PRAVNAKULTURAA EUR6PSKY INTEGRA6NY PROCES

LAW CULTURE AND EUROPEANINTEGRATION PROCESS

historicke, politicko-pravne a filozoficke aspektyprava a pravnej kultury

Zbornik vedeckych prac

riesitel'ov grantoveho projektu VEGA

a konferencnych prispevkov ucastnikov

vedeckej konferencie

,,Pravna kultura a europsky integracny proces",

Pravnicka fakulta UPJS v Kosiciach - november 2004

PRÁVNA KULTÚRA IA EURÓPSKY INTEGRAČNY PRocEsLAW CULTURE AND EUROPEANINTEGRATION PROCESS

historické, politicko-právne a filozofické aspektypráva a právnej kultúry

Zborník vedeckých prácriešiteľov grantového projektu VEGA

a konferenčných príspevkov účastníkov

vedeckej konferencie„Právna kultúra a európsky integračný proces“,

Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach - november 2004

PRAVNA KULTURAA

EUROPSKY INTEGRACNY PROCES(historicke, politicko-pravne a filozoficke aspekty prava

a pravnej kultury)

(historical, political-legal and philosophical aspects of lawand legal culture)

Zbornik vedeckych prac riesitefov grantoveho projektu VEGA c. 1/0107/03a konferencnych prispevkov ucastnikov vedeckej konferencie

,,Pravna kultura a europsky integracny proces",Pravnicka fakulta UPJS v Kosiciach, november 2004

1

PRÁVNA KULTÚRAA

EuRÓPsKY INTEGRAČNÝ PRocEs(historické, politicko-právne a filozofické aspekty práva

a právnej kultúry)

LAW CULTUREAND

EUROPEAN INTEGRATIONS PROCESS(historical, political-legal and philosophical aspects of law

and legal culture)

Zborník vedeckých prác riešiteľov grantového projektu VEGA č. 110107103a konferenčných príspevkov účastníkov vedeckej konferencie

„Právna kultúra a európsky integračný proces“,Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach, november 2004

Vydanie sa realizuje vd'aka podpore Grantovej agentury VEGAv ramci riesenia grantoveho projektu VEGA c. 1/0107/03

- Pravna kultura a europsky integracny proces.

Autori: 1. J. Cipkar, 2. E. Stenpien, 3. E. Kacmarikova, 4. N. Polanova, 5. I. Stipta, 6.Bodig Matyas, 7. V. J. Kerecman, 8. t. Szabo, 9. H. Dzupkova, 10. L. Hajduk,11. J. Pirc, 12. J. Korimova, 13. K. Cervena, 14. I. Opatova, 15. M. Stasova,16. M. Ceplikova, 17. A. Helmeczi, 18. I. Babjak, 19. J. Szabadfalvi, 20. A.Klimekova, 21. M. Szabo, 22. S. Koval, 23. M. Slasfan, 24. E. Moczuk

Editor: PhDr. Jan Cipkar, PhD.

Recenzenti: prof. JUDr. Michal Caspar, CSc.doc. PhDr. Natasa Polanova, CSc.

Za odbornu ajazykovu stranku tohoto textu zodpovedaju autori. Rukopis nepresiel redak-cnou anijazykovou upravou.

ISBN: 80-7097-570-9

2

Vydanie sa realizuje vd'aka podpore Grantovej agentúry VEGAv rámci riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0107/O3

- Právna kultúra a európsky integračný proces.

Autori: 1. J. Cipkár, 2. E. Šťenpien, 3. E. Kačmárikavá, 4. N. Palanavá, 5. I. s1ip1a,6.Bódig Mátyás, 7. V. J. Kerecman, 8. l. Szabó, 9. H. Džupková, 10. Ľ. Hajduk,11. J. Pirč, 12. J. Karimavá, 13. K. Cawaná, 14. l. opátavá, 15. M. staăavá,16. M. Caplikavá, 17. A. Halmaazi. 18. I. Babják, 19. J. szabadfalvň, 20. A.Klimeková, 21. M. Szabó, 22. Š. Koval, 23. M. Slašťan, 24. E. Moczuk

Edita:-: PhDr. Ján Cipkár, PhD.Recenzenti: prof. JUDr. Michal Gašpár, CSc.

doc. PhDr. Nataša Polanová, CS0.

Za odbornú ajazykovú stránku tohoto textu zodpovedajú autori. Rukopis neprešiel redak-čnou ani jazykovou úpravou.

ISBN: 80-7097-570-9

2

Nazory abbeho Saint-Pierra na zjednotenie europskych na-rodov... ....163

prof. Dr. Istvan Stipta, PhD.

The Impact of the European Integration on European LegalCultures: Some Remarks ...168

Matyas Bodig, PhD.

Niektore otazky statneho riadenia regionalneho rozvoja naUkrajine 172

V. J. Kerecman

Organizacne modely parlamentov krajin strednej Europy vmedzivojnovom obdobi 176

doc. Dr. Istvan Szabo, PhD.

Dejinno-filozoficke otazky kultury a identity cloveka 181doc. PhDr. Anna Klimekova, CSc., m. prof.

Tradition of a Common European Legal Culture 192Miklos Szabo

,,Europeanizacia" narodnych identit 196PhDr. Helena Dzupkova

Cloveka kultura 201doc. PhDr. Natasa Poianova, CSc.

K principu spravodlivosti 206PhDr. Mgr. Ludovit Hajduk

Navrh zmluvy zakladajucej Ustavu pre Europu (LegitimitaPudskych prav Europanov) 214

PhDr. Helena Dzupkova

Pravna uprava geneticky modifikovanych organizmov .....220doc. JUDr. Jan Pirc, CSc.

The European Company Law is at a Crossroads 228Dr. Andrew Helmeczi, PhD.

Die Mitwirkung der Gemeinschaft bei Vertragen im friihrnit-telalterlichen Europa 233

lldiko Babjak

The Role of the Hungarian Legal Philosophical Tradition inthe Renewal of National Legal Culture 236

Dr. Jozsef Szabadfalvi

Názory abbého Saint-Pierra na zjednotenie európskych ná-rodov ............................................................................................ _. 163

prof. Dr. István Stipta, PhD.

The Impact of the European Integration on European LegalCultures: Some Remarks ........................................................... .. 168

Mátyás Bódig, PhD.

Niektoré otázky štátneho riadenia regionálneho rozvoja naUkrajine ....................................................................................... .. 172

V. J. Kerecman

Organizačné modely parlamentov krajín strednej Európy vmedzivojnovom období .............................................................. .. 176

doc. Dr. István Szabó, PhD.

Dejinno-filozofické otázky kultúry a identity človeka .............. .. 181doc. PhDr. Anna Klimeková, CSO., m. pror'.

Tradition of a Common European Legal Culture ..................... .. 192Miklós Szabó

„Europeanizácia“ národných identít ......................................... .. 196PhDr. Helena Džupková

člavak a Kultúra .......................................................................... _. 201doc. PhDr. Nataša Polanová, CS0.

K princípu spravodlivosti ........................................................... ..206PhDr. Mgr. Ľudovít I-Iajduk

Návrh zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (Legitimitaľudských práv Európanov) ........................................................ ..214

PhDr. Helena Džupková

Právna úprava geneticky modifikovaných organizmov .......... .. 220doc. JUDr. Ján Pirč, CSO.

The European Company Law is at a Crossroads..................... ._ 228Dr. Andrew Helmeczi, PhD.

Die Mitwirkung der Gemeinschaft bei Verträgen im frühmít-telalterlichen Europa .................................................................. ..233

Ildikó BabjákThe Role of the Hungarian Legal Philosophical Tradition inthe Renewal of National Legal Culture ..................................... ._ 236

Dr. József Szabadfalvi

4

Nazory abbeho Saint-Pierra na zjednotenieeuropskych narodov

prof. Dr. Istvan Stipta, PhD.Katedra pravnych dejin,

Fakulta Statnych a pravnych vied Univerzity v Miskolci,3515 Miskolc - Egyetemvaros

Po skoncenf tridsat'rocnej vojny sa v Europe skoncilo obdobie nabozen-skych vojen a na dlhy cas boli stabilizovane hranice narodnych statov. Ves-tfalsky mier, ktory mal zabezpecif docasny mier na kontinente bol vysled-kom prvej celoeuropskej konferencie v historii, na ktorej sa zucastnili vsetkydotknute krajiny. Zarukou teritorialnych zmien bola uz nie osoba cisara ale-bo papeza, ale kolektivne garancie dane zucastnenymi statmi. Uvedenekrajiny podpfsali vestfalsku mierovu zmluvu ako suverenne pravne subjekty,neuznavali ako nadriadenu ziadnu univerzalnu moc.

Nova politicka situacia priamo ponukala vytvorenie novych vsezahrnu-jucich integracnych planov. Jeden z nich, vykazujuci znamky osvietenstva,pochadza z dielne Leibnitzovej. Jeho prvy integracny plan bol este lokalne-ho charakteru, presadzoval vytvorenie europskej vseobecnej vlady a roz-hodcovskeho sudu podl'a vzoru starogreckych amfiktyonii. Jeho tzv. Egypt-sky plan vsak uz navrhova! rozsfrenie hranic Europy, obsadenie Egypta acelosvetove zavedenie europskych duchovnych hodnot.1 Stat vytvorenypodl'a jeho predstav by bol vybudovany racionalne za pomoci vysledkovbadania na poli prirodnych vied a presadzoval by zavedenie panstva prava.V znameni univerzalizmu bol vytvoreny aj znamy integracny Europsky planJana Amosa Komenskeho2 Zakladom svetoveho spolku statov podl'a nehonie su narodne hranice, ale kultura, politika a nabozenstvo. Vladny organ bysa takisto delil na tieto tri casti, pricom by zucastnene staty uznali zvrchova-nost' Kristovu. Tzv. ,,Rada vzdelania" by pozostavala z vedcov a dozerala bynato, aby mohli obyvatelia nadobudnut' potrebne vzdelanie a nalezitu nabo-zensku vychovu. Organizaciou nabozenskeho zivota by sa zaoberalo tzv.

A Summary Account of Leibnitz's Memoir, adressed to Lewis the Fourteenth, recommending to thatMonarch the Conquest of Egypt, as conductive to the establishing a Supreme Authority over theGoverment of Europa. London, 1803.; Auszug aus Leibnitzen's Memoir an Ludwig XIV., uber die Er-oberung von Aegypten zur Begriindung der Obergewalt uber die europSischen Regierungen. In: Mi-nerva, Hrsg. V. Archenholz. Hamburg, 1804. Bd. I, S. 91 - 118., 334-368., 434-450.De rerum humanarum emendatione consultatio catholica, ad genus humanum ante alios vero aderuditos, religiosos. potentes Europae. Halae, 1702.; Rolf Hellmut Foerster: Europa. Munchen, 1967.s. 152 - 160.; Stipta, Istvan: Ranne teorie o zjednoteni europskych statov. In: Aktualne teoretickea legislativne otazky slovenskeho prava. Zbornfk vedeckych prispevkov z II. vedeckej konferencieuskutocnenej v ramci Vedecko-pedagogickych dni Pravnickej fakulty v Kosiciach, konanej v diioch10-11. septembra 2002. Kosice,2002. [2003)77-94. p.

163

Názory abbého Saint-Pierra na zjednotenieeurópskych národov

prof. Dr. István Stipta, PhD.Katedra právnych dejín,

Fakulta štátnych a právnych vied Univerzity v Miskolci,3515 Miskolc - Egyetemváros

Po skončení tridsaťročnej vojny sa v Európe skončilo obdobie nábožen-ských vojen a na dlhý čas boli stabilizované hranice národných štátov. Ves-tfálsky mier, ktorý mal zabezpečit' dočasný mier na kontinente bol výsled-kom prvej celoeurópskej konferencie v histórií, na ktorej sa zúčastnili všetkydotknuté krajiny. Zárukou teritoriálnych zmien bola už nie osoba cisára ale-bo pápeža, ale kolektívne garancie dané zúčastnenými štátmi. Uvedenékrajiny podpísali vestfálsku mierovú zmluvu ako suverénne právne subjekty,neuznávali ako nadriadenú žiadnu univerzálnu moc.

Nová politická situácia priamo ponúkala vytvorenie nových všezahrňu-júcich integračných plánov. Jeden z nich, vykazujúci známky osvietenstva,pochádza z dielne Leibnitzovej. Jeho prvý integračný plán bol ešte lokálne-ho charakteru, presadzoval vytvorenie európskej všeobecnej vlády a roz-hodcovského súdu podľa vzoru starogréckych amfiktyonií. Jeho tzv. Egypt-ský plán však už navrhoval rozšírenie hraníc Európy, obsadenie Egypta acelosvetové zavedenie európskych duchovných hodnôt' Štát vytvorenýpodľa jeho predstáv by bol vybudovaný racionálne za pomoci výsledkovbádania na poli prírodných vied a presadzoval by zavedenie panstva práva.V znamení univerzalizmu bol vytvorený aj známy integračný Európsky plánJána Amosa Komenského? Základom svetového spolku štátov podľa nehonie sú národné hranice, ale kultúra, politika a náboženstvo. Vládny orgán bysa takisto delil na tieto tri časti, pričom by zúčastnené štáty uznali zvrchova-nost' Kristovu. Tzv. „Rada vzdelania" by pozostávala z vedcov a dozerala bynato, aby mohli obyvatelia nadobudnúť potrebné vzdelanie a náležitú nábo-ženskú výchovu. Organizáciou náboženského života by sa zaoberalo tzv.

' A Summary Account of Leibnitz's Memoir, adressed to Lewis the Fourteenth, recommending to thatMonarch the Conquest of Egypt, as conductive to the establishing a Supreme Authority over theGoverment of Europa. London, 1803.; Auszug aus Leibnitzen's Memoir an Ludwig XIV., über die Er-oberung von Aegypten zur Begründung der Obergewalt über die europäischen Regierungen. In: Mi-nerva, Hrsg. V. Archenholz. Hamburg, 1804. Bd. I, S. 91 - 118., 334 - 368., 434 - 450.De rerum humanarum emendatione consultatlo catholica, ad genus humanum ante alios vero aderuditos, religiosos, potentes Europae. Halae, 1702.; Rolf Hellmut Foerster: Europa. München, 1967.8. 152 - 160.; Stipta, István: Ranné teórie O zjednoteni európskych štátov. In: Aktuálne teoretickéa legislatívne otázky slovenského práva. Zborník vedeckých príspevkov z ll. vedeckej konferencieuskutočnenej v rámci Vedecko-pedagogických dní Právnickej fakulty v Košiciach, konanej v dňoch10 - 11. septembra 2002. Košice. 2002. [2003] 77 - 94. p.

163

,,Consistorium", a otazky sporov medzi clenskymi statmi by riesila tzv. ,,Mie-rova rada".

Na kontinente vsak vypukli t'azke vojny: vlada Uudovita XIV. moze byt'oznacovana aj ako druha tridsat'rocna vojna, nakofko Krai' Slnko stravil nabojovom poli vo vojnach proti svojim europskym rivalom a Turkom pocassvojej 54-rocnej vlady 29 rokov. Osmanska risa zacala svoju historicky po-slednu ofenzivu proti vnutornymi bojmi oslabenej Europe. Navyse r. 1688 sazacala vojna medzi Francuzskom a Anglickom o nadvladu nad morom, vy-sledkom ktorej bolo znicenie francuzskej flotily r. 1692. Nasledne - v do-sledku spanielskej devolucnej vojny - oslabla kontinentalna sila Francuz-ska, jeho mocensky vplyv v Europe tiez znacne poklesol. Utrechtsky mier(1713) si kladol za cie!' obnovu europskej mocenskej rovnovahy podl'a vzoruVestfalskeho mieru. Vzniknuta mocenska rovnovaha sa stala zabezpekoumieru na niekol'ko desat'roci, preto mnoho sucasnikov pozadovalo zrefor-movat' statne usporiadanie Europy prave podl'a jej vzoru.

Mnohi vsak rovnovaznu ideu povazovali za kompromitujucu. Jej pouzi-tie totiz po r. 1649 nezabranilo vojnam medzi jednotlivymi statmi Europy.Cast' politikov a ideologov tej doby hl'adala namiesto rovnovaznej idey ineriesenia. Rovnovaznu ideu mnohf v tlaci coraz viac kritizovali a kritika zasa-hovala casto aj rezim kniezacieho absolutizmu. Vojny povacsine sluzili dy-nastickym zaujmom, nemali narodny charakter.

Kritika prichadzajuca z oblasti duchovneho zivota nezasahovala vsakiba panovnicku politiku, ale aj obycaje a nabozenstvo. Europa s prekvape-nim zistila, ze aj mimo jej uzemia jestvuju mimoriadne vyznamne kulturnehodnoty. Objavuju sa utopie o takych statoch, ktore su riadene republikan-skym sposobom, kde nezohrava urcujucu ulohu nabozensky dogmatizmus.Osvietenske idey opat' navzajom priblfzili kulturne europske staty a umozni-( i . aby bol tento kontinent - podl'a Voltairovych slov - povazovany za vel'kurepubliku pozostavajucu z viacerych provincii.

Vyznamnym predstavitel'om takychto koncepci! bol abbe Saint-Pierre,ktory vypracoval slavnu koncepciu kniezacieho spolku.3 Abbe uz vo svojichskorsich pracach pozadoval vytvorenie politickej Akademie, v ktorej by vyu-covalo styridsat' najvyznamnejsich politikov Francuzska. Prave tu by samladez mohla naucit' umeniu vladnut'. Najlepsf ziaci by sa mohli stat' minis-trami a najvyssimi uradnikmi statu. K Akademii by mohol kazdy obcanvznasat' svoje navrhy, spomedzi ktorych najprospesnejsie z hl'adiska riade-nia statu by mohli byt' odmenovane vysokymi odmenami. Takto - napfsai -by vedeli vladnut' aj najhlupejsi krali. Navrhol predovsetkym zavedenie sys-temu danovych priznani a danovych tarifov Prisiel s mnozstvom navrhov napoli socialnom, skolskom a na poli obchodnej politiky. Davno pred Adamom

Abbe de Saint-Pierre: Az drokbeke-tervezet rbvid foglalata. (Kratko o plane vecneho mieru) Uvodneslovo a poznamky doplnil Nagy Geza. Kriterion Kbnyvkiado. Bukarest, 1979. (V d'alsom len: Saint-Pierre) 41 - 134. p.; Nemet Istvan: Europa-tervek 1300 - 1945. Visszapillantas a jovobe. (Europskeplany 1300- 1945. Obzretie sa do buducnosti) ELTE Ebtvbs Kiado 2001. 76. p.

164

,,Consistorium", a otázky sporov medzi členskými štátmi by riešila tzv. „Mie-rová rada".

Na kontinente však vypukli t'ažke vojny: vláda Ľudovíta XIV. môže byt'označovaná aj ako druhá tridsaťročná vojna, nakoľko Král' Slnko strávil nabojovom poli vo vojnách proti svojim európskym rivalom a Turkom počassvojej 54-ročnej vlády 29 rokov. Osmanská ríša začala svoju historicky po-slednú ofenzívu proti vnútornými bojmi oslabenej Európe. Navyše r. 1688 sazačala vojna medzi Francúzskom a Anglickom o nadvládu nad morom, vý-sledkom ktorej bolo zničenie francúzskej flotily r. 1692. Následne - v dô-sledku španielskej devolučnej vojny - oslabla kontinentálna sila Francúz-ska, jeho mocenský vplyv V Európe tiež značne poklesol. Utrechtský mier(1713) si kládol za ciel' obnovu európskej mocenskej rovnováhy podl'a vzoruVestfálskeho mieru. Vzniknutá mocenská rovnováha sa stala zábezpekoumieru na niekoľko desaťročí, preto mnoho súčasníkov požadovalo zrefor-movat' štátne usporiadanie Európy práve podľa jej vzoru.

Mnohí však rovnovážnu ideu považovali za kompromitujúcu. Jej použi-tie totiž po r. 1649 nezabránilo vojnám medzi jednotlivými štátmi Európy.Část' politikov a ideológov tej doby hľadala namiesto rovnovážnej idey inériešenia. Rovnovážnu ideu mnohí v tlači čoraz viac kritizovali a kritika zasa-hovala často aj režim kniežacieho absolutizmu. Vojny poväčšine slúžili dy-nastickým záujmom, nemali národný charakter.

Kritika prichádzajúca z oblasti duchovného života nezasahovala všakiba panovnícku politiku, ale aj obyčaje a náboženstvo. Európa s prekvape-ním zistila, že aj mimo jej územia jestvujú mimoriadne významné kultúrnehodnoty. Objavujú sa utópie o takých štátoch, ktoré sú riadené republikán-skym spôsobom, kde nezohráva určujúcu úlohu náboženský dogmatizmus.Osvietenské idey opät' navzájom priblížili kultúrne európske štáty a umožni-li, aby bol tento kontinent - pod|'a Voltairových slov - považovaný za ve|'kúrepubliku pozostávajúcu z viacerých provincii.

Významným predstaviteľom takýchto koncepcii bol abbé Saint-Pierre,ktorý vypracoval slávnu koncepciu kniežacieho spo|ku.3 Abbé už vo svojichskorších prácach požadoval vytvorenie politickej Akadémie, v ktorej by vyu-čovalo štyridsat' najvýznamnejších politikov Francúzska. Práve tu by samládež mohla naučiť umeniu vládnuť. Najlepší žiaci by sa mohli stat' minis-trami a najvyššími úradníkmi štátu. K Akadémií by mohol každý občanvznášat' svoje návrhy, spomedzi ktorých najprospešnejšie z hľadiska riade-nia štátu by mohli byt' odmeňované vysokými odmenami. Takto - napísal -by vedeli vládnut' aj najhlúpejši králi. Navrhol predovšetkým zavedenie sys-tému daňových priznaní a daňových tarifov Prišiel s množstvom návrhov napoli sociálnom, školskom a na poli obchodnej politiky. Dávno pred Adamom

3 Abbé de Saint-Pierre: Az örôkbéke-tenlezet rövid foglalata. (Krátko o pláne večného mieru) Úvodnéslovo a poznámky doplnil Nagy Géza. Kriterion Könyvkiadó. Bukarest, 1979. (V ďalšom len: Saint-Plerre) 41 - 134. p.; Német István: Európa-teivek 1300 - 1945. Visszapillantás a jôvóbe. (Európskeplany 1300 - 1945. Obzretie sa do budúcnosti) ELTE Eôtvôs Kiadó 2001. 76. p.

164

Smithom objavil hodnotu prace, navrho! zalozenie burzy. Na nabozenskompoli pozadoval, aby cirkevnf predstavitelia boli zavisli od statu a nie od rim-skej kurie. Chcel umoznit1 preskumanie papezskych rozhodnuti, zrusit' celi-bat, umoznit' ucast' mnisskych radov ma opatere chorych a v procese vy-chovy mladeze. Prial si zrusit' dedicnu sl'achtu, naopak zamysTal vseobecnezaviest' moznost' kupy sl'achtickych titulov. Ich kupnu cenu chcel urcit' vel'mivysoko, z takto ziskanych prostriedkov zamysl'al financovat' verejne prace.

Prva verzia jeho mieroveho planu sa zrodila r. 1706. Jeho myslienky naviacerych miestach doslova cituju dielo francuzskeho filozofa Emerica Cru-ceho Le Cynee d'Estat sur ies occurences de ce temps aux Monarques etpotentats de ce monde (Paris, 1625). Aj on pise o torn, ze je potrebne vy-tvorit' vseobecny rozhodovaci vybor, ktory bude v buducnosti rozhodovatnazorove rozpory medzi statmi a pred ktory budu patrit vsetky obchodnespory statov. Doplneny koncept pozostavajuci zo siedmich kapitol bol bezmena autora publikovany v Koline r. 1716.4

Prva kapitola sa obsahuje historickofilozoficke stanoviska autora, ktorev mnohom pripominaju Kanta s tym rozdielom, ze nazory Sait-Pierra nie suzalozene na etike, ale na utilitarizme. V sulade s Hobbes-om vypoveda, zeclovek je od prirody zly, ale jeho potreba bezpecnosti ho donutila vytvorit'spolocenstvo, uznat' statnu moc, ktora ochranuje jeho majetok, ochranujeho pred nepravom, nasilim, a rozhodne jeho spory s inymi obcanmi. Tutovnutornu ochranu by bolo potrebne vyzdvihnut' na medzinarodnu urovehazabezpecilo by to vecny mier. Panovnici su povinni zabezpecit1 ochranuvsetkych sukromnych osob. Medzinarodne zmluvy a medzinarodna rovno-vaha vsak nie su schopne ucinne chranit' bezpecnost' statov. Mier bude za-bezpeceny len vtedy, ak panovnici - tak ako aj obcania - vytvoria jednospolocenstvo. Toto spolocenstvo musf byt' trvacne. Autor obhajuje monar-chisticku formu statu, zdorazhuje vsak, ze panovnici musia mat' na zretelizaujmy svojich poddanych.

V druhej kapitole uvadza autor ako vzorovy stat Nemecku risu, ktorupovazuje za jeden z moznych modelov buduceho spolocenstva statov. Tatokapitola je charakteristicka historickou naivitou a opomfnanim historickychfaktov. Tretia kapitola vymenuva tie vyhody, ktore by znamenalo vytvoreniespolocenstva statov. Kolektivizmus by znamenal zavedenie mnohych zmienv spolocenskom zivote: posilnil by obchod, znamena! by narast poctu oby-vatel'ov. Prijmy by mali vacsi vyznam, poklesol by pocet statnych vydavkov.V case absencie vojny by narastol pocet bohatych I'udi.

Obsahom stvrtej kapitoly su najdolezitejsie myslienky autora. Tato cast'diela je vypracovana podl'a formalnych nalezitosti, ktore autor kladie nazmluvu zakladajucu spolocenstvo statov, pozostava z 12 ctankov.

1. Panovnici, ktori podpisali zmluvu, vytvaraju vseobecne spolocenstvo,ktore zabezpeci krest'anskej Europe vecny mier. Spolocenstvo jednotne

Povodny nazov diela: Projet de traite pour rendre la paix perpetuelle entre les souverains Chretiens.

165

Smithom objavil hodnotu práce, navrhol založenie burzy. Na náboženskompoli požadoval, aby cirkevní predstavitelia boli závisli od štátu a nie od rím-skej kúrie. Chcel umožniť preskúmanie pápežských rozhodnutí, zrušiť celi-bát, umožniť účast' mníšskych rádov ma opatere chorých a v procese vý-chovy mládeže. Prial si zrušiť dedičnú šľachtu, naopak zamýšl'a| všeobecnezaviesť možnosť kúpy šľachtických titulov. Ich kúpnu cenu chcel určiť vel'mivysoko, z takto získaných prostriedkov zamýšľal flnancovat' verejné práce.

Prvá verzia jeho mierového plánu sa zrodila r. 1706. Jeho myšlienky naviacerých miestach doslova citujú dielo francúzskeho filozofa Emerica Cru-ceho Le Cynée d'Estat sur les occurences de ce temps aux Monarques etpotentats de ce monde (Paris, 1625). Aj on píše o tom, že je potrebné vy-tvorit' všeobecný rozhodovací výbor, ktorý bude v budúcnosti rozhodovaťnázorové rozpory medzi štátmi a pred ktorý budú patriť všetky obchodnéspory štátov. Doplnený koncept pozostávajúci zo siedmich kapitol bol bezmena autora publikovaný v Kolíne r. 1716.“

Prvá kapitola sa obsahuje historickofilozofické stanoviská autora, ktorév mnohom pripomínajú Kanta s tým rozdielom, že názory Sait-Pierra nie súzaložené na etike, ale na utilitarizme. V súlade s Hobbes-om vypovedá, žečlovek je od prírody zlý, ale jeho potreba bezpečnosti ho donútila vytvorit'spoločenstvo, uznat' štátnu moc, ktorá ochraňuje jeho majetok, ochraňujeho pred neprávom, násilím, a rozhodne jeho spory s inými občanmi. Tútovnútornú ochranu by bolo potrebné vyzdvihnúť na medzinárodnú úroveňa zabezpečilo by to večný mier. Panovníci sú povinní zabezpečiť ochranuvšetkých súkromných osôb. Medzinárodné zmluvy a medzinárodná rovno-váha však nie sú schopné účinne chránit' bezpečnost' štátov. Mier bude za-bezpečený len vtedy, ak panovníci - tak ako aj občania - vytvoria jednospoločenstvo. Toto spoločenstvo musí byt' trvácne. Autor obhajuje monar-chistickú formu štátu, zdôrazňuje však, že panovníci musia mat' na zretelizáujmy svojich poddaných.

V druhej kapitole uvádza autor ako vzorový štát Nemeckú ríšu, ktorúpovažuje za jeden z možných modelov budúceho spoločenstva štátov. Tátokapitola je charakteristická historickou naivitou a opomínaním historickýchfaktov. Tretia kapitola vymenúva tie výhody, ktoré by znamenalo vytvoreniespoločenstva štátov. Kolektivizmus by znamenal zavedenie mnohých zmienv spoločenskom živote: posilnil by obchod, znamenal by nárast počtu oby-vateľov. Príjmy by mali väčší význam, poklesol by počet štátnych výdavkov.V čase absencie vojny by narástol počet bohatých ľudí.

Obsahom štvrtej kapitoly sú najdôležitejšie myšlienky autora. Táto čast'diela je vypracovaná podľa formálnych náležitosti, ktoré autor kladie nazmluvu zakladajúcu spoločenstvo štátov, pozostáva z 12 článkov.1. Panovníci, ktori podpísali zmluvu, vytvárajú všeobecné spoločenstvo,

ktoré zabezpečí kresťanskej Európe večný mier. Spoločenstvo jednotne

4 Pôvodný názov diela: Projet de traité pour rendre la paix perpetuelle entre les souverains chrétiens.

165

vystupi proti mohamedanskej vlade. Panovnici zdruzeni v spolocenstvevytvoria prostrednictvom svojich zastupcov vseobecnu radu spolocen-stva, ktora bude zasadat' v niektc, om zo slobodnych miest.

2. Europske spolocenstvo nezasiahne do vnutornych veci jednotlivychclenskych statov. Dozrie, aby si clenske staty zachovali vlastne ustavy.Poskytne pomoc panovnikom na potiacenie vnutornych nepokojov. Za-bezpeci poriadok dedenia tronov.

3. Spolocenstvo ochrani moc panovnikov jednotlivych clenskych statov.Praje si zabezpecit' tuto ochranu proti cudzim zasahom, ako aj vnutor-nym nepokojom. Ak niekto napadne niektoru dynastiu, spolocenstvo vy-tvori vysetrovaci vybor, postavi vojenske jednotky a potresta vinnikov.

4. Panovnici sa zavazuju zachovat' siicasny status quo. Na zaklade ziad-neho pravneho dovodu ziadne uzemie nemoze v buducnosti zmenifvlastnika. Staty sa vzdavaju doteraz vznasanych vzajomnych narokov.Clenovia spolocenstva mozu iba vtedy uzavriet' navzajom osobitnezmluvy, ak to povolia 2A mimozmluvnych clenskych statov spolocnosti.

5. V buducnosti ziaden panovnik nesmie vladnut' v dvoch statoch. Ak zde-di novy stat a dedicstvo chce prijat', musi sa zrieknut' vlady vo svojejpovodnej krajine.

6. Spanielske kral'ovstvo nemoze byt' odnate francuzskym Bourbonovcomdovtedy, kym tato dynastia ma dvoch muzskych clenov, z ktorych jedenbude vladnut' v Spanielsku a druhy vo Francuzsku. (Tato otazka tvorilajeden z vaznych problemov na mierovych rokovaniach v Utrechte. Sa-int-Pierre pri jej rieseni obhajoval francuzske zaujmy. Podl'a jeho nazoruposilnenie mocenskeho postavenia Francuzska bude vzaujme europ-skeho spolocenstva.)

7. V zaujme rozvoja medzinarodneho obchodu musia byt' obchodnopravnezakony rovnake vo vsetkych krajinach. Okrem potravin vsetok tovarmusi byt' oslobodeny od cla. Pokles prijmov statu, ktory toto opatrenievyvola, bude panovnik kryt'zavedenim novych vnutornych dani.

8. Ziaden panovnik nesmie nasilne vystupit' proti inemu s vynimkou pripa-du, ak ho spolocenstvo vyhlasi za nepriatel'a. Kazdu sporovu otazku mariesit' spolocenstvo, ktore sa bude snazit' pri jej rieseni o dosiahnutiekompromisu. Ak to nebude mozne, bude sa konat' proces pred rozhod-covskym sudom. Ak rozsudok tohto sudu niektory z ucastnikov nevyko-na, spolocenstvo ho vyhlasi za nepriatel'a a vyhlasi mu vojnu. Takto po-trestany stat musi znasat' vojnove vylohy a strati vsetky uzemia, ktorespolocenstvo obsadi vojskom pred uzavretim primeria. Saint-Pierre siteda vysnival Staly Sudny Dvor v Haagu (Cour Permanent d'Arbitrage).

9. Spolkova rada europskeho spolocenstva bude pozostavat' z 24 clenov.Kazdy z nich bude disponovat'jednym hlasom. Zucastnenymi statmi su:Francuzsko, Spanielsko, Anglicko, Holandsko, Savojsko, Portugalsko,Bavorsko, Svajciarsko, Lotrinsko, Svedsko, Dansko, Pol'sko, PapezskyStat, Rusko, Rakusko, Kursko (mesta Gdansk, Hamburg, Lubeck), Pru-sko, Sasko, Falcko, Hannoversko a staty cirkevnych kurfirstov.

166

vystúpi proti mohamedánskej vláde. Panovníci združení v spoločenstvevytvoria prostredníctvom svojich zástupcov všeobecnú radu spoločen-stva, ktorá bude zasadať v niektcxom zo slobodných miest.Európske spoločenstvo nezasiahne do vnútorných vecí jednotlivýchčlenských štátov. Dozrie, aby si členské štáty zachovali vlastné ústavy.Poskytne pomoc panovnikom na potlačenie vnútorných nepokojov. Za-bezpečí poriadok dedenia trónov.Spoločenstvo ochráni moc panovníkov jednotlivých členských štátov.Praje si zabezpečiť túto ochranu proti cudzím zásahom, ako aj vnútor-ným nepokojom. Ak niekto napadne niektorú dynastiu, spoločenstvo vy-tvorí vyšetrovací výbor, postaví vojenské jednotky a potrestá vinníkov.Panovníci sa zaväzujú zachovať súčasný status quo. Na základe žiad-neho právneho dôvodu žiadne územie nemôže v budúcnosti zmenit'vlastníka. Štáty sa vzdávajú doteraz vznášaných vzájomných nárokov.Členovia spoločenstva môžu iba vtedy uzavrieť navzájom osobitnézmluvy, ak to povolia % mímozmluvných členských štátov spoločnosti.V budúcnosti žiaden panovník nesmie vládnut' v dvoch štátoch. Ak zde-di nový štát a dedičstvo chce prijať, musí sa zrieknut' vlády vo svojejpôvodnej krajine.Španielske kráľovstvo nemôže byt' odňaté francúzskym Bourbonovcomdovtedy, kým táto dynastia má dvoch mužských členov, z ktorých jedenbude vládnut' v Španielsku a druhý vo Francúzsku. (Táto otázka tvorilajeden z vážnych problémov na mierových rokovaniach v Utrechte. Sa-int-Pierre pri jej riešení obhajoval francúzske záujmy. Podl'a jeho názoruposilnenie mocenského postavenia Francúzska bude vzáujme európ-skeho spoločenstva.)V záujme rozvoja medzinárodného obchodu musia byt' obchodnoprávnezákony rovnaké vo všetkých krajinách. Okrem potravín všetok tovarmusí byt' oslobodený od cla. Pokles príjmov štátu, ktorý toto opatrenievyvolá, bude panovník kryt' zavedením nových vnútorných daní.Žiaden panovník nesmie násilne vystúpiť proti inému s výnimkou prípa-du, ak ho spoločenstvo vyhlási za nepriatel'a. Každú sporovú otázku máriešiť spoločenstvo, ktoré sa bude snažit' pri jej riešení o dosiahnutiekompromisu. Ak to nebude možné, bude sa konat' proces pred rozhod-covským súdom. Ak rozsudok tohto súdu niektorý z účastníkov nevyko-ná, spoločenstvo ho vyhlási za nepriateľa a vyhlási mu vojnu. Takto po-trestaný štát musí znášať vojnové výlohy a stratí všetky územia, ktoréspoločenstvo obsadí vojskom pred uzavretím prímeria. Saint-Pierre siteda vysníval Stály Súdny Dvor v Haagu (Cour Permanent d'Arbitrage).Spolková rada európskeho spoločenstva bude pozostávat' z 24 členov.Každý z nich bude disponovať jedným hlasom. Zúčastnenými štátmi sú:Francúzsko, Španielsko, Anglicko, Holandsko, Savojsko, Portugalsko,Bavorsko, Švajčiarsko, Lotrinsko, Švédsko, Dánsko, Poľsko, PápežskýŠtát, Rusko, Rakúsko, Kursko (mestá Gdaňsk, Hamburg, Lübeck), Pru-sko, Sasko, Falcko, Hannoversko a štáty cirkevných kuríirstov.

10. Vydavky vlady spolocenstva znasaju clenske staty v pomere podi'a svo-jich prijmov a poctu obyvatel'stva.

11. O menej vyznamnych procesnych otazkach je mozne rozhodnut' oby-cajnou vacsinou. Inak na zavazne rozhodnutia je potrebna dvojtretinovavacsina.

12. Posledny clanok ustanovuje, ze zmluva o spolocenstve moze byt' zme-nena vylucne jednohlasnym rozhodnutim vsetkych dotknutych clen-skych statov.

Piata kapitola zdorazhuje, ze kazdy z bodov programu je kedykol'vekI'ahko vykonatel'ny, ci uz v case mieru alebo aj pocas vojny. Autor sa v sies-tej a siedmej kapitoie pokusa o kritiku moznych antiglobalistickych nazorov.

Koncepciu zjednotenia prijali s neskryvanymi sympatiami Voltaire aj Le-ibniz. Jej autor viedol dihodobu korespondenciu s Fridrichom Vel'kym. Vel'kypanovnik mal podobne nazory, avsak podl'a jeho nazoru udrzanie mieru jeosobitnou povinnost'ou panovnikov. Podl'a jeho nazoru vojna proti inemustatu moze byt' aj spravodliva, ak ma preventivny charakter. O sto rokovneskor Saint-Pierrovu koncepciu vysoko vyzdvihli aj ini, napr. Georg Sand:islo podl'a neho o revolucnu, ustavnu a humanitarnu ideu. Koncepcia obsa-hovala aj dodnes zive nazory. Z nazorov abbeho Saint-Pierra v mnohomvychadzaju aj koncepcie medzinarodneho rozhodcovskeho sudnictva, roz-hodovacieho procesu medzinarodnych organizacii, prekazok v porusovanimieru a inych otazok moderneho medzinarodneho prava v 20. storoci.

167

10. Výdavky vlády spoločenstva znášajú členské štáty v pomere podľa svo-jich príjmov a počtu obyvatel'stva.

11. O menej významných procesných otázkach je možné rozhodnúť oby-čajnou väčšinou. lnak na závažné rozhodnutia je potrebná dvojtretinováväčšina.

12. Posledný článok ustanovuje, že zmluva o spoločenstve môže byt' zme-nená výlučne jednohlasným rozhodnutím všetkých dotknutých člen-ských štátov.Piata kapitola zdôrazňuje, že každý z bodov programu je kedykol'vek

|'ahko vykonateľný, či už v čase mieru alebo aj počas vojny. Autor sa v šies-tej a siedmej kapitole pokúša o kritiku možných antiglobalistických názorov.

Koncepciu zjednotenia prijali s neskrývanými sympatiami Voltaire aj Le-ibniz. Jej autor viedol dlhodobú korešpondenciu s Fridrichom Veľkým. Vel'kýpanovník mal podobné názory, avšak podľa jeho názoru udržanie mieru jeosobitnou povinnosťou panovníkov. Podľa jeho názoru vojna proti inémuštátu môže byt' aj spravodlivá, ak má preventivny charakter. O sto rokovneskôr Saint-Pierrovu koncepciu vysoko vyzdvihli aj iní, napr. Georg Sand:išlo podľa neho o revolučnú, ústavnú a humanitárnu ideu. Koncepcia obsa-hovala aj dodnes živé názory. Z názorov abbého Saint-Pierra v mnohomvychádzajú aj koncepcie medzinárodného rozhodcovského súdnictva, roz-hodovacieho procesu medzinárodných organizácií, prekážok v porušovanimieru a iných otázok moderného medzinárodného práva v 20. storočí.

167