitútky. Ľ. Blaha píše o Kube pred rokom 1959 nasledovne: „Výbornou ilustráciou je film Krstný otec, ktorý asi pozná každý. Tam je vtedajšia Kuba verne vykreslená ako obyčajný „bordel“ USA. Chodili tam najväčší mafiáni, aby robili biznis, kým obyčajní Kubánci hladovali.“

98 Kuba sa po revolúcii nepodriadila trhovej ekonomike za ťažkú daň –

embargo zo strany USA. V Bolívii bol Che popravený po neúspešnom pokuse dosiahnutia revolúcie.99

100

Vplyv na generovanie politických názorov nachádzame v širokom spektre udalostí. Kontrakultúra 60. rokov pocítila najväčší odpor voči vláde USA na Kube, Argentíne, Portugalsku, Španielsku, Bolívii a v Chile, kde svojou štvavou politikou realizovala svoje koloniálno-ekonomické zámery. V Kube boli odpoveďou revoluční interpreti hnutia "nueva trova" (založené Haydee Santamariou), ktoré bolo rozšírené najmä v rokoch 1967 a 1968. Trova je pomenovanie pôvodnej kubánskej hudby. Nová trova prijala do pôvodnej trovy politické texty pod vplyvom Castrovej revolúcie.

101 Inšpiráciou sa stal Bob Dylan a Joan Baez.

102

Vplyv na ľavicové názory interpretov mala samozrejme studená vojna, Batistova diktatúra na Kube podporovaná USA, invázia v Zálive svíň (1961) a Karibská jadrová kríza (1962). Texty sa snažia uniknúť od banálnych tém a sústredia sa na sociálnu nespravodlivosť, kolonializmus, rasizmus a závažné problémy sveta.

103 Alternácie novej trovy sú napríklad španielske Nova Cançó

104, portugalské nova canção a cantro

livre (odvodené od ľavicovej karafiátovej revolúcie v roku 1974 proti konzervatívno-autoritatívnemu režimu Estado Novo Antónia de Oliveira Salazara), canto neuvo v Bolívii a brazílske Tropicalismo (pod

95 Najvýznamnejším rodákom, ktorý sa presadil na scéne, je určite Carlos Santana a taktiež José Feliciáno. 96 Študentské protesty boli krvavo potlačené (niekoľko mŕtvych a zranených) 10 dní pred Olympijskými hrami v roku 1968. V prípade Mexika ide najmä o neprehľadný mix vzbury proti autoritatívnemu režimu, problém generačného rozporu, práv študentov,feminizmu (ženy hrali hlavnú rolu), libertarianizmu a hippies. Marxistickí študenti bojovali proti autoritatívnej vláde. 97 ZOLOV, E. 2004. La Onda Chicana: Mexico's Forgotten Rock Counterculture. In: ZOLOV. Rockin' Las Américas: The Global Politics of Rock in Latin/o America. Pittsburgh: Univesity Pittsburgh. ISBN 9780822972556, s. 22 – 42. 98 Pozri bližie BLAHA, L. 2013.Držím ti palce Kuba. Nové Slovo. 2013. [Cit. 12.12.2013]. ISSN 1336-2984 Dostupné online : www.noveslovo.sk/c/Drzim_ti_palce_Kuba 99 Che Guevarrov životpis podrobne dokumentuje španielsko-francúzsky film režiséra Stevena Soderbergha: Che Guevarra. Revolúcia! z roku 2008. Pozri bližšie www.csfd.cz/film/234144-che-guevara/ 100 Napriek Che Guevarrovmu neúspechu sú Južná Amerika a hispánia výrazne ľavicové (najmä Venezuela a Bolívia; osobnosti Chávez, Morales). 101 OROVIO, H. 2004. Cuban Music from a to Z. Durham: Duke University Press Books, 2004. ISBN-10: 0822332124, s. 151. 102 Niektorí interpreti pridali aj rockové a popové prvky. Fidel Castro začiatkom šesťdesiatych rokov rockovú hudbu odsúdil a dodal, že nemá miesto v novej komunistickej Kube. Neskôr však svoj postoj prehodnotil, pretože množstvo umelcov malo idey orientované k ľavici (napr. rockové kapely Los Vampiros a Los Satélites). V roku 1966 bol zrušený zákaz rockovej hudby. 103 Medzi najvýznamnejších predstaviteľov sa zaraďujú S. Rodríguez, P. Milanese, C. Puebla a J. Fernández. 104 Pozri bližšie JOAQUIM, V. 2007. La nova Cançó 1965-1982”.Barcelona: Avui, 2007. ISBN 978-84-96767-67-7.

~ 28 ~

ktorý sa radí napríklad aj známa psychedelická kapela Os Mutantes).105

Neuva trova bol zároveň prvý impulz panlatinsko-amerického hnutia – tzv. „new song movement“. Zaujímavým hnutím bolo aj portugalské politické nueva canción, ktoré prepojilo portugalskú, španielsku a latinsko-americkú folkovú scénu na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Na vznik mal vplyv beštiálny Pinochetov režim, ktorému bola určená, smerovaná odozva "The Chilean New Song". Prvkom, ktorým sa odlišuje od klasickej novoľavicovej rétoriky ostatných interpretov napríklad z kraut-rockovej scény alebo scény San Francisca, je pripojenie liberálnej teológie (kristianizovaný marxizmus). Na vznik reformovaného katolicizmu malo vplyv vysoké postavenie cirkvi v autoritatívnych, konzervatívnych režimoch v Portugalsku a Španielsku, ktoré to majú kultúrne a historicky dané. Preto bola okrem Pinochetovho režimu ďalším impulzom kritika autoritatívneho konzervatívno-katolíckeho režimu Francisca Franca. Ten prenasledoval všetkých ľavičiarov – od trockistov až po anarchistov (pre upresnenie: Franco vyhral španielsku občiansku vojnu a vládol až do smrti v roku 1975). Neskôr (koncom 70. rokov) sa stala ďalším zdrojom odporu vojenská junta v Argentíne (s podporou USA) a s ňou súvisiaca tzv. špinavá vojna. Počas národnej junty, resp. počas procesu národnej reorganizácie (Proceso de Reorganización Nacional), ktorá v spoločnosti aplikovala neoliberálne reformy s podporou ministra zahraničia H. Kissingera a cirkvi, zmizlo odhadom 9000 – 30000 občanov (množstvo priaznivcov ľavice, ktorá revoltovala proti systému; išlo o študentov, odbojárov, novinárov): 30000 zmizlo, 50000 bolo usmrtených a 40000 uväznených.

106

1.2.7. Marginálne ku kontrakultúre v ďalších krajinách Presuňme sa do Škandinávie a po stopách výskumov P. Scaruffiho si zosumarizujme, ktoré skupiny z tejto časti sveta mali internacionálny dosah: severské podnebie sa odzrkadlilo v temnej, avantgardne-psychedelickej, šamanistickej hudbe: skupina s viacero názvami Parson Sound/International Harvester/Träd, Gräs & Stenar, ktorá sa sformovala v roku 1967 a vydala niekoľko albumov typicky severskej hudby. Scarufii píše, že ide o „divokú fúziu psychedélie, minimalizmu, raga, folku, jazzu a zvukov prírody.“

107 Švédsky progresívny

rock 70. rokov kombinovaný psychedéliou zastupujú Mendoza, Samla Mammas Manna a multinštrumentalista Bo Hanson (psych-goth-prog-electro multiinštrumentalista analogický s Brianom Enom, Mikeom Oldfieldom či nemeckými elektronikmi). Najvýznamnejšou kapelou severu však zostáva ABBA, ktorú uvádza v sumarizácii aj Scaruffi. Holandskej hudobnej scéne v 70. rokoch sa hovorilo tiež nederpop a reprezentovali ju kapely Shocking Blue a George Baker Selection. Garážovú psychedéliu v 60. rokoch zastupovali amsterdamskí The Outsiders (1965 – 1969). V 70. rokoch tu vznikli mimoriadne zaujímavé hudobné projekty Supersister, Focus a hlavne Ekseption, ktoré balancovali medzi psychedéliou, art rockom a prog-rockom.

108 Ku kulturologickej kritike

ovplyvnenej novou ľavicou v 60. rokoch patrilo v Holandsku aj amsterdamské anarchistické umelecko-politické hnutie Provo, ktoré aj napriek tomu, že fungovalo iba „v rokoch 1965 – 1967“

109 ovplyvnilo nielen holandskú

umeleckú a politickú scénu, ale malo celosvetový dosah. V kontexte Škandinávie je významnou kultúrnou

105 Zo spomenutých žánrov sa preslávili interpreti ako Roy Brown, A. Jiménez, A. C. Vale a kapela Haciendo Punto en Otro Son. 106 VESELÝ, D. 2012. Polozapomenutá „špinavá válka“ v Argentině v rámci Operace Kondor. [online]. In Britské listy. 2012. [cit. 26.1. 2014] . Dostupné online: http://www.blisty.cz/art/62842.html 107 SCARUFFI, P. 2002. A brief summary of Scandinavian rock music In a History of Rock and Dance-Music From the Guitar to the Laptop.Online, 2002. Dostupné online: http://www.scaruffi.com/history/scandina.html 108 Ekseption sa preslávila spracovaním skladieb z obdobia baroka, klasicizmu a romantizmu s dychovou sekciou a hammond organom virtuózneho hráča Ricka van der Lindena. Aj keď pôvodný psychedelický rock v podstate hlásal návrat k inuitívnej hudbe a minimalizmu, ktorý popieral európsku západnú kultúru, situácia sa zmenila, keď sa dieťa psychedelického rocku začalo meniť v komponovanú záležitosť a eliminoval tranzový motív. Prvky psychedelický rocku napriek tomu stále sú aj v art rocku a progresívnom rocku. Zvukové efekty, improvizačné pasáže a najmä sound zostal. Eksepetion primiešali do toho všetkého orchestrálne motívy a rapídne zvyšili rýchlosť skladieb (pr. Let čmeliaka alebo Toccata). 109 Dvě nebo tři věci, co vím o Provo. In. Moravska-galerie.cz. [Cit. 30.9.2013]. Dostupné online: http://www.moravska-galerie.cz/moravska-galerie/vystavy-a-program/aktualni-vystavy/2012/bb_vystava_provo.aspx

~ 29 ~

udalosťou Roskilde festival, ktorý založili dvaja študenti v roku 1971 a funguje až dodnes. Na blízkom východe vzniká tzv. anatolian rock, fúzia tureckej folkovej hudby a rocku. Už v roku 1967 vydal singel Anma Arkadaş, ktorý je prvou reakciou na psychedelický rock optikou úplne odlišnej kultúry. Anatolian rock reprezetovali umelci ako Cem Karaca, Barış Manço a Erkin Koray. Cem Karaca bol z Turecka obviňovaný zo šírenia separatizmu a marxisticko-leninskej ideológie, pretože jeho skladby údajne vyzývali k revolúcie. Bol na neho vydaný zatykač a žil dlhší čas vo Francúzsku a Taliansku. Podobne Koray vytvoril unikátne spojenie bigbítu s prvkami tureckej hudby na albume Elektronik Türküler z roku 1974. Využite hudobného nástroja bağlama ešte viac zmocňuje tranzový efekt psychedelickej hudby a taktiež tu cítiť politický protest. Z kulturologického ide o výnimočnú interakciu medzi západným bigbítom a východnou hudbou; zároveň ide o progres v oblasti kultúrneho pluralizmu. Kým Beatles napodobňovali indickú hudbu s tým, že jej dodali európske prvky, Erkin Koray robil opak. V ZSSR sa stal populárnym folkový herec, básnik a spevák Vladimír Vysockij či bieloruská skupina Песняры, ktorá spájala motívy psychedelic-rocku a pôvodnej ľudovej kultúry (pečať tradičnej kultúry ako typický znak pre skupiny tvoriace v ZSSR). Prvky psychedélie sa objavujú v rozprávkach, komédiách a hlavne sovietskom jazz-funku 70. rokov (Vasilkov, Garanian, Zatsepin, Kazhalev, Melodiya, Sevil, Иверия). V Číne prebiehala Maova kultúrna revolúcia, ktorú vítali najmä študentské hnutia vo Francúzsku a Nemecku. Cieľom kultúrnej revolúcie bolo zničiť všetko staré (podobne ako to hlásali modernisti) a nahradiť novým, predovšetkým novou generáciou mladých revolucionárov v strane. Maova Červená knižka sa stala symbolom kontrakultúry, ktorý je možné spozorovať napríklad aj na albume „The Little Red Record“ od Matching Mole (zároveň ide aj o parafrázu) či v rámci aktivít nemeckých a francúzskych kontraštruktúr. Z hudobných skupín sa v rámci žánru presadili garage-orientálná skupina Singh and friends a napr. v hitparádach roku 1968 bodoval psychedleický pop Pinky & Killers, garage-psych The Tigers, Yukari Itō či Rosa Miyake s orientálnym spevom. Za zmienku stojí aj psych-funk skupina Charlie & The Boys zo Singapúru. Činská kultúra, ktorá prežila tisíce rokov je však samostatnou kapitolou na výskum. Japonskú psychedelickú scénu reprezentujú space-rocková Hadaka no Reallizes, avantgarda Taaj Mahal Travellers, Lost Aaraaff, Haruomi Hosona (elektro-psychedelická skupina Yellow Magic Orchestra) s typickým harmonickými postupmi japonskej kultúry, avšak to sa týka až roku 1978. Najvýznamnejším filmom pre zachytenie Japonskej scény je psychedelický film Pohrebný sprievod ruží (薔薇の葬列,1969) s hudbou Joji Yuasa. Africká psychedelická hudba asociouje najmä psych-funk. Dedičstvo 60. rokov sa v tomto prípade prelieva do 70. rokov, kedy sa africká scéna naplno rozvíjala. Afrika, ktorá bola ešte stále blízko k prírodným kultúram, priniesla svetu autentický voodoo funk (jednoznačne pri pátraní treba siahnuť po unikátnom výbere African Scream Contest: Raw & Psychedelic Afro Sounds From Benin & Togo 70s), ale aj menej invenčné pokusy o prog-psych (Freedom's Children, Suck, Float, Witch či Invaders). Psychedelickú scénu Afriky dokumentuje aj novšia CD kompliácia The Rough Guide to Psychedelic Africa (hudba z krajín Benin, Ethiopia, Tanzania, Senegal, Ghana a Mali) z roku 2012. Vplyv samotnej Afriky však treba chápať v širších historických kontextoch – tak, ako Japonec Damo Suzuki ovplyvnil európsky kraut-rock, tak (po vymanení sa z otroctva) Afroameričania ovplyvnili celé dejiny svetovej populárnej hudby a hlavne ich bluesovú, soulovú a funkovú vetvu. Kruh sa uzatvára na festivale Newport (spojenie „bielej“ a „čiernej“ kultúry) bojom za občianske práva v USA (spojenie sa za rovnosť) a pokračuje multikultúrnym miešaním Afroameričanov so západnou kultúrou v kapelách: najvýstiženejším je snáď projekt The War (s lídrom E. Burdonom, ktorý je známy skôr zo skupina The Animals). Pre černošskú kultúru bolo vybudovanie slobody cez ľavicové ideály veľmi dôležité. Tejto téme je dokonca venovaná samostatná pasáž v Goddardovom filme Week End (1967). Grécko internacionálne reprezentujú art rockoví Aphrodite's Child, ktorí vznikli na čele s významným skladateľom Vangelisom. V Jamaike sa od 50. rokov šíri vplyv reggae, dub a ska (B. Marley & The Wailers, J. Cliff) so sociálnym motívom. Na záver je zaujímavosťou aj undergroundový magazín Oz ako súčasť kontraštruktúr (plný satirického humoru a psychedelic artu), ktorý vychádzal spočiatku v Austrálii (odkial pochádza napr. skupina The Easybeats), neskôr v Británii. (situáciám ďalších krajín sa plánujem podrobne venovať v budúcnosti.)

~ 30 ~

1.2.8. Marginálne ku kontrakultúre Československa Myšlienky novej ľavice mali potenciál v Hnutí revolučnej mládeže (sformované počas Pražskej jari; podporovalo Dubčeka), ktoré bojovalo najmä proti byrokracii reálneho socializmu: v Českom prostredí rozvíjalo myšlienky slobodomyseľnej a zároveň radikálnej ľavice, ktoré sformovalo vo svojom manifeste z 2. decembra 1968

110(protesty v ČSSR podporil aj aktivista Rudi Dutschke). K významným osobnostiam kontrakultúry

Československa jednoznačne patrí ľavicový filozof Egon Bondy, ktorý sa stal guru skupiny Plastic People Of The Universe. Treba tiež uviesť, že negatívne dôsledky tzv. normalizácie tlmil progresívny minister kultúry M. Válek (napr. zrušenie zákazu Collegium Musicum). Scéna progresívnej rockovej kultúry na Slovensku bola značne založená na osobnostiach okolo tzv. V-klubu v Bratislave (v skupinách sa objavovali najmä mená ako Ursíny, Varga, Hammel, Lehotský, Filip, Žbirka, Filan, Peteraj, Barina, Lipa, Frešo, Hájek, Griglák či Bedrík). Pre celú československú hudobnú scénu sa stali symbolom Beatové festivaly. Prvy Československý beatový festival sa konal 20. a 21. 12. 1967 v Prahe

111 a po ňom nasledovali ešte ďalšie dva. Ku stmeleniu hudobnej scény táto

udalosť výrazne pomohla nielen v rámci prepojenia recipientov a tvorcov, ale aj v kontexte vytvárania spoločnej, československej scény. Festival priniesol vystúpenia skupín Framus Five (Michal Prokop), Prúdy, The Soulmen,

112 Synkopy 61, Olympic, Flamengo a Rebels (Jiří Korn). Medzi významné udalosti patria aj vystúpenia skupín

Beach Boys, Manfred Mann, excelentných Blossom Toes či iných skupín na Bratislavskej Lýre. Psychedelický rock v Československu reprezentovali The Primitives Group s unikátnou ohňovou šou, Progress Organisation (spojenie mytologických, antických motívov a psychedelického rock), Atlantis a Ulrychovci, The Matadors (ich debut sa dá považovať za prvý bigbítový album pripomínajúci britský freak-beat) a The Plastic People Of The Universe. Ku najvýznamnejším a prelomovým albumom patria Meditace od Blue Effect (kvalitou sa dajú porovnať so svetovou scénou), art rockový album Kuře v hodinkách od Flamenga s existencialistickými textami Josefa Kainara (Kainarove texty sú taktiež obsahom kvalitného albumu Město Er od Framus Five); debut skupiny Prúdy Zvonky, zvoňte, Konvergencie od art rockových Collegium Musicum; Zelená pošta od dvojice Hammel/Varga a art rockový album Provisorium rovnomenného zoskúpenia. Psychedelické prvky sa rozvíjali taktiež vo výtvarnom umení (celé spektrum originálnych obalov platní a plagátov) a vo filmovom umení (filmy z tvorby tzv. novej vlny režisérov ako V. Chytilová, J. Jakubisko, M. Forman, J. Herz, J. Jireš, J. Kadár, E. Havetta).

113 Vo filme sa objavila taktiež typicky psychedelická hudba: príkladom je kultová Dívka na košteti

(1971) s hudbou bulharského skladateľa A. Michajlova. Psychedelická hudba sa tak dostala do mainstreamu cez rozprávky, magický realizmus, sci-fi a fantazijné filmy. Záver kapitoly krátkeho komentára ku Československej scéne ukončí text Z. Rytíře (Blue Effect, Pamět lásky, Meditace, 1970), ktorý vystihuje myšlienkové pochody kontrakultúry a túžbu po metafyzike: „Vzpomeneš si ještě dnes večer, který je lehounce schoulený pod křidélka tmy, co jsi dělal před deseti tisíci léty? Láska ano! Tak jako vzpomínají sochy svůj ohniví počátek kamene. Vzpomínaš na všechno co stačí lo postihnout tento svět? Vzpomínaš na tu horu, na jejímž upatí stojí slepec s orlem v náručí a jeho pohled vidící skrz neprostupnost předmětů pratvar života do kterého se vracíme ve spánku. Vidím jak se ve svém pohodlí z plastické hmoty snažíte vyhnout slovům věčnost, čas, žívot. I když přísaháte na lásku při vší něžnosti, už jen vykrádáte její hrob!“

114

110 Pozri bližšie PAŽOUT, J. 2004. Hnutí revoluční mládeže 1968-1970. Praha:Edice dokumentů ÚSD,2004. 143 s.80-7285-044-X. 111 HRABALÍK, P. 2011. 1. Československý Beat Festival (1967). In. Ceskatelevize.cz. Praha, 2011. [Cit. 26.1.2013]. Dostupné online : www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/ceskoslovensko/clanky/245-1-ceskoslovensky-beat-festival-1967/ 112 Víťazstvo na vystúpení umožnilo skupine The Soulmen nahrať EP platňu, ktorá patrí ku prelomovým v rámci slovenskej bigbítovej scény vďaka svojej výnimočnej tvorbe a zvuku (analógiou je snáď iba skupina Cream). Pozri bližšie: ŠUHAJDA D., JURÍK, Ľ. 2008. Slovenský bigbít. Slovart: Bratislava, 2008. ISBN 978-80-8085-466-9, s.132. 113 Filmy ako napr. Sedmikrásky, Obchod na korze, Slávnosť v botanickej záhrade, Spaľovač mrtvol, Morgiana, Valerie a týden divů, Vtáčkovia, siroty a blázni a iné. Samostatnou kategóriou sú animované a výtvarné filmy surrealistu J. Švankmajera. 114 BLUE EFFECT. 1970. Meditace. Supraphon.

~ 31 ~

1.3. Definovanie psychedelického rocku 1.3.1. Úvod – etymológia slova psyché v psychológii a psychedelickej psychoterapii Slovo psyché (gr. ψυχή; angl. soul, spirit; lat. anima; sk. duša, dýchať, vanúť) môže označovať ľudskú dušu alebo myseľ, z ktorej sa neskôr odvodil pojem ľudskej psychiky a taktiež psychedélie. V antickej filozofii o psyché (v kontexte duše) písali už Platón („Veškerá duše je nesmrtelná. Neboť co se stále pohybuje, je nesmrtelné.“

115)

a Aristoteles (rozdelenie na dušu rastlinnú, zvieraciu a nesmrteľnú pochádzajúcu od boha

116). V gréckej mytológii bola Psyché spodobňovaná ako mladá dievčina, dcéra

Anatólského kráľa s motýlími krídlami. 117

Prvýkrát analyzuje duševné stavy v snoch Sigmund Freud v diele Výklad snov z roku 1899 (avšak z hľadiska sexuálneho). Dôležité miesto v psychológii patrí K. G. Jungovi, ktorý prvýkrát nepriamo inicioval výskum psychedelickej psychoterapie a zároveň vo svojej hlbinnej psychológii výrazne posunul hranice vedy do oblasti výskumu (ne)vedomia ako protipólu karteziánsko-newtonovskej paradigmy; a to vďaka analýzam archetypov, snov a mytológií („psychika funguje akauzálne, mimo rámec časopriestorového zákona príčinnosti; transparentný svet existuje nezávisle od nás.“

118). Ľ. Plesník v kontexte ideality zvláštnych stavov

prostredníctvom LSD uvádza taktiež príklad „spojenia s Jungovským kolektívnym nevedomím a archetypmi.“

119 Jiři Kulka v knihe Psychológia umenia uvádza: „Nevědomí

není v Jungově pojetí stejně iracionalní jako u Freuda, nýbrž je schopno nabýt inteligenci, která je nadřazena pohledu vědomí. Táto inteligence je čerpána z transcendentních zdrojů (ze zdrojů, které jsou mimo naši skušenost).“

120 Taktiež J. Fujak odkazujúc na

K. G. Junga uvádza, že „pojem psyché v duchu Jungovej psychoanalýzy možné chápať ako jednotu vedomia a (osobného i kolektívneho) nevedomia.

121Momenty hlbinnej

psychológie analyzuje aj Erich Fromm, podľa ktorého sú sny umeleckým vyjadrením citov (sny, umenie a mýty majú spoločné zmyslovo vnímateľné obrazy): „Obraz v sne je symbolom niečoho, čo človek cítil.“

122 Psychedelická rocková hudba čerpá (podobne ako

napr. surrealisti) tvorivú inšpiráciu zo snov a rôznych prejavov (ne)vedomia, snov a nadreality.

123 Psychologické výskumy a teórie o archetypoch mali vplyv na vznik

psychedelickej psychoterapie, ktorá následne ovplyvnila hudobno-estetické aspekty percepcie a tvorby umenia v zmenených stavoch vedomia. Prvýkrát termín „psychedelic“ použil britský psychiater Humphry Osmond na deskripciu halucinogénnych stavov v roku 1957 na Akadémii Vied v New Yorku. Osmond ovplyvnil vznik diela Dvere

115 PLATÓN. 2000. Faidros. Praha: Oikoymenh, 88 s. 2000. ISBN 8072980157, s. 31. 116 Aristoleové dielo o duši. 117 Stručný príbeh začína tým, že sa Eros (ktorého vyšle Afrodita, aby zariadil, že sa Psyché zamiluje do najškaredšieho muža) zamiluje sám do Psyché a končí narodením spoločnej dcéry Voluptas (čo znamená rozkoš). Pozri bližšie ZAMAROVSKÝ, V. 2005. Bohové a hrdinové antických bájí. Praha: BRÁNA s.r.o., ISBN 80-7243-266-4 118 FUJÁK, J. 2008. Podivuhodná tvorivosť vnímania hudby. In Hudobne korela(k)tiviy. 1. vyd. Nitra: FF UKF, 2008. 110 s. ISBN 978-80-8094-365-3, s. 35. 119 PLESNÍK, Ľ. 1998. Estetika inakosti.Nitra: FF UKF, 1998. 135 s. ISBN 80-8050-199-8, s. 79. 120 KULKA, J. 2008. Psychologie umění. Praha: Grada, 2008. 440 s. ISBN: 9788024723297, s. 64. 121 FUJÁK, J. 2008. Podivuhodná tvorivosť vnímania hudby. In Hudobne korela(k)tiviy. 1. vyd. Nitra: FF UKF, 2008. 110 s. ISBN 978-80-8094-365-3, s. 36. 122 FROMM, E. 1970. Sny a mýty. Bratislava: Obzor, 1. vyd. 184 s. 1970. s. 15 – 16. 123 Absurdné texty psychedelického obdobia skupiny The Beatles (pr. Lucy In The Sky With Diamonds, i Am The Walrus, Strawbery Fields Forever), White Rabbit od Jefferson Airplane odkazuje na Alicu v krajine zázrakov a debut Pink Floyd s ním spojená autorská tvorba Syda Barreta odkazuje na rozprávkové diela Vietor vo vrbách alebo Žabákové dobrodružstvá z roku 1908. Viac v analýze textovej zložky psychedelického rocku.

~ 32 ~

vnímania124

Aldousa Huxleyho, ktoré obsahuje výklad zážitkov, ktoré Huxley spísal potom, ako mu Osmond podal šamanistickú rastlinu meskalín. Termín psychedelic bol teda „pôvodne používaný v kontexte psychedelickej psychoterapie.“

125 J. Fujak v texte "Modus

(ne)vedomia v hudobnom vnímaní" analyzuje prepojenie (ne)vedomia s hudobnou recepciou a tvorbou v kontexte interpretačného dôrazu na nekonvenčnú a experimentálnu hudbu ako „akcentáciu vo vzťahu intuície s nevedomím, ktorá sa v nej markantne sprítomňuje, a to v spoločnom reálnom časopriestore poslucháča“

126 (odkazujúc

na semioticko-estetické koncepcie Ľ. Plesníka, F. Mika, D. Dunna, C.G. Junga; a poňatie vedomia v buddhizme). Analógie psychedélie, šamanizmu si všíma aj kultúrna antropológia. Ivo Budil píše: „Duševní stav, vyvolaný halucinogény, nazýváme psychedelickou zkušeností. Současné výskumy působení například LSD odhalují, že psychofarmaka, ovlivňující myšlení, fantazii a představivost jedince, mohou véstaž až k „náboženskému vytržení“ a pacientovu „setkáni“ se symbolismem, připomínající systém archetypů, popisovaný C. G. Jungem.“

127

1.3.2. Psychedelické prvky Psychedelický rock je hudobný žáner pôsobiaci zážitkovo na ľudské (ne)vedomie evokujúc v istom zmysle halucinogénne stavy, ktoré sa však snaží navodiť jeho rozšírením alebo prehĺbením prirodzenejšou formou. Kľúčová je v tomto kontexte idealita zvláštnych stavov (ne)vedomia navodená prostredníctvom hudobnej semiózy súvisiacej s rôznymi spôsobmi zvýznamňovania skutočnosti. Podľa Ľ. Plesníka ich „kultúrnohistoricky a obsahovo konkretizujú pojmy ako vízia, osvietenie, extáza, tranz, realizácia, vyslobodenie, prebudenie, nirvána, samadhi, satori, mokši.“

128 Z esteticko-muzikologického hľadiska využíva psychedelický rock

zvukové možnosti stereotechnológie, zvukovo experimentálny prístup k hudbe (zvukové efekty ako feedback, wah-wah, reverb, delay, magnetofónové pásky púšťané odzadu); rozšírenie minutáže skladieb; prvky indickej, minimalistickej a nezápadnej hudby (raga, mantra, modálne stupnice, štvrťtóny a drone), nové elektronické alebo exotické a (pre rockovú hudbu) nezvyčajne hudobné nástroje (sitar, theremin, organ, Mellotron, čembalo, syntetizéry). Tematika textov evokuje surrealizmus, snovú nadrealitu, návrat do detstva, spracúva politicko-spoločenské témy a „vesmírno-spirituálne“ zážitky z halucinogénov. Alternatívnymi pomenovaniami sú napríklad acid rock („odkazuje priamo na tvorbu hudby pod vplyvom LSD“

129), „psychedelic sound, San

Francisko sound, head music, acid music, sunshine pop či flower-power music“ (BLÜML, 2009, 81). V kontexte 60. rokov je psychedelický rock spájaný najmä s drogou LSD a pôvodne sanfranciskými skupinami. Ľubomír Plesník v interpretácii skladby Beatles Lucy In The Sky With Diamonds (stotožňovaná s backronymom LSD) poukazuje, že „kontakt s drogou predstavoval v druhej polovici 60. rokov takpovediac formotvorný prvok životného štýlu teenagerov.“

130 Plesník tvrdí, že „v prípade stavu vyvolaného LSD máme dočinenia so zážitkom čírej ideality,

124 Huxleyho dielo Dvere vnímania (The Doors Of Perception) inšpirovalo k názvu hudobnú skupinu The Doors. 125 MURRAY, N. 2009.Aldous Huxley: a Biography. Paris.France:Hachette,2009.512 s.ISBN 0-7481-1231-6,s. 419. 126 FUJÁK, J. 2008. Podivuhodná tvorivosť vnímania hudby. In Hudobne korela(k)tiviy. 1. vyd. Nitra: FF UKF, 2008. 110 s. ISBN 978-80-8094-365-3, s. 33. 127 BUDIL, I. T. 1992. Mýtus, jazyk a kulturní antropologie Praha: TRITON, 1992. ISBN 80-900900904-5-1, s. 142 128 PLESNÍK, Ľ. 1998. Estetika inakosti. 1.vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1998. 135 s. ISBN 80-8050-199-8, s. 78. 129 LUFT V. d. 2009. Die at the Right Time!: a Subjective Cultural History of the American Sixties. Gegensatz Press, 2009. 536 s. ISBN 0-9655179-2-6, s.173. 130 PLESNÍK, Ľ. 1998. Estetika inakosti. 1.vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1998. 135 s. ISBN 80-8050-199-8, s. 49.

~ 33 ~

s totálnym vylepšením zvýznamňovanej skutočnosti. Tá zahŕňa aj stav tela (jeho blaho alebo anestetické „zrušenie telesnosti“), pričom načas akoby dochádzalo k harmonickému zjednoteniu všetkých spôsobov zvýznamňovania. Zvnútra sa to prežíva tak, že vrcholné dobro sa prekrýva s najvyššou krásou a pravdou.“

131

Kým psychedelický rock je jasne definovaný ako hudobný žáner 60. rokov, samotná psychedélia je akýsi prvok, ktorý sa môže analogicky vyskytovať v širokom spektre kultúrnych, vedeckých a umeleckých prejavov (hudba, vizuálne umenia spojené s módou a filmom, literatúra, divadlo alebo psychológia). V istom zjednodušení by sa dalo povedať, že psychedélia je jav alebo moment v hudobnej tvorbe, ktorý spôsobuje zmenený stav (ne)vedomia a súvisí s transcendentnom a vyššie uvedenými prvkami podľa Ľ. Plesníka. S týmto tvrdením sa stotožňuje aj muzikológ Ľubomír Dorůžka: „pojem psychedelic music má označovať hudbu usilujúcu sa o totálne pôsobenie na človeka tvorbou, ktorá chce pomocou zmyslových vnemov vyvolávať zložitejšie, hlbšie zážitky, než aké ľudské vedomie zvyčajne obsahuje, pričom sa jej účinok často porovnáva s pôsobením drog, čo tiež menia proces ľudského vnímania.“

132 Dorůžkovu teóriu naša práca rozvíja v antropologických

kontextoch elementárnej hudby, jej tranzového účinku a navodenia stavu (ne)vedomia; v podstate by teda mohla byť psychedélia chápaná tak, že je stará ako ľudstvo samé. Podľa Johna Covacha, ktorého teórie interpretuje Jan Blüml, existujú dva princípy prístupu ku psychedelickej rockovej hudbe: 1. hudba ako doprovod ku halucinogénnemu zážitku (ako podporný prostriedok; dôležitá je zvuková zaujímavosť) a 2. hudba ako „trip“ svojho druhu (hudba ako prostriedok dosiahnutia rozširovania hraníc ľudského vnímania podobne ako pri meditácii a drogovej skúsenosti).

133Ak sa teda budeme držať

teórie, že psychedélia je tvorba v odlišných stavoch vedomia, psychedelické prvky, resp. analógie s psychedelickou hudbou nájdeme už pri pravekom človeku, ktorý pod vplyvom tranzu alebo odlišného stavu vedomia

134 vytváral prvú elementárnu hudbu. Čiže

psychedelický prvok v hudbe súvisí s navodením stavu transcendentálneho stavu (ne)vedomia a preto halucinogény nie sú podmienkou psychedelickej tvorby. Ako píše J. Fujak: „Navodiť stav nevedomia je možné napríklad pravidelnou meditáciou, zazenovým posedom alebo modlitbou. Napríklad v indickej kultúre je hlavným zmyslom hudby upokojovať a rozširovať vedomie, aby bolo spôsobilé vnímať božské vplyvy."

135

Pravekú intuitívnu hudbu s prvkami psychedélie môžeme dnes počuť už iba u rozličných prírodných kmeňov v Afrike či Austrálii. V antike je možné nájsť analogické prvky so psychedéliou v Starovekom Grécku a neskôr v hedonistickej Rímskej ríši (Dionýzie; popíjanie vína s ľuľkovcom zlomocným; orgiastické kultové rituály, antické divadlo). Antika sa pod vplyvom filozofie (aj keď z iných pohnútok) stala inšpiráciou pre americkú skupinu The Doors

136 a Amon Düül II.

137

131 PLESNÍK, Ľ. 1998. Estetika inakosti. 1.vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1998. 135 s. ISBN 80-8050-199-8, s. 77. 132 DORŮŽKA L. 1981.Panoráma populární hudby 1918/1978. Praha: Mladá Fronta, 1981.284 s.ISBN 23-068-81 09/21, s.74. 133 COVACH, J. 2006. What‘s that sound: an introduction to rock and its history. New York; London: Norton, 2006. 555 s. ISBN-10: 0393975754, s. 256-258. 134 Aj bubeník Ginger Baker spolupracoval s africkými hudobníkmi z dôvodu hľadania prapôvodného, tranzového efektu hudby v afrických rytmoch. Jeho život dokumentuje film Beware Of Mr Baker z rok 2012. 135 FUJÁK, J. 2008. Podivuhodná tvorivosť vnímania hudby. In Hudobne korela(k)tiviy. 1. vyd. Nitra: FF UKF, 2008. 110 s. ISBN 978-80-8094-365-3, s. 35 136 Podľa biografického filmu Oliver Stonea, The Doors z roku 1991 sa mala skupina pôvodne volať Dionýzos 137 Amon Düül II nazvali svoj debutový album z roku 1969 Phallus Dei. Obsahuje prvky orgiastického spevu bakchantiek ako z antických dionýzií.

~ 34 ~

1.3.3. Definovanie psychedelického rocku a jeho rozdelenie Psychedelický rock sa prvýkrát objavil na albume skupiny 13th Floor Elevators (s názvom „The Psychedelic Sounds of the 13th Floor Elevators“) v roku 1966, „pričom hudobná kritika ho použila v časopise Austin American Statesman (konkrétne v článku „Unique Elevators shine with psychedelic rock" z februára 1966).“

138 Jan Blüml považuje

za začiatok londýnskej psychedélie rok 1965 v súvislosti s čítaním poézie, ktoré organizoval Allen Ginsberg. Na jeseň rok 1965 založil Michael Hollingshead inštitúciu, ktorá propagovala psychedelickú kultúru a hudbu – World Psychedelic Center. Londýnsky underground organizoval od roku 1966 akcie Spontaneous Underdground (performance art, poézia a hudba), vznikla galéria Indica (psychedelické umenie) a hudobný klub UFO. (BLÜML, 2009, 83) Rok 1965 je zásadný aj podľa slovenského odborníka na šesťdesiate roky a hudobníka, Laca Lučeniča:

139„Rok 1965 je dosť dôležitým medzníkom v populárnej

hudbe sixties – definitívny koniec (mersey)beatu, potvrdenie Beatles vo vedúcej pozícii či Dylanova „elektrifikácia“, ktorá je kľúčovým momentom britských singlových vydaní v apríli tohto roku. Subterranean Homesick Blues je jeho prvým prienikom do elektrifikovaného rocku v duchu Stones či Animals v USA Byrds vydávajú Mr. Tambourine Man, ktorý zasvieti vo zvyšku sveta o niečo neskôr."

140

Prapočiatok psychedelického rocku je možné nájsť práve vo folkovej tvorbe Boba Dylana, ktorý folk elektrifikoval a pripravil tak pevné základy na vznik nového hudobného žánru s hodnotným a revolučným (sociálne ladeným) textovým obsahom. Dorůžka v tomto zmysle píše: „Texty pesničiek Boba Dylana presne vystihovali napätie doby a fanúšikovia v nich nachádzali postrehy, pravdy aj rozpory, ktoré pociťovali, ale nevedeli ich definovať.“

141

Okrem spoločenských problémov sa v Dylanových textoch vyskytujú aj odkazy na halucinogéne látky.

142 K prvým psychedelicko-folkovým skladbám patria aj skladby

škótskeho pesničkára Donovana, ktorý spojil world music, prvky stredovekej hudby, jazz, pop a psychedéliu (Season of The Witch alebo Mellow Yellow už v roku 1966). Text skladby Mellow Yellow hovorí o fajčení sušených banánový šupiek, ktoré mali obsahovať vymyslenú psychedelickú látku.

143 Označenia folk rock a psychedelic rock boli často prideľované totožným

kapelám a preto je ťažké oddeliť, kde končí folk rock a začína psychedelický folk.144

Pre vplyv černošskej hudby do folk-psychedélie je významným kultúrnym fenoménovm Newport Folk Festival (1963 až 1965 patrí k najvýznamnejším zdrojom inšpirácie pre vznik sociálnej línie hnutí, pretože sa tu spojil „čierny“ blues a folk), kde na jednom pódiu vystúpili Johny Cash, Muddy Waters, Howlin´ Holf, Donovan, José Feliciáno a najmä Bob Dylan. V roku 1967 vychádza o tomto festivale

138 HICKS, M. 2000. Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions Music in American Life. Chicago, IL.: University of Illinois Press, 2000. 166 s. ISBN 0-252-06915-3, s.64-66 139 Lučenič v roku 2005 vydával v časopise .týždeň seriál Sixties Laca Lučeniča a moderoval reláciu Oldies_Jam rádia_FM. 140 LUČENIČ, L. 2005. Sixties Laca Lučeniča. 1965: rock, keď rock dospel. 2005. In. Týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo W Press a.s.. ISSN: 1336-653X 141 DORŮŽKA, L. 1981. Panoráma populární hudby 1918/1978. Praha: Mladá Fronta, 1981. 284 s. 1. vyd. ISBN 23-068-81 09/21, s. 168. 142 Dylan v skladbe Mr. Tambourine man (tiež v Rainy Day Women ♯12 & 35) opisuje svoje zážitky s cannabis. 143 ADAMS, C. 2002. Will smoking banana peels get you high? In. The Straight Dope. 2002. [cit. 26.1. 2014] 144 Folk sa vďaka Dylanovi „elektrizoval“ a pod značkou folk rock vystupovali najmä interpreti The Byrds (preslávili aj cover verziu Mr. Tambourine Man), The Incredible String Band alebo pesničkárska dvojica Simon & Garfunkel. Folkové prvky nájdeme v tvorbe Pink Floyd (najmä album Ummaguamma), Eric Burdon & The Animals (prelomové albumy Twain Shall Meet, Everyone Of Us, Love Is), It's a Beautiful Day a neskoršej tvorby The Holies, The Kinks (pesničkový charakter obohatený o aranžmány) a Crosby, Stil & Nash.

~ 35 ~

dokumentárny film Murraya Lernera s triviálnym názvom Festival. Vo filme sa nachádza aj záznam z kontroverzného elektrického vystúpenia Boba Dylana, ktoré v podstate iniciovalo vznik folk rocku. Psychedelický rock (ešte bez zapojenia textovej zložky, resp. iba v kontexte hudby) sa prvýkrát objavil v garážovom rocku, tzv. freakbeate,

145 ktorého východiská nájdeme v rhythm and bluese

a surf music, do ktorého sa zaraďujú aj 13th Floor Elevators. Táto fúzia bola tiež označovaná aj ako psych-rock alebo acid rock a bola typická pre subkultúru mods.

146 Freakbeat ako alternatívne

pomenovanie raného psychedelického rocku definuje garážový sound hlasných bicích nástrojov a gitarové efekty fuzztone, flanging alebo flanger efekt a distortion (znamená tiež overdrive alebo prebudenosť gitár). Často sa vyskytujú aj typické klávesové nástroje Vox Continental, ktor é preslávila neskôr skupina The Doors. Kapitolu ranného psychedelického rocku výstižne dokumentuje sériová kompilácia Electra records s názvom The Nuggets, ktorá obsahuje výber singlov hudobných skupín žánru, ktorý predznamenal vznik punkovej hudby (preto sa označuje ranný psychedelický rock pre jeho garážový sound aj ako proto-punk).

147 Medzi freakbeatové

skupiny sa zaraďujú The Seeds, Amboy Dukes, Nazz, Pretty Things, Electric Prunes, Shadows Of Knight a iné. V tomto období tvoria a vznikajú kľúčové skupiny psychedelického rocku ako Jefferson Airplane, Greatful Dead, Big Brother & the Holding Company a Quicksilver Messenger Service zo štvrte San Francisca Haight-Ashbury. Jan Blüml označuje túto prvú fázu psychedelického rocku ako psychedelický underground a spája ju najmä s americkou scénou, pričom následné obdobie (1967

– 1969) označuje ako psychedelický kultúrny mainstream. (BLÜML 2009, 83) Aj keď Blüml dodáva,

že vydanie skladby Tommorow Never Knows v roku 1966 je považované za „uvedenie psychedelickej hudby do kultúrneho mainstreamu,“

148 najprelomovejším je práve rok 1967 –

známy pre tzv. Leto lásky (Summer of love). Tento rok bol skutočne vrcholom popularity a rozmachu psychedelického rocku v masovom meradle (aj vďaka spomínamému festivalu v Monterrey). The Beatles v tomto roku vydávajú album Sgt. Pepper, ktorý je podľa Dorůžku „kulmináciou zlatého rockového veku“ aj vďaka tomu, že ide o „uzavretý cyklus pesničiek s privítaním, záverom a post-scriptom, ktorý predstavuje skladba a Day In The Life.“

149 150

O niečo neskôr ich nasledujú The Rolling Stones s albumom Their Satanic Majesties Request, ktorý je odpoveďou na Sgt. Peppera. Vrchol popularity zaznamenávajú v roku 1967 kľúčové skupiny psychedelického rocku: Pink Floyd, Eric Burdon & The Animals, The Doors, Jefferson Airplane, Grateful Dead, Jimi Hendrix Exprience, Velvet Underground, Moody Blues, Big Brother and the Holding Company, Cream, Arthur Brown, Soft Machine, Love alebo Iron Buttefly.

151

145 Zaujímavou analógiou freakbreatu sú niektorú skupiny československého bigbítu: The Matadors, Blue Effect a Bluesmen. 146 Mods (odvodené od modernists) je označenie subkultúry, ktorú tvorili príslušníci strednej triedy v Británii ako symbol tzv. "swinging London". Vyznačovali sa elegantným štýlom obliekania, filozoficky sa radili ku existencialistom a beat generation a v roku 1966 ich pohltilo sčasti psychedelické hnutie. Druhá časť sa zradikalizovala na predchodcov skinheads. 147 Kompilácia The Nuggets vyšla v roku 1972 a dosku produkoval Lenny Kaye (budúci člen kapely Patti Smith) a Jac Holzman, menežér a zakladateľ Elektra records. Rovnako dôležitý je výber Pebbles. 148 BLÜML, J. 2009. Art rock: stylově žanrovy typ a jeho česke varianty. Olomouc: Univerzita Palackého. Filozofická fakulta, s.85. 149 DORŮŽKA,L.1981.Panoráma populární hudby 1918/1978.Praha: Mladá Fronta, 1981. 284s. ISBN 23-068-81, s.163. 150 Pred skupinou The Beatles vydal prvý koncepčný album s názvom Freak out!, Frank Zappa a Mothers Of Invention, ďalej Pet Sounds od Beach Boys , či Face to Face od Kinks v roku 1966. 151 ...k ďalším hudobným skupinám žánru a odvodených podžánrov (psychedelic soul/pop/folk, kraut-rock; resp. časť tvorby skupín) patria HP Lovecraft, Blossom Toes West Coast Pop Art Experimental Band, Tommorow, Kaleidoskope, Traffic, Them, Gandalf, The Seeds, United States Of America, The Assotiations, The Butterfield Blues Band, Electric Flag, Moby Grape, Buffalo Springfield, Mamas & Papas, Scott McKenzie, Quicksilver Messenger Service, Sweet Smoke, The Paupers, Canned Heat, Creedence Clearwater Revival, Country Joe and the Fish, Ten Years After, Electric Prunes, Strawberry Alarm Clock,

~ 36 ~

Ak sa chceme pokúsiť zadefinovať psychedelický rock, treba sa vrátiť ku skupine, ktorá sa zaslúžila najviac o spopularizovanie kompozičných techník a tým definovala hudobný žáner, ktoré využíva. The Beatles začali (ako jedna z prvých kapiel) využívať orientálne motívy,

152

experimentovanie v hudobnom štúdiu, využitie orchestra, prínos vážnych a spoločenských tém do hudby

153 a najmä pozdvihnutie úrovne populárnej hudby z povrchného konzumizmu na umeleckú

hodnotu, a to aj v pozícii komerčne úspešnej skupiny. V koncepcii tvorby hudobných skupín psychedelického rocku je jeden z pilierov zmena dĺžky skladby z klasických 3 minút na 12, 20 a viac minútové skladby. S tým priamo súvisí tranzový charakter psychedelickej hudby v zmysle repetitívnosti. Tento časový priestor sa využíval buď na sólové improvizácie (jam session) členov skupín v sprievode repetitívnych motívov, alebo v art rocku na komponované pasáže, koncepčnosť diel, alebo štúdiové zvukové efekty. Vďaka rozvoju stereo technológie v hudbe (viacstopové magnetofóny: 4-stopové do roku 1968 a neskôr 8 a viac stopové po roku 1968) sa výrazne rozšírili možnosti nahrávania, mixovania a produkovania hudobných diel. Rozvoj technológie priniesol aditívny prístup k nahrávaniu. Aditívny prístup nahrávania dal hudbe nový rozmer vďaka efektom a vrstveniu nástrojov, ktoré plnili funkciu aranžmánov: „Ukázalo sa, že oddelenie nahrávania jednotlivých nástrojov na osem, šestnásť a ešte viac stop spojené so samostatnými korekciami každej z nich neprináša len zvukovú vernosť, ale stáva sa i prostriedkom v tvorbe.“

154 Štúdio sa

využíva na vrstvenie zvukov a efektov (limitéry, kompresory, pridávanie echa, ekvalizácia, priestorový zvuk, wah-wah efekt, fázer, zrýchľovanie/spomaľovanie).

155 Zážitkovosť a tranzovosť

hudby sa vplyvom technológií zvyšovala. J. Blüml rozdelil britský psychedelický rock na 3 línie: Prvú charakterizujú skupiny tzv. power trios vychádzajúce z bluesu a kompozične postavené na dominantnej elektrickej sólovej gitare, basgitare a bicích (Cream, Jimi Hendrix Exprience).

156

Druhá línia spája rock s džezom (Traffic, Sweet Smoke, Colloseum, If; Canterbury skupiny Soft Machine, Caravan a ďalšie). V inštrumentári sa objavujú okrem gitár aj klávesové a dychové nástroje. Táto línia sa neskôr pretransformovala v 70. rokoch na jazz-rock alebo fusion-jazz.

Tretiu líniu reprezentujú skupiny, ktoré nadviazali na vývoj neskoršieho art rocku využitím kompozičných postupov vážnej hudby – tvorba The Beatles v rokoch 1965 až 1967, Moody Blues, Procol Harum, The Nice a Pink Floyd. (BLÜML, 2009, 85) Toto rozdelenie je však nedostačujúce, pretože sa jednak týka iba Británie (Americká scéna definuje psychedelický rock z úplne odlišného konca) a je značne zjednodušené. Psychedelický rock vytvoril celý rad subžánrov ako space rock, baroque pop, symfonický rock, art rock a ďalšie, ktoré budú následne pre rozsah iba okrajovo zadefinované. Space rock je subžáner hudby 60. a 70. rokov, ktorý sa kryje s nástupom art rocku. Ako píše Blüml, „art rock je typický rozsiahlymi kompozíciami, dlhými plochami voľných improvizácií,

Steve Miller Band, Sam Gopal, Zombies, Chocolate Watchband, Brian Auger & The Trinity, Troggs, Kinks, J.K. & Co., Open Mind a raritky Frumious Bandersnatch, Strawberry Path, Funkadelic, Psycheground, Panta Rhei, Gerardo Iacoucci, Scirocco, Sevil, Jefferson Handkerchief, Mandrake Memorial, Sweetwater, July, J. K. & Co, Velvet Foggm Fresh Margotts, Sam Gopal, Poliphony, Lard Free, H. P. Lovecraft, Gandalf, Fairport Convention, Dzyan, Code III., Fly 9.30, Bruce Haack, Blue Cheer, The Id, Sun, Pyranha, Nothwind, New Trolls, Pell Mell, Hax Cel, Apocalypse, Pandora, Pearls Before Swine, Atomic Forrest, Misty Purple 152 Skladba The Beatles s využitím sitar, Norwegian Wood vyšla už v roku 1965. 153 Skladby The Beatles: Eleanor Rigby, She's Leaving Home, Revolution, a Day in The Life, Helter Skelter. 154 DORŮŽKA, L.1981.Panoráma populární hudby 1918/1978.Praha:Mladá Fronta, 1981.170 s. ISBN 23-068-81 09/21, s. 157. 155 Využívajú tiež alikvótne tóny (angl. overtones) ovplyvňujúce ľudské (pod)vedomie. 156 Na túto líniu naviazala v 70. rokoch hard rocková a heavy metalová scéna: Led Zeppelin, Deep Purple a Black Sabbath.

~ 37 ~

používaním elektronických zvukov.“ 157

Ako už slovo „space“ napovedá, je charakterizovaný fascináciou vesmírom, sci-fi, surrealistickými textami a svetelnou šou. Vznik subžánru ovplyvnil najmä prelomový film Stanleyho Kubricka 2001: A space odysey. Medzi typické space rockové skupiny patria Hawkwind, Gong, čast tvorby Pink Floyd, The Byrds,

158 Rolling Stones,

159 Davida

Bowieho,160

Steva Millera.161

Na space rock nadväzuje posledná dôležitá línia fúzie elektronickej a rockovej hudby, ktorá sa neskôr rozvinula v kraut-rocku a experimentálnej hudbe (Tangerine Dream, CAN, Ash Ra Tempel, sólové platne Klausa Schulzeho, Briana Ena a Conrada Schnitzlera), ktorej je venovaná druhá kapitola práce.

162

Ďalším sub-žánrom je baroque rock alebo baroque pop, ktorý muzikológovia v 60. rokoch označovali ako fúziu populárnej a historickej hudby inšpirovanej obdobím rokov 1600 až 1750,

163

a to najmä pre využitie historických hudobných nástrojov (najmä čembalo a organ) a špecifických kompozičných postupov a prvkov v hudbe.

164 165 Psychedelický rock/pop tento žáner

často prekrýval a preto je toto označenie často mätúce a chaotické. K baroque popu sa zaraďujú The Left Blanke, Canterbury Fair, It's A Beautiful Day, The West Coast Pop Art Experimental Band, Status Quo (priam modelový príklad album Pictures of Matchstick Men z roku 1967), Bee Gees (vo svojich začiatkoch), Free Design a aj Aphrodite's Child, Ars Nova, Zombies, Rolling Stones (1967), The Kinks alebo Prúdy.

166

Zvuk a popularita organu sa vďaka pestrosti jeho využitia v 60. rokoch neskôr plne prejavila v prog-rocku a art rocku počas 70. rokov, a keďže práca spadá do obdobia 1967 až 1973, nie je možné odignorovať začiatok vývoja art rockovej hudby, ktorý priamo nadväzuje na psychedelický rock. Psychedelický rock sa teda koncom 60. rokov a v 70. rokoch transformuje alebo sa dokonca prelína so žánrami art rock, progressive rock a symfonický rock, hard rock a kraut-rock. Kraut-rock si zachoval pôvodnú intuitívnu a „tripovú“ formu rozširovania hraníc ľudského (ne)vedomia v časovej kontinuite (s pokračovaním do 70s). Nie len z hľadiska voľnej formy psychedelic-rockových skladieb obohatených o improvizácie,

167 ale v prípade elektronickej avantgardy kraut-

rock pracuje s meditatívnym aspektom.168

157 BLÜML, J. 2009. Art rock: stylově žanrovy typ a jeho česke varianty.Olomouc: Univerzita Palackého.Filozofická fakulta, s.55. 158 Skladba The Byrds, Eight Miles High už v roku 1966. 159 Skladba Rolling Stones, 2000 Light Years from Home z albumu Their Satanic Majestic Request z roku 1967. 160 Bowieho album Space Oditty ovplyvnený Kubrickovým filmom 2001: Space Oddysey alebo tematicky aj koncepčný album The Rise and Fall of Ziggy Stardust and the Spiders from Mars z roku 1972, kde sa snúbi art-rock s glam-rockom. 161 Skladba Steva Millera, Space Cowboy z albumu Brave New World z roku 1969. 162 Taktiež tvorba amerického elektro-psychedelic-pop dua Silver Apples, elektro-synth hudba Fify Foot Hose a White Noise. 163 GENDRON, B. 2002.Between Montmartre and the Mudd Club:Popular Music and the Avant-garde.Chicago:University of Chicago Press, s. 172. 164 Aj keď tradičné hudobné nástroje konotatívne evokujú tradíciu a s ňou spojený konzervativizmus, vďaka aktualizačnému momentu po textovej a inštrumentálnej stránke v poetike 60. rokov (proti-vojnové motívy, voľná láska, politické kontexty, elektrifikovanie nástrojov) sa dostávajú do diametrálne odlišnej interpretačnej roviny. Treba však dodať, že tieto postupy mohli byť aj necieleným „módnym výstrelkom“ skupín doby. 165 Skupina Electric Prunes vydala v roku 1968 album Mass In F Minor, kde spojili psychedelický rock a omšové spevy ako Kyrie Eleison, Sanctus či Agnus Dei). Gregoriánsky chorál využili v populárnej hudbe aj The Yardbirds, a to konkrétne v skladbe Still I'm Sad z roku 1965. Stredoveká a historická hudba bola veľkým zdrojom inšpirácie pre interpretov 60. rokov v kontexte použitia melodických postupov, využívania inštrumentálnych či spievaných tradičných skladieb (príkladom je skladba Scarborough Fair, ktorú preslávili Simon & Garfunkel a je pôvodne zo 16. Storočia; v aktualizovanej forme poukazuje na anti-vojnový motív) a najmä využívania hudobných nástrojov od antických až po invenčne elektrizované historické nástroje. 166 Medzi súčasných neo-baroque-pop interpretov patrí napr. Jacco Gardener, Maston, Tame Impala alebo Temples. 167 CAN, skladba Halleluhwah, album Tago Mago 1971; My Solid Ground: Dirty Yellow Mist, 1971; Gila, album Gila, 1971. 168 Agitation Free, album Malesch, 1972; Klaus Schulze, album Cyborg, 1973; Tangerine Dream, album Atem, 1973.

~ 38 ~

Vráťme sa však k art rocku. Žánrový eklekticizmus sa v art rocku prejavuje ako výrazný prvok estetiky postmodernizmu: „Art rock dnes býva podobně jako pozdní tvorba Beatles často spojován s estetikou postmodernismu, kterou obecně charakterizuje přejímání stylových prvků různých uměleckých směrů současnosti i minulosti, absurdní kombinace zdánlivě neslučitelných jevů a pod. Art rockový eklektismus zahrnoval nejenom citace a parafráze kompozic artificiální hudby, ale také cover verze písní moderní populární hudby; objevuje se zde rovněž velké množství stylových citátů: vedle rockového zpracování barokní fugy narazíme například na typickou jazzovou improvizaci, folkový či folkrockový hudební motiv.“

169(BLÜML, 2009, 129) Medzi art rockové skupiny, ktorých

tvorba sa prelína s psychedelickým rockom, môžeme zaradiť Moody Blues,170

Procol Harum,171

Nice,

172 Pink Floyd

173 a časť tvorby Beatles.

174Art rock ako pokračovateľ psychedelického rocku vo

svojej rannej fáze (1969 – 1971)175

využíva prvky, ktoré definujú psychedelický rock. Do práce sčasti spadá aj klasická art rocková éra (1971 – 1976), do ktorej sa zaraďujú albumy uvedené v poznámke.

176 Aj keď sa za album žánru považuje In the Court of the Crimson King (BLÜML 2009,

101), s týmto tvrdením by sa nedalo úplne súhlasiť. Na albume sa totiž vyskytujú skladby, ktoré sú ideálnym príkladom prepojenia psychedélie s komponovaným art rockom.

177 Počas rokov 1969 až

1973 sa spájajú rockoví hudobníci so symfonickým orchestrom (Deep Purple s I. Gillanom a R. Gloverom vystupujú v Royal Albert Hall s projektom Concerto For Group And Orchestra, sprevádzaní Kráľovským symfonickým orchestrom).“

178 179

Pink Floyd vydávajú v roku 1970 album Atom Heart Mother, fanúšikmi označovaný aj ako „psychedelická dychovka“, ktorý je svojím zvukom typický pre 70. roky. Album pracuje s atmosférou využitím sólových partov jednotlivých hudobných nástrojov v rozsiahlej kompozícii, ktoré jej dodávajú gradáciu. Podobne unikátnym albumom je Meddle z roku 1971 s vlajkovou skladbou Echoes. Skupina experimentuje so zvukom a využíva priestorový zvuk a rozličné ruchy na vytvorenie unikátneho hudobného zážitku (uprostred skladieb Meddle aj Echoes). Art rock v 70. rokoch rozvíjajú na svojich albumoch Yes,

169 Pozri bližšie ROCKWELL, J. 1976. Art Rock. In The Rolling Stone illustrated history of rock & roll. New York: Rolling Stone Press, 1976. s. 348 – 349. 170 v roku 1967 nahrávajú The Moody Blues (pôvodne sa pohybovali na rozmedzí folku a psychedélie) komponovaný album Days of Future Passe s využitím symfonického orchestra London Festival Orchestra. 171 Procol Harum využívajú citácie a využívajú Hammond organ J.S. Bacha (napr. známa a White Shade Of Pale). 172 The Nice a ich album The Thoughts of Emerlist Davjack vychádza už v roku 1967 a kombinuje psychedelický rock, art-rock/progresívny rock. Napr. Rondo obsahuje citácie Bachovej Toccaty a Fugy D Minor a Rondo a La Turk od Dave Brubecka. 173 Albumy a Saucerfull Of Secrets a Umagumma sú pre experimentovanie so zvukom a hľadanie nových umeleckých vyjadrení veľmi dôležité hudobné albumy napr. pre formovanie kraut-rocku. 174 Albumy Sgt. Pepper alebo Magical Mystery Tour. 175 Treba dodať, že v súčasnosti pôsobí široké spektrum hudobných telies a tvorcov, ktorí sa hlásia k dedičstvu 60. rokov a zaraďujú sa pod žáner neo-psychedelic, čo je samostatnou kategóriou žánrového pokračovania. Už v 90. tych rokoch to boli Kula Shaker, The Brian Jonestown Massacre, Orange Albaster Mushroom, Dandy Warhols, Flaming Lips; v súčasnosti Pond, Tame Impala, Crystal Antlers a ďalší. v Británii je neo-psychedélia mimoriadne obľúbená. 176 The Nice (The Thoughts of Emerlist Davjack, 1967), King Crimson (In The Court Of The Crimson King, 1969), Gentle Giant (Gentle Giant, 1970), Van Der Graaf Generator (H to He, Who Am the Only On, 1971), Emerson, Lake and Palmer (Emerson, Lake & Palmrer, 1970; Tarkus, 1971), Yes (Close to the Edge, 1972), Genesis (Selling England by the Pound, 1973), Pink Floyd (Dark Side Of The Moon, 1973), Ricka Wakeman (The Six Wives of Henry VIII, 1973), Jethro Tull (Aqualung, 1971; Thick as a Brick, 1972) a taktiež napr. albumy skupín Pell Mell, Ekseption a Focus, kanadská kapela Northwind (Woods Of Zandor, 1974) 177 Napríklad skladby Moonchild má pesničkovú formu (sloha, refrén, sloha refrén), ktorá sa rozpustí do abstraktnej a ambientnej improvizácie. 178 LUČENIČ, L. 2005. Sixties Laca Lučeniča. September 1969: Koniec sna. 2005. In. Týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo W Press a.s. ISSN: 1336-653X. 179 S orchestrom hrala aj československá skupina Blue Effect na albume Nová Syntéza (1971) alebo Collegium Musicum (Concerto In D, 1972).

~ 39 ~

Genesis, ELP, Van Der Graaf Generator a taktiež glam-rocková a new wave línia – Roxy Music, David Bowie, Lou Reed a Queen. V tomto období sa používa viac termín progresívny rock, ktorým sa chápe vysoko precízne komponovaná hudba (formy ako sonáta, suita). Postupne sa vytráca intuitívna zložka a všetky psychedelické prvky, ktoré rannému art rocku dávali elementárnu a intuitívnu hudobnú príchuť. Hudbu produkujú profesionálni hudobníci a absolventi konzervatórií; kompozične sa komplikuje a dostáva pompézny charakter. Tento vývoj zlomí až príchod punkovej vlny koncom 70. rokov, ktorá hlási návrat k pôvodnému rock and rollu. 1.3.4. (Nové a staré) Hudobné nástroje využívané v psychedelickom rocku V 60. rokoch sa využíval celý rad hudobných nástrojov z rozličných kultúr, nástroje stredovekej a renesančnej hudby v oblasti folkovej hudby

180 a nové elektronické hudobné nástroje. Interpreti

60. rokov využívali historické a pre rockovú hudbu netradičné hudobné nástroje ako dulcimer,181

lesné rohy,

182 rekordér,

183 klavírchord,

184 lutny, autoharp,

185 mandolína,

186 čembalo,

187gajdy,

188

tambura,189

šalmaje190

alebo xylofóny.191

K tejto téme sa vyjadruje aj Lubomír Dorůžka, ktorý vyzdvihuje návraty hudobníkov k baroku pre využitie výrazových možností: „Krehký zvuk čembala alebo akustickej gitary pripomínajúcej lutnu niekedy zodpovedá aj melódii rockového lyrického charakteru.“

192 Kým prvá polovica 60. rokov bola zameraná skôr na elektrickú gitarovú hudbu, tá

druhá bola v oblasti nástrojov oveľa pestrejšia. Klávesové nástroje sa do psychedelického rocku (a všeobecne populárnej hudby) dostali vďaka technologickému pokroku v oblasti vývoja hudobných nástrojov (špeciálne v oblasti kraut-rocku to bola inšpirácia avantgardou Karlheinza Stockhausena vo vážnej hudbe). Typický inštrumentár hudobných skupín dotvárali klávesové nástroje: tranzistorový combo organ Vox Continental,

193 farfisa,

194 analógový syntetizátor moog

a minimoog,195

elektromechanický hammond organ196

a taktiež elektromechanický polyfónny klávesový nástroj Mellotron, ktorý patrí medzi prvé klávesové sampléry založené na tzv. „samploch“ nahratých na magnetofónové pásky.

197

K typickým strunovým nástrojom – gitarám a basgitarám – patria modely Fender Stratocaster

198 a Telecaster

199 a Fender Jazz Bass.

200 Prvýkrát bola použitá spätná väzba v skladbe i Feel Fine od

180 The Incredible String Band, Simon & Garfunkel, Fairport Convention, Jetho Tull a anglický skladateľ John Renbourn so skupinou Pentangle. 181 Lady Jane od The Rolling Stones z roku 1966, ktorá je parafrázou listu Henricha VIII. Jane Seymorovej. 182 Album a muzikál Tommy od The Who. 183 Fool On The Hill od The Beatles; Ruby Tuesday od Rolling Stones a Stairway To Heaven od Led Zeppelin. 184 For No One od The Beatles. 185 Tvorba Genesis a Electric Prunes. 186 Tvorba Led Zeppelin, The Incredible String Band, Jethro Tull album Tubular Bells od Mike Oldfielda . 187 In Another Land od Rolling Stones, Imagine the Swan od The Zombies alebo Scarborough Fair od Simon & Garfunkel, Girl With No Eyes od It's a Beautiful Day. 188 Protivojnová Sky Pilots od Eric Burdon & The Animals. 189 Hurdy Gurdy Man od Donovana z roku 1968. 190 Album sufistickej tranzovej hudby Pipes of Pan at Joujouka, Braina Jonesa a Master Musicians of Joujouka z roku 1968. 191 Under My Thumb od Rolling Stones. 192 DORŮŽKA,L.1981.Panoráma populární hudby 1918/1978. 1.vyd.Praha: Mladá Fronta,1981.284s. ISBN 23-068-81 09/2,. s.72. 193 Zvuk Vox Continental „preslávili“ The Doors a bohato ho využívali proto-punkové,garážové kapely 60. rokov 194 Farfisu využívali napríklad Country Joe & The Fish alebo Pink Floyd vo svojej rannej tvorbe. 195 Moog je známy zo sountracku Mechanický pomaranč od Wendy Carlos alebo kraut-rocku. 196 Hammond organ sa plno rozvinul najmä vo fáze progresívneho rocku skupín Procol Harum, Uriah Heep, Deep Purple a ELP. 197 Mellotron využívali vo svojej tvorbe Moody Blues (prevažná časť tvorby), King Crimson (album In The Court Of The Crimson King) a The Beatles (Napr. Strawbery Fields Forever). 198 Hrali na nich napr. Jimi Hendrix, Eric Clapton, Hank Marvin, David Gilmour. 199 Hrali na nich napr. Keith Richards, Eric Clapton, Jimmy Page.

~ 40 ~

The Beatles a medzi najprelomovejšie albumy v oblasti rozvoja zvuku gitarových efektov a posúvania hraníc experimentovania patrí rozhodne album Roger the Engineer od The Yardbirds z roku 1966, ktorý svojou invenčnosťou predbehol Hendrixov Are You Experienced?, ktorý síce prišiel až o rok neskôr spolu s Disraeli Gears od The Cream, no aj napriek tomu tieto albumy navždy zmenili tvár rockovej hudby postavenej na elektrických gitarách. V psychedelickej rockovej hudbe sa využívali efekty ako tremolo, wah-wah, reverb a najmä boostrované gitary a spätná väzba. V oblasti bicích nástrojov sa používali najmä bubenícke sady značiek Gretsh, Ludwig a činely Zildjian a Paiste. Okrem toho sa využíval celý rad perkusií (cowbely, tamburíny) a bubnov od kubánskych bongos, indické tabla, cez africké djembe až po turecké darbuky a rámové bubny. 1.3.5. Textová zložka Texty skladieb konotatívne alebo denotatívne nadväzujú na polit ické a filozoficko-estetické východiská kontrakultúry. Textová zložka psychedelickej rockovej hudby by sa dala rozdeliť na dva okruhy. Prvý je zameraný na subjektívne emócie, zážitky z halucinogénov, nostalgiu za detstvom alebo meditatívne filozofické texty. Napríklad skladba The Beatles Tommorow Never Knows obsahuje texty inšpirované Learyho knihou Psychedelic Experience, ktorá vychádza z Tibetskej knihy mŕtvych. Iným príkladom typicky surrealistického textu z tvorby Beatles je Lucy In The Sky With Diamonds, ktorá má v skratke iniciály LSD alebo absurdný text v I am The Walrus. Jefferson Airplane v skladbe White Rabbit odkazuje na Alicu v krajine zázrakov Lewisa Carrola z roku 1865. Podobne bolo inšpiráciou dielo K. Grahama – Vietor vo vrbách alebo Žabiakové dobrodružstvá z roku 1908, ktoré inšpirovalo Pink Floyd (konkrétne Syda Barreta) pre názov debutovej platne. Skladba Red Telephone z prelomového albumu Forever Changes od skupiny Love obsahuje taktiež transcendentálne ladený text o odcudzení.

201 Text odráža akési psychedelické osvietenie ako symbol doby , v ktorej boli

významným spôsobom populárnymi východné náboženstvá. Ako píše I. Dubnička: „Karmanové náboženstvá, najmä hinduizmus a budhizmus, sa rovnako ako náboženstvá teistické v plnej miere zaoberajú existencionálnymi otázkami, respektíve sú odpoveďou na otázky týkajúce sa ľudského bytia. Aj v týchto náboženských systémoch ide o „pochopenie života“ a „pochopenie smrti“ a o pochopenie ich vzájomnej symbiózy.“

202 Indická filozofia, existencializmus populárny v 60. rokoch a myšlienky

rovnosti nadväzujúc na novú ľavicu sa preto odrazili aj v textoch. Podobný text nachádzame v skladbe Fly od J.K. & Co.

203 Ultimate Spinach majú v texte skladby Mind Flowers myšlienky o obetovaní svojho

ega (..sacrifice of your ego) a popis spirituálno-psychedelického zážitku.204

Psychedelické zážitky a témy o halucinogénoch sa bohato vyskytujú aj v tvorbe Donovana a na niekoľko krát spomínanom albume The Rolling Stones, Their Satanic Majestic Request: In Another Land alebo 2000 Light Years from Home. Druhá spomenutá skladba otvorila tiež priestor v oblasti tvorby podžánru space rock.

205

Druhý okruh analyzuje pod vplyvom spomenutých politicko-filozofických východísk spoločenské

200 Hrali na nich napr. John Paul Jones, Noel Redding, Paul McCartney. 201 „Sitting on a hillside. Watching all the people die. i feel much better on the other side...“ LOVE. 1967. Forever Changes. Electra Records.

202 DUBNIČKA, I. 2007. Antropologická interpretácia smrti. In Člověk ve stínu svého konce. České Budějovice: Vysoká škola evropských a regionálních studií, Česká společnost pro politické vědy, 2007. ISBN 978-80-86708-34-8, s. 59 – 65. 203 „You’re not the kind to face the pain of reality. Stay by my side and we will find a place to stay.“ J.K. & Co.1968. Suddenly One Summer. Akarma. 204 „You feel yourself rising slowly and yet falling down upon shattered dreams ..“ ULTIMATE SPINACH. 1968. Ultimate spinach. MGM. 205 Space rock ako subžáner psychedelického rocku reprezentovali v 70. rockoch najmä kapely Hawkwind, Gong a samostatnou kapitolou je v tejto téme skupina Magma. Kozmické texty sa nachádzajú aj v tvorbe Pink Floyd (Astronomy Domine), Steva Millera (Space Cowboy), Davida Bowieho (Space Oditty) alebo Jimi Hendrix Exprience (Third Stone from the Sun).

~ 41 ~

problémy: vyskytujú sa sociálne a politické protestsongy,206

protivojnové témy,207

historické témy (upaľovanie čarodejníc v Curse Of The Witches od Strawbery Alarm Clock alebo The Immigrant Lad a The Black Plague od Eric Burdon & The Animals), filozofické (Epitaph od King Crimson). The Kinks a jej vedúci člen „Ray Davies sa stali pesničkárskymi komentátormi Anglicka.“

208 The Kinks v štýle

Calypso znejúcej skladbe Supersonic Rocket Ship prepojili prvý a druhý okruh tém v texte: Let me take you on a little trip, my supersonic ship's at your disposal/If you feel so inclined/Well alright/Nobody's gonna travel second class/There'll be equality and no suppression of minorities. Well alright.

209 Táto

fiktívna loď odkazuje jednak na izoláciu od zlého sveta vytvorením sveta nového (možno v tom hľadať aj autorovu osobnú frustráciu o čom písal aj kritik Johny Rogan), kde je rovnosť, žiadna druhá trieda a žiadne minority; a jednak odkazuje na psychedelický zážitok (little trip), ktorý je akoby „lístkom na palubu do tohto izolovaného sveta.“ Alwin Lee napísal pre Ten Years After skladbu I'd Love To Change The World (40. miesto v US Billboard Hot 100 roku 1971) vystihujúci postoj mladých ku establišmentu (citované v origináli): „Tax the rich, feed the poor/ till there are no rich no more. World pollution, there's no solution/Institution, electrocution! Just black and white, rich or poor! Them and us, stop the war! I'd love to change the world but I don't know what to do. So I'll leave it up to you!“

210 Eric

Budron & The Animals boli svojimi filozofickými textami taktiež na vysokej úrovni. Napr. skladba All Is One má v náplni text o transcendentálnom subjekte nepriamo odkazujúc na indickú filozofiu myšlienky rovnosti a komunity. Okrem textu znásobuje meditatívnosť a hĺbku skladby aj využitie indickej sitar. V skladbe No self pity z album Twain Shall Meet sa zase dávajú do kontrastu výdobytky ľudskej civilizácie s dokonalosťou prírody.

211 V kraut-rockovej hudbe nájdeme texty podobné (Light

Look At Your Sun; Ash Ra Tempel alebo Love Is Peace; Amon Düül). Myšlienkové pochody kontrakultúry teda ovplyvnil aj existencializmus (Dark Side Of The Moon, Pink Floyd; A Day In The Life, The Beatles) a celá rada art rockových a prog-rockových kapiel), liberálna teológia a s ňou suvisiaca psychoanalýza v intenciách psychedelických skuseností (rozmanité interpretácie metafyzických skúseností, či tranzových stavov v textoch). Ch. Gair v knihe The American Counterculture píše aj o význame environmentalizmu v textoch folkových interpretov N. Younga (After the Gold Rush, 1970, Marvina Gaye (Mercy, Mercy Me; What's Going On, 1971), kde autor kombinuje environmentalizmus a tému Vietnamskej vojny

212 (podobne ladená je napr. aj skladba When The Music’s Over

213 od The

Doors). Na záver samozrejme treba spomenúť najvýznamnejšiu hodnotu v textoch hudby 60s a 70s: lásku. Revolúcia s láskou a Leto lásky boli spojenia, ktoré vystihujú aj celé kontrakultúrne hnutie: kvety namiesto zbraní a túžba revolučne zmeniť svet kultúrou a umením. Je to istým spôsobom spojenie protipólov: romantického citu a osvietenského rozumu.

206 Dylanove Like a Rolling Stone, Blowing In The Wind, Times They Are a Changin’;: This Machine Kills Fascists (Woody Guthrie); Time Has Come Today (Chamber Brothers); Street Fighting Man (Rolling Stones); I Feel Like I'm Fixin' To Die (Country Joe); Say It Loud: I'm Black & I'm Proud (James Brown); feministická Respect (A. Franklin); 207 Medzi významné protivojnové skladby patria: 21st Century Schizoid Man, King Crimson; Eve of Destruction B.McGuire; Fortunate Son, CCR; Give Peace a Chance, Lennon; I-Feel-Like-I'm-Fixin'-To-Die Rag, Country Joe and The Fish; Masters of War, Bob Dylan; Universal Soldier, Donovan; Handsome Johnny, Richie Havens; Unknown Soldier, The Doors; Suppose They Give A War, West Coast Pop Art...) 208 DORŮŽKA, L. 1981. Panoráma populární hudby 1918/1978.Praha: Mladá Fronta, 1981. 284 s. . 1. vyd. ISBN 23-068-81 09/21, s. 165. 209 DAVIS, RAY (THE KINKS). 1972. Everybody's in Show-Biz. RCA. 1972. 210 LEE, ALWIN (TEN YEARS AFTER). 1971. A Space In Time. Columbia. 1971. 211 „Modern day structures are fantastic, but have you seen a butterfly's wings? Man can make sweet red wine But have you tasted a mountain stream...“ BURDON, E. & THE ANIMALS. 1968. Twain Shall Meet. MGM Records. 1968. 212 GAIR, CH. 2007. The American Counterculture. Edinburgh: Edinburgh University Press, 2007. ISBN-10: 0748619887, s.164 213 „Čo to len urobili našej planéte? Čo urobili našej čistej sestre? Vyplienili, spustošili, rozpárali a zahryzli sa do nej tam, kde slnko vychádza.“ THE DOORS. 1967. Strange Days. Electra Records.

~ 42 ~

1.3.6. Dotyk s transcendentnom: vplyv indickej kultúry a filozofie na hudbu 60. rokov Ak chceme pátrať po pôvode kultúrnej interakcie medzi Indiou a západnou hudobnou kultúrou druhej polovice 20. storočia,

214 musíme ísť až do 50. rokov k Johnovi Coltraneovi, ktorý použil sitar v jazze. Bol

inšpirovaný indickou hudbou v harmonických a rytmických postupoch podobne ako napríklad Dave Bruberck na albume Time Out z roku 1959.

215 Byrds a aj samotného Raviho Shankara ovplyvnil indický hráč na sarod Ali

Akbar Khan na koncerte v New Yourku roku 1955; ďalej je zaujímavé v intencii „východ stretol západ“ spojenie Buddyho Richa s tablistom Allahom Rakhom (Rich A A Rakha, 1968) či album Jazz Meet India (1967) so sitaristom D. Motiharom, tablistom K. Sathem a tamburistom K. Thakurom. Orientálne motívy (mikrointervaly, ragy a rytmické postupy východnej hudobnej kultúry) a indické či turecké nástroje (sitar, sarod, tabla) sa stali nosným prvkom psychedelického rocku. Pre pomenovanie špecifického podžánru psychedelického rocku využívajúceho indické motívy sa tiež využíva termín raga-rock. Laco Lučenič v kontexte inšpirácie Indiou píše v článku o roku 1966 ako úsvite experimentálneho popu: „Z Ameriky začínajú prenikať prvé náznaky acid rocku s využitím voľnejšej štruktúry a improvizácie. Byrds vydávajú dôležitú SP platňu „Eight Miles High/Why,“ kde sú hlavnou inšpiráciou mená ako Ravi Shankar a Coltrane.“

216 Vplyv orientálnej kultúry sa

dá hľadať v kultúrnospoločenských kontextoch, ktoré súvisia s hľadaním alternatívneho životného štýlu voči súdobej spoločnosti ako aj vyhľadávaniu zmenených stavov vedomia spôsobených halucinogénmi (vplyv psychedelických zážitkov na kolektívne (ne)vedomie). Prelom 60. a 70. rokov sa stal pod vplyvom užívania halucinogénov (LSD, meskalín, marihuana, lysohlávka) „bránou“ do sveta (pod)vedomia a transcendentna, ktoré sa neskôr stalo pre kontrakultúru deštrukčným (smrť Jima Morrisona, Janis Joplin a Jimiho Hendrixa). Vďaka inšpiráciám Beatles s indickými vplyvmi prostredníctvom Raviho Shankara a Mahariši Yógiho a taktiež vplyvmi hnutia Hare Krišna sa stala východná kultúra čoraz viac populárna a rozšírená medzi hippies a psychedelickým hnutím. John Densmore prehlásil, že keby nebolo Maharišiho, nebolo by ani skupiny The Doors,

217 pretože aj

Doors sa sformovali sčasti na transcendentálnych meditáciách. 218

Mahariši Jógi sa stal významným propagátorom filozofie véd a zároveň organizoval transcendentálne meditácie.

219 The Beatles sa

stretli s Maharshi Yogim v auguste 1967 a Indiu navštívili počas februára 1968. Aj Ľubomír Plesník uvádza, že experimenty s LSD viedli ku kontakom s Maharašim Yogim, transcendentálnym meditáciam a tie k idealizujúcej semióze. (PLESNÍK, 1998, 92) o kultúrnej interakcii píše aj J. Blüml: „Používání orientálních motivů bylo dědictvím hudební psychedelie, která v druhé polovině 60. let do oblasti rocku uvedla uměleckou hudbu severní Indie.“

220 Významným medzníkom v interakcii

orientálnej a Európskej kultúry boli návštevy The Beatles v Indii (ashramn v Rishikeshi roku 1968)

214 The Beatles spoluurčovali trend doby a preto sa dá považovať za prvú silnejšiu kultúrnu interakciu skladba „Norwegian Wood“, ktorá vyšla už v roku 1965. Sitar a tabla využívali The Beatles na albumoch Revolver (1966) a Sgt. Pepper (1967). Okrem nich skupiny Yardbirds (Heart Full Of Soul, 1965), Traffic (Paper Sun, 1967), Them (Square Room, 1967), E. Burdon & The Animals a taktiež Rolling Stones (albumy Between The Buttons; Their Satanic Majesties Request a populárny singel Paint It Black) a celý rad neznámych interpretov (z kompilácií The Nuggets, ktoré mapujú vývoj garážovej psychedélie v rokoch 1965 až 1969). 215 Album Time Out bol ovplyvnený tureckou a balkánskou hudbou, ktorú kapela The Dave Brubeck Quartet spoznala pri vystúpení pouličných hudobníkov na sponzorovanom turné po Ázii. Tzv. bulharské rytmické metrum ovplyvnil známu skladbu Take Five alebo Blue Rondo à la Turk (obe v 9/8 takte, kombinovanom so swingom). 216 LUČENIČ, L. 2005. Sixties Laca Lučeniča. 1966: Úsvit experimentálneho popu. 2005. In. Týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo W Press a.s. ISSN: 1336-653X. 217 „There wouldn't be any Doors without Maharishi.“ Maharishi Mahesh Yogi Obituary. Rolling Stone, 2008. s.16. 218 Skupina The Doors využívala taktiež orientálne motívy vo svojej tvorbe a to najmä v mystickej The End od z roku 1967. 219 Ovplyvnil celú radu interpretov od Harrisona cez The Doors až po Donovana. 220 BLÜML, J. 2009.Art rock: stylově žanrovy typ a jeho česke varianty. Olomouc: Univerzita Palackého.Filozofická fakulta. s.133.

~ 43 ~

a Rolling Stones v Maroku.221

V roku 1966 navštívil na šesť týždňov Indiu George Harrison, kde získal zručnosti v hre na sitar u Raviho Shankara.

222 O spopularizovanie psychedelických

halucinogénov sa zaslúžili jednak Humphry Osmond, ktorý ovplyvnil Aldousa Huxleyho, Albert Hofmann a hlavne Timothy Leary, Ken Kesey a beatnici v prepojeni Merry Pranksters. Kľúčovou pre psychedelickú kontrakultúru v kontexte transcendentna je inštruktážna kniha Psychedelická skúsenosť: Manuál založený na Tibetskej knihe mŕtvych (1964). Náplňou knihy sú psychedelické zážitky vedcov Havardovej univerzity

223 a zároveň reinterpretovanie buddhistického diela Tibetskej

knihy mŕtvych,224

T. Learym, R. Metznerom a R. Alperom. 225

Prvky indickej filozofie sa samozrejme nachádzajú aj v hudbe v súvislosti s jej repretitívnosťou a minimalizmom, a to najmä využitie postupov mantry (ktorá môže tiež slúžiť na komunikáciu s transcendentnom).

226Hippies „otvárali svoje

podvedomie“ a hľadali transcendentálny zmysel svojej existencie, ktorý často ponúkali východné náboženstvá. Dalimír Hajko píše: „Bhagavadgíta zastáva teóriu reinkarnácie, hinduistickú náuku o sťahovaní duší a znovuzrodení, o kolobehu životov.“ (HAJKO, 2008, 72) – V Bhagavadgíte sa píše: „Tak, ako človek odhadzuje obnosené šaty a berie si nové, podobne i Duch opúšťa vyčerpané telá a vstupuje do nových.“

227 Ľudská existencia sa teda nekončí fyzickou smrťou, ale je súčasťou

kolobehu – samsáry. Východiskom z toho kolobehu je nirvána (nirvána je chápaná v Bhagagavdgíte ako utlmenie všetkých kontaktov jednotlivca s okolím

228), ku ktorej sa je možné dostať

prostredníctvom jógy. Stav vyslobodenia – mókša – sa nachádza mimo dobra a zla a je výsledkom oslobodenia sa od vášní a žiadostivosti. Ako píše Hajko, „pravý človek paradoxne dosahuje svoju podstatu „sám seba“ tým, že seba stráca“; vzdáva sa svojej identity.“

229 Východiská indickej

filozofie Bhagagavdgíte ovplyvnili vznik hnutia Hare Krišna. V roku 1966 vzniká Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu,

230 ktorú zakladá Prabhupáda a patrí

k novým náboženským hnutiam, ktoré ovplyvnili myslenie kontrakultúry a jej vzťah k mystike. Hnutie Hare Krišna vychádza z višnuizmu a najmä zo spomínaných hinduistických textov. Kršna (iné označenie pre Krišnu) je vtelením boha Višnua, ktorý sa identifikuje s Brahmom, chápaným ako osobné božstvo –Íšvara. (HAJKO, 2008, 71)

221 Interakcia s hudobníkmi The Master Musicians of Joujouka, ktorí spolupracovali tiež s predstaviteľmi beat generation alebo Timothy Learym. 222 BEATLES, The. 2000. The Beatles Anthology. San Francisco: Chronicle Books, 2000. ISBN 978-0-8118-2684-6, s.223. 223 V knihe Psychedelická skúsenosť: Manuál založený na Tibetskej knihe mŕtvych sa autori vyjadrujú aj ku psychológovi a zakladateľovi analytickej filozofie K. G. Jungovi, budhistickému antropológovi Walterovi Evans-Wentznovi a nemeckému filozofovi Anagarika Govindu. Kniha je poctou Adoulsovi Huxleymu a dielu Dvere vnímania. 224 Tibetská kniha mŕtvych od Padmasambha z 8. st. po Kr. obsahuje návod pre živú bytosť ako prežiť obdobie medzi smrťou a novým vtelením. 225 Kniha ovplyvnila aj skupinu The Beatles, ktorá na ňu odkazuje v texte psychedelickej rockovej skladby Tommorow Never Knows (turn off your mind, relax, float downstream). V roku 1967 vydal Timothy Leary album „Turn On, Tune In, Drop Out“, ktorého názov sa stal heslom psychedelickej komunity. Album obsahuje záznam meditácií Timothy Learyho spojených s psychedelickou hudbou hranej na veene (obdoba sitar), gitare a tablách. V súvislosti s kraut-rockom, ktorého náplňou je druhá časť práce je zaujímavosťou album Seven Up, ktorý vznikol za spolupráce Timothy Learyho a kraut-rockovej skupiny Ash Ra Tempel v roku 1972. 226 Mantry nájdeme vo védskych textoch, písané v sanskrte, z ktorých čerpá v 60. rokoch populárne hnutie Hare Krišna. z tzv. upanišád (staroindické komentáre k védam) vychádzajú koncepcie brahmanizmu a hinduizmu. Najväčším filozoficko-náboženským dielom východu je Bhagavadgíta. Dôležitým faktorom v popularizácii východnej filozofie je faktor smrti, ku ktorému sa prostredníctvom abstraktných a subjektívnych vizualizácií v odlišných stavoch vedomia, subjekt prostredníctvom požívania mystických halucinogénov približuje. 227 POLÁŠEK, M. 1997. Bhagavadgíta,rozhovorBoha s človekom.Bratislava:HEVI,1997.ISBN 80-85518-34-1, s. 14. 228 HAJKO, D. 2008.Úvod do indickej filozofie. Bratislava: Hajko & Hajková, 2008. 240 s. ISBN 8088700708, s.62. 229 HAJKO, D. 2008.Úvod do indickej filozofie. Bratislava: Hajko & Hajková, 2008. 240 s. ISBN 8088700708, s.69. 230 ON CHANTING HARE KRISHNA. Bullletin.ISKCON Press, 1968. s. 3.

~ 44 ~

V roku 1967 bol zorganizovaný koncert Mantra Rock Dance v Avalom Ballrom, pod ktorý sa podpísal Hare Krishna Temple v San Franciscu. Na pódiu sa stretli Bhaktivedanta Swami, Allen Ginsberg, kapely Moby Grape, The Grateful Dead, Big Brother and the Holding Company s Janis Joplin. Prieniky Krišna hnutia a kontrakultúry sú dokladané vďaka G. Harrisonovi, ktorý sa k nim hlásil. Hendrix použil motív Krišnu so svojou hlavou na obale albumu Axis:Bold As Love. V súvislosti s hudobnou filozofiou minimalizmu bol spomenutý zen-buddhizmus. Ten ovplyvnil nie len existencialistov (Sartre) a beatnikov (Kerouac), ale aj esteticko-muzikologické či celkovo umelecké východiská minimalizmu a kraut-rocku. Zen-buddhizmus využíva mantry a zazenové meditácie k vymaneniu sa z materiálnej podstaty, ktorá je nahradená za duchovnú. Avantgardné umelecké hnutie Fluxus spájalo dadaizmus, bauhaus a zen buddhismus – patrili k nemu aj významné osobnosti Yoko Ono, Karlheinz Stockhausen, Jospeh Beuys a ďalší. V kontexte náboženských vplyvov sa zaraďuje aj neo-šamanizmus

231 a predkresťanské mytológie, ktoré sa

odzrkadlili jednak v hudbe a taktiež v rituáloch hippies. Kultúrny antropológ R. Murphy v súvislosti so šamanizmom píše o pátraní po vidinách (analógia psychedelickej kontrakultúry 60. rokov): „Trans se zdá být vysoce individualizovaným stavem vědomí, teměr apriorne vyděleným ze společenské reality. ... Severoameričtí Indiáni stav transu často přivodí látkami pusobícími na psychiku. Používali a používají širkou škálu drog a halucinogénú... Andští Indiáni už po stáletí žvýkají sušené listy koky. V Asii a Africe se při náboženských rituálech požívá marihuána... v Mexicu a Severní Americe peyotl. ... Dopad, nikoliv špecifický účinek ayahuascy je podobný syntetickému LSD. ... Droga zpusobuje vznik hrozivě jasných a realistických vidin...“

232 Analógie so šamanskými magickými rituálmi nachádzame napr. v tvorbe Arthura Browna

(šamanizmus ako spôsob umeleckého vyjadrenia), Amon Düül II (názov albumu Phalus Dei hovorí o vzkriesení kultu Dionýza), Popol Vuh (podľa mytológie Mayov), Agitation Free, Ash Ra Tempel, Amon Düül (vplyv Egyptskej kultúry a mytológie) a taktiež pri celej rade folkových interpretoch čerpajúcich z tradičných ľudových balád. Analógie medzi šamanizmom a psychedéliou 60. rokov si uvedomoval aj Jim DeKorne, ktorý sám žil v Haight-Ashbury. Vo svojej knihe mapuje objavy Huxleyho, Hoffmana a Learyho: „Psilocybinné huby, ktoré boli používané v šamanistických praktikách Indiánov po stovky, ak nie tisíce rokov, sa v západnej kultúre objavujú až po roku 1953, kedy G. Wasson so svojou manželkou znovuobjavili ich rituálne požívanie v osade Oaxacan. ... V lete (počas pobytu v Mexiku roku 1960) zažil psychológ z Harvardu T. Leary svoj prvý psychedelický zážitok. O 7 rokov neskôr táto iskra nového sľubu podpálila oheň, ktorý rozpútal známe Leto lásky v San Franciscu ako kulmináciu toho najlepšie z tejto éry. ... Ak by amazonský šaman nahradil funkciu guru T. Learyho, možno by táto éra prežila. A možno nie. V otázke odovzdávania skúseností a lekcii, ktoré sme sa potrebovalii v '60s naučiť, bol (zdá sa) Leary správny muž na správnom mieste a v správnom čase: osud človeka bez akéhokoľvek normy. Priniesol liberálnu zaujatosť a zrejme nevinnú vieru v ľudskej povahe, že takmer bez pomoci otvoril (ne)vedomie más ako plechovku od hrášku.“

233 DeKorne si uvedomuje, že ľudia na

psychedelickú revolúciu neboli pripravení a preto sa pretavila v 70. rokoch do kokaínovej temnoty a drogovej beznádeje; ale taktiež dodáva, že práve rok 1967 bol rozhodujúcou skrutkou v dejinách ľudstva: „aj keď sa nikdy neintegrovali ideály lásky a mieru, ľudské (kolektívne; doplňujúce upresnenie autora) vedomie už nikdy nebude rovnaké (či v horšom alebo lepšom zmysle).“

234

231 Pozri bližšie The Rise of Shamanism in the West Began in the Late 1960's. Online at http://www.shamanswell.org/shaman/rise-shamanism-west-began-late-1960s 232 MURPHY, R. Úvod do kulturní a sociální antropologie. Praha: SLON, 2010. ISBN 978-80-86429-25-0, s. 183-184 233 DeKORNE, J. 2011. Psychedelic Shamanism. Berkeley: North Atlantic Books,2011. ISBN-10: 1556439997, s. 176 234 DeKORNE, J. 2011. Psychedelic Shamanism. Berkeley: North Atlantic Books,2011. ISBN-10: 1556439997, s. 177

~ 45 ~

1.4. Vplyv kontrakultúry na ďalšie druhy umení a životný štýl 1.4.1. Výtvarné umenie 60. rokov v interakcii s hudobnou kontrakultúrou Vo výtvarnom umení vzniká psychedelické umenie, ktoré sa prejavuje najmä na obaloch albumov hudobných skupín, dizajne klubov alebo plagátoch. Ide o kompiláciu výtvarných smerov ako art nouveau, viktoriánsky štýl, surrealizmus a popart. Psychedelické výtvarné umenie je typ umenia integrujúci prvky svetelnej šou a kaleidoskopickej farebnosti vychádzajúcej z halucinogénov. K technikám psychedelic-artu patrila tiež technika solarizácie definovaná ako „zníženie sčernania fotografickej vrstvy pri nadmernom osvite.“

235 Obaly hudobných albumov sa svojim spôsobom

podieľali na interpretácii hudobných artefaktov a ich estetika bola na veľmi vysokej úrovni. 236

Ako píše L. Legerská: „o obaly platní Pink Floyd sa starala umelecká skupina Hipgnosis, v ktorej tvorbe cítiť silný vplyv surrealizmu a mystiky, čo sa prejavilo hlavne na platniach Saucerful of secrets či Meddle, ktoré vhodne korešpondujú s hudbou. Návrhy platní pre Beatles z daného obdobia sú inšpirované pop artom v prípade Sgt. Peppera, treba však vyzdvihnúť aj ich zaujímavú prácu s fotografiou a písmom na albume Rubber Soul, ktorý prorokuje psychedelické obdobie nielen v ich obaloch platní, ale aj v hudbe.“

237 V súvislosti s vplyvom popartu sa stal symbolom Warholov banán

na albume Velvet Underground. Andy Warhol bol kľúčovou postavou americkej kontrakultúry.238

Analógiou ku Velvet Underground bola v Los Angeles – The United States Of America.

239 Výtvarné

umenie a hudba sa v 60. rokoch vzájomne dopĺňali a pomáhali k pestrosti interpretácie hudobnej zložky.

240 Dizajn hudobných klubov dokumentujú dobové filmy, v ktorých má percipient aj

v súčasnosti možnosť nahliadnuť do výtvarnej kultúry 60. rokov. Plagáty a rozličné pozvánky na podujatia boli (podobne ako obaly albumov) rozhodujúce v definovaní psychedelic artu a opartu. Psychedelic art pracoval s optickými ilúziami, rafinovane preštylizovaným písmom a bohatou zdobenosťou v podobe špirál a optických útvarov, ktoré boli pestrou farebnosťou dovedené k dominantnému motívu plagátu. Takýmto motívom sa (inšpirované secesiou , resp. art noveau) stala žena, ktorá bola znázornená ako telesná a inšpiratívna bytosť: „Využívali sa všetky optické klamy, pritom však boli silne dekoratívne. Písmená na nich boli rafinovane zašifrované do efektných farebných hlavolamov a ilustrácie verne pripomínali secesné plagáty Alfonza Muchu.“

241

K predstaviteľom psychedelic artu patria Rick Griffin a Victor Moscoso, ktorých plagáty definovali psychedelic-art. Ďalším z výtvarných vyjadrení kontrakultúry (alebo skôr popkultúry integrovanej v rámci kontrakultúry), ktorý bol populárny v UK a USA, bol undergroundový komix (samovydávané knižky komixov) so sociálnom či satirickou témou (najvýznamnejší autori R. Crumb, G. Shelton, R.

235 Napr. obal album Skip Bifferty od Wagnera obsahuje motív rozprávky (zámok, perníková chalúpka, les), ženu zobrazenú ako sexuálnu bytosť odkazujúc na snehulienku (ruža a odhryznuté jablko). 236 ŠALING, S.; ŠALINGOVÁ-IVANOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. 1997. Veľký slovník cudzích slov.. Bratislava: Samo.1997, s.1113. 237 LEGERSKÁ, L. 2010. Vplyv hnutia hippies na grafický dizajn obalov platní na hudbu 60. rokov. Bakalárska diplomová práca.Brno: Masarykova univerzita v Brne. Filozofická fakulta. Ústav hudobnej vedy. Združené umenovedné štúdiá, 2010. s. 39. 238 Warhol ako maliar, filmár a osobnosť hnutia popart, duchovný vodca Velvet Underdground a zakladateľ experimentálneho štúdia Factory ovplyvnil celý rad interpretov a celú kontrakultúru (vrátane kraut-rockovej skupiny CAN a Faust). 239 Jej lídrom bol spolužiak Johna Cagea a zároveň radikálny ľavičar Joseph Byrd. Byrd bol členom komunistickej strany, ktorej myšlienky zároveň výrazne propagoval a aj debutový album z roku 1968 obsahuje skladbu „Love Song for the Dead Ché“, ktorú dokonca Columia Records chcelo stiahnuť pre provokatívny názov. 240 Nie je možné spomenúť všetky vplyvné obaly platní, avšak za zmienku určite stoja obaly Desreali Gears od Cream, Forever Changes od Love, Heavy od Iron Buttefly, debut Sweet Smoke, Hendrixov Axis:Bold As Love, Anthem of the sun od Grateful Dead a obaly Oddyssey and Orracle od Zombies a Days Of Future Passed od Moody Blues. Mystické obaly S.F. Sorrow od Pretty Things alebo Full Circle od The Doors. 241 DORŮŽKA, L. 1981. Panoráma populární hudby 1918/1978. Praha: Mladá Fronta, 1981 284 s. ISBN 23-068-81 09/21, s. 171.

~ 46 ~

Griffin, G. Metzger, V. Moscoso, R. Wiliams, S. C. Wilson). Pod vplyvom sexuálnej a psychedelickej revolúcie sa objavuje napríklad postava Barbarelly ako sexuálnej bohyne od J. C. Foresta (neskôr sfilmovaná R. Vadimom), príp. upírske a viktoriánske motívy (horor vacui). Svetelný doprovod koncertov sa stal tak isto symbolom klubovej a festivalovej scény v Európe, aj Amerike. Tzv. liquid light shows pomohlo k definovaniu výnimočnosti hudobných vystúpení skupín sanfranciskej a britskej scény. Išlo o samostatný druh umenia, ktorý pomerne podrobne popísal bubeník Pink Floyd Nick Mason spolu s nekonečnými poruchami a opravami, ktoré sprevádzali koncerty vo svojej obsiahlej biografii „Inside Out: a Personal History of Pink Floyd“. Mason tiež prehlásil: „Myslím, že sa okolo nás začal vytvárať kult, pretože každý hovoril o psychedelickej revolúcii svetla a zvuku.“

242 Interakcia medzi hudbou a hrou farieb v časovom kontinuu obohatená

o „human factor“ bolo niečo nenahraditeľné: „Podľa výsledkov v laboratóriách Psychologickej fakulty univerzity v Cambridge stroboskopické svetlo umocňovalo účinok halucinogénnych (napr. meskalín). Dokonca sám priekopník psychedelických drog Adouls Huxley mal pri blikajúcich svetlách rovnaké pocity ako pri užívaní halucinogénov.“

243 Medzi tvorcov liquid light shows patria M.

Leonard (preslávil svojím osvetlením koncerty Pink Floyd a v USA boli dokonca uvádzaní ako „Kráľovia svetla Anglicka“), Joshua White (štáb osvetľovačov The Joshua Light Show bol využitý na koncertoch vo Filmore East a údajne ich meno priťahovalo ako samostatná atrakcia

244), M. Boyle

(slávny UFO klub a koncerty Soft Machine), G. McKay (obohatil o svoje svetelné efekty koncerty Jefferson Airplane a Grateful Dead), Marc L. Rubinstein (Filmore East, Frank Zappa) a ďalší. Vznikla dokonca aj skupina Brotherhood Of Light, ktorej členovia boli multimediálni špecialisti. V ich svetelnej réžii boli koncerty legiend ako Led Zeppelin, The Doors, Jimi Hendrix, CCR, Santana alebo The Who (išlo o priestory Winterland Ballroom a Filmore East).

245

1.4.2. Móda a odievanie S výtvarným umením priamo súvisí móda. V roku 1967 bol v New Yourku uvedený muzikál Vlasy, ktorý je vlajkovou loďou životného štýlu hippies. Dlhé vlasy sa stali symbolom kontrakultúry, vzbury proti kultúrnej norme, ale podľa A. Gonzalesa aj symbol kontrakultúrneho politického protestu, čo viedlo „k renesancii nekontrolovateľného rastu vlasov.“

246 O význame

vlasov hovorí aj I. Dubnička ako o jednom zo sociokultúrnych determinantov vytvárania subkultúr: „Vlasy sú jedným z najdôležitejších atribútov ľudskej identity a dôstojnosti, individuality na strane jednej, a potvrdením príslušnosti k skupine na strane druhej. Tento fakt bez akéhokoľvek vedeckého zámeru sa objavuje v mytológiách, rozprávkach, literárnych aj odborných dielach. ... Či už ide o uhladené účesy povojnových päťdesiatych rokov, uvoľnené účesy a dlhé vlasy zo šesťdesiatych rokov (hippies, The Beatles), alebo ponovembrovú éru „ježkov“ a vyholených hláv v podnikateľskom, mafiánskom alebo politickom prostredí, vždy dokumentuje táto zmena aj zmenu myslenia.“

247 Naopak, ženy si vlasy skracovali,

čo súviselo aj

s postfeministickým hnutím (predstaviteľky: L. Irigaray, B. Friedan, G. Steinem, A. Davis). Ženy sa

242 MILES, B. 2007. Pink Floyd 1964-1974. Praha: Volvox Globator, 2007. 179 s. ISBN 8072076567, s. 96. 243 MILES, B. 2007. Pink Floyd 1964-1974. Praha: Volvox Globator, 2007. 179 s. ISBN 8072076567, s. 117. 244 MILES, B. 2007. Pink Floyd 1964-1974. Praha: Volvox Globator, 2007. 179 s. ISBN 8072076567, s. 118. 245 Pozri bližšie rozšírený článok PERNÝ, L. 2014. Výtvarné umenie undergroundu v 60. rokoch: Psychedelic art, liquid light show, popart. In: Posterus. Ročník 7, číslo 1. Bratislava. 2014. ISSN 1338-0087. Dostupné online: htttp://www.posterus.sk/?p=16632 246 GONZALES, A. 2007. Cosmetology. Delhi: Global Media, 2007. ISBN 81-89940-45-7, s. 54. 247 DUBNIČKA, I. Sociobiologické a sociokultúrnedeterminanty utvárania subkultúr. In BALLAY, M.; GABAŠOVÁ, K.; KUDLAČÁKOVÁ, V. (eds). Minority v subsystéme kultúry. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: Kulturologická spoločnosť v spolupráci s Katedrou kulturológie FF UKF, 2014, 500 s. ISBN 978-80-558-0516-0, s. 284

~ 47 ~

týmto symbolickým gestom chceli vyrovnať postaveniu muža v spoločnosti. V histórii to nebolo prvýkrát, čo sa ženy emancipovali a poukazovali na to svojím štýlom.

248 Objavuje sa tiež unisex

oblečenie – zvoncové nohavice a batikované tričká. Konvenčné rozdiely medzi mužom a ženou sa stierajú. Ako píše Zuzana Šujanová v článku o móde 60. rokov: „Chlapci a dievčatá nosia dlhé vlasy s cestičkou uprostred, kvetované košele, afgánské saká a vesty, indické šperky. Staré kožuchy nosia na tenkých krepových šatách z 30. a 40. rokov, viktoriánske šály a čipkované spodničky kombinujú s retrosakami zo 40. rokov a ich romantický a nostalgický look je reakciou na uhladenú high-tech módu predošlých rokov.“

249

Šujanová ďalej píše, že vzniká tzv. „antimóda“, ktorá ide proti diktátu módnych salónov. Na módu ulice reaguje J. Bouquin, ktorý otvára obchod pre „bohatých hippies“ a navrhuje šaty v orientálnych štýloch. V Londýne pôsobí návrhárka L. Ashley, ktorá sa inšpiruje romantizmom. Psychedelické a farebné motívy propaguje E. Pucci a japonský dizajnér K. Takada. Afrikou a Čínou sa inšpiruje Y. S. Laurent. V móde sa tiež rozvíja opart v oblasti doplnkov a komponentov. 1.4.3. Marginálne k psychedelickému divadlu a experimentálnemu umeniu 60. rokov Pre 60. roky je špecifické najmä absurdné divadlo (S. Becket, E. Ionesco) a existencializmus (Kafka, Dürrenmatt, Sartre). Absurdita a bláznovstvo sú odpoveďou mladej generácie proti autoritám. Vznikajú nové žánre – performance, happening a ready-made. Okrem kľúčového hippies muzikálu Vlasy sa vo vodách kontrakultúry objavuje aj experimentálne divadlo Living Theatre – Paradise Now! Divadlo vzniklo už v roku 1947 a v 60. rokoch sa prejavilo ako radikálne politické, anarchistické a pacifistické. Z najznámejších adaptácii sa preslávili Antigona a Frankenstein alebo Paradise Now s participáciou divákov. Avantgardné hnutie Fluxus na čele s Georgom Maciunasom organizovalo happeningy, ready-made a performance, kde búralo konvenčné hranice umenia. Fluxus bola veľká eklektická zmes žánrov a druhov umeleckého vyjadrenia.

250 Vďaka hnutiu Fluxus

vzniklo intermediálne umenie, ktoré definoval Dick Higgins vo svojej eseji v roku 1966. Ako píše Ferenc, vystúpenia hnutia Fluxus na prehliadke Festum-Fluxorum-Fluxus v Düssledorfe roku 1963 malo výrazný vplyv na formovanie kraut-rockovej subkultúry v NSR (FERENC, 2012, 15) Prehliadky sa zúčastnil aj Harald Grosskopf (člen kraut-rockových skupín Ash Ra Tempel, Cosmic Jockers). Divadlo a organizované happeningy sú úzko prepojené s novou ľavicou, anarchokomunistami, situacionalistami a hippies, ktoré reprezentovali avantgardné hnutia a organizácie Yippie na čele s Abbie Hoffmanom, art-hnutie Black Mask (neskôr Up Against The Wall Moterfuckers),

251

radikálne hnutie King Mob z Londýna252

a hnutie The Diggers (názov odvodený od protestantských agrárnych socialistov 17. storočia)

253 na čele s hercom P. Coyote zo San Francisca.

254

248 Analógiu náchadzame v medzivojnovom období (1918 – 1939). Krátke vlasy žien súviseli tiež so subkultúrou mods. Túto módu v ženskom svete výrazne ovplyvnila modelka Twiggy. Globálne sa však krátkovlasé ženy „vyskytovali“ najmä v polovici 60. rokov a na ich konci ženy opäť zapustili dlhé vlasy. 249 ŠUJANOVÁ, Z. 2007. Keď módu tvorí ulica. In. TARAGEL, D. s magazín – magazín o životnom štýle. Príloha denníka SME. 50 s. ISSN 1335-440X, s. 37. 250 Neo-dadaizmus, noise hudba, vizuálne umenie, literatúra, architektúra, dizajn a divadlo; medzi Fluxus patrili aj La Monte Young, Yoko Ono, Brion Gysin a Joseph Beuys. 251 V roku 1967 počas protivojnových protestov vnikli do Pentagonu; v roku 1968 pomohli obsadiť jednu z budov Camridge University; produkcia free hudobných večerov Filmore East; rezanie plotov na Woodstocku 252 Mutácia situacionalistov a anarchistického hnutia UAW/MF, parodovali systém prostredníctvom plagátov a popkultúrnych fenoménov; antikapitalistické a nihilistické slogany ako odpoveď šírili cez graffiti: „To isté deň čo deň, práca, večera- práca- kreslo-TV-spánok-práca. Čo viac si môžete vziať? Jeden z desiatich sa zblázni...“ 253 Usporiadali free parties, happeningy The Death Of Money (1966), The Death Of Hippie (1967) a iné... 254 McMILLIAN, C.J. 2003. The new left revisited.Philadelphia:Temple University.ISBN 978-1-56639-976-0,s.112

~ 48 ~

1.4.4. Marginálne ku psychedélii vo filme Psychedélia a ľavicové témy typické pre kontrakultúru sa priamo dotkli aj filmového umenia,

255 avšak treba

si uvedomiť, že je ťažké rozlíšiť vo vizuálnom umení surrealizmus a psychedéliu. Oba umelecké smery totiž pracujú s nadrealitou, snom a fantáziou. Kým surrealisti vychádzali z psychoanalýzy, tak pre tvorcov psychedelického umenia bolo kľúčové objavenie halucinogénu LSD. Pre psychedéliu vo filme je špecifická najmä hra s farbami, vizualizáciami, ktoré „komunikujú“ s auditívnou zložkou. Napr. kultový film The Trip (réžia R. Corman, scenár J. Nicolson, 1967) je filmovým, vizuálnym spracovaním psychedelického zážitku spôsobeného halucinogénom LSD s asociatívnou hudbou Electric Flag.

256 O rok neskôr vychádza film Psych-Out,

ktorý kriticky reflektuje životný štýl hippies a komúny.257

Taktiež sa vo filme objavuje upírska téma v sexuálnych, horrových alebo komediálnych verziách (Ples upírov, 1967; Le Viol du Vampire, 1968; Daughters of Darkness, 1971), historické témy (často z viktoriánskeho obdobia inšpirované undergroundovým komixom) a psychologické drámy ako analýza ľudskej psyché (Polanskeho Repulsion; Peckinpahov Straw Dogs alebo Nicholsov Absolvent). Problematiku manipulácie masovej kultúry prepojenej s establišmentom kritizuje film Privilege (1967) v hlavnej úlohe s Paulom Jonesom z Manfred Mann. Za mimoriadne významný pre vznik space-rocku a smerovanie kraut-rocku sa dá považovať Kubrickova 2001:Vesmírna oddysea (1968), ktorá spojila sci-fi futuristickú tému s filozoficko-spirituálne ladeným námetom. Z dielne skupiny The Beatles vychádza psychedelický film Magical Mystery Tour, ktorý sa vo svojej dobe nestretol s pochopením. Oveľa väčší úspech zaznamenala Žltá ponorka výtvarníka G. Dunninga z roku 1969, ktorá je podľa Ľ. Plesníka „rozprávkovým sujetom sprítomnením životnej filozofie teenagerov šesťdesiatych rokov, ktorí vnímali sami seba ako deti kvetov, lásky, mieru a hudby.“

258 V kontexte filozofických východísk kontrakultúry a existencializmu

259 vzniká francúzska

nová vlna, ktorá reflektuje spoločenské témy.260

Atmosféru 60. rokov „zdokumentoval“ vo svojich filozofických filmoch taktiež taliansky režisér M. Antionioni ovplyvnený existencializmom (napr. film Blow-Up s účinkovaním skupiny The Yardbirds a Zabriskie Point, pre ktorý robili pôvodne hudbu Pink Floyd). V kontexte psychedelického výtvarného umenia 60. rokov sú zaujímavou ukážkou filmy ako sci-fi komédia Barbarella (výstižná komiksová estetika, vyzdvihntie ženskej sexuality), dráma Luisa Buñuela Kráska dňa (dobová kritika podvedomia moderných žien) alebo kontroverzné filmy ako Jodorowskeho El tropo, Svätá hora a Zulawskeho Diabel, Tretia časť noci alebo filmy Wernera Herzoga zo začiatku 70. rokov. V niektorých krajinách nebola rozvinutá psychedélia v hudobnej kultúre, ale prejavila sa naplno vo filme, prípadne samostatne v auditívnej a výtvarnej zložke.

261 Herci a režiséri sa taktiež podieľali na formovaní kontrakultúry, zúčastňovali sa protestov

a vyjadrovali sa ku spoločenským témam (najsilnejšie je toto prepojenie badateľné vo Francúzsku).

255 V neposlednom rade treba poukázať taktiež na dokumentárne filmy z hudobných festivalov, koncertov a samozrejme prvé hudobné klipy, ktoré taktiež participovali na umeleckej psychedelickej kultúre.

256 Film The Trip pracuje s farebnosťou, atmosférou a celým spektrom sémantických odkazov odkazujúcich na kolektívne (ne)vedomie (je v ňom možné nájsť dokonca Jungovské archetypy) a spiritualitu vychádzajúcu z indickej filozofie (dialóg filmu o jednote bytia všetkých ľudí). Skupina Electric Flag vytvorila pre film uníkátnu zmes asociatívnej hudby psychedelických stavov (od psychedelického rocku až po kabaretnú hudbu). 257 Sountrack filmu Psych Out tvorili napr. The Seeds a Strawberry Alarm Clock. Film unikátnym spôsobom mapuje výtvarnú kultúru 60. rokov, život v komúnach, rituálnosť, happeningy a životný štýl (kľúčová scéna s orgiastickou oslavou smrti za doprovodu hudby The Seeds) a napokon aj negatívne aspekty hippies ako paranoje spôsobené halucinógmi, tzv. bad trip (film končí smrťou v opojení halucinogénmi). 258 PLESNÍK, Ľ. 1998. Estetika inakosti. 1.vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1998. 135 s. ISBN 80-8050-199-8, s. 38. 259 Existencializmus sa v 60. rokoch prejavil vo filmoch Feliniho, Goddarda, Bergmana, Tarkovskeho, Pasoliniho, či Traffauta. 260 Goddard vo filme Číňanka zvýznamňuje optiku sveta ľavicových maoistov a znudenú buržoáziu kritizuje vo filme Week End

261 Často ide o rozprávky, sci-fi filmy, kreslené filmy, magický realizmus, poetické filmy: Bara No Soretsu (JAP, 1969), Sladký čas Kalimagdóry (NSR/ČSSR, 1968), Histoires extraordinaires (FR/TAL, 1968), Valerie a týden divů (ČSSR, 1970), Dívka na Košteti (ČSSR, 1971 ), La Planète sauvage (ČSSR-FR, 1973) a celá rada ďalších filmov, kde sa naplno prejavila fantázia psychedélie.

~ 49 ~

2. KRAUT-ROCK

Nasledujúca kapitola a podkapitoly práce sú venované špecifickému hudobnému žánru, ktorý vznikol na území NSR. Práca zahŕňa kulturologický a esteticko-muzikologický výskum, avšak dôležité sú aj filozofické, politické (ideové) východiská, ktoré príslušníci hudobnej scény vyznávali. Základným a významným zdrojom informácií a referencií je kniha Petra Ferenca Hudba, která si neříká krautrock (2012), v ktorej autor zosumarizoval dostupné zdroje informácií o základných predstaviteľoch tohto žánru a taktiež poznámky Pierra Scaruffiho. Našim cieľom nebude iba rekapitulácia Ferencových výskumov, ale hlavne nadstavbová komparácia kraut-rocku so všetkými aspektmi svetového vývoja kontrakultúry v širších sociologických, kulturologických a estetických kontextoch.

2.1. Definícia kraut-rocku a jeho filozoficko-estetické východiská Termín kraut-rock (prekl. kapustový rock, konotácia nemeckosti) označuje pomerne široké spektrum rozličných prvkov určitej hudobnej scény v čase a priestore. Vznikol ako pejoratívne

262 označenie nemeckej hudobnej scény britskými hudobnými kritikmi

začiatkom 70. rokov,263

pričom výrazný vplyv na toto pomenovanie mala skladba Mama Düül und Ihre Sauerkrautband Spielt Auf z albumu Psychedelic Underground od skupiny Amon Düül.

264

265 Termín je striktne viazaný na etnografickú príslušnosť hudobnej

kontrakultúry k vtedajšiemu tzv. Západnému Nemecku, avšak existujú tvorcovia, ktorí spĺňajú prvky tohto žánru aj v iných krajinách. Rocková hudba v oblasti Východného Nemecka je paušálne označovaná ako tzv. Ostrock (odvodené od east). V tomto texte sa dominantne zameriavame na výskum kraut-rockovej kontrakultúry v NSR. Kraut-rock je nemeckým nástupcom psychedelického rocku (taktiež subžánru space-rock, ktorý je tiež jeho alternatívnym pomenovaním), ktorý sa v 70. rokoch transformoval do art rocku, prog-rocku, hard-rocku, glam-rocku a ďalších žánrov. Ako hudobný žáner čerpal inšpiráciu z estetiky hudobného minimalizmu, artificiálnej hudby 20. storočia (nemecká elektronická avantgarda a francúzska konkrétna hudba) a intuitívnej hudby. P. Scaruffi poukazuje na zaujímavý aspekt v komparácii s pôvodným psychedelickým rockom: „nemecká interpretácia psychedelickej hudby má málo čo do činenia s reprodukciou hudby pod efektom drog; nemeckí hudobníci sa totiž viac zamerali na analógiu medzi psychedelickými experimentmi a nemeckou elektro-avantgardou (Stockhausen); vzťah, ktorý je retrospektívne počuteľný už v americkej psychedélii, avšak predtým nebol artikulovaný."

266 Práve v kraut-rockovej hudbe sa naplno prejavila recepcia hudby ako

nástroj k prebudeniu (ne)vedomia a archetypov prostredníctvom vysoko meditatívnych a tranzových prvkov, asociatívnych ruchov (noise a industrial) v hudobnej tvorbe.

262 Kraut-rock; kapustový rock (výstižnejšie česky skopčácký rock) v zmysle pejoratívnu označenia nemecky hovoriacich/spievajúcich hudobníkov. Ide najmä o narážku na etnografickú príslušnosť. 263 Priekopníkom a propagátorom kraut-rockovej hudby bol v Británii DJ, producent a kritik John Peel, toho času pracujúci v BBC. 264 COPE J. 1995. Krautrocksampler: One Head's Guide to the Great Kosmische Musik - 1968 Onwards. Yatesbury: Head Heritage. ISBN 9788072078608, s. 64. 265 Skupina Faust vydala na albume Faust IV. z roku 1973 skladbu Krautrock, ktorá obsahuje všetky typické prvky žánru. 266 SCARUFFI, P. 2009.Kosmische Musik 1969-72 In a History of Rock and Dance-Music From the Guitar to the Laptop.Online, 2009. Dostupné online: http://www.scaruffi.com/history/long.html

~ 50 ~

Žáner definujú prvky ako industriálna strojovosť, psychedélia, sci-fi efekty, experimentovanie so syntetizátormi, využívanie loopov na magnetofónových páskach, noise-ruchy, elektronika (vplyv školy Stockhausena) a hlavne spájanie elementárnych a tranzových prvkov v repetitívnom zmysle nadväzujúc na oscinátne koncepty minimalizmu. Prvou skupinou, ktorá sa stala pre kraut inšpiratívnou, boli mechanicky, industriálne znejúci (zároveň beatový) The Monks (album Black Monk Time z roku 1965). Označenie hudobného žánru kraut-rock však môže byť mätúce, pretože hudba, ktorá je v tejto práci analyzovaná, neobsahuje nutne rockové prvky, avšak skupiny CAN, Guru Guru alebo Amon Düül ll rockové prvky využívali. Radikálne experimentálne projekty ako Eruption, Kluster, Ash Ra Tempel, Tangerine Dream alebo Popol Vuh pracovali najmä s ambientnou elektronikou, trance alebo New Age. Existuje preto upresňujúci termín, ktorý sa používa buď ako synonymum kraut-rocku, alebo ako pomenovanie nemeckej meditatívnej elektronickej hudby, ktorá sa podľa hudobného vydavateľstva Ohr založeného R. U. Kaiserom označovala ako kosmische music s asociatívnosťou využitia elektronických syntetizátorov známych zo sci-fi filmov. (FERENC, 2012, 14) V tomto kontexte existujú taktiež dva tvorivé prístupy, resp. školy v kraut-rocku: Berlínská škola elektronickej hudby nadväzujúca kosmische music (Tangerine Dream, Klaus Schulze a Ashra; vrcholí v polovici 70. rokov) a Düsseldorfská škola elektronickej hudby (Kraftwerk, Cluster, CAN a Neu!), ktorá využívala pravidelné rytmické loopy (s použitím drum machine a motor-beatu). Düsseldorfská škola vyvrcholila komerčným úspechom Kraftwerk. Ďalším dôležitým prvkom je výtvarný koncept obalov nadväzujúci na popart (plechovka na obale CAN, zaťatá röntgenová päsť debutu Faust; minimalistické obaly Neu! a Kraftwerk). Vlajkovými hudobnými skupinami kraut-rocku sú všeobecne hudobné skupiny CAN, Guru Guru, Faust, Amon Düül ll, Agitation Free, Tangerine Dream, Neu!, Cluster, Popol Vuh, Kraftwerk a Ash Ra Tempel. Tieto skupiny tvorili osobnosti ako Conrad Schnitzler, Jaki Liebziet, Irmin Schmidt, Hans-Joachim Roedelius, Klaus Schulze, Werner Diermaier, Mani Neumeier, Conrad Plank, Klaus Dinger, Michael Rother a ďalší.

267 Tieto osobnosti hudobnej scény sú nemeckou

analógiu k menám ako boli vo svete Frank Zappa, Robert Wyatt, Andy Warhol, Syd Barret, Brian Eno a ďalší. Pre celistvosť práce treba uviesť, že medzi spomenutými osobnosťami vznikli taktiež väzby. Frank Zappa bol jeden z prvých tvorcov non-artificiálnej hudby, inšpirovaný postupmi hudby artificiálnej, ktoré použil na debute Mothers Of Invention Freak Out! z roku 1966. Kraut-rockové skupiny si so Zappom zahrali na spoločnom pódiu

267 Pre prehľadnosť: H.J. Roedelius (scéna Zodiak Free Art Lab - Cluster, Kluster, Harmonia, spoulupráca aj s B. Eno, D. Bowie; trance hudba), C. Schnitzler (scéna Zodiak Free Art Lab - Kluster, Tangerine Dream, Eruption), M. Göttsching (K. Schulze a Ash Ra Tempel, album Tarot s W. Wegmüllerom), K.Schulze (Tangerine Dream, Ash Ra Tempel, Cosmik Jockers, W. Wegmüller, Code III, S.Golowin), M.Rother (Spirits of Sound, Kraftwerk, Neu!, Harmonia, spolupráca s J. Liebzietom z CAN a solo), K. Dinger (Kraftwerk, Neu!, La Dusseldoff), E. Froese (Tangerine Dream), M.Hoenig (Agitation Free, soundtracky ku sci-fi filmom a seriálu Dark Skies), W. Diermaier (Faust), M. Neumeir (Guru Guru), J. Liebzeit (CAN), H. Cuzkai (Cluster & Eno s Roedeliom, Dieter Moebius z Tangerine Dream), I. Schmidt (CAN), S.Golowin (album Lord Krishna von Goloka" Timothy Leary, Durenmat a výtvarník Giger).

~ 51 ~

na festivale v Essene roku 1968. Taktiež fascinácia vesmírom sa prejavila už v psychedelickom rocku, a to vďaka Kubrickovmu filmu 2001:Space Oddysey z roku 1968, ktorý inšpiroval Davida Bowieho ku koncepcii albumu Space Oditty z roku 1969. Subžánrová vetva space-rocku sa vyvíjala dvomi smermi: splynula v 70. rokoch s glam-rockom

268, ktorý poňal spracovanie vesmírnych tém ako súčasť konceptu pódiovej šou –

nablýskané kostýmy, sci-fi koncepty albumov a i marginálne využitie elektroniky do prevažne rock and rollovej, folk-rockovej a proto-punkovej schémy skladieb; druhá vetva sa prejavila v kraut-rocku najmä pre asociatívnosť zvukových koláží s vesmírom a sci-fi pod vplyvom filmu. Z glam-rockovej vlny povstal aj otec ambientu a dôležitá postava elektronickej hudby Brian Eno (v tom čase pôsobiaci v Roxy Music), ktorý nadviazal koncom 70. rokoch spoluprácu v podobe spoločného albumu s kraut-rockovými Cluster.

269

Najdôveryhodnejším proto-kraut-rockom mimo Nemecka však zostávajú skupiny Fifty Foot Hose,

270 Silver Apples

271 alebo tvorba Bruca Haacka. Ďalším inšpiratívnym prvkom

je fascinácia východnou filozofiou. Ako píše Ferenc, populárna sa stala „vlna rozširovania vedomia pomocou drog a obrátenie k východnej kultúre.“ (FERENC, 2012, 14) V kraut-rockovej scéne je novinkou taktiež rozšírenie o fascináciu mytológiami. Napríklad Popol Wuh inšpirovali Mayovia a Amon Düül inšpirovala egyptská aj grécka mytológia. Kraut-rocková hudobná scéna sa stala natoľko inšpiratívna, že dodnes podnietila vznik hudobných skupín, ktoré sa odvolávajú na kraut-rock; a čo je najdôležitejšie, kraut-rock vytvoril úrodnú pôdu pre vznik nových hudobných žánrov elektronickej a experimentálnej hudby ako sú new age (Popol Wuh), synthpop (Kraftwerk), doom a noise-rock,

272 ambient

273 a neskôr striktne elektronické žánre ako jungle, trance,

dubstep a drum and bass (využitie tzv. breakbeatov – Jakiho Liebzeita v tvorbe skupiny CAN).

274 Paradoxne, mnohé hudobné skupiny a tvorcovia označenie kraut-rock (snáď pre

jeho pejoratívny charakter) odmietali a vysmievali sa aj označeniu kozmickej hudby.

268 Glam-rock – žáner éry post-hippies, ktorého popularita vrcholila analogicky s obdobím vrcholu kraut-rock, tzn. začiatkom 70. rokov. Jeho symbolom bola najmä sexuálna revolúcia. Genéza jeho vývoja je výstižne spracovaná vo filme Velvet Goldmine z roku 1998, ktorý fiktívnymi postavami konatívne odkazuje na Davida Bowieho, Iggyho Poppa, Briana Ena a Lou Reeda. 269 Kým Eno vydal prvý ambientý album až v roku 1975, podarilo sa mu elektornickú hudbu dostať do širšieho povedomia vďaka pôsobení v Roxy Music. V nekompromisnom prostredí nemeckej experimentálnej hudby existovala ambientná hudba už pred jej oficiálnym vznikom, resp. vymedzením a pomenovaním. Vo Francúzsku popularizuje elektronickú hudbu Jean M. Jarre a na sólovú elektronickú dráhu sa vydáva aj Vangelis, člen psychedelickej rockovej skupiny Aphrodite's Child z Grécka. V Amerike roku 1969 vychádza inštrumentálny elektro-pop hit Popcorn od Hot Butter a elektronické prvky využívajú vo svojej tvorbe aj prog-rockové skupiny Yes, Emerson, Lake & Palmer, Magma, Genesis či dokonca v hard-rockových Led Zeppelin (theremin v známej Whole Lotta Love). 270 Fifty Foot Hose zo San Francisca vydávajú experimentálny electro album Cauldron už v roku 1967. 271 Mimoriadne významné experimentálne duo pre vývoj elektronickej hudby debutovalo v roku 1968 rovnomenným albumom Silver Apples. Ide o najdôveryhodnejšiu analógiu kraut-rocku mimo Nemecka, avšak predsa jedinečnú. Ich hudba obsahuje miestami až popové a tanečné prvky a vystupovali so syntetizátorom vlastnej výroby. 272 Noise-rock a doom náchádzame v skladbe Stone In od Guru Guru z albumu Essen alebo na albume Faust IV. skupiny Faust. 273 Ambientné prvky nachádzame v tvorbe Tangerine Dream, Agitation Free, Klaus Schulze, Popol Vuh, Cluster, Kluster, Ash Ra Tempel. 274 V prípade, že by sme vynechali etnografické, kultúrno-spoločenské a ďalšie aspekty, analógiou ku typicky kraut-rockovej skupine (z estetického hľadiska) je americká skupina Silver Apples, ktorá podobne experimentovala s elektronikou, loopmi a tranzovým účinkom hudby.

~ 52 ~

Kraut-rock je v kontexte práce chápaný nie len ako označenie hudobné žánru, ale aj hudobnej scény, esteticko-politického hnutia, kontrakultúrnych javov a kontraštruktúr súvisiacich s interakciou medzi estetickými požiadavkami hudby a filozoficko-politickými javmi v prostredí tvorcov a recipientov. Povojnová frustrácia, výrazné inklinovanie k novej ľavici, vojna vo Vietname, vplyv anglo-americkej kontrakultúry, všetky spomenuté aspekty v kapitole 1. a nenávisť voči nemeckej kultúrnej tradícii súvisiaci s popieraním generácie rodičov: „ruiny zničených měst byli adekvátní kulisou ruinám lidských životů.“

275 Práve povojnová frustrácia si získala obrovskú priazeň existencializmu

a ovplyvnila aj celú filozofickú školu o teóriách viny (najmä viny metafyzickej) Karla Jaspersa: „Všichni máme spoluvinu na tom, že v duchovních podmínkách německého života bylo něco, co umožnilo vznik tohoto režimu. Musíme převzít vinu otců. Jsme politicky odpovédni za náš režim, za jeho činy, za začátek války v této dejinné situaci a za to, že jsme připustili, aby se na najpřednejší místa dostali vůdcové určitého typu.“

276 V 60. rokoch veľmi populárny a obľúbený J. P. Sartre napísal že „nádej je len

v čine človeka, a že jediná vec, ktorá umožňuje človeku žiť, je konanie. V dôsledku toho sa na tejto rovine stretávame s morálkou konania a angažovanosti.“

277 Sartre taktiež hovorí, že „ak je to skutočná

existencia, ktorá predchádza esencii, tak je človek zodpovedný za to, kým je,278

čím argumentuje podobne ako Jaspers (téorie viny). Nemci ako spoluzodpovedný národ za beštiálne vyvražďovanie Židov a propagátori agresívnej a nebezpečnej ideológie boli súdení pred svetom a práve existencializmus im ukazoval zrkadlo. Existencializmus, ktorý sa snúbil s myšlienkami novej ľavice, bol v Nemecku veľmi obľúbeným filozofickým východiskom. Jednorozmerný človek Herberta Marcusa, utopické teórie Ernesta Blocha a estetické koncepty Adorna boli spolu s existencializmom základ pre vznik nového myšlienkového svetonázoru. Generácia mladých ľudí sa od svojich rodičov dištancovala a chcela postaviť kultúru na nových hodnotách. S tým súvisí aj hudobná estetika, ktorá popiera tradicionalizmus a konzervativizmus. Boleslav Hruška v tejto súvislosti píše: „Na rozdíl od mnoha pařížských levicových intelektuálů, kteří se z vášnivých debat o marxismu vraceli od kavárenského stolku rovnou k maminčině večeři, se ale skupinka berlínských aktivistů pokusila aplikovat teorii rozbití biedermeierovské pohody vedoucí do politické netečnosti aovladatelnosti také do praxe.“

279

Formovanie študentských hnutí malo priamy vplyv na radikálne ľavicovú dvojicu Baader-Meinhoffová, ktorá sa usilovala aj o zmenu spoločenského zriadenia na pôdoryse myšlienok novej ľavice opierajúcej sa o idei kultúrnej nadstavby v anarcho-komunizme a neomarxizme. Je dôležité pripomenúť Socialistický nemecký študentský zväz (Sozialistischer Deutscher Studentenbund) pod vedením Rudiho Dutschkea, na ktorého bol spáchaný v roku 1968 atentát; radikálne anarcho-komunistické hnutie RAF (Frakcie červenej armády – Rote Armee Fraktion) a masívne študentské protesty na nemeckých univerzitách v roku 1968.

280 Taktiež vzniká politicko-divadelná skupinu Floh de Cologne

(umelci a politickí aktivisti) a v prepojení umenia a politiky je kľúčová Kommune 1. ako

275 FERENC, P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock.. 1. vyd. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s. 15. 276 JASPERS, k 2006. Otázky viny. 1. vyd. Praha: Academia, 2006.. 144 s. ISBN 80-200-1455-1, s. 13. 277 SARTRE, J.P. 2004. Existencializmus je humanizmus. 1. vyd. Praha: Vyšerhrad, 2004. 112 s. ISBN 80-7021-661-1, 38. 278 SARTRE, J.P. 2004. Existencializmus je humanizmus. 1. vyd. Praha: Vyšerhrad, 2004. 112 s. ISBN 80-7021-661-1, 17. 279 HRUŠKA, B. 2007. Tisíc dnů Komuny 1[online]. In A2 kulturní čtrnáctideník. č. 7. 2007. One Code Publisher.[cit. 26.1. 2014]. 2007. ISSN 1803-6635. Dostupné online: http://www.advojka.cz/archiv/2007/7/tisic-dnu-komuny-1 280 Pozri bližšie HARMAN, Ch. 1988. The Fire Last time: 1968 and After. London: Bookmarks.1988.407s. ISBN 090622442X, s.39.

~ 53 ~

laboratórium ľudských vzťahov. Bola zároveň experimentom aplikovania modelu spoločnosti novej ľavice v praxi. Ako píše Boleslav Hruška: „Prvních devět komunardů a komunardek včetně malého dítěte se tehdy přestěhovalo do čtyřpokojového bytu spisovatele Hanse Magnuse Enzensbergera v berlínské Fregeho ulici a začalo žít podle programového prohlášení Dietera Kunzelmanna, nezvoleného vůdce komunity. (...) Komunardi především útočili proti rodině, v níž viděli nástroj utlačování a zárodek celého systému, který je založen na totalitě moci menšiny vůči nevědomým masám. Podobným útlakem proti svobodnému rozvoji osobnosti byla v očích německých levicových praktiků také instituce manželství."

281 K1 na seba upozornili (podobne ako Weather Underground) aktivitami

a politickými hapeningami už v roku 1967 – tzv. pudingovým atentátom na prezidenta Huberta Humphreya, neskôr vynášaním rakvy nemeckej demokracie a tiež hádzaním Maovej Červenej knižky z veže kostola. Prepojenie politiky a hudby v rámci Kommune 1 dokazuje aj interakcia so skupinou Amon Düül

282 (ktorá v komúne istý čas prebývala),

filozofmi, aktivistami, filmármi a spisovateľmi (F. Teufel, R. Langhans, D. Kunzelmann, Dutschke, Rabehl, členovia RAF, SDS a SPUR).

283 284

Podobne významným ako K1 bol Zodiak Free Arts Lab, o ktorom vznikol aj krátky filmový dokument Dielmana Garlanda,

285 bol strediskom

alternatívnej kultúry. Tak ako vznikla scéna okolo Andyho Warhola a jeho Factory; Grateful Dead v USA, zeuhl komunita vo Francúzsku (skupina Magma a Christian Vander), v Británii nachádzame analógie v priestoroch undergroundových klubov a psychedelických inštitúcií (World Psychedelic Center, galéria Indica, UFO klub), ktoré navštevovali fanúšikovia Pink Floyd a Soft Machine (neskôr z nej vznikla tzv. Canterbury scéna). Západné Nemecko malo taktiež svoju vlastnú scénu, ktorá vznikla práve na pôde Zodiak Free Art Lab koncom 60. rokov. Na jeho pôde vznikli prepojenia kapiel Kluster, Cluster, Agiation Free, Tangerine Dream. Ako píše Ferenc, ide o príklad personálneho prepojenia hudobnej scény v Nemecku – „interakcia hudobníkov, vydavateľov a promotérov“ (FERENC, 2012, 14) a dalo by sa dodať, že hlavne recipientov hudby a umenia. Hudobní tvorcovia boli silne kozmopolitní a so svojimi etno-kultúrnymi tradíciami nechceli mať nič spoločné. Celá scéna sa vygenerovala prakticky vďaka „kraut-rockovému” festivalu Internationale Essener Songtage (nemecká verzia Woodstocku alebo Monterrey). 25. až 29. septembra 1968 tu vďaka organizátorovi Rolf-Ulrichovi Kaiserovi spolu na pódiu vystúpili Amon Düül, Amon Düül II, Tangerine Dream, Guru Guru, Floh de Cologne

286

a paralelne s festivalom vyšiel „Song-Magazin“. Do veľkej miery kraut-rocku pomohla aj relácia Beat-club a jeho propagácia v rozhlasových reláciách Johna Peela. Dôležitým miestom pre prezentáciu skupín sa stal Beat-Club. Išlo o hudobný program nemeckej

281 HRUŠKA, B. 2007. Tisíc dnů Komuny 1[online]. In A2 kulturní čtrnáctideník. č. 7. 2007. One Code Publisher.[cit. 26.1. 2014]. 2007. ISSN 1803-6635. Dostupné online: http://www.advojka.cz/archiv/2007/7/tisic-dnu-komuny-1 282 Pozri kapitolu Základné východiská a úvod k deskripcii novej ľavice. 283 ENZENSBERGER, U. 2004. Die Jahre der Kommune I: Berlin 1967 – 1969. Köln: Kiepenheuer & Witsch, 415 s. ISBN 3-462-03413-8, s. 105-120. 284 Pozri bližšie http://www.baader-meinhof.com/tag/kommune-i/ 285 Dielmar Garland's short film about the Zodiak Free Arts Lab of 1968-69. In. Youtube [online]. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné z : www.youtube.com/watch?v=j0UnoKtaZOg, (Kanál nepenthemusic). 286 Veľmi dôležitou osobou, ktorá sa zúčastnila festivalu a zároveň propagovala kraut-rock bol DJ David Peel. Ku inšpirácii a vzniku kraut-rockovej scény určite pomohlo aj spoločné vystúpenie s Mothers Of Invention, a Fugs. Pre zaujímavosť, na festivale vystúpil aj Olympic.

~ 54 ~

televízie vytvorený G. Augustinom a M. Leckebuschom. Fungoval od septembra 1965 do decembra 1972 a dostali v ňom priestor pre živé vystupovanie skupiny ako CAN, Led Zeppelin, Black Sabbath, Cream alebo Kraftwerk a Amon Düül 2. Okrem Beat-clubu skupiny hrali aj v relácii francúzskej televízie 70. rokov, POP2.

287 Skupiny spoločne

organizovali koncerty a zahraničné turné (napr. „dva vypredané večere v Theatre de l´Oeste Parisien organizované vydavateľstvom Ohr, kde vystúpili Guru Guru, Kraftwerk, Tangerine Dream, Ash Ra Tempel“

288).

Niektoré skupiny spájali taktiež vydavateľstvá a producenti (napr. producent C. Plank; elektro-experimentálne vydavateľstvo Ohr producenta R. U. Kaisera; Brain Records B. Wendela a G. Körbera) a pomerne častým javom je striedanie hudobníkov medzi skupinami (príklad je skupina Kluster). Aj napriek pomerne ťažkej uchopiteľnosti kraut-rockovej scén, existuje celý rad „dôkazov“, že pomerne autonómne existovala. Veľmi dôležité je tiež pripomenúť, že existujú aj mimonemecké verzie kraut-rocku (ako príklad eroticko-kozmicko-exoticko-elektronicka skupina Brainticket zo Švajčiarka a ich unikátny album Cottonwood Hill, 1971 alebo krautovo znejúci Sand a ich album Helicopter z Birminghamu), alebo nemecké skupiny so sporným zaradením.

289

V súčasnosti sa mnohé kapely zaraďujú pod žáner neo-kraut-rock, ktorý sa inšpiruje pôvodným kraut-rockom, avšak je aktualizovaný o grunge alebo metalovú agresívnosť (čím ubúda aspekt originality žánru).

290 Scaruffi si všíma aj nadväznosť kraut-rocku na

neue rock a industiál (Einsturzende Neubauten; Der Plan, Die Krupps, Malaria, Yello), euro-disco, futuristický gýč (Stereo Total, Beanfield, Le Hammond Inferno ), goth (Love Is Colder Than Death, Das Ich), EBM (Drome, Tosca, Sven Vath), metal (Young God, KMFDM, Celtic Frost), nemecký post-rock (roky 94-98; Mouse On Mars, To Rococo Rot, Notwist, Console, Kreidler) a elektronická scéna 90. rokov (Atom Heart, Enigma, Mo Boma, Oval).

291

287 Popri kraut-rockových CAN a Amon Düül II si v POP2 zahrali napr. Deep Purple, Caravan, Magma alebo Procol Harum. 288 FERENC, P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s.360.

289 Medzi sporné zaradenia kraut-rockových skupín patria Grobschnitt (orientovaná viac menej na prog-rock), Bob Hanson (švedsky kraut skladateľ) Hoelderlin (prog-rock, avšak spolupracovali s C. Plankom; dajú sa nájsť aj motívy intuitívnej psychedelic-rockovej hudby), Frumpy (prog-rock z Hamburgu), Joy & The Hit Kids (kraut-psych-pop), Wonderland (baroque-pop), Epitaph (hard rock), Eloy (hard rock), Bröselmaschine (prog-folk), Keine Macht für Niemand (rock), Witthüser & Westrupp (acid folk), Et Cetera (mantrická psychedélia), Birth Control (prog-rock; vydával ich label Ohr), Eloy (hard rock) Klaus Doldinger's Passport (jazz-prog), King Ping Meh (kombinácia prog-rock, klasického rocku), Petards (kraut-pop),The Ratles (bigbít), Joy Unimited (prog-symphonic), Jane (Pink Floydovská psychedélia, ktorá neskôr prešla do progu), Wallenstein (Podľa Progarchives pre prepojenie so skupinami Großkopf, Ash Ra Tempel a Cosmic Jockers a podobnosť s tvorbou CAN a Amon Duull II.) a Murphy Blend (nemecký psychedelic/prog-rock ovplyvnený Bachom). Je taktiež sporné, či do tejto kategórie vložiť aj B. Haacka, či Silver Apples, avšak ide o hudbu s analogickými kompozičnými postupmi. Taktiež je dôležitá nadväznosť a komunikácia s osobnosťami ako Brian Eno a Mike Oldfield a ďalší. 290 Na stránkach Last.fm je niekoľko interpretov označovaných fanúšikmi týmto označením. Nie všetky tieto skupiny by sa pod toto žánrové označenie dali zaradiť. Pomerne často sa stáva, že ide iba o žánrovú štylizáciu a „hudobné pózerstvo“ pre prilákanie poslucháča. Pozri http://www.last.fm/tag/neo-krautrock/artists (kapely Archeateryx Ultraavantgarda; Sankt Otten; Turzi, Electric Moon a iné). 291 SCARUFFI, P. 2002. Kosmische music. In: The History Of Rock Music. Online,2002

~ 55 ~

2.2. Kontrakultúra NSR: prepojenie politiky, filozofie a hudby

Oficiálna politika NSR stála na pilieroch konzervatívnych hodnôt a z ekonomického hľadiska na trhovom kapitalizme, čo poburovalo najmä študentov univerzít, ktorí bojovali za ľavicové ideály a „zrušenie priepasti medzi východným a západným blokom."

292 Aký bol nemecký establišment?

Veľmi výstižne ho popísal J. Molyneux v článku o vodcovi revolučného hnutia R. Dutschke: „Německý establishment předstírá rozhořčení nad vpádem cizích vojsk do ČSSR. Jsou to titíž politici, jako např. Kiesinger, Strauß a Werner, kteří s uspokojením sledují americkou agresi ve Vietnamu, v SRN svými „nouzovými zákony“ významně omezili republikánské svobody (např. právo na stávku) a dodnes nechtějí prohlásit za neplatnou Hitlerovu Mnichovskou dohodu. Tito politici si nemohou učinit žádné nároky protestovat proti okupaci ČSSR sovětskými vojsky.“

293 Študenti sa začali búriť

a univerzity boli úrodnou pôdou pre revolučné myšlienky. Socialistický nemecký študentský zväz (Sozialistischer Deutscher Studentenbund) pod vedením spomínaného Rudiho Dutschkea hlásal antiautoritárske, nedogmatické ľavicové a čiastočne anarchistické myšlienky. Ako už bolo uvedené v prvej kapitole, Dutschkea ovplyvnila (rovnako ako celú filozofiu novej ľavice) Frankfurstká škola, marxistickí filozofi György Lukács a Ernst Bloch, Heideggerov a Sartrov existencializmus ako aj práce teológov. Podporoval taktiež Pražskú jar v Československu a počas februára 1968 zorganizoval protest proti vojne vo Vietname. Následne bol na Dutschkea spáchaný atentát 11. 4. 1968, ktorý prežil s ťažkými zraneniami mozgu.

294 K osobnostiam SDS patrili aj členovia radikálneho politického

hnutia RAF (Frakcie červenej armády – Rote Armee Fraktion, 1970 – 1998): Andreas Baader, Gudrun Ensslinová, Horst Mahler, Ulrike Meinhofová, svojimi pamfletmi, teroristickou (v 70. rokoch) a protestnou aktivitou výrazne ovplyvnili kontrakultúru NSR. RAF ovplyvnil (ako hovorí jeden z členov, Joelle Aubron, v interview) aj taliansky politický teoretik a ľavicový filozof, sociológ a líder komunistickej strany Talianska Antonio Gramsci

295 a v The Urban Guerilla Concept RAF z roku 1971

sa masívne citoval aj Herbert Marcuse a Mao. História, vzostup a pád hnutia RAF podrobne dokumentuje film režiséra Uli Edel, Baader Meinhof Komplex z roku 2008, na motív knihy Stefana Austa

296 (teoretik kultúrnej hegemónie a manipulácie prostredn. kultúry, podobne ako Adorno).

292 VESELÝ, K. 2009. z Berlína až do vesmíru – Klaus Schulze a berlínska škola elektronické hudby. In His Voice 5/2009. Praha : Hudební informační středisko, o.p.s. 2009. ISSN 1213-2438. 293 O situácii v Nemecku: „V roce 1966 se tyto dva proudy střetly. Představitelé tradicionalistů vytvořili vzdělávací program. Tvrdili: „Jako u dělníků, u nichž by se mohlo bez učení strany vyvinout jen odborářské uvědomění, radikálně demokratické vědomí studentů se může vyvinout směrem k vědomí socialistickému jen za pomoci učení SDS.“ Podle nich mohlo být dosaženo socialismu jenom skrze učení strany, ne skrze zkušenost třídního boje zdola. V reakci na to Rudi a jeho příznivci prosazovali orientaci na „provokativní akce“. Věřili, že policejní brutalita naučí studenty mnohem víc o povaze státu než čtení knih. Filosof Herbert Marcuse, který mluvil na masových studentských mítincíchv Německu, Rudiho také ovlivnil. Marcuse napsal v roce 1965 velmi čtený článek nazvaný „Represivní tolerance“. Argumentoval, že síly zákona a pořádku budou vždy bránit ustanovenou společenskou hierarchii a že je nutná „protisíla“, aby ji překonala. Marcus činí závěr: „Když utlačovaní použijí sílu, neukovají nové řetězy, ale zpřetrhají ty staré.“ Učil revoluční studenty, že použití protisíly je ospravedlnitelné a že ti, kteří se zříkají násilí z principu, již podlehli porážce. Marcuse volal po rozchodu s „represivní tolerancí“ vládnoucích. Pod ní, jak tvrdil, se utlačovaní mohli svobodně vyjadřovat a dokonce „pokojně“ demonstrovat, ale vládnoucí stále používali všechny prostředky, které měli k dispozici, aby je udrželi na dně společnosti.“ JM. 2008. Rudi Dutschke a německé studentské hnutí. [online]. In socsol.cz. 2008. [cit. 10.10. 2014].Dostupné online: http://solidarita.socsol.cz/2008/solidarita/rudi-dutschke-a-nemecke-studentske-hnuti 294 KORECKÝ, J. 2009. Pohnutý rok 1968 [online]. In GEO International. 2009. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online : http://www.geo-magazin.sk/ludia-a-kultura/spolocnost/pohnuty-rok-1968 295 AUBRON, J. 2002. Interview with Action Direct member Joelle Aubron regarding early influences on European guerrilla groups. [online]. In kersplebedeb.com. 2002. [cit. 26.1. 2014].Dostupné online: http://www.kersplebedeb.com/mystuff/texts/aubron_1992.html 296 Baader Meinhof Komplex at ČSFD.cz http://www.csfd.cz/film/246076-baader-meinhof-komplex

~ 56 ~

Kraut-rockoví fanúšikovia a interpreti vyjadrovali podporu ľavicovým organizáciám. Skupina CAN, konkrétne jej člen Irmin Schmidt sa v roku 1971 v rozhovore pre Nemeckú televíziu vyjadril v tom zmysle, že „televízia nedáva žiadny priestor ľudom, ktorí sympatizujú so socializmom.“

297 Podľa Schmidta sa médiá v NSR v dotyčnej

dobe „zaujímali o politické názory beatových hudobníkov, pretože mnohí k tomu nemali čo povedať.“298

Zvukový experimentátor Klaus Schulze hrával svojho času na koncertoch úplne zdarma, čo bol symbol aplikovania socializmu v rámci hudobnej scény: „Scéna bola strašne spolitizovaná. Promotéri nám často hovorili: Vpustíme ľudí, ale nikto z nich nebude platiť vstupné, pretože nevidíme dôvod prečo.“

299 Alternatívne umenie a s ním

spojený životný štýl jeho priaznivcov odmietalo nemeckú tradíciu, ktorej symbolom bol nacistický režim. Ako uvádza kniha Petra Ferenca, v spoločnosti panoval názor „Tradícia – nacizmus – s tým nechcem mať nič spoločného. Nemecká administratíva, právna, policajná a vzdelávacia štruktúra bola totiž ovládaná stále nacistami.“

300 Podobne je to uvedené aj v dokumente BBC, Kraut-rock: „The Rebirth Of Germany: Ľudia lesklého

nového Nemecka boli veľmi podobní a často tí istí ľudia ako v nacistickom Nemecku.“301

Odmietnutie tradície malo dôsledky aj v muzikologicko-estetických kvalitách hudby, ktoré nachádzame už pri skladateľoch povojnovej avantgardnej hudby. Hudobná skupina Amon Düül aplikovala socializmus aj na pódiu. Zoskupenie bolo zastúpené spoločenstvom improvizujúcich hudobníkov aj nehudobníkov, čo búralo bránu medzi recipientom a tvorcom. Niekoľko hodinové jam sessions pod vplyvom halucinogénnych látok sú zaznamenané na dnes raritných nahrávkach. Neskôr sa časť hudobníkov od myšlienky oddelila a vytvorila Amon Düül II. Kraut-rockoví interpreti hľadali alternatívu, ktorá bola v protipóle k dominantnej masovej kultúre, ktorú reprezentovala tzv. šláger music

302 – špecifického druhu optimistickej pop music spievanej po nemecky. Bola

podporovaná establišmentom, pretože odvádzala pozornosť od reality v uliciach. Kraut-rock chcel zostať internacionálny, anglofónny a nezostať germánsky. Cieľom mladej generácie bolo očistiť sa od generácie svojich rodičov a taktiež v estetických kontextoch od európskej hudobnej tradície, ktorá do istej miery reprezentovala myšlienky konzervativizmu, patriotizmu alebo bola všeobecne cieľom propagácie ideológie, ktorá umenie používa ako prostriedok manipulácie. Theodor Adorno píše: „I slávnostný prenos Deviatej symfónie, veľkolepo zorganizovaný, okomentovaný a deklarujúci sa pokiaľ možno ako historická udalosť, má za cieľ skôr informovať poslucháča o udalosti, ktorej sa účastní a o mocnostiach, ktoré ju inscenujú, než pohnúť ju k účasti na veci samej.“

303 Únik našiel kraut-rock v hudbe oscinátneho minimalizmu a najmä elektronickej hudbe, ktorá je pre

tento žáner najvýraznejším prvkom a popiera tradíciu (opiera sa o budúcnosť). Kým celosvetovým trendom v rockovej hudbe 70. rokov sa stala transformácia artificiálnej vážnej hudby do rockovej hudby, Nemecko si vybralo cestu experimentovania s intuitívnou a repetitívnou hudbou. Tá priamo súvisí s opozitom masovej kultúry a tradicionalizmu, voči ktorému sa kraut-rocková kontrakultúra stavia aj v kontexte hudobnej produkcie. Hudobný minimalizmus, ktorého prvky nájdeme v kraut-rockových skupinách ako CAN, Amon Düül alebo Agitation Free sa naopak snaží eliminovať virtuozitu (ktorú kritizuje aj Adorno v Schéme masovej kultúry) a nahradiť ju tranzovým opakovaním a „hudobnou zápletkou“, ktorá sa prejavuje v gradácii skladieb.

304

297 CAN on German TV. In. Youtube [online]. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné z youtube.com/watch?v=wkRczBPRbCk Kanál almondbrot 298 CAN on German TV. In. Youtube [online]. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné z youtube.com/watch?v=wkRczBPRbCk Kanál almondbrot 299 SCHULZE, K. 2005.Klaus Schulze Talks About Picture Music. In. Klaus Schulze – Picture Music.Revisited Records + SPV 300 FERENC, P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock.. 1. vyd. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s. 16. 301 BRIDGER, S., WHALLEY, B. (Producent), WHALLEY, B. (Režia). 3 min. KRAUTROCK – The Rebirth Of Germany (TV dokument). BBC..2009. 60 min. 302 BRIDGER, S., WHALLEY, B. (Producent), WHALLEY, B. (Režia). 1 min. KRAUTROCK – The Rebirth Of Germany (TV dokument). BBC. .2009. 60 min. 303 ADORNO,T. 2009. Schéma masové kultury. Praha:OIKOYMENH,2009.64 s.ISBN 978-80-7298-406-0, s. 38. 304 CAN:Halleluwah, 1971; Agitaton Free:Sahara City, 1972; Amon Düül:Im Garten Sandosa, 1969; Guru Guru: Stone In, 1971).

http://www.youtube.com/watch?v=wkRczBPRbCk


~ 57 ~

2.3. Kompozičné postupy a žánrové východiská kraut-rocku

Korene kraut-rocku je možné nájsť v avantgardných smeroch vážnej hudby 20. storočia. Tie experimentovali so zvukom a farbou, čím dali podnet na vznik úplne nových žánrov ako industrial,

305 noise,

306 ambient,

307 New Age, techno, trance alebo lo-fi.

308 Zmes

prvkov týchto žánrov kreoval samotný kraut-rock, ktorého sa stali súčasťou. Kľúčové prvky kraut-rocku (čo sú repetitívnosť a minimalistické motívy) vychádzajú najmä z definície minimalistickej hudby. Tento termín je často dezinterpretovaný a preto „odborníci používajú radšej termín repetitívna hudba.“

309 Aspekt repetitívnosti

vychádzajúc z mantry má vplyv na ľudské podvedomie, čím prispieva k vnímaniu hudby ako „prostriedku dosiahnutia rozširovania hraníc ľudského vnímania podobne."

310

Estetika hudobného minimalizmu pracuje s týmto motívom a kontinuitu použitia minimalistických techník nachádzame v kraut-rockovej hudbe, resp. kosmische musik. Skladateľ minimalizmu využíva elementárne prostriedky, na druhej strane ich efektívne využíva napr. na predlžovanie tónov. Podľa knihy Hudba na pomezí bola minimalistická hudba definovaná tvorbou interpretov ako La Monte Young, John Cale (zo skupiny The Velvet Underground), Steve Reich (absolvoval štúdium bicích nástrojov v africkej Ghane, v tvorbe aplikuje prvky mimoeurópskej hudby), Terry Riley a Philip Glass (študoval hudbu v Indii a Tibete pod vplyvom Raviho Shankara). (DORŮŹKA, 1991, 149) Kompozičné postupy minimalizmu samozrejme používal aj Carl Orff alebo Béla Bartók, z ktorých čerpala v 70. rokoch aj francúzska skupina Magma. Ako píše Mandáková odkazujúc na Harz Friedera a Carla Orffa, „rané hudobné formy (ako to vidieť u detí alebo v tzv. primitívnych kultúrach) sú nemysliteľné bez pohybu; hudba je tu zároveň rytmom, ktorý ženie k pohybu, k telesnej motorike. Elementárna hudba je prítomná v každom človeku a vychádza z prapôvodnej hudobnej potencie.

311 Poslucháč je v nej dokonca súčasťou

diela ako spoluhráč (v kraut-rocku je takýmto extrémnym prípadom Amon Düül). Taktiež tu nachádzame súvis práve s hudbou nehudobníkov v kontexte odsubjektizovania. Istým spôsobom sa Orffova idea o spoluhráčstve dá reinterpretovať aj tak, že sa percipient duchovne podieľa na vzniku diela alebo iná interpretácia hovorí o spolupodieľaní sa na

305 Industriál podľa definície Schnitzlera ako „všetka hudba, ktorá vychádza z reproduktorov“, podľa Josefa Vlčeka je to „pokus zachovať pomocou zvukov otisk našej civilizácie“ VLČEK, J. 1991. Industriální rock. Znovuzrození avantgardy. In.DORUŽKA,P.Hudba na pomezi.Praha: Panton, 1991,294s. ISBN 80-7039-125-1,s. 69. 306 Žáner postavený na šume, distorzii, zvukovej agresii; zjednodušene ide o využitie hluku v hudbe; využíva sa pre znásobenie expresívnosti; prvky v tvorbe Soft Machine, lo-fi záznam Velvet Underground alebo Jimi Hendrix Exprience a The Yardbirds v kontexte využita distorzného zvuku tzv. spätnej väzby elektrických gitár. 307 Aj keď tento žáner dostal do popredia až Brian Eno, jeho prvky sa nachádzajú napríklad v tvorbe Pink Floyd a hlavne v tichej psychedelic-folkovej hudbe a elektronickej kraut-rockovej hudbe; v tvorbe CAN, Tangerine Dream, Agitation Free, Ash Ra Tempel. 308 Zámerné využitie nahrávok nízkej zvukovej kvality, opak hi-fi. 309 DORŮŽKA, P. 1991. Medzi hudbou minimální a populární. In. Hudba na pomezi. 1. vyd. Praha : Panton, 1991. 294 s. ISBN 80-7039-125-1, s. 140. 310 COVACH, J. 2006. What‘s that sound: an introduction to rock and its history. New York; London: Norton, 2006. 555 s. ISBN-10: 0393975754, s. 256-258 311 MANDÁKOVÁ-ŽILÍKOVÁ, M. 2010. Pár slov k elementárnej hudbe. In FUJAK, J. Otáz(ni)ky hudobnej semiotiky a estetiky. 1. vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozoficko v Nitre, Filozofická Fakulta, Katedra kulturológie, 2010. 176 s. ISBN 978-80-8094-693-7, s. 160.

~ 58 ~

hudbe prostredníctvom spevu s interpretom (refrény), tlieskaním, tranzovým tancom alebo inými prejavmi. Totiž, pre pravú elementárnu hudbu je podľa Orffa charakteristický pohyb, tanec aj reč. K elementárnym hudobným nástrojom patria tie, ktoré možno obsluhovať bez odborného vzdelania – dalo by sa teda povedať, že väčšina interpretov psychedelického rocku v 60. a 70. rokoch (mimo art rockovú líniu) nemalo často hudobné vzdelanie. Elementárna hudba teda stojí v opozícii voči západoeurópskej artificiálnej hudbe. Po štrukturálnej stránke sem patria hudobné formy ako ostináta, ronda a pod. V skratke, elementárna hudba hlása návrat k archetypom, čo platí aj o tvorbe niektorých kraut-rockových skupín. Hudobný skladateľ Petr Kofroň definuje estetiku hudobného minimalizmu vychádzajúc z minimalistov následne: Minimalizmus preferuje formu pred detailom, viac harmónie a menej melódie, a to v kontexte využitia akejsi dynamickej, procesuálnej formy. V minimalizme je dôležitá cesta, nie cieľ, tzn. ako sa dostať v hudbe z bodu A do bodu B. Minimalizmus využíva princíp strojovitosti a opakovanie ako zosilnenie výpovede v gradácii, ktorá v tvorbe umelcov zvýrazňovala odpor voči eticko-emocionálnemu chladu, ktorý zachvátil spoločnosť ako dôsledok pragmatického, utilitaristického myslenia.

312

S nadväznosťou na prírodné kmene (ako bolo už písané v časti o definícii psychedélie) je v hudbe aplikovaný princíp cyklickosti času (neustála prítomnosť – princíp kruhu: každá udalosť je považovaná za opakovanie nadhistorických vzorov umiestnených do stredu a počiatku sveta). V minimalizme je princíp meditácie prostriedkom pre druh vnímania hudby. Minimalistické dielo nie je možné postihnúť ako celok, jeho doménou je fascinácia okamihom. Aj keď je minimalistické dielo vnímané na časovej osi horizontálne, horizontálnu rovinu zároveň nemá, pretože vnímanie prebieha vertikálne, čo vyžaduje aktívneho poslucháča. Cieľom diela je tiež odosobnenie, odsubjektizovanie – Kofroň to uvádza na príklade Warhola a jeho zmnožovanie fotografií. V kontexte kraut-rocku je to tvorba Faust, CAN a Amon Düül. Na záver treba dodať, že minimalistická hudba prišla v „60. rokoch prvá s preferenciou prítomnosti.“

313 Príkladom hudby, ktorá využíva typicky

minimalistické prvky, ktoré boli vyššie uvedené, v oblasti rockovej hudby na prelome 60. a 70. rokov, je tvorba kraut-rockových skupín Faust, CAN, Tangerine Dream, francúzskej Magmy a Gongu, Johna Calea a Velvet Underground, Briana Ena a Mike Oldfielda. O princípoch uplatňovania hudobného minimalizmu hovorí aj muzikológ Ján Blüml vo svojej dizertačnej práci, ktorá sa síce primárne zaoberá art rockom, ale definuje v nej aj psychedelický rock, z ktorého art rock čerpal: „V hudební rovině se uvedené vlivy projevovaly důrazem na zvukový experiment, nadměrným používáním elektronických efektů, formální uvolněností kompozic, důrazem na improvizaci, uplatňováním principů minimalismu a repetitivní hudby s cílem podpořit hypnotizující účinky hudby a pod.“

314

312 KOFROŇ, P. 1991. Estetika hudebního minimalistmu. In. DORUŽKA, P. Hudba na pomezi. 1. vyd. Praha: Panton, 1991. 294 s. ISBN 80-7039-125-1, s.159 – 169. 313KOFROŇ, P. 1991. Od nového k starému In. DORUŽKA, P. Hudba na pomezi. 1. vyd. Praha: Panton, 1991. 294 s. ISBN 80-7039-125-1, s. 231. 314 BLÜML, J. 2009. Art rock: stylově žanrovy typ a jeho česke varianty.Olomouc: Univerzita Palackého.Filozofická fakulta, s. 83.

~ 59 ~

2.4. Významné hudobné skupiny a osobnosti kraut-rockovej scény

2.4.1. Spojenie hudby s politikou a zadefinovanie kraut-rocku Ak chceme pochopiť kraut-rockovú hudbu v jej jedinečnosti a špecifickosti a najmä v kontexte práce, musíme sa zamerať najskôr na kapely, v ktorých bola dominantná jednak politicko-filozofická koncepcia odzrkadlená v životnom štýle a tvorbe, a rovnocenne estetická. Za najznámejšiu skupinu tohto žánru sa jednoznačne považujú CAN. Pôvodne sa volala The Inner Space a taktiež The CAN, kým finálne neurčil bubeník Jaki Liebzeit za názov backronym CAN (communism, anarchism, nihilism). Existujú však ďalšie konotácie názvu: can ako konzerva, môcť v angl.; pocit alebo emócie po japonsky. (FERENC, 2013, 54) Skupina sa sformovala po tom, ako Irmin Schmidt, žiak Stockhausena, navštívil New York, kde sa zoznámil s hudbou minimalistov Steva Reicha, La Monte Younga a Terryho Rileyho; zároveň bol fascinovaný Warholom a Velvet Underground. Schmidt založil po návrate do Kolína skupinu so skladateľom elektronickej hudby, flautistom Davidom C. Johnsom (budúcim členom CAN) a učiteľom Holgerom Czukayom. CAN vznikli pridaním gitaristu Michaela Karoliho a Czukayovho žiaka, bubeníka Jaki Liebzeita, ktorý dovtedy hrával vo free jazzových skupinách (s budúcimi členmi Amon Düül II). Bez bicích Jakiho Liebzieta by CAN nikdy neboli takou výnimočnou a svojskou skupinou. Experimentálne hranie s lámaným beatom (breakbeat, predurčujúci vývoj v hudbe drum and bass) a využívanie repetitívnych šamanistických rytmov na tomto nástroji ovplyvnil jeho prerod od free-jazzových schém k etnickej hudbe: „Oveľa spokojnejší som bol pri štúdiu etnickej hudby. Títo hráči na tabla, to bolo niečo, čo som vždy hľadal."

315 Vo svojich soul-funkových a miestami až protogrungeových

(You Doo Right pripomína tvorbu Nirvany) či protorapových (Little Star Of Bethlehem a Nineteen Century Man) začiatkoch skupina hrávala s afroamerickým spevákom a sochárom Malcomom Mooneyom, ktorý neskôr skupinu opustil pre psychické problémy. Toto obdobie dokumentuje ex post v 80. rokoch vydaný album Delay 1968 a časť albumu Monster Movie z roku 1969. Z obdobia s Malcomom Mooneyom stojí za zmienku jednoznačne skladba The Thief, ktorej text hovorí príbeh o kajajúcom sa zlodejovi, ktorý zomrel na kríži vedľa Ježiša Krista. Skladbu je možné interpretovať aj ako reflexiu o smrteľnosti, kde kat reprezentuje čas/božstvo/osud, pričom zlodej je symbolom ľudstva a aj indivídua subjektu, človeka. Zaujímavosťou začiatkov CAN boli záznamy zo študentských protestov v roku 1968, ktoré používali ako zvukovú kulisu na koncertoch alebo imitovanie japonského divadla Nó, (FERENC, 2013, 52); následne začali nahrávať hudbu k filmom (filmy Kama Sutra, Cream, Deadlock, Mädchen...nur mit Gewalt, Deep End, Bottom), ktoré vyšli na albume Soundtracks v roku 1970. Benjamin Court vo svojom článku Can’s “Mother Sky” in Skolimowsky’s Deep End (1970) analyzuje analógiu funkcie umenia v koncepcii filozofov novej ľavice Ernsta Blocha

316 a Herberta Marcusa

317

(z ktorých koncepcií vychádzal Rudi Dutschke z SDS): „CAN aj napriek neochote sa podieľať na politike ako takej vyústil vo svojej hudobnej tvorbe k symptomatickej utopickej stope, najmä vo filme Deep End. Ide o dialektickú povahu negatívnej utopickej teórie, ktorá poskytuje priestor pre

315 BUSSY, P., HALL, A. 1989. The Can Book. Harrow: SAF Publishings, 192 s. 1989. ISBN 10 0946719055, s. 41.

316 Koncepcie Blochovho utopizmu vychádzajúc z jeho kníh The Spirit of Utopia a The Principle of Hope. 317 Podľa Marcusa autor analyzuje aspekt imaginácie v umení: Tak ako technológia, aj umenie vytvár iný vesmír myslenia proti a bez existujúceho jedinca. Ale v kontraste k technickému vesmíru je umelecký vesmír jedna z ilúzií, zdania.

~ 60 ~

hudobnú imagináciou v ostro realistickom filme. ... Umenie je v konceptoch novej ľavice bez ohľadu na jeho postavenie (vysoké alebo nízke) niečo, čo existuje mimo našu každodennosť.“

318 Práve

imaginácia v tvorbe CAN v kombinácii s ostro realistickým filmom Skolimowskeho je podľa Courta kľúčovou v prepojení estetických koncepcií umenia teoretikov novej ľavice. Vráťme sa späť ku diskografii. Debutový album Monster Movie s Mooneyom (pripomínajúce Velvet Underground) nemá s filmovou hudbou okrem názvu nič spoločné. Už na tomto albume CAN použili techniky repetitívnej tranzovej hudby, ktorú neskôr rozvili na zásadných albumoch Tago Mago a Ege Bamyasi. Ako pri každej spomenutej kapele, aj pri CAN sa musel nájsť človek, ktorý kapelu dostane k vydávaniu nosičov: bol to Gerhard Augustin, moderátor relácie Beat Club a človek, ktorý objavil aj Amud Düül II a Pop Vuh. Zásadný zlom v kariére skupiny CAN nastal po tom, ako prijala speváka ázijského pôvodu Dama Suzukiho. Toho skupina objavila podľa Czukayovho rozprávania kurióznym spôsobom. „Objavil som ho, keď spieval alebo sa skôr nahlas modlil. Sedeli sme s Jakim na záhradke kaviarne, keď sa priblížil Damo. Povedal som Jakimu: Toto bude náš nový spevák."

319 Skupina mala v ten večer vypredanú sálu a Czukay navrhol Damovi

hosťovanie na koncerte. Damo pripomínal najskôr meditujúceho mnícha a potom bojujúceho samuraja. V koncertnej sále zostalo asi 30 ľudí a medzi nimi napr. herec David Niven, ktorý "si zrejme myslel, že sa ocitol na príšernom happeningu."

320

Prvé nahrávky s Damom sú vydané na albume Soundtracks, na ktorom spieva v dvoch skladbách aj Malcolm Mooney. Emblematickým albumom nielen v tvorbe skupiny, ale aj v dejinách experimentálnej rockovej hudby je album Tago Mago z roku 1970. Czukay ho označil ako tajomný album, na ktorom sa snažili obsiahnuť „hudobný svet od svetla k temnote."

321 Signifikantná skladba

albumu, melancholická Paperhouse, sa dostala do povedomia aj vďaka jej premiére v relácii Beat Club. Skladá sa z dvoch častí: klasickej blues-rockovej balady spievanej magicky nezrozumiteľným spevom Suzukiho, ktorú strieda inštrumentálna pasáž psychedelického šamanizmu pozostávajúca z lámaných beatov Jaki Liebzeita. V závere sa vráti k mikrofónu Suzuki s expresionistickým spevom, čím skladba končí. Hneď po Paperhouse nasleduje psychedelická Mushroom s mystickým textom, ktorý bol zrejme ovplyvnený tvorbou pod vplyvom halucinogénnych húb – „When i saw mushroom head I was born and I was dead". V ďalšej skladbe Oh Yeah, ktorá začína pompéznym výbuchom, použila skupina spev odzadu a tvorí ju 7 minútová psychedelická improvizácia. Aspekt repetitívnej hudby, ktorej bolo v práci venovanej toľko priestoru sa dá odôvodniť nasledujúcou 18 minútovou skladbou Halleluwah s Liebzeitovým tranzovým beatom, do ktorého jamujú ostatní hudobníci. Poslucháča nešetrí najexperimentálnejšia skladba albumu a možno aj celej tvorby CAN – 17 minútová, hororová, asociatívna skladba Aumgn, ktorej náplňou je koláž elektronických zvukov, skresleného hlasu, ozvien, klávesov a huslí. Aumgn pripomína svojím využitím industriálnych a noise zvukov spojených so psychedelickou elektronikou skupinu Kluster. Pesničkový záver

318 COURT, B. 2013. Can’s “Mother Sky” in Skolimowsky’s Deep End (1970) -Psychedelic Echoes of German New Left Negative Utopianism. [online]. In Norient.com. 2013. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://norient.com/academic/skolimowskys-deep-end/#E3 319 CZUKAY, H. 1997. a Short History Of Can - Discography. Perfect Sound Forever,1997. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné online: http://www.furious.com/perfect/hysterie2.html 320 CZUKAY, H. 1997.A Short History Of Can - Discography. Perfect Sound Forever, 1997. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné online: http://www.furious.com/perfect/hysterie2.html ( 321 CZUKAY, H. 1997. a Short History Of Can - Discography. Perfect Sound Forever, 1997. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné online: http://www.furious.com/perfect/hysterie2.html

~ 61 ~

albumu Bring Me Coffe Or Tea je svojím štýlom analogický s úvodom, avšak pred ním prekvapí ešte chaotická Peking O. Tago Mago spĺňa všetky atribúty, ktoré musí mať kraut-rockový album experimentálna elektronika prepojená s industriálom, ambientom a noise; cyklické psychedelické skladby vyvolávajúce tranz a taktiež precíznu prácu s atmosférou. CAN mali po vydaní albumu na koncertoch pravidelne vypredané. Pre rozsah práce nebude možná analýza všetkých albumov tejto zásadnej skupiny žánru, avšak pre kraut-rockového znalca je album Ege Bamyasi z roku 1972 dôležitý. Jeho popartový obal s plechovkou (autor Ingo Trauer) ukrýva ďalší skvost prínosu nemeckých hudobníkov do sveta experimentálnej hudby. Na albume je na jednej strane cítiť vplyv etnickej hudby a na druhej prínos drum machine (One More Night, Spoon), ktorá sa stala ústredným vyjadrovacím prostriedkom niektorých kraut-rockových skupín. Zásadnými skladbami na albume sú Vitamin C (pokračovanie poetiky využitej v skladbe Mushroom; kombinácia lámanej basgitarovej linky a bicích dopĺňanej syntetizátorom a Damovým hysterickým spevom) a Spoon, ktorá kombinuje automatickú drum machine so živými bicími Jakiho Liebzeita. Posledný album, na ktorom so skupinou spieval Damo Suzuki, je Future Days z roku 1973, na ktorom sa skupina zamerala viac na ambientnú hudbu; významnou je ambientná skladba s pop štruktúrou Moonshake. Po odchode Dama Suzikiho sa skupina zamerala na hranie inštrumentálnej elekro-psychedelickej hudby a pod vplyvom nových technológií zmenila svoj zvuk. Členovia sa v skupine častejšie striedali, napriek tomu spolu spolupracovali v rámci svojich sólových albumov a podnikli niekoľko spoločných tzv. reunionov. V kontexte našej práce sa ďalším modelovým príkladom prepojenia všetkých aspektov kontrakultúry 60. a 70. rokov stala skupina Amon Düül (pomenovaná podľa egyptského boha slnka Amona; zo staroegypt. Amon - slnko, turecky Düül - mesiac), ktorá tvorila už od roku 1967 umelecko-politickú komúnu v Mníchove. Z tohto kolektívu vznikli dve zoskupenia: Amon Düül a Amon Düül II. Vodcom pôvodného Amon Düül bol basgitarista Ulrich Leopold, jadro zostavili tvorili Chris Karprer (okúzlený free jazzom a Hendrixom), bubeník Peter Leopold a spevák a gitarista Rainer Bauer. Základnú zostavu tvorili členovia komunity, ktorí hrali väčšinou na rozličné bicie nástroje a perkusie. Základným umeleckým vyjadrením pôvodných Amon Düül bol happening ako demonštrácia slobody tvorby. Spor nastal medzi Leopoldom a Karrerom, pretože kým Karrer zastával myšlienku slobody tvorby nehudobníkov, Leopold sa chcel hudbe venovať profesionálne a oddeliť nemuzikantov od kolektívu. Tak vznikli dva súbory: Amon Düül a Amon Düül II. Autentickú tvorbu Amon Düül je možné počuť na albume Psychedelic Underground z roku 1969, ktorý obsahuje zostrih záznamu z 48 hodinovej psychedelickej nahrávacej session ovplyvnenej halucinogénmi. Lo-fi improvizácie repetitívnych perkusií kombinované s noise-rockom, gitarovými riffmi a psychedéliou pripomínajú obrovský rituál vďaka expresionistickému revu členov skupiny/komúny. Práve Orffom vymedzený pojem elementárnej hudby ako hudby nehudobníkov by sa dal aplikovať na tvorbu pôvodného Amon Düül. Ďalší album Paradieswärts Düül vyšiel v roku 1971 vo vydavateľstve Ohr a jeho náplňou je folk-rockový materiál v duchu filozofie hippies (ako skladba Love Is Peace s pokojnou gitarou, spevom, flautami a bongami). Amon Düül II. vydala albumy Phallus Dei a Yeti dôležité pre vývoj kraut-rocku analogicky ako Tago Mago od CAN alebo Electronic Meditation od Tangerine Dream. Album Phallus Dei s temným motívom zimného stromu od fotografa Gerda Steina vyšiel v roku 1969 a jeho náplňou sú jednak štyri samostatné kraut-rockové skladby a titulná, rovnomenná rozsiahla 20 minútová psychedelická skladba, ktorá začína kolážou asociatívnych zvukov a pokračuje do temnej psychedelickej jam session. Počuť v nej krátko aj

~ 62 ~

motívy gitarových riffov albumu Psychedelic Underground. Na albume počuť celú škálu bicích nástrojov od bong, cez tamburíny, vibrafón až po turecké bicie nástroje. Dominantný je spev Renate Knaup a celkový prínos Chrisa Karrera. Ďalší album Yeti so smrteľným motívom na obale (muž s kosou ako konotácia smrti) vydali v roku 1970 a kombinujú na ňom prvky psychedelického folku, komponovanosti prog-rocku s avantgardným experimentovaním. Gitarové sóla sú rozbíjané bohato zdobenou rytmikou a husle patria k silnejším nástrojom albumu. Na albume hosťujú aj niektorí členovia pôvodnej zostavy. She Came Through The Chimney je typicky folk-psychedelická a hlavnou skladbou, ktorá taktiež vyšla ako singel, je Archangels Thunderbird s dominantým spevom Renate Knaup. Ferenc o albume píše: „Na Yeti se Amon Düül II. vzdávají všetho, co je usvedčovalo z němectví a svůj vysoce energický hudební kokteil míchají z bigbítu, orientálniho drobení a jazzrockových názvůků."

322 Skupina teda aj z politického hľadiska hľadala odlišné druhy

hudobného vyjadrenia a využívala žánrový eklekticizmus, ktorý je pre kraut-rock typický. Album Yeti je pre atmosferickosť (najmä titulná improvizácia Yeti) a využívanie širokého spektra nástrojov a zvukov lahôdkou spomedzi kraut-rockových albumov. Amon Düül II sa spriatelili so skupinou Hawkwind ku ktorým sa pridal aj jeden z členov skupiny. Na ďalšom albume, Tanz der Lemminge, už hrala obmenená zostava, napriek tomu ešte stále používala experimentálne postupy v tvorbe, využitie ambientu, noise a hororových zvukov v skladbe The Marilyn Monroe – Memorial – Church. Do zostavy prechádza bubeník Daniel Fichelscher (Popol Vuh, Gila). V rámci albumu ako celku sa však na vlastnú škodu začala skupina pod vplyvom Británie prispôsobovať línii progresívneho rocku. Na albume Carnival In Babylon z roku 1972 využila skupina pesničkovú prog-rockovú formu a album Wolf City v tejto línii pokračuje. Dalo by sa teda povedať, že s výnimkou niektorých kusov neskôr vydaných albumov stratili Amon Düül II. svoju originalitu kraut-rockovej kapely vychádzajúcej z intuitívnej hudby a stala sa klasickou prog-rockovou skupinou. Napriek tomu je prínos pre kraut-rock v rámci albumov Phallus Dei a Yeti v rámci vývoja žánru kľúčový. Medzi prvými kraut-rockovými skupinami, v ktorých dominuje zložka psychedelického rocku, je aj skupina Guru Guru (názov narážajúci na Maharišiho a Beatles; v japončine znamená otáčať sa). Vznikla v roku 1968 pod vedením bubeníka Mani Neumeiera ako politicko-psychedelická skupina. Guru Guru boli spriatelení so skupinami Amon Düül, CAN a Xhol Caravan, s ktorými taktiež organizovali jam sessions. Koncerty Guru Guru boli výrazne ľavicovo orientované, pretože boli organizované spolu so Sozialistische Deutsche Studentenbund (Zväz nemeckých socialistických študentov), kde sa čítali medzi skladbami politické texty. Skupina taktiež hrala vo väzniciach. Guru Guru spolu žili v komúne pri Odenwalde, kde experimentovali s halucinogénmi. Ako píše David Stubbs: „Žili v komunite, do ktorej prizývali skupinu indiánov a boli odhodlaní obísť sa v živote a hudbe bez vzorca A-B-A."

323 Skupina vydala do dnešných dní vyše 30 albumov. Do nami

skúmaného obdobia práce spadajú albumy Ufo (1970), Hinten (1971), Känguru (1972), Guru Guru (1972), Don't Call Us, We Call You (1973). Tvorba Guru Guru, výrazne ovplyvnená halucinogénmi, kombinuje temnú psychedéliu skreslených gitár s jazzovými bicími Maniho Neumeiera (Neumeier má spoločnú jazzovú minulosť s bubeníkom CAN). Miestami pripomína doom metalové kompozície a noise rock. Motív obalov aj názvy skladieb sú sci-fi vesmírnymi témami a space-rockom. Aby

322 FERENC, P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock. 1. vyd. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s. 32. 323 STUBBS, D. 2009. Guru Guru. In: Krautrock - Cosmic Rock And Its Legacy. London: Black Dog Publishing, 192 s. ISBN-10 1906155666, s. 54.

~ 63 ~

spĺňali kritérium kraut-rockovej skupiny treba tiež dodať, že popri konvenčných hudobných nástrojoch používali vo svojej tvorbe aj kontaktné mikrofóny, magnetofónové pásky a rádio. Okrem toho dochádzalo k interakcii s tvorbou ďalších skupín (experimentátor Trepte na krátko zaskočil v skupinách Faust a NEU!). Podobne ako Guru Guru a CAN, aj skupina Xhol Caravan vychádzala z koncepcií free-jazzovej hudby, avšak tieto prvky sú v ich tvorbe výrazne citeľné najmä pre využitie dychovej sekcie. Svoj debut Get In High vydali už síce v roku 1967, avšak so zameraním na soul, jazz-funk a rhtymn & blues. Kraut-rockové zaradenie jednoznačne legitimizuje vystúpenie v hudobnej televíznej šou Beat Club v roku 1970, kde skupina odohrala experimentálnu skladbu All Green s pôsobivými vizualizáciami štartu rakety a liquid light show. Definitívne to však potvrdzuje až album Motherfuckers G.M.B.H & Co. KG z roku 1972 vydaný "kraut-rockovým" vydavateľstvom Ohr, na ktorom sa už dajú nájsť typické črty žánru (aj obal albumu spĺňa minimalistické popartové štandardy koncepcie obalov kraut-rocku). Napríklad skladba Orgelsolo je typický 9-minútový ambient, ktorý vypĺňajú rozličné zvuky, drones a ruchy. Iným príkladom je skladba Rádio, v ktorej sú pomedzi rádiové ladenie umiestnené fragmenty piesní. Xhol Caravan je často zaraďovaná do kraut-rocku práve preto, že patrí k prvým nemecký skupinám, ktoré tento žáner načrtli vo svojej tvorbe. Napriek tomu je ich jazzový sound porovnateľný s fusion-jazzovým obdobím Soft Machine, kde sa taktiež využívala elektronika na vyplnenie rôznych pasáži.

324 Podobnou analógiou spojenia

jazz-funku a krautu je kapela Brainticket zo Švajčiarska, ktorá sa inšpirovala kraut-rockovými skupinami CAN, Amon Düül II, Tangerin Dream.

325 Brainticket sa taktiež inšpirovali

„vesmírom“ a egyptskou mytológiou (Egyptskou knihou mŕtvych a posmrtným životom faraónov) na albume Celestial Ocean z roku 1973. Ďalšou analógiu je i skupiny Exmagma, ktorá vydala svoj debut Exmagma v roku 1973, kde spojila elektronickú avantgardu s fusion-jazzom. Kým Irmin Schmidt sa priamo inšpiroval skupinou Velvet Underground a vo svojej skupine CAN vytvoril nový a autonómny žáner, skupina Faust (po nemecky fist; prekl. päsť - ľavicový odkaz zdvihnutej päste „no pasaran“ debutového albumu; názov môže byť tiež myslený aj ako legendárna postava doktora Johanna Fausta; konotát „že sa skupina podpisom s Polydorom upísala diablovi"

326)

sa bez deklarovanej inšpirácie stala nemeckou verziou Velvet Underdground. Tvorba skupiny Faust sa pohybuje na rozmedzí prvkov psychedelickej, industriálnej, noise, elektronickej minimalistickej hudby a musique concréte – všetky prvky, ktoré definujú modelový kraut-rock. Už v úvode práce bol spomínaný ľavicový novinár a producent Uve Nettelbeck z Polydoru, ktorý dokázal presvedčiť značku Polydor, aby do kapely investovala peniaze po tom, ako im predostrel demo snímky nahrávok. Nettelbeck bol hudobný vizionár, ktorý sa rozhodol stvoriť skupinu svetového formátu a duchovným otcom skupiny, ktorú tvorili: Werner "Zappi" Diermaier, Hans J. Irmler, Arnulf Meifert, Jean-Hervé Péron, Rudolf Sosna a Gunther Wüsthoff. Faust vzniká v roku 1971 vo Wümme na severe Nemecka a rozpadá sa v roku 1975 (pričom neskôr došlo ku reunionu). Skupina sa zatvorila v dome vo Wümme, kde žila komunitným životom a nepretržite tvorila a nahrávala. K nahrávaniu pristupovali skutočne svojským spôsobom: „Nejdřív jódlování, pak valčík Na krásném modrém

324 Tento názor zastáva aj stránka Progarchives.com. Viac v profilovom článku o skupine Xhol Caravan: http://www.progarchives.com/artist.asp?id=1564 325 SMITH, B. 2003. Brainticket. In. BUCKLEY, P. The Rough Guide to Rock. 2003. London: Rough Guides, 2003. 1152 s. ISBN 1843531054, s. 135. 326 WILSON, A. 2006. Stretch Out Of Time: 1970-1975. Berlin:The Faust Pages, 2006. ISBN-10 095506645X, s. 35

~ 64 ~

Dunaji, pak něco jako rock, potom konkrétní hudba a lá Pierre Henry; nebo jsme nahrávali jenom jedoucí dodávku."

327 Faust pracovali metódou, „štúdio ako hudobný nástoj", ktorá nadväzuje na

intuitívnu hudbu a taktiež kompozičné techniky skladateľov konkrétnej hudby, tzn. od materiálu ku kompozícii. Obaly albumov sú koncipované do popartu alebo s politickými konotáciami.

328 Tvorba

Faust je skutočne svetovou raritou. Vo svojej tvorbe vyjadrili manifest hudobného dadaizmu (podobne ako Soft Machine na albume Volume Two z roku 1968) a kraut-rockového experimentovania reflektujúci dezilúziu 70. rokov. Prelomovým albumom sa stal rovnomenný debut, ktorý vo svete definoval kraut-rock (podľa žánru skupina nazvala aj skladbu na svojom albume Faust IV). Dielo by sa dalo prirovnať k debutu Velvet Underground alebo Rock Bottom Roberta Wyatta. „Hitom“ Faustu sa stala minimalistická It's a Rainy Day, Sunshine Girl z druhého albumu So Far: monotónny zvuk bubna s banálnym textom a parodicky jednoduchým saxofónovým sólom skrýva konotáciu stroskotaných ideálov hippies. V 10 minútovej skladbe No Harm strieda pompéznu orchestrálnosť divoká psychedelická improvizácia, do ktorej je repetitívne spievaný text „Daddy! Take the banana! Tommorrow is Sunday!". Repetitívne hudobné motívy vyplnené experimentovaním so zvukom striedajú jednoduché, detské melódie (ako napríklad I've Got My Car and My TV; Picnic On Frozen River). Ako píše Ferenc: "Netroufám si odhadnout, kdy to Faust myslí vážne, a kdy ne. Jejich psychedelie je občas temná, občas výsměšná a občas proste pitomá... Vydat se s Faust na trip znamená netušit, kde skončíte a jak dopadne."

329 Skupina Faust definovala

hudobný žáner kraut-rock na svetovej úrovni pod značkou Polydor a vytvorila avantgardný experiment vysokej kultúrnej hodnoty na nonartificiálnej úrovni. Taktiež predznamenala vznik nových hudobných žánrov. Ich tretí album The Faust Tapes z roku 1973 poslucháča skutočne nešetrí: striedajú sa na ňom šialené experimenty s časovou dĺžkou od 20 sekúnd po 7 minút. Vážne, miestami až artificiálne znejúce pasáže sa miešajú s rozličnými noise miniatúrami alebo dadaistickými repetitívnymi skladbami. Petr Hrabalík ku skupine Faust dodáva: „Faust svým přístupem k tvorbě ovlivnil pozdější alternativní skupiny industrialu a nové vlny jako Throbbing Gristle, The Residents nebo Cabaret Voltaire."

330 Skupina dodnes (2013) koncertuje a zachovali si

dokonca aj svoj zvuk a prístup k hudobnej tvorbe.331

V rozhovore z roku 2012 člen Faust, J.H. Perón prehlásil: „Myslím, že krautrock předznamenal různé dnešní žánry jako je trance, techno, drum and bass nebo industriální rock."

332

Floh de Cologne pozostávajúci z anarchistických ľavicových študenov (členovia Außerparlamentarische Opposition a Sozialistischer Deutscher Studentenbund) vznikli na Univerzite v Cologne už v roku 1966. Spájali divadlo/kabaret, beat a rockovú hudbu, pričom kľúčovým bolo pre nich ovplyvnenie festivalom Essener Songtagen 1968. Skupina pôsobila až do 80. rokov a sú ďalším tmeliacim prvkom filozoficko-politických východísk kontrakultúry s esteticko-

327 IRMLER, H. J. 2000. FAUST: The Wumme Years 1970-73. ReR Megacorp (booklet ku CD), 2000. s. 21 328 Debut albumu - pozdvihnutie röntgenovej päste; čisto čierny obal druhého albumu s nápisom Faust: So Far; novinové výstrižky na Faust Tapes alebo prázdne notové riadky na albume Faust IV. 329 FERENC, P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock.. 1. vyd. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s. 110. 330 HRABALÍK, P. 2012. Německý krautrock 70. let [online]. In Česká televize.cz. Praha. 2012. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/clanky/74-nemecky-krautrock-70-let/ 331 20. novembra vystúpila na festivale Alternatíva v ČR, po ktorom sa konal krst knihy Petra Ferenca, z ktorej práca do veľkej miery čerpá. 332 PEŠEK, A. 2012. Faust: Krautrock se říká už skoro všemu z německé scény. In: Aktualne.centrum.cz., 2012. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné online: http://aktualne.centrum.cz/kultura/hudba/clanek.phtml?id=763400

~ 65 ~

muzikologickými a kulturologickými prvkami. Floh De Cologne majú za sebou pomerne bohatú diskografiu

333, v ktorej debutujú už singlom v roku 1968. Za dôležitú platňu sa dá určite označiť

politická Vietnam z revolučného roku 1968. Album Geyer-Symphonie z roku 1973 je napríklad zaujímavý aj svojim obalom, na ktorom leží v truhle mŕtvy orol zabalený v nemeckej vlajke v sprievode bledých kostlivcov pod symbolom nacistického Nemecka. Skupina Embryo z Mníchova na čele s hráčom na klávesy Christian Burchardom pre zmenu skombinovala vo svojej tvorbe okrem klasickým krautových postupov aj jazz a world music. Debutovali už v roku 1970 albumom Opal. Na albume sa taktiež vyskytuje politický odkaz – skladba You Don't Know What's Happening a Revolution. V skupine pôsobil John Kelly zo skupiny Ten Year After. Vo svojich začiatkoch sa sústredili na space-rock a postupne sa ich tvorba pretavila do jazzu s výrazným vplyvom world music – citeľný vplyv afrických skupín a Blízkeho východu (napr. v skladbe Radio Marrakesch z roku 1973).

334 Zaradenie skupiny Embryo do kraut-rocku je aj napriek

vysoko originálnej tvorbe sporné práve pre aspekt jazzovej zložky – najmä dychová sekcia túto skupinu skôr posúva do progresívneho rocku. Podmienky kraut-rocku by mohla spĺňať aj skupina Dzyan, ktorá integrovala prvky etnickej hudby (orientálne motívy), elektroniky a avantgardy na albume Time Machine. Už úvodná skladba Kabisrain je plná ambientných loopov, sonicko-meditatívnych východných prvkov hrania na saz a sitar a taktiež eklektické perkusie. 2.4.2. Hudobná scéna v prostredí Zodiak Free Arts Lab: Kluster, Eruption, Tangerine Dream, Agitation Free, Cosmic Jokers, Ash Ra Tempel, Popol Vuh, Gila Kým ostatné kraut-rockové skupiny pracovali s elektronikou ako výplňou rockovej hudby, skupiny tejto kapitoly ju využívali na svoje dominantné vyjadrenie vo svojich rozsiahlych experimentálnych kompozíciách. V rokoch 1969 pôsobí na pôde Zodiak Free Arts Lab hudobné teleso Kluster, ktoré definovalo prvotnú industriálnu hudbu na čele so Schnitzlerom, Roedeliom, Moebiom a ďalšími šiestimi experimentátormi. Zodiak Free Arts Lab je nemecká verzia Warholovho Factory a tvorili v ňom aj umelci, ktorí boli zároveň študentmi Josepha Breuysa z avantgardného hnutia Fluxus. Zodiak sa nachádzal v berlínskej štvrti Kreuzberg, v budove, kde sídlilo politické divadlo Schaubühne,

335 čo sa mohlo stať ďalším zdrojom interakcie hudby

a politiky v kraut-rockovej kontrakultúre, keďže v Zodiaku išlo zároveň o hudobníkov a politických radikálov z radov študentov. Ako píše britský teoretik jazzu a klasickej hudby D. Toop: „Čiastočný posun od jazzu a klasickej hudby bol vyjadrením zrovna tak politickým ako hudobným. Od konca 60. rokov boli drobné inštrumenty a neinštrumenty

336 symbolmi túžby

demokratizovať hudbu a umožniť k nej prístup i netrénovaným hráčom, dolovať zvuk z nástrojov a nepodriaďovať nástroje systémom, otvoriť hudbu náhodným dejom a vytvoriť pocit kolektívne organizovanej komunity usilujúcej o odtrhnutie od tvrdého profesionalizmu, systému hviezd, ktorý sužoval jazzové skupiny a hráčov vážnej hudby. Akoby sa na čas priblížili ideály otvorenej spoločnosti a otvoreného umeleckého diela."

337

Kluster, ktorí tvorili v Zodiaku, pracovali s hlukom-noise, echami, rozličnými zvukmi (alarm,

333 Zoznam diskografie Floh de Cologne na stránkach Discogs.com http://www.discogs.com/artist/201951-Floh-De-Cologne 334 Embryo na stránkach Progarchives.com http://www.progarchives.com/artist.asp?id=1087 335 FERENC, P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s. 261. 336 Tranzistorové rádia, kontaktné mikrofóny zosilujúce tiché ruchy a tak ďalej. 337 TOOP, D. 2001.Oceans Of Sound.... London: Serpent's Tail, 2001. 320 s. ISBN-10: 1852427434, s. 133.

~ 66 ~

kuchynské príbory, rozličné predmety), do ktorých pridávali flauty, klavír, violončelo, perkusie a organ. Conrada Schnitzler vo svojej industriálnej a noise tvorbe Klusteru silne ovplyvnilo jednak bombardovanie počas vojny a taktiež jeho práca v textilnej továrni, kde sa stretol s celým spektrom zvukov: „V některých místnostech se všechny ty zvuky křižili a to mě zasáhlo nejvíc, slyšet je všechny dohromady."

338 Kluster oficiálne vydali tri albumy, pričom obsadenie

hudobníkov je nesmierne chaotické, keďže išlo o pomerne široký team avantgardných umelcov. Debutový album Klopfzeichen bol nahratý v Rhenus-Studio roku 1969 a vychádza v roku 1970 pod vydaveteľstvom Schwann z Düsseldorfu (skupina nezískala zmluvu od vydavateľstva Ohr). Album vydali vďaka O. Gottliebovi Blarrovi, ktorý získal podporu k vydaniu od svojej cirkvi – jej podmienkou bolo vložiť do hudby texty so sociálne-kritickou tematikou. Skupina tak šikovne využila inštitúciu na propagáciu svojej vlastnej ideológie. Z kulturologického hľadiska je zaujímavé, že táto cirkev verila v získanie nových členov do svojich radov prostredníctvom experimentálnej hudby. Roedelius dodáva: „Kluster nebyli zrovna moc do kostela, jenom jsme se chtěli mít kam upíchnout. Chtěli jsme malovat pomoci zvuku, ktoré nejsou omezeny stupnicemi, řizeny přesnými metry, být autentičtí, sami sebou a odhodit to staré.“

339

Významnou osobnosťou Kluster a zároveň celej kraut-rockovej scény je v tomto kontexte Conrad Plank, ktorý albumy produkoval a podpísal sa pod zvuk. Conny Plank pracoval so skladateľmi Kalrheinzom Stockhausenom, Mauriceom Kagelom a podieľal sa na produkcii Kluster, CAN, Neu!, Kraftwerk, Ash Ra Tempel, Jane, Kraan a ďalších kraut-rockových skupín. V dokumente BBC sa hovorí, že „Conny Plank byl jediným spojením medzi kapelami, ktoré o sebe navzájom nevedeli."

340 Podľa Stephena Iliffa je album Klopfzeichen „jeho prvým

klenotom (v diadéme) západného, i keď stále trestuhodne nedoceneného prínosu v západonemeckej hudbe."

341 Kraut-rock sa tak povýšil vďaka Plankovej koncepcii štúdia ako

hudobného nástroja na úroveň vysoko hodnotnej artificiálnej hudby. Album Zwei-Osterei (v preklade Veľkonočné vajcia) vzniká počas februára 1970 a je vydaný v roku 1971 v náklade 300 kusov, ktoré sa okamžite rozpredali. Hudba Kluster kombinuje v rozsiahlych experimentálnych skladbách elektronické syntetizátory, farebne poňaté bicie nástroje, dlho znejúce burdónové tóny (podobne ako to využíval napr. minimalista La Monte Young), výškové ženské spevy, manipulované echo, reverb, nekonvenčné hranie na violončele, orgiastické (ba priam „anticky“) znejúce flauty a celú škálu industriálnych, prirodzených aj elektronických zvukov a ruchov zoradených v priestorovom zvuku. Album vychádza z princípov hudobného minimalizmu, intuitívnej hudby, musique concréte a predznamenáva ambientnú hudbu, noise a industrial. V reedícii tohto albumu vychádza aj skladba Black Spring kraut-rockovej superskupiny Eruption, ktorej krátka história sa prelína s Klusterom. Skladba

338 ILIFFE, S. 2003. Painting With Sound- The life And Music Of Hans-Joachim Roedelius. London: Meridian Music Guides, 2003. 120 s. 2003. ISBN-10: 0954599500, s. 34. 339 ILIFFE, S. 2003. Painting With Sound- The life And Music Of Hans-Joachim Roedelius. London: Meridian Music Guides. 120 s. 2003. ISBN-10: 0954599500, s. 34. 340 BRIDGER, S., WHALLEY, B. (Producent), WHALLEY, B. (Režia). 3 min. KRAUTROCK – The Rebirth Of Germany (TV dokument). BBC. 2009. 60 min. 341 ILIFFE, S. 2003. Painting With Sound- The life And Music Of Hans-Joachim Roedelius. London: Meridian Music Guides, 2003. 120 s. ISBN-10: 0954599500, s. 28.

~ 67 ~

Black Spring 342

(nahraná počas sessions v roku 1971) pozostáva z nemelodického, vyše 16 minútového disharmonického, elektronického ambientu vypĺňaného širokým spektrom zvukov a bicích nástrojov (dominantný je gong a tympany). Skupina Eruption sporadicky pôsobila na pôde Zodiak Free Arts Lab do roku 1972, kde nahrali aj skladbu Black Spring: „Tehdy jsme rozjeli Eruption, jejíž celá koncepce byla založena na myšlence neustáleho vymaňování se, vymaňování se ze všeho, erupci!"

343 Dôležité je, že v Erupiton sa stretli jednak

budúci členovia zásadnej skupiny Ash Ra Tempel (Schulze, Göttsching, Enke) a taktiež Dieter Serfas (z jazzovej skupiny Embryo), Michael Gunther, Lutz Ulbrich z Agitation Free, Christa Runge (recitoval texty na prvom albume Kluster) a taktiež členovia Amon Düül. Dalo by sa povedať, že sa v skupine vystriedali členovia väčšiny kľúčových kraut-rockových skupín a tým sa stala tmelom hudobnej scény. Najchaotickejší sa v kontexte vydávania stal tretí album Eruption, ktorý bol dokonca vydaný pod nesprávnym titulom Kluser und Erupion a v popise boli uvedení členovia, ktorí na albume nepôsobili. V roku 1971 Kluster opustil Conrad Schnitzler, ktorý ďalej pokračuje pod názvom Eruption a začína tiež sólovú kariéru. Kluster (jej členovia Roedelius, Moerbius a producent Conny Plank) sa pretransformovala, resp. premenovala na skupinu Cluster, ktorá neskôr spolupracovala na albume aj s Brianom Enom. 344

Do časového rozmedzenia našej práce spadajú albumy Cluster a Cluster II. Cluster vychádza v roku 1971 vo vydaveľstve Phillips a opäť sa na ňom podieľa producent Conrad Plank. Na albume je využité celé spektrum elektronických nástrojov, taktiež elektronicky upravené violončelo, audio-generator, organ, havajská gitara, amplifier, helias a ďalšie vymoženosti doby.

345

Skupina Tangerine Dream (v prekl. mandarínkový sen) vzniká v roku 1967 na čele s pionierom elektronickej hudby Edgarom Froesem a budúcim elektronickým experimentátorom, vtedy ešte bubeníkom Klausom Schulzem. Tangerine Dream sa spolu s Klausom Schulzem a Ash Ra Tempel (alebo Ashra) zaraďujú do Berlínskej školy elektronickej hudby, pretože dali základ vzniku žánrov synth-pop techno, ambient, New Age a trance. V kraut-rockovej scéne je opozitom Düsseldorfská škola elektronickej hudby, pod ktorú spadajú Kraftwerk, Cluster, CAN a Neu!, vychádzajúca z odlišných esteticko-muzikologických konceptov. Do výskumu spadajú albumy Electronic Meditation, Aplha Centauri, Zeit a Atem – zaraďajú sa do obdobia (The Pink Years, zrejme pod vplyvom Pink Floyd). Vplyv Pink Floyd a albumu a Saucerfull Of Secrets počuť najbadateľnejšie na debutovom albume Electronic Meditation z roku 1969 vydanom pod labelom Ohr v spolupráci s producentom Rolfom-

342 Kluster-Eruption "Black Spring 1971". In: Youtube [online]. Dostupné online: youtube.com/watch?v=nN1O8DqYm8U Kanál elephanta222 343 KEENAN, D. 2011. Conrad Schnitzhler - Under The Volcano. In. The Wire 267. London: The Wire Magazine Ltd, 2006. ISSN 0952-0686 (Cit. podľa FERENC 2012, 171) 344 Avšak s biografiou skupiny Cluster to nie je ale také jednoduché pretože, ako píše Ferenc, Kluster fungovali aj pred i po Roedeliovi a Moebiovi (FERENC 2012, 269), takže táto formácia vznikom Clusteru nezaniká. 345 I keď mimo rozsah práce, predsa prelom nastáva v tvorbe Cluster albumu Zuckerzeit z roku 1974, kde prichádzajú drum machines a vízia hudby budúcnosti. Temná programovaná hudba je koprodukovaná Michalom Rotherom, čo predznamenalo vznik novej skupiny Harmonia (spojenie členov Neu! a Cluster v roku 1973), s ktorou spolupracoval podobne ako s Clusterom aj Brian Eno alebo Mani Neumeier z Guru Guru. Aby sa situácia ešte viac skomplikovala, neprehľadnosť názvov zoskupení skrížili dve vysoko významné kraut-rockové skupiny: Tangerine Dream a Agitation Free.

http://www.youtube.com/watch?v=nN1O8DqYm8U

~ 68 ~

Ulrichom Kaiserom, ktorý kritik J. Brenholts označil za „jeden z najodvážnejších debutov všetkých čias.“

346 S Tangerine Dream v tomto období spolupracoval aj líder Kluster Conrad

Schnitzler. Skupina sa zaslúžila o výrazný posun v ambientnej elektronike, echách, loopoch a proto-industirálnych hlukoch. Členovia využili na tvorbu zvukov celé spektrum predmetov dennej spotreby, ktoré snímali a následne posielali do „delayov“ a „reverbov“, aby vznikli neobvyklé zvuky: „kancelárske počítadlá, sitká so suchým hráškom, dve železné tyče z hrubého pergamenu." (FERENC, 2012, 267) Obdobie okolo prvého albumu skupiny vierohodne dokumentujú Bath Tube Sessions z Berlína z roku 1969, kde skupina ešte hrala divoký psychedelický rock (video dokumentuje kontrakultúru v Berlíne: koncert pripomína antický rituál: kapela hrá akoby pod antickými stĺpmi na vyvýšenom mieste, poslucháči tancujú v absolútnom tranze, vezú sa na alegorickom voze, dotýkajú sa členov kapely, ktorí akoby hrajú na symbolickom Olympe, ktorý je prístupný pre všetkých).

347 Druhý album Alpha

Cantauri (1971) pozostávajúci z troch skladieb. Využíva syntetizátory, klávesy Hammond a Farfisa; a s nimi spojené efekty ako tremolo, všetky možné modulácie, kruhové modulátory, gaty, oscilátory a echo. Od meditatívnej elektroniky sa líši druhá skladba Fly And Collision Of Comas Sola, v ktorej valivé space-rockové bicie vypĺňajú flauty a pestré burdóny. Na albume sa tiež vyskytuje citera, pianoharfa, spomínaná flauta, železná tyč a kávovar. Koncepcia tretieho album Zeit (prekl. čas) vychádzala z presvedčenia Edgara Froese, že skutočná avantgarda, resp. kroky k niečomu úplne novému, môžu vzniknúť až po tom, ako sa začnú používať iné, než klasické hudobné nástroje: „Skupina začala od nuly s malými prístrojmi, ako bol napr. generátor sínusových vĺn. Zkoumali hudbu a zvuk. Pomoci upravených elektronických přístroju hledali nové barvy."

348 Mystický obal s témou zatmenia slnka dopĺňa výrok na obale

albumu: čas je v skutočnosti nehybný a existuje len v našich mysliach. Cyklickosť času ako filozofický prvok v hudobnej tvorbe rozvíjali už teoretici minimalizmu a opäť ho akoby hudobným manifestom deklarujú kraut-rockoví interpreti vo svojej proto-ambientnej hudbe. Album sa nahrával v koncepte intuitívnej meditatívnej hudby (po frustrácii z agresívnej rockovej hudby) s použitím štyroch violončel, klávesov a syntetizátoru Moog Floriana Frickeho. Jeden z najpôsobivejších videozáznamov skupiny roku 1971 je dokument Tangerine Dream at Ossiach Lake televízie WDR, kde skupina hrá a experimentuje v exteriéroch na kopci neďaleko rieky. Video zároveň vierohodne a atmosfericky dokumentuje proces tvorby. Vráťme sa ku diskografii: aj keď na Zeit nadväzuje album Atem z roku 1973, využíva v porovnaní so Zeitom oveľa viac agresívnejšiu rytmiku Chrisa Frankeho (poslednýkrát v tvorbe Tangerine Dream, napr. freak-outová Wahn pripomínajúca orgiastickú antickú hudbu) v kontraste s pomalými atmosférickými časťami. Novinkou na albume je Mellotron, ktorý je plne využitý v skladbe Circulation Of Events. Atem označil John Peel za album roka,

349 a dal by sa svojím zvukom

prirovnať ku albumu Ummagumma od Pink Floyd). Pozoruhodný je aj obal albumu, na ktorom je zachytený syn Froeseho (v súčasnosti hrá v Tangerine Dream), akoby z konca Kubrickovej

346 BRENHOLTS, J. Three Classic Albums: Electronic Meditation/Alpha Centauri/ZeitJim Brenholts. In. AllMusic.com. 2014. [cit. 25.8. 2014]. Dostupné online: allmusic.com/album/three-classic-albums-electronic-meditation-alpha-centauri-zeit-mw0000046684 347 TANGERINE DREAM-GER. TV compilation 1969-2005.In.Youtube[online].Dostupné z youtube.com/watch?v=I6fYiB9T-I8 348 FERENC, P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s. 333. 349 STRIK, H. Tangerine Dream – Atem. backgroundmagazine.nl. 2013. [cit. 26.2. 2014]. Dostupné online: www.voices-in-the-net.de/atem.htm

~ 69 ~

Oddysey. Po zmene vydavateľa (z Ohr na Virgin) skupina zmenila aj zvuk a obaly platní. Pre zaujímavosť, diametrálne odlišne znie album Phaedra z roku 1974 pomenovaný podľa tragickej mytologickej hrdinky Faidry, ktorého obsahom je vysoko tranzová elektronika a ako poeticky píše Ferenc: „V pravidelném rytmu syntetizéru bychom ale mohli nalézt úprk Hippolytových koní splašených na Faidřinu žádosť přišerou vyslanou bohem Poseidonem. "

350

V roku 1975 skupina vydáva živý album Ricochet a následne celý rad albumov, ktorých deskripcia a analýza by prekročila rozsah práce. Skupina Tangerine Dream dodnes tvorí a hráva pod vedením Edgara Foreseho a je zásadnou novátorskou hudobnou skupinou v dejinách hudby. Vo svojich rozsiahlych inštrumentálnych skladbách zadefinovala žánre elektronickej hudby, ktoré ešte len čakali na objavenie a v súčasnosti sa stali populárnymi vďaka tvorcom ako Sigur Rós, Björk, IAMX, Coil, Einstürzende Neubauten, Portishead či Massive Attack. Agitation Free (odvodené od free concert) vznikli podobne ako Tangerine Dream už v roku 1967 ako jedna z prvých kraut-rockových skupín a pravidelne vystupuje v Zodiaku od roku 1968. Podobne ako Pink Floyd využívali multimediálnu šou. Agitation Free sa taktiež načas presťahovali do Kommune 1, kde sa spriatelili s Amon Düül. Skupina sa na univerzite dostala do kontaktu s hudobným pedagógom a skladateľom Thomasom Kesslerom, ktorý ich zoznámil zároveň s tvorbou minimalistov Terryho Rileyho a Johna Calea (pracovali s magnetofónovými páskami a experimentovali s nahrávaním do hudby minimalistov): „Kessler nám dal nějaké noty a každý z nás měl melodii nebo rytmický vzorec a měli jsme je opakovat a hrát repetitívni melodii také."

351 Kessler sa stal duchovným otcom skupiny, ktorá

odohrala niekoľko koncertov v Egypte, Libanone, na Cypre (sponzorované Goetheovým inšitútom). Skladali hudbu k divadelným hrám a dokonca vystúpili aj na festivale vážnej hudby Varšavská jeseň, kde do playlistu zaradili aj Church Of Anthrax Terryho Rileyho. Kľúčovým albumom Agitation Free je Malesch z roku 1972 vydaný pod labelom Music Factory. Pobyt v Egypte zanechal stopy aj na albume: obal albumu a použitie arabského písma, sample nahraté v Egypte na skladbách Malesch alebo chytľavý úvod v Sahara City, ktorý vystrieda meditatívna elektronická hudba, ktorá vyústi do psychedelického rocku. Skupinu ovplyvnila India a v jej tvorbe môžeme nájsť kultúrnu interakciu dvoch hudobných kultúr.

352

Osobnosť Klausa Schulzeho bola spomenutá už v rámci Tangerine Dream, kde pôsobil ako bubeník. Po odchode z Tangerine Dream založil v roku 1970 vlastný projekt Ash Ra Tempel, kde pôsobil ako zvukový experimentátor a hráč na syntetizátory s gitaristom Manuelom Göttschingom a basgitarisom Hartmutom Enke. Tvorba Ash Ra Tempel by sa dala zaradiť v rámci svetových žánrov do proto-ambientého space-rocku a pôsobí v roku 1970 – 1976. Ich rovnomenný debutový album z roku 1971 priamo nadväzuje svojou estetikou tvorby na Kluster. Dominantnejšie sú však meditatívne vokály (pripomínajúce Careful With That Axe Eugene od Pink Floyd). Album pozostáva z dvoch rozsiahlych meditatívnych skladieb Amboss

350 FERENC, P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s. 338. 351 FREERUX, M. 2007. Music Was Our Adventure. In Perfect Sound Forever. 2007. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://www.furious.com/perfect/agitationfree.html

352 Prepojenosť scény opäť dokazujú personálne interakcie medzi členmi Agitation Free a Guru Guru (gitarista Axel Genrich odišiel z Agitation do Guru Guru v roku 1970) a Tangerine Dream (do ktorého odišiel bubeník Franke v roku 1971) a napríklad Michael Hoenig spolupracoval tiež s Ash Ra Tempel a Tangerine Dream.

~ 70 ~

a Traummaschine. Dôležité je v tomto kontexte pripomenúť estetické a duchovné pohnútky kontrakultúry, ktoré sa v tvorbe Ash Ra Tempel prejavili. V praxi sa tak prejavuje estetika hudobného minimalizmu, v ktorej je hudobné dielo vnímané vertikálne. Bongá sa pripoja napr. v skladbe Traummaschine až v polovici a následne dochádza k postupnému zrýchľovaniu a gradácii, ktoré opäť vystrieda pokojná meditatívna rovina. Psychede lic-rocková Amboss je oveľa energickejšia a rockovejšia a miestami pripomína divoké improvizácie Soft Machine. Schulze tu využíva svoje skúsenosti s hraním rýchleho space-rockového bass drumu, ktorý je šperkovaný prebudenou Göttschingovou gitarou. Kým hudobný experiment v anglo-americkej scéne po Pink Floyd a Velvet Undreground utíchol a pretransformoval sa do konvenčnej prog-rockovej komponovanej európskej hudby, práve Nemecko sa stalo rod iskom novej elektronickej avantgardy a nekonvenčnej hudby. Schulze vydal s Ash Ra Tempel albumy Schwingungen (1972), Join Inn, Starring Rosi (1973) a následne až do súčasnosti celý rad sólových platní.

353 V Schulzeho kariére je kľúčové vydanie dvojalbumu Cyborg v roku 1973,

ktorý bol označený nemeckou tlačou ako nová kozmická hudba, a taktiež jeho spolupráca s Timothy Learym a Ash Ra Tempel na album Seven Up (1973), Walterom Wegmüllerom na albume Tarot (1973), Planet Of Man skupiny Code III. a albume Golem experimentálneho folkové tria Sand. V kontexte prepojenia s obsiahlou prvou kapitolou práce je dôležité práve spojenie kraut-rocku s lídrom psychedelického hnutia Timothy Learym. Ako uvádza Ferenc, pôvodne mali Ash Ra Tempel nahrať hudbu do Ginsbergovej básne Kvílenie (súčasť plánu U. Kaisera, ktorý zlyhal na tom, že Ginsberga nemohol „zohnať“), nakoniec im osud podstrčil Timothy Learyho. Leary bol v roku 1970 väznený, neskôr ho uniesla hippie mafia Brotherhood Of Eternal Love (ktorá spolupracovala s anarchistkou ľavicovou organizáciou Weather Underdground) do Švajčiarska. Po nahraní albumu Seven Up Learyho zatkli na Letisku v Kábule (FERENC, 2012, 389 – 390). S osudom Klausa Schulzeho je spájaný ďalší prvok silnej interakcie v kraut-rockovej kontrakultúre – skupina The Cosmic Jockers. Superskupina The Cosmic Jockers (Göttsching, Schulze, Dollase Grosskopf v spolupráci s Sergiom Golowinom, Walterom Wegmmüllerom a Timothy Learym) vznikla jednorázovo počas psychedelických párty u Rolf-Ulrich Kaisera. Kaiser nahraný materiál ilegálne zverejnil, začo bol dokonca obžalovaný Schulzem. Na albume Galactic Supermarket sa nachádzajú tiež zostrihy z „learyovských sessions." Interesantnou osobnosťou v kraut-rockovej kontrakultúre je v kontexte prepojenia religionistiky ako hudby aj Sergius Golowin, ktorý spolu so Schulzem vydal v roku 1973 album Lord Kirišna von Goloka (Golowin tu recituje texty o rozvíjaní kvetov a svete vedomia). Florian Fricke založil v roku 1970 ďalšiu kraut-rockovú skupinu s názvom Popol Vuh (pomenovanie inšpirované literárnou pamiatkou mayskej kultúry; prekladané ako kniha obce/kmeňa). Tvorba Popol Vuh predstavovala tzv. New Age music, ktorá podľa Ferenca znamenala kľudnú, pozitívne znejúcu ambientnú hudbu s náznakmi etnickej a klasickej hudby vhodnej k relaxácii, meditácii alebo ako doprovod k masážam.

354 Prvé dva albumy

353 V čase, keď Tangerine Dream vydávajú Zeit, vydáva Schulze sólový debut Irrlicht, kde do svojich syntetizátorových zvukových experimentov použil ako zvukovú kulisu zvuk orchestra, a to pomerne zaujímavých spôsobom – s magnetofónom sa zúčastnil skúšky Colloquium Musica Orchestra na Freie Universität v Berlíne a po dohode sa s dirigentom si orchester nahral. (FERENC, 2012, 358) 354 FERENC P. 2012. Hudba, která si neřiká krautrock. 1. vyd. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608, s. 405.

~ 71 ~

(Affenstunde, 1971; In den Gärten Pharaos, 1972) kombinujú pôsobivý zvuk syntetizátorov a exotických bubnov; podarilo sa im dostať východnú spirituálnosť do západnej kultúry. Fricke bol spirituálne založený, čo sa snažil vkladať aj do svojej hudby: „Chcel som vytvorit hudbu, ktorá sa dotkne ľudských duší."

355 ). P. Scaruffi zaradil Popol Vuh do kategórie

spirituálnej hudby a dodal, že ide o svadbu východu a západu, minulosti a súčasnosti. 356

Za mimoriadne dôležité sa dajú považovať v oblasti prínosu kraut-rocku filmy Wernera Herzoga s Klausom Kinskim, na ktorých sa hudobne skupina podieľala: Aguirre, der Zorn Gottes (1972) 357

a Nosferatu, The Vampyre (1979). Hudba Popol Vuh je inšpirovaná Tibetom, Afrikou a predkolonizačnou érou Ameriky (napokon aj film Aguirre, der Zorn Gottes je tematicky zaradený do tohto obdobia). Eberhard Schoener, sprostredkovateľ medzi rockovými hudobníkmi a klasickým orchestrom, vytvoril album Meditation v roku 1973 analogický s tvorbou Popol Vuh a Deuter. V rokoch 1969 – 1972 pôsobil Florian Fricke aj v ďalšej zaujímavej kraut-rockovej skupine: Gila. V nej pôsobil aj bubeník Amon Düül II Daniel Fichelscher a ide o psychedelickú rockovú skupinu zo Stuttgartu, ktorá vznikla v roku 1969. V roku 1971 vydala album Gila – Free Electric Sound, ktorý zvukom pripomína tvorbu Pink Floyd z obdobia a Saucerfull Of Secrets. Skupina svojím štýlom podobná Gile nesie názov My Solid Ground. Rovnomenné debutové album z roku 1971 je podobne ako Gila vyplnené temnou psychedéliou, ktorá sa strieda s priamočiarejšími prog-rockovými skladbami. 2.4.3. Motorický beat a kapely Neu!, Harmonia, La Dusseldorf, Kraftwerk Kraut-rock sa tak ako iné hudobné žánre postupne vyvíjal. Tendencie vývoja už boli naznačené v predchádzajúcej podkapitole (album Zuckerzeit od Cluster). Prvok, ktorý sa stal neskôr pre kraut-rock typickým, bol tzv. automatický bubeník (drum machine) a sním spojený 4/4 motorický beat (K. Dingerom nazývaný Apache-beat) pripomínajúcim jazdenie autom. Konotáciu s jazdou na aute zosilnilo vydanie albumu Autobahn od Kraftwerk v roku 1974. Analógie nachádzame už v space-rockovom období – živo hraný ostinátny, motorický beat nájdeme napríklad v proto-motorickom hraní bubeníkov ako Moe Tucker z Velvet Underground alebo Terry Ollis z Hawkwind. Skupina Neu! vznikla na základe spolupráce K. Dingera a M. Rothera v Kluster a Cluster v roku 1971. Popartový obal (nápis NEU! na bielom pozadí) predpovedá obsah debutového albumu, ktorý smeruje ku komerčnejšie ladenej minimalistickej elektronickej hudby sprevádzanej motor-beatom („predajnosť“ a stráviteľnosť elektroniky zabezpečil práve

355 BEARMAN, G. 2008. Three The Transcendent Music Of Popol Vuh. In. Perfect Sound Forever. 2008. [cit. 25.8. 2014]. Dostupné online http://www.furious.com/perfect/populvuh.html 356 „It was a marriage of East and West, and a marriage of past and present, made on Earth. In fact, it was made in Germany, and it bears the stigmata of German history.“ SCARUFFI, P. 2002. Kosmische music. In: The History Of Rock Music. Online,2002 357 Nielen pre meditatívnu hudbu Popol Vuh (Floriana Flickeho), ale aj pre jej súvzťažnosť s fabulou, atmosférou, komunikácie mikrokozmu a makrokozmu v poetických záberoch na krajinu. Podstatné je, že film určuje hudba ako najsilnejší komponent spolu s hereckým výkonom Klausa Kinskeho, ktorý je miestami zobrazený ako expresionistický šialenec alebo ako živá socha, pod ktorej povrchom zúri sopka. Hudba vo svojej meditatívnosti dokonale vystihuje Berlínsku školu krautrockovej-kosmische music, ktorá je na rozdiel od tranzovo-rytmickej Düsseldorfskej zamerná na meditácie a presahy s transcendentnom. Roger Ebert: „Divák nikdy netuší, kam jeho příběhy povedou: nekončí jasným "závěrem", ale vytvořením nálady v nás - duchovního či vizionářského pocitu. Myslím, že režisér chce, aby se diváci cítili jako nezúčastnění pozorovatelé, bytosti stojící mimo čas, posmutnělé z nezměrnosti vesmíru, drtícího sny i lidskou šalbu.“ (zdroj: stránka filmu na ČSFD/text distribútora)

~ 72 ~

chytľavý motorický rytmus). Po zániku Neu! zakladá Dinger v roku 1975 La Düsseldorf a s históriu skupiny sa tiež prelína skupina Harmonia, kde pôsobili M. Rother s H. J. Roedeliom a D. Möebiom z Cluster. Harmonia pôsobí od roku 1973 do roku 1976. Dôležité je pripomenúť spoluprácu Harmonie s B. Enom v roku 1976 a taktiež využitie motorického beatu – ako príklad skladba Watussi z roku 1974. Práve aspekt motorbeatu sa stal najpopulárnejším motívom kraut-rockovej hudby vo svetovom meradle vďaka skupine Kraftwerk, ktorá bude poslednou spomenutou kľúčovou kapelou žánru kraut-rock. Kraftwerk (angl. power station, sl. elektráreň) pochádzajú z Düsseldorfu vznikli už v roku 1969 spojením dvojice Florian Schneider a Ralf Hütter (predtým spolu pôsobili v projekte Organistaion), ktorý predtým založili v roku 1968 organizáciu hudobnej koncepcie – Organisation (ako zároveň experimentálna kraut-rocková skupina). Kraftwerk sa na svetovej úrovni preslávila až pod vplyvom elektropop/synthpop albumu The Man-Machine v roku 1978, ktorý obsahuje hit Model. V rámci práce nás bude zaujímať rané obdobie tejto skupiny. Scaruffi hovorí o dvoch autonómnych smeroch v rámci kapely: hyper-abstraktne-noisový a hyper-hedonisticko-dance popový.

358 V podstate každý album bol od vydania Autobahn bližšie ku popu a komerčnejšie

ladeným žánrom elektronickej hudby. Skupina debutovala albumom Tone Float (ešte ako Organisation) v roku 1969, na ktorom spolupracovali s Konradom Plankom, ktorý sa podieľal aj na produkcii Neu!, Kluser, Cluster, Guru Guru a ďalších skupín žánru. Menej známe sú prvé dva oficiálne albumy Kraftwerk: Kraftwerk (1970) a Kraftwerk 2 (1971), ktoré majú podobne ako NEU! výrazne minimalistické obaly. Tranzová, miestami šamanistická skladba Ruckzuck integruje motorický beat hraný naživo A. Hohmanom s flautami F. S. Eslebena a klávesmi R.Hütter. Kratwerk kombinujú motorický beat s ambientnými pasážami podobne ako v skladbe Stratovarius a Vom Himmel Hoch. Kraftwerk 2 už obsahuje v úvodnej skladbe drum machine. Druhý album je oveľa meditatívnejší a ambientné pasáže tvoria väčšinu času. V neskoršej tvorbe dospeli Kraftwerk k „odstráneniu ľudského faktoru“ z hudby, čím definovali čosi ako hudbu robotov. Čo chceli hudobníci tvorbou chladnej elektronickej, robotickej hudby povedať? Reflektovali tým dobu a spoločnosť? Chceli tým naznačiť dezilúziu spoločnosti neskorých 70. rokov? V každom prípade bola z hľadiska hudobného vývoja žánru tvorba Kratwerk vyústením kraut-rockovej línie hudobnej histórie. P. Hrabalík výstižne dodáva: „Po začátcích, v nichž je cítit vliv J. Cage, Stockhausena a Pink Floyd (LP „Kraftwerk“, 1971, např. „Stratovarius“, „Ruckzuck“), vyrazila do světa s tím nejjednodušším a nejstudenějším soundem, takovým, jaký zatím nebyl do té doby v rocku a popu zaznamenán... i samotní hudebníci s vybílenými tvářemi a krátkými vlasy ulízanými dozadu, stojící v pozoru za svými synťáky, působili přinejmenším jako androidi nebo mechanické loutky. Proto je kapela mnohými škatulkáři považována za zakladatele futuristic rocku."

359

To by už bolo na iný príbeh... „Revolucionáři musí nejen čekat na objektivní podmínky pro revoluci. Tím, že vytváří lidové „ozbrojené ohnisko“, mohou vytvořit objektivní podmínky pro revoluci pomocí subjektivní nniciativy.“ Rudi Dutschke

358 SCARUFFI, P. 2002. Kosmische music. In: The History Of Rock Music. Online,2002 359 HRABALÍK, P. 2012. Německý krautrock 70. let. In Česká televize.cz, 2012. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné online: http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/clanky/74-nemecky-krautrock-70-let/

~ 73 ~

ZÁVER

Motiváciou výberu témy vedeckej monografie Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve bola potreba zmapovania oblasti hudobnej kontrakultúry v širších interdisciplinárnych, kulturologických kontextoch s presahmi do sociológie kultúry, estetiky, politiky, filozofie a dejín hudby. Ambíciou práce je poukázanie na vzájomné prepojenia hudby ako vyjadrenia kultúrno-spoločenskej situácie danej doby (v ktorej umelci hľadali východiská) a únik od spoločenského systému, voči ktorému a vytvárali kontrakultúrnu alternatívu (vychádzajúc z určitých filozoficko-politických a kultúrnych koncepcií). Cieľom práce a výsledkom výskumu bolo náučné a prehľadné zdokumentovanie kontrakultúry prelomu 60. a 70. rokov, vzájomných interakcií medzi spoločenskými javmi a ich pretavení v umeleckej tvorbe so zameraním sa na oblasť psychedelického rocku, ktorý sa pretransformoval do špecifického kraut-rocku. Práca obsahuje výrazné množstvo faktografických údajov, ktoré sú pre pochopenie kontrakultúry ako celku a vzájomných interakcií nesmierne dôležité. Nadstavbou a zmyslom práce je práve poukázanie na tieto prepojenia v danom období a ich kulturologická analýza. Výsledkom kulturologického výskumu je zistenie, že práve v nemeckom povojnovom prostredí došlo k najsilnejším ľavicovo-politickým koncepciám v umeleckej tvorbe (spojenie minimalizmu ako manifestu nového hudobného smeru spriazneného s koncepciami estetiky novej ľavice nadväzujúc na Adorna, Horkheimera, Marcusa a Blocha) a životnom štýle kontrakultúry. Hudobné skupiny sa spájali s politickými aktivistami (Rudi Dutschke, Fritz Teufel, Abbie Hoffman), vytvárali si organizácie, hnutia, kontraštruktúry a komúny v meste (Kommune 1 v Berlíne, Amon Düül v Mníchove) i na vidieku (Wümme, Odenwald), organizovali koncerty, popierali zmysel peňazí, tvorili happeningy, protesty a mali vlastné kontraštruktúrne či umelecké pôsobiská (ako napr. Zodiak Free Arts Lab alebo Factory). Zároveň práca dokazuje autonómnosť a existenciu hudobného žánru kraut-rock a s ním spojenej hudobnej scény prostredníctvom deskripcie estetických a kultúrno-spoločenských prvkov. Definovať a analyzovať kraut-rock by nebolo možné bez rozsiahlej prvej časti, ktorá kontrakultúru vymedzuje vo svetovom meradle so zameraním najmä na Veľkú Britániu a USA. Výsledkom prepojenia dvoch kapitol je zistenie, že psychedelický rock našiel svoju konceptuálnu kontinuitu v hudbe kraut-rocku, keďže v prostredí jeho vzniku sa pretransformoval do odlišných žánrov (art rocku a progresívnom rocku). Dedičstvom kraut-rocku je rozmach celej série hudobných skupín, ktoré využívajú kompozičné postupy, ktoré sa v ňom aplikovali (Sigur Rós, Coil, Björk, IAMX, Einstürzende Neubauten, Portishead, Massive Attack, Daft Punk a pod.). Mostom medzi kraut-rockom a súčasnými žánrami elektronickej hudby je prínos skupiny Kraftwerk, ktorí zadefinovali tzv. synth-pop (ten rozvinuli v 80. rokoch kapely post-punku a new wave Gary Numan, Depeche Mode, Ultravox, The Stranglers). Prvky synth-popu využívajú dokonca aj komerční interpreti masovej kultúry ako Madonna, Lady Gaga, Kate Perry a Christina Aguilera, ktorí viac-menej zdehonestovali celý odkaz vtedajšej experimentálnej elektronickej hudby.

~ 74 ~

Dominantnou témou monografie je vývoj psychedelického rocku, ktorý je ústredným žánrom kontrakultúry a zároveň žáner, z ktorého vychádza kraut-rock – hudobný žáner a samostatná kontrakultúrna scéna alebo štruktúra, ktorá vznikla na území NSR. Cieľom bolo samotné analyzovanie hudobného žánru, jeho základných znakov a konkrétnych hudobných skupín, interpretov a kultúrnych artefaktov. To by nebolo možné bez informácií uvedených v prvej kapitole, pretože vývoj kraut-rocku je akousi nadstavbou psychedelického rocku, ktorý v tejto podobe pokračoval na území NSR. Práca nie je určená iba pre uzavreté univerzitné a vedecké kruhy, ale je spracovaná i za účelom publikácie a oboznámenia skúmaných kultúrnych artefaktov so širokou verejnosťou. Žánre ako psychedelický rock a špeciálne kraut-rock nie sú na Slovensku dostatočne známe, a preto bolo vyšším cieľom práce ich spopularizovať a taktiež načrtnúť kultúrne pozadie ich vzniku v interdisciplinárnych kontextoch. Čitateľ by mal byť po prečítaní oboznámený s komplexným a prehľadným súhrnom informácií o hudobnej kontrakultúre v jej jedinečnosti, pestrosti a kulturologických kontextoch. Zároveň by mal získať odkazy na hudobné telesá, významných hudobníkov a ich tvorbu, filozofov a aktivistov v kontexte kľúčových dobových udalostí. V práci sú taktiež analyzované aj prieniky s ďalšími druhmi umenia, ktoré ovplyvnili kontrakultúru a hudobné žánre. Krautrock a kosmiche music boli pokusom meditatívneho hľadania našej metafyzickej podstaty či transcendentálných vízií s cieľom uchopiť spriaznenosť a rovnosť ľudského rodu; Husserlovské, fenomenologické uchopenie ega ako „ja“ všetkých subjektov a popretie chápania sveta individualistickou optikou. Výsledkom takéhoto odkazu, akéhosi prirodzeného, hudobno-psychedelického tripu je prebudenie spolupatričnosti, ľavicového a osvieteného myslenia a túžba po rovnostárskej a sociálne spravodlivej spoločnosti. Možno niekedy v budúcnosti bude mať hudba opäť raz spirituálny a taktiež revolučný charakter, ktorý bude napomáhať ku chápaniu našej podstaty ako zdieľania a jednoty ľudského rodu, panteisticky spojeného s prírodou a kolobehom cyklického času. Myšlienky, ktoré v roku 1968 prenikli medzi študentov a ich ambícia meniť spoločnosť, sú veľkou inšpiráciou aj pre súčasnosť a prehlbujúcu sa morálnu a ekonomickú krízu v spoločnosti. Bolo to práve v 60. rokoch, kedy sa študenti a intelektuálna zložka pokúsila o revolučnú zmenu spoločnosti. Táto zmena bola realizovaná prostredníctvom umenia a najmä hudobnej kultúry, ktorá určovala do vysokej miery diskurz. Preto tvorí významnú časť práce estetická analýza hudobných diel a taktiež snaha rozpoznať konkrétne príčiny vzniku a korene hudobného žánru kraut-rock v historických, filozofických a semiotických kontextoch. Dôležitým prínosom je taktiež poukázanie na dnes už zabudnuté experimenty v hľadaní alternatívneho životného štýlu; nového politicko-spoločenského zriadenia spoločnosti odvodeného z filozofie novej ľavice. Revolty v roku 1968 chceli buď humanizovať socializmus, alebo defintívne odstrániť kapitalizmus. Otázne je, do akej miery má byť rok 1968 inšpiráciou a do akej miery ponaučením pre súčasnú ľavicu. Hľadať inšpiráciu a zároveň sa poučiť z chýb. Dostávame sa ku otázke: kde sa stala chyba, že taká silná a masová túžba po kvalitatívnej zmene spoločnosti od študentských a revolučných hnutí zmizla vo fialovej hmle psychedélie?

~ 75 ~

ZOZNAM BIBILIGRAFICKÝCH ODKAZOV

KNIHY a MONOGRAFIE BEATLES. 2000. The Beatles Anthology. San Francisco: Chronicle Books, 2000. ISBN 978-0-8118-2684-6 BUDIL, I. T. 1992. Mýtus, jazyk a kulturní antropologie. Praha: TRITON, 1992. ISBN 80-900900904-5-1 BUSSY, P., HALL, A. 1989. The Can Book. Harrow: SAF Publishings, 192 s. 1989. ISBN 10 0946719055 COPE J. 1995. Krautrocksampler: One Head's Guide to the Great Kosmische Musik - 1968 Onwards. Yatesbury: Head Heritage. ISBN 9788072078608, s. 64 COVACH, J. 2006. What‘s that sound: an introduction to rock and its history. New York; London: Norton, 2006. 555 s. ISBN-10: 0393975754, s. 256-258 DORŮŽKA, P. 1991. Hudba na pomezi. 1. vyd. Praha: Panton, 1991. 294 s. ISBN 80-7039-125-1 DORŮŽKA, L. 1981. Panoráma populární hudby 1918/1978. Praha: Mladá Fronta, 1981. 170 s. ISBN 23-068-8109/21 DORŮŽKA, L. 1978. Populárna hudba – priemysel, obchod, umenie. 1. vyd. Praha: Opus, 1978. 268 s. ISBN 62-291-78 DeKORNE, J. 2011. Psychedelic Shamanism. Berkeley: North Atlantic Books,2011. ISBN-10: 1556439997 ELBAUM, M. 2006. Revolution in the Air. Sixties Radicals turn to Lenin, Mao and Che. London: Verso, 380 s. 2006. ISBN-13 978-1-84467-563-0 ENO, B. 1991. B. Studio jako kompoziční nástroj.In.DORUŽKA,P.Hudba na pomezi.Praha:Panton,1991.294s.ISBN 80-7039-125-1,s.58 ENZENSBERGER, U. 2004. Die Jahre der Kommune I: Berlin 1967 – 1969.Köln:Kiepenheuer & Witsch. 415 s. ISBN 3-462-03413-8 FERENC, P. 2012. Hudba, ktera si neřika krautrock. 1. vyd. Praha: Volvox Globator, 2012. 460 s. ISBN 9788072078608 GAIR, CH. 2007. The American Counterculture. Edinburgh: Edinburgh University Press, 2007. ISBN-10: 0748619887 GINSBORG, P. 2003. A History of Contemporary Italy: Society and Politics, 1943-1988. Basingstoke: Palgrave Macmillan Trade, 2003. 592 s.ISBN-10: 1403961530 GONZALES, A. 2007. Cosmetology. Delhi: Global Media, 2007. ISBN 81-89940-45-7. HARMAN, Ch. 1988. The Fire Last time: 1968 and After. London: Bookmarks. 1988. 407 s. ISBN 0906224 42 X HICKS, M. 2000. Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions Music in American Life. Chicago, IL.: University of Illinois Press, 2000. 166 s. ISBN 0-252-06915-3 s.64-66 ILIFFE, S. 2003. Painting With Sound- The life And Music Of Hans-Joachim Roedelius. London: Meridian Music Guides, 2003. 120 s. ISBN-10: 0954599500 JENIFER, R. Modern Feminist Theory, London:Humanities-Ebooks LLP, 109 s. ISBN 978-1-84760-023-3 KEENAN, D.2011.Conrad Schnitzhler-Under The Volcano. In. The Wire 267. London: The Wire Magazine. 2006.ISSN 0952-0686 LUFT,. D..2009. Die at the Right Time!:A Subjective Cultural History of the American Sixties.Gegensatz Press, 2009. 536 s. ISBN 0-9655179-2-6 s.173 MARSHALL, P. 1992. Demandig the Impossible:A history of Anarchism. London: Harper Collins; Fontana Press, 1992. 800 s. ISBN 978-1604860641 (Cit. podľa http://www.streetparty.sk/www.ulicelidem.cz/situac.html) McMILLIAN, C.J. 2003. The new left revisited.Philadelphia:Temple University.ISBN 978-1-56639-976-0 MILES, B. 2007. Pink Floyd 1964-1974. Praha: Volvox Globator, 2007. 179 s. ISBN 8072076567 MURRAY, N. 2009. Aldous Huxley: a Biography. Paris. France: Hachette, 2009. 512 s. ISBN 0-7481-1231-6 MURPHY, R. Úvod do kulturní a sociální antropologie. Praha: SLON, 2010. ISBN 978-80-86429-25-0 PLESNÍK, Ľ. 1998. Estetika inakosti. 1.vyd.Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa,1998. 135 s. ISBN 80-8050-199-8 SCARUFFI, P. 2009. Psychedelia 1965-69. In a History of Rock and Dance - Music From the Guitar to the Laptop. Scaruffi. 2009. Dostupné online: http://www.scaruffi.com/history/cpt21.pdf SCARUFFI, P. 2009. Kosmische Musik 1969-72. In a History of Rock and Dance - Music From the Guitar to the Laptop. 2009. Dostupné online: http://www.scaruffi.com/history/ecpt26.html SCARUFFI, P. 2002. Kosmische music. In: The History Of Rock Music. Online, 2002. Dostupné online: http://www.scaruffi.com/history/german.html STUBBS, D. 2009. Guru Guru. In: Krautrock - Cosmic Rock And Its Legacy. London: Black Dog Publishing, 192 s. ISBN-10 1906155666 SMITH, B. 2003. Brainticket.In. BUCKLEY, P. The Rough Guide to Rock. 2003.1152 s. London: Rough Guides. ISBN 1843531054 TIEFENBACHEROVÁ, A. 2011. Filozofia. Bratislava: Aktuell, 2011. 300 s. ISBN 978-80-89153-82-4 TOOP, D. 2001. Oceans Of Sound - Ether Talk, Ambient Sound And Imaginary Worlds. Londýn: Serpent's Tail, 2001. 320 s. ISBN-10 1852427434 WILSON, A. 2006. Stretch Out Of Time: 1970-1975. Berlin:The Faust Pages, 2006. ISBN-10 095506645X

~ 76 ~

ADORNO,T. 2009. Schéma masové kultury. 1.vyd. Praha: OIKOYMENH, 2009. 64 s. ISBN 978-80-7298-406-0 ADORNO-HORKHEIMER.2009. Kultúrny priemysel - osvietenstvo ako masový podvod. In. Dialektika osvietenstva. Praha:OIKOYMENH,.2009 248 s. ISBN 9788072982677 BLAHA, L. 2011. Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011, 176 s. ISBN 9788022412308 FROMM, E. 1996. Lidské srdce. Praha: Josef Šimon, 1996, 177 s. ISBN 80-85637-28-6 FROMM, E.1994. Mít nebo být?. Praha: Naše vojsko, 1994, 172 s. ISBN 80-206-0469-3 FROMM, E. 2004. Obraz človeka u Marxa. New Yourk: Continuum. 2004, 151 s. ISBN 80-86263-53-3 FROMM, E. 1970. Sny a mýty. Bratislava: Obzor, 1970. 1. vyd. 184 s. FISKE, J. 1989. Reading the Popular. London/New York: Routledge Taylor and Francis Group, 1989. ISBN-10:0415596513 FUJÁK, J. 2008. Hudobne korela(k)tiviy. 1. vyd. Nitra: FF UKF, 2008. 110 s. ISBN 978-80-8094-365-3 GRAMCSCI, A. 1988. Spoločnosť, politika, filozofia. Bratislava: Pravda, 1988. 480 s. HAJKO, D. 2008. Úvod do indickej filozofie. Bratislava : Hajko & Hajková, 2008. 240 s. ISBN 8088700708 HORKHEIMER, M. 2007. Zur Kritik der instrumentellen Vernunft. Germany: Fischer Taschenbuch Vlg, 2007. 208 s. ISBN 978-3-596-17820-9 JASPERS, k 2006. Otázky viny.. Praha: Academia. 2006, 144 s. ISBN 80-200-1455-1 KOFROŇ, P. 1989. Věčné hledání - kapitoly o západní poválečné hudbě. Praha: Unijazz, 1989. 34 s. KULKA, J. 2008. Psychologie umění. Praha: Grada. 2008, 440 s. ISBN: 9788024723297 MADŇANSKÝ, K. 2003. Druhá viedenská škola a jej vplyv na vývoj slovenskej hudby. Bratislava: Metodicko- pedagogické centrum, 2003. 72 s. ISBN 8080453276 MARCUSE, H. 1991. Jednorozměrný člověk. Praha: Naše Vojsko, 1991. 192 s. ISBN: 80-206-0075-2 MARX. K.1932. Ekonomicko-filozofické rukopisy 1844. Progress Publishers:Moscow, 1959 PLATÓN. 2000. Faidros. Praha: Oikoymenh, 2000. 88 s. ISBN 8072980157 POLÁŠEK, M. 1997. Bhagavadgíta, rozhovor Boha s človekom. Bratislava: HEVI, 1997. ISBN 80-85518-34-1 SARTRE, J.P. 2004. Existencializmus je humanizmus. 1. vyd. Praha: Vyšerhrad, 2004. 112 s. ISBN 80-7021-661-1 STÖRIG, H.2007. Malé dějiny filosofie. Vyd. 8. Praha: Karmelitánské nakladatelství, 2007. 600 s. ISBN 8071925004 ŠALING, S.; ŠALINGOVÁ-IVANOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. 1997. Veľký slovník cudzích slov, Bratislava: Samo, 1997

ČLÁNKY ZO ZBORNÍKOV a MONOGRAFIÍ DUBNIČKA, I. 2007. Antropologická interpretácia smrti. In Člověk ve stínu svého konce. České Budějovice: Vysoká škola evropských a regionálních studií,Česká společnost pro politické vědy,2007. ISBN 978-80-86708-34-8 DUBNIĆKA, I. 2007. Kultúra a invironmentálna kríza. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. 486 s. ISBN 8-8094-34-7, s. 26 DUBNIČKA, I. 2014.. Sociobiologické a sociokultúrnedeterminanty utvárania subkultúr. In BALLAY, M.; GABAŠOVÁ, K.; KUDLAČÁKOVÁ, V. (eds). Minority v subsystéme kultúry. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: Kulturologická spoločnosť v spolupráci s Katedrou kulturológie FF UKF, 2014, 500 s. ISBN 978-80-558-0516-0, s. 284 FUJAK, J. 2012. Pseudokultúrny smog a nezávislá kultúra v dusivej klíme postindustriálnej globalizácie. In: Zborník z konferencie „Kultúra v premenách globalizácie“. Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. s. 79-93, ISBN 978-80-558-0093-6 GAŽOVÁ, V. 2009. Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie. Bratislava : Filozofická Fakulta. Univerzita Komenského, 2009. 108 s. ISBN 80-7121-315-2 KONEČNÁ, Z. 2005.Frankfurtstká škola. História a ideové východiská. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8 MANDÁKOVÁ-ŽILÍKOVÁ, M. 2010. Pár slov k elementárnej hudbe. In FUJAK, J. Otáz(ni)ky hudobnej semiotiky a estetiky Nitra:Univerzita Konštantína Filozoficko v Nitre,Filozofická Fakulta,Katedra kulturológie,ISBN 978-80-8094-693-7 MISTRÍK, E. 1998. Dominanta a alternatíva. In : Súčasné subkultúry mládeže. Bratislava: Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV, 1998. 69 s. ISBN 80-85447-08-8, PLECNER, A. 2012. Aktuálne témy v kritike masovej a populárnej kultúry. In: Zborník z konferencie „Kultúra v premenách globalizácie“ 1. vyd. Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. ISBN 978-80-558-0093-6 SOUKUP, V. 2012. Kultura: “Pražská kulturologická škola“. In Culturologia- The Journal Of Culture. Praha: Česká kulturologická společnost ve spolupráci s Katedrou teorie kultury FF UK, ISSN 1805-2886, 2012, roč. 1, č.1 SOUKUP, M. 2012. Kultura : Presumpce neviny tohto pojmu. Jak se zrodil a jak ruznorode se rozvíjel klíčový pojem (tři hlavní přístupy). In Culturologia- The Journal Of Culture. Roč. 1, č.1. Praha: Česká kulturologická společnost ve spolupráci s Katedrou teorie kultury FF UK, 2012. ISSN 1805-2886

~ 77 ~

ČLÁNKY v ČASOPISOCH, ELEKTRONICKÝCH ČASOPISOCH a INTERNETE ADAMS, C. 2002. Will smoking banana peels get you high? In. The Straight Dope. [online]. Chicago: The Chicago Reader. 2002. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://www.straightdope.com/columns/read/2389/will- smoking-banana-peels-get-you-high BEARMAN, G. 2008. Three The Transcendent Music Of Popol Vuh. In. Perfect Sound Forever. 2008. [cit. 25.8. 2014]. Dostupné online http://www.furious.com/perfect/populvuh.html BLACKBURN, R., ALI, T. 2014. Stratený rozhovor s Johnom Lennonom. In http://nezavisli.blogspot.sk. 2014. [cit. 26.1. 2014. Dostupné online: nezavisli.blogspot.sk/2014/01/strateny-rozhovor-s-johnom-lennonom-12.html BRENHOLTS, J. Three Classic Albums: Electronic Meditation/Alpha Centauri/ZeitJim Brenholts. In. AllMusic.com. 2014. [cit. 25.8. 2014]. Dostupné online: allmusic.com/album/three-classic-albums-electronic-meditation- alpha-centauri-zeit-mw0000046684 ČESKÁ TELEVIZE. 2008. Studentské bouře ve Francii v květnu 1968 vyvrcholily brutálním zásahem policie. In: ČT24.sk. Praha 2008. [cit. 26.1. 2014]. Dostupne online: http://www.ceskatelevize.cz/ct24/exkluzivne-na- ct24/13723-studentske-boure-ve-francii- v-kvetnu-1968-vyvrcholily-brutalnim-zasahem-policie/ COURT, B. 2013. Can’s “Mother Sky” in Skolimowsky’s Deep End (1970) -Psychedelic Echoes of German New Left Negative Utopianism. [online]. In Norient.com. 2013. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://norient.com/academic/skolimowskys-deep-end/#E3 DUBNIČKA, I. 2002. Obrat vo vzťahu k prírode [online]. In Nové Slovo. 2002. ISSN 1336-2984 Dostupné online: http://www.noveslovo.sk/node/33909 HÁJEK, I. 1965. z bradburyovskeho světa. Praha: Literární noviny, r. 14, č. 12; 20. 3. 1965. HRABALÍK, P. 2011. 1.Československý Beat Festival (1967) [online]. In Ceskatelevize.cz. Praha. 2011. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online : http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/ceskoslovensko/clanky/245-1-ceskoslovensky-beat-festival-1967/ HRABALIK, P. 2012. Hippies - Magická hra v letech 1965 - 1967 [online]. In CeskaTelevize.cz. Praha. 2012. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online : http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/alternative-rock/clanky/37-hippies-magicka-hra-v-letech-1965-1967/ HRABALIK, P. 2012. Úvod do let šedesátých let [online]. In CeskaTelevize.cz. Praha. 2012. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online : http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/clanky/12-uvod-do-let-sedesatych/ HRABALÍK, P. 2012. Německý krautrock 70. let [online]. In Česká televize.cz. Praha. 2012. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/clanky/74-nemecky-krautrock-70-let/ HRUŠKA, B. 2007. Tisíc dnů Komuny 1[online]. In A2 kulturní čtrnáctideník. č. 7. 2007. One Code Publisher.[cit. 26.1. 2014].2007.ISSN 1803-6635. Dostupné online: http://www.advojka.cz/archiv/2007/7/tisic-dnu-komuny-1 IRMLER, H. J. 2000. FAUST: The Wumme Years 1970-73. [Booklet ku CD]. ReR Megacorp, 2000. JM. 2008. Rudi Dutschke a německé studentské hnutí. [online]. In socsol.cz. 2008. [cit. 10.10. 2014].Dostupné online: http://solidarita.socsol.cz/2008/solidarita/rudi-dutschke-a-nemecke-studentske-hnuti KORECKÝ, J. 2009. Pohnutý rok 1968 [online]. In GEO International. 2009. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online : http://www.geo-magazin.sk/ludia-a-kultura/spolocnost/pohnuty-rok-1968 KOLEKTÍV AUTOROV. 1963. Jean Paul Sarte v narodnim divadle [online]. Praha: Archív České televize. 1963. Dostupné online : http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10116288585-archiv-ct24/213411058210014/obsah/252309-jean-paul-sartre-arodnim-divadle/ KOROŠ,Z. 2012. Ultimate spinach, stratený šperk z Bostonu [online]. In Blog SME. Bratislava: Petit Press. 2013. [cit. 26.1. 2014]. ISSN 1335-440X. Dostupné online http://koros.blog.sme.sk/c/310776/Ultimate-spinach-strateny-sperk-z-Bostonu.html LUČENIČ, L. 2005. Sixties Laca Lučeniča. 1965: rock, keď rock dospel. 2005. In Týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo W Press a.s.. ISSN: 1336-653X LUČENIČ, L. 2005. Sixties Laca Lučeniča. 1966: Úsvit experimentálneho popu. 2005. In Týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo W Press a.s.. ISSN: 1336-653X LUČENIČ, L. 2005. Sixties Laca Lučeniča. September 1969: Koniec sna. 2005. In Týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo W Press a.s.. ISSN: 1336-653X PERNÝ, L. 2013. Reflexia masovej kultúry u Adorna v komparácii s Gassetovou teóriou davov. In Nové Slovo. 2013. [cit. 26.1. 2014. ISSN 1336-2984 Dostupné online: noveslovo.sk/c/Reflexia_masovej_kultury_u_T_W_Adorna_v_komparacii_s_Gassetovou_teoriou_davov ŠUJANOVÁ, Z. 2007. Keď módu tvorí ulica. In TARAGEL, D. s magazín – magazín o životnom štýle. Príloha denníka SME. 2007. 50 s. ISSN 1335-440X s. 37 VESELÝ, K. 2009. z Berlína až do vesmíru – Klaus Schulze a berlínska škola elektronické hudby. In His Voice 5/2009. Praha : Hudební informační středisko, o.p.s. 2009. ISSN 1213-2438. VESELÝ, D. 2012. Polozapomenutá „špinavá válka“ v Argentině v rámci Operace Kondor. [online]. In Britské listy. 2012. [cit. 26.1. 2014] . Dostupné online: http://www.blisty.cz/art/62842.html

~ 78 ~

VEDECKO-KVALIFIKAČNÉ PRÁCE BLÜML, Jan. 2009. Art rock: stylově žanrový typ a jeho česke varianty. Olomouc: Univerzita Palackého. Filozofická fakulta. 2009. LEGERSKÁ, L. 2010. Vplyv hnutia hippies nagrafický dizajn obalov platní na hudbu 60. rokov. Bakalárska práca. Brno: Masarykova univerzita v Brne. Filozofická fakulta. Ústav hudobnej vedy. Združené umenovedné štúdiá. 2010.

FILMOVÉ DOKUMENTY GREEN, S. (Producent), GREEN, S., SIEGEL, B. (Režia). THE WEATHER UNDERGROUND. [TV dokument]. Anglicko. The Free History Project. New Video Group.2003. 92 min. BRIDGER, S., WHALLEY, B. (Producent), WHALLEY, B. (Režia). 3 min. KRAUTROCK – The Rebirth Of Germany [TV dokument]. BBC. 2009. 60 min. Kraut & Rüben ~ German Krautrock Full Documentary WDR E. 3 == Can Xhol caravan Guru Guru Amon duul In. Youtube [online]. www.youtube.com/watch?v=U70fjziSTIw CAN on German TV. In. Youtube [online]. [cit. 21.10.2013]. Dostupné z youtube.com/watch?v=wkRczBPRbCk Dielmar Garland's short film about the Zodiak Free Arts Lab of 1968-69. In. Youtube [online]. [cit. 21.10.2013]. Dostupné z : www.youtube.com/watch?v=j0UnoKtaZOg, Kanál nepenthemusic Krautrock Night. In.Youtube [online]. Dostupné z https://www.youtube.com/watch?v=5tGErdfSMYk CAN - Sporthalle Cologne 1972 . In.Youtube [online]. Dostupné www.youtube.com/watch?v=9FaydRUQ42Q Mai68: La contestation. In. Youtube [online]. https://www.youtube.com/watch?v=BcDCsCGdOm4 CAN videos In.Spoonrecords.com [online]. Dostupné z . http://www.spoonrecords.com/media/video.php Guru Guru - Electric Junk (1971). In. Youtube [online]. www.youtube.com/watch?v=D2u5T-iOYpI CAN - Soest, 1970, Winter Mixed Media Show . In. Youtube [online]. www.youtube.com/watch?v=3aJnsV8F2oY Tangerine Dream - German TV compilation 1969-2005. In.Youtube [online]. www.youtube.com/watch?v=I6fYiB9T-I8 CAN band (documentary). In. Youtube [online]. https://www.youtube.com/watch?v=kNhuwkmmzak Kraftwerk Rockplast 1970. In. Youtube [online]. https://www.youtube.com/watch?v=A9R6bqcBPfc Jean Luc Godard / Všetko je v poriadku . In. Youtube [online]. www.youtube.com/watch?v=dBhyV8bjzNE Martin Luther King o chudobe v USA. In. Youtube [online]. https://www.youtube.com/watch?v=LFNY3YGteaE

PREDNÁŠKY DOSTUPNÉ ONLINE KELLER, J. 2012. Posvícení bezdomovců. In Před půlnocí. 8 min. Česká republika. Česká televize. 2012. BĚLOHRADSKÝ, V. 2012. Kapitalismus, postmodernismus a jiná zombie. Praha: Prednáška. Steinerova sál Lidového domu. 2012 0:21:40 In. Youtube [online]. [cit. 14.10.2013]. Dostupné z www.youtube.com/watch?v=QiK8vHToMUc, Kanál TVSolidarita a prepis na http://emancipation-email.blogspot.sk/2008/11/vclav-blohradsk-ddictv-let-edestch-hoe.html HAUSER, M. 2013. Materialistický platonizmus (Alain Badiou). Prednáška. Opava: Slezská univerzita. 2013. 0:48:00 In. Youtube [online]. [cit. 14.10.2013]. Dostupné z : www.youtube.com/watch?v=axCeRQsuU2A Ľudská prirodzenosť: Spravodlivosť vs. moc" Noam Chomsky / Michel Foucault debata 1971 (výňatok). In. Youtube [online]. http://youtu.be/IDQBz984h5c

ROZHOVORY PERNÝ, L. (osoba realizujúca rozhovor), HRUBEC, M (respondent). 2013. Odpoveď v diskusii.XII. kolokvium Sociálna zmena: revolúcia a transformácia. FF UKF v Nitre. 19. Novemer 2013. AUBRON, J. 2002. Interview with Action Direct member Joelle Aubron regarding early influences on European guerrilla groups. [online]. In kersplebedeb.com. 2002. [cit. 26.1. 2014].Dostupné online: http://www.kersplebedeb.com/mystuff/texts/aubron_1992.html PEŠEK, A. 2012. Faust: Krautrock se říká už skoro všemu z německé scény. In http://aktualne.centrum.cz. 2012. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://aktualne.centrum.cz/kultura/hudba/clanek.phtml?id=763400 CZUKAY, H. 1997. a Short History Of Can - Discography. In Perfect Sound Forever. 1997. [Cit. 26. 12. 2013]. Dostupné online: http://www.furious.com/perfect/hysterie2.html SCHULZE, K. 2005.Klaus Schulze Talks About Picture Music. In. Klaus Schulze – Picture Music.Revisited Records + SPV FREERUX, M. 2007. Music Was Our Adventure. In Perfect Sound Forever. 2007. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://www.furious.com/perfect/agitationfree.html ROSS, K. 1983. Henri Lefebvre on the Situationist International. In. notbored.org [online]. Dostupné online: http://www.notbored.org/lefebvre-interview.htm

http://www.youtube.com/watch?v=U70fjziSTIw


https://www.youtube.com/watch?v=5tGErdfSMYk

http://www.youtube.com/watch?v=9FaydRUQ42Q

https://www.youtube.com/watch?v=BcDCsCGdOm4

http://www.spoonrecords.com/media/video.php

http://www.youtube.com/watch?v=D2u5T-iOYpI

http://www.youtube.com/watch?v=3aJnsV8F2oY

http://www.youtube.com/watch?v=I6fYiB9T-I8

https://www.youtube.com/watch?v=kNhuwkmmzak

https://www.youtube.com/watch?v=A9R6bqcBPfc

http://www.youtube.com/watch?v=dBhyV8bjzNE

https://www.youtube.com/watch?v=LFNY3YGteaE

http://www.youtube.com/watch?v=QiK8vHToMUc

http://emancipation-email.blogspot.sk/2008/11/vclav-blohradsk-ddictv-let-edestch-hoe.html

http://www.youtube.com/watch?v=axCeRQsuU2A

http://youtu.be/IDQBz984h5c

~ 79 ~

TEXTOVÁ PRÍLOHA: DISKUSIA/KOMENTÁRE

Vďaka sociálnej sieti sa podarilo získať stanovisko k ľavici a kontrakultúrnym hnutiam od žijúcich svedkov doby, basgitaristu britskej experimentál- nej hudobnej skupiny Matching Mole, Billa MacCormicka a bubeníka skupinty The Yardbirds, Jima McCarthyho (foto vpravo). Pre presnú interpretáciu sú rozhovory uvedený v anglickom originále.

Lukáš Perný: What do you think about left wing and countercultural movements references in Matching Mole’s albums? Are you still believe that the 60s era left wing movements will come back again in future? Bill MacCormick: Robert Wyatt was the person who brought the left references and images into Mole’s music, etc. I cannot speak for the others but I was never a Marxist, communist or member of the Labour Party in England nor have I ever voted for candidates from those parties. Robert, however, was, I believe, a member of the British Communist Party for a while in the 70s (and may still be for all I know). None of us other band members had any objections to the subject matter of things like ‘Gloria Gloom’ (v Glorii Gloom Wyatt spieva o boji za socializmus, pozn. autora) and would probably have been broadly in sympathy with some/most of the concerns/attitudes expressed by Robert. I suspect I was the other band member with the greatest interest in politics in Mole but I was motivated by a combination of liberal and environmental concerns which led me to joining the Liberal Party in 1973 as they were the only party then (but not now) which was committed to abandoning nuclear power. I was also the only band member who took an active part in politics, standing for election, serving as an elected local councillor, working fulltime for the party, etc. (I am now a Green Party member). My recollection of the 60s from a political perspective was more to do with specific issues, most especially Vietnam, rather than organised political activity and I don’t believe Robert was in any way involved in such things at that time. I personally doubt whether the somewhat anarchic political movements that existed in the late 60s could be revived but it is difficult for me to say as I am not involved in poalitics except at a distance and I have no contact with the sorts of activists who might be connected to the current political and artistic scene. What has moved on most definitely though is that governments are so much better equipped to undermine and render ineffective single issue and political movements of the left. The ‘revolution’ will be a lot more difficult to organise and see through nowadays. Unfortunately.

Lukáš Perný: What do you think about left wing and countercultural

movements. Are you still believe that the 60s era movements will come back again in future? Was in Yarbirds music some inspiration in 1960s conutercultural movements (philosphical, politcal, etd.)? Jim McCarty (spevák, bubeník The Yardbirds): I suppose the 60's were a time when class barriers( particularly in the UK). Were broken down and indeed there was a cultural movement from the left. You can look at Youtube and there's a programme about Twiggy made by someone I know that was shown on Arte. The Yardbirds were part of that change too and I think that's reflectef in some our songs. I remember hanging out with people that were Lords when I was from the lower classes! Don't think this will happen again in the same way now. ..................................................................................................................................... Michal Polák, BSc, MSc, PhD. (ľavicový intelektuál, filozof a ekonóm): Šesťdesiate a do istej miery aj sedemdesiate roky boli v západnej Európe obdobím kultúrneho i politického zlomu. No kým kultúrne ich vplyv napokon prevalcoval predošlý konzervatívnejší spôsob života, v politickej oblasti bol výsledok opačný. Radikalizmus mládeže napokon neviedol k prekonaniu kapitalizmu, ako si predstavovali napríklad vtedajší študentskí vodcovia, ale k obratu späť, k novej mutácii ekonomického liberalizmu, s ktorou dodnes zápasíme. Práve to však môže byť určitou inšpiráciou: z vrcholného vypätia sa už schádza iba dole. A duch slobody a revolty z tohto obdobia sa môže objaviť znova, keď to budeme najmenej čakať.

Bonusom v monografii sú vyjadrenia významných osobností:

Lukáš Perný: V čom vidíte zlyhanie revolt roku 1968? PhDr. Marek Hrubec, PhD. (filozof, z diskusie na konferencii FF UKF): Zlyhanie revolt v roku 1968 pramení z libertariánskych myšlienok (láska, sloboda, voľnosť) a nedostatočného definovania pilierov programu revolučnej zmeny, ktoré neskôr využili neoliberálne politické strany k dosiahnutiu moci. Lukáš Perný: Aký máte názor na kontrakultúrne hnutia v USA, NSR, Francúzsku a ďalších krajinách, ktoré vyhnali do ulíc študentov, aktivistov, umelcov, filozofov, robotnikov a intelektualov,ktorí chceli zmeniť systém? Ing. Mgr. Peter Daubner (politológ a politický filozof, štátny radca): Kontrakultúrne hnutia formujúce sa paralelne na rôznych miestach planéty v 60. a 70. rokoch povestného „krátkeho“ storočia možno považovať za autentické emancipačné „projekty“, ktorých dominantným cieľom bolo spochybnenie legitimity „existujúceho stavu vecí“, počínajúc etablovaným ekonomickým a politickým systémom, t. j. kapitalizmom a formujúcou sa liberálnou (zastupiteľskou) demokraciou, a končiac bezpodmienečnou poslušnosťou voči politickým autoritám a trhovým imperatívom. Aktivitu týchto skupín, ktoré vo svojej dobe „nemali čo stratiť, len svoje okovy“ (K. Marx), možno, prinajmenšom v istom špecifickom zmysle, interpretovať ako komplex revolučných aktov, ktoré kombinujú schopnosť identifikovať symptomatický revolučný potenciál určitej historickej situácie a ochotu zainteresovaných subjektov prevziať na seba riziko radikálnej intervencie bez akejkoľvek záruky pozitívneho výsledku. Povedané jasne a stručne, kontrakultúra nie je výlučne fenomén kulturologický, ale i politický či sociálno-filozofický, ktorý má aj naďalej svoje signifikantné postavenie v intelektuálnom (kolektívnom) vedomí ľudskej civilizácie. Jednak preto, že nám chýba koherentná alternatíva a jednak preto, že napriek tomu, že sa jej platónsku (ontologickú) Ideu nikdy nepodarilo adekvátne naplniť, umožňuje nám, sine ira et studio, formulovať kritiku súčasnosti, ale i ašpirácie do budúcnosti, ktorá je, hic et nunc, v načrtnutom kontexte, nejasnejšia než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Je symptomatické, že kontrakultúra, hoci sa už dnes používanie tohto pojmu javí ako anachronizmus, bola, aspoň od nástupu a ideologického víťazstva postmoderny vo forme „kultúrnej logiky neskorého kapitalizmu“ (F. Jameson), vyhlásená za mŕtvu už niekoľkokrát. Napriek tomu, z nejakého záhadného a „nevysvetliteľného “ dôvodu, si udržuje nezlomnú vitalitu. Lukáš Perný: Ako vnímate prelom 60. a 70. rokov z hľadiska dizajnu, módy a estetických trendov? Mgr. art. Maroš Schmidt (úžitkový dizajnér): Dizajn je nablískaným zrkadlom zidealizovanej spoločnosti. Tak to bolo aj v 60. a 70. rokoch, hoci sa mu u nás vtedy nehovorilo dizajn, ale priemyselné tvarovanie. Boli sme blízko jedinečnosti a zároveň sme sa vzďaľovali technickému pokroku, ktorý sme neustále hlásali. Doznievanie dokonale nalešteného bruselského štýlu sa prelínalo s novým hranatým videním hlásiacim sa o miesto vo výklade. Reflektovali sme svet a zabúdali na seba. Výrobky v Československu oveľa rýchlejšie opustili rovinu tvarovej psychedélie na rozdiel od grafického dizajnu, ktorý dokázal úspešne variovať najrôznejšie polohy stavu mysle. Základné geometrické prvky sa v polovici 60tych rokov presunuli z grafického dizajnu do dizajnu priemyselného. Plošný dizajn si ponechal iba esenciu geometrie a proporcie. Móda v tej dobe oscilovala medzi oboma princípmi. Ak máme hodnotiť dizajn na našom území z pohľadu jeho schopnosti vyháňať ľudí do ulíc, tak priemyselný dizajn v Československu určite nebol kontrakultúrnym hnutím. V grafickom dizajne, keďže jeho významnou súčasťou je napríklad plagát, môžeme nachádzať prvky vzdoru proti masovej kultúre a stereotypom. Je to prirodzené, keďže je to médium rýchlej reakcie a bez nevyhnutných ekonomických väzieb. Priemyselný dizajn aj v prostredí plánovaného hospodárstva vždy slúžil ľuďom, odzrkadloval ich potreby (nie ideologické) a neumožňoval vyjadrovať postoje autora ani nastavovať nové trendy. Jednoducho povedané: Farba výrobku nemá konotácie farby na plagáte, pokiaľ nemá ambíciu byť umeleckým dielom. Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. (filozof, kulturológ, esejista, lit. kritik): Hodnota každého činu sa posudzuje vo vzťahu k dejinám človeka. Ľavicovo orientovaným tvorcom fascinujúceho pokusu o nový projekt človeka, ak ako sme ho zaznamenali v šesťdesiatych až sedemdesiatych rokoch minulého storočia, išlo o pochopenie a revidovanie stupňa, na akom človek ovláda nielen prírodu, ale najmä spoločnosť a seba samého. Tento projekt definoval človeka ako tvorcu a smeroval k tomu, aby sa z každého človeka tvorca stal. To bola nesporne revolučná myšlienka. Nastupujúca generáciu ju vnímala ako súčasť ochrany vlastných ideálov, prvok sebaobrany, ktorá sa spája s bojom vo všetkých jeho formách. Ale jej kultúrna a filozofická relevancie bola v poznaní, že základným predpokladom revolúcie je, aby dokázala správne interpretovať skutočnosť. Miera správnosti tejto interpretácie bola potom priamo úmerná spoločensko-politickým výsledkom historickej iniciatívy.

~ 80 ~

ZVUKOVÁ PRÍLOHA z dôvodu autorských práv zvuková príloha obsahuje iba zoznam skladieb s odkazmi toho času

dostupnými na Youtube. Youtube playlist 1: Psychedelický rock (ukážkový výber)

Interpret, titul Youtube video link 13th Floor Elevators: debutový album www.youtube.com/watch?v=QEQBfJwYlLY

The Byrds: Eight Miles High www.youtube.com/watch?v=yoSwOrytf_M

The Rolling Stones: In Another Land www.youtube.com/watch?v=n8KzA6es3Bo

The Beatles: Lucy In The Sky With Diamonds www.youtube.com/watch?v=ZqXmBy1_qOQ

Strawberry Alarm Clock: Incense And ... www.youtube.com/watch?v=m4uC5cN0apI

Pink Floyd: a Saucerfull Of Secrets www.youtube.com/watch?v=ZY5tP9rf4Lo

Eric Burdon & The Animals: Sky Pilot www.youtube.com/watch?v=lroU7apzma8

Soft Machine: Why Am i So Short? www.youtube.com/watch?v=a0k4FGQd0As

Grateful Dead: album Anthem of the Sun www.youtube.com/watch?v=OnNkKAKPHqY

Jefferson Airplane: White Rabbit www.youtube.com/watch?v=WANNqr-vcx0

The Doors: Unknown Soldier www.youtube.com/watch?v=mycV3IcQNPQ

Them: Square Room www.youtube.com/watch?v=Et9OoqW09CE

US 69: 2069 a spaced oddity www.youtube.com/watch?v=9_tMZu60tZc

Sweet Smoke: album Just a Poke www.youtube.com/watch?v=Qsgj0rFUOC4

Ultimate Spinach: Mind Flowers www.youtube.com/watch?v=aZtZRmlqQSE

Silver Apples: Oscillations www.youtube.com/watch?v=t1xOZyBc2Ck

The Velvet Underground: debut album www.youtube.com/watch?v=6tsamNxGC9U

King Crimson: Moonchild www.youtube.com/watch?v=0hhOhXFVmdE

* k doporočeným hudobným Youtube kanálom psychedelickej hudby patria užívatelia panlecoslav, PanLecoslav2, ThePsychedelicGarage, psychedelatrip, ThePsychedelicGomper

Youtube playlist 2: Kraut-rock (ukážkový výber)

Interpret, titul Youtube video link Can: Paperhouse (živá verzia z Beat Clubu) www.youtube.com/watch?v=8QLL2j8ZtxE

Faust: No Harm www.youtube.com/watch?v=ceXr8K6jLjw

Amon Düül: Im Garten Sandosa www.youtube.com/watch?v=ApGMTYTKIKA

Amon Düül II: Phallus Dei www.youtube.com/watch?v=g1klpKy_3hY

Guru Guru: Electric Junk (naživo) www.youtube.com/watch?v=D2u5T-iOYpI

Xhol Caravan: All Green (naživo z Beat Clubu) /www.youtube.com/watch?v=fyfoffACamw

Brain ticket: Brain ticket (Part 1) www.youtube.com/watch?v=uKtlC6Fysqc

Floh de Cologne: Die Luft Gehört Denen... www.youtube.com/watch?v=0iLTtVgXhbY

Kluster: Zwei-Osterei www.youtube.com/watch?v=fe3PTLq05qw

Kluser/Eruption: Black Spring www.youtube.com/watch?v=nN1O8DqYm8U

Cluster: Caramel www.youtube.com/watch?v=e4YoScbyO7k

Tangerine Dream: album Electronic Mediat.. www.youtube.com/watch?v=bYB3qAW-iAU

Agitation Free: album Malesch www.youtube.com/watch?v=iai7_F5nZyQ

Ash Ra Tempel: Traummachine www.youtube.com/watch?v=ySBZf23oqAg

Popol Vuh: Improvisation www.youtube.com/watch?v=DON-CogKcfk

Gila: Communication www.youtube.com/watch?v=uxOy6QEu4xI

Neu!: album Neu! www.youtube.com/watch?v=vQCTTvUqhOQ

Kraftwerk: debutový album Kraftwerk www.youtube.com/watch?v=kjSXWgXPeEM

http://www.youtube.com/watch?v=QEQBfJwYlLY

http://www.youtube.com/watch?v=yoSwOrytf_M

http://www.youtube.com/watch?v=n8KzA6es3Bo

http://www.youtube.com/watch?v=ZqXmBy1_qOQ

http://www.youtube.com/watch?v=m4uC5cN0apI

http://www.youtube.com/watch?v=ZY5tP9rf4Lo

http://www.youtube.com/watch?v=lroU7apzma8

http://www.youtube.com/watch?v=a0k4FGQd0As

http://www.youtube.com/watch?v=WANNqr-vcx0

http://www.youtube.com/watch?v=mycV3IcQNPQ

http://www.youtube.com/watch?v=Et9OoqW09CE

http://www.youtube.com/watch?v=9_tMZu60tZc

http://www.youtube.com/watch?v=Qsgj0rFUOC4

http://www.youtube.com/watch?v=aZtZRmlqQSE

http://www.youtube.com/watch?v=t1xOZyBc2Ck

http://www.youtube.com/watch?v=6tsamNxGC9U

http://www.youtube.com/watch?v=0hhOhXFVmdE

http://www.youtube.com/watch?v=8QLL2j8ZtxE

http://www.youtube.com/watch?v=ceXr8K6jLjw

http://www.youtube.com/watch?v=g1klpKy_3hY

http://www.youtube.com/watch?v=D2u5T-iOYpI

http://www.youtube.com/watch?v=uKtlC6Fysqc

http://www.youtube.com/watch?v=0iLTtVgXhbY

http://www.youtube.com/watch?v=fe3PTLq05qw

http://www.youtube.com/watch?v=nN1O8DqYm8U

http://www.youtube.com/watch?v=e4YoScbyO7k

http://www.youtube.com/watch?v=bYB3qAW-iAU

http://www.youtube.com/watch?v=iai7_F5nZyQ

http://www.youtube.com/watch?v=ySBZf23oqAg

http://www.youtube.com/watch?v=DON-CogKcfk

http://www.youtube.com/watch?v=uxOy6QEu4xI

http://www.youtube.com/watch?v=vQCTTvUqhOQ

http://www.youtube.com/watch?v=kjSXWgXPeEM

~ 81 ~

OBRAZOVÁ PRÍLOHA

Kresby, maľby a grafiky na tričká od Bc. Hanky Blažekovej v štýle psychedelic art a pop/art

~ 82 ~

LUKÁŠ PERNÝ HUDOBNÁ KONTRAKULTÚRA NA PRELOME ŠESŤDESIATYCH A SEDEMDESIATYCH ROKOV 20. STOROČIA V KULTUROLOGICKEJ PERSPEKTÍVE I.

Vydavateľ : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozofická fakulta, Katedra kulturológie Odborný a výkonný redaktor: Bc. Lukáš Perný Jazykový redaktor: Bc. Janka Popovicsová Návrh obálky a grafická úprava: Bc. Lukáš Perný, Bc. Hanka Blažeková (motív na obale) Posudzovatelia: doc. PhDr. Július Fuják, PhD. PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. Vydanie finančne podporili: Klub Nového Slova, ASA, MSD Náklad: 150 ks Vydanie: prvé Rozsah: 84 s. Rok vydania: 2014 Tlač: FaxCOPY a.s., Nitra ISBN 978-80-558-0677-8 EAN 9788055806778

~ 83 ~

~ 84 ~

Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I....

Documents

Transcript of Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I....