VČASNOSTREDOVEKÉ SKLÁ NA SLOVENSKU A ICH PREDPOKLADANÉ VLASTNOSTI

Danica Staššíková -ŠtukovskáA, Alfonz PlškoB

A Slovak Archaeologica! Society, Akademická 2, 949 21 Nitra, Slovak Republic

Email: danica.stassikova@gmail.com

B Alexander Dubček University of Trenčín, Trenčín, Slovak Republic

Email: alfonz.plsko@tnuni.sk Archeologické nálezy skiel z včasnostredovekého obdobia (6.-11. stor.) poznáme hlavne vo forme korálikov, nálezy nádob ako aj ich fragmentov sú výnimočné . Interdisciplinárny výskum týchto sklených nálezov sa v minulosti nerealizoval, s výnimkou ojedinelých chemických analýz náhodne vybraných nálezov, aj to veľmi zriedkavých. Ku koncepčnému interdisciplinárnemu výskumu včasnostredovekých skiel korálikov sme pristúpili v polovici 90-tich rokov minulého storočia a venujeme sa mu doteraz. Zistili sme veľa dosiaľ neznámych poznatkov, ktoré sme publikovali v rôznych štúdiách doma i v zahraničí / 1/. Na tomto mieste prezentujeme obecný interdisciplinárny pohľad na tieto sklá a ich predpokladané vlastnosti, ktorý sme získali výskumom cca 35000 ks sklených korálikov a malého počtu fragmentov sklených nádob.

Nálezové okolnosti sklených korálikov a typické náhrdelníky

Sklené koráliky sú v archeologických nálezoch početne najvýraznejšie v kostrových hroboch (poznámka: Kostrový hrob v archeologickej terminológií znamená pochovanie nespáleného tela nebožtík a.) a to hlavne žien a detí. Koráliky sú situované najčastejšie v okolí krčných stavcov, niekedy tiež pri lebke, v oblasti hrudných stavcov a rebier ako i pri horných alebo pri spodnej časti dolných končatín. V hroboch mužov sa vyskytujú zriedkavo , obvykle v oblasti horných alebo dolných končatín. V jednotlivých hroboch sa sklené koráliky na území dnešného Slovenska vyskytujú v počte od l po 2000 kusov. Z nálezových kontextov sa domnievame, že tvorili pôvodne náhrdelníky, rovnako sa však používali ako nášivky na odevoch či čepcoch. Sklené koráliky sa vyskytujú tiež ako ozdoba meča , tzv. magické perly, alebo ako ozdoba šnúr opaskov v niektorých nálezoch germánskych kultúr. Poloha v hrobe, tvar, veľkosť a počet korálikov je významný kultúrny indikátor, na základe ktorého vieme interpretovať kultúrnu príslušnosť konkrétnych nálezov.

Kultúrny a politický vývoj včasnostredovekého Slovenska nebol jednotný . V 7.-8. storočí sa ' južné a juhozápadné časti stali súčasťou polykultúrneho Avarského kaganátu, v 9. storočí cca celé územie dnešného Slovenska bolo súčasťou Veľkej Moravy, začiatkom 10. storočia sa južné a juhozápadné časti dostali do priameho kultúrneho vplyvu starouhorských kmeňov.

z formálneho hľadiska sú sklené koráliky v období včasného stredoveku pestrou skupinou tvarov, veľkostí a farieb, niektoré tvary sú štatisticky výrazné v jednotlivých kultúrach alebo obdobiach. V období Avarského kaganátu (7.- 8. stor.) boli typické náhrdelníky

27

zložené hlavne z tzv. korálikov tvaru melónového jadra alebo z drobných (dĺ. 3-4 mm) korálikov, ktoré sa nazývajú "koráliky tvaru prosného zrnka" (Hirsernkornperlen).

V období veľkomoravskom (9. - pol. 10. storočia) boli ťažiskové náhrdelníky zložené hlavne z cylindrických korálikov priečne členených a sekaných, ako aj vretenovitých, posledné menované boli navíjané na kovovej trubičke.

V období stabilizácie Uhorského štátu (l0.-11. stor.) v nálezoch náhrdelníkov prevládli jednofarebné drobné koráliky alebo koráliky dvojfarebné, ktorých korpus bol čierny a ornament biely.

Sklo korálikov a jeho predpokladané vlastnosti

O technológií výroby korálikov z včasnostredovekého obdobia nemáme zachované priame písomné správy. Veľa informácií sa zachovalo v samotnom skle. Pri posudzovaní vlastností analyzovaných skiel sme sa zameriavali na chemické zloženie skla, vady skla vzniknuté pri tavení skla, farbiace procesy, kvalitu skla ai. Používali sme nedeštruktívne analýzy bodové, deštruktívne celoobjemové, BSE fotografie, optické analýzy rôzneho druhu. Treba si však uvedomiť, že ide o sklo, ktoré ležalo v zemi cca 1000 rokov a pri prírodovedných analýzach je potrebné rozlišovať stopy po technologických procesoch a dekompozičných, teda hlavne postdepozičných vplyvoch. Z hľadiska kvality skla môžeme včasnostredoveké sklá korálikov rozdeliť na kvalitné, teda sklá zhomogenizované, ktoré boli na svoju dobu dobre pretavené, farbené a boli bez kryštalických nehomogenít. Sklá nekvalitné boli menej kvalitne zhomogenizované až nezhomogenizované a s obsahom výrazných zonálnych nehomogenít a čiastočne roztavených častíc. Sklo z obdobia avarského kaganátu

V období avarského kaganátu sme kvalitné sklo zistili v rôznych typoch korálikov, najčastejšie modrých, bezfarebných a žltých. Tvar týchto korálikov bol technicky dobre

l sformovaný, čo spolu s kvalitne pretaveným, odfarbeným či zafarbeným sklom hovorilo v prospech interpretácie technologického pôvodu ako kvalitného sklárskeho prostredia. Chemické zloženie poznáme len v niektorých prípadoch, nakoľko ide o vzácne koráliky, v nálezoch často ojedinelé, ktoré nebolo možné použiť na analýzy, ktoré sme používali. Z hľadiska chemického zloženia ide o sklá sodno-vápenné s obsahom minerálnej sódy. Tieto sklá sú tvrdé, odolné voči rozkladu, v nálezoch sa často zachovali s minimálnymi prejavmi rozkladu skla. Pôvod niektorých z týchto korálikov sa hľadá v oblasti Sýrie, u väčšiny konkrétnejšie miesto či dielňu z územia Byzantskej ríše, z ktorej pochádzajú, nepoznáme/2/. Na území Slovenska boli teda importom. Sklo bolo priehľadné, dobre utavené, obvykle modrej farby prípadne bezfarebné. Vyskytovali sa v ňom bublinky . .

Štatisticky výraznejšie sú v nálezoch korálikov sklá nehomogénne, ktoré majú v obs.ahu nepretavené alebo zle roztavené časti hornín či minerálov, teda kryštalické fázy. Z dosiaľ uskutočnených analýz chemického zloženia skla korálikov zo 7.-8. storočia vyplýva konštatovanie, že v 7.-8. storočí tieto koráliky na území avarského kaganátu boli rozdielneho chemického zloženia: l . do sklárskeho kmeňa bola pridávaná surovina s prímesou oxidu olovnatéhó (Na20-CaO-Al203-PbO-Si02). 2. Sklo sodno-vápenno- hlinito-kremičité (Na2O-CaO-Al203-Si02). Tieto sklá sú vo väčšine príkladov viac či menej šlírovité. Všetky skloviny tavené v sledovanom období boli nedostatočne

28

zhomogenizované a pri spracovaní mali vysokú hodnotu viskozity, čoho dôsledkom bolo, že vyrábané výrobky mali v dobe nálezu tzv. šlíry. Typické sú hrdzavohnedé šlíry na korálikoch čiernej farby, ktoré boli farbené Fe203. Následnými reakciami s vodou dochádza k vzniku hrdzavohnedého hydratovaného oxidu železitého. Nehomogenity sa tiež využívali na vytváranie intencionálnej dekorácie skla korálikov. Túto technológiu sme nazvali "vlasový efekt". Ide o rôzne línie v hrúbke mikrónov, ktoré zdobili povrch korálika. Predpokladáme, že tieto sklá mohli byť vyrábané priamo na území avarského kaganátu. Sklá z obdobia veľkomoravského "'

Sklá korálikov z 9. storočia, ktoré pochádzajú z okruhu vyspelých sklárskych prostredí, boli robené zo skla sodno-vápenného taveného s popolom rastlín. Okrem stredomorského sklárskeho prostredia vznikli sekundárne dielne sklárov z Byzancie tiež v Starej Ladoge, v Haithabu alebo na severe Európy. Typickými korálikmi, ktoré sa tu vyrábali, boli koráliky zhotovené ťahaním skleného vlákna a následným formovaním a sekaním zo sklenej trubičky. Pre tieto koráliky je typické šlírovité pozdÍžne rozosklievanie, ktoré je výsledkom postdepozičných vplyvov a taviacich podmienok. Pôvodné sklo bolo priehľadné, bez nepretavených nehomogenít, homogénne farbené. Z hľadiska chemického zloženia ide o sklá sodné-popolové tohto zloženia: Na20-K 20-CaO-PbO-Si0 2, Na20-CaO-K20-MgO-Al203-Si02. Na20-K20 -CaO-MgO-Si0 2. Na20-K20-CaO-MgO-PbO- Si02. Dobre známu odolnosť sodno-vápenných skiel voči vode potvrdzovali mnohé nálezy

sklených korálikov, ktorých sklo bolo dobre zachované do dnešných dní.

Okrem jednovrstvových skiel poznáme v týchto typoch korálikov tiež prejímané sklá, respektíve sklá viacvrstvové s kovovou fóliou zo zlata alebo striebra alebo iba prejímané sklá bez fólie. Tieto koráliky sa často zachovajú bez vrchnej vrstvy, ktorá je z kvalitného bezfarebného skla, ktoré sa postdepozične oddelí a zostáva iba spodná šlírovito rozosklená vnútorná časť skla. Kovová fólia obvykle skoroduje, pôvodne mohlo ísť o fóliu s hrúbkou desatín milimetra. Technologicky, ale i kultúrne zaujímavé sú koráliky prejímané, ktoré majú vnútorné sklo s množstvom bublín, ktoré prekrýva kvalitné sklo. Dosahuje sa tak zaujímavý efekt navodzujúci dojem kovovej fólie, hoci tu žiadna fólia zatavená nie je. Môže ísť o falsum drahších korálikov s kovovými fóliami.

Výrobu sklených korálikov máme na území Slovenska v 9. storočí potvrdenú nálezom sklárskej pece /3/ so zvyškami sodno-vápenného skla taveného s minerálnou sódou, chemického zloženia: Na20-CaO-Si02. Si02-Na20-CaO-Al203. Sklo vďaka obsahu CaO je vysoko odolné proti vode a zároveň sa pre vhodne zvolené zloženie nejako významnejšie nezvýši teplota tavenia . Z tohto skla boli vyrábané koráliky navíjané na kovovú trubičku, vretenovitého tvaru. Sklo bolo nekvalitne farbené, čo sa prejavuje farebnou zelenomodrou šlírovitosťou. Al203 výrazne ovplyvňuje vlastnosti skiel v sústave Na20-CaO-Si02 už pri obsahu l hmotn. %. Ale zároveň je tak bežnou nečistotou Si02 a ďaľších surovín, že jeho obsah okolo l hmotn. % v sklách je možno považovať za

náhodné znečistenie. Historickí sklári túto skutočnosť ovládali a do sklárskeho kmeňa pridávali surovinu s obsahom Al203 úmyselne, aby zlepšili vlastnosti skiel. Sklá z 10. a 11. storočia

V l0. storočí sa objavujú vo vyššom počte koráliky vysokoolovnaté robené z binárnych skiel Pb0-Si02 , CaO-PbO-Si02, Na20-CaO-PbO-Si02 (obsah PbO od 68-78%).Tieto sklá sú v porovnaní so sodno-vápenatými sklami menej stabilné, ale tavia sa pri nižších

teplotách. Patria k brilantným dobre pretaveným sklám, ale v archeologických nálezoch sa práve vďaka menšej stabilite skla nachádzajú v skorodovanom stave, často úplne

29

rozosklené. Najčastejšou farbou je žltá a zelená, vyskytuje sa tiež biela a čierna. K novým zisteniam vo včasnostredovekých sklách, ktoré priniesol náš výskum, je technológia farbenia na červeno. Červená farba nie je typická pre vysokoolovnaté sklá, dosial' sme ju zaznamenali len u l ,5 % analyzovanej skupiny korálikov zo sústavy Pb0-Si02. Štruktúra červeno sfarbených skiel zo sústavy Pb0-Si02 bola kryštalická látka s nízkou prítomnosťou skelnej fázy, Tajomstvo červeného sfarbenia súvisí s PbO. PbO ako kryštalická látka existuje v dvoch modifikáciach- žltej a červenej. Červená farba sa môže v úložných podmienkach včasnostredovekýcvh nálezov vplyvom korózie zmeniť na žltú, preto niektoré koráliky sme našli ako žlto-červené.

Obr. 1 BSE obrázok nekvalitného skla z 8. storočia s nepretavenými nehomogenitami

Obr. 2 BSE obrázok kvalitného skla z 8. storočia so zonálnymi nehomogenitami

Obr. 3 Detail výzdoby „vlasovým efektom”, 8. stor.

Obr. 4 Hrdzavohnedý hydratovaný oxid železitý zvýraznil šlíry na koráliku tvaru melónového jadra z Prše, 8. stor.

30

Obr. 5 BSE obrázok prejímaného sodno-vápenného skla na viacvrstvovom koráliku s Ag fóliou, 9. stor.

Obr. 6 Pohľad na profil korálika s prejímaným sklom a Ag fóliou, 9. stor.

LITERATÚRA ll/ D.Staššíková-Štukovská, A. Plško, Typologische und technologische Aspekte der Perlen von Borovce. In: U . von Freeden/A. Wieczorek (Hrsg.): Perlen. Archäologie, Techniken, Analysen. Akten des Intemationales Perlensymposiums in Mannheim vom ll. bis 14. November 1994, Bonn 1997,259-274. D.Staššíková-Štukovská, Sklené koráliky z pohrebiska v Prši Il. Slovenská archeológia LII-1, 2004,35-54 D. Staššíková-Štukovská (zost.), História skla, Študijné zvesti 45 a 46, 2009. D. Staššíková-Štukovská, A. Piško, Diferences between the Findings of Segmented Beads in Skeleton Graves from Region of Midlle Danube dated to 7th-11th centuries. Annualles of 19th Congress AIHV. Piran 2014.

/2/ M. Dekówna: Szklo w Europie wczesnośredniowiecznej. Wroclaw-Warszawa-Kraków -Gdańsk 1980. M. Dekówna: Herkunft der im Friedhof Zalakomár gefundenen Glasper1en im Lichte der Technologischen Untersuchungen. Wośinsky Mór Múzeum Évkönyve XV, Szekszárd 1990, 231-242. M. Dekówna, T. Purowski, Zna1eziska związane ze szklarstwem oraz okazy z kwarcu ze stanowiska Janów Pomorski l. In: M. Bogucki, M.F. Jagodziŕlski (ed): Studia nad Truso (Truso Studies), Tom I, Janów Pomorski stan. l. Wyniki ratowniczych badań archeologicznych w latach 2007-2008, Tom I:3 analizy, Elbląg 2012, 66-260.

/3/ Z. Farkaš, V. Turčan , Včasnostredoveká sklárska pec v Bratislave na Devínskej Kobyle, Slovenská archeológia 46, 1998, 31-54.

31

EARLY MEDIEVAL GLASS OF SLOVAKIA AND THEIR SUPPOSED CHARACTERISTICS

Danica Staššíková-ŠtukovskáA , Alfonz PlškoB A Slovak Archaeological Society, Akademická 2, 949 21 Nitra, Slovak Republic

E mail: danica.stassikova@gmail.com

B Alexander Dubček University of Trenčín, Trenčín, Slovak Republic

E mail: alfonz.plsko@tnuni.sk

Abstract

The authors briefly mention some of the results of the interdisciplinary research of Early Middle Ages (6th-11th century) archaeological findings from the territory of Slovakia. Glass beads on the territory of today's Slovakia are found most in skeletal graves. The beads from the territory of Slovakia were made from three different production systems of glass and in different modifications of forms. Part of the glass was imported to the territory of Slovakia from the developed glass centers in the Mediterranean territory or from secondary glass workshop of East, North or West Europa. We have proven the manufacture of glass beads on the territory of Slovakia during the period of Great Moravia (9th century) through the existence of the archaeological findings of the glass furnace.

Key words: archaeology, Slovakia, glass, interdisciplinary research, Early Middle Age

Grant Vega 2/0111/14

32