ŽEŇUCH, PETER – ZUBKO, PETER (Eds.): Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska. Bratislava:...

Slavistický ústav Jána Stanislava SAVBratislavská gréckokatolícka eparchia

Vedeckí redaktori a editoriProf. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc.Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.

RecenzentiProf. ThDr. Viliam Judák, PhD.ThLic. Miloš Lichner SJ, D.Th.

Technická redakcia a počítačové spracovanie(príprava a výroba tlačových podkladov): Mgr. Juraj Molčányi

Publikácia je súčasťou riešenia projektu VEGA 2/0013/2013-2016.

© Slavistický ústav Jána Stanislava SAV© Bratislavská gréckokatolícka eparchia

ISBN 978-80-89489-17-6EAN 9788089489176

Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska

Bratislava 2014

Obsah

Úvodné slovo vladyku Petra Rusnáka ..............................................................7

RÓBERT LETZ

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii ako patrónke Slovenska a Slovákov ........................................................... 9

PETER ZUBKO

Mariánske sviatky latinskej cirkvi s prihliadnutím na územie Uhorska .......................................................... 22

JOZEF KRIŠTOF

Mariánske patrocíniá v Košickej arcidiecézeS osobitným zreteľom na patrocínium Sedembolestnej/Bolestnej Panny Márie ................................................... 56

VLADISLAV GREŠLÍK

Patrocíniá a ikony Bohorodičky na východnom Slovensku ..................... 69

JANA MORICOVÁ

Špecifické rysy teologického obrazu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska .................................. 84

HELENA HREHOVÁ

Aspekty úcty, kultu a putovania v živote Bohorodičky a v mentalite Slovanov i Slovákov ............................................................ 99

SVORAD ZAVARSKÝ

Šaštínska Mater dolorosa v novolatinskej literatúre na Slovensku .................................................. 109

ŠIMON MARINČÁK

Vývin mariánskeho kultu v gréckokatolíckej cirkvi v karpatskom prostredí ............................................................................ 120

5

Obsah

MAREK DURLÁK

Úcta k spolutrpiacej Bohorodičke v Mukačevskej a Prešovskej eparchii ..................................................... 137

ANDREJ ŠKOVIERA

Utrpenie presvätej Bohorodičky v bohoslužobných textoch gréckokatolíckej cirkvi ................................. 151

PETER ŽEŇUCH

Mariánske paraliturgické piesne v cyrilských spevníkoch na Slovensku z 18. – 20. storočia .................... 163

DANIEL ČERNÝ

Mária – viac ako len jeden časopisMariánska úcta u gréckokatolíckych Slovákov v Kanade ...................... 200

MICHAL GLEVAŇÁK

Akatisty k úcte presvätej Bohorodičky v rukopisnom akatistníku Jána Juhaseviča-Skliarskeho z roku 1789 ............................................... 216

vladyka Peter Rusnákbratislavský gréckokatolícky eparcha

SEODr. Daniel Černý, PhD.Pápežský východný ústav v Ríme

ThLic. Marek Durlákčlen Rady Iustitia et Pax KBS za Prešovskú archieparchiu

ThLic. Michal GlevaňákUniverzitná knižnica Prešovskej univerzity

Doc. Vladislav Grešlík, ArtD.Filozofická fakulta Prešovskej univerzity

Prof. ThDr. Helena Hrehová, PhD.Filozofická fakulta Trnavskej univerzity

Mons. HELic. Jozef Krištofoficiál Štátneho sekretariátu pri Svätej stolici v Ríme

Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Doc. PaedDr. SEODr. Šimon Marinčák, PhD.Centrum spirituality Východ-Západ M. Lacka Teologická fakulta Trnavskej univerzity

Prof. ThDr. RNDr. Jana Moricová, PhD.Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku

ThLic. Andrej Škoviera, PhD.Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v Bratislave

Mgr. Svorad Zavarský, PhD.Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v Bratislave

Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v Bratislave

Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc.Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v Bratislave

Register autorov

7

Úvodné slovo vladyku Petra Rusnáka

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky Mária Kleopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: – „Žena, hľa tvoj syn!“ – Potom povedal učeníkovi: – Hľa, tvoja matka! – A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19,25-27)

Svätý Ján, ktorý bol očitým svedkom týchto udalostí, počuje z kríža zvláštne prisľúbenie. Najprv je oznámené Panne Márii, že je a ostane matkou Kristových učeníkov – „Žena, hľa, tvoj Syn!“ – potom je prostredníctvom prí-tomného Jána nám všetkým oznámené – „Hľa, tvoja matka!“ Možno i pre tento všeobecný význam nie je uvádzané vo vete meno učeníka – „a od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ Z tejto vety vyplýva, že Panna Mária strávila posled-né roky svojho života s učeníkom. V konkrétnom prípade s apoštolom Jánom a môžeme vidieť, že celé Jánovo evanjelium je týmto poznačené. Veď to, čo čítame v Jánovom evanjeliu o Panne Márii v Káne Galilejskej a pod krížom, napísal niekto, kto s ňou býval. Vetu – „a slovo sa stalo telom“ – napísal niekto, kto žil pod jednou strechou s tou, v ktorej tele a duši sa udial tento zázrak.

Aby sme hlbšie pochopili tajomstvo bolestnej Matky, stačí možno jedno slovo – Matka. Mama je predovšetkým tá, ktorá dáva život i za cenu vlastných bolestí. Matka stojí v službe života, to je jej krása a veľkosť. Materstvo sa nut-ne viaže s bolesťou, s utrpením. Môžeme povedať, že matka miluje svoje deti viac, ako svoj život. Každá bolesť nás chce naučiť tomu, aby sme milovali Boha viac ako svoj život. Materstvo a bolesť patria k sebe. Neexistuje mater-stvo bez určitej miery bolesti. Máriine materstvo je akýmsi zákonitým doplne-ním a zjavením Božieho materstva, Božieho otcovstva.

Svätý Lev Veľký hovorí, že Kristus bude trpieť až do konca sveta, do-kiaľ bude na svete hriech. V modernej teológii sa znova vraciame k názoru, že Boh je láska, ktorý skúsil, čo je to bolesť. A takto sa biblický Boh aj zjavuje ako Boh, ktorý sa trápi pre človeka. Môžeme tak predpokladať, že ani Má-riino utrpenie sa ešte neskončilo. Pokiaľ existuje na svete hriech a dokiaľ sú na svete deti, ktoré nehľadajú život a Boha, tak matka trpí. A trpí v omnoho väčšej miere, ako pozemská, kresťanská matka, ktorá sa trápi nad poblúdením svojich detí; aj Máriin zápas teda stále trvá. Svätý Ján ju vo svojom „Zjavení“ vidí ako ženu, ktorá zápasí s diablom a cirkev je označená ako spoločenstvo jej detí. „Hľa, tvoja matka“ – toto je pre nás radostná zvesť, že máme matku, nie sme siroty, nie sme bezprizorní. Matka je vždy s nami aj počas mystickej

8

Úvodné slovo vladyku Petra Rusnáka

neprítomnosti Otca; vidíme to, keď Ježiš vo svojej hroznej opustenosti na kríži volal: „Bože môj, prečo si ma opustil“ – ona stála stále pri ňom. Každý jeden z nás dostal Máriu za matku, za skutočnú matku, ktorá dopĺňa to, čo sa nám často nedostalo od biologických matiek poznačených hriechom pramatky Evy. Mária v nás lieči ten nedostatok lásky, ktorým sú poznačené všetky Evine deti. Máme teda matku, ktorá je prameňom života, životodarnej vody.

Biskup Juraj z Nikomédie v 9. storočí vo svojej veľkopiatkovej homí-lii analyzuje Kristove slova z kríža adresované Panne Márii: „Odkazujem ti v ňom – rozumej v milovanom učeníkovi – všetkých svojich ostatných učení-kov, aby si žila s nimi a zostávala s nimi tak dlho, ako budem chcieť. Budeš im venovať svoju telesnú prítomnosť namiesto mňa. Buď im všetkým, čím by som bol ja, keby som bol s nimi. A oni budú tým, čím sú deti a služobníci. Budú ti preukazovať úctu, aká ti patrí, ako matke ich Pána. A preto, že ja som prítomný skrze teba, nech majú v tebe ľahko prístupnú prostrednicu u mňa.“ A potom pri učeníkovi Jánovi parafrázuje: „Odteraz ju – rozumej Máriu – ustanovujem za vodkyňu, za matku nielen pre teba, ale pre všetkých ostatných a chcem, aby sa jej dostávalo úcty tak, ako plným právom náleží materskej dôstojnosti. Zakázal som vám síce na zemi nazývať kohokoľvek otcom, ale chcem, aby ste ju nazý-vali Matkou a ako takú ju aj ctili.“

Veľký pápež, náš priateľ, dnes svätý Ján Pavol II. pri svojej návšteve v Šaštíne v roku 1995 nás vyzval, aby sme ako evanjelista Ján prijali bolestnú matku k sebe do vlastného domu a prehlásil: „Tu je dom v ktorom býva Panna Mária – matka Slovákov. V tomto dome si ju všetci ctia ako v matkinom dome. Ona túži, aby ste ju prijali do svojho domu, do každého slovenského domu, do celého života vášho národa.“

Takéto prianie mohol vysloviť iba priateľ, náš veľký priateľ a slovan-ský pápež. Od neho sa môžeme všetci učiť vážiť si svoje duchovné i kultúrne hodnoty.

9

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii ako patrónke Slovenska a Slovákov

RÓBERT LETZ

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii ako patrónke Slovenska a Slovákov pred-stavuje historické vyústenie mariánskej úcty a priamo súvisí s konštituovaním slovenského národa a ním obývaného územia. Prameňom tejto úcty je vše-obecná mariánska úcta, ktorá sa k našim predkom dostávala prostredníctvom prvých kresťanských misionárov a kontinuitne pretrvala až do súčasnosti. Pri-tom je potrebné uvedomiť si fakt, že mariánska úcta je aj širší slovensko-slo-vanský fenomén. Hoci sú Slovania rozdelení na rôzne náboženské vyznania, väčšina z nich patrí do ortodoxných cirkví a do katolíckej cirkvi latinského a byzantského obradu. V týchto cirkvách je dominantná mariánska úcta, kto-rá má špecifický charakter a je prežívaná univerzálnejšie ako u neslovanských národov. Dôvody treba hľadať v rozdielnej mentalite Slovanov, ale aj ich cito-vosti, zmysle pre materstvo a plodnosť. Ak zoberieme do úvahy pomerne malú rozlohu Slovenska, je zaujímavé, že výrazne prevyšuje iné európske krajiny v počte mariánskych pútnických miest a chrámov. Po druhej svetovej vojne sa na Slovensku nachádzalo 33 dôležitejších tradičných pútnických miest, z ktorých až 31 bolo zasvätených Panne Márii.1 Pozoruhodné pritom je, že 14 z nich bolo na juhozápade a 15 na východe Slovenska. Stred Slovenska zaostal z geografických, sídliskových a religióznych príčin (reformácia). Pritom do súčasnosti vznikajú nové mariánske pútnické miesta (Turzovka, Litmanová, Dechtice a iné), ktoré dokladajú živú ľudovú zbožnosť Slovákov.

V súčasnosti máme na Slovensku zasvätených Panne Márii 1762 kos-tolov a kaplniek, z nich do roku 1984 bolo 1422.2 Prudší nárast je daný tým, že pred rokom 1989 bolo pod kontrolou totalitnej moci veľmi ťažké postaviť nový chrám. Mariánske patrocíniá chrámov boli a sú suverénne najrozšíre-

1 Fekete, Š.: Vznik, rozloženie a význam slovenských pútnických miest. In: Národopisný sborník, 1947, roč. 8, č. 3, s. 126-127. Dve pútnické miesta, ktoré neboli zasvätené Panne Márii: Bardejov a Hronský Sv. Beňadik. 2 Judák, V. – Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava: Cyrilometodská bo-hoslovecká fakulta UK, 2009, s. 447. Najviac mariánskych patrocínií sa nachádza na území Košickej arcidiecézy: 274, potom nasleduje Nitrianska 262 a Prešovská: 229.

10

Róbert Letz

nejšie medzi patrocíniami na Slovensku. Spomedzi nich dominujú patrocíniá Bolestnej (Trpiacej) Panny Márie (Bolestná Panna Mária, Bolestná Preblaho-slavená Panna Mária, Sedembolestná Panna Mária), ktorým je zasvätených 329 kostolov a kaplniek. Sedembolestnej Panne Márii je zasvätených až 316 kostolov a kaplniek. V poradí tretie najrozšírenejšie mariánske patrocínium sa vzťahuje na Nanebovzatie (Zosnutie) Panny Márie. Je mu zasvätených 264 kostolov a kaplniek.3 Najviac patrocínií Sedembolestnej Panny Márie sa na-chádza v Nitrianskej diecéze (58), na druhom mieste v Banskobystrickej die-céze (52) a na treťom mieste v Košickej arcidiecéze (43).4 Mariánsku úctu teda môžeme označiť ako charakteristický, imanentný a neoddeliteľný prejav zbož-nosti Slovákov. Tento znak je typický od čias Veľkomoravskej ríše, kde sa po príchode byzantskej misie sv. Konštantína – Cyrila a jeho brata Metoda v roku 863 začalo so systematickou kristianizáciou. Sv. Metod bol po smrti v roku 885 pochovaný do hlavného (soborného) chrámu na Veľkej Morave. Z Krátkeho Života Konštantína a Metoda vieme, že to bolo „na ľavej strane za oltárom svätej Bohorodičky.“5 Táto skutočnosť predpokladá centrálnu pozíciu marián-skeho kultu u našich predkov a vôbec na území vtedajšej Veľkej Moravy. „Toto patrocínium podľa byzantského vzoru malo nábeh stať sa hlavným krajinským aj na Veľkej Morave, ako sa stalo neskoršie v Uhorsku.“6 Mariánska úcta mala na Veľkej Morave hlboko zapustené korene a s veľkou pravdepodobnosťou bola spojená aj s osobou jej panovníka. Prvý uhorský kráľ sv. Štefan do znač-nej miery prevzal už jestvujúcu mariánsku úctu, zachoval jej centrálnu pozíciu a ďalej ju rozvinul. V línii mariánskej úcty pokračovali aj ďalší uhorskí králi.7 Podľa legendy bol kráľ sv. Štefan „vo všetkých skutkoch verný a úplne oddaný Bohu a sľubom a ustavičnými prosbami sa spolu so svojím kráľovstvom odo-vzdal pod ochranu Panny Bohorodičky Márie; jej úcta a sláva je medzi Uhrami taká veľká, že vo svojom jazyku aj sviatok Nanebovzatia tejto bez pridanie jej vlastného mena volajú dňom Veľkej Panej.“8 Odovzdanie Uhorského kráľov-stva Panne Márii vyjadrovalo úzku spätosť Uhorského kráľovstva s marián-skou úctou a úsilie zabezpečiť preň čo najúčinnejšiu nadprirodzenú ochranu. Z tohto Štefanovho aktu vychádza pre Uhorsko pomenovanie Regnum Maria-

3 Tamže, s. 421.4 Tamže. 5 Tamže, s. 263. 6 Hudák, J.: Patrocíniá na Slovensku. Súpis a historický vývin. Bratislava: Umenovedný ústav SAV, 1984, s. 55. 7 Sasinek, F. V.: Veľká Pani a Patrónka krajiny uhorskej. In: Katolícke noviny, 5. 11. 1896, roč. 47, č. 21, s. 1. 8 Marsina, R. (zost.): Legendy stredovekého Slovenska. Budmerice: Rak, 1997, s. 54.

11


num (Mariánske kráľovstvo). Korene zasvätenia Uhorska Panne Márii možno hľadať vo východnej cirkevnej tradícii siahajúcej do 4. storočia. Konštantín, cisár Východorímskej ríše, dal vystavať okolo nového mesta Byzantion múry a zvolil si ho za hlavné mesto svojej kresťanskej ríše. Dňa 11. mája 330 ho sláv-nostne zasvätil Najsvätejšej Matke Božej.9 Mariánsky patronát nad Uhorskom je Európe istým spôsobom výnimočný, pretože je historicky najstarší. Iné kra-jiny pozdvihli Pannu Máriu na svoju hlavnú patrónku až neskôr (Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Luxembursko, Rakúsko, viaceré regióny Nemecka (Bavorsko, Horné Švábsko) a Talianska.

Mariánsku úctu treba chápať v jej rozmanitosti ako bohatosť foriem, ako si uctiť Božiu Matku, jej miesto a význam v dejinách spásy. Jednou z týchto foriem je úcta k Bolestnej Matke Božej. Úvahy o bolestiach Božej Matky boli prítomné už v kresťanskom staroveku a nepochybne ich poznalo aj veľkomo-ravské kresťanstvo. Osobitná úcta k Panne Márii ako Bolestnej Matke však korení v 12. storočí v západnej Európe. Jej prameňom bol jeden z ústredných motívov stredovekej zbožnosti – Kristovho umučenie a ukrižovanie. Typický teologický výraz mu vo svojich dielach dal sv. Bernard z Clairvaux (1090 – 1153), ktorý zdôraznil subjektívne prežívanie Kristovho utrpenia a účasti jeho matky Márie na tomto utrpení. V jednej z jemu pripisovaných kázní sa píše, že Panny Mária neprežívala telesnú, ale duševnú úzkosť, pričom meč, ktorý podľa Simeonovho proroctva prebodol jej srdce, vylial na ľudstvo prameň Božských milostí.10 Mária teda má vnútornú duševnú účasť na Kristovom utrpení, pričom jej utrpenie spolu s telesným utrpením jej syna tvoria jednotu a plnosť. Prvý známy oltár, zasvätený Bolestnej Matke Božej je datovaný do roku 1221 a na-chádzal sa v nemeckom cistercitskom kláštore Schönau v biskupstve Würzburg. Rozšírenie úcty k Bolestnej Matke je späté so založením rehole servitov (Ordo Servorum Mariae, Rád služobníkov Panny Márie).11 Sedem kupcov,12 ktorí už predtým žili aktívnym duchovným životom v mariánskom spolku vo Florencii, sa začiatkom roka 1233 rozhodlo, že chcú svoj život úplne zasvätiť službe

9 Mimouni, S. C.: Dormition et assomption de Marie. Histoire des traditions anciennes. Paris: Beauchesne éditeur, 1995, s. 617.10 Drašček, D.: „Homo peregrinus“ – Der Mensch als Fremder in dieser Welt. Die Wallfa-hrt nach Oberelchingen. Kulturgeschichtliche Forschungen, 7. tuduv-Verl.-Ges., München: 1987, s. 58. 11 Die Ursprungslegende des Servitenordens. Innsbruck: Provinzialat der Tiroler Serviten-provinz, 2012. 60 s.12 Boli to Bonfilius Monaldi, Bonjaunkta Mantetti, Manettus dell´ Antella, Amadeus Amidei, Hugo Lippi-Ugoccioni, Sosteneus di Sostegno a Alexis Falconieri. Pápež Lev XIII. všetkých v roku 1888 vyhlásil za svätých.

12

Róbert Letz

Bohu a blížnemu podľa vzoru Panny Márie. Ich vzorom bola Máriina služba.13 Členovia spoločenstva sa zriekli svojho majetku, uchýlili sa na samotu na vrch Monte Senario, kde žili v pokání a odlúčenosti od sveta. Serviti sa rýchle rozší-rili z Talianska do Francúzska a Nemecka, ale aj do zámoria – Ameriky a Indie. Svoj kláštor vo vtedajšom Uhorsku zriadili v Jágri, ale až koncom 17. storočia. Práve rehoľa servitov popri františkánoch významne rozvinula úctu k Bolest-nej Matke Božej – Mater Dolorosa. Na území dnešného Slovenska však serviti nepôsobili. Ich úlohu plnili františkáni.

Od prelomu 13. a 14. storočia sa stala obľúbeným motívom, ktorý pod-poroval úctu k Bolestnej Matke vo výtvarnom umení pieta, znázorňujúca Mat-ku Božiu, držiacu v náručí umučené Kristovo telo. Piety sa začali rozširovať najmä od prelomu 13. a 14. storočia a v posledných desaťročiach 14. storočia sa stali veľmi rozšíreným zjavom v stredovekej Európy. Scéna piety, zobra-zujúca Máriu s Kristom v náručí, nevychádza priamo zo Svätého Písma, ale je umeleckým stvárnením výjavu pod krížom. Zobrazuje vrcholný bolestný okamih, keď matka objíma posledný krát mŕtve telo svojho syna. Ďalej môže ísť o postupnú premenu hromadnej scény kladenia do hrobu na výjav s dvomi postavami. Dôležitá je aj interpretácia, podľa ktorej Maria predstavuje personi-fikáciu cirkvi, ktorá veriacim predkladá Spasiteľovo telo, čím súčasne demon-štruje svoj podiel na ich vykúpení.14 Na Slovensku boli piety veľmi obľúbeným výrazom úcty k Bolestnej Matke Božej. Máme veľa vzácnych piet, ktoré túto úctu potvrdzujú. Napríklad v bratislavskom kostole františkánov a v kostole sv. Egídia v Bardejove sa nachádzajú gotické pieskovcové plastiky piety, da-tované do prvej polovice 15. storočia. Na Slovensku sa zachovalo niekoľko unikátnych drevených polychrómovaných piet. Najstaršia a najvýznamnejšia z nich je umiestnená v kostole sv. Martina v Lipanoch (okres Sabinov). Datuje sa do roku 1400. Ďalšia sa nachádza v kostole Všetkých svätých v Bijacovciach (okres Levoča), kde sa zachovala drevená pieta z prvej polovice 15. storočia. Drevená pieta z roku 1518 je umiestnená v kostole Narodenia Panny Márie v Radvani (súčasť Banskej Bystrice).15 Motív piety prenikol veľmi rýchlo do slovenského ľudového umenia, kde patril k najobľúbenejším motívom. Podľa rozličných prototypov zhotovovali ľudoví umelci a remeselníci drevené, ka-menné alebo hlinené sošky, ale tiež obrazy na skle a rozmanité jarmočné tlače.

13 Jirásko, L.: Církevní řády a kongregace v zemích českých. Praha: Klášter premostrátů, 1991, s. 69.14 Kořinková, J.: Moravské Piety konce 14. a počátku 15. století. Brno: Filosofická fakulta Masarykovy univerzity, 2007, s. 1. 15 (M. S.): Nevýslovné utrpenie Matky. In: Katolícke noviny, 10. 9. 1979, roč. 93, č. 37, s. 4.

13


Tieto výrobky sa potom predávali na púťach. „Najrozšírenejšími a umelecky najdotvorenejšími boli plastiky znázorňujúce Pannu Máriu a Ježiša.“16

Dôležitým podporným zdrojom pre šírenie úcty k Bolestnej Matke Bo-žej bola krížová cesta (Via crucis). Jednotlivé zastavenia tejto pobožnosti zná-zorňovali utrpenie Božej Matky počas mučenia a ukrižovania jej syna. Krížové cesty šírili najmä františkáni a v čase rekatolizácie aj jezuiti.

V gotickom maliarstve sa často zobrazovala Bolestná Matka Božia s me-čom zabodnutým v srdci. Takýmto konkrétnym spôsobom sa zdôrazňovala jej bezprostredná blízkosť s Kristom, jej účasť a spojitosť s Kristovým utrpením.17 Spočiatku sa stretávame s jedným mečom (podľa Lk 2, 35) v Máriinom srdci, potom s piatimi mečmi – podľa počtu Kristových rán – a napokon so siedmimi mečmi – podľa plnosti jej utrpenia.18 Pritom všetky tri typy zobrazení existova-li popri sebe. Zriedkavejšie sa vyskytovali vyššie počty bolestí, napríklad 6, 7, 8, 9, 12, 23, 27, 50. Z toho vyplýva, že počet bolestí nebol stabilizovaný.19

Provinciálna synoda v nemeckom Kolíne nad Rýnom dňa 22. apríla 1423 rozhodla, že sa zavedie Sviatok Siedmich bolestí Panny Márie, aby sa odčinili urážky husitov proti Kristovi a jeho Matke. Tento sviatok sa slávil miestnom prostredí v piatok pred kvetnou nedeľou.20 Tým sa položil dôraz na počet práve siedmych bolestí. V roku 1492 založil farár Ján van Coudenberghe, sekretár burgundského vojvodu Filipa Dobrého v meste Reymerswaele Broe-derschap van Onze Lieve Vrouw der Zeven Weeën (Bratstvo siedmich bolestí Panny Márie). Zakrátko vznikli takéto bratstvá aj v ďalších flámskych mestách Bruggy (dnešné severozápadné Belgicko) a Abbenbroeck. Za uznanie tohto bratstva cirkvou sa zasadzoval burgundský kniežací dvor, najmä knieža Filip II. Uznanie zo strany cirkvi sa podarilo dosiahnuť najprv u biskupa v Utrechte v roku 1494 a o rok neskôr nasledovalo pápežské schválenie.21 Do súčasnosti

16 Kovačevičová, S. – Schreiber, B.: Ľudové plastiky. Bratislava: Veda, 1971, s. 14. 17 Costard, M.: Spätmittelalterliche Frauenfrömmigkeit am Niederrhein. Tübingen: Mohr Siebeck, 2011, s. 293.18 Peters, H.: Die sieben Schmerzen Mariens. In: Neußer Jahrbuch für Kunst, Kultur und Heimatkunde. Neuß, 1957; Costard, M.: Spätmittelalterliche Frauenfrömmigkeit am Nie-derrhein, c. d., s. 293. 19 Wimmer, M. – Wimmer, E.: Maria im Leid. Die Mater dolorosa insbesondere in der deutschen Literatur und Frömmigkeit des Mittelalters. Teil – druck, Diss. phil. Würzburg: 1968, s. 89-98. 20 Lexikon für Theologie und Kirche. Freiburg in Breisgau: Herder, 1937, Bd. 9, s. 280. 21 Möller, Ch.: Jacob Cornelisz van Oostsanen und Doen Pietersz. Studien zur Zusamme-narbeit zwischen Holzschneider und Drucker im Amsterdam des frühen 16. Jahrhunderts. Münster: Waxmann Verlag, 2005, s. 105.

14

Róbert Letz

používaná séria siedmich bolestí sa dá s bezpečnosťou datovať do roku 1491. Vychádza z latinského nápisu zloženého anonymným básnikom na príkaz fará-ra Jána van Coudenbergha. Ide o tieto bolesti: 1. Obriezka Ježiša v chráme spo-jená aj s proroctvom Simeona. 2. Útek do Egypta. 3. Hľadanie dvanásťročného Ježiša v Jeruzalemskom chráme. 4. Uväznenie a umučenie. 5. Ukrižovanie. 6. Snímanie z kríža. 7. Pochovanie.

Všeobecným predpokladom pre rozšírenie úcty k Bolestnej Matke Bo-žej a teda aj k Sedembolestnej Panne Márii bol tridentský cirkevný koncil (1545 – 1563), ktorý predstavoval nový a veľmi silný impulz pre šírenie mari-ánskej úcty vo všetkých jej podobách s entuziazmom nových reholí – jezuitov, piaristov, kapucínov, milosrdných bratov, uršulínok. Mariánska úcta sa stala výrazom na zdôraznenie špecifickosti katolicizmu v jeho konfrontácii s protes-tantizmom, ale aj so šíriacim sa islamom. Mariánska úcta sa navonok prejavo-vala v nových chrámoch, kaplnkách, kláštoroch, mariánskych stĺpoch, oltároch a obrazoch. Typickým bol vznik veľkého množstva nových mariánskych pút-nických miest. Tak vznikla väčšina známych mariánskych pútnických miest na Slovensku, napríklad Šaštín, Trnava, Topoľčany, Staré Hory, Dubnica nad Vá-hom, Višňové, Rajecká Lesná, Prešov, Klokočov a iné. Veľmi účinným novým prostriedkom šírenia mariánskej úcty sa tu ukazovala kníhtlač.

Úcta k Sedembolestnej sa šírila v celom svete. Podporil ju pápež Bene-dikt XIII., člen rádu dominikánov a známy mariánsky ctiteľ, ktorý v roku 1727 rozšíril jej úctu na celú rímskokatolícku cirkev. Slávenie sviatku Sedembolest-nej Panny Márie stanovil na piatok pred Veľkým piatkom.22 Pozornosť, akú pápež venoval sviatku Sedembolestnej Panny Márie, svedčí o všeobecnej úcte a obľúbenosti u veriacich. Zároveň sa stal silným impulzom, ktorý viedol k ďal-šiemu rozšíreniu tejto úcty, a to aj na slovenskom území. V časti slovenskej literatúry sa nesprávne uvádza, že pápež Benedikt XIII. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska – nezodpovedá to skutočnosti. Mylné je tiež tvrdenie, že sviatok bol ustanovený až v roku 1717. Najviac patrocínií Se-dembolestnej Panny Márie na Slovensku pochádza práve z 18. a 19. storočia.23

Konkrétnym prejavom zvýšenej úcty k Sedembolestnej Panne Márii v 18. storočí na Slovenskom území bol rozmach pútnického miesta v Šaštíne. Jeho vznik sa kladie do roku 1564, no nový mariánsky pútnický chrám vznikol na tomto mieste až o dvesto rokov neskôr. Stal sa prirodzeným integrujúcim centrom náboženského života katolíckych Slovákov najmä na Záhorí a západ-nom Slovensku. Súčasne plnil funkciu širšieho náboženského centra regiónu,

22 Kleinheyer, B.: Maria in der Liturgie. In: Beinert, W. – Petri, H. (Hrsg.): Handbuch der Marienkunde. Regensburg: Verlag Pustet, 1984, s. 430. 23 Judák, V. – Poláček, Š.: Patrocíniá..., c. d.

15


kam patrila väčšia časť západného Slovenska, západnej Moravy a dolného Ra-kúska. Bol najväčším pútnickým chrámom zasväteným k úcte Sedembolestnej Panny Márie vo vtedajšej habsburskej monarchii. Iné známe pútnické chrámy zasvätené Sedembolestnej Panne Márii, napríklad rakúske Maria Lanzendorf, Maria Dreieichen v Molde, Maria Taferl, Maria Weißenstein, Maria Sieben Schmerzen auf Freienstein alebo moravský Sloup nedosahovali jeho význač-nosť. Význam šaštínskeho pútnického chrámu ako centrálneho chrámu úcty k Sedembolestnej Panne Márii významne vplýval na šírenie úcty k Sedembo-lestnej Panne Márii medzi Slovákmi, hoci osobitosť tejto úcty ako imanentne patriacej Slovákom nebola zdôrazňovaná.

Pápež Pius VII. ako poďakovanie za oslobodenie z Napoleonovej in-ternácie v roku 1814 zdôraznil význam sviatku Sedembolestnej Panny Márie a potvrdil jeho záväznosť pre celú cirkev. Spomienka sa mala sláviť tretiu septembrovú nedeľu tak, ako to zaviedla rehoľa servitov. Táto prax trvala až do roku 1913, keď pápež Pius X. určil oslavu sviatku Sedembolestnej Panny Márie na 15. september, teda deň po sviatku Povýšenia sv. Kríža, v oktáve sviatku Narodenia Panny Márie.24 Tak v cirkevnom kalendári pretrvávali dve spomienky na Bolestnú Matku Božiu. Prvá bola spojená s predveľkonočným pôstnym obdobím a druhá so septembrom. V kategorizácii sviatkov išlo o svia-tok druhého stupňa. Tento stav trval až do reformy cirkevného kalendára v ro-ku 1969. Po nej už ostal iba 15. september. Pričom sviatok bol zaradený do tretieho stupňa ako memoria obligatoria (záväzná spomienka).25

Úcta k Bolestnej Matke Božej sa na Slovensku hlboko zakorenila aj preto, že veriaci v nej nachádzali obraz svojich ťažkostí a bied (časté vojny, hladomory, choroby a živelné pohromy) a súčasne vkladali nádej na zlepše-nie. Slovenskí rehoľní i diecézni kňazi intenzívne šírili úctu k Sedembolestnej medzi katolíckymi Slovákmi kázňami i tlačeným slovom v priebehu 18. a 19. storočia. Františkánski pátri Vojtech Jakub Gazda, Urban Martin Prvý, Metod Jozef Gazdík, farári Juraj Fándly, Jozef Matejka, Andrej Radlinský, Jozef Zá-vodník kapucín Franko V. Sasinek.

Od rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 sa začalo postavenie Slo-vákov v Uhorsku zhoršovať. Boli vystavení systematickej maďarizácii a zvý-šenému sociálnemu tlaku. Katolícka cirkev bola na jednej strane ich ochranky-ňou a do istej miery tlmila tento tlak, no na druhej sa aj v nej prejavili maďari-začné tendencie. Tieto tendencie podporovali viacerí predstavitelia uhorského episkopátu, vyššej cirkevnej hierarchie, ale aj kňazstva a veriacich. Uhorské liberálne vlády napriek odporu cirkvi presadili zákon o povinnom občianskom

24 Kleinheyer, B.: Maria in der Liturgie, c. d., s. 430. 25 Tamže, s. 433.

16

Róbert Letz

sobáši a zákon o štátnom vedení matrík. Množili sa otvorené verejné útoky na katolícku cirkev. Keď sa v roku 1896 v súvislosti s 1000 výročím príchodu maďarského kmeňového zväzu do Karpatskej kotliny pripravili pompézne mi-léniové oslavy, katolícka cirkev v Uhorsku v tom videla príležitosť upozorniť na kresťanský charakter Uhorska. Vhodný spôsob pritom našla v zdôraznení mariánskeho kultu. Na žiadosť uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa Kolosa Vásariho (Vászary) pápež Lev XIII. 8. októbra 1896 povolil, aby sa druhú októbrovú nedeľu slávil v Uhorsku osobitný sviatok Veľkej Pani Uhrov (Magna Domina Hungarorum). Zavedenie tohto sviatku vyvolalo medzi slo-venským kňazstvom diskusiu, v ktorej si viac začali uvedomovať mariánsku úctu ako slovenské špecifikum, hoci ďalej zdôraznili spoločné dedičstvo mari-ánskej tradície v Uhorsku. Odmietli spájať mariánsku úctu výlučne s uhorským národom, ktorý sa prakticky v politickom živote chápal ako maďarský národ, ale považovali ju za vlastnú všetkým národom, obývajúcim Uhorsko.

V situácii, keď maďarizácia výrazne prenikala do cirkevného života, sa hľadala istá protiváha najmä ku kultom sv. Štefana, sv. Ladislava, ale aj mariánskemu kultu, ktoré sa často presadzovali v maďarskom národnom du-chu. Slovenskí kňazi ju nachádzali najmä v úcte k sv. Cyrilovi a Metodovi, sv. Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi. Popri tom sa od prelomu 19. a 20. sto-ročia začala presadzovať úcta k Sedembolestnej Panne Márii ako k osobitnej patrónke Slovákov.26 Keď spišský biskup Alexander Párvy suspendoval ru-žomberského farára Andreja Hlinku, štrnásť obyvateľov tohto mesta sa naňho obrátilo 7. júna 1906 so sťažnosťou na Hlinku, kde žiadali jeho preloženie na iné miesto. Ako jeden z dôvodov proti Hlinkovi uvádzali, že „V kostole ľudia už nespievali ,Kráľovná či patrónka Uhorskej krajiny‘, ale ,Kráľovná Slovákov.‘“27 V propagácii Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky sloven-ského národa osobitne vynikal vajnorský farár Ferdiš Juriga. Jeho až mystickú úctu k Sedembolestnej, ako sa neskôr sám priznal, prebudila spomenutá knižka modlitieb a rozjímaní od Štefana Závodníka.28 Juriga uverejnil v Slovenských ľudových novinách v roku 1911 zásadný článok Matička Sedmibolestná, Pat-rónka Slovenského národa. Ním začal jednoznačnejšie a systematickejšie pro-pagovať myšlienku Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky slovenského

26 Sviatok Sedmibolestnej P. Marie. In: Ľudové noviny, 14. 9. 1906, roč. 67, č. 38, s. 1; Gre-báč-Orlov, I.: Matičke Sedmybolestnej (Patrónka Slovenská). In: Slovenské ľudové noviny, 14. 3. 1913, roč. 4, č. 11, s. 2. 27 Chalupecký, I.: Proces Andreja Hlinku proti biskupovi Alexandrovi Párvymu. In: Dob-rotková, M. – Kohútová, M. (eds.): Slovensko a Svätá stolica. Trnava: Slovenský historický ústav v Ríme, Trnavská univerzita v Trnave, 2008, s. 172. 28 Juriga, F.: „Dobrá Matka Slovenského Národa!“ a „Patrónka Slovenskej Krajiny!“ In: Slovák, 11. 4. 1924, roč. 6, č. 85, s. 1.

17


národa. Pritom vychádzal z porovnania ako mariánsku úctu chápu a vyjadrujú jednotlivé národy: „V piatok po Smrtnej nedeli je deň Sedmibolestnej Matičky Božej, Patrónky slovenskej. Nádherný Francúz má ,Notre Dame‘, to jest ,Našu Dámu‘ pannu v hodvábe s perlami v rukách, domácnosť milujúci Nemec má: ,Unsere liebe Frau‘, to jest Našu milú ženu, domácu pani. Maďar má: Magya-rok Nagyaszonya. Maďarovi je všetko ,nagy‘, ,nagyságos‘, veľké, veľkomožné a tak prenáša svoju vládybažnosť, vypínavosť aj na náboženské predstavenia. My máme tú najskutočnejšiu patrónku: Sedmibolestnú Matičku s doráňaným Synom v lone, so srdcom siedmimi mečmi prerazeným. A naskutku, to je tá naša matka Sláva s dotýraným národom v lone svojom. Veríme vo vzkriesenie, v oslávenie nášho národa, Matičko Sedmibolestná, Patrónko slovenská, oroduj za nás! Pieseň hovorí: ,Ktož vie, či ti zajtra spievať už dovolia! Ktož vie, či ti zajtra modliť už dovolia, modliť k Nej – Patrónke slovenskej.“29 Špecifikumslovenskej mariánskej úcty teda Juriga chápe reálne i symbolicky, keď v ob-raze Ježišovho umučeného tela vidí prenasledovaný, ponižovaný a zaznávaný slovenský národ a v Božej Matke obraz celého Slovanstva. Sedembolestná je preňho výrazom nesmierneho utrpenia národa, s ktorým ako jeho patrónka sú-cití, ale súčasne aj nádejou na jeho vzkriesenie v budúcnosti.

Juriga zohral kľúčovú úlohu pri organizácii slovenskej púte na Velehrad v roku 1913, keď sa pripomínalo 1050. výročie príchodu sv. Cyrila a Meto-da na Veľkú Moravu. Táto púť sa konala 28. a 29. septembra 1913 a zamerala sa na zdôraznenie úcty k Sedembolestnej Panne Márii ako patrónke Slovákov. Tak bola prirodzene spojená myšlienka úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi s mari-ánskou úctou. Na Velehrad zo Slovenska putovalo 1286 pútnikov v krásnych slovenských krojoch z rozličných častí Slovenska. Procesiu viedli kňazi Ferdiš Juriga a Florián Tománek.30 Po skončení cyrilo-metodskej akadémie prednie-sol Juriga prejav na otvorenom priestranstve pred bazilikou. Podľa dobového komentára Juriga „vycítil i sám vážnosť predmetu a chvíle, veď po prvýkrát na svete mal oslavovať Sedmiboľastnú Matičku Božiu ako Patrónku Slovenskú a Matičku Slávsku, aby od včulka vždy tak oslavovaná bola, dokiaľ len Slováci žiť budú.“31 Juriga vo svojej kázni vyslovil myšlienku, že človek, obmedzený ohraničenosťou svojho rozumu a možností, chápe Boha sebe primeraným spô-sobom. V tomto spôsobe chápania a oslovovania Boha sa prejavuje osobitnosť každého človeka, kultúry a národa. Toto chápanie sa prejavuje u katolíkov aj v pochopení Panny Márie. Je špecifické u Francúzov, Nemcov, Maďarov, tak

29 Juriga, F.: Matička Sedmibolestná, Patrónka Slovenského národa. In: Slovenské ľudové noviny, 31. 3. 1911, roč. 2, s. 1. 30 Nájdený raj! In: Slovenské ľudové noviny, 3. 10. 1913, roč. 4, č. 40, s. 1. 31 Velehradská púť. In: Slovenské ľudové noviny, 21. 11. 1913, roč. 4, č. 47, s. 2.

18

Róbert Letz

ako to vyzdvihol vo svojom článku z roku 1911. Pritom slovenskú mariánsku úctu charakterizoval nasledovne: „Slovák je ubolený, najradšej má svoju matič-ku a Pannu Máriu najradšej ctí jak Sedmiboľastnú Matičku, tak že ešte i v rúchu jej ustálená je slovenská farba: biely ručník, modrý plášť, červený odev.“32 Juri-ga ďalej v kázni porovnal sedem bolestí Matky Božej s bolesťami slovenských matiek a slovenského srdca. Pritom dospel k záveru, že „srdce Sedmiboľastnej je vlastne srdce matičky slovenskej. Odtiaľ ten súcit, lásku prítulnosť k matičke Sedmiboľastnej, Patrónky Slávskej a zvlášte slovenskej.“33 Po obede sa pútnici zišli na modlitbu loretánskych litánií, pričom po prvý raz k nim bola pridaná prosba: „Matičko Sedmiboľastná, Patrónko slovenského národa, oroduj za nás.“ Nasledovalo odhalenie mramorovej pamätnej tabule na budove velehradského kláštora jezuitov, ktorá svojim textom upomínala na tri udalosti: cyrilo-metod-ské výročie, výročie nájdenia ostatkov sv. Svorada a obetovanie slovenského národa Sedembolestnej Panne Márii. Táto tabuľa hlása príchylnosť Slovákov k Sedembolestnej dodnes. Slovenská púť na Velehrad, na ktorej sa zúčastnili veriaci Slováci z rôznych častí Rakúsko-Uhorska bola prvým väčším poduja-tím, kde sa po prvý raz jasne a manifestačne prihlásili k Sedembolestnej Panne Márii ako patrónke slovenského národa. Samozrejme, nebolo by to možné bez predchádzajúcej stáročnej úcty Slovákov k Bolestnej Matke Božej.

Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 vytvoril kvalitatívne úplne novú situáciu pre Slovákov. Prestal maďarizačný útlak, no začala sa presadzovať myšlienka jednotného československého národa. Opäť v iných podmienkach pokračoval zápas o národnú a náboženskú identitu Slovákov. V dobovej ka-tolíckej tlači a periodikách sa objavovali články o tom, že Slováci si ctia Se-dembolestnú ako svoju patrónku. Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky slovenského národa.

F. Juriga hodnotil situáciu ako zrelú na oficiálne vyhlásenie Sedembo-lestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a Slovákov: „Zdá sa mi, že prišla plnosť času a celý Slovenský Národ už dozrel a dozreli aj jeho duchovné úradné vrchnosti, aby ako slovenský ľud, tak aj jeho duchovní predstavení nie len súk-romne, ale aj úrodnou slávnosťou uznali a úradne vyznávali, že Matička Sed-mibolestná je: DOBRÁ MATKA SLOVENSKÉHO NÁRODA a PATRÓNKA SLOVENSKEJ KRAJINY a celý Slovenský Národ a jeho Slovenskú Krajinu Matičke Sedmibolestnej ako Dobrej Matke Slovenského Národa a Patrónke Slovenskej Krajiny úradne obetovali a ju aj verejne, pri verejných službách Božích, v úradných modlitbách vzývať prikázali.“34

32 Tamže. Myšlienky Jurigovej kázne boli rozvinuté v článku: Sedmiboľastná. In: Slovenské ľudové noviny, 3. 4. 1914, roč. 5, č. 14, s. 1. 33 Velehradská púť. In: Slovenské ľudové noviny, 21. 11. 1913, roč. 4, č. 47, s. 2. 34 Juriga, F.: „Dobrá Matka Slovenského Národa!“ a „Patrónka Slovenskej Krajiny!“, c. d., s. 1.

19


V máji 1925 sa na púti v Šaštíne modlilo 6000 mužov za vyhlásenie Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a Slovákov.35 Nasledovali konkrétne kroky slovenských biskupov, ktorí poslali do Ríma v tejto veci oso-bitnú žiadosť. Touto žiadosťou sa zaoberala najprv Posvätná kongregácia obra-dov, ktorá jej obsah považovala za viac cirkevno-politický, než čisto cirkevný, a preto sa v júni 1925 rozhodla postúpiť ju na rozhodnutie Posvätnej kongre-gácii pre mimoriadne cirkevné záležitosti: „... bola vzatá do úvahy priložená žiadosť niektorých najdôstojnejších biskupov a ordinárov československých diecéz ohľadom povolenia pridať k loretánskym litániám invokáciu Patrónka Slovenska namiesto Patrónka Uhorska v rámci územia, ktoré bolo odčlenené od Uhorska a pričlenené k Československu. Keďže nejde len o záležitosť, tý-kajúcu sa tejto kongregácie [obradov], ale špeciálnejšie Posvätnej kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti ako téma politicko-cirkevná, aj samotná Posvätná kongregácia obradov nariadila dole podpísanému, a tak aj robí, po-slať horezmienenú žiadosť tejto vznešenej kongregácii na štúdium a rozhodnu-tie, ktoré uzná za potrebné a vhodné.“36 Štátny sekretariát Svätej stolice potom požiadal o mienku aj apoštolskú nunciatúru v Prahe. Tá sa vo svojom stano-visku vyslovila k žiadosti slovenských biskupov priaznivo, no upozornila aj na úskalia: „Nunciatúra nenachádza nič v protive voči spomínanej žiadosti, aby bola prijatá – aj keď sa má na zreteli, že toto by sa nepáčilo maďarskej menši-ne, ktorá býva na Slovensku. Ale pretože povolenie tejto žiadosti by sa páčilo pražskej centrálnej vláde, nunciatúra zastáva skromný názor = vzhľadom na aktuálne nezdravé vzťahy medzi republikou a Vatikánom = aby bolo rozhodnu-tie Kongregácie pre obrady odložené.“37 Stanovisko nunciatúry tak upozornilo na dve prekážky: reakciu maďarskej menšiny a zhoršené vzťahy Svätej stolice s vládou ČSR. Príčinou tohto zhoršenia boli prvé oficiálne oslavy náboženské-ho reformátora Jána Husa 6. júla 1925 v Prahe, ktorý bol Katolíckou cirkvou považovaný za kacíra. Na protest proti oficiálnemu charakteru osláv apoštolský nuncius Francesco Marmaggi opustil Prahu. Žiadosť slovenských biskupov tak ostala nevybavená takmer dva roky.

Po odovzdaní žiadosti slovenských biskupov sa v priebehu roka 1925 konalo niekoľko podujatí, ktoré ju podporili. Najdôležitejšou z nich boli sláv-

35 Radváni, H.: Naša národná svätyňa. Bazilika v Šaštíne. Trnava: SSV, 1990, s. 37. 36 Segreteria di Stato, Sezione per i Rapporti con gli Stati, Archivio Storico, Cittá del Va-ticano, f. Congregazione degli Affari Ecclesiastici Straordinari. Cecoslovacchia. Pos. 64 P.O., fasc. 65. Slovacchia 1925. List Posvätnej kongregácie obradov sekretárovi Posvätnej kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti Francescovi Borgonginimu (na vedomie apoštolskej nunciatúre v Prahe). Rím 27. 6. 1925. 37 Tamže. List chargé ď affaires Antonia Aratu z apoštolskej nunciatúry v Prahe štátnemu sekretárovi Svätej stolice Pietrovi Gasparrimu. Praha 27. 7. 1925.

20

Róbert Letz

nosti Spolku sv. Vojtecha v Šaštíne, ktoré sa uskutočnili 15. augusta 1925 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Pred bazilikou sa konala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval trnavský biskup, apoštolský administrátor Pavol Jan-tausch. Kázal predseda Spolku sv. Vojtecha Andrej Hlinka. Slávnosti sa zú-častnilo asi 20000 ľudí.38 Po skončení omše nasledovalo Katolícke zhromaž-denie, na ktorom vystúpili A. Hlinka, F. Juriga, F. Tománek, J. Sivák a J. Tiso. Juriga odporúčal „aby Sedmiboľastnú Matku Božiu zvolil si národ slovenský za svoju matku a veľkú patrónku. Prítomní návrh dra Jurigu prijímajú s odu-ševnením.“39 Tak bolo aklamačne v zhromaždení pútnikov odsúhlasené, aby sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovákov a Slovenska.

Rozhodnutie z Vatikánu prišlo dňa 22. apríla 1927. Pri príležitosti 200 rokov od povolenia úcty k Sedembolestnej pápežom Benediktom XIII. vydala vatikánska kongregácia obradov v mene pápeža Pia XI. dekrét Celebre apud slovaccham gentem (Slávna u slovenského národa). Dekrét zdôraznil staroby-losť a dôležitosť úcty k Sedembolestnej Panne Márii v slovenských dejinách a ústredného miesta jej úcty v Šaštíne a dovolil, aby sa vzývala ako patrón-ka Slovákov a Slovenska. Vyhovelo sa žiadosti slovenských biskupov, aby sa v Loretánskych litániách mohlo pridať zvláštne vzývanie ku cti Bolestnej Matky v znení: Oroduj za nás, Panna Najbolestnejšia, alebo Matka Sedem-bolestná.40 Dôvodom vydania dekrétu bolo aj úsilie podporiť a posilniť slo-venský katolicizmus a súčasne aj snaha pozitívne ohodnotiť slovenských bis-kupov a širšie slovenských katolíkov v predchádzajúcich rokoch, keď ukázali neohrozenosť a zásadovosť postojov a vernosť Svätej stolici (zápas o práva na cirkevné školy, vydanie pastierskeho listu v roku 1924, jednoznačná podpora apoštolského nuncia Francesca Marmaggiho pri konflikte s ústrednou vládou o charakter osláv Jana Husa v roku 1925).41 Vydanie dekrétu o Sedembolest-nej Panne Márii ako patrónke Slovákov a slovenskej krajiny oslávilo katolícke Slovensko 21. a 22. mája 1927 na jubilejných slávnostiach v Šaštíne. Juriga tu dostal veľký priestor. Význam pápežského dekrétu zhodnotil slovami: „...ten-to dekrét je prvým svetovým uznaním života, osobitnosti Slovenského národa a Slovenska, je akoby jeho krstným listom a platí o ňom: Roma locuta, causa finita – Rím prehovoril a spor o osobitnosti Slovenského národa sa skončil. Čo

38 Veľké dni v Záhorí. Valné zhromaždenie Spolku sv. Vojtecha v Šaštíne. Dojímavá pietna slávnosť pri hrobe Andreja Radlinského v Kútoch. 20000 účastníkov na zhromaždení. In: Slovenské ľudové noviny, 21. 8. 1925, roč. 16, č. 34, s. 1. 39 Tamže, s. 2. 40 Radváni, H.: Naša národná svätyňa v Šaštíne, c. d., s. 37. 41 Hrabovec, E.: Svätá stolica a Slovensko 1918 – 1927 vo svetle vatikánskych prameňov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2012, s. 69, 74-78.

21


Rím takto uznal, to iba hluchoslepoch môže zapierať.“42 Od tohto okamihu sa Sedembolestná Panna Mária stala aj formálne patrónkou Slovenska a Slová-kov. Túto skutočnosť nemohla zmeniť ani tvrdá ateizácia pred rokom 1989 či sekularizačný tlak po ňom. Naopak, úctu k Sedembolestnej ďalej aktualizu-jú. Dôležitým aktom, ktorým sa táto úcta posilnila, je sviatok Sedembolestnej Panny Márie ako deň pracovného pokoja, schválený parlamentom 20. októbra 1993. Tento sviatok sa tak stal súčasťou zákona č. 241/1993 Zb. z. zo dňa 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slovenskej republiky a je ním podnes.

42 Juriga, F.: Blahozvesť kriesenia slovenského národa a Slovenskej krajiny. Trnava: F. Ur-bánek a spol., 1937, s. 95.

22

Mariánske sviatky latinskej cirkvi s prihliadnutím na územie Uhorska

PETER ZUBKO

1. Vývin mariánskych sviatkovNajstaršie sviatky v cirkvi sú zasvätené mučeníkom, ale vysoký počet

mariánskych sviatkov, ktorý si našiel svoje miesto v katolíckej (i pravoslávnej) cirkvi, svedčí o mimoriadnom význame Panny Márie1 a hyperdulii. Množstvo sviatkov prešlo zložitým vývinom, na ktorý vplývali rozličné udalosti (koncily, zjavenia, iné významné historické udalosti ako víťazné bitky atď.), osobnosti (pápeži, svätci), komunity (diecézy, rehole), ale aj cirkvi (Východ a Západ). Dejiny mariánskych sviatkov sú dlhotrvajúce a mimoriadne komplikované.

Na kultové uctievanie PM v prvých troch storočiach neexistuje žiadne jednoznačné svedectvo.2 V Novom zákone sa nachádzajú zmienky o úcte PM (o jej postavení v dejinách spásy a o jej orodovaní), oveľa častejšie zmienky obsahujú apokryfy, V 2. storočí cirkevní otcovia Justín a Irenej uvažujú o para-lele Eva – Mária a na začiatku 3. storočia sa množia úvahy o panenskom ma-terstve PM. Prvý jednoznačný dôkaz o kultovom uctievaní PM poskytuje kopt-ský papyrus z 3. storočia s textom mariánskej antifóny používanej v gréckej i latinskej liturgii (v slovenskom oficiálnom preklade): „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia rodička. Neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty, Panna slávna a požehna-ná.“3 Až v období náboženskej slobody po Milánskom edikte (313) dochádza k rozvoju mariológie (vieroučnej náuky o PM) a mariánskych sviatkov.

1.1. Staroveké obdobiePrvé kostoly zasvätené PM stáli v Alexandrii, Nazarete a Jeruzaleme,

ale aj v Efeze. Začiatky sviatku Máriinho materstva na Východe nie sú jasné. Istotu a rozvoj liturgickému kultu priniesla dogma prijatá na Efezskom konci-

1 V texte sa používa skratka PM = Panna Mária.2 Adam, Adolf: Liturgický rok. Historický vývoj a současná praxe. Praha: Vyšehrad, 1998, s. 195.3 Adam, Adolf: Liturgický rok, s. 195.

23


le o Máriinom materstve (Theotokos) z roku 431. Už o rok neskôr sa v Ríme začal budovať prvý mariánsky kostol na Západe, dnešná Bazilika PM Väčšej (formálne patrí antiochijskému patriarchovi) na pahorku Esquilin. K vzniku baziliky sa viaže niekoľko legiend z čias pápeža Liberia († 366), podľa ktorých v horúcom rímskom lete 5. augusta na tomto mieste nasnežilo. Do chrámu boli uložené Kristove jasličky, ktoré sa tam nachádzajú podnes. Asi pre legendu o snehu bol rímsky sviatok Posvätenia Baziliky PM prijímaný na Západe veľmi zdržanlivo, všeobecne sa rozšíril až v 14. storočí.4

Jeden z najstarších mariánskych sviatkov na Východe súvisel práve s Kristovým narodením a možno v ňom hľadať súvislosť s dies natalis muče-níkov, slávil sa ako Natale Sanctae Mariae dňa 26. decembra a neskôr 1. ja-nuára, no v 7. storočí zanikol.5 Na prelome 6. a 7. storočia sa oslava Máriinho materstva ustálila vo vianočnom čase (pred Vianocami alebo po nich). Zrejme pod východným vplyvom získalo adventné obdobie hneď od jeho zavedenia v 6. storočí silný mariánsky rozmer. V Ríme sa sviatok Bohorodičky PM ustálil 1. Januára, čiže na záver oktávy Božieho narodenia.6

Staroveký pôvod má sviatok Uvedenia Pána do chrámu (iný názov Očisťovanie PM), slávi sa 2. februára, čiže v 40. deň po sviatku Zjavenia Pána. Najstaršia zmienka pochádza z pútnického denníka Etherie zo Španielska (Sil-via Akvitánska, Putovanie na sväté miesta), ktorá sviatok prežila medzi rok-mi 381 – 384 v Jeruzaleme. Sviatok mal vigíliu. Neskôr sa rozšíril za hranice Jeruzalema a od 5. storočia sa počas slávenia používali horiace sviece (preto sa nazýval sviatkom svetiel, Hromnicami). V 7. storočí sa sviatok slávil už aj v Ríme a pápež Sergius I. (687 – 701) naň zaviedol procesiu, ktorá neskôr zís-kala kajúcny ráz, preto sa používala fialová liturgická farba (až do roku 1960).7 Sviatok mal odstrániť v Rímskej ríši všeobecne rozšírený pohanský zvyk zva-ný februare. Pohania podľa Makrobiovej 13. kapitoly knihy Saturnálií zasväti-li druhý mesiac bohu Februárovi. V Ríme bolo celé mesto obradne očisťované a súčasne sa obyvatelia mesta očisťovali od hriechov, alebo zmierovali duše zosnulých. Tento zvyk potvrdzuje Ovidius († 17), v Anglicku Béda Ctihodný, v Španielsku Ildefons, pápež Inocent III., biskup Eligius okolo roku 640. Svia-tok získal mnohoraký kresťanský výklad. Gréci tento sviatok nazývali hy-papanté (stretnutie), pretože Simeon a Anna išli v ústrety Mesiášovi. Názov

4 O’Donnell, Christofer: Slavíme s Marií. Matka Boží v liturgii. Kostelní Vydří: Karmelitán-ské nakladatelství, 1996, s. 102.5 Encyklopedia katolicka. Tom XII. (EK 12). Lublin: KUL, 2008, s. 33.6 O’Donnell, Christofer: Slavíme s Marií, s. 8.7 O’Donnell, Christofer: Slavíme s Marií, s. 19.

24

Peter Zubko

Hromnice pochádza z čias Karola Veľkého. O procesii so svetlami svedčí Gre-gor Naziánsky a mnohí ďalší otcovia.8 Svätenie sviec a spev Nunc dimittis sa zaviedlo až v 10. storočí.9

Sviatok Zvestovania Pána sa slávil v 4. – 5. storočí počas 4. adventnej nedele a od 6. – 7. storočia sa slávi 25. marca.10 Od čias pápeža Sergia I. (687 – 701) sa v Ríme na tento sviatok konala procesia. V roku 656 sa v Španielsku od sviatku Zvestovania vyčlenil sviatok Očakávania pôrodu PM. V roku 1573 ho pápež Gregor XIII. potvrdil pre celú cirkev. Sviatok sa vtedy slávil 18. de-cembra a praktizoval sa aj v 20. storočí.11

V 6. storočí z iniciatívy cisára Maurícia († 602) bol všeobecne rozšírený sviatok Usnutia PM a Narodenia PM i Obetovania PM. Sviatok Usnutia bol v roku 582 preložený z 18. januára na 15. augusta a cisár Maurícius ho rozšíril na celú ríšu, aby vytlačil orientálnu prírodnú slávnosť vinobrania. V 7. storočí mnísi, ktorí ušli pred Peržanmi, priniesli sviatok na Západ, v Ríme mal titul Natale sanctae Mariae. Pápež Sergius I. (687 – 701) ho prijal do rímskej litur-gie12 a pri jeho slávení zaviedol procesie, no už s doteraz používaným názvom Assumptio beatae Mariae Virginis. Na Západe v ranom stredoveku viacerí po-chybovali o tajomstve sviatku. Až pápež Lev IV. v roku 847 sviatok zaviedol pre celú cirkev a k sviatku pridal oktávu.13 Pápež Inocent IV. (1243 – 1254) opakovane zaviedol k sviatku oktávu, ktorá bola zrušená až v roku 1955.14 Už v 10. storočí sa na tento sviatok žehnali zeliny.15 V stredoveku pribudlo na tento sviatok žehnanie polí, lebo v tom období sa zbieralo aj prvé ovocie.

V roku 603 jeruzalemský patriarcha Sofronius tvrdil, že na mieste Kosto-la sv. Anny severne od chrámu sa narodila PM. Sviatok Narodenia PM sa doká-zateľne slávil v Jeruzaleme v 6. storočí 8. septembra, bol to ôsmy deň v oktáve začiatku nového roka v Konštantínopole. Neskôr bol v závislosti od tohto dátu-mu stanovený aj dátum sviatku Počatia PM dňa 8. decembra. Pred 7. storočím

8 Kanisius, Petr: Maria, nedostižná panna a svatá Bohorodička, díl II, s. 58-60.9 O’Donnell, Christofer: Slavíme s Marií, s. 19.10 EK 12, s. 33.11 Nábožné Výlevy. Kniha modlitebná, poučná, obradná a spevácka pre katolíckeho kresťana duchovného tak jako svetského, každého stavu, veku a obojeho pohlavia, k upotrebovaniu v kostole i doma. Spísal † Andrej Radlinský, farár kútsky, doktor filozofie, cenzor diecesán-sky, a arkas rimský. Dvanáste opravené vydanie. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1906, s. 672.12 EK 12, s. 33; Kanisius, Petr: Maria, nedostižná panna a svatá Bohorodička, díl II, s. 186.13 Nábožné Výlevy, 1906, s. 710.14 Malý, Vincent a kol. (zost.): Nábožné Výlevy. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 1301.15 Nadolski, Bogusław: Liturgika. Tom drugi. Litugia i czas. Poznań: Pallottinum, 1991, s. 134; Adam, Adolf: Liturgický rok. Historický vývoj a současná praxe. Praha: Vyšehrad, 1998, s. 205-206.

25


sa sviatok Narodenia PM dostal do Ríma. Pápež Sergius I. (687 – 701) pridal k sviatku procesiu, ktorá išla z Forum Romanum do mariánskej baziliky.

1.2. Stredoveké obdobie1.2.1. Patrónka UhorskaStredoveký vzťah k PM treba začať v Uhorsku. Jej zakladateľ a prvý

kráľ sv. Štefan ako prvý panovník na svete zasvätil svoju krajinu PM. Správa o tom sa nachádza v tzv. Väčšej legende svätého Štefana kráľa: „Bol vo všetkých svojich skutkoch verný a úplne oddaný Bohu a sľubom a ustavičnými prosbami sa spolu so svojím kráľovstvom odovzdal pod stálu ochranu Panny Bohorodičky Márie; jej úcta a sláva je medzi Uhrami taká veľká, že vo svojom jazyku aj sviatok Nanebovzatia tejto bez pridania jej vlastného mena volajú dňom Veľkej Panej. A aby získal jej ochranu v ešte väčšej miere, v samom krá-ľovskom sídelnom meste, ktoré sa volá Biela (Alba), na počesť a chválu vždy Panny začal stavať veľkú a obdivuhodnú baziliku, zázračné dielo, so stenami utešene okrášlenými a s dlážkou vykladanou mramorom. Pravdivosť mojich slov môžu dosvedčiť tí, ktorí videli nesčíselné prikrývky, náčinia a ostatné ozdoby, popri oltároch mnohé obrazy z čistého zlata s najdrahšími drahoka-mami, svätostánok vztýčený podivuhodným spôsobom nad oltárom (menzou) Pána a sakristie plné krištáľových, ónyxových, zlatých a strieborných nádob.“16 Táto správa sa všeobecne pokladá za vierohodnú. Treba poznamenať len toľko, že pod Uhrami v tomto kontexte treba rozumieť nielen Maďarov, ale aj Slová-kov a ostatných obyvateľov uhorskej krajiny. V západnej Európe sa mariánska úcta začala systematicky rozširovať až v 12. storočí.

Úcta k PM bola rešpektovaná nielen Arpádovcami, ale aj Anjouovcami. Dôkazom je freska v spišskej Katedrále sv. Martina, na ktorej je monumentál-nym spôsobom znázornené korunovanie Karola Róberta za kráľa. Ostrihom-ský prímas síce drží v rukách kráľovskú korunu, ale na hlavu panovníkovi ju kladie PM. Freska vznikla ešte počas Karolovho života (1317) krátko po bitke pri Rozhanovciach.

1.2.2. Krížové výpravyPrehĺbenie mariánskej úcty na Západe súviselo s krížovými výpravami.

Podľa legendy križiaci priniesli do Francúzska plášť PM, ktorý mala oblečený počas zvestovania. Pre túto relikviu postavili prvú gotickú katedrálu v Char-ters. Odtiaľ sa šíril nielen nový architektonický sloh, ale aj mariánska úcta.17

16 Marsina, Richard (ed.): Legendy stredovekého Slovenska. Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Budmerice: Rak, 1997, s. 54.17 Frická-Vavrová, Eva: Mária: Rozprávanie o najobľúbenejšom ženskom mene. Bratislava: Práca, 1992, s. 30-31.

26

Peter Zubko

S krížovými výpravami súvisí pôvod nazaretského domčeka (podľa tradície v ňom žila svätá rodina) v talianskej Lorete. V roku 1291 ako jedna z posledných padla križiacka pevnosť Akra v Galileji. Krátko potom križiaci rozobrali domček v Nazarete, kde podľa tradície žila svätá rodina, preniesli ho do Tersatu v Dalmácii a v roku 1294 ho znovu postavili v Itálii v súkromnom háji istej panej menom Loreta. Už v roku 1315 bolo toto miesto známe ako pútnické. Popularizácia mariánskeho kultu sa rozširovala – boli zostavené Lo-retánske litánie,18 hlavné/oficiálne mariánske litánie latinskej cirkvi, ktoré boli viacerými pápežmi postupne dopĺňané o aktuálne mariánske výzvy dôb (nové dogmy, pastoračné potreby). Omšový formulár Virginis Matris apud Lauretum cultae zostavil Erazmus Rotterdamský (1466/9 – 1539), ktorý ich vydal pr-výkrát tlačou v roku 1523.19 Pápež Klement IX. v roku 1669 ustanovil sviatok Prenesenia svätého loretánskeho domu PM na 10. decembra. Pápež Inocent XIII. v roku 1710 schválil nový omšový formulár.20

1.2.3. Prínos reholíFrantiškánska spiritualita prehĺbila kult k bolestnému Kristovi, s ktorým

prišiel aj manieristický kult bolestnej PM. Sv. František svojich bratov zhro-maždil pri kaplnke PM Anjelskej nazývanej Porciunkula (sviatok 2. augusta). Niektorí autori chcú vidieť kult Sedembolestnej PM na Slovensku už v 10. storočí aj tým, že interpretujú bronzový kríž s tromi Máriami z Mače (pri Sere-di) ako biskupský pektorál s motívom trpiacej Márie v duchu Evanjelia podľa Jána 19,25: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky Mária Kleofášová a Mária Magdaléna.“21 Ide však skôr o všeobecný mariánsky kult; kult Bolestnej PM v kontexte dejín spirituality a liturgiky má západný pôvod a sformoval sa až vo vrcholnom stredoveku.22 Ako zaujímavosť treba spome-núť viaceré gotické piety uctievané v oblastiach na sever od karpatského hre-beňa v Malopoľsku (napr. Limanowa), kde sa však traduje uhorský pôvod ich úcty. Najstaršia pieta na Slovensku z roku cca 1400 stojí v Kostole sv. Martina v Lipanoch (Šariš).

18 Dejiny a výklad pozri: Kútnik Šmálov, Jozef: Litánie loretánske. Rozbor a výklad – Suma mariológie. Bratislava: Lúč, 1998.19 Škoviera, Daniel: K liturgii Panny Márie loretánskej od Erazma z Rotterdamu. In: Rydlo, Jozef M. (ed.): In verbo autem tuo. Jubilejník k 70. narodeninám slovenského biblistu Jána Ďuricu SJ. Bratislava: Libri Historiae, o. z., 2013, s. 543-552; Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími, s. 231.20 Nábožné Výlevy, 1906, s. 672.21 Fedor, Michal: Spolupatróni Európy – ich odkaz na Slovensku. [Košice: Spolok sv. Cyrila a Metoda], 1990, s. 39-40.22 Porovnaj Letz, Róbert: Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách. Bratislava: PostScriptum, 2014, s. 14-36.

27


V roku 1011 bolo v Paderborne postavené oratórium PM pod krížom. V 12. – 13. storočí cisterciti a františkáni pestovali úctu k Bolestnej PM. Až v 15. storočí sa sviatok rozšíril v Nemecku.

V 12. storočí žili pustovníci na hore Karmel vo Svätej zemi. Dňa 16. júla 1251 sa generálovi karmelitánov bl. Šimonovi Stockovi zjavila PM a odo-vzdala mu škapuliar. Karmelitáni v roku 1376 zaviedli vlastný sviatok Škapu-liarskej PM, ktorý bol dlho ich rehoľným sviatkom a slávil sa 17. júla, zrejme na výročie ukončenia Lyonského snemu (17. 7. 1274), pretože na ňom bola potvrdená existencia rehole, ktorá by inak zrejme zanikla, resp. by bola zru-šená. Koncom 15. storočia sa sviatok slávil 16. júla, a tak je to podnes. Až v barokovom období sa rozšíril v celej cirkvi.

Začiatky sviatku Navštívenia PM (dnes Návštevy PM) siahajú do 13. sto-ročia; sv. Bonaventúra požiadal v roku 1263 pápeža Urbana IV., aby ho mohli 2. júla sláviť všetci františkáni. Na pražskej diecéznej synode 16. júna 1386 bol sviatok zavedený do Čiech a mal sa sláviť 28. apríla; liturgické texty pripravil sám pražský arcibiskup Ján z Jenštejna.23 V tom čase existovalo dvojpápež-stvo, preto mal tento sviatok prispieť k jednote cirkvi. Pápež Urban VI. formál-ne vyhlásil sviatok na verejnom konzistóriu 8. apríla 1389, ale hneď zomrel a až jeho nástupca pápež Bonifác IX. dňa 9. novembra 1389 zaviedol sviatok pre celú cirkev a udelil preň aj odpustky; sviatok sa mal sláviť 2. júla, čím sa mal napodobniť východný sviatok Prenesenie rúcha PM.24 Koncil v Bazileji (1431 – 1449) nevydal žiadne nariadenie o slávení tajomstva navštívenia PM, hoci sa v 43. sesii vyjadril, že sviatok sa má sláviť, lebo je v ňom oslavovaný Pán v jej lone.25 Sviatok sa do Druhého vatikánskeho koncilu slávil 2. júla, po reforme sa slávi 31. mája; na Slovensku bol ponechaný starý termín slávenia pre zachovanie tradície najväčšej slovenskej púte k levočskej PM. Rovnako sa v starom termíne slávi tento sviatok aj v Rakúsku, Maďarsku a v Nemecku.26

Rehoľným dedičstvom je aj sobotná úcta k PM, ktorá sa objavila v 8. storočí. Od roku 1095 sa z reholí rozšírila na celú cirkev.27

V 15. storočí francúzsky kancelár Gerson konal súkromné hodinky k sv. Jozefovi a PM. V 16. storočí pápež Pavol III. udelil minoritom dovolenie sláviť sviatok Zasnúbenia PM. Pápež Benedikt III. v roku 1725 rozšíril sviatok na celú cirkev. Slávil sa 23. januára.28

23 Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími. Praha: Česká katolická charita, 1982, s. 229-230.24 Nábožné Výlevy, 1906, s. 704.25 Kanisius, Petr: Maria, nedostižná panna a svatá Bohorodička, díl II. Olomouc: Matice cyrilometodějská, 1998, s. 8-9.26 Malý, Vincent a kol. (zost.): Nábožné Výlevy, 2009, s. 1299.27 Nábožné Výlevy, 1906, s. 735.28 Nábožné Výlevy, 1906, s. 673.

28

Peter Zubko

1.2.4. Iné mariánske sviatkyNa Východe sa okolo roku 730 objavil sviatok Obetovania PM, ktorý

sa začal sláviť v Avignone v roku 1371 za pápeža Gregora IX. Pápež Sixtus IV. v roku 1472 zaviedol sviatok v celej cirkvi ako nezáväzný, no pápeži Pius II. a Pavol II. ho obdarili odpustkami, a pápež Pius V. ho z misála vypustil. Pápež Sixtus V. ho však v roku 1585 znovu rozšíril na celú cirkev. Sviatok sa slávil 21. novembra,29 čo bolo výročie posvätenia Chrámu Svätej Márie Novej v Jeruzaleme (v roku 543; ešte v tom istom roku ho zničili Peržania), čo je je-den z 12 veľkých východných sviatkov. Sviatok sa na Západe presadzoval ťaž-šie, lebo sa opieral o apokryfné Jakubovo evanjelium. V 9. storočí sa sviatok slávil vo východných kláštoroch južnej Itálie, v 12. storočí sa objavil v Ang-licku a v Uhorsku ho zaviedol kráľ Belo III. († 1196), ktorý bol vychovaný v Konštantínopole.30

V stredoveku vznikol sviatok Počatia PM a rozšíril sa sviatok Snežnej PM. Počatie PM sa v 7. storočí slávilo na Východe. Na Západe sa sviatok obja-vil pred rokom 1060 v Anglicku, kam ho importoval nejaký východný mních. Po normandských vpádoch sa v 11. storočí rozšíril aj do Európy. Sv. Bernard v liste lyonským kanonikom protestoval proti zavedeniu sviatku v Lyone. Pápež Sixtus IV. v roku 1479 udelil plnomocné odpustky účastníkom omše a hodiniek na sviatok Nepoškvrneného počatia PM.31 Až pápež Inocent XII. v roku 1695 zaviedol sviatok pre celú cirkev, v roku 1708 ho pápež Klement XI. rozšíril na celú cirkev.32

1.3. Barokové obdobie1.3.1. Víťazstvá kresťanov nad mohamedánmiOsobitnou skupinou mariánskych sviatkov v novoveku boli sviatky za-

vedené z vďačnosti Bohu za víťazstvá kresťanských armád nad Turkami. Treba si uvedomiť, že tu išlo o boj medzi dvoma svetmi, kultúrami a náboženstvami, kde akékoľvek „súžitie“ bolo nepredstaviteľné ešte niekoľko nasledujúcich storočí. Ako príklad uvádzame citát z kázne Františka V. Sasinka v Turčian-skom Svätom Martine 11. septembra 1866 na slávnosť 300-ročnej pamiatky Mikuláša Šubica, grófa Zrínskeho: „Mikuláš Šubić Zríňsky umrel podľa tela; lebo na sihoťských poliach padla hlava jeho za kráľa a vlasť; ale dľa duše svo-jej žije, žije život večný, lebo umrel i za vieru P. N. J. Krista. Drahý Spasiteľ náš nelen že bol učiteľom nebeskej pravdy, no bol tiež vzorom najkrásnejšieho

29 Nábožné Výlevy, 1906, s. 724.30 Malý, Vincent a kol. (zost.): Nábožné Výlevy, 2009, s. 1353.31 Nábožné Výlevy, 1906, s. 663.32 Kútnik Šmálov, Jozef: Litánie loretánske, s. 356.

29


spôsobu vyučovaniá v utešených podobenstvách. Ovšem utešené je to podo-benstvo, v ktorom predkladá: jako hospodár zasial čistú pšenicu na roli svojej, jako prichodí nepriateľ a seje kúkol medzi pšenicu. Či v podobenstve tom-to nenachodíme obraz drahej vlasti našej uhorskej? Sv. bratia solunskí, Cyrill a Metod, do sŕdc otcov našich zasiali čistú pšenicu učenia Pánovho; sv. Štefan, kráľ uhorský, otcovsky pestoval toto semeno čisté: nepriateľ ale, ktorý na vý-chode zasial medzi pšenicu kúkoľ telesnosti a bludov, prišiel i na rolu dedičnú, chcejúc i tuná zasiať svoj kúkoľ, pre vieru a mravy zkazonosný. Bol to Sulej-man, oslepený klamuplným alkoranom Mahummetovým. Ba čo viac: nebolo mu na tom dosť, siať kúkoľ medzi pšenicu, chcel on i násilím pošliapať i me-čom vyhubiť pšenicu viery Kristovej. On rúcal kríž z nebetyčných vrchov, a na miesto jeho vsadzoval polmesiac; on tým, ktorí pevní vo viere nedali sa osle-piť osudoslovím musulmanským, nakladal ťažké jarmo a tisíce kresťanských predkov našich odvliekol do rabstva, sťa tyger korisť svoju; on chcel pohltnúť Uhorsko a poraziť Viedeň, aby tým zrúcal kresťanský trón a tým cirkvi zasadil ranu záhubnú. Turecká válka teda bola krutý boj i proti kresťanstvu…“33

Sviatok PM Pomocnice kresťanov sa slávil 24. mája. Sviatok zaviedol pápež Pius V. po víťazstve nad Turkami 7. októbra 1571. Pápež Pius VII. bol Napoleonom väznený v Savone päť rokov. Po návrate do Ríma v roku 1814 rozšíril sviatok na celú cirkev.34

Sviatok Ružencovej PM (pôvodne Svätého ruženca) sa spočiatku slávil ako sviatok jednoty cirkvi rozdelenej dvojpápežstvom; už v 13. storočí sa na počesť PM v tento deň modlil ruženec.35 Neskôr bol spojený so sviatkom PM víťaznej. Prvý známy sviatok svätého ruženca sa slávil v Španielsku v roku 1547 v tretiu aprílovú nedeľu. Pápež Pius V. bulou Salvatoris Domini z roku 1572 na pamiatku víťazstva kresťanských vojsk pri Lepante 7. októbra 1571 sviatok zaviedol aj oficiálne. Pápež Gregor XIII. ho dovolil sláviť v tých kos-toloch, kde mali kaplnku alebo oltár Ružencovej PM. Po ďalšom víťazstve nad Turkami pri Belehrade (Petrovaradíne) pápež Klement XI. v roku 1716 sviatok preložil z 5. augusta na prvú októbrovú nedeľu a rozšíril ho na celú cirkev. Sviatok sa slávil v prvú nedeľu v októbri.36 Od polovice 18. storočia sa modlit-ba ruženca stala všeobecne obľúbenou.37 Pápež Pius X. v roku 1913 preniesol

33 Slovenský „SION“. Kazateľský časopis, 1869, roč. I, č. I, s. 192.34 Nábožné Výlevy, 1906, s. 703.35 Ruženec patrí dominikánskej tradícii. Pred rokom 1483 sa modlila len prvá časť Zdravasu, na konci 15. storočia sa ustálila forma modlenia ruženca. Pápež Pius V. v roku 1569 schválil terajšiu formu modlitby bulou Consueverunt Romani Pontifices, čo je prvý oficiálny pápež-ský dokument o ruženci.36 Nábožné Výlevy, 1906, s. 722-723.37 Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími, s. 231.

30

Peter Zubko

slávenie sviatku na 7. októbra. Pápež Ján XXIII. v roku 1960 názov sviatku zmenil na sviatok Ružencovej PM.38

Sviatok Mena PM sa slávil 12. septembra. V roku 1513 pápež Benedikt XIV. dovolil v Španielsku sláviť sviatok Mena PM. V roku 1683 kresťanské vojská na čele s poľským kráľom Jánom Sobieskim zvíťazili nad Turkami pri Viedni. Pápež Inocent XI. rozšíril slávenie sviatku na celú cirkev, pretože ví-ťazstvo bolo obsiahnuté na príhovor PM, ktorej meno vojaci vzývali; sviatok sa slávil v nedeľu v oktáve Narodenia PM. Dňa 6. mája 1828 pápež Lev XII. na tento sviatok udelil plnomocné odpustky.39 Pápež Pius X. sviatok preložil na 12. septembra.40 Po Druhom vatikánskom koncile bol sviatok zo všeobecného kalendára rímskej cirkvi vypustený, ale na Slovensku a v okolitých krajinách bol pre hlbokú zakorenenosť ponechaný ako spomienka.

S mohamedánmi súvisí aj sviatok PM Vysloboditeľky zajatých, ktorý sa slávil 24. septembra. Pôvodne to bol sviatok rehole merdecánov, ktorú založil sv. Peter Nolask, Rajmund z Peñafortu a aragónsky kráľ Jakub v roku 1223, aby vykupovali kresťanov z mohamedánskeho zajatia. Sviatok sa v Španielsku a Francúzsku rozšíril aj mimo rehoľné kostoly. V roku 1696 ho pápež Inocent XII. rozšíril na celú cirkev.41

1.3.2. Mariánske združeniaV období bezprostredne po Tridentskom koncile v rámci rekatolizácie

v Uhorsku pôsobili viaceré rehole, ktoré sa v pastorácii opierali o mariánsky kult. Jezuiti zakladali mariánske kongregácie.42 Prvá mariánska kongregácia vznikla v Sedmohradsku v Kluži v roku 1581,43 v Uhorsku vznikla v Šali roku 1602,44 v Trnave roku 1615,45 v Bratislave v roku 163146 a v Humennom 24.

38 Malý, Vincent a kol. (zost.): Nábožné Výlevy, 2009, s. 1346.39 Nábožné Výlevy, 1906, s. 721.40 Nadolski, Bogusław: Liturgika. Tom drugi. Litugia i czas, s. 137.41 Nadolski, Bogusław: Liturgika. Tom drugi. Litugia i czas, s. 137.42 Porovnaj Zubko, Peter: Mariánska kongregácia pri Košickej univerzite (1687 – 1784). In: Hišem, Cyril – Eliáš, Štefan – Fedorková, Dáša (eds.): 350. výročie Košickej univerzity. Jubilejný zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Košice 27. februára 2007. Košice – Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška – Teologická fakulta Katolíckej uni-verzity v Ružomberku, 2007, s. 215-228.43 Weiser, Friedrich: Die Marianischen Kongregationen in Ungarn und die Rettung Ungarns 1686 – 1699. Kritisch-historisches Kulturbild von 1581–1699. Allen marianischen Sodalen. Regensburg – New York – Cincinatti: Friedrich Pustet, 1891, s. 17.44 Weiser, Friedrich: Die Marianischen Kongregationen in Ungarn, s. 37-39.45 Weiser, Friedrich: Die Marianischen Kongregationen in Ungarn, s. 43.46 Krapka, Emil – Mikula, Vojtech (zost.): Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Cam-bridge: Dobrá kniha, 1990, s. 200.

31


marca 1637.47 Práve humenská kongregácia a jej mariánska kongregácia naj-viac ovplyvnila dejiny týchto družín u nás.48 Kongregácie pracovali do zruše-nia Spoločnosti Ježišovej v roku 1773. V celom Uhorsku kongregácie vznikli na 44 miestach, z nich 17 pôsobilo na dnešnom Slovensku.49

Pôvod kongregácií siaha k Belgičanovi Jánovi Leoniovi50 (1535 – 1584), ktorý počas pôsobenia v Ríme načrtol prvé línie takýchto združení. Mali sa do nich združovať chlapci, ktorí študovali. Ich úlohou bolo modliť sa, čítať Božie slovo, počas sviatkov mali recitovať vešpery a šíriť mariánsky kult, pretože išlo o mariánske združenia. Potvrdil ich pápež Gregor XIII. v roku 1584 bu-lou Omnipotentis Dei a následne sa rozšírili. Hlavná kongregácia bola v Ríme, ostatné k nej boli pridružené.51 Združenia priniesli mnoho duchovného ovocia. Jedným bola pieta k zomrelým členom, ktorá sa prejavovala nielen v modlit-bách po smrti, ale aj počas pohrebu a následne v pripomínaní si duchovných spolubojovníkov. Tento prvok bol v roku 1601 už plne rozvinutý.52 V roku 1590 ako zdomácnený zvyk existovala podpora združení prostredníctvom dob-rodincov.53 Od členov sa vyžadovala vysoká morálna úroveň, pestovanie čnos-tí, preto pravidelne pristupovali k sviatostiam.54

Inou tradíciou bola karmelitánska tradícia. Jedným z najstarších škapu-liarskych pútnických miest bol Stropkov. 10. mája 1669 tu ako prvé v Uhorsku vzniklo so súhlasom jágerského biskupa Tomáša Pálfiho (Palffi), miestneho ze-mepána Žigmunda Peteho (Petheő) a generála karmelitánov pátra Filipa od Naj-svätejšej Trojice škapuliarske bratstvo.55 Kniha bratstva sa začala písať v roku 1669.56 Pápež Benedikt XIII. sviatok Karmelskej PM rozšíril v roku 1726.57

47 Weiser, Friedrich: Die Marianischen Kongregationen in Ungarn, s. 50.48 Porovnaj Weiser, Friedrich: Die Marianischen Kongregationen in Ungarn, s. 58-68.49 Weiser, Friedrich: Die Marianischen Kongregationen in Ungarn, s. 88 – 89.50 Sekundárna slovenská literatúra ho nazýva Ján Leunis. Porovnaj Krapka, Emil – Mikula, Vojtech (zost.): Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, s. 200.51 Bollandus, Johannes – Henschenius, Godefridus – Tollenaer, Jean de: Imago primi saeculi Societatis Iesu: a provincia Flandro-Belgica ejusdem Societatis repraesentata. Antverpiae: Balthasar Moretus, 1640, s. 358-360, 420.52 Bollandus, Johannes – Henschenius, Godefridus – Tollenaer, Jean de: Imago primi saeculi Societatis Iesu, s. 367.53 Bollandus, Johannes – Henschenius, Godefridus – Tollenaer, Jean de: Imago primi saeculi Societatis Iesu, s. 368.54 Bollandus, Johannes – Henschenius, Godefridus – Tollenaer, Jean de: Imago primi saeculi Societatis Iesu, s. 369.55 Archív Košickej arcidiecézy (AACass), fond Kánonické vizitácie (KV), Stropkov, 1773A, f. 6v.56 Archív Jágerskej arcidiecézy (AAAgr), Archivum vetus, sign. 3349.57 Nábožné Výlevy, 1906, s. 707.

32

Peter Zubko

1.3.3. Bolestné a radostné kultySúčasťou barokovej zbožnosti bol kult bolesti. Rástla úcta k Pánovmu

utrpeniu a k utrpeniu iných svätcov. Barok dovŕšil gotický záujem o Bolestnú matku Máriu a jej umučeného Syna. Vznikali sväté hory a kalvárie so svätý-mi schodmi. Starali sa o ne františkáni, len v Uhorsku jezuiti. Modlila sa na nich krížová cesta. Františkáni sa ju modlili v 18. storočí vo svojich rehoľných kostoloch. V roku 1727 bol zavedený sviatok Sedembolestnej PM. Opozitom bolestných kultov bola úcta k radostným tajomstvám zo života Krista a PM, podporovaná jezuitským optimizmom.58 V 18. storočí sa sviatok Narodenia PM nazýval sviatkom Radostnej PM. Na mnohé mariánske pútnické miesta prichádzali pútnici na odpusty, ktorý sa tam slávili práve na sviatok Navštíve-nia PM (2. júla), Nanebovzatia PM (15. augusta) alebo Narodenia PM (8. sep-tembra). Ujal sa kult Božského Srdca a šírili sa aj betlehemy.

Všeobecným javom v Uhorsku v 18. storočí bolo stavanie bočných ol-tárov zasvätených bolestnej PM, častým synonymom ich zasvätenia bola Šaš-tínska PM (BVM Sascsiniensis). Tak tomu bolo napr. v Haniske v roku 1746,59 v Cejkove v roku 174960 a v Stropkove v roku 1773.61 V roku 1749 stáli bočné oltáre Sedembolestnej/Bolestnej PM aj v kostoloch v obciach Tarcal62 a Veľaty, kam prichádzali púte z okolitých farností Cejkov, Lastovce, Plechotice, Sátoral-jaújhely, Slivník, Trebišov, Veľké Ozorovce.63 Svedčí to o obľúbenosti kultu.

Na požiadanie portugalského kráľa Jána V. pápež Benedikt XIV. v roku 1745 odobril sviatok Siedmich radostí PM, ktorý sa slávil v nedeľu po 4. júli, ale mal len súkromnú povahu, pretože vychádzal zo zjavení sv. Mechtilde. Se-dem radostí PM bolo vymenovaných takto:

1. Anjelovo zvestovanie, že sa stane matkou Spasiteľa.2. Porodenie Syna bez porušenia panenstva.3. Klaňanie mudrcov z Východu Ježišovi Kristovi a obdarovanie darmi.4. Nájdenie strateného Syna po troch dňoch v chráme.5. Zjavenie zmŕtvychvstalého Syna.6. Vystúpenie Syna na nebesia.7. Zoslanie Ducha Svätého Márii a apoštolom. Podľa inej verzie: Nane-

bovzatie PM.64

58 Porovnaj Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími, s. 228-229.59 AACass, KV, Abov, 1746, s. 109-114.60 AACass, KV, Dolný Zemplín, 1749, s. 156-159.61 AACass, KV, Stropkov, 1773A, f. 4v.62 AACass, KV, Dolný Zemplín, 1749, s. 78-81.63 AACass, KV, Dolný Zemplín, 1749, s. 138-143, 147-149, 156-159, 209-212, 215-216, 228-231, 234-237, 241-244, 255-256, 258-259.64 Nábožné Výlevy, 1906, s. 705.

33


1.3.4. Iné mariánske sviatky a zvykySv. Ján Eudes (1601 – 1680) patril k najväčším šíriteľom úcty k Srdcu

PM; v kulte videl úzky vzťah k úcte k Božskému Srdcu. Prvá slávnosť Srdca PM sa slávila 8. februára 1648 v diecéze Autun; liturgické texty zostavil sám svätec. Pápež Pius VI. dovolil slávenie sviatku v Palerme. V roku 1805 pápež Pius VII. rozhodol, že ho môže sláviť ktokoľvek, kto o to požiada, ale texty mali byť používané zo sviatku Snežnej PM.

Viacero milostivých obrazov (sôch) PM v rámci barokovej zbožnosti napodobňovali podľa českých vzorov zo 17. storočia Loretánsku PM. Mária bola znázorňovaná so širokým plášťom, pod ktorým ukryje každého ctiteľa. Sviatok Ochrany PM sa slávil v 3. nedeľu novembra. Objavil sa v roku 1701 v Španielsku, v roku 1725 ho pápež 1725 rozšíril na celú cirkev.65

Pápež Benedikt XIV. v roku 1751 dovolil pre portugalské diecézy sláviť sviatok Materstva PM v prvú májovú nedeľu a osobne zostavil omšový formu-lár. Od roku 1914 sa tento sviatok slávil 11. októbra. Na pamiatku 1500. výro-čia Efezského koncilu pápež Pius XI. rozšíril sviatok na celú cirkev. Liturgická reforma po Druhom vatikánskom koncile zrušila tento sviatok preto, aby sa Máriino materstvo slávilo len 1. januára na záver oktávy Božieho narodenia.66

Mariánsky charakter malo aj trojité zvonenie na Anjel Pána alebo na kľakanie, ktoré sa stalo všeobecným zvykom už v 17. storočí. V roku 1742 na-riadil pápež Benedikt XIV. modliť sa túto modlitbu v soboty a v nedele posto-jačky a vo veľkonočnom období mala byť nahradzovaná mariánskou antifónou Raduj sa, nebies kráľovná.67 Podľa tradície na konci 11. storočia pápež Urban II. nariadil zvonenie ráno a večer, aby sa vtedy veriaci modlili za dobytie Svätej zeme. To potvrdil v roku 1259 aj pápež Gregor IX. V roku 1456 pápež Kalixt III. pridal aj zvonenie na poludnie. V Uhorsku sa zvonenie zaviedol ostrihom-ský arcibiskup Tomáša II., ktorý ho nariadil v roku 1309.68

Mariánska úcta sa rozšírila na celé Kristovo príbuzenstvo, medzi ktorým vyniká sv. Anna, matka PM a babička Ježiša Krista. Kult sv. Anny sa ujal už v stredoveku a pápež Gregor XIII. potvrdil slávenie jej sviatku v roku 1584 na 26. júla.69 V barokovej dobe bola zavedená úcta k sv. Jozefovi, ženíchovi PM, Kris-tovmu pestúnovi a ochrancovi cirkvi. Jeho meno sa stalo veľmi obľúbeným, kým v stredoveku ako židovské meno nebolo považované za vhodné pre kresťanov.70

65 Nábožné Výlevy, 1906, s. 724.66 Malý, Vincent a kol. (zost.): Nábožné Výlevy, 2009, s. 1272.67 Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími, s. 231.68 Nábožné Výlevy, 1906, s. 735.69 Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími, s. 231-232.70 Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími, s. 232.

34

Peter Zubko

1.4. Devätnáste a dvadsiate storočieOstatné dve storočia prehĺbili mariánsku úctu v latinskej cirkvi. Na jed-

nej strane sa udialo viacero mariánskych zjavení, viaceré z nich boli oficiálne uznané. Na druhej strane boli vyhlásené dve mariánske dogmy pápežom Piom IX. dňa 8. decembra 1850 o nepoškvrnenom počatí PM (bula Ineffabilis Deus) a pápežom Piom XII. dňa 1. novembra 1950 o nanebovzatí PM (apoštolská konštitúcia Munificentissimus Deus). Najvýznamnejší ohlas malo vyhlásenie dogmy o nepoškvrnenom počatí PM v roku 1854. Zľudoveniu tejto úcty po-mohlo zjavenie PM v Lurdoch v roku 1858 a sviatok Lurdskej PM schválil pá-pež Lev XIII. v roku 1891 pre Francúzsko a pápež Pius X. v roku 1907 nariadil sviatok pre celú cirkev.71

Pápež Pius VII. dňa 21. mája 1815 udelil úplné odpustky všetkým, ktorí vykonajú pobožnosť mariánskeho mesiaca máj (podstatou bola modlitba Lo-retánskych litánií). Diecézna ostrihomská synoda v roku 1860 všeobecné cir-kevné odporúčania nariadila vykonať ako povinnosť.72 Pápež Gregor XIV. dňa 27. januára 1832 udelil úplné odpustky členom živého ruženca.73 Za pápeža Leva XIII. (1878 – 1903) (napísal 16 encyklík a apoštolských listov o ruženci) 1. septembra 1883 bol ustanovený október ako ďalší mariánsky, resp. ružen-cový mesiac.74 Vznikol zvyk modliť sa jednotlivé ružencové tajomstvá takto: v nedeľu, pondelok a štvrtok slávnostný, v utorok a piatok bolestný, v stredu a sobotu radostný; počas celého adventného obdobia a na sviatok Zvestovania sa modlil radostný, v pôste bolestný, vo veľkonočnom období radostný. Pápež Ján Pavol II. dňa 16. októbra 2003 vydal apoštolský list Rosarium Virginis Ma-riae, ktorým modlitbu ruženca rozšíril o tajomstvá svetla; rozhodol, že tajom-stvá ruženca svetla sa budú modliť vo štvrtky. Pápež Pavol VI. vydal adhortáciu Marialis cultus o náležitom pestovaní a rozvíjaní mariánskeho kultu 2. februára 1974 a Ján Pavol II. pridal 25. marca 1987 encykliku Redemptoris Mater.

Zjavenia PM na Rue de Bac (Francúzsko) sv. Kataríne Labouré 18. júla až v decembri 1830 a následne činnosť sv. Antona Márie Clareta, zakladate-ľa rehoľných inštitútov šíriacich úctu Máriinho Srdca, a šírenie tzv. zázračnej medaily prispeli k šíreniu sviatku Srdca PM.75 Pápež Pius IX. dovolil 21. júla 1855 používanie omšových a breviárových textov na tento sviatok podľa tex-tov sv. Jána Eudesa. Na mariánskom kongrese v Taliansku v roku 1897 bola

71 Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími, s. 311.72 Nábožné Výlevy, 1906, s. 736-737.73 Nábožné Výlevy, 1906, s. 850-855.74 Kútnik Šmálov, Jozef: Litánie loretánske, s. 369-370.75 Malý, Vincent (zost.): Matka cirkvi blahoslavená Panna Mária. Bratislava – Trnava: Vesna – Spolok svätého Vojtecha, 1990, s. 75-77.

35


krajina zasvätená ako prvá Srdcu PM.76 V dňoch 11. februára – 16. júla 1858 mala Bernadeta Soubirousová osemnásť zjavení vo francúzskych Lurdoch (PM oznámila, že je Nepoškvrnené počatie). Spomienku Lurdskej PM dovolil slá-viť pápež Lev XIII. v roku 1891 a ako sviatok ho 11. februára zaviedol pápež Pius X. v roku 1907.77 Súčasne sa rozšírila aj zázračná medaila. Iné zjavenia v dňoch 13. mája – 13. októbra 1917 mali Lucia dos Santos, František Marto a Hyacinta Martová vo Fatime v Portugalsku.

Sú to sviatky priamo spojené s určitým zjavením. Pápež Pius XII. dňa 30. októbra 1942 počas vojny zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu PM a sviatok sa slávil 22. augusta na ôsmy deň po Nanebovzatí, pápež Pavol VI. obnovil zasvätenie sveta 2. novembra 1964 a 13. mája 1967 putoval do Fatimy. Pápež Ján Pavol II. navštívil Fatimu 12. – 13. mája 1982 ako poďa-kovanie za dar života po neúspešnom atentáte, ktorý naň spáchal Ali Agca 13. mája 1981 na Svätopeterskom námestí. Po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu sa sviatok Nepoškvrneného Srdca PM slávi v sobotu po druhej nedeli po Turícach.

Redemptoristi v 19. storočí šírili úctu k Matke ustavičnej pomoci.Na zavŕšenie Svätého roka 1925 pápež Pius XI. ustanovil sviatok Krista

Kráľa. Ako paralela k tomuto sviatku vznikla iniciatíva, aby bola ustanovená aj liturgická oslava PM kráľovnej. Pápež Pius XII. encyklikou Ad coeli Regi-nam z 11. októbra 1954 na zavŕšenie Mariánskeho roka (100. výročie dogmy o Nepoškvrnenom počatí PM) ustanovil sviatok PM kráľovnej na 31. mája. Po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu bol sviatok preložený na 22. augusta,78 čo je záver pomyselnej oktávy sviatky Nanebovzatia PM, aby boli jedny tajomstvá oslávené v tom istom čase.

Počas Druhého vatikánskeho koncilu 21. novembra 1964 pápež Pavol VI. zaviedol sviatok PM Matky cirkvi.79

2. Serviti a sviatok Bolestnej Panny Márie80

2.1. Bratstvo siedmich bohatých FlorenťanovDvanáste a trináste storočie zrodilo viacero medikantských reholí, medzi

nimi aj servitov. Chudoba, jednoduchosť, pokora a pravovernosť boli spontánnou duchovnou odpoveďou na svetské bohatstvo, nečestnosť, pýchu a bludy doby.

76 Malý, Vincent a kol. (zost.): Nábožné Výlevy, 2009, s. 1304.77 O’Donnell, Christofer: Slavíme s Marií, s. 32.78 Malý, Vincent a kol. (zost.): Nábožné Výlevy, 2009, s. 1309.79 Nadolski, Bogusław: Liturgika. Tom drugi. Litugia i czas, s. 134.80 Táto kapitola je spracovaná podľa: Buben, Milan M.: Encyklopecie řádů, kongregací a ře-holních společností katolické církve v českých zemích. III. díl, II. svazek: Žebravé řády. Pra-

36

Peter Zubko

V tomto duchu si založili mariánske bratstvo siedmi zámožní obchod-níci a mešťania z Florencie (Bonfílius Monaldi, Bartolomej Amadeus degli Amidei, Bonajunkta Menetti, Benedikt Menattus dell’Antella, Gerardín dei Sostegni, Rikover Uguccioni, Alex Falconieri), ktorí uprednostnili duchovný život pred svetským životom v prepychu. Na svitaní sviatku Nanebovzatia PM 15. augusta 1233 sa spolu modlili ranné chvály a vtedy sa im zjavila Bohoro-dička. Zverila sa im, že ju bolí nesvornosť a nenávisť vo florentských rodinách, ktorá sa začala v roku 1215 pre jedno zasnúbenie, z ktorého aj tak zišlo, a pre jednu vraždu spáchanú na Veľkú noc. Títo siedmi muži sa navzájom uzmierili a svoj majetok rozpredali, zo zisku zaopatrili svoje manželky a deti a sami žili v chudobe v službách PM, ktorá sa sama nazvala služobnicou Pána (porov. Evanjelium podľa Lukáša 1,38). Zriekli sa obchodovania a osobitne si ctili Máriine bolesti. Miestny biskup Ardingho Trotti schválil laické bratstvo, do-volil im postaviť si oratórium a stal sa ich protektorom. Usadili sa za hradbami Florencie na mieste zvanom Camarsia. Spoločný život začali 23 dní po bis-kupovom schválení na sviatok Narodenia PM 8. septembra 1233. Až do roku 1240 odmietali prijímať novicov.

2.2. Od bratstva k reholiObťažovanie zvedavcami spôsobilo, že po roku sa bratia po porade

s biskupom presídlili do pustovne na Monte Sanario severne od Florencie. Neskôr na tomto mieste žila samostatná komunita so zvláštnym postavením a kontemplatívnym poslaním. Tam sa im na Veľký piatok 1239 znovu zjavila Bohorodička a prikázala im nosiť čierny habit na pamiatku Kristovho umuče-nia a smrti a jej bolestí, prijať regulu sv. Augustína a spoločenstvo transformo-vať na riadnu rehoľu. Manetti a Falconieri denne chodili do mesta prosiť o al-mužnu. Pri severnej bráne mesta na mieste zvanom Cafaggio postavili kláštor Zvestovania, ktorý sa stal ich materským sídlom.

V roku 1241 šiesti bratia prijali kňazskú vysviacku. Falconieri kňazstvo z pokory neprijal. Od adventu 1244 do pôstu 1245 Florenciu vizitoval sv. Pe-ter Veronský OP, ktorý zostavil prvé štatúty rehole. Kardinál Rajner Capocci ako legát pápeža Inocenta IV. schválil bratstvo 13. marca 1249 a prijal ho pod apoštolskú ochranu. Slávnostné vyhlásenie vykonal až pápež Alexander IV. v roku 1255 a 23. marca 1256 potvrdil samostatnosť rehole. Reholi sa darilo, rozšírila sa do viacerých talianskych regiónov. Druhý lyonský koncil v roku

ha: Libri, 2007, s. 257-267; Encyklopedia katolicka. Tom XVIII. Lublin: KUL, 2013, s. 57-61; Martyrologium Romanum ex decreto sacrosancti oecumenici concilii Vaticani II instauratam auctoritate Ioannis Pauli pp. II promulgatum. Editio altera. Typis Vaticanis MMIV, s. 152.

37


1274 prekazil rozvoj rehole a pápež Inocent V. v roku 1276 oznámil, že rehoľu ruší, ale zomrel skôr, ako by to prekonzultoval s generálnym priorom rehole. Nástupca Hadrián V. zomrel už po piatich týždňoch pontifikátu, Ján XXI. re-hoľu potvrdil, Martin IV. ju chcel v roku 1281 zrušiť. Definitívne schválenie vydal pápež Benedikt XI. bulou Dum levamus 11. februára 1304. Spomedzi zakladateľov sa toho dožil len Falconieri, ktorý zomrel v roku 1310 vo veku 110 rokov. V roku 1393 udelil pápež Bonifác IX. servitom privilégiá, ako mali augustiniáni pustovníci.

Na konci 13. storočia sa rehoľa rozšírila z Talianska do Nemecka, Fran-cúzska a Španielska a odtiaľ do Portugalska. V 14. storočí vznikli kláštory v Uhorsku, Čechách, Rakúsku, Poľsku, Belgicku. Misijné konventy založili v Grécku a Indii. Dôležité bolo založenie vlastných štúdií v Paríži.

V roku 1411 sa rehoľa rozpadla na konventuálov (nereformovaných) a observantov (reformovaných). V roku 1418 pápež Martin V. udelil servitom privilégiá žobravých reholí. V rámci reforiem rehoľného života Katolíckej cirkvi po Tridentskom koncile pápež sv. Pius V. vydaním buly Pro nostri mu-neris 5. mája 1570 observantov podriadil konventuálom, čím rehoľu zjednotil. Od roku 1623 patrili serviti k pápežským spovedníkom.

2.3. Novoveký rozvojV roku 1660 nariadila generálna kapitula, že v každom kostole servitov

musí stáť socha Bolestnej PM so siedmimi mečmi. Od roku 1674 nosia serviti na habite tzv. sedembolestný ruženec. Okolo roku 1750 dosiahli serviti maxi-málny rozvoj, v 225 kláštoroch žilo vyše 2700 rehoľníkov.

Reholi ešte viac než reformácia ublížil mor, osvietenstvo a sekularizácia v 18. a 19. storočí, najmä v Španielsku a vo Francúzsku. Oživenie servitov nastalo koncom 19. storočia v Európe i mimo nej. Pomohla tomu aj kanoni-zácia siedmich zakladateľov pápežom Levom XIII. v roku 1888. Ich sviatok bol stanovený na 17. februára. V zozname svätých a blahoslavených nájdeme ďalších 13 servitov.

Po Druhom vatikánskom koncile nastal výrazný úbytok počtu kláštorov a doba hľadania sa skončila v roku 1987 prijatím nových štatútov. V roku 2004 žilo v 150 kláštoroch 785 servitov.

2.4. Spiritualita reholeSviatok Bolestnej PM sa spomína na diecéznej synode 22. apríla 1423

v Kolíne nad Rýnom s názvom Spomienka na úzkosti a bolesti PM a slávil sa v piatok po tretej veľkonočnej nedeli; sviatok mal byť odprosením za husitské vpády. Pápež Sixtus IV. zložil omšový formulár Naša Pani bolestná a v roku

38

Peter Zubko

1482 ho zaradil do misála. Od roku 1627 sa tento sviatok slávil ako hlavný rehoľný sviatok servitov a od roku 1668 v tretiu septembrovú nedeľu.81 V roku 1727 pápež Benedikt XIII. sviatok rozšíril na celú cirkev a podľa dominikán-skej tradície sa slávil v piatok pred Kvetnou nedeľou.82 Pápež Pius VII. po ná-vrate z Napoleonovho zajatia v roku 1814 ustanovil pre celú cirkev ešte jeden sviatok Bolestnej PM na deň 18. septembra v duchu servitskej tradície, ktorý sv. Pius X. v roku 1913 preložil na 15. septembra. Po reforme liturgického ka-lendára za Pavla VI. v roku 1969 ostal len septembrový sviatok Bolestnej PM.

Spolu s inými rehoľami serviti rozširovali modlitbu Zdravas’ Mária. Pôsobili v mestách. Činnosť servitov je školou vyššieho duchovného života, rozvíja pozitívny postoj k reálnemu životu a kresťanským čnostiam podľa prí-kladu Sedembolestnej PM.

3. Mariánske pútnické miesta v Uhorsku podľa starých tlačíKult milostivých obrazov zažil bohatý rozvoj v 17. storočí v rámci pr-

vých rekatolizačných snažení. Väčšina z nich vznikla ako súčasť barokovej zbožnosti, len niekoľko z nich vzniklo v stredoveku a prežilo reformáciu, čo vo viacerých prípadoch bol ešte silnejší argument na zaradenie do barokovej zbožnosti, hoci nezodpovedali barokovému ideálu krásy.

Súčasťou barokovej zbožnosti 17. storočia bol kult domácich svätcov spojený s cirkevným patriotizmom, ktorý sa prejavil vo všetkých krajinách habsburskej monarchie. V Dolnom Rakúsku to bol napríklad sv. Leopold po-výšený v roku 1663 za krajinského patróna, v Hornom Rakúsku sv. Florián, v Uhorsku sv. Štefan, Ladislav a Imrich, v Čechách a na Morave sv. Václav a svätí Cyril a Metod, v Bavorsku, Poľsku a v Uhorsku bola principiálnou pat-rónkou krajiny PM, kráľovná všetkých svätých. Barokové patronáty nevznikli len pre pocit bezpečia v pohnutých časoch 17. storočia, ale treba v nich vidieť aj prirodzený záujem o zabezpečenie si svätcovej ochrany do budúcnosti. Ba-rokový patriotizmus sa stal účinnou základňou opätovnej rekatolizácie monar-chie,83 vrátane dnešného Slovenska. Kým v prípade Dolného Rakúska a tiež Uhorska sú patrónmi vojenskí svätci, v českých krajinách to boli „radostnejší“ svätci a na západnom Slovensku to bola Sedembolestná PM. Na mnohých ďal-ších miestach mariánske obrazy slzili, alebo sa potili krvou pri stretoch s here-tikmi, alebo pri zázračných udalostiach, ako boli požiare a epidémie.

81 Malý, Vincent a kol. (zost.): Nábožné Výlevy, 2009, s. 1311.82 Nábožné Výlevy, 1906, s. 688.83 Medek, Václav: Cesta české a moravské církve staletími, s. 233.

39


3.1. Gumppenbergov Mariánsky atlas (1657)V rekatolizovanej Európe zohrali významnú úlohu tzv. mariánske atlasy,

ktoré predstavili zoznam všetkých známych mariánskych pútnických miest. V nich predstavovaná úcta vznikla nielen v 17. storočí počas tureckých vojen a stavovských povstaní, ale viaceré z nich mali aj starší stredoveký pôvod. Prvá publikácia vznikla v Nemecku a bola preložená do viacerých národných jazykov. Každý prekladateľ namiesto mena pôvodného autora uviedol svoje meno a doplnil o tie mariánske pútnické miesta, ktoré sa v pôvodnom vydaní nenachádzali. Autentickým autorom mariánskeho atlasu bol Viliam Gumppen-berg SJ (17. 7. 1609 München – 8. 5. 1675 Innsbruck).84 Prvý národný preklad bol nemecký, urobil ho Maximilian von Wartenberg (1602 – 1679) a s názvom Marianischen Atlaß vydaný v roku 1673. Maďarský preklad urobil Pavol Es-terházy (8. 9. 1635 Eisenstadt/Kismarton – 26. 3. 1713 Eisenstadt/Kismarton) a kniha vyšla v roku 1690.85

Podľa vtedajších zvykov sa prekladateľ promulgoval za autora. Národní prekladatelia/spoluautori doplnili lokality z vlastnej krajiny, ktoré sa nenachá-dzali v origináli. Uhorské lokality mali charakter milostivých miest, niektoré vznikli v stredoveku (niektoré z nich už neexistovali, pretože zanikli počas re-formácie a náboženských vojen), ale svedectvo o ich existencii sa uchovala práve v tejto publikácii (napr. kláštor v obci Hrabkov). Väčšina pútnických miest sa nachádzala na takom území Uhorska, ktoré nebolo priamo okupované Osmanskou ríšou a mnohé miesta vznikli zázračným spôsobom počas nábo-ženských vojen 17. storočia. Pavol Esterházy identifikoval 98 lokalít a ako deväťdesiatu deviatu uviedol PM – patrónku Uhorska, čiže nepriamo identifi-koval Uhorsko ako mariánske kráľovstvo. Spôsob písania a identifikácie nie je jednotný a kritický, v niektorých prípadoch je podrobný, inokedy len útržko-vitý (zrejme tieto informácie pochádzali len z počutia, alebo ich nebolo možné kriticky verifikovať či spresniť/doplniť), čo vidno pri lokalitách spravovaných rehoľami (niektoré nie sú identifikované ako spravované rehoľami, hoci taký-mi boli; pri niektorých chýba rehoľná identifikácia). Ak zvážime, že uhorský spoluautor dal do zoznamu aj stredoveké a zaniknuté lokality, zoznam určite nie je úplný a presný. Významným a známym mariánskym pútnickým miestom bol napr. premonštrátsky kláštor v zaniknutej lokalite Darnov pri Blatnom Po-

84 Atlas marianus sive de imaginibus Deiparae per Orbem Christianum miraculosis Auctore Guilielmo Gumppenberg é Societate Iesu. Monachii: Ex officina typographica Ioannis Ia-ecklini, 1657.85 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek rövideden föltett eredeti. Nagyszombat 1690. Reprint bol vydaný v roku 1994.

40

Peter Zubko

toku (Sárospatak, južný Zemplín); v čase vydania už boli rozvinuté púte aj do mestečka Stropkov (severný Zemplín) či do Trnavy.

Nech sa pozeráme na Esterházyho prácu akokoľvek kriticky, musíme si pri nej uvedomiť jeden vážny teologický rozmer/kritérium, na základe ktorého sa nejaké miesto pokladalo za hodné úcty a tiež prečo sa napokon na tomto mieste konali púte: Bola to vlastne prítomnosť zázračného obrazu alebo so-chy. Zázračnosť spočívala buď v udalosti spojenej s obrazom (obraz plakal, nezhorel pri požiari, slzil po poškodení heretikmi, mal tajomný pôvod), alebo sa pri ňom diali znamenia, príp. aj zázraky, najčastejšie uzdravenia častí tela, celého organizmu, ale aj duše, nastali zmeny ťažkej situácie, prosiacemu sa darilo v hospodárení a v živote. Aj keď je počet týchto miest relatívne veľký, v niektorých regiónoch bol skutočne vyšší, inde žiadny. Maďarský autor po-chádzal zo západného Uhorska a odtiaľ uviedol aj výrazne vyšší počet pútnic-kých miest, než napr. zo severovýchodného Uhorska.

3.2 Esterházyho zoznam uhorských pútnických miest (1690)V Esterházyho knihe sa nachádza 99 lokalít (v zátvorke uvádzame sú-

časný názov a názov uvedený v knihe, župu, súčasnú príslušnosť k štátu a pora-dové číslo v knihe; otáznik označuje neidentifikovanú lokalitu v súčasnosti):86

Fertő (F�rt� , Mosony, ?) XXXI,87

Forchtenstein (Frakna, Fraknó, Sopron, A) XXXII,88

Eisenstadt (Kismarton, Sopron, A) XXXIII,89

Marianka (Tal, Prešporok, SK); pavlíni XXXIV,90

Bratislava (Poson, Prešporok, SK) XXXV,91

Rattersdorf (R� it� , Rőtfalva, Vas, A) XXXVI,92

Loretto (Lauretom, Lorettom, Sopron) XXXVII,93

? (Pasiton Lev� , Sopron) XXXVIII,94

Lózs? (Lok, Sopron) XXXIX,95

Oslip (Osl, Oszlop, Sopron, A) XL,96

Šeštine (Remete, Záhreb, HR); pavlíni XLI,97

86 Niektoré lokality je náročné identifikovať.87 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 34-36.88 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 36-37.89 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 38.90 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 39.91 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 39-40.92 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 40-41.93 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 41.94 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 41-42.95 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 42-43.96 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 43.97 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 43-44.

41


? (Terzatum, HR) XLII,98

Eisenstadt (Kismarton Varbel, A), hradná kaplnka CXVIII,99

Eisenstadt (Kismarton Apacza, A) CXIX,100

? (Uzlop, Sopron) CXX,101

? (Bondorf, Sopron) CXXI,102

Sátoraljaújhely (Bodrog, Zemplín, HU); pavlíni CXXII,103

Humenné (Homonna, Zemplín, SK), loretánska kaplnka; OFM CXXIII,104

Klokočov (Vinna/Klatocz, Už, SK), drevený ruský kostol CXXIV,105

Trnava-Modranka (Modordorf, Trnava, SK) CXXV,106

? (Szentharaszt, Nitra) CXXVI,107

Kráľová pri Senci // Modra-Kráľová (Kiralyfalva, Prešporok, SK) CXXVII,108

? (Szent Ilona, Zala, ?) CXXVIII,109

? (Lepoglava, Tót Országban, ?), kláštor; pavlíni CXXIX,110

Zobor (Zobor, Nitra, SK), sv. Svorad, CXXX,111

Banská Bystrica (Radvaň?) (Bestercze Bánya, SK) CXXXI,112

Kőszeg (K�sz�g, Vas, HU), hradná kaplnka CXXXII,113

? (Gencs, Szombathely) CXXXIII,114

Alsólendva? (Also Lindva, Zala?), čenstochovský typ CXXXIV,115

Budín (Buda, HU) CXXXV,116

? (Szekes Fejer) CXXXVI,117

Forchtenstein (Frakna, Fraknó, Sopron, A), hradná kaplnka CXXXVII,118

Forchtenstein (Frakna, Fraknó, Sopron, A), hrad CXXXVIII,119

98 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 44.99 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 113-114.100 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 114.101 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 115.102 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 115.103 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 115-116.104 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 116.105 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 116.106 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 116.107 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 117.108 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 117.109 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 117-118.110 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 118.111 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 118.112 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 119.113 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 119.114 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 119.115 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 120.116 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 120.117 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 121.118 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 121.119 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 121-122.

42

Peter Zubko

Esztergom (Estergam, HU) CXXXIX,120

? (Mestre, Pilis, HU), kláštor; pavlíni CXL,121

Nitra (Nitra, SK) CXLI,122

Skalka pri Trenčíne (Scalca, Trenčín, SK) CXLII,123

Hronský Beňadik (Szent Benedek, SK), kláštor; benediktíni CXLIII,124

Ratot (Ratot, Veszprém, HU) (kláštor premonštrátov) CXLIV,125

Veszprém (Veszprem, HU) CXLV,126

Pápoc (Papocz, Vas, HU), kláštor CXLVI,127

Dömölk (D�m�lk), kláštor; benediktíni CXLVII,128

? (Aszszonfalva) CXLVIII,129

Jasov (Jaszo, SK), kláštor; premonštráti CXLIX,130

Kláštor pod Znievom (Turócz, SK), kláštor (premonštrátov) CL,131

Borsmonostora (Borsmonostra, Sopron), kláštor; cisterciti CLI,132

Spišský Štiavnik (Czauniki, Spiš, SK), kláštor; benediktíni CLII,133

? (K�rm�ncz); františkáni CLIII,134

Zirc (Zirc, Veszprém, HU), kláštor; cisterciti CLIV,135

Szentgotthárd (Szent Gothard, Vas), kláštor; cisterciti CLV,136

Zalavár? (Szalavar, Zala?), kláštor CLVI,137

Köpcsény (K�pcsen, Moson) CLVII,138

Gyulafehérvár (Gyula Fejervar, Fehér?) CLVIII,139

Várad (Varad, Bihar?) CLIX,140

Bacs Monosztor (Monostor), kláštor (františkánov) CLX,141

120 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 122.121 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 122.122 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 123.123 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 123.124 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 123.125 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 124.126 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 124.127 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 124.128 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 125.129 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 125.130 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 125.131 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 126.132 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 126.133 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 127.134 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 127.135 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 127.136 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 128.137 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 128.138 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 128-129.139 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 129.140 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 129-130.141 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 130.

43


? (Czik, Sedmohradsko), kláštor; františkáni CLXI142

Zborov (hrad Makovica, Šariš, SK), kláštor; premonštráti (!)143 CLXII,144

Levoča (L�cse, Spiš, SK), kláštor; premonštráti, teraz jezuiti CLXIII,145

? (Nyrbator), kláštor; františkáni CLXIV,146

Lučenec (Losonc, SK) CLXV,147

? (Sarfenek) CLXVI,148

? (Szombatheli Szent Marton), kláštor; dominikáni CLXVII,149

Türje (T�rie), kláštor (premonštrátov) CLXVIII,150

Kapornak (Kapornok, Zala, HU), kláštor; benediktíni CLXIX,151

Šaľa (Szalai Szent Adorian, SK), kláštor; premonštráti CLXX,152

Tihany (Tihan, Zala, HU), kláštor; benediktíni CLXXI,153

Pannonhalma (Szent Marton, HU), kláštor; benediktíni CLXXII,154

Györ (Gy�r, HU), kláštor; františkáni CLXXIII,155

Lébény (Lebeny, Györ, HU), kláštor; benediktíni CLXXIV,156

Szekszárd (Szekszard, na Dunaji), kláštor (benediktínov) CLXXV,157

? (Siklos), kláštor CLXXVI,158

? (Ujlak) CLXXVII,159

? (Landor Fejer hrad), grécka ikona CLXXVIII,160

? (Nissa), grécky kostol CLXXIX,161

? (Veg Szendre), grécky kostol CLXXX,162

? (Szerem) CLXXXI,163

? (Uskopia), grécky CLXXXII,164

142 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 130.143 Chybný údaj, pôsobili tu jezuiti.144 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 130-131.145 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 131.146 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 131.147 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 131-132.148 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 132.149 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 132.150 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 133.151 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 133.152 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 133-134.153 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 134.154 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 134-135.155 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 135.156 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 135.157 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 136.158 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 136.159 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 136.160 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 137.161 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 137.162 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 137.163 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 138.164 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 138.

44

Peter Zubko

? (Nicapol) CLXXXIII,165

? (Hunyad, Sedmohradsko), kláštor; františkáni CLXXXIV,166

Brassó (Brasso) CLXXXV,167

Kalocsa (Kalocsa) CLXXXVI,168

? (Paszto), kláštor CLXXXVII,169

Pest (Pest, Pest), kláštor CLXXXVIII,170

Eger (Eger, Heves), kláštor CLXXXIX,171

Gyöngyös (Gy�ngy�s, Heves), františkáni CXC,172

Szeged (Szeged, Csongrád) CXCI,173

Visegrád (Visegrad, Pilis), kláštor CXCII,174

? (Nyr Bator), kláštor; františkáni CXCIII,175

Tata (Tata) (fr.?) CXCIV,176

? (Szent Gal, Veszprém, HU) CXCV,177

Pécsvárad (Pecs Varad, Baranya), kláštor CXCVI,178

Hrabkov (Rhabko, Šariš, SK), kláštor, stredovek CXCVII,179

Nagybánya (Nagy Bánya, Szatmár) CXCVIII,180

? (Lajos Kiraly csudalatos... Czelb, Stiria) CXCIX,181

Nová Baňa (Uj Banya, Tekov, SK) CC,182

? (Regia csudalatos, Valahol Magyar Orszagban) DCCCLIV,183

? (Geysa, De cervo, Valahol Magyar Orszagban) DCCCLXXII,184

Trnava (Nagyszombat, SK), kolégium; jezuiti, čenstochovský typ (?), 1682 CMLII,185

Patrónka Uhorska (Patrona Hungariae) CMLIII.186

165 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 138-139.166 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 139.167 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 139.168 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 139-140.169 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 140.170 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 140.171 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 140-141.172 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 141.173 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 141.174 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 141-142.175 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 142.176 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 142.177 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 143.178 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 143.179 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 143-144.180 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 144.181 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 144-145.182 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 145-146.183 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 534.184 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 546.185 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 792-793.186 Esterházy, Pál: Az egész világon levő csudálatos Boldogságos Szűz képeinek, s. 793-794.

45


3.3. Jordánskeho slovenský mariánsky sprievodca (1838)Filiáciou Gumppenbergovej práce (1657) vzniklo Esterházyho dielo

(1690), z Esterházyho diela vznikol maďarský, nemecký (1836)187 a napokon aj slovenský preklad od biskupa Aleša Jordánskeho (1838)188 s bohatou obrazo-vou časťou a od Jordánskeho bola odvodená modlitebná knižka pre pospolitý ľud Rajská ruža (1870), ktorá prevzala rytiny z Jordánskeho publikácie, keďže v Esterházyho vydaní neboli žiadne obrázky.

Jordánsky pristúpil k spracovaniu svojho diela kriticky a miesta rozdelil podľa 20 rímskokatolíckych biskupstiev so 69 lokalitami (uvádzame lokality na dnešnom území Slovenska a blízko jeho hraníc):

Ostrihomské arcibiskupstvo (16 lokalít: Ostrihom – zámok, Prešporok – Dóm, Pre-šporok – Blumentál, Prešporok – Hlboká cesta, Mariánka, Trnava – Dóm, Modrodorf, Šaštín, Holíč, Kráľová pri Senci, Sokolovce, Hronský Beňadik, Malé Topoľčany, Starý Budín, Budín, Vráble v Matre);

Nitrianske biskupstvo (4: Nitra – Mariánsky vrch, Dubnica nad Váhom, Rajecká Lesná, Višňové);

Banskobystrické biskupstvo (4: Radvaň, Staré Hory, Kláštor pod Znievom, Prievidza);Vacovské biskupstvo (2);Rábske biskupstvo (8);Stoličnobelehradské biskupstvo (2);Vesprímske biskupstvo (2);Belehradské biskupstvo (4);Päťkostolné biskupstvo (4);Kaločské arcibiskupstvo (1);Čanádske biskupstvo (2);Jágerské arcibiskupstvo (4: Salok pri Jágri, Pavlovce – Pálfalva, Póč – baziliáni,

Győngyős – františkáni);Rožňavské biskupstvo (1: Krásna Hôrka);Košické biskupstvo (2: Košice – Dóm, Malá Vieska);Spišské biskupstvo (1: Levoča – Mariánska Hora);Seňanské a Modrušské biskupstvo (1);Záhrebské biskupstvo (3);Diakovské biskupstvo (4);Sedmohradské biskupstvo (2);Tarnovské a Przemyské biskupstvo (2).

187 Jordánszky, Alexius: Kurze Beschreibung der Gnadenbilder der heiligsten Jungfrau Mutter Gottes Maria, welche im Kőnigreiche Ungarn, und der zu demselben gehőrigen Theile und Ländern őffentlich verehrt werden… Preßburg 1836; Jordánszky, Elek: Magyar Országban, ’s az ahoz tartozó Részekben levö bóldogságos Szűz Mária kegyelem’ Képeinek rövid leirása… Posonban 1836.188 Krátki Opis Milostiwích Obrazow blahoslawenég Panni Marie Matki Božég, které w Králowstwe Uherském, a w patrících k ňemu Částkách, a Kragnách werejňe sa cťá. Podla

46

Peter Zubko

3.4. Slovenský modlitebník Rajská ruža (1870)Iný zoznam pútnických miest, kam prichádzali Slováci modliť sa, mož-

no zostaviť z mariánskeho modlitebníka Rajská ruža z roku 1870.189 V kniž-ke sa vyslovene nenachádza zoznam lokalít, ale obrázky, ktoré pochádzajú z konkrétnych pútnických lokalít. Modlitebník je zostavený tak, aby sa mohol používať na jednotlivé dni mesiaca. Nachádza sa v ňom množstvo rytín, medzi ktorým je 28 obrázkov konkrétnych lokalít, kam zrejme radi chodievali Slováci na púte, pretože im bola knižka aj adresovaná:

Báč (Milostiwý Obraz Matky Božj na Ostrowu u sv. Antonina),190 Blatnica (Obraz Matky Božj w Blatnici skupstiwewbi (sic!), B. Bystrickém, w Tur-

čanské stolici),191 Dubnica nad Váhom (Milostiwy Obraz Panny Marye w Dubnici, w Uhřjch),192 Kőszeg (Obraz Matky Božj w Rogce při Kységu, w biskupstwe Sobotském),193 Kráľová pri Senci (Obraz Panny Marye w kaplnce Pálffowského kasstjle w Kralow-

cech Presspurské stolici),194 Mariánka (Zázračný Marianský milostiwý Obraz Panny Marye w Tálu),195 Marianka (Zázračný milostiwý Obraz w Marye Tálu, nedaleko Presspurku),196 Máriapóč/Máriapócs (Milostiwý Obraz, který w Péči w horních Uhřích, Roku 1696.

dne 4. Měsjce Listopadu plakal),197 Nitra (Milostiwý Obraz Panny Marye na Ňitranských wrchoch w Uhřjch),198 Nitra (Oltár Matky Božj w Stoličském kostele w Ňitránské stolici),199

predešlích dwoch od ňekdagšého Kňižata Pawla Esterhása, Králowstwa Uherského Palatína Roku 1690, a 1696 widaních Kňih; prám w tom Dome, kterí wčil zmíňené Kňíža w hrubég kapitulskég Ulici wistawiťi dalo, pod Sňemem 183⅔ spolu z Obrazmi zebral, a k duchow-nému Poťešeňú Ctiťelow Panni Marie widal, Áleš Jordánszky… W Prešpurku, písmem Bel-naiho Dedičú. 1838,179 s.189 Ragská Růže, okrásslená s přidanými nábožnými Modlitbámi, k přediwným a zázrač-ným obrazům Panny Marye na každý den Měsjce skrz celý Rok, rozmnožená; též ginými wýbornými, a podle času rozličnými Modlitbámi, a přeljbeznými zpěwy Dusse Krestanské předně k powinné chwále, cti a Božské poctiwosti stwořitele swého, a wůbec wsseho, Za druhé, k uctěnj wywolených swatých geho táhnaucý, k potěssenj Osoby Mužské y Ženské předstawená, s krásnými Obrázkami naplněná, a na swětlo wydaná. W Pessti, Tiskom a ná-kladom Alojsa Bučánskoho, [1870], 304 s.190 Ragská Růže, s. 6.191 Ragská Růže, s. 46.192 Ragská Růže, s. 22.193 Ragská Růže, s. 42.194 Ragská Růže, s. 82.195 Ragská Růže, s. 14.196 Ragská Růže, s. 30.197 Ragská Růže, s. [XVIII].198 Ragská Růže, s. 24.199 Ragská Růže, s. 64.

47


Prešporok – farský kostol (Patronka Umjragjcých we farným Kostele w Presspurku),200

Prešporok – Hlboká cesta (Milostiwý Obraz Panny Marye Cellenské w městském Špitálu a w hluboké cestě, w Presspurku),201

Prešporok – klarisky (Milostiwý Obraz Panny Marye Rádu swaté Kláry, w Pres-spurku, w Uhřjch),202

Prešporok – križiaci (Obraz Panny Marye u welebných PP. Křižáků, w Presspurku, w Uhřjch),

Prešporok – milosrdní bratia (Obraz Panny Marye u duchownjch milosrdných Bratřj w Presspurku, w Uhřjch),

Ráb/Győr (Milostiwý Obraz krwj se potjcý matky Marye Panny w Rábě w Uherské Kragině),203

Radvaň (Milostiwý Obraz Panny Marye w Radwanském kostele, w Zwolenské stolici), Rajecká Lesná (Milostiwý Obraz Panny Marye w kostele Friwaldském, w Tren-

čanské stolici),204 Sokolovce (Obraz blahosl. Marye Božj na Sokolowského kostele welkém oltáři

w Ňitranské stolici),205 Šaštín (Zazračný Obraz Matky Božj bolestné w Šasstjně, w Uhřjch),206 Trnava – Modranka (Milostiwý Obraz Panny Marye w Modrodorfu w Uhřjch),207 Trnava (Milostiwý Obraz Panny Marye w Trnawě, w Uhřjch),208 Viedeň – Dóm sv. Štefana (Obraz Panny Marye u Swatého Štěpana we Wjdni),209 Viedeň – karmelitáni (Obraz Panny Marye u Welebných PP. Karmelitů we Wjdni), Viedeň – serviti (Milostiwý Obraz u Welebných PP. Serwitů we Wjdni),210 Višňové (Obraz Panny Marye we Wissňowském kostele w Trenčanské stolici),211 Zemné? (Milostiwý Obraz Matky Božj w Šymeku, w Uhřjch),212

Patrónka Uhorska (Patronka Králowstwj Uherského).213

Na základe lokalizácie možno uzavrieť, že knižka bola určená pre Slo-vákov zo západného Slovenska, ktorým nebolo ďaleko zájsť na púť do Viedne, Kőszegu, Pešti, Radvane, Višňového. Máriapóčsky obraz sa do publikácie zrej-me dostal preto, lebo originál bol prenesený na príkaz vládnucich Habsburgov-

200 Ragská Růže, s. 38.201 Ragská Růže, s. 52.202 Ragská Růže, s. 44.203 Ragská Růže, s. 4.204 Ragská Růže, s. 80.205 Ragská Růže, s. 70.206 Ragská Růže, s. 34.207 Ragská Růže, s. 10.208 Ragská Růže, s. 28.209 Ragská Růže, s. 74.210 Ragská Růže, s. 68.211 Ragská Růže, s. 54.212 Ragská Růže, s. 18.213 Ragská Růže, s. 36.

48

Peter Zubko

cov do Viedne, čím sa stal známym aj v tejto podunajskej časti monarchie. Pút-nické miesta východného Slovenska sa v modlitebnej knižke nenachádzajú.

V modlitebníku sa na osobitnom mieste nachádza obsiahla modlitba k bo-lestnej PM za získanie milosti. Prosiaci v modlitbe hovorí o svojich starostiach, spomína Máriine bolesti a podľa jej príkladu prosí o pomoc pre svoj život.214 Z myšlienok vyberáme: „Prosím tebe, měg ljtost nade mnau, způsob prostre-dek k spomoženj mém sauženj, zármutku, nemoci, chudobě, potupě, potlačenj, a mnohonásobných pokutách a trestánjch, kteréž pro hřjchy mé nesčíslné na mne sprawedliwě dokročily, zwlásstě pak w nyněgssjch potřebách, gesto nynj mne obtljcily, a nad giné skormucugjce, nutj, abych k trůnu milosti twé se utjkal.“215

4. Modlitby a myšlienky o Sedembolestnej v starších slovenských tlačiach4.1. Spiritualita siedmich bolestíV uhorských katolíckych modlitebných knižkách určených zvyčajne pre

pospolitý ľud sa pravidelne nachádzali modlitby určené na sviatok bolestí PM (feria VI. post Dominicam Passionis), nepriamo ich môžeme oprávnene nazý-vať modlitbami k bolestnej PM alebo votívne modlitby na piatok (vel feria VI. Hebdomadae). Staršie modlitebníky mali jednoduchú štruktúru, mladšie mali bohatšiu kompozíciu. Staršie modlitebníky boli napísané po latinsky, čiže boli určené pre vzdelaných obyvateľov, mladšie boli písané aj v reči ľudu, preto boli určené pre širší okruh, obsahovali domáce modlitby, problémom však mohla byť ich cenová dostupnosť. Vznikali aj špecializované mariánske modlitebníky obsahujúce rozvinutejšie modlitby na jednotlivé mariánske sviatky. Modlitby na sviatok bolestnej PM sa rozsahom alebo postavením neodlišujú od modli-tieb na iné mariánske sviatky, boli rovnocennou súčasťou uhorskej mariánskej zbožnosti. Na porovnanie uvádzame známe tzv. rákociovské ofícium.

V mariánskej verzii z roku 1783 sa na sviatok siedmich bolestí PM na-chádzajú tzv. malé hodinky. Inšpiráciou pre tento druh modlitieb boli stredo-veké francúzske hodinky a kňazská/klerická modlitba liturgie hodín (breviára). V rákociovskej verzii sa spomína týchto sedem bolestí, ktoré sa modlili (a roz-jímali) v stanovenú hodinu dňa. Počet sedem bolestí a sedem častí dňa, v ktoré sa hodinky modlili, bol ideálnou kombináciou:

1. Ad matutinam. Gladius a Simone praedictus.2. Ad primam. Fuga in Aegyptum.3. Ad tertiam. Filii amissio.

214 Ragská Růže, s. 245-252.215 Ragská Růže, s. 246.

49


4. Ad sextam. Occursus Christi bajulantis Crucem.5. Ad nonam. Adstat Mater Crucifixo Filio.6. Ad vesperas. De Cruce depositum Filium gremio excipit.7. Ad completorium. Planctus Virginis ad Sepulturam.

Každá hodinka obsahuje verzikul, hymnus a modlitbu. Po týchto mod-litbách nasleduje commendatio (odporúčanie), hymnus Stabat Mater dolorosa s modlitbou, modlitba o bolestiach/ťažkostiach (de angustiis) pod krížom, iná modlitba k PM a napokon modlitba k PM a Jánovi stojacimi pod krížom.216

V rákociovskom ofíciu z roku 1806 určenom na všeobecnejšie použitie sa na tento deň nachádzal hymnus Stabat Mater dolorosa (Stála Matka boles-tivá) a modlitba: „Deus, in cujus passione, secundum Simeonis prophetiam, dulcissimam animam gloriosae Virginis et Matris Mariae doloris gladius per-transivit: concede propitius; ut, qui Dolores ejus venerando recolimus, passio-nis tuae effectum felicem consequamur. Qui vivis, et regnas cum Deo Patre, in unitate Spiritus Sancti Deus per omnia secula seculorum. Amen.“217

Hymnus Stabat Mater dolorosa bol mimoriadne obľúbený a bol pub-likovaný v rozličných modlitebníkoch so zbierkami modlitieb, ktoré vydávali predovšetkým rehoľníci. Za hymnom sa nachádzala aj táto modlitba: „Inve-niat pro nobis, quaesumus Domine Jesu Christe, nunc, & in hora mortis nost-rae[,] apud tuam clementiam, B. Virgo Maria, Mater tua, cujus sanctissimam animam in hora Passionis tuae doloris gladius pertransivit. Per te Jesu Christe Salvator mundi, qui cum Patre, & Spiritu Sancto vivis, & regnas in saecula saeculorum. Amen.“218

Prvé vydanie Nábožných výlevov z roku 1850 obsahuje modlitby na deň Siedmich bolestí PM k rovnakým tajomstvám, ako bolo všeobecne rozšírené.219

216 Officium Rakoczianum, sive Varia pietatis exercitia cultu divino Magnae Matris Ma-riae, sanctorumque patronorum honori debita. Editio novissima, omnibus prioribus auctior, & locupletior. Budae, Typis Regiae Universitatis. Anno M.DCC.LXXXIII, s. 180-187.217 Officium Rakoczianum seu Varia pietatis Exercitia Hominis Catholici. Editio omniumemendatissima. Budae Typis et Sumtibus Typographiae R. Universitatis Hungaricae 1806, s. 191-194.218 Fructus hyemales sacri, pro quotidiano usu, et Sacratioribus Anni Festis cum Methodo con-fitendi, & communicandi, Aliisque fructuosis Suspiriis, & Meditationibus ex optimis pietatis Campis in Compendium collecti. Cum facultate Superiorum. Cassoviae, Typis Collegii Aca-demici Societatis Jesu 1772, s. 172-179; Preces & Hymni in usum studiosae juventutis apud scholas pias. Editio aucta et emendata. Nitriae, sumptu Michaelis Siegler, [1863], s. 68-71.219 Nábožné wýlewy srdce katolíckého křesťana, obojího pohlawí, modlícího se k Bohu, a Swatých o přímluwu u Boha wzýwajícího, s mnohými poučeními a žiwotopisy Swatých od Dra. Ondřeje Radlinského, kněze arcibiskupstwa ostřih. z najwýbornějssích pramenůw čerpané. We Widni: Tiskem wel. kongregace pp. Mechitharistůw, 1850, s. 418-419.

50

Peter Zubko

4.2. Pobožnosť od Štefana ZávodníkaŠtefan Závodník (1813 – 1885), rímskokatolícky farár v Pružine, vy-

dal modlitebník s názvom Marianská pobožnosť ku cti sedmiboľastnej Panny a Matky Božej Márie a vo svojej farnosti postavil krížovú cestu s klasický-mi zastaveniami a so stanicami sedembolestnej PM. Tamojšia Kalvária bola posvätená nitrianskym biskupom Augustínom Roškovánim (Roskoványi) 18. mája 1860 a dostala od pápeža Pia IX. dňa 14. mája 1862 plnomocné odpustky. Pobožnosť prevzali Nábožné výlevy v neskorších vydaniach.220 Tri posledné zastavenia boli spoločné pre obidve krížové cesty.221

Mariánska krížová cesta mala týchto sedem zastavení:1. Simeonovo proroctvo: Tvoju vlastnú dušu prenikne meč.2. Mária s Ježišom uteká do Egypta.3. Stratenie (sa) dvanásťročného Ježiša v chráme.4. Ježiš ťažký kríž nesie a s ním sa stretá Mária, jeho Matka.5. Mária stojí pri kríži svojho Syna.6. Mŕtve telo Pána Ježiša Krista kladú Márii do lona.7. Mária pri pochovaní Ježiša.222

Ak porovnáme tieto tajomstvá s predchádzajúcim Rákociovským ofí-ciom, ich poradie a obsah sú rovnaké. To svedčí o ich všeobecnej rozšírenosti.

4.3. Prekladové kázneZrejme by sme očakávali mnohé kázne na sviatok Sedembolestnej PM

v slovenskom jazyku, opak je pravda, sú zriedkavé. Oficiálne sa dôraz kládol na iné mariánske sviatky, najmä na Nanebovzatie a Narodenie PM.

Myšlienky o bolestiach PM boli všeobecne známe v zahraničnej homi-letickej literatúre. Nitriansky kňaz František Xaver Daniš preložil na sviatok Nanebovzatia PM jednu kázeň z nemčiny do slovenčiny (1841):

„A ona plná Poňízenosťi, a Odezdáňá powedala: Gá som Ďéwka Pána, ňech sa staňe podla Wóli geho. Boh gég skrze Šimeona predpowedal, že na swém Sinowi smutné Weci uwiďí, které na Spósob Meča gég maťerinské Srd-co prebodnu; a ona sa do Wóli Pána trpezliwe odezdala. Stalo sa Slowo Pána nad Gozefom, že on, Ďíťa Géžiš, a Matka do Egyiptu uťekaťi magú. Maria bola poslušná, Wóla Božá bola to, abi Géžiš bol prenasleduwani, a na Kríži

220 Nábožné Výlevy, 1906, s. 691-703.221 Čičo, Martin a kol.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav, 2002, s. 294-295.222 Nábožné Výlevy, 1906, s. 692-700.

51


usmrťení; abi ona sama wedla Kríža stáťi, Poháňeňy, a Potupeňy od geho Ňe-práťelow slišaťi, geho ňewislowitedlné Trápeňy, a geho prehorkú Smrť sama spatriťi mala. Ach! ona (sic!) tam wicég trpela, gako kterékolwek materinské Srdco kedi trpelo, ale žáden Hlas Žalobi z gég Ust slišani ňebol. Toto, toto učiňilo Mariu blahoslawenú; toto, a gég swaté Obcuwáňy získalo gég to prwňé Místo, na které ge ona w Ňebi nad wšecko Stworeňy powišená.

Gak powážné, a poťešitedlné ge pre nás toto Učeňy! Bolabi (sic!) Ma-ria pre tú príčinu do Ňeba wzatá, že bola Matka Géžiša: boli bi sme gú síce cťili, zwelebuwali, a blahoslawenú nazíwali, ale naša Náďeg, gednúc do Neba sa dostaťi, kďe blahoslawená Panna Maria nad wšecko Stworeňy powíšená, a osláwená ge, ňebola bi tak silná, a dúkladná. Ale wiďímeli, že Maria po tég Cesťe k Ňebesám pokračuwala, která nám wšeckím otworená stogí, po cesťe werného Zachowáňá našich Powinnosťi, po Cesťe werného Zachowáňá našich Powinnosťi, po Cesťe Trápeňá, a Súžeňá; o gak plesá Srdco naše, o gaká ra-dostná Náďeg w nás ožíwá!“223

4.4. Slovenské kázneJozef Kompánek, farár v Ostraticiach v Nitrianskom biskupstve, vydal

v roku 1884 mariánske kázne. Zo 41 kázní je len jedna určená „na sviatok sed-miboľastnej Panny Márie.“224 Autor vymenúva týchto sedem bolestí PM podľa biblie ako didaskáliu (poučenie, v tomto prípade biblické):

1. Obrezanie Ježiša a Simeonovo proroctvo o preniknutí jej duše mečom.2. Útek do Egypta pred Herodesom.3. Stratený dvanásťročný Ježiš v jeruzalemskom chráme.4. Odvádzanie zbičovaného Krista ulicami Jeruzalema s krížom na popravu.5. Pribíjanie Krista na kríž, státie pod krížom až do jeho smrti.6. Skladanie z kríža, držanie Ježišovho tela v náručí.7. Pochovanie Krista do hrobu.225

V druhej časti kázne Kompánek použil paraklézu (stotožnenie sa poslu-cháča v praktickom dôsledku) podľa jednotlivých siedmich bolestí:

223 Kázňe Neďelné a Swatečné na celi Rok k duchownemu Užitku Ludu obecného zložené, ktoré z ňemeckého na slowenskí Gazik preložil Frančišek Xav. Daniss, Farár a Vice-Archi--Diacon Čattčánski, Sl. Stol. Trenčánskejg Assessor. Díl druhi. W Nitre witlačene u Jozefa Neugebauera, 1841, s. 355.224 Kázne marianské. Sostavil Jozef Kompánek, farár ostratický v biskupstve nitrian-skom. S pochvalným odobrením najdôstojnejšieho bisk. Ordinariátu nitrianskeho. Turč. Sv. Martin. Tlačou kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. Nákladom spisovateľovým, 1884, s. 139-147.225 Kázne marianské, s. 141-144.

52

Peter Zubko

1. Treba zo seba odrezať hlavné hriechy: pýchu, lakomstvo, závisť, ne-návisť, hnev, smilstvo, lenivosť v nábožných úkonoch. Treba počítať, že svet sa bude vysmievať viere.

2. Treba utekať pred pokušiteľmi.3. Aj keď deti nepočúvajú, treba sa modliť a dúfať, že sa spamätajú.

Máriine slzy boli vyslyšané, budú aj naše.4. Bez kríža niet spásy, treba ho vďačne prijať, niesť a nereptať. Tak

treba ukrižovať vlastné hriechy a žiadosti.5. Božie právo je nado všetko, má prednosť pred ľudským. Pokánie je

správna cesta k spáse. Ak má niekto problém zriecť sa hriechu, ne-bezpečných miest a osôb, má vzývať Máriu.

6. Aj nás Mária vezme na ruky, ak zomrieme hriechom, nešľachetnos-tiam, zlozvykom.

7. Mária pomôže každému ctiteľovi v hodine smrti.226

Nasleduje mystagógia (obživnutie v príklade). Sv. Brigita Švédska (1303 – 1373)227 vo svojich zjaveniach mala poznačený príbeh o umierajúcom, ktorý sa až na tretí kňazov pokus vyspovedal. Keď zomrel, Ježiš sa zjavil sv. Brigite so správou, že nebohý bol spasený a nachádza sa v očistci, lebo zaňho orodovala PM, ktorej bolesti si vždy uctieval.228

Ten istý kňaz kázal 20. mája 1883 v Dubnici nad Váhom pri posviacke po požiari obnoveného pútnického chrámu. Posviacka bola spojená s prenese-ním milostivého obrazu PM. V kázni spomenul miesta, kam sa bežne putovalo v početných zástupoch: Lurdy, Mariazell, Marianka, Šaštín a Dubnica. Povedal aj nasledovné: „No nielen na týchto miestach máme ctiť obrazy Panny Márie: ale každá rodina kresťanská má i doma mať svoje vyznačené miesto úcty Má-rie Panny. Nech má každá rodina obraz Panny Márie, pred ktorým nech sa jej členovia každodenne schádzajú k vrúcnym modlitbám. Pred obrazom týmto aspoň v sobotu obetujte Panne Márii svetlo, – a uvidíte, že sa vám rozmnoží milosť v srdci a božské požehnanie.“229

226 Kázne marianské, s. 144-146.227 Mystička cisterciátskej spirituality, spolupatrónka Európy vyhlásená apoštolským listom Spes aedificandi z 1. októbra 1999 svätého pápeža Jána Pavla II. Brigita žila v rokoch 1343 – 1346 ako kajúcnica; vtedy mala veľkolepý cyklus zjavení, ktoré zapísala v diele Revelati-ones. Počas putovania po Svätej zemi v rokoch 1371 – 1372 mala ďalšie zjavenia o Kristo-vom utrpení a smrti, ktoré vyšli tlačou v Lübecku v roku 1492. Letz, Ján: Mystičky Západu. Inšpirácia pre kresťanskú filozofiu a teológiu. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2002, s. 105-109.228 Kázne marianské, s. 146-147.229 Kázne marianské, s. 309.

53


V slovenskej cirkevnej spisbe nájdeme zaujímavý modlitebník kňaza Jána Štrbáňa z Detvy Potešujúce poučenia pre trpiacich. Škola utrpenia Syna Božieho najmilšieho Pána nášho Ježiša Krista a Jeho Najbolestnejšej Matky Panny Márie. Zostavovateľ napísal v úvode svojej modlitebnej knižky: „Cie-ľom jej je nič iné, než dať zlatým dušiam príležitosť k tomu, aby robili naj-väčšiu radosť Božskému Srdcu Ježišovmu. Túto radosť Kristu Kráľovi vtedy urobia, keď s povďačným srdcom a s poľutovaním budú myslieť na bolesti Panny Márie, to jest, keď budú ctiť Sedembolestnú Matku Božiu, Patrónku Slovenskej Krajiny, a k nej sa budú modliť, aby nám vyprosila tak veľmi potrebných dobrých kňazov.“230 Veriacim bol ponúknutý tucet duchovných princípov/zásad na dosiahnutie kresťanskej dokonalosti, ktoré sú svedectvom toho, že niektorí kňazi dokázali vovádzať spiritualitu utrpenia osobitne do du-chovného života. Tieto princípy detviansky farár a pápežský komorník Ján Štrbáň definoval takto:

1. Kráľovská cesta k nebu. Kríž je milosť.2. V krížoch neslobodno vyberať.3. Neslobodno chcieť sa od utrpenia oslobodiť.4. Na kríži neslobodno žiadnu premenu spraviť.5. Keď nás Pán Boh navštívi krížom, preto sa netreba hanbiť.6. S utrpením sa neslobodno chváliť.7. Cestu kríža neslobodno skrátiť.8. Pána Ježiša treba z kroka na krok nasledovať.9. Kríž musíme z lásky k Ježišovi radi znášať.10. Keď trpíme, myslievajme na večné muky.11. Keď trpíme, myslievajme na nebeskú odmenu.12. Poď, prijmem ťa do neba.231

Zostavovateľ pripojil ešte 14 výrokov od starovekých cirkevných autorov (sv. Augustín, sv. Hieronym, sv. Ján Zlatoústy a sv. Gregor Veľký) o utrpení.232

ZáverNiet žiadnych pochybností o tom, že slovenský národ má od prijatia

kresťanstva osobitnú úctu k PM. Keď sa v stredoveku vyšpecifikovalo tajom-

230 Štrbáň, Ján (zost.): Môj poklad. Modlitebná knižka pre ctiteľov Sviatostného Spasiteľa a Najbolestnejšej Matky Božej Márie. Trnava: Karol Fiebig, 6. vydanie, 1941, s. 7-8. Prvé vydanie vyšlo v roku 1923.231 Štrbáň, Ján (zost.): Môj poklad, s. 339-375.232 Štrbáň, Ján (zost.): Môj poklad, s. 376-377.

54

Peter Zubko

stvo Bolestnej PM, Slováci ho prijali za blízke ich pre ich postavenie vzhľa-dom na dejinné skúsenosti, o čom svedčí „slovenské“ pomenovanie sviatku nie ako Bolestnej PM, ale ako Sedembolestnej PM. Tieto tajomstvá šírili rehoľníci, čo nepriamo svedčí o vtedajšej modernosti stredovekých Slovákov. Spiritua-lita stotožňovania života kresťana so životom Krista podľa príkladu PM bola novinku, ktorá však znamenala pre mnohých svätých – počnúc sv. Františkom – mystickú skúsenosť. Barokový kult Máriiných bolestí prispel k zľudoveniu úcty, ktorá už mala svoje korene.

Vážnym aspektom je práve spiritualita mariánskych sviatkov, ktorá sa odvíja od okolností ich vzniku, vývinu a mnohých historických udalostí, ktoré ju ovplyvňovali. Každý sviatok má svoj zmysel a myšlienku, ktorá sa pre-náša stáročiami a formuje generácie kresťanov. Vonkajšia forma slávenia sa v dejinách cirkvi menila podľa potreby, tiež sa v rozličných obdobiach zdôraz-ňovali rozličné uhly pohľadu na tajomstvá sviatkov. Ak však porovnáme všet-ky mariánske sviatky, práve sviatok Bolestnej PM má najbohatšie a najhlbšie rozvinutú spiritualitu, pretože práve táto spiritualita sa opiera predovšetkým o Sväté písmo a je úzko spojená s Kristovým utrpením a krížom, je nadčasová a živá v mieri i počas nepokojov. Od 17. storočia233 sa mnohí duchovní autori opierali o autoritu Písma a katechézami, kázňami, krížovými cestami, ružen-cami a ďalšími pobožnosťami a súkromnými modlitbami sa snažili rozvíjať túto duchovnosť a vysvetľovať náplň/obsah sviatku. Okrem nich táto skutoč-nosť oslovila umelcov a architektov. V tomto zmysle je sviatok Bolestnej PM výnimočný.234 Ak zvážime skutočnosť, že Sedembolestná PM je patrónkou Slovenska a slovenského národa, svedčí to o mimoriadnej citlivosti a výni-močnosti pastoračnej pôdy, ktorá sa na Slovensku v totmo kontexte pestuje celé storočia. Slovenský národ sa teda neopiera o fabulované legendy, hoci prejavy zbožnosti majú neraz ľudový charakter (obsah sviatku je viac biblic-ký než dogmatický235), ale jeho spiritualita je teologicky vynikajúco podkutá a nevyvrátiteľná, lebo stojí na skale evanjelia. Nemecký liturgista Rupert Ber-ger k tomu dodáva: „Základom celej mariánskej úcty nie je ani tak jej telesné panenské materstvo ako skôr jej viera a poslušnosť k Božej výzve, ktorá ju urobila matkou veriacich a predobrazom cirkvi.“236 K tejto teologickej formá-cii prispeli mnohí kňazi a ohlas ich snažení našiel požehnanie práve u Slová-

233 Porovnaj Laurentin, René: Pojednání o Panně Marii. Praha – Kostelní Vydří: Krystal OP – Karmelitánské nakladatelství, 2005, s. 79.234 Porovnaj Nadolski, Bogusław: Liturgika. Tom drugi. Litugia i czas, s. 138-139.235 Porovnaj Mikluščák, Pavel: Mariológia. Spišské Podhradie, 1995, 82 s.236 Berger, Rupert: Liturgický slovník. Praha: Vyšehrad, 2008, s. 263.

55


kov, a preto možno vysloviť záver, že sviatok Sedembolestnej PM je sviatkom slovenskej duše.

Starobylosť a pestovanie kultu Sedembolestnej PM dokladá starobylá a jednoducho dokonalá modlitbička košických jezuitov z roku 1772 (v pôvo-dine a v preklade):

Septem dolorum,Afflicta MARIA!Recordor tuorum,Doce me tria:Ut meum DEUM,Et te MARIAM,Proximum meumAmare sciam.237

Na sedem bolestí,plačúca Mária,tvojich pamätám,Nauč ma troje:Nech môjho Bohaa teba, Mária,svojho blížnehomilovať viem.

237 Fructus hyemales sacri, s. 179.

56

Mariánske patrocíniá v Košickej arcidiecézeS osobitným zreteľom na patrocínium Sedembolestnej/Bolestnej Panny Márie

JOZEF KRIŠTOF

Keďže katolícka cirkev na Slovensku slávi rok 2014 ako Rok Sedembolest-nej Panny Márie, nemožno obísť dôležitý fenomén, ktorý poznačil slovenskú krajinu, a tým je mariánska úcta, t. j. úcta k preblahoslavenej Panne Márii (v latinskom obrade) či k presvätej Bohorodičke (v byzantskom obrade). Vi-diteľným prejavom tejto úcty sú na Slovensku o. i. sakrálne stavby: kostoly/chrámy a kaplnky. Podľa starej tradície každá sakrálna stavba dostane pri jej posviacke alebo pri jej požehnaní svoje patrocínium – teda zasvätenie (dedi-káciu) niektorému svätcovi/svätici, božskej osobe (Ježiš Kristus, Duch Svätý) alebo niektorému tajomstvu kresťanskej viery.

V príspevku sa zaoberáme prítomnosťou spomenutého javu v Košickej arcidiecéze. Najskorej sa budeme venovať patrocíniám všeobecne, potom prej-deme k mariánskym či mariologickým patrocíniám s osobitným zreteľom na patrocíniá Sedembolestnej/Prebolestnej/Bolestnej Panny Márie (ďalej len PM).

Predmetom skúmania sú patrocíniá, ktoré sa nám zachovali na území dnešnej Košickej arcidiecézy.1 Opierať sa budeme predovšetkým o dielo Jána Hudáka Patrocíniá na Slovensku. Nechceme tu suplovať oneskorenú recenziu toho vzácneho a priekopníckeho diela, iste tak urobili kompetentní bezprostred-ne po jeho vyjdení. Avšak, ako už dáva tušiť skromná (vlastne skoro samizda-tová) polygrafická podoba uvedeného diela, naznačená na titulnej strane po-známkou Interná tlač Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied, autor sa zaiste musel stretnúť pri jeho vydávaní s určitými ťažkosťami, ktoré mali ne-vyhnutný vplyv na jeho kompletnosť.2 J. Hudák vo svojej práci sa totiž zaoberá

1 Košická arcidiecéza sa územne prekrýva s časťou Prešovskej arcieparchie a Košickej eparchie. Niektoré chrámy, hlavne v menších obciach, boli vystavané spoločne a sú uží-vané veriacimi obidvoch katolíckych obradov. Nechcem sa zaoberať právnou a pastorač-nou stránkou tejto otázky, ale údaje rímskokatolíckych a gréckokatolíckych schematizmov o tom istom kostole/chráme nie sú vždy kompatibilné. Do tohto príspevku som zahrnul aj kostoly/chrámy, ktoré majú v schematizme (aspoň jedného obradu) uvedenú poznámku o ich spoločnom užívaní.2 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 3.

57

Mariánske patrocíniá v Košickej arcidiecéze

patrocíniami sakrálnych stavieb, čo pre vtedajšiu marxistickú vedu a cenzúru muselo byť prinajmenšom podozrivé, ak nie priam ideologicky škodlivé. O to viac je dnes toto Hudákovo dielo pre nás cennejšie. Cenné bolo už v čase jeho publikovania a odborní pracovníci – pamiatkari a historici umenia si ho posú-vali z ruky do ruky. Pre pomerne nízky náklad diela (400 kusov) a tým aj pre slabú dostupnosť pre širšie publikum i pre časový odstup od jeho schválenia do tlače (roku 1983) a jeho vydania (roku 1984) pokúsime sa o krátky všeobecný úvod do problematiky patrocínií. Dovolíme si s osobitným zreteľom na územie Košickej arcidiecézy (keďže z nej pochádzam) poukázať na pramene, z ktorých autor čerpal, problémy, s ktorými sa stretol, i východiská, ktoré navrhoval.

Predpokladáme, že toto dielo bolo zostavené oveľa skôr, ako označuje rok 1984 na titulnej strane. Poukazuje na to aj skutočnosť, že v diele chýba-jú patrocíniá kostolov a kaplniek nielen z prvej polovice 80. rokov, ale už aj patrocíniá z druhej polovice 70. rokov. Iste tých nových sakrálnych stavieb ne-bolo veľa, ale napriek nežičlivej dobe a zákazom všemocných tzv. cirkevných tajomníkov na rozličných stupňoch štátnej správy (okres, kraj, republika, fede-rácia) a aj napriek rôznym finančným či iným postihom odvážnych veriacich i kňazov, predsa len tu a tam sa vec podarila.3

Situácia sa začala postupne meniť práve po vyjdení Hudákovho diela v druhej polovici 80. rokov. Súviselo to s celkovou zmenou klímy u nášho vý-chodného suseda vo vtedajšom ZSSR, pod vplyvom tzv. glasnosti a perestrojky Michaila Gorbačova. Vtedy mohli byť dokončené niektoré predtým rozosta-vané sakrálne objekty, alebo, ako bola častá prax, pod nálepkou opravy boli niektoré objekty prestavané, resp. nanovo postavené. Zväčša však išlo o stav-by nedokončené počas krátkej Dubčekovej éry (1968 – 1969) a tiež o stavby pozastavené začiatkom 70. rokov normalizačnou úradnou mocou. Na tomto mieste sa nechceme rozširovať o vhodnosti či dokonca prípustnosti niektorých stavebných zásahov z hľadiska pamiatkovej starostlivosti na historických chrá-moch v tomto období. Jediným ospravedlnením môžu byť cirkvi a nábožen-stvu neprajné vtedajšie pomery.

Za východisko J. Hudákovi pri výskume patrocínií poslúžil predo-všetkým Súpis pamiatok na Slovensku I. – III. (Bratislava 1967 – 1969), kto-rého údaje si autor overoval a prípadne aj revidoval na základe inej literatúry, predovšetkým schematizmov jednotlivých diecéz, ale aj na základe informácií získaných od zodpovedných osôb. Ako uvádza ďalej, v niektorých prípadoch nasledoval vlastný výskum priamo v teréne.4 V príspevku takisto uvádzame niektoré naše zistenia týkajúce sa Košickej arcidiecézy.

3 Porovnaj Šmálik, Štefan: Veľký štyridsaťročný pôst Cirkvi na Slovensku (1944-1988). Bratislava: Charis, 1996, s. 44.4 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 5.

58

Jozef Krištof

Hudák apeluje dodržiavať dôležitú zásadu – zaregistrovať každé pat-rocínium, preto zaznamenáva aj objekty (zväčša kaplnky) vo voľnej prírode; žiaľ, nemožno povedať, že sa táto prax dodržiavala v diecéznych schematiz-moch, a to aj bez ohľadu na obdobie.

Keďže nebolo možné zistiť v každom jednotlivom prípade presné zne-nie patrocínia Jána Krstiteľa (narodenie a sťatie) a Kríža (nájdenie a povýše-nie) a Panny Márie, zaraďuje ich do spoločných skupín.5 Podobný problém je aj pri dvojakom patrocíniu Jozefa (Jozef Ženích Panny Márie a Jozef Robot-ník), ktoré sme tiež zaradili do spoločnej skupiny. Problematickými boli a sú aj patrocíniá zachytené v diecéznych schematizmoch, predovšetkým z dôvodu nekompletnosti a dokonca prípadnej absencie záznamov patrocínií kaplniek, najmä ak neboli využívané na pravidelné liturgické slávenie. Preto sa odporúča porovnávať údaje v schematizmoch z rozličných historických období, aby sa vyhlo preberaniu chybných či nepresných informácií.6

Súčasťou autorovho záujmu boli aj zaniknuté patrocíniá. Tam sa opie-ral najmä o cirkevné schematizmy posledných dvoch storočí (začali ich vy-dávať diecézne ordinariáty až na začiatku 19. storočia) a pre staršie obdobie mu poslúžil rukopis práce Jozefa Trochtu Zoznam fár Slovenska, zostavený na základe veľkého registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch, ktoré pápežská kúria v Avignone predpísala užívateľom cirkevných benefícií v Uhorsku na roky 1332 – 1337 (Príspevok k historickej topografii Slovenska.Bratislava, 1964 – 1970; nepublikovaná práca, uložená je v Historickom ústa-ve SAV v Bratislave).

V tomto príspevku sa nebudeme venovať ani zaniknutým patrocíniám, lebo by to neúmerne rozšírilo problematiku. Spomenieme však iba okrajovo niektoré, a to v súvislosti so zachovanými patrocíniami. Nevýhodou je, že J. Hudák uvádza v zozname zachovaných patrocínií aj niektoré z rôznych dôvo-dov zaniknuté patrocíniá, pričom výslovne hovorí o tom, že namiesto zaniknu-tého sa už používa novšie. Správnejšie by bolo uviesť takéto patrocíniá priamo do zoznamu zaniknutých. Treba zdôrazniť, že výskum zaniknutých patrocínií je dôležitý pre obšírnejšie umelecko-historické, prípadne aj teologické bádanie.

Vzhľadom na to, že J. Trochta, na ktorého sa autor často odvoláva, spra-coval územie takmer všetkých stolíc dnešného Slovenska (okrem štyroch), sú tam spracované aj údaje zo stolíc, ktoré viac-menej tvoria územie neskoršej Košickej diecézy, nakoľko časti bývalej Abovskej a Zemplínskej župy sa dnes nachádzajú v Maďarsku. Správne upozorňuje aj na nekompletnosť patrocínií v uvedenom súpise desiatkov, týka sa to najmä filiálnych kostolov a kaplniek. Nevýhodou bolo aj určité, hoci nechcené, skomolenie záznamov zo strany fran-

5 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 5-6.6 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 6.

59


cúzskych vyberačov a či prípady konfúzie medzi menom farára a patrónom miestneho kostola. Niektoré údaje si J. Trochta doplnil z kanonických vizitácií (16. a 17. storočie), ale aj tieto údaje netreba prijímať bez výhrad (zmeny či zánik patrocínií v dôsledku reformácie, tureckej okupácie časti územia Slovenska).7

Niektoré cenné údaje získal autor na základe štúdia diela Richarda Mar-sinu Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, z ktorého v tom čase vyšiel iba I. zväzok a z práce Vincenta Sedláka Regesta diplomatica nec non episto-laria Slovaciae.8

Ďalšie údaje o patrocíniách odvodil autor z pečatí a erbov usadlostí a tiež z názvov obcí a ich chotárov, tu uvádza aj literatúru, z ktorej čerpal. Autor konštatuje tiež ťažkosti pre kompletizáciu zaniknutých patrocínií a zároveň sa zmieruje so skutočnosťou, že ich všetky ani nikdy nebudeme môcť poznať. Poukazuje na hustotu stredovekého osídlenia i na pravdepodobnosť existencie vlastného sakrálneho objektu. Na pestrosť patrocínií v mestách zasa poukazuje aj množstvo rôznych stredovekých náboženských bratstiev s vlastnými kapln-kami i nahrádzanie malých a nevyhovujúcich kostolov novými a väčšími.

Nezanikali len sakrálne stavby a ich patrocíniá, ale aj usadlosti, napr. vymretím obce v dôsledku živelnej pohromy či moru, presťahovaním obyva-teľstva do inej lokality, pričom sám sakrálny objekt sa stal (v lepšom prípade) pútnickým miestom vo voľnej prírode, alebo zanikol (v horšom prípade). Už stredovek bol poznačený stavaním takýchto objektov v prírode.9

Problémom ostali kostoly, ktoré prevzali počas reformácie protestanti, resp. kde obyvateľstvo prijalo novú, t. j. evanjelickú či kalvínsku vieru. Keď-že protestantizmus nebol naklonený úcte svätých (a tam patrí aj mariánska úcta) a priamo ju zavrhoval ako nebiblickú, patrocíniálna tradícia u protestan-tov pomaly zanikala a kvôli stavebným úpravám sa patrocínium vo viacerých prípadoch už ani nedá zistiť. Autor tiež vymenúva tieto kostoly s nezisteným patrocíniom, ktoré podnes používa evanjelická a. v. cirkev na Slovensku či reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku.10 Niektoré z nich sa nachádzajú aj na území Košickej arcidiecézy.

Ak máme na pamäti obdobie, v ktorom J. Hudák zostavoval svoje dielo, pochopíme jeho poznámku, že zostali bokom patrocíniá kaplniek cirkevných ustanovizní, rehoľných domov – kláštorov, biskupských rezidencií, kňazských seminárov a kaštieľov.11 Drvivá väčšina týchto cirkevných inštitúcií totiž bola komunistickou štátnou mocou na začiatku 50. rokov zrušená, resp. v prípade

7 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 6-8.8 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 8.9 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 8-11.10 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 11.11 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 11-12.

60

Jozef Krištof

niektorých ženských kláštorov iba trpená a odsúdená na postupné dožitie čle-niek a na zánik.12 A tak nám už asi nikdy nebudú známe patrocíniá (ak vôbec nejaké mali) kaplniek tzv. podzemnej cirkvi, ktorými boli vlastne všetky byty tajne vysvätených kňazov a tiež tých, ktoré sa stratou tzv. štátneho súhlasu pre duchovenskú činnosť dostali mimo oficiálne povolenej pastorácie.

Problémom bolo v niektorých prípadoch aj určenie stavebného štýlu a datovanie vzniku stavby. Ak tieto infomácie neposkytla dostupná literatúra či odpovede zodpovedných osôb, vtedy nasledovala obhliadka objektu priamo na mieste a aspoň približné určenie jeho stavebného štýlu a obdobie jeho stavby. U niektorých patrocínií sa uvádza aj rok prvej písomnej zmienky o obci. Tým J. Hudák chce naznačiť možnosť existencie staršieho sakrálneho objektu, ktorý nemáme listinne doložený, no ktorý mohol pôsobiť na vznik tzv. patrocionálnej tradície (ide tu o nadväznosť patrocínia novšieho objektu na predpokladaný starší objekt s rovnomenným patrocíniom).13 Dodávame, že často je ťažké ur-čiť vek kostola, najmä ak došlo k jeho celkovej prestavbe a stratil svoje von-kajšie znaky typické pre jeho pôvodný stavebný štýl. Práve preto sa v rôznych schematizmoch nachádzajú aj rozličné dáta stavby toho istého kostola.

Keďže pre väčšinu patrocínií poslúžil ako prameň už spomínaný súpis patrocínií zostavený J. Hudákom, všetky patrocíniá bez odkazu na prameň či literatúru pochádzajú z tohto jeho súpisu. Na Hudákovo dielo sa budeme od-volávať priamo iba v prípadoch, keď uvádza chybné, prípadne nepresné údaje. Pramene a literatúru k ďalším patrocíniám, ktoré už J. Hudák nezaznamenal, prípadne ich zaznamenal v inej podobe, uvádzame v poznámke pod čiarou.

Pri označovaní patrocínií sa budeme pridŕžať znenia tak, ako ho uvádza posledná slovenská verzia Rímskeho misála.14 Pre ľahšie odlíšenie sú nadpisy mariánskych patrocínií zvýraznené. V kurzíve uvádzam patrocíniá, ktoré sú nepriamo mariánske: Meno Ježiš a Mária, Obetovanie Pána (pôvodne Očisťo-vanie Panny Márie), Rodina.

Súpis zachovaných patrocínií

Materstvo Panny Márie (1) – Medzilaborce.Meno Ježiš a Mária (1) – Prešov-Nižná Šebastová.15

12 Porovnaj Korec, Ján Chryzostom: Od barbarskej noci... I. , Bratislava: Lúč, 1990; Porovnaj Petrík, Vincent: Posledná vila. Cambridge (Ontario, Kanada): Dobrá kniha, 1990; Porovnaj Šmálik, Štefan: Veľký štyridsaťročný pôst Cirkvi na Slovensku (1944-1988). Bratislava: Charis, 1996, s. 10.13 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 12.14 Rímsky misál. Vatikán: Typis Polyglottis Vaticanis, 1981, s. 623-853.15 Porovnaj Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: SAV, 1984, s. 173; autor ho však uvádza pod patrocíniom Meno PM.

61


Meno Panny Márie (19) – Bardejov-Mihaľov, Bežovce, Čaňa, Dubinné, Hubošovce, Krava-ny, Ľubotín, Peder, Ptičie, Ruskov, Somotor-Nová Vieska (z 1967),16 Stebnícka Huta, Stuľany, Tuhriná, Turcovce, Veľaty, Vrbnica, Vyšný Klátov, Vyšný Žipov.

Nanebovzatie Panny Márie (43) – Borša, Brestov, Čaklov (z 1861), Čaklov (moderný z 2001), Ďapalovce, Ďurďošík, Girovce,17 Hankovce, Hanušovce, Hatalov (z 1971),18 Hromoš--Kozelec, Chmeľovec, Chrastné (moderný z 1993),19 Kechnec, Kľušovská Zábava, Košice-Dominikáni, Košice-Bankov, Košice-Šaca, Košická Polianka, Kurima (pútnic-ká kaplnka z 1703), Lúčka (farnosť Kračúnovce, moderný z 1994),20 Luhyňa, Majerov-ce, Malá Domaša, Medzev, Modra nad Cirochou, Nižný Hrabovec (moderný z 1995),21 Novačany (prícestná kaplnka),22 Ohradzany, Papín, Sečovce, Slanská Huta, Staré, Svi-nica (z 1976),23 Šandal (z 1969),24 Tibava, Topoľovka, Veľký Slivník, Vyšný Čaj, Vyš-ný Klátov (pútnická kaplnka), Zemplínske Kopčany, Zlatá Idka-Huta, Župčany.

Narodenie Panny Márie (34) – Bardejovská Nová Ves, Bartošovce, Bodrog-Svätá Mária, Čerhov, Čierne nad Topľou, Družstevná pri Hornáde-Malá Vieska, Ďurkov (moderný z 1994),25 Fekišovce, Gaboltov, Geča (kaplnka v kaštieli), Geča (moderný z 1996),26 Gregorovce, Janík, Ľubotice, Malý Slivník, Medzev-Nižný, Mestisko, Michalovce, Nižná Hutka, Nižná Oľšava,27 Nižná Voľa, Nižný Slavkov, Pušovce, Raslavice-Nižné

16 V posledných dvoch schematizmoch nie je rok dokončenia uvedený. Porovnaj Schematiz-mus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 108; porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1990. Košice: Biskupský úrad, 1990, s. 57.17 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 99; porovnaj Schematizmus Gréckokatolíckeho Prešovského biskupstva 1994. Pre-šov: Gréckokatolícky biskupský úrad, 1994, s. 101; ani v jednom schematizme nie je zmien-ka o spoločnom užívaní.18 Hudák toto patrocínium neeviduje. Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych die-céz 1971. Bratislava: Cirkevné nakladateľstvo, 1971, s. 92; tu je uvedený ako Nepoškvrnené-ho Srdca Panny Márie; Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Brati-slava: Cirkevné nakladateľstvo, 1978, s. 226; tu sa uvádza už pod terajším patrocíniom.19 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 73.20 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 79.21 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 87.22 J. Hudák ju neregistruje.23 Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Bratislava: Cirkevné na-kladateľstvo, 1978, s. 237; u J. Hudáka ho nenachádzame.24 Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Bratislava: Cirkevné na-kladateľstvo, 1978, s. 217.25 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 21.26 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 22.27 Je zaujímavé, že gréckokatolícke schematizmy uvádzajú tento chrám so spoločným uží-vaním ako Nanebovzatia PM. Porovnaj Schematizmus Gréckokatolíckeho Prešovského bis-kupstva 1994. Prešov: Gréckokatolícky biskupský úrad, 1994, s. 89.

62

Jozef Krištof

(moderný z 1996), Ratvaj, Rovné, Slančík, Svinia, Veľké Ozorovce, Veľké Trakany, Víťaz-Dolina (pútnická prícestná kaplnka), Vranov nad Topľou-Sever (Bazilika mi-nor od 2009), Vyšný Lanec, Žehňa (moderný z 1996).28

Návšteva Panny Márie (10) – Budulov, Fintice, Chlmec, Kučín, Malá Ida, Nižné Nemecké, Senné, Slovenská Volová (z 1973),29 Trebišov, Veľopolie.

Nepoškvrnené počatie Panny Márie (7) – Baškovce, Brezovica, Michalok, Prešov-Mesto, Sabinov-Piaristi, Terňa, Veľký Šariš-Kanaš.

Obetovanie Panny Márie (3) – Kobyly (z 1499),30 Tisinec (z 1874),31 Závadka.Obetovanie Pána – Hromnice (7) – Dubovica, Hodkovce, Kučín (spred 17. storočia),32 Plav-

nica, Sabinov-Orkucany, Skrabské, Štefanovce.Panny Márie (12)33 – Boľ, Košice, Košice-Kavečany, Mokroluh, Nižná Myšľa, Sabinov,

Smilno, Šandal, Vojka, Vyšná Myšľa, Zatín, Zborov.Panny Márie de Mercede (2) – Holčíkovce, Holčíkovce (moderný z 1995).34

Panna Mária Fatimská – Jarovnice-osada (kaplnka z 2001).Panna Mária Karmelská (4)35 – Gaboltov (z 1926),36 Hažlín, Kvakovce-Dobrá nad Ondavou,

Streda nad Bodrogom.Panna Mária Kráľovná (6) – Davidov (moderný z 2003), Horovce (moderný z 1994),37 Nová

Polhora (moderný z 1993),38 Nový Ruskov (moderný z 1998), Príbeník,39 Sitník (moderný z 1973).40

28 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 76.29 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 101; v Hudákovom Súpise patrocínii chýba. 30 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 49; J. Hudák toto patrocínium nemá, uvádza ho vo forme Očisťovanie PM, čo je však predkoncilová obdoba patrocínia Obetovania Pána.31 Porovnaj Schematismus venerabilis cleri dioeceseos Cassoviensis 1938. Košice: S. Elisa-beth, 1938, s. 109.; Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 91; J. Hudák toto patrocínium takisto neregistruje, má ho vo forme: Očisťovanie PM.32 Porovnaj Schematismus venerabilis cleri dioeceseos Cassoviensis 1938. Košice: S. Elisa-beth, 1938, s. 114; v prvej polovici 17. stor. sa kostol dostal dočasne do rúk protestantov.33 Kostoly a kaplnky bez bližšej špecifikácie patrocínia.34 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 83.35 Porovnaj Hudák, J: Patrocíniá na Slovensku, Bratislava: SAV, 1984, s. 232 a 252; J. Hudák rozlišuje patrocínium PM Karmelská a PM Škapuliarska, ktoré sú vlastne to isté. Dnes sa možno viac používa forma PM Karmelská, v minulosti sa tešilo väčšej obľube pomenovanie PM Škapuliarska.36 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 48.37 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 45.38 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 72; v tomto schematizme je omylom zamenené patrocínium s patrocíniom Chrast-ného, tam bol kostol postavený v tom istom roku.39 J. Hudák uvádza toto patrocínium v skupine PM Kráľovná (anjelov).

63


Panna Mária Kráľovná pokoja (5) – Čičava, Košice-Juh (moderný z 1940), Košice-Sociálne sestry, Prešov-Sídlisko III. (moderný z 1995),41 Strážne.

Panna Mária Lurdská (3) – Cejkov, Šarišské Dravce, Želmanovce.Panna Mária – Matka ustavičnej pomoci (3) – Bardejov-Mesto (nemocničná kaplnka z 1990),42

Humenné-Mesto (nemocničná kaplnka z 1993),43 Novosad (moderný z 1993).44

Panna Mária Nepoškvrnená (2) – Košice-Juh (kaplnka v kláštore sestier Vincentiek z 1992),45 Fintice (kaplnka kláštora Premonštrátov z 1998).

Panna Mária Pomocnica kresťanov (10) – Hrčeľ (spoločne užívaný obidvoma katolíckymi obradmi), Hromoš (moderný z 2003),46 Kalša (moderný z 1995),47 Košice-Juh (nemoc-ničná kaplnka), Košice-Tri Hôrky, Merník (moderný z 1994),48 Michalovce-Saleziáni (moderný z 1941),49 Milpoš (moderný z 1996), Strážne (moderný z 1958), Ždaňa.

Panna Mária Ružencová (23) – Brezovka,50 Čečehov, Fričkovce (moderný z 1995),51 Hra-bovec nad Laborcom, Kalnište, Karná, Koprivnica-Dubie (z 1970),52 Lekárovce, Lipníky (z 1968 – 1985),53 Lopúchov, Michalok,54 Michalovce, Obišovce, Porúb-

40 Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Bratislava: Cirkevné na-kladateľstvo, 1978, s. 217. Patrocínium je obohatené o prídavok PM Kráľovná Vesmíru.41 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 58.42 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 47.43 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 98.44 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 67.45 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 27.46 Porovnaj Schematizmus Košickej arcidiecézy 2014. Košice: Vienala, 2014, s. 67.47 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 65.48 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 86.49 Porovnaj Schematizmus Košickej arcidiecézy 2014. Košice: Vienala, 2014, s. 71.50 J. Hudák aj grécko-katolícke schematizmy uvádzajú tento chrám pod titulom Pokrov PM.; Porovnaj Schematizmus Gréckokatolíckeho Prešovského biskupstva 1994. Prešov: Grécko-katolícky biskupský úrad, 1994, s. 38.51 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 28.52 Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Bratislava: Cirkevné na-kladateľstvo, 1978, s. 216.53 Tento nedokončený kostol bol dlhé roky svedectvom postoja komunistickej štátnej moci k cirkvi. Nakoniec z neho bola zbúraná veža a po celkovom zámernom pozmenení von-kajšieho vzhľadu mohol slúžiť ako Dom smútku. Na protest ho však do roku 1989 nikto nevyužil ako Dom smútku. Iba svätyňa plánovaného kostola mohla byť využívaná na bo-hoslužby ako kaplnka. Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľ-stvo Michala Vaška, 1995, s. 61.54 Už názov obce poukazuje na patrocínium Michal. Neskoršie patrocínium bolo Nepoškvr-

64

Jozef Krištof

ka, Pusté Pole,55 Radoma, Radvanovce, Rešica, Skároš, Sokoľany, Vechec (kaplnka z 2002), Vyšná Sitnica, Zamutov.

Panna Mária Sedembolestná/Bolestná (42) – Týmto patrocíniom sa zaoberáme v závere príspevku.

Panna Mária Snežná (2) – Kanaš,56 Poloma. Rodina (5) – Bardejov-Vinbarg, Košice-Furča (moderný z 2007),57 Košice-Kavečany, Nižná

Myšľa, Prešov-Dúbrava,58 Veľké Slemence (moderný z 2006).Zasnúbenie PM (1) – Záborské.Srdce Panny Márie (12) – Čierne Pole, Ďačov (moderný z 1992),59 Fintice-Premonštráti

(kláštorná kaplnka z 1998),60 Kokšov-Bakša, Košice-KVP (kláštorná kaplnka Kar-melitánok z 1995), Kružlovská Huta, Lesné (moderný z 2003),61 Moravany-Luč-kovce, Veľká Tŕňa (moderný z 1993),62 Veľké Revištia, Vranov, Vranovské Dlhé (moderný z 1994),63

Iné – Alojz Gonzága (1 výskyt), Alžbeta Uhorská (7), Anjeli strážcovia (2), Anna (32), An-ton Paduánsky (3), Anton Pustovník (2), Apolónia (1), Barbora (3), Bartolomej (3), Božie milosrdenstvo (12), Cyril a Metod (14),64 Damián (1), Demeter (1),65 Dobrý Pastier (1), Dominik Guzman (1),66 Dominik Sávio (2), Donát (1), Duch Svätý (12), Egídius (1), Florián (3), František Assiský (7), František Xaverský (1), Gorazd a

nené Počatie PM. Porovnaj Schematismus venerabilis cleri dioeceseos Cassoviensis 1938. Košice: S. Elisabeth, 1938, s. 166; nahradené bolo súčasným. Porovnaj Schematizmus slo-venských katolíckych diecéz 1978. Bratislava: Cirkevné nakladateľstvo, 1978, s. 239.55 Hudák, J: Patrocíniá na Slovensku, Bratislava: SAV, 1984, s. 242. Autor tento sakrálny objekt uvádza ako gréckokatolícky.56 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 65; J. Hudák ho neuvádza.57 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 26.58 Porovnaj Schematizmus Košickej diecézy 1995. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995, s. 61.59 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 92.60 Porovnaj Schematizmus Košickej arcidiecézy 2014. Košice: Vienala, 2014, s. 80.61 Porovnaj Schematizmus Košickej arcidiecézy 2014. Košice: Vienala, 2014, s. 72.62 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 68.63 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 90.64 Problematike rímsko-katolíckych kostolov a kaplniek zasvätených solúnskym bratom sv. Cyrilovi a Metodovi na Slovensku sa podrobne venoval Prof. ThDr. Anton Bagin pri prí-ležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda. Porovnaj Bagin, Anton: Cyrilometodské kostoly a kaplnky na Slovensku. Bratislava: Cirkevné nakladateľstvo, 1985.65 Treba poznamenať, že patrocínium sv. Demetra Solúnskeho je východnej proveniencie a vo východnom obrade (aj na území východného Slovenska) sa teší veľkej popularite aj u gréckokatolíkov aj u pravoslávnych.66 Je to zatiaľ jediné patrocínium tohto druhu v Košicke arcidiecéze, napriek tomu, že posta-va sv. Dominika Guzmana je u veriaceho ľudu obľúbená a uctievaná.

65


spoločníci (2), Ignác Loyolský (1), Imrich (8), Jakub starší (2), Ján apoštol (1), Ján Bosco (2), Ján Krstiteľ (19), Ján Nepomucký (30), Ján Pavol II. (1), Jozef (16), Jozef Moscati (1), Juraj (2), Kamil De Lellis (1), Karol Boromejský (1), Katarína Alexandrijská (9), Košickí mučeníci (7), Kozma a Damián (2), Kristus Kráľ (11), Kríž (39), Kunigunda / Kinga (1), Ladislav (4), Leonard (1), Margita Alacoque (1),67 Margita Antiochijská (2), Marta (1),68 Martin z Tours (17), Matúš (1), Mária Goretti (1), Mária Magdaléna (6), Michal archanjel (26), Mikuláš (10), Mikuláš z Flue (1),69 Nanebovstúpenie Pána (14), Obrátenie Pavla (1), Ondrej apoštol (10), Peter a Pavol (19), Pio z Pietrelčiny (1), Pius X. (1),70 Premenenie Pána (9), Richard Pampuri (1), Roch (1), Rozália (1), Srdce Ježišovo (38), Šebastián (1), Šimon a Júda (6), Štefan Prvomučeník (6), Štefan Uhorský (19), Telo a Krv Pána (9), Terézia Avilská (1), Te-rézia z Lisieux (1), Trojica (32), Trpiaci Spasiteľ (5), Urban (1), Uršuľa (1), Valentín (1), Vavrinec (3), Večera Pánova (1), Vendelín (3), Vojtech (1), Všetci svatí (13), Zefirín (1), Zjavenie Pána (1), Zmŕtvychvstanie Pána (2), Žofia (1).

Frekventovanosť zachovaných patrocínií

1 výskyt: Alojz Gonzága – Apolónia – Damián – Demeter – Dobrý Pastier – Dominik Guzman – Donát – Egídius – František Xaverský – Ignác Loyolský – Ján Apoštol – Ján Bosco – Ján Pavol II. – Jozef Moscati – Kamil de Lellis – Karol Boromejský – Kunigunda – Leonard – Margita Alacoque – Marta – Materstvo PM – Matúš – Mária Goretti – Meno Ježiš a Mária – Mikuláš z Flue – Obrátenie Pavla – Pio z Pietrelčiny – Pius X. – PM Fatimská – Richard Pampuri – Roch – Rozália – Še-bastián – Terézia Avilská – Terézia z Lisieux – Urban – Uršuľa – Valentín – Večera Pánova – Vojtech – Zasnúbenie PM – Zefirín – Zjavenie Pána – Zmŕtvychvstanie Pána – Žofia (45 patrocínií).

2 výskyty: Anjeli Strážcovia – Anton Pustovník – Dominik Sávio – Gorazd a spoločníci – Jakub Starší – Juraj – Kozma a Damián – Margita Antiochijská – PM de Mercede – PM Nepoškvrnená – PM Snežná (11 patrocínií).

3 výskyty: Anton Paduánsky – Barbora – Bartolomej – Florián – Obetovanie PM – PM Lurdská – PM Matka ustavičnej pomoci – Vavrinec – Vendelín (9 patrocínií).

4 výskyty: Ladislav – PM Karmelská (2).

67 Porovnaj Schematismus venerabilis cleri dioeceseos Cassoviensis 1944, Košice: S. Elisa-beth, 1944, s. 25. Tu sa ešte tento kostol nespomína. Vo všetkých ďalších schematizmoch je už toto patrocínium farského kostola v Bohdanovciach. J. Hudák však uvádza inú Margitu – Antiochijskú.68 Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 17; filiálny kostol v Hrašovíku. Ako rok dokončenia sa uvádzal predpokladaný r. 1996. Posviacka bola v roku 1998. 69 Porovnaj Schematizmus Košickej arcidiecézy 2014. Košice: Vienala, 2014, s. 65; je to kaplnka Charitného domu v Lipanoch z 1998.70 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 41. Kostol pri Pastoračnom centre v Stakčíne. Je to jediné patrocínium tohto druhu v Košickej arcidiecéze a druhé na Slovensku.

66

Jozef Krištof

5 výskytov: PM Kráľovná pokoja – Rodina – Trpiaci Spasiteľ (3).6 výskytov: Mária Magdaléna – PM Kráľovná – Šimon a Júda – Štefan Prvomučeník (4).7 výskytov: Alžbeta Uhorská – František Assiský – Košickí mučeníci – Nepoškvrnené po-

čatie PM – Obetovanie Pána (5).8 výskytov: Imrich (1).9 výskytov: Katarína Alexandrijská – Premenenie Pána – Telo a Krv Pána (3).10 výskytov: Mikuláš – Návšteva PM – PM Pomocnica kresťanov – Ondrej Apoštol (4)11 výskytov: Kristus Kráľ – Srdce PM (2).12 výskytov: Božie Milosrdentvo – Duch – PM (3).13 výskytov: Všetci svätí (1).14 výskytov: Nanebovstúpenie Pána (1).16 výskytov: Jozef – Martin (2).17 výskytov: – Cyril a Metod (1).19 výskytov: – Ján Krstiteľ – Meno PM – Peter a Pavol – Štefan Uhorský (4).23 výskytov: PM Ružencová.26 výskytov: Michal Archanjel.30 výskytov: Ján Nepomucký.32 výskytov: Anna – Trojica (2).34 výskytov: Narodenie PM.38 výskytov: Srdce Ježišovo.39 výskytov: Kríž.42 výskytov: PM Sedembolestná.43 výskytov: Nanebovzatie PM.

SPOLU: 111 druhov zachovaných patrocínií (z toho 22 druhov je mariánskych – takmer 1/4)

Patrocínium Sedembolestnej/Bolestnej Panny Márie (42)71 – Bertotovce (filiálka, kaplnka z 1929), Brekov (filiálka, kaplnka z 1904), Bretejovce (filiál-ka, kostol z 1785), Brezina (filiálka, kostol moderný z 1999), Brezov (farnosť, kaplnka z 1901), Gaboltov (farnosť, kaplnka z 1912), Hermanovce (farnosť, kaplnka z 20. storočia), Holčíkovce (farnosť, kaplnka z 1922), Humenné--Kalvária (farnosť, kostol z 1891, namiesto staršieho z 1766), Janovce (fili-álka, kaplnka cintorínska z 1888), Kamenná Poruba (filiálka, kostol moderný z 1993),72 Kojatická Dolina (filiálka, kostol), Košice-Juh (farnosť, kaplnka kláštora Školských sestier de Notre Dame z 1999), Košice-Kalvária (farnosť, kostol z 1737 – 1758 [Saleziáni]), Kusín ( filiálka, kostol moderný z 2000), Lenartov (farnosť, kaplnka prícestná z 19. storočia), Malcov (filiálka, kostol

71 Judák, Viliam – Poláčik, Štefan: Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava: RKCMBF UK, 2009, s. 81-88. Takmer všetky patrocíniá Sedembolestnej PM čerpám od týchto autorov.72 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 84.

67


moderný z 1997) Malčice (farnosť, kostol),73 Nemcovce (filiálka, kostol mo-derný z 1976),74 Nižná Sitnica (z 1977),75 Plavnica (farnosť, kostol moderný z 2006),76 Plavnica (farnosť, kaplnka cintorínska z 1881), Prešov-Kalvária (farnosť, kaplnka z 1765), Proč (filiálka, kostol moderný z 1992 na mieste staršieho z 1925),77 Ražňany (farnosť, kaplnka z 1813), Rovné (filiálka, ka-plnka cintorínska z 2002), Rozhanovce (farnosť, kostol moderný z 1995),78 Snina (farnosť, kaplnka cintorínska z 1947), Strážske (farnosť, kaplnka cinto-rínska z 1900), Sveržov (filiálka, kaplnka z 1860), Víťaz (farnosť, kaplnka z 20. storočia), Vojčice (farnosť, kostol moderný z 1968), Vranov-Juh (farnosť, kaplnka kláštora Školských sestier de Notre Dame z 1991), Vysoká nad Uhom (filiálka, kostol z 19. Storočia), Vyšná Myšľa (filiálka, kostol z 1891), Vyšný Čaj (filiálka), Záhradné (farnosť, kostol moderný z 1970), Zbudza (filiálka, kostol z 13. storočia [pôvodne sv. Vavrinec]), Zemplínska Nová Ves-Zemplín-sky Klečenov (filiálka, kostol moderný z 1970), Zemplínske Jastrabie (filiál-ka, kostol moderný z 1969), Zlatá Baňa (filiálka, kostol moderný z 1975),79 Zlaté (filiálka, kostol z 1843 [pôvodne sv. Ondrej]).80

Pri pohľade na zoznam patrocínií Sedembolestnej PM v Košickej arci-diecéze vidíme, že zhruba polovica objektov sa nachádza vo farských obciach a polovica vo filiálnych obciach. Vzhľadom na to, že objekty vo farských ob-ciach sú zväčša kaplnky, môžeme povedať, že z celkového počtu 42 patrocínií

73 Porovnaj Schematismus venerabilis cleri dioeceseos Cassoviensis 1938. Košice: S. Eli-sabeth, 1938, s. 146; uvedený je ešte pod patrocíniom sv. Štefana Uhorského; Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1971. Bratislava: Cirkevné nakladateľstvo, 1971, s. 89 – tu sa už uvádza súčasné patrocínium.74 Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Bratislava: Cirkevné na-kladateľstvo, 1978, s. 215. U J. Hudáka ho nenachádzame.75 Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Bratislava: Cirkevné na-kladateľstvo, 1978, s. 220. J. Hudák ho nezaregistroval.76 Porovnaj Schematizmus Košickej arcidiecézy 2014, Košice: Vienala 2014, s. 66.77 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 59.78 Porovnaj Sitarčík, Marián a kol.: A kamene rastú. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 1995, s. 23.79 Porovnaj Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Bratislava: Cirkevné na-kladateľstvo, 1978, s. 229.80 Porovnaj Schematismus venerabilis cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis et Satmariensis in Cecoslovachia 1948, Košice: S. Elisabeth, 1948, s. 26; porovnaj Sche-matizmus slovenských katolíckych diecéz 1971. Bratislava: Cirkevné nakladateľstvo, 1971, s. 94. Pravdepodobne v období medzi vyjdením týchto schematizmov bolo patrocínium zmenené z Ondreja Apoštola na Sedembolestnú PM.

68

Jozef Krištof

sú to väčšinou filiálne kostoly a kaplnky s týmto patrocíniom, potom nasledujú kostoly a kaplnky vo farských obciach. Z hľadiska historického takmer všet-ky patrocíniá Sedembolestnej pochádzajú z 20. storočia. Iba zopár je starších, zväčša z konca 19. storočia (najstaršie je z obce Zbudza, 13. storočie, no ani toto patrocínium nie je pôvodné). Bolo to obdobie po rakúsko-maďarskom vy-rovnaní (1867), keď postupne vzrastal maďarský nacionalizmus (nový sviatok Magna Domina Hungarorum pre Uhorsko) a to malo za následok aj protireak-ciu na slovenskej strane. Jedným z jej prejavov je vzrast úcty k Sedembolestnej ako Patrónke Slovenska (hoci v tomto období ešte Slovensko nejestvovalo ani ako samostatná jednotka, ani ako autonómna jednotka v rámci Uhorska a ani po roku 1918 v rámci prvej ČSR), ktorá sa prejavovala aj pri dávaní tohto patrocínia novým sakrálnym stavbám, alebo sa to uskutočňovalo v súvislosti so zmenou patrocínia pri starších stavbách. Zaujímavou otázkou je, kto mal najväčší vplyv na výber alebo na zmenu patrocínia. Či to bol svetský patrón (príslušníci šľachtických rodov alebo štátne inštitúcie), alebo či išlo o vplyv kňazov v duchovnej správe, resp. rozhodnutie samých farníkov. To môže byť aj námet na ďalšie skúmanie, možno v rámci regionálneho výskumu alebo dejín jednotlivých obcí či farností. Niekedy k udeleniu patrocínia alebo k jeho zme-ne prispela spoločensko-historická atmosféra, ako napr. v prípade miléniového cyrilo-metodského jubilea (Selce, zmena patrocínia zo Všetkých svätých na sv. Cyrila a Metoda).

Iste netreba pripomínať dôležitosť poznania patrocínií a to z viacerých aspektov, predovšetkým pre poznanie počiatkov osídlenia a christianizácie jednotlivých lokalít a pre ich ďalší historický vývin. Už spomínaný Ján Hu-dák poznamenáva vo svojom diele, že jeho súpis si nerobí nárok na úplnosť a prirovnáva ho k prvej orbe. Zároveň víta každý príspevok, ktorý by znamenal doplnenie ním zozbieraných a spracovaných údajov. Aj tento náš príspevok, týkajúci sa územia Košickej arcidiecézy, chce byť takýmto, hoci nepatrným, pokračovaním brázdy začatej J. Hudákom. Ostáva otvorená široká oblasť za-niknutých patrocínií.

Takisto ako Hudákov súpis, ani tento príspevok si nenárokuje úplnosť a zaiste budúcnosť prinesie aj v uvedenej problematike nejednu korekciu, dopl-nenie či spresnenie. Každú vecnú pripomienku v tomto smere budeme vďačne akceptovať. Bolo by zaiste žiaduce a chvályhodné, aby sa podobné doplnenia uskutočnili aj v ostatných slovenských biskupstvách latinského i byzatského obradu – podľa posledných vydaní ich schematizmov. Aby mohol byť každý súpis patrocínií presný, je potrebné ujasniť aj skupinu sakrálnych objektov spo-ločne používaných obidvoma katolíckymi obradmi.

69

Patrocíniá a ikony Bohorodičky na východnom Slovensku

VLADISLAV GREŠLÍK

Výskum patrocínií chrámov byzantsko-slovanského obradu na Slovensku v posledných rokoch výrazne pokročil, aj keď je ešte stále niekde na začiatku zaujímavej cesty. Okrem priekopníckej práce Jána Hudáka1 a prehľadového katalógu2 existuje už viacero čiastkových štúdií.3 V porovnaní s inými kraji-nami je to pomerne málo. Okrem toho: pri katolíckych chrámoch byzantsko--slovanského obradu na Slovensku aj v súčasnosti takmer nevyužitým zostáva,

1 Hudák, Ján: Patrocíniá na Slovensku (súpis a historický vývin). Bratislava: Umenovedný ústav Slovenskej akadémie vied, 1984. 463 s. 2 Judák, Viliam – Poláčik, Štefan (eds.): Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava: Rím-skokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského, 2009. 476 s. Práca sa stala základom pre ďalšie štúdium patrocínií na Slovensku. Pozri: Judák, Viliam – Poláčik, Štefan: Štruktúra patrocínií na Slovensku. In Liturgia, SSV Trnava, XXI, 2011 (2), s. 155-170; Judák, Viliam – Poláčik, Štefan: Komplexná analýza patrocínií Slovenska. In Historia Ecclesiastica: časopis pre dejiny cirkví a náboženstiev v Strednej Európe. ISSN 1338-4341. Roč. 2, č. 2 (2011), s. 41-66. V tejto štúdii gréckokatolícke a rímskokatolícke patrocíniá boli „integrované“ (s. 44), čím sa nivelizovalo špecifikum patrocínií byzantsko--slovanského obradu. Spolu so štatistickým marginalizovaním významu rusínskeho (ukra-jinského) obyvateľstva (resp. nezohľadňovaním v hodnotení materinskej reči) a zahrnutím iných národností (s. 50-53) sa zo zorného poľa autorov stratil jeden z regionálnych prvkov, charakteristických zvlášť pre oblasť východného Slovenska.3 Stieberová, Mária: Patrocíniá v Bratislave. Rozmach mesta pod záštitou svätcov. In Histo-rická revue 6, 1995, č. 1, s. 6-7; Skalská, Monika: Zaniknuté stredoveké kostoly a patrocíniá v juhozápadnom Gemeri. In Historický zborník 15, 2005, č. 2, s. 23-30; Pacindová, Laura: Kult svätej Alžbety Uhorskej a jej prisúdené patrocíniá v rámci stredovekého Slovenska. In Svätec a jeho funkcie v spoločnosti. Zv. 1. [Zost.] Kožiak, Rastislav – Nemeš, Jaroslav. Bratislava: Vydavateľstvo Chronos, 2006, s. 345-354; Ďurčo, Marek: Patrocíniá kostolov v Nitrianskej diecéze do konca 18. storočia ako prejav miestnej úcty. In Huťka, Miroslav – Zmátlo, Peter (eds.): Ružomberský historický zborník 2. Ružomberok: Katolícka univer-zita, 2008, s. 95-131; Podoláková, Ľubica. Patrocínia kysuckých chrámov a významné sak-rálne pamiatky Kysúc. In Velička, Drahomír – Lačná, Rút (eds.): Kresťanstvo na Kysuciach v priebehu storočí: zborník prednášok z vedeckej konferencie. Turzovka: Terra Kisucensis, 2008, s. 107–110; Marsina, Richard: Začiatky výsadných miest na Slovensku a mikulášske patrocínium. In Studia Historica Tyrnaviensia 11-12, 2011, s. 27-38.

70

Vladislav Grešlík

žiaľ, množstvo rukopisných, hlavne vizitačných materiálov.4 Najväčšie nádeje sa asi vkladajú do historikov z cirkevného prostredia.5

Pri detailnejšom pohľade na počet mariánskych patrocínií a ich frek-venciu na území skúmaného regiónu a priľahlých i trochu vzdialenejších teri-tóriách susediacich štátov (Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko) zistíme, že hneď po objektoch zasvätených sv. Archanjelovi Michalovi a sv. Mikulášovi najväčší počet chrámov má niektoré z mariánskych patrocínií (bližšie pozri ta-buľku6). Pokrov Bohorodičky bol za posledných dvesto rokov na prvom mieste

4 Na Slovensku bola po dlhé roky ojedinelou publikáciou: Шлепецкий, Андрей: Визитация сел Маковиці Мануилом Олшавским. In Sborník Pedagogickej fakulty v Prešove Univer-zity P.J. Šafárika v Košiciach. Roč. VI. Zväzok 3. Slavistika. Slovenské pedagogické na-kladateľstvo. Bratislava, 1967, s. 63-76. Ku skúmaniu analogických dokumentov v Poľsku a v Ukrajine v poslednom čase pristupujú oveľa systematickejšie a dôkladnejšie. Pozri, naprí-klad, Скочиляс, Ігор: Протоколи єпископських і деканських візитацій церков Київської уніатської митрополії ХVІІІ ст. In Рукописна україніка у фондах Львівської наукової бібліотеки ім. В. Стефаника НАН україни та проблеми створення інформаційного банку даних. Матеріали Міжнародної науково-практичної конференції 20-21 березня 1996 року. Упорядкування М.М. Трегуб. Львів: ЛНБ ім. В. Стефаника НАН України, 1999, s. 446-490 s rozsiahlou bibliografiou predmetu. Pramenné materiály boli zverejnené tiež v práci Скочиляс, Ігор: Генеральні візитації Київської унійної митрополії XVII–XVIII століть: Львівсько-Галицько-Кам’янецька єпархія. Т. 2: Протоколи генеральних візитацій. Львів: Вид-во Українського Католицького Університету, 2004, ccviii + 512 s. 5 Neporovnateľne lepšie sú prebádané dokumenty z prostredia rímskokatolíckej cirkvi. Pozri Zubko, Peter: Zemplínski a abovskí uniati v Barkócziho vizitácii. Gréckokatolíci v zázna-moch latinských biskupov z 18. storočia IV. Ružomberok: Verbum, 2013, 128 s. s ďalšou bibliografiou predmetu (najmä s. 126). 6 Tabuľka bola chronologicky zostavená z údajov v týchto publikáciách: Скочиляс, Ігор: Посвяти церков таїнству триєдиного Бога (за матеріалами ґенеральної візитації Львівської єпархії 1730-1733 рр.). In Християнські культи в Україні. Тематичний збірник Святопокровського жіночого монастиря Студійського Уставу. Випуск 2. [Львів, 2000], s. 87-92; Скочиляс, Ігор: Титулатура українських церков Галичини на початку 30-х років ХVІІІ ст. In Історія релігій в Україні. Матеріали VІІІ міжнародного круглого столу (Львів, 11-13 травня 1998 року). Львів: Логос, 1998, s. 232-235; Schematismus Ve-nerabilis Cleri Dioecesis Magno-Varadinensis Graeci-Ritus Catholicorum pro Anno a Chris-to Nato M.D.CCC.XXVIII. Magno Varadini: 1828. 120 s.; Schematismus Universi Venera-bilis Cleri Dioeceseos Graeco Catholicae Premisliensis pro Anno Domini M.D.CCC.XXI. Premisliae, 1830. 229 s.; Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioe-cesis Munkacsiensis. Pro Anno Domini M.DCCC.XXXIII. Cassoviae, 1833. 226 s.; Sche-matismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Eperiessiensis, pro Anno Domini MDCCCXXXІІI. Eperjesini, 1833. 160 s.; Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Eperiessiensis, pro Anno Domini 1884. Eperjesini: 1884. 160 s.; A Hajdúdorogi Egyházmegye és a Miskolci Apostoli Kormányzóság Schematizmusa. Pécs, 1982; Schematizmus Gréckokatolíckeho biskupstva 1994. Prešov: Gréckokatolíc-ke biskupstvo, 1994. 188 s.; Слободян, Василь. Церкви України. Перемиська єпархія. Львів: ІУ, 1998; Сирохман, Михайло. Церкви України. Закарпаття. Львів: Видавництво

71


takmer vo všetkých gréckokatolíckych eparchiách, vrátane Prešovskej (roku 1833 – 46 z 310 chrámov). Iba v Mukačevskej eparchii dominovalo Narode-nie Bohorodičky (roku 1833 – 124 zo 637). Osobitné miesto v tomto smere má Veľkovaradínska eparchia, kde sa mariánske patrocíniá nielenže vyskytujú najmenej (roku 1828 – 22 zo 139 – 15,83 %), ale niektoré, inde veľmi časté, celkom chýbajú (Pokrov). Je príznačné, že v tejto eparchii, podobne ako v Haj-dúdorožskej, minimálny alebo nulový počet chrámov vykazujú ďalšie patrocí-niá tesnejšie spojené s byzantsko-východoslovanským cirkevným a kultúrnym prostredím (sv. Bazil Veľký, sv. Kozma a Damián, sv. Paraskeva Veľkomuče-níčka, sv. Demeter Solúnsky). V tomto smere majú veľmi blízko k slovenským rímskokatolíckym administratívnym jednotkám.

Od konca 18. storočia, keď sa začali stavať nové chrámy spravidla pod-ľa štandardizovaných projektov alebo sa rekonštruovali staré, pribudlo už iba nízke percento objektov s mariánskym patrocíniom.

Pri spomínanom vysokom počte cerkví s mariánskym patrocíniom, kto-ré ako každé iné určovalo chrámovú ikonu v systéme ikonostasu, je prirodzené, že sa zachovalo najviac ikon práve s vyobrazením Bohorodičky. Veď spolu s ikonou v miestnom, základnom rade ikonostasu, s ikonami v rade sviatkov, predelami a ikonami v oltárnej časti sa v každom chráme takýchto ikon na-chádzalo najviac. Ak k nim prirátame ikony zo zaniknutých ikonostasov a jed-notlivé dary veriacich, ktoré sa zvykli umiestňovať na stenách lode, pri su-márnom počte niekdajších vyše 3007 chrámov byzantsko-slovanského obradu na Slovensku, prídeme k zaujímavému súčtu. V priebehu posledných vyše sto rokov však veľké množstvo ikon bolo zničených, alebo sa stratili počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, boli deštruované v dôsledku nedostatočnej starostli-vosti veriacich o cerkvi (predovšetkým drevené), keď si postavili murovaný chrám. Takže v súčasnosti in situ, v múzeách a galériách Slovenska je oveľa menej ikon, ako by sa očakávalo, hoci aj tak poskytujú pomerne ucelený pre-hľad o vývine tohto druhu kultúrneho dedičstva Slovenska.

Najstaršie ikony Bohorodičky, ktoré sa na Slovensku zachovali, boli pôvodne súčasťou miestneho radu ikonostasu.8 V rámci Slovenska sa cerkvi

„Мс“, 2000; Слободян В. Посвяти церков Холмської єпархії. In Християнські культи в Україні. Тематичний збірник Святопокровського жіночого монастиря Студійського Уставу. Випуск 2. [Львів, 2000], s. 93-96; Schematizmus Gréckokatolíckej Prešovskej metropolie 2008. Prešov: Petra, 2008. 560 s.; Judák, V. – Poláčik, Š. (eds.). Katalóg patrocí-nií na Slovensku. Bratislava: 2009. 7 Máme na zreteli stav okolo polovice 19. storočia. V súčasnosti sa ich počet takmer zdvoj-násobil.8 Sú to ikony Bohorodičky Hodegetrie s apoštolmi z Becherova (15. storočie; farebnú re-produkciu pozri: Sopoliga, Miroslav: Tradície hmotnej kultúry Ukrajincov na Slovensku. Bratislava: VEDA, 2006, s. 253; ikona je do širšieho historického kontextu zaradená v práci

72

Vladislav Grešlík

s patrocíniom Bohorodičky najviac vyskytujú v jeho severovýchodnej časti9, čo by mohlo vyvolať početné otázky o príčinách tohto stavu, no keď si uve-domíme, že na severnej strane historickej uhorsko-poľskej hranice po stáročia žilo obyvateľstvo (rusínske, lemkovské, ukrajinské), vo svojej podstate rovna-kej kultúry a vierovyznania, no orientované na centrum eparchie v Przemyśli a metropolie v Kyjeve, tak je to zákonitý jav. Potvrdením toho sú aj chrámy s patrocíniom Pokrova Bohorodičky, ikonografia ktorého sa sformovala a vy-víjala na území Rusi10 (dnešná Ukrajina), odkiaľ sa dostala aj do oblastí na sever od Kyjeva a cez juhovýchodné Poľsko na Slovensko.

Ostatné ikony Bohorodičky (miestny rad, sviatky, predely) a marián-skych patrocínií (Narodenie Bohorodičky, Usnutie Bohorodičky), podobne ako prevažná väčšina ostatných ikon 15. až prvej polovice 18. storočia taktiež patria do okruhu západoukrajinskej ikonomaľby, predovšetkým tzv. okruhu rybotyč-ských majstrov. Práve z Haliče pochádzajú autori známi aj podľa mena, ikony ktorých sa vyskytujú na východnom Slovensku: Oleksij Horoškevyč11, Ivan

Патріарх Димитрій (Ярема): Іконопис Західної України ХІІ-ХV ст. Львів: Видавництво «Друкарські куншти», 2005, с. 324), z oblasti Sniny (15. storočie; pozri: Ikony v zbierkach Šarišskej galérie v Prešove. Zostavila Marta Hrebíčková. Prešov: Šarišská galéria, 2002, s. 8, kde je datovaná 16. storočím). Ikony Bohorodičky Hodegetrie s prorokmi sa zachovali v Uličskom Krivom (koniec 15. storočia) a v Rovnom (1550-1580; pozri: Grešlík, Vladi-slav: Ikony Šarišského múzea v Bardejove. Bratislava: Ars Monument, 1994, s. 28-29, 67). Ikony Bohorodičky Hodegetrie s prorokmi / apoštolmi vznikali až do konca 17. storočia, kedy sa na východnom Slovensku definitívne ustálil systém zloženia radov ikonostasu. Napr.: ikony Bohorodičky Hodegetrie s prorokmi z Bogliarky (Umenie Slovenska. Stále expozície Slovenskej národnej galérie. Generálny komisár Juraj Žáry. Bratislava: Slovenská národná galéria, 1994, s. 146), Krivého (Pavlovský, František: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Bardejov a okolie. Prešov: PETRA, 2007, s. 72), Šemet-koviec (Tkáč, Štefan: Ikony zo 16.-19. storočia na severovýchodnom Slovensku. Bratislava: Tatran, 1980, s. 188), Mirole (Pavlovský, František: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Svidník a okolie. Prešov: PETRA, 2007, s. 89).9 Pozri mapku príslušných lokalít v: Judák, V. – Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku, 2009, s. 76.10 Najstaršia vôbec známa ikona Pokrova (13. storočie) bola nájdená roku 1915 na bližšie neznámom mieste Haliče. Jednotlivé ikonografické varianty s precíznou a presvedčivou ar-gumentáciou pozri v práci Александрович, Володимир: Покров Богородиці. Українська середньовічна іконографія. Львів: Національна Академія наук України – Інститут українознавства ім. Івана Крип’якевича, 2010. 468 с. 11 Гелитович, Марія: «Страшний суд» середини ХVІ ст. перемишльського маляра Олексія Горошковича з церкви Перенесення мощей св. Миколи с. Руська Бистра з Музею українсько-руської культури в Свиднику. In Pravoslávny teologický zborník č. XXII/7. Prešov: PBF PU, 1999, s. 321-332.

73


Černec’kyj12, Jakov Kamjanobrods’kyj13, Pavel Mušins’kyj14, Jakov Rybotyč-s’kyj15. Signované ikony miestnych majstrov poznáme až z 18. storočia16. Situ-ácia sa výrazne zmenila po vzniku Prešovskej eparchie, keď odborné vzdelanie začali získavať maliari pôvodom z východného Slovenska (napr. Jozef Zmij--Miklošík, Michal Mankovič, Ignác Roškovič) a začali pracovať aj pre potreby svojej eparchie.

Namiesto záveru: Z vysokého počtu patrocínií Bohorodičky je evident-né, že na východnom Slovensku v priebehu stáročí veriaci katolíckej cirkvi by-zantského obradu mali Matku Božiu vo veľkej úcte. Svedčí o tom tiež viac než tretina zo všetkých chrámov, ktoré sú jej zasvätené. Jednotlivé ikonografické vzory a východiská sú až do začiatku 19. storočia spoločné s ikonami cerkví v okolitých gréckokatolíckych eparchiách (hlavne Przemyśl, Ľvov a Užhorod).

12 Roku 1608 maľoval ikony zo Šarišského Štiavnika. Pozri: Grešlík, V. Ikony Šarišského múzea v Bardejove, s. 35, 69.13 Roku 1654 namaľoval Cárske dvere pre cerkvu v Kurove. Pozri: Grešlík, V. Ikony Šariš-ského múzea v Bardejove, s.49, 73.14 Roku 1654 namaľoval ikonu Posledného súdu z Kožuchoviec.15 Roku 1713 namaľoval ikonu sv. Mikuláša z Nižnej Písanej.16 Boli to maliari z Bardejova: Andrej Gajecký (roku 1736 namaľoval ikony pre ikonostas vo Venecii) a Mikuláš Gajecký (roku 1744 namaľoval ikony pre ikonostas v Jedlinke).

74

Vladislav Grešlík

Patro

cíni

á ka

tolíc

kych

chr

ámov

byz

ants

ko-s

lova

nské

ho o

brad

u v

regi

óne

Kar

pát a

suse

diac

ich

územ

iach

epar

chia

Ľvov1733

Ľvov 1730 –1733

VeľkýVaradín

1828

Przemyśl1831

Mukačevo1833

Prešov1833

Prešov1884

Hajdúdorog 1982

Prešov 1994

Przemysl1998

gr.-kat., pravosl.

Cholm2000

gr.-kat.,pravosl.

Zakarpatsko 2000

gr.-kat., pravosl.

Prešov2008

Košice2008

arcidiecézarím.-kat.

patr

ocín

ium

–

výbe

r –

% z

cel

kové

ho

počt

u ch

rám

ov

Arc

hanj

el M

icha

la

Gab

riel

0?

760

210

06

00

00

00

Arc

hanj

el M

icha

l / S

ynax

is a

rch.

M

icha

la

9024

10

148

144

6971

1566

64

/346

8079

25

Baz

il Ve

ľký

5?

312

23

55

18

84

169

0B

ohoz

jave

nie

1116

013

10

01

06

10

00

Cyr

il a

Met

od?

?0

00

01

017

06

415

12

Dem

eter

Sol

únsk

y24

?3

7414

16

160

1525

2318

161

Duc

h Sv

ätý

??

20

2 9

50

00

621

09

Eliá

š 9

?0

150

00

05

79

235

0Já

n B

ohos

lov

14?

013

01

20

19

201

01

Ján

Krs

titeľ

+

Sťat

ie +

N

arod

enie

18?

117 +2

+40

87

06

1010

163

3 +14

Joza

fát

0?

01

00

01

13

50

10

Jura

j 21

?4

275

22

37

2115

188

2K

ozm

a a

Dam

ián

17?

046

1 26

240

2117

130

202

Kris

tus K

ráľ

??

00

00

05

2 1

01

2 8

Luká

š ?

?0

50

76

06

12

05

1M

ikul

áš

+ Pr

enes

enie

os

tatk

ov

111

?19

131

+411

4 20

1613

12

7342

4812

13

Nan

ebov

stúp

enie

Pá

na19

494

2441

11

119

29

1812

7430

15

Nar

oden

ie

Boh

orod

ičky

57 4,54

?

5 3,60

124

9,83

57 8,95

32 10,3

239 12,2

310 6,58

59 12,3

7 66 8,94

44 8,19

73 10,8

062

12

,23

32 4,24

Nar

oden

ie P

ána

2636

03

00

00

03

20

00

Nep

oškv

rnen

é po

čatie

B

ohor

odič

ky

5 0,40

?

05 0,40

00

00

4 0,84

5 0,68

2 0,37

04 0,79

3 0,40

75


Oči

sťov

anie

Pa

nny

Már

ie3 0,24

?0

01 0,16

1 0,32

1 0,31

00

00

00

0

Para

skev

a 45

?3

102

3113

110

943

326

100

Pete

r a P

avol

1?

011

156

75

26

1518

4528

19

Pokr

ov

Boh

orod

ičky

42 3,34

?0

98 7,77

45 7,06

46

14,8

450

15

,67

25 16,4

570

14

,68

51 6,91

43 8,01

79 11,6

968

13

,41

0

Pový

šeni

e sv

. K

ríža

2461

148

4 3

34

432

326

7 19

Prem

enen

ie P

ána

2447

036

11

13

11

2121

1513

7Sr

dce

Ježi

ša?

?0

00

00

22

20

15

37St

retn

utie

Pán

a?

?0

50

00

22

51

22

Sv. T

rojic

a24

620

241

01

29

1824

329

27Sy

naxi

s B

ohor

odič

ky

15 1,19

?0

53 4,20

00

1 0,31

00

32 4,34

2 0,37

1 0,15

00

Traj

a sv

ätite

lia?

?0

10

11

02

10

12

0U

lože

nie

pásu

B

ohor

odič

ky3 0,24

?0

4 0,32

00

01 0,66

1 0,21

6 0,81

3 0,56

00

0

Uve

deni

e P.

Már

ie

do c

hrám

u27 2,15

?1 0,72

23 1,82

7 1,10

1 0,32

1 0,31

1 0,66

016 2,17

3 0,56

10 1,48

00

Vzk

riese

nie

Kris

ta42

630

220

00

00

151

00

0U

snut

ie /

Nan

ebov

zatie

B

ohor

odič

ky

42 3,34

?8 5,76

73 5,79

43 6,75

20 6,45

24 7,52

10 6,58

61 12,7

951 6,91

32 5,96

49 7,25

55 10,8

5 38 5,04

Zost

úpen

ie sv

. D

ucha

148

017

24

02

518

11

22

160

Zves

tova

nie

7 0,58

?

8 5,76

11 0,87

18 2,83

1 0,32

06 3,95

2 0,42

13 1,76

5 0,93

10 1,48

2 0,39

0

mar

iáns

ke

chrá

my

spol

u / %

201

16,0

053

531

,36

22/ 1

5,83

394/

31,2

517

6/27

,63

113/

36,4

511

7/36

,68

60/

39,4

715

6/32

,70

243/

32,9

314

4/26

,82

227/

33,5

818

8/37

,08

181/

24,0

1

chrá

my

spol

u12

56 (o

pis

794)

17

0613

912

6163

731

031

9 15

247

773

853

767

650

7 75

4

patr

ocín

iá sp

olu

??

1459

3527

3042

3564

7544

3990

chrá

my

na 1

pat

rocí

nium

??

9,99

21,3

718

,211

,48

10,6

33,

6113

,63

11,5

37,

1615

,36

13,0

08,

38

76

Vladislav Grešlík

Bohorodička Hodegetria. 15. stor. Becherov (SNM-MUK Svidník)

77


Bohorodička Hodegetria s prorokmi. 1550-80. Rovné (ŠM Bardejov)

Bohorodička Hodegetria s prorokmi. 1. polovica 16. stor. Paniszczów (MH Sanok)

78

Vladislav Grešlík

Bohorodička Hodegetria. Koniec 17. stor. Nová Sedlica (SNM-MUK Svidník)

79


Pokrov. 18. stor. Jedlinka (chrámová ikona)

80

Vladislav Grešlík

Usnutie a Nanebovzatie Bohorodičky. 18. stor. Mikulášová (ŠM Bardejov)

81


Pokrov. Z radu sviatkov. 18. stor. Mikulášová (ŠM Bardejov)

82

Vladislav Grešlík

Pokrov. 18. stor. Ladomírová (oltárna ikona)

83


Vtelenie Boha. 18. stor. Krajné Čierno (predel na ikonostase)

84

Špecifické rysy teologického obrazu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska

JANA MORICOVÁ

Rôzne historické obdobia, ale aj rôzne geografické oblasti majú svoju špeci-fickú mariánsku skúsenosť, ktorá sa prejavuje nielen v ľudovej zbožnosti, ale aj v rôznych druhoch umenia, v literatúre a teologickej reflexii.1 Slovensko má tak isto svoju vlastnú mariánsku skúsenosť. Iste zaujímavé by bolo určiť dôle-žité míľniky na mariánskej ceste, ktorou počas dejín kráčali slovenskí katolíci a ktorej začiatok sa spája s počiatkom dejín kresťanstva na našom území. As-poň jeden z nich nepochybne súvisí s úctou Bolestnej Panny Márie v Šaštíne. Slávenie Roka Sedembolestnej Patrónky Slovenska je príležitosťou k hľada-niu odpovede na otázku, v čom spočíva špecifikum slovenskej úcty k Ježišo-vej matke ako Sedembolestnej. Čím sa líši napr. od úcty Bolestnej Kráľovnej Poľska alebo zvláštnej úcty, s akou sa pristupuje k Sedembolestnej v servítskej spiritualite? Hoci by bolo zaujímavé sledovať rozvoj mariánskej úcty v prie-behu dejín nášho národa, zameriame sa iba na analýzu jej súčasnej podoby. Budeme sa zaoberať len tými prejavmi úcty, ktoré sa vyskytujú v Rímskoka-tolíckej cirkvi na Slovensku. Osobitnú pozornosť budeme venovať teologické-mu obrazu Sedembolestnej patrónky, čiže z teologického hľadiska sa budeme snažiť určiť, aké sú najcharakteristickejšie vlastnosti Ježišovej matky, ktoré vyzdvihujú slovenskí katolíci. Kto je pre nich Sedembolestná? Aké rysy má jej materinská tvár z teologického hľadiska?

I. Úcta k Sedembolestnej Panne MáriiZakorenená v tradícii a majúca tradičné formySúčasnú slovenskú mariánsku úctu možno označiť prívlastkom konzer-

vatívna, tzn. pridržiavajúca sa tradície. V úcte Sedembolestnej Panny Márie sa to prejavuje predovšetkým v dvoch skutočnostiach:

1 Jezus Chrystus, jedyny Zbawiciel świata, wczoraj, dziś i na wieki. Oficjalny dokumentPapieskiego Komitetu Obchodów Wielkiego Jubileuszu Roku 2000. Katowice: Księgarnia św. Jacka, 1997, s. 205. V súvislosti s mariánskou skúsenosťou treba pripomenúť, že „úcta

85


1. Ježišova matka sa uctieva ako Tá, ktorá prežívala sedem bolestí, pri-čom zoznam týchto bolestí sa uvádza v ich tradičnom ponímaní, ktorého defi-nitívna podoba sa ustálila približne v 15. storočí.2

2. Formy úcty nadväzujú na tradíciu z minulých stáročí či desaťročí. Ide predovšetkým o organizovanie pútí a snahu prehĺbiť úctu k Patrónke Sloven-ska formou modlitieb, ktoré boli v minulosti rozšírené.

Pokiaľ ide o prvú skutočnosť, treba poznamenať, že aj samotná úcta k Prebolestnej Panne Márii sa spája s kresťanskou tradíciou, ktorá venovala pozornosť viacerým biblickým udalostiam, pri ktorých bola prítomná Ježi-šova matka a ktoré boli z jej pohľadu bolestné. Zo štyroch takýchto udalostí vychádzala ľudová zbožnosť, v ktorej sa rozvinula úcta k Prebolestnej Panne Márii. Išlo o perikopy, ktoré hovorili o: Simeonovej predpovedi o meči, ktorý prenikne Máriine srdce (porov. Lk 2, 34 – 35); úteku do Egypta (porov. Mt 2, 13 – 15); hľadaní dvanásťročného Ježiša v chráme (porov. Lk 2, 43 – 50); Má-riinej prítomnosti na Kalvárii (porov. Jn 19, 25 – 30).

V rámci Roka Sedembolestnej Panny Márie sa uvádzal zoznam tých-to siedmich bolestí: 1. Simeonova predpoveď o meči, ktorý prenikne Márii-nu dušu, 2. Útek do Egypta, 3. Hľadanie dvanásťročného Ježiša v chráme, 4. Stretnutie Márie s Ježišom na krížovej ceste, 5. Ukrižovanie Ježiša, 6. Ježišova smrť na kríži, 7. Snímanie z kríža.3 Teologická interpretácia jednotlivých bo-lestí zväčša zodpovedá pokoncilovej mariológii, pričom slovenskí autori po-merne často približujú učenie posledných pápežov.

V súvislosti so siedmimi bolesťami Panny Márie treba poznamenať, že v súčasnosti sa už neobjavuje tendencia prítomná v prvej polovici 20. sto-ročia, keď niektorí autori hľadali paralelu medzi Sedembolestnou patrónkou a slovenským národom a nachádzali ju aj v tom, že podobne ako Máriinu dušu prenikol meč bolesti, tak aj dušu slovenského národa preniklo sedem mečov bolestí, ktorými boli dejinné udalosti napr. husitské vojny, šírenie reformácie.4

Predovšetkým v homíliách sa v súvislosti so siedmimi bolesťami Panny Márii pomerne často uvádza, že nejde len o týchto sedem bolestí, ale že číslo

k Panne Márie nie je v Cirkvi náhodným zjavom, ani sa nezrodila len z podnetov a emocio-nálnych potrieb ľudí.” Zentko, J.: Úcta k Prebolestnej Matke na Kalvárii v Košiciach. In Mo-ricová, Jana (ed.): Mariánske pútnické miesta na Slovensku. Zborník z vedeckej konferencie konanej 28. 11. 2007. Ružomberok: Katolícka univerzita – Filozofická fakulta, 2007, s. 90.2 Porovnaj Moricová, J.: Matka Boża Siedmiobolesna – Patronka Słowacji. Lublin: Redak-cja Wydawnictw Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 2002, s. 51. 3 Porovnaj Logo a téma Roka Sedembolestnej Panny Márie. In: Liturgia, 2014, roč. 24, č. 1, s. 16.4 Porovnaj Pöstényi, J.: Sedmibolestná Panna Mária, Patrónka Slovenskej Krajiny. In: Kato-lícke kázne, 1939, č. 15, s. 296-299; Juriga, F.: Sedmibolestná. Pobožnosti k Sedmibolestnej Panne Marii, dobrej matke slovenského národa a patrónke slovenskej krajiny. Trnava: Spo-lok sv. Vojtecha, 1928, s. 12-18.

86

Jana Moricová

sedem označuje plnosť bolesti Sedembolestnej. Tento názor na Slovensku do-minuje a bol uvedený aj v ťažiskovej téme na mesiac január 2014, odporúčanej v rámci deväťmesačnej prípravnej novény. Objektívne treba konštatovať, že kvantitatívne sa nedá zmerať veľkosť utrpenia, ktoré človek prežíva počas ce-lého svojho života, a Mária v tomto prípade nie je výnimkou. Navyše zo Svä-tého písma sa dozvedáme, že v jej živote boli aj iné udalosti, ktoré mohla pre-žívať ako bolestné (porov. Lk 8, 19 – 21; Lk 11, 27 – 28; Jn 2, 1 – 11).5 V tomto zmysle Ježišova matka je teda nielen Sedembolestná, ale naozaj Prebolestná.

Prečo Sedembolestná trpela? V súlade s učením Cirkvi sa poukazuje na skutočnosť, že Mária trpela ako matka Ježiša Krista, trpela kvôli svojmu Sy-novi a trpela spolu s ním.6 V súčasnosti sa na Slovensku len ojedinele možno stretnúť s myšlienkou, že trpí kvôli slovenskému národu. Nejde pritom o jej so-lidaritu s tými, ktorí prežívajú utrpenie, ale o bôľ jej materinského srdca kvôli hriechom a mravne zlému konaniu Slovákov.7 Kardinál Tomko na púti v Šaš-tíne konštatoval, že i dnes sa „na Slovensku dávajú Kristovi bolestné rany“8 a vyzýval, aby sme činmi nevpichovali meč do srdca Panny Márie.

Ako už bolo uvedené, formy úcty Sedembolestnej patrónky Sloven-ska nadväzujú na tradíciu a osvedčenú prax z minulosti. Organizovanie pútí do Šaštína, ale aj na iné miesta spojené s úctou Sedembolestnej, má svoje opodstatnenie, je príležitosťou k prehĺbeniu viery. Vyzdvihnúť treba kreatívny prístup k organizovaniu pútí pre rozličné skupiny osôb napr. pre zaľúbených, motorkárov, seniorov a chorých pod. Pokiaľ ide o odporúčané modlitby, bol

5 Práve v tejto oblasti možno prehĺbiť mariánsku úctu na Slovensku a v súlade s odporúča-niami Marialis cultus venovať väčšiu pozornosť jej biblického zameraniu. Porovnaj Pavol VI.: Apoštolská exhortácia Marialis cultus o správnom spôsobe a rozvoji uctievania blaho-slavenej Panny Márie. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1986, 30.6 „Preblahoslavená Panna napredovala na ceste viery a verne vytrvala vo svojom spojení so Synom až po kríž, kde stála (porov. Jn 19, 25) nie bez Božieho zámeru; spolu so svojím Jednorodeným veľmi trpela a materským srdcom sa spojila s jeho obetou, keď s láskou súhlasila s obetovaním obety, ktorú porodila; a napokon ju sám Ježiš Kristus umierajúci na kríži dal za matku učeníkovi týmito slovami: „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 26 – 27).“ Dogmatická konštitúcia Lumen gentium o Cirkvi. In: Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu I. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1993, s. 58.7 Jozef Michalov konkrétne uvádza: „...náš nedobrý duchovný stav, strohý formalizmus kres-ťanov katolíkov pri prijímaní sviatostí, a to najmä krstu, birmovania a manželstva, neznalosť Kristovho učenia a náš nedostatočný záujem o nápravu, hmotárstvo a prospechárstvo, nábo-ženská ľahostajnosť a lenivosť v duchovnom živote, ... skutočnosť, že mnohé potenciálne matky nechápu svoje poslanie a zabíjajú svoje počaté, ešte nenarodené deti.“ Michalov, J.: Bolesti patrónky Slovenska. In: Katolícke noviny, 1998, roč. 113, č. 37, s. 1.8 Jozef kardinál Tomko: I dnes nám všetkým treba ochranu Sedembolestnej. Dostupné na: http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140915003 (27.09.2014).

http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140915003

87


vydaný modlitebník k Sedembolestnej9. Obnovila sa modlitba osobitného ru-ženca o Sedembolestnej Panne Márii10, jestvujú Litánie k Sedembolestnej atď. Za neadekvátne však možno pokladať pripomínanie, že jestvuje modifikovaná forma Zdravas Mária, v ktorej sa slová zo Svätého písma nahrádzajú textom pripisovaným sv. Bonaventúrovi.11

Zdôvodnená dejinnou skúsenosťou národaNajčastejšia odpoveď na otázku, prečo si slovenský národ uctieva prá-

ve Sedembolestnú Pannu Máriu, znie, že národu, ktorý v priebehu dejín pre-žíval utrpenia rozmanitého druhu, bola blízka práve trpiaca Ježišova matka. Práve na to poukázal napr. arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorý vo svojej homílii 15. 9. 2012 v Šaštíne povedal: „Možno je za tým skúsenosť prostých ľudí na Slo-vensku, ktorí veľmi často a z rôznych strán dostávali mnoho úderov, trpeli bez možnosti brániť sa a neraz zažívali stav bolestnej opustenosti – a preto pri hľadaní svojho patróna si vybrali obraz Bolestnej Matky, stojacej pod krížom, či držiacej v náručí umučeného syna. V tomto obraze sa ako v zrkadle videli generácie našich predkov a zvlášť našich matiek. Boli to totiž ony, ktoré po stáročia odovzdávali svojim deťom spolu s rodnou rečou i základy viery, aby ich potom s nádejou i obavou vyprevádzali na cestu životom, sledovali ich osudy, očakávali ich návrat – s túžbou premiesenou s nepokojom, ale vždy s otvorenou materinskou náručou.“12

Aj v prefácii určenej na slávnosť Sedembolestnej Panny Mária sa pou-kazuje na dejinnú skúsenosť Slovákov: „Je naozaj dôstojné a správne, dobré a spásonosné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane, svätý Otče, všemohúci a večný Bože, a v slávny deň prebolestnej Panny spoločne ťa chváliť, velebiť a oslavovať. Veď ona vždy preukazovala nášmu ľudu útechu v utrpeniach a po-moc v nebezpečenstvách. Ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna. Preto ju oslavujeme ako patrónku nášho národa a uctievame ju ako našu nebeskú Matku. Pod jej ochranou krá-

9 Porovnaj Úcta k Sedembolestnej Panne Márii. Bratislava: Lúč, 2014. 84 s.10 Porovnaj Meliškov, R.: Ruženec o Panne Márii Sedembolestnej. Bez miesta vydania: 2014. 15 s.11 Text modlitby: „Zdravas, Mária, bolesti plná; Ukrižovaný je s tebou, oplakaniahodná si ty medzi ženami a oplakaniahodný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, matka Ukrižova-ného, vypros nám ukrižovateľom tvojho Syna slzy dokonalej ľútosti teraz i v hodinu našej smrti. Amen.“ Modlitba je dostupná napr. na: http://www.sedembolestna.sk/ (13.09.2014).12 Homília sekretára Kongregácie pre východné cirkvi C. Vasiľa v Šaštíne. Text zverejnený na internetovej stránke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130915004%20/%20Audio%20-%20http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130915011 (13.09.2014).

http://www.sedembolestna.sk/

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130915004%20/%20Audio%20-%20http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130915011



88

Jana Moricová

čame do nebeskej vlasti, v ktorej si ju už oslávil pri svojom Synovi Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“13

Arcibiskup Giordana v súvislosti s úctou Sedembolestnej konštatuje, že Slováci sa v celej svojej histórii obracali na tú, o ktorej vedeli, že chápe ich bolesť. „Neustále stúpal – a zvlášť v posledných rokoch pred pádom železnej opony – počet tých, ktorí prichádzali do šaštínskej baziliky, aby sa k Sedembo-lestnej modlili a prosili ju o pomoc nielen pre svoj osobný či rodinný život, ale pre celý národ. Myslím, že dar slobody, ktorého sa vám na sklonku roku 1989 dostalo, bol ovocím týchto modlitieb. Modlitieb ľudu, ktorý sa neprestáva vi-núť k Bolestnej Matke, zverujúc sa pod jej materinskú ochranu.“14

Súvis medzi utrpením Ježišovej matky a utrpením národa snáď najjadr-nejšie vyjadril Gorazd Zvonický, ktorý označil Máriu za „Bolestnú Matku bo-lestného ľudu“15. Za teologicky najhlbšie vyjadrenie odpovede na otázku, prečo si slovenský národ uctieva práve Sedembolestnú Pannu Máriu, možno pokladať vyjadrenie, ktoré sa nachádza v modlitbe veriacich určenej na slávnosť Patrón-ky Slovenska, že Boh „viedol náš ľud k osobitnej úcte voči Bolestnej Panne“16.

Zatiaľ čo v minulosti sa hlboké puto medzi Máriou a slovenským ná-rodom, prejavovalo aj v tom, že na niektorých výtvarných zobrazeniach bola Mária oblečená do slovenského kroja a symbolizovala otčinu, v súčasnosti – po nadobudnutí samostatnosti Slovenska – sa takéto zobrazovania už nevytvárajú.

Prežívaná príležitostneSlovo „príležitostne“ však netreba chápať výlučne v negatívnom zmys-

le. Ide skôr o to, že vo všeobecnosti úctu k Sedembolestnej patrónke v celo-slovenskom meradle vidno predovšetkým v deň jej liturgickej slávnosti. 15. september je osobitnou príležitosťou na prehĺbenie úcty a uvedomenie si úlohy Ježišovej matky v dejinách spásy i v našom živote. V tejto súvislosti treba vy-zdvihnúť slávenie Roka Sedembolestnej Panny Márie, ktorý bol veľkou a zdá sa, že dobre využitou pastoračnou príležitosťou na skvalitnenie a šírenie úcty k Patrónke Slovenska.

Pokiaľ ide o úctu jednotlivcov k Márii ako Sedembolestnej, tak znova platí, že ich ťažká životná situácia a prežívanie utrpenia môžu byť príležitos-

13 Rímsky misál obnovený podľa rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu, uvedený do platnosti pápežom Pavlom VI. Vatikán: Typis Polyglottis Vaticanis, 1980, s. 777-778.14 Giordana, M.: S darom viery aj náš kríž má hlboký a vznešený význam. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, Príloha, s. 2. 15 Zvonický, G.: Obolus. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1985, s. 46.16 Spoločné modlitby veriacich. II. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 412.

89


ťou, ktorá ich bude viesť k modlitbe, či prehĺbeniu vzťahu so „Ženou“17, ktorá stála pri Ježišovom kríži. Hoci Panna Mária je vždy blízka človeku, predsa v závislosti od životnej situácie, okolností či osobnej skúsenosti človek dokáže citlivejšie vnímať istý aspekt jej osoby či poslania. Zdá sa, že sa to vzťahuje najmä na úctu Sedembolestnej Panny Márie.18

Sústredená na Šaštín a zároveň celoslovenská Úcta Sedembolestnej Panny Márie sa jednoznačne spája s národnou ba-

zilikou Patrónky Slovenska v Šaštíne. Tu sa konajú národné púte, tu kulmino-vali oslavy Roka Sedembolestnej Panny Márie, tu sa uskutočnilo zverenie ce-lého národa. Tu Ján Pavol II. povedal pamätné slová: „Veď čo predstavuje táto šaštínska svätyňa, ak nie skutočnosť, že Panna Mária, matka Slovákov, býva v tomto jedinečnom dome, v ktorom sa všetci synovia a dcéry vášho národa cítia ako v matkinom dome? ... Tu je jej príbytok a vďaka tomu, že na vašej slo-venskej zemi stojí dom Božej Matky, nik z vás nie je bez domova. Sem môže prísť každý a môže sa cítiť ako v matkinom dome.“19

Na Slovensku však existujú viaceré pútnické miesta, na ktorých sa uc-tieva Ježišova matka ako Sedembolestná. Niektoré z nich majú lokálny cha-rakter20, do iných sa konajú púte, na ktorých sa zúčastňujú veriaci zo širšieho okolia21. Jestvujú tiež kalvárie, ktorých časťami sú kaplnky s výjavmi siedmich bolestí Panny Márie.22 Patrocínium Sedembolestnej Panny Márie patrí medzi

17 V použití pojmu „žena“ v biblickom texte Jn 19, 27 „mnohí starovekí, ale i moderní ko-mentátori vidia narážku na „ženu“ Evu (Gn 3, 12). Titul „žena“ poukazuje na kontext proroc-kej literatúry a Mária, ktorú Ježiš volá „ženou“, stáva sa takto personifikáciou „matky“ Sion, ktorá má porodiť nový, eschatologický ľud Boží.“ Farkaš, P.: Novozákonné texty. Symbolika a interpretácia. Bratislava – Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2000, s. 75.18 Charakteristickým spôsobom to vyjadril napr. Ján Haranta, keď napísal: „Najbližšia si nám v plači, Sedembolestná!“ Haranta, J.: Najbližšia Matka. In: Katolícke noviny, 1968, roč. 83, č. 38, s. 3.19 Pápež Ján Pavol II. na Slovensku. 30. VI. – 3. VII. 1995. Príhovory a homílie. Bratislava: Nové mesto, 1995, s. 38-39.20 Príkladom môžu byť pútnické miesta Mechovička (obec Rajčany) a Trstín – Hájiček. Po-rovnaj Piatrová, A.: (ed.): Pútnické miesta Slovenska. Sprievodca. Trnava: FF TU, 2010, s. 150-152, 247-249. 21 Ide napr. o Topoľčany. Špecifiká mariánskej úcty v tomto meste približuje: Sarka, R.: Topoľčiansky Kostol nanebovzatia Panny Márie. In Moricová, J. (ed.): Mariánske pútnické miesta na Slovensku. Zborník z vedeckej konferencie konanej 28. 11. 2007. Ružomberok: Katolícka univerzita – Filozofická fakulta, 2007, s. 38-40. 22 K najstarším takýmto kalváriám patrí kalvária v Pružine, ktorej iniciátorom bol tamojší farár Štefan Závodník (1813 – 1885). Bol tiež autorom modlitebníka s názvom Marián-

90

Jana Moricová

najčastejšie slovenské mariánske patrocíniá.23 Aj z geografického hľadiska tre-ba teda konštatovať, že úcta Sedembolestnej má autenticky celoslovenský roz-mer a že jej centrom je Šaštín.

Zaujímavým aspektom úcty Sedembolestnej je skutočnosť, že jej vý-tvarné zobrazovanie sa nespája výlučne so šaštínskou Pietou. Na rozdiel od našich severných susedov, kde ikonografické zobrazenie Kráľovnej Poľska sa spája výlučne s čenstochovskou Madonou, na Slovensku sa Sedembolestná Panna Mária zobrazuje predovšetkým ako pieta, ktorá však môže mať rôzne podoby.24 Pri porovnaní slovenskej a poľskej mariánskej úcty možno tiež kon-štatovať, že na rozdiel od Poľska, kde sú obrazy čenstochovskej Panny Márie rozšírené v domácnostiach veriacich, ak sa v domácnostiach slovenských kato-líkov nachádzajú mariánske obrazy, tak k najrozšírenejším z nich nepatrí obraz alebo súsošie Piety.25

II. Sedembolestná Panna MáriaAk z teologického hľadiska analyzujeme prejavy úcty k Patrónke Slo-

venska, parafrázujúc biblický text sa možno pýtať: „Za koho pokladajú slo-venskí katolíci Sedembolestnú?“ Odpoveď možno vyjadriť stručne: za matku, orodovníčku a vzor.

ska Pobožnosť ku cti Sedembolestnej Panny a Matky Božej Márie, ktorého viaceré vydania prispeli k rozšíreniu úcty Sedembolestnej v druhej polovici 19. storočia. Porovnaj Morico-vá, J.: Matka Boża Siedmiobolesna – patronka Słowacji. Teologia i kult. Lublin: Redakcja Wydawnictw Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 2002, s. 146-147.23 „Z 5 925 známych patrocínií kostolov a kaplniek (aj zaniknutých) na Slovensku je 1762 zasvätených Panne Márii, z toho 329 je zasvätených Sedembolestnej Panne Márii vrátane titulov kostolov a kaplniek: Bolestnej Panny Márie, Bolestnej Matky Božej, Spolutrpiacej a Trpiacej Bohorodičky.“ Judák, V.: V dome našej Matky. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 37, s. 16.24 V súvislosti s rozmanitosťou piet treba uviesť, že „pohľad na akékoľvek výtvarné zo-brazenie Sedembolestnej, držiacej vo svojom náručí telo mŕtveho Syna, práve zložené z kríža, nás vždy pozýva rozjímať nad jej nevýslovnou ľudskou bolesťou na Kalvárii; nad bolestnou chvíľou, v ktorej však jej materstvo nabralo univerzálny rozmery, a duchovne sa zjednotiť s tou, ktorá v každom okamihu svojho života prijímala a znášala Kristovo utrpenie.“ Majzel, M.: História sviatku Sedembolestnej. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, Príloha s. 7.25 Túto skutočnosť si možno vysvetliť: obdobím totalitného režimu na Slovensku, počas ktorého boli mariánske púte obmedzované a veriaci si tak z absolvovanej púte neprinášali spomienku vo forme obrazu či sochy; inou dejinnou skúsenosťou (Mária uctievaná počas celých stáročí ako Kráľovná Poľska); voľbou iného pastoračného prístupu tak v minulosti (putovanie obrazu čenstochovskej Panny Márie po celom Poľsku v 60. rokoch 20. storočia),

91


„Mať dobrotivá“ – matka Ježišova a matka našaV súlade s najstaršou mariánskou dogmou, v nadväznosti na celú kres-

ťanskú tradíciu sa Mária uctieva na Slovensku preto, lebo je matkou Božie-ho syna. Boh si ju vyvolil a ona prijala pozvanie k výnimočnej spolupráci na diele spásy. Pod krížom sa stala novým spôsobom matkou všetkých, čo chcú veriť v Ježiša a nasledovať ho26. Slovenský teológ Pavol Dráb vo svojej mo-nografii, ktorú príznačne nazval „Matka Mária“, priamo napísal: „Mária je teda v prvom rade matkou Vykupiteľa Ježiša Krista. V tomto vzťahu je Mári-ina pozoruhodnosť.“27

Máriino materstvo sa teda chápe hlbšie, nerozumie sa len ako odovzda-nie ľudskej prirodzenosti, ale poníma sa ako vzťah. Vzťah Márie k Ježišovi, ako aj vzťah Márie k tým, ktorí ho chcú nasledovať. V tomto kontexte treba vnímať aj slovenskú úctu k Ježišovej matke. Aké vlastnosti má táto matka? Na základe dejinnej skúsenosti sú Slováci presvedčení, že Ježišova matka je „Mať dobrotivá“, „Matka dobrá láskavá, čo si dietky v srdci nosí“28. Jej dobro-ta a spolucítiaca láska k ľuďom sú pritom znakom Božej dobroty.29

V čom sa prejavovalo Máriino materstvo vo vzťahu k národu? Tak ako kedysi stála na Kalvárii pri Kristovom kríži, tak „s láskou stála pri slovenskom národe v ťažkých časoch utrpenia a posilňovala ho vo viere”30. Jej materstvo má pritom aj charakter „orodujúceho sprostredkovateľstva“31.

ako aj v súčasnosti; možno aj faktom, že v Čenstochovej ide o obraz, zatiaľ čo v Šaštíne, ale aj v iných slovenských chrámoch majú piety podobu súsošia. Vo všeobecnosti treba pozna-menať, že pokiaľ ide o výtvarné diela s náboženskou tematikou, v súčasnej dobe je výrazná komercializácia sakrálneho umenia, ktoré plní predovšetkým dekoratívnu funkciu, čo sa prejavuje aj pri zariaďovaní interiérov. Táto komercializácia má navyše vplyv aj na ponú-kané výtvarné motívy. 26 Porovnaj Benedikt XVI.: Encyklika Spe salvi o kresťanskej nádeji. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2008, s. 50. 27 Dráb, P.: Matka Mária. Košice: Vienala, 2010, s. 9.28 Pieseň Kráľovná nebies (hudba Jozef Halmo, text Viktor Magdolen). Dostupné na: http://www.iskra.sk/duurko/texty/spevnik/0M1U.htm (13.09.2014).29 Takéto ponímanie je príznačné pre pápeža Benedikta XVI. Porovnaj Benedykt XVI.: Niepokalana Matka pielgrzymującego Kościoła. In L’Osservatore Romano (wersja polska), 2006, roč. 27, č. 2, s. 44.30 Insegnamenti di Giovanni Paolo II. Citta del Vaticano, 1994, op. 17, parte 2, s. 313.31 Pojem „orodujúce sprostredkovateľstvo (mediatio intercedens)“ použil Ján Pavol II. v en-cyklike Redemptoris Mater (čl. 40). Podľa pokoncilovej náuky sa Máriino sprostredkova-teľstvo chápe ako forma jej účasti na jedinom Kristovom sprostredkovateľstve, od ktorého závisí a ktorému je podriadené. Porovnaj Moricová, J.: Mária Sprostredkovateľka. Ružom-berok: Katolícka univerzita v Ružomberku – Filozofická fakulta, 2008, s. 62-72.

http://www.iskra.sk/duurko/texty/spevnik/0M1U.htm


92

Jana Moricová

„Prímluvnica naša“V ľudovej zbožnosti, ale aj v piesňach spievaných počas liturgie sa

Ježišova matka vzýva ako „Prímluvnica naša“ 32, „mocná Panovnica a Oro-dovnica“ 33. Zatiaľ čo najmä v liturgických modlitbách sa veriaci obracajú na Boha prostredníctvom Ježišovej matky, v ľudovej zbožnosti sa obracajú pria-mo na svoju Patrónku. Spievajú, napr. „k nám sa obráť, ó, Matka láskavá, znie naša pieseň, naša oslava. U Syna svojho za nás oroduj, našu drahú vlasť, Matka, ochraňuj.“34

Slovenskí katolíci predkladajú Ježišovej matke rozličné, často veľmi osobné prosby. Obracajú sa na ňu ako na svoju matku, ktorá ich pochopí, po-vzbudí a v prípade potreby poteší. Biskup Galis v tejto súvislosti dodáva: „Je to paradoxné, ale potešuje nás predovšetkým tým, že nám ukazuje na kríž a pre každého z nás pozná tú najlepšiu cestu, ktorou treba kráčať za Ježišom každo-denne v tichosti a vernosti.“35

Pokiaľ ide o prosebný rozmer modlitieb, osobitnú pozornosť si zaslu-hujú modlitby, ktoré sa vzťahujú na celý národ. Niektoré sú veľmi výstižné ako, napr. „slovenský národ náš, ochraňuj v každý čas.“36, „daj nech národ náš slovenský rastie v Božej milosti“37. Iné vychádzajú zo skutočnosti Máriinho utrpenia a práve preto sa na ňu katolíci obracajú: „Prosíme ťa, veď nás cestou láskyplného prijímania každodenných ťažkostí, aby sme mali účasť na moci víťazného kríža tvojho božského Syna.“38

V minulosti osobitnú skupinu prosebných modlitieb predstavovali mod-litby k Panne Márii o pomoc v ťažkých situáciách, v akých sa nachádzal slo-venský národ, a o jeho slobodu. Po páde totalitného režimu majú modlitby iný rozmer. V roku 1990 sa Gorazd Zvonický, uvedomujúc si nielen dar znovu nadobudnutej slobody, ale aj zložitosť situácie spojenej so zodpovedným prija-

32 Pieseň č. 359 Ó, Mária Prímluvnica naša. In: Jednotný katolícky spevník. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2005, s. 398-399.33 Pieseň č. 396 Pozdravujeme ťa. In: Jednotný katolícky spevník. Trnava: Spolok sv. Voj-techa, 2005, s. 418-419.34 Pieseň Kráľovná nebies (hudba Jozef Halmo, text Viktor Magdolen). Dostupné na: http://www.iskra.sk/duurko/texty/spevnik/0M1U.htm (13.09.214).35 Vyjadrenie žilinského biskupa Tomáša Galisa v ankete o úcte Sedembolestnej. Sedembo-lestná pomáha každému, kto chce zvládnuť vlastnú bolesť. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, s. 4.36 Pieseň č. 405 Tie šaštínske zvony. In: Jednotný katolícky spevník. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2005, s. 425.37 Pieseň č. 333 Hor’sa, srdcia maloverné. In: Jednotný katolícky spevník. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2005, s. 384. 38 Modlitba zverenia sa Panne Márii. Dostupné na: http://ave.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty/p/ine-dokumenty-a-texty/c/modlitba-zverenia-sa-panne-marii (8.9.2014).



http://ave.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty/p/ine-dokumenty-a-texty/c/modlitba-zverenia-sa-panne-marii


93


tím tohto daru, modlil: „Bolestná matka, slovenskému rodu / od Boha vypros nezvyčajné dary: / očistu mravov, milosť preporodu / nádeje lúč do skeptickej tvári.“39 A o dva roky neskôr v obave z toho, akým smerom sa Slovensko ube-rá, sa znova obracia na Sedembolestnú patrónku.40

V súčasnej situácii, keď sa na Slovensku šíri konzumný spôsob života, pseudokultúrou smrti sa odmieta Boží plán, keď sa odmieta Božia zvrchova-nosť nad počatým životom i životom vyhasínajúcim, sa katolíci biskupi rozhod-li prísť do Šaštína a tam predniesť túto modlitbu zverenia: „Matka Sedembo-lestná, volíme si ťa dnes za svoju Matku a Kráľovnú. Všetko, čím sme, čo máme a čo konáme, vkladáme do tvojich rúk a zverujeme pod tvoju ochranu. V úplnej poddanosti a láske sa skrze teba, Sedembolestná Matka, zasväcujeme Ježišovi Kristovi: seba osobne, svoje rodiny, spoločenstvá i celú spoločnosť – náš národ na všetkých úrovniach jeho jestvovania, jeho prítomnosť i budúcnosť.“

Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku sa učíme modliť podľa Máriinho vzoru a modliť sa spolu s ňou. Ján Pavol II. prirovnal šaštínsku bazi-liku k jeruzalemskému večeradlu a uviedol, že „na tomto mieste sa Panna Má-ria modlí s nami. Tu jej nepredkladáme iba my svoje modlitby, prosby, vďaky a odprosenia, ale predovšetkým ona sa modlí s nami, ako sa modlila s apoštol-mi v očakávaní Turíc.“41

Nasledovania hodný vzor Podľa Mariana Šurába vzťah Slovákom k Sedembolestnej možno

prirovnať k dvom riekam: „Tá prvá je riekou mohutnou a symbolizuje úctu nášho národa k Matke Božej. Druhá rieka je len malý potôčik a symbolizu-je nábožnosť podľa vzoru Márie.“42 Aj v úcte k Sedembolestnej sa prejavuje fakt, že človeku je ľahšie modliť sa k Ježišovej matke a prosiť ju o pomoc v ťažkostiach, ako podľa jej vzoru dôverovať Bohu a prežívať utrpenie, sna-žiac sa pochopiť jeho nadprirodzený zmysel, ktorý je zakotvený v božskom tajomstve vykúpenia.43

V čom nám je Sedembolestná patrónka vzorom? Dňa 15. 9. 2014 sa účastníci celonárodnej púte v Šaštíne modlili: „Chceme plniť jeho vôľu podľa

39 Zvonický, G.: Modlitba nezvyčajná. In: Zvonický, G.: Si krajšia, moja vlasť. Toronto – Ružomberok: Zahraničná Matica slovenská v Kanade, 1993, s. 109.40 Porovnaj Zvonický, G.: Bolestná matka. In: Katolícke noviny, 1992, roč. 107, č. 37, s. 10.41 Pápež Ján Pavol II. na Slovensku. 30.VI. – 3.VII.1995. Príhovory a homílie. Bratislava: Nové mesto, 1995, s. 36.42 Šuráb, M.: Mariánske homílie. In Šuráb, M. (ed.): Aspekty mariánskej úcty. Nitra: RKCMBF UK – Teologický inštitút v Nitre, 2011, s. 81.43 Ján Pavol II.: Apoštolský list Salvifici doloris o kresťanskom zmysle ľudského utrpenia. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1998, s. 31.

94

Jana Moricová

tvojho vzoru. Lebo ty, Sedembolestná, si prijala plnosť bolestí v oddanosti do jeho vôle. Ty nás učíš, že bolesti prežívané tu na zemi v plnosti lásky sú cestou k plnosti slávy v nebi.“44

Mária teda učí, ako prijímať Božiu vôľu, ako aj napriek utrpeniu a ťaž-kostiam vytrvať. V súčasnej dobe, keď sa šíri mravný relativizmus, je po-trebné inšpirovať sa príkladom Ježišovej matky, ktorá „nikdy necúvla pred ťažkosťami, bolesťou a utrpením. Práve naopak, s pomocou toho, ktorému je všetko možné, všetko trpezlivo znášala, dôverujúc nie vo vlastné sily, ale v si-lu samého Boha.“45

V prvom roku existencie samostatného Slovenska, keď sa začalo ob-javovať znechutenie, neistota, keď sa zvyšovala nezamestnanosť, tak biskup Baláž poukazoval na Patrónku Slovensku, ktorá „v ťažkých situáciách sa ne-vzdávala, ale zápasila o to, aby Ježiš cez jej obete mohol tomuto svetu pomôcť ako Vykupiteľ a Spasiteľ,“ a vyzýval: „v tejto ťažkej situácii majme nádej, vytvárajme medzi sebou dobré vzťahy, spríjemňujme si život, pomáhajme si navzájom, robme teda tak ako Mária a prídu lepšie časy.” 46

Ježišova matka je však nielen príkladom, ako pristupovať k vlastnému utrpeniu, ale je predovšetkým nasledovania hodným vzorom lásky k Bohu a k blížnemu.47 Učí solidarite s blížnymi, učí, ako im pomáhať niesť kríž.48 Ako konštatuje Dagmar Králová: „Nemusíme stáť na Kalvárii, aby sme pochopili, ako sa podľa príkladu Sedembolestnej umiera sebe.“49

Sedembolestná Panna Mária je vzor čností, predovšetkým je prototypom autentickej viery50. Napriek utrpeniu, ťažkostiam a prekážkam, napredovala na ceste viery.51 V škole „Učiteľky viery“52 sa možno naučiť, ako byť Pánovými

44 Text modlitby zverenia dostupný na: http://ave.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty/p/ine-dokumenty-a-texty/c/modlitba-zverenia-sa-panne-marii (8.9.2014).45 Giordana, M.: S darom viery aj náš kríž má hlboký a vznešený význam. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, Príloha s. 3.46 Baláž, R.: Sedembolestná – naša Patrónka. In: Liturgia 1993, roč. 3, č. 4, s. 365. 47 Porovnaj Rábek, F.: Kto trpí ako kresťan, nech sa za to nehanbí. In: Katolícke noviny, 1996, roč. 111, č. 37, s. 2.48 Porovnaj Vyjadrenie prešovského pomocného biskupa Milana Lacha v ankete o úcte Se-dembolestnej. Sedembolestná pomáha každému, kto chce zvládnuť vlastnú bolesť. In: Ka-tolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, s. 5.49 Králová, D.: Šiesta bolesť Panny Márie – smrť Ježiša na kríži. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 28, s. 9.50 Porovnaj Grocholewski, Z.: Sedembolestná Panna Mária a slovenský národ. In: Liturgia, 1991, roč. 1, č. 3, s. 241. 51 Dogmatická konštitúcia Lumen gentium o Cirkvi. In: Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. I. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1993, s. 58.52 Veigl, S.: Jemu Jedinému. Bratislava: Tatran, 1990, s. 131.



95


učeníkmi, ako prežívať svoju vieru, ako v nej vzrastať. Od nej sa učíme „pri-jímať s vierou a v modlitbe spásu, ktorou Boh túži obdarovať tých, čo dôve-rujú jeho milosrdnej láske.“53 Biskup Judák poukazuje na úzky súvis medzi vyznávanou vierou a životom, podľa neho „potrebné je však „byť mariánsky“ predovšetkým formou praktického života, v živej viere, ako to vidíme v živote Božej matky“54.

Originálny prístup k siedmim bolestiam Panny Márie zvolil Milan Bu-bák, keď povzbudzoval poslucháčov Rádia Vatikán, aby Máriine bolesti roz-poznali vo svojom živote, pretože „aj keď ich pôvod môže byť v našom živote, na rozdiel od nej a jej Syna Ježiša, iný – napríklad môžu byť výsledkom nášho hriechu, našej slabej viery či našej neschopnosti hľadieť na veci z perspektívy večnosti –, spôsob, ako sa s nimi vyrovnávať by mal byť ten istý, ako u nej. I nám by mali prispieť nie k rozkladu, ale k rastu vo viere.“55

Mária je blízka súčasnému človeku, ktorý ju môže nasledovať ako vzor, a to nielen ako svedka viery v Božieho syna, ale aj ako „človeka, ktorý v plnosti realizuje svoje človečenstvo aj vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi“56. Podľa arcibiskupa Zvolenského „príklad Sedembolestnej Panny Márie je prí-ťažlivý pre každého, lebo nám predstavuje človeka, ženu, ktorá vidí zmysel, má nádej a miluje aj v najťažších životných situáciách, ktoré skôr či neskôr prežíva každý človek“57.

Sedembolestná patrónka je vzorom nádeje – dôvery, že Boh splní svoje spásne prisľúbenia. Podľa Benedikta XVI. sa nádej „prejavuje zvlášť v čnosti trpezlivosti, ktorá neprestáva konať dobro ani zoči-voči zjavným neúspechom, a v čnosti pokory, ktorá prijíma Božie tajomstvo a dôveruje mu aj v temno-tách.“58 Sedembolestná skladala celú svoju nádej v Bohu. Učí nás spoznávať zmysel utrpenia, sprevádza nás a ukazuje nám cestu per crucem ad lucem.59

53 Benedykt XVI.: Budowanie pokoju zadaniem każdego człowieka. In L’Osservatore Ro-mano (wersja polska), 2006, roč. 27, č. 2, s. 24.54 Vyjadrenie nitrianskeho biskupa Viliama Judáka v ankete o úcte Sedembolestnej. Sedem-bolestná pomáha každému, kto chce zvládnuť vlastnú bolesť. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, s. 5.55 Bubák, M.: Sedem bolestí Panny Márie. Zamyslenie. In: Viera a život, 2014, roč. 24, č. 1, s. 79.56 Adam, A.: Ježiš Kristus – Prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2008, s. 106.57 Vyjadrenie bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského v ankete o úcte Sedembo-lestnej. Sedembolestná pomáha každému, kto chce zvládnuť vlastnú bolesť. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, s. 6.58 Benedikt XVI.: Encyklika Deus caritas est o kresťanskej láske. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2006, s. 39.59 Porovnaj Hlaváč, T.: Sedembolestná. In: Katolícke noviny, 1996, roč. 111, č. 37, s. 1.

96

Jana Moricová

Na jednej strane Mária je „Matka našej nádeje“, na druhej strane je tiež „nádej nášho národa“60. Ako v ankete uvádzali slovenskí veriaci, putujú na mariánske pútnické miesta aj preto, že Mária im dodáva nádej.61

Panna Mária je „učiteľkou života kresťana“62, učí, ako dávať svojmu ži-votu najvyšší zmysel a ako realizovať špecifické poslanie, ktoré Boh každému človeku dáva. Osobitným spôsobom sa to vzťahuje na kňazov, pre ktorých je Ježišova matka vzorom svätosti, učí ich dôvere v Boha a osobnej modlitbe, pre-dovšetkým modlitbe príhovoru.63 Biskup Marián Chovanec konštatuje, že „hoci Panna Mária nemala dar sviatostného kňazstva, v morálnej oblasti je pre kňazov motiváciou a vzorom (svätosť, panenstvo, vernosť, ochotná služba).“64

Mária predstavuje vzor matky. „Dnes sa skôr dávajú do popredia ženy, ktoré dosahujú kariérny postup v zamestnaní. Médiá sa v prvom rade zaují-majú o ženy, ktoré majú úspech alebo ktorých život je spojený so škandálmi. V spoločnosti sa však zabúda na prvé poslanie ženy – byť matkou. Zabúda sa na matky, ktoré odovzdávajú život, ktoré s láskou prijímajú a vychovávajú svoje deti, ktoré sa obetujú za svoju rodinu a svojou tichou službou aj za celú spoločnosť. Žijú neraz nápadným, ale hrdinským spôsobom života. V tomto je Sedembolestná Panna Mária vzorom pre každú ženu.“65

Keď sa tvoril pastoračný plán Katolíckej cirkvi na roky 2007 – 2013, tak jeho autori predstavili Ježišovu matku ako vzor pre Cirkev na Slovensku, ktorá sa od nej „chce učiť klásť správne otázky, nechať sa prenikať Duchom Svätým, nosiť pod srdcom a rodiť Krista pre svet, navštevovať, ticho a nenápadne slú-žiť, stáť pod krížom, objímať Ježišovo telo, byť v spoločenstve jeho učeníkov a čakať, nechať vynikať Krista a jeho Ducha.“66

60 Veigl, S.: Sedembolestná. In: Katolícke noviny, 1992, roč. 107, č. 37, s. 11.61 Porovnaj Gancarz, N.: Súčasné prejavy mariánskeho kultu na príklade pútí do Tuchowa a Levoče (poľsko-slovenské paralely). In: Slovenský národopis, 2007, roč. 55, č. 2, s. 173.62 Vyjadrenie spišského biskupa Štefana Sečku v ankete o úcte Sedembolestnej. Sedembo-lestná pomáha každému, kto chce zvládnuť vlastnú bolesť. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, s. 6.63 Porovnaj Dorman, R.: Prítomnosť Panny Márie v kňazskom živote a službe. In Šuráb, M. (ed.): Aspekty mariánskej úcty. Nitra: RKCMBF UK – Teologický inštitút v Nitre, 2011, s. 84-96.64 Chovanec, M.: Mariológia. Nitra: Kňazský seminár sv. Gorazda, 2005, s. 106.65 Vyjadrenie trnavského arcibiskupa Jána Oroscha v ankete o úcte Sedembolestnej. Sedem-bolestná pomáha každému, kto chce zvládnuť vlastnú bolesť. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, s. 5.66 Pastoračný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku 2007 – 2013. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2007, s. 90.

97


ZáverKardinál Tomko poukazuje ešte na jeden aspekt slovenskej mariánskej

úcty a síce, že úcta k Sedembolestnej matke je stále aktuálna. Tvrdí: „Je ak-tuálna, lebo nás upozorňuje, že aj v terajších ťažkostiach Slovensko má svo-ju patrónku, ochrankyňu a pomocníčku. Je aktuálna, lebo zápas o zachovanie kresťanskej viery a mravnosti sa neskončil.“67

Na záver možno konštatovať, že mariánska úcta na Slovensku je naozaj rozšírená a patrí medzi charakteristické črty katolíckej spirituality. Dominuje snaha prežívať túto úctu v súlade s pokoncilovým učením Cirkvi. Prejavuje sa to aj v úcte sedembolestnej Patrónky Slovenka, kedy namiesto prílišných emócii, zdôrazňovania potreby mať súcit s trpiacou Máriou či Ježišom, sú ve-riaci motivovaní k aktívnemu prístupu k životu a skutočnostiam tohto sveta. Sedembolestná patrónka ich učí, že „obeta a bolesť sú cestou skutočnej lásky. Lásky, ktorá aktívne koná všetko pre dobro a posvätenie svojho okolia a tak ohlasuje, že konečné víťazstvo patrí Kristovi.“68

67 Tomko, J.: Vzťah Slovákov k Sedembolestnej. In: Katolícke noviny, 2014, roč. 129, č. 36, s. 3.68 Pastiersky list biskupov Slovenska na Slávnosť Bohorodičky Panny Márie (1.1.2014). Dostupné na: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-biskupv-slovenska-na-slavnost-bohorodicky-panny-marie-2014 (13.09.2014).

http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-biskupv-slovenska-na-slavnost-bohorodicky-panny-marie-2014



98

Aspekty úcty, kultu a putovania v živote Bohorodičky a v mentalite Slovanov i Slovákov

HELENA HREHOVÁ

ÚvodMomenty úcty (latinsky pietas, honor), kultu (cultus) a putovania (pel-

legrinatio) sú známe všetkým ľuďom. Vnímame ich ako existenciálne fenomé-ny zviazané s duchovnou dimenziou ľudí schopných vnímať intelektom priro-dzené i nadprirodzené. Vo svete sme všetci in via (na ceste) fascinovaní tým, čo vidíme a prežívame.

Cesta indikuje pohyb od „počiatočného bodu“ smerom „niekam“, k bu-dúcemu a budúcnosti. V tomto smerovaní existujú mnohé skryté tajomstvá sotva pochopiteľné rozumom. Sv. Pavol apoštol sa o tom zmienil takto: „(...) tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, sa teraz zjavilo jeho svätým“ (Kol 1, 26). Toto „teraz“ (hic et nunc) sprevádza okrem viditeľného telesného pohybu aj neviditeľný duchovný pohyb, ktorý je dlhodobým procesom a po-znajú ho všetky svetové náboženstvá. Predchádza mu takmer vždy príprava počítajúca s opustením domova, s námahou, vytrvalosťou, nepohodlím, keď si človek hlbšie uvedomuje zodpovednosť za vlastný život i život druhých.

Tak v dejinách Starého, ako aj Nového zákona boli úcta, kult a putova-nie príležitosťou stretnutia s posvätnom (sacrum) na svätých miestach (locus sanctus), ktoré súvisia s udalosťami spásy. Izraeliti si napr. Paschou pripomínali oslobodenie z egyptského zajatia a za úrodu ďakovali počas sviatkov stánkov Letníc alebo Turíc obetovaním prvotín (porov. Ex 23, 6; Ex 34, 22; Lv 23, 15), ktoré im pripomínalo aj uzavretie zmluvy (porov. Dt 16, 1 – 17). Veľké sviatky oslavovali putovaním do jeruzalemského chrámu (porov. 1 Kor 12, 27; 2 Kor 23). Z Lukášovho evanjelia vieme, že aj 12-ročný Ježiš putoval so svojou Mat-kou Máriou a sv. Jozefom do Jeruzalema, aby zadosťučinil príkazu Zákona (po-rov. Lk 2, 41n) a neskôr na významné sviatky tak konal aj sám (porov. Jn 2, 13; 5, 1; 7, 14; 10, 22; 12, 12). Sv. Pavol na svoje osobné putovanie do Jeruzalema v čase Letníc − Turíc spomína v Skutkoch apoštolov (porov. Sk 20, 16; 24, 11).

Prelom v oblasti úcty, kultu a putovania nastal po Ježišovom zmŕt-vychvstaní. Bohoslužba sa už odvtedy nesústreďovala na posvätné miesto či chrám, ale na osobu Ježiša Krista, ktorý sa stal „novým chrámom,“ nezávislým od miesta (porov. Jn 2, 19; 4, 21). Život kresťanov dostal − vďaka Kristovmu

99


zmŕtvychvstaniu − črty eschatologického putovania (porov. 2 Kor 5,6), no zá-roveň neprestal byť dejinným. Práve tieto dejinné fakty sú dôvodom, prečo si aj súčasní kresťania ctia a pripomínajú (slávením liturgie, modlitbou, spevom i putovaním) významné udalosti spásy. Putujú na miesta Ježišovho pobytu na zemi alebo na miesta, kde žili veľkí svätci, teda tam, kde sa nejakým mimoriad-nym spôsobom prejavila nadprirodzená Božia moc. Zmyslom i cieľom kres-ťanského putovania je stretnutie človeka s Bohom na nejakom privilegovanom mieste. Toto stretnutie vrcholí vnútorným precitnutím a prehĺbením jednoty medzi človekom a Bohom.

1. Bohorodička Mária a jej poslanie v dejinách spásyV Novom zákone sa o Márii Ježišovej Matke nehovorí ako o Bohoro-

dičke. Evanjeliá vyzdvihujú iba jej pleromatický status milosti (gratia plena), pokoru (pokorná služobnica Pána), poslušnosť Božej vôli i uvažovanie v srdci (porov. Lk 1, 28; Lk 1, 38; Lk 2, 19. 51), ktoré sa prejavili v jej živote i konaní. Mária bola ženou z ľudu. Žila v historickom čase, zdieľala sociálne i nábožen-ské cítenie svojho národa. Jej prináleží absolútny primát „Christofora“ (nosi-teľka Krista), a teda aj Theotókos (Bohorodička).

Významný obranca viery Meliton di Sardi (†190), biskup v meste Sardi (v Lidii v Malej Ázii), už v polovici 2. storočia vo svojej homílii a chválach na Máriu ako Theotókos až trikrát o nej hovorí ako o „Panne bez poškvrny“. V polovici 3. storočia už existujú aj priame odvolania sa na apoštolskú tradíciu v tzv. Apoštolských kánonoch Hippolita Rímskeho (†235) vo Vyznaní viery1 a v spisoch sv. Gregora Naziánskeho (†390).2

Konštantínopolský patriarcha Nestorius (380 – 450), ktorý v roku 428 vystúpil proti šíriacej sa úcte k Bohorodičke, tvrdil, že Mária je iba matkou ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista, teda nie Theotókos, ale Christotókos. Proti jeho učeniu o božskej a ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista protestoval patriar-cha Alexandrie sv. Cyril Alexandrijský († 444). On vyhlásil, že Mária porodila Božieho Syna Ježiša, ktorý sa stal človekom.3 Úcta k Božej Matke je v univer-zálnej cirkvi sprítomnená v troch vieroučných podobách: 1. Titul Bohorodička Mária (Theotókos) bol Matke Ježiša Krista slávnostne udelený na III. všeobec-nom koncile v Efeze v roku 431, kde bolo Nestorovo učenie definitívne zavrh-nuté. 2. Dogma o Nepoškvrnenom počatí bola vyhlásená pápežom Piom IX. 8.

1 Porovnaj Ippolito di Roma: La tradizione Apostolica, 4. Roma: Edizioni Paoline, 1972, s. 85.2 Porovnaj Gregor Naziánsky: Ep. 101, 4/5. In: EP 1017 (Enchiridion Patristicum), Friburgo: coll. M. J. Rouët de Journel, 1955. 3 Porovnaj Cyril Alexandrijský: Ep. 1; Homil. 15 Incarn. In: EP 2058. (Enchiridion Patristi-cum), coll. M. J. Rouët de Journel. Friburgo: 1955.

100

Helena Hrehová

decembra 1854 v encyklike Ineffabilis Deus. 3. Dogma o Nanebovzatí Panny Márie bola slávnostne predložená k všeobecnej úcte pápežom Piom XII. 1. no-vembra 1950 v konštitúcii Munificentissimus Deus (Najláskavejší Boh).

Všetky tri vieroučné podoby, predložené kresťanom k úcte Panny Má-rie, tvoria jadro mariánskeho kultu a poukazujú na tri vzťahy:

1. Duch Svätý − Mária 2. Kristus − Mária 3. Mária − Cirkev. Z antropologického pohľadu je Mária dokonalým obrazom veriacej

ženy. Z pohľadu dejín spásy je nadčasovým príkladom pre kresťanov všetkých čias a zároveň modelom univerzálnej cirkvi. Jej panenské materstvo je zvýraz-nením najexcelentnejšieho účinku Božej milosti v ľudských stvoreniach.

Úcta k Márii − Matke Mesiáša existovala už v starokresťanskom ob-dobí. Najnovšie archeologické vykopávky v Palestíne potvrdzujú, že medzi judeo-kresťanmi v Betleheme, kde sa Ježiš narodil, ako aj v Nazarete, kde žil až do svojho verejného vystúpenia, bola úcta k Ježišovej Matke veľmi živá. Práve tu vznikli apokryfné spisy bohaté na detaily zo života Panny Márie, ako napríklad Protoevanjelium sv. Jakuba, apokryfné rozprávania o jej slávnom tranzite, poetické kompozície na jej materstvo, atď.4 Známy taliansky teológ mariológ Bruno Forte (nar. 1949), arcibiskup-metropolita v Chieti, hovorí, že „vzťah Márie s tajomstvom môže byť adekvátne vyjadrený symbolom, ktorý najlepšie vysvetľuje sprostredkovanie transcendencie.“5 Pochopenie B. Forte-ho veľmi úzko korešponduje s tvrdením Pavla Evdokimova (1901 – 1970), že „nie poznanie osvetľuje tajomstvo, ale tajomstvo osvetľuje poznanie. My mô-žeme poznať tieto veci len vďaka milosti, ktoré by sme inak nespoznali.“6

V univerzálnej cirkvi oslavujú Božiu Matku liturgické texty, hymny, li-tánie, poetické chválospevy, výtvarné diela i hudobné skladby. Stačí, ak si pri-pomenieme takých významných teológov, akými boli sv. Efrém Sýrsky (†373), sv. mučeník Eleuterio di Tournai (456 − 532), sv. Izidor Sevilský († 633), sv. Bernard z Clairvaux (1091 – 1152), filozof, teológ a mystik sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu (1673 – 1716) atď.

V oblasti výtvarného umenia túto úctu dokumentujú nespočetné marián-ske stĺpy, sochy, ikony, obrazy zhotovené geniálnymi umelcami, napr. Giotto

4 Porovnaj Bagatti, B.: De beata Mariae virginis cultu in monumentis palaeochristianis pa-lestinensibus. In: De promordilis cultus mariani. Roma: Pontificia academia mariana inter-nationalis, 1970, s. 1-20. 5 Forte, B.: Maria, la donna icona del Mistero. Saggio di mariologia simbolico-narrativa. Milano: Edizioni Paoline, Cinisello Balsamo, 1989, s. 16. 6 Evdokimov, P.: La donna e la salvezza del mondo. Milano: Jaca Book, 1. ed., s. 13.

101


di Bondone (1266 – 1337) a jeho Madonna Ognissanti, Andrej Rublev (1410) a jeho Vladimírska Bohorodička, Raffaello Santi (1483 – 1520) Sixtínska ma-dona a Svadba Panny Márie, Michelangelo Buonarroti (1475 – 1564) so svo-jím nenapodobiteľným dielom Piety – Márie držiacej v náručí mŕtveho Syna, Tizian (1477 – 1576) Nanebovzatie Panny Márie, Alessandro Botticeli (1445 – 1510) Korunovácia Panny Márie, alebo aj Majster Pavol z Levoče (1465/1470 – 1537/1542) autor slávneho neskorogotického levočského krídlového oltára s výjavom Poslednej večere, nad ktorým je prekrásna plastika Panny Márie so sv. Jakubom (vľavo) a sv. Jánom evanjelistom (vpravo).

V oblasti hudby treba spomenúť svetoznáme skladby na oslavu Božej Matky. Od Franza Schuberta (1797 – 1828) je to Ave Maria, od Charlesa Go-unoda (1818 – 1893) Ave Mária, od Giuseppe Verdiho (1813 – 1901) jeho Ave Mária, Stabat Mater, Laudi alla Vergine Maria, alebo aj od Mikuláša Schnei-dera Trnavského (1881 – 1958) známa vokálna omša Missa stella matutina či zostavenie Jednotného katolíckeho spevníka s vyše 500 piesňami, z ktorých 226 je autorových. Z nich treba spomenúť najmä jednu pre nás Slovákov naj-známejšiu Ó, Mária bolestivá, naša ochrana..., ktorou oslavujeme Sedembo-lestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.

Máriin život i jej poslanie, podobne ako životné poslanie všetkých kresťanov v priebehu dvetisícročných dejín, je spojený s putovaním. Mária už v ranom veku putovala podľa Zákona so svojimi rodičmi sv. Annou a sv. Joa-chimom do jeruzalemského chrámu, aby tam posluhovala. Neskôr putovala do mestečka Ain Karim, aby poslúžila svojej príbuznej sv. Alžbete, čo dokumentu-je pieseň Magnifikát ( Lk 1, 39; Lk 1, 46-55), potom z Nazaretu do Betlehema (porov. Lk 2, 4), aby splnila súpisné nariadenie rímskeho cisára Augusta (27 pred Kr. – 14 po Kr.)7, putovanie do Egypta po Ježišovom narodení (Mt 2, 13 – 15), aby ho so sv. Jozefom zachránili pred tetrarchom Herodesom Antipasom (4 pred Kr. – 39 po Kr.) i návrat z Egypta do Nazaretu (porov. Mt 2, 19 – 23; Lk 2, 39). Mária mnohokrát sprevádzala svojho Syna počas jeho kazateľskej činnosti a putovala s ním aj na jeho krížovej ceste (porov. Jn 19, 25). Po Je-žišovom zmŕtvychvstaní nielenže zotrvávala na modlitbách spolu s apoštolmi (porov. Sk 114), ale aj aktívne participovala na misijnom poslaní apoštolov.

Objektívne možno povedať, že Mária je súčasťou evanjelií, jednou z najdôležitejších evanjeliových postáv. Ona je prezentovaná „ako tá, ktorá príkladne počúvala Božie slovo, ako služobnica Pánova, ktorá súhlasila s Bo-žím slovom a ako plná milosti sa sama cítila pokornou, pochopiac, že všetko je z Božej dobroty.“8

7 Od smrti cisára Augusta uplynulo v tomto roku dvetisíc rokov.8 Beinert, W.: Il culto di Maria oggi. Roma: Edizioni Paoline, 1985, s. 13.

102

Helena Hrehová

Mária si bola plne vedomá svojho osobitného poslania a svojej špecific-kej misie, ktorá jej bola zverená Bohom a neskôr aj jej Synom Ježišom Kristom pri umieraní na kríži: „Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého milo-val, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 26 – 27). Márii-no duchovné a univerzálne materstvo sa zrodilo pod krížom na Golgote. Podľa slov kapucínskeho pátra Marianna da Torino „Mária totálnym prijatím poslania byť Matkou všetkých ľudí zrealizovala najvyšší možný ideál každého mater-stva: strácať sa, aby deti mohli žiť.“9 Toto jej poslanie je jedných z dôvodov, prečo s ňou spájame počiatky cirkvi, ako je to akcentované v Skutkoch apošto-lov (porov. Sk 1, 14). Okolo Matky Ježiša Krista sa vytvorilo prvé kresťanské i modlitbové spoločenstvo a v nej nachádzali a dodnes nachádzajú kresťania pomoc, útechu i ochranu.

Pápež Pavol VI. vo svojej apoštolskej exhortácii (z 2. februára 1974) pod názvom Marialis cultus nazval Bohorodičku „svedkom operujúcej lásky“.10 V spomenutej exhortácii podčiarkol aj skutočnosť, že „úcta k Matke Pána je pre veriacich príležitosťou rastu v Božej milosti, čo je aj posledným cieľom každej pastorálnej činnosti. Je nemožné ctiť si „plnú milosti“ bez úcty k milosti v nás samých, to znamená bez priateľstva s Bohom a spoločenstva s Ním, bez toho, aby sa v nás nezabýval Duch Svätý“ (porov. MC, 57). V tomto zmysle je Mária pre veriacich kresťanov panenskou Matkou a vzorom každej cnosti. Ak sa kresťania usilujú pokorne kráčať pred Bohom, jej tichá prítomnosť a jedno-duchosť ich sprevádza a učí, ako má vyzerať rodina a spoločenstvo v láske.

Sv. Ján Pavol II. vo svojom príhovore ku kolégiu kardinálov v roku 1987 povedal: „Mariánsky profil v Cirkvi je okrem iného – ak nie aj niečo viac – fun-damentálny, charakterizovaný profilom Márie, apoštolov a najmä sv. Petra, ktorí boli hlboko zjednotení. Pod týmto aspektom Cirkvi Mária predchádza putujúci Boží ľud... Aj Cirkev, ako Mária, žije v milosti, v podriadenosti Duchu Sväté-mu, v ktorého svetle interpretuje znaky a potreby čias a pokračuje v kráčaní vo viere a v ochote počúvať hlas Ducha Svätého.“11 Mária je Kristovou Matkou, Kráľovnou apoštolov, Matkou i Srdcom cirkvi, Matkou všetkých ľudí.

Duchovná dimenzia Bohorodičky, ktorej sviatok každoročne slávime 1. januára, z pohľadu Máriinej akceptácie materstva, ale i „ľudskej dcéry a sestry“

9 Porovnaj Mariano Da Torino: Fede e vita cristiana. Roma: Edizioni L’Italia Francescana, 1990, s. 78. 10 Pavol VI.: Esortazione apostolica Marialis cultus (37) di sua santitá Paolo VI. Roma: San Pietro, 2. 2. 1974. 11 Ján Pavol II.: Al Collegio cardinalizio e alla Curia romana. 22. 12. 1987. In Pensieri dal Magistero di Giovanni Paolo II. Encicklopedia aperta ai valori umani. Roma: Edizioni Aqui-la Bianca, 1989, s. 174.

103


aktívne sa angažujúcej v pomoci druhým, je pre novozákonných ľudí nadčaso-vo inšpirujúcou. Jej príklad − od momentu anjelovho zvestovania až po našu sú-časnosť − vnímame ako neodvolateľný súhlas, ktorým integrovala svoje osobné poslanie s apoštolskou misiou. Mária zaujíma prvé miesto medzi svätými ako Panna i Matka v jednej osobe. Oslava Bohorodičky je preto aj oslavou Boha.

Personálne i komunitárne aspekty Márie, jej jedinečné povolanie i po-slanie sa v jej živote prelínali a sú neustále prítomné aj v životoch kresťanov. Hľadieť na Máriu znamená prejsť od teórie (theorie) k modelu akcie (praxis), od morálnych predpisov ku konkrétnym skutkom. Ona je modelom dokonalej lásky, čistoty, vernosti, vytrvalosti, obrazom pokornej služobnice, ktorá pocho-pila, že primárnym zmyslom života je plniť Božiu vôľu, preto ju nazývame prvou blahoslavenou, alebo aj preblahoslavenou či najprepodobnejšou.

Poslanie kresťanov v súlade s Máriiným štýlom „realizácie Božej vôle“ sa konkretizuje v hermeneutickom procese prostredníctvom aktualizácie a na-pĺňania Božích zámerov v dejinách. Sv. Ján Pavol II. nie náhodou jej zveril celý svoj plodný vyše 26-ročný pontifikát vyjadrený mottom Totus tuus (Celý tvoj). Úctu k Bohorodičke dokumentujú po celé stáročia akty úprimnej úcty. Kresťania sú totiž tajomne začlenení do Kristovho tajomstva, v ktorom fidessupponit rationem (viera predpokladá rozum) tak, ako gratia supponit naturam (milosť predpokladá prirodzenosť).

2. Úcta k Bohorodičke v dejinách slovanských národovTitul Bohorodička (Theotókos) sa viac používa na kresťanskom Výcho-

de. Na kresťanskom Západe Ježišovu Matku Máriu viac oslovujeme titulom Matka Božia a Panna (Dei Genitrix et Virgo), alebo aj Matka Cirkvi (Mater Ecclesiae). Všeobecne je však Mária pre kresťanov vo svete, nevynímajúc slo-vanské prostredie, živým obrazom prečistej Panny a Matky s citlivým a vníma-vým srdcom, ikonou, ktorej krása postuluje dokonalú zrelosť ducha.

Kresťania v blízkosti Márie nie sú nikdy sirotami. Božia Matka srd-com rozumie všetkým ľuďom. Uzdravuje ich od vlastných egoizmov a učí, ako majú kontemplovať a uskutočňovať vzájomné bratstvo a jednotu na zemi. Svojím duchovným zrakom vidí, kde je nedostatok viery, nádeje, lásky, ale aj nedostatok materiálnych potrieb, ako na to upozornila v Kane Galilejskej. Mária je teda ženou činu. Zasahuje všade tam, kde treba. Osobitne je blízka jednoduchým ľuďom, ľuďom trpiacim útlak, alebo tým, ktorým je odopieraná ľudská dôstojnosť a právo na život.

Podľa ruského filozofa a teológa Pavla Alexandroviča Florenského (1882 – 1937) nachádzame v liturgických hymnách kresťanského Východu aj „vzťah medzi večnou Božou Múdrosťou a Matkou Božou (Theotókos),“ ako sa o tom zmienil v 10. liste svojho diela Stolp i utverždenije istiny (1914).12

104

Helena Hrehová

Iný z veľkých ruských ortodoxných teológov S. N. Bulgakov (1871 – 1944) napísal, že prostredníctvom Ježiša Krista sa uskutočnilo tajomstvo Božej mi-losti zostupujúcej zhora − od Boha k človeku, a skrze Máriu sa toto tajom-stvo naplnilo zdola hore – od človeka k Bohu.13 Rovnako aj teológ a mysli-teľ Pavel Evdokimov vo svojom diele La femme et le salut du monde (Žena a spása sveta) hovorí „o materskej nežnosti Theotókos“, ktorá tvorí „základ kresťanského humanizmu, nežnosti, citlivosti, predstavuje archetyp ženskosti v zmysle náboženskom.“14

Na kresťanskom Východe pod vplyvom byzantskej viery, tradície a kul-túry, nachádzame tri najstaršie typy vyobrazenia Bohorodičky (Theotókos): 1. Veličenstvo − Panna Mária na tróne s Dieťatkom Ježiš na ruke. 2. Oranta − zá-zračná (rusky znamenie, zázrak). 3. Odegitria (zvaná Lukášova), ktorá jednou rukou drží svoje Dieťa a druhou naň ukazuje. Variantom tretieho vyobrazenia je aj Eleusa (Umilenie, dojatie), na ktorom sa Dieťa nežne vinie k Matke a teší svoju Matku. Na západných obrazoch je to opačne, Matka utešuje Dieťa.15

Milióny ikon roztrúsených v katolíckych a ortodoxných chrámoch i v rodinných kresťanských obydliach po celom svete predstavujú podstatný moment tzv. „slovanskej zbožnosti“ a „úcty k Bohorodičke“. Mária je pre Slo-vanov cestou pravdy, krásy i operujúcej lásky. Aj preto má v slovanských de-jinách neopakovateľné špecifiká, či už spomenieme Rusov, Ukrajincov, Polia-kov, Čechov, Slovákov, Chorvátov, Slovincov, Srbov, Macedóncov, Bulharov, ale aj Rumunov a Grékov. Toto špecifikum je najviac viditeľné v ikonografii,predstavujúcej „hmotné symboly, umožňujúce vidieť to, čo je iné.“16

Zbožná úcta k Božej Matke a Matke Cirkvi sa výnimočne prejavila aj v ži-vote slovanského pápeža sv. Jána Pavla II. (1920 − 2005). Znak kríža a pod ním písmeno M symbolizovali jeho totálnu oddanosť a dôveru voči Ježišovej Matke. Táto oddanosť ho sprevádzala až za hrob (spomenuté znaky boli totiž vyryté aj na drevenú cyprusovú rakvu zosnulého pápeža). Súčasný pápež František nazval Božiu Matku Máriu „Hviezdou novej evanjelizácie“ (porov. Evangelii gaudium, V. kap, § 284, 287), a tým načrtol akoby novú kvalitatívnu dimenziu Máriinej pôsobnosti, nakoľko „evanjelizačná činnosť Cirkvi má mariánsky štýl.“ 17

12 Florenskij, P. A.: La colonna e il fondamento della veritá. Lettera X. Milano: Rusconi Editore, 1. ed., 1974, s. 452. 13 Porovnaj Bulgakov, S., N.: Du Verbe incarné. Paris: 1943, hl. 3., s. 128. 14 Evdokimov, P.: La donna e la salvezza del mondo. Milano: Jaca Book, 1989, s. 156. 15 Porovnaj Skrobucha, H.: Maria Russische Gnadenbilder Recklinghausen. 1967; Lange, R.: Das Marienbild der frühen Jahrhunderte, 1969. In: Špidlík, T.: Ruská idea. Jiny pohled na člověka. Velehrad –Roma: Refugium, 1996, s. 307.16 Evagrius: Le Traité pratique. Prol., SC 171 (1971), s. 501; kap 84, s. 674.17 Evangelii gaudium. Apoštolská exhortácia pápeža Františka o ohlasovaní evanjelia v sú-časnom svete. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2014, kap. V. § 288, s. 199.

105


Slovanské národy sú mimoriadne citlivé na slovo matka, či už máme na mysli nebeskú alebo pozemskú matku. Slovo matka je úzko zviazané s do-movom a vlasťou. Domov i vlasť bez matky sú tristno-prázdne, chýba v nich duša, srdce, neha, pochopenie. Deti bez matky sú v rodine i v národe sirota-mi. Toto memento v dejinách slovanských národov už celé stáročia rezonuje. A čím viac si Slovania túto skutočnosť uvedomujú, tým viac sa prehlbuje úcta k Božej Matke.

3. Putovanie a úcta k Božej Matke v mentalite slovenských katolíkovPre Slovákov, ktorí tvoríme akýsi most medzi západnými a východnými

kresťanmi, je Mária prototypom čistoty, večného panenstva, ženskej nežnos-ti i materstva. My, Slováci, si ju osobitne uctievame ako sedembolestnú, teda ako Matku s prebodnutým srdcom. Sedem bolestných záchvevov jej duše nám pripomína dve možnosti: šťastia v Ježišovej blízkosti i bolesti po pretrhnutí vzťahu s Ježišom, ktorý je vždy osobnou stratou s nedozernými dôsledkami.

Márii bolo v dejinách spásy rezervované a zverené privilegované posla-nie: byť Matkou vteleného Božieho Slova, Matkou Bohočloveka Ježiša Krista a zároveň spolupracovať na posväcovaní ľudí. Jej zvláštnemu privilégiu „po-čatia bez hriechu“, možno porozumieť len s pokornou vierou. Ateistom, ale aj kresťanom iných denominácií, sa zdá toto tajomstvo Božej všemohúcnosti nepochopiteľné. Skutočnosť, že Božie slovo si vzalo telo z Márie Panny tajom-ným účinkom Ducha Svätého, znamená, že Boh sa sklonil k nazaretskej Panne a ona od momentu svojho súhlasného fiat vzala na seba aj úlohu spolupra-covníčky na diele spásy. Jej právom prináleží titul gratia plena (plná milosti). V dogmatickej konštitúcii II. vatikánskeho koncilu o cirkvi Lumen gentium (porov. LG, 58) bola preto jej viera porovnaná s vierou Abraháma v Starom zákone. Mária, tak ako Abrahám, bola pútničkou viery − od Nazaretu až po Kalváriu a svoje slávne nanebovzatie. Z tohto dôvodu ju nazývame aj našou sestrou a spolupútničkou vo viere. Exemplárnym životom a totálnou odovzda-nosťou a poslušnosťou voči Bohu ukázala, že duchovná skúsenosť kresťanov na zemi, sa nezaobíde bez Božej milosti. Excelentným ovocím jej totálnej odo-vzdanosti sa Bohu bola akceptácia materstva v panenstve a následne aj abso-lútna dôvera voči Ježišovi: „Urobte všetko, čo Vám povie“ (Jn 2, 5).

Medzi Slovákmi, Moravanmi i Čechmi pretrváva hlboká úcta k Boho-rodičke už od čias sv. Cyrila a sv. Metoda, hoci v Pribinovej pevnosti v Blat-nohrade (na rieke Zala) už existoval kostol zasvätený Bohorodičke (podľa ar-cheológov ho možno datovať do roku 828). O úcte k Matke Božej svedčia aj stovky chrámov roztrúsených po celom Slovensku. K najstarším zachovaným chrámom, zasväteným úcte Panny Márie, patrí napr. kostol v Trstíne − Hájič-ku z roku 1245. Počiatky intenzívneho šírenia mariánskeho kultu siahajú do 13. storočia (po odchode Mongolov − Tatárov z nášho územia v roku 1241),

106

Helena Hrehová

neskôr v období tzv. rekatolizácie v 17. storočí a znova po roku 1989 po páde totalitného režimu a ideológie marxizmu-leninizmu.

Prioritné mariánske patrocíniá na území Slovenska prináležia siedmim chrámom, ktoré nesú titul „Bazilika minor“: 1. Bazilika Sedembolestnej Panny Márie − patrónky Slovenska v Šaštíne-Stráže (23. 11. 1964 udelený pápežom Pavlom VI.). 2. Bazilika Navštívenia Panny Márie v Levoči (26. 1. 1984 ude-lený pápežom Jánom Pavlom II.). 3. Bazilika Usnutia presvätej Bohorodičky v Ľutine (22. 6. 1988 udelený pápežom Jánom Pavlom II.). 4. Bazilika Nav-štívenia Panny Márie na Starých Horách (1. 8. 1990 udelený pápežom Jánom Pavlom II.). 5. Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej (11. 3. 2002 udelený pápežom Jánom Pavlom II.). 6. Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove (19. 7. 2008 udelený pápežom Benediktom XVI.). 7. Bazilika Naro-denia Panny Márie v Marianke, ktorá je aj najstarším pútnickým miestom na Slovensku18 (24. 11. 2011 udelený pápežom Benediktom XVI.).

Mariánska úcta má v našom stredoeurópskom regióne svoje partikulár-ne črty. Je rozšírená až natoľko, že zľudovela. Tisíce ľudí každoročne putujú na mariánske miesta. Fenomén putovania v posledných rokoch dokonca ožíva aj medzi mladými ľuďmi. A nielen u nás na Slovensku, ale aj v Európe. Na jednej strane je to dobrý signál, keďže putovanie je cestou, kedy je človek viac dispo-novaný na vnímanie, na počúvanie slova, na osobne precitnutie spolu s inými i na dotyk Božej milosti. Na strane druhej však existuje v aktuálnych časoch aj isté riziko možnej zámeny putovania s turistikou, ako na to upozornil český teológ profesor Pavel Ambros, ThD. (nar. 1955): „Európa je plná turistických ponúk, za ich vznešenou tvárou náboženskej turistiky sa skrýva kultúrny hedo-nizmus starnúcej generácie Európanov,“19 ktorý evokuje istú kamufláž turistiky bez zbožnosti. Práve preto je dôležité dbať na pravú úctu k Božej Matke v cen-tre s Synom Ježišom.

ZáverV závere sa žiada povedať, že aj v 21. storočí si Slováci ctia Božiu Mat-

ku Máriu, a to aj napriek pokročilej sekularizácii, kríze duchovných hodnôt

18 Podľa paulínskeho mnícha Ľudovíta Kummera sochu Madony vytesal pustovník, ktorý žil v tomto údolí už v roku 1033. Základný kameň chrámu položil kráľ Ľudovít z Anjou a vysvätený bol v roku 1380. 19 Ambros, P.: Existuje nová vize cyrilometodějské tradice? Poznámky k současné diskuzi o kontinuitě a diskontinuitě v české cirkvi a společnosti. In: Intelektualne i duchowe dzie-dzictwo Cyrila i Metotego. Historia i aktualność tradycji cyrylo-methodiańskiej. (Praca zbio-rowa pod redakcja Józefa Budniaka i Andrzeja Kasperka). Katowice: PAN (Polska Akade-mia nauk – oddzial w Katowicach), 2014, s. 165-179, cf. s. 177.

107


i morálky. Pokračujeme dokonca aj v putovaní, ba zdá sa, akoby sme tejto tradícii porozumeli o niečo viac. V súčasnosti si uvedomujeme, že putovanie ožíva najmä vtedy, keď človek stráca cieľ a zmysel života, keď nevie, kto-rým smerom má ísť. V putovaní mimo domova si hlbšie uvedomujeme zmysel vlastného života, potrebu blízkych ľudí, prejavy lásky, ktoré sú soľou života.

Cirkev, tak ako na počiatku kresťanstva a nespočetnekrát v dejinách, potrebuje aj v súčasnosti úctu voči jedinému Bohu v troch osobách, voči Bo-horodičke a svätým. Úcta k Márii je úctou k Ježišovi. Tu niet protirečenia. Náš svet potrebuje očistné putovanie, ktoré je kráčaním vo viere, pripomínajúce ur-gentnú potrebu zomknúť sa aj v našich časoch okolo jediného Pána a Spasite-ľa. K tomu potrebujeme svetlo Ducha Svätého, teda senzibilitu pre kontinuálne Turíce, aby sme dokázali niesť odkaz prvotnej kresťanskej horlivosti s odva-hou, bez obáv a strachu, lebo Kristov prísľub, že Duch Svätý ostane s nami až do konca čias, je neodvolateľný. Je istotou, ktorá transcenduje časnosť.

LiteratúraSVÄTÉ PÍSMO. 1995. Rím : Slovenský ústav sv. Cyrila a Metóda, 1995. AMBROS, P.: Existuje nová vize cyrilometodějské tradice? Poznámky k současné disku-

zi o kontinuitě a diskontinuitě v české cirkvi a společnosti. In: Intelektualne i du-chowe dziedzictwo Cyrila i Metotego. Historia i aktualność tradycji cyrylo-metho-diańskiej. (Praca zbiorowa pod redakcja Józefa Budniaka i Andrzeja Kasperka). Katowice: PAN (Polska Akademia nauk – oddzial w Katowicach), 2014, s. 165-179, cf. s. 177. 198 s.

BAGATTI, B.: De beata Mariae virginis cultu in monumentis palaeochristianis palestinensi-bus. In : De promordilis cultus mariani. Roma: Pontificia Academia Mariana Inter-nationalis, 1970, s. 1-20.

BEINERT, W.: Il culto di Maria oggi. Roma: Edizioni Paoline, 1985. 353 s. BULGAKOV, S. N.: Du Verbe incarné. Paris, 1943. Cyril ALEXANDRIJSKÝ, Ep. 1; Homil. 15 Incarn.; EP 2058. (Enchiridion Patristicum),

coll. M. J. Rouët de Journel. Friburgo: 1955.EVAGRIUS. Le Traité pratique. Prol., SC 171 (1971), s. 501; kap 84.EVDOKIMOV, P.: La donna e la salvezza del mondo. Milano: Jaca Book, 1989. 287 s.FLORENSKIJ, P. A.: La colonna e il fondamento della veritá. Milano: Rusconi Editore,

1 ed., 1974, 810 s. FORTE, B.: Maria, la donna icona del mistero. Saggio di mariologia simbolico-narrativa.

Milano: edizioni Paoline, Cinisello Balsamo, 1989. 271 s. ISBN 88-215-1732-2 GREGOR NAZIANSKY, Ep. 101, 4/5; EP 1017 (Enchiridion Patristicum), coll. M. J. Rouët

de Journel. Friburgo: 1955.IPPOLITO DI ROMA: La tradizione Apostolica, 4. Roma: Edizioni Paoline, 1972.JÁN PAVOL II.: Al Collegio cardinalizio e alla Curia romana. 22. 12. 1987. In: Pensieri

dal Magistero di Giovanni Paolo II. Encicklopedia aperta ai valori umani. Roma: Edizioni Aquila Bianca, 1989. 332 s.

MARIANO DA TORINO: Fede e vita cristiana. Roma: Edizioni L´ Italia Francescana, 1990, 291 s.

108

Helena Hrehová

Encykliky a exhortáciePAVOL VI.: Lumen gentium. Dogmatická konštitúcia o Cirkvi. In : Documenti il Cocilio

Vaticano II. Bologna : Edizioni Dehoniane, 1996. PAVOL VI.: Esortazione apostolica Marialis cultus di Sua Santitá Paolo VI. Roma: San

Pietro, 2. 2. 1974. FRANTIŠEK: Evangelii Gaudium. Apoštolská exhortácia pápeža Františka o ohlasovaní

evanjelia v súčasnom svete. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2014. 202 s.

109

Šaštínska Mater dolorosa v novolatinskej literatúre na Slovensku

SVORAD ZAVARSKÝ

Z novolatinskej literatúry venovanej mariánskemu kultu sa dozvedáme, že Uhorsko, a teda aj Slovensko, bolo v Európe v známe ako priestor, v ktorom bola v stredoveku celkom výnimočným spôsobom zakorenená úcta k Božej Matke. Francúzsky jezuita François Véron, autor často vydávanej príručky pre mariánske kongregácie, r. 1601 napísal, že od čias sv. Štefana „sa celé Uhor-sko nazýva rodinou Bohorodičky.“ A ďalej pokračuje: „V tomto národe bola úcta k presvätej Panne taká výnimočná, že sa z úcty k nej ani neodvažovali vysloviť meno Márie a namiesto toho ju nazývali Paňou. Ak sa aj náhodou vyslovilo meno Mária, prijímali ho úctivo na kolenách so sklonenou hlavou.“1 Ďalší jezuita, Heinrich Scherer, r. 1702 vo svojej mariánskej geografii napísal: „Sotva bolo kedy daktoré kráľovstvo väčšmi oddané Božej Matke ako Uhor-sko, predtým ako sa dostalo pod osmanské jarmo.“ Zároveň však predpovedá obrodu mariánskeho kultu v Uhorsku: „No dnes pod rakúskou vládou, ktorá je vskutku otcovská a oddaná Božej veci, ľahko obživne pradávna horlivosť a úc-ta Uhrov voči ich Panej a synovská láska a oddanosť voči ich Matke.“2 Obraz Uhorska ako Máriinej rodiny je starší, Véron si ho požičal z legendy o čanád-skom biskupovi a mučeníkovi sv. Gerardovi.3 K stredovekej domácej tradícii sa v novoveku pridali mariánske impulzy prichádzajúce jednak prostredníc-tvom habsburskej dynastie, ktorá od polovice 16. storočia pestovala veľmi živú

1 Véron, F.: Manuale Sodalitatis B. Mariae Virginis, Coloniae Agrippinae 1601, s. 51: ex eoque tempore Hungaria tota Dei parentis familia appellata est. Et sanè Beatissimæ Virginis apud eam gentem tam eximia fuit veneratio, vt non ausi præ reuerentia, Mariæ nomen pro-nunciare, eius loco Dominę vocabulum passim vsurparent: Quòd si contigisset Mariæ nomen pronunciari, actutum flexis genibus, demissisque capitibus illud venerabundi exciperent.2 Scherer, H.: Atlas Marianus sive Geographia Mariana, Monachii 1702, s. 107: Vix alia Regio aut Regnum olim DEI MATRI fuit magis devotum, quàm Hungaria, antequam jugum Ottomannicum subijt. ... At hodie sub Imperio Austriaco verè pio ac paterno facilè reviviscet avitus ille Hungarorum zelus & veneratio erga suam DOMINAM, & filialis ille amor & pietaserga suam MATREM ...3 Surius, L.: De probatis Sactorum historiis... Tomus Quintus, Coloniae Agrippinae 1574, s. 349: Atque adeò Pannonia, à sancto rege suo Stephano, familia S. Marię appellata est.

110

Svorad Zavarský

mariánsku zbožnosť (v rámci systému náboženských hodnôt a praxe v histo-riografii označovanej ako „Pietas Austriaca“),4 jednak prostredníctvom jezu-itov, ktorí všade zakladali mariánske kongregácie a šírili úctu k sv. Panne ako k Nepoškvrnenej (o úctu k Nepoškvrnenej v priestore habsburskej monarchie sa významne zaslúžil bratislavský rodák, jezuita P. Zachariáš Trinkel).5 V ba-rokovej literatúre slovenskej (resp. uhorskej) proveniencie má mariánska te-matika politický, vlastenecký i konfesionálny rozmer. Mariánsky kult sa stal neoddeliteľnou súčasťou ideovej náplne rekatolizácie i národno-vlastenecké-ho povedomia katolíckej časti uhorských stavov; základy uhorskej štátnosti sa spájali s Máriou (Regnum Marianum), svätí uhorskí králi Štefan a Ladislav boli zobrazovaní ako hlboko oddaní ctitelia P. Márie a ako tí, ktorí v Máriinom mene premáhali divokých pohanských nepriateľov kráľovstva, predobraz tu-reckých vojsk a „heretikov“ 17. storočia. Moderných uhorských kráľov, najmä Leopolda I. (1655-1705), literatúra neraz líčila ako „reinkarnáciu“ (metempsy-chosis) sv. Ladislava; ako toho, ktorý oplýva všetkými jeho čnosťami – najmä hlbokou úctou k Panne Márii – a ktorý s „nebeskou“ pomocou svojho spolu-vládcu zabezpečí časné blaho Uhorského kráľovstva.6 Môžeme povedať, že mariánsku úctu spojenú s vernosťou habsburskej dynastii katolíci vnímali ako pilier záchrany uhorskej vlasti a jej tradičných hodnôt pred deštrukciou po-chádzajúcou z tureckého nebezpečenstva a domácich nábožensko-politických nepokojov. Tieto idey možno veľmi dobre sledovať napr. v troch knihách elógií o sv. Štefanovi, Imrichovi a Ladislavovi od slovenského jezuitu P. Štefana Tar-nóciho (1626-1689) z r. 1680-81.7

Na začiatku 18. storočia, po definitívnom oslobodení Uhorska spod tu-reckej nadvlády a po ukončení stavovských povstaní, sa stala aktuálnou otázka obnovy krajiny. Napr. r. 1722 vyšiel v Trnave ako promočná tlač spis jezuitu P. Františka Kazyho Concilium decem-virorum Hungariae in liberis Suadae campis celebratum venovaný práve tomuto problému. Je veľmi zaujímavé, že v rámci reformných opatrení, ktoré mali smerovať k obnove Uhorska, Kazy

4 Porovnaj Coreth, A.: Pietas Austriaca. Österreichische Frömmigkeit im Barock (Zweite, erweiterte Auflage), Wien: Verlag für Geschichte und Politik, 1982, s. 45-72.5 Kazy, F.: Historia Universitatis Tyrnaviensis, Pars III, Liber II, Tyrnaviae 1737, s. 287. 6 Bližšie k tomu pozri Zavarský, S.: Some Notes on I. F. X. Cetto’s Collection of Thirty--Nine Panegyrics on St. Ladislas (Vienna, 1655-1693). In: Homza, M. – Lukačka, J. – Bu-dak, N.: Slovakia and Croatia. Historical Parallels and Connections (until 1780), Bratislava 2013, s. 377-379.7 K tomu pozri Zavarský, S.: Stephanus Tarnoczy’s Elogia on Sts Stephen, Emeric and La-dislaus of Hungary considered in the contexts of Jesuit political thought and polemical the-ology. In: Società e cultura in età barocca, 2014. DOI: 10.14615/enbach43 [http://www.enbach.eu/en/essays/revisiting-baroque/zavarsky.aspx]

111


na prvom mieste uvádza posilnenie katolicizmu a mariánskej úcty, až potom venuje pozornosť školstvu, vojenstvu a ekonomike. Autor vkladá do úst jed-ného z účastníkov fiktívnej porady (concilium) o obrode krajiny nasledovné slová: „...nadobudol som totiž takú mienku (ktorá sa už dávno udomácnila medzi ľudom), že okrem úcty a bázne pred Bohom nič nemôže tak prispieť k zachovaniu priaznivej situácie v našej vlasti ako to, že sa u nás opäť rozšíri láska k Bohorodičke, taká povestná v časoch našich otcov.“8 A ďalej odsudzuje nedbalosť svojich súčasníkov v tejto veci: „Naši predkovia pamätali na to, že po smrti sv. Štefana dedičstvo Uhorského kráľovstva prešlo na Máriu a že ich životy a imanie boli zasvätené Márii... ale beda, zanedbali sme oddanosť voči nej zdedenú po predkoch, dovolili sme, aby naša láska odišla k cudzím.“9 Do reformnej či modernizačnej atmosféry začiatku 18. storočia veľmi dobre za-padá aj úradné schválenie úcty k šaštínskej Sedembolestnej a vznik šaštínskej baziliky ako nového centra mariánskeho kultu v Uhorsku.

V polovici 17. storočia skrsla v hlave nemeckého jezuitu W. Gumppen-berga idea zozbierať údaje o milostivých obrazoch P. Márie a požiadal svojich spolubratov, ktorí r. 1650 šli do Ríma na voľbu nového generála rádu, aby nové-mu generálovi túto myšlienku predstavili. Gumppenberg dostal poverenie dielo uskutočniť a vďaka výbornej informačnej sieti rádu skutočne získal množstvo údajov z provincií. Do jeho mariánskeho atlasu10 sa však dostal iba údaj o mi-lostivej soche P. Márie v Bratislave a v Mariánke, aj to len do enumeratívneho súpisu na konci 4. zväzku, napriek tomu, že medzi informátormi Gumppenberg uvádza aj P. Juraja Turkoviča z Trnavy.11 Azda to bol dôvod, prečo palatín Pa-vol Esterházi vydal v r. 1690 a 1696 dva zväzky obsahujúce súpis zázračných obrazov P. Márie v maďarčine, do ktorého zahrnul aj množstvo obrazov a sôch z Uhorska.12 Esterházyho latinský katalóg zázračných mariánskych obrazov na-

8 Kazy, F.: Concilium Decem-Virorum Hungariae in liberis Suadae campis celebratum, Tyr-naviae 1722, s. 27: insedit enim ea in animo meo opinio, quae jam olim in populo inveteravit: nullô post Deorum cultum, ac reverentiam praesidiô felicitatem patriae nostrae conservari magìs posse, atque si avita illa in DEI Parentem pietas, iterum apud nos obtineat.9 Tamže, s. 34-35: Meminêre nimirum Majores nostri, à morte D. Stephani Regnum Hunga-riae haereditate ad MARIAM transiisse, vitam, fortunásque suas eidem esse devotas; ... sed proh dolor! defecimus ab avita pietate, ad exteros eam transire sustinuimus.10 Gumppenberg, W.: Atlas Marianus sive De imaginibus Deiparae per orberm Christianum miraculosis, zv. 1-4, Ingolstadii 1657 – 1659.11 Tamže, zv. 4., Index generalis, s. 59. 12 Esterházi, P.: Mennyei Korona. Azaz: Az egész világon levő csudalatos Boldogsagos Szüz Kepeinek rövideden föl tett eredeti, Nagyszombat 1690; Menneyi Korona, azaz: az egész világon lévő ’s a’ t. megszaporíttatott az előbbeni könyv, úgy hogy az Históriának száma ezerháromszáz, Nagyszombat 1696.

112

Svorad Zavarský

chádzajúcich sa v Uhorsku vydal Martin Svätojánsky r. 1699 ako súčasť svojej Dissertatio paralipomenonica.13 Katalóg vymenúva 105 zázračných obrazov v Uhorsku, z toho 31 na území Slovenska (Marianka, Bratislava, Humenné, Modranka, Kláštor pod Znievom, Leles, Jasov, Stará Ľubovňa, Spiš, Levoča, Šariš, Banská Bystrica, Zvolen, Kremnica, Banská Štiavnica, Trnava, opäť Spiš, Bardejov, Malacky, Vinohrady nad Váhom, Čachtice, Skalka, Ružombe-rok, Pezinok, Kežmarok, Štiavnik, Dunajec, Hybe, Važec, Nitra-Zobor, Koši-ce). Šaštín sa medzi nimi, prirodzene, nenachádza, keďže, ako sa dozvedáme z prvých dejín šaštínskeho pútnického miesta od P. Gerarda Jankoviča OSPPE z r. 1746 (o nich nižšie), miestna úcta tu síce bola od polovice 17. storočia, no neskôr, počas tureckých vojen a stavovských povstaní sa nerozvíjala, pretože pietu z bezpečnostných dôvodov ukryli v kaplnke šaštínskeho hradu.14 Úcta k šaštínskej Bolestnej matke sa začala skutočne šíriť až v prvej tretine 18. storo-čia a r. 1732 narástla do takých rozmerov, že vecou sa musel zaoberať arcibiskup prímas Imrich Estreházi. Po dôkladnom preskúmaní úcty a prípadov zázračného uzdravenia – počas vyšetrovania bola socha z verejného priestranstva odstráne-ná – arcibiskup dňa 15. októbra 1732 rozhodol pietu vrátiť na pôvodné miesto a vystaviť na verejné uctievanie. Znovuosadenie sochy sa udialo za sprievodu tympanov, trúb, spevu ambroziánskeho hymnu a výstrelov z mažiarov a pušiek. Na slávnosti sa údajne zúčastnilo až 25,000 ľudí a kázeň odznela v troch jazy-koch.15 Šaštín sa ihneď stal cieľom organizovaných pútí. V tejto súvislosti je veľmi zaujímavé spomenúť, že Matej Bel vo svojom opise Nitrianskej stolice (1742) vôbec neuvádza existenciu mariánskeho pútnického miesta v Šaštíne, hovorí len veľmi krátko o kvalitnej remeselnej výrobe v obci a o osobitých náboženských obradoch miestnych habánov.16 Na druhej strane sa však veľmi obšírne zaoberá pútnickým miestom a paulínskym kláštorom v Mariánke pri Bratislave, o ktorej Bel hovorí ako o najslávnejšom mieste v Uhorsku.17 V prvej tretine 18. storočia bol teda Šaštín ešte iba „vychádzajúcou hviezdou“ (Novum

13 Svätojánsky, M.: Catalogus IX. Imaginum miraculosarum Beatissimae Virginis, sub Co-rona Hungariae, magna industria collectus a Celsissimo S. R. I. Principe. Paulo Eszterhazi, Regni Hungariae Palatino. In: Dissertatio paralipomenonica rerum memorabilium Hunga-riae, Tyrnaviae 1699, s. 53-55.14 Jankovič, G.: Novum sidus Hungariae, sive Sanctissima Dei, et dolorum Mater Maria, in s. statua Sassiniensi in fine saeculorum thaumaturga, et fidelium animabus, ac corporibussalutaris, cum primorum annorum gratiis, velut suae potentiae, & Maternae benignitatis lo-cupletissimis testibus Mariano lectori exhibita, Tyrnaviae 1746, s. 3.15 Tamže, s. 28.16 Bel, M.: Notitia Hungariae novae historico geographica, Tomus IV, Viennae Austriae 1742, s. 513-4.17 Bel, M.: Notitia Hungariae novae historico geographica, Tomus II, Viennae Austriae 1736,

113


sidus), no veľmi rýchlo zaujal pozíciu centra mariánskej úcty v Uhorsku, vďaka čomu je aj dnes šaštínska bazilika slovenskou národnou svätyňou.

Už z tohto raného obdobia sa nám zachovala „Pobožnosť k Veľkej Panej Uhorska, dedičnej patrónke, šaštínskej Bolestnej Panne Márii, Divotvorkyni“, ktorej autorom je žilinský rodák, kňaz Ján Krstiteľ Vrablanský (1680-1755).18 (Obr. 1.) Text bol vydaný v Trnave r. 1734, no, ako vidieť z titulného listu, išlo už o reedíciu. (O prvom vydaní nemáme, žiaľ, informácie.) Pobožnosť sa skladá z 23 invokácií, za každou z ktorých nasleduje modlitba Zdravas’, Mária. Je po-zoruhodné, že jednotlivé invokácie sa neviažu k tradičným siedmim bolestiam P. Márie, ale sledujú Máriino utrpenie a jej účasť na Spasiteľovom utrpení od Ježišovej cesty do Jeruzalema až po prípravu jeho ukrižovaného tela na uloženie do hrobu. Vo Vrablanského texte sa prejavuje spiritualita, ktorá veriaceho pobá-da, aby ako otrok všetko bezvýhradne odovzdal Márii, a ktorú dobre poznáme z diel sv. Grignona z Montfortu. Napr. v 15. invokácii sa hovorí: „ pokorne Ťa prosím, príjmi ma vedno so sv. Jánom za syna, ba ešte viac, príjmi ma za svoj-ho otroka“.19 A v 21. invokácii čítame: „Kráľovná mučeníkov, úpenlivo prosím, riaď moju dušu, môj život i všetky moje činy, aby som ustavične slúžil Tvojej kráľovskej velebnosti z úprimnej náklonnosti mysle i srdca.“20 V celej pobož-nosti je Mária zobrazená ako spolutrpiteľka, dve invokácie dokonca predstavujú Ježišovu matku ako spoluvykupiteľku: „Matka milosrdenstva! Pre lásku, ktorou si milovala posmievačov a nepriateľov svojho Syna, prosiac s ním za nich Ne-beského Otca, úpenlivo ťa prosím, vymôž mi milosť milovať mojich nepriate-ľov a robiť im dobre z lásky k tvojmu synovi Ježišovi.“21 A zasa: „Najsvätejšia Panna a Matka, pre nevýslovnú bolesť, s ktorou Tvoje najnežnejšie srdce pre-bodla strašná kopija Longínova, keď otvorila bok Tvojho syna Ježiša, pokorne Ťa prosím, otvor moje tvrdé srdce atď.“22 J. K. Vrablanský neskôr (1737) vydal aj príručku pre púťové procesie do Šaštína v slovenčine.

najmä s. 266-7. Na s. 266 o Mariánke čítame: Iam, quod ad loci famam adtinet, nihil eo, tota Hungaria, celebrius; apud finitimos, existimatio tanta, quam quæ potest esse, maxima.18 Vrablanský, J.-K.: Devotio Magnae Hungariae Dominae, Patronae Haereditariae, Beatae Mariae Virginis Dolorosae Saschiniensis Thaumaturgae, Cultui dicata, Fideliúmque pietati proposita, Tyrnaviae 1734.19 Tamže, s. 7: te suppliciter rogo, ut me cum Sancto Joanne in filium, imò mancipium suscipias.20 Tamže, s. 10: Regina Martyrum! rege obsecro animam, vitam, omnésque actus meos, ut Reginali Majestati tuæ sincero cordis, & mentis affectu constanter deserviam. 21 Tamže, s. 7: Misericordiæ Mater! per amorem, quô ferebaris erga irrisores, & inimicos Filii tui, cum quo Patrem Cœlestem pro ipsis orabas, te obsecro; impetra mihi gratiam ini-micos meos diligendi, & ipsis benefaciendi amore filii tui JESU. 22 Tamže, s. 9: Sacratissima Virgo, & Mater! per ineffabilem dolorem, quô cor tuum tener-

114

Svorad Zavarský

R. 1746 vyšli v Trnave prvé dejiny šaštínskej Sedembolestnej od pau-lína Gerarda Jankoviča (), ktoré boli neskôr preložené aj do slovenčiny a ma-ďarčiny.23 (Obr. 2.) Toto dielo, ktorého podstatnú časť tvoria správy o pomoci a zázračných uzdraveniach na príhovor šaštínskej Panny Márie, je odbornej ve-rejnosti známe, preto mu teraz nevenujeme bližšiu pozornosť. Nemožno však nespomenúť prípad istého Lukáša Plenithára zo Sedmohradska, ktorý jednak svedčí o tom, ako ďaleko sa dostal chýr o šaštínskej P. Márii už v počiatkoch jej úradne schváleného uctievania, jednak vhodne naznačuje súvislosti, na kto-ré poukážeme nižšie. Spomenutý Lukáš Plenithár r. 1734 takto prosil šaštínsku divotvorkyňu o pomoc: „Vznešená a veľká Pani Uhorska, aj tento kraj, v kto-rom bývam, je čiastkou Tvojho slávneho kráľovstva, som teda Tvojím pod-daným, najmenšou čiastkou Tvojho dedičstva, ponížene Ťa prosím o pomoc, navráť mi, Matka predobrá, vytúžené zdravie, hľa, podujmem sa na cestu do Tvojho domu.“24

Vrcholom našej latinskej literatúry viažúcej sa k šaštínskej P. Márii je nepochybne básnická skladba Šimona Fábu (1731-1801), neskoršieho štedrého podporovateľa bernolákovského hnutia, (nazvaná jednoducho Carmen) zlože-ná r. 1764 na počeť apoštolského kráľa Uhorska Márie Terézie z príležitosti založenia Rytierskeho rádu sv. Štefana.25 (Obr. 3.) Poézia Šimona Fábu je dnes prakticky zabudnutá, napriek tomu, že jeho súčasník, literárny historik Alexej Horáni spomenutú báseň hodnotil ako takú, ktorá sa vyrovná tvorbe antických básnikov.26 V prvej polovici poémy Fába ospevuje záslužné diela panovníčky vykonané pre Uhorsko, a to najprv na poli náboženskom – obnovenie Ostri-homu ako arcibiskupského sídla a zriadenie šaštínskej baziliky a prenesenie zázračnej piety do nej – potom na poli vzdelávania (založenie ekonomického gymnázia v Senci, dievčenskej školy v Bratislave, sirotinca v Tomášikove a fi-lozofického gymnázia vo Vacove) a napokon v oblasti vojenských reforiem. Poradie je dôležité, duchovná oblasť je na prvom mieste. Napriek tomu, že naši

rimum pertransiît dira lancea Longini, in apertione lateris tui Filii JESU, te supliciter (!) peto; aperi cor meum durum etc.23 Pozri pozn. 14.24 Jankovič, G.: Novum sidus, s. 183: Augusta, inquit, & Magna Hungariæ Domina! hæc etiam, quam incolo, Provincia, Regni tui nobilis est portio; servus igitur tuus ego; pars minima hæreditatis tuæ, opem tuam supplex imploro; redde, oro, Mater optima! cupitam sanitatem, en! recipio me tuam in Ædem iturum.25 Fába, Š.: Carmen Augustae Theresiae Regi Apostolico Principi Piae Felici Justae Insignis Ordinis Equitum Sancti Sthephani Regis et Apostoli Hungarorum Instauratori ac Primo Mag-no Magistro in sempiternum gratiae monimentum a Pannonio poeta dicatum. Posonii 1764.26 Horáni, A.: Memoria Hungarorum et Provincialium scriptis editis notorum, Pars I, Viennae 1775, s. 653: elegans carmen, veteribus Poetis suppar, atque aemulum.

115


slovenskí predkovia vnímali reformy ich milovanej panovníčky v náboženskej oblasti ako tie najdôležitejšie, dnes sa o nich v dejepise nehovorí a historici im nevenujú veľkú pozornosť. V pasáži Fábovej poémy týkajúcej sa posviacky šaštínskej baziliky a prenesenia sochy Sedembolestnej na jej hlavný oltár (celá pasáž má rozsah 46 veršov), na ktorom sa zúčastnila aj Mária Terézia so svojím dvorom, čítame:

200

205

210

215

220

Tu quoque magna Dei Genitrix, laus maxima Vatum! Ire sinas nomen per mea metra tuum.Est locus Hungariæ, Sedes tibi Regia, Sasvár, Qui meritis toto claret in orbe tuis.Hic datur a Nato rerum tibi tanta potestas, Quam mare, quam cślum, terraque, styxque stupet.Vota, preces, lacrymæ, seu munera dentur ad Aram; Vota, preces, lacrymæ, munera pondus habent.Quotque capit gemitus, totidem solatia reddit; Quotque metus, tot spes; quot mala, tot dat opes.Hic tibi, Virgo, fuit paucis constructa columnis, Parvaque vulgari de trabe nexa Domus.Non in ea populus, non jam miracula, non vox, Non gemitus cepit, non anathema locum.Diva vale! sistunt tenerum præconia carmen: Non est prodigiis par mea Musa tuis.TE repeto numeris Augusta THERESIA: magno Hic iterum pietas se TUA teste probat.Dignior est ædes magnæ constructa Parenti, Dignior auspiciis ara dicata TUIS.Templum augustum, ingens, quo non datur amplius ullum, Ut tot prodigiis par queat esse locus.

200

205

Bohorodička, najväčšia chvála básnikov, daj nech Tvojím menom sa skvie tento môj úbohý verš.Pýši sa v Uhorsku miesto, kde máš svoje kráľovské sídlo: Šaštín, ktorého chýr pozná už ďaleký svet.Na tomto mieste ti Syn dal nad svetom takú, hľa, vládu: Žasnú nad tým ver’ zem, nebesia, more i Styx.Sľuby a modlitby, slzy či dary keď na oltár ctitelia kladú, Váhu má zaiste sľub, modlitba, slza či dar.Koľkokrát počúva vzdychy, toľkokrát útechu vráti, Vyváži nádejou strach, premôže vždy každé zlo.

116

Svorad Zavarský

Potom necháva básnik zaznieť pomyselnej modlitbe Márie Terézie:

210

215

220

Na tomto mieste ti, Panna, zhlobili svätyňu skromnú: Pevnil ju nemnohý stĺp, ohrádzal vidiecky trám.Pre ľudí, piesne a zázraky nebolo v nej už dosť miesta, Viac už sa nevmestil vzlyk, nevmestil votívny dar. Zbohom buď, Panna, ’bo pred tvojou chválou každý spev viazne, Nemôže hlas mojich múz ospievať každý tvoj div.K TEBE sa vo veršoch vraciam, vznešená TEREZA.27 TVOJA

Zbožnosť sa javí aj tu: Svedkom je šaštínsky chrám.Dnes sa tu nachádza dôstojný príbytok pre Božiu Matku, Stojí už hodnejší dom, hodnejší obetný stôl.Svätyňa priestranná, krásna, niet vari vo svete väčšej, Teraz už pre toľký div miesta je zaiste dosť.

235

240

Sancta Parens! in quam Stephanus Rex jure Supremo Transtulit Hungarici sceptra, thronumque soli;Hic locus est, in quo solium tua gratia fixit, Hic populi solvis votaque, spesque tui.En nova Regia stat! sancti pete limina templi: Quem devota tibi pono, capesse thronum.Accipe, quæ per te mihi tradita regna guberno: Ante pedes sterno tradita regna tuos.Hic rege Pannonias, hic me, populumque tuere: Pelle procul pestem, funera, bella, famem.

27 Potom, čo básnik hovoril k Panne Márii, obracia sa znova na Máriu Teréziu, ktorej je dedikovaná celá básnická skladba.

235

240

Svätá rodička! ktorej kráľ Štefan najvyšším právom Zveril uhorskú zem, žezlo i kráľovský trón;Tu je to miesto, na ktorom milosť si spravila stolec, Sem Ti ľud prináša dar, čaká na splnenie túh.Ajhľa, už stojí Tvoj kráľovský dvor, už kráčame k nemu: Oddane kladiem Ti trón: Zasadni slávnostne naň!Prijmi dnes kráľovstvo, nad ktorým vládnem z Tvojej len moci: Kráľovstvo zverené, dar – tu Ti ho k nohám dnes dám.Odtiaľto panuj nad panónskou zemou, opatruj svojich: Odožeň od nás mor, pohreby, vojny a hlad.

117


Fábove verše svedčia o veľkom význame šaštínskej baziliky a zázračnej sochy Sedembolestnej. Veď básnik o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnej-ších skutočností spätých s reformami Márie Terézie. Je skutočne pozoruhodné i prekvapujúce, do akých súvislostí sa šaštínska bazilika začleňuje v tejto Fá-bovej básni. Slová, ktoré Fába vkladá do mysle panovníčky („Oddane kladiem Ti trón: Zasadni slávnostne naň!“), predstavujú Šaštín naozaj ako výnimočné miesto, básnik akoby ho týmto vyhlasoval za centrum mariánskej úcty v Uhor-sku („Tu je to miesto, na ktorom milosť si spravila stolec“ a tiež „Prijmi dnes kráľovstvo, nad ktorým vládnem z Tvojej len moci: / Kráľovstvo zverené, dar – tu Ti ho k nohám dnes dám.“)

Takýto status šaštínskej baziliky sa potvrdzuje aj v literatúre viažúcej sa k oslavám 300. výročia šaštínskej piety v r. 1864. Gbelský farár Jozef Ma-tejka (1804-1881) nás vo svojej „Pamiatke na tristoročné jubileum zázračnej P. Márie šaštínskej“ (Obr. 4.) informuje o tom, že na slávnosti sa vtedy zhro-maždilo 80–120,000 veriacich, čo údajne prevyšovalo počet účastníkov na po-sviacke ostrihomskej baziliky r. 1856 a na jubilejnej uhorskej púti do Mariazel-lu r. 1857.28 Išlo skutočne o veľkolepú manifestáciu. Matejka o tom píše: „Za 60 rokov som už zažil mnoho slávností, ale od tejto jubilejnej v Šaštíne som väčšej ešte nikdy nevidel. Ani oko nevidelo ani ucho nepočulo ani do ľudského srdca nevstúpilo, akú slávnosť Boh pripravil mariánskym ctiteľom v Šaštíne, takže každý mariánsky ctiteľ je šťastný, ak sa mohol zúčastniť na tejto šaštínskej sláv-nosti, a veľmi ho trápi a naveky trápiť bude, ak pre rôzne prekážky nemohol byť prítomný.“29 Matejka v knihe uverejňuje poriadok procesie, ktorá sa pod vedením ostrihomského arcibiskupa kardinála Jána Scitovského v dňoch 6. – 7. septembra 1864 uberala z Trnavy cez Trstín do Šaštína. Nie je nezaujímavé, že hlavnú kázeň počas osláv v Šaštíne povedal kardinál Scitovský po slovensky, okrem toho odzneli aj príhovory v maďarčine a v nemčine.30 Napokon, poetickú spomienku na jubilejnú šaštínsku slávnosť nám zanechal latinský básnik Jozef Buday (1813-1892).31 Jeho 100-veršová elégia sa končí slovami:

28 Matejka, J.: Memoria Mariani trisaecularis jubilaei Beatae Mariae Virginis, Dolorosae Thaumaturgae Sassiniensis, Szakolczae 1864, s. 30, 37-8.29 Tamže, s. 29-30: Multas Solemnitates jam per 60 annos supervixi ast majorem hac So-lemnitate Jubilari Sassiniensi, nunquam vidi. – Nec oculus vidit, nec auris audivit nec in Cor hominis descendit, qualem Solemnitatem procuravit Deus Cultoribus Marianis Sassi-nii, ita ut omnis Cultor Marianus se pro felici reputet, qui huic Solemnitati Sassiniensi in-terfuit, et omnis dolet, et in æternum dolebit, qui huic Solemnitati, ob diversa impedimenta interesse non potuit.30 Pozri Graeffel, J.: A sasvári háromszázados nagy bucsu-járat, Nagyszombatban 1864; slo-venský príhovor J. Scitovského je uverejnený na s. 195-200. 31 Buday, J.: Jubilaeum triseculare thamat. dolor. Virginis Sassiniensis. In: Graeffel, J.: A sasvári háromszázados nagy bucsu-járat, s. 187-190.

118

Svorad Zavarský

95

100

O praeclara Dies, quam fastis ingeret aetas Nostra diuturnis, posteritasve leget!Tam rarae quoque nos oblivio nulla Diei Corripiet, sanctum nec tenebrabit opus,Nec poterit, plausu quod nunc tractamus amoeno, Mentibus in nostris dulce sopire melos.

95

100

Preslávny deň, ktorý do dejín nadlho zapíše naša Doba; a budú ten deň potomci poznať aj z kníh!No ani nám tento prevzácny, nevšedný deň veru z mysle Nezíde; nezhltne tma to, čo posvätil čin.Ani tú lahodnú pieseň, čo jej dnes tlieskame šťastní, Nestlmí nedbalec čas, bude v nás bez konca znieť.

Obr. 1.

119


Obr. 2.

Obr. 3. Obr. 4.

120

Vývin mariánskeho kultu v gréckokatolíckej cirkvi v karpatskom prostredí

ŠIMON MARINČÁK

Východná cirkev, v našom prípade cirkev konštantínopolskej tradície, bola vždy známa výnimočne silnou úctou k matke Pána Ježiša Krista, Márii. O tejto skutočnosti svedčia nielen liturgické texty, ale aj mariánske sviatky a ikony, ktoré opisujú a zobrazujú mnohé atribúty Bohorodičky a udalosti v jej živote. Liturgická úcta je tak na Východe vyjadrením zbožnosti a úcty par excellence.

Konštantínopolská tradícia sa vyvíjala v znamení dvoch základných formotvorných tradícií. Prvou a staršou z nich je studitská (podľa kláštora sv. Jána Predchodcu, nazývaného aj Στούδιος), mladšou je sabaitská (podľa kláštora sv. Sávu Srbského v Jeruzaleme). Toto základné delenie, ktoré po stáročia formovalo grécku aj slovanskú verziu konštantínopolskej tradície, hoci sa zdá jednoduché, vo svojej podstate vyjadruje skutočnosti, ktoré až také jednoduché a jednoznačné nie sú. To však nateraz nie je podstatné. Dô-ležitejšie je, že slovanskú, teda aj karpatskú zbožnosť formovala studitská tradícia približne do konca 13. až prvej polovice 14. storočia, ku ktorej sa v 14. storočí pridala aj sabaitská, ktorá počas jedného storočia studitskú cel-kom nahradila.

Jedným z najstarších rukopisov, ktoré nám poskytujú informácie o li-turgických sviatkoch, je grécky rukopis venovaný Chrámu sv. hrobu v Jeru-zaleme č. 40,1 ktorý jeho editor Juan Mateos SJ označil za Typikon Veľkého Chrámu (teda Hagie Sofie) a datoval ho do 10. storočia.2 Neskoršie výskumy (Taft, Parenti) posunuli datovanie rukopisu na 11. storočie a rukopis správne pomenovali ako Synaxár. V tomto rukopise nachádzame pätnásť sviatkov, ktoré sa týkajú úcty k Bohorodičke. Tu je ich zoznam, sú zoradené podľa konštantínopolského kalendára:

1 Informácie z jednotlivých prameňov nechávame v pôvodnom znení, aby ostala zachovaná dynamika ľudovej zbožnosti a zápisu jednotlivých sviatkov. Uchovávame tiež pôvodnú ka-pitalizáciu aj prípadné chyby v zápise.2 J. Mateos, Le Typicon de la Grande Église I (OCA 165). Roma: 1962.

121


1. Σύναξις τῆς ἁγίας Θεοτόκου τῶν Μιασηνῶν3 (1.1.)2. Γενέσιον τῆς ἁγίας Δεσποίνης ἡμῶν Θεοτόκου4 (8.9.)3. Σύναξις τῆς ἁγίας Θεοτόκου πέραν ἐν Χρυσοπόλει5 (22.9.)4. Μνήμη τῆς ἁγίας Θεοτόκου ἐν τῷ Παραδεισίῳ, πλησίον τοῦ ἁγίου μάρτυρος

Μωκίου; Ἐγκαίνια τοῦ ναοῦ τῆς ὑπεραγίας Θεοτόκου τῶν Προτασίου6 (9.11.)5. Σύλληψις τῆς ἁγίας Ἄννης, ὅτε συνέλαβεν τὴν ἁγίαν Παρθένον καὶ Θεοτόκον7 (9.12.)6. Σύναξις τῆς παναγίας Θεοτόκου ἐν Βλαχέρναις8 (26.12.)7. Εὐαγγελισμὸς τῆς ὑπεραγίας Δεσποίνης ἡμῶν Θεοτόκου καὶ ἀειπαρθένου Μαρίας9

(25.3.) (παραμονὴ [predsviatok] 24.3.)8. Μνήμη τῆς ἀχράντου Δεσποίνης ἡμῶν Θεοτόκου ἐν τοῖς Διακονίσσης10 (13.5.)9. Μνήμη τῆς ἁγίας Δεσποίνης ἡμῶν Θεοτόκου ἐν τῷ Περιτειχίσματι11 (15.5.)10. Ἀνάμνησις τῆς ἐν Βλαχέρναις καταθέσεως τῆς τιμίας ἐσθῆτος τῆς παναγίας

ἀχράντου Δεσποίνης ὑμῶν Θεοτόκου καὶ ἀειπαρθένου Μαρίας12 (2.7.)11. Μνήμη τῶν ἐγκαινίων τοῦ σεβασμίου οἴκου τῆς παναχράντου Δεσποίνης ἡμῶν

Θεοτόκου καὶ ἀειπαρθένου Μαρίας τοῦ ὄντος ἐν τῇ Πηγῇ13 (9.7.)12. Ἀνάμνησις τῶν ἐγκαινίων τοῦ ναοῦ τῆς ἁγίας Θεοτόκου ἐν τοῖς Διακονίσσης14 (28.7.)13. Ἀνάμνησις τῶν ἐγκαινίων τοῦ σεβασμίου οἴκου τῆς ἁγίας ἀχράντου Δεσποίνης

ἡμῶν Θεοτόκου καὶ ἀειπαρθένου Μαρίας τοῦ ὄντος ἐν Βλαχέρναις15 (31.7.)14. Μνήμη τῆς σεβασμίας Μεταστάσεως τῆς ἀχράντου Δεσποίνης ἡμῶν Θεοτόκου καὶ

ἀειπαρθένου Μαρίας16 (15.8.)15. Μνήμη ἐπιτελοῦμεν τῶν καταθέσεων τῆς τιμίας ζώνης τῆς παναγίας Θεοτόκου ἐν

τῇ Σορῷ τῶν Χαλκοπρατείων17 (31.8.).

3 Zhromaždenie k svätej Bohorodičke z Miasén.4 Narodenie našej svätej Vládkyne Bohorodičky.5 Zhromaždenie svätej Bohorodičky v Chrysopolis.6 Pamiatka svätej Bohorodičky v parčíku, pri svätom mučeníkovi Mokiovi; Zasvätenie chrá-mu presvätej Bohorodičky v štvrti Protais.7 Počatie Svätej Anny, keď počala svätú Pannu a Bohorodičku.8 Zhromaždenie k všesvätej Bohorodičke v Blachernách.9 Zvestovanie našej presvätej Vládkyni Bohorodičke a vždy Panne Márii.10 Pamiatka našej Vládkyne Bohorodičky v Diakonisse.11 Pamiatka našej svätej Vládkyne Bohorodičky na hradbách.12 Spomienka na uloženie čestného rúcha našej všesvätej Vládkyne Bohorodičky a vždy Panny Márie v Blachernách.13 Pamiatka zasvätenia úctyhodného domu našej nepoškvrnenej Vládkyne Bohorodičky a vždy Panny Márie, Prameňa.14 Spomienka zasvätenia chrámu svätej Bohorodičky v Diaconissa.15 Spomienka zasvätenia úctyhodného domu našej svätej Vládkyne Bohorodičky a vždy Panny Márie v Blachernách.16 Pamiatka úctyhodného usnutia našej Vládkyne Bohorodičky a vždy Panny Márie.17 Spomienka uloženia úctyhodného pásu našej svätej Bohorodičky v urne Chalkopratei.

122

Šimon Marinčák

Podobné informácie prinášajú aj studitské Mineje (Служебныя минеи) z 10. až 12. storočia.18 Ako ukážku sme vybrali Grottaferratskú mineu z 10. storočia, mineu zo zbierky Porfýria Uspenského z 10. storočia a Moskovskú mineu z 11. storočia. K nim sme priradili aj mesiaceslov gréckeho evanjelia Synodálnej knižnice č. 43 z roku 1055:19

1. Рождество Пресв. Богородицы (8.9.) (Предпразденство 7.9.)2. Введеніе во храмъ Пр. Богородицы (21.11.)3. Зачатіе св. Анны (9.12.)4. Соборъ Пресв. Богородицы (26.12.)5. Благовщеніе Пресв. Богородицы (25.3.) (Предпразденство 24.3.)6. положеніе ризы Пресв. Богородицы (2.7.)7. Успеніе Пресв. Богородицы (15.8.) (Предпразденство 14.8.; Отданіе Успенію 18.8.)8. Положеніе пояса Пресв. Богородицы (31.8.).

Mozaiku jednotlivých sviatkov dotvárajú rukopisy z 12. – 15. storočia, tzv. mesiaceslovy20 pri studitských ustavoch.21 Ako reprezentatívnu vzorku sme použili informácie z rukopisov Synodálnej knižnice č. 330 (12. storočie) a č. 333 (12. storočie), ďalej rukopis Typografského ustavu č. 1236 (14. storočie), rukopis Synodálnej knižnice č. 905 (15. storočie) a napokon jeden rukopis tzv. jeruzalemského ustavu zo Synodálnej knižnice č. 456 (r. 1298):22

1. Рождество Пресв. Владычицы нашея Богородицы (8.9.) (Предпразденство 7.9.)2. Входъ въ церковь храмъ Пресв. Богородицы (21.11.) (Предпразденство 20.11.;

Попраздeнство 22.11.)3. Зачатіе св. Анны (9.12.)4. Соборъ Богородицы (26.12.)5. Благовщеніе Пресв. Богородицы (25.3.) (Предпразденство 24.3.)6. Положеніе ризы Пресв. Богородицы во Влахерн (2.7.)7. Успеніе Пресв. Владычицы нашея Богородицы (15.8.) (Предпразденство 14.8.;

Отданіе праздника 18.8.)8. Положеніе честнаго пояса Пр. Богородицы въ Халкопратіи (31.8.).

Keď Slovania prevzali byzantský liturgický systém, od samého začiatku bolo zjavné, že sa týmto systémom viac-menej inšpirovali, neprevzali ho ako

18 Archiepiskop Sergij (Spasskij): Полный месяцеслов востока I. Восточная агиология. Vladimir 1901, repr. Moskva 1997, s. 471-493.19 Archiepiskop Sergij (Spasskij): Полный месяцеслов востока I., s. 433-440.20 Mesiacoslov je kalendár s uvedením všetkých sviatkov.21 Ustav, liturgické pravidlo, je kniha obsahujúca liturgické pravidlá.22 Archiepiskop Sergij (Spasskij): Полный месяцеслов востока I., s. 445-456.

123


„dogmu,“ ale ako systém, kostru, ktorá síce ostáva stabilná, ale dáva možnosť vyplnenia obsahom blízkym cíteniu Slovanov.

Pravdepodobne najstarším prameňom je mesiaceslov v rukopisnom evanjeliu Synodálnej knižnice č. 42 datovanom do 8. – 9. storočia. Ten uvádza nasledujúce mariánske sviatky:23

1. Рождество (Пресв.) Богородицы (8.9.) – predsviatok rukopis neuvádza2. Введеніе Пресв. Богородицы (21.11.)3. Соборъ Пресв. Богородицы (26.12.)4. Благовщеніе Богородицы (25.3.) – predsviatok rukopis neuvádza5. Положеніе (честныя) ризы (μαφορίου) (2.7.)6. Успеніе Пресв. Богородицы (15.8.) – predsviatok а ani odovzdanie sviatku rukopis

neuvádza.

Neskorší prameň, mesiaceslov synodálneho evanjelia Synod. kn. 44, da-tovaný do 10. – 11. storočia, uvádza mariánske sviatky podobne:24

1. Рождество Богородицы (8.9.) – predsviatok rukopis neuvádza2. Святая святыхъ (21.11.)3. Зачатіе св. Анны (9.12.)4. Св. Богородицы (26.12.)5. Благовщеніе (25.3.) – predsviatok rukopis neuvádza6. Честныя ризы (2.7.)7. Всесвятыя (15.8.) – predsviatok ani odovzdanie sviatku rukopis neuvádza.

Kondakárne rukopisy, konkrétne ide o kondakár Tipografski ustav č. 1206 a o kondakár Uspenskij sobor z roku 1207, sa vo výbere mariánskych sviatkov zhodujú a uvádzajú ich nasledovne:25

1. Св. Владычицы нашея Богородицы рождество (8.9.) – predsviatok tento rukopis neuvádza

2. Внесеніе св. Богородицы (21.11.)3. Зачатіе св. Анны (9.12.)4. Соборъ Св. Богородицы (26.12.)5. Благовщеніе Пресвятыя Богородицы (25.3.) – predsviatok neuvedený6. Положеніе ризы Богоматери (2.7.)7. Преставленіе Пресвятыя Владычицы нашея Богородицы (15.8.) – predsviatok

ani odovzdanie sviatku v rukopise neuvedené8. Положеніе честнаго пояса Пресвятыя Богородицы, иже въ Халкопратіи (31.8.).

23 Archiepiskop Sergij (Spasskij): Полный месяцеслов востока I., s. 409-412.24 Archiepiskop Sergij (Spasskij): Полный месяцеслов востока I., s. 429-433.25 Archiepiskop Sergij (Spasskij): Полный месяцеслов востока I., s. 443-445.

124

Šimon Marinčák

Konštantínopolský bohoslužobný systém rozlišuje šesť stupňov liturgic-kej slávnostnosti. Najvyšším stupňom je tzv. veľký sviatok s bdením, označený červeným krížom v kruhu ( ). Po ňom nasledujú dva stredné sviatky: sviatok s bdením, označený červeným krížom v polkruhu ( ) a polyjelejný sviatok (bez bdenia), označený čistým červeným krížom ( ). Ďalej nasledujú dva malé sviatky: šesteričný sviatok s veľkým slávoslovím, označený červeným znakom ( ) a šesteričný sviatok bez veľkého slávoslovia, označené čiernym znakom ( ). Najnižším stupňom slávnostnosti sú dni bez označenia.

Typikony alebo ustavy ukazujú aj úroveň sviatočnosti jednotlivých sviatkov. Napr. taktikon Nikona Černohorca z roku okolo 1088, ktorý čerpal z typikonov jeruzalemského, studitského, a svätohorského,26 ukazuje na úroveň sviatočnosti jednotlivých sviatkov, ktorá sa počas storočí veľmi nezmenila:

1. Рождество Богородицы = (8.9.) (предпразденство = 7.9.)2. Введеніе Богородицы = (21.11.)3. Зачатіе св. Анны = (v inom vydaní ) (9.12.)4. Рождество Христово до Богоявленія = (v rámci tohto rozmedzia sa nachádza

aj Zhromaždenie k Presvätej Bohorodičke 26.12.)5. Благовщеніе Пресв. Богородицы и Приснодвы Маріи = (25.3.)6. Честныя одежды Богородицы = , v inom vydaní (2.7.)7. Успеніе Пресв. Богородицы = (15.8.) (предпразденство = 14.8., posviatok

(попразденство) podľa jeruzalemského pravidla 8 dní, podľa studitského 4 dni)8. Честнаго пояса Пресв. Богородицы = , v inom vydaní (31.8.).

Zachovali sa viaceré písomné pamiatky, ktoré potvrdzujú prítomnosť konštantínopolského obradu a veriacich tohto obradu na území dnešného Slo-venska. Teda vieme, že východní veriaci tu boli a žili aktívny liturgický život. Spočiatku, teda počas vlády arpádovských kráľov, bol byzantský vplyv na ži-vot v Uhorsku osobitne významný, a to nielen na ten náboženský, ale aj na po-litický. Svedčia o tom najmä dokumenty právneho charakteru, predovšetkým ide o dokumenty miestneho koncilu, ktorý v roku 1092 zvolal kráľ Ladislav I. (1077 – 1095) do mesta Sabolč.27 Okrem iných záležitostí tento v XXXVIII. hlave koncilového dokumentu vymenúva ako povinné (teda prikázané) tri na-sledujúce mariánske sviatky:28

26 Archiepiskop Sergij (Spasskij): Полный месяцеслов востока I., s. 440-443.27 Péterffy, C.: Sacra Concilia Ecclesiae Romano-Catholicae in Regno Hungariae celebrata I. Posonii: 1741-1742, s. 14-39; Hefele, Ch. J. – Leclercq, H.: Histoire des Conciles V/1. Paris: 1909, s. 369-371.28 Cf. C. Péterffy, Sacra Concilia Ecclesiae Romano-Catholicae in Regno Hungariae celeb-rata I., s. 33; tiež L. Závodszky, A Szent István, Szent László és Kálmán korabeli törvények és zsinati határozatok forrásai. Budapest: 1904, s. 164.

125


1. Purificatio Sanctae Mariae (2.2.)2. Assumptio S. Mariae (15.8.)3. Nativitas S. Mariae (8.9.).

Je zaujímavé, že napriek skutočnosti, že Uhorsko bolo zasvätené Boho-rodičke, koncilový dokument nespomína mariánske sviatky Conceptio (8.12.), Praesentatio (21.11.), Annuntiatio (25.3.) a Visitatio (2.7. v kalendároch od 1263 do 1969; slávi sa 31.5. na Západe, 12.4. na Východe).29

Tieto nariadenia, ako je zjavné z textu kánonov, boli záväzné pre všetkých (kresťanských) obyvateľov Uhorska bez rozdielu. Príslušníci východnej viery sa v tom obodbí stále pokladali za domácich, nie za prisťahovalcov, čo umož-ňuje predpokladať pokračovanie veľkomoravskej tradície. Hoci Veľká Morava postupne zanikla začiatkom 10. storočia (možno roku 907), teda približne 180 až 200 rokov pred týmto koncilom, slovanská, veľkomoravská kultúra vtedy ešte vždy rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovala život pospolitého ľudu.

Ďalší politický a sociálny vývin v Uhorsku viedol k postupnej latinizácii verejného aj cirkevného života. Tento vývin mal svoje príčiny. Môžeme označiť päť hlavných činiteľov, ktoré sa podieľali na zmene kultúrneho nasmerovania Uhorska. Prvým bolo dobytie Konštantínopolu vojskami IV. križiackej výpravy (1204) a následný vznik latinského kráľovstva (trvalo do roku 1261); druhým bol IV. lateránsky koncil (1215), na ktorom sa vytýčila politika katolíckej cirkvi voči východným veriacim; tretím boli mongolské vpády do Uhorska, z ktorých prvý bol v apríli 1241 (do r. 1250); štvrtým činiteľom bola smrť kráľa Ondreja III. v roku 1301, ktorou rod Arpádovcov vymrel po meči; a napokon piatym bolo víťazstvo Karola z Anjou (1308 – 1342) nad uhorskými oligarchami r. 1323.

Napriek tejto latinizácii, ktorá mala charakter politickej tendencie pri-podobniť sa kultúre latinského sveta, pokračoval cirkevný život východných veriacich aj naďalej bez výraznej zmeny. Ľudová zbožnosť bola živená latin-skou bohoslužobnou praxou a tiež konštantínopolskou bohoslužobnou praxou. Mariánsku úctu východným spôsobom napr. spomína vo svojom závete z roku 1273 latinský prepošt Mothmer (1264 – 1281), ktorý píše, že zanecháva svoju vinicu kňazom pod podmienkou, že budú každú sobotu po vešperách spievať Salve Regina, alebo Gaude Dei genitrix (Богородице Дво, радуйся).30 Táto

29 C. Péterffy, Sacra Concilia Ecclesiae Romano-Catholicae in Regno Hungariae celebrata I. s. 34.30 „...ut singulis sabbatis post vesperas Salve Regina in capella Beatae Virginis, vel Gaude Dei genitrix cantare teneantur.“ Mothmer, praepositus scepusiensis, Testamentum a. 1273. Porovnaj Hradszky, J.: Initia progressus ac praesens status Capituli ad S. Martinum E. C. de Monte Scepusio olim Collegiati sub jurisdictione A. E. Strigoniensis nunc vero Cathedralis sub proprio Episcopo Scepusiensi constituti. Szepesváralja: 1901, s. 300.

126

Šimon Marinčák

zmienka síce nie je dôkazom charakteristiky mariánskej úcty v Uhorsku, doka-zuje však, že zvyklosti a obyčaje charakteristické pre konštantínopolskú kultú-ru sa v Uhorsku pokladali za domáce.

Pád Konštantínopolu do latinských rúk spôsobil okrem iného aj bližšie a bezprostredné stretnutie latinského Západu s kresťanským Východom. Zá-roveň došlo na Západe k uvedomeniu si skutočnosti, že východná a západná cirkev už k sebe nemajú tak blízko ako v prvom miléniu a de facto obidve cirkvi pôsobia v rámci svojej pôsobnosti ako dve samostatné inštitúcie. To podnietilo koncilových otcov zaujať voči východnej cirkvi a jej veriacim isté konkrétne postoje, ako aj riešiť konkrétne situácie stretu a konfrontácie obi-dvoch cirkevných kultúr, ku ktorým začalo dochádzať najmä po spomínanom vzniku latinského cisárstva v Konštantínopole, ale aj po nájazdoch mongol-ských vojsk do Európy.

Po mongolských nájazdoch sa v Uhorsku na uprázdnených územiach začali usadzovať imigranti zo Sedmohradska (Transylvánie), z dnešnej Pod-karpatskej Rusi a z Poľska (Halič), ktorých slovenská historiografia pomenúva spoločným názvom Valasi. Tam je aj začiatok zmeny vnímania východných ve-riacich, ktorí sa prestali vnímať ako domáci a stali sa novým, cudzím prvkom v uhorskej spoločnosti. S tým sa spája aj skutočnosť, že koncilové dokumenty a nariadenia týkajúce sa náboženského života už nie sú aplikované na všetkých kresťanov, ale len na katolíckych, pretože len tí sa považovali za domácich.

V rokoch 1346 až 1360 pustošila obyvateľstvo Uhorska jedna z naj-horších morových epidémií.31 Nedostatok obyvateľstva po epidémii zapríčinil ďalšie prisťahovalecké vlny. Prítomnosť východného obradu v Uhorsku v tom čase bola taká významná, že bola uznaná aj konštantínopolským patriarchom, ako to dokumentuje korešpondencia z roku 1370.32

V roku 1402 pápež Bonifác IX. obnovil spišskému prepoštovi biskupské privilégiá aj v súvislosti s tým, že veľký počet „Ruténov a Valachov bývajúcich v susedstve navštevuje kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule, kde ako pravo-slávni vstupujú do katolíckej cirkvi.“33 V tomto texte je pozoruhodné rozlišova-nie Ruténov a Valachov. To sa dá chápať v národnostnom a politickom zmysle. Národnostne by Ruténi mohli byť Slovanmi z Podkarpatskej Rusi, Valasi zasa východní veriaci z dnešného Rumunska. V politickom zmysle by Ruténmi mohli byť tí, čo žijú v Uhorsku, možno prisťahovalci z prvej vlny kolonizácie,

31 Korec, J.: Cirkev v dejinách Slovenska. Bratislava: 1994, s. 325-326.32 Miklosich, F. – Müller, J.: Acta et Diplomata Graeca medii aevi Sacra et Profana I/1. Vienna: 1862, s. 532-534 a 535-536. Pozri tiež Halaga, O. R.: Slovanské osídlenie Potisia a východoslovenskí gréckokatolíci. Košice: 1947, s. 34.33 Korec, J.: Cirkev v dejinách Slovenska, s. 376.

127


ktorí už trvalo žili na území Uhorska, a preto sa považovali za domácich (to by malo aj náboženský podtón, keďže sú odlíšení od bežného uhorského oby-vateľstva), niektorí historici ich dokonca stotožňujú s potomkami východných veriacich z veľkomoravskej doby. Valachmi by v tomto prípade boli prisťa-hovalci na valašskom práve, teda cudzí, nie domáci východní veriaci, prišelci z Podkarpatskej Rusi, Poľska, Valašska, Bukoviny a Sedmohradska.

V 14. a 15. storočí teda boli východní veriaci v dobovej literárnej dikcii jasne odlíšení od domácich, alebo latinských veriacich. Začal sa tiež vnímať konfesionálny rozmer problematiky: domáci katolíci verzus domáci a cudzí nekatolíci, nazývaní termínmi „schizmatici,“ „heretici,“ ale aj „sektári.“ V sú-lade s tým sa koncilové dokumenty týkajú a majú záväznosť len pre katolíkov. Takto treba chápať ďalšie koncily, ako napr. koncil zvolaný do Ostrihomu krá-ľom Vladislavom II. (1490 – 1516) v roku 1493. Dokumenty tohto koncilu vy-menúvajú šesť povinných mariánskych sviatkov, ktoré však už nemožno pova-žovať za zaväzujúce aj pre východných veriacich (čo však v žiadnom prípade neznamená, že východní veriaci tieto sviatky neslávili):34

1. Purificatio Beatissimae Mariae Virginis (2.2.)2. Anuntiatio S. Mariae (25.3.)3. Visitationis Mariae (2.7.)4. Assumptio Sanctae Mariae Virginis (15.8.)5. Nativitas Sanctae Mariae Virginis (8.9.)6. Conceptionis Mariae (8.12.).

O rovnakých sviatkoch hovorí aj diecézny koncil v roku 1515 zvolaný do Vesprému kráľom Ľudovítom II. (1516 – 1526).35 Jediným rozdielom je dá-tum sviatku Narodenia Bohorodičky, ktorý je v dokumente určený na siedmy deň septembra, no zrejme ide o chybný zápis. Tú istú chybu opakuje aj ďalší diecézno-provinčný koncil zvolaný kráľom Ferdinandom I. (1526 – 1564) do Trnavy v roku 1560,36 ktorý zrejme len kopíroval informácie z predchádzajú-ceho koncilu a v tomto prípade ich en bloc potvrdil.

K prvej zmene v určení povinných, teda prikázaných sviatkov v katolíc-kej cirkvi v Uhorsku došlo za cisára Jozefa I. (1705 – 1711), ktorý na koncile v roku 1706 obmedzil ich počet, no mariánskych sviatkov sa toto redukovanie

34 Péterffy, C.: Sacra Concilia Ecclesiae Romano-Catholicae in Regno Hungariae celebrata I., s. 219.35 Péterffy, C.: Sacra Concilia Ecclesiae Romano-Catholicae in Regno Hungariae celebrata I. s. 243.36 Péterffy, C.: Sacra Concilia Ecclesiae Romano-Catholicae in Regno Hungariae celebrata II. Posonii: 1742, s. 128.

128

Šimon Marinčák

nijako nedotklo.37 Neskôr, najmä v druhej polovici 18. storočia sa výrazne preja-vovala tendencia redukovania sviatkov, ktorých počas histórie do kalendára pre-niklo požehnane.38 Tiež cisárovná Mária Terézia (1740 – 1780) žiadala pápeža Benedikta XIV. (1740 – 1758) o obmedzenie sviatkov pre latinských veriacich v celej monarchii. Ten rozdelil existujúce sviatky do dvoch kategórií. V prvej boli všetky nedele a 19 ďalších prikázaných sviatkov, keď sa veriaci boli povinní zúčastniť na sv. omši a vyhýbať sa ťažkej práci. V druhej kategórii boli ostatné sviatky, kde ostala v platnosti povinnosť sv. omše, ale neplatil zákaz ťažkej prá-ce. Keďže toto riešenie sa ukázalo ako nevyhovujúce, cisárovná sa obrátila na pápeža Klementa XIV. (1769 – 1774), aby zrušil povinnosť sv. omše pri sviat-koch druhej kategórie a ešte viac obmedzil množstvo sviatkov prvej kategórie. Následne pápež listom z 22. júna 1771 zrušil povinnosť sv. omše pre druhú kate-góriu a v prvej kategórii okrem nedieľ ponechal 16 prikázaných sviatkov.39

Tieto nariadenia sa prioritne dotýkali latinských katolíckych veriacich. Z územia historickej Mukačevskej eparchie, ktorá bola vtedy čerstvo kánonic-ky uznaná latinskou cirkvou za biskupstvo (1771), nemáme spred 18. storočia takmer žiadne relevantné správy. Ako dedič konštantínopolskej tradície však určite od svojho počiatku (prvá zmienka pochádza z konca 14. storočia) dô-sledne dodržiavala všetky sviatky a uctievali sa ikony rôznych mariánskych atribútov. Ani po rozšírení únie sa liturgická dôslednosť nijakým spôsobom nezmenila, ani neobmedzila.

Zrejme najstarším dokumentom, ktorý opisuje a reguluje liturgicko--náboženskú prax Mukačevskej eparchie, je katechizmus biskupa Jozefa De Kamilisa (1689 – 1706) vydaný v Trnave v roku 1698. V ňom biskup vyme-núva 21 prikázaných sviatkov, odporúčaných je 31, dohromady teda ide o 52 sviatkov, ktoré sa dodržiavali v Mukačevskej eparchii. Je pravdepodobné, že išlo o prvý a tým aj formotvorný pokus biskupa o rozlíšenie dodržiavaných sviatkov na povinné (prikázané) a odporúčané, pravdepodobne podľa vzoru latinskej praxe. Z mariánskych sviatkov vymenúva päť sviatkov ako prikáza-ných, jeden je odporúčaný.40

37 Péterffy, C.: Sacra Concilia Ecclesiae Romano-Catholicae in Regno Hungariae celebrata II., 411.38 Redukovanie sviatkov sa dá usledovať v bulách pápežov Benedikta XIV. (1740-1758), Klementa XIII. (1758-1760), Klementa XIV. (1769-1774), Pia VI. (1775-1799), a Pia VII. (1800-1823). Pozri Lacko, M.: The Reduction of the Number of Feast Days for the Catholics of the Byzantine Rite in Hungary, in the XVIII Century. In Slovak Studies IV. Historica 2. Cleveland – Rome: 1964, s. 197.39 List Klementa XIV. zo dňa 22. júna 1771. Pozri Lacko, M.: The Reduction of the Number of Feast Days for the Catholics of the Byzantine Rite in Hungary, in the XVIII Century, s. 197.40 Porovnaj Iosif De Camelis: Катехисисъ для науки Угрорускимъ людемъ зложеннїй. Trnava: 1698, s. 132-138.

129


1. Рождество2 Прcтія Бц7а (8.9.)2. Воведе1ніе Прcтія Богородица (21.11.)3. Зача1тіе С. Анны, егда2 зача1тъ Бц7у (9.12.) – odporúčaný4. Собо1ръ Прcтія Богородица2 (26.12.)5. Бл7вэще1ніе Прcтія Богородица (25.3.)6. Ўспе1ніе Прcтія Богородица (15.8.)

Približne o sto rokov neskôr po uzavretí únie v Užhorode vykonal bis-kup Michal Manuel Olšavský (1743 – 1767) kánonickú vizitáciu v rokoch 1750 až 1752. V zápisoch z vizitácie poznamenáva, že veriaci poctivo dodr-žiavajú svoje sviatky, nedodržiavajú ich len v najkrajnejšom alebo extrémnom prípade.41 Sviatky celkovo však veriaci nedodržiavali len vo Vojčiciach a ako dôvod biskup uvádza ich hlúposť.42 Olšavský zistil, že v niektorých prípadoch boli veriaci nútení dodržiavať latinské sviatky, ale pokiaľ mohli, dodržiava-li aj svoje, ako napr. v meste Újhel (dnes Sátoraljaújhely),43 ale v niektorých zmiešaných mestách, napr. v Humennom, začali veriaci sláviť latinské sviat-ky, svoje už prestali.44

Vyššie spomínané obmedzenie povinných sviatkov, o ktoré žiadala ci-sárovná Mária Terézia a ktoré obmedzovali pápeži Benedikt XIV. a Klement XIV., sa týkalo len latinských katolíkov. Cisárovná Mária Terézia však rozhod-la aj o redukovaní a regulácii počtu sviatkov pre svojich východných katolíc-kych veriacich. Využívajúc skutočnosť, že boli vo Viedni v tom čase prítomní takmer všetci katolícki východní biskupi, rozhodla sa cisárovná zvolať synodu a jedným z bodov jej programu bola aj otázka počtu sviatkov východných ve-riacich. Ako vyplýva z podkladov, ktoré pre potreby synody dodali na cisársky dvor biskupi, aj v rámci jednotlivých gréckokatolíckych eparchií existovali rozdiely. V Svidnickom vikariáte45 sa napr. okrem nedieľ slávilo 30 sviatkov, v Mukačevskej eparchii to bolo 33, a vo Fogarašskej eparchii 29 sviatkov. Z týchto sviatkov bolo v Svidnickom vikariáte podobne ako v celej Mukačev-skej eparchii osem mariánskych, vo Fogarašskej eparchii iba šesť:46

41 Hadžega, V.: Додатки к истопі Русинов и руських церквей в Мараморошѣ. In Науковый зборник товариства «Просвѣта» в Ужгородѣ I. Užhorod: 1922, s. 166; tiež. Pekar, A.: Нариси історії церкви Закарпаття II. Roma: 1997, s. 324.42 Pekar, A.: Нариси історії церкви Закарпаття II., s. 324-325.43 Pekar, A.: Нариси історії церкви Закарпаття II., s. 325.44 Pekar, A.: Нариси історії церкви Закарпаття II., s. 325.45 Ide o latinskú diecézu Zahreb s chorvátskymi a srbskými veriacimi, ktorej pomocný bis-kup mal titul mesta Svidnik. Lacko, M.: The Reduction of the Number of Feast Days for the Catholics of the Byzantine Rite in Hungary, in the XVIII Century., s. 198.46 Lacko, M.: Synodus episcoporum ritus byzantini catholicorum ex antiqua Hungaria Vin-dobonae a. 1773 celebrata (OCA 199). Roma: 1975, s. 77-79.

130

Šimon Marinčák

Mukačevo Svidnik Fogaraš8.9.: Nativitas B.V. Mariae + + +1.10.: Protectio B.V. Mariae + +21.11.: Praesentatio B.V. Mariae + + +9.12.: Conceptio B.V. Mariae + +26.12.: B.V. Mariae et S. Joseph („Synaxis“

vo Fogaraši)+ + +

2.2.: Purificatio B.V. Mariae + + +25.3.: Annunciatio B.V. Mariae + + +15.8.: Assumptio B.V. Mariae + + +

Na 10. a 11. sessii synody sa biskupi rozhodli, že z prikázaných sviatkov bude päť mariánskych:

1. Nativitas B.V. Mariae (8.9.)2. B.V. Mariae et S. Joseph (26.12.)3. Purificatio B.V. Mariae (2.2.)4. Annunciatio B.V. Mariae (25.3.)5. Assumptio B.V. Mariae (15.8.).

Avšak biskupi uznali, že sú aj sviatky, ktoré sa pre veľkú obľubu ve-riacich nedajú dišpenzovať. V Svidnickej eparchii sviatok Počatia (Conceptio B.V. Mariae, 9.12.), v Mukačevskej eparchii sviatok Bohorodičky ochrankyne (Protectio B.V. Mariae, 1.10.) (vo Fogarašskej eparchii sviatok sv. Demetra a Eliáša), a vo všetkých troch eparchiách sviatok Vstupu Bohorodičky do chrá-mu (Praesentatio B.V. Mariae, 21.11.) (tiež sviatky sv. Juraja a Narodenia sv. Jána Krstiteľa, tie sú však mimo záujmu tejto štúdie).47 Podľa vzoru latinských diecéz, ktoré mali okrem prikázaných sviatkov aj špeciálny sviatok patróna diecézy, svidnický biskup žiadal o sviatok Počatia (Conceptio B. V. Mariae), mukačevský o sviatok Vstupu (Praesentatio B.V. Mariae), a fogarašský o svia-tok sv. Juraja.48 Zdá sa však, že cisárovná neprijala návrh biskupov o pridanie extra sviatkov k spomínaným šestnástim.49 Zmeny sa napokon v praxi uplatnili

47 Lacko, M.: The Reduction of the Number of Feast Days for the Catholics of the Byzanti-ne Rite in Hungary, in the XVIII Century., s. 201, 206-207; tiež Lacko, M.: Synodus epis-coporum ritus byzantini catholicorum ex antiqua Hungaria Vindobonae a. 1773 celebrata (OCA 199), s. 51.48 Lacko, M.: The Reduction of the Number of Feast Days for the Catholics of the Byzantine Rite in Hungary, in the XVIII Century., s. 207 a tiež Lacko, M.: Synodus episcoporum ritus byzantini catholicorum ex antiqua Hungaria Vindobonae a. 1773 celebrata (OCA 199), s. 52.49 Lacko, M.: The Reduction of the Number of Feast Days for the Catholics of the Byzantine Rite in Hungary, in the XVIII Century., s. 202.

131


až v roku 1786 za vlády cisára Jozefa II. (1765 – 1790), pričom povinnými ostali tieto mariánske sviatky:50

1. Nativitas B.V. Mariae (8.9.)2. Praesentatio B.V. Mariae (21.11.)3. B.V. Mariae et S. Joseph (26.12.)4. Annunciatio B.V. Mariae (25.3.)5. Assumptio B.V. Mariae (15.8.).

Sviatok Vstupu (Praesentatio B.V. Mariae), ako žiadali biskupi, sa v zo-zname síce nachádza, avšak zo zoznamu vypadli sviatky Bohorodičky ochran-kyne (Protectio B.V. Mariae), Počatia (Conceptio B.V. Mariae) a Očistenia (Purificatio B.V. Mariae). Na žiadosť biskupa Andreja Bačinského bol dňa 23. februára 1787 dekrétom uhorskej rady poslancov sviatok Bohorodičky ochrankyne (Protectio B.V. Mariae) vyhlásený za národný sviatok východ-ných veriacich aj za cenu, že z tých povinných bol zrušený sviatok veľkomu-čeníka Demetera.51

Tak boli pre Mukačevskú eparchiu s definitívnou platnosťou určené po-vinné (v dokumentoch sa uvádzajú ako „dekretálne“) tieto mariánske sviatky, ktoré v roku 1897 potvrdil a nanovo vyhlásil aj mukačevský biskup Július Fir-cák (1891 – 1912):52

1. Рождество Бц7ы (8.9.)2. Покровъ пр. Дэвы (1.10.)3. Воведеніе (21.11.)4. Благовэщеніе (25.3.)5. Uспеніе пр. Дэвы (15.8.).

Je zaujímavé, že biskup Július Fircák explicitne neuvádza medzi týmito sviatkami aj sviatok Zhromaždenia (B.V. Mariae et S. Joseph, 26.12.).

Pre porovnanie uvádzame aj cisársky návrh pre obmedzenie počtu po-vinných sviatkov pre nezjednotených veriacich, teda príslušníkov pravoslávnej cirkvi, z ktorých mariánske sviatky boli nasledujúce:53

50 Barlea, O.: Joannes Bob, episcopus Fogarasiensis (1783-1830). Frankfurt im Main: 1948, s. 198-200.51 Fencik, E.: Литургика или Обясненіе богослуженія святой, восточной, православно каѳолической церкви. Budapešť: 1878, s. 340.52 Mikita, A.: Руководство въ церковный типиконъ. Ungvar: 1901, s. 20-21.53 Lacko, M.: The Reduction of the Number of Feast Days for the Catholics of the Byzantine Rite in Hungary, in the XVIII Century., s. 214-215.

132

Šimon Marinčák

1. Nativitatis SS. Dei Genitricis (8.9.)2. Praesentatio Beatae Virg. Mariae (21.11.)3. Purificatio B. V. Mariae (2.2.)4. Annuntiatio B. V. Mariae (25.3.)5. Assumptio B. V. Mariae (15.8.).

V druhej polovici 19. storočia začal na dnešnej Ukrajine (v časti krajiny, ktorá bola v tom období súčasťou Rakúska) proces reformy liturgie, vrátane ná-boženskej disciplíny. Keď po revolúcii v roku 1917 a rozpade monarchie tento proces nemohol viac na spomínanom území pokračovať, preto sa jeho dejiskom stal Rím. Reforma následne vyvrcholila vydaním bohoslužobných kníh v dvoch recenziách, známych ako Recensio Vulgata pre Rusov, Bulharov a Srbov, a Re-censio Ruthena pre Ukrajincov (obe v r. 1940). V zapätí sa Recensio Ruthena stala záväzným vydaním aj pre katolíckych veriacich Mukačevskej eparchie. Okrem iných vecí predpisuje táto recenzia týchto deväť mariánskych sviatkov:

1. Собо1ръ пресвzты1z Бцdы, и4же въ Міаси1нэхъ (1.9.)2. Рождество2 пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и (8.9.)3. Покро1въ пресвzты1z Бцdы (1.10.)4. Вхо1дъ во хра1мъ пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и (21.11.)5. Собо1ръ пресвzты1z Бцdы (26.12.)6. Благовэ1щеніе пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и (25.3.)7. Положе1ніе честны1z ри1зы пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы во Влахе1рнэ (2.7.)8. Ўспе1ніе пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и (15.8.)9. Положе1ніе честна1гw по1zса пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы въ Холкопра1тіи (31.8.).

Súčasťou spomínanej reformy bolo tiež vydanie knihy Ordo celebra-tionis (Poriadok bohoslužieb), schválenej v roku 1944. Na území Prešovskej eparchie vtedajší prešovský gréckokatolícky ordinariát protestoval, že táto kni-ha, rovnako ako aj liturgikon a ďalšie liturgické knihy sú propaganda tradície, ktorá na Slovensku neexistuje.54 Aj keď sa vo vtedajšom kontexte zdali tieto argumenty prinajmenšom málo erudované, najnovšie výskumy ukázali hodno-vernosť týchto tvrdení.55

Po obnovení činnosti prešovského gréckokatolíckeho ordinariátu a po vy-menovaní Jána Hirku za ordinára (r. 1968) boli v roku 1971 v Prešovskej epar-chii prikázané sviatky (Dekretaľni svjata) zredukované na 10 (uvedené sú podľa kalendárneho roka so začiatkom 1. januára), z toho mariánske boli štyri:56

54 Pozri list biskupa Jána Hirku Posvätnej kongregácii pre východné cirkvi zo dňa 20. mája 1987, strana 1.55 Ide najmä o výskumy autora tejto štúdie, publikované na viacerých miestach, ale potvrdzu-jú to aj výskumy liturgistov z krajín ako USA, Kanada, Ukrajina, Taliansko a Maďarsko.56 Pozri Dekretaľni svjata. In Kalendar Blahovistnika, Prešov 1972, s. 27-28.

133


1. Blahoviščenije (25.3.)2. Uspenije Presv. Bohorodici (15.8.)3. Neporočne Začatie Preč. Ďivy Mariji (8.12.)4. Druhij deň Roždestva: Sobor Presv. Bohorodici (26.12.).

Na porovnanie uvádzame všetky sviatky v tabuľke (VS = rozhodnutie Viedenskej synody; PO = rozhodnutie Prešovského ordinariátu; RR = Recensio Rutena; RV = Recensio Vulgata):

VS PO RR RV1.9.: Собо1ръ пресвzты1z Бцdы, и4же въ Міаси1нэхъ + + +8.9.: Рождество2 пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6

присеодэ1вы Марi1и+ + +

1.10.: Покро1въ пресвzты1z Бцdы + + +13.10.: Явле1ніе чудотво1рныz ‡кw1ны пречи1свыz Влады1чицы на1шеz

Богоро1дицы, нарица1емыz Јверскіz+

22.10.: Чудотво1рнаz ‡кw1на пресвzтэ1й Бцdэ Каза1нскіz +24.10.: Воспомна1ніе я6вле1ніz ‡кw1ны пресвzты1z Бцdы, всэ1хъ

скорбz1щихъ ра1дости+

21.11.: Вхо1дъ во хра1мъ пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и

+ + +

27.11.: Зна1меніе пресвzты1z Бцdы въ вели1комъ Новэ1градэ +8.12.: Neporočne Začatie Preč. Ďivy Mariji +9.12.: Зача1тіе свzты1z Ѓнны, є6гда2 зача1тъ пресвzтyю Бцdу26.12.: Собо1ръ пресвzты1z Бцdы + + + +25.3.: Благовэ1щеніе пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6

приснодэ1вы Марi1и+ + + +

21.5.: Срэ1теніе пречи1стыz Богоро1дицы чудотво1рныz ‡кw1ны Влди1мірскіz

+

23.6.: Срэ1теніе пречи1стыz Богоро1дицы чудотво1рныz ‡кw1ны Влди1мірскіz

+

26.6.: Kвле1ніе ‡кw1ны пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и Тv1хpинскіz (sic!)

+

2.7.: Положе1ніе честны1z ри1зы пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы во Влахе1рнэ

+ + +

8.7.: Kвле1ніе ‡кw1ны пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и во гра1дэ Каза1ни. Воспомина1ніе зна1меніz я4вльшагwсz t ‡кw1ны пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы, честна1гw и6 сла1внагw є6z2 Благовэ1щеніz, во гра1дэ вели1цэмъ Ќстюзэ

+

10.7.: Пресвzтэ1й Бцdэ, ра1ди чудотво1рныz є6z2 ‡кw1ны, въ Коне1встэ1 nби1тели

+

28.7.: Kвле1ніе ‡кw1ны Смоле1нскіz, пречи1стыz Влады1чицы на1шеz Бцdы, Nдиги1тріи

+

15.8.: Ўспе1ніе пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и + + + +

134

Šimon Marinčák

19.8.: Пресвzтэ1й Бцdэ, бы1вшагw ра1ди милосе1рдіz t ‡кw1ны є6z2 свzты1z, нарица1емыz Донскi1z

+

26.8.: Послэ1дованіе похва1льно чудотво1рныz ‡кw1ны Влади1мірскіz, пречи1стыz Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и

+

31.8.: Положе1ніе честна1гw по1zса пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы въ Халкопра1тіи

+ + +

9 4 9 21

Úroveň slávnosti jednotlivých sviatkov je porovnaný v nasledujúcej ta-buľke (T = Taktikon Nikona Černohorca; RR = Recensio Ruthena; SP = súčas-ná prax na Slovensku;57 RV = Recensio Vulgata. o = malý sviatok; x = sviatok v danej tradícii neznámy):

T RR SP RV1.9.: Собо1ръ пресвzты1z Бцdы, и4же въ Міаси1нэхъ o o o o8.9.: Рождество2 пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6

присеодэ1вы Марi1и15.9.: Presvätá Bohorodička Spolutrpiteľka x x x1.10.: Покро1въ пресвzты1z Бцdы x13.10.: Явле1ніе чудотво1рныz ‡кw1ны пречи1свыz Влады1чицы

на1шеz Богоро1дицы, нарица1емыz Јверскіz x x x

22.10.: Чудотво1рнаz ‡кw1на пресвzтэ1й Бцdэ Каза1нскіz x x x24.10.: Воспомна1ніе я6вле1ніz ‡кw1ны пресвzты1z Бцdы, всэ1хъ

скорбz1щихъ ра1дости x x x

21.11.: Вхо1дъ во хра1мъ пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и

27.11.: Зна1меніе пресвzты1z Бцdы въ вели1комъ Новэ1градэ x x x8.12.: Neporočne Začatie Preč. Ďivy Mariji x x x9.12.: Зача1тіе свzты1z Ѓнны, є6гда2 зача1тъ пресвzтyю Бцdу x26.12.: Собо1ръ пресвzты1z Бцdы25.3.: Благовэ1щеніе пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6

приснодэ1вы Марi1и21.5.: Срэ1теніе пречи1стыz Богоро1дицы чудотво1рныz ‡кw1ны

Влди1мірскіz x x x

23.6.: Срэ1теніе пречи1стыz Богоро1дицы чудотво1рныz ‡кw1ны Влди1мірскіz x x x

26.6.: Kвле1ніе ‡кw1ны пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и Тv1хpинскіz (sic!)

x x x

2.7.: Положе1ніе честны1z ри1зы пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы во Влахе1рнэ o

57 Čerpané z webovej stránky www.grkat.nfo.sk.

135


8.7.: Kвле1ніе ‡кw1ны пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и во гра1дэ Каза1ни x x x

8.7.: Воспомина1ніе зна1меніz я4вльшагwсz t ‡кw1ны пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы, честна1гw и6 сла1внагw є6z2 Благовэ1щеніz, во гра1дэ вели1цэмъ Ќстюзэ

x x x o

10.7.: Пресвzтэ1й Бцdэ, ра1ди чудотво1рныz є6z2 ‡кw1ны, въ Коне1встэ1 nби1тели x x x o

28.7.: Kвле1ніе ‡кw1ны Смоле1нскіz, пречи1стыz Влады1чицы на1шеz Бцdы, Nдиги1тріи x x x

15.8.: Ўспе1ніе пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и

19.8.: Пресвzтэ1й Бцdэ, бы1вшагw ра1ди милосе1рдіz t ‡кw1ны є6z2 свzты1z, нарица1емыz Донскi1z x x x o

26.8.: Послэ1дованіе похва1льно чудотво1рныz ‡кw1ны Влади1мірскіz, пречи1стыz Влады1чицы на1шеz Бцdы и6 приснодэ1вы Марi1и

x x x

31.8.: Положе1ніе честна1гw по1zса пресвzты1z Влады1чицы на1шеz Бцdы въ Халкопра1тіи o

Aj keď sa Sedembolestná Panna Mária v rímskokatolíckom prostredí na Slovensku uctievala už skôr, prvé pápežské povolenie liturgicky ju uc-tievať pochádza zo dňa 22. apríla 1927.58 Tento sviatok, ktorý sa v grécko-katolíckej cirkvi nazýva Sviatkom presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky, sa v gréckokatolíckom kalendári na Slovensku prvýkrát objavuje až v roku 2001, keď sa uvádza na prvom mieste pred sviatkom veľkomučeníka Nikitu. V roku 2002 sa už veľkomučeník Nikita v kalendári pre nedostatok miesta neobjavuje (išlo o nedeľu po Povýšení sv. Kríža), ale v roku 2003 sa už ob-javujú obidva sviatky, veľkomučeník Nikita ako prvý aj so znakmi stupňa slávnostnosti. V roku 2004 je poradie opäť prehodené (prvá Bohorodička), a tak je to v kalendároch podnes.

Na margo prikázaných sviatkovSystém povinných (prikázaných, alebo dekretalnych) sviatkov na Slo-

vensku reflektuje viac ľudovú zbožnosť než liturgickú slávnostnosť. Liturgic-ky je v cirkvi konštantínopolskej tradície 12 veľkých sviatkov, teda sviatkov, ktoré majú najvyššiu úroveň slávnostnosti a sú označené znakom , pretože pripomínajú tie najdôležitejšie momenty dejín spásy. Sú to nasledujúce sviatky (používame oficiálne slovenské názvy jednotlivých sviatkov):

58 Lacko, M.: Niekoľko poznámok k sviatku Sedembolestnej, patrónky Slovenska. Mária 17/9, 1977, s. 10.

136

Šimon Marinčák

1. Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (8.9.)2. Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom (14.9.)3. Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, do chrámu (21.11.)4. Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (25.12.)5. Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (6.1.)6. Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (2.2.)7. Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne (25.3.)8. Vstup Pána do Jeruzalema (Kvetná nedeľa) (pohyblivý)9. Pánovo nanebovstúpenie (pohyblivý)10. Nedeľa Päťdesiatnice (Zostúpenie Svätého Ducha) (pohyblivý)11. Sväté Premenenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (6.8.)12. Usnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (15.8.).

Zoznam prikázaných sviatkov v gréckokatolíckej cirkvi na Sloven-sku obsahuje 11 položiek a je nasledovný (so znakovým označením ich slávnostnosti):59

1. Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou (8.12.) 2. Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (25.12.) 3. Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke (26.12.) 4. Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (1.1.) 5. Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (6.1.) 6. Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne 25.3.) 7. Svätý a veľký piatok (pohyblivý)8. Pondelok svetlého týždňa (pohyblivý)9. Pánovo nanebovstúpenie (pohyblivý) 10. Svätí, slávni a všechválni apoštoli Peter a Pavol (29.6.) 11. Usnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (15.8.) .

Kým pri Narodení Pána, Obrezaní Pána, Bohozjavení Pána, Zvestovaní Bohorodičky, Veľkom piatku, Nanebovstúpení Pána, apoštoloch Petrovi a Pav-lovi a Usnutí Bohorodičky sú liturgické dôvody jasné ( ), Počatie Bohoro-dičky ( ), Svetlý pondelok a Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke ( ) sú liturgicky menšími sviatkami. Úrovňou slávnostnosti ich prevyšujú sviatky Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom ( , 14.9.), Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista ( , 2.2.) a Sväté Pre-menenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista ( , 6.8.). Veriaci je tak predpisom nútený zúčastniť sa na bohoslužbe pri sviatku, ktorý nie je litur-gicky taký závažný, ale naopak nemusí sláviť sviatok, ktorý patrí medzi tie najvýznamnejšie.

59 Porovnaj Hore srdcia. Prešov: 2002, s. 628.

137

Úcta k spolutrpiacej Bohorodičke v Mukačevskej a Prešovskej eparchii

MAREK DURLÁK

V príspevku prinášame niekoľko informácií o kulte k spolutrpiacej Bohoro-dičke na území dvoch eparchií: Mukačevskej a Prešovskej. Avšak skôr, než by sme sa pozreli na rozvoj tohto kultu na území pod Karpatmi, treba urobiť krátky exkurz do susednej zjednotenej Kyjevskej metropolie.

Zavedenie sviatku do kalendára V roku 1720 sa uskutočnila známa Zamoščská synoda, nazvaná podľa

miesta konania – Zamošč (na území dnešného Poľska). Synoda mala pred se-bou veľké ciele: Bolo treba stanoviť spoločné normy pre rozvoj dávnejšie i ne-skôr zjednotených eparchií, žiadalo sa urobiť koniec viacerým nedostatkom, ktoré sa časom dostali do obradu. Bolo potrebné riešiť aj otázku výchovy budú-ceho kléru a mníšstva, obnoviť cirkevnú disciplínu a prispôsobiť požiadavkám času.1 Z viacerých obradových a liturgických noriem, ktoré táto synoda prija-la, treba spomenúť povinnosť sláviť nové sviatky: Najsvätejšej Eucharistie, Spolutrpiacej Bohorodičky, Najsvätejšej Trojice (pondelok po Päťdesiatnici) a sviatok sv. mučeníka Jozafáta, ktorého kult na niektorých miestach v tom období už jestvoval.2 Sviatok preľúbezného Pána, Ježiša Krista, milujúceho ľudí (ľudovo Božské srdce) v tom čase ešte nebol. Slávenie Sviatku spolu-trpiacej Bohorodičky zaradila teda do kalendára ruténskej cirkvi byzantskej tradície Zamoščská synoda a ako deň jeho slávenia určila desiaty piatok po Pasche. Týmto sviatkom sa malo zakončiť obdobie tzv. Kvetnej triódy, čiže paschálny cyklus. Otcovia synody si pravdepodobne neuvedomili, že zaradenie sviatku do takého obdobia je vlastne nepochopením ducha liturgického roka a jeho hrubým narušením, lebo paschálny cyklus je slávením udalostí Pánovho vzkriesenia, jeho nanebovstúpenia a zostúpenia Sv. Ducha. Logickým a veľmi vhodným zakončením tohto cyklu je preto Nedeľa všetkých svätých, teda tých,

1 Porovnaj Атанасій Великій: З літопису християнської України. VI. Рим – Львів: 2000, s. 129.2 Ibidem, s. 147.

138

Marek Durlák

ktorí sa otvorili pôsobeniu Svätého Ducha a v ktorých on mohol urobiť veľ-ké veci. Zaviesť Sviatok spolutrpiacej Bohorodičky ako bodku za paschálnym cyklom znamenalo urobiť krok späť, teda posunúť sa opäť na Golgotu, pod kríž, do obdobia pred Pánovo vzkriesenie.

Inšpiráciou pre zavedenie Sviatku spolutrpiacej Bohorodičky do kalen-dára kyjevskej zjednotenej metropolie bol latinský sviatok Siedmych bolestí blahoslavenej Panny Márie, ktorý mal spočiatku len lokálny charakter (zavie-dla ho diecézna synoda v Kolíne nad Rýnom v r. 1423 ako miestny diecéz-ny sviatok; motívom sviatku malo byť odprosenie za svätokrádeže páchané v chrámoch husitmi),3 a ako záväzný pre celú latinskú cirkev bol zavedený pápežom Benediktom XIII. až v roku 1727 (sedem rokov po Zamoščskej syno-de!).4 Dňom slávenia tohto sviatku sa stal piatok pred Kvetnou nedeľou. Tým sa mala vyjadriť obdoba Máriinho utrpenia s utrpením Krista, ktoré si liturgic-ky pripomína cirkev nasledujúci Veľký piatok. Možno povedať, že v latinskom obrade umiestnenie sviatku do pôstneho obdobia bolo celkom vhodné a ma-lo svoju myšlienku. Táto myšlienka však chýbala otcom Zamoščskej synody a zavedenie Sviatku spolutrpiacej Bohorodičky na desiaty piatok po Pasche nebolo šťastným riešením. Prečo synodálni Otcovia zvolili práve tento deň ako spomienku na spoluutrpenie Bohorodičky, dozvedáme sa zo synaxára dané-ho sviatku, ako to uvádza Kvetný triodion vydaný v Počajeve v roku 1768: „Pretože na mnohých miestach v ruských krajoch ľudia, milujúci Krista, mali obyčaj nábožne svätiť desiaty piatok po Pasche, naša ruská cirkev, ktorá celý svoj poriadok prebrala od tých, ktorých západní učitelia cirkvi vo všeobecnosti nazývajú ὑπέρ φιλο Θεοτόκος – mimoriadne milujúci Bohorodičku, totiž Gré-kov, a to pre ich preveľkú lásku k Bohorodičke, ustanovila, aby sa v tento deň, čo je desiaty piatok po Kristovom vzkriesení, nábožne slávilo to, čo sa okrem každodenných služieb – dvakrát v týždni – často spomína aj vo všeobecnosti, avšak doteraz nemalo svoj vlastný sviatok, a síce utrpenie preveľmi ospevova-nej a preblahoslavenej Márie, vždy Panny.“5

Najväčšiu horlivosť pri zavádzaní nových sviatkov do praxe podľa na-riadení Zamoščskej synody prejavili baziliáni. Tí zostavili liturgické texty na večiereň a utiereň sviatku Najsvätejšej Eucharistie. Pre sviatok najsvätejšej Tro-jice a spolutrpiacej Bohorodičky nemuseli vytvárať zvláštne texty. Konkrétne pre Sviatok spolutrpiacej Bohorodičky boli zozbierané texty z Triodionu a Ok-toichu, známe ako krestobohorodičníky. Ide o slohy, ktoré sa spievajú na zakon-čenie stichír (slôh) v stredu a v piatok, keď sa koná spomienka na Pánov kríž

3 Ve šlépějích Neposkvrněné. modlitební kniha. Zostavil P. K. Kubeš T. J., Praha: 1947, 497 s.4 Porovnaj Misál latinsko – slovenský. Trnava: SSV, 1952, 884 s.5 Тріодион Цвтный. II. Почаєв: 1768.

139


a utrpenie. Kánon na utierni sviatku bol prevzatý z malého povečeria na Veľký piatok. Je to kánon, ktorý ospevuje veľký žiaľ a plač Bohorodičky pri Pánovom kríži a pri jeho pochovaní. O tom, že zavedenie Sviatku spolutrpiacej Boho-rodičky bolo hotovým implantátom do obradovej tradície Kyjevskej metropo-lie, svedčí aj tá skutočnosť, že celé čítania, ktoré sa na Sviatok sedembolestnej Panny Márie v danom čase čítali v rímskej liturgii, boli prebraté v celosti aj do byzantskej liturgie. A tak v liturgikone z roku 1780 vydanom vo Ľvove nachá-dzame spomínaný sviatok s týmto titulom: Služba o sostradaniji Presvjatyja Bohorodicy ili o sedmi boliznech jeja. Liturgikon, keďže je urobený na spôsob Rímskeho misála, obsahuje aj menlivé časti na liturgiu, t. j. tropáre a čítania, namiesto apoštola uvádza starozákonné čítanie z knihy Judit (Jdt 13, 22-25), ktoré je identické s čítaním rímskej liturgie na Sviatok sedembolestnej P. Márie. Kto pozná byzantskú liturgiu, vie, že čítania zo Starého zákona sa pri liturgii nečítajú. Rovnako bolo z rímskej liturgie ako hotové prebraté aj evanjelium. Ide o text Jn 19, 25-27. Toľko k zavedeniu sviatku u našich susedov.

Slávenie sviatku v Mukačevskej a Prešovskej eparchiiHoci bola Zamoščská synoda významnou udalosťou pre cirkev Kyjev-

skej metropolie, jej závery a nariadenia sa na Mukačevskú eparchiu nevzťa-hovali, keďže táto nebola jej súčasťou, a preto ju nijako nezaväzovali. Okrem toho ku kánonickému zriadeniu Mukačevskej eparchie došlo až v roku 1771,6 teda päťdesiat rokov po Zamoščskej synode. Liturgický život v Mukačevskej eparchii sa vyvíjal podľa noriem inej, tzv. Viedenskej synody z roku 1773. Išlo o intereparchiálnu synodu, ktorá sa konala vo Viedni za účasti troch gréckoka-tolíckych biskupov, predstaviteľov veriacich gréckokatolíkov v uhorskom krá-ľovstve: Vasiľa Božičkovića, svidníckeho biskupa v Chorvátsku, Gregora Ma-jora, rumunského fogarašského biskupa, a Andreja Bačinského, mukačevské-ho biskupa.7 Na desiatom a jedenástom zasadaní bolo ustanovených šestnásť sviatkov de praecepto (tzv. dekretaľnyji svjata). Mária Terézia totiž naliehala, aby sa vysoký počet sviatočných dní v jednotlivých východných eparchiách (Mukačevo 33, svidnický vikariát v Chorvátsku 30, fogarašské biskupstvo 29, pravoslávni v Uhorsku až 38) upravil na taký počet, ako existoval v latinskej cirkvi, keď pápež Klement XIV. na jej žiadosť zredukoval prikázané sviatky na šestnásť.8 Medzi spomínanými dekretaľnymi sviatkami sa ani jeden z nových sviatkov zavedených Zamoščskou synodou nenachádza.

6 Vasiľ, Cyril: Kánonické pramene byzantsko-slovanskej katolíckej cirkvi v Mukačevskej a Prešovskej eparchii v porovnaní s Kódexom kánonov východných cirkví. Trnava: 2000, s. 142-143.7 Ibidem. 8 Ibidem, s. 144.

140

Marek Durlák

Jediný zo spomenutých sviatkov zavedených Zamoščskou synodou, ktorý prekročil hranice Kyjevskej metropolie a dostal sa k nám, bol sviatok Najsvätejšej Eucharistie, avšak až s dvojstoročným oneskorením. Stalo sa tak predovšetkým vďaka úsiliu blahoslaveného biskupa Pavla Gojdiča, ktorý mal k Eucharistii veľkú úctu. Túto úctu biskup Gojdič nadobudol a rozvíjal aj vďa-ka baziliánskej formácii. Baziliáni vo všeobecnosti boli šíriteľmi spomína-ných sviatkov, ku ktorým neskôr pribudol aj sviatok Božského Srdca. Sviatok Najsvätejšej Eucharistie biskup Gojdič začal sláviť z osobnej iniciatívy iba v prešovskej katedrále. V roku 1934 odporučil kňazom svojej eparchie, aby sa tiež snažili svätiť sviatok Najsvätejšej Eucharistie „v takej miere, ako im to dovoľujú miestne okolnosti.“9 O pár rokov neskôr vyslovil podobné želanie aj mukačevský biskup Alexander Stojka.10 Ani v jednej eparchii sviatok však nebol záväzný a biskupi obidvoch eparchií povzbudzovali k šíreniu eucha-ristického kultu a k sláveniu sviatku Najsvätejšej Eucharistie viac vlastným príkladom než nejakým oficiálnym nariadením. Sviatok najsvätejšej Trojice ako aj Sviatok spolutrpiacej Bohorodičky sa v obidvoch eparchiách aj naďalej vôbec nespomínajú.

Na ilustráciu toho, do akej miery sviatky prijaté Zamoščskou synodou prenikli aj do liturgického života Mukačevskej a Prešovskej eparchie, priná-šame v tabuľke, v ktorej sú uvedené sviatky najsvätejšej Trojice, najsvätejšej Eucharistie, preľúbezného Pána Ježiša Krista milujúceho ľudí a Sviatok spo-lutrpiacej Bohorodičky. Tabuľka uvádza aj názov modlitebnej knižky, miesto a rok vydania (pozri príloha č. 1).

Na základe uvedených modlitebníkov možno vidieť, že Sviatok spo-lutrpiacej Bohorodičky sa do našej obradovej tradície dostal ako posledný zo sviatkov zavedených Zamoščskou synodou, a jeho slávenie v našej miestnej cirkvi nemá ani 50 rokov.

Hoci by sme teda v byzantsko-slovanskej tradícii ťažko hľadali samo-statný sviatok oslavujúci bolesti presvätej Bohorodičky, téma Spolutrpiacej Bohorodičky v našom obrade je prítomná veľmi výrazne. Sú to už spomínané krestobohorodičníky, slohy oslavujúce Pánov kríž spolu s utrpením jeho Mat-ky, ale ako konkrétny deň, kde je táto téma veľmi výrazne prítomná, je Svätá a Veľká sobota. Na Veľký piatok večer po uložení plaštenice do hrobu sa modlí malé povečerie, ktorého centrálnu časť tvorí kánon. Je to kánon, ako uvádza Triodion: O raspjatiji Hospodni i na plač presvjatyja Bohorodicy.11 Celý ká-

9 Разпоряджения епархияльного правительства в Пряшеви, 11, 1935, s. 23.10 Пекар, Aтанасій: Нариси історії церкви Заккарпаття. II. Рим – Львів: 1997, s. 329.11 Triodion. Vienna: 1855, s. 532.

141


non vyjadruje nesmierny žiaľ Bohorodičky, ktorá pochováva svojho Syna. Za zmienku stojí aj rozdielny pohľad na utrpenie Bohorodičky. V latinskej tradí-cii je bolestná Panna Mária predstavovaná ako žena, ktorá stojí pod krížom vyrovnaná a posilňovaná hrdinskou vierou. Liturgické texty Rímskeho misála viackrát zdôrazňujú slovo stabat – stála (introitus, graduál, tractus, sekvencia Stabat Mater). Byzantská tradícia vidí Bohorodičku ako typickú ženu Orientu. Pri strate toho najdrahšieho, čo mala, svojho jediného Syna, hlasno plače a na-rieka, kvíli, omdlieva, rozpustí si aj vlasy a nechce sa vzdialiť od Kristovho hrobu, ale túži zostúpiť s ním do podsvetia. Kánon malého povečeria z Veľkej soboty uvádzam celý v druhej prílohe (preklad je náš). Počas Veľkého piatku a Veľkej soboty spomienka na spoluutrpenie Bohorodičky má svoje opodstat-nenie a je namieste tam tieto skutočnosti zdôrazniť, ako to nakoniec vidno z liturgických textov, čo však vôbec neznamená, že si tento aspekt vyžaduje za-vedenie samostatného sviatku.

Ľudová úcta k spolutrpiacej BohorodičkeHoci na liturgickej úrovni Sviatok spolutrpiacej Bohorodičky v Prešov-

skej eparchii píše len svoju krátku históriu a v povedomí veriacich Mukačev-skej eparchie, dá sa povedať, nejestvuje podnes, na úrovni ľudovej zbožnosti môžeme hovoriť o storočiach. Ikony Bohorodičky známej ako Pieta sa objavu-jú medzi východnými kresťanmi pod vplyvom západnej ikonografie prostred-níctvom italogréckych, resp. italokrétskych ikon a od konca 16. stor. sa vy-skytujú aj u južných Slovanov. Z územia východného Slovenska a susediacich regiónov Poľska a Ukrajiny sa najstaršie ikony s námetom Piety zachovali zo 17. stor. Z tohto obdobia môžeme vidieť v našich chrámoch ikony predstavu-júce Bohorodičku, ktorej srdce je prebodnuté jedným alebo viacerými meč-mi.12 Takéto ikony nájdeme v Šarišskom múzeu v Bardejove, v drevenej cerkvi v Ruskej Bystrej, Uličskom Krivom i v novších chrámoch, ktoré uchovávajú niektoré ikony z pôvodných, alebo už nejestvujúcich chrámov, ako je to napr. v Abranovciach, Krajnej Bystrej či v Sečovskej Polianke.

V súvislosti s ikonografiou spolutrpiacej Bohorodičky treba spomenúť, že jej vlastné zobrazenie na kresťanskom Východe predstavuje ikona, ktorá je vďaka misijnej činnosti otcov redemptoristov známa pod menom Matka ustavičnej pomoci. Jej pôvodné meno je Strastnaja – Bolestná. Vďaka otcom redemptoristom, ktorí boli u nás šíriteľmi úcty k Matke ustavičnej pomoci, bol v Prešove roku 1928 na sviatok Pokrova (Ochrany) zorganizovaný odpust bratstiev Matky ustavičnej pomoci a vladyka Pavel Gojdič sa postaral v Ríme

12 Ikony Šarišského múzea v Bardejove. Bratislava: 1994, s. 18.

142

Marek Durlák

o získanie odpustkov na tento deň, takže počet veriacich, ktorí prichádzali do prešovskej katedrály na tento sviatok, z roka na rok vzrastal.13 Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi v Československu bola obnovená aj tradícia pokrovských odpustov v prešovskej katedrále.

Titul alebo patrocínium spolutrpiacej Bohorodičky nemá u nás (ako viem) žiaden gréckokatolícky chrám, jestvujú však chrámy s titulom Matky ustavičnej pomoci. Možno tu spomenúť chrámy v Starej Ľubovni, Snine, vo Vranove n. Topľou – Lomnici, Dargove či Slivníku (posledné dva sú dnes na území Košickej eparchie). Okrem toho je spolutrpiacej Bohorodičke zasvätený rehoľný dom sestier služobníc NPM v Humennom a kaplnka sestier baziliánok v Bardejove.

Ľudová úcta k spolutrpiacej Bohorodičke našla však svoje miesto v ná-božných ľudových piesňach. V roku 1903 vyšiel v Užhorode modlitebník Ale-xandra Duchnoviča pod názvom Velikij chľib duši. O Sviatku spolutrpiacej Bo-horodičky v ňom nie je žiadna zmienka, lebo v tom čase tento sviatok nejestvo-val v Mukačevskej a ani v Prešovskej eparchii. Zato však prináša kompletný text latinskej sekvencie Stabat Mater v starosloviensko-rusínskom znení: Stala Mati zarmuščena. Text uvádzam komparatívne s latinským a slovenským tex-tom v tretej prílohe. V roku 1913 vychádza v Užhorode zborník paraliturgic-kých piesní pod názvom Pisennik ili sobranije pisnej pojemych vo dni prazd-nikov, i naročitych svjatych, ravno pisnej pokajannych, i nadhrobnych. Jeho zostavovateľom bol podkarpatský kňaz, spisovateľ, básnik a národný buditeľ Ivan Silvaj (1838 – 1904),14 ktorý svoje diela uverejňoval pod pseudonymom Uriil Meteor. K spomínanému Pisenniku napísal rozsiahly úvod o používaní nábožných piesní veriacimi pod Karpatmi. Medzi pôstnymi piesňami v Pisen-niku sú štyri, ktoré ospevujú utrpenie bolestnej Matky. Sú to piesne: Jehda na strasť hotovilsja; ďalej už vyššie spomenutá sekvencia Stabat Mater v staro-sloviensko-rusínskej verzii Stala Mati zarmuščenna; O, ja Mati zarmuščenna, ktorej autorom je sám zostavovateľ a napokon pieseň O, Ďivice prečistaja, kto-rá vykresľuje postupne všetkých sedem bolestí Bohorodičky počnúc prorocký-mi slovami Simeona.

V roku 1931 aj v Užhorode uzrela svetlo útla brožúra s názvom Pisň nova pod krestom. Brožúrka obsahuje tri piesne pre nábožný podkarpatský ľud. Zaujímavou je tretia pieseň v brožúrke, venovaná práve oslave spolutrpiacej Bohorodičky. Začína sa slovami Vitaj Matko zveličenna, žalem serdečnym zra-nenna. Hďi Simeon spravedlivyj predpovil ti meč strašlivyj. Po každej strofe

13 Пекар, Aтанасій: Нариси історії церкви Заккарпаття. II. Рим – Львів: 1997, s. 379-380.14 Пап, Степан: Історія Закарпаття. III. Івано-Франківськ: 2003, s. 466.

143


nasleduje refrén O Maria, o Maria, jak horka ti žalosť byla. Zaujímavosťou tejto piesne je, že obsahuje pravdepodobne rekordný počet slôh, celkom 109. Avšak azda najväčšej obľube medzi piesňami, ktoré sa spievajú hlavne v obdo-bí pôstu, sa doteraz teší pieseň Stradaľnaja Mati pod krestom stojala.

Aj keď to možno nesúvisí priamo s kultom spolutrpiacej Bohorodičky, myslím si, že na tomto mieste je dobré spomenúť aj päť prípadov, kedy na území historickej Mukačevskej eparchie slzili ikony Bohorodičky. Išlo o tie-to prípady: 1. Klokočov, 1670, (okr. Michalovce, Slovensko); 2. Maria Pocs, 1696, (Maďarsko), druhýkrát slzila kópia ikony v roku 1715; 3. Mikola, 1699 (Sedmohradsko, dnes Rumunsko); 4. Rafajovce, 1705, (okr. Vranov n. Top-ľou, Slovensko); 5. Pavlovo, 1717 (Maďarsko). Všetky prípady slzenia ikon sa udiali v maličkých rusínskych obciach Mukačevskej eparchie. Svedkami tých-to javov boli mnohí ľudia, ktorí boli vypočutí pre tieto prípady vytvorenými komisiami. V týchto mimoriadnych javoch videl biedny ľud pod Karpatami spoluutrpenie, spolucítenie presvätej Bohorodičky s mystickým Kristovým telom, ktorým je cirkev, v tomto kontexte miestna cirkev historickej Muka-čevskej eparchie, ktorá práve v období, keď spomínané ikony slzili, prežívala ťažké časy. Boli to dlhotrvajúce boje, protihabsburské povstania. Ako píše Šte-fan Papp, osudy zakarpatských biskupov boli tragické. Maďarskí magnáti, pro-testanti, sa domáhali, aby im biskup vyslovil vernosť a oddanosť, ale v takom prípade cirkev Zakarpatsku ničili cisárske vojská. Keď biskup stál na strane cisárskej vlády, všetko ničili a pálili kalvínske vojská.15 Okrem útlaku zo stra-ny svetskej vlády, či už cisárskej alebo protestantských kniežat, mukačevská cirkev veľmi ťažko prežívala aj svoju závislosť od jágerských biskupov, kto-rí vo veľkej miere obmedzovali činnosť mukačevských biskupov a pokladali ich len za svojich obradových vikárov. Bránili im navštevovať svoje farnosti, budovať alebo opravovať chrámy, svätiť kňazov a zriaďovať nové farnosti.16 Tento žalostný stav pretrvával až do roku 1771, keď bola Mukačevská eparchia oficiálne kánonicky zriadená.

Všetky tieto dôvody nepochybne prispeli k tomu, že úcta k trpiacej, pla-čúcej a bolesti znášajúcej Bohorodičke bola blízka rusínskemu ľudu žijúcemu pod Karpatmi a našla svoje výrazné vyjadrenie v jeho ľudovej zbožnosti, aj keď nepociťoval potrebu potvrdiť si túto úctu osobitným sviatkom.

15 Пап, Степан: Історія Закарпаття. II. Івано-Франківськ, 2002, s. 280. 16 Ibidem, s. 282.

144

Marek Durlák

Príloha 1.

Názov modlitebníka

Miesto a rok

vydania

Najsv. Trojica

Najsv. Eucharistia

Božské Srdce Spolutrpiaca Bohorodička

Molitvennik dľa vostočnyja cerkvi katholičeskich pravoslavnych christijan

Prjašev 1897

Velikyj Chľib duši

Ungvar – New York 1903

Malyj Izbornik cerkovnyj

Užhorod 1924

Sv. životvorjaščoj Trojcy (spolu s ponediľkom Sv. Ducha)

Molitvennik dľa vostočnyja cerkvi kat. christijan

Prjašev 1926

Chváľme Boha Prešov 1941

Pon. Sv. Ducha, v oňže i prazdnik sviatyja Trojcy

Presviatyja Evcharistii

Molitvennik dľa hrekokat. russkoho naroda

Prešov 1944

Pon. Sv. Ducha i Presv. Trojcy

Presvjatyja Evcharistii

Presv. Serdca Iisusovoho

Spasi dušu svoju

Prešov 1948

Bdite i molitesja

Prešov 1949

Presvjatyja Evcharistii

Svjašč. Serdca Iisusova

Christos moja sila

Prjašev 1971

Pon. Sv. Ducha i Presvjatoji Trojci

Prazdnik Najsv. Evcharistii

Prazdnik Najsv. Serdca Isusovoho

Chváľme Boha SSV Trnava 1972

Svätodušný Pondelok

Sviatok Najsv. Eucharistie

Sviatok Najsvätejšieho Srdca Spasiteľovho

Spolutrpiacej (Sedembolest-nej) Bohorodičky

145


Modlitby a piesne pre gréckokatolíkov

SSV Trnava 1985

Pon. Zoslania Ducha Svätého, Svätej Trojice

Najsv. Eucharistie

Najsv. Srdce Spasiteľa

Trpiacej Bohorodičky

Kristus medzi nami

SSV Trnava 1990

Pon. Zoslania Ducha Svätého, Svätej Trojice

Najsv. Eucharistie

Najsv. Srdce Spasiteľa

Trpiacej Bohorodičky

Hore srdcia Prešov 2002

Pondelok Sv. Ducha (ale uvádza aj tropár Trojice)

Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista

Sviatok nášho najsladšieho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, milujúceho ľudí

Presvätá Bohorodička Spolutrpiteľka

Príloha 2.

Kánon o Pánovom ukrižovaní a o náreku presvätej Bohorodičky, hl.6.:

Irmos 1.: Keď Izrael prekročil sťa súšou hlbiny mora, * videl, že sa topí mocné vojsko faraóna. * Tu zaspieval Bohu víťaznú pieseň. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Keď čistá Panna uzrela na kríži visiaceho svojho Syna a Pána, umárala sa horko a stonajúc spolu s druhými ženami hovorila: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Môj milovaný a ľúbezný Synu, vidím ťa teraz visieť na kríži. Srdce mám veľmi ranené, ale ty, Dobrotivý, povedz slovo tvojej služobnici. Sláva: „Syn môj a Stvoriteľ, dobrovoľne znášaš potupnú smrť“, takto hovorila Panna stojac pri kríži s milovaným učeníkom. I teraz: Čistá Panna nariekala a takto vravela: „Teraz som pozbavená svojho Syna a Pána, mojej nádeje, radosti a veselosti. Ach, ako veľmi bolí srdce mňa, nešťastnú!“

Irmos 3: Niet svätejšieho * nad teba, Bože, * ty dávaš víťazstvo svojim verným * a na skale svojich prikázaní * nás upevňuješ. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Peter sa ukryl zo strachu pred židmi a všetci verní sa rozutekali, nechajúc Krista samého, ale Panna nariekala a hovorila: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.„Pri tvojom úžasnom a obdivuhodnom narodení, Syn môj, bola som vyvýšená nad všetky matky. Ale teraz som nešťastná, keď ťa vidím na dreve a vnútro vo mne horí“. Sláva:

146

Marek Durlák

„Chcem držať na rukách plod môjho lona, tak ako som ho držala, keď bol dieťaťom, ale mne nešťastnej, nikto ho nechce dať“, vravela Prečistá. I teraz: Panna stonala a takto vravela: „Hľa, moje svetlo ľúbezné, nádej a život môj dobrý, môj Boh vyhasol na kríži a celé vnútro vo mne horí.“

Irmos 4: „Kristus je moja sila, Boh a Pán“, * takto bohumilo a s čistou mysľou * spieva vznešená Cirkev, * radujúc sa v Pánovi. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.„Predvečný Bože, nezapadajúce Slnko, Tvorca a Pane všetkého stvorenstva, ako to, že trpíš muky na kríži?“, volala s plačom Prečistá. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Tá, čo manželský život nepoznala, obrátila sa s plačom na Ctihodného hovoriac: „Jozef, ponáhľaj sa k Pilátovi, nech ti dovolí sňať z dreva tvojho učiteľa.“ Sláva: Keď Jozef videl Čistú horko nariekať, zarmútil sa a so slzami prišiel k Pilátovi hovoriac: „Daj mi telo môjho Boha!“ I teraz: „Vidím ťa doráňaného, potupeného a nahého na dreve, Syn môj. Moje vnútro vo mne horí“, takto ako matka nariekala Panna.

Irmos 5: Láskyplný Bože, * osvieť nás svojím svetlom * a láskou naplň duše, čo ti za rána slúžia, * aby videli teba, Božie Slovo, * pravého Boha, * lebo voláme k tebe z temnôt svojej hrieš-nosti. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Bedákajúc, horekujúc i žasnúc, spolu s Nikodémom sňal Jozef prečisté telo. Bozkával ho, plakal, stonal a ospevoval ho ako Boha. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Matka, čo muža nepoznala, s plačom ho prijala a položila si ho na kolená. So slzami ho bozkávala, horko bedákala a takto sa mu prihovárala: Sláva: „Vládca, Syn môj a Bože, tvoja služobnica mala v očiach svetlo, jedinú nádej a život, ale teraz som o teba prišla, moje milované a ľúbezné dieťa.“ I teraz: „Doľahli na mňa bolesti, zármutok a stonanie, beda mi!“, kvílila horko Čistá, „lebo vidím tvoje telo, moje milované dieťa, nahé, osamotené, mŕtve a voňavými masťami natreté.

Irmos 6: More môjho života * je rozbúrené hriechom, * preto prichádzam k tvojmu tichému prístavu * a s dôverou volám: * Milosrdný Vládca, zachráň môj život pred smrťou. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Prečistá volala: „Teba, Milujúci človeka, čo mŕtvych oživuješ a všetko udržuješ, vidím mŕt-veho a prežívam veľký bôľ. Chcela by som zomrieť spolu s tebou, lebo sa nevládzem poze-rať na teba, ako ležíš mŕtvy bez dychu.“

147


Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Som ohromená pri pohľade na teba, dobrotivý Bože a nesmierne štedrý Pane. Držím ťa po-tupeného, bezduchého a pozbaveného krásy. Nariekam, lebo som nepomyslela, že ťa takto uzriem, Syn môj a Bože. Sláva: S plačom a kvílením bozkávala Prečistá telo svojho Pána a takto vravela: „Vari k svojej služobníčke neprerečieš ani jediné slovko, Slovo Božie? Či sa nezľutuješ, Vládca, nad tou, čo ťa porodila?“ I teraz: Premýšľam, Vládca, o tom, že už viac nebudem počuť tvoj ľúbezný hlas. Tvoja služobníčka neuvidí viac krásu tvojej tváre ako kedysi, lebo si, Syn môj, zapadol mojim očiam.

Pane, zmiluj sa. 3x, Sláva: I teraz:

Kondák, hl.8.: Príďte všetci a ospevujme * za nás ukrižovaného. * Lebo keď ho videla Mária na kríži, * žalostne zvolala: * Hoci si aj na dreve pribitý, * ty si Syn môj a Boh môj.

Ikos: Keď videla Ovečka, Mária, svojho Baránka, ako ho vedú na zabitie, rozpustila si vlasy, nasledovala ho spolu s inými ženami a takto volala: „Kam to kráčaš, dieťa moje a prečo sa tak ponáhľaš? Vari sa v Káne koná ďalšia svadba, a preto máš tak naponáhlo, aby si im vodu pretvoril na víno? Mám ísť s tebou, či ťa mám čakať? Povedz mi slovko, Slovo! Neprechá-dzaj mlčky okolo mňa, veď si ma zachoval Čistú, * ty si Syn môj a Boh môj.“

Irmos 7: Bohabojným mládencom * anjel ochladil ohnivú pec * a Chaldejcov zničil plameň. * Kráľa o Božom zázraku poučil spev: * Zvelebený si, Bože našich otcov. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Kam sa podelo, Syn môj a Bože, ono dávne zvestovanie radostnej noviny, ktoré mi priniesol Gabriel? Vtedy ťa nazval kráľom, Synom i najvyšším Bohom, ale teraz, moje ľúbezné Svet-lo, vidím iba tvoje nahé a ranami pokryté mŕtve telo. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Syn môj a Bože, ty môžeš zbaviť bolestí, prijmi ma teraz k sebe, nech aj ja, Vládca, zostú-pim spolu s tebou do podsvetia. Nenechávaj ma tu samu, lebo už viac nevládzem žiť, keďže nemôžem vidieť teba, moje rozmilé Svetlo. Sláva: Pri pohľade ako nesú Krista, Nepoškvrnená horko plakala a s ďalšími ženami myronosič-kami volala: „Ach ja žalostná, čože to len vidím? Kamže teraz ideš, Syn môj a mňa pritom nechávaš samotnú?“ I teraz: Oslabená a smútkom zronená, povedala Nepoškvrnená myronosičkám: „Plačte so mnou a horko kvíľte, lebo moje drahé Svetlo a váš Učiteľ sa ukladá do hrobu.“

Irmos 8: Rosou si osviežil mládencov v plameni, * ale Eliášovu žertvu si spálil aj s vodou. * Ježišu,

148

Marek Durlák

Kriste, ty môžeš všetko. * Teba naveky budeme zvelebovať. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Keď videl Jozef Pannu, ako prehorko narieka, celý sa chvel a žalostne zvolal: „Bože môj, ako ťa teraz pochovám, veď som len tvoj sluha a do akého plátna zaviniem tvoje telo? Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Poznať teba, Pane je podivné a všetko chápanie presahujúce, lebo ty nesieš celé stvorenie. Teraz však Jozef nesie na svojich rukách teba ako mŕtveho a spolu s Nikodémom ukladá ťa do hrobu. Sláva: „Vidím zvláštne a preslávne tajomstvo“, prihovárala sa Panna Synovi a Pánovi, „ako je možné, že sa nechávaš uložiť do biedneho hrobu ty, čo si svojím slovom dvíhal mŕtvych z hrobov?“ I teraz: Neodídem od tvojho hrobu, moje dieťa a neprestanem roniť slzy, kým nezostúpim s tebou do podsvetia aj ja, tvoja služobnica. Nedokážme totiž znášať, Syn môj, odlúčenie od teba.

Irmos 9: Ľudia nemôžu vidieť Boha. * Ani anjeli sa neodvážia na neho pozerať. * Lež skrze teba, Najčistejšia, * zjavil sa ako vtelené Slovo. * Keď ho spolu s anjelmi velebíme, * i teba osla-vujeme. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.Nepoškvrnená horekovala a vravela: „Odteraz už nikdy nepocítim radosť, lebo moje Svetlo a moja Radosť zostúpil do hrobu. Ale nenechám ho tu samého, tu zomriem aj ja a budem pochovaná spolu s ním“. Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.So slzami bedákala Prečistá: „Dieťa moje, uzdrav teraz rany mojej duše! Vstaň a utíš moju bolesť a smútok! Veď konáš všetko, čo len chceš, aj keď si sa nechal pochovať. Sláva: A Pán tajomne prehovoril k Matke: „Ako to, že je pred tebou ukrytá hlbina dobroty? Pretože som chcel spasiť moje stvorenie, dobrovoľne som sa rozhodol zomrieť. Ale vstanem a aj teba oslávim, lebo som Boh neba i zeme.“ I teraz: Nato Prečistá riekla: „Ospevovať budem tvoje milosrdenstvo, Vládca milujúci človeka, a hl-boko sa skloním pred bohatstvom tvojej dobroty. Lebo si podstúpil smrť, aby si zachránil stvorenie. Pre tvoje vzkriesenie, Spasiteľ, zmiluj sa nad nami všetkými.

149


Príloha 3.

Latinský text Slovenský text Karpatsko-ruský text

Stabat Mater dolorosa, iuxta crucem lacrimosa,

dum pendebat Filius.

Stála Matka bolestivá, vedľa kríža ľútostivá,

keď na ňom Syn milý pnel.

Stala mati zarmuščenna,od krestom i rozžalenna,

kohda tepril Christos Spas.

Cujus animam gementem,Contristatam et dolentem

Pertransivit gladius.

Ach, tej Matke prežalostnej,Zarmútenej a ľútostnej

Sedmorý meč v srdci tkvel.

Serdce jej zarmuščennojeŽalostivo boleznoje

Dvoostryj meč prorazil.

O quam tristis et afflictaFuit illa benedicta Mater Unigeniti.

Ach, jak smutná, sužovaná,Bola Matka požehnaná

Pre Ježiša milého.

O jak smutna i žalostnaByla Mati Vsemilostna

Radi Syna svojeho.

Quae maerebat et dolebatPia Mater, dum videbat

Nati poenas inclyti.

Jak trúchlila a kvílila,Keď na kríži uvidelaMuky Syna milého.

Slezy lila i žalilaZamľivala koľ viďilaSyna umučennaho.

Quis est homo, qui non fleret,Matrem Christi si videret

In tanto supplicio?

Ktože by s ňou nezaplakal,Ktože by sa nenaľakal,Vidiac Matku skľúčenú.

O kto nebudet plakati,Viďiv Mater tu stojati

Boľizňami umľitu.

Quis non posset contristari,Christi Matrem contemplari

Dolentem cum Filio?

Ktože by ju neľutoval,Keď by ju tak pozorovalSo Synáčkom strápenú?

Pro peccatis suae gentisVidit Iesum in tormentis

Et flagellis subditum.

Pre hriech ľudu bezbožnéhoVidí Syna mučeného,Krv sa leje z jeho žíl.

Pro hrich roda izbrannahoNa krest nevinno dannaho

I muky terpivčšaho.

Vidit suum dulcem NatumMoriendo desolatum,Dum emisit spiritum.

Vidí, ako Syn milenýDokonáva opustený:Dušu Bohu poručil.

Viďila Syna drahahoPri smerti opuščennahoKohda ducha ispustil.

Eia, Mater, fons amoris,Me sentire vim dolorisFac, ut tecum lugeam.

Matka, plná žalosťami,Obdaruj ma milosťami,

Ach, veď s tebou nariekam.

Mati istočnik milosti!Uďili mňi toj žalosti,Čtoby s toboju rydati.

Fac, ut ardeat cor meumIn amando Christum Deum,

Ut sibi complaceam.

Vždy mi srdce láskou planie,Veď sa k tebe, Kriste, Pane,

Aj v žalostiach utiekam.

Daj mňi serdce horjaščoje,Ľubvi Christa žažduščeje,

Čtoby jeho ľubiti.

Sancta Mater, istud agas,Crucifixi fige plagasCordi meo valide.

Svätá Matka, Krista rany, ktorými bol doráňaný,

Hlboko mi v srdce vtlač.

Bohomati! O dopustiSerdce moje poranitiRanami Christovymi.

Tui nati vulnerati,Tam dignati pro me pati,Poenas mecum divide.

Tvojho Syna premilého,Za nás hriešnych mučeného,

Bolesť so mnou deliť ráč.

Razďili mňi muky jeho,Daj mňi strasť Syna tvojeho,

Pro mene terpivšaho.

150

Marek Durlák

Fac me tecum pie flere,Crucifixo condolere,Donec ego vixero.

S tebou cítim tvoju bolesť,Tým chcem svoju dušu

povzniesť, umučenie precítiť.

Daj mňi s toboju plakati,Raspjataho žalovati,

Pokľa duch v mňi budet.

Iuxta Crucem tecum stareEt me tibi sociare

In planctu desidero.

S tebou, Matka bolestivá,Duša moja vierou živá

Pod krížom chce žalostiť.

Pod krestom s toboj stojatiI s toboju postradati,Neprestanno želaju.

Virgo virginum preclara,Mihi jam non sis amara:Fac me tecum plangere.

Panna panien prevznešená,Daj mi, ku mne naklonená,

Nech vždy s tebou nariekam.

Ďivo Mati žalostiva,O budi mňi milostiva,

Daj s toboju terpiti.

Fac, ut portem Christi mortem,

Passionis fac consortemEt plagas recolere.

Nech smrť Krista nosím verne,

Pomáham mu kríž niesť denne,

Rany jeho uctievam.

Smerť Christovu mňi dopusti,

Ternovyj vinec, trosť, strastiI rany pominati.

Fac me plagis vulnerari,Fac me Cruce inebriari

Et cruore Filii.

Daj, nech rany porania ma,Svätý Kríž nech opíja ma

A krv Syna Božieho.

Jeho ranami mja upoj,Jeho kroviju mja napoj,Žaždu jeho podaj mňi.

Flammis ne urar succenssus,Per te, Virgo, sim defensus

In die iudicii.

Nech ma nežhne oheň zhubný,

Ochranu a pomoc sľúb miV ten deň súdu hrozného.

Da toboju sochranennyj,Ľuboviju raspalennyj

Vo deň sudnyj spasusja.

Christe, cum sit hinc exire,Da per Matrem me venire

Ad palmam victoriae.

Kriste, keď zo sveta vyjdem,Nech skrz tvoju Matku prídem

Do víťazstva slávneho.

Quando corpus morietur,Fac, ut animae doneturParadisi gloria. Amen.

A keď telo moje skoná,Daj, nech moja duša spoznáBlaho žitia večného. Amen.

151

Utrpenie presvätej Bohorodičky v bohoslužobných textoch gréckokatolíckej cirkvi

ANDREJ ŠKOVIERA

Bohoslužobné texty sú v prostredí byzantskej tradície jedným zo základných nositeľov teológie. V minulosti boli pre bežných ľudí najdostupnejšími, a preto výrazne ovplyvňovali a formovali teologické vnímanie a duchovný život ve-riacich. V nasledujúcom príspevku sa budeme zaoberať teológiou bohoslužob-ných textov, ktoré sa týkajú utrpenia presvätej Bohorodičky a ktoré sa používa-jú v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Osobitne sa pritom budeme venovať službe a sviatku presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky.

V pôvodných byzantských bohoslužobných textoch (teda takých, ktoré sú spoločné pre gréckokatolíkov i pravoslávnych) sa o utrpení presvätej Boho-rodičky hovorí na viacerých miestach. Sú to: krížobohorodičníky v časoslove (k tropárom), krížobohorodičníky v oktoichu (na stichirách, sedalnoch i v ká-nonoch), krížobohorodičníky v pôstnom triodione, krížobohorodičníky v kvet-nom triodione, krížobohorodičníky v minei, niektoré texty Veľkého týždňa (len zopár málo stichír), kánon povečeria na Veľký piatok (plač Bohorodičky), tzv. Jeruzalemská utiereň na Veľkú sobotu. V niektorých gréckokatolíckych cirk-vách okrem toho existuje aj špeciálny sviatok presvätej Bohorodičky Spolutrpi-teľky (Сострада1ніz прест7ы1z Бцdы), ktorý je venovaný utrpeniu Bohorodičky.

Zaujímavé je, že vo Veľkom týždni sa utrpenie Bohorodičky spomína relatívne málo, obsiahlejšie iba v kánone povečeria na Veľký piatok večer, ktorý býva označovaný ako plač Bohorodičky a ktorého autorom je Syme-on Logotét, a na utierni Veľkej soboty (býva označovaná aj ako Jeruzalemská utiereň). Väčšina bohorodičníkov vo Veľkom týždni nehovorí o utrpení, nie sú to krížobohorodičníky.

Treba tiež poznamenať, že ani akatist k presvätej Bohorodičke a ani pa-raklis neobsahujú žiadnu zmienku o utrpení či bolesti presvätej Bohorodičky, ide tu o zásadné mariánska bohoslužby byzantskej tradície. Osobitne zaujíma-vé je to v prípade paraklisu, teda prosebného kánonu k presvätej Bohorodič-ke, ktorý sa v bohoslužobných knihách uvádza s určením: „Spieva sa v každej duševnej úzkosti a v nešťastí.“ V paraklise sa mnoho ráz spomína trápenie, utrpenie či bolesť modliaceho sa (resp. autora), utrpenie Bohorodičky sa však v texte nijako, ani náznakom nespomína.

152

Andrej Škoviera

Rovnako je zaujímavé, že Sviatok stretnutia Pána (2. februára), ktorý vychádza z evanjeliovej udalosti prinesenia Ježiša do chrámu na štyridsiaty deň po jeho narodení, len minimálne reflektuje predpoveď utrpenia Bohorodičky z úst sv. Simeona Bohopríjemcu: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2, 34-35). Služba tohto sviatku1 má radostný charakter, mnohokrát sa opakuje „raduj sa“. Predpoveď utrpenia sa reflektuje len minimálne a iba v dvoch textoch. Krátka zmienka o utrpení sa nachádza v stichire: „И$же на херувjмэхъ носи1мый и3 пэвaемый t сераф‡мъ, днeсь въ бжcтвенное с™и1лище по зак0ну приноси1мь, на стaрческихъ ћкw на пrт0лэ сэди1тъ рукaхъ: и3 t їHсифа пріeмлетъ дaры бGолёпнw, ћкw супрyгъ г0рличищъ, несквeрную цRковь, и3 t kзы6къ новоизбр†нныz лю1ди: голуби6на же двA птенц†, ћкw начaльникъ вeтхагw же и3 н0вагw. є4же къ немY њбэщaніz сmмеHнъ конeцъ пріeмъ, благосл0вz дв7у мRjю бцdу, страстeй џбразы и4же и3зъ неS провозгласи2, и3 t негw2 прошaше tпущeніz, вопіS: нhнэ tпусти1 мz, вLко, ћкоже прeжде возвэсти1 ми: ћкw ви1дэхъ тS первовёчнаго свёта, и3 сп7са гDа хrтоимени6тымъ лю1демъ“ (veľká večiereň, posledná stichira na stichovni na Sláva i teraz). Predpoveď utrpenia ako hlavný obsahový motív tvorí jeden z tropárov kánona: „И# твоE сeрдце, нетлённаz, nрyжіе пр0йдетъ, сmмеHнъ бцdэ провозгласи2, на кrтЁ зрsщи твоего2 сн7а, є3мyже вопіeмъ: бlгословeнъ бGъ nтє1цъ нaшихъ“ (utiereň, kánon, 7. pieseň, záverečný tropár).

Analýza textov o utrpení BohorodičkyV byzantskej tradícii je typické, že v závere nejakej série tropárov

alebo stichír nasleduje tropár alebo stichira, ktorá je venovaná Bohorodič-ke, je na jej oslavu, alebo je prosbou o jej príhovor. Takisto tropáre (тропари2 tпусти1тельныz, απολυτίκια) sú spravidla sprevádzané textom, ktorý označu-jeme ako bohorodičník (богоро1диченъ, θεοτοκίον). Špecifickým typom bohoro-dičníkov je krížobohorodičník (крестобогоро1диченъ, σταυροθεοτοκίον).2 Krížo-bohorodičníky sa nachádzajú v oktoichu, pôstnom i kvetnom triodione, v mi-nei a v časoslove pri dňoch streda a piatok na tých miestach, kde sa v ostatné dni uvádzajú bohorodičníky. Pritom treba poznamenať, že v závere ód (piesní) v kánonoch na povečerí a utierni toto pravidlo sa nezachováva dôsledne (neraz sa uvádzajú bohorodičníky namiesto krížobohorodičníkov).3

1 Минеz Праздничнаz. Москва: Донской монастырь – Издательский отдел Московской Патриархии, 1993.2 K bohorodičníkom a krížobohorodičníkom pozri napr. Onasch, Konrad: Liturgie und Kunst der Ostkirche in Stichworten. Leipzig: Koehler & Amelang, 1981, s. 359 (heslo Theotokion).3 Použité vydanie: NктHихь, си1рэчь nсмоглaсникъ. В 2 частzх. Москва: Издание Московской Патриархии, 1981.

153


Z hľadiska obsahovej charakteristiky rezonujú v bohorodičníkoch dve základné témy: 1. Vtelenie Ježiša Krista v lone Márie, resp. materstvo Ježiša Krista. 2. Prosba o príhovor a ochranu Bohorodičky, resp. oslava a vďaka Má-rii za jej príhovor a ochranu.

Krížobohorodičníky spravidla ospevujú strádajúcu Bohorodičku po-čas utrpenia a smrti Ježiša Krista na kríži. Utrpenie Bohorodičky pod krížom jej Syna vykresľuje a pomáha lepšie pochopiť utrpenie Ježiša Krista, to je hlavným cieľom týchto textov. V textoch sa často stavia do protikladu Ježi-šovo utrpenie a jeho všemocnosť a dobrota. Hoci sa samo utrpenie Bohoro-dičky opisuje menej, dôraz sa sústreďuje na zmysel a dôvod Kristovho utr-penia. Mária prijíma Ježišovo utrpenie ako paradox (пресла1вное чyдо). Tak, ako Mária prijímala na začiatku udalosti s pokorou (por. Lk 2, 18-19; 2, 33; 2, 50-51), aj pod krížom prejavuje postoj pokory a prijatia nepochopiteľných udalostí, ba neraz preto oslavuje svojho Syna. V textoch krížobohorodiční-kov sa často vyskytuje spomínaný kontrast medzi bezbolestným pôrodom Bohorodičky a bolesťou, ktorú prežívala pod krížom. Neraz je v nich ob-siahnutá aj výzva k vzkrieseniu, ktorú Bohorodička adresuje svojmu Synovi, alebo predpoveď vzkriesenia.

Z hymnografického hľadiska môžeme texty o utrpení Bohorodičky roz-deliť nasledovne:

• jednoduchá výpoveď o utrpení,• oslovenie Bohorodičky (modliacim sa),• výpoveď Bohorodičky v prvej osobe,• Ježiš Kristus hovorí k Bohorodičke,• dialóg Márie so Synom (v tomto prípade ide zväčša o niekoľko po sebe idúcich

tropárov, resp. stichír).

Ako príklady krížobohorodičníkov môžeme uviesť:

Pokorné prijatie udalostí: Дрeвле дв7а и3 ѓгница, зрsщи и3з8 чрeва є3S, на дрeвэ повёшена, ћкw њсуждeна со двэмA њсуждeннома, восклицaющи глаг0лаше: сн7е и3 б9е м0й, стрaнно ви1димое стрaшное тaинство: nбaче мyдрости твоеS бeздну и3спытaти никт0же м0жетъ: пою2 твоE долготерпёніе (oktoich, 2. hlas, utorok večer, večiereň, stichiry na Hospodi vozzvach, 2. stichira z krížobohorodičných).

Prijatie Božích zámerov, Mária ospevuje Ježišovu dobrotu: И$же t кровeй твои1хъ чcтыхъ вопл0щшагосz, и3 пaче ўмA t тебE чcтаz роди1вшагосz, на дрeвэ ви1сzща посредЁ ѕлодёєвъ зрsщи, ўтр0бою болsше, и3 м™рски плaчущи вопіsше: ўвы2 мнЁ чaдо моE! что2 б9eственное и3 неизречeнное смотрeніе твоE, и4мже њживи1лъ є3си2 создaніе твоE; воспэвaю твоE бlгоутр0біе (oktoich, 8. hlas, piatok, utiereň, 2. sedalen, krížobohorodičník).

Výzva k vzkrieseniu, predzvesť radosti v utrpení: Несквeрнаz ѓгница, ѓгнца и3 пaстырz ви1сzща на кrтЁ зрsщи, вопіsше: чaдо моE, что2 стрaнное ќбw и3 ненадeжное сіE

154

Andrej Škoviera

зрёніе; кaкw жи1знь всёхъ смeртію њсуждaетсz земны6мъ под0бнэ; но воскrни2 триднeвнw и3з8 мeртвыхъ сл0ве, ћкоже рeклъ є3си2: да рaдующисz слaвлю тS (oktoich, 8. hlas, piatok, utiereň, 3. sedalen, krížobohorodičník).

Kontrast bezbolestný pôrod – bolesť pod krížom (a výzva k vzkrieseniu): Что2 чyдное и3 и3зsщное; дв7а гDви вопіsше мaтерски: болBзни, и4хже не и3мёхъ внегдA роди1ти тS сн7е, џстріи касaютсz сeрдца моегw2. не терплю2 на кrтЁ пригвождeна тS зрsщи, свёте џчію моє1ю: потщи1сz ќбw востaни, ћкw да прослaвлю съ ми1ромъ ўжaсное смотрeніе твоE (pôstny triodion,4 2. týždeň Veľkého pôstu, piatok, utiereň, stichiry na stichovni, krížobohorodičník).

Ježiš Kristus sa v prvej osobe prihovára Bohorodičke (zriedkavé): Пригвозди1хсz ќбw ћкw человёкъ на дрeвэ, и3 ўмертви1хсz, и3 во гр0бэ положeнъ бhхъ, ћкw смeртный: но ћкw бGъ во слaвэ, м™и чи1стаz дв7о, пaки востаю2 триднeвенъ (oktoich, 6. hlas, piatok, utiereň, stichiry na chvalitech, krížobohorodičník).

Ráno na Veľkú sobotu (príp. na Veľký piatok neskoro večer) sa slávi tzv. Jeruzalemská alebo nadhrobná utiereň. Má špecifickú štruktúru, ktorá pripomí-na pohreb a jej hlavnými prvkami sú velebenia k 176 veršom 118. žalmu roz-delené na tri časti, statije (sú sprítomnením Ježišovho pohrebu – oplakávania a balzamovania jeho mŕtveho tela) a kánon s výrazným dogmatickým obsa-hom.5 Hlavným obsahom textov je rozjímanie nad Kristovou smrťou, jeho zo-stúpením do podsvetia (въ а4дъ) a nad významom týchto udalostí pre ľudstvo.

Ako príklad uvádzame dialóg Ježiša Krista s Matkou (v 4 po sebe nasle-dujúcich invokáciách, resp. irmose a tropári):

Deva volala vrúcne slzy ronila, v útrobách prebodávaná.Svetlo mojich očí, najsladšie moje dieťa, ako to, že si teraz v hrobe zakrytý?Aby som Adama a Evu oslobodil, Matka, preto takto trpím, neplač.Oslavujem tvoju, Syn môj, krajnú dobrotu, pre ktorú takto trpíš.(Pôstny triodion, Veľká sobota, Jeruzalemská utiereň, 3. statija)6

Neoplakávaj ma, Matka, keď vidíš v hrobe, z tvojho lona bez muža počatého syna. Lebo ja vstanem a oslávim sa, a povýšim so slávou navždy ako Boh tých, čo ťa s vierou a láskou velebia.

4 Použité vydanie: ТріHдь п0стнаz. В 2 частzх. Москва: Издание Московской Патриархии, 1992.5 K dogmatickému významu kánona pozri Гарднер, Иеромонах Филипп: Догматическое содержание канона Великой Субботы. Варшава: Синодальная типография, 1935.6 Slovenský preklad je dostupný na http://www.grkat.nfo.sk/Texty/jeruzalutieren.pdf (16.09.2014). Použili sme náš preklad; v ostatných prípadoch sme použili cirkevnoslovan-ské texty, keďže iné slovenské preklady sú nepresné alebo úplne chýbajú.

155


V tvojom neobyčajnom narodení vyhla som sa bolestiam nadprirodzene, a stala som sa blaženou, bezpočiatočný Synu. Teraz ťa však, Bože môj, vidím bez dychu mŕtveho, a meč žiaľu kruto ma zraňuje. Ale vstaň, aby som bola zvelebená.

(Pôstny triodion, Veľká sobota, Jeruzalemská utiereň, kánon, 9. pieseň, irmos a 1. tropár)

Kánon povečeria na Veľký piatok (označovaný aj ako Plač Bohorodičky – канHнъ, њ распsтіи гDни, и3 на плaчь прес™hz бцdы), ktorého autorom je Symeon Logotét, má svojský charakter a istým spôsobom sa vymyká z rámca textov, ktoré sme analyzovali vyššie. Jeho text obsahuje menej kristologických titulov a výpovedí o spásonosnosti života a diela Ježiša Krista; dominujú v ňom hlavne opisy bolestí a pocitov Bohorodičky. Obsahuje tiež minimum pa-radoxov a kontrastných výpovedí typických pre byzantskú hymnografiu. Z te-ologického hľadiska sú netypické výpovede Bohorodičky o tom, že by chcela zomrieť s Kristom.

Мeртва тS зрю2 чlвэколю1бче, њживи1вшаго мє1ртвыz, и3 содержaща вс‰, ўzзвлsюсz лю1тэ ўтр0бою. хотёла бhхъ съ тоб0ю ўмрeти, пречcтаz глаг0лаше: не терплю1 бо без8 дыхaніz мeртва тS ви1дэти (6. pieseň, 1. tropár).

И#збавлszй болёзни, нhнэ пріими1 мz съ тоб0ю сн7е м0й и3 б9е, да сни1ду вLко во ѓдъ съ тоб0ю и3 ѓзъ, не њстaви менE є3ди1ну: ўжe бо жи1ти не терплю2, не ви1дzщи тебE слaдкагw моегw2 свёта (7. pieseň, 2. tropár).

Рaдость мнЁ николи1же tсeлэ прик0снетсz, рыдaющи глаг0лаше непор0чнаz: свётъ м0й и3 рaдость моS во гр0бъ зaйде: но не њстaвлю є3го2 є3ди1наго, здё же ўмрY, и3 спогребyсz є3мY (9. pieseň, 1. tropár).

Sviatok presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (Сострада1ніz прест7ы1z Бцdы)V pôvodnej liturgickej byzantskej tradícii neexistuje sviatok utrpenia

presvätej Bohorodičky. Byzantská tradícia má vo svojom liturgickom roku vý-hradne také sviatky, ktoré sa viažu k nejakým konkrétnym udalostiam v deji-nách spásy (či už ide o udalosti biblické alebo nebiblické, napríklad pri sviatku Pokrova presvätej Bohorodičky). Na Východe sa teda vždy slávi konkrétna uda-losť, konkrétny Boží čin, zázrak vykonaný pre spásu ľudstva. V latinskej tradícii začali neskôr po rozkole s byzantskou cirkvou vznikať sviatky, ktoré oslavovali rozlične atribúty, vlastnosti Boha alebo presvätej Bohorodičky (dobrým príkla-dom je najmladší z týchto sviatkov – nedeľa Božieho milosrdenstva).

Tento typ sviatkov, ktoré sú cudzie pre kresťanský Východ, z latinskej tradície postupne presakoval do niektorých východných katolíckych cirkví.7

7 K latinizácii východných katolíckych cirkví pozri napr. Škoviera, Andrej: K otázce po-stavení a poslání východních katolických církví. In: Sládek, Karel a kol.: Řeckokatolická církev v českých zemích. Dějiny, identita, dialog. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2013, s. 117-135. Glevaňák, Michal: Latinizácia byzantskej liturgie. Rubrika úmyslu premenenia

156

Andrej Škoviera

Spolu s takýmto sviatkami sa do liturgického kalendára niektorých grécko-katolíckych cirkví dostal aj sviatok presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (Сострада1ніz прест7ы1z Бцdы).

V ukrajinskej cirkvi (Kyjevskej, resp. neskôr Ľvovskej metropolii) bol tento sviatok oficiálne zavedený Zamoščskou synodou v roku 1720. Služba sviatku bola prvý raz publikovaná tlačou pravdepodobne v roku 1738 v Uni-ve, alebo ešte o niečo skôr pravdepodobne v Suprasli. Pritom je zaujímavé, že sa o tomto sviatku nezmieňuje ukrajinský liturgista Julian Katrij v svojom populárnom diele Пізнай свїй обряд!, hoci spomína iné latinské sviatky, ktoré prenikli do katolíckej cirkvi na Ukrajine.8 Typikon rektora ľvovského seminára Izidora Doľnyc’kého (z roku 1899) už tento sviatok uvádza.9

Čo sa týka Mukačevskej a Prešovskej eparchie, ukazuje sa, že tento sviatok v nich oficiálne vôbec nebol zavedený a do liturgického kalendára sa dostal až v posledných desaťročiach. V sfére ľudovej zbožnosti prirodzene existoval vplyv okolitého latinského prostredia i vplyvy z ukrajinskej cirkvi,10 avšak do bohoslužobných kníh Mukačevskej a Prešovskej eparchie sa tento sviatok nedostal, ako možno vidieť z prehľadu vybraných modlitebných kníh (zborníkov): Великій церковный изборникъ (5. vydanie s doplnenou službou sv. Cyrilovi a Metodovi a službou sviatku Krista Kráľa)11 nepozná tento svia-

eucharistických darov v anafore Božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho v liturgikone z roku 1666. In Sopoliga, M. (red.).: Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. 25. Svidník: SNM Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku – Spoločnosť priateľov Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry, 2010, s. 341-354.8 Катрїй, Юлїян Я.: Пізнай свїй обряд! New York – Roma: Видавництво оо. Василїян, 1982.9 Дольницький, Ісидор: Типик Української Католицької Церкви. Roma: Видавництво оо. Василїян, 1992, s. 454. (Ukrajinský preklad cirkevnoslovanského originálu z r. 1899.) 10 V Kamienskom Bohohlasníku (1734) na fol. 111v – 113v je pieseň Южъ тz жегнавъ мой наймил8ший Сн7у Хrтусе, ktorá je uvedená so záhlavím Въ пzтюнку i7 по воскресени4 Лzментъ болеючой Бц7и. Jej text publikuje Žeňuch, Peter: Kyrillische paraliturgische Lie-der. Edition des handschriftlichen Liedguts im ehemaligen Bistum von Mukačevo im 18. und 19. Jahrhundert. Cyrilské paraliturgické piesne. Cyrilská rukopisná spevníková tvorba v bývalom Mukačevskom biskupstve v 18. – 19. storočí. Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae II. Köln – Weimar – Wien: Böhlau Verlag, 2006, s. 655-658. Pieseň sa teda mala spievať na desiaty piatok po Pasche. „Pieseň sa poľským prostredníctvom dostala aj do nášho spevníka, o čom svedčia polonizmy, ku ktorým sa pridali aj jazykové elementy spišského nárečia“ (porovnaj P. Žeňuch v citovanej práci, s. 658). Dátum, kedy sa má pie-seň spievať, je z prostredia ukrajinskej cirkvi. K poľskému vplyvu na územie východného Slovenska v 17. storočí pozri Zubko, Peter: Relikty poloník z čias rekatolizácie na východe Slovenska. In: Slavica Slovaca, roč. 48, 2013, č. 2, s. 172-182.11 Великій церковный изборникъ. Составилъ іерей Андрей В. Поповичъ. Пzтое богато дополненное изданіе. Ужгородъ: Книгопечатнz Юліz Фелдешіz, 1937. 936 s. (faksimile Ужгород: Бокор, 1993).

157


tok, ba nemá ani sviatok Eucharistie a Božského srdca. Tento zborník má im-primatur mukačevských i prešovských biskupov. Chvalite Hospoda (Velikij cerkovnij sbornik) z roku 1937,12 označuje sa aj ako „Gojdičov zborník“, tiež nepozná tento sviatok. Uvádza sviatky Krista Kráľa, Eucharistie (kompletné texty) a na tretí piatok po Zostúpení Svätého Ducha uvádza sviatok Božského Srdca, ale len časti na liturgiu, nemá texty na večiereň ani utiereň. Sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky sa neuvádza. Čo je tiež zaujímavé, sviatky Eucha-ristie a Božského Srdca sú uvedené za Nedeľou všetkých svätých, ale nie sú označené ako súčasť Kvetného triodiona. Modlitebná knižka Chváľme Boha, ktorú zostavil o. Pavol Spišák, vydanie z roku 1941,13 takisto nepozná sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky, hoci už uvádza sviatok Eucharistie aj Božského srdca. Druhé vydanie Chváľme Boha P. Spišáka (z roku 1942) ako jediná kniž-ka z nášho územia do roku 1950 má uvedený aj sviatok Spolutrpiacej (Sedem-bolestnej) Bohorodičky. Uvádza tropár, kondak, prokimen, zadôstojník a pri-časten sviatku v cirkevnej slovančine i v slovenskom preklade.14 Tieto texty sú zhodné s textami v počajevskom triodione z roku 1768. V modlitebnej knižke Cesta k Bohu (1947) je uvedený sviatok Eucharistie aj Božského srdca, ale neuvádza sa sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky.15 Sviatok Spolutrpiacej Boho-rodičky sa vôbec neuvádza ani v zborníku Chvalite Hospoda z roku 1975.16

Čo sa týka typikonov, liturgických výkladov a učebníc liturgiky, situácia je podobná: E. Fencík vo svojej liturgike (1878) tento sviatok vôbec nespomína (neuvádza ani sviatok Eucharistie, Krista Kráľa či sviatok Božského srdca). O Kvetnom triodione píše, že obsahuje všetky služby od Lazárovej soboty po Nedeľu všetkých svätých.17 J. Kizak vo svojej učebnici ustavu takisto sviatok nespomína.18 Najvýznamnejším svedectvom je typikon A. Mikitu, ktorý spomína, že sviatok existuje v ukrajinskej cirkvi, ale nie v Mukačevskej eparchii: „Церковь Галицко-греческаz имэетъ и свойственніи праздники

12 Chvalite Hospoda. Velikij cerkovnij sbornik. Prešov: Petra, 1937. 752 s.13 Chváľme Boha. Kniha modlitebná, poučná, obradná a spevácka v liturgickom (slovien-skom) a slovenskom jazyku pre gréckokatolíckeho kresťana východnej cirkvi. Sostavil Pa-vol Spišák, kňaz biskupstva prešovského. Prešov: Kníhtlačiareň Andreja, 1941. 378 s.14 Chváľme Boha. Kniha modlitebná, poučná, obradná a spevácka v liturgickom slovienskom a slovenskom jazyku pre kresťana katolíckej Cirkvi grécko-slovanského obradu. Sostavil a preložil: Pavol Spišák, kňaz biskupstva prešovského. Druhé, podľa novších nariadení, opravené a doplnené vydanie. Ružomberok: Kníhtlačiareň Lev, 1942, s. 394-395.15 Cesta k Bohu. Modlitebná knižka pre gréckokatolíkov. Zostavil prof. Michal Kizák. Pre-šov: Petra, 1947. 620 s.16 Chvalite Hospoda. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1975.17 Евгеній Фенцик: Литургика, или, обzсненіе богослуженіz свzтой, восточной, православно каfолической церкви. Budapešť: Угорскоцарска uниверситетска печатнz, 1878, s. 47.18 Кизак, Іоанн: Краткій учебникъ церковнаго устава. Унгваръ (Užhorod), 1912.

158

Andrej Škoviera

(festa propria), и сіи суть слэдующіи: 1) Праздникъ Свzтэйшой Евхаристіи, которий празднуетсz въ Четвертокъ по Недэли Всэхъ Свzтыхъ. Oнъ есть праздникъ декретальный. 2) Праздникъ Состраданіz пр. Богородицы, который совершаетсz въ Пzтокъ второй седмицы по Недэли Всэхъ Свzтыхъ. 3) … Праздникъ св. Евхаристіи и Состраданіz u насъ не есть праздникомъ.“19 O Pentekostarione / Kvetnej triodi píše, že obsahuje časti od Nedele Paschy (u русскихъ изданіzхъ отъ Субботы Лазаревой) do Nedele všetkých svätých.20 V učebnici liturgiky, ktorú pripravoval o. Ján Murín (dielo nakoniec zostalo v rukopise),21 sa o sviatku v rámci prehľadu kalendára vôbec nehovorí, hoci sa spomína sviatok Krista Kráľa. Nespomína sa však sviatok Eucharistie, Božského srdca ani Spolutrpiacej Bohorodičky. „Triod svetlý (radostný) – Pentekostarion sa používa od Veľkej noci do nedele Všetkých svätých.“22

Dátum sviatkuSviatok označovaný ako sviatok Bolestnej Panny Márie (v rímskokato-

líckej cirkvi na Slovensku označovaná ako sviatok Sedembolestnej Panny Má-rie) sa vyvinul na Západe z rozličných koreňov. Úcta k trpiacej Bohorodičke bola v stredoveku silná najmä v Nemecku a v Taliansku. Synoda v Kolíne nad Rýnom v roku 1423 ustanovila sviatok na tretí piatok po Pasche. V roku 1721 ho rímsky pápež Benedikt XIII. rozšíril na celú rímskokatolícku cirkev pod ná-zvom Septem Dolorum Beatae Mariae Virginis – Sviatok siedmych bolestí bla-ženej Panny Márie a preniesol ho na piatok pred Kvetnou nedeľou. Paralelne s ním sa formoval podobný sviatok slávený v tretiu nedeľu mesiaca september, ktorý neskôr rímsky pápež Pius VII. v r. 1814 rozšíril pre celú rímskokatolícku cirkev. Rímsky pápež Pius X. ho v roku 1913 presunul na 15. september, deň po sviatku Povýšenia svätého Kríža (a deň po oktáve Narodenia Panny Má-rie). Po reforme kalendára latinskej cirkvi iniciovanej Druhým vatikánskym koncilom bol sviatok v pôstnom období zrušený a ponechal sa tak len sviatok 15. septembra, pričom bol zmenený názov sviatku na spomienku Panny Márie Bolestnej, v slovenskom prostredí sa však zachoval pôvodný názov Sviatok sedembolestnej Panny Márie.23

19 Микита, Александръ: Руководство въ церковный Типиконъ. Druhé vydanie. Унгваръ (Užhorod): Книгопечатня Общества св. Василiя Великаго, 1901, s. 23.20 Микита, Александръ: Руководство въ церковный Типиконъ, s. 27.21 Murín, Ján: Liturgika. (Nevydaný strojopis, bez dátumu.) 107 s. Za poskytnutie dokumen-tu z osobného archívu ďakujem p. Viere Michalkovej, r. Murínovej.22 Murín, Ján: Liturgika, s. 24.23 Adam, Adolf: Liturgický rok. Praha: Vyšehrad, 1998, s. 209-210. K sviatku v Latinskej cirkvi pozri aj Letz, Róbert: Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách. Bratisla-va: PostScriptum, 2014.

159


Zamoščská synoda (1720), ktorá zaviedla sviatok do kalendára v ukra-jinskej cirkvi, v 16. kapitole (titule) venovanej sviatkom o tomto sviatku sta-novuje: „Festum Dolorosæ Beatissimæ Mariæ Virginis feriâ sextadecimâ post Pascha.“24 Sviatok teda bol pôvodne zavedený na 16. deň po Pasche, pravdepo-dobne podľa latinského vzoru (v latinskej cirkvi sa istý čas slávil v tretí piatok po Pasche). Keďže svojím charakterom, zdôraznením utrpenia presvätej Boho-rodičky je jeho zaradenie do paschálneho obdobia úplne nevhodné, bol neskôr (zrejme pomerne skoro, iste ešte pred rokom 1738) presunutý až za obdobie Kvetného triodiona, a síce na tretí piatok po Zostúpení Svätého Ducha (druhý piatok po nedeli Všetkých svätých). Takto uvádza dátum sviatku univské vy-danie služby z roku 1738, Ѓпогра4фъ и4ли2 Слогъ чи4нный z približne toho istého obdobia, tiež počajevský triodion z roku 1768 i typikon Izidora Doľnyc’kého (1899). Napokon však došlo k ešte jednému posunu o jeden deň – na sobotu. Dôvodom bolo zavedenie nového sviatku Božského srdca, prevzatého rovnako z latinskej tradície, ktorý latinská cirkev slávi práve v tretí piatok po Zostúpení Svätého Ducha.25

Zo synaxára sviatku uvedenom v počajevskom triodione (1768) sa zdá, že umiestnenie sviatku na desiaty piatok po Pasche súvisí so šíriacou sa ľudo-vou úctou tzv. desiateho piatku. Úctu „desiateho piatku“ si pritom gréckokato-líci a pravoslávni navzájom vyčítali aj ako poveru (суевэ1ріе). Napríklad v po-lovici 17. storočia Kasián Sakovič a Peter Mohila, pričom to bol práve katolík Kasián Sakovič, zazlieval pravoslávnym túto poveru.26

Služba sviatku presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (Сострада1ніz прест7ы1z Бцdы)Prvý raz bola služba sviatku publikovaná tlačou v prvej polovici 18.

storočia, v Вослдованïя праздникомъ Прeсвятой тайни Еvхаристïи, Состраданïя пресвятïя Б(о)городица и Бл(а)женнаго священномученика Иωсафата святаго Собора Замойскаго преподаннимъ, Типомъ издашася въ манастир уневскомъ чину святаго василïя великаго въ лто ωт воплощенïя Слова аψли [1738] alebo v publikácii Ѓпогра4фъ и4ли2 Слогъ чи4нный, Вече1рнихъ и Ќтреннихъ пэ1ній, На Пра1зникъ Прчcтагw Тэ1ла ГDа нш7егw Їс7 Ха7, [Suprasl?]

24 Synodus provincialis Ruthenorum habita in civitate Zamosciæ anno 1720. Romæ: Typis Sacræ Congregationis de Propagandâ Fide, 1724, s. 121.25 K tomu pozri Naumow, Aleksander: Wiara i historia. Z dziejów literatury cerkiew-nosłowiańskiej na ziemiach polsko-litewskich. Krakowsko-wileńskie studia slawistyczne, tom 1. Kraków: Instytut Filologii Słowianskiej Uniwersytetu Jagiellonskiego, 1996, s. 139-140.26 Хойнацкій, А.Ѳ.: Западнорусская церковная унія въ ея богослуженіи и обрядахъ. Кіевъ: Кіевопечерская лавра, 1871, s. 402-404.

160

Andrej Škoviera

[bez vročenia], kde je uvedená ako „Доксастиконъ сiесть Пснославникъ нарочитый по Пасц Хр(и)стовой, въ пятокъ десятоседмичный, о прего-рестныхъ болзнехъ пресвятыя Б(огородиц)а.”27

Tieto tlačené texty som nemal k dispozícii. Toto mne dostupné vydanie služby sa nachádza v triodione vytlačenom v roku 1768 v Počajeve Трi4wдi4онъ цвэтныи. По нача1лу t Недэ1ли цвэтоно1сіz зово1мый. Съ Пентикостарi4ономъ си1 е3сть Пzтдесz1тницею. Поча1евъ, 1786.28 Služba spolutrpiacej sa nachádza na listoch 270b–275b, synaxár o sviatku je v doplnku na liste 30a–30b. Táto služba sa s niektorými drobnými úpravami používa prakticky podnes.29

V počajevskom triodione (1768) má služba nadpis: Вослэдова1ніе Пра1зднику Сострада1ніz Прест7ы1z Бц7ы. Соверша1емое въ пzто1къ вторы1z седми1цы по Нлdи всэ1хъ ст7ы1хъ. Na veľkej večierni predpisuje 6 stichír na Hospodi vozzvach, všetky sú na podoben Jehdá ot dréva. (Výber týchto stichír môže byť azda inšpirovaný tým, že na Veľký piatok večer na večierni s ulože-ním pláštenice sa na stichovni spievajú stichiry na tento podoben.) K bohoslu-žobným textom sa v závere knihy pridáva aj synaxár k jednotlivým sviatkom a ako posledný je uvedený synaxár sviatku presvätej Bohorodičky Spolutrpi-teľky, ktorý vysvetľuje vznik sviatku v latinskom prostredí a jeho zavedenie do gréckokatolíckej cirkvi.

Služba tvoria prevažne povyberané bohoslužobné texty z oktoicha a pôstneho triodiona, ktoré dopĺňa niekoľko (relatívne málo) originálnych no-vých textov a texty prevzaté z latinskej tradície (verše na prokimen, aleluja, čítanie na liturgii).30 Napríklad veľká večiereň sviatku, stichiry na Hospodi

27 Informácie o týchto tlačiach čerpám z práce Takala-Roszczenko, Maria: The ‘Latin’ within the ‘Greek’. The Feast of the Holy Eucharist in the Context of Ruthenian Eastern Rite Litur-gical Evolution in the 16th–18th Centuries. Joensuu: University of Eastern Finland, 2013, s. 102; Takala-Roszczenko, Maria: The Office for the Ruthenian feast of the Holy Eucharistin early historical and hymnographic documents. In: Stav výskumu mukačevsko-užhorod-ského nápevu. Orientalia et Occidentalia. Volumen 6. Red. Šimon Marinčák. Košice: Cen-trum spirituality Východ – Západ Michala Lacka, 2010, s. 347.28 Podľa titulného listu bol triodion prvý raz vydaný v roku 1767. Mne dostupné bolo len vydanie z roku 1786, ktoré sa nachádza v zdigitalizovanej podobe v archíve cyrilských ru-kopisov a starých tlačí v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV a tiež v knižnici Rádu sv. Bazila Veľkého v Prešove, ktorému týmto vyjadrujem svoju vďačnosť za poskytnutie textu a za pomoc pri príprave tohto príspevku.29 U nás napríklad v knihách Modlitby a piesne pre gréckokatolíkov. Trnava: Spolok sv. Vojtecha v Cirkevnom nakladateľstve, 1978 (ďalšie nezmenené vydania z roku 1980, 1985 a 1996?.), 960 s. Večiereň na nedele a sviatky. Michalovce: Misionár, 2010. 432 s.30 K tomu pozri aj Хойнацкій, А.Ѳ.: Западнорусская церковная унія, s. 401-404.

161


vozzvach: prvé tri stichiry sú prevzaté z oktoicha z 2. hlasu, v utorok večer, večiereň, na Hospodi vozzvach, doplňujúce stichiry (krížobohorodičné); ďal-šie tri stichiry sú prevzaté z oktoicha z 2. hlasu, vo štvrtok večer, večiereň, na Hospodi vozzvach, doplňujúce stichiry (krížobohorodičné). Stichira na Sláva, i teraz: je prevzatá z oktoicha z 2. hlasu, v utorok večer, večiereň, stichiry na stichovni, krestobohorodičen. Na utierni sa používa kánon, ktorý je kánonom povečeria na Veľký piatok (plač Bohorodičky od Symeona Logotéta); ikos je prevzatý z povečeria na Veľký piatok večer (ako celý kánon), ktorý je zároveň aj ikosom utierne Veľkého piatka – tzv. Strastí. V niektorých prípadoch pri-tom boli zmenené funkcie textu (niekedy prišlo aj k zmene hlasu alebo podob-nu), napríklad: utiereň, 1. sedalen (na 8. hlas) je prevzatý z oktoicha, 8. hlas, štvrtok večer, stichiry na Hospodi vozzvach, doplňujúce (krížobohorodičné), 1. doplňujúca stichira; kondak (na 8. hlas) je prevzatý z oktoicha, 8. hlas, štvr-tok večer, stichiry na Hospodi vozzvach, krížobohorodičník (na Sláva i teraz:) K originálnym textom možno zaradiť velebenie s veršami na utierni pred evan-jeliom a prípevy (velebenia) k 9. piesni kánona na utierni, ktoré sú asi inšpiro-vané prípevmi sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky.

Z liturgického hľadiska najväčšiu zvláštnosť predstavuje fakt, že na li-turgii sa namiesto apoštola predpisovalo čítanie z knihy Judita, čo je proti pra-vidlám byzantského obradu, ktorý nepozná starozákonné čítania v liturgii sv. Jána Zlatoústeho.31

K službe ešte treba podotknúť, že hoci sviatok presv. Bohorodičky Spo-lutrpiteľky je obdobou latinského sviatku Sedembolestnej Panny Márie, všetky texty sviatku Spolutrpiteľky hovoria len o utrpení Bohorodičky pri bičovaní, ukrižovaní, smrti a pochovaní Ježiša Krista na rozdiel od latinského sviatku, ktorý hovorí o siedmich rôznych bolestiach v rozličných etapách Kristovho života.32 Služba je teda verná byzantskej tradícii v tom, že o utrpení Bohoro-dičky sa hovorí len v súvislosti s utrpením Krista pri jeho ukrižovaní a smrti. Vystihuje to aj velebenie na utierni: Велича1емъ тz2 пренепоро1чнаz Дв7о, Мт7и Хрcта2 Бг7а на1шегw, и3 чте1мъ всечестны1z бwлёзни твоz2, я4же претерпёла е3си2 въ стра1сти Сн7а твоегw2.

31 Dnes už prišlo ku korekcii, stanovené je čítanie Flp 2, 5-11 (240. zač.).32 V latinskej tradícii ide o týchto sedem bolestí Márie v rozličným momentoch Ježišovho života (autori sa úplne nezhodujú pri ich vymenúvaní): 1. proroctvo Simeona v chráme na 40. deň, 2. útek do Egypta, 3. hľadanie dvanásťročného Ježiša v chráme, 4. uväznenie a mu-čenie (inde stretnutie na krížovej ceste), 5. ukrižovanie (Mária pod Krížom), 6. snímanie z kríža, 7. pochovanie. Porovnaj Adam, Adolf: Liturgický rok, s. 209; Letz, Róbert: Sedem-bolestná Panna Mária v slovenských dejinách, s. 35.

162

Andrej Škoviera

Synaxár sviatku v dodatku k triodionuVysvetlenie, ako bol zavedený sviatok v ukrajinskej cirkvi, obsahuje sy-

naxár sviatku, ktorý sa nachádza v doplnku k počajevskému triodionu z roku 1786 na listoch 30a–30b, publikujeme relevantnú časť textu:33

Сmнаxа1ръ на Сострада1ніе Прест7ы1z Бцdы.Въ се1й же пzто1къ, Сострада1ніz, и4мже Всест7а1z и3 Пренепоро1чнаz Мт7и МRjа,

Сн7ови своемY Ји7су ХрcтY, во вре1мz міроспаси1телныz е3гw2 стра1сти соболёзноваше, па1мzть соверша1емъ. И# се1й и3з8нача1ла пра1здникъ, на возраже1ніе нёкіихъ е3ретікw1въ безу1мнагw дерзнове1ніz, и4мже на И$ко1ну пресла1вныz Бг7ома1тере, болёзновавшыz при распz1тіи, возшата1шасz попремно1гу, помёстнымъ собо1ромъ Коло1нскимъ ¤аµ7гi. го1да (по свидётельству ст7ёйшагw Венедjкта, тогw2 и4мене д7i. Па1пы Ри1мскагw) взаконе1нъ бы1сть. T тогw2 u4бw вре1мене, во о4бласти то1чію ЦRкве Ри1мскіz (я4коже о4нъ глаго1летъ) въ пzто1къ ше1стыz седми1цы ст7а1гw вели1кагw поста2 почита1шесz, та1же по вре1мени и3 въ и3ны1z страны2 простре1сz u3 ни1хъ сіе2 бл7гопочита1ніе. Въ на1съ же t помёстнагw и4же в гра1дэ Замо1йстэ собо1ра нача1тсz, вины2 ра1ди сицевыz. Поне1же и3зда1вна по мно1гихъ Россjйскихъ предёлwвъ мёстехъ, хрістолюби1віи лю1діе, Пzто1къ и4же е4сть по Па1сцэ десz1тый, о3бы1кли бёху бл7гоговёйно почита1ти: u4бw семY и4хъ почита1нію, ЦRковь на1ша россjйскаz, я4же ве1сь чи1нъ сво1й t тёхъ, и4хже. вси2 за1падныz Це1ркве U3чи1тели, υдερ-φιλο-θεοτόκус,34 си1 е3сть Выше-любо-бг7оро1дичныхъ, и3ли2 превосходz1щыхъ любо1вію къ Бг7ома1тери о4бще нарица1ти w3быко1ша, t гре1ковъ глаго1лю, и4мать, за премно1гую къ Прест7ёй Бц7э любо1вь, подложи2 въ то1й и4хъ де1нь, си1рэчь въ десz1тій по воскресе1ніи Хрcто1вомъ пzто1къ, благоговэніемъ почита1ти то2, е4же ра1звэ въ повседне1вныхъ слyжбахъ, двома2 на кое1йждо седмы1цэ де1ньми, многокра1тнw воцпомина1емо е4сть о4бще, со1бственнымъ же пра1здникомъ не бЁ почита1емо, а4ще и3 всz6 прw1чаz бл7гочествова1ніz хрістіа1нскагw почита6ніz предварz1ти томY всегда2 пра1ведно бЁ: страда1ніе глаго1лю, Препётыz и3 Преблагослове1нныz приснодв7ы МRjи,...

ZáverNeexistuje taký text, kde by sa hovorilo, že si uctievame utrpenie Boho-

rodičky (klaniame sa mu a pod.). Utrpenie Ježiša Krista si uctievame, klaniame sa mu, ale u Bohorodičky to tak nie je a to je aj zásadný rozdiel.35 Jej utrpenie sa v byzantskej tradícii vníma vždy v súvislosti so spásonosným utrpením Ježiša Krista. Opisy utrpenia Bohorodičky pod krížom jej Syna majú pomôcť lepšie vnímať Kristovo spásonosné utrpenie a smrť, pričom tieto texty neraz explicit-ne odkazujú na jeho slávne vzkriesenie.

33 Slovenský preklad pozri v štúdii Mareka Durláka34 Správne υπερ-φιλο-θεοτόκус35 Tento fakt je významný aj v súvislosti so snahami niektorých katolíckych teológov prisú-diť Bohorodičke titul Spoluvykupiteľka.

163

Mariánske paraliturgické piesne v cyrilských spevníkoch na Slovensku z 18. – 20. storočia

PETER ŽEŇUCH

Konfesionálna identita a mariánske svätyneMariánske pútnické miesta možno rozdeliť na niekoľko typov: Prvým

typom sú pútnické miesta, kde sa nachádzajú predmety a zobrazenia spojené s úctou Márie. Druhým typom sú pútnické miesta spojené s tradíciou marián-skych zjavení a zázrakov, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom Márie. Tretí typ mariánskych svätých miest sa vyznačuje tým, že okrem duchovného rozmeru prijali tieto sväté miesta identitu spojenú s národnou tradíciou.1 Tradícia ná-rodnej úcty svätých vyviera z ontologického princípu vedomia a historickej pamäti národa a prejavuje sa napríklad v ľudovej úcte i v duchovnej piesňovej tvorbe, v ktorej sa okrem náboženskej zložky pertraktuje živé svedectvo o kul-túrno-historickom povedomí národa.2

Korene ľudovej zbožnosti síce vyplývajú z cirkevnej interpretácie zja-vení a zázrakov, ale sú znakom konvergentného vývinu myslenia spoločnosti o dejinách, jazyku a kultúre ako základe spoločného rozvoja národnej entity3 a odráža sa v nej aktuálny stav historického povedomia spoločnosti. Ľudová zbožnosť vyjadrená v duchovných piesňach zapísaných v jazyku ľudu (lingua vernacula) je výrazom nielen konfesionálnej i národnej identity. Je to živná pôda pre ustanovenie tradície národných svätýň, ktoré sú uznané cirkvou ako najvyššou duchovnou autoritou kresťanskej spoločnosti. Treba zdôrazniť, že

1 Bližšie o tom pozri Petri, H. – Beinert, W.: Handbuch der Mariekunde. Regensburg: Verlag Friedrich Pustet 1984. Preklad do češtiny Petri, H. – Beinert, W.: Učení o Marii. Přeložil L. Hipsch SJ a M. Altrichter SJ. Olomouc: Matice cyrilometodějská s.r.o., 1996, s. 496.2 Pozri k tomu napríklad monografickú štúdiu Renáty Hlavatej Fenomén historizmu v mys-lení o literatúre (Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2011. 150 s.), v ktorej autorka prináša historicko-kulturologickú analýzu otázok spätých s formovaním slovenského historického vedomia v korelácii s aktuálnym vývinom spoločnosti a úlohou jednotlivca pri upevňovania kultúrnej a národnej identity.3 Pavol Koprda rozvoj spoločného myslenia o jazyku, dejinách, kultúre a spoločnosti ozna-čuje termínom sensus communis. Bližšie o tom pozri v knižnej publikácii Koprda, P.: Me-dziliterárny proces V. Osemnáste storočie. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2009.

164

Peter Žeňuch

národné svätyne v tradičných národných a kresťanských európskych spolo-čenstvách vznikali od najstarších čias; sú zavätené rozličným svätým, ktorých duchovný zápas na ceste k svätosti našiel odraz v spoločnom kultúrnom pove-domí konkrétneho národného spoločenstva. Významnú zložku takejto ľudovej zbožnosti preto tvorili a tvoria sväté miesta, v ktorých sa integruje konfesionál-ny rozmer historizmu s národnou a kresťanskou tradíciou.

Už začiatkom stredoveku kult bolestnej Bohorodičky, najmä v západ-nej cirkvi získal novú, špecifickú črtu, keď sa mariánska úcta sústredila okolo starobylých svätýň a kaplniek zasvätených Božej Matke. Tu sa aj výraznejšie sformoval a postupne rozvinul kult Mater dolorosa,4 ku ktorému sa prihlásil tiež slovenský národ. Tento aspekt národnej identity sa odráža v rozličných prejavoch ľudovej zbožnosti, v duchovnej i materiálnej kultúre.

V štúdii a venujeme predovšetkým piesňovej duchovnej tvorbe, ktorá je dôležitým zdrojom kultúrnej a národnej pamäti, je svedectvom o kontinuite kresťanskej tradície. Duchovná piesňová kultúra je svedectvom o živej ľudovej zbožnosti a o duchovnom rozvoji spoločenstva. Tvorba duchovných piesní od-ráža potreby veriacich a utvára obraz o ich konfesionálno-obradovej, jazykovej a národnej identite.

V byzantsko-slovanskom religióznom prostredí na Slovensku v súvis-losti s mariánskou úctou sa rozvinula paraliturgická piesňová tvorba venovaná rozličným sviatkom a tiež zázrakom uskutočneným prostredníctvom ikon a zo-brazení Matky Božej, v ktorých sa sprítomňuje teofanicko-historický aspekt viery. Takou je napr. pieseň o klokočovskom, krásnobrodskom či rafajovskom obraze Bohorodičky, tiež pieseň o póčanskom obraze v Maďarsku, o czensto-chovskom obraze v Poľsku a pod. Spoločným znakom týchto piesní je snaha interpretovať historickú udalosť ako súčasť duchovného života miestnej cirkvi a spoločenstva, ktoré ju utvára. Každá takáto paraliturgická pieseň sa preto v miestnom prostredí opakovane stáva novou religióznou a historickou skutoč-nosťou, lebo vyplynula z túžby veriacich po autopsii.

Náboženská piesňová tvorba je duchovným vyjadrením života spoločen-stva a je svedectvom o jeho národno-konfesionálnej tradícii a identite. Dobre to dokumentujú najmä piesne na sviatky, ktoré s osobitnou úctou slávi miest-ne cirkevné spoločenstvo. Pravda, mnohé prejavy lokálnej náboženskej úcty sa prekrývajú so slávením tzv. veľkých sviatkov cirkvi, napríklad úcta k marián-skym ikonám a obrazom je v prostredí gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zvýraznená v slávení mariánskych sviatkov ako Usnutie Bohorodičky (sviatok 15. augusta; v latinskom obradovom prostredí sa tento sviatok označuje ako Na-nebovzatie Panny Márie), sviatok Ochrany (Pokrov, slávi sa 1. októbra) alebo

4 Porovnaj H. Petri – W. Beinert, Učení o Marii, c. d., s. 496.

165


aj sviatok Narodenia Panny Márie (sviatok pripadá na 8. septembra). Vtedy sa okrem slávenia mariánskeho sviatku podľa cirkevného kalendára osobitne uc-tieva ikona alebo obraz Bohorodičky, ktorý stmeľuje identitu cirkevného spolo-čenstva. S týmito zobrazeniami sú často spojené zjavenia a nevysvetliteľné sku-točnosti, ktorým zvyčajne predchádzali aj rozličné historicky verifikovateľné udalosti (napr. povstania, nepokoje, epidémie, prírodné úkazy či živelné pohro-my), ktoré sa vnímajú ako bezprostredné dôvody slzenia ikon či iných zázrakov a zjavení. Každú rozumom nevysvetliteľná udalosť pritom sprevádzali obráte-nia hriešnikov, uzdravenia, záchrana pred nepriateľmi, ochrana pred nešťastím i biedou a mnohé ďalšie udalosti, ktoré umocňovali a podnes umocňujú histo-rické a konfesionálne povedomie národného spoločenstva a obradovú identitu a integritu cirkevnej komunity. Takéto sväté miesta sú zdrojom ochrany pred nebezpečenstvom, strážia čistotu miestnej tradície a obyčají, bdejú nad kultúr-no-spoločenským a konfesionálnym poriadkom v spoločenstve, chránia ho pred inovercami i nevercami a rozličnými cudzími vplyvmi, ktoré v takto zveľaďo-vanom tradičnom prostredí spätom so zbožnosťou národa nemajú miesto.5 Svä-té miesto preberá na seba znaky národného spoločenstva, s ktorým sa konkrétna miestna komunita naplno identifikuje, napríklad aj vo vzťahu k nepriaznivej ideologicko-spoločenskej situácii.6 Umožňuje tak utvrdzovať vedomie kolek-tívnej identity, historickú pamäť spoločenstva a posilňuje vedomie príslušnosti modliacich sa k tradičnému kultúrno-konfesionálnemu prostrediu a predkom, ktorí sa na tomto mieste modlili za záchranu a spásu.7 Takými miestami sú pre gréckokatolíkov na Slovensku mariánske svätyne v Ľutine, Klokočove, na Bukovej Hôrke, v Rafajovciach, Obišovciach, v Litmanovej i ďalšie pútnické miesta v chrámoch obradovo západnej (latinskej) cirkvi, kde sa veriaci byzant-ského obradu tiež naplno zapájajú do cirkevného života už tým, že navštevujú tieto svätyne, napríklad v Novej Bani, v Levoči, v Obišovciach, v Šaštíne či v chráme vo Svätých Horách, kde sa nachádzajú sochy alebo obrazy Panny Márie. Pravda, aj na týchto miestach zachovávajú svoju obradovú identitu a tradíciu, čo sa odráža nakoniec aj v paraliturgickej piesňovej tradícii, síce inšpirovanej latinskými svätyňami a piesňovou kultúrou, ktorá sa však pre potreby veriacich byzantsko-slovanského obradu zapisovala cyrilským grafickým systémom.8

5 Porovnaj Zajícová, K.: Vplyv a odraz politických udalostí na púte a význam národných pútnických miest. In: Slovenský národopis, 1998, roč. 46, č. 4, s. 459.6 Pozri k tomu napríklad Ciupak, E.: Socjologia cudu i pielgrzymek v Polsce. Warszawa, 1982, s. 55.7 Žeňuchová, K. – Žeňuch, P.: Putovanie na sväté miesta a ľudová zbožnosť. In: Kožiak, R. – Nemeš, J. (eds.): Svätec a jeho funkcie v spoločnosti II. Bratislava: Chronos, 2006, s. 67-80. 8 Príklady piesní na pútnické a sväté miesta, ktoré gréckokatolíci navštevovali, uvádzame na konci príspevku.

166

Peter Žeňuch

Mariánska úcta sa v latinskom i byzantskom prostredí rozvíjala samo-statne, no na Slovensku sa v jednom i druhom obradovom prostredí mariánska úcta spája s historickými a spoločensko-politickými udalosťami, ktoré tým is-tým spôsobom ovplyvňovali život jednoduchého veriaceho. Vysvetlenia his-torických skutočností, ktoré sa udiali na Slovensku v celom jeho historickom vývine, veriaci obidvoch konfesií vnímajú ako prirodzenú súčasť vlastnej kon-fesionálnej tradície.9

Duchovná cyrilská piesňová tvorba sa zapisovala do ucelených tematic-kých zborníkov piesní, kde jednotlivé texty boli zoradené podľa kalendárového cyklu byzantskej tradície, no mnohé piesne sa často dostali aj do iných zborníkov textov. Ich autormi i vlastníkmi boli prevažne jednoduchí ľudia, kantori i kňazi, ktorí si texty piesní zapisovali pre vlastnú potrebu. Piesne prevzaté z iného jazy-kového a kultúrneho prostredia (z Česka, Poľska, Ukrajiny, preklady latinských hymnov, nemeckých náboženských piesní) kantori upravovali do takej miery, že ich úplne prispôsobili miestnemu prostrediu, s ktorým napokon aj prirodzene splynuli. Prepojenie medzi liturgickým textom a paraliturgickou (duchovnou) piesňou je v ľudovom prostredí prirodzené, preto sa pieseň s duchovným ob-sahom pokladá za pevnú súčasť konfesionálnej tradície. K prejavom byzant-sko-slovanskej konfesionálnej identity v piesňovej tvorbe patrí aj používanie cyrilského grafického systému, ktorý je typický pre cirkev byzantsko-slovan-ského obradu a nijako ho nemožno chápať ako charakteristický znak iba jednej etnickej skupiny. Aj používanie cyriliky ako grafického systému nemá žiadny súvis s etnicitou či etnickou identitou jeho používateľov. Cyrilské písmo v li-turgických knihách používaných v bohoslužobnom procese i v paraliturgickej piesňovej tvorbe plní funkciu konfesionálneho identifikačného atribútu. Podob-ne švabach je konfesionálne príznačný grafický systém, ktorý používali aj slo-venskí protestanti. Preto aj cyrilika je symbol konfesionálnej identity a znakom náboženskej tradície kresťanov byzantsko-slovanskej tradície.

Paraliturgická a duchovná pieseň v bohoslužobnom procese V prostredí cirkvi byzantského obradu sa v kontexte s duchovnou pies-

ňovou tvorbou používa termín paraliturgická piesňová kultúra, pričom parali-turgická pieseň predstavuje alternatívny pojem na označenie duchovnej piesne. Hoci výklad pojmu paraliturgická pieseň sa zo žánrového hľadiska nijako vý-razne neodlišuje od štandardného výkladu termínu duchovná pieseň, predsa je potrebné uviesť niekoľko skutočností, ktoré predstavia paraliturgickú pieseň

9 Túto skutočnosť v prostredí ukrajinskej duchovnej piesňovej kultúry opísala Oľga Zosi-mová v štúdii Українська духовна пісня як феномен вітчизняної церковної культури. In: Mистецтвознавчі записки. Збiрник наукових праць. Випуск 18. Киïв: Міленіум, 2010, s. 267-274.

167


nielen ako náboženskú pieseň modlitbového, prosebného alebo historizujúceho charakteru s religióznym obsahom, ale predovšetkým ako spevný text, ktorý nie je bohoslužobným (a teda liturgickým) spevom a v byzantskom obradovom prostredí nikdy nenahrádza liturgický text. Paraliturgická pieseň je však aj na-priek tejto skutočnosti v úzkej symbióze s liturgickým prostredím, čerpá z ne-ho i z ostatných kánonických textov cirkvi. Vo svojej podstate je paraliturgická pieseň v tesnom spojení s bohoslužobným obradom, s modlitbami, žalmami a hymnami, s biblickou, teofanickou a legendickou tradíciou. Pojmom pa-raliturgická pieseň sa tak označujú všetky piesne ku Kristovi, Bohorodičke a svätým, piesne na výročné sviatky, piesne chrámu, piesne k zázračným ikonám a tiež piesne na rozličné príležitosti (kajúcne, prosebné, pohrebné, svadobné a i.). Ich prvotným poslaním je povzbudzovať, poučovať, nabádať, vysvetľo-vať a poukazovať na Boha a svätých, informovať a vysvetľovať príčiny, pôvod zázrakov, biblických udalostí, zjavení a sviatkov, uctievať a oslavovať ich.10

Podľa Katechizmu katolíckej cirkvi „hudobná tradícia všeobecnej cirkvi je pokladom neoceniteľnej hodnoty. Vyniká nad ostatné umelecké prejavy naj-mä preto, že ako posvätný spev spojený so slovami je potrebnou alebo in-tegrálnou súčasťou slávnostnej liturgie. ... Spev a hudba plnia svoju funkciu znakov tým výraznejšie, čím sú tesnejšie späté s liturgickým slávením. ... Súlad znakov (spevu, hudby, slov a úkonov) je tu tým výraznejší a účinnejší, čím lep-šie vyjadrujú kultúrne bohatstvo vlastné Božiemu ľudu, ktorý slávi liturgiu.“11 V prostredí byzantskej cirkvi hudobný prvok požičiava logickému obsahu isté

10 Pozri tiež Гнатюк, О.: Українска духовна бароккова пісня. Варшава – Київ: 1994, s. 32-56; Медведик, Ю.: Українська духовна піснетворчість XVII – XVIII століття. Загальна характеристика. In Головащенко, М. (ed.): Українське музикознавство. 28. Музична україністика в контексті світової культури (науково-методичний збірник). Київ: 1998, s. 94-106. Stern, D.: Ostslavische Cantiones und Kantionale: Ursprung und Verbreitung. In Rothe, H. (ed.): Sakrale Grundlagen slavischer Literaturen. Vorträge und Abhandlungen zur Slavistik. Band 43. München: Verlag Otto Sagner, 2002, s. 107-117. Pozri tiež Žeňuch, P.: Paraliturgická pieseň východného obradu. In Ivantyšynová, T. (ed.): Slovanské štúdie. 1/1994. Bratislava: Academic Electronic Press, 1997, s. 66-86; Žeňuch, P.: Zur Problematik des geistlichen und paraliturgischen Liedes im Raum Slavia Latina und Slavia Orthodoxa (am Beispiel der Ostslowakei). In: Kačic, L. (ed.): Gegenreformation und Barock in Mit-teleuropa/in der Slowakei. Bratislava: Slavistický kabinet SAV / Kabinet für Slawistik der SAW, 2000, s. 173-180; Žeňuch, P.: Medzi Východom a Západom. Byzantsko-slovanská tradícia, kultúra a jazyk na východnom Slovensku. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slo-venskej akadémie vied, 2002. s. 77-124; Žeňuch, P.: Die Überlieferung des paraliturgischen Liedguts des byzantinisch-slavischen Ritus in der Karpatenraum. In: Christians, D. – Stern, D. – Tomelleri, S. V. (Hrsg.): Bibel, Liturgie und Frömmigkeit in der Slavia Byzantina. Fest-gabe für Hans Rothe zum 80. Geburtstag. Studies on language and culture in Central and Eastern Europe. Band 3. München – Berlin: Verlag Otto Sagner, 2009, s. 538-550.11 Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1999, s. 303 (§ 1156-1158).

168

Peter Žeňuch

emocionálne zafarbenie a je rovnako ako v prostredí latinskej cirkvi v spojení s liturgickým dianím, so slovami a úkonmi (rítom). Hudobný prvok v rámci byzantskej liturgie neplní žiadnu inú funkciu a pripodobňuje sa k liturgickému rúchu, skrze ktoré spievané slovo získava svoju podobu. Samozrejme, že tu nejde o rúcho čisto náhodné. Liturgický spev a liturgická hudba je záväzným a neoddeliteľným prvkom liturgie, lebo ju sama vyžaruje. Práve tu vzniká roz-diel v ponímaní medzi liturgickým spevom a spevom paraliturgických piesní v byzantskej cirkevno-obradovej tradícii.

Paraliturgická pieseň má zvyčajne štruktúru a formu ľudovej piesne, do ktorej priberá prvky typické pre piesne, ktoré majú liturgický a teda aj káno-nický, dogmatický, doxologický a mystický charakter. Vo svojej štruktúre sa však od kánonického textu výrazne odlišuje. Obsahovo sa paraliturgické piesne ponášajú na liturgické texty, alebo sú nimi priamo inšpirované, no kresťanská ľudová obrazotvornosť prepája ľudovú spevnú tradíciu s učením cirkvi obsiah-nutým v liturgických textoch.12 V období prechodu humanizmu a renesancie do baroka duchovná pieseň nemohla ignorovať pozemské problémy, preto vznikli aj piesne náboženského charakteru, ktoré obsahovali meditácie a rozjímania o nepriaznivých časoch a o neutešenom stave spoločnosti a pod.13 Pre jednodu-chého človeka bol aj obraz duchovného sveta vytvorený prostredníctvom me-tafory a alegorických posunov od historického k duchovnému a vieroučnému (teda od profánneho k sakrálnemu) prijateľný, najmä ak bol v symbióze s jeho kultúrnym a sociálnym vedomím. Preto izolovaný a čisto literárno-historický alebo čisto folkloristický výklad o piesňovej paraliturgickej tvorbe znemožňuje uchopenie jej vlastného vývinu, najmä ak jej najväčší rozmach sa udial v ba-rokovom období, v ktorom ľudová slovesnosť spolu s časťou umelej literatúry začína pôsobiť ako špecifický prúd barokového literárno-kultúrneho vývinu,14

12 Stern, D.: Tradition und Traditionalismus im Konfessionellen Kontakt: Die ruthenischen geistlichen Lieder in ihrem Verhältnis zur byzantinisch-slavischen Hymnographie. In Že-ňuch, P. (ed.): Dedičstvo duchovnej piesňovej kultúry medzi slovanským Východom a Zá-padom / Das Erbe der geistlichen Liedkultur zwischen Ost und West / Наследие духовной песенной культуры между славянским Востоком и Западом. Bratislava: Slovenský ko-mitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2013, s. 37-66.13 Minárik, J.: Slovenská renesančná lutna. Antológia zo slovenskej renesančnej poézie. Bra-tislava: 1982, s. 11 a 22.14 Rozhodujúcu úlohu preto v tomto procese zohráva jazykové vedomie používateľov, ktoré sa prejavuje predovšetkým v rozdielnych, variantných zápisoch tej-ktorej piesne i v samých variantoch tej istej piesne, ktoré vznikali nielen v prostredí homogénneho jazykovo-kultúr-neho areálu, ale predovšetkým v dôsledku ich migrácií do iných blízkych, predovšetkým religiózne podobných areálov (Rothe, H.: Was ist „altrussische Literatur“? Wiesbaden: Westdeutscher Verlag, 2000; Rothe, H.: Paraliturgische Lieder bei den Ostslaven, besonders Ukrainern (Östliche Liturgie und westliches Kirchenlied). In Besters-Dilger, J. – Moser,

169


ktorý sa šíril predovšetkým zo západného kresťanského prostredia, kde sa kan-cionálová tvorba naplno uplatnila v duchovnej tradícii cirkvi a vstúpila aj do li-turgického procesu v podobe piesní, ktoré sa spievali počas slávenia latinských omší. Mnohé piesne, ktoré spievali veriaci v ľudovom (vernakulárnom) jazy-ku, napríklad pred kázňou, po kázni, pred i po premenení a ďalšie, zastupovali vlastný latinský liturgický text.

Hoci od 17. storočia byzantský obrad najmä v prostredí zjednotenej cirkvi poznal a používal aj tzv. recitovanú formu liturgického slávenia (ide o prispôsobenie sa latinskej obradovej praxi),15 predsa v tradičnom obradovom prostredí byzantskej cirkvi pri slávení bohoslužobných obradov sa recitácia nepoužíva – dokonca čítanie z listov apoštolov, čítanie evanjelií, čítanie zo Sta-rého zákona i deklamácia žalmov a prológových životov na utierni sprevádza osobitný recitandový alebo deklamačný spev. V západnom obradovom prostre-dí za účelom používania nespievaných (recitovaných) omší vznikali tzv. malé misály alebo rituály, ktoré obsahovali nielen liturgické texty, ale aj texty alebo odkazy na duchovné piesne v ľudovom jazyku, ktoré bolo dovolené zaspievať počas ich slávenia, resp. sa odporúčalo ich používanie. O takejto liturgickej praxi svedčí napríklad rituál Cantionale rituale od piaristu Hausenku z roku 1681 a mnoho ďalších rituálov zo skoršieho i neskoršieho obdobia, v ktorých sa nachádzali odkazy na texty duchovných piesní z tlačených katolíckych spev-níkov vydávaných v jazyku ľudu, napríklad Cantus Catholici.16

M. – Simonek, S. (eds.): Sprache und Literatur der Ukraine zwischen Ost und West. Bern – Berlin: Peter Lang, 2000, s. 17-31). Jazyk takýchto variantov piesní je zreteľne ovplyv-nený fonetickými, morfologickými i lexikálnymi osobitosťami, ktoré sú prirodzené v ja-zykovom inventári ich používateľov (Rabus, A.: Ostslavische geistliche Lieder zwischen Wanderliteratur und Regionalkultur. In Christians, D. – Stern, D. – Tomelleri, V. S. (Hrsg.): Bibel, Liturgie und Frömmigkeit in der Slavia Byzantina. Festgabe für Hans Rothe zum 80. Geburtstag. München: Sagner, 2009, S. 475-486; Рабус, А.: Перевод или перенесение? Духовные песни между йаызковой сакральностью и популярностью. In Καλοφωνια 5, Львiв, 2010, s. 196-204).15 Za informáciu ďakujem docentovi Šimonovi Marinčákovi, ktorý sa tejto problematike venoval v štúdii „Prednes prokeimenu v histórii slovanského liturgického formulára kon-štantínopolskej tradície s dôrazom na prax v cirkvi bývalej Mukačevskej eparchie“ (k dis-pozícii som mal rukopisný text štúdie). Práca vznikla ako súčasť riešenia projektu Inštitútu interkultúrneho, medzináboženského a ekumenického výskumu a dialógu Cyrilo-metodskej teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. 16 Porovnaj k tomu Kačic, L.: Zur Pflege des Kirchenliedes in einen geistlichen Orden. InKačic, L. (ed.): Gegenreformation und Barock in Mitteleuropa / in der Slowakei. Bratislava: 2000, s. 195-206; Kačic, L.: Cantus Catholici a dobová liturgická prax na Slovensku. In: Ka-čic, L. (ed.): Cantus Catholici a duchovná pieseň 17. storočia v sterdnej Európe. Bratislava: 2002, s. 67. Je zaujímavé, že z katolíckeho kancionála Cantus Catholici sa do piesňového

170

Peter Žeňuch

Ak hudba v byzantskom prostredí nie je spojená so slovami a bohoslu-žobnými úkonmi (obradom), neplní žiadnu funkciu, a preto v prostredí cirkvi byzantskej tradície nemožno oddelene vnímať liturgický text, spev a obrad. Spievané slovo je neoddeliteľnou, zjednocujúcou a formujúcou súčasťou bo-hoslužobného procesu (obradu),17 lebo sprevádza každý jeden úkon, ktorý vy-konávajú kňazi a veriaci; samo požehnanie či prežehnanie sa a tiež poklony počas bohoslužobných obradov sa vykonávajú pri speve príslušného liturgic-kého textu. Aj okiadzanie chrámu, obchádzanie oltára, chrámu či obliekanie biskupa i prenášanie plaštenice, ikon, bozkávanie evanjelia na utierni, pre-menenie, pozdvihovanie obetných darov sprevádza kánonický liturgický text a hudba. Byzantská liturgická tradícia preto termínom duchovná pieseň označu-je iba spievaný kánonický liturgický text, ktorý sa nespája s ľudovou piesňovou tvorbou náboženského charakteru, za akú sa pokladá paraliturgická pieseň. 18

repertoára veriacich byzantsko-slovanského obradu dostali nielen piesne na veľké cirkevné sviatky (Veľká noc, Vianoce, Zostúpenie Svätého Ducha), ale aj iné piesne, ktoré sú inšpi-rované latinskými litániovými invokáciami a tiež piesne, ktoré veriaci byzantskej cirkvi na Slovensku spievali a podnes spievajú pred i po liturgii a počas rozdávania prijímania veria-cim vo farských a filiálnych chrámoch. Svedčí to o skutočnosti, že ľudová zbožnosť a živá viera sa riadi nielen cirkevnými predpismi, ale aj potrebami miestnej society veriacich. Fun-govanie spoločenstva veriacich nemožno koordinovať prostredníctvom administratívnych, právnych alebo dogmaticko-religióznych príkazov. Práve tieto príkazy a pravidlá vychádza-jú z potrieb cirkvi. Preto cirkev aj v jej najmenších spoločenstvách je predovšetkým živým organizmom veriacich ľudí, pre ktorých je dôležitá tradícia, kultúra, duchovnosť a vedomie príslušnosti k vlastnej konfesionálnej i národnej jednotke. Sú to neoddeliteľné zložky miest-nej i národnej kultúry. Aj preto v rámci každého takéhoto spoločenstva veriacich funguje krehká rozmanitosť jednoty, lebo jednoduchý človek nehľadá jednotu v jednotvárnosti.17 Pozri k tomu Мартынов, В. И.: Пение, игра и молитва в русской богослужобнопевческой системе. Москва: Филология, 1997, s. 118; Vitovec, P.: Hudební liturgické tradice Pravo-slavní církve. Brno: 1998, s. 5-6.18 Pojmom duchovná pieseň (tzv. stixí) byzantské prostredie označuje vždy iba takú pieseň, ktorá je súčasťou bohoslužobného (liturgického) slávenia. Stixí sú teda bohoslužobné texty piesní zložené z Dávidových žalmov a príslušných spevov a veršových slôh (tropárov, kon-dákov, bohorodičníkov, trojičníkov, mučeničníkov a pod.). Termínom stíxi sa charakterizu-je ľudová i poloľudová duchovná pieseň, ktorú síce nebolo dovolené spievať počas bohoslu-žobného procesu, ale iba ako внелитургическую (mimoliturgickú, paraliturgickú) pieseň najmä počas pôstov a príprav na sviatky (bližšie o tom Никитина, С. Е.: Духовные стихи в современной старообрядческой культуре: место и семантика. In: Литаврин, Г. Г. (ed.): История, культура, этнография и фольклор славянских народов. XI. Международный съезд славистов. Доклады российской делегации. Москва: Наука, 1993, s. 247-254), najmä s cieľom povzbudenia duchovnosti veriacich, pri procesiách a púťach na sväté mies-ta, resp. medzi jednotlivými bohoslužobnými obradmi, ktoré sa vykonávali bez účasti kňaza ako slúžiaceho, celebranta.

171


Paraliturgické piesne sú súčasťou živej náboženskej kultúry veriaceho ľudu, ktorý v nich vidí nielen svoje povzbudenie, ale nachádza v nich prístup-ným jazykom opísané náboženské udalosti.19 Tak v paraliturgickej piesňovej tvorbe možno nájsť tesné spojenie s folklórom. Paraliturgická pieseň sa v ľu-dovom prostredí správala aj ako ľudová pieseň. Kantori v snahe zaznamenať čo najširší repertoár piesní do svojich spevníkov zapisovali vedľa seba aj va-rianty tej istej piesne. Niektoré staré texty piesní sa úplne vytratili, alebo ich nahradili iné, nové alebo upravené piesne. Neskoršie sa zabudnuté piesne do repertoárov vracali aj takým spôsobom, že pri prepisovaní starších spevní-kov sa celé časti starých spevníkov jednoducho odpísali, alebo sa fyzicky pri-pojili k vznikajúcemu novému spevníku. Iné zabudnuté piesne sa inovovali, dostali nový nápev, a tak sa začlenili do inventára paraliturgickej piesňovej kultúry miestneho prostredia či areálu. Ďalšie paraliturgické piesne vznikli ako žáner púťovej piesne, v ktorej sa opisuje historická udalosť, podáva sa reflexia konkrétnej udalosti či sprítomňuje alebo aktualizuje náboženský, bib-lický, apokryfický príbeh.20 Veriaci ľud však vždy vedel a podnes vie veľmi dobre odlíšiť paraliturgickú pieseň duchovného charakteru určenú pre potre-by ľudovej zbožnosti od ostatnej historickej, historizujúcej a svetskej pies-ne s náboženskými prvkami. Paraliturgická pieseň má v prostredí veriacich byzantsko-slovanského obradu na východnom Slovensku osobitné označenie – pišmička, pišnička. Ostatné piesne nereligiózneho charakteru, teda určené na použitie mimo religiózneho prostredia sa označujú za špivanki (spievan-ky). Pišmički, pišňički sa spievali v chrámoch, pri náboženských udalostiach, pred liturgiou, po liturgii, niekedy aj pri prijímaní, pri procesiách, pri krížoch a milostivých obrazoch, pri odpustových slávnostiach, pri súkromných i spo-ločných modlitbách a pod.21 Jednoduchí veriaci ich pokladali za texty, ktoré sú

19 Marinčák, Š.: Interferencia liturgickej hudby a piesňovej kultúry v priestore bývalej Mukačevskej eparchie. In Žeňuch, P. (ed.): Dedičstvo duchovnej piesňovej kultúry me-dzi slovanským Východom a Západom / Das Erbe der geistlichen Liedkultur zwischen Ost und West / Наследие духовной песенной культуры между славянским Востоком и Западом. Bratislava: Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2013, s. 109-129.20 Žeňuch, P.: Tradícia, jazyk, identita a kontexty byzantsko-slovanskej kultúry pod Karpat-mi. In Žeňuch, P. (ed.): Dedičstvo duchovnej piesňovej kultúry medzi slovanským Výcho-dom a Západom / Das Erbe der geistlichen Liedkultur zwischen Ost und West / Наследие духовной песенной культуры между славянским Востоком и Западом. Bratislava: Slo-venský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2013, s. 7-36.21 Paňkevič, I.: Píseň na Podkarpatské Rusi. In: Zatloukal, J. (ed.): Podkarpatská Rus. Bra-tislava: 1936, s. 224.

172

Peter Žeňuch

blízke liturgickým textom, ktoré sa používajú v liturgickom procese, preto im často preukazovali aj podobnú úctu.22

Motív utrpenia Bohorodičky v cyrilských spevníkoch na Slovensku z 18. – 20. storočiaV rukopisných spevníkoch východoslovenskej a podkarpatskoruskej

proveniencie sa nachádza viacero piesní, v ktorých sa dominuje motív trpiacej Bohorodičky. Mária v nich vystupuje ako Matka, ktorá vidiac muky svojho Syna chce s ním umrieť, aby s ním bola aj pochovaná. Pieseň s týmto motívom s incipitom Marðä po3 kriжe M жalosne plakala je zapísaná v Šarišskom spevní-ku23 (fol. 149r-150r) zo začiatku 18. storočia. Ide o text ľudového stredovekého planktu, ktorý sa používal v slovenskom katolíckom prostredí a ktorého zápis v cyrilike svedčí o jeho popularite aj medzi gréckokatolíkmi. Túto skutočnosť potvrdzuje nielen zápis v Šarišskom spevníku, ale aj ďalšie varianty piesne v spevníkoch dolnozemských gréckokatolíkov.24 V piesni možno nájsť niekoľ-ko fonetických, morfologických i lexikálnych znakov, ktoré poukazujú na slo-venský jazykový kontext, v ktorom sa pieseň používala. Takými sú napríklad lexémy kríž (po3 kriжeM жalosne plakala) a ukrðжovaN (porovnaj csl. kréstq ,kríž’ a raspätðe ,ukrižovanie’), ktoré spolu so slovným spojením baraNka velkonoc-nogo (porovnaj veľkonočný baránok) poukazujú nielen na slovenský jazykový kontext, ale dokazujú aj interkonfesionálne súžitie byzantskej a latinskej tradí-

22 Spevníky so zapísanými textami paraliturgických piesní si kantori vzájomne odovzdávali, piesne prepisovali, upravovali, dokladali nové piesne. Staré rukopisné spevníky nezahadzo-vali, ale uchovávali, pokiaľ ich bolo možné uchovať vzhľadom na fyzický stav rukopisu. Iné nepotrebné, často poškodené rukopisné knihy spálili, aby mená svätých v nich zapísané neboli zneuctené. Dodnes sa možno stretnúť s tým, že nepotrebné liturgické knihy zhoria v „očistných” veľkoštvrtkových alebo veľkopiatkových ohňoch. Pálenie nepotrebných cir-kevných predmetov a kníh sa uskutočňovalo na tzv. Veľký (Zelený) štvrtok alebo na Veľký piatok pred veľkonočnou nedeľou, keď sa verilo, že tieto ohne sú posvätné (porovnaj Že-ňuch, P.: K problematike výskumu cyrilských rukopisných pamiatok na východnom Sloven-sku. In Babjak, J. (ed.): J. J. Bazilovič OSBM a M. Lacko SJ. Zborník z medzinárodných konferencií. Košice: Trnavská univerzita, Centrum spirituality Východ – Západ M. Lacka vedeckovýskumné pracovisko Teologickej fakulty TU, 2002, s. 81-91).23 Opis spevníka pozri Žeňuch, P.: Znovuobjavený Šarišský spevník zo začiatku 18. storočia vo svetle etnicko-konfesionálnych pomerov v karpatskom priestore. In: Slavica Slovaca, 2006, roč. 41, č. 2, s. 136-169.24 Odkazy na varianty pozri v práci Žeňuch, P.: Kyrillische paraliturgische Lieder. Edition des handschriftlichen Liedguts im ehemaligen Bistum von Mukačevo im 18. und 19. Ja-hrhundert. Bausteine zur Slavischen Philologie und Kulturgeschichte. Reihe B. Editionen. Band 23. Zugleich: Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae. Vol. II. Köln – Wei-mar – Wien: Böhlau Verlag, 2006, s. 645.

173


cie. O vplyve miestnej nárečovej podoby slovenčiny na cyrilskú paraliturgickú piesňovú tvorbu svedčia tvary prídavných mien zakončené príponou -eho, -mu, ktoré sa uplatňujú v šarišskom nárečovom prostredí nevinNego, milego, жidov-skemu a patrí k nim aj tvar privlastňovacieho zámena svego. Vplyv slovenského jazykového prostredia dokazuje aj neexistencia epentetické l (napríklad v slo-vách strapenymi¨, utrapena). V texte piesne sa graficky, teda príslušnými cyril-skými literami nerozlišuje ani predné [i] a zadné [y] (napr. vzdixaneM, sºnaèku, sinaèka, rukð), čo je typickým znakom pre slovenské jazykové prostredie.25

Marðä po3 kriжe M жalosne plakala,gy na smer‚tq senaèka svego takq smutne glädhla v+Ser3cemq zomlhla, vzdixaneM, Usti strapenymi¨,gdy na sm+rtq dali sn+a ej Pilatu жidovskemu v+W£xq, sn+u moj na§mjlen‚ši§, å…kq vel‚mi esq visoko.Visðšq na kriжu raspäti§ ï mene daleko. v+Takq te8 å… tä sºnaèku moi\ ne mogu dosägnuti,anð tebh, w…xq moi\ sn+u, nemogu spomoèi v+Vedenq esq byL ï Annä…ša ku kaå…fašovi\,ukrðжovaN i w…plúvaN ïdaN e4 Pilatovi v+ÏdaL pila Ñ nevinNego v‚ rukð zloreèenyM,bara Nka velkonocnogo åkq volkoM zloslive.Ne moglasä utoli\ti\ w…krut‚nostq жidovska,Umuèili Utrapi\li milego sinaèka.W£ Bж+e moi¨ na§mi\leNšij da§ mi\ dnes‚ Umer‚ti,abyM mogla svoi\mq sn+omq spolu pogrhbq mati\ v+W£xq, åK smutna, utrapena ne maú pokoä,bo ä sn+a edinago takq naglo stratila.Gde8 å… kolvekq w…ber‚nusä glädati budu sn+a Davidovskago,vhruú, жe vi8du egw treti§ denq жivago.

Skutočnosť, že cyrilské paraliturgické piesne s motívom trpiacej Bohoro-dičky vznikali v úzkom kontakte so slovenským jazykovým, kultúrnym a kon-fesionálnym prostredím, dokazuje aj ďalšia pieseň slovenského pôvodu s inci-pitom Axq å matka zarmucena èo maM Uèiniti zapísaná v Šarišskom spevníku (fol. 115r–117r). Pieseň je ľudového charakteru; bola rozšírená už začiatkom 17. storočia, o čom svedčí Františkom Víťazoslavom Sasinkom vydaný text piesne

25 V cyrilských rukopisoch, ktoré vznikli v ukrajinskom alebo rusínskom jazykovom prostre-dí, sa grafémami i a y systematicky označuje realizácia stredného [и] alebo zadného [ы].

174

Peter Žeňuch

s týmto incipitom zapísaný v neznámom spevníku z roku 1614.26 František Ti-chý v súvislosti s piesňou uvádza, že jej mladšie cyrilské varianty sú známe iba v spevníkoch dolnozemských gréckokatolíkov v Báčke, kde „žijí Slováci ruské víry jako kolonisté z dob Marie Teresie.”27 V piesni sa vyskytuje lexéma zarmu-cena, v ktorej sa uplatňuje asibilovaná hláska c < ť, ďalej tu možno poukázať na uplatnenie časovacej morfémy -m v 1. osobe singuláru, ktorá je typická pre celý nárečový komplex slovenčiny (ma M, poidemq, budeM, wbmieM), zachováva sa aj pôvodná spoluhlásková skupina -dl- v slove mo3li3be a ďalšie znaky, ktoré doka-zujú, že sa pieseň používala medzi slovenskými veriacimi byzantského obradu a že ju poznali aj dolnozemskí gréckokatolíci ešte v období pred migráciou do oblasti Báčky (na Dolnú zem). Táto pieseň spolu s celým radom jej podobných piesní sa rozšírili a uplatňovali v repertoári slovenských gréckokatolíkov v celej historickej Mukačevskej eparchii.28 V druhej polovici 18. storočia a na konci 19. storočia sa však táto pieseň z cyrilských spevníkov gréckokatolíckych ve-riacich na východnom Slovensku vytratila, čo spôsobil najmä vydavateľský tlak mníšskych komunít z Ukrajiny a Poľska.29 Takéto piesne samozrejme naďalej zostali v repertoári dolnozemských gréckokatolíkov, odkiaľ sú známe aj niekto-ré jej ďalšie varianty v zemplínčine dolnozemských gréckokatolíkov.30

26 Pozri k tomu Sasinek, F. V.: Pozri o tom Archív starých česko-slovenských listín, písom-ností a dejepisných pôvodín pre dejepis a literatúru Slovákov. Vydala Matica slovenská v Turč. Sv. Martine tlačou Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku, 1873, s. 84-85.27 Tichý, F.: Československé písně v Moskevském zpěvníku. Praha a Bratislava: Nákladem Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě vytiskla Státní tiskárna v Praze, 1931, s. 39.28 Historická Mukačevská eparchia sa rozprestierala na teritóriu bývalej Spišskej, Šarišskej, Abovskej, Zemplínskej, Užskej, Berežskej a Marmarošskej stolice (župy). Stoličné rozdele-nie rešpektuje nielen geograficko-politickú členitosť, ale kopíruje aj nárečové areály.29 V tejto súvislosti treba konštatovať, že počajevský Bohohlasník, vydaný najmä pre ve-riacich gréckokatolíckej cirkvi, sa rozšíril aj v typicky pravoslávnom prostredí; dokon-ca práve z tohto prostredia sú známe mnohé rukopisné spevníky paraliturgických piesní. (Перетц, Н. В.: Историко-литературныя исследования и материалы. Томъ 1. Изъ исторіи русской псни. In Перетц, Н. В. (ed.): Записки Историко-филологическаго факультета Императорскаго С.-Петербургскаго университета. Часть LIV. Выпускъ II. С.-Петербургъ: 1900.) Jeho rozšírenie teda svedčí o širokom používaní paraliturgickej pies-ňovej tvorby, a to nielen v prostredí, kde bola zavedená únia, ale aj v pravoslávnej cirkvi. Vo vydaniach Bohohlasníka pre pravoslávnych veriacich (1884 a 1885) sa jeho obsahová strán-ka iba veľmi málo odlišuje od pôvodného počajevského Bohohlasníka určeného pre grécko-katolíkov. Už na tomto jednoduchom príklade sa potvrdzuje, že vplyv tlačených spevníkov významne vplýval na ďalší rozvoj piesňovej kultúry.30 Varianty piesne pozri v práci Žeňuch, P.: Kyrillische paraliturgische Lieder. Edition des handschriftlichen Liedguts im ehemaligen Bistum von Mukačevo im 18. und 19. Jahrhun-dert, s. 652. Pieseň bola publikovaná aj v štúdii Žeňuch, Peter: Patria cyrilské paraliturgické piesne do kontextu slovenskej kultúry? In: Slavica Slovaca, 2008, roč. 43, č. 2, s. 97-107.

175


Axq å matka zarmucena èo maM Uèiniti moi sn+q mili\i smrtq wkrutnu raèilq podstupiti: poidemq v+ plakatq budeM na3 ego ranami telo sn+a premilego wbmieM slezami //W«nq v zagrade na mo3li3be kirvavi¨ potq viläL жebi täške a wkrutne grexi naše w…bmilq p: p: p: n: r: t: s. p: //Kwrunovanq polièkovanq moi sn+q naimilen‚šii w…cetq a жelèq napoi terqpki§ pilq e4tq prisileno: p: p: p: //Axq жidi zli a w…krutny proèq ste go zranili ego svätu tvarq sloneènu slinami skazili p: p: p: //Axq angeli posmotrite što sä v svhth dhetq èl+vekq grhšnyi bg+a svego na smertq ïsuжdae: p: p: //

Pieseň s motívom bolestnej Bohorodičky sa nachádza aj v rukopisnom spevníku Jánoša Tótha z roku 1828, ktorý je uložený v Zemplínskom múzeu v Michalovciach. Ide o text autorskej piesne v šarišsko-zemplínskom type kul-túrnej (kultivovanej) slovenčiny s incipitom Axq krescane vernði, serceM volaj-me (fol. 35r-35v). Z jazykového hľadiska zachováva pieseň všetky osobitosti slovenského nárečia, hoci je text piesne zapísaný v cyrilike. Grafický systém použitý aj v zápise piesne vyjadruje prepojenie konfesionálnej identity s litur-gickým jazykom a grafickým systémom používaným v cirkevnom kontexte aj u slovenských gréckokatolíkov.

Pieseň Axq krescane vernði, serceM volajme je pútnická a vznikla k úcte bolestnej Bohorodičky, o čom svedčia úvodné a záverečné verše textu, v kto-rých sa okrem explicitného vyjadrenia invokácie bolestnej, trpiacej Matky (napr.: Matku svatu bolesnu verne pozdravujme; budešq pozdravena, Matko svata bolesna) nachádzajú obrazy o ťaživej spoločenskej i politickej situácii doliehajúcej na slovenský národ v Uhorsku: vydi1šq w Mati1èko, presmutnu krai1nu / ze všei1 stranq bi1dami1, groжne wklúèenu; raèišq pocešicq ty presmutne vdovi a drobnði1 ši1roti1, v tej oãgerskej жemi1, ktori1 pozostalh velkimq suжenh; Lebo ixq na ti1ši1cq, tu krati1 zostalo, velo male ceci w…coxq nepoznalo a ďalšie. Tieto obrazy vyjadrujú akútnu prosbu k bolestnej Bohorodičke a sú predovšetkým formou odovzdania ľudských bolestí a trá-penia národa do rúk tej, ktorá už pod krížom precítila i pochopila bolesť cez utrpenie svojho Syna.

176

Peter Žeňuch

Axq krescane vernði, serceM volajme,Matku svatu bolesnu verne pozdravujme.axq Matièko mila, slišq našo volane,tote èasq presmutni1 zmilu§ še nadq nami1

Raèi1šq nasq ï moru, ï vojni1 xrani1ti6,raèi1šq za nasq tvogo sinaèka prosi1ti1,vydi1šq w Mati1èko, presmutnu krai1nu,ze všei1 stranq bi1dami1, groжne wklúèenu.

Axq raèišq pocešicq ty presmutne vdovia drobnði1 ši1roti1, v tej oãgerskej жemi1.ktori1 pozostalh velkimq suжenh,toti1 roki1 smutne k tej oã…gerskej жemi.

Lebo ixq na ti1ši1cq, tu krati1 zostalo,velo male ceci w…coxq nepoznalo.Zmi1luj še, zlítui1 še Matièko premíla,butь tymq šírotomq Matka milosti1va.

Raèišq i1xq xrani1ti1, Ïdevšego zlego,raèi1šq za nhxq prosi1cq, Synaèka mi1lego.budešq pozdravena, Matko svata bolesna,spolu s Kri1stomq panemq, Aжq na veki1 amenq.

Ľudová mariánska úcta svoj obsah čerpala nielen z dogmatických pou-čiek, z Biblie, ale aj z apokryfickej a legendovej tradície. Dôležitou súčasťou ľudovej zbožnosti je uplatňovanie vlastnej náboženskej skúsenosti, teda živej viery.31 Ľudová nábožnosť je vo svojom jadre súhrnom hodnôt, ktoré na zákla-de historickej skúsenosti a tradície národa odpovedá na najvýznamnejšie exis-tenčné otázky; má schopnosť oživujúcej syntézy, lebo spája božské a ľudské, spája ducha a telo, cit a rozum, spoločenstvo s cirkvou, vieru s vlasťou, osobu so spoločenstvom, a tak neustále sprítomňujú minulé.32

Tento stav myslenia sa naplno prejavil aj v cyrilských mariánskych paraliturgických piesňach, v ktorých sa uplatňujú motívy o bolestnej Boho-rodičke. Takou je napríklad pieseň z Kamienskeho bohohlasníka z roku 1734 (fol. 113v-114v) s incipitom Stala mt+i bolhúèa, po3 kr4tom‚ revne plaèuèa

31 Porovnaj Petri, H. – Beinert, W.: Učení o Marii, c. d.32 Porovnaj Katechizmus katolíckej cirkvi, c. d., § 1674-1679.

177


inšpirovaná latinským planktom Stabat mater dolorosa iuxta crucem lachry-mosa, ktorý sa publikuje v levočskom vydaní spevníka Cantus Catholici (1655) v slovenskom preklade Stála Matka Lytugýci.33 Pieseň v záhlaví nesie ozna-čenie Lämen‚tq v+ Prè4to§ dv+y (Lamentácia Prečistej Panny). V Kamienskom bohohlasníku z roku 1734 je na fol. 111v – 113v zapísaná aj ďalšia lamentácia bolestnej Bohorodičky s incipitom Úжq tä жegnavq moj najmil‚šij Sn+u Xr4tuse, ktorá sa má v cirkvi byzantského obradu, ako je uvedené v nadpise piesne, spievať na desiaty piatok po Kristovom zmŕtvychvstaní.34 P. Zubko uvádza, že v Poľsku sa od roku 1765 z rozhodnutia pápeža Klementa XII. na desiaty piatok po Kristovom zmŕtvychvstaní ako duplex majus pripadáva sláv-nosť Najsvätejšieho Srdca nášho Pána Ježiša Krista. Slávenie tohto sviatku v katolíckej cirkvi v Košickej diecéze v 18. a 19. storočí P. Zubko vidí ako vplyv z poľského prostredia.35 Skutočnosť, že na desiaty piatok po Kristovom zmŕtvychvstaní sa v Kamienskom bohohlasníku uvádza pieseň k úcte bolestnej Bohorodičky, umožňuje predpokladať, že takýto sviatok v cirkvi byzantského obradu na Slovensku nebol neznámy, ale že bol živý v ľudovom náboženskom prostredí. Na desiaty piatok po Pasche však pripadá slávenie Najsladšieho Pána, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, milujúceho ľudí (ľudovo je tento sviatok známy pod označením Božské srdce Ježišovo), preto sa sviatok Presvä-tej Bohorodičky Spolutrpiteľky slávi v sobotu.

33 Je známe že latinský plankt Stabat mater dolorosa pochádza z 13. storočia a pripisuje sa sv. Bonaventúrovi. V piesni sa opisuje plač Márie pod krížom. Autor sa dojíma žiaľom Bohorodičky, no postupne si uvedomuje svoj podiel viny na Kristovom utrpení, preto ju prosí, aby mohol mať účasť na jej žiali a smútku, aby aj on tak mohol mať účasť na Kris-tovom zmŕtvychvstaní. „Nečudujte sa, bratia, keď hovoríme, že Mária bola mučenicou duše. Nech sa čuduje ten, kto zabudol, že Pavol medzi najväčšie hriechy pohanov ráta ich bezcitnosť. To bolo ďaleko od Máriinho srdca, nech je to ďaleko aj od jej služobníkov. Ale niekto azda povie: „A nevedela vopred, že má zomrieť?“ Bezpochyby vedela. „A nedúfala, že čoskoro vstane z mŕtvych?“ Dúfala a pevne. „A napriek tomu žialila nad Ukrižovaným?“ Áno a veľmi. Ináč, ktože si, brat môj, alebo odkiaľ máš tú múdrosť, že sa viac čuduješ spolutrpiacej Márii ako Máriinmu trpiacemu Synovi? On mohol umrieť aj telom a ona nemohla umrieť s ním srdcom? To prvé urobila Kristova láska, od ktorej väčšiu nemal nik; to druhé urobila Máriina láska, po ktorej už inej podobnej nebolo.“ (Sermo in dom. infra oct. Assumptionis, 14-15: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 273-274, prevzaté z internetovej stránky http://breviar.kbs.sk/include/pc_sv_sep.htm dňa 15. septembra 2014).34 VQ PäTÚNKu ƒ+ PO VOSKRESENI£ LÄMENTQ BOLEÚÈOJ B*CI, pieseň sa publikuje v prá-ci Žeňuch, P.: Kyrillische paraliturgische Lieder. Edition des handschriftlichen Liedguts im ehemaligen Bistum von Mukačevo im 18. und 19. Jahrhundert, s. 655-658.35 Zubko, P.: Relikty poloník z čias rekatolizácie na východe Slovenska. In: Slavica Slovaca, 2013, roč. 48, č. 2, s. 177.

178

Peter Žeňuch

ZáverŽivotaschopnosť paraliturgickej piesňovej kultúry, ktorá sa utvorila

v priestore dotyku slovanského Východu a Západu, poskytuje možnosti pre interdisciplinárny výskum interetnických, interkultúrnych a interreligióznych vzťahov. Otvára možnosti pre pochopenie každodenného duchovného života jednotlivca i spoločnosti ovplyvnenej byzantským obradom, tradíciou a du-chovnosťou. Potvrdzuje tiež význam a rovnocennosť vkladu každej zúčastne-nej národnej kultúry, ktorej odraz sprostredkúvajú konkrétne jazykové danosti, kultúrne, historicko-spoločenské i konfesionálne súvislosti.

Vybrané cyrilské texty mariánskych paraliturgických piesní

Klokočov

Phsnь w wbraze Klokoèevskomq36

Prisluxa^jsä kto i…zbo^ku i pri¨smo^trisä,spravamq bo^skimq velikimq, i zaèudimsä;èto sä dhe na semq svh^th,a vq u^gerskomq po^vhte.

Pla^kalq wbra^zq, Preèistoj vq Klokoèevhko^try vzäty po^stavleny v MukaèeveGnh^vq boжðj sä go^tuetq,Wbrazq pa^ny la^mentuetq.

Prezq Kurucovq v Klokoèeve cerkovь spa^lena,a Oãgorska všitka zemlä ispustošenaLegko toe bylo znati, жe sä treba Boga boäti.

Wto Kurucy z Labancami sebe zganäútqa… lú…tckðe w…rsagi kvaltomq wtbiraútqBratq na brata nastupaetqSynq wtcevi smertь gotuetq.

36 O piesni pozri bližšie v práci Žeňuch, P.: Medzi východom a západom Byzantsko-slovan-ská tradícia, kultúra a jazyk na východnom Slovensku. Bratislava: Veda, 2002, s. 135-155.

179


Xotäj kto i…z boku prðjde, musitq priznati,жe Oã…gerskaä zemlä dobra byla mati:ale zlyä mala dhti,жe ne xothli vq po^koú shdhti.

Medomq mlekomq dostatkami sä w…plivali,ale zlye… mali dhti,жe ne xteli vq pokoú… shdhtia synove svoej volhdoèekali zloj nevolh.

Na cesarä svoi ruky podnäli,izq Tekelimq radu^ vzäli:wtq cesarä otstupaútq,kq Turèinovi prisegaútq.

Wto idutq do Budina primera brati,i xotätq Turèinovi priätelmi stati;Turèinq ixq k sebh prðjmuetq,a podq Videnь sä stägu^etq.

Strogo bili mordovali ne åkq panove,Tekelego varmede úжq gotove;a pospolu sq nimq åkq sami xotätq,takq plúndruútq.

Splú…ndrovali vsú… zemlú Oã…gerskuú,eòe xotäj splú…ndrovati i nemeckuú….Podq Poжonomq úжq stavätq,èto sä stane, to ne znaú…tq.

A tabory turecky stali podq Vhdenь,a ne znaútq, жe imq prðjdetq gorko-bhdenьCesarq na to nièq ne dbaetq,a… nadhú vq Bogu maetq.

Bogq namq budetq s preèistoú vsä oborona,prðjde do nasq i Polskaä všitka korona;Izberesä Xristiänstvo,otжene otq nasq to poganstvo.

180

Peter Žeňuch

Kdy sä stali Nemci sq Turkomq smelh vitati,stali Turch spodq Vidnä åkq pilno oãthkati.Nhmcy xvalu Bogu vozdaútq,za Turèinomq oãgonäútq.

Idutq za nimq zq uthxoú aжq do Budina,Turci movätq: nedobraä to oã nasq estь novinaedny vq Budine zostalia drugðe pouthkali.

Ne bes krove Nhmci Budinq dostali,a v Budine velikuú krovь rozläli,a Turkovq vshxq meèemq postinali,a Xristðany wsadili.

Idutq Nhmci aжq pod samyj Nandorq-Feervarq,Turèinovi krvavy meèi oãkazuútq,Turèinq toe gdy wbaèilq,izq taborovq oãteèi raèilq.

Egerskðe toe Turcy gdy oãvidhli,Svoú radu zarazq wtpovidhli,provadätsä èerezq Tisu Nhmci podq Varadq,a Varadskðj tomu baša barzo neradq

Vq ednu sredu barzo ranoGanzerovi Varadq dano,vq gorodh pri xolodh Turcy sidhli,wtq strilänðä granatovq svhta ne videli

Prezq Ganzera preslavnogo Ednoralä nemeckogo ne povolh Varadq dali,bo sä smerti v nemq boäli.

Úжe Turci otstupuútq,a Xristðane trioãmfuútq:provadätsä izq Varada,daj Boжe, жeby pošli isq Caregrada.

181


Daj to Boжe doèekativ Caregradh phsnь vqsphvati;i Bogq z vysokogo tronunexaj oãpokoitq oãgorskuú koronu.

Nebesq zq vysokogo tronunexaj radostь dastь cesaru,aby eòe lhta mnoga bylq prezvitästva;aby emu slava prosvhtalai na vhki vse trevala.

Pieseň o klokočovskom obraze 37

(preklad a poznámky P. Žeňuch)

Zastav sa a ponačúvaj, blízky i ďaleký,znameniam Boha i divom preveľkým,čo sa v Uhrách vskutku robí,vo svete nemá obdoby.

Zaplakal obraz Panny v Klokočove.Oslávený stojí v Mukačeve38

Boží hnev sa vyliať ráči – obraz Panny hynie v plači,

keď Kuruci klokočovský chrám zapálilia celú Uhorskú zem doničili.Traste sa všetci bezbožníci,vo svojom hneve Boh vás zničí!

Zomkli sa Kuruci39 a Labanci40 v hneve.Príbytky vojna ľuďom berie.

37 Preklad a komentáre porovnaj Hospodár, M. – Žeňuch, P.: Ochrankyňa Zemplína. Košice: Gréckokatolícky apoštolský exarchát, 2007. s. 27-31. 38 V čase zázračného slzenia ikony Bohorodičky v Klokočove bolo Mukačevo sídlom bis-kupstva.39 Kuruci (lat. crux) pôvodne križiaci (crucifer). V roku 1514 vznikli križiaci z roľníkov, ktorých najali do boja proti Turkom, no vzbúrili sa proti šľachte. Odvtedy pomenovanie kuruc získalo význam vzbúrenec, povstalec; tak sa nazývali aj vzbúrenci vedení Imrichom Tökölim a neskor-šie aj Františkom Rákocim v boji proti Habsburgovcom a vojny s nimi za kurucké vojny.40 Labanec (nem. Lannzenknechte) modifikované nemecké označenie pre vojenské oddiely naklonené habsburskému panovaniu v Uhorsku, bojovali proti Kurucom.

182

Peter Žeňuch

Brat na brata nastupuje,syn otcovi smrť hotuje.

Ktokoľvek cudzí musí za to priznať,Uhorská zem mocná bola vlasť,ale podlých mala synov.Upadli do bezbožných činov.

Oplývali medom, mliekom,--------------------------- 41

no synovia svojej vlastidali sa na cestu strastí.

Na cisára ruku zdvihli,s Tökölim42 sa vskutku zhodli.K Turkom oni prestupujú,svoju vernosť mu sľubujú.

Do Budína43 prichádzajú s prísľubom vernosti.Turkom oddanosť a všetky cnostiponúkajú za jeho podlú ochranu;Turek sa blíži pod viedenskú bránu.

Bez panských spôsobov ničia a mordujúTököliho župy44 – na boj ho hotujú.A spolu s nimi ----------------------ako sami chcú, tak mordujú

41 Takto označujeme nezachované verše.42 Vodca protihabsburského povstania.43 Budín (maď. Buda) časť Budapešti rozprestierajúca sa na pravom brehu Dunaja.44 Imrich Tököli bol sedmohradským a uhorským kniežaťom. V roku 1670 odišiel do Sed-mohradska, kde hospodáril na zdedených majetkoch po svojej matke a stal sa aktívnym účastníkom a neskoršie aj vodcom protihabsburského povstania. Ekonomickou silou povsta-nia boli jeho majetky v Sedmohradsku i na Slovensku. V povstaleckej armáde bojovalo veľa slovenských, maďarských i rusínskych poddaných. Jadrom povstania bolo 12 stolíc, ktoré Turci označovali za stredné Uhorsko s centrom v Košiciach. Išlo najmä o Abovskú, Zem-plínsku, Spišskú, Šarišskú, Turniansku, Gemerskú a Užskú stolicu. V roku 1682 bol koru-novaný za miestodržiteľa stredného Uhorska. Slovné spojenie Tököliho župy teda označuje župy, stolice, ktoré boli naklonené protihabsburskému sprisahaniu.

183


Uhorskú zem z kože zdrali.K Nemcom sa pohroma valí.Pod Požónom45 stoja v plnej zbroji.Čo sa stane – svet sa bojí.

Turecké tábory už pod Viedňou stoja.Nevedia, že ľahko neobstoja.Kým cisár sa postaví im smelý,k Bohu sa modlí, nádeji verí.

Boh s Prečistou je naša ochrana;na pomoc príde Poľská Koruna.46

Spojí sa všetko kresťanské,zaženie od nás pohanské.

Keď sa k Turkom priblížili Nemci smelí,vo Viedni ich viacej nevideli.Nemci Bohu vďaku vzdali,za pohanom sa pobrali.

V Božom boji ženú Turkov rovno do Budína.Turci kričia: „Zlá je, zlá naša novina!”Jedni v Budíne zostaliďalší razom zutekali.

Mocou nebies Nemci Budín obsadili.Nejednu piaď zeme krvou pokropili.Všetkých Turkov postínali,kresťanov tam povolali.

Turkov už ženú k Nándor-Fejerváru.47

Krvavé meče nesú im do daru.

45 Maď. Pozsony, lat. Posonium, nem. Pressburg, slov. Bratislava.46 Na pomoc v boji proti Turkom v roku 1683 pod Viedeň prišiel aj poľský kráľ Ján Sobiesky.47 Ide o označenie Belehradu, ktorý leží na sútoky Dunaja so Sávou pri poslednom výbež-ku srbských hôr oproti rovinám Sriemu a Banátu (srb. Beograd). V 11. a 12. storočí bol Belehrad byzantskou hraničnou pevnosťou, z tých čias existuje názov Alba Graeca, resp. Griechisch Weissenburg. Byzantínci, ktorí bojovali s Uhorskom, obsadili Belehrad naposle-dy v roku 1190. Od 14. storočia sa Belehrad stal pohraničnou pevnosťou, o čom svedčí aj

184

Peter Žeňuch

Keď to Turčín zrazu zbadal,z táborov sa na útek dal.

Egerskí48 Turci sa naľakali –nohy na plecia vzali------------------------------------------------------

Cez Tisu už Nemci idú pod Varad.49

Varadínsky baša je strašne nerád,keď skoro ránu v jednu streduGanzer50 stojí s vojskom vpredu.

Turci mrznú v chladnom meste,výbuchy im stoja v ceste.Ganzer slávny generál,Varadín im odobral.

Nebol Turek vo Varade dlho.Keď po boji mesto zmĺklo,Turci utekali v strachu,kresťania povstávali z prachu.

Turci v chvate utekajú z Varadu.Dopraj, Bože, priazne i Carihradu,51

nech pieseň Tvoja víťazneznie Carihradom radostne.

maďarské pomenovanie Nándor-Fejérvár doložené už v roku 1388. V rokoch 1427 – 1521 Belehrad patril pod správu Uhorského kráľovstva. V rokoch 1440 a 1456 boli pri Belehrade Turci porazení, no neskoršie sa stal tureckou pevnosťou.48 Maď. Eger, nem. Erlau, lat. Agria, slov. Jáger, stoličné mesto bývalej hevešskej župy. V roku 1261 po tatárskom vpáde bolo mesto obohnané hradbami. V roku 1468 tu Matej Korvín zvolal zemský snem. V roku 1563 Eger pripadol Ferdinandovi I., no už v roku 1596 ho dobyli Turci pod vedením Muhameda III. Až v roku 1687 sa cisárskemu generálovi Ca-raffovi podarilo Turkov vyhnať z Egeru. Počas povstania Františka Rákociho II. bolo mesto v rukách povstalcov, keď ho v roku 1710 obsadil nemecký generál Cusani.49 Nem. Grosswardein, rum. Oradea, slov. Varadín, mesto v bývalej Biharskej župe.50 Jeden z nemeckých generálov bojujúcich proti Turkom.51 Carihrad (voľný preklad ,kráľovské mesto’) v ktorom sídlil sv. Konštantín Veľký, rímsky cisár, z toho gr./lat. Constantinopolis, slov. Konštantinopol, dnešný Istanbul v Turecku.

185


Bože z vysokého trónu v nebidaruj pokoj Uhorskej zemi.Nebeský z vysokého trónu, dajže cisárovi dobrú vôľu,

aby ešte mnoho rokovbol víťazstvami blažený,aby jeho sláva pretrvala,a na veky sa udržala.

Okrem Piesne o obraze klokočovskom z rokov 1670 – 1687 je medzi veriacimi známa aj Nová pieseň o zázračnom obraze matky Božej v Klokočove od Štefana Tertinského z roku 1926.52 V roku 1993 pieseň do spisovného slo-venského jazyka prebásnil Mikuláš Kasarda.

Nová pieseň o zazračnom obrazu Matky Božej v Klokočove

Mili verni putničkove povim vám nové,čo sa stalo v davných časoch vo Klokočove.Buď od nás pozdrávenábiela rajská lelia,v tymto klokočovským chrámeMatko premilá.

Dvasto i piatdesiat i šesť rokov minulo,jak vo klokočovskej cirkvi toto sa stalo.Buď od nás pozdravená...

Jedného dňa keď v tej cirkvi národ sa modlil,obraz Prečistej Marii barz silne slzil.O Maria, Maria,ty si veľky žiaľ mala,že z tvojich presvätych očí slzi vylála.

52 Text v slovenčine porovnaj Kondratovič, I.: Pamiatka z klokočovskoho otpusta s istorijeju čudotvornaho obraza i s pisňami. Užhorod: Knihopečatňa Julia Földešija, Izdanie Stefana Tertinskoho, knihara Michalovskoho, 1927, s. 21-28.

186

Peter Žeňuch

Klesli pred nim na kolena oči zakrylii pred zazračným obrazom tak sa modlili.O Maria, Maria...

Oroduj za nás Matičko Ježiša Pana,bo Ty Pani neba, zeme, Kráľovna slávna.O Maria, Maria...

Povedz nám Pani presvätá, čo zazrak značí,že dnes preslzily tvoje presväté oči?O Maria, Maria...

Môže naše veľké hriechy to narobili,že my dnes na tvojej tvari slzi vidieli.O Maria, Maria...

Zdravas Mario, ružičko premilej vône,ty od Boha požehnaná nad všetké ženy.Buď od nás pozdrávená...

Zachovaj nás všech od hnivu tvojeho Syna,nedaj kresťanom pohinuť, buď nám ochrana.Buď od nás pozdrávená...

Prikryj plaštem svoje deti rajská lelia,zachovaj nás hladu, vojny, Panna Mária.Buď od nás pozdrávená...

Jak kaciri o zazraku tom uslyšeli,hned zo zlosti jak zvierata v cirkvi pribehli.Buď od nás pozdrávená...

Smiali sa, že kresťane tam sa modlili,požehnanie od Matičky svojej prosili.Buď od nás pozdrávená...

Kaciroch táto modlitba tak rozlostila,že ich dušu falečná krv celkom obliela.Buď od nás pozdrávená...

187


I na zlost, aby modliaci všetky videli,presvätý obraz Marii nožom prebili.Buď od nás pozdrávená...

Jak už zlobu dokončili strašne sa zlekli,pred hnevom Panej Marii z cirkvi utekli.O Maria, Maria...

Modliaci jak to videli i zaplakali,hned Matičku Krista Pana prosit začaliBuď od nás pozdrávená...

Milostiva Pani naša netrestaj ty nas,vypros u Syna milosti, oroduj za nas.Buď od nás pozdrávená...

Netrestaj nás, že kaciri obraz prebili,že nám verným kresťanom haňbu zrobili.Buď od nás pozdrávená...

Požehnaj Matičko Boža našu dedinua nás verných kresťanoch vež pod ochranu.Buď od nás pozdrávená...

Bo ty náša primluvnica u Syna svojho,vyprosiš nám stály pokoj, lasku u neho.Buď od nás pozdrávená...

Ach vysliši prosby náše, čo predkladame,neb iného na tým svete i tak nemame.Buď od nás pozdrávená...

Ktorý by té naše prosby všetky vyslišil,zarmucená náše srdce malo potešil.Buď od nás pozdrávená...

Pred tým zazračným obrazom na tvar padame,pre horku smrť Syna Tvojho prosbu skladame.Buď od nás pozdrávená...

188

Peter Žeňuch

Už prichádza smutná chvila Panna Márija,v ktorej musím tebe nechať Matko premila.O Maria, Maria...

Krásny Brod

Na fol. 56r-57r sa v Nižnorybnickom spevníku z roku 1817 nachá-dza pieseň venovaná Krásnobrodskej ikone Bohorodičky.53 Starší, no neúpl-ný variant tejto piesne poznáme zo spevníka Jána Juhaseviča z rokov 1761 – 1763. Do Juhasevičovho spevníka ju však v roku 1817 dopísal Ján Želtvaj, michalovský kantor.54 V piesni sa opisujú udalosti roku 1706, ktoré sa udiali na východnom Slovensku počas protestantského povstania Františka Ráko-ciho II. V tom čase bol vypálený krásnobrodský kláštor, no podľa legendy zázračná ikona Bohorodičky v ohni nezhorela. Zázraky v Krásnom Brode sa podľa ľudovej tradície začali už koncom 14. storočia, keď ikonu Bohorodičky namaľoval istý slepý žobrák. Po skončení práce na ikone sa žobrák poumý-val v studni, ktorá vyviera na mieste dnešného kláštora, a odrazu začal vidieť. Z vďačnosti postavil na tom mieste kaplnku a uložil do nej ikonu Bohoro-dičky. Ikona liečila a spôsobovala aj ďalšie zázraky, preto bola prenesená do kláštorného chrámu, ktorý neskôr vyrástol na tomto mieste. V roku 1706 pro-testantské vojská Františka Rákociho II. zničili krásnobrodský kláštor a od-vtedy je v ruinách. Ikona sa však zachovala až do dnešných čias. Druhá časť piesne obsahuje verše namierené proti protestantskému učeniu ako heretickej náuke.55 V rámci opisu publikujeme doteraz najúplnejšiu verziu piesne o iko-ne krásnobrodskej Bohorodičky:

53 Porovnaj Žeňuch, P.: Nižnorybnický spevník z roku 1817 – znovuobjavený rukopis. In: Slavica Slovaca, 2012, roč. 47, č. 2, s. 118-144.54 Text pozri v práci Žeňuch, P.: Kyrillische paraliturgische Lieder. Edition des handschrift-lichen Liedguts im ehemaligen Bistum von Mukačevo im 18. und 19. Jahrhundert, c. d., s. 873-874.55 V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že veriaci byzantsko-slovanského obradu na vý-chodnom Slovensku i v Podkarpatskej Rusi počas protestantských (kalvínskych) povstaní odhodlane bránili svoj obrad, vieru i liturgický jazyk, teda svoju vlastnú identitu. Doklady o týchto skutočnostiach obsahujú aj texty kázní a polemických spisov, ktoré sa šírili for-mou rukopisných výkladov a poučiteľných evanjelií na východnom Slovensku i v Podkar-patskej Rusi už od začiatku 17. storočia.

189


Phsnq prest+oj bd+ci Krasnobrodskoi6; po3: bc+e vhrn.Жena vo slon‚ce šatu w¨bleèena, na krasnoM brodh ‡…sq vozveli&èena;vyš Íe trista lhtq tamo postavlvena,i¨ U¨di&vlena, v+

Luèami6 èudesq na3 slonce svhtlaå…, na3 nemoònymi& i¨ U¨traplenymi&podaetq radostq ko nej prithkaú…òi&mq, pomoòq prosä&ši&mq, v+

V‚ toʺ èasq gdy cerkovq w¨gnemq e…stq palena, (ƒ¨kona e¨j e¨stq nenarušena,)56 (manðemq)57 boжimq z‚ w…gnä vosxi&òena i& soxranena, v+

Na gorh i¨duòi&mq po semq w…brhtena, ko w…bhteli& paki& pri&nesena, Potòi6 èudesa, vraèuetq nedugi6, kryi6 e…j slugi6, v+.

Knästvo gumenske togo sä doжdalo, kotori6xq i6xq predki6 cr+kovq ‡…i& spali&lo;kamenNuú… cr+kovq poèitaú…òu pomoòq prosäòu, v+

Pri6dhte vhrnyi& sovokuplenðä, prostrhte ruch dlä spomoжenä,Èto pakq pri6i&mi&te, to sami& U…zrhte, koli6 skonèi&te, v+

Жi6votq doèasnyi6 skoro dostaú…èi6, a6 potomq vhènyi& nastupuú…èi6,Dastq naM zaplatu v‚ nebh neskon‚èe Nnu, i… mi&lenNu, v+

56 Odrezaná vrchná časť listu, text dopĺňame podľa variantu v Juhasevičovom spevníku z rokov 1761 – 1763.57 Odrezaná vrchná časť listu, text dopĺňame podľa variantu v Juhasevičovom spevníku z rokov 1761 – 1763.

190

Peter Žeňuch

I« my& rabh ‡…i& vasq nezabudemq, vo dny i6 v noòi& moli&ti& sä budemq; Moli ty sn+a (...)(...)

A«by namq raèi6lq pokoi& darovati&, жeby sme mogli togo sä doжdati;Pri& svoei6 smerti&; za patronku mati& i6 w…glä…dati&, v+

Èto nesumNnhno mate vhrovati, жe va4 na to§ èasq maetq pokrhvati6,Gdy& do w…èi6zny mate šestvovati&, i6 takq xvali&ti, v+

W«c0a i6 sn+a i6 dx+a st+ago, bg+a vo tri6ch vsegda slavi6mago,å…ko cr+cu na tronh shdäòu i6 veseläòu.

Texty piesní, ktoré veriaci cirkvi byzantsko-slovanského obradu na Slo-vensku spievali pri putovaní do mariánskych svätýň latinského obradu, uvá-dzame z nedatovanej tlače z prelomu 19. a 20. storočia, resp. zo začiatku 20. storočia. Zborníček piesní s mariánskou tematikou sa podarilo nájsť v roku 2007 počas terénneho výskumu v obci Chmeľová v okrese Bardejov. Zo zbor-níka publikujeme piesne k úcte Márie na Starých Horách (Kq Marði Sväto--Kopeckoj). Staré Hory sú mariánskym pútnickým miestom s bohatou tradí-ciou a ležia v baníckom regióne na sever od Banskej Bystrice. Publikujeme aj pieseň k úcte mariánskeho obrazu (Kq Marði Obhšovskoj), ktorý je uložený v chráme v dedine Obišovce, ktorá leží v severnom výbežku Košickej kotliny pri vtoku potoka Svinky do Hornádu. V tlačenom zborníku piesní sa nachá-dza aj text paraliturgickej pútnickej piesne k úcte Márie v mariánskom chráme v starobylom kráľovskom banskom mestečku Nová Baňa (Kq Marði Novo--Banskoj), ktoré leží na rieke Hron neďaleko Banskej Bystrice. Osobitnú úctu prejavujú veriaci latinskej i byzantskej tradície na Slovensku Levočskej Panne Márii (Kq Marði Levoèskoj), ktorej cyrilikou zapísanú pieseň uvádzame podľa spomínanej tlačenej brožúry zo začiatku 20. storočia. Vzhľadom na existenciu tlačených cyrilských textov paraliturgických piesní k úcte Márie v lokalitách spätých s latinským obradom možno uvažovať o dlhodobej spoločnej úcte ve-

191


riaceho ľudu latinskej i byzantsko-slovanskej obradovej tradície. Aj vydanie brožúrky s cyrilskými zápismi mariánskych piesní k úcte latinských marián-skych svätýň je toho dôkazom.

Svätá Hora

Kq Marði Sväto-KopeckojSq radosti solovej krasno sphvaetq,Vshxq lúdej na staru goru klikaetq,Caricy nebesnoj,Marºi èudesnojKrasno sphvaetq.

Sphvaetq solovej krasnu phsnièku,Proslavläetq neú Xrista Matoèku,By byla Uètena,Otq vshxq proslavlenaXristºanami.

Solovej phsneú Ú proslavläetq,Èto estь Mati Xrista vshmq izävläetq,Ètoby na slavnyj denь,Gospodь Bogq bylq UètenqVo Trojch edinq.

A kto totq solovej? Kaжdyj to znaetq,Èto nimq estь Marºä kotra nasq klièetq:Sphšitь, moj Synq milyjNarodq svoj lúbimyjXoèetq vysluxatь.

Prðjdite vsh ko mnh, vy moi dhti,Å vasq predq soboú xoèu vidhti,Smutnyä siroty,Zdhsь U svoej MatiRadostь najdete.

Na prestolh Mati stoitq prekrasnymq,Oãkazuetsä namq vo svhtlh åsnymq.

192

Peter Žeňuch

Takq estь dobrotlivaVshmq namq milostivaSq ¢isusomq Xristomq.

Koli my siroty Tebe spoznali,Za materь edinu sejèasq izbrali,Za Patronku našu,My Tebe najkrasšuSebh prinäli.

Bo Ty Mati naša vshxq zastupaešqSvoimq omoforomq nasq pokryvaešqProto Tä prosime,Ruki voznosimeSpasi nasq Mati.

Solovej klikaetq toжe mladencyI dhvy èistye, dostojny vhncy:Vhnecq sq roжq Uvhjte,Obhtnicu dajte,Èistotu vq serdch.

Solovej klikaetq: prðjdite i vyOtq vshxq zališeni, grhšni muжèiny,A å vašu жalostь.Obernu vo radostь,Lasku vyprošu.

Solovej klikaetq i vshxq grhšnikovq,Obhòaetq dati proòenðe grhxovq,Ètoby sä molili,Жivotq ispraviliSpaseni budutq.

O Presväta Dhvo ko tebe idemq,Thlo, dušu, serce Tebh otdaemq,Zdravasq budь Marðä,Vo vsemq milostiva,Tä pozdravläemq.

193


So smutkomq sq Toboú razluèaúsä,Obrazu Tvoemu poklanäúsä, Prðjmi mä vq oxranu,Otkryj nebesq bramuNa vhki. Aminь.

Obišovce

Kq Marði ObhšovskojRazvila Roжa vq obhšovskomq xramh,Krasno procvhla na svätomq prestolhMarðä, Marðä, Marðä sq roжi kvhtqTebh molitsä chlyj širokðj svhtq.

Totq xramq zagrada, Ruжanca svätago,Bratьä i sestry, stupajte do nego.Marðä i proè.

Ta zagrada estь, Ruжanskoj Carich, Gdh rasnutq ruжe, prekrasnoj vonh.Marðä i proè.

Zagrady dveri, so zlata èistago,I tamq èekaetь, ètitelä svoego.Marðä i proè.

Dveri bezq zamka, legko moжna vojti,Lišь tolьko serdce èisto maetq byti.Marðä i proè.

Tamq to angeli, krasno privitaútq,A meжdu Ruжh, zagradnich daútq.Marðä i proè.

Zagradnica estq, Tota Ruжa krasna,Kotora namq tutq, lúbezno razvila.Marðä i proè.

194

Peter Žeňuch

Posphšimq do nej, lúbyj brate, sestro,Tamq pri Carici najdemq naše mhsto.Marðä i proè.

Tði krasne Ruжe, kotre sä razvili, Sq miloú vonú, kq nebu vozdvigli.Marðä i proè.

Predraga rosa, so neba spadaetq, Oжivläetq ixq, pomoòь imq dodaetq.Marðä i proè.

Zagradnica ixq sq rosu polhvaetq,A predq ¢isusa, vonь ixq prostiraetq.Marðä i proè.

Zagradne slugi, vhútq sq Ruжej vhnecq,Svoej Carici, molätsä Ruжanecq.Marðä i proè.

Bratä Ruжanecq, do rukq svoixq vozmemq,Zdravasь Marðä, takq to sä pomolimq.Marðä i proè.

Kogda totq svätyj, psalomq dokonèime,Na olьtarq Marði vhnecq poloжime.Marðä i proè.

Takq vosklikajmo, Zdravasь budi Carica,Svätago vhnca, dostojna Dhvica.Marðä i proè.

Tvoä èistota, predq Bogomq takq mila, Èto Tä izbralq, za Materь svoego Syna.Marðä i proè.

Sq thmq ostala ty i Materь naša,Namq poruèena otq ¢isusa Xrista.Marðä i proè.

195


Proto o Mati, prðjmi nasq za dhti,Bysme mogli bytь, vq zagradh cvhti.Marðä i proè.

Kogda namq prðjdetq, poslhdna godina,Prðjdi na pomoòь, Mati naša mila.Marðä i proè.

Lišь vo tebh vsh, nadhú maeme,Èto tä vq nebesnoj slavh Uzrhme.Marðä i proè.

Vvedi nasq vq nebo, èrezq Syna svoego,Bysьme na vhki Uzrhli lica ego.Marðä i proè.

Nová Baňa

Kq Marði Novo-BanskojVyrosla Ruжa na novoj BanhXodimq divimsq vsh xristðani,Na krasnu RuжièkuXristovu MatoèkuVsh xristðane, vsh xristðane.

Lúbeznyj zapaxq Ona vydaetq,Svoixq ètitelej vse prizyvaetq,Razdaetq milosti,Maetq ixq vq gojnostiDhva Marðä, Dhva Marðä.

Svhti solneèko rajskoj Lelði,Svhti mhsäèku Dhvh Marði,Svhtitь zvhzdy åsnoDhvicy prekrasnoNa Novoj Banh, Na Novoj Banh.

Sphvaj putnièku, sphvaj phsnièku,Vosxvali phsnú Xrista Matoèku,

196

Peter Žeňuch

Kotra sq neba sošla,Namq sä izävilaNa tomq mhstoèku, na tomq mhstoèku.

Ko tebh Mati vsh pribhgaemq,I pred ikonoj nogi sklonäemq,Obratь tvoi oèiVshmq namq ko pomoòi,Tebe жelaemq, Tebe жelaemq.

Budь pozdravlena Ruжièko rajska,Dhvo Marðe Ty Novobanska,Radostь muèenikovq,Pokrova grišnikovq,Dhvo angelska, Dhvo angelska.

Ty nadq vergq Olimpq vse vyvyšena,A ko namq grhšnymq takq naklonena,My tä Umoläemq, Vsh razomq sphvaemq,Budi xvalima i proslavlena.

Ty glavu gada zlogo soterla,Kogda ¢isusa Xrista poèala,Vshxq Otkupitelä,Svhta SpasiteläNamq porodila, namq porodila.

Èrezq Tebe svhtlo svhtu vydane,Sily adskðä sutь otstranene,Soterla narody,Ixq podlyä bludyЖidovq, poganovq zly obyèai.

Tebe Matoèko my xristðäne,Xodataicej nazyveme,O milostь prosime,Tebh otdaeme,Dušu i serce, dušu i serce.

197


Oãprosi Dhvo pro nasq spasenðe,Vhènuú radostь, grhxovq proòenðe,Oã syna tvoegoI Duxa svätagoÈistotu serdca, èistotu serdca.

Kogda my grhxi Uжe ostavimq, Daj namq Marðe naj Tä UvidimqBy my mogli Syna,O Mati edinaVhèno viditi, vhèno slaviti.

Stotysäòq raza budь pozdravlenaTy Novobanska Dhva Marðä, My vo vsej potrebhVruèaemsä TebhRuжo edina, Ruжo edina.

Tebh sä Mati poruèaeme,Tvoemu serdcu sä otdaeme,Sphši ko pomoòi,Åkq vq denь, takq i noèi,Tebe prosime, tebe prosime.

Åkq prðjdetq sq svhta sä rozluèati,O Mati Xrista raèь pri nasq stati,Daj dhtämq proòenðe,Grhxovq ostavlenðe,Sq Toboj byvati, sq Toboj byvati.

Levoča

Kq Marði LevoèskojO presväta gora gde ty?Rado xoèu tä vidhti,Ibo vq tvoemq svätomq xramh Obrazq Levoèskoj Marði.

198

Peter Žeňuch

Na vsh storony prostranno,Vidno krasnyj xramq Ej åvno,Dzvony prekrasno zvuèaútq,Marði èestь,slavu daútq.

Koli å malo zadrimalq,Prekrasnuú phsnь Uslyšalq:Zdravasь angelska Carice,Neba, zemli Vladyèice.

Serdce pokoä ne daetq,Duša sq radosti klikaetq,Ètobq å domašnixq zališilqI ko Marði posphšilq.

Suprugu, dhtej lúbäòixq,I vshxq vo xath buduòixq,Ibo imq sä Zlo ne stanetq,Bo Marðä sq nimi budetq.

Å sejèasq na goru sphšilq,By serdce svoe pothšilqOãzrhlq xramq Ej vystavlenyjI prekrasno Ukrašenyj.

Idu dalьše aжь na goru,Kq Ej slavnomu prestolu, Viжdu åsno osvhòenu, åkq Caricu Ukrašenu.

Tutq padaú na kolhna,Molúsь: Zdravasq budь Marðä,Luèšee xoèu å Umerti,Èhmq tvoj obrazq zališiti.

I skaжu Ej vesь zarmutokq, Åkðj vq svhth maú smutokq, Èto ne maú vжe nikogo,Ani druga premilogo.

199


Roditelej vq molodosti,Vosklikalq Bogq do vhènosti,Bratьä, sestry mnä ne znaútq, I otq sebä otdaläútq.

I grhšniki vq ixq potrebhPribhgaútq vse ko Tebh,Oni vq pravdh nesèastnye,Pomagaj imq o Marðe.

Xvory toжe vo potrebh,Ne mogutq prðjti ko Tebh,Ne mogutq Tä poshtiti, Dušu svoú pothšiti.

Budi vsegda na pomoòi,Nedaj vpasti vq èorta moòi.Soxrani mä otq napasti,Budu Tä vse velièati.

Oãжe dolжenq otxoditi,Tä Marðe tutq lišiti,Budi pri mnh o MarðäKogda duša vyjdetq sq thla.

Vq poslhdnoj moej nemoòi,Oãdhlь mnh svoej pomoòi,Vvedi mä na svätu goru,Kq Bogu Otcu nebesnomu.

Po skonèanði svhta sego,Vvedi do raä vhènago, Ètobymq vhèno sä radovalq,Tebe na vhki proslavlälq.

200

Mária – viac ako len jeden časopisMariánska úcta u gréckokatolíckych Slovákov v Kanade

DANIEL ČERNÝ

Práve včera [15. septembra 2014, pozn. editorov] na sviatok Sedembolestnej uplynulo tridsať rokov od pamätnej návštevy pápeža (dnes už svätorečeného) Jána Pavla II. u gréckokatolíkov Slovákov v Kanade. Táto návšteva vstúpila do histórie aj vďaka posväteniu rozostavanej katedrály Premenenia Pána v Union-ville, prvej katedrály na americkom kontinente posvätenej samým pápežom, pýchou i neskorším pádom našej cirkvi v Kanade. Návšteva to bola vskutku historická a dala tak dlho očakávanú posilu našim bratom a sestrám v Kanade. Fotky na ktorých vidno dojatie v tvári eparchiálneho biskupa Michala Rusnáka z tohto „večera šťastia“ sú na nezaplatenie. Posila na duchu z tejto návštevy sa akoby rozliala na všetkých gréckokatolíckych Slovákov a v časoch, keď ešte železná opona delila Európu, to bolo vyznamenaním a poctou i pre našu cirkev u nás doma, tu pod Karpatmi.

O slovenskej emigrácii v KanadeKaždá emigrácia je svojim spôsobom špecifická. Pre cirkev mukačev-

skej tradície sa prvá migrácia začala ešte koncom 18. storočia – išlo o migráciu v rámci vtedajšieho Uhorska (do Vojvodiny, či rumunského Aradu), nebola to teda migrácia ako tá, za hranice štátu, či dokonca za oceán, ktorá sa uskutočnila najmä koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Každá emigrácia však so se-bou prináša aj výzvy. Pre historikov či etnografov je zaujímavá aj tým, že udrží a zakonzervuje mnohé veci pôvodnej tradície napriek tomu, že na originálnom území sa často vytratia, a to po stránke jazykovej i kultúrnej či obradovej. Cie-ľom tohto príspevku je preto na konkrétnych príkladoch ukázať úctu k Presvä-tej Bohorodičke tak, ako si ju udržali či rozvinuli veriaci dnešenej slovenskej eparchie v Kanade.

Prví Slováci prišli do Kanady z USA a prvé gréckokatolícke organizácie sa objavujú už koncom 19. storočia. Prvá slovenská gréckokatolíka farnosť však vzniká až v roku 1920, na západe Kanady v provincii Alberta. V tom boli Slováci podobní ostatným slovanským imigrantom do Kanady. Postupne sa po prvej svetovej vojne centrom imigrácie stal Montreal a po druhej svetovej voj-

201

Mária – viac ako len jeden časopis

ne zas oblasť okolo Toronta. S prísunom ďalších veriacich a kňazov postupne vznikajú ďalšie farnosti a v roku 1957 je zriadený samostatný slovenský gréc-kokatolícky dekanát v rámci ukrajinskej gréckokatolíckej eparchie v Toron-te. V roku 1965 dostávajú slovenskí gréckokatolíci v Kanade biskupa v osobe dovtedajšieho dekana, o. Michala Rusnáka, ktorý sa stal pomocným biskupom pre ukrajinskú eparchiu a apoštolským vizitátorom slovenských gréckokatolí-kov v Kanade. Proces rastu cirkevnej štruktúry sa zavŕšil koncom roka 1980, keď bola prehlásená samostatná eparchia sv. Cyrila a Metóda a bol intronizo-vaný aj prvý eparcha vo februári 1981.

Patrocínia v KanadeDo vyhlásenia dogmy o Nanebovzatí Panny Márie z 1. novembra 1950

nachádzame chrámy majúce rozličné patrocínia, ale ani jedno mariánske (1922 Sv. Petra a Pavla, Lethbridge, AB; 1930 Nanebovstúpenie Pána, Montreal, QC; 1950 Sv. Michala, Windsor). Po prijatí dogmy, ako aj po príchode nových kňazov (a to slovenských kňazov, keďže dovtedy slovenskí veriaci záviseli na výpomoci cudzích duchovných) sa situácia mení, a tak ako v „starom kra-ji,“ aj v Kanade vzniká mnoho nových mariánskych patrocínii. Vďaka týmto novým kňazom zo Slovenska, z ktorých niektorí boli rímskokatolíci, (Fuga,1 Šinaľ2), iní zas redemptoristi (Miňa, Rusnak3) a po vysviacke dvoch nových

1 Narodil sa 9. júna 1923 vo Vinnom pri Michalovciach. Bohoslovie študoval v Bratislave, Košiciach a Ríme. Vysvätený bol kardinálom A. Tragliom v Ríme, 4. marca 1950. Štúdia ukončil na Lateránskej univerzite v roku 1952 licenciátom. Ako kňaz pôsobil najprv v se-vernom Taliansku, po zmene obradu od 25. apríla 1954 v Hamiltone. Bol veľmi činný na poli národného života, je spoluautorom modernej slovenskej zástavy, bol predsedom Zahra-ničnej Matice Slovenskej, mal vlastné vydavateľstvo, kde publikoval množstvo kníh, časo-pisov a iných materiálov. Bol vynikajúcim organizátorom a aj vďaka nemu vyzerá hamilton-ský chrám tak krásne, ako vyzerá. Titul Monsignor dostal roku 1973. 29. augusta 1976 mu kyr Borecký odovzdal mitru a titul mitroforného protojereja. Neskoršie bol protosynkom eparchie sv. Cyrila a Metoda. Zomrel 9. novembra 1987 na rakovinu. V jeho rodnej dedine Vinné má pamätnú tabuľu.2 Narodený roku 1927 v Osikove pri Bardejove. Ako bohoslovec košickej diecézy prišiel štu-dovať po vojne roku 1946 do Ríma. Na kňaza bol vysvätený na Vianoce roku 1951 a odišiel do pastorácie na talianske farnosti. Od roku 1956 do roku 1965 vyučoval filozofiu na regionálnom pápežskom seminári v meste Siena. Zomrel na jeseň roku 2007. Pochovaný je v Montreale.3 Michal Rusnák sa narodil v roku 1921 v Beaverdale, PA, USA ako Michael Rusnačok. Počas hospodárskej krízy sa s rodinou vrátil na Slovensko do Pozdišoviec. Študoval v Brati-slave, neskôr v českom Oborišti. Na kňaza – redemptoristu ho vysvätil blažený biskup P. P. Gojdič, OSBM v júli 1949. Po násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi ho zatkli a umiest-nili v kláštore v Podolínci, odkiaľ sa mu po 15 mesiacoch podarilo utiecť. Do Kanady prišiel roku 1951. V roku 1957 bol vymenovaný za prvého slovenského dekana v Kanade. Pápež

202

Daniel Černý

slovenských kňazov redemptoristov, ktorí sa narodili už na americkom konti-nente (1956 – Fecko, Perejda), nastupuje „zlaté obdobie“ mariánskych farností – Toronto (1951, Narodenie Bohorodičky), Sudbury (1954, Matky ustavičnej pomoci), Oshawa (1952, Pokrov Bohorodičky) a nakoniec i premenovanie far-nosti v Hamiltone na farnosť Usnutia Bohorodičky. Dovolíme si teda tvrdiť, že nešlo o náhodu, ale že práve kombinácia týchto troch faktorov – teda pre-hlásenia dogmy,4 príchodu slovenských kňazov a príchodu redemptoristov, sa mariánska úcta naplno šírila. Celkovo sa päťdesiate roky niesli v znamení zvý-šenej mariánskej úcty, o čom svedčil i rok 1954, prvý mariánsky rok vyhlásený pápežom Piom XII v encyklike Fulgens Corona.

HamiltonFarnosť v Hamiltone bola pôvodne zasvätená sv. Petrovi a Pavlovi.

Zmena zasvätenia chrámu podľa listu5 o. Fugu, nájdeného v archíve ukrajin-skej eparchie v Toronte, súvisela hlavne so žiadosťou hamiltonského biskupa Ryana,6 ktorý už mal v Hamiltone farnosť zasvätenú sv. Petrovi a Pavlovi.7 Podľa listu o. Fugu bola táto farnosť založená niekoľko rokov pred slovenskou farnosťou. Aj sám biskup Ryan napísal list, v ktorom hovorí, že sa mu dostala do uší informácia, že v Hamiltone má byť založená farnosť, ktorej zasvätenie sv. Petrovi a Pavlovi by vytvorilo v meste zmätok, a tak vedomý si, že hoci je to mimo jeho jurisdikcie, predkladá myšlienku zváženia zasvätenia farnosti iným svätým či sviatku.8 Biskup Borecký zmenil názov farnosti 20. októbra 1954, a tak začína nová kapitola farnosti, ako farnosti Usnutia Presvätej Boho-rodičky;9 ide o rovnaké patrocínium ako má svätyňa v Klokočove. Pre o. Fugu

Pavol VI. ho 5. októbra 1964 vymenoval za pomocného biskupa k sídelnému eparchovi Izidorovi Boreckému a za vizitátora Slovákov východného obradu v Kanade. Biskupom eparchie sv. Cyrila a Metoda sa stal roku 1980. Na emeritúru odišiel roku 1996. Zomrel 16. januára 2003. Viac o Rusnákovi pozri Černý, D.: Biskup Michael Rusnák, CSsR (diplomo-vá práca). Prešov: GTF PU, 2008.4 Je namieste spomenúť i zaujímavosť, že pri piatom výročí dogmy o Usnutí či Nanebovza-tí Bohorodičky si túto udalosť veriaci pripomenuli v Hamiltone s duchovným 30. októbra 1955. O 7. hodine večer bol banket, kde sa mal premietať film „Our Blessed Lady“. Porov-naj Oznamujeme... In: Mária, 8/1955 (október), s. 14.5 AUCET, Zložka: CLERGY DEPARTED, Zložka: FRANCIS FUGA, bez udania dátumu, list odoslaný z 88 Fennel Ave. W. 6 Joseph Francis Ryan (1897 – 1990), biskup v Hamitone v rokoch 1937 – 1973. 7 Porovnaj História odpustov Panny Márie Klokočovskej v hamiltonskej svätyni. In: Mária, 7 – 8/1965, s. 2. 8 AUCET, Zložka: CLERGY DEPARTED, Zložka: FRANCIS FUGA, List z 31. augusta 1953 od biskupa Ryana kyr Izidorovi.9 Porovnaj História odpustov Panny Márie Klokočovskej v hamiltonskej svätyni. In: Mária, 7 – 8/1965, s. 3.

203


to bolo jasné znamenia zhora a vyslyšanie snov, že sa to stane duchovným cen-trom slovenského ľudu. Nie všetci farníci spočiatku zdieľali tento optimizmus, na začiatku to bola len „čiastka farníkov.“10 Vtedy, keď zmena vyvolala nepo-koje, o. Fuga nelenil a napísal na Východnú kongregáciu v Ríme list so žiados-ťou o možnosť usporadúvať odpusty k úcte klokočovskej Bohorodičky. O pár dni prišla odpoveď (datovaná dňom 8. júla 1955), v ktorej kardinál Coussa po dohovore s pápežom Piom XII. spomínané povolenie udelil, ba doslovne napí-sal: „Úcta k Panne Márii klokočovskej bude zárukou úspechu medzi Slovákmi gréckokatolíkmi.“11 A tak sa aj stalo!

Spoločenstvo slávilo po prvýkrát odpust na sviatok Usnutia Presvätej Bohorodičky 21. augusta 1955. Po odpustovom obede sa spieval moleben k Bohorodičke.12 Aj počasie vyšlo a prvý „klokočovský“ odpust bol slávený na farme farníkov v Rockton, ON. Otec Chanát prišiel na začiatok akcie s ma-lým oneskorením, a s úsmevom povedal: „Kára sa so mnou prevrátila na ceste. Vďaka Bohu tu som! Ako vidíš, nič sa mi nestalo, iba sa mi údy ešte trasú.“13 Otec Fuga v tom videl zásah Bohorodičky.

26. augusta 1956 slávila farnosť svoj odpust už za účasti biskupa Bo-reckého, ktorý po liturgii posvätil obraz Usnutia Bohorodičky a už vtedy sa spomína, že obraz bude skrášľovať „hlavný oltár našej cerkve, ktorá súčasne má byť jedinou mariánskou svätyňou Slovákov grécko-katolíkov v slobodnom svete.“14 O. Fuga si bol dobre vedomí úcty a lásky, ktorú prechovávali slo-venskí gréckokatolíci k Bohorodičke a k jej ikone v Klokočove, veď sám bol z neďalekého Vinného. Keďže však starobylá svätyňa s divotvornou ikonou bola odčlenená od gréckokatolíkov, rozhodol sa vybudovať v slobodnom svete novú. Jeho vlastnými slovami povedané, svätyňa, „ktorá sťa vznešený maják má dodať odvahy svojim a súčasne má hlásať svetu o láske a oddanosti slo-venských grécko – katolíkov k sv. Cirkvi katolíckej.“15 Otvorenie zeme pre bu-dúcu svätyňu bolo ohlásené na 5. mája 1957. O. František navrhol, aby na 10. výročie korunovania ikony v Klokočove 30. mája 1948 vladykami Gojdičom a Hopkom, bola korunovaná aj verná kópia jej ikony už v novej svätyni v Ha-miltone.16 Na slávnosti otvárania zeme bol aj duchovný miestnej slovenskej rímskokatolíckej osady o. Fúzy,17 ktorý vyzval k svornej práci na tomto diele,

10 Tamže, s. 3.11 Fuga, F.: Rozpomienka na prvý odpust. In: Mária, 7 – 8/1965, 10.12 Porovnaj Mária, 8/1957, foto a opis na prvej a druhej strane obálky. 13 Fuga, F.: Rozpomienka na prvý odpust, c. d., s. 10. 14 Z našich farnosti. In: Mária, 9 – 10/1956, s. 21.15 Stredisko slovenských gr.-katolíkov. In Mária, 4/1957, s. 12. 16 Porovnaj Korunovácia obrazu Matky Božej v Klokočove. In: Mária, 5/1957, s. 13-14. 17 Porovnaj Mária, 6/1957, prvá a druhá strana obálky.

204

Daniel Černý

„ktoré bude mať veľký význam pre ďalší vývoj slovenských gr.-katolíkov na pôde Nového sveta.“18

17. marca 1963 bola slávená prvá liturgia v novom chráme.19 Bola to obrovská slávnosť, veď tento stavebný počin stál tretinu milióna vtedajších dolárov.20 Jeho posviacka bola naplánovaná 9. júna 1963 naraz s miestnymi cyrilo-metodskými oslavami. Na liturgii boli otcovia Fuga, Rusnák, Lacko21 i Dančo.22 O viac ako dva mesiace neskôr bol odpust po prvýkrát v novom chráme. Kázal na ňom tajomník nuncia z Buenos Aires, Slovák, Mons. Štefan Fogaš,23 v čom sa znova zračí jednota miestnych Slovákov.

18 Radosť v radoch slovenských grécko-katolíkov. In: Mária, 6/1957, s. 11. 19 Porovnaj Kronika. In: Mária, 3/1963.20 Porovnaj Eliáš, J.: Otec Fuga 10 rokov v Hamiltone. In Mária, 5/1964, s. 9.21 O. Michal Lacko SJ (19. január 1920 Krásna nad Hornádom, okres Košice – 21. marec 1982 Rím). V roku 1938 vstúpil k jezuitom. Noviciát skončil v Záhrebe roku 1940. V ro-koch 1940 – 1943 tu študoval aj filozofiu. Pobytom v tomto meste sa začal zaujímať o misiu svätých Cyrila a Metoda. Bola to téma, ktorá ho bavila a pre ktorú žil celý zvyšok života. V roku 1945 ho predstavení poslali na teologické štúdiá do Ríma na slávnu Gregorovu uni-verzitu. Tu študoval v rokoch 1945 – 1949. V tom istom období študoval dejiny so zame-raním na slovanský odbor na Filozofickej fakulte štátnej univerzity La Sapienza. V rokoch 1950 – 1954 pokračoval vo vyšších štúdiách aj na Pápežskom východnom inštitúte a na Gregorovej univerzite. Roku 1948 bol vysvätený na kňaza v byzantsko-slovanskom obrade. Roku 1953 obhájil doktorskú prácu na filozofickej fakulte Štátnej univerzity La Sapienza v Ríme v odbore dejiny (Pápeži a Veľká Morava v 9. storočí vo svetle dokumentov pápežskej kúrie). Po získaní druhého doktorátu (Užhorodská únia karpatských Ruténov s katolíckou cirkvou) začal prednášať na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde sa stal profesorom balkánskych cirkevných dejín. Prednášal aj na Gregorovej univerzite. Ako hosť predná-šal na viacerých univerzitách v Európe, ba aj za morom v Amerike. V roku 1955 ako prvý zo slovenských jezuitov zložil posledné jezuitské sľuby podľa východného spôsobu. Keď v Kanade prestal vychádzať gréckokatolícky časopis Mária, M. Lacko vydával pre grécko-katolíkov Gréckokatolícky obežník (19 čísel). Redigoval tiež vedecký časopis o Slovensku Slovak Studies (19 ročníkov). Je autorom viacerých kníh. Vydal tiež dva zväzky Slovenskej bibliografie v zahraničí. Okrem toho napísal mnohé vedecké práce a populárne články, je autorom encyklopedických hesiel a mnohých recenzií. Veľmi sa zaujímal o gréckokatolíkov doma i v zahraničí. Podieľal sa na vzniku slovenského biskupstva pre katolíkov byzant-sko-slovanského obradu v Kanade. Jeho telesné ostatky boli uložené na rímskom cintoríne Campo Verano do hrobky Spoločnosti Ježišovej. Dňa 11. marca 2002 boli však jeho telesné ostatky exhumované a prevezené na Slovensko. Viac o otcovi Lackovi pozri Babjak, J.: P. Michal Lacko, SJ. Informátor a formátor gréckokatolíkov. Trnava: Dobrá kniha, 1997. Babjak, J.: J. J. Bazilovič OSBM a M. Lacko SJ. Zborník z medzinárodných konferencií (20. október 2001, 16. marec 2002). Trnava: Dobrá kniha, 2002. 22 Porovnaj Mária, 5/1963, s. 15.23 Porovnaj História odpustov Panny Márie Klokočovskej v hamiltonskej svätyni. In: Mária, 9 – 10/1965, s. 4.

205


V Kanade sa v polovici šesťdesiatych rokov však objavila informácia, že klokočovská svätyňa n Slovensku mala byť pod hladinou nádrže Zemplínska šírava, a tak mala zaniknúť. K tomu však povedal o. Fuga nasledovné: „Či nie je v tom Boží prst? Či nie je to prozreteľnosť Božia, že svätyňa Panny Márie Klokočovskej sa vypína dnes tu v slobodnom svete? Zdá sa, akoby Matka Bo-žia nebola spokojná s farizejskou úctou pravoslávnych, ktorí nie sú opravdiví ctitelia Boha, ktorí si necenia a nevážia viditeľnú hlavu Jej Syna Isusa Christa, rímskeho biskupa sv. Otca, a preto tá pútnicka dedinka Klokočov bude zaliata vodou. No úcta a skoro tisícročné odpusty klokočovské sú riadením Božím prenesené do slobodného sveta do Hamiltonu.“24

Kópia klokočovskej ikonyPri zmene patrocínia chrámu v Hamiltone na svätyňu klokočovskej

Bohorodičky bola jednou z prvých starostí o. Františka dovolenie Kongregá-cie pre východnú cirkev. To sa s podporou o. Lacka podarilo dosiahnúť. Ba čo viac, v liste o. Fugovi kardinál Tisserant vyjadril nasledujúce: „Organizo-vanie svätyne k úcte Panny Márie klokočovskej je zárukou úspechu pre Vašu prácu medzi slovenskými grécko-katolíkmi.“25 Aj tieto slová boli posilou pre o. Fugu, osobitne v ťažkých začiatkoch. Aj kardinál Tisserant si uvedomoval silu a rozsah úcty slovenských gréckokatolíkov ku klokočovskej Matke Božej.

Keď už bolo povolenie pripravené, vznikla otázka, kto napíše (rozu-mej namaľuje) kópiu tejto divotvornej ikony. O. Michal Lacko v baziliánskom kláštore Grottaferrata poprosil o. Parténia Pavlyka, ktorý bol ukrajinskej ná-rodnosti, teda Slovan, a navyše nadaný maliar. Potešilo ho, keď sa dozvedel, že ikona pôjde Slovákom do Kanady. Ikona Bohorodičky s dieťaťom sa mu vcelku podarila, osobitne tváre. Zmena na ikone však vznikla pri zobrazení svätožiary okolo hláv; umelec urobil okrúhlu svätožiaru s ozdobami. Hotový obraz preniesol o. Lacko do Ríma začiatkom roka 1955.

Otec Fuga prosil, aby ikonu osobne požehnal aj sv. otec. Stalo sa tak 12. marca 1955, keď ju o. Lacko doniesol a pápež ju požehnal na ceste do Sixtínskej kaplnky. Následne vznikla otázka, ako dopraviť ikonu do Kanady? Na Paschu roku 1955 bola v Ríme pani Kristína Bleskáňová s dcérou Margitkou z Whi-tingu v Indiane. Tie sa podujali ikonu doručiť do Hamiltonu. Tieto pútničky sa na ceste späť zastavili aj v Lourdoch, kde ju opäť dali posvätiť 2. mája 1955. Následne išli do Fatimy, kde bola 10. mája 1955 opäť posvätená. Po návrate do USA dňa 12. mája26 ju opatrovali celú jeseň a zimu doma a v jari 1956 ju

24 História odpustov Panny Márie Klokočovskej v Hamiltone. In: Mária, 12/1965, s. 2.25 Ikona klokočovskej Matky Božej v Hamiltone. In: Mária, 8/1958, s. 7. 26 Porovnaj História odpustov Panny Márie Klokočovskej v hamiltonskej svätyni, c. d., s. 2.

206

Daniel Černý

Margitka Bleskáňová priniesla do Hamiltonu. Otec Fuga ju mal najprv vo svojej izbe v kláštore, kde býval počas stavby vlastného chrámu. Mesiac pred posviac-kou ju zaniesol do kanadského Woodstocku, kde ju studitský brat Filotej nalepil na tvrdý podklad. Následne od 18. decembra 1957 visela v kaplnke Bohorodič-ky Klokočovskej. Rám pre ikonu darovala už spomínaná M. Bleskáňová.27

Sama posviacka bola silnou udalosťou. Správu o korunovácii ikony vy-sielalo rádio z Londýna v Anglicku. Viera o. Fugu v skoré dokončenie svätne sa upevnila.28 Korunovácia sa uskutočnila počas odpustu 17. augusta 1958. Nádhernú korunu s pravými rubínmi, smaragdmi a perlami navrhol o. Fuga a vytepal ju v Toronte slovenský zlatník.29 Korunovácia sa bola pri príležitos-ti 10. výročia korunovácie klokočovskej ikony dnes už blaženým biskupom Hopkom v dedine Klokočov na Slovensku. Počas nasledujúcich rokov sa ikona pravidelne korunovala v rámci pobožností v mesiaci máj,30 čo, pravda, možno vnímať ako latinizáciu úcty k ikonám.

Hamilton bol nielen pútnickým miestom pre Slovákov, sa navyše stal aj pútnickým miestom pre miestnych Slovincov, ktorí do chrámu prichádzali na slovinské omše či iné pobožnosti každý rok.31

Ikonografia od Igora Suchačeva Mariánska svätyňa v Hamiltone – je skutočným klenotom, čo sa týka

jej výzdoby v exteriéri i interiéri. Miestne fresky s motívom Bohorodičky mô-žeme pokladať po rokoch latinizačných malieb konečne za návrat k tradičnej východnej ikonografii. Hamilton a s ním slovenskí gréckokatolíci v Kanade mali šťastie, že o výzdobu chrámov sa staral odborník na slovo vzatý – pán Igor Suchačev. Bol to Rus, ktorý vyrastal v prostredí „bielej emigrácie“ a pri-niesol vôňu východnej spirituality medzi Slovákov. Bol to skutočný umelec, ktorého si na cenili aj v exotických orientálnych destináciách, ako je Etiópia, kde vytvoril cisársky trón. Jeho prvým projektom pre Slovákov bolo Toronto, ktorého sa zhostil prakticky od počiatku po tom, čo chrám kúpil biskup Rusnák od Židov. Nasledoval Hamilton, kde pracoval s prestávkami asi dvadsať rokov a koncom 80. rokov bola podľa jeho nákresov vytvorená aj rozmermi obrov-ská mozaika Matky Božej zvanej Znamenije v neskoršom katedrálnom chráme

27 Obsah článku porovnaj Ikona klokočovskej Matky Božej v Hamiltone, c. d., s. 5-7.28 Porovnaj Korunovácia mil. ikony P. Márie klokočovskej v Hamiltone, Ont. In: Mária, 9/1958, s. 9-10. 29 Porovnaj História odpustov Panny Márie Klokočovskej v hamiltonskej svätyni, c. d., s. 2.30 Porovnaj Z našich farností. In: Mária, 6/1960, s. 151; a tiež In: Mária, 7/1961, s. 131.31 Porovnaj Hor’ sa na pútnický odpust Panny Márie Klokočovskej do Hamiltonu. In Mária, 7-8/1969, s. 3.

207


Premenenia Pána v Unionville. Posviacku mozaiky na zakončenie Mariánske-ho roku 1987 – 1988 vykonal vladyka Michal pri liturgii 7. augusta 1988, na ktorej sa zišlo okolo 2000 ľudí.32

Už vonkajší zjav chrámu v Hamiltone ukazuje, že je jasne slovenským i mariánskym. Na fasáde upúta trojvŕšie, ktoré kopíruje obrysy vstupu, z kto-rého povstáva slovenský dvojkríž – pripomienka slovenského štátneho znaku. Okolo dvojkríža sú hviezdy na česť Bohorodičky a v prostrednom oblúku nad vchodom je zobrazená Bohorodička z Klokočova.

V rozpisoch fresiek a ikon chrámu v Hamiltone nachádzame nielen tra-dičné ikonografické stvárnenia hlavných mariánskych sviatkov, ale napríklad aj ikonu Mojžiša pri horiacom kríku, v ktorom je ikona Bohorodičky (keďže kresťanský Východ vidí v horiacom kríku práve jej predobraz), ale aj ikonu svadby v Káne Galilejskej. Prekrásna je hlavne bočná stena chrámu so schodík-mi k milostivej ikone klokočovskej Bohorodičky (podobne ako v Klokočove) a s obrovskou freskou Uspenia. Celkovo možno povedať, že chrám v Hamilto-ne je jedným z najkrajších slovenských gréckokatolíckych chrámov na svete. Jeho ikonografická výzdoba v období vzniku znamenala vrchol skutočného umenia kresťanského Východu slovenských gréckokatolíkov, ktorí pre nábo-ženský útlak či nedostatok zdrojov nemohli o podobnom projekte na rodnom Slovensku ani snívať.

Zadnú stenu chrámu skrášľujú zobrazenia slovenských mariánskych svätýň v Šaštíne, Starých horách, v Levoči... Práve v zobrazení Šaštína vidí-me pripomienku úcty k slovenskej sedembolestnej patrónke. Je pravda, že aj tu sa trochu prejavili korene (a to nielen slovenské, ale aj tie rímskokatolícke) otca Fugu, keďže nikde nenachádzame zobrazenie o Máriapóčskej svätyne, ktorá síce nie je na Slovensku, ale patrí Maďarsku, no pre slovenských gréc-kokatolíkov a ľud východného Slovenska má táto svätyne rovnako veľký his-torický význam.

Cambridge Slovenskí otcovia Jezuiti mali v emigrácii sídlo práve v Kanade, v On-

táriu v mestečku Cambridge.33 Tu sa konali tradičné púte na sviatok sedem-bolestnej patrónky Slovenska. Na slávnostiach sa často zúčastňoval aj biskup Michal Rusnák a okrem neho aj ďalší gréckokatolícki Slováci, hoci nešlo o slávnosť, ktorú by slovenskí gréckokatolíci pokladali za vlastnú ich tradícii,

32 Suchý, J.: Ukončenie Mariánskeho roku v Toronte Posviacka Mozaiky v Unionville. In: Mária, 10/1988, s. 2.33 Pre viac informácii o slovenských jezuitoch v Kanade pozri Ondruš, Rajmund: Slovenskí jezuiti v Kanade (Kronika pozoruhodnej misie). Trnava: Dobrá kniha, 2006.

208

Daniel Černý

ale vnímali ju ako slávnosť otcov jezuitov, ako slávnosť patrónky Slovenska a teda záležitosť viac národnú, než cirkevnú. Predsa len väčšina pochádzala z emigrácie, keď sa kult Sedembolestnej ešte len na Východe Slovenska poma-ly etabloval aj medzi rímskokatolíkmi, nie len ešte medzi gréckokatolíkmi.

Časopis Mária Pri organizovaní života Slovákov v Ontáriu po druhej svetovej vojne

vznikol komunikačný problém a „kanadské zemepisné vzdialenosti len zdôraz-nili jeho mimoriadny význam.“34 Veľkým medzníkom pre slovenských grécko-katolíkov nielen v Kanade, ale aj v celom slobodnom svete (a s odstupom času aj pre našu vlastnú gréckokatolícku cirkev na Slovensku) sa tak stal marec roku 1955, keď v Kanade začal vychádzať časopis Mária. Nadpis nebol náhodný. Bol zvolený práve pre veľkú úctu a lásku k Matke Božej, ktorú prechovával a prechováva slovenský ľud. Práve úcte k Márii boli venované takmer všetky články prvého čísla.

V neskorších prameňoch sa uvádza, že myšlienka založiť časopis vznikla v kruhu úzkych spolupracovníkov a „z iniciatívy o. Michala Rusnáka. V duchu tradície a náplne činnosti misionárov kongregácie otcov redempto-ristov, akoby zo Slovenska, zo zemplínskych Michaloviec sa sem bol prenie-sol ten tlačový, apoštolský a mariánsky zápal, ktorý tam kedysi blčal, a horí tu dodnes na slávu Božiu s pastierskou starostlivosťou svojho pôvodcu.“35 Časopis priniesol aj rubriku Otázky a odpovede, cez ktorú mal živý kontakt so svojimi čitateľmi, navyše informoval o diani v jednotlivých farnostiach vo forme správ z už uskutočnených akcií a poskytoval aj informácie pripravova-ných aktivitách. Navyše tento tlačový apoštolát nemal zostať len pri vydávaní časopisu, keďže príjmy nemali pokrývať len tlačové náklady, ale mali poslú-žiť aj na „založenie fondu pre vydávanie náboženských kníh pre slovenských grécko-katolíkov.“36

Rozvoj teológie a mariológie závisí od vzdelania. Čitatelia časopisu Mária a gréckokatolícki Slováci v Kanade však mali šťastie, lebo od druhého čísla bol stálym prispievateľom časopisu uvedomelý slovenský gréckoaktolík profesor Michal Lacko, SJ. Vo svojej pripievateľskej činnosti vytrval až smrti. Vďaka jeho redakčnej spolupráci sa napríklad v roku 1957 čitatelia časopisu mohli dozvedieť o rozličných známych mariánskych ikonách celého sveta.

Najväčšiu pochvalu časopisu dostal práve z úst pápeža Jána Pavla II. pri už spomínanej návšteve v roku 1984.37

34 Strieborné jubileum nášho časopisu „Mária“. In: Mária, 1/1980, s. 1.35 Strieborné jubileum nášho časopisu „Mária“, c. d., s. 1.36 Načo je nám časopis? In Mária, 1/1955 (Marec), s. 6. 37 Porovnaj osobitné dvojčíslo časopisu Mária, 11-12/1984.

209


Liturgický životMedzi veriacimi v Kanade sa veľkej úcte a radosti tešili paraliturgic-

ké piesne. Od roku 1962 sa objavujú v časopise Mária aj kompletné preklady týchto piesni do slovenčiny.38 Prínos gréckokatolíckych Slovákov v Kanade treba vidieť aj z aspektu prekladateľských aktivít a pre blaho veriacich, najmä mladšej generácie, ktorá túžila používať pre hovorový práve slovenský jazyk. Po obnovení vydávania časopisu Mária v roku 1976 sa slovenská liturgická terminológia priblížila dnešnej, predsa však zaujmú svojou invenciou aj dnes, napríklad Blahozvestvovanie (sviatok slávený 25. marca).39

Vzhľadom na starodávny zvyk sláviť liturgie len ráno sa mnohokrát, najmä počas misií či duchovných príprav pred odpustovými slávnosťami ale-bo pri iných príležitostiach objavujú večerné slávenia molebenov, najčastejšie mariánskych, ktoré sprevádzala aj kázeň.40

Molebeny sa spievali dokonca aj na pobreží Tichého oceánu, v osade New Westminster na predmestí mesta Vancouver. Počas jubilejného cyrilo-me-todského roka 1963 raz v mesiaci namiesto kázne, podľa slov duchovného, „sme všetci spievali „moleben“. Úchvatné „Hospodi pomiluj“ sa nieslo kosto-lom ako spoločná prosba všetkých katolíkov obidvoch obradov.“41 Spev viedol pán Michal Bodnár.42

Výskum v prostredí kanadských gréckokatolíckych Slovákov ukázal, že najpoužívanejšou knihou bol Stredný zborník vydaný v Užhorode roku 1911. Aj vďaka tomu možno usudzovať, aké bohoslužby sa praktizovali, ba i to, že modlitba akatistu sa medzi kanadskými gréckokatolíckymi Slovákmi nemodli-la prakticky až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

FatimaFatimské hnutie a Modrá armáda boli v Kanade veľmi obľúbené, najmä

v 50. a 60. rokoch. Otec Fuga bol osobitne aktívny pri organizovaní slovenskej pobočky, veď v danom období bolo fatimské hnutie na vrchole a vo svete vlá-

38 Vzývame Ťa, Matka... (Prosíme Ťa, Divo). In: Mária, 5/1962, s. 104; Prečistá deva... (Pre-svjata Divo, svitla zornice...). In: Mária, 7/1962, s. 146; Mária, kráľovna...(O Bohorodice Divo Marie, radujsja, raduj nebes lelije...). In: Mária, 8/1962, s. 174, Zhliadni, ó Mária (Pri-zri ó Marije...). In: Mária, 9/1962, s. 186, Ó, Matka Syna umučeného... (O, Mati Boža, do serca tvoho...). In: Mária, 2/1963, s. 2; Slávyplná Panovnica (Prečistaja Divo, Mati našoho kraju...). In: Mária, 4/1963, s. 6; 39 Porovnaj Mária, 3/1976, s. 1. 40 Porovnaj Mária, 8/1957, foto a opis na prvej a druhej strane obálky. 41 Slovenskí gréckokatolíci na Pacifiku. In: Kanadský Slovák, roč. XXIX, č. 46, 14. novem-bra 1970, s. 5.42 Porovnaj Cyrilometodské oslavy na Pacifickom pobreží. In: Kanadský Slovák, roč. XXII, č. 32, 17. augusta 1963, s. 2.

210

Daniel Černý

dlo ovzdušie studenej vojny. Udalosti z roku 1917 vo Fatime sa vtedy veľmi silne prežívali. Katolíci sa po každej liturgii modlili za obrátenie Ruska. Ha-miltonského farára otca Fugu vymenoval biskup Rusnák 26. decembra 1967 za veliteľa slovenského oddelenia Modrej armády.43 Práve slovenský gréckokato-lícky biskup Rusnák bol aj predsedom fatimského hnutia v Kanade.44

Biskup RusnákAko dôkaz úcty k Bohorodičke u biskupa Rusnáka, hlavy gréckokato-

líckych Slovákov v Kanade, je aj skutočnosť, že na prestole jeho súkromnej kaplnky na prvom poschodí kúrie v Unionville sa nachádzal originál ikony Bo-horodičky od majstra Igora Suchačeva, ktorý neskôr v podobe mozaiky skrášľo-val stenu svätyne v katedrále Premenenia Pána v Unionville. V jednom svojom článku ju nazval Panna Mária – Spoluvykupiteľka a Prostrednica,45 ale v ňom aj jasne ukazuje, že nie je bludár, keď píše: „Keď hovoríme o P. Márii ako o Spo-luvykupiteľke a Prostrednici nemáme na mysli Máriu ako prameň vykúpenia, ale skôr ako ľudského prostedníka medzi nami a Christom. Tak ako Christos je jediným Vykupiteľom a jediným Sprostredníkom medzi nami a Otcom, tak Má-ria je spolutrpiteľkou s Christom a Prostredníčkou medzi nami a Christom.“46

Pútnické miestaSkôr, ako sa pristavíme pri ďalších osobitostiach života slovenských

gréckokatolíkov v Kanade, treba pripomenúť fakt, že nežili odtrhnutí od svo-jich krajanov v USA, teda od kanadsko-americkej hranice. V leto 1965 bol program vladyku Michala nasledovný: 15. augusta – tradičný odpust „Maria-poch“ pri Clevelande, Ohio; 3. – 6. septembra – odpust v Uniontown, PA.47 Koncom leta 1965 teda zavítal biskup Michal na najznámejší odpust americ-kých gréckokatolíkov do Uniontown, PA. Biskup Michal slúžil archijerejskú li-turgiu v nedeľu 5. septembra o 10. hodine za účasti vyše 10 000 pútnikov. Bolo to po prvýkrát, čo pútnici mohli počuť kázeň v slovenčine. Ako sa vyjadrila istá zbožná pútnička: „tohto našoho pána biskupa by sme sluchali od rana až do večera, tak šumne kazali, šickomu sme rozumeli.“48 Začiatky odpustových slávností sa v meste Uniontown datujú do roku 1934 a vždy boli späté s úc-

43 Porovnaj Fuga, F.: Modrá armáda – slovenské oddelenie. In: Mária, 1 – 2/1968, s. 11-12. 44 Porovnaj Pilgrim Virgin statue draws record crowds. In: The Canadian Layman, roč. 1, č. 1, október 1971, s. 3.45 In: Mária, 2/1981, s. 5. 46 Tamže. 47 Porovnaj Návštevy Ndp. Biskupa M. Rusnáka. In: Mária, 5 – 6/1965, s. 13. 48 Na odpuste v Uniontown, Pa. In: Mária, 9 – 10/1965, s. 13-14.

211


tou Matky Božej Ustavičnej pomoci. Zvyčajne sa konali počas tzv. Labor day weekend, teda víkend pred prvým septembrovým pondelkom. Vzhľadom na načasovanie išlo vlastne o sviatok Usnutia Bohorodičky podľa starého (julián-skeho) kalendárového štýlu. V polovici 50 rokov sa na liturgiách zúčastňovalo aj 100 000 veriacich. Sviatok Usnutia mal medzi slovenskými gréckokatolíkmi na americkom kontinente absolútne prvenstvo. Uniontown sa stal aj najväčším gréckokatolíckym pútnickým miestom (hoci menším ako v časoch najväčšej slávy) v USA, a to aj čo sa týka počtov Slovákov – gréckokatolíkov z Kanady. V 80. rokoch bolo bežné, že z Toronta na odpust išli i dva plné autobusy. Čísla však dnes padli, hoci sú to už len jednotlivci, no uctiť si Bohorodičku v Union-towne prichádzajú gréckokatolícki Slováci z Kanady podnes.

Všetky ostatné mariánske pútnicke miesta, okrem dvoch spomínaných v Pennsylvánii a Ohiu, zohrali omnoho menšiu rolu v duchovnom živote na-šich kanadských krajanov.

Okrem úcty ku Bohorodičke treba spomenúť tradičný slovenský kult sv. Cyrila a Metoda. Posviacka prestola (oltára) v gréckokatolíckom chráme v Montreale sa stala skutočnou oslavou cyrilo-metodského dedičstva našich krajanov. Biskup Rusnák prišiel 6. marca 1966 posvätiť prestol a z Ríma pri-niesol ostatky sv. Konštantína-Cyrila. Ostatky tohto apoštola Slovanov získal priamo od pápeža Pavla VI. Farnosť v Montreale sa tak stala prvou v severnej Amerike, ktorá slávila liturgiu na ostatkoch tohto veľkého svätca.49 Biskup Mi-chal v chráme i pri bankete vyjadril svoju predstavu, aby sa chrám Nanebovstú-penia stal „pútnickym miestom k úcte sv. Cyrila, apoštola Slovákov a Slovanov vôbec. Tie tisícky a tisícky Slovákov a Slovanov, ktoré každoročne prichádzajú z celej Kanady a Ameriky do Quebecu... zastavia sa určite odteraz i v kostole slov. gréckokatolíkov v Montreale pri oltári s pozostatkami sv. Cyrila.“50 Táto snaha o cyrilo-metodský kult v Amerike si právom zasluhuje uznanie.

ZáverÚcta k Sedembolestnej Bohorodičke, ako ju poznajú rímski katolíci, ne-

bola slovenským gréckokatolíkom v Kanade vlastná. Pravda, mariánska úcta slovenských gréckokatolíkov v Kanade bola skôr spätá s úctou Bohorodičky a jej Usnutia a do veľkej miery aj s úctou k Matke ustavičnej pomoci (predo-všetkým vzhľadom na prítomnosť redemptoristov v kanadskej eparchii). Táto druhá úcta bola skôr zameraná na súkromný modlitbový život, pričom rozmer odpustových slávností spätých so sviatkom Usnutia nikdy nedosiahla. Kanad-

49 Porovnaj Reorganizácia našej osady, c. d., s. 42.50 Tomko, V.: Posviacka nového hl. oltára v Montreali. In: Mária, 4 – 5/1966, s. 5-6.

212

Daniel Černý

ské farnosti sú unikátne. Hoci ich aj nie je veľa, pri začiatkoch svojho fungo-vania spojili ľudí pochádzajúcich rozličných miest Slovenska. Preto slovenskí gréckokatolíci v Kanade úctu k Sedembolestnej prijali ako prejav národnej identity, ktorá predsa však ostala viac úctou slovenských rímskokatolíkov. Gréckokatolíci v Kanade sú síce neveľkí počtom, no ich mariánska úcta sa pre prerušené kontakty s domovinou sústredila na tradičné mariánske gréckokato-lícke slávnosti, ktoré poznali naši rodáci ešte pred rokom 1950. Jednoznačne však treba povedať, že hoci aj farnosti, duchovenstvo a veriaci dnešnej sloven-skej eparchie v Kanade majú i mnoho nedostatkov, mariánska úcta im však rozhodne nechýbala a nechýba.

213


Svätyňa chrámu v Toronte – dielo Igora Suchačeva

214

Daniel Černý

Bočný vstup do klokočovskej svätyne v Hamiltone – slovenský dvojkríž i trojvršie

Bočná stena s freskou Usnutia a kópiou milostivej ikony klokočovskej

215


Freska zo stropu hamiltonského chrámu – autor Igor Suchačev

Bohorodička vo svätyni bývalej katedrály Premenenia Pána v Unionville, Kanada

216

Akatisty k úcte presvätej Bohorodičky v rukopisnom akatistníku Jána Juhaseviča-Skliarskeho z roku 1789

MICHAL GLEVAŇÁK

Na kresťanskom Východe má mariánska úcta významné miesto. Táto úcta sa prejavuje napr. v ikonografických zobrazeniach presvätej Bohorodičky i v li-turgických textoch. Azda niet bohoslužby, v ktorej by sa nespomínala presvätá Bohorodička. Takéto texty sú súčasťou liturgických kníh (napr. oktoich, tri-odion, minea a pod.). V byzantskom prostredí poznáme aj osobitné bohosluž-by, ktoré sú určené na oslavu Bohorodičky, čo svedčí o tom, že mnohí cirkevní autori komponovali liturgické texty práve na jej oslavu. Liturgická poézia pri-tom dodržiava tie najprísnejšie básnické pravidlá.

V príspevku sa venujeme cirkevnoslovanskému akatisníku z konca 18. storočia, v ktorom sa nachádzajú tri akatisty k presvätej Bohorodičke. Rukopis poznáme pod názvom Akaüĕstníkq1 a jeho autorom je Ján Juhasevič-Skliarsky (1741 – 1814). Uložený je v depozite Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.2 V rukopise sú zapísané tieto tri mariánske akatisty: 1. Akatist k Presvätej Bo-horodičke (A…ka…üi…stq Pr‡sväthj B*godici); 2. Akatist na sviatok Usnutia Pre-svätej Bohorodičky (A…KAÜ¢¨STQ ¹¤sp‡´´nôú Pr4tyä Blč5cy nášeä Bc+y i¨ Pr4nw Dv+y Mr+ô); 3. Akatist na sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky (A…KAÜ¢STQ Pokrovu Pr‡st+yä Bc+i).

Liturgický spevu v byzantskej tradícii je neodmysliteľnou súčasťou bo-hoslužobnej praxe. Bohoslužobné piesne sú teológiou zaznamenanou v básnic-kom slove, v obrazoch a v hudobných tónoch.3 Prostredníctvom spievaných textov sa veriaci majú možnosť naučiť viere, histórii cirkvi; bohoslužobné piesne sú nástrojom katechézy aj vtedy, keď pomocou hymnických textov sa

1 V štúdii pre pomenovanie knihy obsahujúca akatisty budeme používať už viac zľudovený termín a to - akatistník. 2 Za láskavé sprístupnenie a možnosťou pripraviť obrazovú prílohu ďakujem Štátnej vedec-kej knižnice a jej pracovníčke Mgr. Marcele Domenovej, PhD.3 Derevjaníková, A.: Súčasné podoby pravoslávneho spevu na Slovensku. In Kocvar, Vladi-mír (Ed.): Aktuálne otázky praktického bohoslovia v Pravoslávnej cirkvi. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2007, s. 128. Dostupné na internete:<http://www.pulib.sk/elpub/PBF/Kocvar1/pdf_doc/12_derevjanikova.pdf.>

217

Akatisty k úcte presvätej Bohorodičky v rukopisnom akatistníku

jednoduchému veriacemu približujú dogmy cirkevných koncilov. Bohoslužob-né spevy zachytávajú tradíciu cirkvi, jej dôležité historické momenty a, pravda, reflektujú tiež pocity tvorcu a interpreta.4

Akatist je modlitba, počas ktorej sa nesedí,5 lebo vyjadruje radosť a vďač-nosť. Aka�st je hymnus zložený z 13 kondakov6 a z 12 ikosov.7 Ide teda spolu o 25 piesní. Ak nepočítame prvý kondák, ktorý sa spieva, máme spolu 24 piesní.8 V gréckom texte Akatistu k presvätej Bohorodičke sú jednotlivé piesne uspo-riadané podľa abecedného poriadku tak, že prvá pieseň začínala písmenom alfa a posledná končí omegou. Ide o tzv. alfabetický akrostich; na úvodný kondak sa toto pravidlo nevzťahuje.9 Hymnus je rozdelený do dvoch častí po 12 slôh. Prvá časť komentuje evanjeliá z detstva Ježiša Krista, ktoré si cirkev pripo-mína vo vianočnom období (lex orandi); témy sú inšpirované aj apokryfnými textami. Druhá časť rozvíja pravdy týkajúce sa Bohorodičky, ktoré sú zahrnuté vo vyznaní viery (lex credendi) o jej panenskom živote a panenskom počatí Krista, Bohomaterstve, panenskom pôrode a neustálom panenstve ako vzore zasväteného života, o duchovnom materstve a ochrane cirkvi a kresťanstva.10

4 Derevjaníková, Anna: Súčasné podoby pravoslávneho spevu na Slovensku, s. 128.5 Niparko, R.: Akathistos. In Gryglewicz, Feliks (Ed.): Encyklopedia Katolicka. Tom I. To-warzystwo naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego. Lublin: Katolicki Uniwersy-tet Lubelski, 2004, s. 226.6 Termínom kondak sa označuje krátky text alebo krátky hymnus, ktorý nasleduje po 6. óde (piesni) kánona na utierni (byzantské ranné chvály). Микита, А.: Руководство въ Церковный Типиконъ. Унгваръ: Книгопечатня Общества Св. Василія Великаго, 1901, s. 46 a tiež Mirkovič, L.: Pravoslávna liturgika alebo náuka o bohoslužbe pravoslávnej vý-chodnej cirkvi. Prvý všeobecný diel. II. časť. Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 1994, s. 46.7 Ikos je hymnus, ktorým sa obšírnejšie ospevuje a zvýrazňuje význam sviatku alebo atri-bútov svätca ako v kondaku. Ikos vždy nasleduje po kondaku a nikdy sa nespieva sám. Микита, А.: Руководство въ Церковный Типиконъ, s. 46. Ikosy sú podľa Lazara Mir-koviča zvyšky, resp. strofy pôvodných veľkých kondakov, ktoré ustúpili kánonom. Podľa neho sú svedectvom starej cirkevnej poézie, ktorá bola vytlačená spomínanými kánonmi. Doslova ikos znamená dom, izbu, celu, keďže celý kondák je ako stavba a jednotlivé strofy sú izby, cely. Mirkovič, Lazar: Pravoslávna liturgika alebo náuka o bohoslužbe pravoslávnej východnej cirkvi, s. 48.8 Дьяченко, Г.: Полный церковно-славянскій словарь (со внесеніемъ въ него важнѣйшихъ древне-русскихъ словъ и выраженій). Москва: Типографія Вильде, Малая Кисловка, 1899, s. 9.9 Novotný, J.: Mariánsky hymnus Akathistos (Akafist). Olomouc: Refugium Velehrad-Romas.r.o., 1996, s. 29-30. 10 Toniolo, E. M: Akatist. In Farrugia, G. E. (ed.): Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Olomouc: Refugium / Velehrad-Roma, s.r.o., 2008, s. 47.

218

Michal Glevaňák

Akatist sa pokladá aj za didaktickú poéziu,11 preto sa predstavuje ako modliteb-ná syntéza mariologického učenia cirkevných otcov.

Opis akatisníka z roku 1789Rukopis je poškodený, chýba v ňom úvodná strana s nadpisom. Po jeho

reštaurovaní bol list s textom obsahu – W£glavl‡£nĕ‡ - molénĕj vq s‡j knížch w«brhtáúòixsä – nalepený na tri hrubšie papiere, ktoré boli orezané podľa roz-sahu defektu a orámovania. Papier je zožltnutý. Na niektorých stranách červený atrament presiakol (napr. pri zobrazení korunovácie Bohorodičky, pag. pd+), čo mohli spôsobiť klimatické zmeny či nevhodné uloženie rukopisnej pamiatky. Od strany (csl. pag. cca æè+‡ - cca xl+a) je papier na hornom okraji poškodený.12

Počet strán rukopisu: Rukopis tvorí 866 strán s liturgickým textami a 3 strany tvoria obsah. Číslovanie rukopisu je v cyrilike.

Veľkosť: (výška) 180 mm x (šírka) 80 mm. Typ písma a jazyk: Liturgické texty sú napísane v cyrilike (poloun-

ciála) a v cirkevnej slovančine, ide o odpis z tlačenej predlohy západoukra-jinskej proveniencie.13 P. Šima uvádza, že akatistník je bulharskej redakcie, ruskej recenzie a haličskej redakcie.14 Keďže Ján Juhasevič študoval vo Ľvove, J. Šustovová sa domnieva, že predlohou mohla byť tlačená kniha Акафисты всеседмичные благоизбранные, ktorá vyšla vo Ľvove roku 1742 v kníhtla-čiarni Ľvovského bratstva na medenej rytine.15

Výzdoba a zvýrazňovanie písma: Farebné celostránkové ilustrácie (iko-ny) sa nachádzajú pred textami akatistov a sú inšpirované textami akatistu. Vý-zdoba textu je systematická. Nadpisy akatistov, úvodné grafémy každej lexémy v rubrike i nadpisy menlivých častí (Sláva, I nn+h, glásq, Bg+oro: Kanwnq, Kondakq, ¢«kosq a pod.) sú napísané červeným atramentom. Počet riadkov v ru-kopise kolíše medzi 22-23 riadkov. Aj prvá graféma kondaku a ikosu je napí-

11 Arranz, M. – Maj, M. J.: Akathistos. In Kasper, W. (ed.): Lexikon fűr Theologie und Kirche, Erster Band, A – Bis – Barcelona. Freiburg im Breisgau: Verlag Herder, 2006, s. 286-287.12 Papier chýba – priehlbiny spôsobené najskôr škodcami (hlodavce).13 Šelepec, J.: Cyrilské rukopisy vo fonde Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Prešov: Štát-na vedecká knižnica v Prešove, 2009, s. 9.14 Шима, П.: Из наблюдений над церковнославянским наследием Словакии. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave so sídlom v Trnave / Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1968, s. 74.15 Шустова Ю. Э.: Типография Львовского братства как преемник книгоиздательской традиции Ивана Федорова. In Ермолаева, М. А. (ed.). Федоровские чтения. С.-Петербург: Наука, 2003 s. 257-276. Cleminson, M. R.: Cyrillic manuskripts in Slovakia / A Union Catalogue / Cyrilské rukopisy na Slovensku. Martin: Vydavateľstvo Matice slo-venskej, 1996, s. 103.

219


saná červeným atramentom a presahuje dva riadky. Všetky strany majú presne vyznačené okraje pomocou geometrického rámca. Na hornom okraji na von-kajšej strane sa nachádza číslo strany v cyrilskej grafickej sústave. Pod rámom na ľavej strane začínajúce slovo nasledujúcej strany ako aj na pravej strane v pravom dolnom rohu. Marginálne poznámky nachádzajú pod orámovaným textom. Rukopis obsahuje vinety, linky, typografické ozdoby a iniciálky na 2 až 3 riadky.Veľkosť listov: 220 x 180 mm. Väzba: previazaná, kartón, hnedé plátno.Atrament: čierny, nadpisy, tituly a rubriky sú napísané červeným atramentom. V ikonografických zobrazeniach sa používa aj zelený atrament.Pôvod, posesori: Pôvodným majiteľom akatistníka bol učiteľ a penzionova-ný školský inšpektor Alexander S. Ladižinský,16 ktorý 22. marca 1940 ruko-pis daroval Ruskému klubu v Prešove.17 Po skončení druhej svetovej vojny sa rukopis dostal do Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, kde je zaregistrovaný pod signatúrou B 25767. Na s. 16 (csl. pag. ì+ƒ) je atramentom pod textom napísaná poznámka, že akatistník patril do „knižnice Alexandra Stefanoviča Ladižinského p(ána) učiteľa vo Foľvarku roku 1882.“18 Na pravej strane nad touto poznámkou je uvedené aj č. 409, čo môže svedčiť o prírastkovom čísle v súkromnej knižnici učiteľa Ladižinského. S týmto predpokladom nesúhla-sí Pavel Šima a ako argument uvádza, že ide o vysoké poradové číslo.19 Na s. 19 (csl. pag. Ñ+ƒ) je paralelne s posledným slovom rannej modlitby (Ml+tvy ï Sna& vostávq) „Amen“ (A£mínť) napísané ceruzkou: „napísal Juhasevič. Príkra 1788.“20 Na strane 191 (csl. pag. rč+a) tesne nad spodným okrajom je ceruzkou napísané „písal na sviatok svätého Pantelejmona“ (27. júla podľa juliánskeho

16 Alexander Š. Ladižinský pôsobil ako učiteľ v Stráňanoch (pôvodný názov Foľvark) a neskôr v Kamienke (okr. Stará Ľubovňa). Po skončení prvej svetovej vojny pôsobil ako riaditeľ školy a štátom bol poverený rozdeľovaním štátnych príspevkov vdovám a sirotám po vojakoch. V roku 1940 žil ako penzionovaný školský inšpektor v Prešove. Ladižinský, A. I.: Karpatorossy v Europi i Ameriki primir Kamjonka. Clevelend Ohio: Svet Printing & Publishing Co., 1940, s. 39.17 Záznam o darovaní je písaný rukou v azbuke na poslednej strane akatistníku, bez pa-ginácie (s. 437): „Даровалъ ’Рускому Клубу’до библіотеки Алеûандръ Стефановичь Ладыжинскаій, пензіонованій дир. н. учитель въ Пряшевы 22. III. 1940 года“. Ruský dom vznikol v roku 1923 ako kultúrno-vzdelávacia inštitúcia pre Rusínov. Ковач, Андрій: Руський дім у Пряшеві. In Ковач, Ф. (ed.): Краєзнавчий словник русинів-українців. Пряшівщина. Пряшів: Союз Русинів-Українців Словацкої Республіки, 1999, s. 299.18 „Изъ библіотеки Алеûандра Стефановича Ладыжинскаго, п. Учителя, въ Фольварку, года 1882“. Akaüĕstníkq, s. 16 (ì+ƒ). 19 Шима, П.: Из наблюдений над церковнославянским наследием Словаки, s. 74.20 „написал Югасевич Прикра. 1788“. Akaüĕstníkq, s. 19 (Ñ+ƒ).

220

Michal Glevaňák

kalendára).21 Na s. 204 (csl. pag. s+d) je pod zobrazením (ikonou) Jána Krstiteľa napísané: „1788, mesiac august dňa 18. Ivan Juhasevič-Skliarsky v Príkrej“.22

Obsah: Akatistník obsahuje 15 akatistov. Okrem nich autor do rukopisu zaradil ranné a večerné modlitby (Poslh´´dovanô‡ ï sna& vostávšij a Ml+tvy na Sónq gräduòôj) i ďalšie modlitby.

V rukopise sa nachádzajú tri akatisty k úcte Presvätej Bohorodičky. Prvý nesie názov A…ka…üi…stq Pr‡sväthj B*godici, rk%ì (126 s.)Štruktúra:1. A…ka…üi…stq Pr‡sväthj B*godiciNačiná‡tq ¢ërej: Bl+agoslovenq Bg+q nášq : Cr+ú nb4nyj : Tr4to‡ : po O£č+‡ nášq : Tropári. Pomíluj násq Gd4i pomíluj : Vhruú vq †2dinágo Bg+a: Táže Stôxíry Glasq, Ù+. .....Na Stôxóvna Stôxíry Glasq, a+. .....Na ¹TR†£NI£. Na Bg+q Gd4q : g+ Tropárq Glásť, i+. .....KANW£NQ Bl+godarstv‡´ńnyj Pr‡st+hj Bc+i. Glasq, d+, Phsnq, a+. ¢¨rmosť. (Priphlq : Rádujcä rádosti prôä´´t‡liò‡. Tebh podobá‡tq rádovátisä †dinh´´j.)Po 6. piesni nasleduje modlitba k Bohorodičke a po nej:KONDAKI£ i¨ ¢£kosy. Pr4thj Bc+i. na Glásq, i+. Kondakq, a+. ....Po 13. kondaku je rubrika: Táže ¢¨kosq, Agg+lq pr‡dstát‡lq : i¨ kondákq Vìbránoi. Nasleduje modlitba k Bohorodičke: Prôjmi@ vseblagomóònaä, prečístaä Gp4že@ Vl5čce, Bogorodítelnice... a Ježišovi Kristovi: W« velíkôj Carú@, vsederžítelú, mílostivyj Gd4i ¢«i®ce Xr4te@ Bž®e mój! Po skončení modlitieb pokračuje kánon utierne. Nasleduje SVHTI£L†£NQ. eže ot vík dnesq okryvájetq så.Na Xvalít‡xq, Stixíry Glasq, d+. Sokrovénoje táintvo i agg+lom nevídomoe.Po stichirár na chvalitech: Dostójno †tť: Tr4to‡ : po ”č+e nášq : Tropari@, pomiluj násq Gd4i : Sláva: Gd4i pomilu´´j násq: I¤ ny´ńh: Milos‡´´rdôä dv‡´´ri. I poklónq b+i. do zemli@, i¨ odpustť.

2. „A…KAÜ¢¨STQ ¹¤sp‡´ńôú Pr4tyä Blč5cy nášeä Bc+y i¨ Pr4nw Dv+y Mr+ô.Phvá‡myj vq Srédu, i¤li kogda@ kto@ i¨ìvolitq. Lúbvé rádi kq Pr4thi Bc+i.Načálo w¨byčno‡, å¤kože i¨ pročôjxq Akáüôstaxq.priphvq: Prt4aä Bc+‡ Sp+si násq.Po 13. kondaku je rubrika: Pos‡´´mq ¢¨kosq, Agg+lq pr‡dstát‡lq : i¨ kondákq.Modlitba: ” prest®áä Bc5e Dv®o, Vl5čce vyššaä A£gg®lq i« A¥rxágg®lq....Táže Dostojno ‡¤st... až po tropár: Vq rž4tvh@ Dv4tvo@: Gd4i pomíluj. m+ i¨ Ïpustq.

21 „на ст+аго Пантелеймона Писалъ“. Akaüĕstníkq, s. 191 (rč+a).22 „aöpi Mc+a Avgusta dn+ä iƒ+. ¢w¥ánq Úgasevičq Sklärski U prikrkh“. Akaüĕstníkq, s. 205 (s+‡).

221


3. „A…KAÜ¢STQ Pokrovu Pr‡st+yä Bc+i. Phvá‡myj vq Shbbwtu i£li@ kogda@ kto@ i¨ìvolitq.Načálo å£kože v A£káüôsth Bl+govhľ‡nôú Pr‡st+yä Bc+y. Listq rk+ì. Priphlq: Prest+áä Bc+‡ Sp+si násq.Dve modlitby: Neskvérnaä, nebláznaä, netkhnnaä. preč4ctaä Bce... a W prest®áä Máti Dhvo, Vl5čce slávnaä, i« Caríce vhčnaä...Dostójno ‡£stq : Trôst+o‡ : po O¤če nášq : Tropárq, Glásq d+. dnesq blagovírnij.Po 13. kondaku je rubrika: Táž‡ ¢¨kosq, a+ . Kondakq, a+

V Juhavičovom akatistníku je akatist súčasťou kánona utierne. Každý akatist začína okrem nadpisu aj rubrikou, ktorá hovorí o tom, kedy sa má kon-krétny akatist sláviť, napr. pri texte „A…KAÜ¢¨STQ ¹¤sp‡´ńôú Pr4tyä Blč5cy nášeä Bc+y i¨ Pr4nw Dv+y Mr+ô sa v rubrike odporúča Phvá‡myj vq Srédu, i¤li kogda@ kto@ i¨ìvolitq. Lúbvé rádi kq Pr4thi Bc+i.23 Nasledujú stichiry a tropár, ktoré sa spievajú na večierni. Po nich nasleduje: Kanwnq, Phsnq, a+., Glásq a+. ¢¥rmo´´sť (csl. pag. sč+v). Kánon je rozdelený do 8 ód, ktoré sú zložené z troch irmosov a končia doxológiou, ktorá je rozdelená na ďalšie dve časti. Jednotlivé irmosy v rámci jednej ódy sú od seba oddelené zvolaním: Prt4aä Bc+‡ Sp+si násq. (csl. pag. sč+v). Po 6. óde nasleduje akatist, ktorý sa začína rubrikou: Pos‡´´mq Kondá-ki i¨ ¢£kosy Pr‡st+h´´j Bc+i (csl. pag. sč+ì). Prvý kondak zakončuje pozdravením Rádujsä w¨bradovannaä vq U¨sp‡´ńôj tvo‡´´mq nás n‡wstavlä´´úľaä (csl. pag. sč+ì). Záver ostatných kondakov je zakončený spevom Aleluja. Každý ikos sa začína pozdravením, ktorých je 12, a je zakončený zvolaním Rádujsä w¨bradovannaä vq U¨sp‡´ńôj tvo‡´´mq násq n‡wstavlä´´úľaä (csl. pag. sč+ì). Po skončení celého akatistu, kánon utierne pokračuje 7. ódou. Každý akatist má taktiež záverečnú modlitbu. Z tejto štruktúry akatistu usudzujeme, že Ján Juhasevič rukopisný akatistník zostavil z predlohy a nezohľadňoval konkrétnu bohoslužobnú prax v miestnom cirkevnom spoločenstve, eparchii alebo farnosti. Pravdepodobne išlo o predlohu, ktorú používali mnísi v kláštoroch.

23 Spievame v stredu, alebo kto si ako praje (resp. podľa potreby).

222

Michal Glevaňák

Akatist na sviatok Ochrany presvätej Bohorodičky

Akatist k presvätej Bohorodičke

223


Akatist na Usnutie presvätej Bohorodičky

Začiatok Akatistu po šiestej óde kánonu utiernie – ranných Božích chvál

Peter Žeňuch – Peter Zubko (eds.)Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska

Vydavatelia: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV Gréckokatolícka bratislavská eparchiaPrvé vydanie.Miesto vydania: BratislavaRok vydania: 2014Počet strán: 224Návrh obálky: Mgr. art. Ľubo Michalko

ISBN 978-80-89489-17-6EAN 9788089489176

Monotematický súbor štúdií patrí k výstupom projektu Slovensko-slovanské kontexty písomníctva pod Karpatmi VEGA (2/0013/2013-2016).

Z tlačových podkladov Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV vytlačila VEDA, vydavateľstvo SAV, Dúbravská cesta 9, 845 02 Bratislava.

ŽEŇUCH, PETER – ZUBKO, PETER (Eds.): Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska. Bratislava:...

Documents

Transcript of ŽEŇUCH, PETER – ZUBKO, PETER (Eds.): Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska. Bratislava:...