Rusínsky jazyk v kontexte Európskej charty regionálnych alebo menšinových

jazykov

Doc. PhDr. Anna Plišková, PhD.Prešovská univerzita – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry

Ul. 17. novembra 1508001 Prešov

anna.pliskova@unipo.sk

Všeobecné informácie o procese pristúpenia SR k charte

• Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov bola v Štrasburgu otvorená na podpis členskými štátmi Rady Európy 5. novembra 1992. • V mene SR bola charta podpísaná v Štrasburgu 20. februára 2001.• NR SR vyslovila súhlas s chartou uznesením č. 1497 z 19. júna 2001.• Prezident SR ju ratifikoval 20. júla 2001 a ratifikačná listina bola

uložená a zaregistrovaná u depozitára, generálneho tajomníka RE, 5. septembra 2001. • Charta nadobudla platnosť 1. marca 1998.• Pre SR charta nadobudla platnosť 1. januára 2002. • Text charty bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 588/2001.

Aký má zmysel charta?• Charta poskytuje kontrolný mechanizmus na hodnotenie jej

uplatňovania v zmluvnom štáte s cieľom dať podľa potreby odporúčania na zlepšenie legislatívy, politiky a praxe. • Ústredným prvkom tohto postupu je Výbor expertov, ktorý: skúma skutočnú situáciu regionálnych alebo menšinových jazykov

v danom štáte, poskytuje Výboru ministrov hodnotenie dodržiavania záväzkov zo

strany zmluvného štátu,v prípade potreby nabáda členský štát, aby postupne dosahoval

vyššiu úroveň zaangažovanosti.

Princípy práce• Výbor ministrov (vládny orgán RE) prijal za osnovu

implementačné správy, ktoré má zmluvný štát predkladať generálnemu tajomníkovi RE v 3-ročných cykloch. • Príslušná vláda túto správu zverejní. • Zmienená osnova vyžaduje od štátov informácie:o konkrétnom uplatňovaní charty, o všeobecnej politike pre jazyky chránené podľa časti II charty,podrobnejší opis všetkých opatrení, ktoré sa prijali pri uplatňovaní

ustanovení vybraných pre každý jazyk chránený podľa časti III charty. • Prvou úlohou Výboru ministrov je preto preskúmať/preveriť

informácie uvedené v periodickej správe pre všetky relevantné regionálne alebo menšinové jazyky na území príslušného štátu.

Pracovné metódy• Na tento účel Výbor ministrov RE prijal vlastné pracovné metódy: zhromažďuje informácie od príslušných orgánov a z nezávislých

zdrojov v rámci štátu s cieľom získať pravdivý obraz o skutočnej jazykovej situácii,

po preskúmaní periodickej správy Výbor v prípade potreby predloží príslušnému štátu niekoľko otázok týkajúcich nejasných alebo nedostatočne rozpracovaných záležitostí v správe,

následne delegácia Výboru zvyčajne vycestuje do príslušného štátu aby overila situáciu na mieste,

stretáva sa so subjektmi a združeniami, ktorých práca úzko súvisí s používaním relevantných jazykov,

konzultuje s orgánmi záležitosti, na ktoré bola upozornená.

Hodnotiaca správa• Po ukončení tohto postupu Výbor expertov na regionálne a

menšinové jazyky vypracuje svoju vlastnú správu. • Predkladá ju Výboru ministrov spolu s návrhmi na odporúčania,

ktoré môže Výbor ministrov adresovať príslušnému členskému štátu.• Doteraz SR predložila 4 periodické správy o implementácii

charty v SR (2003, 2008, 2012, 2014).• Výbor expertov vypracoval 3 svoje hodnotiace správy (2006,

2009, 2012) a zároveň adresoval odporúčania vláde SR.• V roku 2014 vláda SR predložila 4. periodickú správu a

v súčasnosti prebieha 4. monitorovací cyklus Výboru expertov RE.

Ciele charty

• Prvotný účel charty je jej kultúrny rozmer. • Je vytvorená na ochranu a podporu regionálnych a menšinových jazykov

ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. • Preto neobsahuje len antidiskriminačnú klauzulu týkajúcu sa používania

týchto jazykov, ale stanovuje aj opatrenia na aktívnu podporu jazykov. • Cieľom je zabezpečiť používanie regionálnych alebo menšinových jazykov: v oblasti vzdelávania a médií,v súdnej a úradnej sfére, v sociálnom a ekonomickom živote,v kultúrnych aktivitách. • Takto by sa mohlo dosiahnuť, aby sa spomínané jazyky zachovali a

rozvíjali.

Štruktúra charty

• Charta sa skladá z Preambuly, 5 častí a 23 článkov: • ČASŤ I – Všeobecné ustanovenia; • ČASŤ II – Ciele a zásady vytýčené v zmysle čl. 2, ods. 1 (Čl. 2, ods. 1:

„Každá zmluvná strana sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia uvedené v časti II vo vzťahu ku všetkým regionálnym alebo menšinovým jazykom, ktorými sa hovorí na jej území...“); • ČASŤ III – Opatrenia na podporu používania regionálnych alebo

menšinových jazykov vo verejnom živote v zmysle záväzkov uvedených v čl. 2 ods. 2 (Čl. 2. ods. 2: „... každá zmluvná strana sa zaväzuje uplatňovať min. 35 odsekov alebo písmen vybratých z časti III, pričom najmenej 3 musia byť vybraté z článkov 8 a 12, a po jednom z článkov 9, 10, 11 a 13.“); • ČASŤ IV – Uplatňovanie charty (obsahuje prevádzacie ustanovenia,

zahŕňajúce predovšetkým založenie Výboru expertov RE na monitorovanie uplatňovania charty); • ČASŤ V – Záverečné ustanovenia.

Flexibilita charty• Charta na jednej strane stanovuje bežné princípy stanovené v časti II,

ktoré sa vzťahujú na všetky regionálne a menšinové jazyky.• Na druhej strane časť III obsahuje sériu špecifických opatrení

týkajúcich sa pozície regionálnych a menšinových jazykov v rôznych sférach spoločenského života. • Jednotlivé štáty môžu slobodne v rámci svojich možností určiť, ktoré

z ustanovení sa budú vzťahovať na každý jazyk používaný na ich území. • Táto flexibilita berie do úvahy veľké rozdiely v reálnej situácii

regionálnych a menšinových jazykov (počet užívateľov, stupeň rozdrobenosti, atď.). • Okrem toho berie ohľad na náklady spojené s viacerými ustanoveniami a

rôznu správnu a finančnú kapacitu európskych štátov. • Je dôležité, aby sa stranám umožnilo pripojiť k svojim záväzkom ďalšie

v neskoršom štádiu, keď sa ich právna a finančná situácia zlepší.

Vyhlásenie Slovenskej republiky• Pri uložení ratifikačnej listiny urobila SR vyhlásenie, ktoré znie: • 1. SR vyhlasuje, že prijatú chartu bude uplatňovať v súlade s Ústavou

SR a príslušnými medzinárodnými dohovormi, ktoré zaručujú rovnosť občanov pred zákonom bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo alebo národnosť, s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka.• 2. SR vyhlasuje podľa článku 1 písm. b) charty, že pojem „územie, na

ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk,“ sa vzťahuje na obce podľa nariadenia vlády SR č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania SR patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva z 25. augusta 1999, a to vrátane uplatňovania jej článku 10.• 3. Podľa článku 3 ods. 1 charty „regionálnymi alebo menšinovými

jazykmi“ v SR sú jazyky: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský (9 jazykov).

Rusínsky jazyk v kontexte charty• Pre rusínsky jazyk implementácia charty sa vzťahuje na tieto články a body (50):• Článok 8 – Vzdelávanie – ods. 1 písm. a) bod ii, písm. b) bod ii, písm. c) bod ii,

písm. d) bod ii, písm. e) bod ii, písm. f) bod ii, písm. g), h), i); (spolu 9 bodov/záväzkov)• Článok 9 – Súdnictvo – ods. 1 písm. a) body ii a iii, písm. b) body ii a iii, písm. c)

body ii a iii, písm. d), ods. 3; (8 bodov)• Článok 10 – Správne orgány a verejné služby – ods. 1 písm. a) body iii a iv,

ods. 2 písm. b), c), d), f), g), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), c), ods. 5; (11 bodov )• Článok 11 – Médiá – ods. 1 písm. a) bod iii, písm. b) bod ii, písm. c) bod ii, písm.

d), písm. e) bod i, písm. f) bod ii, ods. 2 a 3; (8 bodov)• Článok 12 – Kultúrna činnosť a kultúrne zariadenia – ods. 1 písm. a), b), c),

d), e), f), g), ods. 2 a 3; (9 bodov)• Článok 13 – Ekonomický a sociálny život – ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm.

c); (4 b.)• Článok 14 – Cezhraničná spolupráca – písm. a). (1 b.)

Hodnotenie Výboru expertov - časť III charty Rusínsky jazyk

na základe terénneho prieskumuČlánok 8 – Vzdelávanie• Orgány majú na základe záväzkov vyplývajúcich pre SR z článku 8 umožniť

vyučovanie v regionálnych alebo menšinových jazykoch na rôznych stupňoch vzdelávania. • Ponuka musí predchádzať dopyt, t. j. vzdelávanie je potrebné zorganizovať

skôr, ako sa na orgány obrátia rodičia alebo žiaci. • Táto ponuka musí byť kontinuálna medzi jednotlivými stupňami vzdelávania. • Orgány musia aktívne informovať rodičov, resp. žiakov o dostupnosti

vzdelávania v regionálnom alebo menšinovom jazyku a nabádať ich, aby sa oň uchádzali. • V rámci 1. monitorovania Výbor ministrov RE odporučil slovenským orgánom,

aby „prijali opatrenia vo výučbe rusínskeho jazyka na všetkých stupňoch vzdelávania“. • V 2. cykle odporučil, aby „zabezpečili výučbu všetkých menšinových

jazykov na všetkých príslušných úrovniach a aby o jej dostupnosti informovali rodičov.“

Predškolská výchovaPísmeno: a ... bod: ii – umožniť, aby prevažná časť predškolskej

výchovy bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch

• So vznikom ZŠ s vyučovacím jazykom rusínskym vznikajú aj MŠ s výchovným jazykom rusínskym: Čabiny (2008), Bajerovce (2011 - 2013), Kalná Roztoka (2014). • Nemáme vedomosti o tom, aby v obciach, kde žije min. 20% obyvateľov

rusínskej národnosti, v ktorých existujú vo všeobecnosti ZŠ, sa realizovala zo strany zriaďovateľov (Obecných úradov), aktívna ponuka výchovy a vyučovania v rusínčine. • Ojedinelé pokusy o sprostredkovanie týchto informácií boli zaregistrované zo

strany jednotlivých členov rusínskych občianskych združení, avšak so slabým efektom, nakoľko:

nemali systematický charakter (chýbala finančná podpora takýchto aktivít),nemali podporu zriaďovateľov,chýbal výkonný štátny orgán, ktorý by dohliadal nad implementáciou

ustanovení charty do praktického života,chýbal akýkoľvek stimulačný prvok (napr. finančné zvýhodnenie) pre

vznik takýchto MŠ (v regióne ekonomicky slabom je to dosť závažný moment).

Hodnotenie Výboru expertov• Výbor expertov považoval tento záväzok v 1. aj 2. monitorovaní za

nesplnený.• Podľa dodatočných informácií slovenská vláda odôvodnila absenciu

predškolského vzdelávania v rusínčine nezáujmom rodičov. • Absenciu predškolskej výchovy potvrdili aj osoby hovoriace po rusínsky,

avšak nepripisovali to nedostatku záujmu zo strany rodičov.• Podľa 3. periodickej správy SR predškolské vzdelávanie v rusínčine je

dostupné v regióne, kde sa týmto jazykom hovorí, a v menšinovej škôlke v Prešove. • Neexistuje však žiaden systematický prístup zo strany orgánov

v otázke informovania rodičov.• Výbor expertov považoval tento záväzok za čiastočne splnený.

Základné vzdelávanieii – zabezpečiť, aby prevažná časť vyučovania na

základnom stupni bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch

• V SR v súčasnosti existujú:2 ZŠ s vyučovacím jazykom rusínskym (Čabiny, Kalná Roztoka), v ktorých okrem

predmetu rusínsky jazyk a kultúra sa v rusínskom jazyku na I. stupni ZŠ vyučujú aj iné predmety (hudobná, výtvarná, telesná výchova a regionálna výchova – vlastiveda),

4 ZŠ s vyučovaním rusínskeho jazyka (Medzilaborce, Svidník, Radvaň nad Laborcom, Pčoliné), kde sa rusínsky jazyk a vyučuje ako nepovinný predmet alebo formou krúžku. • 2. správa Výboru expertov konštatovala, že počet škôl vyučujúcich rusínsky jazyk sa

„výrazne znížil“ (napriek tomu, že v SR stúpol počet obcí s minimálne 20-ným osídlením Rusínov (zo 68 v r. 1991 na 91 v r.2001 a na 124 v r. 2011):

v niektorých ZŠ sa vyučovanie rusínskeho jazyka prestalo realizovať vraj pre nezáujem rodičov (Kolbovce, Šarišský Štiavnik, Stakčín, ZŠ Duchnovičova v Medzilaborciach, II. ZŠ vo Svidníku, ZŠ 1. mája v Snine),

v iných sa zase začalo realizovať pre záujem rodičov a s cieľom zachovať školu (Kalná Roztoka, Čabiny, Bajerovce, 2011 - 2013).

Hodnotenie Výboru expertov• Výbor expertov považoval tento záväzok v rámci 1. monitorovania za nesplnený. • Vyzval slovenské orgány prijať opatrenia na zabezpečenie významnej časti

základného vzdelávania v rusínčine a na zabezpečenie kontinuálnosti na rôznych stupňoch vzdelávania. • 2. správa SR uvádza, že od r. 2008 bude vyučovanie v rusínskom jazyku poskytovať

1 ZŠ, v ďalších 3 ZŠ rusínsky jazyk sa bude vyučovať ako voliteľný predmet (4 triedy, 34 žiakov). • Výbor expertov konštatoval, že tento záväzok si vyžaduje, aby sa podstatná časť

vyučovania na základnom stupni uskutočňovala v rusínskom jazyku, t. j., okrem výučby daného jazyka sa musia aj ostatné predmety vyučovať v rusínskom jazyku; toto ustanovenie musí byť integrálnou súčasťou učebných osnov. • Vzhľadom na to, že vo všeobecnosti sa počet škôl vyučujúcich rusínsky jazyk

(predošlé monitorovanie - 8) výrazne znížil, Výbor považoval tento záväzok za nesplnený.• Podľa 3. periodickej správy v SR v šk. r. 2010/2011 existovala 1 ZŠ s vyučovacím

jazykom rusínskym a rusínčina ako voliteľný predmet sa vyučovala na 3 ZŠ. • Výbor expertov považoval tento záväzok za čiastočne splnený.

Stredoškolské vzdelávanie ii – umožniť, aby prevažná časť vyučovania na stredných

školách bola zabezpečená v  regionálnych alebo menšinových jazykoch

• Rusínsky jazyk sa v súčasnosti nevyučuje na žiadnej strednej škole. • Na  Gymnáziu v Medzilaborciach v šk. r. 2002/2003 sa rusínčina vyučovala ako

nepovinný predmet. • O rok neskôr táto výučba zanikla a podľa webovej stránky na tomto gymnáziu sa viedol

už iba krúžok rusínskeho jazyka a kultúry. • To však neznamená, že na východe Slovenska neexistujú predpoklady na vznik

stredných škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka. • Zaevidované boli pokusy o založenie triedy alebo skupiny v rámci triedy s vyučovaním

rusínskeho jazyka na Strednej pedagogickej škole v Prešove, ktorá by mala vychovávať učiteľov aj pre národnostne zmiešané regióny, teda aj pre obce s rusínsky hovoriacim obyvateľstvom. • Na prezentačných akciách ÚRJK niekoľko študentov prejavilo záujem o vyučovanie

rusínskeho jazyka, vedenie školy však výučbu nezačalo, argumentujúc nedostatočným počtom prihlásených a absenciou kvalifikovaného učiteľa; záujemcov zaradilo na výučbu iných jazykov.

Hodnotenie Výboru expertov• Výbor expertov považoval tento záväzok v rámci 1. monitorovania za

nesplnený.• 2. správa konštatovala, že rusínsky jazyk sa nevyučuje na žiadnej

strednej škole. • Aj v 2. monitorovaní Výbor expertov považoval tento záväzok za nesplnený

a opäť vyzval slovenské orgány, aby prijali opatrenia na zabezpečenie významnej časti stredného vzdelávania v rusínčine a kontinuálnej ponuky na rôznych stupňoch vzdelávania.• Podobne aj 3. periodická správa konštatovala absenciu stredných (aj

technických a odborných škôl) vyučujúcich v rusínčine. • Zástupcovia Rusínov Výbor expertov upozornili aj na skutočnosť, že je

možné vyučovať menšinový jazyk namiesto druhého cudzieho jazyka, čo by v praxi znamenalo, že deti by sa učili o jeden cudzí jazyk menej. • Výbor expertov považoval tento záväzok za nesplnený.

Odborné a učňovské vzdelávanieii – umožniť, aby prevažná časť vyučovania na odborných školách bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových

jazykoch

• Myslíme si, že v súčasnosti je možné zabezpečiť na odborných školách iba vyučovanie predmetov rusínsky jazyk, literatúra, kultúra, regionálna výchova a dejiny v rusínskom jazyku. • Chýbajú však podporné a stimulujúce aktivity štátnych

orgánov a zriaďovateľov takýchto škôl.

Hodnotenie Výboru expertov• Výbor expertov považoval tento záväzok v 1. monitorovaní za

nesplnený a vyzval slovenské orgány, aby prijali opatrenia zabezpečujúce podstatnú časť výučby na odborných a učňovských školách v rusínskom jazyku.• Podľa 2. aj 3. periodickej správy sa rusínsky jazyk nevyučoval na

žiadnej odbornej škole.• Výbor expertov teda považoval tento záväzok aj po 3. monitorovaní

za nesplnený a vyzval slovenské orgány prijať adekvátne opatrenia zabezpečujúce podstatnú časť predškolskej výchovy a výučby na základných, stredných, odborných a učňovských školách v rusínskom jazyku a na zabezpečenie kontinuálnej ponuky na všetkých stupňoch vzdelávania.

Univerzitné a vysokoškolské vzdelávanieii – zabezpečiť prostriedky na štúdium týchto jazykov ako

odborných predmetov univerzitného a iného vysokoškolského štúdia

• Od akad. r. 1999/2000 z iniciatívy vlády SR na PU bol založený Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov s Oddelením rusínskeho jazyka a kultúry.• Ústav poskytoval do konca akad. roka 2005/2006 iba prehĺbenú

formu štúdia rusínskeho jazyka pre študentov PdF PU odboru Učiteľstvo pre I. stupeň ZŠ. • Až v r. 2005 bol v SR akreditovaný prvý učiteľský bakalársky študijný

program (ŠP) rusínsky jazyk a literatúra, v r. 2008 magisterský, v r. 2013 doktorandský. • Všetky ŠP od r. 2008 realizuje samostatný Ústav rusínskeho jazyka

a kultúry na PU, ktorý navyše realizuje aj projekty vzdelávacieho charakteru pre verejnosť.

Hodnotenie Výboru expertov

• Výbor expertov považoval tento záväzok v 1. monitorovaní za nesplnený a vyzval slovenské orgány, aby prijali opatrenia na urýchlenie vytvárania zariadení zameraných na štúdium rusínskeho jazyka a kultúry.• 2. periodická správa SR konštatovala, že VŠ vzdelávanie

v rusínskom jazyku poskytuje Ústav regionálnych a národnostných štúdií s oddelením rusínskeho jazyka a kultúry na PU, od r. 2008 samostatný ÚRJK. • Výbor expertov privítal dosiahnutý pokrok a považoval

tento záväzok za splnený už v 2. monitorovacom cykle.• To je jediný splnený záväzok z prijatých ustanovení článku

8 charty Slovenskou republikou.

Priebežné vzdelávanie a vzdelávacie kurzy pre dospelýchi – zabezpečiť poskytnutie priebežného vzdelávania alebo vzdelávacích

kurzov pre dospelých prevažne alebo úplne v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo

ii – umožniť, aby sa tieto jazyky stali predmetmi vzdelávania dospelých alebo súčasťou priebežného vzdelávania

• Vysvetlenie tohto bodu je naznačené v predchádzajúcej časti Univerzitné a VŠ vzdelávanie. • Výbor expertov v rámci 1. monitorovania nebol schopný dospieť k

záveru a požiadal slovenské orgány, aby sa k nemu vyjadrili v nasledujúcej správe.• V 2. monitorovaní Výbor považoval tento záväzok za čiastočne splnený. • Výbor expertov upozornil, že je potrebné ponúknuť decentralizovanejšiu

ponuku výučby rusínčiny ako predmetu vzdelávania dospelých, t. j. nielen prostredníctvom ÚRJK. • 3. periodická správa neposkytuje žiadne dodatočné informácie v tomto

smere. • Výbor expertov považuje tento záväzok v súčasnosti za čiastočne

splnený.

Priebežné vzdelávanie a vzdelávacie kurzy pre dospelých

• MPC v Prešove v spolupráci s ÚRJK PU pripravil na akreditáciu 9 aktualizačných vzdelávacích programov pre učiteľov rusínskeho jazyka, • 3 vzdelávacie programy v r. 2013 a 2015 boli akreditované a aj

zrealizované.• Od r. 2013 OZ Kolíska s podporou Úradu vlády SR realizuje projekt

Večerné školy rusínskeho spisovného jazyka pre deti i dospelých, ktoré navštevuje vyše 400 účastníkov, vrátane učiteľov od predškolského až po VŠ vzdelávanie.• Opätovne zopakujeme, že nie nezáujem rodičov, ale absencia

proaktívnych a stimulačných aktivít zo strany štátnych a samosprávnych orgánov sa podpisuje pod negatívnu situáciu na všetkých stupňoch vzdelávania v rusínskom jazyku.

g – prijať opatrenia na zabezpečenie vyučovania dejín a kultúry, ktoré ovplyvnili regionálny alebo menšinový jazyk

• Na Slovensku doposiaľ neboli vydané učebnice rusínskych dejín pre jednotlivé stupne škôl, s výnimkou jediného doplnkového učebného textu (Magocsi, P. R.: Rusíni na Slovensku. Prešov, 1994) pravdepodobne preto, že ani v jednej škole t. j. ani v regióne s kompaktným osídlením Rusínov zriaďovatelia a riaditelia škôl, resp. ani učitelia dejín, takúto požiadavku nevzniesli. • Legislatíva však naklonená výučbe regionálnych alebo

rusínskych dejín je, pretože každá škola tento predmet môže žiakom ponúknuť v rámci svojho Školského vzdelávacieho programu. • Problém je aj v tom, že v SR z objektívnych príčin chýbajú

kvalifikovaní učitelia dejín Rusínov.

Hodnotenie Výboru expertov• V 1. monitorovaní Výbor expertov nebol schopný dospieť k záveru a požiadal

slovenské orgány, aby sa k nemu vyjadrili v nasledujúcej správe.• Podľa 2. správy na SŠ vyučujúcich rusínsky jazyk, sa využíva pri výučbe dejín Rusínov

iba jediný doplnkový učebný text (1994). • Podotýkame, že tento záväzok sa týka aj vzdelávania osôb nehovoriacich regionálnymi

alebo menšinovými jazykmi, čo znamená zapracovanie prvkov dejín a kultúry, ktoré ovplyvnili regionálny alebo menšinový jazyk, do celoštátnych učebných osnov alebo aspoň do učebných osnov pre všetkých žiakov na príslušných územiach.• V 3. monitorovaní orgány SR informovali Výbor expertov o tom, že všetci žiaci

v slovenských školách sa učia o národnostných menšinách v rámci predmetov: dejepis, zemepis, občianska výchova, umenie, slovenský jazyk a literatúra. (Multikultúrne vzdelávanie je predpísané Štátnym vzdelávacím programom.) • Výbor expertov si vypočul názory zástupcov Rusínov:V SR je nedostatok učebníc o dejinách Rusínov,Vyučovanie dejín a kultúry Rusínov závisí od ochoty vedenia škôl,Slovenské vzdelávacie programy ani učebnice nezahŕňajú žiadne informácie o miestnej

histórii.• Výbor expertov považuje tento záväzok v súčasnosti za čiastočne splnený.

h – zabezpečiť základné a ďalšie vzdelávanie učiteľov potrebných na realizáciu tých písmen od

a) po g), ktoré zmluvná strana prijala • Aj v súčasnosti v SR pretrváva závažný nedostatok

kvalifikovaných učiteľov rusínskeho jazyka a literatúry.• V praxi sú zatiaľ iba 10 absolventi PU - učiteľského

magisterského študijného programu rusínsky jazyk a literatúra v kombinácii. • To znamená, že výučbu predmetu rusínsky jazyk a literatúra

zabezpečujú aj naďalej učitelia, ktorí absolvovali alebo prehĺbenú formu výučby rusínskeho jazyka a kultúry na PdF PU (1999 – 2006), alebo učitelia s niekoľkoročnou praxou na I. a II. stupni ZŠ, ktorí absolvovali ďalšie vzdelávanie vo forme kurzov rusínskeho jazyka a kultúry a aktualizačných programov MPC.

Hodnotenie Výboru expertov• V 1. monitorovaní Výbor expertov považoval tento záväzok za

nesplnený a vyzval slovenské orgány, aby prijali okamžité a zásadné opatrenia na vypracovanie systematického a komplexného prístupu k príprave učiteľov rusínskeho jazyka. • 2. správa uvádza len to, že MPC poskytuje ďalšie vzdelávanie

pre učiteľov na územiach, kde žije rusínska menšina. • Výbor expertov považoval tento záväzok za čiastočne splnený.• 3. periodická správa SR sa odvoláva všeobecne na MPC a

neposkytuje konkrétne informácie o ďalšom vzdelávaní učiteľov vyučujúcich v rusínskom jazyku.• Výbor expertov považoval tento záväzok ešte vždy za čiastočne

splnený.

i – vytvoriť jeden alebo viac kontrolných orgánov zodpovedných za kontrolu prijatých opatrení a za pokrok dosiahnutý pri zavádzaní alebo rozvoji výučby regionálnych

alebo menšinových jazykov a vypracovanie pravidelných správ o svojich zisteniach, ktoré sa zverejnia

• Takýto kontrolný orgán v SR dodnes neexistuje. • Činnosť Rady pre národnostné školstvo mala od samého

začiatku iba formálny charakter. • Optimálnym riešením by bolo zriadenie a činnosť

špeciálneho štátneho orgánu vo forme napr. splnomocnenca pre rusínske školstvo, resp. systémové pracovné miesta alebo špeciálne oddelenie v rámci Krajského školského úradu v Prešove alebo v rámci MŠ SR.

Hodnotenie Výboru expertov• V 1. monitorovaní Výbor expertov tento záväzok považoval za nesplnený a

vyzval slovenské orgány, aby orgán dohľadu vytvorili. • 2. správa SR uvádzala ako príslušný poradný orgán ministra školstva Radu pre

národnostné školstvo. Výboru expertov však chýbali konkrétne informácie o tom, ako táto rada monitoruje prijaté opatrenia a ako vypracúva verejné periodické správy, preto považoval tento záväzok za nesplnený.• 3. správa opäť konštatovala absenciu špeciálneho dozorného orgánu s

poznámkou, že Štátna školská inšpekcia síce hodnotí vzdelávanie v menšinových jazykoch a zahŕňa túto tému do svojej výročnej správy, avšak jej správy sú interné.• Výbor expertov zopakoval, že tento záväzok presahuje kompetenciu inšpekcie

a podávanie správ o väčšinovom vzdelávaní. Vyžaduje si orgán zameraný na sledovanie výučby regionálnych alebo menšinových jazykov. V praxi je možné, aby existujúci orgán uskutočňoval monitorovanie, vypracovávanie a zverejňovanie periodických správ o analýze prijatých opatrení a dosiahnutého pokroku vo výučbe.• Výbor expertov považuje tento záväzok za nesplnený.

Hodnotenie plnenia prijatých záväzkov charty SR

Článok 8 – Vzdelávanie (9 záväzkov)

SPLNENÝ ZÁVÄZOK (1) : ods. 1 písm. e) bod ii;ČIASTOČNE SPLNENÝ (5): ods. 1 písm. a) bod ii; písm.

b) bod ii; písm. f) bod ii; písm. g); písm. h);NESPLNENÝ ZÁVÄZOK (3): ods. 1 písm. c) bod ii; písm.

d) bod ii; písm. i);FORMÁLNE SPLNENÝ (0).

Ďakujem za pozornosť.