"I Svätopluk zaslúžil sa o slovenský štát". Používanie stredovekých symbolov v 20. a v 21....

333

d i s k u s i a

„I Svätopluk zaSlúžIl Sa o SlovenSký štát“. používanIe Stredovekých Symbolov v 20. a 21. Storočí

mIroSlav ly S ý

„Štátoprávne svätoplukovská koruna ako najkrajší symbol našich dejín 9. storočia a vr-chol našej štátnosti v minulosti je rýdzo slovenským dedičstvom, ktorého právnym maji-teľom je iba slovenský národ.“�

Štefan Polakovič

vznik Slovenského štátu uprostred turbulentných udalostí v strednej európe z konca 30. rokov 20. storočia nemožno chápať ako naplnenie „stáročných snáh Slovákov“ o vlastnú štátnosť, keďže v skutočnosti štátna samostatnosť (avšak s obmedzenou suverenitou voči nemeckej ríši) Slovákov bola dosiahnutá ako vedľajší produkt úsilia nacistického ne-mecka o vymazanie československa z mapy európy. nacistická vláda nemecka sa roz-hodla využiť kritickú situáciu marcových dní roku 1939 na Slovensku a začala tlačiť na slovenských vládnych predstaviteľov, aby vyhlásili samostatnosť. k tomu napokon do-šlo 14. marca 1939 narýchlo pripraveným zákonom Snemu Slovenskej krajiny 1/1939.

novovzniknutý štát si svoju legitimitu začal upevňovať rôznymi spôsobmi, jedným z nich však bol aj dôraz na kontinuitu s veľkou moravou. tento včasnostredoveký útvar sa stal v duchu interpretácie prezentovanej predstaviteľmi hSĽS a prorežimných osob-ností štátom Slovákov. preto sa začal aj novovzniknutý útvar prezentovať ako pokračo-vanie veľkej moravy.

niektorí predstavitelia ľudáckeho režimu sa nechceli uspokojiť iba s priamym pou-kazom na údajnú historickú kontinuitu a pokúsili sa aj o zhmotnenie tejto idey v podobe pomníka, ktorý by symbolizoval kontinuitu novonadobudnutej štátnosti s včasným stre-dovekom. tento nápad je možné pripísať filozofovi, teológovi a ideológovi slovenskej verzie národného socializmu štefanovi polakovičovi (1912 – 1999).2 v roku vyhlásenia samostatnosti Slovenského štátu vydal publikáciu K základom Slovenského štátu. v tejto aj v ďalších prácach rozvíjal svoje tézy o slovenskej verzii národného socializmu. hoci

1 polakovIč, štefan. Slovenský národný socializmus. Ideové poznámky. bratislava : nákladom Gene-rálneho sekretariátu hSĽS, 1941, s. 149.

2 k polakovičovi a jeho dielam porovnaj hruboň, anton. Slovenský národný socializmus v koncep-ciách štefana polakoviča a Stanislava mečiara (dva návrhy posalzburského smerovania prvej Sloven-skej republiky). In Slovensko v rokoch neslobody �938 – �989 II. Osobnosti známe – neznáme. eds. anton hruboň, Juraj lepiš, zuzana tokárová. bratislava : ústav pamäti národa, 2014, s. 29-30. ISbn 9788089335640. por. tiež štefanIca, Ján. koncepcia ideológie slovenského národného socializmu. In Odraz německého národního socialismu ve třicátých letech v Československu a ve státech střední Evropy. eds. Jaromír tauchen, karel Schelle. ostrava : key publishing, 2013, s. 211-220. ISbn 9788074181818.

historický časopis, 63, 2, 2015

334

sa samozrejme inšpiroval vtedajšími pravicovými totalitnými režimami, veľký dôraz kládol na domáce špecifiká slovenského národného socializmu, kde na prvom mieste malo stáť kresťanstvo. v jeho obraze nacionálneho socializmu pevne stála aj historická legitimizácia Slovákov. preto aj veľmi často používal tézu o tzv. svätoplukovskej koru-ne. dôraz na kontinuitu s veľkou moravou mal niekoľko výhod. mal pôsobiť na prísluš-níkov slovenského národa, aby sa odvrátili od štátnych tradícií uhorska a čiech. najmä však mal pôsobiť ako prostriedok na zvýšenie národného sebavedomia, keďže súčasťou „svätoplukovskej idey“ bola téza o tom, že Slováci boli najstarším národom v strednej európe, kde sa im podarilo vybudovať aj najstarší štát.

polakovičove diela boli akousi ideologickou rukoväťou novej republiky a autor v nich definoval ideologické základy slovenského národného socializmu (resp. sloven-ského fašizmu, pretože polakovič používal obidva termíny). hovoril v nich aj o tradícii ako spojive národa, pretože to mala byť tradícia, ktorá spájala mŕtvych, živých a nena-rodených. tá, ako zdôrazňoval, bola conditio sine qua non existencie národa. dôrazne však odmietol tradíciu „cudziu“, masarykovskú. naopak, do popredia dal „slovenskú“ tradíciu, či lepšie povedané to, čo za slovenské považoval. v nej malo výrazné miesto aj budovanie vzťahu k „posvätným miestam, na ktorých sa od nepamäti pohybovala slovenská noha. Posvätná Nitra, Zobor, Devín3 atď. musia byť vtesané do duše každé-ho Slováka ako základné kamene našej existencie, bez ktorých si nemožno predstaviť odôvodnenie dnešnej horúcej slovenskej rodolásky“.4 na inom mieste tejto ideologickej príručky navrhol, aby na nitrianskom hrade bola vybudovaná „národná rytierska socha kráľa Svätopluka“. nitra sa mala stať pútnickým miestom (slovenskou mekkou) pre mládež: „Veľkým kultúrnym a budovateľským faktorom, ktorý psychologicky môže veľmi prispievať na zocelenie vôle po vlastnej štátnosti, je sústavne nadväzovať vo výchove národa na dobu Pribinovu a Svätoplukovu, keď po prvý raz v dejinách sveta rozvila sa slovenská štátnosť z hlbín slovenského ľudu. Hovorí sa, pravda, o tejto dobe, ale nie dosť presvedčivo; nevytĺka sa z onej doby taký ideový kapitál, ktorý v sebe obsahuje, a málo sa konkretizuje vzťah novej slovenskej štátnosti k starej. Toto konkrétne prežívanie dejin-nej veľkosti národa je možné len na miestach, kde sa odohrávali slávne deje: Nitra, De-vín, Zobor atď. Najmä Nitra zasluhuje si pozornosť ako večný symbol tichého a vytrva-lého kráčania slovenského génia dejinami. Nitrianske bralo so svojimi budovami, ktoré nesú stopy všetkých kultúr, ktoré sa tejto krajiny dotýkali, je prameňom našej pýchy, je miestom hrdej prísahy vernosti národu a odkazu slávnych predkov, je do žírnej roviny nitrianskej vytesaným pomníkom vytrvale hlásajúcim celú plodnosť, živelnosť národa a budovateľskosť slovenských kniežat a kráľov. Nitra musí byť národnou Mekkou, kam treba vodiť mládež, aby konkrétne videla, že sme najstarším národom v strednej Európe, ktorý hneď na úsvite svojho večného rozvoja postavil sa na kladné stanovisko kultúrne

3 v tejto súvislosti je zaujímavé, že devín bol po mníchovskej dohode pričlenený k tretej ríši. Ľudácka garnitúra si preto pre konanie devínskych osláv musela toto miesto „požičať“ od nacistov, aby tak mohla roku 1939 osláviť sviatok cyrila a metoda. škvarna, dušan – hudek, adam. Cyril a Metod v his-torickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku. bratislava : historický ústav Slovenskej aka-démie vied, 2013, s. 93-94. ISbn 9788097030285.

4 polakovIč, štefan. K základom Slovenského štátu. Filozofické eseje. martin : matica slovenská, 1939, s. 91-92.

335

ako činiteľ budovateľský. A bolo by len prejavom nášho spojenia s dávno zašlými vekmi, keby sa na nitrianskom hrade postavila národná rytierska socha kráľa Svätopluka.“5

polakovič tak rozvíjal základnú myšlienku vtedajšej ľudáckej propagandy, ktorá spá-jala veľkú moravu so Slovenským štátom. štát, ktorý bol vyhlásený 14. marca 1939, sa tak v tomto duchu stal pokračovaním „kráľovstva Svätoplukovho“, pričom túto súvislosť zdôrazňovali exponenti a priaznivci režimu pri rôznych príležitostiach. na nadviazanie s veľkomoravskou štátnosťou upozorňoval napríklad poslanec Snemu Slovenského štátu karol mederly pri schvaľovaní ústavného zákona o ústave z júla 1939: „Slovenský národ po tisícročnej porobe, po tisícročnom bezpráví má svoj vlastný, samostatný štát. Do-siahol túžbu, prechovávanú a prenášanú s generácie na generáciu a sýtenú rodoláskou svojich najlepších synov. Svieža lipa slovenskej štátnosti, ktorá za čias Rastislava tak sľubne začala pučiť, tak radostne začala dužieť, pod privalom surovej, nekultúrnej moci zlomená padla v prach poníženia a pokorenia. No, nezanikla úplne, vrúcna túžba sloven-ského národa po svojskom slovenskom živote ako živná miazga prenikala s pokolenia na pokolenie a teraz v týchto pohnutých dobách, na prielome časov táto lipa Slovenského štátu znovu vypučila, znovu ožila v radostnom rozkvete sviežej životnosti. Predtisícročný štát Slovákov ožil v dnešnom našom Slovenskom štáte, vyšla navrch pravda, zmučená pravda, lebo takto to chcel Boh všemohúci, večný a spravodlivý. [...] Slovák musel slúžiť cudzím, ohýnať chrbát pred nesvojským panstvom, otročiť a hrdlačiť na cudzom a dnes môže sa narovnať, vystrieť chrbát. Je pánom svojej zeme, slovenskej zeme, ktorú mu Prozreteľnosť Božia už pred 1400 rokmi pririekla.“6

Spomeňme ešte ako zaujímavosť, že 13. marca 1940 poslal nitriansky župan andrej dudáš telegram prezidentovi Jozefovi tisovi z 13. marca 1940 k prvému výročiu „obno-venia“ (teda nie vytvorenia) slovenskej štátnosti.7

podobných príkladov nájdeme samozrejme viac. režim Slovenského štátu si svoju existenciu a charakter ospravedlňoval prostredníctvom dôrazu na starobylosť slovenskej štátnosti a na kresťanstvo, ktoré malo stáť na jej začiatku vysviackou pribinovho kostola a ktorého impulzom bola cyrilo-metodská tradícia. cyrilo-metodská a svätoplukovská (či širšie veľkomoravská) tradícia sa v tomto období stala symbolom slovenskej kultúry a štátnosti. z veľkej moravy sa stal predchodca Slovenského štátu a jeho obyvateľstvo bolo údajne „výlučne slovenské“.8 z toho vyplývalo, že slovenská štátnosť mala byť naj-staršia v strednej európe (predovšetkým staršia ako maďarská a česká) a mala sa opierať o kresťanstvo (pribinov kostol) a kráľovskú korunu Svätopluka. tá mala – opäť – pred-behnúť korunu svätováclavskú a svätoštefanskú. kedy ku korunovácii Svätopluka malo dôjsť, už vtedajšej režimnej historickej spisbe také jasné nebolo, ale „azda“ okolo roku 874.9

5 polakovIč, ref. 4, s. 142-143.6 http://www.psp.cz/eknih/1939ssr/stenprot/006schuz/s006001.htm; http://www.psp.cz/eknih/1939ssr/

stenprot/006schuz/s006002.htm.7 porovnaj prílohu č. 2.8 tak to aspoň tvrdil autor prvej syntézy slovenských dejín a poslanec vtedajšieho snemu hrušovSký,

františek. Slovenské dejiny. turčiansky sv. martin : matica slovenská, 1940, s. 52.9 kriesime starú svoju slávu. In Nitrianska stráž, 10. marca 1940, roč. 20, č. 11, s. 3.

miroslav lysý „I Svätopluk zaslúžil sa o slovenský štát“


336

nazvime túto verziu veľkomoravského príbehu ako ľudácku interpretáciu sväto- plukovskej tradície. Jej účelom bolo dodávať legitimitu novému štátu a jeho autoritatív-nemu a nacionalistickému režimu. bola založená na ilúzii autochtonizmu slovenského národa, veď napokon aj podľa preambuly slovenskej ústavy z roku 1939 „Slovenský národ pod ochranou Boha Všemohúceho od vekov sa udržal na životnom priestore mu určenom, kde s pomocou Jeho, od ktorého pochádza všetka moc a právo, zriadil si svoj slobodný slovenský štát.“10

týmto všetkým sa zdôrazňovala totožnosť Slovákov s veľkou moravou a „sväto- plukovskou korunou“. táto mala vytlačiť vzťah k svätoštefanskej a svätováclavskej ko-rune a otupiť tak aj prípadné nároky na slovenské územie.11 okrem budovania domácej pseudokorunnej tradície tak mala táto téza svoj protičeský a protimaďarský náboj. v ďal-šom období existencie Slovenského štátu bola navyše svätoplukovská tradícia vzhľadom k prebiehajúcej 2. svetovej vojne vítaným symbolom dobyvateľstva.12 v polakovičových prácach bola navyše táto interpretácia svätoplukovského a cyrilo-metodského príbehu priamou súčasťou ideológie slovenského národného socializmu.

tieto tradície mali stmeľovať jednotný slovenský národ, ktorý už nemal byť rozdro-bený do viacerých politických prúdov, ako za čias predošlého demokratického režimu 1. československej republiky. Slovenský národ mal byť jednotný „ako Svätoplukove prúty“ a každý, kto proti tejto jednote koná, bol v polakovičových očiach verejný zlo-činec.13

rozvíjanie svätoplukovskej tradície v období Slovenského štátu stálo na pleciach viacerých prorežimových osobností. prejavilo sa aj v prostredí župnej organizácie štáto-strany v nitre, z ktorej iniciatívy sa v pravidelných dvojtýždenných intervaloch konali na prelome rokov 1939 a 1940 „debatné večierky“,14 neskôr označované ako „nitrianska slovenská spoločnosť“.15

o ich činnosti vcelku podrobne informoval gardistický týždenník a periodikum ľu-dáckych radikálov Nitrianska stráž. Jeden z týchto debatných večierkov viedol so svojou prednáškou Pocit menejcennosti v národe už spomínaný štefan polakovič. nadviazal na svoju predošlú knihu a na záver prednášky zopakoval svoj nápad postaviť pomník „prvému slovenskému kráľovi Svätoplukovi“. zvolil sa prípravný výbor a na pomník sa údajne vyzbieralo viac ako 10 000 ks. prípravný výbor tvorili rudolf turček, štefan

10 ústavný zákon o ústave Slovenskej republiky 185/1939.11 polakovič, ref. 1, s. 144. „Svätoplukovská idea je prístupne a jasne formulovanou odpoveďou na ničím

nepodložené nároky susedných krajín na slovenskú zem. I jednoduchý človek bude vedieť ľahko postaviť proti svätoštefanskej alebo svätováclavskej korune svätoplukovskú korunu slovenskú.“

12 k rozboru ľudáckej interpretácie cyrilo-metodskej tradície porovnaj škvarna – hudek, ref. 3, s. 89-96.

13 PolakovIč, ref. 1, s. 151.14 k nim porovnaj ako sa robia noviny. In Nitrianska stráž, 21. januára 1940, roč. 20, č. 4, s. 1; prebytok

slovenských týždenníkov. In Nitrianska stráž, 28. januára 1940, roč. 20, č. 5, s. 1; t. J. Gašpar: k nikomu nebolo vo mne nenávisti. dejiny veľkého roku – vydarený vII. debatný večierok. In Nitrianska stráž, 1940, roč. 20, č. 7, s. 1. tiež štátny archív v nitre, pobočka Ivanka pri nitre, pamätná kniha mesta nitry II, a. d. 1940, fol. 98, rukopis.

15 začíname debatné večierky. In Nitrianska stráž, 13. októbra 1940, roč. 20, č. 41, s. 1.

337

polakovič, Jozef karvaš, Jozef paučo a Ján Izák.16 neskôr predsedníctvo prípravného výboru prevzal nitriansky župan andrej dudáš.17

Iniciatíve a príprave stavby pomníka sa aj v ďalšom období venovala Nitrianska stráž, keďže jej zodpovedným redaktorom bol člen prípravného výboru Jozef paučo. Nitrianska stráž sa venovala nielen príprave pomníka pre „kráľa“ Svätopluka, ale vydala aj sériu článkov z dejín veľkej moravy. v nich sa miešali niektoré všeobecne známe historické fakty o veľkej morave s pseudoaxiomatickým postulátom, že Slovenský štát, ktorý vznikol 14. marca 1939, je jej pokračovaním: „Nám Slovákom prichodí si pamä-tať najmä dnes, keď sa blíži prvé výročie oživotvorenia slovenského štátu, že v druhej polovici 9. storočia (okolo r. 874) vzniká kráľovská koruna svätoplukovská, ktorá svo-jou starobylosťou a slávou ďaleko zatieňuje nám Slovákom tak pod nos strkanú korunu sv. Štefana. Vedomí súc tejto svojej starej slávy, iba s úsmevom pozorujeme úsilie našich susedov vyrvať zo slovenských sŕdc našou historiou sankcionovanú myšlienku koruny svätoplukovskej.“18

Svätoplukovskú a veľkomoravskú tému však živili okrem polakoviča aj ďalší autori, ktorým síce hlbšie historické vzdelanie chýbalo, no darilo sa im ho nahradiť správnym nacionalistickým nadšením. napríklad istý martin kulich písal o výročí otvorenia slo-venského snemu, a nezabudol spomenúť, že na „nitrianskej pôde svolával zasadnutia našich predkov Svätopluk a Pribina“.19 vo viacerých číslach sa nepodpísaný autor veno-val seriálu Kriesime stará svoju slávu a v nich podával veľkomoravské dejiny v duchu ich ľudáckej interpretácie. zobral dokonca vážne tzv. zoborskú povesť o Svätoplukovi: „Iba kde- tu zakikiríkali ešte kohúti a slnko ešte dospávalo svoj zdravý spánok, keď hore cestou na Zobor ubieral sa zadumaný jazdec [rozumej Svätopluk – m. l.]. I jeho kôň bol smutný. Svoju krásnu ako zo slonoviny vytesanú hlavu mal sklonenú nadol, k prsiam. A jazdec sedel tiež so schýlenou hlavou. Bolo vidieť, že jazdec si dokonale rozumie so šľachetnou nemou tvárou...“20

do veľkomoravských dejín sa s chuťou pustil aj spisovateľ tido Gašpar, pôsobiaci roku 1939 ako vedúci tlačového odboru predsedníctva vlády Slovenskej republiky.21 Aj on mal v nitre prednášku (ešte pred polakovičom), na ktorej poznamenal, že „naši pred-kovia azda boli dobrými vojakmi ale neboli dobrými diplomatmi, lebo české kniežatá pred 1000 rokmi sa odtrhli od Slovákov a daly sa pod ochranu nemeckému cisárovi Ar-nulfovi, s ktorým potom viedli boj proti ríši Svätoplukovej a za tretieho pomocníka vzali si Maďarov a tak sa Slovensko dostalo pod nadvládu Maďarov. Pred tisíc rokmi Arnulf, cisár prvej nemeckej ríše, s pomocou Čechov a Maďarov rozvrátil našu prvú slovenskú

16 nitra postaví pomník Svätoplukovi. národná nejednotnosť je príčinou menejcennosti. – vIII. debatný večierok. In Nitrianska stráž, 25. februára 1940, roč. 20, č. 9, s. 1. por. tiež hetényI, martin – IvanIč, peter. Cyrilo-metodské dedičstvo a Nitra. nitra : univerzita konštantína filozofa v nitre, 2012, s. 68, 76. ISbn 9788055800608.

17 zvesti. In Nitrianska stráž, 3. marca 1940, roč. 20, č. 10, s. 3.18 ref. 9.19 KulIch, martin. k prvému výročiu otvorenia slovenského snemu. In Nitrianska stráž, 21. januára 1940,

roč. 20, č. 4, s. 1.20 kriesime starú svoju slávu. In Nitrianska stráž, 17. marca 1940, roč. 20, č. 12, s. 2.21 neskôr pôsobil ako diplomat a od roku 1941 na čele úradu propagandy.



338

štátnosť, a dnes, po tisícročí, jeho následník, vodca Tretej ríše Adolf Hitler, práve proti vôli Čechov a Maďarov pomohol vzkriesiť a obnoviť túto štátnosť“.22 Gašpar na tejto prednáške reprodukoval niektoré svoje názory, ktoré publikoval už predtým vo svojej knihe Veľký rok,23 kde udalosti z roku 1939 a česko-slovenské vzťahy porovnával so vzťahmi „nemeckého“ cisára arnulfa s veľkou moravou.

Prílohou Nitrianskej stráže bol taktiež propagačný leták vyzývajúci na finančnú zbierku pre výstavbu pomníka. leták pripomínal, že „svätoplukovská koruna“ je staršia o 150 rokov od svätoštefanskej a o 50 rokov od svätováclavskej. pomník mal byť ná-vratom k odkazu myšlienok predkov, verných slovenskej štátnosti. čitatelia tak mohli zaplatiť do zbierky prostredníctvom účtu v nitrianskej ľudovej banke. (č. ú. 4273).24 Iniciátori pomníka si túto banku, ktorá sa na nátlak vlády zlúčila so Slovenskou ľudovou bankou, nevybrali náhodou, pretože rudolf turček, člen prípravného výboru, bol záro-veň predsedom správnej rady tejto banky a tiež jej účastinárom.25

22 tido J. Gašpar: k nikomu nebolo vo mne nenávisti. dejiny veľkého roku – vydarený vII. debatný večie-rok. In Nitrianska stráž, 11. februára 1940, roč. 20, č. 7, s. 1.

23 Gašpar, tido. Veľký rok. martin : matica slovenská, 1939, s. 130-132. „Prvá slovenská štátnosť, predstavovaná v dávnovekosti útvarom Veľkej Moravy a zaniknutá pred tisícročím, bola obnovená dňa 14. marca vo forme Slovenskej republiky. Pravda, z niekdajšej ríše zostala nám len miniatúra – torzo –, no predsa môžeme vari hovoriť o jej vzkriesení. V IX. stor., v čase, keď z úžasného zmätku, zavineného sťa-hovaním národov, len Karol Veľký so zdarom zakladal mocný, trvalý štát, boli už naši slovenskí predkovia zamestnaní budovaním podobnej veľkej slovenskej ríše v Podunajsku. Bohužiaľ, o storočie neskoršie bola táto ich veľkolepá snaha neslávne pochovaná. Vízia tejto dávnovekej pohromy práve minulého dusného leta nám s výstrahou ožívala v dumách. [...] Pred tisícročím Svätoplukových Slovákov, ktorí to nevedeli dokázať, rozmrvil Arnulfov útok zo západu a divých barbarov z východu. Áno, veľké a oprávnené boly naše obavy lanského leta, a keď uvážime, že mohlo sa to s nami ozaj nedobre, ba veľmi zle skončiť, nuž zaiste môžeme Bohu ďakovať, že nám posledné stredoeurópske zmeny nepriniesli zánik, ale vzkriesenie a obnovenie slovenského štátu! Pri tomto historickom fakte jedno si musíme dobre uvedomiť. V X. storo-čí štát našich praotcov zanikol nielen pre vnútornú nesvornosť, symbolizovanú povestným rozpadnutím Svätoplukových prútov, ale najmä v dôsledku toho, že v spleti vtedajších medzinárodných vzťahov nevedel utvoriť dobrý, pokojný pomer so susednou ríšou nemeckých cisárov. Je veľmi zaujímavé vidieť všetky príčiny vtedajšieho rozkladu. Pri zisťovaní rozbrojov medzi Svätoplukovými následníkmi historia doslov-ne hovorí: Horšie bolo, že sa Spytihněv a Vratislav s ostatnými kniežatami českých kmeňov odtrhli od Veľkomoravskej ríše a roku 895 sa dali v Regensburgu pod ochranu kráľa Arnulfa a uznali svrchovanosť Nemeckej ríše. Po dvoch rokoch znova žiadali Česi v Regensburgu o pomoc proti Slovákom, ktorými boli vraj často tvrdo utláčaní, a roku 900 tiahli spoločne s Nemcami proti Morave! Vtedy sa stalo, že sa Česi prví odtrhli od ríše Svätopluka a postavili sa pod ochranu Nemcov. Tým si zaistili potom vznik a exis-tenciu samostatného českého štátu. Slováci, naopak, v ďalších bojoch s Nemcami a s ich maďarskými spojencami stratili samostatnosť a ich štát prepadol zániku.“

24 porovnaj prílohu č. 1.25 archív národnej banky Slovenska, fond nitrianska ľudová banka, Sekretariát, výťah zo zápisnice riadnej

schôdze správnej rady; archív nbS, fond nitrianska ľudová banka, Sekretariát, potvrdenky na účastniny prislúchajúce účastninárom na mimoriadnom vál. shromaždení. banka sa roku 1940 dostala do značných problémov, ako vyplýva zo správy o záverečných účtoch z 31. 12. 1940: „S bilanciou filiálky sa kontrol-né oddelenie toľko zaoberalo, ako so žiadnou z filiálok.“ archív nbS, fond nitrianska ľudová banka, revízne správy 1928, 1936, 1940 – 41. predstavitelia nitrianskej ľudovej banky fúziou so Slovenskou ľudovou bankou neboli ani trochu nadšení a čudovali sa, že „ľudová vláda slovenského štátu“ chce katolícku banku so 70-ročnou tradíciou vteliť do „evanjelického“ ústavu, zvlášť ak je predsedom správy dr. turček, príbuzný prezidenta tisa. padla dokonca aj zmienka o tom, že „v nitre, v sídle kniežaťa pribinu, je katolícka vláda tunajšej verejnosti zaviazaná tak, že koncentráciu [t. j. fúziu – m. l.] musí združovať okolo Nitrianskej ľudovej banky...“ archív nbS, fond nitrianska ľudová banka, dokumentácia

339

nie je možné overiť si postoj nitranov k polakovičovmu nápadu. Nitrianska stráž samozrejme popisuje nadšenie na „debatných večierkoch“ a aplaudovanie poslucháčov. hoci sa tomuto tvrdeniu dá veriť (išlo napokon o akciu štátostrany), postoj ostatné-ho obyvateľstva sa v podmienkach vtedajšieho nedemokratického režimu nedá zistiť. o všeobecnom nadšení pre „národnú vec“ si však zrejme nerobili ilúzie ani ľudácki radikáli, keď poznamenali, že sú aj takí ľudia, „ktorí nevedia iné ako kritizovať a sháňať sa po lepšom žití“. podľa darov na zbierku sa preto vraj uvidí, „kto má aké srdce“.26

na jeseň roku 1940 opustili nitru dve kľúčové postavy z prípravného výboru pre Svä-toplukov pomník. nitriansky župan andrej dudáš bol preložený do prešova na miesto šarišsko-zemplianskeho župana a na jeho miesto prišiel z prešova štefan haššík. obaja si tak vlastne vymenili funkcie.27 nitru tiež opustil redaktor Jozef paučo, ktorý išiel robiť do bratislavskej redakcie Slováka.28 to všetko sa udialo v čase, keď gardistický týžden-ník už niekoľko mesiacov o príprave pomníka mlčal a venoval sa podrobne salzburským rokovaniam či rasovým opatreniam slovenskej vlády. nový župan štefan haššík upred-nostnil pred pomníkom Svätopluka súsošie cyrila a metoda pri obci branč na vtedajšom postarbitrážnom slovensko-maďarskom pomedzí.29 keď ho roku 1943 požiadal sochár vojtech matušinec (1917 – 1992) o prostriedky pre stavbu pomníka Svätopluka a pribi-nu, župan sa otázkou nemienil zaoberať.30

nitriansky sochár vojtech matušinec sa historickými motívmi zaoberal aj neskôr. po roku 1989 údajne plánoval vystavať sedemnásťmetrovú sochu Svätopluka, na čo mu mali prispieť aj americkí Slováci. tí vraj o jeho pláne nevedeli. plánovanú sochu ma-tušinec napokon nedokončil.31 hoci pokusy štefana polakoviča či vojtecha matušinca postaviť „symbol slovenskej štátnosti“ skončili neúspechom, napokon sa táto myšlienka predsa zrealizovala. nie však už v nitre, ale na bratislavskom hrade. Jazdecká socha údajného kráľa starých Slovákov Svätopluka bola odhalená 6. júna 2010.

úspešný pokus o inštaláciu Svätoplukovej sochy na bratislavskom hrade môžeme spojiť s iniciatívou novinára drahoslava machalu a historika matúša kučeru.32 vďaka nim sa podarilo do prípravy zapojiť aj predsedu vlády róberta fica, ktorý túto myšlienku prvýkrát podporil svojím prejavom 9. júna 2007 v hlbokom.33 oficiálne potom prevzalo

o fúzii 1938 – 1940.26 Iba pár slov. In Nitrianska stráž, 25. februára 1940, roč. 20, č. 9, s. 2.27 nový župan v nitre. In Nitrianska stráž, 13. októbra 1940, roč. 20, č. 41, s. 1. dudáš mal mať tiež svoju

prednášku na „debatnom večierku“, kvôli výmene vo funkcii však bola neskôr zrušená. porovnaj pokra-čujeme v debatných večierkoch. In Nitrianska stráž, 6. októbra 1940, roč. 20, č. 40, s. 3.

28 Jozef paučo odchádza z nitry. In Nitrianska stráž, 10. novembra 1940, roč. 20, č. 45, s. 1.29 škvarna – hudek, ref. 3, s. 94.30 porovnaj prílohu č. 3. haššíka neobmäkčil ani matušincov návrh Svätoplukovho pomníka vo veľkosti

40 cm, ktorého fotografiu poslal na župný úrad do nitry. porovnaj prílohu č. 4.31 http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/211277-do-roku-2013-ma-stat-svaetopluk-aj-v-nitre.32 machala, drahoslav – kučera, matúš. King Svatopluk´s Memorial at the Bratislava Castle.

Pomník kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade. martin : matica slovenská, 2012, s. 47-48. ISbn 9788081280368. tiež kučera, matúš. Kráľ Svätopluk (830? – 846 – 894). martin : matica slovenská, 2010, s. 7. ISbn 9788070909652.

33 fIco, róbert. Stojme na oboch nohách! In Slovanská vzájomnosť, september 2008, roč. 7, č. 3, s. 3-6. ISSn 1335-9010.



340

inštaláciu sochy občianske združenie Svätopluk založené 11. februára 2010.34 podľa in-ternetovej stránky združenia boli jeho zakladateľmi traja najvyšší ústavní činitelia – prezident Ivan Gašparovič, predseda národnej rady Slovenskej republiky pavol paška a predseda vlády Slovenskej republiky róbert fico.35

pomník bol odhalený necelý týždeň pred konaním parlamentných volieb 6. júna 2010 za účasti najvyšších ústavných činiteľov. nielen termín, ale aj okolnosti odhaľovania pamätníka spôsobili kontroverzné reakcie.36 témy sa samozrejme chytili organizácie a jednotlivci stojaci v opozícii voči vtedajšej vládnej strane Smer – sociálna demokracia. odhaľovanie sochy tak okrem pozvaných hostí a prívržencov podujatia sprevádzali aj odporcovia, ktorí mávali červenými zástavami.37 títo sa pokúšali spojiť odhaľovanie so-chy a prítomnosť predsedu vlády roberta fica s komunistickým režimom (1948 – 1989), k čomu im nahrávala skutočnosť, že zhotoviteľom bronzovej sochy je Ján kulich, ume-lec a pedagóg známy najmä z obdobia normalizácie. ku kontroverzným prvkom sochy môžeme ešte pripočítať aj jednotlivé prvky zobrazené na soche (najmä dvojkríž na štíte, pripomínajúci znak hlinkovej gardy)38 až po nápis na podstavci „Svätopluk kráľ starých Slovákov 846 – 894“.

k širším súvislostiam tohto nápisu sa vyjadrili už viacerí autori.39 v tomto príspevku sa obmedzme na konštatovanie, že označovanie moravského panovníka v 9. storočí ti-tulom kráľ je anachronické a nesprávne.40 aj z týchto dôvodov sa po voľbách roku 2010

34 http://www.ives.sk/registre/detailoz.do?action=aktualny&formular=nazov&id=197832.35 http://www.ozsvatopluk.sk/index.php?page=o-nas.36 KrempaSký, Ján. Slávnosť si prisvojil Smer. In SME, 8. júna 2010, roč. 18, č. 130, s. 4. ISSn 1335-

440X. Svätopluk stojí, najviac na ňom záležalo Smeru. In Pravda, 8. júna 2010, roč. 20, č. 130, s. 8. ISSn 1335-4051.

37 http://www.sme.sk/c/5410141/svatopluka-na-hrade-vitali-cervene-zastavy.html.38 k tomu porovnaj vrtel, ladislav. Symbolika kríža na štíte jazdeckej sochy Svätopluka. knižnica

historického ústavu Slovenskej akadémie vied, s. 1-12.39 S tým súvisí už roku 2009 vydaný zborník Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké je naše meno. eds.

richard marsina, peter mulík. bratislava : matica Slovenská, 2009. cieľom zborníka bolo, ako priznávajú editori (s. 10), zdôvodniť použitie termínu starí Slováci predsedom vlády Slovenskej republiky. por. tiež kučera, ref. 32. nápisu sa osobitne venoval v posudku pre predsedu národnej rady Slovenskej republiky richarda Sulíka SteInhübel, Ján. Bol alebo nebol Svätopluk kráľom starých Slovákov? Nápis na podstavci Svätoplukovej sochy. knižnica historického ústavu Slovenskej akadémie vied. posudok bol pôvodne publikovaný na internetovej stránke nr Sr, neskôr ho J. Steinhübel vydal ako prílohu k diskusii v Historickom časopise. k Svätoplukovmu kráľovskému titulu a k pomenovaniu „starí Slováci“ porovnaj tiež marSIna, richard. Metodov boj. bratislava : vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 20123, s. 104-143. ISbn 9788080616472; ulIčný, ferdinand. panovník Svätopluk I. – knieža či kráľ? In Studia historica Tyrnaviensia, 2011, roč. 11-12, s. 39-50. diskusiu následne na stránkach Historického časopisu otvoril homza, martin. o kráľovskom titule Svätopluka I. († 894). In Historický časopis, 2013, roč. 61, č. 4, s. 655-669. k reakcii porovnaj SteInhübel, Ján. bol alebo nebol Svätopluk kráľom? In Historicky časopis, 2013, roč. 61, č. 4, s. 671-696. tiež bartl, Július. opäť o kráľovskom titule Svätopluka I. In Historický časopis, 2014, roč. 62, č. 2, s. 325-333; homza, martin et al. Svätopluk v európskom písomníctve. Štúdie z dejín svätoplukovskej legendy. bratislava : post scriptum, 2013, s. 142-161, 567-648, 653-654. ISbn 9788089567225.

40 vychádzajme z prostého a ťažko napadnuteľného faktu, že neexistuje doklad o tom, že by Svätopluka oslovovali na morave titulom *korl’ь, a – naopak – všetky súčasné písomné pramene písané v cirkevnej slovančine, ho titulovali кънзь. titul *korl’ь (v živote metoda король) sa v slovansky písaných pamiatkach 9. storočia používal výlučne pre franského panovníka. SteInhübel, bol alebo nebol

341

ustanovila komisia odborníkov z viacerých vedeckých inštitúcií, ktorá mala vyhodnotiť jednotlivé prvky na kulichovej soche. tá ich v prevažnej miere označila za anachro-nické a ako propagandu 20. storočia. nový predseda nrSr richard Sulík vyriešil tieto kontroverzie tak, že nechal prekryť dvojkríž na „Svätoplukovom“ štíte a odstrániť časť nápisu z podstavca (konkrétne označenie „kráľ starých Slovákov“). na podstavci sochy však zostal vyfabulovaný začiatok Svätoplukovej vlády (846). ten si vymyslel matúš kučera na základe nepreukázateľnej domnienky o zásahu Ľudovíta nemca v nitre roku 846.41 Sulíkovo alibistické riešenie vlastne rešpektovalo závery ním iniciovanej komisie len čiastočne a polovičato.

vznikol však priestor pre určitý odstup a prenesenie sporu o titul panovníka na veľ-kej morave (a špeciálne Svätopluka) z politického zápasu na stránky vedeckej literatúry. tam tento spor napokon patrí v prvom rade a tak sa aj stal kurióznou témou sloven-skej historiografie, na ktorý musí byť prekvapujúci pohľad najmä zo zahraničia, kde už podobné nacionálne mystifikovanie historických postáv dávno stratilo svoje čaro. na-priek tomu však tento spor treba brať vážne. nie iba pre obsah sporu, teda napríklad pre otázku, či bol, alebo nebol Svätopluk kráľom, prípadne či vládol, alebo nevládol starým Slovákom. Sporné otázky sú základom vedy a je žiaduce si ich klásť a pokúšať sa na ne odpovedať. podstatné na Svätoplukovej soche je kontextualizovanie sochy ako symbolu. všimnime si totiž, že po vzniku komisie predsedu národnej rady Slovenskej republiky, ktorá mala jednotlivé prvky na Svätoplukovej soche posúdiť, bola vytvorená iná komisia, ktorá vznikla pri Slovenskom historickom ústave a historickom odbore matice slovenskej. Jej úlohou malo byť prehodnotenie komisie pri nrSr, a tá vo svo-jom stanovisku skonštatovala, že údajný negatívny postoj k svätoplukovskej tradícii sa dá vnímať ako útok proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky roku 1993.42 To však

Svätopluk kráľom?, ref. 39, s. 685; vykypěl, bohumil. Studie k šlechtickým titulům v germánských, slovanských a baltských jazycích. praha : nakladatelství lidové noviny, 2011, s. 123-124. ISbn 9788074221101; boroń, piotr. Kniaziowie, królowie, carowie... Tytuły i nazwy władców słowiańskich we wczesnym średniowieczu. katowice : Wydawnictwo universytetu Śląskiego, 2010, s. 102-107. ISbn 9788322618967.

41 matúš kučera sa domnieva, že došlo k „zosadeniu mojmíra“. kučera, ref. 32, s. 37. také niečo však písomné pramene nehovoria: Annales Fuldenses ad a. 846. Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum ex Monumentis Germaniae historicis recusi. ed. fridericus kurze. hannoverae : hahniani, 1891, s. 36. „...circa medium mensem Augustum cum exercitu ad Sclavos Margenses defectionem molientes profectus est. Ubi ordinatis et iuxta libitum suum conpositis rebus ducem eis constituit Rastizen nepotem Moimari; inde per Boemanos cum magna difficultate et grandi damno exercitus sui re versus est.“ k udalosti tiež stručnejšie referujú Annales Bertiniani ad a. 846. Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum ex Monumentis Germaniae historicis recusi. ed. G. Waitz. hannoverae : hahniani 1893, s. 34; Annales Xantenses ad a. 846. Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum ex Monumentis Germaniae historicis separatim editi. ed. b. de Simon. hannoverae; lipsiae : hahniani, 1909, s. 15. z tohto dôvodu sa v staršej odbornej literatúre vyskytlo väčšie množstvo interpretácií roku 846. o zásahu v nitre sa v žiadnom písomnom prameni samozrejme vôbec nič nehovorí a samotného Svätopluka poznajú písomné pramene až koncom 60. rokov 9. storočia.

42 Stanovisko odbornej komisie pri Slovenskom historickom ústave a historickom odbore matice slovenskej k odhaleniu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka umiestnenej na čestnom nádvorí bratislavského hradu. In Kultúra. Dvojtýždenník závislý od etiky, 15. septembra 2010, roč. 13, č. 5, s. 4. ISSn 1335-3470. „Preto spochybňovanie a negovanie Svätopluka pokladáme nielen za znevažovanie slovenských dejín, ale aj za znevažovanie slovenského národa a jeho prirodzeného práva na samostatný štátny život. Preto



342

vlastne znamená, že z pohľadu zástancov jazdeckej sochy na bratislavskom hrade Svä-toplukov pomník v skutočnosti nie je len pripomienkou na panovníka 9. storočia, ale ide o pamätník slovenskej štátnosti. každý, kto spochybní jednotlivé prvky jazdeckej sochy, tak spochybní štátnosť a prirodzené právo Slovákov na sebaurčenie. toto stanovisko bolo príbuzné s politickými vyhláseniami ústavných činiteľov v júni 2010, ktoré zazneli pri odhaľovaní sochy.43

* * *pri sumarizácii našich poznatkov o genéze Svätoplukovho pomníka musíme skonšta-

tovať, že podobnosti a paralely medzi nápadom štefana polakoviča z roku 1939 a reali-záciou z roku 2010 sú až znepokojujúco zaujímavé. tieto paralely samozrejme nekončia tým, že sa mal v dvoch rozličných obdobiach postaviť pomník tomu istému stredoveké-mu panovníkovi. Súvisia skôr s kontextualizáciou sochy.44 táto socha stojí na (pochyb-nom) presvedčení o kráľovskom titule Svätopluka a z neho vymodelovaného absurdného pojmu svätoplukovská koruna. tak polakovičove texty z obdobia Slovenského štátu, ako aj výroky ústavných činiteľov z roku 2010 zdôrazňujú Svätoplukovu sochu ako pútnické miesto (slovenská mekka) mládeže a malo sa ním formovať vedomie o národnej tradí-cii Slovákov, ktorá sa mala stať protikladom svätoštefanskej a svätováclavskej tradície. Svätoplukova socha na bratislavskom hrade, prezentovaná ako pomník slovenskej štát-nosti (a teda nie iba ako pomník významného panovníka včasného stredoveku), preto vyznieva ako hold ideológovi slovenského nacionálneho socializmu štefanovi polakovi-čovi. nie je samozrejme jasné, nakoľko iniciátori sochy priamo z jeho odkazu vychádza-li alebo im boli všetky nápadné zhody medzi nitrianskym projektom z roku 1940 a jeho bratislavskou realizáciou z roku 2010 sprostredkované inak.

* príspevok bol vypracovaný v rámci grantu veGa č. 1/0427/14 Diplomacia a riešenie konfliktov v stredoveku (7. – 13. storočie).

aj súčasné útoky na svätoplukovskú tradíciu vnímame ako spochybňovanie aktu z 1. januára 1993 (vznik samostatnej Slovenskej republiky), a nie je vôbec náhodné, že sa v tom angažujú predovšetkým tí, ktorí vehementne odmietali rozdelenie Česko-Slovenska a utvorenie samostatného slovenského štátu.“

43 http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166806-k-svaetoplukovi-sa-uz-nikto-nehlasi-nikto-nevie-kolko-socha-stala. krempaSký, ref. 36, s. 4. „V prejavoch sa hovorilo o národnej identite a neprajníkoch, čo sochu spochybňujú. Premiér Hrad prirovnával k poľskému Wawelu či k Pražskému hradu, pripomínal, že Svätopluk tu bol skôr, ako patrón Maďarov svätý Štefan, či Čechov svätý Václav. Pavol Paška krátko pred ním rozčúlene hovoril o pseudohistorikoch a médiách, ktoré soche na Hrade neprajú.“

44 k tomu podrobnejšie porovnaj zavacká, marína. pomník Svätopluka ako prameň k dejinám 20. a 21. storočia. Poznámky k historickej interpretácii. knižnica historického ústavu Slovenskej akadémie vied, s. 3, 8-11. autorka presne popísala podobnosti medzi tézami štefana polakoviča a výrokmi politických i cirkevných predstaviteľov roku 2010.

343

príloha 1:



344

príloha 2:

telegram (župný úrad v nitre, prezídium)predmet: oslava výročia štátnej samostatnosti dňa 14. marca 1940

Slovutný Pánmonsignore dr. Jozef tisoprezident Slovenskej republikybratislava

Slovutný pán prezident! župa nitrianska vo vedomí svojho historického poslania v predvečer výročia obnovenia štátnej samostatnosti slovenského národa prejavuje vám svoj hold a oddanosť idei svätoplukovskej a cyrilometodskej a želá vám hojnosť božie-ho požehnania na prácu za splnenie tejto idey.

dr. dudášnitriansky župan

príloha 3:

1296/1943 (písané na stroji)predmet: matušinec vojtech, nitra, návrh na pomník Svätoplukov a pribinov

p. t. župan45

hašík,župánnitra.

dovolujem46 si vám zaslať niekoľko snímkov z mojej práce, ako škyce návrhu pre Svetoplukov a pribinov pomník v nitre.

práce sa nachádzajú v nitre u matky. nakolko by ste sa ráčil zaujímať o návrh, bud-te tak láskavý oznámte mi na dole uvedenú adresu. nateraz robým prednáškové kurzy b.bystrici a vo zvolene.návrhy vám osobne predložím akonáhle prídem do nitri. Som posluchačom akademie výtvarného umenia v belehrade ,preto prosím ,aby ste ma pod-poril.škyce návrhov sú prvom rade len myšlienka na pomník ,práca je prevedená priamo nahadzovaná sádrou a preto som nemohol v proporciách dodržať rozmeri ,druha príčina je i neostatočná miestnosť.nateraz nemôžem na vážnejšie práce pomýšľať pre nedosta-tok financie a miestnosti akú by potreboval k modelovániu.preto prosím neberte kritiku tak vážne poneváč i sám nedostatok.

návrhy sú veľkosti 40 cm. pribinov návrh ,by sa uplatnil na štýte zobora.prosím o odpoved na udanú adresu.

45 písané rukou, ceruzkou, červenou farbou.46 všetky gramatické chyby sú prepísané tak, ako sú v origináli listu.

345

na stráž: vojtech matušinec47

nitra záhradná 8.

21. vIII. 1943štátna priemyselná škola sochárska a kamenárskas maturitou. hošice podkrkonošie48

na opačnej strane listu:

prezidium župného úradu v nitrea

došlo: 19. X. 1943číslo 1295 prílohy: 17základné číslo: referent: župana pečiatka fialovej farby

bezpredmetné.49 (nečitateľný podpis) 19. X. 43

príloha 4:

47 podpis perom s čiernym atramentom.48 písané rukou, ceruzkou, červenou farbou.49 písané rukou, ceruzkou, červenou farbou.


"I Svätopluk zaslúžil sa o slovenský štát". Používanie stredovekých symbolov v 20. a v 21....

Documents

Transcript of "I Svätopluk zaslúžil sa o slovenský štát". Používanie stredovekých symbolov v 20. a v 21....