Gender Action Plan for Local Councils in Quthing District

22
1 GENDER ACTION PLAN FOR LOCAL COUNCILS IN QUTHING DISTRICT

Transcript of Gender Action Plan for Local Councils in Quthing District

1

GENDER ACTION PLAN FOR LOCAL COUNCILS IN QUTHING DISTRICT

2

List of Acronyms AIDS Acquired Immune Deficiency Syndrome CBO Community Based Organisation CC Community Council CCS Community Council Secretary CGPU Child & Gender Protection Unit CRS Catholic Relief Services CSO Civil Society Organisations DA District Administrator DANIDA Danish International Development Agency DC District Council DCS District Council Secretary DGO District Gender Officer DMA Disaster Management Authority DPU District Planning Unit FIDA Federation of Women Lawyers GL Gender links GMS Gender Management System GTZ German Technical Assistance HBCSG‟s Home Based Care Support Groups IEC Independent Electoral Commission LCC Lesotho Council of Churches LEC Lesotho Electricity Cooperation LPPA Lesotho Planned Parenthood Association LRC Lesotho Red Cross MoACM Ministry of Agriculture Cooperatives & Marketing MoGYSR Ministry of Gender, Youth, Sports and Recreation MoHSW Ministry of Health and Social Welfare MoJHR Ministry of Justice & Human Rights MoLGC Ministry of Local Government and Chieftainship MoNR Ministry of Natural Resources MoTEC Ministry of Tourism, Environment & Culture MoTI Ministry of Trade & Industry MoTT Ministry of Traffic and Transport NAC National AIDS Commission NAS National AIDS Secretariat NGO Non- Governmental Organization PEP Post Exposure Prophylaxis PHELA PHELA Health and Development Communication RWS Rural Water Supply SADC Southern African Development Community TRC Transformation Resource Centre WAD Women and Development WASA Water and Sewerage Authority WFP World Food Programme WID Women In Development WLSA Women and Law in Southern Africa WV World Vision

3

Summary This Gender Action Plan was developed by local authorities from the Quthing District during a workshop held at Orange River Hotel in Quthing from the 11-13 November 2008. The action plan follows the launch of the study, At the Coalface, Gender and Local Government in Southern Africa which took place on the 17th September 2007 in Maseru. The study was launched by The Principal Secretary in the Ministry of Gender Mr Makalo Theko who emphasised in his official speech, the importance of recognising gender dynamics at all levels of governance. The research found that at 58 percent, Lesotho has the highest proportion of women in local government in the Southern African Development Community (SADC) region. A key conclusion of the study was that more needs to be done to systematically mainstream gender considerations into the work of local government including providing the necessary support to ensure an enabling environment within which women can participate effectively. Following the book launch, a gender strategy workshop was held at Thaba-Bosiu which brought together chairpersons, councillors and secretaries from district and community councils as well as district gender officers and officials from the Ministries of Gender, Youth, Sports and Recreation and Local Government and Chieftainship. The outcome of this workshop was a draft gender strategy for local government which was developed by the workshop participants. The Deputy Principal Secretary in the Ministry of Local Government Mr Ntai Makoetje applauded the efforts of all the stakeholders in promoting gender equality in the local government. These events were organised by Gender Links and Women and Law in Southern Africa in partnership with the District Councils and the two Ministries aforementioned. In November 2007 the district gender officers and a representative from the Ministry of Gender joined a Training of Trainers workshop that was held in Johannesburg, South Africa. At this workshop, participants adapted and developed the country specific manual to be used to roll-out gender action plans in all districts of Lesotho.

Background to the region

Quthing district (represented by the number 9 in the adjacent map) is located in the south of the country and it constitutes an area of 2,916 km². The district borders with Eastern Cape Province of South Africa and domestically borders the Mohale‟s Hoek and Qacha‟s Nek districts. Moyeni is the camptown of the Quthing district. The 2006 Lesotho Census of the Population and Housing-Preliminary Results show that the district of Quthing has a population of 120,502 and this

4

constitutes 6.4% of the total population. According to the report, there are 58,776 (49%) males and 61,726 (51%) females. Health Lesotho has embarked on various programmes in an effort to upgrade its public health service delivery but challenges such as limited number of health facilities and health personnel remain. The 2007 Lesotho Health Information System: Review and Assessment, reports average life expectancy for males as estimated at 36 years and 44 years for females. The report further indicates that the infant mortality rate is 91 per 1,000 live births while fertility rate is 3.5 births per woman. The Quthing Hospital is the main government hospital in this district and it has the highest catchment population and the highest number of personnel in the dstrict; however referrals are made to The Queen Elizabeth II Hospital in Maseru which serves as a major national referral hospital in Lesotho. HIV and AIDS Lesotho is one of the countries struggling to cope with the HIV and AIDS in the region and has the third highest prevalence rate globally. It is estimated that 23% of the adult population are HIV positive and there are over 110,000 AIDS orphans in the country (2008 UNGASS Country Report for Lesotho). Considering that more than half of the country‟s population live in poverty, declining productivity as a result of HIV and AIDS remains a threat to the overall survival of the country. According to the 2004 Lesotho Demographic and Health Survey, the district of Quthing has an HIV prevalence rate of 23.2% among adults between the ages 15 and 49. The survey further indicates that women are more affected by the pandemic as they constitute 25.7% of those affected compared to 18.9% men. In 2003, King Letsie III declared HIV and AIDS a national disaster and the government of Lesotho then introduced an innovative strategy called The “Know your status campaign” in 2004. The aim of the campaign was to increase HIV testing, raise awareness and reduce stigma for the whole population. By 2005, National AIDS Commission and National AIDS Secretariat were established to coordinate existing strategies for tackling the AIDS epidemic in the country. In addition, the National AIDS Policy and Strategic Plan for 2006-2011 were developed to guide efforts on AIDS. Local government There are 10 community councils each of which is comprised of a chairperson, a deputy and councillors. Administratively the District Council Secretary provides support to the district council. Similarly, 10 Community Council Secretaries assist their respective local councillors. There are 123 local councillors in total, of which 58 are women and 65 are men as shown in the table below. This means that women make up 47% of all local councillors; this is 11% lower than the national figure of 58%.

5

Percentage of women in the 10 community councils of Quthing

Community Council & Code

No. of Male Councillors

No. of Female Councillors

Total no. of Councillors

Likhohlong G01 8 3 11

Matsatseng G02 6 7 13

Qomo-Qomong G03 7 4 11

Liphakoe G04 5 8 13

Nkoebe G05 7 6 13

Tsatsane G06 6 7 13

M‟khono G07 6 7 13

Mokotjomela G08 6 5 11

Mphaki G09 7 6 13

Seforong G10 7 5 12

Total 65 58 123

Percentage of women councillors in the 10 community councils: 47% Source: The District Council, Quthing

References:

District Council, Quthing

2006 Lesotho Census of Population and Housing Preliminary Results Report

2004 Lesotho Demographic and Health Survey

2007 Lesotho Health Information System: Review and Assessment

2008 Lesotho UNGASS Country Report

www.state.govt/r/pa/ei/bgn/2831.htm

6

TŠEBETSO HO LATELA TLHATLHAMANO EA LINTLHA

TŠEBETSO EA NAKO E KHUTŠOANE (Tšitoe 2008-Motšeanong 2009)

Kananelo le phethahatso ea moralo Ho arolelana litaba tsa moralo le litho tsa makhotla a puso ea libaka tse sieo. Phutheho le marena a libaka, bakhethoa, komiti ea lehokela ea setereke holima

phethahatso ea moralo e le hore litaba tsa tekano li kenyeletsoe tšebetsong ea makala a ‟muso le mekhatlo e ikemetseng.

Mafapha ohle a amehang litabeng tsa tekano, a lokela ho rala ‟moho likhoeli tse ‟ne pele ho selemo sa lichelete.

Ho ke‟ngoa tšebetsong hoa meralo. Mekhatlo eohle e chang e tšola litabeng tsa tekano e kenyelletsoe. Mafapha ohle a amehang a kopane hang ka kotara e le ho etsa meralo ea nako e

khutšoanyane. Lipitso tse kopanetsoeng ke makhotla a puso ea libaka kanetsong ea molaetsa ka

litaba tsa tekano. Puisano le Bafani ka khahlametso ea lichelete molemong oa ho phethahatsa moralo. Boitlhatlhobo phethahatsong ea moralo khoeli le khoeli. Tlhahlobo le tšalo morao ea tšebeliso ea lichelete.

Seabo Theha mokhatlo oa basali ba maparamente ba mekha e fapakaneng ea lipolotiki. Khokahano ea makhotla a mathomo, mabatooa a naha ‟moho le mokhatlo oa basali

oa maparamente.

Likhokahanyo Tlhatlhobo ea liphatlalatso tsa makhotla a puso ea libaka molemong oa ho ngola

lithusa-thuto tse qholotsang litloaelo tse fetuhlileng tumelo. Tlhekefetso tekanong Tšoara tlhahlobo ea maemo a tlhekefetso ea tekano makhotleng a puso ea libaka

metseng. Tšireletso le litšebeletso tsa tšohanyetso Manane a tlhokomeliso a reretsoeng basali thibelong le taolong ea likoluoa.

Lipalangoang Fumana lintlha tse bontšang ka moo basali ba sebelisang lipalangoang tsa sechaba

ka teng. Netefatsa hore makoloi a baeti le liemelo tsa ona lia laoloa ho ntlafatsa maeto a

batho bohle haholo a basali le bana. Litšiea tsa tekano pusong ea libaka Leano la tekano le lokeloa ho fitisoa ke likomiti tsa makhotla a puso ea libaka.

Setsi sa phano ea thepa le litšebeletso Ho eketsa seabo sa basali phanong ea thepa le ho tšehetsa likonteraka tsa bona.

7

TŠEBETSO EA NAKO E TELELE (Motšeanong 2009-Ho ea pele)

Puso Ho fa basali boemeli ba karolo ea mashome a mahlano lekholong (50%) maemong a

tsamaiso. Fa basali karolo ea mashome a mahlano lekholong (50%) maemong ohle a tsamaiso.

Seabo Thupelo mabapi le litsebo tse hloailoeng ke bakhethoa ba puso ea libaka ba basali

molemong oa ho ntlafatsa basali litabeng tse ba amang. Ho tšoarela bakhethoa ba puso ea Libaka ba banna le ba basali ‟moho le liofisiri tsa

makala a mang lithupelo mabapi le litaba tsa tekano. Tlhekefetso tekanong Ho tšoara matšolo a tlhokomeliso malebana le lipolotiki ‟moho le ho rala mokhoa oa

ho kenyeletsa makhotla a puso ea libaka letšolong la matsatsi a leshome le metso e tšeletseng.

Ho ruta sechaba ka melao eohle e tšireletsang basali le bana khahlanong le tlhekefetso ea bona, le ho etsa meralo mabapi le ho kenya letsoho hoa makhotla a puso ea libaka letšolong la matsatsi a leshome le metso e tšeletseng a toantšo ea tlhekefetso.

Tšireletso le litšebeletso tsa tšohanyetso Katametso ea litsi tsa bophelo ho thibela le ho laola sekhahla sa ho shoa hoa basali

nakong ea pelehi.

Tšehetso ea khoebo

Ho akofisa ntšetsopele ea basali ka malebela le tšehetso ea lichelete le khoebo ea basali ba fumanehileng.

Hokela basali menyetleng eohle ea kholo ea moruo. Lipalangoang Khaho ea litsela tse nyenyane le tokiso ea merero ea ntlafatso ho matlafatsa

boikarabelo le botlalehi ka hara lekhotla.

Metsi le likhoere-khoere Makhotla a sechaba a sebetse ‟moho le sona ho ntlafatsa liliba. Kenya mananeo tšebetsong a morero o moholo oa metsi le likhoere-khoere. Phumaneho ea mathopo a rekelehang a metsi.

Phetolo ea litsi Ho amohela le ho sebelisa leano la tlhekefetso ka motabo.

8

SETŠOANTŠO SA MORALO OA TŠEBETSO OA TEKANO PUSONG EA LIBAKA, QUTHING

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

I. PUSO

BOEMELI

Ho etsa bonnete ba hore basali ba emeloa ka ho lekana le banna maemong a tsamaiso ka har‟a makhotla a puso ea libaka

Ho fa basali boemeli ba karolo ea mashome a mahlano lekholong (50%) maemong a tsamaiso

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng

Basali ha ba bangata maemong a tsamaiso ea makhotla a puso ea libaka

Boemeli bo lekanang ba banna le basali tsamaisong ea makhotla a puso ea libaka

2009-2010

Ho matlafatsa basali hore ba be maemong a tsamaiso le ho qothisana lehlokoa le banna boiketong ba likhetho

Fa basali karolo ea mashome a mahlano lekholong (50%) maemong ohle a tsamaiso

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng

Ke basali ba fokolang ka palo ba ka qothisanang lehlokoa le banna nakong ea likhetho

Boemeli bo lekanang ba banna le basali tsamaisong ea makhotla a puso ea libaka

2009-2010

SEABO

Ho phahamisa seabo sa basali boetapeleng ba mekha ea lipolitiki

Theha mokhatlo oa basali ba maparamente ba mekha e fapakaneng ea lipolotiki

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, basali ba maparamente

Ha hona mekhatlo ea basali ba mekha e fapaneng ea lipolotiki

Boteng ba mokhatlo ea basali ba maparamente ba mekha e fapaneng

2008- Ho ea pele

M130,000.00

Khokahano ea makhotla a mathomo, mabatooa a naha ‟moho le mokhatlo oa basali oa maparamente

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, mokhatlo oa basali ba maparamente

Ha ho khokahano lipakeng tsa mekhahlelo e boletsoeng

Khokahano lipakeng tsa mekhahlelo e boletsoeng

2009-Ho ea pele

M45,000.00

9

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

Ho matlafatsa bakhethoa ba puso ea libaka ba basali

Tlhatlhobo ea litsebo tseo basali ba nang le tsona

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, WLSA

Tlhatlhobo e joalo ha e so etsoe

Tlaleho ka mora ho phetheloa hoa tlhatlhobo

2009 M65,000.00

Thupelo mabapi le litsebo tse hloailoeng ke bakhethoa ba puso ea libaka ba basali molemong oa ho ntlafatsa basali litabeng tse ba amang

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng

Lithupelo litabeng tsa HIV le AIDS le tekano li se li ile tsa tšoareloa ba bang ba bakhethoa ba basali ba puso ea libaka

Litlaleho tsa lithupelo

2009-2010

M75,000.00

Koetliso ea basali ho ipapisitsoe le litlhoko tsa bona molemong oa ho ntlafatsa bophelo ba bona

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng

Litlaleho tsa lithupelo

2009-2011

M120,000.00

Ho hlahlella le ho khothaletsa banna ho tšehetsa litaba tsa tekano

Matšolo a tlhokomeliso ho banna ka tekano le ntlafatso ea naha

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, DA, CGPU

Letšolo la matsatsi a leshome le metso e tšeletseng toantšong ea tlhekefetso ea basali le bana le eloa hloka selemo le selemo

Ho tšoaroa hoa matšolo a tlhokomeliso

2009-2015 M650,000.00

Ho tšoarela bakhethoa ba puso ea Libaka ba

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la

Litho tse ling tsa makhotla a puso ea libaka li kile tsa

Litlaleho tsa lithupelo

2009-2010 M85,000.00

10

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

banna le ba basali ‟moho le liofisiri tsa makala a mang lithupelo mabapi le litaba tsa tekano

tekano seterekeng, DA, CGPU

tšoareloa thupelo ka litaba tsa tekano

Ho eketsa seabo sa marena a basali (Basali ba marena kapa bo ‟m‟a bona)

Ho khothaletsa liphetoho mabapi le hore molao o lumelle basali ba marena hore e be bahlahlami boreneng ka morao ho hore marena a theohe litulo tsa borena ‟me bara ba je borena lefa ho bo-‟m‟a bona

Ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, ‟Musisi oa setereke

Basali ha ba na kabelo ea bohlahlami boreneng

Phetolo ea molao oa borena e le ho hlomathisa karolo e laolang litaba tsa bohlahlami boreneng

2009- Ho ea pele

TLHOKOMELISO EA SECHABA

Ho tsosolosa seabo se lekanang lipakeng tsa basali le banna mabapi le hore ba kenye letsoho ka tsela e lekanang litabeng tse amang sechaba

Ho etsa boikitlaetso ba ho khothaletsa basali hore ba kenye letsoho ka sehlahlo ntlafatsong ea metse ea bona

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, CGPU

Boikitlaetso ba basali bo tlase haholo

Palo e phahameng ea basali ntlafatsong ea metse ea bona

2009- Ho ea pele

11

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

Ho matlafatsa basali Ho tšoarela basali liphutheho ba le bang hore ba hlahise maikutlo a bona ba phuthulohile molemong oa ho matlafatsa boikitlaetso bo sehlahlo ntlafatsong

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, CGPU

Tlhokahalo ea ho tsosolosa boitšepo ba basali mesebetsing eohle eo ba e etsang

Litlaleho tsa liphutheho 2009-2011 M160,000.00

Ho lemosa esita le ho khoba banna matšoaso, ho ba hlokomelisa le ho ba ruta hore ba se tšoenyehe ke litaba tsa tekano

Ho tšoarela lihlopha tsa banna lithupelo mabapi le tekano

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, CGPU

Ho na le karolo ea banna e lumelang hore litaba tsa tekano ha li qhala malapa

Litlaleho tsa liphutheho 2009-2012 M80,000.00

LIKHOKAHANYO

Ho etsoe bonnete ba hore liphatlalatso ka makhotla a puso ea libaka ha mpefatse maemo a tekano

Tlhatlhobo ea liphatlalatso tsa makhotla a puso ea libaka molemong oa ho ngola lithusa-thuto tse qholotsang litloaelo tse fetuhlileng tumelo

Mongoli oa lekhotla la setereke, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, CGPU

Tlhatlhobo e joalo ha e so etsoe

Liphatlalatso tse hlahlobiloeng e le ho netefatsa hore ha li mpefatseng maemo a tekano

2009-2012

12

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

II. MANANEO A IKHETHANG A TEKANO

TLHEKEFETSO TEKANONG

Ho theha mekhoa ea tšebelisano ‟moho ho bohle ba chang ba tšola litabeng tsa tekano

Ho tšoara lithupelo le bohle ba chang ba tšola litabeng tsa tekano

Makhotla a puso ea libaka,komiti ea thibelo ea botlokotsebe metseng, marena, CGPU

Liketso tsa botlokotsebe tse kang: lipolaeo, bosholu, le peto li atile libakeng tse ngata

Meralo le melaoana ea tsamaiso tšebelisanong ‟moho ea mafapha ohle

Motšeanong- Loetse 2009

M35,000.00

Ho ruta sechaba ka tlhekefetso eo sesosa sa eona e leng ho se lekane hoa matla lehoja e sa bonahale. Leha ho le joalo, sena ke qholotso e matla e tobaneng le makhotla a puso ea libaka

Ho tšoara matšolo a tlhokomeliso malebana le lipolotiki ‟moho le ho rala mokhoa oa ho kenyeletsa makhotla a puso ea libaka letšolong la matsatsi a leshome le metso e tšeletseng

Ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, WLSA

Tlhokahalo ea meralo e kenyeletsang makhotla a puso ea libaka

Matšolo a tlhokomeliso ka tlhekefetso

Phupu- Mphalane 2009

M60,000.00

Ho ruta sechaba ka melao eohle e tšireletsang basali le bana khahlanong le tlhekefetso ea bona, le ho etsa meralo mabapi le ho kenya letsoho hoa makhotla a puso ea libaka

Lekhotla la setereke, makhotla a mathomo a puso ea libaka

Tlhekefetso ea basali le bana e atile

Litlaleho tsa lipitso tse tšoeroeng

Pherekhong-Tlhakubele 2009

M30,000.00

13

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

letšolong la matsatsi a leshome le metso e tšeletseng a toantšo ea tlhekefetso

Ruta sechaba ka melao eohle e tšireletsang basali le bana khahlanong le tlhekefetso ea mofuta ofe kapa ofe

Ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng, lekala la puso ea libaka, WLSA, FIDA, CGPU

Sechaba ha se na tsebo e phethahetseng ea melao

Palo ea liphutheho kapa lipitso tse tšoeroeng boithutong ba melao o laolang litaba tsa tlhekefetso

Phupu 2009

M60,000.00

Ho fumana lipalo-palo ka litaba tsa tlhekefetso ea tekano metseng

Tšoara tlhahlobo ea maemo a tlhekefetso ea tekano makhotleng a puso ea libaka metseng

Lekala la tekano, lekala la puso ea libaka, CGPU

Boithuto bakopanelo ke mafapha a amehang ka maemo a tlhekefetso metseng, ha bo eso etsoe

Litlaleho Motšeanong 2009

Ho ruta mapolesa, litichere, baruti, marena ka tlhekefetso ea basali

Ntlafatsa litšebeletso tse fanoang ke sepolesa libakeng tse ikhethang tsa tlaleho ea tlhekefetso

Lekala la tekano, makhotla a puso ea libaka, CGPU

Bosieo ba likopano tsa mafapha a amehang

Litlaleho Phuptjane-Loetse 2009

M45,000.00

14

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

Ho etsa hore ho be bobebe ho basali ho tlaleha tlhekefetso

Theha maemo a bolokehileng sebakeng sa basali ho tlaleha sepoleseng le ho koetlisa sepolesa

Makhotla a puso ea libaka, likomiti tsa botlokotsebe tsa metse, CGPU

Tlhokahalo ea khokahano ea mafapha a boletsoeng

Litlaleho tsa lipitso tse tšoeroeng

2009-2013 M20,000.00

Ho etsa hore metseng e be sebaka se bolokehileng kaha ho ba lefifi bosiu

Ho bonesoe libakeng tsa bohlokoa joaloka mabitleng, seterateng, libaka tsa boithapollo

Makhotla a puso ea libaka, lekala la likhokahanyo, mekhatlo ea sechaba

Tlhokahalo ea motlakase metseng le seterateng

Palo ea lipitso 2009-2015 M3, 000,000. 00

Ho theha libaka tse bolokehileng tse ngatanyana le ho hlokomela mahlatsipa a tlhekefetso

Ho sebetsa ‟moho le likomiti tsa boiketlo ba sechaba, marena le tse ling ho theha litsi tsa tlhabollo

Makhotla a puso ea libaka, lekala la tekano, CGPU

Tlhokahalo ea litsi tsa tlhokomelo ea mahlatsipa a tlhekefetso

Palo ea lipitso 2009-2015 M1,600,000.00

Ho theha litsi tsa tlhabollo ho mahlatsipa a tlhekefetso ea tekano

Ho akofisa phano ea litšebeletso tsa tlhabollo

Makhotla a puso ea libaka, lekala la tekano, CGPU

Tlhokahalo ea litsi tsa tlhabollo

Palo ea litsi tse hahiloeng 2009-2015 M1,698,000.00

Ho fana ka lintlha le leseli la moo mahlatsipa a tlhekefetso ea tekano a ka fumanang thuso teng

Ntlafatso ea liphatlalatso tsa mekhatlo e ikemetseng le makhotla a puso ea libaka ka lipuo tse fapaneng ka maselinyana

Lekala la tekano, makhotla a puso ea libaka, likomiti tsa thibelo ea botlokotsebe tsa metse

Tlhokahalo ea litsi le liphatlalatso

Palo ea litsi tse e ntsoeng 2009-2015 M120,000.00

15

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

III. TEKANO MANANENG A LE TENG

Tšireletso le litšebeletso tsa tšohanyetso

Ho fokotsa palo ea batho ba timelang ka lebaka la likoluoa tse amang basali ho feta banna metseng

Katametso ea litsi tsa bophelo ho thibela le ho laola sekhahla sa ho shoa hoa basali nakong ea pelehi

Lekala la bophelo, makhotla puso ea libaka

Bakhachane ba bangata ba timela ka lebaka la litsi tsa bophelo tse hole

Ho ba teng hoa litsi tsa bophelo

Tšitoe 2008-2011

M200,000.00

Ho ruta basali ho ntlafatsa tlhokomeliso ka likoluoa

Manane a tlhokomeliso a reretsoeng basali thibelong le taolong ea likoluoa

Mokhatlo oa sefapano se sefubelu, DMA

Sekhahla sa ho shoa ha basali se phahame ka lebaka la likoluoa

Ho etsa lipitso Tsitoe 2008-2009

M30,000.00

Moralo oa ho thehoa hoa mesebetsi e lekanang khirong ea basali le banna

Kenyeletsa basali ntlafatsong ea moruo metseng

Makhotla a puso ea libaka, lekala la tekano

Ke karoloana ea basali e kenyang letsoho ntlafatsong ea moruo

Ho kenya letsoho hoa basali ntlafatsong ea moruo metseng

2009- Ho ea pele

M40,000.00

Makhotla a puso ea libaka a hire palo e lekanang ea basali le banna

Makhotla a puso ea libaka

Basali le banna e ba karolo e lekaneng nakong ea tšebetso

Ho bonahala hoa basali tšebetsong

2009- Ho ea pele

SETSI SA PHANO EA THEPA LE LITŠEBELETSO

Ho etsa bonnete ba hore basali le bona ba una molemo ka ho lekana le banna phanong ea thepa le litšebeletso

Ho eketsa seabo sa basali phanong ea thepa le ho tšehetsa likonteraka tsa bona

DA, DCS Karoloana e itseng ea basali e nka karolo

Ho bona basali ba ikakhetse ka setotsoana mesebetsing ea likonteraka

Tsitoe 2008-2009

16

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

Abela likonteraka tsa basali mesebetsi

DA, DCS Karoloana e eitseng ea basali e nka karolo

Ho bona likonteraka tsa basali li abetsoe mesebetsi

2009- Ho ea pele

Hapella tekano phanong ea thepa le litšebeletso

DA, DCS, ofisiri e kholo ea lekala la tekano seterekeng

Khapello ea tekano phanong ea thepa le litšebeletso ha e so kene tšebetsong

Khapello ea tekano phanong ea thepa le litšebeletso

2009- Ho ea pele

Ho rala maoa a tekano toantšong ea bofuma khahlanong le basali

Hlophisa maoa a phokotso ea bofuma a amang basali

Makhotla a puso ea libaka, mokhatlo oa sefapano se sefubelu

Karolo e kholo ea basali e etsa tšebetso

Maoa a phokotso ea bofuma

2008-2011

Khahlametso ea batho ba fumanehileng

Lekala la temo, lekala la puso ea libaka, lekala la tekano

Lithuso tseo basali ba lifuoang

Litlaleho Nako eohle M450,000.00

Kenya tšebetsong manane a polokeho ea lijo le phepo e nepahetseng

Lekala la puso ea libaka, lekala la temo, lekala la tekano

Ha ho eso be le manane a joalo

Manane a polokeho ea lijo le phepo e nepahetseng

Pherekhong 2009-2012

Kenya tšebetsong merero ea boipheliso metseng

Lekala la puso ea libaka, lekala la temo

Boteng ba merero ea boipheliso

Ho kengoa tšebetsong hoa merero ea boipheliso

2009-2010 M350,000.00

Tšehetsa mekhatlo ea metseng le e ikemetseng e sebetsanang le malapa a fumanehileng

Lekala la puso ea libaka, lekala la temo

Phano ea tšehetso ho mekhatlo e ikemetseng

Litlaleho 2009-2010

17

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

TŠEHETSO EA KHOEBO

Ho ntlafatsa seabo sa basali khoebong moo ba se nang boemeli

Hokela likhoebo tsa basali menyetleng e teng khoebong

Lekala la temo, lekala la khoebo, lekala la tekano

Basali ba bangata ho feta banna khoebong

Pokello ea manane a basali ba ke neng khoebong

2009-2012 M60,000.00

Phano ea leseli le boeletsi ka menyetla ea khoebo

Lekala la temo, lekala la khoebo, lekala la tekano

Sechaba se fuoa litaba ka mesebetsi ea khoebo

litlaleho 2009-2012

Ho hlahlella basali ka malebela a khoebo le tšebetso

Ho akofisa ntšetsopele ea basali ka malebela le tšehetso ea lichelete le khoebo ea basali ba fumanehileng

Lekala la temo, lekala la tekano

Ha ho tšehetso ea lichelete sebakeng sa basali ba fumanehileng

Ho bona basali ba tšehetsoa ka lichelete

2009-2012 M32,000.00

Ho akofisa seabo sa li‟khampani tse etelletsoeng pele ke basali le ho ba fa leseli le tšehetso

Lekala la tekano, lekala la khoebo

Basali ha ba fuoe tšehetso e etelletseng likhoebo pele

Manane a basali ba fuoeng tšehetso ea ho etella likhoebo pele

2009-2012

Ho tšehetsa le ho fana ka menyetla e lekanang li‟marakeng

Hokela basali menyetleng eohle ea kholo ea moruo

Lekala la temo, lekala la khoebo

Ke karolo e nyane ea basali khoebong

litlaleho 2009-2012

KABO EA MOBU

Ho netefatsa hore kabo ea mobu ha e sekisetse mafapha a mang

Basali ba fuoe monyetla oa pele kabong ea mobu

Likomiti tsa kabo ea mobu tsa makhotla a puso ea libaka

Ke mobu o fokolang o laoloang ke basali

Ho bona basali ba laola mobu

2009-2012 M50, 000.00

18

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

LIPALANGOANG

Ho etsa bonnete ba hore litlhoko tsa basali tsa lipalangoang li kengoa tšebetsong le hore lipalangoang tsa sechaba li bolokehe bakeng sa basali (Etsa hore lipalangoang tsa baeti li bolokehile sebakeng sa basali le bana)

Fumana lintlha tse bontšang ka moo basali ba sebelisang lipalangoang tsa sechaba ka teng

Lekhotla la setereke la puso ea libaka, lefapha la lipalangoang

Ha ho lipalo tse bontšang maemo a lipalangoang

Ho bona basali ba nka karolo lipalangoeng

2009-2010 M55,000.00

Ntlafatsa marang-rang a litsela tse oelang tlasa puso ea libaka

Makhotla a puso ea libaka, lefapha la lipalangoang

Meralo e teng ea ntlafatso ea litsela

Phethahatso ea meralo 2009-2010 M10,000000.00

Khaho ea litsela tse nyenyane le tokiso ea merero ea ntlafatso ho matlafatsa boikarabelo le botlalehi ka hara lekhotla

Lekala la litsela, makhotla a puso ea libaka

Meralo e teng ea ntlafatso ea litsela

Phethahatso ea meralo 2009-2010 M100,000.00

Netefatsa hore makoloi a baeti le liemelo tsa ona lia laoloa ho ntlafatsa maeto a batho bohle haholo a basali le bana

Lekala la puso ea libaka, lefapha la lipalangoang

Ke karoloana feela e laolehang

Ho bona makoloi a baeti le liemelo tsa makoloi li laoleha

2009-2012

Ruta sechaba mabapi le melao ea tšireletso le tlhokomelo ea

Lekala la puso ea libaka, lekala la tekano, CGPU

Thuto ha eso be teng Ho bona thuto e anetse sechabeng

2009- Ho ea pele

19

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

litokelo tsa bona

METSI LE LIKHOERE-KHOERE

Etsa bonnete ba hore basali ba anngoeng ke tlhokahalo e kholo ea bosebeletsi bo botle ba fumantšoe litšebeletso tsa mantlha ka litheko tse amohelehang

Phumaneho ea mathopo a rekelehang a metsi

Koporasi ea metsi le likhoere-khoere, likomiti tsa litšebeletso tsa manthla tsa sechaba

Boemo bo teng ke bo hlobaetsang ba tlhokahalo ea metsi

Ho fumaneha hoa mathopo a metsi

2009-2015 M50,000.00

Makhotla a sechaba a sebetse ‟moho le sona ho ntlafatsa liliba

Koporasi ea metsi le likhoe-khoere, likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2010 M80,000,00

Kenya mananeo tšebetsong a morero o moholo oa metsi le likhoere-khoere

Makhotla a puso ea libaka, RWS

Tlhokahalo ea phepelo ea metsi

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2020

Kenya basali tsamaisong le tlhokomelong ea mesebetsi ea metsi le likhoerekhoere

Koporasi ea metsi le likhoe-khoere, likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

Boemo boteng ke bo tlase haholo tsamaisong le tlhokomelong ea metsi le likhoerekhoere

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2020

MOTLAKASE

Etsa bonnete ba hore basali ba amehileng haholo ke tlhokahalo ea motlakase ba o fumantšoe ka theko tse amohelehang

Fana ka litšebeletso tse amohelehang ho mafutsana

Makhotla a puso ea libaka

Malapa a sebelisang motlakase a fokola haholo

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2020 M10 Million

Eketsa lenane la malapa a basali a sebelisang

Makhotla a puso ea libaka, koporasi ea motlakase

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2020 M5 Million

20

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

motlakase

Qala mesebetsi ea ntlafatso ho tsebisa sechaba ka motlakase oa letsatsi le moea

Makhotla a puso ea libaka, koporasi ea motlakase

Malapa a mang a sebelisa matlapa a fehlang motlakase oa letsatsi

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2015 M500,000,00

Qala motlakase oa metsi

Makhotla a puso ea libaka, koporasi ea motlakase

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2020 M6 Million

TIKOLOHO LE BOHLOEKI BA SECHABA

Etsa bonnete ba hore basali ba be le seabo se toma tharollong tsa mathata a tlhoekiso ea bohlasoa

Qala tlhophiso ea ho fana ka mafuta e meng e ka sebelisoang sebakeng sa matloana a mekoti ka mokhoa o bobebe

Makhotla a puso ea libaka, lefapha la bophelo le polokeho ea sechaba

Ke karoloana e fokolang ea sechaba e sebelisang matloana a mekoti

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2020 M2.5 Million

Ruta basali le banna ho sebelisa matloana le mehao ea matlloana. Thuto e nepahetseng ea khaho le tlhoekiso ea matloana

Makhotla a puso ea libaka, lefapha la bophelo le polokeho ea sechaba

Khaho ea matloana a mekoti e se e qalile litikolohong tse ling

Litlaleho tsa likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

2009-2015 M125,000.00

21

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

IV. PHETOLO EA LITSI

BOEMO BA BASEBETSI

Ho eketsa lenane la basali ba sebetsang lekhotleng

Ka kotloloho beha litaba tsa tekano kapele mesebetsing eohle ea lekhotla

Makhotla a mathomo a puso ea libaka, lekala la tekano

Makhotla a puso ea libaka a tšoaretso lithupelo ka litaba tsa tekano makhetlo a ‟maloa

Litlaleho 2008-2012

Ho akofisa le ho anetsa tekano

Thupello ea babusisi ba bacha le bosebetsi

Ofisiri ea lekala la tekano seterekeng, DCS

Thupello ea babusisi ka litaba tsa tekano ha eso be teng

Lithupelo holima litaba tsa tekano molemong oa mafapha a boletsoeng

2008-2012 M70,000.00

Ho amohela le ho sebelisa leano la thibelo ea tlhekefetso ka motabo lekhotleng la mathomo

Ho amohela le ho sebelisa leano la tlhekefetso ka motabo

CGPU, makhotla a mathomo a puso ea libaka, lekala la tekano

Leano ha le eso kene tšebetsong ka har‟a makhotla a puso ea libaka

Litlaleho 2008-2009

Ho etsa bonnete ba hore basali ba sebetsang bosiu ba bolokehile

Fana ka tšireletso sebakeng sa basali ba sebetsang bosiu

CGPU, makhotla a mathomo a puso ea libaka, lekala la tekano

Polokeho ea basali ba sebetsang bosiu e ea fokola

Tšireletseho ea basali ba sebetsang bosiu

2008-2009

V. LITŠIEA TSA TEKANO PUSONG EA LIBAKA

Ho theha komiti ea kakofiso ea tekano

Leano la tekano le lokeloa ho fitisoa ke likomiti tsa makhotla a puso ea libaka

Makhotla a puso ea libaka, ofisiri e kholo ea lekala la tekano

Leano la tekano le teng

Litlaleho 2008-2009 M85,000.00

VI. KHAPELLO EA TEKANO LICHELETENG

Ho etsa moralo oa khapello ea tekano likhakanyong tsa lichelete

Khapello ea litaba tsa tekano likhakanyong tsa lichelete

Likomiti tsa lichelete le meralo tsa makhotla a puso ea libaka

Likhakanyo tsa lichelete ha li eso hapelle litaba tsa tekano

Litlaleho „‟Mesa 2009-2010

22

SEPHEEO KETSO BAPHETHAHATSI MAEMO HA JOALE TŠUPISO NAKO LIKHAKANYO TSA CHELETE

Ho theha le ho tiisa ka molao maemo a etsang hore litaba tsa tekano li hakanyetsoe lichelete

Likomiti tsa litšebeletso tsa mantlha tsa sechaba

Litaba tsa tekano ha li eso hakanyetsoe lichelete ka har‟a makhotla

Litlaleho ‟Mesa 2009-2010

Ho thehoe komiti e tla shebana le ho akofisa tekano

Lekhotla la setereke Ha ho eso be le komiti e joalo seterekeng

Komiti ea kakofiso ea tekano

Pherekhong 2009

M45,000.00

Ho thehoe moifo oa lipuisano oa makhotla a kopaneng a puso ea libaka

Litho tsa makhotla li thakelane ka malebela a ho araba liqholotso tsa makhotla

Komiti ea lehokela ea setereke, makhotla a puso ea libaka

Moifo oa lipuisano o joalo ha o eso thehoe

Litlaleho, metsotso Pherekhong 2009