Ž i l i n s k á u n i v e r z i t a v Ž i l i n a F a k u l t a š p e c i á l n e h o i n ž i n i e r s t v a

LEGISLATÍVA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD.

ŽILINA 2005

2

OBSAH

Úvod

1. Krízové riadenie a jeho právne aspekty

2. Všeobecné zásady vytvárania právnych predpisov

3. Medzinárodné humanitárne právo

4. Európska únia a vytváranie právneho poriadku na úseku bezpečnosti

4.1. Proces európskej integrácie

4.2. Nástroje krízového manažmentu EÚ a NATO

4.2.1. Úniové právo

4.2.2. Konkrétne nástroje krízového manažmentu EÚ

4.2.3. Opatrenia na úseku civilnej ochrany po 11. septembri 2001

5. Právna úprava na úseku vonkajšej bezpečnosti štátu

6. Právna úprava na úseku ochrany osôb, materiálnych hodnôt a životného prostredia

7. Právna úprava na úseku vnútornej bezpečnosti a zabezpečovania poriadku

8. Právna úprava na úseku ochrany utajovaných skutočností

Prehľad literatúry pre predmet Legislatíva krízových situácií

Oponovali: JUDr. Jozef Petráš, CSc. – ŽU Žilina JUDr. Milan Sláviček - MO SR Bratislava

3

ÚVOD Tradičné vnímanie bezpečnosti bolo založené na vojenských aspektoch a spájalo sa s úrovňou zabezpečenia obrany konkrétneho štátu, či regiónu. V súčasnosti sa stále viac presadzuje nové, komplexné vnímanie bezpečnosti, ktoré zasahuje do všetkých oblastí spoločenského života krajiny a jej obyvateľov. Je nevyhnutné venovať sa nielen vojenskej dimenzii bezpečnosti, ale tiež aj politickej, ekonomickej, sociálno-politickej, environmentálnej a v neposlednom rade aj právnej dimenzii. Krízové javy sú neoddeliteľnou súčasťou vývoja spoločnosti a všetkých aktivít človeka. V súčasnosti je potrebné prijímať účinné preventívne opatrenia, ktoré zabránia vzniku krízovým javom alebo v maximálnej miere znížia ich ničivé následky, s dôrazom na ochranu ľudských životov. Zmeny v globálnom bezpečnostnom prostredí sa prenášajú aj do podmienok jednotlivých štátov. Slovenská republika prijala v septembri 2005 novelizovaný strategický dokument na úseku bezpečnosti, ktorým je Bezpečnostná stratégia SR. Následne by sa jej základné myšlienky mali postupne objavovať vo všeobecne záväzných právnych predpisoch súvisiacich s bezpečnosťou Slovenskej republiky, ktorých základom je Ústava SR, ústavný zákon o bezpečnosti štátu v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ako aj rad ďalších právnych noriem. Uvedené zmeny, ktoré sa udiali v globálnom bezpečnostnom prostredí, ovplyvnili aj proces tvorby právnych predpisov. Dôvodom je predovšetkým: • nedostatok právomocí – mnohé problémy, ktoré už majú globálny charakter

(organizovaný zločin, terorizmus a pod.), sú riešené spravidla na národnej úrovni. Nadnárodné problémy a globálne hrozby však nemôžu byť efektívne riešené nekoordinovanými národnými subjektmi, ale vyžadujú si reguláciu a koordináciu chovania štátov a neštátnych aktérov;

• nedostatok informácií a výsledkov analýz procesov – tvorcom bezpečnostnej politiky a verejným inštitúciám často chýbajú dôležité informácie a analýzy a niekedy i potrebné nástroje na riešenie zložitých politických otázok. Preto musia vedci a nevládne organizácie zohrávať dôležitú úlohu v rozhodovacích procesoch dodávaním vedeckých analýz a navrhovaním adekvátnej reakcie;

• nedostatok donucovacích kompetencií – konanie v súlade s medzinárodnými dohodami nadobudlo v procese krízového riadenia zásadný význam. Medzinárodné organizácie sa stávajú závislé na vôli jednotlivých štátov dodržiavať medzinárodné záväzky a spravidla nemajú nástroje na to, aby donútili vlády štátov plniť záväzky, ktoré prijali;

• nedostatočná účasť verejnosti na riešení – tak ako už bolo uvedené, ďalšími aktérmi verejnej politiky sa okrem medzinárodných inštitúcií (štátov) musia stať i zástupcovia verejnosti, t.j. občianskych združení a zástupcovia podnikateľských kruhov. Títo sú zatiaľ väčšinou z diskusií a rozhodnutí vylúčení.

V súlade s uvedeným je možné konštatovať, že na globálnej úrovni sa zrýchľuje proces rozpadu tradičnej štátnej suverenity, ktorá bola základným kameňom súčasného chápania medzinárodných vzťahov. Slovenská republiky, tak ako aj ďalšie suverénne štáty, je vystavená útokom z dvoch strán. Zvonku útočia nadštátne integračné tlaky, ktoré sú živené uvoľnením, zrýchľovaním a zlacňovaním obehu kapitálu, tovaru, osôb, informácií, ale i kriminalitou, drogami, medzinárodným terorizmom, politickým, etnickým, rasovým a náboženským násilím, znečistením životného prostredia a nemocami. Tieto javy stále menej

4

rešpektujú štátne hranice a preto si ich riešenie vyžaduje nadnárodné prístupy, ktoré vedú až k integrácii v rôznych oblastiach spoločenského života.

Napriek uvedeným skutočnostiam je nevyhnutné vytvoriť komplexný systém právnych noriem, ktoré pokryjú celý priestor krízového riadenia a vytvoria podmienky na optimálne riešenie otázok obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte. Uvedené právne normy musia vytvárať podmienky nielen na riešenie krízových situácií, ale aj na identifikáciu a analýzu rizík, ale aj na ich prevenciu.

V podmienkach medzinárodného spoločenstva narastá počet a rôznorodosť bezpečnostných výziev, rizík, ohrození a samotných krízových situácií, ktoré môžu byť vyvolané nielen vzťahmi medzi štátmi, ale aj neštátnymi skupinami a organizáciami, ktoré nerešpektujú medzinárodný poriadok a pre ktoré je vojna, násilie a potláčanie ľudských práv a slobôd prostriedkom presadzovania vlastných záujmov. Na prelome storočí vo svete pôsobia nové výzvy a asymetrické ohrozenia mieru a medzinárodnej stability, a to v podobe etnických napätí, hospodárskych kríz, politickej nestability, medzinárodného organizovaného zločinu a terorizmu, porušovania ľudských práv, zneužívanie informačných technológií, šírenia zbraní hromadného ničenia a najmodernejších zbraňových systémov. Najvýraznejšou globálnou hrozbou celosvetovej stability je výrazný nárast terorizmu v jeho najrôznejších podobách v globálnom, regionálnom aj lokálnom rozmere.

Vývoj bezpečnostnej situácie vo svete sa v ostatných rokoch odrazil aj na vývoji medzinárodných právnych nástrojov týkajúcich sa boja proti terorizmu. Slovenská republika aktívne uplatňuje medzinárodné právne nástroje boja proti terorizmu a vo vnútroštátnom právnom poriadku prijíma príslušné opatrenia na uskutočňovanie všetkých záväzkov vyplývajúcich z protiteroristických medzinárodných zmlúv, ako aj iné opatrenia na prevenciu a potláčanie terorizmu.

Slovenská republika ratifikovala všetky globálne dohovory. Najdôležitejším krokom pri uplatňovaní medzinárodných právnych nástrojov v Slovenskej republike je implementácia základnej protiteroristickej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1373/2001. Ďalej podpísanie Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 s výhradou ratifikácie, podpísanie tzv. Dohovoru o Europole 12.mája 2004 a štyroch nadväzných protokolov (Protokol o praní špinavých peňazí, Protokol o vyšetrovacích tímoch, Protokol o zriadení Európskeho policajného úradu, Protokol o výsadách a imunitách), ktoré dotvárajú medzinárodný aspekt právneho prostredia na úseku krízového riadenia.

Slovenská republika prijala Národný akčný plán boja proti terorizmu schválený vládou, ktorý má vytvoriť podmienky na dôsledné napĺňanie a implementáciu medzinárodných zmlúv a záväzkov (rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, nariadenia a rámcové rozhodnutia inštitúcií EU, výnosy medzinárodných inštitúcií i konkrétnych štátov, v ktorých sú vyhlasované sankcie voči osobám a skupinám podozrivým z terorizmu a z podpory terorizmu, ...). Národný akčný plán boja proti terorizmu má zároveň určiť platformu na právne zabezpečenie procesu prevencie i konkrétneho boja s terorizmom. Tieto otázky však nie sú zatiaľ komplexne doriešené. Môžeme konštatovať, že vytváranie právneho prostredia krízového riadenia musí rešpektovať na jednej strane všeobecne platné legislatívne zásady a na strane druhej osobitosti procesu krízového riadenia. Nevyhnutne musí vychádzať z historických predpokladov a tradícií

5

príslušnej krajiny, pričom však musí rešpektovať aj medzinárodne uznávané zásady. V neposlednom rade však musí rešpektovať aj aktuálne výzvy a riziká, medzi ktoré v súčasnosti patrí terorizmus, ale tiež rastúce ekonomické rozdiely medzi regiónmi a ochrana narušeného prírodného prostredia.

6

1. Krízové riadenie štátu a jeho právne aspekty Krízové riadenie štátu a krízové opatrenia, ktoré sú v rámci neho vykonávané, uskutočňujú spravidla orgány štátnej správy. Ich konanie je právne podmienené ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa konštatuje, že „štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.

Uskutočňovanie krízových opatrení s dôrazom na obdobie krízových stavov sa spravidla uskutočňuje aj prostredníctvom obmedzovania záujmov jednotlivca pred záujmami verejnými. Prejavuje sa to zásahom do jeho občianskych práv a slobôd a do právom chránených záujmov.

Štát musí zabezpečiť, aby aj v krízových situáciách nenastalo „bezprávie” a zároveň musí garantovať aj aspoň nevyhnutný rozsah práv a slobôd, ktorý je dnes možné odvodiť aj z medzinárodnoprávnej úpravy (napr. čl. 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach). V súvislosti s vyhlásením vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu totiž spravidla vzniká, vzhľadom na mimoriadne okolnosti, potreba obmedziť nad obvyklý režim niektoré základné práva a slobody občanov. Takáto fakultatívna možnosť obmedzenia základných práv a slobôd je upravená v čl. 51 ods. 2 Ústavy SR, kde je stanovené, že „podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinnosti v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon“. V opačnom prípade by orgány štátu pri vzniku takýchto situácií boli nútené pravdepodobne konať v rozpore s ústavou, resp. nad jej rámec. Prípadné obmedzenie základných práv a slobôd nad obvyklý režim musí zároveň rešpektovať všetky medzinárodné záväzky, ktoré Slovenská republika prevzala najmä ratifikáciou a vyhlásením medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách.

Vychádzajúc z existujúcej systematiky ústavy ponecháva sa stanovenie podmienok a rozsahu prípadného obmedzenia základných práv a slobôd v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na osobitný ústavný zákon. Ústavná úroveň právnej úpravy by mala dostatočne garantovať, aby sa táto možnosť nedala zneužiť. (ani potenciálne). Uvedený postup zabezpečenia štátnej moci na obdobie krízových situácií vytvára predpoklady na to, aby už pred vznikom krízovej situácie na území štátu existovala právna úprava presne vymedzujúca kedy, akým spôsobom a v akom rozsahu môže byť zasiahnuté do práv a slobôd občanov. Verejná moc predstavuje v štáte silu, ktorá je schopná zabezpečiť sformovanie, upevnenie a ochranu určitej sústavy spoločenských vzťahov právnymi prostriedkami, vrátane prostriedkov donútenia. Bez verejnej moci by nemohol existovať kolektívny život a spoločenské vzťahy. Práve schopnosť zabezpečiť poriadok aj donútením je jedným z najdôležitejších znakov spoločenského vzťahu. Podstata krízového riadenia štátu je založená predovšetkým na osobitnom mechanizme výkonu verejnej moci, ktorý pozostáva z:

• uplatňovania špecifických prostriedkov výkonu verejnej moci, • špecifického inštitucionálneho zabezpečenia štátu (bezpečnostný systém SR).

7

Osobitné prostriedky krízového riadenia sú určité mocenské oprávnenia štátnych orgánov, a ďalších subjektov, ktoré spočívajú v možnosti alebo povinnosti prijímať a vykonávať najmä krízové opatrenia zamerané na riešenie krízových situácií a dôrazom na ochranu osôb a majetku, t.j. na minimalizovanie škôd a strát a urýchlený návrat do predkrízového stavu.

Špecifické inštitucionálne zabezpečenie štátu tvorí sústava orgánov verejnej moci a iných prvkov krízového riadenia, ktoré reprezentujú bezpečnostný systém Slovenskej republiky a zodpovedajú za prevenciu vzniku krízových javov, za krízové plánovanie a trvalú pripravenosť na riešenie vzniknutých kríz. Právna úprava krízového riadenia štátu je podľa Ústavy Slovenskej republiky riešená v osobitnom zákone, v ktorom je upravený okrem iného aj spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Týmto osobitným zákonom je ústavný zákon č.227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý pôsobnosť a zodpovednosť orgánov štátnej správy pri zaručení bezpečnosti štátu upravuje v ustanovení čl. 6 až 10. Súčasná právna úprava riešenia krízových situácií v Slovenskej republike sa odvíja od Ústavy SR a začala sa tvoriť postupne hneď po osamostatnení Slovenska. Existencia práva sa spája s existenciou spoločnosti a štátu. Uvedené právne úpravy v našej spoločnosti sa odvíjajú od verejnej autority, ktorou je štát. Štát ako verejnoprávna korporácia je forma organizácie spoločnosti, ktorá vznikla a existuje na základe spoločenskej zmluvy, vyznačuje sa tak najvyššou suverénnou mocou nad štátnym teritóriom s obyvateľstvom, ako aj personálnym, vecným a organizačno-normatívnym substrátom. V modernom štáte je spoločenskou zmluvou ústava a zákony a v širšom zmysle právny systém štátu, ktorého súlad s ústavou zabezpečujú osobitné inštitúcie.

Organizačno-normatívnym substrátom štátu je právny systém štátu, ktorý upravuje aj organizáciu, usporiadanie štátnych inštitúcií (orgány štátnej správy a štátne organizácie), ich funkcie a vzťahy i vzťahy k obyvateľstvu. Právny systém v širšom zmysle slova je súbor platných právnych noriem a sústava štátnych inštitúcií, ktoré právo tvoria, aplikujú a zabezpečuje jeho ochranu. V užšom význame reprezentuje právny systém objektívne právo, teda súhrn platných právnych noriem.

Akýkoľvek systém, vrátane právneho systému pozostáva z určitých prvkov, ktoré sú konkrétnym spôsobom usporiadané, a medzi ktorými sú určité vzťahy podmienené vlastnosťami týchto prvkov, a tie vďaka týmto vlastnostiam plnia určité funkcie. Základným prvkom právneho systému je právna norma. Právne normy sú v rámci právneho systému usporiadané: • vertikálne podľa stupňa právnej sily, • horizontálne podľa jednotlivých odborov práva a ľudskej činnosti, • prípadne podľa iných kritérií (napríklad predmet právnej regulácie, metóda právnej

regulácie, ...). Významné miesto v právnom systéme Slovenskej republiky zaujímajú aj právne normy regulujúce oblasť bezpečnosti štátu a v rámci nej systém riešenie krízových situácií v Slovenskej republike. Štruktúra právnej úpravy na úseku riešenia krízových situácií v SR sa zaoberá pôsobnosťou orgánov štátnej správy a samosprávy, ich vzájomných vzťahov a väzieb medzi nimi, vzťahov s okolím, ako i ich právami a povinnosťami. Ich predmetom sú

8

aj oprávnenia a povinnosti iných právnických a fyzických osôb podieľajúcich sa na plnení úloh riešenia krízového situácií SR.

V súlade s prijatou Bezpečnostnou stratégiou musí Slovenská republika zabezpečiť, aby jej bezpečnostný systém bol schopný účinné riadiť vyčlenené sily a prostriedky v procese prevencie, krízového plánovania, zamedzovania, zmierňovania a odstránenia následkov jednotlivých druhov bezpečnostných rizík, reálnych ohrození a konkrétnych krízových situácií. Súčasťou tohto procesu je aj vytvorenie systému krízového manažmentu štátu s presným určením kompetencií a vzájomných väzieb medzi Národnou radou Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky a ďalšími orgánmi štátnej správy na ústrednej i regionálnej úrovni, ako aj orgánmi regionálnej i miestnej samosprávy. Splniť takúto úlohu je možné len za predpokladu, že sú vytvorené dostačujúce právne predpoklady na činnosť bezpečnostného systému štátu, ako aj na zabezpečenie obrany štátu, ochrany osôb a majetku, vrátane ochrany životného prostredia a kultúrnych a historických pamiatok, ako aj na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte.

9

2. Všeobecné zásady vytvárania právnych predpisov Právo je súčasťou spoločenského vedomia, ktoré vymedzuje vzťahy medzi ľuďmi a tiež medzi právnickými osobami, ako aj vzťahy fyzických a právnických osôb a štátu. Je výlučne spoločenským javom, ktorý vzniká v ľudskej spoločnosti a v spoločnosti pôsobí. Právo sa definuje rôznym spôsobom. H. Kantorowicz ho definuje ako „súhrn spoločenských pravidiel predpisujúcich vonkajšie chovanie, ktorých porušenie sa považuje za žalovateľné“. Starí Rimania radi používali vzletnú myšlienka „Ubi societas, ubi jus“ (Kde je spoločnosť, tam je právo). Právo predstavuje usporiadanú množinu právnych noriem, zahŕňa tiež právne vzťahy, právne zásady, právne vedomie, ale aj spravodlivosť. Základom práva sú teda právne normy, ktoré sa vyznačujú radom formálnych náležitosti (pochádza od oprávneného právotvorného subjektu, vydáva sa presne stanoveným spôsobom, ...) a kvalitatívnych náležitostí (normatívnosť, právna záväznosť, všeobecnosť, štátne donucovanie, ...). Význam práva pre spoločnosť je teda nepopierateľný. V spoločenskej praxi ho môžeme charakterizovať nasledovným spôsobom: • pomáha riadiť spoločenský život a ľudské vzťahy, • usmerňuje jednotlivcov i spoločenské skupiny na ich ceste k civilizovanej spoločnosti, • je systémom pravidiel, ktoré prijíma štát a zároveň je to nástroj na ochranu

najvýznamnejších spoločenských hodnôt, • právne, morálne, politické, náboženské a iné normy sa navzájom prelínajú, pričom sa

môžu podporovať alebo byť v rozpore. V spoločnosti existuje celý rad normatívnych systémov, ktoré upravujú jednotlivé oblasti spoločenského života. Právo ma medzi nimi špecifické postavenie a od ostatných normatívnych systémov v spoločnosti sa odlišuje: • záväznosťou, pretože v spoločnosti je jediný právny systém na rozdiel od radu

morálnych alebo náboženských systémov (monizmus), • spojením so štátnou mocou, • formou (zverejnenie štátom v Z. z.). Právo je možné členiť z rôznych pohľadov a podľa rozličných kritérií. Základné rozdelenie práva je nasledovné: • medzinárodné právo (medzinárodné zmluvy, medzinárodné obyčaje a uzancie,

medzinárodná kurtoázia), • vnútroštátne právo:

- súkromné právo, - verejné právo.

Právo je veľmi úzko zviazané so štátom a typom štátnej moci. V modernom zmysle sa termín štát používa od čias Machiavelliho, no napriek tomu neexistuje všeobecne platná definícia štátu. V zásade je možné rozlišovať tých, ktorí pri definícii štátu vychádzajú z teórie politiky založenej na právach a na druhej strane zástancov teórie politiky založenej na moci. Tieto skutočnosti sa potom premietajú aj do konkrétnych definícií. Do prvej skupiny patrí Hegel, ktorý tvrdí, že „štát je uskutočnenie mravných ideí“. Druhú skupinu reprezentuje napríklad

10

Weber, ktorý štát definuje ako „organizáciu, ktorá monopolizuje legitímne násilie nad daným územím“. Z uvedeného vyplýva, že aj právne prostredie krízového riadenia je závislé na forme štátnej moci a jej uplatňovaní. So štátom a štátnou mocou je teda veľmi úzko spojený termín demokracia. Princíp demokracie predstavuje rovnoprávne uplatňovanie vôle všetkých členov nejakej skupiny. Z pohľadu verejnej správy je to forma vlády, v ktorej patrí najvyššia moc ľudu, pričom sa uskutočňuje priamou účasťou vo vláde alebo prostredníctvom volených zástupcov. Pri jej definovaní je možné konštatovať, že: • má grécky pôvod, • je to pojem starší ako 2 500 rokov, • je zložený zo slov „demos“ – ľud a „kratia“ – vláda (prekladá sa teda ako „vláda ľudu“). Hlavným orgánom v spoločnosti, ktorý je inštitucionálnym vyjadrením politickej moci je štát. Štát predstavuje základnú súčasť politického systému. V priebehu vývoja ľudskej spoločnosti sa vytvorili rôzne teórie, ktoré vznik štátu popisovali (teologická, patriarchálna, zmluvná teória, i teória násilia). Inštitucionálna koncepcia štátu vychádza z predpokladu, že štát je predovšetkým inštitucionalizovaná moc a teda aj inštitúcia, v ktorej sa táto moc stelesňuje. Pri definovaní štátu je nutné rešpektovať aj tieto skutočnosti: • štátna moc sa vyvinula z verejnej autority, ktorá bola v spoločnosti, • štátne orgány sa vyvinuli z radových a kmeňových autorít, • štát je politicko-mocenská organizácia, ktorej znakmi je:

- štátne územie, - občianstvo, - existencia právneho poriadku na riadenie spoločnosti, - existencia relatívne samostatne konajúceho subjektu medzinárodného práva

i vnútroštátneho práva, - politická organizácia spoločnosti zahrnujúca celú spoločnosť a systém orgánov

verejnej moci, - suverenita.

Právny štát je pojem, ktorý patrí medzi najfrekventovanejšie v demokratickej spoločnosti. Jeho počiatky siahajú do antického Grécka, kde začali vládnuť zákony nad všetkými občanmi. Významným prínosom do teórie právneho štátu bola koncepcia prirodzeného práva a teória spoločenskej zmluvy. V nich sú zárodky novej koncepcie práv a slobôd občanov. Postupne sa začína napĺňať tým správnym obsahom pojem občan a svojich občianskych práv sa začínajú dovolávať aj poddaní. Právny štát je teda akousi protiváhou policajného štátu a zneužívania štátnej moci. Je ho možne charakterizovať ako štát, kde: • právo je nadradené politike, • štátna moc samu seba obmedzuje vopred stanovenými a všeobecne záväznými

pravidlami (napr. stanovenie podmienky, kedy môže policajt používať zbraň), • je zabezpečená právna istota občanov a dôvera v právo, pričom kvalita práva poskytuje

právne záruky, • platí princíp zvrchovanosti ústavy a zákona, • neexistencia právnych noriem, ktoré by neplatili aj pre predstaviteľov štátnej moci, • občan môže robiť všetko, čo zákony nezakazujú (vytvorenie inštitútu právnej istoty),

11

• právny štát rešpektuje ľudské a občianske práva a slobody, pričom dodržiava všetky ustanovenia ratifikované v medzinárodných zmluvách,

• životná úroveň občanov závisí do značnej miery na rešpektovaní základných právnych princípov štátom, t.j. prvkami jeho verejnej správy,

• v právnom štáte sa moc delí medzi zákonodarné, výkonné a súdne orgány. Jedným z predpokladov prežitia a rozvoja spoločenských skupín, ktoré sa sformovali do štátnych útvarov, je vytvorenie právneho poriadku. Uvedená skutočnosť je podporená tým, že v nových spoločenských podmienkach je nevyhnutné: • okrem individuálnej správy spravovať aj verejné záležitosti, • vytvorenie systému riadenia vnútorných vzťahov i vzťahov s okolím (zásady chovania

sa ľudí v komunite, povinnosti voči celku, ale tiež otázka obrany a ochrany spoločenstva voči vonkajšiemu ohrozeniu),

• zo všeobecne uznávaných zásad správania sa postupne vytvoriť právny poriadok (Tomáš Akvinský v 13. storočí spomína dva znaky civilizácie, za ktoré pokladá jazyk a právo).

Právna kultúra je súhrn národných a lokálnych zvláštností v právnom myslení a praxi, ktorú môžeme charakterizovať nasledovným spôsobom: • je súčasť kultúry spoločnosti, • zohľadňuje historické skúsenosti národa, ale aj susedov, ktorí vyznávajú obdobné

hodnoty, • poznáme tieto základné právne kultúry:

- európsku (kontinentálnu) právnu kultúru, - anglo-americkú právnu kultúru, - náboženskú (tzv. tradičnú) právnu kultúru, - socialistickú právnu kultúru.

Právna kultúra sa v Európe vyvíjala stovky rokov, pričom jej základy sú spojené s obdobím antiky. Za ideové zdroje európskej právnej kultúry sa považuje: • grécka filozofia a cit pre krásu, • rímske právo a zmysel pre poriadok, • kresťanská viera a úloha mravnosti v nej. Štát plní rad nezastupiteľných funkcií v živote spoločnosti počas jej kontinuálneho vývoja, ale tiež v akejkoľvek krízovej situácii. Počas krízových stavov je úlohou štátu okrem iného: • garantovať aspoň nevyhnutný rozsah práv a slobôd občanov, • chrániť občanov pred „bezprávím“, • materiálne i technicky pomôcť občanom prekonať dôsledky krízového javu, • vytvoriť podmienky na prežitie občanov, • uvoľniť dostatočné sily, prostriedky a zdroje na riešenie krízového javu. Krízové riadenie štátu je tvorené Bezpečnostným systémom SR, ktorý predstavuje jeho osobitné inštitucionálne zabezpečenie, systémom špecifických právnych noriem, špecifickými

12

nástrojmi, postupmi, zdrojmi a prostriedkov verejnej moci, ako aj možnosťou obmedzenia základných práv a slobôd občanov počas riešenia krízovej situácie. Množinu právnych noriem niekedy nazývajú laici, ale aj odborníci legislatívou konkrétnej oblasti (napr. legislatíva krízového riadenia). V skutočnosti však termín legislatíva predstavuje: • tvorbu právnych noriem, • činnosť zákonodarných zborov, • zákonodarnú moc (zákonodarstvo). Legislatívny proces má svoje formálne zákonitosti a uskutočňuje sa v štyroch základných krokoch: • zákonodarná iniciatíva (vláda SR, výbory NR SR, poslanci NR SR), • pripomienkovanie a prerokovanie návrhu, • hlasovanie o návrhu a jeho schválenie, • vyhlásenie (publikácia) právnej normy.

Na základe uvedeného vymedzenia predstavuje legislatíva krízových situácií:

• proces tvorby právnych noriem na úseku krízového riadenia (t.j. na úseku prevencie

vzniku krízových situácií, prípravy na ich riešenie, ich samotného riešenia, ako aj odstraňovania negatívnych následkov krízových situácií),

• činnosť vlády SR a vecne príslušných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy pri príprave návrhov právnych noriem na úseku krízového riadenia a ich predkladanie Národnej rade SR na schválenie.

Legislatíva krízových situácií sa zaoberá tvorbou právnych noriem na úseku: • obrany štátu, • ochrany:

- občanov, - majetku, - životného prostredia,

• vnútornej bezpečnosti a zabezpečovania poriadku v štáte a v jednotlivých regiónoch. V právnej terminológii sa stretávame s pojmom kódex. Je to kompletný, organicky usporiadaný súbor uzákonených právnych textov daného právneho odvetvia (Občiansky zákonník, Trestný zákon, Obchodný zákonník,...). Právne normy na úseku krízového riadenia nie sú takto komplexne usporiadané. Skladajú sa zo špecifických zákonov na úseku krízového riadenia a na druhej strane sú rôzne zásady krízového riadenia súčasťou iných právnych noriem, pričom do nich zasahujú len okrajovo. Napríklad Trestný zákon obsahuje rad ustanovení, ktoré majú bezprostredný vzťah s krízovým riadením: • zakazuje vlastizradu, teror, sabotáž, vojnovú zradu,

13

• chráni štát ako civilizačnú hodnotu (zakazuje útoky na štátne orgány a verejných činiteľov, chráni verejných činiteľov, chráni verejný poriadok, potláča úplatkárstvo,...)

• ochraňuje občianske spolunažívanie (zakazuje násilie proti skupine osôb i jednotlivcom, potláča rasovú a národnostnú nevraživosť,...),

• chráni život a zdravie občanov (bojuje proti násiliu – teror, vraždy,...). Právne normy krízového riadenia musia plne rešpektovať aj ľudské práva a slobody napriek tomu, že v procese riešenia krízových javov môžu byť čiastočne v súlade so zákonom obmedzené. Ľudské práva a slobody: • sú oprávnenia priznané jedincovi, ktoré mu umožňujú plne využívať vlastné schopnosti,

inteligenciu, talent a znalosti na upokojovanie svojich duchovných a iných ambícií, • je možné obmedziť ich len za podmienok, ktoré sú striktne stanovené a kontrolovateľné

zákonom, • základom filozofie ľudských práv je otázka vzťahu občana a verejnej moci, • verejná moc je legitímna (je založená na právnom prostredí a dodržiavaní právnych

noriem, má nárok na rešpekt a poslušnosť občanov), ak sama rešpektuje ľudské práva a slobody,

• je to výber z večných a nemenných prirodzených práv, ktorý bol zahrnutý do medzinárodných deklarácií a dohôd (v roku 1789 bola prijatá Deklarácia práv človeka a občana).

V súlade so všeobecnou teóriou štátu a práva môže právny poriadok štátu obsahovať celý rad právnych noriem, zmlúv a špecifických údajov: • normatívne právne akty (všeobecne záväzné predpisy, ktoré obsahujú právne normy

a vznikli ako výsledok normotvornej činnosti niektorého i z orgánov oprávnených na ich tvorbu – ústava, zákony, zákonné opatrenia, dekréty prezidenta, vládne nariadenia, vyhlášky, všeobecne záväzné nariadenia miestnych samospráv, ...),

• normatívne zmluvy (medzinárodné zmluvy ratifikované a vyhlásené štátom), • precedensy (rozhodnutia súdov alebo orgánov štátnej správy, ktoré formulujú právne

normy alebo dopĺňajú ich medzery a ktorým sa priznáva všeobecná záväznosť), • právne obyčaje (obyčaje, ktoré obsahujú určité práva alebo povinnosti, o ktorých

správnosti je určitá spoločnosť presvedčená a ktoré dlhodobo rešpektuje a zachováva), • právnu náuku (názory významných právnikov vyjadrené v knihách a teoretických

spisoch). Základom právneho systému každého demokratického štátu je ústava štátu. Je to právna norma, ktorá v sebe obsahuje historické skúsenosti národa z doterajšieho vývoja a stanovuje zásady, podľa ktorých sa vytvorí systém verejnej správy, zásady riadenia spoločnosti i jej právne prostredie. Ústava teda:

• definuje hlavné demokratické zásady, ktorými sa štát riadi, • garantuje ľudské a občianske práva a slobody, • upravuje štruktúru, postavenie a úlohy, činnosť najvýznamnejších štátnych orgánov

a vnútornú štruktúru štátu.

14

Hierarchická štruktúra právnych predpisov Slovenskej republiky je členená nasledovne: • Ústava SR, ústavné zákony, výsledky referenda so silou ústavného zákona, • medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, • zákony, ostatné medzinárodné zmluvy a výsledky referenda o iných dôležitých otázkach

verejného záujmu, • nariadenia vlády a vyhlášky jednotlivých rezortov, prípadne výnosy ústredných orgánov

štátnej správy, • všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy a miestnych orgánov

štátnej správy. Proces tvorby právnych noriem v Slovenskej republike je daný legislatívnymi pravidlami, ktoré si stanovila vláda SR (uznesenie vlády SR č. 241 z 8.4.1997 v znení uznesení vlády SR č. 1118 zo 16.12.1999 a č. 1130 z 28.11.2001): • záväzne určujú zásady tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov a upravujú

postup subjektov navrhujúcich právne predpisy, • uplatňujú sa aj v procese tvorby právnych noriem na úseku krízového riadenia:

- pri príprave, predkladaní a prerokúvaní zákonov na úseku krízového riadenia od spracovania návrhu po jeho predloženie NR SR,

- pri príprave, predkladaní a prerokúvaní nariadení a ostatných vykonávacích predpisov na úseku krízového riadenia od spracovania návrhu po ich vyhlásenie,

- pri príprave, predkladaní a prerokúvaní strategických dokumentov na úseku krízového riadenia.

Okrem hore uvedených prípadov sa legislatívne pravidlá primerane vzťahujú aj na spracovanie a schvaľovanie ďalších právnych noriem: • prípravu a prerokúvanie stanovísk, ktoré vláda zaujíma na požiadanie predsedu NR SR

k návrhom zákonov na úseku krízového riadenia predložených výborov NR SR pre obranu a bezpečnosť, prípadne iným výborom, prípadne poslancom (poslanecký návrh),

• dopracovanie vládneho návrhu zákona, ktorý bol národnou radou vrátený na dopracovanie,

• odstraňovanie nedostatkov vládneho návrhu zákona podľa odporúčania predsedu NR SR v prípadoch, keď vláda s jeho odporúčaním súhlasí,

• prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na platnosť ktorých sa vyžaduje súhlas NR SR a medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

Cieľom legislatívnych prác na úseku krízového riadenia je príprava a schvaľovanie právnych noriem nevyhnutných na zabezpečenie funkčnosti krízového riadenia, ktoré sa stanú:

• funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku, • zlučiteľné s právnymi normami EÚ i so štandardmi NATO.

15

Prostredníctvom dodržania všetkých krokov legislatívneho procesu sa dosahuje vyváženosť právnych predpisov na úseku krízového riadenia. Vyváženosť právneho prostredia krízového riadenia si vyžaduje: • taký súlad zákona s právnym poriadkom, ktorý nebráni dosahovaniu cieľov sledovaných

zákonom alebo nesťažuje dosahovanie cieľov sledovaných iným zákonom, • súlad zákona s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami

a predpismi, • súlad vykonávacieho predpisu s právnymi predpismi vyššej sily. Základné požiadavky kladené na zákony sú stanovené všeobecnou teóriou práva. Konkrétne zákony na úseku krízového riadenia musia rešpektovať nasledovné skutočnosti a predpoklady: • upravujú spoločenské vzťahy pri prevencii vzniku krízových javov, pri ich riešení

i odstraňovaní negatívnych dopadov, • musia byť zrozumiteľné, prehľadne usporiadané a obsahovať len normatívne

ustanovenia, • musia byť terminologicky presné a jednotné, • musia mať jazykovo a štylisticky správne a všeobecne zrozumiteľné texty, • musia byť v súlade s medzinárodnými záväzkami, • nesmú preberať ustanovenia iných zákonov (používa sa odkaz na iný zákon). Proces tvorby právnych noriem je zložitý a jednoznačne stanovený postup, ktorý musia navrhovatelia dodržať, aby predložili na schválenie do Národnej rady SR dokument akceptovateľný väčšinou poslancov. V procese tvorby právnych noriem sa môže spracovávať:

• legislatívny zámer, • návrh zákona, • novelizácia zákona. [65] Legislatívny zámer má za úlohu vytvoriť podmienky na prijatie účinnej a vecne, obsahovo i formálne správnej právnej normy. Táto zásada je všeobecne platná a je rešpektovaná aj pri tvorbe právnych noriem na úseku krízového riadenia. Pri spracovávaní legislatívneho zámeru musia byť rešpektované nasledovné skutočnosti: • spracováva sa pred dôležitými zákonmi, prípadne ak tak rozhodla vláda, • predkladateľom je ÚOŠS, ktorý bude spracovávať aj návrh zákona, • obsahuje hlavne zhodnotenie platnej právnej úpravy a určenie cieľov, ktoré má nová

právna úprava dosiahnuť, • obsahuje zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť, • obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a EÚ, • po schválení vládou je záväzným podkladom na vypracovanie návrhu zákona. [65]

16

Návrh zákona môže byť spracovaný po schválení legislatívneho zámeru, alebo môže byť spracovávaný samostatne. Spracováva ho predkladateľ, ktorým je ústredný orgán štátnej správy poverený vládou SR, alebo to môže byť poslanec, prípadne skupina poslancov. Návrh zákona v paragrafovom znení obsahuje: • úvodné ustanovenia:

- úvodná veta, - predmet úpravy zákona (okruh spoločenských vzťahov, ktoré má zákon upraviť), - súčasťou úvodných ustanovení môže byť aj vymedzenie základných pojmov

a právnych inštitútov zákona (preto sa môže označiť aj ako základné ustanovenia),

• splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu - môže byť uvedené v návrhu zákona,

• spoločné ustanovenia - spoločná úprava vecí týkajúca sa viacerých alebo všetkých ustanovení zákona,

• prechodné ustanovenia - vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy ustanovené doterajším zákonom,.

• záverečné ustanovenia - zrušenie doterajších predpisov spolu s ustanovením o účinnosti zákona,

• zrušovacie ustanovenia - uvádzajú všetky právne normy, ktoré navrhovaný zákon ruší, • ustanovenie o účinnosti - uvádza presný dátum nadobudnutia účinnosti zákona, pričom

navrhovateľ musí počítať aj s možným vrátením zákona prezidentom a s dobou potrebnou na vyhlásenie zákona.

V procese spracovania a schvaľovania návrhu zákona na úrovni vlády SR i Národnej rady SR má nasledovnú štruktúra:

• obal materiálu, • návrh uznesenia vlády, • návrh zákona v paragrafovom znení, • predkladacia správa:

- podnet na vypracovanie návrhu zákona, - dôvody návrhu zákona, - obsah návrhu zákona, - vyhodnotenie dopadov na štátny rozpočet, rozpočet

samosprávneho orgánu, ... - informácia o prerokovaní návrhu v poradných orgánoch

vlády, - informácia o pripomienkovom konaní, - pripomienky verejnosti,

• vyhlásenie predkladateľa: - o bezrozpornosti návrhu zákona, - o súlade návrhu zákona so schváleným legislatívnym

zámerom, • vyhodnotenie pripomienkového konania, • zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na

zamestnanosť, • návrh vykonávacieho predpisu (ak návrh zákona obsahuje splnomocnenie na vydanie), • návrh komuniké. [65]

17

Pripomienkovanie návrhu zákona sa riadi okrem iného týmito zásadami: • zverejnenie návrhu na internete, • zaslanie návrhu určeným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším inštitúciám

(jednotlivé ministerstvá, Úrad vlády SR - sekcia Inštitút pre aproximáciu práva, Národná banka Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad SR, Najvyšší súd SR, Generálna prokuratúra SR, ...),

• lehota na podávanie pripomienok je 15 pracovných dní, • pripomienky k návrhu musia byť spracované a doručené:

- v určenej lehote, - vo forme zdôvodnených návrhov, - ako jednoznačne formulované návrhy s jasným prínosom. [65]

Návrh zákona je podaný vtedy, ak je doručený predsedovi NR SR prostredníctvom podateľne NR SR v počte 260 výtlačkov, vrátane 5 podpísaných a v elektronickej forme so sprievodným listom predsedu vlády SR a s príslušným uznesením vlády SR. Národná rada SR môže vrátiť návrh zákona vláde SR na dopracovanie. Môže sa tak stať po jeho prerokovaní vo výboroch NR SR, prípadne po prvom čítaní v pléne národnej rady. Ďalší postup pri uskutočňovaní zmien, úprav a doplnení návrhu zákona odporúča vláde SR minister, alebo predseda ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bol predkladateľom návrhu zákona. Ak sa vláda nestotožní so stanoviskom národnej rady, môže návrh zákona stiahnuť z ďalšieho rokovania. Pri spracovávaní návrhov medzinárodných zmlúv postupuje vláda obdobným spôsobom, ako pri príprave návrhov zákonov. Návrh medzinárodnej zmluvy, na platnosť ktorej sa vyžaduje súhlas národnej rady, ako aj medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, vypracovaný ministerstvom alebo iným ústredným orgánom štátnej správy sa po skončení pripomienkového konania predkladá na rokovanie legislatívnej rady a na rokovanie vlády. Návrh medzinárodnej sa po prerokovaní vo vláde postúpi na rokovanie národnej rady. Vláda odporučí národnej rade formuláciu jej uznesenia v otázke prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi. Doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi sa stáva prílohou oznámenia, ktorým bude táto zmluva vyhlásená v zbierke zákonov. Novelizácia zákona sa uskutočňuje: • obdobnou formou ako návrh zákona, • priama novelizácia (úvodná veta uvádza, ktorý zákon bude novelizovaný), • nepriama novelizácia (zmeny a doplnenie iného zákona ustanoveniami navrhovaného

zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie v samostatnom článku označenom rímskou číslicou) – táto forma je v našom právnom poriadku neprípustná. [65]

Medzi ďalšie právne normy nižšej právnej sily, ktoré majú charakter vykonávacích predpisov, patria: • nariadenia vlády SR, • vyhlášky jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, • výnosy a opatrenia ústredných orgánov štátnej správy.

18

Proces prípravy a schvaľovania nariadenia vlády SR je podobný ako v prípade prijímania nových zákonov. Rozdiel je len v samotnom procese schvaľovania príslušnej právnej normy, pretože nariadenie vlády SR je výhradne v kompetencií vlády a do jeho schvaľovania teda nezasahuje Národná rada SR. Všeobecný postup prijímania nariadenia vlády: • návrh nariadenia vlády obsahuje dôvodovú správu, ktorá má:

- všeobecnú časť: zhodnotenie platného právneho stavu a odôvodnenie potreby

vytvoriť novú právnu normu, odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy, posúdenie súladu s ústavou a súvisiacimi zákonmi, predpokladaný hospodársky a finančný dosah na rozpočet

(štátu, obcí, ...), doložka zlučiteľnosti s právom Európskeho spoločenstva

a právom EÚ, tabuľka zhody nariadenia vlády s právom Európskeho

spoločenstva a právom EÚ, - osobitnú časť:

obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovanej úpravy,

neuvádza text jednotlivých ustanovení, ani spôsob ich odôvodnenia uverejnený vo všeobecnej časti dôvodovej správy,

• ďalšie časti návrhu nariadenia vlády sa vypracujú v obdobnej štruktúre ako návrh zákona, pričom je kladený dôraz na predkladaciu správu,

• návrh nariadenia vlády sa upraví na základe výsledkov pripomienkového konania rovnako, ako pri dopracovávaní návrhu zákona,

• návrh nariadenia vlády predloží predkladateľ na prerokovanie vláde SR a legislatívnej rade (legislatívna rada zaujme stanovisko do 75 dní),

• čistopis nariadenia vlády po jeho schválení na rokovaní vlády upraví v zmysle schválených pripomienok predkladateľ a doručí ho Sekcii vládnej legislatívy Úradu vlády SR,

• Sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády SR zabezpečí jeho vydanie v zbierke zákonov (žiadosť je doplnená o 3 výtlačky nariadenia vlády a tiež nariadenie na elektronickom médiu), tým že ju doručí redakcii Zbierky zákonov do 15 dní pred nadobudnutím účinnosti,

• novelizácia nariadenia vlády SR sa uskutočňuje podľa rovnakých zásad, ako novelizácia zákonov. [65]

Proces prípravy a schvaľovania vyhlášky, výnosu alebo opatrenia ústredného orgánu štátnej správy je s drobnými výnimkami rovnaký, ako pri príprave a vydávaní nariadenia vlády. Ich schvaľovanie je v kompetencií príslušného ústredného orgánu štátnej správy. Priebeh ich spracovania a vydávania je nasledovný: • návrh vyhlášky sa spracováva obdobným spôsobom ako návrh zákona, • návrh vyhlášky musí byť doplnený odôvodnením, ktoré obsahuje:

- všeobecnú časť (zhodnotenie platného právneho stavu a potreba novej právnej úpravy, odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy, zhodnotenie súladu so zákonom, hospodársky a finančný dopad navrhovanej právnej úpravy, doložka zlučiteľnosti s právom EÚ (ES)),

19

- osobitnú časť (obsahuje odôvodnenie jednotlivých článkov a konkrétnych bodov navrhovanej právnej úpravy),

• návrh sa zasiela na pripomienkovanie tým ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ktorých činnosť je obsahom vyhlášky ovplyvnená,

• návrh spracovávanej právnej normy upravený na základe vyhodnotenia pripomienkového konania sa predkladá na prerokovanie vecne príslušnej stálej pracovnej komisii legislatívnej rady vlády SR (ak budú návrh posudzovať viaceré stále pracovné komisie, určí sekretariát legislatívnej rady jednu, ktorá vypracuje spoločné stanovisko). Pracovná skupina posúdi predložený materiál v lehote do 75 dní a do 10 dní od prerokovania záverov ich písomne oznámi predkladateľovi návrhu,

• v prípade, že predkladateľ nesúhlasí so stanoviskom spracovanými pracovnou skupinou legislatívnej rady (napr. z pohľadu súladu s Ústavou alebo so zákonom, ktorý je nižšou právnou normou upresňovaný, nezrozumiteľnosti a vnútornej rozpornosti, nedodržania legislatívnych pravidiel) , predloží vec na rozhodnutie predsedovi legislatívnej rady,

• dopracovaný návrh vyhlášky schváli príslušný minister alebo predseda ústredného orgánu štátnej správy,

• výnosy a opatrenia sú prerokovávané obdobným spôsobom ako vyhlášky, • žiadosť o vyhlásenie vyhlášky, výnosu alebo opatrenia ústredného orgánu štátnej správy

v zbierke zákonov podáva ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy (prípadne iný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou), ktorý bol spracovateľom návrhu (3 výtlačky nariadenia vlády a jeho elektronická forma),

• žiadosť musí byť doručená redakcii zbierky zákonov najneskôr 15 dní pred dňom účinnosti príslušného vykonávacieho predpisu. [65]

20

3. Medzinárodné humanitárne právo Vývoj ľudstva v celej jeho histórii sprevádzali ozbrojené konflikty. Aj keď v celom rade ozbrojených zápasov človek nebojoval o prežitie a o spravodlivú vec, vždy v nich zomierali veľké množstva ľudí a dochádzalo k obrovským materiálnym škodám a narušeniu životného prostredia. V konečnom dôsledku vždy išlo o víťazstvo silnejšieho jednotlivca, skupiny, armády, štátu, prípadne koalície nad slabším alebo nedostatočne pripraveným protivníkom. Rôzne pokusy o klasifikáciu vojen definovali vojny obranné a útočné, spravodlivé a nespravodlivé, ako aj ďalšie. Každé ozbrojené násilie je spojené s ohrozením života obrancu, ale aj útočníka, ako aj s ohrozením slobody, dôstojnosti, uznávaných hodnôt a základných práv nielen bojujúcich, ale všetkých vojnou postihnutých ľudí. Napriek tomu je paradoxom, že vojny zohrali v histórii ľudstva aj pokrokovú úlohu.

V roku 1928 bola medzinárodným dokumentom (tzv. Briand – Kellogov pakt) zakázaná útočná vojna. Zmluvné strany, medzi ktoré patrili všetky veľmoci, odsúdili vojnu ako prostriedok riešenia sporov. Napriek tomu nedokázala ani táto zmluva zabrániť vzniku 2. svetovej vojny (dôvodom bola tiež jej nedokonalosť a nejasná formulácia pojmov).

Človek je nenahraditeľným tvorcom materiálneho a duchovného bohatstva. Na to, aby mohol zohrávať dôstojnú úlohu v spoločnosti, musí mať vytvorené nevyhnutné podmienky. V súlade s touto myšlienkou súvisí aj požiadavka obmedziť na absolútne minimum utrpenie ľudí z ozbrojených zápasov. A aj preto bolo nevyhnutné postupne vytvoriť zásady medzinárodno-právnej ochrany základných ľudských práv a slobôd počas vojnových konfliktov, kodifikovať normy medzinárodného vojnového práva, ochrany obetí a účastníkov vojnových konfliktov. Cieľom všetkých súvisiacich právnych úprav je zachovanie dôstojného života človeka.

Ako je uvedené na nasledujúcom obrázku číslo 1, formovanie medzinárodného humanitárneho práva má svoje počiatky vo Švajčiarsku v polovici 19. storočia.

Obdobie, v ktorom neexistovalo medzinárodné humanitárne právo, vojny sa viedli len podľa zvykového práva

2. polovica 19. storočia Obdobie postupného vytvárania noriem medzinárodného humanitárneho práva a následne aj úpravy zásad vedenia ozbrojeného boja medzi štátmi

Obr.č. 1 Vznik medzinárodného humanitárneho práva Švajčiarsky občan Henri Dumant sa stal priekopníkom budovania základov humanitárneho práva: • napísal a vydal knihu Spomienky na Solferino, v ktorej popísal následky bojov medzi

rakúskou a spojeneckou armádou (francúzsko – sardínskou armádou) v r. 1859 v Lombardii v katastri mestečka Solferino,

21

• jeho kniha nielen popisovala otrasné zážitky a neľudský skutkový stav, ale aj návrhy na zlepšenie systému ochrany človeka (hlavne otázky zlepšenia zdravotnej starostlivosti a ochrany zdravotníckeho personálu),

• v roku 1863 zorganizoval založenie Medzinárodného výboru pre pomoc raneným (neskôr sa z neho vyvinul Medzinárodný Červený kríž).

Proces prijímania medzinárodných právnych noriem na úseku humanitárneho práva a vojenského práva je uvedený v nasledujúcej štruktúre: • 1863 (Ženeva) – bol založený Medzinárodný výbor pre pomoc raneným (neskôr bol

premenovaný na Medzinárodný výbor Červeného kríža), • 1864 (Ženeva) – bol prijatý Ženevský dohovor o zlepšení podmienok ranených

v armádach v poli, • 1868 (Petrohrad) – bola prijatá Deklarácia o zákaze používania výbušných nábojov vo

vojne, • 1899 (Haag) – bola prijatá Deklarácia o zákaze striel „dum-dum“, • 1907 (Haag) – boli prijaté tieto dohody:

- Dohoda o počiatkoch nepriateľstva. - Dohoda o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny. - Dohoda o zaobchádzaní s nepriateľskými obchodnými loďami po vypuknutí

vojny. - Dohoda o zmene obchodných lodí na vojnové. - Dohoda o bombardovaní námornými vojnovými silami počas vojny. - Dohoda o niektorých obmedzeniach vzhľadom na výkon práv zajatých

v námornej bitke. - Dohoda o právach a povinnostiach neutrálnych mocností rešpektujúca práva

a povinnosti neutrálnych síl a osôb počas pozemnej vojny. - Dohoda o právach a povinnostiach neutrálnych síl v námornej vojne. - Dohoda o kladení podmorských samočinných dotykových mín.

• 1909 (Londýn) – bola prijatá, ale nikým neratifikovaná Deklarácia týkajúca sa práva v námornej vojne.

• 1913 (Oxford) – boli vydané zákony námornej vojny (Príručka inštitútu medzinárodného práva).

• 1925 (Ženeva) – bol prijatý Protokol o zákaze používania dusivých, otravných alebo podobných plynov a bakteriologických prostriedkov vo vojne.

• 1922 – 1923 (Haag) – Pravidlá vzdušného boja (nedohodli sa na záväznej forme). • 1928 (Havana) – Dohoda o vojnovej neutralite. • 1930 a 1936 (Londýn) – Dohoda o podvodných operáciách. • 1935 (Washington) – Dohoda o ochrane umeleckých a vedeckých inštitúcií

a historických pamätníkov. • 1949 (Ženeva)

- Dohoda o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.

- Dohoda o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. - Dohoda o ochrane civilných osôb počas vojny. - Dohoda o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených

síl na mori. • 1954 (Haag) – Dohoda o ochrane kultúrnych pamiatok počas ozbrojeného konfliktu. • 1977 (Ženeva)

22

- dodatkový protokol k Ženevským dohodám z r. 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov.

- dodatkový protokol k Ženevským dohodám z r. 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter,

• 1980 (Ženeva) – Dohoda o zákaze alebo obmedzení použitia určitých druhov konvenčných zbraní, ktoré môžu spôsobiť nadmerné utrpenie. [2,3]

Na obrázku číslo 2 je uvedený prehľad medzinárodných dohôd vojnového práva členený do šiestich základných skupín.

Ochrana ľudských práv a základných slobôd musí byť medzinárodnými zmluvami zabezpečená aj v špecifických situáciách počas vojnových konfliktov. Patria medzi ne práva, ktoré v súlade s čl. 4, ods. 2 Paktu o občianskych a politických právach nie je nikdy možné zrušiť: • právo na život, • zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania, • zákaz otroctva a nevoľníctva, • zákaz väznenia pre neschopnosť plniť zmluvné záväzky, • zákaz retroaktivity trestného práva, • právo na uznanie právnej subjektivity, • právo na slobodu myslenia, vyznania a náboženstva. Kategórie osôb a ich postavenie v ozbrojenom konflikte: • kombatanti – príslušníci ozbrojených síl okrem zdravotného personálu a duchovného

personálu (odev, označenie, nosenie zbrane), • nekombatanti – osoby, ktoré sa podieľajú na podpore ozbrojených síl, ale nebojujú

(zdravotníci, kňazi, pracovníci zložiek CO, ...),

Medzinárodné dohody vojnového práva

dohody o pozemných

bojoch

dohody o námorných

bojoch

dohody o leteckých

bojoch

dohody o neutralite

dohody o zbraniach

všeobecne platné

dohody

Obr.č.2 Prehľad medzinárodných dohôd vojnového práva

23

• civilné osoby – osoby nezainteresované do vojenského konfliktu (vrátane novinárov). Základ medzinárodných právnych noriem vojnového a humanitárneho práva bol vytvorený systémom ženevských dohôd, ako aj počas haagských mierových konferencií. Kým podnet k prvému stretnutiu zástancov dodržiavania humanitárnych zásad aj počas vojny dal švajčiarsky občan Henri Dumant, I. haagska mierová konferencia bola zvolaná na podnet ruského cára Mikuláša II. Štruktúra a obsah činnosti haagských konferencií:

• I. haagska mierová konferencia:

− začala sa 18. 5. 1899 za účasti 26 štátov, − okruhy otázok:

obmedzenie zbrojenia, úprava vojnového práva, úprava mierového riešenia medzinárodných sporov,

− prijaté dokumenty: Dohoda o pokojnom riešení medzinárodných sporov. Dohody o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny.

• II. haagska mierová konferencia:

− konala sa v r. 1907 za účasti 44 štátov, − prijatých bolo 13 dohôd, − priame vojenské násilie mohlo byť použiteľné len na ozbrojených príslušníkov

armád. Stručná charakteristika obsahu, základných otázok a štruktúry dohôd prijatých na haagských konferenciách: • Dohoda o počiatkoch nepriateľstva:

− dohoda popisuje právnu úpravu začiatku vojny, − zúčastnené štáty sa dohodli, že vojenské operácie sa nesmú začať bez vyhlásenia

vojny, prípadne bez vyhlásenia ultimáta s podmienečným vyhlásením vojny, − rozsah obmedzenia pohybu občanov počas vojny, − zásady ukončenia vojny (kapitulácia alebo mierová zmluva).

• Dohoda o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny:

− dohoda sa snaží o obmedzenie útrap a krutostí počas vojnových konfliktov, − prílohou dohody sú pravidlá vedenia ozbrojeného boja, − týka sa nielen vojakov, ale aj domobrany, prípadne obyvateľov, ktorí sa bránia

agresii, − obmedzenie osobnej slobody zajatcov (pohyb v určenom priestore, právo vlastniť

osobné veci, povinná práca, pravdivo udať hodnosť a meno,...), − počas vojny sa zakazuje použitie jedov a otravných látok, zabitie protivníka, ktorý

sa vzdal, použitie zbraní spôsobujúcich zbytočné utrpenie, zneužitie cudzích znakov, zneužívanie medzinárodne uznávaných znakov,...),

− definovanie vyzvedačov, parlamentárov, − zásady dosahovania prímeria, − vojenská moc na obsadenom území (plienenie, kolektívne tresty, zabavenie –

majetku štátu, skladov, zbraní, dopravných prostriedkov,...).

24

• Dohovor o právach a povinnostiach neutrálnych mocností a osôb vo vojne: − dohoda definuje pojem neutrálne mocnosti a osoby vo vojne, ktoré sa dotýkajú

štátov a občanov: ktorí nie sú zainteresovaní na vojne, ktorí zachovávajú rovnaký (neutrálny) vzťah k obidvom bojujúcim stranám,

− v súlade s týmto dohovorom je zakázané: porušovať nedotknuteľnosť neutrálneho štátu, preprava vojsk alebo zásob po jeho území, zriaďovanie akýchkoľvek technických základní na jeho území, formovať ozbrojené sily na jeho území,

− má právo na vlastnú obranu, − môže sa postarať o zabezpečenie vojnových zajatcov.

• Dohody o námorných vojnách:

− základ námorného práva bol položený v Parížskej deklarácii o vojnovom práve námornom z roku 1856,

− II. haagská mierová konferencia riešila tieto otázky: režim obchodných lodí nepriateľských štátov na začiatku vojny, zmenu obchodných lodí na vojnové, kladenie podmorských dotykových mín, obmedzenie koristného práva v námornej vojne, práva a povinnosti neutrálnych mocností v námornej vojne, zriadenie Medzinárodného koristného súdu, ... [2]

Prehľad Ženevských dohôd a ich obsah: • Dohoda o zlepšení podmienok ranených v armádach v poli:

− 1864, − základné zásady zaobchádzania s ranenými vojakmi (bez ohľadu na ich

príslušnosť), − neutralita zdravotníckej služby (červený kríž v bielom poli), − základ medzinárodného humanitárneho práva.

• Protokol o zákaze používania dusivých, otravných a iných plynov vo vojne

a o zákaze bakteriologických spôsobov vedenia vojny: − bol prijatý v roku 1925, − reakcia na použitie chemických zbraní v I. svetovej vojne, − signatárom protokolu bola aj ČSR, teda aj SR.

• Dohoda o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. • Dohoda o zlepšení osudu ranených a nemocných v armádach v poli:

− bola prijatá v roku 1929, − ďalšie významné dokumenty, ktoré reagovali na skúsenosti z I. svetovej vojny, − ich cieľom bola humanizácia ozbrojených konfliktov.

• Dohoda o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl

v poli: − bola prijatá v roku 1949,

25

− rieši otázky zaobchádzania s ranenými a nemocnými príslušníkmi ozbrojených síl, ale aj zdravotníkov a duchovných,

− zaoberá sa aj starostlivosťou o telá zranených, − majú byť vytvorené podmienky na zastavenie paľby a poskytnutie pomoci

raneným, − všeobecná ochrana sa poskytuje:

raneným, nemocným, prestarnutým, ženám – rodičkám, matkám s maloletými deťmi, deťom do 15 rokov,

− rešpektovanie zdravotníkov a ich práva, − zákaz zneužívania označenia Červeného kríža, − štáty sa zaviazali trestne stíhať všetky činy, ktoré odporujú medzinárodným

dohodám (úmyselné zabitie, mučenie, neľudské zaobchádzanie, ...), − obdobné zásady boli prijaté aj v 2. dohode, ktorá sa dotýkala zlepšenia osudu

ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori. • Dohoda o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami:

− bola prijatá v roku 1949 (tzv. 3. dohoda), − nadviazala na dohody z rokov 1899, 1907 a 1929, − v roku 1977 k nej bol pripojený dodatkový protokol I. (priznanie práva vojnového

zajatca partizánom a jednoznačné neudelenie tohto štatútu žoldnierom), − zdôrazňuje korektné jednanie so zajatcami, − zakazuje telesné mrzačenie, ako aj lekárske a vedecké pokusy na zajatcoch, − zabezpečenie ochrany zajatcov (hlavne žien) pred urážkami a znižovaním osobnej

dôstojnosti (i zo strany obyvateľstva), − trestné stíhanie za porušenie právneho režimu vojnového zajatia, − kategória vojnového zločinu.

• Dohoda o ochrane civilných osôb vo vojne:

− bola prijatá v roku 1949 (tzv. 4. dohoda), − zabezpečenie minimálnej ochrany civilných obyvateľov, − vytvorenie chránených koridorov pre občanov, − ochrana civilných nemocníc, − civilným občanom môže byť nariadené aj miesto pobytu, − jeho cieľom je minimalizovať utrpenie ľudí, − zabezpečiť nevyhnutné ošatenie, stravovanie a zdravotnú starostlivosť civilných

osôb.

• Dodatkový protokol I. k Ženevským dohodám z 12. 8. 1949 O ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov (1. – 4. dohoda): − rozširuje svoju pôsobnosť o boj proti koloniálnej mocnosti, proti cudzej okupácii,

proti rasistickým režimom a o boj za právo národov na sebaurčenie, − presnejšie a komplexnejšie definuje postavenie ranených, nemocných

a stroskotancov, zdravotníckeho a duchovného personálu,

26

− účinnejšie chráni telesnú a duševnú integritu ranených, nemocných a stroskotancov (napr. transplantácie),

− postihuje tzv. zradné činy, ako napr. predstieranie: úmyslu vyjednávať pod vlajkou parlamentára alebo kapitulácie, neschopnosti v dôsledku zranenia, statusu civilnej osoby (používanie označenia),

− presne charakterizuje žoldniera, pričom mu nedáva status kombatanta ani vojnového zajatca,

− chráni civilné objekty, kultúrne pamiatky, miesta bohoslužieb, − nepovoľuje útoky na stavby a zariadenia, ktorých deštrukcia by spôsobila veľké

obete v radoch civilného obyvateľstva a poškodila životné prostredie (JE, priehrady, chemické závody, ...),

− stanovuje pojem demilitarizovanej zóny, − vyjadruje status CO a jej základné úlohy:

hlásna služba, evakuácia, ukrytie, zatemňovanie, záchranné práce, zdravotná pomoc, hasenie požiarov, zaisťovanie a označovanie nebezpečných priestorov, dekontaminácia, núdzové ubytovanie a stravovanie, pomoc pri obnove postihnutých oblastí, pohrebná služba, oprava verejných zariadení, doplnkové činnosti,

− personál CO a materiálne vybavenie má právnu ochranu, − činnosť humanitárnych organizácií (4. dohoda), − účinnejšia ochrana civilného obyvateľstva, − stanovuje postih za nedodržanie Ženevských dohôd a dodatkov k ním, − vnútroštátne je to definované Trestným zákonom (zákaz genocídy a plienenia,

sankcie za používanie nedovolených prostriedkov, tresty za zneužívanie oficiálneho označenia).

• Dodatkový protokol II. k Ženevským dohodám z 12. 8. 1949 o ochrane obetí

ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter: - konflikty na území štátu medzi oficiálnou mocou a disidentskými silami, ktoré:

majú velenie zodpovedné za podriadených, vykonávajú kontrolu a uplatňujú moc nad časťou štátneho územia, sú schopné viesť trvalé a koordinované vojenské operácie,

- neplatí pre vzbury, izolované a sporadické násilné činy, ktoré vyplývajú z vnútorného napätia a nepokojov v štáte,

- ostatné otázky sú rovnaké ako v Dodatkovom protokole I. [3]

27

4. Európska únia a vytváranie právneho poriadku na úseku bezpečnosti 4.1 Proces európskej integrácie Súčasná Európska únia nevznikla jedným právnym aktom, ale predstavuje výsledok procesu päťdesiatročnej integrácie, ktorá sa začala v ekonomickej oblasti a postupnými krokmi dospela až k politickej únii. Začala sa v roku 1951 Parížskou zmluvou a pokračovala niekoľkými navzájom sa prekrývajúcimi etapami postupného budovania zóny voľného obchodu a colnej únie. Neskôr sa rozvinul spoločný trh založený na slobodnom pohybe osôb, tovaru, služieb a kapitálu a v poslednom období tiež vo forme hospodárskej a menovej únie. Samotná Európska únia vznikla 1. novembra 1993 ako nadstavba troch Spoločenstiev (Európske spoločenstvo uhlia a ocele – 1951 až 2002, Európske hospodárske spoločenstvo – od roku 1957, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu – od roku 1957) na základe Maastrichtskej zmluvy (1992) a tým rozšírila spoluprácu do oblasti zahraničných vecí, bezpečnosti, spravodlivosti a vnútra. Európska integrácia bola od počiatku budovaná na základe práva a preto každá významnejšia zmena v jej usporiadaní, právomociach, cieľoch či nástrojoch sa uskutočňovala prostredníctvom medzinárodných zmlúv, ako aj ich zmien a doplnkov. Právny rámec európskej integrácie teda tvorí pomerne zložitý a v mnohých prípadoch ťažko prehľadný súbor medzinárodných zmlúv. Aj preto si súčasná doba vyžiadala potrebu vytvorenia a prijatia ústavnej zmluvy, ktorá by zjednodušila a sprehľadnila právny rámec EÚ. Na druhej strane mala ústavná zmluva vytvoriť podmienky na zmeny vo fungovaní EÚ. Ústavná zmluva bola pripravovaná v období, kedy sa vytvárali podmienky na historicky najväčšie rozšírenie EÚ. Aj keď základné predpoklady fungovania EÚ položila Zmluva z Nice, bol to len minimalistický variant, ktorý je nevyhnutné ďalej dopracovať a vytvoriť tak podmienky na bezproblémové fungovanie EÚ. Okrem toho patrilo medzi základné problémy EÚ aj zabezpečenie jej demokratických princípov. Bolo nevyhnutné vytvoriť podmienky na priblíženie EÚ občanom a zvýšenie ich zainteresovanosti na dianí v nej. V neposlednom rade bolo potrebné vytvoriť prostriedky a mechanizmy ochrany základných práv a slobôd jednotlivcov voči rastúcemu vplyvu inštitúcií EÚ na ich každodennom živote. Na obrázku číslo 3 je znázornený proces vytvárania Európskych spoločenstiev a Európskej únie. [4]

28

Obr. č.: 3 Proces vytvárania EÚ

1951

1957

1983

1985

1986

1992

1997

2000

2001

2002 - 2003

2003

2003

Parížska zmluva – Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

Rímske zmluvy – vznik EHS a EURATOM

Štuttgart – potreba inštitucionálnych zmien

Schengenská dohoda - ochrana hraníc

Jednotný európsky akt – počiatky SZBP

Maastrichtská zmluva - zmluva o EÚ - z hospodárskeho združenia sa stáva politická únia

Amsterdamská zmluva – podmienky na rozšírenie

Zmluva z Nice – príprava rozširovania EÚ

Loekenská zmluva – zvolanie Európskeho konventu

Rokovanie Európskeho konventu

Prístupové zmluvy do EÚ

Návrh Ústavy EÚ

1. pilier

2. pilier

3. pilier

29

Proces európskej integrácie začal formou európskych hospodárskych spoločenstiev, ktoré sa snažili vytvoriť čo najlepšie podmienky na hospodársku spoluprácu a zjednodušiť obchodné a colné postupy. V ďalšej časti je uvedený chronologický prehľad prijímania medzinárodných zmlúv a jednotlivých právnych v procese budovania európskej integrácie: • Parížska zmluva (18. 4. 1951):

- jej podpísaním vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (spoločný trh a postupy),

- podpísalo ju Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko,

- hlavnými bodmi zmluvy boli otázky voľného pohybu tovarov, monitorovania trhu, rešpektovania hospodárskej súťaže, podpory modernizácie odvetvia a ďalšie,

- uzatvorením tejto zmluvy vznikli aj jej inštitúcie, medzi ktoré patrili Európska komisia, Európsky parlament, Rada ministrov, Súdny dvor, Dvor audítorov,

• Rímske zmluvy (25. 3. 1957):

- obsahujú dva základné dokumenty a to Zmluvu o Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) a Zmluvu o Európskom spoločenstve pre jadrovú energiu (EURATOM),

- zmluvy predstavujú druhý krok v procese formovania „Európskej federácie“,

- Zmluva o EHS rieši tieto otázky: voľný pohyb tovarov, osôb, kapitálu

a služieb, postupné zbližovanie hospodárskych

politík, odstránenie clá medzi členskými

krajinami a zavedenie spoločnej colnej politiky voči tretím štátom,

zavedenie spoločnej poľnohospodárskej a dopravnej politiky,

vytvorenie Európskeho sociálneho fondu, založenie Európskej investičnej banky,

- Zmluva o EURATOM sa zaoberá: koordináciou výskumných programov

(mierové využitie JE), rozvojom výskumu v členských

krajinách. • Slávnostné vyhlásenie zo Štuttgartu (19. 6. 1983):

- konštatovalo potrebu inštitucionálnych reforiem v rámci prípravy na vytvorenie únie,

- cieľom uvedeného procesu malo byť vytvorenie hospodárskej a menovej únie.

• Jednotný európsky akt – JEA (17. 2. 1986):

- pôvodne ho podpísalo 9 členských krajín, neskôr (26. 2. 1986) sa pridali ďalšie tri (Dánsko, Grécko, Taliansko),

30

- do platnosti vstúpil 1. 7. 1987, - jeho cieľom bolo vytvoriť veľký vnútorný trh, rozšíriť

právomoci Rady ministrov, ako aj posilniť pozície Európskeho parlamentu,

- odštartoval proces formovania inštitúcií a mechanizmov EÚ do dnešnej podoby,

- stanovil termín, do kedy mal jednotný trh komplexne plniť svoje funkcie (do konca roku 1992),

- kládol dôraz na urýchlenie harmonizácie národných právnych noriem,

- dal Európskemu parlamentu rozhodovaciu právomoc pri prijímaní nových členov (pridružovaní),

- položil základy jednotnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, - rozšíril vplyv EÚ na otázky štrukturálnej politiky, výskumu

a technologického rozvoja, environmentálnej politiky, spolupráce v oblasti hospodárskej a menovej politiky,

• Maastrichtská zmluva – Zmluva o EÚ (7. 2. 1992):

- predstavuje rozhodujúcim krok, prostredníctvom ktorého sa zmenil štatút Európskej únie (z hospodárskeho združenia na politickú úniu),

- integračné procesy Maastrichtskej zmluvy sa pozitívne prejavili hlavne:

vo vytvorení menovej únie, v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej

politike, v súdnictve, vo vnútorných otázkach, v problematike občianstva únie,

- vytvorila podmienky na existenciu troch pilierov EÚ:

Európske spoločenstvo, Spoločná zahraničná a bezpečnostná

politika, Spolupráca v rezortoch spravodlivosti

a vnútra,

- medzi najvýznamnejšie závery prijaté touto zmluvou patrí: hospodárska a menová únia, občianstvo únie (právo pohybovať sa

a žiť v ktorejkoľvek krajine EÚ, ochrana veľvyslanectvami v tretích krajinách, volebné právo v EÚ, právo na zastúpenie Európskym ombudsmanom),

posilnenie právomoci EÚ, možnosť uplatňovať spoločnú zahraničnú

a bezpečnostnú politiku,

31

• Amsterdamská zmluva (17. 6. 1997): - priniesla pokrok vo formovaní konštitučných základov EÚ, - nasmerovala záujem EÚ do oblasti znižovania miery

nezamestnanosti a zabezpečovania dodržiavania občianskych práv a slobôd,

- stanovuje podmienky na posilňovanie bezpečnosti, s dôrazom na vnútornú bezpečnosť,

- zjednocuje tri piliere, na ktorých je založená EÚ, - vytvára inštitucionálne podmienky na rozširovanie EÚ,

• Schengenská dohoda (14. 6. 1985):

- Uzákonila podmienky na zrušenie hraničných kontrol, - nebola však prijatá na úrovni právnych noriem EÚ, ale ako

medzivládna dohoda, ktorú ratifikovalo Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko a Nemecko,

- neskôr ju pripojilo aj Dánsko, Fínsko, Grécko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko,

- týka sa aj krajín, ktoré ju neratifikovali tým, že právo na pobyt občanov v jednej členskej krajine EÚ automaticky umožňuje pobyt aj ostatných krajinách, ktoré dohodu ratifikovali,

- stanovila zásady zjednodušenia pohybu cez tzv. vnútornú hranicu a sprísnila kontrolnú činnosť na vonkajších hraniciach EÚ,

- vytvorila podmienky na prevádzkovanie Schengenského informačného systému,

• Zmluva z Nice (december 2000):

- stanovila podmienky na inštitucionálne zmeny v prospech rozšírenia EÚ o ďalšie krajiny,

- zmeny sa týkali Európskeho parlamentu, Európskej komisie, Rady ministrov, ako aj v Európskeho súdneho dvora,

• Laekenská deklarácia (15. 12. 2001):

- zverejnila rozhodnutie o zvolaní „Európskeho konventu“, - prijala zásadu transformácia existujúcich európskych zmlúv do

podoby Ústavy EÚ, • Rokovanie Európskeho konventu (od 28. 2. 2002):

- zúčastnilo sa ho105 delegovaných zástupcov, ktorí rokovali 16 mesiacov,

- na základe konsenzu spracovali návrh Ústavy EÚ, • Návrh ústavy Európske únie (10. 7. 2003):

- teritoriálna pôsobnosť je v zásade obmedzená na územie Európskej únie, t.j. územie jej členských štátov,

- subjektmi právnej úpravy európskej zmluvy sú: najvyššie inštitúcie, orgány a predstavitelia EÚ, členské štáty (vymedzenie ich vzťahu k EÚ), jednotlivci a ich základné práva a slobody,

32

- vymedzenie vecnej pôsobnosti ústavnej zmluvy (snaha odstrániť nadmernú a neprehľadnú reguláciu): primárne právo EÚ je predmetom ústavnej zmluvy

(medzinárodné zmluvy – základné ciele, hodnoty, vzťahy medzi členskými štátmi i tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, vzťahy EÚ a jednotlivcov),

sekundárne právo EÚ nie je predmetom ústavnej zmluvy (tzv. európska legislatíva – vytváranie jednotlivých politík EÚ, nariadení, smerníc a rozhodnutí primárnych inštitúcií EÚ),

- obsah ústavnej zmluvy: 1. časť – definícia Únie, jej cieľov, vymedzenie

základných práv a občianstva Únie, deľba kompetencií medzi EÚ a jednotlivými štátmi, postup pri výkone kompetencií, upravuje financovanie EÚ, podmienky členstva v EÚ,

2. časť – Charta základných práv Únie, 3. časť – konkretizuje kompetencie stanovené v 1. časti, 4. časť – prechodné a záverečné ustanovenie. [4]

Európska ústava má zaručovať Európanom jedinečný priestor „slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“: • zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ, • posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach EÚ (spoločná vízová politika, systém

integrovaného spravovania vonkajších hraníc), • spoločná azylová politika (jednotný azylový štatút v súlade so Ženevským dohovorom

o utečencoch), • spoločná politika na úseku prisťahovalectva (dohody EÚ s tretími krajinami), • posilnenie súdnej spolupráce v občianskych záležitostiach (vzájomné uznávanie

rozsudkov, spolupráca pri získavaní dôkazov), • posilnenie policajnej a súdnej spolupráce v trestných záležitostiach (efektívnejší boj

proti terorizmu, organizovaný zločin, drogy, ...), • vytvorenie Európskeho úradu verejného prokurátora (boj proti medzinárodnému

zločinu), • posilnenie Europolu a lepšia kontrola jeho činnosti (spoločné vyšetrovanie a spoločné

operatívne akcie). Európska únia je založená na hodnotách kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, z ktorého sa vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných práv ľudskej bytosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, ktorá je založená na pluralizme, tolerancii, spravodlivosti, solidarite, rovnosti žien a mužov a odstránení akejkoľvek formy diskriminácie. Spoločné ciele EÚ je možne definovať prostredníctvom týchto hodnôt: • mier a blahobyt, • sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, • udržateľný rozvoj,

33

• vedecký pokrok, • hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, • solidarita medzi členskými štátmi, • zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

Charta základných práv Únie tvorí súčasť Zmluvy o ústave pre Európu: • je založená na kultúrnom a humanistickom zásadách uznávaných ľudstvom, • vychádza z hodnôt, akými sú úcta k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti,

právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich do národnostných menšín,

• obsahuje univerzálne hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti, solidarity a spravodlivosti,

• zároveň rešpektuje aj zásady demokracie a právneho štátu, • práva, slobody a zásady týkajúce sa ľudských práv sú v charte zoradené do piatich

tematických častí: - dôstojnosť, - slobody, - rovnosť, - solidarita, - spravodlivosť.

Uvedené práva, slobody a zásady týkajúce sa ľudských práv je možné popísať nasledovným spôsobom. Zásada dôstojnosti je založená na tom, že každý občan má: • právo na zabezpečenie jeho ľudskej dôstojnosti, • právo na život, • právo na nedotknuteľnosť osoby, • právo na ľudské zaobchádzanie, vylúčenie mučenia, ponižujúceho trestania, zákaz

otroctva a nútených prác. Každý občan má zaručené tieto slobody: • právo na slobodu a bezpečnosť, • rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, • ochrana osobných údajov, • právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu, • sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, • sloboda prejavu a informácii, • sloboda zhromažďovania a združovania, • sloboda umenia a vied, • právo na vzdelanie, • slobodná voľba povolania a právo na prácu, • sloboda podnikania, • vlastnícke právo, • právo na azyl, • ochrana v prípade odsunu, vyhostenia alebo vydania.

34

V Európskej únii je garantovaná rovnosť: • rovnosť pred zákonom, • rešpektovanie kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti, • rovnosť medzi ženami a mužmi, • rešpektovanie práv dieťaťa a starších osôb, • integrácia postihnutých osôb. Jednou zo základných hodnôt, na ktorých je budovaná Európska únia, je aj solidarita, ktorá je vyjadrená v : • práve pracujúcich na informácie a konzultácie v rámci podniku, • práve na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, • práve na prístup k službám zamestnanosti, • práve na ochranu v prípade bezdôvodného prepustenia, • spravodlivých a rovnoprávnych pracovných podmienkach, • zákaze detskej práce a ochrane mladistvých pri práci, • zabezpečení rodiny a pracovného života, • sociálnom zabezpečení a sociálnej pomoci, • zdravotnej starostlivosti, • prístupe k všeobecne prospešným službám, • ochrane životného prostredia, • ochrane spotrebiteľa, • pomoci členskému štátu, ktorý sa stal obeťou teroristického útoku, prírodnej katastrofy

alebo katastrofy spôsobenej ľudským faktorom (vrátane poskytnutia vojenských prostriedkov).

Zásada zaručenia spravodlivosti garantuje občanom: • právo na účinný opravný prostriedok a spravodlivý proces, • prezumpcia neviny, • pravo na obhajobu, • platnosť zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov, • právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin. Občianske práva uplatňované v Európskej únii teda zaručujú každému jej občanovi: • účasť na demokratickom živote, • právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, • právo voliť a byť volený (do orgánov EÚ, členských štátov i samospráv), • právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek štátu

EÚ, • právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, na európskeho ombudsmana, na

inštitúcie a poradné orgány EÚ v ktoromkoľvek jazyku a dostať odpoveď v tom istom jazyku.

35

Európska únia je založená na troch pilieroch, ktorých základ položil Jednotný európsky akt zo 17. 2. 1986 a Maastrichtská zmluva nazývaná tiež Zmluva o EÚ zo 7. 2. 1992, a ktoré sa neustále dotvárajú. Ich základná štruktúra je nasledovná:

1. pilier – Európske spoločenstvá (tvoria ho 3 Európske spoločenstvá a európsky inštitucionálny systém). Obsahuje:

voľný pohyb tovaru, voľný pohyb osôb, slobodné poskytovanie služieb, voľný pohyb kapitálu, spoločná poľnohospodárska a dopravná politika, politika životného prostredia, hospodárska a menová únia,

2. pilier – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika má tieto ciele:

ochrana spoločných hodnôt, základných záujmov a nezávislosti únie, posilnenie bezpečnosti EÚ a jej členov, obrana mieru a upevňovanie medzinárodnej bezpečnosti, podpora medzinárodnej spolupráce, rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a rešpektovanie

ľudských práv a základných slobôd, 3. pilier – Spravodlivosť a vnútorná bezpečnosť Riešenie otázok:

poskytovanie azylu, vydávanie zločincov, boja s organizovaným zločinom, ochrany pred obchodom s drogami, spolupráce justičných orgánov, ochrany vonkajších hraníc, činnosti Europolu. [4]

Podrobnejšie popísanie a vysvetlenie účelu jednotlivých pilierov Európskych spoločenstiev a Európskej únie je uvedené v ďalšom texte, pričom dôraz je položený hlavne na otázky bezpečnosti:

1. pilier – Európske spoločenstvá:

• je tvorený tromi Európskymi spoločenstvami a európskym inštitucionálnym systémom,

• zabezpečuje štyri základné slobody: voľný pohyb tovaru, voľný pohyb osôb, slobodné poskytovanie služieb, voľný pohyb kapitálu,

• neskôr boli do 1. piliera ešte zaradené: spoločná poľnohospodárska a dopravná politika, politika životného prostredia,

36

hospodárska a menová únia. 2. pilier – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ (SZBP)

• predstavuje oblasť medzivládnej, nie nadnárodnej spolupráce, t.j. upravuje systém

spolupráce medzi členskými krajinami v medzinárodno-politických otázkach, • ciele SZBP EÚ stanovené Maastrichtskou zmluvou:

ochrana spoločných hodnôt, základných záujmov a nezávislosti únie, posilnenie bezpečnosti EÚ a jej členských štátov, obrana mieru a upevňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou

OSN, princípmi Záverečného helsinského aktu a cieľmi Parížskej charty, podpora medzinárodnej spolupráce, rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských

práv a základných slobôd, • prvky SZBP:

spoločné stratégie, spoločné pozície, spoločné akcie, deklarácie, spolupráca v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, diplomatická a konzulárna ochrana občanov EÚ, vzťahy s tretími krajinami vrátane politického dialógu s kandidátskymi

krajinami, opatrenia uplatňované úniou voči tretím krajinám, špecifické politiky,

• nástroje SZBP EÚ: jednostranné právne akty:

- Všeobecné smery a zásady SZBP – Európska rada ich prijíma jednomyseľne,

- Spoločné stratégie – sú prijímané na základe konsenzu všetkých členov EÚ (v oblastiach, ktoré sú považované za dôležité),

- Spoločné akcie a spoločné pozície – je to proces implementácie spoločných stratégii, na prijatie ktorých je nutný súhlas kvalifikovanej väčšiny,

diplomatické nástroje: - funkcia vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP, - zložka plánovania a včasného varovania na Generálnom sekretariáte

Rady EÚ, - konštruktívne zdržanie sa hlasovania (max. 1/3 hlasov), - Západoeurópska únia – podieľa sa na riešení otázok spoločnej obrany (10

členských štátov, ktoré podpísali Bruselskú zmluvu a 5 pozorovateľov). 3. pilier – Spravodlivosť a vnútorné záležitosti: • spolupráca na úseku súdnictva a otázok vnútornej bezpečnosti, • je to reakcia na riziká vyvolané možnosťou voľného pohybu osôb, • boli prijaté spoločné postupy, ktoré predstavujú minimálne hranice spolupráce v na

úseku: azylovej politiky, kontroly vonkajších hraníc členských štátov,

37

prisťahovalecká politika z tretích krajín, boj proti obchodu s drogami, boj proti podvodom v medzinárodnom rozsahu, súdna spolupráca v občianskych sporoch, súdna spolupráca v trestných veciach, colná spolupráca, policajná spolupráca v prevencii a v boji proti terorizmu, boj proti obchodovaniu s ľuďmi a zneužívaniu detí. [4]

Proces rozširovania EÚ prebiehal súbežne aj novými zásadami vytvárania európskych právnych noriem. Tento proces ma zaručovať primerané, prípadne úplne rovnaké, podmienky pre každého člena EÚ predkladať návrhy nových právnych noriem a ak je to potrebné aj chrániť svoje záujmy. Pri príprave európskych právnych noriem je nevyhnutné rešpektovať princípy vzájomného dialógu a hľadania spoločných riešení. Medzi takéto princípy napríklad patrí: • návrhy nových právnych noriem musia slúžiť na uľahčenie spolupráce a zjednodušenie

života občanov vo všetkých členských krajinách, • každá členská krajina sa musí snažiť o prijatie predkladaného návrhu právnej normy

všeobecnou dohodou, nie formou prehlasovania (ani v prípade, keď to prijaté zásady umožňujú),

• pri presadzovaní návrhov právnych noriem majú všetky členské krajiny rovnaké postavenie (t.j. ich veľkosť nie je rozhodovacím kritériom),

• dĺžka členstva nie je výhodou (všetci sa musia snažiť o vzájomnú spoluprácu na základe rovnakých princípov),

• štáty sa spájajú na základe spoločných záujmov a môžu vytvárať dočasné koalície, • zmyslom diskusie o návrhoch nových právnych noriem je hľadanie riešení a konsenzu,

nie snaha o ich zablokovanie, • aj jednotlivý štát má právo pozastaviť, prípadne prerušiť rokovanie o návrhu zákona,

alebo využiť mechanizmus výnimky, ak ostatných presvedčí, že navrhovaný zákon môže vážnym spôsobom narušiť jeho ekonomiku, prípadne sociálnu oblasť, či inú sféru spoločenského života,

• skupina minimálne ôsmych štátov sa môže dohodnúť na spolupráci v určitej oblasti, pričom ostatné štáty sa môžu k týmto aktivitám pripojiť, keď na to budú pripravené.

Európske právne normy je možné prijímať: • jednomyseľne, • hlasovaním kvalifikovanou väčšinou (min. 55 % členov ER, pričom ich musí byť min

15 a musia zastupovať aspoň 65 % obyvateľov EÚ, v osobitných prípadoch až 72 % členov ER).

Európska rada prijíma jednomyseľne rozhodnutia v otázkach zásadného významu pre celú Európsku úniu. Medzi takéto otázky patrí zloženie Európskeho parlamentu a Európskej komisie, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, vlastné zdroje, viacročný rozpočet EÚ, rozširovanie EÚ, prípadne pozastavenie členstva v EÚ, podmienky volieb do Európskeho parlamentu a rad konkrétnych spoločných politík (napr. na úseku daňových otázok, štátnej pomoci, menovej politiky, sociálnej politiky, kohéznej politiky, životného prostredia, niektorých otázok justičnej spolupráce, ako aj ďalších). Jednomyseľné rozhodovanie je dôležité hlavne v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré sú

38

v súčasnosti veľmi aktuálne a zároveň a mimoriadne citlivé. Čiastočná jednomyseľnosť sa zachováva v otázkach spravodlivosti a vnútra, aby mala Európska únia voľnejšie ruky pri prijímaní opatrení slúžiacich na ochranu jej občanov v boji proti globálnym hrozbám, s dôrazom na medzinárodný terorizmus. Kvalifikovanou väčšinou rozhoduje EÚ v otázkach súdnej spolupráce na úseku trestného i občianskeho práva, ako aj v otázkach sociálneho zabezpečenia. Európska rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou tiež na úseku policajnej spolupráce, azylu a migrácie, ako aj v otázkach kultúry. Európska únia využíva aj niektoré špecifické nástroje v procese schvaľovania právnych noriem: • zjednodušená revízia zmluvy (tzv. Pasarelle), • blokovací mechanizmus, • systém záchrannej brzdy, • výnimka, • parlamentná výhrada. Právne nástroje EÚ: • v súčasnosti nie je systém používaných nástrojov jednotný a existuje 36 druhov rôznych

právnych aktov, • v budúcnosti by sa mal tento počet redukovať na 6:

- Európsky zákon legislatívne akty navrhnuté EK, - Európsky rámcový zákon schválené EP a RM - Európske nariadenie nelegislatívne akty vydané EK - Európske rozhodnutie alebo RM (delegované nariadenia alebo

výkonné akty) - Odporúčanie majú charakter názorov prezentovaných - Stanovisko EK, RM, Centrálnou bankou, ....

4.2. Nástroje krízového manažmentu EÚ a NATO Vzhľadom na rozdielny výklad a význam právnych inštitútov obdobného obsahu v jednotlivých právnych poriadkoch štátov EÚ, prípadne NATO, je daná zákonodarným orgánom týchto štátov možnosť dispozitívne rozvíjať konkrétne práva a povinnosti, ktoré pre danú krajinu vyplývajú z medzinárodných zmlúv. V budúcnosti bude potrebné dvojstrannými zmluvami jasne stanoviť rozsah práv a povinností, ktoré bude každý štát plniť na úseku krízového riadenia. Právne úpravy v rámci Európskeho spoločenstva aj Európskej únie vychádzajú z princípov rešpektovania súkromného a rodinného života, domova a komunikácie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania zločinnosti, ochrany zdravia, alebo v záujme ochrany práv a slobôd iných. Každý, koho práva a slobody boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. [66]

39

Problematika ľudských práv je na úseku primárneho práva upravená v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a v Zmluve o Európskej únii (vrátane jej modifikácie Amsterdamskou zmluvou a Zmluvou z Nice). Prednostne treba poukázať najmä na ustanovenia článkov 12, 13, 136, a 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článkov 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii.

Súbor sekundárnych právnych noriem na úseku ochrany ľudských práv je veľmi rozsiahly a obsahuje predovšetkým nariadenia a smernice. Tieto akty sekundárneho práva vystupujú ako prostriedok väčšej špecifikácie ustanovení primárneho práva. Zásady ochrany základných práv, ako jednej zo všeobecných právnych zásad a záväznú interpretáciu najdôležitejších ustanovení primárneho a sekundárneho práva obsahuje judikatúra Súdneho dvora. Aktmi sui generis (svojho druhu, osobitného charakteru) sú akty, ktoré nie je možné zaradiť do žiadnej z uvedených skupín. Majú rôznorodý pôvod a nejednotnú formu. Boli prijímané rôznymi orgánmi Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie alebo členskými štátmi v rámci nejednotných postupov. Majú teda aj rôznu povahu. Spoločným prvkom týchto aktov je, že významne ovplyvnili vývoj inštitútu ochrany ľudských práv v Európskej únii. Patrí sem Charta základných práv Európskej únie (2000) a ďalšie akty politických orgánov a inštitúcií Európskej únie (deklarácie, rezolúcie a vyhlásenia) na úseku ľudských práv. [66] 4.2.1. Úniové právo Až do 1. februára 1993 (kedy vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva o Európskej únii) platil len systém primárneho a sekundárneho komunitárneho práva zásadne podliehajúci preskúmaniu Súdnym dvorom. Nadobudnutím platnosti Zmluvy o EÚ bol tento systém doplnený a popri ňom vznikol systém úniového práva, ktorý nepodlieha preskúmavaniu Súdnym dvorom (až na konkrétne výnimky – napr. čl. 35 Zmluvy o EÚ).

Úniové právo tvorí súbor právnych noriem, ktorý má základ v ustanoveniach Zmluvy o EÚ (čl. 1 až 7, resp. 11 až 53) a obsahovo zahŕňa vzťahy v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (druhý pilier) a v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach (tretí pilier) Európskej únie. Podobne ako v systéme komunitárneho práva aj v rámci úniového práva je možné hovoriť jednak o jeho inštitucionálnom rozmere (vo vzťahu k Európskej únii) a jednak o materiálnom práve, ktoré upravuje problematiku druhého a tretieho piliera.

Špecifiká týchto oblastí, ktoré dovtedy predstavovali tradičnú súčasť vnútroštátnych právomocí jednotlivých štátov, majú za následok, že „integračný“ rozmer úniového práva nie je taký rozhodný a prioritný, ako je to v prípade prvého piliera a zostáva predovšetkým na úrovni viac či menej intenzívnej koordinácie národných politík členských štátov, čomu zodpovedajú aj zvolené právne prostriedky (pramene) úniového práva. Na rozdiel od komunitárneho práva Zmluva o EÚ nevytvára vlastný právny systém porovnateľný s právnym poriadkom vytvoreným na základe Zmluvy o založení ES. Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o EÚ preto nevyplýva, že by jej ustanovenia boli bezprostredne aplikovateľné, alebo že by vyvolávali priame účinky podobné pôsobeniu pravidiel komunitárneho práva.

40

Právne akty sekundárneho úniového práva využívané v druhom pilieri a treťom pilieri Európskej únie:

• všeobecné smery a otázky spoločného záujmu, • spoločné stratégie, • spoločné akcie, • spoločné stanoviská, • rámcové rozhodnutia a iné. [66]

Všeobecné smery a otázky spoločného záujmu sú programové dokumenty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktoré určujú jej základné smerovanie tak vo vzťahu k Európskej únii ako i vo vzťahu k jej jednotlivým členským štátom. Napriek svojej programovej povahe ich je možné považovať za záväzné, keďže vytyčujú základné ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie v rámci druhého piliera (čl. 13 Zmluvy o EÚ). Európska rada prijíma aj rozhodnutia o spoločných stratégiách, ktoré Európska únia uskutočňuje v otázkach súvisiacich s dôležitými spoločnými záujmami členských štátov, pričom tieto stratégie vymedzujú konkrétnejšie ciele, dobu trvania a prostriedky, ktoré poskytne Európska únia na jednej strane a členské štáty na strane druhej. V uvedenom smere predstavujú spoločné a odsúhlasené prostriedky spoločné postupy pri napĺňaní zámerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Okrem dokumentov programového charakteru prijíma Európska únia aj dokumenty na riešenie konkrétnych problémov a uskutočňovanie akcií, ktoré sú vo väčšine praktickej povahy. Právnym aktom, na základe ktorého sa takáto akcia uskutoční, sú spoločné akcie, o ktorých rozhoduje Rada Európskej únie. Spoločné akcie sú určené na riešenie výnimočných situácií, pri riešení ktorých je nevyhnutný spoločný operatívny postoj Európskej únie. Prostredníctvom spoločných akcií sú stanovené ciele, rozsah a prostriedky, ktoré musí únia aktivovať a ak je to potrebné, aj doba trvania a podmienky ich realizácie. Spoločné akcie zaväzujú členské štáty, aby pri svojej činnosti zastávali prijaté spoločné stanoviská (čl. 14 Zmluvy o EÚ). Ďalším právnym aktom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sú spoločné stanoviská, ktoré prijíma Rada podľa čl. 15 Zmluvy o EÚ. Spoločné stanoviská definujú prístup Európskej únie ku konkrétnym otázkam geografickej alebo vecnej povahy, pričom členské štáty zabezpečia, aby ich národné politiky zodpovedali spoločným postojom. Rada jednomyseľne prijíma spoločné stanoviská v otázkach spadajúcich do tretieho piliera (čl. 34 Zmluvy o EÚ). Rámcové rozhodnutia prijíma Rada len v otázkach spadajúcich do tretieho piliera, pričom sú prijímané v snahe o harmonizáciu právnych predpisov členských štátov. Rámcové rozhodnutia sú záväzné pre členské štáty z pohľadu dosiahnutia stanoveného jednotného výsledku, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na národné orgány. Tieto rámcové rozhodnutia nemajú priamy účinok (čl. 34 ods. 2 písm. b Zmluvy o EÚ). Výrazne pripomínajú smernice z oblasti komunitárneho práva, pričom sú súčasne jediným právnym aktom sekundárneho úniového práva, ktorý podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom za podmienok ustanovených čl. 35 Zmluvy o EÚ.

41

4.2.2. Konkrétne nástroje krízového manažmentu EÚ Efektívny krízový manažment EÚ je nástrojom Únie na prevenciu vzniku krízových javov a ich účinné riešenie vo vnútri EÚ i mimo nej. Jeho činnosť je založená na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spája v sebe celú škálu politických a právnych prostriedkov, ktoré únia poskytuje a ktoré sú uskutočňované spoločne, alebo jednotlivými členskými krajinami. Konkrétne sa jedná o také formy politickej spolupráce a hospodárskej pomoci vyvinuté Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na podporu dlhodobej stratégie Únie, ktoré sú založené na:

• spoločných vyhláseniach, • spoločnej činnosti, • demaršoch, • sankciách, • právnych nástrojoch, • hospodárskych nástrojoch. [66] Štruktúra prostriedkov a nástrojov prijatých a využívaných Európskym spoločenstvom vo vzťahu ku tretím krajinám zahŕňa:

• politické rozhovory podporované zmluvami a základnými dohovormi s tretími krajinami

a regionálnymi skupinami (politické zmluvy a iné formy politického partnerstva), • obchodné a ekonomické opatrenia, • podpora rozvoja a iná podporná spolupráca, • výpomoc pri riešení mimoriadnych udalostí, • podpora obnovy a rekonštrukcií po skončení krízových javov, • makroekonomická podpora. [66] Jednotlivé nástroje sú potom používané v súlade:

• s povahou krízových javov, • s historickými skúsenosťami v politickej a ekonomickej spolupráci s uvažovanou

krajinou, • so špecifickými cieľmi krízového manažmentu Európskej únie. Jednotlivé nástroje krízového riadenia nepôsobia vo všetkých krajinách rovnako účinne. Hospodárska podpora Európskeho spoločenstva poskytovaná na riešenie krízových javov, prípadne na rozvoj, môže:

• v niektorých krajinách (hlavne menších krajinách) predstavovať podstatnú časť ich

ekonomickej výkonnosti a vytvárať tak významný a vplyvný nástroj na uskutočnenie zmeny vo vývoji, prípadne obnovy po kríze,

• v iných krajinách (hlavne vo väčších krajinách s rozsiahlejším hospodárstvom a stabilnou ekonomikou) sa môžu ako efektívnejšie nástroje riešenia kríz javiť niektoré politické stimuly alebo obchodné opatrenia.

42

Závery Rady EÚ z Feiry (Portugalsko) a Göteborgu (Švédsko)zdôrazňujú zásadu postupného zvyšovania objemu zdrojov vyčlenených členskými štátmi na podporu inštitútov, ktoré zaručujú a zvyšujú mieru bezpečnosti občanov. Medzi takéto inštitúty patrí:

• verejná správa, • právny poriadok, • polícia, • systém občianskej bezpečnosti (komplexne chápaný systém ochrany občana, ktorého

súčasťou by mala byť CO, ochrana pred požiarmi, systém vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte a rad ďalších prvkov). [66]

Tieto inštitúty a zdroje predstavujú dôležitý doplnok k prostriedkom, ktoré je schopné Európske spoločenstvo využívať v kombinácii s podpornými programami (súkromný sektor, ale tiež OSN a iné medzinárodné organizácie). Intervencie podľa dohôd z Feiry majú povahu mimoriadnych a prechodných opatrení a z finančného hľadiska budú pravdepodobne tvoriť pomerne malú časť celkového balíka poskytovaného európskym spoločenstvom tretím krajinám v krízach. Preto musia byť chápané v kontexte širšej prevencie konfliktov, výpomocí, renovácií, dlhodobej stability a podpory rozvoja pomocou nástrojov Európskeho spoločenstva vo fázach pred krízou, počas krízy a po kríze. Tiež je potrebné vidieť ich v zmysle dôležitých nefinančných prostriedkov, ktoré má Európske spoločenstvo k dispozícií. Všetky nástroje Európskeho spoločenstva sú riadené v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Trvalé rokovacie mechanizmy s členskými štátmi (pomocou komitológie alebo pracovných skupín rady) zabezpečujú, že členské štáty prispievajú tak k strategickej orientácii nástrojov spoločenstva, ako aj k podrobnému preskúmaniu podstatných finančných návrhov a prijatiu spoločných rozhodnutí. Základné nástroje určené na podporu procesu riešenia politických kríz, ale tiež aj iných krízových javov v tretích krajinách:

• politické opatrenia, • bilaterálne dohody, • vzťahy s regionálnymi organizáciami, • sankcie a iné represívne opatrenia, • podpora tretích krajín, • špecializované sektorové nástroje, • mimoriadna finančná podpora, • dlhodobé geografické nástroje, • mechanizmus rýchlej reakcie na krízu, • zastavenie podpory, • trvalá pripravenosť poskytnúť podporu a možnosť použitia prechodných podporných

opatrení, • humanitárna pomoc, • podpora dlhodobého rozvoja, • ďalšie v súlade s konkrétnymi podmienkami. [66]

43

Politické opatrenia sa členia na: • politické rokovania v rámci štruktúr SZBP, • dohody s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami. EU vyvinula množstvo dôležitých nástrojov na podporu politických rokovaní v kontexte rýchlo sa rozvíjajúcich zahranično-politických kríz. Tieto nástroje zahŕňajú:

• politické deklarácie, • demarše, • diplomatické kontakty na prezidentskej úrovni, na úrovni vysokých predstaviteľov EU,

členov komisie a špeciálnych predstaviteľov EU. Únia je schopná využívať diplomatické zdroje členských krajín rovnako, ako sieť delegátov Európskej komisie. Stále inštitucionálne štruktúry založené na základe zmlúv dohodnutých medzi Európskym spoločenstvom, tretími krajinami a regionálnymi organizáciami tiež poskytujú možnosti, ako uskutočňovať politické rokovania. Je dôležité si uvedomiť, že v kontexte krízového manažmentu tieto zmluvy ustanovujú hlavné zásady, či základné prvky stojace za touto spoluprácou (zvyčajne s explicitným poukázaním na ľudské práva a slobody, na právny poriadok a na demokraciu) a poskytujú mechanizmy, pomocou ktorých je možné uskutočňovať adresnú diskusiu medzi zainteresovanými stranami a tak hľadať cesty riešenia krízových situácií. Bilaterálne dohody sú ďalším nástrojom riešenia krízových situácií. Existuje obrovské množstvo dohôd medzi Európskym spoločenstvom, jeho členskými štátmi a tretími krajinami. Tieto dohody zastrešujú politické vzťahy, podporu rozvoja a spoluprácu v oblasti obchodu, výskumu a kultúry. Tieto dohody môžu mať formu bilaterálnych zmlúv v špecifických oblastiach, ktoré môžu mať kľúčový význam na úseku obchodných vzťahov Európskeho spoločenstva (medzi takéto zmluvy napríklad patria zmluvy EK a Ruskej federácie o oceli, EK a Číny o technológiách a vede, EK a Thajska o textile a rad ďalších). Obdobné bilaterálne zmluvy sú uzatvárané aj na úseku bezpečnosti. Množstvo zmlúv odráža rôznu úroveň politickej, bezpečnostnej, ale tiež obchodnej spolupráce, ktoré má Európske spoločenstvo s tretími krajinami, rovnako ako rôznu úroveň potrieb v zmysle podpory spolupráce. Vo všeobecnosti platí, že čím je predpokladaná úroveň politickej spolupráce vyššia, tým sú politické požiadavky detailnejšie a sankcie sú jasnejšie. Dohody týkajúce sa špecifických oblasti zvyčajne nie sú formálne naviazané na širšie politické zmluvy (vo všeobecnosti neobsahujú klauzuly o vypovedaní, ktoré by boli podmienené dodržiavaním ľudských práv). EU však môže od týchto zmlúv odstúpiť v súlade s určitou výhradou v prípade, ak všeobecné zmluvy nemajú možnosť obmedzenia ich aplikácie. Existuje množstvo modelov, ktoré vytvárajú rámce a všeobecné podmienky politických rokovaní prebiehajúcich medzi Európskym spoločenstvom, jeho členskými štátmi a tretími krajinami. Tieto modely majú formu: • asociačných zmlúv s pristupujúcimi krajinami,

44

• stabilizačných a asociačných zmlúv s Balkánom, • Euro-stredozemských asociačných zmlúv s Mahgrebom a Mashrekom, • partnerských zmlúv a zmlúv o spolupráci s krajinami východnej Európy, Kaukazu

a strednej Ázie, • rôznych foriem ekonomických partnerstiev, politickej spolupráce a zmlúv o spolupráci

s krajinami Ázie a Latinskej Ameriky, • partnerskej zmluvy ACP-EU s krajinami Afriky, Karibiku a Pacifiku. [66] V konkrétnych krízových situáciách, ktoré spadajú do kompetencie krízového manažmentu, je preto nevyhnutné podrobne preštudovať existujúce dohody týkajúce sa špecifických oblastí s príslušnými tretími krajinami a na základe nich analyzovať možnosť ich aplikovania v konkrétnych prípadoch. Vzťahy s regionálnymi organizáciami sú ďalším významným nástrojom, ktorý je možné použiť v prípade riešenia krízových situácií. Dohody medzi Európskym spoločenstvom a regionálnymi skupinami môžu týmto organizáciám ponúknuť možnosť zúčastňovať sa na akciách regionálneho rozsahu podporujúcich ciele krízového manažmentu Európskeho spoločenstva. Medzi dohody uzatvorené uzavreté medzi Európskym spoločenstvom a regionálnymi organizáciami patrí napríklad: • Andská zmluva, • Združenie národov Juhovýchodnej Ázie (Asean), • Juhoamerický spoločný trh (Mercosur).

Európske spoločenstvo tiež podporuje úsilie OSN posilniť spôsobilosť regionálnych skupín v oblastiach týkajúcich sa problematiky, ktorou sa zaoberá krízový manažment. Toto je špecifický cieľ Cotonskej dohody. Niektoré dohody už obsahujú smernice týkajúce sa prevencie konfliktov a udržiavania mieru (ako napríklad ECOWAS, Africká únia, OSCE, OAS). Takéto organizácie sa budú stavať čoraz dôležitejším partnerom krízového manažmentu Európskeho spoločenstva a otvárajú novú cestu podpory tretích krajín Európskym spoločenstvom počas riešenia krízových situácií. Sankcie a iné represívne opatrenia tvoria nevyhnutnú súčasť nástrojov EÚ využívaných v procese prevencie, ale aj samotného riešenia krízových situácií. Jednou z foriem sankcií, ktoré už boli v praxi uplatnené, je zrušenie platnosti dohôd medzi EK a tretími krajinami. Ďalšími formami sankcií uplatňovaných v rámci SZBP môže byť napríklad :

• prerušenie ekonomických a finančných vzťahov medzi EK a tretími krajinami, ktoré

nadväzujú na sankcie stanovené Bezpečnostnou radou OSN, • samostatné opatrenia EÚ, ktorých dôsledkom je prerušenie ekonomických a finančných

vzťahov medzi EK a tretími krajinami (rozhodný postup v oboch týchto prípadoch si vyžaduje spoločnú pozíciu založenú na zásadách obsiahnutých v článku 15 Zmluvy o EÚ (SZBP), a ktorá musí byť v súlade s návrhom Komisie na implementáciu regulácie EK (článok 301 EK), ktorá môže byť priamo uplatniteľná prostredníctvom EÚ),

• iné reštrikčné opatrenia koordinované členskými štátmi prostredníctvom spoločnej pozície založenej na SZBP a realizované prostredníctvom národných opatrení prevzatých členskými štátmi.

45

Rozhodujúce skúsenosti s prijatím samostatných sankcií voči tretej krajine získal EÚ v rokoch 1998-2000. Boli to opatrenia prijaté proti Juhoslovanskej federatívnej republike. Rozhodujúcim problémom pri používaní týchto opatrení je pripraviť sankcie tak, aby ich uplatňovanie umožnilo správne nasmerovanie procesu dosahovania stanovených politických cieľov. Dôležité je tiež aplikovať plánované sankcie tak, aby umožňovali uplatnenie režimu monitorovania a priebežného vyhodnocovania účinnosti tohto procesu. Vo všetkých prípadoch je dôležité zabezpečiť kompatibilitu opatrení so záväzkami spadajúcimi do zásad definovaných medzinárodným právom. Toto môže znamenať, že EK musí najskôr zastaviť uplatňovanie zásad zakotvených v existujúcich dohodách s tretími krajinami. Medzi príklady takýchto prijatých opatrení je možné zaradiť:

• obmedzenia platieb a pohybu kapitálu (tzv. zmrazovacie opatrenia, ktoré sú definované

aj v článok 60 EK), • obmedzenia investovania, • obchodné embargo, • zákaz letov, • obmedzenia prístupu tretích krajín k rôznym rozvojovým programom (pozri tiež články

62 – 64 EK a usmernenie EK číslo 539/2001). [66] Európska komisia poskytuje podporu tretím krajinám v snahe minimalizovať pravdepodobnosť vzniku kríz a rovnako aj hľadať optimálne cesty ich riešenia. Európska komisia je aktívnym subjektom v procese poskytovania spolupráce na prípravu vlastnej podpory. V spojení s účinnou asistenciou členských štátov EÚ je jedným z najväčších poskytovateľov grantovej spolupráce na svete. Úroveň zásadných zmien v tretích krajinách je teda závislá na politických stimuloch a na miere podpory EK. EK môže poskytovať podpornú spoluprácu na:

• podporu politických a diplomatických iniciatív na potlačenie kríz, • poskytovanie stimulov skupinám na odstránenie sporu, • adresné odstraňovanie následkov kríz prostredníctvom humanitárnej pomoci

a prechodnej podpory, • podporu stability počas obdobia politickej zmeny, • ochranu ľudských práv a demokratických procesov, • obnovu procesu ekonomického a sociálneho rozvoja. EK zdokonalila niekoľko špecializovaných sektorových nástrojov, ktoré sú vhodné najmä na poskytovanie núdzovej podpory v politicky nestálom prostredí, kde sa rýchlo menia aktuálne potreby a je ich nutné zosúladiť s požiadavkami vyplývajúcimi zo zmeny prostredia. Tieto nástroje majú obvykle charakter zrýchlenej procedúry procesu rozhodovania, čo umožňuje urýchlene mobilizovať prostriedky pre núdzovú a prechodnú podporu a zaistiť, že budú na určené miesto presunuté včas. Tieto núdzové nástroje EK môžu byť doplnené mimoriadnou finančnou podporou vo forme pôžičky, alebo priameho grantu prostredníctvom rozhodnutia rady (tento nástroj je založený v prípade rozvojových krajín na článku 179 EK a v prípade nerozvojových krajín na článku 181a EK – napríklad je to Kosovo, rozhodnutie rady zo 14.2.2000, prípadne Arménsko

46

a Gruzínsko, rozhodnutie rady zo 17.11.1997. Právne normy umožňujú poskytnúť takúto pomoc do 2 – 3 mesiacov v súlade s konkrétnou politickou vôľou. Postup bude dlhší v komplexnejších, alebo kontroverzných prípadoch. Najväčšia časť podpory EK je však prerozdelená cez dlhodobé geografické nástroje. Tieto sú určené na financovanie dlhodobých programov, založených na stratégiách dohodnutých s primajúcou krajinou. Hoci rozhodovacie postupy sú zdĺhavejšie, tieto nástroje sú určené ako rozhodujúce v procese plnenia úloh krízového manažmentu. V geografických nástrojoch sú akumulované významné finančné prostriedky. Mechanizmus rýchlej reakcie môže fungovať dvomi spôsobmi:

• ako konkrétny núdzový nástroj, • ako most k dlhodobej pomoci.

To sa uskutočňuje prostredníctvom hlavných nástrojov EK spolupracujúcich s krátkodobo pohyblivým financovaním z určenej časti rozpočtu. Mechanizmus rýchlej reakcie môže financovať každý postup, ktorý je v kompetencii EK prostredníctvom geografických a sektorových nástrojov. Tieto nástroje poskytujú právoplatný základ na uskutočňovanie plného rozsahu financovania krízových úloh EK, ktoré boli stanovené rozhodnutiami Európskej rady z Feiry a Göteborgu. Konkrétny postup EK sa mení v závislosti od regiónu, ako aj v závislosti od základných právnych noriem. Súvisí to tiež s potrebou finančných a administratívnych opatrení špecifických na splnenie konkrétnej úlohy. Rovnako, ako je podpora EK nástrojom, ktorý môže priniesť pozitívne stimuly pre tretie krajiny počas krízovej situácie, je aj odstúpenie od podpory EK nástrojom, ktorý má charakter nevyhnutných donucovacích opatrení. Trvalá pripravenosť poskytnúť podporu a možnosť použitia prechodných podporných opatrení je ďalším z nástrojov EK. Pohotovosť na podporu a prechodné podporné opatrenia Európskej únie zahŕňajú: • podiel na obnove narušených systémov (tzv. rehabilitáciu), • zásobovanie potravinami a bezpečnosť potravín, • odmínovanie územia, • civilnú ochranu, • právne princípy a nástroje demokratizácie, • pomoc emigrantom a utečeneckým táborom, • mimoriadnu finančnú pomoc, • a ďalšie. Pohotovosť a prechodná podpora je poskytovaná prostredníctvom kombinácie špecializovaných sektorových nástrojov a dlhodobých geografických nástrojov. Všeobecné zásady poskytovania pomoci podávajú prehľad o tom, ako môžu byť rôzne nástroje skombinované tak, aby poskytli komplexný balík pomoci počas krízovej situácie.

47

Návrh špecializovaných sektorových nástrojov môže mať dve formy, ktoré by mali byť navzájom previazané:

• krátkodobé potreby a reakcie na ne, • strednodobé prechodné výpomoci. Znamená to, že keď sa zabezpečuje núdzová pomoc, veľká časť peňažných prostriedkov smerujúcich do týchto nástrojov je podrobená programovaciemu poriadku tak, ako geografické nástroje. Rýchly reakčný mechanizmus EK môže ovplyvňovať sektorové nariadenia obdobným spôsobom, ako ovplyvňuje geografické nariadenia. Humanitárna pomoc, ktorej výhradným cieľom je zabrániť alebo zmierniť ľudské utrpenie, je poskytovaná obetiam, pričom musí byť vylúčená diskriminácia z dôvodu rasy, národnostných skupín, viery, pohlavia, veku národnosti alebo politickej príslušnosti a nesmie byť podriadená politickým názorom a smerom. (nariadenie Rady Európskeho spoločenstva č. 1257/97 o humanitárnej pomoci). Humanitárna pomoc Európskeho spoločenstva nemôže byť považovaná za nástroj krízového manažmentu. Je dodávaná výhradne na základe potreby a nemôže byť včlenená do politickej logiky krízového manažmentu. Je to stanovené v rámci úplného balíka pomoci dodávanej Európskym spoločenstvom z hľadiska krízového manažmentu. Dlhodobý rozvoj a iná spoločná podpora je nevyhnutnou súčasťou procesu pomoci tretím krajinám v priebehu politických kríz. V dlhodobo trvajúcich politických krízach môžu byť trvalý rozvoj a programy spoločnej podpory použité na:

• určenie rozhodujúcej príčiny krízy, • pomoc pri vyriešení krízy, • zabezpečenie podpory a rehabilitácie počas riešenia krízy, • na obnovu procesu ekonomického a sociálneho rozvoja. Napriek tomu, že nástroje navrhnuté na udržanie trvalého rozvoja majú tendenciu využívať prísnejšie procesné podmienky, je možné v konkrétnej situácii vybrať vhodné programy a zmobilizovať peňažné prostriedky relatívne rýchlo. Niektoré nástroje sú špeciálne navrhnuté pre tie krajiny, ktoré už v minulosti prešli dlhodobou politickou krízou alebo z nej práve vyšli. Iné krajiny majú špecifické podmienky na prevenciu vzniku konfliktov a zabezpečenie mieru. Spoločná podpora Európskeho spoločenstva je najefektívnejšia v situáciách, ktoré sú úzko spojené s politickým systémom. Existuje tu symbolický vzťah medzi politickou iniciatívou zadanou Európskou úniou podľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a pomoci dodanej spoločnosťou. Účinný a cieľavedome riadený výkon verejnej pomoci môže zvýšiť a skvalitniť intenzitu a dôveryhodnosť diplomatického úsilia. Rovnako aj pomoc Európskeho spoločenstva navrhnutá na ovplyvnenie reformy v problémových oblastiach vnútornej politiky daného štátu (tak ako právny princíp) závisí od jej efektívnosti v neprerušenej politickej pomoci z Európskej únie. Objektívna komplexná pomoc musí byť politickým predpokladom pre ktorékoľvek náhradné misie stanovených EÚ. Zmeny bezpečnostného prostredia a rôznorodosť krízových javov sú príčinou hľadania a uplatňovania nových nástrojov. Určitý rozsah podpory a jej štruktúra, ktorú môže EÚ

48

poskytnúť v hociktorom geografickom regióne, sú definované v rámci základných právnych nástrojov. Následkom špecifík prostredia a konkrétnych krízových javov môžu byť niektoré postupy činností využívané v niektorých regiónoch, ale v iných sú nepoužiteľné. Mechanizmus rýchlej reakcie poskytuje možnosť prispôsobiť sa konkrétnym podmienkam prostredníctvom povolenia plného rozsahu kompetencií EÚ, založených na rozličných sektorových a geografických nariadeniach, ktoré môžu byť používané bez geografických obmedzení na operácie po dobu šiestich mesiacov. Počas dlhodobo pretrvávajúcich politických kríz je možné zaviesť nový právny nástroj podľa článku 308 Zmluvy o EÚ. Táto možnosť bola použitá, napríklad počas balkánskej krízy, aby bolo možné financovať UNMIK a vyčistiť Dunaj. Skúsenosti na Balkáne ukázali, že na základe politického konsenzu môže byť prijatý nový právny nástroj počas troch mesiacov. Selektívne zameranie nástrojov alebo výber zo spoločnej podpory EÚ sú spojené so špecifickými podmienkami krízovej situácie. Spoločná podpora EU môže byť použitá na zvýraznenie politických stimulov pre krajiny tretieho sveta, napríklad:

• prostredníctvom rozhodného využívania podporných nástrojov zviazaných

s konkrétnymi krízami, • selektívne zameranou podporou, • hrozbou zníženia alebo prerušenia finančnej pomoci. Väčšina geografických nástrojov spoločnej podpory má „špecifické“ ustanovenia založené na rešpektovaní demokracie, ľudských práv, princípov práva a ľudských slobôd. Špecifické ustanovenia sú taktiež zapracované v rozličných politických zmluvách a zmluvách o spolupráci medzi EÚ, jej členskými štátmi a tretími krajinami, s dôrazom na rozvojové krajiny. 4.2.3. Opatrenia na úseku civilnej ochrany po 11. septembri 2001 Po prijatí rozhodnutia Rady o vytvorení mechanizmu Spoločenstva na podporu zosilnenej spolupráce pri asistenčných zásahoch na úseku civilnej ochrany a v nadväznosti na výsledky rokovaní riaditeľov civilnej ochrany v belgickom Knokke (11. – 12. októbra 2001), ktoré boli reakciou na udalosti 11. septembra 2001 v USA, je možné konštatovať, že civilná ochrana, a to nielen v rámci Únie, by mala byť organizovaná na týchto základných princípoch: • starostlivosť o ochranu obyvateľov je úlohou štátu, • ústredným orgánom na úseku ochrany obyvateľstva je jedno ministerstvo, spravidla

ministerstvo vnútra, • konkrétna zodpovednosť ministrov a vedúcich iných ústredných správnych úradov za

ochranu života, zdravia a majetku je stanovená príslušnými zákonmi a vyplýva z ich kompetencií,

• zodpovednosť za ochranu obyvateľstva je rozložená na všetky úrovne verejnej správy vrátane obcí,

• profesionálne záchranné organizácie, ktoré tvoria jadro výkonných a čiastočne i riadiacich zložiek civilnej ochrany, sú dopĺňané ostatnými zložkami rôznej právnej povahy i fyzickými osobami (priemerný stupeň pripravených špecialistov by mal byť na úrovni 4-5 % populácie),

49

• široká informovanosť verejnosti o ochranných opatreniach je prostriedkom, ktorý zvyšuje úroveň sebaochrany obyvateľstva,

• opatrenia, pripravované na riešenie následkov mimoriadnych udalostí a zmiernenie dopadov krízových situácií v mieri, budú v prípade potreby využité aj v období vojnového stavu a vojny. [7,8]

Konferencia v Knokke taktiež pripomenula niektoré ďalšie zásady, ktoré je treba na národnej úrovni zabezpečiť na zlepšenie pripravenosti spoločnosti na riešenie krízových situácií, predovšetkým na boj s terorizmom. Patrí medzi ne zásada: • prehĺbenia spolupráce, prípadne až integrácie záchranných zložiek s políciou a na

ústrednej úrovni tiež so spravodajskými službami, • orientácie hlavných rozhodovacích a riadiacich prvkov systému ochrany na centrálnu

a regionálnu úroveň vrátane vybudovania centrálnych (národných) a regionálnych operačných centier s chránenými komunikačnými prepojeniami,

• prehĺbenia úlohy informovanosti občanov o zásadách sebaochrany, • venovania pozornosti informačným a varovným prvkom. V nadväznosti na závery tohto mimoriadneho stretnutia generálnych riaditeľov civilnej ochrany v belgickom Knokke bol vypracovaný Akčný plán civilnej ochrany – reakcia na následky teroristických útokov. Aplikovanie dohodnutých zásad a princípov v podmienkach Slovenskej republiky je úlohou vlády a konkrétnych ministerstiev. Uskutočňuje sa formou koncepčných materiálov, ako aj právnych noriem (zákonov a nižších právnych noriem). Ako konkrétna odozva na výzvu vedúcich predstaviteľov štátov a vlád EÚ na zdokonalenie spolupráce medzi členskými štátmi Únie na úseku pripravenosti, detekcie a zásahov počas možných teroristických útokov a v snahe o minimalizovanie ich následkov bol na základe návrhu Rady a Komisie 20. decembra 2002 prijatý Program prevencie a obmedzenia dôsledkov chemickej, biologickej, rádiologickej alebo jadrovej hrozby (Program on preventing and limiting the consequences of chemical, biological, radiological or nuclera terrorist threats). Program vytýčil sedem strategických cieľov na zdokonalenie ochrany obyvateľstva, životného prostredia, potravinového reťazca a hmotných statkov proti jadrovým, rádiologickým, biologickým a chemickým ohrozeniam. Týmito cieľmi sú: • rozšírenie analýzy rizík a zhodnotenie jadrových, rádiologických, biologických

a chemických ohrození a návrh prevencie, • zníženie zraniteľnosti obyvateľstva, životného prostredia, potravinového reťazca

a hmotných statkov cestou preventívnych opatrení, • zaistenie detekcie, identifikácie a výmeny informácií o ohrozeniach (monitorovanie –

varovanie - komunikácia), • zmierňovanie následkov útoku a zabezpečovanie návratu do normálnych podmienok

(obnova systému, tzv. následný manažment), • posilnenie vedeckej základne na tomto úseku, • spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, • zabezpečenie efektívneho využitia a koordinácia použitých nástrojov. [7,8] Najvážnejšou krízovou situáciou v každej spoločnosti je vojnový stav a následne aj vojna, ktorá môže komplexne narušiť chod spoločnosti. Napriek tomu, že NATO je určené na obranu záujmov členských štátov Aliancie voči vonkajšiemu ohrozeniu, čoraz viac sa zaoberá

50

aj prípravou na riešenia tzv. nevojenských krízových situácií. Na tomto úseku činnosti sa otvára široký priestor pre obojstranne výhodnú spoluprácu medzi inštitúciami Európskej únie a NATO. Rozpad bipolárneho systému a s ním súvisiace zmeny v bezpečnostnom prostredí sa stali začiatkom transformácie NATO. Vo všeobecnosti je možné povedať, že od roku 1989 sa začal zásadne meniť charakter NATO. Z organizácie, ktorá sa zameriavala výhradne na obranu teritória členských štátov sa postupnými krokmi stávala organizácia, ktorá sa snaží garantovať komplexnú bezpečnosť svojich členov aj v podmienkach nového bezpečnostného prostredia. Z uvedeného hľadiska je najdôležitejším dokumentom Strategická koncepcia Aliancie schválená najvyššími predstaviteľmi štátov a vlád zúčastnených na zasadnutí Severoatlantickej rady vo Washingtone D.C. 24.apríla 1999. Tento dokument definuje novým spôsobom úlohy a misie NATO. Úlohy NATO súvisiace s obranou členských štátov boli doplnené o ďalšie, medzi ktoré patrí krízový manažment, preventívne konzultácie, zaistenia stability euroatlantického regiónu a ochrana demokratických hodnôt a ľudských práv. Nemenej dôležitým medzníkom vo vývoji NATO sa stal pražský samit v roku 2002, kde bol definovaný ďalší smer vývoja ozbrojených síl členských štátov NATO. Samit prijal plán na vytvorenie vysoko efektívnych a kvalitne pripravených jednotiek určené v prevažnej miere na protiteroristické operácie (NATO Response Force).

V rámci organizácie NATO bol spracovaný rad odporúčaní a usmernení, medzi ktoré patrí napríklad: • Príručka civilného núdzového plánovania vypracovaná v roku 2001 v NATO/EAPC

(Memeber Countries of the Euro-Atlantic Partnership Council), ktorá popisuje štruktúru, obsah a úlohy civilné núdzové plánovanie,

• Všeobecná príručka krízového riadenia (Generic Crisis Management Handbook) je

ďalším dokumentom NATO určeným na podporu procesu vytvárania krízového riadenia v partnerských krajinách a postupov riešenia a prípravy na riešenie krízových situácií. Príručka sa vo veľkom rozsahu zameriava na vnútorné krízy, vrátane prírodných katastrof, ale mnohé princípy v nej uvedené sú aplikovateľné na všetky druhy krízových situácií. Obsahuje národné údaje a postupy, ale tiež štruktúru údajov nevyhnutných pre činnosť NATO, ako celku. Jej cieľom je podporiť spoluprácu v krízovom riadení a posilniť začlenenie krízového riadenia do systému demokratickej kontroly. Dokument však nebol oficiálne schválený spojencami.

NATO má ambíciu uskutočňovať účinné opatrenia na prevenciu vojenského konfliktu pomocou riadenej odozvy a pripravenosti na zásah vo všetkých úrovniach kríz. Tento prístup sa označuje ako nový strategický koncept Aliancie z roku 1991. Za krízu je označovaná národná alebo medzinárodná situácia, ktorá ohrozuje prioritné hodnoty, záujmy alebo ciele danej krajiny, prípadne Aliancie ako celku.

Na základe obsahu niektorých dokumentov v rámci EU a NATO, ktoré boli uvedené v predchádzajúcom texte je možné konštatovať, že príprava na riešenie krízových situácií a ich samotné riešenie môže byť odlišné v konkrétnych podmienkach, napriek spoločne prijatým zásadám. Organizovania konkrétnych opatrení na zvýšenie bezpečnosti štátu a tým aj zlepšenie pripravenosti na riešenie krízových situácií, musí byť založené na rade princípov a všeobecne platných zásad.

51

5. Právna úprava na úseku vonkajšej bezpečnosti štátu Obranná politika Slovenskej republiky ako neoddeliteľná súčasť celkovej politiky štátu tvorí obrannú dimenziu jeho bezpečnostnej politiky. Predstavuje súhrn základných ideí, cieľov, zásad, nástrojov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých štát zabezpečuje svoju obrannú funkciu v mieri, v krízových situáciách i v čase vojny. Obranná politika má svoj vnútorný i vonkajší rozmer. Uvedené skutočnosti umožňujú vytvárať vhodné vnútorné (vnútroštátne) i vonkajšie (medzinárodné) politické, ekonomické, sociálne i vojenské podmienky a nástroje zaručenia obrany štátu. Uskutočňuje sa pomocou celého radu nástrojov.

Základným politickým dokumentom v oblasti obrany štátu je Obranná stratégia Slovenskej republiky, ktorá rozpracúva Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky na konkrétne podmienky obrany. Obsah tohto strategického dokumentu je možné považovať za základ teoretického vymedzenia jednotlivých aspektov vonkajšej bezpečnosti štátu a zároveň za základ koncepčných východísk právnej úpravy na úseku obrany štátu. V rámci strategického prehodnotenia obrany Slovenskej republiky tento dokument uvádza, že „Zabezpečenie realizácie životných a dôležitých záujmov Slovenskej republiky v podstatne zmenenom bezpečnostnom prostredí v Európe a vo svete, ktoré prináša nové výzvy, riziká a ohrozenia Slovenskej republiky, vyžaduje kvalitatívne nový komplexný prístup pri riešení prioritných úloh obrany štátu zodpovedajúci štandardom vyspelých demokratických štátov, ktorý umožní:

• zaručiť obranu štátu vlastnými silami, ako aj s podporou koaličných partnerov, • splniť politicko-vojenské a ďalšie kritériá na dosiahnutie plnohodnotného členstva

Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii a následne zabezpečiť efektívne pôsobenie v jej štruktúrach,

• aktívnu účasť Slovenskej republiky a jej ozbrojených síl na medzinárodnej vojenskej spolupráci, v mierových a humanitárnych aktivitách pod záštitou medzinárodných organizácií.

Splnenie týchto prioritných úloh predpokladá v nadväznosti na Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky pokračovať v systémových zmenách v oblasti obrany štátu, čo si okrem iného vyžaduje prijať ucelený súbor všeobecne záväzných právnych predpisov pre oblasť zabezpečenia vonkajšej bezpečnosti a obrany štátu zodpovedajúci štandardom členských štátov Severoatlantickej aliancie. Vláda sa vo svojom uznesení č. 133/2003 zaviazala zaviesť nový systém krízového manažmentu, ako súčasť bezpečnostného systému SR do konca roku 2003. V súlade aj s touto požiadavkou prijala Slovenská republika v poslednom období celý rad zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predmetom svojej právnej úpravy reglementujú jednotlivé vzťahy na úseku vonkajšej bezpečnosti štátu a jeho krízového riadenia.

Prevažná väčšina spoločenských vzťahov súvisiacich s obranou štátu a jeho krízovým riadením v čase vojenského ohrozenia sa realizuje na úseku činnosti verejnej správy. Režim právnej regulácie týchto vzťahov je reprezentovaný právnymi normami tvoriacimi obsah jednotlivých zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Administratívno-právna úprava obrany štátu a jeho krízového riadenia v čase ohrozenia vonkajšej bezpečnosti štátu nie je v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky izolovaná, ale nadväzuje na právnu úpravu ústavného práva. Národná rada sa uzniesla na viacerých právnych predpisoch, ktorých predmetom je bezpečnosť štátu. Prvým z nich je Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

52

Za najvýznamnejšie ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky týkajúce sa oblasti vonkajšej bezpečnosti štátu je možné považovať ustanovenie čl. 7 ods. 3, podľa ktorého sa Slovenská republika môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Obmedzenie základných práv a slobôd v čase krízových stavov umožňuje to ustanovenie č. 51 ods. 2 Ústavy. Ďalším ustanovením je čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví osobitný ústavný zákon (č.227/2002 Z.z.).

Systém obrany štátu má rôzne dimenzie, medzi ktoré je možné zaradiť aj koncepčný a právny rozmer budovania komplexného systému obrany: • koncepčné hľadisko:

- Bezpečnostná stratégia (UNR SR č. 1241 z 29. 9. 2005), - Obranná stratégia (UNR SR č. 1235 z 29. 9. 2005), - Koncepcia bezpečnostného systému štátu (UV č. 1098 z 9. 10.

2002), - Systém obrany SR (schválený ROŠ v r. 1998), - Reforma systému obrany SR (2001), - Realizácia koncepcie bezpečnostného systému štátu (nebola

uskutočnená podľa plánu v rokoch 2001 – 2003), - Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja OS SR – model 2010 (UV

č. 604 z 5. 6. 2002), • právne hľadisko:

- Ústava SR, - Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov,

- Zákon NR SR č. 110/2004 Z. z. o fungovaní BR SR v čase mieru,

- Zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov,

- Zákon NR SR č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,

- Zákon NR SR č. 346/05 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR a o doplnení niektorých zákonov,

- Zákon NR SR č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu,

- Zákon NR SR č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- Zákon NR SR č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy: - § 12 – vecná pôsobnosť MO SR,

- § 35 ods. 3 – príprava na obdobie vojny ostatných orgánov SR.

53

Proces zabezpečovania vonkajšej bezpečnosti štátu a samotný systém obrany sa riadi radom zásad, medzi ktoré patria v prvom rade princípy suverenity a intervencie: • Suverenita je pojem, ktorý má historické korene. Zrodil sa v dobe, keď spoločnosť

pozostávala z vládnucej vrstvy a z poddaných. Napriek tomu, že sa obsah tohto pojmu vyvíjal, zostala suverenita základom súčasného svetového poriadku. Aj keď v ekonomike prebiehajú čoraz rozsiahlejšie globalizačné procesy, zostáva politická moc zakotvená v suverenite štátov. Tento fakt nastoľuje dva zásadne problémy:

- voľba optimálneho zásahu do vnútorných záležitostí suverénnych štátov (ponúknutie pomoci nenarušuje suverenitu štátov, môžu ju prijať, alebo odmietnuť),

- usmernenie zásahu v súlade so spoločnými záujmami (väčšina jestvujúcich medzinárodných inštitúcií v čele s OSN predstavuje združenia suverénnych štátov, ktoré majú sklon uprednostňovať svoje národné záujmy pred spoločnými).

Princíp suverenity má v súčasnosti svoje aktuálne dimenzie. Suverenita patrí ľudu, ktorý ju prostredníctvom volieb delegoval na vládu. Nie všetky vlády sú však demokraticky zvolené a aj demokratické vlády môžu zneužívať moc, ktorá im bola takto zverená. Medzinárodný zásah je často jediný prostriedok, ktorý môže utláčanému ľudu vrátiť demokratickú vládu.

• Intervencia je pojem, ktorý súvisí s povinnosťou chrániť hodnoty. Vlády suverénnych

štátov majú povinnosť chrániť občanov. Keď to neurobia, mala by sa táto povinnosť preniesť na medzinárodné spoločenstvo. Princíp povinnosti chrániť rozpracovala komisia poverená generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom. Podľa uvedených zásad musí intervencia dokázateľne slúžiť potrebám miestnych obyvateľov a odôvodnenie vojenského zásahu je iba úplne krajné riešenie.

Povinnosť chrániť patrí medzi hlavné zásady zabezpečovania vonkajšej bezpečnosti štátov. Je založená na týchto zásadách:

• zo štátnej suverenity vyplývajú povinnosti a primárnu povinnosť chrániť svoj ľud má

sám štát, • kde sa obyvateľstvu deje vážna ujma v dôsledku vnútornej vojny, utláčania alebo

zlyhania štátu a dotyčný štát nie je ochotný alebo schopný ich zastaviť alebo odvrátiť, princíp nezasahovania ustupuje medzinárodnej povinnosti chrániť,

• povinnosť chrániť zahrňuje 3 špecifické činnosti: - Povinnosť zabrániť (zamerať sa na priame a nepriame príčiny vnútorného

konfliktu a postupne ich riešiť tak, aby bola minimalizovaná pravdepodobnosť vzniku vnútropolitickej krízy, aktívne riešiť aj ostatné krízy v spoločnosti, ktoré uvádzajú obyvateľstvo do nebezpečenstva),

- Povinnosť reagovať (reagovať na situácie, ktoré ohrozujú možnosť zabezpečovania základných ľudských potrieb adekvátnymi opatreniami – môžu mať charakter donucovacích opatrení vo forme sankcií, medzinárodných žalôb a v krajnom prípade vojenských zásahov),

- Povinnosť znovu vybudovať (vytvoriť podmienky na plnú pomoc pri obnove po vojenskom konflikte, podieľať sa na rekonštrukcii a zmierňovaní následkov bojovej činnosti, zaoberať sa príčinami ohrozenia ľudských práv a slobôd počas ozbrojených konfliktov),

54

• priority na tomto úseku: - prevencia je najdôležitejším samostatným rozmerom povinnosti chrániť. Skôr, ako

sa začne uvažovať o zásahu, je nevyhnutné preskúmať a uplatniť všetky možnosti prevencie. Prevencia sa musí uplatňovať s maximálnou razanciou a využitím všetkých dostupných zdrojov,

- pri výkone povinnosti zabrániť a reagovať je vždy nevyhnutné hľadať nenásilné metódy a formy riešenia konfliktu, tie radikálnejšie a násilnejšie môžu byť uplatnené len ako krajné riešenie.

V rámci povinnosti chrániť je nevyhnutné podrobne teoreticky rozpracovať, legislatívne zabezpečiť a účelne aplikovať princíp nevyhnutného vojenského zásahu. Tento princíp musí riešiť aj nasledovné problémy:

• objektívne posúdenie prahu spravodlivej veci, ktorý je závislý na fakte, že vojenská

intervencia s cieľom ochrany ľudí je skutočne výnimočné a mimoriadne opatrenie. Vojenská intervencia je oprávnená len vtedy, ak má odstrániť zásadné porušovanie ľudských práv a útlak ľudí, alebo odstrániť bezprostrednú hrozbu nasledujúceho ohrozenia občanov: - straty na životoch vo veľkom meradle (skutočné alebo hroziace, s genocídnym

úmyslom alebo bez neho, ktoré sú výsledkom buď úmyselného štátneho konania alebo štátneho zanedbania či neschopnosti konať),

- etnická čistka vo veľkom rozsahu (skutočná alebo hroziaca, či už uskutočnená zabíjaním, násilným vyhnaním, teroristickými činmi alebo inými postupmi),

• komplexne uplatňovať princípy prevencie: - Správny zámer (prvotným účelom zásahu, nech majú zasahujúce štáty akékoľvek

iné motívy, musí byť zastaviť, alebo odvrátiť ľudské utrpenie. Správny zámer je účinnejšie presadzovaný prostredníctvom multimediálnej podpory, ktorá je jednoznačne podporované na regionálnej úrovni politickými aj mimovládnymi subjektmi a zvýrazňovaná informáciami o postihnutých obetiach, vrátane ich priamych svedectiev),

- Posledné útočisko (vojenský zásah je možné ospravedlniť, len keď boli preskúmané všetky nevojenské možnosti prevencie alebo mierového riešenia krízy vrátane prijateľných dôvodov dokazujúcich skutočnosť, že miernejšie opatrenia by boli neúspešné),

- Prijateľné prostriedky (charakter, rozsah, intenzita a trvanie plánovaného vojenského zásahu by mali byť v konkrétnych podmienkach minimálne a pritom dostatočné na zabezpečenie splnenia určeného cieľa ochrany ľudí),

- Prijateľné vyhliadky (je nevyhnutné posúdiť mieru pravdepodobnosti úspešnosti operácie určenej na zastavenie alebo odvrátenie utrpenia ľudí, ktoré oprávnilo zásah, pričom by dôsledky ozbrojenej činnosti na ľudí nemali byť horšie ako dôsledky nečinnosti),

• zabezpečiť preskúmanie oprávnenosti zásahu a jeho schválenie kompetentnou autoritou: - na preskúmanie a schválenie oprávnenosti vojenského zásahu s cieľom ochrany

ľudí je najvhodnejšou autoritou Bezpečnostná rada OSN (v súčasnosti je dôležitou úlohou nehľadať alternatívy Bezpečnostnej rady ako zdroja autority, ale zabezpečiť, aby Bezpečnostná rada pracovala účinnejšie ako doteraz),

- o schválenie zásahu v Bezpečnostná rada OSN by sa vo všetkých prípadoch mali jednotlivé strany usilovať skôr, ako sa uskutoční vojenský zásah,

55

- Bezpečnostná rada OSN by mala okamžite prerokovať každú žiadosť o schválenie zásahu, kde sa vyskytujú tvrdenia o veľkých stratách na ľudských životoch alebo etnických čistkách,

- piati stáli členovia Bezpečnostnej rady by sa mali stotožniť so zásadou, že nevyužijú právo veta v záležitostiach, ktoré sa nedotýkajú ich základných štátnych záujmov,

- ak Bezpečnostná rada návrh odmietne, alebo sa ním nebude zaoberať v primeranom čase, existujú tieto alternatívne riešenia: posúdenie problému Valným zhromaždením na Zvláštnom núdzovom zasadaní

v rámci procedúry „Zjednotenie za mier“, akcia regionálnych alebo subregionálnych organizácií v oblasti jurisdikcie

podľa kapitoly VIII Charty OSN, podmienená ich následnou žiadosťou o schválenie Bezpečnostnou radou OSN,

- Bezpečnostná rada by pri všetkých svojich rozhodnutiach mala brať do úvahy, že ak nesplní svoju povinnosť chrániť v krízových situáciách vyvolávajúcich možnosť vzniku ozbrojeného konfliktu, dotknuté štáty sa môžu sami uchýliť k ozbrojeným prostriedkom riešenia, čo zhoršuje bezpečnostnú situáciu v regióne a rovnako tým môže utrpieť aj postavenie a dôveryhodnosť OSN,

• vojenský zásah sa uskutočňuje s využitím bezpečnostného systému, ktorý je na Slovensku tvorený systémom obrany SR a systémom ochrany občanov a majetku, verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti SR,

• systém obrany SR je súhrn politických, právnych, vojenských, hospodárskych a iných opatrení, metód a prostriedkov, ktoré umožňujú dosiahnuť požadovanú úroveň obranyschopnosti štátu a jeho vôle na obranu,

• budovanie systému obrany SR je v kompetencii MO SR, ktorého úlohou je : - presadzovanie komplexnosti a efektívnosti obrany SR, - zdokonalenie systému riadenia obrany, - zabezpečenie procesu reformy OS SR,

• reforma ozbrojených síl SR musí dať odpoveď na tieto otázky: - aké je určenie ozbrojených síl SR, - aké je ich miesto v bezpečnostnom systéme, - aká má byť štruktúra OS SR, ich možností a schopností, - aké sú časové hranice transformácie OS SR, - aké sú náklady na transformáciu OS SR, - aké budú spoločenské prínosy transformáciu OS SR,

• ďalšou úlohou postupnej reformy OS SR je vytvoriť podmienky na ich nasadzovanie do: - operácií na podporu mieru, - operácií proti terorizmu s prednosťou prevencie a stabilizácie pomerov,

• reforma OS SR sa uskutočňuje na základe Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja OS SR: - tzv. Model 2015 kladie dôraz na definovanie politicko-vojenských ambícií štátu

a jeho OS SR, - podkladom reformy je hodnotenie hrozieb a rizík, - plná profesionalizácia OS SR, - využívanie zásad obranného plánovania,

• politicko-vojenské ambície SR do konca roka 2010: - pripravenosť OS na pôsobenie minimálne v dvoch súbežných prebiehajúcich

operáciách (prioritou sú operácie pod vedením NATO), - účasť na podpore mieru, ktorá je riešená a zabezpečovaná rôznymi

medzinárodnými organizáciami,

56

• rozvoj ozbrojených síl sa musí uskutočňovať tak, aby boli schopné plniť úlohy stanovené §4 zákona NR SR č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách : - zaručovať vonkajšiu bezpečnosť a obranu štátu za využitia systému kolektívnej

obrany pred vonkajším napadnutím, - účasť v operáciách mimo územia SR, - chrániť nedotknuteľnosť vzdušného priestoru SR, - zabezpečiť prijatie síl NATO na vlastnom území, - splniť úlohy súvisiace podporou riešenia nevojenských ohrození SR, - plánovať a vykonávať mobilizáciu síl a prostriedkov, - ďalšie úlohy,

• podpora obrany je proces zabezpečovania plánovania, prípravy a používania síl a prostriedkov, ktorých cieľom je vytvárať optimálne podmienky na plnenia úloh ozbrojených síl pri obrane SR: - prvky podpory obrany, - podiel všetkých rezortov na zabezpečovaní obrany, - príprava kritickej infraštruktúty.

V súvislosti so vstupom SR do NATO a EÚ bude potrebné zmeniť, alebo vypracovať nové strategické a koncepčné dokumenty v oblasti legislatívy patriacej do pôsobnosti MO SR, pripraviť návrhy nových zákonov a novelizáciu platných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany štátu. Prostredníctvom iných, vecne príslušných orgánov štátnej správy, je potrebné navrhnúť zmeny tých platných právnych predpisov, ktoré nepatria do pôsobnosti MO SR. Pri príprave Plánu legislatívnych úloh vlády SR na príslušný rok Sekcia legislatívy a práva MO SR vychádza z vlastných analýz a jednotlivých návrhov sekcií MO SR a Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Na úseku legislatívneho zabezpečovania procesu zabezpečovania obrany SR je nevyhnutné vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vyriešiť tieto okruhy problémov: • doriešiť nadväznosť problematiky obrany štátu na ostatné právne normy systému

krízového riadenia, • stanoviť podmienky riadenia obrany na vrcholovej úrovni riadenia štátu (vzťah

Hlavného miesta riadenia a Ústredného krízového štábu), • jednoznačne upraviť podmienky fungovania profesionálnych ozbrojených síl, • upraviť postavenie generálneho štábu ozbrojených síl SR (štábu obrany SR), ako aj

osobitnej organizačnej zložky MO SR a jeho náčelníka novelizáciou príslušných zákonov,

• upraviť osobitné postavenie vedúceho Služobného úradu MO SR v rezorte MO SR, • vyriešenie tzv. konceptu „RENEGADE“ a jeho úprava v našom právnom systéme tak,

aby činnosť osôb, ktoré budú rozhodovať o možnom použití vojenskej sily voči civilného lietadlu klasifikovanému ako vojenský cieľ bola považovaná za zákonnú, t. j. vylučujúca protiprávnosť konania takejto osoby (vstupom SR do NATO sme sa zaviazali plniť úlohy vyplývajúce zo zabezpečenia bezpečnosti krajín, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie, medzi ktoré patrí aj ochrana integrovaného vzdušného priestoru NATO usmerňovaná smernicou „Koncept integrovanej protivzdušnej obrany“.

V Ústave SR je potrebné novým spôsobom upraviť rozhodovacie mechanizmy ústavných orgánov (NR SR a vlády SR) tak, aby umožňovali včas a efektívne plniť úlohy a záväzky SR vyplývajúce z členstva v NATO a EÚ, zvlášť pri vysielaní ozbrojených síl SR do operácií

57

NATO a EÚ, ako aj pri vyslovovaní súhlasu s pobytom zahraničných ozbrojených síl na území SR, ako aj pri vyslovovaní súhlasu s prechodom a preletom zahraničných ozbrojených síl cez územie SR. Predmetnú problematiku je možné riešiť novelizáciou Ústavy SR rozšírením kompetencií vlády SR v tejto oblasti, čo predpokladá zveriť rozhodovanie o vysielaní Ozbrojených síl SR v celom rozsahu vláde SR a túto potom zaviazať povinnosťou bezodkladne oznámiť takéto rozhodnutie NR SR (obdoba terajšej úpravy v čl. 119, písmeno p, avšak bez obmedzenia). Do uvedenej novelizácie je nevyhnutné premietnuť aj zmenený charakter vojenských operácií medzinárodných organizácií. Prehľad základných právnych noriem na úseku vonkajšej bezpečnosti a obrany SR a ich základný obsah. Dôraz je položený na Ústavu SR, strategické dokumenty a základné zákony. Ústava Slovenskej republiky:

• základná právna norma, ktorá stanovuje povinnosť zabezpečovať obranu štátu a zároveň

určuje potrebu prijatia konkrétnych zákonov na vytvorenia právneho prostredia na úseku obrany štátu,

• ústavný princíp legality štátnej moci vyjadruje v čl. 2 ods. 2 jej viazanosť „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

• čl. 7, ods. 3 stanovuje, že „Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.“

• čl. 25, ods. 1 stanovuje, že obrana SR je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon potom podrobne ustanoví rozsah brannej povinnosti.

• čl. 51, ods. 2 upravuje podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd. Rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

• čl. 64 stanovuje, že základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok, ktorých povinnosti na úseku obrany stanovuje zákon.

• čl. 86 stanovuje pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorej patrí aj: - uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je SR napadnutá alebo to vyplýva zo záväzkov

z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a po skončení vojny o uzavretí mieru,

- prijímať zákony a schvaľovať medzinárodné zmluvy na úseku obrany štátu a zabezpečovania vonkajšej bezpečnosti SR,

- vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia SR, ak nejde o prípad uvedený v čl. 119, písm. p,

- vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR – mimo pobytu za účelom humanitárnych operácií, vojenských cvičení, mierových misií a ďalších obdobných akcií,

• čl. 102, ods. 1 písm. k, l, m upravuje úlohu prezidenta v otázkach obrany štátu: - prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl, - prezident vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NR SR, ak je SR napadnutá

alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a uzatvára mier,

- prezident môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav, alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie.

• čl. 102, ods. 3 stanovuje, že podmienky vypovedania vojny, vyhlásenie vojnového stavu, vyhlásenie výnimočného stavu, vyhlásenie núdzového stavu a spôsob vykonania

58

verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzoého stavu ustanoví ústavný zákon.

Bezpečnostná stratégia SR:

• bezpečnostná stratégia poskytuje občanom a orgánom verejnej moci SR strategické východiská pre realizovanie bezpečnostnej politiky Slovenska s cieľom zaručiť požadovanú úroveň bezpečnosti občanov a štátu, vychádzajúc z hodnôt a bezpečnostných záujmov Slovenska a prihliadajúc na bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky,

• definuje niektoré základné pojmy: - verejná moc je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach

subjektov, - bezpečnostná politika štátu je odvedená zo záujmov štátu a jej obyvateľov

s cieľom zaručiť bezpečnosť štátu a občanov v stabilnom a predvídateľnom bezpečnostnom prostredí,

- bezpečnostný systém je prostriedok realizácie bezpečnostnej politiky SR. Je to súhrn špeciálnych síl a prostriedkov štátu, ktorý na prípravu riešenia a riešenie krízových situácií používa špeciálne metódy,

- krízový manažment (krízové riadenie) je súhrn riadiacich činností vecne príslušných orgánov, ktoré sú zamerané na zber, analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, na plánovanie, organizovanie, kontrolovanie a realizovanie činností vykonávaných v súvislosti s prípravou na riešenie krízových situácií a ich riešením,

- bezpečnostné záujmy SR vychádzajú z rešpektovania hodnôt, ktorými je sloboda, mier, demokracia, právny štát, spravodlivosť, pluralita, solidarita a ľudské práva a základné slobody,

• bezpečnostné záujmy SR sú zamerané na: - občanov SR, - existenciu a rozvoj štátu, - partnerov v rámci NATO a EÚ, ako aj ďalšie medzinárodné organizácie, - ostatné krajiny so spoločnými záujmami, - presadzovanie základných hodnôt vyznávaných SR,

• bezpečnostné prostredie vyjadruje predovšetkým priestorovú dimenziu bezpečnosti spojenú s pôsobením subjektov v určitom čase a podmienkach,

• bezpečnostné prostredie je charakterizované tromi prvkami: - geografická charakteristika, - bezpečnostní aktéri, - existencia a pôsobenie hrozieb,

• definovanie rizika, ohrozenia a výzva: - riziko je potenciálna možnosť narušenia bezpečnosti systému, objektu alebo

procesu, - ohrozenie je aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti záujmom subjektu a konkrétnej

situácie, ktoré bezprostredne znemožňuje naplnenie jeho záujmov, - výzva je časovo a vecne identifikovateľný podnet, na ktorého riešenie je

nevyhnutné prijať konkrétne opatrenia, • základné vplyvy na zmenu bezpečnostného prostredia:

- ukončenie studenej vojny, - technologická revolúcia,

59

- globalizácia, • bezpečnostné hrozby a výzvy predstavuje terorizmus, šírenie zbraní hromadného

ničenia, regionálne konflikty, organizovaný zločin, korupcia, zraniteľnosť informačných a komunikačných systémov, nelegálna a nekontrolovateľná migrácia, aktivity cudzích spravodajských služieb, nacionalizmus a neznášanlivosť, ekologické zmeny, šírenie nákazlivých chorôb,

• opatrenia na zvýšenie miery bezpečnosti SR: - stanovenie základného štandardu bezpečnosti, - definovanie mimoriadnych opatrení, ktoré umožňujú riešiť narušenie bezpečnosti

s využitím vnútorných zdrojov síl a prostriedkov na to určených (ozbrojené sily a ozbrojené zbory),

- určenie opatrení na riešenie krízových stavov v čase ich vyhlásenia s využitím všetkých síl a prostriedkov spoločnosti (t.j. nielen síl a prostriedkov určených na obranu štátu),

• stabilita a predvídateľnosť bezpečnostného prostredia v systéme medzinárodných inštitúcií a noriem medzinárodného práva z pohľadu SR (Bezpečnostná rada OSN, EÚ, OBSE, NATO, V-4),

• bezpečnostná stratégia nie je uzavretým dokumentom, ale predstavuje základ pre čiastkové stratégie a koncepcie (napr. Obranná stratégia),

• bezpečnostná stratégia stanovuje aj tzv. „zlú vládnu moc“ – korupcia, zneužívanie právomocí, nedostačujúce inštitúcie a nedostatok zodpovednosti – občianske konflikty, spojenie s terorizmom. organizovaný zločin, atď. Zlyhávajúce štáty je možné čiastočne stotožniť s „osou zla“, ktorú definoval americký prezident Bush v správe o stave Únie z roku 2002 – štáty prechovávajúce teroristov (Afganistan, Irak, Severná Kórea, Sýria, Líbya, Zimbabwe, Barma, Uzbekistan, Turkménsko, Somálsko, Libéria).

Obranná stratégia SR:

• obranná stratégia definuje základné východiská a priority obrannej politiky SR, • základný cieľ obrannej politiky je bezpečnosť svojich občanov a zaručenie obrany štátu

spočívajúcej vo využívaní vlastných síl a možností kolektívnej obrany, aktívna účasť na upevňovaní mieru a stability vo svete, predchádzanie konfliktom a urovnanie krízových situácií v súlade s medzinárodným právom a budovanie dôvery,

• Charta Organizácie Spojených národov čl. 51 – ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi OSN, nijaké ustanovenie tejto charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada OSN neurobí potrebné opatrenie na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti,

• kolektívna obrana v zmysle čl. 5 – ak by bola ktorákoľvek zo zmluvných strán v Európe alebo severnej Amerike vystavená ozbrojenému útoku, ostatné strany v súlade s ustanovením čl. 51 Charty OSN poskytnú takto napadnutej strane všetku vojenskú a ďalšiu pomoc a podporu akej sú schopné,

• Bezpečnostná rada OSN – najmocnejšia zložka OSN, ktorá môže potlačiť svojím rozhodnutím suverenitu štátu,

• suverénny štát má povinnosť chrániť svojich občanov (ak tak nerobí, túto povinnosť by mala mať medzinárodná organizácia),

• princípy a vysvetlenia intervencie medzinárodnej komisie OSN pre intervenciu a štátnu suverenitu: - primárna povinnosť štátu chrániť svoje obyvateľstvo,

60

- ak sa obyvateľstvu deje vážna ujma (utláčanie, zlyhanie štátu, atď.) a štát nie je ochotný alebo nemôže zasiahnuť, povinnosť ochrany prechádza na medzinárodné spoločenstvo,

• zásada chrániť má špecifické činnosti: - povinnosť zabrániť, - povinnosť reagovať, - povinnosť znovu vybudovať.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len ústavný zákon o bezpečnosti) v znení neskorších predpisov: • Ústavný zákon o bezpečnosti upravuje tri základné oblasti:

- podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,

- podmienky vypovedania vojny a vyhlásenia vojnového stavu a núdzového stavu, - spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného

stavu, • čl. 1, ods. 1 definuje cieľ výkonu štátnej moci na úseku obrany:

- jednotlivé aktivity štátnosti (zvrchovanosť, územná celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok),

- hodnoty a práva (život, zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie), ktorých nositeľmi sú jednotlivé subjekty práva,

- medzinárodné záväzky vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách, • základné práva a slobody občanov je možné obmedziť po splnení formálnej podmienky

zákona a dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok: - formálna podmienka (prijatie zákona, ktorý umožňuje obmedzenie základných

práv a slobôd), - materiálne podmienky:

obmedzenie slúži na ochranu práv iných, alebo sa ním chráni bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie, mravnosť,

podmienka nevyhnutnosti prijať obmedzenia, • nepresnosti čl. 1 ústavného zákona o bezpečnosti:

- vymedzenie cieľa štátnej moci, - bezpečnosť štátu (čl. 1 ods. 3 – bezpečnosť), - použitie slova mier, - potrebné opatrenia:

vojenskej povahy, na ochranu hodnôt a práv, na krízové riadenie hospodárskych vzťahov, na zabezpečenie fungovania ústavných orgánov,

- krízového opatrenia – definovanie v zákonoch, - čl. 1, ods. 1 – štátna moc, čl. 1, ods. 2 – verejná moc, - pojem bezpečnosť a mier, bezpečnosť štátu – vzťah k bezpečnostnej stratégii, - vzťah krízová situácia (obdobie) – bezpečnosť (stav),

• čl. 1, ods. 4 určuje možnosti vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

• čl. 1, ods. 6, 7, 8 definuje ozbrojené sily a proces mobilizácie – doplňujúce návrhy poslancov.

61

- ozbrojené sily : vymedzené personálne, inštitucionálne, mimo krízovej situácie, v čase krízovej situácie,

- mobilizácia OS, • krízové riadenie štátu – v rámci bezpečnostného systému štátu (Správa o audite

krízového manažmentu štátu): - prvá úroveň – orgány verejnej moci s rozhodovacou právomocou, - druhá úroveň – poradné orgány, - tretia úroveň – odborné prvky, - štvrtá úroveň – realizačná.

• Národná rada na návrh vlády schvaľuje rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti štátu vrátane ich finančnej náročnosti,

• vláda má všeobecnú zodpovednosť za obranu a bezpečnosť štátu. • Parlamentná rada sa zriaďuje, ak je znemožnená činnosť národnej rady:

- existencia vymedzených krízových stavov, - situácia znemožňujúca napr. zísť sa na riadne zasadnutie.

• Bezpečnostná rada SR ako: - poradný orgán vlády (v mieri):

suplovanie kompetencií štátnych orgánov, návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie, podieľa sa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a o svete, pripravuje vládne návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti, nie je explicitne špecifikovaná ako poradný orgán voči vláde – iba na základe

výkladu, ustanovenie čl. 11, ods. 7 – jeho aplikáciou prevzala BR SR právomoc OŠ

napr. voči SIS (zákon č. 43/1993 Z. z. o SIS v znení neskorších predpisov §3, ods. 3)

BR a hlavné mesto riadenia (§2 ods. 4 zákona o obrane - orgán s výkonom právomocí vlády:

BR ako orgán vykonávajúci niektoré právomoci vlády SR (tieto právomoci neplatia počas núdzového stavu),

• zloženie Bezpečnostnej rady SR: - možno vymenovať i troch nečlenov vlády (NGŠ, riaditeľ SIS a pod.), - kritériom nie je odbornosť, - nezastupiteľnosť funkcie člena BR (člena vlády),

• pôsobnosť prezidenta vo vzťahu k BR: - navrhnúť zvolanie a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach, - vyžadovať od predsedu a členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh, - predkladať návrhy v záležitosti bezpečnosti štátu.

• výbory Bezpečnostnej rady SR: - výbor pre zahraničnú politiku, - výbor pre obranné plánovanie, - výbor pre civilné núdzové plánovanie, - výbor pre koordináciu spravodajských služieb.

• kancelária BR SR ako organizačná zložka Úradu vlády SR zabezpečuje úlohy spojené s činnosťou BR (organizačné, technické, administratívne).

• bezpečnostná rada kraja má pôsobnosť:

62

- v období krízovej situácie, - všeobecne bez ohľadu na obdobie, - opatrenia na zachovanie bezpečnosti predkladá BR SR, - za výkon funkcie zodpovedá vláde, respektívne Bezpečnostnej rade SR.

• BR obvodu z personálneho hľadiska tvorí kombináciu politického a odborného kritéria (pôsobnosť je analogická ako v prípade BR kraja, odlišnosť je v územnej pôsobnosti).

Zákon NR SR č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru: • predmet zákona:

- stanovuje podrobnosti fungovania Bezpečnostnej rady SR ako poradného orgánu v mieri,

- zriaďuje stále pracovné orgány BR SR, ktorými sú výbory, • definuje úlohy BR SR:

- pri vytváraní bezpečnostného systému SR, - pri plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, - pri vyhodnocovaní bezpečnostnej situácie SR, - pri príprave návrhov na zachovanie bezpečnosti SR, prevenciu a riešenie

krízových situácií, • zasadanie BR SR zvoláva predseda, prípadne aj na návrh člena BR SR alebo prezidenta

SR, • na prípravu materiálov a plnenie svojich úloh zriaďuje BR SR výbory, ktoré sú jej

poradnými orgánmi: - výbor pre zahraničnú politiku, - výbor pre obranné plánovanie, - výbor pre civilné núdzové plánovanie, - výbor pre koordináciu spravodajských služieb,

• zasadnutia výboru zvoláva predseda, prípadne podpredseda (v čase neprítomnosti predsedu),

• výbor rozhoduje v zbore (nadpolovičnou väčšinou) prítomných členov. Zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov: • predmet zákona:

- upravuje vzťahy na úseku obrany SR, - stanovuje úlohy orgánom štátnej správy na úseku prípravy obrany štátu, ako aj

orgánom územnej samosprávy, právnickým osobám, podnikajúcim fyzickým osobám, fyzickým osobám,

- vymedzuje zodpovednosť za porušenie povinnosti súvisiacich s prípravou štátu na obranu.

• definovanie pojmu: - obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými SR zachováva mier, bezpečnosť,

zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy (č. 1, § 2, zák. č. 319/2002 Z. z. o obrane SR),

- obrana je súborom činností, opatrení a mechanizmov, síl a prostriedkov na odvrátenie útoku na systém, zabránenie negatívnym vonkajším alebo vnútorným

63

vplyvom ohrozujúcim jeho existenciu, stabilitu a fungovanie. Obrana štátu je súborom činností, opatrení a mechanizmov, prostredníctvom ktorých štát vytvára predpoklady na zachovanie mieru a bezpečnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti a na zabezpečenie nedotknuteľnosti hraníc a splnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a ďalších medzinárodných zmlúv (terminologický slovník krízového riadenia).

• obranu štátu tvorí aj súhrn opatrení SR na boj s terorizmom, ktorú uskutočňujú: - spravodajské služby, - súdy, - prokuratúra, - ozbrojené bezpečnostné zbory, - ozbrojené sily SR.

• ochrana štátnej hranice: - je zabezpečovaná PZ (služba ...), - v osobitných prípadoch zabezpečujú obranu štátnej hranice OS SR (rozhodnutie

vlády SR), • hlavné miesto riadenia:

- vytvára sa v čase vojnového stavu a vojny, - je z neho riadená obrana štátu, - je určené pre predsedu vlády SR, prezidenta SR, podpredsedu Bezpečnostnej rady

SR, členov Bezpečnostnej rady SR, • systém obrany štátu:

- súhrn prvkov a opatrení štátu na vytvorenie predpokladov na obranu a plnenie medzinárodných záväzkov,

- podieľajú sa na ňom ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, súdy, prokuratúra, orgány miestnej štátnej správy, obce, úrady samosprávnych krajov, právnické osoby, podnikajúce fyzické osoby, fyzické osoby.

• príprava na obranu štátu: - súhrn opatrení, ktorými kompetentné inštitúcie a právnické osoby a podnikajúce

fyzické osoby zabezpečujú úlohy obrany štátu, - výber, určenie a zaradenie stavieb do kategórie objektov osobitnej dôležitosti

a ďalších dôležitých objektov, - plnenie úloh hospodárskej mobilizácie, - uskutočňovanie mobilizačných cvičení, - príprava ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, zložiek civilnej

ochrany, útvarov hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných služieb, - vykonávanie kontrolnej činnosti, - vytváranie krízových štábov, - príprava občanov na obranu, - komplexné preverovanie pripravenosti inštitúcií a právnických osôb

a podnikajúcich fyzických osôb na obranu sa uskutočňuje prostredníctvom mobilizačných cvičení.

• riadenie a vykonávanie príprav na obranu: - Národná rada SR:

rozhoduje o základných otázkach obrany, schvaľuje základné koncepčné dokumenty na úseku obrany, kontroluje stav plnenia úloh na úseku obrany,

- prezident SR: navrhuje opatrenia na úseku obrany, vyžaduje informácie o stave plnenia úloh.

64

- vláda SR: riadi prípravu na obranu (prostredníctvom ministerstiev, OÚOŠS, orgánov

MŠS, orgánov miestnej a regionálnej samosprávy), riadi proces obranného plánovania, schvaľuje koncepciu Bezpečnostného systému SR vrátane koncepcie obrany

a predkladá strategické dokumenty NR SR, rozhoduje o určovaní objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých

objektov, vrátane ich obrany a ochrany, prijíma opatrenia na prevenciu rizík a ohrození, ktoré ovplyvňujú úroveň

obrany. - Ministerstvo obrany SR:

navrhuje vláde zásadné opatrenia na obranu štátu, pripravuje pre vládu návrh nariadenia mobilizácie Ozbrojených síl SR, riadi mobilizáciu OS SR, podieľa sa na príprave koncepčných dokumentov na úseku obrany, v spolupráci s MVZ SR vyhodnocuje vojensko-politickú situáciu, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy na úseku obrany, navrhuje vláde zaradenie stavieb medzi objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie

dôležité objekty, ako aj zabezpečuje ich ochranu a obranu, zastupuje štát v konaní o náhradách a o náhradách škôd (poskytnutie vecných

prostriedkov, ...), vyžaduje podklady pre obranné plánovanie.

- ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy: uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu, pripravujú podklady do systému obranného plánovania, plnia úlohy podpory obrany štátu, zabezpečujú ochranu určených objektov (objektov osobitnej dôležitosti a

ďalších dôležitých objektov), zabezpečujú výrobné kapacity, skladovacie kapacity a zásoby potrebné na

obranu, - krajský úrad:

koordinuje a kontroluje v súčinnosti s úradom samosprávneho kraja plnenie úloh prípravy na obranu obvodnými úradmi a obcami,

prijíma opatrenia a ukladá úlohy potrebné na prípravu na obranu obvodným úradom,

podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu, vykonáva v 2. stupni štábnu správu na úseku obrany.

- obvodný úrad: koordinuje činnosť obcí pri plnení úloh prípravy na obranu, ukladá úlohy na úseku príprav na obranu obciam, právnickým osobám,

podnikajúcim fyzickým osobám a fyzickým osobám, spolupracuje s vojenskou správou pri evidovaní ubytovacích kapacít na

obdobie vojnového stavu a vojny a ukladá povinnosť ubytovať určené osoby, vedie evidenciu fyzických osôb, ktorým môže byť uložená pracovná

povinnosť, rozhoduje o povinnosti vecného plnenia, oznamuje obciam právnické osoby, podnikajúce fyzické osoby a fyzické

osoby, ktorým môže byť v čase vojnového stavu a vojny uložená povinnosť: poskytnúť vecné prostriedky, ubytovať,

65

pracovná povinnosť, podieľa sa na príprave a rozvoji podpory obrany štátu.

- obec: vedie evidenciu právnických osôb, podnikajúcich fyzických osôb a fyzických

osôb, ktorým môže byť v čase vojnového stavu a vojny uložená povinnosť ubytovať určené osoby,

navrhuje vojenskej správe nehnuteľnosti a vecné prostriedky na zabezpečenie úloh obrany a vedie ich evidenciu,

doručuje povolávacie rozkazy, rozhodnutie obvodného úradu o poskytnutí ubytovania a o uložení pracovnej povinnosti,

podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu. - Úrad samosprávneho kraja:

podieľa sa na príprave na obranu (spoločne s KÚ a obcami), spolupracuje s vojenskou správou pri plnení úloh prípravy na obranu, podieľa sa na príprave občanov na obranu.

- Vyššia vojenská správa Banská Bystrica: vykonáva štátnu správu s celoštátnou pôsobnosťou na úseku obrany štátu

v rozsahu stanovenom týmto zákonom, riadi územné vojenské správy, podieľa sa na vytváraní podmienok na obranu štátu vrátane opatrení pri

príprave obrany, koordinuje mobilizáciu ozbrojených síl,

- územná vojenská správa: vedie evidenciu občanov podliehajúcich brannej povinnosti a zabezpečuje

mobilizáciu ozbrojených síl, vedie evidenciu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktorým

môže byť uložená povinnosť vecného plnenia, spolupracuje s orgánmi štátnej správy, samosprávy, s právnickými osobami

a podnikajúcimi fyzickými osobami pri plnení úloh prípravy na obranu, • práva a povinnosti právnických osôb, podnikajúcich fyzických osôb a fyzických osôb na

úseku prípravy na obranu a jej podpory, • stanovuje zásady vyvlastňovania nehnuteľnosti vo verejnom záujme na účely obrany, • obranné plánovanie:

- je súhrn činností, prostredníctvom ktorých príslušné orgány štátnej správy vytvárajú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány zabezpečenia úloh obrany štátu a určujú úlohy subjektom zabezpečujúcim plnenie týchto úloh,

- skladá sa zo: strategického plánovania (vyhodnocovanie bezpečnostného prostredia,

definovanie ohrození, stanovovanie postupov minimalizácie rizík, zvyšovanie stupňa obranyschopnosti štátu, má dlhodobý charakter s výhľadom na 10 až 15 rokov),

programového plánovania (vytváranie strednodobých plánov zvyšovania úrovne obrany štátu v súlade s aktuálnymi zdrojmi, plánovanie rozpočtových prostriedkov na obranu, dvojročné plánovanie s výhľadom na šesť rokov),

krátkodobého plánovania (vytváranie plánov použitia dostupných síl a prostriedkov na obranu štátu, s výhľadom na 1 až 2 roky),

- v rozsahu svojej pôsobnosti za neho zodpovedajú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgány miestnej štátnej správy, úrady samosprávnych krajov, obce, pričom koordináciu obranného plánovania zabezpečuje ministerstvo obrany SR,

66

• podpora obrany štátu: - obsah podpory obrany štátu a podiel jednotlivých inštitúcií na jej zabezpečovaní, - príprava kritickej infraštruktúry, - určovanie objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov a zásady ich

ochrany. Zákon NR SR č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR v znení neskorších predpisov: • predmetom zákona je:

- úprava postavenia základných zložiek ozbrojených síl SR, ich úlohy, použitie a proces mobilizácie,

- riadenie, velenie a kontrola ozbrojených síl, - vymedzenie vojenskej zbrane, ako aj ich použitie, - medzinárodná spolupráca ozbrojených síl a ich vyslanie mimo územia SR,

• ozbrojené sily sú vytvárané na zachovanie mieru a bezpečnosti, ako aj na plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv,

• základnými zložkami ozbrojených síl sú pozemné sily, vzdušné sily a sily výcviku a podpory,

• vnútornú štruktúru ozbrojených síl stanovuje minister obrany na návrh náčelníka generálneho štábu OS SR,

• stanovuje text vojenskej prísahy, • okrem základných úloh obrany štátu a podielu na plnení úloh založených na

medzinárodnej spolupráci sa ozbrojené sily podieľajú na zachovávaní verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti v štáte,

• osobitné postavenie a úlohy v ozbrojených silách ma Vojenská kancelária prezidenta SR a Čestná stráž prezidenta SR,

• v rámci riadenia ozbrojených síl vláda SR schvaľuje základné koncepčné dokumenty ozbrojených síl, rozhoduje o ich použití, rozmiestnení, určuje ústavných činiteľov, pre ktorých ozbrojené sily zabezpečujú leteckú prepravu,

• MO SR pri riadení ozbrojených síl spracováva základné koncepčné dokumenty pre ozbrojené sily, spracúva plány ich použitia, navrhuje početné stavy, zodpovedá za ich doplňovanie, zabezpečuje ozbrojené sily materiálom a bojovou technikou, vykonáva vnútornú kontrolu ozbrojených síl,

• velenie – vydávanie vojenských rozkazov na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl, • ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velia prezident, náčelník GŠ, ostatní

ustanovení velitelia, • náčelník GŠ je vymenovaný na 4 roky, maximálne na dve po sebe idúce obdobia, • príprava ozbrojených síl sa uskutočňuje prostredníctvom vojenského vyučovania

a výcviku vojakov, • mobilizácia ozbrojených síl je hromadné povolanie vojakov na výkon mimoriadnej

služby a poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými podnikajúcimi fyzickými osobami a plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami,

• mobilizácia môže byť všeobecná alebo čiastočná, • ozbrojené sily môžu byť ústavným orgánmi vyslané mimo územia SR na vykonávanie

humanitárnej pomoci, vojenských cvičení, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie a plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu,

67

• vojenská zbraň je strelná zbraň, zbraň strieľajúca dávkou, bodná zbraň, sečná zbraň a zbraň hromadného ničenia,

• vojenský zbraňový systém je kombinácia jednej vojenskej zbrane alebo viacerých vojenských zbraní, ktorá obsahuje vojenské zariadenia, vojenský potenciál, ich obsluhu, prostriedky dopravy, prípadne rozmiestnenie vojenských útvarov a vojenských zväzkov,

• vojak môže pri plnení úloh ozbrojených síl vo výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej alebo dozornej služby použiť donucovacie prostriedky (hmaty, chvaty až použitie strelnej zbrane),

• strelnú zbraň môže vojak použiť pri výkone služby v prípade krajnej núdze alebo nutnej obrany, na odvrátenie nebezpečného útoku, prípadne na zabránenie úteku osoby zodpovednej zo spáchania závažného trestného činu zo stráženého objektu,

• o použití strelnej zbrane alebo iných donucovacích prostriedkov vyhotoví nadriadený vojak alebo vedúci zamestnanec úradný záznam,

• zákon NR SR č. 11/2005 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon č.321/2002 Z.z. o ozbrojených silách: - použitie ozbrojených síl na zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru

SR, - odstraňovanie následkov protiprávneho konania vo vzdušnom priestore, - proti narušiteľovi vzdušného priestoru je možné použiť tieto opatrenia:

vynútenie pristátia, hrozba použitia zbrane, vystrelenie varovných výstrelov, prerušenie letu potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru (ak bolo

potvrdené, že vzdušný objekt má byť použitý ako prostriedok teroristického útoku alebo iného narušenia bezpečnosti SR,

- o použití ozbrojených síl proti narušiteľovi vzdušného priestoru rozhoduje minister obrany (následne bezodkladne upovedomí prezidenta, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí SR).

Zákon NR SR č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: • predmetom zákona je:

- úprava rozsahu brannej povinnosti, - spôsob povolávania na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie,

• vymedzuje niektoré základné pojmy: - branná povinnosť je povinnosť občana podrobiť sa odvodu, ak tento zákon

nestanovuje inak a vykonať mimoriadnu alebo alternatívnu službu, - registrovaný občan, vojak v zálohe, vojak mimoriadnej služby, - odvod, mimoriadna služba, regrutačné stredisko,

• branná povinnosť: - vzniká 1.januára v roku, v ktorom muž s trvalým pobytom na území SR dovŕši 19

rokov, - cudzincovi, ktorý sa prihlásil na trvalý pobyt v SR odo dňa prihlásenia sa na trvalý

pobyt na Slovensku (ak bola splnená predchádzajúca podmienka), - vzniká aj občanovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť:

na základe písomnej žiadosti občana, ktorý nemá brannú povinnosť, vzniká dňom doručenia rozhodnutia o prevzatí záväzku, v prípade cudzincov rozhoduje prezident SR,

68

- zaniká zo zdravotných dôvodov, zánikom občianstva alebo skončením trvalého pobytu na území SR, dosiahnutím stanoveného veku (45 a 55 rokov),

• národná registrácia občanov, ktorí podliehajú brannej povinnosti: - vedie ju územná vojenská správa, - zaradenie dňom vzniku brannej povinnosti, - zaniká zaradením občana do záloh ozbrojených síl alebo vznikom služobného

pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a niektorých záchranných zložkách,

• odvod a prieskum zdravotného stavu: - vykonáva sa v čase vojnového stavu a vojny, - prezident rozhoduje o ročníkoch registrovaných občanov, ktorí sa zúčastnia

odvodu, - minister obrany rozhoduje o termíne odvodu, - odvod zabezpečuje odvodová komisia a pracovníci regrutačného strediska, - registrovaného občana povoláva na odvod územná vojenská správa povolávacím

rozkazom, - prieskum zdravotnej spôsobilosti je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe

alebo vojaka mimoriadnej služby na základe vlastnej žiadosti alebo kompetentnej inštitúcie,

- rozhodnutie o zdravotnej spôsobilosti vydáva územná vojenská správa (prípadne vojenské zdravotnícke zariadenie),

• zálohy ozbrojených síl: - tvoria ich občania, ktorí skončili služobný pomer profesionálneho vojaka a branná

povinnosť im trvá, ktorí boli v mimoriadnej službe, prípadne skončili činnosť v ozbrojených bezpečnostných zboroch,

- členia sa na: aktívne zálohy (v mieri sa podrobujú odbornej príprave), ostatné zálohy (nepodrobujú sa odbornej príprave),

- do aktívnych záloh môže byť zaradený vojak, ktorý spĺňa stanovené podmienky a uzatvoril dohodu o zaradení do aktívnych záloh,

- aktívne zálohy sa zúčastňujú odbornej prípravy v rozsahu do 14 dní v roku, majú právo na náhradu nákladov a jednorazový finančný príspevok (1,5-násobok minimálnej mzdy),

• výkon mimoriadnej služby: - nástup na základe povolávacieho rozkazu, ktorý vydáva územná vojenská správa

a doručuje prostredníctvom pošty alebo obce, - občan nemôže mimoriadnu službu odmietnuť bez závažného dôvodu, - prepustenie z výkonu mimoriadnej služby môže byť najneskôr do 30 dní od

skončenia príčiny povolania alebo z dôvodov vymenovaných zákonom, - od výkonu mimoriadnej služby môžu byť oslobodení občania vybraných profesií

vymenovaní v zákone alebo vyžiadaní zamestnávateľom, • v ozbrojených silách iného štátu môže občan slúžiť len na základe súhlasu prezidenta

SR (ak má viacero štátnych občianstiev, nie je súhlas potrebný). Zákon NR SR č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR a o doplnení niektorých zákonov: • predmetom zákona je:

- úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov,

69

- vymedzenie otázok, ktoré sa v Zákonníku práce vzťahujú aj na profesionálnych vojakov,

- stanovenie právneho vzťahu profesionálneho vojaka k Slovenskej republike, • štátna služba profesionálnych vojakov v ozbrojených silách môže mať charakter:

- prípravy štátnej služby, - dočasnej štátnej služby,

• služobné úrady pre štátnu službu profesionálnych vojakov: - hlavný služobný úrad je MO SR:

riadi služobné úrady, zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a k tomu tiež

vydáva služobné predpisy, určuje systematizáciu v štátnej službe profesionálnych vojakov, stanovuje zásady sociálnej starostlivosti, vydáva Etický kódex profesionálneho vojaka, plní úlohy služobného úradu pre určené pracovné pozície (náčelníka

generálneho štábu OS SR, riaditeľa vojenskej polície, veliteľa Národnej akadémie obrany, predsedu vyššieho vojenského súdu, hlavného vojenského prokurátora, riaditeľov organizačných zložiek Vojenského spravodajstva, vyčlenených profesionálnych vojakov, ...),

- služobný úrad: koná a rozhoduje v otázkach služobného pomeru profesionálneho vojaka, vedie osobný spis profesionálneho vojaka a písomnosti o služobnom pomere, vedie register profesionálnych vojakov, zabezpečuje ochranu osobných údajov profesionálnych vojakov a ich

príbuzných (manželka, deti, rodičia, súrodenci), • veliteľ štatutárneho úradu je štatutárny zástupca príslušnej inštitúcie (minister obrany,

veliteľ alebo náčelník príslušnej inštitúcie, prípadne riaditeľ alebo aj iný štatutárny zástupca),

• veliteľ je profesionálny vojak (prípadne iný nadriadený): - oprávnený vydávať vojenské rozkazy na vykonávanie štátnej služby, - plniaci kompetencie služobného úradu voči podriadeným,

• veliteľ, príp. vedúci služobného úradu: - riadi výkon štátnej služby podriadených, - zodpovedá sa pripravenosť podriadených na výkon štátnej služby, - vytvára podmienky na plnenie úloh v rámci výkonu štátnej služby (vrátane

materiálnych), - vytvára podmienky a kontroluje dodržiavanie zásad BOZP, - vykonáva disciplinárnu právomoc, - navrhuje, prípadne vyvodzuje dôsledky z naplnenia povinností, porušovania

služobnej disciplíny a Etického kódexu, - zabezpečuje profesionálnemu vojakovi možnosť uplatňovať sociálne výhody

(riadna dovolenka, náhradné voľno, ...), - minimalizuje riziká vzniku škôd konaním profesionálneho vojaka, - poúča prepusteného profesionálneho vojaka o nárokoch súvisiacich so skončením

služobného pomeru a o možnostiach prechodu na trh práce, • systematizácia:

- počet miest profesionálnych vojakov podľa jednotlivých hodností, - určenie objemu finančných prostriedkov na platy, - v rámci celkových početných stavov OS SR ju určuje vláda SR,

70

- podklady predkladá náčelník generálneho štábu OS SR, hlavný vojenský prokurátor, predseda vyššieho vojenského súdu, (výnimky tvorí Vojenské spravodajstvo, Vojenská polícia, Vojenská kancelária prezidenta),

- zmeny v systematizácii po schválení zákona o štátnom rozpočte môže robiť prezident a minister obrany,

• obmedzenie niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov: - petičné právo (iba individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti), - zákaz členstva v politickej strane alebo hnutí, - zákaz účasti na politických zhromaždeniach, - zákaz združovania v odborových organizáciách, - zákaz podnikania a inej zdaniteľnej zárobkovej činnosti (okrem poskytovania

zdravotníckej starostlivosti, vedeckej a pedagogickej činnosti, správy vlastného majetku, činnosti v poradných orgánoch vlády, činnosti člena komisií a znalca či tlmočníka,

- zákaz byť v riadiacich, kontrolných či dozorných radách právnických osôb. • podmienky prijatia do štátnej služby profesionálnych vojakov:

- písomná žiadosť, - min. 18 rokov, - bezúhonnosť a spoľahlivosť, - ovládanie štátneho jazyka, - štátne občianstvo SR, - trvalý pobyt na území SR, - požadované vzdelanie, - kvalifikačné predpoklady, - nestrannosť, - zdravotná a psychická spôsobilosť, fyzická zdatnosť, - spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, - splnenie predpokladov daných osobitnými predpismi (výpis z registra trestov), - ku dňu prijatia do štátnej služby skončenie činnosti, ktorých vykonávanie je

obmedzené alebo zakázané, - úspešné absolvovanie výberového konania,

• prípravná štátna služba: - čakateľ (4 – 20 týždňov vo vojenskom vzdelávacom zariadení), - kadet (štúdium na vojenskej vysokej škole, prípadne vo vojenskom vzdelávacom

zariadení), • dočasná štátna služba:

- po úspešnom ukončení prípravnej služby, - po vymenovaní vedúcim služobného úradu, - dĺžka je stanovená zákonom, - v osobitných prípadoch bez dočasnej služby, - na dobu výsluhy v hodnosti (3 – 6 rokov pre mužstvo a poddôstojníkov), - max. do veku 55 rokov (okrem výnimiek),

• kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby: - vzdelanie, - osobitné predpoklady.

71

Zákon NR SR č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu: • predmetom zákona je:

- úprava právnych vzťahov pri vykonávaní alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,

- stanovuje podmienky odmietnutia výkonu mimoriadnej služby a evidencie občanov viazaných alternatívnou službou,

- určuje zásady vykonávania alternatívnej služby, • alternatívna služba je služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je registrovaný občan

alebo vojak v zálohe povinný vykonávať v čase vojny alebo vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z náboženských dôvodov alebo pre výhradu svedomia,

• občania, ktorým bola povolená alternatívna služba, sú zaradení do osobitnej evidencie územnej vojenskej správy,

• výkon alternatívnej služby: - vyhlásenie o odmietnutí mimoriadnej služby podáva evidovaný občan na príslušnú

územnú vojenskú správu, - územná vojenská správa vydá do 30 dní rozhodnutie o zaradení do evidencie, - alternatívna služba sa uskutočňuje u vybraných zamestnávateľov (napr. záchranné

organizácie, CO, sociálna starostlivosť, zdravotnícka starostlivosť, opatrenia hospodárskej mobilizácie, ...),

- osobitne podmienky vykonávania alternatívnej služby a práva a nároky občanov vykonávajúcich alternatívnu službu,

- zásady prepustenia z alternatívnej služby.

72

6. Právna úprava na úseku ochrany osôb, materiálnych hodnôt a životného prostredia

Krízové javy vznikajú v konkrétnom prírodnom, sociálnom, politickom, vojensko-politickom, ekonomickom ale aj technologickom prostredí, ktoré človek vytvára, prípadne prispôsobuje svojím potrebám, existuje v ňom a uskutočňuje v ňom svoje aktivity a pritom nerešpektuje rad rizík, ktoré sú s uvedenými aktivitami spojené. Človek vždy hľadal cesty ako účinne čeliť prírodným katastrofám a neskôr aj priemyselným haváriám. Čím bol vyspelejší, tým dôslednejšie sa snažil predchádzať vzniku krízových javov. Na konci dvadsiateho storočia sa intenzívne zaoberal aj snahou efektívne riešiť ekonomické krízy a zlepšovať sociálne postavenie obyvateľov. Človek však ohrozuje svoju existenciu na Zemi aj vlastnou činnosťou a jej negatívnymi dôsledkami Okrem toho však treba pripomenúť aj skutočnosť, že niektoré krízy môžu byť človekom umelo vyvolané ako nástroj na dosiahnutie svojho cieľa (napr. politické krízy, teroristické činy, neprofesionálne konanie, nekalá konkurencia,...).

Záver 20. storočia je tiež charakterizovaný tendenciou oslabovania silových konfrontačných prístupov v procese dosahovania požadovanej úrovne bezpečnosti štátov a ich postupné nahradzovanie kooperatívnymi prístupmi, no na druhej strane je pre koniec druhého tisícročia charakteristický obrovský nárast nevojenských ohrození, ktorých negatívne pôsobenie na spoločnosť je nutné komplexne riešiť. Bezpečnosť štátu sa začala chápať komplexne ako účelné prepojenie roviny politickej, vojenskej, hospodárskej, ale tiež úseku vnútorného poriadku a ochrany obyvateľov v akejkoľvek krízovej situácii. Je teda nevyhnutné správne identifikovať záujmy spoločnosti, všeobecné bezpečnostné riziká a z nich vyplývajúce ohrozenia. Na druhej strane je potrebné definovať dlhodobé zámery a opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky na rozvoj a hospodársku prosperitu, vrátane ochrany obyvateľov pred negatívnymi dopadmi akýchkoľvek krízových javov. Riešenie krízových javov je významným celospoločenským problémom. Riešenie akýchkoľvek mimoriadnych udalosti alebo kríz pomocou minimálnych zdrojov a snaha o dosiahnutie maximálneho efektu, t.j. zabránenie zbytočným stratám na ľudských životoch a materiálnych hodnôt, nie je možné bez účinných preventívnych opatrení. Krízové javy je teda nevyhnutné riešiť skôr než vzniknú, skôr než začnú pôsobiť ich deštruktívne účinky na dotknutý systém a okolité prostredie. Rešpektovanie tejto zásady podstatne uľahčuje a zefektívňuje záchranné práce a zvyšuje ich účinnosť. Proces prevencie i samotného riešenia krízových javov môže byť dostatočne účinný len vtedy, ak je riešený a zabezpečený komplexne. Ak má účinne pôsobiť a efektívne plniť svoje rozsiahle a významné funkcie, musí byť podporený a zabezpečený:

• prepracovanými a účinnými právnymi predpismi, ktoré sú dôsledne rozpracované až na úroveň vykonávacích predpisov, vyhlášok a nariadení,

• funkčným personálnym zabezpečením, • rozvinutou štruktúrou riadiacich orgánov s potrebnou autoritou, • príslušnými výkonnými zložkami, ktoré sú založené na profesionálnej, ale tiež

dobrovoľnej báze, • účinnými technickými prostriedkami a zariadeniami, ktorých súčasťou musí byť

prepracovaný monitorovací, informačný a komunikačný systém, • vyčlenením dostatočného objemu finančných prostriedkov,

73

• v neposlednom rade tiež pochopením a osobnou zanietenosťou hlavne vrcholového manažmentu, ale tiež vládnucich politických a straníckych funkcionárov.

Systém krízového riadenia štátu, ktorý nazývame krízovým manažmentom, je súhrn riadiacich činností vecne príslušných orgánov, ktoré sú zamerané na zber, analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, na plánovanie, organizovanie, kontrolovanie a realizovanie činností vykonávaných v súvislosti s prípravou na riešenie krízových situácii a ich riešenie. Právna úprava krízového riadenia štátu v čase krízových situácií je do značnej miery roztrieštená. Vonkajším prejavom tohto faktu je platnosť celého radu právnych noriem, ktoré upravujú jednotlivé právne vzťahy na tomto úseku a v mnohých prípadoch sa navzájom prekrývajú, prípadne umožňujú rozdielny výklad. V nich upravená pôsobnosť orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, úlohy príslušných výkonných zložiek bezpečnostného systému štátu, ale aj povinnosti fyzických a právnických osôb však vytvára dostatočné podmienky na zabezpečovanie požadovanej úrovne ochrany osôb, majetku a životného prostredia v priebehu akýchkoľvek mimoriadnych udalostí i rozsiahlejších krízových situácií v regióne, či na území celého štátu. Ochrana je súhrn opatrení na odvrátenie alebo zmiernenie škodlivých vplyvov a následkov živelných pohrôm, prevádzkových havárií, ale aj následkov bojovej činnosti na obyvateľstvo, hospodárstvo a prírodu v mieri, ako aj v období vojny a vojnového stavu. Jej právne prostredie zasahuje do celého radu špecifických oblastí, medzi ktoré patria hlavne nasledujúce: • systém krízového riadenia štátu, územných celkov, obcí i objektov, • systém civilnej ochrany obyvateľov, • záchranné systémy, • materiálne zabezpečenie procesu riešenia krízových javov vrátane systému hospodárskej

mobilizácie, • bezpečnosť potravín a ďalších komodít, • kvalita životného prostredia, ...

Základné vymedzenie problematiky ochrany osôb, majetku a životného prostredia je dané Ústavou SR, Bezpečnostnou stratégiou SR a radom konkrétnych zákonov a nižších právnych noriem. Ústava Slovenskej republiky:

• základná právna norma, ktorá stanovuje povinnosť zabezpečovať ochranu občanov,

majetku a životného prostredia a zároveň určuje potrebu prijatia konkrétnych zákonov na vytvorenia právneho prostredia na úseku ochrany,

• v čl. 26, odsek 3 je stanovené, že slobody a práva občanov je možné obmedziť v rozsahu stanovenom zákonom v záujme účinného riešenia krízovej situácie,

• čl. 102, odsek 3 zmocňuje vládu pripraviť návrh ústavného zákona, ktorým sa vyhlasuje núdzový stav a ustanovuje spôsob organizácie verejnej moci počas neho,

• čl. 119 dáva vláde právo rozhodovať v zbore o vyhlásení a skončení núdzového stavu.

74

Bezpečnostná stratégia SR:

• bezpečnostná stratégia poskytuje občanom a orgánom verejnej moci SR strategické východiská na hodnotenie bezpečnostných prostredia a identifikovanie bezpečnostných rizík a zároveň definuje bezpečnostnú politiku na zabezpečenie ochrany osôb, majetku a životného prostredia,

• ako základný bezpečnostný záujem SR stanovuje zaručenie bezpečnosti občanov a ochranu ich ľudských práv a základných slobôd,

• konštatuje, že v rámci vývoja bezpečnostného prostredia, je nevyhnutné venovať pozornosť živelným pohromám, haváriám a katastrofám, ktoré svojou nepredvídateľnosťou, charakterom a dôsledkami predstavujú permanentnú hrozbu pre ľudí, materiálne hodnoty i životné prostredie,

• za významný zdroj krízových javov pokladá ekologické zmeny, znečistenie vzduchu, nedostatok pitnej vody, ako aj narušenie prirodzených ekosystémov,

• stanovuje postupy a základne nástroje na zabezpečenie maximálnej úrovne ochrany občanov, materiálnych hodnôt a životného prostredia v akejkoľvek krízovej situácii.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov: • predmet zákonnej úpravy:

- vymedzuje niektoré základné pojmy na úseku krízového riadenia, - upravuje zásady riešenia krízových situácií s dôrazom na možnosť obmedziť

ľudské práva a slobody počas ich riešenia, - zavádza systém bezpečnostných rád,

• zdôrazňuje úlohu SR chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie,

• stanovuje podmienky na vyhlásenie krízových stavov a umožňuje obmedzenie konkrétnych základných práv a slobôd občanov,

• núdzový stav stanovuje ako nástroj riešenia krízovej situácie, v rámci ktorej bol ohrozený život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie,

• stanovuje činnosť ústavných orgánov počas riešenia krízových situácií s dôrazom na úlohu a činnosť bezpečnostných rád (BR SR, kraja, územného obvodu).

Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu:

• predmet zákonnej úpravy:

- pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riešení krízových situácií, - práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na riešenie

krízových situácií a pri ich riešení, • až do prijatia zákona o krízovom riadení neexistoval v právnom poriadku Slovenskej

republiky zákon, ktorý by uvedenú problematiku upravoval komplexne (právna úprava obsiahnutá v tomto zákone normatívne a vecne nadväzuje na právnu úpravu bezpečnosti a krízového riadenia upravenú v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu),

75

• zákon je v podrobnostiach ďalej rozpracovaný v zákone č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme a tiež v zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií,

• zákon definuje niektoré základné pojmy krízového riadenia ako právne kategórie ktoré používa a to krízovú situáciu, krízové riadenie, krízový štáb a civilné núdzové plánovanie (tieto pojmy podľa znenia zákona neplatia pre celý právny systém, ale majú platiť iba pre tento zákon). V prípade definície krízového riadenia možno konštatovať, že zákonodarca sa z obsahového hľadiska stotožnil s definíciou teórie krízového manažmentu. Pojem krízové riadenie (crissis management) sa v rámci EÚ používa hlavne v klasickom poňatí civilnej ochrany v spojení pojmov „civilné núdzové plánovanie a krízové riadenie“. V tomto sú obidva termíny používané tak v rámci asociovaných a členských štátov únie ako i v rámci NATO,

• definuje obsah a rozsah krízových opatrení pre všetky stupne ohrozenia, stanovuje systém a spôsob krízového plánovania, spôsob kontroly a ochrany pred zneužitím právomocí, ako aj kompenzácie škôd a strát,

• právna úprava zákona o krízovom riadení štátu vychádza z princípu, že bezpečnosť ktorá zahŕňa ochranu života zdravia, slobody a majetku občanov na jednej strane a ochrana spoločnosti a štátu na druhej strane je vecou štátu,

• zákon o krízovom riadení podľa zámeru zákonodarcu má vytvoriť ucelený režim právnej regulácie základných otázok krízového riadenia štátu a vzťahov prvkov bezpečnostného systému štátu v čase mimo vojnu a vojnový stav a tým uviesť právne vzťahy, ktoré vznikajú na úseku prípravy na riešenie krízových situácií a pri riešení krízových situácií do súladu s ústavným princípom,

• výkon verejnej moci predstavuje v čase krízových situácií osobitný mechanizmus riadenia štátu, ktorý okrem iného spočíva aj v existencii sústavy osobitných orgánov krízového riadenia štátu.

• zákon rieši krízové situácie nevojenského charakteru (krízové situácie vojenského charakteru rieši zákon o obrane), no v budúcnosti by mala byť prijatá právna úprava pre komplexne krízové riadenie štátu vo všetkých krízových situáciách.

Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov: • predmet zákonnej úpravy:

- upravuje podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí,

- stanovuje úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí, ako aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva,

• civilná ochrana: - je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku,

spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí,

- chráni životy, zdravie, majetok a vytvára podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas mimoriadnej situácie,

- spolupracuje s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci,

76

• zákon stanovuje: - základné pojmy (mimoriadna udalosť, mimoriadna situácia, živelná pohroma,

havária, katastrofa, teroristický útok, ohrozenie, analýza územia, núdzové ubytovanie, núdzové zásobovanie, záchranné práce, ukrytie, evakuácia, sebaochrana, informačný systém CO, jednotka CO, materiál CO, kategorizácia územia, plán ochrany obyvateľstva, ...),

- zásady varovania obyvateľstva (Všeobecné ohrozenie, Ohrozenie vodou, Koniec ohrozenia),

- úlohy a opatrenia vykonávané počas mimoriadnej situácie (záchranné práce, evakuácia, núdzové zásobovanie, núdzové ubytovanie, použitie základných a ostatných zložiek IZS),

• zariadenia CO: - ochranné stavby (ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov, ako aj

chránené pracoviská) a stavby predurčenie na plnenie úloh CO, - sú budované dvojúčelovo, - rozsah ich povinnej výstavby sa stanoví pri schvaľovaní územných plánov,

• systém CO plní hlavne tieto úlohy: - riadenie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, - organizovanie a zabezpečovanie hlasnej a informačnej služby, - poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania, - zabezpečenie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, - vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, - riadenie prípravy na CO, - posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia v záujme CO, - zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedecko-výskumnej a vývojovej činnosti

v civilnej ochrane, • za plnenie úloh CO zodpovedajú:

- vláda SR, - ministerstvá, OÚOŠS a štátne orgány, - krajské úrady, obvodné úrady, úrady samosprávnych krajov, obce, - právnické osoby a fyzické osoby,

• pôsobnosť MV SR na úseku CO: - spracováva koncepciu organizácie a rozvoja CO, - riadi výkon štátnej správy na úseku CO, - vypracúva analýzu územia SR z hľadiska možných mimoriadnych udalostí, - koordinuje plnenie úloh na prevenciu vzniku mimoriadnych udalostí, - riadi informačný systém CO, - určuje stavebno-technické požiadavky na zariadenia CO, - zabezpečuje preventívno-výchovnú, vedecko-výskumnú, vývojovú a edičnú

činnosť, ako aj vzdelávanie zamestnancov CO, - koordinuje prípravu na CO, - zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu na úseku CO, - stanovuje zásady hospodárenia s materiálom CO, - odsúhlasuje skladbu, rozsah a určenie výdavkov KÚ na úseku CO zo štátneho

rozpočtu, - kontroluje plnenie úloh CO, - podieľa sa na:

riadení záchranných prác, evakuácii,

- uplatňuje záujmy CO pri plnení úloh SŠHR a subjektov hospodárskej mobilizácie,

77

• podrobne definuje pôsobnosť a úlohy na úseku CO aj pre: - krajské úrady, - obvodné úrady, - obce, - úrady samosprávnych krajov, - právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby,

• oprávnenia fyzických osôb: - právo na včasné varovanie, - právo na evakuáciu a ukrytie, - právo na informácie o spôsobe ochrany, - právo na bezprostrednú pomoc pri ohrození života, zdravia a majetku, - právo na vytvorenie podmienok na zabezpečenie prípravy na CO (vedomosti

a zručnosti v sebaobrane), • príprava na CO:

- príprava jednotiek CO, - príprava obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj prípravu na

poskytovanie prvej pomoci, • vlastník nehnuteľnosti je po vzniku MU povinný:

- umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe plniace úlohy v súlade s týmto zákonom, - umožniť umiestnenie technologických zariadení CO alebo technických

prostriedkov IS CO na nehnuteľnosti, • problematika vecného plnenia a osobných úkonov je v zákone o civilnej ochrane

obyvateľstva riešená len okrajovo (komplexne je riešená v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu): - od osobných úkonov sú oslobodení:

osoby telesne a duševne nespôsobilé, osoby mladšie ako 18 rokov a staršie ako 60 rokov, osoby vykonávajúce zamestnanie podľa osobitných zákonov (vojaci,

policajti, hasiči, ...), tehotné ženy a osoby, ktoré sa starajú o deti do 15 rokov, osoby požívajúce exteritorialitu podľa medzinárodného práva a cudzí

diplomati, cudzinci v súlade s medzinárodnými zmluvami, - v prípade MU sú fyzické osoby povinné:

dodržiavať pokyny orgánov MŠS, obcí a kompetentných osôb, riadiť sa pokynmi na ukrytie a evakuáciu, vykonávať opatrenia na ochranu potravín, vody, zvierat a krmív, ktoré

vlastnia alebo sú im zverené, plniť úlohy v jednotkách a zariadeniach CO, vykonávať časovo obmedzené práce pre CO súvisiace s bezprostrednou

ochranou zdravia, majetku a životného prostredia, poskytovať vecné prostriedky, poskytnúť podmienky na núdzové ubytovanie,

• stanovenie zásad na udeľovanie náhrad škôd: - odškodňovanie úrazov, - jednorazové mimoriadne odškodnenie, - náhrada vecnej škody, - ocenenie mimoriadnej odvahy, - pokuty za porušenie zásad stanovených zákonom právnickými i fyzickými

osobami.

78

Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov: • predmet zákonnej úpravy:

- upravuje organizáciu integrovaného záchranného systému, pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy a záchranných zložiek v rámci integrovaného záchranného systému,

- stanovuje práva a povinnosti obcí a iných právnických a fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie,

• zákon definuje integrovaný záchranný systém ako koordinovaný postup jeho zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činnosti a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni. Nie je to organizácia v podobe inštitúcie, ale vyjadrenie pravidiel spolupráce medzi jeho zložkami. Základným princípom integrovaného záchranného systému je integrácia všetkých zložiek povinných vykonávať záchranné a likvidačné práce,

• zákon definuje úlohy MV SR, MZ SR, krajského úradu a záchranných zložiek pri zabezpečovaní činnosti integrovaného záchranného systému,

• stanovuje kompetencie a úlohy koordinačného strediska IZS: - príjem tiesňového volania (telefónne číslo 112), - vyhodnocovanie informácií o tiesňovom volaní, - udržiava spojenie s operačnými strediskami, ostatnými koordinačnými strediskami

a s ministerstvom, - vedie prehľad o disponibilných silách a prostriedkoch, - vedie predpísanú dokumentáciu, - koordinuje záchranné činnosti,

• záchranné zložky integrovaného záchranného systému: - základné (HaZZ, poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, kontrolné chemické

laboratória CO, Horská záchranná služby, Banská záchranná služba), - ostatné,

• operačné strediská tiesňového volania zriaďuje základná záchranná zložka, • riadenie záchranných zložiek IZS na mieste zásahu (veliteľ zásahu z HaZZ), • stanovuje úlohy útvarov Policajného zboru a operačných stredísk Policajného zboru pri

príjme tiesňového volania, • zásady poskytovania osobnej pomoci a vecného plnenia, • zásady poskytovania náhrady výdavkov a náhrady škôd, • organizácia odbornej prípravy záchranných zložiek IZS. Vyhláška MV SR č. 297/94 Z. z. o stavebno-technických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení neskorších predpisov: • predmet vyhlášky:

- stanovuje konkrétne stavebno-technické požiadavky na stavby, ktoré sú využívané civilnou ochranou na ochranu života, zdravia a majetku,

- stanovuje technické podmienky zariadení CO, ktorých účelom je znižovanie rizík a následkov v prípade vzniku mimoriadnych udalostí.

79

• vyhláška definuje stavebno-technické požiadavky na zariadenia CO, ktoré majú charakter územno-technický, urbanistický, stavebno-technický a dispozičný, ako aj technologický. Sú uplatňované v procese: - obstarávania, navrhovania a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie, - navrhovania, umiestňovania a povoľovania zariadení CO, ktoré sú budované

samostatne, prípadne v budovaných stavbách, • stavebno-technické požiadavky na zariadenia CO:

- umiestnenie (podzemné priestory, dochádzková vzdialenosť, vzdialenosť od zdroja ohrozenia, ...),

- vybavenie (filtroventilačné zariadenie, vybavenie na dlhodobý pobyt, ...), - určenie (podľa typov a kategórií ukrytých),

• podľa ochranných vlastností sa ochranné stavby členia na: - odolné úkryty, - plynotesné úkryty, - jednoduché úkryty budované svojpomocne, - chránené pracoviská CO,

• ochranné stavby sú budované: - v mieri (dvojúčelové odolné a plynotesné úkryty), - počas krízovej situácie (jednoduché úkryty budované svojpomocne),

• odborná prehliadka ochranných stavieb: - periodická revízia funkčnosti a prevádzkovej spôsobilosti technologického

a technického vybavenia, - prehliadka stavebnej časti, - súčasť údržby,

• v prílohách sú stanovené: - základné technické podmienky a požiadavky na ochranné stavby, - štruktúra plánu ukrytia, - určovacie a evidenčné listy ochranných stavieb,...

Vyhláška MV SR č. 75/95 Z. z. o zabezpečení evakuácie v znení neskorších predpisov: • predmet vyhlášky:

- stanovuje zásady riadenia a zabezpečovania evakuácie, - určuje opatrenia spojené s evakuáciou,

• základné členenie evakuácie: - krátkodobá (s možným návratom osôb do 72 hodín), - dlhodobá (viac ako 72 hodín),

• stanovuje kompetencie a úlohy orgánov, podieľajúcich sa na evakuácii: - MV SR, - KÚ, - ObÚ, - úradu samosprávneho kraja,

• definuje evakuačné opatrenia, ktoré tvorí: - súbor informácií o vyrozumení a pohotovosti evakuačnej komisie, o spôsobe

vyhlasovania, o počtoch evakuovaných, o zabezpečovaní evakuácie, o organizácii presunov, ...

- odborné zabezpečovanie evakuácie: poriadkové a bezpečnostné, dopravné,

80

zdravotnícke, zásobovacie, veterinárne,

• evakuácia sa plánuje a zabezpečuje: - v okolí jadrového zariadenia, - z územia ohrozeného únikom nebezpečných látok, - z územia ohrozeného dôsledkom živelných pohrôm, - z územia ohrozeného haváriou vodných diel, - z územia vyčleneného na operačnú činnosť ozbrojených síl,

• vyhláška ďalej stanovuje: - kategórie evakuovaného obyvateľstva, - spôsob umiestnenia evakuovaných, - zásady evakuácie zvierat, - evakuované veci, - zásady vytvárania evakuačných komisií, - evakuačné zariadenia (evakuačné zberné miesto, evakuačné stredisko, stanica

nástupu evakuovaných, regulačné stanovisko, miesto ubytovania evakuovaných, kontrolné stanovisko),

- časové normy evakuácie, - štruktúra správ o evakuácii, - dokumentácia evakuácie,

• v prílohách vyhlášky sú stanovené: - text vyhlásenia evakuácie, - úlohy odborného zabezpečenia evakuácie, - postup pri evakuácii obyvateľstva podľa skupín, - zloženie evakuačných komisií, - činnosť evakuačných zariadení, - dokumentácia plánu evakuácie, - prehľad výpisov z plánu evakuácie pre evakuačné zariadenia, - evakuačná batožina.

Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok: • predmet vyhlášky:

- upravuje podrobnosti zabezpečenia ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v prípade vzniku mimoriadnych udalostí,

- zaoberá sa ohrozením obyvateľstva v komplexe objektov, v ktorých sa vyrábajú, skladujú a manipuluje s nebezpečnými látkami, pri preprave nebezpečných látok, pri teroristických útokoch, pri ohrození v dôsledku sekundárnych následkov MU, pri ohrození z iných štátov,

• nebezpečné látky člení na chemické, rádioaktívne a biologické, • definuje základné termíny (únik nebezpečných látok, rozsah ohrozenia, oblasť

ohrozenia, ohrozené územie), • protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia:

- monitorovanie územia, - varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb, - evakuácia a ukrytie osôb, - regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,

81

- prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť, - individuálna ochrana osôb, - hygienická očista osôb, - dekontaminácia terénu, budov a materiálu, - zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť

a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia, - likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovateľného

šírenia, - profylaxia, - zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív, - veterinárne opatrenia, - opatrenia na zabezpečenie záchranných prác, - uvedené opatrenia sú súčasťou plánu ochrany obyvateľstva a plánov ochrany

zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, • monitorovanie územia je opatrenie nevyhnutné na zistenie a hodnotenie situácie pred

vznikom mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok: - v objekte zdroja ohrozenia, - v oblasti ohrozenia,

• opatrenia na ohrozenia zo zisteného úniku nebezpečných látok: - varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb, - evakuácia a ukrytie osôb, - regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov, - prvá predlekárska pomoc, - individuálna ochrana osôb (improvizovanými prostriedkami a špeciálnymi

prostriedkami individuálnej ochrany), - hygienická očista osôb (čiastočná a úplná), - dekontaminácia terénu, budov a materiálu (špeciálna očista, dezaktivácia,

dezinfekcia, deratizácia), - ochrana zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú sa

v oblasti ohrozenia (individuálna ochrana, ukrytie zamestnancov, režim práce, odpočinku a striedania zamestnancov),

- likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovateľného šírenia,

- profilácia je súhrn preventívnych, ochranných a liečebných opatrení na zamedzenie vzniku ochorení osôb a zvierat,

- opatrenia súvisiace so spotrebou kontaminovaných potravín, vody a krmív, - opatrenia spočívajúce v preventívnych, núdzových alebo mimoriadnych

núdzových opatrení podľa osobitných predpisov na veterinárnom úseku, - opatrenia na zabezpečenie záchranných prác:

individuálna ochrana osôb vykonávajúcich záchranné práce, zabezpečenie režimu, odpočinku a striedania, materiálno-technické zabezpečenie činnosti, vzdelávanie a príprava pracovníkov,

• pri dopravnej nehode spojenej s prepravou nebezpečných látok sa: - dopravca podieľa na vyrozumení osôb, regulácií pohybu, likvidácií úniku (ak to

nepatrí do pôsobnosti orgánov štátnej správy alebo obcí, - prepravca podieľa na odstraňovaní následkov s spolupráci s orgánmi štátnej správy

alebo obcí tak, aby sa znížilo ohrozenie, • obvodný úrad v pláne ochrany obyvateľstva:

82

- plánuje, ktoré protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia je potrebné zabezpečovať v jeho pôsobnosti,

- koordinuje uvedené opatrenia, ak patria do pôsobnosti iných právnických osôb a orgánov štátnej správy,

- vymedzuje konkrétne preventívne opatrenia, - usmerňuje preventívne opatrenia uskutočňované inými právnickými osobami, - prehodnotí pripravené opatrenia, ak zanikol dôvod ohrozenia,

• plán ochrany obyvateľstva: - súbor dokumentov, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva pri úniku

nebezpečnej látky, - môže mať charakter plánu ochrany obyvateľstva spojenej s haváriou jadrových

zariadení, s únikom chemických nebezpečných látok, alebo s únikom biologických nebezpečných látok,

• v prílohe vyhlášky sú uvedené: - parametre hodnotiaceho programu na modelovane hodnotenia oblasti ohrozenia pri

úniku chemických nebezpečných látok, - členenie oblastí ohrozenia a spôsob ich zakresľovania, - textová a grafická časť plánu ochrany obyvateľstva.

Vyhláška MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany: • predmet vyhlášky:

- upravuje podrobnosti zabezpečovania technických a prevádzkových podmienok informačného systému CO,

- stanovuje zásady varovania obyvateľstva a vyrozumenia určených osôb, • varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb zabezpečujú:

- hlasná služba prostredníctvom varovacích a vyrozumievacích centier CO a technické prostriedky(v súlade so správnym usporiadaním SR, prípadne aj ďalšie pracoviská podľa možného ohrozenia),

- technické prostriedky: sieť sirén (sirény a systém ovládania), rozhlasové a televízne vysielanie, domáce rozhlasy, ktoré musia spĺňať požiadavky technickej normy, miestne informačné prostriedky obcí, systémy automatizovaného vyrozumenia, verejné elektronické komunikačné siete,

• výstražným zvukovým signálom sa zabezpečuje pokrytie: - min. 80% trvale obývaného zastavaného územia obce, - celého trvale obývaného územia obce (opakované prechodné obývanie skupinou

viac ako 50 osôb), ak je ohrozené ničivými účinkami vody z vodohospodárskeho diela,

• ovládanie sirén: - diaľkové:

spustenie do 2 minút od aktivácie, ovládanie min. 72 hodín od výpadku primárneho zdroja energie, umožňuje výberové ovládanie, možnosť pripojenia miestneho informačného prostriedku obce,

- miestne,

83

- autonómne systémy varovania, • samostatný systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb (tzv. autonómny

systém): - je umiestnený na území ohrozenom nebezpečnou látkou a pod vodnými stavbami

I. a II. kategórie (do vzdialenosti, ktorú dosiahne čelo prielomovej vlny do jednej hodiny),

- musí zabezpečovať pokrytie celého trvale obývaného územia obce a prechodne obývanú viac než 50 osobami, vnútorných priestorov stavieb,

- ovládanie systému musí byť priamo z prevádzok, kde sú zdroje nebezpečných látok, vrátane automatizovaného systému spustenia signálu,

- musí byť prepojený s varovacou a vyrozumievacou sieťou CO, - má zabezpečenú možnosť diaľkového ovládania, - zabezpečenie funkčnosti systému do 72 hodín od výpadku primárneho zdroja

energie, • na území ohrozenom vodou z vodných stavieb zabezpečuje:

- prevádzkovateľ vodnej stavby monitorovanie rizikových činiteľov, - varovacie a vyrozumievacie centrum CO zabezpečí vyhlásenie signálu na

dotknutom území, • projekt výstavby obsahuje:

- technické riešenie, - prepojenie systému monitorovania so systémom varovania, - prepojenie navrhovaného systému so systémom varovania a vyrozumenia CO, - grafický prehľad umiestnenia prvkov autonómneho systému, - zoznam domácich rozhlasov,

• varovací signál sa hneď po jeho ukončení dopĺňa slovnou informáciou z rozhlasových a televíznych staníc, alebo z miestneho rozhlasu obce (doba vzniku a predpokladaného ukončenia ohrozenia, údaje o ohrození a ohrozenom území, základné pokyny pre obyvateľstvo),

• varovací systém sa nesmie preskúšavať v nočných hodinách, v dňoch pracovného pokoja, ako aj spôsobom, ktorý by mohol byť vnímaný ako reálna situácia,

• informačná služba CO sa zabezpečuje prostredníctvom pracovísk informačných miest informačnej služby CO: - sú to pracoviská MV SR, KÚ, ObÚ, úradu samosprávneho kraja, obce, právnickej

osoby, alebo podnikajúcej fyzickej osoby, - informačné miesta zabezpečujú zber, spracovanie, vyhodnotenie

a sprostredkovanie informácií v súlade s plnením úloh v systéme CO, podľa potrieb územia a ObÚ, po vzniku ohrozenia alebo MU,

- zber informácií sa vykonáva pozorovaním, sledovaním a výberom údajov z telemetrických monitorovacích sieti, výberom údajov z informácií druhých inštitúcií,

• informácie môžu byť pravidelné (o priebehu monitorovania, ale aj o stave prebiehajúcich záchranných prác – so stavom k 06,00 a 18,00 hodín) alebo nepravidelné (o ohrození alebo vzniku MU, o tendencii vývoja MU, o vyhlásení alebo odvolaní mimoriadnej situácie, o potrebe vyrovania a vyrozumenia, o zmene R, CH a B situácie, o zmene meteorologickej situácie, o dosiahnutí pohotovosti jednotlivých prvkov, o priebehu záchranných prác, o narušení záchranných prác alebo evakuácie),

• informácie sa prenášajú v tomto poradí: - informácie o vzniku MU, - o potrebe varovania a vyrozumenia, - o vyhlásení a odvolaní mimoriadnej situácie,

84

- o R, CH a B situácií, - o meteorologickej a hydrologickej situácií, - ostatné nepravidelné a pravidelné informácie.

Vyhláška MV SR č. 303/1996 Z. z. na zabezpečenie prípravy na CO v znení neskorších predpisov: • predmet vyhlášky:

- stanovuje zásady prípravy štábov a odborných jednotiek na CO, - upravuje podrobnosti prípravy obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc,

na poskytovanie prvej pomoci, • príprava na CO:

- cieľavedomý a sústavný proces teoretického a diferencovaného špeciálneho školenia a praktického výcviku štábov a odborných jednotiek,

- cieľavedomý a sústavný proces preventívno-výchovnej a propagačnej činnosti, teoretického a praktického výcviku fyzických osôb na získanie vedomostí, návykov a zručností na sebaochranu a pomoc iným v núdzi,

• príprava štábov a odborných jednotiek na CO sa člení na: - základný stupeň prípravy, - stredný stupeň prípravy,

• formy prípravy obyvateľstva na CO: - informačná a poradenská služba, - programy a relácie vysielané v rozhlase a v televízii, - edičná a publikačná činnosť, - preventívno-výchovná a propagačná činnosť v rámci podujatí CO (cvičenia,

výstavy, exkurzie, ...), - teoretické školenia a odborné prípravy riadené obvodným úradom.

Vyhláška MV SR č. 314/1998 Z . z. o podrobnostiach na zabezpečenie hospodárenia s materiálom civilnej ochrany v znení neskorších predpisov: • predmet vyhlášky:

- rieši zásady obstarávania a správy centrálne zabezpečovaného (MV SR) a ostatného materiálu CO (ObÚ),

- určuje podmienky skladovania, ošetrovania, kontroly a používania materiálu CO, • materiál CO spravuje:

- MV SR, KÚ, ObÚ, - obce, právnické a fyzické osoby, ktorým bol zapožičaný,

• vyhláška konkrétne stanovuje: - zásady evidencie materiálu CO vrátane jeho inventarizácie, - podmienky skladovania materiálu CO (požiadavky na objekt, jeho vybavenosť,

skladovacie podmienky, vedenie evidencie a záznamov), - zásady používania materiálu CO počas mimoriadnych situácií i v priebehu

prípravy, - proces zabezpečovania a uskutočňovania skúšok a opráv materiálu CO, - zásady kontrolnej činnosti, - postup riešenia škôd na materiáli CO,

• v prílohe vyhlášky sú podrobne zapracované:

85

- zoznamy centrálne zabezpečovaného materiálu CO, - zásady skladovania jednotlivých druhov materiálu, - postupy ošetrovania materiálu CO.

Vyhláška MV SR č. 557/2002 Z. z. o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu: • predmet vyhlášky:

- stanovuje zásady financovania činností uskutočňovaných v systéme CO na stupni MV SR a KÚ (ObÚ),

• výdavky na CO obyvateľstva vynakladané z prostriedkov štátneho rozpočtu: - ministerstvom vnútra SR:

obstarávanie materiálu CO a hospodárenie sním, prevádzka u údržba zariadení a prostriedkov IS CO, administratívna činnosť, náhrady škôd a odškodnenie,

- krajským úradom (obvodným úradom): prevádzka a údržba zariadení CO, zabezpečenie prípravy na CO, organizovanie preventívnych opatrení, hospodárenie s materiálom CO, vykonávanie záchranných prác, vykonávanie evakuácie, náhrady za vecné plnenie a poskytnutie priestorov, náhrady, mzdy a odmeny rôznym kategóriám pracovníkov, ako aj fyzickým

osobám. Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek CO: • predmet vyhlášky:

- stanovuje zásady vytvárania a organizovania jednotiek CO, - popisuje postup vykonávania záchranných prác počas mimoriadnych situácií, - definuje sily a prostriedky, ktoré sú určené na vykonávanie záchranných prác,

• záchranné práce: - vykonávajú základné záchranné zložky IZS, ostatné záchranné zložky IZS, útvary

PZ a osoby povolané na osobitné úkony, - vykonávajú sa v súlade s charakterom konkrétnej MU (ich charakteristika je

uvedená v prílohe číslo 1), - jednotlivé činnosti pri záchranných prácach sú uvedené v prílohe číslo 2, - pri odstraňovaní následkov teroristických útokov a počas vojnových konfliktov je

nevyhnutné vykonávať rad špecifických činnosti, ktorých popis je uvedený v prílohe číslo 3 a 4,

- sú riadené v súlade s konkrétnou situáciou a jej predpokladaným vývojom, - MV SR, KÚ a ObÚ môžu do nižších stupňov riadenia vysielať výjazdové skupiny:

na zistenie rozsahu negatívnych dopadov mimoriadnej udalosti pred rozhodnutím o vykonávaní záchranných prác,

po náhlych zmenách situácie,

86

pri hodnotení úspešnosti záchranných prác, v prípade poskytovania pomoci nižším stupňom riadenia,

- príkazy počas riadenia záchranných prác sú vydávané na rôznorodé činnosti, od spohotovenia síl a prostriedkov, cez rozvinutie pracovísk, stanovenie postupov záchranných prác, nariadenie osobných úkonov a vecného plnenia, až po odvolanie subjektov po skončení záchranných prác,

- príkaz na vykonanie záchranných prác obsahuje: základnú charakteristiku MU, hlavné úlohy záchranných prác, úlohy jednotlivých zúčastnených subjektov, úlohy materiálno-technického zabezpečenia, určenie zásad riadenie (spojenie, hlásenia, miesta velenia),

- vytvorenie miesta riadenia, prípadne aj záložného miesta riadenia, - zabezpečenie záchranných prác:

zásobovanie vodou a potravinami, dodávky elektrickej energie na technologické procesy, zásobovanie PHM a náhradnými dielcami, materiál na zabezpečenie činnosti záchranných jednotiek, finančné zabezpečenie,

• jednotky civilnej ochrany: - členia sa na riadiace orgány (štáby) a na odborné jednotky CO, - vytvárajú ich obce, určené právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby, - za ich prípravu a materiálové zabezpečenie zodpovedajú poverené obce, právnické

osoby a podnikajúce fyzické osoby, - časť jednotiek, určených pre potreby územia, určuje obvodný úrad v spolupráci

s podnikateľmi a komplexne ich zabezpečuje, - počty a druhy odborných jednotiek sa určujú s prihliadnutím na závery analýzy

územia, - ObÚ pri určovaní povinnosti vytvoriť záchranné jednotky prihliada najmä na počet

a kvalifikačné zloženie zamestnancov, na materiálne možnosti objektu, na umiestnenie objektu, na opatrenia stanovené v pláne ochrany obyvateľstva a na opatrenia spojené so zabezpečovaním plánu poskytovania pomoci,

- štáby plnia úlohy, ktoré im nariadi osoba zodpovedná za riadenie záchranných prác,

- odborné jednotky plnia úlohy pri záchranných prácach v súlade so svojím predurčením a podľa vývoja mimoriadnej situácie. Rozdeľujú sa na: záchranné jednotky CO špeciálne jednotky CO, jednotky CO určené na činnosť evakuačných zariadení CO:

o jednotky, ktoré plnia úlohy v územnom obvode ObÚ alebo KÚ, o jednotky, ktoré plnia úlohy iba na území obcí,

- môžu sa združovať do spoločných záchranných jednotiek CO, ktoré môžu pôsobiť aj mimo vlastného územného obvodu,

• kompetencie a úlohy štábu: - pripravuje podklady a vypracúva návrh príkazu na vykonanie záchranných prác, - riadi záchranné práce a nasadené jednotky, - koordinuje činnosť záchranných jednotiek CO s IZS, - pracuje s informáciami o priebehu záchranných prác, - organizuje opatrenia podľa plánu ochrany obyvateľstva,

87

- kontroluje plnenie úloh a poskytuje pomoc odborným jednotkám pri vykonávaní záchranných prác,

• úlohy záchranných jednotiek v priebehu záchranných prác: - vyslobodzujú zavalené osoby (vrátane zavalených ochranných stavieb), - vytvárajú priechody a prejazdy v komunikáciách, - vykonávajú technické opatrenia na prevenciu vzniku následných škôd, - podieľajú sa na pomoci osobám postihnutým povodňami, - podieľajú sa na vykonávaní špecifických činností (dezaktivácia, špeciálna očista,

dezinsekcia, deratizácia, ...), - pomáhajú postihnutým osobám, sústreďujú ich a zabezpečujú ich odsun

z postihnutých oblasti, - podieľajú sa na udržiavaní verejného poriadku v postihnutej oblasti, - podieľajú sa na vytváraní podmienok na prežitie postihnutých osôb, - podieľajú sa na prísune vody a ostatných produktoch nevyhnutných na prežitie

obyvateľstva v postihnutej oblasti, • úlohy špeciálnej jednotky CO v priebehu záchranných prác:

- podieľajú sa na hygienickej očiste, dezaktivácií a špeciálnej očiste osôb, - odstraňujú nebezpečné látky z odevov a obuvi osôb v stanici na dekontamináciu

odevov, - odstraňujú nebezpečné látky z povrchu motorových vozidiel v stanici na

dekontamináciu dopravných prostriedkov, - pôsobia v stanici na vykonávanie hygienickej očisty, - v chemickom laboratóriu uskutočňujú laboratórnu kontrolu vzoriek

z kontaminovaných miest, - pôsobia v sklade materiálu CO, - zabezpečujú prevádzku ochranných stavieb, - podieľajú sa na riadení evakuácie,

• spoločná jednotka CO: - riadi ju veliteľ, ktorý je podriadený ObÚ, - úlohy veliteľa pri záchranných prácach:

určuje úlohy a riadi záchranné práce, určuje miesto riadenia a pracovné úseky jednotiek počas záchranných prác, zodpovedá za organizáciu činnosti jednotky a využívanie pridelených

vecných prostriedkov, organizuje súčinnosť s ostatnými záchrannými zložkami,

- úlohy veliteľstva spoločnej jednotky: zisťuje druh a rozsah MU, podieľa sa na vyznačení hranice ohrozenia, stanovuje miesta sústredenia postihnutých osôb, zisťuje stav zjazdnosti komunikácií a možnosť ich využitia počas

záchranných prác, podieľa sa na hodnotení stavu poškodenia objektov, organizuje spojenie a komplexne zabezpečenie záchranných prác,

• dokumentácia na zabezpečenie záchranných prác (dokumenty riadenia, výkazové a informačné dokumenty, pomocné dokumenty),

• KÚ, ObÚ, obec a podnikateľ vedú v súvislosti s organizovaním jednotiek CO predpísanú dokumentáciu: - súhrnný prehľad o jednotkách CO vytvorených pre potreby územia (len KÚ), - zámer vytvorenia jednotiek CO, - rozhodnutia o povinnosti vytvoriť jednotky CO,

88

- karty CO podnikateľov a obcí, - súhrnný prehľad o vytvorených jednotkách, - prehľad o materiálnom a technickom vybavení jednotiek CO, - dokumenty o určovaní osôb do jednotiek CO, - prehľad o materiálnom a technickom vybavení jednotiek CO,

• vyhláška tiež stanovuje : - spôsob a obsah podávaných informácií, - opatrenia na zabezpečenie činnosti jednotiek vykonávajúcich záchranné práce,

• v prílohách je uvedená: - charakteristika mimoriadnych udalostí, - obsah činnosti pri vykonávaní záchranných prác, - špecifické podmienky a charakter vykonávania záchranných prác počas

ozbrojeného konfliktu, - špecifické podmienky a charakter vykonávania záchranných prác pri teroristickom

útoku, - odporúčaná organizačná štruktúra jednotiek CO, - materiál CO na plnenie úloh jednotkami CO.

Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov: • zákon upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku

a životného prostredia pred požiarmi, • ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi

a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach,

• definuje výkon štátnej správy na úseku ochrany pre požiarmi a výkon štátneho požiarneho dozoru.

Zákon NR SR č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov: • zákon bol prijatý s celým komplexom zákonov, ktoré upravovali reformu verejnej

správy, • upravuje zriadenie, postavenie a úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského

a záchranného zboru, • úlohou HaZZ je mimo iného poskytovať pomoc v prípade ohrozenia života a zdravia

osôb a majetku právnických osôb, ako aj životného prostredia, poskytovať pomoc a vykonávať záchranné práce pri haváriách, živelných pohromách a podieľať sa na poskytovaní pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach,

• hasičský a záchranný zbor je súčasťou hlavných zložiek integrovaného záchranného systému.

89

Zákon NR SR č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov: • predmetom zákona:

- je zriadenie Horskej záchrannej služby, ako profesionálnej záchrannej inštitúcie na záchranu ľudských životov v horách a špecifickú prácu v horskom teréne,

- je zriadenie a definovanie postavenia Národnej asociácie horských vodcov SR, - sú povinnosti a oprávnenia prevádzkovateľa lyžiarskej trate a prevádzkovateľa

zariadenia určeného na osobnú lanovú dopravu, • záchrannou činnosťou sa tu rozumie vyhľadávanie a vyslobodzovanie ľudí v tiesni,

poskytovanie prvej pomoci zraneným osobám a ich preprava k najbližšiemu dopravnému prostriedku zdravotníckeho zariadenia, prípadne do zdravotníckeho zariadenia,

• stanovuje územnú pôsobnosť Horskej záchrannej služby, • Horskej záchrannej služby organizuje a vykonáva záchrannú činnosť pri záchrane osôb

a to najmä v súčinnosti s leteckou záchrannou zdravotnou službou, • plní úlohy v rámci IZS, • zamestnanec horskej záchrannej služby je oprávnený vstupovať a vchádzať dopravnými

prostriedkami HZS bez osobitného povolenia do horskej oblasti, používať špecifické prostriedky a zariadenia, prekročiť štátnu hranicu, vydávať pokyny týkajúce sa bezpečnosti osôb v horskom teréne, nahliadať do knihy vychádzok a výstupov, vyžadovať v osobitných prípadoch preukázanie totožnosti,

• osoby, ktoré sa nachádzajú v horskej oblasti, sú povinné, dodržiavať pokyny horskej služby, neohrozovať vlastný život, ani život iných, hlásiť poškodenie zdravia, prípadne nezvestnosť osoby, zapisovať sa do knihy vychádzok a výstupov, uhradiť náklady na pátranie,

• záchrannú činnosť v horských oblastiach môžu vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou,

• horská služba spolupracuje s rôznymi občianskymi združeniami, vykonáva školenie dobrovoľných záchranárov, zabezpečuje materiálno-technické vybavenie pre dobrovoľníkov, podporuje činnosť občianskych združení vykonávajúcich záchrannú činnosť.

Zákon NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: • predmetom právnej úpravy je:

- úprava zásad poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

- práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

- výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti, • vymedzenie niektorých základných pojmov na úseku zdravotnej starostlivosti

(zdravotná starostlivosť, zdravotný výkon, zdravotná dokumentácia, prevencia, dispenzarizácia, diagnostika, liečba, liečebný režim, ošetrovateľský proces, ošetrovateľská prax, ...),

• stanovuje katalóg zdravotných výkonov,

90

• každý má právo na výber zdravotnej starostlivosti s výnimkou: - osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, - žiadateľa o azyl, - osoby, ktorým poskytovateľa zdravotnej starostlivosti určil služobný orgán alebo

služobný úrad ako príslušníkom: Ozbrojených síl SR, Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej správy, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru,

• pri poskytovaní zdravotne starostlivosti má každý právo na: - ochranu dôstojnosti, svojej telesnej integrity a psychickej integrity, - informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu, - informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej

starostlivosti, o možnostiach voľby a rizikách odmietnutia zdravotnej starostlivosti,

- odmietnutie zdravotnej starostlivosti, okrem výnimočných prípadov, - rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume, - odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, - zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu

s výnimkou špecifických prípadov, - zmiernenie utrpenia, - humanitný, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov,

• každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie,

• osoba, ktorá má prenosnú chorobu, je povinná: - zabrániť prenosu choroby na inú osobu, - označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, - určiť okruh osôb, na ktoré mohol prenosnú chorobu preniesť,

• po určení smrti lekárom alebo konzíliom je možné na mŕtvom tele vykonať len úkony stanovené zákonom,

• informačnú sústavu zdravotníctva tvoria zdravotnícke informačné systémy a ich prevádzkovatelia a záväzné štandardy pre zdravotnícku informatiku a štatistiku,

• pri ochrane dôverných údajov v zdravotníckych informačných systémoch postupujú ich prevádzkovatelia podľa osobitných predpisov,

• výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti zabezpečujú: - Ministerstvo zdravotníctva SR – ako ústredný orgán štátnej správy na úseku

zabezpečovania zdravotnej starostlivosti, - samosprávny kraj – ako prenesený výkon štátnej správy v otázkach

zabezpečovania zdravotnej starostlivosti na úrovní miestnej správy, • v prílohe zákona je stanovená štruktúra diagnóz (skupinu V tvoria poranenia pri

dopravných nehodách, skupinu W zranenia, skupinu X poškodenie ohňom, skupinu Y napadnutiu tupým predmetom, skupinu Y35 zákonný zákrok s použitím strelnej zbrane, skupinu Y36 zranenia v dôsledku vojnových operácií, ...).

91

Zákon NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov: • predmetom právnej úpravy je:

- úprava zásad poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

- stanovenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania vrátane predpokladov vzdelania a činnosti stavovských organizácií v zdravotníctve,

- transformácia štátnych rozpočtových (príspevkových) organizácií v zdravotníctve na akciové spoločnosti,

• MZ SR vydáva povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ambulancia rýchlej lekárskej pomoci, mobilnej intenzívnej jednotky, ambulancie rýchlej leteckej záchrannej zdravotnej služby),

• v § 29 je stanovené obmedzenie práva na štrajk pri výkone zdravotníckeho povolania, • stanovuje povinnosti poskytovateľa zdravotnej služby a zdravotníckeho pracovníka, • § 79, odsek 3 stanovuje povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bezodkladne

oznámiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu: - pokusy o samovraždu a samovraždy, prípadne podozrenie na zavinenie inej osoby, - podozrenie zo zanedbávania, týrania alebo zneužívania maloletej osoby, - osoby zranené strelnou zbraňou, - osoby prijate do ústavnej starostlivosti, ktorých totožnosť nie je možné určiť, - opustenie zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu poskytovateľa osobou, ktorá

vzhľadom na svoj zdravotný stav ohrozuje seba alebo svoje okolie, • povinnosti zdravotníckeho pracovníka:

- poskytovať prvú pomoc a zdravotnú starostlivosť tým, ktorí to bezodkladne potrebujú,

- zachovávať mlčanlivosť v medziach stanovených týmto zákonom, - povinnosť zachovávať mlčanlivosť nie je dotknutá zákonom uloženou

povinnosťou oznamovať. Zákon NR SR č. 256/2005 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (úplne znenie zákona č. 140/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov): • predmetom právnej úpravy je:

- ustanovenie podmienok na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi podmienkami,

- úprava zásad registrácie liekov a ich skúšania, - uvádzanie zdravotníckych pomôcok na trh, - stanovenie úloh štátnej správy na úseku farmácie,

• stanovuje základné pojmy na úseku farmácie a zaobchádzania s liekmi, • stanovuje podmienky štátnej správy vo veciach farmácie, • štátnu správu vo veciach farmácie vykonávajú:

- MZ SR, - Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, - Štátny ústav pre kontrolu liečiv,

• štátnu správu na úseku veterinárnej farmácie vykonávajú: - MP SR, - Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR,

92

- štátna veterinárna a potravinárska správa, - krajské potravinárske a veterinárske správy, - regionálne potravinárske a veterinárske správy, - ústav kontroly veterinárnych liečiv.

Vyhláška MZ SR č. 30/2006 Z. z. ktorou sa upravujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe: • predmetom vyhlášky je stanovenie zásad o zabezpečovaní činnosti záchrannej

zdravotnej služby, • stanovuje pôsobnosť a úlohy operačných stredísk tiesňového volania (pracoviska

s chránenými priestormi s osobitným režimom ochrany údajov): - príjem a spracovanie tiesňového volania prichádzajúceho na linku 155, - riadenie všetkých zložiek záchrannej zdravotnej služby s dôrazom na koordináciu

a kontrolu procesov, - komunikácia a súčinnosť s ostatnými zložkami integrovaného záchranného

systému, Zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii v znení neskorších predpisov: • predmetom právnej úpravy zákona:

- úprava podmienok na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitia obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ostatných zložiek počas krízovej situácie,

- ustanovenie úloh subjektom hospodárskej mobilizácie a pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, povinnosti právnických osôb a práva a povinnosti fyzických osôb na úseku hospodárskej mobilizácie,

• zákon vymedzuje základné pojmy používané v systéme hospodárskej mobilizácie, • stanovuje zásady určovania subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorými sú:

- ústredný orgán štátnej správy, - krajský a obvodný úrad, - obec, - podnikateľ, alebo rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, verejná

vysoká škola, alebo nezisková organizácia, poskytujúca všeobecné prospešné služby (rozhodnutím ústredného orgánu alebo písomným príkazom vedúceho ústredného orgánu, ak vznikla krízová situácia),

- Národná banka Slovenska, - Slovenská televízia a Slovenský rozhlas,

• vymedzuje opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktorými je krízové plánovanie a rad konkrétnych činnosti nevyhnutných na podporu procesu riešenia krízových javov (organizácia výroby a služieb, regulácia rozvodu a spotreby energií, uchovanie výrobných schopností, pracovná povinnosť, vecné plnenie, ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením, ...),

• stanovuje úlohy orgánom štátnej správy na úseku hospodárskej mobilizácie, • stanovuje úlohy orgánom územnej samosprávy a obciam na úseku hospodárskej

mobilizácie,

93

• stanovuje povinnosti a práva právnickým osobám a podnikajúcim fyzickým osobám na úseku hospodárskej mobilizácie,

• stanovuje tiež povinnosti fyzických osôb počas krízovej situácie a vymedzuje fyzické osoby, na ktoré sa uvedené povinnosti nevzťahujú,

• stanovuje náhrady odmeňovania za pracovnú povinnosť, náhrady za vecné plnenie, ako aj ďalšie náhrady škôd,

• v zákone chýbajú opatrenia na podporu a zabezpečenie výkonu štátnej správy. Zákon NR SR č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov: • predmetom právnej úpravy zákona:

- sú podmienky mierového využívania jadrovej energie, - sú podmienky výkonu štátnej správy na úseku jadrovej bezpečnosti, - je kategorizácia jadrových materiálov a určenie podmienok nakladania s nimi

vrátane nakladania s jadrovým odpadom, - sú podmienky jadrovej bezpečnosti a systém havarijnej pripravenosti, - práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní

jadrovej energie, • vymedzuje základné pojmy súvisiace s predmetnou problematikou (jadrová bezpečnosť,

jadrové zariadenie, havarijná pripravenosť, preprava rádioaktívnych materiálov, rádioaktívny odpad, využitie jadrovej energie, ...),

• konštatuje, že jadrovú energiu je možné využívať len na mierové účely a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná,

• pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činnosti,

• stanovuje zásady štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru, • jadrovú energiu je možné využívať len na základe súhlasu a povolenia vydaného

Úradom jadrového dozoru vydaného fyzickej alebo právnickej osobe, • súhlas na vývoz alebo dovoz jadrových materiálov a ďalších súvisiacich produktov

vydáva Úrad jadrového dozoru na základe písomnej žiadosti, • preprava jadrového materiálu sa uskutočňuje v súlade s podmienkami stanovenými

zákonom. Zákon NR SR č. 261/2002 Z. z. o prevencií závažných priemyselných havárií v znení neskorších predpisov :

• predmetom právnej úpravy zákona:

- je ustanovenie podmienok a postupu pri prevencii závažných priemyselných havárií v podnikoch s prítomnosťou vybraných nebezpečných látok,

- stanovenie zásad zaraďovania právnických osôb do skupiny A a B z pohľadu možného ohrozenia nebezpečnými látkami,

- sú zásady spracovania havarijného plánu a bezpečnostnej správy, • zákon ustanovuje podmienky pripravenosti a zdolávania závažných priemyselných

havárií a obmedzovania ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok v prípade ich vzniku,

94

• prevádzkovateľ podniku je povinný predložiť stanovené údaje orgánom, ktoré podľa zákona č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 – 16 spracovávajú plány ochrany obyvateľstva a na požiadanie tohto orgánu spolupracovať na vypracovaní plánu ochrany obyvateľstva v záujme potrebnej previazanosti havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva,

• zákon novelizuje i zákon č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov v tom, že Obvodný úrad životného prostredia zabezpečí najmenej raz za tri roky precvičenie, prehodnotenie a podľa potreby aj zmenu alebo doplnenie plánu ochrany obyvateľstva zahŕňajúceho možné závažné priemyselné havárie v podnikoch príslušnej kategórie podľa § 4 zákona č.261/2002 Z. z.

Zákon NR SR č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov:

• zákon definuje stav núdze ako náhly nedostatok alebo hroziaci nedostatok jednotlivých

druhov energie, ktorý môže spôsobiť zníženie alebo prerušenie dodávok energie alebo vyradenie energetických zariadení z činnosti na vymedzenom území alebo na časti vymedzeného územia po dobu dlhšiu ako 24 hodín v dôsledku: - mimoriadnych udalostí alebo - opatrení štátnych orgánov počas hospodárskej mobilizácie - dlhodobého nedostatku zdrojov energie, - teroristického činu,

• zákon zároveň ustanovuje spôsob vyhlásenia stavu núdze a zodpovednosť za realizovanie vyhlásených opatrení.

Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 2006/2005 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri vyhlasovaní stavu núdze, o vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení pri stavoch núdze a o opatreniach zameraných na odstraňovanie stavu núdze • vyhláška upravuje:

- zásady vyhlasovanie stavu núdze v energetike, - vyhlasovanie obmedzujúcich opatrení pri stavoch núdze a prehľad opatrení

zameraných na odstraňovanie stavu núdze v elektroenergetike a v plynárenstve, • stav núdze vyhlasuje MH SR na návrh dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy

alebo na návrh plynárenského dispečingu, • vyhlasovanie obmedzujúcich opatrení pri stavoch núdze v energetike:

- vyhlasuje dispečing prevádzkovateľa prenosovej sústavy na dotknutom území vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch a telefonicky odberateľom z prenosovej sústavy,

- obmedzujúce opatrenia v energetike sú uplatňované prostredníctvom plánu obmedzenia spotreby, havarijného vypínacieho plánu a frekvenčného plánu,

- pri odstraňovaní stavu núdze dispečing prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy postupuje v súlade s plánom obrany proti šíreniu porúch, plánu obnovy po rozpade sústavy a podľa konkrétneho vývoja situácie,

• vyhlasovanie obmedzujúcich opatrení pri stavoch núdze v plynárenstve: - vyhlasuje plynárensky dispečing vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích

prostriedkoch,

95

- obmedzujúce opatrenia v plynárenstve na odstránenie rozdielu medzi zdrojmi a spotrebou plynu vykonáva plynárenský dispečing uplatnením obmedzujúcich odberových stupňov, havarijného odberového stupňa a obmedzujúcich vykurovacích kriviek,

• prílohy k vyhláške: - plán obmedzenia spotreby elektriny, - havarijný vypínací plán v dodávke elektriny, - frekvenčný plán.

Zákon NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov: • zákon upravuje:

- právne vzťahy súvisiace s tvorbou, financovaním, obmenou, zámenou, pôžičkami, uvoľňovaním, skladovaním, ochraňovaním, kontrolou a vlastníckymi vzťahmi k štátnym hmotným rezervám,

- pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv SR, • vymedzuje niektoré pojmy (vytváranie ŠHR, hospodárenie so ŠHR, obmena, zámena,

pôžička, uvoľňovanie, ochraňovanie, minimálny limit položky ŠHR, skladovateľ, ochraňovateľ...),

• štátne hmotné rezervy predstavujú majetkové hodnoty uložené a ochraňované na území SR, ktoré sa podľa určenia členia na: - hmotné rezervy, - mobilizačné rezervy,

• štátne hmotné rezervy vytvára a dopĺňa SR na ochranu svojej ekonomiky a riešenie mimoriadnej situácie, vojnového stavu a vojny, stavu ropnej núdze a výnimočného stavu,

• štátne hmotné rezervy spravuje Správa štátnych hmotných rezerv, ktorá zabezpečuje ich tvorbu, financovanie, hospodárenie, ochranu a kontrolu, vykonáva ich majetkovú správu, rozmiestňuje ich, uskutočňuje štátne intervenčné nákupy vlády SR do ŠHR, koordinuje činnosť orgánov štátnej správy na úseku ŠHR, zabezpečuje styk zo zahraničím a poskytuje odborné služby,

• hmotné rezervy tvoria vybrané základné suroviny, materiály, výrobky a nehnuteľnosti na ich skladovanie a ochraňovanie, ktoré sú určené na ochranu ekonomiky štátu, pre potreby ozbrojených síl a na dočasné riešenie následkov mimoriadnej situácie,

• osobitným druhom hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, • mobilizačné rezervy tvoria vybrané základné suroviny, materiály, stroje, výrobky,

náradie, dokumentácia a nehnuteľnosti na ich zabezpečenie, ktoré sú súčasťou mobilizačných príprav a vytvárajú sa pre potreby ozbrojených síl, ekonomiky a obyvateľstva,

• hospodárením s mobilizačnými rezervami sa rozumie: - obmena zásob, - zámena zásob, - výpožička zásob, - nájom mobilizačných rezerv, - vyčleňovanie mobilizačných rezerv, - skladovanie zásob, - presun zásob,

96

• právnické a fyzické osoby, ktoré spravujú a ochraňujú štátne hmotné rezervy sú povinné trvale zabezpečiť ich použiteľnosť a umožniť povereným osobám kontrolnú činnosť a nakladanie s nimi.

Zákon NR SR č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze: • predmetom právnej úpravy je:

- tvorba núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a hospodárenie s nimi, - povinnosti fyzických a právnických osôb oprávnených na podnikanie s predmetom

činnosti ťažba, výroba, obchod, skladovanie a preprava ropy a ropných výrobkov, - úlohy orgánov štátnej správy na tomto úseku,

• primerane k príslušným ustanoveniam a direktívam Rady európskej únie boli členské krajiny zaviazané vypracovať a zverejniť zákony alebo administratívne ustanovenia s cieľom udržiavať trvalé vlastné zásoby ropných produktov na úrovni zodpovedajúcej minimálne 45 dennej, neskoršie 65 dennej alebo 90 dennej priemernej domácej spotreby (na základe údajov za predošlý kalendárny rok),

• núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov sú štátnymi hmotnými rezervami, ktoré spravuje Správa ŠHR,

• stav ropnej núdze vyhlasuje vláda SR nariadením, ak priemerný mesačný čistý dovoz ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov zníži natoľko oproti priemernému mesačnému čistému dovozu z predchádzajúceho roku, že situáciu nie je možné riešiť ináč, než týmito opatreniami,

• stanovuje opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze (obmedzenie rýchlosti motorových vozidiel, obmedzenie alebo zákaz používania niektorých typov motorových vozidiel, obmedzenie otváracej doby čerpadiel, obmedzenie alebo zákaz predaja týchto výrobkov, zavedenie regulačných opatrení, dočasné obmedzenie alebo zákaz výroby ropných produktov),

• stanovuje práva a povinnosti orgánov štátnej správy kompetentných riešiť úlohy počas stavu ropnej núdze,

• určuje kontrolu a sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov: • zákon vymedzuje základné pojmy na úseku ochrany životného prostredia, • ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia • ustanovuje povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu

životné prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov, • definuje zložky životného prostredia, ktorými sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda

a organizmy, • zákon taktiež stanovuje povinnosti pri ochrane životného prostredia s tým , že každý kto

zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy.

97

Zákon NR SR č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov: • zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia

pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a pri obmedzovaní príčin a zmierňovaní následkov znečisťovania ovzdušia,

• jedným z cieľov zákona je zvyšovanie kvality vonkajšieho ovzdušia, • stanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany na úseku ochrany ovzdušia

a samosprávy s dôrazom na obce, • stanovuje zodpovednosť za porušenie povinností na úseku ochrany ovzdušia, • zákon sa nevzťahuje na ochranu ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových

energetických zariadení. Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny:

• zákon stanovuje obmedzenia zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť

podmienky a formy života, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov,

• upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny,

• ustanovuje zodpovednosť za porušenie povinností na úseku ochrany prírody a krajiny. Zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov: • zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb k vodám

a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využití,

• stanovuje oprávnenie a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa citovaného zákona.

Zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov: • zákon okrem iného usmerňuje tvorbu cien v prípade vzniku mimoriadnej trhovej

situácie, ak si to vyžaduje verejný záujem alebo ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia.

Zákon NR SR č. 312/2004 Z .z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov: • zákon definuje devízové orgány Slovenskej republiky, • stanovuje možnosť vlády vyhlásiť núdzový stav v devízovom hospodárstve a to pri

nepriaznivom vývoji platobnej bilancie, ktorý zásadným spôsobom ohrozuje platobnú schopnosť voči zahraničiu alebo vnútornú menovú rovnováhu Slovenskej republiky.

98

7. Právna úprava na úseku vnútornej bezpečnosti a ochrany poriadku Zabezpečenie optimálneho vývoja a prežitia každého sociálneho systému nie je možné bez správne fungujúceho mechanizmu vlastnej ochrany. Jednou z prioritných úloh každého právneho a demokratického štátu je aj zabezpečenie vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte. Ich úlohou je najmä vytvorenie priaznivej klímy pre činnosť a fungovanie všetkých súčastí štátu, ale rovnako i pre bezpečný každodenný život občanov, ako aj návštevníkov krajín. Efektívne riešenie vnútornej bezpečnosti sociálneho systému patrí medzi jeho existenčné funkcie. Bez efektívneho naplnenia tejto funkcie nie je možné zaistiť ekonomickú prosperitu sociálneho systému, osobnú bezpečnosť a základnú ľudskú dôstojnosť. Otázky vnútornej bezpečnosti sú preto základnou spoločenskou objednávkou a imperatívom každého štátu ako osobitnej formy organizácie spoločnosti. Každú spoločnosť je možné vnímať ako systém jednotlivých prvkami a podsystémov, vzťahov a procesov prebiehajúcich medzi nimi, ako aj rôznorodých cieľov a funkcií, ktoré si stanovila. Charakteristickým znakom každého systému je jeho cieľové správanie, ktoré má zabezpečiť všestranný rozvoj spoločnosti. Nie všetky prvky spoločenského systému však pôsobia v súlade s jej cieľmi. Rad z nich ho môže ohrozovať z pohľadu samotnej existencie, prípadne mu len spôsobuje konkrétne škody a straty. Existencia takéhoto nebezpečenstva je vnútornou vlastnosťou každej spoločnosti a vzniká a vyvíja sa zároveň s ňou. Vzhľadom na existenciu ohrozenia je každá spoločnosť nútená vytvárať si nástroje, ktorými sa snaží eliminovať tie prvky a vzťahy medzi nimi, ktoré ju ohrozujú a poškodzujú. Jedným z takýchto nástrojov, ktoré plnia tieto špecifické úlohy na úseku ochrany vnútornej bezpečnosti a zabezpečovania poriadku v spoločenskom organizme sú policajné zložky, ktoré sa vytvorili postupne na platforme ozbrojených síl ako samostatná zložka a súčasť štátneho mechanizmu. Policajný aparát sa rozvíjal v každej spoločnosti, pričom jeho organizácia bola determinovaná hlavne existujúcim štátnym mechanizmom, ktorého sú súčasťou, ako aj úrovňou vývoja spoločnosti na úseku trestno-právnej, správnej, štátoprávnej vedy a tiež konkrétnymi požiadavkami doby, v ktorej pôsobia. Z hľadiska hlavných smerov činnosti štátu (funkcií štátu), ktoré vyplývajú z jeho sociálno-politickej podstaty a smerujú k naplneniu jeho poslania je zriadená oblasť vnútornej bezpečnosti. Formy realizácie vnútorných funkcií sú v súčasných štátoch veľmi podobné. Vnútorná bezpečnosť vo svojej teoretickej podstate predpokladá existenciu určitého druhu autority, ktorá je nezastupiteľnou zložkou každej organizácie. V plnej miere to platí o štáte ako politickej forme organizácie spoločnosti. Štát je nerozlučne spätý so štátnou mocou, bez štátnej moci si nemôžeme predstaviť jeho existenciu. Štátna moc je teda základnou vlastnosťou každého štátu a je formou autority, ktorá je založená na potenciálnom a faktickom používaní fyzického násilia. Je teda osobitným druhom verejnej moci, t.j. spoločenskej sily, ktorá je spôsobilá aj s pomocou najrozličnejších foriem donútenia zabezpečiť sformovanie a ochranu určitého želateľného stavu spoločenských vzťahov. Štátna moc je oddelená od spoločnosti a viaže sa na existenciu zložiek štátneho mechanizmu. Štátny mechanizmus je systematicky usporiadaný súhrn osobitných orgánov a inštitúcií, ktoré uskutočňujú politické vládnutie. Štátny mechanizmus na rozdiel od neštátnych inštitúcií je nositeľom štátnej moci v spoločnosti a monopolným subjektom tvorby a aplikácie právnych noriem. Skladá sa zo štátnych orgánov a ostatných donucujúcich, resp. zvláštnych zložiek. K zvláštnym zložkám štátneho mechanizmu zaraďujeme osobitné organizácie a donucovacie

99

inštitúcie, ktorými sú Ozbrojené sily SR, Policajný zbor a ostatné policajné zložky, sústavu nápravných zariadení, ale aj ďalšie zložky vrátane súkromných bezpečnostných služieb. Vnútorná bezpečnosť a ochrana verejného poriadku v štáte neodmysliteľne patria do systému komplexne chápanej bezpečnosti krajiny. Vnútorná bezpečnosť štátu je stav, v ktorom sú na minimálnu mieru eliminované ohrozenia štátu a jeho záujmov z vnútra a štát má vytvorené dostatočné právne prostredie, inštitúcie, zdroje, sily a prostriedky, mechanizmy na riešenie možných krízových situácií. Je to tiež spoločnosťou akceptovaná úroveň demokracie, ekonomickej prosperity, ochrany občanov a uplatňovania právnych noriem, ktoré zabezpečuje štát ako jednu zo svojich základných funkcii. Na druhej strane verejný poriadok je taká úroveň spoločenských vzťahov vznikajúcich a prejavujúcich sa pri správaní ľudí prevažne na verejnosti, regulovaných sociálnymi normami, ktoré sú podľa charakteru miesta, času a verejnej mienky nevyhnutnou podmienkou pre fungovanie verejnej správy, činnosť právnických a podnikajúcich fyzických osôb, pre život občanov v súlade so zásadami stanovenými právnym poriadkom, ale aj s názormi spoločnosti na správanie ľudí. Problematika vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte je úzko previazaná so samotným fungovaním verejnej správy. Dosiahnutie požadovanej miery demokracie na jednej strane a minimalizovanie negatívnych dopadov kriminality, trestnej činnosti, sektárstva, ako aj rôzneho neprofesionálneho konania na strane druhej. Systém ochrany vnútornej bezpečnosti v štáte a verejného poriadku si vyžaduje vytvorenie nevyhnutného právneho prostredia, ale aj adekvátnych síl a prostriedkov. Do pojmu vnútorná bezpečnosť môžeme zahrnúť : • vnútornú bezpečnosť štátu a jeho inštitúcií, nerušený výkon štátneho organizmu,

neštátnych inštitúcií, • ochranu demokracie, slobody a cti jednotlivca, jeho života a zdravia, • ochranu súkromného a verejného majetku.

Osobitné zložky štátneho mechanizmu zasahujú len v prípadoch, kedy je ohrozený vnútorný poriadok. Zásah, ktorý nebol iniciovaný ohrozením vnútorného poriadku, má charakter nezákonného zásahu. Vymedzenie výrazu nebezpečenstvo a ohrozenie podmieňuje správne pochopenie poslania týchto zložiek a naznačuje kedy majú zasahovať a kedy nie. Výraz nebezpečenstvo a ohrozenie zákonodarca používa, ale nevysvetľuje ho (je to právne neurčitý výraz). Intenzita nebezpečenstva a ohrozenia môže byť a spravidla je rôzna, teda medzi krajnými pólmi môžu byť rôzne prípady, keď odpoveď na otázku, či existuje alebo neexistuje, nie je jednoznačná. Nebezpečenstvo je nepochybné v prípade kedy je bezprostredne ohrozený život občanov napr. útokom osoby so strelnou zbraňou. Naopak ako nebezpečenstvo nie je možné hodnotiť situáciu, keď sú osoby bývajúce na frekventovanej ulici rušené obvyklým hlukom prechádzajúcich aut. Vnútorná bezpečnosť má charakter stavu, ktorý je možné označiť ako normálny stav. Odpoveď na otázku, čo je normálne a čo normálne nie je, závisí na rôznych okolnostiach, na vonkajších a vnútorných podmienkach prebiehajúcich dejov, s dôrazom na miesto, čas, intenzitu a ďalšie skutočnosti. Právna veda chápe nebezpečenstvo ako stav, ktorý objektívne obsahuje možnosť vzniku škody. Ochrana pred nebezpečenstvom zahŕňa predovšetkým ochranu pred škodami, nie však len pred obťažovaním.

100

Vnútorná bezpečnosť neobsahuje všetky záujmy, ale len záujmy verejné. Ochraňuje sa verejná bezpečnosť, verejný poriadok, verejný pokoj, verejná mravnosť a pod. Zásah nie je možné uskutočniť, ak neboli ohrozené verejné záujmy. V rámci vnútornej bezpečnosti nie je prioritným cieľom donútenie a trestanie. Základnou úlohou a cieľom je prevencia vzniku ohrozenia, aby nebola vôbec narušená vnútorná bezpečnosť. Ťažisko spočíva predovšetkým v uskutočňovaní preventívnych opatreniach, ktoré sú vykonávaním nepretržitých na seba nadväzujúcich úkonov, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie stanovených pravidiel chovania na príslušných úsekoch spoločenského života, t.j. zákonmi stanovených pravidiel.

Právo i prax používajú pojem verejný poriadok v užšom a širšom zmysle. Pojem verejný poriadok v užšom zmysle vyjadruje ochranu pravidiel chovania na verejnosti, ktoré nie sú síce v právnych normách výslovne formulované, ich zachovanie je však podľa všeobecného presvedčenia nutnou podmienkou usporiadaného spoločenského spolunažívania. Verejný poriadok v tomto zmysle vyjadruje zároveň stav v spoločnosti, kde sú tieto pravidlá v podstate zachovávané. Pri výklade verejného poriadku v užšom zmysle sa teda zaoberáme nielen ochranou pravidiel chovania ľudí na verejnosti, ktoré sú výslovne vyjadrené v právnych normách, ale aj ochranou zachovávania takých pravidiel, ktoré nie sú síce chránené (napr. normami trestného práva a správneho práva), ale je potrebné ich zabezpečiť štátnym donútením, čím sa právne neformulované normy stávajú právnymi normami (samozrejme, za určitých podmienok ). Verejný poriadok v širšom zmysle zahrňuje ochranu pravidiel chovania na verejnosti obsiahnutých v právnych normách, ako aj ochranu pravidiel chovania na verejnosti, ktoré nie sú výslovne vyjadrené právne, pokiaľ ich zachovávanie podľa všeobecného presvedčenia je nutnou podmienkou usporiadaného spoločenského spolunažívania. Verejný poriadok v širšom zmysle vyjadruje zároveň faktický stav spoločnosti, kde sú uvedené právne normy v podstate dodržiavané. Ochrana verejného poriadku teda predstavuje zabezpečenie dodržiavania niektorých právnych noriem a niektorých právne neformulovaných noriem (historicky formulovaných pravidiel správania sa). Na obrázku číslo 4 je uvedená štruktúra bezpečnostných služieb SR zložená zo štátnych a neštátnych ozbrojených bezpečnostných zborov a ďalších bezpečnostných prvkov.

101

BEZPEČNOSTNÉ SLUŽBY

Štátne bezpečnostné služby Neštátne bezpečnostné služby

Policajné Spravodajské Ochranné

Železničná polícia

Policajný zbor SR

Súkromné bezpečnostné služby

Policajné

Úrad daňového preverovania

Colný úrad

Vojenská polícia

detektívne služby

strážne služby

Poľovnícka stráž

Poľná stráž

Rybná stráž

Vodná stráž

Lesná stráž Obecná polícia

odborná príprava a poradenstvo

technické služby

Vojenská informačná služba

Vojenské obranné spravodajstvo

Vojenská spravodajská služba

Stráž ochrany prírody

Obr. č. 4 Štruktúra bezpečnostných služieb

102

V Slovenskej republike existuje pluralita bezpečnostných služieb (polícií), ktoré pôsobia vo vymedzených okruhoch činnosti verejnej správy. Jednotlivým bezpečnostným službám zodpovedajú z hľadiska vymedzených okruhov činností úlohy, povinnosti , oprávnenia a prostriedky , ktoré sú nevyhnutné na efektívne uskutočňovanie ich poslania. Celá činnosť bezpečnostných služieb (polícií) sa riadi zásadami odvodenými z ústavy , zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Súhrn povinností, práv, oprávnení a prostriedkov, ktorými tieto zložky disponujú, sú vždy taxatívne uvedené v zákone. Realizácia oprávnení a použitie prostriedkov je prísne limitované najmä Ústavou Slovenskej republiky, ktorá tvorí základné všeobecné ohraničenie zásahov do sféry občianskej slobody. Na uskutočňovanie oprávnení a použitie prostriedkov platia prísne povinností a pravidlá konkretizované v právnych predpisoch.

Základnou povinnosťou pri naplňovaní oprávnení a prostriedkov pre bezpečnostné služby je povinnosť dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť osôb, voči ktorým sú oprávnenia a prostriedky služobnou činnosťou uplatnené. Nie menej závažnou je primeranosť použitia oprávnení a prostriedkov. Jej obsahom je optimalizácia výberu oprávnenia a prostriedku na dosiahnutie cieľa sledovaného služobnou činnosťou (zásahom do práv a slobôd), pričom intenzita (dimenzia) zásahu nesmie prekročiť nevyhnutne prípustnú mieru na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou. Pri zásahu do práv a slobôd občanov je povinnosťou pracovníka bezpečnostnej služby (policajta), pokiaľ to okolnosti zásahu dovoľujú, poučiť osobu o jej právach (napr. poučiť osobu o možnosti odmietnuť vysvetlenie, ak by ním osoba spôsobila sebe alebo blízkej osobe nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok). Pracovníci bezpečnostných služieb (policajti) musia na druhej strane v celej služobnej činnosti dodržiavať striktne predpísané postupy a musia sa zdržať akýchkoľvek svojvoľných zásahov a akcií a rešpektovať práva a slobody občanov. Právne predpisy tiež stanovujú, v ktorých prípadoch sú občania povinní poskytovať bezpečnostným službám súčinnosť, prípadne strpieť ich zákroky. V tabuľkovej forme sú uvedené kompetencie a pôsobnosť jednotlivých bezpečnostných zložiek a ich vzájomné porovnanie.

103

Oprávnenia bezpečnostných služieb a ich príslušníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky

Policaj.

zbor

Zbor väzen. a just. stráže

Žel. polícia

Slov. inf.

služba

Národ. bezpečú

rad Obec. polícia

Voj. obr.

sprav.

Voj. polícia

1. Oprávnenie požadovať vysvetlenie A A A N N A N A 2. Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti A A A N N A N A 3. Oprávnenie na zaistenie osoby A N A N N N N A 4. Oprávnenie na zaistenie cudzinca A N N N N N N N 5. Oprávnenie na snímanie identifikačných znakov A N A N N N N N 6. Oprávnenie zaistiť vec A A A N N A N A 7. Oprávnenie odňať zbraň A A A N N A N A 8. Oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku A A A N N N N A 9. Oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti civilnej leteckej dopravy A N N N N N N N 10.Oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb A N N N N N N N 11.Oprávnenie pri zabezpečovaní ochrany štátnej hranice A N A N N N N A 12.Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určitom mieste

A

A

A

N

N

A N N

13.Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta A A A N N N N A 14.Oprávnenie otvoriť byt A N A N N A N N 15. Oprávnenie pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií

A

N

A

N

N

N N N

16. Oprávnenie na používanie výbušných prostriedkov A A A N N N N N 17. Oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí A N A N N N N N 18. Oprávnenie pri objasňovaní priestupkov A N A N N N N A 19. Oprávnenie použiť informačno-technické prostriedky A A A A N N A N 20. Sledovanie osôb a vecí A A A A N N A N 21. Použitie agenta- prísl. bezp. služby A A A A N N N N 22. Použitie krycích dokladov A N A A N N A N 23. Využívanie osôb konajúcich v prospech bezp. služby ( agent ) A A A A A N A N 24. Predstieraný prevod veci A N A N N N N N 25. Používanie nástrahovej a zabezpečovacej techniky A N A N N N N N 26. Oprávnenie umiestniť zaistenú osobu v cele policajného zaistenia A N N N N N N A 27. Hmaty, chvaty, údery a kopy sebeobrany A A A N N A N A

104

Oprávnenia bezpečnostných služieb a ich príslušníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky

Policaj.

zbor

Zbor väzen. a just. stráže

Žel. polícia

Slov. inf.

služba

Národ. bezpečú

rad Obec. polícia

Voj. obr.

sprav.

Voj. polícia

28. Prostriedky na prekovanie odporu a odvrátenie útoku A A A N N A N A 29. Putá A A A N N A N A 30. Služobný pes A A A N N A N A 31. Vytláčanie motorovými vozidlami a vytláčanie koňmi A N N N N N N N 32. Technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku A N N N N A N A 33. Zastavovací pas a iné technické prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku

A

N

A

N

N

N N A

34. Špeciálna vodná striekačka A A N N N N N N 35. Zásahová výbuška A A A N N N N A 36. Úder strelnou zbraňou A A A N N A N A 37. Varovný výstrel do vzduchu A A A N N A N A 38. Použitie zbrane: - v nutnej obrane a krajnej núdzi A A A A A A A A - ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt,

A

N

A

N N

N N A

- ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku,

A A

A

N

N

N N A

- aby zamedzil útek nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať,

A

N

A

N

N

N N A

- ak osoba, proti ktorej sa použila hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, neuposlúchla výzvu policajta smerujúcu na zaistenie bezpečnosti inej alebo jeho vlastnej osoby,

A

A

A

N

N

N N A

- ak nemožno inak zadržať dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví,

A

N

N

N

N

N N A

- aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje strážený objekt alebo miesto, kde je vstup zakázaný, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,

A

A

A

A

N

A N A

- aby zneškodnil zviera ohrozujúce život alebo zdravie osôb, A N A N N N N A

105

Oprávnenia bezpečnostných služieb a ich príslušníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky

Policaj.

zbor

Zbor väzen. a just. stráže

Žel. polícia

Slov. inf.

služba

Národ. bezpečú

rad Obec. polícia

Voj. obr.

sprav.

Voj. polícia

- aby v bezprostrednom priestore štátnej hranice prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví

A

N

N

N

N

N N N

39. Vyžadovať poskytnutie pomoci, podkladov a informácií A A A A A N A A

40. Oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti železničnej dopravy na dráhe a pri ochrane majetku a prepravovaných zásielok v obvode železničných dráh

N

N

A

N

N

N N N

41. Špeciálne donucovacie prostriedky: - dočasne zneschopňujúce prostriedky A N A N N N N N - špeciálne vrhacie a úderné prostriedky, ak nemajú povahu zbrane A N N N N N N N - mechanické strelné zbrane A N A N N N N N - strelná zbraň s tlmičom zvuku A N N N N N N N - strelná zbraň so zariadením na osvetlenie cieľa A N A N N N N N - špeciálne upravené strelné zbrane A N A N A N N N - špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože A N A N N N N N 42. Slzotvorné prostriedky A A A N N A N A 43. Obušok A A A N N A N A 44. Vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktorým narušuje verejný poriadok, alebo od iného protiprávneho konania

A

N

A

N

N

A

N

A

45. Ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky A N A N N A N N 46. Zadržať osobu pristihnutú pri páchaní alebo bezprostredne po spáchaní

trestného činu A A A A A A

A

A 47. Presvedčiť sa , či ten, koho zadržiavajú, nie je ozbrojený alebo či nemá pri sebe zbraň, ktorou by mohol ohroziť život alebo zdravie, prípadne

takú vec odobrať A A A N N A

N

A 48. Zastavovať vozidlá, ak vodič vozidla spáchal priestupok proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky neuposlúchnutím zákazu, vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo ak ide o vozidlá podľa § 24 ods..4. Zák. 564/1991 Zb. v znení doplnkov A N A N N A

N

A 49. Vyhľadávanie, otváranie a skúmanie dopravovaných zásielok a ich

vyhodnocovanie za využívania kriminalistických metód A A A N N N A N 50. Odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky A A A A N N A N

106

Oprávnenia bezpečnostných služieb a ich príslušníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky

Policaj.

zbor

Zbor väzen. a just. stráže

Žel. polícia

Slov. inf.

služba

Národ. bezpečú

rad Obec. polícia

Voj. obr.

sprav.

Voj. polícia

51. Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov A A A A N N A N 52. Požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu

skutočností dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa A N A N N N

N

A 53. Oprávnenie na použitie iných prostriedkov proti vojakom správajúcim

sa násilne ( pripútanie o pevnú prekážku ) N N N N N N

N

A 54. Oprávnenie na prehliadku Osôb, vojenských objektov, objektov, batožín

a vecí N N N N N N

N

A 55. Oprávnenie pri premávke vojenských vozidiel, motorových a nemotorových

vozidiel N N N N N N

N

A 56. Oprávnenia pri objasňovaní priestupkov spáchaných vojakmi N N N N N N N A 57. Použitie špeciálneho streliva A A N N N N A 58. Predvádzacie retiazky N N N N N N N N 59. Spútavacie retiazky N A N N N N N N 60. Spútavací opasok N A N N N N N N 61. Oprávnenia na odtiahnutie dopravného prostriedku A A A N N N N N 62. Otváranie a skúmanie poštových zásielok, iných zásielok a balíkov

adresovaných odsúdeným a obvineným N A N N N N

N

N

63. Odpočúvanie a zaznamenávanie telefónnych hovorov obvinených a odsúdených N A N N N N

N

N 64. Vykonávanie programu ochrany svedka podľa osobitného predpisu A A N N N N N N 65. Použitie ochrannej kukly A A N N N N N N 66. Preverovať oprávnenosť vstupu osoby do objektu súdu N A N N N N N N

67. Kontrolovať osoby vstupujúce do objektu súdu technickými prostriedkami či nemajú pri sebe zbraň N A N N N N

N

N 68. Chrániť poriadok v súdnych sieňach N A N N N N N N

69. Na základe písomného príkazu sudcu v súdnom objekte zadržať odsúdeného a umiestniť ho v súdnom objekte do cely zadržania na účel dodania odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak súdny objekt a ústav na výkon väzby sú stavebne prevádzkovo spojené, príslušník zboru na základe písomného príkazu sudcu dodá odsúdeného zo súdneho objektu do výkonu trestu odňatia slobody N A N N N N

N

N

107

Dodržiavanie zásad vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte je zakotvené v Ústave SR, v Bezpečnostnej stratégii, v rade zákonov, ale aj v rôznych koncepčných dokumentoch. Vláda SR prijala napríklad koncepciu boja s kriminalitou, terorizmom, drogovou závislosťou, korupciou a rad ďalších koncepcií, ktorých úlohou je vytvoriť komplexne podmienky a predpoklady na zvyšovanie úrovne vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte. Ústava slovenskej republiky:

• základná právna norma, ktorá stanovuje povinnosť zabezpečovať ochranu vnútornej

bezpečnosti a verejného poriadku v štáte a zároveň určuje potrebu prijatia konkrétnych zákonov na vytvorenia právneho prostredia na tomto úseku,

• čl. 23 stanovuje, že sloboda môže byť obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody,

• v čl. 26, odsek 4 sa konštatuje, že sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie je možné obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti,

• v súlade s čl. 34, odsek 3 výkon práv občanov národnostných menšín a etnických skupín nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti SR a k diskriminácií jej ostatných obyvateľov,

• podľa čl. 119, písmeno n vláda rozhoduje o návrhu vyhlásenia výnimočného stavu na riešenie rozsiahleho narušenia verejného poriadku a návrhu na jeho ukončenie.

Bezpečnostná stratégia SR:

• bezpečnostná stratégia umožňuje identifikovať bezpečnostné záujmy SR, posudzovať

zmeny v bezpečnostnom prostredí a využívať optimálne nástroje odstraňovania narušenia vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku,

• poskytuje občanom a orgánom verejnej moci SR strategické východiská pre realizovanie bezpečnostnej politiky Slovenska,

• v bezpečnostnom prostredí upozorňuje na hrozbu terorizmu, organizovaného zločinu, nelegálnej a nekontrolovateľnej migrácie, nevyvážený demografický systém negatívne ovplyvňujúci sociálny systém, rastúcu drogovú závislosť a na rad ďalších negatívnych faktorov,

• definuje niektoré základné opatrenia zvyšovania úrovne vnútornej bezpečnosti a zabezpečovania verejného poriadku v štáte.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov: • zdôrazňuje úlohu SR pri ochrane vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte, • stanovuje podmienky na vyhlásenie výnimočného stavu a umožňuje obmedzenie

konkrétnych základných práv a slobôd občanov v období obnovovania vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku,

• stanovuje kompetencie orgánov verejnej moci počas výnimočného stavu.

108

Zákon NR SR č. °171/1993 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov: • zákon definuje:

- kompetencie, úlohy a štruktúru policajného zboru, - PZ ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného

poriadku a bezpečnosti (správne by malo byť vnútornej bezpečnosti a poriadku), • úlohy PZ:

- spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,

- zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta republiky a ďalších osôb určených vládou, bezpečnosť osôb, ktorým sa pri ich pobyte na území SR poskytuje osobná ochrana podľa medzinárodných zmlúv a ochrana určených objektov,

- odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, - spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a

legalizácie príjmov z trestnej činnosti, - vyšetruje trestné činy a oznámenia o nich, - bojuje s terorizmom a organizovaným zločinom, - podieľa sa na ochrane štátnej hranice, - zabezpečuje ochranu objektov osobitného významu, - zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku, - dohliada na bezpečnosť cestnej premávky, - odhaľuje a objasňuje priestupky, - vykonáva pátranie po osobách a veciach, - podieľa sa na plnení úloh štátnej správy, - podieľa sa na prevencii trestnej činnosti, a kriminality,

• PZ spolupracuje: - s orgánmi štátnej správy, - s orgánmi samosprávy, - s ozbrojenými silami, - s ozbrojenými bezpečnostnými zbormi (Obecná polícia, Železničná polícia SR,

Zbor väzenskej a justičnej stráže, SBS, ...) - s právnickými a fyzickými osobami, - s políciou iných štátov, - s medzinárodnými policajnými organizáciami,

• PZ pozostáva zo: - služby kriminálnej polície, - služby poriadkovej polície, - služby dopravnej polície, - služby ochrany objektov, - služby cudzineckej polície, - služby hraničnej polície, - služby osobitného určenia, - ako aj zo služby:

ochrany určených osôb, finančnej polície, inšpekčnej,

• policajt: - osobitný štatút vyšetrovateľa, - služobná činnosť policajta a preukázanie príslušnosti k polícii,

109

- vykonávanie dôležitých záujmov služby (prenasledovanie páchateľa, šifrová a kuriérna služba, letecká činnosť, pyrotechnická činnosť, ...),

- oprávnenie žiadať vysvetlenie, - oprávnenie požiadať preukázanie totožnosti, - oprávnenie na zaistenie osoby (cudzinca), - oprávnenie na snímanie identifikačných znakov, - oprávnenie zaistiť vec, - oprávnenie odňať zbraň, - oprávnenie zastaviť a prehliadnuť motorové vozidlo,, - ďalšie špeciálne oprávnenia (lietadlá, určené osoby, ochrana štátnej hranice,

ochrana priestoru, ...), • stanovuje zásady používania:

- informačno-technických prostriedkov, (vyhľadávanie, skúmanie, odpočúvanie, vyhotovovanie záznamov),

- prostriedky operatívno-pátracej činnosti (sledovanie osôb a vecí, agent, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika, objekty a miesta používané pod legendou, ...),

• zásady zaistenia osôb: - cela policajného zaistenia, - donucovacie prostriedky, - povinnosti policajta po použití donucovacích prostriedkov, - policajt v službe osobitného určenia.

Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov: • zákon vymedzuje základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu, práva a povinnosti

príslušníkov obecnej polície, • obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí

verejného poriadku, ochrany životného prostredia obcí a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a rozhodnutí starostu obce,

• základné úlohy obecnej polície: - zabezpečovanie verejného poriadku v obcí, - spolupracuje s policajným zborom pri plnení úloh zabezpečovania verejného

poriadku v obcí, - podieľa sa na zabezpečovaní ochrany životného prostredia v obci, - zabezpečuje dodržiavanie poriadku, čistoty a hygieny na uliciach, - podieľa sa na dodržiavaní všeobecne záväzných nariadení obcí, - ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky, - oznamuje príslušným orgánom porušenie právnych predpisov, ktoré zistí pri plnení

svojich úloh a ktorých riešenie nepatrí do pôsobností obce, - plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu zákonom upravenej pôsobností,

• príslušník obecnej polície pri plnení úloh je oprávnený: - vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktoré porušuje verejný poriadok, - ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky, - zadržať osobu páchajúcu trestnú činnosť a odovzdať ju policajnému zboru (vrátane

presvedčenia sa o ozbrojení zadržaného), - zakázať vstup do vymedzených priestorov, - zastavovať vozidlá, ktorých vodiči porušili predpisy,

110

• ďalšie oprávnenia obecnej polície: - požadovať vysvetlenie od dotknutých osôb, - v odôvodnených prípadoch otvoriť byt a vstúpiť do neho, - odňať vec, o ktorej sa je možné domnievať, že v konaní o priestupku môže byť

vyslovené jej prepadnutie, prípadne môže byť zhabaná, - použiť donucovacie prostriedky, - použiť služobného psa, - použiť technické prostriedky na zabránenie odjazdu motorového vozidla, - nosiť a použiť zbraň,

• v rámci dohľadu štátu nad činnosťou obecnej polície predkladá obec ministerstvu správu o činnosti obecnej polície.

Zákon NR SR č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti): • predmetom zákonnej úpravy je:

- poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, - výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra SR a kontroly Policajným zborom

v oblasti súkromnej bezpečnosti, • bezpečnostná služba sa člení na:

- strážnu službu, - detektívnu službu, - odbornú prípravu a poradenstvo,

• zákon sa ďalej zaoberá otázkami: - prevádzkovania bezpečnostných služieb, - prevádzkovania technických služieb, - podmienok udelenia akreditácie na poskytovanie odbornej prípravy a poradenstva, - štátneho dozoru a kontroly na úseku súkromnej bezpečnosti,

Zákon NR SR č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii: • predmetom zákonnej úpravy je:

- zriadenie Železničnej polície, ktorá je ozbrojeným bezpečnostným zborom SR, ktorý zabezpečuje ochranu železničnej dopravy, verejný poriadok, bezpečnosť osôb a majetku v obvode železničných dráh na celom území republiky,

- pôsobnosť, organizácia a riadenie Železničnej polície, - určenie povinnosti, oprávnenia a povinnosti policajtov Železničnej polície, - definovanie informačného systému Železničnej polície, - definovanie vzťahov Železničnej polície k štátnym orgánom, obciam, právnickým

osobám a fyzickým osobám, • zákon zdôrazňuje špecifiká a osobitosti Železničnej polície v porovnaní s Policajným

zborom.

111

Zákon NR SR č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov: • predmetom zákonnej úpravy je:

- zriadenie Vojenskej polície, ktorá plní úlohy policajnej ochrany MO SR, ozbrojených síl a ich objektov a zariadení,

- stanovenie povinnosti, úloh a organizácie Vojenskej polície, - definuje povinnosti, oprávnenia a prostriedky vojenského policajta, - použitie donucovacích prostriedkov a zbraní, - definovanie vzťahov Vojenskej polície k právnickým a fyzickým osobám,

Policajnému zboru a obecnej polícii, • zákon zdôrazňuje špecifiká a osobitosti Vojenskej polície v porovnaní s Policajným

zborom Zákon NR SR č. °198/1994 Z. z.. o vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov: • predmetom zákonnej úpravy je:

- zriadenie Vojenského spravodajstva, ktoré je špeciálnou službou plniacou úlohy spravodajského zabezpečenia obrany SR,

- stanovenie úloh, organizácie a zásad riadenia Vojenského spravodajstva, - stanovuje práva a povinnosti Vojenského spravodajstva a jeho príslušníkov,

• Vojenského spravodajstva spolupracuje pri plnení úloh s orgánmi obdobného zamerania iných štátov,

• v rámci plnenia svojich úloh môže Vojenské spravodajstvo obmedziť práva a slobody občanov len v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom,

• v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje Vojenské spravodajstvo informácie dôležité na zabezpečenie obrany SR,

• Vojenské spravodajstvo sa člení na: - vojenské obranné spravodajstvo, - vojenskú spravodajskú službu,

• kontrolu Vojenského spravodajstva vykonáva NR SR, ktorá na tento účel zriaďuje osobitný kontrolný orgán (Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva),

• povinnosti a oprávnenia príslušníkov Vojenského spravodajstva: - príslušník Vojenského spravodajstva je povinný je povinný dbať na česť, vážnosť

a dôstojnosť osôb aj na svoju vlastnú, ako aj na to, aby osobám v súvislosti s jeho činnosťou nevznikla škoda alebo ujma,

- príslušník Vojenského spravodajstva je oprávnený nosiť a používať strelnú zbraň, používať osobitné prostriedky (informačno-operatívne prostriedky, informačno-technické prostriedky), požadovať od štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb poskytnutie podkladov a informácií,

• medzi informačno-operatívne prostriedky patria: - sledovanie osôb a vecí, - legalizačné dokumenty, - osoby konajúce v prospech Vojenského spravodajstva,

• Vojenského spravodajstva je v rozsahu svojej pôsobnosti povinné viesť evidenciu, v ktorej zhromažďujú informácie o skutočnostiach, ktoré priamo súvisia s ich činnosťou.

112

Zákon NR SR č. 46/1993 Z. z.. o slovenskej spravodajskej službe v znení neskorších predpisov: • predmetom zákonnej úpravy je:

- zriadenie Slovenskej informačnej služby, ktorá je špeciálnou službou plniacou úlohy spravodajského zabezpečenia bezpečnosti SR,

- stanovenie úloh, organizácie a zásad riadenia Slovenskej informačnej služby, - stanovuje práva a povinnosti Slovenskej informačnej služby a jej príslušníkov,

• Informačná služba plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti v rozsahu vymedzenom zákonom,

• Spolupracuje s orgánmi iných štátov obdobného zamerania, • práva a slobody občanov môžu byť činnosťou Informačnej služby obmedzené len

v rozsahu stanovenom zákonom, • Informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje

informácie o činnostiach a aktivitách ohrozujúcich bezpečnosť SR doma i v zahraničí, • riaditeľ SIS podáva informáciu o činnosti SIS v stanovenej štruktúre a rozsahu, ak o ňu

písomne požiada prezident SR, predseda NR SR, alebo predseda vlády SR, • činnosť SIS kontroluje Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS, • príslušníci SIS majú zákonom definované povinnosti a práva, vrátane zásady nosenia

a použitia zbrane, • pri plnení úloh môžu príslušníci SIS používať osobitné prostriedky, ktorými sú

informačno-operatívne prostriedky a informačno-technické prostriedky, • Informačná služba vedie v rozsahu svojej pôsobnosti dokumentáciu, v ktorej

zhromažďuje, uchováva a využíva informácie o skutočnostiach a osobách, ktoré majú priamu súvislosť s plnením úloh SIS.

Zákon NR SR č. 166/2003 Z. z.. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov: • predmetom zákonnej úpravy je:

- úprava podmienok použitia informačno-technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu zasahuje do súkromia orgán štátu,

- nevzťahuje sa na použitie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní podľa osobitného zákona,

• informačno-technické prostriedky v zmysle tohto zákona sú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom v činnosti SIS,

• informačno-technické prostriedky môže používať Policajný zbor, SIS, Vojenské spravodajstvo, Železničná polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa v rozsahu podľa osobitných predpisov,

• informačno-technické prostriedky je možné použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu,

• informačno-technické prostriedky je možné použiť na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného sudcu len na nevyhnutný čas, maximálne však na 6 mesiacov (ďalšie predĺženie môže byť vždy na 6 mesiacov),

• NR SR je oprávnená kontrolovať využívanie informačno-technických prostriedkov kompetentnými orgánmi dvakrát ročne.

113

Ochrana prírodného prostredia je právne zakotvená v rade právnych noriem, ktoré boli uvedené v 6. kapitole. Patrí medzi ne napríklad zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako aj zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rad ďalších. Na druhej strane je nevyhnutné vytvoriť aj mechanizmus, ktorý bude umožňovať vykonávať trvalý dohľad nad dodržiavaním týchto právnych noriem a postihovať tých, ktorí prírodné bohatstvo ohrozujú, alebo priamo poškodzujú. Takýmto nástrojom zabezpečovania vnútorného poriadku v prírode je inštitút stráže prírodného bohatstva SR. Stráž prírodného bohatstva je v súčasnosti v SR zabezpečovaná špecializovane podľa predmetu činnosti a odboru pôsobenia prostredníctvom jednotlivých stráži, ktoré majú rôznu štruktúru a systém riadenia, rôznorodé kompetencie, nejednotné vybavenie i obvod pôsobnosti. Súčasťou stráže prírodného bohatstva je: • stráž prírody, • vodná stráž, • lesnej stráže, • rybárska stráž, • poľovnícka stráž, • poľná stráž. • V súčasnosti je pripravený návrh zákona o stráži prírody SR, ktorého cieľom je zosúladenie zriaďovania, fungovania, kompetencií a povinností stráží, ktoré sú v kompetencii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (stráž prírody, vodná stráž, rybárska stráž). Každá z týchto stráží je v súčasnosti zriadená na základe iného zákona (zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov), majú rôznych zriaďovateľov, obvody pôsobnosti, rôzne vybavenie a zabezpečenie. Rozdielnosti sú aj v preukazovaní odbornej spôsobilosti.

Napriek celému radu špecifík a osobitosti v otázkach zriaďovania, štruktúry, odbornej spôsobilosti i zameranie činnosti jednotlivých stráží je možne konštatovať, že základný cieľ majú spoločný. Zo všeobecných charakteristík a zamerania ich činnosti je možné vykonať tieto závery: • zameranie ochrany:

- stráž ochrany prírody a vodná stráž chránia najmä záujmy štátu, - ostatné stráže ochraňujú najmä záujmy vlastníka alebo užívateľa,

• zriaďovanie: - krajský úrad zriaďuje stráž prírody a vodnú stráž, - obvodný úrad zriaďuje stráž lesnú, rybársku, poľovnícku,

• odborná spôsobilosť: - preukazovanie základných vlastností z trestného a správneho práva, - rozdielne sú požiadavky na znalosti upravujúce využívanie prírodného bohatstva,

• vybavenie stráží: - vybavenosť a materiálne zabezpečenie je rozdielne,

• preukazovanie totožnosti:

114

- v týchto otázkach prevláda vzájomná zhoda vo všetkých typoch stráží, - súlad je aj v otázke ochrany člena stráže ako verejného činiteľa v zmysle zákona č.

140/61 Zb..

Účelom pripravovanej právnej úpravy má byť jednotná úprava vyššie spomenutých činností, kompetencií, výkonu funkcie, preukazovania totožnosti ako aj oprávnení a povinností integrovanej Stráže prírody Slovenskej republiky (ďalej len „stráž prírody“).

Tento zákon si kladie za cieľ odstrániť prekážky brániace konať v prípade, že strážca (napr. vodná stráž), ktorý bol ustanovený podľa jedného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách...), objaví skutočnosti, ktoré sú v rozpore s iným zákonom (napr. zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Vytvorením návrhu nového právneho predpisu nie sú obmedzované kompetencie ani povinností jednotlivých stráží v ich dnešnej podobe, ale naopak, zlepšujú sa ich možnosti i operatívnosť a tiež sa zjednocujú postupy.

Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov: • v § 72 až 79 sú právne upravené podmienky vytvárania a fungovania stráže prírody, • niektoré podrobnosti existencie a pôsobenia stráže prírody sú uvedené v § 30 vyhlášky

MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, • stráž prírody dohliada kontrolnou činnosťou v teréne na dodržiavanie ustanovení zákona

o ochrane prírody a krajiny, všeobecne záväzných predpisov vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe,

• stráž prírody ustanovuje na návrh orgánu alebo organizácie ochrany prírody, obce či občianskeho združenia zameraného na ochranu prírody krajský úrad životného prostredia (KÚŽP), ak touto činnosťou nepoverí organizáciu ochrany prírody alebo obvodný úrad. Krajský úrad stráž prírody bezprostredne riadi a koordinuje a vedie tiež zoznam členov tejto stráže. Oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody majú aj ministerstvom určení zamestnanci organizácií ochrany prírody, čo je vyznačené v ich služobnom preukaze,

• počet členov zodpovedá prírodným a krajinným danostiam, najmä rozlohe, počtu a významu osobitne chránených častí prírody a krajiny, biocentier a ostatných významných krajinných prvkov. Najčastejším obvodom pôsobnosti členov stráže prírody je okres alebo príslušná časť NP, či CHKO.

• odborná spôsobilosť sa preukazuje vykonaním skúšky na KÚŽP pred komisiou, ktorú tvorí jeden zástupca KÚŽP, jeden zástupca organizácie ochrany prírody a jeden zástupca územného útvaru Policajného zboru. Obsahom skúšky je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy priestupkov, právnej úpravy na úseku ochrany prírody a krajiny, použitia donucovacích prostriedkov, ako aj miestopisu a geografie územia, v ktorom má funkciu vykonávať. Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti zabezpečuje KÚŽP v spolupráci s organizáciou ochrany prírody, ktoré sa starajú aj o udržiavanie a zvyšovanie odbornej úrovne členov stráže prírody, vrátane ich oboznamovania so zmenami všeobecne záväzných predpisov. Člen stráže prírody skladá do rúk prednostu KÚŽP sľub.

115

Zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene doplnení niektorých zákonov (vodný zákon):

• v § 69 je právne upravené zriadenie vodnej stráže, • vodná stráž dohliada na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb • vodnú stráž na návrh správcov vodných tokov, vodných stavieb a obcí vymenúva

a odvoláva orgán štátnej vodnej správy (KUŽP), ktorý potom aj usmerňuje jej činnosť a vedie zoznam členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami,

• pri určovaní počtu členov sa vychádza z rozlohy príslušného čiastkového povodia, počtu vodných tokov a iných vodných útvarov, významu vodných stavieb a vodárenských zdrojov.

• odborná spôsobilosť sa overuje skúškou na KÚŽP pred trojčlennou komisiou, pri ktorej sa zisťujú znalosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s činnosťou člena vodnej stráže. Člen vodnej stráže skladá sľub do rúk prednostu KÚŽP.

Zákon NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch:

• v § 52 je právne upravené vytvorenie lesnej stráže, • lesná stráž vykonáva ochrannú službu vo všetkých lesoch ustanoveného obvodu

v rozsahu svojej pôsobnosti,. • lesnú stráž na návrh užívateľa lesa alebo z vlastného podnetu, prípadne na návrh

ministerstva ustanovuje a odvoláva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva - Obvodný lesný úrad (ObLÚ), ktorý vedie aj jej evidenciu,

• pri určovaní počtu členov sa predpokladá výkon ochrannej služby jedného člena stráže spravidla na výmere 500 ha lesa, niekedy však aj väčšej ak ide o užívateľský celok, alebo s prihliadnutím na vnútorné organizačné členenie užívateľa, ak sa tým neohrozí riadna ochrana lesného fondu.

• Obvodný lesný úrad pred menovaním člena lesnej stráže preskúša, či pozná povinnosti a oprávnenia vyplývajúce z funkcie člena lesnej stráže. Člen lesnej stráže skladá sľub do rúk prednostu ObLÚ.

Zákon NR SR č. 139/2002 Z. z. o rybárstve:

• v § 21 až 30je právne upravená rybárska stráž, • podrobnosti o zriaďovaní a činnosti rybárskej stráže sú uvedené v § 15 vyhlášky MP SR

č. 238/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o rybárstve, • rybárska stráž zabezpečuje ochranu výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch, • rybársku stráž na návrh užívateľa rybárskeho revíru ustanovuje a odvoláva obvodný

úrad životného prostredia (ObÚŽP), v obvode ktorého má užívateľ sídlo alebo trvalý pobyt,

• užívateľ je povinný navrhnúť pre každý rybársky revír rybársku stráž v nevyhnutnom rozsahu,

• odborná skúška pozostávajúca z písomného testu a ústneho pohovoru sa vykonáva na strednej poľnohospodárskej škole s vyučovacím odborom rybárstvo, alebo vo vzdelávacích ustanovizniach určených ministerstvom na náklady užívateľa rybárskeho revíru. Obsahom školenia a skúšky sú predpisy z oblasti rybárstva, trestného práva a

116

správneho práva. O úspešnosti skúšky vydá príslušná vzdelávacia ustanovizeň osvedčenie o odbornej spôsobilosti rybárskej stráže. Vymenúvanie vykonáva ObÚŽP.

Zákon NZ ČSSR č. 23/1962 Zb. o poľovníctve: • v § 20 a 21je právne upravené zriadenie poľovníckej stráže, • podrobnosti sú uvedené v § 4 až 7 vyhlášky MPV č. 59/1967 Zb., ktorou sa vydávajú

vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve, v znení neskorších predpisov, • v súčasnosti je v príprave nový zákon o poľovníctve, • poľovnícka stráž dohliada na ochranu zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred

nedostatkom, škodlivými zásahmi ľudí, škodnou zverou a škodlivými zvieratami, ako aj na ochranu poľovníckych zariadení,

• poľovnícku stráž na návrh užívateľa poľovného revíru ustanovuje a odvoláva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva (ObLÚ), ktorý vedie aj jej evidenciu, v obvode ktorého sa predmetný poľovný revír nachádza. Niektoré oprávnenie poľovníckej stráže patria aj členom poľovníckych združení a užívateľ poľovného revíru ich môže preniesť aj na poľovného hosťa,

• užívateľ poľovného revíru je povinný pre každých 500 ha zabezpečiť poľovnícku stráž, • každý člen tejto stráže okrem toho, že musí mať platný poľovnícky lístok a zbrojný

preukaz, musí preukázať aj znalosť povinností a práv poľovníckej stráže vyplývajúcich zo zákona. Vymenúvanie vykoná orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorým je ObLÚ.

Zákon NR SR č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži:

• právne upravuje vznik a činnosť poľnej stráže, • poľná stráž dohliada na ochranu poľnohospodárskych kultúr, plodín a majetku, ktorý

slúži na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby a nachádza sa na poľnohospodárskych pozemkoch mimo intravilánu obce,

• poľnú stráž na návrh vlastníka, spoločenstva vlastníkov alebo nájomcu poľnohospodárskych pozemkov, po predchádzajúcom vyjadrení starostu príslušnej obce, ustanovuje obvodný úrad, ktorý vedie aj zoznam členov poľnej stráže,

• počet členov nie je taxatívne určený a nie je obligatórne stanovená ani povinnosť vlastníkov (nájomcov) poľnohospodárskych pozemkov navrhnúť členov poľnej stráže. Ustanovený člen poľnej stráže je k vlastníkovi, spoločenstvu vlastníkov alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov v pracovnoprávnom vzťahu,

• odborná spôsobilosť sa overuje skúškou na okresnom úradu pred komisiou, ktorú tvoria dvaja zástupcovia obvodného úradu a zástupca územného útvaru Policajného zboru. Obsahom skúšky je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy priestupkov a použitia donucovacích prostriedkov. Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti možno vykonať vo vzdelávacom zariadení. Člen poľnej stráže skladá do rúk prednostu obvodného úradu sľub. Zoznam členov poľnej stráže vedie obvodný úrad.

117

8. Právna úprava na úseku ochrany utajovaných skutočností Utajovaná skutočnosť je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem SR treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (neoprávnená manipulácia) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanovila vláda SR svojím nariadením. Ochrana utajovaných skutočností je riešená zákonom o ochrane utajovaných skutočností a príslušnými vyhláškami vydanými Národným bezpečnostným úradom. Zákon NR SR č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov: • predmetom zákonnej úpravy je:

- úprava podmienok na ochranu utajovaných skutočností, - stanovenie práv a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane

utajovaných skutočností, - stanovenie pôsobnosti NBÚ a ďalších orgánov štátnej správy v otázkach ochrany

utajovaných skutočností, - určenie sankcií pri porušovaní ustanovení tohto zákona,

• utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na: - prísne tajné (PT), - tajné (T), - dôverné (D), - vyhradené (V),

• utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o: - nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo rozhodnutí verejného činiteľa, či

orgánu verejnej moci, - trestnej činnosti verejných činiteľov, - nesprávnom nakladaní s verejnými prostriedkami, - závažnom ohrození životného prostredia, života a zdravia, - platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných

činiteľov, • ochrana utajovaných skutočností je vytváranie podmienok na:

- personálnu bezpečnosť, - administratívnu bezpečnosť, - šifrovú ochranu informácií, - fyzickú bezpečnosť, - objektovú bezpečnosť, - priemyselnú bezpečnosť,

• ochranu utajovaných skutočností je povinný zabezpečiť štatutárny zástupca príslušnej inštitúcie (vedúci), ktorý v rámci tejto činnosti: - určuje základné vymedzenie utajovaných skutočností, - vytvára podmienky na ochranu utajovaných skutočností, - určuje funkcie, na ktorých sa pracovníci zoznamujú s utajovanými skutočnosťami, - vykonáva bezpečnostnú previerku I. stupňa a žiada o bezpečnostnú previerku II.,

III. a IV. stupňa, - zabezpečuje poučenie osôb oprávnených na zoznamovanie sa s utajovanými

skutočnosťami, - vedie evidenciu oprávnených osôb,

118

- oznamuje NBÚ stanovené údaje, - vypracúva pre NBÚ ročnú správu o ochrane utajovaných skutočností a prehľad

utajovaných skutočností označených stupňom PT a T, - môže zriadiť osobitné pracovisko na plnenie úloh ochrany utajovaných

skutočností, alebo poveriť zamestnanca plnením týchto úloh, • predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami:

- navrhovaná osoba musí byť občanom SR, - je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, - dovŕšila stanovený vek (PT min. 21 rokov, ostatní min. 18 rokov), - súhlasí s tým, aby sa uskutočnila bezpečnostná previerka, - je bezúhonná, - je bezpečnostne spôsobilá a má plné osvedčenie, - je určená na túto činnosť a podpísala vyhlásenie o mlčanlivosti,

• bezpečnostné riziko: - činnosť proti záujmom SR na úseku bezpečnosti, - úmyselné porušenie právnych predpisov, v dôsledku ktorého by mohli byť

porušené záujmy SR, - zistenie, že osoba:

je, alebo bola v kontakte s rizikovými osobami, prípadne spolupracuje s organizáciami ohrozujúcimi bezpečnosť a demokraciu spoločnosti,

je pod tlakom vzhľadom na vlastnú finančnú situáciu, je závislá na návykových látkach, môže byť vydieraná na základe svojho predchádzajúceho konania, vážne porušila bezpečnostné predpisy, nie je psychicky v poriadku, je pod tlakom príbuzných, ktorí môžu byť ovplyvnení cudzou mocou, prijíma neoprávnené dary, platby a iné výhody, disponuje s majetkom, ktorého hodnota presahuje jej možnosti, absolvovala vzdelávací pobyt v určených inštitúciách,

• bezpečnostná previerka navrhovanej osoby: - proces zisťovania, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady stanovené na

zoznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, - uskutočňuje sa diferencovane, podľa stupňa utajenia, - materiály na bezpečnostnú previerku sú stanovené zákonom, - začína sa dňom doručenia žiadosti, môže byť prerušená alebo ukončená vydaním

osvedčenia (súhlas) alebo rozhodnutia (nesúhlas), - musí byť ukončená v stanovenej lehote (II. stupeň – 3 mesiace, III. stupeň – 4

mesiace, IV: stupeň – 6 mesiacov), - platnosť osvedčenia pre utajované skutočnosti (PT – 5 rokov, T – 7 rokov, D – 10

rokov, V – ukončenie pracovného pomeru alebo preradenie na inú prácu), - NBÚ môže oprávnenie zrušiť vzhľadom na zistenie nových skutočností,

• oprávnené osoby s osobitným postavením sú v rozsahu svojej funkcie: − prezident SR, − poslanec NR SR, − člen vlády SR, − sudca Ústavného súdu SR, − predseda a podpredseda NKÚ, − sudca (okrem sudcu špeciálneho súdu),

• povinnosti oprávnenej osoby:

119

− chrániť utajované skutočnosti a zachovávať mlčanlivosť, − oznámiť vedúcemu neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami,

osobné zmeny (údaje a podmienky), • priemyselná bezpečnosť:

− oprávnenie podnikajúcej osoby vytvárať utajené skutočnosti pre orgány štátnej správy, alebo preberať utajované skutočnosti v rámci dodávky alebo služby,

− udeľuje sa na základe vykonania bezpečnostnej previerky NBÚ (súčasťou žiadosti musí byť aj bezpečnostný projekt právnickej osoby),

− udeľuje sa len právnickej osobe, ktorá je: spôsobilá zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností, ekonomicky stabilná, bezpečnostne spoľahlivá.

- NBÚ vydáva potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti, • ochrana objektov a chránených priestorov:

- zabezpečuje sa mechanickými zábrannými prostriedkami, technickými zabezpečovacími prostriedkami, fyzickou ochranou, režimovými opatreniami a ich kombináciou,

- vychádza z bezpečnostného štandardu fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti,

- spôsob, podmienky a rozsah opatrení určených na ochranu stanoví vedúci schválením bezpečnostnej dokumentácie,

- uskutočňuje sa len certifikovanými bezpečnostnými zábrannými prostriedkami a technickými zabezpečovacími prostriedkami (od D vyššie),

• autorizácia štátneho orgánu alebo právnickej osoby na certifikáciu: - súhlas vydáva NBÚ, - overovanie zhody mechanických zabezpečovacích prostriedkov a technických

zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti,

- žiadateľ (právnická osoba) musí splniť podmienky priemyselnej bezpečnosti, • ochrana zahraničných informácií:

- uskutočňuje sa podľa tohto zákona, ak sa k tomu SR zaviazala, - o poskytovaní utajovaných skutočností medzi právnickou osobou SR

a zahraničným partnerom rozhoduje NBÚ, - NBÚ vedie centrálny register poskytovaných a prijímaných utajovaných

skutočností, - osobitné podmienky platia pre spravodajské služby a políciu,

• pôsobnosť, postavenie, oprávnenie a úlohy NBÚ: - na úseku ochrany utajovaných skutočností:

vypracováva koncepciu ochrany utajovaných skutočností a hodnotí úroveň jej zabezpečenia,

vykonáva kontrolnú činnosť, uskutočňuje bezpečnostné previerky osôb a právnických osôb v rámci

priemyselnej bezpečnosti, vykonáva bezpečnostné štandardy, certifikuje zariadenia, autorizuje štátne

orgány a právnické osoby, vykonáva znaleckú činnosť, metodicky usmerňuje ochranu utajovaných skutočností, zabezpečuje

vzdelávanie a výskum na tomto úseku, - na úseku ochrany zahraničných informácií:

120

zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv na úseku ochrany informácií,

vedie centrálny register utajovaných skutočností. - na úseku šifrovej ochrany informácií:

plní funkciu ústredného šifrového orgánu SR, spracováva koncepciu rozvoja šifrovej ochrany informácií, certifikuje, overuje, odporúča používanie systémov a metód šifrovej ochrany, vykonáva kontrolnú činnosť, určuje podmienky odbornej spôsobilosti a vydávania osvedčení na prácu na

úseku šifrovej ochrany, vykonáva znaleckú činnosť, gestoruje vládne a zahraničné spojenie, vydáva bezpečnostné štandardy,

- na úseku vnútornej ochrany: získava a analyzuje informácie o bezpečnostných rizikách týkajúcich sa

bezpečnosti národa a jeho príslušníkov a zamestnancov. Vyhláška NBÚ č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti: • predmetom vyhlášky je:

- úprava podrobnosti zabezpečovania fyzickej a objektovej bezpečnosti, - stanovenie požiadaviek na budovy a priestory, v ktorých sa nachádzajú utajované

skutočnosti, - určenie technických podmienok zabezpečenia uvedených budov a priestorov

fyzickou ochranou, • chránené priestory a objekty:

- sú určené na ochranu utajovaných skutočností, - zaraďujú sa do kategórií podľa stupňa utajenia chránenej utajovanej skutočnosti, t.

j. „V“, „D“, „T“ a „PT“, - chránený priestor (okrem kategórie „V“) sa označuje ako:

chránený priestor triedy prístupu I (vstup do neho je prístupom k utajovaným skutočnostiam,

chránený priestor triedy II (vstup do neho neznamená oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami),

- zabezpečujú sa kombináciou opatrení rozpracovaných v bezpečnostnom štandarde fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti,

- sú zabezpečované certifikovanými zábrannými prostriedkami a certifikovanými prostriedkami technického zabezpečenia, ako aj organizačnými opatreniami,,

- na ich ochranu sa spracováva bezpečnostná dokumentácia fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti: zhodnotenie predmetu ochrany a rizík ohrozenia, bezpečnostný plán ochrany majetku, technická dokumentácia objektu, prevádzkový poriadok objektu, pravidlá na výkon fyzickej ochrany objektu, krízový plán ochrany objektu, knihu kontrol,

• v prílohe vyhlášky je uvedený bezpečnostný štandard fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti.

121

Vyhláška NBÚ č. 339/2004 Z. z. o bezpečnosti technických prostriedkov: • predmetom vyhlášky je:

- úprava podrobnosti o bezpečnosti technických objektov, - stanovenie postupu schvaľovania technických prostriedkov do prevádzky vrátane

zásad certifikácie, - definovanie požiadaviek na technické prostriedky, na ktorých sú spracovávané

utajované skutočnosti, • bezpečnosť technických prostriedkov na spracovanie utajovaných skutočností sa

zabezpečuje prostredníctvom: - certifikácie technických prostriedkov, - vydania smernice o používaní technického prostriedku, - schvaľovania technického prostriedku do prevádzky, - dodržiavania zásad používania technického prostriedku, - špecifických požiadaviek na bezpečnosť technických prostriedkov (kontrolné

a blokovacie mechanizmy, jednoznačná identifikácia a autentizácia používateľa, nepretržitá kontrolná činnosť, systém práce s nosičmi informácií, ochrana proti nežiaducemu elektromagnetickému vyžarovaniu, ...),

- osobitosti bezpečnosti informačných systémov,... • v prílohe je uvedená žiadosť o certifikáciu a certifikát technického prostriedku. Vyhláška NBÚ č. 325/2004 Z. z. o priemyselnej bezpečnosti: • predmetom vyhlášky je:

- úprava podrobnosti o priemyselnej bezpečnosti, - stanovenie zásad spracovania bezpečnostného projektu podnikateľa.

• priemyselná bezpečnosť: - musí ju mať podnikateľ, ktorý pre štátny orgán vytvára utajovanú skutočnosť,

alebo mu štátny orgán v súlade so zmluvou utajovanú skutočnosť postúpi, - žiada o ňu štatutárny zástupca podnikateľa NBÚ, - vydáva sa na základe uskutočnenia bezpečnostnej previerky, - súčasťou žiadosti o priemyselnú bezpečnosť je aj bezpečnostný projekt

podnikateľa, • v prílohách vyhlášky je uvedený formulár žiadosti o vydanie potvrdenia o priemyselnej

bezpečnosti podnikateľa, bezpečnostný dotazník podnikateľa, vzor poverenia a štruktúra bezpečnostného projektu podnikateľa.

Vyhláška NBÚ č. 331/2004 Z. z. o personálnej bezpečnosti a o skúške bezpečnostného zamestnanca: • predmetom vyhlášky je:

- úprava podrobnosti o postupe pri určovaní oprávnených osôb a o zániku určenia, - stanovenie zásad o skúške bezpečnostného zamestnanca,

• zásady určovania osôb oprávnených na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami: - vykonávanie bezpečnostnej previerky I. stupňa pre stupeň utajenia „V“ je

v kompetencii vedúceho,

122

- vykonanie bezpečnostnej previerky pre vyššie stupne utajenia je v kompetencii NBÚ,

- o vykonanie bezpečnostnej previerky požiada NBÚ vedúci, - po prijatí písomného oznámenia o vydaní osvedčenia oboznámi vedúci

navrhovanú osobu s povinnosťami a zabezpečí podpísanie záznamu o určení navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a vyhlásenia o mlčanlivosti,

- písomný záznam sa vyhotovuje aj o zániku určenia. • skúška bezpečnostného zamestnanca:

- na žiadosť vedúceho ju vykoná NBÚ, - obsahom sú všeobecne záväzné právne normy na úseku ochrany utajovaných

skutočností, - skúška má formu testu, - vedúci e povinný viesť evidenciu oprávnených osôb a ďalšie predpísané záznamy,

• v prílohách vyhlášky je uvedená forma osobného dotazníka osoby, záznam o určení navrhovane osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, vyhlásenia o mlčanlivosti, žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky, záznam o zániku určenia, súhlas na oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a na vykonanie bezpečnostnej previerky a bezpečnostný dotazník osoby.

Vyhláška NBÚ č. 338/2004 Z. z. o administratívnej bezpečnosti: • predmetom vyhlášky je:

- úprava zásad administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností listinného charakteru (nelistinného charakteru, s ktorými je možné nakladať ako s listinami),

• nakladanie s utajovanými skutočnosťami: - tvorba, príjem evidencia, preprava, prenášanie, ukladanie, rozmnožovanie,

vyraďovanie, uchovávanie a akákoľvek iná manipulácia s utajovanou písomnosťou,

- utajované písomnosti sa zaznamenávajú predpísaným spôsobom v administratívnych pomôckach (protokol písomnosti príslušného stupňa utajenia, doručovací zošit, zápisník oprávnenej osoby, výpožičková kniha, poznámkový zošit, evidencia utajovaných interných predpisov, evidencia utajovaných písomností, evidencia vedená centrálnym registrom utajovaných písomností, evidencia písomných súhlasov na prenášanie utajovaných písomností, evidencia neoprávnených manipulácií, evidencia osvedčení kuriéra na prepravu utajovaných skutočností),

- administratívne pomôcky sa evidujú v knihe administratívnych pomôcok, - náležitosti utajovaných písomností:

číslo (spisová značka inštitúcie, pomlčka, skratka stupňa utajenia, evidenčné číslo z protokolu, lomka, rok vydania),

stupeň utajenia, číslo výtlačku, počet listov, počet príloh,

- zásady prevzatia, uchovávania, ukladania a vypožičiavania utajovanej písomnosti, - prenášanie a preprava utajovaných písomností vrátane prepravy kuriérom a poštou, - zásady rozmnožovania utajovaných písomností,

123

- postup zabezpečenia utajovanej písomnosti pri zániku štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, prípadne pri personálnych zmenách,

- zásady vyraďovania utajovaných písomností, - úlohy centrálneho registra utajovaných písomností, - postup pri neoprávnenej manipulácii s utajovanou písomnosťou,

• v prílohe vyhlášky sú vzory protokolu utajovaných písomností, doručovací zošit, zápisník oprávnenej osoby, výpožičková kniha, evidencie utajovaných interných predpisov, písomný súhlas na prenášanie utajovaných písomností, štítok na obale protokolu utajovaných písomností, predná strana prvého listu utajovaných písomností, kontrolný list utajovanej písomnosti zberný hárok a osvedčenie na prepravu utajovaných písomností.

Nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností: • predmetom nariadenia vlády je:

- vymedzenie oblastí, v ktorých môže vzniknúť utajovaná skutočnosť, - stanovenie úloh vedúceho organizácie pri vymedzovaní utajovaných skutočností,

• utajované skutočnosti môžu vzniknúť na úseku: - bezpečnosti SR, - ochrany občana pred protiprávnym konaním, - ochrany osôb a majetku, - dovozu a vývozu vojenského materiálu, - jadrovej bezpečnosti, - činnosti spravodajských služieb, ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných

zborov, ozbrojených zborov a NBÚ, - operatívno-pátracej činnosti, - výskumu, vývoja a výroby zbraní a zbraňových systémov, - vedy a výskumu, - bezpečnosti informačných a komunikačných systémov, - prípravy amnestie, - prostriedkov na ochranu utajovaných skutočností, - medzinárodných rokovaní, - úkonov spojených s trestným konaním, - zabezpečovania zahraničnej politiky, - vzájomnej spolupráce ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov,

ozbrojených zborov a NBÚ s príslušnými orgánmi a zbormi cudzích služieb, - menovej politiky a peňažného obehu, - dokumentácie týkajúcej sa vynálezov dôležitých pre obranu štátu, - prípadne iné,

• vedúci vymedzí utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe, • zoznam utajovaných skutočností vydá vedúci písomne vrátane označenia stupňa ich

utajenia, • zoznam utajovaných skutočností právnickej osoby je verejný.

124

Prehľad literatúry pre predmet Legislatíva krízových situácií: 1. de Mulinen F.: Príručka medzinárodného humanitárneho práva pre ozbrojené sily,

Magnet-Pres – knihy, časopisy, š.p., Praha, 1991, ISBN 80-85434-30-X 2. Kolektív autorov: Haagské dohody v systéme medzinárodného humanitárneho práva,

IMPRIMA, Praha, 1992, ISBN 80-85469-31-6 3. Kolektív autorov: Ženevské dohody o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, Vojenský

zemepisný ústav, Praha, 1991 4. Horváth Z.: Príručka Európskej únie, Zastúpenie Európskej komisie v SR, Bratislava,

2004, ISBN 80-89102-09-3 5. Řehuřek M.: Právo účasti občanov na správe vecí verejných, VEDA – vydavateľstvo

SAV, Bratislava, 1997, ISBN 80-224-0531-0 6. Kresák P. a kol.: Občan a demokracia, Nadácia Občan a demokracia, MRG-S 1997,

Polygrafia SAV, Bratislava, 1997, ISBN 80-967169-7-2 7. Pikna B.: Vnútorná bezpečnosť a verejný poriadok v európskom práve (oblasť

policajnej a justičnej spolupráce), Linde Praha a.s., 2003, ISBN 80-7201-449-8 8. Pikna B.: Európska únia – vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a ochrana základných práv

(na pozadí boja proti medzinárodnému terorizmu), Linde Praha a.s., 2002, ISBN 80-7201-383-1

9. Knapp V., Holländer P. a kol.: Právne myslenie a logika, Obzor, Bratislava, 1989, ISBN80-215-007-7

10. Lukeš, Z.: Kurz základov bezpečnostného práva, Ústav kriminalistiky PF UK, Praha 1970.

11. Novák, L. a kol.: Krízové plánovanie, Žilinská univerzita, Žilina 2005. 12. Scruton R.: Slovník politického myslenia, Atlantis, spol. s r.o., Brna, 1999, ISBN 80-

7108-184-1 13. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov 14. Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov 15. Zákon NR SR č. 110/2004 Z.z. o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru 16. Zákon NR SR č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny

a vojnového stavu 17. Zákon NR SR č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl

SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov 18. Zákon NR SR č. 569/2005 Z.z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu 19. Zákon NR SR č. 319/2002 Z.z. o obrane SR v znení neskorších predpisov 20. Zákon NR SR č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov 21. Zákon NR SR č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov 22. Zákon NR SR č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, 23. Zákon NR SR č. 42/94 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov (úplne znenie zákon č. 444/2006 Z.z.) 24. Zákon NR SR č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov 25. Zákon SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov 26. Zákon NR SR č. 590/2003 Z.z. o skúškach a odbornej spôsobilosti príslušníkov obecnej

polície a o odbornej príprave príslušníkov obecnej polície 27. Zákon NR SR č. 57/1998 Z.z. o Železničnej polícii

125

28. Zákon NR SR č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráži 29. Zákon NR SR č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších

predpisov 30. Zákon NR SR č. 198/1994 Z.z. o vojenskom obrannom spravodajstve 31. Zákon NR SR č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) 32. Zákon NR SR č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej

štátnej správy v znení neskorších predpisov 33. Zákon NR SR č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií. 34. Zákon NR SR č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších

predpisov 35. Zákon NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov 36. Zákon NR SR č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších

predpisov 37. Zákon NR SR č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 38. Zákon NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších

predpisov 39. Zákon NR SR č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii v znení neskorších predpisov 40. Zákon NR SR č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších

predpisov 41. Zákon NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov 42. Zákon NR SR č. 312/2004 Z.z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov 43. Zákon NR SR č. 18/1996 Z.Z. o cenách 44. Zákon NR SR č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov

a o riešení stavu ropnej núdze 45. Zákon SNR č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov 46. Zákon NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov 47. Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 48. Zákon NR SR č.215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a zmene a doplnení

niektorých zákonov 49. Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 50. Zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene doplnení niektorých zákonov (vodný

zákon) 51. Zákon NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch 52. Zákon NR SR č. 139/2002 Z. z. o rybárstve 53. Zákon NZ ČSSR č. 23/1962 Zb. o poľovníctve 54. Zákon NR SR č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži 55. Vyhláška MV SR č. 532/2003 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

SNR č.564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov 56. Vyhláška MV SR č. 297/1994 Z.z. o stavebno-technických požiadavkách na stavby

a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení neskorších predpisov

57. Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z.z. o zabezpečení evakuácie v znení neskorších predpisov 58. Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z.z. o podrobnostiach ochrany obyvateľstva pred

účinkami nebezpečných látok 59. Vyhláška MV SR č. 388/2006 Z.z. o podrobnostiach zabezpečenia technických

a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany 60. Vyhláška MV SR č. 314/1998 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečovanie hospodárenia s

materiálom civilnej ochrany v znení neskorších predpisov

126

61. Vyhláška MV SR č. 303/1998 Z.z. na zabezpečenie prípravy na civilnú ochranu v znení neskorších predpisov

62. Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z.z. o podrobnostiach zabezpečenia záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany

63. Vyhláška MV SR č. 557/2002 Z.z. o výdavkoch na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu

64. Vyhláška MH SR č. 206/2006 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri vyhlasovaní stavu núdze, o vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení pri stavoch núdze a o opatreniach zameraných na odstránenie stavu núdze

65. Nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností 66. Uznesenie vlády SR č. 241 z 8.4.1997 v znení uznesení vlády SR č. 1118 zo 16.12.1999

a č. 1130 z 28.11.2001, ktorým vláda SR stanovila legislatívne pravidlá 67. Civilian instruments for EU crisis management, Európska komisia, Brusel, apríl 2003