Komentar Infozakon

7/26/2019 Komentar Infozakon

1/297

K O M E N T R

P R O B L M Y Z P R A X E

R O Z H O D N U T I A S D O V

P E T E R W I L F L I N G

Zkon o slobodnomprstupe k informcim


2/297

K O M E N T R

P R O B L M Y Z P R A X E

R O Z H O D N U T I A S D O V

Zkon o slobodnomprstupe k informcim

P E T E R W I L F L I N G


3/297

Vydalo:VIA IURIS Centrum pre prva obana

Radnin nmestie . 9, 902 01 Pezinok

Rok vydania: 2012

Nklad: 700 ks

Autor: Peter Wilfling

Recenzentka: Kristna Babiakov

Grafick prava: Andrej Gapar

ISBN 978-80-970686-4-6

Realizovan s finannou podporou radu vldy SRv rmci dotanho

programu Podpora a ochrana udskch prv a slobd. Za obsah tohtodokumentu je vlune zodpovedn VIA IURIS Centrumpre prva obana.


4/297

3

O B S A H

Obsah

vod ....................................................................................................................................... 9

1. AS

ZKLADN PRINCPY ZKONA O SLOBODE INFORMCI.................................... 11

1.1. stavn zklady prva na informcie ....................................................................111.2. o je informcia ..................................................................................................171.2.1. Informciou je aj dokument alebo zznam ............................................................ 181.3. Dva spsoby sprstupovania informci............................................................... 231.4. Kto je povinn sprstupova informcie................................................................231.4.1. Organizan lohy povinnch osb ........................................................................ 251.5. Kto m prvo na prstup k informcim.................................................................261.6. Rozsah informanej povinnosti povinnch osb....................................................271.6.1. Povinn osoby sprstupujce informcie v rozsahu

ich rozhodovacej innosti...................................................................................... 291.6.2. Vznam pojmu informcia o hospodren s verejnmi prostriedkami.............301.6.3. Vznam pojmu informcia o ivotnom prostred a informcia o lohch

alebo odbornch slubch tkajcich sa ivotnho prostredia........................... 371.6.4. Povinn osoba spadajca pod ustanovenia o plnej aj obmedzenej

informanej povinnosti ........................................................................................... 381.7. Ak informcie m povinn osoba k dispozcii .................................................391.7.1. Vytvorenie novej informcie, ktor nie je k dispozcii.......................................411.7.2. Urenie pecifikcie na vyhadanie informcie......................................................451.8. Princp o nie je tajn, je verejn ......................................................................... 481.9. Princp prevaujceho verejnho zujmu .............................................................. 501.10. Spsob obmedzovania prva na informcie ( 12) ................................................ 511.11. Zkon o slobode informci a mlanlivos ( 13) ................................................... 541.12. Vzah k inm predpisom o sprstupovan informci........................................... 551.12.1.Vylenie sprstupovania informci osobitnm zkonom................................. 551.12.2. Ustanovenia o nazeran do spisu a zkon o slobode informci............................561.12.3. Neverejnos konania alebo rokovania povinnch osb

a zkon o slobode informci ...................................................................................601.12.4. Informcie poskytovan za poplatok a zkon o slobode informci...................... 63


5/297

4

Z K O N O S L O B O D N O M P R S T U P E K I N F O R M C I M

2. AS

KATEGRIE INFORMCI, KTOR SA NESPRSTUPUJ ( 8 11).................. 65

2.1. Utajovan skutonosti ( 8) ..................................................................................652.1.1. o je utajovan skutonos....................................................................................652.1.1.1. Materilna podmienka .......................................................................................... 662.1.1.2. Formlna podmienka ............................................................................................ 672.1.2. Oznaenie informcie za utajovan skutonos.................................................. 692.1.3. Zoznam utajovanch skutonost ......................................................................... 692.1.4. Povinnos stavne sladnho vkladu zkona o ochrane utajovanch skutonost.... 70

2.1.5. iaston obmedzenie prstupu k dokumentom................................................. 732.1.6. Odvodnenie rozhodnutia o nesprstupnen informcie

v prpade utajovanch skutonost ....................................................................... 742.2. Daov a bankov tajomstvo ( 8) ........................................................................ 772.3. Osobn daje a informcie o skrom ( 9) .........................................................792.3.1. Informcie dotkajce sa osobnosti a skromia .................................................. 802.3.2. Osobn daje ......................................................................................................... 842.3.2.1. Vymedzenie pojmu osobn daj .......................................................................842.3.2.2. Princp prevaujceho verejnho zujmu ............................................................ 862.3.2.3. Rozhodnutia sdov tkajce sa ochrany osobnch dajov.................................892.3.2.4. Postup povinnej osoby a anonymizcia ................................................................ 972.4. Obchodn tajomstvo ( 10) ..................................................................................992.4.1. Znaky obchodnho tajomstva ............................................................................. 1002.4.2. Oznaenie za obchodn tajomstvo a odvodnenie rozhodnutia.......................1022.4.2.1. Dohoda o zachovan mlanlivosti ....................................................................... 1062.4.2.2. Tzv. dvern informcie ...................................................................................... 1072.4.3. Obchodn tajomstvo a prevaujci verejn zujem..........................................1082.5. Informcia poskytnut bez prvnej povinnosti ( 11 ods. 1 psm. a)...............1172.5.1. Postup povinnej osoby ......................................................................................... 121

2.6. Informcia zverejovan na zklade osobitnho zkona ( 11 ods. 2 psm. b)1222.6.1. Postup povinnej osoby ......................................................................................... 1232.7. Informcia, ktorej sprstupnenm mono porui ochranu

duevnho vlastnctva ( 11 ods. 1 psm. c).......................................................1232.8. Informcia o rozhodovacej innosti sdov a orgnov innch

v trestnom konan ( 11 ods. 1 psm. d)............................................................. 1272.8.1. Informcie o rozhodovacej innosti sdu.......................................................... 1272.8.1.1. Sprstupovanie sdnych rozhodnut ................................................................ 1292.8.2. Informcie o rozhodovacej innosti orgnu innho v trestnom konan..........131

2.8.2.1. Sprstupovanie rozhodnut prokurtora a policajta........................................1322.8.2.2. Informcie o innosti mimo trestnho konania................................................. 135


6/297

5

O B S A H

2.8.2.3. Trestn poriadok neobsahuje zkaz sprstupni rozhodnutie........................... 1352.9. Informcia tkajca sa zmierovacieho, arbitrneho alebo

rozhodcovskho konania ( 11 ods. 1 psm. e).................................................. 1382.10. Informcia tkajca sa miesta vskytu chrnench druhov rastln, ivochov,

nerastov a skameneln ( 11 ods. 1 psm. f).......................................................1392.11. Informcia nesprstupnen na zklade prvne zvznch aktov

Eurpskej nie alebo medzinrodnej zmluvy ( 11 ods. 1 psm. g)..................1392.12. Informcia tkajca sa vkonu kontroly, dohadu

alebo dozoru ( 11 ods. 1 psm. h) .....................................................................1402.12.1. Vymedzenie pojmu informcia tkajca sa vkonu kontroly,

dohadu alebo dozoru ....................................................................................... 140

2.12.2. Sprstupovanie informci, ktor s objektom kontrolnej innosti................1412.12.3. Rozhodnutia sdov tkajce sa ustanovenia 11 ods. 1 psm. h)..................... 1432.13. Informcia, ktorej zverejnenie by sa mohlo poui na naruenie jadrovho

zariadenia alebo objektov osobitnej dleitosti ( 11 ods. 1 psm. i)................1452.14. Informcia zskan od tretej osoby, ktor priamo nesvis s lohami

povinnej osoby poda osobitnho zkona ( 11 ods. 3)......................................147

3. AS

POSTUP PRI SPRSTUPOVAN INFORMCI ( 14 - 21).................................... 149

3.1. iados o informcie ........................................................................................... 1493.1.1. Spsob podania iadosti o informcie................................................................1503.1.2. Nleitosti iadosti o informcie ........................................................................ 1503.1.3. Vzor iadosti o informcie ..................................................................................1533.1.4. Moment podania iadosti ...................................................................................1543.1.5. Oznmenie o vke materilnych nkladov.......................................................1543.2. Postpenie iadosti ............................................................................................. 155

3.3. Odkaz na zverejnen informciu ....................................................................... 1563.4. Spsob sprstupnenia informci....................................................................... 1573.4.1. Nazeranie do spisov a dokumentcie................................................................. 1593.4.2. Spsob sprstupnenia informci pre osobitn skupiny osb............................ 1603.5. Lehoty na vybavenie iadosti .............................................................................. 1613.5.1. Predenie lehoty ................................................................................................1623.5.2. Potanie leht ..................................................................................................... 1633.6. Vybavenie iadosti a vydanie rozhodnutia ........................................................1643.6.1. Rozhodnutie zpisom v spise .............................................................................. 165

3.6.2. Rozhodnutie o nesprstupnen informcie........................................................ 1653.6.3. Aj list me by rozhodnutm .............................................................................. 169


7/297

6


3.6.4. Osobitn postup povinnch osb poda 2 ods. 3............................................1703.6.5. Fikcia zamietavho rozhodnutia ....................................................................... 1723.7. Opravn prostriedky.......................................................................................... 1763.7.1. Podanie opravnho prostriedku a jeho druhy................................................... 1763.7.2. Spsob podania opravnho prostriedku........................................................... 1773.7.3. Nleitosti odvolania .......................................................................................... 1773.7.4. Vzor odvolania proti doruenmu psomnmu rozhodnutiu...........................1783.7.5. Vzor odvolania proti tzv. fiktvnemu rozhodnutiu............................................ 1793.7.6. Kto rozhoduje o odvolan alebo o opravnom prostriedku................................1803.7.6.1. Odvolac orgn pri rozhodnutiach obc a miest................................................ 1813.7.6.2. Opravn prostriedok a odvolac orgn pri rozhodnutiach

vych zemnch celkov....................................................................................1833.7.7. Lehota na rozhodnutie o odvolan .....................................................................1853.7.8. Rozhodnutie o odvolan ..................................................................................... 1863.8. Zastavenie konania prekka rozhodnutej veci............................................. 1893.9. Preskmanie rozhodnutia o nesprstupnen informcie sdom...................... 1903.9.1. Monos sdu nariadi sprstupnenie informcie............................................. 1923.9.2. stavn sanos pre poruenie stavnch prv

rozhodnutm sdu ..............................................................................................1943.10. In spsoby npravy nezkonnho rozhodnutia alebo nezkonnho postupu ...198

3.11. hrada nkladov za sprstupnenie informci.................................................. 199

4. AS

POVINN ZVEREJOVANIE INFORMCI............................................................... 201

4.1. Povinn zverejovanie informci poda 5 a 6............................................. 2014.2. Povinn zverejovanie zmlv, objednvok a faktr poda 5a a 5b.............. 2074.2.1. Povinn zverejovanie zmlv............................................................................. 208

4.2.1.1. prava tkajca sa povinne zverejovanch zmlv v Obianskom zkonnku.... 2254.2.1.2. prava tkajca sa povinne zverejovanch zmlv v Obchodnom zkonnku.... 2294.2.2. Povinn zverejovanie objednvok a faktr......................................................231

5. AS

ZODPOVEDNOS ZA PORUENIE ZKONA............................................................ 233

5.1. Priestupky ( 21a) ..............................................................................................2335.1.1. o je priestupkom...............................................................................................2335.1.2. Konanie o priestupku ......................................................................................... 2355.1.3. Vzor nvrhu na prejednanie priestupku............................................................ 237


8/297

7

O B S A H

5.1.4. Kto je zodpovedn za spchanie priestupku.....................................................2385.1.4.1. Zavinenie ............................................................................................................ 2385.1.5. Vka pokuty ...................................................................................................... 2385.2. Trestn zodpovednos ........................................................................................ 239

6. AS

PRVO NA PRIJMANIE INFORMCI Z PREBIEHAJCICH UDALOST............ 241

7. AS

POVINNOS STAVNE SLADNHO

VKLADU ZKONA O SLOBODE INFORMCI........................................................249

7.1. Povinnos stavne sladnho vkladu prvnych predpisov.............................2507.2. Skmanie stavnosti zsahu do zkladnho prva do informcie ..................2537.2.1. Vklad prva v zloitch prpadoch ...................................................................2557.2.2. stavne sladn vklad neuritch prvnych pojmov pri aplikcii

zkona o slobode informci .............................................................................. 2607.2.3. Aplikcia testu proporcionality......................................................................... 263

Pouit literatra ..............................................................................................................273pln znenie zkona . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim ...............277


9/297

8



10/297

9

V O D

vod

Da 1. janura 2012 uplynulo 11 rokov od innosti zkona . 211/2000 Z. z. o slobodnom

prstupe k informcim (alej len zkon o slobode informci).

Prijatm zkona o slobode informci, ktor do zkonnej pravy premietol princp o nie je

tajn, je verejn, sa v Slovenskej republike presadil princp publicity (otvorenosti) verejnej

sprvy. Tento princp znamen, e orgny verejnej moci musia verejnosti sprstupni vetky in-

formcie, ktor maj k dispozcii, okrem tch, ktor je potrebn chrni vo verejnom zujme,

a ktor zkon zo sprstupnenia vslovne vyluuje. Uplatovanie tohto princpu je typick pre

demokratick tty. Do prijatia zkona o slobode informci pretrvval v praxi orgnov verej-

nej moci princp diskrtnosti, resp. utajenosti verejnej sprvy, ktor je typick pre autoritatvne

a nedemokratick reimy. Princp diskrtnosti znamen, e verejnosti s prstupn iba tie in-

formcie, ktor zkon vslovne ozna za verejn, a ktorch sprstupnenie vslovne dovouje,

priom vetky ostatn informcie o innosti orgnov verejnej moci s utajen.

Do prijatia zkona o slobode informci neexistovala zkonn prava prstupu irokej verejnos-

ti k informcim. Nebol vymedzen okruh informci, na ktorch sprstupnenie m kad pr-vo, resp. nebolo veobecne vymedzen, ktor kategrie informci nemusia by verejnosti spr-

stupnen. Takisto nebol stanoven iadny procesn postup sprstupovania informci.1Presn

procesn postup a podmienky sprstupovania vetkch informci vetkm lenom verejnosti

(vetkm osobm), stanovil a zkon o slobode informci.

Prstup k informcim je pre demokratick spolonos ivotne dleit. Bez prstupu obanov

k informcim nie je existencia skutonej demokracie mon. Ako povedal u v 18. storo Ja-

mes Madison Vlda udu bez informovanosti udu alebo bez monosti zska informcie je iba

prolgom fraky alebo tragdie, alebo mono oboje..Informcie s nazvan aj kyslkom de-mokracie. Mono kontatova, e obania s pravm vlastnkom informci, ktor maj k dis-pozcii tt a orgny verejnej moci.2Informcie umouj obanom vytvori si nzor o konan

1 Sprstupovan informci sce upravovalo viacero osobitnch zkonov, avak upravovali sprstupovanie infor-mci iba uritm osobm v pecifickch situcich (naprklad poskytovanie informci astnkom sprvneho kona-nia a inm vymedzenm osobm poda zkona o sprvnom konan) alebo sprstupnenie informcie zviselo od prlisubjektvneho posdenia orgnu verejnej moci (naprklad ak iadatelia o informcie preukzali odvodnenos svojejpoiadavky).

2 Oldich Kulek a Michael antovsk uvdzaj:Prostednictvm voleb do zastupitelskch orgn oban propjujemoc zvolenm pedstavitelm. Ti jsou mu nadle zodpovdni a povinni skldat ty. Propjen jsou i nstroje moci, vetn

informac, kter stt z vle oban shromauje, ktermi disponuje a kter uchovv. Oban tak zstv jejich pravmvlastnkem a me si je kdykoli vydat, bez ohledu na to, zda se tkaj pmo jeho i nikoliv. Tento princip lze omezit pouzetehdy, pokud se takov poadavek dotk dleitch zjm cel spolenosti (ochrana utajovanch skutenost) nebo pokud


11/297

10


politikov a verejnch initeov, o innosti orgnov verejnej moci a o stave spolonosti, ttu i

obce. Rchly prstup k pravdivm a plnm informcim je nevyhnutnou podmienkou toho,

aby rozhodovanie obanov vo vobch malo zmysel. Len informovan obania mu skutone

rozhodova o alom smerovan krajiny alebo kontrolova orgny verejnej moci i pouvanie

verejnch prostriedkov. Prstup k informcim zrove prispieva aj k dobrmu a zodpoved-

nmu fungovaniu verejnej sprvy, zniuje riziko korupcie a zrove posiluje dveru obanov

v tt a jeho orgny.

Tto publikcia obsahuje najm vklad zkona o slobode informci. Pozornos zameriava

hlavne na sprstupovanie informci na zklade iadosti, priom sme sa do publikcie snaili

zhromadi doterajie sksenosti s procesom sprstupovania informci. Jednotliv asti pub-

likcie obsahuj vklad zkladnch princpov zkona, vklad konkrtnych kategri inform-

ci, ktor sa nesprstupuj, postup pri sprstupovan informci na iados, vklad tkajcisa informci, ktor musia orgny verejnej moci povinne zverejova a vklad o zodpovednosti

za poruenie zkona. V publikcii je zaraden aj krtka as venujca sa prvu na prijmanie

informci z prebiehajcich udalost, ktor nie je upraven zkonom o slobode informci a vy-

plva priamo z stavy SR. Posledn as sa venuje povinnosti vetkch orgnov verejnej moci

vyklada zkon o slobode informci v slade s stavnm prvom na informcie a v prospech

udskch prv.

Publikcia obsahuje aj vatky zo sdnych rozhodnut, ktor sa tkaj aplikcie zkona o slobo-

de informci, niekoko praktickch vzorov podan a pln znenie zkona o slobode informciinn k 1. januru 2012.

V publikcii s citovan aj rozsudky sdov z eskej republiky tkajce sa uplatovania eskho

zkona . 109/1999 Sb. o svobodnm pstupu k informacm, a to z dvodu, e esk zkon

je zaloen na podobnch princpoch a bol predlohou pri tvorbe slovenskho zkona. Zvery

a princpy vyvoden eskmi sdmi, uveden v publikcii, mono v mnohch prpadoch vztiah-

nu aj na vklad a uplatovanie slovenskho zkona.Publikcia nadvzuje na publikciu Prvo

na informcie vydan obianskym zdruenm Oban a demokracia v roku 2006.

Za cenn pripomienky pri tvorbe publikcie akujem Kristne Babiakovej, Vladimrovi rni-

kovi a Martinovi Cferskmu.

by jeho uplatnn bylo na kor prv jinch oban (ochrana soukrom, obchodn tajemstv).Pozri KULEK, O. AN-TOVSK, M.: Svoboda informac. Svobodn pstup k informacm v prvnm du esk republiky. Praha: Linde Praha,a.s., 2002, s. 13.


12/297

11

Z K L A D N P R I N C P Y Z K O N A O S L O B O D E I N F O R M C I

1 . A S

Zkladn princpy zkonao slobode informci

1.1. stavn zklady prva na informcieZkon o slobode informci podrobne upravuje prvo na prstup k informcim, ktor maj

k dispozcii orgny verejnej moci a in verejn intitcie a je vykonanm zkladnho prva na

informcie. Prvo na informcie ako zkladn stavn prvo zakotvuje stava Slovenskej re-

publiky a Listina zkladnch prv a slobd.3Zkon o slobode informci na ne odkazuje hne

v ustanoven 1.

1Predmet pravy

Tento zkon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodnho prstupu k informcim.1)

1)l. 26, 45 a 34 stavy Slovenskej republiky; l. 17, 25 a 35 Listiny zkladnch prv a slobd.

Poda lnku 26 ods. 1 stavy SR Sloboda prejavu a prvo na informcie s zaruen.Podalnku 26 ods. 2 prv veta stavy SRKad m prvo vyjadrova svoje nzory slovom, psmom,tlaou, obrazom alebo inm spsobom, ako aj slobodne vyhadva, prijma a rozirova idey a in-formcie bez ohadu nahranice ttu.

Z lnku 26 ods. 5 stavy SR okrem toho vslovne vyplva povinnos orgnov verejnej mociposkytova informcie o svojej innosti. Poda l. 26 ods. 5 stavy SR Orgny verejnej mocimaj povinnos primeranm spsobom poskytova informcie o svojej innosti v ttnom jazyku.Podmienky a spsob vykonania ustanov zkon.

stava v lnku 26 ods. 4 stanovuje aj dvody pre obmedzenie prva na informcie. Ide o prpady,ke je to v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, bezpenos t-tu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia a mravnosti, priom konkrtne dvody a sp-sob odmietnutia prstupu k informcim musia by stanoven iba predpisom so silou zkona.

3 stavn zkon . 23/1991 Zb. z 9. janura 1991, ktorm sa uvdza Listina zkladnch prv a slobd.


13/297

12


V lnku 45 stavy SR je osobitne zakotven prvo kadho na vasn a pln informcie o sta-

ve ivotnho prostredia a o princh a nsledkoch tohto stavu.

Vznam zkona o slobode informci a prva na informcie popsal Najvy sd SR nasledovne:

Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 5 Si 1/2011zo da 15. decembra 2011

Poda 1 zkona o slobode informci, tento zkon upravuje podmienky, postup a rozsahslobodnho prstupu k informcim. V poznmke k tomuto ustanoveniu je citovan aj l. 26stavy, ktor sce nem normatvnu povahu, ale vyjadruje zmer zkonodarcu, o sa tka eluzkona o slobode informci, t. j. pravou v tomto zkone sa m chrni relne uplatnenie l.26 stavy.

Niet pochb o tom, e prihlsenm sa Slovenskej republiky k princpom demokratickho prv-neho ttu, resp. prijatm Listiny zkladnych prv a slobd a stavy Slovenskej republiky do-lo aj u ns k prechodu od koncepcie diskrtnosti verejnej sprvy (ttnej sprvy i samosprvy)k princpu publicity sprvy (t. j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tm sa zmenilo zkladnprvne-filozofick vchodisko pri rieen otzky prstupu vrejnosti k informciam o innostiverejnej sprvy v tom zmysle, e teraz maj v zsade vetci prvny nrok na prstup ku vet-km informciam okrem tch, ktor s osobitnm zkonom a taxatvne a iba z nevyhnutnchdvodov vylen.

Zmyslom informovanosti obanov o verejnej moci je pre tto moc samu esencilnou sptnouvzbou, kvalitatvnym faktorom a zrove aj poistkou proti jej zneuitiu. alm nepopiera-tenm vznamom subjektvneho, a tm aj vyntitenho prva na informcie je jeho funkciakontroln vo vzahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatone rozsiahly, jednoduch a rchly pr-stup k informciam m tie priazniv vplyv na dveru obanov v demokratick intitcie a naich ochotu podiela sa na verejnom ivote. Situcie, kedy samotn zskavanie podkladovchinformcii rob obanom problmy, s pre nich demotivujce, pretoe tm nadobdaj pocitnemonosti inne ovplyvni sprvu vec verejnch.

Prvo na informcie spolu so slobodou prejavu s stavnmi prvami kadho subjektu ga-

rantovanmi stavou Slovenskej republiky, Listinou zkladnch prv a slobd a Dohovoromo ochrane udskch prv a zkladnch slobd. Prvo vyhadva a ri informcie mono ob-medzi len zkonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranuprv a slobd inch, bezpenosti ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia a mrav-nosti (l. 26 ods. 4 stavy Slovenskej republiky). Vkladovm pravidlom pri obmedzovan z-kladnch prv a slobd je ustanovenie l. 13 ods. 4 stavy Slovenskej republiky, poda ktorhopri obmedzovan zkladnch prv a slobd sa mus dba na ich podstatu a zmysel. Takto ob-medzenia sa mu poui len na ustanoven cie. Rozsah obmedzen zkladnch prv a slobdje potrebn vyklada retriktvne.


14/297

13


stavn sd SR vyloil obsah a rozsah stavnho prva na prstup k informcim doteraz naj-

podrobnejie v nleze sp. zn. I. S 236/06. stavn sd SR v tomto nleze potvrdil, e z lnku

26 stavy vyplva povinnos orgnov verejnej moci poskytova kadmu informcie o svo-jej innosti, priom tto povinnos me by obmedzen len v prpadoch stanovench v l.26 ods. 4 teda iba zkonom a ak ide o opatrenie v demokratickej spolonosti nevyhnutn naochranu prv a slobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia

a mravnosti. Tento zkladn princp mus by zohadovan orgnmi verejnej moci pri aplikcii

zkona o slobode informci a tie zkonodarcom pri prijman zkonov a inch prvnych pred-

pisov upravujcich prstup k informcim.

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06zo da 28. jna 2007

Z pohadu stavnho sdu treba predovetkm uvies, e z ustanovenia l. 26 ods. 1 a 2 stavymono vyvodi stavn prvo kadho slobodne vyhadva, prijma a rozirova informcie.

Vyhadvanie informci je vlastne zisovanm, i v oblasti zujmu toho, kto informcie vyha-dva, informcie vbec jestvuj, ak a kde sa nachdzaj. Nejde teda ete o samotn informcie,ale o informciu o informci. Prijmanie informci je zskanie informcie do vlastnej dispo-zinej sfry tak, aby mohla by subjektom pre vlastn potrebu, ako aj pre potrebu inch spra-covan. Zskanie informcie sa me uskutoova tak zmyslovmi orgnmi, ako aj rznymitechnickmi prostriedkami, akmi s za sasnho stavu zvukov, obrazov, ako aj zvukovo-ob-

razov zznamy, ale aj akmkovek inm spsobom. Rozirovanm informci je akkovek sp-sob odovzdania prijatej informcie aliemu subjektu, resp. alm subjektom (I. S 57/00).

stavn prvo vyhadva, prijma a rozirova informcie nie je ratione personae obmedze-n, lebo patr kadmu, teda akejkovek fyzickej alebo prvnickej osobe.

Z ustanovenia l. 26 ods. 5 stavy vyplva stavn povinnos poskytova informcie kadmu.Tto povinnos je ratione personae obmedzen, lebo nezavzuje kadho, ale iba orgny verej-nej moci v svislosti s ich innosou. In subjekty (ktor netvoria sas orgnov verejnej moci)stavne zakotven povinnos poskytova informcie kadmu nemaj. To samozrejme nezna-

men, e by im, resp. niektorm z nich nemohla by takto povinnos uloen napr. zkonomalebo na zklade zkona (l. 13 ods. 1 stavy).

Za orgny verejnej moci treba povaova jednak orgny ttnej moci a jednak orgny verejnej sprvy.

Orgnmi ttnej moci s Nrodn rada Slovenskej republiky (ako orgn zkonodarnej moci),prezident Slovenskej republiky a vlda Slovenskej republiky (ako orgny vkonnej moci), stav-n sd, veobecn sdy a Sdna rada Slovenskej republiky (ako orgny sdnej moci).

Orgnmi verejnej sprvy s jednak orgny veobecnej a pecializovanej ttnej sprvy (stred-n, resp. s celottnou psobnosou a regionlne), alej vyie zemn celky a obce ako orgny

zemnej a obecnej samosprvy a napokon aj in subjekty, ktor vykonvaj niektor prvomociverejnej sprvy.


15/297

14


Tak ako stavn prvo kadho vyhadva a ri informcie, aj stavn povinnos orgnov ve-rejnej moci poskytova kadmu informcie o svojej innosti mu by obmedzen len zkonom,ak ide o opatrenie v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, bez-penos ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia a mravnosti (l. 26 ods. 4 v spo-jen s l. 13 ods. 2 stavy). Pri takomto obmedzovan zkladnho prva treba prihliada na to,aby zkonn obmedzenia zkladnho prva platili rovnako pre vetky prpady, ktor spajustanoven podmienky. alej pri obmedzovan zkladnho prva sa m dba na jeho podstatua zmysel, priom obmedzenie sa me poui len na ustanoven cie (l. 13 ods. 3 a 4 stavy).

Z hadiska skmanej problematiky je pre orgny verejnej moci prznan najm to, e nplouich innosti je realizcia prv a povinnost verejnej moci. alej je dleit, e pri tejto innostihospodria s verejnmi financiami alebo nakladaj s majetkom ttu, alebo majetkom obc.

Napokon je prznan, e orgny verejnej moci s spravidla kreovan zkonmi, resp. na zkla-de zkonov, ktor patria do oblasti verejnho prva. Skr len vnimone s tieto orgny kreo-van poda skromnho prva.

V stave vymedzen povinnos orgnov verejnej moci poskytova informcie o svojej innosti jepremietnut do ustanovenia 2 zkona o slobode informci, kee v tomto ustanoven sa defi-nuj povinn osoby, teda osoby povinn sprstupova informcie. V 2 ods. 1 (v znen innomdo 1. janura 2006) uveden ttne orgny, obce a prvnick osoby a fyzick osoby, ktorm z-kon zveruje prvomoc rozhodova o prvach a povinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch

osb v oblasti verejnej sprvy, treba povaova za orgny verejnej moci. V 2 ods. 2 (v zneninnom do 1. janura 2006) zkona o slobode informci uveden prvnick osoby zriadenzkonom mu by tie orgnmi verejnej moci, pokia maj prvomoc rozhodova o prvacha povinnostiach fyzickch alebo prvnickch osb. V rovnakom ustanoven uveden prvnic-k osoby zriaden ttnym orgnom alebo obcou poda osobitnho zkona spravidla orgnmiverejnej moci nie s. Ide toti o rozpotov a prspevkov organizcie. Napokon v 2 ods. 3(v sasnom znen) zkona o slobode informci uveden prvnick osoby zaloen povinnmiosobami poda ods. 1 a 2 taktie spravidla nie s orgnmi verejnej moci.

Na zklade uvedenho mono kontatova, e hoci stavn povinnos poskytova informcie

o svojej innosti maj v zmysle l. 26 ods. 5 stavy iba orgny verejnej moci, zkonom o slobodeinformci bol okruh povinnch subjektov rozren aj o tak subjekty, ktor za orgny verejnejmoci povaova nemono.

alej treba kontatova, e vetky povinn osoby vyplvajce z ustanovenia 2 ods. 1, 2 a 3 z-kona o slobode informci maj v zsade ratione materiae pln informan povinnos v rozsa-hu svojej innosti. Jedinou vnimkou s prvnick osoby a fyzick osoby, ktorm zkon zverujeprvomoc rozhodova o prvach a povinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb v ob-lasti verejnej sprvy poda 2 ods. 1 zkona o slobode informci, pretoe rozsah informanej

povinnosti tchto subjektov je ratione materiae vymedzen tak, e sa tka iba ich rozhodovacejinnosti, nie teda celej innosti.


16/297

15


Podstatou sporu medzi astnkmi konania je stavne relevantn vymedzenie, resp. definova-nie prvnickch a fyzickch osb uvedench v 2 ods. 1 zkona o slobode informci, ktorchinforman povinnos je obmedzen.

Poda nzoru stavnho sdu treba vychdza predovetkm z charakteristickch znakov, kto-r s prznan pre orgny verejnej moci. Ako to u bolo uveden, ide o npl ich innosti, hos-podrenie s verejnmi financiami, resp. nakladanie s majetkom ttu alebo obce a prslunosdo oblasti verejnho alebo skromnho prva.

Z uvedenho pohadu ttne orgny, obce ( 2 ods. 1 zkona o slobode informci) a prvnic-k osoby zriaden zkonom ( 2 ods. 2 zkona o slobode informci) sa vyznauj spravidlavetkmi tromi u uvedenmi charakteristickmi znakmi. Realizuj toti prva a povinnostiverejnej moci, hospodria s verejnmi financiami,resp. nakladaj s majetkom ttu alebo obca boli kreovan zkonmi, resp. na zklade zkonov, ktor patria do oblasti verejnho prva.

Prvnick osoby zriaden ttnym orgnom alebo obcou poda osobitnho zkona ( 2 ods. 2zkona o slobode informci) spaj spravidla dva charakteristick znaky, lebo hospodrias verejnmi financiami, resp. nakladaj s majetkom ttu alebo obc a boli kreovan na zkladezkonov, ktor patria do oblasti verejnho prva. Tieto subjekty spravidla nerealizuj prvaa povinnosti verejnej moci.

Prvnick osoby zaloen povinnmi osobami uvedenmi v ods. 1 a 2 ( 2 ods. 3 zkona o slo-bode informci) spaj spravidla jeden charakteristick znak. Hospodria toti s verejnmi

financiami, resp. nakladaj s majetkom ttu a obc, kee s zriaden s majetkovou asoupovinnch osb poda 2 ods. 1 a 2 zkona o slobode informci. Prva a povinnosti orgnovverejnej moci nerealizuj a spravidla s kreovan na zklade zkonov patriacich do oblastiskromnho prva (napr. obchodn spolonosti vytvoren poda Obchodnho zkonnka).

Z dosia uvedenej analzy mono dospie k zveru, e pln informan povinnos voi kadmu jez hadiska l. 26 ods. 4 stavy namieste bu vtedy, ke ide o subjekt, ktor hospodri s verejnmifinanciami, resp. naklad s majetkom ttu alebo obc, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktor bolkreovan zkonom alebo na zklade zkona, ktor patr do oblasti verejnho prva. V tchto pr-

padoch je dan verejn zujem na plnej informanej povinnosti, ktor potla do zadia prpad-n zujem tchto subjektov na ochrane ich prv a slobd. Ochrana prv a slobd subjektu, ktorm informan povinnos, by toti inak mohla by legitmnym dvodom na obmedzenie prvakadho na informcie poda l. 26 ods. 4 stavy. Hospodrenie s verejnmi financiami a tt-nym, resp. obecnm majetkom zaklad verejn zujem na transparentnosti fungovania takhotosubjektu kvli monosti verejnej kontroly zo strany obanov a posilneniu dvery obanov v zkon-n nakladanie s verejnmi prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatn, e takto subjektnebol kreovan na uplatovanie skromnch zujmov, ale na realizciu verejnch zujmov.

V prpade takho subjektu, ktor realizuje niektor prva a povinnosti verejnej moci, avak pri-tom nehospodri s verejnmi financiami, resp. nenaklad s majetkom ttu alebo obc a patrdo oblasti skromnho prva, je z stavnoprvneho hadiska potrebn prihliadnu pri uren


17/297

16


rozsahu informanej povinnosti takhoto subjektu na ochranu jeho prv a slobd v zmysle l.26 ods. 4 stavy. U subjektov skromnho prva, ktor nemaj k dispozcii verejn financie,resp. ttny, i obecn majetok, hoci realizuj as prvomoc orgnov verejnej moci, je dvodnich informan povinnos obmedzi na rozsah ich rozhodovacej innosti. Takto subjekty toti,pokia nerozhoduj v oblasti verejnej sprvy, nemaj veobecn informan povinnos. Prvenaopak, maj prvo skutonosti tkajce sa ich innosti utajova a informcie s povinn po-skytova iba v presne vymedzench prpadoch stanovench osobitnmi zkonmi.

Uveden obmedzenie prva na informcie zodpoved vetkm kritrim obmedzovania zk-ladnho prva vyplvajcim z l. 26 ods. 4 a l. 13 ods. 2, 3 a 4 stavy.

stavn sd SR poukazuje aj na to, e prvo na prstup k informcim a povinnos ttu posky-

tova verejnosti informcie vyplva aj z l. 10 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnchslobd, o potvrdili aj rozhodnutia Eurpskeho sdu pre udsk prva v trasburgu.

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. PL. S 1/09 zo da 19. janura 2011

...povauje stavn sd za vznamn poukza aj na zvery ESP. Ten vo svojej nedvnej ju-dikatre vznamnm spsobom rozril pojem slobody prijma informcie obsiahnut v l.10 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd (alej len dohovor), ke vslovneuznal existenciu dohovorom zaruenho prva na informcie (right of access to information,

porov. rozhodnutie z 10. jla 2006 vo veci sanosti . 19101/03 Sdruen Jihoesk Matkyproti eskej republike, rozsudok zo 14. aprla 2009 vo veci . 37374/05 Trsasg a Szabad-sgjogokrt proti Maarsku, bod 35). V poslednom uvedenom rozhodnut alej uviedol, epovinnos ttu vo veciach slobody tlae zaha eliminciu prekok pre novinrsku innostam, kde vo veciach verejnho zujmu existuj len z dvodu informanho monopolu orgnovverejnej moci (rozsudok Trsasg a Szabadsgjogokrt proti Maarsku, bod 36).

stavn povinnos orgnov verejnej moci poskytova verejnosti informcie o svojej innos-

ti, a teda stavn prvo verejnosti na prstup k informcich, upravuje na zkonnej rovni voveobecnostizkon o slobode informci, priom pecilnu prvnu pravu prstupu k infor-mcim v niektorch pecifickch situcich obsahuj aj in prvne predpisy. Zkon o slobode

informci ale nevyerpva cel obsah stavnho prva na informcie. Upravuje iba prvo na

prstup k informcim, ktor s u nejakm spsobom uchovan (napr. zaznamenan na nosii

informci), a teda s u k dispozcii.

alm aspektom stavnho prva na informcie je prvo na prijmanie a zaznamenvanieinformci z prebiehajcich udalost, pri ktorch informcie bezprostredne vznikaj a bez za-znamenania bud kvli neopakovatenosti tchto udalost nenvratne straten. Konkrtne ide

naprklad o prvo na vyhotovovanie zvukovho alebo obrazovho zznamu z innosti orgnovverejnej moci.


18/297

17


stavn sd SR posudzoval prpad, kedy sudca zakzal obanovi z radov verejnosti nahr-

va na diktafn tanie rozsudku. V nleze stavn sd potvrdil, e v tomto prpade nemohol

oban poui na zskanie zvukovho zznamu zkon o slobode informci, pretoe ten sa ne-

vzahuje na prijmanie informci z prebiehajcich udalost, ale iba na informcie, ktor m

intitcia u k dispozcii.

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. III. S 169/03 zo da 19. decembra 2003

Zkon . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k informcim a o zmene a doplnen niektorchzkonov (zkon o slobode informci) nepokrva vetky aspekty stavnho prva na informciev zmysle l. 26 ods. 1 stavy a na dan prpad je sporn jeho aplikcia (poda 3 ods. 1 zkonsa vzahuje len na informcie, ktor m intitcia k dispozcii, nemono ho poui na nahrva-nie prve prebiehajcej udalosti, intitcia podvajca informcie m povinnos vybavi ia-

dos o informcie v lehote 10 dn a navye sa poda 11 ods. 1 psm. d) tento zkon nevzahujena informcie tkajce sa rozhodovacej innosti sdov a orgnov innch v trestnom konan).

1.2. o je informciaZkladnm pojmom zkona o slobode informci je pojem informcia. Zkon neobsahuje v-

slovn definciu tohto pojmu, ale vznam pojmu informcia jednoznane vyplva z kontextuustanoven zkona a z inch prvnych dokumentov.

V odbornej literatre mono njs urit defincie pojmu informcia. Poda odbornej litera-

try je informcia kad oznmenie obohacujce vedomie prjemcu4aleboakkovek energe-tick i hmotn prejav, ktor me ma zmysel bu pre toho, kto ho oznamuje, alebo pre toho, ktooznamovan prijma.5V praxi slovenskch sdov sa asto pouva nasledujca defincia pojmuinformcia:Informcia je sprva, daj, pouenie, ktor fyzick osoba alebo prvnick osobaodovzdva inej fyzickej alebo prvnickej osobe. Informcia je zkladom komunikcie. lovek ouzskava nov poznanie a komunikuje s inmi umi.6

Poda prvnej terie mus jazykov vklad zkonnch pojmov zohadova aj situciu, ke saustanovenie prvneho predpisu obsahujce zkonn pojem tka oblasti, kde sa pouvaj pe-

cilne pojmy. V takom prpade sa pojmy musia vyklada v ich pecilnom vzname a nie v ich

vzname pri benom pouvan jazyka.7Pri vklade a aplikcii zkona o slobode informci nietiadneho dvodu vznam pojmu informcia redukova iba na vznam, ktor je vymedzen

4 MADAR, Z. a kol.: Slovnk eskho prva. Zv. 1. Praha: Linde Praha a.s., 1995, s. 336.

5 MATES, P. MATOUKOV, M.: Evidence, informace, systmy prvn prava. Praha: Codex Bohemia, 1997, s. 27.

6 Podobne poda Krtkeho slovnka slovenskho jazyka je informcia sprva, daj, pouenie Pozri Krtky slov-

nk slovenskho jazyka. 2. vyd. Redigovali Jn Kaala a Mria Pisrikov. Bratislava: Veda 1989, s. 136.7 Pozri napr. MacCORMICK, N. SUMMERS, R.: Interpretation and Justification, s. 512 513. In: MacCOR-MICK, D. N. SUMMERS, R (eds.).: Interpreting Statutes. A Comparative Study. Aldershot: Dartmouth, 1991.


19/297

18


definciami v odbornej literatre (napr. v Krtkom slovnku slovenskho jazyka) alebo chpa

pojem informcia iba v jeho benom hovorovom vzname. Pojem informcia pouvan

v zkone o slobode informci je prvnym pojmom,8ktorho vznam me by odlin od vzna-

mu pouvanho v benom hovorovom jazyku.9Pri vklade pojmu nachdzajceho sa v zkone

treba vdy zohadni aj el zkona, nadvznos zkona na in zkony, stavn prva a hodnoty

zakotven v stave a prvne predpisy Eurpskej nie. Preto spoahnutie sa vlune na vyie

uveden vznamy pojmu informcia vymedzen v odbornej literatre by bolo poruenm ve-

obecne uznvanch zsad vkladu prvnych predpisov.

Informciami s aj daje alebo dta. Ide o synonym pojmu informcia. Pojmom da-

je sa asto oznauj informcie obsiahnut na listinch a pojmom dta sa vinou ozna-

uj informcie nachdzajce sa v rznych potaovch databzach alebo registroch. Zkon

o slobode informci teda nerob rozdiel medzi informciami a dtami, resp. dajmi a zaruujeprstup aj k dajom a dtam.

1.2.1. Informciou je aj dokument alebo zznam

V praxi niektorch orgnov verejnej moci sa vyskytli pochybnosti, i vzhadom na definciu in-

formcie ako sprva, daj, pouenie, s informciou poda zkona o slobode informci aj

cel dokumenty(napr. rozhodnutia, zmluvy) alebo zznamy(naprklad zvukov alebo obra-

zov zznamy).Informciou v zmysle zkona o slobode informci je jednoznaneaj dokument (napr. zpis-nica, rozhodnutie, nkres, obrazov dokument a pod.) alebo zznam. Tto skutonos vyplvapriamo zo samotnch ustanoven zkona o slobode informci.10Ustanovenie 5 zkona o slobodeinformci vslovne stanovuje, e povinne zverejovanmi informciami s aj cel dokumenty naprklad zpisnice zo schdz parlamentu, texty schvlench zkonov, materily predloen narokovanie vldy, uznesenia vldy alebo materily programovho a koncepnho charakteru. Usta-novenie 16 zkona o slobode informci zasa vslovne pota s tm, e na zklade zkona je mo-n obanom sprstupni informcie vo forme kpi predlh s poadovanmi informciami ( 16

ods. 1) alebo kpi zo spisov a z dokumentcie ( 16 ods. 9) - t. j. celch dokumentov.

Rovnako zo zkona o slobode informci vyplva aj to, e informciou je obrazov alebo zvuko-v zznam,a tie ajobrazov snmka. Poda. 9 ods. 1 zkona o slobode informciInform-

8 Prvnym vymedzenm pojmu informcia, odlinm od vyie uvedench definci nachdzajcich sa v odbor-nej literatre, je naprklad defincia obsiahnut v 2 psm. b) zkona . 215/2004 Z.z. o ochrane utajovanch sku-tonost, poda ktorej informciou je obsah psomnosti, nkresu, vkresu, mapy, fotografie, grafu alebo inho zzna-mu, obsah stneho vyjadrenia alebo obsah elektrickho, elektromagnetickho, elektronickho alebo inho fyziklnehotransportnho mdia.

9 Porov. KNAPP, V.: Teorie prva. Praha: C. H. Beck, 1995, s. 122.10 Vznam pojmu informcia nie je definovan samostatnou vslovnou definciou, ale vyplva z viacerch usta-noven zkona, teda ide o tzv. kontextulnu definciu.


20/297

19


cie, ktor sa dotkaj osobnosti a skromia fyzickej osoby, psomnosti osobnej povahy, podobizne,obrazov snmky a obrazov a zvukov zznamy tkajce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osob-nej povahy povinn osoba sprstupn len vtedy, ak to ustanovuje osobitn zkon, alebo s predch-dzajcim psomnm shlasom dotknutej osoby. Z ustanovenia vyplva, e na zklade iadostipodanej poda zkona o slobode informci mono za uritch podmienok (so shlasom do-

tknutej osoby) sprstupni aj obrazov i zvykov zznam alebo obrazov snmku. Logicky teda

ide o informciu v zmysle zkona o slobode informci. Ak s informciou obrazov i zvukov

zznam alebo obrazov snmka tkajce sa fyzickej osoby, logicky je informciou aj kad in

obrazov i zvukov zznam alebo obrazov snmka.11

Skutonos, e dokumenty a zznamy s informciou, vyplva aj z prvnych predpisov Eu-

rpskej nie. Poda l. 2 ods. 1 smernice 2003/4/ES o prstupe verejnosti k informcim o ivot-

nom prostred informcie o ivotnom prostred s akkovek informcie v psomnej, vizulnej,zvukovej, elektronickej alebo ubovonej inej forme.... Poda l. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ESo opakovanom pouit informci verejnho sektora je dokumentom kad obsah bez ohaduna nosi tohto obsahu (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukov, vizulny aleboaudiovizulny zznam) alebo akkovek as takho obsahu. Poda ods. 16 preambuly smer-nice 2003/98/ES Verejn sprstupnenie vetkch veobecne dostupnch dokumentov, ktor mv drbe verejn sektor tkajcich sa nielen politickch postupov ale aj prvnych a a sprvnychpostupov je zkladnm nstrojom rozrenia prva na vedomosti, ktor je zkladnm princpomdemokracie. Poda prlohy k zkonu o slobode informci je tento zkon prebratm (transpo-

zciou resp. vykonanm) tchto smernc. Sdy a in orgny verejnej moci maj preto prvnupovinnos vyklada vntrottne zkony v slade so smernicami Eurpskej nie. Pojem infor-

mcia je teda vzhadom na inok smernc Eurpskej nie potrebn vyklada tak, e zaha aj

cel dokumenty i zznamy.12

Pri vklade pojmu informcia na ely zkona o slobode informci musia sdy a orgny

verejnej moci zohadova skutonos, e zkon o slobode informci je vykonanm stavn-

ho prva na prstup k informcim a e prostrednctvom neho sa realizuje stavn povinnos

orgnov verejnej moci poskytova informcie o svojej innosti. Sdy a orgny verejnej moci

teda musia v zmysle l. 152 ods. 4 stavy SR vyklada pojem informcia obsiahnut v z-kone o slobode informci tak, aby v dsledku tohto vkladu nebolo poruen stavn prvo

verejnosti na prstup k informcim.Ak by obania nemali prstup k zmluvm, rozhodnu-tiam, zpisniciam alebo zznamom pochdzajcich z innosti orgnov verejnej moci, zklad-

n stavn prvo na prstup k informcim by bolo plne popret.Ak chc obania zskainformcie o innosti orgnov verejnej moci, musia nevyhnutne iada iba o sprstupnenie

dokumentov, naprklad kpi listn, elektronickch sborov alebo zvukovch i obrazovch

11 Ak by kad obrazov i zvukov zznam nebol informciou, nemohol by informciou by ani obrazov alebo

zvukov zznam tkajci sa fyzickej osoby.12 K povinnosti vyklada zkony v slade so smernicami pozri bliie napr. PROCHZKA, R. ORBA, J.: PrvoEurpskej nie. Vybran otzky pre prvnu prax. ilina: Poradca podnikatea, spol. s r. o., 2007, s. 90 94.


21/297

20


zznamov a obrazovch snmok (fotografi). Kad informcia je toti zachyten na nejakom

nosii informcie napr. listine, resp. zzname, ktor spravidla obsahuj aj in informcie

a s dokumentom.

Rozsudok Krajskho sdu v Koiciach sp. zn. 7 S 33/2009zo da 30. septembra 2009

Aj ke zkon o slobodnom prstupe k informcim vslovn definciu pojmu informcia ne-obsahuje, jeho vznam vyplva z kontextu ustanoven zkona a z inch prvnych dokumentov.Poda princpov uplatovania prva Eurpskej nie je pojem informcia potrebn vykladav slade so smernicami tak, aby bol dosiahnut cie smernc. Zkon o slobodnom prstupe k in-formcim je realizciou l. 17 ods. 5 Listiny zkladnch prv a slobd, preto vklad pojmuinformcia nesmie fakticky zuova rozsah stavou zaruench prv. V slade s stavou a ko-

munitrnym prvom je tak vklad pojmu informcia, poda ktorho za informciu je potrebnpovaova akkovek textov (prpadne grafick) obsah listn, take vyhotovenie kpie listn jev podstate jedinm racionlnym prostriedkom sprstupnenia poadovanch informci ich ia-dateovi.

Aj Najvy sprvny sd eskej republiky odmietol retriktvny vklad pojmu informcia

a zdraznil, e tejto pojem treba vyklada v slade s stavou tak, aby vklad nespsoboval pro-

tistavn dsledky.

Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 5 A 119/2001zo da 10.oktbra 2003

Tm, e je zkon o svobodnm pstupu k informacm realizac l. 17 odst. 5 Listiny zklad-nch prv a svobod, mus toti jeho vklad v zjmu stavn konformity podlhat vem zsa-dm, ktermi se d obecn vklad stavn chrnnch zkladnch prv. Je proto nutno zvolittakov vklad pojmu informace, kter ve svch dsledcch fakticky nezuuje rozsah stavnzaruench prv, protoe v opanm ppad by se orgn aplikujc prvo dostal do rozporu jed-

nak s obecnou zsadou vkladu ve prospch prv a svobod a jednak do rozporu s pkazemeten smyslu prv a nezneuvn monch omezen, kter je obsaen v l. 4 odst. 4 Listinyzkladnch prv a svobod.

Kee elom prva na informcie a zkona o slobode informci je aj verejn kontrola orgnov

verejnej moci zo strany verejnosti, obania musia ma prstup k informcim o innosti tchto

orgnov. Ak chc obania zisti, i rozhodnutie ttneho orgnu alebo zmluva nie s protiz-

konn alebo nevhodn, musia najprv pozna ich obsah. Ak by sa prijal zver, e dokument nie

je informcia, obania by nemali prstup k obsahu tch dokumentov, ktorch obsah im nie je

vopred znmy. Ak oban presne nevie, ak informcie s obsahom uritho rozhodnutia alebozmluvy, ale chce ich pozna, mus toti iada iba cel obsah tohto rozhodnutia alebo zmluvy


22/297

21


teda napr. ich fotokpiu. Ak by sme pripustili, e v zmysle zkona o slobode informci nie je

mon iada o sprstupnenie celho dokumentu (napr. fotokpie zmluvy alebo rozhodnutia),

poadovali by sme od iadatea o informcie nesplniten vec aby presne oznail konkrtnu

poadovan informciu, ktor vak nepozn a ktor chce prve svojou iadosou o sprstup-

nenie dokumentu zska. Nelogickos takhoto prstupu vstine komentoval aj Najvy sprv-

ny sd eskej republiky:

Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 6 As 40/2004 zo da 25.augusta 2005

Nejvy sprvn soud povauje dost o kopii zpis ze schze rady msta, jak byla stova-telkou podna, za jednoznanou dost o informace v tchto zpisech obsaenou; ... Pokud st-

ovatelka poadovala kopie zpis jako celek, pak nevylouila dn z daj v nm obsaenchjako takov, kter nepoaduje.

...rovn pochyby alovan o tom, e dost o kopii urit listiny vzel z innosti orgnu obcenen dost o informaci o skutenostech v nich obsaench, nejsou dvodn. Jak by asi mlatakov dost vypadat za situace, kdy oban obce ani nev, co bylo na programu schze radyobce?

Obdobne rozhodol Najvy sprvny sd eskej republiky aj v inom prpade:

Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 8 As 34/2005zo da 28.marca 2006

Nejvy sprvn soud povauje dost o kopii rozhodnut, jak byla alobcem podna, zajednoznanou dost o informace v tomto rozhodnut obsaen; zkon o svobodnm pstupuk informacm neobsahuje definici informace obecn je obsah tohoto vrazu chpn jakozprva, sdlen, jako urit projev, ve kterm se konstatuj fakta. Pokud alobce poadovalkopii rozhodnut jako celku, pak nevylouil dn z daj v nm obsaench jako takov, kter

nepoaduje. Takov dost ostatn odpovd situaci, kdy adatel neme znt detailn ob-sah poadovanho rozhodnut.

Skutonos, e aj informcie zachyten na zvukovom alebo obrazovom zzname, s inform-

ciou, jednoznane potvrdil aj stavn sd SR. Poda nlezu stavnho sdu sp. zn. I. S 57/00

sasou prva na informcie je prijmanie informci, priom prijmanie informci je zskanieinformcie do vlastnej dispozinej sfry tak, aby mohla by subjektom pre vlastn potrebu, ako ajpre potrebu inch spracovan. Zskanie informcie sa me uskutoova tak zmyslovmi orgn-mi, ako aj rznymi technickmi prostriedkami, akmi s za sasnho stavu zvukov, obrazov,ako aj zvukovo-obrazov zznamy, ale aj akmkovek inm spsobom. stavn sd vo viacerchrozhodnutiach rozhodol, e orgny verejnej moci (napr. polcia alebo sdy) tm, e zabrnili


23/297

22


obanovi vyhotovova si zvukov alebo obrazov zznam z prebiehajcej udalosti, poruili jeho

prvo na prijmanie informci (napr. rozhodnutia stavnho sdu SR II. S 44/00, II. S

28/96, II. S 7/00, III. S 169/03). Z toho jednoznane vyplva, e vyhotovenm zvukovho

alebo obrazovho zznamu sa informcie zskavaj do dispozinej sfry osoby, a teda e ob-

sah zvukovho alebo obrazovho zznamu je tie informcia.

Na zklade zkona o slobode informci mono iada aj o sprstupnenie kpi originlovlistn, ktor je nielen informciou o vznamovom obsahu listiny, ale aj grafickou informciouo skutonej podobe listiny (grafickm obsahom listiny) a ktor obsahuje naprklad aj vlastno-

run podpisy alebo odtlaok peiatky. Opan vklad by bol v rozpore s stavou i zkonom

o slobode informci.

Tto skutonos potvrdili aj sdy:

Rozsudok Krajskho sdu v Koiciach sp. zn. 7 S 33/2009zo da 30. septembra 2009

...za informciu je potrebn povaova akkovek textov (prpadne grafick) obsah listn,take vyhotovenie kpie listn je v podstate jedinm racionlnym prostriedkom sprstupneniapoadovanch informci ich iadateovi.

Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn.1 As 17/2008zo da 7.mja 2008

Mstsk soud lp na dslednm jazykovm vkladu tohoto ustanoven a zdrazuje, e nelzeposkytnout listinu, nbr obsah. Soud vak mechanicky ztotonil pojem obsah s pojmem v-tah, shrnut, pevyprvn i rsum. Jestlie se mstsk soud ubral smrem rozliovn meziformou a obsahem, pak jedin formln sprvn zvr je, e forma je psan (listina), a obsahje text v cel sv celistvosti vetn eventulnch na listin zachycench grafickch prvk... (...)dost o poskytnut informace byla podna s clem, aby stovatelka mohla provst analzusmluv z hlediska jejich celkov vhodnosti (nehled k tomu, e adatel o informaci nen povi-nen uvdt dvody, pro kter o poskytnut informace d). Smlouvu lze interpretovat a poso-

udit pouze jako celek; zpstupnnm jen nkterch vybranch daj o smlouv je tento zmrzcela znemonn. Takovto poskytnut informace tedy pochopiteln lo proti elu zkonao svobodnm pstupu k informacm; nelze proto vbec hovoit o dn aplikaci zkona, alespe o jeho obchzen. Prvn nzor mstskho soudu a alovanho poruuje stavn zaruenprvo stovatelky na poskytnut informac; navc se p elu tohoto prva, jako i zkonao svobodnm pstupu k informacm, kterm je umonn laick kontroly vkonu veejn mocia nakldn s veejnm majetkem. V danm ppad je v souladu s stavou a komunitrnmprvem pouze takov vklad pojmu informace, dle nho se informac rozum veker textov(pp. i grafick) obsah pedmtnch listin (njemnch smluv). Zhotoven kopi listin (njem-

nch smluv) je tak v podstat jedinm racionlnm prostedkem zpstupnn poadovanchinformac jejich adateli.


24/297

23


Rozsudok Krajskho sdu v eskch Budjoviciach sp. zn. 10 Ca 232/2001 zo da 24.oktbra 2001

Podle zkona . 106/1999 Sb., o svobodnm pstupu k informacm, lze po prvu vyadovatkopie listin; pak nepostauje poskytnout z psemnosti vpis. Pitom je teba dodrovat zkonnomezen sledujc ochranu dat zajiovanou jinmi prvnmi pedpisy, a chrnn daje vylouit.

Z vyie uvedenho teda vyplva, e sa v iadnom prpade nemono stotoni s nzormi niekto-

rch orgnov verejnej moci, ktor pojem informcia obsiahnut v zkone o slobode inform-

ci vykladaj prli retriktvne, o spsobuje, e tento vklad m protistavn dsledky.13

1.3. Dva spsoby sprstupovania informciZkon o slobode informci pozn dva spsoby sprstupovania informci. Prvm spsobom

je sprstupovanie informci na zklade iadostiiadateov, ktormu sa venuje 3. as tejtopublikcie. Druhm spsobom je tzv.povinnzverejovanieinformci (aktvne zverejovanieinformci), kedy mus povinn osoba zverejni informcie bez toho, aby ju o to niekto vopred

poiadal. Tomuto spsobu sa venuje 4. as tejto publikcie.

1.4. Kto je povinn sprstupova informciePoda zkona o slobode informci maj povinnos sprstupova informcie tzv.povinnoso-by.Ide ointitcie, resp. organizcie, a v uritch prpadoch aj fyzick osoby, ktor vykonvajverejn sprvu, rozhoduj o prvach a povinnostiach obanov, hospodria s verejnmi pros-

triedkami alebo vykonvaj innos vo verejnom zujme. Zkon o slobode informci definuje

kategrie subjektovpovinnch sprstupova informcie v ustanoven 2.

2

(1) Osobami povinnmi poda tohto zkona sprstupova informcie (alej len po-vinn osoby) s ttne orgny, obce, vyie zemn celky, ako aj tie prvnick osoby

13 Niektor orgny verejnej moci uvdzaj, ezo znenia zkona nemono vyvodi, e informciou je aj poskytovanierznych dokumentov a ich kpi o prvnych konoch (kpne i in zmluvy), ktor s shrnom mnostva dajov a ujednan

rznej povahy, povajcich rznu ochranu, a to tretm osobm, ktor nie s subjektami prvnych vzahov zaloench uve-denmi konmi (nie s zmluvnmi stranami).


25/297

24


a fyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova o prvach a povinnostiachfyzickch osb alebo prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy, a to iba v rozsahu tejtoich rozhodovacej innosti.

ttnymi orgnmis naprklad Nrodn rada Slovenskej republiky (informcie sprstupu-je prostrednctvom Kancelrie NR SR, vlda Slovenskej republiky (informcie sprstupuje

prostrednctvom radu vldy SR, prezident Slovenskej republiky (informcie sprstupuje

prostrednctvom Kancelrie prezidenta SR), vetky ministerstv, in stredn orgny ttnej

sprvy (napr. Protimonopoln rad SR, tatistick rad SR, rad pre verejn obstarvanie,

rad geodzie, kartografie a katastra SR, Nrodn bezpenostn rad SR), krajsk a obvodn

rady (veobecn i pecializovan, psobiace na jednotlivch sekoch verejnej sprvy), dao-

v rady, coln rady, vojensk sprvy, inpektorty prce, sdy (stavn sd SR, Najvy sdSR, okresn a krajsk sdy, pecilny sd), prokuratra (okresn, krajsk, generlna), Najvy

kontroln rad, Nrodn banka Slovenska, Telekomunikan rad SR at.

Obcamis vetky obce v Slovenskej republike (vrtane vetkch miest) a v Bratislave a Koi-ciach aj jednotliv mestsk asti.

Vymi zemnmi celkami(resp. samosprvnymi krajmi) s regionlne samosprvne celky podazkona . 302/2001 Z.z. o samosprve vych zemnch celkov (zkon o samosprvnych krajoch).

Prvnickmi osobami a fyzickmi osobami, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova

o prvach a povinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy,sa rozumie pecifick kategria subjektov. Ide naprklad o lenov vodnej stre, lesnej stre

alebo lenov stre prrody, ktor s poda zkona oprvnen uklada pokuty, alebo o nettne

stredn koly pri uskutoovan prijmacieho konania.

2

(2) Povinnmi osobami s alej prvnick osoby zriaden zkonom a prvnick osobyzriaden ttnym orgnom, vym zemnm celkom alebo obcou poda osobitnho z-

kona.2)2) 21 zkona . 523/2004 Z.z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonovv znen zkona . 584/2005 Z.z., 1 ods. 3 zkona . 583/2004 Z.z. o rozpotovch pravidlch zemnej samosprvya o zmene a doplnen niektorch zkonov.

Prvnickmi osobami zriadenmi zkonoms naprklad Socilna poisova, Slovensk tele-vzia, Slovensk rozhlas, Rada pre vysielanie a retransmisiu, stredie a rady prce, socilnych

vec a rodiny, Fond nrodnho majetku SR, verejn vysok koly alebo ttne elov fondy

(napr. ttny fond rozvoja bvania alebo Environmentlny fond).

Prvnickmi osobami zriadenmi ttnym orgnom, vym zemnm celkom alebo ob-cou poda osobitnho zkonas najm rozpotov a prspevkov organizcie zriaden tmito


26/297

25


subjektmi (napr. zkladn a stredn koly, zariadenia socilnych sluieb zriaovan obcami

a pod.).

2

(3) Povinnmi osobami s alej aj prvnick osoby zaloen povinnmi osobami podaodseku 1 a 2.

Toto ustanovenie pokrva naprklad ttne podniky, obchodn spolonosti poda Obchodnho

zkonnka14 alebo tzv. zujmov zdruenia prvnickch osb, ktor boli zaloen povinnmi

osobami poda predchdzajcich odsekov - naprklad ttnym orgnom, obcou alebo vym

zemnm celkom.

2

(4) Osobitn zkon me ustanovi povinnos sprstupova informcie aj inej prvnic-kej osobe alebo fyzickej osobe.3)

3)Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z.z. o katastri nehnutenost a o zpise vlast-nckych a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov, zkon . 149/1975 Zb.o archvnictve v znen neskorch predpisov.

Ustanovenie vyjadruje skutonos, e zkon o slobode informci nie je jedinm predpisom,ktor stanovuje, kto m informcie sprstupova. Povinnos sprstupova informcie stano-

vuj alebo mu stanovi aj in predpisy.

1.4.1. Organizan lohy povinnch osb

Osobou povinnou sprstupova informcie je poda zkona o slobode informci zkona cel

povinn osoba (cel intitcia), nie jej jednotliv pracovnci,15alebo urit oddelenie, tvar i

sekcia. Povinnosou intitcie, resp. toho, kto intitciu riadi, je zabezpei, aby plnila povin-nos poskytova informcie vyplvajce zo zkona. Vedenie intitcie by teda malo uri kon-

krtne osoby alebo oddelenia zodpovedn za poskytovanie informci. Ak vedci celej intitcie

neuril iadne osoby alebo oddelenia ako zodpovedn za poskytovanie informci, zodpoved-

nos za prpadn poruovanie zkona nesie priamo on.

14 Zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk.15 V prpade osb uvedench v 2 ods. 1 zkona o slobode informci s poskytova informcie povinn priamofyzick osoby (napr. lenovia stre prrody, lesnej alebo vodnej stre).


27/297

26


Uznesenie Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 1/2010 zo da10. jna 2010

Slovensk televzia bola zk.. 16/2004 Z.z. zriaden ako prvnick osoba ( 2 ods. 2 zk..

16/2004 Z.z.), a je tak povinnou osobou v zmysle 2 ods. 2 zk.. 211/2000 Z.z. Povinnouosobou sprstupova informcie jepoda 2 zk.. 211/2000 Z.z. povinn osoba ako inti-tcia a nie jej jednotliv zamestnanec i orgn.Intern prvny predpis povinnej osoby meuri konkrtne osoby alebo orgny zodpovedn za poskytovanie informci, avak povinnouosobou sprstupova informcie je osoba uveden v 2 zk.. 211/2000 Z.z. V danom prpadeje povinnou osobou v zmysle 2 ods. 2 zk.. 211/2000 Z.z. Slovensk televzia ako prvnickosoba zriaden zkonom zk.. 16/2004 Z.z. a nie Rada Slovenskej televzie alebo generlnyriadite ako orgny povinnej osoby.

Uznesenie Najvyieho sdu SR sp. zn. 2 Si 2/2009 zo da6. oktbra 2010

Z 2 zkona o prokuratre vyplva, e prokurtori samotn nie s ttnym orgnom, ale lenpsobia v rmci ttnych orgnov tvoriacich prokuratru. V zmysle zkona o slobode inform-cije teda povinnou osobou okresn prokuratra ako ttny orgn, a nie prokurtori okres-nej prokuratry, a odvolacm orgnom je krajsk prokuratra ako nadriaden orgn okresnejprokuratry. ...

Ustanovenie 54 zkona o prokuratre hovor o tom, kto je nadriaden prokurtor vo vza-hoch nadriadenosti a podriadenosti, ktormi je ovldan prokuratra, priom poda 6 z-

kona o prokuratre nadriaden prokurtor je oprvnen vyda podriadenmu prokurtorovipokyn, ako m postupova v konan a pri plnen loh, ako aj vykona kony podriadenho pro-kurtora alebo rozhodn, e ich vykon in podriaden prokurtor. Z uvedenho vyplva, epojem nadriaden prokurtor nie je toton s pojmom odvolac orgn. Nadriaden prokurtorje oprvnen vydva pokyny a usmerova prokurtorov, ktor s k nemu vo vzahu podria-denosti, avak zkon mu nezveruje prvomoc rozhodova o opravnch prostriedkoch v kona-niach, kde v prvom stupni rozhoduje niektor zo ttnych orgnov tvoriacich prokuratru.

1.5. Kto m prvo na prstup k informcim

4

(1) iadateom je fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktor poiada o sprstupnenieinformcie.

3

(1) Kad m prvo na prstup k informcim, ktor maj povinn osoby k dispozcii.


28/297

27


...

(3) Informcie sa sprstupuj bez preukzania prvneho alebo inho dvodu alebo

zujmu, pre ktor sa informcia poaduje.

Z stavy aj zo zkona o slobode informci vyplva, e prvo na informcie m kad, oznamen, e toto prvo majvetky fyzick i prvnick osoby. Ide nielen o obanov Slovenskejrepubliky, ale aj o cudzch ttnych prslunkov. Oprvnenie iada informcie nie je obmedze-

n ani bydliskom iadatea alebo jeho vzahomk povinnej osobe. Informcie o uritej obci aleboregine me iada aj osoba, ktor nem na ich zem bydlisko. Informcie o innosti povinnej

osoby me iada naprklad aj zamestnanec tejto povinnej osoby. Akkovek iadate teda me

iada o informcie vetky povinn osoby v Slovenskej republike. iadateom me by aj prv-

nick osoba so sdlom v zahrani.

Informcie mus povinn osoba iadateovi sprstupni bez toho, aby iadate musel uvies ipreukza dvod, pre ktor informciu iada, alebo preukzaoprvnenos i opodstatnenosiadosti. Ide o princp, ktor je eurpskym tandardom.16 Povinn osoba teda neme pod-

mieova sprstupnenie informcie podanm vysvetlenia, za akm elom iadate informciu

poaduje a tie nie je oprvnen zisova dvod iadosti. Na prpadn otzky zamestnancov

povinnej osoby, preo alebo na ak el iadate informciu poaduje, nie je iadate povinn

odpoveda.

1.6. Rozsah informanej povinnosti povinnch osbRozsah informci, ktor musia povinn osoby sprstupova, vymedzuj nasledovn ustanove-

nia zkona o slobode informci:

2

(1) Osobami povinnmi poda tohto zkona sprstupova informcie (alej len po-vinn osoby) s ttne orgny, obce, vyie zemn celky, ako aj tie prvnick osobya fyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova o prvach a povinnostiachfyzickch osb alebo prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy, a to iba v rozsahu tejtoich rozhodovacej innosti.

16 Napr. l. 3 ods. 1 smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prstupe verejnosti k informcim oivotnom prostred alebo l. 4 ods. 1 Dohovoru Rady Eurpy o prstupe k verejnm informcim (Council of EuropeConvention on Access to Official Documents) prijatho Vborom ministrov Rady Eurpy da 27. novembra 2008.


29/297

28


3

(1) Kad m prvo na prstup k informcim, ktor maj povinn osoby k dispozcii.

(2) Povinn osoba poda 2 ods. 3 sprstupn iba informcie o hospodren s verejnmiprostriedkami, nakladan s majetkom ttu, majetkom vyieho zemnho celku alebomajetkom obce, o ivotnom prostred,3a)o lohch alebo odbornch slubch tkaj-cich sa ivotnho prostredia a o obsahu, plnen a innostiach vykonvanch na zkladeuzatvorenej zmluvy.3a)Zkon . 205/2004 Z.z. o zhromaovan, uchovvan a ren informci o ivotnom prostred

V zmysle tchto ustanoven m vina povinnch osb informan povinnosv plnom roz-sahu (maj pln informan povinnos). Znamen to, e okruh informci, z ktorho musiainformcie poskytova, s vetky informcie, ktor maj k dispozcii alebo ktor by mali mak dispozcii. Ide o tieto povinn osoby:

ttne orgny, obce a vyie zemn celky ( 2 ods. 1)

prvnick osoby zriaden zkonom a prvnick osoby zriaden ttnym orgnom, vym

zemnm celkom alebo obcou poda osobitnho zkona ( 2 ods. 2).

Rozsudok Krajskho sdu v Prahe sp. zn. 44 Ca 179/2002zo da 3. decembra 2002

Povinn subjekty maj plnou informan povinnost, to znamen, e okruh informac, z nehomusej poskytovat, je pln, mus poskytovat ze veho, co maj nebo by mli mt.

Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 4 S 4/2004zo da 16. decembra 2004

ttne orgny a obce maj informan povinnos o vetkch informcich, ktor maj k dis-pozcii, pokia nejde o informcie poda 8 a 11.

Niektor povinn osobyvak sprstupuj informcie iba v obmedzenom rozsahu(maj ob-

medzen informan povinnos). Ide o tieto povinn osoby: prvnick a fyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova o prvach a povin-

nostiach osb v oblasti verejnej sprvy ( 2 ods. 1). Tieto povinn osoby sprstupuj ibainformcie v rozsahu tejto ich rozhodovacej innosti.Informcie v rozsahu rozhodovacejinnosti s naprklad informcie o obsahu rozhodnut, ktor tieto osoby vydvaj, o okolnos-

tiach ich vydania, o konan, ktor ich vydaniu predchdzalo, veobecn alebo shrnn (napr.

tatistick) informcie o rozhodovacej innosti povinnej osoby a pod.

prvnick osoby zaloen inmi povinnmi osobami uveden v 2 ods. 3 (najm obchodn

spolonosti a ttne podniky). Tieto povinn osoby sprstupuj iba informcie o hospod-ren s verejnmi prostriedkami, o nakladan s majetkom ttu, majetkom vyieho zem-nho celku alebo majetkom obce, o ivotnom prostred, o lohch alebo odbornch slu-


30/297

29


bch tkajcich sa ivotnho prostredia a o obsahu, plnen a innostiach vykonvanchna zklade uzatvorenej zmluvy.

Vyie uveden ustanovenia vymedzuj iba rozsah informanej povinnosti, teda vymedzu-j okruh informci, z ktorho musia povinn osoby poskytova informcie. Tieto ustano-venia automaticky neznamenaj, e vetky informcie v tomto rozsahu sa musia aj sprstupni.

Z poadovanch informci je potrebn vyli informcie chrnen poda 8 a 11 zkona

o slobode informci.

stavn sd SR zdrazuje, e ustanovenia zkona o slobode informci o rozsahu informanej

povinnosti povinnch osb treba vyklada v slade s stavou tak, aby zvolen vklad nepoprelprvo verejnosti na informcie.

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06zo da 28. jna 2007

...mono dospie k zveru, e pln informan povinnos voi kadmu je z hadiska l. 26

ods. 4 stavy namieste bu vtedy, ke ide o subjekt, ktor hospodri s verejnmi financiami,

resp. naklad s majetkom ttu alebo obc, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktor bol kreovan

zkonom alebo na zklade zkona, ktor patr do oblasti verejnho prva. V tchto pr-

padoch je dan verejn zujem na plnej informanej povinnosti, ktor potla do zadia

prpadn zujem tchto subjektov na ochrane ich prv a slobd. ... Hospodrenie s verej-

nmi financiami a ttnym, resp. obecnm majetkom zaklad verejn zujem na transpa-

rentnosti fungovania takhoto subjektu kvli monosti verejnej kontroly zo strany obanova posilneniu dvery obanov v zkonn nakladanie s verejnmi prostriedkami a majetkom.

Napokon je podstatn, e takto subjekt nebol kreovan na uplatovanie skromnch zuj-

mov, ale na realizciu verejnch zujmov. ...najvy sd pri definovan rozsahu informa-

nej povinnosti alovanho vykladal ustanovenie 2 zkona o slobode informci iba met-dou jazykovho vkladu. Vklad tohto ustanovenia z hadiska jeho stavnej konformnosti

nevykonal. ... Najvy sd taktie neuviedol, ako sa vysporiadal s povinnosou stavne kon-

formne interpretova dotknut ustanovenia, resp. povinnosou rozhodova v prospech ud-

skch prv.

1.6.1. Povinn osoby sprstupujce informcie v rozsahu ichrozhodovacej innosti

V praxi vznik niekedy nejasnos ohadom otzky, i sa dovetoka to iba v rozsahu tejto ich roz-hodovacej innosti( 2 ods. 1) stanovujci obmedzen rozsah informanej povinnosti vzahujeiba na prvnick osoby a fyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova o prvacha povinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy, alebo aj na tt-ne orgny, obce a vyie zemn celky. Sprvny vklad tohto ustanovenia je tak, e tento dove-


31/297

30


tok sa nevzahuje na ttne orgny, obce a vyie zemn celky. ttne orgny, obce a vyiezemn celky maj pln informan povinnos.

Nlez stavnho sdu SR sp. zn. I. S 236/06 zo da 28. jna 2007

,,...vetky povinn osoby vyplvajce z ustanovenia 2 ods. 1, 2 a 3 zkona o slobode infor-mci maj v zsade ratione materiae pln informan povinnos v rozsahu svojej innosti.Jedinou vnimkou s prvnick osoby a fyzick osoby, ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodo-va o prvach a povinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb v oblasti verejnej sprvypoda 2 ods. 1 zkona o slobode informci, pretoe rozsah informanej povinnosti tchtosubjektov je ratione materiae vymedzen tak, e sa tka iba ich rozhodovacej innosti, nie tedacelej innosti.

Rozsudok Najvyieho sdu SR sp. zn. 3 Si 4/2011zo da 03. oktbra 2011

ttne orgny maj pln informan povinnos v rozsahu svojej innosti, a informanpovinnos len v rozsahu rozhodovacej innosti sa tka iba prvnickch osb a fyzickch osb,ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova o prvach a povinnostiach fyzickch osb aleboprvnickch osb v oblasti verejnej sprvy.

1.6.2. Vznam pojmu informcia o hospodrens verejnmi prostriedkami

Ustanovenie 3 ods. 2 zkona o slobode informci stanovuje, e informan povinnos ob-chodnch spolonost zaloench ttnym orgnom, vym zemnm celkom alebo obcou,poda Obchodnho zkonnka je obmedzen okrem inho na informcie o hospodrens verejnmi prostriedkami a o nakladan s majetkom ttu, vyieho zemnho celku ale-bo obce.

Ide naprklad o obchodn spolonosti zaloen ttnymi orgnmi, vymi zemnmi celkami

alebo obcami na zklade Obchodnho zkonnka za elom plnenia uritch verejnch loh,17

priom tt alebo samosprvy maj v tchto obchodnch spolonostiach asto vlun ma-

jetkov as (100-percentn majetkov podiel) alebo v nich sce nemaj vlun majetkov

as, ale maj v tchto obchodnch spolonostiach rozhodujci vplyv, ie ich ovldaj.18

17 Ide naprklad o Nrodn dianin spolonos a.s., eleznin spolonos Slovensko a.s., Bratislavsk vodren-sk spolonos a.s., Bratislavsk teplrensk spolonos a.s. at.

18 Poda 66a ods. 1 Obchodnho zkonnkaOvldan osoba je spolonos, v ktorej m urit osoba vinov podielna hlasovacch prvach preto, e m podiel na spolonosti alebo akcie spolonosti, s ktormi je spojen vina hlasovacch

prv, alebo preto, e na zklade dohody s inmi oprvnenmi osobami me vykonva vinu hlasovacch prv....


32/297

31


V praxi sa vyskytuj prpady, e takto obchodn spolonosti odmietaj poskytova informcie

o svojom hospodren a o nakladan so svojm majetkom, pretoe zastvaj nzor, e inform-

cie o ich vlastnom hospodren a nakladan s ich majetkom nie s informciami o hospodren

s verejnmi prostriedkami ani informciami o nakladan s majetkom ttu, vyieho zemn-

ho celku alebo obce. Tieto obchodn spolonosti argumentuj, e informcie o ich hospod-

ren alebo nakladan s ich majetkom (napr. zmluvy uzatvran tmito obchodnmi spolonos-

ami) nemaj iaden vzah k verejnm prostriedkom ani neboli zskan za verejn prostriedky,

ani nedolo k nakladaniu s majetkom ttu, vyieho zemnho celku i obce.Tieto obchodnspolonosti argumentuj, e majetok patriaci tmto obchodnm spolonostiam nie je majet-

kom ttu, vyieho zemnho celku i obce, ale ide o majetok oddelen a nezvisl na rozpote

ttu alebo samosprv.

Z ustanovenia 5a ods. 2 zkona o slobode informci upravujceho povinn zverejovaniezmlv na internete vyplva, e mnoh zmluvy uzatvran obchodnmi spolonosami s vlu-

nou asou ttu, obc alebo vych zemnch celkov, ktor sa tkaj nakladania s ich majet-

kom,19sa nezverejuj automaticky na internete, ale na internete sa zverejuje iba informcia

o uzatvoren takejto zmluvy.V svislosti s tmto ustanovenm zkona o slobode informcivyvstva otzka, i tieto zmluvy mu by podroben verejnej kontrole a mu by sprstupnen

na zklade iadosti o informcie, kee poda 3 ods. 2 tieto obchodn spolonosti sprstup-

uj iba informcie o hospodren s verejnmi prostriedkami a nakladan s majetkom ttu

a samosprv. Zrove vyvstva otzka, i mono sprstupni zmluvy uzatvoren obchodnmi

spolonosami, v ktorch tt alebo samosprvy sce nemaj vlun as, ale napriek tomuv nich maj rozhodujci vplyv (ovldaj ich).20

Pre zodpovedanie otzky, i mus obchodn spolonos poda 2 ods. 3 sprstupni informcie

o svojom hospodren, je potrebn preskma, i tieto informcie nemono povaova napr-

klad za informcie o hospodren s verejnmi prostriedkami alebo za informcie o naklada-

n s majetkom ttu, vyieho zemnho celku alebo obce.

Budeme sa venova najm monostiam vkladu pojmu verejn prostriedky. V rmci vkladu

je potrebn uri vznam pojmu verejn prostriedky obsiahnutho v ustanoven 3 ods. 2 z-

kona o slobode informci. Prvm krokov pri urovan vznamu pojmu obvykle bva zisovanie,i je obsah tohto pojmu vymedzen definciou nachdzajcou sa priamo v texte zkona (tzv.

leglnou definciou). Leglnu definciu pojmu verejn prostriedky samotn zkon o slobodeinformci neobsahuje. Leglnu definciu tohto pojmu vak obsahuje zkon . 523/2004 Z.z.

o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy. Poda 2 psm. a) zkona o rozpotovch pravidlch

verejnej sprvy verejnmi prostriedkami sfinann prostriedky, s ktormi hospodria prv-nick osoby verejnej sprvy; verejnmi prostriedkami s aj prostriedky Eurpskej nie a odvody

19 Ide napr. o zmluvy uzatvoren tzv. v benom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo innosti

zapsanej v obchodnom registri.20 Naprklad v prpade, e tt m v akciovej spolonosti 98-percentn majetkov podiel a skromn podnikatesksubjekt m 2-percentn majetkov podiel.


33/297

32


Eurpskej nii. Ustanovenie 3 ods. 2 tohto zkona vymenva intitcie, ktor s subjektmiverejnej sprvy.21Poda zkona o rozpotovch pravidlch s teda verejnmi prostriedkami

tie finann prostriedky, s ktormi hospodria tieto intitcie. Medzi subjektmi verejnej spr-

vy, v zmysle zkona o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy, vak nie s zahrnut obchodn

spolonosti zaloen ttnym orgnom, vym zemnm celkom alebo obcou.

Ak by sme vychdzali iba z leglnej defincie pojmu verejn prostriedky obsiahnutej v zkone

o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy, a zrove akceptovali nzor, e tieto obchodn spo-

lonosti nenakladaj s majetkom ttu i samosprv, ale iba s vlastnm majetkom, tak by iadne

informcie o hospodren tchto obchodnch spolonost (vrtane nimi uzatvranch zmlv)

nemohli by sprstupnen, pretoe by nelo o informcie o hospodren s verejnmi prostried-

kami ani o nakladan s majetkom ttu i samosprv.

Pre posdenie, i je takto vklad akceptovaten a i nehada in spsob vkladu pojmu ve-rejn prostriedky, treba zisti dsledky takhoto vkladu v praxi a slad takchto dsledkov

s stavnmi hodnotami a hodnotami demokratickho prvneho ttu. Po posden dsledkov

vyie spomnanho vkladu v praxi mono kontatova, e dsledky takhoto vkladu poj-

mu verejn prostriedky by boli tak, e iba samotnm preliatm majetku ttu, vyieho

zemnho celku alebo obce do obchodnch spolonost (teda iba zmenou prvnej formy) by

bola znemonen verejn kontrola nakladania s tmto majetkom. Tieto obchodn spolonos-

ti s navye zakladan prve za elom plnenia verejnch loh.22Po vzjomnom zven ko-

21 Subjektmi verejnej sprvy s napr. ttne rozpotov organizcie a ttne prspevkov organizcie, ttne e-lov fondy, Fond nrodnho majetku Slovenskej republiky, Slovensk pozemkov fond, verejn vysok koly, obce avyie zemn celky a nimi zriaden rozpotov organizcie a prspevkov organizcie, Socilna poisova a zdravotnpoisovne.

22 Najvy sprvny sd eskej republiky posudzoval, i je energetick spolonos EZ a.s. povinnou osobou podaeskho zkona o slobodnom prstupe k informcim. V rozsudku sp. zn. 2 Ans 4/2009 zo da 6. oktbra 2009 zd-raznil priame ovldanie tejto akciovej spolonosti ttom a verejn el fungovania tejto akciovej spolonosti a aj nazklade toho priiel k zveru, e tto spolonos mus by povinnou sprstupova informcie poda eskho zkonao slobodnom prstupe k informcim. Najvy sprvny sd v rozsudku medzi inm uviedol:teba uvst, e stt m vkapitlov struktue alovanho dominantn postaven: podl esk republiky v roce 2008 inil 63,39%; v roce 2006, kdy

byla dost o poskytnut informace podna , inil dokonce 67,61%. Jak uvd samotn alovan, podl sttu na hlasovacchprvech pak in dokonce 70,43 %. Je proto zjevn, e majetkov podl esk republiky umouje pm ovldn EZ, a.s. Z tto perspektivy nazrno m Nejvy sprvn soud za to, e je splnn i dal z citovanch znak veejn instituce: kvytven orgn alovanho dochz pod dominantnm vlivem sttu. ... Konen k veejnmu elu existence a fungo-vn EZ, a. s. Nejvy sprvn soud samozejm nepehl skutenost, e se jedn o obchodn spolenost, sledujc svojinnost dosaen zisku. Rovn plat, e podle vpisu z obchodnho rejstku je pedmtem podnikn alovanho nkolikdestek velmi rozlinch innost. Za vznamnou vak zdej soud povauje skutenost, e hlavnm pedmtem innostiEZ, a. s. je vroba a prodej elektiny, s tm souvisejc podpora elektrizan soustavy a dle vroba, rozvod a prodej tepla.

Jakkoliv lze alovanmu pisvdit v tom smru, e v tto svoj dominantn innosti nem monopoln postaven, nesouhlasnaopak soud v tom smru, e jeho kolem nen uspokojovn veejnosti v oblasti dodvek elektrick energie. Pestoe toti je

jist elektrizan soustava v EU navzjem propojena, nen sporu o tom, e prv oblast energi pedstavuje jeden ze strate-

gickch, bezpenostnch a koneckonc i existennch zjm esk republiky a jist nikoliv nhodou si proto stt ponechvi v kapitlov struktue alovanho rozhodujc podl. ... Rovn plat, e vnosy z privatizovanho majetku jsou souststtnho rozpotu, kter s nimi samozejm kalkuluje a elov je uruje. ... Rovn v tomto aspektu se vrazn projevuje


34/297

33


lidujcich stavnch zujmov (prva verejnosti na informcie o nakladan s majetkom ttu

a samosprv a zujmu tchto obchodnch spolonost na utajen informci o ich hospodren)

mono kontatova, e tento dsledok by bol zjavne v rozpore s poiadavkou verejnej kontroly

a transparentnosti nakladania s majetkom ttu a samosprv, a teda aj s stavnm prvom na

informcie.23

Kee vklad vychdzajci iba z leglnej defincie obsiahnutej v zkone o rozpotovch pra-

vidlch verejnej sprvy vedie k protistavnm dsledkom, je v zmysle stavnej poiadavky

stavne sladnho vkladu potrebn zvoli in vklad, ktor by protistavn dsledky nepri-

niesol. Existuj toti aj in monosti vkladu, ktor neved k protistavnm dsledkom. Prvou

monosou je, e sa zvol tak vklad, e finann prostriedky obchodnej spolonosti zaloenej

a ovldanej ttom alebo samosprvami s fakticky finannmi prostriedkami ttu alebo sa-

mosprv. Druhou monosou je, e sa zvol autonmny vklad pojmu verejn prostriedky,a to tak, aby tento pojem zahal aj finann prostriedky obchodnch spolonost zaloench

a ovldanch ttom a samosprvami. Na rozdiel od prvho spsobu vkladu tento vklad ne-

znamen, e tieto finann prostriedky patria ttu alebo samosprvam, ale e sa tieto finann

prostriedky podradia pod pojem verejn prostriedky.

Najvy sprvny sd eskej republiky vrozsudku sp. zn. 8 As 57/2006zvolil prv monosvkladu a rozhodol, e finann prostriedky obchodnej spolonosti zaloenej orgnom verejnej

moci s de facto finannmi prostriedkami orgnu verejnej moci. Najvy sprvny sd v tomto

prpade posudzoval otzku, i akciov spolonos zaloen mestom (ilo o mestsk futbalovklub), v ktorej m mesto vlun majetkov as a je vlastnkom 100 % akci, hospodri s ve-

rejnmi prostriedkami a teda i je povinn poskytova informcie o svojom hospodren.24

veejn zjem na innosti alovanho. Ze vech shora uvedench dvod dospl Nejvy sprvn soud k zvru, e relevant-n pojmov znaky alovanho EZ, a. s. (zpsob vzniku, osoba zizovatele, vytven orgn, sttn dohled, veejn el)

pevauj ve prospch podazen tohoto subjektu mezi veejn instituce ve smyslu zkona . 106/1999 Sb.

23 Podobn nzor zastvaj autori komentra k eskmu zkonu o slobodnom prstupe k informcim:Podle nzoruautor komente je vhodn ... povaova za povinn subjekty (veejn instituce) rovn prvnick osoby, ve kterch maj po-

vinn subjekty rozhodujci vliv. Vztaen informan povinnosti i na tyto subjekty je legitimn pedevm proto, e stt i zemn

samosprvn celky zajiuj adu svch kol prv prostednictvm prvnickch osob, kter sice formln spadaj do oblastiprva soukromho, avak svenm kol sttu i samosprvy a zvenm vlivem na jejich innost ze strany sttu nebo sa-

mosprvy nabvaj vlastnosti vykonavatel veejn (nevrchnostensk fiskln i zaopatovac) sprvy a jejich innost by

proto mla bt podrobena veejn kontrole. Nejtypitj formou tchto prvnickch osob jsou obchodn spolenosti (zejmna

akciov spolenosti a spolenosti s ruenm omezenm), zakldan obcemi a kraji k plnn loh samosprvy, a ji za elem

sprvy majetku (nap. k obhospodaovn bytovho nebo nemovitostnho fondu) nebo k plnn jinch kol nevrchnostensk

veejn sprvy (nap. spolenosti zajiujc svoz odpadu, provoz obecnho mobilie, vodovod a kanalizac, mstskou hro-

madnou dopravu apod.). ... Je pitom legitimn, aby subjekt odlin od sttu i samosprvy, kter z jejich poven pln jim

uren koly, byl stejn jako tyto originln povinn subjekty povinen poskytovat informace o sv innosti. Pozri FUREK,A. ROTHANZL, L.: Zkon o svobodnm pstupu k informacm. Koment. Praha: Linde Praha a.s., 2010, s. 35.

24 Ustanovenie 2 ods. 1 eskho zkona . 106/1999 Sb. o svobodnm pstupu k informacm stanovovalo, e

povinnou osobou s aj verejn intitcie hospodriace s verejnmi prostriedkami. Sdy v eskej republike sa pretovenovali stavne sladnmu vkladu tohto prvneho pojmu. Sasne platn znenie 2 ods. 1 eskho zkona obsahujepojem verejn intitcie.


35/297

34


Z rozsudku Najvyieho sprvneho sdu vyplva, e nemono akceptova skutonos, e zle-

len na vli obce (povinnej osoby), i vlastnm konom (t.j. vloenm vlastnho majetku do

obchodnej spolonosti) obmedz alebo plne vyli as svojej innosti z kontroly verejnosti.

Kontrola verejnosti je poda sdu zaruen stavnm prvom na prstup k informcim. Sd

tie uviedol, e nemono akceptova tvrdenie, e mono vyli kontrolu verejnosti nad hospo-

drenm s finannmi prostriedkami obchodnej spolonosti len preto, e obchodn spolonos

hospodri aj s vlastnmi prostriedkami, ktorch oddelenie nie je v hospodren mon. Sd

nakoniec uvdza, kee prvom akcionra je podiea sa na riaden obchodnej spolonosti, jej

zisku a likvidanom zostatku pri zniku spolonosti a povinn osoba (mesto) je jedinm akcio-

nrom obchodnej spolonosti, takto obchodn spolonos fakticky sama predstavuje majetko-

v hodnotu v portfliu povinnej osoby (mesta).

Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky sp. zn. 8 As 57/2006zo da 29.mja 2008

Prv skutenost, e obec me v souladu s posledn citovanm ustanovenm zakldat provkon samostatn psobnosti prvnick osoby vede k zvru, e i tyto osoby mus podlhatreimu zkona o svobodnm pstupu k informacm. V opanm ppad by zleelo pouzena vli obce, zda vlastnm konem omez i zcela vylou st sv innosti z kontroly veejnos-ti, kter je navc garantovna stavnm podkem esk republiky (lnek 17 odst. 5 Listinyzkladnch prv a svobod).Samotn skutenost, e je druh alovan akciovou spolenost,tedy osobou soukromho prva zaloenou podle obchodnho zk

Komentar Infozakon

Documents

Transcript of Komentar Infozakon