FOLIA NUMISMATICA 27/1

Supplementum ad Acta Musei Moraviae Scientiae sociales XCVIII 2013/Studie

PRAŽSKÉ GROŠE VÁCLAVA IV. Z OKOLIA TRNAVY. PRÍSPEVOK K NÁLEZOM PRAŽSKÝCH GROŠOV

Z PERIFÉRIE1 ČESKEJ CESTY NA ZÁPADNOM SLOVENSKU

ALEŠ ŠVEC2, PETER RICHTER3

Nálezy pražských grošov z územia Slovenska sú stále pomerne zriedkavé, preto súvždy oprávnene centrom pozornosti. Z tohto hľadiska je nutné zdokumentovať každýnález pražských grošov, pretože každý nález týchto mincí je veľmi cenný a odhaľuje his-torické súvislosti v danom regióne. Medzi takéto nálezy patria aj tri nálezy pražskýchgrošov zo severného Trnavska.

Nálezové okolnosti

Na jeseň 2010, boli nájdené tri malé nálezy pražských grošov Václava IV. Prvý nález21 grošov bol nájdený na poli v kline lesa Malých Karpát 0,5 km západne od Dolnej PustejVsi pri Prašníku. Nález bol rozťahaný po poli na území 5×10 m, v hĺbke do 30 cm. Druhýnález dvoch grošov bol objavený západne od obce Horné Orešany pri Chemolaku, tretínález jedného groša bol nájdený cca 1 km južne od obce Zvončín. Bohužiaľ nálezca všetkygroše zmiešal dohromady. Dve mince daroval známym, dvadsať dva mincí je vo vlastníctveVlastivedného múzea v Hlohovci. Nakoľko tri nálezy boli zmiešané dohromady a bolivyhodnotené komplexne, v ďalšom texte budeme hovoriť o jednom náleze mincí.

Zloženie nálezu

Čechy, Václav IV., pražský groš (24 ks).4 Typologické zastúpenie v náleze určené podľaHánu:5 II. (1 ks); III.a/2 (1 ks); IV.–V. (1 ks); V.a/1 (1 ks); V.l/2 (1 ks); V. (3 ks); VI.c–d (1ks); VI.d (1 ks); VII.a/1 (1 ks); VII.a (1 ks); VII.a–b (1 ks); VII.c/1 nebo c/3 (1 ks); VII.c/2nebo c/4 (1 ks); VII.c–d (1 ks); VII.d/2 (1 ks); VII.d (1 ks); VII. (3 ks); IX.a/2 (1 ks).

Z uvedeného vyplýva, že v spracovanej vzorke prevládajú Václavove groše typu VII., čov slovenských nálezoch nie je neobvyklé. Typ VII. je absolútne dominantný aj vo väčšomnáleze z Limbachu6 a dominuje aj v novovyhodnotenom náleze pražských grošov zo

15

1 Všetky nálezy nepochádzajú priamo z Českej cesty, avšak z dôvodu blízkosti miest nálezov k tejto komuniká-cii hovoríme o periférii Českej cesty.

2 PhDr. Aleš ŠVEC, Vlastivedné múzeum v Hlohovci, Slovensko, archypov@gmail.com 3 Peter RICHTER, Sokolská 532, Mikulovice, Česká republika, richter.peter@seznam.cz 4 Všetkých mincí bolo spolu 24, dve mince boli nálezcom darované a neboli súčasťou odborného vyhodnotenia.5 HÁNA, J.: Pražské groše Václava IV. z let 1378–1419. Plzeň 2003.6 ŠVEC, A.: Nový nález pražských grošov a fenigov z 15. storočia z Limbachu (Príspevok k obehu pražských

grošov Karola IV. a Václava IV. na Slovensku). In Peníze v proměnách času VII. Středověké mincovnictví a peněžní oběh v Čechách, na Moravě a v okolních zemích. Ostrava 2010.

Zvolena.7 Nálezový celok zo severného Trnavska nie je kompletný, preto bohužiaľ ne-môžeme zistiť, aké základné typy v súbore chýbajú, preto sa budeme venovať len minciamktoré boli odborne vyhodnotené.

Zo zachránenej väčšiny mincí vyplýva, že poslednou mincou v chronologickom rade jegroš typu IX.a/2, ktorý bol podľa Hánu razený v období rokov 1400 až 1405.8 Pri väčších

16

Podrobný prehľad typov a variantov so základnými metrologickými údajmi ponúkatabuľka:

nálezových celkoch sa dá usudzovať, že mince boli pravdepodobne uložené do zeme v ob-dobí pred husitskými vpádmi, pretože absencia azda najrozšírenejšieho Václavovho typuXIV. môže napovedať o skoršom období, teda pred rokom 1428. Väčšina nálezov pražskýchgrošov sa do nedávna interpretovala takmer výlučne ako poklady alebo straty súvisiace s vpádom husitov na naše územie, po publikovaní Hánovej typológie a chronológie sa tentostav sčasti zmenil. Nami prezentovaný nález je však pomerne malý, preto absencia grošovz konca chronologického spektra nemusí zákonite znamenať datovanie do predhusitskéhoobdobia.

Z uvedeného grafu vyplýva, že najrozšírenejším typom grošov Václava IV. v náleze je typVII. (11ks). Typ VIII. absentuje a posledným typom nachádzajúcim sa v náleze je typ IX., akobolo spomínané, podľa Hánu razený najneskôr v roku 1405. Aj keď je uvedený nálezovýsúbor relatívne malý, predsa len môžeme usudzovať o jeho uložení začiatkom 15. storočia,práve na základe typologického rozboru mincí v náleze. Bol by teda na naše územie zanesenýešte pred prvými spanilými jazdami husitov, zrejme ako peňažná hotovosť niektoréhoobchodníka z českých krajín.

Pražské groše na Slovensku môžeme z chronologického hľadiska zaradiť do trochhlavných období. V prvom rade je to obdobie od prvej razby grošov r. 1300 do r. 1428, tedado prvých vpádov na územie Slovenska. Druhé obdobie je obdobím husitských vpádov naSlovensko, vojenských aktivít a zanechaním ich posádok na Slovensku a tretie obdobie jeobdobím po ukončení bojov s husitmi a relatívnej konsolidácie politického a hospodárske-ho života v krajine. Druhé obdobie charakterizované husitskými vpádmi je na nálezy praž -ských grošov z územia Slovenska samozrejme najbohatšie, husitské vojská a ob chod níciz českých krajín zanášali grošovú razbu na Slovensko v najväčšej miere, v tých dobáchdochádzalo k najmasovejšiemu pohybu ľudí z českých krajín na Slovensko.

Nálezy pražských grošov z periférie Českej cesty

Prvá doložená spanilá jazda na územie Slovenska sa datuje do začiatku roka 1428,kedy husiti prekročili česko-uhorské hranice pri Holíči a postupovali po starej Českej cestesmerom na Malé Karpaty, ktoré prekročili a ocitli sa v oblasti severného Trnavska. Husititeda tiahli týmto územím hneď pri svojej prvej výprave na Slovensko, „...1. februára stoja užhusiti na hraniciach Uhorska pred Skalicou a ... už pred 11. februárom opúšťajú Skalicu a pred12. februárom stoja pred Senicou nad Myjavou. Zo Senice nad Myjavou smeruje výprava ďalejna juhovýchod takzvanou Českou cestou a po prejdení Malých Karpát odbočuje v Bíňovciach

17

7 ŠVEC, A.: Nové vyhodnotenie nálezu pražských grošov zo Zvolena. In: Slovenská numizmatika XIX. Nitra2011.

8 HÁNA, J.: Pražské groše Václava IV. z let 1378–1419. Plzeň 2003, s. 111.

Graf výskytu jednotlivýchtypov grošov Václava IV.v náleze (typ II. – 1 ks,typ III. – 1 ks, typ V. – 5 ks,typ VI. – 2 ks, typ VII. – 11 ks,typ IX. – 1 ks).

od tejto cesty vedúcu pod horami a cez Orešany ..., ktorých okolie poplienia, a ďalej cez Modru,Pezinok a Jur prišla k Bratislave.“9 V okolí na sever od Trnavy sa teda vyskytujú husiti užpočas prvej výpravy vo februári 1428, určite však toto územie do styku s nimi prichádza ajv nasledujúcich rokoch.

Prezentovaný nález pozostávajúci z troch častí nám aj napriek zmiešaniu mincídohromady dokladá význam Českej cesty, ktorá sa podieľala na rozvoji obchodu medziUhorskom a Českým kráľovstvom. Kupci zo západných krajín mali pri obchodovaní s Uhorskom veľkú nevýhodu, pretože museli svoj tovar kvôli viedenskému právu skladuponúkať na prednostný odpredaj vo Viedni a nemohli ho dopravovať priamo. Roku 1335došlo k schôdzke českého, poľského a uhorského kráľa vo Vyšehrade, kde sa jednalo o spô-sobe, ako v tejto veci postupovať. Boli tu stanovené dva smery obchodných ciest, a to z Uhorska cez Holíč do Brna, teda s vylúčením Viedne a ďalej z Košíc cez Spiš do Poľska.Brno získalo mnohé výhody, ktoré dovtedy mala Viedeň.10 Táto dohoda podstatne rozšíri-la obchodné styky medzi Uhorskom, českými krajinami a Poľskom.11

Po pamätnom stretnutí troch kráľov sa Česká cesta znova stala magistrálou strednejEurópy, po ktorej prechádzalo veľké množstvo tovaru a peňazí. Cesta bola udržiavaná aj v horských priesmykoch a bola strážená, čo napomáhalo obchodu medzi oboma krajinami.

Pražské groše sa nachádzajú buď priamo na tejto obchodnej tepne (ako uvidíme v ďal-šom texte), alebo na jej periférii, avšak predpokladáme, že s Českou cestou priamo súvisia.Česká cesta sa pred hradbou Malých Karpát často delila do viacerých vetiev, čo mohlosúvisieť s obdobím, kedy kupci cestu využívali. Z Čiech cesta smerovala na Holíč, Senicua Jablonicu a klasická trasa sa pod hrebeňom stáčala doprava na Prievaly, kde úzkouúžľabinou odbočila doľava do hory a vyšla presne pred obcou Buková.12 Pokiaľ však kupcismerovali od Jablonice smerom na Považie, teda severovýchodným smerom, častokrátvyužívali menšie priechody smerom na Prašník, v blízkosti ktorého bola najväčšia časťprezentovaného depotu nájdená.

Samotný Prašník je pre prínos sledovanej problematiky veľmi zaujímavý, pretožemarci 2008 bol na vrchu Malá Klenová nad obcou nájdený depot mincí pozostávajúci z denárov Ľudovíta I. Veľkého a pražských grošov Karola IV. a Václava IV., čo spomínanúoblasť jednoznačne radí medzi najväčšie lokality v rámci nálezov pražských grošov naúzemí Slovenska.13 V prvom náleze sa nachádzali svätoladislavské denáre Ľudovíta I. a pražské groše Karola IV. a prvé tri typy grošov Václava IV. čo nález jednoznačne datujedo konca 14. storočia.

Keď sa smerom z Jablonice vydáme klasickou cestou na Prievaly a odtiaľ úvozom cezhoru na trnavskú stranu, vyjdeme v obci Buková, kde bol nájdený ďalší depot pražskýchgrošov, tentoraz však nešlo o groše Václava IV., ale Jána Luxemburského. Nález pochádzaz roku 1990, kedy bol objavený pri prácach na ceste smerom z Bukovej na Jablonicu.14

V náleze evidujeme bežné razby Jána Luxemburského, chronologicky ohraničené typmi

18

9 VARSIK. B.: Husitské revolučné hnutie a Slovensko. Bratislava 1965, s. 29.10 ŠVEC, A.: Menová reforma v Čechách a v Uhorsku v prvej polovici 14. storočia. Česká cesta na území

Slovenska vo svetle nálezov českých mincí grošového obdobia. In: Nové historické rozhľady 2. Trnava 2012,s. 38.

11 SEDLÁK, V. (ed.): Pod vládou anjouovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. Bratislava2002, s. 108–109.

12 ŠVEC, A.: Menová reforma v Čechách a v Uhorsku v prvej polovici 14. storočia. Česká cesta na územíSlovenska vo svetle nálezov českých mincí grošového obdobia. In: Nové historické rozhľady 2. Trnava 2012,s. 40; JANŠÁK, Š.: Česká cesta – najstarší spoj Slovenska s českými krajinami. In: Vlastivedný časopis /Pamiatky a múzeá 2. Bratislava 1961, s. 81.

13 BUDAJ, M. – ŠVEC, A.: Prvý nález stredovekých mincí z Prašníka. Príspevok k datovaniu svätoladislavskýchdenárov Ľudovíta I. In: Slovenská numizmatika XIX. Nitra 2011, s. 129–140.

14 MINAROVIČOVÁ, E.: Nález pražských grošov v Bukovej. In Slovenská numizmatika XIV. Nitra:Archeologický ústav SAV, 1996, s. 227.

I.1 až VII.40, ktorých razbu autor typológie K. Castelin15 kladie do obdobia rokov 1311 až1346.

V rámci nálezov pražských grošov je obec Buková jednou z mála, ktorá leží priamo naČeskej ceste. Neďaleko obce sa nachádza hrad Ostrý Kameň, ktorý v 14. storočí plnilstrážnu funkciu spomínanej komunikácie. Po spomínaných jednaniach Jána Luxem-burského, Karola Róberta a Kazimíra Veľkého a znovuotvorení Českej cesty sa v Bukovej(alebo v Bíňovciach) nachádzala jedna z colných staníc.16 Samotný nález dokladávyužívanie Českej cesty už v predhusitskom období a je dôležitým svedectvom o obchod-ných trasách kupcov zo západných krajín smerom na Slovensko.

V bezprostrednej blízkosti Bukovej, na druhej – východnej strane Malých Karpát sanachádza obec Smolenice, kde bol objavený malý nález grošov Václava IV. Mince boli v ro-ku 2005 prinesené do Historického múzea SNM v Bratislave, avšak bližšie nálezové okol-nosti sa nezachovali. Vie sa len, že sa údajne našli v katastri obce a nález pôvodne obsaho-val viac mincí.17

Nález grošov zo Smoleníc je typickým príkladom grošového depotu Václava IV. z územia Slovenska. Nenachádza sa tu ani jeden dobre zachovalý kus a až na výnimkuposlednej razby, sa nedá ani jeden groš určiť bližšie ako základný typ, resp. obrazovývariant. Aj to je však postačujúce, na to, aby sme vedeli určiť približnú dobu uloženia depo-tu. Najmladší typ grošov z tohto nálezu bol razený pred rokom 1407 a tento údaj je dôležitýz toho hľadiska, že môžeme datovať uloženie nálezu približne do tohto obdobia.18

Obec Smolenice leží v bezprostrednej blízkosti Českej cesty, konkrétne južne odvyústenia cesty z hory Malých Karpát smerom od Bukovej, preto v tejto oblasti nálezpražských grošov nie je prekvapujúci.

Smerom na juhozápad od Smoleníc, popri východnom úbočí Malých Karpát smeromna Bratislavu sa nachádza obec Lošonec, pri ktorej bol objavený významný nález stre-dovekých mincí nájdený v septembri 2011 v hore západne od obce. Tento nález je veľmicenný a zaujímavý je tým, že obsahoval malé, stredné, aj vysoké nominály. V náleze sanachádzalo 14 grošov a 5 zlomkov pražských grošov Karola IV. a Václava IV., ktoré by námnález datovali zhruba do začiatku 15. storočia. Spolu s grošmi sa v náleze nachádzalo ajokolo 500 svätoladislavských denárov Ľudovíta I., čo je veľmi vzácne a na Slovensku sa poPrašníku jedná len o druhý nález, kde sa spomínané denáre nachádzajú spolu s pražskýmigrošmi. Prekvapením bola prítomnosť uhorských dukátov Žigmunda Luxemburského,jedného dukátu Ľudovíta I. a dukáty benátskych dóžov. Nález sa vyhodnocuje a čaká napublikovanie. Predpokladáme, že nález súvisí s Českou cestou, pretože samotný Lošonecleží veľmi blízko prechodu Českej cesty cez Malé Karpaty, 5 km južne od obce Buková.

Keď sa vydáme po východnom úbočí Malých Karpát ďalej na juhozápad smerom naBratislavu, po pätnástich kilometroch prídeme do obce Limbach, pri ktorej v lese bol v roku 2007 objavený väčší poklad pražských grošov a viedenských fenigov. Poklad tvorilo367 strieborných mincí zo 14.–15. storočia. Išlo o viedenské fenigy, drobné mince VáclavaIV. a pražské groše Karola IV. a Václava IV. 19

19

15 CASTELIN, K.: O chronologii pražských grošů Jana Lucemburského. In Numismatický sborník VI. Praha:Nakladatelství ČAV, 1960, s. 129–163.

16 SEDLÁK, V. (ed.): Pod vládou anjouovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. Bratislava2002, s. 108.

17 BUDAJ, M.: Nové nálezy grošov zo 14. až 15. storočia na Slovensku. In: Zborník Slovenského národnéhomúzea C. Archeológia 16. Bratislava 2006, s. 306.

18 ŠVEC, A.: Menová reforma v Čechách a v Uhorsku v prvej polovici 14. storočia. Česká cesta na územíSlovenska vo svetle nálezov českých mincí grošového obdobia. In: Nové historické rozhľady 2. Trnava 2012,s. 44.

19 ŠVEC, A. Nový nález pražských grošov a fenigov z 15. storočia z Limbachu (Príspevok k obehu pražskýchgrošov Karola IV. a Václava IV. na Slovensku). In: Peníze v proměnách času VII. Středověké mincovnictví a peněžní oběh v Čechách, na Moravě a v okolních zemích. Ostrava 2010, s. 113.

Grošové razby v počte 67 kusov tvorili menšiu časť nálezu, ale aj z tohto počtumôžeme bezpečne vyvodzovať závery týkajúce sa doby ukrytia pokladu a jeho historickúinterpretáciu.20 Posledným a najmladším typom groša v náleze bol Václavov typ IX. Hánaho priraďuje približne k roku 1407,21 môžeme predpokladať že k uloženiu mincí došloniekedy po tomto roku, ale zrejme nie oveľa neskôr.

Keď sa z Limbachu vydáme východným smerom, dostaneme sa opäť priamo na Českúcestu v starom kráľovskom meste v Trnave. Ojedinelý zlomok pražského groša bol nájdenýpri záchrannom archeologickom výskume riaditeľom Vlastivedného múzea v HlohovciMgr. Jozefom Urminským, v Trnave na Kapitulskej ulici pri ortodoxnej synagóge v objekteč. 22 v apríli 2009. Minca bola v zahĺbenej odpadovej jame v hĺbke asi 120–140 cm, spolus ňou sa našli zvieracie kosti a zlomky keramiky zo 14. storočia. Zaujímavosťou je, že aj keďväčšina pražských grošov nájdených na Slovensku sa nachádza v zlom stave, spomínanýzlomok je natoľko zachovalý, že z fragmentov znakov na oboch stranách mince sa dápresne určiť na typ Hána XIV.i/11 a môžeme ho teda relatívne datovať do obdobia tesnepred, alebo počas husitských vpádov. Je celkom možné, že pamätá výročný trh 24. júna1432, kedy Prokop Veľký mesto Trnavu získal ľsťou, keď sa husiti preoblečení za kupcovdostali do mesta a otvorili vojskám bránu.22

Z Trnavy sa posunieme smerom na juhozápad, kde nás zaujíma obec Cífer-Pác, v kto rejbol objavený zaujímavý depot mincí, pravdepodobne súvisiaci s Českou cestou. V apríli 1934objavil Valentín Horváth pri kopaní základov domu v hĺbke cca 25–30 cm nádobu

20

20 ŠVEC, A.: Nový nález pražských grošov a fenigov z 15. storočia z Limbachu (Príspevok k obehu pražskýchgrošov Karola IV. a Václava IV. na Slovensku). In: Peníze v proměnách času VII. Středověké mincovnictví a peněžní oběh v Čechách, na Moravě a v okolních zemích. Ostrava 2010, s. 114.

21 HÁNA, J.: Pražské groše Václava IV. z let 1378–1419. Plzeň 2003, s. 111.22 VARSIK, B.: Husitské revolučné hnutie a Slovensko. Bratislava 1965, s. 87.

Mapa Českej cesty na územíjuhozápadného Slovenska (podľa Janšáka) s vyznačenýmimiestami nálezov pražských grošovna Českej ceste, alebo jej periférii:(1) Prašník, (2) Buková, (3) Smolenice, (4) Lošonec, (5) Limbach, (6) Trnava, (7) Cífer-Pác, (8) Bratislava, (9) Bratislava, (10) Nitra, (11) Veľký Kýr, (12) Skalica, (13) Popudinské Močidlany, (14) Senica.

s obsahom strieborných mincí. O niekoľko dní našiel ďalšiu nádobu so striebornými a zla -tými mincami. P. Horváth odovzdal úradom časť pokladu a ostatné mince rozdal priateľomv obci. Tieto od nich zhabali až privolaní žandári. Nález obsahoval celkom 3401 mincí,v súčasnosti sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzeu, pod čís la -mi S 11085 – S 14485.23 V poklade bolo nájdených 7 florénov Ľudovíta I. z Anjou, rakúskygulden Albrechta II., množstvo štajerských, korutánskych a rakúskych fenigov z 13.–14. sto -ročia; bavorské a pasovské fenigy z 13. storočia a 5 pražských grošov Jána Lu xem burské -ho a jeden pražský groš Karola IV. Nález mincí má je veľmi významný a prav de podobnesúvisí s Českou cestou, ktorá prechádzala len niekoľko kilometrov východne cez mestoTrnava.

Zo širšieho okraja predmetnej magistrály, konkrétne z Bratislavy 24 pochádzajú aj dvaďalšie nálezy obsahujúce pražské groše, ktoré považujeme za potrebné spomenúť, aj keďpriradenie spomínaných nálezov k Českej ceste je naozaj otázne. Prvý poklad pozostávajúcizo 114 mincí sa našiel niekedy pred rokom 1931 za dnes už neznámych okolností, pravde po -dobne mimo historického centra. Nedá sa s určitosťou povedať ani to, či sa jednaloo kompletný nález, alebo iba jeho časť. Po objavení sa nález dostal do vtedajšieho numizma -tického oddelenia v Slovenskom vlastivednom múzeu, kde sa nachádza až do súčasnosti podev. číslami S 10 138 – 10 151. Nález odborne vyhodnotil M. Budaj a rozoznal typolo gickéspektrum vyhranené typmi IV. až XIV. Najmladšími razbami v náleze sú prav de podobne typyXIV.i/1-11, šesť mincí kvôli nečitateľnému reliéfu priradil len rámcovo k typu XIV. Začiatokrazby grošov typu XIV. priraďujeme do obdobia po roku 1407, teda spomínaný súbor mincímohol byť ukrytý do zeme v hociktorom období po roku 1407. Avšak zloženie tohto nálezupoukazuje skôr na možnosť, že poklad bol pravdepodobne privezený husitskými vojskami,resp. v tomto období. V náleze absentujú typy I.–III., čo poukazuje na možnosť, že v dobeukrytia pokladu tieto typy už neobiehali, alebo len v men šej miere. Naopak, až 44 mincí(39 %) bolo priradených k typu XIV., čo napovedá sku točnosti, že v čase ukrytia pokladu boltento typ dominantný. Nemáme dôkaz že mince boli ukryté pred husitskými vpádmi, aležiadna skutočnosť túto možnosť ani nevylučuje. Pravdepodobnejšia je však možnosť, žemince boli dovezené husitmi pri svojich vpádoch; už v roku 1428 vtrhli na západné Slo -vensko a tiahli až k Bratislave, kde vypálili časť Podhradia, okolie Kostola sv. Mikulášaa pred mestie Nového Mesta,25 v okolí ostali aktívni aj v nasledujúcom období.

Druhý bratislavský nález pochádza z Galandovej ulice č. 3.26 Nález oznámil 19. februá ra1998 pán Peter Sedlačko pracovníkovi Archeologického ústavu SAV v Nitre J. Bá to rovi.V priestore staveniska Svojpomocného stavebného bytového družstva Bratislava – Hre -bienok sa našiel depot mincí, pri bližšom zisťovaní nálezových okolností sa však zistilo, žemince boli dovezené v zemine zo staveniska podzemných garáží v zadnej časti záhradydomu na Galandovej ulici č. 3, ktorá bola vzdialená asi 1 km na juhovýchod od nálezumincí. Časť mincí našli robotníci už na primárnom nálezisku na Galandovej ulici, ďalšiučasť vyzdvihli zo zeminy privezenej na stavenisko Na Hrebienku. Miesto primárnehonálezu bolo preskúmané RNDr. J. Tirpákom z AÚ SAV v Nitre pomocou detektora kovov,podarilo sa nájsť 16 mincí a črep zo šedej na kruhu vytočenej nádoby, čím sa jednoznačnepotvrdilo, že sa skutočne jedná o primárne nálezisko. Mince boli roztrúsené v kruhu s prie -merom asi 80 cm a hĺbke 180–200 cm. Vzhľadom k nálezovým okolnostiam je pravde-podobné, že nádoba s mincami bola pôvodne vložená do jamy hlbokej asi 60 cm, teda asiod 140 do 200 cm pod dnešným povrchom.27

21

23 BUDAJ, M. – PANIS, B.: Poklady mincí na Slovensku. Bratislava 2006.24 BUDAJ, M.: Nález pražských grošov z Bratislavy. In Zborník Slovenského národného múzea 98. História 44.

Bratislava 2004, s. 99–107.25 VARSIK. B.: Husitské revolučné hnutie a Slovensko. Bratislava 1965, s. 32.26 BÁTORA, J. – HUNKA, J.: Hromadný nález mincí zo začiatku 14. storočia z Bratislavy. In Zborník Slo ven -

ského národného múzea XCIII. Archeológia 9. Bratislava 1999, s. 115–125.27 BÁTORA, J. – HUNKA, J.: Hromadný nález ..., c.d., s. 116.

Z nálezu na Galandovej ulici sa podarilo zdokumentovať 58 mincí, ďalších spomína -ných 16 mincí sa zachránilo a zdokumentovalo priamo z primárneho náleziska, v sú čas -nosti teda poznáme 74 mincí. Žiaľ zrejme sa jedná len o polovicu nálezu, druhú polovicumajú v súkromnej držbe neznámi nálezcovia. V zachránenej časti nálezu sa nachádzajúbavorské fenigy Rudolfa I. a Ľudovíta IV., viedenský fenig Přemysla Otakara II., RudolfaIII., Fridricha Pekného ako vojvodu, aj ako kráľa, a neznáme viedenské fenigy zo začiatku14. storočia.28 V náleze bol objavený aj jeden pražský groš Václava II. typ Sm. 1.

Keď sa vrátime späť na Českú cestu a vydáme sa smerom na Ostrihom, nemôžemeopomenúť ani starobylú Nitru. Toto mesto na magistrále priamo neleží, avšak nachádza sav jej relatívnej blízkosti, preto je potrebné spomenúť nález jedného pražského grošaVáclava II. Groš našiel v nezistenej dobe S. Rondoš pri okopávaní záhrady na Vikárskejulici.29 O type a metrologických parametroch mince nevieme nič, pretože groš sa nachádzav súkromnej zbierke, dá sa však predpokladať, že minca bola ukrytá, alebo stratená nazačiatku 14. storočia a môže súvisieť s trhmi v meste Nitra, ktorá na začiatku 14. storočiastále patrila k hospodárskym centrám západného Slovenska. Na druhej strane nesmiemezabúdať ani na možnosť vplyvu Českej cesty, ktorá prechádzala len niekoľko kilometrovjužne od mesta.

Keď sa budeme vracať na Českú cestu, neminieme obec Veľký Kýr. V roku 1991 sa tunašiel veľký poklad stredovekých mincí, ktorý obsahoval aj jeden pražský groš Václava II.Poklad našiel p. Mikuláš Sztranyák, pri kopaní jamy na repu. Pri zasypávaní jamy narazilna nádobu, ktorú rozbil. Nádoba obsahovala veľké množstvo drobných mincí, tri zlatémince a zlatý prsteň s farebným kameňom. Pôvodný nález pozostával z 2 650 mincí,30

zachovalo sa len 1 430 mincí, ktoré sú uložené v SNM – Historickom múzeu.31 V za cho -vanej časti nálezu sa nachádzajú drobné viedenské fenigy z 13. storočia, bavorské a pa sov -ské fenigy z 13. a začiatku 14. storočia a jeden pražský groš Václava II. typ Sm. 2.32

Veľký Kýr leží asi 20 km severne od Nových Zámkov a teda od samotnej Českej cesty,môžeme však predpokladať súvis nálezu s touto magistrálou, ktorá prechádzala týmtoregiónom a rieku Nitru pretínala niečo južnejšie v Dvoroch nad Žitavou.33

S prihliadnutím na oblasť Prašníka a severného Trnavska sme našu exkurziu ponálezoch pražských grošov začali na východnej strane Malých Karpát, je však potrebnéspomenúť aj veľmi dôležité nálezy týchto mincí na západnej strane hôr, bližšie k českýmkrajinám.

Na samotnej hranici s Českou republikou sa nachádza staré kráľovské mesto Skalica,ktoré získalo mestské privilégiá ešte od Ľudovíta I. Veľkého. V Skalici bol za neznámychokolností v roku 2003 objavený súbor 194 mincí, pričom bezpečne sa podarilo iden ti fi -kovať len 40 uhorských dukátov Žigmunda Luxemburského a ďalších 40 denárov tohoistého panovníka. Významnou časťou nálezu bolo 114 pražských grošov Václava IV., avšaktieto neboli nikdy odborne vyhodnotené.34 Podľa dukátov Žigmunda Luxemburského savšak zdá pravdepodobné, že nález súvisí s činnosťou husitských vojsk, ktoré prešli týmtoúzemím už na začiatku prienikov na naše územie v roku 1428 a v meste mali základňu ajpo ďalšie roky.

22

28 Presná typológia fenigových razieb v náleze je publikovaná Bátorom a Hunkom v citovanom článku.29 BUDAJ, M.: Nové vyhodnotenie nálezov pražských grošov na Slovensku. In Česká a slovenská numismatika

po desetiletech (1993-2003). Sborník příspěvků ze semináře mumismatiků – Pardubice, 19.–20. listopadu2003. Praha 2005, s. 137–148.

30 HLINKA, J. – KRASKOVSKÁ, Ľ. – NOVÁK, J.: Nálezy mincí na Slovensku II. Nálezy stredovekých a novo-vekých mincí na Slovensku. Bratislava 1968, č. reg. 82.

31 BUDAJ, M. – PANIS, B.: Poklady mincí na Slovensku. Bratislava 2006, s. 84.32 KRASKOVSKÁ, Ľ.: Nález fenigov v Milanovciach, Slovensko. In: Numismatický sborník V. Praha 1958, s.

340.33 JANŠÁK, Š. Prechod českej cesty cez údolie Nitry pri Dvoroch nad Žitavou. In: Geografický časopis 1.

Bratislava 1967, s. 130–138.34 BUDAJ, M.: Nález mincí z 15. storočia zo Skalice. In Slovenská numizmatika XVII. Nitra 2004, s. 233–238.

Medzi najvýznamnejšie hromadné nálezy pražských grošov z územia Slovenska patrísúbor mincí z Popudinských Močidlian okr. Skalica.35 Ide o starší nález, pričom všetky min -ce skončili v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti a neboli doteraz spoľahlivo vy -hodnotené. Vie sa len, že sa jednalo o 94 grošov Jána Luxemburského a jeden groš VáclavaII., bližšia identifikácia mincí neexistuje.

Popudinské Močidlany ležia presne na Českej ceste, len pár kilometrov za hranicamiv smere do Uhorska, preto tento nález krásne dokumentuje existenciu tejto magistrálya pou kazuje na jej pozitívny prínos v regionálnom, ale aj celouhorskom hospodárstve.

Keď sa z Popudinských Močidlian vydáme opäť smerom na Jablonicu a Bukovú, tedana náš známy prechod Českej cesty cez Malé Karpaty, nemôžeme minúť Senicu, kde sanašiel ďalší hromadný nález pražských grošov.36 Mince boli objavené 27. októbra 1962robotníkmi pri kopaní základov prístavby štátnej banky na Jilemnického ulici v Senici. Ná -lezový záznam uvádza celkový počet 1587 mincí a 5 zlomkov.37 V náleze okrem mincí inejproveniencie evidujeme 14 grošov Karola IV., 277 grošov Václava IV., a 2 groše sú ne ur či -teľné.

Senica zaujímala dôležité miesto na Českej ceste, už r. 1336 ju kráľ Karol Róbertustanovuje ako jednu z viacerých mýtnych staníc na spomenutej komunikácii.38 Už pri svo-jej prvej spanilej jazde vo februári 1428 stoja pred bránami Senice husiti,39 ktorí sa týmtoregiónom pohybujú po Českej ceste. Je teda celkom možné že poklad bol prinesený právehusitskými vojskami, avšak otvorenou možnosťou ostáva aj zanesenie mincí obchodníkomz cudzích krajín ešte pred prvým útokom husitov na naše územie.

Záver

Prezentovaný nález pražských grošov nájdený na sever od mesta Trnava spadá do ple-jády nálezov grošov nájdených priamo na Českej ceste, alebo jej bližšej periférii. Aj keďnález pozostával z dvoch malých a jednej väčšej časti a nálezca mince spojil dokopy, mô -žeme ho považovať za významný doklad vplyvu Českej cesty na peňažnú výmenu s českýmikrajinami. Z dôvodov zmiešania mincí nemôžeme súbor mincí presne datovať, preto sao pres nejšie datovanie ani nepokúšame. Môžeme však predpokladať, že nález priamo ne -súvisí s operáciami husitov v danom regióne pri prvej spanilej jazde v roku 1428 ani ne -skôr, pretože v náleze sa najmladšie groše Václava IV. nenachádzajú a prevažujú grošez pros triedku chronologického spektra. Aj napriek poukázaným nedostatkom môžemetento nález radiť medzi významné nálezy pražských grošov z periférie Českej cesty naúzemí západného Slovenska.

23

35 HLINKA, J. – KRASKOVSKÁ, Ľ. – NOVÁK, J.: Nálezy mincí na Slovensku II. Nálezy stredovekých a novo-vekých mincí na Slovensku. Bratislava 1968, č. reg. 93.; KRASKOVSKÁ, Ľ.: Nález fenigov v Milanovciach,Slovensko. In: Numismatický sborník V. Praha 1958, s. 134.

36 DEMETER, L. – HUNKA, J.: Dva hromadné nálezy rakúskych, bavorských a českých mincí zo 14.–15. sto-ročia z územia Slovenska. 1. časť – Nález mincí zo Senice. In: Zborník Slovenského národného múzea 87.História 33. Bratislava 1993, s. 103–127; KRASKOVSKÁ, Ľ.: České stredoveké razby v nálezoch mincí naSlovensku. In: Numismatický sborník 13. Praha 1974, s. 134.

37 DEMETER, L. – HUNKA, J.: Dva hromadné nálezy rakúskych, bavorských a českých mincí zo 14.–15. sto-ročia z územia Slovenska. 1. časť – Nález mincí zo Senice. In: Zborník Slovenského národného múzea 87.História 33. Bratislava 1993, s. 105.

38 SEDLÁK, V. (ed.): Pod vládou anjouovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. Bratislava2002, s. 108.

39 VARSIK, B.: Husitské revolučné hnutie a Slovensko. Bratislava 1965, s. 29.

PRAGER GROSCHEN WENZELS IV. AUS DER UMGEBUNG VON TRNAVA. EIN BEITRAG ZU FUNDEN VON PRAGER GROSCHEN AN DER PERIPHERIE

DES BÖHMISCHEN WEGSIN DER WESTSLOWAKEI ZUSAMENNFASSUNG

Im Herbst 2010 wurden nördlich der Stadt Trnava drei kleine Depots von Prager Groschen Wenzels IV. ent-deckt (21 Stk, 2 Stk und 1 Stk). Der Finder vermischte alle drei Funde, daher ist ihr Aussagewert gering; dieMünzen sind jedoch aus dem Gesichtspunkt der Verbreitung der böhmischen Groschenwährung auf dem Gebietder Slowakei interessant. Funde von Prager Groschen sind auf dem slowakischen Gebiet ziemlich selten und siestammen meistens aus der Westslowakei, besonders aus der Umgebung des bedeutenden alten Handelswegs, derals Böhmischer Weg bekannt ist. Dieser Handelsweg wurde bereits im Frühmittelalter benutzt, aber erst seineWiedereröffnung in den 1330er Jahren bedeutete einen Aufschwung der Handelskontakte zwischen Böhmen undUngarn. Ursprünglich wurden Waren aus Ungarn nach Westen mit Schiffen auf der Donau befördert und in Wienmussten sie wegen des sog. Stapelrechts ausgeladen und heimischen Kunden vorzugsweise angeboten werden.Nach der Zusammenkunft des böhmischen und des ungarischen Königs in Vyšehrad im Jahre 1335 wurde dieseSituation verändert und die Waren wurden aus Ungarn in die böhmischen Länder gerade auf dem BöhmischenWeg befördert, der durch das westslowakische Gebiet von Gran aus über Trnava, die Kleinkarpaten und Holíčführte. Gerade in der Umgebung dieses Wegs wurden die meisten böhmischen Prägungen gefunden, was dieBedeutung des Böhmischen Wegs für den Handel zwischen dem Königreich Böhmen und Ungarn belegt.

24

25

T 2, Václav IV., pražský groš, typ Hána III.a/2.

T 3, Václav IV., pražský groš, typ Hána IV.–V.

T 5, Václav IV., pražský groš, typ Hána V.l/2.

26

T 7, Václav IV., pražský groš, typ Hána V.

T 9, Václav IV., pražský groš, typ Hána VI.c–d.

T 10, Václav IV., pražský groš, typ Hána VI.d.

27

T 11, Václav IV., pražský groš, typ Hána VII.a/1.

T 12, Václav IV., pražský groš, typ Hána VII.a.

T 15, Václav IV., pražský groš, typ Hána VII.c/2, c/4.

28

T 22, Václav IV., pražský groš, typ Hána IX.a/2.