UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FAKULTA FILOZOFICKÁ

ARCHEOLOGICKÁ EXPOZÍCIA V PODUNAJSKOM

MÚZEU V KOMÁRNE A NÁVRH NA JEJ REINŠTALÁCIU

Bakalárska práca

Študijný odbor: 2.1.24 - muzeológia

Školiace pracovisko: Katedra muzeológie

Školiteľ: PhDr. Pavol Šteiner, PhD.

Nitra 2013 Andrej Ozimy

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, ţe bakalársku prácu som vypracoval samostatne s pouţitím

literatúry, ktorú uvádzam v zozname Literatúra a pramene.

V Nitre dňa

.....................................

Andrej Ozimy

Poďakovanie

Ďakujem školiteľovi PhDr. Pavlovi Šteinerovi, PhD. za odbornú pomoc, rady

a usmernenie pri zostavovaní tejto bakalárskej práce. Zároveň ďakujem archeologičke

Mgr. Martine Benkovej, Mgr. Marekovi Geremu, kurátori pravekej časti archeologickej

zbierky Podunajského múzea v Komárne a PhDr. Priske Ratimorskej, autorke expozície, za

poskytnutie cenných informácií a rád. Chcem sa tieţ poďakovať svojej rodine za podporu

a trpezlivosť.

ABSTRAKT

OZIMY, Andrej: Archeologická expozícia v Podunajskom múzeu a návrh na jej

reinštaláciu. [Bakalárska práca]. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Filozofická

fakulta. Katedra muzeológie. Školiteľ: PhDr. Pavol Šteiner, PhD. Stupeň odbornej

kvalifikácie: Bakalár. Nitra: Filozofická fakulta, UKF, 2013, 42 strán.

Cieľom tejto bakalárskej práce, ktorá je rozdelená na šesť kapitol, v stručnosti predstaviť

dejiny a vývoj Podunajského múzea v Komárne, jedného z najstarších múzeí na

Slovensku, jeho archeologickú expozíciu, ktorá bola verejnosti sprístupnená uţ viac ako

pred 40 rokmi, stručne popísať jednotlivé miestnosti expozície a predmety v nich

vystavené. Tieţ poukázať na niektoré zastarané a neaktuálne prvky, ktoré si vyţadujú

rekonštrukciu, ako aj navrhnúť nové sprievodné a interaktívne prvky, ktoré sa postupom

času uplatňujú v slovenskej múzejnej sfére. Hlavnou časťou je navrhnúť nové, moţno

modernejšie rozloţenie a rozmiestnenie múzejného mobiliáru a pomocou vizualizácie

predstaviť verejnosti rôzne varianty návrhu.

Kľúčové slová: Podunajské múzeum v Komárne, expozícia, reinštalácia, sprievodné prvky,

interaktívne prvky

ABSTRACT

OZIMY, Andrej: Archaeological exposition at the Danube Region Museum in Komárno

and project of its reinstallation. [Bachelor Thesis]. Constantine the Philosopher University

in Nitra. Faculty of Arts. Department of Museology. Supervisor: PhDr. Pavol Šteiner, PhD.

The Scientific degree: Bachelor. Nitra: Faculty of Arts CPU, 2013, 42 pages.

The main goal of this work, which is divided into six chapters, is to present in brief the

history and evolution of Danube Region Museum in Komárno, one of the oldest museums

in Slovakia, and its archaeological exhibition, which was opened to the public for more

than 40 years ago, briefly describe each room of exposition and exposed artefacts. We can

to highlight some of the outdated elements that require reconstruction, and to propose a

new accompanying and interactive elements that are being applied over time in Slovak

museum sector. The main part of the work is to propose new, maybe modern layout of the

museum furniture and to present to the public a variety of design options with

visualization.

Key words: Danube Region Museum in Komárno, exposition, reinstallation,

accompanying elements, interactive elements

OBSAH

ÚVOD ................................................................................................................................... 8

1 STRUČNÉ DEJINY MÚZEA ..................................................................................... 10

2 ZROD, OPIS A SÚČASNÝ STAV EXPOZÍCIE ...................................................... 12

2. 1 Zrod expozície .......................................................................................................... 12

2. 2 Opis a súčasný stav expozície .................................................................................. 13

● Miestnosť venovaná pravekým dejinám .............................................................. 14

● Miestnosť venovaná rímskemu obdobiu .............................................................. 15

● Miestnosť venovaná avarskej dobe ...................................................................... 17

3 ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU EXPOZÍCIE ......................................... 18

3. 1 Dispozičné riešenie ................................................................................................... 18

3. 2 Praktické nedostatky ............................................................................................... 20

4 SPRIEVODNÉ PRVKY .............................................................................................. 22

4. 1 Prvky vyžadujúce si nutnú rekonštrukciu ............................................................. 23

4. 2 Novo navrhnuté prvky ............................................................................................. 24

● Rekonštrukcie, makety, substitúty ....................................................................... 25

4. 3 Interaktívne prvky ................................................................................................... 28

● Multimediálny kiosk ............................................................................................ 29

● QR kód ................................................................................................................. 30

● Premietací kútik ................................................................................................... 31

5 NÁVRHY NA REINŠTALÁCIU ............................................................................... 33

5. 1 Návrh v pôvodných miestnostiach na poschodí budovy ...................................... 33

5. 2 Návrh v miestnostiach na prízemí budovy ............................................................ 36

6 FINANCOVANIE REINŠTALÁCIE ........................................................................ 37

ZÁVER ............................................................................................................................. 40

LITERATÚRA A PRAMENE ........................................................................................ 41

OBRAZOVÁ PRÍLOHA ................................................................................................. 45

8

ÚVOD

Múzeum ako inštitúcia slúţiaca predovšetkým spoločnosti a jej rozvoju, je

prístupná širokej laickej a odbornej verejnosti, zhromaţďuje, reštauruje, komunikuje

a oboznamuje či prezentuje formou výstav a expozícií za účelom štúdia, vzdelávania

a pôţitku, ako hmotné tak aj duchovné doklady o ľuďoch, ich histórii a ţivotnom prostredí.

Tak ako sa spoločnosť okolo múzea vyvíja a mení svoje svetonázorové myšlienky

a stáva sa čoraz náročnejším publikom, sa musí alebo by sa malo pokúsiť týmto trendom

prispôsobiť a nasledovať poţiadavky svojich návštevníkov, z ktorých sa môţu stať jeho

„zákazníkmi“. A keďţe platí staré známe „náš zákazník náš pán“, musí teda aj múzeum

vytvárať, ba dokonca aj objavovať nové spôsoby nie len sprístupňovania nášho spoločného

dedičstva, ale vytvárať aj rôzne sprievodné akcie, ktoré doplnia videné a počuté a vo

veľkej miere zapôsobia na návštevníka.

Preto dochádza v súčasnej dobe vo veľkej miere k vytváraniu doplnkových

sprievodných aktivít, a to nie len v expozičných priestoroch, ale hlavne na dočasných

výstavách a v neposlednom rade sa múzeá snaţia svoje aktivity realizovať aj v čase

významných dní či sviatkov.

Podunajské múzeum v Komárne, ako jedno z najstarších múzeí na juhozápadnom

Slovensku, tieţ začína vytvárať sprievodné aktivity, no tak ako väčšina krízou suţovaných

múzeí štátu môţe túto činnosť vykonávať len obmedzene. V súčasnosti sa však snaţí čo

najskôr získať finančné prostriedky na reinštaláciu svojich expozícií, ktoré v čase svojho

vzniku boli na vysokej úrovni a dokumentovali aktuálne poznatky, no v súčasnej dobe aj

vďaka nahromadeným novým zbierkovým predmetom a poznatkom o nich je nutné ich

v čo najbliţšom moţnom čase predstaviť v novom šate. Keďţe nám nie je ďalší úspešný

rozvoj tejto inštitúcie ľahostajný, rozhodli sme si preto za cieľ tejto práce dať navrhnúť

moţnú reinštaláciu jej archeologickej expozície.

V prvej kapitole sme v stručnosti popísali vznik spolkového múzea so ţupnou

pôsobnosťou v r. 1886, jeho postupnú transformáciu na štátom zriadené múzeum v r. 1948,

vývoj v totalitnom reţime a úspešné roky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Druhá kapitola predstavuje vznik expozície v r. 1970, vymedzuje rámec

archeologickej časti, obsahuje stručný popis prezentovaných zbierkových predmetov po

vitrínach v miestnostiach a jej súčasný stav.

9

Nadväzujúca tretia kapitola zhodnocuje súčasný stav, opisuje niektoré dispozičné

a praktické nedostatky, ktoré môţu vyvolávať nechcené komunikačné šumy a nepriaznivo

pôsobiť na chod prehliadky, ako aj odôvodňuje ich nevyhovujúceho stavu z pohľadu

súčasnej muzeológie.

V štvrtej kapitole sme sa snaţili navrhnúť moţné riešenie, obnovu a modernizáciu

týchto nedostatkov, ako aj predstaviť nami navrhnuté a odporučené nové sprievodné prvky,

ako sú rekonštrukcie, makety či substitúty a taktieţ uţ dnes vo veľkej miere v iných

múzeách prítomné interaktívne prvky. V tejto kapitole sme sa venovali aj navrhnutiu

nového výstavného mobiliáru a tieţ rekonštrukcii miestností.

Predposledná, piata kapitola uţ uvádza celkové rozmiestnenie jednotlivých novo

navrhnutých a sprievodných prvkov, ako aj nové rozloţenie a rozmiestnenie výstavného

mobiliáru, čo sme sa pokúsili tieţ načrtnúť v 3D vizualizácii. Túto kapitolu vo veľkej

miere dopĺňa aj obrazová príloha.

V poslednej, šiestej kapitole sme sa načrtli ťaţkosti financovania takéhoto projektu,

ako aj predstavenie niektorých domácich ako aj zahraničných dotačných programov,

podporujúcich rozvoj a ochranu kultúrneho dedičstva.

So zvolenou témou sa nám pracovalo pomerne dobre, keďţe v súčasnej dobe je uţ

pomerne rozvinutá publikačná činnosť venujúca sa tejto tematike a problematike, a to aj na

domácej, slovenskej pôde. K historickému vývoju múzea sme pouţili publikácie miestnych

múzejných autorov, ako sú M. Fehérváryová, P. Ratimorská, A. Trugly (Komárno 1986):

Sto rokov múzea v Komárne 1886 – 1986 a Kolektív autorov (Komárno 2011): 125 rokov

múzea v Komárne 1886 – 2011. Pri zhodnocovaní súčasného stavu sme vo veľkej miere

vyuţili poznámky muzeológa F. Waidachera (Bratislava 1999): Príručka všeobecnej

muzeológie a L. Kesnera (Praha 2005): Marketing a management muzeí a památek, ktorí

popisujú najlepšie dosiahnuteľný stav múzejného výstavníctva. Pri inšpirácii k vytváraniu

a navrhovaniu nových sprievodných prvkov sme vyuţili články Z. Drugovej a M.

Bárdiovej (Košice 2011): Vyuţitie počítačových a audiovizuálnych technológií pri tvorbe

zvukového sprievodcu stálou expozíciou v Matejovom dome, A. Ferka a kol. (Košice

2009): Národný program virtualizácie slovenských múzeí a galérií a J. Wolfa (2009):

Interaktivita v muzeu.

10

1 STRUČNÉ DEJINY MÚZEA

Podunajské múzeum v Komárne patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Jeho

zaloţenie sa viaţe so zaloţením Historického a archeologického spolku Komárňanskej

ţupy a mesta Komárna dňa 19. decembra 1886 vo veľkej sále ţupného domu (Dušek 1957,

852). Medzi najväčšími iniciátormi zaloţenia múzea boli Rudolf Prohászka-Gyulai (1848-

1906), profesor komárňanského benediktínskeho gymnázia (obr. 1) a Florián F. S. Rómer

(1815-1889), jeden zo zakladateľov uhorskej archeológie (Fehérváryová 1986, 11, 15).

Zbierka spolku bola spočiatku uloţená v „múzeu“ gymnázia (Mácza 2004, 325).

V r. 1889 spolok získal dve zasklené skrine vo veľkej sále reformovaného kolégia, neskôr,

v r. 1897, bola zbierka presťahovaná do Justičného paláca a v r. 1900 bola premiestnená do

Esterházyho pavilónu (obr. 2; Fehérváryová 1986, 18).

Po odchode, resp. úmrtí niektorých členov spolku, začala jeho činnosť upadať a v r.

1900 dochádza k reorganizácii a k premenovaniu na Muzeálny spolok Komárňanskej ţupy

a mesta Komárna (Fehérváryová 1986, 22; Mácza 2004, 325). Muzeálny spolok tentoraz

vytvoril 4 oddelenia – historické, archeologické, prírodopisné a národopisné (Fehérváryová

1986, 23).

V r. 1911 sa spojili tri kultúrno-vzdelávacie organizácie Komárna – Muzeálny

spolok, Vzdelávací spolok a Ţupná kniţnica a vytvorili Jókaiho vzdelávací a muzeálny

spolok so staroţitnou, národopisnou, výtvarnou a prírodopisnou zbierkou. Dlhoročným

riaditeľom múzea sa stal Július Alapy st. (1872-1936), mestský archivár (obr. 3). V r. 1913

dostalo múzeum a kniţnica novú účelovú budovu – Kultúrny palác (obr. 4), v ktorom sa

nachádza dodnes. Po vypuknutí 1. svetovej vojny bola v budove zriadená výpomocná

vojenská nemocnica, ktorá sa odsťahovala iba na jar r. 1918. Po vzniku Československej

republiky tu sídlili rôzne politické hnutia do mája r. 1919, kedy sa budova vrátila Spolku

(Mácza 2011, 12).

V medzivojnovom období sa Spolok na čele s Viktorom Szombathym orientoval na

posilnenie národného povedomia a organizovanie kultúry Maďarov v ČSR. Z tohto dôvodu

usporiadal viaceré prednášky, výstavy, čím sa Komárno stalo jedným z centier maďarskej

menšiny (Mácza 2011, 12). Počas 2. svetovej vojny múzeum pripadlo maďarskému štátu

a fungovalo takmer nezmenene a vyzývalo obyvateľstvo, aby zbieralo pamiatky na I. ČSR

(Fehérváryová 1986, 36).

11

Po reštaurácii hraníc a zrušení spolkov v r. 1945 (Šutaj – Mosný – Olejník 2002,

115), preberá správu múzea československý štát (Mácza 2011, 14) a v r. 1948 vzniká

Okresné múzeum v Komárne, prijaté do Zväzu slovenských múzeí, v r. 1949 premenované

na Podunajské múzeum (Ratimorská 1986, 47) pod vedením Mikuláša Dušeka (obr. 5).

V r. 1967 pod správu múzea prešiel pravoslávny chrám a obytný dom, kde vznikla

expozícia sakrálneho umenia (Mácza 2011, 14) a v r. 1970 múzeum vytvorilo expozíciu

venovanú Franzovi Lehárovi a histórii mesta. V r. 1975 bola otvorená stála výstava

o Mórovi Jókaim a expozícia ľudového bývania v obci Martovce (tamtieţ, 16).

V r. 1986 si múzeum pripomína sté výročie svojho zaloţenia publikáciou Sto rokov

Múzea v Komárne 1886-1986 (Mácza 2011, 16).

V ďalších rokoch múzeum uţ trpí nedostatkom priestorov, čo nakoniec vyriešila

renovácia časti Zichyho paláca ako aj rekonštrukcia bašty VI. pevnostného systému

(Mácza 2011, 16, 18), ktorá v r. 1993 získala cenu EUROPA NOSTRA (tamtieţ, 18).

V r. 1999 a 2000 bolo múzeum nútené vrátiť pravoslávnej cirkvi obytný dom

a chrám, čím zanikla expozícia sakrálneho umenia a kvôli uloţeniu týchto zbierok získava

ďalšie priestory v Zichyho paláci (Mácza 2011, 18).

V apríli 2002 múzeum prešlo do správy Nitrianskeho samosprávneho kraja

a v novembri 2003 sa zmenil aj jeho názov na Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska

v Komárne.1 V tom istom roku získalo spolu s kniţnicou priestory v zrekonštruovanej

budove Ghyczyho kúrie, kde v r. 2006 zriadilo stálu obrazáreň a ďalšie výstavné, edukačné

a kancelárske priestory (Mácza 2011, 18).

V októbri r. 2007 múzeum získava novú zriaďovaciu listinu a ňou sa jeho meno

mení na Podunajské múzeum v Komárne - Duna Menti Múzeum Komárom.2

Od r. 2009 sa zúčastňuje Noci múzeí a galérií (Mácza 2011, 22).

Ku koncu r. 2010 pracovalo pod vedením riaditeľa Ing. Jozefa Csütörtökyho, CSc.

26 zamestnancov, z toho 12 odborných (Mácza 2011, 22).

V priebehu r. 2011 múzeum pri príleţitosti jubilejného 125. výročia zaloţenia,

organizovalo rôzne podujatia a besedy, čo zavŕšila jubilejná veľkolepá výstava a vydanie

publikácie 125 rokov múzea v Komárne 1886-2011.

1 Nitriansky samosprávny kraj. Zriaďovacia listina Múzea maďarskej kultúry a Podunajska – A magyar

kultúra és Duna mente múzeuma Komárom. Uznesenie číslo 156/2003 zo dňa 21. novembra 2003. 4 s. [cit.

2012-11-06].

2 Nitriansky samosprávny kraj. Dodatok č. 3 k Zriaďovacej listine Múzea maďarskej kultúry a Podunajska

v Komárne. Uznesenie číslo 226/2007 zo dňa 2. novembra 2007. 2 s. [cit. 2012-10-21].

12

2 ZROD, OPIS A SÚČASNÝ STAV EXPOZÍCIE

2. 1 Zrod expozície

Súčasná archeologická expozícia je súčasťou archeologicko-historickej stálej

výstavy „Historický vývoj Komárna a okolia od praveku do roku 1849 a národopis

regiónu“, ktorá je v poradí uţ šiestou (aj keď predošlé boli označované „len“ ako výstavy

zbierok). Keďţe múzeum nemalo svoje vlastné priestory, museli sa tieto „výstavy“

inštalovať na rôznych miestach (Ratimorská – Virágh 1986, 164). Prvá bola v r. 1889-1897

umiestnená v reformovanom kolégiu, potom bola premiestnená do r. 1900 do Justičného

paláca. Po skončení Hospodárskej a priemyselnej výstavy Komárna a Komárňanskej ţupy sa

uvoľnil pavilón grófa Mikuláša Jozefa Esterházyho (Fehérváryová 1986, 18, 25). Po vybudovaní

účelového Kultúrneho paláca v r. 1913 získalo múzeum vlastné priestory, kde vznikla stála

výstava, ktorá bola v r. 1936, 1945, 1953 a 1955 len doplnená alebo zredukovaná (Ratimorská –

Virágh 1986, 164).

Keďţe postupom času bola expozícia uţ zastaraná a do múzea pribudlo veľa

nových zbierkových predmetov (len medzi r. 1945 a 1969 pribudlo viac ako 8792

predmetov3), ktoré si zaslúţili aby boli predstavené a vystavené verejnosti, vedenie múzea

sa rozhodlo vybudovať novú expozíciu. Inštalácii novej expozícii predchádzala medzi r.

1968 a 1970 generálna oprava celej budovy múzea, ktorá bola v dezolátnom stave ešte po

2. svetovej vojne a nasťahovaním sa rôznych iných inštitúcií (Ratimorská 1986, 55 a n.).

V tom istom období sa pracovníci múzea zaoberali prípravou nových expozícií,

pripravovali návrhy pre prírodovednú, archeologickú, historickú a kultúrno-historickú

expozíciu, ktoré mali byť umiestnené v dvoch miestnostiach na prízemí Kultúrneho paláca.

Na scenároch pracovali P. Ratimorská, A. Ginzery, J. Kajtár a V. Strohner. Nakoniec sa

realizoval variant bez prírodovednej expozície, umiestnený na hornom poschodí (tamtieţ,

56).

Expozíciu na slávnostnom zhromaţdení otvoril vtedajší predseda SNR Š. Fábry

(1911-1992) dňa 16. novembra 1970, t. j. pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Nová

expozícia sa rozprestierala na ploche 470 m2 a zahŕňala výber pamiatok z praveku,

rímskeho obdobia, raného stredoveku, stredovekých dejín mesta a jeho okolia, rozvoja

komárňanského cechovníctva či obchodu z 18. a 19. storočia, z dejín mesta a jeho okolia

3 Údaje získané z publikácie Fehérváryová – Ratimorská – Trugly. 100 rokov múzea v Komárne 1886 - 1986,

s. 85, 119 a 146.

13

od r. 1848/49 do r. 1918 a unikátny interiér roľníckej izby z obce Martovce (Ratimorská

1986, 57).

V r. 1980 boli predmety vzťahujúce sa k 1. svetovej vojne odinštalované

a nahradené predmetmi etnografického charakteru (Ratimorská – Virágh 1986, 164).

Menšie úpravy v rozloţení predmetov v archeologickej časti expozície urobil Alexander

Trugly, ktorý v 90. rokoch doplnil expozíciu o avarské nálezy z komárňanskej lodenice

a v r. 2009 Marek Gere, súčasný kurátor pravekej zbierky, chronologicky upravil

rozmiestnenie niektorých predmetov podľa najnovších poznatkov.4

2. 2 Opis a súčasný stav expozície

Tvorcom veľkej časti expozície je archeologička Priska Ratimorská, dlhoročná

pracovníčka múzea a niekdajšia odborná pracovníčka na katedre archeológie na UKF

v Nitre, dnes ešte aktívna dôchodkyňa.5 Menšiu, avarskú časť vytvoril jej kolega A.

Trugly.

Expozícia je inštalovaná v dvoch väčších a v jednej menšej miestnosti (obr. 6)

a zaberá plochu pribliţne 250 m2.

Obom väčším miestnostiam dominuje veľkopriestorová vitrína, resp. zasklený

komplex drevených políc a priečok zakrytý sadrokartónovým stropom s osvetlením,

členený na niekoľko samostatných oddielov, umiestnená pribliţne v strede kaţdej

miestnosti.

Na stenách po stranách sú umiestnené panely pravidelných štvorcových rozmerov

(100x100 cm) so sprievodnými textami a s dopĺňajúcim obrazovým materiálom, ako sú

mapy, nákresy či fotografie vystavených predmetov, archeologických lokalít a historických

súvislostí danej doby. Niektoré panely sú ako keby vrstvené na seba menším podstavcom,

čím vystupujú do priestoru a vytvárajú trojrozmerný efekt (obr. 7).

Podsvietenie panelov a predmetov vo vitrínach je pomocou neónových ţiariviek.

Popri stenách vedie stupienok, pokrytý šedým kobercom, na ktorom sú voľne

umiestnené nádoby väčších rozmerov a architektonické články.

Všetky miestnosti sú na podlahe pokryté šedým kobercom. Steny sú všetky natreté

na bielo a na spodku sú obloţené jedným radom ţltých obkladačiek. Strop vo väčších

4 Ústna informácia so súhlasom M. Gereho zo dňa 7.11.2012.

5 Ústna informácia so súhlsom P. Ratimorskej zo dňa 3.7.2012.

14

miestnostiach je zrekonštruovaný a zníţený sadrokartónovým obkladom, vybavený

neónovými svietidlami s optickou mrieţkou. V menšej miestnosti je bez rekonštrukcie.

● Miestnosť venovaná pravekým dejinám

Táto miestnosť je zo všetkých miestností najväčšia (1410x925/860 cm). Sú tu

vystavené predmety reprezentujúce dejiny mesta a regiónu od najstarších čias po prelom

letopočtov, t. j. od najstaršieho paleolitu po mladšiu dobu ţeleznú – laténsku.

Expozícia sa začína pri vchode z točitého schodiska vedúceho z prízemia, resp.

z dvoru múzea. Na paneloch po stranách stien sú sprievodné popisy a vyobrazenia

niektorých zaujímavých predmetov z expozície, ako aj fotografie z archeologických

výskumov realizovaných v oblasti pôsobenia múzea (i mimo neho) a taktieţ mapa

západnej polovice Slovenka s vyznačenými obcami s pravdepodobne pravekými lokalitami

(chýba popis).

Po obvode miestnosti je umiestnených 9 plochých nástenných vitrín (obr. 8),

rovnakých rozmerov ako panely, aby dotvárali jednotnosť a predmety sú v nich inštalované

nasledovne (v smere hodinových ručičiek):

1.: kamenné sekeromlaty, úštepy a jadrá rôznych tvarov, parohovinové a kamenné

predmety reprezentujúce najstaršie obdobie ľudských dejín ako aj nákres znázorňujúci

výrobu úštepov a pästných klinov;

2.: fragmenty rôznych nádob reprezentujúce najstaršiu výrobu keramiky na území

komárňanského okresu. Okrem toho aj tri menšie pohárovité nádoby z lokality Bajč-

Vlkanovo. Táto vitrína má dvojnásobnú šírku (100x200 cm);

3.: bronzové šperky (zlomky náhrdelníka, prstene, náušnice), ihlice a sekery zo

staršej doby bronzovej z obce Nesvady;

4.: bronzové šperky (náramky, náramenníky, ihlice, závesky náhrdelníkov či

záušnice), a súčasti odevu zo strednej doby bronzovej zo Svätého Petra;

5.: bronzové zbrane – hroty kopijí, sekery a sekerky (s vejárovitým a dlátovitým

ostrím či s tuľajkou), fragment meča a dýky z mladšej doby bronzovej z Chotína;

6.: bronzový súbor streliek, jedno zubadlo, fragmenty hrotu kopije a noţíka,

náramky, záušnice a ozdoby, dve kostené násady noţov, dva hlinené prasleny z doby

halštatskej z Chotína;

7.: ţelezné výrobky – noţnice, náramky, spona, sekera, noţe a ihlice z doby

laténskej z Chotína;

15

8.: šperky keltskej ţeny – puklicové nánoţníky, retiazka so sponami, spony,

náramky, lignitový náramok z Chotína a Bajču;

9.: vojenská výstroj keltského vojaka – hroty kopijí, bodka kopije, puklice zo štítu,

reťaz na meč a meč z Chotína.

Na stupienku popri stenách pod vitrínami je voľne umiestnených jedenásť väčších

hrncovitých nádob z období neolit, eneolit a z doby bronzovej z lokalít v Hurbanove

(Abadomb a Bohatá), Patinciach a Komárne, ktoré si návštevník môţe prehliadnuť

z blízka.6

V strede miestnosti sa nachádza veľká vstavaná vitrína rozdelená na dve časti,

väčšiu a menšiu. Väčšia časť je tieţ rozdelená na dve časti. Ľavá, menšia časť je

stupienkovito rozdelená na štyri časti, kde sú umiestnené nádoby a rôzne časti keramiky

z mladšej doby kamennej z Bajču-Vlkanova (obr. 9). Pravá, väčšia časť je tvorená menšou

vyvýšenou plochou s keramickým materiálom zo strednej doby bronzovej zo Svätého Petra

a Patiniec (obr. 10) a konštrukciou políc a priečok esovite konštruovaných, na ktorých sú

umiestnené nádoby rôznych veľkostí a tvarov z mladšej a neskorej doby bronzovej

z Chotína, z doby halštatskej tieţ z Chotína a z doby laténskej z Bajču, Hurbanova-

Bacherovho majeru a Chotína (obr. 11).

Pravá časť komplexu je menšia a tvoria ju štyri zvislé otvory (30x100 cm) v stene

konštrukcie, delené sklenými poličkami na niekoľko častí a sú tu inštalované šperky ako

bronzové spony (Chotín, Bajč) a lignitový náramok (Chotín), náramky (Chotín, Bajč)

a nánoţné puklicové kruhy a náramky (Chotín) z doby laténskej a náhrdelníky a náramky

(Chotín) z doby halštatskej (obr. 12).

● Miestnosť venovaná rímskemu obdobiu

Ďalšia výstavná miestnosť, druhá najväčšia (1080x860 cm), je venovaná príchodu

Rimanov na naše územie, resp. rímskym pamiatkam v okrese Komárno, ako aj vplyvu na

toto územie. Je však iróniou, ţe veľká väčšina tu vystavených predmetov nepochádza zo

súčasného územia Komárňanského okresu, ale z juţnej, zadunajskej časti bývalej

Komárňanskej ţupy, ktorej územie bolo súčasťou rímskej ríše. Väčšina predmetov teda

pochádza z rímskeho tábora v Ószőnyi-Brigetiu alebo z neurčiteľného miesta (Ratimorská

1986, 71, 76), ale mnohé sú aj z iţanského Leányváru (Tóth Kurucz 1909, 52, 54).

6 Ústna informácia so súhlasom M. Gereho zo dňa 7.11.2012.

16

O mnohé predmety z tohto obdobia však múzeum prišlo v r. 1951, keď Povereníctvo

školstva a osvety dalo súhlas na ich odčlenenie a odvoz do Slovenského múzea

v Bratislave (Ratimorská 1986, 78 a n.)

Ľavá časť miestnosti po vstupe je venovaná trom výjavom rímskych vojsk zo stĺpa

Marca Aurelia v Ríme,7 ktoré sú vyobrazené na veľkých paneloch zostavených zo 6

menších panelov (100x100 cm) zoradených v dvoch radoch po troch. Horný rad je

umiestnený ďalej od steny, čím vzniká trojrozmerný efekt. Prvý výjav (V1) zobrazuje

rímskych vojakov prechádzajúcich Dunaj po loďkovom moste (obr. 13), potom je to výjav

(V2) so „zázračným bleskom“ (Marsina 1998, 383, obr. 22) a výjav (V3) s dobývaním

kvádskej dediny (Kolník 1971, 124). Medzi prvým a druhým výjavom je umiestnená

plochá nástenná vitrína s ozdobami a fragmentmi sošiek z terakoty. Na stupienku pod

panelmi a vitrínou sú voľne umiestnené architektonické články, kus náhrobku s nápisom,

zlomok stély s vyobrazením ţeny a falusu, jeden veľký maţiar – mortárium.8

Na stene v pravo od vstupu sú dva panely venované rímskemu vojenskému táboru

v obci Iţa, kde viedol v r. 1906-1909, 1912 a 1913 výskum archeológ-amatér János Tóth

Kurucz (1878-1969; obr. 14), miestny rodák (Borthy a kol. 2001, 30). Ďalej je tu mapa

Európy s vyobrazením rozšírenia pravekých kultúr. Aj tu je stupienok, na ktorom je na

podstavci umiestnená maketa časti baraku z kamenného tábora (M1).

Aj tejto miestnosti dominuje veľký vitrínový komplex, tieţ rozdelený na dve časti.

Ľavú, menšiu časť opäť tvorí esovitá konštrukcia políc a priečok (obr. 15), kde na ľavej

strane sú umiestnené tehly s kolkami a rôznou výzdobou a bronzové plechové nádoby,

vedrá, cedník s paterou či zrkadlo. Na pravej strane sú inštalované ozdobné architektonické

články a ukončenia striech, časti sôch a sošiek rímsko-provinciálneho pôvodu a rôzne

nádoby. Pravá, väčšia časť je poličkami a priečkami tematicky rozdelená na tri časti (obr.

16). Prvú časť tvoria vystavené luxusné nádoby terry sigillaty rôznych tvarov a jedna

amfora. V druhej, stredovej časti sa nachádza niekoľko exemplárov sivej keramiky, ako sú

misky, šálky, poháriky, dţbány. Je tu tieţ vystavená jedna mierne deformovaná luxusná

bronzová nádoba s drţadlom. Tretia časť je plná luxusných predmetov rozmanitého druhu.

Je tu umiestnená panónska keramika, rôzne typy spôn, drobné bronzové plastiky, kostené

predmety (ihlice, hrebeň, hracie ţetóny), torzo bronzovej sošky, rôzne kovania a úchyty

z debničiek, sklené nádoby, lekárske a lekárnické predmety (lyţice, ihly, pinzety), rôzne

7 Ústna informácia so súhlasom M. Benkovej zo dňa 7.11.2012.

8 Ústna informácia so súhlasom M. Benkovej zo dňa 7.11.2012.

17

bronzové predmety a ozdoby (ihlice, prstene, náramky, nášivky, závesky, zvončeky). Na

stupienku pod poličkami sú umiestnené kruhové a štvorcové tehly a tubulus z podlahového

vykurovania, ako aj krycie škridlice, tegule, s hrebeňovou škridlou, imbrexom (Bazovský

2011). Bočná časť tohto komplexu je riešená sadrokartónovou konštrukciou (obr. 17), kde

je umiestnená sadrová maketa odkrytých základov stavieb rímskeho tábora v Iţi-Leányvári

(M2), ďalej sadrová maketa vstupnej brány (M3) a maketa (M4) západnej časti

pravdepodobne kasárenskej budovy (chýba popis). Na ďalšej polici sú umiestnené dva

fragmenty architektonických článkov.

● Miestnosť venovaná avarskej dobe

Táto miestnosť je zo všetkých najmenšia (750x420 cm) a je tu inštalovaných

najmenej predmetov a tvorí prechod medzi archeologickou a historickou expozíciou, t. j.

zachytáva obdobie medzi dobou rímskou a včasným stredovekom.

Táto časť expozície je najmladšia, bola inštalovaná v 90. rokoch tak, aby dizajnom

dotvárala jednoliatosť s ostatnými časťami expozície a je celá tematicky venovaná dobe

avarskej a Avarom na území mesta Komárno. Predmety pochádzajú z archeologického

výskumu v Komárne-Lodenici, ktoré boli najprv prezentované na výstave „Avarské nálezy

v Komárne – Pohrebisko pri Lodeniciach“ (Trugly 1990).

Aj tu je popri stenách stupienok, na ktorom je umiestnených päť stolových vitrín

(obr. 18), od vstupu na pravej strane tri, na ľavej dve. Na pravej strane sú v nich

inštalované nasledovné predmety:

1.: tri nádoby, dva dţbány tzv. ţltej keramiky (jeden s rúrkovitou výlevkou) a jeden

pohár tzv. šedej keramiky;

2.: rekonštrukcia koţeného opaska s kovaniami;

3.: pozlátené bronzové kovania opaskov rôznych tvarov a funkcií (jazykovité,

vrtuľovité, postranné) ako aj pracky a nákončia.

Medzi 1. a 2. stolovou vitrínou je inštalovaná plochá nástenná vitrína so ţeleznými

hrotmi kopijí, zubadlom, strmeňmi a kostenými obloţeniami z reflexného luku.

Vo vitrínach na ľavej strane sú predmety inštalované takto:

4.: pozlátené bronzové kovania z konského postroja (z ohlávky a remeňov), ako aj

faléra a drţiak chochola;

5.: pozlátené bronzové faléry a súčasti konského postroja.

Panely s popismi aj tu dopĺňajú fotografie nálezov a nálezových situácií z lokality.

18

3 ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU EXPOZÍCIE

Na úvod tohto zhodnotenia chceme uviesť, ţe nechceme skritizovať autorov a ich

prácu, ktorá bola v čase vzniku expozície na vysokej úrovni, a ani súčasných kurátorov

zbierky, ktorí sú predovšetkým archeológovia a ich hlavnou náplňou práce je výskum

a odborná správa a dokumentácia predmetov, ale je faktom, ţe dnešnú spoločnosť je uţ po

viac ako štyridsiatich rokoch nutné informovať o vývoji jeho okolia iným spôsobom.

Veď tak, ako sa vyvíjajú rôzne odvetvia vedy a kultúry, mení sa aj svetonázor ľudí.

Tomuto trendu by sa malo prispôsobiť aj múzejné výstavníctvo, ktoré však miestami

nestíha alebo nemôţe drţať krok s kultúrnou úrovňou svojich návštevníkov. A tá sa

pravdaţe rôzni nielen generačne, ale aj sociálne či geograficky.

Chceli by sme tu ukázať na, pre nás nie celkom vyhovujúce dispozičné riešenie

expozície, ako aj na niektoré praktické nedostatky, ktoré si návštevník môţe, ale nemusí

všímať. Je však celkom moţné, ţe náš názor môţe byť miestami aţ prehnaný a niektoré

nedostatky nám dokonca mohli ostať nepovšimnuté, no na návštevníka vplývajú rušivo.

3. 1 Dispozičné riešenie

Myslíme si, ţe prvoradým problémom, alebo skôr nedostatkom celej expozície je

jej umiestnenie na poschodí múzea, keďţe návštevníci musia takto prekonávať niekoľko

schodov. Návštevníci s obmedzenou moţnosťou pohybu a telesne postihnutí takto nemajú

moţnosť sa do nej dostať, keďţe bezbariérový prístup ani pri vchode do budovy, ani

prostredníctvom posuvných plošín na schodiskách nie je vôbec vybudovaný. V prípade

vozíčkarov, ktorí sa sem dostanú teda len s pomocou, môţu nepríjemne pôsobiť aj prahy

dverí, ktoré niekedy robia problémy aj zdravým návštevníkom. Toto však nemoţno

vytýkať tvorcom expozície, veď budova múzea a jej interiér bolo projektovaný a postavený

dávno pred inštalovaním výstavy (Fehérváryová 1986, 30) a, aj keď bola projektovaná

priamo pre účely múzea, v tom čase zrejme nepočítali s týmito problémami. Zrakovo

postihnutí návštevníci sú z dôvodu absencie popisov v braillovom písme a audio

sprievodcu celkom závislí na sprievodkyni. Tieţ je ale nutné podotknúť, ţe takéto popisy

či audio sprievodcov pre slabozrakých moţno nájsť len v malom počte slovenských múzeí.

Vstup do expozície je moţný dvoma spôsobmi, a to buď točitým schodiskom

z krátkodobých výstav, alebo priamo z chodby na poschodí, kedy návštevník musí prejsť

19

takmer cez celú expozíciu, čím si ju môţe v rýchlosti prezrieť a tým stráca momenty

prekvapenia.

Čo sa týka celkového riešenia inštalácie, je tu podľa nášho názoru priestor

nedostatočne, resp. nie celkom vhodne vyuţitý. Keďţe dominantou dvoch väčších

miestností majú byť veľké vitríny, ich umiestnenie to ale úplne nenaznačuje. Najväčším

nedostatkom ich umiestnenia, je ich blízkosť k oknám. Autori pravdepodobne chceli takto

vyuţiť prírodné osvetlenie predmetov, ale odráţajúce sa svetlo len zbytočne ruší a bráni

v pohodlnom nazeraní. A priestor medzi stenou miestnosti a vitrínou je úzky, čo len

znásobuje nepohodlnosť prehliadky. Naopak, tam kde je dostatočný priestor na prezeranie

vytvorený uţ konštrukciou vitríny, je ponechaný ďalší voľný priestor, ktorý by sa dal

vyuţiť celkom ináč.

Tak ako je atypicky umiestnená vitrína, aj celá jej konštrukcia je atypická. Tento

fakt však nemusí byť hlavným problémom, je to odklon od všeobecného, čo len zvyšuje

jeho zaujímavosť a príťaţlivosť, no je tu niekoľko vecí, ktoré nevyhovujú súčasným

trendom výstavníctva. Najväčšou prekáţkou je nízke (takmer na úrovni podlahy) alebo

príliš vysoké (miestami aj 180 cm) umiestnenie predmetov, kedy sa návštevník musí

nakláňať alebo naťahovať aby niečo videl. Veď ako píše aj F. Waidacher (1991, 279)

priemerná výška dospelého človeka je 155-165 cm, návštevníka na vozíčku 115-125 cm

a dieťaťa od 100 cm. Aj keď sa k týmto údajom pripočíta aj zorný uhol 130°, sú predsa len

niektoré predmety príliš vysoko či nízko.

Niektoré police sú dokonca aţ tak nízko nad sebou, ţe v tomto úzkom priestore

predmety pôsobia ako keby tam boli vtlačené. Sú aj také predmety, ktoré sa poriadne

nedajú vidieť ani z jednej strany (obr. 19). Na druhej strane, však aj samotné rozmiestnenie

predmetov a ich miestami aţ prehnaná hustota či väčšia vzdialenosť a miestami bez

ďalšieho popisu pôsobí odradzujúco a izolovane. A na niektorých miestach sa nedbalo ani

na dostatočne presné umiestnenie skiel, čím vznikli škáry široké aj jeden a viac

centimetrov, a tým je utesnenie a ochrana predmetov pred prachom či moţným narušením

celej vitríny takmer ţiadna (obr. 20).

Je moţné, ţe týmto spôsobom chceli autori znázorniť komplikovaný vývoj

ľudských dejín, ako labyrint rôznych ciest a prekáţok, ktorými naši predkovia museli

prechádzať. A hustotou predmetov chceli len ukázať zručnosť a duchovnú vyspelosť ich

tvorcov, avšak bez dostatočnej kontextualizácie je ich výpovedná hodnota takmer nulová,

no v dobe vzniku expozície sa jej ešte taká dôleţitosť nekládla.

20

Pre návštevníka neznajúceho dejiny dopodrobna však môţe táto hustota

a neusporiadanosť vyvolať tak trochu zmätok a aj keď sprievodný text pribliţuje jednotlivé

obdobia, podľa rozmiestnenia a usporiadania tvoria predmety akoby jeden celok. Pri

niektorých nádobách a pri predmetoch v nástenných vitrínach sú popisy s uvedeným

obdobím, z ktorého pochádzajú, no bliţšie k ich funkcii sa nevyjadrujú.9 Takto si teda

návštevník bez odborného výkladu musí ich funkciu vysvetliť sám.

Stupienok vedúci popri stenách, má pravdepodobne upozorniť na zaujímavé

predmety väčších rozmerov, ale jeho výška (15 cm) núti návštevníka nakloniť sa aby lepšie

videl, a jeho šírka (153 cm) len zbytočne zaberá priestor. A aj predmety na ňom vystavené

by si zaslúţili lepšiu prezentáciu. Niektoré sú dokonca umiestnené tak, aby zakrývali

opadanú omietku, či dvierka komína (obr. 21).

3. 2 Praktické nedostatky

Tak ako pri hocijakej inej veci sa časom objavujú nedostatky, tak aj táto expozícia

ich uţ má niekoľko. Sú to buď také, ktoré sa dajú vyriešiť jednoduchým zákrokom, alebo

aj také ktoré si vyţadujú dlhšie a finančne náročnejšie riešenie.

Nejde tu napríklad len o zastarané a ochodené pokrytie podlahy, staré obkladačky

či visiace káble svetelných zdrojov ale aj o neestetické umiestnenie hasičských zariadení,

ktorých stanovište musí byť podľa § 18 ods. 8 vyhlášky č. 719/2002 Z.z. viditeľné a trvale

prístupné, to však neznamená, ţe musia byť do očí na ráme dvier vo výške meter a pol

(obr. 22). Ďalším neesteticky vyriešeným prvkom sú ponechané podpery radiátora

vyčnievajúce zo steny, ktoré môţu spôsobiť aj zranenie návštevníka (obr. 23).

Pri prechádzaní výstavou môţe na návštevníka zlým dojmom pôsobiť aj praskajúca

podlaha pod jeho nohami, či zvuk odlepujúceho sa koberca, ktorý uţ len svojou šedou

farbou pôsobí pochmúrne a ani ošúchané a vychodené miesta nepôsobia dobre. Aj prah,

ktorý je celý pokrytý týmto kobercom, môţe spôsobiť aj potknutie keď splýva s podlahou

a návštevník si ho nemusí pri prechádzaní všimnúť. Rušivo môţe pôsobiť aj nepríjemný

zvuk vychádzajúci zo zastaraného osvetlenia, čo môţe znepríjemniť celú návštevu, a tým

odpútať pozornosť od prehliadky. Pri skupinovej návšteve a pri počúvaní odborného

9 Napríklad pri vystavených častiach zbraní (ako hroty kopijí a meč) a úlomkov z puklice štítu či časti

skorodovaného reťazového opaska popis „Vojenská výstroj keltského bojovníka“ nie celkom presne popisuje

vystavené predmety.

21

výkladu lektorky sú ale tieto maličkosti takmer nepovšimnuteľné a návštevníkovi, ktorého

zaujme prehliadka toto určite nebude vadiť.

Čo sa týka nástenných panelov so sprievodnými textami, tak tie sú uţ miestami

neaktuálne, keďţe od ich inštalovania sa zistili resp. zmenili mnohé informácie týkajúce sa

danej problematiky. Ide o nové poznatky z ešte aj dnes trvajúcich výskumov, či nové

datovanie jednotlivých období. Najväčšou prekáţkou je, ţe miestami sú všeobecné či

stručné, čím na paneloch vzniká voľné, nevyuţité miesto. Ich umiestnenie je v rôznej

výške, zväčša do dvoch metrov, no sú aj také, ktoré sú vyššie a v rôznom zornom uhle čím

sa stávajú ťaţko čitateľné. Aj keď na druhej strane treba podotknúť, ţe podľa doterajších

výskumov popisné texty číta len okolo 5 percent návštevníkov, ale toto číslo vo veľkej

miere ovplyvňuje práve vhodné usporiadanie týchto prvkov (Waidacher 1991, 262), ale

predovšetkým nálada a mentalita návštevníka.

Tieto dopĺňajú panely s vyobrazeniami rôznych predmetov z expozície, nákresy

z archeologických výskumov, či mapy všeobecne zamerané a pri väčšine z nich chýba

popis a legenda, a tak návštevník bez výkladu nemá tušenia o čo ide.

Pri popisoch vo všeobecnosti by sme vytkli ich „iba“ dvojjazyčnú mutáciu, t. j.

slovenskú a maďarskú formu, čím sa návštevníci zo zahraničia nedozvedia o predmetoch

takmer nič, ak nedostanú výklad v cudzom jazyku. Bolo by namieste umiestniť aj aspoň

anglickú verziu popisov, resp. aj/alebo nemeckú, keďţe v posledných rokoch aj z vlastnej

skúsenosti vieme, ţe mesto a jeho pamiatky navštevuje čoraz viac nemecky ale aj inými

jazykmi hovoriaci turistov.10

V miestnosti venovanej rímskemu obdobiu je inštalovaný aj súbor troch výjavov

s rímskou tematikou. Aj tu sú popisy stručné a nehovoria nič o ich pôvode a lokalite. Pri

druhom výjave musíme podotknúť, ţe pri jeho inštalácii sa zrejme nekládol pozor na

postupnosť jednotlivých panelov, keďţe dolný rad je premiešaný a jeden panel je dokonca

umiestnený hlavou dole (obr. 24).

10

V tomto prípade v súčasnej dobe nevieme naše tvrdenie presnejšie podoprieť štatistickými údajmi

o národnostnom zloţení návštevníkov mesta a múzea, keďţe múzeum vo svojich údajoch výročných správ

zaraďuje všetkých cudzojazyčných návštevníkov medzi cudzincov. Zvláštnu skupinu tvoria predovšetkým

maďarsky hovoriaci návštevníci, keďţe veľká väčšina obyvateľov nielen Komárna ale aj juţných okresov

západného Slovenska hovorí maďarsky alebo sa hlási k maďarskej národnosti a len ťaţko sa odlišujú od

občanov Maďarska. Preto by bolo vhodnejšie dopytovanie sa na presný pôvod návštevníka.

22

4 SPRIEVODNÉ PRVKY

Vytváranie expozície je v múzejnej sfére pravdepodobne najťaţšou úlohou,

a v dnešnej dobe ešte ťaţšou, keďţe pri jej plánovaní a tvorbe treba myslieť na to, ţe ide

o dlhodobú záleţitosť, ktorá časom môţe návštevníkov omrzieť. Hlavným problémom

akýchkoľvek expozícií je fakt, ţe po istom čase, kedy ju navštívila väčšina miestneho

obyvateľstva, stráca na počte návštevníkov ako aj na svojej popularite a väčšinou slúţi uţ

„len“ ako vzdelávací prostriedok pre miestne a okolité školy. Preto si myslíme, ţe by

múzeum malo svoje expozície reinštalovať v kratších časových intervaloch, napr. kaţdých

5 aţ 10 rokov, je ale nutné aby sa počas tohto obdobia zbierkový fond obohatil o nové

predmety, lebo vystavenie tých istých predmetov „trochu inak“ nemá potom veľký zmysel

a ani účinok.

V prípade archeologickej expozície je plánovanie o to ťaţšie, veď pre väčšinu ľudí

ide o nezaujímavú, takpovediac mŕtvu zloţku našej kultúry a dejín, a prácu archeológa

spájajú „s vyhrabávaním pokladov, prípadne kostier našich predkov zo zeme pomocou

motyčiek a štetcov“ (Gogová 2005, 207). Avšak ponúka najviac informácii o našej

minulosti, a to si väčšina spoločnosti neuvedomuje. Aj keď sa v súčasnej dobe

o archeológiu zaujíma oveľa viac laikov, prezentácia týchto nálezov miestami zlyháva

práve zo strany ich objaviteľov (Dolák 2011, 13).

Práve preto je v súčasnej dobe potrebné a nutné vytváranie takých expozícií

a výstav, ktoré vtiahnu návštevníka do deja, v našom prípade do minulosti, tak aby sa

mohli dozvedieť čo najviac. Veď akákoľvek nádoba nebola vyrobená preto, aby sa na ňu

ľudia pozerali tak ako je to v prípade výtvarného diela. Preto je nutné ju naaranţovať tak,

aby zdieľala návštevníkovi svoju pravú funkciu (Dolák 2011, 19). A tu by sa mala pri

prezentácii vyuţívať popularizácia kníh, filmov, reklám, archeoparkov, tvorivých dielní

(Gogová 2005, 208), ako aj pomoc modernej techniky, moderných informačných prvkov,

ktoré znásobia svojím pôsobením, nie len výpovednú, ale aj muzeálnu hodnotu

zbierkových predmetov.

A práve preto je v súčasnej dobe veľmi dôleţitá aj kontextualizácia predmetov, t. j.

vytvorenie takého prostredia okolo predmetu, ktoré z neho urobí súčasť celku (Kesner

2005, 183, 184). Veď jednoduchý dţbán s popisom jeho základných vlastností zďaleka

nemá takú výpovednú hodnotu ako dobová rekonštrukcia hrnčiarovej dielne s ukáţkou

23

vytvárania tohto dţbánu. Alebo hrobový inventár bez názornej ukáţky jeho rozmiestnenia

v hrobe a vysvetlenia prečo bol takým spôsobom doň umiestnený.

Samozrejme je nutné a aj vhodné vyuţitie priestoru nie len v samotných vitrínach,

ale aj okolo nich a v celom priestore výstavy. Hoci je určite chvályhodné ak chce inštitúcia

svojim návštevníkom ukázať čo najviac zo svojho fondu, je však určite nevhodné vytvárať

preplnené expozície, ktorým návštevník nebude venovať dostatočnú pozornosť (Kesner

2005, 193), no na druhej strane vitríny a priestory zívajúce prázdnotou sklamú nejedného

návštevníka a môţu ho odradiť k ďalšej návšteve.

4. 1 Prvky vyžadujúce si nutnú rekonštrukciu

Našim hlavným cieľom bolo pri vytváraní návrhu novej archeologickej expozície

lepšie vyuţitie priestoru. Keďţe Podunajské múzeum patrí k nie veľkým múzeám na

Slovensku sú aj jeho priestorové moţnosti obmedzené. A práve preto sme sa rozhodli, ţe

v návrhu na novú expozíciu odstránime všetky súčasné prvky a nahradíme ich novými,

podľa nášho názoru modernejšími.

V prvom rade bude najlepšia zmena farebného prevedenia stien zo súčasného

sterilného bieleho náteru na iný, pestrý, ţivý. My odporúčame teplé krémové farby ako je

ruţová, oranţová, ţltá, ale aj modrá či zelená farba. V našej vizualizácii sme pouţili odtieň

ruţovej farby.

Keďţe strop je uţ v súčasnej dobe v dvoch väčších miestnostiach zmodernizovaný

sadrokartónovým obloţením, bude nutné toto previesť aj v menšej miestnosti. Súčasné

plošné osvetlenie je vhodne rozmiestnené, no pri realizácii nového usporiadania bude

nutné umiestniť aj bodové svetelné zdroje.

Ďalším prvkom vyţadujúci si výmenu, je určite podlahové riešenie, nakoľko

súčasný koberec pokrývajúci celú expozíciu, je uţ miestami vyblednutý a ošúchaný. A ani

jeho sivá pochmúrna farba nepôsobí najlepším dojmom. Je ale otázne akým iným

spôsobom by sa mal nahradiť. Keďţe kachličkový obklad neprichádza v úvahu kvôli jeho

nevhodnosti, je moţné pouţitie parketovej alebo laminátovej podlahy. V tomto prípade

však môţe dôjsť z dôvodu nekvalitného poloţenia k vzniku škár pri spojoch a postupom

čase aj k opotrebovaniu a vzniku škrabancov (ako je to v prípade vedľajšej budovy múzea),

aj keď v prípade parkiet je moţné ich opätovného vyleštenia. Zo strany návštevníkov však

môţe rušivo pôsobiť klopkanie pri chôdzi počas prehliadky. Nasledujúcou moţnosťou

24

pokrytia je linoleová podlaha. Pri chôdzi na nej nevznikajú rušivé faktory a v dnešnej dobe

je uţ veľa rôznych vzorov imitujúcich rôzne povrchy, ale aj tu časom môţu vzniknúť

škrabance a „šmuhy“, esteticky a vizuálne nie veľmi príjemné. Nakoniec nám ostalo aj

pokrytie kobercom, no určite iného farebného prevedenia ako je to v súčasnosti.

4. 2 Novo navrhnuté prvky

K hlavným novo navrhnutým prvkom celej novej expozície patria nové vitríny,

keďţe tie súčasné sa nám javia nie príliš vyhovujúce. Naším prvým zámerom bolo vytvoriť

jeden dlhý vitrínový komplex, ktorý by kopíroval steny miestností. Inšpirovala nás k tomu

tzv. prúdová vitrína z Archeologickej expozície Národného múzea v Prahe, ktorá však

nebola vnútorne členená a vytvárala neprerušený monotónny prúd (Dolák 2012, 82). Preto

by tu bolo vhodné teda nejaké členenie, čím by návštevník vedel o aké obdobie ide. Ďalšou

inšpiráciou nám bola návšteva historickej expozície v maďarskej obci Ópusztaszer

(venovaná osídľovaniu juţného Maďarska (staro-)maďarskými kmeňmi a veľkému

kruhovému obrazu Árpáda Fesztyho), kde výstavný celok tvorila stena so vstavanými

vitrínami, ktoré vytvárali akési okná do dejín. Preto sme sa rozhodli skĺbiť tieto dva prvky

do jedného čím vznikla akási prúdová stena (obr. 25).

Po ďalšom premýšľaní nad celkovým stvárnením expozície sme však dospeli

k názoru, ţe takéto prevedenie vitrín nie je celkom najlepšie. Jednak z toho dôvodu, ţe na

stenách sú umiestnené zástrčky a spínače svetiel, čo by nebol veľký problém, ale

nachádzajú sa tu aj dvierka vetracích šácht komínov, ktoré nie je moţné umiestniť na iné

miesto a musia byť z bezpečnostných dôvodov vţdy voľné. Ďalšou nevýhodou je ten fakt,

ţe pred takto usporiadanými vitrínami vznikne voľný priestor, ktorý sa dá ďalej vyuţiť, no

návštevník sa automaticky bude posúvať ďalej dopredu (ako na beţiacom páse) a zrejme sa

k na začiatku vystaveným veciam vracať uţ nebude. Inou nevýhodou sa javí aj to, ţe pri

ďalšej budúcej reinštalácii nebude moţné tento priestor ináč vyuţiť, prípadne bude nutná

celková reinštalácia s novým typom vitrín.

Preto sme sa nakoniec rozhodli pre samostatne stojace vitríny, s ktorými v prípade

potreby bude ľahká manipulácia a bude moţné ich umiestniť do rôznych častí miestností.

Ide o jednoduchú konštrukciu, kde samotnú vitrínu tvorí podstavec široký 180 cm, vysoký

80 cm a hlboký tieţ 80 cm. Na ňom zasklená plocha vysoká 130 cm, zadná stena plná

a dve bočné steny v prípade potreby môţu byť plné alebo zasklené. Vrchnú časť tvorí

25

nástavec vysoký 40 cm, na ktorom bude uvedený názov prezentovaného obdobia (obr.

26).11

Na podstavci by bolo vhodné zobrazenie časovej osi daného prezentovaného

obdobia s rôznymi dôleţitými udalosťami slovenských, európskych ale aj svetových dejín.

Pri konštruovaní však treba myslieť na to, aby boli z pevného ale ľahkého

materiálu, aby umoţňovali ľahkú manipuláciu s predmetmi, ale zároveň ich chránili či

odolávali zvýšeným nárokom zo strany návštevníkov (Waidacher 1999, 283).

Keďţe ide o archeologickú expozíciu zahrňujúcu rôzne obdobia a časové úseky

našich dejín, bude iste hodné ak tieto obdobia budú reprezentovať vitríny rôznych

farebných prevedení, ako vonkajšej, tak aj vnútornej, výstavnej, časti. My sme pre

jednotlivé obdobia vybrali nasledovné farebné prevedenia: doba kamenná (staršia aţ

neskorá) – piesková a hnedá f., doba bronzová – svetlo- a tmavozelená f., doba ţelezná

(staršia a mladšia) – bordová a tmavoruţová f., doba rímska a lokalita Iţa-Leányvár –

svetlo- a tmavosivá f., obdobie sťahovania národov – svetlo- a tmavooranţová f., Avarský

kaganát a Slovania – svetlo- a tmavoţltá farba.

Ďalším novým prvkom bude nové zaclonenie okien. V súčasnosti sú okná clonené

ţalúziami medzi krídlami okien. V tomto prípade však nie je moţné clonenie slnečných

lúčov v dobe, keď je okno otvorené, preto navrhujeme prekrytie časti okna tenkou látkou

s potlačou vo forme rolety, ako je to napr. v expozícii múzea Ferenca Nádasdyho

v maďarskom Sárvári (obr. 27), kde sú takouto formou prezentované portréty grófa

Františka III. Nádasdyho a jeho manţelky Anny Juliany r. Esterházyovej. Je tu však

moţnosť pouţitia sieťotlačového variantu. V našom prípade by sa takto dali prezentovať

zväčšeniny rôznych predmetov menších rozmerov z expozície ako aj prípadné grafické

rekonštrukcie či reprodukcie obrazov apod. Zabezpečí sa takto zabránenie prílišného

prenikania slnečných lúčov, moţnosť vetrania a poslúţi aj ako estetické doplnenie

interiéru. Na druhej strane ale treba povedať, ţe pôsobením slnečných môţe postupom

času dôjsť k vyblednutiu motívu, čím bode nutné ho nahradiť novým.

● Rekonštrukcie, makety, substitúty

V súčasnom výstavníctve zohrávajú dôleţitú úlohu v múzejnej oblasti aj

neoriginálne predmety, čiţe také, ktoré boli zámerne vyhotovené pre sprostredkovanie

11

V našej vizualizácii sme pouţili plasticky vyčnievajúce dvojjazyčné popisy, ale vhodnejšie budú troj-

či viacjazyčné popisy.

26

informácie a zároveň nahrádzajú, dopĺňajú alebo rozširujú danú tému (Waidacher 1999,

114, 190).

Keďţe okres Komárno je bohatý na archeologické náleziská a zvlášť na pohrebiská

rôznych kultúr, je vhodné verejnosti tieto nálezy prezentovať nie len ako vystavené

samostatné jednotky, ale, ako sme uţ vyššie spomenuli, v kontexte. Čiţe v našom prípade

sme sa rozhodli pre rekonštrukcie dvoch hrobových celkov, a to jeden popolnicový hrob

(severopanónskej kultúry; v našej vizualizácii hrob č. 16/56) z lokality Patince bohatý na

keramický materiál (obr. 28; Dušek 1960) a jeden kostrový hrob (z keltského pohrebiska;

v našej vizualizácii hrob č. 47/72) z lokality Chotín, ako s keramickým, tak aj s kovovým

a organickým inventárom (obr. 29; Ratimorská 1981). Naším hlavným zámerov

vytvorením týchto rekonštrukcií je predstaviť publiku rôzne pohrebné ríty, čo v súčasnej

expozícii si nie je moţné dostatočne predstaviť a v prvom rade hlavný rozdiel medzi

popolnicovým a kostrovým hrobom. Treba ale podotknúť, ţe ide o pokus rekonštrukcie

v čase nájdenia hrobu a nie v čase uloţenia ostatkov do zeme. Bola by však určite

prospešná aj takáto čo i len kresebná rekonštrukcia, hlavne v prípade kostrového hrobu,

kde sa telo rozloţí a kovový materiál degraduje, prípadne sa takmer úplne rozloţí.

V našom prípade tvorí hrob jednoduchá konštrukcia z drevených dosák štvorcového

(v prípade popolnicového hrobu 134x123x30 cm) alebo obdĺţnikového tvaru (v prípade

kostrového hrobu 224x135x30 cm) prekrytá sklenenou tabulou, na dne vyplnená pieskom

alebo zeminou, kde bude naznačený pribliţný pôdorys a rozmiestnené nádoby a ostatný

hrobový inventár, ako aj popolová hmota s kúskami kalcinovaných kostí ako aj kostra

človeka a zvieraťa (ošípanej). Keďţe múzeum disponuje artefaktmi z oboch spomenutých

nálezísk, nebude isto problém s ich vystavením, v prípade organického materiálu, nebude

problém vytvoriť imitáciu spopolneného tela, pri kostre človeka, však tieto v prípade ak

nimi múzeum nedisponuje bude moţné a zrejme aj z úcty k mŕtvemu ich nahradiť

imitáciou z plastu či dreva. S kosťami zvieraťa by malo múzeum taktieţ disponovať,

v inom prípade by tieţ nemal byť problém ich zadováţiť z iných zdrojov (z domácnosti,

alebo mäsiarstva).

Aj keď uţ dnes je expozícia vybavená štyrmi maketami súvisiacimi s rímskym

táborom v Iţi-Leányvári (tri z nich predstavujú rekonštrukcie budov a jedna celkový plán

lokality), väčšina z nich je umiestnená takpovediac izolovane, vzdialene od ostatnej časti

venujúcej sa tejto lokalite. Sú voľne uloţené pri východe. Preto by bolo nutné ich sústrediť

na jedno miesto, aby tak mohli komplexne dopĺňať nie len seba, ale aj nálezy viaţuce sa k

táboru.

27

Určite by sa k tejto téme hodila aj názorná ukáţka rímskej techniky stavebníctva,

resp. maketa strechy a podpodlahového vykurovania, ako je tomu aj v lapidárnej expozícii

Laterarius Archeologického múzea SNM v Bratislave (Bazovský 2011, obr. 2.). Je tu

znázornená technika kladenia muriva, konštruovania nosných stĺpčekov podpodlahového

vykurovania (hypocaustu) a kladenia podlahy na ne, ako aj spôsob kladenia nosných

drevených trámov a časť strechy s krycími (tegulami) a hrebeňovými škridlami

(imbrexmi). My sme tento celok mierne upravili a doplnili ešte o vykurovacie teleso (tzv.

praefurnium) a ukáţku tubusov, t. j. hlinených dutých teplovodných tehál, ktoré sa

pouţívali na vykurovanie stien (obr. 30). Celková veľkosť komplexu je teda nakoniec

190x175 cm a vysoký je 165 cm.

Ďalej k doplneniu niektorých tém by sa určite celkom hodili aj názorné ukáţky

odievania v rôznych obdobiach a kultúrach. Zaiste by expozíciu obohatili aj kresebné

rekonštrukcie krojov, no najlepšie by to zabezpečili figuríny v ţivotnej veľkosti odeté do

dobových šiat.

Expozícia uţ teraz prezentuje bohaté mnoţstvo šperkov, najmä z obdobia mladšej

doby ţeleznej (laténskej) a bolo by určite vhodnejšie ho vidieť v ich pôvodnej funkcii ako

uloţené niekde na polici vitríny. Pravdaţe v prípade hodnotnejších kusov by sa tie

nahradili kópiami.12

V prípade zmienenej mladšej doby ţeleznej by to mohla byť figurína

keltskej ţeny s charakteristickými šperkmi, ako sú náhrdelníky, nánoţné kruhy a hlavne

spony rôznych typov, alebo bojovníka v zbroji.

K dobe rímskej by sa hodila tieţ figurína vojaka s výzbrojou, ako je štít, kopija,

meč a prilba.

Ako je to uţ v expozícii vidieť, tak v jednej z vitrín je vystavená rekonštrukcia

avarského koţeného opaska s bohatým kovaním. Pre znásobenie vypovedacej schopnosti

tohto opaska by bolo určite vhodnejšie ho taktieţ vyuţiť tieţ práve prostredníctvom

figuríny v kroji.13

Keďţe je vystavených aj niekoľko súčastí z konského postroja, bolo by

taktieţ namieste vytvoriť rekonštrukciu ohlávky na vypreparovanej hlave koňa alebo na

modely z plastu či dreva (v našej vizualizácii toto predstavuje model koňa).

12

Tu sa ale naskytuje otázka, ktoré sú to tie hodnotnejšie kusy, keďţe pre múzeum sú hodnotné všetky

predmety bez ich aktuálneho finančného ohodnotenia. Preto by bolo moţno lepšie, či by sa nevystavili len

kópie a rekonštrukcie originálov, ktoré by mohli byť v celej miere prístupné návštevníkom a ich prípadne

znehodnotenie alebo odcudzenie nespôsobí závaţnejšiu ujmu, ako strata originálu.

13 Názornú ukáţku takejto rekonštrukcie avarského kroju ponúka Z. Čilinská (1992, 71, obr. 24, 25).

28

V súčasnej dobe vo výstavníctve hrajú dôleţitú úlohu aj substitúty. Ich hlavnými

funkciami je nahradiť, doplniť a rozšíriť a môţu vystupovať v rôznych formách

a stupňoch, a to napr. ako kópia, faksimile, reprodukcia, odliatok, imitácia, model, ale aj uţ

ako spomenutá rekonštrukcia či maketa (Waidacher 1999, 114, 284 a n.). V našom prípade

by vhodným doplnením expozície boli kópie, faksimile, reprodukcie a aj imitácie. Týmto

spôsobom by sa verejnosti mohli sprístupniť rôzne predmety, nie len hodnotné ale aj

jedinečné či úplne beţné a vytvorili by sa v časti kaţdej miestnosti tzv. haptické alebo

hmatové kútiky (ako je tomu napr. v SNM – Archeologickom múzeu v Bratislave). Tieto

by neboli určené len beţným návštevníkom, ale aj deťom a v prípade doplnenia popisov

v braillovom písme by mohli tieto vyuţiť nevidomí a slabozrakí na lepšie porozumenie

a predstavu, čo z počutého lektorského slova môţe byť niekedy obtiaţne.

Pravdaţe nemusí ísť len o celé kópie predmetov, ale môţu sa pouţiť aj

napodobeniny len niektorých častí, ktoré budú návštevníci porovnávať s vystavenými

predmetmi, budú hádať o akú časť predmetu ide, na čo slúţila, či ako bola vyrobená. Pre

zrakovo postihnutých by dobrou pomôckou poslúţili aj podobné plastové makety obrysov

predmetov, aké vytvorili aj študenti Katedry muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity

Konštantína Filozofa v Nitre na svojej ročníkovej výstave „Ţivot dotykmi“ v r. 2008.

Takýmto spôsobom ukázali a pomohli slabozrakým predstaviť si pribliţnú podobu ôsmich

zaujímavých stavieb zo Slovenska i sveta. Išlo o princíp plastického, reliéfneho,

znázornenia obrysu budovy a jeho pôdorysu na tenkej plastovej doske s popisom

v slepeckom písme (Prelovská 2009, 54, 55).

V našom prípade by však išlo o znázornenie predmetov vystavených v expozícii

a spolu s popisom priblíţiť ich takto nevidiacim a dopomôcť k ich lepšiemu porozumeniu.

4. 3 Interaktívne prvky

V posledných rokoch začína nielen do svetových či európskych ale aj do

slovenských múzeí prenikať okrem vyššie zmienených prvkov aj tzv. interaktivita. Ide

o vtiahnutie návštevníka do deja, v niektorých prípadoch dokonca umoţňuje návštevníkovi

vytvoriť si vlastnú výstavu. Pred pár rokmi pracovníci Smithsonian Museum definovali

interaktivitu ako „fyzickú aktivitu, (ktorá) zamestná i iné zmysly ako zrak, vyţaduje

angaţovanie návštevníka, stimuluje návštevníkov intelektuálne i emocionálne, podporuje

hlbšie zaujatie pre vec, o ktorej sa informácie týkajú, niekedy ide o počítačový program,

29

ponúka voľnosť pohybu, umoţňuje návštevníkom ovplyvniť informácie tak, aby zodpovedali

ich záujmom“ (Wolf 2009, 33).

Tak ako píše Wolf (2009, 33) je pri príprave interaktívnych prvkov nutné dopredu

rozmýšľať takto: „Pre koho budú určené? Čo je ich zámerom? Je to najlepšie riešenie, ako

dosiahnuť poţadovaný výsledok?“.

Je naozaj dôleţité si klásť tieto otázky, a v prípade tvorby expozície je to ešte

dôleţitejšie, keďţe na rozdiel od krátkodobých výstav, kde sa touto formou môţu priblíţiť

a obohatiť nielen všeobecne známe ale aj nové i neznáme informácie, ide u expozícii

o dlhodobú záleţitosť a časom sa z tejto aktivity môţe stať zbytočná obtiaţ a dokonca

môţe viesť aj k stratovosti celej expozície.

V prípade stálych výstav je pravdepodobne výhodnejšie projektovať a vytvárať také

prvky, ktoré nezaberú veľkú plochu, nebudú rušiť okolie a ich vyuţitie vráti ich produkčné

náklady. Podľa nášho názoru v expozíciách len ťaţko a zriedkavo nájdu svoje

opodstatnenie, veď v prípade skupinovej návštevy nemá jednotlivec zo skupiny veľa času

sa venovať iným aktivitám mimo prehliadky, alebo len veľmi výnimočne, a aj to vo

väčšine prípadov na konci prehliadky. A v prípade jednotlivcov, párov či malých skupín

môţe dochádzať k rušivým vplyvom a k stretom záujmov. Môţu sa tvoriť dokonca aj rady,

čo môţe návštevníkov odradiť a spôsobiť to, ţe sa k nim uţ nevrátia. Preto by sa mali

vytvárať v dostatočných odstupoch, mierne izolované od ostatnej prehliadky a nie príliš

zaťaţujúce na informácie a čas. Tu sa potom ale môţe naskytnúť otázka ich opodstatnenia,

a moţné spochybnenie ich vyuţitia. V rôznych prípadoch môţu poslúţiť aj ako súčasť

študijných osnov pre školy. Pravdaţe všetko záleţí od veľkosti priestoru a ich

premysleného aplikovania.

Keďţe priestory expozície v Podunajskom múzeu nie sú veľké a neponúkajú široké

moţnosti, navrhli sme také interaktívne prvky, ktoré by nemali zaberať veľa priestoru a ani

by nemali vytvárať šumy okolo seba.

● Multimediálny kiosk

V posledných rokoch sa čoraz častejšie inštalujú nielen v priestoroch obchodných

a nákupných centier, inštitúcií, čerpacích staníc, štátnych a súkromných škôl, úradov,

hotelov, zdravotníckych zariadení, golfových rezortov či na verejných priestranstvách ale

aj vo výstavných priestoroch múzeí tzv. multimediálne informačné kiosky s dotykovou

obrazovkou (obr. 31). Sú to interaktívne terminály, ktoré plnia informačné či distribučné

30

úlohy, čiţe poskytujú širokej či úzkej verejnosti základné údaje ale aj rozšírené informácie

o ponúkaných sluţbách, výhodách, ďalších moţnostiach špecifických a viaţucich sa

k danej inštitúcii, oblasti či dokonca aj k mestu (http://www.kioskmedia.sk [cit. 2013-03-

04]).

Väčšina kioskov môţe byť prepojených cez internetovú sieť s centrálnym

serverom, cez ktorý je moţné dopĺňať alebo aktualizovať údaje. V dnešnej dobe uţ existuje

veľké mnoţstvo prístrojov rôznych tvarov a funkcií. Existujú uţ aj prototypy, ktoré je

moţné napojiť aj na dataprojektor. Okrem toho, ţe môţu slúţiť ako klasické prezerače

internetových stránok, môţu byť na ne inštalované aj rôzne programy, virtuálne prehliadky

reálnych i neskutočných miest, hry ako aj digitálne či skutočné príbehy.

Ďalej v prípade múzejných výstav to môţe byť: „Základná informácia

o prislúchajúcej časti stálej expozície; Podrobná obrazová informácia – fotografie

zbierkových predmetov viaţuce sa k prezentovanej téme – aj také, pre ktoré v stálej

expozícii nezvýšilo miesto na fyzickú prezentáciu; Doplnková textová informácia – odborné

texty, ktoré predovšetkým návštevníkov z odborných kruhov zorientujú aj v ďalšej

publikovanej odbornej literatúre k prezentovanej téme – samozrejme s dodrţaním všetkých

zásad autorského zákona“ (Drugová – Bárdiová 2011, 70).

V Slovenskej republike sa takéto kiosky v múzejných výstavách a expozíciách

začali objavovať len nedávno. Ako prvý takýto kiosk zaviedlo Povaţské múzeum v Ţiline

v spolupráci s Univerzitou Komenského v Bratislave na výstave Nostalgia Expo 2006

v rámci projektu Povaţské múzeum 3D online, ktorý bol súčasťou Národného programu

virtualizácie slovenských múzeí a galérií. V rámci tohto Národného programu bol

inštalovaný kiosk aj v Mestskom múzeu v Bratislave s Multimediálnou historickou

Bratislavou (Ferko a kol. 2006, 41 a n.)

V našom prípade by išlo o jednoduchší model kiosku, ktorý by doplňoval niektoré

údaje k expozícii, resp. by sa venoval dôleţitejším udalostiam mesta a okolia alebo

obdobiu z jeho dejín, ktoré by si prostredníctvom lektorského výkladu vyţadovali širší

a obsiahlejší výklad.

● QR kód

Quick Response alebo skrátene QR kóde (obr. 32) je dvojrozmerný čiarový kód

vyvinutý japonskou firmou Denso-Wave (dcérskou spoločnosťou firmy Toyota) v roku

1994 na sledovanie súčiastok pri výrobe automobilov. Ako jeho pomenovanie hovorí, t. j.

31

rýchla reakcia, bol navrhnutý na rýchle dekódovanie zašifrovaného odkazu. Ide o súbor

čiernych modulov (štvorcových bodov), usporiadaných v mrieţke do štvorca na bielom

pozadí. Jeho hlavné časti tvoria tri väčšie štvorce a jeden menší v pravom dolnom rohu. Na

jeho dekódovanie sprvu slúţili špeciálne čítacie moduly, no v dnešnej dobe je ich čítanie

moţné uţ takmer väčšinou mobilných telefónov či iným zariadením so vstavaným

fotoaparátom a špeciálnou aplikáciou na dekódovanie. V súčasnej dobe sa uţ QR kód

pouţíva na kódovanie rôznych kontaktných informácií a môţe obsahovať: webovú adresu,

e-mailovú adresu, telefónne číslo, kontaktné informácie, správu SMS či MMS, geografickú

pozíciu, údaje o udalosti s názvom, miestom, časom a trvaním (http://en.wikipedia.org/

wiki/QR_code [cit. 2013-04-13]).

Vďaka takmer nekonečnému počtu rôznych variantov usporiadania modulov našiel

svoje opodstatnenie okrem automobilovej výroby v nespočetných odvetviach priemyslu,

evidencie a dokonca aj kultúry a začína prenikať do kaţdodenného ţivota človeka.

V našom prípade by takýto kód mohol v sebe niesť ďalšie zaujímavé a doplňujúce

informácie. Čiţe, umiestnil by sa buď k sprievodným textom alebo na určité miesto na

vitríne a dešifrovaním s mobilným telefónom by sa návštevníkovi otvorila aplikácia alebo

webová stránka. Tá by obsahovala predovšetkým sprievodný text v rôznych jazykoch,

ktorý by bolo moţné zväčšiť do ľubovoľnej veľkosti a pravdaţe ďalšie fotografie alebo aj

virtuálne 3D modely predmetov nachádzajúcich sa vo vitrínach, ktoré by sa dali ľubovoľne

zväčšovať a zmenšovať, natáčať do rôznych uhlov. Ďalej by tu boli ďalšie informácie

o predmete, ako je technika ich výroby, presné rozmery, okolnosti ich nálezu, resp. prijatia

do zbierkového fondu múzea alebo aj ďalšie analogické predmety zo Slovenska a Európy,

ako aj prípadná odborná literatúra a iné zdroje nielen pre laickú ale aj odbornú verejnosť.

Pravdaţe v tomto prípade by bolo nutné v priestoroch expozície a múzea povoliť

pouţívanie mobilných telefónov a iných zariadený, ktoré dokáţu dešifrovať tento kód.14

● Premietací kútik

K zaujímavým doplnkom v múzejnej prezentácii dnes patrí uţ aj premietanie

rôznych dokumentárnych a vzdelávacích filmov, prostredníctvom monitoru počítača,

televíznej obrazovky alebo dataprojekcie na stenu či na plátno. 14

V prípade takého mnoţstva ďalších sprievodných informácií by bol potrebný väčší tím odborných

pracovníkov, ktorí pozbierajú a spracujú všetky moţné dostupné informácie do kvalitného celku a v prípade

zahraničných návštevníkov by si táto aplikácia vyţiadala aj cudzojazyčné mutácie.

32

Treba však podotknúť, tak ako píše F. Waidacher (1999, 286), ţe aj toto médium

má svoje kladné a záporné strany. K výhodám medzi inými radí: vizuálna sila; ľahká

automatická a programovaná prezentácia; ľahko a lacno kopírovateľné, ako aj hravo

opakovateľné a neustále beţiace programy; moţnosť zakomponovania fotografií

a obrázkov; schopnosť obrátiť sa na jedného alebo viacerých návštevníkov; moţnosť

kombinovania rôznych grafických a zvukových techník. Ako nevýhody uvádza: vysoké

produkčné náklady a náklady na prístroje; ich ošetrovanie; potreba veľkého a špecifického

priestoru; malá flexibilita; dočasná povaha; a produkovanie akustických šumov.

V našom prípade však ide o menšie priestory, ktoré vytvárajú takmer jednoliaty

celok, a tak šíreniu rušivých šumov by sa dalo len ťaţko zabrániť, preto by sa toto médium

dalo pouţiť len ako obrazový sprievodca bez zvuku. Prípadne by sa dal tento kútik zriadiť

v priestore nevyuţívaných toaliet, ten je ale malých rozmerov, alebo na chodbe na

poschodí múzea.

33

5 NÁVRHY NA REINŠTALÁCIU

Po vymenovaní takmer všetkých potrebných a nutných prvkov, ktoré si súčasné

múzejníctvo vyţaduje na skvalitnenie prezentácie svojej práce, by sme prešli na popis

nášho návrhu, resp. návrhov na novú expozíciu.

Keďţe ide o pomerne menšie priestory, snaţili sme sa náš návrh orientovať tak, aby

mal návštevník pomerne voľný priebeh prehliadky. Aby nepostupoval ako na beţiacom

páse a videl jeden predmet za druhým, prípadne si prečítal nejaký sprievodný text.

Pravdaţe sme sa snaţili zachovať chronologický priebeh prezentácie čo najlepšie sa to dalo

a doplňovať jednotlivé stanoviská interakciou a uvoľnenejším priestorom. Umiestnenie

vitrín a ich farebné prevedenie sme navrhli tak, aby netvorili jeden veľký celok, ale skôr

menšie, izolovanejšie celky reprezentujúce konkrétne chronologické obdobie, aj keď sme

boli podstatne obmedzení orientáciou miestností a zásadnú úlohu hralo aj zabránenie

odrazu svetla v sklách vitrín, čomu sa nedalo úplne zabrániť.

Snaţili sme sa vytvoriť aj oddychové zóny v priestoroch expozície, kde by si na

krátky čas mohli návštevníci odpočinúť a prípadne porozhliadnuť sa.

Aj keď rozmery miestností nie sú najväčšie, počas navrhovania sme sa snaţili

vyuţiť priestor čo najlepšie v rôznych variantoch, a tak sme vytvorili dva rôzne návrhy:

jeden v súčasných priestoroch na poschodí a jeden na prízemí budovy, kde sú rozmery

miestností totoţné s tými na poschodí, odlišný je len počet okien, ich rozmery a mierne aj

ich rozmiestnenie.

Jednotlivé návrhy sme sa snaţili preniesť aj do vizuálnej podoby, na čo nám

poslúţili technické nákresy pôdorysu budovy múzea15

, na základe ktorých sme vo voľne

šíriteľnom 3D modelovacom programe Google SketchUp 8 od firmy @Last Software Inc.

5. 1 Návrh v pôvodných miestnostiach na poschodí budovy

Tento variant návrhu sa tematicky príliš nelíši od súčasného rozdelenia expozície

(obr. 33, 40, 44). Vstupuje sa rovnako z točitého schodiska vedúceho z prízemia. Pri

vchode na ľavo bude vo vzdialenosti 150 cm z pevného materiálu vytvorená priečka dlhá

600 a vysoká 300 cm. Tu budú formou veľkoplošných reprodukcií malieb Zdeňka M. F.

15

Tu by sme sa chceli poďakovať výstavnému technikovi Podunajského múzea v Komárne, G. Pastorálisovi,

za poskytnuté technické nákresy.

34

Buriana (1905-1981) o pravekom človekovi (obr. 34) reprezentované najstaršie dejiny

regiónu, keďţe z tohto obdobia pochádza len veľmi malé mnoţstvo nálezov. Naskytuje sa

tu aj moţnosť vytvorenia umelého ohniska s figurínami pravekých ľudí pri práci, napr.

štiepaní kameňa, opracúvaní koţí, atď.

Oproti vchodu na západnej stene miestnosti budú umiestnené štyri vitríny

(pieskovej farby), predstavujúce najstaršie obdobie ľudských dejín od staršej doby

kamennej (paleolit) po neskorú dobu kamennú (eneolit).16

Takto vzniknutý komplex vitrín

bude dlhý 720 cm (obr. 35).

Za umelou stenou budú dve vitríny (zelenej farby) venované dobe bronzovej

umiestnené tak, aby na tejto stene vznikol priestor pre umiestnenie sprievodného textu či

fotodokumentácie. Pred nimi bude vo vzdialenosti 180 cm umiestnená rekonštrukcia

popolnicového hrobu z Patiniec (obr. 36). Pri tejto rekonštrukcii bude aj kiosk

s informáciami a dokumentáciou o pohrebisku v Patinciach umiestnený tak, aby nebránil

voľnému prechodu a zabezpečil aj dostatočný priestor pre manipuláciu. Oproti

rekonštrukcii hrobu budú umiestnené ďalšie dve vitríny (bordového prevedenia; vo

vzdialenosti 200 cm), tieto budú dokumentovať staršiu dobu ţeleznú a halštatskú kultúru

(obr. 37). Na ľavo od týchto vitrín bude vo vzdialenosti 245 cm umiestnená rekonštrukcia

kostrového hrobu keltského muţa z pohrebiska v Chotíne, ktorú doplní veľkoplošný panel

s plánom odkrytej plochy pohrebiska, ako aj s nákresmi jednotlivých hrobov a s ich

popisom. Rekonštrukcia je navrhnutá tak, aby drevený rám ohraničoval pozostatky tela

a inventáru čo najtesnejšie (pre úsporu priestoru) a okraj hrobovej jamy bude načrtnutý na

podlahe. Taktieţ sa tu bude nachádzať figurína keltského muţa alebo ţeny, ktorá bude

ilustračne dopĺňať rekonštrukciu hrobu. V tejto časti expozície bude vytvorený aj prvý

oddychový kútik formou pohovky (obr. 38).

Za vitrínami o dobe staršej dobe ţeleznej budú umiestnené tieţ dve vitríny

(bordovej farby) venujúce sa mladšej dobe ţeleznej a laténskej (keltskej) kultúre. Oproti

týmto bude na severnej stene miestnosti inštalovaná polica vo výške 100 cm, na ktorej sa

budú nachádzať kópie predmetov z kaţdého prezentovaného obdobia (vo vstupnej

miestnosti) a bude slúţiť ako haptický kútik. V tejto časti miestnosti by sa mohla umiestniť

aj špeciálna vitrína s úzkymi okienkami, kde by sa inštalovali šperky a významnejšie

nálezy. Slúţila by ako menšia „pokladnica“ (obr. 39).

16

Tu sa počet vitrín môţe zásadnejšie zmeniť od nami navrhovaného, keďţe pri moţnej reinštalácii bude

nutná bliţšia spolupráca a konzultácia s kurátorom zbierky o počte pravekých nálezov.

35

Po tomto návštevník prejde do ďalšej miestnosti, kde ho na pravej strane budú

čakať dve (šedé) vitríny venované osobitne rímskemu vojenskému táboru v Iţi-Leányvári

(rímska Celematia/Kelemantia), ktorý si svojou jedinečnosťou v regióne zaslúţi

výnimočné postavenie. Tu sa naskytuje aj moţnosť umiestnenia menšieho podstavca, na

ktorom budú spočívať súčasné rekonštrukcie budov z tábora, či kiosku, kde bude

prezentovaná prehliadka po virtuálnej rekonštrukcii tábora (obr. 41), ako aj umiestnenie

figuríny rímskeho vojaka v zbroji.

Na ľavo od vstupu do miestnosti budú samostatne prezentovať dobu rímsku tri

(šedé) vitríny, umiestnené tak, aby v miernom oblúku kopírovali obvod juţnej a západnej

steny (obr. 42). Pri týchto vitrínach bude vytvorené ďalšie odpočinkové miesto, vedľa

ktorého budú opäť dve (svetlooranţové) vitríny s predmetmi viaţucimi sa k obdobiu

sťahovania národov a haptický kútik (obr. 43).

Celej miestnosti bude centrálne dominovať názorná ukáţka rekonštrukcie časti

rímskeho podpodlahového a stenového vykurovania s časťou steny budovy s ukáţkou

kladenia lomového kameňa a vykurovacieho zariadenia (mierne zmenená kópia

rekonštrukcie z expozície tehliarstva Laterárius v Archeologickom múzeu SNM), ako aj

časť konštrukcie drevených nosných stĺpov s ukáţkou kladenia krycích a hrebeňových

škridiel. Tu by si návštevník mohol aj poťaţkať kryciu škridlu (tegulu), ktorá v niektorých

prípadoch mohla váţiť od 15 do 20 kg a tým si predstaviť, akú zručnosť museli mať rímski

stavbári (obr. 44).

Na severnej stene pri haptickom kútiku bude načrtnutý tok rieky Dunaj a vyznačené

lokality rímskej hranice Limes Romanus (obmena známej Tabule Peutingeriany; podobný

námet bol realizovaný aj na výstave „Ţivot na obidvoch stranách hranice“ prezentovanej aj

v Podunajskom múzeu od novembra 2012 do februára 2013).

Posledná miestnosť expozície bude venovaná obdobiu Avarského kaganátu

a Slovanom, ktorých nálezy budú inštalované v troch (ţltých) vitrínach na pravej strane od

vstupu do miestnosti. Na pravo od vstupu bude opäť umiestnený pult pre hmatový kútik

s rôznymi kópiami predmetov, ako aj so súčasnou rekonštrukciou koţeného avarského

opasku s kovaním. Vo vizualizácii je modelom koňa znázornené miesto pre figurínu Avara

v kroji, prípadne preparát koňa alebo jeho hlavy s rekonštrukciou ohlávky (obr. 46). Táto

časť expozície bude nadväzovať na ďalšiu časť expozície, a to historickú, od príchodu

staromaďarských kmeňov a vzniku Uhorského štátu.

36

V tejto miestnosti sa nachádza aj vstup do v súčasnosti nevyuţívaných sociálnych

zariadení. Podľa M. Gereho17

chce vedenie múzea v týchto priestoroch vybudovať výťah

vedúci nie len do expozície ale aj do depozitárnych priestorov, čo by síce veľmi uľahčilo

prístup imobilným návštevníkom, no z pohľadu prezentácie expozície to môţe vyvolávať

rušivé efekty a aj trasa prehliadky by sa tým musela zmeniť. V prípade, ţe by od tohto

zámeru vedenie upustilo, by bolo vhodné tu vytvoriť menší premietací kútik s televíznou

obrazovkou alebo dataprojektorom (obr. 47), alebo detský kútik so zaujímavými

sprievodnými aktivitami.

5. 2 Návrh v miestnostiach na prízemí budovy

Čo sa týka priestorov na prízemí hlavnej budovy, tak tie sa svojimi rozmermi

nelíšia od tých na poschodí. Jediným rozdielom je počet okien vo veľkej miestnosti a dvere

v druhej miestnosti vedúce z dvora (pouţívané pri inštaláciách krátkodobých výstav).

V tomto prípade by bolo najväčšou zmenou smer prehliadky a rozloţenie jednotlivých

období (obr. .

V našom návrhu sme ale vyuţili iba dve väčšie miestnosti, keďţe v menšej sa

nachádza vstup do v súčasnosti ešte vyuţívaných toaliet. Preto sme z tejto miestnosti

vytvorili akýsi „vstupný portál“, kde bude umiestnený kiosk s internetovou stránkou

múzea. Ďalej tu budú panely s pôdorysom miestností s vyznačenou trasou prehliadky

a stručné informácie o expozíciách. Môţe tu byť aj panel so stručnými informáciami

o archeologických a historických pracovníkoch, ktorí pôsobili v múzeu.

Po vstupe do prvej výstavnej miestnosti budú na pravo umiestnené prvé štyri

vitríny, venujúce sa pravekým obdobiam, v mierne polkruhovom oblúku tak, ţe prvá z nich

bude na západnej stene a ostatné budú umiestnené vedľa nej v pravom uhle. Takto vznikne

priestor medzi vitrínami a severnou stenou miestnosti veľký cca 430x450 cm (obr. 49). Na

ľavej strane pri vchode môţe byť umiestnená figurína pravekého človeka alebo ľudí pri

ohnisku.

Za „pravekými“ vitrínami bude priestor venovaný rekonštrukcii popolnicového

hrobu z Patiniec spolu s panelom s informáciami o odkrytom pohrebisku. Taktieţ sa tu

bude nachádzať pult prvého hmatového kútika dlhý 200 a vysoký 100 cm (obr. 50).

17

Ústna informácia so súhlasom M. Gereho zo dňa 7.11.2012.

37

Pri východe z miestnosti budú na ľavej strane (pri únikovom východe z miestnosti)

umiestnené dve vitríny s exponátmi z doby bronzovej a na pravo ďalšie dve k staršej dobe

ţeleznej tak, aby jedna z nich bola umiestnená pri západnej stene a zvierali tupý uhol. Pri

únikovom východe sa bude môcť tieţ umiestniť pohovka odpočinkovej zóny (obr. 51, 52).

Oproti vstupu do druhej miestnosti sa umiestnia vo vzdialenosti cca 310 cm dve

vitríny k mladšej dobe ţeleznej a oproti nim sa môţe postaviť vitrína s úzkymi okienkami

na šperkmi a významnejšie nálezy (tzv. „pokladnica“ s rozmermi 180x160x20 cm). Na

pravo od vstupu sa bude prezentovať rekonštrukcia kostrového hrobu z keltského

pohrebiska v Chotíne ako aj doplňujúca figurína Kelta alebo Keltky a/alebo aj sprievodný

kiosk s informáciami o pohrebisku a lokalite (obr. 53).

Za vitrínami s mladšou dobou ţeleznou budú ďalšie dve, reprezentujúce dobu

rímsku, umiestnené tak, aby o 90 cm prečnievali smerom k západnej stene miestnosti.

Tieto bude dopĺňať maketa podpodlahového rímskeho vykurovania a časti strechy

umiestnená 160 cm pred nimi, ako aj pohovka odpočinkovej zóny. Oproti nim

a rekonštrukcii vykurovania sa bude nachádzať hmatový kútik dlhý 360 cm a vysoký 100

cm, na ktorom budú umiestnené nie len kópie vystavených predmetov v miestnosti, ale aj

súčasné makety budov z rímskeho tábora v Iţi-Leányvári (obr. 54).

Na západnej stene miestnosti sa postavia dve vitríny s nálezmi z rímskeho tábora

v Iţi-Leányvári, a vedľa nich budú vitríny dokumentujúce obdobie sťahovania národov.

Medzi nimi môţe byť postavený kiosk s virtuálnou prehliadkou po tábore (obr. 55).

Za hmatovým pultom sa umiestnia dve vitríny s predmetmi viaţucimi sa k obdobiu

Avarského kaganátu a k ranoslovanskému obyvateľstvu (obr. 56). Pri nich bude postavená

aj figurína Avara v kroji alebo maketa konskej hlavy s rekonštrukciou ohlávky. Tieto však

budú obrátené smerom k oknám (vo vzdialenosti 250 cm) a môţe tak dôjsť k zrkadleniu

svetla v sklách vitrín. Preto bude určite nutné tieto okná zatieniť. Po zhliadnutí expozície

návštevník miestnosť opustí točitým schodiskom, ktoré ho posunie do historickej časti

expozície.

Expozícia bude tieţ doplnená veľkoformátovými fotografiami vystavených

predmetov, tak ako je tomu aj dnes. V pravekej časti ju môţu doplňovať aj kópie slávnych

obrazov od Z. Buriana. Celkové prostredie môţe dopĺňať aj príjemná relaxačná hudba.

38

6 FINANCOVANIE REINŠTALÁCIE

Keďţe ide o rozsiahlejší projekt, pri ktorom bude nutná nielen rekonštrukcia podláh

a stien miestností a prístupových ciest do nich. V niektorých miestnostiach bude nutná aj

výmena elektrických rozvodov či rozvodov centrálneho vykurovania. Vyţiada si aj

vytvorenie nového mobiliáru, ako sú nové samostatne stojace vitríny, zakúpenie pohoviek

do odpočinkových zón, stavebného materiálu (drevené dosky a hranoly, stavebný kameň,

malta a iné) na skonštruovanie rozmerných makiet a rekonštrukcií (maketa

podpodlahového vykurovania, rekonštrukcie hrobov) ako aj umelých stien, panelov. Nutné

bude aj zakúpenie alebo vypoţičanie figurín a materiálu na vytvorenie dobových krojov.

Veľa prostriedkov si vyţiadajú aj veľkoformátové sprievodné vyobrazenia predmetov ako

aj tvorba sprievodného textu, vyhotovenie kópií a substitútov do hmatových kútikov. No

najväčšou investíciou budú multimediálne dotykové kiosky, ktoré sú finančne

najnáročnejšie a prípadný počet ich reálneho umiestnenia sa môţe vo veľkej miere líšiť od

nami navrhnutého.

Keďţe múzeum ako nezisková organizácia s pravidelným rozpočtom udeleným od

svojho zriaďovateľa (Nitriansky samosprávny kraj) má svoje finančné moţnosti veľmi

oklieštené, bude nutné takýto projekt financovať z podporných zdrojov, či uţ z domácich

alebo aj zo zahraničných, európskych. Múzeum uţ v minulosti vyuţilo grantové dotácie

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo“) z programu

„Obnovme si svoj dom“18

, ktorý poskytuje podporu „aktivít kultúrnej politiky a edičnej

činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu“.19

Ďalším dotačným programom Ministerstva, z ktorého môţe inštitúcia čerpať zdroje

je program „Kultúrne aktivity v oblasti pamäťových inštitúcií“, kde sa v Prioritách

podprogramu „2.2 Múzeá a galérie“ nachádza bod „podpora projektov zameraných na

18

Ústna informácia so súhlasom M. Gereho zo dňa 7.11.2012.

19 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Informácia pre ţiadateľov o poskytnutie dotácie z rozpočtovej

kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe Obnovme si svoj dom 2013 [online]. 15 s. [cit.

2013-04-05]. Dostupné na internete:

<www.culture.gov.sk/extdoc/3534/Informacia_pre_ziadatela_program%201_2013>.

39

tvorbu nových stálych expozícií alebo obnovu, modernizáciu stálych expozícií múzeí

a galérií“.20

Ďalej je tu aj moţnosť vyuţiť „Finančný mechanizmus EHP“ spolu s „Nórskym

finančným mechanizmom“ realizované v rokoch 2009 – 2014, ktoré predstavujú príspevky

prispievateľských krajín, t. j. Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky

a Lichtenštajnského knieţatstva, členským štátom Európskej únie. Príspevok pre

Slovenskú republiku v rokoch 2009 – 2014 je viac ako 80 mil. eur a rozdeľuje sa medzi

deväť programov a tretím z nich je „Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného

dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“,

ktorý spravuje Úrad vlády Slovenskej republiky (http://www.eeagrants.sk/kulturne-

dedicstvo/ [cit. 2013-04-05]).

Hlavnými cieľmi oboch mechanizmov je „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho

a prírodného dedičstva“ a „Podpora rozmanitosti v oblasti kultúry a umenia v rámci

európskeho kultúrneho dedičstva“ (http://www.eeagrants.sk/6930/ciel/ [cit. 2013-04-05]).

20

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Informácia pre ţiadateľov o poskytnutie dotácie z rozpočtovej

kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe Kultúrne aktivity v oblasti pamäťových

inštitúcií na rok 2013 [online]. 13 s. [cit. 2013-04-05]. Dostupné na internete:

<www.culture.gov.sk/extdoc/3537/Informacia_pre_ziadatelov_program%202_2013>.

40

ZÁVER

Cieľom našej práce bolo predstaviť z dostupných publikácií, postupný vývoj

expozičnej práce počiatočného spolkového múzea, jeho rozvoj ako štátneho

a transformovanie sa na súčasné regionálne Podunajské múzeum v okrese bohatého na

archeologické nálezy a náleziská. Predstaviť, popísať a zhodnotiť súčasný stav expozičnej

činnosti v odbore archeológia, a predostrieť návrhy moţnej reinštalácie za pomoci nových,

moderných a interaktívnych prvkov. Nakoniec sme sa zaoberali aj ťaţkosťami

a moţnosťami financovania takéhoto projektu, ktorý určite v súčasnej dobe nebude moţný

bez podpory. Oporou a usmernením nám pri tomto bol školiteľ PhDr. Pavol Šteiner, PhD.,

ktorý sám má bohaté skúsenosti s múzejnou prácou a vedel, nie len kriticky ale aj

pozitívne, posúdiť naše názory a myšlienky.

Expozičná činnosť múzeí je jednou z najdôleţitejších činností a komunikačným

prostriedkom, ktorým predovšetkým prezentuje nie len miestnu históriu a tradície, ale

najmä svoju odbornú vyspelosť a náklonnosť k novým, moderným trendom šíriacim sa

v súčasnej dobe uţ aj v múzejnom priestore. Preto aj toto múzeum, ktorého okolie

disponuje veľkým historickým a kultúrnym potenciálom, a slúţilo v priebehu rokov

rôznym politickým ale aj kultúrnym ideálom, sa vydalo cestou postupnej revitalizácie

svojich výstavných priestorov a dôkladnejším procesom ochrany, reštaurovania a evidencie

nášho dedičstva. Hoci je v súčasnosti pozitívny rozvoj kultúry brzdený krízovými vplyvmi

a opatreniami, je nutné, aby aj za takýchto podmienok plnilo svoju funkciu, ak nie naplno,

ale aspoň najlepšie ako vie.

Preto je uţ v súčasnej dobe dôleţité spoločnosti predstaviť svoj doteraz

nadobudnutý zbierkový fond a informácie o ňom, v nových reinštalovaných priestoroch,

ktoré snáď pritiahnu pozornosť väčšieho počtu návštevníkov a za pomoci nových,

inovatívnejších a modernejších sprievodných prvkov môţe prilákať aj mladšie skupiny

návštevníkov, pre ktoré znamená múzeum niečo nudné, nezáţivné.

Z tohto dôvodu sme sa rozhodli navrhnúť taký priestor a prostredie, ktoré by mohlo

prilákať väčší počet návštevníkov aj mladšej generácie. S ňou je práca v múzeách

a v múzejníctve o to náročnejšia, ţe je v období vývoja, počas ktorého sa svojmu okoliu

príliš nevenuje a kultúra v tom pravom zmysle slova je z jej strany nezáţivná

a zanedbávaná. Zvlášť múzeá pôsobia na ňu dojmom starého, staromódneho, kde sú len

41

samé ošarpané predmety, ktorým vo veľkej väčšine nerozumie, neakceptuje či opovrhuje

nimi.

A tým, ţe múzeum svojou novou modernejšou expozíciou vtiahne návštevníka viac

do diania a poskytne mu dostatok informácií, ktoré mu vysvetlia a názorne ukáţu vznik

a funkciu niektorých vystavených predmetov, ten uţ tieto nebude vnímať len ako nemé,

nezaujímavé a nudné predmety rozmiestnené v akejsi postupnosti, ktorá je preňho niekedy

chaotická a nezmyselná, ale pochopí ich (muzeologický) význam.

Počas nášho navrhovania sme sa preto snaţili vyuţiť doteraz nadobudnuté poznatky

vďaka erudovaným odborníkom z Katedry muzeológie a odporučenej dostupnej literatúry,

a vytvoriť tak, podľa nášho názoru, vhodné nové prostredie, do ktorého sme zapojili uţ aj

v niektorých slovenských múzeách vyuţívané moderné sprievodné elementy. To však

neznamená, ţe tento načrtnutý návrh, resp. návrhy zahŕňajú v sebe len pozitívne a správne

riešenia a úvahy, ale našou neskúsenosťou sme mohli prehliadnuť dôleţité a nevyhnutné

prvky a potreby, ktoré by návštevníkovi mohli podľa nášho návrhu chýbať, resp. navrhli

také, ktoré by mu mohli vadiť a povaţovať ich za zbytočné, či prehnané.

Pri moţnej reálnej reinštalácii expozície, bude preto určite nutné niektoré prvky

vynechať, obmeniť či doplniť a vybrať jeden daný návrh a tento vo veľkej miere

prekonzultovať s odbornými pracovníkmi múzea, čoho výsledok bude moţné spracovať aj

formou diplomovej práce.

42

LITERATÚRA A PRAMENE

BAZOVSKÝ, I. 2011. Tehla v dobe rímskej [online]. 2011 [cit. 2012-11-22]. Dostupné na

internete: <http://www.laterarius.sk/stranky/posts/tehla-v-dobe-rimskej37.php>.

BORHY, L. a kol. 2001. Kelemantia - Brigetio. Po stopách Rimanov na Dunaji.

Sprievodca. Iţa, Obecný úrad : Kelemantia, 2001. 61 s. ISBN 80-968650-0-5.

ČILINSKÁ, Z. 1992. Slovania a avarský kaganát. Výpoveď staroslovanského pohrebiska

v Ţelovciach. Bratislava : Bradlo, 1992. 99 s. ISBN 80-7127-059-8.

DOLÁK, J. 2011. Archeologické expozice jako prostředek komunikace. In

Moravskoslezská škola doktorských studií. Seminář 2. Supplementum II [online]. Brno :

Masarykova univerzita, 2011, s. 13 – 21 [cit. 2013-02-15]. Dostupné na internete:

<http://www.phil.muni.cz/wune/home/publikace/publikace-a-clanky/clanky-1/Dolak-

%20Vostrovska-rijen%202011.pdf/view>. ISBN 978-80-210-5671-8.

DOLÁK, J. 2012. Prezentace archeologie : disertační práce [online]. Brno : Masarykova

univerzita, 2012. 193 s. [cit. 2013-03-01]. Dostupné na internete:

<is.muni.cz/th/69885/ff_d/Prezentace_archeologie.pdf>.

DRUGOVÁ, Z. – BÁRDIOVÁ, M. 2011. Vyuţitie počítačových a audiovizuálnych

technológií pri tvorbe zvukového sprievodcu stálou expozíciou v Matejovom dome. In

Informačno-komunikačné technológie - vyuţitie v prezentačnej činnosti múzeí. Zborník

príspevkov z konferencie Banská Štiavnica, 12. – 13. október 2011. Košice : Slovenské

technické múzeum a Slovenské národné múzeum, 2011, s. 68 – 80 [cit. 2013-03-16].

Dostupné na internete: <http://www.zms.sk/doc/konf/IKT_zbornik_ZMS2011.pdf>. ISBN

978-80-970250-5-2.

DUŠEK, M. 1957. 70 rokov Podunajského múzea v Komárne. In Arch. Rozhledy IX. Praha

: Nakladatelství ČSAV, 1957, s. 838, 852 – 854.

DUŠEK, M. 1960. Patince – pohrebisko severopanónskej kultúry. In Pohrebiská zo staršej

doby bronzovej na Slovensku I. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960, s. 139 – 296.

FEHÉRVÁRYOVÁ, M. 1986. Pôsobenie múzea v rámci spolkovej činnosti (1886-1945).

In Sto rokov múzea v Komárne 1886 – 1986. Komárno : Oblastné podunajské múzeum,

1986, s. 11 – 46.

FERKO, A. a kol. 2009. Národný program virtualizácie slovenských múzeí a galérií. In

Digitalizácia múzejných zbierok – vízie a východiská. Zborník príspevkov

43

z medzinárodného sympózia Banská Štiavnica, 20. – 21. október 2009. Košice : Slovenské

technické múzeum, 2009, s. 33 – 50. ISBN 978-80-970250-0-7.

GOGOVÁ, S. 2005. Muzeológia a archeológia (potrebuje verejnosť archeológiu

a potrebuje archeológia verejnosť?). In Studia Historica Nitriensia 12. Nitra : Univerzita

Konštantína Filozofa, 2005, s. 207 – 212. ISBN 80-8050-884-4.

KESNER, L. 2005. Marketing a management muzeí a památek. Praha : Grada Publishing,

2005. 304 s. ISBN 80-247-1104-4.

KOLNÍK, T. 1971. Doba rímska a sťahovanie národov. In Slovensko 1 – Dejiny. Bratislava

: Obzor, 1971, s. 123 – 155.

MÁCZA, M. 2003. A komáromi múzeum története (1886-2003). In A Veszprém Megyei

Múzeumok Közleményei 23 [online]. Veszprém : Veszprém Megyei Múzeumi Igazgatóság,

2004, s. 325 – 342 [cit. 2012-10-14]. Dostupné na internete:

<http://epa.oszk.hu/01600/01610/00022/pdf/vmm_23_2004_16_macza.pdf>. ISSN 0237-

9589.

MÁCZA, M. 2011. Prehľad dejín múzea (1886-2011). In 125 rokov múzea v Komárne

1886 – 2011. Komárno : Podunajské múzeum v Komárne, 2011, s. 10 – 23. ISBN 978-80-

969785-4-0.

MARSINA, R. (ed.) 1998. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I. Územie Slovenska

pred príchodom Slovanov. Bratislava : Národné literárne centrum, 1998. 405 s. ISBN 80-

88878-12-9.

PRELOVSKÁ, D. 2008. Ţivot dotykmi – spoznajme svet nevidiacich. In Múzeum. ISSN

0027-5263, 2009, roč. 55, č. 2, s. 54 – 55.

RATIMORSKÁ, P. 1981. Keltské pohrebisko v Chotíne I. In Západné Slovensko 8 –

Vlastivedný zborník múzeí západoslovenského kraja. Trnava : Západoslovenské múzeum

v Trnave, 1981, s. 15 – 88.

RATIMORSKÁ, P. 1986. Múzeum v období rokov 1945 – 1984. In Sto rokov múzea

v Komárne 1886 – 1986. Komárno : Oblastné podunajské múzeum, 1986, s. 47 – 69.

RATIMORSKÁ, P. – VIRÁGH, J. 1986. Výstavy múzea (1886 – 1984). In Sto rokov

múzea v Komárne 1886 – 1986. Komárno : Oblastné podunajské múzeum, 1986, s. 164 –

177.

ŠUTAJ, Š. – MOSNÝ, P. – OLEJNÍK, M. 2002. Prezidentské dekréty Edvarda Beneša

v povojnovom Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. 158 s. ISBN 80-224-0731-3.

44

TÓTH KURUCZ, J. 1909. A leányvári ásatások fojtatása 1908-ban. In: A

Komáromvármegyei és városi Múzeum Egyesület 1908-évi Értesítője XXII. (XIV.).

Komárom : Spitzer Sándor könyvnyomdája, 1909, s. 46 – 55.

TRUGLY, A. 1990. Avarské nálezy v Komárne – pohrebisko pri Lodeniciach. Katalóg.

Komárno : Oblastné podunajské múzeum, 1990. 28 s.

WAIDACHER, F. 1996. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava : SNM, 1996. 477 s.

ISBN 80-8060-015-5.

WOLF, J. 2009. Interaktivita v muzeu. In Muzeum: Muzejní a vlastivědná práce. ISSN

1803-0386, 2009, roč. 47, č. 1, s. 32 – 37.

Zákony a vyhlášky:

Vyhláška č. 719/2002 Z.z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 12. decembra 2002,

ktorou sa ustanovujú vlastnosti, podmienky prevádzkovania a zabezpečenie pravidelnej

kontroly prenosných hasiacich prístrojov a pojazdných hasiacich prístrojov.

Internetové zdroje:

Kioskmedia [online]. 2010-2013 [cit. 2013-03-04]. Dostupné na internete:

<http://www.kioskmedia.sk/>

QR code [online]. 2013 [cit. 2013-03-04]. Dostupné na internete:

<http://en.wikipedia.org/wiki/QR_code>

Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus [online]. 2012 [cit. 2013-04-

05]. Dostupné na internete:

<http://www.eeagrants.sk/domov-eeagrants/>

OBRAZOVÁ PRÍLOHA

46

Obr. 1. Portrét Rudolfa Prohászka-

Gyulaiho (Endre Komáromi Kacz, 1914,

Podunajské múzeum v Komárne)

Zdroj: fotoarchív autora

(vyfotografované 14.5.2011)

Obr. 2. Esterházyho pavilón (1900 – 1913)

Zdroj: http://muzeumkn.sk/index.php?cat=54&page=article

Obr. 3. Portrét Júliusa Alapyho (Endre

Komáromi Kacz, 1919, Podunajské

múzeum v Komárne)

Zdroj: fotoarchív autora

(vyfotografované 14.5.2011)

47

Obr. 4. Kultúrny palác – Hlavná budova múzea, súčasný stav

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 18.2.2010)

Obr. 5. Mikuláš Dušek – riaditeľ múzea (1948 – 1955)

Zdroj: Fehérváryová – Ratimorská – Trugly (1986, 257)

48

Obr. 6. Pôdorys súčasnej

archeologickej časti expozície

na poschodí hlavnej budovy

Legenda:

← – vstup do expozície

z točitého schodiska

1, ½, ..., 9 – ploché nástenné

vitríny

1 , ..., 4 – stolové vitríny

V – výjavy zo stĺpa Marka

Aurelia v Ríme

M – makety k rímskemu táboru

v Iži

● – väčšie hlinené nádoby

umiestnené na stupienku

– architektonické články

umiestnené na stupienku

Zdroj: vlastné spracovanie

(2012)

49

012)

Obr. 9. Stupienkovito rozdelená časť vitríny v miestnosti venovanej praveku

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

Obr. 7. Ukážka vrstvenia panelov

Zdroj: fotoarchív autora

(vyfotografované 7.11.2012)

Obr. 8. Ukážka plochej nástennej

vitríny

Zdroj: fotoarchív autora

(vyfotografované 7.11.2012)

50

Obr. 10. Vyvýšená plocha s keramickým materiálom zo strednej doby bronzovej

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

Obr. 11. „Esovite“ konštruované police a priečky

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

51

Obr. 12. Vitríny so šperkmi z doby laténskej

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 7.11.2012)

Obr. 13. Výjav zo stĺpa Marka Aurelia zobrazujúci rímskych

vojakov prechádzajúcich Dunaj po loďkovom moste

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

52

Obr. 14. János Tóth Kurucz – „objaviteľ“ ižanského Leányváru

Zdroj: http://www.archeol.sav.sk/kelemantia/dejinykel.htm

Obr. 15. Menšia, ľavá časť vitríny v miestnosti venovanej rímskemu obdobiu

s „esovitou“ policou

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 7. a 20.11.2012)

53

Obr. 16. Väčšia časť vitríny tematicky rozdelená na tri časti

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 7.11.2012)

Obr. 17. Bočná časť vitríny s maketami stavieb a pôdorysom rímskeho tábora v Iži

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 7.11.2012)

54

Obr. 18. Stolová vitrína v miestnosti s avarskou dobou

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 7.11.2012)

Obr. 19. Ukážka nevhodne umiestneného predmetu

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

55

Obr. 20. Ukážka nepresného a neutesneného umiestnenia skiel vitríny

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

Obr. 21. Architektonický článok zakrývajúci dvierka komínovej šachty

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

56

Obr. 22. Hasiaci prístroj umiestnený na ráme dverí

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

Obr. 23. Podpery demontovaného radiátora vyčnievajúce zo steny

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

57

A B

C

A B C

Obr. 24. Panel s výjavom zo stĺpa Marca Aurelia s chybne umiestnenou dolnou časťou

a s ukážkou jej správneho umiestnenia

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 20.11.2012)

58

Obr. 25. Ukážka virtuálneho načrtnutia tzv. prúdovej vitríny

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 26. 3D vizualizácia navrhovaného nového typu vitrín

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

59

Obr. 27. Cloniace rolety s portrétmi grófa Františka III. Nádasdyho a jeho manželky

Anny Juliany v Múzeum Ferenca Nádasdyho v maďarskom Sárvári

Zdroj: fotoarchív autora (vyfotografované 14.7.2012)

Obr. 28. 3D vizualizácia rekonštrukcie popolnicové hrobu

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

60

Obr. 29. 3D vizualizácia rekonštrukcie kostrového hrobu

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 30. Rôzne pohľady na vizualizáciu makety podpodlahového vykurovania a časti

konštrukcie strechy so škridlami

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

61

Obr. 31. Ukážka rôznych typov multimediálnych kioskov

Zdroj: http://www.kioskmedia.sk/modely

Obr. 32. Ukážka QR kódu so zašifrovanými informáciami hrobu Ignáca Lamára –

Schöner Náciho

Zdroj:

http://cintoriny.sk/cintorin/mapa.php?prve=1&idh=79001677&ID_Obec=167&ID_Cintori

n=79&identify=1&MAX_BODY_X=1280&MAX_BODY_Y=770

62

Obr. 33. Pôdorys novo navr-

hovaného rozloženia expozície

na poschodí budovy s vyzna-

čenou trasou prehliadky

Zdroj: vlastné spracovanie

(2012)

63

Obr. 34. Virtualizácia vstupného priestoru do expozície s dielami maliara Z. Buriana

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 35. Úvodné vitríny venujúce sa najstaršiemu obdobiu ľudských dejín

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

64

Obr. 36. Vitríny k dobe bronzovej s rekonštrukciou popolnicového hrobu

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 37. Kiosk k pohrebisku v Patinciach a vitríny dokumentujúce staršiu dobu

železnú a halštatskú kultúru

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

65

Obr. 38. Rekonštrukcia kostrového hrobu s panelom o pohrebisku v Chotíne

a pohovka pre oddychovú zónu

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 39. Vitrína „Klenotnice“ a hmatový pult oproti vitrínam k mladšej dobe železnej

a laténskej kultúre

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

66

Obr. 40. Celkový pohľad na vstupnú miestnosť

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 41. Kút venovaný rímskemu táboru v Iži s kioskom pre virtuálnu prehliadku

a podstavec pre makety budov tábora

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

67

Obr. 42. Vitríny k dobe rímskej s odpočinkovou zónou

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 43. Obdobie sťahovania národov, hmatový kútik a na stene načrtnutý tok

stredného Dunaja s vyznačeným rímskym limitom a lokalitami (tu nevyznačené)

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

68

Obr. 44. Celkový pohľad na druhú miestnosť

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 45. Pohľad na vitríny k Avarskému kaganátu a Slovanom

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

69

Obr. 46. Pohľad na hmatový kútik a preparát koňa s rekonštrukciou ohlávky

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 47. Návrh premietacej miestnosti zriadenej z nepoužívaných toaliet

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

70

Obr. 48. Pôdorys novo

navrhovaného rozloženia

expozície v priestoroch na

prízemí budovy s vyzna-

čenou trasou prehliadky

Zdroj: vlastné spracovanie

(2012)

71

Obr. 49. Úvodné vitríny k pravekému obdobiu

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 50. Kút venovaný pohrebisku v Patinciach a hmatový kútik

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

72

Obr. 51. Vitríny k dobe bronzovej, únikový východ a oddychová zóna

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 52. Kút s vitrínami staršej doby železnej a halštatskej kultúry

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

73

Obr. 53. Horný pohľad na „Klenotnicu“, vitríny k mladšej dobe železnej

a rekonštrukciu kostrového hrobu z Chotína

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 54. Pohľad na vitríny doby rímskej, maketu podpodlahového vykurovania

a hmatový kút s maketami stavieb

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

74

Obr. 55. Vitríny k rímskemu táboru v Iži a k obdobiu sťahovania národov

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)

Obr. 56. Vitríny k Avarskému kaganátu a Slovanom s preparátom koňa pri východe

Zdroj: vlastné spracovanie (2012)