101

NITRA-ŠINDOLKA – POHREBISKO BELOBRDSKEJ KULTÚRY

(10. – 11. STOR. N. L.): ZÁKLADNÁ ANTROPOLOGICKO-DEMOGRAFICKÁ

CHARAKTERISTIKA

Milan Thurzo, Alena Šefčáková, Terézia Šimková, Gabriel Fusek

Abstract: Nitra-Šindolka (Slovakia) – a Bijelo-Brdo culture cemetery (10th – 11thc. A. D.): thebasic anthropological-demographic characteristic. At the site of Nitra-Šindolka, there weretwo cemeteries marked as E and F excavated by Gabriel Fusek of the Archaeological Insti-tute of Slovak Academy of Sciences during four field seasons (in 1968, 1974–1977, 1985–96, and 1995). The fully excavated cemetery E consists of 99 graves, while the cemetery Fdisturbed by building activities contained 204 graves. Both cemeteries have been dated to1st and 2nd grades of the Bijelo-Brdo culture, which could be in more details classified tothree horizons of inhumation.

Altogether, 300 individuals (122 juveniles and 174 adults) could be identified, while infour cases the sex and age could not be assessed. Among adults, 78 persons were estimatedas males, 75 as females. The juveniles consisted of four infants up to the 1 year of age (Cir-cumnatale category), 62 infants between 1 and 6 years (Infans I category), 29 children bet-ween 7 and 14 years (Infans II category), and 26 adolescents between 15 and 19 years ofage (Juvenis category).

As to the adults, 41 individuals (20 females, 13 males, eight unidentified individuals) be-long to the Adultus I category (20–29 years of age), 29 individuals (14 females, 13 males,two unidentified) to the Adultus II category (30–39 years), 25 individuals (9 females, 16 males) to the Maturus I category (40–49 years), 25 individuals (8 females, 16 males, 1 unidentified) to the Maturus II category (50 – 59 years), and 14 individuals (7 females, 6 males, 1 unidentified) to the Senilis category (over 60 years). However, the age of 40 adultindividuals (17 females, 13 males, 10 unidentified) could not be estimated.

The probability of death of infants to the 1 year of age (qx = 1.3) is very low, even lowerthan in most archaeological populations, which suggest the absence of neonates amongthe excavated skeletons caused by some mortal or taphonomic factors.

The masculinity index (MAS = 1,040) suggests the existence of a stationary populationwithout greater migrations or immigrations. However, in the subgroup of younger age ca-tegories the prevalence of females could be observed, while in older age categories malespredominate. The prevalence of younger females could be caused by several phenomena:higher mortality of young adult females during pregnancy and childbirth, postpartumcomplications, and/or the absence of similarly aged males among the inhumed persons.

A comparison between the 1st and 2nd stage of Bijelo-Brdo culture shows the prevalenceof individuals belonging to the former stage (197 persons), while the number of individualsof later stage is lower (101). However, the prevalence of adult individuals of both gendersis approximately the same. In general, the 2nd stage differs from the 1st one especiallythrough the absence of neonates, as well as by higher prevalence of young adult individualsand lower prevalence of older adults and senile persons. When comparing these two stagesof Bijelo-Brdo culture from the sexual-diagnostic point of view, the 2nd stage marks out byhigher prevalence of young females and lower prevalence of young males. In view of low

Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov. Vol. LIX Bratislava, 2013

102

number of individuals classified to the 2nd stage, these results could be apparently influen-ced by some random factors.

Assessment of the pathological changes in skeletons is delimited by their bad preserva-tion, among the pathological findings the degenerative changes of vertebral column werethe most frequent. The other changes, as well as varieties and enthesopaties occurred onlysporadically. Of course, their more detailed evaluation needs a special study.

Key words: Burial ground, skeletons, paleodemography, Bijelo-Brdo Culture, Slavs, Ma-gyars, 10th – 11th c. A.D., Central Europe

Úvod

Na okraji Nitry, v miestnej časti Zobor, v po-lohe Šindolka – v hone Pod Dražovskou cestou– sa počas záchranného archeologického vý-skumu pri stavbe diaľnice odkryli, okreminého, aj dve pohrebiská belobrdskej kultúry.Keďže ich okraje sú od seba vzdialené len asi 30 m a počas zemných prác sa spočiatku neve-delo, že ide o dve pohrebiská, hroby na nich sačíslovali priebežne. Až počas spracovania nále-zov sa pred čísla označujúce jednotlivé hrobypriradili písmená E a F podľa označenia vý-skumných plôch. Na úplne odkrytom pohre-bisku sa na ploche E našlo 99 hrobov, kým nanarušenom pohrebisku na ploche F sa poda-rilo odkryť celkovo 204 hrobov, pričom sapredpokladá, že pôvodne sa tu mohlo nachá-dzať až 340 hrobov (obr. 1). V neďalekej vzdia-lenosti odtiaľ sa skúmala aj súveká osada, ktorejobyvatelia na týchto pohrebiskách pochovávalisvojich zosnulých.

Nedávna analýza nálezového fondu z oblastiNitry potvrdila správnosť všeobecného členeniabelobrdskej kultúry na dva základné vývojovéstupne a zároveň umožnila stanoviť tri hori-zonty pochovávania, charakteristické pre tútooblasť. V prípade Šindolky poskytla aj možnosťvyčleniť jednotlivé areály pohrebísk, na ktorýchsa pochovávalo počas šiestich subhorizontov.Vzhľadom na pomerne malé počty hrobov po-stačuje pre potreby tohto príspevku charakteri-zovať kvantitatívny vývoj pochovávania podľajednotlivých horizontov. Počas prvého hori-zontu (druhá polovica 10. stor.) sa na Šindolkepochovávalo len na ploche F, v tej dobe uložilido zeme 51 zosnulých (údaje z tohto pohrebiskaskresľuje porušenie najmä jeho najstaršej časti).

Obr. 1. Schéma pohrebísk E a F v Nitre-Šindolke

Fig. 1. Plan of the cemeteries E and F at Nitra-Šindolka site

103

Pohrebisko na ploche E založili v dobe existencie druhého horizontu (prvá tretina 11.stor.), kedy na ňom pochovali 96 jedincov; na pohrebisku F vtedy pochovali 55 zosnu-lých. Tretí horizont (druhá a tretia tretina 11. stor.) je na pohrebisku F zastúpený 98hrobmi, na pohrebisku E je počet hrobov z tohto časového rámca marginálny, patria doňlen tri hroby. Na pohrebisku F sa teda kontinuálne pochovávalo od prvého až po tretíhorizont, ťažisko pochovávania na pohrebisku E však spadá do doby existencie druhéhohorizontu.

Zosnulých ukladali do hrobov spravidla v natiahnutej polohe na chrbte, s hornými kon-čatinami pozdĺž tela. Pre najstaršie obdobie je typická orientácia hrobov v smere Z – V, ne-skôr už mŕtvych pochovávali predovšetkým v  smere JZ – SV.  Posun vysvetľujemeprispôsobovaniu radov hrobov sklonu terénu po rozšírení pôvodného areálu pohrebiskaF. Na pohrebisku E sa nachádzalo 17 hrobov s opačne uloženými telami. Ich tváre smerovalipribližne na západ a nie na východ, ako v prípade ostatných pochovaných. Tieto opačneorientované hroby sú rozptýlené medzi ostatnými, vytvárajú však neostro ohraničenú sku-pinu v strednej zóne pohrebiska. S takouto zvýšenou koncentráciou opačne orientovanýchhrobov sa na pohrebiskách belobrdskej kultúry stretávame výnimočne a dodnes nie sú dô-vody ich existencie prijateľne vysvetlené. Významný podiel opačných orientácií pochova-ných sú zatiaľ jediným postrehnutým rozdielom v prejavoch pohrebného rítu medzi obomipohrebiskami. Uspokojivú odpoveď na otázku, prečo vlastne v dobe okolo prelomu 10.a 11. stor. na Šindolke založili vedľa už existujúceho pohrebiska pohrebisko ďalšie, a prečoho aj pomerne skoro opustili, zatiaľ nepoznáme.

Pozoruhodným, často sa vyskytujúcim fenoménom na včasnostredovekých pohrebiskáchje výskyt hrobov s porušenými kostrami. Na Šindolke bolo k dispozícii 232 hrobov, na kto-rých bolo možné tento jav študovať. Asi v polovici z nich, v 117 prípadoch, sa konštatovaloporušenie celistvosti kostier, v 115 hroboch boli kosti pochovaných nepohnuté. Nálezovásituácia umožnila rozpoznať úmyselný zásah do hrobu len v jednom prípade – po určitomčase bol hrob opäť otvorený a pochovaného jedinca zaťažili veľkými balvanmi utesnenýmimenšími kameňmi. Zmena polohy kostí v hroboch môže súvisieť s prírodnými javmi, kuktorým zaraďujeme rozklad tkanív pochovaných či už v dutom priestore, alebo priamov zásype hrobu, účinok náhleho rozpadu drevených konštrukcií v hroboch, pohyb drob-ných zvierat v hrobovej jame, pôsobenie koreňov stromov. Nevylučujeme ani rituálne na-rušovanie hrobov, ktoré malo zabrániť návratu zosnulých do sveta živých.

Prejav pohrebných zvyklostí možno sledovať v štruktúre nálezov v hroboch a v spôsobeich ukladania. Počas prvých dvoch horizontov pochovávania sa na Šindolke odzrkadľujeobyčaj súvisiaca s pohanskými náboženskými predstavami. K nim patrí predovšetkýmvkladanie nádob s posmrtnou stravou pre zosnulých a ich vystrojenie predmetmi dennejpotreby a zbraňami, ktoré im mali slúžiť v záhrobí. V treťom horizonte pochovávania samilodary z hrobov vytratili, keďže takáto výbava zosnulých by nebola v súlade s kres-ťanskou vieroukou. Kresťanstvo však akceptovalo vkladanie peňazí k nebožtíkom, pretonie je prekvapujúci pomerne vysoký počet hrobov s nálezmi mincí uhorských panovní-kov.

Ozdoby, či už šperky alebo súčasti odevu, primárne nepatria medzi predmety rituálnehocharakteru, ale sú prejavom starostlivosti o telo zosnulého a jeho zaodetia do slávnostnéhokroja. Okrem typických šperkov dokumentujúcich prítomnosť domáceho slovanského oby-vateľstva sa na oboch pohrebiskách našli aj ozdoby poukazujúce na prítomnosť obyvateľstvastaromaďarského pôvodu. V priebehu času sa však tieto etnošpecifické prvky materiálnejkultúry z hrobov postupne vytrácali. Zánik pochovávania na Šindolke v deväťdesiatych ro-koch 11. stor. súvisí s príkazom pochovávať na vysvätenej pôde v okolí kostolov.

104

Analyzovaný súbor

Predmetom výskumu sú ľudské kostrové pozostatky z kompletne preskúmaného pohre-biska E a neúplne preskúmaného pohrebiska F, ktoré sú deponované v Antropologickomoddelení Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave (evid. číslaA3872, A4953 – A4957, A8903 – A 9156, A9161 – A9172, A9178 – A9214).

Metodika

Odhad pohlavia a veku Pri odhade veku nedospelých sa použili kategórie circumnatale (0 – 1 rok), infans I (1 – 4roky), infans I/II (5 – 9 rokov), infans II (10 – 14 rokov) a juvenis (15 – 19 rokov). Vekdetí sa odhadoval podľa stupňa založenia a prerezávania zubov (Ubelaker 1989) a dĺžkydiafýz dlhých kostí (Stloukal, Hanáková 1978).

Pohlavie a vek dospelých jedincov sa hodnotili v zásade podľa komplexnej metódy Ac-sádiho a Nemeskériho (1970), s prihliadnutím na odporúčania ďalších autorov (Ferembachet al. 1979, Szilvassy 1988). Kategória dospelých se delí na tieto kategórie: ženy (F), prav-depodobne ženy (F?), muži (M), pravdepodobne muži (M?) a neurčení jedinci (N). Pri od-hade veku sa použili klasické kategórie rozdelenia jedincov podľa rokov: adultus I (20 –29), aultus II (30 – 39), maturus I (40 – 49), maturus II (50 – 59) a senilis (60 +). S pri-hliadnutím na perzistujúci metodický problém s nízkou presnosťou odhadu veku dožitiadospelých jedincov (cf. Brůžek et al. 2002, 2006), sme uvádzané klasické kategórie preroz-delili iba na tri širšie vekové kategórie: 20 – 29 rokov (mladší dospelí), 30 – 59 rokov (staršídospelí) a 60 a viac rokov (senilis).

Paleodemografická analýzaVzhľadom na celkovú nedôveru odborníkov voči presnosti metód odhadu pohlaviaa veku ľudských kostrových pozostatkov (cf. Brůžek at al. 2002, 2006), uvádzame natomto mieste iba základné paleodemografické údaje celého súboru – pohrebísk E aj F.Ide o Dx – počet jedincov v určitej vekovej skupine, dx – frekvenciu jedincov v určitejvekovej skupine (%), lx – frekvenciu jedincov, ktorí sa z celkového počtu dožili danej ve-kovej skupiny (%), qx – pravdepodobnosť úmrtia v danej vekovej skupine (%), Lx – frek-venciu žijúcich v  určitom časovom intervale (%), Tx – celkový počet rokov, ktorépravdepodobne ešte prežijú všetky osoby v danej vekovej skupine, e0x – nádej dožitia(stredná dĺžka života), z nich podrobnejšie hodnotíme iba početnosti D(x) a pravdepo-dobnosti úmrtia [koeficient úmrtnosti qx].

Základná analýza paleopatologických nálezov, variet, entezopatií a exostóz V rámci osteopatologických zmien sa sledovali: nádory (N), degeneratívne zmeny chrbtice(DZC): Schmorlove uzly (SchU), spondylosis deformans, spondylarthrosis; anomáliechrbtice (AC); degeneratívne zmeny kĺbov (DZK): coxarthrosis; fraktúry: kompresívnezlomeniny lebky (KZL), fraktúry dlhých kostí (FDK); traumy: poranenia lebky (TL), po-ranenia postkraniálneho skeletu (TPS); synostózy stavcov (SS); osteomyelitída (O); Staf-neho defekt (SD); dentálne patológie a anomálie (DPA).

Medzi varietami sa hodnotili ossa suturarum (OS), ossa fonticulorum (OF), sutura me-topica (SM), medzi entezopatiami a exostózami sa analyzovali exostózy dlhých kostí (ED)a exostózy patel (EP).

S podrobnejšou patologickou analýzou sa počíta v budúcnosti.

105

Výsledky a diskusia

Základný katalóg hrobovZákladné údaje o jednotlivých kostrových pozostatkoch udáva katalóg kostier uvedený v tab. 1. Uvádza sa v nej číselný prehľad hrobov s kostrovými pozostatkami vrátane ozna-čenia jednotlivých pohrebísk (E a F), hrobových sektorov, ako aj stupňov, horizontov a sub-horizontov belobrdskej kultúry. Kostrové pozostatky sa v tab. 1 charakterizujú pohlavím,stupňom sexualizácie DS, vekom, ako aj základnými paleopatologickým nálezmi, kostnýmivarietami a entezopatiami.

Zastúpenie skúmaných jedincov celého súboru podľa veku a pohlaviaV rámci antropologickej analýzy sa na pohrebiskách E a F celkovo hodnotilo 300 jedincov,z tohto počtu bolo 122 nedospelých (40,66 %) a 174 (58,00 %) dospelých jedincov, pričomv štyroch prípadoch (1,33 %) sa pre zlú zachovanosť kostrového materiálu vek ani pohlaviejedinca nepodarilo určiť (tab. 2, obr. 2).

Pokiaľ ide o dospelých jedincov, v spoločnej kategórii F + F? sa vyskytlo 75 žien a v ka-tegórii M + M? 78 mužov (vrátane jedného juvenilného jedinca), takže pomer pohlaví boltakmer vyrovnaný, o čom svedčí aj index maskulinity s hodnotou 1040 jednotiek. Tentoindex vypočítaný z počtu dospelých jedincov, je pomerne vyrovnaný, čo súvisí s takmerrovnakou početnosťou mužov a žien. Možno teda usudzovať, že skúmaná populácia ne-podliehala väčším migráciám či imigráciám, išlo teda o stacionárnu populáciu, do zloženiaktorej zrejme nezasahovali ani bojové stretnutia, ktoré zvyčajne znižujú počet pochovanýchmužov (Stloukal 1999).

Z tab. 2 a obr. 2 je zrejmé, že v podsúbore nedospelých jedincov jasne prevažuje kategóriainfans I (20,67 %) nad kategóriami infans II (9,67 %) a juvenis (9,00 %), kým kategória novo-rodencov (circumnatale) je zastúpená iba minimálne – štyrmi jedincami, čo predstavuje 1,33 %celého súboru. V podsúbore dospelých v mladších vekových kategóriách prevažujú ženy, kýmvo vyšších vekových kategóriách prevažujú muži. Tento pomer však značne ovplyvňuje značnýpočet (40 t. j. 13,33 % z celého súboru) dospelých jedincov neurčiteľného pohlavia.

Pokiaľ ide o vekové kategórie, intersexuálne rozdiely v zastúpení jedincov sa najviac pre-javujú vo vekových skupinách maturus I a maturus II, kde počet zomrelých mužov (v obid-voch rovnako po 16 jedincov) takmer dvakrát prevyšuje počet zomrelých žien (9 resp. 8 jedincov). Túto prevahu počtu mužov vo vyššej vekovej kategórii však kompenzuje pre-vaha žien (20) nad mužmi (13) najmä vo vekovej skupine adultus I. Tento stav je u stredo-vekých populácií celkom bežný, lebo mladé ženy často zomierali počas tehotenstva, pripôrode alebo krátko po ňom (Stloukal et al. 1999).

Veľký počet detí, ktoré zomreli vo veku 1 – 6 rokov (infans I), v podstate zodpovedáúmrtnostným krivkám platným pre stredoveké populácie (Acsádi, Nemeskéri 1970), nadruhej strane počet detí zomrelých okolo termínu pôrodu (štyri deti t.j. 1,33 % celej po-pulácie) je nápadne nízky, takže tu pri znížení ich počtu musel zohrať významnú úlohuvýrazný mortalitný alebo tafonomický faktor.

Úmrtnostný profil populácie ako celku (s výnimkou nízkej úmrtnosti novorodencov)nenaznačuje existenciu nejakej mimoriadnej udalosti s vplyvom na demografické charak-teristiky dospelej časti skúmanej populácie.

Podobný obraz možno získať rozložením skúmanej populácie na pohrebiská E a F. Napohrebisku E sa antropologicky dalo vyhodnotiť celkovo 87 jedincov, z  toho 19 žien, 20 mužov a 48 jedincov neurčiteľného pohlavia, z ktorých prevažnú väčšinu (40 indivíduí)predstavovali nedospelí. Pohrebisko F poskytlo pozostatky 213 jedincov, z toho 56 žien, 58 mužov a 99 jedincov neurčiteľného pohlavia (spomedzi nich 78 nedospelých jedincov).

106

Hrob Sektor Stupeň Horizont Subhor. Pohl. DS Vek Patológie Variety Entez.E131 D3 I 2 b muž 1,50 ad. II DZCE132 D3 I 2 c muž 1,60 dospelý DZCE133 C3/D3 I 2 b neurč. inf. IE134 C3/D3 I 2 b muž 1,30 mat. II DPAE135 D3 I 2 b žena -0,71 ad.-mat. SME136 C4 I 2 b žena -0,80 dospelýE137 B3 I 2 b neurč. inf. IIE138 B3 I 2 b neurč. circum.E139 C3 I 2 b žena? -0,36 ad.-mat.E140 C3/C4 I 2 b muž 1,29 dospelýE141 B3/C3 I 2 b neurč. inf. IE142 C1 I 2 c neurč. inf. IE143 C1 I 2 c neurč. juv.E144 C1 I 2 c neurč. inf. IE145 C2 I 2 c muž 1,05 ad. DZCE146 C1 I 2 c muž 0,90 mat. DZCE147 C3 I 2 c žena -0,43 ad.E148 C3 I 2 b neurč. inf. II-juv.E149 C3 I 2 b neurč. inf. IE150 C1 I 2 c žena -0,55 ad. IIE151 B3 I 2 b žena? 0,77 ad.E152 B3 II 3 d žena? dospelýE153 B3 I 2 b neurč. dospelýE154 B3/C3 I 2 b neurč. inf. IIE155 C3 I 2 b muž 1,10 dospelýE156 C3 I 2 b neurč. inf.E157 C3 I 2 b neurč. inf. IE158 C3 I 2 b neurč. inf. II DPAE159 C3 I 2 b muž 1,33 sen. EDE160 C2/C3 I 2 b muž 0,54 mat.-sen. DZCE161 C3 I 2 b žena? -0,42 ad.E162 C3 I 2 b neurč. juv.E163 C3 I 2 b muž 1,13 mat. DZCE164 B3/C3 I 2 b neurč. juv.E165 C2 I 2 c muž 1,42 mat. II DZCE166 A2 I 2 b neurč. inf. IIE167 A2 I 2 b muž? ad.-mat.E168 B1 I 2 b neurč. neurč.E169 B1 I 2 b neurč. juv.E170 C1 I 2 c neurč. juv.-ad.E171 C2 I 2 c muž 1,17 ad. II DZCE172 C2 I 2 b neurč. inf. IE173 C2 II 3 d žena -0,63 ad.E174 B3 I 2 b neurč. inf. IIE175 C2 I 2 b muž 1,73 ad. DZC, ACE176 C2 I 2 c muž 1,50 mat.-sen. DZCE177 B1/C1 I 2 c neurč. ad.E178 B2/C2 I 2 b neurč. inf. I

Tab. 1. Katalóg hrobov pohrebiska Nitra-Šindolka Vysvetlivky: DS = stupeň sexualizácie, circum. = circumnatale, inf. = infans, juv. = juvenis, ad. = adultus I,

mat. = maturus, sen. = senilis, neurč. = neurčený; AC = anomálie chrbtice, DPA = dentálne patológiea anomálie, DZC = degeneratívne zmeny chrbtice, ED = exostózy dlhých kostí, EP = exostózy patel, FDK = fraktúry dlhých kostí, KZL = kompresívne zlomeniny lebky, N = nádory, O = osteomyelitída, OF = ossa fonticulorum, OS = ossa suturarum, SM = sutura metopica, SS = synostózy stavcov, TL = traumy lebky, TPS = traumy postkraniálneho skeletu

Table 1. Catalog of the graves at the Nitra-Šindolka siteExplanations: DS = Degree of Sexualization, AC = vertebral column anomalies, DPA = dental pathologies and

anomalies, DZC = degenerative changes of vertebral column, ED = long bone exostoses, EP = patellar exostoses, FDK = long bone fractures, KZL = compressive cranial fractures, N = neoplasms,neurč. = unidentified, O = osteomyelitis, OF = fonticular bones, OS = sutural bones, SM = metopic suture, SS = vertebral synostoses, TL = cranial traumas, TPS = postcranial traumas

107

Hrob Sektor Stupeň Horizont Subhor. Pohl. DS Vek Patológie Variety Entez.E179 B3 I 2 b neurč. inf. IE180 B3 I 2 b neurč. dospelýE181 B3 I 2 b žena? dospelýE182 A3 I 2 b neurč. neurč.E183 B2 I 2 b neurč. inf. IE184 A3 I 2 b neurč. inf.E185 A2 I 2 b neurč. dospelýE186 B2/B3 I 2 b žena -0,58 dospelýE187 B2 I 2 c neurč. inf. I E188 B2 I 2 cE189 B2 I 2 b žena -0,73 dospelýE190 A3/B3 I 2 b žena? dospelýE191 A2 I 2 b neurč. inf. IE192 A2 I 2 b neurč. inf. IE193 B1 II 3 d neurč. inf. IE194 A3 I 2 b neurč. inf.E195 A3 I 2 b neurč. inf. IE196 B3 I 2 b muž? 1,25 dospelýE197 B2/C2 I 2 c neurč. juv.E198 A2 I 2 b neurč. inf. IE199 B3 I 2 b muž? ad. IE200 A3 I 2 b neurč. dospelýE201 A2 I 2 b neurč. juv.-ad.E202 B2 I 2 c žena 0,79 ad. SME203 A2/B2 I 2 b žena -0,75 ad. IE204 B2 I 2 c neurč. inf. IE205 B2 I 2 b neurč. inf. IE206 B2 I 2 c muž 0,53 mat. II DZCE207 B2 I 2 b muž? -0,10 ad. I DZCE208 B2 I 2 b žena? -0,43 dospelýE209 B2 I 2 c muž 1,30 mat. DZC EDE210 B2 I 2 b neurč. nedospelýE211 B2 I 2 b neurč. juv.E212 B2 I 2 c žena -0,50 dospelýE213 B2 I 2 c žena -0,52 dospelý DZCE214 B2 I 2 b žena -1,35 dospelý OSE215 B2 I 2 b neurč. inf. IE216 B2 I 2 b neurč. inf. IE217 B2 I 2 b neurč. inf. I E218 A2 I 2 b neurč. inf. IE293 C4 I 2 b neurč. juv.E294 D3/D4 I 2 b muž 2,00 ad. DZCE295 C4/D4 I 2 b muž 1,09 mat.-sen. DZC, SS EPE296 C4 I 2 b muž 0,81 ad.E297 D3 I 2 b žena? -0,38 mat.E298 C4 I 2 b žena -0,73 mat.-sen.E299 D3 I 2 b neurč. inf.E300 C4 I 2 b žena -0,71 mat.E301 D3/D4 I 2 b muž 0,70 mat.E302 C4 I 2 b neurč. inf. IIE303 C4 I 2 b neurč. juv.F001 A9 I 1 aF002 A9 I 1 aF003 A10/B10 I 1 a neurč. dospelýF004 B10 I 1 a neurč. inf. IF005 B10 I 1 a muž 0,92 ad.-mat. DZCF006 A11/B11 I 1 a neurč. juv.F007 C11 I 1 a neurč. inf. IF008 C11 I 1 a neurč. circum.-inf. IF009 C10 I 2 b muž 0,67 ad. IF010 B11 I 1 a neurč. inf. IIF011 B11/C11 I 1 a neurč. juv.F012 B12 I 1 a neurč. inf. IIF013 C10 I 1 a neurč. inf. I

108

Hrob Sektor Stupeň Horizont Subhor. Pohl. DS Vek Patológie Variety Entez.F014 C10 I 1 a neurč. juv.F015 B10 I 1 a žena 0,73 ad.-mat. DZC OSF016 C11 I 2 b žena -0,41 mat.-sen. DZCF017 A9 I 1 a neurč. dospelýF018 B11/C11 I 1 a muž 0,53 ad. I KZL OSF019 B11/C11 I 1 a žena -0,67 ad.F020 B12 I 1 a muž 1,26 mat. DZC OS,OF ED,EPF021 B11/C11 I 2 b žena -0,23 mat.F022 B11/C11 I 1 a žena -0,61 ad. IF023 B12 I 1 a neurč. inf. IF024 C10 I 2 b muž 1,00 mat. I DZCF025 C10 I 2 b neurč. inf.F026 C10 I 2 b muž? 0,36 ad. IF027 C10 I 1 a žena 1,00 dospelýF028 C10 I 1 a žena -0,54 mat. I DZC, FDK OSF029 B10/C10 I 1 a žena? -0,30 mat. II DZCF030 B10/C10 I 1 aF031 C10 I 1 a muž 1,40 mat. II DZC OSF032 B12 I 1 a neurč. sen.F033 C11/C12 I 2 b žena -0,47 mat.F034 C12 I 2 b neurč. 0,25 ad. DZCF035 C12 I 2 b žena? dospelýF036 C12 I 2 b neurč. nedospelýF037 C11 I 2 b muž? 0,35 ad. DZCF038 C11 I 2 b žena -0,05 sen.F039 C10 I 2 b neurč. inf. IF040 C11 I 2 b neurč. -0,20 ad. IF041 C10/D10 I 2 b žena? -0,43 ad.F042 C11/D11 I 2 b muž 1,46 mat. I DZC ED,EPF043 B6 II 3 e neurč. inf. IF044 C11/D11 I 2 b žena? -0,23 ad. I AC OF

neurč. circum.F045 C6 II 3 f neurč. inf. IIF046 B7/C7 II 3 d muž 1,18 dospelýF047 B6 II 3 e neurč. dospelýF048 C6 II 3 f muž 1,33 dospelýF049 C6/C7 II 3 f muž 1,04 mat.-sen. DZC, O, FDK ED,EPF050 C8 I 2 b neurč. inf. IF051 C8 I 2 b neurč. inf. IF052 C8 I 2 c neurč. neurč.F053 D6 II 3 f muž 1,27 mat. II DZC, SSF054 B7/B8 I 2 c žena? -0,46 sen.F055 B8/C8 I 2 c muž 0,74 mat.-sen. DZCF056 C8/C9 I 2 b neurč. inf. IIF057 B8/C8 I 2 c žena? 0,46 mat.-sen. DZCF058 B8/C8 I 1 a neurč. inf. IIF059 C9 I 2 b neurč. inf. IIF060 C9 I 2 b muž 0,92 ad. IF061 C8 I 2 c žena -0,89 ad.-mat.F062 C9 I 2 b muž 0,70 ad. I DZCF063 C9 I 2 b neurč. juv.F064 B9/B9 I 1 a muž 1,31 mat. DZC EPF065 B8 I 2 c žena? -0,36 mat.-sen. DZCF066 C6/D6 II 3 f muž? 0,67 mat. IIF067 B6 II 3 e neurč. 1,00 dospelýF068 C8 II 3 d neurč. juv.F069 C9 I 2 b žena -0,22 mat. DZCF070 C9 I 2 b žena -1,10 dospelý TLF071 C7 II 3 d neurč. juv.F072 C7/C8 II 3 d muž 1,50 mat. IF073 C9 I 2 b neurč. juv.F074 B7/C7 II 3 d žena -0,91 ad. IF075 C7 II 3 d neurč. inf. IIF076 B9/B9 I 1 a žena -0,53 ad. I SM

109

Hrob Sektor Stupeň Horizont Subhor. Pohl. DS Vek Patológie Variety Entez.F077 D12 I 2 b muž 1,25 ad.-mat. DZC OS EPF078 C9 I 2 c žena -1,12 ad. I OS EPF079 C9/D9 I 2 c neurč. juv.F080 C10/D10 I 2 b žena? -0,67 ad. II NF081 D9 I 2 c muž 0,94 mat. II DZCF082 C9/D9 I 2 c neurč. 0,13 mat.-sen. DZC EPF083 D10 I 2 b neurč. inf. IF084 D10 I 2 b neurč. inf.F085 C8 II 3 f neurč. inf. IF086 C8 II 3 f neurč. inf. IF087 C8 II 3 f neurč. inf. II SMF088 C8 II 3 f neurč. inf. IF089 C8 II 3 f neurč. inf. IF090 C7 II 3 d neurč. inf. IF091 C8 II 3 f muž 1,39 mat. II DZCF092 C9/C10 I 2 bF093 C8/C9 I 2 c neurč. inf. IF094 C8 II 3 f neurč. dospelýF095 C8 II 3 f neurč. juv.F096 C8 II 3 f neurč. inf. IF097 C7 II 3 d žena -0,68 sen.F098 C7 II 3 d neurč. inf. IIF099 D9 II 3 f neurč. inf. IF100 D11 I 2 b žena -0,63 ad.F101 D11 I 2 b žena? -0,24 dospelýF102 D11 I 2 b muž? 0,47 ad.-mat.F103 D10 I 2 b muž 1,23 mat.-sen. DZC OS ED,EP

neurč. circum.F104 D10 I 2 b muž 1,12 sen. DZC OS,OF F105 D10 I 2 b žena -0,44 mat.-sen. DZC OS F106 D10 I 2 b neurč. inf. IF107 D9 II 3 f žena -0,73 ad. DZCF108 D10 I 2 b muž 1,23 ad.-mat. DZCF109 D10 I 2 b muž 0,67 ad. FDK SMF110 D10 I 2 b neurč. 0,20 juv.-ad.F111 D8/D9 II 3 f muž 1,11 dospelý FDKF112 D9 II 3 f žena -0,61 mat.F113 D8 II 3 f neurč. inf. IF114 D8 II 3 f žena -0,82 ad.-mat. SM,OSF115 C8/D8 II 3 f neurč. inf.F116 C8/D8 II 3 f muž? juv. OSF117 C7 II 3 f muž 1,47 mat. DZC SM,OS ED,EPF118 C7 II 3 f neurč. inf. IF119 C7 II 3 f žena -0,46 ad. OSF120 C6/C7 II 3 f muž 1,48 sen. FDKF121 C7 II 3 f neurč. juv. DPAF122 C6 II 3 e žena? dospelýF123 C7 II 3 f žena -0,30 ad. I DZC, ACF124 B7 II 3 e neurč. inf. IIF125 B6 II 3 f neurč. ad. IF126 C7 II 3 f neurč. inf. IF127 B6/C6 II 3 e neurč. 0,00 ad. IF128 B7 II 3 e neurč. juv. NF129 B7 II 3 e muž 1,36 ad. IIF130 B6 II 3 e neurč. inf. I F219 D9 II 3 f žena? -0,50 ad. IF220 D9 II 3 f neurč. -0,16 ad. IF221 D9 II 3 f žena -0,75 dospelýF222 D9 II 3 f neurč. inf. IF223 D9 II 3 f žena? -0,18 ad. DZCF224 D8 II 3 f neurč. inf. IF225 D8 II 3 f žena 0,44 ad. II DZCF226 D8 II 3 f muž 0,87 ad.F227 D8 II 3 f muž 1,40 mat. DZC ED

110

Hrob Sektor Stupeň Horizont Subhor. Pohl. DS Vek Patológie Variety Entez.F228 B8 I 1 a neurč. inf. IF229 B7/B8 I 1 a muž 1,24 dospelý DZC, AC EPF230 B7 I 2 c muž 1,27 mat. DZC SM EPF231 B8 I 1 a neurč. juv.F232 B7 I 1 a neurč. juv.F233 B8 I 1 a muž 0,56 ad. II DZC, SS SMF234 B7/B8 I 1 a neurč. inf. IF235 B7 I 1 a neurč. inf. F236 B7 I 2 c muž 0,59 mat. DZCF237 B6/B7 II 3 e neurč. juv.F238 A7/B7 I 1 a neurč. juv.F239 B7 I 1 a žena -0,86 ad. IF240 B7 I 1 a muž 1,25 ad.F241 B6 II 3 e muž 1,00 dospelýF242 C6 II 3 e žena? -0,20 ad.F243 B6 II 3 e neurč. 0,00 ad. I TLF244 B6 II 3 e žena? ad.-mat.F245 B6 II 3 e muž 0,97 dospelý DZC, FDK OS,OFF246 B6 I 1 a muž 1,44 ad. IF247 A6 I 1 a žena -0,72 ad.-mat. DZC, DZKF248 B6 II 3 e žena -0,38 mat. DZCF249 A6/B6 II 3 e žena -1,28 ad. I ACF250 B6 II 3 e muž 0,79 ad.-mat. SDF251 B6 II 3 e muž 1,06 mat. IF252 B7 I 1 a muž 0,68 mat. SM,OSF253 A6/B5/B6 II 3 e neurč. inf. IIF254 C6 II 3 f žena -1,14 ad.F255 C6 II 3 f žena? -0,40 mat.-sen. DZC, SSF256 C6/D6 II 3 f muž? 1,50 dospelýF257 D6 II 3 f neurč. neurč.F258 C6/D6 II 3 f neurč. inf. IF259 C6/D6 II 3 f neurč. 0,05 ad. I OSF260 B6 II 3 e žena? -0,44 ad. IF261 A5/B5 II 3 e žena? -0,40 dospelýF262 A7 I 1 a neurč. inf. IIF263 B5 II 3 e neurč. inf. IF264 B5 II 3 e žena -0,83 ad. IF265 A6 II 3 e žena? -0,33 ad.F266 A8 I 1 a muž 1,04 ad. II DZCF267 B5 II 3 e muž 1,60 ad.-mat. DZCF268 A7 I 1 a neurč. inf. IIF269 A8/B8 I 1 a žena -0,33 mat. DZC, TPSF270 A7 I 1 a muž 1,54 ad.-mat. DZC, AC EPF271 A7 I 1 a muž 1,17 ad.-mat. DZC OS EPF272 A6 I 1 a neurč. inf. IIF273 A7 I 1 a muž 0,61 mat. TLF274 A6 II 3 e žena -0,64 ad. IF275 A6 I 1 a žena? -0,36 ad. IIF276 A5 II 3 e neurč. inf. IF277 B5 II 3 e muž 1,19 dospelý DZC EPF278 B5 II 3 e neurč. inf. IF279 C5/C6 II 3 f muž 0,76 ad. I DZCF280 C6 II 3 f neurč. dospelýF281 A5 II 3 e neurč. inf. IF282 A5 II 3 e neurč. inf. I-IIF283 A5 II 3 e neurč. inf. IF284 A5 II 3 e neurč. inf. IF285 A5 II 3 e neurč. inf. I-IIF286 A5 II 3 e žena -0,52 mat.-sen. OSF287 A5 II 3 e muž? 0,47 dospelý KZLF288 A5/A6 II 3 e neurč. juv.F289 A6 II 3 e neurč. inf. II-juv.F290 A6 II 3 e neurč. inf. IF291 A6 II 3 e neurč. inf. IIF292 A6 II 3 e neurč. inf. II

111

Pohlavie F M N Spolu Vek n % n % n % n %CIR - - - - 4 1,33 4 1,33IN1 - - - - 62 20,67 62 20,67IN2 - - - - 29 9,67 29 9,67JUV - - 1 0,33 26 8,67 27 9,00AD1 20 6,67 13 4,33 8 2,67 41 13,67AD2 14 4,67 13 4,33 2 0,67 29 9,67MA1 9 3,00 16 5,33 - - 25 8,33MA2 8 2,67 16 5,33 1 0,33 25 8,33SEN 7 2,33 6 2,00 1 0,33 14 4,67DOS 17 5,67 13 4,33 10 3,33 40 13,33NEU - - - - 4 1,33 4 1,33

Spolu 75 25,00 78 26,00 147 49,00 300 100,00

Vek n % n % n % n %Nedospelí - - 1 0,33 121 40,33 122 40,66Dospelí 75 25,00 77 25,67 22 7,33 174 58,00

Neur ení - - - - 4 1,33 4 1,33Spolu 75 25,00 78 26,00 147 48,99 300 99,99

Tab. 2. Zastúpenie jedincov celého súboru podľa pohlavia a veku Vysvetlivky: DOS = dospelý, F = ženy, M = muži, N = neurčení; CIR = circumnatale,

IN1 = infans I, IN = infans II, JUV = juvenis, AD1 = adultus I, AD2 = adultus 2, MA1 =maturus I, MA2 = maturus II, SEN = senilis, NEU = neurčení

Table 2. The sample distribution according to the gender and ageExplanations: F = females, M = males, N, NEU = unidentified

0

5

10

15

20

25

CIR IN1 IN2 JUV AD1 AD2 MA1 MA2 SEN DOS NEU

Frek

venc

ia je

dinc

ov v

%

Vekové kategórie

% F

% M

% N

Obr. 2. Zastúpenie všetkých jedincov podľa pohlavia a vekuVysvetlivky: Rovnaké symboly ako v tabuľkáchFig. 2. Distribution of all individuals according to the gender and ageExplanations: Same symbols as in the Tables

112

Tab. 3. Rozdiely v zastúpení jedincov jednotlivých stupňovVysvetlivky: F = ženy, M = muži, N = neurčení; CIR = circumnatale, IN1 = infans I,

IN = infans II, JUV = juvenis, AD1 = adultus I, AD2 = adultus 2, MA1 = maturus I, MA2 = maturus II, SEN = senilis, NEU = neurčení. U dvoch novorodencov sa stupeň nedalurčiť.

Table 3. Differences in the 1st and 2nd grade individuals’ distributionExplanations: F = females, M = males, N, NEU = unidentified. In two newborns the grade could

not be identified.

0.00

5.00

10.00

15.00

20.00

25.00

30.00

CIR IN1 IN2 JUV AD1 AD2 MA1 MA2 SEN DOS NEU

Podi

el je

dinc

ov (%

)

Vekové kategórie

I. %

II. %

Obr. 3. Zastúpenie jedincov 1. a 2. stupňaVysvetlivky: Rovnaké symboly ako v tabuľkách Fig. 3. Prevalence of the 1st and 2nd grade individualsExplanations: Same symbols as in the Tables

113

Frekvencia skúmaných jedincov z hľadiska stupňov belobrdskej kultúryCelkový počet jedincov 1. stupňa belobrdskej kultúry dosahuje 197 jedincov (z toho 55 t.j. 27,91 % mužov, 49 t.j. 24,87 % žien, 77 t.j. 39,01 % nedospelých, 16 t.j. 8,12 % dospelýchjedincov neurčeného pohlavia) a v prípade 2. stupňa je to 101 jedincov (z toho 23 t.j. 22,77 % mužov, 26 t.j. 25,74 % žien, 42 t.j. 41,58 % nedospelých, 10 t.j. 9,90 % dospelýchjedincov neurčeného pohlavia).

2. stupeň sa od 1. stupňa odlišuje najmä absenciou novorodencov, ako aj vyšším podie-lom mladých dospelých jedincov a nižším podielom starších dospelých a senilných jedin-cov. Ostatné rozdiely sú nevýrazné (tab. 3 a obr. 3).

Pokiaľ ide o rozdiely medzi frekvenciami mužov 1. a 2. stupňa, prevažujú muži 1. stupňav mladších vekových kategóriách adultus I, adultus II a maturus II, v ostatných kategóriáchmierne prevažujú muži II. stupňa (tab. 4). Najvyšší počet dospelých mužov je však v kate-górii bližšie neurčeného veku (34,78 %). Pri zlúčení vekových kategórií dospelých mužovna mladších (20 – 29 rokov), starších (30 – 59 rokov) a na kategóriu indivíduí vo veku viacako 60 rokov (60+), sa prevažná väčšina jedincov nachádza v kategórii starších dospelých(tab. 5, obr. 4) .

Tab. 4. Distribúcia jedincov jednotlivých stupňov podľa rodu a veku Vysvetlivky: DOS = dospelí (ostatné skratky ako v tab. 3)Table 4. Distribution of persons in individual grades according to gender and age Explanations: DOS = adults (other symbols as in Table 3)

114

0

10

20

30

40

50

60

70

0 1-6 7-14 15-19 20-29 30-59 60+ Neur .

Poet

jedi

ncov

(%)

Vekové kategórie v rokoch

Muži I. st.

Muži II. st.

Obr. 4. Muži – zastúpenie jedincov 1. a 2. stupňaVysvetlivky: Rovnaké symboly ako v tabuľkáchFig. 4. Males – prevalence of individuals in the 1st and 2nd gradesExplanations: Same symbols as in the Tables

0

10

20

30

40

50

60

CIR IN1 IN2 JUV AD1 AD2 MA1 MA2 SEN DOS NEU

Poet

jedi

ncov

(%)

Vekové kategórie

Ženy I. st.

Ženy II. st.

Obr. 5. Ženy – zastúpenie jedincov 1. a 2. stupňaVysvetlivky: Rovnaké symboly ako v tabuľkáchFig. 5. Females – prevalence of individuals in the 1st and 2nd gradesExplanations: Same symbols as in the Tables

0

10

20

30

40

50

60

70

0 1-6 7-14 15-19 20-29 30-59 60+ Neur .

Poet

jedi

ncov

(%)

Vekové kategórie v rokoch

Nedosp. I. st.

Nedosp. II. st.

Obr. 6. Nedospelí – zastúpenie jedincov 1. a 2. stupňaVysvetlivky: Rovnaké symboly ako v tabuľkáchFig. 6. Juveniles – prevalence of individuals in the 1st and 2nd gradesExplanations: Same symbols as in the Tables

115

V 1. stupni mužskej časti populácie sú najviac zastúpené vekové kategórie maturus II(25,45 %) a adultus I (23,64 %), kým v 2. stupni sú rovnako zastúpené kategórie maturus I(17,39 %) a maturus II; zatiaľ čo kategória adultus I je u mužov 2. stupňa zastúpená mini-málne (4,35 %).

Z hľadiska rozdielov medzi frekvenciami žien 1. a 2. stupňa, v kategórii adultus I nápadneprevažujú ženy 2. stupňa, avšak vo všetkých ostatných kategóriách mierne prevažujú ženy1. stupňa. V prípade žien 1. stupňa je najviac zastúpená kategória adultus I (22,45 %) zaňou nasleduje kategória adultus II (18,37 %). Pri ženách 2. stupňa je najviac zastúpená ka-tegória adultus I, ktorá predstavuje polovicu (50,00 %) ženskej časti populácie. Za ňou na-sleduje kategória adultus II (11,54 %). Pri zlúčení vekových kategórií dospelých žien namladšie (20 – 29 rokov), staršie (30 – 59 rokov) a na kategóriu indivíduí vo veku viac ako60 rokov (60+), sa prevažná väčšina jedincov nachádza v kategórii mladších dospelých(tab. 6, obr. 5) .

Tab. 5. Muži – početnosti a frekvencie v jednotlivých stupňoch Vysvetlivky: Rovnaké symboly ako v predchádzajúcich tabuľkáchTable 5. Males – numbers and frequencies in individual gradesExplanations: Same symbols as in the foregoing Tables

Tab. 6. Ženy – početnosti a frekvencie v jednotlivých stupňochVysvetlivky: Rovnaké symboly ako v predchádzajúcich tabuľkáchTable 6. Females – numbers and frequencies in individual gradesExplanations: Same symbols as in the foregoing Tables

116

Pri porovnaní 1. a 2. stupňa belobrdskej kultúry zo sexuálno-diagnostického hľadiska(tab. 4, 5, 6) sa 2. stupeň vyznačuje väčším podielom mladých žien a menším podielommladých mužov.

Porovnanie frekvencie nedospelých v 1. a 2. stupni belobrdskej kultúry udávajú tab. 7a obr. 6. Ich percentuálne zastúpenie v jednotlivých celkových kategóriách je podobné –v nižšej vekovej skupine je (s výnimkou novorodencov) viac zastúpený 2. stupeň, medzijuvenilnými 1. stupeň.

Vzhľadom na malý počet jedincov zaradených do 2. stupňa však môžu byť výsledkyovplyvnené náhodným faktorom.

Paleodemografická analýzaPri hodnotení pohrebiska ako celku (E + F) je nápadný nízky počet novorodencov (Dx)(tab. 8). Nízka hodnota Dx v skupine circumnatale spôsobuje, že stredná dĺžka života no-vorodencov ex je (s výnimkou kategórie 7- až 14-ročných jedincov) väčšia ako vo všetkýchostatných vekových skupinách. Deti z kategórie infans II majú najvyššiu strednú dĺžku ži-vota (ex = 29,2). Nízka hodnota pravdepodobnosti úmrtia novorodencov je pre stredoveképohrebiská typická, spôsobovať ju môže niekoľko tafonomických, sociálnych alebo kultúr-nych príčin (Stloukal 1990, 1999). Murail et al. (2004) dokonca uvažujú o tom, či novoro-dencov nepochovávali na izolovaných nekropolách.

Pomerne nápadný je aj zvýšený počet žien, ktoré zomreli v mladšom dospelom veku (20– 29 rokov), a to nielen v porovnaní s mužmi, ale aj v rámci kategórie ženského rodu (tab.2, obr. 2). Vysvetliť ho možno najmä zvýšenou úmrtnosťou mladých žien pri pôrodochalebo v dôsledku popôrodných komplikácií. Pokiaľ ide o porovnanie s mužmi, jeho príči-nou by mohla byť neprítomnosť mužov analogického veku, ktorí neboli – z bližšie nezná-mych sociálno-ekonomických dôvodov (migrácie, obchodovanie, bojové konflikty,obchodovanie s otrokmi) – pochovaní na rovnakom pohrebisku (Stloukal 1999). Do úvahyprichádza aj faktor mnohoženstva, alebo pretrvávajúci zvyk pochovávať mužov na odde-lenom pohrebisku.

Pokiaľ ide o strednú dĺžku života ex dospelých jedincov, mladí muži vo veku 20 – 29rokov mali trochu väčšiu nádej dožiť sa vyššieho veku (ex = 13,8) ako ženy (ex = 12,9),kým stredná dĺžka života v kategórii starších ako 60 rokov bola z hľadiska veku u mužovaj u žien vyrovnaná (ex = 5,0).

Podobná paleodemografická situácia sa ukazuje aj pri porovnaní skupín hrobov 1. a 2.stupňa (tab. 9, 10). Jediný nápadný rozdiel sa prejavuje pri porovnaní strednej dĺžky životamužov a žien 1. stupňa, kde ex mužov (12,5) je o niečo nižšia ako v prípade žien (13,2) tej

Tab. 7. Nedospelí – frekvencie jedincov v jednotlivých stupňochTable 7. Juveniles – frequencies in individual gradesExplanations: Nedosp. = juveniles, 1. stupeň = 1st grade, 2. stupeň = 2nd grade

117

istej vekovej kategórie. Vzhľadom na malý počet jedincov v skupine hrobov 2. stupňa nemápaleodemografická analýza tohto stupňa hlbší význam.

Najdôležitejšie patologické nálezy, variety, entezopatie a exostózyMožnosti hodnotenia patologických zmien na kostiach a skeletoch a teda zdravotnéhostavu u populácie Nitra-Šindolka sú výrazne obmedzené stupňom zachovalosti a komplet-nosti kostí.

Tab. 8. Úmrtnostná tabuľka súboru ako celku (E + F) a členenie podľa rodovVysvetlivky: Vekové kategórie sa uvádzajú v rokoch, Dx – počet jedincov v určitej vekovej skupine,

dx – frekvencia jedincov v určitej vekovej skupine (%), lx – frekvencia jedincov, ktorí saz celkového počtu dožili danej vekovej skupiny (%), qx – pravdepodobnosť úmrtia v danejvekovej skupine (%), Lx – frekvencia žijúcich v určitom časovom intervale (%), Tx – celkovýpočet rokov, ktoré pravdepodobne ešte prežijú všetky osoby v danej vekovej skupine, e0x – nádej dožitia (stredná dĺžka života).

Poznámka: 40 jedincov z kategórie DOS (tab. 2) bolo približne rovnomerne rozdelených do kategórií dospelých jedincov.

Table 8. The life table of the sample as a whole, and according to gendersExplanations: Age categories given in years, Dx – the number of individuals according to age

categories, dx – the number of individuals according to age categories (%), lx – the number ofsurvivors at given ages (%), qx – the probability of death at given ages (%), Lx – the number ofsurvivors lived in some time interval, Tx – The total number of years that can be lived by allindividuals in the given age category, e0x – the expectation of life (the mean life span).

Remark: The 40 individuals from DOS category (Table 2) was ca evenly assorted to the categoriesof adult individuals.

118

Tab. 9. Úmrtnostná tabuľka 1. stupňa belobrdskej kultúryVysvetlivky: Symboly ako v tab. 8Table 9. The life table of the 1st grade of Bijelo-Brdo cultureExplanations: Symbols as in Table 8

Tab. 10. Úmrtnostná tabuľka 2. stupňa belobrdskej kultúryVysvetlivky: Symboly ako v tab. 8Table 10. The life table of the 2nd grade of Bijelo-Brdo cultureExplanations: Symbols as in Table 8

119

Z  hodnotených paleopatologických zmien boli najčastejšie degeneratívne zmenychrbtice, ktoré sa vyskytli v 64 prípadoch z celkového počtu 93 jedincov, u ktorých sa vy-skytli patologické zmeny, variety alebo entezopatie (tab. 11). Tieto patologické zmeny po-stihovali najmä mužov (46 prípadov), menej ženy (18 prípadov), a z hľadiska veku šlonajmä o jedincov vekových kategórií maturus (13 prípadov), maturus-senilis (12 prípadov)a adultus-maturus (deväť prípadov). Výskyt ostatných patologických zmien je iba spora-dický a z nich sa najčastejšie vyskytli zlomeniny diafýz dlhých kostí (trikrát) a kompresnézlomeniny lebky (dvakrát).

Z variet boli najčastejšie ossa sutu-rarum (14 prípadov), za nimi nasledo-val výskyt sutura metopica (sedemprípadov). Kým pri prvej varietemierne prevažoval počet mužov (11)nad ženami (osem), pri druhej varietebol ich počet približne vyrovnaný(šesť vs. štyri). Vekové rozdiely ne-možno u  dospelých jedincov (s vý-nimkou ich obliterácie vo vekovejkategórii senilis) očakávať. Z  ostat-ných variet sa vyskytli os fonticulo-rum (jedenkrát), kombinácie ossasuturarum s ossa fonticulorum (tri-krát) a kombinácie suturae metopicaes ossa suturarum (trikrát).

Medzi entezopatiami boli naj -frekventovanejšie exostózy patel (10 prípadov). Za nimi nasledovalikombinácie exostóz dlhých kostís exostózami patel (päťkrát) a trikrátsa vyskytli exostózy dlhých kostí.Exostózy patel postihovali takmer vý-lučne mužov (13 prípadov) a len vý-nimočne ženy – s jediným prípadom.

Záver

Na antropologickú analýzu bolo k dis-pozícii celkovo 300 jedincov, ukázalosa, že šlo o 122 nedospelých (40,66 %)a 174 dospelých indivíduí (58,00 %),pričom v štyroch prípadoch (1,33 %)sa pre zlú zachovanosť kostrového materiálu vek ani pohlavie jedinca nepodarilo určiť.

Dospelí jedinci pozostávali zo 75 žien a 78 mužov, pomer pohlaví bol teda takmer vy-rovnaný a svedčí o tom aj index maskulinity s hodnotou 1040 jednotiek. Išlo teda o po-merne stacionárnu populáciu nepodliehajúcu väčším migráciám či imigráciám. Medzimladšími dospelými prevažujú ženy, kým vo vyšších vekových kategóriách prevažujú muži.Tento pomer však výrazne ovplyvňuje značný počet (40) dospelých jedincov neurčiteľnéhopohlavia alebo veku (13,33 % z celého súboru).

Tab. 11. Patologické a tvarové zmenyVysvetlivky: Symboly ako v tab. 1Table 11. Pathological and shape changes Explanations: Symbols as in Table 1

Patologické a tvarové zmeny n %Nádory - osteómy (N) 2 1,33

Degeneratívne zmeny chrbtice (DZC) 64 42,38

Anomálie chrbtice (AC) 6 3,97

Degeneratívne zmeny kĺbov (DZK) 1 0,66

Fraktúry Kompresívne zlomeniny lebky (KZL) 2 1,33Fraktúry dlhých kostí (FDK) 6 3,97

TraumyPoranenia lebky (TL) 3 1,99Poranenia postkraniálneho skeletu (TPS) 1 0,66

Synostózy stavcov (SS) 4 2,65

Osteomyelitída (O) 1 0,66

Stafneho defekt (SD) 1 0,66

Dentálne patológie a anomálie (DPA) 3 1,99

VarietyOssa suturarum (OS) 20 13,24Ossa fonticulorum (OF) 4 2,65Sutura metopica (SM) 10 6,62

EntezopatieExostózy dlhých kostí (ED) 8 5,30Exostózy patel (EP) 15 9,93Spolu 151 99,99

120

Pomerne nápadný je zvýšený počet žien, ktoré zomreli v  mladšom dospelom veku (20 – 29 rokov), a to nielen v porovnaní s mužmi, ale aj v rámci kategórie ženského rodu.Vysvetliť ho možno najmä zvýšenou úmrtnosťou mladých žien v súvislosti s pôrodmi; pokiaľ ide o porovnanie s mužmi, mohla ho spôsobiť neprítomnosť mužov analogickéhoveku, ktorí neboli – z bližšie neznámych sociálno-ekonomických dôvodov – pochovaní narovnakom pohrebisku.

Medzi nedospelými prevažuje kategória infans I (20,67 %) nad kategóriami infans II(9,67 %) a juvenis (9,00 %), kategória novorodencov (circumnatale) je zastúpená iba štyrmijedincami (1,33 %). Počet detí zomrelých okolo termínu pôrodu je nápadne nízky, takžev ich prípade musel zohrať významnú úlohu výrazný mortalitný alebo tafonomický faktor.

Pri porovnaní 1. a 2. stupňa belobrdskej kultúry prevažuje počet jedincov 1. stupňa (197)nad počtom jedincov 2. stupňa (101), zastúpenie dospelých jedincov jednotlivých pohlavíje u oboch stupňov približne vyrovnané. Celkovo sa 2. stupeň odlišuje od 1. stupňa najmäabsenciou novorodencov, ako aj vyšším podielom mladých dospelých jedincov a nižšímpodielom starších dospelých a senilných jedincov.

Muži 1. stupňa prevažujú v mladších vekových kategóriách adultus I, adultus II a v ka-tegórii maturus II, v ostatných kategóriách mierne prevažujú muži II. stupňa; najvyšší početdospelých mužov je však v kategórii bližšie neurčeného veku. Pri zlúčení vekových kategóriídospelých mužov na mladších (20 – 29 rokov), starších (30 – 59 rokov) a na kategóriu in-divíduí vo veku viac ako 60 rokov (60+), sa prevažná väčšina jedincov nachádza v kategóriistarších dospelých.

Z hľadiska rozdielov medzi frekvenciami žien 1. a 2. stupňa, v kategórii adultus I nápadneprevažujú ženy 2. stupňa, v ostatných kategóriách mierne prevažujú ženy 1. stupňa. Ženy1. stupňa sú najviac zastúpené kategóriou adultus I , za ňou nasleduje kategória adultus II.Pri ženách 2. stupňa je najviac zastúpená kategória adultus I, predstavujúca polovicu žen-skej časti populácie; potom nasleduje kategória adultus II. Pri zlúčení vekových kategóriídospelých žien na mladšie (20 – 29 rokov), staršie (30 – 59 rokov) a na kategóriu indivíduívo veku viac ako 60 rokov (60+), sa prevažná väčšina jedincov nachádza v kategórii mlad-ších dospelých.

Pri porovnaní 1. a 2. stupňa belobrdskej kultúry zo sexuálno-diagnostického hľadiska sa2. stupeň vyznačuje väčším podielom mladých žien a menším podielom mladých mužov.

Porovnanie frekvencie nedospelých v 1. a 2. stupni belobrdskej kultúry ukazuje, že per-centuálne zastúpenie nedospelých jedincov 1. a 2. stupňa je v jednotlivých celkových ka-tegóriách podobné – v nižšej vekovej skupine je (s výnimkou novorodencov) viac zastúpený2. stupeň, medzi juvenilnými 1. stupeň. Vzhľadom na malý počet jedincov zaradených do2. stupňa však môžu byť výsledky ovplyvnené náhodným faktorom.

Z patologických zmien sa najčastejšie vyskytovali degeneratívne zmeny chrbtice, ktorépostihovali najmä mužov vo vyšších vekových kategóriách, ostatne patologické zmeny, akoaj variety a entezopatie sa vyskytovali iba sporadicky. Hodnotenie týchto zmien si však vy-žaduje špeciálnu štúdiu.

Literatúra

ACSÁDI, GY., NEMESKÉRI, J., 1970: History of Human Life Span and Mortality. Budapest,Akadémiai Kiadó, 346 pp.

BRŮŽEK, J., LIKOVSKÝ, J., ČERNÝ, V., 2002: Současné metody biologické antropologiea jejich využití při hodnocení kostry přisuzované českému knížeti Spytihněvovi I. Archeologické rozhledy, LIV: 439 – 456.

121

BRŮŽEK, J., BLAŽEK, V., GALETA, P., 2006: Jindřich Matiegka – zakladatel oboru paleo-demografie: vytčené cíle a jejich dnešní naplnění. In: Šajnerová, A. (ed.): Antropologieve sjednocené Evropě (Sborník přednesených příspěvků HMČ UK č. 5). 3. Memoriálprof. J. Matiegky a prof. J. Malého. Praha – Mělník, HMČ UK Praha, p. 18 – 23.

FEREMBACH, D., SCHWIDETZKY, I., STLOUKAL, M., 1979: Empfehlungen für die Alters - und Geschlechtsdiagnose am Skelett.. Homo, 30(2): 1 – 32.

FUSEK, G., 2012: Chronologische Fragen der Nitraer Gräberfelder des 10.-11. Jahrhun-derts: das Fallbeispiel Nitra-Šindolka. In: B. Tobias (ed.): Die Archäologie der frühenUngarn. Chronologie, Technologie und Methodik. RGZM – Tagungen, Vol. 17, p. 89– 112.

MURAIL, P., MAUREILLE, B., PERESINOTTO, D., GEUSS, F., 2004: An infant cemeteryof the Classic Kerma period (1750 – 1500 BC, Island of Saï, Sudan. Antiquity (Gou-cester), 78(300): 267 – 277.

STLOUKAL, M., 1990: Co je to paleodemografie? In: Horská, P., Kučera, M., Maur, E.,Stloukal, M. (ed.): Dětství, rodina a stáří v dějinách Evropy. Praha, nakl. a vyd. Pano-rama, p. 57 – 91.

STLOUKAL, M., 1999: Paleodemografie. In: Stloukal, M. (ed.): Antropologie: Příručka prostudium kostry. Praha, Národní muzeum, p. 359 – 373.

STLOUKAL, M., HANÁKOVÁ, H., 1978: Die Längsknochen altslawischer Bevölkerungenunter besonderer Berücksichtigung von Wachstumsfragen. Homo, 29: 53 – 69.

SZILVÁSSY, J., 1988: Altersdiagnose am Skelett. In: Knussmann, R. (ed.): Anthropologie:Handbuch der vergleichenden Biologie des Menschen. Band I, 1. Teil. Stuttgart - NewYork: Gustav Fischer Verlag, p. 421 – 443.

UBELAKER, D. H., 1989: The Estimation of Age at Death from Immature Human Bone.In: Işcan, M.Y. (ed.): Age Markers in the Human Skeleton:. Sprinfield, IL: Charles C.Thomas. p. 55 – 70.

Adresy autorov:Doc. RNDr. Milan Thurzo, CSc., Katedra antropológie, Prírodovedecká fakulta UniverzitaKomenského, Mlynská dolina B 2, 842 15 Bratislava 4,e-mail: thurzo@fns.uniba.sk

RNDr. Alena Šefčáková, PhD., Slovenské národné múzeum-Prírodovedné múzeum, Vajanského nábrežie 2, P. O. BOX 13, 810 06 Bratislava 16,e-mail: sefcakova@snm.sk

Mgr. Terézia Šimková, Nejedlého 33, 841 02 Bratislava,e-mail: terezasimko@gmail.com

PhDr. Gabriel Fusek, CSc., Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra, e-mail: gabriel.fusek@savba.sk