INFORMA ČNÉ A KOMUNIKA ČNÉ TECHNOLÓGIE AKO NÁSTROJ MODERNEJ VEREJNEJ SPRÁVY

2012 Bc. Hajnalka Mážárová

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem na svoju česť, že bakalársku prácu na tému ,,Informačné a komunikačné

technológie ako nástroj modernej verejnej správy“ som vypracovala samostatne a že som

uviedla všetku použitú literatúru.

V Dolnom Štále, 28. apríla 2012

Abstrakt

Informačné a komunikačné technológie ako nástroj modernej verejnej správy Počet strán: 34 Kľúčové slová: Verejná správa. Informačné a komunikačné technológie. Informatizácia verejnej správy. eGovernment. Moderná verejná správa. V bakalárskej práci sa zameriavame na charakteristiku verejnej správy a jej problémy, zložky a funkcie. V teoretickej rovine sa vymedzí pojem verejnej správy a poukazuje sa na právny rámec podporujúci informačné a komunikačné technológie vo verejnej správe a hlavné piliere informatizácie verejnej správy. Cieľom bakalárskej práce je poukázať na prínosy informačných a komunikačných technológií ako nástroja verejnej správy. Autor práce podáva návrhy pre lepšie využitie informačných a komunikačných technológií v modernej verejnej správe, pričom uvádza efektívnu elektronickú verejnú správu. Abstract ICT as a tool of modern public adminsitration Number of pages: 34 Key words: Public administration. Information and communication technologies. Informatization of public administration. eGovernment. Modern public administration. In this bachelor thesis we focus on the characteristics of public administration and its problems, components and functions. In theoretical perspective are characterizes the definitions of government and identifies the legal framework to facilitate information and communication technologies in government and the main pillars of public administration. The bachelor thesis to highlight the benefits of ICT as a tool of government. Bachelor thesis proposals for better use of ICT in modern public administration, indicating an effective e-government.

OBSAH

Úvod ....................................................................................................................................... 5

1 Verejná správa .................................................................................................................... 7

1.1 Vymedzenie verejnej správy a jej funkcie ................................................................... 7

1.1.1 Verejná správa z rôznych aspektov ...................................................................... 7

1.1.2 Verejná správa a jej zložky ................................................................................. 11

1.1.3 Funkcie verejnej správy ...................................................................................... 13

1.2 Vybrané problémy verejnej správy alebo ako modernizovať verejnú správu ........... 14

1.3 Náčrt verejnej správy v EÚ ........................................................................................ 17

2 Informatizácia verejnej správy - informačné a komunikačné technológie a ich význam

pre verejnú správu ................................................................................................................ 18

2.1 Súčasný stav informatizácie na Slovensku ................................................................ 19

2.2 Informatizácia verejnej správy a jej prínosy .............................................................. 22

2.3 Právny rámec podporujúci IKT vo verejnej správe a hlavné piliere informatizácie

verejnej správy ................................................................................................................. 25

2.4 Stratégia informatizácie verejnej správy a strategické ciele v oblasti informatizácie

verejnej správy do roku 2013 ........................................................................................... 26

2.5 Koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej správe .......................... 28

3 Efektívnejšie využitie informačných a komunikačných technológií ako nástroje modernej

verejnej správy ..................................................................................................................... 30

3.1 Efektívna elektronická verejná správa ....................................................................... 30

3.2 Modernejšia verejná správa ....................................................................................... 32

Záver .................................................................................................................................... 34

Zoznam použitej literatúry ................................................................................................... 36

Prílohy .................................................................................................................................. 39

Úvod

Významnými segmentmi systému riadenia štátu sú štátna správa a samospráva.

Organizačná štruktúra verejnej správy a štátna správa je mimoriadne členitá jednak z

vecného, ako aj z územného pohľadu. V Slovenskej republike je od roku 1990 duálny

systém miestnej verejnej správy. Miestna verejná správa je pozostávajúci z orgánov

miestnej štátnej správy a z orgánov územnej samosprávy na úrovni obcí, ako aj na úrovni

samosprávnych krajov (tzv. vyšších územných celkov).

Štruktúra bakalárskej vychádza z princípu verejnej správy a informatizácie verejnej

správy. Téma informatizácia verejnej správy je problematikou, ktorú odborná verejnosť

rieši v súvislosti s prechodom na poznatkovo založenú ekonomiku, ktorú považujeme za

nevyhnutný prvok moderného štátu, a teda aj modernej verejnej správy.

Informačné a komunikačné technológie sú v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou

nástrojov, ktoré verejná správa samospráva využíva.1 Pod informačné a komunikačné

technológie zahŕňame internet, e-mail, elektronické databázy, infraštruktúru verejných

kľúčov, bezpečnostné kódovanie, on-line služby, e-learning a pod.

Pri modernizácii verejnej správy, ktorá patrí medzi najzákladnejšie systémové

úlohy, je stále aktuálna problematika územného a správneho usporiadania Slovenska.

Verejnou správou sa zaoberáme v prvej kapitole práce, kde cieľom je vymedzenie verejnej

správy a uvedenie jej funkcií. Špecifickú pozornosť venujeme Slovensku a problémom

verejnej správy, ktoré sú spojené s informatizáciou verejnej správy, ktoré uvádzame

v prvej kapitole práce, kým v druhej kapitole sa zameriavame na súčasný stav

informatizácie verejnej správy na území SR.

Cieľom durhej kapitoly práce je poukázať na informatizáciu verejnej správy a jej

prínosy, kde uvádzame právny rámec podporujúci IKT vo verejnej správe a hlavné piliere

informatizácie verejnej správy. Najprv sa uvádza súčasný stav informatizácie na

Slovensku. Stratégia informatizácie verejnej správy a strategické ciele v oblasti

informatizácie verejnej správy do roku 2013 je predstavená v tiež v druhej kapitole práce,

kde sa charakterizuje aj koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej správe.

V tretej časti práce uvádzame prehľad o efektívnej elektronickej verejnej správe a

modernejšiu verejnú správu.

1 STEHLÍKOVÁ, B. – HOROVČÁK, P. 2012. Manažment informačnej bezpečnosti vo verejnej správe v podmienkach miestnych samospráv. s. 168.

6

Prácu je možné využiť aj v pedagogickom procese. Znalosť o hierarchicky

usporiadanej štruktúre orgánov verejnej správy, či znalosť ich pôsobnosti patrí do súboru

základných poznatkov študentov študijného odboru verejná správa, ktorý sa zaoberá

problematikou verejnej správy. Napriek dostatočnej odbornej literatúre sme použili len

malú časť vydaných publikácií z tejto oblasti, pričom cieľom je poukázať na prínosy

informačných a komunikačných technológií ako nástroja verejnej správy, poukázať

význam informatizácie verejnej správy.

7

1 Verejná správa

Súčasný systém verejnej správy Slovenska nadväzuje na predchádzajúce historické

skúsenosti. Verejná správa je v literatúre vymedzená rôzne. Predstavuje správu verejných

záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci.

Cieľom prvej kapitoly je vymedziť pojem verejnej správy a uvedenie jej funkcií.

1.1 Vymedzenie verejnej správy a jej funkcie

Existuje množstvo definícií verejnej správy, avšak pokúsime priblížiť ten pohľad,

ktorý zastávame a skôr akceptujeme z viacerých vymedzení. Preto sme vymedzili verejnú

správu z rôznych aspektov.

1.1.1 Verejná správa z rôznych aspektov

Základným východiskovým slovom pre pojem verejná správa je „verejná“.

Slovo „verejná" patrí k veľmi frekventovaným v slovnej zásobe. Možno ho stretnúť

v najrozmanitejších spojeniach, ktoré možno usporiadať do niekoľkých okruhov 2:

- verejná mienka, verejná diskusia, verejná prezentácia, verejná komunikácia,

verejná nahrávka, verejný dialóg, verejný prejav, verejný protest a pod.,

- verejná bezpečnosť, verejný poriadok, verejný súd, verejný trest, verejný dozor,

verejný výsluch, verejná kontrola,

- verejná knižnica, verejná zeleň, verejná doprava, verejné osvetlenie, verejné

klzisko, verejný telefón, verejný vodovod, verejný park, verejný priestor,

verejný záchod,

- verejný život, verejná sféra, verejný činiteľ, verejný funkcionár, verejný úrad,

verejná listina, verejná správa, verejné orgány,

- verejný sektor, verejný dlh, verejný majetok, verejný úpis, verejné služby,

verejné výdavky, verejné financie a pod..

Druhým východiskovým slovom pre pojem verejná správa je termín „správa“.

Obsahom správy sa môžu stať rôzne činnosti, ktoré musí správca (či je to už

človek, alebo organizácia či orgán na tom nezávisí) vykonávať, aby dosiahol účel či cieľ

správy. Každým spravovaním, teda aj každou správou, sa subjekt správy dostáva do

vzťahov s inými subjektmi.

2 KONEČNÝ, S. 2005. Úvod do štúdia verejnej správy. s. 7.

8

Správu chápeme ako činnosť vykonávanú subjektmi, „ktoré sú pri tejto svojej

činnosti viazané zákonmi, príkazmi, nariadeniami alebo inými vôľovými aktmi“. Preto je

dôležité, ba nevyhnutné, rozlišovať, kto takéto vôľové akty smerom k správe vydáva - a z

pohľadu Konečného 3, aj to, o aké mechanizmy legitímneho vyjadrovania verejných

záujmov na rôznych úrovniach sa vydávanie týchto vôľových aktov opiera.

Na verejnú správu je možné nazerať z rôznych uhlov (aspektov).

Odborníci veľmi všestranne definujú verejnú správu. Podľa niektorých odborníkov4

možno chápať verejnú správu ako správu, ktorá je predstavovaná výkonom samosprávy a

štátnej správy. autori to zdôvodňujú tým, že verejný sektor je financovaný z verejných

financií a verejné financie sú tvorené zo zdrojov od obyvateľstva (občanov štátu), a nie je

tu k dispozícií pre riadenie verejného sektora žiadny iný subjekt ako verejná správa.

Mnohí autori sa však prikláňajú skôr k definovaniu verejnej správy z hľadiska

právneho.

Možno to zdôvodniť tým, že verejná správa bola dlhé roky považovaná za súčasť

práva a existencia normatívnej dimenzie je až do dnešného dňa neodškriepiteľná.5

Právo voči verejnej správe, respektíve voči niektorým jeho subsystémom (napríklad

voči samospráve) zastáva skôr pozíciu limitujúceho, než určujúceho prvku. Je tomu tak

preto, lebo štát a právo (ako nástroj v rukách štátu a ním aprobovaných subjektov)

v liberálnych demokratických spoločnostiach garantujú, avšak i obmedzujú priestor

individuálnej slobody konania. 6

Podľa Hendrycha, s ktorým súhlasia aj spoluautorky Papcunová a Gecíková, k

pojmu verejná správa je možné pristupovať dvojako 7:

- materiálne poňatie verejnej správy – je to ako druh činností vykonávaných

výkonnými orgánmi štátu,

- formálne poňatie verejnej správy – je to ako sústava inštitúcií, ktoré

vykonávajú správu verejných vecí.

Verejná správa je všeobecne chápaná ako spravovanie verejných záležitostí v

občianskej spoločnosti.

3 KONEČNÝ, S. 2005. Úvod do štúdia verejnej správy. s. 13. 4 pozri. STREČKOVÁ, Y. a kol. 1998. Veřejná ekonómie pro školu a praxi.. 5 KLIMOVSKÝ, D. 2008. Základy verejnej správy. s. 10-11. 6 HREHOVÁ, 2005; In KLIMOVSKÝ, D. 2008. Základy verejnej správy. s. 135. 7 HENDRYCH, 2003; In PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 15.

9

Na to poukazujú aj Papcunová a Gecíková, podľa ktorých „verejná správa ako

správa verejných záležitostí je správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju

vykonávajú, realizujú ju ako právom uloženú povinnosť, a to zo svojho právneho

postavenia verejnoprávnych subjektov“. 8

Verejná správa nepôsobí v konkurenčnom prostredí. To vymedzuje aj Ústava SR.

Článok 2 Ústavy SR ustanovuje, že: „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej

medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Prioritou sú však národno-štátne

záujmy (teda sociálne, kultúrne, politické a ekonomické podmienky života spoločnosti),

t.j. cieľom aktivít verejnej správy nie je zisk, ale dobré fungovanie spoločnosti.

Verejná správa má však niekoľko subparadigiem 9:

- politický prístup – verejná správa zabezpečuje nielen realizáciu politiky,

ale často participuje aj pri jej tvorbe,

- manažérsky prístup – verejná správa je nástrojom na dosiahnutie účinnosti,

- juristický prístup – verejná správa je nástrojom na presadzovanie

(vykonávanie) právnych predpisov,

- etický prístup – verejná správa je reprezentantom a nositeľom demokratických

hodnôt,

- historický prístup – verejná správa je sprievodným javom existencie civilizácie

vo všetkých jej podobách,

- integrovaný prístup – verejná správa je komplexnou sústavou zasahujúcou

do všetkých oblastí spoločenského života.

Keďže cieľom kapitoly nebolo rozoberať subparadigmy či prístupy, tak možno

konštatovať, že „verejná správa je činnosť alebo sústava výkonných orgánov verejnej

moci, vykonávaná vo verejnom záujme v rozsahu existujúceho právneho poriadku“. 10

V každom koncepte verejnej správy sa zvyčajne deklaruje ten názor, že verejná

správa je chápaná ako správa, ktorá sa poskytuje v záujme občanov (obyvateľov) územia

v rámci demokratických princípov spravovania spoločnosti na základe právnej legitimity

pri správe vecí verejných t.j. slúži občanom. Verejná správa svojimi procesmi slúži

občanom pri riešení aktuálneho stavu vecí verejných, a taktiež ovplyvňuje budúcnosť

územia, a teda aj spôsobu žitia občanov. 11

8 PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 8. 9 KLIMOVSKÝ, D. 2008. Základy verejnej správy. s. 135. 10 KONEČNÝ, S. 2005. Úvod do štúdia verejnej správy. s. 15. 11 KRÁLIK, J. 2010. Nerovnosti v koncepte reforiem verejnej správy na Slovensku. s. 33.

10

Verejnú správu možno charakterizovať ako 12:

- „sféru regulujúcu vzťah občana a štátu (či špecifických inštitucionalizovaných

alternatív – monarchie, kráľovské mestá atď.),

- sféru služieb občanom,

- formu účasti na správe štátu,

- nástroj na zabezpečenie fungovania štátu,

- sféru občianskej participácie na fungovaní štátu,

- priestor pre priblíženie nástrojov štátu a občianskych aktivít,

- priestor pre transformáciu „povinností na právo“ a naopak, „vládu“ – štátu

nad občanom a občana nad štátom,

- médium pre komunikáciu občana a štátu,

- sféru procesov a štruktúr, ktoré existujú medzi občanom a štátom atď.“.

Po vymedzení či charakteristike verejnej správy možno poukázať aj na poslanie

verejnej správy, ktoré je zvyčajne uvedené ako poskytovanie služieb (verejných statkov)

občanom. Podobne to uvádza aj Národná koncepcia informatizácie verejnej správy,

v ktorej možno dočítať, že poslaním verejnej správy je, „aby zabezpečovala zákonné

nároky a práva verejnosti a zároveň zákonné plnenie povinností verejnosti voči štátu a

obci. Verejnosť očakáva od vlády, aby úroveň poskytovania služieb verejnou správou bola

porovnateľná so službami, ktoré poskytuje súkromný sektor, najmä pokiaľ ide o presnosť,

včasnosť a dostupnosť“. 13

Na to aby svoje poslanie mohla verejná správa alebo jej orgány vykonať či v plnom

rozsahu plniť, je nevyhnutné efektívne riadenie verejnej správy.

Do riadenia verejnej správy sa presadzujú poznatky všeobecnej teórie riadenia

i praktického managementu tržného prostredia, ako napríklad kontraktovanie, platby

závislé na výkonu atď. 14

V súčasnom období sa do popredia dostáva nový (moderný) koncept riadenia

verejnej správ, tzv. New Public Management (NPM), podstatou ktorého je chápanie

občana ako zákazníka a úradníka ako manažéra. NPM sa zameriava na externú alebo

internú súťaživosť vo verejnej správe na báze meraní výkonnosti. Cieľom riadenia sa stáva

racionalizácia verejnej moci s dôrazom na zvýšenie jej ekonomickej výkonnosti. 15

12 BOLFÍKOVÁ, E. 2006. Teória správy a byrokracie. s. 21. 13 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 5. 14 HRABALOVÁ, S. - KLÍMOVÁ, V. - NUNVÁŘOVÁ, S. 2005. Metody a nástroje řízení ve veřejné správě. s. 34. 15 PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 20.

11

1.1.2 Verejná správa a jej zložky

V súvislosti so zložkami je potrebné uviesť štruktúru verejnej správy, ktorá sa za

niekoľko rokov menila. Štruktúra verejnej správy na Slovensku pozostáva zo (pozri aj

Prílohu A, Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku k 1.2.2010 je znázornená v Prílohe

B) 16:

- štátnej správy, pričom činnosti vykonáva v mene štátu, ktoré vykonávajú

orgány štátnej správy,

- samosprávy – demokratický výkon správy a vykonávajú obce, mestá a vyššie

územné celky (VÚC),

- verejno – právnych korporácií, ktoré vykonávajú osobitý okruh činností

podporujúcich plnenie verejných úloh.

Verejnú správu tvoria dve zložky, ktoré sa ďalej členia podľa jednotlivých

hierarchických úrovní usporiadania. Zložky verejnej správy:

- štátna správa (ústredná, miestna, špecializovaná),

- samospráva (územná/miestna územná samospráva – obce a mestá).

Štátna správa tvorí najvýznamnejšiu súčasť verejnej správy. Na orgány štátnej

správy je možné nazerať z aspektu rozsahu vecnej a územnej pôsobnosti, ale i z hľadiska

praktického.

V podstate štátnu správu možno chápať ako časť verejnej správy, teda ako nejaký

subsystém, ktorým sa uskutočňujú úlohy štátu a vykonávajú sa činnosti v mene štátu.

Na výkon funkcií používa orgány štátnej správy pôsobiace na rôznych stupňoch, ktoré

v zásade sa rozdeľujú na nasledovné kategórie 17:

- ústredné orgány štátnej správy – Vláda, Ministerstvá,

- ostatné ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad, Štatistický úrad

Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad a pod.,

- územné orgány štátnej správy – obvodné a krajské úrady ako predstavitelia

špecializovanej štátnej správy.

Pri vymedzení pojmu samospráva možno stretnúť viacero definícií. Jednou z nich

je definícia vymedzujúca samosprávu, ktorá „predstavuje z politického hľadiska formu

ľudového vládnutia. Je charakterizovaná ako organizácia a činnosť, ktorá v ohraničenom

rozsahu zabezpečuje samostatné spravovanie vyčlenených spoločných záležitostí“.

Je teda vykonávaná právnickými osobami vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť na

16 PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 11. 17 PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 35.

12

základe zákona. Samospráva je teda osobitnou formou vyjadrenia plurality názorov na

miestnej úrovni v spoločnosti, to však znamená že je významnou zložkou právneho štátu.

Z toho vyplýva, a s tým možno aj súhlasiť, že uskutočňovanie verejných záležitostí na

úrovni miest a obcí majú osobitný význam pre každého obyvateľa obce či mesta. 18

Podľa Pruchy, s ktorým súhlasí aj Klimovský, samospráva „predstavuje vo verejnej

správe výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho

charakteru“. Takto chápaná samospráva podľa Klimovského nemôže byť totožná so

štátnou správou a to predovšetkým vzhľadom na štátno-mocenské pôsobenie štátnej

správy. Súbežne so štátnou správou sa samospráva spolupodieľa na realizácii verejných

záležitostí. 19

Podobne to uvádzajú aj Papcunová a Gecíková, podľa ktorých samospráva je

charakteristická určitými znakmi, ktorými sa v značnej miere odlišuje od podstaty

fungovania štátnej správy 20:

- „demokratickým výkonom moci,

- územnou autonómiou výkonu moci,

- samosprávnou zodpovednosťou,

- kombináciou samosprávnych a štátoprávnych funkcií“.

Samospráva však má aj určitý subsystém, ktorý zahŕňa tri relatívne samostatné

súčasti 21:

- územnú samosprávu: územná samospráva na úrovni obcí (komunálna,

respektíve lokálna samospráva) sa riadi predovšetkým ustanoveniami Ústavy

SR, zákona o voľbách do orgánov samosprávy obce a zákona o obecnom

zriadení,

- záujmovú samosprávu: do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie, ktoré

svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva, a ktoré spája konkrétny

spoločenský záujem,

- špeciálnu (ostatnú) samosprávu: špeciálna samospráva sa v rámci subsystému

samosprávy v slovenských podmienkach objavuje predovšetkým v súvislosti

s existenciou administratívnych špecifík, ktoré sa týkajú školstva. Preto sa

niekedy označuje ako školská samospráva či akademická samospráva. Toto

označenie je však zužujúce, pretože do sféry špeciálnej samosprávy možno

18 NEUBAUEROVÁ, 2000; In PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 52. 19 PRUCHA, 1998; In KLIMOVSKÝ, D. 2008. Základy verejnej správy. s. 242. 20 PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 53. 21 KLIMOVSKÝ, D. 2008. Základy verejnej správy. s. 242-250.

13

v súčasnosti zarátať aj sudcovskú samosprávu, respektíve samosprávu

súdnictva.

Po niekoľko rokoch bola obnovená územná samospráva, najprv na úrovni obcí (ako

miestna samospráva) a neskôr na úrovni samosprávnych krajov (ako regionálna

samospráva).

Je potrebné samosprávu členiť na:

- územnú samosprávu,

- samosprávu záujmovú.

Spomínali sme v úvode tejto kapitoly aj miestnu samosprávu, ktorú možno chápať

„ako ústavne zaručené právo územného samosprávneho celku (ako územného spoločenstva

občanov) rozhodovať samostatne v rámci autonómnych priestorov vymedzených ústavou a

zákonmi o svojich záležitostiach. Pritom autonómnosť priestorov je daná konkrétnymi

kompetenciami“. Obce a mestá Slovenska vystupujú a majú nezastupiteľné úlohy v rámci

rozvoja štátu. Ide o novo ponímanú a kvalitatívne nezastupiteľnú kategóriu.22

Verejno – právne korporácie sa vyznačujú osobitým okruhom činností, v rámci

ktorých podporujú plnenie verejných úloh. Verejno – právny charakter sa prejavuje

predovšetkým v zložení ich najvyšších samosprávnych orgánoch. Členenie verejno –

právnych korporácii je však možné podľa rôznych aspektov. Najvšeobecnejšie je možné

verejno – právne korporácie členiť do dvoch skupín 23:

- nezávislé inštitúcie štátu (štátne fondy, národné agentúry),

- dobrovoľné združenia osôb za účelom naplnenia špecifických verejných úloh

(mimovládne organizácie).

1.1.3 Funkcie verejnej správy

Funkcie umožňujú plynulý a bezporuchový výkon správy vecí verejných.

Funkcie etickej infraštruktúry verejnej správy udávaj Sičáková a Zemanovičová,

pričom s uvedenými funkciami súhlasí aj Geffert 24:

- kontrolná – môže byť dosiahnutá na základe: efektívneho legislatívneho rámca,

efektívnych zodpovednostných mechanizmov, zainteresovaním verejnosti,

- riadiaca – môže byť realizovaná prostredníctvom: efektívnej personálnej

politiky, premyslenou koordináciou,

22 SOTAC. 2007. Miestna samospráva. [online]. 23 PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 59. 24 SIČÁKOVÁ, ZEMANOVI ČOVÁ, 2000; In GEFFERT, R. 2010. Etická dimenzia verejnej správy: Vybrané etické aspekty fungovania organizácií v demokratickej verejnej správe. s. 63-64.

14

- poradná – sa môže realizovať na základe princípu záväzku politického

vodcovstva, etických kódexov, profesionálnej socializácie.

Metódy a prostriedky by mali orgány verejnej správy využívať v záujme

efektívneho zabezpečenia funkcií, ktoré uvádza Tej, pričom tieto funkcie spomínajú aj

Papcunová a Gecíková 25:

- „ riadiaca – organizátorská,

- regulatívna – mocensko–ochranná“.

Riadiacu – organizátorskú funkciu vykonávajú všetky organizačné jednotky

verejnej správy. Ich cieľom je vykonávanie činností vo verejnom záujme, čo však aj

znamená, že všetky orgány verejnej správy v spolupráci s ďalšími subjektmi v území sú

spolu zodpovední za hospodársky a socio – ekonomický rozvoj. Kvalita zabezpečovania

funkcie riadiacej – organizátorskej súvisí s personálnym, materiálnym a finančným

zabezpečením. Je potrebné uviesť aj to, že orgány štátnej správy viac podliehajú politickej

zodpovednosti ako orgány samosprávy. Z toho však vyplýva, že fungovanie štátnej správy

je dôslednejšie upravené legislatívou ako samospráva (napríklad zákon o štátnej službe a

pod.).26

„Regulatívna – mocensko – ochranná funkcia je výrazom mocenskej podstaty

verejnej správy.“ Podstatou regulatívnej – mocensko – ochrannej funkcie je, že orgány

verejnej správy zabezpečujú výkon a majú aj možnosť si plnenie legislatívne stanovených

úloh aj vynútiť donucovacími metódami (napríklad zákaz činnosti, pokuta a pod.).

V procese decentralizácie verejnej správy spolu s prenesenými kompetenciami získali

samosprávy od štátnej správy túto funkciu. 27

1.2 Vybrané problémy verejnej správy alebo ako modernizovať verejnú

správu

Je pravdou, že Slovensko dosiahlo pokrok vo fungovaní verejnej správy,

predovšetkým v štruktúre, avšak aj naďalej ostávajú problémy/nedostatky, ktoré potrebujú

riešenia. Práve riešenia v problémových oblastiach by mohli byť nástrojom modernizácie

verejnej správy Slovenska (napríklad informatizácia či využitie informačných

a komunikačných technológií).

25 TEJ, 2007; In PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 19. 26 PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 19. 27 PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 19-20.

15

Na to poukazuje aj Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. Skúsenosti a

ponaučenia z projektov krajín v Európskej únii poukazujú na možnosti efektívneho

riadenia, ktoré sa dosiahli prostredníctvom rozvoja a praktického využívania nových

informačno-komunikačných technológií. Takto odskúšané riešenia v prospech efektívnosti

začínajú byť v poslednom období uprednostňované pred historicky stabilnými,

byrokratickými praktikami. 28

Verejná správa by mala navonok fungovať ako integrovaný systém. Mala by byť

zohľadnená jednotná interpretácia predpisov a rozhodovanie všetkých subjektov na

základe rovnakých pravidiel a informácií na každom mieste v tom istom čase. Súčinnosť

úradov vyplýva zo zákona, kým riešenie vzťahov medzi úradmi a zmluvami nie je

najlepšou formou pre verejnú správu. Nie je koncepčne a systematicky pripravované

efektívne absorbovať projekty informačných a komunikačných technológií.

Podľa názoru Jasaňovej Slovensko dosiahlo značný pokrok vzhľadom na štruktúru

a fungovanie verejnej správy. Ostáva len posilniť inštitúcie a mechanizmy vzhľadom na

efektívne a kontrolovateľné riadenie fondov Európskej únie. Prax však ukazuje, že

problémov je stále dosť. Jasaňová ich zhrnula do určitých skupín 29:

1. Problémy systémového charakteru: koncepcia reformy verejnej správy stanovila

množstvo vecne a časovo nereálnych úloh.

a. dôsledkom sú riešenia ad hoc, s ktorými sa pôvodne neuvažovalo,

b. strata previazanosti jednotlivých krokov reformy,

c. negatívny vplyv na kvalitu procesu,

d. vypustenie centrálnej úrovne (vláda, ústredné orgány štátnej správy)

z transformačného procesu, čo však umožnilo presadenie rezortizmu, štátna

správa sa stala obeťou koaličného modelu - nenaplnil sa tak jeden

z hlavných cieľov reformy - vytvoriť efektívnu, hospodárnu a prehľadnú

verejnú správu.

2. Problémy politicko-právneho charakteru: k problémom politicko-právneho

charakteru patrí predovšetkým:

a. absencia celospoločenskej dohody o charaktere štátu, jeho vnútornom

usporiadaní a rovnakom chápaní ekonomického, sociálneho, kultúrneho,

urbanistického a environmentálne udržateľného rozvoja,

28 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 5. 29 JASAŇOVÁ, K. 2007. Verejná správa v niektorých krajinách Európskej únie. s. 4-5.

16

b. rozchádzajú sa vízie spoločenských a politických elít s krokmi v oblasti

reformy verejnej správy,

c. vysoké je riziko účelových politických zásahov do systému verejnej správy

a jej orgánov,

d. pretrváva nekvalitná a neustálená legislatíva, ktorá zvyšuje výdavky na

právne informácie a právne služby, zásadne vplýva na kvalitu rozhodovania

a poskytovania služieb orgánmi verejnej správy,

e. sporná je aj kompatibilita zákonov medzi sebou,

f. to všetko sa deje v neistých právnych podmienkach s nízkou

vymožiteľnosťou práva.

Sloboda, Pilát a Pošvanc uvádzajú nasledovné pretrvávajúce problémy verejnej

správy 30:

- Verejná správa na Slovensku je rozsiahla – štátna správa a územná samospráva

je zbytočne košatá a nákladná, čo sa týka úloh (kompetencií), ktoré plní, s čím

súvisí i vysoký počet inštitúcií (úradov), ktoré dané úlohy zabezpečujú.

Problémom je tiež nedokončená decentralizácia verejnej správy, v ktorej treba

postupovať ďalej, vrátane následnej redukcie štátnej správy v území.

Na miestnej úrovni spôsobuje problémy a neefektívnosť správy vecí verejných

rozdrobenosť sídelnej štruktúry, výsledkom ktorej je takmer 3 000

samosprávnych celkov.

- Lehoty sú ťažko vymáhateľné, chýba viac adresnej zodpovednosti za výkon vo

verejnej správe. Korupcia a klientelizmus je problém prítomný na všetkých

úrovniach verejnej správy. Problémom sú netransparentné obstarávania,

predaje a prenájmy majetku.

- Pripravované projekty informatizácie verejnej správy spolufinancované viac

než miliardou eur z eurofondov počas programovacieho obdobia 2007-2013

budú znamenať nielen premrhanie týchto zdrojov, ale do budúcnosti prinesú

pre verejnú správu i ďalšie zvyšovanie výdavkov spätých s aktualizáciou

softwarových riešení, vzájomným prepojením a s ďalšími investíciami do

hardware.

30 SLOBODA, D. - PILÁT, J. – POŠVANC, M. 2010. Správa vecí verejných. [online].

17

- Problémom je i pokračujúce zoštátňovanie decentralizovaných služieb pre

občana, pričom občan je oberaný o možnosť rozhodovať o výbere služieb

(napríklad v sociálnych službách).

- Na Slovensku je päť druhov volieb a päť rôznych volebných zákonov, ktoré ich

organizovanie a konanie upravujú. Chýba jednotný volebný kódex.

1.3 Náčrt verejnej správy v EÚ

V posledných rokoch sa stále vo väčšej miere objavuje požiadavka na zvyšovanie

kvality výkonu verejnej správy a skvalitnenie poskytovaných služieb (verejných statkov).

S týmito požiadavkami je spojený predovšetkým proces reformy verejnej správy a jej

následná modernizácia spolu so vstupom do Európskej únie. 31

Európska únia nepozná unifikovaný model, ktorý by mohol slúžiť ako vzor.

V prípade Slovenskej republiky a iných postkomunistických krajín sa navyše reforma

realizuje súčasne so zmenou spoločenského systému ako celku, nie je osamotená. Prináša

vysoké nároky na koordináciu a legislatívnu zladenosť a z toho vyplývajú viaceré

problémy. 32

Základným princípom reforiem prebiehajúcich v členských štátoch Európskej únie

je chápanie administratívy vo verejnej správe ako služby občanom. Cieľom reforiem bolo

zefektívnenie verejnej správy predovšetkým 33:

- cestou modernizácie,

- vnášania marketingových prístupov,

- minimalizácie nákladov cez využívanie dostupných technológií, sietí.

31 KOLLÁROVÁ, D. – TOMÁNKOVÁ, A. 2012. Model CAF ako účinný nástroj pre riadenie vo verejnej správe. s. 39. 32 JASAŇOVÁ, K. 2007. Verejná správa v niektorých krajinách Európskej únie. s. 5. 33 JASAŇOVÁ, K. 2007. Verejná správa v niektorých krajinách Európskej únie. s. 5.

18

2 Informatizácia verejnej správy - informačné a komunikačné

technológie a ich význam pre verejnú správu

V posledných rokoch veľká pozornosť bola venovaná na zavedenie informačných a

komunikačných technológií (označované aj ako IKT) v podnikových procesoch.

Vo verejnom sektore (e-Government), rovnako ako v súkromnom sektore (e-Business) sa

verilo, že informačné a komunikačné technológie by mohli byť použité na dosiahnutie

efektívnejšie a účinnejšie poskytovanie služieb. 34

Predtým než pristúpime k informatizácii mali by sme vymedziť informácie

a informačný systém.

Informácie predstavujú predávané správy, údaj či poznatok o veličinách alebo

udalostiach, ktoré sa stali alebo nastanú. V rôznych odboroch ľudskej činnosti je tento

pojem chápaný rôzne (matematika, medicína, filozofia atď.). Rozoznávajú sa väčšinou tri

zložky informácií 35:

- zdieľanie - obsah informácie pre príjemca,

- dáta (údaje) - sú odrazom javov, procesov a vlastností, ktoré existujú a

prebiehajú v časti reálneho sveta, ktorú odrážajú. Zmyslom spracovania dát

(údajov) sú informácie. Dáta sú surovinou, ktoré sa spracovávaním menia na

informácie.

- nosič - fyzický prostriedok pre zber, prenos a spracovanie dát (papier, film,

disketa, CD-ROM).

Informačný systém pre štátnu správu a územnú samosprávu sa rozumie súbor

informácií o určitej oblasti (štátu, kraji, regióne, obci), ktoré sú vzájomne previazané a

tvoria jednotný celok. Tieto informácie sú nutné pre racionálne rozhodovanie v orgánoch

štátnej správy a samosprávy, pre činnosť ďalších organizácií, ktoré sa oblasťou

zaoberajú.36

Cieľom tejto kapitoly je poukázať na informatizáciu verejnej správy a jej prínosy.

Uvádza sa právny rámec podporujúci IKT vo verejnej správe a hlavné piliere

informatizácie verejnej správy.

34 JASAŇOVÁ, K. 2007. Verejná správa v niektorých krajinách Európskej únie. s. 1. 35 REKTOŘÍK, J. a kol. 2002. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. s. 171. 36 REKTOŘÍK, J. a kol. 2002. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. s. 172.

19

2.1 Súčasný stav informatizácie na Slovensku

Informatizácia verejnej správy je často vymedzovaná v rôznych súvislostiach a

pohľadoch. Informatizáciu verejnej správy je potrebné vnímať ako „riadený proces, ktorý

by sa mal realizovať v rámci celej štruktúry verejnej správy“. Je to proces vytvárania

spoločenských, legislatívnych, metodických, technologických a organizačno-personálnych

podmienok pre efektívnu aplikáciu informačných a komunikačných technológií vo výkone

správy a ako aj riadený proces vlastnej aplikácie informačných a komunikačných

technológií. Výsledkom uvedeného procesu je elektronická forma výkonu správy, t. j.

e-Government. 37

e-Government je teda elektronickou formou výkonu verejnej správy pri aplikácii

informačno-komunikačných technológií v procesoch verejnej správy. V týchto procesoch

funguje on-line komunikácia 38:

- v rámci inštitúcií verejnej správy,

- medzi inštitúciami verejnej správy navzájom,

- medzi verejnou správou a občanmi alebo podnikateľmi,

- medzi verejnou správou a administratívou.

e-Government sa chápe ako „elektronizácia momentálne existujúcich procesov, t. j.

ide najmä o zmenu spôsobu poskytovania služieb a nie o radikálnu zmenu v spôsobe

regulácie“. V tomto bode je nevyhnutné pripomenúť, že pri takomto chápaní je potenciál

e-Governmentu na znižovanie administratívnej záťaže relevantný len do tej miery, ako to

umožnia legislatívne pravidlá poskytovania určitých služieb (definovanie potrebných

procesov). „e-Government je elektronickou formou výkonu verejnej správy pri aplikácii

informačno-komunikačných technológií v procesoch verejnej správy“. 39

Podľa Európskej komisie je úlohou e-Governmentu: „zavádzanie IKT do verejnej

správy spoločne s organizačnými zmenami, novými postupmi a zručnosťami v snahe zvýšiť

efektívnosť pri poskytovaní služieb, zvýšiť transparentnosť a posilniť verejnú politiku“.

Informatizácia verejnej správy rieši aplikáciu informačných a komunikačných technológií

vo výkone správy. Nepokrýva aplikáciu informačných a komunikačných technológií

v oblastiach, ako sú e-education, e-health, e-culture, e-research, atď, ale len čiastočne do

nich zasahuje (pozri obrázok 1). Z hľadiska informatizácie uvedených oblastí je úlohou

37 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 8. 38 SOMOGYIOVÁ, Z. 2010. Implementácia CRM do E-Governmentu s. 2. 39 HARGAŠ, J. 2008. Znižovanie administratívnej záťaže a nástroje eGovernmentu.. s. 75.

20

verejnej správy vytvárať podmienky (predovšetkým legislatívne) pre aplikáciu

informačných a komunikačných technológií. 40

Schematická súvislosť e-Governmentu v kontexte ostatných e-oblastí je znázornená

na nasledovnom obrázku.

Obrázok 1 Schematická súvislosť e-Governmentu v kontexte ostatných e-oblastí

Prameň: MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 8.

Slovensko zaostáva v procese informatizácie za vyspelými krajinami Európskej

únie, ale aj za krajinami V4. Dosahuje len 9 %-nú penetráciu Internetom. Na porovnanie

USA vykazujú 58 %-nú, Dánsko 54 %, Holandsko 46 %, Česká republika 22 % a Poľsko

15 %. Internet možno považovať za významný ukazovateľ informatizácie spoločnosti, lebo

jeho používanie si vyžaduje všeobecné využívanie osobných počítačov, vybudovanú

modernú telekomunikačnú infraštruktúru s dostupnými cenami pre užívateľov Internetu. 41

Existuje niekoľko medzinárodných hodnotení vyspelosti e-Governmentu (napríklad

hodnotenie Eurostatu, Economist, Brown University a ďalšie). Nasledujúca tabuľka uvádza

20 vedúcich krajín podľa The Networked Readiness Index 2009 – 2010. Slovensko v

tomto hodnotení obsadilo 55. miesto, po Českej Republike (36. miesto) a Maďarsku (46.

miesto). Posledné miesto z krajín V4 obsadilo Poľsko (65. miesto). 42

40 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 8. 41 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 436. 42 SOMOGYIOVÁ, Z. 2010. Implementácia CRM do E-Governmentu. s. 2.

21

Krajina Poradie Dosiahnuté skóre

Švédsko 1 5.65

Singapur 2 5.64

Dánsko 3 5.54

Švajčiarsko 4 5.48

USA 5 5.46

Fínsko 6 5.44

Kanada 7 5.36

Hong Kong SAR 8 5.33

Holandsko 9 5.32

Nórsko 10 5.22

Tajvan Čína 11 5.20

Island 12 5.20

UK 13 5.17

Nemecko 14 5.16

Kórejská rep. 15 5.14

Austrália 16 5.06

Luxembursko 17 5.02

Francúzsko 18 4.99

Nový Zéland 19 4.94

Rakúsko 20 4.94

Prameň: WEF, The Networked Readiness Index 2009–2010; IN SOMOGYIOVÁ, Z. 2010.

Implementácia CRM do E-Governmentu. s. 2.

Dostupnosť verejných služieb vlády na internete je na Slovensku iba 15 %-ná, kým

v pôvodných krajinách EÚ vyše 60 %-ná. Komunikáciu s úradmi cez internet využíva

necelých 5 % obyvateľstva Slovenska. Samosprávy a štátna správa používajú z

informačných a komunikačných technológií väčšinou len internet, a to na prezentáciu

svojich aktivít a oboznámenie občanov s dôležitými správami súvisiacimi s činnosťou

ktorú vykonávajú, menej už sprístupňujú databázy s informáciami, alebo elektronické

podávanie žiadostí či vydávanie potvrdení rôzneho druhu a elektronické podávanie

dokladov. Verejnoprávne inštitúcie využívajú informačných a komunikačných technológií

efektívnejšie – na marketingové účely, komunikáciu s občanmi, ale aj na prieskumy

22

verejnej mienky a kvalita podávanej informácie má spravidla vyššiu vypovedaciu

schopnosť ako je tomu u štátnej správy či samosprávy. 43

Na Slovensku sa podľa údajov EUROSTAT-u ukazuje veľký rozdiel vo využívaní

informačných a komunikačných technológií medzi mestom a vidiekom. Vo veľkých

mestách (ako je aj Bratislava a Košice) je v porovnaní s vidiekom viac ako dvojnásobný

počet pripojených domácností a užívateľov internetu, pričom ich podiel na počte

obyvateľov predstavuje len 13 %. Stredne veľké mestá majú nadpriemerné zastúpenie

počtu pripojených domácností a užívateľov internetu, na vidieku je hlboko podpriemerná

penetrácia pripojených domácností a užívateľov internetu. V súvislostiach s vidiekom je

potrebné zdôrazniť najvypuklejšiu disparitu informatizácie spoločnosti v SR, spočívajúcu

v 44 % podiele vidieku na počte obyvateľov a v 9,7 % podiele pripojených domácností a v

26,9 % podiele užívateľov internetu na vidieku. V krajinách EÚ - 15 prevláda výrazne

rovnomernejšie regionálne rozdelenie. Požadovaná infraštruktúra prenosovej kapacity

chýba v nasledovných súvislých oblastiach: Záhorie, Kysuce, Orava, Horná Nitra, Horný

Turiec, Horné Pohronie, oblasti stredno-južného a severovýchodného Slovenska. 44

Podľa Národného strategického referenčného rámca z prieskumov vyplýva, že

zavedením e-služieb do verejnej správy môžu občania Slovenska ušetriť ročne

cca 1 týždeň pracovného času, čo predstavuje úsporu cca 132,78 EUR na pracujúceho

občana - len časová strata (spôsobená nízkou produktivitou služieb) spôsobuje štátnemu

rozpočtu ročnú ujmu na priamych daniach vo výške 110,77 mil. EUR, ktorá sa pri

súčasnom raste ekonomiky a produktivity bude medzi ročne zvyšovať o 4 – 5 %.45

2.2 Informatizácia verejnej správy a jej prínosy

Informatizáciu verejnej správy možno definovať ako „proces zavádzania

informačných technológií do správy vecí verejných s cieľom zvýšiť výkonnosť, prístupnosť,

transparentnosť a efektivitu výkonov verejnej správy“.46

Podľa názoru Snijkersa, vo verejnom sektore, zástancovia verili, že informačné a

komunikačné technológie prekonajú niektoré problémy. Súčasné zlepšenie verejných

služieb prostredníctvom využívania informačných a komunikačných technológií je 43 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 436. 44 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 436. 45 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 436. 46 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 434.

23

technologicky riadený. e-Government-u sa pozdáva, že „zlepšenie účinnosti a efektívnosti

poskytovania služieb môže byť tým, že zavádza informačné a komunikačné technológie“.47

Nutnosť zavádzania informačných technológií do verejnej správy – teda

e-Government možno v širšom ponímaní odôvodniť procesmi, ktoré pôsobia vo vyspelých

ekonomikách a plynú takpovediac dvoma protichodnými smermi 48:

- na jednej strane globalizácia, ktorá má tendencie viesť spoločnosť k

unifikácii (technická normalizácia, ktorá jedným variantom nahrádza väčší

počet možných variantov riešenia),

- na strane druhej ide o proces, ktorý napomáha efektívnejšie obslúžiť

konkrétne územie - ide o proces decentralizácie (prenášanie politických,

hospodárskych a iných právomocí z vyšších orgánov na nižšie).

Globalizácia, ale aj decentralizácia si vyžadujú od orgánov ktoré spravujú

spoločnosť presný a pružný systém obsluhy a výkonu a sledujú (aj

ekonomický) rozvoj spoločnosti.

Vplyv informačných a komunikačných technológií na hodnoty vo verejnej správe

Snijkers zhrnul nasledovne, pričom možno ich vnímať ako prínosy využitia informačných

a komunikačných technológií 49:

- využitie informačných a komunikačných technológií môže zvýšiť účinnosť a

efektívnosť verejných služieb,

- informačné a komunikačné technológie zlepšia možnosť vytvoriť nové formy

horizontálnej kontroly na verejnej politike,

- vo vzťahu medzi vládou a občanom, môžu byť použité informačné a

komunikačné technológie k zlepšeniu sociálnej spravodlivosti občanov;

sociálna spravodlivosť musí byť zaobchádzaná odlišne od zákonného vlastného

kapitálu,

- informačné a komunikačné technológie tiež môžu byť použité v situácii,

v ktorej sú ekonomické hodnoty chránené,

- zavedenie informačných a komunikačných technológií má vplyv na právomoci

ulice na úrovni úradníkov,

47 SNIJKERS, K. 2005. E-Government : ICT from a Public Management Perspective. s. 2. 48 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 434. 49 SNIJKERS, K. 2005. E-Government : ICT from a Public Management Perspective. s. 6-8.

24

- v rámci informačných a komunikačných technológií môžu byť zavedené

opatrenia na zlepšenie právnej hodnoty; v klasickej hierarchii, pravidlá a

predpisy sú najdôležitejším nástrojom koordinácie.

Tak ako je uvedené v schválenej stratégii informatizácie verejnej správy, prínosy

informatizácie možno zhrnúť aj nasledovne 50:

- občan dostane viac:

o poskytnutím možnosti využívať elektronickú verejnú správu občanom sa

zabezpečí rovnocenný prístup pre každého občana bez ohľadu na

regionálne a sociálne rozdiely,

o verejná správa sa priblíži občanom, zvýši sa dostupnosť služieb verejnej

správy, občania budú môcť vybavovať úradné agendy z ľubovoľného

miesta s prístupom k informačnému systému,

o zvýši sa všeobecná dostupnosť k informáciám pre každého občana a znížia

sa podmienky pre vznik korupcie,

- štát to bude stáť menej:

o zefektívni sa systém fungovania verejnej správy, zoptimalizujú sa služby,

zavedú sa nové služby,

- Slovensko sa stane preferovanou podnikateľskou destináciou:

o vytvoria sa podmienky pre zlepšenie podnikateľského prostredia,

o zvýši sa príťažlivosť Slovenskej republiky pre zahraničných investorov,

o znásobí sa efekt pre vytvorenie vedomostnej spoločnosti.

Zatiaľ sme sa nezmienili o subjektoch informatizácie verejnej správy, medzi ktoré

zahŕňame inštitúcie verejnej správy, pričom objektom záujmu informatizácie verejnej

správy je samotná verejnosť. 51

Zámerom budovania e-Governmentu je 52:

- zjednodušiť komunikáciu občanov so štátnymi a verejnými inštitúciami,

- zlepšiť služby,

- zoštíhliť a zjednodušiť spôsob ich poskytovania služieb.

50 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 6. 51 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 10. 52 SOMOGYIOVÁ, Z. 2010. Implementácia CRM do E-Governmentu. s. 1.

25

V závere tejto kapitoly je potrebné uviesť dôležitosť využívania informačných

a komunikačných technológií, a to v súvislosti s dotazníkovým prieskumom realizovaného

Horváthovou, podľa ktorej je možné utvoriť si základný obraz využívania informačných

a komunikačných technológií v oblasti pôsobenia samospráv vo vybranom regióne, ako to

aj uvedená autorka konštatovala 53:

- samosprávy, v rámci svojich finančných možností, aktívne využívajú pri svojej

práci nové trendy v marketingovej komunikácií – informačné a komunikačné

technológie,

- informačné a komunikačné technológie využívajú všetky samosprávy, ktoré sa

zúčastnili spomínaného prieskumu a v marketingovej komunikácii prevládajú

www stránky, tlačoviny a akcie v rámci zvyklostí toho - ktorého regiónu.

2.3 Právny rámec podporujúci IKT vo verejnej správe a hlavné piliere

informatizácie verejnej správy

Právny rámec podporujúci aplikáciu informačné a komunikačné technológie

vo verejnej správe, vyhovujúca infraštruktúra a efektívna digitalizácia úsekov výkonu

správy sú piliermi informatizácie verejnej správy. Uvedené piliere je dôležité budovať

koncepčne, t. j. dôsledne aplikovať stanovené princípy, priority a architektúru

integrovaného ISVS s cieľom zlepšiť fungovanie verejnej správy vo vnútri aj navonok

vo vzťahu k verejnosti. Bez politickej podpory, ako aj inštitucionálneho a realizačného

zabezpečenia, nebude formovanie týchto pilierov úspešné. (obrázok 2). 54

Zavádzanie informačných a komunikačných technológií do verejnej správy spočíva

v uvedomení si dvoch momentov, a to zmena technologického vybavenia organizácií ale i

kultúrna zmena.55 Hlavné piliere informatizácie verejnej správy vidieť na obrázku nižšie.

53 HORVÁTHOVÁ, M. 2012. Dôležitosť využívania informačno–komunikačných technológií v samospráve. s. 157. 54 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 8. 55 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 434.

26

Obrázok 2 Hlavné piliere informatizácie verejnej správy

Prameň: MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 10.

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy (po definovanej vízii,

strategických cieľoch a smeroch e-Governmentu opísaných v Stratégií informatizácie

verejnej správy) definuje hlavné princípy a priority informatizácie verejnej správy

a architektúru integrovaného ISVS (infromačné systémy verejnej správy), t. j. logického

celku pozostávajúceho zo vzájomne prepojených autonómnych informačných systémov

úsekov správy, ktoré využívajú základné komponenty architektúry. Dôslednou a záväznou

aplikáciou uvedených princípov a priorít správcami ISVS bude možné dosiahnuť cieľový

stav informatizácie verejnej správy v SR. Proces informatizácie verejnej správy by mal

zohľadňovať súčasný stav a dosiahnuté výsledky v oblasti infraštruktúry, riešení a

dostupných služieb, t. j. v prípade, že je to efektívne, ďalej rozvíjať už existujúce

riešenia.56

2.4 Stratégia informatizácie verejnej správy a strategické ciele v oblasti

informatizácie verejnej správy do roku 2013

Dokument Stratégia informatizácie verejnej správy (ďalej len „SIVS“) je

strategický dokument pre riadenie informatizácie verejnej správy. Stratégia informatizácie

verejnej správy bola schválená uznesením vlády SR č. 131/2008 na jej 85. rokovaní 27. 56 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 8.

27

februára 2008. Stratégia informatizácie verejnej správy definuje strategické ciele a kroky,

ktoré budú podniknuté na dosiahnutie neustáleho rastu spokojnosti občanov s verejnou

správou prostredníctvom poskytovania služieb atraktívnym a jednoduchým spôsobom za

súčasného zvyšovania svojej efektívnosti, kompetentnosti a znižovania nákladov na

verejnú správu.

Uvedený návrh definuje strategické ciele v oblasti informatizácie verejnej správy

do roku 2013 57:

1. Zvýšenie spokojnosti občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti s verejnou

správou:

- verejná správa umožní všetkým občanom, vrátane handicapovaných a sociálne

znevýhodnených skupín, využívať možnosti e-Government-u,

- verejná správa výrazne zníži administratívne zaťaženie občanov a

podnikateľských subjektov pri vybavovaní záležitostí na úradoch. Zvýši sa

transparentnosť úradných procesov a skráti doba vybavovania úradných agend,

- verejná správa skvalitní a elektronizuje možnosti participácie verejnosti na

veciach verejných.

2. Elektronizácia procesov verejnej správy:

- verejná správa vytvorí a prepojí registre použiteľné na právne úkony,

- verejná správa realizuje kľúčové nástroje pre poskytovanie elektronických

služieb,

- verejná správa zabezpečí zvyšovanie portfólia svojich elektronických služieb,

- verejná správa iniciuje a podporí legislatívny proces umožňujúci realizáciu

elektronických služieb verejnej správy.

3. Efektívnejšia a výkonná verejná správa – štát bude stáť menej:

- verejná správa vytvorí spoločnú zabezpečenú infraštruktúru pre e-Government

i podporné činnosti,

- verejná správa bude využívať centrálne aplikácie a služby pre realizáciu

vybraných činností (účtovníctvo, ľudské zdroje, elektronické platby a pod.).

Systémovým riadením a využívaním už existujúcich projektov zabráni

duplicitám,

- verejná správa bude realizovať 100 % verejného obstarávania elektronickou

formou vo všetkých oblastiach a odstráni relevantné legislatívne bariéry.

57 MF SR. 2007. Stratégia informatizácie verejnej správy. [online].

28

4. Zvýšenie kompetentnosti verejnej správy:

- väčšina zamestnancov verejnej správy na Slovensku bude počítačovo

gramotná,

- verejná správa znásobí pre svojich zamestnancov počet školení, orientovaných

na zdokonalenie špecifických IT, projektových a manažérskych schopností.

Prínosy, ktorých dosiahnutie sleduje stratégia 58:

- klientsky orientovaná verejná správa - na občanov, podnikateľov aj ostatnú

verejnosť,

- rýchlejšie a efektívnejšie poskytovanie služieb,

- spolupráca medzi občanmi, firmami, štátnou správou, samosprávou a IT

komunitou pri dosahovaní všeobecne prospešných cieľov,

- zrozumiteľnosť a dostupnosť elektronických služieb verejnej správy,

- zníženie administratívnej a časovej záťaže občanov a firiem,

- výkon verejnej správy bude možné realizovať elektronicky, pomocou IKT

(napríklad prostredníctvom internetu, telefónu, mobilného telefónu alebo inými

komunikačnými prostriedkami),

- štátna správa a samospráva bude poskytovať elektronické služby, ktoré budú

riešiť základné životné situácie občanov.

2.5 Koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej správe

Dokument pod názvom Koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej

správe bol vypracovaný a predložený na základe úlohy bodu B.3. uznesenia vlády SR

č. 950 zo 17. 12. 2008 k správe o plnení multilicenčnej zmluvy Microsoft Enterprise

Agreement a návrhu jej pokračovania.

Účelom uvedeného dokumentu - koncepcie je definovať rámcovú stratégiu pre

obstaranie, nasadzovanie a prevádzkovanie softvérových produktov v prostredí verejnej

správy, vychádzajúc z cieľov informatizácie verejnej správy v najbližších rokoch a

v súlade s požiadavkami a odporúčaniami Európskej únie. Cieľom dokumentu je

dosiahnutie jednotného chápania nového prístupu k využívaniu softvérových produktov

vo verejnej správe a identifikácia možností na úsporu nákladov a následných krokov,

potrebných na realizáciu princípov efektívneho využitia softvérových produktov.

58 MF SR. 2007. Stratégia informatizácie verejnej správy. [online].

29

Nové požiadavky kladené na informatizáciu verejnej správy budú vyžadovať aj

nový pohľad na využívanie softvérových produktov. Verejná správa má záujem zabezpečiť

interoperabilitu, transparentnosť, bezpečnosť a flexibilitu informačných systémov, ako aj

hospodárne využívanie rozpočtových zdrojov pri ich nákupe a prevádzkovaní.

Ako ukazujú trendy v Európskej únii, zvýšená dostupnosť alternatívnych riešení vo

všetkých oblastiach softvérových technológií vytvára priestor na optimalizáciu výberu pre

účely verejnej správy. Strategickou víziou je dosiahnutie stavu, kde informačný systém

verejnej správy bude flexibilný, otvorený a nezávislý. Súčasne bude charakterizovaný

nediskriminačným prístupom k jednotlivým výrobcom alebo poskytovateľom softvéru a

aktívnou podporou inovácií. 59

59 MF SR. 2009. Koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej správe. [online].

30

3 Efektívnejšie využitie informačných a komunikačných

technológií ako nástroje modernej verejnej správy

„Ak sa má stať verejná správa nositeľom moderného poskytovania služieb, nemôže

zostať len technologicky orientovaná, musí sa sústrediť aj na spoločensko-kultúrne

premeny.“ 60

Predmetom tejto kapitoly je efektívnejšie využitie informačných a komunikačných

technológií ako nástroje modernej verejnej správy.

3.1 Efektívna elektronická verejná správa

Elektronizácia verejnej správy predstavuje výrazný prínos tak pre občanov, ako aj

pre podnikateľov, i pre štátnu správu i samosprávu, pretože umožňuje znížiť

neproduktívny čas strávený vybavovaním úradných záležitostí, minimalizuje chybovosť,

eliminuje viacnásobnú realizáciu rovnakých úkonov. Občania i podnikatelia si

prostredníctvom fungujúceho e-Governmentu môžu vybaviť úradné záležitosti na jednom

mieste, prípadne priamo z domu, kancelárie, prostredníctvom svojho počítača

prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, ktorý predstavuje jednotný vstupný

bod do systému. Verejná správa by mala byť efektívnejšia, transparentnejšia, bez

zbytočného papierovania vďaka postupnému prechodu k plne elektronickej forme

spracovania dokumentov a komunikácie. Prirodzene to vedie k znižovaniu nákladov a

snáď i nižšej korupcii. 61

Efektívna elektronická verejná správa prináša zvýšenie úžitku občanom, podnikom,

tretiemu sektoru a je nevyhnutná pri vytváraní konkurencieschopného a inovačného

prostredia v danej krajine. Pre rozvoj informatizácie verejnej správy v SR je nevyhnutná

elektronizácia služieb verejnej správy on-line (e-Government), zdravotníctva (e-Health),

vzdelávania (e-Learning), životného prostredia (e-Environment), začleňovania

znevýhodnených skupín obyvateľov (e-Inclusion) a kultúry (e-Culture). 62

Výsledkom informatizácie verejnej správy je efektívna elektronická forma výkonu

verejnej správy, ktorá v značnej miere prispieva k zvýšeniu efektívnosti pri poskytovaní

60 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 434. 61 SOMOGYIOVÁ, Z. 2010. Implementácia CRM do E-Governmentu. s. 2. 62 TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý faktor premeny na znalostnú ekonomiku. s. 436.

31

služieb občanom a podnikateľom, pri realizácii samotného výkonu správy a pri vzájomnej

interakcii subjektov verejnej správy. Pod prínosmi myslíme predovšetkým 63:

- zvýšenie transparentnosti práce a tým aj zodpovednosti verejnej správy voči

občanom, podnikateľom a ostatným organizáciám, čím sa zvýši miera kontroly

verejnej správy verejnosťou,

- zefektívnenie výkonu a zníženie nákladov na fungovanie verejnej správy,

- skrátenie vybavovania vecí a zníženie administratívneho zaťaženia verejnosti

pri komunikácii s verejnou správou,

- zlepšenie dostupnosti informácií najmä v prípadoch, kedy verejnosť pre

získanie potrebných informácií musí kontaktovať viacero úradov, tzn.

formovať koncepciu „One stop shops“ - verejných inštitúcií, ktoré poskytujú

občanom a podnikateľom všetky informácie a služby „pod jednou strechou“,

- poskytnutie nových e-služieb obyvateľstvu a tým väčšiu účasť občanov na

správe veci verejných z dôvodu zvýšenia demokracie,

- zvýšenie kvality riadiacich procesov a zároveň výstupov pre verejnosť.

Priorita efektívna elektronizácia verejnej správy si dáva za úlohu 64:

- zaviesť moderné a efektívne verejne poskytované elektronické služby,

- zaistiť bezpečnosť a dôveru v tieto služby prostredníctvom konsolidácie

využívania informačných technológií vo verejnom sektore,

- prepojenie informačných systémov a zmenu organizačných procesov.

Cieľom elektronizácie verejnej správy je predovšetkým zefektívnenie poskytovania

rôznych služieb pre občanov a súkromný sektor tak, aby ušetrený čas mohli venovať

produktívnej činnosti. Stratégia chce 65:

- prepojiť základné informačné systémy inštitúcií verejnej správy efektívnym,

spoľahlivým a bezpečným spôsobom,

- definovať štandardy a rozhrania pre výmenu dát medzi orgánmi verejnej

správy,

- sprístupniť na ústrednom verejnom portáli postupne služby pre občanov a

podnikateľov,

- zlepšiť fungovanie všetkých verejných registrov a databáz ich úplnou

elektronizáciou a prechodom na on-line služby,

63 MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. s. 5-6. 64 Minerva.sk. [online]. 65 Minerva.sk. [online].

32

- sledovať konkrétne výsledky projektov a

- zaviesť elektronické identifikačné preukazy, ktoré sú potrebné pre transakcie v

rámci e-vlády.

3.2 Modernejšia verejná správa

Požiadavkou na modernú a dobre fungujúcu verejnú správu je „jej hospodárnosť a

vo vzťahu ku klientovi čo najmenšia byrokratickosť“. Preto je potrebné v celej šírke

legislatívy správneho konania posúdiť, do akej miery je potrebné obyvateľa obťažovať

nezmyselnými požiadavkami na potvrdenia a stanoviská rôznych orgánov a inštitúcií.

Správneho konania sa často zúčastňuje veľa účastníkov, hoci vecne a právne nemajú

s vecou mnohí často nič spoločné a bez problémov by sa dal ich počet redukovať.66

Moderná verejná správa vychádza z viacerých právnych predpokladov. Základným

a určujúcim je to, že správu nevykonáva len štát, ale aj iné neštátne subjekty. Ide o prvok,

ktorým sa zabezpečuje čo najoptimálnejšia rovnováha medzi všeobecnými a lokálnymi

záujmami. V podmienkach Slovenskej republiky je ním aj samospráva obcí a miest. Takto

vymedzený a deklarovaný záver, že správa má svojich nositeľov v štátnych orgánoch,

samosprávnych orgánoch a inštitúciách neštátneho charakteru uskutočňujúcich výkon

verejnej správy, ktoré umožňujú tvrdiť, že špecifický a osobitný obsah úloh štátnej správy

a samosprávy sa navonok musí prejaviť v špecifických formách. Pritom nemožno zabúdať

na to, že rozsah a intenzita výkonu miestnej verejnej správy je rôzna. 67

Verejná správa predstavuje relatívne samostatný a ucelený systém budovaný

so základným cieľom, a to zabezpečovanie potrieb verejnej správy na lokálnej, príp.

regionálnej úrovni. Táto činnosť môže byť efektívna a funkčná jedine vtedy, ak je tu

možnosť využitia a využívania tomu zodpovedajúcich právnych, ale aj ekonomických

prostriedkov (nástrojov) - kompetencií aj finančných (stabilných) zdrojov. 68

Zámer zaviesť e-Government v modernej verejnej správe by reformná vláda mala

dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení 69:

- zmeniť procesy vo verejnej správe tak, aby využívali možnosti informačných a

komunikačných technológií, nie len konzervovať v nich súčasné procesy,

66 JASAŇOVÁ, K. 2007. Verejná správa v niektorých krajinách Európskej únie. s. 5. 67 SOTAC. 2007. Miestna samospráva. [online]. 68 SOTAC. 2007. Miestna samospráva. [online]. 69 SLOBODA, D. - PILÁT, J. – POŠVANC, M. 2010. Správa vecí verejných. [online].

33

- znížiť náklady na vybavenie úradnej záležitosti redukciou počtu úradníkov a

skrátením času, ktorý občan na vybavenie potrebuje,

- zvýšiť dostupnosť verejných služieb na nepretržitú dobu ich poskytovaním

v elektronickej podobe,

- znížiť duplicitný zber údajov a ich spracovanie rôznymi úradmi t.j. vytvoriť

centralizované e-registre a služby dostupné všetkým oprávneným inštitúciám

a občanom,

- zmeniť zákony tak, aby umožňovali rovnoprávne využitie elektronickej a

„papierovej“ komunikácie a dokumentácie,

- vytvoriť a prevádzkovať ústredný legislatívny portál,

- zaviesť používanie zaručeného elektronického podpisu úradníkmi i občanmi,

ktorí poskytujú alebo využívajú elektronické služby,

- vytvoriť a prevádzkovať centrálnu elektronickú podateľňu a zaviesť prísnu

kontrolu zodpovednosti a dodržiavania procesných termínov,

- zaviesť elektronickú formu platenia správnych poplatkov,

- vytvoriť a prevádzkovať ústredný e-Government portál, ktorý bude centrálnym

miestom poskytovania elektronických služieb verejnej správy,

- vytvoriť integrované obslužné miesta s asistenciou, ktoré budú slúžiť občanom,

ktorí nechcú alebo nemôžu využívať služby e-Governmentu cez internet,

- zaviesť elektronický zdravotný záznam,

- vytvoriť a prevádzkovať systém elektronických zdravotníckych služieb, ktorý

umožní elektronické prepojenie poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti,

zdravotných poisťovní a pacientov.

Záver

Z práce vyplýva, že IKT predstavujú jeden zo základných nástrojov

zjednodušovania prostredia v zmysle odstraňovania nadbytočnej administratívnej záťaže.

V prvej kapitole sme venovali pozornosť Slovensku a problémom verejnej správy.

Druhá kapitola bola zameraná na súčasný stav informatizácie verejnej správy na

území SR. Cieľom druhej kapitoly, ktoré sme aj dosiahli, bolo poukázať na informatizáciu

verejnej správy a jej prínosy. Uviedli sme právny rámec podporujúci IKT vo verejnej

správe a hlavné piliere informatizácie verejnej správy a informovali sme o stratégii

informatizácie verejnej správy, kde sme aj strategické ciele v oblasti informatizácie

verejnej správy do roku 2013 sme uviedli stručne, a charakterizovali aj koncepciu

využívania softvérových produktov vo verejnej správe. Pritom za výhody využívania

technológií – teda význam majú aj v ďalších pozitívnych výhodách:

- môžu zvýšiť účinnosť a efektívnosť verejných služieb,

- zlepšia možnosť vytvoriť nové formy horizontálnej kontroly,

- zlepšenie sociálnej spravodlivosti občanov,

- ekonomické hodnoty budú chránené,

- opatrenia na zlepšenie právnej hodnoty.

Cieľom tretej kapitoly práce bolo poukázať na efektívnejšie využitie informačných

a komunikačných technológií ako nástroje modernej verejnej správy, pričom sme kládli

dôraz na modernú verejnú správu. Tento cieľ sme dosiahli.

Podľa programového vyhlásenia vlády sa informatizáciou verejnej správy odstránia

niekoľkonásobne sa opakujúce požiadavky na informácie, doklady a údaje podnikateľov.

Ako prínosy využívania informačných a komunikačných technológií možno uviesť:

- zvýšenie transparentnosti práce a zodpovednosti verejnej správy voči

verejnosti, zvýši sa miera kontroly verejnej správy verejnosťou,

- zefektívnenie výkonu a zníženie nákladov na fungovanie verejnej správy,

- skrátenie vybavovania vecí a zníženie administratívneho zaťaženia verejnosti

pri komunikácii s verejnou správou,

- zlepšenie dostupnosti informácií,

- poskytnutie e-služieb obyvateľstvu a väčšiu účasť občanov na správe veci

verejných z dôvodu zvýšenia demokracie,

- zvýšenie kvality riadiacich procesov a výstupov pre verejnosť.

35

Odporúča sa realizovať prieskumy a výskumy zamerané na:

- zistenie súčasného stavu miery využívania informačných a komunikačných

technológií v jednotlivých samosprávach,

- zistenie prínosov využívania informačných a komunikačných technológií

v jednotlivých samosprávach,

- zistenie a porovnávanie výsledkov výskumov v oblasti využívania

informačných a komunikačných technológií v jednotlivých regiónoch,

- poukázať na dôležitosť využívania informačných a komunikačných

technológií,

- poukázať na nedostatky vo využívaní informačných a komunikačných

technológií v jednotlivých krajoch/regiónoch, aj v susedných krajinách.

Možno uviesť, že práca má určité nedostatky, avšak môže byť dobrým

východiskovým dokumentom k ďalším prácam v oblasti informatizácie verejnej správy.

Veríme, že práca osloví aj širokú verejnosť a zamestnancov verejnej správy.

36

Zoznam použitej literatúry

Knihy

[1.] HRABALOVÁ, S. - KLÍMOVÁ, V. - NUNVÁ ŘOVÁ, S. 2005. Metody a nástroje

řízení ve veřejné správě. Brno : Masarykova univerzita v Brne, 2005. 130 s. ISBN

80-210-3679-6

[2.] KLIMOVSKÝ, D. 2008. Základy verejnej správy. Košice : Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach, 2008. 269 s. ISBN 978-80-7097-713-2

[3.] KONEČNÝ, S. 2005. Úvod do štúdia verejnej správy. Bratislava : Mayor, s..r.o.,

2005. 118 s. ISBN 80-969133-1-X

[4.] MF SR. 2008. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. Bratislava :

Ministerstvo financií SR, 21.05.2008. 56 s. ISBN nemá

[5.] PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. Trenčín :

Inštitút aplikačného manažmentu, 2011. 167 s. ISBN 978-80-970802-0-4

[6.] REKTOŘÍK, J. a kol. 2002. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. Brno :

Ekopress, s. r. o., 2002. 261 s. ISBN 80-86119-60-2

[7.] STREČKOVÁ, Y. a kol. 1998. Veřejná ekonómie pro školu a praxi. Praha :

Computer Press, 1998. ISBN 80-7226-112-6

Časopisy a zborníky

[8.] GEFFERT, R. 2010. Etická dimenzia verejnej správy: Vybrané etické aspekty

fungovania organizácií v demokratickej verejnej správe. In KOPRLOVÁ, J. (ed.).

2010. Vybrané problémy verejnej správy. Trnava : Univerzita Sv. Cyrila a Metoda

v Trnave, Inštitút sociálnych vied v Trnave, 2010. 171 s. ISBN 978-80-8105-180-7,

s. 58-74.

[9.] HARGAŠ, J. 2008. Znižovanie administratívnej záťaže a nástroje eGovernmentu. In

eFocus. ISSN 1337-9801, 2008, č. 4, s. 74-76.

[10.] HORVÁTHOVÁ, M. 2012. Dôležitosť využívania informačno–komunikačných

technológií v samospráve. In MIHALIKOVÁ, E. - HRABOVSKÁ, Z. (eds.). 2012.

Ekonomické aspekty v územnej samospráve II. : Recenzovaný zborník príspevkov z

vedeckej korešpondenčnej konferencie. Košice : UPJŠ v Košiciach, 2012. ISBN 978-

80-7097-932-7, s. 153-158.

37

[11.] JASAŇOVÁ, K. 2007. Verejná správa v niektorých krajinách Európskej únie. In

Scientific Papers II. : sborník vedeckých prací University Pardubice. Pardubice :

Univerzita Pardubice, Fakulta ekonomickosprávní, 2007. ISBN 978-80-7194-936-7,

s. 1-5.

[12.] KOLLÁROVÁ, D. – TOMÁNKOVÁ, A. 2012. Model CAF ako účinný nástroj pre

riadenie vo verejnej správe. In MIHALIKOVÁ, E. - HRABOVSKÁ, Z. (eds.). 2012.

Ekonomické aspekty v územnej samospráve II. : Recenzovaný zborník príspevkov z

vedeckej korešpondenčnej konferencie. Košice : UPJŠ v Košiciach, 2012. ISBN 978-

80-7097-932-7, s. 39-44.

[13.] KRÁLIK, J. 2010. Nerovnosti v koncepte reforiem verejnej správy na Slovensku. In

KOPRLOVÁ, J. (ed.). 2010. Vybrané problémy verejnej správy. Trnava : Univerzita

Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Inštitút sociálnych vied v Trnave, 2010. 171 s. ISBN

978-80-8105-180-7, s. 33-40.

[14.] SNIJKERS, K. 2005. E-Government : ICT from a Public Management Perspective.

In 13th Annual NISPAcee Conference. Moscow : Moscow State University, 2005,

15 s.

[15.] STEHLÍKOVÁ, B. – HOROVČÁK, P. 2012. Manažment informačnej bezpečnosti

vo verejnej správe v podmienkach miestnych samospráv. MIHALIKOVÁ, E. -

HRABOVSKÁ, Z. (eds.). 2012. Ekonomické aspekty v územnej samospráve II. :

Recenzovaný zborník príspevkov z vedeckej korešpondenčnej konferencie. Košice :

UPJŠ v Košiciach, 2012. ISBN 978-80-7097-932-7, s. 168-175.

[16.] SOMOGYIOVÁ, Z. 2010. Implementácia CRM do E-Governmentu. In National and

Regional Ecomics VIII. Košice : Technická univerzita v Košiciach - Ekonomická

fakulta, 2010. ISBN 978-80-553-0517-2, 15 s.

[17.] TVRDOŇ, J. – ŠURANOVÁ, J. 2006. Informatizácia verejnej správy ako dôležitý

faktor premeny na znalostnú ekonomiku. In Národná a regionálna ekonomika VI.

Košice : Ekonomická fakulta TU v Košiciach, 2006. ISBN 80-8073-721-5, s. 434-

439.

Internetové zdroje

[18.] MF SR. 2007. Stratégia informatizácie verejnej správy. [online]. Informatizácia.sk,

04.10.2007, akt. 30.11.2010. [cit. 10.04.2012]. Dostupné na:

<http://www.informatizacia.sk/strategia-informatizacie-verejnej-spravy/1305s>.

38

[19.] MF SR. 2009. Koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej správe.

[online]. Informatizácia.sk, 30.07.2009, akt. 30.11.2010. [cit. 10.04.2012]. Dostupné

na: <http://www.informatizacia.sk/koncepcia-vyuzivania-softverovych-produktov-

vo-verejnej-sprave/6220s>.

[20.] MINERVA.sk. Minerva. [online]. Minerva.sk. [cit. 10.04.2012]. Dostupné na:

<http://www.iminerva.sk/>.

[21.] SLOBODA, D. - PILÁT, J. – POŠVANC, M. 2010. Správa vecí verejných. [online].

Reofrmnavlada.sk. [cit. 31.03.2012]. Dostupné na:

<http://www.reformnavlada.sk/sprava-veci-verejnych.html>.

[22.] SOTAC. 2007. Miestna samospráva. [online]. Sotac, 2007. [cit. 10.03.2012].

Dostupné na: <http://www.miestnasamosprava.sk/?pg=46>.

39

Prílohy

Príloha A Štruktúra verejnej správy na Slovensku

Príloha B Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku k 1.2.2010

Príloha A Štruktúra verejnej správy na Slovensku

Obrázok 3 Štruktúra verejnej správy na Slovensku

činnosti vykonáva v mene štátu, financ.zo št.rozpočtu demokratický výkon správy podporujúc plnenie verejných úloh nariaďovacia činnosť – mocenské nástroje 2 typy komp.: orig.: 369/1990 Zb., 302/2001 Z. z. formy činnosti: správne úkony (menia právne pomery osôb) prenes.: 416/2002 Z. z. obce , VÚC správne úkony (nemenia pr.pomery osôb) výkon verej.služieb

Prameň: PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 11; vlastné spracovanie.

Verejná správa správa vo verejnom záujme - správa verejných záležitostí

Štátna správa Samospráva Verejno-právne korporácie

Orgány štátnej správy Orgány samosprávy Verejno-právne korporácie

41

Príloha B Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku k 1.02.2010

Obrázok 4 Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku k 1.02.2010

Prameň: MAJOROŠOVÁ, 2010; In PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I. 2011. Základy verejnej správy. s. 16.