Foreign trade effect of Slovakia accession to the EU custom union

330 POLITICKÁ EKONOMIE, 3, 2004

1 . Me to do lo g i c ký rá mec hod no te n ia

In teg rač né for my, ako zóna vo¾ né ho ob cho du a col ná únia, vzni ka jú pre dov šet -kým ako ná stro je li be ra li zá cie me dzi ná rod ných to kov to va rov a slu ži eb, kto ré sauplat ňu jú v pod mi en kach, kedy už dáv no ne pla tia ne ok la sic ké pod mi en ky do ko -na lej kon ku ren cie, vrá ta ne pod mi en ky ne exis ten cie akých ko¾ vek ob me dze ní me -dzi ná rod né ho po hy bu to va rov.

Prá ve pri exis ten cii ta rif ných a ne ta rif ných pre ká žok in teg rač né pro ce sy z teo -re tic ké ho h¾a di ska na jed nej stra ne pris pi e va jú k vo¾ né mu po hy bu to va rov, na dru -hej stra ne môžu pre káž ky po hy bu to va rov vy tvá ra�.

Ja cob Vi ner, vý znam ný teo re tik col nej únie a in teg rá cie vôbec vy slo vil v tom tosme re ešte v 50. ro koch hy po té zy, kto ré ozna čil ako vy tvá ra nie ob cho du (tra decre a ti on) a ob me dzo va nie ob cho du (tra de di ver si on). Vy tvá ra nie ob cho du za lo žilna preh ĺbe ní špe ci a li zá cie kra ji ny v zá vis los ti na zdrojovo-cenových vý ho dáchjed nej či dru hej part ner skej kra ji ny v ob cho de (po sun pôvo du pro duk tu z kra ji nys nákladovo-cenovou vyš šou úrov ňou ku kra ji ne s niž šou úrov ňou). Na opak k ob -medz ovaniu ob cho du pod ¾a neho do chá dza v dôsled ku po su nu pôvo du pro duk tuzo zdro jo vo a ce no vo vý hod nej šej ne člen skej kra ji ny k ne vý hod nej šej člen skejkra ji ne.

Vi ne ro va hy po té za o vy tvá ra ní a ob me dzo va ní ob cho du vply vom re gi o nál nejin teg rá cie kra jín bola po cho pi te¾ ne for mu lo va ná vo vše obec nej ro vi ne. Jej ap li ká -cia na od had uve de ných ob chod ných dôsled kov, kto rá je sú čas ne aj ove re ním tej -to hy po té zy, je pre ne do stup nos� po treb ných úda jov ve¾ mi ob ti až na a teda nie jev li te ra tú re ani ve¾ mi frek ven to va ná. Na pri ek tomu ur či té po ku sy boli uro be né.

Napr. Bela Ba las sa (1974) po užil kon cept dôchod ko vej elas ti ci ty do voz né ho do -py tu ex post (YEM), kto rý dáva do po me ru pri e mer nú roč nú per cen tu ál nu zme nudo vo zov a pri e mer nú roč nú zme nu hru bé ho do má ce ho pro duk tu – obe v stá lychce nách. Ten to prís tup ap li ko val na Eu róp ske hos po dár ske spo lo čen stvo ako ce lok v ob do bí pred in teg rá ci ou (1953 – 1959) a po in teg rá cii (1959 – 1970). Pod ¾a nehorast YEM pre do vo zy z kra jín EHS (in ter ný do voz) by in di ko val vy tvo re nie ob cho -du. Na opak po kles YEM pre ex ter né do vo zy by in di ko val ob me dze nie ob cho du.Tak to Ba las sa zis til, že in teg rá cia kra jín v rám ci EHS vi ed la k hru bé mu vy tvo re niuob cho du (hod no ta YEM za vnú tor ný do voz vzrást la), za ti a¾ čo k ob me dze niu ob -cho du ne do šlo (hod no ta YEM pre ex ter né do vo zy v po rov ná va nom ob do bí zos ta -la ne zme ne ná).

Ten to Ba las sov prís tup bol ap li ko va ný na zhod no te nie vply vu in teg rá cie expost a za celú in teg ro va nú jed not ku (za vše tky in teg ro va né štá ty). Náš prob lémvšak je tro cha iný: aký úči nok bude ma� in teg rá cia pros tred níc tvom col nej únie naslo ven skú eko no mi ku, resp. v koho pro spech (EÚ ale bo SR) sa ob chod vy tvo rí?

Prob le ma ti ka efek tov in teg rá cie v ob las ti po hy bu to va rov a slu ži eb je po mer neši ro ká a mož no ju vy me dzi� v zá sa de tý mi to hlav ný mi ob las �a mi:

ZA HRA NIČ NO OB CHOD NÝ EFEKT VSTU PU SLO VEN SKADO COL NEJ ÚNIE EU RÓP SKEJ ÚNIE

Ri chard OUT RA TA, Mi cha e la GAJ DO šO VÁ, Mot ha na Sa leh OBA DI, Ústav slo -ven skej a sve to vej eko no mi ky SAV, Bra ti sla va

V tom to prís pev ku sa sús tre dí me iba na za hra nič no ob chod né do pa dy in teg rá -cie Slo ven skej re pub li ky do col nej únie EÚ z ti tu lu ciel. Skú ma nie za hra nič no ob -chod né ho do pa du člen stva v in teg rač ných for mách EÚ vply vom zme ny ciel saroz kla dá v pod sta te na ti e to efek ty:

a) efekt, kto rý sa pre ja vil či pre ja ví v ob cho de s EÚ-15,b) efekt v ob cho de s tzv. ne pre fe renč ný mi tre tí mi kra ji na mi,c) efekt v ob cho de s pre fe renč ný mi tre tí mi kra ji na mi.Po uži tie Vi ne ro vej hy po té zy na ap ro xi má ciu efek tu za hra nič né ho ob cho du z ti -

tu lu zme ny ciel v dôsled ku in teg rá cie SR do col nej únie vy ža du je ni e len iden ti fi ká -ciu roz di e lov v col nom za �a že ní do vo zov v EÚ a v SR pri vstu pe do col nej únie, aleaj zis te nie nákladovo-cenových re lá cií me dzi ob chod ný mi part ner mi.

Po ki a¾ ide o nákladovo-cenové re lá cie, je po treb né iden ti fi ko va� jed not ko védo má ce a zahranično-partnerské vý voz né ceny prís luš ných ko mo dít, resp. ichsku pín (tri ed pod ¾a har mo ni zo va né ho col né ho sa dzob ní ka).

Vzh¾a dom na to, že na jmä jed not ko vé vý voz né ceny to va rov za hra nič nýchpart ner ských kra jín (UPF) sú �až ko pri a mo zo šta tis ti ky zís ka te¾ né, ti e to boli ap ro xi -mo va né ako jed not ko vé hod no ty do vo zu do SR (UVI

D) de le né mi e rou do voz né hocla SR (1 + t)F. Jed not ko vé do má ce vý voz né ceny (UPD) boli de fi no va né ako jed -not ko vé hod no ty ex por tu do EÚ (UVX

D). Teda:

UP UVDXD» (1)

UP UVt

F ID

F

»+( )1

, (2)

pri čom UPF môže by� vy čís le né z EÚ (UPEÚ), ne pre fe renč né tre tie kra ji ny (UPNTC) ale -bo pre fe renč né tre tie kra ji ny (UPPTC).

Po mer jed not ko vých vý voz ných cien do má cich a za hra nič ných (CPR) uka zu je,v kto rej ko mo dit nej sku pi ne má ten-ktorý ob chod ný part ner kom pa ra tív nu vý ho -du (ko efi ci ent ný po mer CPR je < 1) a v kto rej môže dôjs� k špe ci a li zač ným po su -nom (k Vi ne rov ské mu vy tvá ra niu ob cho du) v sme re k part ner skej kra ji ne s tou tonákladovo-cenovou vý ho dou. Pri tom ko efi ci ent CPR mož no vy čís li� za vše tky za -hra nič no ob chod né part ner ské štá ty (re gi ó ny), voči kto rým sa efekt skú ma, t. j.voči EÚ (CPREÚ), ne pre fe renč ným tre tím kra ji nám (CPRNTC) a pre fe renč ným tre tímkra ji nám (CPRPTC), teda:

CPR UPUP

EÚ NTC PTCD

EÚ NTC PTC, ,

, ,= (3)

Vz�ah (3) mož no ïa lej roz vi nú�, ak chce me po rov ná va� jed not ko vé vý voz néceny jed not li vých re gi ó nov, napr. EÚ a ne pre fe renč ných tre tích kra jín, v tej to for -me:

PO LI TIC KÁ EKO NO MIE, 3, 2004 331

rozpočtové (colné a daňové príjmy)

z titulu zmeny ciel

zahraničnoobchodnéIntegračné efekty

z medzinárodného pohybu tovarov a

služieb

z titulu netarifnýchopatrení


CPR UPUP

NTC EÚNTC

EÚ/ = , (4)

kde

UP UVt

NTC ID

NTC

=+( )1

(4.1)

UP UVt

EÚ ID

EÚ

=+( )1

(4.2)

2 . D o p a d c o l n e j i n t e g r á c i e n a o b c h o d s E u r ó p s ko u ú n i o u

In teg rač ný pro ces pros tred níc tvom ob cho du s EÚ sa za čal vlast ne už Eu róp -skou do ho dou (tzv. Aso ci ač nou do ho dou), kto rou Eu róp ska únia so Slo ven skomv roku 1991, resp. 1993 po lo ži la zá kla dy na vy tvo re nie zóny vo¾ né ho ob cho du.Pod ¾a tej to do ho dy efekt in teg rá cie sa mal pre ja vi� pre dov šet kým v ob cho de s pri -e my sel ný mi (ne po ¾no hos po dár sky mi) vý rob ka mi. Na opak, efek ty z ob cho du s po -¾no hos po dár sky mi ko mo di ta mi mož no oča ká va� až po vstu pe do EÚ, resp. col nejúnie EÚ.

Z vý vo ja za hra nič né ho ob cho du SR s EÚ do roku 2001, do ke dy sa mala vy tvo ri�zóna vo¾ né ho ob cho du, mož no usu dzo va�, že táto in teg rač ná for ma pri ni es la po zi -tív ne vý sled ky pre dov šet kým v dy na mi ke za hra nič né ho ob cho du a vo zvý še nípod i e lu SR na trhu EÚ (po zri ta bu¾ ku 1).

Ta bu¾ ka 1Vý voj pod i e lu EÚ na za hra nič nom ob cho de SR (v %)

1993 1998 2001 2002

Vý voz 29,7 55,7 59,9 60,5

Do voz 27,9 50,1 49,8 50,3

Ob rat 28,8 52,9 54,4 55,4

Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 1993 – 2002.

Po zi tív ny efekt v dy na mi ke za hra nič né ho ob cho du SR s kra ji na mi Eu róp skejúnie však ešte ne mu sí zna me na� vy tvá ra nie ob cho du vo Vi ne rov skom zmys le. Toje síce ne vy hnut ná pod mi en ka, ale tou po sta ču jú cou pod mi en kou je exis ten ciapo rov na te¾ nej nákladovo-cenovej vý ho dy v pro spech tej-ktorej obchodno-part -ner skej in teg ru jú cej sa stra ny. Tre ba po ve da�, že v ob do bí vy tvá ra nia zóny vo¾ né -ho ob cho du táto vý ho da bola u väčši ny ko mo dit ných tri ed col né ho sa dzob ní ka(CS) na stra ne Slo ven ska (po zri graf 1).

Z gra fu 1 je zrej mé, že v pri e be hu ro kov 1996 – 2002 po od strá ne ní ciel u ne po ¾ -no hos po dár skych ko mo dít prak tic ky až na nulu Slo ven sko vy ka zo va lo vo väčši nesle do va ných ko mo dit ných tri ed v pri e me re niž šiu nákladovo-cenovú úro veň akobol pri e mer kra jín EÚ (CPREÚ<1). Táto sku toč nos� však ne vi ed la k preh ĺbe niu in te -rod vet vo vé ho ob cho du me dzi EÚ a SR, ako vo svo jej hy po té ze o vy tvá ra ní ob cho -

du pred pok la dal Vi ner, ale u väčši ny ko mo dit ných tri ed CS bola za zna me na ná ten -den cia k in tra od vet vo vé mu ob cho du.1)

In tra od vet vo vý ob chod je nový jav v me dzi ná rod nom ob cho de, kto rý vy svet -¾u jú ni ek to ré al ter na tív ne te ó rie me dzi ná rod né ho ob cho du, na jmä Lin de ro va te ó -ria pro duk to vej di fe ren ci á cie (1961) a Ver no no va te ó ria vý rob ko vé ho cyk lu(1966), a kto rý, zdá sa, sa už pre sa dil aj v ob cho de me dzi SR a EÚ. V tom to kon tex -te mož no Vi ne ro vu hy po té zu do pl ni� a roz vi nú�.

Pre sa dzo va nie sa ten den cie k in tra od vet vo vé mu ob cho du sa spra vid la za kla -dá na in tra od vet vo vej vý rob nej špe ci a li zá cii, kto rá má for mu tzv. tech no lo gic kejšpe ci a li zá cie (sú či as tko vej, kom po nen tnej, zuš ¾ach �o va ci e ho pro ce su). Prá veten den cia k tech no lo gic kej špe ci a li zá cii bola rám com, v kto rom sa Slo ven skomoh lo pre sa dzo va� na trhu EÚ v me dze rách, kde do pyt môže by� uspo ko je ný aj vý -rob ka mi s re la tív ne niž šou tech no lo gic kou úrov ňou a s nie cel kom špič ko vý mi


Graf 1Nákladovo-cenové re lá cie me dzi SR a EÚ pod ¾a ko mo dit ných tri ed CS (CPREÚ na zá kla de pri e me ru ro kov 1996 a 2002)

Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 1996, 2001, 2002; Tra de Po li cy Re-view – Slo vak Re pub lic, 2001; Tra de Po li cy Re vi ew – Eu ro pe an Uni on, 2002; Col né ho sa dzob ní ka SR, 2002a Mi nis ter stva fi nan cií SR, 2002.

0,00

0,20

0,40

0,60

0,80

1,00

1,20

1,40

1,60

Živé z

viera

táRas

tl. vý

r.Tu

kyPo

travin

yNer

ast. v

ýr.Che

miká

liePla

stySur

ové k

ože

Drev.

výr.

Celpap

. výr.

Textí

lieObu

vM

in. vý

r.Ko

vyStro

je a z

ar.Vo

zidlá

Príst

roje

Rôzne

výr.

Nák

lado

vo-c

enov

é re

láci

e

1) Ten den cie k uve de ným dvom ty pom ob cho du SR s EÚ – me dzi od vet vo vé mu a in tra od vet vo vé mu – boli iden ti fi ko va né na zá kla de zme ny Grubelovho-Lloydovho indexu (GLI) v re fe ren čnom ob do bí 1993– 2001. Keï zme na GLI v roku 2001 opro ti roku 1993 (kedy Slo ven sko po roz de le ní ČSFR zno vu po tvr di loAso ci ač nú do ho du s EÚ), vy jad re ná in de xom, bola väčšia ako 100, na zna ču je to ten den ciu k in tra od vet -vo vé mu ob cho du a k tech no lo gic kej špe ci a li zá cii vý ro by. Na opak, ak ten to in dex bol men ší ako 100,bolo mož né iden ti fi ko va� ten den ciu k in te rod vet vo vé mu ob cho du a k me dzi od vet vo vej špe ci a li zá cii vý -ro by.

( )GLI i

i i

i i

X X M M

X X M M= -

-

+1

/ /

/ / ,

kde X i/X – pod i el vý vo zu i-teho od vet via (tri e dy CS) na cel ko vom vý vo ze a M i/M – pod i el do vo zu i-tehood vet via (tri e dy CS) na cel ko vom do vo ze.


kva li ta tív ny mi pa ra met ra mi, čomu v pod sta te zod po ve da jú iden ti fi ko va nénákladovo-cenové vý ho dy.

Tre ba však po zna me na�, že pri špe ci a li zač ných po su noch v ob do bí zóny vo¾ né -ho ob cho du s EÚ nie vždy roz ho do va li len uve de né nákladovo-cenové vý ho dy,kto ré zna me na li vy tvá ra nie ob cho du s EÚ v pro spech SR. U mno hých ko mo dit -ných tri ed do šlo k vy tvá ra niu ob cho du s EÚ v pro spech EÚ2) vply vom zrej me iných dôle ži tej ších fak to rov ako boli nákladovo-cenové vý ho dy. Ide o také fak to ry, ako je do mi nan cia kva li ty nad ce nou, sku toč nos�, že do má ci do pyt mož no uspo ko ji� ibado vo zom, lebo do má ca eko no mi ka vý ro bok ne vy rá ba (tzv. vý luč ný do voz), ïa lejob me dze ný von kaj ší do pyt a pod. Seg men tá ciu ko mo dit ných tri ed z h¾a di ska in -ter a in tra od vet vo vé ho ob cho du, roz lí še nia pro spe chu part ner ských strán pri vy -tvo re ní ob cho du a vply vu nákladovo-cenovej vý ho dy, resp. iných fak to rov zná -zor ňu je nasle du jú ce schéma.

Ko mo dit ná a obchodno-partnerská seg men tá cia vy tvá ra nia ob cho du na úrov ni tri edcol né ho sadzobníka v ro koch 1996 – 2001Pra meň: vlast né vý poč ty z úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR 1996, 2001, 2002.

V dôsled ku zní že nia do voz ných ciel u ne po ¾no hos po dár skych ko mo dít po časvy tvá ra nia zóny vo¾ né ho ob cho du me dzi EÚ a SR prak tic ky na nulu mož no kon šta -to va�, že po zi tív ny za hra nič no ob chod ný efekt z col nej in teg rá cie si Slo ven skou tej to sku pi ny ko mo dít vlast ne už vy čer pa lo a že po vstu pe do EÚ a col nej únie EÚsa ïal ší vý znam nej ší efekt z ti tu lu ciel ne o ča ká va.

Sú čas ne bude slab nú� aj vplyv nákladovo-cenových vý hod a vy tvá ra nie ob -cho du v pod mi en kach bez col né ho ob cho du bude ma� stá le väčší zá klad v me dzi -ná rod nej tech no lo gic kej špe ci a li zá cii v rám ci me dzi ná rod né ho vý rob né ho sys té -mu a bude teda ten do va� k in tra od vet vo vé mu ob cho du. To by malo vi es�k roz vi nu tiu me dzi ná rod nej tech no lo gic kej ko ope rá cie a sub do dá va te¾ ské ho sys -

iné faktory sú rozhodujúce (kvalita výrobkov,výlučný dovoz, obmedzenie vonkajšieho dopytu)

Tendencia k interodvetvovému obchodu Tendencia k intraodvetvovému obchodu

v prospech SR v prospech SRv prospech EÚ v prospech EÚ

XVII – dopr. zar. VI – chem. výr. VII – plastyIX – drev. výr.XVI – strojeXVIII – presné prístrojeXX – rôz. výr.

X – cel.-pap.XI – text. výr.XIII – min. výr.XV – kovy

nákladovo-cenová výhoda

2) Kri té ri om vy tvá ra nia ob cho du v pro spech EÚ bol vyš ší rast pod i e lu EÚ na do vo ze SR ako rastpod i e lu EÚ na vý vo ze SR (GSX < GS I). Vy tvá ra nie ob cho du v pro spech SR bolo pri opač nom vz�a hu ras tuuve de ných pod i e lov (GSX > GS I).

té mu, a to aj v rám ci pri a mych za hra nič ných in ves tí cií, kto rých roz sah v pre poč tena oby va te ¾a je na Slo ven sku za ti a¾ re la tív ne níz ky.

Pre od had vy tvá ra nia ob cho du po zru še ní ciel na do voz po ¾no hos po dár skychko mo dít v rám ci col nej únie EÚ ob dob nú mi nu lú skú se nos� ako u ne po ¾no hos po -dár skych vý rob kov však ne má me. Na pri ek sú čas né mu vyš ši e mu col né mu za �a že -niu v EÚ ako v SR sa uka zu je, že po od strá ne ní ciel v ob cho de s po ¾no hos po dár sky -mi ko mo di ta mi budú nákladovo-cenové re lá cie ho vo ri� skôr v pro spech EÚ akoSR, pre dov šet kým u ži vých zvi e rat a ži vo číš nych vý rob kov a u ras tlin ných a ži vo -číš nych tu kov. Lep šiu po zí ciu môžu ma� ras tlin né ko mo di ty a vý rob ky pot ra vi nár -ske ho pri e mys lu (vy plý va to aj z gra fu 1).

Bu dú ci efekt od strá ne nia ciel pri po ¾no hos po dár skych ko mo di tách zrej me ov -plyv nia aj zme ny v pri a mych plat bách a mož nos ti ich vy rov na nia z ná rod ných roz -poč tov a sa moz rej me oča ká va ná cel ko vá re for ma Spo loč nej po ¾no hos po dár skejpo li ti ky EÚ. Ne za ne dba te¾ ný vplyv na vy tvá ra nie ob cho du s po ¾no hos po dár sky miko mo di ta mi v pro spech SR bude ma� po cho pi te¾ ne aj to, ako sa Slo ven sko vy rov -ná s po rov na te¾ nou kva li ta tív nou kon ku ren ci es chop nos �ou.

3 . D ô s l e d k y p r e v z a t i a S p o l o č n é h o c o l n é h o s a d z o b n í ka E u -r ó p s ke j ú n i e n a z a h r a n i č n ý o b c h o d S l o v e n s ka

3. 1 Zá klad ná kom pa rá cia col né ho sa dzob ní ka Eu róp skej únie a Slo ven ska

Za hra nič ný ob chod Slo ven ska po jeho vstu pe do Eu róp skej únie bude upra vo -va ný zá sa da mi Spo loč nej ob chod nej po li ti ky EÚ.3) Hoci je in štru men tá ri um tej topo li ti ky ve¾ mi bo ha té, jej zá klad ným ná stro jom, kto rý bude ov plyv ňo va� za hra nič -ný ob chod Slo ven ska po jeho vstu pe do EÚ a jej col nej únie, je Spo loč ný col ný sa -dzob ník Eu róp skej únie.

Aby sme moh li od had nú� do pad vstu pu Slo ven ska do col nej únie EÚ na za hra -nič ný ob chod, teda či dôjde k vy tvá ra niu ale bo k ob me dze niu ob cho du, mu sí mena jprv iden ti fi ko va� a po zna�, aké budú roz di e ly v col ných sadz bách EÚ a SR.4)

Z po rov na nia col né ho za �a že nia v SR a v EÚ v roku 2002 vy plý va, že cel ko vápriemer ná úro veň col né ho za �a že nia do vo zov do EÚ bola vyš šia ako do vo zov doSR: pred sta vo va la 6,32 % v po rov na ní s 5,75 % v SR.5) Pri tom EÚ za �a žo va la do vozpo ¾no hos po dár skych vý rob kov v pri e me re vyš ším clom (13,81 %) ako SR(10,17 %), a na opak pri e my sel né (ne po ¾no hos po dár ske) pro duk ty niž šou pri e mer -nou sadz bou (3,82 % opro ti SR 4,27 %). Roz di e ly pri e mer nej úrov ne zmluv nýchcol ných sa dzi eb EÚ a SR v čle ne ní pod ¾a tri ed col né ho sa dzob ní ka zná zor ňu je graf 2.


3) Spo loč ná ob chod ná po li ti ka Eu róp skej únie, pod ¾a vy me dze nia v Zri a ïo va cej zmlu ve Eu róp ske -ho spo lo čen stva z roku 1957, sa za kla dá na jed not nom po stu pe člen ských štá tov v ob las ti úpra vy col -ných sa dzi eb, uzat vá ra nia do hôd s ob chod no po li tic kým ob sa hom, li be ra li zač ných opat re ní, ob chod -ných ochran ných opat re ní a vý voz nej po li ti ky.

4) Vzh¾a dom na znač né množ stvo po lo ži ek col né ho sa dzob ní ka (vyše 10 ti síc) bola kom pa rá cia da -ných sa dzi eb SR a EÚ vy ko na ná na úrov ni tri ed a ka pi tol col né ho sa dzob ní ka a za rok 2002, za kto rý bolik dis po zí cii na jnov šie zná me po treb né úda je za SR aj EÚ.

5) Jed no du chý pri e mer col ných sa dzi eb všetkých po ¾no hos po dár skych a pri e my sel ných vý rob kovz pri e me rov ciel za ka pi to ly CS.


Graf 2Roz di e ly col ných sa dzi eb SR opro ti EÚ pod ¾a tri ed CS v roku 2002

Le gen da: I – Živé zvi e ra tá, ži vo číš ne vý rob ky; II – Ras tlin né vý rob ky; III – Ži vo číš ne a ras tlin né tuky, ole jea vos ky; IV – Vý rob ky pot ra vi nár ske ho pri e mys lu, ná po je; ta bak; V – Ne rast né vý rob ky; VI – Vý rob ky che mic -ké ho pri e mys lu a prí buz ných pri e my sel ných od vet ví; VII – Plas ty, kau čuk a vý rob ky z nich; VIII – Su ro vé kože,kož ky, usne, ko žu ši ny a vý rob ky z nich; ces tov né po tre by; X – Bu ni či na, ce lu ló za, zbe ro vý pa pi er, pa pi er, le -pen ka a vý rob ky z nich; XI – Tex tí lie a tex til né vý rob ky; XII – Obuv, klo bú ky, dáž dni ky, sl neč ní ky, biče, upra ve -né perá, ume lé kve ti ny; XIII – Vý rob ky z ka me ňa, sad ry, ce men tu, az bes tu, s¾u dy; ke ra mi ka a sklo; XIV – Per ly,dra ho ka my, dra hé kovy, ume lá bi žu té ria a min ce; XV – Zá klad né kovy a vý rob ky zo zá klad ných ko vov; XVI –Stro je, prís tro je, elek tric ké za ri a de nia, prís tro je na zá znam a rep ro duk ciu ob ra zu a zvu ku; XVII – Vo zid lá, li e tad -lá, pla vid lá a do prav né za ri a de nia; XVI II – Prís tro je op tic ké, fo to gra fic ké, me ra cie, le kár ske; ho di ny a ho din ky;hu dob né ná stro je; XIX – Zbra ne a stre li vo, ich čas ti a prís lu šen stvo; XX – Rôzne pri e my sel né vý rob ky; XXI –Ume lec ké di e la, zbe ra te¾ ské pred me ty a sta ro žit nos ti.

Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR (1996 – 2002); Tra de Po li cy Re vi ew –Eu ro pe an Uni on, 2002; Col né ho sa dzob ní ka SR, 2002.

Z gra fu 2 je zrej mé, že vyš šie pri e mer né do voz né clá uplat ňu je EÚ opro ti SRv pod sta te pri vše tkých tri e dach po ¾no hos po dár skych pro duk tov (tri e dy I, II, IIIa IV CS). Na opak cel ko ve niž šie pri e mer né do voz né clá má EÚ opro ti SR pri pri e -my sel ných vý rob koch.

Me dzi vý rob ky s na jvyš ším col ným za �a že ním v EÚ ako aj na Slo ven sku pat riana jmä po ¾no hos po dár ske pro duk ty ži vo číš ne ho pôvo du (tri e da I). Ich do voz né clo pred sta vu je v EÚ v pri e me re 19,46 % a v SR 14,63 %. S vý nim kou to va rov ka pi to ly1 (živé zvi e ra tá), kto rej do vo zy pod li e ha jú v EÚ niž ším clám ako v SR (v SR v pri e -me re 26 %, v EÚ 21 %), sú pri e mer né clá EÚ za jed not li vé ka pi to ly v tej to tri e devyš šie ako v SR. Na jmar kan tnej šie sú ti e to roz di e ly u mli e ka a mli eč nych vý rob kov (ka pi to la 3) a u rýb (ka pi to la 2). Za ti a¾ čo v SR sú do vo zy mli e ka a mli eč nych vý rob -kov za �a žo va né pri e mer ným zmluv ným clom vo výš ke 21,2 %, v EÚ sú na uve de né vý rob ky ap li ko va né clá až vo výš ke 38,4 %.

Po ¾no hos po dár ske pro duk ty ras tlin né ho pôvo du (tri e da II) sú v EÚ ta kis to sku -pi nou pro duk tov s vyš ší mi cla mi ako v SR. Za ti a¾ čo v SR sa na ich do vo zy ap li ku jeclo v pri e me re 4,2 %, v EÚ 10,7 %.

Na jväčší roz di el pri e mer ných ciel v EÚ a v SR je v rám ci tri e dy II u ka pi to ly 10

-7

-5

-3

-1

1

3

5

Spolu

I II III IV

Po¾n

. výr.

spolu

V V IV II

V III X X IX II

X III X IV XVXV I

XV IIXV III X IX XX

XX I

Priem

. výr.

spolu

Rozd

i el v

per

c. b

odo c

h

(obi lie), a to až 35,9 per cen tu ál ne ho bodu. Aj u ka pi tol 7 (ze le ni na), 8 (ovo cie) a 11(mlyn ské vý rob ky, slad, škro by) pri e mer né do voz né clá v EÚ pre vy šu jú clá v SRo 5 a viac per cen tu ál nych bo dov. Na opak, niž šie clá v EÚ ako v SR sú v da nej tri e deiba u dvoch ka pi tol – 6 (živé ras tli ny a kve ti nár ske vý rob ky) a 12 (olej na té se me náa plo dy).

Pri e mer né do voz né col né sadz by v EÚ a v SR u vý rob kov pot ra vi nár ske ho pri e -mys lu (tri e da IV) sú ve¾ mi blíz ke a po hy bu jú sa zhru ba na úrov ni 14 %. U vý rob kovz mäsa a rýb, príp rav kov z obi lia a príp rav kov zo ze le ni ny a z ovo cia sú clá v EÚopro ti SR o 10, resp. 9 a 14 per cen tu ál nych bo dov vyš šie. Na pro ti tomu col nésadz by na cu kor sú v EÚ opro ti SR niž šie tak mer o 40 %. Niž šie do voz né clo v EÚako v SR je tak ti ež u ná po jov a li e ho vých te ku tín, až o 31 per cen tu ál nych bo dov.

Z cel ko vé ho poč tu 17 tri ed pri e my sel ných vý rob kov iba u 3 tri ed má EÚ v po -rov na ní so Slo ven skom pri e mer né clá vyš šie. Sú to tri e dy VI (vý rob ky che mic ké -ho pri e mys lu), VIII (su ro vé kože, usne, ko žu ši ny a vý rob ky z nich) a XI (tex tí lie atex til né vý rob ky).

Pri cel ko ve vyš šom col nom za �a že ní do vo zov ko mo dít tri e dy VI v EÚ ako v SRsú tu za stú pe né vi a ce ré ka pi to ly, kde col né sadz by v EÚ sú vý raz ne niž šie ako v SR. Také sú napr. ka pi to ly 33 (si li ce, re zi no i dy, koz me tic ké a toa let né príp rav ky) a 34(myd lo, pra cie príp rav ky, vos ky) s roz di e lom cla vo výške 40 % a 125 %. Na opak,vý raz ne vyš šie col né za �a že nie v EÚ ako v SR je u ka pi to ly 31 (hno ji vá) a 37 (fo to -gra fic ké a ki ne ma to gra fic ké vý rob ky), a to až o 70 %, resp. 100 %.

Niž šie do voz né clá má EÚ opro ti SR pre dov šet kým v tri e dach X (bu ni či na, ce lu -ló za, pa pi er, le pen ka a vý rob ky z nich), XIII (vý rob ky z ka me ňa, sad ry, ce men tu, az -bes tu, s¾u dy, ke ra mi ka a sklo), XVII (vo zid lá, li e tad lá, pla vid lá a do prav né za ri a de -nia) a XX (rôzne pri e my sel né vý rob ky, okrem iných napr. ná by tok, svi e tid lá,hrač ky či špor to vé po tre by). Za ti a¾ čo u vý rob kov tri e dy X je v SR pri e mer né do -voz né clo 5,01 %, v EÚ je toto clo iba 0,73 %. Po ki a¾ ide o tri e dy XIII, XVII a XX,priemer né col né sadz by sú v SR až 6,63 %, resp. 5,45 % a 5,26 %, za ti a¾ čo v EÚ iba3,6 %, resp. 2,77 % a 2,63 %. De tail nej šie po rov na nie jed not li vých ka pi tol tých totri ed uka zu je, že niž šie col né za �a že nie má EÚ v po rov na ní s SR vo vše tkých ka pi to -lách uve de ných tri ed.

Niž šie clá má EÚ opro ti SR ta kis to v tri e de XV (zá klad né kovy a vý rob ky zo zá -klad ných ko vov). Pri e mer col ných sa dzi eb za túto tri e du v EÚ je 2,51 %, v SR3,08 %. Pod stat ne niž ším clom je v EÚ opro ti SR za �a že ný do voz že le za a oce le avý rob kov z nich – v EÚ iba 1,1 %, resp. 2,2 %, v SR 4,39 %, resp. 5,65 %. Na opak,vyš šie clo uplat ňu je EÚ na do vo zy hli ní ka a vý rob kov z hli ní ka (ka pi to la 76) – v EÚ6,3 %, v SR 4,34 %.

V os tat ných tri e dach pri e my sel ných ko mo dít roz di e ly v clách me dzi EÚ a SR sú vcel ku za ne dba te¾ né.

Na pri ek tomu, že sadz by Spo loč né ho col né ho sa dzob ní ka EÚ sa kaž do roč neme nia, ti e to zme ny ne bý va jú prí liš roz si ah le. Pre to ani prí pad né zme ny, kto ré eštena sta nú do vstu pu Slo ven ska do Eu róp skej únie, ne mu sia ma� zá sad nej ší vplyv na zá ve ry, kto ré sa na zá kla de nich v tom to hod no te ní for mu lu jú.

3. 2 Účin ky prev za tia Spo loč nej col nej ta ri fy na do vo zy z ne pre fe renč nýchtre tích kra jín

Spo loč ná col ná ta ri fa EÚ na do vo zy do Eu róp skej únie z tre tích kra jín sa vo svo -jej no mi nál nej (ne zní že nej) for me uplat ňu je vlast ne iba voči ne pre fe renč ným tre -tím kra ji nám.

Do sku pi ny ne pre fe renč ných tre tích kra jín, voči kto rým EÚ uplat ňu je clá nabáze do lož ky na jvyš ších vý hod (DNV), sú za ra de né ti e to kra ji ny: USA, Ka na da, Ja -



pon sko, Kó rej ská re pub li ka, Sin ga pur, Hong kong – Čína, Tchaj-wan, Aus trá liaa Nový Zé land. Sú to v pod sta te kra ji ny, kto ré sú pre EÚ na jväčší mi kon ku ren tmi.

Na zá kla de po rov na nia zoz na mu ne pre fe renč ných kra jín, na do vo zy kto rých sav EÚ a SR ap li ku jú zmluv né col né sadz by, mož no po ve da�, že roz di e ly v tom to zoz -na me prak tic ky ne exis tu jú. Inak po ve da né, Slo ven ská re pub li ka už v rám ci col nejúnie me dzi SR a ČR uplat ňo va la zmluv né clá na báze DNV voči tým is tým kra ji námako Eu róp ska únia. V dôsled ku toho vy tvá ra nie či ob medz ovanie ob cho du SRs tou to sku pi nou tre tích kra jín v dôsled ku vstu pu do col nej únie bude vlast ne de -ter mi no vané iba roz di el mi v zmluv ných clách na báze DNV me dzi EÚ a SR.

Ak prij me me pred pok lad, že výš ka cla ne pri a mo ú mer ne ov plyv ňu je do voz, po -tom vy de le ním hod no ty do vo zu v da nom roku col ným in de xom, vy jad ru jú cim po -mer cla v EÚ opro ti SR, môže me ap ro xi mo va� prí ras tok či úby tok do vo zu SRz tých to kra jín (v na šom prí pa de v úrov ni do vo zu v roku 2002) pri pri ja tí pred pok la -du, že mi e ra ex por tu do tých to kra jín v dôsled ku ne men nos ti ich do voz ných cielsa ne zme ní. Po drob nej ší pre po čet je uve de ný v ta bu¾ ke 2.

Ta bu¾ ka 2Vplyv prev za tia Spo loč nej col nej ta ri fy EÚ na zme nu do vo zu SR z ne pre fe renč ných tre -tích kra jín

Tri e da

CloVplyv cla na zme nudo vo zu v úrov ni r.

2002UPNTC UPEÚ CPRNTC/EÚ

EÚ SRCol ný in dexEÚ/SR

mil. Sk % zme ny

I 19,46 14,63 1,33 -34,1 -24,8 83,46 53,79 1,55

II 10,68 4,17 2,56 -150,2 -60,9 42,28 18,76 2,25

III 8,9 6,47 1,37 -0,7 -26,9 364,43 21,65 16,83

IV 14,34 14,11 1,01 -4,2 -1,0 101,98 20,29 5,03

V – XXI 3,8 4,3 0,89 +5 084,0 +12,4 435,86 264,38 1,65

Le gen da: I – Živé zvi e ra tá, ži vo číš ne vý rob ky; II – Ras tlin né vý rob ky; III – Ži vo číš ne a ras tlin né tuky,ole je a vos ky; IV – Vý rob ky pot ra vi nár ske ho pri e mys lu, ná po je; ta bak; V – XXI – Pri e my sel né vý rob ky.

UPNTC– jed not ko vá vý voz ná cena ne pre fe renč ných tre tích kra jín,UPEÚ– jed not ko vá vý voz ná cena EÚ,CPRNTC/EÚ– ko efi ci ent ný po mer jed not ko vých cien vý vo zu ne pre fe renč ných kra jín a EÚ.Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 1996, 2001, 2002; Tra de Po li cy Re vi -

ew, 2001, 2002; Col né ho sa dzob ní ka SR, 2002.

Ako vy plý va z ta bu¾ ky 2, prev za tie col ných sa dzi eb EÚ by moh lo vi es� v pri e me -re k po kle su do vo zu ko mo dít tri e dy II (ras tlin né vý rob ky) a tri e dy I (ži vo číš ne vý -rob ky). Bol by to prí pad Vi ne rov ho ob me dze nia ob cho du s tou to sku pi nou tre tíchkra jín, avšak k stra te vý hod ných nákladovo-cenových re lá cií, ako pred pok la dalVi ner, by ne do šlo. Tie sú to tiž v po rov na ní s EÚ ne vý hod né (po zri uka zo va te¾CPRNTC/EÚ v ta bu¾ ke 2).

Tro cha iná si tu á cia sa javí u väčši ny ne po ¾no hos po dár skych (pri e my sel ných)ko mo dít. Vzh¾a dom na oča ká va né pri e mer né zní že nie do voz ných ciel pod ¾a Spo -loč nej col nej ta ri fy EÚ je mož né u tých to ko mo dít pred pok la da� rast do vo zu Slo -ven ska z ne pre fe renč ných kra j ín, a to na pr i ek tomu, že z h¾a di skanákladovo-cenových re lá cií by do voz z EÚ bol vý hod nej ší a efek tív nej ší. Aj tu však môžu roz ho do va� iné fak to ry ako len nákladovo-cenové re lá cie.

Vo vše obec nos ti, vy chá dza júc z Vi ne rov ho po ňa tia, rast do vo zu z kra jín mimocol nej únie EÚ by ne mal by� v zmys le Vi ne ro vej hy po té zy po va žo va ný za tvor buob cho du pre in teg ru jú cu sa kra ji nu (v na šom prí pa de Slo ven sko). Ak dôsled ne vy -chá dza me z Vi ne rov ho po ňa tia, kde kri té ri om vy tvá ra nia ob cho du je efekt vý hod -nej ších nákladovo-cenových re lá cií, po tom niž šie jed not ko vé vý voz né ceny v EÚopro ti ne pre fe renč ným kra ji nám by mali vi es� k po su nu v špe ci a li zá cii ob cho du avý ro by v pro spech EÚ a teda z po h¾a du Slo ven ska k tvor be ob cho du, k zís ka niuefek tu bla ho by tu z ob chod nej in teg rá cie. V ta kom to prí pa de by bol rast do vo zu zne pre fe renč ných kra jín spo chyb ne ný.

Vi dí me, že Vi ne ro va hy po té za nie plne zod po ve dá sú čas nej rea li te v me dzi ná -rod nej eko no mi ke a že pri jej in ter pre tá cii vzni ka jú ïal šie mož né al ter na tí vy.

Keï že však pod i el tej to sku pi ny kra jín na cel ko vých do vo zoch SR pred sta vu jev sú čas nos ti len oko lo 6,3 %, ne ma lo by prev za tie Spo loč né ho col né ho sa dzob ní -ka EÚ zá sad nej šie ov plyv ni� cel ko vý za hra nič ný ob chod SR.

3. 3 Efekt prev za tia pre fe renč ných re ži mov EÚ na za hra nič ný ob chod SR

Pre fe renč né re ži my sú in šti tút, kto rý Vi ner do svo jej hy po té zy ne za hr nul. PreVi ne ra boli tre tie kra ji ny z h¾a di ska col ných sa dzi eb ho mo gén ne. V re ál nom in teg -rač nom pro ce se však vi dí me, že tomu tak nie je, že exis tu je sku pi na tre tích kra jín,kto rým aj Slo ven sko bude mu si e� po za čle ne ní do col nej únie EÚ a prev za tí Spo -loč nej ob chod nej po li ti ky ur či té col né vý ho dy pos ky to va�. Teda na mi es to Vi ne -rov ho pred pok la du zvý še nia ciel sa voči tej to sku pi ne kra jín oča ká va ich zní že nie.

Eu róp ska únia ap li ku je v za hra nič no ob chod ných vz�a hoch s tou to sku pi noutre tích kra jín pre fe renč né clá jed nak na zmluv nom zá kla de – na báze uza tvo re ných pre fe renč ných ob chod ných do hôd (napr. do hôd o vo¾ nom ob cho de), jed nak nazá kla de jed no stran ných au to nóm nych roz hod nu tí EÚ. Pre fe renč né clá na zmluv -nom zá kla de sa pos ky tu jú na jmä kra ji nám Af ri ky, Ka ri bi ku a Pa ci fi ku (tzv. kra ji námACP), kra ji nám Stre do mo ria, kra ji nám Eu róp ske ho zdru že nia vo¾ né ho ob cho du(EZVO) či kra ji nám stred nej a vý chod nej Eu ró py (SVE). Na au to nóm nom zá kla deEÚ ap li ku je pre fe renč né clá iba v rám ci jed né ho re ži mu, tzv. Vše obec né ho sys té -mu pre fe ren cií (GSP – Ge ne ral Pre fe ren ce Sys tem). K¾ú čo vý mi pre fe renč ný mi re -ži ma mi, kto ré Slo ven ská re pub li ka pre vez me z EÚ, bude re žim GSP a ACP.

Eu róp ska únia pos ky tu je v rám ci GSP a ACP col né pre fe ren cie asi 176 kra ji -nám, z kto rých 58 je za ra de ných do sku pi ny na jme nej roz vi nu tých kra jín (viï Tra dePo li cy Re vi ew–EÚ, 2002). Slo ven ská re pub li ka po vstu pe do EÚ a col nej únie EÚa po prev za tí pre fe renč ných re ži mov GSP a ACP bude mu si e� pos ky to va� ti e tocol né pre fe ren cie väčši e mu poč tu kra jín (asi o 31 kra jín viac), prí pad ne aj niž šieclá.

Vzh¾a dom na to, že úda je o úrov ni pre fe renč ných ciel v pre fe renč ných re ži -moch nie je prak tic ky mož né pre znač nú di fe ren co va nos� a ne do stup nos� prís luš -ných zmlúv iden ti fi ko va�, zhod no te nie vply vu prev za tia pre fe renč ných re ži movEÚ na za hra nič ný ob chod SR sa ob me dzi lo iba na vplyv roz di e lov v zoz na me kra jínza hr nu tých do pre fe renč ných re ži mov EÚ a SR. Ten to vplyv je vy jad re ný roz di el mi v ob je me do vo zu, vý vo zu a ob chod né ho sal da na úrov ni ich hod no ty v roku 2002(viï ta bu¾ ka 3).

Keï že väčši na kra jín GSP SR v sú čas nos ti ne do sa hu je sta no ve né do voz né li mi -ty, prev za tie re ži mu GSP EÚ by ne ma lo ma� väčšie dôsled ky na za hra nič ný ob chod SR. Vý nim ku tvo rí Rus ko, Čína, Uk ra ji na, Bra zí lia, In do né zia, Ma laj zia a Thaj sko,kto ré ti e to li mi ty do sa hu jú. V dôsled ku od strá ne nia uve de ných li mi tov a zní že niaciel po vstu pe do EÚ by ti e to kra ji ny moh li vý voz do SR zvý ši� (do voz z tých to kra -



jín do SR pred sta vo val v roku 2002 oko lo 17 % cel ko vé ho do vo zu SR), čo by moh -lo vy tvá ra� tlak na zvý še nie de fi ci tu ob chod nej bi lan cie SR.

Cel ko vý za hra nič no ob chod ný efekt pre cho du SR na pre fe renč né re ži my GSPa ACP v úrov ni ob je mov roku 2002 za vše tky za hr nu té kra ji ny mož no z ti tu lurozdielov v zoz na me pre fe renč ných kra jín ap ro xi mo va� ako mi er ny po kles do vo zu (0,5 %) a vý vo zu (6,9 %) a teda zvý še nie ob chod né ho de fi ci tu (o 1,2 %). Ab so lút ne vy jad re nie toh to vply vu je uve de né v ta bu¾ ke 3.

Po ki a¾ ide o ïal šie pre fe renč né clá na zmluv nom zá kla de voči ni ek to rým pri dru -že ným a stre do mor ským kra ji nám, Slo ven ská re pub li ka bude mu si e� v rám ci prev -za tia Spo loč nej ob chod nej po li ti ky EÚ ta kis to roz ší ri� pos ky to va nie toh to typupre fe ren cií asi o 13 kra jín.

Z ta bu¾ ky 3 je zrej mé, že na roz di el od kra jín s pre fe renč ný mi re ži ma mi GSPa ACP by v ob cho de s kra ji na mi, kto rým sa pos ky tu jú ïal šie pre fe renč né clá nazmluv nej báze, malo dôjs� k zvý še niu do vo zu (asi o 20 %). To by zna me na lo, že cel -ko vým efek tom prev za tia vše tkých pre fe renč ných re ži mov EÚ by malo by� iba mi -er ne zvý še nie do vo zu (cca o 0,3 %).

Za pred pok la du, že pri e mer ná úro veň pre fe renč ných ciel v rám ci re ži mov EÚbude niž šia ako te raj šia úro veň slo ven ských ciel voči tým to kra ji nám, čo je pred -pok lad dos� re ál ny, avšak ne zod po ve da jú ci Vi ne ro vej hy po té ze (Vi ner pred pok la -dal rast ciel voči tre tím kra ji nám zo stra ny in teg ro va né ho cel ku), po tom mož no ajz toh to ti tu lu oča ká va� rast do vo zu z tej to sku pi ny tre tích kra jín.

K Vi ne rov ské mu vy tvá ra niu ob cho du (s ná sled ným prí no som pre bla ho bytkra ji ny) by moh lo dôjs� v si tu á cii, kedy by do šlo k od klo nu (zní že niu) do vo zuz tých to kra jín v pro spech do vo zu z EÚ v dôsled ku vý hod nej šej nákladovo-ce no -vej re lá cie EÚ opro ti pre fe renč ným kra ji nám (po zri ta bu¾ ku 4). To by moh lo na sta�na jmä u ras tlin ných vý rob kov, ži vo číš nych a ras tlin ných tu kov a vý rob kov pot ra vi -nár ske ho pri e mys lu.

U ne po ¾no hos po dár skych vý rob kov by z ti tu lu vý hod nej ších nákladovo-ce no -vých re lá cií (po zri ta bu¾ ku 4) moh lo dôjs� k ešte väčši e mu pre su nu do vo zu z EÚ nado voz z tých to kra jín a ten to rast do vo zu by sa mo hol Vi ne rov sky in ter pre to va� ako vy tvá ra nie ob cho du. V obid voch prí pa doch by to boli zvláš tne prí pa dy Vi ne rov -ské ho vy tvá ra nia ob cho du, prí pa dy, kedy na pri ek zní že niu do voz ných ciel (v pre -fe renč ných re ži moch) sil ne pôso bia roz di e ly nákladovo-cenových úrov ní. Prav -da, ti e to zá ve ry pla tia po ti a¾, po ki a¾ o po su noch v me dzi ná rod nej špe ci a li zá ciiob cho du a vý ro by budú roz ho do va� nákladovo-cenové re lá cie.

Ta bu¾ ka 3Za hra nič no ob chod ný efekt prev za tia pre fe renč ných re ži mov (v mil. Sk)

Re žimPre fe renč né kra ji ny EÚ Pre fe renč né kra ji ny SR

Vý voz Do voz Sal do Vý voz Do voz Sal do

GSP a ACP 28 474 138 741 -110 267 30 592 139 567 -108 975

Ďal šie pre fe ren ciena zmluv nej báze 15 022 7 549 +7 473 11 833 6 066 +5 767

Spo lu 43 496 146 290 -102 794 42 425 145 633 -103 208

Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 2002.

*Na zá kla de vy ko na nej ana lý zy mož no kon šta to va�, že cel ko vý prí nos do te raj šej

in teg rá cie SR do EÚ v ob las ti po hy bu to va rov sa uka zu je ako jed no znač ne po zi tív -ny. Mož no tu ho vo ri� o Vi ne rov skom vy tvá ra ní ob cho du. Hlav nú zá slu hu na tommá od strá ne nie ta rif ných pre ká žok ob cho du ešte v ro koch 1993 – 2001 v zmys leEu róp skej do ho dy, čím sa spo lu s vy uži tím vý hod ných nákladovo-cenových re lá -cií ale bo iných fak to rov otvo ril pri es tor pre „tvor bu ob cho du” – o ni e čo väčší nastra ne vý vo zu SR do EÚ ako EÚ do SR. Po ki a¾ mož no ho vo ri� o Vi ne rov skom po su -ne v špe ci a li zá cii ob cho du v dôsled ku od strá ne nia ciel, ten to sa usku toč nil pre -važ ne v ten den cii k in tra od vet vo vé mu ob cho du, čo na zna ču je aj pre hl bo va nievnút ro od vet vo vej tech no lo gic kej špe ci a li zá cie. Slo ven sko teda vy uži lo svo jenákladovo-cenové vý ho dy aj v tech no lo gic kej špe ci a li zá cii, čo mu umož ni loúspeš ne za pĺňa� me dze ry na vy spe lej ších tr hoch EÚ prá ve aj ale bo za ti a¾ pre do -všet kým vý rob ka mi pri e mer ne niž ších tech no ló gií.

Za ti a¾ čo v ob cho de s EÚ u ne po ¾no hos po dár skych ko mo dít sa efekt z ti tu lu od -strá ne nia ciel už v pod sta te vy čer pal, u po ¾no hos po dár skych ko mo dít vy tvá ra nieob cho du po vstu pe do EÚ mož no oča ká va� skôr pre važ ne v pro spech EÚ.

Ap li ká cia Spo loč nej col nej ta ri fy voči ne pre fe renč ným tre tím kra ji nám by malaz po h¾a du Slo ven ska vi es� k po kle su do vo zu z tých to kra jín u po ¾no hos po dár skychko mo dít a k jeho ná ras tu u ne po ¾no hos po dár skych (pri e my sel ných) vý rob kov.V pr vom prí pa de mož no ho vo ri� o Vi ne rov skom ob medz ovaní ob cho du, v dru -hom prí pa de v dôsled ku vý hod nej ších vý voz ných cien EÚ o po ten ciál nom Vi ne -rov skom vy tvá ra ní ob cho du.

V ob cho de s pre fe renč ný mi kra ji na mi by malo dôjs� v dôsled ku zní že nia pre fe -renč ných ciel k zvý še niu do vo zu – tak u po ¾no hos po dár skych ako aj u ne po ¾no hos -po dár skych ko mo dít. Po ki a¾ zme ne né pre fe renč né clá ne zní žia nákladovo-cenovú ne vý ho du tých to kra jín voči EÚ (na jmä u po ¾no hos po dár skych ko mo dit ných tri edII – IV), mož no oča ká va� v ob cho de s tý mi to kra ji na mi cel ko ve po zi tív ny prí nosprev za tia Spo loč nej col nej ta ri fy – Vi ne rov skú tvor bu ob cho du.

Ana lý za uká za la, že Vi ne ro va hy po té za o vply ve in teg rá cie na zis ky zo za hranič -né ho ob cho du môže ma� v pod mi en kach ne do ko na lej kon ku ren cie a no vých tren -dov me dzi ná rod nej kon ku ren čnej schop nos ti šir šiu in ter pre tá ciu. Mala by by� roz -ší re ná o roz lí še nie ge ne ro va nia zis kov pod ¾a in te rod vet vo vé ho a intraodvet-vo vé ho ob cho du a o za hr nu tie mo der ných fak to rov me dzi ná rod nej špe ci a li zá cieob cho du a vý ro by. Rov na ko je po treb né do pl ni� Vi ne ro vu hy po té zu o pred pok ladhe te ro ge ni ty col ných sa dzi eb a re ži mov voči tzv. tre tím kra ji nám in teg rač né hozos ku pe nia a o prob lém pro ti re či vos ti vply vu roz di el nych ná kla do vo či


Ta bu¾ ka 4Jed not ko vé vý voz né ceny v roku 2002

Tri e da CS UPPTC UPEÚ

I – Živé zvi e ra tá, ži vo číš ne výrobky 48,22 53,79

II – Ras tlin né výrob ky 20,77 18,76

III – Ži vo číš ne a ras tlin né tuky, ole je a vosky 23,25 21,65

IV – Vý rob ky pot ra vi nár ské ho pri e mys lu, ná po je tabak 31,77 20,29

V–XXI – Pri e my sel né výrobky 17,35 264,38

Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 2002.


zdrojovo-cenových re lá cií me dzi in teg ru jú cim sa part ne rom a ob chod ným part -ne rom mimo col nej únie na jed nej stra ne a ob chod ných dôsled kov zme ny ciel nastra ne dru hej.

Zís ka né vý sled ky a na sto le né otvo re né prob lé my sú však vý zvou pre ïal ší teo -re tic ký a aplikačno-empirický výs kum.

L i t e r a t ú r a

Ba las sa, B.: Teo rie eko no mic ké in teg ra ce. Pra ha, Svo bo da 1966.Ba las sa, B.: Tra de Cre a ti on and Tra de Di ver si on in the Eu ro pe an Com mon Mar ket. An Ap pra i -sal of the Evi den ce. The Man ches ter Scho ol of Eco no mic Stu di es, 1974, s. 63-135.Col ný sa dzob ník Slo ven skej re pub li ky. Na ri a de nie vlá dy SR č. 598/2001 Z. z.Gaj do šo vá, M.: Slo vak Tra de Po li cy af ter Ac ces si on to the Eu ro pe an Uni on. In: Gi us ti, S., Ta -jo li, L.: Con ver gen ce in the En lar ged Eu ro pe an Uni on. Mi lan, ISPI 2003, s. 65-84.Lin der, S. B.: An Essay on Tra de and Trans for ma ti on. New York, John Wi ley & Sons 1961.Mi nis ter stvo fi nan cií Slo ven skej re pub li ky: Fi nanč ný spra vo daj, 2002, č. 4.OECD: The Eu ro pe an Union’s Tra de Po li ci es and the ir Eco no mic Ef fects. Pa ris, OECD 2000.Out ra ta, R. a kol.: Eko no mic ké a so ciál ne sú vis los ti vstu pu SR do EÚ: prí no sy a ri zi ká (2. vy -da nie). Bra ti sla va, Ústav slo ven skej a sve to vej eko no mi ky SAV 2002.ŠÚ: Za hra nič ný ob chod. Úče lo vé zos ta vy. Bra ti sla va, Šta tis tic ký úrad SR 1996, 2001, 2002.Tra de Po li cy Re vi ew – Slo vak Re pub lic. Ge ne va, WTO 2001.Tra de Po li cy Re vi ew – Eu ro pe an Uni on. Ge ne va, WTO 2002.Ver non, R.: In ter na ti o nal In ves tment and In ter na ti o nal Tra de in the Pro duct Cyc le. Qu ar ter lyJour nal of Eco no mics, 1966, s. 190-207.Vi ner, J.: The Cus toms Uni on Is sue. In: Ap ple y ard, D. R., Fi eld, A. Jr.: In ter na ti o nal Eco no -mics. Ho me wo od/Bos ton, Ir win R. 1992, s. 440-449.

Ab stract:The pa per de als with some as pects of fo re ign tra de im pact of EU’s cus tom uni onac ces si on of Slo va kia. It is su es from the Ja cob Viner’s hy po the sis on tra de cre a ti on andtra de di ver si on, and pro ves this hy po the sis through cho sen in stru men ta ri um. Ana ly sisle ads to con clu si on that due to gra du al re mo ving of ta riff tra de bar ri ers ma in ly ofnon-agricultural com mo di ti es in the fra me work of free tra de area can lead not only toten den cy of inter-industry, as Vi ner as su med, but still in more ex tent to wardsintra-industry tra de ten den cy ba sed on in ter na ti o nal tech no lo gi cal spe cia li za ti on. Thiswas the Slovakia’s case. Af ter the EU ac ces si on it is ex pec ted tra de cre a ti on withnon-preferential third coun tri es in non-agricultural com mo di ti es and with tra dedi ver si on in ag ri cul tu ral com mo di ti es. Ja cob Viner’s hy po the sis should be com ple tedand wi der in ter pre ted.

Ke y words: tra de cre a ti on, tra de di ver si on, in ter and intra-industry tra de, unit cost andpri ce ad van ta ges, in ter na ti o nal tra de spe cia li za ti on, non pre fe ren ti al and pre fe ren ti althird coun tri es

JEL Clas si fi ca ti on: F15, F17


FOR EIGN TRADE EF FECT OF SLOVAKIA AC CES SIONTO THE EU CUS TOM UN ION

Ri chard OUT RA TA, Mi cha e la GAJ DO šO VÁ, Mot ha na Sa leh OBA DI, In sti tu te ofSlo vak and Wo rld Eco no my, Slo vak Aca de my of Sci en ces, Šan co vá 56, 811 05– Bra ti sla va, Slo vak Re pub lic (e-mail: ri chard.out ra ta@ sav ba.sk; mi cha e -la.gaj do so va@sav ba.sk; ekon ba di@sav ba.sk).

Foreign trade effect of Slovakia accession to the EU custom union

Documents

Transcript of Foreign trade effect of Slovakia accession to the EU custom union