Archeozoologická analýza nálezov z germánskych sídlisk na východnom okraji Bratislavy...

Archeologický Ústav Slovenskej Akadémie ViedNitra

germánske osídlenie na východnom predpolí bratislavy

sídliská z doby rímskej v bratislave-trnávke a v okolí

vladimír varsik

(s príspevkom Aleny Šefčákovej)

publikácia vznikla v rámci centra excelentnosti savstaré slovensko: dejiny slovenska od praveku po vrcholný stredovek

Zmluva iii/1/2009

a

grantového projektu VEGA č. 2/0159/09

nitra 2011

Vladimír Varsik

Germánske osídlenie na východnom predpolí BratislavySídliská z doby rímskej v Bratislave-Trnávke a v okolí

Nitra – 2011

Archaeologica Slovaca MonographiaeFontes, Tomus XVIII

Vydal© Archeologický ústav SAV Nitra, 2011© Vladimír Varsik, 2011

Hlavný redaktor – PhDr. Karol Pieta, DrSc.

Recenzenti – Prof. Klára Kuzmová, CSc., PhDr. Titus Kolník, DrSc.

Počítačová sadzba – Zuzana Turzová

Nemecký preklad – Jana Kličová

Tlač – VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava

Rozširuje a objednávky prijíma – Archeologický ústav SAV Akademická 2, 949 21 Nitra tel.: +42 / 37 / 6943 209 fax.: +421 / 37 / 733 56 18 e-mail: [email protected]

Za znenie, obsah príspevkov a kvalitu obrazových príloh zodpovedá autor.

Na prednej strane obálky - rímska zoomorfná spona z Bratislavy-TrnávkyNa zadnej strane obálky - germánska zemnica z 2. storočia z Bratislavy-Trnávky

ISBN 978-80-89315-34-5

385

K. AlenA ŠefčáKová: ArcheozoologicKá AnAlýzA nálezov z germánsKych sídlisK nA východnom oKrAji BrAtislAvy

Archeologický ústav SAV v Nitre v rokoch 1997 až 2000 realizoval viacero výskumov germánskych sídlisk na východnom predpolí Bratislavy, z ktorých pochádzajú skúmané kolekcie zvieracích osteolo-gických pozostatkov. Tieto zvyšky sú v zásade datované do dvoch časových období: „A“ – staršia fáza (cca 2. storočie n. l.) a „B“ – mladšia fáza (cca druhá polovica 3. až 4. stor. n. l.) rímskej doby.

Do staršieho obdobia „A“ patria nálezy z objektov:

1) Bratislava-Trnávka, poloha „Zadné“, fáza A;2) Bratislava-Trnávka, poloha „Šajba I“.

Do mladšieho obdobia „B“ treba priradiť nálezy z objektov:

1) Bratislava-Trnávka, poloha „Zadné“, fáza B;2) Bratislava-Vajnory, poloha „Pri Visáku“;3) Ivanka pri Dunaji, poloha „Barnak“.

Popri spomínaných lokalitách sa analyzovali zvieracie pozostatky z lokality Bratislava-Trnávka po-loha „Silničné“, ktorá je datovaná do časového úseku od záveru 2. po polovicu 3. storočia, čo predstavuje prechodné obdobie medzi časovým vymedzením „A“ a „B“ (fáza „A/B“).

Spomínané celky zvieracích kostrových pozostatkov umožňujú porovnať tri časové horizonty pre-važne potravinových zvyškov z rímskej doby: 2. storočie, záver 2. až prvá polovica 3. storočia a 2. polo-vica 3. až 4. storočia.

MeToDIkA

V prípade všetkých kostrových nálezov sa určovali predovšetkým druh zvieraťa, z ktorého pozo-statky pochádzajú a typ kosti. Tiež sa sledovali niektoré tafonomické znaky, ako stupeň zachovalosti kosti, zásahy ohňa a stopy človeka alebo zvieraťa na jej povrchu.

Pri určovaní počtu jedincov zvierat sa zisťoval najmä počet a druh všetkých celistvých úlomkov, častí kostí alebo celých kostí (N fragmentov). V zásade sa postupovalo podľa R. L. Lymana (Lyman 1994, 100-104) a stanovený bol NISP (Number of Identified Specimens) – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNe (Minimum Number of Anatomical elements) – minimálny počet kostrových častí pre jednotlivé taxóny a MNI (Minimum Number of Individuals) – minimálny počet jedincov. Pri určovaní MNI sa vychádzalo z MNe a to tak, že sa zisťoval počet rôznych anatomických častí (vylúčené boli v tele sa opakujúce kosti ako napríklad stavce, rebrá, zuby, niektoré články prstov, drobné fragmenty ap.) predovšetkým s pomocou laterality jednotlivých kostí, ďalej ich robusticity a vekových odlišností. Hodnotu MNI určila anatomická časť, ktorá sa v súbore vyskytovala najčastejšie.

Aby bolo možné zistiť výšky kohútikov zvierat, merali sa najmä nepoškodené dlhé kosti podľa meto-diky A. Drieschovej (Driesch 1976) a samotná výška kohútikov sa vypočítala z nepoškodených dlhých kos-tí s použitím koeficientov rôznych autorov uvedených v publikácii A. von den Drieschovej a J. Boessnec- ka (Driesch/Boessneck 1974).

VýSLeDky

zvieracie druhy

Celkovo bolo z germánskych sídlisk na východnom predpolí Bratislavy hodnotených 5320 frag-mentov zvieracích kostí (tabela 1), z ktorých bolo možné bližšie určiť 1629 (30,64 %). Najviac fragmentov sa podarilo získať z najmladšieho obdobia „B“, približne o polovinu menej z najstaršieho obdobia „A“ a najmenej z tzv. prechodného obdobia „A/B“. Spolu bolo identifikovaných minimálne 238 jedincov,

386

pričom z časovej fázy „B“ pochádzalo minimálne 131, z obdobia „A“ minimálne 91 a z prechodného obdobia „A/B“ aspoň 16 jedincov.

Tabela 1. Prehľad zvieracích pozostatkov (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednot-livé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 1. Summary of the animal remains (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Mi-nimum Number of Individuals).

Časová fáza N frag. NISP MNI

A 2. storočie 1769 462 91

A/B záver 2. až prvá polovica 3. storočia 196 92 16

B druhá polovica 3. až 4. storočie 3355 1075 131

Spolu 5320 1629 238

Z lokality Bratislava-Trnávka „Zadné“ (staršia fáza A) pochádza celkovo 1703 zvieracích fragmen-tov, z ktorých až 74,10 % nebolo možné bližšie identifikovať (tabela 2). Dôvodom je vysoká fragmentár-nosť súboru, ktorá je typická pre sídliská (Ambros 1973, 187, 191). Z určiteľného množstva 441 fragmentov (NISP = 441, t. j. 25,90 %) bolo možné rozpoznať trinásť druhov zvierat (Bos primigenius f. taurus – hovädzí dobytok, Sus scrofa f. domestica – ošípaná, Sus scrofa – diviak, Ovis/Capra – ovca/koza, Equus przewalskii f. caballus – kôň, Canis lupus f. familiaris – pes, Capreolus capreolus – srnec; ulitníky: Cepaea hortensis, Cepa-ea vindobonensis, Helix pomatia, lastúrnik: Unio sp.). Najfrekventovanejšie sa vyskytuje hovädzí dobytok (podiel N fragmentov = 11,45 % a podiel NISP = 44,22 %), ďalej ošípaná (N fragmentov = 5,58 %; NISP = 21,54 %), ovca/koza (N fragmentov = 2,88 %; NISP = 11,11 %) a pes (N fragmentov = 1,70 %; NISP = 6,58 %). Zvyšky minimálne štyroch psov pochádzajú z troch polozemníc (objekty 30, 50 a 60) a jed-nej studne (objekt 52) patriacich do 2. storočia (obdobie „A“). Pozostatky domácich zvierat predstavujú 22,84 % a divo žijúcich zvierat 0,36 % celého študovaného súboru. Nezanedbateľnú súčasť potravinových pozostatkov tvoria ulitníky a lastúrniky (2,70 %).

Tabela 2. Zvieracie druhy z nálezísk Bratislava-Trnávka „Zadné“ a „Šajba I“ – obdobie „A“ (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 2. Faunal list from Bratislava-Trnávka „Zadné“ and „Šajba I“ – Phase „A“ (N – Number of fragments, NISP - Num-ber of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Zvieracie druhy

(N frag.) Zadné A Zadné A % Šajba I Šajba I % Spolu N frag. %

Bos primig. f. t. 195 11,45 11 16,67 206 11,64

Sus scrofa f. d. 95 5,58 4 6,06 99 5,60

Canis l. f .f. 29 1,70 29 1,64

Ovis/Capra 49 2,88 4 6,06 53 3,00

Equus p. f. c. 21 1,23 1 1,52 22 1,24

Helix pomatia 26 1,53 26 1,47

Cepea hortensis 5 0,29 5 0,28

Cepea vindobon. 12 0,70 12 0,68

Capreolus cap. 2 0,12 2 0,11

Unio sp. 3 0,18 3 0,17

Bos – pratur 1 0,06 1 0,06

Sus scrofa 3 0,18 3 0,17

Cervus elaphus 1 1,52 1 0,06

Neident. spolu 1262 74,10 45 68,18 1307 73,88

Spolu 1703 100,00 66 100,00 1769 100,00

387

Zvieracie druhy

(NISP) Zadné A Zadné A % Šajba I Šajba I % Spolu NISP %

Bos prim. f. t. 195 44,22 11 52,38 206 44,59

Sus scrofa f. d. 95 21,54 4 19,05 99 21,43

Canis l. f .f. 29 6,58 29 6,28

Ovis/Capra 49 11,11 4 19,05 53 11,47

Equus p. f. c. 21 4,76 1 4,76 22 4,76





Unio sp. 3 0,68 3 0,65

Bos – pratur 1 0,23 1 0,22

Sus scrofa 3 0,68 3 0,65

Cervus elaphus 1 4,76 1 0,22

Neident. spolu

Spolu 441 21 100,00 462 100,00

Zvieracie druhy

(MNI) Zadné A Šajba I Spolu

Bos prim. f. t. 10 2 12

Sus scrofa f. d. 11 2 13

Canis l. f .f. 4 4

Ovis/Capra 5 2 7

Equus p. f. c. 3 1 4

Helix pomatia 26 26

Cepea hortensis 5 5

Cepea vindobon. 12 12

Capreolus cap. 1 1

Unio sp. 3 3

Bos – pratur 1 1

Sus scrofa 2 2

Cervus elaphus 1 1

Neident. spolu

Spolu 83 8 91

Menší počet analyzovaných fragmentov pochádza z náleziska Bratislava-Trnávka „Šajba I“ (ta-bela 2). Spolu bolo analyzovaných 66 pozostatkov kostí, z ktorých 45 nebolo možné identifikovať. Vo zvyšku sa podarilo určiť päť druhov zvierat: hovädzí dobytok, ošípaná, ovca/koza, kôň a jeleň. Z nich najfrekventovanejšie sa vyskytoval hovädzí dobytok (NISP = 52,38 %), potom ošípaná (NISP = 19,05 %) a rovnakú početnosť má aj ovca/koza (NISP = 19,05 %).

Pri skompletizovaní údajov sa v staršom období „A“ rímskej doby (2. storočie) v germánskych osa-dách na východnom predpolí Bratislavy najčastejšie vyskytli pozostatky hovädzieho dobytka, ďalej oší-panej a ovce/kozy. V určiteľnom súbore kostí (obr. 1a) predstavuje tur domáci podiel 44,59 % (N frag. = 11,64 %), ošípaná 21,43 % (N frag. = 5,60 %), ovca/koza 11,47 % (N frag. = 3,00 %), pes 6,28 % (N frag. = 1,64 %), slimák záhradný 5,63 % (N frag. = 1,47 %) a kôň 4,76 % (N frag. = 1,24 %).

388

Nálezisko Bratislava-Trnávka „Silničné“ reprezentuje obdobie „A/B“, t. j. záver 2. až prvú polovi-cu 3. storočia (tabela 3, obr. 1b). Tu sme mali možnosť analyzovať oveľa menej zvieracích pozostatkov (196 fragmentov). Z určiteľných zvyškov (NISP) patrí 40,22 % ošípanej, 32,61 % hovädziemu dobytku a 19 % ovci/koze.

Tabela 3. Zvieracie druhy z lokality Bratislava-Trnávka „Silničné“ – obdobie „A/B“ (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 3. Faunal list from Bratislava-Trnávka „Silničné“ – Phase „A/B“ (N – Number of fragments, NISP – Number of Iden-tified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Druhy zvierat N frag. N frag. % NISP NISP % MNI

Sus s. f. d. 37 18,88 37 40,22 4

Bos primig. f. t. 30 15,31 30 32,61 3

Ovis/Capra 19 9,69 19 20,65 3

Bos primig. 1 0,51 1 1,09 1

Equus p. f. c. 1 0,51 1 1,09 1

Cervus elaphus 1 0,51 1 1,09 1

Anser 1 0,51 1 1,09 1

Gallus g. f. d. 1 0,51 1 1,09 1

Helix pomatia 1 0,51 1 1,09 1

Spolu neurčené 104 53,06

Spolu 196 100,00 92 100,00 16

Aj podľa týchto menej reprezentatívnych údajov je evidentné, že frekvencie Bos primigenius f. taurus a Sus scrofa. f. domestica sa vyrovnávajú a ošípaná dokonca nadobúda významnejšie postavenie a jej po-diel je dominantnejší vo všetkých sledovaných parametroch (N frag., NISP a MNI).

oveľa vyšší počet zvieracích kostí z obdobia „B“ na sídlisku Bratislava Trnávka „Zadné“ (2884 frag-mentov – tabela 4) umožnil objektívnejšie pozorovania. Podiel neidentifikovaných kostí v celom súbore dosiahol hodnotu 69,0 %. V rámci zvyšných 31 percent sa podarilo rozpoznať osemnásť druhov živo-číchov (k druhom nájdeným v staršom období „A“ sa pripojil Lepus europeus – zajac, bližšie neidenti-fikované ryby, pozostatky vtákov (kura domáca, holub) a Cervus elaphus – jeleň. V kolekcii určiteľných zvyškov (NISP) sa najčastejšie vyskytuje ošípaná (36,91 %), nasleduje hovädzí dobytok (35,35 %), ovca/koza (13,09 %), pes (4,70 %) a kôň (2,46 %). Podiel divo žijúcich zvierat predstavuje asi 2,79 %, ulitníkov a lastúrnikov bolo 3,02 percenta.

Z ďalšej lokality z časového obdobia „B“ – z Bratislavy-Vajnor „Pri Visáku“ – sa hodnotilo 426 po-zostatkov (tabela 4), z ktorých 64,32 % nebolo možné identifikovať. Vo zvyšných takmer 36 percentách (NISP) bolo zastúpených sedem druhov zvierat a z nich najväčší podiel zaujímal hovädzí dobytok (60,53 %) pred ošípanou (19,08 %), ovcou/kozou (8,55 %) a koňom (7,89 %). Divo žijúce zvieratá tvorili podiel 1,32 %.

Tabela 4. Zvieracie druhy z nálezísk Bratislava-Trnávka „Zadné“, Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ a Ivanka pri Dunaji „Barnak“ – obdobie „B“ (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 4. Faunal list from Bratislava-Trnávka „Zadné“, Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ and Ivanka pri Dunaji „Barnak“ – Phase „B“ (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Zvieracie druhy

(N frag.) Zadné B Zadné B % Pri Visáku Pri Visáku % Barnak Barnak % spolu % spolu

Bos prim. f. t. 316 10,96 92 21,60 11 24,44 419 12,49

Sus scrofa f. d. 330 11,44 29 6,81 8 17,78 367 10,94

Ovis/Capra 117 4,06 13 3,05 3 6,67 133 3,96

Canis l. f. f. 42 1,46 3 0,70 45 1,34

389

(N frag.) Zadné B Zadné B % Pri Visáku Pri Visáku % Barnak Barnak % spolu % spolu

Equus p .f. c. 22 0,76 12 2,82 2 4,44 36 1,07


Aves (Gallus g. f. d.) 12 0,42 3 6,67 15 0,45

Cervus elaphus 12 0,42 1 0,23 1 2,22 14 0,42

Sus scrofa 7 0,24 1 0,23 8 0,24


Lepus europeus 3 0,10 3 0,09

Bos (pratur) 2 0,07 1 2,22 3 0,09

Cepaea sp. 3 0,10 3 0,09


Pisces 2 0,07 2 0,06

Capra h. f. d. 1 0,23 1 0,03

Ovis aries f. d. 1 0,03 1 0,03


Neurčené spolu 1990 69,00 274 64,32 16 35,56 2280 67,96

Spolu 2884 100,00 426 100,00 45 100,00 3355 100,00

Zvieracie druhy

(NISP) Zadné B Zadné B % Pri Visáku Pri Visáku% Barnak Barnak % spolu NISP %

Bos prim. f. t. 316 35,35 92 60,53 11 37,93 419 38,98

Sus scrofa f. d. 330 36,91 29 19,08 8 27,59 367 34,14

Ovis/Capra 117 13,09 13 8,55 3 10,34 133 12,37

Canis l. f. f. 42 4,70 3 1,97 45 4,19

Equus p. f. c. 22 2,46 12 7,89 2 6,90 36 3,35


Aves (Gallus g. f. d.) 12 1,34 3 10,34 15 1,40

Cervus elaphus 12 1,34 1 0,66 1 3,45 14 1,30

Sus scrofa 7 0,78 1 0,66 8 0,74


Lepus europeus 3 0,34 3 0,28

Bos (pratur) 2 0,22 1 3,45 3 0,28

Cepaea sp. 3 0,34 3 0,28


Pisces 2 0,22 2 0,19

Capra h f. d. 1 0,66 1 0,09

Ovis aries f. d. 1 0,11 1 0,09


Spolu 894 100,00 152 100,00 29 100,00 1075 100,00

Zvieracie druhy

(MNI) Zadné B Pri Visáku Barnak spolu

Sus scrofa f. d. 21 4 3 28

Bos prim. f. t. 18 5 2 25

390

(MNI) Zadné B Pri Visáku Barnak spolu

Ovis/Capra 9 4 1 14

Canis l .f. f. 3 1 4

Helix pomatia 18 18

Equus p. f. c. 2 2 1 5

Cervus elaphus 6 1 1 8

Aves (Gallus g. f. d.) 7 1 8

Sus scrofa (diviak?) 3 1 4

Cepea vindobon. 4 4

Lepus europeus 2 2

Cepaea sp. 3 3

Bos (pratur) 1 1 2

Cepea hortensis 2 2

Capra h. f. d. 1 1

Pisces 1 1

Ovis aries f. d. 1 1

Capreolus cap. 1 1

Spolu 102 19 10 131

Podľa frekvencii nálezov z Bratislavy-Trnávky „Zadné“ by sa mohlo zdať, že v tomto mladšom ob-dobí rímskej doby podiel ošípanej predstihol hovädzí dobytok. Sídlisko „Pri Visáku“ vo Vajnoroch však tejto predstave nezodpovedá, pretože aj tu, podobne ako v staršom období „A“, má pomerne výrazný podiel Bos primigenius f. taurus, čo by potvrdzovalo, že v menších súboroch nemusí byť typická skladba živočíšnych pozostatkov. Po spojení nálezov všetkých troch lokalít z mladšieho obdobia „B“ (obr. 1c) bolo z 3355 zvieracích pozostatkov možné určiť 1075 (32,04 %) nálezov. Zhruba na rovnakej frekvenč-nej úrovni sa tu z určiteľných pozostatkov (NISP) nachádzajú zvyšky z hovädzieho dobytka (38,98 %) a z ošípanej (34,14 %), nasleduje ovca/koza (12,37 %). Pes tvorí 4,19 % a kôň 3,35 %. Z identifikovaných kostí (obr. 1c) tvoria lovné zvieratá 2,69 % a mäkkýše 2,51 %.

Celkovo možno konštatovať, že v germánskych sídlach na východnom predpolí Bratislavy (tabela 5, obr. 1a-c) sa medzi určiteľnými zvieracími kosťami (NISP) najčastejšie vyskytuje hovädzí dobytok (40,21 %), ošípaná (30,88 %) a ovca/koza (12,58 %). Podiel psa predstavuje 4,54 % a koňa 3,62 %. Najmä v mladšom období „B“ sa vyskytujú aj vtáčie pozostatky (0,98 % zo všetkých určiteľných kostí), predo-všetkým hydina – kura domáca a na nálezisku „Silničné“ aj hus. V neskororímskom objekte 33/34/53 sa našli zvyšky holuba. Holub sa dostal do strednej európy podobne ako osol a mačka v súvislosti s po-stupom Rimanov na Dunaj, a preto ho možno na našej lokalite považovať za doklad rímskeho vplyvu (Benecke 1994, 146-147; ten istý 1997, 54-55).

Tabela 5. Celkový prehľad zvieracích osteologických nálezov vo všetkých časových obdobiach (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 5. Summary of animal osteological finds from all periods (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Zvieracie druhy Fázy

(N frag.) A A/B B Spolu %

Bos prim. f. t. 206 30 419 655 12,31

Sus scrofa f .d. 99 37 367 503 9,45

Canis l. f. f. 29 45 74 1,39

Ovis/Capra 53 19 133 205 3,85

Equus p. f. c. 22 1 36 59 1,11

Helix pomatia 26 1 18 45 0,85

Cepea hortensis 5 2 7 0,13

Cepea vindobon. 12 4 16 0,30

391

(N frag.) A A/B B Spolu %

Cepaea sp. 3 3 0,06

Capreolus cap. 2 1 3 0,06

Unio sp. 3 3 0,06

Bos – pratur 1 1 3 5 0,09

Sus scrofa 3 8 11 0,21

Cervus elaphus 1 1 14 16 0,30

Anser anser 1 1 0,02

Gallus gallus f. d. 1 15 16 0,30

Lepus europeus 3 3 0,06

Pisces 2 2 0,04

Capra hircus f. d. 1 1 0,02

Ovis aries f. d. 1 1 0,02

Neident. spolu 1307 104 2280 3691 69,38

Spolu 1769 196 3355 5320 100,00

Zvieracie druhy (NISP) A A/B B Spolu %

Bos prim. f. t. 206 30 419 655 40,21

Sus scrofa f. d. 99 37 367 503 30,88

Canis l .f. f. 29 45 74 4,54

Ovis/Capra 53 19 133 205 12,58

Equus p. f. c. 22 1 36 59 3,62

Helix pomatia 26 1 18 45 2,76

Cepea hortensis 5 2 7 0,43

Cepea vindobon. 12 4 16 0,98

Cepaea sp. 3 3 0,18

Capreolus cap. 2 1 3 0,18

Unio sp. 3 3 0,18

Bos – pratur 1 1 3 5 0,31

Sus scrofa 3 8 11 0,68

Cervus elaphus 1 1 14 16 0,98

Anser anser 1 1 0,06

Gallus gallus f .d. 1 15 16 0,98

Lepus europeus 3 3 0,18

Pisces 2 2 0,12

Capra hircus f. d. 1 1 0,06

Ovis aries f. d. 1 1 0,06

Spolu 462 92 1075 1629 100,00

Zvieracie druhy

(MNI) A A/B B Spolu

Bos prim. f .t. 12 3 25 40

Sus scrofa f. d. 13 4 28 45

Canis l. f. f. 4 4 8

Ovis/Capra 7 3 14 24

Equus p. f. c. 4 1 5 10

Helix pomatia 26 1 18 45

Cepea hortensis 5 2 7

392

(MNI) A A/B B SpoluCepea vindobon. 12 4 16

Cepaea sp. 3 3

Capreolus cap. 1 1 2

Unio sp. 3 3

Bos – pratur 1 1 2 4

Sus scrofa 2 4 6

Cervus elaphus 1 1 8 10

Anser anser 1 1

Gallus gallus f. d. 1 8 9

Lepus europeus 2 2

Pisces 1 1

Capra hircus f. d. 1 1

Ovis aries f. d. 1 1

Spolu 91 16 131 238

Vzájomný pomer hovädzieho dobytka a ošípanej je na našich lokalitách v 2. storočí (obdobie „A“) v rámci celkového počtu určiteľných kostí (NISP) vyjadrený hodnotami 44,59 % a 21,43 % (ovca/koza 11,47 %). V 4. storočí (obdobie „B“) podiel hovädzieho dobytka klesá (38,98 %) a zároveň zreteľne stúpa podiel ošípaných (34,14 %), ktorý sa takmer vyrovnáva s frekvenciou Bos primigenius f. taurus. Stúpa tiež frekvencia ovce/kozy na 12,37 %. Vyšší podiel ošípaných je charakteristický aj pre iné germánske oblasti v strednej európe. Výnimkou sú pobrežné oblasti v severozápadnom Nemecku a pri Baltskom mori, kde oveľa dôležitejšiu úlohu zohrával chov hovädzieho dobytka a oviec (Benecke 1994, 150-153). Na niektorých sídliskách z 2. polovice 1. až začiatku 2. storočia v nemeckej oblasti Wetterau (ako Rockenber-g-oppershofen) ošípaná medzi domácimi zvieratami dominuje (Benecke 2000, 245-246). Podobný nárast relatívneho podielu ošípanej v priebehu rímskej doby dokladajú aj zvieracie kosti zo sídliska Fritzlar- Geismar v Hesensku (Benecke 2000, 247). V rímskych provinciách je vysoký podiel ošípanej charakteristic-ký pre stravu obyvateľov sídiel typu villa rustica a pokladá sa za prejav ich vyššej životnej úrovne (Benecke 1994, 155-156; ten istý 2000, 250; Wustrow 2000, 167). V neskoršom období (3. až 4. storočie) sa aj tu nápad-ne zvyšuje podiel tura domáceho, ale ošípaná zostáva stále na prvom mieste (Wustrow 2000, 167).

Pre zaujímavosť S. Bökönyi (Bökönyi 1984, 18) uvádza podiely najčastejších druhov zvierat v rím-skom meste Gorsium (Tác) v Panónii. V časovej perióde 1. až 2.storočia dosahoval tur domáci podiel 34,99 %, ovca/koza 18,76 % a ošípaná 25,59 %. V 3. storočí došlo k zvýšeniu podielov hovädzieho dobytka a ovce/kozy: tur domáci – 41,64 %, ovca/koza – 23,13 % a ošípaná – 21,66 %. V 4. storočí sa naďalej zvyšuje podiel hovädzieho dobytka a znižuje podiel ovce/kozy: tur domáci – 47,64 %, ovca/koza – 14,02 % a oší-paná – 21,81 %. kým na bratislavských germánskych sídliskách najmä v mladšom období sa výraznejšie presadzuje v stravovaní ošípaná, ktorá takmer dosahuje početnosť hovädzieho dobytka, hovädzí doby-tok v rímskom Gorsiu je vo všetkých obdobiach výrazne početnejší (takmer až o 20 %).

Lov nezohral pri zaobstarávaní potravy v celej Rimanmi neobsadenej Germánii významnú úlohu. Všeobecne podiel lovnej zveri na germánskych sídliskách nepresahoval 5 % (Benecke 1994, 147). V našej oblasti sa pohybuje okolo 2 % z určiteľných kostí a mierne stúpa v mladšej fáze rímskej doby (2,69 %). Medzi nájdené pozostatky lovených zvierat patrí najmä jeleň (v prípade parožia však môže ísť o zber zhodeného parožia a nie o lov), srnec, diviak a pratur. kosti rýb sa našli iba sporadicky (neskororímsky objekt 44). Rybolov na týchto lokalitách nebol veľmi rozšírený alebo, čo je pravdepodobnejšie, pozostat-ky rýb sa nezachovali, resp. unikli pozornosti pri výskume. Ako zaujímavosť treba spomenúť korytnačku v neskororímskom objekte 33/34/53.

Ulity slimáka záhradného (Helix pomatia) v nálezoch dokladajú podľa niektorých bádateľov rôzno-rodosť stravy v rímskych provinciách (Benecke 1994, 150; ten istý 2000, 250, 253). Je pravdepodobné, že ide o pôvodný prvok predovšetkým rímskej kultúry (Benecke 1997, 58). Slimák záhradný bol považovaný v starom Ríme za špeciálnu lahôdku a Plinius Starší uvádza vo svojej Historia Naturalis, že istý Fulvius Lippinus slimákov úspešne choval (Ložek 1972, 577).

V troch germánskych objektoch z Bohdanoviec (okr. Trnava) datovaných do 2. storočia (Turčan 1996, 119) z 50 identifikovateľných kostí najviac (25 %) patrilo hovädziemu dobytku, 16 % zaujímal kôň a zvyšné pozostatky reprezentovali ovcu/kozu (10 %), psa (10 %), jeleňa (8 %) a ošípanú (6 %) (Šefčáková 1996, 120-121). Hovädzí dobytok zaujímal vedúce postavenie tiež v zatiaľ nepublikovaných germánskych

393

objektoch v Trnave „Hornom poli“ (ďalšie poradie ošípaná a potom ovca/koza) a v Moste pri Bratislave (nasleduje ovca/koza, ošípaná a kôň).

od polovice roku 1976 sa realizovala časť archeologického výskumu v Bratislave-Rusovciach (Geru-lata). Zvieracie zvyšky sa našli v sondách 1 až 5 (Šefčáková 1993, 334-335). Sondy 1, 3, 4, 5 sú datované na koniec 1. až 2. do storočia a sonda 2 do 4. storočia. V priestore S2 sa najčastejšie vyskytuje ovca/koza, na druhom mieste ošípaná a až na treťom hovädzí dobytok. V ostatných sondách sú najfrekventovanejšie tiež ovca/koza, potom hovädzí dobytok a nakoniec ošípaná. oproti iným sondám boli v S2 relatívne vo zvýšenej miere prítomné pozostatky koňa. Z rýb sa našiel jediný nález – os dentale z rodu šťukovitých (S2). V S2 a S4 boli objavené schránky mäkkýša Unio sp. a v S4 rod Cyprea. Unio je recentná lastúra, ktorá pochádza zrejme z náplavu Dunaja. Cyprea z tropických morí sa používala pravdepodobne ako ozdobný predmet.

Na rozdiel od germánskych osád v Bratislave-Trnávke a vo Vajnoroch, v rímskej Gerulate v identi-fikovateľnom osteologickom materiáli (233 ks.) dominovala ovca/koza 39,9 % pred hovädzím dobytkom 22,8 %, ošípanou 20,2 % a lovnými zvieratami 3 %.

typy kostí

Z lokalít datovaných približne do 2. storočia (Bratislava-Trnávka „Zadné“ a „Šajba I“) medzi ur-čenými osteologickými nálezmi (tabela 6) sa u hovädzieho dobytka najčastejšie vyskytujú tieto kosti a fragmenty: zuby (21,86 %), mandibula (14,56 %), falangy (10,2 %), costa (8,25 %) a vertebra (5,83 %). U oší-panej sú to: zuby (24,24 %), mandibula (23,23 %), cranium (15,15 %), scapula (7,07 %), ulna (7,07 %) a fibula (5,05 %). V prípade ovce/kozy sú to opäť zuby (28,30 %), ďalej tibia (15,09 %), mandibula (9,43 %), humerus (9,43 %), metacarpus (7,55 %), metatarsus (7,55 %) a falangy (5,66 %).

Tabela 6. Výskyt typov kostí u niektorých druhov zvierat, obdobie „A“ (NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNe – minimálny počet kostrových častí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 6. The bone type’s occurrence in the most frequent animal species, Phase „A“ (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNe – Minimum Number of Anatomical elements, MNI – Minimum Number of Indi-viduals)

Zvieracie druhy Zadné A Šajba I Spolu A

Bos p.f.t.NISP MNE MNE MNI NISP MNE MNE MNI NISP NISP %

? sin. dex. ? sin. dex.

hlava

cranium 4 3 1 4 4 1,94

cornu 2 2 2 2 0,97

maxilla 5 3 1 3 5 2,43

mandibula 29 12 10 7 10 1 1 1 30 14,56

axiálny skelet

atlas 2 2 2 0,97

epistropheus 1 1 1 0,49

vertebra 12 x 12 5,83

costa 14 x 3 x 17 8,25

horné konč.

scapula 6 4 2 6 6 2,91

humerus 7 3 4 5 2 2 2 9 4,37

ulna 4 3 1 3 4 1,94

radius 1 1 1 1 0,49

metacarpus 7 4 1 2 4 7 3,40

os carpi 2 2 2 1 1 3 1,46

dolné konč.

pelvis 1 1 1 1 1 2 0,97

femur 1 1 1 0,49

394


Bos p.f.t.NISP MNE MNE MNI NISP MNE MNE MNI NISP NISP %


metatarsus 7 3 1 3 4 7 3,40

calcaneus 7 3 4 4 7 3,40

astragalus 5 2 3 4 5 2,43

os centroquartale 5 2 2 1 3 5 2,43

ostatnémetapodium 4 x 4 1,94

phalanx 1 13 6 3 4 x 13 6,31

phalanx 2 3 2 1 x 3 1,46

phalanx 3 5 x 5 2,43

I 1 x 1 0,49

C 4 x 4 1,94

P 12 x 12 5,83

M 26 x 1 x 27 13,11

dentes 1 x 1 0,49

Spolu 195 10 11 2 206 100,00


Sus s.f.d.NISP MNE MNE MNI NISP MNE MNE MNI NISP NISP %


hlavacranium 2 1 1 2 2 2,02

maxilla 12 5 2 5 10 1 1 13 13,13

mandibula 21 14 2 5 11 2 1 1 2 23 23,23

axiálny skeletatlas 1 1 1 1,01

horné konč.scapula 6 3 3 3 1 1 1 7 7,07

humerus 3 1 2 3 3 3,03

ulna 7 4 3 4 7 7,07

radius 1 1 1 1 1,01

metacarpus II 1 1 1 1,01

metacarpus III 1 1 1 1 1,01

metacarpus IV 1 1 1 1 1,01

metacarpus 1 1 1 1 1,01

dolné konč.pelvis 4 4 4 4 4,04

tibia 1 1 1 1 1,01

fibula 5 3 2 3 5 5,05

metatarsus II 2 1 1 2 2 2,02

metatarsus V 1 1 x 1 1,01

ostatnéI 6 x 6 6,06

C 11 x 11 11,11

P 3 x 3 3,03

M 4 x 4 4,04

metapodium 1 x 1 1,01

Spolu 95 11 4 2 99 100,00

395


Ovis/CapraNISP MNE MNE MNI NISP MNE MNE MNI NISP NISP %


hlava

maxilla 1 1 1 1 1,89

mandibula 5 1 4 4 5 9,43

cornu 1 1 1 1 1,89

axiálny skelet

costa 2 x 2 3,77

horné konč.

scapula 1 1 1 1 1,89

humerus 3 2 1 3 2 1 1 2 5 9,43

metacarpus 3 2 1 2 1 1 1 4 7,55

dolné konč.

pelvis 2 1 1 2 2 3,77

tibia 7 5 2 5 1 1 1 8 15,09

fibula 1 1 1 1 1,89

metatarsus 4 2 2 3 4 7,55

ostatné

I 1 x 1 1,89

P 2 x 2 3,77

M 12 x 12 22,64

phalanx 1 3 1 1 x 3 5,66

metapodium 1 1 x 1 1,89

Spolu 49 5 4 2 53 100,00 Pomerne málo zvieracích pozostatkov pochádza z obdobia „A/B“, ktoré reprezentuje len lokalita

Bratislava-Trnávka „Silničné“ (tabela 7). Početnosť typov kostí je skôr jednotlivá a percentuálne vyjadre-nie by mohlo byť zavádzajúce. Napriek tomu je zrejmé, že z 30 určených pozostatkov hovädzieho dobyt-ka sa najčastejšie vyskytuje mandibula (4), ulna (4) a zuby (5), z 37 zvyškov ošípanej mandibula (6) a maxilla (4) a z 19 pozostatkov ovce/kozy mandibula (5) a humerus (3).

Tabela 7. Výskyt typov kostí u niektorých druhov zvierat, obdobie „A/B“ (NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNe – minimálny počet kostrových častí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 7. The bone type’s occurrence in the most frequent animal species, Phase „A/B“ (N – Number of fragments, MNe – Minimum Number of Anatomical elements, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Indi-viduals).

Bos p.f.t.NISP MNE MNE MNI

sin. dex.

hlavacranium 2 2 2

maxilla 2 1 1 1

mandibula 4 1 2 2

horné konč.humerus 2 1 1 1

radius 1 1 1

ulna 4 4 4

metacarpus 2 2

astragalus 1 1

dolné konč.

pelvis 1 1

396

Bos p.f.t.NISP MNE MNE MNI

sin. dex.

ostatné

metapodium 1 x

phalanx 1 2 x

phalanx 3 1 x

2P 1 x

M2 1 1 x

M 3 x

costa 1 x

Spolu 30 4

Sus s.f.d.NISP MNE MNE MNI

sin. dex.

hlava

cranium 1 1

maxilla 4 3 3

mandibula 6 2 2 3

horné konč.

scapula 1 1 1

humerus 1 1 1

radius 3 2 2

ulna 1 1 1

metacarpus III 2 2 2

metacarpus IV 3 1 2 3

dolné konč.

femur 1 1 1

tibia 1 1 1

fibula 1 1 1

metatarsus II 1 1 1

metatarsus IV 2 2 2

os tarsale 1 1 1

ostatné

metapodium 1 x

I 3 x

C 3 x

M 1 x

Spolu 37 3

Ovis/CapraNISP MNE MNE MNI

sin. dex.

hlava

cranium

maxilla 1 1

mandibula 5 2 2 3

horné konč.

scapula

humerus 3 3 3

397

Ovis/CapraNISP MNE MNE MNI

sin. dex.

ulna

metacarpus III

metacarpus IV

dolné konč.

femur 2 2 2

tibia 2 2 2

fibula

metatarsus II

metatarsus IV

os tarsale

ostatné

os centroquartale 1 1 x

metapodium

phalanx 1 x

I 2 x

C 1 x

M 1 x

Spolu 19 3

Najviac zvieracích nálezov máme k dispozícii z obdobia „B“ (druhá polovica 3. a 4. storočie), a to najmä z lokality „Zadné“ v Bratislave-Trnávke (tabela 8). Z hovädzieho dobytka sa zachovalo najviac zubov (16,41 %), pozostatkov z mandibúl (12,17 %), kránií (8,35 %), falangov (7,87 %) a costa (6,68 %). Z ošípanej najviac pozostatkov pochádza zo zubov (25,34 %), z mandibuly (21,53 %), maxily (13,9 %), skapule (6,27 %) a ulny (5,45 %). Z ovce/kozy sú to zuby (45,11 %), falangy (11,29 %), mandibula (12,03 %) a tibia (7,52 %).

Z náleziska Bratislava-Vajnory „Pri Visáku“ (tabela 8) sa z 92 kostrových pozostatkov tura domáce-ho najčastejšie vyskytujú zvyšky mandibuly (12), costa (11), falangy (9), vertebra (8) a zubov (7). Z ostat-ných druhov zvierat sú jednotlivé typy kostí menej časté.

Tabela 8. Výskyt typov kostí u niektorých druhov zvierat, fáza „B“ (N – počet fragmentov, NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny, MNI – minimálny počet jedincov).Tabela 8. The bone type’s occurrence in the most frequent animal species, Phase „B“ (N – Number of fragments, NISP - Number of Identified Specimens, MNI – Minimum Number of Individuals).

Druhy zvierat Zadné B Pri Visáku Barnak Spolu B

Bos p.f.t. NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %

hlavacranium 19 10 19 4,53

cornu 1 1 4 2 5 1,19

maxilla 7 4 4 2 11 2,63

mandibula 37 16 12 5 2 2 51 12,17

os praemaxillare 2 1 1 x 3 0,72

axiálny skeletatlas 4 4 4 0,95


costa 17 x 11 x 28 6,68

vertebra 19 x 8 x 27 6,44

horné konč.scapula 6 3 7 3 1 1 14 3,34

humerus 9 7 6 3 1 1 16 3,82

398


Bos p.f.t. NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %

ulna 6 5 3 2 9 2,15

radius 12 6 2 2 14 3,34

metacarpus 14 6 3 2 1 1 18 4,30

os carpi 6 3 6 1,43

dolné konč.

pelvis 4 4 3 3 7 1,67

tibia 16 8 2 1 18 4,30

fibula 2 1 2 0,48

metatarsus 11 8 1 1 12 2,86

calcaneus 11 6 5 4 1 1 17 4,06

astragalus 17 10 4 3 1 1 22 5,25

os centroquartale 4 2 4 0,95

os tarsale 1 1 1 0,24

ostatné

metapodium 5 x 1 x 6 1,43

phalanx 1 17 x 5 x 1 x 22 5,25

phalanx 2 5 x 2 x 7 1,67

phalanx 3 2 x 1 x 1 x 4 0,95

I 1 x 1 0,24

C 6 x 6 1,43

P 13 x 3 x 1 x 17 4,06

M 42 x 4 x 46 10,98

Spolu 316 18 92 5 11 2 419 100,00


Sus s.f.d. NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %

hlava

cranium 12 9 1 1 13 3,54

maxilla 46 13 2 2 3 51 13,90

mandibula 70 21 7 4 2 79 21,53

axiálny skelet

vertebra 1 x 1 0,27

atlas 15 15 15 4,09


horné konč.

scapula 21 15 2 2 23 6,27

humerus 2 2 3 2 5 1,36

ulna 16 9 4 3 20 5,45

radius 5 4 5 1,36

metacarpus II 1 1 1 0,27

metacarpus III 2 1 2 0,54

metacarpus IV 5 4 2 2 7 1,91

metacarpus V 1 1 1 0,27

metacarpus 4 3 1 1 5 1,36

dolné konč.

pelvis 4 3 1 1 1 1 6 1,63

399

Druhy zvierat Zadné B Pri Visáku Barnak Spolu BSus s.f.d. NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %tibia 6 5 2 2 8 2,18

fibula 8 6 1 1 9 2,45

calcaneus 3 2 3 0,82

metatarsus II 5 4 5 1,36

metatarsus III 5 4 5 1,36

astragalus 1 1 1 0,27

ostatnéI 38 x 1 x 39 10,63

C 28 x 1 x 29 7,90

P 3 x 1 x 4 1,09

M 20 x 1 x 21 5,72

phalanx 2 x 2 0,54

phalanx II 3 x 3 0,82

phalanx III 2 x 2 0,54

Spolu 330 21 29 4 8 3 367 100,00

Druhy zvierat Zadné B Pri Visáku Barnak Spolu BOvis/Capra NISP MNI NISP MNI NISP MNI NISP NISP %hlavacranium 1 1 1 0,75

maxilla 6 5 6 4,51

mandibula 11 8 5 4 16 12,03

horné konč.scapula 2 1 2 1,50

humerus 5 4 5 3,76

ulna 1 1 1 0,75

metacarpus 2 2 1 1 3 2,26

os carpi 2 2 2 1,50

dolné konč.pelvis 1 1 1 0,75

tibia 7 5 2 1 1 10 7,52

metatarsus 4 3 4 3,01

astragalus 3 3 3 2,26

ostatnéos centroquartale 2 2 2 1,50

I 5 x 5 3,76

C 1 x 1 0,75

P 5 x 5 3,76

M 46 x 1 x 2 49 36,84

metapodium 2 x 2 1,50




Spolu 117 9 13 4 3 1 133 100,00

Pomerne vysoký pomer pozostatkov kránia a mandibuly je doložený aj vo vidieckej usadlosti typu villa rustica na nemeckom nálezisku Borg (Wustrow 2000, 161-162), a to u všetkých najčastejších domácich druhov: Bos, Ovis/Capra, Sus.

400

obr. 1a-c. Druhy živočíchov z germánskych sídiel z rímskeho obdobia z Bratislavy-Trnávky, z Bratislavy-Vajnor a z Ivanky pri Dunaji (NISP – počet identifikovaných zvyškov kostí pre jednotlivé taxóny).Fig. 1a-c. Animal species from German settlements dated to the Roman period found at Bratislava-Trnávka, Bratislava-Vaj-nory and Ivanka pri Dunaji sites (NISP – Number of Identified Specimens).

401

výška zvierat v kohútiku

k výpočtu výšky zvierat v kohútiku sú predovšetkým nutné nepoškodené najmä dlhé kosti. V na-šom prípade z celkovo hodnotených 5320 fragmentov alebo kostí, bolo možné určiť 1629 (30,62 %) a z nich iba v pätnástich prípadoch sa ukázala dostatočne zachovaná vhodná kosť na tento výpočet. Celkovo sa výška zvierat v kohútiku pre časové obdobie „A“ podarila vypočítať u dvoch turov domácich a dvoch psov. V časovej fáze „B“ to bolo v prípade siedmich turov domácich, troch psov a jedného jedinca pat-riaceho koze alebo ovci.

Priemer výšky v kohútiku u hovädzieho dobytka (tabela 9) v období „A“ (2. storočie) predstavuje 113,9 cm. V období „B“ (druhá polovica 3. až 4. storočie) je priemer o niečo vyšší – 117,3 cm. Tieto rozdie-ly však nie sú signifikantné. Ak porovnáme priemernú výšku kohútika tura domáceho z bratislavských germánskych sídlisk s priemernou výškou turov z rímskeho mesta Tác/Gorsium (Bökönyi 1984, 36), zistí-me, že „germánske“ tury sú nižšie približne o 10 cm.

Tabela 9. Výšky v kohútiku – hovädzí dobytok.Tabela 9. Whither heights – cattle.

Lokalita Objekt Kosť Lateralita Najväčšiadĺžka (mm)

V. kohútika(cm)

Prelom 1. a 2. stor.

Zadné A 52 Mc dex. 186 114,390

Zadné A 19 Mt sin. 208 113,360

Priemer 113,875

Prelom 3. až 4. stor.

Zadné B 2 Mt dex. 216 117,720

Zadné B Mt dex. 238 129,710

Zadné B 5 Mt sin. 226 123,170

Zadné B 34 Mt sin. 180 98,100

Zadné B 45 Mc sin. 182 111,930

402

Lokalita Objekt Kosť Lateralita Najväčšiadĺžka (mm)

V. kohútika(cm)

Prelom 3. až 4. stor.

Zadné B 44 Mt dex. 213 116,085

Pri Visáku 1 Mt dex. 228 124,260

Mc-metacarpus Priemer 117,282

Mt-metatarsus t-test p = 0,418

Výška v kohútiku vypočítaná z jediného celistvého ľavého metatarzu patriaceho ovci/koze z časovej fázy „B“ je 68 cm. Psy (tabela 10) z obdobia „A“ majú priemernú výšku v kohútiku 49,76 cm a z obdobia „B“ 54,48. Rozdiely v týchto výškach nie sú preukazné. S. Bökönyi spomína Hornbergerove delenie psov, podľa ktorého psy s výškou kohútika 50 až 58 cm dosahujú strednú veľkosť a používali sa napríklad na lov (Bökönyi 1984, 72).

Tabela 10. Výšky v kohútiku – psy.Tabela 10. Whither heights – dogs.

Lokalita Objekt Kosť Lateralita Najváčšia dĺžka (mm)

V. kohútika (cm)

Prelom 1.a 2. storočia

Zadné A 52 radius sin. 173 55,706

Zadné A 60 humerus sin. 130 43,810

Priemer 49,758

Prelom 3. a 4. storočia

Zadné B 48 femur dex. 184 55,384

Zadné B 48 tibia sin. 187 54,604

Zadné B 48 radius sin. 166 53,452

Priemer 54,480

t-test p = 0,572

Celkovo možno analyzované kostrové pozostatky z germánskych sídlisk z východného okraja Bra-tislavy charakterizovať ako fragmentárne so špirálovitými lomami, čo svedčí o poškodení čerstvej kosti (Lyman 1994, 326). Na mnohých pozostatkoch vidno stopy ohňa v podobe čierneho opálenia alebo si-vobieleho až kriedovitého povrchu. Pomerne často sa vyskytujú stopy po zárezoch a osekávaní. keďže naše kostrové zvieracie nálezy sú príliš fragmentárne, len veľmi ťažko možno odhadovať pomer na mäso bohatých a chudobných častí kostry. Len u ošípanej a ovce/kozy je vyšší podiel „mäsitých“ častí – u oší-panej: scapula, ulna, fibula, u ovce/kozy: tibia.

L i t e r a t ú r a

Ambros 1973 C. Ambros: k niektorým problémom archeozoológie. Slov. Arch. 21, 1973, 187-194.Benecke 1994 N. Benecke: Archäolozoologische Studien zur entwicklung der Haustierhaltung

in Mitteleuropa und Südskandinavien von den Anfängen bis zum ausgehenden Mittelalter. Schriften zur Ur- und Frühgesch. 46. Berlin 1994.

Benecke 1997 N. Benecke: Archäolozoologische Beiträge zu Wirtschaft, kult und Umwelt in den Jahrhunderten um Christi Geburt. Ber. komm. Arch. Landesforsch. in Hes-sen 4, 1996/97, 53-60.

Benecke 2000 N. Benecke: Archäolozoologische Befunde zur Nahrungswirtschaft und Praxis der Tierhaltung in eisen- und kaiserzeitlichen Siedlungen der rechtsrheinischen Mittelgebirgszone. In: A. Haffner/S. von Schnurbein (Hrsg.): kelten, Germanen, Römer im Mittelgebirgsraum zwischen Luxemburg und Thüringen. koll. zur Vor- und Frühgesch. 5. Bonn 2000, 243-255.

403

Bökönyi 1984 S. Bökönyi: Animal Husbandry and Hunting in Tác-Gorsium. Budapest 1984.Driesch 1976 A. von den Driesch: Das Vermessen von Tierknochen aus vor- und frühge-

schichtlichen Siedlungen. Institut für Paläoanatomie, Domestikationsforschung und Geschichte der Tiermedizin der Universität München 1976.

Driesch/Boessneck 1974 A. von den Driesch/J. Boessneck: kritische Anmerkungen zur Widerristhöhen-berechnung aus Längenmassen vor- und frühgeschichtlicher Tierknochen. Säu-getierkundliche Mitteilungen 22(4), 1974, 325-348.

Ložek 1972 V. Ložek: Hlemýžď zahradní – Helix pomatia LINNÉ – postní jídlo středověkých mnichů v Čechách? Arch. Rozhledy, 24, 1972, 577-579.

Lyman 1994 R. L. Lyman: Vertebrate taphonomy. Cambridge, University Press 1994, 100-104. Šefčáková 1993 A. Šefčáková: Archeozoologické nálezy na území Bratislavy. In: T. Štefanovičová

(ed.): Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, 332-337. Šefčáková 1996 A. Šefčáková: Archeozoologické nálezy z germánskych objektov v Bohdanov-

ciach. Zbor. SNM 90, Arch. 6, 1996, 120-122.Turčan 1996 V. Turčan: Germánske sídliskové objekty medzi Trnavou a Bohdanovcami. Zbor.

SNM 90, Arch. 6, 1996, 107-120.Wustrow 2000 Ch. Wustrow: Die Tierreste aus der römischen Villa von Borg, kr. Merzig-Wa-

dern. In: A. Haffner/S. von Schnurbein (Hrsg.): kelten, Germanen, Römer im Mittelgebirgsraum zwischen Luxemburg und Thüringen. koll. zur Vor- und Frühgesch. 5. Bonn 2000, 161-173.

ARCHAeoZooLoGICAL ANALySIS oF FINDS DATeD To RoMAN PeRIoD FRoM GeRMANIC SeTTLeMeNTS AT eASTeRN SUBURB oF BRATISLAVA

summary

In 1997-2000, the Archaeological Institute of the Slovak Academy of Sciences in Nitra realised at the east periphery of Bratislava various excavations of Germanic sites. The animal osteological remains excavated during this period could be dated basically to two chronological periods of Roman era: “A” – an early period (ca 2nd century AD) and “B” – a later period (ca second half of 3rd to 4th century AD). The finds from Bratislava-Trnávka (locations “Zadné” – phase A – and “Šajba I”) belong to the period “A”, while the finds from Bratislava-Trnávka (site “Zadné” – phase B), Bratislava-Vajnory (site “Pri Visáku”), and Ivanka pri Dunaji ( site “Barnak”) belong to the period “B”. Besides this, we analysed remains from Bratislava-Trnávka (site “Silničné”) dated to the transition period “A/B” (end of 2nd century to the first half of 3rd century AD). The mentioned collections allow comparing three horizons of Roman era.

From Germanic sites at the east periphery of Bratislava, altogether 5,320 animal bone fragments were evaluated. Among them 1,629 (30.64%) fragments were possible to determine. Most of the fragments (3355) were obtained from the later period “B”, then approximately by half less from the period “A”, and the least amount of them comes from the period “A/B”.

In the early period “A” remains of cattle are the most frequent (44.59%), then follow in decreasing order pigs (21.43%), sheep/goats (11.47%), dogs (6.28%), snails (5.63%) and horses (4.76%). From identified remains dated to the transition period “A/B” 40.2 % belong to pigs, 32.61% to cattle and 19 % to sheep/goats. From 3,355 animal remains dated to the late period “B” 1,075 (32.04%) fragments could be determined. Roughly on the same frequency level remain the cattle bone fragments (38.98 %), followed by the pigs (34.14 %) and sheep/goats (12.37 %). Dogs comprise 4.19 % and horses 3.35% from the whole sample. As to the identified bones of wild animals, they comprise 2.69 % of the sample, while molluscs represent 2.51 %.

Generally, at the analysed Germanic sites remains of 19 animal species have been found, from which cattle are the most frequent (40.21 %), then follow in decreasing order pigs (30.88 %), sheep/goats (12.58 %), dogs (4.54 %) and horses (3.62 %). In the 2nd century AD, cattle have the highest proportion. It decreases in the 4th century AD, while – on the other hand – the proportion of pigs and sheep/goats evidently increases. The portion of wild animals ranges about 2 %; in the later period of Roman era a little increase (2.69 %) could be seen. Among the remains of hunting animals, mainly red deer, roe deer, wild swine and aurochs could be included.

404

At the sites dated approximately to 2nd century AD (period “A”), cattle teeth (21.86 %), mandible remains (14.56 %), knuckle bones (10.2 %), ribs (8.25 %) and vertebrae (5.83 %) were mostly frequented. As to the pigs, most frequently teeth (24.24 %), mandible remains (23.23 %), cranium (15.15 %), shoulder blade (7.07 %), ulna (7.07 %), and fibula (5.05 %) were found. In the case of sheep/goats, the frequency – in decreasing order – is as follows: teeth (28.30 %), tibia remains (15.09 %), mandible (9.43 %), humerus (9.43 %), metacarpus (7.55 %), metatarsus (7.55 %), and phalanges (5.66 %).

In the period “A/B”, the bone type’s frequency is low. From 30 determined cattle remains, the mandible remains were most frequent (four specimens), then follow ulna (four) and teeth (five); from 37 pig remains, the mandible (six specimens) and maxilla (four) remains were the most frequent finds; and from the 19 sheep/goats remains, the mandible (five) and humerus (three) remains were the most frequent.

In the period “B”, among the cattle remains, the most frequent are teeth (16.41 %), and then follow the remains of mandible (12.17 %), cranium (8.35 %), phalanges (7.87 %), and ribs (6.68 %). As to the pigs, the most frequent are teeth (25.34 %), and then follow mandibles (21.53 %), maxillae (13.9 %), shoulder blades (6.27 %) and ulnae (5.45 %). In the case of sheep/goats, the frequency – in decreasing order – is as follows: teeth (45.11 %), phalanges (11.29 %), mandibles (12.03 %) and tibiae (7.52 %).

In the period “A”, the wither heights mean of cattle is 113.9 cm, in the period “B” it is a little higher – 117.3 cm, but these differences are not statistically significant. The whiter height calculated from the solitary left metatarsal of sheep/goat from the period “B” is 68 cm. In dogs from the period “A”, the wither heights mean is 49.76 cm, while in the case of period “B” it is 54.48 cm. However, the differences are not significant.

Generally it could be stated that the bone remains from Germanic sites located at the east periphery of Bratislava are mainly fragmentary. The spiral fractures they bear indicate a damage of bones in their fresh state (as green bones). At the surface of many bones, the traces of fire, cuts and hacking are visible.

Archeozoologická analýza nálezov z germánskych sídlisk na východnom okraji Bratislavy...

Documents

Transcript of Archeozoologická analýza nálezov z germánskych sídlisk na východnom okraji Bratislavy...