ZBORNÍKZ MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE

MODRÝ KAMEŇ, JÚN 2012

ZOSTAVILI: HELENA FERENCOVA A ERIKA ANTOLOVA

SNM - Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

Príspevky publikované v tomto zborníku odzneli na Medzinárodnej konferencii Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí konanej v dňoch 6. - 8. júna 2012 na hrade Modrý Kameň.

Vydalo v roku 2013SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM - M úzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

Publikácia vydaná k 120. výročiu založenia Slovenského národného múzea

POŠTOVÁB A N K A

Generálny partner SNM A SzNM főtámogatója

WCSEMADOKCsemadok - Oblastný výbor Veľký Krtíš

(Nagykürtösi Területi Választmánya) Csemadok - Základná organizácia Sečianky

(Alapszervezet Szécsénke)

Ajľ&)K

HRAD«C A NObčianske združenie Hradčan

v Modrom Kameni

Zostavili: © Helena Ferencová a Erika Antolová 2013Autori príspevkov: © Radoslav Beňuš, Frederik Federmayer, Helena Ferencová, Gyulai Éva, Jaroslav Hanko, Horváth Richárd, Simona Kolmanová, Kőszeghy Péter, Silvia Lôrinčíková, Maroš Mačuha, Magyar Károly, Pavol Maliniak, Helena Markusková, Soňa Masnicová, Bernard Jozef Meliš, Jana Oršulová, Blanka Petráková, Szentmártoni Szabó Géza, Pálffy Géza, Szirácsik Éva, Anna Šujanská, Várkonyi Gábor 2013Fotografie: © Frederik Federmayer, Helena Ferencová, Gyulai Éva, Egon Gottl, Slavo Haľama, Jaroslav Hanko, Kliment Éva,V. Knap, Maroš Mačuha, Diana Kmeťová Miškovicová, Štefan Matušík, Jana Oršulová, Katarína Patschová, Blanka Petráková, Ripozné Boglárka Soltész, Jozef Ševčík, Anna Šujanská, Jozef Tihányi, Marek Vanga, Archív Banského múzea v Banskej Štiavnici, archív KPÚ Trenčín, archív Liptovského múzea v Ružomberku, archív MJVM v Zlíne, Archív Múzea vo Sv. Antone, archív SNM-Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň, archív Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici 2013 Jazyková redakcia: Erika Antolová, Helena Ferencová, Kliment ÉvaPreklady: © Angelika Dončová, Veronika Ďuranová, Kovács István, Bernard J. Meliš, Erika Palágyiová, Eva Šoóšová 2013 Zodpovedný redaktor: Helena Ferencová Grafický design: © Slavo Haľama 2013

ISBN 978-80-8060-308-32

Zborník z medzinárodnej konferencie - Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí

PREDKOVIA BALAŠOVCOV V ÚLOHE ZVOLENSKÝCH ŽUPANOV DO POLOVICE 14. STOROČIA

Bernard Jozef Meliš

ÚvodV predkladanom príspevku sa chcem venovať tým predkom rodu Balašovcov, ktorí za­

stávali funkciu zvolenského župana od najstarších zmienok o tomto úrade (rok 1222) do polovice 14. storočia, keď ukončil svoj úrad azda najznámejší príslušník predkov Balašov­cov, magister Donč. Na konci príspevku bude nasledovať krátke zhodnotenie informácií, ktoré nám k danej téme sprístupňujú zachované pramene.

K niektorým terminologickým otázkamSkôr než pristúpim k samotnému jadru príspevku, je potrebné venovať sa niektorým

terminologickým ťažkostiam. Samotné používanie mena Balašovci a jeho aplikovanie na príslušníkov celého rodokmeňa Balašovcov nie je presné a skresľuje správne pochopenie skúmanej problematiky. Bolo by anachronizmom hovoriť o prvom známom zvolenskom županovi Detrikovi ako o Balašovi, hoci je priamym predkom tohto rodu. Prílišné zdôraz­ňovanie obrazu uceleného rodu by znamenalo pre historika novú predpojatosť, zavádzalo a tendovalo by to jeho úsilie pri výskume. Cieľom by nebolo pochopenie historického vývoja, ale snaha zrekonštruovať deje minulé tak, aby výskum smeroval k nám známemu stavu z neskorších čias. Pod neskoršími časmi rozumiem obdobie, v ktorom sa vybudova­la identita rodu Balašovcov. A to sa udialo podstatne neskôr, než siaha časové ohraničenie touto prácou sledovaného obdobia. Preto navrhujem pre opisovaný časový úsek používať termín predkovia rodu Balašovcov. Ním sa možno vyhnúť podvedomej snahe zoskrutko- vať pramenné informácie do nám pohodlnej podoby, ale zároveň nestratíme zo zreteľa neodškriepiteľnú skutočnosť, že jedna z rodových línií potomkov prvého zvolenského župana vyústila do založenia rodu Balašovcov.

Druhým termínom, ktorému sa treba stručne venovať je termín zvolenskí župani. V tomto príspevku znamená funkcia zvolenského župana kráľom menovaného správcu rozsiahleho teritória zahŕňajúceho nielen okolie Zvolena ale aj Turiec, Liptov a Oravu. Kedy presne došlo k vytvoreniu Zvolenskej veľžupy,1 nie je známe. Juraj Žudel posúva jej vznik do 12. storočia.2 Ján Beňko, ktorý sa podrobne zaoberal dejinami Turca, kladie jeho podriadenie pod správu zvolenského župana hneď po pričlenení k Uhorsku za vlády Ladislava I.3

V súčasnej historiografii sa pod termínom Zvolenská veľžupa (alebo komitát - záleží od používanej terminológie) rozumie územie zahŕňajúce Zvolen s jeho širším okolím, Turiec, Liptov a Oravu. Prítomnosť kráľovských lesov, ktoré uhorskí králi používali na poľovačky, prepožičala Zvolenskej veľžupe prívlastok lesná. Tak ju chápe aj najnovšia ma­ďarská historiografia.4 Toto presvedčenie je posilňované aj pomerne neskorými prameň-

1 Termín veľžupa je zámerne používaný, hoci to nie je termín prameňov. Zámernosť používania tohto termínu tkvie v jeho schopnosti odlíšiť teritoriálny rozsah územnej jednotky zahŕňajúcej nielen samotný Zvolen a jeho okolie, ale aj Turiec, Liptov a Oravu od územného rozsahu neskoršej Zvolenskej župy bez troch posledne menovaných dištriktov.

2 ŽUDEL, J.: S to lice n a S lo ve n sk u . Bratislava: Obzor, 1984, str. 168.3 BEŇKO, J.: S ta rý Turiec. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1996, str. 43.4 TRINGLI, L: Megyék a középkori Magyarországon. In: RADIOS, K. (ed.): V á rm eg y ék és s z a b a d k e rü le te k I-II. Debrecen: Hajdú-

-Bihar M. Lvt., 2001, str. 23.

13

SNM - Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

nými informáciami o Zvolenskej veľžupe, čo bolo a často stále je chápané ako prirodzený správny vývoj Uhorského kráľovstva reflektujúci postup osídľovania jeho okrajových častí. To znamená, že nedostatočne osídlené územie nepotrebovalo zvláštnu správnu jednotku. Až so zahustením osídlenia prišla potreba vytvoriť správne centrum s územím svojej pôsobnosti na miestach, ktoré doteraz zvláštnu administratívu nepotrebovali alebo boli príliš ďaleko od pôvodného centra ležiaceho bližšie k stredu krajiny.5

Slovenská historiografia prekonala za ostatných takmer sto rokov búrlivé diskusie o osídlení Slovenska v stredoveku. Negovanie hypotéz o neosídlení veľkej časti Slovenska v stredoveku podopiera aj stále pribúdajúca archeologická a historická literatúra o naj­novších výskumoch k tejto problematike.6 Naďalej zostáva otvorená otázka, čo viedlo k pomerne neskorému kreovaniu Zvolenskej veľžupy ako správnej jednotky. Archív Zvolenskej veľžupy sa nezachoval, čo sťažuje výskum jej dejín. Pri práci je potrebné zhromažďovať všetky, aj tie najnepatrnejšie zmienky o Zvolenskej veľžupe, o území k nej prináležiacemu, o županoch...

Predkovia Balašovcov ako zvolenskí županiPrvýkrát sa v prameňoch stretávame so zvolenským županom roku 1222.7 Bol ním

Detrik, syn Synka, najstaršieho známeho predka rodu Balašovcov. Dá sa povedať, že predkovia Balašovcov stáli pri zrode Zvolenskej veľžupy a sprevádzali ju i naďalej počas ďalších približne 120 rokov s menšími prestávkami, kým nedošlo k jej definitívnemu roz­deleniu.

Hoci najstarším známym predkom Balašovcov je Synko, významnejším pre dejiny rodu sa na základe dochovaných prameňov javí jeho syn Detrik. Nielen kvôli tomu, že je pr­vým známym zvolenským županom, ale práve jeho možno pokladať za prvého, ktorého kariéra otvorila stále väčšie a väčšie možnosti vlastným potomkom. Určite nie nadarmo bol nazývaný Veľký.8 Pred tým, než sa stal Detrik zvolenským županom, požíval dôveru kráľa Ondreja II., ktorý mu zveril funkciu kráľovského človeka9 (homo regius) vykonáva­júceho kráľove nariadenia týkajúce sa predovšetkým právnych pokonávaní. Aj neskôr ako zvolenský župan vykonával Detrik úlohy, ktoré mu prináležali už skôr ako kráľovskému človekovi. Bol poverovaný štatuovaním do vlastníctva darovaného majetku a to aj mimo územia Zvolenskej veľžupy.10 Pre dobré plnenie úloh kráľovského človeka a neskôr župa­na a pre zabezpečenie nezaujatosti bolo potrebné vlastnenie rozsiahlejších pozemkov.

Pre živobytie drobného šľachtica a ako dostatočný zdroj príjmov potrebných na vo­jenskú výzbroj a plnenie povinností voči svojmu lénnemu pánovi - uhorskému kráľovi, potrebovali synovia jobagiónov aspoň jedno poplužie zeme. Menej než je táto výmera ne-

5 Tak napríklad pre Liptov je pokladaný za pôvodné správne centrum Hrad Hont. Bližšie k problematike:KRISTÓ, GY.: A v á r m e g y é k k ia la k u lá s a M a g y a r o r s z á g o n . Budapest: Magvető Kiadó, 1988, str. 377.MALINIAK, P.: Č lo v e k a k r a jin a . Z v o le n s k á k o t l in a v s tr e d o v e k u . Banská Bystrica: Fakulta hum anitných vied UMB, 2009, str. 43.

6 Z početnej literatúry možno uviesť pre oblasť Turca už citované dielo Jána Beňku v pozn. č. 3. K osídleniu Zvolenskej kotliny TOMEČEK, O. (ed.): O s íd le n ie Z v o le n s k e j k o t l in y o d v č a s n é h o s tr e d o v e k u d o p o lo v ic e 19. s to r o č ia . Banská Bystri­ca: Fakulta hum anitných vied UMB, 2009,165 str. K o s íd le n iu s tr e d n é h o S lo v e n s k a - ŠALKOVSKÝ, P: Stredné Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2011,144 str.

7 MARSINA, R. (ed.): C o d e x d i p l o m a t i c s e t e p i s to la r ís S lo v a c ia e I. (CDS11.), Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1971, str. 205, č. 277.

8 MARSINA, R. (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. (CDS1II.) Bratislava: Obzor, 1987, str. 399-400, č. 573.

9 C D S l l . , str. 279, č. 391.10 C D S l l ., str. 279, č. 391.

14

Zborník z medzinárodnej konferencie - Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí

prinášalo dostatok výnosu, aby synovia jobagiónov mohli plniť svoje povinnosti.11 Detrik a jeho rodina patrili k vysokej šľachte. Nedá sa zistiť presná výmera majetkov, ktoré Detrik vlastnil. Na základe niekoľkých zmienok sa dá usúdiť, že jeho majetok predstavoval mi­nimálne niekoľko desiatok popluží pôdy. Pri tomto tvrdení sa vychádza z toho, že vyko­nával kúpno-predajné transakcie s pôdou s výmerou viacerých popluží,12 za svoje verné služby dostal roku 1229 od kráľa Ondreja II. jednorázovo 10 popluží zeme v Boršode13 a k tomu všetkému treba pripočítať pôdu, ktorú Detrik istotne držal už skôr. Poslednýkrát sa v prameňoch stretávame so zvolenským županom Detrikom roku 1242.14

Po krátkej prestávke, keď predkovia Balašovcov nezastávali post zvolenského župana, sa od roku 1246 stretávame v tomto úrade s Mikom, synom Detrika.15 Vzhľadom na tému predkladaného príspevku je Miko najdôležitejší z pomedzi svojich súrodencov, pretože v jeho línii sa nachádzajú neskorší Balašovci. Počnúc Mikom sa začínajú úrady v rukách príslušníkov rodu kumulovať. Miko bol okrem zvolenského župana aj šarišským župa­nom.16 Pokračoval v službách kráľa tak ako jeho otec a vykonával kráľovské rozhodnutia o štatuovaní do držby kráľom darovaných majetkov na území Zvolenskej veľžupy ale aj mimo nej.17 Za svoje verné služby získal od kráľa Bela IV. niekoľko majetkov - napr. Bušince, Ludány (dnes v Maďarsku),18 Ipeľské Predmostie;19 iné pozemky nadobudol Miko kúpou20 alebo ich zabral neoprávnene, ako sa na to sťažovali po jeho smrti hostia zo Zvolena. Na ich majetku zahranom Mikom neskôr jeho syn Detrik vystaval dedinu, čím pôdu kvalitatívne zmenil a tým sa stala jeho právoplatným majetkom. Kráľ Belo IV. sťažnosti hostí zo Zvolena vyhovel, spomínanú zem s Detrikom vymenil a roku 1263 ju dal zvolenským hosťom.21 Podľa výskumov ide o dnešnú obec Lieskovec.22 Význam Mika a jeho schopnosti boh dôležité nielen pre úrad zvolenského župana, ale využil ich aj kráľ Belo IV, ktorý sa po tatárskom vpáde snažil zväčšiť počet kamenných hradov v kráľov­stve. Preto daroval Mikovi v polovici 13. storočia zem Tiká v Gemeri s vrchom vhodným na opevnenie. Zdá sa, že po skorších neúspešných pokusoch o stavbu murovaného hradu na tomto vrchu bol práve Miko tým, kto položil základy hradu Hajnáčka spomínaného v listinách v prvej tretine 14. storočia23 Miko sa poslednýkrát ako zvolenský župan spomí­na v roku 1252.24

11 C D S l II., str. 418-419, č. 60412 Roku 1222 predal so svojim zaťom 20 popluží pôdy v Sebechleboch - CDSl L, str. 202, č. 273.13 C D S l L , str. 250, č. 349.14 C D S Ü L , str. 76, č. 115.15 CD Sl I I , str. 162, č. 233.16 ENGEL, P.: M a g y a r k ö z é p k o r i a d a ttá r , M a g y a r v i lá g i a rc h o n to ló g iá ja 1301 - 1457. Középkori magyar genealógia, Arcanum

adatbázis 2001. (CD-nosič), Zólyomi rokonság 1. tábla. Tiež CDSl II., str. 169, č. 245.; CDSl II., str. 162, č. 233. Zolnay chybne uvádza, že Miko bol aj spišským županom. ZOLNAY, L.: A „Balassák“ és a Felvidék. Borsodi levéltári évkönyv, é. 5, 1985, str. 139, 140.

t7 C D S l I I , str. 229-230, č. 329.18 C D S IIL , str. 268, č. 384.19 CD Sl II., str. 270, č. 390.20 CD Sl IL, str. 253, č. 364. Dôkladnejšie sa zaoberal majetkovými pomermi ZOLNAY, L.: A „Balassák“ és a Felvidék,

str. 83 - 170.21 FEJÉR, G.; C o d ex d ip l o m a t i c s H u n g a r ise e c c le s ia s t i c s a c c iv ilis IV /3 (CDH). Budae: Typis typogr. Regiae Universitatis Unga-

ricae, 1829, str. 142-144.22 MALINIAK, P.: Č lo v e k a k r a jin a , str. 37.23 SKALSKÁ, M.: Územie hradu Beckov v povodí gemerskej rieky Gortva a jeho osud po zániku pohraničného županstva. In:

S tu d ia H isto rica T y rn a v ie n s ia X I - XII. Kraków : Towarzystwo Slowaków w Polsce, Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011, s. 225-226.

24 ZSOLDOS, A.: M a g y y a r o r s z á g v i lá g i a r c h o n to ló g iá ja 1 0 0 0 - 1 301 . Budapest: MTA Történettudományi intézete, 2011, str. 236.

15

SNM - Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

V rokoch 125325-127026 nachádzame v úrade zvolenského župana Mikovho syna Mi­chala. Ten úrad nezastával nepretržite, ale medzi udanými rokmi nachádzame aj iných županov. V roku 1256 je v úrade zvolenského župana druhý Mikov syn, Detrik.27 Ten bol najprv spišským županom28 a do úradu po Michalovi sa musel dostať niekedy po auguste 1255. Poslednýkrát sa stretávame s Detrikom v úrade zvolenského župana roku 1263.29 László Zolnay uvádza, že v roku 126730 bol v úrade zvolenského župana Mikov syn Peter, držiteľ hradu Modrý Kameň. Ten patril k najproblémovejším členom rodu. Zúčastňoval sa vojenských nepokojov v krajine a násilne zaberal cudzí majetok. Tak sa zaplietol do nezhôd v krajine po smrti kráľa Štefana V. V dobe, keď desaťročný kráľ Ladislav IV. za­stupovaný svojou matkou Alžbetou bojoval s magnátmi o upevnenie moci,31 využil Peter neprehľadnú situáciu a olúpil Starka, Pavla a Mikuláša spolu s ich príbuznými o majetok Vrútky, zobral ich do zajatia a zhabal im privilegiálnu listinu Bela IV. na Vrútky. Táto situácia sa vyriešila až v roku 1285, keď na Starkovu, Pavlovu a Mikulášovu žiadosť bol prípad preverený a majetok im bol vrátený.32 Peter sa zmocnil Vrútok dávno pred rokom 1284. Koncom tohto roka sa totiž spomínaní zemania sťažovali na vzniknutú neprávosť u kráľa. V listine sa spomína, že Peter od smrti kráľa Štefana V, keď v krajine nastali ne­zhody, dvakrát spôsobil Starkovi a jeho príbuzným neprávosť. Tu nám na pomoc môže prísť podobná situácia, ktorá bola vyriešená taktiež roku 1285. Peter získal azda podvod­ným spôsobom donáciu na dedinu Egyházasdengeleg (dnes v Maďarsku) v Honte napriek tomu, že bola právoplatne a dedične držaná Kiliánom, synom Kiliana. Po prešetrení kráľ Ladislav IV. nakoniec vrátil Kilianovi Egyházasdegenleg späť v tom istom roku ako Vrútky Starkovi a jeho príbuzným. V listine sa spomína, že spor sa viedol dlho.33 Možno teda predpokladať, že k nespravodlivému obsadeniu majetkov došlo v oboch prípadoch na za­čiatku vlády Ladislava IV. Poškodení šľachtici sa odvážili žiadať kráľa o nápravu situácie až potom, ako Peter stratil svoju silnú pozíciu u Ladislava IV. To neboli však jediné neprá­vosti, ktorých sa Peter dopustil. Roku 1281 nadobudol na vlastnú žiadosť od Ladislava IV. za svoje služby voči kráľovi dedinu Háj v Turci.34 O tri roky neskôr sa neprávom zmocnil susednej dediny Rakša na úkor jej pôvodných vlastníkov Mikša a jeho príbuzných, pri­čom do rúk ich potomkov sa opäť dostala až roku 1340.35 Peter sa angažoval v bojoch o vysokú politiku až do konca svojho života. Po smrti Ladislava IV. bol spolu s Lampertom z rodu Hont-Poznan zapojený do lúpežných bojov. Vtedy sa proti nemu postavili jeho príbuzní Miko III., syn Detrika II., a Demeter, syn Mikuláša.36 Peter počas svojho života vystaval hrad Modrý Kameň, ktorý bol po jeho smrti zaujatý zaťom Lampertom. Vzniklo tu útočisko kráľových oponentov a preto Demeter roku 1290 hrad Modrý Kameň vydobyl

25 CD Sl 11,str. 302-303, í . 434.26 ZSOLDOS, A.: Magyyarország világi archontológiája. str. 237.27 C D SIIL , str. 375-376, č. 540.28 CD SIII., str. 318, č. 458.29 FEJÉR, G.: C D H V /1 . Budae: Typis typogr. Regiae Universitatis Ungarieae, 1829, str. 326-328.30 ZOLNAY, L.: A „Balassák“. II. genealogická tabuľka. Hoci na str. 93. označuje Petra ako „zólyomi comes“ a nie „ispán“,

v genealogickej tabuľke ho označuje za župana.31 MARSINA, R. a kol.: D e jin y S lo v e n sk a I. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1986, str. 236.

KRISTÓ, GY.: M a g y a ro rs zá g tö r té n e te 8 9 5 -1301 . Budapest: Osiris Kiadó, 2006, str. 263-264.32 NAGY, E. (ed.): C o d ex d i p l o m a t i c s p a tň u s VIII. Budapest: A.M.T. Akadémia történelmi bizottsága, 1891, str. 240-243, č. 194.

BEŇKO, J.: Starý Turiec, str. 74.33 SZENTPÉTERY, E.-BORSA, I. (eds.): R eg e sta reg u m s t ir p is A r p a d ia n a e c ň tic o -d ip lo m a tic a (R A ) II./2 -3 . Budapest: Akadémiai

kiadó, 1961, str. 352-353, č. 3359.34 WENZEL, G. (ed.): C o dex d ip lo m a tic n s A r p a d ia n u s c o n tin u a tu s (C A C ) XII. Budapest: A Magyar Tudományos Akadémia, 1874

str. 333, č. 279.35 BEŇKO, J.: S ta r ý T an ec . str. 110.36 ZOLNAY, L.: A „Balassák“. str. 94.

16

Zborník z medzinárodnej konferencie - Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí

a za jeho zásluhy mu podlá kráľovho rozhodnutia pripadli všetky pôvodné Petrove majet­ky.37 Aj keď László Zolnay uvádza, že Peter bol zvolenským županom, nedá sa to podložiť pramenným materiálom. V roku 1267 skutočne v listinách vystupuje zvolenský župan Peter.38 Jeho rodová príslušnosť zostáva pre nedostatok informácií nezistená.

Ďalším Mikovým synom, ktorý zastával úlohu zvolenského župana bol Biter. Toho na­chádzame v úrade roku 127739 a poslednú zmienku o ňom ako o zvolenskom županovi nachádzame v listine z roku 1282 vydanej Biterovým oficiálom Matejom z Turca.40 Hoci už pred Biterom bol zvolenským županom Dominik, syn Mikuláša, ktorý bol jedným z troch synov Detrika I.,41 preniesol sa úrad zvolenského župana na túto druhú vetvu rodu až po Biterovi.

Demeter bol v úrade v rokoch 1283/1285-1287 a 1291-1300.42 Je prvým zvolenským žu­panom, ktorého úradovanie sa v jeho druhom období predĺžilo až na desať rokov. V tomto ho prekonal už len jeho synovec župan Donč. Demeter bol roku 1285 v úrade krajinského sudcu43 a taverníkom kráľovnej.44 Nedá sa pramenné dokázať, či úrad zvolenského župa­na zastával nepretržite od roku 1283 do roku 1287, pretože za rok 1284 sa zatiaľ nenašla žiadna zmienka o zvolenskom županovi. Možno ale kontinuitu úradovania v týchto rokoch predpokladať. Do funkcií krajinského sudcu a taverníka kráľovnej by bol býval Demeter teda vymenovaný počas svojho úradovania ako župan. Kráľ Ladislav IV. musel čeliť snahám viacerých šľachticov, ktorí zaberali nielen kráľovské majetky, ale o imanie pripravovali aj chudobnejších šľachticov. Ukázal nám to už prípad jedného z predkov Ba­lašovcov - Petra, syna Mika. Do neprehľadnej situácie s množstvom bezprávia posilňuje Ladislav IV. svojho dobre známeho župana Demetera, vyzbrojuje ho kompetenciami naj­vyšších kráľovských úradníkov a poveruje ho, aby sa postaral o opätovné nadobudnutie kráľovských zemí vo Zvolenskej veľžupe.45 Podobným poverením bol vybavený už župan Michal roku 1273,46 na rozdiel od neho stál Demeter v inej pozícii a mohol konať rýchlej­šie a ráznejšie. Ako krajinskému sudcovi podliehali jeho jurisdikcii aj šľachtici. Tak sa pri rozsudzovaní sporov nemusel obmedzovať len na nešľachticov, ale svojou kompetenciou mohol zasiahnuť v prípadoch, do ktorých boli zapletení aj šľachtici. Spory sa preto nemu­seli zbytočne naťahovať a Demeter mohol kráľovský mandát o opätovnom nadobudnutí kráľovských majetkov vykonať rýchlejšie a účinnejšie. Na nedobrú situáciu vo Zvolenskej veľžupe mohla kráľa upozorniť práve sťažnosť Starka, Pavla a Mikuláša, ktorí sa začali do­máhať vrátenia svojho majetku Vrútky. To mohlo viesť k vydaniu mandátu a k posilneniu Demeterovej pozície.

Demeter sa ako župan zaslúžil o ubránenie hradu Zvolen pred útokom v roku 1290,47 podieľal sa na konsolidácii pomerov a posilňovaní kráľovskej moci i za vlády Ondreja III.48 Úspechy, ktorými sa v čase vlády Ondreja III. vyznamenával, ho priviedli medzi familiari- tu kráľa. Veľký úspech dosiahol Demeter v bitke pri Göllheime, kde sa 2. júla 1298 stretli37 MALINIAK, P.: Útok na hrad Zvolen v roku 1290. str. 91.38 ZSOLDOS, A.: M a g y y a r o r s z á g v i lá g i a r c h o n to ló g iá ja . str. 236.39 SZENTPÉTERY, E.-BORSA, L (eds.): R A I L /2 -3 . str. 182, č. 2774.40 Magyar Országos Levéltár (MOL), Diplomatikai Levéltár (DL) 63 057. ZOLNAY, L.: A „Balassák“. str. 95.41 ZSOLDOS, A.: M a g y y a r o r s z á g v i lá g i a r c h o n to ló g iá ja . str. 237.42 ZSOLDOS, A.; M a g y y a r o r s z á g v i lá g i a r c h o n to ló g iá ja . str. 237-238.43 ZSOLDOS, A.: M a g y y a r o r s z á g v i lá g i a r c h o n to ló g iá ja . str. 35.44 ZSOLDOS, A.: M a g y y a r o r s z á g v i lá g i a r c h o n to ló g iá ja . str. 71.45 MÓL, DL 94 407.46 CAC XII. str. 86, č. 85.47 MALINIAK, P.: Útok na hrad Zvolen v roku 1290 (útočníci, obrancovia a príčiny konfliktu). In: MELIŠ, J.: R y tie r s tv o

- e le m e n t v ž iv o t e s tr e d o v e k é h o č lo v e k a . Trnava : Trnavský historický spolok, 2005, str. 93.48 MOL, DL 66 652.

17

SNM - Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

vojská rímsko-nemeckého kráľa Adolfa Nassauského a rakúskeho a štajerského vojvodu Albrechta Habsburského. Demeter bol Ondrejom III., zaťom Albrechta, poverený vede­ním uhorskej armády poslanej na podporu kráľovho tesťa. Uhorská armáda opisovaná dobovými nemeckými prameňmi bola ľahko vyzbrojená, ale veľmi udatná.49 Tento úspech zaručil Demeterovi veľkú dôveru u panovníka a zaradil ho medzi najvýznamnejších baró­nov krajiny. Ku koncu jeho úradovania ho nachádzame ako jedného zo sudcov na gene­rálnych kongregáciách.50

Okrem Demeterovej lojálnosti voči kráľovi, ktorú možno vybadať z listín, odhaľuje do­terajší historický a archeologický výskum aj jeho tienistú stránku. Demeterova moc od osemdesiatych rokov 13. storočia stále stúpala, čo sa prejavilo aj v jeho sebavedomejšom konaní. Neprávom zaberal kráľovské majetky a azda aj peňazokazecká dielňa na Zvo­lenskom hrade fungovala na sklonku vlády Ladislava IV. s Demeterovým vedomím.51 Po smrti Ondreja III. sa Demeter dostal pod vplyv oligarchie. Bol verným stúpencom Matúša Čáka a Omodejovcov. Vytrvával na strane nesúhlasiacej s korunováciou Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa. Padol v rozhodujúcej bitke pri Rozhanovciach,52 kde sa sila oligarchov zlomila a nastal čas postupnej konsolidácie kráľovskej moci.

V šľapajach svojho strýca pokračoval ďalší zvolenský župan Donč. Ten nastúpil do úra­du medzi rokmi 1314 a 1317 a postupne sa vyšvihol medzi najvýznamnejších barónov kra­jiny. Donč bol na rozdiel od Demetera skôr diplomatom ako bojovníkom, hoci sa nevyhý­bal ani otvorenému boju.53 Posledný výskum života župana Donča priniesol nové zistenia. Argumentácia bola postavená na základe analýzy vývoja majetkovej držby predkov rodu Balaša. Tá poukázala na to, že najstaršie nadobudnuté majetky (ktoré možno listinné zis­tiť) sa nachádzali v najsevernejších častiach Uhorska (Kysuce, Orava, Liptov), až neskôr k nim pribudli majetky pri Ipli a v Boršode. Ďalším argumentom bolo miesto vydania naj­starších známych Dončových listín. Tie boli prevažne vydané v Liptove, najstaršia známa listina s uvedením miesta vydania bola vydaná v Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupči. Tieto zistenia v kombinácii s bulou pápeža Jána XXII. z roku 1323 viedli k stotožneniu Kostola Panny Márie v Ľupči, ktorý sa spomínal v bule, s kostolom v Nemeckej Ľupči.54 Podľa pápežskej buly mali byť na cintoríne tohto kostola pochovaní viacerí Dončovi prí­buzní. Preto argumentáciou došlo k tvrdeniu, že najstarším zistiteľným miestom bydliska Dončových predkov je Nemecká Ľupča (alebo jej okolie), na rozdiel od staršej slovenskej historiografie, ktorá Kostol Panny Márie v Ľupči spomínaný v bule stotožnila s kostolom františkánov v Slovenskej Ľupči.55

49 JÄSCHKE, K.-U.: Z u d e n G e s ta A d o lf i reg is v o n 129 9 /1 3 1 6 . In: BERG, D .-G O E T Z , H .-W . H is to r io g ra p h ia m e d ia e v a l is :

S tu d ie n z u r G e sc h ic h ts sc h re ib u n g u n d Q u e lle n k u n d e d e s M itte la l te r s ; F estsch H ft fü r F ra n z-J o se f S c h m a le z u m 65 . G e b u r t­

s ta g . D a r m s t a d t : W is se n s c h a ftl ic h e B u c h g e se llsc h a ft, 1998, str. 221.50 WENZEL, G.: C o d ex D ip lo m a tic u s A r p a d ia n u s C o n tin u a tu s X . Budapest: A Magyar Tudományos Akadémia, 1873, str.

329-205, č. 213.51 MALINIAK, R: Útok na hrad Zvolen, str. 9452 ENGEL, R: M a g y a r k ö z é p k o r i a d a t tá r , Z ó ly o m i r o k o n s á g 1. tábla.53 SOPKO, J. (ed.): K r o n ik a u h o r s k ý c h k rá ľo v z v a n á D u b n ic k á . Budmerice: Vydavateľstvo Rak 2004, str. 105.54 K tomuto istému výsledku prišiel už maďarský historik György Győrffy. GYŐRFFY, GY: A z A r p á d - k o ň M a g y a r o r s z á g

tö r té n e t i f ö ld r a jz a TV. Budapest: Akadémiai kiadó, 1998, str. 70.55 K posledném u výskumu o osobe magistra Donča pozri MELIŠ, B. J.: Zvolenský župan magister Donč. In: H is to r íc k ý

z b o r n ík 19, č. 1, rok 2009, str. 134 - 153.

18

Zborník z medzinárodnej konferencie - Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí

ZhodnoteniePramene sú skúpe na biografické údaje k jednotlivým zvolenským županom. Poskytujú

nám však iné informácie, ktoré pomôžu prehĺbiť naše poznanie o živote stredovekej uhor­skej spoločnosti. Pre zlepšenie prehľadnosti príspevku sú roky úradovania jednotlivých županov zastúpené najstaršou a najmladšou známou zmienkou. Nemožno to ale chápať ako kontinuálne úradovanie. Jednotliví župani sa striedali v dvoj- až trojročných inter­valoch a stávalo sa, že jedna a tá istá osoba bola v úrade viacero období prerušovaných úradovaním iného župana, ktorý ani nemusel pochádzať z toho istého rodu.

Sledovaný časový úsek vzhľadom na zvolenú tému je charakteristický novými pomer­mi v Uhorskom kráľovstve. Vydanie Zlatej buly Ondrejom II. upravilo postavenie šľachty medzi sebou i voči kráľovi.56 Šľachta bez rozdielu vo veľkosti jej majetkového vlastníctva mala jedného lénneho pána - uhorského kráľa. Hoci v jednotlivých župách boli zástupca­mi kráľa ním menovaní župani, neplnili sprostredkovateľov v smere šľachta-kráľ, ale len v smere kráľ-šľachta. Aj zo Zvolenskej veľžupy máme množstvo dokladov o žiadostiach šľachticov, ktoré prednášali osobne kráľovi.57 Župan nebol nikdy sprostredkovateľom šľachtických žiadostí. Vykonával však nariadenia, ktoré kráľ na základe prosby šľachticov urobil a tak bol v podstate sprostredkovateľom v komunikácii kráľa so šľachtou. Župan sa podieľal nielen na zavŕšení právneho pokonania, ale aj na jeho priebehu. Pri vybavovaní žiadostí o donácie bol župan tým, kto pre kráľa zisťoval a oznamoval mu fyzický stav predmetnej zeme.58

Na základe prameňov sa dá povedať, že úrad zvolenského župana priniesol predkom rodu Balaša možnosť preniknúť medzi najdôležitejších ľudí kráľovstva. Nebol to však úrad župana, ktorý prepožičal jednotlivým jeho nositeľom vážnosť v krajine. Naopak, cieľavedomosť, schopnosť správne politicky kalkulovať a vojenská zručnosť predkov Ba­lašovcov prepožičala vážnosť úradu zvolenského župana.

Za konzultácie ďakujem prof. PhDr. Richardovi Marsinovi, DrSc.

sr»

56 MARSINA, R. a kol.: D e jin y S lo v e n s k a I. str. 228.57 Napríklad - C D S lI I , str. 76, č. 115.; CD Sl 11, str. 169, č. 245.; C D S lR ., str. 197, č. 280.; C D S lI I , str. 391-392, č. 561.58 C D Sl I I , str. 391-392, č. 561.; C D S Ü L , str. 418-419, č. 604.;

SZENTPÉTERY, E. (ed.): RA II., Budapestini: Sumptibus Academiae litterarum Hungaricae, 1943, str. 145, č. 2181.

19

SNM - Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

Synko

Detrikzvolenský župan

(1222-1242)

Miko Mikulášzvolenský a šarišský župan

(1239-1254jl 246-1252)

[J ' 1

(1233-1246)

1---------------------Michal Detrik Biter

IPeter

1Dominik

1Demeter

zvolenský, spišský a berežský župan

(1253-1271/1253-1270)

zvolenský zvolenský župan a spišský župan

(1256-1263) (1250-1297/1277-1282)

hontiansky župan

(1267-1277: + pred 1290)

zvolenský, potocký a šarišský župan

(1269-1274/1274)

krajinský sudca, tavemík kráľovnej, zvolenský, bratislavský a šarišský župan (1277-1312/1283-1300: + 15.06.1312)

Dončzvolenský, rábsky,

komárňanský a potocký župan (1306-20.06.1345/1317-1338

+ pred 22.07.1345)

Roky uvádzané v zátvorkách znamenajú prvý a posledný rok zmienky v známych prameňoch, ak sa roky zastávania funkcie zvolenského župana s nimi nezhodujú, nasleduje za nimi prvý a posledný rok, v ktorom je daná osoba zmienená ako zvolenský župan. Neznamená to ale nepretržité vykonávanie tejto funkcie.

Genealogická tabuľka vychádza z ENGEL, P.: M agyar középkori adattár, Zólyomi rokonság 1. tábla.Upravené podľa ZSOLDOS, A.: Magyyarország világi archontológiája. str. 179, 235-238.

Synka

Detrik zólyomi ispán (1222-1242)

Mikózólyomi és sárosi ispán (1239-1254/1246-1252)

1.......................................

Miklós(1233-1246)

!1 . __

Mihály Detrik Biter Péter Dominik Demeterzólyomi, szepesi zólyomi és szepesi zólyomi ispán honti ispán zólyomi, pataki megyei bíró,és beregi ispán ispán és sárosi ispán királyi tárnok,

(1253-1271/1253-1270) (1256-1263) (1250-1297/1277-1282) (1267-1277+ 1290 előtt) (1269-1274/1274)

1Dones

zólyomi, pozsonyi, sárosi ispán (1277-1312/ 1283-1300:

+ 15.06.1312)zólyomi, győri,

komáromi és pataki ispán (1306-20.06.1345/1317-1338

+22.07.1345 előtt)

( A zárójelben feltüntetett évek a fennmaradt források által a hivatal első és utolsó évét jelentik, ha ezek nem egyeznek a zólyomi ispán hivatalában eltöltött évekkel, akkor az első és utolsó év van feltüntetve, amikor az adott személy zólyomi ispánként van említve. Ez viszont nem jelenti hivatalának folyamatos betöltését.)

A genealógiai táblázat ENGEL, R: Magyar középkori adattár, Zólyomi rokonság 1. tói/djából indul ki.ZSOLDOS, A.: Magyyarország világi archontológiája, 179, 235-238-as oldalai szerint van módosítva.

20