The impact of the media on forming of individual's drug behaviour

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

Pôsobenie médií na formovanie drogového správania jednotlivca

Bakalárska práca

2014 Barbora Minárová

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

Pôsobenie médií na formovanie drogového správania jednotlivca

Bakalárska práca

Študijný program: Psychológia

Študijný odbor: 3. 1. 9. Psychológia

Školiace pracovisko: Katedra psychológie

Školiteľ: Mgr. et Bc. Zuzana Rojková, PhD.

2014 Barbora Minárová

Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že záverečnú prácu bakalárskeho štúdia som vypracovala samostatne

na základe vedomostí získaných počas štúdia, odborných poznatkov z dostupnej literatúry

a konzultácií so školiteľom záverečnej práce.

Trnava 27.4.2014 .....................................................

Poďakovanie Ďakujem všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri tvorbe tejto bakalárskej

práce.

Osobitne ďakujem vedúcej bakalárskej práce Mgr. et Bc. Zuzane Rojkovej, PhD.

za odbornú pomoc, poskytnutie materiálov a cenných informácií.

ABSTRAKT

Minárová, Barbora: Pôsobenie médií na formovanie drogového správania jednotlivca.

[Bakalárska práca]/ Barbora Minárová – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Fakulta

filozofická; Katedra psychológie. – Školiteľ: Mgr. et Bc. Zuzana Rojková, PhD.– Stupeň

odbornej kvalifikácie: Bakalár. - Trnava: FF UCM, 2014. počet s. 48

Bakalárska práca je zameraná na skúmanie vzťahov v súvislosti s pôsobením televíznych

seriálov, v ktorých sa vyskytujú alkoholové scény a následne správanie jednotlivca

týkajúce sa konzumácie alkoholu. Cieľom práce bolo skúmať faktory počtu hodín

strávených sledovaním jednotlivých seriálov a konzumácie alkoholu za posledný

mesiac/týždeň, a ich vzájomný vzťah. Výskumný súbor tvorilo 60 adolescentov vo veku

od 15 do 23 rokov. Súbor bol rozdelený na mladších a starších adolescentov. Výskumnou

metódou bol dotazník vlastnej tvorby. Výsledky výskumu naznačujú, že existuje rozdiel

medzi oboma skupinami. Štatisticky významné vzťahy boli medzi množstvom

alkoholových scén a počtom konzumovaných štandardných pohárikov alkoholu v skupine

mladších adolescentov.

Kľúčové slová: Adolescenti. Alkoholové scény. Počet štandardných pohárikov.

Pôsobenie. Seriál.

ABSTRACT

Minárová, Barbora: The impact of the media on forming of individual's drug behaviour.

[Bachelor thesis]/ Barbora Minárová - University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava.

Faculty of Arts; Department of Psychology. - Supervisor: Mgr. et Bc. Zuzana Rojková,

PhD. - Degree of Professional qualifications: Bachelor. - Trnava: FF UCM, 2014. 48 p.

This bachelor thesis examines the relationships in connection with the effect of television

serials, in which the alcoholic scenes occur and subsequently the behaviour of an

individual, which is related to the alcohol consumption. The major objective of this study

was to investigate the factors of number of hours spent watching individual serials and the

alcohol consumption in the past month/week, and their mutual relations. The sample for

this survey consisted of 60 adolescents aged 15 to 23 years. The sample was divided into

younger and older adolescents. The research method was a questionnaire of my own. The

results suggest that there is a difference between the two groups. The statistically

significant relations were found between the quantity of alcohol scenes and an amount of

the standard glasses of alcohol in the younger group of adolescents.

Key words: Adolescents. Alcohol scenes. The number of standard glasses. Impact. Serial.

7

OBSAH

Zoznam tabuliek .............................................................................................................. 9

Zoznam grafov ................................................................................................................. 9

Úvod ................................................................................................................................... 11

1 Masmédiá, televízia .............................................................................................. 13

1.1 Pojem masmédiá ...................................................................................................... 13

1.2 Funkcie masmédií .................................................................................................... 14

2 Stručná charakteristika televízie a filmu ..................................................... 15

2.1 Vysielanie (broadcasting) ........................................................................................ 15

2.1.1 Časová frekvencia sledovania TV adolescentmi ............................................. 15

2.2 Film .......................................................................................................................... 16

2.3 Televízny seriál ........................................................................................................ 17

3 Pôsobenie médií ..................................................................................................... 18

3.1 Druhy mediálnych účinkov na jedinca ..................................................................... 18

4 Alkohol zobrazovaný v televízií ....................................................................... 21

4.1 Alkohol ako droga .................................................................................................... 21

4.2 Prezentácia alkoholu v TV v súvislosti s celebritami .............................................. 22

4.3 Výskumy zobrazovania alkoholu v TV v spätosti s pitím adolescentov ................... 23

5 Výskumný problém a cieľ .................................................................................. 25

5.1 Cieľ .......................................................................................................................... 25

6 Znenie výskumných hypotéz a otázok ........................................................... 26

7 Metódy ...................................................................................................................... 27

7.1 Metóda zberu dát ..................................................................................................... 27

8

8 Charakteristika výskumného súboru ............................................................ 28

9 Výsledky ................................................................................................................... 30

9.1 Deskripcia odpovedí ................................................................................................ 30

9.2 Testovanie hypotéz ................................................................................................... 41

9.3 Výsledky k výskumným otázkam ............................................................................... 44

10 Diskusia .................................................................................................................... 46

10.1 Diskusia k výskumným hypotézam ........................................................................... 46

10.2 Diskusia k výskumným otázkam ............................................................................... 48

10.3 Limity výskumu ........................................................................................................ 49

10.4 Aplikácia pre prax ................................................................................................... 50

Záver .................................................................................................................................. 51

Zoznam použitej literatúry ........................................................................................ 52

Zoznam príloh ................................................................................................................ 55

9

Zoznam tabuliek

Tab. 8.1 Charakteristika výskumného súboru

Tab.9.1.1 Časová sledovanosť seriálov oboch pohlaví v závislosti od veku

Tab.9.2.1 Vzťah alkoholových scén a štandardných pohárikov za týždeň

Tab.9.2.2 Vzťah alkoholových scén a štandardných pohárikov pri jednej príležitosti

Tab.9.2.3 Vzťah medzi predstavou o alkohole a vnímaním prezentácie alkoholu v TV

Tab.9.3.1 Vzťah alkoholových scén a štandardných pohárikov za týždeň u mladších

a starších adolescentov

Tab.9.3.2 Vzťah alkoholových scén a štandardných pohárikov pri jednej príležitosti

u mladších a starších adolescentov

Tab.9.3.3 Vzťah medzi predstavou o alkohole a vnímaním prezentácie alkoholu v TV


Zoznam grafov

Graf č.4.1.1 Prvá skúsenosť s alkoholom u 11 – 14 ročných žiakov základných škôl

v rokoch 1994 až 2002 na Slovensku

Graf č.8.1 Charakteristika výskumného súboru

Graf 9.1.1 Denné sledovanie TV

Graf 9.1.2 Denné sledovanie TV (15 - 19 roční)


Graf 9.1.4 Televízny obsah

Graf 9.1.5 Televízny obsah (15 - 19 roční)


Graf 9.1.7 Časová sledovanosť seriálov v závislosti od pohlavia

Graf 9.1.8 Časová sledovanosť seriálov v závislosti od veku

10

Graf 9.1.9 Frekvencia konzumácie alkoholu

Graf 9.1.10 Frekvencia konzumácie alkoholu (15 - 19 rokov)

Graf 9.1.11 Frekvencia konzumácie alkoholu (20 - 23rokov)

Graf 9.1.12 Konzumácia alkoholu za mesiac

Graf 9.1.13 Konzumácia alkoholu za mesiac (15 - 19 rokov)


Graf 9.1.15 Počet štandardných pohárikov/príležitosť

Graf 9.1.16 5 a viac štandardných pohárikov/príležitosť (15 - 19 rokov)


Graf 9.1.18 Konzumácia alkoholu v budúcnosti

Graf 9.1.19 Konzumácia alkoholu v budúcnosti (15 - 19 rokov)


11

Úvod

Problematika pôsobenia médií vzhľadom na formovanie drogového správania je aktuálna,

nakoľko média sa stali každodennou súčasťou života človeka. V našej práci sa budeme

bližšie zameriavať na médium - televíziu, ktorá už krátko po svojom vzniku významne

zasiahla do bežného života človeka. V dnešnej dobe vyrastáme pri televízii, ktorá sa stala

neodmysliteľnou súčasťou trávenia voľného času, zdrojom zábavy či relaxácie po ťažkom

dni. Televízia ponúka široké spektrum programov s rôznorodou tematikou. Deti

vyrastajúce sledovaním televízie môžu jednak kopírovať videné a počuté, a na druhej

strane môžu si osvojiť názory a správanie, ktoré premietnu do svojich životov.

Aj navzdory závažnej situácie užívania ilegálnych drog považujeme za potrebné venovať

sa problematike užívania alkoholu u adolescentov v kontexte mediálnych účinkov. Alkohol

je najfrekventovanejšou a najakceptovateľnejšou legálnou drogou. Práve médiá a najmä

televízia ponúkajú veľké množstvo formátov a obsahov, kde je alkohol zobrazený.

Domnievame sa, že existujú určité spoločné psychické mechanizmy, ktoré môžu prispievať

k vytváraniu určitej predispozície človeka k vzniku a rozvoju konzumácie alkoholu,

na základe vplyvu médií konkrétne v našom prípade televízie. Principiálne ide

o predpoklad, že ľudia sú vystavení pôsobeniu médií, čo môže, ale nutne nemusí, viesť

k vzniku požívania alkoholu.

Mladí ľudia predstavujú pre televíziu a reklamný priemysel ľahko ovplyvniteľnú vzorku.

Médiá prinášajú informácie s pozitívnym i negatívnym obsahom a významom. Mnohé

výskumy, ktoré sa zameriavali na pôsobenie médií vo filmoch a seriáloch na psychiku

jedincov v súvislosti s reálnym pitím, zistili len malú spojitosť medzi týmito dvoma

faktormi. Avšak predpokladáme, že konzumácia alkoholu postavami vo filmoch

a seriáloch môže prispieť k zvýšeniu sociálnej akceptácie požívania alkoholických nápojov

najmä u adolescentov. Televízia predkladá divákom i programy a relácie s náučnou

problematikou, avšak mnohokrát je tento obsah nezaujímavý pre adolescentné publikum.

Mladí ľudia majú väčšinou v obľube programy, ktorých obsah je výlučne zábavného

charakteru.

V súčasnej hektickej dobe sú na jedincov kladené čoraz väčšie nároky, s ktorými sa môžu

ťažšie vysporiadať, a preto vyhľadávajú spôsoby uvoľnenia a relaxácie. Jedným z týchto

spôsobov predstavuje konzumácia alkoholu, ktorá je v súčasnej situácií pomerne

vo veľkom množstve rozšírená práve u adolescentov. Obdobie adolescencie sa spája

s vytváraním si vlastnej identity a hľadaním svojho miesta vo svete. Toto obdobie môže

12

byť prelomovým pre formovanie alkoholového správania v súčinnosti s pôsobením

televízneho média.

V úvodných kapitolách si priblížime teoretické východiská na základe, ktorých sa bude

odvíjať náš výskum. Zadefinujeme a bližšie charakterizujeme základné pojmy práce ako sú

médiá, funkcie a účinky médií. Uvedieme zopár výskumov realizovaných v súvislosti

s pôsobením televíznych obsahov a reálnym pitím adolescentov ako východiská

k samotným faktorom nášho výskumu.

Vo výskume sa budeme zameriavať na zistenie toho, ako pôsobia médiá, konkrétne

televízia (sledovanie seriálov), pri formovaní alkoholového správania jednotlivcov,

do akej miery spolu súvisí sledovanie televíznych seriálov a reálne pitie adolescentov.

Vzhľadom na to, že televízne médium poskytuje určitý pohľad na životný štýl mladých

ľudí, treba posúdiť, do akej miery skutočne ovplyvňuje správanie adolescentov.

Je potrebné vniesť viac poznania do štúdie pôsobenia a definovania spôsobu účinnosti

mediálnych obsahov na psychiku jednotlivca.

13

1 Masmédiá, televízia

Predmetom našej práce je skúmanie nami vybratých mediálnych konkrétne televíznych

obsahov (seriály) a výskyt alkoholových produktov v nich v súvislosti s formovaním

alkoholového správania u adolescentov. V úvode tejto kapitoly si zadefinujeme pojmy,

s ktorými sa budeme stretávať v našej práci. Danými pojmami sú masmédiá

vo všeobecnom ponímaní, televízia, film, televízny seriál.

1.1 Pojem masmédiá

Masmédiá patria v súčasnosti medzi najviac skloňovaný pojem. Prostriedky masmediálnej

komunikácie nám poskytujú informácie, na základe ktorých si vytvárame vo všeobecnosti

vzťah k svetu. V literatúre nachádzame mnoho charakteristík masmédií, ktoré vystihujú ich

podstatu a úlohu. Masmédiá tvoria predovšetkým tlač, rozhlas, televízia a iné

audiovizuálne prostriedky masovej komunikácie, s ktorými sme každodenne v styku.

Slovo médium pochádza z latinčiny a znamená prostriedok, prostredník, sprostredkujúce

činitele – teda to, čo niečo sprostredkováva. Médiá tvoria špecifický typ sociálnej

komunikácie, na ktorej realizácii sa podieľajú a predstavujú neustále významnejšiu podobu

tak spoločenského, ako aj politického i kultúrneho života súčasnej spoločnosti

a podmieňujú ekonomickú úspešnosť v mnohých odvetviach života človeka (Jirák,

Kőpplová, 2003).

Médiá vo všeobecnosti, resp. v širšom zmysle sú akékoľvek komunikačné prostriedky.

Chápané v tomto zmysle médiom môže byť i jednotlivec, ktorého funkciou je preniesť

odkaz či informáciu od jednej osoby k druhej osobe alebo skupine ľudí. Médiá v širšom

zmysle sme popísali v odseku vyššie (Brestovanský, 2010).

Médiá môžu taktiež byť chápané aj v užšom zmysle. Médiá v užšom zmysle slova teda

masové médiá, teda realizátori masovej komunikácie predstavujú masovokomunikačné

prostriedky, hromadné oznamovacie prostriedky, prostriedky verejného informovania

a pod. Masmédiá predstavujú skupinu médií, ktorých charakter je informačný

s hromadným dosahom. Drgonc (2008, In: Brestovanský, 2010) definuje masmédiá ako

pojem, ktorý zahŕňa inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na systematické a cieľavedomé

zhromažďovanie, spracovanie a rozširovanie informácií o veciach, ktoré sú predmetom

záujmu verejnosti.

14

Ako uvádzajú autori (Jirák, Kőpplová, 2003) pre médiá a mediálnu komunikáciu patria

medzi rozhodujúce tieto tri aspekty:

1. Každé médium v sebe zahrňuje použitie určitých technológií a súčasne je ich

využitím utvárané.

2. Médiá majú súčasne postavenie spoločenskej inštitúcie, čo znamená, že majú vplyv

na iniciovanie, posilňovanie či formovanie sociálnych vzťahov.

3. Médiá sa podieľajú na utváraní kultúrneho prostredia.

1.2 Funkcie masmédií

Ak chceme hovoriť o médiách, je potrebné položiť si otázku, aké funkcie majú médiá,

načo nám ako spoločnosti v skutočnosti slúžia? Médiá plnia mnohé funkcie, pričom mnohé

sú nám viac-menej známe. Predstavíme si päť základných funkcií médií a stručne ich

charakterizujeme.

Objasniť funkciu médií sa pokúšali mnohí autori. Ako prvý sa začal zaoberať funkciami

médií Harold Dwight Lasswell, ktorý zadefinoval účinky, resp. funkcie médií a to už

v roku 1948 a boli toto tieto tri nasledovné (Kollárik, 2004):

- informačná funkcia – poskytuje informácie o udalostiach vo svete, pomáha ľuďom

vytvoriť si predstavu o aktuálnom dianí vo svete v súvislostiach daných

spoločenskými, kultúrnymi, technologickými, ekonomickými a politickými

udalosťami,

- vytváranie vzájomných vzťahov medzi časťami spoločnosti v súlade s prostredím

(korelačná funkcia) – vysvetľovanie a komentovanie významov udalostí

a informácií, vyjadrenie podpory autoritám a normám, socializácia, vytváranie

konsenzu, nastoľovanie náležitostí a priorít,

- zabezpečenie kultúrneho dedičstva (funkcia udržania kontinuity) – prenos

kultúrneho dedičstva, presadzovaním a udržiavaním všeobecne prijateľných

kultúrnych hodnôt alebo objavovaním nových trendov v kultúrnom vývoji.

V roku 1960 C.R. Wright pridal k týmto funkciám, zábavnú funkciu, ktorú chápal ako

zdroj zábavy, rozptýlenia a prostriedok uvoľnenia. O pár rokov neskôr prišiel Denis

McQuail a pridal piatu funkciu a to získavaciu (mobilizačnú) funkciu médií, pomocou

ktorej sú aktívne propagované niektoré filozofie, hodnoty, postoje a názory ľudí, ktorí

ich predstavujú, ich aktivity a pracujú v ich prospech (Kollárik, 2004).

15

2 Stručná charakteristika televízie a filmu

Žijeme v dobe, ktorá je charakteristická veľkým vplyvom masových médií na človeka

i celkovo na celú spoločnosť. Jedným z najviac preferovaných médií patrí televízia, ktorá

formuje naše názory, postoje, hodnoty, pretože odráža aktuálny stav diania. V našej práci

sa budeme venovať najmä analýze televíznych seriálov, kde sa môžu adolescenti stretnúť

s vyobrazovaním alkoholových výrobkov. Priblížime si v krátkosti, čo film a televízny

seriál je a predstavíme ich krátku históriu.

2.1 Vysielanie (broadcasting)

Rozhlas a televízia vznikli ako masové médiá približne v sedemdesiatych rokoch minulého

storočia. Ich vznik podmienili technológie, ktoré existovali pred nimi ako telefón, telegraf,

pohyblivé i nepohyblivé fotografie a nahrávanie zvuku. Rozhlas a televízia vznikli

na rozdiel od všetkých existujúcich komunikačných technológií ako systémy vyvinuté

predovšetkým pre vysielanie a prijímanie, taktiež ako abstraktné procesy. Nebol

definovaný prenášaný obsah, a preto si obidve médiá museli vypožičať obsahy od už

existujúcich médií. K najobľúbenejším televíznym obsahom či produktom patria filmy,

príbehy, správy, šport a hudba (McQuail, 2009).

2.1.1 Časová frekvencia sledovania TV adolescentmi

Sledovanie televízie je neodmysliteľnou súčasťou dnešnej modernej a rýchlej doby. Patrí

medzi najobľúbenejšie činnosti ľudí v rámci voľnočasových a oddychových aktivít.

U mladej generácie zostáva sledovanie televízie jedným z najpreferovanejších spôsobov

trávenia voľného času, ktorý predstavuje zväčša pasívnu formu. Máme možnosť sledovať

veľké množstvo televíznych kanálov rôzneho charakteru.

Rozvoj súkromnej, satelitnej a káblovej televízie spôsobil, že koncom deväťdesiatych

rokov má televízne publikum možnosť voľby z veľkého spektra programov. Z celkového

počtu vyše 1 840 000 domácnosti na Slovensku je viac ako 1 820 000 televíznych. To

znamená, že vyše 98 % domácností má najmenej jeden televízny prijímač, pričom vyše

91,4% z nich je farebných a 44,4% je vybavených teletextom. V priemere sleduje televízny

program denne 60 % populácie a niekoľkokrát týždenne 27% dospelej populácie (Brečka,

2001).

16

Z výskumu zameraného na mládež a médiá konkrétne mediálnej gramotnosti mladých ľudí

na Slovensku boli získané nasledovné údaje: približne 60% monitorovaných domácností,

kde žijú mladí ľudia, nájdeme až dva televízne prijímače. Výraznejší počet televíznych

prijímačov sa vyskytoval v rodinách vysokoškolákov v 78%. Z výsledkov výskumu

vyplynulo, že až 57 % stredoškolákov má vo svojej izbe televízor. So vrastajúcim vekom

respondentov záujem o televízne programy klesá a presúva sa smerom k používaniu

internetu (Vrabec, 2008).

Opakovaný prieskum bol uskutočnený Ústavom informácií a prognóz školstva, ktorý bol

realizovaný v školskom roku 2009/2010, ktorý zisťoval názory v oblasti voľnočasových

aktivít mládeže a postavenia médií v súvislosti s nimi spojených. Tento prieskum sa

zameriaval na postavenie televízie v rámci voľného času žiakov základných a stredných

škôl v Slovenskej republike. My uvedieme výsledky z tohto prieskumu len

u stredoškolských žiakov. Počas pracovných dní trávia stredoškoláci 3 až 4 hodinovým

sledovaním televíznych programov v 44,8% a 33,5% stredoškolákov uviedlo, že sa

venovalo 5 a viac hodinovému sledovaniu televíznych kanálov vo voľnom čase. Počas

voľných dni sa viac stredoškolákov priklonilo k 1 až 4 hodinovému sledovaniu televízie

60%, pričom 5 a viac hodín sledovalo televíziu 42,9% žiakov. Výsledky výskumu

naznačili, že záujem mládeže sa presúva od programov určených pre mládež

ku komerčným televíznym staniciam a ich obsahom. Medzi najobľúbenejšie televízne

žánre patrili komediálne televízne programy. Až 63% zo všetkých opýtaných respondentov

uviedlo, že obľubuje sledovanie komédií a situačných seriálov, a taktiež veľkej obľube sa

tešia zábavné a humoristické relácie s podielom 31,9% respondentov (Slovíková, 2010).

Z týchto výsledkov môžeme vyvodiť záver, že v dnešnej dobe pomerne veľa

žiakov stredných škôl trávi veľké množstvo svojho voľného času pasívnym spôsobom

sledovaním televízie. Televízne médium využívajú prevažne na zábavu pričom pasívne

prijímajú prezentované informácie a obsahy, s ktorými sa môžu stotožňovať a následne

napodobňovať správanie na základe princípov teórie sociálneho učenia.

2.2 Film

Film sa objavil na konci 19. storočia ako nová technická novinka a ponúkol širokej

verejnosti príbehy, zážitky, drámy zo života doplnené predstavami autorov i rôzne

technické triky (McQuail, 2009). Film v ponímaní masového média bol reakciou

17

na vynález voľného času – doby, i keď začal uspokojovať aj iné potreby a iné spoločenské

vrstvy (Hlinková, 2007). Film ako riešenie problému, ako by mala celá rodina úsporne

a spoločensky prijateľnou formou stráviť voľný čas. Film poskytol ľuďom mnohé kultúrne

zážitky. Dôležitá nebola technológia, ani spoločenská atmosféra, ale fakt, že dokázal

uspokojiť potreby jednotlivcov (McQuail, 2009). Prvým verejne premietaným filmom bol

film od bratov Augusta a Luisa Lumierovcov v Paríži v roku 1895 (Hlinková, 2007).

2.3 Televízny seriál

Televízny seriál je žáner, ktorý sa skladá z viacerých častí a vytvára celok. Býva

zverejňovaný alebo odvysielaný v istých časových intervaloch. Televízny seriál

predstavuje produkt populárnej kultúry, je nositeľom určitých názorových, hodnotových

a postojových systémov. História vzniku tohto žánru siaha do minulého storočia, kedy

v roku 1950 bol prvým televíznym seriálom pokus firmy Procter and Gamble s názvom

The First Hundread Years. Následne sa od tohto obdobia začína vo veľkej miere

produkovať tento typ televízneho žánru. Úspešnosť televízneho seriálu u nás predchádzali

rozvoj a expanzia tohto žánru v západných krajinách. Často máme možnosť sledovať

formát amerického seriálu. Americký seriál je žáner vystavaný naratívnou štruktúrou.

Môžeme ho označiť za kultúrny produkt, reklamný prostriedok a tiež je istým zdrojom

estetickej radosti alebo naplnenosti pre masu percipientov. (Babicová, 2010).

18

3 Pôsobenie médií

Médiá sú našou súčasťou, či sme si toho vedomí alebo nie. Môžeme hovoriť tak ako

o pozitívnych i negatívnych účinkoch resp. vplyve, dopade médií na jedincov. Zväčša

bývajú zdôrazňované a zmieňované negatívne účinky, pričom nemožno poprieť akýkoľvek

dopad mediálnych obsahov a produktov na psychiku každého jedinca.

Autori Jirák, Kőpplová (2003) uvádzajú, že k posudzovaniu možných účinkov médií hrajú

rozhodujúcu úlohu tri základne faktory:

1. stav spoločnosti (prevládajúci spôsob výroby, usporiadanie času, prevládajúci

spôsob komunikácie, úroveň vzdelania a pod.),

2. rozvoj médií (technický a technologický rozvoj médií),

3. rozvoj spoločnosti a uvažovanie o nej (predstavy o účinkoch médií sa menia

v závislosti od sociologického a psychologické poznania, v závislosti inovácií

techník, ktoré slúžia na skúmanie spoločnosti).

3.1 Druhy mediálnych účinkov na jedinca

Mediálne účinky (media effects) sú jednoducho myslené ako úmyselné či neúmyselné

dôsledky činnosti masových médií. Všeobecný potenciál médií sa vzťahuje určitým

spôsobom na pôsobenie, ktoré je najmä plánovité.

Termín mediálna účinnosť (media efectiveness) vyjadruje výkonnosť médií pri dosahovaní

daného zámeru a vždy implikuje istý plánovaný cieľ komunikácie (McQuail, 2009).

McQuail (2009) rozlíšil účinky na kognitívne, afektívne a účinky dopadu na správanie.

Klapper tiež rozlišoval účinky:

- konverzia – zmena názoru alebo viery podľa zámeru komunikátora,

- menšia zmenu – zmena vo forme alebo intenzite poznávania, presvedčenia či

správania,

- posilnenie – utvrdenie jedinca v doterajšej viere, názore alebo spôsobe správania.

Tieto tri typy účinkov je možné rozšíriť ešte o ďalšie, médiá môžu:

- spôsobiť zámernú zmenu (konverzia),

- spôsobiť nezámernú zmenu,

- spôsobiť menej významnú zmenu (formy alebo intenzity)

- uľahčiť zmenu (zámernú či žiadnu),

- zabrániť zmene,

- posilniť existujúci stav (nulová zmena).

19

McGuire (McQuail, 2009) uvádza, že predstavy o zámerných a nezámerných účinkov

médií sa môžu interpretovať tak, že najčastejšie sa objavuje zmienka o pôsobení

zámerných účinkoch. Vyskytujú sa v súvislosti ako:

- reklama pôsobiaca na správanie spotrebiteľa,

- účinky politických kampaní,

- účinky osvetových a sociálnych kampaní na správanie jednotlivca a zvýšenie

solidárneho povedomia a konania v spoločnosti,

- účinky propagandy a ideológií,

- účinky mediálnych rituálov na sociálnu kontrolu.

Podstatou zámerného pôsobenia na užívateľov médií je presvedčovanie, manipulovanie či

sugescia dosiahnuť vopred vytýčené zmeny najmä v postojoch a správaní. Tieto zmeny

zasahujú do najrôznejších oblastí verejného a súkromného života ľudí.

Keď hovoríme o nezámerných účinkoch, autori uvádzajú, že najčastejšie sú zmieňované

v nasledovnej podobe:

- účinky mediálneho násilia v súvislostiach s agresívnym správaním,

- dopad mediálnych udalostí a obrazov na konštrukciu sociálnej reality,

- účinky predpojatosti médií prispievajúcich k stereotypizácii,

- dopad erotických a sexuálnych obsahov na postoje, hodnoty a správanie,

- jednotlivé druhy mediálnych obsahov a produktov môžu ovplyvňovať poznávaciu

činnosť, životný štýl a vkus (Jirák, Kőpplová, 2003).

Autori Jirák, Kőpplová (2003) ďalej uvádzajú povahu týchto účinkov na základe, ktorej

rozlišujú:

- Kognitívne účinky označujúce schopnosť médií predkladať podnety, ktoré je možné

sa naučiť. Prostredníctvom mimovoľného učenia človek, ktorý sleduje televíziu,

a pasívne nekriticky prijíma sa učí takmer všetko to, čo vidí a počuje.

- Účinky ovplyvňujúce postoje. Autori vychádzajú z predpokladu, že médiá sú

schopné obsahmi a produktmi, ktoré ponúkajú vytvárať, formulovať a meniť

názory, postoje a presvedčenia divákov. Niektoré výskumy vypovedajú, že

dlhodobé vystavenie pôsobenia napr. reklamy môže mať dopad na zmenu postoja

v stravovacích návykoch alebo ponímaní krásy.

- Afektívne účinky zahŕňajúce vplyv médií na prežívanie a emocionálne rozpoloženie,

ako je radosť, smútok, nostalgia, nuda, strach, hnev či pôžitok.

20

- Účinky vyvolávajúce fyziologické reakcie v organizme. Sledovanie napínavého

filmu s tajomným dejom, v ktorom sa vyskytujú rýchle a neočakávane zvraty, môže

viesť k dočasnému zvýšeniu krvného tlaku a následne k zrýchleniu srdcového tepu.

- Behaviorálne účinky médií vysvetľujeme v súvislosti s pôsobením médií na zjavné

správanie recipientov. Vystavovanie sa istým mediálnym obsahom môže napomôcť

k zmene v spotrebiteľskom správaní rovnako ako aj v komunikácií.

- Konštruktívne a deštruktívne účinky predstavujúce účinky z hľadiska vzťahu

k hodnotám danej spoločnosti.

McQuail (2009) hovorí, že klasifikovať účinky môžeme aj na základe troch premenných –

úrovne, časového rámca a zdroja. Úroveň môže predstavovať jednotlivec či systém, časový

rámec môže byť krátkodobý alebo dlhodobý a zdroj môže reprezentovať masové médium

alebo pôvodný zdroj informácie.

Ako sme spomínali, médiá sú zdrojom informácií z najrozmanitejších oblastí života,

a preto je potrebné spomenúť i pozitívne účinky médií.

Medzi pozitívne účinky médií vo všeobecnosti patria:

- informovanie o rôznych oblastiach života (spoločenského, kultúrneho,

ekonomického, vedecko-technického..,)

- nadobúdanie nových poznatkov a vedomostí,

- sprostredkovanie skúsenosti, ktoré sa nedajú získať v reálnom živote,

- podnety na vykonávanie rôznych spoločensky prospešných aktivít,

- vedomie dôležitosti hodnôt, ako je láska, zdravie, pomoc,

- poskytnutie estetických a umelecky cenných zážitkov,

- predstavovanie pozitívnych reakcií vo vzájomných interakciách ľudí,

- zobrazovanie pozitívnych vzorov pre deti a mládež,

- poskytovanie informácií potrebných pre každodenný život človeka (dopravné

spravodajstvo, správy a počasí a pod.) (Hradiská, Brečka, Vybíral 2009).

Médiá vytvárajú správy a prinášajú nám informácie, na základe ktorých sa rozhodujeme,

vytvárame si vzťahy v súvislosti so svetom. Je dôležité, aby sme sa nestali len pasívnymi

konzumentmi mediálnych produktov, ale aktívne a kriticky pristupovali k prezentovaným

informáciám.

21

4 Alkohol zobrazovaný v televízií

Alkohol býva často mladými ľuďmi vnímaný ako jedna z výsad dospelosti a jeho

požívaním si môžu zvyšovať svoj pocit nezávislosti. V sociálnej interakcii v skupine medzi

vrstovníkmi môže uľahčovať nadväzovanie kontaktov. Na konzumáciu alkoholu mladými

ľuďmi má určitý vplyv televízia, ktorá ho môže spájať s kamarátstvom, sexuálnou

príťažlivosťou, zaujímavým a vzrušujúcim štýlom života.

4.1 Alkohol ako droga

Alkohol patrí medzi najfrekventovanejšiu, spoločnosťou vysoko tolerovanú legálne

užívanú drogu. Alkohol mal najprv bezvýznamný rituálnych charakter. Neskôr sa alkohol

používal na medicínske účely, buď priamo na lieky alebo omnoho častejšie ako

rozpúšťadlo pre iné liečivá, aj ako prostriedok na dezinfekciu. Alkoholické nápoje

nadobudli spoločenskú funkciu a začali sa bežne požívať pri spoločenských stykoch, čo

pretrvalo dodnes (Nociar, 2001).

Vek prvej skúsenosti s alkoholom ako legálnou drogou je celkom konštantný, osciluje

okolo 10 rokov. Aj napriek existencii a realizácií mnohých preventívnych programov sa ho

nedarí posunúť na neskorší vek (pozri graf č. 4.1.1) (Úrad vlády Slovenskej republiky,

2004).

Graf č. 4.1.1 – Prvá skúsenosť s alkoholom u 11 – 14 ročných žiakov základných škôl

v rokoch 1994 až 2002 na Slovensku

Štatistiky udávajú, že skúsenosť s užívaním alkoholu má väčšina obyvateľov už

v mladosti. Na základe výsledkov celoeurópskej štúdie pitia (ESPAD 2007) na vzorke 16

a 17 ročných stredoškolských študentov, až 88% z nich uviedlo konzumáciu alkoholu

9,810

10,2

9,7

10,2

10,7

9,4

10,1

10,7

8,5

9

9,5

10

10,5

11

Pivo Víno Destiláty

Prie

mer

ný v

ek

Rok 1994

Rok 1998

Rok 2002

22

v posledných 12 mesiacoch. Ďalej polovica stredoškolákov uviedla, že bola v tomto čase

aj pod vplyvom alkoholu. (Okruhlica, 2012)

Opakovaný prieskum (ESPAD 2011) prišiel s výsledkami, ktoré vypovedali, že 26%

slovenských chlapcov a jedna pätina slovenských dievčat vo veku 15 - 16 rokov sa

za posledných 30 dní minimálne jedenkrát alebo viackrát intoxikovalo. Taktiež výsledky

z tohto prieskumu hovoria o tom, že respondenti na Slovensku si spolu s respondentmi

z Bulharska, Českej republiky a Lotyšska najviac pripúšťali a uvedomovali, že v dôsledku

pitia nastali u nich vážne problémy. Väčšina týchto problémov sa týka alkoholu

v súvislosti s fyzickým bojom, problémami s políciou vyskytujúcimi sa prevažne

u chlapcov. Obe pohlavia majú problémy v škole, na pracovisku a vážne problémy

vo vzťahoch s rodičmi alebo priateľmi1

4.2 Prezentácia alkoholu v TV v súvislosti s celebritami

.

Adolescencia je obdobím hľadania vlastnej identity. Jedinci v tomto období sa mnohokrát

stotožňujú s rôznym vzormi a ideálmi. Adolescenti môžu mať zvýšenú vulnerabilitu

k pôsobeniu rôznych televíznych prezentácií a vyobrazovaniu alkoholu, ktoré spolu

s inými faktormi môžu pôsobiť na zmenu postojov, a v konečnom dôsledku i zmenu

samotného správania v súčinnosti s alkoholom.

Mladí ľudia sú vystavení prostredníctvom médií zobrazeniu celebrít požívajúcich alkohol,

čo môže obsahovať potenciálny vplyv na postoje a správanie. Mechanizmom k prijatiu

takéhoto správania je sociálne učenie. Hovorí o tom, že ľudia môžu nadobúdať poznatky

a učiť sa od seba navzájom z hľadiska sociálneho kontextu formou observačného učenia.

Nové postoje alebo správanie môžu preberať na základe napodobňovania iných a následne

modelovania svojho správania (Bandura, 1977, 1986, In: Atkinson et. al., 2011).

Postavy z filmov či celebrity môžu slúžiť ako vzory a idoly, ktoré podnecujú jedincov

k identifikácii a následne imitácii ich správania. Ako si môžeme všimnúť pri sledovaní

či už televíznych seriálov alebo filmov, alkohol býva užívaný hlavnými postavami alebo

celebritami, čo môže mať za následok zvýšenú sociálnu akceptáciu a môže podporovať

užívanie alkoholu. Adolescenti sa môžu stotožňovať so správaním hlavných hrdinov alebo

celebrít.

1 Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách (ESPAD), 2012 [online]. Dostupné na internete:

http://www.infodrogy.sk/indexAction.cfm?module=Library&action=GetFile&DocumentID=951

23

Štúdiou, ktorá bola zameraná na skúmanie vplyvu celebrít bolo zistené, že až 75%

mladých ľudí uviedlo silnú príťažlivosť k nejakej osobnosti z hudobnej alebo filmovej

oblasti (Boon, Lomore, 2001, In: Giles, Maltby, 2003).

Mladí ľudia pokladali zobrazované pitie muzikantov, modelov a hercov za extrémne

a trocha škodlivé. Napriek tomu štúdia, ktorá sa sústredila na vzorku 18 – 24 ročných

dospela k poznatkom, že celebrity, ako modelka Kate Moss a niektorí členovia dievčenskej

kapely Girls Aloud známi pre svoj „party lifestyle“, boli opakovane uvádzaní ako dôkaz

toho, že pitie v nadmernej miere by mohlo byť atraktívne a predstavovalo by len malé

riziko. Výskumníčka Isabelle Szmigin uviedla, že vyobrazenie celebrít z nočných klubov

posilňuje myšlienku, že pitie je „cool“ a neškodné (Donnelly, 2008).

Tvrdenie, že zobrazenia pitia celebrít je kauzálne prepojené s užívaním alkoholu mladými

ľuďmi, predpokladá tradičný prístup k mediálnym účinkom založený na princípe

„injekčnej striekačky“. Faktory, ako je popularita, časová investícia a úroveň pripútania

k celebrite môžu pôsobiť na mieru vplyvu spolu s inými faktormi, ako je rodina

a vrstovníci vzhľadom na požívanie alkoholu mladými ľuďmi. (Greene and Adams - Price,

1990; Boone and Lomore, 2001; Maltby, et al., 2002, 2004; Giles and Maltby, 2004, In:

Atkinsonet. al., 2011).

4.3 Výskumy zobrazovania alkoholu v TV v spätosti s pitím adolescentov

Ako sme sa zmienili vyššie, adolescenti sú intenzívnymi užívateľmi televíznych žánrov.

Analýza štúdie zameraná na mladých ľudí, alkohol a médiá poukázala na skutočnosť, že

alkohol alebo alkoholové nápoje sú považované za atraktívnu látku, ktorá je obsiahnutá

v televíznych reláciách sledovaných mladými ľuďmi. Alkohol býva zväčša vnímaný ako

bežná súčasť života ľudí najmä v spoločenskej interakcii. Avšak negatívne účinky

a následky pitia boli zobrazené len v minimálnej miere asi v 10% scén pitia alebo konanie

pod vplyvom užitého alkoholu z analyzovaných programov. Autori tejto štúdie sa zamerali

na buď pozitívne (smiech), alebo extrémne negatívne dôsledky alkoholu (závislosť

od alkoholu, násilie, agresivita) (Atkinson et. al., 2011).

Na základe výsledkov ďalšieho výskumu, ktorý skúmal potenciálne následky pitia

vyobrazovaného v televízií na reálnu konzumáciu mladých ľudí, na ich správanie

a presvedčenie, boli zistené štatisticky významné vzťahy medzi sledovaním televízie

24

a správaním súvisiacim s alkoholom. Vysokoškolskí študenti mužského pohlavia, ktorí

trávili veľké množstvo času sledovaním televízie, pili viac ako študenti, ktorí trávili menej

času pozeraním televízie (Tucker, 1985, In: Grube, 2004).

Neuendorf (Neuendorf, 1985, In: Grube, 2004) uviedol, že sledovanie televízie v súvislosti

s pitím u 10-14 ročných vplýva na postoje a presvedčenie nasledovne: Respondenti, ktorí

intenzívne a často sledovali televíziu zastávali názor, že ľudia, ktorí konzumujú alkohol, sú

šťastnejší a potrebujú alkohol na to, aby sa zabavili napr. na nejakej športovej udalosti.

Určenie kauzálnych vzťahov týkajúcich sa expozície alkoholu a následného užívania

alkoholu si vyžaduje logitudiálny výskum. V jednej štúdii realizovanej na Novom Zélande,

bolo úlohou participantov vo vekovom rozpätí 13-15 rokov popísať reklamu na alkohol.

Tieto údaje boli neskôr použité na predikciu konzumácie alkoholu vo veku 18 rokov.

U dievčat boli pozorované negatívne vzťahy medzi pitím a expozíciou alkoholu.

U chlapcov vo veku 13 rokov nebol zistený vzťah medzi spomínanými dvomi faktormi, ale

vo veku 15 rokov sa objavili pozitívne vzťahy. U chlapcov pretrval pozitívny vzťah. Tí,

ktorí si vybavovali viac reklám na alkohol vo veku 15 rokov, pili väčšie množstvá alkoholu

vo veku 18 rokov. (Connolly et. al, 1994)

Ďalšia logitudiálna štúdia bola vykonaná na vzorke 2708 nemeckých adolescentov vo veku

10 až 16 rokov, ktorí nikdy nepili alkohol. Adolescenti boli testovaní v škole na denné

sledovanie televízie, či majú televíziu v ich izbe, a taktiež na expozíciu alkoholu vo filme.

Po 12 – 13 mesiacoch boli retestovaní pre určenie nástupu pitia alkoholu bez rodičovskej

kontroly a nárazového pitia (n ≥5 nápojov). Skúmanie expozície bolo rozdelené do štyroch

kvartálov. Výsledky ukázali, že až 885 (33%) študentov začalo požívať alkohol

bez vedomia rodičov (17% v 1. kvartáli) a 387 (14%) študentov začalo nadmerne piť počas

sledovania filmu. Expozícia alkoholu vo filme výrazne prispela k zvýšeniu percenta začatia

požívania alkoholu (24% v 2. kvartáli, 33% v 3. kvartáli a 34% v 4. kvartáli) a taktiež sa

zvýšili percentá týkajúce sa začatia nárazového pitia (8,6% v 2. kvartáli, 12% v 3. kvartáli

a 13% v 4. kvartáli). Expozície alkoholu vo filme a televízii predstavujú nezávislé

prediktory nástupu problémového užívania alkoholu medzi nemeckými adolescentmi

(Hanewinkel, Sargent, 2009).

25

5 Výskumný problém a cieľ

Pri riešení výskumného problému a samotného cieľa práce sme sa opierali o teoretické

východiská. Výskumný problém pozostáva z analýzy televíznych obsahov, konkrétne nami

vybraných televíznych seriálov, kde sú vyobrazené či prezentované alkoholické nápoje

a ich vzťah k reálnemu požívaniu alkoholu. Myslíme si, že prezentácia alkoholu

v seriáloch a iných televíznych obsahoch môže predstavovať významný faktor, ktorý môže

prispievať k formovaniu alkoholového správania.

Výskum bol zostavený na základe týchto faktorov:

počet alkoholových scén za týždeň

počet štandardných pohárikov za týždeň

počet štandardných pohárikov pri jednej príležitosti

predstava o alkohole

prezentácia alkoholu v televíznom seriáli

5.1 Cieľ

Cieľom bakalárskej práce bolo skúmanie a hlbšie nazretie na problematiku pôsobenia

televíznych obsahov, v našom prípade seriálov ako možného faktoru podmieňujúceho

formovanie správania v spätosti s požívaním alkoholu.

Taktiež cieľom práce bolo zistiť, či sa nachádza rozdiel medzi skupinou mladších

adolescentov (15-19 rokov) a starších adolescentov (20-23 rokov) v súvislosti s počtom

hodín strávených sledovaním vybraných televíznych seriálov, a konzumáciou alkoholu

za týždeň, konzumáciou alkoholu pri jednej príležitosti.

V súlade so zistením chceme prispieť k zvýšeniu povedomia o prezentovanom alkohole

v televízii vzhľadom na skutočnosť, že adolescenti sú náchylní na pôsobenie mediálnych

obsahov televízie, nakoľko si v tomto období utvárajú svoju identitu.

Na základe uvedeného výskumného problému a cieľa práce sme formulovali hypotézy,

ktoré sa nachádzajú v kapitole č. 6.

26

6 Znenie výskumných hypotéz a otázok

H1: Predpokladáme, že existuje pozitívny vzťah medzi počtom alkoholových scén a

konzumáciou štandardných pohárikov za týždeň.

H2: Predpokladáme, že existuje pozitívny vzťah medzi počtom alkoholových scén a

konzumáciou štandardných pohárikov pri 1 príležitosti.

H3: predpokladáme, že existuje pozitívny vzťah medzi subjektívnym ponímaním alkoholu

a prezentáciou alkoholu v televíznom seriáli.

Znenie výskumných otázok

Vo1: Existuje rozdiel vo vzťahu medzi počtom alkoholových scén a konzumáciou

štandardných pohárikov za týždeň medzi skupinou mladších adolescentov a skupinou

starších adolescentov.

Vo2: Existuje rozdiel vo vzťahu medzi počtom alkoholových scén a konzumáciou

štandardných pohárikov pri jednej príležitosti medzi skupinou mladších adolescentov

a skupinou starších adolescentov.

Vo3: Existuje rozdiel vo vzťahu medzi subjektívnym ponímaním alkoholu a prezentáciou

alkoholu v televíznom seriáli medzi skupinou mladších adolescentov a skupinou starších

adolescentov.

27

7 Metódy

7.1 Metóda zberu dát

Pri riešení problematiky pôsobenia televíznych obsahov na formovanie alkoholového

správania sme vytvorili premenné špecifické len pre túto prácu. Zisťovanie vzťahov

medzi vybranými premennými nebolo možné pomocou štandardizovanej metódy. Použitou

metodikou bol dotazník vlastnej tvorby, ktorý obsahuje 13 položiek týkajúcich

sa času stráveného sledovaním televízie za týždeň so zameraním sa na analýzu seriálov,

v ktorých sa vyskytujú alkoholové scény. Dotazník bol tvorený dvoma typmi otázok:

otvorené otázky a otázky s voľbou odpovede. Ďalej sa v našom dotazníku nachádzali

otázky zamerané na užívanie alkoholických nápojov (frekvencia a množstvo užívania

za posledný mesiac, týždeň), počet štandardných pohárikov vypitých pri jednej príležitosti.

Posledné položky sa týkali subjektívneho významu alkoholu pre respondentov a vnímania

prezentácie alkoholu vo vybraných seriáloch respondentmi. Dotazník bol distribuovaný

elektronickou formou i osobne. Vyhodnocovali sme ho deskriptívne pomocou tabuľkového

programu Excel, premenné boli testované v štatistickom programe SPSS.

Premenné, s ktorými sme pracovali v hypotézach:

1. Počet alkoholových scén/týždeň: Index počtu alkoholových scén za týždeň sme

získali sledovaním vybraných seriálov v priebehu celého týždňa a zaznamenávaním

si počtu scén, v ktorých sa vyskytoval alkohol v jednom dieli. Následne sme

spriemerovali počet alkoholových scén za celý týždeň. Dostali sme priemernú

hodnotu alkoholových scén na jeden diel v príslušnom seriáli.

2. Počet štandardných pohárikov za týždeň: Premenná, ktorou sme chceli

objektívnejšie merať konzumáciou alkoholu, než nám uviedli respondenti. Počet

štandardných pohárikov za týždeň sme vypočítali vynásobením počtu štandardných

pohárikov pri jednej príležitosti (otázka č.8) a kódom priradeným k možnostiam

z otázky č.7.

28

8 Charakteristika výskumného súboru

Výskumný súbor tvorilo 60 respondentov - adolescentov vo veku od 15 do 23 rokov

s priemerný vekom 19,84 roka. Jednalo sa o stredoškolských a vysokoškolských študentov.

Podľa Maceka (2003) môžeme zaradiť do skupiny staršej adolescencie jedincov vo veku

19 - 24 rokov, nakoľko polovica vysokoškolských študentov sa považuje za adolescentov

skôr ako za dospelých. Súbor bol rozdelený na dve skupiny „mladších adolescentov“ a

„starších adolescentov“ (podrobný prehľad vekového zastúpenia výskumného súboru je

uvedený v grafe 7.1).

Graf č. 8.1 Charakteristika výskumného súboru

Skupinu mladších adolescentov tvorilo 32 respondentov vo vekovom rozpätí 15-19 rokov,

17 mužov a 15 žien. Priemerný vek bol 17,8 roka.

Skupinu starších adolescentov tvorilo 28 respondentov vo vekom rozpätí 20-23 rokov,

5 mužov a 23 žien. Priemerný vek bol 21,5 roka (podrobný prehľad údajov spolu s ďalšími

údajmi sú uvedené v tabuľke 8.1).

2% 12%

12%

25%3%

10%

18%

13% 5%

Charakteristika výskumného súboru podľa veku

15-roční 16-roční 17-roční 18-ročný 19-roční

20-roční 21-roční 22-roční 23-roční

29

Vek Počet Percentuálne

zastúpenie Zastúpenie pohlavia

Zastúpenie pohlavia na skupinu

Muž Žena Muž Žena

Mla

dší

adol

esce

nti 15-roční 1 2 0 1

17 15 16-roční 7 12 1 6 17-roční 7 12 4 3 18-ročný 15 25 11 4 19-roční 2 3 1 1

Star

ší

adol

esce

nti 20-roční 6 10 2 4

5 23 21-roční 11 18 2 9 22-roční 8 13 1 7

23-roční 3 5 0 3

Spolu 60 100 22 38 22 38

Min. vek 15

Max. vek 23

Priemer 19,2

Medián 19

Modus 18

Tab. 8.1 Charakteristika výskumného súboru

30

9 Výsledky

9.1 Deskripcia odpovedí

Výsledky sme spracovali štatistickou deskripciou (položky dotazníka č.1, 2, 3, 4, 5, 6, 9,

11). Ostatné položky sú zahrnuté do štatistického overovania hypotéz či výskumných

otázok.

Otázka č. 1

V otázke č.1 nás zaujímalo, koľko hodín denne trávia adolescenti sledovaním televízie.

Ako môžeme vidieť z grafu č. 9.1.1, celkovo 25 adolescentov (42%) udalo, že sleduje

televíziu 1-3 hodiny denne, 22 respondentov (36%) uviedlo sledovanie televízie menej

ako hodinu a 13 respondentov (22%) sleduje televíziu 4-5 hodín denne.

Graf 9.1.1 Denné sledovanie TV

Na základe štatistickej deskripcie vyjadrenej grafmi 9.1.2 a 9.1.3 môžeme usúdiť, že

nepovažujeme rozdiel za významný v dennej sledovanosti televízie medzi mladšími

a staršími adolescentmi.

36%

42%

22%

Denné sledovanie TV

menej ako 1 hodina

1-3 hodiny

4-5 hodiny

viac

31



Otázka č. 2

V otázke č. 2 sme sa zaujímali o to, aké televízne obsahy sledujú najčastejšie adolescenti.

Z grafu 9.4 môžeme vidieť, že celkovo respondenti uviedli ako najsledovanejší televízny

obsah seriál 58 respondentov (64%), druhý najčastejšie sledovaný obsah tvoria filmy 22

respondentov (24%), spravodajstvo uviedli 7 respondenti (8%) a šport 4% respondentov.

34%

44%

22%

Denné sledovanie TV(15 - 19 rokov)

menej ako 1 hodina

1-3 hodiny

4-5 hodiny

viac

39%

39%

22%

Denné sledovanie TV(20 - 23 rokov)

menej ako 1 hodina

1-3 hodiny

4-5 hodiny

viac

32

Graf 9.1.4 Televízny obsah

Rovnako ako v otázke č.1 ani v otázke č. 2 sa nevyskytli výraznejšie percentuálne rozdiely

v sledovaní televíznych obsahov. Zo skupiny mladších adolescentov sleduje seriály 63%,

filmy 29% a spravodajstvo so športom si pozrie 8% respondentov (údaje sa nachádzajú

v grafe 9.1.5).

Graf 9.1.5 Televízny obsah 15 - 19 roční

V skupine starších adolescentov trávi sledovaním seriálov 65% respondentov, filmy 18%

a spravodajstvo so športom tvorí 17% sledovanosti (presný prehľad je v grafe 9.1.6).

8% 4%

64%

24%

Televízny obsah

spravodajstvo

šport

seriály

filmy

4% 4%

63%

29%

Televízny obsah(15 - 19 rokov)

spravodajstvo

šport

seriály

filmy

33


Otázka č.3, Otázka č.4

V položkách č. 3 a č. 4 sme zisťovali, ktoré seriály adolescenti preferujú a koľko hodín

týždenne trávia ich sledovaním.

Pri porovnávaní sledovania seriálov sme zistili, že ženy sledujú seriály viac ako muži.

Konkrétne ženy trávia sledovaním seriálov za týždeň 127 hodín, muži 91 hodín. V grafe

9.1.7 môžeme vidieť presné údaje ohľadom časovej sledovanosti seriálov (počet hodín)

za týždeň u žien a mužov.

Graf 9.1.7 Časová sledovanosť seriálov v závislosti na pohlaví

12% 5%

65%

18%

Televízny obsah (20 - 23 rokov)

spravodajstvo

šport

seriály

filmy

2 5

37 43

2 0 0 0 0 27

5

51,5 48

10

0 4 0 0 1,50

10

20

30

40

50

60

Poče

t hod

ín

Seriál

Časová sledovanosť seriálov v závislosti na pohlaví

MUŽI

ŽENY

34

Ako môžeme vidieť z grafu č. 9.1.8 pri porovnaní sledovanosti daných seriálov za týždeň

mladší adolescenti sledujú viac seriály ako starší adolescenti. Konkrétne mladší adolescenti

trávia pozeraním seriálov 114 hodín týždenne a starší adolescenti 104 hodín týždenne

(v grafe 9.1.8 sa nachádzajú údaje o počte hodín pre jednotlivé seriály vzhľadom skupine

mladších a starších adolescentov).

Graf 9.1.8 Časová sledovanosť seriálov v závislosti od veku

V tabuľke 9.1.1 sme zosumarizovali počet hodín strávených sledovaním jednotlivých

seriálov u oboch pohlaví spolu v závislosti na jednotlivých vekových kategóriách.

ŽENY + MUŽI VEK

VEK

15 16 17 18 19 SUMA 20 21 22 23 SUMA

SERI

ÁLY

Búrlivé víno 0 0 0 0 0 0 0 4 2 3 9 Chlapi neplačú 0 0 2 0 0 2 0 4 2 2 8 Dva a pol chlapa 3 0 11 22 1,5 37,5 14 16 14 8 51 Simpsonovci 0 7 24 25 3,5 59,5 4 12 13 2,5 31,5 Panelák 0 4,5 0 2 2,5 9 0 3 0 0 3 Kosti 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 NCIS 0 0 0 4 0 4 0 0 0 0 0 Monk 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Odložený prípad 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Krok za krokom 0 0 2 0 0 2 0 1 0 0,5 1,5

Tab. 9.1.1 Časová sledovanosť seriálov oboch pohlaví v závislostí od veku

0 2

37,5

59,5

90 4 0 0 2

9 8

51

31,5

3 0 0 0 0 1,50

10203040506070

Poče

t hod

ín

Seriál

Časová sledovanosť seriálov v závislosti od veku

15 - 19 roční

20 - 23 roční

35

Otázka č. 5

Vyhodnotením údajov otázky č. 5 sme zistili nasledovné: až 42 (70%) adolescentov

uviedlo, že konzumuje alkohol občas, 7 respondenti (12%) uviedli, že konzumovali

alkohol v minulosti - pred rokom a približne rovnaké percento respondentov uviedlo, že

konzumuje alkohol pravidelne 8% a nikdy nekonzumovali alkohol v 10% prípadov (údaje

sú v grafe 9.1.9).

Graf 9.1.9 Frekvencia konzumácie alkoholu

Taktiež sme porovnávali frekvenciu konzumácie alkoholu u mladších a starších

adolescentov. Výrazný percentuálny rozdiel nastal u mladších adolescentov, 19% z nich

uviedlo, že nikdy nekonzumovali alkohol, pričom v skupine starších adolescentov všetci už

konzumovali alkohol. Rozdiel sa nachádzal aj pri udaní pravidelného pitia. V skupine

mladších adolescentov len 1 respondent (3%) uviedol, že pravidelne konzumuje alkohol

a v skupine starších adolescentov sa tento jav vyskytol u 4 respondentov (14%),

(Podrobnejší prehľad výsledkov poskytuje graf 9.1.10 a graf 9.1.11).

8%70%

12%10%

Frekvencia konzumácie alkoholu

pravidelne

občas

v minulosti

nikdy

36

Graf 9.1.10 Frekvencia konzumácie alkoholu (15 - 19 rokov)

Graf 9.1.11 Frekvencia konzumácie alkoholu (20 - 23rokov)

Otázka č.6

Otázkou č. 6 sme konkrétnejšie zisťovali u respondentov konzumáciu alkoholu za mesiac.

V grafe 9.1.12, ktorý zachytá celkovú konzumáciu nášho výskumného súboru môžeme

vidieť, že zhodne 8 respondentov (13%) uviedlo, že nekonzumovali alkohol vôbec alebo

len jedenkrát do mesiaca.

3%

72%

6%19%

Frekvencia konzumácie alkoholu(15 - 19 rokov)

pravidelne

občas

v minulosti

nikdy

14%68%

18%

Frekvencia konzumácie alkoholu(20 - 23 rokov)

pravidelne

občas

v minulosti

nikdy

37

Graf 9.1.12 Konzumácia alkoholu za mesiac

Najväčší percentuálny rozdiel môžeme badať v skupine 15-19 ročných, kde až 25%

respondentov uviedlo, že nekonzumovalo alkohol vôbec a taktiež sa nevyskytol nikto, kto

by konzumoval alkohol aspoň štyrikrát za mesiac.

V skupine 20-23 ročných sa nevyskytla odpoveď „vôbec“, ale až 29% respondentov

uviedlo, že konzumovalo alkohol aspoň štyrikrát za mesiac (presné údaje sa nachádzajú

v grafe 9.1.13 a v grafe 9.1.14).


13%

35%39%

13%

Konzumácia alkoholu za mesiac

vôbec

1krát/mesiac

niekoľkokrát (aspoň 2x/mesiac)

aspoň 4x/mesiac

25%

37%

38%

Konzumácia alkoholu za mesiac(15 - 19 rokov)

vôbec

1krát/mesiac


aspoň 4x/mesiac

38


Otázka č.9

V otázke č. 9 sme zisťovali, koľkokrát sa u respondentov vyskytla situácia, že pri jednej

príležitosti vypili 5 alebo viac štandardných pohárikov alkoholu.

V 90% respondentov uviedlo rovnaké percento v odpovediach „stalo sa mi to raz“

a „občas“(údaje sa nachádzajú v grafe 9.1.15).

Graf 9.1.15 Počet štandardných pohárikov/príležitosť

Opäť sme porovnávali výsledky u oboch skupín. V skupine mladších adolescentov 6

(19%) respondenti uviedli možnosť „nestalo sa ani raz“. Na rozdiel od mladších

adolescentov sa u starších vyskytovala prevažne možnosť „občas“ v 68% (ďalšie údaje sú

v grafoch 9.1.16, 9.1.17).

32%

39%

29%

Konzumácia alkoholu za mesiac(20 - 23 rokov)

vôbec

1krát/mesiac


aspoň 4x/mesiac

10%

45%45%

Počet štandardných pohárikov/príležitosť

nikdy

1 raz

viackrát

39



Otázka č. 11

Posledná otázka týkajúca sa konzumácie alkoholu znela: Myslíte si, že budete konzumovať

alkohol aj v budúcnosti? V zosumarizovanom grafe 9.1.18 môžeme vidieť, že 27

respondentov (45%) označilo možnosť „pravdepodobne áno“ a 26 (43%) označilo

možnosť „rozhodne áno“.

19%

56%

25%

5 a viac štandardných pohárikov/príležitosť (15 - 19 rokov)

nikdy

1 raz

viackrát

32%

68%

5 a viac štandardných pohárikov/príležitosť(20 - 23 rokov)

nikdy

1 raz

viackrát

40

Graf 9.1.18 Konzumácia alkoholu v budúcnosti

Z grafov 9.1.19 a 9.1.20 vyplýva, že mladší adolescenti udali v 6 (19%) prípadoch, že

pravdepodobne nebudú konzumovať alkohol v budúcnosti na rozdiel od starších

adolescentov, z ktorých túto možnosť označil len 1 (4%) respondent. Pomerne výrazný

percentuálny rozdiel bol i v možnosti „rozhodne áno“, kde 10 (32%) adolescentov

zo skupiny 15-19 ročných označili túto možnosť v porovnaní s skupinou 20-23 ročných,

ktorí označili danú možnosť v 16 (52%) prípadov.


12%

45%

43%

Konzumácia v budúcnosti

rozhodne nie

pravdepodobne nie

pravdepodobne áno

rozhodne áno

19%

49%

32%

Konzumácia v budúcnosti (15 - 19 rokov)

rozhodne nie

pravdepodobne nie

pravdepodobne áno

rozhodne áno

41


9.2 Testovanie hypotéz

Hypotézy H1 a H2 sme overovali v štatistickom programe SPSS pomocou Spearmanovho

korelačného koeficientu, ktorý zisťuje vzťah medzi jednotlivými premennými, ale i silu

a smer daných vzťahov. Hypotézu H3 sme overovali Cramerovým V koeficientom, ktorý

určuje najvhodnejšiu mieru asociácie medzi dvomi kategorickými premennými. (Rimarčík,

2007)

H1: Z uvedených výsledkov v tabuľke 9.1.2 môžeme konštatovať, že hypotézu č.1

prijímame. Hypotézu sme prijali na základe hladiny štatisticky významnosti Sig.< 0,05.

Medzi faktormi počet alkoholových scén a počet štandardných pohárikov vypitých

za týždeň existuje slabý pozitívny vzťah. Znamená to, že čím viac alkoholových scén sa

nachádza v seriáli za týždeň, tým väčšia je konzumácia štandardných pohárikov alkoholu

za týždeň.

Št. poh./týždeň - skóre

Počet alkoholových scén/týždeň Korelačný koeficient 0,274 Sig. (2-tailed) 0,034 N 60

Tab. 9.2.1 Vzťah alkoholových scén a štandardných pohárikov za týždeň

4%

41%55%

Konzumácia v budúcnosti(20 - 23 rokov)

rozhodne nie

pravdepodobne nie

pravdepodobne áno

rozhodne áno

42

H2: Z výsledkov tabuľky 9.2.2 môžeme povedať, že hypotézu č.2 prijímame na základe

hodnoty štatistickej významnosti Sig.<0,05. Vzťah alkoholových scén a konzumácia

štandardných pohárikov pri 1 príležitosti vykazuje stredne silný pozitívny vzťah.

Predpokladáme, že čím viac alkoholových scén za týždeň sa nachádza v danom seriáli, tým

vyšší je počet štandardných pohárikov skonzumovaných pri jednej príležitosti.

Počet Št.poh./1 príležitosť

Počet alkoholových scén/týždeň Korelačný koeficient 0,303 Sig. (2-tailed) 0,019 N 60

Tab. 9.2.2 Vzťah alkoholových scén a štandardných pohárikov pri jednej príležitosti

H3: V H3 sme zisťovali vzťah v kategóriách medzi ponímaním alkoholu u respondentov

a prezentáciou alkoholu v televízií. Významné vzťahy boli identifikované v ponímaní

alkoholu ako spoločensky atraktívneho (83,3%) a v kategórii relaxácia, dobrá nálada

(68,3%). Hypotéza bola prijatá podľa hladiny významnosti Sig.<0,005 (podrobné údaje sa

nachádzajú v tabuľke 9.2.3).

43

Ako vnímate alkohol prezentovaný v televízii?

spol

očen

sky

atra

ktív

ny

rela

xáci

a, d

obrá

nál

ada

pros

trie

dok

zvlá

dani

a st

resu

a p

robl

émov

nega

tívne

pon

íman

ie

Spol

u

Čo p

re V

ás p

reds

tavu

je a

lkoh

ol?

spoločensky atraktívny N 13 1 0 2 16 Očak. N 5,9 8 0,5 1,6 16 % 81,30% 6,30% 0,00% 12,50% 100,00%

relaxácia, dobrá nálada N 7 28 2 4 41 Očak. N 15 20,5 1,4 4,1 41 % 17,10% 68,30% 4,90% 9,80% 100,00%

prostriedok zvládania stresu a problémov

N 2 0 0 0 2 Očak. N 0,7 1 0,1 0,2 2 % 100,00% 0,00% 0,00% 0,00% 100,00%

Prostriedok k zapadnutiu do soc. skupiny

N 0 1 0 0 1 Očak. N 0,4 0,5 0 0,1 1 % 0,00% 100,00% 0,00% 0,00% 100,00%

Spolu N 22 30 2 6 60 Očak. N 22 30 2 6 60 % 36,70% 50,00% 3,30% 10,00% 100,00%

Hodnota Sig.

Cramerov V koeficient 0,389 0,001

Spolu respondentov 60

9.2.3 Vzťah medzi predstavou o alkohole a vnímaním prezentácie alkoholu v TV

44

9.3 Výsledky k výskumným otázkam

Vo1: Na základe údajov z tabuľky 9.3.1 môžeme povedať, že existujú významne vzťahy

medzi faktormi: počet alkoholových scén za týždeň a počet štandardných pohárikov

skonzumovaných za týždeň v skupine mladších adolescentov. V skupine starších

adolescentov nebol zistený významný vzťah medzi danými faktormi (konkrétne údaje

v tab. 9.3.1).

Št. poh./týždeň - skóre

Mladší adolescenti (15-19 rokov)

Počet alkoholových scén/týždeň

Korelačný koeficient 0,483 Sig. (2-tailed) 0,005

N 32

Starší adolescenti (20-23 rokov)


Korelačný koeficient -0,001 Sig. (2-tailed) 0,996

N 28

Tab. 9.3.1 Vzťah alkoholových scén a štandardných pohárikov za týždeň u mladších a starších adolescentov

Vo2:Vo výskumnej otázke č.2 sme zisťovali, či existuje rozdiel vo vzťahu medzi počtom

alkoholových scén a konzumáciou štandardných pohárikov pri jednej príležitosti medzi

skupinou mladších adolescentov a skupinou starších adolescentov.

Z výsledkov tabuľky 9.3.2 sme opätovne zistili silný pozitívny vzťah v skupine mladších

adolescentov medzi nasledovnými faktormi: počet alkoholových scén za týždeň a počet

štandardných pohárikov požitých pri jednej príležitosti. V skupine starších adolescentov

neboli zistené žiadne významné vzťahy medzi skúmanými faktormi (konkrétne údaje v tab.

9.3.2).

Št. poh. / príležitosť - skóre

Mladší adolescenti (15-19 rokov)


Korelačný koeficient 0,536 Sig. (2-tailed) 0,002

N 32

Starší adolescenti (20-23 rokov)


Korelačný koeficient -0,034 Sig. (2-tailed) 0,863

N 28

Tab. 9.3.2 Vzťahu alkoholových scén a štandardných pohárikov pri jednej príležitosti u mladších a starších adolescentov

45

Vo3:Vo výskumne otázke č.3 sme skúmali rozdiel medzi skupinou mladších a starších

adolescentov v kategóriách subjektívna predstava o alkohole a prezentácia alkoholu

v televíznych seriáloch.

V skupine mladších adolescentov sa ukázali významne vzťahy v ponímaní alkoholu ako

spoločensky atraktívneho v 70% a v položke „relaxácia, dobrá nálada“ v 77,3% (tab.

9.3.3). V skupine starších adolescentov nebol identifikovaný významný vzťah.

Ako vnímate alkohol prezentovaný v televízii?

spol

očen

sky

atra

ktív

ny

rela

xáci

a, d

obrá

ná

lada

pros

trie

dok

zvlá

dani

a st

resu

a

prob

lém

ov

nega

tívne

po

ním

anie

Spol

u

Čo p

re V

ás p

reds

tavu

je a

lkoh

ol? M

ladš

í ado

lesc

enti

(1

5 - 1

9 ro

kov)

spoločensky atraktívny N 7 1 2 10 Očak. N 2,8 5,6 1,6 10 % 70,00% 10,00% 20,00% 100,00%

relaxácia, dobrá nálada N 2 17 3 22 Očak. N 6,2 12,4 3,4 22 % 9,10% 77,30% 13,60% 100,00%

Spolu N 9 18 5 32 Očak. N 9 18 5 32 % 28,10% 56,30% 15,60% 100,00%

Star

ší ad

oles

cent

i (2

0 - 2

3 ro

kov)

spoločensky atraktívny N 6 0 0 0 6 Očak. N 2,8 2,6 0,4 0,2 6 % 100,00% 0,00% 0,00% 0,00% 100,00%

relaxácia, dobrá nálada N 5 11 2 1 19 Očak. N 8,8 8,1 1,4 0,7 19 % 26,30% 57,90% 10,50% 5,30% 100,00%

prostriedok zvládania stresu a problémov

N 2 0 0 0 2 Očak. N 0,9 0,9 0,1 0,1 2 % 100,00% 0,00% 0,00% 0,00% 100,00%

prostr. k zapadnutiu do soc. skupiny

N 0 1 0 0 1 Očak. N 0,5 0,4 0,1 0 1 % 0,00% 100,00% 0,00% 0,00% 100,00%

Spolu N 13 12 2 1 28 N 13 12 2 1 28 Očak. N 46,40% 42,90% 7,10% 3,60% 100,00%

Hodnota Sig. Mladší adolescenti

(15 - 19 rokov) Cramerov V 0,680 0,001

32 Starší adolescenti

(20 - 23 rokov) Cramerov V 0,404 0,134

28

Tab. 9.3.3 Vzťah medzi predstavou o alkohole a vnímaním prezentácie alkoholu v TV


46

10 Diskusia

Problematika účinku médií sa stáva v súčasnosti čoraz viac skúmanou. Štúdie, ktoré sme

uviedli v teoretických východiskách potvrdzujú tvrdenia o pôsobení mediálnych obsahov

na psychiku a následnom dopade na alkoholové správanie jedinca.

Výskum sme realizovali na vzorke adolescentov. Mladí ľudia sú menej schopní objektívne

posúdiť iných jedincov či situáciu. V dôsledku nedostatku životných skúsenosti a utvárania

svojej vlastnej identity môžu ľahšie podľahnúť vplyvu mediálnych obsahov. Vo výskume

sme sa zamerali na zistenie vzťahu medzi pôsobením televíznych obsahov, v našom

prípade televíznych seriálov pri formovaní alkoholového správania u adolescentov.

Zobrazovanie alkoholu v televízii resp. počet alkoholových scén v príslušných seriáloch

tvorilo jeden z významných faktorov nášho výskumu. Cieľom výskumu bolo overiť

jednotlivé hypotézy týkajúce sa počtu alkoholových scén v príslušnom seriáli a reálneho

pitia respondentov. Zodpovedali sme i na položené výskumné otázky, ktorými sme sa

pýtali na rozdiel medzi skupinou starších a mladších adolescentov pri vybraných

premenných.

10.1 Diskusia k výskumným hypotézam

V hypotéze H1 sme vyslovili predpoklad, že existuje pozitívny vzťah medzi počtom

alkoholových scén za týždeň a konzumáciou štandardných pohárikov za týždeň, ktorý sa

nám potvrdil. Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že medzi premennými počtom

alkoholových scén za týždeň a počtom štandardných pohárikov za týždeň existuje slabý

pozitívny vzťah. Môžeme povedať, že z daných údajov vyplýva nasledovné tvrdenie:

Alkohol vyobrazovaný v daných seriáloch za týždeň ovplyvňuje reálnu konzumáciu

alkoholu rovnako za týždeň. Domnievame sa, že je potrebné uvažovať o tom, v akej miere

v skutočnosti pôsobia alkoholové scény zobrazované v televíznych seriáloch na reálnu

konzumáciu alkoholu. Z hľadiska výsledkov môžeme povedať, že alkohol vyobrazovaný

v daných mediálnych obsahoch je jedným z príčinných faktorov, ktorý pôsobí

na alkoholové správanie adolescentov. Na základe uvedených štúdií v teoretických

východiskách sme predpokladali, že existuje pozitívny vzťah medzi počtom alkoholových

scén a počtom štandardných pohárikov skonzumovaných za týždeň.

V hypotéze H2 sme vyslovili predpoklad, že existuje pozitívny vzťah medzi počtom

alkoholových scén za týždeň a konzumáciou štandardných pohárikov pri jednej príležitosti,

47

ktorý sa nám potvrdil. Vzťah medzi počtom alkoholových scén za týždeň a konzumáciou

štandardných pohárikov pri jednej príležitosti bol stredne silný. Taktiež sa môžeme

domnievať, že počet hodín strávených sledovaním seriálov, ktoré obsahujú alkoholové

scény pôsobí na konzumáciu alkoholu pri jednej príležitosti. Na základe potvrdenia

hypotézy H1 sme predpokladali, že sa nám potvrdí i táto hypotéza. V oboch hypotézach

zohral dôležitú úlohu fakt, že výskumný súbor bol rozdelený na dve skupiny, pričom

výsledky hypotéz mohla výrazne ovplyvniť jedna alebo druhá skupina. V diskusii

k výskumným otázkam si objasníme rozdiely v oboch skupinách výskumného súboru.

Výsledky hypotéz H1 a H2 podporuje i fakt, že výskum uskutočnený Connolly et. al

(1994) vypovedá o tom, že so zvyšujúcim sa počtom v mysli opätovne vybavených reklám

na alkohol sa zvýšila i reálna konzumácia alkoholu u jedincov vo veku 15-18 rokov.

Hypotézu H3 sme prijali a na základe výsledkov môžeme vidieť zhodu v rovnakom

subjektívnom ponímaní alkoholu a prezentáciu alkoholu v televízii najmä v týchto dvoch

kategóriách: Prvá kategória, v ktorej môžeme vidieť zhodu v subjektívnom ponímaní

alkoholu a prezentácií alkoholu v televízii, ktorá bola 81,3% respondentmi označená ako

spoločensky atraktívny. Druhá kategória, v ktorej sa nachádzala zhoda medzi položkami

subjektívne ponímanie alkoholu a prezentácia alkoholu v televízií, bola u 68,3%

respondentov označená ako dobrá nálada, relaxácia. Dané výsledky si môžeme vysvetliť

na základe toho, že alkohol bol prezentovaný v daných seriáloch ako bežná súčasť života

protagonistov, pričom neboli zobrazené žiadne negatívne účinky alkoholu. Ďalším

dôvodom je fakt, že alkohol je v súčasnej dobe vysoko akceptovaný a môžeme sa s ním

stretnúť takmer všade, či už sa jedná o rodinné stretnutia, spoločenské udalosti alebo je

používaný ako prostriedok zvládania stresu a problémov. Tieto výsledky sú taktiež

v súlade s výskumom (Atkinson et. al., 2011), v ktorom adolescenti vnímajú vyobrazovaný

alkohol ako atraktívny a všedný, pričom len malé percento z nich vníma i negatívne účinky

alkoholu na organizmus a správanie. Dôvod takého vnímania alkoholu v seriáloch závisí

od miery pripútania sa a prijatia správania protagonistov jedincom, ale nemôžeme vylúčiť

i pôsobenie iných faktorov na pozadí. Taktiež si myslíme, že opakované sledovanie

seriálov, v ktorých sa vyskytuje pomerne veľký počet alkoholových scén, môže viesť

k posilneniu konzumácii alkoholu.

48

10.2 Diskusia k výskumným otázkam

Vo výskumnej otázke Vo1 sme sa domnievali, že existuje rozdiel medzi skupinou

mladších a starších adolescentov vo vzťahu k počtu alkoholových scén za týždeň a počtu

štandardných pohárikov taktiež za týždeň. Výsledky ukázali, že v skupine mladších

adolescentov bol stredne silný vzťah medzi danými faktormi. Výsledky mohol

ovplyvňovať vek tejto skupiny v súvislosti toho, že všetci respondenti boli stredoškolskí

žiaci, ktorí trávia podstatne viac svojho voľného času sledovaním televízie v porovnaní

so skupinou starších adolescentov, ktorých tvorili vysokoškolskí študenti, ktorí strávia

menej času sledovaním televízie.

Vo výskumnej otázke Vo2 sme sa opätovne zameriavali na zistenie rozdielu medzi

skupinami. U mladších adolescentov sa opätovne ukázali významné vzťahy medzi

premennými počet alkoholových scén za týždeň a počet štandardných pohárikov požitých

pri jednej príležitosti. Domnievame sa, že dané výsledky výskumných otázok Vo1 a Vo2

môžu súvisieť s tým, adolescenti vo veku 15-19 sú ľahšie ovplyvniteľní ako starší

adolescenti, nakoľko ich životný štýl je odlišný a majú viac skúsenosti. Taktiež si myslíme,

že výsledky mohli byť ovplyvnené tým, že mladší adolescenti majú väčšiu túžbu

konzumovať alkohol, nakoľko s ním nemajú toľko skúsenosti. Pričom prezentácia

alkoholu spojená s atraktívnosťou v seriáloch a počtom alkoholových scén môže

posilňovať ich túžbu po konzumácii.

Výsledky výskumnej otázky Vo3 naznačili, že mladší adolescenti vykazovali významné

vzťahy na rozdiel od starších adolescentov v zhode pri rovnakej subjektívnej predstave

o alkohole a prezentovanom alkohole v televízii v 70% v kategóriách ponímaní alkoholu

ako spoločensky atraktívneho, a 77,3% ako prostriedok relaxácie a dobrej nálady.

Výsledky naznačujú, že mladší adolescenti môžu tvoriť rizikovú skupinu v súvislosti

s pôsobením mediálnych obsahov na ich správanie, nakoľko opätovne vykazovali výrazné

pozitívne vzťahy medzi danými faktormi vo všetkých výskumných otázkach.

Z výsledkov výskumu pochádzajúceho z roku 2007, ktorého sa zúčastnilo 834 mladých

ľudí vo veku 13-27 rokov vyplýva, že až 54,4% respondentov sa venuje vo svojom

voľnom čase sledovaniu televízie. Druhou najčastejšou voľnočasovou aktivitou, ktorej sa

venuje 45% opýtaných respondentov, sú stretnutia vonku na dvore, v krčme alebo

na diskotéke. Jedným zo zistení tohto výskumu bolo, že mladí ľudia charakterizujú svoj

49

voľný čas ako čas bez povinností, ktorý je určený pre zábavu, oddych. Súčasná generácia

mladých ľudí spája svoj voľný čas i s médiami. (Gabovičová, Neslušanová, 2012)

I na základe zistení výskumu uvedeného vyššie môžeme sa domnievať, že sledovanie

televízie môže byť vo vzťahu s reálnou konzumáciou alkoholu. Keďže adolescenti dávajú

prednosť zábavným žánrom pred náučnými, môžu sa pri formovaní ich správania

uplatňovať princípy sociálneho učenia, kde videné správanie môže byť napodobňované

na základe správania sa postavy v danom seriáli. Výsledky mohla ovplyvniť na jednej

strane skutočnosť, že jednotlivci vnímali hlavného hrdinu pozitívne a stotožňovali sa skôr

pozitívne s jeho správaním ako s vnímaním negatívnych účinkoch alkoholu ako je najmä

stav po intoxikácií alkoholom. Následne, sa môžu uplatňovať vedomé či nevedomé

pohnútky k napodobňovaniu daného správania, čo môže prispieť k formovaniu

alkoholového správania.

10.3 Limity výskumu

Na základe výskumného problému a cieľa práce sme sa usilovali vytvoriť čo

najprimeranejšiu metódu skúmania vybraných faktorov a následne vhodne interpretovať

získané výsledky.

Samotný výskum mohli ovplyvniť viaceré významné faktory. Jedným z nich je veľkosť

výskumného súboru. Výskumný súbor tvorilo 60 respondentov, ktorý bol rozdelený

do dvoch skupín na základe veku. Prvú skupinu mladších adolescentov tvorilo 32 (15-19

rokov) respondentov a druhú skupinu starších adolescentov tvorilo 28 (20-23 rokov)

respondentov. Pri väčšom súbore by sa mohli zreteľnejšie preukázať rozdiely medzi

jednotlivými skupinami alebo medzi konkrétnymi vekovými kategóriami, ktoré sú

zahrnuté v našom výskume.

Výsledky mohol ovplyvniť fakt, že mladší respondenti trávia oveľa viac voľného času

sledovaním televíznych programov a majú lepší prístup k televízií oproti skupine starších

adolescentov, ktorí pozostávali väčšinou z vysokoškolských študentov, ktorých životný

štýl je odlišný. Aj uvedený fakt (podkapitola 2.1.1 Časová frekvencia sledovanosti TV), že

so vzrastajúcim vekom klesá záujem o sledovanie televízie, podporuje výsledky nášho

výskumu, v ktorom mladší adolescenti vykazovali pozitívne vzťahy medzi danými

skúmanými faktormi v hypotézach H1 a H2.

50

Ďalším faktorom, ktorý mohol mať vplyv na výsledky výskumu bolo nerovnomerné

vekové zastúpenie v jednotlivých skupinách. Domnievame sa, že ak by bol rovnomerný

počet respondentov v každej vekovej kategórií v jednotlivých skupinách, vzťahy medzi

jednotlivými faktormi by sa mohli ukázať ako významnejšie a silnejšie hlavne v skupine

mladších adolescentov. Taktiež by sme mohli zistiť, ktorá veková skupina je náchylnejšia

na pôsobenie obsahov médií.

Rovno si myslíme, že časové trvanie môže zohrávať kľúčovú úlohu pri skúmaní spätosti

vzťahu medzi pôsobením prezentovaných mediálnych obsahov a reálnou konzumáciou

alkoholu. Domnievame sa, že keby výskum prebiehal minimálne rok, získali by sme

objektívnejšie údaje vzťahujúce sa k ovplyvňovaniu správania účinkom médií.

Za ďalší limit našej práce môžeme označiť metódu, ktorou bol dotazník vlastnej tvorby,

ktorým sme spätne skúmali údaje vzťahujúce k časovému obdobiu posledného mesiaca

a týždňa. Časť otázok bola otvorených a časť s voľbou odpovede. Posúdenie úprimnosti

odpovedí respondentov je otázne, keďže jedinci vo všeobecnosti majú tendenciu ukazovať

sa v lepšom svetle.

10.4 Aplikácia pre prax

Vzhľadom na mnohé, predovšetkým zahraničné výskumy, týkajúce sa účinkov médií si

myslíme, že je potrebné zvýšiť povedomie o formovaní alkoholového správania

pôsobením médií. Považujeme za dôležité viesť mladých ľudí už od útleho veku

ku kritickému nazeraniu na informácie poskytnuté v médiách. Ako sme poukázali

na základe výsledkov nášho výskumu, adolescenti považujú alkohol za spoločensky

atraktívny, zdroj relaxácie a dobrej nálady. Alkohol je taktiež najtolerovanejšou legálnou

drogou v súčasnosti. Adolescencia je obdobím, ktoré sa spája s experimentovaním

i s alkoholom, pričom pri faktore vyskytujúcich sa alkoholových scén v populárnych

seriáloch môže viesť spolu s inými faktormi k pravidelnému užívaniu alkoholických

produktov a následne k vzniku závislosti. Je dôležité sa zamyslieť nad významom médií

a konkrétne výberom sledovaných obsahov, i nad tým, do akej miery zasahujú

a ovplyvňujú naše správanie. Dôležitá je prevencia vzhľad na bližšie zoznámenie sa

s médiami, mediálnou realitou a jej účinkami na osobnosť jednotlivca. Médiá môžu byť

taktiež jedným z prostriedkov prevencie formou informačných kampaní alebo príbehov

s poukázaním na negatívne dôsledky užívania alkoholu.

51

Záver

Pôsobenie médií vo všeobecnosti je fenoménom, ktorý zasahuje do každodenného života

každého jedinca. V tejto bakalárskej práci sme sa orientovali konkrétne na problematiku

pôsobenia mediálnych obsahov, akým sú populárne televízne seriály sledované vo veľkej

miere adolescentným publikom v spätosti s formovaním alkoholového správania.

V teoretických východiskách sme stručne charakterizovali, čo sú médiá, druhy mediálnych

obsahov a taktiež účinky médií. Výskumnú vzorku tvorili adolescenti, nakoľko si utvárajú

svoju identitu a hľadajú svoje miesto, a tým sú oveľa viac náchylnejší k nekritickému

prijatiu správania zobrazeného v médiách. Cieľom práce bolo zistiť odpovede

na výskumné hypotézy a otázky, ktoré obsahovali premenné týkajúce sa počtu

alkoholových scén v jednotlivých seriáloch za týždeň a konzumáciu alkoholu v časovom

intervale týždeň alebo počet skonzumovaných pohárikov pri jednej príležitosti.

Respondentmi vybrané seriály obsahovali v značnej miere alkoholové scény ktoré, ako

sme zistili vo výskume, boli vo vzťahu k reálnej konzumácií alkoholu. Na skúmanie

vybraných premenných sme použili dotazník vlastnej tvorby. Konkrétne významne vzťahy

medzi jednotlivými premennými sa potvrdili v skupine mladších adolescentov. Naopak,

v skupine starších adolescentov neboli zistené štatisticky významné vzťahy medzi danými

premennými. Naše výsledky naznačujú fakt, že mladší adolescenti nekriticky prijímajú

prezentované obsahy, s čím následne môže súvisieť i formovanie alkoholového správania.

V závere práce by sme chceli spomenúť dôležitosť problematiky pôsobenia médií

na psychiku jednotlivca. Médiá, v našom prípade televízia predstavujú na jednej strane

užitočný zdroj informácií, ktoré nám podávajú prehľad o skutočnosti, minulosti a čiastočne

budúcnosti, môžu byť zdrojom oddychu a zábavy. Na druhej strane je dôležité poskytnuté

informácie spracovať kritickým myslením, aby sme si vytvorili vlastný názor a postoj

na predkladané informácie. Považujeme za dôležité zaoberať sa problematikou pôsobenia

médií na psychiku jednotlivcov v súvislosti s formovaním akéhokoľvek druhu správania aj

do budúcnosti, pretože žijeme v dobe, v ktorej médiá sa stali súčasťou každodenného

života.

52

Zoznam použitej literatúry

1. ATKINSON, A. - ELLIOT, G. - BELLIS, M. - SUMNALL, H. Young people, alcohol

and the media. Joseph Rowntree Foundation, 2011.90 s. ISBN 978-1-85935-845-0

BABICOVÁ, V. Televízny seriál na Slovensku včera a dnes, 2010, 6s. [online]. dátum

poslednej revízie [8.4.2014], [cit. 24. marca 2014]. Dostupné na

internete:<www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Bocak2/.../babicova.pdf‎>

2. BREČKA, S. Médiá v Slovenskej republike, Bratislava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda

v Trnave, 2001. 156 s.

3. BRESTOVANSKÝ, M. Úvod do mediálnej výchovy. Trnavská univerzita v Trnave,

2010, 88 s. ISBN 978-80-8082-396-2

4. CONNOLLY, GM. - CASSWELL,S. - ZHANG, JF. - SILVA, PA., Alcohol in the

mass media and drinking by adolescents: a longitudinal study. 1994, [online]. [cit.

2014.3.24]. Dostupné na

internete:<http://www.jahonline.org/medline/record/ivp_09652140_89_1255>

5. DONNELLY, L. Drunken celebrities are poor role models. 2008, [online]. [cit.


internete:<http://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/3981161/Drunken-

celebrities-are-poor-role-models.html>

6. Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách (ESPAD), 2012 [online].

[cit. 2014.3.24]. Dostupné na internete:

<http://www.infodrogy.sk/indexAction.cfm?module=Library&action=GetFile&Docu

mentID=951>

7. GABOVIČOVÁ, N. – NESLUŠANOVÁ, S. Kvalitatívna analýza voľného času

príslušníkov štyroch generácií. 2012, [online]. [cit. 2014.3.24]. Dostupné na

internete:< pdf.truni.sk/download?actafp/2012/d/subory/02-gabovicova...pdf>

8. GILES, C. D. - MALTBY, J. The role of media figures in adolescent development:

relations between autonomy, attachment, and interest in celebrities. In: Personality

and Individual Differences, [online]. 2004, vol.36, no. 4, s. 813-822 [cit. 2014.3.24].

Dostupné na

internete:<http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0191886903001545>

53

9. GRUBE, W. J., Alcohol in the media: Drinking portrayals, alcohol advertising, and

alcohol consumption among youth,[online]. 2004,[cit. 2014.3.24].Dostupné na

internete: <http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK37586/>

10. HANEWINKEL, R. - SARGENT, J. Logitudinal study of exposure to entertainment

media and alcohol use among german adolescents. Pediatrics. 2009, [online]. [cit.


internete:<http://pediatrics.aappublications.org/content/123/3/989.full.pdf+html>

11. HLINKOVÁ, D. Sociológia a prostriedky masovej komunikácie.1. vyd. Univerzita

Komenského Bratislava, 2007.116 s. ISBN 978-80-223-2275-1

12. HRADISKÁ, E. - BREČKA, S. - VYBÍRAL, Z. Psychológia médií. 1. vyd.

Bratislava: Eurokódex, s.r.o., 2009. 416 s. ISBN 978-80-89447-12-1

13. JIRÁK, J., KŐPPLOVÁ, B. Média a společnost: stručný úvod do studia médií. 1. vyd.

Praha: Portál, 2003. 208 s. ISBN 80-7178-697-7

14. KOLLÁRIK, T. Sociálna psychológia. Univerzita Komenského v Bratislave, 2004.

545 s. ISBN 978-80-223-1841-9

15. MACEK, P. Adolescence. 2.vyd. Praha: Portál, 2003. 142 s. ISBN 80-7178-747-7

16. McQUAIL, D. Úvod do teorie masové komunikace. 2. vyd. Praha: Portál, 2009. 640 s.

ISBN 978-80-7367-574-5

17. NOCIAR, A. Alkohol, drogy a osobnosť. Bratislava: Asklepios, 2001. 364 s. ISBN 80-

7167-044-8

18. OKRUHLICA, Ľ. Negatívne dopady nadmerného pitia na Slovensku, 2012, [online].

[cit. 2014.3.24]. Dostupné na

internete:<http://www.euractiv.sk/zdravotnictvo/analyza/negativne-dopady-

nadmerneho-pitia-na-slovensku-019508>

19. RIMARČÍK, M. Štatistika pre prax. Vydavateľstvo: Marián Rimarčík, 2007. 200 s.

ISBN 978-80-969813-1-1

20. SLOVÍKOVÁ, M. Násilné televízne obsahy a potreba mediálnej výchovy. In

Elektronický časopis Prevencia[online]. 2010, vol.6, no.4[cit. 2014-23-3]. Dostupné

na internete:<www.uips.sk/sub/uips.sk/images/prevencia/vcasmedia.pdf‎>

21. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Stav drogových závislostí a kontrola

drog v Slovenskej republike. Národne monitorovacie centrum pre drogy. Bratislava:

Komprint, spol. s. r. o., 2004. 176 s. ISBN 80-968631-3-4

54

22. VRABEC, N. Mládež a médiá: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku. 1.

vyd. Bratislava: IUVENTA, 2008. 40s. ISBN 978-80-807-074-2

55

Zoznam príloh

Príloha č.1

Dotazník Vážení respondenti,

dostal sa Vám do rúk dotazník, z ktorého údaje budú použité v rámci výskumu k

bakalárskej práci, týkajúcej sa pôsobenia médií na formovanie drogového správania

jednotlivca. Dotazník je anonymný. Prosím Vás, aby ste odpovedali úprimne na každú

otázku. Ďakujem Vám za čas a spoluprácu.

Štandardný pohárik = 2dcl vína; 0,5l piva; 0,4 dcl destilátu

Vek:

Pohlavie: muž/žena

Prezývka:

1. Koľko hodín denne strávite sledovaním TV?

a) menej ako 1hodina

b) 1-3

c) 4-5

d) viac, uveďte...........................................

2. Aký televízny žáner najčastejšie sledujete?

a) spravodajstvo

b) šport

c) seriály

d) filmy

e) iné...

3. Zakrúžkujte televízny seriál/y, ktoré sledujete v televízií.

Búrlivé víno, Chlapi neplačú, Dva a pol chlapa, Simpsonovci, Panelák, Kosti,

NCIS – Námorný vyšetrovací úrad, Monk, Odložený prípad, Krok za krokom

4. Koľko hodín odhadom strávite sledovaním Vami vybraných seriálov? Uveďte

počet hodín za týždeň.

Búrlivé víno -

Chlapi neplačú -

Dva a pol chlapa -

Simpsonovci -

56

Panelák –

Kosti -

NCIS – Námorný vyšetrovací úrad -

Monk -

Odložený prípad-

Krok za krokom -

5. Konzumujete alkohol?

a) áno, pravidelne

b) áno, občas

c) nie, ale v minulosti áno (pred rokom)

d) nie, nikdy

6. Ako často ste konzumovali alkohol za posledný mesiac?

a) vôbec

b) 1krát za mesiac

c) niekoľkokrát (aspoň 2x/mesiac)

d) aspoň 4x/mesiac

7. Ako často ste užívali alkohol za posledný týždeň?

a) vôbec

b) 1krát

c) 2-3 krát

d) 4-5krát

e) 6-7 krát

8. Koľko štandardných pohárikov si dáte pri jednej príležitosti?

.................................................................................................

9. Stáva sa Vám, že vypijete 5 alebo viac štandardných pohárikov pri jednej

príležitosti?

a) nestalo sa ani raz

b) stalo sa len raz

c) občas (viackrát)

d) pravidelne

10. Koľko štandardných pohárikov ste si odhadom dali za posledný týždeň?

................................................................................................

57

11. Myslíte si, že budete konzumovať alkohol aj v budúcnosti?

a) rozhodne nie

b) pravdepodobne nie

c) pravdepodobne áno

d) rozhodne áno

12. Čo predstavuje pre Vás alkohol?

a) spoločensky atraktívny

b) relaxácia, dobrá nálada

c) prostriedok zvládnutia stresu a problémov

d) prostriedok k zapadnutiu do nejakej sociálnej skupiny

e) negatívne ponímanie (agresia, problémy s políciou, zdravotné ťažkosti,

závislosť)

f) iné, uveďte.................................................................

13. Ako vnímate alkohol prezentovaný v televízií?

a) spoločensky atraktívny

b) relaxácia, dobrá nálada

c) prostriedok zvládnutia stresu a problémov

d) prostriedok k zapadnutiu do nejakej sociálnej skupiny

e) negatívne ponímanie (agresia, problémy s políciou, zdravotné ťažkosti,

závislosť)

f) iné, uveďte...............................................................

The impact of the media on forming of individual's drug behaviour

Documents

Transcript of The impact of the media on forming of individual's drug behaviour