CO-CREATION1 AKO INOVÁCIA VEREJNEJ SLUŽBY

CO-CREATION AS THE PUBLIC SERVICE INNOVATION

MÁRIA SVIDROŇOVÁ Ing. Mária Svidroňová, PhD., Katedra verenej ekonomiky a regionálneho rozvoja, Ekonomická fakulta

UMB, Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica, e-mail: maria.svidronova@umb.sk

TOMÁŠ MIKUŠ Ing. Tomáš Mikuš, Katedra verenej ekonomiky a regionálneho rozvoja, Ekonomická fakulta UMB,

Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica, e-mail: tomas.mikus@gmail.com

Abstract The marketization of public services aims at a continuous increase in public expenditure efficiency,

continual improvements in public services quality, the implementation of the professional management

tools in the public sector, emphasis on the plurality system of ownership forms in public service

delivering - public-private-civil sector mix, partnerships, cooperation and co-creation in public

service delivery. In this paper we focus on the public-private-civil sector mix in creation and redesign

of public spaces with strong citizen involvement in service design and production – co-creation in

public service. The goal of this paper is to analyse the case of such co-creation in public service (an

NGO´s Program PrieStory) in Slovak conditions and find the main drivers and barriers that account

for the success or failure of co-creation processes in Slovak republic.The research leading to these

results has received funding from the European Union Seventh Framework Programme under grant

agreement No. 320090 (Project Learning from Innovation in Public Sector Environments, LIPSE),

Socioeconomic Sciences and Humanities.

Key words: Co-creation. Public service delivery. Citizen involvement. Program PrieStory.

JEL Classification: H43, H44

Úvod Špecifiká trhu verejnej služby ako kolektívneho statku spôsobujú celý rad praktických problém so

vznikom a následne zavedeným inovácie verejnej služby. Možné riešenia týchto problémom ponúka

koncept manažérskeho riadenia verejnej správy, ktorý prináša zmeny v poskytovaní verejných služieb.

Z pohľadu inovácie ako ekonomického problému sú zaujímavé prístupy k poskytovaniu verejných

služieb priamo angažujúce občana ako spotrebiteľa s cieľom zvýšiť rozsah verejnej služby, kvalitu

verejnej služby vnímanú cez spokojnosť spotrebiteľa. Takýto prístup k poskytovaniu verejných služieb

vnímaný ako inováciu popisuje moderná teória verejného manažmentu ako „co-creation“ –

spoluvytváranie hodnoty v určitej spoločnosti/komunite (Voorberg, Tummers, Bekkers et al., 2013),

kedy je občan ako spotrebiteľ služby priamo zainteresovaný do rozhodovania o obsahu služby

a podieľa sa na jej produkcii. Potenciál zapájania občanov do procesov spoluvytvárania spoločenských

hodnôt v podobe inovatívnych konceptov verejných služieb ostáva v našich podmienkach nevyužitý

(Mikušová-Meričková, Svidroňová, 2014). Je to vzhľadom na náročnosť procesov zavádzania inovácií

verejných služieb špecifických z pohľadu ekonomických súvislostí tvorby dopytu a ponuky verejných

služieb ako kolektívnych statkov. Špecifiká fungovania politického trhu, na ktorom sa formujú

rozhodnutia o rozsahu, charaktere a spôsobe poskytovania verejných služieb do istej miery limitujú

inovačný potenciál poskytovateľov verejných služieb (subjektov verejnej správy so zákonom

definovanými kompetenciami k ich poskytovaniu). To vedie k celému radu praktických problémov

v procese zavádzania inovatívnych konceptov verejných služieb. Ide o problémy právneho,

1 V slovenskom jazyku zatiaľ neexituje výstižný výraz pre vyjadrenie obsahu pojmu, ide spoluvytváranie

verejných hodnôt občanmi, priamu participáciu občanov v procese poskytovania verejnej služby.

ekonomického, ale aj organizačného charakteru (Mulgan, Albury, 2003; Straussman, Lévai, 1996)

ktoré „brzdia“ zavádzanie nových riešení zvyšujúcich efektívnosť a kvalitu služieb poskytovaných

občanom do existujúceho systému poskytovaných verejných služieb.

Cieľom štúdie je aplikovať teoretický koncept vnímania inovácie na verejné služby, analyzovať nový

prístup k poskytovaniu verejných služieb v podobe spoluvytvárania verejných hodnôt občanmi (co-

creation) a identifikovať hlavné stimuly, ale aj bariéry pre rozvoj tohto prístupu k poskytovaniu

verejných služieb v podmienkach Slovenska.

Predmetom výskumu je prístup k poskytovaniu verejných služieb v podobe spoluvytvárania verejných

hodnôt občanmi (co-creation) ako inovácia verejnej služby. Výberovým súborom je skupina samospráv

SR, ktoré realizovali projekty v rámci programu PrieStory založené na priamej participácii občanov na

spoluvytváraní obsahu verejnej služby (dizajn nového verejného priestranstva) a na zrealizovaní jej

produkcie (výstavba nového verejného priestranstva).

Program PrieStory prebiehal od roku 2005 do roku 2011. Za tento čas bolo zrealizovaných 33

projektov v 30 mestách/obciach. V rámci našej štúdie analyzujeme 19 projektov v 19 mestách, ku

ktorým sme získali záverečné správy z jednotlivých projektov. Tieto sekundárne údaje sú doplnené

informáciami z rozhovorov s programovou manažérkou, s metodičkou programu, so zástupcami

vybraných miest a obcí, ktoré boli v programe zapojené ako aj s občanmi, ktorí obnovené priestory

využívajú.

Výskumnými metódami sú: metóda obsahovo kauzálnej analýzy teoretických prístupov k riešeniu danej

problematiky a existujúcich štúdií v danej oblasti pri vymedzení konceptu inovácie v ekonomickej

teórii doplnená o metódu abstrakcie; metóda komparatívnej analýzy informácií získaných primárnym a

sekundárnym výskumom vzťahujúcim sa predmetu skúmania; metóda čiastočnej indukcie a syntézy

pri formulácii záverov výskumu.

1. Inovácia ako ekonomická kategória, inovácie vo verejnom sektore

V bežnej každodennej komunikácii pojmy ako objav, pokrok, progres, technologická zmena často

stotožňujú s pojmom inovácia. Z pohľadu ekonomickej teórie však medzi týmito pojmami existuje

zásadný rozdiel. Objav, pokrok, progres možno podľa viacerých autorov (Feldman, 2004, s. 3; Rogers,

2003,s. 12; Moore & Hartely, 2008, s. 4) chápať ako vznik novej myšlienky v materiálnej alebo

nemateriálnej podobe a inováciu ako ekonomickú realizáciu tejto myšlienky (udelenie patentu je

v tomto zmysle výsledkom objavu, akceptácia nového výrobku spotrebiteľom inováciou). Efekty,

ktoré inovácia prináša možno skúmať z pohľadu ekonómie na makro a mikro úrovni. Z historického

hľadiska sa v ekonomickej teórii venovala spočiatku pozornosť najmä makroekonomickému rozmeru

inovácií.

Samostatný myšlienkový smer v rámci ekonomickej teórie zaoberajúcimi sa ekonomickou

podstatou inovácii je postavený na prácach Rosenberga (1976, 1994) venovaných ekonomickým

dopadom technologických zmien. Otázka inovácií chápaných ako „technologické zmeny kapitálového

vybavenia a výrobných procesov zvyšujúce produktivitu“ sa však objavuje v ekonómie od počiatku jej

existencie ako vedy v diele Adama Smitha Bohatstvo národov (1776).

Impluzom pre hlbšie skúmanie inovácií v ekonómii sú však až oveľa neskôr publikované

Schumpeterove práce (1937, 1943, 1951), najmä jeho Teória hospodárskeho vývoja (1937). Podľa

tejto teórie je národné hospodárstvo uvádzané do vývojového pohybu „novými kombináciami“

výrobných faktorov. Tieto „nové kombinácie“ neskôr Schumpeter označil ako „inovácie“, ktoré chápe

ako tvorivú deštrukciu, prostredníctvom ktorej sú na trh uvádzané nové produkty a služby, ktorá

zvyšuje produktivitu práce a hospodársky rast. Schumpeterove práce otvárajú otázku dopadov

technologických zmien na ekonomiku rozpracovanú vo viacerých modeloch ekonomického rastu,

ktoré predstavujú jeden z rozmerov skúmania inovácií v rámci makroekonómie.

Dopadom technologických zmien a tým aj inovácií na ekonomiku sú venované práce Roberta

Solowa (1957), ktorý vniesol prvok inovácií do neoklasického modelu ekonomického rastu ako jeho

exogénny faktor. Technický pokrok sa objavuje aj postkeynesovskom Kaldorovom (1972) modeli

ekonomického rastu, kde je funkcia závislosti miery rastu kapitálu a outputu od tempa technického

pokroku kľúčovým funkčným vzťahom. Technický pokrok sa rovnako stáva dominantným faktorom

ekonomického rastu v prácach Paula Romera (1986) a Roberta Lucasa (1988) a silne inšpirovanej

Schumpeterovými a Solowovými myšlienkami v rámci rozvoja endogénnych teórií ekonomického

rastu vychádzajúcej z neoklasických modelov ekonomického rastu. Endogénne modely ekonomického

rastu rozšírili chápanie kapitálu, okrem fyzickej je jeho súčasťou aj ľudská zložka. Dôležitým sa teda

stáva vzdelávanie, výskum a vývoj. Výsledkom výskumu a vývoja je technický pokrok ako endogénny

faktor ekonomického rastu. Rovnako neoklasická syntéza (neokeynesovská ekonómia) považuje

technický pokrok za dôležitý faktor ekonomického rastu (Nordhaus, Samuelson, 2000). Skúmanie

inovácií v rozmere makroekonómie nájdeme aj v prácach súčasných autorov (Arthur, 2009; Barro,

1991; Baker, 2007; Helpman, 2004; Langlois, 2002; Nelson, 2005; Verspagen, 1992).

Čoraz viac sa však pozornosť v ekonomickej vede sústreďuje aj na mikroekonomický pohľad na

inovácie v rámci ekonomických subdisciplín manažmentu (Allen, 1986; Burns, Stalker, 1961;

Damanpour, 1991; Garnsey, Wright, 1990) a marketingu (Manning, Bearden, Madden, 1995;

Midgeley, Dowling, 1978; Roehrich, 2004).

Súčasné chápanie inovácii v ekonomickej teórii vníma inováciu ako vytvorenie nového, resp.

zdokonaleného produktu/služby lepšie reflektujúcej potreby spotrebiteľa, alebo zavedenie novej

produkčnej, riadiacej alebo marketingovej metódy zvýšiť efektívnosť a účinnosť výroby produktu, či

poskytovania služby (Mokyr, 2009; Rosenberg, 2010, Drucker, 1993).

Rast efektívnosti a účinnosti výroby produktu, či poskytovania služby umožňuje zvyšovanie

produktivity práce a znižovanie transakčných nákladov, ktoré inovácie prinášajú prostredníctvom

zavádzania informačných a komunikačných technológií, biotechnológií, nanotechnológií, nových

druhov materiálov a nových druhov energií. (Garnsey, Wright, 1990). Tieto technologické zmeny

majú pozitívny dopad na vývoj ekonomiky ako celku (Barro, 1991; Nelson, 2005).

Predmetom výskumu inovácií v modernej ekonomickej vede môžu byť viaceré typy inovácií, tak

ako ich v päťdesiatych rokoch 20. storočia vymedzil Schumpeter:

- inovácia produktu (inovácie výrobku alebo služby, vytvorenie nového produktu),

- inovácia procesu (inovácia v oblasti metód produkcie alebo spracovania produktu, metód

logistiky alebo distribúcie a podporných činností),

- organizačná inovácia (inovácia systému riadenia v rámci podniku, organizácie práce, vzťahu

k obchodným partnerom) a marketingová inovácia (inovácia dizajnu služby, predaja alebo

distribúcie služby) (Rosenberg, 2010; Schumpeter, 1943; McDaniel, 2002; Mulgan and

Albury, 2003; Fagerberg et al, 2006; Moore and Hartley, 2008).

Inovácie možno vnímať aj z pohľadu intenzity a významu zmeny, ktorú prináša (Rashmanm &

Hartley; 2002; Korteland & Bekkers, 2008) ako:

- inkrementálna inovácia (čiastková, postupná zmena, napr. v spôsobe distribúcie produktu),

- radikálna inovácia (významná zmena v spôsobe, ako uspokojiť potrebu – vytvorenie nového

produktu),

- systémová, resp. transformačná inovácia (zavedenie novej technológie, ktorá mení celý

systém produkcie, v minulosti napr. zavedenie elektrickej energie, internetu).

V podobnom zmysle (podľa intenzity zmeny, ktorú inovácia prináša) rozdeľujú ďalší autori

(McDaniel, 2002) inovácie na:

- evolučné (inkrementálne inovácie)

- revolučné (radikálne a transformačné inovácie).

Zároveň viacerí autori upozorňujú na to, že treba zohľadňovať prostredie, v ktorom inovačné

procesy prebiehajú (Fagerberg, 2006; Osborne & Brown, 2005). V rámci tohto prostredia inovačné

procesy ovplyvňujú politické, ekonomické, spoločensko-kulúrne, technologické faktory (Bekkers &

Homburg, 2007). Z tohto pohľadu je úspech inovácie (ekonomická realizácia novej myšlienky) závislý

od vzájomnej kooperácie všetkých zainteresovaných ekonomických subjektov – podnikov, štátu aj

domácností (Chesbrough, 2003; Von Hippel, 2007).

Inovácia je procesom otvoreného priestoru a otvorenej kultúry (Mulgan a Albury, 2003). Priebeh

inovačného procesu nie je jednoznačne definovaný, avšak v literatúre nájdeme určité spoločné fázy

inovačných procesov (Rogers, 2003; Osborne & Brown, 2005; Damanpour & Schneider, 2009):

1. Fáza uvedomenia si potreby zmeny/inovácie (impulzom k vzniku inovácie môže byť zmeny

v preferenciách spotrebiteľov, ale aj potreba zvýšenia efektívnosti).

2. Fáza tvorby inovácie (návrhy rôznych spôsobov realizácie inovácie a ich hodnotenie,

komunikácia so všetkými zainteresovanými aktérmi inovačného procesu).

3. Fáza realizácie inovácie (uvedenie inovácie do praxe, výsledkom je buď sfunkčnenie

inovácie v podmienkach konkrétneho prostredia, alebo jej zlyhanie).

4. Fáza utilizácie a šírenia inovácie (prijatie inovácie cieľovou skupinou, čerpanie úžitkov

plynúcich z inovácie, jej šírenie v rámci cieľovej skupiny).

Všetky uvedené typy inovácií a fázy inovačných procesov podľa nášho názoru existujú ako

v súkromnom, tak aj vo verejnom sektore. Schumpeter (1943) sa síce domnieval, že inovácie sú

nevyhnutne späté s podnikateľskou činnosťou. Podnikateľskú činnosť však môžeme vnímať cez snahu

dosiahnuť zisk (čo skutočne odporuje povahe činností vo verejnom sektore), ale aj cez snahu „prežiť“

v konkurenčnom prostredí a takéto prostredie môže existovať aj vo verejnom sektore

(demonopolizácia produkcie verejných služieb). Tento pohľad je podporený viacerými autormi

(Bommert, 2010; Borins, 2008; Fuglsang, 2009; Kamarck, 2004; Light, 1998; McLoughlin

a Cornford, 2006; Mulgan a Albury, 2003), ktorí sa venujú skúmaniu inovácií vo verejnom sektore.

Z tohto pohľadu teda možno rozdeliť inovácie na:

- inovácie v súkromnom sektore,

- inovácie vo verejnom sektore (nové prístupy k plneniu funkcií štátu v ekonomike, nové

spôsoby spravovania vecí verejných).

Pre pochopenie podstaty rozdielu medzi inováciami v súkromnom sektore a vo verejnom sektore je

dôležité uvedomiť si ciele, ktoré inovácie sledujú. V súkromnom sektore je cieľom inovácie

zabezpečiť konkurencieschopnosť na aktuálnom trhu, resp. preniknúť na nový trh (Hartley, 2005). Vo

verejnom sektore je inovácia spätá s vytváraním „verejnej hodnoty v zmysle zvýšenia hospodárnosti,

kvality a transparentnosti poskytovania verejných služieb” (Moore & Hartley, 2008, s. 55).

Inováciu vo verejnom sektore je potrebné vnímať v dvoch rozmeroch:

1. z pohľadu dopadov inovácie: zvýšenie efektívnosti a účinnosti, ktoré inovácia prináša,

2. z pohľadu zrealizovateľnosti inovácie vzhľadom k existujúcim spoločensko-politickým

podmienkam (March and Olsen, 2009).

Ak má byť inovácia vo verejnom sektore úspešná musí existovať súlad medzi jej podstatou a

prostredím, kde sa inovácia realizuje, to kladie na inovačný proces požiadavky:

- legitímnosti (Wilson, 1989),

- politickej udržateľnosti (Moore, Hartley, 2008),

- posilnenia demokratických hodnôt (Bason, 2010),

- rešpektovania potrieb občanov (Korteland & Bekkers, 2008).

Inovácie vo verejnom sektore by mali priniesť v poskytovaní verejných služieb ako ekonomicky

špecifického statku nielen ekonomické hodnoty, ale aj právne a demokratické hodnoty. Ako sme už

uviedli, podľa autorov Voorberga, Tummersa, Bekkersa a kol. (2013) inovácie vo verejných službách

sú okrem iného otvoreným procesom so zapojením samotných spotrebiteľov pri navrhovaní a vývoji

verejných služieb, tzn. občania sa podieľajú ako spolu-dizajnéri a / alebo iniciátori. Dobrým príkladom

tohto typu co-creation je program PrieStory, ktorý zapája občanov do tvorby a navrhovania verejných

služieb s cieľom vytvoriť verejné hodnoty.

2. Co-creation v podmienkach Slovenskej republiky – program Priestory

Program PrieStory realizovala Nadácia Ekopolis v rokoch 2005 - 2011. Cieľom programu

bolo zapojiť občanov do zlepšovania prostredia, v ktorom žijú a tým aj zvyšovať ich účasť na

veciach verejných a napomôcť k vytváraniu komunít. Program PrieStory bol zameraný na

vytváranie verejných priestorov, ktoré sú navrhnuté, vybudované a udržiavané samotnými

obyvateľmi okolitých štvrtí a domov. Program fungoval na grantovom princípe, kde záujemci

predložili projektové žiadosti a vybraní uchádzači získali potrebné vzdelávanie, technickú

asistenciu a finančný príspevok do maximálnej výšky 5 000 €. Program ponúkal účastníkom

postup, ktorého výsledkom je vytvorenie alebo rekonštrukcia verejného priestoru za účasti

občanov s viditeľnou pozitívnou zmenou. Program umožnil realizáciu finančne menej

náročných projektov ako úpravy a obnovy parkov, ihrísk, nábreží, malých tržníc, menších

objektov na námestiach, priestranstiev medzi obytnými domami a iných vhodných

nevyužívaných plôch. Program tiež využíval prácu dobrovoľníkov a účastníci mohli okrem

príspevku od nadácie získať aj finančné príspevky od menších či väčších miestnych

sponzorov (spolufinancovanie nebolo podmienkou, ale umožnilo realizovať finančne

náročnejšie projekty). Základnou charakteristikou programu bola účasť ľudí, ktorí v danej

lokalite bývajú alebo pracujú na plánovaní, príprave a realizácii jednotlivých projektov. Práve

účasť občanov zabezpečila, že: - výsledné miesto je podľa predstáv a potrieb občanov a bude intenzívne využívané,

- občania, ktorí sa na premene miesta podieľajú, sa od začiatku stotožnia s jeho novým

vzhľadom a využitím, a tým sa zvýši množstvo ľudí, ktorí ho vnímajú ako svoje a budú ho

chrániť (pocit spoluvlastníctva),

- vďaka spoločnému plánovaniu a práci sa môžu zlepšiť vzťahy a spolupatričnosť medzi ľuďmi

i medzi ľuďmi a inštitúciami, ako sú miestni podnikatelia či úrady.

Ako zhodne uviedli programová manažérka aj metodička programu, program PrieStory vznikol na

základe požiadaviek od samotných občanov, ktorí vnímali chýbajúce verejné priestranstvá a ich

nedostatočnú údržbu zo strany miestnych samospráv. Na základe týchto ohlasov bola podľa vzoru

zahraničných programov (Nadace Partnerstvi v ČR, Project for Public Spaces v USA) vypracovaná

metodika pre podmienky Slovenskej republiky.

Nadácia Ekopolis sa tak stala iniciátorom inovácie verejných služieb, jej hlavnou úlohou bolo

poskytovať finančnú a technickú pomoc počas celého procesu vytvárania verejného priestoru, ktorý

zahŕňa niekoľko základných krokov (metodika programu):

1. Vytváranie (upevňovanie) miestnych vzťahov (približne 1 mesiac).

2. Príprava plánovania (cca 2 mesiace).

3. Prvé plánovacie stretnutie obyvateľov (víkendové stretnutie)

4. Vyhodnotenie výstupov stretnutia a návrh priestranstva architektom (max. 2 mesiace).

5. Druhé plánovacie stretnutie obyvateľov a overenie návrhu s verejnosťou (jednodňové stretnutie).

6. Výstavba nového verejného priestranstva s účasťou občanov (cca 3 mesiace).

7. Otvorenie nového verejného priestoru (jednodňová udalosť).

Každý projekt mohol mať maximálnu dĺžku trvania 1 rok a uvedené kroky museli byť počas tejto doby

implementované. Počas obdobia rokov 2005 - 2011, v ktorom bol program podporovaný donormi,

bolo zrealizovaných sedem grantových kôl a spolu bolo podporených 33 projektov, z ktorých sme

analyzovali dostupných 19 (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Prehľad vybraných podporených projektov v programe PrieStory

Miesto Názov projektu Predkladajúca

organizácia

Výška

finančnej

podpory

Celková

hodnota

projektu

Príspevok

v %

Vlastné

zdroje v

%

Banská

Bystrica

Fončorda

Miesto pre nás,

sídliskových ľudí

Neformálna skupina

občanov Zelená

Fončorda

5 000 € 10 000 € 50 50

Banská

Bystrica

Sásová

Pink Park

Neformálna skupina

občanov z Ružovej

ulice v B. Bystrici

5 000 € 11 159 € 44,81 55,19

Banská

Štiavnica

Zákutia Dolnej

Ružovej pre kultúru

Neformálna skupina

občanov

Banskoštiavnický

skrášľovací spolok

5 000 € 7 830 € 63,86 36,14

Bátovce Umelecká záhrada Divadlo Pôtoň -

nezisková organizácia 5 000 € 13 070 € 38,26 61,74

Bratislava

- Petržalka Bludisko

Centrum komunitného

rozvoja - nezisková

organizácia

4 066 € 8 266 € 36,97 63,03

Bratislava

- Rusovce Rimania na Dunaji

Natura Rusovce –

občianske združenie 5 000 € 13 525 € 49,19 50,81

Handlová Oživme vzťahy v

komunite

Neformálna skupina

občanov z Handlovej 5 500 € 5 500 € 100 0

Hrušov Javisko pod

hruškami v Hrušove

Občianske združenie

Kortvélyes Hrušov 5 000 € 6 200 € 80,65 19,35

Kežmarok Slimáčikova záhrada

Materské centrum

Slimáčik – občianske

združenie

5 000 € 5 472 € 91,37 8,63

Levice Čarovná Záhrada

Materské centrum

Medulienka –

občianske združenie

5 000 € 7 450 € 67,11 32,89

Nitra Primal areál –

sídlisková zóna

Občania v akcii Nitra

– občianske združenie 5 000 € 5 000 € 100 0

Nové

Zámky Poď sa snami hrať

Materské centrum

Vláčik – občianske

združenie

3 097 € 3 097 € 100 0

Pezinok -

Grinava Grinavská záhrada

Neformálna skupina

občanov – rodičovské

združenie pri

Materskej škole

5 000 € 5 666 € 88,25 11,75

Prša Oddychová zóna v

obci Prša Obec Prša 5 500 € 5 500 € 100 0

Rajec Oddychovo –

náučná zóna Tilia

Občianske združenie

Tilia 5 000 € 14 466 € 34,56 65,44

Rimavská

Sobota

Miesto pre všetkých

– miesto stretávania

sa širokej komunity

Neformálna skupina

občanov z Rimavskej

Soboty

5 000 € 9 979 € 50,11 49,89

Tesáre

Relaxačno –

oddychová zóna

obce Tesáre

Neformálna skupina

občanov z Tesár 5 833 € 9 934 € 58,72 41,28

Trstená –

Ústie nad

Priehradou

Miesto pre všetkých Neformálna skupina

občanov z Trstenej 5 833 € 13 438 € 43,41 56,59

Veľké

Kapušany

Naše sídlisko – náš

priestor

Neformálna skupina

občanov z Veľkých

Kapušian

5 500 € 5 709 € 96,34 3,66

SPOLU 95 329 € 161 261 € x x

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečných správ jednotlivých projektov, 2014.

Z tabuľky je okrem prehľadu typu podporených projektov zrejmé aj to, že vytvorili priestor pre vyššiu

participáciu občanov. Títo sa mohli zapojiť cez neziskové organizácie (9 prípadov), ale tiež aj ako

neformálne skupiny občanov. Táto forma prevažovala (47,4 %), neformálne skupiny vytvorili ľudia

z komunity za účelom využiť možnosť inovatívneho riešenia verejnej služby a vytvoriť verejný

priestor pre všetkých. Len raz bola iniciátorom co-creation procesu obec (konkrétne obec Prša).

Tabuľka 1 tiež poukazuje na fakt, že okrem poskytnutého príspevku od Nadácie Ekopolis (prevažne

plná suma 5 000€), predkladatelia tiež získali vlastné zdroje na dofinancovanie projektov. Nulové

spolufinancovanie sa vyskytlo len v štyroch z 19 analyzovaných prípadoch, v priemere však

spolufinancovanie z vlastných zdrojov tvorilo 31,92 % a celkovo sa podieľalo na celkovej hodnote

podporených projektov takmer 41 %. Vlastné zdroje tvorili najmä práca dobrovoľníkov, nefinančné

príspevky hmotné (materiál, občerstvenie), ale aj nehmotné (služby, zrieknutie sa honoráru od

subjektov zabezpečujúcich realizáciu časti projektu, napríklad architektov) a dary od sponzorov

(jednotlivcov, firiem aj samospráv). Z uvedeného môžeme konštatovať, že väčšina predkladateľov sa

snažila prácou nad rámec získať ďalšie prostriedky na uskutočnenie plánovaného zámeru, vďaka čomu

mohli zabezpečiť verejnú službu vo väčšom rozsahu a vyššej kvalite. Tým sa zároveň naplnil cieľ

programu zapojiť občanov do zlepšovania ich okolitého prostredia.

2.1 Faktory podporujúce co-creation proces Na základe odpovedí získaných riadeným rozhovorom s 10 vybranými kľúčovými hráčmi

(programová manažérka, metodička programu, zástupcovia samospráv, zástupcovia

neziskových organizácií a neformálnych skupín, občania) sme identifikovali hlavné faktory,

ktoré podporili co-creation proces v programe PrieStory (tabuľka 2).

Tabuľka 2: Faktory podporujúce co-creation proces

Faktor Popis

existencia aktívnej

komunity

aktívni občania, participujúci na dianí v obci či už prostredníctvom

združení, skupín alebo ako jednotlivci

ochota ďalších občanov

zapojiť sa

kým aktívna komunita vystupovala ako predkladateľ projektu, bez

zapojenia ďalších občanov by nebolo možné projekty zrealizovať

vzťahy medzi občanmi

metodika programu je tiež orientovaná na vytváranie sociálnych

väzieb medzi občanmi, čo potvrdili viacerí respondenti, že projekty

boli zamerané "robiť veci s ľuďmi pre ľudí"

pozitívne vzory zo

zahraničia

príklady v zahraničí (ČR, USA), ktoré motivovali k vytvoreniu

podobného programu na úpravu verejných priestorov

jasne definované

pohnútky a ciele

zapojené subjekty definovali svoje stimuly pre zapojenie sa do

projektu, jasne definované ciele jednotlivých krokov daných v

metodike programu pomohli riadiť realizáciu projektu

pocit spoluvlastníctva

zapojením občanov do plánovania a výstavby verejných priestorov

sa vytvoril pocit spoluvlastníctva, čo umožnilo nielen vytvorenie

daných priestorov, ale aj ich jednoduchšiu údržbu (pokles

vandalizmu)

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečných správ jednotlivých projektov a vlastný

výskum, 2014.

Z tabuľky 2 vyplýva, že hlavnými faktormi úspechu pri zavádzaní inovácií vo verejných

službách v rámci co-creation sú aktívni občania, ktorí participujú a sú k nim ochotní pridať sa

aj ďalší obyvatelia danej lokality a vzťahy medzi jednotlivými občanmi.

2.2 Bariéry co-creation procesu Pri realizácií inovatívneho riešenia verejnej služby sa takmer každý predkladateľ musel

vyrovnať s istými problémami, ktoré predstavovali bariéry brzdiace co-creation proces

v programe PrieStory. Hlavné bariéry znázorňuje graf č. 1.

Graf 1: Bariéry realizácie inovatívneho riešenia verejnej služby

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečných správ jednotlivých projektov a vlastný

výskum, 2014.

Rozšíreným problémom bola komunikácia s rôznymi subjektmi, či už občanmi, samosprávou

alebo aj médiami (31 %). Napriek tomu, že služba bola určená pre verejnosť, predkladatelia

sa stretávali so slabou odozvou od občanov, nízkou mierou ich participácie, či v niektorých

hraničných prípadoch dokonca s negatívnymi reakciami verejnosti. Problémová komunikácia

so samosprávou a z toho plynúci odmietavý prístup samosprávy sa vyskytla v 10 %, čo bolo

značné negatívum, keďže dané projekty boli zamerané na rozvoj verejných služieb.

Najčastejšími príčinami boli neochota spolupracovať a rozdielna predstava o využití daného

priestoru, čo niekedy vyústilo do krajností, kedy samospráva zámerne sťažovala realizáciu

projektu.

Problematickým bodom sa ukázala byť aj spolupráca so subjektmi participujúcimi na projekte

(24 %), napr. zabezpečujúcimi časť realizácie služby. Zväčša išlo o problémovú spoluprácu

s architektmi, čo sa v celkovom dôsledku prejavilo vystriedaním viacerých architektov na

jednom projekte. V ojedinelých prípadoch meškali aj dodávky materiálu.

Časová tieseň sa prejavila v 21 % projektov, kde príčiny boli buď objektívne (pre nepriaznivé

počasie nemohli byť práce na projekte vykonávané podľa plánu) alebo bol zle naplánovaný

pôvodný harmonogram projektu a muselo dôjsť k jeho úpravám.

Menej časté problémy boli s vysporiadaním pozemku (6 %), na ktorom sa projekt realizoval,

a získavanie dodatočných finančných prostriedkov (5 %). Bariéry označené ako iné (23 %) sú

značne špecifické a väčšinou plynú z konkrétneho riešenia projektu, ako napríklad realizácie

projektu v pamiatkovej zóne, kde všetky zásahy bolo nutné konzultovať s pamiatkovým

úradom. Vyskytli sa aj problémy v komunikácii s médiami, pokiaľ bol projekt prezentovaný

inak ako tvorcovia zamýšľali, alebo prípady, v ktorých chýbala dostatočná odborná

pripravenosť, respektíve organizačné schopnosti na riadenie projektu.

Záver Na základe analýzy vybraných realizovaných projektov možno zhodnotiť, že co-creation

v programe PrieStory prinieslo:

1.) zvýšenie rozsahu poskytovanej verejnej služby - limitovaný rozsah verejných zdrojov

v rozpočtoch samospráv je v mnohých prípadoch dôvodom, prečo rozsah verejných

investícií do výstavby a obnovy verejných priestranstiev nezodpovedá verejným

potrebám,

2.) zvýšenie nákladovej efektívnosti zabezpečovania verejnej služby - vyjadrenia

predstaviteľov jednotlivých samospráv nám potvrdili, že rozpočtom projektov

realizovaných v programe PrieStory (tabuľka 1: celková hodnota projektu) by výstavbu

verejného priestoru tradičnou internou formou vlastnými kapacitami nedokázali

zrealizovať,

3.) zvýšenie účinnosti poskytovania verejnej služby - priama participácia občanov v procese

tvorby obsahu verejnej služby/dizajnu verejného priestranstva zosúladila charakter nového

verejného priestranstva s potrebami občanov, zvýšila spokojnosť občanov s verejnou

službou, t.j. pokiaľ hodnotíme kvalitu verejnej služby prostredníctvom spokojnosti jej

spotrebiteľov, zvýšila kvalitu verejnej služby,

4.) zvýšenie rovnosti v spotrebe verejnej služby - úspešné projekty v programe PrieStory boli

tie, ktoré sa zameriavali na multifunkčnosť verejného priestranstva, t.j. možnosť využitia

čo najširšou skupinou občanov.

Co-creation ako nový prístup k poskytovaniu verejných služieb prestavuje potenciál ako

zvýšiť rozsah, efektívnosť a kvalitu verejných služieb. Do akej miery je tento potenciál

využívaný, závisí od konkrétneho prostredia poskytovania verejných služieb, ktoré je

stimulom, ale zároveň aj bariérou rozvoja co-creation.

Naša analýza identifikovala viaceré stimuly, ale aj bariéry rozvoja co-creation v podmienkach

slovenských samospráv. Pozitívnym faktorom pre rozvoj aktivít charakteru co-creation je

aktívna miestna komunita občanov so silným vzťahom spolupatričnosti k prostrediu/územiu.

Významne podporuje co-creation aj existencia pozitívnych väzieb medzi subjektmi v území

(občania, samospráva, súkromné spoločnosti, neziskové organizácie). Naopak limitujúcim

faktorom rozvoja co-creation je absencia takýchto pozitívnych väzieb odrážajúca sa

v problémovej komunikácii, či dokonca v konfliktoch subjektov dotknutých realizáciou

projektov (najčastejšie občania/občianska iniciatíva verzus samospráva, občianska iniciatíva

verzus ostatní občania).

Literatúra

1. ALLEN, T. J. 1986. Managing the Flow of Technology. Cambridge, MA : The MIT Press, 1986.

ISBN 978-0262510271

2. ARTHUR, W.B. 2009. The Nature of Technology: What it is and How it Evolves. New York :

The Free Press and Penguin Books, ISBN 978-1-4391-6578-2 (e-book).

3. BAKER, J. B. 2007. Beyond Schumpeter vs. Arrow: How Antitrust Fosters Innovation.

Washington, D.C. : Washington College of Law. Dostupné na http://ssrn.com/abstract=962261

4. BARRO, RJ. 1991. Economic growth in a cross section of countries. In: Quarterly Journal of

Economics. č. 106, s. 407–443, Online ISSN 1531-4650.

5. BEKKERS, V., EDELENBOS, J., STEIJN, B. 2011 An Innovative Public Sector? Embarking on

the Innovation Journey. In: Bekkers, V., J. Edelenbos & B. Steijn (eds.), Innovation in the public

sector: linking capacity and leadership. Houndsmills: Palgrave McMillan, s. 197-222.

6. BEKKERS, V., HOMBURG, V. 2007. The Myths of E-Government. In: The Information Society,

roč. 23, č. 5, s. 373-382.

7. BURNS, T., STALKER, G. M. 1961. The Management of Innovation. Oxford, U.K.: Oxford

University Press, 1961. ISBN 9780198288787

8. DAMANPOUR, F. 1991. Organizational Innovation: A Meta-Analysis of Effects of Determinants

and Moderators. In: Academy of Management Journal, č. 34, s. 555–90, ISNN 0001-4273

9. DRUCKER, P. F. 1985. Innovation and Entrepreneurship. New York: Harper & Row, Publishers,

ISBN: 0887306187

10. DRUCKER, P.F. 1993. Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press,

1993. ISBN 978-80-247-1978-8

11. Fagerberg, J.(2006) Innovation: A Guide to the Literature; in: Fagerberg J., D.C. Mowery & R.

Nelson (2006), Oxford Handbook of Innovation, Oxford: OUP; 1-27

12. FELDMAN, M. 2004. The Significance of Innovation. Toronto : Rotman School of Management,

University of Toronto, 2004,

http://www.competeprosper.ca/images/uploads/Feldman_WIM_Summary_2005.pdf [cit. 2013-07-

26]

13. FUGLSANG, L. 2008. Capturing the benefits of open innovation in public innovation: a case

study. In: International Journal of Services Technology and Management, roč. č. 3-4, s. 234 – 248,

ISSN 1741-525X.

14. GARNSEY, E., WRIGHT, S. M. 1990. Technical Innovation and Organizational Opportunity. In:

International Journal of Technology Management, č. 3, s. 267–81, Online ISNN 1741-5276.

15. HARTLEY, J. 2005. Innovation in Governance and Public Services: Past and Present. In: Public

Money & Management, roč. 25, č.1, s. 27-34.

16. HELPMAN, E. 2004. The Mystery of Economic Growth, London : Harvard University Press,

ISBN 0-6-74-01572-X.

17. KALDOR, N. 1972. The Irrelevance of Equilibrium Economics. In: The Economic Journal, roč.

82, č. 328, s. 1237 – 1255, Online ISSN 1468-0297.

18. KOTERLAND, E., BEKKERS, V. 2008 Diffusion and adoption of electronic service delivery

innovations in Dutch e-policing. In: Public Management Review, roč. 10, č.1, s. 71-88.

19. LANGOLIS, R. N. 2002. Schumpeter and the Obsolescence of the Entrepreneur. Storrs : The

University of Connecticut. Dostupné na:

http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=353280

20. LUCAS, R. 1988. On the mechanics of economic development. In: Journal of Monetary

Economics, roč. 22, s. 3-42, dostupné na http://www.parisschoolofeconomics.eu/docs/darcillon-

thibault/lucasmechanicseconomicgrowth.pdf [cit. 2013-03-20]

21. MANNING, K. C., BEARDEN, W. O., MADDEN, T. J. 1995. Consumer Innovativeness and the

Adoption Process. In: Journal of Consumer Psychology, č. 4, s. 329–45. Online ISNN 1532-7663.

22. MARCH, J. G., OLSEN, J.P. 1989. Rediscovering Institutions: the organizational basis of Politics,

Fee Press New York.

23. MIDGELEY, D., DOWLING, G. R. 1978. Innovativeness: The Concept and Its Measurement. In:

Journal of Consumer Research, č. 4, s. 229–42, Online ISNN 15375277.

24. MIKUŠOVÁ MERIČKOVÁ, B., SVIDROŇOVÁ, M. 2014. Co-creation in public services: an

alternative public service delivery arrangement. In: Teoretické a praktické aspekty veřejných

financí. XIX. ročník medzinárodnej konferencie, Praha: Apríl 2014. ISBN 978-80-245-2022-3.

25. MOKYR, J. 2009. The contribution of economic history to the study of innovation and technical

change: 1750-1914. In: Hall, B.H. and Rosenberg, N. 2009. Handbook of the conomics of

Innovation, Elsevier, ISBN-9780444536112.

26. MULGAN, G., ALBURY, D. 2003.: Innovation in the Public Sector, Strategy Unit, Cabinet

Office, dostupné na internete:

http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/+/http://www.cabinetoffice.gov.uk/upload/assets/www.

cabinetoffice.gov.uk/strategy/pubinov2.pdf

27. NELSON, R. R. 2005. The Oxford Handbook of Innovation. Oxford : Oxford University Press

ISBN 0-19-928680-9.

28. OSBORN, S., BROWN, K. 2005. Managing change and innovation in public service

organizations. London: Routledge

29. ROEHRICH, G. 2004. Consumer Innovativeness: Concepts and Measurements. In: Journal of

Business Research, č. 57, s. 671–95, ISNN 0148-2963

30. ROMER, P. 1986. Increasing Returns and Long-Run Growth. In: Journal of Political Economy, č.

94, s.1002-1037, ISBN 0739-3180

31. ROSENBERG, N. 1976. Perspectives on Technology. Cambridge and New York: Cambridge

University Press, ISBN 0521-290112.

32. ROSENBERG, N. 1994. Exploring the Black Box: Technology, Economics and History.

Cambridge and New York: Cambridge University Press ISBN 0521-459559.

33. ROSNBERG, N. 2010. Schumpeter and History. In: Studies on Science and the Innovation

Process, New Jersey : World Scientific Publishing Co., ISBN: 978-981-4273-59-6 (ebook).

34. SAMUELSON, P. - NORDHAUS, W. 2000. Ekonómia. Bratislava : Elita, 2000. ISBN 80–8044–

059-X

35. SCHUMPETER, J. A. 1951. Essays: On Entrepreneurs, Innovations, Business Cycles, and the

Evolution of Capitalism. Cambridge: Addison-Wesley, dostupné na internente:

http://www.google.sk/#q=SCHUMPETER,+J.+A.+1951.+Essays:+On+Entrepreneurs,+Innovation

s,+Business+Cycles,+and+the+Evolution+of+Capitalism&hl=sk&prmd=ivns&ei=zqHbTamUKIq

cOq_t2ewO&start=30&sa=N&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.&fp=f75b9cd844c1e51c

36. SCHUMPETER, J. A. 1937. Theorie der Wirschaftlichen Entwicklung. Reprinted in Essays of J.

A. Schumpeter, Cambridge, MA : Addison-Wesley (2009), s. 158, ISBN 978-088738-764-7.

37. SCHUMPETER, J. A. 1943. Capitalism, Socialism, and Democracy. Reprinted in Essays of J. A.

Schumpeter, Cambridge, MA : Addison-Wesley (2009), s. 158, ISBN 978-088738-764-7.

38. SCHUMPETER, J. A. 1951. Capitalism in the Postwar World. Reprinted in Essays of J. A.

Schumpeter, Cambridge, MA : Addison-Wesley (2009), s. 158, ISBN 978-088738-764-7.

39. SMITH, A. 1776. An Inquiry into the nature and causes of the Wealth of nation. New Yourk :

Digireads.com Publishing, vydanie 2005, ISBN 1-4209-3206-3.

http://www.webasa.org/Pubblicazioni/Smith_2005_1.pdf

40. SOLOW, R. M. 1957. Technical Change and the Aggregate Production Function. In: Review of

Economics and Statistics, roč. 39, s. 312-20, ISSN 0034-6535.

41. THELEN, K. 2003. How Institutions Evolve: Insights from Comparative Historical Analysis, In:

Comparative Historical Analysis in the Social Sciences, ed. Mahoney, J. and Rueschemeyer, D. .

Cambridge, 2003 UK: Cambridge University Press

42. USHER, A., P. 1954. A History of Mechanical Invention. Harvard University Press, 1954; Dover

Publications, 1988, ISBN 0-486-25593-X.

43. VERSPAGEN, B. 1992. Endogenous innovation in neo-classical growth models: a

survey. In: Journal of Macroeconomics, č. 4, s. 631–662, ISNN 0164-0704.

44. VOORBERG W., TUMMERS, L., BEKKERS, V., et al. Workpackage 2: Case-study Protocol.

LIPSE: Learning from Innovation in Public Sector Environments. 2013.

Prezentovaná štúdia bola spracovaná s podporou Siedmeho rámcového programu Európskej

únie na základe zmluvy č. 320090 (Project Learning from Innovation in Public Sector

Environments, LIPSE), Spoločenské a humanitné vedy a APVV DO7RP-0010-12 ''Learning

from Innovation in Public Sector Environments''.