HAŠKOVÁ, V.: Významné osobnosti podolínskeho piaristického školstva z radov učiteľov....

Acta theologica et religionistica 1/2013 ŠTÚDIE

33

VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI PODOLÍNSKEHO PIARISTICKÉHO ŠKOLSTVA Z RADOV UČITEĽOV1

Veronika HAŠKOVÁ

Abstract: This study is about important personalities from Piarists educational system in Podolínec,

where Piarists Pious School was based after arrival of Piarists Fathers, in 1643. It was changed to a public school and high school, later, in accordance with changes in laws. The study describes benefits and high-lights the importance of eighteen prominent personalities who worked as teachers in Podolínec. The aim of this study is to present the benefits, teaching, literary and scientific work of the most important figures of the Order of Piarists at schools in Podolínec up to 1851. These figures were teachers and professors. Its result is a combination of themes which were researched in archives and usage of primary and secondary literature.

Key words: Podolínec. Piarists. Personalities. Piarist Pious School. Teachers.

Úvod V tomto roku uplynie presne 370 rokov od založenia piaristickej školy v Podolínci, prvej piaristickej školy

na našom území. Jej učiteľmi boli prevažne členovia rádu. Boli známi ako kvalitní pedagógovia v oblasti humanitných aj prírodných vied. Rehoľa kládla veľký dôraz na kvalitné vzdelanie a dôkladnú prípravu budúcich učiteľov.

V tejto štúdii chceme poukázať na význam a prínos osemnástich významných učiteľov v Podolínci, ktorí tu pôsobili do r. 1851, kedy bolo gymnázium dočasne zatvorené a fungovala len ľudová škola.

Cieľom štúdie je prezentovať prínos, pedagogickú činnosť, literárnu a vedeckú prácu najvýznamnejších osobností Rehole piaristov v školách v Podolínci z radov učiteľov vo všeobecnosti, teda magistrov aj profe-sorov2 od r. 1643 do r. 1851.

Charakteristika Podolínskeho školstva v r. 1643 - 1851 V stredoveku až vrcholnom novoveku bol Podolínec výnimočným mestom. V roku 1642 tu bola usadená

Rehoľa piaristov, v nasledujúcom roku založená ich škola, zriadený rehoľný noviciát a postavené veľkolepé kolégium. Škola sa rozvinula na vyššie gymnázium, na ktorom sa prednášala aj filozofia. Pôsobenie piaristov v tomto meste vo výraznej miere obohatilo spoločenský a kultúrny život nielen tohto mestečka, ale aj širokého okolia. Kolégium tvorilo základňu na výučbu nových vzdelancov, ktorí zakladali ďalšie školy v strednej Európe. Podolínec bol nazývaný aj spišským Oxfordom.3 Aj historik I. Chalupecký mu pripisuje „výnimočné miesto v dejinách nášho školstva”.4

Mesto bolo v čase zriadenia piaristickej školy stále v poľskom zálohu (od r. 1412). V období stredoveku bolo vyspelým strediskom, čo dokumentuje skutočnosť, že v r. 1292 mu boli krakovským vojvodom a českým kráľom Václavom pridelené práva, aké v tej dobe nemalo žiadne z našich miest. Postupne získaval ďalšie privilégiá stredovekých miest, až v r. 1412 bol Žigmundom Luxemburským povýšený na slobodné kráľovské mesto.5

Piaristi prišli do mesta na pozvanie krakovského vojvodu a starostu zálohovaného územia Provincie XIII. spišských miest Stanislava Lubomirského a pod vplyvom vojnových udalostí na Morave. Škola bola dočasne najprv v priestoroch hradu. Boli otvorené prvé dve triedy, minimálne od r. 1645 aj trieda počtárov – aritmeti- 1 Príspevok vznikol v rámci projektu Grantovej agentúry pre doktorantov a mladých vedecko-pedagogických pracovníkov PU

v Prešove s názvom História školstva v Podolínci v období novoveku (GaPU/2/3/2012). 2 Magistri učili v nižších triedach, profesori vo vyšších, ale tými sa mohli stať až po 8 – 10 rokoch pôsobenia v nižších triedach i

dosiahnutí potrebného stupňa vzdelania a odbornosti. 3 FETKO, F.: Piaristi v Podolínci : 360 rokov od sprístupnenia kolégia. In: Podtatranské noviny, roč. 49, 2008, č. 25, s. 2. 4 CHALUPECKÝ, I.: Vzdelanosť a kultúra spišských miest a mestečiek v 15. – 18. storočí. In: Historický časopis, roč. 35, 1987, č. 3, s. 427.

5 CHALUPECKÝ, I. - Beňko, J.: Podolínec 1292 – 1992. Podolínec : Mesto Podolínec, 1992. s. 6-7.


34

ka a v nasledujúcom roku štvrtá trieda gymnázia – syntax. V r. 1648 bolo zriadené filozofické štúdium a trie-da poetika. V r. 1651 začalo vyučovanie aj v najvyššej triede piaristického gymnázia, v triede rétoriky. 6 Tým bola v Podolínci vytvorená kompletná školská sústava organizovaná a riadená Rehoľou piaristov: ele-mentárne triedy, piaristické šesťtriedne gymnázium, filozofické štúdium i noviciát zabezpečujúci duchovnú formáciu mladých kandidátov z Poľska a Uhorska. Po piatich rokoch intenzívnej práce na stavbe kolégia bola v r. 1648 budova dokončená a škola sa presunula do nových priestorov.

V období štyridsaťjeden rokov, v rozmedzí rokov 1725 – 1766, ukončilo noviciát zložením sľubov až 427 kandidátov. Počas doby, kedy kolégium patrilo do poľsko-nemeckej (do r. 1662) a do poľskej provincie (1662 – 1772), malo kultúrne dosah na celú strednú a východnú Európu.7

V pol. 18. stor. bola piaristická škola v Podolínci päťtriednym gymnáziom organizovaným podobne ako ostatné piaristické gymnáziá, s troma gramatickými triedami: parva (s oddeleniami parvistarae, minores par-vae – príprava na gymnázium, maiores parvae - prvá trieda gymnázia), infima, gramatica a troma huma-nitnými (syntaxsistae, poeseos a rhetarica). Od školského roku 1760/61 mala škola opäť aj triedu philosophi, ktorá sa otvárala každý rok minimálne do roku 1780.8

Laicizácia školstva za vlády Márie Terézie a následná kríza piaristických škôl v Uhorsku, sa kolégia ne-dotkli, pretože aj po zrušení spišského zálohu (1773), stále patrilo do Poľskej provincie. Do Uhorskej provin-cie bolo zaradené až v r. 1782.9 V r. 1792 bola podpísaná zmluva medzi mestom a Rehoľou piaristov ohľadom ľudovej školy. Podľa nej v škole naďalej vyučovali otcovia piaristi.10 V tomto období v Podolínci existovali piaristami spravovaná ľudová škola a gymnázium, i nedeľná škola. Po vydaní druhého Ratia edu-cationis malo gymnázium až do revolúcie v r. 1848 organizáciu upravenú podľa tohto zákona na štyri grama-tické a dve humanitné triedy, teda bolo 6-triednym gymnáziom.11 Bolo už bez filozofickej triedy. Počas ďalšieho vývoja muselo čeliť viacerým problémom a snahám o jeho zničenie.

Pod vplyvom Bachovho absolutizmu gymnázium ukončilo svoju činnosť. Členovia rádu udržiavali len chod vyšších tried ľudových škôl. Gymnázium bolo obnovené až v r. 1866, keď v šk. r. 1866/67 bola otvo-rená prvá trieda nižšieho gymnázia. Už v r. 1870 sa riešila premena gymnázia na hlavné gymnázium, ale to sa uskutočnilo až v r. 1911.

Na začiatku 20. stor. budova ľudovej školy (do 1902/03 šesťtriednej, potom štvortriednej) aj budova gymnázia boli v dezolátnom stave, preto sa uvažovalo o preložení gymnázia do Popradu. To sa však neuskutočnilo. Vypuknutie prvej svetovej vojny znížilo počty študentov, a tak v r. 1917 bola škola zmenená na nižšie gymnázium. Po prvej svetovej vojne (1919) gymnázium spravované piaristami zaniklo (1919). Ale už o pár rokov bolo obnovené ako Slovenské gymnázium, avšak úplne bez piaristov, ktorí pre ťažké pod-mienky museli opustiť mesto. Ľudová škola sa zmenila na slovenskú meštiansku školu.

Podolínske školstvo po príchode piaristov, následne počas 17. a 18 stor., prekvitalo a poskytovalo vysoký stupeň kvalitného vzdelania prístupného aj pre deti najchudobnejších. Gymnázium tam existovalo do r. 1851, potom bola jeho činnosť na pätnásť rokov prerušená. Po obnovení sa nepodarilo dostať školu na potrebnú úroveň, mála málo žiakov, postihli ju viaceré pohromy, nestačilo materiálne vybavenie, budova školy veľmi chátrala a neboli finančné prostriedky na jej rekonštrukciu.

6 VISEGRÁDI, J.: A Podolini piarista rendház története. Budapešť : Stephaneum nyomda r. t., 1909. s. 15. 7 CHALUPECKÝ, I.: Piaristické kolégium v Podolínci. In: Pograncze Polsko-Slowackie - Pohraničie Poľsko-Sovenské: Ročenka

Euroregiónu „Tatry”. Nowy Targ : Zwiazek Euroregion „Tatry”, 2002. s. 20-21. 8 ŠA v Levoči, fond Piaristi v Podolínci (ďalej PP), Judiciade moribus et profectus juventus scholas Podolinenses frequentantum

1753 – 1777. ŠA v Levoči, fond PP, Katalógy študentov 1753 – 1824. 9 ŠA v Levoči, pohočka Stará Ľubovňa, fond Základná deväťročná škola v Podolínci. A kegyes-tanitórendiek vezetése alatt álló

Podolini róm. kath. algymnasium értesitője az 1894 – 95 tanéyröl. Késmárk : Nyomatott Sauter Pál könyvnyomdájában, 1895. s. 19.

10 Viac: ŠA v Levoči, fond Spišské mestá (SM), inv. č. 372, Iudex Magistratus & Electa Comunitas Rex Brisis oppidi Podolin. 11 ŠA v Levoči, fond PP, Katalógy študentov z r. 1753 – 1824. ŠA v Levoči, pobočka Stará Ľubovňa, fond Základná deväťročná škola v Podolínci. A kegyes-tanitórendiek vezetése alatt álló Podolini róm. kath. algymnasium értesitője az 1894 - 95 tanéyröl. Késmárk : Nyomatott Sauter Pál könyvnyomdájában, 1895. s. 19.


35

Osobnosti piaristického kolégia V Podolínci pôsobili viacerí rôzne významní a prínosní členovia Rehole piaristov. V tejto štúdii za krité-

rium významnosti pre výber osobnosti považujeme: • tvorbu umeleckých, odborných a učebnicových diel vydaných tlačou, • výkon významného postu v Reholi piaristov, ako je provinciál, viceprovinciál a i., • vykonanie veľkého záslužného činu pre rohoľu alebo cirkev minimálne regionálneho významu,

ako napr. založenie nového kláštora, postavenie kolégia, misionárska činnosť v USA a i. O založenie Podolínskeho piaristického kolégia sa pričinil Talian Ján Dominik Franko (Franco, Franchi)

od Sv. kríža (1596 – Rím – 29.7.1662 Podolínec), ktorý sa stal aj jeho prvým rektorom a novicmajstrom. Je považovaný aj za zakladateľa piaristického školstva na území dnešného Slovenska. Veľkosť a význam tohto rehoľníka si plne uvedomovali aj jeho súčasníci, o čom svedčí zápis v knihe zomrelých členov rehole v r. 1650 – 1766 Liber de functorum Podolinensis 1650 – 176912, kde v prvej časti (Nomina in hac domo defunc-torum) má výrazne najdlhší záznam. Životopis je napísaný v rozsahu štyroch strán.

Ján Dominik Franko sa do strednej Európy dostal v máji 1642 potom, ako ho zakladateľ rehole sv. Jozef Kalazanský poslal na Moravu ako skúseného viceprovinciála, provinciála a rektora viacerých rehoľných do-mov. V Lipníku bol rektorom a novicmajstrom, avšak dlho sa tam nezdržal, lebo v dôsledku vojnových uda-lostí spolu s ďalšími rehoľníkmi odišiel do Krakova. Krátko na to bol vymenovaný za prvého predstaveného novozriadeného rehoľného domu a kolégia v Podolínci.13 Veľa úsilia venoval výstavbe novej budovy kolégia v Podolínci a popri tom viedol aj prestavbu užívaných priestorov na hrade. Ako rektor rozbehol fungovanie školy a počas jeho riadenia boli postupne otvorené všetky triedy až po filozofický kurz, ktorý tvorili prednášky Mateusza Kazimíra Pietraszkiewicza, doktora Krakovskej akadémie. Popri tom sa Franko postaral aj o zabezpečenie možnosti študovať najchudobnejším žiakom a pri kláštore podporoval žobrákov. Staral sa aj o chudobných, čo bolo jeho veľkou radosťou. Od mája 1659 bol vymenovaný za provinciála nemecko-poľskej provincie. Po jej rozdelení v r. 1662 bol poľským provinciálom. Počas vykonávania tejto funkcie sa usiloval o zriadenie formačného domu v Krakove, veľa pre to urobil, ale definítivne sa to podarilo zrealizovať až krátko po jeho smrti.

V Podolínci žil dvadsať rokov, od 10.12.1642 až do svojej smrti. Popri vykonávaní všetkých vedúcich funkcií si občas našiel čas aj na maľovanie. Napísal historické poznámky s názvom Fondatione della Casa, v ktorých podrobne opísal založenie rehoľného domu v Podolínci.14

Spolu s J. D. Frankom prišli z Moravy do Podolínca 13 piaristi, z nich boli viacerí Slováci, medzi nimi aj ďalšia významná osobnosť, vtedy mladý Slovák Pavol Frankovič (Frankovicz, Frankovicsm Horváth), rehoľným menom od Narodenia Panny Márie, zo Skalice (20.1.1623 Skalica – 18.8.1683 Viedeň).15 Tento profesor a propagátor piaristického školstva je významný tým, že začal s výstavbou kolégia v Prievidzi a stal sa jeho prvým rektorom. Potom bol provinciálom Nemeckej a Poľskej provincie i generálnym asistentom rehole. Určité predpoklady na tieto funkcie získal aj počas pôsobenia v Podolínci, kde prišiel z Lipníka na Morave a najprv učil desať rokov (1642 – 1652) na kolégiu ako klerik. Získal tu aj kňazskú vysviacku16 a pravdepodobne tu zostal do r. 1656. V nasledujúcom roku sa stal rektorom rehoľného domu v Rzeszówe a napísal tu aj niekoľko poľských školských učebníc.

V r. 1666 – 1671 bol rektorom v Prievidzi a z jeho iniciatívy sa odohralo niekoľko divadelných hier a akadémií, pri ktorých sa spievali slovenské a poľské piesne. Neskôr sa stal provinciálom Poľskej rehoľnej

12 Archív poľskej provincie Rehole piaristov v Krakove (APPRP v Krakove), R.A.C 24, 1, Liber de functorum Podolinensis 1650

– 1769. s. 5 - 9. 13 ČIŽMÁR, M.: Franko, Ján Dominik od Svätého kríža, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava

: Lúč, 2000. s. 360 - 361. 14 FRIEDREICH, E.: Franco János élete. Vác, 1908. 15 APPRP v Krakove, R.A.C 24, 1, Liber de functorum Podolinensis 1650 – 1769. 16 LÉH, I. - KOLTAI, A. - BALANYI, G.: Catalogus religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666-1997.

Budapešť : Magyar Piarista Tartományfőnökség, Magyar Egyháztörténeti Enciklopédia Munkaközösség, 1998. s. 119.


36

provincie (1672 – 1677). V r. 1677 sa zúčastnil na generálnej kapitule v Ríme, na ktorej ho zvolili za ge-nerálneho asistenta rehole (1678 – 1683).17

Ján Benedikti od sv. Márie Magdalény (zomrel 1660) je autorom diela Scholae Piae, seu de origine, progressu, instituto et utilitate Piarum Scholarum (Krakov 1646). Vyšlo dvakrát, druhýkrát v r. 1649 vo Var-šave. Bol veľmi vzdelaný v gréckom jazyku, čo potvrdzuje aj jeho prezývka Graecus. V Podolínci pôsobil do r. 1649, kedy v období degradácie rehole na spoločnosť prestúpil k diecéznym kňazom.18

Medzi osobnosťami podolínskych učiteľov - piaristov je aj ďalší z odchovancov Jána Dominika Franka, rodák z Podolínca, Michal Kraus od Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie (Michael Krausz a Visi-tatione B.M.V) (1626 Podolínec – 18.3.1703 Podolínec), profesor piaristických škôl, rektor viacerých rehoľ-ných domov a provinciál Poľskej provincie (1677 – 1680, 1686 - 1689).

M. Kraus študoval v Podolínci, potom v r. 1650 – 1658 tu vyučoval a zároveň študoval. Neskôr sa stal vyučujúcim humanitných predmetov a filozofie v provinciálnom študioráte. V Podolínci pôsobil aj v r. 1662 – 1665, v r. 1681 – 1686 bol rektorom v Podolínci. Ako profesor písal divadelné hry a kázne. Spisovateľskej činnosti sa venoval hlavne na sklonku života, ktorý prežil opať v Podolínci (1697 – 1703). Tu písal dejiny rehoľnej provincie, preto usilovne zhromažďoval a usporadúval dokumenty v archíve v kláštore v Podolínci. Do latinčiny preložil väčšiu časť talianskych záznamov. Výsledkom niekoľkoročnej intenzívnej práce bola kronika provincie zachytávajúca obdobie rokov 1642 – 1689, usporiadaná podľa rokov. V nej obdobie do r. 1662 napísal zväčša podľa predošlých prameňov, dejiny r. 1662 – 1689 sčasti na základe spomienok a sčasti podľa denníkov.19

M. Kraus napísal aj báseň s náboženskou tematikou, dielo o rehoľnom živote i učebnicu rétoriky, ktorá sa dlho používala v piaristických školách. Tlačou mu vyšli diela: Monuductio institutionum rhetoricarum (Varšava 1687) a príspevok Oratio in funere Nicolai Swirski Episcopi Citriensis (Varšava 1687). Neskôr ďalšie: Solitudo animae, carmine elegiaco (Varšava 1702), Consideratio religiosi status (Varšava 1705).20 M. Kraus pôsobil v Podolínci ako učiteľ minimálne 23 rokov. Ďalšou pedagogickou osobnosťou, ktorá v Podolínci prežila dlhšie obdobie, je misionár, archivár, historik

František Hanák (Hanacius, Hanóczy) od sv. Václava (11.5.1637 Kelč, Česko – 1.6.1710 Prievidza). Bol provinciálom Poľskej a Nemeckej provincie.

František Hanák, rodným menom Ján, pochádza z Moravy, z obce Kelč. K piaristom vstúpil v r. 1657 v kláštore v Lipníku (1657). Keďže kvôli vojne bol život na Morave veľmi neistý, na druhý rok noviciátu ho poslali do Podolínca, kde od ďalšieho roku vyučoval ako magister v nižších triedach (triedy parva a princi-piae), potom v triedach syntax a gramatika. Pritom pod vedením niektorého vzdelaného piaristu študoval rétoriku a filozofiu. Po štyroch rokoch v Podolínci bol preložený do Rzesova, kde vyučoval rétoriku a poeti-ku.

Dostal možnosť študovať teológiu v Ríme, ale cestou, na ktorej ho sprevádzal Pavol Frankovič, prišla správa o možnosti založiť kláštor a školu v Prievidzi z dôvodu štedrej fundácie grófky Františky Khuenovej, vdove po uhorskom palatínovi Pavlovi Pálffym. Tak bol Hanák vďaka moravskému pôvodu a výbornej zna-losti slovenskej reči poslaný spolu s Frankovičom do Prievidze. Zaslúžil sa o založenie kláštorov v Prievidzi a v ešte väčšej miere o usadenie piaristov v Nitre. V r. 1670 sa vrátil do Podolínca, kde sa dlho nezdržal, lebo bol poslaný ako misionár do Spišských Vlách.21 Ako misionár pôsobil aj v Spišskej Belej i v Poľsku. Počas pôsobenia na Spiši často prichádzal do Podolínca.

Hanák bol vždy svedomitým učiteľom, ale svoje povolanie naplno rozvinul najmä v pastoračnej a misijnej činnosti. Ako misionár pôsobil na viacerých miestach Horného Uhorska, napr. aj v Kluknave-Richnave a Bardejove. Od 16.8.1674 pôsobil ako farár v Predajnej. 22 Hanák udržiaval písomnú korešpondenciu s

17 ČIŽMÁR, M.: Frankovič, Horváth, Pavol od Narodenia Panny Márie, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slo-

venska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 361-362. 18 FRIEDREICH, E.: Franco János élete. Vác, 1908. 2. diel, s. 15. 19 FRIEDREICH, E.: Franco János élete. Vác, 1908, s. 73-74. 20 KP v Nitre, Historická knižnica slovenskej provincie rehole piaristov, elektronický katalóg, fond Knižnica piaristov z Po-

dolínca. 21 FRIEDREICH, E.: Hanacius Ferencz élete. Veszprém : Pósa Endre Könyvnyomdája, 1906. s. 35-41. 22 FRIEDREICH, E.: Hanacius Ferencz élete. Veszprém : Pósa Endre Könyvnyomdája, 1906. s. 40-42.


37

najvyššími cirkevnými a svetskými hodnostármi. Zachovala sa jeho korešpondencia s pápežmi, cisárom Leo-poldom II., poľským kráľom Michalom Koriburom a Jánom III. Sobieským a ďalšími významnými osobnosťami. Bol šikovný v získavaní fundácií.

Po čase pôsobenia v Brezne sa vo veku 43 rokov vrátil do Podolínca, odkiaľ odišiel s Lubomirskym do Rzesova. Potom bol na misiách aj v Nitrianskej a Tekovskej župe, žil aj v Nitre a Prievidzi.

Napísal autobiografický spis Apokalypsis P. Francisci a S. Venceslao, Clericorum Regularium Pauperum Matris Dei Scholarum Piarum, id est Annales, Fasti, seu Anca, series et Epistome Sacrarum Missionum in Apostolico Regno Hungariae et Polinie (Apokalypsa regulárneho chudobného klerika Matky Božej Zbožných škôl, P. Františka od sv. Václava, čiže kronika, spisy, čiže zápisnice ako aj sled a opis posvätných misií v Apoštolskom kráľovstve uhorskom a v Poľsku). Opisuje tam udalosti, ktoré prežil v prie-behu svojho bohatého života. Neskôr bolo toto dielo, pravdepodobne rehoľným archivárom Christiánom Kácsorom, premenované na Annales Patris P. Francisci Hanóczy a S. Venceslao e Scholis Piis. (Kronika piaristu P. Frantička Hanáka od sv. Václava). Prvá časť má 189 strán; chronologicky popisuje významné momenty jeho verejnej činnosti. Začiatok druhej časti obsahuje rôzne odpisy diplomov, ktoré sa vzťahujú na jeho misionárske pôsobenie, listy, ktoré si vymenil s členmi rehole a spisy vzťahujúce sa na rehoľný stav a podrobne opisuje históriu rokov 1696 – 1770, zaujímavé ovzdušie púte do Mariacell a pôsobenie v Nitre. Práca končí 1. januárom 1700.

Udalosti rokov 1696 - 98 doplnil v rukopise Diarium Patris Francisci Hanoczy a S. Vencslo e S. P. (Den-ník pátra Františka Hanáka zo Zbožných škôl).23 V rukopise zanechal spis Theologia positiva, seu Positivae elucidationes Sacrae Scripturae (Pozitívna teológia, čiže pozitívny výklad Svätého písma) a Annales Fasti seu Acta, serie epitome Sacrarum Missionum in Apostolico Regno Hungariae et Poloniae (Letopisy, čiže či-ny, prehľad misijnej činnosti v apoštolskom kráľovstve uhorskom a poľskom).

V Historickej knižnici piaristov z Podolínca, uchovanej v Kolégiu piaristov v Nitre24, sme našli jeho vy-dané diela: Pro Solarto et Felici itinere. In: Casibus... ex Oper. L.An.Sen. (Levoča 1682), v latinčine a nemčine je napísané Pro Solatio et Felici itinere... (Levoča 1682), po latinsky bolo napísané Theseurus Ec-clesiae, seu Orationes...ex solo Missali Romano (Trnava 1674). Zachovala sa aj zbierka jeho básní a hymnov Oratorium Pietatis, ktorá obsahuje tlačené básne ako Vespertina, Hymnus S. Ambrosii. Rosarium, Jesu & Maria a i.

Významnou osobnosťou v Reholi piaristov je Lukáš Mösch, rehoľným menom Lukáš od sv. Edmunda (28.8.1651 Mohuč, Nemecko – 25.3.1701 Mikulov, Česko). Zaslúžil sa o vytvorenie uhorskej viceprovincie a je autorom študijného poriadku pre Uhorskú viceprovinciu.

V Podolínci ešte pred kňazkou vysviackou učil piaristických juniorov (1671) a potom v r. 1682 pôsobil ako učiteľ rétoriky a poetiky. 25 Bol výborným matematikom a tá bola nielen jeho povolaním, ale aj koníčkom. V r. 1697 vyšla jeho učebnica elementárnej matematiky Aritmeticus practicus (Trnava 1697) 26 a v rukopise zostala Bibliotheca matematica (Matematická knižnica). V r. 1692 – 1695 bol generálnym ko-misárom. Pričinil sa o oddelenie rehoľných domov v Uhorsku (dnešnom Slovensku) od Poľskej provincie a vytvorenie Uhorskej viceprovincie. Stal sa jej prvým viceprovinciálom.

V r. 1693 vydal teóriu poetiky, určenú žiakom na oboznámenie sa s teóriou písania básní, Vita poetica per omnes aetatum gradus deducta (Básnický život pre každý vek a stupeň) (Trnava 1693).27 Napísal tiež básne, príležitostné ódy a elégie na počesť dobrodincov rehole i diela z vojenského inžinierstva, ktoré však ostali len v rukopise.28 Je autorom prvého študijného poriadku pre Uhorskú viceprovinciu Ordo studiorum in Vicepro-

23 FRIEDREICH, E.: Hanacius Ferencz élete. Veszprém : Pósa Endre Könyvnyomdája, 1906. s. 3 24 Kolégium piaristov v Nitre (KP v Nitre), Historická knižnica slovenskej provincie rehole piaristov, elektronický katalóg, fond

Knižnica piaristov z Podolínca. 25 KOLLÁR, P.: Mösch, Lukáš od sv. Edmunda, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč,

2000. s. 959. 26 KP v Nitre, Historická knižnica slovenskej provincie Rehole piaristov, elektronický katalóg, fond Knižnica piaristov z Podolín-

ca. 27 KP v Nitre, Historická knižnica slovenskej provincie Rehole piaristov, elektronický katalóg, fond Knižnica piaristov z Podolín-

ca. 28 FRIEDREICH, E.: Hanacius Ferencz élete: Franciscus a S. Venceslao e S. P. Vesprém : Pósa Endre, 1906. s. 73 - 77.


38

vincia nostra Hungarica (Študijný poriadok v našej Uhorskej viceprovincii, 1695) i dvoch školských diva-delných hier: Drama ethicum (Etická dráma) a Scaevola (Ľavák).

V rovnakom období ako L. Mösch učil v Podolínci aj uhorský šľachtic Valér Berzevici (Berzeviczy) od Nepoškvrneného počatia (1646 Brezovica, okr. Sabinov – 1.8.1707 Prievidza), pedagóg a dramatik. K pia-ristom vstúpil v Podolínci, kde strávil noviciát a prijal rehoľné rúcho. Po kňazskej vysviacke strávil celý život v Prievidzi (okrem r. 1680 – 84, kedy pôsobil v Brezne). Vyučoval v triedach parva, gramatika a prin-cipia. Tam bol striedavo magistrom novicov, rektorom a vicerektorom.29 Napísal viacero divadelných hier s náboženskou tematikou, z ktorých sa v rukopise zachovali školské hry: Christus patien (Trpiaci Kristus, 1673) a Sanctissimi sacramenti in Vetere Testamento figere (Náznaky Najsvätejšej sviatosti v Starom zákone,1674).

Od r. 1412 do 1773 patril Podolínec pod správu poľského kráľovstva, pretože patril spolu s mestami Stará Ľubovňa, Hniezdne a 13 spišskými mestami zo saskej komunity do územia zálohovaného poľskému kráľovi. Preto kolégium v Podolínci patrilo do r. 1662 do provincie Germánia, kde spočiatku patrili všetky domy založené za Alpami, potom do novovzniknutej samostatnej Poľskej provincie, až do r. 1782.30 Preto bol v Podolínci počas doby viac ako 130 rokov veľmi silný poľský duch. Veľká časť profesorov bola poľského pôvodu. Najvýznamnejšou z nich bol Stanislav Hieronym (František) Konarski (Stanislavus Hieronymus), rehoľným menom Stanislav od sv. Laurentia (30.9.1700 Žarczyce u Jedrzejowa, Poľsko – 3.8.1773 Varšava, Poľsko), rodným menom Stanislav Konarski. Okrem dobrého pedagóga to bol kvalitný publicista, spisovateľ, rečník, nazývaný aj patriarcha poľských piaristov. Tiež je považovaný za jedného zo spolutvorcov poľského osvietenstva. Založil jeden z najpokrokovejších a najznámejších vzdelávacích ústavov v Poľsku – Collegium nobilium vo Varšave (1740). Bol aj významným diplomatom v službách poľských kráľov. 31

Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Do Podolínca prišiel ako novic v r. 1715 a potom pôsobil aj ako učiteľ, zároveň študoval filozofiu. Noviciát v Podolínci absolvovali aj jeho dvaja bratia Stanisław (Antoni) a Władysław (Ignacy).

V pedagogickej kariére postupoval Stanislav Hieronym pomerne rýchlo, po siedmich rokoch sa stal profe-sorom a zároveň v tomto školskom roku (1721/22) začal pôsobiť ako profesor najvyššej triedy gymnázia – rétoriky. Po siedmich rokoch života v Podolínci odišiel do Varšavy, kde sa neskôr stal slávnym. 32 Z Varšavy bol mladý Konarski poslaný na štúdiá do piaristického Collegia Nazarena v Ríme, čo významne ovplyvnilo jeho pedagogické myslenie.

Bol jedným z reformátorov poľského školstva. Reformu začal v r. 1740 založením školy pre šľachtických chlapcov – Collegium nobilium. V päťdesiatych rokoch zreformoval na základe spôsobu vyučovania na Cel-legium nobium všetky piaristické kolégiá v poľskom kráľovstve, ktorých v tej dobe bolo skutočne veľa. Tým významne zasiahol aj do následnej reformy poľského školstva. Konarski zorganizoval vyučovanie latinského jazyka a rétoriky, oživil tradície antiky, v rétorike kládol veľký dôraz nielen na formu, ale aj na obsah a prid-al nové vyučovacie predmety: všeobecné a národné dejiny, medzinárodné a poľské právo, geografiu, mod-erné jazyky a filozofiu. Vyučovanie latinčiny kombinoval s poľským jazykom, svoju pozornosť upriamil na logiku myslenia i zručnosť rozprávania jednoduchým a elegantným jazykom.33

Pre študentov napísal niekoľko kníh a učebníc, najznámejšou je Gramatyka polsko-łacińska.

29 LÉH, I. – KOLTAI, A. – BALANYI, G.: Catalogus religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666-

1997. Budapest : Magyar Piarista Tartományfőnökség, Magyar Egyháztörténeti Enciklopédia Munkaközösség, 1998. s. 58. 30 ŠA v Levoči, pohočka Stará Ľubovňa, fond Základná deväťročná škola v Podolínci. A kegyes-tanitórendiek vezetése alatt álló

Podolini róm. kath. algymnasium értesitője az 1894 - 95 tanéyröl. Késmárk : Nyomatott Sauter Pál könyvnyomdájában, 1895. s. 19.

31 BARTŮŠEK, V.: Nové dokumenty o živote Stanislava Hieronyma Konarského ze Slovenska. In: Návrat k prameňom. Prievi-dza : TEXTM, 1992. s. 47.

32 CHALUPECKÝ, I.: Piaristické kolégium v Podolínci. In: Pograncze Polsko-Slowackie. Nowy Targ : Zwiazek Euroregion "Tatry", 2002. s. 22; BARTŮŠEK, V.: Nové dokumenty o životě Stanislawa Hieronyma Konarského ze Slovenska. In: Návrat k prameňom. Prievidza : TEXTM, 1992. s. 48.

33 BARTNICKA, K. – SZYBIAK, I.: Zarys historii wychowania. Varšava : Wydawnictwo Akademickie „Zak“, 2001. s. 131-132.


39

Zložil tiež viacero oslavných básní a prejavov, jednou z nich je oslavná báseň na počesť poľského piaristu, ktorý vtedy dosiahol významné postavenie v generaláte rehole, čo sa vtedy stávalo len zriedka,34 na pátra Vincentia Christo - panegyrika Plausus publici indignissimorum in Christo filliorum redeunti post sex annos assistentatu absoluto reverendissimo Patri P. Vincentio a Christo exassistenti generalli per minimum om-nium filiorum fr(atr)em Stanislaus Hieronimus a S. Laurentio, napísaná v r. 1719. Napísal ju do zošita, ktorý bol zviazaný do zborníka literárnych a divadelných prác piaristického kolégia v Podolínci z r. 1716 – 1723.35 S. Konarski mal vtedy len 19 rokov, tak pravdepodobne išlo o báseň určenú na cvičenie v školských dek-lamáciách.

Už o tri roky mu tlačou vyšla básnická zbierka prejavov Anima consiliorum coelo recepta.... P. com.de Czekarzewi (Varšava 1722), potom prejavy Adeo datus ortodoxo septemtrioni hierarcha... Th... Potocki (Varšava 1724), Carolus ad Mediolanum palaemonium id est Vilnam (Varšava, rok nezistený), Sacrae pur-purae gratulatio... J. card. a Lipe Lipski... (Varšava 1738).

Do kategórie poézie a kázní patrí Cor militantis ecclesiae d. Th. Aquinas... (Varšava 1723). Vydané boli aj ďalšie jeho písomnosti: In numerum annorum div. M.B.V.M. alegiarum libri III. (Varšava 1724), A Deo da-tus orthodoxo septentrioni hierarcha Th... Potocki... (Varšava 1724), De viro honesto...oratio (Varšava 1754).36

Zaoberal sa aj etickými otázkami, napísal prejavy o formovaní čestného človeka a právo občana. K jeho známejším dielam patria: Leges Regni Poloniae (Varšava, 1732 diel I. a ďalších 7 dielov vyšlo pod poľským názvom v r. 1733 – 82) obsahujúce súbor zákonov, nariadení a privilégií od najstarších dôb do veľkého sne-mu a menovite dôležité zákonodárstvo Kazimíra Veľkého; Epistolae Familiares (1733), O religii poczciwych ludzi (1769). Napísal aj politické dielo, 4-zväzkový traktát O skutecznym Rad sposobie (1760 – 1763). Ďalším z významných profesorov na piaristickom kolégiu v Podolínci bol vtedy mladý Hiacint Hanghe

od Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie (4.7.1700 Kroměříž - 10.5.1771 Prievidza), ktorý tu pôsobil vo veku 26 - 30 r. Venoval sa štúdiu životopisu Jozefa Kalazanského, do slovenčiny preložil Tardini-ho životopis sv. Jána Kalazanského, vyšiel v Trnavskej tlačiarni r. 1768. Organizoval stavbu nového piaris-tického kostola v Prievidzi.37

Básnik a rektor viacerých rehoľných domov Michal Juraj Podhradský (Podhradczky, Podhragy) od sv. Augustína (4.6.1737 Jászberény, Maďarsko – 18.4.1808 Brezno) bol v Podolínci rektor rehoľného domu (1790 – 1799) a špirituál rehoľnej komunity (1804 – 1805).

Bol to básnik, učiteľ latinčiny, rétoriky, logiky, metafyziky, matematiky a fyziky. Pred príchodom do Po-dolínca pôsobil vo funkcii riaditeľa gymnázia v Táte (1803), rektora rehoľného domu vo Vacove (1777 – 1782) a v Brezne (1789). Ako vicerektor rehoľného domu pôsobil v Banskej Štiavnici (1788) a v Sabinove (1806 – 1807).

Napísal a tlačou vydal reč, povedanú v Podolínci na začiatku školského roka, Oratio in studiorum instau-ratione Podolini dictam (Reč povedaná v Podolínci na začatie vyučovania, Levoča 1791), dielo Sermo ad patres provinciae sufragiorum ferendorum causa Nitriae congregatos (Kázeň k pátrom provincie, zídeným v Nitre na voľbu, Levoča 1790), báseň Carmen in coronatione Francisci I. (Báseň z príležitosti korunovácie Františka I., Levoča 1791), Oda ad Illustr. ac Rev. D. Episc. Scepusien. die suis nominis oblatum. (Óda na Osvieteného a vysokodôstojného pána biskupa spišského, prednesená v deň jeho menín, Levoča 1795).38

34 BARTŮŠEK, V.: Nové dokumenty o životě Stanislawa Hieronyma Konarského ze Slovenska. In: Návrat k prameňom. Prievi-

dza : TEXTM, 1992. s. 49. 35 Uložené v: ŠA v Levoči, fond Piaristi v Podolínci, kart. č. 5. 36 KP v Nitre, Historická knižnica slovenskej provincie Rehole piaristov, elektronický katalóg, fond Knižnica piaristov z Podolín-

ca. 37 ČELOVSKÝ, F.: Členovia Rehole Zbožných škôl, ktorí majú najväčší význam pre dejiny Slovenska. In: Návrat k prameňom.

Prievidza : TEXTM, 1992. s. 27; VALACH, J.: Piaristi v Prievidzi 1666 - 1950/1990. In: Piaristi v Prievidzi 1666 – 1996. Prievidza : Kolégium piaristov, 1996. s. 75.

38 KP v Nitre, Historická knižnica slovenskej provincie Rehole piaristov, elektronický katalóg, fond Knižnica piaristov z Podolín-ca. ČIŽMÁR, M.: Kalazanského zbožné školy v Sabinove. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001. s. 90, 218; LÉH, I. – KOLTAI, A. – BALANYI, G.: Catalogus religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666 – 1997. Buda-pest : Magyar Piarista Tartományfőnökség, Magyar Egyháztörténeti Enciklopédia Munkaközösség, 1998. s. 301.


40

Básnik a profesor František Bokroš (Bokross), (13.3.1782 Šitov, okr. Bánovce nad Bebravou – 22.1.1836 Levice), bol učiteľom gramatiky v Podolínci v r. 1803 – 1804. Od r. 1824 rektorom kolégia piaris-tov v Carei (dnešné Rumunsko), v r. 1829 – 1831 vicerektorom kolégií v Prievidzi a v Brezne.

Jeho básnická tvorba v latinskom jazyku je zameraná na príležitostné básne a ódy, venované cirkevným i svetským hodnostárom: Ode ad... Josephum Schedy (Óda na... Jozefa Šédiho, Trnava, 1808), Votum pieta-tis... d. Kelle (Modlitba vďačnosti... p. Kellemu; Trnava 1818); Ode... Ladislai Kámánházy...et Georgii Kubély (Óda ...na Ladislava Kámanháziho... a Juraja Kurbéliho, vesprémskych opátov; Vacov 1815); Car-men... Leonardo Ciani canonico dicatum (Báseň kanonikovi Leonardovi Cianimu; Vacov 1815); Monumen-tum pietatis dno Michaeli Kámánházimu... (Pamiatka vďačnosti biskupovi Michalovi Kámanházimu...; Va-cov 1817); Ode dni Lad. Kámánházy... episcopi...honoribus oblata (Óda... venovaná biskupovi Ladislavovi Kámanházimu; Vacov 1818) a i.39

V r. 1801 – 1803 učil na ľudovej škole v Podolínci mladý Michal Glycér Špánik (Spányik) od sv. Barto-lomeja (20.10.1781/1783 Neverice, dnes okres Zlaté Moravce – 28.11.1850 Pešť), historik a autor význam-nej učebnice histórie Compendium historiae regni Hungariae (Krátka história Uhorského kráľovstva; 1816) a historického diela Historia pragmatica regni Hungariae (Pragmatické dejiny Uhorského kráľovstva; 1820). Tieto diela zaznamenali veľký úspech, a tak boli opakovane vydávané a neskôr preložené do maďarčiny.40 Špánik získal v Podolínci prvé skúsenosti s učiteľským povolaním a čas tu prežitý ho ovplyvnil v jeho

ďalšom pedagogickom pôsobení. V polovici 19. stor. patril k významným osobnostiam uhorského katolícke-ho školstva, vďaka čomu mu bolo zverené vedenie a reforma veľmi problematického gymnázia v Budíne. Jeho riaditeľom bol v r. 1832 – 1848. Zastával aj funkciu rektora rehoľného domu a dvakrát asistenta rehoľnej kapituly Rehole piaristov. Bol vybraný za asesora študijnej komisie Uhorska.41 Napísal a tlačou vydal pedagogické dielo Doctrina educationis, quam compendio exhibet (Náuka o výchove; Budapešť, 1835).42 Je to odborná kniha pre učiteľov a zároveň učebnica pre študentov, z ktorých sa stanú učitelia. Po-zostáva z dvoch častí, ktoré sú venované dvom zložkám výchovno-vzdelávacieho procesu, výchove v pra-vom slova zmysle a vzdelávaniu. Pri analýze tohto diela sme zistili, že v časti o výchove autor venuje po-merne veľký priestor rozvoju citov, presnejšie zušľachťovaniu schopnosti cítenia. Dôraz je kladený na rozvoj emocionálneho života dieťaťa. Nezabúda ani na ďalšie hodnoty výchovy, pomerne rovnocenne sa venuje zušľachťovaniu detí po telesnej i intelektuálnej stránke. V druhej časti sa venuje všeobecnej didaktike. Nájdeme tu poznatky a názory o postupe, metódach, formách vyučovania, o zásadách, ktoré pri tom treba dodržiavať i o potrebe rozvíjania schopnosti sebavzdelávania. Špánikovi vyšli tlačou v latinčine aj jeho príležitostné reči. Najznámejšie sú: Reč na Bollovu spomienku a

Reč pri prevzatí gymnázia v Budíne. Ako vicerektor pôsobil v Podolínci (v r. 1804) historik a básnik Ladislav (Štefan) Bielek (Bielik) od

Umučenia Pána (25.8.1744 Kysucké N. Mesto – 14.11.1807 Köszeg). Zostavil slovenský katechizmus, ktorý vyšiel vo viacerých vydaniach. Bol profesorom filozofie, náboženstva, dejepisu a matematiky v Ružomberku, postupne vyučoval v Krupine, Nitre, Debrecíne, Kaloči, Carei.43 V Podolínci bol profesorom maďarského jazyka.

Tlačou mu vyšlo celkom 29 prác, zväčša to boli drobné spisy na počesť cirkevných i svetských hod-nostárov. Z básnických diel je najznámejšie Epigrammatum libri III (Tri knihy epigramov, 1789). Z histo-rických prác sa slovenských dejín týka jeho práca Maiores Hungarorum (Vznešení Uhri, 1796). Napísal aj veršované dielo o obnove benediktínskej rehole Ordinis s. Benedicti postliminio in Hungaria restituti (Rehoľa sv. Benedikta obnovená po návrate do Uhorska z cudziny, 1802).44

39 STRELKA, V.: Bakroš František. In: Lexikón kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 126-127. 40 PAPP, L.: Spányik Glicér: 1781 – 1850. In: Magyar Piaristák a XIX. és XX. században : Életrajzi vázlatok. Budapest : A szent

István-Társulat kiadása, 1942. s. 45-51. 41 PAPP, L.: Spányik Glicér: 1781 – 1850. In: Magyar Piaristák a XIX. és XX. században : Életrajzi vázlatok. Budapest : A szent

István-Társulat kiadása, 1942. s. 48. 42 KP v Nitre, Historická knižnica slovenskej provincie Rehole piaristov. 43 PRIKRYL, V. L.: Bielek, Ladislav. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 111. 44 PRIKRYL, V. L.: Bielek, Ladislav. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 111.


41

Profesorom maďarského jazyka v humanitnej triede bol v r. 1806 - 1808 básnik Ladislav Haško (Hasskó, Haskó) od sv. Štefana kráľa (27.4.1778 Nitra – 16.11.1844 Krupina). Písal príležitostné básne. Tlačou mu vyšli Carmen, quo Adm. Rev. Dnum Stephanum Hasko emeritum parochum Mosconokiensem, dum sacrum presbiteratus sui jubilaeum recoleret, celebravit (Báseň venovaná dôstojnému pánovi Štefanovi Haškovi, emeritnému farárovi, z príležitosti jeho kňazského jubilea; Trenčín, 1824); Carmen meritis et honoribus cels. Dni. S.R.I. Princpis Innocentii ab Odescalchi, Syrmii, Bracciami, ac ceritum onomasticum diem suum 28.Julii celebraret debite cum venerantia oblatum A.D. (Trnava,1822).45

Hieronym Néčei (Nécsey, Nétsey) od sv. Augustína (24.2.1788 Oslany, okr. Prievidza – 4.6.1849 Prie-vidza) bol prírodovedec a encyklopedista. V Prievidzi skonštruoval hodiny, ktoré ukazovali aj deň, mesiac a postavenie nebeských telies.

V Podolínci pôsobil v školskom roku 1829/30 ako profesor druhej humanitnej triedy a zároveň ako vice-rektor. 46 Napísal viacero prác pre potreby výučby na gymnáziách, zostavil príručku na vyučovanie na školách, robil pokusy s elektrickým prúdom, kreslil zemepisné mapy, zhotovil zemepisné glóbusy, zostavil astronomické tabuľky. Zaoberal sa aj spoločenskými aj prírodnými vedami, zostavil deväťzväzkový encyk-lopedický slovník Dictionarium e diversis scriptoribus excerptum et eruditae hominum scietati accommoda-tum auctore Hieronymo Nécsey... (Slovník zostavený z rozličných spisovateľov, 1839 – 1841),47 ktorý obsa-huje 7107 hesiel zaradených do 26 tematických skupín a má rozsah 6500 strán. Hoci nie je pôvodným di-elom, veľký počet slovenských hesiel prezrádza značný podiel jeho tvorby. „Obsahuje cenné údaje o mestách na Slovensku.“ 48

Napísal aj gramatiku latinčiny, nemčiny, slovenčiny, maďarčiny i nemecko-maďarský slovník. Z oblasti náboženstva zostavil príručku vierouky a morálky, venoval sa aj histórii, čo dokumentujú jeho príručky všeobecných a cirkevných dejín i latinskú prácu o objavení Ameriky, zostavenú z diel súvekých španielských spisovateľov. V r. 1815 spracoval kalendár až do r. 1912.49

V nasledujúcom roku po H. Néčeim bol vicerektorom v Podolínci (1830) básnik František Bendík od Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (6.11.1785 Brezno – 4.12.1844 Budín). Pôsobil aj ako riaditeľ gymnázia a vicerektor rehoľného domu v Trenčíne v r. 1833 – 1834 a v r. 1835 – 1844 ako riaditeľ gymnázia v Magyaróváre. Predtým pracoval ako učiteľ (magister) gramatiky a humanitnej triedy, neskôr ako profesor histórie. V r. 1807 – 1808 študoval filozofiu vo Váci a teológiu v Nitre a v San Georgio v dnešnom Grécku. V r. 1844 získal titul doktor filozofie.

Bol editorom diela Michala Fazekaša Ama rég elhírsedett Ludas Matyi torténete (Príbeh husiara Mateja). Z básnickej tvorby mu tlačou vyšla óda na knieža Ernesta zo Schwarzenbergu, jágerského biskupa (1819).50

Ako magister gramatiky pobudol v Podolínci len jeden rok (1840) mladý Benedikt Čaplár (Csaplár) od sv. Anny, neskôr uznávaný historik a spisovateľ (3.1.1821 Dunajská Streda – 19.8.1906 Budapešť). Svoju pedagogickú činnosť začal počas svojho noviciátu ako magister na hlavnej škole (scholae capitalis) v Prievidzi. Potom sa dostal do Podolínca. Neskôr študoval filozofiu a teológiu, bol profesorom histórie, ze-mepisu, gréčtiny, maďarčiny, nemčiny a náboženstva. Okrem toho hovoril plynule po slovensky. V r. 1871 – 1874 pôsobil v Pešti ako provinciálny historiograf. Neskôr vykonával túto službu tridsaťjeden rokov v

45 LÉH, I. – KOLTAI, A. – BALANYI, G.: Catalogus religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666 –

1997, s. 144; ČIŽMÁR, M.: Kalazanského zbožné školy v Sabinove, s. 168; ČIŽMÁR, M.: Dejiny Košického arcibiskupstva II. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004. s. 221.

46 ŠA v Levoči, fond PP, kr. č. 3, Zoznamy členov kolégia r. 1829/30. 47 ČIŽMÁR, M.: Dejiny Košického arcibiskupstva II. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004. s. 221. ČELOVSKÝ, F.: Členovia Rehole Zbožných škôl, ktorí majú najväčší význam pre dejiny Slovenska. In: Návrat k prameňom. Prievidza : TEXTM, 1992. s. 31; ŠARLUŠKA, V.: Néčei, Hieronym, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Brati-slava : Lúč, 2000. s. 982-983.

48 ŠARLUŠKA, V.: Néčei, Hieronym, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 982.

49 ŠARLUŠKA, V.: Néčei, Hieronym, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 982- 983.

50 KOLLÁR, P.: Bendík, František od Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 87-88.


42

Budapešti a počas tohto obdobia vydal viaceré historické diela. Venoval sa dejinám rehole piaristov a piaris-tického školstva v rámci Uhorskej provincie. V r. 1886 sa stal členom Uhorskej akadémie vied.

Napísal Epistola ad Polonos historiae et literaturae polonicae peritos (List Poliakom, znalým poľskej histórie a literatúry, Budapešť 1877), štvorzväzkové dielo Révay Miklós élete I – IV (Život Mikuláša Révaja, Budapešť 1881 – 1889), Consideratio eventuum documentorum ac insitamentorum huius aevi (Pozorovanie udalostí, dokumentov a podnetov tohto veku, Siena 1903).51 Ďalším mladým magistrom bol neskorší básnik, národovec, profesor slovenčiny a misionár v Amerike

Alojz Halata od Matky Božej (11.10.1817 Nitra – 2.6.1867 Banský Studenec). V Podolínci učil v humanit-nej triede v školskom r. 1843 – 1844 už ako vysvätený kňaz. V Nitre (1851 – 1852) bol profesorom la-tinského, gréckeho a slovenského jazyka. Vo Svätom Jure bol špeciálne vyhradený ako slovenský kazateľ. Od r. 1856 pôsobil ako misionár v Severnej Amerike v diecéze Buffalo.52 Pobudol tam sedem rokov.

Popri tom sa venoval aj literárnej tvorbe. Tlačou mu vyšla latinská óda a slovenská kázeň Čnostným treba bojovať proti ľahkomyselnosti a zlosti sveta. (1892)53

Záver Všetky spomenuté osobnosti významne prispeli k rozvoju i dobrému menu Rehole piaristov nie len na

našom území, ale v stredoeurópskom priestore. Obohatili a povzniesli kolégium v Podolínci jednak svojou kvalitnou pedagogickou činnosťou i tvorbou umeleckej, odbornej, učebnicovej literatúry či divadelných hier. Viaceré spomenuté tlačou vydané diela rozšírili podolínsku piaristickú knižnicu prístupnú aj pre žiakov až do zániku školy v r. 1918. Teraz sa nachádzajú Kolégiu piaristov v Nitre.

V tejto štúdii sme prezentovali osobnosti pôsobiace v Podolínci prínosné v oblasti literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby, vykonaním záslužných činov pre miestnu cirkev a spoločnosť i samotnú rehoľu. Objavili sme viacero tlačených diel pátra Františka Hanáka, Lukáša Möscha, Michala Krausa, Michala Juraja Pod-hradského a literárne veľmi činného Stanislava Hieronýma Konarského. Analyzovali sme pedagogické dielo Michala Glyséra Špánika. V prvej časti štúdie sme priniesli doposiaľ nezáme poznatky o vývoji piaristického kolégia v Podolínci.

Recenzent: prof. PhDr. Igor Kominarec, PhD.

PRAMENE A LITERATÚRA Archívne pramene Archív poľskej provincie Rehole piaristov v Krakove (Archiwum Polskiej Prowincji Zakonu Pijarów) Kolégium piaristov v Nitre, Historická knižnica slovenskej provincie Rehole piaristov, fond Knižnica piaris-

tov z Podolínca. Štátny archív v Levoči, fond Kolégium piaristov v Podolínci. Štátny archív v Levoči, pobočka Stará Ľubovňa, fond Základná deväťročná škola v Podolínci Literatúra BARTNICKA, K. - SZYBIAK, I.: Zarys historii wychowania. Varšava : Wydawnictwo Akademickie „Zak“

a Wyzsza Szkoła Humanistyczna w Pottosku, 2001. 221 s. ISBN 83-88149-39-3. BARTŮŠEK, V.: Nové dokumenty o živote Stanislava Hieronyma Konarského ze Slovenska. In: Návrat k

prameňom. Prievidza : TEXTM, 1992. s. 47. ČELOVSKÝ, F.: Členovia Rehole Zbožných škôl, ktorí majú najväčší význam pre dejiny Slovenska. In: Ná-

vrat k prameňom : Zborník štúdií k 350. výročiu príchodu piaristov na Slovensko. Prievidza : TEXTM, 1992. ISBN 80-85716-01-1. s. 22-38.

51 KOLLÁR, P.: Čaplár, Benedikt. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 198-199. 52 ŠA v Levoči, archívna knižnica. Familiae clericorum regularium Scholarum piarum provinciae Hungariae et Transilvaniae

pro anno MDCCCL VII. Pestini: Typis J. Beimel & Basilii Kozma, 1856. s. 37. 53 ČELOVSKÝ, F.: Členovia Rehole Zbožných škôl, ktorí majú najväčší význam pre dejiny Slovenska. In: Návrat k prameňom.

Prievidza : TEXTM, 1992. s. 33.


43

ČIŽMÁR, M.: Dejiny Košického arcibiskupstva II. : Rehoľný život na území Košického arcibiskupstva. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška. 2004. 407 s. ISBN 80-7165-442-6.

ČIŽMÁR, M.: Franko, Ján Dominik od Svätého kríža, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 360-361.ISBN 80-7114-300-6.

ČIŽMÁR, M.: Frankovič, Horváth, Pavol od Narodenia Panny Márie, SchP. In: Lexikón katolíckych kňaz-ských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 361-362. ISBN 80-7114-300-6.

ČIŽMÁR, M.: Kalazanského zbožné školy v Sabinove. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001. 271 s. ISBN 80-7165-299-7.

FETKO, F.: Piaristi v Podolínci : 360 rokov od sprístupnenia kolégia. In: Podtatranské noviny, roč. 49, 2008, č. 25, s. 2. ISSN 1210-2423.

FRIEDREICH, E.: Franco János élete. Vác, 1908. FRIEDREICH, E.: Hanacius Ferencz élete: Franciscus a S. Venceslao e S. P. Veszprém : Pósa Endre Kö-

nyvnyomdája, 1906. CHALUPECKÝ, I.: Piaristické kolégium v Podolínci. In: Pograncze Polsko-Slowackie – Pohraničie Poľsko

Slovenské : Rocznik Euroregionu „Tatry“ 2002/Ročenka Euroregiónu „Tatry“ 2002. Nowy Targ : Zwiazek Euroregion „Tatry”, 2002. s. 13-24. ISBN 83-912782-2-0.

CHALUPECKÝ, I.: Vzdelanosť a kultúra spišských miest a mestečiek v 15. – 18. storočí. In: Historický časopis, roč. 35, 1987, č. 3, s. 427 - 435. ISSN 0018-2575.

CHALUPECKÝ, I. - Beňko, J.: Podolínec 1292 – 1992 : 700 rokov mestských práv. Podolínec : Mesto Podo-línec, 1992. 18 s. ISBN 80-900413-0-2.

KOLLÁR, P.: Bendík, František od Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. s. 87 - 88.

KOLLÁR, P.: Čaplár, Benedikt. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 198-199. ISBN 80-7114-300-6.

KOLLÁR, P.: Mösch, Lukáš od sv. Edmunda, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 959. ISBN 80-7114-300-6.

LÉH, I. - KOLTAI, A. - BALANYI, G.: Catalogus religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666 – 1997. Budapest : Magyar Piarista Tartományfőnökség, Magyar Egyháztörténeti Ency-klopédia Munkaközösség, 1998. 548 s. ISBN 963 8472 29 4.

PAPP, L.: Spányik Glicér: 1781-1850. In: Magyar Piaristák a XIX. és XX. században : Életrajzi vázlatok. Budapešť : A szent István-Társulat kiadása, 1942. s. 45 - 53.

PRIKRYL, L. V.: Bielek, Ladislav. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 111. ISBN 80-7114-300-6.

STRELKA, V.: Bakroš František. In: Lexikón kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 126-127.ISBN 80-7114-300-6.

ŠARLUŠKA, V.: Néčei, Hieronym, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. s. 982- 983.

VALACH, J.: Piaristi v Prievidzi 1666 – 1950/1990. In: Piaristi v Prievidzi 1666 – 1996: História a súčasnosť. Prievidza: Kolégium piaristov, 1996. s. 27-88. ISBN 80-967613-6-6.

HAŠKOVÁ, V.: Významné osobnosti podolínskeho piaristického školstva z radov učiteľov....

Documents

Transcript of HAŠKOVÁ, V.: Významné osobnosti podolínskeho piaristického školstva z radov učiteľov....