Contents

MrcHALpinsrThe Graphical Art Work by Matias Seutter,

the Document of Military History from the Turn of the 17n and ,/8" Centuries '

NINA MRAFKOVAThe Graphical Art Work by Matias Seutter,

the Document of Military History from the Turn of the I 7'h and 18" CenturiesDocumentation of a Restorer . 27

ruRAJ HERMANCooperage

A Contribution to the Technologt of the Handicraft . 43

MICHAL KALAVSKVCooperage in Slovakia after Dissolution of Guilds . 85

MARTTN BESEDIEAmerican Trade of the Bank..Tatra banka"

with the firm of Peter VIlszoslav Rovnianek . l0l

LINDA DUDASOVARepublican Party of Agricultural and Small Peasant People

and Its Pre-election Propagationand its election campaign on the collection's objects

SNM - Museum of History . 131

MAREK BUDAJThe Unique Finding of False Coins

from the I 6ft to 176 centuries in KomSrno . 1 6 1

JAN HUNKAThe Finding of Austrian Coins from the Turn

of the 13m and 14'h centuries from the Vicinitv of Sturovo . I77

ZBORNIK SLOVENSKEHO NARODNEHO M6ZEA IC _ 2OO5 - HISTORIA 45

Grafika Mati65a Seuttera"dokument vojenskej historie z prelomu 17. a 18. storoiia

MICHAL PIREK

Problematika vojenskej hist6rie do roku 1800 patri v slovenskej historiografii medzi m6lopreb6dan6, doteraz vzniklo len niekolko priekopnickych pr6c.' Najviac probl6mov sa do-dnes vyskytuje hlavne v historickej vojenskej terminol6gii a v znalostiach historickejvojenskej techniky vleobecne. Medzi m6lo spracovan6 patri aj historickS vojensk6architektura a terminol6gia, ktorh sa k nej viaZe. Viid5ina probl6mov prameni nielenv ned6statodnom spracovani problematiky, ale aj v malom podte zachovanych archivnychprameilov. Som preto vel'mi r6d, Ze som v zbierkach Slovensk6ho n6rodn6ho mtnea--Historick6ho mizea na Bratislavskom hrade (vdaka reStaur6torke a kust6dke historiclcj'chzbierok papiera Mgr. art. Nine Mrafkovej) natrafil na unikStnu akvarelom kolorovanfgrafiku cis6rskeho dvorn6ho geografa Mati65a Seuttera, ktor6 sa vojenskej problematikynielen tyka, ale aj objasfiuje mnoho nejasnosti v odbornej terminol6gii z obdobia konca17. a prvej polovice 18. storodia. Treba e5te spomenirt', Ze grafiku M. Seuttera zakupilomrizeum od sirkromnej osoby uZ v roku 1961, ale doteraz nebola odborne spracovan6.

Vznik grafiky

Mati65 Seutter fieho meno sa najdastej5ie vyskytuje v tvare Matthaeus alebo MattheusSeutter) patri medzi najzn6mejiich nemeckfch kartografov prvej polovice 18. storodia.Narodil sa v roku 1678 v Augsburgu, v roku 1697 vstupuje do udenia k najsl6vnej5iemunemeck6mu kartografovi a geografovi tj'ch dias Johanovi Baptistovi Homannoviv Norimbergu. Homann bol okrem in6ho aj lynikajricim obchodnikom a vydavatefom,podarilo sa mu preniknirt' na trh v nemecky hovoriacich krajin6ch velmi kvalitnimia omnoho lacnej5imi mapami a atlasmi ako boli holandskd a francfzske mapy, ktor6dortedy ovl6dali trh. Od roku 1707 rystupuje Seutter uL, ako samostatny vyudenj' kartografa otv6ra si svoje vlastnd vydavatelistvo, avSak eSte stSle rizko spolupracuje s Homannom.V roku 1720 sa na trhu objavuje po prvy raz aj na1a grafika, av5ak uveden6 je na nej ibameno Homanna; Seutterovo meno sa na nej nenachildza'a vertik6lne usporiadanie grafikyje opadn6. Ponrikajir sa hned dve hypot6zy o autorstve graffty: Bud Seutter po smrtiHomanna (L663 - 1724)jednoducho odkopiroval grafiku svojho majstra, pridom ako pred-

rK jednjm z m6la slovenskj'ch pr6c, ktor6 sa ucelenej5ie venujir tejto problematike patria: KLEIN, B. a kol.:Vojensk6 dejiny Slovenska L Bratislava 1994; DANGL, V. - KOPCAN, V.: Vojensk6 dejiny Slovenska ll. 1526 -1711. Bratislava 1995; DANGL, V. - KOPCAN, V.: Vojensk6 dejiny Slovenska III. Bratislava 1996.'z httD://www.abebooks.fr.

lohu novej rytiny pouZil grafiku a nie rytinu, dim moZno vysvetlit' opadnri orient6ciu rytiny,

alebo i31o o Seutterovu pr5cu este z udilovskj'ch dias, pred rokom 1707, a preto ju Homann

v roku 1720 mal pr5vo vyd6vat bez uvedenia mena skutodn6ho autora (tomu by

nasveddovalo aj spracovanie grafiky, pretoLe oproti dokonalj'm neskor5im Seutteroujm

pricamposobi znadne jednoducho), pridom sa zrejme Seutter, aj ked bol uZ s6m majstrom,

nechcel s Homannom dostat' do konfliktu, lebo Homanna v roku 1715 r'ymenovali

za cisarskeho dvorn6ho geografa. V takomto pripade Seutter nemal na vj'ber a grafiku

z novej rytiny podta starej predlohy z roku 1720 t"ydal aZ po Homannovej smrti, kedy

uz s6m bol cis6rskym dvomim geografom a Homann ho neohrozoval.Tieto dve hypotlzy som vyslovil na z(klade skutodnosti, Le medzi dvoma vydaniami

tejto grafiky bol len desat'rodnj' rozdiel a domnievam sa, Ze Seutterovo postavenie

a reputhcia by znalne utrpeli, keby autorom diela nebol on a grafiku by zal<rhlko

odkopiroval a vydal pod svojim menom.Ked po Homannovej smrti Seuttera menoval cis6r Karol VI. do funkcie cis5rskeho

geografa, uZ mu nid nebr6nilo vtom, aby sa pustil do vlastnej vydavatefskej dinnosti'

V Augsburgu okolo roku !730 uzrela svetlo sveta aj naSa grafika, na ktorej je uZ ako autor

uvedeny cis6rsky geograf Mati5s Seutter (Matthaeus seutter I. R. K. M. Geogr.

In Augspurg).Mati65 Seutter sa presl6vil hlavne mapami a atlasmi, pridom sa zameriaval na geo-

grafick6 detaily, farebnost' a vj'zdobu m6p; je zn6my svojimi prekr6snymi kartulami' VeLk6

n6stenn6 mapy, ktor6 patrili medzi jeho najpodetnejsie pr6ce, toliL okrem ich p6vodnej

funkcie slirZili v obdobi baroka aj na vj'zdobu. Seutter sa zaoberal hlavne kartograficlcimi

zobrazeniami krajin Sviitej riSe rimskej (e autorom ai mapy krajin Koruny deskej), avsak

l6kal ho aj novj. svet a mapy hviezdnej oblohy. Pre n6s je zaulimav6 najmd to, Ze on a jeho

majster Homann sa zaoberali aj sridobj'm vojenstvom, a to od vojenskej architektury aZ

po vojenskri techniku a to v5etko sa pokusili zachylit na celom sirbore svojich akvarelom

kolorovanfch grafik. Z taklhoto sirboru pochddza aj na5a grafika s bohatou odbornou

terminol6giou, a tak sa podarilo zachovat' jedinedn6 svedectvo o vojenstve konca 17. apwej

polovice 18. storodia pohfadom dloveka ti'ch dias.Mati65 Seutter zomrel v roku 1757. Remeslo po ilom prevzal syn Albrecht Carl Seutter

a potom jeho zat Tobias Conrad Seutter.3 Po Seutterovej smrti sa nadalej vydSvali aj jeho

diela. Graf,rka,klor|je v zbierkach SNM, bola tieZ opdto'vne vydanS v roku 1760 zatom

syna Mati65a Seuttera.

\Vojensko-politickf situicia v obdobi vzniku grafiky

Zuveden6hovypliva, Levznkgrafikymozeme zatadit dorozpiitiarokov 1697 -1720.

V tomto dase vl6dli traja cishri Sviitej riSe rimskej n6roda nemeck6ho, a to Leopold I' (1657

- 1705), JozefI. (1705 - LTll) a Karol VI. (I7ll - 1740).PtetoLe sa na mape objarujir

opisy francrizskej, holandskej a anglickej arm6dy, ako aj arm6dy rise Habsburgovcov

3 h@://historic-cities.huji.ac.iVmapmakers/seutter.html.

(na rytine m6 privlastok,,na5a") a podlia viacerjrch typologicklich znakov, vznik grafiky sombliZ3ie urdil medzi roky 1701 - 1720, z doho podlia mdjho ninoru vyplfva, Le mapaby mohla zachythvat vojensku technol6giu a terminol6giu podas tzv. vojny o Spanielskededidstvo, ktor6 trvala v rokoch l70l - 1714.

Koncom roka 1700 zomrel poslednj' dlen dynastie Spanielskych HabsburgovcovKarol IL O n6stupnictvo na Spanielsky tr6n po vymreti Spanielskych Habsburgovcovsa preto uchhdzala rakuska vetva Habsburgovcov, pridom jej kandid6tom bol Karol, mlad3isyn Leopolda I. Tesne pred smrt'ou sa v5ak francrizskej diplomacii podarilo presveddit'Karola II., aby svoje krajiny odkinal Filipovi z Anjou. To uviedlo do pohotovostiprotifrancrizsku koaliciu krajin, ktor6 sa ob6vali mocensk6ho vzostupu francrizskychBourbonovcov. Koaliciu zaloLili v septembri 1701 v Haagu, jej dlenmi boli Anglicko,Holandsko, habsbursk6 monarchia Leopolda L a viid5ina ri5skych knieZactiev, okremBavorska, ktor6 sa pridalo na stranu Francirzska: Nesk6r sa k protifrancuzskej koaliciipridalo aj Portugalsko, a to v roku 1703, na zdklade Methuenskej zmluly s Anglickom.Aj lied vojnu Francrizsku ofici6lne ryhl6sili ai: v m6ji 1702, k vojensklim zrilkamzneprialelenych str6n dochhdzalo uZ od septembra ll0l. Spodiatku malo vojensk6 rispechyhlavne Francirzsko, ktor6mu sa podarilo obsadit' cel6 Spanielsko a jeho diLavy naApeninskom polostrove. Obrat nastal po prichode geni6lneho vojensk6ho strat6gaHabsburgovcov Eugena Savojsk6ho, ktor6ho privolali z protitureck6ho ta1enia. Cis6rskevojsko zvrtazilo2. jula1704 pri Schellenbergu a 13. augusta 1704pn Hochstiidte. V augustesa Anglidanom podarilo vytladit' Francrizov z Gibraltaru a v okt6bri 1705 dobyli Barcelonu,kam vitazne vstupil Karol III., uznan! za Spanielskeho kr6lla v Katal6nsku, Arag6nskua vo Valencii. Po bitke pri Ramillies 23. m6ja 1706 sa Anglidanom podarilo v1.tladit'Francrizov z cellho Spanielskeho Nizozemska. Habsbursk6 cisdrske vojsko poraziloFrancirzov 7. septembra 1706 pi.Turine a vytladilo ich z cel6ho severn6ho Talianska.Spojen6 anglick6 a habsbursk6 vojsk5 porazili Francirzov 11. jtla 1708 pri Oudenaarde, dimsi otvorili cestu na francirzske :6zemie. Dal3ie vj'znamnEvi/'azsfro dosiahli spojen6 vojsk611. septembra 1709 pri Malplaquet, ktor6 vlastne uzatvorilo vojnu o Spanielske dedidstvo.V5etky bojujrice strany boli uZ finandne vyderpan6 a v Anglicku sa v roku 1710 zmeniloaj zameranie zahranidnej politiky (ndstup hannoverskej dynastie k moci). Karol III. sicevstupil vitazne do Madridu, ale hned nato, 10. decembra 1710, utrpelo jeho vojsko drvivlipordZku pri Villaviciose. To malo za n6sledok opiitovn6 obsadenie viid5iny SpanielskaFilipom z Anjou (Filip V.). Konednj' rider mocenslcjm snah6m Habsburgovcov zasadilasmrt' cis6ra Jozefa I. v roku 1711, kedy bol Karol III. nritenj'nastupit' na ralcusky tr6nako Karol VI. To vystra5ilo Anglicko a ostatnj,ch dlenov protifrancirzskej koalicie, pretoZehrozilo spojenie Spanielskych krajin s krajinami habsburskej monarchie, a tym aj nevidanj'vzostup moci Habsburgovcov. Preto Anglicko iniciovalo 12. januSra l7l2 mierov6rokovania s Francirzskom v Utrechte (neoficidlne zadali vL v janudri 1711). AnglickqHolandsko, Prusko a Portugalsko uzavrelo ll. aprila 1713 mier s Francrizskoma za mnohych ristupkov (medzi najd6leZitej5imi treba spomenrit' napriklad uznaniePrusk6ho kr6lovstva a kr5fovskej hodnosti Francrizskom,uznanie hannoverskej dynastiena anglickom tr6ne, odstupenie niektorych severoamerickj'ch kol6nii Anglicku; Spanielskoa Francrizsko nesmeli mat' nikdy spolodn6ho panovnika, odstupenie lfzerrai v povodi

Amazonky Portugalsku, vzdanie sa francrizskych rizemnj'ch n6rokov v Holandsku atd.)uznali vl6du Filipa V. v Spanielsku. Triniisteho jnla I7l3 uzawelo Anglicko mieraj so Spanielskom, na dele s jeho novlm panovnikom Filipom V. Aj to bolo, samozrejme,za certu potvrdenia viacerj'ch irstupkov Francirzska vodi nemu (Filip V. uznal obsadenieGibraltaru a Mallorky Anglickom, uznal hannoverskt'r dynastiu a potvrdil zmluvu o asiente226. marca IT13,ktor|zarulovala anglicklm kupcom vj'hradnlpr|vana obchod s otrokmiv Spanielskych kol6ni6ch v Amerike). Nakoniec bol 6. marca l7l4 podpisanj' mierv Rastatte aj medzi Francirzskom a rakuskymi Habsburgovcami na dele s Karolom VI.,pridom Karol VI. uznal vj'sledky a dohody Utrechtsk6ho mieru, vfmenolr za Spanielskeiuemia v Taliansku, ktor6 obsadil podas vojny (Neapolsko, MilSnsko a Sardiniu). Karol VI.dalej ziskal juhr6 Nizozemsko a francirzske diLavy na pravom brehu Rjna, pridomna opl6tku re5tituoval ri5ske knieZatil, ktorl st6li vo vojne na strane Francfzska.Rastattskfm mierom sa vojna o Spanielske dedidstvo, najviid5ia od konca tridsat'rodnejvojny, definitivne skondila.

Rozbor grafiky

Grafika je vlastne obr6zkoqim atlasom vojenstva zadiatku 18. storodia. Z hfadiska jejvojensko-technologick6ho obsahu na nej n6jdeme:

r6zne dnrhy detailne rozkreslenych fortifik6cii (mirry such6 priekopy, vodn6priekopy atd.),

- jednotliv6 druhy zbrani a technick6 vybavenie delostrelectva (del6, strelivo atd.),r6zne druhy vj'buSnin, pyrotechnick6ho materi6lu a prislu5enstva minerskfch jednotieks detailnjm rozborom a kresbami prierezov,rozmiestnenie j ednotlivi'ch zloZiek voj ska vo voj enskom t6bore a pri boj ovj'ch operSci6ch,technol6gie Zenistov a ich technick6 vybavenie,vojnov6 lodstvo s opisom jednotlivj,ch druhov lodi (zaujimavj, je najmii pierezanglickou lodou a jej jednotlivj.ch palirb).

Podlla uvedenj'ch bodov budem dalej postupovat' pri rozbore grafiky, a pokusim sazachSrtitaspoi niektorl najzaujimavej5ie a pre historicku vedu podstatn6 dasti. Odkazy na obrinkyurdujri umiestnenie zobrazenia na Seutterovej graffte, ktor6 je pracor'/ne rozdelenS na 9 dasti.

I. Pevnosti a opevnenia

V5etky opermen6 stavby na grafike sri uZ plne prisp6soben6 boju, v ktorom je hlavnouzlotkou vojska delostrelectvo. Proces, v ktorom vzraslal vlznam delostrelectva, moZnodatovat' do 16. a 17. storodia. Habsbursk6 armhda vtedy bojovala proti osmanskej arm6de.Novej situScii sa muselo prisp6sobit' aj stavitelistvo, a to aj na na5om izemi, kde v novomSfj'le vystavali hned niekol'ko pevnosti, napriklad Nov6 Z6mky, Leopoldov, Komilrno.o

a Podrobnej5ie piSu: DANGL, V. - KOPCAN, V.: Vojensk6 dejiny Slovenska II. 1526 - 1711. Bratislava 1995, s.58 - 64. a Kol. autorov: vojensk6 dejiny ieskoslovenska II. Praha 1986, s. 26 - 3o, s. 114 a s. r72 - 177 .

Odbornici a nov6 stavebn6 technol6gie pochhdzali zvalla z dnein6ho Talianska a od druhejpolovice 17. storodia aj z Franciuska, do je zjavnl aj z terminol6gie vojenslcj'chpevnostnj'ch stavieb na grafike M. Seuttera. Pre niektor6 typy opermenia neexistujenemeckf vj'raz, apreto sazachovhvap6vodnj'taliansky alebo francirzsky n6zov. Teraz v5akprejdime k jednotlivim typom opevneni.

Barokov6 pemostn6 stavitefstvo malo svoje zfildady v talianskej renesancii, ktor6 dalejzdokonalilo. Zaliatkom 18. storodia sa uplatiujir francfzske a holandsk6 stavitellsk6 objavyz druhej polovice 17. storodia.s Mriry pevnosli sa ui, stavajri z teh6l, ktor6 delostreleck6muirtoku lep5ie odol6vajri ako kameil. Permost' m6 najdastej5ie lvar (p6dorys) viacuholnikaalebo hviezdice. To znamen6, Le pevnost' tvori stavba s niekol'lcjmi ostrlmi cipmi murov,pridom ich mnoZsfvo a usporiadanie malo do najlepiie odol6vat' delostreleck6mu ritoku.Stavali ich tak, aby pripadnj' z6sah sp6sobil do najmen5ie Skody, aby ritodnik nemoholzaujat poziciuvhodnri na priamu palbu. Na vonkaj5ej strane opevnenia sa nach6dzalavodn|priekopa (jej rilohou bolo zabrinit podkopaniu mrirov), alebo such6 priekopa, dastonapln6n6 slamou a ruidim, ktor6 sa v pripade ritoku zapaliovalo. Tieto obvodov6 mriry(Glucis - obr. 1) v3ak tvorili len vonkajSiu dast' opermenia, jadro pevnosti kryl dal5i syst6mopevneni. Medzi vnritorn!'m a vonkaj5im opevnenim nSjdeme opiit' such6 a vodn6 priekopy.Po nich nasleduje strednj' m.6r (mittel wall - obl 1) vnftorn6ho oper,nenia. Za prostrednj'mmfrom nasledoval syst6m vnritornlich opevneni, ktor6 boli nawhnut6 tak, aby tvorilido najdokonalejiiu obranu proti maZiarom (spdsob ich pouZitia bude opisanj' dalej).Najdastej5im opevnenim bolo opevnenie nazlvanl pre svoj tvar polmesiac (halber mond -obr. 1), ktor6 sa stavalo vo'unritomej dasti viid5ich perrnosti, ale aj ako predsunut6 opevneniealebo sirdast' men5ich polhj'ch opevneni. Zo Seutterovej grafiky vyplfva, Ze i51o o naw5enfzemn! val, rrnritri sperrneny tehlovlm mfrom. V strede pevnosti sa vdd5inou nachildzalocentr6lne opevnenie postaven6 z teh6l. V jednotlivj'ch pevnostnych syst6moch vZdy i5loo injr drulr cenhdlneho opevnenia, a prhve tu sa vdd5inou nachildzali kas6me a zhrojnica.Naproti tomu munidny sklad sa vLdy nachhdzal v blizkosti vodnej priekopy na okrajipevnosti, do sriviselo s potrebou rj'chleho vyuLitia vody v pripade expl6zie. Prejdime v5akteraz opisom najzaujimavej5ich opevneni, ktor6 zobrazil Mati65 Seutter.

Bastey - ba5ta (obr. l)Druh opevnenia zn6meho z neskor6ho shedoveku; ba5ty chrSnili miesta, kde sa stret6valihlavn6 permostn6 mriry, pretoZe tieto miesta boli zranitelh6 a vdaka delostrelectvutam mohlo ddjst' k prielomu v opevneni. Ba3ty v obdobi vzniku graffty uZ nemajf valcovitj'tvar ako v predchildzajircom obdobi, ale nadobirdajir War mnohouholnikov. NajdastejSiemd ba5ta p6dorys kosoltvorca, ktor6ho jeden vrchol osho vybieha z opevnenia a druhj' tvorispojnicu mirov perznosti. Ba5ty boli hlarmjmi opornjmi bodmi aktivnej obrany opevnenia,pretoZe prhve z delostreleckj'ch pozicii v ba5t6ch sa pevnost' najlep5ie br6nilaproti ne@6mu nepriateliovi v priekope alebo ochodzi pred perrnost'ou. Delostreleck6shielhe boli v ba5t6ch rozmiestnen6 tak, aby pokrjvali v5etky strany, odkiall moholnepriatef k operrneniu preniknrit'. Seutter rozli5uje ba5ty podlia toho, di boli vo svojom jadre

5Kol, autorov: Vojensk6 dejiny Ceskoslovenska II. Praha 1986, s. 173.

f fs iar i 4 'e.

I&

Obriizok i. I

zastavane na pln6 @efrillte bastey, obr. l) aprhzdne (hohle bastey, obr. 1) Na inom n6kreseje zachytenl vnritom6 usporiadanie zvl65tnej ba5ty, kde je jasne vidiet' e5te dva obran6 mirry(contra retranchement, obr. 1) vo vnirtri baSty, ktor6 br6nili preniknutiu nepriatel'av pripade prielomu vonkajiieho miuu baSty.Redoute - reduta (obr. 1)Mal6 uzavret6 operznenie obohnan6 priekopou, zabudovan6 v niektorych dastiach viidsejpevnosti.Ein Cronen werck- korunn6 opevnenie (obr.2)Opevnenie s mirmi a baStami usporiadanj'mi do tvaru koruny. Viidsinou ide o dva miryzakonden6 kosoStvorcovjzmi ba5tami, ktor6 sri spojen6 hetim delnj'm mrirom. Tento druhopevnenia mal vSak viacero typov, ktor6 sa odli5ovali kombindciou mrirov a b65t, pridomsa tvar koruny vLdy zachovSval.Stern schuntz - hviezdicovit6 opevnenia (obr. 5)Najdastej5ie opevnenie druhej polovice 17. a zaliatku 18. storodia malo viacuholnikovj'pddorys (bez b55t) v tvare hviezdice. Podet cipov, Sirka murov a sp6sob konitrukcie lichtohviezdovitych opevneni pritom z6visel od ich d6leZitosti. Jednoduch6 polh6 opevnenia malinajdastej5ie tvar Stvorcipej hviezdy.

.tsvr&Pry r].e+" ,8ry.+a&3{ .c eF

d:igip, ,@ x*'€ Jqp*rw'r*iisd @r *,lj{ei& ;{*&

;&,&* i*w i'.!4* .&@,f d,i ,#] t6@6*&h. .

'dit.tfd*r$ i@ !d s.

Mestsk6 opeynenia (obr. 7)Najkraj5ie zobrazeniaz celej Seutterovej grafiky dokumentujir kombin6cie v3etkj'ch doterazspomenutych opevneni.

Pol'n6 opevnenia

Pqllisqden - palisddy (obr. 4)Opevnenie z hrubo opracovanych kmeilov stromov, ktor6 sri hore zakresan6 do ostrj'chhrotov alebo zakonden6 kovanj'rni ostfiami. ISlo o najrychlej5ie dostupn6 I'ahk6 pofn6opevnenie znhme uZ od praveku, ktor6 spolu s drevozemnjrm valom bolo aj pomerne fdinn6,pridom qistavba nekl6dla velk6 n6roky na das a materi6l.Schielt scharrten oder Schiefi liicher - streleck6 zitkopy so striel'ilami (obr. 6)Polh6 opevnenie pozostSvajuce z drevozemn6ho valu a zSkopu, s mnohfmi delostreleckjmistrieLiami.Schuntz korben - Sancovi (ko5ovi) hradba (obr. 1)Najjednoduch5ie polh6 opevnenie chr6niace delostrelcov. Tvori ho hradba z velkychprutenj'ch ko5ov naplnenych zeminou alebo pieskom, pridom delostrelci sa dasto aj

r *r? *Stt:d&a..

Obrdzok i. 2

diastodne zakop|vali. Seutter uv6dza, Ze ko5e moZno nabradit prindnymi sudmi od pu5n6hoprachu.Fallgatern, Fallbuam - padacia br6na (obr. l)Seutter detailne opisuje sp6sob najrj,chlej5ieho zhotovenia brdny. Konitrukcia viid3inoupozostSvala z drevenj'ch tr6mov alebo brvien, ktor6 boli obit6 plechom a ostrjmi hrotmizospodu.Aassen werck mit stumpffen winckeln wie siige ziihn - striZne opevnenie s uhlamipilkovit6ho tvaru (obr. 2)Mensie polh6 opevnenie s viacuholnikovlm p6dorysom pre strelcov z pusiek; tvaropewenia umoziloval obrancom dokonalejsie pokrytie priestoru strelbou do str6n.Laalfgrdben * spojovacie priekopy (obr.4)zSkopy, l<tor6 navzSjom sp6jali polh6 opermenia. Na grafike zaujimavo p6sobi hlavnetureck5 spojovacia priekopa (Lauffgrriben der Tilrcken), ktor5 sa od ostatnych druhovspojovacich priekop na graffte znadne liSi, zrejme zaznamenSva autorove vojensk6 znalostiz boja s osmanskou arm6dou.Blendungen - obrannf plenta (obr. 5)Prenosn6 ochrana proti strelbe nepriatelia. Tvoriliju dve hrub6 dreven6 steny, ktor6 sa podasnosenia dali skl6pat' a na urdenom mieste sa mohli opat rozloLit.Tensille - klielfov6 opevnenie (obr. 6)Typ viacuholnikov6ho polh6ho ope',nenia, ktor6ho irlohou bolo vl5kat' nepriatelia dovnritravelimi jednoduchjm vstupom, ktory sa smerom dnu zuloval. oproti tomuto zfuLen€muvstupu boli na druhom konci pevnosti pripraven6 jednotky strelcov, aby ihned zadalistrelbu. Nepriatelisk6 jednotky mali zhor5enri moZnost' irstupu a dostali sa do klie$t'ov6hozowetia.

II. Druhy zbrani a technick6lybavenie delostrelectva

Seutterova grafika sa podrobne zaoberh delostrelectvom, ktor6 sa v tomto obdobi zalinainlenzivte pouLivat, preto jej venuje vel'ku dast' tohto diela. Nezobrazuje len r6zne druhydelostrelechj'ch zbrani, ale podrobne nfus zoznamuje s cellim vj'strojom delostrelectva.

Delostreleck6 zbrane

Ein Feuer Morser auf seiner lavetten - maZiar na jeho lafete (obr. 7)Jedna z najpouLivanejSich zbrani delostrelcov v tomto obdobi, ktor6 bola urden6 na nidenievnritornj'ch priestorov pevnosti.MaLiar vznikol v druhej polovici 14. storodia,6 nebol urdenyna priamu strel'bu na ciet.YyuLival techniku strel'by v hornlich uhloch, to znamens,Ze strelaletela v dr6he, ktor6 mala friar oblirka, podobne ako pri dnesnom minomete. Maiiar6 V ilitech ivitcarskdho mdsta Basileje se k roku 1385 zmifiuji poprv| moZdiie (warJbuchsen), v tiitech mdstaSt. Gallen (1409) moZdil - ain m6rsal. pOmznx'f, l.: Pnmi stoleti paln!'ch zbrani III. In: Stieleckri revue 6, praha1981, s. 20.

Obrdzok i. 3rystrel'oval bud klasick6 delov6 gule alebo granitty, ktor6 boli irdinnej5ie, pretoLe po dopadeexplodovali a mohli zasiahnut' aj vzdialen6ho nepriatelia. Treba v5ak spomenrit', Le maLiarbol pdvodne zostrojenj,pre strel'bu velkokalibrovj'ch striel. Na kresbe si moZno v5imnrit',Ze delostrelectvo uZ vyuZivalo potrebn6 matematick6 oper6cie, strelci vedeli vyr5tat' sklonhlavne tak, aby bol zdsah rispeiny. V 18. storodi vlznam maLiarov v arm5de postupneupadal, av5ak nadalej sa pouZivali aspoil mal6 popla5n6 maLiare (sri v zbierkach mnohj'chmirzei), z ktorych sa aL, do zadiatlpt 20. storodia striellalo pri r6znych sl6vnostnj'chprileZitostiach alebo v pripade poplachu (napriklad pri poZiaroch). MaLiare mali r6znekalibre a vel'kosti, aviak kvdli oznadeniu rozhodovala ich hmotnost', uvidzanh v libr6ch(v krajin6ch habsburskej monarchie vo viedenskjrch libr5ch, pridomjedna viedensk6 libramala hmotnost' 0,560 060 kg) a dlZka sauvhdzalav stop6ch (l stopa : 0,316 081 m).?Haubitz oder Stein Stuck schiefiend nach dem verjiingten muus stab - hrfifnica alebokamenn6 delo zobrazen6 v zmen5enej mierke (obr. 7, 8)Autor zobrazil hrifnicu v priereze a nSzorne ju ukazuje nabitu, pripravenf na vystrel. Nabit6je vj'bu5nou ohnivou strelou (feuer ballen, obr. 8), za ktorou na konci hlarme nasleduje plst',

'Ucelenj'rozbor problematiky mier a v6tr delostrelectva publikuje lngz Bity5lg/ - Mathesis Bohemica. Pra}ra 1947 , s. 27 - 28.

Jan Stupka v publik6cii Vavfinec Kiidka

Obrazok i. 4

dreven6 zarirtka a samotna prachov6 ndpli odpal'o vana cez kandlik vo wchnej dasti dela,ktori viedol do misky s jemnj,m prachom, ku ktorej sa prikladal zapilleny kn6t.Eine gantze cqrtqane verjilngten muss stqb aufgetragen -Kartrin, vel,kokaribrov6 delo,zobrzzen6 v zmensenej mierke (obr. 7, g, 9) Toto delo Seuttera zaqaro svojou velko_kalibrovou hlaviou. Cartaune boli velkokalibrov6 delizn6meui,v l6.storodi, kedy v nichnajdastejsie pouZivali strely s hmotnost'ou 95 a 75libier.' Tento typ dela sa speci6lnepouZival na nidenie mrirov fortifik6cii.,Hund mortier so von dem Hoiliindischen Herrn Generur - ruine prenosn;i maLiarholandsk6ho generila (obr. 3)Kuriozita, ktor6 tieL zaujara autora grafiky. K maLiaruje pripojenf kretky technicky opis,klory hovori, L'e maLiat vystrel'oval desat'librov6 gule a mal hmotnosf 45 libier bez dre-ven6ho podstavca a s podstavcom 75 libier. Seutter opisuje este jeden maLiarholandsk6ho

8 Vaviinec Kiidka z Bitysky v diele Mathesis Bohemica zo 16. storodia spomina: Kortun. stane summy hotov! dvatisice a sedm set' Zdyli 6" lokte a ildpdii 13. stiili kuli 95 liber. In: Kol. autorov: vavfinec Kii(ka zBitysky -Mathesis Bohemica. praha 1947, s. 2.n K tezkamu obl'hac{mu ddlostielecnu patiily kartouny, iejichz hlavnd dosahovaly hmotnosti 84 centnliti i vfcea posl4ze mozdiie o rtiznd hmotnosti, kterd stiilely I0 - ioo tit"rnr kamennd nibo z"l.zne kuk. Kol.autorov:Vojensk6 dejiny eeskoslovenska II. praha 1986. s. 162.

generilla na osemlibrov6 gule, pridom bez podstavcavirtil 20 a s podstavcom 45 libier.Neae art von Canonen fichus zagleich za thun - novf druh dvojhlavilov6ho delastriel'ajriceho z oboch hlavni srliastne (obr. 2)Neae manier einer canonen. Bomben und Curcassen zu werffin - noqi druh delastriel'ajriceho bomby a carcasson (obr. 2)Zbrah je priamym predchodcom minometu. (carcasson - druh streliva, lysvetlenj' budedalej)Neae art von regiments stilcken so vor jeder batullion stehend 2 L schiessend - noly typdela stojaceho pred kaidfm batali6nom striel'ajriceho dvojlibrovfmi gul'ami (obr. 9)Lah5ie pol'n6 del5 sa na eur6pskych bojisk6ch objavujir po vyn6jdeni odlievania L,eleznejliatiny koncom 14. storodia. Ulohou tychto pechotnj'ch diel bol priamy ritok na nepriatelisk6vojsko.'u

Delostrelectvo - najiastej5ie pouZivan6 zbrane a ich prislu5enstvo

Ein stuck 4 L schifiend - delo na Stvorlibrov6 gule (obr. 2)Canone von 24 L - 24-librov! kan6n (obr. 2)Feld schlunge 15 Fues lang - pol'n6 delo dlh6 15 stdp (obr. 2)Regiment stttckl von 3 L - mal6 trojlibrov6 delo (obr. 2)Delo, ktor6 malkaild! regiment.Andere cq.none 10 Fues lang , 8 L - inf kan6n 10 stdp dlhf, striel'ajfci osemlibrov6 gule(obr. 2)Ein Stuck von 16 L - Sestnist'librov6 delo (obr. 2)Nagel die cunonen zu vernageln - kolik na upevnenie kan6na (obr. 2)Pulver trichter - prachovf lievik (obr. 2)SlriZil na sypanie jemn6ho prachu do misky a kanillika, ktorjm sa odpatovala prachov6n6plil v dele.Pulver flaschen za Ziindkrsal - prachov6 fl'a5e, prachovnice (obr. 5)N6doby s pu5nj'm prachom na plnenie odpalovacieho kan6lika dela cez prachov!'lievikprachovou n6p1ilou. Podobn6 meniie prachovnice sa pouZivali na nabijanie v5etlcj'ch druhovstrelnj'ch zbrani.Ukiika ritoku vel'k;ich pol'nfch kan6nov a maZiarov (obr. 5)

Strelivo a prislu5enstvo delostrelcov

Carcassen oder groJ\e granaden mit haacken - carcasson alebo vel'k6 gran6ty s h6kmi(obr.4)ObzvlS5t'nebezpedn6 strelivo p6vodom zFrancizska,nazxanl podfa francirzskeho hradu;boli to vlastne delostreleck6 granhty, ktor6 sa vdaka h5kom na svojom povrchu po dopadefahko zachythvali na cieli, po vj'buchu granfrtv boli h6ky rozmetanl na v5etky strany ako

'o POJEZDN'f, J.: Prvni stoleti palnfch zbrani IV. In: Stieleck6 revue 7,Praha 1981, s. 19 - 20.

fa**4*xi,*** * it"

,!h&4* *t4* {.,hffii.**fi#t ' -* fdaa i r8,ri',r.9{|iii;;i,&;&r.

Obrdzok i. 5drepiny a mohli tak zasiahnut'nepriatefa.Einen bombe von fnnen za sehen - prierez delostreleckou bombou (obr. 7)Zobrazenie vnirtorn6ho usporiadania tejto delostreleckej bomby: hrub6 LeIezn1 steny guleohranidujri prachovri n6pli, ktorej stredom vedie kan6lik s jemnjm prachom a zhpalnymkn6tom.Curduche so sus canonen geschossen werden - Cardache (z francirzskeho slova metad)ITstrel'ovanj, zkan6na - kart6iov6 strela (obr. 7)Predchodca Srapnelovej strely plnenj'maljmi teleznlmi guli6dkami, ktor6 sa po vystrelerozmetali medzi nepriatella. T6to strela nebola Liadnoutechnickou novinkou, z pisomnj,chprameiov poznfrme niekolko jej variant ui,zo 16. storodia.ilPirsmide von cqnonen kageln - pyramida z delovfch gutf (obr. 4)Rost darauf die kugeln hiend gemacht werden - il,elezn! ro5t na rozZeravenie delowchguti (obr. 4)Sp6sob vystreliovania zilpalnych guli, zn6my uZ od 16. storodia. Pred ',{.strelo m sa Lelezn|gutarozLeravila, hlavei sa dokonale vydistila od zvy5kov prachu, prachov6 n6plil sa v dele

" Podrobny n6vod na wfobu podobnj'ch delowj'ch gmnritov podiiva vo svojom diele Mathesis Bohemica uZVavfinec Kiidka v stati Kule ohniv6 do pole i do m6st. Kol. autorov: Vaviinec Kiidka z Bitysky - MathesisBohemica. Praha 1947. s. 3 - 4.

Obrdzok i. 6

zatlkla drevenou zdrkou a utesnila sa navlhnutou hlinou; vlolila sa Zerav| gulia, ktord samusela ihned odp6lit'. Taklo odp6len6 guta po dopade l'ahko zapafovala horllav6 mateiilly.t'zLdffel zu den gliienden kugeln - lyZica na prenos rozleravenfch guli (obr. 4)

Prislu5enstvo delostreleckej ridrZby (obr. 4, 5)

Morgenstern - rann6 hviezda (zornidka)Shedovek6 chladn6 zbrah, v slovendine nazyvanS bij5k, mala vzhlad gule s ostfami.Pomenovanie zornidka - nemecky morgenstern - pochildza zo stredovekej nemdiny, kedbyualo zvykom nazyvat zbrane podlia ich podobnosti s r6znymi zvieratami alebovesmimymi telesami. V tomto pripade ide o podobnost'zbrane (gulia s ostilami) s hviezdou.Okrem toho sa rymto nfnvom oznadovalo aj n5radie na ridrZbu dela (nazfvan6 takto

" Jind kule ohniva - Vezna kuli ieleznou, rozpdliJ, co by ji mdl kovati. I ddi prachu do ddla, jak nabijii. Potom daiSeb iisl-i dievenni na prach a potom vytiei iistd prach, aby nikdy nezfistal pied iebem. A rozddlaje hliny, i ddi naten ieb asi prstu stlousti, iisto opatfe, aby se nezapdlil prach. Potom take jeitd vytiei a teprva dai kuli nrozpdlenou. A co nejdlive budei motci stlelili, to nejlipe; a kde vystielli, tu bude holeti, padne-li na jalcy dlivi, aikodu bude ddlati piedce. Kol. autorov: Vaviinec Kiidka z Bity5ky - Mathesis Bohemica. Praha 1947 , s. 4.

pre svoju podobnost' s touto chladnou zbraiou), ktor6 fvorila palica s guliou s ostiamina konci pouLivan| na distenie hlarme dela od hrubj.ch kovovj'ch nedist6t.Stuck wischer - delovf lyterfkKugeln zieher - nosii guliLud stock oder setzer - nabijak alebo sadzai gulfLad schauffel - lopatka na pu5nf prachLopatou sa nakladala a zdrovei- d6vkovala prachov6 ndplfi do hlavne.Kagel zieherIny typ nosida delor"jich guli, ktorjm sa gulia vkladala do hlarme.Stack ruthe - palica s odpal'ovacim kndtomStack hatzer - kefa na iistenie kovov6ho odpaduPo odstr6neni hrubej nedistoty morgensternom sa hlaveil dodist'ovala meniou dr6tenoukefou.StuA keil - zar{fika pod kolesd delaHebzeug darch welchen die stucke aaf die luvetten gebrachtwerden- kladkovy zdvih6lqktorfm sa zdvihali hlavne diel a ukladali sa do lafietGrofie aag winde durch welche die stack und feuer mdrser aus dem schiff ans landgezogen werden wie auch die fliegen den briicken - vel,kjr navijak tahal del6 a mahjarepodas rykladania z Iodi na zem; pouZival sa aj na t'ahanie kompy.

III. Rdzne druhy qibu5nfn a pyrotechnick6ho materiflu

Vlirobou a pouLivanim v!'bu5nin sa v tomto obdobi zaoberali Speci6lne vojensk6jednotky minerov (v minulosti sa vjrobe venovali vj'ludne pu5k6ri a delolejriri). Sk6lapouZivanf'ch r^jrbu5nin aichvariilcli bola velmi 5irok6. V tejto dobe vsak islo o vj'bu5ninya r6zny zdpalny pyrotechniclcj, matei6l, ktorj. bol zaloLen! prevaLne na bftze pusn6hoprachu, smoly a r6znych prirodnlich Zivic. Av5ak kaZdf druh tj.chto pyrotechniclcj.chnoviniek mal svoje Speci6lne pouZitie.Eine feuer topf - ohniv! hrniec (obr. 4)Naplnenj'vysoko hortavi'mi materi6lmi shiZil na osvetlenie suchj'ch priekop v noci, alebona zap6lenie raldia v priekope pri irtoku nepriatella.Petsrde - petarda (obr. 1, 2)Vjrbu5nina urden6narozmetanie drevenfch vsfupnj,ch briin a dveri. Skladala sa z kovov6hokrytu naplnen6ho pu5nfm prachom v tvare kotlika upe'unen6ho na hrubej doske z twd6hodreva. Doska sa pribila najdastej5ie na dvere a po odp5leni vj'buch doslova rozmetal celirbriinu alebo dvere.r3 Petardy sa pouZivali aj na nidenie drevenj'ch mostov.Feuer pfanne mit pech - ohnivi panvica s horiacou smolou (obr. 2)UrdenS bola na obranu hradieb.Feaer pott mit palver und hand granaden - ohnivf hrniec naplnenf pusnfm prachoma granftmi (obr. 4)

'3 Takrie?poni Kol. autorov: vojensk6 dejiny Ceskoslovenska II. praha 19g6. s. 162. s. 166.

Obrdzok i. 7

Sturm pott von innen * prierez rritodnfm hrncom (obr. 8)Predchodca ritodn6ho gran6tu: v hrnci bola prachovhn6plh, v ktorej boli r6zne ostr6 hroty;po odp6leni boli hroty rozmelanl medzi nepriatefa. Okrem toho sir na grafike znSzomen9aj prv6 primitivne rudn6 gran6ty. Tvorili ich men5ie dut6 Leleznl gule naplnen6 pu5njmprachom, ktor6 sa odpaliovali zipalnou Snurou. Po jej zap6leni sa musel gran6t ihned whnirt'medzi nepriatellov, gran6t bol vel'mi nebezpednj' aj pre sam6ho gran6tnika.Sturm kriintz- ftoinf veniec (obr. 8)Zhotovenj, bol viid5inou z povrazov napustenfch smolou. PouZival sa najdastejSie tak,Ze sa zap6lil azhadzovalna nepriatelia z hradieb.Pulver oder feuer fafi mit granuden Sefuilt - prachovf alebo ohnivf sud naplnenfgran6tmi (obr. 5)Spolu s nasledujircou zbraiou sa pouZival na nepriatela ritodiaceho do kopca; po zapillenisa spustil na nepriatela a vjeho radoch explodoval.Sturm pfatel mit riidern mit bomben und grunaden SefuWt - bojovf k6l na kolesfchs bombami a granftmi (obr. 5)Kasten mit granaden in die minen, brand rohr - debna s granftmi pouilitf ako minas zfpalnou Snrirou (obr. 4)Najdastej5i sp6sob podminovania,znSmy odkonca 15. storodia; miesto ftoku sapodkopalo,

Obrdzok i. 8

tam sa vloZila debna s granhtrni, ktoru odp6lili pomocou z6palnej snriry.Eine an Stock gebundene and angezilndete Ragette- palica slfiZiaca na odpflenie rakety(obr.4)Hoci sa v Azli takety pouLivali ako bojov6 zbrane uZ vel'mi ddvno (viidsinou ako Sipy),v Eur6pe ich v bojovom nasadeni pouZili at v 16. storodi, a to tiel,len yjnimodn e, pretoL,eplnili najmii signalizadnir irlohu.lo

rn6 nehorl'avf zbrrne a prfslusenstvo, ktor6 pouzfvati oddiely mfnerov

FuJl Angel - lapai n6h, kotva (obr. l)Prvj'predchodca dnes dobre zndmych pechotnjuch n6sliapn!.ch min, ktory v tejto podobepouZivala uZ rimska arm6da. Boli to vlastne Styri v strede spojen6 ostne, ktor6 sa vopredrozkladali a maskovali na miestach predpokladan6ho ritoku. Boli ridinn6 hlavne proti jazde:koilom sa podas ritodn6ho cvalu ostne zaborili do kopj't azvjerut|ohromen6 bolest'ou padaliaj s jazdcom, alebo sa spla5ili a sp6sobili chaos v nepriateliskej jazde.

'o BliZdie k ich wi'robe pozri Raketle dElati; Kol. autorov: Vaviinec Kiidka z Bityiky - Mathesis Bohemica. praha1947, s. 3.

Spanische reuter - Spanielsky jazdec (obr. 5)

ibrui worl.lo Sest' st6p dlh6 brvno s mnohjmi Leleznlmi ost[ami (tzv. schweins federn -

prasaiie per6), pouZivala ho pechota ako qichlo prenosnti prek6Zku proti ftokujazdy.

Ilersillons (obr' 4)pruh n65lapnjch ostilov, ktorj tvorili ce16 tabule s n65liapnjmi ostf,ami; dali sa pomeme

rj.chlo poloZit' a zamaskovat' na mieste ftoku.

Minier nadel - minerskf ihla (obr. 8, 9)

N6stroj sa pouZival na zne5kodilovanie miners$ch nSsttaLnych zatiadeni.

Suin pickel aum miniren - minerskf iakan na kameil (obr. 8)

IV. Rozmiestnenie zloiliekvojska vo voienskom tfbore a pri bojovfchopericifch

Seutterovu grafiku, ktorej hlavn6 vjpovedn5 hodnota spodiva v technologicklichn6kesoch, doplnajn aj o inform6cie o rozloZeni vojenskj'ch jednotiek a sp6sobe ich boja.Tieto kresby grafiku obohacujir o dynamiku. Napriklad, ked Seutter opisuje nejakufortifikdciu, je pri nej rozmiestnen6 delostreleck6 bat6ria, ktor6 odstrel'uje niektoru z jej

b65t. Samozrejme, nechj,ba ani Seutterov opis zobrazenej batlne a opis prielomu v baite;na to ihned nadvazuje techniclcj'n6drt ba5ty vylep5enej proti prielomu (obr. l). Zazmienkustoja aj trochu kuri6zne p6sobiace n6kresy I'yp6lenfch dedin a zricanit domov (obr. 6).

Dal5ie zaujimav6 inform6cie a nSkresy n6jdeme v opisoch polinj'ch t6borov, kde vidnorozmiestnenie podlia jednotlirnjrch druhov vojska a podlia hodnosti aj usporiadanie ich stanovv pofnom t6bore, pridom niektor6 jednotky m6Zeme vidiet' v bojovej pohotovosti.Nechj'bajri ani n6kresy strftLi, rozmiestnenia zhsob a pol'n!'ch zbrojnic (obr. 3, 5, 6,9).Zo v5ethj'ch technickj'ch opisov pol'ni'ch tSborov a ich sridasti, ktor6 sri na grafikezachyten6, treba spomenirt' aspoil tieto:Kdnigiches regiment - krdl'ovsky pluk (obr. 6)Jednotka kr6tovskej pechoty, ktord mala podlia vojenskej reformy z roku 1695" okoloI 800 muZov.Battalion - prfpor (obr. 6)Piif stotin pechoty malo podl'a vojenskej reformy z roku 1695'u okolo 750 muZov.Eine huttulion infunterie - prSpor pechoty (obr. 6)Opis uj,zbroje prdporu (okolo 750 muZov), ktor6 pozost|vala z pik, pu5iek s bajonetmia rudnlich granStov; pnipor bol usporiadanj'do obrann6ho Stvorca, pridom v5etky strany bolipripraven6 na boj.Bqttulion mqrinier - pripor nimornej pechoty (obr. 9)Pr6por mal 750 muZov.Compagnie Reater, Escadron - eskadr6na, dve stotiny falkej jazdy kyrysnikov(respektive dve komp6nie, obr. 3, 6)

.Jednotka mala podlia vojenskej reformy zroku lTll okolo 150 muZov."

" Kol. autorov: Vojensk6 dejiny deskoslovenska II. Praha 1986, s. 153 - 158.'" Tamie." Kol. autorov: Vojensk6 dejiny Ceskoslovenska II. Praha 1986, s. 158 - 162.

Obrdzok i. 9Battetie - bat6ria, delostrelecki jednotka na streleckej pozicii, tiastoine zakopan6a opevnen{ ko5ovou hradbou (obr. 6)Bat6ria mala vdd5inou Styri del6.Baguge - batoZina (obr. 3, 9)Tvorili ju vozy so zSsobami, ktor6 pri niektor"jrch vojenskj'ch t6boroch tvorili vozovri hradbua t6 dopifiala pol'n6 opermenia a obrann6 linie t6bora.

V. Technol6gie Zenistov a ich technick6 vybavenie

Velmi d6leZitou zloZkou vojska, ktor6 je na Seutterovej grafike, sri Zenisti. Ich riloha pripresune vojska, stavbe polhj'ch opevneni a spojovacich priekop, bola uZ v tomto obdobinepopieratel'n6. Na nasledujricich prikladoch si uk6Zeme niektor6 d6leLit| L,enlin6technol6gie a technick6 vybavenie Lenijnych oddielov.

Ingenieur - inZinierHodnost'velitellov Zenistov a minerov; vojenskfch architektov, kon5trukt6rov obliehacichzariadenipoznali v Eur6pe uZ od 13. storodia (v stredoveku latinsky ingenius). V 18. storodi

to boli vidsinou profesion6li, veter6ni vzdelari v matematike, fyzlke, ako aj v rdznych

remesl6ch a stavebnictve. Kvalitnj' inLinier sa v arm6de vyvaLoval zlatom,pretole od neho

zhvisehispech doleZifj'ch vojenshj'ch operScii, akjmi boli presuny vojsk a ich obrana, teda

budovanie polnj'ch opermeni a priekop, podminovanie atd. Pr5ve z tejto vojenskej hodnosti

vznikol titul inZinier.Treibende brucken von Zus&men gemachten tonnen - prenosn;i most na kolesich urienf

na prepravovanie failkj'ch ndkladov cez brody (obr' 8)

Tento most sa musel po dopraveni na miesto priechodu cez rieku ukotvit' na brehoch lanami'

Schilf brucke - ilnkovf most (obr. 2)Predchodca dne5nfch Zenijni'ch pont6novj'ch mostov; most tvorili ret'azami posp6jan6 dlny,

ktor6 boli na oboch shan6ch ukotven6 na pevnine lanami a na nich bol umiestnenf most'

dhy boli orientovan6 po prude rieky tak, aby kl5dli do najmen5i odpor.

Fliegende comunicutions brilcken - zniienf (do vzduchu ryhodenf) pol'nf spojovaci

most pre presuny vojska (obr. 2)Stackbtten (obr. 6)Dreven6 ostne (palis6dy, koly) pod hladinou rieky br6nili nepriatelisklim lodiam preniknirt'

zifiin do riek vo vnirtrozemi.

Nfstroje a prisluSenstvo ZenistovEisene wagen winde - zdvihik na vozy (obr. 5)Sand sack - vrece na Piesok (obr. 7)Kdrbe erde darinnen zu trsgen - k65 na prenos zeminy (obr' 7)Erd pickel - motyka (obr. 7)Holtz Hucke die wiilder mit zu jlillen - sekera na stinanie stromov (obr. 8)

Schaufel - lopata (obr. 7)Mufi stdcke - meracie palice (obr. 8)Ingeniear instrument die breite eines flufies Zu messen - inZiniersky nfstrojSirky rieky (obr. 5)Ma!3 tischle in mit welchem ver mittelst des ustrolabio das feld gemessen wird, doppelteleiter -meraci stdl (ploSina) urdenf na pol'n6 merania pomocou dalekohl'adu; dvojttyrebrik (obr. 5)Schantz karren - ffrik na preYoz zeminy pri budovani polonfch opevneni (obr' 8)

VI. Vojnov6lodstvo

Poslednou zloLkou armildy, ktoru Seutter na svojej grafike zobtazuje, je vojensk6lodstvo. ZachytSva jednotliv6 typy lodi, znichnajza$imavej5i je prierez anglickou bojovoulodou, ktorj'zakrest'uje rmritorn6 dlenenie palirb lode a ich vyuZitie.

Ein kriegs schiffso von einem brander ist in brand gebrachtworden - horiaca vojnovrllod'(obr. 3)Armirter braam mit canonen besetzt - admir6lska lod vyzbrojend delami (obr. 3)

na meranle

Zwey schlagende kriegs schiff - dve bojujrfice vojnov6 lode (obr. 3)Kauffardey schrff- obchodn6 tod (obr. 3)Galeere - gal6ra (obr. 3)Chaloupe - Salupa, menSia vojnovd sprievodn6 plachetnica (obr. 3)Bombardier galiote - delostrelec{i bombovf ritok (obr. 6)

A. Prierez anglickou vojnovou lod'ou pre porovnanie s francrizskymi lodami (obr. 6);B. Spodn6 paluba plnen6 pieskom;C. Druh6 paluba sl.fliaca ako sklad puin6ho prachu s vymurovkou jednu stopu hruboua tri stopy Sirokou;D. Tretia paluba, ktor5 shiZila ako sklad 300 delor{rch b6mb;s. Stvrta paluba, kde bolo uloZenlich 50 sudov s pusnlim prachom; paluba mala strielhepre 200 kan6nov;F' Zap6len! r6kos na hornej palube; jeho rilohou bolo oklamat' nepriatelia, Ze lod je po5ko-den6 poZiarom.

Z6ver

Ako uk6zal informativny prieskum Seutterovej grafiky, jej vyznam pre poznanievojenskej terminol6gie a technol6gie druhej polovice 17. a zaliatku 18. storodia je nepo-pieratelhj'. ciel'om tejto prdce nebolo grafiku zachytit komplexne, pretolc je vel,mirozsiahla avyLadovalaby si monografick6 spracovanie. Naprikladoch sompouk6zal najejhistoricki' vyzttama sdasti som objasnil historicku vojensku terminol6giu a epochu, v ktorejgrafika vznikla. PretoZe ide o jej prv'jz opis a spracovanie, pevne verim, Le dielo budev budricnosti spracovan6 podrobnejsie a uplatni sa vo vedeckej pr6ci.

Literatrira

BOEHEIM, W.: Handbuch der Waffenkunde. Leipzig 1985.DANGL, v. - KoPeAN, v: vojensk6 dejiny Slovenskarr. 1526- 1711. Bratisrava 1995.DOLINEK, V.: paln6 zbrand. praha 1999.HOFR A.: Feuerwaffen I - II. Wiirzburg 1969.http ://historic-cities.huj i.ac.iVmapmakers/seutter.html.http://lsm.crt.state.la.us/mapbios.htm.h@ ://www.abebooks.fr.http://www.donaldheald.com.http ://wwu geographic us.com.KLUCINA, P.: Zbroj a zbrand. praha 2004.Kol. autorov: Vaviinec Kiidka z Bity5ky Mathesis Bohemica, praha 1947.Kol. autorov: Vojensk6 dejiny Ceskoslovenska II. praha 19g6.LUGS, J.: Rudni paln6 zbrand I - II. praha 1956.fvfUI,I,En, H. - KOLLING, H.: Europiiische hieb - und stichwaffen. Berlin 19g1.POJEZDI{f, J.: Ars pyxidaria I. In: Stieleckd rewe 6, praha 1982, s. 19 - 20. rpOfSZpN'l, J.: Ars plxidaria II. In: Stieleck6 relue 7, praha 1982, s. 19 _ 20.POJEZDI{f, J.: Ars pyxidaria III. In: Stieleckd revue 8, pnha 1982, s. 19 _ 20.

POJE2 -,,IY. J.: Ars plxidaria IV. In: Stieleck6 revue 9, Praha 1982' s. 19 - 20.

oOfgZpNy. J.: Goticky pu5kai I. In: Stieleck6 rerue 1 1, Praha I 980, s. 19 20.pOfUZ- vY, J.: Goticky pu5kai II. In: Stieleckii rer.ue l2,Praha 1980, s. 19 20.

iOltZutly. J.: Goticky pu5kai III. In: Stieleck6 rer'ue 13, Praha 1981, s. l9 - 20.pOffZnNY. J.: Prvni stoleti palnj'ch zbranil. In: Stieleck6 revue 4, Praha 1981, s. 19 - 20.

iOlf: qY. J.: Prvni stoleti palnj'ch zbranill. In: Stieleck6 revue 5, Praha 1981, s. 19 - 20.

POJEZDNY, J.: Prvni stoleti palnfch zbtanilll. In: Stieleck6 rerue 6, Praha 1 98 1, s. 19 - 20.pOJEZINY, J.: Prvni stoleti palnj'ch zbrani IV. In: Stieleck6 relue 7, Praha 1981, s. 19 - 20.

IOJEZ:INY, J.: Prvni stoleti palnlich zbtaniY.In: Stieleck6 renre 8, Praha 1981, s. 19 - 20.

SACH, l.: Chladn6 zbrand. Praha 2000.

THON: 5, B. - GAMBER, O' - SCHEDELMANN, H.: Arms and Armour. London 1964

WAGNER, E.: Hieb und stichwaffen. Praha 1966.

7NGU- lKL Z.: Starabrohw polskich zbiorach. Warszawa 1982.

The Graphical Art Work by Matias Seutter,the Document of Military History from the Turn of the 17'h and l9'h Centuries

MICHAL PiREK

The issues of military history up to 1800 (in our case especially of the second haf of the I7'oand t|, beginning of the l8'h centuries) belongs in the Slovak historiography among the lessresearched periods. With the exception of several pioneering works only a little attention hasbeen -

'id to the given problems. As a result of this until these days most problems ariseespecially in the freld of military terminology and in the knowledge of historical militarytechn, Jgy as such.

Among inadequately researched disciplines belongs also historical military architectureand it ristorical terminology. The thing is that most problems arise from not a small numberWorks dealing with this problem but in astill smaller number of extant archive sources. Dueto thi reason a new contribution to our knoweldge of thiese problems is a historicalgraphical art work from the collections of the

Sl.'vak National Museum * Museum of History (Slovensk6 n6rodn6 mfzeum--Historick6 mtzeum) dealing with military terminology and technology of the Hapsburgarm) ,i1 the period of the so-called: War for the Spanish Heritage (1701 17l4),by a worldrenown Austrian court royal Baroque graphical artist and cartographer Matias Seutter ( I 678- I71 l). The graphical work of art itself is in fact a picture Atlas of military science fromthe beginning of the 18'h cenfury. From the point of view of its military-technologicalcontL"rt we can find in it:l' Vi',rious kinds of stronghold fortifications, which are drawn picture by picture into

detailed constifuents parts (walls, dry trenches, water trenches, etc..).2' Particular kinds of weapons and technological equipment of artillery (cannons, cannon

shot, etc).3. -.'arious kinds of explosives, pyrotechnical material and the equipment of tunnelers'

troops with a detailed analysis of them and with cross-sections of some of them.4. Dislocation of the particular army troops in a military camp and during battle operations.

5.6.

Pontoneers' technologies and their technical eqipment.Military fleet, with the description of the pafticular kinds of ships (especially the cross-section of the English military ship and its parlicular decks is interesting).

Grafika MatiSSa Seuttera,dokument vojenskej histLrie z prelomu 17. a 18. storoiia

Re i t aur dt o r s kd d o kttm ent d ci a

NINAMRAFKOVA

I. Identilik6ciail. Umeleckohistoricki charakteristikaal PoPis Pamiatlqtbl Zdmer na reitaurovanieIII. Re5tauritorskf Prieskumal Metodika re|taurdtorsktho prieslatmubl Suiasnli stav a predchddzajfice zdsahycl Laborat6rne rozborydl Vyhodnotenie prieskumuIV. Nivrh technol6gie a postupu re5taurovaniaV. Priebeh a technologickf postup re5taurovaniaYI. Z6vereEn6 zhodnotenieVII. Fotodokument6cia

I.Identifikfcia

Autor: Mati65 SeutterN6zov: ObrSzkovj' atlas vojenstvaEvidendn6 dislo: UH 03 339Prirastkov6 dislo: 1961/00 056Datovanie: okolo roku 1730Rozmery: rozmerypapiera - 57,8 x 49,6 cm

rczmery Stodku - ?rozmery grafiky - 57,5 x 49,5 cm

Materi6l: papierTechnika: grafika - tribtoUad - rytina kolorovan6Proveniencia: AugsburgMajiteli: Slovensk6 nrirodn6 mirzeum-Historick6 mrizeumSP6sob ziskarna: kupa v roku 1961Restaurovanie: jirl 2005 - okt6ber 2005Re5taur6tor: Mgr. art. Nina Mrafkov5Kur6tor: Mgr. Michal PirekChemik Ing. Alena Makov6