Helena Kuvíková, Mária Svidroňová Katedra verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja, Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica

Význam a opodstatnenosť existencie súkromných neziskových organizácií

The importance and justification of existence of private non-profit organizations

Abstrakt

Slovenský neziskový sektor za 20 rokov svojej samostatnej existencie preukázal svoju životaschopnosť. Počet neziskových organizácií dosiahol viac ako 51 000, z toho súkromné neziskové organizácie tvorí 42 122. Okrem početnosti možno význam a opodstatnenosť existencie súkromných neziskových organizácií doložiť aj výhodami z poskytovania všeobecne prospešných služieb v porovnaní s verejnou produkciou. Článok zhŕňa hlavné výhody poskytovania všeobecne prospešných služieb, ako aj vývoj súkromného neziskového sektora z hľadiska počtu súkromných neziskových organizácií podľa právnych foriem, podielu na zamestnanosti a čiastočne podielu na HDP v Slovenskej republike a tiež z hľadiska schopnosti financovať svoje aktivity. Využívame obsahovo-kauzálnu metódu, metódy komparácie a štandardné metódy primárneho výskumu.

Abstract

The year 1989 meant a revival of Slovak non-profit sector. For 22 years the number of non-government organizations has reached more than 51,000, from which 42 122 are private non-profit organization. Beside the number, the importance and legitimacy of the existence of private non-profit organizations can be proved with the benefits of providing public services compared to public production of these services. Presented paper summarizes the main benefits of providing public services by private NGOs and the development of the private non-profit sector in terms of its seize in particular legal forms, its share on employment in the Slovak Republic and the ability to self-finance its activities. We use content-causal method, the method of comparison and standard methods of primary research.

Kľúčové slová: Neziskový sektor. Súkromné neziskové organizácie. Veľkosť neziskového sektora. Slovensko.

Key words: Non-profit sector. Private non-profit organizations. Size of the non-profit sector. Slovakia.

Úvod

Neziskové organizácie plnia v ekonomike rad dôležitých funkcií. Okrem poskytovania služieb v sociálnej sfére ako pomoc chudobným, invalidom či bezdomovcom, rastie aj význam služieb zameraných na zmenu spoločnosti a zmenu ľudskej bytosti. Nemenej podstatné sú aj výhody poskytovania týchto služieb súkromnými neziskovými organizáciami v porovnaní s verejnou produkciou. Neziskové organizácie nie sú iba doplnkom pre poskytovanie služieb v oblastiach, kde štát zlyháva, ale rovnocenným partnerom verejného a podnikateľského sektora. Neziskové organizácie okrem servisnej role zastávajú aj pozíciu advokačnú, kde obhajujú záujmy demokratickej spoločnosti. Postavenie a udržateľnosť neziskových organizácií je dôležitá pre spoločnosť a jej ekonomiku.

V príspevku chceme preto zmapovať výhody poskytovania všeobecne prospešných služieb súkromnými neziskovými organizáciami oproti verejným poskytovateľom, vrátane schopnosti financovať svoje aktivity inak ako len zo štátneho rozpočtu, a priniesť prehľad o vývoji súkromného neziskového sektora z hľadiska počtu neziskových organizácií podľa jednotlivých právnych foriem, podielu neziskových organizácií na zamestnanosti v Slovenskej republike a finančnej samostatnosti slovenských neziskových organizácií.

Uplatnili sme obsahovo-kauzálnu metódu pri spracovaní dostupných sekundárnych zdrojov a metódu komparácie pri porovnaní názorov viacerých autorov pre sumarizáciu hlavných výhod poskytovanie všeobecne prospešných služieb súkromnými neziskovými organizáciami. Metódu komparácie sme využili aj pri porovnávaní údajov o súkromných neziskových organizáciách za rôzne časové obdobia. Na preukázanie finančnej samostatnosti slovenských súkromných neziskových organizácií sme doložili výstupy výskumu realizovaného v dizertačnej práci s názvom „Samofinancovanie a stratégia udržateľnosti neziskovej organizácie“, ktorá bola napojená na projekt VEGA 1/1001/09 2009-2010: Postavenie neziskového mimovládneho sektora pri budovaní rámca pre zabezpečovanie verejno-prospešných služieb (Európske perspektívy), ktorý riešil kolektív autorov Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V tomto primárnom výskume sme uplatnili viacero metód (sociologická metóda – zber dát, syntéza, dedukcia, indukcia, vybrané matematicko-štatistické metódy). Získané dáta sme spracovali v programe SPSS (Statistical Package for the Social Sciences).

Súkromné neziskové organizácie Neziskový sektor je široký pojem, ktorý v sebe zahŕňa veľký počet inštitúcií.

Neziskové inštitúcie, ako ich definuje Štatistický úrad Slovenskej republiky [9], sú právnické osoby slúžiace finančným a nefinančným korporáciám, štátnej správe a domácnostiam, ako napr. rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, ktorých tržby z činnosti nepresahujú 50 % vykazovaných nákladov, občianske združenia, spolky a kluby, politické strany, cirkvi a iné. Systém ESNÚ95 (Európsky systém národných a regionálnych účtov ESA 1995) sleduje neziskové inštitúcie v členení na rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a ostatné neziskové inštitúcie. Tretia skupina ešte stále ponecháva veľký priestor, v ktorom napriek dominancii neziskových organizácií slúžiacich domácnostiam, nie sú organizácie konzistentné z hľadiska vyhodnocovania výskumov a vyvodzovania záverov. Uplatnili sme preto operačno-štrukturálnu definíciu, ktorá charakterizuje neziskové organizácie inštitucionalizáciou, nezávislosťou, neziskovosťou, dobrovoľnosťou a samosprávou

[13]. Aplikovaním týchto poznatkov na slovenský neziskový sektor získavame štyri právne formy, ktoré už sú pomerne konzistentné a závery pre tieto právne formy možno hodnotiť súhrne, konkrétne ide o občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktoré označujeme ako súkromné neziskové organizácie. Pre porovnanie uvádzame počty inštitúcií za rok 2010 podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a registrov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (Tab. 1): Tabuľka č. 1:

Neziskové inštitúcie 2010

Ostatné neziskové inštitúcie 46 709

Z toho neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 46 392

Z toho súkromné neziskové organizácie 42 122

Nasledujúci Obrázok č.1 slúži na odôvodnenie používaného termínu „súkromné

neziskové organizácie“, ktorý pokladáme za pojmovo najsprávnejší pre označenie skúmanej časti neziskového sektora, o ktorej článok pojednáva. Organizácie sme rozdelili aplikáciou 2 kritérií:

1. vlastníctva:

súkromné, ktoré vznikajú rozhodnutím súkromného subjektu, či už fyzickej alebo právnickej osoby alebo

verejné, ktoré vznikajú rozhodnutím inštitúcie verejného sektora – štátu 2. účelu, za akým boli založené:

ziskové – založené za účelom dosahovania zisku a jeho rozdeľovania medzi vlastníkov,

neziskové – založené za účelom dosahovania spoločenského úžitku, nie podnikania a dosahovania zisku.

Obrázok č. 1: Genéza pojmu súkromné neziskové organizácie

Zdroj: Vlastné spracovanie

Z obrázku vyplýva nielen opodstatnenosť termínu súkromné neziskové organizácie namiesto zaužívaného pojmu mimovládne organizácie či organizácie tretieho sektora, ale tiež znázorňuje rozmanitosť neziskových inštitúcií, napr. sú to

Organizácie

štátne

neziskové

rozpočtové a príspevkové organizácie

ziskové

verejnoprávne organizácie

štátne podniky

súkromné

ziskové

podnikateľské subjekty - FO

a PO

neziskové

mimovládne neziskové

organizácie

Prvý sektor Druhý sektor Tretí sektor

organizácie verejného sektora (rozpočtové a príspevkové) alebo organizácie, slúžiace podnikateľskému sektoru (združenia právnických osôb, profesijné a obchodné komory), ktoré nie sú predmetom nášho článku.

Výhody poskytovania všeobecne prospešných služieb súkromnými neziskovými organizáciami

Charakter služieb, ktoré súkromné neziskové organizácie poskytujú, môže byť z hľadiska prospešnosti (úžitku, ktorý prinášajú) nasledovný [2]:

vzájomne prospešné služby: súkromné neziskové organizácie realizujú záujem ich zriaďovateľov, zameriavajú svoju činnosť na uspokojovanie potrieb úzkej skupiny ľudí (záujmovej skupiny), sú založené na členskej základni napr. občianske združenia, politické strany a hnutia, komory, kluby, spolky a iné,

všeobecne prospešné: súkromné neziskové organizácie plnia všeobecne prospešné ciele a slúžia všetkým za rovnakých a dopredu známych podmienok napr. občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Podľa súčasného zákona č. 213/1997 v znení zákona č. 35/2002 Z. z. sú všeobecne prospešnými službami najmä:

a. poskytovanie zdravotnej starostlivosti, b. poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť, c. tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych

hodnôt, d. ochrana ľudských práv a základných slobôd, e. vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, f. výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, g. tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva, h. služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti, i. zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

verejne prospešné služby: súkromné neziskové organizácie plnia úlohy spojené s verejným záujmom, plnia úlohy obce alebo štátu alebo zabezpečujú ďalšie verejné funkcie, podliehajú verejnej kontrole a obvykle majú finančné vzťahy s verejným rozpočtom.

Otázku verejnej (všeobecnej) prospešnosti a verejne (všeobecne) prospešných účelov, služieb a činností, rieši slovenská právna úprava takým spôsobom, že príslušný zákon určuje demonštratívny výpočet verejnoprospešných účelov (nadácie, neinvestičné fondy), resp. všeobecne prospešných služieb (neziskové organizácie). Účel činnosti najrozšírenejšej právnej formy súkromného neziskového sektora, t. j. občianskeho združenia, nie je zákonom vyslovene upravený. Interpretáciou právnej normy je možné predmet činnosti občianskych združení vymedziť ako všetky činnosti, ktoré nie sú vyňaté z pôsobnosti zákona o združovaní občanov. Občianske združenia sú zakladané hlavne na ochranu a presadzovanie spoločných záujmov. Ich činnosť môže byť vzájomne prospešná alebo všeobecne prospešná. Platná slovenská legislatíva nerobí rozdiel medzi verejnoprospešnými a vzájomne prospešnými občianskymi združeniami [1].

Tu ešte možno polemizovať, či služby vzájomne prospešné, tzn. tie, ktoré uspokojujú potrebu úzkej skupiny ľudí, nemožno zo širšieho pohľadu chápať tiež ako

všeobecne prospešné. V mnohých prípadoch ide pri „podporovaní hobby“ členov organizácie o zachovanie tradícií, vytváranie netradičných foriem vzdelávania, podporovanie športu a kultúry, vypĺňanie voľného času členov zmysluplnými aktivitami (čo môže byť chápané ako prevencia pred sociopatologickými javmi v spoločnosti). Je preto otázne, či aktivity vzájomne prospešné nie sú zo širšieho hľadiska všeobecne prospešné, keďže prinášajú prospech celej spoločnosti

Poskytovanie verejnoprospešných (všeobecne prospešných) služieb sa označuje ako servisná rola. Existujú predpoklady [13], že služby poskytované súkromnými neziskovými organizáciami spĺňajú jednu alebo viacero charakteristík:

Vyššia kvalita – keďže nie sú ziskovo orientované, poskytujú služby vo vyššej kvalite ako komerčné zariadenia. NO sú tiež flexibilnejšie a popri hlavnej službe vedia poskytnúť aj rôzne vedľajšie (podporné) služby napr. na rozvoj komunity, čo svojím spôsobom zvyšuje spokojnosť spotrebiteľov a môžu hodnotiť kvalitu služby ako vyššiu.

Väčšia spravodlivosť - neziskové organizácie majú väčšiu motiváciu slúžiť tým, ktorí to najviac potrebujú, poskytovanie služieb je tak spravodlivejšie rozdelené ako v prípade komerčných podnikov, kde sú „diskriminovaní“ tí, čo nemôžu zaplatiť. Tento atribút nemusí byť nevyhnutne v porovnaní s poskytovaným služieb vládnymi NO.

Nižšia nákladovosť, vyššia efektívnosť – využitím dobrovoľníkov a zdrojov charitatívneho a filantropického charakteru umožňuje neziskovým organizáciám znižovať náklady pri poskytovaní služieb a dosahovať tak vyššiu efektívnosť. Zároveň využitím aj iných ako len štátnych zdrojov súkromné neziskové organizácie posilňujú svoju samostatnosť a udržateľnosť na trhu poskytovaných všeobecne prospešných služieb.

Špecializácia – na základe ich poslania, hodnôt a poznania komunity, v ktorej pôsobia, môžu sa NO špecializovať na konkrétny problém, skupinu obyvateľov, spôsob zásahu či dodania služby.

Z hľadiska verejnej ekonómie ďalšie špecifikum spojené s poskytovaním služieb

vyplýva z informačnej asymetrie na strane spotrebiteľa. Spotrebiteľ nevie presne ohodnotiť kvantitu alebo kvalitu poskytovaných služieb [7]. Jeho obmedzená možnosť hodnotiť vyplýva buď z podmienok, za akých danú službu spotrebováva, alebo z povahy služby samotnej. Princíp neziskovosti predstavuje určitú ochranu pred informačnou asymetriou. Kvôli princípu neziskovosti sú manažéri a vlastníci súkromných neziskových organizácií veľmi obmedzení v možnosti obohatiť samých seba poskytnutím služby v menšom rozsahu alebo nižšej kvalite ako bolo sľúbené, a preto nemajú ani motiváciu či podnet na takéto konanie. Na tento fakt poukázal už v roku 1988 Weisbord vo svojej publikácii [15], kde tvrdí, že neziskové organizácie, ktoré nie sú motivované ziskom majú iné ciele ako ziskové firmy a nebudú šetriť na kvalite ani kvantite poskytovaných služieb na úkor zle informovaného spotrebiteľa. Výhodou poskytovania týchto služieb súkromnými neziskovými organizáciami v porovnaní so ziskovými firmami okrem iného spočíva v znižovaní miery informačnej asymetrie na strane spotrebiteľa.

Ak sa pozrieme na pôvodné členenie ekonomiky na tri sektory z pohľadu poskytovania všeobecne prospešných služieb, môžeme konštatovať, že zabezpečovanie prostredníctvom vlády a podnikateľského sektora zlyháva. Prvý sektor (vláda) nemá kapacity zabezpečiť všetky služby v požadovanom rozsahu, druhý sektor (podniky a komerčné organizácie) nemá o poskytovanie daných služieb záujem z dôvodu ich neziskového charakteru (dané služby negenerujú zisk, nie sú

pre druhý sektor atraktívne). Z toho plynie nevyhnutnosť zabezpečovať tieto služby tretím sektorom, s čím sú spojené aj možné výhody oproti produkcii týchto služieb verejným sektorom, tak ako to uvádza viacero autorov. Pestoff (2006) poukazuje na fakt, že tretí sektor v dôsledku uzatvárania zmlúv s verejným sektorom, kontrahovania, privatizácie a merania výkonnosti stráca na svojej osobitosti. Súkromné neziskové organizácie na seba preberajú viac charakteristík z verejného sektora (napr. inštitucionalizáciu) a aj z podnikateľského sektora (maximalizácia príjmov, ale bez maximalizácie zisku), čím vznikajú hybridné a zmiešané organizácie [12]. Záujem vlády už nie je o tretí sektor ako taký, ale o to, ako a čím môže prispieť ku kvalite verejných služieb. Billis a Glennerster (1998) vo svojej štúdii rozoberajú možné komparatívne výhody tretieho sektora oproti prvému a druhému sektoru. Tvrdia, že existujú určité štrukturálne charakteristiky organizácií v každom sektore (vlastníctvo, zainteresované strany – „stakeholders“, zdroje), ktoré predurčujú tieto organizácie reagovať rôznym spôsobom na rôzne stavy „znevýhodnenia“ ich zákazníkov, ako napr. už spomínaná informačná asymetria, ale aj finančné, osobné či spoločenské znevýhodnenia spotrebiteľov [3].

Neziskové organizácie majú komparatívne výhody aj z pohľadu verejných financií, najmä v oblastiach, kde im ich hybridný a zmiešaný charakter umožňuje prekonať problémy spojené so zmluvným zabezpečovaním verejných služieb, tzv. principal - agent vzťah, kde verejná inštitúcia uzatvára kontrakt so súkromnou, riziká sa prejavujú v podobe morálneho hazardu, nesprávneho výberu, problému skrytých informáciu a konfliktu záujmov (pozri Arrow, 1985; Nemec, 2002). Pri poskytovaní verejných služieb priamo súkromnými neziskovými organizáciami tento problém odpadá.

Z pohľadu teórie verejnej voľby majú súkromné neziskové organizácie ďalšiu výhodu oproti verejnému sektoru, ktorý je riadený vládou, a síce, že nenarážajú na odpor voliča-mediána (volič, ktorý rozhoduje pri verejnom výbere medzi navrhovanými alternatívami vtedy, keď počet voličov preferujúcich jednu alternatívu alebo druhú je rovnaký). Súkromné neziskové organizácie sa (podobne ako ziskové organizácie) riadia podľa požiadaviek trhu a poskytujú tie služby, o ktoré je záujem, i keď poskytovanie týchto služieb nie je ziskové.

Neziskové organizácie tak majú zmiešanú rolu – časť z nich pôsobia ako inštitúcie poskytujúce verejné (všeobecne prospešné) služby nákladovo efektívnejšie oproti iným poskytovateľom, časť z nich vystupujú ako „advokáti“, tlačiaci spoločnosť do zásadných zmien [6].

Na základe menovaných výhod poskytovania všeobecne prospešných služieb súkromnými neziskovými organizáciami konštatujeme, že súkromné neziskové organizácie majú svoj význam a ich existencia v národnom hospodárstve je opodstatnená. V nasledujúcej časti doložíme ich význam pre ekonomiku Slovenskej republiky viacerými faktami.

Veľkosť súkromného neziskového sektora

Okrem teoreticky uvedených výhod opodstatnenosť existencie súkromných neziskových organizácií možno doložiť viacerými faktami. Vyberáme tri hlavné, ktoré dokazujú pozitívny rozvoj súkromného neziskového sektora na Slovensku a dokladujú záujem o tento typ inštitúcií v ekonomike: veľkosť súkromného neziskového sektora, podiel súkromných neziskových organizácií na zamestnanosti a samostatnosť financovania aktivít súkromných neziskových organizácií. Štvrtým faktom môže byť podiel na HDP (hrubom domácom produkte), aj keď tento sa nám

nepodarilo získať v oddelenej štruktúre pre súkromné neziskové organizácie a uvádzame ho pre neziskový sektor ako celok (sektor S.15 podľa klasifikácie ESNÚ95 - neziskové inštitúcie), čo len čiastočne odráža podiel súkromného neziskového sektora na HDP na Slovensku.

Veľkosť slovenského súkromného neziskového sektora dokazuje zastúpenie súkromných neziskových organizácií ako vidieť v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka č. 2: Vývoj súkromných neziskových organizácií na Slovensku podľa organizačno-právnej formy

Typ organizácie 1999 2009

absolútny relatívny absolútny relatívny

Právnické osoby 83 275 100% 179 352 100%

z toho neziskové organizácie 24 942 29,95% 51 145 28,52%

z toho: rozpočtové organizácie 5108 20,48% 6 643 12,99%

z toho: príspevkové organizácie 1104 4,43% 726 1,42%

z toho: ostatné formy NO 18 730 75,09% 38 015 74,33%

z toho občianske združenia 17 674 94,36% 34 234 90,05%

z toho nadácie 748 3,99% 835 2,20%

z toho NO poskytujúce VPS 103 0,55% 2 310 6,08%

z toho neinvestičné fondy 205 1,09% 636 1,67%

Zdroj: Štatistický úrad SR, Obchodný vestník

Z uvedeného vyplýva, že slovenský neziskový sektor za necelých 20 rokov samostatnej existencie zaznamenal vysoký nárast. Sedem rokov po osamostatnení pôsobilo na území Slovenska 24 942 neziskových organizácií, z toho 18 730 bolo súkromných neziskových organizácií. Za ďalších desať rokov sa tento počet viac ako zdvojnásobil. Vývoj počtu súkromných neziskových organizácií detailne monitoruje nasledovná tabuľka:

Tabuľka č. 3 Súkromné neziskové organizácie na Slovensku v rokoch 1999 – 2011

Právna forma/rok 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Občianske združenie 17 674 20 271 22 572 24 779 27 491 30 406 33 222

Neinvestičný fond 205 269 302 336 365 387 408

Nadácia 748 689 699 711 814 1 123 1 211

NO poskytujúca VPS 103 128 211 278 498 588 1 021

Spolu 18 730 21 357 23 784 26 104 29 168 32 504 35 862

Právna forma/rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Občianske združenie 35 895 38 131 32 476 34 234 36 030 38 044 .

Neinvestičný fond 439 476 604 636 665 679 .

Nadácia 1 232 1 321 807 835 870 900 .

NO poskytujúca VPS 1 365 1 514 1 861 2 081 2 310 2 499 .

Spolu 38 931 41 442 35 748 37 786 39 875 42 122 .

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Benčo, Kuvíková a kol., 2011, s. 293 a na základe údajov príslušných registrov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2012.

Súkromný neziskový sektor na Slovensku môžeme oddelene sledovať od roku 1999, výkazy Štatistického úradu ako aj Ministerstva vnútra boli do tohto roku v inej štruktúre a údaje, ktoré sú k dispozícii od vzniku samostatnej Slovenskej republiky po rok 1998 nie sú konzistentné a porovnateľné s hodnotami, ktoré uvádzame pre súkromné neziskové organizácie. Rast súkromného neziskového sektora dokladujeme aj prostredníctvom zamestnanosti v tomto sektore (Tabuľka č. 4).

Tabuľka č. 4: Vývoj zamestnanosti v súkromnom neziskovom sektore na Slovensku v rokoch 1999 – 2010

Rok 1999 2000 2001 2002 2003 2004

Počet zamestnancov 9 338 12 922 10 011 8 466 5 997 7 794

Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Počet zamestnancov 10 147 7 801 11 080 19 299 18 606 20 398

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky

Z Tabuľky č. 4 vidíme, že počet zamestnancov kolísal, ale v roku 2010 vzrástol oproti roku 1999 viac ako dvojnásobne. V roku 2010 tak podiel súkromného neziskového sektora na celkovej zamestnanosti ( 2 317,5 tis. pracujúcich osôb podľa Štatistického úradu, 2011) predstavoval 0,88 %. Tento údaj však nie je úplný, môžeme ho rozšíriť o počet dobrovoľníkov pracujúcich v neziskovom sektore. Činnosť dobrovoľníkov, ktorí sa zapájajú do aktivít neziskových organizácií je možné prepočítať na plný pracovný úväzok, čím získame nový údaj (Tabuľka č. 5).

Tabuľka č. 5: Počet dobrovoľníkov v súkromnom neziskovom sektore na Slovensku v rokoch 2005 – 2010

Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Počet dobrovoľníkov 210 031 201 268 262 100 297 753 236 572 269 714

Počet odpracovaných hodín (v tisícoch) 12 584 16 899 22 686 31 179 15 581

14 052

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky

Údaje o dobrovoľníkoch oddelene za súkromný neziskový sektor máme k dispozícii len od roku 2005. Zameriame na rok 2010 a prepočítaním počtu odpracovaných hodín na plný pracovný úväzok by sme získali ďalších 7 178 osôb. Súkromný neziskový sektor tak má 1,19 %-ný podiel na zamestnanosti. Na dohodu pracovalo v neziskovom sektore v roku 2010 ďalších 63 618 pracovníkov, kde však samostatný údaj pre súkromný neziskový sektor nie je k dispozícii a podiel na zamestnanosti nevieme ďalej špecifikovať.

Ako sme už naznačili, ani údaje o podieli súkromného neziskového sektora na HDP nie sú k dispozícii oddelene. V Tabuľke č. 6 znázorňujeme podiel neziskových inštitúcii na HDP, nevieme však určiť, aká časť je z tohto podielu vyprodukovaná súkromnými neziskovými organizáciami. Keďže súkromné neziskové organizácie tvoria dominantnú časť neziskových inštitúcií (pre rok 2010 to bolo 77,87 %), môžeme aspoň čiastočne vyvodiť ich podiel na HDP za sledované obdobie.

Tabuľka č. 6: Podiel neziskového sektora na HDP Slovensku v rokoch 1999 – 2010

1999 2000 2001 2002 2003 2004

neziskové inštitúcie - HDP v mil. EUR

. 271,23 273,05

. 352,59 396,17

celkové HDP - v mil. EUR

27063,00 29449,64 32838,64 35637,42 39693,69 44993,89

podiel neziskových inštitúcií na HDP x 0,92% 0,83% x 0,89% 0,88%

2005 2006 2007 2008 2009 2010

neziskové inštitúcie - HDP v mil. EUR

478,39 343,09 469,46 443,24 493,10 480,30

celkové HDP - v mil. EUR

48864,87 55087,73 61501,06 67221,04 63050,70 65887,40

podiel neziskových inštitúcií na HDP

0,98% 0,62% 0,76% 0,66% 0,78% 0,73%

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky Z tabuľky je zrejmé, že podiel neziskových inštitúcií na tvorbe HDP v Slovenskej

republike je nízky, za sledované obdobie ani v jednom roku nedosahuje 1%. Konštatujeme, že čo sa týka podielu na zamestnanosti ako aj podielu na HDP, Slovensko zaostáva v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, kde podiel neziskového potenciálu na zamestnanosti a HDP je okolo 7 % [8]. Napriek tomu vidíme možnosti ďalšieho rozvoja súkromného neziskového sektora a zvyšovania jeho podielu na HDP, najmä v oblasti služieb.

Možnosti financovania súkromných neziskových organizácií

O postavení a význame súkromných neziskových organizácií svedčí aj to, že sa rozšírili možnosti ich financovania a znížila sa ich závislosť na štátnych zdrojoch. Pokleslo tiež využívanie zahraničných zdrojov, čo potvrdzuje fakt, že zahraničné nadácie a donori presunuli svoju pomoc na východ, do menej rozvinutých krajín. Na základe výskumu realizovaného v roku 2008 [14] a nášho výskumu z roku 2011 (182 respondentov zo 670 oslovených súkromných neziskových organizácií, reprezentatívnosť potvrdená Chí-kvadrát testom) zameraného na identifikáciu zdrojov financovania súkromných neziskových organizácií, môžeme povedať, že za 3 roky sa rozloženie zdrojov zmenilo nasledovne:

Graf č. 1: Zdroje financovania súkromných neziskových organizácií

Zdroj: Vaceková, G., 2008, Financovanie mimovládnych neziskových organizácií na Slovensku, a vlastné spracovanie na základe primárneho výskumu, 2011

Využívanie samofinancovania stúplo zo 74 % na 87 %, čo svedčí o samostatnosti súkromných neziskových organizácií a o ich snahe posilňovať finančnú nezávislosť. Využívanie ostatných zdrojov financovania kleslo, tzn. súkromné neziskové organizácie sa nespoliehajú na dary od podnikov a individuálnych darcov, ani od zahraničných nadácií. Financovanie zo štátnych zdrojov je tiež nižšie (pokles zo 60 % na 43 %), súkromné neziskové organizácie sú tak menej naviazané na štátny rozpočet, pričom zabezpečujú aj úlohy štátu.

Záver

Existencia súkromných neziskových organizácií je opodstatnená v teoretickej aj praktickej rovine. Pri poskytovaní všeobecne (verejno) prospešných služieb majú súkromné neziskové organizácie viacero výhod v porovnaní s verejným sektorom (vyššia kvalita poskytovaných služieb, väčšia spravodlivosť, nižšia nákladovosť, vyššia efektívnosť, špecializácia, nižšia, resp. žiadna informačná asymetria, neexistencia vzťahu „principal agent“, neexistencia odporu „voliča-mediána“). Viaceré z menovaných výhod boli dokázané v rôznych štúdiách zameraných na slovenský neziskový sektor [4, 5, 10, 11, 16]. V príspevku sme význam súkromného neziskového sektora potvrdili aj prostredníctvom jeho vývoja, kde za 22 rokov existencie vzrástol, čo sa týka počtu jednotlivých právnych foriem, ale aj počtu pracovníkov, ktorí v tomto sektore pôsobia. Ďalším dôležitým prvkom je financovanie súkromných neziskových organizácií, kde sme dokázali, že závislosť na štátnych zdrojoch klesá a súkromné neziskové organizácie tak poskytujú všeobecne prospešné služby s nižším zaťažovaním štátneho rozpočtu.

Napriek nepopierateľnému významu súkromného neziskového sektora je pomerne málo štatistík, ktoré by merali jeho charakteristiky oddelene, nielen v rámci neziskového sektora ako celku (sektor S.15 podľa klasifikácie ESNÚ95 - neziskové inštitúcie). Z toho vyplýva, že súkromné neziskové organizácie majú priestor a podľa nášho výskumu aj potenciál na ďalší rozvoj.

0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

60%

80% 74%

40%

14%

43% 50%

87%

11% 2%

2008

2011

Zoznam použitej literatúry

1. Analýza OSF a Fórum donorov. 2005. Verejný záujem a verejná prospešnosť v legislatíve a v praxi orgánov verejnej správy. Učená právnická spoločnosť: 2005. [online] [cit. 2012-09-07]. Dostupné na internete: http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/OSF_Analyza_Verejny_zaujem.pdf

2. BENČO, J. - KUVÍKOVÁ, H. a kol. 2011. Ekonomika verejných služieb. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2001. 334 s. ISBN 978-80-557-0323-7.

3. BILLIS, D., GLENNERSTER, H. 1998. Human Services and the Voluntary Sector: Towards a Theory of Comparative Advantage. In: Journal of Social Policy, č. 27, [online] 1998, s. 79-98. [cit. 2012-09-10]. Dostupné na internete: http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=27817

4. BÚTORA, M. a kol. 2011. Štúdia súčasného stavu občianskej spoločnosti na Slovensku. [online] 2011. [cit. 2012-08-13]. Dostupné na internete: http://www.cpf.sk/files/File/Studia%20sucasneho%20stavu%20OS%20na%20Slovensku.pdf

5. ČEPELKA, O. 2003. Průvodce neziskovým sektorem v Evropské unie. Vydání I. Liberec: OZ Omega, 2003, 135s. ISBN 80-902376-3-0.

6. EDWARDS, M., HULME, D., WALLACE, T. 1999 NGOs in a global future: marrying local delivery to worldwide leverage. In: Public Administration and Development, č. 19. [online] s. 117-136. [cit. 2012-09-05]. Dostupné na internete: http://www.futurepositive.org/docs/futures.pdf

7. HANSMANN, H. 1996. The Changing Roles of Public, Private, and Nonprofit Enterprise in Education, Health Care, and Other Human Services. University of Chicago Press: 1996. ISBN 0-226-26786-5.

8. KUVÍKOVÁ, H. 2004. Neziskové organizácie v Európskej únii. Ekonomická fakulta UMB, 2004. 88s. ISBN 80-8055-937-6.

9. KOLEKTÍV AUTOROV. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2011.VEDA, 2011, 663s. ISBN 978-80-224-1215-5.

10. KOLEKTÍV AUTOROV. Slovensko 2008. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009. 748 s. ISBN 80-89345-15-1.

11. MARČEK, E. 2008. Financovanie mimovládnych neziskových organizácií z verejných zdrojov. PANET. [online] 2008. [cit. 2010-09-05]. Dostupné na internete: http://www.panet.sk/sk/dokumenty/pres_verejne_financie_kn2008.pdf.

12. PESTOFF, V. 2006. Co-Production, the Third Sector and the Delivery of Public Services: An Introduction. In Public Management Review, roč. 8, č. 4, s. 493 – 519. ISSN 1471-9045

13. SALAMON, L. M., HEMS L. C., CHINNOCK K. 2000. The Nonprofit Sector: For What and for Whom? Working Papers of the Johns Hopkins Comparative Nonprofit Sector Project, no. 37. Baltimore: The Johns Hopkins Center for Civil Society Studies, 2000. ISBN 1-886333-44-0.

14. VACEKOVÁ, G. 2008. Financovanie mimovládnych neziskových organizácií na Slovensku. In Scientia Iuventa: Zborník abstraktov z medzinárodnej doktorandskej konferencie 2008. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2008. ISBN 978-80-8083-582-8. s. 59-60.

15. WEISBROD, B.A. 1988. The Nonprofit Economy. Cambridge: Harvard University Press, 1988.

16. WOLEKOVÁ, H. PETIJOVÁ, M. 2006. Mimovládne neziskové organizácie na Slovensku. [online] Bratislava: 2006. [cit. 2010-09-05]. Dostupné na internete: http://www.spo.sk/dokumenty/ngosvk.pdf

Resumé

Súkromné neziskové organizácie plnia v ekonomike rad dôležitých funkcií. Okrem už štandardne poskytovaných sociálnych a zdravotníckych služieb, poskytujú aj služby z oblasti vzdelávania, športu, kultúry, životného prostredia, čím pôsobia na zmenu spoločnosti. Okrem servisnej role vystupujú aj v pozícii „advokátov“, kedy obhajujú demokratickú spoločnosť a vystupujú proti porušovaniu ľudských práv, pripomienkujú zákony a aktívne vystupujú pri ich tvorbe. Prejavuje sa tak zmiešaný charakter súkromných neziskových organizácií, keď časť z nich vystupujú ako „advokáti“ a časť z nich pôsobia ako inštitúcie poskytujúce verejné (všeobecne prospešné) služby.

Neziskový sektor má na Slovensku dlhú tradíciu ešte z čias Československa. Po roku 1993 nastal rast tohto sektora, do roku 2012 počet neziskových organizácií dosiahol viac ako 51 000, z toho súkromné neziskové organizácie tvorí 42 122. Početnosť je prvým z faktov, ktorý svedčí o záujme o tento typ inštitúcií a o ich opodstatnenosti a význame. Taktiež vzrástol aj počet zamestnancov pracujúcich v súkromnom neziskovom sektore, čím sa zvýšil podiel tohto sektora na zamestnanosti na 0,88% v roku 2010. Tento údaj ešte možno doplniť o počet dobrovoľníkov, ktorí sú typickí pre neziskový sektor. Prepočítaním počtu dobrovoľníkmi odpracovaných hodín na plný úväzok sa podiel na zamestnanosti zvýši na 1,19 %.

Ďalším faktom svedčiacim o význame súkromných neziskových organizácií pre ekonomiku krajiny sú výhody, ktoré plynú z poskytovania verejných služieb súkromnými neziskovými organizáciami v porovnaní s verejnou produkciou (zabezpečovaním daných služieb štátom). Hlavné výhody sú: vyššia kvalita, väčšia spravodlivosť, nižšia nákladovosť, vyššia efektívnosť, špecializácia, informačná asymetria, neexistencia vzťahu „principal agent“, neexistencia odporu „voliča-mediána“.

Posledným faktom, ktorý sme skúmali v predloženom článku, je možnosť financovania súkromných neziskových organizácií. Na základe výskumu realizovaného v roku 2008 a nášho výskumu z roku 2011 môžeme konštatovať, že sa rozšírili možnosti financovania súkromných neziskových organizácií a markantne sa znížilo využívanie zahraničných zdrojov (z 40 % na 11 %), čo potvrdzuje fakt, že zahraničné nadácie a donori presunuli svoju pomoc na východ, do menej rozvinutých krajín. Pokleslo aj využívanie darov od podnikov a individuálnych darcov. A tiež sa znížila ich závislosť na štátnych zdrojoch (z 60 % na 43 %), naopak využívanie samofinancovania stúplo (zo 74 % na 87 %), čo svedčí o samostatnosti súkromných neziskových organizácií a o ich snahe posilňovať finančnú nezávislosť. Keďže financovanie zo štátnych zdrojov je nižšie, súkromné neziskové organizácie sú menej naviazané na štátny rozpočet, pričom zabezpečujú aj úlohy štátu.

Uvedené fakty dokladujú pozitívne vnímanie súkromných neziskových organizácií a ich činnosť. Význam a opodstatnenosť súkromného neziskového sektora je zrejmá, stále sa však venuje málo pozornosti jeho výskumu a evidencii štatistických údajov. Súkromný neziskový sektor je silne vybudovaný v praktickej rovine aj vďaka podpore štátu a podnikov, ale teória „zaostáva“, nie sú zjednotené pojmy, neexistujú výskumy

z hľadiska dopadov na ekonomiku krajiny. Článok informuje o raste súkromného neziskového sektora na Slovensku, niektorých vplyvoch na spoločnosť a ekonomiku a upozorňuje na nedostatok aktuálnych údajov pre ďalšie historické porovnávanie či porovnávanie s inými krajinami.

Profesijné životopisy

Prof. Ing. Helena Kuvíková, PhD. Katedra verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja, Ekonomická fakulta UMB, Banská Bystrica. Od roku 1975 pôsobí na Ekonomickej fakulte v pedagogickom procese, od roku 2005 ako profesorka. Je garantkou viacerých odborov a predmetov. Pracovala na mnohých projektoch, okrem iného: Health Management Education Partnership medzi UMB a University of Scranton (USA), Health strategic management medzi UMB a Univerzitou v Malage (Španielsko). Je autorkou a spoluautorkou viac ako 65 vedeckých a odborných článkov, 14 učebníc a 7 monografií. Oblasti výskumu: verejné služby, špeciálne zdravotnícke služby a ich transformácia, riadenie a financovanie neziskových a mimovládnych organizácií. Ing. Mária Svidroňová, PhD. Katedra verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja, Ekonomická fakulta UMB, Banská Bystrica. Ukončila doktorandksé štúdium v roku 2012 a v tom istom roku nastúpila na pozíciu odborného asistenta na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Pracovala na projekte VEGA 1/1001/09 2009-2010: Postavenie neziskového mimovládneho sektora pri budovaní rámca pre zabezpečovanie verejno-prospešných služieb (Európske perspektívy). Je autorkou 6 vedeckých a odborných článkov. Pracovala ako projektová manažérka a koordinátorka vo viacerých mimovládnych organizáciách na Slovensku. Oblasti výskumu: riadenie a financovanie neziskových a mimovládnych organizácií.

Kontakt:

helena.kuvikova@umb.sk

maria.svidronova@umb.sk